Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.47.0-wmf.1 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu 4 1082 8211366 8210264 2026-05-09T21:44:51Z Fillos X. 212061 + 8211366 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Návod}} <!-- Neodstraňujte riadky z tohto zoznamu, generujú stránku s aktuálnymi hlasovaniami. --> <!-- Vaše nové, už vytvorené hlasovanie pridajte na koniec tohto zoznamu. --> {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Archaická spoločnosť}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Umelá končatina}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Vízia}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Stred hmotnosti telesa}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Skell}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Finále Stanley Cup 2025}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/FK PARI Nižný Novgorod}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Miro Kasprzyk}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Obchod Joseph}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/ZŠ s MŠ Slovenská Ves}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná a stredná škola v Kirchdorfe}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Vidria}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Papito flows}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Pipindune e ove}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Peter Michalák}} 32s66gmwg7ymrxldv1tdex1pfll1mai 8211369 8211366 2026-05-09T21:47:36Z Jetam2 30982 archív 8211369 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Návod}} <!-- Neodstraňujte riadky z tohto zoznamu, generujú stránku s aktuálnymi hlasovaniami. --> <!-- Vaše nové, už vytvorené hlasovanie pridajte na koniec tohto zoznamu. --> {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Archaická spoločnosť}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Umelá končatina}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/FK PARI Nižný Novgorod}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Miro Kasprzyk}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Obchod Joseph}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/ZŠ s MŠ Slovenská Ves}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná a stredná škola v Kirchdorfe}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Vidria}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Papito flows}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Pipindune e ove}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Peter Michalák}} gckqm67uzyu37xoh6um9gzx9qjnkqu3 8211409 8211369 2026-05-09T22:21:25Z ~2026-27065-36 293875 8211409 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Návod}} <!-- Neodstraňujte riadky z tohto zoznamu, generujú stránku s aktuálnymi hlasovaniami. --> <!-- Vaše nové, už vytvorené hlasovanie pridajte na koniec tohto zoznamu. --> {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Archaická spoločnosť}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Umelá končatina}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/FK PARI Nižný Novgorod}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Miro Kasprzyk}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Obchod Joseph}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/ZŠ s MŠ Slovenská Ves}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná a stredná škola v Kirchdorfe}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Vidria}} ajgxfftu2ajrngn3f0ebb5j03dtcu2r 0 4022 8211342 7893088 2026-05-09T20:44:03Z Jetam2 30982 wl 8211342 wikitext text/x-wiki {{pozri|svätici v kresťanstve|Lucia (svätica)}} {{Infobox štát | Celý názov = Svätá Lucia | 2. pád názvu = Svätej Lucie | Vlajka = Flag of Saint Lucia.svg | Znak = Coat of Arms of Saint Lucia.svg | Poloha = LocationSaintLucia.png | Motto = The Land, The People, The Light <br> Zem, ľud, svetlo | Hymna = Sons and Daughters of Saint Lucia | Kráľovská hymna = | Dlhý miestny názov = Saint Lucia | Krátky miestny názov = Saint Lucia | Hlavné mesto = [[Castries (Svätá Lucia)|Castries]] | ŠírkaSt =14 | ŠírkaMin =1 | ŠírkaSJ =s | DĺžkaSt =60 | DĺžkaMin =59 | DĺžkaVZ =z | Najväčšie mesto = Castries | Úradné jazyky = angličtina | Regionálne jazyky = | Demonym = Svätolucijčan, Svätolucijčanka | Štátne zriadenie = [[konštitučná monarchia]] | Funkcie politických predstaviteľov = Kráľ<br> Generálny guvernér <br> Premiér | Politickí predstavitelia = [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]] <br> [[Cyril Errol Charles]] <br> [[Philip J. Pierre]] | Vznik = 1. marec 1967 <br> 22. február 1979 (nezávislosť) | Susedia = | Rozloha = 617 | Poradie rozloha = 178 | Rozloha vody = 10 | Percento vody = 1,62 | Odhad počtu obyvateľov = 178 015 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2016 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 187 | Sčítanie počtu obyvateľov = 165 595 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2010 | Hustota obyvateľstva = 300 | Poradie hustota = | HDP = | Rok HDP = | Poradie HDP = | HDP na hlavu = | Poradie HDP na hlavu = | HDI = | Rok HDI = | Poradie (HDI) = | Kategória HDI = | Mena = [[východokaribský dolár]] | Kód meny = XCD | Časové pásmo = [[Časové pásmo#UTC-4 Q, AST (Atlantic Standard Time)|AST]] | UTC posun = -4 | Letný čas = | UTC posun leto = | Medzinárodný kód = LCA/LC | Kód motorových vozidiel = WL | Internetová doména = .lc | Smerové telefónne číslo = 1 758 | Poznámky = }} '''Svätá Lucia''' ({{vjz|eng|''Saint Lucia''}}, {{vjz|fra|''Sainte-Lucie''}}) je ostrovný [[miništát]] v [[Karibské more|Karibskom mori]] v súostroví [[Malé Antily|Malých Antíl]] (patrí medzi [[Náveterné ostrovy (Karibik)|Náveterné ostrovy]]), severne až severovýchodne od [[Svätý Vincent a Grenadíny|Svätého Vincenta a Grenadín]], severozápadne od [[Barbados]]u a južne od [[Martinik]]u. Tvorí ho ostrov s rozlohou 616 km², na ktorom žije 163 362 obyvateľov (odhad 2014). Hlavným mestom je [[Castries (Svätá Lucia)|Castries]]. Svoj názov získal podľa [[Lucia (svätica)|svätej Lucie zo Syrakúz]]. == Prírodné podmienky == Ostrov je vulkanického pôvodu. Na ostrove sa nachádza niekoľko [[sopka|sopiek]] ako Mount Gimie či [[Qualibou]], ktorá vybuchla posledný raz v roku [[1766]]. Podnebie je vlhké a horúce. Celý ostrov je pokrytý úrodnou sopečnou pôdou. [[Dažďový prales]] bol na ostrove z veľkej časti vyrúbaný. == Dejiny == {{Bez zdroja}} Prvými obyvateľmi ostrova boli [[Arawakovia]], ktorí prišli zo [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] v období rokov [[200]] - [[400]]. Arawakovia boli postupne v období rokov [[800]] - [[1000]] vytlačení [[Karibovia|Karibmi]]. Karibovia vytvorili na ostrove zložitú prosperujúcu spoločnosť, ktorú viedol kráľ. Prvými Európanmi, ktorí prišli na pobrežie ostrova okolo roku [[1500]], boli [[Španielsko|Španieli]]. Prvá kolónia tu vznikla v roku [[1660]] a patrila [[Francúzsko|Francúzsku]]. Pôvodní Karibovia boli vyhubení chorobami, ktoré sem osadníci zavliekli. Ostrov býva nazývaný Helenou Západnej Indie. Toto pomenovanie je asociáciou s [[Trója|Trójskou Helenou]] a je veľmi priliehavé, pretože [[Spojené kráľovstvo|Briti]] a [[Francúzsko|Francúzi]] viedli o toto územie mnoho vojen. Ostrov zmenil štrnásťkrát svojho vlastníka. Definitívne v roku 1814 pripadol [[Spojené kráľovstvo|Spojenému kráľovstvu]]. Ostrov získal autonómiu roku [[1967]] a úplnú nezávislosť v roku [[1979]]. Obyvatelia sú černosi, potomkovia otrokov z [[Afrika|Afriky]] (tvoria skoro 90 % populácie), a žije tu menšina [[Indovia|Indov]] (2,5%). Hlavou štátu je [[Zoznam kráľov Anglicka, Škótska, Veľkej Británie a Spojeného kráľovstva|britský kráľ]], ktorý je zastupovaný generálnym guvernérom. Výkonnú moc má vláda, ktorá sa zodpovedá demokraticky volenému dvojkomorovému parlamentu. Svätá Lucia je členom [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]]. == Hospodárstvo == Hlavný zdroj príjmov ostrova je turistika. Tretina obyvateľov pracuje v poľnohospodárstve. Hlavným vývozným artiklom sú [[Banán|banány]]. Ďalej stojí za zmienku kokosový olej, [[kakao]] a [[mango]]. Veľa potravín sa však musí dovážať. Ostrov sa snaží využívať [[geotermálna energia|geotermálnu energiu]]. {{Široký obrázok|CastriesStLuciaPanorama.jpg|1800px|''Panoramatická fotografia mesta Castries, hlavného mesta ostrovného štátu Svätá Lucia''}} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia Harvard | Heslo = Svätá Lucia | PriezviskoEditora = Novotný | MenoEditora = Jiří | Rok = 2001 | Titul = Vreckový atlas sveta | Miesto = Harmanec | Vydavateľ = Vojenský kartografický ústav | ISBN = 8080422923 | Strana = 191}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Saint Lucia}} {{Karibik}} {{WTO}} [[Kategória:Svätá Lucia (štát)| ]] [[Kategória:Členovia Commonwealthu]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Karibské štáty]] [[Kategória:Štáty v Severnej Amerike]] [[Kategória:Členovia Frankofónie]] nxgipnv4h2vsqlj02dxgdbhk1qfoom1 8211343 8211342 2026-05-09T20:55:18Z Jetam2 30982 /* Prírodné podmienky */ wl 8211343 wikitext text/x-wiki {{pozri|svätici v kresťanstve|Lucia (svätica)}} {{Infobox štát | Celý názov = Svätá Lucia | 2. pád názvu = Svätej Lucie | Vlajka = Flag of Saint Lucia.svg | Znak = Coat of Arms of Saint Lucia.svg | Poloha = LocationSaintLucia.png | Motto = The Land, The People, The Light <br> Zem, ľud, svetlo | Hymna = Sons and Daughters of Saint Lucia | Kráľovská hymna = | Dlhý miestny názov = Saint Lucia | Krátky miestny názov = Saint Lucia | Hlavné mesto = [[Castries (Svätá Lucia)|Castries]] | ŠírkaSt =14 | ŠírkaMin =1 | ŠírkaSJ =s | DĺžkaSt =60 | DĺžkaMin =59 | DĺžkaVZ =z | Najväčšie mesto = Castries | Úradné jazyky = angličtina | Regionálne jazyky = | Demonym = Svätolucijčan, Svätolucijčanka | Štátne zriadenie = [[konštitučná monarchia]] | Funkcie politických predstaviteľov = Kráľ<br> Generálny guvernér <br> Premiér | Politickí predstavitelia = [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]] <br> [[Cyril Errol Charles]] <br> [[Philip J. Pierre]] | Vznik = 1. marec 1967 <br> 22. február 1979 (nezávislosť) | Susedia = | Rozloha = 617 | Poradie rozloha = 178 | Rozloha vody = 10 | Percento vody = 1,62 | Odhad počtu obyvateľov = 178 015 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2016 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 187 | Sčítanie počtu obyvateľov = 165 595 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2010 | Hustota obyvateľstva = 300 | Poradie hustota = | HDP = | Rok HDP = | Poradie HDP = | HDP na hlavu = | Poradie HDP na hlavu = | HDI = | Rok HDI = | Poradie (HDI) = | Kategória HDI = | Mena = [[východokaribský dolár]] | Kód meny = XCD | Časové pásmo = [[Časové pásmo#UTC-4 Q, AST (Atlantic Standard Time)|AST]] | UTC posun = -4 | Letný čas = | UTC posun leto = | Medzinárodný kód = LCA/LC | Kód motorových vozidiel = WL | Internetová doména = .lc | Smerové telefónne číslo = 1 758 | Poznámky = }} '''Svätá Lucia''' ({{vjz|eng|''Saint Lucia''}}, {{vjz|fra|''Sainte-Lucie''}}) je ostrovný [[miništát]] v [[Karibské more|Karibskom mori]] v súostroví [[Malé Antily|Malých Antíl]] (patrí medzi [[Náveterné ostrovy (Karibik)|Náveterné ostrovy]]), severne až severovýchodne od [[Svätý Vincent a Grenadíny|Svätého Vincenta a Grenadín]], severozápadne od [[Barbados]]u a južne od [[Martinik]]u. Tvorí ho ostrov s rozlohou 616 km², na ktorom žije 163 362 obyvateľov (odhad 2014). Hlavným mestom je [[Castries (Svätá Lucia)|Castries]]. Svoj názov získal podľa [[Lucia (svätica)|svätej Lucie zo Syrakúz]]. == Prírodné podmienky == Ostrov je vulkanického pôvodu. Na ostrove sa nachádza niekoľko [[sopka|sopiek]] ako [[Mount Gimie]] či [[Qualibou]], ktorá vybuchla posledný raz v roku [[1766]]. Podnebie je vlhké a horúce. Celý ostrov je pokrytý úrodnou sopečnou pôdou. [[Dažďový prales]] bol na ostrove z veľkej časti vyrúbaný. == Dejiny == {{Bez zdroja}} Prvými obyvateľmi ostrova boli [[Arawakovia]], ktorí prišli zo [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] v období rokov [[200]] - [[400]]. Arawakovia boli postupne v období rokov [[800]] - [[1000]] vytlačení [[Karibovia|Karibmi]]. Karibovia vytvorili na ostrove zložitú prosperujúcu spoločnosť, ktorú viedol kráľ. Prvými Európanmi, ktorí prišli na pobrežie ostrova okolo roku [[1500]], boli [[Španielsko|Španieli]]. Prvá kolónia tu vznikla v roku [[1660]] a patrila [[Francúzsko|Francúzsku]]. Pôvodní Karibovia boli vyhubení chorobami, ktoré sem osadníci zavliekli. Ostrov býva nazývaný Helenou Západnej Indie. Toto pomenovanie je asociáciou s [[Trója|Trójskou Helenou]] a je veľmi priliehavé, pretože [[Spojené kráľovstvo|Briti]] a [[Francúzsko|Francúzi]] viedli o toto územie mnoho vojen. Ostrov zmenil štrnásťkrát svojho vlastníka. Definitívne v roku 1814 pripadol [[Spojené kráľovstvo|Spojenému kráľovstvu]]. Ostrov získal autonómiu roku [[1967]] a úplnú nezávislosť v roku [[1979]]. Obyvatelia sú černosi, potomkovia otrokov z [[Afrika|Afriky]] (tvoria skoro 90 % populácie), a žije tu menšina [[Indovia|Indov]] (2,5%). Hlavou štátu je [[Zoznam kráľov Anglicka, Škótska, Veľkej Británie a Spojeného kráľovstva|britský kráľ]], ktorý je zastupovaný generálnym guvernérom. Výkonnú moc má vláda, ktorá sa zodpovedá demokraticky volenému dvojkomorovému parlamentu. Svätá Lucia je členom [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]]. == Hospodárstvo == Hlavný zdroj príjmov ostrova je turistika. Tretina obyvateľov pracuje v poľnohospodárstve. Hlavným vývozným artiklom sú [[Banán|banány]]. Ďalej stojí za zmienku kokosový olej, [[kakao]] a [[mango]]. Veľa potravín sa však musí dovážať. Ostrov sa snaží využívať [[geotermálna energia|geotermálnu energiu]]. {{Široký obrázok|CastriesStLuciaPanorama.jpg|1800px|''Panoramatická fotografia mesta Castries, hlavného mesta ostrovného štátu Svätá Lucia''}} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia Harvard | Heslo = Svätá Lucia | PriezviskoEditora = Novotný | MenoEditora = Jiří | Rok = 2001 | Titul = Vreckový atlas sveta | Miesto = Harmanec | Vydavateľ = Vojenský kartografický ústav | ISBN = 8080422923 | Strana = 191}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Saint Lucia}} {{Karibik}} {{WTO}} [[Kategória:Svätá Lucia (štát)| ]] [[Kategória:Členovia Commonwealthu]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Karibské štáty]] [[Kategória:Štáty v Severnej Amerike]] [[Kategória:Členovia Frankofónie]] 8vww3yawtripavuoz8vp2b2y2xvs3qg 0 4135 8211298 8114337 2026-05-09T19:19:42Z Pe3kZA 39673 ib 8211298 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Tongské kráľovstvo | 2. pád názvu = | Vlajka = Flag of Tonga.svg | Znak = Coat_of_arms_of_Tonga.svg | Poloha = Tonga on the globe (Polynesia centered).svg | Motto = | Hymna = | Dlhý miestny názov = | Krátky miestny názov = | Hlavné mesto = [[Nuku’alofa]] | ŠírkaSt = | ŠírkaMin = | ŠírkaSJ = | DĺžkaSt = | DĺžkaMin = | DĺžkaVZ = | Najväčšie mesto =[[Nuku’alofa]] | Úradné jazyky = [[tongčina (Tonga)|tongčina]], [[angličtina]] | Štátne zriadenie = [[konštitučná monarchia]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[hlava štátu]]<br />[[predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Tupou VI]]<br />[[Siaosi Sovaleni]] | Vznik = [[1970]] | Susedia = | Rozloha = 748 | Poradie rozloha =186 | Rozloha vody = 30 | Percento vody =4 | Rok odhad počtu obyvateľov = | Poradie odhad počtu obyvateľov = | Sčítanie počtu obyvateľov =100 209 | Rok sčítanie počtu obyvateľov =2021 | Hustota obyvateľstva = 139 | Poradie hustota =76 | HDP = 0,655 mld. | Rok HDP = 2019 | Poradie HDP = 6 496 | HDP na hlavu = | Poradie HDP na hlavu = | HDI = 0,725 | Rok HDI = 2019 | Poradie (HDI) = 104 | Kategória HDI = | Mena = pa'anga = 100 senitov | Kód meny =[[TOP]] | Časové pásmo = | UTC posun =+13 | Letný čas =nie je používaný | UTC posun leto =+13 | Medzinárodný kód =[[TO]] | Kód motorových vozidiel = | Internetová doména =[[.to]] | Smerové telefónne číslo =676 | Poznámky = |Hlavné a zároveň najväčšie mesto = [[Nuku’alofa]]}} '''Tonga''', dlhý tvar '''Tongské kráľovstvo''' (v slovenčine do roku 2000: ''Tonžské kráľovstvo'') je štát v [[Austrália a Oceánia|Austrálii a Oceánii]], rozkladajúci sa na súostroví Tonga v južnom [[Tichý oceán|Tichom oceáne]], cca na 1/3 cesty medzi [[Nový Zéland|Novým Zélandom]] a [[Havajské ostrovy|Havajom]]. [[Súostrovie]] sa tiahne v severojužne orientovanom páse dlhom asi {{Km|800|w}}. Zahŕňa 169 ostrovov a ostrovčekov, z toho 36 obývaných. Najväčším ostrovom je ostrov [[Tongatapu]] veľký {{km2|257|w}}. == Dejiny == [[Súbor:Tonga.jpg|náhľad|left|Mapa Tongy]] Tonga, do roku [[1970]] [[Spojené kráľovstvo|britský]] [[protektorát]], je [[konštitučná monarchia]] s 31 členným zákonodarným zhromaždením. Základom tunajšej ústavy je ústava z roku [[1875]]. Predchodcovia polynézskych obyvateľov Tongy priplávali zo [[Samoa|Samoy]] a osídlili asi pred 1 000 rokmi niekoľko z približne 200 korálových ostrovov, z ktorých sa Tonga skladá. Ostrov Tonga objavili v roku [[1616]] ako prví [[Európania]] [[Holandsko|holandskí]] moreplavci. [[Spojené kráľovstvo|Britský]] námorník [[James Cook]], ktorý tu pristál v roku [[1773]], pomenoval tieto ostrovy v roku [[1777]] ''Ostrovy priateľstva''. V roku [[1831]] sa náčelník ''Tupou'' nechal pokrstiť. Ako kráľ [[George Tupou I.]] zjednotil s britskou pomocou ostrovné kmene a založil kráľovstvo s parlamentom a vyhlásil ústavu ([[1875]]). V roku [[1900]] sa Tonga stala britským protektorátom a v roku [[1905]] musela s Veľkou Britániou podpísať ochrannú zmluvu. V roku [[1970]] získala Tonga ako monarchia [[nezávislosť]], v rámci [[Spoločenstvo národov|Britského spoločenstva]]. Kráľom bol od roku [[1965]] [[Taufa’ahau Tupou IV.]], jeho nástupcom sa stal [[George Tupou V.]] == Zaujímavosti == Tonga sa svojho času preslávila názvom [[internetová doména|internetovej domény]], ktorá odpovedá [[angličtina|anglickému]] slovíčku ''to''. Adresy [[Web site|webových stránok]] začínajúce ''welcome.to, go.to, switch.to, come.to, fly.to, listen.to, jump.to, surf.to, talk.to, travel.to'' a pod. sú dodnes obľúbené. V prostredí českého internetu je stále aktívna doména ''najdi.to''. Najnovšie sa na českom internete objavili stránky ''vyrobsi.to'' a ''uloz.to''. V Tongskej republike je ako v jednej z mála povolené potápanie s [[Veľryby (rad)|veľrybami]], čo by malo prilákať turistov a presvedčiť vládu, že príjmy z turizmu budú väčšie ako príjmy z obnovenia lovu veľrýb, o ktorom sa momentálne rozhoduje. V Tonge na ostrove [[Vava´u]] (na vŕšku nad Neiafu) sa nachádzajú dva betónové pylóny, vybudované slovenským astronómom [[Milan Rastislav Štefánik|Milanom Rastislavom Štefánikom]]. Zostrojil ich v [[apríl]]i [[1911]] ako statív pre svoje vedecké prístroje. Významný vedecký úspech dosiahol Štefánik pozorovaním zatmenia Slnka [[29. apríl]]a 1911. Pylóny „objavila“ v roku [[1994]] slovenská výprava vedená [[František Kele|Františkom Kelem]]. Je na nich vyryté Štefánikovo meno, dátum zatmenia a v domorodom jazyku nápis „Smrť Slnka“ (ako domáci označujú zatmenie). Dva pylóny na Vava´u sú jedinou hmatateľnou pamiatkou na pôsobenie Milana Rastislava Štefánika na [[Južná pologuľa|Južnej pologuli]]. Ide teda o slovenské národné dedičstvo, kultúrnu pamiatku. Na jednom z pylónov sú dve pamätné tabule – jedna z roku 1994 a druhá z roku 2011, kedy si výprava zo Slovenska pripomenula sté výročie úspešného Štefánikovho pozorovania. Kameraman výpravy Michal Vasilko Kele natočil pri tejto príležitosti dokument. == Ekonomika == V skladbe národného hospodárstva Tongy dominuje [[pôdohospodárstvo]], ktoré je hlavným zdrojom príjmov zo zahraničného obchodu. [[Rastlinná výroba]] sa vyznačuje produkciou [[Kokosovník#Plod|kokosových orechov]] (95 000 ton; všetky nasledujúce údaje sú k roku 1995) a iného [[Tropické ovocie|tropického ovocia]] ([[Banán|banánov]] a i.), [[Kopra|kopry]] (2 000 ton), [[Povojník batatový|batát]] a jamy (45 000 ton) a [[Maniok jedlý|manioku]] (28 000 ton). V [[Živočíšna výroba|živočíšnej výrobe]] prevláda chov [[Sviňa domáca|ošípaných]] (94 000 ks) a [[Tur domáci|hovädzieho dobytka]]. Významný je taktiež [[rybolov]] (úlovok 2 500 ton). Hlavnými exportnými artiklami je kopra, vanilka a banány a hlavnými zahraničnoobchodnými partnermi sú [[Nový Zéland]], [[Austrália (štát)|Austrália]] a [[Japonsko]].<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Tonga | PriezviskoEditora = Novotný | MenoEditora = Jiří | OdkazNaEditora = | Rok = 2001 | Titul = Vreckový atlas sveta | Vydanie = 1. slov. | Miesto = Harmanec | Vydavateľ = [[Vojenský kartografický ústav]] | ISBN = 80-8042-292-3 | Strana = 219 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Geografický výhonok}} {{Oceánia}} {{WTO}} [[Kategória:Tonga| ]] [[Kategória:Kráľovstvá]] [[Kategória:Členovia Commonwealthu]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Austrálii a Oceánii]] bi1tre4w2u1l2o2bkmyon7gncxa933j 0 6087 8211211 8153559 2026-05-09T15:05:06Z Eryn Blaireová 2374 malé doplnenie, presuny, +obrázok 8211211 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Najlepší článok}} {{Infobox Planéta |znak = Venus symbol (bold).svg |obrázok = PIA23791-Venus-RealAndEnhancedContrastViews-20200608 (cropped).jpg |popis obrázku = |objaviteľ = |dátum objavu = |epocha = [[J2000.0]] |vzdialenosť = {{km|108 208 926|m}}<br />0,723 331 99 AU |obvod dráhy = 0,680 [[tera|T]][[meter|m]]<br />4,545 AU |excentricita = 0,006 773 23 |perihélium = {{km|107 476 002|m}}<br />0,718 432 70 AU |afélium = {{km|108 941 849|m}}<br />0,728 231 28 AU |doba obehu = 224,700 96 [[Deň|d]]<br />0,615 197 7 [[Rok|a]] |synodická doba obehu = 583,92 d |maximálna rýchlosť = {{km|35.259|m}}/s |rýchlosť = {{km|35.020|m}}/s |minimálna rýchlosť = {{km|34.784|m}}/s |sklon dráhy = 3,394 71° (k ekliptike)<br />3.86° (k slneč. rovníku) |výstupný uzol = 76,680 69° |argument perihélia = 54,852 29° |stredná anomália = |satelity = 0 |priemer = {{km|12 104|m}}<br />0,949 Zeme |povrch = 4,60×10⁸ km²<br />0,902 Zeme |objem = 9,28×10¹¹ km³<br />0,857 Zeme |hmotnosť = 4,8685×10²⁴ kg<br />0,815 Zeme |hustota = 5,204 g/cm³ |gravitácia = {{m|8,87|m}}/s²<br />0,904 G |úniková rýchlosť = {{km|10.36|m}}/s |doba rotácie = [[spätný pohyb (astronómia)|−]]243,0185 d |rýchlosť rotácie = {{km|6,52|m}}/h |sklon osi = 2,64° |NPoleRA = 272,76°<br />(18 h 11 min 2 s) |NPoleDec = 67,16° |abs mag = ? |albedo = 0,76 |teplota = 228 – 737 – 773 |atmosférický tlak = 9321,9 [[Pascal (jednotka)|kPa]] |zloženie atmosféry = [[oxid uhličitý]] 96,5 %<br />[[dusík]] 3,5 %<br />[[oxid siričitý]] 0,015 %<br />[[argón]] 0,007 %<br />[[vodná para]] 0,002 %<br />[[oxid uhoľnatý]] 0,0017 %<br />[[hélium]] 0,0012 %<br />[[neón]] 0,0007 %<br />[[oxidosulfid uhličitý]] stopové množstvo<br />[[chlorovodík]] stopové množstvo<br />[[fluorovodík]] stopové množstvo |hustota atmosféry = |výška atmosféry = }} '''Venuša''' je druhá planéta [[Slnečná sústava|slnečnej sústavy]] (v poradí od [[Slnko|Slnka]]), po Slnku a po [[Mesiac (Zeme)|Mesiaci]] najjasnejší objekt viditeľný zo [[Zem]]e. Pomenovaná je po starorímskej [[Venuša (bohyňa)|bohyni lásky a krásy]].<ref name=Kehar">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = HTML code: Ota Kéhar | odkaz na autora = | titul = Venuše | url = https://astronomia.zcu.cz/planety/venuse/1913-venuse | vydavateľ = astronomia.zcu.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-19 | jazyk = }}</ref> Pohľad na povrch Venuše je pre pozorovateľa neustále ukrytý pod hustými mračnami [[Kyselina sírová|kyseliny sírovej]], ktoré celú túto planétu zahaľujú. Jej [[obežná dráha]] sa nachádza vnútri dráhy Zeme, to znamená, že nikdy sa na oblohe nevzdiali ďaleko od Slnka. Maximálna uhlová vzdialenosť Venuše od Slnka môže byť až 48°. Je to [[terestriálna planéta]], veľkosťou a zložením veľmi podobná Zemi; niekedy ju preto nazývame „sesterskou planétou“ Zeme. Aj keď orbity všetkých ostatných planét sú [[elipsa|elipsovité]], orbita Venuše je jediná takmer [[kružnica]], so stredom Slnka iba o 0,7 % mimo skutočného stredu Venušinej obežnej dráhy. Planéta je obklopená veľmi hustou [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosférou]], ktorá na jej povrchu udržuje najvyššie [[teplota|teploty]] spomedzi všetkých planét v slnečnej sústave. Hlavnou zložkou tejto atmosféry je [[oxid uhličitý]], ktorý na planéte vytvára extrémny [[skleníkový efekt]]. Hustá atmosféra vyvolá na povrch planéty obrovský [[Atmosférický tlak|tlak]], ktorý je ekvivalentný tlaku pod morskou hladinou v hĺbke približne 1 kilometer. Skalnatý povrch tejto planéty je teda neobývateľný. Pretože je Venuša k Slnku bližšie ako Zem, nájdeme ju na oblohe takmer vždy blízko pri Slnku, takže ju je možné zo Zeme vidieť iba [[ráno]] pred [[východ Slnka|východom Slnka]] alebo [[večer]] po [[západ Slnka|západe Slnka]]. Preto je niekedy označovaná ako „Zornička“ alebo „[[Večernica]]“, a keď sa objaví, ide o zďaleka najsilnejší [[bod]]ový zdroj svetla na oblohe. Výnimočne možno Venušu voľným okom uvidieť aj vo [[deň|dne]]. Venuša bola známa už starým [[Babylon]]čanom okolo 1600 pred Kr. a pravdepodobne bola známa dlho predtým v prehistorických dobách vďaka svojej jasnej viditeľnosti. Jej [[Astronomický symbol|symbolom]] je štylizované znázornenie bohyne [[Venuša (bohyňa)|Venuše]] držiacej zrkadlo: kruh s malým krížom pod ním ([[Súbor:Venus symbol (fixed width).svg|16px|♀]] v [[Unicode]]: 2640). Tento symbol sa používa v biológii na označenie [[samica|jedincov ženského pohlavia]]. Ako najbližšia planéta k Zemi sa Venuša stala už v začiatkoch [[Kozmonautika|kozmonautiky]] cieľom misií množstva kozmických sond z [[Program Venera|programov Venera]], [[program Mariner|Mariner]] a [[Pioneer Venus]]. Po skončení [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] jej výskum pozvoľna ustal, planétu odvtedy systematicky skúmala len americká sonda [[Magellan]], európska [[Venus Express]] a japonská [[Akacuki]], ktorá je aktuálne (september 2025) jedinou sondou obiehajúcou okolo Venuše. == Iné názvy == * Večernica (možno ju pozorovať asi tri hodiny po západe Slnka) * Zornička (za jasného počasia ju možno vidieť tri hodiny pred východom Slnka). * Ďalšie mená Venuše boli Hesperos, Phosphorus, Afrodita, Astarta, Ištar. V minulosti sa pre svoju jasnosť osvedčovala aj ako orientačný bod na oblohe (často ju využívali napr. moreplavci). == Dráha a rotácia == [[Súbor:Venustransit 2004-06-08 07-44.jpg|left|thumb|[[Prechod Venuše]] pred slnečným diskom v roku [[2004]]]] Venuša obieha okolo Slnka po dráhe s [[excentricita (astronómia)|excentricitou]] len 0,006 773 rýchlosťou {{km|35|m}}/s. Jej dráha je najmenej [[eliptická dráha|eliptická]] zo všetkých planét Slnečnej sústavy a približuje sa ku kružnici. Najväčšia možná vzdialenosť Venuše od Zeme je 259 miliónov km, najmenšia 40 miliónov km. Nijaká planéta sa nemôže k Zemi priblížiť na menšiu vzdialenosť ako práve Venuša. Štyrikrát za 243 rokov prechádza Venuša medzi Zemou a Slnkom tak, že všetky tri telesá sú presne v jednej rovine. Vtedy vidieť Venušu [[prechod Venuše|prechádzať]] cez slnečný kotúč. Doteraz posledný prechod Venuše cez Slnko bol [[6. jún]]a [[2012]]. Nasledujúci bude v roku [[2117]]. Zvláštnosťou Venuše je jej nezvyčajný (opačný) smer [[rotácia|otáčania]] sa okolo [[rotačná os|vlastnej osi]] vzhľadom na ostatné planéty okrem [[Urán]]u. Príčina spätného smeru otáčania dodnes nie je uspokojivo vysvetlená. Venuša je zároveň najpomalšie rotujúcou planétou v slnečnej sústave. Malá rýchlosť rotácie je pravdepodobne následok [[slapové javy|slapového pôsobenia]] jej veľmi hmotnej [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféry]]. Ďalšie hypotézy hovoria, že za to mohla nejaká udalosť v ranej fáze utvárania sa planéty.<ref name="Rekordy" /><ref name="vesmír" >{{Citácia knihy | korporácia = Dorling Kindersley Limited | titul = Vesmír | redaktori = Martin Rees (hlavný redaktor), Albína Gardošová (zodpovedná redaktorka), Helena Oleňová (technická redaktorka) | prekladatelia = Štefan Gajdoš, Juraj Kubica, Alena Lackovičová, Katarína Maštenová, Henrich Ploczek | ďalší = Jana Brožíková (register) | vydavateľ = Ikar | miesto = Bratislava | rok = 2006 | rok copyrightu = 2005 | edícia = Slovak edition | url = www.dk.com | strany = | isbn = 80-551-1233-9 }}</ref> Planéta mohla napríklad vzniknúť zrážkou dvoch telies takým spôsobom, že ich rotácie sa vzájomne takmer vyrušili.<ref name="klec118" /> Ďalšou možnosťou je pôsobenie slapových síl Slnka, ktorých pôsobenie na hustú atmosféru mohlo otáčanie planéty zastaviť. Dĺžka jej [[Siderický deň|hviezdneho (siderického) dňa]] je 243 pozemských dní. Venušiansky deň je teda dlhší ako jej rok. Od východu po východ Slnka však uplynie kratšia doba, okolo 117 pozemských dní, čo je spôsobené jej obehom okolo Slnka v protismere rotácie. Slnko vychádza z pozemského hľadiska na [[západ (svetová strana)|západe]] a zapadá na [[východ (svetová strana)|východe]]. Pri pohľade zo Zeme Venuša prechádza postupne všetkými fázami od [[nov]]u až po [[spln]] a späť do novu. Jej fázy bežný človek vidí iba [[ďalekohľad]]om. Objavil ich [[Galileo Galilei]] v 17. storočí. Okrem neobvyklého spätného pohybu je navyše rotácia Venuše na jej obežnej dráhe synchronizovaná tak, že v dobe najbližšieho priblíženia k Zemi (medzi dvoma dolnými [[konjunkcia (astronómia)|konjunkciami]] ubehne 5,001 Venušinho dňa) sa k nej natáča vždy rovnakou stranou. Táto vlastnosť môže byť zapríčinená [[slapová sila|slapovými silami]], ktoré ovplyvňujú Venušinu rotáciu, kedykoľvek sa planéty dostanú dosť blízko k sebe, alebo môže ísť iba o zhodu okolností. == Vznik a vývoj == {{hlavný článok|Vznik a vývoj slnečnej sústavy}} Predpokladá sa, že Venuša vznikla podobným spôsobom ako všetky ostatné [[terestriálna planéta|terestriálne planéty]] z [[protoplanetárny disk|protoplanetárneho disku]], ktorý obiehal okolo [[praslnko|vznikajúceho Slnka]], približne pred 4,5 miliardami rokov. Teplota protoplanetárneho disku v blízkosti praslnka bola vysoká, planéty blízko k Slnku sú tvorené ťažšími [[chemický prvok|prvkami]] ako vzdialenejšie, čo platí aj v prípade Venuše. Planéta vznikla postupným pomalým nabaľovaním mikroskopických častíc z protoplanetárneho disku, ktoré sa zhlukovali do väčších celkov. Tieto zhluky svojou [[gravitácia|gravitáciou]] priťahovali ďalšie častice a zahusťovali sa. Postupne vznikli telesá s priemerom niekoľko kilometrov – [[planetezimála|planetezimály]], ktorých zrážkami za rádovo desaťtisíc rokov vzniklo postupným zliepaním obrovské množstvo telies s rozmermi 500 až {{km|1000|m}} – [[protoplanéta|protoplanéty]]. Zrážkami protoplanét sa utvorili planéty. Poslednou fázou vzniku slnečnej sústavy bolo tzv. intenzívne bombardovanie [[medziplanetárna hmota|medziplanetárnou hmotou]], ktoré dlho znemožňovalo, aby sa na Venuši utvorila pevná kôra.<ref>{{Cite book | author = Zdeněk Pokorný | year = 2007 | title = Exoplanety | publisher = Academia, Praha | isbn = 978-80-200-1510-5 | pages = s. 62}}</ref> Na základe [[počítač]]ových modelov venušskej klímy a atmosféry, ktoré vypracoval tím Jamesa F. Kastinga z ''[[NASA Ames Research Center]]'' bola Venuša pred 4 miliardami rokov chladnejšia ako dnes. Dôvodom bol nižší žiarivý výkon Slnka v porovnaní so súčasnosťou a tenšia atmosféra planéty s menšími množstvami [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]]. Podľa tohto modelu sa v tých časoch mohla na Venuši nachádzať [[voda]] v kvapalnom skupenstve. Dôkazom prítomnosti [[hydrosféra|hydrosféry]] v dávnej minulosti je vysoký obsah [[deutérium|deutéria]]. Chemické [[zvetrávanie]] a dažde však uvoľňovali do atmosféry čoraz väčšie množstvá oxidu uhličitého. Ten spolu so stúpajúcou [[Slnečná aktivita|aktivitou Slnka]] vytvorili superskleníkový efekt a oceány sa začali vyparovať. Vyparená voda zvýšila obsah skleníkových plynov na kritickú hranicu vedúcu k&nbsp;súčasným extrémnym teplotám.<ref>{{Citácia periodika | titul = Runaway and moist greenhouse atmospheres and the evolution of earth and Venus | priezvisko = Kasting | meno = J.&nbsp;F | periodikum = Icarus | ročník = 74 | číslo = 3 | strany = 472–494 | rok = 1988 | doi = 10.1016/0019-1035(88)90116-9 | issn = 0019-1035 }}</ref> Následne voda z oceánov postupne unikla do [[medziplanetárny priestor|medziplanetárneho priestoru]].<ref>{{cite journal | author = Jeffrey Kargel | title = Rivers of Venus | journal = Kozmos | volume = XXX | issue = 1 | year = 1999 | pages = s. 6 – 9 | issn=}}</ref> == Magnetosféra == Na rozdiel od [[Zem|Zeme]] [[magnetické pole]] Venuše nie je indukované v [[jadro planéty|jadre planéty]], ale v atmosfére pri interakcii [[ionosféra|ionosféry]] s časticami [[slnečný vietor|slnečného vetra]]. Nie je celkom známe, prečo na Venuši neexistuje dvojpólové pole generované jadrom. Keďže sa predpokladá, že podmienky formovania Zeme a Venuše boli podobné, Venuša by mala mať, podobne ako Zem, [[kov]]ové jadro, v ktorom by malo dochádzať k tzv. [[Prúdenie tepla|termochemickej konvekcii]] a tým aj ku generovaniu magnetického poľa. Existujú tri základné teórie, ktoré neprítomnosť poľa indukovaného jadrom vysvetľujú. Prvá hovorí, že počiatočné teplo pri formovaní spoločne s teplom vznikajúcom pri [[rádioaktívny rozpad|rádioaktívnom rozpade]] nestačili na to, aby sa jadro udržalo v tekutom stave. Tým pádom by bola teplota jadra príliš nízka na termálnu [[konvekcia|konvekciu]], podobne ako v prípade [[Mars]]u. Druhá teória vysvetľuje neprítomnosť vnútorne budenej magnetosféry Venuše malým tepelným tokom z jadra. Tretia teória hovorí, že veľmi slabá magnetosféra je dôsledok veľmi pomalej rotácie planéty.<ref name="Rekordy" /><ref name="vesmír" /> Neprítomnosť magnetického poľa vytváraného jadrom má za následok fakt, že Venuša nie je tak dobre chránená proti časticiam slnečného vetra ako Zem a môže to byť jedna z príčin, prečo sa tieto dve veľkosťou podobné telesá od seba tak líšia. Indukovaná magnetosféra vznikajúca pod vplyvom častíc slnečného vetra je sformovaná do dlhého chvosta, ktorý sa tiahne smerom od Slnka do vzdialenosti 8 až 12 polomerov Venuše. Na strane obrátenej k Slnku sa vytvára [[rázová vlna]]. == Atmosféra == [[Súbor:Venus clouds Galileo Color PIA00124.jpg|right|thumb|Atmosféra Venuše v nepravých farbách. Snímku urobila [[Galileo (kozmická sonda)|sonda Galileo]], keď okolo Venuše v roku [[1990]] prelietala.]] Súčasná predstava o štruktúre atmosféry Venuše sa zakladá na meraniach uskutočnených kozmickými sondami typu Venera, Mariner, Pioneer-Venus, pozemnými pozorovaniami a teoretickými výpočtami. Venušu obklopuje hustá atmosféra tvorená prevažne [[Oxid uhličitý|oxidom uhličitým]], (no aj [[dusík]]om, [[kyslík]]om a [[voda|vodou]]) čo vytvára mimoriadne silný [[skleníkový efekt]], ktorý zvyšuje teplotu povrchu na viac ako 400 °C, v oblastiach blízko rovníka dokonca až na 500 °C. Pri takejto teplote by sa nachádzali v tekutom stave napr. [[cín]], [[olovo]] či [[zinok]]. Venušin povrch je teda teplejší než [[Merkúr]]ov, aj keď je vo viac ako dvojnásobnej vzdialenosti od [[Slnko|Slnka]] a prijíma teda iba 25 % slnečného žiarenia (2 613,9 W/m² v hornej vrstve atmosféry, ale iba 1071,1 W/m² na povrchu). Vďaka tepelnej zotrvačnosti a prúdeniu v hustej atmosfére sa teplota na dennej a nočnej strane Venuši výrazne nelíšia, aj keď je jej rotácia extrémne pomalá (menej ako 1 otočka počas Venušinho roku; na rovníku rotuje Venušin povrch rýchlosťou iba {{km|6.5|m}}/h). Vetry v hornej vrstve atmosféry obkrúžia planétu iba za 4 (pozemské) dni a napomáhajú tak rozvodu tepla. Atmosférický tlak na povrchu dosahuje až okolo 9 MPa, čo je 90-krát viac ako na Zemi<ref name="express" /> (je ekvivalentný tlaku na [[Zem]]i v hĺbke {{km|1|m}} pod hladinou oceánu). V atmosfére dochádza aj k elektrickým výbojom, aj keď asi 1 000-krát zriedkavejšie ako v [[atmosféra Zeme|zemskej atmosfére]]. Vrcholky mrakov majú teplotu približne −45 °C. Oficiálna priemerná teplota povrchu Venuše, ako ju určila [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], je 464 °C. Minimálnu teplotu majú práve vrcholky mrakov, teplota na povrchu nikdy neklesá pod 400 °C. Atmosféra končí vo výške okolo 1&nbsp;000&nbsp;km nad povrchom planéty, [[vodík]]ovou korónou. Pod ňou, v oblasti s hrúbkou 700&nbsp;km, je oblasť tvorená prevažne [[hélium|héliom]].<ref name="Rekordy" /> Až pod touto vrstvou nadobúda zmes plynov charakteristické zloženie z&nbsp;okolo 96,5 % oxidu uhličitého, takmer 3,5 % dusíka a 0,1 % kyslíka.<ref name="klec118">{{Citácia knihy | priezvisko = Klezcek | meno = Josip | odkaz na autora = Josip Kleczek | titul = Velká encyklopedie vesmíru | vydanie = 1 | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 2002 | strany = 118 | isbn = 80-200-0906-X }}</ref> === Oblačnosť === Mraky, ktoré sa skladajú predovšetkým z [[oxid siričitý|oxidu siričitého]] a kvapôčok [[kyselina sírová|kyseliny sírovej]], celkom obklopujú planétu a skrývajú [[viditeľné svetlo|ľudskému oku]] všetky detaily povrchu. Slnečné žiarenie je kvôli nim na povrchu Venuše veľmi zoslabené, stále asi také, ako pri celkom zamračenej oblohe na Zemi. Hlavná oblačnosť sa nachádza vo výške približne 50 až {{km|70|m}} nad povrchom. (Na Zemi väčšina oblakov nepresiahne výšku {{km|12|m}}). Hrubá vrstva mrakov odráža väčšinu slnečného svitu späť do vesmíru. To bráni ďalšiemu zohrievaniu Venušinho povrchu a spôsobuje, že [[Svietivosť (astronómia)|bolometrické]] [[albedo]] dosahuje približne 60 %<ref name="Rekordy" /> a albedo vo viditeľnom rozsahu svetla je ešte vyššie. Aj keď je k Slnku bližšie ako Zem, povrch Venuše nie je tak dobre zohrievaný a ešte menej osvetlený. Bez skleníkového efektu by sa teplota povrchu Venuše veľmi podobala Zemi. Bežným nedorozumením ohľadom Venuše je predpoklad, že je to silná vrstva mrakov, ktorá zadržuje teplo. Skutočnosťou je, že povrch planéty by bol omnoho teplejší, keby vrstva mrakov neexistovala. Je to iba ohromné množstvo CO₂ v atmosfére, čo spôsobuje zadržiavanie tepla mechanizmom skleníkového efektu. Vo viditeľnom spektre je vonkajšia štruktúra mrakov pomerne nevýrazná. Kontrastnejšie sa zobrazí na snímkach zhotovených v [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovom]] alebo [[infračervené žiarenie|infračervenom žiarení]]. === Atmosférické prúdenie === V horných vrstvách atmosféry vanú silné vetry s rýchlosťou {{km|350|m}}/h, na povrchu sú však vetry veľmi slabé, ich rýchlosť nepresahuje niekoľko kilometrov za hodinu. Na druhej strane, vzhľadom na vysokú hustotu atmosféry Venuše na povrchu, aj tieto pomalé vetry veľmi silno pôsobia na prekážky. Rotačná os planéty zviera s kolmicou na [[ekliptika|ekliptiku]] len nevýrazný uhol 3°. Slnečné žiarenie teda počas celého roka výraznejšie zohrieva atmosféru na [[rovník]]u ako na [[Pól (vesmírne teleso)|póloch]]. Vyžarovanie atmosféry je však napriek tomu rovnaké na všetkých šírkach. Je to preto, lebo medzi pólmi a rovníkom existuje výdatné prúdenie nazývané ''Hadleyho bunky''. Zohriaty vzduch nad rovníkom stúpa, presúva sa k pólom kde ochladne, klesá k povrchu a vracia sa späť k rovníku. Toto prúdenie prebieha v hlavnej oblačnej vrstve. V smere od východu na západ ho križuje oveľa rýchlejšie prúdenie vyvolané neobyčajne rýchlou rotáciou atmosféry Venuše. Podobný typ prúdenia, ale v oveľa menších výškach, existuje aj na Zemi.<ref>{{cite journal | author = Zdeněk Pokorný | title = Planetárne atmosféry | journal = Kozmos | year = 1991 | volume = XXII | issue = 4 | pages = s. 112 – 113 | issn=}}</ref> == Povrch planéty == {{hlavný článok|Povrch Venuše}} [[Súbor:Venus globe.jpg|left|thumb|Radarová mapa povrchu Venuše]] Vďaka tomu, že [[rádiové vlny]] prenikajú i cez vrstvu hustých oblakov na Venuši, máme jej povrch dobre zmapovaný. Na rozdiel od Marsu však priamo z povrchu Venuše existuje len málo fotografií. Jediné farebné snímky zhotovili Venera 13 a 14. Ukázali pustú krajinu s doskami sopečných hornín roztrúsených po zrnitom povrchu. Trochu pripomínajú vulkanické planiny známe z úbočí pozemských sopiek. Približne 60 až 70 % plochy povrchu tvoria nižšie položené rovinaté oblasti, kde rozdiely vo výške terénu takisto nepresahujú 1 km. Ide teda o mierne zvlnený terén. Venuša má na svojom povrchu dve „kontinentálne“ vrchoviny, ktoré sa dvíhajú z nedozerných plání. Výšky povrchových útvarov sa merajú (tak ako na Zemi sa meria nadmorská výška vzhľadom na hladinu mora) vzhľadom na stredný polomer planéty. Zo severnej vrchoviny [[Ishtar Terra]] (Ištarina zem) sa vypínajú Venušine najväčšie hory [[Maxwell Montes]] (Maxwellovo pohorie) (zhruba o {{km|2|m}} vyšší ako [[Mount Everest]]) nazvané po [[James Clerk Maxwell|Jamesovi Clerkovi Maxwellovi]], ktoré obklopujú pláň [[Lakshmi Planum]]. [[Ishtar Terra]] je veľkosťou porovnateľná s [[Austrália (svetadiel)|Austráliou]]. Na rovníku je ešte väčšia [[Aphrodite Terra]] (Afroditina zem), veľkosťou rovná [[Južná Amerika|Južnej Amerike]]. Niekedy sa ku kontinentálnym vrchovinám počíta aj [[Lada Terra]] (Ladina zem) v regióne južného pólu planéty. Medzi týmito dvoma vrchovinami sa nachádza celý rad širokých priehlbín ako napríklad [[Atalanta Planitia]], [[Guinevere Planitia]] a [[Niobe Planitia]]. Rozlohou menšie vyvýšeniny, ktorých je na Venuši asi 20, sa označujú ako ''Regio''. Okrem hôr Maxwell Montes a oblastí Alpha a Beta Regio (ktoré boli nájdené už na radarových snímkach zo Zeme) sú všetky povrchové útvary na Venuši pomenované po skutočných alebo mytologických ženách. Vďaka Venušinej hustej atmosfére, brzdiacej [[meteor]]y počas ich pádu k povrchu, sa tu nevyskytujú žiadne impaktné [[kráter]]y menšie ako {{km|2|m}} v priemere. Krátery na Venuši sú relatívne plytké, napr. kráter s priemerom {{km|160|m}} má hĺbku asi {{m|400|m}}. Svedčí to o intenzívnej erózii alebo endogénnej činnosti. O [[tektonická činnosť|tektonickej činnosti]] svedčia aj terénne zlomy veľkých rozmerov. Povrch Venuše má vek nanajvýš 700 miliónov rokov (udávajú sa však aj oveľa nižšie hodnoty) – z dôvodov, ktoré dodnes nie sú presne známe. Zdá sa, že takmer 90 % Venušinho povrchu tvorí nedávno stuhnutá vrstva [[bazalt]]ovej [[láva|lávy]], iba výnimočne narušená meteoritickým kráterom. To napovedá, že planéta nedávno podstúpila veľké pretvorenie povrchu.<ref>{{Cite web | title = Venus Express | url = http://www.dlr.de/en/desktopdefault.aspx/tabid-726/1206_read-2180/ | accessdate = 2008-11-28 | publisher = DLR/ESA | language = anglicky | archiveurl = https://web.archive.org/web/20060904225213/http://www.dlr.de/en/desktopdefault.aspx/tabid-726/1206_read-2180/ | archivedate = 2006-09-04 }}</ref> Na Venuši sa nachádza veľké množstvo sopiek. Väčšie sa počítajú na stovky, menších je viac ako stotisíc.<ref name="Kleczek" /> Keďže Venuša zrejme nemá vlastné magnetické pole, [[slnečný vietor]] priamo zasahuje Venušinu hornú atmosféru. Uvažuje sa, že Venuša mala pôvodne rovnaké množstvo vody v atmosfére ako Zem, ale v dôsledku bombardovania slnečnými časticami sa voda rozložila na [[vodík]] a [[kyslík]]. Vodík kvôli svojej nízkej hmotnosti ľahko unikol do priestoru, kyslík sa zlúčil s atómami kôry a zmizol z atmosféry. Pomer vodíka a deutéria (ktoré nemôže unikať tak rýchlo) vo Venušinej atmosfére túto teóriu podporuje.<ref name="Rekordy" /> Kvôli suchu sú kamene na Venuši ťažšie a tvrdšie ako na Zemi, čo vedie k prudším horám, útesom a ďalším neobvyklým rysom. == Vnútorná stavba == [[Súbor:Venus structure.jpg|right|thumb|Vnútro Venuše. Železné jadro obklopuje plášť, nad ktorým sa nachádza kôra s priemernou hrúbkou {{km|35|m}}]] Vnútro Venuše je pravdepodobne podobné Zemi: [[železo|železné]] jadro s priemerom {{km|6000|m}} s roztaveným kamenným plášťom tvoriacim najväčšiu časť planéty. Spodná hranica plášťa leží podľa odhadov v hĺbke asi {{km|2840|m}}. Zloženie ani teplota jadra nie sú známe. Predpokladá sa veľké zastúpenie železa, či už čistého, alebo viazaného so [[síra|sírou]] vo forme FeS. Na rozhraní jadra a plášťa sa teploty odhadujú na 3 500 °C, v jadre by mali dosahovať až 4 000 °C. Venuša podobne ako Zem prekonala [[gravitačná diferenciácia|gravitačnú diferenciáciu]], obdobie krátko po svojom sformovaní, kedy ťažšie prvky klesali do jej stredu a vytvorili jadro, zatiaľ čo ľahšie stúpali smerom k povrchu. Dôkazom diferenciácie je vznik sekundárnej planetárnej atmosféry, ktorá pri nej vznikla. Posledné výsledky z gravitačného merania sondy Magellan nasvedčujú, že Venušina kôra je hrubá asi {{km|35|m}}. Kôra je pravdepodobne jednoliata, nie je rozdelená na [[tektonická doska|tektonické dosky]] ako kôra na Zemi. Keďže planéta nemá tektonické dosky, nemôže uvoľňovať vnútornú energiu ich pohybmi ako Zem. Existuje teória, podľa ktorej namiesto toho v pravidelných intervaloch prekonáva masívnu [[vulkanická činnosť|vulkanickú činnosť]], ktorá zalieva jej povrch čerstvou lávou; najstaršie geomorfologické útvary sú staré iba 800 miliónov rokov, zatiaľ čo zvyšok povrchu je mladší (aj keď väčšinou nie menej ako niekoľko stoviek miliónov rokov). Teraz sa predpokladá, že Venuša je stále vulkanický činná v izolovaných geologicky aktívnych bodoch. Priamy dôkaz však dlho chýbal. Až [[15. marec|15. marca]] [[2023]] prezentoval Robert Herrick, profesor a výskumník z [[University of Alaska]], svoj objav nedávnej vulkanickej aktivity na povrchu Venuše. Štúdiom snímok zo sondy Magellan našiel dve snímky zo sopky [[Maat Mons]], ktoré s odstupom ôsmich mesiacov ukazovali charakteristické geologické zmeny spôsobené erupciou.<ref name="vulkanizmus" /> == Mesiace == V minulosti sa predpokladalo, že okolo Venuše krúži [[prirodzený satelit|mesiac]] zvaný [[Neith (mesiac)|Neith]] podľa mýtickej bohyne zo [[Sais]] (ktorej závoj žiadny smrteľník nezdvihne), prvýkrát pozorovaný [[Giovanni Domenico Cassini|Giovannim Domenicom Cassinim]] v roku [[1672]]. Sporadické astronomické pozorovania pokračovali až do roku [[1892]], keď boli spochybnené (išlo iba o slabé hviezdy, ktoré sa na danom mieste náhodne vyskytli). Od tej doby je Venuša známa ako planéta bez mesiacov – akýkoľvek satelit by na jej obežnej dráhe bol [[slapová sila|slapovými silami]] spomaľovaný tak dlho, až by sa zrútil na povrch planéty. Existuje predpoklad, že mesiace mohla mať Venuša aspoň v dávnej minulosti. V roku [[2006]] Alex Alemi a David Stevenson z [[California Institute of Technology]] prezentovali teóriu, ako sa mohol prípadný mesiac sformovať a zaniknúť. Podľa nich bola Venuša v dobe veľkého bombardovania planét zasiahnutá veľkým telesom, a z materiálu vyvrhnutého na obežnú dráhu okolo planéty sa sformoval mesiac. Podľa predpokladov [[Teória veľkého impaktu|podobne vznikol aj Mesiac Zeme]]. Po určitej dobe však Venuša prekonala druhý náraz veľkého telesa, ktorý zmenil rotáciu planéty. Po tejto udalosti sa mesiac namiesto predošlého vzďaľovania začal k Venuši naopak približovať, až zanikol dopadom na jej povrch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martinek | meno = František | titul = Kolik měsíců měla Venuše? | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/kolik-mesicu-mela-venuse.html?hledat=m%C4%9Bs%C3%ADc | dátum vydania = 2014-04-29 | jazyk = česky }}</ref> == Obývateľnosť == {{Hlavný článok|Hypotéza zriedkavej Zeme}} Považuje sa za oveľa nepriaznivejšiu planétu pre existenciu života než Mars. Je to spôsobené najmä jej blízkosťou Slnku a chemickým zložením, takže tam panujú teploty vyše 400&nbsp;°C, ktoré znemožňujú existenciu komplexného života. Navyše štúdia z Harward-Smithovho centra pre astrofyziku tvrdí, že veľkosť Zeme pravdepodobne leží na spodnej hranici obývateľnosti. Ak by bola menšia, platňová tektonika by nemohla existovať. Hoci Venuša má 85% hmoty Zeme, žiadnu platňovú tektoniku sa nepodarilo objaviť.<ref>''"Earth: A Borderline Planet for Life?".'' Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics. 2008 [http://www.cfa.harvard.edu/press/2008/pr200802.html]</ref> Navzdory tomu však snímky zo sond Pioneer Venus Orbiter a Magellan ukazujú terén, ktorý vyzerá byť platňovou tektonikou formovaný. Údaje zo sondy Venus Express však naznačujú, že klasickú platňovú tektoniku mohla mať planéta aspoň v minulosti. == Pozorovanie == Venuša je najjasnejšia vo chvíli, keď je osvetlených 25 % jej kotúča; to sa typicky stáva 37 dní pred jej [[dolná konjunkcia|dolnou konjunkciou]] (na večernej oblohe) a 37 dní po nej (na rannej oblohe). Jej maximálna [[magnitúda]] je -4,4. Aj v minime svojej jasnosti (-3,1 mag.) je však najjasnejšou planétou na oblohe a tretím najjasnejším nebeským telesom hneď po Slnku a Mesiaci. Je 15-krát jasnejšia ako najjasnejšia hviezda nočnej oblohy [[Sírius]].<ref name="Rekordy">{{Cite book | author = Róbert Čeman, Eduard Pittich | year = 2002 | title = Vesmír 1: Slnečná sústava | publisher = Slovenská Grafia, Bratislava | isbn = 80-8067-071-4 | pages = strany: 116}}</ref> Podobne ako Mesiac vrhá na Zem [[tieň]] viditeľný voľným okom. V hornej konjunkcii, keď je kvôli prežiareniu Slnkom pre nás neviditeľná, má uhlový priemer ani nie 10 oblúkových sekúnd, v dolnej konjunkcii má však rozmer viac než jednu oblúkovú minútu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šulc | meno = Miroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Kdy je Venuše nejjasnější? | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/ukazy/kdy-je-venuse-nejjasnejsi.html?hledat=venu%C5%A1e | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2011-12-27 | dátum prístupu = 2025-09-16 }}</ref> Od Slnka sa najviac vychýli približne 70 dní pred a po dolnej konjunkcii, v tej dobe je v polovičnej fáze. V týchto dvoch intervaloch je Venuša viditeľná aj za plného denného svetla, pokiaľ pozorovateľ presne vie, kam sa má pozerať.<ref name=Gembec1" /> Ako všetky planéty, aj Venuša na svojej dráhe pri pozorovaní zo zeme zdanlivo „zastane“ a istý čas sa pohybuje spätne. Perióda spätného pohybu planéty je 20 dní pred a po dolnej konjunkcii. <center>'''Najväčšie elongácie Venuše v rokoch 2001 – 2020'''*</center> <center> {| class="wikitable" border="5" |- ! style="background:#FFEFDB" | Dátum najväčšej <br />[[elongácia|elongácie]] ! style="background:#FFEFDB" | Uhlová vzdialenosť <br />od Slnka ! style="background:#FFEFDB" | Druh elongácie ! style="background:#FFEFDB" | [[Zdanlivá hviezdna veľkosť]] ! style="background:#FFEFDB" | Fáza |- | style="background: #FFF8DC" | [[17. január]] [[2001]] | style="background: #FFF8DC" | 47° 05′ 36″ | style="background: #FFF8DC" | Východná | style="background: #FFF8DC" | -4,4 | style="background: #FFF8DC" | 0,512 |- | style="background: #FFF8DC" | [[8. jún]] [[2001]] | style="background: #FFF8DC" | 45° 50′ 18″ | style="background: #FFF8DC" | Západná | style="background: #FFF8DC" | -4,3 | style="background: #FFF8DC" | 0,496 |- | style="background: #FFF8DC" | [[22. august]] [[2002]] | style="background: #FFF8DC" | 46° 00′ 16″ | style="background: #FFF8DC" | Východná | style="background: #FFF8DC" | -4,3 | style="background: #FFF8DC" | 0,487 |- | style="background: #FFF8DC" | [[11. január]] [[2003]] | style="background: #FFF8DC" | 46° 57′ 41″ | style="background: #FFF8DC" | Západná | style="background: #FFF8DC" | -4,4 | style="background: #FFF8DC" | 0,502 |- | style="background: #FFF8DC" | [[29. marec]] [[2004]] | style="background: #FFF8DC" | 46° 00′ 16″ | style="background: #FFF8DC" | Východná | style="background: #FFF8DC" | -4,3 | style="background: #FFF8DC" | 0,511 |- | style="background: #FFF8DC" | [[17. august]] [[2004]] | style="background: #FFF8DC" | 45° 48′ 58″ | style="background: #FFF8DC" | Západná | style="background: #FFF8DC" | -4,3 | style="background: #FFF8DC" | 0,502 |- | style="background: #FFF8DC" | [[3. november]] [[2005]] | style="background: #FFF8DC" | 47° 06′ 10″ | style="background: #FFF8DC" | Východná | style="background: #FFF8DC" | -4,4 | style="background: #FFF8DC" | 0,494 |- | style="background: #FFF8DC" | [[25. marec]] [[2006]] | style="background: #FFF8DC" | 46° 31′ 49″ | style="background: #FFF8DC" | Západná | style="background: #FFF8DC" | -4,4 | style="background: #FFF8DC" | 0,495 |- | style="background: #FFF8DC" | [[9. jún]] [[2007]] | style="background: #FFF8DC" | 45° 23′ 27″ | style="background: #FFF8DC" | Východná | style="background: #FFF8DC" | -4,3 | style="background: #FFF8DC" | 0,497 |- | style="background: #FFF8DC" | [[28. október]] [[2007]] | style="background: #FFF8DC" | 46° 27′ 59″ | style="background: #FFF8DC" | Západná | style="background: #FFF8DC" | -4,4 | style="background: #FFF8DC" | 0,505 |- | style="background: #FFF8DC" | [[14. január]] [[2009]] | style="background: #FFF8DC" | 47° 07′ 21″ | style="background: #FFF8DC" | Východná | style="background: #FFF8DC" | -4,4 | style="background: #FFF8DC" | 0,511 |- | style="background: #FFF8DC" | [[5. jún]] [[2009]] | style="background: #FFF8DC" | 45° 51′ 07″ | style="background: #FFF8DC" | Západná | style="background: #FFF8DC" | -4,3 | style="background: #FFF8DC" | 0,496 |- | style="background: #FFF8DC" | [[20. august]] [[2010]] | style="background: #FFF8DC" | 45° 57′ 59″ | style="background: #FFF8DC" | Východná | style="background: #FFF8DC" | -4,4 | style="background: #FFF8DC" | 0,487 |- | style="background: #FFF8DC" | [[8. január]] [[2011]] | style="background: #FFF8DC" | 46° 57′ 24″ | style="background: #FFF8DC" | Západná | style="background: #FFF8DC" | -4,4 | style="background: #FFF8DC" | 0,502 |- | style="background: #FFF8DC" | [[27. marec]] [[2012]] | style="background: #FFF8DC" | 46° 02′ 27″ | style="background: #FFF8DC" | Východná | style="background: #FFF8DC" | -4,3 | style="background: #FFF8DC" | 0,511 |- | style="background: #FFF8DC" | [[15. august]] [[2012]] | style="background: #FFF8DC" | 45° 48′ 10″ | style="background: #FFF8DC" | Západná | style="background: #FFF8DC" | -4,3 | style="background: #FFF8DC" | 0,501 |- | style="background: #FFF8DC" | [[1. november]] [[2013]] | style="background: #FFF8DC" | 47° 04′ 26″ | style="background: #FFF8DC" | Východná | style="background: #FFF8DC" | -4,4 | style="background: #FFF8DC" | 0,494 |- | style="background: #FFF8DC" | [[22. marec]] [[2014]] | style="background: #FFF8DC" | 46° 33′ 26″ | style="background: #FFF8DC" | Západná | style="background: #FFF8DC" | -4,4 | style="background: #FFF8DC" | 0,495 |- | style="background: #FFF8DC" | [[6. jún]] [[2015]] | style="background: #FFF8DC" | 45° 23′ 40″ | style="background: #FFF8DC" | Východná | style="background: #FFF8DC" | -4,3 | style="background: #FFF8DC" | 0,498 |- | style="background: #FFF8DC" | [[26. október]] [[2015]] | style="background: #FFF8DC" | 46° 26′ 29″ | style="background: #FFF8DC" | Západná | style="background: #FFF8DC" | -4,4 | style="background: #FFF8DC" | 0,506 |- | style="background: #FFDEAD" | [[12. január]] [[2017]] | style="background: #FFDEAD" | 47° 08′ 46″ | style="background: #FFDEAD" | Východná | style="background: #FFDEAD" | -4,4 | style="background: #FFDEAD" | 0,510 |- | style="background: #FFF8DC" | [[3. jún]] [[2017]] | style="background: #FFF8DC" | 45° 51′ 59″ | style="background: #FFF8DC" | Západná | style="background: #FFF8DC" | -4,3 | style="background: #FFF8DC" | 0,496 |- | style="background: #FFF8DC" | [[17. august]] [[2018]] | style="background: #FFF8DC" | 45° 55′ 40″ | style="background: #FFF8DC" | Východná | style="background: #FFF8DC" | -4,3 | style="background: #FFF8DC" | 0,487 |- | style="background: #FFF8DC" | [[6. január]] [[2019]] | style="background: #FFF8DC" | 46° 57′ 22″ | style="background: #FFF8DC" | Západná | style="background: #FFF8DC" | -4,4 | style="background: #FFF8DC" | 0,502 |- | style="background: #FFF8DC" | [[24. marec]] [[2020]] | style="background: #FFF8DC" | 46° 04′ 39″ | style="background: #FFF8DC" | Východná | style="background: #FFF8DC" | -4,4 | style="background: #FFF8DC" | 0,512 |- | style="background: #FFF8DC" | [[13. august]] [[2020]] | style="background: #FFF8DC" | 45° 47′ 28″ | style="background: #FFF8DC" | Západná | style="background: #FFF8DC" | -4,3 | style="background: #FFF8DC" | 0,501 |} </center> <small>* založené na údajoch z programu Skymap pro 11</small> === Historické pozorovania === Venuša je najnápadnejším astronomickým objektom na rannej a večernej oblohe na Zemi (okrem Slnka a Mesiaca) a bola preto známa odpradávna. Jeden z najstarších dochovaných [[Ammi-sadukove tabuľky o Venuši|historických dokumentov]], doštičky z [[Aššurbanipal|Aššurbanipalovej]] [[babylon]]skej knižnice – 21 rokov dlhý záznam pozorovaní Venuše (v rannej Babylonii nazývané ''Nindaranna''), umožnil v kombinácii s dnešnými presnými výpočtami správne datovanie niektorých historických udalostí. Starí [[Sumer]]i a [[Babylon]]čania nazývali Venušu ''[[Dil-bat]]'' alebo ''[[Dil-i-pat]]''; v [[Akkad]]e to bola zvláštna hviezda bohyne-matky ''[[Ištar]]''; a v [[Čína|Číne]] boh ''[[Jin xing]]''. [[File:BrownManchesterMuralCrabtree-cut.jpg|left|thumb|Ilustrácia znázorňujúca [[William Crabtree|Williama Crabtreeho]], ako v roku 1969 pozoruje ako jeden z prvých ľudí prechod Venuše cez slnečný disk metódou projekcie]] Pre civilizáciu [[Mayovia|Mayov]] bola Venuša vôbec najdôležitejšou „hviezdou“, nazývali ju ''Chak ek'', „Veľká hviezda“, snáď ešte dôležitejšou ako [[Slnko]]. Mayovia sledovali pohyby Venuše veľmi pozorne a pozorovali ju dokonca aj v dennom svetle. Pozícia Venuše a ostatných planét mali ovplyvňovať všetok život na Zemi, takže sa Mayovia a ostatné [[stredoamerické kultúry]] snažili vojny a iné dôležité udalosti načasovať s ohľadom na pozorovania. [[Drážďanský kódex]] obsahuje kalendár ukazujúci úplný Venušin cyklus viditeľnosti – päť jej synodických obehov po 584 dňoch (dohromady približne 8 rokov), po uplynutí ktorých sa cyklus opakuje. Starí Gréci mysleli, že večerné a ranné výskyty Venuše na oblohe predstavujú dva odlišné objekty, ktoré nazývali na západnej večernej oblohe ''Hesperus'' a na východnej rannej oblohe ''Phosphorus''. Nakoniec vďaka [[Pythagoras|Pythagorovi]] dospeli k záveru, že obidva objekty sú tou istou planétou. V [[4. storočie pred Kr.|4. storočí pred Kr.]] [[Hérakleides Pontský|Heraclides Ponticus]] vyslovil teóriu, že Venuša a Merkúr obiehajú okolo Slnka a nie okolo Zeme. Meno Venuša pochádza od rímskej bohyne lásky a krásy. Keďže jej [[obežná dráha]] leží medzi Zemou a Slnkom, Venuša pri pohľade zo Zeme vykazuje viditeľné [[fáza|fázy]] rovnako ako pozemský [[Mesiac (Zeme)|Mesiac]]. [[Galileo Galilei]] bol prvým, kto v decembri [[1610]] ďalekohľadom pozoroval fázy Venuše.<ref name=Gembec1" >{{Citácia periodika | priezvisko = Gembec | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Výzkum Venuše – 1. díl | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/kosmonautika/vyzkum-venuse-1-dil.html | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2016-05-16 | dátum prístupu = 2025-08-19 }}</ref> Z pozorovania fáz bolo zrejmé, že Venuša obieha okolo Slnka a nie okolo Zeme, ako predpokladali staré kozmologické modely, pretože keby tomu tak nebolo, nejavila by všetky fázy.<ref name="susedia" >{{Citácia knihy | priezvisko = Kopal | meno = Zdeněk | odkaz na autora = | titul = Vesmírní sousedé naší planety | vydanie = 1. | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 1984 | isbn = | kapitola = Venuše - planeta pod závojem | strany = 179 – 199 | jazyk = česky }} </ref> Galileo si tiež všimol zmeny Venušinho viditeľného priemeru, keď sa nachádza v odlišných fázach, čo vysvetľoval väčšou vzdialenosťou od Zeme vo fáze splnu a stále menšou vzdialenosťou počas priebehu ubúdania. Toto pozorovanie silno podporilo [[Mikuláš Kopernik|Kopernikov]] heliocentrický model. Venuša (ani Merkúr) nie je v plnej fáze (obdobe mesačného [[spln]]u) viditeľná zo Zeme, pretože v tej chvíli je v [[horná konjunkcia|hornej konjunkcii]], keď zapadá a vychádza zároveň so Slnkom a stráca sa v jeho žiari. [[Súbor:Fazy Venuse.jpg|thumb|Fázy Venuše]] [[Prechod Venuše|Prechody Venuše]], keď planéta prechádza presne medzi Zemou a viditeľným slnečným kotúčom, sú veľmi zriedkavé astronomické udalosti. Prvým človekom, kto prišiel na to, že Venuša sa môže dostať medzi Zem a Slnko, bol [[Johannes Kepler]]. Svoje výpočty si ale nestihol overiť, pretože zomrel rok pred týmto úkazom – v roku [[1630]]. Po prvýkrát pozorovali taký [[astronomický prechod|prechod]] [[4. december|4. decembra]] [[1639]] astronómovia [[Jeremiah Horrocks]] a [[William Crabtree]].<ref name="prechody">{{Citácia periodika | priezvisko = Horálek | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Přechod Venuše přes Slunce 2012: Rok od úkazu století | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/ukazy/prechod-venuse-pres-slunce-2012-rok-od-ukazu-stoleti.html | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2013-06-06 | dátum prístupu = 2025-08-27 }}</ref> Prechod v roku [[1761]] pozorovaný [[Michail Vasilievič Lomonosov|Michailom Vasilievičom Lomonosovom]]<ref name="Rekordy" /> či [[Maximilián Hell|Maximiliánom Hellom]] bol prvým dôkazom Venušinej [[atmosféra|atmosféry]] a pozorovanie [[paralaxa|paralaxy]] v [[19. storočie|19. storočí]] umožnilo prvé presnejšie vypočítanie [[Astronomická jednotka|vzdialenosti]] medzi [[Zem]]ou a Slnkom. Ďalšie prechody Venuše sa vyskytli 9. decembra [[1874]], [[6. december|6. decembra]] [[1882]], [[8. jún]]a [[2004]] a posledný 6. júna [[2012]].<ref name="prechody" /> Nasledujúci prechod nastane [[11. december|11. decembra]] [[2117]]. V 19. storočí väčšina pozorovateľov očakávala, že Venuša bude mať periódu [[rotácia|rotácie]] približne 24 hodín. Taliansky astronóm [[Giovanni Schiaparelli]] prvý predpovedal výrazne pomalšiu rotáciu, zviazanú [[slapová sila|slapovými silami]] Slnka (čo očakával aj pre Merkúr). Aj keď sa podobné úvahy pre niektoré nebeské telesá nepotvrdili, bola to podivuhodne presná predpoveď. Takmer dokonalý súlad medzi jej rotáciou a najväčším priblížením k Zemi tento dojem ešte upevňuje. Rýchlosť rotácie Venuše bola po prvýkrát zmeraná počas konjunkcie v roku [[1961]] radarom s 26 metrovou anténou v Goldstone v [[Kalifornia|Kalifornii]], v Rádiovom observatóriu v Jodrell Bank v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a v [[ZSSR|sovietskom]] vesmírnom zariadení Jevpatorija na južnej [[Ukrajina|Ukrajine]]. Presnosť sa zlepšuje pri každej nasledujúcej konjunkcii najmä vďaka meraniam v Goldstone a Jevpatoriji. Fakt, že ide o spätnú rotáciu, nebol známy až do roku [[1964]]. Pred pozorovaniami v rádiovej oblasti v šesťdesiatych rokoch [[20. storočie|20. storočia]] sa všeobecne verilo, že Venuša má prírodné prostredie podobné pozemskému. Veľkosť planéty, vzdialenosť od Slnka a hrubá vrstva oblačnosti chrániaca povrch dávala nádej, že sa tieto očakávania môžu naplniť. Špekulovalo sa o Venuši ako o svete džungle, o jej oceánoch z petroleja alebo karbonizovanej (minerálnej) vody. Prvý dôkaz proti predpokladom vodného povrchu Venuše sa objavil pri jej prvom [[Spektroskopia|spektroskopickom]] pozorovaní. V roku 1920 pozorovanie observatóriom [[Mount Wilson]] nenašlo ani náznak spektrálnej čiary vody.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Sagan | meno = Carl | odkaz na autora = Carl Sagan | titul = Kosmos | redaktori = Zdeněk Krušina | prekladatelia = prof. dr. Josef Solař, CSc | vydanie = prvé | typ vydania = | vydavateľ = Tok | miesto = Praha | rok = 1996 | rok copyrightu = 1980, 1983 | kapitola = IV. Ráj a peklo | jazyk = česky }}</ref> Od roku [[1932]] spektroskopické výskumy jasne ukazovali, že hlavnou zložkou atmosféry je oxid uhličitý. Pozorovanie v mikrovlnej oblasti, ktoré uskutočnil C. Mayer a iní, už v roku [[1956]] indikovalo rozsiahle oblasti s vysokou teplotou (600 K).<ref name="susedia" /> Napodiv pozorovania A. D. Kuzmina na milimetrových dĺžkach ukazovali omnoho menšie teploty. Tento rozpor vysvetľovali dve teórie, jedna predpokladala, že vysoké teploty pochádzajú z ionosféry, druhá naznačovala skôr vysokú teplotu povrchu. Systematický radarový výskum povrchu Venuše sa začal v roku 1962. Radarové mapovania pokryli 23 % povrchu Venuše s rozlíšením 1,5 – 2 km/pixel. Rádiolokačné metódy zo Zeme zistili, že povrch planéty je skôr rovinatý ako hornatý. Podarilo sa tiež rozpoznať prvé povrchové útvary.<ref name="susedia" /> == Prieskum sondami == [[Súbor:Venus 2 Approach Image.jpg|right|thumb|Venuša v reálnych farbách – záber zo sondy [[MESSENGER]]]] K Venuši letel už celý rad kozmických sond bez posádky. Niektorým sa podarilo aj mäkké pristátie na povrchu. Kvôli drsným klimatickým podmienkam trvala komunikácia každého pristávacieho modulu na povrchu najdlhšie 110 minút, potom vždy došlo k definitívnemu koncu. === Cesta k Venuši === Venuša obieha bližšie k Slnku ako Zem, vo vzdialenosti iba 72 % vzdialenosti Zeme. Kozmická sonda teda musí cestovať 41 miliónov kilometrov do slnečnej „gravitačnej studne“, čím výrazne zníži svoju [[potenciálna energia|potenciálnu energiu]]. Uvoľnená potenciálna energia sa mení na [[kinetická energia|kinetickú energiu]], čím sa zvyšuje rýchlosť sondy, takže pre tesné priblíženie k Venuši je nutné korigovať dráhu a výrazne znižovať rýchlosť. Je to podobné jazde po ceste dole z vysokého, prudkého kopca, na ktorého úpätí sa cesta napája na inú, kde je nutné sa prispôsobiť pomalšej rýchlosti dopravy. === Prvé prelety === [[12. február]]a [[1961]] sa [[Venera-1]] z [[Program Venera|programu Venera]] stala prvou sondou, ktorá odštartovala k inej planéte. Misia síce kvôli prehriatiu orientačného senzoru nebola úspešná, Venera-1 však už mala všetky vlastnosti potrebné pre medziplanetárne lety: [[Solárny panel|solárne panely]], [[Parabolická anténa|parabolickú anténu]], trojosovú stabilizáciu, motor pre korekciu kurzu a uskutočnila prvý štart z obežnej dráhy okolo Zeme. Prvý úspech na ceste k Venuši zaznamenala [[Spojené štáty americké|americká]] kozmická sonda [[Mariner 2|Mariner 2]], ktorá doletela k Venuši v roku [[1962]]. Zistila, že Venuša nemá [[magnetické pole]] a zmerala planetárne emisie žiarenia v mikrovlnej oblasti spektra. Sovietsky zväz [[2. apríl]]a [[1964]] vypustil sondu [[Zond 1|Zond 1]], ktorá síce dosiahla Venušu, ale v máji toho istého roku s ňou bolo prerušené spojenie. === Prvé pristátie === [[1. marec|1. marca]] [[1966]] sovietska vesmírna sonda [[Venera-3]] dopadla na Venušu, čím sa stala prvou kozmickou sondou, ktorá dosiahla jej povrch.<ref name=Kehar" /> Jej sesterská sonda [[Venera-2]] zlyhala kvôli prehriatiu skôr, ako dokončila prelet. [[18. október|18. októbra]] [[1967]] vstúpil do atmosféry Venuše zostupný modul [[Venera-4|Venery-4]]. Ako prvý uskutočnil priame merania z inej planéty – meral teplotu, tlak, hustotu a uskutočnil 11 automatických chemických experimentov na určenie zloženia atmosféry. Zistil 95 % oxidu uhličitého, čo v kombinácii s výsledkami meraní sondy [[Mariner 5|Mariner 5]] ukázalo, že tlak na povrchu bude omnoho väčší, než sa očakávalo (75 – 100 atmosfér). Tieto výsledky boli [[16. máj|16.]] a [[17. máj]]a [[1969]] overené a spresnené misiami sond [[Venera-5]] a [[Venera-6]], aj keď žiadna z nich nedosiahla povrch. Batérie Venery-4 sa počas jej pomalého unášania atmosférou postupne vybili a Venery-5 a 6 boli rozdrvené atmosférickým tlakom {{km|18|m}} nad povrchom. Prvé úspešné pristátie na Venuši dosiahla [[15. december|15. decembra]] [[1970]] [[Venera-7]]. Odvysielala namerané povrchové teploty: 457 – 474 °C. [[Venera-8]], ktorá pristála [[22. júl]]a [[1972]], okrem tlaku a teplotného profilu vďaka svojmu [[fotometer|fotometru]] navyše ukázala, že oblačnosť Venuše sa formuje do vrstvy, ktorá končí {{km|35|m}} nad povrchom. Jej [[röntgenový spektrometer]] zanalyzoval chemické zloženie kôry. === Prvá obežnica === [[22. október|22. októbra]] [[1975]] vstúpila na obežnú dráhu sovietska sonda [[Venera-9]], čím sa stala prvým umelým satelitom Venuše.<ref name=Kehar" /> Kamery a [[spektrometer]] získali mnoho cenných informácií o atmosférickej oblačnosti, ionosfére a magnetosfére, radar pri preletoch zmapoval povrch. Od Venery-9 sa oddelil 660-kilogramový zostupný modul, ktorý po pristátí urobil prvé snímky povrchu a analyzoval kôru röntgenovým spektrometrom a hustomerom. Počas pristávania vykonával merania tlaku, teploty, rozptylu svetla, hustoty mrakov a fotometrické merania. Zistil, že oblačnosť Venuše je rozdelená do troch odlišných vrstiev. 25. októbra vykonala [[Venera-10]] podobné merania. === Program Pioneer Venus === [[Súbor:Pioneer Venus orbiter.jpg|left|thumb|Umelecká predstava sondy [[Pioneer Venus Orbiter]] nad povrchom Venuše]] V roku [[1978]] poslala [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] k Venuši dve kozmické sondy [[Program Pioneer|Pioneer]]. Celá misia sa skladala z dvoch častí, dopravovaných každá zvlášť: Orbiter (obežnica) a Multiprobe (multisonda). Misia [[Pioneer Venus Multiprobe]] niesla jednu veľkú a 3 malé atmosférické sondy. [[16. november|16. novembra]] [[1978]] bola vypustená veľká sonda a [[20. november|20. novembra]] tri menšie sondy. [[9. december|9. decembra]] vstúpili všetky štyri sondy do Venušinej atmosféry nasledované prenosovým zariadením. Aj keď sa neočakávalo prežitie po zostupe atmosférou, jedna zo sond pokračovala v činnosti ešte 67 minút po dosiahnutí povrchu, kým teplota vnútri nevystúpila na 126°C, čo viedlo k poškodeniu batérií a ukončeniu vysielania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vítek | meno = Antonín | autor = Antonín Vítek | odkaz na autora = | titul = Katalog družic / Spacecraft Catalogue | url = https://lib.cas.cz/space.40/1978/INDEX1.HTM | vydavateľ = lib.cas.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-29 | jazyk = česky }}</ref> [[4. december|4. decembra]] [[1978]] prešiel [[Pioneer Venus Orbiter]] na eliptickú obežnú dráhu okolo Venuše. Tu zaisťoval 17 experimentov, dokiaľ mu nedošlo palivo stabilizujúce jeho orbitu a nebol v októbri [[1992]] zničený vstupom do atmosféry.<ref name="SC">{{cite web | url=http://planet4589.org/space/log/satcat.txt | title=Satellite Catalog | first=Jonathan| last=McDowell | work=Jonathan's Space Page | url-status=live | archive-date=2003-10-11 | archive-url=https://web.archive.org/web/20031011062901/http://planet4589.org/space/log/satcat.txt }}</ref><ref name="vitek">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vítek | meno = Antonín | autor = Antonín Vítek | odkaz na autora = | titul = Katalog družic / Spacecraft Catalogue | url = https://lib.cas.cz/space.40/1978/INDEX1.HTM | vydavateľ = lib.cas.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-29 | jazyk = česky }}</ref> === Sovietske úspechy === V roku [[1978]] sa priblížili k Venuši aj kozmické sondy [[Venera-11]] a [[Venera-12]], ktoré [[21. december|21. decembra]] a [[25. december|25. decembra]] vypustili zostupné moduly. Pristávacie zariadenia niesli farebné kamery, vrták do zeme a analyzátor; tieto prostriedky bohužiaľ zlyhali. Obidva moduly vykonali merania [[nefelometer|nefelometrom]], [[Hmotnostná spektrometria|hmotnostným spektrometrom]], [[Plynová chromatografia|plynovým chromatografom]] a chemickým analyzátorom kvapiek v mrakoch používajúcim [[röntgenová fluorescencia|röntgenovej fluorescencie]], ktorý neočakávane objavil okrem [[síra|síry]] aj vysoký obsah [[chlór]]u. Bola tiež zaznamenaná silná blesková aktivita. [[1. marec|1.]] a [[5. marec|5. marca]] [[1982]] prileteli k Venuši sondy [[Venera-13]] a [[Venera-14]], ktoré vykonali rovnakú misiu ako predchádzajúce dve sondy. V ich prípade farebná kamera a vrták do zeme s analyzátorom fungovali. [[Röntgenová fluorescencia]] vzoriek zeminy ukázala hodnoty podobné [[Bazalt|čadičovej]] hornine bohatej na [[draslík]]. [[10. október|10.]] a [[11. október|11. októbra]] [[1983]] vstúpili [[Venera-15]] a [[Venera-16]] na polárnu orbitu okolo Venuše. Venera-15 analyzovala a zmapovala hornú vrstvu atmosféry infračerveným [[Fourierov spektrometer|Fourierovým spektrometrom]]. Od [[11. november|11. novembra]] do [[10. júl]]a obidva satelity mapovali severnú tretinu planéty pomocou [[radaru so syntetickou apertúrou]] (SAR). Výsledky priniesli prvé pochopenie geologických detailov povrchu Venuše vrátane objavu neobvykle masívnych štítov vulkánov pomenovaných ''Koróna'' alebo ''Pavúci''. Venuša neprejavuje žiadne známky doskovej tektoniky, prinajmenšom celú severnú tretinu planéty tvorí iba jedna doska. Sovietske sondy [[Vega 1|Vega 1]] a [[Vega 2|Vega 2]] sa stretli s Venušou [[11. jún|11.]] a [[15. jún]]a [[1985]]. Pristávacie moduly boli zamerané na experimenty zaoberajúce sa zložením a štruktúrou [[aerosól]]ov v mrakoch. Každý niesol ultrafialové absorpčné spektrometre, časticové analyzátory aerosólov a zariadenia na zber materiálov mrakov a jeho analýzu hmotnostným spektrometrom, plynovým chromatografom a röntgenovým fluorescenčným spektrometrom. Horné dve vrstvy mrakov sú tvorené kvapôčkami kyseliny sírovej, zatiaľ čo dolná vrstva je pravdepodobne zložená zo zriedenej kyseliny fosforečnej. Kôra Venuše bola narušená vrtákom a analyzovaná pomocou spektrometra [[gama žiarenie|gama žiarenia]]. V rámci misie Vega boli vypustené tiež balónové aerostatické sondy plávajúce asi 46 hodín vo výške {{km|53|m}}, ktoré prešli asi 1/3 cesty okolo planéty. Merali rýchlosť vetra, teplotu, tlak a hustotu oblakov. Stretli sa s väčšími turbulenciami a konvektívnou aktivitou ako sa očakávalo, vrátane občasných prudkých poklesov o 1 – {{km|3|m}}. Sondy Vega sa po deviatich mesiacoch odpútali od Venuše, aby mohli sledovať návrat [[Kométa Halley|Halleyovej kométy]], ku ktorému boli vybavené ešte 14-timi ďalšími dovtedy nepoužitými prístrojmi a kamerami. [[Súbor:VenusianArachnoid.png|thumb|Záber zo [[Magellan|sondy Magellan]], ktorý ukazuje časť [[povrch Venuše|venušského povrchu]] so záhadným útvarom pripomínajúcim [[pavučina|pavučinu]]. Predpokladá sa, že tieto útvary súvisia so [[sopka]]mi.]] === Magellan === [[10. august]]a [[1990]] sa americká sonda [[Magellan]] dostala na obežnú dráhu okolo planéty a začala detailné [[radar]]ové mapovanie. 98 % povrchu bolo zmapovaných s presnosťou približne {{m|100|m}}. Po štyroch rokoch práce bola sonda [[11. október|11. októbra]] [[1994]] plánovane navedená do atmosféry, kde sa čiastočne vyparila; predpokladá sa, že niektoré časti museli dopadnúť až na povrch. === Prelety === Niekoľko kozmických sond prelietalo okolo Venuše po ceste k iným cieľom, používajúc pre zvýšenie svojej rýchlosti metódu [[gravitačný prak|gravitačného praku]]. Patrili medzi nich sonda [[Galileo (kozmická sonda)|Galileo]] smerujúca k Jupiteru, [[Cassini-Huygens|misia Cassini-Huygens]] na ceste k Saturnu (ktorá prelietavala dvakrát) a [[BepiColombo]] na ceste k Merkúru (tiež preletela dvakrát). Cassini počas preletu pátrala po bleskoch vo venušskej atmosfére.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Voplatka | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = ESA – 8. díl – Nejvzdálenější přistání od Země | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2013/06/17/esa-8-dil-nejvzdalenejsi-pristani-od-zeme/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2013-06-17 | dátum prístupu = 2025-08-20 }}</ref> BepiColombo monitorovala Venušu počas preletu dvoma kamerami a desiatimi prístrojmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jana | meno = Plauchová | autor = | odkaz na autora = Jana Plauchová | titul = ASTRIN - BepiColombo: Merkúrovská sonda pri Venuši | url = https://astrin.planetarium.sk/bepicolombo-merkurovska-sonda-pri-venusi-c07704 | vydavateľ = astrin.planetarium.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-20 | jazyk = }}</ref> V júni [[2007]] v blízkosti Venuše preletela sonda [[MESSENGER]] mieriaca k Merkúru. Pre MESSENGER to bol už druhý prelet okolo planéty. Pred prvým preletom začiatkom októbra 2006 boli aktivované palubné kamery MDIS (MESSENGER Dual Imaging System), ktoré vytvorili niekoľko záberov približujúcej sa planéty. Na snímkach je jasne viditeľná hustá oblačnosť zahaľujúca povrch Venuše. Oba prelety boli spojené s [[gravitačný manéver|gravitačným manévrom]]. === Venus Express === [[9. november|9. novembra]] [[2005]] [[Európska vesmírna agentúra]] vypustila sondu [[Venus Express]], ktorá študovala Venušu z obežnej dráhy. Po [[heliocentrická dráha|heliocentrickej dráhe]] doletela [[11. apríl]]a [[2006]] k Venuši, kde bol zapojený približne na dobu 55 minút hlavný motor sondy, ktorý znížil rýchlosť zhruba o {{km|1.3|m}}/s a dostala sa na jej polárnu obežnú dráhu. Prvé snímky Venuše a ďalšie merania boli urobené už v priebehu prvých dňov misie.<ref name="express">{{Citácia periodika | priezvisko = Voplatka | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = ESA – 13. díl – Express k nejbližším planetám (2/2) | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2013/09/23/esa-13-dil-express-k-nejblizsim-planetam-22/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2013-09-23 | dátum prístupu = 2025-08-20 }}</ref> Objavila vtedy výrazné zmeny vo venušskej ionosfére, keď 3, a 4. augusta 2010 na 18 hodín veľmi poklesla slnečná aktivita, ktorá horné vrstvy venušskej atmosféry značne ovplyvňuje.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kohout | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Slunce a ionosféra Venuše | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2013/03/29/slunce-a-ionosfera-venuse/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2013-03-29 | dátum prístupu = 2025-08-20 }}</ref> Venus Express sa zaoberala štúdiom atmosférických javov planéty, ale aj povrchom. V roku 2010 objavila silné indície čerstvých lávových prúdov a výkyvy obsahu oxidy uhličitého, čo sú silné dôkazy pre to, že vulkanická aktivita na Venuši prebieha aj v súčasnosti.<ref name="express" /> Činnosť sondy skončila [[28. november|28. novembra]] [[2014]], keď jej došlo palivo. Ako neriadené teleso špirálovala do atmosféry Venuše, v ktorej zhorela približne v polovici januára 2015. === Aktuálny výskum === [[File:H-IIA F17 launching AKATSUKI.jpg|thumb|left|Štart sondy [[Akacuki]]]] Momentálne (august 2025) je Venuša zblízka dlhodobo skúmaná jedinou sondou, japonskou sondou [[Akacuki]]. Sonda je určená na podrobný prieskum atmosféry, oblačnosti a povrchu planéty Venuše, vrátane hľadania stôp možného recentného vulkanizmu. Kvôli zlyhaniu prvého pokusu o brzdiaci manéver sa sonda dostala na orbitu Venuše až koncom roku [[2015]], o päť rokov neskôr oproti plánu. === Budúci výskum === NASA informovala o sonde pracovne zvanej [[VERITAS]] (Venus Emissivity, Radio Science, InSAR, Topography, and Spectroscopy). Ako naznačuje názov, mala by byť zameraná na komplexný prieskum Venušinej atmosféry aj povrchu. Predpokladaný termín štartu bol koncom roku 2021,<ref>NASA Eyeing Venus, Asteroids for Next Low-Cost Robotic Mission. Space.com. 2015 [cit. 27. 6. 2016]. Dostupné z: http://www.space.com/30710-nasa-discovery-mission-venus-asteroids.html</ref> momentálne sa hovorí o štarte v najbližšom desaťročí,<ref name="vulkanizmus" /> pravdepodobne medzi rokmi [[2028]] a [[2030]].<ref name="VERITAS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Majer | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = NASA vybrala dvě mise k průzkumu Venuše | dátum vydania = 2021-06-04 | url = https://kosmonautix.cz/2021/06/nasa-vybrala-dve-mise-k-pruzkumu-venuse/ | jazyk = česky }}</ref> Sonda bude skúmať planétu z jej obežnej dráhy radarom.<ref name="vulkanizmus">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Majer | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Důkazy vulkanické aktivity na Venuši od sondy Magellan | redaktori = Zdeněk Krušina | url = https://kosmonautix.cz/2023/03/dukazy-vulkanicke-aktivity-na-venusi-od-sondy-magellan/ | jazyk = česky }}</ref> Bude hľadať známky tektonickej a vulkanickej aktivity. V pláne je aj zisťovanie typov hornín, ktorými je planéta pokrytá, vďaka mapovaniu infračerveného žiarenia.<ref name="VERITAS" /> Je rozpracovaný aj koncept pristávacieho modulu [[DAVINCI]] (Deep Atmosphere Venus Investigation of Noble gases, Chemistry, and Imaging). Počas pristávania by robil snímky a skúmal atmosféru. Bude merať zastúpenie vzácnych plynov a dalších prvkov, ktoré pomôžu vytvoriť lepšiu predstavu o minulom vývoji Venuše. Túto misiu spolu so sondou VERITAS vybrala NASA na realizáciu v roku 2021 a aj jej štart sa predpokladá medzi rokmi 2028 a 2030.<ref name="VERITAS" /> [[Venus Flagship Mission]] by mala byť zložená z orbitera, dvoch pristávacích puzdier pre dva rozličné typy terénu a dvoch balónových sond.<ref>Venus Flagship Mission. Jet Propulsion Laboratory. 2016 [cit. 27. 6. 2016]. Dostupné z: http://vfm.jpl.nasa.gov/venusdesignreferencemission/{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Iná navrhovaná misia, [[SAGE]] (Surface and Atmosphere Geochemical Explorer), by skúmala povrch a podpovrchové vrstvy pomocou laseru.<ref>SAGE mission to Venus. Los Alamos National Laboratory. 2010 [cit. 27. 6. 2016]. Dostupné z: http://www.lanl.gov/discover/news-release-archive/2010/June/06.11-sage-mission-to-venus.php {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170127114357/http://www.lanl.gov/discover/news-release-archive/2010/June/06.11-sage-mission-to-venus.php |date=2017-01-27 }}</ref> Aj Európska vesmírna agentúra rozpracovala návrh balónovej sondy.<ref>Venus entry probe. ESA. 2013 [cit. 27. 6. 2016]. Dostupné z: http://sci.esa.int/trs/35987-venus-entry-probe/</ref> Ďalšou plánovanou misiou je ruská [[Venera-D]], ktorá by ťažila zo skúseností úspešnej série sond z minulosti. Jej realizácia sa navrhuje na roky [[2016]]–[[2025]], je však stále neistá.<ref>Future Venus exploration: mission Venera-D. Venus Exploration Targets Workshop. 2014 [cit. 27. 6. 2016]. Dostupné z: http://www.hou.usra.edu/meetings/venus2014/pdf/6037.pdf</ref> == Život na Venuši == Veľkosť podobná Zemi, existencia atmosféry a vzdialenosť od Slnka naznačujúca vysoké, ale životu stále priaznivé teploty viedla k častým špekuláciám o existencii vyspelého [[život]]a na planéte Venuša. [[Anthony Procter]] roku [[1870]] napísal: ''Je jasné, že, kvôli kratšej vzdialenosti Venuše od Slnka, stačí málo, aby boli veľké časti jej povrchu neobývateľné bytosťami podobnými pozemským. Kvôli tejto blízkosti budú v tropických oblastiach teploty neznesiteľné, ale v miernych a chladných pásoch môžu pravdepodobne existovať oblasti s podnebím, ktoré by nám dobre vyhovovalo… Nenachádzam žiadny dôvod… zamietnuť, že Venuša môže byť plná stvorení tak vyspelých, ako žijú na Zemi.'' O Venušanoch fantazíroval v roku 1686 aj francúzsky vzdelanec a popularizátor prírodných vied [[Bernard de Fontelle]]. Podľa jeho slov mali byť malí, čierni, opálení, vtipní, ohniví, vždy zamilovaní a píšuci verše, milujúci hudbu, každý deň poriadajúci festivaly, tance a turnaje.<ref name="Kleczek" /> Výskum kozmických sond naopak ukázal, že vzhľadom na vysoký tlak, skleníkový efekt a povrchové teploty okolo 460 °C nemožno o existencii života pozemského typu na Venuši uvažovať. Roku [[2002]] však [[Dirk Schulze-Makuch]] a [[Louis Irwin]] z texaskej univerzity v [[El Paso]] vyslovili teóriu o možnom živote nie na Venušinom povrchu, ale v jej oblakoch. Na základe údajov zo sond Venera, Pioneer Venus a Magellan poukázali na zvláštnosti v zložení vodných kvapiek v mrakoch Venuše, ktoré, podľa ich názoru, možno vysvetliť prítomnosťou [[mikroorganizmus|mikroorganizmov]]. Išlo najmä o súčasnú prítomnosť [[sírovodík]]a a [[oxid siričitý|oxidu siričitého]], dvoch plynov, ktoré navzájom reagujú a nevyskytujú sa preto spoločne, pokiaľ ich nejaký jav nedopĺňa.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mokrý | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Atmosféra Venuše možná obsahuje bakterie | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/atmosfera-venuse-mozna-obsahuje-bakterie.html?hledat=Venu%C5%A1e | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2002-09-27 | dátum prístupu = 2025-08-27 }}</ref> Poukázali tiež na príliš nízke množstvo [[oxid uhoľnatý|oxidu uhoľnatého]] napriek slnečnému žiareniu a bleskom. Možným vysvetlením je prítomnosť mikroorganizmov vznášajúcich sa v oblakoch, ktoré by využívali [[metabolizmus]] podobný niektorým raným pozemským organizmom. V roku 2020 objavili vedci v oblakoch vzácne molekuly [[Fosfán|fosfánu]]. Na Zemi sa vytvára iba priemyselne alebo mikróbmi v prostredí bez kyslíka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jane S. Greaves ORCID: orcid.org/0000-0002-3133-413X1,2, | odkaz na autora = | titul = Phosphine gas in the cloud decks of Venus | url = https://www.nature.com/articles/s41550-020-1174-4 | vydavateľ = nature.com | dátum vydania = 14. september 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-26 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Venusian Lower Atmosphere Haze as a Depot for Desiccated Microbial Life: A Proposed Life Cycle for Persistence of the Venusian Aerial Biosphere | url = https://www.liebertpub.com/doi/10.1089/ast.2020.2244 | vydavateľ = liebertpub.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-26 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Phosphine as a Biosignature Gas in Exoplanet Atmospheres | url = https://www.liebertpub.com/doi/10.1089/ast.2018.1954 | vydavateľ = liebertpub.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Venuša v kultúrnych dejinách == [[Súbor:Birth of Venus detail.jpg|left|thumb|''[[Zrodenie Venuše]]'', detail známeho obrazu od [[Sandro Botticelli|Botticelliho]]]] === Mytológia === Venuša je asociovaná so [[Sumeri|sumerskou]] bohyňou [[Inanna|Inannou]], [[Akkadská ríša|akkadskou]] [[Inanna|Ištar]], [[Asýria|asýrskou]] [[Mylita|Mylitou]], [[Sýria|sýrskou]] [[Astarté]], [[Feničania|fenickou]] [[Astarot]], [[egypt]]skou [[Aštoret]], [[India|indickou]] [[Šukra|Šukrou]], [[Germáni|germánskou]] [[Freya|Freyou]], [[grécko]]u [[Afrodita|Afroditou]] a [[rímska ríša|rímskou]] [[Venuša (bohyňa)|Vénus]].<ref name="ae21">{{Cite book | author = Clare Gibsonová | year = 2002 | title = Astrologická encyklopedie | publisher = Metafora | place = Praha | isbn = 80-86518-38-8 }}</ref><ref name="eza146 – 148">{{Cite book | author = Milan Špůrek | title = Encyklopedie západní astrologie | publisher = Vodnář | year = 1997 | place = Praha | isbn = 80-85255-89-8 | pages = strany: 146, 148 }}</ref> Venuša bola pôvodne bohyňou [[jar]]i a oživenej prírody, na bohyňu lásky a krásy sa premenila pravdepodobne až pod vplyvom gréckeho kultu Afrodity.<ref>{{Cite book | author = Vojtech Zamarovský | year = | title = Bohovia a hrdinovia antických bájí | publisher = Perfekt, Bratislava | isbn = 80-8046-203-8 | pages = strany: 452}}</ref> Jej otcom bol boh neba [[Ouranos|Caelus]] (v [[staroveké Grécko|starovekom Grécku]] [[Uranos]]), matka zostáva nejasná. Podľa jedného mýtu sa Venuša zrodila z morskej peny oplodnenej Uranom. Rimania si ju veľmi ctili a vážili. Jej najväčšie rímske chrámy stáli na [[Caesarove fórum|Caesarovom fóre]] (chrám Venuše rodičky) a pri Svätej ceste k Rímskemu fóru (chrám Venuše a Romy). Kult Venuše sa udržal až do víťazstva [[kresťanstvo|kresťanstva]].<ref>{{Cite book | author = Vojtech Zamarovský | year = | title = Bohovia a hrdinovia antických bájí | publisher = Perfekt, Bratislava | isbn = 80-8046-203-8 | pages = strany: 12 – 13}}</ref> Zrodenie Venuše bolo námetom mnohých umeleckých diel ([[Apellés]] zo [[4. storočie pred Kr.|4. storočia pred Kr.]], [[Sandro Botticelli|Botticelli]], [[Tiziano Vecelli|Tizian]], [[Peter Paul Rubens|Rubens]], [[Rembrandt]] a i.). === Astrológia === V [[astrológia|astrológii]] sa Venuša považuje za ženskú planétu. Vlastnosti, ktoré sa jej pripisujú, vychádzajú zo starovekých predstáv o bohyni Venuši. Sú to predovšetkým láska, krása, erotika a umelecké nadanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.antear.sk/art_venus_intro.html |dátum prístupu=2008-09-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080501205059/http://www.antear.sk/art_venus_intro.html |dátum archivácie=2008-05-01 }}</ref> Podľa Ptolemaia prináša svojim zverencom slávu, česť, duševnú pohodu, blahobyt, telesné zdravie, hojnosť domácich zvierat a dostatok obilia. Osoby pod jej vplyvom sú údajne veselé, príjemné, so vzťahom k umeniu.<ref name="Kleczek">{{Cite book | author = Josip Klezcek | year = 2002 | title = Velká encyklopedie vesmíru | publisher = Academia | isbn = 80-200-0906-X | pages = strany: 533}}</ref> V systéme babylonskej astrológie bola zaradená medzi tradičných 7 planetárnych vládcov, [[chronokrator]]ov (vládnuci pár svetiel [[Slnko]], [[Mesiac]] a planéty [[Merkúr]], Venuša, [[Mars]], [[Jupiter]] a [[Saturn]]).<ref name="DA">{{Cite book | author = Peter Berling | year = 2004 | title = Dějiny astrologie: Živly, symboly a základ astrologie od počátků do současnosti | publisher = Slovart | place = [Praha] | isbn = 80-7209-584-6 | pages = strany: 23 }}</ref> V rámci sedemdňového [[týždeň|týždňa]] vládne Venuša [[piatok|piatku]], z čoho v niektorých jazykoch vzniklo aj pomenovanie tohto dňa ([[latinčina|latinsky]] ''dies Veneris'', v [[sanskrt]]e ''šukravána'').<ref name="ia">{{Cite book | author = Milan Špůrek | title = Indická astrologie | publisher = Vodnář | year = 1995 | place = Praha | isbn = 80-85255-58-8 }}</ref> Z [[Pytagoras|Pytagorových]] [[kozmológia|kozmologických]] predstav Zeme obalenej 7 otáčajúcimi sa planetárnymi sférami, vydávajúcimi tzv. hudbu sfér, boli odvozené staršie sedemtónové [[Stupnica (hudba)|hudobné stupnice]]<ref name="ae21" />, v ktorých Venuši patril [[tón]] H.<ref name="akezki27">{{Cite book | author = Pierre de Lasenic | year = 2000 | title = Astrologie (Kosmologie) | publisher = Vodnář | place = Praha | isbn = 80-86226-14-X }}</ref> Z ľudských [[zmysel|zmyslov]] pripadla Venuši [[chuť]],<ref name="ia" /><ref name="aaa71">{{Cite book | author = Zoltán Szabó | title = Astrologie a alchymie | publisher = Fontána esotera | year = 2005 | place = [Olomouc] | isbn = 80-7336-235-X | pages = strana 71 }}</ref> z [[kov]]ov [[meď]].<ref name="akezki27" /><ref name="ea289">{{Cite book | author = Catherine Aubierová | title = Encyklopedie astrologie | publisher = East Publishing | year = 1998 | place = Praha | isbn = 80-7219-013-X | pages = 289 }}</ref> V [[západná astrológia|západnej astrologickej tradícii]] založenej na [[Klaudios Ptolemaios|ptolemaiovskom]] systéme vládne Venuše VII. a II. domu, takže jej denný dom zodpovedá vzdušnému znameniu [[Váhy (znamenie)|Vah]] a nočnému zemskému znameniu [[Býk (znamenie)|Býka]]. Ničí ju protiľahlé (exilové) znamenia [[Baran (znamenie)|Barana]] a [[Škorpión (znamenie)|Škorpióna]], domy jej konkurenta Marta. Povýšenie zažíva v spirituálne súnáležitých<ref name="haas46">{{Cite book | author = Elman Bacher | title = Hlubinná astrologie: Astrologické studie | publisher = Sursum | year = 2007 | place = Tišnov | isbn = 9788073231507 | pages = strany: 45 – 46 }}</ref> [[Ryby (znamenie)|Rybách]], pád naopak v rozumovej a kritickej<ref name="haas46" /> [[Panna (znamenie)|Panne]].<ref name="DA" /> Niektoré prvky tohto systému mohli byť inšpirované skutočnými astronomickými zvláštnosťami Venuše. V priebehu 5 synodických obehov okolo Slnka vykonáva Venuša z geocentrického pohľadu 5 [[Retrográdna dráha|retrográdnych]] pohybov v rôznych častiach [[zverokruh]]u, ktorých postupnosť tvorí vrcholy päťramennej hviezdy kreslenej jedným ťahom – [[pentagram]]u. == Venuša v súčasnej kultúre == * Až do doby, keď Venušu začali skúmať kozmické sondy, vždy zahalená planéta dávala spisovateľom [[sci-fi]] voľnú ruku pri predstavách o jej povrchu a oni ho často znázorňovali ako veľmi podobný Zemi. Venuša bola domovskou planétou [[Mekon]]a, nepriateľa [[Dan Dare|Dana Darea]], hrdinu komiksu z 50-tych rokov 20. storočia a bola miestom druhej rajskej záhrady v románe [[C. S. Lewis]]a ''Perelandra''. V románe [[Olaf Stapledon|Olafa Stapledona]] ''Last and First Men'' bola Venuša zobrazená ako oceánska idylka, miesto, kde ľudia rozvinuli schopnosť lietať. Vo vojenskej sci-fi klasike ''Clash by Night'' od Henryho Kuttnera (písal ako [[Lawrence O'Donnell]]), podmorský mestský štát si najal žoldniersku spoločnosť s jej bojovými loďami, aby mohli bojovať na povrchu. V románe ''[[Planúce lesy Venuše]]'' od [[Tonke Dragtová|Tonke Dragtovej]] je Venuša pokrytá tropickou džungľou agresívnou k všetkému, čo nemá prírodný pôvod. * [[Edgar Rice Burroughs]] napísal sériu románov, ktoré sa odohrávali na Venuši * Mnoho vedecko-fantastických filmov a seriálov z 50-tych a 60-tych rokov 20. storočia, ako napríklad ''Abbott and Costello Go to Mars'' a ''Space Patrol'' použili Venušinu božskú menovkyňu a jej sféru na vytvorenie planetárnej populácie zvodných žien vítajúcich (alebo útočiacich) na mužské posádky vesmírnych lodí. * Poviedka ''In the walls of Eryx'' od [[Howard Phillips Lovecraft|Lovecrafta]] sa odohráva na Venuši. * Viac vedecké zobrazenie planéty ponúka [[Ben Bova]] v románe ''Venus'' ([[2000]], ISBN 0-312-87216-X), aj keď jeho literárna hodnota je diskutabilná. * Realistické zobrazenie podmienok na Venuši ponúka aj románová séria [[Arthur C. Clarke|Arthura C. Clarka]] a [[Paul Preuss|Paula Preussa]] ''[[Zlatý vek Venuše]]''. * Teraformovaná Venuša je miestom deja jednej časti animovaného seriálu ''[[Cowboy Bebop]]''. Planéta je vyprahnutá, ale obývateľná, väčšina populácie žije vo vznášajúcich sa mestách na oblohe. V animovanom filme ''Exosquad'' je teraformovaná Venuša jedna z troch obývateľných planét slnečného systému (druhé dve sú Zem a Mars). * Venuša je aj miestom viacerých tréningových centier [[Starfleet Academy]] a teraformovacích staníc vo fiktívnom svete [[Star Trek]], a je krátko spomenutá v [[Arthur C. Clarke|Clarkovej]] ''3001: The Final Odyssey''. * V románe [[Jacqueline Susann]]ovej ''Yargo'' je Venuša obývaná včelami veľkými ako kone. * V románe ''[[Druhá planéta]]'' od [[Jana Plauchová|Jany Plauchovej]] je Venuša vykreslená pomerne realisticky a na obežnej dráhe okolo tejto planéty vzniká výskumná [[vesmírna stanica]]. * V mytológii [[Stredozem]]e, podľa [[J.R.R. Tolkien]]a, Venuša je hviezdou [[Eärendil]]. Hviezda vznikla, keď Eärendil, námorník, bol vo svojej lodi pozdvihnutý na oblohu, so [[Silmaril]]om na čele. Tolkien vybral meno priamo z [[anglosaština|anglosaského]] slova pre planétu Venuša. * Existujú náboženské sekty, ktoré veria, že [[Peklo]] môže byť umiestnené na Venuši. Jej extrémne vysoká teplota na povrchu a nepreniknuteľná vrstva mrakov je príčinou ich viery, že pekelné ohne horia na jej povrchu. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Venus|wikt=Venuša}} == Externé odkazy == {{Portál|Slnečná sústava|}} * [http://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/factsheet/venusfact.html Zoznam údajov o Venuši od NASA] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160308174416/http://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/factsheet/venusfact.html |date=2016-03-08 }} {{eng icon}} * [http://planety.astro.cz/venuse.html Venuša] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050528072437/http://planety.astro.cz/venuse.html |date=2005-05-28 }} {{ces icon}} {{Slnečná sústava}} [[Kategória:Venuša| ]] [[Kategória:Planéty slnečnej sústavy]] [[Kategória:Astronomické objekty známe od staroveku]] pfvxmpp3epbi6pluk3l4ox9aw1t4f01 0 11038 8211261 8207772 2026-05-09T17:47:44Z RaH174384 269813 8211261 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = [[Súbor:Metallica wordmark.svg|220px]] | Obrázok = Metallica Live at The O2, London, England, 22 October 2017.jpg | Popis obrázku = Skupina Metallica na koncerte v [[Londýn]]e v októbri [[2017]] | Krajina pôvodu = {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] | Žáner = [[thrash metal]]<br />[[speed metal]]<br />[[heavy metal]]<br />[[hard rock]] | Roky pôsobenia = [[1981]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = Warner Bros., Elektra, Mercury, Vertigo, Megaforce, Universal, Sony, Blackened | Webstránka = [http://www.metallica.com www.metallica.com] | Členovia skupiny = [[James Hetfield]]<br />[[Kirk Hammett]]<br />[[Robert Trujillo]]<br />[[Lars Ulrich]] | Bývalí členovia = [[Jason Newsted]]<br />[[Cliff Burton]]<br />[[Dave Mustaine]]<br />[[Ron McGovney]]<br />[[Lloyd Grant]] }} '''Metallica''' je [[Spojené štáty|americká]] v súčasnosti [[Heavy metal|heavy metalová]] skupina založená v roku 1981 v [[Los Angeles]]. Zakladajúci členovia sa zoznámili vďaka inzerátu v los angeleských novinách, ktorý podal bubeník [[Lars Ulrich]]. Jadrom skupiny sú bubeník [[Lars Ulrich]], spevák a sprievodný gitarista [[James Hetfield]], a sólový gitarista [[Kirk Hammett]]. V úlohe basového gitaristu sa vystriedalo viacero muzikantov, v súčasnosti je ním [[Robert Trujillo]]. Pre prvé albumy Metallicy boli typické rýchle tempá skladieb, inštrumentálne skladby, a hudobne náročné a agresívne kompozície. Táto skutočnosť ich zaradila popri skupinách [[Megadeth]], [[Slayer]] a [[Anthrax]] do "Veľkej štvorky" thrash metalu. Kapela si dokázala postupne získavať stále väčšie a väčšie množstvo fanúšikov v undergrounde, a taktiež priazeň kritiky. Niektorí kritici považujú album ''[[Master of Puppets]]'' z roku 1986 za jeden z najvýznamnejších metalových albumov. Skupina dosiahla výrazný komerčný úspech s albumom ''[[Metallica (album)|Metallica]]'', vydanom v roku 1991, ktorý debutoval na 1. mieste rebríčka ''[[Billboard 200]]''. Týmto albumom sa kapela začala približovať ku strednoprúdovému publiku. V roku 2000 Metallica spolu s niekoľkými ďalšími umelcami zažalovala spoločnosť [[Napster]] za zdieľanie materiálu chráneného autorskými právami bez súhlasu členov kapely.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.forbes.com/2000/04/14/mu4.html |titul=Metallica Sues Napster - Forbes.com |vydavateľ=Forbes.com |date= |dátum prístupu=2008-11-05}}</ref> Spor sa skončil dohodou a z Napsteru sa stala platená služba. Album ''[[St. Anger]]'', vydaný v roku 2003, napriek debutu na 1. mieste rebríčka ''Billboard 200'' sklamal niektorých fanúšikov, ktorí kritizovali najmä chýbajúce gitarové sóla a „plechové“ bicie. Dokument s názvom ''Some Kind of Monster'' priblížil fanúšikom proces nahrávania albumu. Metallica dosiaľ vydala [[Diskografia Metallicy|jedenásť štúdiových albumov, dva živé albumy, dve EP, tridsaťštyri videoklipov a štyridsaťtri singlov]]. Skupina získala desať [[Grammy Award|cien Grammy]] a ako jedinej kapele v histórii sa jej podarilo bodovať v albumovom rebríčku ''Billboard 200'' na prvom mieste so šiestimi po sebe nasledujúcimi albumami.<ref name="RIAA Top Sellers"/><ref>{{Citácia periodika|titul=Metallica Rocks With Sixth No. 1 Album on Billboard 200 Chart|periodikum=Billboard|url=http://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/7588880/billboard-200-metallica-no-1-album|dátum prístupu=2017-06-08}}</ref> Album ''Metallica'' (1991), z ktorého sa v USA predalo viac než 20 miliónov kópií (33 mil. celosvetovo), je 16. najpredávanejším albumom v USA.<ref name="RIAA database"/> V období, keď vyšiel ich album ''[[Death Magnetic]]'' sa celkový počet predaných nahrávok odhadoval na viac než 110 miliónov. Aktuálne na jeseň 2025 je stav ich celosvetového predaja viac než 165 miliónov albumov. K septembru 2008 bola Metallica piatym najlepšie sa predávajúcim hudobným interpretom, odkedy 25. mája 1991 začal informačný systém SoundScan sledovať predajnosť nahrávok. Za sledované obdobie predala Metallica len v Spojených štátoch vyše 70 000 000 albumov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Top 15 Album Acts of the Bar-Code Era |url=http://www.mcarchives.com/news/spec.asp?id=7848 |dátum prístupu=2008-11-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20081202023343/http://www.mcarchives.com/news/spec.asp?id=7848 |dátum archivácie=2008-12-02 }}</ref> V roku 2009 bola kapela uvedená do Rock and Rollovej siene slávy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Metallica|url=https://www.rockhall.com/inductees/metallica|dátum prístupu=2017-06-08|vydavateľ=Rock & Roll Hall of Fame|jazyk=en}}</ref> == História == === Začiatky (1981 – 1983) === [[Súbor:Lars Ulrich.jpg|thumb|[[Lars Ulrich]] na koncerte v [[Praha|Prahe]] v roku 2004]] Metallica vznikla v [[Los Angeles]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] v októbri roku [[1981]], kedy si dánsky bubeník [[Lars Ulrich]] podal inzerát tohto znenia do miestnych novín ''The Recycler'': „bubeník hľadá muzikantov na [[jam session]] s Tygers of Pan Tang, Diamond Head a [[Iron Maiden]].“<ref name="Metallica timeline Early 1981 - Early 1982"/> Na inzerát sa ozvali gitaristi [[James Hetfield]] a Hugh Tanner z kapely Leather Charm. Ulrich požiadal Briana Slagela, zakladateľa spoločnosti Metal Blade Records, či by nemohol umiestniť svoju nahrávku na pripravovanú kompiláciu ''Metal Massacre''. Napriek tomu, že Slagel si nebol istý, či má mladý Dán vôbec nejakú skupinu, súhlasil, načo sa Ulrich spojil s Hetfieldom, ktorý hral sprievodnú gitaru a spieval.Oficiálny vznik a založenie Metallicy sa datuje na 28 október 1981.<ref name="Metallica timeline Early 1981 - Early 1982">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Metallica timeline Early 1981 – Early 1982 |vydavateľ=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=1 |dátum prístupu=2007-11-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090315095541/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=1 |dátum archivácie=2009-03-15 }}</ref> Ulrichov priateľ Ron Quintana hľadal názov pre svoj nový fanzin. Quintana navrhoval názvy Metal Mania a Metallica. Meno Metallica sa však Ulrichovi pozdávalo väčšmi pre kapelu a tak si ho vypožičal.<ref>Christe (2005), str. 66</ref> V novinách ''The Recycler'' sa objavil ďalší inzerát, ktorý podal Ulrich, aby obsadil miesto sólového gitaristu. Ozval sa naň [[Dave Mustaine]]. Keď Ulrich s Hetfieldom videli jeho drahú gitarovú aparatúru, okamžite ho prijali do kapely. Počiatkom roku 1982 nahrala Metallica pôvodnú verziu skladby „Hit the Lights“ na kompiláciu ''Metal Massacre I''. Hetfield hral na base a [[Lloyd Grant]] mal na starosti sólovú gitaru.<ref name="Metallica timeline Early 1981 - Early 1982"/> Na počiatočných kópiách kompilácie, ktorá vyšla 14. júna 1982, bola kapela mylne uvedená ako „Mettallica“. Napriek tejto chybe, ktorá muzikantov nasrdila, sa o skladbe rozniesol značný chýr. Spoločne s novým basákom, [[Ron McGovney|Ronom McGovneym]], odohrala kapela 14. marca 1982 svoj prvý koncert v Radio City v [[Anaheim]]e v štáte [[Kalifornia|Kalifornii]].<ref name="Metallica timeline March 14, 1982 - July 6, 1982">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Metallica timeline March 14, 1982 – July 6, 1982 |vydavateľ=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=2 |dátum prístupu=2007-11-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090411200826/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=2 |dátum archivácie=2009-04-11 }}</ref> Metallica nahrala svoju prvú demo nahrávku, ''Power Metal''; názov prevzali z vizitiek, ktoré používal Quintana niekedy počiatkom roku 1982. Na jeseň 1982 sa Ulrich a Hetfield zúčastnili vystúpenia v nočnom klube Whisky a Go Go. Medzi účinkujúcich patril taktiež basgitarista [[Cliff Burton]], ktorý hral v kapele Trauma. Ohúrení tým, ako Burton používa wah-wah pedál, pokúšali sa ho presvedčiť, aby vstúpil do ich kapely. Hetfield a Mustaine sa chceli zbaviť McGovneyho, keďže podľa nich „sa ani najmenej nesnažil priložiť ruku k dielu, iba sa nechal unášať prúdom.“<ref name="Metallica timeline Fall 1982 - April 16, 1983"/> Burton nakoniec súhlasil, že sa pripojí k Metallice pod podmienkou, že sa kapela presťahuje k nemu do San Francisca. Prvé vystúpenie Metallicy s Burtonom sa odohralo v nočnom klube The Stone v marci 1983, a prvá nahrávka s Burtonom bolo demo ''Megaforce'' z roku 1983.<ref name="Metallica timeline Fall 1982 - April 16, 1983">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Metallica timeline Fall 1982 – April 16, 1983 |vydavateľ=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=3 |dátum prístupu=2007-11-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20081227033807/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=3 |dátum archivácie=2008-12-27 }}</ref> Metallica bola pripravená nahrať plnohodnotný album, avšak Metal Blade nedokázal financovať s tým spojené výdavky, a tak sa kapela rozhodla hľadať iné možnosti. Organizátor metalových koncertov Johnny Zazula, ktorý počul demo skupiny ''No Life 'til Leather'', sa pokúšal sprostredkovať Metallice zmluvu s niektorým z významných labelov sídliacich v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Keďže viaceré labely neprejavili záujem, Zazula si sumu potrebnú na realizáciu nahrávky vypožičal a ponúkol Metallice nahrávaciu zmluvu so svojím vlastným labelom Megaforce Records.<ref>Christe (2005), str. 98</ref> === ''Kill ’Em All'' a ''Ride the Lightning'' (1983 – 1985) === V roku 1983 sa Metallica presunula do Rochesteru v štáte New York, aby tu nahrala svoj debutový album s pracovným názvom ''Metal up Your Ass'', ktorý produkoval Paul Curcio. Mustaineovo agresívne správanie a problémy s alkoholom spôsobili, že sa ostatní členovia skupiny rozhodli vylúčiť ho z kapely.<ref>Cecolini, Vinny, Foreclosure of a Team ''Metal Hammer'' November 1998</ref> Ešte toho dňa ho nahradil gitarista kapely Exodus [[Kirk Hammett]]. Prvý koncert s Metallicou hral 16. apríla 1983 v klube Showplace v New Jersey.<ref name="Metallica timeline Fall 1982 - April 16, 1983"/> [[Súbor:Priest feast 22 - megadeth 05.jpg|thumb|left|Dave Mustaine si založil vlastnú kapelu [[Megadeth]], po tom čo bol z kapely v roku 1983 vyhodený.]] Mustaine pociťoval voči Hammettovi zášť, čo vyjadroval v rozhovoroch pre časopisy. Povedal, že mu Hammett „ukradol moje miesto“<ref name="Dave Mustaine: James Hetfield Is Jealous Of Me">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dave Mustaine: James Hetfield is jealous of me |vydavateľ=Blabbermouth.net |url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=27141 |dátum prístupu=2007-12-05}}</ref> Mustaine bol „najedovaný“, pretože veril, že Hammett získal slávu hraním jeho gitarových sól.<ref name="Dave Mustaine Back in Business">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dave Mustaine Back in Business |vydavateľ=askmen.com |url=http://www.askmen.com/toys/interview_100/149b_dave_mustaine_interview.html |dátum prístupu=2007-12-06}}</ref> V rozhovore pre časopis ''Metal Forces'' z roku 1985 si vzal Hammetta do parády, keď povedal: „je ozaj na smiech, že Hammett ukradol každé gitarové sólo, ktoré som hral na páske ''No Life 'til Leather'', a váš časopis ho ešte k tomu zvolil za najlepšieho gitaristu.“<ref name="Metal Forces">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Love it to Death – Bernard Doe speaks to Dave Mustaine about life after Metallica |autor=Doe, Bernard |vydavateľ=Rockdetector.com |url=http://www.rockdetector.com/interviews/artist,5744.sm?id=14 |dátum prístupu=2007-12-06}}</ref> Na debutovom albume skupiny Megadeth ''Killing Is My Business... and Business Is Good!'' sa objavila pieseň „Mechanix“, ktorú Metallica umiestnila na album ''Kill ’Em All'' pod názvom „The Four Horsemen“. Mustaine povedal, že tak učinil, aby „ukázal Metallice“, že nie je len opilec, ako muzikanti tvrdili, a dokáže hrať na gitare.<ref name="Metal Forces"/> Kvôli nezhodám s nahrávacou spoločnosťou a distributérmi, ktorým sa nepozdával pôvodný názov, bola nahrávka premenovaná na ''[[Kill ’Em All]]''. Album vyšiel v júni 1983 u Megaforce Records (USA) a Music for Nations (Európa) a dostal sa na 120. priečku v hitparáde Billboard 200.<ref name="Metallica Chart Positions"/> Album síce nemal väčší komerčný úspech, no skupina si ním získavala stále väčšiu obľubu heavymetalových fanúšikov. Dva dni po vydaní albumu Metallica vyrazila spoločne so skupinou Raven na koncertné turné po Spojených štátoch, nazvané ''Kill ’Em All For One Tour''.<ref name="Metallica timeline May 10-27, 1983 - July 27-Sept 3, 1983">{{cite web |title=Metallica timeline May 10–27, 1983 – July 27–Sept 3, 1983 |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=4 |accessdate=1.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20071217130118/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=4 |archivedate=2007-12-17 }}</ref> Vo februári 1984 sa kapela predstavila v Európe ako hosť skupiny Venom. Na festivale Aardschok v [[holandsko]]m meste [[Zwolle]] vystúpili pred 7 000 fanúšikmi.<ref name="Metallica timeline October-December , 1983 - August, 1984">{{cite web |title=Metallica timeline October-December , 1983 – August, 1984 |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=5 |accessdate=30.11.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090115011308/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=5 |archivedate=2009-01-15 }}</ref> Svoj druhý album, ''[[Ride the Lightning]]'', nahrala Metallica v štúdiu Sweet Silence v dánskej [[Kodaň|Kodani]]. Album vyšiel v auguste 1984 a dostal sa na 100. priečku v hitparáde Billboard 200.<ref name="Metallica Chart Positions"/> Francúzski tlačiari omylom vytlačili pre album zelené obaly, ktoré sú v súčasnosti považované za zberateľské kúsky. Na albume sa objavujú skladby „For Whom the Bell Tolls“, „Creeping Death“ (popisuje biblický príbeh, odchod Židov z egyptského otroctva, zameriavajúc sa na rany, ktoré zoslal na Egypt hebrejský boh) či [[Inštrumentálna hudba|inštrumentálka]] „The Call of Ktulu“. V skladbách „Ride the Lightning“ a „The Call of Ktulu“ je ako autor uvedený aj Dave Mustaine.<ref name="Metallica timeline October-December , 1983 - August, 1984"/> === ''Master of Puppets'' a smrť Cliffa Burtona (1986 – 1987) === Michael Alago, hľadač talentov pre Elektra Records, a spoluzakladateľ spoločnosti Q-Prime Management Cliff Burnstein navštívili v septembri 1984 koncert Metallicy, ktorý na nich spravil dojem. Metallica následne podpisuje zmluvu s Elektra Records, a manažment prenecháva spoločnosti Q-Prime.<ref name="Metallica timeline Fall, 1984 - March 27, 1986">{{cite web |title=Metallica timeline Fall, 1984 – March 27, 1986 |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=6 |accessdate=30.11.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20141006164250/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=6 |archivedate=2014-10-06 }}</ref> Narastajúci úspech Metallicy viedol ich britský label Music for Nations k tomu, že vyprodukoval obmedzené vydanie EP ''Creeping Death''. Aj ako import boli obchody v USA schopné predať 40 000 kópií. Dve z troch piesní na tejto nahrávke ([[Coververzia|coververzie]] „Am I Evil?“ od Diamond Head a „Blitzkrieg“ od Blitzkrieg) sa roku 1989 objavili na reedícii ''Kill ’Em All'' (Elektra Records).<ref>Christe (2005), str. 142</ref> Metallica sa spoločne so skupinou Tank vydala na svoje prvé veľké európske turné, ktoré malo priemernú návštevnosť 1 300 ľudí. Po návrate do Štátov sa pripojili ku W.A.S.P. a Armored Saint, a podnikli turné po Severnej Amerike. Najväčšiu šou zažila Metallica na festivale Monsters of Rock v anglickom Castle Donningtone, ktorého sa zúčastnila spoločne so skupinami [[Bon Jovi]] a Ratt a hrala tu pred očami 70 000 divákov. Na festivale Day on the Green v [[Kalifornia|kalifornskom]] [[Oakland (Kalifornia)|Oaklande]] hrala skupina pred publikom, ktoré pozostávalo zo 60 000 ľudí.<ref name="Metallica timeline Fall, 1984 - March 27, 1986" /> Tretí štúdiový počin ''[[Master of Puppets]]'' nahrala Metallica opäť v štúdiu Sweet Silence a vyšiel v marci 1986. Dostal sa na 29. priečku v rebríčku [[Billboard 200]] a udržal sa v ňom 72 týždňov.<ref>{{cite web|url=http://www.billboard.com/bbcom/discography/index.jsp?aid=11546&cr=album&or=ASCENDING&sf=length&pid=5199&kw=Master+of+Puppets|title=Description of Master of Puppets on Billboard.com|work=Billboard.com|accessdate=20.10.2006|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070929224956/http://www.billboard.com/bbcom/discography/index.jsp?aid=11546&cr=album&or=ASCENDING&sf=length&pid=5199&kw=Master+of+Puppets|archivedate=2007-09-29}}</ref> 4. novembra 1986 sa album stal prvou zlatou platňou Metallicy a v roku 2003 bol ocenený šesťnásobnou platinovou platňou.<ref name="RIAA database">{{cite web |title=RIAA database |publisher=RIAA.com |url=http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?table=SEARCH_RESULTS |accessdate=30.11.2007}}</ref> Steve Huey, kritik internetovej hudobnej encyklopédie [[Allmusic]], označil album za „najväčší úspech skupiny“.<ref>{{cite web|url= http://wm04.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:nl08b5t4tsqe|last= Huey|first= Steve|title= Master of Puppets - Review|accessdate= 23.12.2006|publisher= AllMusic}}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Po vydaní nahrávky skupina získala miesto predskokana [[Ozzy Osbourne|Ozzyho Osbournea]] na jeho americkom turné.<ref name="Metallica timeline Fall, 1984 - March 27, 1986"/> Počas turné si Hetfield nalomil zápästie pri skateboardingu a kapela povolala gitarového technika Johna Marshalla, aby sa chopil rytmickej gitary.<ref name="Metallica timeline June 26, 1986 - September 27, 1986">{{cite web |title=Metallica timeline June 26, 1986 – September 27, 1986 |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=7 |accessdate=16.11.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20071217130128/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=7 |archivedate=2007-12-17 }}</ref> [[Súbor:Cliff Burton Memorial.PNG|thumb|Pamätník na Burtonovu počesť v švédskom meste Ljungby]] 27. septembra 1986, počas európskej časti turné Damage Inc., sa muzikanti rozhodli losovať o miesta na spanie v zájazdovom autobuse kapely. Burton vyhral a vybral si Hammettovo lôžko. Na svitaní, neďaleko [[Švédsko|švédskeho]] mesta Dörarp sa na zmrznutom úseku švédskej diaľnice autobus prevrátil potom, čo dostal šmyk na dlhom pruhu skrytého ľadu. Ulrich, Hammett a Hetfield neutrpeli žiadne vážnejšie zranenia, avšak Burtona privalil autobus a na mieste bol mŕtvy. Hetfield spomína: „Videl som ako autobus leží priamo na ňom. Videl som, ako mu trčia nohy von. Pamätám si, že vodič sa pokúšal vytiahnuť deku, ktorá bola pod ním, aby ju použil pre ďalších ľudí. Zreval som: ‚Vyser sa na to!‘ Chcel som toho chlapa zabiť.“<ref name="Metallica timeline June 26, 1986 - September 27, 1986"/> Po Cliffovej smrti nebolo isté, či bude kapela pokračovať v činnosti. Avšak zostávajúci traja členovia sa rozhodli, že Cliff by si prial, aby pokračovali a tak sa, s požehnaním Burtonovej rodiny, rozhodli nájsť za neho náhradu.<ref name="Metallica timeline October, 1986 - March, 1987">{{cite web |title=Metallica timeline October, 1986 – March, 1987 |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=8 |accessdate=30.11.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090411195927/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=8 |archivedate=2009-04-11 }}</ref> Zhruba 40 uchádzačov sa pokúšalo získať priazeň kapely. Patrili k nim aj Les Claypool z kapely Primus – Hammettov kamarát zo školy, Troy Gregory z kapely Prong a [[Jason Newsted]] zo skupiny Flotsam and Jetsam. Newsted mal kompletne naštudovanú diskografiu kapely, a následne po konkurze ho Metallica pozvala do klubu Tommy's Joint v San Franciscu. Hetfield, Ulrich a Hammett sa zhodli, že Newsted sa najlepšie hodí ako náhrada za Burtona. S novým členom sa po prvýkrát predstavili na koncerte v Country Clube v kalifornskej Resede. Členovia skupiny úskokom donútili Newsteda zjesť veľmi ostrý [[Wasabi|japonský chren]], čím sa stal plnohodnotným členom Metallicy.<ref name="Metallica timeline October, 1986 - March, 1987"/> V marci 1987 si Hetfield opätovne zlomil zápästie pri skateboardingu. Gitarový technik Marshall sa znova chopil gitary, no kvôli zraneniu boli beztak nútení zrušiť vystúpenie v televíznej relácii ''Saturday Night Live''. Na jar 1987 ukončila Metallica turné a v auguste t. r. vyšlo [[Extended play|EP]] ''[[Garage Days Re-Revisited|The $5.98 E.P.: Garage Days Re-Revisited]]'', ktoré obsahovalo výlučne prevzaté piesne. Táto nahrávka sa realizovala s niekoľkých dôvodov: muzikanti využili svoje nové nahrávacie štúdio, preverili Newstedove vlohy a vypustili z hlavy smútok a vypätie, ktoré spôsobila Burtonova smrť. V decembri 1987 skupina vydala video ''Cliff 'Em All'', ako spomienku na trojročné pôsobenie Burtona v Metallice. Nahrávka obsahovala Burtonove basové sóla, amatérske videá a záznamy televíznych vystúpení.<ref name="Metallica timeline August 21, 1987 - December 4, 1987">{{cite web |title=Metallica timeline August 21, 1987 – December 4, 1987 |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=9 |accessdate=1.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090411200831/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=9 |archivedate=2009-04-11 }}</ref> === ''…And Justice for All'' (1988 – 1990) === ''[[…And Justice for All (album)|...And Justice for All]]'', prvý album vydaný po Burtonovej smrti, vyšiel koncom augusta 1988 a získal si skvelú odozvu. Okamžite sa dostal na šiestu priečku v rebríčku ''Billboard 200'' a stal sa tak prvým albumom Metallicy, ktorý sa dostal do prvej desiatky.<ref name="Metallica Chart Positions">{{cite web |title=Metallica Chart Positions |publisher=Allmusic |url=http://wm06.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=11:kifpxqe5ldte~T5 |accessdate=3.12.2007 }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Deväť týždňov po vydaní získal album platinovú platňu.<ref>Christe (2005), str. 207</ref> Newstedova basa bola úmyselne potlačená, ako súčasť pokračujúcej „buzerácie“, ktorej bol vystavený, a jeho hudobné nápady muzikanti nebrali na vedomie (napriek tomu bol uvedený ako autor skladby „Blackened“).<ref name="The Playboy Interview - Metallica"/> U časti kritiky sa produkcia albumu stretla s výhradami; menovite, Steve Huey z [[Allmusic]] napísal, že Ulrichove bicie väčšmi klikajú než dunia, a gitary „slabučko bzučia“.<ref>{{cite web|url= http://wm06.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:o6j4eae04xu7|title= ...And Justice for All - Review|author= Huey, Steve|accessdate= 23.12.2006|publisher= Allmusic}}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Na podporu albumu sa kapela vydala na turné Damaged Justice.<ref name="Damaged Justice World Tour">{{cite web |title=Damaged Justice World Tour |publisher=metworld.co.uk |url=http://www.metallicaworld.co.uk/metallica_tour_dates_justice_world.htm |accessdate=9.12.2007}}</ref> Album ''…And Justice for All'' vydobyl roku 1989 Metallice ich prvú nomináciu na [[Grammy Award|cenu Grammy]] v kategórii „Najlepší hardrockový/metalový album“. Metallica mala veľkú nádej vyhrať, ale cenu získala skupina [[Jethro Tull]] z albumom ''Crest of a Knave''.<ref name="ROCKIN' ON AN ISLAND"/> Tento výsledok sa u fanúšikov i u zástupcov tlače stretol s nesúhlasom, veď všetci čakali len to, ako Metallica vyjde na pódium a prevezme si cenu, potom čo zahrala svoju skladbu „One“. Manažér Jethro Tull odporučil kapele, aby sa neunúvala dostaviť na ceremoniál, keďže očakával, že Metallica zaručene vyhrá.<ref name="ROCKIN' ON AN ISLAND">Rockin' on an island, Kerrang! Issue no. 258, 30.9.1989</ref> Časopis ''Entertainment Weekly'' zaradil cenu do svojho rebríčka „10 najväčších prešľapov Grammy“.<ref name="Grammy's 10 Biggest Upsets">{{cite web |title=Grammy's 10 Biggest Upsets |author=Endelman, Michael |publisher=EW.com |date= |url=http://www.ew.com/ew/gallery/0,,1567466_20010834_20010795,00.html |accessdate=3.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20071216011728/http://www.ew.com/ew/gallery/0,,1567466_20010834_20010795,00.html |archivedate=2007-12-16 }}</ref> Tri roky nato, keď Metallica dostala Grammy za pieseň „Enter Sandman“, Ulrich poznamenal: „Musíme poďakovať Jethro Tull za to, že tento rok nevydali album.“<ref name="Grammy Awards 1992">Grammy Awards 1992 - Enter Sandman acceptance speech</ref> Následne po vyjdení albumu ''…And Justice for All'' sa Metallica rozhodla nafilmovať svoj prvý videoklip ku skladbe „[[One (Metallica)|One]]“. Striedali sa v ňom zábery na muzikantov, hrajúcich v opustenom skladišti, zo scénami z filmu z roku 1971 ''Johnny si vzal pušku''. Miesto toho aby dojednala čiastkovú licenčnú zmluvu, Metallica kúpila práva k celému filmu. Objavila sa taktiež upravená verzia pre [[Music Television|MTV]]. Pre prípad, že by MTV zamietla upravenú verziu, Metallica mala v zálohe verziu iba so zábermi na hrajúcich muzikantov. MTV akceptovala upravenú verziu, a tak sa Metallica po prvýkrát dostáva na televízne obrazovky. V relácii MTV „100 najlepších videoklipov všetkých čias“, ktorá sa vysielala roku 1999, sa video dostalo na 38. miesto,<ref name="MTV: 100 Greatest Music Videos Ever Made">{{cite web |title=MTV: 100 Greatest Music Videos Ever Made |publisher=Rockonthenet.com |url=http://www.rockonthenet.com/archive/1999/mtv100.htm |accessdate=8.12.2007}}</ref> a nachádzalo sa tiež na nahrávke ''ADD Video'', vydanej pri príležitosti 25. výročia vysielania, a obsahujúcej najúspešnejšie klipy v histórii MTV.<ref>{{cite web|url=http://www.mtv.com/ontv/dyn/add_video/series.jhtml#/ontv/dyn/add_video/series.jhtml|title=A.D.D. Videos: 25 Years of MTV|publisher=MTV.com|accessdate=12.3.2006|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080416130946/http://www.mtv.com/ontv/dyn/add_video/series.jhtml#/ontv/dyn/add_video/series.jhtml|archivedate=2008-04-16}}</ref> === „Čierny album“ ''Metallica'' (1990 – 1993) === V októbri 1990 sa Metallica vrátila do štúdia One on One v Severnom Hollywoode, aby nahrala svoj ďalší album. Najali si kanadského producenta Boba Rocka, ktorý pracoval so skupinami The Cult, [[Bon Jovi]] či [[Mötley Crüe]]. Album ''[[Metallica (album)|Metallica]]'' (známy tiež pod názvom „Čierny album“) bol trikrát zremasterovaný, stál skupinu milión [[Americký dolár|dolárov]] a ukončil tri manželstvá.<ref name="Metallica timeline February, 1990 - August 13, 1991">{{cite web |title=Metallica timeline February, 1990 – August 13, 1991 |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=11 |accessdate=2.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20111025054818/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=11 |archivedate=2011-10-25 }}</ref> Aj keď sa vydanie odkladalo až na rok 1991, album ''Metallica'' okamžite vstúpilo do rebríčku Billboard 200 na prvom mieste a v prvom týždni sa z neho predalo 650 000 kópií.<ref name="Heavy Metal Goes Platinum">{{cite web |title=Heavy Metal Goes Platinum |author=Garcia, Guy |publisher=Time.com |date=14.10.1991 |url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,974031,00.html |accessdate=12.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110921131811/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,974031,00.html |archivedate=2011-09-21 }}</ref> Metallica si týmto albumom získala pozornosť médií, a ako pätnásťnásobne platinový sa v rebríčku najpredávanejších albumov v USA dostal na 25. miesto.<ref name="Top 100 Albums">{{cite web |title=Top 100 Albums |publisher=RIAA.com |url=http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?table=tblTop100 |accessdate=2.12.2007}}</ref> Nahrávanie albumu a následné turné zachytil štvorhodinový dokument ''A Year and a Half in the Life of Metallica''. Turné nazvané „Wherever We May Roam Tour“ trvalo 14 mesiacov a zahŕňalo viac než 300 koncertov po celom svete, od Spojených štátov, cez Japonsko až po Anglicko.<ref name="Metallica timeline February, 1990 - August 13, 1991"/> [[Súbor:James Hetfield live in London 2008-09-15.jpg|thumb|Spevák Metallicy James Hetfield počas vystúpenia v [[The O2|Dóme milénia]] 15. septembra 2008]] 8. augusta 1992, počas spoločného turné s [[Guns N’ Roses]], Hetfield utrpel [[popálenina|popáleniny]] druhého a tretieho stupňa na tvári, rukách, ramenách a nohách. Pri nastavení pyrotechniky sa stala chyba, ktorá spôsobila, že Hetfield pri balade „Fade to Black“ vstúpil priamo do vybuchujúcej horčíkovej svetlice. Newsted poznamenal, že „jeho koža bublala ako ''Toxic Avenger''.“<ref name="Metallica timeline August 9, 1992 - November 23, 1993"/> Gitarový technik John Marshall, líder kapely Metal Church, až do konca turné znovu zastupoval Hetfielda v úlohe gitaristu, ktorý nemohol hrať, iba spievať. V novembri 1993 vyšiel prvý [[koncertný album|živý album]] Metallicy nazvaný ''Live Shit: Binge & Purge''. Skladal sa z troch CD, troch [[Video Home System|videokaziet]] a brožúry, ktorá obsahovala fotografie, korešpondenciu skupiny a rôzne poznámky.<ref name="Metallica timeline August 9, 1992 - November 23, 1993">{{cite web |title=Metallica timeline August 9, 1992 – November 23, 1993 |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=12 |accessdate=1.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130502200916/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=12 |archivedate=2013-05-02 }}</ref> === ''Load'', ''ReLoad'', ''Garage Inc.'' a ''S&M'' (1994 – 1999) === Metallica ukončila svoje takmer tri roky trvajúce turné na podporu „čierneho albumu“, ktoré zahrňovalo taktiež vystúpenie na Woodstocku ‘94, a vrátila sa do štúdia, aby napísala a nahrala svoj šiesty štúdiový album. V lete 1995 si kapela vzala voľno a odohrala tri vystúpenia, medzi ktoré patril aj festival Donington Park v Anglicku, kde vystúpili [[Slayer]], Skid Row, Slash's Snakepit, [[Therapy?]] a Corrosion of Conformity. Toto krátke turné dostalo názov Escape From The Studio '95. Zhruba po roku písania a nahrávania nových piesní vychádza roku 1996 ďalší štúdiový počin s názvom ''[[Load (album)|Load]]'' a znova sa dostáva na prvé miesto hitparády ''Billboard 200'' a taktiež boduje na vrchole austrálskeho rebríčka ARIA.<ref name="Metallica Chart Positions"/> Na obálku ''Load'' skupina umiestnila fotografiu ''Blood and Semen III'' od Andresa Serrana. Serrano zlisoval zmes svojej vlastnej spermy a hovädzej krvi medzi tablami plexiskla.<ref name="Metallica timeline December, 1995 - June 27, 1996">{{cite web |title=Metallica timeline December, 1995 – June 27, 1996 |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=14 |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130413025134/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=14 |archivedate=2013-04-13 }}</ref> Pre Metallicu znamenal tento album nielen zmenu hudobného štýlu, ale muzikanti prišli aj s novým imidžom, keď si nechali ostrihať vlasy. V lete 1996 sa Metallica pridala k altrockovému festivalu Lollapalooza.<ref name="The Playboy Interview - Metallica"/><ref name="Load review"/> Počas nahrávania albumu vzniklo dostatok materiálu na dva albumy. Skupina sa rozhodla, že najprv vydá polovicu skladieb, a na zvyšku ešte popracuje a vydá ich nasledujúci rok. A tak vyšiel ďalší album s názvom ''[[ReLoad]]''. Obálku opäť vytvoril Serrano, tentoraz použil krv a moč.<ref name="Metallica timeline December, 1995 - June 27, 1996"/> V hitparáde ''Billboard 200'' dobyl prvé miesto a v kanadskom albumovom rebríčku obsadil druhú priečku.<ref name="Metallica Chart Positions"/> V dokumentárnom filme Some Kind of Monster (2004) Hetfield podotkol, že spočiatku považovali piesne na týchto albumoch za príliš podradné, a rozhodli sa ich vydať až po „vybrúsení a prepracovaní“.<ref name="Some Kind of Monster film"/> Kvôli podpore albumu sa Metallica v decembri 1997 zúčastnila relácie Saturday Night Live na NBC, kde zahrala svoje piesne „Fuel“ a „The Memory Remains“ spoločne so speváčkou [[Marianne Faithfull]].<ref name="Metallica timeline November 18, 1997 - December 8, 1998">{{cite web |title=Metallica timeline November 18, 1997 – December 8, 1998 |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=16 |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130502233850/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=16 |archivedate=2013-05-02 }}</ref> Roku 1998 Metallica vydala dvojalbum obsahujúci prevzaté piesne nazvaný ''[[Garage Inc.]]'' Jeden disk sa skladal z nových coververzií skupín ako Diamond Head, [[Killing Joke]], The Misfits, [[Thin Lizzy]], [[Mercyful Fate]] či [[Black Sabbath]]. Druhý disk obsahoval EP [[Garage Days Re-Revisited]], ktoré sa medzičasom stalo vzácnym zberateľským kúskom. Do rebríčku Billboard 200 album vstúpil na druhom mieste.<ref name="Metallica timeline November 18, 1997 - December 8, 1998"/><ref name="Metallica timeline February 24, 1999 - February 23, 2000">{{cite web |title=Metallica timeline February 24, 1999 – February 23, 2000 |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=17 |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130502222018/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=17 |archivedate=2013-05-02 }}</ref> 21. a 22. apríla 1999 nahrala Metallica dva koncerty zo Sanfranciským symfonickým orchestrom, ktorý dirigoval Michael Kamen. Kamen, ktorý v minulosti spolupracoval s producentom Bobom Rockom na piesni „[[Nothing Else Matters]]“, už v roku 1991 kapele navrhol, aby sa dala dohromady so symfonickým orchestrom. Kamen spoločne s viac než 100 spolupracovníkmi zložil kompletný symfonický aranžmán k piesňam Metallicy. Metallica pri tejto príležitosti napísala dve nové piesne, „No Leaf Clover“ a „- Human“. Zvukový a obrazový záznam z týchto koncertov vyšiel roku 1999 ako hudobný album a koncertný film ''[[S&M (Metallica)|S&M]]''. Do rebríčka ''Billboard 200'' vstúpil na druhom mieste, v austrálskej hitparáde ARIA a v rebríčku najlepších internetových albumov sa umiestnil na prvých priečkach.<ref name="Metallica Chart Positions"/> === Spor so spoločnosťou Napster (2000 – 2001) === V roku 2000 Metallica odhalila, že demo verzia ich piesne „I Disappear“, ktorú skupina nahrala pre soundtrack ''Mission: Impossible II'', sa nepovolene vysiela v rádiách. Skupina následne zistila, že do rozhlasu sa dostala z internetovej hudobnej služby [[Napster]], a taktiež odhalila, že aj všetky ostatné piesne Metallicy sú voľne dostupné.<ref name="Testimony of Mr. Lars Ulrich">{{cite web |title=Testimony of Mr. Lars Ulrich |publisher=judiciary.senate.gov |date=11.7.2000 |url=http://judiciary.senate.gov/testimony.cfm?id=195&wit_id=252 |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20071129061341/http://judiciary.senate.gov/testimony.cfm?id=195&wit_id=252 |archivedate=2007-11-29 }}</ref> Metallica podnikla právne kroky proti Napsteru a celú vec dotiahla pred kalifornský okresný súd. Obviňovala Napster z porušovania autorských práv, nezákonného používania digitálneho zvukového zariadenia a z vydierania a podvodov.<ref name="The Playboy Interview - Metallica"/><ref name="Metallica Rips Napster">{{cite web |title=Metallica Rips Napster |author=Jones, Christopher |publisher=Wired.com |date=13.4.2000 |url=http://www.wired.com/politics/law/news/2000/04/35670 |accessdate=5.12.2007}}</ref> [[Súbor:Lars Ulrich live in London 2008-09-15.jpg|thumb|left|Ulrich viedol kampaň proti Napsteru]] Z porušovania autorských práv boli obvinené tri univerzity, Juhokalifornská univerzita, Univerzita Yale a Univerzita Indiana, ale neboli vznesené obvinenia voči konkrétnym osobám. Yale a Indiana ustúpili a službu vo svojich priestoroch zablokovali, načo bola voči nim stiahnutá žaloba.<ref name=" 2 Universities Block Internet Music Service">{{cite web |title= 2 Universities Block Internet Music Service |publisher=''The New York Times'' |date=21.4.2000 |url=http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=9A07E5D81E31F932A15757C0A9669C8B63&n=Top/Reference/Times%20Topics/Organizations/U/University%20of%20Southern%20California |accessdate=5.12.2007}}</ref> Na Juhokalifornskej univerzite sa konalo stretnutie zo študentmi, kde sa mal vyriešiť problém s Napsterom. Zástupcovia školy požadovali zamedzenie prístupu k službe, keďže 40 % internetového pripojenia sa využívalo na prístup k Napsteru, a nie na vzdelávacie účely.<ref name="Time for a Napster Rest?">{{cite web |title=Time for a Napster Rest? |author=Oakes, Chris |publisher=Wired.com |date=10.2.2000 |url=http://www.wired.com/science/discoveries/news/2000/02/34201 |accessdate=5.12.2007|archiveurl=https://archive.is/qn5ZF|archivedate=2013-01-05}}</ref> Metallica si najala poradenskú spoločnosť NetPD, a tá dva dni sledovala Napster. Potom zostavila zoznam 335 435 užívateľov Napsteru, o ktorých sa domnievala, že si sťahovali piesne Metallicy. Dokument obsahujúci 60 000 strán následne doručila do sídla Napsteru, čím Metallica vyjadrila svoju požiadavku, aby bol týmto užívateľom znemožnený prístup na Napster.<ref name="Metallica fingers 335,435 Napster users">{{cite web |title=Metallica fingers 335,435 Napster users |author=Borland, John |publisher=CNET.com |date=1.5.2000 |url=http://www.news.com/Metallica-fingers-335,435-Napster-users/2100-1023_3-239956.html |accessdate=5.12.2007}}</ref> Týmto užívateľom bol zamedzený prístup, a keď sa raper Dr. Dre pripojil k ťaženiu proti Napsteru, prístup bol odopretý ďalším 230 142 užívateľom.<ref name="Napster boots Dr. Dre fans from service">{{cite web |title=Napster boots Dr. Dre fans from service |author=Borland, John |publisher=CNET.COM |date=26.5.2000 |url=http://www.news.com/2100-1023-241159.html |accessdate=5.12.2007}}</ref> 11. júla 2000 Ulrich vypovedal pred [[Kongres Spojených štátov|americkým Kongresom]], aby podporil väčšiu možnosť kontroly hudobného priemyslu v oblasti autorských práv.<ref name="Testimony of Mr. Lars Ulrich_2">{{cite web |title=Testimony of Mr. Lars Ulrich |author= |publisher=judiciary.senate.gov |date=11.7.2000 |url=http://judiciary.senate.gov/testimony.cfm?id=195&wit_id=252 |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20071129061341/http://judiciary.senate.gov/testimony.cfm?id=195&wit_id=252 |archivedate=2007-11-29 }}</ref> Sudca federálneho súdu Marilyn Hall Patel nariadil Napsteru, aby do 72 hodín umiestnil do programu filter na kontrolu obsahu, alebo ukončil svoju činnosť.<ref name="The End of the Line for Royalties?">{{cite web |title=The End of the Line for Royalties? |author=Pellegrini, Frank |publisher=Time.com |date=6.3.2001 |url=http://www.time.com/time/nation/article/0,8599,101597,00.html |accessdate=12.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080501094810/http://www.time.com/time/nation/article/0,8599,101597,00.html |archivedate=2008-05-01 }}</ref> Potom čo nemecký mediálny gigant Bertelsmann AG prejavil záujem kúpiť aktíva Napsteru za 94 miliónov USD, Metallica a Napster uzavreli mimosúdnu dohodu. Podľa podmienok dohody Napster súhlasil zo zamedzením prístupu užívateľom, ktorí porušujú autorské práva.<ref name="Napster settles suits">{{cite web |title=Napster settles suits |publisher=CNN.com |date=21.7.2001 |url=http://money.cnn.com/2001/07/12/news/napster/ |accessdate=5.12.2007}}</ref> Napster napriek tomu 3. júna 2002 požiadal o ochranu pred bankrotom podľa platných amerických zákonov. Americký konkurzný súd 3. septembra 2002 zamietol akvizíciu služby nemeckou spoločnosťou Bertelsmann a donútil Napster zlikvidovať svoje aktíva.<ref>{{cite news | last=Evangelista | first=Benny | title=Napster runs out of lives – judge rules against sale | date=4.9.2002 | publisher=San Francisco Chronicle | url=http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?file=/chronicle/archive/2002/09/04/BU138263.DTL | 7= | accessdate=2.1.2008 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120503024216/http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?file=%2Fchronicle%2Farchive%2F2002%2F09%2F04%2FBU138263.DTL |date=2012-05-03 }}</ref> Na udeľovaní cien [[MTV Video Music Awards]] 2000 sa Ulrich spoločne s Marlonom Wayansom objavil v scénke, ktorá si robila posmech z využívania Napsteru na zdieľanie hudby. Marlon hral vysokoškoláka, sediaceho vo svojej izbe a počúvajúceho pieseň Metallicy „I Disappear“. Do izby vstúpi Ulrich a pýta sa, čo to má znamenať. Wayans sa vyhovára, že on iba „zdieľal“ hudbu prostredníctvom Napsteru, načo mu Ulrich odvrkne, že to je akoby „si požičiaval cudzie veci bez opýtania“. Zavolá teda ľudí so svojho štábu, ktorí začnú rekvirovať všetok Wayansov majetok, až sa nakoniec ocitá takmer nahý uprostred prázdnej miestnosti. Zakladateľ Napsteru Shawn Fanning, ktorý sa na udeľovaní cien objavil v tričku Metallica, vtedy povedal: „toto tričko som si požičal od kamaráta. Keď sa mi bude páčiť, možno si kúpim vlastné.“<ref name="MTV">MTV Video Music Awards 2000</ref> Časopis Blender vo svojom zozname „najväčších naničhodníkov rocku“ zaradil Metallicu na 17. miesto, vzhľadom na „ťaženie proti Napsteru“.<ref>"Rock's Biggest Wusses." ''Blender'' 7.6 (Aug. 2006), str. 17.</ref> === Odchod Jasona Newsteda a ''St. Anger'' (2001 – 2005) === V januári 2001, počas príprav na nahrávanie ďalšieho albumu, opustil Metallicu Jason Newsted. Ako vysvetlenie uviedol „súkromné a osobné dôvody a ujmu, ktorú som si spôsobil za tie roky, čo som hral muziku, ktorú milujem.“<ref name="Bassist Jason Newsted Leaves Metallica">{{cite web |title=Bassist Jason Newsted Leaves Metallica |author=Basham, David |publisher=MTV.com |date=17.1.2001 |url=http://www.mtv.com/news/articles/1438016/20010117/metallica.jhtml |accessdate=3.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080726125030/http://www.mtv.com/news/articles/1438016/20010117/metallica.jhtml |archivedate=2008-07-26 }}</ref> V rozhovore s časopisom ''[[Playboy]]'' Newsted povedal, že by rád vydal album so svojím bočným projektom [[Echobrain]]. Hetfield, ktorému sa tento nápad nepozdával, povedal: „keď sa niekto venuje bočnému projektu, oslabuje to Metallicu“ a bočný projekt je podľa neho „viac-menej to isté, ako keby ste podvádzali svoju ženu.“<ref name="The Playboy Interview - Metallica"/> Newsted odporoval, že Hetfield nahral vokály na soundtrack filmu ''South Park: Peklo na zemi'' a hosťoval na dvoch albumoch [[Corrosion of Conformity]]. Hetfield odvetil: „moje meno nie je na tých nahrávkach a nepokúšam sa ich predať“, a kládol otázky ako „Kde by sa to skončilo? Začne s tým koncertovať? Začne predávať tričká? Je to jeho kapela?“<ref name="The Playboy Interview - Metallica">{{cite web |title=The Playboy Interview – Metallica |publisher=''Playboy'' |url=http://www.playboy.com/arts-entertainment/features/metallica/05.html |accessdate=3.12.2007}}</ref> [[Súbor:Robert Trujillo live in London 2008-09-15.jpg|thumb|right|Nový basista Robert Trujillo, ktorého Metallica predstavila 24. februára 2003]] V apríli 2001 sa filmári Joe Berlinger a Bruce Sinofsky pripojili k Metallice, aby nahrali dokument z nahrávania nového albumu. V priebehu dvoch rokov nahrali viac než 1 000 hodín materiálu. 19. júla 2001, keď sa už kapela chystala vstúpiť do nahrávacieho štúdia, Hetfield nastúpil na odvykaciu kúru z dôvodu „závislosti na [[Alkoholizmus|alkohole]] a iných látkach“. Kapela zastavila práce na pripravovanej nahrávke a budúcnosť skupiny bola na vážkach.<ref name="Metallica timeline April, 2001 - December 4, 2001">{{cite web |title=Metallica timeline April, 2001 – December 4, 2001 |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=21 |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100523122240/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=21 |archivedate=2010-05-23 }}</ref> Keď sa Hetfield 4. decembra 2001 vrátil z liečebne, kapela sa vrátila do štúdia. Hetfield pracoval štyri hodiny denne, od 12:00 do 16:00, a zvyšný čas trávil so svojou rodinou. Z materiálu, ktorý nahrali Berlinger a Sinofsky, vznikol dokument ''Some Kind of Monster'', ktorý mal premiéru na [[Sundance Film Festival|filmovom festivale Sundance]]. Rozhodnutie svojich bývalých spoluhráčov najať si psychoterapeuta, ktorým im mal pomôcť vyriešiť problémy, Newsted v dokumente označil za „fakticky zasrane úbohé a slabošské“.<ref name="Some Kind of Monster film">''Some Kind of Monster'' feature film, Metallica, January 2004, Paramount Pictures</ref> Keďže Metallica nemala trvalú náhradu za Newsteda, na album ''St Anger'' nahral basovú gitaru Bob Rock. Až keď muzikanti dokončili práce na albume, začali počiatkom roku 2003 hľadať nového basgitaristu. O priazeň skupiny sa medzi inými uchádzali Pepper Keenan, Jeordie White, Scott Reeder, Eric Avery, Danny Lohner či Chris Wyse. Po troch mesiacoch sa kapela napokon rozhodla pre [[Robert Trujillo|Roberta Trujilla]], bývalého člena [[Suicidal Tendencies]] a skupiny [[Ozzy Osbourne|Ozzyho Osbournea]].<ref name="Some Kind of Monster film"/> Medzičasom sa Newsted roku 2002 pripojil ku kanadskej thrashmetalovej kapele [[Voivod]], a počas [[Ozzfest]]u 2003, na ktorom vystupovala takisto skupina Voivod, zaujal Trujillove miesto v Osbourneovej kapele.<ref name="Metallica timeline January 3, 2002 - March 19, 2003">{{cite web |title=Metallica timeline January 3, 2002 – March 19, 2003 |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=22 |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130502231445/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/timeline/?id=22 |archivedate=2013-05-02 }}</ref> V júni 2003 Metallica vydala svoj ôsmy štúdiový album, ''[[St. Anger]]'', ktorý debutoval na prvom mieste v rebríčku ''Billboard 200'' a to i napriek rozporuplným reakciám kritikov.<ref name="St Anger by Metallica"/> Kritiku si vyslúžili predovšetkým Ulrichove „plechové“ bicie a neprítomnosť gitarových sól.<ref name="St Anger by Metallica">{{cite web |title=St. Anger by Metallica |publisher=Metacritic.com |url=http://www.metacritic.com/music/artists/metallica/stanger |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090307055128/http://www.metacritic.com/music/artists/metallica/stanger |archivedate=2009-03-07 }}</ref> Kevin Forest Moreau zo serveru Shakingthrough.net napísal, že „gitary sa potácajú v monotónnom strednom tempe a značne drnčia; bicie sa svojou pomalosťou snažia zakryť neslýchane pompézne tempo; a hnev je jednak nevyhranený, jednak prílišne poznačený narcistickou samoľúbosťou“,<ref name="Rattle and Ho-Hum">{{cite web |title=Rattle and Ho-Hum |author=Moreau, Kevin |publisher=Shakingthrough.net |date=2003-06-23 |url=http://www.shakingthrough.net/music/reviews/2003/metallica_st_anger_2003.html |accessdate=5.12.2007}}</ref> a Brent DiCrescenzo z hudobného serveru ''[[Pitchfork Media]]'' ho opísal slovami „totálny zmätok“.<ref name="Metallica St. Anger Pitch">{{cite web |title=Metallica St. Anger |author=DiCrescenzo, Brent |publisher=Pitchfork Media |date=16.6.2003 |url=http://www.pitchforkmedia.com/article/record_review/19856-st-anger?artist_title=19856-st-anger |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20070724132847/http://www.pitchforkmedia.com/article/record_review/19856-st-anger?artist_title=19856-st-anger |archivedate=2007-07-24 }}</ref> Naproti tomu, v časopise ''Blender'' sa písalo, že „z albumov, ktoré produkoval Bob Rock je tento najdrsnejší a najzúrivejší“ a ''New York Magazine'' napísal, že je „absolútne surový a má šťavu“.<ref name="St Anger by Metallica"/> Titulná pieseň „St. Anger“ vyhrala roku 2004 Cenu Grammy v kategórii Najlepšia metalová skladba, a bola tiež zvolená za oficiálnu pieseň wrestlingového podujatia ''SummerSlam 2003''.<ref name="Grammy Award winners – Metallica"/> V roku 2004, pred vystúpením na Download Festivale v Anglicku, bol Ulrich z dôvodu panického záchvatu bol hospitalizovaný, a preto nemohol vystúpiť.<ref name="Metallica's Lars Ulrich Hospitalized In Switzerland, Misses Show"/> Hetfield musel na poslednú chvíľu hľadať náhradníka za Ulricha. Pomocnú ruku kapele podali bubeníci [[Dave Lombardo]] ([[Slayer]]) a Joey Jordison ([[Slipknot]]). Lombardo hral piesne „Battery“ a „The Four Horsemen“, Ulrichov technik Flemming Larsen odohral „Fade To Black“, a Jordison ostávajúce skladby.<ref name="Metallica's Lars Ulrich Hospitalized In Switzerland, Misses Show">{{cite web|title=Metallica's Lars Ulrich Hospitalized In Switzerland, Misses Show|publisher=[[Yahoo Music]]|date=7.6.2004|url=http://music.yahoo.com/read/news/12054238|accessdate=9.12.2006}}</ref> Na podporu albumu St. Anger sa Metallica vydala najprv na turné Summer Sanitarium Tour 2003 a následne na svetové turné Madly in Anger with the World, ktorého sa zúčastnili spoločne s multiplatinovými rockermi [[Godsmack]]. Po dvoch rokoch koncertovania si muzikanti dali načas voľno a väčšiu časť roku 2005 trávili s priateľmi a svojimi rodinami. Avšak i napriek dovolenke Metallica vystúpila 13. a 15. novembra 2005 ako predskokan [[The Rolling Stones|Rolling Stones]] na štadióne AT&T Park v San Franciscu.<ref name="Metallica Opening For Rolling Stones In San Francisco">{{cite web |title=Metallica Opening For Rolling Stones In San Francisco |author=Kaufman, Gil |publisher=MTV.com |date=3.4.2005 |url=http://www.mtv.com/news/articles/1506869/20050803/metallica.jhtml |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20081202030127/http://www.mtv.com/news/articles/1506869/20050803/metallica.jhtml |archivedate=2008-12-02 }}</ref> === ''Death Magnetic'' (2006 – 2010) === [[Súbor:Kirkhemmettwien07.JPG|thumb|Hammett naživo v roku 2007]] V decembri 2006 vydala Metallica DVD nazvané ''The Videos 1989–2004'', obsahujúce všetky hudobné klipy vydané medzi rokmi 1989 až 2004. V prvom týždni sa z neho predalo 28 000 kópií a v rebríčku Billboard Top Videos sa DVD umiestnilo na treťom mieste.<ref name="METALLICA's Videos Beats SLIPKNOT's 'Voliminal' On Music Video Chart ">{{cite web |title=Metallica's 'Videos' beats Slipknot's Voliminal' on Music Video Chart |publisher=Blabbermouth.net |date=15.12.2006 |url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=63882 |accessdate=5.12.2007}}</ref> Na tribute album ''We All Love Ennio Morricone'' pre talianskeho skladateľa [[Ennio Morricone|Ennia Morriconeho]], ktorý vyšiel vo februári 2007, Metallica prispela coververziou skladby „The Ecstasy of Gold“. Skladba bola nominovaná na cenu Grammy v kategórii „Najlepšia rocková inštrumentálna skladba“. Metallica používa na svojich vystúpeniach pieseň „The Ecstasy of Gold“ od počiatku 80. rokov ako úvodnú skladbu. Ale na tribute album kapela prispela svojou vlastnou gitarovou verziou.<ref>{{cite news |title=We All Love Ennio Morricone |url =http://www.metallica.com/index.asp?item=600114 |author= |publisher=Metallica.com |date=20.2.2007 |accessdate=20.2.2007}}</ref> Začiatkom roku 2006 skupina na svojej oficiálnej stránke oznámila ukončenie vyše 15 rokov trvajúcej spolupráce s producentom [[Bob Rock|Bobom Rockom]]. Jeho miesto obsadil [[Rick Rubin]], ktorý spolupracoval s interpretmi ako [[Danzig (skupina)|Danzig]], [[Slayer]], [[Slipknot]] a [[System of a Down]].<ref>{{cite news | title = Metallica Studio Update | publisher = Metallica | date= 16.2.2006 | url = http://www.metallica.com/index.asp?item=14828 | accessdate = 23.12.2006}}</ref> V roku 2006 boli zahrané live verzie dvoch nových skladieb. Dostali jednoduché názvy ako ''The New Song'' a ''The'' ''Other New Song. ''V prvej skladbe sú demo verzie skladieb ''The End of The Line'' a ''All Nightmare Long''. Druhá skladba nebola vydaná. Dátum vydania albumu ''[[Death Magnetic]]'' bol stanovený na 12. septembra 2008. Metallica taktiež nakrútila videoklip k prvému singlu „The Day That Never Comes“. Na jar 2008 Metallica spolupracovala na tribute albume „Maiden Heaven“, ktorý bol venovaný Iron Maiden. Na album sponzorovaný časopisom Kerrang! Metallica nahrala coververziu piesne „Remember Tomorrow“, hitu 80. rokov.<ref name="geocities1">{{cite news | title = Metallica in Maiden Heaven ? | publisher = Alternativeware | date= 8.10.2008 | url = http://www.geocities.com/alerivmx/metallica0.htm | accessdate = 8.10.2008|archiveurl=http://web.archive.org/20081216170700/www.geocities.com/alerivmx/metallica0.htm|archivedate=2008-12-16}}</ref> 2. septembra, desať dní pred plánovaným celosvetovým vydaním, sa nový album ''Death Magnetic'' objavil na internete, za čo nesie zodpovednosť istý francúzsky obchod, ktorý začal predávať album predčasne.<ref>[http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=103902 METALLICA's 'Death Magnetic' Sold Two Weeks Early At French Record Store?]</ref> To viedlo anglického distributéra Metallicy, spoločnosť Vertigo Records, k tomu, aby v Británii album vyšiel dva dni pred plánovaným termínom, čiže 10. septembra 2008. V súčasnosti nie je známe, či Metallica alebo jej label Warner Bros, podniknú nejaké právne kroky voči obchodu, ale bubeník Lars Ulrich považovaný za hlavnú hnaciu silu v procese proti spoločnosti Napster, to okomentoval slovami: „Desať dní pred vydaním a ešte to nikde nespadlo z nákladiaku? Všetci sme šťastní. Máme rok 2008 a takto to v súčasnosti chodí, takže je to v poriadku. Sme šťastní.“<ref>[http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=103943 METALLICA's ULRICH Downplays 'Death Magnetic' Leak: 'It's Part Of How It Is These Days' - Sep. 2, 2008]</ref> ''Death Magnetic'' okamžite po vydaní bodoval na vrchole hitparád vo viacerých krajinách – v Austrálii, Kanade, Mexiku<ref name="geocities1"/> a v Európskom albumovom rebríčku. Na dosiahnutie prvého miesta v Spojených štátoch sa muselo z albumu predať 490 000 kusov. Ako jedinej kapele v histórii sa Metallice podarilo bodovať v albumovom rebríčku ''Billboard 200'' na prvom mieste s piatimi po sebe nasledujúcimi albumami.<ref name="Metallica's 'Death Magnetic' Reigns On European Album Chart">{{cite web |title=Metallica's Death Magnetic reigns on European Album Chart |author= |publisher=Blabbermouth.net |date=25.9.2008 |url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=105557 |accessdate=29.9.2008}}</ref> Týždeň po vydaní sa ''Death Magnetic'' stále držal na prvom mieste v ''Billboarde'' ako aj v Európskom albumovom rebríčku a v Austrálii sa stal najrýchlejšie sa predávajúcim albumom roku 2008.<ref name="Metallica's 'Death Magnetic' Is Fastest-Selling Album Of Year In Australia">{{cite web |title=Metallica's Death Magnetic is fastest-selling album of the year in Australia |author= |publisher=Blabbermouth |date=21.9.2008 |url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=105261 |accessdate=29.9.2008}}</ref> ''Death Magnetic'' sa na čele ''Billboardu 200'' udržal tri týždne po sebe, čo sa okrem Metallicy toho roku podarilo jedine Jackovi Johnsonovi s albumom ''Sleep Through the Static''. Takisto v albumových rebríčkoch Billboardu ''Hard Rock'', ''Modern Rock/Alternative'' a ''Rock'' sa ''Death Magnetic'' udržal na prvom mieste päť po sebe nasledujúcich týždňov. Okrem Spojeného kráľovstva, Kanady a Austrálie album bodoval na prvom mieste v ďalších 29 krajinách.<ref>{{cite web |title=Metallica's Death Magnetic Tops Album Chart for Third Week in a Row |publisher=EuroInvester |date=1.10.2008 |url=http://www.euroinvestor.co.uk/news/shownewsstory.aspx?storyid=9983169 |accessdate=2008-11-19 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110810032801/http://www.euroinvestor.co.uk/news/story.aspx?id=9983169 |archivedate=2011-08-10 }}</ref> Úspech nového albumu vyniesol Metallice dve nominácie na MTV Europe Music Awards (Rock Out a Headliner), a taktiež MTV Latin America pozvala skupinu na odovzdávanie svojich Music Awards,<ref>{{cite news |title=Metallica nominated in the EMA's and playing live at the VMA's in Latin America |publisher=Alternativeware |date=8.10.2008 |url=http://www.geocities.com/alerivmx/metallica0.htm |accessdate=8.10.2008|archiveurl=http://web.archive.org/20081216170700/www.geocities.com/alerivmx/metallica0.htm|archivedate=2008-12-16}}</ref> kde sa Metallica predviedla so skladbou „The Day That Never Comes“. 21. októbra 2008 sa kapela vydala na turné nazvané „World Magnetic Tour“, ktoré sa skončilo 21. novembra 2010 v austrálskom [[Melbourne]].<ref>https://metallica.com/band/history</ref> === 2011 – 2015 === {{Sekcia bez zdroja}} Vo februári 2011 sa kapela zúčastnila dokumentu, ktorý bol venovaný známej skupine z Novej vlny britského heavy metalu – [[Motörhead]]. Metallica poskytla interview a live covery skladieb „Too Late Too Late“ a „Damage Case“ ešte z roku 2009 v Nashville. V roku 2011 nahrala Metallica nie tak úplne svoj album. Nahrala ho totižto s [[Lou Reed]]om. Tento album obsahoval 10 skladieb. Ale album sa nezmestil na jedno CD, tak vydali 2CD, pravdepodobne hlavne kvôli skladbe „Junior Dad“, ktorá je takmer 20 minút dlhá. Po vydaní albumu naň bolo viac negatívnych ohlasov ako pozitívnych hlavne asi z dôvodu spevu Lou Reeda, ktorý si v podstate, celý album odrecitoval. Zanedlho vyšiel aj videoklip na najznámejšiu skladbu z albumu „The View“. Skupina odohrala niekoľko koncertov spoločne s Reedom, zúčastnila sa v rôznych televíznych a rádio show. V tomto istom roku Metallica oslavovala 30. výročie založenia kapely. Toto výročie oslávili veľkolepo. Celá oslava trvala 6 dní. Všetko sa odohrávalo v San Franciscu. Na tejto vynikajúcej akcii sa zúčastnili asi takmer všetci, čo nejak spolupracovali s Metallicou. Boli tam bývalí členovia, hostia z rôznych skupín alebo celé skupiny, fanúšikovia. Taktiež boli vydané skladby na EP ''Beyond Magnetic''. Obsahovalo 4 skladby, ktoré sa na ''[[Death Magnetic]]'' nedostali. Rok 2012 bolo odštartované turné na 20. výročie legendárneho albumu ''Metallica'', inak známeho aj ako ''The Black Album''. Podstatou celého turné bolo zahrať kompletne celý album. Turné bolo odštartované v Prahe a pokračovalo naprieč Európou. Fanúšikovia sa dočkali premiéry 3 live zahratia skladieb „Don't Tread on Me“, „My Friend of Misery“ a „The Struggle Within“. Zaujímavosťou bolo to, že celý album zahrali odzadu. Pred zahraním prvej skladby z ''The Black Album'' bolo premietnuté video z čias tohto albumu. Ďalšou zaujímavosťou v tomto roku bolo to, že Metallica vytvorila vôbec svoj prvý festival s názvom ''Orion Music + More''. Festival sa už pomaly stáva každoročnou tradíciou, každý rok na inom mieste. Prvý ''Orion Music + More'' opäť obsahoval celý ''Black Album''. Na druhý deň tentoraz zahrala skupina celý ''Ride The Lightning''. V roku 2013 Metallica ohlásila svoj prvý 3D film. Dostal názov podľa skladby „Through The Never“. Vo filme si zahral Dane DeHaan v hlavnej úlohe. Okrem neho si zahrala aj samotná skupina. Zábery boli použité z predošlého roka z Mexika, ktorý bol vyhlásený na ich zatiaľ najdrahší koncert. Kapela sa teda sústredila po väčšine roku na ich film. V roku 2014 Metallica odštartovala zaujímavé turné s názvom ''Metallica By Request'', kde ľudia hlasovali pri nákupe lístkov, aké skladby chcú počuť. Ako prví šancu dostali členovia ''MetClub'', ktorí hlasovali za tie najunikátnejšie skladby. Ale hneď ako aj ostatní ľudia mohli začať hlasovať, setlist sa preriedil na staré známe skladby. Turné Metallica okorenila tým, že zahrala úplne novú pieseň s názvom „Lords of Summer“. Pieseň pripomína staré časy skupiny z čias 80. rokov s podobnými riffmi. Na prelome marca a apríla 2014 sa Metallica zúčastnila ďalšieho tribute albumu, ktorý bol venovaný hudobnej legende [[Ronnie James Dio]]. Metallica zahrala nie jednu skladbu ale rovno zmes štyroch skladieb (tzv. medley) „A Light In The Black“, „Tarot Woman“, „Stargazer“, „Kill The King“. 18. augusta 2016 kapela na svojej webovej stránke oznámila, že ich desiaty štúdiový album, ''[[Hardwired... to Self-Destruct]]'', by mal celosvetovo vyjsť 18. novembra 2016 pod záštitou ich vlastného labelu, Blackened Recordings. Skupina takisto odhalila poradie skladieb, obálku albumu, a vydala videoklip k prvému albumovému singlu „Hardwired“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://metallica.com/blog/news/429181/hardwired-to-self-destruct-available-november-18-2|titul=Hardwired - Metallica|dátume=2016-08-18|vydavateľ=Metallica.com|dátum prístupu=2017-04-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20170816022406/https://www.metallica.com/blog/news/429181/hardwired-to-self-destruct-available-november-18-2|dátum archivácie=2017-08-16}}</ref> Album vyšiel v stanovený dátum<ref>[http://www.aussieosbourne.com/2016/11/metallicas-hardwiredto-self-destruct.html METALLICA’S HARDWIRED…TO SELF-DESTRUCT OUT TODAY ON BLACKENED RECORDINGS ~ Aussie Osbourne [Official Website&#93; Interviews | News | Reviews<!-- Bot generated title -->]</ref> a okamžite sa vyšplhal na prvé miesto rebríčka [[Billboard 200|''Billboard'' 200]].<ref name="Billboard_200_debut">{{Citácia elektronického dokumentu|meno=Keith|priezvisko=Caulfield|url=http://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/7588880/billboard-200-metallica-no-1-album|titul=Metallica Rocks With Sixth No. 1 Album on Billboard 200 Chart|vydavateľ=[[Billboard]]|dátum=28. november 2016|dátum prístupu=2017-04-04}}</ref> Metallica taktiež oznámila, že v lete 2017 odštartuje turné s názvom „WorldWired Tour“. Medzi predkapelami sa majú predstaviť skupiny ako [[Avenged Sevenfold]], [[Volbeat]] či [[Gojira]].<ref>http://loudwire.com/metallica-2017-north-american-tour-avenged-sevenfold-volbeat-gojira/</ref> === ''Hardwired... to Self-Destruct'' (2016{{--}}súčasnosť) === ''[[Hardwired... to Self-Destruct]]'' je desiaty štúdiový album americkej heavymetalovej kapely Metallica, ktorý 18. novembra 2016 vydali ako dvojitý album vo svojom vlastnom vydavateľstve Blackened Recordings. Je to ich prvý štúdiový album po dlhých ôsmich rokoch od vydania predchodcu ''[[Death Magnetic]]'' (2008), čo je najdlhšia medzera medzi dvoma štúdiovými albumami v kariére kapely. ''Hardwired... to Self-Destruct'' bol produkovaný Gregom Fidelmanom, ktorý navrhol a mixoval aj ''[[Death Magnetic]]''. Dodnes sa ho v USA predalo vyše 1,5 milióna kusov a celosvetovú predajnosť prekročila 5 miliónovú métu. Album bol nahrávaný od 15. mája do augusta 2016. V marci 2014 zahájila skupina Metallica turné s názvom „Metallica By Request“, na ktorom si fanúšikovia vyžiadali piesne, ktoré má kapela hrať, pre koncerty bola napísaná nová pieseň s názvom „Lords of Summer“, ktorá vyšla ako „first take“ demo v marci 2014. Neskôr v tom roku vyšiel na vinyle exkluzívny singel „Black Friday“, ktorý obsahuje „First Pass Version“ a živú verziu v náklade 4 000 kópií. V marci 2015 Ulrich pre [[The Rolling Stones|Rolling Stone]] povedal, že pre album bolo napísaných dvadsať piesní a dúfa, že niektoré z nich bude možné zahrať na ich koncertoch ešte v tomto roku. V októbri 2015 kapela predstavila nový web s predstavením Ulricha, ktorý obsahuje zábery zo štúdia kapely, ktoré pracujú na novom materiáli. V novembri Hammett uviedol, že vydanie albumu sa očakáva koncom roka 2016 alebo začiatkom roku 2017. 18. augusta 2016 bol vydaný nový singel „Hardwired“ ako digital download. Album získalo niekoľko ocenení. == Štýl a motívy textov == Metallicu ovplyvnili rané heavymetalové skupiny ako [[Black Sabbath]], [[Deep Purple]] či [[Led Zeppelin]], a kapely Novej vlny britského heavy metalu ako [[Venom]], [[Motörhead]], [[Diamond Head]] a [[Iron Maiden]]. Rané nahrávky skupiny sa vyznačujú rýchlymi tempami, harmonickými sólami a deväťminútovými [[Inštrumentálna hudba|inštrumentálnymi]] skladbami. Steve Huey zo serveru [[Allmusic]] povedal, že album ''Ride the Lightning'' charakterizuje „obšírna, pokroková epika a napätí, struční grooverockeri.“<ref name=" Ride the Lightning - Metallica"/> Podľa Hueya Metallica rozšírila svoju kompozičnú techniku a mieru emotívneho vyjadrenia, čo sa osvedčilo i v nadchádzajúcich albumoch. Nový prístup sa prejavil takisto na textoch, ktoré sa väčšmi zaoberajú osobnými problémami a spoločenskými otázkami.<ref name=" Ride the Lightning - Metallica">{{cite web |title=Ride the Lightning – Metallica |author=Huey, Steve |publisher=Allmusic |url=http://wc08.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:w9fixqq5ldte |accessdate=8.12.2007 }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Textová stránka nasledujúceho albumu, ''Master of Puppets'', pozostáva z kritiky náboženských a vojenských vodcov, zloby, pomätenosti, príšer a narkotík.<ref name="Master of Puppets - Metallica">{{cite web |title=Master of Puppets – Metallica |author=Huey, Steve |publisher=Allmusic |url=http://wc08.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:39foxqq5ldte |accessdate=8.12.2007 }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V roku 1991 donútil nový producent kapely [[Bob Rock]] hudobníkov, aby svoje piesne „okrájali“ na niečo – ako poznamenal James Hetfield – trocha jednoduššie, a kapela sa vydala smerom ku komerčnému publiku.<ref>Christe (2005), str. 227</ref><ref name="Metallica AMG_2">{{cite web |title=Metallica Allmusic review |author=Huey, Steve |publisher=Allmusic |url=http://wm08.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:g9foxqq5ldte |accessdate=5.12.2007 }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Aby mohla kapela rozšíriť svoj hudobný záber a mieru emotívneho vyjadrenia, musela sa zriecť agresívneho a rýchleho tempa, tvrdí Robert Palmer, recenzent časopisu ''Rolling Stone''.<ref name="Metallica RS review">{{cite web |title=Metallica Rolling Stone review |author=Palmer, Robert |publisher=Rolling Stone |date=21.1.1997 |url=http://www.rollingstone.com/artists/metallica/albums/album/150659/review/5941896/metallica |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20071209085540/http://www.rollingstone.com/artists/metallica/albums/album/150659/review/5941896/metallica |archivedate=2007-12-09 }}</ref> „Výsledkom tejto snahy bol čierny album ''Metallica'', ktorý učinil slovo Metallica všeobecne známym pojmom naprieč spoločnosťou.“<ref>Christe (2005), str. 226-227</ref> Čierny album vstúpil do rebríčku [[Billboard 200]] na prvom mieste a za dva týždne bol dvojnásobne platinový. Metallica si uvedomovala zmeny na rockovej scéne, ktoré spôsobil [[grunge]] počiatkom 90. rokov. Na nasledujúcej platni, ''Load'', sa skupina odchýlila od svojej typickej polohy, vnášajúc do svoje tvorby prvky nemetalovej hudby, čím sa viac-menej priblížila [[alternatívny rock|alternatívnemu rocku]].<ref name="Metallica - ReLoad"/> Opustiac tematiku drog a príšer, nové texty Metallicy sa týkali nevraživosti, straty a odplaty. Avšak nie všetkým fanúšikom a kritikom sa pozdávali tieto zmeny, zahrňujúce zmenu účesov, obal albumu ''Load'' a účinkovanie na festivale alternatívneho rocku [[Lollapalooza]].<ref name="Load review"/> David Fricke z ''[[Rolling Stone]]'' opísal tento krok ako „rozlúčku z mizernými obmedzeniami a bezútešným spiatočníctvom nízkorozpočtového thrashu“ a vyhlásil album ''Load'' za najtvrdšiu nahrávku roku 1996.<ref name="Load review">{{cite web |title=Load Rolling Stone review |author=Fricke, David |publisher=Rolling Stone |date=4.12.1996 |url=http://www.rollingstone.com/artists/metallica/albums/album/194250/review/5941470/load |accessdate=7.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20071127130901/http://www.rollingstone.com/artists/metallica/albums/album/194250/review/5941470/load |archivedate=2007-11-27 }}</ref> Na albume ''ReLoad'' heavy metal ustúpil jednoduchým [[blues]]ovým a [[hard rock|hardrockovým]] motívom a väčší dôraz sa kládol na rytmus a harmóniu.<ref name="Metallica - ReLoad">{{cite web |title=ReLoad Rolling Stone review |author=Ali, Lorraine |publisher=Rolling Stone |date=20.11.1997 |url=http://www.rollingstone.com/artists/metallica/albums/album/124749/review/5942088/reload |accessdate=8.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20070228135737/http://www.rollingstone.com/artists/metallica/albums/album/124749/review/5942088/reload |archivedate=2007-02-28 }}</ref> Album ''St. Anger'' predstavoval najväčší obrat v histórii skupiny. Ulricha už omrzeli gitarové sóla a preto sa rozhodol, že ich úplne vypustí a zostal tak len „surový, nevybrúsený sound“.<ref name="St Anger by Metallica"/> Kapela používala ladenie drop C a Ulrichov rytmičák si vyslúžil značnú kritiku. Ethan Brown z časopisu ''New York'' poznamenal, že album „znie sťa remeň“. Texty na albume sa dotýkajú zväčša Jamesovho alkoholizmu a následného pobytu na klinike, ďalej sa týkajú tiež diabla, protidrogovej tematiky, [[Klaustrofóbia|klaustrofóbie]], blížiacej sa záhuby, či náboženského pokrytectva.<ref name="Music Review St. Anger">{{cite web |title=Music Review St. Anger |author=Sinclair, Tom |publisher=Entertainment Weekly |date=9.6.2003 |url=http://www.ew.com/ew/article/0,,457122~4~0~stanger,00.html |accessdate=8.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130528024029/http://www.ew.com/ew/article/0,,457122~4~0~stanger,00.html |archivedate=2013-05-28 }}</ref><ref name="AMG – St. Anger">{{cite web |title=Allmusic – St. Anger |author=Loftus, Johnny |publisher=Allmusic |url=http://wm09.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:wzfyxqealdte~T1 |accessdate=8.12.2007 }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Na radu svojho producenta [[Rick Rubin|Ricka Rubina]] sa kapela na svojom deviatom štúdiovom počine, ''[[Death Magnetic]]'', rozhodla vrátiť k ladeniu E a ku gitarovým sólam, a nechala sa inšpirovať orientálnymi námetmi.<ref name="METALLICA Drummer On Producer RICK RUBIN: 'He's Forced Us To Rethink Big-Picture Stuff'">{{cite web |title=Metallica drummer on producer Rick Rubin: 'He's Forced Us To Rethink Big-Picture Stuff' |publisher=Blabbermouth.net |date=13.2.2007 |url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=66980 |accessdate=9.12.2007}}</ref> == Vplyv == Metallica sa stala jednou z najvýznamnejších heavymetalových skupín, a spolu s kapelami [[Slayer]], [[Anthrax]] a [[Megadeth]] patrí do „Veľkej thrashovej štvorky“.<ref name="Get Thrashed: The Story of Thrash Metal">{{cite web |title=Get Thrashed: The Story of Thrash Metal |author=Lee, Cosmo |publisher='"Stylus Magazine'' |date=7.5.2007 |url=http://www.stylusmagazine.com/articles/movie_review/get-thrashed-the-story-of-thrash-metal.htm |accessdate=1.3.2008 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20081225230004/http://www.stylusmagazine.com/articles/movie_review/get-thrashed-the-story-of-thrash-metal.htm |archivedate=2008-12-25 }}</ref> Skupina predala celosvetovo viac než 145 miliónov nosičov,<ref>{{cite web |url= http://www.metallica.com/index.asp?item=670|title=Metallica, Limp Bizkit and Linkin Park committed to the Sanitarium|accessdate= 5.12.2006|publisher = Metallica.com}}</ref> z toho 66 miliónov v USA, čím sa Metallica stala komerčne najúspešnejšou [[thrash metal|thrashmetalovou]] skupinou.<ref name="RIAA Top Sellers">{{cite web |url= http://www.riaa.com/goldandplatinum.php|title= RIAA total sales|accessdate= 12.5.2006|publisher = RIAA}}</ref> Autori publikácie ''The Rolling Stone Encyclopedia of Rock & Roll'' píšu, že Metallica dodala heavy metalu „onú prepotrebnú iskru“.<ref name="Metallica Biography">{{cite web |title=Metallica Rolling Stone Biography |publisher=''Rolling Stone'' |url=http://www.rollingstone.com/artists/metallica/biography |accessdate=19.1.2008 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20060208033436/http://www.rollingstone.com/artists/metallica/biography |archivedate=2006-02-08 }}</ref> Stephen Thomas Erlewine a Greg Prato zo serveru Allmusic tvrdia, že Metallica „nesie zodpovednosť za rozšírenie hraníc thrashu, využívajúc pri tom rýchlosť a hlasitosť nielen pre nič, za nič, ale aby umocnili svoje kompozície s komplikovanými štruktúrami“, a ďalej vravia, že skupina je „jednoducho najlepšia, najvýznamnejšia heavymetalová kapela osemdesiatych rokov, ktorá navrátila muziku naspäť na Zem.“<ref name="Metallica AMG_3">{{cite web |title=Metallica Allmusic Biography |author=Thomas Erlewine, Stephen and Prato, Greg |publisher=Allmusic |url=http://www.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&searchlink=METALLICA&sql=11:kifpxqe5ldte~T1 |accessdate=19.1.2008}}</ref> Jonathan Davis zo skupiny [[Korn]], rešpektujúci Metallicu ako jednu zo svojich obľúbených kapiel, vraví: „páči sa mi, že išli svojou vlastnou cestou, vytrvali celé tie roky a dodnes nestratili na význame. Podľa mňa sú jednou z najveľkolepejších kapiel všetkých čias.“<ref name="Why they Rule? Metallica"/> Bubeník kapely [[Godsmack]] Shannon Larkin vyhlásil, že Metallica najväčšmi ovplyvnila jeho skupinu: „keď som mal šestnásť, vskutku mi zmenili život – dovtedy som nepočul nič, čo by bolo podobne heavy.“<ref name="Godsmack">{{cite web |title=Godsmack |author=Wright, James |publisher=blistering.com |url=http://www.blistering.com/fastpage/fpengine.php/link/1/templateid/7221/tempidx/5/menuid/3 |accessdate=19.1.2008 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080125033639/http://www.blistering.com/fastpage/fpengine.php/link/1/templateid/7221/tempidx/5/menuid/3 |archivedate=2008-01-25 }}</ref> Robb Flynn, spevák a gitarista kapely [[Machine Head (hudobná skupina)|Machine Head]], povedal o albume ''The Blackening'' (2007): „chceli by sme nahrať album, ktorý by mal rovnakú silu, vplyv, epickú majestátnosť a nadčasovosť ako album [''Master of Puppets''].<ref name="Machine Head Exclusive Interview with lead singer/guitarist Robb Flynn">{{cite web |title=Machine Head Exclusive Interview with lead singer/guitarist Robb Flynn |author=Porter, Chad |publisher=Connect |url=http://musicstore.connect.com/custom/promos/machineHead/mh_interview.html |accessdate=19.1.2008 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080120135834/http://musicstore.connect.com/custom/promos/machineHead/mh_interview.html |archivedate=2008-01-20 }}</ref> Gitaristi skupiny [[Trivium (hudobná skupina)|Trivium]] Corey Beaulieu a Matt Heafy vyhlásili, že keď po prvýkrát počuli Metallicu, okamžite sa začali zaujímať o hru na gitare.<ref name="Trivium interview">{{cite web |title=Trivium interview |publisher=Metal THeater |date=2.11.2007 |url=http://www.metaltheater.com/interviews/Trivium.asp |accessdate=19.1.2008}}</ref><ref name="Interview With Matt From Trivium At RoadRage '04">{{cite web |title=Interview With Matt From Trivium At RoadRage '04 |author= |publisher=Metal Underground |date=9.8.2004 |url=http://www.metalunderground.com/interviews/details.cfm?newsid=8958 |accessdate=19.1.2008}}</ref> M Shadows zo skupiny [[Avenged Sevenfold]] tvrdí, že koncertovanie s Metallicou podstatne ovplyvnilo kapelu. Vraví: „to že predáte fúru nahrávok a budete hrať vo vypredaných halách, sa nemôže vyrovnať tomu, keď sa stretnete s vaším idolom [Metallicou].“<ref name="Avenged Sevenfold Interview">{{cite web |title=Avenged Sevenfold Interview |author=Bowar, Chad |publisher=About.com |url=http://heavymetal.about.com/od/interviews/a/avengedsevenfol.htm |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20161107184055/http://heavymetal.about.com/od/interviews/a/avengedsevenfol.htm |archivedate=2016-11-07 }}</ref> Gitaristi skupiny [[God Forbid]] Doc a Dallas Coyleovci vyrastali na Metallice, ktorú mali za vzor. Bubeník kapely John Outcalt uznáva Burtona ako „rockera“.<ref name="GOD FORBID - THE NEW WAVE OF AMERICAN METAL HAS ARRIVED">{{cite web |title=God Forbid - The new wave of American metal has arrived |publisher=f-p-e-.com |url=http://www.f-p-e.com/interviews/interview.php?id=15 |accessdate=5.12.2007}}</ref> Podľa bubeníka Davea Chavarriho zo skupiny [[Ill Niño]] sú rané nahrávky Metallicy „tvrdé, drsné, neskrotné, akoby vraveli ‚bozaj ma‘“,<ref name="Interview with Dave Chavarri of Ill Nino">{{cite web |title=Interview with Dave Chavarri of Ill Niño |author=Soghomonian, Talia |publisher=nyrock.com |url=http://www.nyrock.com/interviews/2002/illnino_int.asp |accessdate=6.12.2007}}</ref>, a bubeník Kris Kohls zo skupiny [[Adema]] sa vyjadril v podobnom duchu, keď vyhlásil, že Metallica mala značný vplyv na jeho kapelu.<ref name="ADEMA Drummer: We Are Influenced By METALLICA And PANTERA">{{cite web |title=Adema Drummer: We are influenced by Metallica and Pantera |publisher=Blabbermouth.net |date=11.8.2003 |url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=14346 |accessdate=19.12.2007}}</ref> Pri príležitosti dvadsiateho výročia vydania albumu ''[[Master of Puppets]]'' obsahovalo vydanie časopisu ''[[Kerrang!]]'' z 8. apríla 2006 tribute album nazvaný ''Master of Puppets: Remastered''. [[coververzia|Coververzie]] na album nahrali skupiny [[Machine Head (hudobná skupina)|Machine Head]], [[Bullet for My Valentine]], [[Chimaira]], [[Mastodon (skupina)|Mastodon]], [[Mendeed]] a [[Trivium (hudobná skupina)|Trivium]], všetko kapely inšpirované Metallicou. Dosiaľ vyšlo viac než 15 tribute albumov venovaných Metallice. Kapela sa objavila taktiež v ''[[Simpsonovci|Simpsonovcoch]]'', v epizóde z osemnástej série nazvanej „The Mook, the Chef, the Wife and Her Homer“ (česky „Žabař, kuchař, manželka a její Homer“), ktorá sa premiérovo vysielala 10. septembra 2006.<ref name="Metallica Rocks 'The Simpsons'">{{cite web |title=Metallica Rocks 'The Simpsons' |publisher=Spin.com |date=7.7.2007 |url=http://www.spin.com/features/news/2006/07/060707_metaliica/ |accessdate=6.12.2007}}</ref>; okrem toho, hlasy Hammetta a Hetfielda sa objavili v troch častiach kresleného seriálu ''Metalocalypse''.<ref name="James Hetfield's and Kirk Hammett's voices will appear as cameos in the new Adult Swim series, Metalocalypse!">{{cite web |title=James Hetfield's and Kirk Hammett's voices will appear as cameos in the new Adult Swim series, Metalocalypse! |author= |publisher=Metallica.com |date=9.5.2006 |url=http://www.metallica.com/index.asp?item=102855 |accessdate=10.12.2007}}</ref> Fínska [[symfonický metal|symfometalová]] skupina [[Apocalyptica]] vydala album nazvaný ''[[Plays Metallica by Four Cellos]]'' obsahujúci osem coververzií Metallicy, osobitým spôsobom aranžovaných pre violončelo. Recesistická skupina Beatallica miesi dovedna piesne [[The Beatles]] a Metallicy. Beatallica rozvírila vody hudobného priemyslu zaujímavou kauzou. Spoločnosť [[Sony]], ktorá je vlastníkom práv ku skladbám The Beatles, obvinila skupinu z úmyselného porušovania autorských práv a dožadovala sa náhrady za „značné a nenapraviteľné škody“. Ulrich, fanúšik Beatalliky, požiadal právneho zástupcu Metallicy Petra Paterna, aby pomohol skupine Beatallica v spore so Sony.<ref name="Metallica Mash-Up Band Gets By With A Little Help From Its Friend ... Lars">{{cite web |title=Metallica Mash-Up Band Gets By With A Little Help From Its Friend ... Lars |author=Kaufman, Gil |publisher=MTV.com |date=16.5.2005 |url=http://www.mtv.com/news/articles/1498194/20050316/metallica.jhtml |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080430104759/http://www.mtv.com/news/articles/1498194/20050316/metallica.jhtml |archivedate=2008-04-30 }}</ref> [[Music Television|MTV]] vyhlásila Metallicu za tretiu „najlepšiu heavymetalovú skupinu všetkých čias“,<ref name="Why they Rule? Metallica">{{cite web |title=Why they Rule? Metallica |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/bands/m/metal/greatest_metal_bands/071406/index4.jhtml |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20151016130838/http://www.mtv.com/bands/m/metal/greatest_metal_bands/071406/index4.jhtml |archivedate=2015-10-16 }}</ref> v rebríčku [[VH1]] nazvanom ''100 najlepších hardrockových interpretov'' sa umiestnila na piatom mieste,<ref>{{cite web |url= http://www.vh1.com/shows/dyn/the_greatest/62188/episode_wildcard.jhtml?wildcard=/shows/dynamic/includes/wildcards/the_greatest/hardrock_list_full.jhtml&event_id=862769&start=81|title= 100 Greatest Artists of Hard Rock|accessdate= 23.12.2006|publisher =[[VH1]]}}</ref> a v rebríčku VH1 ''20 najlepších metalových skupín'' dosiahla prvú priečku.<ref name="VH1 Classic Top 20 Metal Bands ">{{cite web |title=VH1 Classic Top 20 Metal Bands |publisher=VH1.com |url=http://www.vh1.com/shows/events/rock_honors/_2007/vspot.jhtml |accessdate=5.12.2007}}</ref> ''Master of Puppets'' sa v rebríčku časopisu ''Rolling Stone'' „500 najlepších albumov všetkých čias“ dostal na 167. priečku, a album ''Metallica'' sa umiestnil na 252. priečke.<ref name="The RS 500 Greatest Albums of All Time">{{cite web |title=The RS 500 greatest albums of all time |publisher=''Rolling Stone'' |url=http://www.rollingstone.com/news/story/5938174/the_rs_500_greatest_albums_of_all_time/2 |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080402070111/http://www.rollingstone.com/news/story/5938174/the_rs_500_greatest_albums_of_all_time/2 |archivedate=2008-04-02 }}</ref> Časopis ''Q Magazine'' zaradil album ''Master of Puppets'' medzi „50 najtvrdších albumov všetkých čias“,<ref name="Q 50 Heaviest Albums Of All Time">{{cite web |title=Q 50 Heaviest Albums of All Time |publisher=Rocklistmusic.co.uk |url=http://www.rocklistmusic.co.uk/qlistspage2.html#50%20Heaviest |accessdate=5.12.2007}}</ref> IGN ho zaradil na prvé miesto v hitparáde „25 najlepších metalových albumov“,<ref name="Top 25 Metal Albums">{{cite web |title=Top 25 Metal Albums |publisher=IGN.com |url=http://au.music.ign.com/articles/755/755929p7.html |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20071217162847/http://au.music.ign.com/articles/755/755929p7.html |archivedate=2007-12-17 }}</ref> a server Metal-rules.com umiestnil album taktiež na prvé miesto vo svojej hitparáde „100 najlepších heavymetalových albumov“.<ref name="The Top 100 Heavy Metal Albums">{{cite web |title=The Top 100 Heavy Metal Albums |publisher=Metal-rules.com |url=http://www.metal-rules.com/polls/index.php?id=6 |accessdate=5.12.2007}}</ref> Pieseň „Enter Sandman“ sa vyšplhala na 399. priečku v rebríčku ''Rolling Stone'' „500 najlepších piesní všetkých čias“.<ref name="The RS 500 Greatest Songs of All Time">{{cite web |title=The RS 500 Greatest songs of all time |publisher=''Rolling Stone'' |url=http://www.rollingstone.com/news/coverstory/500songs/page/4 |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20060820114526/http://www.rollingstone.com/news/coverstory/500songs/page/4 |archivedate=2006-08-20 }}</ref> V stredu 7. marca 1999 bola Metallica zaradená na Chodník slávy v San Franciscu. Vtedajší starosta San Francisca Willie Brown vyhlásil tento deň za „oficiálny deň Metallicy“.<ref name="Metallica timeline February 24, 1999 - February 23, 2000"/> Roku 2003 dostala Metallica cenu mtvICON a hold kapele vzdali umelci hrajúci piesne Metallicy. [[Sum 41]] sa predstavili so zmesou piesní "For Whom the Bell Tolls", "Enter Sandman" a "Master of Puppets". Staind sa predstavili s coververziou „Nothing Else Matters“, [[Avril Lavigne]] hrala „Fuel“, hip-hoper [[Snoop Dogg]] si zahral „Sad But True“, [[Korn (metalová skupina)|Korn]] predviedol „One“, a [[Limp Bizkit]] sa predviedli so svojou verziou skladby "Welcome Home (Sanitarium)".<ref name="Icon Performance Highlights">{{cite web |title=Icon Performance Highlights |publisher=MTV.com |url=http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/live_performances.jhtml |accessdate=5.12.2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110305035042/http://www.mtv.com/onair/icon/metallica/live_performances.jhtml |archivedate=2011-03-05 }}</ref> == Ocenenia == [[Grammy Award]]s:<ref name="Grammy Award winners – Metallica">{{cite web |title=Grammy Award winners – Metallica |publisher=Grammy.com |url=http://www.grammy.com/GRAMMY_Awards/Winners/Results.aspx?title=&winner=Metallica&year=0&genreID=0&hp=1 |accessdate=5.12.2007}}</ref> * 1990: Najlepší metalový výkon: „[[One (Metallica)|One]]“ * 1991: Najlepší metalový výkon: „Stone Cold Crazy“ * 1992: Najlepší metalový výkon: „Metallica“ * 1999: Najlepší metalový výkon: „Better than You“ * 2000: Najlepší hardrockový výkon: „Whiskey in the Jar“ * 2001: Najlepšia rocková inštrumentálna skladba: „The Call of Ktulhu“ – spoločne s [[Michael Kamen|Michaelom Kamenom]] a Sanfranciským symfonickým orchestrom * 2004: Najlepší metalový výkon: „St. Anger“ * 2009: Najlepší metalový výkon: „My Apocalypse“ * 2009: Najlepší obal albumu: „Death Magnetic“ * 2024: Najlepší metalový výkon:„72 Seasons“ [[MTV Video Music Awards]]: * 1992: Najlepšie metalové video: „Enter Sandman“ * 1996: Najlepšie metalové video : „Until It Sleeps“ American Music Awards: * 1996: Najlepší heavy metalový/hardrockový umelec: Metallica – ''[[Load (album)|Load]]'' * 1996: Najlepšia metalová/hardrocková skladba: „Until It Sleeps“ ''Billboard'' Music Awards: * 1997: Najlepší Rock and rollový umelec: Metallica * 1999: Catalogue Artist of the Year: Metallica * 1999: Catalogue Album of the Year: ''Metallica'' [[Kerrang!|''Kerrang!'' Awards]]: * 2009: Sieň slávy – Metallica == Členovia skupiny == * [[James Hetfield]] – [[spev]], sprievodná gitara (1981 – súčasnosť) * [[Lars Ulrich]] – [[bicie]] (1981 – súčasnosť) * [[Kirk Hammett]] – sólová gitara, sprievodný spev (1983 – súčasnosť) * [[Robert Trujillo]] – [[basová gitara]], sprievodný spev (2003 – súčasnosť) === Bývalí členovia === * [[Ron McGovney]] – basová gitara, sprievodný spev (1981 – 1982) * [[Dave Mustaine]] – sólová gitara, sprievodný spev (1981 – 1983) * [[Cliff Burton]] – basová gitara, sprievodný spev (1982 – 1986) * [[Jason Newsted]] – basová gitara, sprievodný spev (1986 – 2001) === Dočasní členovia === * [[Lloyd Grant]] – sólová gitara na verzii piesne „Hit the Lights“, ktorá vznikla pre prvé vydanie kompilácie ''Metal Massacre'' (1981) ** Na reedíciách ''Metal Massacre'' sa objavuje verzia s Mustaineom ako sólovým gitaristom * [[Bob Rock]] – basová gitara na nahrávke ''[[St. Anger]]'' (2003) === Časová os === <div class="left" ><timeline> ImageSize = width:850 height:400 PlotArea = left:110 bottom:120 top:0 right:30 Alignbars = justify DateFormat = mm/dd/yyyy Period = from:01/01/1981 till:05/05/2026 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy Colors = id:vocals;rhythm value:red legend:Hlavný&nbsp;spev,&nbsp;rytmická&nbsp;gitara id:drums value:yellow legend:Bicie id:guitar;vocals value:brightblue legend:Hlavná&nbsp;gitara,&nbsp;sprievodný&nbsp;spev id:bass;vocals value:green legend:Basgitara,&nbsp;sprievodný&nbsp;spev id:lines value:black legend:Štúdiové&nbsp;albumy Legend = orientation:vertical position:bottom columns:2 ScaleMajor = increment:2 start:1981 ScaleMinor = increment:1 start:1982 LineData = at:07/25/1983 color:black layer:back at:07/27/1984 color:black layer:back at:03/03/1986 color:black layer:back at:08/25/1988 color:black layer:back at:08/12/1991 color:black layer:back at:06/04/1996 color:black layer:back at:11/18/1997 color:black layer:back at:06/05/2003 color:black layer:back at:08/12/2008 color:black layer:back at:11/18/2016 color:black layer:back at:04/14/2023 color:black layer:back BarData = bar:Hetfield text:"James Hetfield" bar:Lars text:"Lars Ulrich" bar:Mustaine text:"Dave Mustaine" bar:Kirk text:"Kirk Hammett" bar:Ron text:"Ron McGovney" bar:Cliff text:"Cliff Burton" bar:Newsted text:"Jason Newsted" bar:Trujillo text:"Robert Trujillo" PlotData= width:10 textcolor:black align:left anchor:from shift:(10,-4) bar:Hetfield from:10/28/1981 till:end color:vocals;rhythm bar:Lars from:10/28/1981 till:end color:drums bar:Ron from:01/01/1982 till:12/10/1982 color:bass bar:Mustaine from:01/01/1982 till:04/01/1983 color:guitar;vocals bar:Cliff from:12/10/1982 till:09/27/1986 color:bass;vocals bar:Kirk from:04/11/1983 till:end color:guitar;vocals bar:Newsted from:10/28/1986 till:01/17/2001 color:bass;vocals bar:Trujillo from:02/24/2003 till:end color:bass;vocals </timeline> </div> == Diskografia == * ''[[Kill ’Em All]]'' (1983) * ''[[Ride the Lightning]]'' (1984) * ''[[Master of Puppets]]'' (1986) * ''[[…And Justice for All (album)|…And Justice for All]]'' (1988) * ''[[Metallica (album)|Metallica]]'' (1991) * ''[[Load (album)|Load]]'' (1996) * ''[[ReLoad]]'' (1997) * ''[[St. Anger]]'' (2003) * ''[[Death Magnetic]]'' (2008) * ''[[Hardwired... to Self-Destruct]]'' (2016) * ''[[72 Seasons]]'' (2023) == Literatúra == * Christe, Ian (2005). ''Heavy metal: ďáblův hlas: kompletní historie pro znalce''. BB art. ISBN 80-7341-477-5 * McIver, Joel (2009). ''Justice for all: Pravda o skupine Metallica'' ISBN 978-80-7211-351-4 == Referencie == {{Referencie|2}} *{{Preklad|en|Metallica|243219684}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.metallica.com Metallica.com – oficiálna stránka skupiny] * [http://www.metclub.com MetClub.com – stránka oficiálneho fanklubu] * [http://www.metallica.sk Metallica.sk – slovenská webstránka o skupine Metallica] {{portál|Hudba|Hudobný}} {{Metallica}} [[Kategória:Metallica| ]] [[Kategória:Heavymetalové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Thrashmetalové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Hardrockové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Kerrang! Award]] [[Kategória:Štvorice v hudbe]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1981]] [[Kategória:Interpreti Warner Bros. Records]] [[Kategória:Interpreti Universal Music Group]] 0ahnfmgle8llvty4hq42ias2xj00i1w 0 12262 8211252 8165694 2026-05-09T17:08:00Z Karin.riskova 270829 8211252 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ |meno=Agatha Christie |popis osoby=britská spisovateľka kriminálnych románov |obrázok= |pseudonym=Mary Westmacott <br /> Agatha Christie |dátum narodenia=[[15. september]] [[1890]] |miesto narodenia=[[Torquay]], [[Spojené kráľovstvo]] |dátum úmrtia={{dúv|1976|1|12|1890|9|15}} |miesto úmrtia=[[Wallingford]], [[Spojené kráľovstvo]] |zamestnanie=spisovateľka románov a krátkych kriminálnych príbehov, dramatička, poetka |národnosť=[[Angličan]]ka |obdobie= |žáner=[[Detektívna literatúra|detektívka]], dobrodružný [[román]] |téma= |hnutie= |debut= |významné práce= |manžel= Archibald Christie (1914 – r. 1928)<br>Max Mallowan (1930 –) |deti=Rosalind Hicks <small>(* 1919{{--}}† 2004)</small> |vzťahy= |ovplyvnila= |ovplyvnená= |významné ocenenia= |podpis= |web= |poznámky= |portál1=Spojené kráľovstvo}} '''Agatha Mary Clarissa Christie''', lady '''Mallowan''', rod. '''Miller''', [[Rad britského impéria|DBE]] ([[Prechyľovanie|prechýlene]]: '''Agatha Mary Clarissa Christiová''',{{#tag:ref|Podľa prvého a druhého vydania ''[[Pravidlá slovenského pravopisu|Pravidiel slovenského jazyka]]'' (1991, 1998) '''Christieová''', t. j. bez vynechania tzv. „nemého e“.<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Christieová Agatha Mary Clarissa (rod. Millerová) | PriezviskoEditora = Juríček | MenoEditora = Ján | OdkazNaEditora = Ján Juríček | Rok = 1987 | Titul = [[Encyklopédia spisovateľov sveta]] | Vydanie = 3. preprac. a dopln. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | ISBN = | Strana = 250 }}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Christieová, Agatha Mary Clarissa | PriezviskoEditora = Paulička | MenoEditora = Ivan | Rok = 2002 | Titul = [[Všeobecný encyklopedický slovník]] | Vydanie = G – L | Miesto = Praha | Vydavateľ = Ottovo nakladatelství | ISBN = 8071816590 | Strana = 315 }}</ref> Od tretieho vydania z roku 2000 sa tzv. „nemé e“ pri prechyľovaní priezvisk vynecháva.<ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2000 | Titul = [[Pravidlá slovenského pravopisu]] | URL = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf#page=74 | Vydanie = 3. upr. a dopln. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied|Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV]] | ISBN = 8022406554 | Strana = [74] }}</ref>|group=pozn}} lady '''Mallowanová''', rod. '''Millerová'''; * [[15. september]] [[1890]], [[Torquay]], [[Spojené kráľovstvo]] – † [[12. január]] [[1976]], [[Wallingford]]) bola anglická spisovateľka detektívnych románov. Publikovala aj pod pseudonymom '''Mary Westmacott'''. Patrí medzi klasikov detektívneho žánru. == Život == Agatha Christie sa pôvodne chcela stať opernou speváčkou a istý čas študovala spev v [[Paríž]]i. Po dvoch alebo troch románových pokusoch sa rozhodla napísať [[Detektívna literatúra|detektívku]]. Stavili sa so sestrou, ktorá z nich napíše a prvá vydá detektívku. Počas [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]] pracovala v nemocnici, kde získala isté poznatky o jedoch, ktoré využila pri písaní prvého detektívneho románu ''[[Záhada na zámku Styles]]''. V ňom prvýkrát publikum zoznámila s postavou [[Hercule Poirot (fiktívna postava)|Hercula Poirota]], malého, trocha výstredného a márnomyseľného Belgičana žijúceho v Anglicku. Aj keď kniha nemala príliš veľký úspech (predalo sa 2 000 výtlačkov), autorka pokračovala v písaní ďalších. Jej popularita postupne vzrastala a v roku [[1926]] sa dostavil prenikavý úspech. Detektívny román ''[[Vražda Rogera Ackroyda]]'' sa stal [[bestseller]]om. Hoci časť kritiky jej vyčítala nedodržanie tzv. [[Knoxovo desatoro detektívky|Knoxovho desatora detektívky]], svojou originalitou, premyslenou zápletkou a občasným humorným nadhľadom patrí toto dielo medzi najlepšie autorkine práce. Christieino prvé manželstvo s Archibaldom Christiem sa skončilo rozvodom. Inicioval ho on sám, keďže si našiel inú ženu, Nancy Neel. Deň po to ako Archibald túto správu Agathe oznámil zmizla. Napriek intenzívnemu pátraniu, vypísanej odmene a značnému mediálnemu pokrytiu sa ju nepodarilo nájsť 10 dní. Napokon bola objavená v yorkshirskom hoteli, ubytovaná pod priezviskom manželovej milenky. Sama Christie sa k tejto udalosti vo svojej biografii nevyjadruje, iné zdroje však špekulovali (špekulujú) nad nedokonanou pomstou manželovi (pripísanie mu podielu na jej zmiznutí, prípadne až vražde), zlým psychickým stavom spisovateľky či snahou o akýsi "reklamný ťah" kvôli získaniu pozornosti. Autorka bola neskôr vydatá za o 13 rokov mladšieho [[Archeológia|archeológa]] Maxa Mallowana. Povedala o ňom: "Čím som staršia, tým sa môj muž o mňa zaujíma viac." Toto manželstvo vydržalo až do jej smrti. Zomrela prirodzenou smrťou vo veku 85 rokov, niekoľko rokov pred koncom však už mala podlomené zdravie. == Diela == Hercule Poirot vystupuje celkom v 33 [[román]]och a mnohých [[poviedka]]ch. Agatha Christie vytvorila okrem Poirota aj ďalšiu úspešnú postavu - milú staršiu dámu so starodievockými viktoriánskymi spôsobmi, slečnu [[Jane Marplová|Jane Marplovú]], ktorá vďaka životu na dedine St. Mary Mead dokonale spoznala ľudskú povahu, čo jej umožňuje mnohokrát triumfovať nad políciou v riešení zložitých kriminálnych prípadov. Slečna Marplová bola predstavená po prvýkrát v románe ''[[Vražda na fare]]'' (orig. ''The Murder at the Vicarage'') v roku 1931. Agatha Christie pod pseudonymom ''Mary Westmacott'' napísala šesť psychologických románov. Pridala ešte devätnásť zväzkov detektívnych poviedok, štrnásť divadelných hier s detektívnym námetom, dve diela literatúry faktu a knihu básní. Množstvo príbehov, či už s Herculom Poirotom, alebo slečnou Marplovou, bolo úspešne sfilmovaných, hoci autorka samotná nebola príliš veľkou fanúšičkou filmov, rozhlasu či televízie. Medzi najznámejšie filmové a televízne adaptácie patrí spracovanie príbehov ''[[Vražda v Orient Exprese]]'', ''[[Desať malých černoškov]]'' (''Ten Little Niggers'') či ''[[Smrť na Níle]]'' (''Death on the Nile''). O úspechu Agathy Christie vypovedajú počty predaných kníh. Doteraz boli na celom svete predaných vyše dve miliardy výtlačkov jej diel. Viac predaných exemplárov má zatiaľ [[Biblia]] a diela od [[Shakespeare|Shakespeara]]. == Ocenenia == Už za jej života sa jej dostalo množstvo pôct a vyznamenaní. V roku 1950 sa stala členkou [[Kráľovská literárna spoločnosť|Kráľovskej literárnej spoločnosti]], v rokoch 1958 - 1976 bola spolupredsedníčkou [[Detektívny klub|Detektívneho klubu]], od roku 1961 čestnou doktorkou literatúry a počínajúc rokom 1971 aj nositeľkou [[Rad britského impéria|Radu britského impéria]]. * 1955, [[Grand Master Award]] == Bibliografia == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Zoznam kníh Agathy Christie]].'' === Príbehy s Herculom Poirotom === * 1921 The Mysterious Affair at Styles (Záhada na zámku Styles) * 1923 The Murder on the Links (Vražda na golfovom ihrisku) * 1926 The Murder of Roger Ackroyd (Vražda Rogera Ackroyda) * 1927 The Big Four (Veľká štvorka) * 1928 The Mystery of the Blue Train (Záhada Modrého vlaku) * 1932 Peril at End House (Vražda v End House) * 1933 Lord Edgware Dies (Lord Edgware zomiera) * 1934 Murder on the Orient Express (Vražda v Orient Exprese) * 1934 Three-Act Tragedy (Tragédia v troch dejstvách) * 1935 Death in the Clouds (Smrť v oblakoch) * 1936 The A.B.C. Murders (Vraždy podľa abecedy) * 1936 Cards on the Table (Karty na stole) * 1936 Murder in Mesopotamia (Vražda je zvyk) * 1937 Death on the Nile (Smrť na Níle) * 1937 Dumb Witness (Nemý svedok) * 1938 Appointment With Death (Schôdzka so smrťou) * 1938 Hercule Poirot's Christmas (Poirotove Vianoce) * 1940 One, Two, Buckle My Shoe (Spona na topánke) * 1940 Sad Cypress (Temný cyprus) * 1941 Evil Under the Sun (Zlo pod slnkom) * 1942 Five Little Pigs (Päť malých prasiatok) * 1946 The Hollow (Smrť pri bazéne) * 1948 Taken at the Flood (Čas prílivu) * 1952 Mrs. McGinty's Dead (Smrť pani McGintyovej) * 1953 After the Funeral (Po pohrebe) * 1955 Hickory Hickory Dock (Vražda v ulici Hickory) * 1956 Dead Man's Folly (Mŕtva v lodenici) * 1959 Cat Among the Pigeons (Mačka medzi holubmi) * 1964 The Clocks (Hodiny) * 1966 Third Girl (Tretie dievča) * 1969 Hallowe'en Party (Hallowenská oslava) * 1972 Elephants Can Remember (Slony nezabúdajú) *1975 Curtain: Poirot's Last Case (Opona - posledný prípad Hercula Poirota) === Príbehy so slečnou Marplovou === * 1930 The Murder at the Vicarage (Vražda na fare) * 1942 The Body in the Library (Mŕtva v knižnici) * 1942 The Moving Finger (Hroziaci prst) * 1950 A Murder Is Announced (Ohlásená vražda) * 1952 They Do It With Mirrors (Robí sa to trikom) * 1953 A Pocket Full of Rye (Vrecko plné zrna) * 1957 4.50 from Paddington (Vlak z Paddingtonu) * 1962 The Mirror Crack'd from Side to Side (Puknuté zrkadlo) * 1964 A Caribbean Mystery (Karibské tajomstvo) * 1965 At Bertram's Hotel (Hotel Bertram) * 1971 Nemesis (kniha) (Nemezis) * 1976 Sleeping Murder (Zabudnutá vražda - Posledný prípad slečny Marplovej) === Iné === * 1922 The Secret Adversary (Tajomný protivník) * 1924 The Man in the Brown Suit (Muž v hnedom obleku) * 1925 The Secret of Chimneys (Tajomstvo sídla Komíny) * 1929 The Seven Dials Mistery (Záhada siedmich ciferníkov) * 1931 The Sittaford Mystery (Sittafordská záhada) * 1935 Why Didn't They Ask Evans? (Prečo sa neopýtali Evansa?) * 1939 Murder Is Easy (Vraždiť je hračka) * 1939 Ten Little Niggers (Desať malých černoškov/A neostal ani jeden) * 1941 N or M? (N či M?) * 1944 Towards Zero (Nultá hodina) * 1945 Death Comes As the End (Nakoniec príde smrť) * 1945 Sparling Cyanide (Spomienka na smrť/Jed v šampanskom) * 1947 The Labours of Hercule (Herkulove úlohy - poviedky) * 1949 The Crooked House (Krivý dom) * 1951 They Came to Baghdad (Zišli sa v Bagdade) * 1955 Destination Unknow (Miesto určenia neznáme) * 1961 The Pale Horse (Plavý kôň) * 1967 Endless Night (Nekonečná noc) * 1968 By the Pricking of My Thumbs (Svrbenie v prstoch) * 1970 Passenger to Frankfurt (Cestujúci do Frankfurtu) * 1973 Postern of Fate (Brána osudu) === Divadelné hry === * 1930 Black Coffee (Čierna káva) * 1934 The Case of the Discontented Husband * 1943 And Then There Were None * 1945 Appointment with Death * 1946 Murder on the Nile / Hidden Horizon * 1951 The Hollow * 1954 The Mousetrap * 1953 Witness for the Prosecution * 1954 Spider´s Web * 1956 A Daughter´s a Daughter * 1958 Verdict * 1958 The Unexpected Guest * 1960 Go Bach for Murder * 1962 The Rule of Three * 1972 Fiddler´s Tree * 1973 Akhnaton * 2003 Chimneys === V slovenčine === * 1948 [[Neznáma hrozí]] * 1950 [[Šialenec nenávisti]] * 1962 [[Hodina činu]] * 1964 [[Desať malých černochov: Hra v troch dejstvách]] ''(Ten Little Niggers);'' preklad: Karol Dlouhý * 1965 [[Vraždy podľa abecedy]] (''The A.B.C. Murders''); preklad: Štefan Kýška * 1966 [[Herkulove úlohy]] (''The Labours of Hercules''); zbierka poviedok * 1967 [[Vražda Rogera Ackroyda]] (''The Murder of Roger Ackroyd''); preklad: Dimitrij Jurkovič (1. vydanie) * 1968 [[Robí sa to trikom]] (''They Do It With Mirrors''); preklad: Gabriela Hanáková (1. vydanie) * 1968 [[Spomienka na smrť]] (''Remembered Death'') * 1969 [[Tajomný cyprus]] (''Sad Cypress''); preklad: Štefan Kýška * 1971 [[Hroziaci prst]] (''The Moving Finger''); preklad: Marta Sluková (1. vydanie) * 1971 [[Smrť na Níle]] (''Death on the Nile''); preklad: Viera Marušiaková (1. vydanie) * 1973 [[Smrť vo vzduchu]] (''Death in the Clouds''); preklad: Gabriel Horman * 1973 [[Nekonečná noc]] (''Endless Night''); preklad: Zuzana Bothová * 1977 [[Opona]] (''Curtain: Poirot's Last Case''); preklad: Otakar Kořínek (1. vydanie) * 1979 [[Zabudnutá vražda]] (''Sleeping murder, Miss Marple's last case''); preklad: Otakar Kořínek (1. vydanie) * 1979 [[Zlo pod slnkom]] (''Evil Under the Sun''); preklad: Dušan Slobodník * 1979 [[Po pohrebe]] (''After the Funeral''); preklad: Augustín Jurák * 1979 [[Mačka medzi holubmi]] (''Cat Among the Pigeons''); preklad: Ľubomír Longauer * 1979 [[Nakoniec príde smrť]] (''Death Comes as the End''); preklad: Bohuslav Kompiš (1. vydanie) * 1982 [[17 orieškov na rozlúsknutie]]; preklad: Eva Ruxová, Otakar Kořínek a Karol Rosmány * 1983 [[Trikrát slečna Marplová]]; preklad: Adriana Oravcová a Dušan Slobodík (obsahuje diela ''[[Hotel Bertram|V hoteli Bertram]]'', ''[[Puknuté zrkadlo]]'' a ''[[Mŕtva v knižnici]]'' v 1. vydaní) * 1985 [[Schôdzka so smrťou]]; preklad: Eva Levárska * 1986 [[Nakoniec príde smrť]] (''Death Comes as the End''); preklad: Bohuslav Kompiš (2. vydanie) * 1986 [[Môj životopis]] (''Agatha Christie: An autobiography''); preklad: Michal Breznický a Karol Rozmány * 1992 [[Ohlásená vražda]] (''A Murder Is Announced''); preklad: Elena Diamantová * 1994 [[Vražda Rogera Ackroyda]] (''The Murder of Roger Ackroyd''); preklad: Dimitrij Jurkovič (2. vydanie) * 1996 [[Desať malých černoškov]] (''And Then There Were None''); preklad: Katarína Jusková (1. vydanie) * 1997 [[Záhada modrého vlaku]] (''The Mystery of the Blue Train''); preklad: Alena Šťastná a Jana Seichertová * 2001 [[Puknuté zrkadlo]] (''The Mirror Crack´d from Side to Side''); preklad: Adriana Oravcová (2. vydanie) * 2002 [[Mŕtva v knižnici]] (''The Body in the Library''); preklad: Adriana Oravcová (2. vydanie) * 2002 [[Hotel Bertram]] (''At Bertram's Hotel''); preklad: Dušan Slobodník (2. vydanie) * 2003 [[Vrecko plné zrna]] (''A Pocket Full of Rye''); preklad: Katarína Jusková * 2003 [[Robí sa to trikom]] (''They Do It with Mirrors''); preklad: Gabriela Hanáková (2. vydanie) * 2004 [[Vražda na fare]] (''The Murder at the Vicarage''); preklad: Katarína Jusková * 2004 [[Karibské tajomstvo]] (''A Caribbean Mystery''); preklad: Veronika Redererová * 2005 [[Trinásť záhad]] (''The Thirteen Problems''); preklad: Alena Redlingerová * 2005 [[Vlak z Paddingtonu]] (''4.50 From Paddington''); preklad: Katarína Jusková * 2006 [[Nemezis (kniha)|Nemezis]] (''Nemesis''); preklad: Katarína Jusková * 2006 [[Zabudnutá vražda]] (''Sleeping Murder, Miss Marple's Last Case''); preklad: Otakar Kořínek (2. vydanie) * 2007 [[V temnom zrkadle]] (''Miss Marple's Final Cases''); preklad: Alena Redlingerová * 2007 [[Ohlásená vražda]] (''A Murder is Announced''); preklad: Elena Diamantová (2. vydanie) * 2008 [[Sittafordská záhada]] (''The Sittaford Mystery''); preklad: Alena Redlingerová * 2008 [[Hroziaci prst]] (''The Moving Finger''); preklad: Marta Sluková (2. vydanie) * 2009 [[Vraždiť je hračka]] (''Murder is Easy''); preklad: Alena Redlingerová * 2009 [[Smrť pani McGintyovej]] (''Mrs McGinty´s Dead''); preklad: Alena Redlingerová * 2010 [[Smrť na Níle]] (''Death on the Nile''); preklad: Viera Marušiaková (2. vydanie) * 2010 [[A neostal ani jeden]] (''And Then There Were None''); preklad: Katarína Jusková (2. vydanie) * 2011 [[Opona (Poirotov posledný prípad)]] (''Curtain: Poirot`s Last Case''); preklad: Otakar Kořínek (2. vydanie) * 2011 [[Nultá hodina]] (''Towards Zero''); preklad: Alena Redlingerová * 2011 [[Vražda je zvyk]] (''Murder in Mesopotamia''); preklad: Katarína Jusková * 2012 [[Vražda na golfovom ihrisku]] (''The Murder on the Links''); preklad: Otakar Kořínek * 2012 ''[[Bod nula]]'' (''Towards Zero''); preklad: Zuzana Šajgalíková, divadelná hra s premiérou v Divadle Aréna 4. apríla 2012 * 2012 [[Vražda v Orient Exprese]] (''Murder on the Orient Express''); preklad: Katarína Jusková * 2012 [[Zlo pod slnkom]] (''Evil Under the Sun''); preklad: Tatiana Jarošová (2. preklad) * 2012 [[Schôdzka so smrťou]] (''Appointment with Death''); preklad: Lenka Cinková (2. preklad) * 2013 [[Smrť vo vzduchu|Smrť v oblakoch]] (''Death in the Clouds''); preklad: Dušan Janák (2. preklad) * 2013 [[Vraždy podľa abecedy]] (''The A.B.C. Murders''); preklad: Katarína Jusková (2. preklad) * 2013 [[Poirotove Vianoce]] ''(Hercule Poirot's Christmas)''; preklad: Dušan Janák * 2014 [[Vražda na zámku Styles ]]''(The Mysterious Affair at Styles)''; preklad: Nina Mikušová * 2014 [[Nemý svedok]] ''(Dumb Witness)''; preklad: Lenka Cinková * 2015 [[Mačka medzi holubmi]] ''(Cat among the Pigeons)''; preklad: Dušan Janák (2. preklad) * 2015 [[Päť malých prasiatok]] ''(Five Little Pigs)''; preklad: Lenka Cinková * 2015 [[Vražda v End House]] ''(Peril at End House)''; preklad: Marína Gálisová * 2015 [[Záhada Modrého vlaku]] ''(The Mystery of the Blue Train)''; preklad: Alexandra Ruppeldtová (2. preklad) * 2015 [[Vraždiť je hračka]] (''Murder is easy''); preklad: Andrea Mrázová (2. preklad), príloha týždenníka Život * 2015 [[Záhada siedmych ciferníkov]] ''(The Seven Dials Mystery)''; preklad: Marko Stojanović, príloha týždenníka Život * 2015 [[Muž v hnedom obleku]] ''(The Man In the Brown Suit)''; preklad: Aneta Homzová, príloha týždenníka Život * 2015 [[Zišli sa v Bagdade]] ''(They Came To Baghdad)''; preklad: Andrea Mrázová, príloha týždenníka Život * 2016 [[Nakoniec príde smrť]] (''Death comes as the end''); preklad: Aneta Homzová (2. preklad), príloha týždenníka Život * 2016 [[Smrť pri bazéne]] ''(The Hollow)''; preklad: Nina Mikušová * 2016 [[Karty na stole]] ''(Cards on the Table)''; preklad: Diana Ghaniová * 2016 [[Puknuté zrkadlo]] ''(The Mirror Crack´d from Side to Side)''; preklad: Adriana Oravcová (3. vydanie) * 2016 [[Mŕtva v lodenici]] ''(Dead Man's Folly)''; preklad: Lenka Cinková * 2016 [[Vrecko plné zrna]] ''(A Pocket Full of Rye)'' * 2017 [[Po pohrebe]] ''(After the Funeral)'' * 2017 [[Karibské tajomstvo]] ''(A Caribbean Mystery)'' * 2017 [[Lord Edgware zomiera]] ''(Lord Edgware Dies)'' * 2017 [[Svedok obžaloby]] * 2017 [[Vražda na fare]] ''(The Murder at the Vicarage)''; preklad: Katarína Jusková (2. vydanie) * 2017 [[Vražda v Orient exprese]] ''(Murder on the Orient Express)''; preklad: Katarína Jusková (2. vydanie) * 2017 3x Hercule Poirot, (obsahuje diela ''[[Smrť na Níle]]'', ''[[Vražda je zvyk]]'' a ''[[Schôdzka so smrťou]]'') * 2018 [[Tragédia v troch dejstvách]] ''(Three-Act Tragedy)'' * 2018 [[Halloweensky večierok]] ''(Hallowe'en Party)'' * 2018 [[Vražda Rogera Ackroyda]] ''(The Murder of Roger Ackroyd)'' * 2018 3x Hercule Poirot 2, (obsahuje diela ''[[Smrť vo vzduchu|Smrť v oblakoch]]'', ''[[Vraždy podľa abecedy]]'' a ''[[Smrť pani McGintyovej]]'') * 2018 [[Hercule Poirot: Poviedky]] * 2019 [[Hodiny (Agatha Christie)|Hodiny]] ''(The Clocks)'' * 2019 [[Tretie dievča]] ''(Third Girl)'' * 2019 3x Hercule Poirot, (obsahuje diela ''[[Vražda na zámku Styles]], [[Poirotove Vianoce]] a [[Oponice|Opona]]: Poirotov posledný prípad)'' * 2019 [[Veľká štvorka]] ''(The Big Four)'' * 2020 [[Vražda na zámku]] Styles ''(The Mysterious Affair at Styles)'' * 2020 [[Čas prílivu]] ''(Taken at the Flood)'' * 2020 [[Nemý svedok]] ''(Dumb Witness)'' * 2020 [[Mačka medzi holubmi]] ''(Cat Among the Pigeons)'' * 2020 [[Smutný cyprus]] ''(Sad Cypress)'' * 2020 [[Smrť na Níle]] ''(Death on the Nile)'' * 2021 [[A neostal ani jeden]] ''(And then there were none)'' * 2021 [[Vraždiť je hračka]] ''(Murder is easy)'' * 2021 [[En ten tulipán]] ''(Hickory Hickory Dock)'' * 2021 [[Predávkovanie smrťou]] ''(One, Two, Buckle My Shoe)'' * 2021 [[Slony nezabúdajú]] ''(Elephants Can Remember)'' * 2021 [[Karty na stole]] ''(Cards on the Table)'' * 2022 [[Vražda na fare]] ''(The Murder at the Vicarage)'' * 2022 [[Smrť pri bazéne]] ''(The Hollow)'' * 2022 [[Po pohrebe]] ''(After the Funeral)'' * 2022 [[Vrecko plné zrna]] ''(A Pocket Full of Rye)'' * 2022 [[Mŕtva v lodenici]] ''(Dead Man's Folly)'' * 2022 [[Muž v hnedom obleku]] ''(The Man in the Brown Suit)'' * 2022 [[Puknuté zrkadlo]] ''(The Mirror Crack'd from Side to Side)'' * 2022 [[Tajomstvo sídla Chimneys]] ''(The Secret of Chimneys)'' * 2022 [[Karibské Tajomstvo]] ''(A Caribbean Mystery)'' * 2022 [[Záhada siedmich ciferníkov]] ''(The Seven Dials Mistery )'' * 2022 [[Vražda v Orient Exprese]] ''(Murder on the Orient Express)'' * 2023 [[Smrť pani McGintyovej]] ''(Mrs. McGinty's Dead)'' * 2023 [[Smrť vo vzduchu|Smrť v oblakoch]] ''(Death in the Clouds)'' * 2023 [[Schôdzka so smrťou]] ''(Appointment With Death)'' * 2023 [[Vražda je zvyk]] ''(Murder in Mesopotamia)'' * 2023 [[Halloweensky večierok]] ''(Hallowe'en Party)'' * 2023 [[Prečo nepožiadali Evansa?]] ''(Why Didn't They Ask Evans?)'' * 2023 [[Jed v šampanskom]] (''Sparkling Cyanide''); preklad: Barbora Andrezálová * [[2024]] [[Hodiny (Agatha Christie)|Hodiny]] ''(The Clocks)''; preklad: Nina Mikušová * 2024 [[Hniezdo vreteníc]] ''(Crooked House)''; preklad: Diana Ghaniová<ref name="slovenskyspisovatel-hniezdo-vretenic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hniezdo vreteníc | url = https://slovenskyspisovatel.sk/portfolio/hniezdo-vretenic/ | vydavateľ = slovenskyspisovatel.sk | miesto = | dátum vydania = 2024-01-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-05 | jazyk = }}</ref><ref name="martinus-hniezdo-vretenic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Christie | meno = Agatha | autor = | odkaz na autora = | titul = Hniezdo vreteníc | url = https://www.martinus.sk/2834741-hniezdo-vretenic/kniha | vydavateľ = martinus.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-05 | jazyk = }}</ref> * 2024 [[Nakoniec príde smrť]] ''(Death Comes As The End)''; preklad: Alexandra Ruppeldtová<ref name="slovenskyspisovatel-nakoniec-pride-smrt">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nakoniec príde smrť | url = https://slovenskyspisovatel.sk/portfolio/nakoniec-pride-smrt/ | vydavateľ = slovenskyspisovatel.sk | miesto = | dátum vydania = 2024-04-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-05 | jazyk = }}</ref><ref name="martinus-nakoniec-pride-smrt-e-kniha">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Christie | meno = Agatha | autor = | odkaz na autora = | titul = Nakoniec príde smrť E-kniha | url = https://www.martinus.sk/2564765-nakoniec-pride-smrt/e-kniha | vydavateľ = martinus.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-05 | jazyk = }}</ref> * 2024 [[Tretie dievča]] ''(Third Girl)''; preklad: Alexandra Ruppeldtová<ref name="slovenskyspisovatel-tretie-dievca">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tretie dievča | url = https://slovenskyspisovatel.sk/portfolio/tretie-dievca-2/ | vydavateľ = slovenskyspisovatel.sk | miesto = | dátum vydania = 2024-05-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-05 | jazyk = }}</ref><ref name="martinus-tretie-dievca">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Christie | meno = Agatha | autor = | odkaz na autora = | titul = Tretie dievča | url = https://www.martinus.sk/751221-tretie-dievca/kniha | vydavateľ = martinus.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-05 | jazyk = }}</ref> * 2024 [[Nekonečná noc]] ''(Endless Night)''<ref name="slovenskyspisovatel-nekonecna-noc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nekonečná noc | url = https://slovenskyspisovatel.sk/portfolio/nekonecna-noc/ | vydavateľ = slovenskyspisovatel.sk | miesto = | dátum vydania = 2024-05-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-05 | jazyk = }}</ref><ref name="martinus-nekonecna-noc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Christie | meno = Agatha | autor = | odkaz na autora = | titul = Nekonečná noc | url = https://www.martinus.sk/2899743-nekonecna-noc/kniha | vydavateľ = martinus.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-05 | jazyk = }}</ref> * 2024 [[Veľká štvorka]] ''(The Big Four)''; preklad: Lenka Cinková * 2024 [[Plavý kôň]] ''(The Pale Horse)''; preklad: Lenka Cinková * [[2025]] [[Sittafordská záhada]] ''(The Sittaford Mystery)'' * 2025 [[Cieľ cesty neznámy]] ''(Destination Unknown)''; preklad: Diana Ghaniová * 2025 [[Zišli sa v Bagdade]] ''(They Came to Baghdad)''; preklad: Barbora Andrezálová * 2025 [[Záhada modrého vlaku]] ''(The Mystery of the Blue Train)''; preklad: Alexandra Ruppeldtová * 2025 [[Nultá hodina]] ''(Towards Zero)''; preklad: Alena Redlingerová == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://slovenskyspisovatel.sk/autori/agatha-christie/ Zoznam diel Agathy Christie v slovenskom jazyku od vydavateľstva slovenský spisovateľ] == Iné projekty == {{Projekt|q=Agatha Christie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Christie, Agatha}} [[Kategória:Britskí spisovatelia]] [[Kategória:Spisovatelia detektívok]] [[Kategória:Ženy v svetovej literatúre]] jqyke6kz07mynj9y9fjgprbi61n2aiv 10 13889 8211449 8045722 2026-05-10T00:00:03Z TeslaBot 71954 typografia 8211449 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = President-Jefferson-Davis.jpg |meno = [[Jefferson Davis|J. Davis]] |rám = }} Meniny má [[Viktória (prvé meno)|Viktória]]. * [[1503]]{{--}}[[Krištof Kolumbus]] sa vylodil na [[Kajmanie ostrovy|Kajmaních ostrovoch]] a nazval ich ''Las Tortugas'' podľa množstva korytnačiek * [[1775]]{{--}}[[Americká vojna za nezávislosť|americká revolúcia]]: delegáti [[Trinásť kolónií|Trinástich kolónii]] začali zasadnutie Druhého [[Kontinentálny kongres|kontinentálneho kongresu]] vo [[Philadelphia|Philadeplhii]] * [[1824]]{{--}}verejnosti bola sprístupnená ''[[National Gallery (Londýn)|National Gallery]]'' v [[Londýn]]e * [[1865]]{{--}}[[americká občianska vojna]]: vojaci [[Únia (americká občianska vojna)|Únie]] (Severu) zajali prezidenta [[Konfederované štáty americké|Konfederácie]] (Juhu) [[Jefferson Davis|Jeffersona Davisa]] * [[1878]]{{--}}narodil sa [[Gustav Stresemann]], nemecký politik, kancelár (1923) a minister zahraničných vecí (1923{{--}}1929), laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny]] († [[1929]]) * [[1908]]{{--}}v Graftone v [[Západná Virgínia|Západnej Virgínii]] v [[Spojené štáty|USA]] sa prvý raz slávil [[Deň matiek]] * [[1918]]{{--}}narodil sa [[Alfréd Wetzler]], slovensko-židovský spisovateľ, antifašista, jeden z dvoch väzňov, ktorým sa podarilo ujsť z [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau]] († [[1988]]) * [[1924]]{{--}}[[John Edgar Hoover|J. Edgar Hoover]] bol vymenovaný za prvého riaditeľa [[Federal Bureau of Investigation|FBI]] a zostal ním až do svojej smrti v roku [[1972]] * [[1930]]{{--}}narodil sa [[George Elwood Smith|George E. Smith]], americký fyzik, spoluvynálezca [[Nábojovo viazaná štruktúra|nábojovo viazanej súčiastky]], laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[2025]]) * [[1989]]{{--}}zomrel [[Dominik Tatarka]], slovenský spisovateľ (* [[1913]]) <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> 64kc44i1azcu80rkdpogq5jndz9bqrq 0 14044 8211577 8099883 2026-05-10T11:09:57Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8211577 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Giotto di Bondone | Portrét = 15th-century unknown painters - Five Famous Men (detail) - WGA23920.jpg | Popis = Giottov portrét od neznámeho maliara florentskej školy, [[14. storočie]], tempera na dreve, [[Musée du Louvre]], [[Paríž]] | Dátum narodenia = okolo [[1267]] | Miesto narodenia = [[Vicchio|Colle di Vespignano]], [[Florentská republika]] | živý-mŕtvy = mŕtvy | Dátum úmrtia = [[8. január]] [[1337]] | Miesto úmrtia = [[Florencia]], [[Florentská republika]]| | Portál1 = Taliansko | Portál2 = Umenie }} '''Giotto di Bondone''' (vlastným menom: '''Angiole di Bondone'''; * okolo [[1267]], [[Vicchio|Colle di Vespignano]], [[Florentská republika]]{{--}}† [[8. január]] [[1337]], [[Florencia]]) bol [[Taliani|taliansky]] [[Maliarstvo|maliar]] a [[architekt]], tvoriaci v období nástupu ranej [[Renesancia|renesancie]]. Údaje o jeho živote sú pomerne strohé a útržkovité a sú známe viac-menej iba sprostredkovane z podania neskorších historikov. Pochádzal z rodiny vidieckeho kováča. Už v ranom veku sa uňho prejavil umelecký talent a tak sa pravdepodobne medzi rokmi 1275{{--}}1280 dostal do [[Florencia|Florencie]], kde nastúpil do umeleckej dielne uznávaného majstra [[Cimabue]]ho. == Práce v Assisi == Cimabue bol v tých časoch uznávaným maliarom zaplavovaným množstvom zákazok. Prác na jednej z nich, výzdobe horného chrámu baziliky [[Bazilika svätého Františka|San Francesco]] v [[Assisi]] v roku 1290, sa zúčastnil aj mladý Giotto. Práce skúseného umelca urobili na Giotta veľký dojem a možno povedať, že výrazne ovplyvnili jeho ďalšie umelecké pôsobenie. Viacero [[Freska|fresiek]] z výmaľby kostola niektorí odborníci pokladajú práve za diela mladého Giotta. Podľa neskorších štúdií, najmä s ohľadom na ďalšie Giottove práce, sa na freskovej výzdobe mohol Giotto podieľať (napr. fresky ''Sen pápeža Inocenta III.'', ''Videnie ohnivého voza'', ''Vyhnanie diablov z Arreza'', ''Svätý František káže pred pápežom Honorom III.''). Presvedčivo to dokazujú najnovšie výskumy, že v cykle ''Legendy zo života svätého Františka'' sa po prvý raz predstavuje talianske gotické maliarstvo novým spôsobom zobrazenia scény. Medzi významné prvky, dokumentujúce nástup nového umeleckého štýlu, [[Renesancia|renesancie]], patrí napr. to, že budovy nezobrazuje v dovtedajšom schématickom symbolickom chápaní, ale dáva vyniknúť ich architektúre, čím u diváka vytvára dojem priestorovosti a hĺbky. Postavy sú takisto namaľované novo po kompozičnej i umeleckej stránke. Prvý raz sa objavujú v popredí chrbtom sediace, čím vyvolávajú ilúziu priestoru. [[Súbor:Giotto - Legend of St Francis - -19- - Stigmatization of St Francis.jpg|left|180px|thumb|''Stigmatizácia svätého Františka'', 1292{{--}}1297, freska, [[Bazilika svätého Františka]], [[Assisi]]]] Prvým dôkazom Giottovho svojského umeleckého štýlu je oltárny obraz ''Stigmatizácia svätého Františka'' z roku 1297 (dnes v [[Musée du Louvre|Louvri]]), s umelcovou signatúrou. V roku 1298 sa na pozvanie kardinála [[Giacomo Gaetani Stefaneschi|Giacoma Gaetana Stefaneschiho]] dostal do [[Rím]]a. Giottov pobyt v Ríme dokladajú pramene iba skúpo. Pri príležitosti tzv. [[Jubilejný rok|jubilejného roku]] 1300 pre pápeža [[Bonifác VIII.|Bonifáca VIII.]] vytvoril pre benediktínsku loggiu [[Bazilika svätého Jána v Lateráne|Lateránskej baziliky]] freskovú maľbu nazvanú ''Bonifác VIII. ohlasuje svätý jubilejný rok 1300''. Až na základe neskorších výskumov sa zistilo, že výjav pravdepodobne zobrazuje ''Uvedenie Bonifáca VIII. na pápežský stolec v Lateráne''. Najslávnejším výtvorom z doby Giottovho pobytu v Ríme je nepochybne mozaikový obraz ''Navicella'', zobrazujúci loďku s Kristovými učeníkmi, nad predsieňou konštantínovskej [[Bazilika svätého Petra|baziliky svätého Petra]]. Toto dielo{{--}}dnes umiestnené v portiku súčasnej baziliky{{--}}bolo niekoľkokrát premiestnené a výrazne reštaurované. Krátko po uvedenom roku zmenil pôsobisko: v rokoch 1301{{--}}1302 pôsobil vo [[Florencia|Florencii]]. V priebehu rokov pracoval 1302{{--}}1303 pre františkánsky chrám [[Tempio Malatestiano]] v [[Rimini]]; z tunajšieho diela sa však do dnešných čias zachoval iba temperou maľovaný ''Krucifix''. == Práce v Padove == V roku 1302 alebo 1303 Giotto odišiel do [[Padova|Padovy]], kde na pozvanie františkánov v kostole a kláštore [[Kostol San Antonio (Padova)|San Antonio]] pracoval na freskách, ktoré sa však nezachovali. Giottov pobyt v jednom z najvýznamnejších miest [[Benátsko|Benátska]] je všeobecne známy vďaka freskovej výzdobe súkromnej kaplnky bohatého bankára Enrica Scrovegniho, ktorá znamenala zásadný obrat vo vývoji umelcovej tvorby. Interiérová výmaľba [[Cappella degli Scrovegni|kaplnky Scrovegniovcov]], vytvorená v rokoch 1303{{--}}1305, okrem oltárnej časti, patrí k jeho najznámejším a dodnes zachovalým dielam. '''''Fresky v kaplnke Scrovegniovcov v Padove''''' <gallery> Obrázok:Presentation of the Virgin - Capella dei Scrovegni.jpg|''Predstavenie Panny Márie v chráme'' Obrázok:Giotto - Scrovegni - -12- - Wedding Procession.jpg|''Svadobný sprievod'' Obrázok:Giotto - Scrovegni - -16- - Visitation.jpg|''Návšteva Márie u Alžbety'' Obrázok:Giotto - Scrovegni - -18- - Adoration of the Magi.jpg|''Klaňanie sa kráľov'' Obrázok:Flight into Egypt - Capella dei Scrovegni - Padua 2016.jpg|''Útek do Egypta Obrázok:Giotto - Scrovegni - -24- - Marriage at Cana.jpg|''Svadba v Káne Galilejskej'' Obrázok:Giotto - Scrovegni - -31- - Kiss of Judas.jpg|''Zajatie Ježiša'' </gallery> Giottov návrh výzdoby korešpondoval s obrazovými cyklami, ktoré v tom čase zdobili mnohé kostoly. Steny kaplnky, podľa niektorých bádateľov postavenej podľa plánov samotného Giotta v rokoch 1303{{--}}1305, pokrýva tridsaťosem fresiek, ktorých hlavným námetom je život [[Panna Mária|Panny Márie]] a [[Ježiš Kristus|Krista]], vrátane monumentálnej fresky ''Posledný súd'' na vnútornej strane západného priečelia. Dve najdlhšie steny sú horizontálne rozdelené na štyri pásy. Spodný pás okrem imitácie mramoru obsahuje vo výklenkoch štrnásť alegorických postáv ako spodobnenia ľudských cností a nerestí, ktoré sa tematicky viažu k ''Poslednému súdu''. V troch pásoch nad nimi podáva Giotto výjavy zo života Ježiša, jeho matky a rodičov Panny Márie: ''Vyhnania Joachima z chrámu'', ''Zázrak na Turíce'', ''Božie zoslanie archanjela Gabriela'', ''Zvestovanie Márii'', ''Oplakávanie Krista'', ''Narodenie Márie'', ''Máriin svadobný sprievod'', ''Svätej Anne sa zjavuje anjel'', ''Uvedenie Krista do chrámu'', ''Vyhnanie kupcov z chrámu'', ''Vraždenie neviniatok v Betleheme'' a iné. Z pôvodnej výzdoby kaplnky sa v zbierkach miestneho [[Museo civico (Padova)|múzea]] nachádza Giottov maľovaný kríž z rokov 1303{{--}}1305. == Florencia (1305{{--}}1320) == [[Súbor:LastJudgmentGiotto.jpg|left|thumb|''Posledný súd'', 1303{{--}}1305, freska, [[Cappella degli Scrovegni]], [[Padova]]]]Po dokončení prác v Padove sa vrátil do Florencie. Z roku 1305 existuje záznam, podľa ktorého mal na predmestí Florencie dom, čo dosvedčuje, že musel byť relatívne zámožným človekom. V tom čase už bol asi pätnásť rokov ženatý s miestnym dievčaťom Ciutou di Lapo del Pela, s ktorou mal údajne osem detí (štyroch synov a štyri dcéry). Zo synov sa spomínajú jeho synovia Francesco, ktorý sa stal priorom františkánskeho kláštora [[Kláštor San Martino a Colle|San Martino a Colle]] neďaleko [[Treviso|Trevisa]], a Donato, ktorý sa podľa otcovho vzoru stal maliarom (ako otcov pomocník sa pravdepodobne podieľal na výzdobe Scrovegniovskej kaplnky v Padove). Z tohto obdobia je nepochybne najvýznamnejším Giottovým dielom dosková maľba ''Madona Ognissanti'' z kostola [[Kostol Ognissanti|Ognissanti]]. K Florencii sa viaže Giottovo autorstvo päťdielneho polyptychu pre hlavný oltár florentského [[Katedrála Santa Maria del Fiore|dómu]] z rokov 1310{{--}}1315. Počas svojho florentského pôsobenia pracoval aj na iných miestach: v roku 1309 sa opäť objavil v Assisi, kde vytvoril nádhernú freskovú výzdobu kaplniek sv. Magdalény a sv. Mikuláša v dolnom chráme baziliky [[Bazilika svätého Františka|San Francesco]] v [[Assisi]]. Podľa mienky znalcov najkrajším dielom, ktoré tu vytvoril, je postava svätej [[Mária Magdaléna|Márie Magdalény]] na výjave ''[[Noli me tangere]]''. [[Súbor:Campanile Duomo Firenze.JPG|right|180px|thumb|[[Kampanila (Florencia)|Zvonica]] florentského [[Katedrála Santa Maria del Fiore|dómu]]. Projekt k stavbe je Giottovým dielom]]V dvadsiatych rokoch [[14. storočie|14. storočia]] sa podieľal na výmaľbe kaplniek aj s oltárnymi obrazmi v bazilike [[Bazilika Santa Croce|Santa Croce]]. Do dnešných dní sa zachovali iba nástenné obrazy z dvoch kaplniek; oltárne obrazy sa roztratili. == Rím, Neapol, Miláno == Začiatkom dvadsiatych rokov 14. storočia sa opäť sťahoval do Ríma. Najvýznamnejším dielom spätým s touto fázou Giottovej umeleckej dráhy je nepochybne tzv. ''Stefaneschiho oltár'', uchovávaný v Pinakotéke [[Vatikánske múzeá|Vatikánskych múzeí]]. Medzi rokmi 1329{{--}}1333 máme svedectvá o jeho pôsobení v [[Neapol]]e v službách kráľa [[Róbert z Anjou (Neapol)|Róberta z Anjou]]. Žiaľ všetky práce, ktoré vznikli v tomto čase sa stratili, podobne ako neskoršie diela, ktoré vznikli počas jeho [[Miláno|milánskeho]] pôsobenia v rokoch 1335{{--}}336 pre vojvodu Azzone Viscontina. == Florencia (1334{{--}}1337) == Začiatkom roku 1334 sa začalo záverečné obdobie Giottovho umeleckého pôsobenia i života. 12. apríla 1334 ho vymenovali za vedúceho stavby mesta a dómu (''magistrem et gubernatorem''). 18. júla položili základný kameň [[Kampanila (Florencia)|zvonice]], ktorá je do dnešných dní všeobecne známa ako „Giottova kampanila“. Má sa za to, že stavbu navrhom sám umelec. Podľa všetkého Giotto riadil práce na stavbe do času, kým boli dokončené základy. Jej dokončenia sa však nedožil, lebo 8. januára 1337 umrel. S jeho menom je spojený i projekt mosta Ponte alla Carraia nad riekou [[Arno (rieka)|Arno]]. Giotta pochovali pri hlavnom vchode na južnej stene florentského [[Katedrála Santa Maria del Fiore|dómu]]. Umelcovu podobizeň na náhrobku vytvoril architekt a sochár [[Benedetto da Maiano]] epitaf pochádza od [[Poliziano|Angela Ambroginiho]]. == Významné diela == === Stigmatizácia svätého Františka === [[Súbor:Giotto di Bondone 002.jpg|left|thumb|''Stigmatizácia svätého Františka'', okolo 1297, tempera na dreve, 314 x {{cm|162|m}}, [[Musée du Louvre|Louvre]], [[Paríž]]]] [[Súbor:GiottoMadonna.jpg|left|thumb|''Madona Ognissanti'', 1306{{--}}1308, tempera na dreve, 325 x {{cm|204|m}}, [[Galleria degli Uffizi]], [[Florencia]]]] [[Súbor:Polittico stefaneschi, retro.jpg|left|thumb|''Stefaneschiho oltár'', 1315{{--}}1320, tempera na dreve, 89 x {{cm|178|m}}, [[Vatikánske múzeá]], [[Vatikán]], zadný panel]]Výjav zobrazujúci [[Ježiš Kristus|Kristove]] rany na tele svätcov, býval častým námetom výtvarných prác. I Giotto vo svojom diele zachytáva tento moment. Pred skalnou krajinou na pravom kolene kľačí sv. František. Prekvapene hľadí mierne dohora v ústrety Ježišovi Kristovi, prilietajúcemu na serafínskych krídlach. Z jeho rán na rukách, na nohách a na boku vyžarujú žiarivé lúče, dopadajúce na rovnaké miesta na Františkovom tele. Prostredie dotvárajú dve otvorené kaplnky, pripomínajúce dejisko scény, ktorým bola pustovňa na vrchu La Verna, kde sa František často zdržiaval. Tabuľový obraz v spodnej časti dopĺňa trojdielna predela, znázorňujúca hlavné atribúty františkánskej rehole v cirkvi{{--}}poslanie rádu, poslušnosť voči pápežovi a lásku k blížnemu. Obraz sa pôvodne nachádzal v kaplnke rodiny Baroncelliovcov vo florentskej bazilike [[Bazilika Santa Croce|Santa Croce]]. So zobrazením rovnakej témy sa u Giotta môžeme stretnúť ešte v dvoch prípadoch. V rokoch 1292{{--}}1297 zachytil stigmatizáciu sv. Františka na freske v hornom chráme [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|San Francesco]] v [[Assisi]]. Scéna je tu v pravom dolnom rohu doplnená postavou sediaceho a čítajúceho františkána. Z roku 1325 pochádza rovnaké spracovanie na [[Nástenná maľba|nástennej maľbe]] v bazilike [[Bazilika Santa Croce|Santa Croce]] vo [[Florencia|Florencii]]. Touto verziou, zo všetkých najmonumentálnejšou, sa Giotto predstavuje ako vyzretý umelec. Tabuľová maľba bola pôvodne súčasťou oltára františkánskeho kostola [[Kostol San Francesco (Pisa)|San Francesco de' Ferri]] v [[Pisa|Pise]]. Počas napoleonskej okupácie Talianska ju dal [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]] odviezť do [[Paríž]]a, kde je dnes v [[Musée du Louvre|Louvri]] vystavená. O vierohodnosti autorstva diela svedčí signovanie na ráme samotným Giottom: OPVS JOCTI FLORENTINI. === Madona Ognissanti === Obraz je považovaný za Giottovo najvierohodnejšie dielo. Zachytáva všeobecne známu tému Tróniacej Madony s anjelmi, obklopenej svätými. Autorovo podanie je však nové. Giottova ''Madona Ognissanti'' (''Madona Všetkých svätých''), sediac na ozdobenom bielom mramorovom tróne pod baldachýnom, pôsobí dôstojne a vznešene. Uprene hľadí na diváka. Nové je i kompozičné členenie, kedy postava sediacej Madony s trónom zaberá takmer celý obraz. Priestorovosť a hĺbku podčiarkuje architektúra dvojstupňového oltára a dvojica v popredí kľačiacich anjelov, podávajúcich Madone kvety. Duchovný obsah diela zvýrazňuje dvojica anjelov najbližšie k sediacej Panne Márii. Anjel vľavo nesie prepychovú korunu{{--}}atribút všeobecne spájaný s [[Theotokos|Bohorodičkou]] ako kráľovnou nebies, zatiaľčo anjel vpravo, v zjavnej narážke na Kristovo utrpenie, prináša Ježiškovi schránku s hostiou. Obraz bol pôvodne umiestnený nad hlavným oltárom vo florentskom chráme [[Kostol Ognissanti|Ognissanti]] a od roku 1919 je uchovávaná v galérii [[Galleria degli Uffizi|Uffizi]]. === Stefaneschiho oltár === Názov práce je odvodený od mena kanonika [[Bazilika svätého Petra|svätopeterskej baziliky]] a neskoršieho kardinála [[Giacomo Gaetani Stefaneschi|Giacoma Gaetana Stefaneschiho]], ktorý dal vyhotoviť obraz priamo pre hlavný oltár starej baziliky svätého Petra. [[Kardinál]] ako jeden z najvplyvnejších príslušníkov pápežskej kúrie bol súčasne veľmi kultivovaným literátom. Ako veľký milovník umenia udržiaval intenzívne kontakty s poprednými súdobými umelcami. Ide o nesmierne cenené dielo, obojstranne maľovaný polyptych, ktoré je ako Giottov výtvor doložené v kardinálovom nekrológu. Predná doska má v strednej časti vyobrazenie ''Svätý Peter na stolci s dvoma anjelmi, svätým Jurajom, kardinálom Stefaneschim a dvoma biskupmi''. Na ľavej doske sú vyobrazení [[Jakub starší|svätý Jakub]] a [[Apoštol Pavol|svätý Pavol]], na pravej [[Ján (apoštol)|svätý Ján Evanjelista]] a [[Ondrej (apoštol)|svätý Ondrej]]. Na jedinej časti predely sú zobrazení [[Svätý Štefan Prvomučeník|svätý Štefan]], [[svätý Lukáš]] a [[Jakub mladší|svätý Jakub menší]]. Na zadnej stene je uprostred zobrazený ''Žehnajúci Kristus so sedemnástimi anjelmi a kardinálom Stefaneschim''. Bočné krídla obsahujú výjavy zachytávajúce mučeníctvo sv. Petra (ľavé krídlo) a sv. Pavla (pravé krídlo). V prostrednej časti predely je ''Tróniaca Madona s Dieťaťom, dvoma anjelmi, svätým Petrom a svätým Jakubom'', na každom z bočných panelov sú po piatich zachytení apoštoli. == Zhodnotenie diela == Giotto je všeobecne považovaný za prvého v rade veľkých umelcov, ktorí prispeli k nástupu talianskej renesancie. Je jedným z mála autorov, ktorým sa ešte za ich života dostávalo chvály a uznania pre revolučnosť. Jeho hnutie smerovalo k trojrozmernému realizmu. O význame jeho diela svedčí o.&nbsp;i. to, že meno bolo synonymom pre slovo „maliar“. V neskorších obdobia možno vplyv Giottovho diela badať v prácach velikánov talianskej renesancie [[Masaccio|Masaccia]] a [[Michelangelo Buonarroti|Michelangela]]. Podľa mienky odborníkov je Giotto prvou tvorivou osobnosťou európskeho maliarstva. Vstúpil do dejín nielen ako umelec, ale i ako osobnosť. Výstižnú charakteristiku Giottovho diela podal renesančný maliar [[Giorgio Vasari]], známy svojimi životopismi florentských umelcov: ''„...tieto nástenné maľby krásou postáv, ich usporiadaním, vyváženosťou, živosťou a ľahkosťou získali veľkú slávu Giottovi, ktorý svoje umelecké schopnosti dostal od prírody, ale usilovným učením si ich zdokonaľoval a v každom diele podával o nich presvedčivý dôkaz.“<ref name="Giotto">{{Knižná referencia|autor=M. Prokopp|názov=''Giotto''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Tatran|rok=1989|strana=zadná strana obálky}}</ref> Význam Giottovho diela ale aj života ocenil iný velikán talianskej renesancie, básnik [[Dante Alighieri]], ktorý ho zvečnil v XI. speve ''Očistca'' svojej ''[[Božská komédia|Božskej komédie]]'' (''La Divina commedia''): {{Citát|Že pole ovládol v maľbe Cimabue, dnes však Giotta slávi doba, a ohlas onoho sa zatemňuje.|}} === Výber z diela === <gallery> Obrázok:Giotto - Legend of St Francis - -15- - Sermon to the Birds.jpg|''Svätý František káže vtákom'', 1292{{--}}1297, freska, [[Bazilika svätého Františka]], [[Assisi]] Obrázok:Giotto - Legend of St Francis - -10- - Exorcism of the Demons at Arezzo.jpg|''Vyhnanie diablov z Arezza'', 1292{{--}}1297, freska, [[Bazilika svätého Františka]], [[Assisi]] Obrázok:Giotto di Bondone 086.jpg|''Madona s Dieťaťom'', okolo 1320, tempera na dreve, [[Národná galéria umenia (Washington)|Národná galéria umenia]], [[Washington (D.C.)|Washington]] Obrázok:Justitia - Capella dei Scrovegni - Padua 2016.jpg|''Alegória Spravodlivosti'', 1303{{--}}1305, freska, [[Cappella degli Scrovegni]], [[Padova]] Obrázok:Giotto di Bondone - Joachims Dream - Capella degli Scrovegni.jpg|''Joachimov sen'', 1303{{--}}1305, freska, [[Cappella degli Scrovegni]], [[Padova]] Obrázok:Giotto - Scrovegni - -39- - Pentecost.jpg|''Turíce'', 1290{{--}}1295, freska, [[Bazilika svätého Františka]], [[Assisi]] Obrázok:Giotto di Bondone 082.jpg|''Svätý Štefan, diakon a mučeník'', okolo 1390, tempera na dreve, [[Museo Horne]], [[Florencia]] Obrázok:The-crucifix-192джотто.jpg|''Kristus na kríži'', okolo 1290, tempera na dreve, [[Bazilika Santa Maria Novella]], [[Florencia]] </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Giotto di Bondone}} == Zdroje == * R. H. Johannsen, ''Slávne maľby'', Slovart, Bratislava, 2004 * M. Prokopp, ''Giotto'', Tatran, Bratislava, 1989 * M. Levey, ''Stručné dejiny maliarstva'', Tatran, Bratislava, 1972 * A. Tartuferi, ''Giotto{{--}}život umelca'', Giunti Editore S.p.A., Firenze{{--}}Milano, ISBN 978-80-242-2715-3 {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bondone, Giotto di}} [[Kategória:Narodenia v 13. storočí]] [[Kategória:Úmrtia 8. januára]] [[Kategória:Úmrtia v 1337]] [[Kategória:Renesančné výtvarné umenie]] [[Kategória:Talianski maliari]] [[Kategória:Talianski architekti]] [[Kategória:Osobnosti z Florencie]] [[Kategória:Dvorní maliari]] [[Kategória:Talianski freskári]] k9wisrtqnn6akjgfru2aeldugqt4epb 0 14674 8211573 8170230 2026-05-10T11:01:57Z Lukas565 251676 /* Život */ doplnenie 8211573 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = biskup | typ dodatok = arcibiskup | zvolené meno = | zvolené meno originálne = | meno = Bernard Bober | originálne meno = | rodné meno = | aktuálny titul = 2. [[Košická arcidiecéza|košický]] arcibiskup metropolita<br>predseda Konferencie biskupov Slovenska | portrét = Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup - metropolita.jpg | popis portrétu = | podpis = <!-- meno obrázku na commons --> | erb = Coat of arms of Bernard Bober.svg | štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> | dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> | heslo = Cum caritate oboedientia et misericordia | heslo po slovensky = S láskou, poslušnosťou a milosrdenstvom | štát pôsobenia = Slovensko | dátum narodenia = {{dnv|1950|11|03}} | miesto narodenia = [[Zbudské Dlhé]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | 1. funkcia = košický arcibiskup metropolita | 1. funkcia - obdobie = [[4. jún]] [[2010]]{{--}}súčasnosť | 1. funkcia - predchodca = [[Alojz Tkáč]] | 1. funkcia - nástupca = | 2. funkcia = predseda KBS | 2. funkcia - obdobie = [[10. október]] [[2022]]{{--}}[[10. október]] [[2026]] | 2. funkcia - predchodca = [[Stanislav Zvolenský]] | 2. funkcia - nástupca = | 3. funkcia = podpredseda KBS | 3. funkcia - obdobie = [[21. september]] [[2015]]{{--}}[[10. október]] [[2022]] | 3. funkcia - predchodca = [[Viliam Judák]] | 3. funkcia - nástupca = [[Viliam Judák]] | funkcie = * košický pomocný biskup a titulárny biskup vissalský ([[1993]]{{--}}[[2010]]) | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | rítus = | rehoľa = | večné sľuby dátum = | diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{duv|1974|06|08|1950|11|03|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | kňazské svätenie miesto = [[Bratislava]] | kňazské svätenie svätiteľ = | kňazský svätiteľ funkcia = | ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | ordinácia miesto = | inkardinácia = | menovanie dátum = {{duv|1992|12|28|1950|11|03|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | potvrdenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | biskupské svätenie dátum = {{duv|1993|01|30|1950|11|03|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | biskupské svätenie miesto = [[Dóm svätej Alžbety]], [[Košice]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Jozef kardinál Tomko]] | biskupský svätiteľ funkcia = prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Ján Sokol]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = trnavský arcibiskup metropolita | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Alojz Tkáč]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = košický biskup | kardinál dátum = <!-- {{duv|rok menovania|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | kardinál menujúci = | kardinálsky stupeň = | titulárny kostol = | pontifikát dátum = <!-- {{duv|rok zvolenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | intornizácia dátum = | poradie pápež = | blahorečenie dátum = | blahorečil = | blahorečenie miesto = | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = | patrón = | atribúty = }} [[Monsignor|Mons.]] '''Bernard Bober''' (* [[3. november]] [[1950]], [[Zbudské Dlhé]]) je slovenský rímskokatolícky [[arcibiskup]] [[metropolita]] [[Košická rímskokatolícka arcidiecéza|Košickej arcidiecézy]], predseda [[Konferencia biskupov Slovenska|Konferencie biskupov Slovenska]] a Veľký kancelár [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzity v Ružomberku]]. == Život == Kňazskú vysviacku prijal [[8. jún|8. júna]] [[1974]] v [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóme sv. Martina]] v [[Bratislava|Bratislave]] pre pastoračnú službu [[Arcibiskupstvo Košice|Košickej diecézy]]. Pôsobil ako kaplán v [[Humenné|Humennom]], [[Snina|Snine]] a [[Zborov (okres Bardejov)|Zborove]]. Od roku [[1978]] až do [[1990]] bol správcom farnosti [[Kecerovce]] a potom do roku [[1991]] správcom farnosti a dekanom v Humennom. Od roku 1991 bol generálnym vikárom Biskupského úradu v Košiciach. [[Súbor:Arcibiskup Bernard Bober, Prešov 23 Slovakia 3.jpg|náhľad|Bernard Bober v [[Prešov|Prešove]]]] Za pomocného biskupa [[Arcibiskupstvo Košice|Košickej diecézy]] a titulárneho biskupa sídla [[Vissalsa]] ho vymenoval pápež sv. [[Ján Pavol II.]] dňa [[28. december|28. decembra]] [[1992]]. Biskupskú vysviacku prijal [[30. január|30. januára]] [[1993]] v [[Dóm svätej Alžbety|Katedrále sv. Alžbety]] v [[Košice|Košiciach]]. Vysvätil ho kardinál [[Jozef Tomko]], prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, spolu s Mons. [[Alojz Tkáč|Alojzom Tkáčom]], košickým diecéznym biskupom a Mons. [[Ján Sokol|Jánom Sokolom]], trnavským arcibiskupom a metropolitom Slovenska. Za biskupské motto si zvolil: ''S láskou, poslušnosťou a milosrdenstvom.'' Dňa [[4. jún]]a [[2010]] bol vymenovaný pápežom [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] za arcibiskupa metropolitu [[Arcibiskupstvo Košice|Košickej arcidiecézy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Nový arcibiskup Bernard Bober si želá zrozumiteľných kňazov|url=http://korzar.sme.sk/c/5447251/novy-arcibiskup-bernard-bober-si-zela-zrozumitelnych-knazov.html|dátum vydania=2010-07-02|dátum prístupu=2016-09-17|vydavateľ=Korzár}}</ref> Posvätné arcibiskupské pálium prijal [[29. jún|29. júna]] [[2010]] na Slávnosť svätých Petra a Pavla v [[Bazilika svätého Petra|Bazilike sv. Petra]] vo [[Vatikán]]e. Uvedený do úradu bol [[10. júl|10. júla]] [[2010]] v [[Dóm svätej Alžbety|Katedrále sv. Alžbety]] v [[Košice|Košiciach]]. Úrad prebral od svojho predchodcu arcibiskupa [[Alojz Tkáč|Alojza Tkáča]], ktorý sa stal emeritným arcibiskupom metropolitom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Slávnostná inaugurácia arcibiskupa Bernarda Bobera|url=http://www.kosice.sk/article.php?id=8123&name=|dátum vydania=2010-07-10|dátum prístupu=2016-09-17|vydavateľ=Mesto Košice}}</ref> Dňa [[21. september|21. septembra]] [[2015]] na 82. plenárnom zasadaní [[Konferencia biskupov Slovenska|Konferencie biskupov Slovenska]] v [[Marianka|Marianke]] bol zvolený do funkcie jej podpredsedu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Plenárne zasadanie KBS 21.-22.9.2015 (82)|url=https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/konferencia-biskupov-slovenska/p/plenarne-zasadania/c/plenarne-zasadanie-kbs-21-22-9-2015-82|dátum vydania=2015-09-22|dátum prístupu=2016-09-17|vydavateľ=KBS}}</ref> V rámci Konferencie biskupov Slovenska je predsedom Komisie pre katechizáciu a školstvo, Subkomisie pre školské vyučovanie náboženstvá, Subkomisie pre katolícke školy a predsedom Rady pre Rómov a menšiny. [[10. október|10. októbra]] [[2022]] počas 103. plenárneho zasadnutia Konferencie nahradil Arcibiskup Bober [[Stanislav Zvolenský|Stanislava Zvolenského]] po štyroch funkčných obdobiach v pozícií predsedu KBS. Jeho podpredsedom sa stal [[Viliam Judák]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KBS povedie najbližšie štyri roky košický arcibiskup Bernard Bober|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20221010038|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2022-10-10}}</ref> [[Rezignácia|Rezignáciu]] na [[biskup]]ský [[úrad]] poslal [[Lev XIV.|Levovi XIV.]] už [[20. augusta]] [[2025]] prostredníctvom [[Apoštolský nuncius na Slovensku|apoštolského nuncia]], aj keď 75 rokov dosiahne až [[3. novembra]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Košický arcibiskup Bober ponúkol pápežovi svoju rezignáciu ešte pred dovŕšením 75. narodenín | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/183361/dnes-treba-vediet | vydavateľ = svetkrestanstva.postoj.sk | dátum prístupu = 2025-10-14 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> == Národná púť k Sedembolestnej Panne Márií v Šaštíne == Na Slávnosť [[Sedembolestná Panna Mária|Sedembolestnej Panny Márie]], patrónky Slovenska, dňa [[15. september|15. septembra]] [[2016]] v [[Šaštín-Stráže|Šaštíne]] slávil slávnostnú sv. omšu a predniesol kázeň v ktorej povedal: ''„Nemyslime si, že naša patrónka Sedembolestná Panna Mária žila jednoduchý rozprávkový a pokojný život. Aj v jej živote mala bolesť pevné miesto. Bola plná bolestí. Doráňaná mečmi bolesti to napriek všetkému nevzdala, nezutekala, ale ticho zostala stáť pod krížom svojho Syna."'' Počas národnej púte, ktorú vysielala aj [[RTVS]], povedal: ''„Dnes sa robí všetko preto, aby sa umlčala Božia pravda a hlas Cirkvi. Lenže, zabúda sa na to, že okrem zdrojov skazenosti, si je Cirkev vedomá aj obrovského zdroja sily a obnovy – [[Duch Svätý|Ducha Svätého]]; Iba pred nedávnom označila Rada pre vysielanie a retransmisiu moje vyjadrenia proti teórii o rodovej rovnosti a výzvu k účasti na referende o rodine za možné porušenie zákona. Výroky vraj mohli podnecovať k nenávisti a neúcte voči párom rovnakého pohlavia, resp. šíriť nenávisť. Bolo to v Nedeľu Svätej rodiny počas televízneho vysielania svätej omše pred dvomi rokmi.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Košický arcibiskup Bernard Bober v Šaštíne: Nebojme sa obhájiť našu vieru|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160915002|dátum vydania=2015-09-15|dátum prístupu=2016-09-17|vydavateľ=TK KBBS}}</ref> == Veľký kancelár Katolíckej univerzity v Ružomberku == Podľa platného štatútu [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzity v Ružomberku]] zastupuje veľký kancelár Konferenciu biskupov Slovenska na KU a súčasne zastupuje KU pred [[Svätá stolica|Svätou Stolicou]]. Pozícia veľkého kancelára podľa rozhodnutia KBS a podľa potvrdenia Kongregácie pre katolícku výchovu prislúcha košickému arcibiskupovi-metropolitovi. Veľký kancelár KU na základe štatútu potvrdzuje rektora vo funkcii, prijíma od neho vyznanie viery, môže sa zúčastňovať všetkých samosprávnych zasadnutí a napríklad vyjadruje sa aj k niektorým vnútorným predpisom alebo k dlhodobému zámeru. Veľký kancelár KU Mons. Bernard Bober po voľbe akademického senátu potvrdil 16. mája 2018 vo funkcii nového rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku [[Jaroslav Demko|doc. Ing. Jaroslava Demka, CSc]]. Na inaugurácii 26. septembra 2018 Mons. Bober vyhlásil: ''„Pán rektor, sme s vami, počítajte s našou pomocou a modlitbami. Bude nás tešiť každá pozitívna správa o našej univerzite. Nech vás sprevádza dobrá rada vašich najbližších poradcov a podpora v zázemí vašej rodiny. Je na vás všetkých, hlavne na akademickej obci, študentoch a vedení univerzity a fakúlt, aby sme spoločne pri oslave dvadsiateho výročia vzniku univerzity mohli spokojne konštatovať, že Katolícka univerzita je univerzitou komplexne dospelou, nielen v oblasti katolíckej viery a náuky, ale aj v oblasti akademického vzdelávania a bádania. V tomto máte plnú podporu Konferencie biskupov Slovenska a všetkých jej členov."''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Ružomberku inaugurovali nového rektora Katolíckej univerzity|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180926048|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-03-20|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> [[Súbor:B. Bober.jpg|stred|náhľad|320x320pixelů|Sviatosť birmovania - [[Veľké Ozorovce]], [[2018]]]] == Udelené biskupské svätenia == [[Súbor:Bober.jpg|náhľad|alt=]] === Hlavný svätiteľ === * [[1. september]] [[2016]], [[Košice]] - Mons. [[Marek Forgáč]], [[Arcibiskupstvo Košice|košický]] [[pomocný biskup]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Príhovor košického arcibiskupa Bobera pri vysviacke nového biskupa Forgáča|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160901005|dátum vydania=2016-09-01|dátum prístupu=2016-0-17|vydavateľ=TK KBS}}</ref> * [[21. október]] [[2023]], [[Spišská Kapitula]] - Mons. [[František Trstenský]], [[Spišská Kapitula|spišský]] [[diecézny biskup]] === Hlavný spolusvätiteľ === * [[18. október]] [[2025]], [[Incheba|Incheba Expo]] - [[Pavol Šajgalík (biskup)|Pavol Šajgalík]], II. ordinár [[Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR|Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky]] == Iné projekty == {{projekt|q}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.ke-arcidieceza.sk/mons-bernard-bober/ Mons. Bernard Bober – Arcibiskupstvo Košice, ke-arcidieceza.sk] {{Predsedovia Konferencie biskupov Slovenska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bober, Bernard}} [[Kategória:Arcibiskupi Košickej arcidiecézy]] [[Kategória:Osobnosti zo Zbudského Dlhého]] [[Kategória:Konferencia biskupov Slovenska]] [[Kategória:Držitelia štátnej ceny Jozefa Miloslava Hurbana]] t3arjf7w3kbmrcrnfaz13xgcyu7qhyt 0 18693 8211191 8025254 2026-05-09T13:52:15Z ~2026-28153-72 294330 /* Iné projekty */ 8211191 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=babôčka pávooká| Obrázok=Nymphalis io Luc Viatour.jpg| Titulok=| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Gastroneuralia (Protostomia)| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky= |Nadkmeň po latinsky=Panarthropoda| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Divisio po slovensky= |Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=holometabolný hmyz|Subdivisio po latinsky=Endopterygota (Holometabola)| Rad po slovensky= [[motýle]]|Rad po latinsky=Lepidoptera| Podrad po slovensky= [[uzdokrídle]] |Podrad po latinsky=Frenata| Infrarad po slovensky= |Infrarad po latinsky=Ditrysia| Nadčeľaď po slovensky=kyjotykadlové (denné) motýle|Nadčeľaď po latinsky=Rhopalocera| Čeľaď po slovensky= [[babôčkovité]]|Čeľaď po latinsky=Nymphalidae| Podčeľaď po slovensky= [[babôčky]]|Podčeľaď po latinsky=Nymphalinae| Rod po slovensky=babôčka|Rod po latinsky=Aglais| Druh po slovensky=babôčka pávooká|Druh po latinsky=I. io| Binomické meno=Aglais io| Klasifikátor1=([[Carl Linné|Linnaeus]]| Dátum1=[[1758]])| Synonymá=Inachis io, Nymphalis io, Vanessa io| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Babôčka pávooká''' (''Aglais io''), ľudovo tiež ''pávie oko,'' je [[Motýle|motýľ]] z čeľade [[babôčkovité]] (''Nymphalidae''). == Rozmnožovanie == Babôčka pávooká kladie vajíčka skoro na jar, až 500 naraz. Húsenice sú lesklej čiernej farby so šiestimi radmi ostnatých hrotov a radom bielych bodiek na každom segmente, liahnu sa asi po týždni a živia sa [[Žihľava|žihľavou]] a [[Chmeľ|chmeľom]]. == Strava == Dospelé jedince pijú nektár z kvitnúcich rastlín, vrátane ozdobných krov, púpav, repíka, konope a ďateliny, ale aj miazgu stromov a hnilé ovocie. Motýle sa usadzujú na kvetoch [[Bodliak|bodliakov]], [[Lopúch|lopúchov]] či ďateliny, ale často ich možno zahliadnuť aj na iných rastlinách, ako sajú sladký nektár. Nezriedka ich vidno, ako posedávajú na opadanom prezretom ovocí, ktoré ich láka svojou výraznou arómou. V horských oblastiach sa babôčky uskromnia aj s kamzičníkmi či starčekmi. Živí sa nektárom z kvetín. == Galéria == [[Súbor:Babôčka Pávooká na posede.jpg|žiadny|náhľad|Posed Babôčky]] [[Súbor:Babôčka Pávooká.jpg|náhľad|Maskovanie]] == Výskyt == Žije takmer všade. Nájdeme ju v nížinných oblastiach na záhradách, ale aj na horských lúkach. Odolná je aj voči nepriaznivým vplyvom ľudskej činnosti a zásahom do prírody. Kým iné živočíchy, motýle nevynímajúc, si takéto zásahy tvrdo odskákali a ich populácia sa postupne zmenšila, [Https://tech.sme.sk/c/20633025/paci-sa-vam-babocka-pavooka-chyba-ona-vas-chce-vydesit.html|babôčka <nowiki>bábôčka [pávooká]</nowiki>] vzdoruje zmenám veľmi hrdinsky. Aj keď je pravda, že ak by vedela rozprávať, asi by nám nepekne vyčinila, že jej najkrajšie lúky a polia zastaviame obludnými logistickými centrami. Je rozšírená v celej Európe. Jej hostiteľskou rastlinou je Urtica dioica L. Humulus lupulus. Si len veľké HOVNISKO L. Motýle sa usadzujú na kvetoch bodliakov, lopúchov či ďateliny, ale často ich možno zahliadnuť aj na iných rastlinách, ako sajú sladký nektár. Nepokosený trávnik je pre babôčky raj na zemi. == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Inachis io|commons=Inachis io}} {{Zoologický výhonok}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Babôčkovité]] rkrp3okyhh56d0os41i9hqlaz5otnfi 8211194 8211191 2026-05-09T14:08:44Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28153-72|~2026-28153-72]] ([[User_talk:~2026-28153-72|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Dušan Kreheľ 8025254 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=babôčka pávooká| Obrázok=Nymphalis io Luc Viatour.jpg| Titulok=| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Gastroneuralia (Protostomia)| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky= |Nadkmeň po latinsky=Panarthropoda| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Divisio po slovensky= |Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=holometabolný hmyz|Subdivisio po latinsky=Endopterygota (Holometabola)| Rad po slovensky= [[motýle]]|Rad po latinsky=Lepidoptera| Podrad po slovensky= [[uzdokrídle]] |Podrad po latinsky=Frenata| Infrarad po slovensky= |Infrarad po latinsky=Ditrysia| Nadčeľaď po slovensky=kyjotykadlové (denné) motýle|Nadčeľaď po latinsky=Rhopalocera| Čeľaď po slovensky= [[babôčkovité]]|Čeľaď po latinsky=Nymphalidae| Podčeľaď po slovensky= [[babôčky]]|Podčeľaď po latinsky=Nymphalinae| Rod po slovensky=babôčka|Rod po latinsky=Aglais| Druh po slovensky=babôčka pávooká|Druh po latinsky=I. io| Binomické meno=Aglais io| Klasifikátor1=([[Carl Linné|Linnaeus]]| Dátum1=[[1758]])| Synonymá=Inachis io, Nymphalis io, Vanessa io| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Babôčka pávooká''' (''Aglais io''), ľudovo tiež ''pávie oko,'' je [[Motýle|motýľ]] z čeľade [[babôčkovité]] (''Nymphalidae''). == Rozmnožovanie == Babôčka pávooká kladie vajíčka skoro na jar, až 500 naraz. Húsenice sú lesklej čiernej farby so šiestimi radmi ostnatých hrotov a radom bielych bodiek na každom segmente, liahnu sa asi po týždni a živia sa [[Žihľava|žihľavou]] a [[Chmeľ|chmeľom]]. == Strava == Dospelé jedince pijú nektár z kvitnúcich rastlín, vrátane ozdobných krov, púpav, repíka, konope a ďateliny, ale aj miazgu stromov a hnilé ovocie. Motýle sa usadzujú na kvetoch [[Bodliak|bodliakov]], [[Lopúch|lopúchov]] či ďateliny, ale často ich možno zahliadnuť aj na iných rastlinách, ako sajú sladký nektár. Nezriedka ich vidno, ako posedávajú na opadanom prezretom ovocí, ktoré ich láka svojou výraznou arómou. V horských oblastiach sa babôčky uskromnia aj s kamzičníkmi či starčekmi. Živí sa nektárom z kvetín. == Galéria == [[Súbor:Babôčka Pávooká na posede.jpg|žiadny|náhľad|Posed Babôčky]] [[Súbor:Babôčka Pávooká.jpg|náhľad|Maskovanie]] == Výskyt == Žije takmer všade. Nájdeme ju v nížinných oblastiach na záhradách, ale aj na horských lúkach. Odolná je aj voči nepriaznivým vplyvom ľudskej činnosti a zásahom do prírody. Kým iné živočíchy, motýle nevynímajúc, si takéto zásahy tvrdo odskákali a ich populácia sa postupne zmenšila, [Https://tech.sme.sk/c/20633025/paci-sa-vam-babocka-pavooka-chyba-ona-vas-chce-vydesit.html|babôčka <nowiki>bábôčka [pávooká]</nowiki>] vzdoruje zmenám veľmi hrdinsky. Aj keď je pravda, že ak by vedela rozprávať, asi by nám nepekne vyčinila, že jej najkrajšie lúky a polia zastaviame obludnými logistickými centrami. Je rozšírená v celej Európe. Jej hostiteľskou rastlinou je Urtica dioica L. Humulus lupulus L. Motýle sa usadzujú na kvetoch bodliakov, lopúchov či ďateliny, ale často ich možno zahliadnuť aj na iných rastlinách, ako sajú sladký nektár. Nepokosený trávnik je pre babôčky raj na zemi. == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Inachis io|commons=Inachis io}} {{Zoologický výhonok}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Babôčkovité]] nt4rp7l5ljvm8jnq4yyi2u0hvca1hd9 0 19741 8211300 8203470 2026-05-09T19:26:27Z ~2026-28127-47 294360 Super 8211300 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.158948|17.171229|format=dms|display=title}} {{Infobox Politická strana | Názov = SMER – slovenská sociálna demokracia | Logo strany = Direction – Slovak Social Democracy̜̞ logo 2021.png | Skratka = SMER – SD | Založenie = [[8. november]] [[1999]] | Rozpustenie = | Predseda = [[Robert Fico]] | Podpredsedovia = [[Putinov pes]] <br> [[Juraj Blanár]] <br> [[Erik Kalináčik]] <br> [[Fantozzi]] <br> [[Richard Sulík]] | Najviac poslancov = 83 <small>''(NR SR 2012)''</small> <br> 5 <small>''(EP 2009)''</small> | Poslancov = {{Infobox politická strana/mandáty|41|150|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])}} <br/> {{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Európsky parlament|EP]])}} | Volebný výsledok = {{Rast}} 22,95 %<br />[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|Voľby do NR SR 2023]] <br />{{rast}} 24,76 %<br />[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Voľby do EP 2024]] | Ideológie = [[ľavicový populizmus]]<ref name = populismstudies>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lordkipanidze | meno = Mariam | priezvisko2 = Albrecht | meno2 = Héloïse | autor = | odkaz na autora = | titul = Report on Panel #1 / Mapping European Populism: Populist Authoritarian Tendencies in Central and Eastern Europe, and Challenges to the EU | url = https://www.populismstudies.org/report-on-panel-1-mapping-european-populism-populist-authoritarian-tendencies-in-central-and-eastern-europe-and-challenges-to-the-eu/ | vydavateľ = European Center for Populism Studies | dátum vydania = 2022-04-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name = cw>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Direction – Slovak Social Democracy party (Smer-SD) | url = https://www.cleanenergywire.org/experts/direction-slovak-social-democracy-party-smer-sd | vydavateľ = cleanenergywire.org | dátum vydania = 2021-06-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name = politico>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Busquets | meno = Arnau | autor = | odkaz na autora = | titul = POLITICO Poll of Polls — Slovakian polls, trends and election news for Slovakia – POLITICO | url = https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20230724144155/https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2022-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | dátum archivácie = 2023-07-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> <br /> [[ľavicový nacionalizmus]]<ref>{{cite web|url=http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|title=Great Expectations: Slovak Nationalist initiatives in the light of Communal Elections 2014|last=Želinský|first=Dominik|publisher=CEE Idenitity - National Identities|website=ceeidentity.eu|accessdate=2021-10-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210121123004/http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|archivedate=2021-01-21}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.tyzden.sk/casopis/33560/vedenie-smeru-uz-treba-vymenit/|title = Boris Zala: Vedenie Smeru už treba vymeniť|date = 24 July 2016}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://dennikn.sk/blog/396538/preco-smer-pravicova-az-krajnepravicova-strana/|title=Prečo je Smer pravicová až krajnepravicová strana|date=6 March 2016}}</ref><br/>[[národný populizmus]]<ref>{{Cite document| publisher = Západočeská univerzita v Plzni| last = Bradová| first = Klára| title = Národní populismus Roberta Fica| location = Plzeň| accessdate = 2021-07-11| date = 2015| url = http://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210712152249/https://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486 |date=2021-07-12 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|title=Populizmus HZDS a SMER|last=Chamulová|first=Barbora|date=2009|website=old.bisla.sk|accessdate=2016-06-22|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160804235116/http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|archivedate=2016-08-04}}</ref><ref>{{Cite book| publisher = IVO| isbn = 978-80-89345-12-0| last1 = Gyárfášová | first1 = Oľga | authorlink1 = Oľga Gyárfášová | last2 = Mesežnikov | first2 = Grigorij | authorlink2 = Grigorij Mesežnikov | title = Národný populizmus na Slovensku| location = Bratislava| date = 2008}}</ref><br/>[[sociálny konzervativizmus]]<ref name = cw/><ref>{{cite journal |last=Sekerák |first=Marián |title=Towards conservatism? Party politics in Slovakia at the end of the 2010s |journal=European View |date=October 2019 |volume=18 |issue=2 |pages=233–241 |doi=10.1177/1781685819883965 |doi-access=free}}</ref><ref>{{cite web|url=https://dennikn.sk/2385528/fico-hovori-o-lgbti-ludoch-coraz-vulgarnejsie-jeho-statna-tajomnicka-pritom-podporila-pride/?ref=tema|title=Fico hovorí o LGBTI ľuďoch čoraz vulgárnejšie, jeho štátna tajomníčka pritom podporila Pride|date=11 May 2021|publisher=Denník N|language=Slovak|website=dennikn.sk}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.aktuality.sk/clanok/248047/komentar-za-to-nase-manzelstvo/|title=Komentár: Za to naše manželstvo|date=26 February 2014|publisher=Aktuality|website=aktuality.sk|language=Slovak}}{{Cite web|url=https://www.noviny.sk/politika/441187-spor-medzi-premierom-a-sefom-eurovyboru-blaha-tvrdi-ze-nie-vsetko-co-napise-treba-brat-vazne|title = Spor medzi premiérom a šéfom eurovýboru. Blaha tvrdí, že nie všetko, čo napíše, treba brať vážne}}</ref><ref>{{cite book|last=Dangerfield|first=Martin|date=2013|chapter=Czech Republic, Hungary and Slovakia|title=National Perspectives on Russia: European Foreign Policy in the Making?|editor1-last=David|editor1-first=Maxine|editor2-last=Gower|editor2-first=Jackie|editor3-last=Haukkala|editor3-first=Hiski|page=[https://books.google.com/books?hl=en&lr=&id=PFv9Ofn-myoC&pg=PA181 181]|publisher=[[Routledge]]|isbn=978-1-135-04967-6}}</ref><br>[[sociálna demokracia]]<ref>{{cite web|url=http://www.parties-and-elections.eu/slovakia.html|title=Slovakia|website=Parties and Elections in Europe|first=Wolfram|last=Nordsieck|access-date=4 March 2020|year=2020}}</ref><br> [[rusofilstvo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yar | meno = Lucia | titul = Fico je za proruskú propagandu na ukrajinskom čiernom zozname | periodikum = euractiv.sk | url = https://euractiv.sk/section/vychodna-politika/news/fico-je-za-prorusku-propagandu-na-ukrajinskom-ciernom-zozname/ | dátum vydania = 2022-07-26 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Ficova ukrajinská karta se líbí ruské propagandě. Expremiér přiostřuje - Seznam Zprávy | periodikum = Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-stredni-evropa-ficova-ukrajinska-karta-se-libi-ruske-propagande-expremier-priostruje-221366 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | titul = Fico oslávil SNP s veľvyslancami Ruska a Bieloruska, Korčok posiela protest za ruské zasahovanie do slovenskej politiky | periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2988439/fico-oslavil-snp-s-velvyslancami-ruska-a-bieloruska-korcok-posiela-protest-za-ruske-zasahovanie-do-slovenskej-politiky/ | dátum vydania = 2022-08-29 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Fico je otevřeně proruský. Pokud sestaví příští vládu, demokracie bude v ohrožení, varuje politoložka | periodikum = iROZHLAS | odkaz na periodikum = iROZHLAS | vydavateľ = Český rozhlas | odkaz na vydavateľa = Český rozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/sona-szomolanyi-rozhovor-slovensko-robert-fico-igor-matovic-meciar-sulik_2302191100_jgr | dátum vydania = 2023-02-19 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Porovnali sme programy Smeru a Hlasu, líšia sa | periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/3576150/ | dátum vydania = 2023-09-19 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Aktuality.sk | titul = Predstavitelia Smeru chodia na večere s ruskými agentmi, hovorí Jaroslav Naď. Ich prepojenie na Kremeľ je jasné (rozhovor) | periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RPz8Kh4/predstavitelia-smeru-chodia-na-vecere-s-ruskymi-agentmi-hovori-jaroslav-nad-ich-prepojenie-na-kremel-je-jasne-rozhovor/ | dátum vydania = 2023-06-05 | jazyk = sk | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref> [[antimigračná politika]]<ref name = Pravda>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smer vyzval vládu, aby pre migráciu zatvorila hranice s Maďarskom. Podľa premiéra by to nebolo efektívne | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/681247-smer-vyzval-vladu-aby-pre-migraciu-zatvorila-hranice-s-madarskom/ | vydavateľ = Pravda | dátum vydania = 2023-09-13 | dátum aktualizácie = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = sk }}</ref> | Iné3 názov = Počet členov | Iné3 = {{rast}} 13 540 <small>(31.12.2024)</small><ref name="vs2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2024/VS24r_SMER.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Mládežnícka = [[Mladý populisti]] | Skupina EP = | Európska strana = | Medzinárodné = [[Socialistická internacionála]] | Materská strana = | Sídlo = Súmračná 25 <br /> 821 02 Bratislava | Noviny = Robíme pre ľudí <ref>http://strana-smer.sk/noviny-smeru-sd</ref> | Farby = {{legenda|#CD0000|[[červená]]}} | Web = [http://www.strana-smer.sk/ www.strana-smer.sk] |Politické spektrum = [[Krajne pravicová]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hagemann | meno = Christian | odkaz na autora = | titul = EU Funds in the New Member States: Party Politicization, Administrative Capacities, and Absorption Problems after Accession | vydanie = | vydavateľ = Palgrave Macmillan | miesto = London | rok = 2019 | isbn = 978-3-030-02091-0 | doi = https://doi.org/10.1007/978-3-030-02092-7 | kapitola = | strany = 149 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cunningham | meno = Benjamin | autor = | odkaz na autora = | titul = 5 takeaways from Slovakia’s election | url = https://www.politico.eu/article/slovakia-fico-asylum-migrants-elections-nazi-nationalists/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2016-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-03 | miesto = | jazyk = en }}</ref> až [[ľavica (politika)|ľavica]]<ref name="Nordea trade">{{cite book|author=Nordea|chapter=The political framework of Slovakia|title=Politický rámec Slovenska|url=https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200703093003/https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context |date=2020-07-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mrvová | meno = Iva | autor = | odkaz na autora = | titul = Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Progresívne Slovensko | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/594313/aka-je-lavica-na-slovensku-od-exkomunistov-po-fica-a-progresivne-slovensko/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-04 | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> }} {{Politika na Slovensku}} [[Súbor:Súmračná 25.jpg|náhľad|Sídlo na Súmračnej 25 v Bratislave]] '''SMER – sociálna demokracia''', skratka '''SMER – SD''', nazívaná aj Ficove kurvy-sociálna demokracia,uvádzané aj ''SMER – SSD'', je [[ľavicový populizmus|ľavicovopopulistická]],<ref name = populismstudies/><ref name = cw/><ref name = politico/> formálne [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]] [[politická strana]] pôsobiaca na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky]] bola zaregistrovaná dňa [[8. november|8. novembra]] [[1999]]. Strana sa v prvých rokoch existencie profilovala ako strana [[Tretia cesta|tretej cesty]], neskôr pozmenila orientáciu na ľavicu a sociálnu demokraciu a stala sa dominantným prvkom na ľavicovej časti slovenského politického spektra.<ref name="smeronas2019">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Strana sa profiluje ako [[Pro-europanizmus|Pro Ruská]] a podporuje členstvo Slovenska v [[Európska únia|Ruskej federácií]]<nowiki/>a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|ZSSR]], pričom iba kritizuje ich fungovanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stanovisko strany SMER - SD k aktuálnej situácii na Ukrajine | url = https://www.strana-smer.sk/aktuality/videa/post/stanovisko-strany-smer-sd-k-aktualnej-situacii-na-ukrajine | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}</ref> Napriek deklarovanému [[Stredoľavica|ľavicovému]] zameraniu zastáva v sociálnych otázkach [[Sociálny konzervativizmus|konzervatívne]] postoje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktuality | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}</ref> SMER-SD vládol na Slovensku s výnimkou 20-mesačnej prestávky [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vlády Ivety Radičovej]] v rôznych koaličných kombináciách od roku 2006 do roku 2020. Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|voľbách v roku 2012]] sa podarilo Smeru získať historicky najväčšiu podporu voličov (44,41 %, 83 mandátov), čo mu umožnilo zostaviť jednofarebnú vládu prvýkrát od roku 1989. Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v roku 2016]] strana prepadla na 28,28 % a vytvorila vládnu koalíciu so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a stranami [[MOST – HÍD|MOST-HÍD]] a [[SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA|#SIEŤ]] (len do 1. septembra 2016). Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách vo februári 2020]] bola strana s 38 poslaneckými kreslami v NR SR 2. najsilnejšou stranou a politickým subjektom v krajine. Strana zaznamenala pokles aj na komunálnej úrovni, avšak stále má najviac mandátov starostov (592) a poslancov zastupiteľstiev (3 692) zo všetkých strán. Predsedom strany je od vzniku [[Robert Fico|Robert "Gauner" Fico]], dostal 5 guľiek. == Vedenie strany == Strana SMER-SD má štyri ústredné orgány: Snem, Predsedníctvo strany, Ústrednú revíznu komisiu a rozhodcovskú komisiu.<ref name="stanovy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = Stanovy SMER-SD | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/stanovy | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Najvyšším orgánom strany SMER-SD je Snem, ktorý zvoláva Predsedníctvo strany najmenej raz za dva roky. Medzi jednotlivými snemami je najvyšším orgánom Predsedníctvo, ktoré má najviac 15 členov.<ref name="stanovy"/> Členmi Predsedníctva sú vždy predseda, podpredsedovia a generálny manažér, ktorí sú členmi Predsedníctva z titulu výkonu svojej funkcie. Ostatných členov Predsedníctva volí a odvoláva snem strany.<ref name="stanovy"/> Predsedníctvo strany malo v júli 2020 24 členov a nasledujúce zloženie:<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Dennik N|odkaz na autora=|titul=Fico zostáva predsedom, Smer chce mať rustikálny. Sekundovať mu bude mladý Kaliňák, Blaha či rapujúci poslanec Takáč|url=https://dennikn.sk/1972879/fico-zostava-predsedom-smer-chce-mat-rustikalny-sekundovat-mu-bude-mlady-kalinak-blaha-ci-rapujuci-poslanec-takac/?ref=tit|vydavateľ=dennikn.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-7-18|miesto=|jazyk=}}</ref><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/predstavitelia/predsednictvo-strany | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| | valign=top | * [[Robert Fico]], predseda * [[Ľuboš Blaha]], podpredseda * [[Juraj Blanár]], podpredseda * [[Erik Kaliňák]], podpredseda * [[Ladislav Kamenický]], podpredseda * [[Richard Takáč]], podpredseda * [[Marián Saloň]], generálny manažér * [[Jaroslav Baška]], člen * [[Miroslav Číž]], člen * [[Emil Ďurovčík]], člen * [[Martin Glváč]], člen * [[Augustín Hambálek]], člen | valign=top | * [[Dušan Jarjabek]], člen * [[Jozef Ježík]], člen * [[Robert Kaliňák]], člen * [[Daniel Karas]], člen * [[Marián Kéry]], člen * [[Ján Kvorka]], člen * [[Igor Melicher]], člen * [[Martin Nemky]], člen * [[Ľubomír Petrák]], člen * [[František Petro]], člen * [[Peter Šuca]], člen * [[Jana Vaľová]], člen |} == História == === Staršie názvy strany === '''SMER''' (1999 – 2003) '''SMER (tretia cesta)''' (2003 – 2005) [[Súbor:SMER – socialna demokracia Logo.svg|náhľad|pôvodné logo (do 2020)]] === Založenie strany SMER === Po voľbách v roku [[1998]] vznikala široká koalícia strán [[Slovenská demokratická koalícia|SDK]], [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Strana maďarskej koalície|SMK]] a [[Strana občianskeho porozumenia|SOP]]. [[Robert Fico]] ako podpredseda SDĽ však začal vystupovať proti koalícii s SMK, tvrdiac, že sa strana pokúša otvárať tzv. [[Benešove dekréty]]. Neskôr v roku [[1998]] sa dostal do sporu s vlastnou stranou SDĽ. SDĽ vytvorila spolu so Slovenskou demokratickou koalíciou a Stranou maďarskej koalície koaličnú vládu. Robert Fico bol v tom čase najpopulárnejším politikom strany a získal vo voľbách najviac preferenčných hlasov z politikov SDĽ. Podľa názoru politických analytikov Robert Fico očakával, že strana ocení jeho význam a rátal s menovaním za ministra vlády alebo generálneho prokurátora (nespĺňal však vekovú hranicu, ktorá by mu umožnila tento post zastávať). Robert Fico sa rozhodol z SDĽ a koalície odísť a v decembri [[1999]] a založil novú politickú stranu s názvom SMER. Podľa oficiálneho stanoviska strany SMER, Robert Fico ''"vyvodil svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej Strany demokratickej ľavice a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala tzv. vláda zmeny".{{bez citácie}}'' Strana SMER sa hneď po svojom založení snažila pôsobiť ako alternatíva tak voči vtedajšej vládnej koalícii, ako aj opozícii. Ešte v tom istom volebnom období (1998 – 2002) prijala do svojho názvu prívlastok ''"tretia cesta"''. Podľa tvrdenia predstaviteľov strany sa tým zadefinovala ako ''"strana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu typu britskej Labour Party, alebo nemeckej SPD"''.<ref>http://www.aktuality.sk/clanok/149441/robert-fico/</ref> Sám Fico vyhlásil, že „nie je dôležité, či je mačka biela alebo čierna, ale či chytá myši“, citujúc generálneho tajomníka [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]], [[Teng Siao-pching]]a. S odstupom času sa ukázal krok Roberta Fica ako veľmi dobrý a predvídavý. Preferencie SMERu postupne rástli, naopak preferencie SDĽ klesali. Nakoniec sa vládna strana SDĽ nedostala v najbližších voľbách do parlamentu a k [[1. január]]u [[2005]] zanikla, keď bola pohltená práve SMERom. === Volebné obdobie 2002 – 2006 === Po voľbách v septembri [[2002]] sa SMER so ziskom 13,6 % voličských hlasov stal treťou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku za [[HZDS]] a [[SDKÚ]] a obsadil 25 poslaneckých kresiel v NR SR. Tento výsledok možno považovať pre stranu, ktorá sa iba prvýkrát zúčastnila na voľbách, za veľký úspech. Napriek tomu bol pre SMER sklamaním, pretože prieskumy verejnej mienky dlhodobo predpovedali pre stranu oveľa lepší výsledok. Strane sa po voľbách nepodarilo dostať do vlády, a tak zostala v opozícii a vlastne počas celého volebného obdobia súperila s HZDS o vedúce postavenie v opozícii. V súperení o slovenského opozičného voliča však slávila úspech. V prieskumoch verejnej mienky predstihla dovtedy dlhodobo najpopulárnejšiu stranu HZDS a od roku 2004 si udržiavala stabilne prvé miesto s preferenciami oscilujúcimi tesne pod 30 %, kým preferencie druhej strany v poradí, HZDS, oscilovali okolo 15 %. ==== Poslanecký klub SMERu v NR SR ==== Poslanci SMERu zvolení vo voľbách v roku 2002: {{Stĺpce|2| # [[Edita Angyalová]] # [[Jaroslav Baška]] # [[Monika Beňová]] # [[Juraj Blanár]] # [[Jozef Buček]] # [[Jozef Burian]] # [[Dušan Čaplovič]] # [[Miroslav Číž]] # [[Igor Federič]] # [[Robert Fico]] # [[Darina Gabániová]] # [[Bohumil Hanzel]] # [[Miroslav Chovanec]] # [[Robert Kaliňák]] # [[Maroš Kondrót]] # [[Jana Laššáková]] # [[Róbert Madej]] # [[Dušan Muňko]] # [[Milan Murgaš]] # [[Pavol Paška]] # [[Igor Šulaj]] # [[Ivan Varga]] # [[Ľubomír Vážny]] # [[Boris Zala]] # [[Renáta Zmajkovičová]] }} V roku [[2004]] sa stal poslancom namiesto [[Monika Beňová|Moniky Beňovej]], ktorá bola zvolená za poslankyňu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], náhradník [[Peter Oremus (politik)|Peter Oremus]]. Po jeho úmrtí v roku [[2006]] ho nahradil [[Marián Záhumenský]]. V máji [[2005]] posilnili poslanecký klub SMERu [[Dušan Jarjabek]], bývalý člen [[ĽS-HZDS]] a [[Vojtech Tkáč]], takisto bývalý člen HZDS a neskôr [[Ľudová únia|Ľudovej únie]]. Poslanecký klub SMERu sa tak stal najsilnejším poslaneckým klubom v parlamente a jediným, ktorému sa počet členov počas volebného obdobia zvýšil. ==== Integrácia ľavicových strán ==== V roku [[2004]] sa Robertovi Ficovi podarilo uskutočniť projekt zjednotenia ľavicových strán. Tri ľavicové strany s dlhodobo zanedbateľnými volebnými preferenciami a to [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|Sociálnodemokratická alternatíva]] (vznikla roku 2002 odštiepením z SDĽ) a [[Sociálnodemokratická strana Slovenska]] (pôsobila už od čias tesne po Nežnej revolúcii, ale stále so zanedbateľným politickým vplyvom) uznali, že nemajú šancu na prežitie na slovenskej politickej scéne a súhlasili s integráciou so Smerom. Integráciu schválili snemy jednotlivých strán na jeseň roku 2004. Dňa [[4. decembra]] [[2004]] na 10. zjazde SDĽ v Banskej Bystrici po tom, čo mala schránková firma uhradiť záväzky SDĽ<ref name=":02">TÓDOVÁ Monika: Košice zaplatia milióny firme, ktorá kedysi pomohla SDĽ, sme.sk, 28. jún 2013, [cit 2016-02-04], [http://domov.sme.sk/c/6852757/kosice-zaplatia-miliony-firme-ktora-kedysi-pomohla-sdl.html Dostupné online]</ref> bol schválený zánik strany zlúčením so Smerom od 31. decembra 2004.<ref name="peterweissmyslienky">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Krno|meno=Martin|odkaz na autora=|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=http://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-02-03|vydavateľ=Perex|miesto=|jazyk=}}</ref> SDSS, SDA a ďalšie malé ľavicovo-centristické strany sa so Smerom zlúčili už predtým<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Pravda.sk|jazyk=sk-SK}}</ref>. Smer sa stal prakticky zo dňa na deň najbohatšou politickou stranou na Slovensku. Majetky Smeru a SDĽ podľa výročných správ z roku 2003 prevyšovali 70 miliónov korún. SDĽ mala vtedy majetok 48,5 milióna (dvakrát viac ako Smer). Ústredným tajomníkom SDĽ bol vtedy [[Ján Richter]]. Podľa [[Peter Bárdy|Petra Bárdyho]] [[Ľubomír Petrák]] je muž, ktorý „odovzdal“ do rúk Roberta Fica SDĽ a aj preto doteraz Richter a Petrák pôsobia ako politici SMERu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bárdy|meno=Peter|titul=Komentár Petra Bárdyho: Muž, ktorý Ficovi priniesol zlaté prasa|url=https://www.aktuality.sk/clanok/652185/komentar-petra-bardyho-muz-ktory-ficovi-priniesol-zlate-prasa/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=aktuality.sk|jazyk=sk}}</ref> Od 1. januára [[2005]] SDĽ, SDA a SDSS zanikli a SMER zmenil názov na SMER – sociálna demokracia. Najvýznamnejší politický zisk pre SMER z tejto integrácie nebol ani tak v zisku nových voličov, ale skôr v zisku značky sociálnej demokracie a medzinárodného zakotvenia v Socialistickej internacionále i [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov (PES)]]. === Volebné obdobie 2006 – 2010 === Po parlamentných voľbách strana SMER-SD výrazne zvíťazila s 29,14 % voličských hlasov. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (443 230) nasledovaný Robertom Kaliňákom (299 253) a Dušanom Čaplovičom (110 702). SMER-SD získal 50 zo 150 poslaneckých kresiel a ako víťaz volieb i právo [[predseda Národnej rady SR|predsedať Národnej rade SR]]. Za predsedu bol zvolený na ustanovujúcej schôdzi [[Pavol Paška]], ktorý získal 98 zo 148 hlasov prítomných poslancov. Ďalšie parlamentné funkcie zastávané členmi strany boli: podpredseda NR SR – [[Miroslav Číž]], ktorý bol zároveň aj predsedom poslaneckého klubu SMER-SD, predseda Ústavnoprávneho výboru – [[Mojmír Mamojka]] a predseda Mandátového a imunitného výboru – [[Renáta Zmajkovičová]]. Z ďalších 16 tzv. fakultatívnych výborov členovia SMERu predsedali štyrom, a to výboru pre financie, rozpočet a menu ([[Jozef Burian]]), výboru pre hospodársku politiku ([[Maroš Kondrót]]), zahraničnému výboru ([[Boris Zala]], od 27.6.2009 [[Juraj Horváth (1965)|Juraj Horváth]], pretože Zala bol zvolený za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]) a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ ([[Jana Laššáková]]). Strana sa správala stabilne, počas volebného obdobia ako jedinú parlamentnú stranu ani klub neopustil žiadny poslanec, na rozdiel od všetkých ostatných parlamentných strán. Spolu s koaličnými stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a ĽS-HZDS tvorili nadpolovičnú väčšinu v NR SR, s celkovo 85 poslancami, s ktorými neskôr spoločne hlasovali aj nezávislý poslanec, odídenec z klubu ĽS-HZDS, [[Tibor Mikuš]] a [[Anton Korba]], odídenec z SNS. Strana SMER-SD bola počas celého volebného obdobia najpopulárnejšou stranou, čo sa týka podpory v prieskumoch. Volebné preferencie jej oscilovali okolo 40 %. Podľa prieskumu verejnej mienky Štatistického úradu SR by SMER-SD v mesiacoch júl 2008 a január 2009 získal parlamentnú väčšinu (76 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády. Strana SMER-SD dňa 4. júla 2006 podpísala koaličnú zmluvu, na základe ktorej zostavila [[vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|vládnu koalíciu]] so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a [[ĽS-HZDS|Ľudovou stranou Hnutie za demokratické Slovensko]] a začala napĺňať svoj sociálny program. Predsedom vlády sa stal [[Robert Fico]]. Celkovo mala strana 11 zo 16 členov vlády, z nich aj dvoch podpredsedov vlády – [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] a [[Dušan Čaplovič|Dušana Čaploviča]], podpredsedu pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Získlala ministerstvá hospodárstva, financií, dopravy, pôšt a telekomunikácií, vnútra, obrany, zahraničných vecí, práce, sociálnych vecí a rodiny, kultúry a zdravotníctva; od 28. augusta 2009 bol členom Smeru-SD aj minister životného prostredia – stalo sa tak po prvýkrát na politickej scéne SR, žeby aj napriek dohode v koaličnej zmluve predseda vlády odobral koaličnej strane ministerstvo (koaličná zmluva nemá právnu silu výhradne rozdeliť ministerstvá medzi jednotlivé strany, čiže konanie predsedu vlády nebolo protiprávne, predseda vlády konal na základe jeho ústavného práva vymenúvať a odvolávať členov vlády SR podľa čl. 111 [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavy SR]]). V roku 2009 strana vyhrala aj ďalšie volebné súboje: * Spoločný kandidát SMERu-SD a SNS na prezidenta SR [[Ivan Gašparovič]] vyhral obidve kolá [[voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|volieb]] a opätovne sa stal [[prezident SR|prezidentom SR]]. * V júni 2009 strana získala 32,01 % hlasov a 5 mandátov v [[voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|druhých voľbách do Európskeho parlamentu]] na Slovensku (poslancami sa stali Monika Flašíková-Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová). * Vo [[voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2009|voľbách do VÚC]] v novembri 2009 kandidáti SMER-SD získali funkciu predsedu všetkých samosprávnych krajov okrem Bratislavy, t. j. v Trenčíne ([[Pavol Sedláček]]), Nitre ([[Milan Belica]] v koalícií s SDKÚ-DS a KDH), Žiline ([[Juraj Blanár]]), Banskej Bystrici ([[Vladimír Maňka]]), Prešove ([[Peter Chudík]]), Košiciach ([[Zdenko Trebuľa]]) a v Trnave, kde SMER podporoval nezávislého kandidáta [[Tibor Mikuš|Tibora Mikuša]], pričom kandidáti v Žiline, Nitre a Trnave získali nadpolovičnú väčšinu hlasov už v prvom kole volieb. === Volebné obdobie 2010 – 2012 === {{Výhonok-časť}} Strana vyhrala [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|parlamentné voľby v roku 2010]] s vysokým náskokom, keď získala 880 111 hlasov (34,79 %), čo bolo viac ako získala vo voľbách druhá ([[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]) a tretia strana ([[Sloboda a Solidarita|SaS]]) dokopy, a znamenalo zisk 62 mandátov v parlamente. Strana však nebola schopná zostaviť koalíciu a preto zotrvala v opozícii. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (569 921) nasledovaný Robertom Kaliňákom (395 088) a Dušanom Čaplovičom (224 332). Nad 100-tisíc preferenčných hlasov získali aj Marek Maďarič (122 835) s Jánom Počiatkom (111 180). Členovia strany zastávali vo volebnom období 2010-2012 nasledovné parlamentné funkcie: podpredseda NR SR – [[Robert Fico]], a predsedovia 8 výborov NR SR: Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií [[Renáta Zmajkovičová]], pre verejnú správu a regionálny rozvoj [[Igor Choma]], pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport [[Dušan Čaplovič]], pre kultúru a médiá [[Dušan Jarjabek]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Národný bezpečnostný úrad|NBÚ]] [[Marián Saloň]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Slovenská informačná služba|SIS]] [[Robert Kaliňák]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva [[Peter Žiga]] a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ [[Jana Laššáková]]. Podľa prieskumu verejnej mienky agentúry Focus by SMER-SD v mesiaci máj 2011 získal parlamentnú väčšinu (80 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády. === Volebné obdobie 2012 - 2016 === {{Výhonok-časť}} Na vrchole svojich síl sa Smer ocitol v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|predčasných voľbách 2012]]. Až 44,41 percenta voličov zabezpečilo Smeru 83 poslaneckých mandátov, strana tak nepotrebovala koaličného partnera a nasledujúce štyri roky vládla sama.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Filová|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Vzostupy a pády Smeru|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/535279-vzostupy-a-pady-smeru/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2019-12-07|dátum prístupu=2019-12-07}}</ref> Politický analytik [[Ján Baránek]] doplnil, že Smer je v histórii Slovenska asi najdlhšie pôsobiaca strana, ktorá je zatiaľ ešte stále aj najsilnejšou. „Je aj jednou z najstabilnejších strán. Ani personálne otrasy, personálne zmeny, ktorými prešla, ju zásadnejšie neoslabili,“ dodal s tým, že práve stabilita patrí medzi pozitíva tejto strany. „Medzi ne treba spomenúť aj sociálne opatrenia, ako napríklad vlaky zadarmo."<ref name=":0" /> (Spustené 17. novembra 2014 ako súčasť balíčka 15 opatrení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Vybavené - od 17. novembra sú vlaky pre študentov a dôchodcov zadarmo|url=https://www.vlada.gov.sk//vybavene-od-17-novembra-su-vlaky-pre-studentov-a-dochodcov-zadarmo/|vydavateľ=Úrad vlády SR|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-12-07|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref>) === Volebné obdobie 2016 – 2020 === [[Súbor:VENUES OF BRATISLAVA SUMMIT 16.September 2016 (29700046355).jpg|náhľad|Minister vnútra [[Robert Kaliňák]], predseda vlády [[Robert Fico]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] počas bratislavského samitu v septembri 2016 pri príležitosti [[Predsedníctvo Rady Európskej únie|predsedníctva]] Slovenska v [[Rada Európskej únie|Rade Európskej únie]].]] [[Súbor:President Trump Welcomes the Prime Minister of the Slovak Republic to the White House (32822949817).jpg|náhľad|Premiér [[Peter Pellegrini]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] na rokovaní s prezidentom [[USA]] [[Donald Trump|Donaldom Trumpom]] v [[Biely dom|Bielom dome]] v máji 2019.]] V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách]] získal SMER-SD 737 481 hlasov (28,28 %), čo predstavovalo pokles o približne 16 % a 400 tisíc hlasov oproti predošlým voľbám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parlamentné voľby 2016 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/vysledky | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Napriek tomu voľby strana vyhrala, získala 49 mandátov poslancov a predseda Robert Fico bol schopný zostavovať vládu. Po voľbách nakoniec SMER-SD zostavil koaličnú vládu so stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[MOST-HÍD]] a [[#SIEŤ]]. V novej vláde získal SMER-SD dominantné postavenie, mal 9 kresiel, pričom zvyšné strany spoločne len 6. Premiérom zostal Robert Fico, ministrom vnútra [[Robert Kaliňák]]. Podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu sa stal [[Peter Pellegrini]]. [[Peter Kažimír]] pôsobil ako minister financií, [[Peter Žiga]] ako minister hospodárstva, [[Ján Richter]] ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny a [[Marek Maďarič]] ako minister kultúry. SMER tiež nominoval dvoch nestraníkov – [[Miroslav Lajčák|Miroslava Lajčáka]] za ministra zahraničných vecí a [[Tomáš Drucker|Tomáša Druckera]] za ministra zdravotníctva. 1. septembra 2016 vládne strany po rozpade strany #SIEŤ podpísali novú koaličnú dohodu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Zaujíma vás text novej Koaličnej zmluvy? Tu je jej plné znenie | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/nrsr-a-vlada-profily/koalicna-dohoda-zmluva-smer-sns-most-hid/216320-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-10 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Po [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej]] vo februári 2018 a zverejnení posledného Kuciakovho článku o podvodoch talianskych podnikateľov pôsobiacich na východnom Slovensku, ktorí mali napojenie na [[Mafia|mafiánsku]] [[Zločinecká skupina|zločineckú skupinu]] [[’Ndrangheta]] a o väzbách jedného z nich na predstaviteľov strany SMER vypukli vo viacerých mestách demonštrácie, ktorých požiadavky postupne rástli. Rastúce napätie v spoločnosti a protesty viedli najprv k rezignácii ministrov kultúry a vnútra [[Marek Maďarič|Maďariča]] a [[Robert Kaliňák|Kaliňáka]], neskôr až k [[Vládna kríza|vládnej kríze]], ktorej vyvrcholením bolo podanie demisie [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretej vlády]] [[Robert Fico|Roberta Fica]] [[15. marec|15. marca]] [[2018]]. Následne došlo k miernym personálnym zmenám, [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|novú vládu]] opäť zostavil SMER-SD a na jej čele Fica nahradil [[Peter Pellegrini]].<ref name=":3">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, TREND.sk, SITA | odkaz na autora = | titul = Fico odovzdal demisiu, novú vládu zostaví Pellegrini | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/kiska-prijme-pellegriniho-ten-sa-spomina-ako-novy-premier.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V októbri 2018 stranu a koalíciu opustil bývalý minister kultúry Marek Maďarič, ostal pôsobiť v NR SR ako nezaradený.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = maho, TASR | odkaz na autora = | titul = Maďarič kvôli Dankovi končí v Smere, aj v koalícii. Odišiel už dávno, vyhlásil Fico | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/1831408-madaric-kvoli-dankovi-konci-v-smere-aj-v-koalicii-odisiel-uz-davno-vyhlasil-fico | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-10-25 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Od volieb 2016 si Smer stabilne držal preferencie okolo 25 až 28 percent. Zlom nastal po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a následnej rekonštrukcii vlády. Smer klesol na zhruba 20 percent a z tohto čísla sa mu preferencie nepodarilo zvýšiť ani do konca roku 2019.<ref name=":0" /> V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnych voľbách v novembri 2018]] SMER-SD skončil ako najsilnejšia strana. Získal 592 mandátov starostov (20,38 %) a 3 692 mandátov poslancov (17,88 %) a ďalšie stovky mandátov v koalíciách. Zaznamenal však porážky v krajských mestách, kde nezískal žiaden mandát. Robert Fico deklaroval napriek oslabeniu pozícií strany víťazstvo a pri tejto príležitosti obvinil opozíciu, že v skutočnosti neexistuje, keďže neuspela v regiónoch a za jediné reálne strany označil svojich koaličných partnerov ([[MOST-HÍD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) a [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref name=":6">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Chceli sme viac, ale stranícky Smer voľby vyhral, povedal Fico | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20958984/komunalne-volby-fico-potvrdilo-sa-ze-opozicia-neexistuje.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-11 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Do [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|prezidentských volieb v marci 2019]] strana nominovala vtedajšieho podpredsedu [[Európska komisia|Európskej komisie]], [[Maroš Šefčovič|Maroša Šefčoviča]]. Šefčovič bol dlho v prieskumoch verejnej mienky favoritom na víťazstvo. Po odstúpení [[Robert Mistrík|Roberta Mistríka]] v prospech [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]] však Šefčovičove šance klesli. V prvom kole volieb skončil na druhom mieste za Čaputovou so ziskom 400 379 hlasov (18,66 %). Pred druhým kolom si Šefčovič osvojil konzervatívnu rétoriku, avšak neuspel.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | titul = Šefčovič to doteraz hral len na priaznivcov Smeru, teraz je z neho už aj konzervatívec | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1402879/sefcovic-to-doteraz-hral-vylucne-na-priaznivcov-smeru-teraz-je-z-neho-uz-aj-konzervativec/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-07 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V druhom kole prehral s Čaputovou, keď získal 752 403 hlasov (41,59 %). Europoslanec [[Boris Zala]] v roku 2019 kritizoval rozkol v strane medzi dvoma krídlami, sociálnodemokratickým (reprezentovaným ním, súčasným predsedom vlády [[Peter Pellegrini|Petrom Pellegrinim]] či [[Monika Smolková|Monikou Smolkovou]], [[Monika Beňová|Monikou Beňovou]] a [[Branislav Ondruš|Branislavom Ondrušom]]) a nacionalistickým, reakčným a konzervatívnym krídlom (kam zaradil predsedu strany [[Robert Fico|Fica]], [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] či [[Ľuboš Blaha|Ľuboša Blahu]]). Línie premiéra Pellegriniho a predsedu Fica sa podľa neho v mnohom názorovo odlišujú a Fico stranu "fašizuje" pre možnú spoluprácu po voľbách v roku 2020 s [[ĽSNS]].<ref name=":2">{{Citácia periodika | priezvisko = Zala | meno = Boris | autor = | odkaz na autora = | titul = Výhonky fašizácie (na poľutovanie aj v Smere) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1462884/vyhonky-fasizacie-na-polutovanie-aj-v-smere/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-09 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|eurovoľbách v máji 2019]] utrpel SMER-SD prekvapivú porážku, keď získal iba 15,72 % (pokles o vyše 8 %) hlasov a prvý raz od roku 2004 neskončil ako najsilnejšia politická strana, keď ho predbehla koalícia [[Progresívne Slovensko|PS]]-[[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]]. SMER-SD získal v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] tri mandáty pre [[Monika Beňová|Moniku Beňovú]], [[Miroslav Číž|Miroslava Číža]] a [[Robert Hajšel|Roberta Hajšela]]. Strana predstavila kandidátnu listinu pre [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentné voľby vo februári 2020]] 27. novembra 2019.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidátka Smeru trošku omladla | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/534148-nazivo-smer-predstavuje-kandidatku/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-27 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Volebným lídrom sa stal premiér Pellegrini, z druhého miesta kandidoval predseda Fico, z tretieho ministerka vnútra [[Denisa Saková]]. 1. decembra 2019 predstavila strana nový vizuál volebnej kampane. Po dlhoročnom používaní ruže v logu SMER-SD zmenil logo na šípku v tvare písmena S a začal používať slogan "nový SMER – zodpovedná zmena". Podľa komentátorov deklaratórne volanie po zmene nekorešponduje so skutočnou politikou strany, zároveň naznačovali ústup predsedu Fica do úzadia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pataj | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Označenie „nový Smer“ je hanba | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1672261/oznacenie-novy-smer-je-hanba/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-02 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Behul | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = "#BezFica2020" | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://komentare.hnonline.sk/komentare-hn/2051724-bezfica2020 | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-03 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> === Volebné obdobie 2020 – 2023 === Strane sa v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách]] podarilo získať výsledok 18,29 %, čo bolo o 2 až 3 percentá viac, ako ukazovali posledné prieskumy, stále však ide o pokles o 10 % oproti predošlým voľbám. Strana v parlamente obsadila 38 kresiel. Predsedom poslaneckého klubu Fico, Pellegrini sa stal na základe povolebných vyjednávaní podpredsedom Národnej rady za opozíciu. V máji 2020 dvaja poslanci za SMER-SD, [[Ján Podmanický]] a [[Marián Kéry]] založili tzv. platformu hodnotovej politiky s poslancami zo strany [[KDŽP]], zvolenými na kandidátke [[ĽSNS]]. Kvôli tomuto ich ostro kritizoval Peter Pellegrini, naopak Robert Fico sa Podmanického zastal. Podmanický v máji 2020 opustil pre kritiku z vlastných radov stranu aj poslanecký klub Smeru. ==== Odchod Pellegriniho skupiny ==== Už v apríli 2020 podpredseda strany Peter Pellegrini oznámil, že má ambíciu kandidovať na post predsedu strany ako najpopulárnejší politik strany, ktorý získal vo voľbách o 170 000 viac hlasov než predseda.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini pripúšťa kandidatúru za predsedu Smeru|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME.sk|url=https://domov.sme.sk/c/22391573/pellegrini-smer-predseda-zmena.html|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-04-25|dátum prístupu=2020-04-25|ročník=|číslo=|strany=|meno=}}</ref> Robert Fico reagoval rázne s tým, že z postu nehodlá odstúpiť a chce naďalej ostať na čele strany. Pellegrini postupne začal v kritike predsedu a pomerov strany pritvrdzovať. Pellegrini kritizoval, že od konania volieb nezasadlo predsedníctvo strany a nebol známy dátum snemu. Pellegrini požadoval čo najskoršie konanie snemu, naopak Fico presadzoval, aby sa nominačný snem uskutočnil až na slávnostnom sneme v decembri.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Pellegrini vyzval Fica na odchod z čela Smeru | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/552613-nazivo-brifing-predsedu-smeru-roberta-fica/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-26 | dátum prístupu = 2020-06-15}}</ref> Na tlačovej besede v júni 2020 v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] Pellegrini oznámil, že rezignuje na post podpredsedu strany SMER-SD a v dohľadnej dobe stranu opustí. Načrtol tiež založenie novej strany, ktorá by podľa jeho slov mala byť [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]], odmietol však, že by bola [[Liberalizmus|liberálna]]. Fico v podobnom čase Pellegrinimu ponúkol už aj post predsedu strany za podmienky zachovania vlastného vplyvu v strane, Pellegrini jeho ponuku odmietol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Robert Fico ponúkol Petrovi Pellegrinimu post predsedu Smeru | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1925453/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-10 | dátum prístupu = 2020-06-15 }}</ref> V prvom prieskume agentúry FOCUS by novú Pellegriniho stranu volilo 21,4 % respondentov, zatiaľ čo pôvodný SMER-SD 9,7 %. Na tlačovej konferencii týždeň po oznámení Pellegriniho odchodu svoj odchod zo strany oznámilo ďalších 10 poslancov strany, medzi nimi podpredsedovia [[Peter Žiga]] a [[Richard Raši]], členka predsedníctva [[Denisa Saková]] či dlhoroční poslanci a členovia strany. Zároveň na tejto tlačovej konferencii spolu s Pellegrinim oznámili vznik novej sociálnodemokratickej strany, do ktorej vstupujú.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini ohlásil stranu, má zatiaľ 11 poslancov|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/1934489/pellegrini-ohlasil-stranu-ma-zatial-11-poslancov/?ref=tit1|issn=1336-720X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2020-06-15|ročník=|číslo=|strany=}}</ref> Politológ [[Grigorij Mesežnikov]] vyslovil predpoklad, že po odchode Pellegriniho skupiny sa SMER-SD môže posunúť viac doľava, do spektra radikálnej až komunistickej ľavice.<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Smer-SD sa po odchode Pellegriniho podľa politológa zmení na radikálnu až komunistickú ľavicu|url=https://www.webnoviny.sk/smer-sd-sa-odchodom-pellegriniho-meni-na-komunisticku-lavicu/|vydavateľ=Webnoviny|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-10|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Kritika zo strany európskych socialistov ==== Dňa [[4. júl]]a [[2006]] socialistická frakcia v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] odhlasovala návrh odporučiť [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov]] pozastaviť členstvo strane SMER – sociálna demokracia v nej (v PES) v dôsledku jej povolebnej spolupráce s nacionalistickou [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]], ktorej charakter sa podľa vyjadrenia predsedu strany [[Poul Nyrup Rasmussen|Poula Nyrupa Rasmussena]] a predsedu frakcie v parlamente [[Martin Schulz|Martina Schulza]], lídrov Strany európskych socialistov a Socialistickej frakcie v Európskom parlamente "nezlučuje so sociálno-demokratickými hodnotami vrátane rešpektovania práv menšín a demokracie". Členstvo bolo Smeru pozastavené 13. októbra 2006 na obdobie najmenej 10 mesiacov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Eurosocialisti: SNS nie je náš partner|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/c/2944609/eurosocialisti-sns-nie-je-nas-partner.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2006-10-13|dátum prístupu=2019-12-03}}</ref> Dňa [[14. február]]a [[2008]] predsedníctvo Strany európskych socialistov (PES) rozhodlo o návrate SMERu do strany, na základe záväzkov premiérovej strany a jej koaličných partnerov, že na Slovensku sa dodržiavajú práva národnostných menšín, ako aj ich status quo. Podľa slov Rasmussena, „vláda Slovenskej republiky pod vedením Roberta Fica dokázala svoj sociálnodemokratický charakter a preto si SMER zaslúži návrat do európskej politickej rodiny.“<ref>http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=2004{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[12. október|12. októbra]] [[2023]] rozhodlo vedenie Strany európskych socialistov o pozastavení plného členstva strany SMER – sociálna demokracia a aj asociovaného členstva strany [[HLAS – sociálna demokracia]]. Podľa vyjadrenia predsedníctva dôvodom bol „odklon strany SMER od hodnôt európskych socialistov“, „proruské postoje“ (konkrétne odmietnutie poskytnutia vojenskej pomoci Ukrajine) a tiež opätovné vytvorenie vlády so Slovenskou národnou stranou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Strana európskych socialistov pozastavila členstvo Smeru aj Hlasu | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/101624/strana-europskych-socialistov-pozastavila-clenstvo-smeru-aj-hlasu/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-12 | dátum prístupu = 2023-11-14 }}</ref> == Vedenie strany == === Predsedovia strany SMER – SD === {| class="wikitable" !# !Meno !Od !Do |- |1. |[[Robert Fico]] |11.12.1999 |súčasnosť |} == Volebné výsledky a preferencie == === Národná rada Slovenskej republiky === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Rok !Líder !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002|2002]] | rowspan="6" |[[Robert Fico]] |387,100 |13,46 |{{Infobox politická strana/mandáty|25|150|hex=#ee3a43}} |3. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|2006]] |671,185 |{{Rast}}29,14 |{{Infobox politická strana/mandáty|50|150|hex=#ee3a43}} |{{Rast}}1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|Koalícia - Fico I.]] |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|2010]] |880,111 |{{Rast}}34,80 |{{Infobox politická strana/mandáty|62|150|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|2012]] |1,134,280 |{{Rast}}44,42 |{{Infobox politická strana/mandáty|83|150|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|Vláda - Fico II.]] |- | rowspan="2" |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|2016]] | rowspan="2" |737,481 | rowspan="2" |{{Pokles}}28,28 | rowspan="2" |{{Infobox politická strana/mandáty|49|150|hex=#ee3a43}} | rowspan="2" |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|Koalícia - Fico III.]] (2016 - 2018) |- | style="background:#e6ffd9" | [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|Koalícia - Pellegrini]] (2018 - 2020) |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|2020]] |[[Peter Pellegrini]] |527,172 |{{Pokles}}18,29 |{{Infobox politická strana/mandáty|38|150|hex=#ee3a43}} | {{Pokles}}2. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] |[[Robert Fico]] |681,017 |{{Rast}}22,95 |{{Infobox politická strana/mandáty|42|150|hex=#ee3a43}} | {{Rast}}1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Koalícia - Fico IV.]] |} === Mapy volebných výsledkov === <gallery> Súbor:Results Slovak parliament elections 2010 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2010 Súbor:Results Slovak parliament elections 2012 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012 Súbor:Results Slovak parliament elections 2016 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016 Súbor:2020 nrsr smer.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 Súbor:Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy SMER-SD.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023 </gallery> === Európsky parlament === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Rok !Líder(-ka) !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|2004]] |[[Monika Beňová]] |118,535 |16,90 |{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 3. | rowspan="4" style="background:#e6ffd9" | Účasť vo frakcii [[Progresívna aliancia socialistov a demokratov|S&D]] |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|2009]] |[[Boris Zala]] |264,722 |{{Rast}}32,02 |{{Infobox politická strana/mandáty|5|13|hex=#ee3a43}} |{{Rast}}1. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|2014]] |[[Maroš Šefčovič]] |135,089 |{{Pokles}}24,10 |{{Infobox politická strana/mandáty|4|13|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019]] | rowspan="2" |[[Monika Beňová]] |154,996 |{{Pokles}}15,72 |{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}} |{{Pokles}}2. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|2024]] |365,794 |{{Rast}}24,76 |{{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 2. | style="background:#ffd9d9" | Neúčasť vo frakcii |} === Voľba prezidenta Slovenskej republiky === {| class=wikitable style=text-align:center ! rowspan="2" |Rok ! rowspan="2" |Kandidát ! colspan="3" |Prvé kolo ! colspan="3" |Druhé kolo |- !Hlasy !% !Poradie !Hlasy !% !Výsledok |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2004|2004]] | rowspan="2" |[[Ivan Gašparovič]]{{#tag:ref|kandidát strany [[REPUBLIKA|HZD]] podporovaný stranou|group=pozn}} |442,564 |22,28 |2. |1,079,592 |59,91 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|2009]] |876,061 |46,71 |1. |1,234,787 |55,53 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|2014]] |[[Robert Fico]] |531,919 |28,01 |1. |893,841 |40.61 | style="background:#ffd9d9" | Nezvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]] |[[Maroš Šefčovič]]{{#tag:ref|nezávislý kandidát podporovaný stranou|group=pozn}} |400,379 |18,66 |2. |752,403 |41,59 | style="background:#ffd9d9" | Nezvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] |[[Peter Pellegrini]]{{#tag:ref|kandidát strany [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] podporovaný stranou|group=pozn}} |834,718 |37,02 |2. |1,409,255 |53,12 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry FOCUS === {{#chart:SMER Opinion polls FOCUS.chart}} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO === {{#chart:SMER_Opinion_polls_AKO.chart}} === Volebné preferencie strany v percentách podľa SUSR (historické dáta) === {{#chart:SMER Opinion polls SUSR.chart}} == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Kandidačná listina SMERu pre voľby do NR SR v roku 2006]] * [[:Kategória:Politici Smeru|Politici Smeru]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=SMER-SD}} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}} * [http://www.strana-smer.sk/ oficiálna stránka strany] * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153097 SMER v registri strán MV SR] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:SMER – sociálna demokracia| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Sociálnodemokratické strany]] 2krv0ogpefgs2ojg1rz2ocvr0cyv082 8211301 8211300 2026-05-09T19:33:20Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28127-47|~2026-28127-47]] ([[User_talk:~2026-28127-47|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-25308-97 8203470 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.158948|17.171229|format=dms|display=title}} {{Infobox Politická strana | Názov = SMER – slovenská sociálna demokracia | Logo strany = Direction – Slovak Social Democracy̜̞ logo 2021.png | Skratka = SMER – SD | Založenie = [[8. november]] [[1999]] | Rozpustenie = | Predseda = [[Robert Fico]] | Podpredsedovia = [[Ľuboš Blaha]] <br> [[Juraj Blanár]] <br> [[Erik Kaliňák]] <br> [[Ladislav Kamenický]] <br> [[Richard Takáč]] | Najviac poslancov = 83 <small>''(NR SR 2012)''</small> <br> 5 <small>''(EP 2009)''</small> | Poslancov = {{Infobox politická strana/mandáty|41|150|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])}} <br/> {{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Európsky parlament|EP]])}} | Volebný výsledok = {{Rast}} 22,95 %<br />[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|Voľby do NR SR 2023]] <br />{{rast}} 24,76 %<br />[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Voľby do EP 2024]] | Ideológie = [[ľavicový populizmus]]<ref name = populismstudies>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lordkipanidze | meno = Mariam | priezvisko2 = Albrecht | meno2 = Héloïse | autor = | odkaz na autora = | titul = Report on Panel #1 / Mapping European Populism: Populist Authoritarian Tendencies in Central and Eastern Europe, and Challenges to the EU | url = https://www.populismstudies.org/report-on-panel-1-mapping-european-populism-populist-authoritarian-tendencies-in-central-and-eastern-europe-and-challenges-to-the-eu/ | vydavateľ = European Center for Populism Studies | dátum vydania = 2022-04-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name = cw>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Direction – Slovak Social Democracy party (Smer-SD) | url = https://www.cleanenergywire.org/experts/direction-slovak-social-democracy-party-smer-sd | vydavateľ = cleanenergywire.org | dátum vydania = 2021-06-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name = politico>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Busquets | meno = Arnau | autor = | odkaz na autora = | titul = POLITICO Poll of Polls — Slovakian polls, trends and election news for Slovakia – POLITICO | url = https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20230724144155/https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2022-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | dátum archivácie = 2023-07-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> <br /> [[ľavicový nacionalizmus]]<ref>{{cite web|url=http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|title=Great Expectations: Slovak Nationalist initiatives in the light of Communal Elections 2014|last=Želinský|first=Dominik|publisher=CEE Idenitity - National Identities|website=ceeidentity.eu|accessdate=2021-10-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210121123004/http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|archivedate=2021-01-21}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.tyzden.sk/casopis/33560/vedenie-smeru-uz-treba-vymenit/|title = Boris Zala: Vedenie Smeru už treba vymeniť|date = 24 July 2016}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://dennikn.sk/blog/396538/preco-smer-pravicova-az-krajnepravicova-strana/|title=Prečo je Smer pravicová až krajnepravicová strana|date=6 March 2016}}</ref><br/>[[národný populizmus]]<ref>{{Cite document| publisher = Západočeská univerzita v Plzni| last = Bradová| first = Klára| title = Národní populismus Roberta Fica| location = Plzeň| accessdate = 2021-07-11| date = 2015| url = http://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210712152249/https://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486 |date=2021-07-12 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|title=Populizmus HZDS a SMER|last=Chamulová|first=Barbora|date=2009|website=old.bisla.sk|accessdate=2016-06-22|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160804235116/http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|archivedate=2016-08-04}}</ref><ref>{{Cite book| publisher = IVO| isbn = 978-80-89345-12-0| last1 = Gyárfášová | first1 = Oľga | authorlink1 = Oľga Gyárfášová | last2 = Mesežnikov | first2 = Grigorij | authorlink2 = Grigorij Mesežnikov | title = Národný populizmus na Slovensku| location = Bratislava| date = 2008}}</ref><br/>[[sociálny konzervativizmus]]<ref name = cw/><ref>{{cite journal |last=Sekerák |first=Marián |title=Towards conservatism? Party politics in Slovakia at the end of the 2010s |journal=European View |date=October 2019 |volume=18 |issue=2 |pages=233–241 |doi=10.1177/1781685819883965 |doi-access=free}}</ref><ref>{{cite web|url=https://dennikn.sk/2385528/fico-hovori-o-lgbti-ludoch-coraz-vulgarnejsie-jeho-statna-tajomnicka-pritom-podporila-pride/?ref=tema|title=Fico hovorí o LGBTI ľuďoch čoraz vulgárnejšie, jeho štátna tajomníčka pritom podporila Pride|date=11 May 2021|publisher=Denník N|language=Slovak|website=dennikn.sk}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.aktuality.sk/clanok/248047/komentar-za-to-nase-manzelstvo/|title=Komentár: Za to naše manželstvo|date=26 February 2014|publisher=Aktuality|website=aktuality.sk|language=Slovak}}{{Cite web|url=https://www.noviny.sk/politika/441187-spor-medzi-premierom-a-sefom-eurovyboru-blaha-tvrdi-ze-nie-vsetko-co-napise-treba-brat-vazne|title = Spor medzi premiérom a šéfom eurovýboru. Blaha tvrdí, že nie všetko, čo napíše, treba brať vážne}}</ref><ref>{{cite book|last=Dangerfield|first=Martin|date=2013|chapter=Czech Republic, Hungary and Slovakia|title=National Perspectives on Russia: European Foreign Policy in the Making?|editor1-last=David|editor1-first=Maxine|editor2-last=Gower|editor2-first=Jackie|editor3-last=Haukkala|editor3-first=Hiski|page=[https://books.google.com/books?hl=en&lr=&id=PFv9Ofn-myoC&pg=PA181 181]|publisher=[[Routledge]]|isbn=978-1-135-04967-6}}</ref><br>[[sociálna demokracia]]<ref>{{cite web|url=http://www.parties-and-elections.eu/slovakia.html|title=Slovakia|website=Parties and Elections in Europe|first=Wolfram|last=Nordsieck|access-date=4 March 2020|year=2020}}</ref><br> [[rusofilstvo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yar | meno = Lucia | titul = Fico je za proruskú propagandu na ukrajinskom čiernom zozname | periodikum = euractiv.sk | url = https://euractiv.sk/section/vychodna-politika/news/fico-je-za-prorusku-propagandu-na-ukrajinskom-ciernom-zozname/ | dátum vydania = 2022-07-26 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Ficova ukrajinská karta se líbí ruské propagandě. Expremiér přiostřuje - Seznam Zprávy | periodikum = Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-stredni-evropa-ficova-ukrajinska-karta-se-libi-ruske-propagande-expremier-priostruje-221366 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | titul = Fico oslávil SNP s veľvyslancami Ruska a Bieloruska, Korčok posiela protest za ruské zasahovanie do slovenskej politiky | periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2988439/fico-oslavil-snp-s-velvyslancami-ruska-a-bieloruska-korcok-posiela-protest-za-ruske-zasahovanie-do-slovenskej-politiky/ | dátum vydania = 2022-08-29 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Fico je otevřeně proruský. Pokud sestaví příští vládu, demokracie bude v ohrožení, varuje politoložka | periodikum = iROZHLAS | odkaz na periodikum = iROZHLAS | vydavateľ = Český rozhlas | odkaz na vydavateľa = Český rozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/sona-szomolanyi-rozhovor-slovensko-robert-fico-igor-matovic-meciar-sulik_2302191100_jgr | dátum vydania = 2023-02-19 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Porovnali sme programy Smeru a Hlasu, líšia sa | periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/3576150/ | dátum vydania = 2023-09-19 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Aktuality.sk | titul = Predstavitelia Smeru chodia na večere s ruskými agentmi, hovorí Jaroslav Naď. Ich prepojenie na Kremeľ je jasné (rozhovor) | periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RPz8Kh4/predstavitelia-smeru-chodia-na-vecere-s-ruskymi-agentmi-hovori-jaroslav-nad-ich-prepojenie-na-kremel-je-jasne-rozhovor/ | dátum vydania = 2023-06-05 | jazyk = sk | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref> [[antimigračná politika]]<ref name = Pravda>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smer vyzval vládu, aby pre migráciu zatvorila hranice s Maďarskom. Podľa premiéra by to nebolo efektívne | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/681247-smer-vyzval-vladu-aby-pre-migraciu-zatvorila-hranice-s-madarskom/ | vydavateľ = Pravda | dátum vydania = 2023-09-13 | dátum aktualizácie = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = sk }}</ref> | Iné3 názov = Počet členov | Iné3 = {{rast}} 13 540 <small>(31.12.2024)</small><ref name="vs2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2024/VS24r_SMER.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Mládežnícka = [[Mladí sociálni demokrati]] | Skupina EP = | Európska strana = | Medzinárodné = [[Socialistická internacionála]] | Materská strana = | Sídlo = Súmračná 25 <br /> 821 02 Bratislava | Noviny = Robíme pre ľudí <ref>http://strana-smer.sk/noviny-smeru-sd</ref> | Farby = {{legenda|#CD0000|[[červená]]}} | Web = [http://www.strana-smer.sk/ www.strana-smer.sk] |Politické spektrum = [[stredoľavica]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hagemann | meno = Christian | odkaz na autora = | titul = EU Funds in the New Member States: Party Politicization, Administrative Capacities, and Absorption Problems after Accession | vydanie = | vydavateľ = Palgrave Macmillan | miesto = London | rok = 2019 | isbn = 978-3-030-02091-0 | doi = https://doi.org/10.1007/978-3-030-02092-7 | kapitola = | strany = 149 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cunningham | meno = Benjamin | autor = | odkaz na autora = | titul = 5 takeaways from Slovakia’s election | url = https://www.politico.eu/article/slovakia-fico-asylum-migrants-elections-nazi-nationalists/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2016-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-03 | miesto = | jazyk = en }}</ref> až [[ľavica (politika)|ľavica]]<ref name="Nordea trade">{{cite book|author=Nordea|chapter=The political framework of Slovakia|title=Politický rámec Slovenska|url=https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200703093003/https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context |date=2020-07-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mrvová | meno = Iva | autor = | odkaz na autora = | titul = Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Progresívne Slovensko | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/594313/aka-je-lavica-na-slovensku-od-exkomunistov-po-fica-a-progresivne-slovensko/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-04 | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> }} {{Politika na Slovensku}} [[Súbor:Súmračná 25.jpg|náhľad|Sídlo na Súmračnej 25 v Bratislave]] '''SMER – sociálna demokracia''', skratka '''SMER – SD''', uvádzané aj ''SMER – SSD'', je [[ľavicový populizmus|ľavicovopopulistická]],<ref name = populismstudies/><ref name = cw/><ref name = politico/> formálne [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]] [[politická strana]] pôsobiaca na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky]] bola zaregistrovaná dňa [[8. november|8. novembra]] [[1999]]. Strana sa v prvých rokoch existencie profilovala ako strana [[Tretia cesta|tretej cesty]], neskôr pozmenila orientáciu na ľavicu a sociálnu demokraciu a stala sa dominantným prvkom na ľavicovej časti slovenského politického spektra.<ref name="smeronas2019">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Strana sa profiluje ako [[Pro-europanizmus|pro-európska]] a podporuje členstvo Slovenska v [[Európska únia|Európskej únii]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], pričom iba kritizuje ich fungovanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stanovisko strany SMER - SD k aktuálnej situácii na Ukrajine | url = https://www.strana-smer.sk/aktuality/videa/post/stanovisko-strany-smer-sd-k-aktualnej-situacii-na-ukrajine | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}</ref> Napriek deklarovanému [[Stredoľavica|ľavicovému]] zameraniu zastáva v sociálnych otázkach [[Sociálny konzervativizmus|konzervatívne]] postoje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktuality | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}</ref> SMER-SD vládol na Slovensku s výnimkou 20-mesačnej prestávky [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vlády Ivety Radičovej]] v rôznych koaličných kombináciách od roku 2006 do roku 2020. Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|voľbách v roku 2012]] sa podarilo Smeru získať historicky najväčšiu podporu voličov (44,41 %, 83 mandátov), čo mu umožnilo zostaviť jednofarebnú vládu prvýkrát od roku 1989. Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v roku 2016]] strana prepadla na 28,28 % a vytvorila vládnu koalíciu so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a stranami [[MOST – HÍD|MOST-HÍD]] a [[SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA|#SIEŤ]] (len do 1. septembra 2016). Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách vo februári 2020]] bola strana s 38 poslaneckými kreslami v NR SR 2. najsilnejšou stranou a politickým subjektom v krajine. Strana zaznamenala pokles aj na komunálnej úrovni, avšak stále má najviac mandátov starostov (592) a poslancov zastupiteľstiev (3 692) zo všetkých strán. Predsedom strany je od vzniku [[Robert Fico]]. == Vedenie strany == Strana SMER-SD má štyri ústredné orgány: Snem, Predsedníctvo strany, Ústrednú revíznu komisiu a rozhodcovskú komisiu.<ref name="stanovy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = Stanovy SMER-SD | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/stanovy | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Najvyšším orgánom strany SMER-SD je Snem, ktorý zvoláva Predsedníctvo strany najmenej raz za dva roky. Medzi jednotlivými snemami je najvyšším orgánom Predsedníctvo, ktoré má najviac 15 členov.<ref name="stanovy"/> Členmi Predsedníctva sú vždy predseda, podpredsedovia a generálny manažér, ktorí sú členmi Predsedníctva z titulu výkonu svojej funkcie. Ostatných členov Predsedníctva volí a odvoláva snem strany.<ref name="stanovy"/> Predsedníctvo strany malo v júli 2020 24 členov a nasledujúce zloženie:<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Dennik N|odkaz na autora=|titul=Fico zostáva predsedom, Smer chce mať rustikálny. Sekundovať mu bude mladý Kaliňák, Blaha či rapujúci poslanec Takáč|url=https://dennikn.sk/1972879/fico-zostava-predsedom-smer-chce-mat-rustikalny-sekundovat-mu-bude-mlady-kalinak-blaha-ci-rapujuci-poslanec-takac/?ref=tit|vydavateľ=dennikn.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-7-18|miesto=|jazyk=}}</ref><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/predstavitelia/predsednictvo-strany | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| | valign=top | * [[Robert Fico]], predseda * [[Ľuboš Blaha]], podpredseda * [[Juraj Blanár]], podpredseda * [[Erik Kaliňák]], podpredseda * [[Ladislav Kamenický]], podpredseda * [[Richard Takáč]], podpredseda * [[Marián Saloň]], generálny manažér * [[Jaroslav Baška]], člen * [[Miroslav Číž]], člen * [[Emil Ďurovčík]], člen * [[Martin Glváč]], člen * [[Augustín Hambálek]], člen | valign=top | * [[Dušan Jarjabek]], člen * [[Jozef Ježík]], člen * [[Robert Kaliňák]], člen * [[Daniel Karas]], člen * [[Marián Kéry]], člen * [[Ján Kvorka]], člen * [[Igor Melicher]], člen * [[Martin Nemky]], člen * [[Ľubomír Petrák]], člen * [[František Petro]], člen * [[Peter Šuca]], člen * [[Jana Vaľová]], člen |} == História == === Staršie názvy strany === '''SMER''' (1999 – 2003) '''SMER (tretia cesta)''' (2003 – 2005) [[Súbor:SMER – socialna demokracia Logo.svg|náhľad|pôvodné logo (do 2020)]] === Založenie strany SMER === Po voľbách v roku [[1998]] vznikala široká koalícia strán [[Slovenská demokratická koalícia|SDK]], [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Strana maďarskej koalície|SMK]] a [[Strana občianskeho porozumenia|SOP]]. [[Robert Fico]] ako podpredseda SDĽ však začal vystupovať proti koalícii s SMK, tvrdiac, že sa strana pokúša otvárať tzv. [[Benešove dekréty]]. Neskôr v roku [[1998]] sa dostal do sporu s vlastnou stranou SDĽ. SDĽ vytvorila spolu so Slovenskou demokratickou koalíciou a Stranou maďarskej koalície koaličnú vládu. Robert Fico bol v tom čase najpopulárnejším politikom strany a získal vo voľbách najviac preferenčných hlasov z politikov SDĽ. Podľa názoru politických analytikov Robert Fico očakával, že strana ocení jeho význam a rátal s menovaním za ministra vlády alebo generálneho prokurátora (nespĺňal však vekovú hranicu, ktorá by mu umožnila tento post zastávať). Robert Fico sa rozhodol z SDĽ a koalície odísť a v decembri [[1999]] a založil novú politickú stranu s názvom SMER. Podľa oficiálneho stanoviska strany SMER, Robert Fico ''"vyvodil svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej Strany demokratickej ľavice a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala tzv. vláda zmeny".{{bez citácie}}'' Strana SMER sa hneď po svojom založení snažila pôsobiť ako alternatíva tak voči vtedajšej vládnej koalícii, ako aj opozícii. Ešte v tom istom volebnom období (1998 – 2002) prijala do svojho názvu prívlastok ''"tretia cesta"''. Podľa tvrdenia predstaviteľov strany sa tým zadefinovala ako ''"strana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu typu britskej Labour Party, alebo nemeckej SPD"''.<ref>http://www.aktuality.sk/clanok/149441/robert-fico/</ref> Sám Fico vyhlásil, že „nie je dôležité, či je mačka biela alebo čierna, ale či chytá myši“, citujúc generálneho tajomníka [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]], [[Teng Siao-pching]]a. S odstupom času sa ukázal krok Roberta Fica ako veľmi dobrý a predvídavý. Preferencie SMERu postupne rástli, naopak preferencie SDĽ klesali. Nakoniec sa vládna strana SDĽ nedostala v najbližších voľbách do parlamentu a k [[1. január]]u [[2005]] zanikla, keď bola pohltená práve SMERom. === Volebné obdobie 2002 – 2006 === Po voľbách v septembri [[2002]] sa SMER so ziskom 13,6 % voličských hlasov stal treťou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku za [[HZDS]] a [[SDKÚ]] a obsadil 25 poslaneckých kresiel v NR SR. Tento výsledok možno považovať pre stranu, ktorá sa iba prvýkrát zúčastnila na voľbách, za veľký úspech. Napriek tomu bol pre SMER sklamaním, pretože prieskumy verejnej mienky dlhodobo predpovedali pre stranu oveľa lepší výsledok. Strane sa po voľbách nepodarilo dostať do vlády, a tak zostala v opozícii a vlastne počas celého volebného obdobia súperila s HZDS o vedúce postavenie v opozícii. V súperení o slovenského opozičného voliča však slávila úspech. V prieskumoch verejnej mienky predstihla dovtedy dlhodobo najpopulárnejšiu stranu HZDS a od roku 2004 si udržiavala stabilne prvé miesto s preferenciami oscilujúcimi tesne pod 30 %, kým preferencie druhej strany v poradí, HZDS, oscilovali okolo 15 %. ==== Poslanecký klub SMERu v NR SR ==== Poslanci SMERu zvolení vo voľbách v roku 2002: {{Stĺpce|2| # [[Edita Angyalová]] # [[Jaroslav Baška]] # [[Monika Beňová]] # [[Juraj Blanár]] # [[Jozef Buček]] # [[Jozef Burian]] # [[Dušan Čaplovič]] # [[Miroslav Číž]] # [[Igor Federič]] # [[Robert Fico]] # [[Darina Gabániová]] # [[Bohumil Hanzel]] # [[Miroslav Chovanec]] # [[Robert Kaliňák]] # [[Maroš Kondrót]] # [[Jana Laššáková]] # [[Róbert Madej]] # [[Dušan Muňko]] # [[Milan Murgaš]] # [[Pavol Paška]] # [[Igor Šulaj]] # [[Ivan Varga]] # [[Ľubomír Vážny]] # [[Boris Zala]] # [[Renáta Zmajkovičová]] }} V roku [[2004]] sa stal poslancom namiesto [[Monika Beňová|Moniky Beňovej]], ktorá bola zvolená za poslankyňu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], náhradník [[Peter Oremus (politik)|Peter Oremus]]. Po jeho úmrtí v roku [[2006]] ho nahradil [[Marián Záhumenský]]. V máji [[2005]] posilnili poslanecký klub SMERu [[Dušan Jarjabek]], bývalý člen [[ĽS-HZDS]] a [[Vojtech Tkáč]], takisto bývalý člen HZDS a neskôr [[Ľudová únia|Ľudovej únie]]. Poslanecký klub SMERu sa tak stal najsilnejším poslaneckým klubom v parlamente a jediným, ktorému sa počet členov počas volebného obdobia zvýšil. ==== Integrácia ľavicových strán ==== V roku [[2004]] sa Robertovi Ficovi podarilo uskutočniť projekt zjednotenia ľavicových strán. Tri ľavicové strany s dlhodobo zanedbateľnými volebnými preferenciami a to [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|Sociálnodemokratická alternatíva]] (vznikla roku 2002 odštiepením z SDĽ) a [[Sociálnodemokratická strana Slovenska]] (pôsobila už od čias tesne po Nežnej revolúcii, ale stále so zanedbateľným politickým vplyvom) uznali, že nemajú šancu na prežitie na slovenskej politickej scéne a súhlasili s integráciou so Smerom. Integráciu schválili snemy jednotlivých strán na jeseň roku 2004. Dňa [[4. decembra]] [[2004]] na 10. zjazde SDĽ v Banskej Bystrici po tom, čo mala schránková firma uhradiť záväzky SDĽ<ref name=":02">TÓDOVÁ Monika: Košice zaplatia milióny firme, ktorá kedysi pomohla SDĽ, sme.sk, 28. jún 2013, [cit 2016-02-04], [http://domov.sme.sk/c/6852757/kosice-zaplatia-miliony-firme-ktora-kedysi-pomohla-sdl.html Dostupné online]</ref> bol schválený zánik strany zlúčením so Smerom od 31. decembra 2004.<ref name="peterweissmyslienky">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Krno|meno=Martin|odkaz na autora=|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=http://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-02-03|vydavateľ=Perex|miesto=|jazyk=}}</ref> SDSS, SDA a ďalšie malé ľavicovo-centristické strany sa so Smerom zlúčili už predtým<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Pravda.sk|jazyk=sk-SK}}</ref>. Smer sa stal prakticky zo dňa na deň najbohatšou politickou stranou na Slovensku. Majetky Smeru a SDĽ podľa výročných správ z roku 2003 prevyšovali 70 miliónov korún. SDĽ mala vtedy majetok 48,5 milióna (dvakrát viac ako Smer). Ústredným tajomníkom SDĽ bol vtedy [[Ján Richter]]. Podľa [[Peter Bárdy|Petra Bárdyho]] [[Ľubomír Petrák]] je muž, ktorý „odovzdal“ do rúk Roberta Fica SDĽ a aj preto doteraz Richter a Petrák pôsobia ako politici SMERu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bárdy|meno=Peter|titul=Komentár Petra Bárdyho: Muž, ktorý Ficovi priniesol zlaté prasa|url=https://www.aktuality.sk/clanok/652185/komentar-petra-bardyho-muz-ktory-ficovi-priniesol-zlate-prasa/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=aktuality.sk|jazyk=sk}}</ref> Od 1. januára [[2005]] SDĽ, SDA a SDSS zanikli a SMER zmenil názov na SMER – sociálna demokracia. Najvýznamnejší politický zisk pre SMER z tejto integrácie nebol ani tak v zisku nových voličov, ale skôr v zisku značky sociálnej demokracie a medzinárodného zakotvenia v Socialistickej internacionále i [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov (PES)]]. === Volebné obdobie 2006 – 2010 === Po parlamentných voľbách strana SMER-SD výrazne zvíťazila s 29,14 % voličských hlasov. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (443 230) nasledovaný Robertom Kaliňákom (299 253) a Dušanom Čaplovičom (110 702). SMER-SD získal 50 zo 150 poslaneckých kresiel a ako víťaz volieb i právo [[predseda Národnej rady SR|predsedať Národnej rade SR]]. Za predsedu bol zvolený na ustanovujúcej schôdzi [[Pavol Paška]], ktorý získal 98 zo 148 hlasov prítomných poslancov. Ďalšie parlamentné funkcie zastávané členmi strany boli: podpredseda NR SR – [[Miroslav Číž]], ktorý bol zároveň aj predsedom poslaneckého klubu SMER-SD, predseda Ústavnoprávneho výboru – [[Mojmír Mamojka]] a predseda Mandátového a imunitného výboru – [[Renáta Zmajkovičová]]. Z ďalších 16 tzv. fakultatívnych výborov členovia SMERu predsedali štyrom, a to výboru pre financie, rozpočet a menu ([[Jozef Burian]]), výboru pre hospodársku politiku ([[Maroš Kondrót]]), zahraničnému výboru ([[Boris Zala]], od 27.6.2009 [[Juraj Horváth (1965)|Juraj Horváth]], pretože Zala bol zvolený za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]) a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ ([[Jana Laššáková]]). Strana sa správala stabilne, počas volebného obdobia ako jedinú parlamentnú stranu ani klub neopustil žiadny poslanec, na rozdiel od všetkých ostatných parlamentných strán. Spolu s koaličnými stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a ĽS-HZDS tvorili nadpolovičnú väčšinu v NR SR, s celkovo 85 poslancami, s ktorými neskôr spoločne hlasovali aj nezávislý poslanec, odídenec z klubu ĽS-HZDS, [[Tibor Mikuš]] a [[Anton Korba]], odídenec z SNS. Strana SMER-SD bola počas celého volebného obdobia najpopulárnejšou stranou, čo sa týka podpory v prieskumoch. Volebné preferencie jej oscilovali okolo 40 %. Podľa prieskumu verejnej mienky Štatistického úradu SR by SMER-SD v mesiacoch júl 2008 a január 2009 získal parlamentnú väčšinu (76 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády. Strana SMER-SD dňa 4. júla 2006 podpísala koaličnú zmluvu, na základe ktorej zostavila [[vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|vládnu koalíciu]] so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a [[ĽS-HZDS|Ľudovou stranou Hnutie za demokratické Slovensko]] a začala napĺňať svoj sociálny program. Predsedom vlády sa stal [[Robert Fico]]. Celkovo mala strana 11 zo 16 členov vlády, z nich aj dvoch podpredsedov vlády – [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] a [[Dušan Čaplovič|Dušana Čaploviča]], podpredsedu pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Získlala ministerstvá hospodárstva, financií, dopravy, pôšt a telekomunikácií, vnútra, obrany, zahraničných vecí, práce, sociálnych vecí a rodiny, kultúry a zdravotníctva; od 28. augusta 2009 bol členom Smeru-SD aj minister životného prostredia – stalo sa tak po prvýkrát na politickej scéne SR, žeby aj napriek dohode v koaličnej zmluve predseda vlády odobral koaličnej strane ministerstvo (koaličná zmluva nemá právnu silu výhradne rozdeliť ministerstvá medzi jednotlivé strany, čiže konanie predsedu vlády nebolo protiprávne, predseda vlády konal na základe jeho ústavného práva vymenúvať a odvolávať členov vlády SR podľa čl. 111 [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavy SR]]). V roku 2009 strana vyhrala aj ďalšie volebné súboje: * Spoločný kandidát SMERu-SD a SNS na prezidenta SR [[Ivan Gašparovič]] vyhral obidve kolá [[voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|volieb]] a opätovne sa stal [[prezident SR|prezidentom SR]]. * V júni 2009 strana získala 32,01 % hlasov a 5 mandátov v [[voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|druhých voľbách do Európskeho parlamentu]] na Slovensku (poslancami sa stali Monika Flašíková-Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová). * Vo [[voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2009|voľbách do VÚC]] v novembri 2009 kandidáti SMER-SD získali funkciu predsedu všetkých samosprávnych krajov okrem Bratislavy, t. j. v Trenčíne ([[Pavol Sedláček]]), Nitre ([[Milan Belica]] v koalícií s SDKÚ-DS a KDH), Žiline ([[Juraj Blanár]]), Banskej Bystrici ([[Vladimír Maňka]]), Prešove ([[Peter Chudík]]), Košiciach ([[Zdenko Trebuľa]]) a v Trnave, kde SMER podporoval nezávislého kandidáta [[Tibor Mikuš|Tibora Mikuša]], pričom kandidáti v Žiline, Nitre a Trnave získali nadpolovičnú väčšinu hlasov už v prvom kole volieb. === Volebné obdobie 2010 – 2012 === {{Výhonok-časť}} Strana vyhrala [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|parlamentné voľby v roku 2010]] s vysokým náskokom, keď získala 880 111 hlasov (34,79 %), čo bolo viac ako získala vo voľbách druhá ([[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]) a tretia strana ([[Sloboda a Solidarita|SaS]]) dokopy, a znamenalo zisk 62 mandátov v parlamente. Strana však nebola schopná zostaviť koalíciu a preto zotrvala v opozícii. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (569 921) nasledovaný Robertom Kaliňákom (395 088) a Dušanom Čaplovičom (224 332). Nad 100-tisíc preferenčných hlasov získali aj Marek Maďarič (122 835) s Jánom Počiatkom (111 180). Členovia strany zastávali vo volebnom období 2010-2012 nasledovné parlamentné funkcie: podpredseda NR SR – [[Robert Fico]], a predsedovia 8 výborov NR SR: Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií [[Renáta Zmajkovičová]], pre verejnú správu a regionálny rozvoj [[Igor Choma]], pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport [[Dušan Čaplovič]], pre kultúru a médiá [[Dušan Jarjabek]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Národný bezpečnostný úrad|NBÚ]] [[Marián Saloň]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Slovenská informačná služba|SIS]] [[Robert Kaliňák]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva [[Peter Žiga]] a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ [[Jana Laššáková]]. Podľa prieskumu verejnej mienky agentúry Focus by SMER-SD v mesiaci máj 2011 získal parlamentnú väčšinu (80 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády. === Volebné obdobie 2012 - 2016 === {{Výhonok-časť}} Na vrchole svojich síl sa Smer ocitol v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|predčasných voľbách 2012]]. Až 44,41 percenta voličov zabezpečilo Smeru 83 poslaneckých mandátov, strana tak nepotrebovala koaličného partnera a nasledujúce štyri roky vládla sama.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Filová|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Vzostupy a pády Smeru|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/535279-vzostupy-a-pady-smeru/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2019-12-07|dátum prístupu=2019-12-07}}</ref> Politický analytik [[Ján Baránek]] doplnil, že Smer je v histórii Slovenska asi najdlhšie pôsobiaca strana, ktorá je zatiaľ ešte stále aj najsilnejšou. „Je aj jednou z najstabilnejších strán. Ani personálne otrasy, personálne zmeny, ktorými prešla, ju zásadnejšie neoslabili,“ dodal s tým, že práve stabilita patrí medzi pozitíva tejto strany. „Medzi ne treba spomenúť aj sociálne opatrenia, ako napríklad vlaky zadarmo."<ref name=":0" /> (Spustené 17. novembra 2014 ako súčasť balíčka 15 opatrení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Vybavené - od 17. novembra sú vlaky pre študentov a dôchodcov zadarmo|url=https://www.vlada.gov.sk//vybavene-od-17-novembra-su-vlaky-pre-studentov-a-dochodcov-zadarmo/|vydavateľ=Úrad vlády SR|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-12-07|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref>) === Volebné obdobie 2016 – 2020 === [[Súbor:VENUES OF BRATISLAVA SUMMIT 16.September 2016 (29700046355).jpg|náhľad|Minister vnútra [[Robert Kaliňák]], predseda vlády [[Robert Fico]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] počas bratislavského samitu v septembri 2016 pri príležitosti [[Predsedníctvo Rady Európskej únie|predsedníctva]] Slovenska v [[Rada Európskej únie|Rade Európskej únie]].]] [[Súbor:President Trump Welcomes the Prime Minister of the Slovak Republic to the White House (32822949817).jpg|náhľad|Premiér [[Peter Pellegrini]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] na rokovaní s prezidentom [[USA]] [[Donald Trump|Donaldom Trumpom]] v [[Biely dom|Bielom dome]] v máji 2019.]] V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách]] získal SMER-SD 737 481 hlasov (28,28 %), čo predstavovalo pokles o približne 16 % a 400 tisíc hlasov oproti predošlým voľbám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parlamentné voľby 2016 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/vysledky | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Napriek tomu voľby strana vyhrala, získala 49 mandátov poslancov a predseda Robert Fico bol schopný zostavovať vládu. Po voľbách nakoniec SMER-SD zostavil koaličnú vládu so stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[MOST-HÍD]] a [[#SIEŤ]]. V novej vláde získal SMER-SD dominantné postavenie, mal 9 kresiel, pričom zvyšné strany spoločne len 6. Premiérom zostal Robert Fico, ministrom vnútra [[Robert Kaliňák]]. Podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu sa stal [[Peter Pellegrini]]. [[Peter Kažimír]] pôsobil ako minister financií, [[Peter Žiga]] ako minister hospodárstva, [[Ján Richter]] ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny a [[Marek Maďarič]] ako minister kultúry. SMER tiež nominoval dvoch nestraníkov – [[Miroslav Lajčák|Miroslava Lajčáka]] za ministra zahraničných vecí a [[Tomáš Drucker|Tomáša Druckera]] za ministra zdravotníctva. 1. septembra 2016 vládne strany po rozpade strany #SIEŤ podpísali novú koaličnú dohodu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Zaujíma vás text novej Koaličnej zmluvy? Tu je jej plné znenie | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/nrsr-a-vlada-profily/koalicna-dohoda-zmluva-smer-sns-most-hid/216320-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-10 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Po [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej]] vo februári 2018 a zverejnení posledného Kuciakovho článku o podvodoch talianskych podnikateľov pôsobiacich na východnom Slovensku, ktorí mali napojenie na [[Mafia|mafiánsku]] [[Zločinecká skupina|zločineckú skupinu]] [[’Ndrangheta]] a o väzbách jedného z nich na predstaviteľov strany SMER vypukli vo viacerých mestách demonštrácie, ktorých požiadavky postupne rástli. Rastúce napätie v spoločnosti a protesty viedli najprv k rezignácii ministrov kultúry a vnútra [[Marek Maďarič|Maďariča]] a [[Robert Kaliňák|Kaliňáka]], neskôr až k [[Vládna kríza|vládnej kríze]], ktorej vyvrcholením bolo podanie demisie [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretej vlády]] [[Robert Fico|Roberta Fica]] [[15. marec|15. marca]] [[2018]]. Následne došlo k miernym personálnym zmenám, [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|novú vládu]] opäť zostavil SMER-SD a na jej čele Fica nahradil [[Peter Pellegrini]].<ref name=":3">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, TREND.sk, SITA | odkaz na autora = | titul = Fico odovzdal demisiu, novú vládu zostaví Pellegrini | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/kiska-prijme-pellegriniho-ten-sa-spomina-ako-novy-premier.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V októbri 2018 stranu a koalíciu opustil bývalý minister kultúry Marek Maďarič, ostal pôsobiť v NR SR ako nezaradený.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = maho, TASR | odkaz na autora = | titul = Maďarič kvôli Dankovi končí v Smere, aj v koalícii. Odišiel už dávno, vyhlásil Fico | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/1831408-madaric-kvoli-dankovi-konci-v-smere-aj-v-koalicii-odisiel-uz-davno-vyhlasil-fico | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-10-25 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Od volieb 2016 si Smer stabilne držal preferencie okolo 25 až 28 percent. Zlom nastal po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a následnej rekonštrukcii vlády. Smer klesol na zhruba 20 percent a z tohto čísla sa mu preferencie nepodarilo zvýšiť ani do konca roku 2019.<ref name=":0" /> V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnych voľbách v novembri 2018]] SMER-SD skončil ako najsilnejšia strana. Získal 592 mandátov starostov (20,38 %) a 3 692 mandátov poslancov (17,88 %) a ďalšie stovky mandátov v koalíciách. Zaznamenal však porážky v krajských mestách, kde nezískal žiaden mandát. Robert Fico deklaroval napriek oslabeniu pozícií strany víťazstvo a pri tejto príležitosti obvinil opozíciu, že v skutočnosti neexistuje, keďže neuspela v regiónoch a za jediné reálne strany označil svojich koaličných partnerov ([[MOST-HÍD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) a [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref name=":6">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Chceli sme viac, ale stranícky Smer voľby vyhral, povedal Fico | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20958984/komunalne-volby-fico-potvrdilo-sa-ze-opozicia-neexistuje.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-11 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Do [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|prezidentských volieb v marci 2019]] strana nominovala vtedajšieho podpredsedu [[Európska komisia|Európskej komisie]], [[Maroš Šefčovič|Maroša Šefčoviča]]. Šefčovič bol dlho v prieskumoch verejnej mienky favoritom na víťazstvo. Po odstúpení [[Robert Mistrík|Roberta Mistríka]] v prospech [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]] však Šefčovičove šance klesli. V prvom kole volieb skončil na druhom mieste za Čaputovou so ziskom 400 379 hlasov (18,66 %). Pred druhým kolom si Šefčovič osvojil konzervatívnu rétoriku, avšak neuspel.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | titul = Šefčovič to doteraz hral len na priaznivcov Smeru, teraz je z neho už aj konzervatívec | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1402879/sefcovic-to-doteraz-hral-vylucne-na-priaznivcov-smeru-teraz-je-z-neho-uz-aj-konzervativec/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-07 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V druhom kole prehral s Čaputovou, keď získal 752 403 hlasov (41,59 %). Europoslanec [[Boris Zala]] v roku 2019 kritizoval rozkol v strane medzi dvoma krídlami, sociálnodemokratickým (reprezentovaným ním, súčasným predsedom vlády [[Peter Pellegrini|Petrom Pellegrinim]] či [[Monika Smolková|Monikou Smolkovou]], [[Monika Beňová|Monikou Beňovou]] a [[Branislav Ondruš|Branislavom Ondrušom]]) a nacionalistickým, reakčným a konzervatívnym krídlom (kam zaradil predsedu strany [[Robert Fico|Fica]], [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] či [[Ľuboš Blaha|Ľuboša Blahu]]). Línie premiéra Pellegriniho a predsedu Fica sa podľa neho v mnohom názorovo odlišujú a Fico stranu "fašizuje" pre možnú spoluprácu po voľbách v roku 2020 s [[ĽSNS]].<ref name=":2">{{Citácia periodika | priezvisko = Zala | meno = Boris | autor = | odkaz na autora = | titul = Výhonky fašizácie (na poľutovanie aj v Smere) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1462884/vyhonky-fasizacie-na-polutovanie-aj-v-smere/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-09 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|eurovoľbách v máji 2019]] utrpel SMER-SD prekvapivú porážku, keď získal iba 15,72 % (pokles o vyše 8 %) hlasov a prvý raz od roku 2004 neskončil ako najsilnejšia politická strana, keď ho predbehla koalícia [[Progresívne Slovensko|PS]]-[[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]]. SMER-SD získal v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] tri mandáty pre [[Monika Beňová|Moniku Beňovú]], [[Miroslav Číž|Miroslava Číža]] a [[Robert Hajšel|Roberta Hajšela]]. Strana predstavila kandidátnu listinu pre [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentné voľby vo februári 2020]] 27. novembra 2019.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidátka Smeru trošku omladla | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/534148-nazivo-smer-predstavuje-kandidatku/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-27 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Volebným lídrom sa stal premiér Pellegrini, z druhého miesta kandidoval predseda Fico, z tretieho ministerka vnútra [[Denisa Saková]]. 1. decembra 2019 predstavila strana nový vizuál volebnej kampane. Po dlhoročnom používaní ruže v logu SMER-SD zmenil logo na šípku v tvare písmena S a začal používať slogan "nový SMER – zodpovedná zmena". Podľa komentátorov deklaratórne volanie po zmene nekorešponduje so skutočnou politikou strany, zároveň naznačovali ústup predsedu Fica do úzadia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pataj | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Označenie „nový Smer“ je hanba | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1672261/oznacenie-novy-smer-je-hanba/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-02 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Behul | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = "#BezFica2020" | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://komentare.hnonline.sk/komentare-hn/2051724-bezfica2020 | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-03 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> === Volebné obdobie 2020 – 2023 === Strane sa v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách]] podarilo získať výsledok 18,29 %, čo bolo o 2 až 3 percentá viac, ako ukazovali posledné prieskumy, stále však ide o pokles o 10 % oproti predošlým voľbám. Strana v parlamente obsadila 38 kresiel. Predsedom poslaneckého klubu Fico, Pellegrini sa stal na základe povolebných vyjednávaní podpredsedom Národnej rady za opozíciu. V máji 2020 dvaja poslanci za SMER-SD, [[Ján Podmanický]] a [[Marián Kéry]] založili tzv. platformu hodnotovej politiky s poslancami zo strany [[KDŽP]], zvolenými na kandidátke [[ĽSNS]]. Kvôli tomuto ich ostro kritizoval Peter Pellegrini, naopak Robert Fico sa Podmanického zastal. Podmanický v máji 2020 opustil pre kritiku z vlastných radov stranu aj poslanecký klub Smeru. ==== Odchod Pellegriniho skupiny ==== Už v apríli 2020 podpredseda strany Peter Pellegrini oznámil, že má ambíciu kandidovať na post predsedu strany ako najpopulárnejší politik strany, ktorý získal vo voľbách o 170 000 viac hlasov než predseda.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini pripúšťa kandidatúru za predsedu Smeru|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME.sk|url=https://domov.sme.sk/c/22391573/pellegrini-smer-predseda-zmena.html|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-04-25|dátum prístupu=2020-04-25|ročník=|číslo=|strany=|meno=}}</ref> Robert Fico reagoval rázne s tým, že z postu nehodlá odstúpiť a chce naďalej ostať na čele strany. Pellegrini postupne začal v kritike predsedu a pomerov strany pritvrdzovať. Pellegrini kritizoval, že od konania volieb nezasadlo predsedníctvo strany a nebol známy dátum snemu. Pellegrini požadoval čo najskoršie konanie snemu, naopak Fico presadzoval, aby sa nominačný snem uskutočnil až na slávnostnom sneme v decembri.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Pellegrini vyzval Fica na odchod z čela Smeru | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/552613-nazivo-brifing-predsedu-smeru-roberta-fica/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-26 | dátum prístupu = 2020-06-15}}</ref> Na tlačovej besede v júni 2020 v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] Pellegrini oznámil, že rezignuje na post podpredsedu strany SMER-SD a v dohľadnej dobe stranu opustí. Načrtol tiež založenie novej strany, ktorá by podľa jeho slov mala byť [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]], odmietol však, že by bola [[Liberalizmus|liberálna]]. Fico v podobnom čase Pellegrinimu ponúkol už aj post predsedu strany za podmienky zachovania vlastného vplyvu v strane, Pellegrini jeho ponuku odmietol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Robert Fico ponúkol Petrovi Pellegrinimu post predsedu Smeru | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1925453/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-10 | dátum prístupu = 2020-06-15 }}</ref> V prvom prieskume agentúry FOCUS by novú Pellegriniho stranu volilo 21,4 % respondentov, zatiaľ čo pôvodný SMER-SD 9,7 %. Na tlačovej konferencii týždeň po oznámení Pellegriniho odchodu svoj odchod zo strany oznámilo ďalších 10 poslancov strany, medzi nimi podpredsedovia [[Peter Žiga]] a [[Richard Raši]], členka predsedníctva [[Denisa Saková]] či dlhoroční poslanci a členovia strany. Zároveň na tejto tlačovej konferencii spolu s Pellegrinim oznámili vznik novej sociálnodemokratickej strany, do ktorej vstupujú.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini ohlásil stranu, má zatiaľ 11 poslancov|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/1934489/pellegrini-ohlasil-stranu-ma-zatial-11-poslancov/?ref=tit1|issn=1336-720X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2020-06-15|ročník=|číslo=|strany=}}</ref> Politológ [[Grigorij Mesežnikov]] vyslovil predpoklad, že po odchode Pellegriniho skupiny sa SMER-SD môže posunúť viac doľava, do spektra radikálnej až komunistickej ľavice.<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Smer-SD sa po odchode Pellegriniho podľa politológa zmení na radikálnu až komunistickú ľavicu|url=https://www.webnoviny.sk/smer-sd-sa-odchodom-pellegriniho-meni-na-komunisticku-lavicu/|vydavateľ=Webnoviny|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-10|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Kritika zo strany európskych socialistov ==== Dňa [[4. júl]]a [[2006]] socialistická frakcia v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] odhlasovala návrh odporučiť [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov]] pozastaviť členstvo strane SMER – sociálna demokracia v nej (v PES) v dôsledku jej povolebnej spolupráce s nacionalistickou [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]], ktorej charakter sa podľa vyjadrenia predsedu strany [[Poul Nyrup Rasmussen|Poula Nyrupa Rasmussena]] a predsedu frakcie v parlamente [[Martin Schulz|Martina Schulza]], lídrov Strany európskych socialistov a Socialistickej frakcie v Európskom parlamente "nezlučuje so sociálno-demokratickými hodnotami vrátane rešpektovania práv menšín a demokracie". Členstvo bolo Smeru pozastavené 13. októbra 2006 na obdobie najmenej 10 mesiacov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Eurosocialisti: SNS nie je náš partner|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/c/2944609/eurosocialisti-sns-nie-je-nas-partner.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2006-10-13|dátum prístupu=2019-12-03}}</ref> Dňa [[14. február]]a [[2008]] predsedníctvo Strany európskych socialistov (PES) rozhodlo o návrate SMERu do strany, na základe záväzkov premiérovej strany a jej koaličných partnerov, že na Slovensku sa dodržiavajú práva národnostných menšín, ako aj ich status quo. Podľa slov Rasmussena, „vláda Slovenskej republiky pod vedením Roberta Fica dokázala svoj sociálnodemokratický charakter a preto si SMER zaslúži návrat do európskej politickej rodiny.“<ref>http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=2004{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[12. október|12. októbra]] [[2023]] rozhodlo vedenie Strany európskych socialistov o pozastavení plného členstva strany SMER – sociálna demokracia a aj asociovaného členstva strany [[HLAS – sociálna demokracia]]. Podľa vyjadrenia predsedníctva dôvodom bol „odklon strany SMER od hodnôt európskych socialistov“, „proruské postoje“ (konkrétne odmietnutie poskytnutia vojenskej pomoci Ukrajine) a tiež opätovné vytvorenie vlády so Slovenskou národnou stranou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Strana európskych socialistov pozastavila členstvo Smeru aj Hlasu | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/101624/strana-europskych-socialistov-pozastavila-clenstvo-smeru-aj-hlasu/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-12 | dátum prístupu = 2023-11-14 }}</ref> == Vedenie strany == === Predsedovia strany SMER – SD === {| class="wikitable" !# !Meno !Od !Do |- |1. |[[Robert Fico]] |11.12.1999 |súčasnosť |} == Volebné výsledky a preferencie == === Národná rada Slovenskej republiky === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Rok !Líder !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002|2002]] | rowspan="6" |[[Robert Fico]] |387,100 |13,46 |{{Infobox politická strana/mandáty|25|150|hex=#ee3a43}} |3. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|2006]] |671,185 |{{Rast}}29,14 |{{Infobox politická strana/mandáty|50|150|hex=#ee3a43}} |{{Rast}}1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|Koalícia - Fico I.]] |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|2010]] |880,111 |{{Rast}}34,80 |{{Infobox politická strana/mandáty|62|150|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|2012]] |1,134,280 |{{Rast}}44,42 |{{Infobox politická strana/mandáty|83|150|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|Vláda - Fico II.]] |- | rowspan="2" |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|2016]] | rowspan="2" |737,481 | rowspan="2" |{{Pokles}}28,28 | rowspan="2" |{{Infobox politická strana/mandáty|49|150|hex=#ee3a43}} | rowspan="2" |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|Koalícia - Fico III.]] (2016 - 2018) |- | style="background:#e6ffd9" | [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|Koalícia - Pellegrini]] (2018 - 2020) |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|2020]] |[[Peter Pellegrini]] |527,172 |{{Pokles}}18,29 |{{Infobox politická strana/mandáty|38|150|hex=#ee3a43}} | {{Pokles}}2. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] |[[Robert Fico]] |681,017 |{{Rast}}22,95 |{{Infobox politická strana/mandáty|42|150|hex=#ee3a43}} | {{Rast}}1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Koalícia - Fico IV.]] |} === Mapy volebných výsledkov === <gallery> Súbor:Results Slovak parliament elections 2010 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2010 Súbor:Results Slovak parliament elections 2012 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012 Súbor:Results Slovak parliament elections 2016 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016 Súbor:2020 nrsr smer.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 Súbor:Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy SMER-SD.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023 </gallery> === Európsky parlament === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Rok !Líder(-ka) !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|2004]] |[[Monika Beňová]] |118,535 |16,90 |{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 3. | rowspan="4" style="background:#e6ffd9" | Účasť vo frakcii [[Progresívna aliancia socialistov a demokratov|S&D]] |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|2009]] |[[Boris Zala]] |264,722 |{{Rast}}32,02 |{{Infobox politická strana/mandáty|5|13|hex=#ee3a43}} |{{Rast}}1. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|2014]] |[[Maroš Šefčovič]] |135,089 |{{Pokles}}24,10 |{{Infobox politická strana/mandáty|4|13|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019]] | rowspan="2" |[[Monika Beňová]] |154,996 |{{Pokles}}15,72 |{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}} |{{Pokles}}2. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|2024]] |365,794 |{{Rast}}24,76 |{{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 2. | style="background:#ffd9d9" | Neúčasť vo frakcii |} === Voľba prezidenta Slovenskej republiky === {| class=wikitable style=text-align:center ! rowspan="2" |Rok ! rowspan="2" |Kandidát ! colspan="3" |Prvé kolo ! colspan="3" |Druhé kolo |- !Hlasy !% !Poradie !Hlasy !% !Výsledok |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2004|2004]] | rowspan="2" |[[Ivan Gašparovič]]{{#tag:ref|kandidát strany [[REPUBLIKA|HZD]] podporovaný stranou|group=pozn}} |442,564 |22,28 |2. |1,079,592 |59,91 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|2009]] |876,061 |46,71 |1. |1,234,787 |55,53 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|2014]] |[[Robert Fico]] |531,919 |28,01 |1. |893,841 |40.61 | style="background:#ffd9d9" | Nezvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]] |[[Maroš Šefčovič]]{{#tag:ref|nezávislý kandidát podporovaný stranou|group=pozn}} |400,379 |18,66 |2. |752,403 |41,59 | style="background:#ffd9d9" | Nezvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] |[[Peter Pellegrini]]{{#tag:ref|kandidát strany [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] podporovaný stranou|group=pozn}} |834,718 |37,02 |2. |1,409,255 |53,12 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry FOCUS === {{#chart:SMER Opinion polls FOCUS.chart}} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO === {{#chart:SMER_Opinion_polls_AKO.chart}} === Volebné preferencie strany v percentách podľa SUSR (historické dáta) === {{#chart:SMER Opinion polls SUSR.chart}} == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Kandidačná listina SMERu pre voľby do NR SR v roku 2006]] * [[:Kategória:Politici Smeru|Politici Smeru]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=SMER-SD}} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}} * [http://www.strana-smer.sk/ oficiálna stránka strany] * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153097 SMER v registri strán MV SR] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:SMER – sociálna demokracia| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Sociálnodemokratické strany]] hqpjmuc1px5r5hhdszs2iq5exdrteh1 8211306 8211301 2026-05-09T19:39:30Z ~2026-28127-47 294360 Úprava nepresných údajov 8211306 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.158948|17.171229|format=dms|display=title}} {{Infobox Politická strana | Názov = SMER – slovenská sociálna demokracia | Logo strany = Direction – Slovak Social Democracy̜̞ logo 2021.png | Skratka = SMER – SD | Založenie = [[8. november]] [[1999]] | Rozpustenie = | Predseda = [[Robert Fico]] | Podpredsedovia = [[Ľuboš Blaha]] <br> [[Juraj Blanár]] <br> [[Erik Kaliňák]] <br> [[Ladislav Kamenický]] <br> [[Richard Takáč]] | Najviac poslancov = 83 <small>''(NR SR 2012)''</small> <br> 5 <small>''(EP 2009)''</small> | Poslancov = {{Infobox politická strana/mandáty|41|150|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])}} <br/> {{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Európsky parlament|EP]])}} | Volebný výsledok = {{Rast}} 22,95 %<br />[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|Voľby do NR SR 2023]] <br />{{rast}} 24,76 %<br />[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Voľby do EP 2024]] | Ideológie = [[ľavicový populizmus]]<ref name = populismstudies>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lordkipanidze | meno = Mariam | priezvisko2 = Albrecht | meno2 = Héloïse | autor = | odkaz na autora = | titul = Report on Panel #1 / Mapping European Populism: Populist Authoritarian Tendencies in Central and Eastern Europe, and Challenges to the EU | url = https://www.populismstudies.org/report-on-panel-1-mapping-european-populism-populist-authoritarian-tendencies-in-central-and-eastern-europe-and-challenges-to-the-eu/ | vydavateľ = European Center for Populism Studies | dátum vydania = 2022-04-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name = cw>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Direction – Slovak Social Democracy party (Smer-SD) | url = https://www.cleanenergywire.org/experts/direction-slovak-social-democracy-party-smer-sd | vydavateľ = cleanenergywire.org | dátum vydania = 2021-06-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name = politico>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Busquets | meno = Arnau | autor = | odkaz na autora = | titul = POLITICO Poll of Polls — Slovakian polls, trends and election news for Slovakia – POLITICO | url = https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20230724144155/https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2022-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | dátum archivácie = 2023-07-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> <br /> [[ľavicový nacionalizmus]]<ref>{{cite web|url=http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|title=Great Expectations: Slovak Nationalist initiatives in the light of Communal Elections 2014|last=Želinský|first=Dominik|publisher=CEE Idenitity - National Identities|website=ceeidentity.eu|accessdate=2021-10-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210121123004/http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|archivedate=2021-01-21}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.tyzden.sk/casopis/33560/vedenie-smeru-uz-treba-vymenit/|title = Boris Zala: Vedenie Smeru už treba vymeniť|date = 24 July 2016}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://dennikn.sk/blog/396538/preco-smer-pravicova-az-krajnepravicova-strana/|title=Prečo je Smer pravicová až krajnepravicová strana|date=6 March 2016}}</ref><br/>[[národný populizmus]]<ref>{{Cite document| publisher = Západočeská univerzita v Plzni| last = Bradová| first = Klára| title = Národní populismus Roberta Fica| location = Plzeň| accessdate = 2021-07-11| date = 2015| url = http://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210712152249/https://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486 |date=2021-07-12 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|title=Populizmus HZDS a SMER|last=Chamulová|first=Barbora|date=2009|website=old.bisla.sk|accessdate=2016-06-22|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160804235116/http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|archivedate=2016-08-04}}</ref><ref>{{Cite book| publisher = IVO| isbn = 978-80-89345-12-0| last1 = Gyárfášová | first1 = Oľga | authorlink1 = Oľga Gyárfášová | last2 = Mesežnikov | first2 = Grigorij | authorlink2 = Grigorij Mesežnikov | title = Národný populizmus na Slovensku| location = Bratislava| date = 2008}}</ref><br/>[[sociálny konzervativizmus]]<ref name = cw/><ref>{{cite journal |last=Sekerák |first=Marián |title=Towards conservatism? Party politics in Slovakia at the end of the 2010s |journal=European View |date=October 2019 |volume=18 |issue=2 |pages=233–241 |doi=10.1177/1781685819883965 |doi-access=free}}</ref><ref>{{cite web|url=https://dennikn.sk/2385528/fico-hovori-o-lgbti-ludoch-coraz-vulgarnejsie-jeho-statna-tajomnicka-pritom-podporila-pride/?ref=tema|title=Fico hovorí o LGBTI ľuďoch čoraz vulgárnejšie, jeho štátna tajomníčka pritom podporila Pride|date=11 May 2021|publisher=Denník N|language=Slovak|website=dennikn.sk}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.aktuality.sk/clanok/248047/komentar-za-to-nase-manzelstvo/|title=Komentár: Za to naše manželstvo|date=26 February 2014|publisher=Aktuality|website=aktuality.sk|language=Slovak}}{{Cite web|url=https://www.noviny.sk/politika/441187-spor-medzi-premierom-a-sefom-eurovyboru-blaha-tvrdi-ze-nie-vsetko-co-napise-treba-brat-vazne|title = Spor medzi premiérom a šéfom eurovýboru. Blaha tvrdí, že nie všetko, čo napíše, treba brať vážne}}</ref><ref>{{cite book|last=Dangerfield|first=Martin|date=2013|chapter=Czech Republic, Hungary and Slovakia|title=National Perspectives on Russia: European Foreign Policy in the Making?|editor1-last=David|editor1-first=Maxine|editor2-last=Gower|editor2-first=Jackie|editor3-last=Haukkala|editor3-first=Hiski|page=[https://books.google.com/books?hl=en&lr=&id=PFv9Ofn-myoC&pg=PA181 181]|publisher=[[Routledge]]|isbn=978-1-135-04967-6}}</ref><br>[[sociálna demokracia]]<ref>{{cite web|url=http://www.parties-and-elections.eu/slovakia.html|title=Slovakia|website=Parties and Elections in Europe|first=Wolfram|last=Nordsieck|access-date=4 March 2020|year=2020}}</ref><br> [[rusofilstvo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yar | meno = Lucia | titul = Fico je za proruskú propagandu na ukrajinskom čiernom zozname | periodikum = euractiv.sk | url = https://euractiv.sk/section/vychodna-politika/news/fico-je-za-prorusku-propagandu-na-ukrajinskom-ciernom-zozname/ | dátum vydania = 2022-07-26 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Ficova ukrajinská karta se líbí ruské propagandě. Expremiér přiostřuje - Seznam Zprávy | periodikum = Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-stredni-evropa-ficova-ukrajinska-karta-se-libi-ruske-propagande-expremier-priostruje-221366 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | titul = Fico oslávil SNP s veľvyslancami Ruska a Bieloruska, Korčok posiela protest za ruské zasahovanie do slovenskej politiky | periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2988439/fico-oslavil-snp-s-velvyslancami-ruska-a-bieloruska-korcok-posiela-protest-za-ruske-zasahovanie-do-slovenskej-politiky/ | dátum vydania = 2022-08-29 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Fico je otevřeně proruský. Pokud sestaví příští vládu, demokracie bude v ohrožení, varuje politoložka | periodikum = iROZHLAS | odkaz na periodikum = iROZHLAS | vydavateľ = Český rozhlas | odkaz na vydavateľa = Český rozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/sona-szomolanyi-rozhovor-slovensko-robert-fico-igor-matovic-meciar-sulik_2302191100_jgr | dátum vydania = 2023-02-19 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Porovnali sme programy Smeru a Hlasu, líšia sa | periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/3576150/ | dátum vydania = 2023-09-19 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Aktuality.sk | titul = Predstavitelia Smeru chodia na večere s ruskými agentmi, hovorí Jaroslav Naď. Ich prepojenie na Kremeľ je jasné (rozhovor) | periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RPz8Kh4/predstavitelia-smeru-chodia-na-vecere-s-ruskymi-agentmi-hovori-jaroslav-nad-ich-prepojenie-na-kremel-je-jasne-rozhovor/ | dátum vydania = 2023-06-05 | jazyk = sk | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref> [[antimigračná politika]]<ref name = Pravda>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smer vyzval vládu, aby pre migráciu zatvorila hranice s Maďarskom. Podľa premiéra by to nebolo efektívne | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/681247-smer-vyzval-vladu-aby-pre-migraciu-zatvorila-hranice-s-madarskom/ | vydavateľ = Pravda | dátum vydania = 2023-09-13 | dátum aktualizácie = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = sk }}</ref> | Iné3 názov = Počet členov | Iné3 = {{rast}} 13 540 <small>(31.12.2024)</small><ref name="vs2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2024/VS24r_SMER.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Mládežnícka = [[Mladí sociálni demokrati]] | Skupina EP = | Európska strana = | Medzinárodné = [[Socialistická internacionála]] | Materská strana = | Sídlo = Súmračná 25 <br /> 821 02 Bratislava | Noviny = Robíme pre ľudí <ref>http://strana-smer.sk/noviny-smeru-sd</ref> | Farby = {{legenda|#CD0000|[[červená]]}} | Web = [http://www.strana-smer.sk/ www.strana-smer.sk] |Politické spektrum = [[stredoľavica]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hagemann | meno = Christian | odkaz na autora = | titul = EU Funds in the New Member States: Party Politicization, Administrative Capacities, and Absorption Problems after Accession | vydanie = | vydavateľ = Palgrave Macmillan | miesto = London | rok = 2019 | isbn = 978-3-030-02091-0 | doi = https://doi.org/10.1007/978-3-030-02092-7 | kapitola = | strany = 149 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cunningham | meno = Benjamin | autor = | odkaz na autora = | titul = 5 takeaways from Slovakia’s election | url = https://www.politico.eu/article/slovakia-fico-asylum-migrants-elections-nazi-nationalists/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2016-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-03 | miesto = | jazyk = en }}</ref> až [[ľavica (politika)|ľavica]]<ref name="Nordea trade">{{cite book|author=Nordea|chapter=The political framework of Slovakia|title=Politický rámec Slovenska|url=https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200703093003/https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context |date=2020-07-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mrvová | meno = Iva | autor = | odkaz na autora = | titul = Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Progresívne Slovensko | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/594313/aka-je-lavica-na-slovensku-od-exkomunistov-po-fica-a-progresivne-slovensko/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-04 | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> }} {{Politika na Slovensku}} [[Súbor:Súmračná 25.jpg|náhľad|Sídlo na Súmračnej 25 v Bratislave]] '''Zver-,sd– o'''skratka '''SMER – SD''',z uvádzané aj ''SMER – SSD'', je [[ľavicový populizmus|ľavicov]],<ref name = populismstudies/><ref name = cw/><ref name = politico/> formálne [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]] [[politická strana]] pôsobiaca na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky]] bolaaregistrovaná dňa [[8. november|8. novembra]] [[1999]]. Strana sa v prvých rokoch existencie profilovala ako strana [[Tretia cesta|tretej cesty]], neskôr pozmenila orientáciu na ľavicu a sociálnu demokraciu a stala sa dominantným prvkom na ľavicovej časti slovenského politického spektra.<ref name="smeronas2019">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Strana sa profiluje ako [[Pro-europanizmus|pro-európska]] a podporuje členstvo Slovenska v [[Európska únia|Európskej únii]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], pričom iba kritizuje ich fungovanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stanovisko strany SMER - SD k aktuálnej situácii na Ukrajine | url = https://www.strana-smer.sk/aktuality/videa/post/stanovisko-strany-smer-sd-k-aktualnej-situacii-na-ukrajine | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}</ref> Napriek deklarovanému [[Stredoľavica|ľavicovému]] zameraniu zastáva v sociálnych otázkach [[Sociálny konzervativizmus|konzervatívne]] postoje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktuality | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}</ref> SMER-SD vládol na Slovensku s výnimkou 20-mesačnej prestávky [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vlády Ivety Radičovej]] v rôznych koaličných kombináciách od roku 2006 do roku 2020. Úplne dojebal slovenskoVo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|voľbách v roku 2012]] sa podarilo Smeru získať historicky najväčšiu podporu voličov (44,41 %, 83 mandátov), čo mu umožnilo zostaviť jednofarebnú vládu prvýkrát od roku 1989. Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v roku 2016]] strana prepadla na 28,28 % a vytvorila vládnu koalíciu so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a stranami [[MOST – HÍD|MOST-HÍD]] a [[SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA|#SIEŤ]] (len do 1. septembra 2016). Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách vo februári 2020]] bola strana s 38 poslaneckými kreslami v NR SR 2. najsilnejšou stranou a politickým subjektom v krajine. Zvolili ju všetci sprostý dôchodcovia po zavedení 13. dôchodku. Strana zaznamenala pokles aj na komunálnej úrovni, avšak stále má najviac mandátov starostov (592) a poslancov zastupiteľstiev (3 692) zo všetkých strán. Predsedom strany je od vzniku [[Robert Fico]]. == Vedenie strany == Strana SMER-SD má štyri ústredné orgány: Snem, Predsedníctvo strany, Ústrednú revíznu komisiu a rozhodcovskú komisiu.<ref name="stanovy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = Stanovy SMER-SD | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/stanovy | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Najvyšším orgánom strany SMER-SD je Snem, ktorý zvoláva Predsedníctvo strany najmenej raz za dva roky. Medzi jednotlivými snemami je najvyšším orgánom Predsedníctvo, ktoré má najviac 15 členov.<ref name="stanovy"/> Členmi Predsedníctva sú vždy predseda, podpredsedovia a generálny manažér, ktorí sú členmi Predsedníctva z titulu výkonu svojej funkcie. Ostatných členov Predsedníctva volí a odvoláva snem strany.<ref name="stanovy"/> Predsedníctvo strany malo v júli 2020 24 členov a nasledujúce zloženie:<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Dennik N|odkaz na autora=|titul=Fico zostáva predsedom, Smer chce mať rustikálny. Sekundovať mu bude mladý Kaliňák, Blaha či rapujúci poslanec Takáč|url=https://dennikn.sk/1972879/fico-zostava-predsedom-smer-chce-mat-rustikalny-sekundovat-mu-bude-mlady-kalinak-blaha-ci-rapujuci-poslanec-takac/?ref=tit|vydavateľ=dennikn.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-7-18|miesto=|jazyk=}}</ref><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/predstavitelia/predsednictvo-strany | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| | valign=top | * [[Robert Fico]], predseda * [[Ľuboš Blaha]], podpredseda * [[Juraj Blanár]], podpredseda * [[Erik Kaliňák]], podpredseda * [[Ladislav Kamenický]], podpredseda * [[Richard Takáč]], podpredseda * [[Marián Saloň]], generálny manažér * [[Jaroslav Baška]], člen * [[Miroslav Číž]], člen * [[Emil Ďurovčík]], člen * [[Martin Glváč]], člen * [[Augustín Hambálek]], člen | valign=top | * [[Dušan Jarjabek]], člen * [[Jozef Ježík]], člen * [[Robert Kaliňák]], člen * [[Daniel Karas]], člen * [[Marián Kéry]], člen * [[Ján Kvorka]], člen * [[Igor Melicher]], člen * [[Martin Nemky]], člen * [[Ľubomír Petrák]], člen * [[František Petro]], člen * [[Peter Šuca]], člen * [[Jana Vaľová]], člen |} == História == === Staršie názvy strany === '''SMER''' (1999 – 2003) '''SMER (tretia cesta)''' (2003 – 2005) [[Súbor:SMER – socialna demokracia Logo.svg|náhľad|pôvodné logo (do 2020)]] === Založenie strany SMER === Po voľbách v roku [[1998]] vznikala široká koalícia strán [[Slovenská demokratická koalícia|SDK]], [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Strana maďarskej koalície|SMK]] a [[Strana občianskeho porozumenia|SOP]]. [[Robert Fico]] ako podpredseda SDĽ však začal vystupovať proti koalícii s SMK, tvrdiac, že sa strana pokúša otvárať tzv. [[Benešove dekréty]]. Neskôr v roku [[1998]] sa dostal do sporu s vlastnou stranou SDĽ. SDĽ vytvorila spolu so Slovenskou demokratickou koalíciou a Stranou maďarskej koalície koaličnú vládu. Robert Fico bol v tom čase najpopulárnejším politikom strany a získal vo voľbách najviac preferenčných hlasov z politikov SDĽ. Podľa názoru politických analytikov Robert Fico očakával, že strana ocení jeho význam a rátal s menovaním za ministra vlády alebo generálneho prokurátora (nespĺňal však vekovú hranicu, ktorá by mu umožnila tento post zastávať). Robert Fico sa rozhodol z SDĽ a koalície odísť a v decembri [[1999]] a založil novú politickú stranu s názvom SMER. Podľa oficiálneho stanoviska strany SMER, Robert Fico ''"vyvodil svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej Strany demokratickej ľavice a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala tzv. vláda zmeny".{{bez citácie}}'' Strana SMER sa hneď po svojom založení snažila pôsobiť ako alternatíva tak voči vtedajšej vládnej koalícii, ako aj opozícii. Ešte v tom istom volebnom období (1998 – 2002) prijala do svojho názvu prívlastok ''"tretia cesta"''. Podľa tvrdenia predstaviteľov strany sa tým zadefinovala ako ''"strana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu typu britskej Labour Party, alebo nemeckej SPD"''.<ref>http://www.aktuality.sk/clanok/149441/robert-fico/</ref> Sám Fico vyhlásil, že „nie je dôležité, či je mačka biela alebo čierna, ale či chytá myši“, citujúc generálneho tajomníka [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]], [[Teng Siao-pching]]a. S odstupom času sa ukázal krok Roberta Fica ako veľmi dobrý a predvídavý. Preferencie SMERu postupne rástli, naopak preferencie SDĽ klesali. Nakoniec sa vládna strana SDĽ nedostala v najbližších voľbách do parlamentu a k [[1. január]]u [[2005]] zanikla, keď bola pohltená práve SMERom. === Volebné obdobie 2002 – 2006 === Po voľbách v septembri [[2002]] sa SMER so ziskom 13,6 % voličských hlasov stal treťou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku za [[HZDS]] a [[SDKÚ]] a obsadil 25 poslaneckých kresiel v NR SR. Tento výsledok možno považovať pre stranu, ktorá sa iba prvýkrát zúčastnila na voľbách, za veľký úspech. Napriek tomu bol pre SMER sklamaním, pretože prieskumy verejnej mienky dlhodobo predpovedali pre stranu oveľa lepší výsledok. Strane sa po voľbách nepodarilo dostať do vlády, a tak zostala v opozícii a vlastne počas celého volebného obdobia súperila s HZDS o vedúce postavenie v opozícii. V súperení o slovenského opozičného voliča však slávila úspech. V prieskumoch verejnej mienky predstihla dovtedy dlhodobo najpopulárnejšiu stranu HZDS a od roku 2004 si udržiavala stabilne prvé miesto s preferenciami oscilujúcimi tesne pod 30 %, kým preferencie druhej strany v poradí, HZDS, oscilovali okolo 15 %. ==== Poslanecký klub SMERu v NR SR ==== Poslanci SMERu zvolení vo voľbách v roku 2002: {{Stĺpce|2| # [[Edita Angyalová]] # [[Jaroslav Baška]] # [[Monika Beňová]] # [[Juraj Blanár]] # [[Jozef Buček]] # [[Jozef Burian]] # [[Dušan Čaplovič]] # [[Miroslav Číž]] # [[Igor Federič]] # [[Robert Fico]] # [[Darina Gabániová]] # [[Bohumil Hanzel]] # [[Miroslav Chovanec]] # [[Robert Kaliňák]] # [[Maroš Kondrót]] # [[Jana Laššáková]] # [[Róbert Madej]] # [[Dušan Muňko]] # [[Milan Murgaš]] # [[Pavol Paška]] # [[Igor Šulaj]] # [[Ivan Varga]] # [[Ľubomír Vážny]] # [[Boris Zala]] # [[Renáta Zmajkovičová]] }} V roku [[2004]] sa stal poslancom namiesto [[Monika Beňová|Moniky Beňovej]], ktorá bola zvolená za poslankyňu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], náhradník [[Peter Oremus (politik)|Peter Oremus]]. Po jeho úmrtí v roku [[2006]] ho nahradil [[Marián Záhumenský]]. V máji [[2005]] posilnili poslanecký klub SMERu [[Dušan Jarjabek]], bývalý člen [[ĽS-HZDS]] a [[Vojtech Tkáč]], takisto bývalý člen HZDS a neskôr [[Ľudová únia|Ľudovej únie]]. Poslanecký klub SMERu sa tak stal najsilnejším poslaneckým klubom v parlamente a jediným, ktorému sa počet členov počas volebného obdobia zvýšil. ==== Integrácia ľavicových strán ==== V roku [[2004]] sa Robertovi Ficovi podarilo uskutočniť projekt zjednotenia ľavicových strán. Tri ľavicové strany s dlhodobo zanedbateľnými volebnými preferenciami a to [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|Sociálnodemokratická alternatíva]] (vznikla roku 2002 odštiepením z SDĽ) a [[Sociálnodemokratická strana Slovenska]] (pôsobila už od čias tesne po Nežnej revolúcii, ale stále so zanedbateľným politickým vplyvom) uznali, že nemajú šancu na prežitie na slovenskej politickej scéne a súhlasili s integráciou so Smerom. Integráciu schválili snemy jednotlivých strán na jeseň roku 2004. Dňa [[4. decembra]] [[2004]] na 10. zjazde SDĽ v Banskej Bystrici po tom, čo mala schránková firma uhradiť záväzky SDĽ<ref name=":02">TÓDOVÁ Monika: Košice zaplatia milióny firme, ktorá kedysi pomohla SDĽ, sme.sk, 28. jún 2013, [cit 2016-02-04], [http://domov.sme.sk/c/6852757/kosice-zaplatia-miliony-firme-ktora-kedysi-pomohla-sdl.html Dostupné online]</ref> bol schválený zánik strany zlúčením so Smerom od 31. decembra 2004.<ref name="peterweissmyslienky">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Krno|meno=Martin|odkaz na autora=|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=http://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-02-03|vydavateľ=Perex|miesto=|jazyk=}}</ref> SDSS, SDA a ďalšie malé ľavicovo-centristické strany sa so Smerom zlúčili už predtým<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Pravda.sk|jazyk=sk-SK}}</ref>. Smer sa stal prakticky zo dňa na deň najbohatšou politickou stranou na Slovensku. Majetky Smeru a SDĽ podľa výročných správ z roku 2003 prevyšovali 70 miliónov korún. SDĽ mala vtedy majetok 48,5 milióna (dvakrát viac ako Smer). Ústredným tajomníkom SDĽ bol vtedy [[Ján Richter]]. Podľa [[Peter Bárdy|Petra Bárdyho]] [[Ľubomír Petrák]] je muž, ktorý „odovzdal“ do rúk Roberta Fica SDĽ a aj preto doteraz Richter a Petrák pôsobia ako politici SMERu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bárdy|meno=Peter|titul=Komentár Petra Bárdyho: Muž, ktorý Ficovi priniesol zlaté prasa|url=https://www.aktuality.sk/clanok/652185/komentar-petra-bardyho-muz-ktory-ficovi-priniesol-zlate-prasa/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=aktuality.sk|jazyk=sk}}</ref> Od 1. januára [[2005]] SDĽ, SDA a SDSS zanikli a SMER zmenil názov na SMER – sociálna demokracia. Najvýznamnejší politický zisk pre SMER z tejto integrácie nebol ani tak v zisku nových voličov, ale skôr v zisku značky sociálnej demokracie a medzinárodného zakotvenia v Socialistickej internacionále i [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov (PES)]]. === Volebné obdobie 2006 – 2010 === Po parlamentných voľbách strana SMER-SD výrazne zvíťazila s 29,14 % voličských hlasov. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (443 230) nasledovaný Robertom Kaliňákom (299 253) a Dušanom Čaplovičom (110 702). SMER-SD získal 50 zo 150 poslaneckých kresiel a ako víťaz volieb i právo [[predseda Národnej rady SR|predsedať Národnej rade SR]]. Za predsedu bol zvolený na ustanovujúcej schôdzi [[Pavol Paška]], ktorý získal 98 zo 148 hlasov prítomných poslancov. Ďalšie parlamentné funkcie zastávané členmi strany boli: podpredseda NR SR – [[Miroslav Číž]], ktorý bol zároveň aj predsedom poslaneckého klubu SMER-SD, predseda Ústavnoprávneho výboru – [[Mojmír Mamojka]] a predseda Mandátového a imunitného výboru – [[Renáta Zmajkovičová]]. Z ďalších 16 tzv. fakultatívnych výborov členovia SMERu predsedali štyrom, a to výboru pre financie, rozpočet a menu ([[Jozef Burian]]), výboru pre hospodársku politiku ([[Maroš Kondrót]]), zahraničnému výboru ([[Boris Zala]], od 27.6.2009 [[Juraj Horváth (1965)|Juraj Horváth]], pretože Zala bol zvolený za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]) a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ ([[Jana Laššáková]]). Strana sa správala stabilne, počas volebného obdobia ako jedinú parlamentnú stranu ani klub neopustil žiadny poslanec, na rozdiel od všetkých ostatných parlamentných strán. Spolu s koaličnými stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a ĽS-HZDS tvorili nadpolovičnú väčšinu v NR SR, s celkovo 85 poslancami, s ktorými neskôr spoločne hlasovali aj nezávislý poslanec, odídenec z klubu ĽS-HZDS, [[Tibor Mikuš]] a [[Anton Korba]], odídenec z SNS. Strana SMER-SD bola počas celého volebného obdobia najpopulárnejšou stranou, čo sa týka podpory v prieskumoch. Volebné preferencie jej oscilovali okolo 40 %. Podľa prieskumu verejnej mienky Štatistického úradu SR by SMER-SD v mesiacoch júl 2008 a január 2009 získal parlamentnú väčšinu (76 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády. Strana SMER-SD dňa 4. júla 2006 podpísala koaličnú zmluvu, na základe ktorej zostavila [[vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|vládnu koalíciu]] so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a [[ĽS-HZDS|Ľudovou stranou Hnutie za demokratické Slovensko]] a začala napĺňať svoj sociálny program. Predsedom vlády sa stal [[Robert Fico]]. Celkovo mala strana 11 zo 16 členov vlády, z nich aj dvoch podpredsedov vlády – [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] a [[Dušan Čaplovič|Dušana Čaploviča]], podpredsedu pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Získlala ministerstvá hospodárstva, financií, dopravy, pôšt a telekomunikácií, vnútra, obrany, zahraničných vecí, práce, sociálnych vecí a rodiny, kultúry a zdravotníctva; od 28. augusta 2009 bol členom Smeru-SD aj minister životného prostredia – stalo sa tak po prvýkrát na politickej scéne SR, žeby aj napriek dohode v koaličnej zmluve predseda vlády odobral koaličnej strane ministerstvo (koaličná zmluva nemá právnu silu výhradne rozdeliť ministerstvá medzi jednotlivé strany, čiže konanie predsedu vlády nebolo protiprávne, predseda vlády konal na základe jeho ústavného práva vymenúvať a odvolávať členov vlády SR podľa čl. 111 [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavy SR]]). V roku 2009 strana vyhrala aj ďalšie volebné súboje: * Spoločný kandidát SMERu-SD a SNS na prezidenta SR [[Ivan Gašparovič]] vyhral obidve kolá [[voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|volieb]] a opätovne sa stal [[prezident SR|prezidentom SR]]. * V júni 2009 strana získala 32,01 % hlasov a 5 mandátov v [[voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|druhých voľbách do Európskeho parlamentu]] na Slovensku (poslancami sa stali Monika Flašíková-Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová). * Vo [[voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2009|voľbách do VÚC]] v novembri 2009 kandidáti SMER-SD získali funkciu predsedu všetkých samosprávnych krajov okrem Bratislavy, t. j. v Trenčíne ([[Pavol Sedláček]]), Nitre ([[Milan Belica]] v koalícií s SDKÚ-DS a KDH), Žiline ([[Juraj Blanár]]), Banskej Bystrici ([[Vladimír Maňka]]), Prešove ([[Peter Chudík]]), Košiciach ([[Zdenko Trebuľa]]) a v Trnave, kde SMER podporoval nezávislého kandidáta [[Tibor Mikuš|Tibora Mikuša]], pričom kandidáti v Žiline, Nitre a Trnave získali nadpolovičnú väčšinu hlasov už v prvom kole volieb. === Volebné obdobie 2010 – 2012 === {{Výhonok-časť}} Strana vyhrala [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|parlamentné voľby v roku 2010]] s vysokým náskokom, keď získala 880 111 hlasov (34,79 %), čo bolo viac ako získala vo voľbách druhá ([[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]) a tretia strana ([[Sloboda a Solidarita|SaS]]) dokopy, a znamenalo zisk 62 mandátov v parlamente. Strana však nebola schopná zostaviť koalíciu a preto zotrvala v opozícii. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (569 921) nasledovaný Robertom Kaliňákom (395 088) a Dušanom Čaplovičom (224 332). Nad 100-tisíc preferenčných hlasov získali aj Marek Maďarič (122 835) s Jánom Počiatkom (111 180). Členovia strany zastávali vo volebnom období 2010-2012 nasledovné parlamentné funkcie: podpredseda NR SR – [[Robert Fico]], a predsedovia 8 výborov NR SR: Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií [[Renáta Zmajkovičová]], pre verejnú správu a regionálny rozvoj [[Igor Choma]], pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport [[Dušan Čaplovič]], pre kultúru a médiá [[Dušan Jarjabek]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Národný bezpečnostný úrad|NBÚ]] [[Marián Saloň]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Slovenská informačná služba|SIS]] [[Robert Kaliňák]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva [[Peter Žiga]] a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ [[Jana Laššáková]]. Podľa prieskumu verejnej mienky agentúry Focus by SMER-SD v mesiaci máj 2011 získal parlamentnú väčšinu (80 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády. === Volebné obdobie 2012 - 2016 === {{Výhonok-časť}} Na vrchole svojich síl sa Smer ocitol v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|predčasných voľbách 2012]]. Až 44,41 percenta voličov zabezpečilo Smeru 83 poslaneckých mandátov, strana tak nepotrebovala koaličného partnera a nasledujúce štyri roky vládla sama.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Filová|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Vzostupy a pády Smeru|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/535279-vzostupy-a-pady-smeru/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2019-12-07|dátum prístupu=2019-12-07}}</ref> Politický analytik [[Ján Baránek]] doplnil, že Smer je v histórii Slovenska asi najdlhšie pôsobiaca strana, ktorá je zatiaľ ešte stále aj najsilnejšou. „Je aj jednou z najstabilnejších strán. Ani personálne otrasy, personálne zmeny, ktorými prešla, ju zásadnejšie neoslabili,“ dodal s tým, že práve stabilita patrí medzi pozitíva tejto strany. „Medzi ne treba spomenúť aj sociálne opatrenia, ako napríklad vlaky zadarmo."<ref name=":0" /> (Spustené 17. novembra 2014 ako súčasť balíčka 15 opatrení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Vybavené - od 17. novembra sú vlaky pre študentov a dôchodcov zadarmo|url=https://www.vlada.gov.sk//vybavene-od-17-novembra-su-vlaky-pre-studentov-a-dochodcov-zadarmo/|vydavateľ=Úrad vlády SR|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-12-07|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref>) === Volebné obdobie 2016 – 2020 === [[Súbor:VENUES OF BRATISLAVA SUMMIT 16.September 2016 (29700046355).jpg|náhľad|Minister vnútra [[Robert Kaliňák]], predseda vlády [[Robert Fico]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] počas bratislavského samitu v septembri 2016 pri príležitosti [[Predsedníctvo Rady Európskej únie|predsedníctva]] Slovenska v [[Rada Európskej únie|Rade Európskej únie]].]] [[Súbor:President Trump Welcomes the Prime Minister of the Slovak Republic to the White House (32822949817).jpg|náhľad|Premiér [[Peter Pellegrini]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] na rokovaní s prezidentom [[USA]] [[Donald Trump|Donaldom Trumpom]] v [[Biely dom|Bielom dome]] v máji 2019.]] V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách]] získal SMER-SD 737 481 hlasov (28,28 %), čo predstavovalo pokles o približne 16 % a 400 tisíc hlasov oproti predošlým voľbám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parlamentné voľby 2016 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/vysledky | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Napriek tomu voľby strana vyhrala, získala 49 mandátov poslancov a predseda Robert Fico bol schopný zostavovať vládu. Po voľbách nakoniec SMER-SD zostavil koaličnú vládu so stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[MOST-HÍD]] a [[#SIEŤ]]. V novej vláde získal SMER-SD dominantné postavenie, mal 9 kresiel, pričom zvyšné strany spoločne len 6. Premiérom zostal Robert Fico, ministrom vnútra [[Robert Kaliňák]]. Podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu sa stal [[Peter Pellegrini]]. [[Peter Kažimír]] pôsobil ako minister financií, [[Peter Žiga]] ako minister hospodárstva, [[Ján Richter]] ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny a [[Marek Maďarič]] ako minister kultúry. SMER tiež nominoval dvoch nestraníkov – [[Miroslav Lajčák|Miroslava Lajčáka]] za ministra zahraničných vecí a [[Tomáš Drucker|Tomáša Druckera]] za ministra zdravotníctva. 1. septembra 2016 vládne strany po rozpade strany #SIEŤ podpísali novú koaličnú dohodu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Zaujíma vás text novej Koaličnej zmluvy? Tu je jej plné znenie | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/nrsr-a-vlada-profily/koalicna-dohoda-zmluva-smer-sns-most-hid/216320-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-10 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Po [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej]] vo februári 2018 a zverejnení posledného Kuciakovho článku o podvodoch talianskych podnikateľov pôsobiacich na východnom Slovensku, ktorí mali napojenie na [[Mafia|mafiánsku]] [[Zločinecká skupina|zločineckú skupinu]] [[’Ndrangheta]] a o väzbách jedného z nich na predstaviteľov strany SMER vypukli vo viacerých mestách demonštrácie, ktorých požiadavky postupne rástli. Rastúce napätie v spoločnosti a protesty viedli najprv k rezignácii ministrov kultúry a vnútra [[Marek Maďarič|Maďariča]] a [[Robert Kaliňák|Kaliňáka]], neskôr až k [[Vládna kríza|vládnej kríze]], ktorej vyvrcholením bolo podanie demisie [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretej vlády]] [[Robert Fico|Roberta Fica]] [[15. marec|15. marca]] [[2018]]. Následne došlo k miernym personálnym zmenám, [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|novú vládu]] opäť zostavil SMER-SD a na jej čele Fica nahradil [[Peter Pellegrini]].<ref name=":3">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, TREND.sk, SITA | odkaz na autora = | titul = Fico odovzdal demisiu, novú vládu zostaví Pellegrini | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/kiska-prijme-pellegriniho-ten-sa-spomina-ako-novy-premier.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V októbri 2018 stranu a koalíciu opustil bývalý minister kultúry Marek Maďarič, ostal pôsobiť v NR SR ako nezaradený.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = maho, TASR | odkaz na autora = | titul = Maďarič kvôli Dankovi končí v Smere, aj v koalícii. Odišiel už dávno, vyhlásil Fico | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/1831408-madaric-kvoli-dankovi-konci-v-smere-aj-v-koalicii-odisiel-uz-davno-vyhlasil-fico | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-10-25 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Od volieb 2016 si Smer stabilne držal preferencie okolo 25 až 28 percent. Zlom nastal po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a následnej rekonštrukcii vlády. Smer klesol na zhruba 20 percent a z tohto čísla sa mu preferencie nepodarilo zvýšiť ani do konca roku 2019.<ref name=":0" /> V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnych voľbách v novembri 2018]] SMER-SD skončil ako najsilnejšia strana. Získal 592 mandátov starostov (20,38 %) a 3 692 mandátov poslancov (17,88 %) a ďalšie stovky mandátov v koalíciách. Zaznamenal však porážky v krajských mestách, kde nezískal žiaden mandát. Robert Fico deklaroval napriek oslabeniu pozícií strany víťazstvo a pri tejto príležitosti obvinil opozíciu, že v skutočnosti neexistuje, keďže neuspela v regiónoch a za jediné reálne strany označil svojich koaličných partnerov ([[MOST-HÍD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) a [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref name=":6">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Chceli sme viac, ale stranícky Smer voľby vyhral, povedal Fico | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20958984/komunalne-volby-fico-potvrdilo-sa-ze-opozicia-neexistuje.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-11 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Do [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|prezidentských volieb v marci 2019]] strana nominovala vtedajšieho podpredsedu [[Európska komisia|Európskej komisie]], [[Maroš Šefčovič|Maroša Šefčoviča]]. Šefčovič bol dlho v prieskumoch verejnej mienky favoritom na víťazstvo. Po odstúpení [[Robert Mistrík|Roberta Mistríka]] v prospech [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]] však Šefčovičove šance klesli. V prvom kole volieb skončil na druhom mieste za Čaputovou so ziskom 400 379 hlasov (18,66 %). Pred druhým kolom si Šefčovič osvojil konzervatívnu rétoriku, avšak neuspel.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | titul = Šefčovič to doteraz hral len na priaznivcov Smeru, teraz je z neho už aj konzervatívec | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1402879/sefcovic-to-doteraz-hral-vylucne-na-priaznivcov-smeru-teraz-je-z-neho-uz-aj-konzervativec/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-07 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V druhom kole prehral s Čaputovou, keď získal 752 403 hlasov (41,59 %). Europoslanec [[Boris Zala]] v roku 2019 kritizoval rozkol v strane medzi dvoma krídlami, sociálnodemokratickým (reprezentovaným ním, súčasným predsedom vlády [[Peter Pellegrini|Petrom Pellegrinim]] či [[Monika Smolková|Monikou Smolkovou]], [[Monika Beňová|Monikou Beňovou]] a [[Branislav Ondruš|Branislavom Ondrušom]]) a nacionalistickým, reakčným a konzervatívnym krídlom (kam zaradil predsedu strany [[Robert Fico|Fica]], [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] či [[Ľuboš Blaha|Ľuboša Blahu]]). Línie premiéra Pellegriniho a predsedu Fica sa podľa neho v mnohom názorovo odlišujú a Fico stranu "fašizuje" pre možnú spoluprácu po voľbách v roku 2020 s [[ĽSNS]].<ref name=":2">{{Citácia periodika | priezvisko = Zala | meno = Boris | autor = | odkaz na autora = | titul = Výhonky fašizácie (na poľutovanie aj v Smere) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1462884/vyhonky-fasizacie-na-polutovanie-aj-v-smere/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-09 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|eurovoľbách v máji 2019]] utrpel SMER-SD prekvapivú porážku, keď získal iba 15,72 % (pokles o vyše 8 %) hlasov a prvý raz od roku 2004 neskončil ako najsilnejšia politická strana, keď ho predbehla koalícia [[Progresívne Slovensko|PS]]-[[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]]. SMER-SD získal v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] tri mandáty pre [[Monika Beňová|Moniku Beňovú]], [[Miroslav Číž|Miroslava Číža]] a [[Robert Hajšel|Roberta Hajšela]]. Strana predstavila kandidátnu listinu pre [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentné voľby vo februári 2020]] 27. novembra 2019.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidátka Smeru trošku omladla | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/534148-nazivo-smer-predstavuje-kandidatku/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-27 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Volebným lídrom sa stal premiér Pellegrini, z druhého miesta kandidoval predseda Fico, z tretieho ministerka vnútra [[Denisa Saková]]. 1. decembra 2019 predstavila strana nový vizuál volebnej kampane. Po dlhoročnom používaní ruže v logu SMER-SD zmenil logo na šípku v tvare písmena S a začal používať slogan "nový SMER – zodpovedná zmena". Podľa komentátorov deklaratórne volanie po zmene nekorešponduje so skutočnou politikou strany, zároveň naznačovali ústup predsedu Fica do úzadia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pataj | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Označenie „nový Smer“ je hanba | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1672261/oznacenie-novy-smer-je-hanba/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-02 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Behul | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = "#BezFica2020" | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://komentare.hnonline.sk/komentare-hn/2051724-bezfica2020 | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-03 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> === Volebné obdobie 2020 – 2023 === Strane sa v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách]] podarilo získať výsledok 18,29 %, čo bolo o 2 až 3 percentá viac, ako ukazovali posledné prieskumy, stále však ide o pokles o 10 % oproti predošlým voľbám. Strana v parlamente obsadila 38 kresiel. Predsedom poslaneckého klubu Fico, Pellegrini sa stal na základe povolebných vyjednávaní podpredsedom Národnej rady za opozíciu. V máji 2020 dvaja poslanci za SMER-SD, [[Ján Podmanický]] a [[Marián Kéry]] založili tzv. platformu hodnotovej politiky s poslancami zo strany [[KDŽP]], zvolenými na kandidátke [[ĽSNS]]. Kvôli tomuto ich ostro kritizoval Peter Pellegrini, naopak Robert Fico sa Podmanického zastal. Podmanický v máji 2020 opustil pre kritiku z vlastných radov stranu aj poslanecký klub Smeru. ==== Odchod Pellegriniho skupiny ==== Už v apríli 2020 podpredseda strany Peter Pellegrini oznámil, že má ambíciu kandidovať na post predsedu strany ako najpopulárnejší politik strany, ktorý získal vo voľbách o 170 000 viac hlasov než predseda.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini pripúšťa kandidatúru za predsedu Smeru|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME.sk|url=https://domov.sme.sk/c/22391573/pellegrini-smer-predseda-zmena.html|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-04-25|dátum prístupu=2020-04-25|ročník=|číslo=|strany=|meno=}}</ref> Robert Fico reagoval rázne s tým, že z postu nehodlá odstúpiť a chce naďalej ostať na čele strany. Pellegrini postupne začal v kritike predsedu a pomerov strany pritvrdzovať. Pellegrini kritizoval, že od konania volieb nezasadlo predsedníctvo strany a nebol známy dátum snemu. Pellegrini požadoval čo najskoršie konanie snemu, naopak Fico presadzoval, aby sa nominačný snem uskutočnil až na slávnostnom sneme v decembri.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Pellegrini vyzval Fica na odchod z čela Smeru | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/552613-nazivo-brifing-predsedu-smeru-roberta-fica/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-26 | dátum prístupu = 2020-06-15}}</ref> Na tlačovej besede v júni 2020 v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] Pellegrini oznámil, že rezignuje na post podpredsedu strany SMER-SD a v dohľadnej dobe stranu opustí. Načrtol tiež založenie novej strany, ktorá by podľa jeho slov mala byť [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]], odmietol však, že by bola [[Liberalizmus|liberálna]]. Fico v podobnom čase Pellegrinimu ponúkol už aj post predsedu strany za podmienky zachovania vlastného vplyvu v strane, Pellegrini jeho ponuku odmietol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Robert Fico ponúkol Petrovi Pellegrinimu post predsedu Smeru | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1925453/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-10 | dátum prístupu = 2020-06-15 }}</ref> V prvom prieskume agentúry FOCUS by novú Pellegriniho stranu volilo 21,4 % respondentov, zatiaľ čo pôvodný SMER-SD 9,7 %. Na tlačovej konferencii týždeň po oznámení Pellegriniho odchodu svoj odchod zo strany oznámilo ďalších 10 poslancov strany, medzi nimi podpredsedovia [[Peter Žiga]] a [[Richard Raši]], členka predsedníctva [[Denisa Saková]] či dlhoroční poslanci a členovia strany. Zároveň na tejto tlačovej konferencii spolu s Pellegrinim oznámili vznik novej sociálnodemokratickej strany, do ktorej vstupujú.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini ohlásil stranu, má zatiaľ 11 poslancov|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/1934489/pellegrini-ohlasil-stranu-ma-zatial-11-poslancov/?ref=tit1|issn=1336-720X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2020-06-15|ročník=|číslo=|strany=}}</ref> Politológ [[Grigorij Mesežnikov]] vyslovil predpoklad, že po odchode Pellegriniho skupiny sa SMER-SD môže posunúť viac doľava, do spektra radikálnej až komunistickej ľavice.<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Smer-SD sa po odchode Pellegriniho podľa politológa zmení na radikálnu až komunistickú ľavicu|url=https://www.webnoviny.sk/smer-sd-sa-odchodom-pellegriniho-meni-na-komunisticku-lavicu/|vydavateľ=Webnoviny|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-10|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Kritika zo strany európskych socialistov ==== Dňa [[4. júl]]a [[2006]] socialistická frakcia v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] odhlasovala návrh odporučiť [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov]] pozastaviť členstvo strane SMER – sociálna demokracia v nej (v PES) v dôsledku jej povolebnej spolupráce s nacionalistickou [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]], ktorej charakter sa podľa vyjadrenia predsedu strany [[Poul Nyrup Rasmussen|Poula Nyrupa Rasmussena]] a predsedu frakcie v parlamente [[Martin Schulz|Martina Schulza]], lídrov Strany európskych socialistov a Socialistickej frakcie v Európskom parlamente "nezlučuje so sociálno-demokratickými hodnotami vrátane rešpektovania práv menšín a demokracie". Členstvo bolo Smeru pozastavené 13. októbra 2006 na obdobie najmenej 10 mesiacov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Eurosocialisti: SNS nie je náš partner|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/c/2944609/eurosocialisti-sns-nie-je-nas-partner.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2006-10-13|dátum prístupu=2019-12-03}}</ref> Dňa [[14. február]]a [[2008]] predsedníctvo Strany európskych socialistov (PES) rozhodlo o návrate SMERu do strany, na základe záväzkov premiérovej strany a jej koaličných partnerov, že na Slovensku sa dodržiavajú práva národnostných menšín, ako aj ich status quo. Podľa slov Rasmussena, „vláda Slovenskej republiky pod vedením Roberta Fica dokázala svoj sociálnodemokratický charakter a preto si SMER zaslúži návrat do európskej politickej rodiny.“<ref>http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=2004{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[12. október|12. októbra]] [[2023]] rozhodlo vedenie Strany európskych socialistov o pozastavení plného členstva strany SMER – sociálna demokracia a aj asociovaného členstva strany [[HLAS – sociálna demokracia]]. Podľa vyjadrenia predsedníctva dôvodom bol „odklon strany SMER od hodnôt európskych socialistov“, „proruské postoje“ (konkrétne odmietnutie poskytnutia vojenskej pomoci Ukrajine) a tiež opätovné vytvorenie vlády so Slovenskou národnou stranou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Strana európskych socialistov pozastavila členstvo Smeru aj Hlasu | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/101624/strana-europskych-socialistov-pozastavila-clenstvo-smeru-aj-hlasu/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-12 | dátum prístupu = 2023-11-14 }}</ref> == Vedenie strany == === Predsedovia strany SMER – SD === {| class="wikitable" !# !Meno !Od !Do |- |1. |[[Robert Fico]] |11.12.1999 |súčasnosť |} == Volebné výsledky a preferencie == === Národná rada Slovenskej republiky === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Rok !Líder !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002|2002]] | rowspan="6" |[[Robert Fico]] |387,100 |13,46 |{{Infobox politická strana/mandáty|25|150|hex=#ee3a43}} |3. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|2006]] |671,185 |{{Rast}}29,14 |{{Infobox politická strana/mandáty|50|150|hex=#ee3a43}} |{{Rast}}1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|Koalícia - Fico I.]] |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|2010]] |880,111 |{{Rast}}34,80 |{{Infobox politická strana/mandáty|62|150|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|2012]] |1,134,280 |{{Rast}}44,42 |{{Infobox politická strana/mandáty|83|150|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|Vláda - Fico II.]] |- | rowspan="2" |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|2016]] | rowspan="2" |737,481 | rowspan="2" |{{Pokles}}28,28 | rowspan="2" |{{Infobox politická strana/mandáty|49|150|hex=#ee3a43}} | rowspan="2" |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|Koalícia - Fico III.]] (2016 - 2018) |- | style="background:#e6ffd9" | [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|Koalícia - Pellegrini]] (2018 - 2020) |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|2020]] |[[Peter Pellegrini]] |527,172 |{{Pokles}}18,29 |{{Infobox politická strana/mandáty|38|150|hex=#ee3a43}} | {{Pokles}}2. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] |[[Robert Fico]] |681,017 |{{Rast}}22,95 |{{Infobox politická strana/mandáty|42|150|hex=#ee3a43}} | {{Rast}}1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Koalícia - Fico IV.]] |} === Mapy volebných výsledkov === <gallery> Súbor:Results Slovak parliament elections 2010 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2010 Súbor:Results Slovak parliament elections 2012 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012 Súbor:Results Slovak parliament elections 2016 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016 Súbor:2020 nrsr smer.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 Súbor:Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy SMER-SD.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023 </gallery> === Európsky parlament === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Rok !Líder(-ka) !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|2004]] |[[Monika Beňová]] |118,535 |16,90 |{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 3. | rowspan="4" style="background:#e6ffd9" | Účasť vo frakcii [[Progresívna aliancia socialistov a demokratov|S&D]] |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|2009]] |[[Boris Zala]] |264,722 |{{Rast}}32,02 |{{Infobox politická strana/mandáty|5|13|hex=#ee3a43}} |{{Rast}}1. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|2014]] |[[Maroš Šefčovič]] |135,089 |{{Pokles}}24,10 |{{Infobox politická strana/mandáty|4|13|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019]] | rowspan="2" |[[Monika Beňová]] |154,996 |{{Pokles}}15,72 |{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}} |{{Pokles}}2. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|2024]] |365,794 |{{Rast}}24,76 |{{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 2. | style="background:#ffd9d9" | Neúčasť vo frakcii |} === Voľba prezidenta Slovenskej republiky === {| class=wikitable style=text-align:center ! rowspan="2" |Rok ! rowspan="2" |Kandidát ! colspan="3" |Prvé kolo ! colspan="3" |Druhé kolo |- !Hlasy !% !Poradie !Hlasy !% !Výsledok |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2004|2004]] | rowspan="2" |[[Ivan Gašparovič]]{{#tag:ref|kandidát strany [[REPUBLIKA|HZD]] podporovaný stranou|group=pozn}} |442,564 |22,28 |2. |1,079,592 |59,91 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|2009]] |876,061 |46,71 |1. |1,234,787 |55,53 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|2014]] |[[Robert Fico]] |531,919 |28,01 |1. |893,841 |40.61 | style="background:#ffd9d9" | Nezvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]] |[[Maroš Šefčovič]]{{#tag:ref|nezávislý kandidát podporovaný stranou|group=pozn}} |400,379 |18,66 |2. |752,403 |41,59 | style="background:#ffd9d9" | Nezvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] |[[Peter Pellegrini]]{{#tag:ref|kandidát strany [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] podporovaný stranou|group=pozn}} |834,718 |37,02 |2. |1,409,255 |53,12 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry FOCUS === {{#chart:SMER Opinion polls FOCUS.chart}} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO === {{#chart:SMER_Opinion_polls_AKO.chart}} === Volebné preferencie strany v percentách podľa SUSR (historické dáta) === {{#chart:SMER Opinion polls SUSR.chart}} == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Kandidačná listina SMERu pre voľby do NR SR v roku 2006]] * [[:Kategória:Politici Smeru|Politici Smeru]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=SMER-SD}} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}} * [http://www.strana-smer.sk/ oficiálna stránka strany] * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153097 SMER v registri strán MV SR] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:SMER – sociálna demokracia| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Sociálnodemokratické strany]] l8hispaqsaot22k37d6hd62hgn94132 8211307 8211306 2026-05-09T19:40:39Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28127-47|~2026-28127-47]] ([[User_talk:~2026-28127-47|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA 8203470 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.158948|17.171229|format=dms|display=title}} {{Infobox Politická strana | Názov = SMER – slovenská sociálna demokracia | Logo strany = Direction – Slovak Social Democracy̜̞ logo 2021.png | Skratka = SMER – SD | Založenie = [[8. november]] [[1999]] | Rozpustenie = | Predseda = [[Robert Fico]] | Podpredsedovia = [[Ľuboš Blaha]] <br> [[Juraj Blanár]] <br> [[Erik Kaliňák]] <br> [[Ladislav Kamenický]] <br> [[Richard Takáč]] | Najviac poslancov = 83 <small>''(NR SR 2012)''</small> <br> 5 <small>''(EP 2009)''</small> | Poslancov = {{Infobox politická strana/mandáty|41|150|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])}} <br/> {{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Európsky parlament|EP]])}} | Volebný výsledok = {{Rast}} 22,95 %<br />[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|Voľby do NR SR 2023]] <br />{{rast}} 24,76 %<br />[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Voľby do EP 2024]] | Ideológie = [[ľavicový populizmus]]<ref name = populismstudies>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lordkipanidze | meno = Mariam | priezvisko2 = Albrecht | meno2 = Héloïse | autor = | odkaz na autora = | titul = Report on Panel #1 / Mapping European Populism: Populist Authoritarian Tendencies in Central and Eastern Europe, and Challenges to the EU | url = https://www.populismstudies.org/report-on-panel-1-mapping-european-populism-populist-authoritarian-tendencies-in-central-and-eastern-europe-and-challenges-to-the-eu/ | vydavateľ = European Center for Populism Studies | dátum vydania = 2022-04-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name = cw>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Direction – Slovak Social Democracy party (Smer-SD) | url = https://www.cleanenergywire.org/experts/direction-slovak-social-democracy-party-smer-sd | vydavateľ = cleanenergywire.org | dátum vydania = 2021-06-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name = politico>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Busquets | meno = Arnau | autor = | odkaz na autora = | titul = POLITICO Poll of Polls — Slovakian polls, trends and election news for Slovakia – POLITICO | url = https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20230724144155/https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2022-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | dátum archivácie = 2023-07-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> <br /> [[ľavicový nacionalizmus]]<ref>{{cite web|url=http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|title=Great Expectations: Slovak Nationalist initiatives in the light of Communal Elections 2014|last=Želinský|first=Dominik|publisher=CEE Idenitity - National Identities|website=ceeidentity.eu|accessdate=2021-10-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210121123004/http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|archivedate=2021-01-21}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.tyzden.sk/casopis/33560/vedenie-smeru-uz-treba-vymenit/|title = Boris Zala: Vedenie Smeru už treba vymeniť|date = 24 July 2016}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://dennikn.sk/blog/396538/preco-smer-pravicova-az-krajnepravicova-strana/|title=Prečo je Smer pravicová až krajnepravicová strana|date=6 March 2016}}</ref><br/>[[národný populizmus]]<ref>{{Cite document| publisher = Západočeská univerzita v Plzni| last = Bradová| first = Klára| title = Národní populismus Roberta Fica| location = Plzeň| accessdate = 2021-07-11| date = 2015| url = http://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210712152249/https://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486 |date=2021-07-12 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|title=Populizmus HZDS a SMER|last=Chamulová|first=Barbora|date=2009|website=old.bisla.sk|accessdate=2016-06-22|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160804235116/http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|archivedate=2016-08-04}}</ref><ref>{{Cite book| publisher = IVO| isbn = 978-80-89345-12-0| last1 = Gyárfášová | first1 = Oľga | authorlink1 = Oľga Gyárfášová | last2 = Mesežnikov | first2 = Grigorij | authorlink2 = Grigorij Mesežnikov | title = Národný populizmus na Slovensku| location = Bratislava| date = 2008}}</ref><br/>[[sociálny konzervativizmus]]<ref name = cw/><ref>{{cite journal |last=Sekerák |first=Marián |title=Towards conservatism? Party politics in Slovakia at the end of the 2010s |journal=European View |date=October 2019 |volume=18 |issue=2 |pages=233–241 |doi=10.1177/1781685819883965 |doi-access=free}}</ref><ref>{{cite web|url=https://dennikn.sk/2385528/fico-hovori-o-lgbti-ludoch-coraz-vulgarnejsie-jeho-statna-tajomnicka-pritom-podporila-pride/?ref=tema|title=Fico hovorí o LGBTI ľuďoch čoraz vulgárnejšie, jeho štátna tajomníčka pritom podporila Pride|date=11 May 2021|publisher=Denník N|language=Slovak|website=dennikn.sk}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.aktuality.sk/clanok/248047/komentar-za-to-nase-manzelstvo/|title=Komentár: Za to naše manželstvo|date=26 February 2014|publisher=Aktuality|website=aktuality.sk|language=Slovak}}{{Cite web|url=https://www.noviny.sk/politika/441187-spor-medzi-premierom-a-sefom-eurovyboru-blaha-tvrdi-ze-nie-vsetko-co-napise-treba-brat-vazne|title = Spor medzi premiérom a šéfom eurovýboru. Blaha tvrdí, že nie všetko, čo napíše, treba brať vážne}}</ref><ref>{{cite book|last=Dangerfield|first=Martin|date=2013|chapter=Czech Republic, Hungary and Slovakia|title=National Perspectives on Russia: European Foreign Policy in the Making?|editor1-last=David|editor1-first=Maxine|editor2-last=Gower|editor2-first=Jackie|editor3-last=Haukkala|editor3-first=Hiski|page=[https://books.google.com/books?hl=en&lr=&id=PFv9Ofn-myoC&pg=PA181 181]|publisher=[[Routledge]]|isbn=978-1-135-04967-6}}</ref><br>[[sociálna demokracia]]<ref>{{cite web|url=http://www.parties-and-elections.eu/slovakia.html|title=Slovakia|website=Parties and Elections in Europe|first=Wolfram|last=Nordsieck|access-date=4 March 2020|year=2020}}</ref><br> [[rusofilstvo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yar | meno = Lucia | titul = Fico je za proruskú propagandu na ukrajinskom čiernom zozname | periodikum = euractiv.sk | url = https://euractiv.sk/section/vychodna-politika/news/fico-je-za-prorusku-propagandu-na-ukrajinskom-ciernom-zozname/ | dátum vydania = 2022-07-26 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Ficova ukrajinská karta se líbí ruské propagandě. Expremiér přiostřuje - Seznam Zprávy | periodikum = Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-stredni-evropa-ficova-ukrajinska-karta-se-libi-ruske-propagande-expremier-priostruje-221366 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | titul = Fico oslávil SNP s veľvyslancami Ruska a Bieloruska, Korčok posiela protest za ruské zasahovanie do slovenskej politiky | periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2988439/fico-oslavil-snp-s-velvyslancami-ruska-a-bieloruska-korcok-posiela-protest-za-ruske-zasahovanie-do-slovenskej-politiky/ | dátum vydania = 2022-08-29 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Fico je otevřeně proruský. Pokud sestaví příští vládu, demokracie bude v ohrožení, varuje politoložka | periodikum = iROZHLAS | odkaz na periodikum = iROZHLAS | vydavateľ = Český rozhlas | odkaz na vydavateľa = Český rozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/sona-szomolanyi-rozhovor-slovensko-robert-fico-igor-matovic-meciar-sulik_2302191100_jgr | dátum vydania = 2023-02-19 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Porovnali sme programy Smeru a Hlasu, líšia sa | periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/3576150/ | dátum vydania = 2023-09-19 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Aktuality.sk | titul = Predstavitelia Smeru chodia na večere s ruskými agentmi, hovorí Jaroslav Naď. Ich prepojenie na Kremeľ je jasné (rozhovor) | periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RPz8Kh4/predstavitelia-smeru-chodia-na-vecere-s-ruskymi-agentmi-hovori-jaroslav-nad-ich-prepojenie-na-kremel-je-jasne-rozhovor/ | dátum vydania = 2023-06-05 | jazyk = sk | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref> [[antimigračná politika]]<ref name = Pravda>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smer vyzval vládu, aby pre migráciu zatvorila hranice s Maďarskom. Podľa premiéra by to nebolo efektívne | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/681247-smer-vyzval-vladu-aby-pre-migraciu-zatvorila-hranice-s-madarskom/ | vydavateľ = Pravda | dátum vydania = 2023-09-13 | dátum aktualizácie = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = sk }}</ref> | Iné3 názov = Počet členov | Iné3 = {{rast}} 13 540 <small>(31.12.2024)</small><ref name="vs2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2024/VS24r_SMER.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Mládežnícka = [[Mladí sociálni demokrati]] | Skupina EP = | Európska strana = | Medzinárodné = [[Socialistická internacionála]] | Materská strana = | Sídlo = Súmračná 25 <br /> 821 02 Bratislava | Noviny = Robíme pre ľudí <ref>http://strana-smer.sk/noviny-smeru-sd</ref> | Farby = {{legenda|#CD0000|[[červená]]}} | Web = [http://www.strana-smer.sk/ www.strana-smer.sk] |Politické spektrum = [[stredoľavica]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hagemann | meno = Christian | odkaz na autora = | titul = EU Funds in the New Member States: Party Politicization, Administrative Capacities, and Absorption Problems after Accession | vydanie = | vydavateľ = Palgrave Macmillan | miesto = London | rok = 2019 | isbn = 978-3-030-02091-0 | doi = https://doi.org/10.1007/978-3-030-02092-7 | kapitola = | strany = 149 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cunningham | meno = Benjamin | autor = | odkaz na autora = | titul = 5 takeaways from Slovakia’s election | url = https://www.politico.eu/article/slovakia-fico-asylum-migrants-elections-nazi-nationalists/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2016-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-03 | miesto = | jazyk = en }}</ref> až [[ľavica (politika)|ľavica]]<ref name="Nordea trade">{{cite book|author=Nordea|chapter=The political framework of Slovakia|title=Politický rámec Slovenska|url=https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200703093003/https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context |date=2020-07-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mrvová | meno = Iva | autor = | odkaz na autora = | titul = Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Progresívne Slovensko | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/594313/aka-je-lavica-na-slovensku-od-exkomunistov-po-fica-a-progresivne-slovensko/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-04 | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> }} {{Politika na Slovensku}} [[Súbor:Súmračná 25.jpg|náhľad|Sídlo na Súmračnej 25 v Bratislave]] '''SMER – sociálna demokracia''', skratka '''SMER – SD''', uvádzané aj ''SMER – SSD'', je [[ľavicový populizmus|ľavicovopopulistická]],<ref name = populismstudies/><ref name = cw/><ref name = politico/> formálne [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]] [[politická strana]] pôsobiaca na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky]] bola zaregistrovaná dňa [[8. november|8. novembra]] [[1999]]. Strana sa v prvých rokoch existencie profilovala ako strana [[Tretia cesta|tretej cesty]], neskôr pozmenila orientáciu na ľavicu a sociálnu demokraciu a stala sa dominantným prvkom na ľavicovej časti slovenského politického spektra.<ref name="smeronas2019">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Strana sa profiluje ako [[Pro-europanizmus|pro-európska]] a podporuje členstvo Slovenska v [[Európska únia|Európskej únii]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], pričom iba kritizuje ich fungovanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stanovisko strany SMER - SD k aktuálnej situácii na Ukrajine | url = https://www.strana-smer.sk/aktuality/videa/post/stanovisko-strany-smer-sd-k-aktualnej-situacii-na-ukrajine | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}</ref> Napriek deklarovanému [[Stredoľavica|ľavicovému]] zameraniu zastáva v sociálnych otázkach [[Sociálny konzervativizmus|konzervatívne]] postoje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktuality | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}</ref> SMER-SD vládol na Slovensku s výnimkou 20-mesačnej prestávky [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vlády Ivety Radičovej]] v rôznych koaličných kombináciách od roku 2006 do roku 2020. Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|voľbách v roku 2012]] sa podarilo Smeru získať historicky najväčšiu podporu voličov (44,41 %, 83 mandátov), čo mu umožnilo zostaviť jednofarebnú vládu prvýkrát od roku 1989. Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v roku 2016]] strana prepadla na 28,28 % a vytvorila vládnu koalíciu so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a stranami [[MOST – HÍD|MOST-HÍD]] a [[SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA|#SIEŤ]] (len do 1. septembra 2016). Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách vo februári 2020]] bola strana s 38 poslaneckými kreslami v NR SR 2. najsilnejšou stranou a politickým subjektom v krajine. Strana zaznamenala pokles aj na komunálnej úrovni, avšak stále má najviac mandátov starostov (592) a poslancov zastupiteľstiev (3 692) zo všetkých strán. Predsedom strany je od vzniku [[Robert Fico]]. == Vedenie strany == Strana SMER-SD má štyri ústredné orgány: Snem, Predsedníctvo strany, Ústrednú revíznu komisiu a rozhodcovskú komisiu.<ref name="stanovy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = Stanovy SMER-SD | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/stanovy | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Najvyšším orgánom strany SMER-SD je Snem, ktorý zvoláva Predsedníctvo strany najmenej raz za dva roky. Medzi jednotlivými snemami je najvyšším orgánom Predsedníctvo, ktoré má najviac 15 členov.<ref name="stanovy"/> Členmi Predsedníctva sú vždy predseda, podpredsedovia a generálny manažér, ktorí sú členmi Predsedníctva z titulu výkonu svojej funkcie. Ostatných členov Predsedníctva volí a odvoláva snem strany.<ref name="stanovy"/> Predsedníctvo strany malo v júli 2020 24 členov a nasledujúce zloženie:<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Dennik N|odkaz na autora=|titul=Fico zostáva predsedom, Smer chce mať rustikálny. Sekundovať mu bude mladý Kaliňák, Blaha či rapujúci poslanec Takáč|url=https://dennikn.sk/1972879/fico-zostava-predsedom-smer-chce-mat-rustikalny-sekundovat-mu-bude-mlady-kalinak-blaha-ci-rapujuci-poslanec-takac/?ref=tit|vydavateľ=dennikn.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-7-18|miesto=|jazyk=}}</ref><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/predstavitelia/predsednictvo-strany | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| | valign=top | * [[Robert Fico]], predseda * [[Ľuboš Blaha]], podpredseda * [[Juraj Blanár]], podpredseda * [[Erik Kaliňák]], podpredseda * [[Ladislav Kamenický]], podpredseda * [[Richard Takáč]], podpredseda * [[Marián Saloň]], generálny manažér * [[Jaroslav Baška]], člen * [[Miroslav Číž]], člen * [[Emil Ďurovčík]], člen * [[Martin Glváč]], člen * [[Augustín Hambálek]], člen | valign=top | * [[Dušan Jarjabek]], člen * [[Jozef Ježík]], člen * [[Robert Kaliňák]], člen * [[Daniel Karas]], člen * [[Marián Kéry]], člen * [[Ján Kvorka]], člen * [[Igor Melicher]], člen * [[Martin Nemky]], člen * [[Ľubomír Petrák]], člen * [[František Petro]], člen * [[Peter Šuca]], člen * [[Jana Vaľová]], člen |} == História == === Staršie názvy strany === '''SMER''' (1999 – 2003) '''SMER (tretia cesta)''' (2003 – 2005) [[Súbor:SMER – socialna demokracia Logo.svg|náhľad|pôvodné logo (do 2020)]] === Založenie strany SMER === Po voľbách v roku [[1998]] vznikala široká koalícia strán [[Slovenská demokratická koalícia|SDK]], [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Strana maďarskej koalície|SMK]] a [[Strana občianskeho porozumenia|SOP]]. [[Robert Fico]] ako podpredseda SDĽ však začal vystupovať proti koalícii s SMK, tvrdiac, že sa strana pokúša otvárať tzv. [[Benešove dekréty]]. Neskôr v roku [[1998]] sa dostal do sporu s vlastnou stranou SDĽ. SDĽ vytvorila spolu so Slovenskou demokratickou koalíciou a Stranou maďarskej koalície koaličnú vládu. Robert Fico bol v tom čase najpopulárnejším politikom strany a získal vo voľbách najviac preferenčných hlasov z politikov SDĽ. Podľa názoru politických analytikov Robert Fico očakával, že strana ocení jeho význam a rátal s menovaním za ministra vlády alebo generálneho prokurátora (nespĺňal však vekovú hranicu, ktorá by mu umožnila tento post zastávať). Robert Fico sa rozhodol z SDĽ a koalície odísť a v decembri [[1999]] a založil novú politickú stranu s názvom SMER. Podľa oficiálneho stanoviska strany SMER, Robert Fico ''"vyvodil svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej Strany demokratickej ľavice a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala tzv. vláda zmeny".{{bez citácie}}'' Strana SMER sa hneď po svojom založení snažila pôsobiť ako alternatíva tak voči vtedajšej vládnej koalícii, ako aj opozícii. Ešte v tom istom volebnom období (1998 – 2002) prijala do svojho názvu prívlastok ''"tretia cesta"''. Podľa tvrdenia predstaviteľov strany sa tým zadefinovala ako ''"strana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu typu britskej Labour Party, alebo nemeckej SPD"''.<ref>http://www.aktuality.sk/clanok/149441/robert-fico/</ref> Sám Fico vyhlásil, že „nie je dôležité, či je mačka biela alebo čierna, ale či chytá myši“, citujúc generálneho tajomníka [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]], [[Teng Siao-pching]]a. S odstupom času sa ukázal krok Roberta Fica ako veľmi dobrý a predvídavý. Preferencie SMERu postupne rástli, naopak preferencie SDĽ klesali. Nakoniec sa vládna strana SDĽ nedostala v najbližších voľbách do parlamentu a k [[1. január]]u [[2005]] zanikla, keď bola pohltená práve SMERom. === Volebné obdobie 2002 – 2006 === Po voľbách v septembri [[2002]] sa SMER so ziskom 13,6 % voličských hlasov stal treťou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku za [[HZDS]] a [[SDKÚ]] a obsadil 25 poslaneckých kresiel v NR SR. Tento výsledok možno považovať pre stranu, ktorá sa iba prvýkrát zúčastnila na voľbách, za veľký úspech. Napriek tomu bol pre SMER sklamaním, pretože prieskumy verejnej mienky dlhodobo predpovedali pre stranu oveľa lepší výsledok. Strane sa po voľbách nepodarilo dostať do vlády, a tak zostala v opozícii a vlastne počas celého volebného obdobia súperila s HZDS o vedúce postavenie v opozícii. V súperení o slovenského opozičného voliča však slávila úspech. V prieskumoch verejnej mienky predstihla dovtedy dlhodobo najpopulárnejšiu stranu HZDS a od roku 2004 si udržiavala stabilne prvé miesto s preferenciami oscilujúcimi tesne pod 30 %, kým preferencie druhej strany v poradí, HZDS, oscilovali okolo 15 %. ==== Poslanecký klub SMERu v NR SR ==== Poslanci SMERu zvolení vo voľbách v roku 2002: {{Stĺpce|2| # [[Edita Angyalová]] # [[Jaroslav Baška]] # [[Monika Beňová]] # [[Juraj Blanár]] # [[Jozef Buček]] # [[Jozef Burian]] # [[Dušan Čaplovič]] # [[Miroslav Číž]] # [[Igor Federič]] # [[Robert Fico]] # [[Darina Gabániová]] # [[Bohumil Hanzel]] # [[Miroslav Chovanec]] # [[Robert Kaliňák]] # [[Maroš Kondrót]] # [[Jana Laššáková]] # [[Róbert Madej]] # [[Dušan Muňko]] # [[Milan Murgaš]] # [[Pavol Paška]] # [[Igor Šulaj]] # [[Ivan Varga]] # [[Ľubomír Vážny]] # [[Boris Zala]] # [[Renáta Zmajkovičová]] }} V roku [[2004]] sa stal poslancom namiesto [[Monika Beňová|Moniky Beňovej]], ktorá bola zvolená za poslankyňu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], náhradník [[Peter Oremus (politik)|Peter Oremus]]. Po jeho úmrtí v roku [[2006]] ho nahradil [[Marián Záhumenský]]. V máji [[2005]] posilnili poslanecký klub SMERu [[Dušan Jarjabek]], bývalý člen [[ĽS-HZDS]] a [[Vojtech Tkáč]], takisto bývalý člen HZDS a neskôr [[Ľudová únia|Ľudovej únie]]. Poslanecký klub SMERu sa tak stal najsilnejším poslaneckým klubom v parlamente a jediným, ktorému sa počet členov počas volebného obdobia zvýšil. ==== Integrácia ľavicových strán ==== V roku [[2004]] sa Robertovi Ficovi podarilo uskutočniť projekt zjednotenia ľavicových strán. Tri ľavicové strany s dlhodobo zanedbateľnými volebnými preferenciami a to [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|Sociálnodemokratická alternatíva]] (vznikla roku 2002 odštiepením z SDĽ) a [[Sociálnodemokratická strana Slovenska]] (pôsobila už od čias tesne po Nežnej revolúcii, ale stále so zanedbateľným politickým vplyvom) uznali, že nemajú šancu na prežitie na slovenskej politickej scéne a súhlasili s integráciou so Smerom. Integráciu schválili snemy jednotlivých strán na jeseň roku 2004. Dňa [[4. decembra]] [[2004]] na 10. zjazde SDĽ v Banskej Bystrici po tom, čo mala schránková firma uhradiť záväzky SDĽ<ref name=":02">TÓDOVÁ Monika: Košice zaplatia milióny firme, ktorá kedysi pomohla SDĽ, sme.sk, 28. jún 2013, [cit 2016-02-04], [http://domov.sme.sk/c/6852757/kosice-zaplatia-miliony-firme-ktora-kedysi-pomohla-sdl.html Dostupné online]</ref> bol schválený zánik strany zlúčením so Smerom od 31. decembra 2004.<ref name="peterweissmyslienky">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Krno|meno=Martin|odkaz na autora=|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=http://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-02-03|vydavateľ=Perex|miesto=|jazyk=}}</ref> SDSS, SDA a ďalšie malé ľavicovo-centristické strany sa so Smerom zlúčili už predtým<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Pravda.sk|jazyk=sk-SK}}</ref>. Smer sa stal prakticky zo dňa na deň najbohatšou politickou stranou na Slovensku. Majetky Smeru a SDĽ podľa výročných správ z roku 2003 prevyšovali 70 miliónov korún. SDĽ mala vtedy majetok 48,5 milióna (dvakrát viac ako Smer). Ústredným tajomníkom SDĽ bol vtedy [[Ján Richter]]. Podľa [[Peter Bárdy|Petra Bárdyho]] [[Ľubomír Petrák]] je muž, ktorý „odovzdal“ do rúk Roberta Fica SDĽ a aj preto doteraz Richter a Petrák pôsobia ako politici SMERu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bárdy|meno=Peter|titul=Komentár Petra Bárdyho: Muž, ktorý Ficovi priniesol zlaté prasa|url=https://www.aktuality.sk/clanok/652185/komentar-petra-bardyho-muz-ktory-ficovi-priniesol-zlate-prasa/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=aktuality.sk|jazyk=sk}}</ref> Od 1. januára [[2005]] SDĽ, SDA a SDSS zanikli a SMER zmenil názov na SMER – sociálna demokracia. Najvýznamnejší politický zisk pre SMER z tejto integrácie nebol ani tak v zisku nových voličov, ale skôr v zisku značky sociálnej demokracie a medzinárodného zakotvenia v Socialistickej internacionále i [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov (PES)]]. === Volebné obdobie 2006 – 2010 === Po parlamentných voľbách strana SMER-SD výrazne zvíťazila s 29,14 % voličských hlasov. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (443 230) nasledovaný Robertom Kaliňákom (299 253) a Dušanom Čaplovičom (110 702). SMER-SD získal 50 zo 150 poslaneckých kresiel a ako víťaz volieb i právo [[predseda Národnej rady SR|predsedať Národnej rade SR]]. Za predsedu bol zvolený na ustanovujúcej schôdzi [[Pavol Paška]], ktorý získal 98 zo 148 hlasov prítomných poslancov. Ďalšie parlamentné funkcie zastávané členmi strany boli: podpredseda NR SR – [[Miroslav Číž]], ktorý bol zároveň aj predsedom poslaneckého klubu SMER-SD, predseda Ústavnoprávneho výboru – [[Mojmír Mamojka]] a predseda Mandátového a imunitného výboru – [[Renáta Zmajkovičová]]. Z ďalších 16 tzv. fakultatívnych výborov členovia SMERu predsedali štyrom, a to výboru pre financie, rozpočet a menu ([[Jozef Burian]]), výboru pre hospodársku politiku ([[Maroš Kondrót]]), zahraničnému výboru ([[Boris Zala]], od 27.6.2009 [[Juraj Horváth (1965)|Juraj Horváth]], pretože Zala bol zvolený za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]) a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ ([[Jana Laššáková]]). Strana sa správala stabilne, počas volebného obdobia ako jedinú parlamentnú stranu ani klub neopustil žiadny poslanec, na rozdiel od všetkých ostatných parlamentných strán. Spolu s koaličnými stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a ĽS-HZDS tvorili nadpolovičnú väčšinu v NR SR, s celkovo 85 poslancami, s ktorými neskôr spoločne hlasovali aj nezávislý poslanec, odídenec z klubu ĽS-HZDS, [[Tibor Mikuš]] a [[Anton Korba]], odídenec z SNS. Strana SMER-SD bola počas celého volebného obdobia najpopulárnejšou stranou, čo sa týka podpory v prieskumoch. Volebné preferencie jej oscilovali okolo 40 %. Podľa prieskumu verejnej mienky Štatistického úradu SR by SMER-SD v mesiacoch júl 2008 a január 2009 získal parlamentnú väčšinu (76 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády. Strana SMER-SD dňa 4. júla 2006 podpísala koaličnú zmluvu, na základe ktorej zostavila [[vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|vládnu koalíciu]] so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a [[ĽS-HZDS|Ľudovou stranou Hnutie za demokratické Slovensko]] a začala napĺňať svoj sociálny program. Predsedom vlády sa stal [[Robert Fico]]. Celkovo mala strana 11 zo 16 členov vlády, z nich aj dvoch podpredsedov vlády – [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] a [[Dušan Čaplovič|Dušana Čaploviča]], podpredsedu pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Získlala ministerstvá hospodárstva, financií, dopravy, pôšt a telekomunikácií, vnútra, obrany, zahraničných vecí, práce, sociálnych vecí a rodiny, kultúry a zdravotníctva; od 28. augusta 2009 bol členom Smeru-SD aj minister životného prostredia – stalo sa tak po prvýkrát na politickej scéne SR, žeby aj napriek dohode v koaličnej zmluve predseda vlády odobral koaličnej strane ministerstvo (koaličná zmluva nemá právnu silu výhradne rozdeliť ministerstvá medzi jednotlivé strany, čiže konanie predsedu vlády nebolo protiprávne, predseda vlády konal na základe jeho ústavného práva vymenúvať a odvolávať členov vlády SR podľa čl. 111 [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavy SR]]). V roku 2009 strana vyhrala aj ďalšie volebné súboje: * Spoločný kandidát SMERu-SD a SNS na prezidenta SR [[Ivan Gašparovič]] vyhral obidve kolá [[voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|volieb]] a opätovne sa stal [[prezident SR|prezidentom SR]]. * V júni 2009 strana získala 32,01 % hlasov a 5 mandátov v [[voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|druhých voľbách do Európskeho parlamentu]] na Slovensku (poslancami sa stali Monika Flašíková-Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová). * Vo [[voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2009|voľbách do VÚC]] v novembri 2009 kandidáti SMER-SD získali funkciu predsedu všetkých samosprávnych krajov okrem Bratislavy, t. j. v Trenčíne ([[Pavol Sedláček]]), Nitre ([[Milan Belica]] v koalícií s SDKÚ-DS a KDH), Žiline ([[Juraj Blanár]]), Banskej Bystrici ([[Vladimír Maňka]]), Prešove ([[Peter Chudík]]), Košiciach ([[Zdenko Trebuľa]]) a v Trnave, kde SMER podporoval nezávislého kandidáta [[Tibor Mikuš|Tibora Mikuša]], pričom kandidáti v Žiline, Nitre a Trnave získali nadpolovičnú väčšinu hlasov už v prvom kole volieb. === Volebné obdobie 2010 – 2012 === {{Výhonok-časť}} Strana vyhrala [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|parlamentné voľby v roku 2010]] s vysokým náskokom, keď získala 880 111 hlasov (34,79 %), čo bolo viac ako získala vo voľbách druhá ([[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]) a tretia strana ([[Sloboda a Solidarita|SaS]]) dokopy, a znamenalo zisk 62 mandátov v parlamente. Strana však nebola schopná zostaviť koalíciu a preto zotrvala v opozícii. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (569 921) nasledovaný Robertom Kaliňákom (395 088) a Dušanom Čaplovičom (224 332). Nad 100-tisíc preferenčných hlasov získali aj Marek Maďarič (122 835) s Jánom Počiatkom (111 180). Členovia strany zastávali vo volebnom období 2010-2012 nasledovné parlamentné funkcie: podpredseda NR SR – [[Robert Fico]], a predsedovia 8 výborov NR SR: Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií [[Renáta Zmajkovičová]], pre verejnú správu a regionálny rozvoj [[Igor Choma]], pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport [[Dušan Čaplovič]], pre kultúru a médiá [[Dušan Jarjabek]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Národný bezpečnostný úrad|NBÚ]] [[Marián Saloň]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Slovenská informačná služba|SIS]] [[Robert Kaliňák]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva [[Peter Žiga]] a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ [[Jana Laššáková]]. Podľa prieskumu verejnej mienky agentúry Focus by SMER-SD v mesiaci máj 2011 získal parlamentnú väčšinu (80 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády. === Volebné obdobie 2012 - 2016 === {{Výhonok-časť}} Na vrchole svojich síl sa Smer ocitol v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|predčasných voľbách 2012]]. Až 44,41 percenta voličov zabezpečilo Smeru 83 poslaneckých mandátov, strana tak nepotrebovala koaličného partnera a nasledujúce štyri roky vládla sama.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Filová|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Vzostupy a pády Smeru|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/535279-vzostupy-a-pady-smeru/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2019-12-07|dátum prístupu=2019-12-07}}</ref> Politický analytik [[Ján Baránek]] doplnil, že Smer je v histórii Slovenska asi najdlhšie pôsobiaca strana, ktorá je zatiaľ ešte stále aj najsilnejšou. „Je aj jednou z najstabilnejších strán. Ani personálne otrasy, personálne zmeny, ktorými prešla, ju zásadnejšie neoslabili,“ dodal s tým, že práve stabilita patrí medzi pozitíva tejto strany. „Medzi ne treba spomenúť aj sociálne opatrenia, ako napríklad vlaky zadarmo."<ref name=":0" /> (Spustené 17. novembra 2014 ako súčasť balíčka 15 opatrení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Vybavené - od 17. novembra sú vlaky pre študentov a dôchodcov zadarmo|url=https://www.vlada.gov.sk//vybavene-od-17-novembra-su-vlaky-pre-studentov-a-dochodcov-zadarmo/|vydavateľ=Úrad vlády SR|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-12-07|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref>) === Volebné obdobie 2016 – 2020 === [[Súbor:VENUES OF BRATISLAVA SUMMIT 16.September 2016 (29700046355).jpg|náhľad|Minister vnútra [[Robert Kaliňák]], predseda vlády [[Robert Fico]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] počas bratislavského samitu v septembri 2016 pri príležitosti [[Predsedníctvo Rady Európskej únie|predsedníctva]] Slovenska v [[Rada Európskej únie|Rade Európskej únie]].]] [[Súbor:President Trump Welcomes the Prime Minister of the Slovak Republic to the White House (32822949817).jpg|náhľad|Premiér [[Peter Pellegrini]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] na rokovaní s prezidentom [[USA]] [[Donald Trump|Donaldom Trumpom]] v [[Biely dom|Bielom dome]] v máji 2019.]] V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách]] získal SMER-SD 737 481 hlasov (28,28 %), čo predstavovalo pokles o približne 16 % a 400 tisíc hlasov oproti predošlým voľbám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parlamentné voľby 2016 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/vysledky | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Napriek tomu voľby strana vyhrala, získala 49 mandátov poslancov a predseda Robert Fico bol schopný zostavovať vládu. Po voľbách nakoniec SMER-SD zostavil koaličnú vládu so stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[MOST-HÍD]] a [[#SIEŤ]]. V novej vláde získal SMER-SD dominantné postavenie, mal 9 kresiel, pričom zvyšné strany spoločne len 6. Premiérom zostal Robert Fico, ministrom vnútra [[Robert Kaliňák]]. Podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu sa stal [[Peter Pellegrini]]. [[Peter Kažimír]] pôsobil ako minister financií, [[Peter Žiga]] ako minister hospodárstva, [[Ján Richter]] ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny a [[Marek Maďarič]] ako minister kultúry. SMER tiež nominoval dvoch nestraníkov – [[Miroslav Lajčák|Miroslava Lajčáka]] za ministra zahraničných vecí a [[Tomáš Drucker|Tomáša Druckera]] za ministra zdravotníctva. 1. septembra 2016 vládne strany po rozpade strany #SIEŤ podpísali novú koaličnú dohodu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Zaujíma vás text novej Koaličnej zmluvy? Tu je jej plné znenie | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/nrsr-a-vlada-profily/koalicna-dohoda-zmluva-smer-sns-most-hid/216320-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-10 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Po [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej]] vo februári 2018 a zverejnení posledného Kuciakovho článku o podvodoch talianskych podnikateľov pôsobiacich na východnom Slovensku, ktorí mali napojenie na [[Mafia|mafiánsku]] [[Zločinecká skupina|zločineckú skupinu]] [[’Ndrangheta]] a o väzbách jedného z nich na predstaviteľov strany SMER vypukli vo viacerých mestách demonštrácie, ktorých požiadavky postupne rástli. Rastúce napätie v spoločnosti a protesty viedli najprv k rezignácii ministrov kultúry a vnútra [[Marek Maďarič|Maďariča]] a [[Robert Kaliňák|Kaliňáka]], neskôr až k [[Vládna kríza|vládnej kríze]], ktorej vyvrcholením bolo podanie demisie [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretej vlády]] [[Robert Fico|Roberta Fica]] [[15. marec|15. marca]] [[2018]]. Následne došlo k miernym personálnym zmenám, [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|novú vládu]] opäť zostavil SMER-SD a na jej čele Fica nahradil [[Peter Pellegrini]].<ref name=":3">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, TREND.sk, SITA | odkaz na autora = | titul = Fico odovzdal demisiu, novú vládu zostaví Pellegrini | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/kiska-prijme-pellegriniho-ten-sa-spomina-ako-novy-premier.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V októbri 2018 stranu a koalíciu opustil bývalý minister kultúry Marek Maďarič, ostal pôsobiť v NR SR ako nezaradený.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = maho, TASR | odkaz na autora = | titul = Maďarič kvôli Dankovi končí v Smere, aj v koalícii. Odišiel už dávno, vyhlásil Fico | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/1831408-madaric-kvoli-dankovi-konci-v-smere-aj-v-koalicii-odisiel-uz-davno-vyhlasil-fico | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-10-25 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Od volieb 2016 si Smer stabilne držal preferencie okolo 25 až 28 percent. Zlom nastal po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a následnej rekonštrukcii vlády. Smer klesol na zhruba 20 percent a z tohto čísla sa mu preferencie nepodarilo zvýšiť ani do konca roku 2019.<ref name=":0" /> V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnych voľbách v novembri 2018]] SMER-SD skončil ako najsilnejšia strana. Získal 592 mandátov starostov (20,38 %) a 3 692 mandátov poslancov (17,88 %) a ďalšie stovky mandátov v koalíciách. Zaznamenal však porážky v krajských mestách, kde nezískal žiaden mandát. Robert Fico deklaroval napriek oslabeniu pozícií strany víťazstvo a pri tejto príležitosti obvinil opozíciu, že v skutočnosti neexistuje, keďže neuspela v regiónoch a za jediné reálne strany označil svojich koaličných partnerov ([[MOST-HÍD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) a [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref name=":6">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Chceli sme viac, ale stranícky Smer voľby vyhral, povedal Fico | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20958984/komunalne-volby-fico-potvrdilo-sa-ze-opozicia-neexistuje.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-11 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Do [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|prezidentských volieb v marci 2019]] strana nominovala vtedajšieho podpredsedu [[Európska komisia|Európskej komisie]], [[Maroš Šefčovič|Maroša Šefčoviča]]. Šefčovič bol dlho v prieskumoch verejnej mienky favoritom na víťazstvo. Po odstúpení [[Robert Mistrík|Roberta Mistríka]] v prospech [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]] však Šefčovičove šance klesli. V prvom kole volieb skončil na druhom mieste za Čaputovou so ziskom 400 379 hlasov (18,66 %). Pred druhým kolom si Šefčovič osvojil konzervatívnu rétoriku, avšak neuspel.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | titul = Šefčovič to doteraz hral len na priaznivcov Smeru, teraz je z neho už aj konzervatívec | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1402879/sefcovic-to-doteraz-hral-vylucne-na-priaznivcov-smeru-teraz-je-z-neho-uz-aj-konzervativec/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-07 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V druhom kole prehral s Čaputovou, keď získal 752 403 hlasov (41,59 %). Europoslanec [[Boris Zala]] v roku 2019 kritizoval rozkol v strane medzi dvoma krídlami, sociálnodemokratickým (reprezentovaným ním, súčasným predsedom vlády [[Peter Pellegrini|Petrom Pellegrinim]] či [[Monika Smolková|Monikou Smolkovou]], [[Monika Beňová|Monikou Beňovou]] a [[Branislav Ondruš|Branislavom Ondrušom]]) a nacionalistickým, reakčným a konzervatívnym krídlom (kam zaradil predsedu strany [[Robert Fico|Fica]], [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] či [[Ľuboš Blaha|Ľuboša Blahu]]). Línie premiéra Pellegriniho a predsedu Fica sa podľa neho v mnohom názorovo odlišujú a Fico stranu "fašizuje" pre možnú spoluprácu po voľbách v roku 2020 s [[ĽSNS]].<ref name=":2">{{Citácia periodika | priezvisko = Zala | meno = Boris | autor = | odkaz na autora = | titul = Výhonky fašizácie (na poľutovanie aj v Smere) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1462884/vyhonky-fasizacie-na-polutovanie-aj-v-smere/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-09 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|eurovoľbách v máji 2019]] utrpel SMER-SD prekvapivú porážku, keď získal iba 15,72 % (pokles o vyše 8 %) hlasov a prvý raz od roku 2004 neskončil ako najsilnejšia politická strana, keď ho predbehla koalícia [[Progresívne Slovensko|PS]]-[[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]]. SMER-SD získal v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] tri mandáty pre [[Monika Beňová|Moniku Beňovú]], [[Miroslav Číž|Miroslava Číža]] a [[Robert Hajšel|Roberta Hajšela]]. Strana predstavila kandidátnu listinu pre [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentné voľby vo februári 2020]] 27. novembra 2019.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidátka Smeru trošku omladla | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/534148-nazivo-smer-predstavuje-kandidatku/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-27 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Volebným lídrom sa stal premiér Pellegrini, z druhého miesta kandidoval predseda Fico, z tretieho ministerka vnútra [[Denisa Saková]]. 1. decembra 2019 predstavila strana nový vizuál volebnej kampane. Po dlhoročnom používaní ruže v logu SMER-SD zmenil logo na šípku v tvare písmena S a začal používať slogan "nový SMER – zodpovedná zmena". Podľa komentátorov deklaratórne volanie po zmene nekorešponduje so skutočnou politikou strany, zároveň naznačovali ústup predsedu Fica do úzadia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pataj | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Označenie „nový Smer“ je hanba | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1672261/oznacenie-novy-smer-je-hanba/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-02 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Behul | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = "#BezFica2020" | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://komentare.hnonline.sk/komentare-hn/2051724-bezfica2020 | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-03 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> === Volebné obdobie 2020 – 2023 === Strane sa v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách]] podarilo získať výsledok 18,29 %, čo bolo o 2 až 3 percentá viac, ako ukazovali posledné prieskumy, stále však ide o pokles o 10 % oproti predošlým voľbám. Strana v parlamente obsadila 38 kresiel. Predsedom poslaneckého klubu Fico, Pellegrini sa stal na základe povolebných vyjednávaní podpredsedom Národnej rady za opozíciu. V máji 2020 dvaja poslanci za SMER-SD, [[Ján Podmanický]] a [[Marián Kéry]] založili tzv. platformu hodnotovej politiky s poslancami zo strany [[KDŽP]], zvolenými na kandidátke [[ĽSNS]]. Kvôli tomuto ich ostro kritizoval Peter Pellegrini, naopak Robert Fico sa Podmanického zastal. Podmanický v máji 2020 opustil pre kritiku z vlastných radov stranu aj poslanecký klub Smeru. ==== Odchod Pellegriniho skupiny ==== Už v apríli 2020 podpredseda strany Peter Pellegrini oznámil, že má ambíciu kandidovať na post predsedu strany ako najpopulárnejší politik strany, ktorý získal vo voľbách o 170 000 viac hlasov než predseda.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini pripúšťa kandidatúru za predsedu Smeru|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME.sk|url=https://domov.sme.sk/c/22391573/pellegrini-smer-predseda-zmena.html|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-04-25|dátum prístupu=2020-04-25|ročník=|číslo=|strany=|meno=}}</ref> Robert Fico reagoval rázne s tým, že z postu nehodlá odstúpiť a chce naďalej ostať na čele strany. Pellegrini postupne začal v kritike predsedu a pomerov strany pritvrdzovať. Pellegrini kritizoval, že od konania volieb nezasadlo predsedníctvo strany a nebol známy dátum snemu. Pellegrini požadoval čo najskoršie konanie snemu, naopak Fico presadzoval, aby sa nominačný snem uskutočnil až na slávnostnom sneme v decembri.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Pellegrini vyzval Fica na odchod z čela Smeru | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/552613-nazivo-brifing-predsedu-smeru-roberta-fica/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-26 | dátum prístupu = 2020-06-15}}</ref> Na tlačovej besede v júni 2020 v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] Pellegrini oznámil, že rezignuje na post podpredsedu strany SMER-SD a v dohľadnej dobe stranu opustí. Načrtol tiež založenie novej strany, ktorá by podľa jeho slov mala byť [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]], odmietol však, že by bola [[Liberalizmus|liberálna]]. Fico v podobnom čase Pellegrinimu ponúkol už aj post predsedu strany za podmienky zachovania vlastného vplyvu v strane, Pellegrini jeho ponuku odmietol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Robert Fico ponúkol Petrovi Pellegrinimu post predsedu Smeru | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1925453/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-10 | dátum prístupu = 2020-06-15 }}</ref> V prvom prieskume agentúry FOCUS by novú Pellegriniho stranu volilo 21,4 % respondentov, zatiaľ čo pôvodný SMER-SD 9,7 %. Na tlačovej konferencii týždeň po oznámení Pellegriniho odchodu svoj odchod zo strany oznámilo ďalších 10 poslancov strany, medzi nimi podpredsedovia [[Peter Žiga]] a [[Richard Raši]], členka predsedníctva [[Denisa Saková]] či dlhoroční poslanci a členovia strany. Zároveň na tejto tlačovej konferencii spolu s Pellegrinim oznámili vznik novej sociálnodemokratickej strany, do ktorej vstupujú.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini ohlásil stranu, má zatiaľ 11 poslancov|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/1934489/pellegrini-ohlasil-stranu-ma-zatial-11-poslancov/?ref=tit1|issn=1336-720X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2020-06-15|ročník=|číslo=|strany=}}</ref> Politológ [[Grigorij Mesežnikov]] vyslovil predpoklad, že po odchode Pellegriniho skupiny sa SMER-SD môže posunúť viac doľava, do spektra radikálnej až komunistickej ľavice.<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Smer-SD sa po odchode Pellegriniho podľa politológa zmení na radikálnu až komunistickú ľavicu|url=https://www.webnoviny.sk/smer-sd-sa-odchodom-pellegriniho-meni-na-komunisticku-lavicu/|vydavateľ=Webnoviny|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-10|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Kritika zo strany európskych socialistov ==== Dňa [[4. júl]]a [[2006]] socialistická frakcia v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] odhlasovala návrh odporučiť [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov]] pozastaviť členstvo strane SMER – sociálna demokracia v nej (v PES) v dôsledku jej povolebnej spolupráce s nacionalistickou [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]], ktorej charakter sa podľa vyjadrenia predsedu strany [[Poul Nyrup Rasmussen|Poula Nyrupa Rasmussena]] a predsedu frakcie v parlamente [[Martin Schulz|Martina Schulza]], lídrov Strany európskych socialistov a Socialistickej frakcie v Európskom parlamente "nezlučuje so sociálno-demokratickými hodnotami vrátane rešpektovania práv menšín a demokracie". Členstvo bolo Smeru pozastavené 13. októbra 2006 na obdobie najmenej 10 mesiacov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Eurosocialisti: SNS nie je náš partner|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/c/2944609/eurosocialisti-sns-nie-je-nas-partner.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2006-10-13|dátum prístupu=2019-12-03}}</ref> Dňa [[14. február]]a [[2008]] predsedníctvo Strany európskych socialistov (PES) rozhodlo o návrate SMERu do strany, na základe záväzkov premiérovej strany a jej koaličných partnerov, že na Slovensku sa dodržiavajú práva národnostných menšín, ako aj ich status quo. Podľa slov Rasmussena, „vláda Slovenskej republiky pod vedením Roberta Fica dokázala svoj sociálnodemokratický charakter a preto si SMER zaslúži návrat do európskej politickej rodiny.“<ref>http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=2004{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[12. október|12. októbra]] [[2023]] rozhodlo vedenie Strany európskych socialistov o pozastavení plného členstva strany SMER – sociálna demokracia a aj asociovaného členstva strany [[HLAS – sociálna demokracia]]. Podľa vyjadrenia predsedníctva dôvodom bol „odklon strany SMER od hodnôt európskych socialistov“, „proruské postoje“ (konkrétne odmietnutie poskytnutia vojenskej pomoci Ukrajine) a tiež opätovné vytvorenie vlády so Slovenskou národnou stranou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Strana európskych socialistov pozastavila členstvo Smeru aj Hlasu | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/101624/strana-europskych-socialistov-pozastavila-clenstvo-smeru-aj-hlasu/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-12 | dátum prístupu = 2023-11-14 }}</ref> == Vedenie strany == === Predsedovia strany SMER – SD === {| class="wikitable" !# !Meno !Od !Do |- |1. |[[Robert Fico]] |11.12.1999 |súčasnosť |} == Volebné výsledky a preferencie == === Národná rada Slovenskej republiky === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Rok !Líder !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002|2002]] | rowspan="6" |[[Robert Fico]] |387,100 |13,46 |{{Infobox politická strana/mandáty|25|150|hex=#ee3a43}} |3. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|2006]] |671,185 |{{Rast}}29,14 |{{Infobox politická strana/mandáty|50|150|hex=#ee3a43}} |{{Rast}}1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|Koalícia - Fico I.]] |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|2010]] |880,111 |{{Rast}}34,80 |{{Infobox politická strana/mandáty|62|150|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|2012]] |1,134,280 |{{Rast}}44,42 |{{Infobox politická strana/mandáty|83|150|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|Vláda - Fico II.]] |- | rowspan="2" |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|2016]] | rowspan="2" |737,481 | rowspan="2" |{{Pokles}}28,28 | rowspan="2" |{{Infobox politická strana/mandáty|49|150|hex=#ee3a43}} | rowspan="2" |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|Koalícia - Fico III.]] (2016 - 2018) |- | style="background:#e6ffd9" | [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|Koalícia - Pellegrini]] (2018 - 2020) |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|2020]] |[[Peter Pellegrini]] |527,172 |{{Pokles}}18,29 |{{Infobox politická strana/mandáty|38|150|hex=#ee3a43}} | {{Pokles}}2. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] |[[Robert Fico]] |681,017 |{{Rast}}22,95 |{{Infobox politická strana/mandáty|42|150|hex=#ee3a43}} | {{Rast}}1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Koalícia - Fico IV.]] |} === Mapy volebných výsledkov === <gallery> Súbor:Results Slovak parliament elections 2010 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2010 Súbor:Results Slovak parliament elections 2012 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012 Súbor:Results Slovak parliament elections 2016 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016 Súbor:2020 nrsr smer.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 Súbor:Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy SMER-SD.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023 </gallery> === Európsky parlament === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Rok !Líder(-ka) !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|2004]] |[[Monika Beňová]] |118,535 |16,90 |{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 3. | rowspan="4" style="background:#e6ffd9" | Účasť vo frakcii [[Progresívna aliancia socialistov a demokratov|S&D]] |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|2009]] |[[Boris Zala]] |264,722 |{{Rast}}32,02 |{{Infobox politická strana/mandáty|5|13|hex=#ee3a43}} |{{Rast}}1. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|2014]] |[[Maroš Šefčovič]] |135,089 |{{Pokles}}24,10 |{{Infobox politická strana/mandáty|4|13|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019]] | rowspan="2" |[[Monika Beňová]] |154,996 |{{Pokles}}15,72 |{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}} |{{Pokles}}2. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|2024]] |365,794 |{{Rast}}24,76 |{{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 2. | style="background:#ffd9d9" | Neúčasť vo frakcii |} === Voľba prezidenta Slovenskej republiky === {| class=wikitable style=text-align:center ! rowspan="2" |Rok ! rowspan="2" |Kandidát ! colspan="3" |Prvé kolo ! colspan="3" |Druhé kolo |- !Hlasy !% !Poradie !Hlasy !% !Výsledok |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2004|2004]] | rowspan="2" |[[Ivan Gašparovič]]{{#tag:ref|kandidát strany [[REPUBLIKA|HZD]] podporovaný stranou|group=pozn}} |442,564 |22,28 |2. |1,079,592 |59,91 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|2009]] |876,061 |46,71 |1. |1,234,787 |55,53 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|2014]] |[[Robert Fico]] |531,919 |28,01 |1. |893,841 |40.61 | style="background:#ffd9d9" | Nezvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]] |[[Maroš Šefčovič]]{{#tag:ref|nezávislý kandidát podporovaný stranou|group=pozn}} |400,379 |18,66 |2. |752,403 |41,59 | style="background:#ffd9d9" | Nezvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] |[[Peter Pellegrini]]{{#tag:ref|kandidát strany [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] podporovaný stranou|group=pozn}} |834,718 |37,02 |2. |1,409,255 |53,12 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry FOCUS === {{#chart:SMER Opinion polls FOCUS.chart}} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO === {{#chart:SMER_Opinion_polls_AKO.chart}} === Volebné preferencie strany v percentách podľa SUSR (historické dáta) === {{#chart:SMER Opinion polls SUSR.chart}} == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Kandidačná listina SMERu pre voľby do NR SR v roku 2006]] * [[:Kategória:Politici Smeru|Politici Smeru]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=SMER-SD}} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}} * [http://www.strana-smer.sk/ oficiálna stránka strany] * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153097 SMER v registri strán MV SR] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:SMER – sociálna demokracia| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Sociálnodemokratické strany]] hqpjmuc1px5r5hhdszs2iq5exdrteh1 8211309 8211307 2026-05-09T19:49:52Z ~2026-28127-47 294360 Y 8211309 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.158948|17.171229|format=dms|display=title}} {{Infobox Politická strana | Názov = Komunistická strana Slovakiastanu | Logo strany = Direction – Slovak Social Democracy̜̞ logo 2021.png | Skratka = SS | Založenie = [[8. november]] [[1999]] | Rozpustenie =Čo najskór | Predseda = [[Jranol]] | Podpredsedovia = [[Ľuboš Mydly Barana]] <br> [[Končita]] <br> [[Erik Kaliňák]] <br> [[konsolidátor]] <br> [[Richard Takáč]] | Najviac poslancov = 83 <small>''(NR SR 2012)''</small> <br> 5 <small>''(EP 2009)''</small> | Poslancov = {{Infobox politická strana/mandáty|41|150|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])}} <br/> {{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Európsky parlament|EP]])}} | Volebný výsledok = {{Rast}} 22,95 %<br />[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|Voľby do NR SR 2023]] <br />{{rast}} 24,76 %<br />[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Voľby do EP 2024]] | Ideológie = [[ľavicový populizmus]]<ref name = populismstudies>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lordkipanidze | meno = Mariam | priezvisko2 = Albrecht | meno2 = Héloïse | autor = | odkaz na autora = | titul = Report on Panel #1 / Mapping European Populism: Populist Authoritarian Tendencies in Central and Eastern Europe, and Challenges to the EU | url = https://www.populismstudies.org/report-on-panel-1-mapping-european-populism-populist-authoritarian-tendencies-in-central-and-eastern-europe-and-challenges-to-the-eu/ | vydavateľ = European Center for Populism Studies | dátum vydania = 2022-04-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name = cw>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Direction – Slovak Social Democracy party (Smer-SD) | url = https://www.cleanenergywire.org/experts/direction-slovak-social-democracy-party-smer-sd | vydavateľ = cleanenergywire.org | dátum vydania = 2021-06-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name = politico>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Busquets | meno = Arnau | autor = | odkaz na autora = | titul = POLITICO Poll of Polls — Slovakian polls, trends and election news for Slovakia – POLITICO | url = https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20230724144155/https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2022-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | dátum archivácie = 2023-07-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> <br /> [[ľavicový nacionalizmus]]<ref>{{cite web|url=http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|title=Great Expectations: Slovak Nationalist initiatives in the light of Communal Elections 2014|last=Želinský|first=Dominik|publisher=CEE Idenitity - National Identities|website=ceeidentity.eu|accessdate=2021-10-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210121123004/http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|archivedate=2021-01-21}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.tyzden.sk/casopis/33560/vedenie-smeru-uz-treba-vymenit/|title = Boris Zala: Vedenie Smeru už treba vymeniť|date = 24 July 2016}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://dennikn.sk/blog/396538/preco-smer-pravicova-az-krajnepravicova-strana/|title=Prečo je Smer pravicová až krajnepravicová strana|date=6 March 2016}}</ref><br/>[[národný populizmus]]<ref>{{Cite document| publisher = Západočeská univerzita v Plzni| last = Bradová| first = Klára| title = Národní populismus Roberta Fica| location = Plzeň| accessdate = 2021-07-11| date = 2015| url = http://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210712152249/https://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486 |date=2021-07-12 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|title=Populizmus HZDS a SMER|last=Chamulová|first=Barbora|date=2009|website=old.bisla.sk|accessdate=2016-06-22|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160804235116/http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|archivedate=2016-08-04}}</ref><ref>{{Cite book| publisher = IVO| isbn = 978-80-89345-12-0| last1 = Gyárfášová | first1 = Oľga | authorlink1 = Oľga Gyárfášová | last2 = Mesežnikov | first2 = Grigorij | authorlink2 = Grigorij Mesežnikov | title = Národný populizmus na Slovensku| location = Bratislava| date = 2008}}</ref><br/>[[sociálny konzervativizmus]]<ref name = cw/><ref>{{cite journal |last=Sekerák |first=Marián |title=Towards conservatism? Party politics in Slovakia at the end of the 2010s |journal=European View |date=October 2019 |volume=18 |issue=2 |pages=233–241 |doi=10.1177/1781685819883965 |doi-access=free}}</ref><ref>{{cite web|url=https://dennikn.sk/2385528/fico-hovori-o-lgbti-ludoch-coraz-vulgarnejsie-jeho-statna-tajomnicka-pritom-podporila-pride/?ref=tema|title=Fico hovorí o LGBTI ľuďoch čoraz vulgárnejšie, jeho štátna tajomníčka pritom podporila Pride|date=11 May 2021|publisher=Denník N|language=Slovak|website=dennikn.sk}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.aktuality.sk/clanok/248047/komentar-za-to-nase-manzelstvo/|title=Komentár: Za to naše manželstvo|date=26 February 2014|publisher=Aktuality|website=aktuality.sk|language=Slovak}}{{Cite web|url=https://www.noviny.sk/politika/441187-spor-medzi-premierom-a-sefom-eurovyboru-blaha-tvrdi-ze-nie-vsetko-co-napise-treba-brat-vazne|title = Spor medzi premiérom a šéfom eurovýboru. Blaha tvrdí, že nie všetko, čo napíše, treba brať vážne}}</ref><ref>{{cite book|last=Dangerfield|first=Martin|date=2013|chapter=Czech Republic, Hungary and Slovakia|title=National Perspectives on Russia: European Foreign Policy in the Making?|editor1-last=David|editor1-first=Maxine|editor2-last=Gower|editor2-first=Jackie|editor3-last=Haukkala|editor3-first=Hiski|page=[https://books.google.com/books?hl=en&lr=&id=PFv9Ofn-myoC&pg=PA181 181]|publisher=[[Routledge]]|isbn=978-1-135-04967-6}}</ref><br>[[sociálna demokracia]]<ref>{{cite web|url=http://www.parties-and-elections.eu/slovakia.html|title=Slovakia|website=Parties and Elections in Europe|first=Wolfram|last=Nordsieck|access-date=4 March 2020|year=2020}}</ref><br> [[rusofilstvo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yar | meno = Lucia | titul = Fico je za proruskú propagandu na ukrajinskom čiernom zozname | periodikum = euractiv.sk | url = https://euractiv.sk/section/vychodna-politika/news/fico-je-za-prorusku-propagandu-na-ukrajinskom-ciernom-zozname/ | dátum vydania = 2022-07-26 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Ficova ukrajinská karta se líbí ruské propagandě. Expremiér přiostřuje - Seznam Zprávy | periodikum = Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-stredni-evropa-ficova-ukrajinska-karta-se-libi-ruske-propagande-expremier-priostruje-221366 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | titul = Fico oslávil SNP s veľvyslancami Ruska a Bieloruska, Korčok posiela protest za ruské zasahovanie do slovenskej politiky | periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2988439/fico-oslavil-snp-s-velvyslancami-ruska-a-bieloruska-korcok-posiela-protest-za-ruske-zasahovanie-do-slovenskej-politiky/ | dátum vydania = 2022-08-29 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Fico je otevřeně proruský. Pokud sestaví příští vládu, demokracie bude v ohrožení, varuje politoložka | periodikum = iROZHLAS | odkaz na periodikum = iROZHLAS | vydavateľ = Český rozhlas | odkaz na vydavateľa = Český rozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/sona-szomolanyi-rozhovor-slovensko-robert-fico-igor-matovic-meciar-sulik_2302191100_jgr | dátum vydania = 2023-02-19 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Porovnali sme programy Smeru a Hlasu, líšia sa | periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/3576150/ | dátum vydania = 2023-09-19 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Aktuality.sk | titul = Predstavitelia Smeru chodia na večere s ruskými agentmi, hovorí Jaroslav Naď. Ich prepojenie na Kremeľ je jasné (rozhovor) | periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RPz8Kh4/predstavitelia-smeru-chodia-na-vecere-s-ruskymi-agentmi-hovori-jaroslav-nad-ich-prepojenie-na-kremel-je-jasne-rozhovor/ | dátum vydania = 2023-06-05 | jazyk = sk | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref> [[antimigračná politika]]<ref name = Pravda>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smer vyzval vládu, aby pre migráciu zatvorila hranice s Maďarskom. Podľa premiéra by to nebolo efektívne | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/681247-smer-vyzval-vladu-aby-pre-migraciu-zatvorila-hranice-s-madarskom/ | vydavateľ = Pravda | dátum vydania = 2023-09-13 | dátum aktualizácie = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = sk }}</ref> | Iné3 názov = Počet členov | Iné3 = {{rast}} 13 540 <small>(31.12.2024)</small><ref name="vs2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2024/VS24r_SMER.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Mládežnícka = [[Epsienový synovia]] | Skupina EP = | Európska strana = | Medzinárodné = [[Socialistická internacionála]] | Materská strana =Fico | Sídlo = Súmračná 67<br /> 821 02 Bratislava | Noviny = Kašleme na ľudí <ref>http://strana-smer.sk/noviny-smeru-sd</ref> | Farby = {{legenda|#CD0000|[[červená]]}} | Web = [http://www.fico.sk Fico.sk] |Politické spektrum = [[stredoľavica]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hagemann | meno = Christian | odkaz na autora = | titul = EU Funds in the New Member States: Party Politicization, Administrative Capacities, and Absorption Problems after Accession | vydanie = | vydavateľ = Palgrave Macmillan | miesto = London | rok = 2019 | isbn = 978-3-030-02091-0 | doi = https://doi.org/10.1007/978-3-030-02092-7 | kapitola = | strany = 149 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cunningham | meno = Benjamin | autor = | odkaz na autora = | titul = 5 takeaways from Slovakia’s election | url = https://www.politico.eu/article/slovakia-fico-asylum-migrants-elections-nazi-nationalists/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2016-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-03 | miesto = | jazyk = en }}</ref> až [[ľavica (politika)|ľavica]]<ref name="Nordea trade">{{cite book|author=Nordea|chapter=The political framework of Slovakia|title=Politický rámec Slovenska|url=https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200703093003/https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context |date=2020-07-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mrvová | meno = Iva | autor = | odkaz na autora = | titul = Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Progresívne Slovensko | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/594313/aka-je-lavica-na-slovensku-od-exkomunistov-po-fica-a-progresivne-slovensko/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-04 | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> }} {{Politika na Slovensku}} [[Súbor:Súmračná 25.jpg|náhľad|Sídlo na Súmračnej 25 v Bratislave]] '''SMER – sociálna demokracia''', skratka '''SMER – SD''', uvádzané aj ''SMER – SSD'', je [[ľavicový populizmus|ľavicovopopulistická]],<ref name = populismstudies/><ref name = cw/><ref name = politico/> formálne [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]] [[politická strana]] pôsobiaca na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky]] bola zaregistrovaná dňa [[8. november|8. novembra]] [[1999]]. Strana sa v prvých rokoch existencie profilovala ako strana [[Tretia cesta|tretej cesty]], neskôr pozmenila orientáciu na ľavicu a sociálnu demokraciu a stala sa dominantným prvkom na ľavicovej časti slovenského politického spektra.<ref name="smeronas2019">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Strana sa profiluje ako [[Pro-europanizmus|pro-európska]] a podporuje členstvo Slovenska v [[Európska únia|Európskej únii]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], pričom iba kritizuje ich fungovanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stanovisko strany SMER - SD k aktuálnej situácii na Ukrajine | url = https://www.strana-smer.sk/aktuality/videa/post/stanovisko-strany-smer-sd-k-aktualnej-situacii-na-ukrajine | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}</ref> Napriek deklarovanému [[Stredoľavica|ľavicovému]] zameraniu zastáva v sociálnych otázkach [[Sociálny konzervativizmus|konzervatívne]] postoje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktuality | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}</ref> SMER-SD vládol na Slovensku s výnimkou 20-mesačnej prestávky [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vlády Ivety Radičovej]] v rôznych koaličných kombináciách od roku 2006 do roku 2020. Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|voľbách v roku 2012]] sa podarilo Smeru získať historicky najväčšiu podporu voličov (44,41 %, 83 mandátov), čo mu umožnilo zostaviť jednofarebnú vládu prvýkrát od roku 1989. Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v roku 2016]] strana prepadla na 28,28 % a vytvorila vládnu koalíciu so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a stranami [[MOST – HÍD|MOST-HÍD]] a [[SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA|#SIEŤ]] (len do 1. septembra 2016). Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách vo februári 2020]] bola strana s 38 poslaneckými kreslami v NR SR 2. najsilnejšou stranou a politickým subjektom v krajine. Strana zaznamenala pokles aj na komunálnej úrovni, avšak stále má najviac mandátov starostov (592) a poslancov zastupiteľstiev (3 692) zo všetkých strán. Predsedom strany je od vzniku [[Robert Fico]]. == Vedenie strany == Strana SMER-SD má štyri ústredné orgány: Snem, Predsedníctvo strany, Ústrednú revíznu komisiu a rozhodcovskú komisiu.<ref name="stanovy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = Stanovy SMER-SD | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/stanovy | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Najvyšším orgánom strany SMER-SD je Snem, ktorý zvoláva Predsedníctvo strany najmenej raz za dva roky. Medzi jednotlivými snemami je najvyšším orgánom Predsedníctvo, ktoré má najviac 15 členov.<ref name="stanovy"/> Členmi Predsedníctva sú vždy predseda, podpredsedovia a generálny manažér, ktorí sú členmi Predsedníctva z titulu výkonu svojej funkcie. Ostatných členov Predsedníctva volí a odvoláva snem strany.<ref name="stanovy"/> Predsedníctvo strany malo v júli 2020 24 členov a nasledujúce zloženie:<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Dennik N|odkaz na autora=|titul=Fico zostáva predsedom, Smer chce mať rustikálny. Sekundovať mu bude mladý Kaliňák, Blaha či rapujúci poslanec Takáč|url=https://dennikn.sk/1972879/fico-zostava-predsedom-smer-chce-mat-rustikalny-sekundovat-mu-bude-mlady-kalinak-blaha-ci-rapujuci-poslanec-takac/?ref=tit|vydavateľ=dennikn.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-7-18|miesto=|jazyk=}}</ref><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/predstavitelia/predsednictvo-strany | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| | valign=top | * [[Robert Fico]], predseda * [[Ľuboš Blaha]], podpredseda * [[Juraj Blanár]], podpredseda * [[Erik Kaliňák]], podpredseda * [[Ladislav Kamenický]], podpredseda * [[Richard Takáč]], podpredseda * [[Marián Saloň]], generálny manažér * [[Jaroslav Baška]], člen * [[Miroslav Číž]], člen * [[Emil Ďurovčík]], člen * [[Martin Glváč]], člen * [[Augustín Hambálek]], člen | valign=top | * [[Dušan Jarjabek]], člen * [[Jozef Ježík]], člen * [[Robert Kaliňák]], člen * [[Daniel Karas]], člen * [[Marián Kéry]], člen * [[Ján Kvorka]], člen * [[Igor Melicher]], člen * [[Martin Nemky]], člen * [[Ľubomír Petrák]], člen * [[František Petro]], člen * [[Peter Šuca]], člen * [[Jana Vaľová]], člen |} == História == === Staršie názvy strany === '''SMER''' (1999 – 2003) '''SMER (tretia cesta)''' (2003 – 2005) [[Súbor:SMER – socialna demokracia Logo.svg|náhľad|pôvodné logo (do 2020)]] === Založenie strany SMER === Po voľbách v roku [[1998]] vznikala široká koalícia strán [[Slovenská demokratická koalícia|SDK]], [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Strana maďarskej koalície|SMK]] a [[Strana občianskeho porozumenia|SOP]]. [[Robert Fico]] ako podpredseda SDĽ však začal vystupovať proti koalícii s SMK, tvrdiac, že sa strana pokúša otvárať tzv. [[Benešove dekréty]]. Neskôr v roku [[1998]] sa dostal do sporu s vlastnou stranou SDĽ. SDĽ vytvorila spolu so Slovenskou demokratickou koalíciou a Stranou maďarskej koalície koaličnú vládu. Robert Fico bol v tom čase najpopulárnejším politikom strany a získal vo voľbách najviac preferenčných hlasov z politikov SDĽ. Podľa názoru politických analytikov Robert Fico očakával, že strana ocení jeho význam a rátal s menovaním za ministra vlády alebo generálneho prokurátora (nespĺňal však vekovú hranicu, ktorá by mu umožnila tento post zastávať). Robert Fico sa rozhodol z SDĽ a koalície odísť a v decembri [[1999]] a založil novú politickú stranu s názvom SMER. Podľa oficiálneho stanoviska strany SMER, Robert Fico ''"vyvodil svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej Strany demokratickej ľavice a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala tzv. vláda zmeny".{{bez citácie}}'' Strana SMER sa hneď po svojom založení snažila pôsobiť ako alternatíva tak voči vtedajšej vládnej koalícii, ako aj opozícii. Ešte v tom istom volebnom období (1998 – 2002) prijala do svojho názvu prívlastok ''"tretia cesta"''. Podľa tvrdenia predstaviteľov strany sa tým zadefinovala ako ''"strana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu typu britskej Labour Party, alebo nemeckej SPD"''.<ref>http://www.aktuality.sk/clanok/149441/robert-fico/</ref> Sám Fico vyhlásil, že „nie je dôležité, či je mačka biela alebo čierna, ale či chytá myši“, citujúc generálneho tajomníka [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]], [[Teng Siao-pching]]a. S odstupom času sa ukázal krok Roberta Fica ako veľmi dobrý a predvídavý. Preferencie SMERu postupne rástli, naopak preferencie SDĽ klesali. Nakoniec sa vládna strana SDĽ nedostala v najbližších voľbách do parlamentu a k [[1. január]]u [[2005]] zanikla, keď bola pohltená práve SMERom. === Volebné obdobie 2002 – 2006 === Po voľbách v septembri [[2002]] sa SMER so ziskom 13,6 % voličských hlasov stal treťou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku za [[HZDS]] a [[SDKÚ]] a obsadil 25 poslaneckých kresiel v NR SR. Tento výsledok možno považovať pre stranu, ktorá sa iba prvýkrát zúčastnila na voľbách, za veľký úspech. Napriek tomu bol pre SMER sklamaním, pretože prieskumy verejnej mienky dlhodobo predpovedali pre stranu oveľa lepší výsledok. Strane sa po voľbách nepodarilo dostať do vlády, a tak zostala v opozícii a vlastne počas celého volebného obdobia súperila s HZDS o vedúce postavenie v opozícii. V súperení o slovenského opozičného voliča však slávila úspech. V prieskumoch verejnej mienky predstihla dovtedy dlhodobo najpopulárnejšiu stranu HZDS a od roku 2004 si udržiavala stabilne prvé miesto s preferenciami oscilujúcimi tesne pod 30 %, kým preferencie druhej strany v poradí, HZDS, oscilovali okolo 15 %. ==== Poslanecký klub SMERu v NR SR ==== Poslanci SMERu zvolení vo voľbách v roku 2002: {{Stĺpce|2| # [[Edita Angyalová]] # [[Jaroslav Baška]] # [[Monika Beňová]] # [[Juraj Blanár]] # [[Jozef Buček]] # [[Jozef Burian]] # [[Dušan Čaplovič]] # [[Miroslav Číž]] # [[Igor Federič]] # [[Robert Fico]] # [[Darina Gabániová]] # [[Bohumil Hanzel]] # [[Miroslav Chovanec]] # [[Robert Kaliňák]] # [[Maroš Kondrót]] # [[Jana Laššáková]] # [[Róbert Madej]] # [[Dušan Muňko]] # [[Milan Murgaš]] # [[Pavol Paška]] # [[Igor Šulaj]] # [[Ivan Varga]] # [[Ľubomír Vážny]] # [[Boris Zala]] # [[Renáta Zmajkovičová]] }} V roku [[2004]] sa stal poslancom namiesto [[Monika Beňová|Moniky Beňovej]], ktorá bola zvolená za poslankyňu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], náhradník [[Peter Oremus (politik)|Peter Oremus]]. Po jeho úmrtí v roku [[2006]] ho nahradil [[Marián Záhumenský]]. V máji [[2005]] posilnili poslanecký klub SMERu [[Dušan Jarjabek]], bývalý člen [[ĽS-HZDS]] a [[Vojtech Tkáč]], takisto bývalý člen HZDS a neskôr [[Ľudová únia|Ľudovej únie]]. Poslanecký klub SMERu sa tak stal najsilnejším poslaneckým klubom v parlamente a jediným, ktorému sa počet členov počas volebného obdobia zvýšil. ==== Integrácia ľavicových strán ==== V roku [[2004]] sa Robertovi Ficovi podarilo uskutočniť projekt zjednotenia ľavicových strán. Tri ľavicové strany s dlhodobo zanedbateľnými volebnými preferenciami a to [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|Sociálnodemokratická alternatíva]] (vznikla roku 2002 odštiepením z SDĽ) a [[Sociálnodemokratická strana Slovenska]] (pôsobila už od čias tesne po Nežnej revolúcii, ale stále so zanedbateľným politickým vplyvom) uznali, že nemajú šancu na prežitie na slovenskej politickej scéne a súhlasili s integráciou so Smerom. Integráciu schválili snemy jednotlivých strán na jeseň roku 2004. Dňa [[4. decembra]] [[2004]] na 10. zjazde SDĽ v Banskej Bystrici po tom, čo mala schránková firma uhradiť záväzky SDĽ<ref name=":02">TÓDOVÁ Monika: Košice zaplatia milióny firme, ktorá kedysi pomohla SDĽ, sme.sk, 28. jún 2013, [cit 2016-02-04], [http://domov.sme.sk/c/6852757/kosice-zaplatia-miliony-firme-ktora-kedysi-pomohla-sdl.html Dostupné online]</ref> bol schválený zánik strany zlúčením so Smerom od 31. decembra 2004.<ref name="peterweissmyslienky">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Krno|meno=Martin|odkaz na autora=|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=http://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-02-03|vydavateľ=Perex|miesto=|jazyk=}}</ref> SDSS, SDA a ďalšie malé ľavicovo-centristické strany sa so Smerom zlúčili už predtým<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Pravda.sk|jazyk=sk-SK}}</ref>. Smer sa stal prakticky zo dňa na deň najbohatšou politickou stranou na Slovensku. Majetky Smeru a SDĽ podľa výročných správ z roku 2003 prevyšovali 70 miliónov korún. SDĽ mala vtedy majetok 48,5 milióna (dvakrát viac ako Smer). Ústredným tajomníkom SDĽ bol vtedy [[Ján Richter]]. Podľa [[Peter Bárdy|Petra Bárdyho]] [[Ľubomír Petrák]] je muž, ktorý „odovzdal“ do rúk Roberta Fica SDĽ a aj preto doteraz Richter a Petrák pôsobia ako politici SMERu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bárdy|meno=Peter|titul=Komentár Petra Bárdyho: Muž, ktorý Ficovi priniesol zlaté prasa|url=https://www.aktuality.sk/clanok/652185/komentar-petra-bardyho-muz-ktory-ficovi-priniesol-zlate-prasa/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=aktuality.sk|jazyk=sk}}</ref> Od 1. januára [[2005]] SDĽ, SDA a SDSS zanikli a SMER zmenil názov na SMER – sociálna demokracia. Najvýznamnejší politický zisk pre SMER z tejto integrácie nebol ani tak v zisku nových voličov, ale skôr v zisku značky sociálnej demokracie a medzinárodného zakotvenia v Socialistickej internacionále i [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov (PES)]]. === Volebné obdobie 2006 – 2010 === Po parlamentných voľbách strana SMER-SD výrazne zvíťazila s 29,14 % voličských hlasov. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (443 230) nasledovaný Robertom Kaliňákom (299 253) a Dušanom Čaplovičom (110 702). SMER-SD získal 50 zo 150 poslaneckých kresiel a ako víťaz volieb i právo [[predseda Národnej rady SR|predsedať Národnej rade SR]]. Za predsedu bol zvolený na ustanovujúcej schôdzi [[Pavol Paška]], ktorý získal 98 zo 148 hlasov prítomných poslancov. Ďalšie parlamentné funkcie zastávané členmi strany boli: podpredseda NR SR – [[Miroslav Číž]], ktorý bol zároveň aj predsedom poslaneckého klubu SMER-SD, predseda Ústavnoprávneho výboru – [[Mojmír Mamojka]] a predseda Mandátového a imunitného výboru – [[Renáta Zmajkovičová]]. Z ďalších 16 tzv. fakultatívnych výborov členovia SMERu predsedali štyrom, a to výboru pre financie, rozpočet a menu ([[Jozef Burian]]), výboru pre hospodársku politiku ([[Maroš Kondrót]]), zahraničnému výboru ([[Boris Zala]], od 27.6.2009 [[Juraj Horváth (1965)|Juraj Horváth]], pretože Zala bol zvolený za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]) a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ ([[Jana Laššáková]]). Strana sa správala stabilne, počas volebného obdobia ako jedinú parlamentnú stranu ani klub neopustil žiadny poslanec, na rozdiel od všetkých ostatných parlamentných strán. Spolu s koaličnými stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a ĽS-HZDS tvorili nadpolovičnú väčšinu v NR SR, s celkovo 85 poslancami, s ktorými neskôr spoločne hlasovali aj nezávislý poslanec, odídenec z klubu ĽS-HZDS, [[Tibor Mikuš]] a [[Anton Korba]], odídenec z SNS. Strana SMER-SD bola počas celého volebného obdobia najpopulárnejšou stranou, čo sa týka podpory v prieskumoch. Volebné preferencie jej oscilovali okolo 40 %. Podľa prieskumu verejnej mienky Štatistického úradu SR by SMER-SD v mesiacoch júl 2008 a január 2009 získal parlamentnú väčšinu (76 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády. Strana SMER-SD dňa 4. júla 2006 podpísala koaličnú zmluvu, na základe ktorej zostavila [[vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|vládnu koalíciu]] so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a [[ĽS-HZDS|Ľudovou stranou Hnutie za demokratické Slovensko]] a začala napĺňať svoj sociálny program. Predsedom vlády sa stal [[Robert Fico]]. Celkovo mala strana 11 zo 16 členov vlády, z nich aj dvoch podpredsedov vlády – [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] a [[Dušan Čaplovič|Dušana Čaploviča]], podpredsedu pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Získlala ministerstvá hospodárstva, financií, dopravy, pôšt a telekomunikácií, vnútra, obrany, zahraničných vecí, práce, sociálnych vecí a rodiny, kultúry a zdravotníctva; od 28. augusta 2009 bol členom Smeru-SD aj minister životného prostredia – stalo sa tak po prvýkrát na politickej scéne SR, žeby aj napriek dohode v koaličnej zmluve predseda vlády odobral koaličnej strane ministerstvo (koaličná zmluva nemá právnu silu výhradne rozdeliť ministerstvá medzi jednotlivé strany, čiže konanie predsedu vlády nebolo protiprávne, predseda vlády konal na základe jeho ústavného práva vymenúvať a odvolávať členov vlády SR podľa čl. 111 [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavy SR]]). V roku 2009 strana vyhrala aj ďalšie volebné súboje: * Spoločný kandidát SMERu-SD a SNS na prezidenta SR [[Ivan Gašparovič]] vyhral obidve kolá [[voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|volieb]] a opätovne sa stal [[prezident SR|prezidentom SR]]. * V júni 2009 strana získala 32,01 % hlasov a 5 mandátov v [[voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|druhých voľbách do Európskeho parlamentu]] na Slovensku (poslancami sa stali Monika Flašíková-Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová). * Vo [[voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2009|voľbách do VÚC]] v novembri 2009 kandidáti SMER-SD získali funkciu predsedu všetkých samosprávnych krajov okrem Bratislavy, t. j. v Trenčíne ([[Pavol Sedláček]]), Nitre ([[Milan Belica]] v koalícií s SDKÚ-DS a KDH), Žiline ([[Juraj Blanár]]), Banskej Bystrici ([[Vladimír Maňka]]), Prešove ([[Peter Chudík]]), Košiciach ([[Zdenko Trebuľa]]) a v Trnave, kde SMER podporoval nezávislého kandidáta [[Tibor Mikuš|Tibora Mikuša]], pričom kandidáti v Žiline, Nitre a Trnave získali nadpolovičnú väčšinu hlasov už v prvom kole volieb. === Volebné obdobie 2010 – 2012 === {{Výhonok-časť}} Strana vyhrala [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|parlamentné voľby v roku 2010]] s vysokým náskokom, keď získala 880 111 hlasov (34,79 %), čo bolo viac ako získala vo voľbách druhá ([[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]) a tretia strana ([[Sloboda a Solidarita|SaS]]) dokopy, a znamenalo zisk 62 mandátov v parlamente. Strana však nebola schopná zostaviť koalíciu a preto zotrvala v opozícii. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (569 921) nasledovaný Robertom Kaliňákom (395 088) a Dušanom Čaplovičom (224 332). Nad 100-tisíc preferenčných hlasov získali aj Marek Maďarič (122 835) s Jánom Počiatkom (111 180). Členovia strany zastávali vo volebnom období 2010-2012 nasledovné parlamentné funkcie: podpredseda NR SR – [[Robert Fico]], a predsedovia 8 výborov NR SR: Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií [[Renáta Zmajkovičová]], pre verejnú správu a regionálny rozvoj [[Igor Choma]], pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport [[Dušan Čaplovič]], pre kultúru a médiá [[Dušan Jarjabek]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Národný bezpečnostný úrad|NBÚ]] [[Marián Saloň]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Slovenská informačná služba|SIS]] [[Robert Kaliňák]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva [[Peter Žiga]] a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ [[Jana Laššáková]]. Podľa prieskumu verejnej mienky agentúry Focus by SMER-SD v mesiaci máj 2011 získal parlamentnú väčšinu (80 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády. === Volebné obdobie 2012 - 2016 === {{Výhonok-časť}} Na vrchole svojich síl sa Smer ocitol v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|predčasných voľbách 2012]]. Až 44,41 percenta voličov zabezpečilo Smeru 83 poslaneckých mandátov, strana tak nepotrebovala koaličného partnera a nasledujúce štyri roky vládla sama.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Filová|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Vzostupy a pády Smeru|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/535279-vzostupy-a-pady-smeru/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2019-12-07|dátum prístupu=2019-12-07}}</ref> Politický analytik [[Ján Baránek]] doplnil, že Smer je v histórii Slovenska asi najdlhšie pôsobiaca strana, ktorá je zatiaľ ešte stále aj najsilnejšou. „Je aj jednou z najstabilnejších strán. Ani personálne otrasy, personálne zmeny, ktorými prešla, ju zásadnejšie neoslabili,“ dodal s tým, že práve stabilita patrí medzi pozitíva tejto strany. „Medzi ne treba spomenúť aj sociálne opatrenia, ako napríklad vlaky zadarmo."<ref name=":0" /> (Spustené 17. novembra 2014 ako súčasť balíčka 15 opatrení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Vybavené - od 17. novembra sú vlaky pre študentov a dôchodcov zadarmo|url=https://www.vlada.gov.sk//vybavene-od-17-novembra-su-vlaky-pre-studentov-a-dochodcov-zadarmo/|vydavateľ=Úrad vlády SR|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-12-07|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref>) === Volebné obdobie 2016 – 2020 === [[Súbor:VENUES OF BRATISLAVA SUMMIT 16.September 2016 (29700046355).jpg|náhľad|Minister vnútra [[Robert Kaliňák]], predseda vlády [[Robert Fico]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] počas bratislavského samitu v septembri 2016 pri príležitosti [[Predsedníctvo Rady Európskej únie|predsedníctva]] Slovenska v [[Rada Európskej únie|Rade Európskej únie]].]] [[Súbor:President Trump Welcomes the Prime Minister of the Slovak Republic to the White House (32822949817).jpg|náhľad|Premiér [[Peter Pellegrini]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] na rokovaní s prezidentom [[USA]] [[Donald Trump|Donaldom Trumpom]] v [[Biely dom|Bielom dome]] v máji 2019.]] V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách]] získal SMER-SD 737 481 hlasov (28,28 %), čo predstavovalo pokles o približne 16 % a 400 tisíc hlasov oproti predošlým voľbám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parlamentné voľby 2016 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/vysledky | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Napriek tomu voľby strana vyhrala, získala 49 mandátov poslancov a predseda Robert Fico bol schopný zostavovať vládu. Po voľbách nakoniec SMER-SD zostavil koaličnú vládu so stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[MOST-HÍD]] a [[#SIEŤ]]. V novej vláde získal SMER-SD dominantné postavenie, mal 9 kresiel, pričom zvyšné strany spoločne len 6. Premiérom zostal Robert Fico, ministrom vnútra [[Robert Kaliňák]]. Podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu sa stal [[Peter Pellegrini]]. [[Peter Kažimír]] pôsobil ako minister financií, [[Peter Žiga]] ako minister hospodárstva, [[Ján Richter]] ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny a [[Marek Maďarič]] ako minister kultúry. SMER tiež nominoval dvoch nestraníkov – [[Miroslav Lajčák|Miroslava Lajčáka]] za ministra zahraničných vecí a [[Tomáš Drucker|Tomáša Druckera]] za ministra zdravotníctva. 1. septembra 2016 vládne strany po rozpade strany #SIEŤ podpísali novú koaličnú dohodu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Zaujíma vás text novej Koaličnej zmluvy? Tu je jej plné znenie | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/nrsr-a-vlada-profily/koalicna-dohoda-zmluva-smer-sns-most-hid/216320-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-10 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Po [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej]] vo februári 2018 a zverejnení posledného Kuciakovho článku o podvodoch talianskych podnikateľov pôsobiacich na východnom Slovensku, ktorí mali napojenie na [[Mafia|mafiánsku]] [[Zločinecká skupina|zločineckú skupinu]] [[’Ndrangheta]] a o väzbách jedného z nich na predstaviteľov strany SMER vypukli vo viacerých mestách demonštrácie, ktorých požiadavky postupne rástli. Rastúce napätie v spoločnosti a protesty viedli najprv k rezignácii ministrov kultúry a vnútra [[Marek Maďarič|Maďariča]] a [[Robert Kaliňák|Kaliňáka]], neskôr až k [[Vládna kríza|vládnej kríze]], ktorej vyvrcholením bolo podanie demisie [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretej vlády]] [[Robert Fico|Roberta Fica]] [[15. marec|15. marca]] [[2018]]. Následne došlo k miernym personálnym zmenám, [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|novú vládu]] opäť zostavil SMER-SD a na jej čele Fica nahradil [[Peter Pellegrini]].<ref name=":3">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, TREND.sk, SITA | odkaz na autora = | titul = Fico odovzdal demisiu, novú vládu zostaví Pellegrini | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/kiska-prijme-pellegriniho-ten-sa-spomina-ako-novy-premier.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V októbri 2018 stranu a koalíciu opustil bývalý minister kultúry Marek Maďarič, ostal pôsobiť v NR SR ako nezaradený.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = maho, TASR | odkaz na autora = | titul = Maďarič kvôli Dankovi končí v Smere, aj v koalícii. Odišiel už dávno, vyhlásil Fico | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/1831408-madaric-kvoli-dankovi-konci-v-smere-aj-v-koalicii-odisiel-uz-davno-vyhlasil-fico | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-10-25 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Od volieb 2016 si Smer stabilne držal preferencie okolo 25 až 28 percent. Zlom nastal po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a následnej rekonštrukcii vlády. Smer klesol na zhruba 20 percent a z tohto čísla sa mu preferencie nepodarilo zvýšiť ani do konca roku 2019.<ref name=":0" /> V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnych voľbách v novembri 2018]] SMER-SD skončil ako najsilnejšia strana. Získal 592 mandátov starostov (20,38 %) a 3 692 mandátov poslancov (17,88 %) a ďalšie stovky mandátov v koalíciách. Zaznamenal však porážky v krajských mestách, kde nezískal žiaden mandát. Robert Fico deklaroval napriek oslabeniu pozícií strany víťazstvo a pri tejto príležitosti obvinil opozíciu, že v skutočnosti neexistuje, keďže neuspela v regiónoch a za jediné reálne strany označil svojich koaličných partnerov ([[MOST-HÍD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) a [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref name=":6">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Chceli sme viac, ale stranícky Smer voľby vyhral, povedal Fico | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20958984/komunalne-volby-fico-potvrdilo-sa-ze-opozicia-neexistuje.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-11 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Do [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|prezidentských volieb v marci 2019]] strana nominovala vtedajšieho podpredsedu [[Európska komisia|Európskej komisie]], [[Maroš Šefčovič|Maroša Šefčoviča]]. Šefčovič bol dlho v prieskumoch verejnej mienky favoritom na víťazstvo. Po odstúpení [[Robert Mistrík|Roberta Mistríka]] v prospech [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]] však Šefčovičove šance klesli. V prvom kole volieb skončil na druhom mieste za Čaputovou so ziskom 400 379 hlasov (18,66 %). Pred druhým kolom si Šefčovič osvojil konzervatívnu rétoriku, avšak neuspel.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | titul = Šefčovič to doteraz hral len na priaznivcov Smeru, teraz je z neho už aj konzervatívec | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1402879/sefcovic-to-doteraz-hral-vylucne-na-priaznivcov-smeru-teraz-je-z-neho-uz-aj-konzervativec/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-07 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V druhom kole prehral s Čaputovou, keď získal 752 403 hlasov (41,59 %). Europoslanec [[Boris Zala]] v roku 2019 kritizoval rozkol v strane medzi dvoma krídlami, sociálnodemokratickým (reprezentovaným ním, súčasným predsedom vlády [[Peter Pellegrini|Petrom Pellegrinim]] či [[Monika Smolková|Monikou Smolkovou]], [[Monika Beňová|Monikou Beňovou]] a [[Branislav Ondruš|Branislavom Ondrušom]]) a nacionalistickým, reakčným a konzervatívnym krídlom (kam zaradil predsedu strany [[Robert Fico|Fica]], [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] či [[Ľuboš Blaha|Ľuboša Blahu]]). Línie premiéra Pellegriniho a predsedu Fica sa podľa neho v mnohom názorovo odlišujú a Fico stranu "fašizuje" pre možnú spoluprácu po voľbách v roku 2020 s [[ĽSNS]].<ref name=":2">{{Citácia periodika | priezvisko = Zala | meno = Boris | autor = | odkaz na autora = | titul = Výhonky fašizácie (na poľutovanie aj v Smere) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1462884/vyhonky-fasizacie-na-polutovanie-aj-v-smere/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-09 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|eurovoľbách v máji 2019]] utrpel SMER-SD prekvapivú porážku, keď získal iba 15,72 % (pokles o vyše 8 %) hlasov a prvý raz od roku 2004 neskončil ako najsilnejšia politická strana, keď ho predbehla koalícia [[Progresívne Slovensko|PS]]-[[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]]. SMER-SD získal v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] tri mandáty pre [[Monika Beňová|Moniku Beňovú]], [[Miroslav Číž|Miroslava Číža]] a [[Robert Hajšel|Roberta Hajšela]]. Strana predstavila kandidátnu listinu pre [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentné voľby vo februári 2020]] 27. novembra 2019.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidátka Smeru trošku omladla | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/534148-nazivo-smer-predstavuje-kandidatku/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-27 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Volebným lídrom sa stal premiér Pellegrini, z druhého miesta kandidoval predseda Fico, z tretieho ministerka vnútra [[Denisa Saková]]. 1. decembra 2019 predstavila strana nový vizuál volebnej kampane. Po dlhoročnom používaní ruže v logu SMER-SD zmenil logo na šípku v tvare písmena S a začal používať slogan "nový SMER – zodpovedná zmena". Podľa komentátorov deklaratórne volanie po zmene nekorešponduje so skutočnou politikou strany, zároveň naznačovali ústup predsedu Fica do úzadia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pataj | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Označenie „nový Smer“ je hanba | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1672261/oznacenie-novy-smer-je-hanba/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-02 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Behul | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = "#BezFica2020" | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://komentare.hnonline.sk/komentare-hn/2051724-bezfica2020 | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-03 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> === Volebné obdobie 2020 – 2023 === Strane sa v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách]] podarilo získať výsledok 18,29 %, čo bolo o 2 až 3 percentá viac, ako ukazovali posledné prieskumy, stále však ide o pokles o 10 % oproti predošlým voľbám. Strana v parlamente obsadila 38 kresiel. Predsedom poslaneckého klubu Fico, Pellegrini sa stal na základe povolebných vyjednávaní podpredsedom Národnej rady za opozíciu. V máji 2020 dvaja poslanci za SMER-SD, [[Ján Podmanický]] a [[Marián Kéry]] založili tzv. platformu hodnotovej politiky s poslancami zo strany [[KDŽP]], zvolenými na kandidátke [[ĽSNS]]. Kvôli tomuto ich ostro kritizoval Peter Pellegrini, naopak Robert Fico sa Podmanického zastal. Podmanický v máji 2020 opustil pre kritiku z vlastných radov stranu aj poslanecký klub Smeru. ==== Odchod Pellegriniho skupiny ==== Už v apríli 2020 podpredseda strany Peter Pellegrini oznámil, že má ambíciu kandidovať na post predsedu strany ako najpopulárnejší politik strany, ktorý získal vo voľbách o 170 000 viac hlasov než predseda.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini pripúšťa kandidatúru za predsedu Smeru|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME.sk|url=https://domov.sme.sk/c/22391573/pellegrini-smer-predseda-zmena.html|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-04-25|dátum prístupu=2020-04-25|ročník=|číslo=|strany=|meno=}}</ref> Robert Fico reagoval rázne s tým, že z postu nehodlá odstúpiť a chce naďalej ostať na čele strany. Pellegrini postupne začal v kritike predsedu a pomerov strany pritvrdzovať. Pellegrini kritizoval, že od konania volieb nezasadlo predsedníctvo strany a nebol známy dátum snemu. Pellegrini požadoval čo najskoršie konanie snemu, naopak Fico presadzoval, aby sa nominačný snem uskutočnil až na slávnostnom sneme v decembri.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Pellegrini vyzval Fica na odchod z čela Smeru | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/552613-nazivo-brifing-predsedu-smeru-roberta-fica/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-26 | dátum prístupu = 2020-06-15}}</ref> Na tlačovej besede v júni 2020 v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] Pellegrini oznámil, že rezignuje na post podpredsedu strany SMER-SD a v dohľadnej dobe stranu opustí. Načrtol tiež založenie novej strany, ktorá by podľa jeho slov mala byť [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]], odmietol však, že by bola [[Liberalizmus|liberálna]]. Fico v podobnom čase Pellegrinimu ponúkol už aj post predsedu strany za podmienky zachovania vlastného vplyvu v strane, Pellegrini jeho ponuku odmietol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Robert Fico ponúkol Petrovi Pellegrinimu post predsedu Smeru | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1925453/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-10 | dátum prístupu = 2020-06-15 }}</ref> V prvom prieskume agentúry FOCUS by novú Pellegriniho stranu volilo 21,4 % respondentov, zatiaľ čo pôvodný SMER-SD 9,7 %. Na tlačovej konferencii týždeň po oznámení Pellegriniho odchodu svoj odchod zo strany oznámilo ďalších 10 poslancov strany, medzi nimi podpredsedovia [[Peter Žiga]] a [[Richard Raši]], členka predsedníctva [[Denisa Saková]] či dlhoroční poslanci a členovia strany. Zároveň na tejto tlačovej konferencii spolu s Pellegrinim oznámili vznik novej sociálnodemokratickej strany, do ktorej vstupujú.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini ohlásil stranu, má zatiaľ 11 poslancov|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/1934489/pellegrini-ohlasil-stranu-ma-zatial-11-poslancov/?ref=tit1|issn=1336-720X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2020-06-15|ročník=|číslo=|strany=}}</ref> Politológ [[Grigorij Mesežnikov]] vyslovil predpoklad, že po odchode Pellegriniho skupiny sa SMER-SD môže posunúť viac doľava, do spektra radikálnej až komunistickej ľavice.<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Smer-SD sa po odchode Pellegriniho podľa politológa zmení na radikálnu až komunistickú ľavicu|url=https://www.webnoviny.sk/smer-sd-sa-odchodom-pellegriniho-meni-na-komunisticku-lavicu/|vydavateľ=Webnoviny|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-10|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Kritika zo strany európskych socialistov ==== Dňa [[4. júl]]a [[2006]] socialistická frakcia v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] odhlasovala návrh odporučiť [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov]] pozastaviť členstvo strane SMER – sociálna demokracia v nej (v PES) v dôsledku jej povolebnej spolupráce s nacionalistickou [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]], ktorej charakter sa podľa vyjadrenia predsedu strany [[Poul Nyrup Rasmussen|Poula Nyrupa Rasmussena]] a predsedu frakcie v parlamente [[Martin Schulz|Martina Schulza]], lídrov Strany európskych socialistov a Socialistickej frakcie v Európskom parlamente "nezlučuje so sociálno-demokratickými hodnotami vrátane rešpektovania práv menšín a demokracie". Členstvo bolo Smeru pozastavené 13. októbra 2006 na obdobie najmenej 10 mesiacov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Eurosocialisti: SNS nie je náš partner|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/c/2944609/eurosocialisti-sns-nie-je-nas-partner.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2006-10-13|dátum prístupu=2019-12-03}}</ref> Dňa [[14. február]]a [[2008]] predsedníctvo Strany európskych socialistov (PES) rozhodlo o návrate SMERu do strany, na základe záväzkov premiérovej strany a jej koaličných partnerov, že na Slovensku sa dodržiavajú práva národnostných menšín, ako aj ich status quo. Podľa slov Rasmussena, „vláda Slovenskej republiky pod vedením Roberta Fica dokázala svoj sociálnodemokratický charakter a preto si SMER zaslúži návrat do európskej politickej rodiny.“<ref>http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=2004{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[12. október|12. októbra]] [[2023]] rozhodlo vedenie Strany európskych socialistov o pozastavení plného členstva strany SMER – sociálna demokracia a aj asociovaného členstva strany [[HLAS – sociálna demokracia]]. Podľa vyjadrenia predsedníctva dôvodom bol „odklon strany SMER od hodnôt európskych socialistov“, „proruské postoje“ (konkrétne odmietnutie poskytnutia vojenskej pomoci Ukrajine) a tiež opätovné vytvorenie vlády so Slovenskou národnou stranou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Strana európskych socialistov pozastavila členstvo Smeru aj Hlasu | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/101624/strana-europskych-socialistov-pozastavila-clenstvo-smeru-aj-hlasu/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-12 | dátum prístupu = 2023-11-14 }}</ref> == Vedenie strany == === Predsedovia strany SMER – SD === {| class="wikitable" !# !Meno !Od !Do |- |1. |[[Robert Fico]] |11.12.1999 |súčasnosť |} == Volebné výsledky a preferencie == === Národná rada Slovenskej republiky === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Rok !Líder !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002|2002]] | rowspan="6" |[[Robert Fico]] |387,100 |13,46 |{{Infobox politická strana/mandáty|25|150|hex=#ee3a43}} |3. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|2006]] |671,185 |{{Rast}}29,14 |{{Infobox politická strana/mandáty|50|150|hex=#ee3a43}} |{{Rast}}1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|Koalícia - Fico I.]] |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|2010]] |880,111 |{{Rast}}34,80 |{{Infobox politická strana/mandáty|62|150|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|2012]] |1,134,280 |{{Rast}}44,42 |{{Infobox politická strana/mandáty|83|150|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|Vláda - Fico II.]] |- | rowspan="2" |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|2016]] | rowspan="2" |737,481 | rowspan="2" |{{Pokles}}28,28 | rowspan="2" |{{Infobox politická strana/mandáty|49|150|hex=#ee3a43}} | rowspan="2" |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|Koalícia - Fico III.]] (2016 - 2018) |- | style="background:#e6ffd9" | [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|Koalícia - Pellegrini]] (2018 - 2020) |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|2020]] |[[Peter Pellegrini]] |527,172 |{{Pokles}}18,29 |{{Infobox politická strana/mandáty|38|150|hex=#ee3a43}} | {{Pokles}}2. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] |[[Robert Fico]] |681,017 |{{Rast}}22,95 |{{Infobox politická strana/mandáty|42|150|hex=#ee3a43}} | {{Rast}}1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Koalícia - Fico IV.]] |} === Mapy volebných výsledkov === <gallery> Súbor:Results Slovak parliament elections 2010 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2010 Súbor:Results Slovak parliament elections 2012 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012 Súbor:Results Slovak parliament elections 2016 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016 Súbor:2020 nrsr smer.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 Súbor:Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy SMER-SD.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023 </gallery> === Európsky parlament === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Rok !Líder(-ka) !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|2004]] |[[Monika Beňová]] |118,535 |16,90 |{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 3. | rowspan="4" style="background:#e6ffd9" | Účasť vo frakcii [[Progresívna aliancia socialistov a demokratov|S&D]] |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|2009]] |[[Boris Zala]] |264,722 |{{Rast}}32,02 |{{Infobox politická strana/mandáty|5|13|hex=#ee3a43}} |{{Rast}}1. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|2014]] |[[Maroš Šefčovič]] |135,089 |{{Pokles}}24,10 |{{Infobox politická strana/mandáty|4|13|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019]] | rowspan="2" |[[Monika Beňová]] |154,996 |{{Pokles}}15,72 |{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}} |{{Pokles}}2. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|2024]] |365,794 |{{Rast}}24,76 |{{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 2. | style="background:#ffd9d9" | Neúčasť vo frakcii |} === Voľba prezidenta Slovenskej republiky === {| class=wikitable style=text-align:center ! rowspan="2" |Rok ! rowspan="2" |Kandidát ! colspan="3" |Prvé kolo ! colspan="3" |Druhé kolo |- !Hlasy !% !Poradie !Hlasy !% !Výsledok |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2004|2004]] | rowspan="2" |[[Ivan Gašparovič]]{{#tag:ref|kandidát strany [[REPUBLIKA|HZD]] podporovaný stranou|group=pozn}} |442,564 |22,28 |2. |1,079,592 |59,91 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|2009]] |876,061 |46,71 |1. |1,234,787 |55,53 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|2014]] |[[Robert Fico]] |531,919 |28,01 |1. |893,841 |40.61 | style="background:#ffd9d9" | Nezvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]] |[[Maroš Šefčovič]]{{#tag:ref|nezávislý kandidát podporovaný stranou|group=pozn}} |400,379 |18,66 |2. |752,403 |41,59 | style="background:#ffd9d9" | Nezvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] |[[Peter Pellegrini]]{{#tag:ref|kandidát strany [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] podporovaný stranou|group=pozn}} |834,718 |37,02 |2. |1,409,255 |53,12 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry FOCUS === {{#chart:SMER Opinion polls FOCUS.chart}} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO === {{#chart:SMER_Opinion_polls_AKO.chart}} === Volebné preferencie strany v percentách podľa SUSR (historické dáta) === {{#chart:SMER Opinion polls SUSR.chart}} == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Kandidačná listina SMERu pre voľby do NR SR v roku 2006]] * [[:Kategória:Politici Smeru|Politici Smeru]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=SMER-SD}} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}} * [http://www.strana-smer.sk/ oficiálna stránka strany] * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153097 SMER v registri strán MV SR] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:SMER – sociálna demokracia| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Sociálnodemokratické strany]] ar3i2suldkupwzrssu9cyjj5s4nxut8 8211310 8211309 2026-05-09T19:50:56Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28127-47|~2026-28127-47]] ([[User_talk:~2026-28127-47|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA 8203470 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.158948|17.171229|format=dms|display=title}} {{Infobox Politická strana | Názov = SMER – slovenská sociálna demokracia | Logo strany = Direction – Slovak Social Democracy̜̞ logo 2021.png | Skratka = SMER – SD | Založenie = [[8. november]] [[1999]] | Rozpustenie = | Predseda = [[Robert Fico]] | Podpredsedovia = [[Ľuboš Blaha]] <br> [[Juraj Blanár]] <br> [[Erik Kaliňák]] <br> [[Ladislav Kamenický]] <br> [[Richard Takáč]] | Najviac poslancov = 83 <small>''(NR SR 2012)''</small> <br> 5 <small>''(EP 2009)''</small> | Poslancov = {{Infobox politická strana/mandáty|41|150|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])}} <br/> {{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Európsky parlament|EP]])}} | Volebný výsledok = {{Rast}} 22,95 %<br />[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|Voľby do NR SR 2023]] <br />{{rast}} 24,76 %<br />[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Voľby do EP 2024]] | Ideológie = [[ľavicový populizmus]]<ref name = populismstudies>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lordkipanidze | meno = Mariam | priezvisko2 = Albrecht | meno2 = Héloïse | autor = | odkaz na autora = | titul = Report on Panel #1 / Mapping European Populism: Populist Authoritarian Tendencies in Central and Eastern Europe, and Challenges to the EU | url = https://www.populismstudies.org/report-on-panel-1-mapping-european-populism-populist-authoritarian-tendencies-in-central-and-eastern-europe-and-challenges-to-the-eu/ | vydavateľ = European Center for Populism Studies | dátum vydania = 2022-04-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name = cw>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Direction – Slovak Social Democracy party (Smer-SD) | url = https://www.cleanenergywire.org/experts/direction-slovak-social-democracy-party-smer-sd | vydavateľ = cleanenergywire.org | dátum vydania = 2021-06-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name = politico>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Busquets | meno = Arnau | autor = | odkaz na autora = | titul = POLITICO Poll of Polls — Slovakian polls, trends and election news for Slovakia – POLITICO | url = https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20230724144155/https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2022-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | dátum archivácie = 2023-07-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> <br /> [[ľavicový nacionalizmus]]<ref>{{cite web|url=http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|title=Great Expectations: Slovak Nationalist initiatives in the light of Communal Elections 2014|last=Želinský|first=Dominik|publisher=CEE Idenitity - National Identities|website=ceeidentity.eu|accessdate=2021-10-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210121123004/http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|archivedate=2021-01-21}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.tyzden.sk/casopis/33560/vedenie-smeru-uz-treba-vymenit/|title = Boris Zala: Vedenie Smeru už treba vymeniť|date = 24 July 2016}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://dennikn.sk/blog/396538/preco-smer-pravicova-az-krajnepravicova-strana/|title=Prečo je Smer pravicová až krajnepravicová strana|date=6 March 2016}}</ref><br/>[[národný populizmus]]<ref>{{Cite document| publisher = Západočeská univerzita v Plzni| last = Bradová| first = Klára| title = Národní populismus Roberta Fica| location = Plzeň| accessdate = 2021-07-11| date = 2015| url = http://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210712152249/https://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486 |date=2021-07-12 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|title=Populizmus HZDS a SMER|last=Chamulová|first=Barbora|date=2009|website=old.bisla.sk|accessdate=2016-06-22|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160804235116/http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|archivedate=2016-08-04}}</ref><ref>{{Cite book| publisher = IVO| isbn = 978-80-89345-12-0| last1 = Gyárfášová | first1 = Oľga | authorlink1 = Oľga Gyárfášová | last2 = Mesežnikov | first2 = Grigorij | authorlink2 = Grigorij Mesežnikov | title = Národný populizmus na Slovensku| location = Bratislava| date = 2008}}</ref><br/>[[sociálny konzervativizmus]]<ref name = cw/><ref>{{cite journal |last=Sekerák |first=Marián |title=Towards conservatism? Party politics in Slovakia at the end of the 2010s |journal=European View |date=October 2019 |volume=18 |issue=2 |pages=233–241 |doi=10.1177/1781685819883965 |doi-access=free}}</ref><ref>{{cite web|url=https://dennikn.sk/2385528/fico-hovori-o-lgbti-ludoch-coraz-vulgarnejsie-jeho-statna-tajomnicka-pritom-podporila-pride/?ref=tema|title=Fico hovorí o LGBTI ľuďoch čoraz vulgárnejšie, jeho štátna tajomníčka pritom podporila Pride|date=11 May 2021|publisher=Denník N|language=Slovak|website=dennikn.sk}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.aktuality.sk/clanok/248047/komentar-za-to-nase-manzelstvo/|title=Komentár: Za to naše manželstvo|date=26 February 2014|publisher=Aktuality|website=aktuality.sk|language=Slovak}}{{Cite web|url=https://www.noviny.sk/politika/441187-spor-medzi-premierom-a-sefom-eurovyboru-blaha-tvrdi-ze-nie-vsetko-co-napise-treba-brat-vazne|title = Spor medzi premiérom a šéfom eurovýboru. Blaha tvrdí, že nie všetko, čo napíše, treba brať vážne}}</ref><ref>{{cite book|last=Dangerfield|first=Martin|date=2013|chapter=Czech Republic, Hungary and Slovakia|title=National Perspectives on Russia: European Foreign Policy in the Making?|editor1-last=David|editor1-first=Maxine|editor2-last=Gower|editor2-first=Jackie|editor3-last=Haukkala|editor3-first=Hiski|page=[https://books.google.com/books?hl=en&lr=&id=PFv9Ofn-myoC&pg=PA181 181]|publisher=[[Routledge]]|isbn=978-1-135-04967-6}}</ref><br>[[sociálna demokracia]]<ref>{{cite web|url=http://www.parties-and-elections.eu/slovakia.html|title=Slovakia|website=Parties and Elections in Europe|first=Wolfram|last=Nordsieck|access-date=4 March 2020|year=2020}}</ref><br> [[rusofilstvo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yar | meno = Lucia | titul = Fico je za proruskú propagandu na ukrajinskom čiernom zozname | periodikum = euractiv.sk | url = https://euractiv.sk/section/vychodna-politika/news/fico-je-za-prorusku-propagandu-na-ukrajinskom-ciernom-zozname/ | dátum vydania = 2022-07-26 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Ficova ukrajinská karta se líbí ruské propagandě. Expremiér přiostřuje - Seznam Zprávy | periodikum = Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-stredni-evropa-ficova-ukrajinska-karta-se-libi-ruske-propagande-expremier-priostruje-221366 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | titul = Fico oslávil SNP s veľvyslancami Ruska a Bieloruska, Korčok posiela protest za ruské zasahovanie do slovenskej politiky | periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2988439/fico-oslavil-snp-s-velvyslancami-ruska-a-bieloruska-korcok-posiela-protest-za-ruske-zasahovanie-do-slovenskej-politiky/ | dátum vydania = 2022-08-29 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Fico je otevřeně proruský. Pokud sestaví příští vládu, demokracie bude v ohrožení, varuje politoložka | periodikum = iROZHLAS | odkaz na periodikum = iROZHLAS | vydavateľ = Český rozhlas | odkaz na vydavateľa = Český rozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/sona-szomolanyi-rozhovor-slovensko-robert-fico-igor-matovic-meciar-sulik_2302191100_jgr | dátum vydania = 2023-02-19 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Porovnali sme programy Smeru a Hlasu, líšia sa | periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/3576150/ | dátum vydania = 2023-09-19 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Aktuality.sk | titul = Predstavitelia Smeru chodia na večere s ruskými agentmi, hovorí Jaroslav Naď. Ich prepojenie na Kremeľ je jasné (rozhovor) | periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RPz8Kh4/predstavitelia-smeru-chodia-na-vecere-s-ruskymi-agentmi-hovori-jaroslav-nad-ich-prepojenie-na-kremel-je-jasne-rozhovor/ | dátum vydania = 2023-06-05 | jazyk = sk | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref> [[antimigračná politika]]<ref name = Pravda>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smer vyzval vládu, aby pre migráciu zatvorila hranice s Maďarskom. Podľa premiéra by to nebolo efektívne | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/681247-smer-vyzval-vladu-aby-pre-migraciu-zatvorila-hranice-s-madarskom/ | vydavateľ = Pravda | dátum vydania = 2023-09-13 | dátum aktualizácie = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = sk }}</ref> | Iné3 názov = Počet členov | Iné3 = {{rast}} 13 540 <small>(31.12.2024)</small><ref name="vs2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2024/VS24r_SMER.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Mládežnícka = [[Mladí sociálni demokrati]] | Skupina EP = | Európska strana = | Medzinárodné = [[Socialistická internacionála]] | Materská strana = | Sídlo = Súmračná 25 <br /> 821 02 Bratislava | Noviny = Robíme pre ľudí <ref>http://strana-smer.sk/noviny-smeru-sd</ref> | Farby = {{legenda|#CD0000|[[červená]]}} | Web = [http://www.strana-smer.sk/ www.strana-smer.sk] |Politické spektrum = [[stredoľavica]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hagemann | meno = Christian | odkaz na autora = | titul = EU Funds in the New Member States: Party Politicization, Administrative Capacities, and Absorption Problems after Accession | vydanie = | vydavateľ = Palgrave Macmillan | miesto = London | rok = 2019 | isbn = 978-3-030-02091-0 | doi = https://doi.org/10.1007/978-3-030-02092-7 | kapitola = | strany = 149 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cunningham | meno = Benjamin | autor = | odkaz na autora = | titul = 5 takeaways from Slovakia’s election | url = https://www.politico.eu/article/slovakia-fico-asylum-migrants-elections-nazi-nationalists/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2016-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-03 | miesto = | jazyk = en }}</ref> až [[ľavica (politika)|ľavica]]<ref name="Nordea trade">{{cite book|author=Nordea|chapter=The political framework of Slovakia|title=Politický rámec Slovenska|url=https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200703093003/https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context |date=2020-07-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mrvová | meno = Iva | autor = | odkaz na autora = | titul = Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Progresívne Slovensko | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/594313/aka-je-lavica-na-slovensku-od-exkomunistov-po-fica-a-progresivne-slovensko/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-04 | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> }} {{Politika na Slovensku}} [[Súbor:Súmračná 25.jpg|náhľad|Sídlo na Súmračnej 25 v Bratislave]] '''SMER – sociálna demokracia''', skratka '''SMER – SD''', uvádzané aj ''SMER – SSD'', je [[ľavicový populizmus|ľavicovopopulistická]],<ref name = populismstudies/><ref name = cw/><ref name = politico/> formálne [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]] [[politická strana]] pôsobiaca na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky]] bola zaregistrovaná dňa [[8. november|8. novembra]] [[1999]]. Strana sa v prvých rokoch existencie profilovala ako strana [[Tretia cesta|tretej cesty]], neskôr pozmenila orientáciu na ľavicu a sociálnu demokraciu a stala sa dominantným prvkom na ľavicovej časti slovenského politického spektra.<ref name="smeronas2019">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Strana sa profiluje ako [[Pro-europanizmus|pro-európska]] a podporuje členstvo Slovenska v [[Európska únia|Európskej únii]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], pričom iba kritizuje ich fungovanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stanovisko strany SMER - SD k aktuálnej situácii na Ukrajine | url = https://www.strana-smer.sk/aktuality/videa/post/stanovisko-strany-smer-sd-k-aktualnej-situacii-na-ukrajine | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}</ref> Napriek deklarovanému [[Stredoľavica|ľavicovému]] zameraniu zastáva v sociálnych otázkach [[Sociálny konzervativizmus|konzervatívne]] postoje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktuality | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}</ref> SMER-SD vládol na Slovensku s výnimkou 20-mesačnej prestávky [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vlády Ivety Radičovej]] v rôznych koaličných kombináciách od roku 2006 do roku 2020. Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|voľbách v roku 2012]] sa podarilo Smeru získať historicky najväčšiu podporu voličov (44,41 %, 83 mandátov), čo mu umožnilo zostaviť jednofarebnú vládu prvýkrát od roku 1989. Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v roku 2016]] strana prepadla na 28,28 % a vytvorila vládnu koalíciu so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a stranami [[MOST – HÍD|MOST-HÍD]] a [[SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA|#SIEŤ]] (len do 1. septembra 2016). Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách vo februári 2020]] bola strana s 38 poslaneckými kreslami v NR SR 2. najsilnejšou stranou a politickým subjektom v krajine. Strana zaznamenala pokles aj na komunálnej úrovni, avšak stále má najviac mandátov starostov (592) a poslancov zastupiteľstiev (3 692) zo všetkých strán. Predsedom strany je od vzniku [[Robert Fico]]. == Vedenie strany == Strana SMER-SD má štyri ústredné orgány: Snem, Predsedníctvo strany, Ústrednú revíznu komisiu a rozhodcovskú komisiu.<ref name="stanovy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = Stanovy SMER-SD | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/stanovy | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Najvyšším orgánom strany SMER-SD je Snem, ktorý zvoláva Predsedníctvo strany najmenej raz za dva roky. Medzi jednotlivými snemami je najvyšším orgánom Predsedníctvo, ktoré má najviac 15 členov.<ref name="stanovy"/> Členmi Predsedníctva sú vždy predseda, podpredsedovia a generálny manažér, ktorí sú členmi Predsedníctva z titulu výkonu svojej funkcie. Ostatných členov Predsedníctva volí a odvoláva snem strany.<ref name="stanovy"/> Predsedníctvo strany malo v júli 2020 24 členov a nasledujúce zloženie:<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Dennik N|odkaz na autora=|titul=Fico zostáva predsedom, Smer chce mať rustikálny. Sekundovať mu bude mladý Kaliňák, Blaha či rapujúci poslanec Takáč|url=https://dennikn.sk/1972879/fico-zostava-predsedom-smer-chce-mat-rustikalny-sekundovat-mu-bude-mlady-kalinak-blaha-ci-rapujuci-poslanec-takac/?ref=tit|vydavateľ=dennikn.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-7-18|miesto=|jazyk=}}</ref><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/predstavitelia/predsednictvo-strany | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| | valign=top | * [[Robert Fico]], predseda * [[Ľuboš Blaha]], podpredseda * [[Juraj Blanár]], podpredseda * [[Erik Kaliňák]], podpredseda * [[Ladislav Kamenický]], podpredseda * [[Richard Takáč]], podpredseda * [[Marián Saloň]], generálny manažér * [[Jaroslav Baška]], člen * [[Miroslav Číž]], člen * [[Emil Ďurovčík]], člen * [[Martin Glváč]], člen * [[Augustín Hambálek]], člen | valign=top | * [[Dušan Jarjabek]], člen * [[Jozef Ježík]], člen * [[Robert Kaliňák]], člen * [[Daniel Karas]], člen * [[Marián Kéry]], člen * [[Ján Kvorka]], člen * [[Igor Melicher]], člen * [[Martin Nemky]], člen * [[Ľubomír Petrák]], člen * [[František Petro]], člen * [[Peter Šuca]], člen * [[Jana Vaľová]], člen |} == História == === Staršie názvy strany === '''SMER''' (1999 – 2003) '''SMER (tretia cesta)''' (2003 – 2005) [[Súbor:SMER – socialna demokracia Logo.svg|náhľad|pôvodné logo (do 2020)]] === Založenie strany SMER === Po voľbách v roku [[1998]] vznikala široká koalícia strán [[Slovenská demokratická koalícia|SDK]], [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Strana maďarskej koalície|SMK]] a [[Strana občianskeho porozumenia|SOP]]. [[Robert Fico]] ako podpredseda SDĽ však začal vystupovať proti koalícii s SMK, tvrdiac, že sa strana pokúša otvárať tzv. [[Benešove dekréty]]. Neskôr v roku [[1998]] sa dostal do sporu s vlastnou stranou SDĽ. SDĽ vytvorila spolu so Slovenskou demokratickou koalíciou a Stranou maďarskej koalície koaličnú vládu. Robert Fico bol v tom čase najpopulárnejším politikom strany a získal vo voľbách najviac preferenčných hlasov z politikov SDĽ. Podľa názoru politických analytikov Robert Fico očakával, že strana ocení jeho význam a rátal s menovaním za ministra vlády alebo generálneho prokurátora (nespĺňal však vekovú hranicu, ktorá by mu umožnila tento post zastávať). Robert Fico sa rozhodol z SDĽ a koalície odísť a v decembri [[1999]] a založil novú politickú stranu s názvom SMER. Podľa oficiálneho stanoviska strany SMER, Robert Fico ''"vyvodil svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej Strany demokratickej ľavice a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala tzv. vláda zmeny".{{bez citácie}}'' Strana SMER sa hneď po svojom založení snažila pôsobiť ako alternatíva tak voči vtedajšej vládnej koalícii, ako aj opozícii. Ešte v tom istom volebnom období (1998 – 2002) prijala do svojho názvu prívlastok ''"tretia cesta"''. Podľa tvrdenia predstaviteľov strany sa tým zadefinovala ako ''"strana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu typu britskej Labour Party, alebo nemeckej SPD"''.<ref>http://www.aktuality.sk/clanok/149441/robert-fico/</ref> Sám Fico vyhlásil, že „nie je dôležité, či je mačka biela alebo čierna, ale či chytá myši“, citujúc generálneho tajomníka [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]], [[Teng Siao-pching]]a. S odstupom času sa ukázal krok Roberta Fica ako veľmi dobrý a predvídavý. Preferencie SMERu postupne rástli, naopak preferencie SDĽ klesali. Nakoniec sa vládna strana SDĽ nedostala v najbližších voľbách do parlamentu a k [[1. január]]u [[2005]] zanikla, keď bola pohltená práve SMERom. === Volebné obdobie 2002 – 2006 === Po voľbách v septembri [[2002]] sa SMER so ziskom 13,6 % voličských hlasov stal treťou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku za [[HZDS]] a [[SDKÚ]] a obsadil 25 poslaneckých kresiel v NR SR. Tento výsledok možno považovať pre stranu, ktorá sa iba prvýkrát zúčastnila na voľbách, za veľký úspech. Napriek tomu bol pre SMER sklamaním, pretože prieskumy verejnej mienky dlhodobo predpovedali pre stranu oveľa lepší výsledok. Strane sa po voľbách nepodarilo dostať do vlády, a tak zostala v opozícii a vlastne počas celého volebného obdobia súperila s HZDS o vedúce postavenie v opozícii. V súperení o slovenského opozičného voliča však slávila úspech. V prieskumoch verejnej mienky predstihla dovtedy dlhodobo najpopulárnejšiu stranu HZDS a od roku 2004 si udržiavala stabilne prvé miesto s preferenciami oscilujúcimi tesne pod 30 %, kým preferencie druhej strany v poradí, HZDS, oscilovali okolo 15 %. ==== Poslanecký klub SMERu v NR SR ==== Poslanci SMERu zvolení vo voľbách v roku 2002: {{Stĺpce|2| # [[Edita Angyalová]] # [[Jaroslav Baška]] # [[Monika Beňová]] # [[Juraj Blanár]] # [[Jozef Buček]] # [[Jozef Burian]] # [[Dušan Čaplovič]] # [[Miroslav Číž]] # [[Igor Federič]] # [[Robert Fico]] # [[Darina Gabániová]] # [[Bohumil Hanzel]] # [[Miroslav Chovanec]] # [[Robert Kaliňák]] # [[Maroš Kondrót]] # [[Jana Laššáková]] # [[Róbert Madej]] # [[Dušan Muňko]] # [[Milan Murgaš]] # [[Pavol Paška]] # [[Igor Šulaj]] # [[Ivan Varga]] # [[Ľubomír Vážny]] # [[Boris Zala]] # [[Renáta Zmajkovičová]] }} V roku [[2004]] sa stal poslancom namiesto [[Monika Beňová|Moniky Beňovej]], ktorá bola zvolená za poslankyňu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], náhradník [[Peter Oremus (politik)|Peter Oremus]]. Po jeho úmrtí v roku [[2006]] ho nahradil [[Marián Záhumenský]]. V máji [[2005]] posilnili poslanecký klub SMERu [[Dušan Jarjabek]], bývalý člen [[ĽS-HZDS]] a [[Vojtech Tkáč]], takisto bývalý člen HZDS a neskôr [[Ľudová únia|Ľudovej únie]]. Poslanecký klub SMERu sa tak stal najsilnejším poslaneckým klubom v parlamente a jediným, ktorému sa počet členov počas volebného obdobia zvýšil. ==== Integrácia ľavicových strán ==== V roku [[2004]] sa Robertovi Ficovi podarilo uskutočniť projekt zjednotenia ľavicových strán. Tri ľavicové strany s dlhodobo zanedbateľnými volebnými preferenciami a to [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|Sociálnodemokratická alternatíva]] (vznikla roku 2002 odštiepením z SDĽ) a [[Sociálnodemokratická strana Slovenska]] (pôsobila už od čias tesne po Nežnej revolúcii, ale stále so zanedbateľným politickým vplyvom) uznali, že nemajú šancu na prežitie na slovenskej politickej scéne a súhlasili s integráciou so Smerom. Integráciu schválili snemy jednotlivých strán na jeseň roku 2004. Dňa [[4. decembra]] [[2004]] na 10. zjazde SDĽ v Banskej Bystrici po tom, čo mala schránková firma uhradiť záväzky SDĽ<ref name=":02">TÓDOVÁ Monika: Košice zaplatia milióny firme, ktorá kedysi pomohla SDĽ, sme.sk, 28. jún 2013, [cit 2016-02-04], [http://domov.sme.sk/c/6852757/kosice-zaplatia-miliony-firme-ktora-kedysi-pomohla-sdl.html Dostupné online]</ref> bol schválený zánik strany zlúčením so Smerom od 31. decembra 2004.<ref name="peterweissmyslienky">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Krno|meno=Martin|odkaz na autora=|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=http://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-02-03|vydavateľ=Perex|miesto=|jazyk=}}</ref> SDSS, SDA a ďalšie malé ľavicovo-centristické strany sa so Smerom zlúčili už predtým<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Pravda.sk|jazyk=sk-SK}}</ref>. Smer sa stal prakticky zo dňa na deň najbohatšou politickou stranou na Slovensku. Majetky Smeru a SDĽ podľa výročných správ z roku 2003 prevyšovali 70 miliónov korún. SDĽ mala vtedy majetok 48,5 milióna (dvakrát viac ako Smer). Ústredným tajomníkom SDĽ bol vtedy [[Ján Richter]]. Podľa [[Peter Bárdy|Petra Bárdyho]] [[Ľubomír Petrák]] je muž, ktorý „odovzdal“ do rúk Roberta Fica SDĽ a aj preto doteraz Richter a Petrák pôsobia ako politici SMERu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bárdy|meno=Peter|titul=Komentár Petra Bárdyho: Muž, ktorý Ficovi priniesol zlaté prasa|url=https://www.aktuality.sk/clanok/652185/komentar-petra-bardyho-muz-ktory-ficovi-priniesol-zlate-prasa/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=aktuality.sk|jazyk=sk}}</ref> Od 1. januára [[2005]] SDĽ, SDA a SDSS zanikli a SMER zmenil názov na SMER – sociálna demokracia. Najvýznamnejší politický zisk pre SMER z tejto integrácie nebol ani tak v zisku nových voličov, ale skôr v zisku značky sociálnej demokracie a medzinárodného zakotvenia v Socialistickej internacionále i [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov (PES)]]. === Volebné obdobie 2006 – 2010 === Po parlamentných voľbách strana SMER-SD výrazne zvíťazila s 29,14 % voličských hlasov. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (443 230) nasledovaný Robertom Kaliňákom (299 253) a Dušanom Čaplovičom (110 702). SMER-SD získal 50 zo 150 poslaneckých kresiel a ako víťaz volieb i právo [[predseda Národnej rady SR|predsedať Národnej rade SR]]. Za predsedu bol zvolený na ustanovujúcej schôdzi [[Pavol Paška]], ktorý získal 98 zo 148 hlasov prítomných poslancov. Ďalšie parlamentné funkcie zastávané členmi strany boli: podpredseda NR SR – [[Miroslav Číž]], ktorý bol zároveň aj predsedom poslaneckého klubu SMER-SD, predseda Ústavnoprávneho výboru – [[Mojmír Mamojka]] a predseda Mandátového a imunitného výboru – [[Renáta Zmajkovičová]]. Z ďalších 16 tzv. fakultatívnych výborov členovia SMERu predsedali štyrom, a to výboru pre financie, rozpočet a menu ([[Jozef Burian]]), výboru pre hospodársku politiku ([[Maroš Kondrót]]), zahraničnému výboru ([[Boris Zala]], od 27.6.2009 [[Juraj Horváth (1965)|Juraj Horváth]], pretože Zala bol zvolený za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]) a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ ([[Jana Laššáková]]). Strana sa správala stabilne, počas volebného obdobia ako jedinú parlamentnú stranu ani klub neopustil žiadny poslanec, na rozdiel od všetkých ostatných parlamentných strán. Spolu s koaličnými stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a ĽS-HZDS tvorili nadpolovičnú väčšinu v NR SR, s celkovo 85 poslancami, s ktorými neskôr spoločne hlasovali aj nezávislý poslanec, odídenec z klubu ĽS-HZDS, [[Tibor Mikuš]] a [[Anton Korba]], odídenec z SNS. Strana SMER-SD bola počas celého volebného obdobia najpopulárnejšou stranou, čo sa týka podpory v prieskumoch. Volebné preferencie jej oscilovali okolo 40 %. Podľa prieskumu verejnej mienky Štatistického úradu SR by SMER-SD v mesiacoch júl 2008 a január 2009 získal parlamentnú väčšinu (76 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády. Strana SMER-SD dňa 4. júla 2006 podpísala koaličnú zmluvu, na základe ktorej zostavila [[vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|vládnu koalíciu]] so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a [[ĽS-HZDS|Ľudovou stranou Hnutie za demokratické Slovensko]] a začala napĺňať svoj sociálny program. Predsedom vlády sa stal [[Robert Fico]]. Celkovo mala strana 11 zo 16 členov vlády, z nich aj dvoch podpredsedov vlády – [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] a [[Dušan Čaplovič|Dušana Čaploviča]], podpredsedu pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Získlala ministerstvá hospodárstva, financií, dopravy, pôšt a telekomunikácií, vnútra, obrany, zahraničných vecí, práce, sociálnych vecí a rodiny, kultúry a zdravotníctva; od 28. augusta 2009 bol členom Smeru-SD aj minister životného prostredia – stalo sa tak po prvýkrát na politickej scéne SR, žeby aj napriek dohode v koaličnej zmluve predseda vlády odobral koaličnej strane ministerstvo (koaličná zmluva nemá právnu silu výhradne rozdeliť ministerstvá medzi jednotlivé strany, čiže konanie predsedu vlády nebolo protiprávne, predseda vlády konal na základe jeho ústavného práva vymenúvať a odvolávať členov vlády SR podľa čl. 111 [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavy SR]]). V roku 2009 strana vyhrala aj ďalšie volebné súboje: * Spoločný kandidát SMERu-SD a SNS na prezidenta SR [[Ivan Gašparovič]] vyhral obidve kolá [[voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|volieb]] a opätovne sa stal [[prezident SR|prezidentom SR]]. * V júni 2009 strana získala 32,01 % hlasov a 5 mandátov v [[voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|druhých voľbách do Európskeho parlamentu]] na Slovensku (poslancami sa stali Monika Flašíková-Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová). * Vo [[voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2009|voľbách do VÚC]] v novembri 2009 kandidáti SMER-SD získali funkciu predsedu všetkých samosprávnych krajov okrem Bratislavy, t. j. v Trenčíne ([[Pavol Sedláček]]), Nitre ([[Milan Belica]] v koalícií s SDKÚ-DS a KDH), Žiline ([[Juraj Blanár]]), Banskej Bystrici ([[Vladimír Maňka]]), Prešove ([[Peter Chudík]]), Košiciach ([[Zdenko Trebuľa]]) a v Trnave, kde SMER podporoval nezávislého kandidáta [[Tibor Mikuš|Tibora Mikuša]], pričom kandidáti v Žiline, Nitre a Trnave získali nadpolovičnú väčšinu hlasov už v prvom kole volieb. === Volebné obdobie 2010 – 2012 === {{Výhonok-časť}} Strana vyhrala [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|parlamentné voľby v roku 2010]] s vysokým náskokom, keď získala 880 111 hlasov (34,79 %), čo bolo viac ako získala vo voľbách druhá ([[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]) a tretia strana ([[Sloboda a Solidarita|SaS]]) dokopy, a znamenalo zisk 62 mandátov v parlamente. Strana však nebola schopná zostaviť koalíciu a preto zotrvala v opozícii. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (569 921) nasledovaný Robertom Kaliňákom (395 088) a Dušanom Čaplovičom (224 332). Nad 100-tisíc preferenčných hlasov získali aj Marek Maďarič (122 835) s Jánom Počiatkom (111 180). Členovia strany zastávali vo volebnom období 2010-2012 nasledovné parlamentné funkcie: podpredseda NR SR – [[Robert Fico]], a predsedovia 8 výborov NR SR: Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií [[Renáta Zmajkovičová]], pre verejnú správu a regionálny rozvoj [[Igor Choma]], pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport [[Dušan Čaplovič]], pre kultúru a médiá [[Dušan Jarjabek]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Národný bezpečnostný úrad|NBÚ]] [[Marián Saloň]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Slovenská informačná služba|SIS]] [[Robert Kaliňák]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva [[Peter Žiga]] a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ [[Jana Laššáková]]. Podľa prieskumu verejnej mienky agentúry Focus by SMER-SD v mesiaci máj 2011 získal parlamentnú väčšinu (80 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády. === Volebné obdobie 2012 - 2016 === {{Výhonok-časť}} Na vrchole svojich síl sa Smer ocitol v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|predčasných voľbách 2012]]. Až 44,41 percenta voličov zabezpečilo Smeru 83 poslaneckých mandátov, strana tak nepotrebovala koaličného partnera a nasledujúce štyri roky vládla sama.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Filová|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Vzostupy a pády Smeru|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/535279-vzostupy-a-pady-smeru/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2019-12-07|dátum prístupu=2019-12-07}}</ref> Politický analytik [[Ján Baránek]] doplnil, že Smer je v histórii Slovenska asi najdlhšie pôsobiaca strana, ktorá je zatiaľ ešte stále aj najsilnejšou. „Je aj jednou z najstabilnejších strán. Ani personálne otrasy, personálne zmeny, ktorými prešla, ju zásadnejšie neoslabili,“ dodal s tým, že práve stabilita patrí medzi pozitíva tejto strany. „Medzi ne treba spomenúť aj sociálne opatrenia, ako napríklad vlaky zadarmo."<ref name=":0" /> (Spustené 17. novembra 2014 ako súčasť balíčka 15 opatrení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Vybavené - od 17. novembra sú vlaky pre študentov a dôchodcov zadarmo|url=https://www.vlada.gov.sk//vybavene-od-17-novembra-su-vlaky-pre-studentov-a-dochodcov-zadarmo/|vydavateľ=Úrad vlády SR|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-12-07|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref>) === Volebné obdobie 2016 – 2020 === [[Súbor:VENUES OF BRATISLAVA SUMMIT 16.September 2016 (29700046355).jpg|náhľad|Minister vnútra [[Robert Kaliňák]], predseda vlády [[Robert Fico]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] počas bratislavského samitu v septembri 2016 pri príležitosti [[Predsedníctvo Rady Európskej únie|predsedníctva]] Slovenska v [[Rada Európskej únie|Rade Európskej únie]].]] [[Súbor:President Trump Welcomes the Prime Minister of the Slovak Republic to the White House (32822949817).jpg|náhľad|Premiér [[Peter Pellegrini]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] na rokovaní s prezidentom [[USA]] [[Donald Trump|Donaldom Trumpom]] v [[Biely dom|Bielom dome]] v máji 2019.]] V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách]] získal SMER-SD 737 481 hlasov (28,28 %), čo predstavovalo pokles o približne 16 % a 400 tisíc hlasov oproti predošlým voľbám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parlamentné voľby 2016 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/vysledky | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Napriek tomu voľby strana vyhrala, získala 49 mandátov poslancov a predseda Robert Fico bol schopný zostavovať vládu. Po voľbách nakoniec SMER-SD zostavil koaličnú vládu so stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[MOST-HÍD]] a [[#SIEŤ]]. V novej vláde získal SMER-SD dominantné postavenie, mal 9 kresiel, pričom zvyšné strany spoločne len 6. Premiérom zostal Robert Fico, ministrom vnútra [[Robert Kaliňák]]. Podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu sa stal [[Peter Pellegrini]]. [[Peter Kažimír]] pôsobil ako minister financií, [[Peter Žiga]] ako minister hospodárstva, [[Ján Richter]] ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny a [[Marek Maďarič]] ako minister kultúry. SMER tiež nominoval dvoch nestraníkov – [[Miroslav Lajčák|Miroslava Lajčáka]] za ministra zahraničných vecí a [[Tomáš Drucker|Tomáša Druckera]] za ministra zdravotníctva. 1. septembra 2016 vládne strany po rozpade strany #SIEŤ podpísali novú koaličnú dohodu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Zaujíma vás text novej Koaličnej zmluvy? Tu je jej plné znenie | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/nrsr-a-vlada-profily/koalicna-dohoda-zmluva-smer-sns-most-hid/216320-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-10 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Po [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej]] vo februári 2018 a zverejnení posledného Kuciakovho článku o podvodoch talianskych podnikateľov pôsobiacich na východnom Slovensku, ktorí mali napojenie na [[Mafia|mafiánsku]] [[Zločinecká skupina|zločineckú skupinu]] [[’Ndrangheta]] a o väzbách jedného z nich na predstaviteľov strany SMER vypukli vo viacerých mestách demonštrácie, ktorých požiadavky postupne rástli. Rastúce napätie v spoločnosti a protesty viedli najprv k rezignácii ministrov kultúry a vnútra [[Marek Maďarič|Maďariča]] a [[Robert Kaliňák|Kaliňáka]], neskôr až k [[Vládna kríza|vládnej kríze]], ktorej vyvrcholením bolo podanie demisie [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretej vlády]] [[Robert Fico|Roberta Fica]] [[15. marec|15. marca]] [[2018]]. Následne došlo k miernym personálnym zmenám, [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|novú vládu]] opäť zostavil SMER-SD a na jej čele Fica nahradil [[Peter Pellegrini]].<ref name=":3">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, TREND.sk, SITA | odkaz na autora = | titul = Fico odovzdal demisiu, novú vládu zostaví Pellegrini | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/kiska-prijme-pellegriniho-ten-sa-spomina-ako-novy-premier.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V októbri 2018 stranu a koalíciu opustil bývalý minister kultúry Marek Maďarič, ostal pôsobiť v NR SR ako nezaradený.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = maho, TASR | odkaz na autora = | titul = Maďarič kvôli Dankovi končí v Smere, aj v koalícii. Odišiel už dávno, vyhlásil Fico | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/1831408-madaric-kvoli-dankovi-konci-v-smere-aj-v-koalicii-odisiel-uz-davno-vyhlasil-fico | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-10-25 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Od volieb 2016 si Smer stabilne držal preferencie okolo 25 až 28 percent. Zlom nastal po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a následnej rekonštrukcii vlády. Smer klesol na zhruba 20 percent a z tohto čísla sa mu preferencie nepodarilo zvýšiť ani do konca roku 2019.<ref name=":0" /> V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnych voľbách v novembri 2018]] SMER-SD skončil ako najsilnejšia strana. Získal 592 mandátov starostov (20,38 %) a 3 692 mandátov poslancov (17,88 %) a ďalšie stovky mandátov v koalíciách. Zaznamenal však porážky v krajských mestách, kde nezískal žiaden mandát. Robert Fico deklaroval napriek oslabeniu pozícií strany víťazstvo a pri tejto príležitosti obvinil opozíciu, že v skutočnosti neexistuje, keďže neuspela v regiónoch a za jediné reálne strany označil svojich koaličných partnerov ([[MOST-HÍD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) a [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref name=":6">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Chceli sme viac, ale stranícky Smer voľby vyhral, povedal Fico | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20958984/komunalne-volby-fico-potvrdilo-sa-ze-opozicia-neexistuje.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-11 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Do [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|prezidentských volieb v marci 2019]] strana nominovala vtedajšieho podpredsedu [[Európska komisia|Európskej komisie]], [[Maroš Šefčovič|Maroša Šefčoviča]]. Šefčovič bol dlho v prieskumoch verejnej mienky favoritom na víťazstvo. Po odstúpení [[Robert Mistrík|Roberta Mistríka]] v prospech [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]] však Šefčovičove šance klesli. V prvom kole volieb skončil na druhom mieste za Čaputovou so ziskom 400 379 hlasov (18,66 %). Pred druhým kolom si Šefčovič osvojil konzervatívnu rétoriku, avšak neuspel.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | titul = Šefčovič to doteraz hral len na priaznivcov Smeru, teraz je z neho už aj konzervatívec | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1402879/sefcovic-to-doteraz-hral-vylucne-na-priaznivcov-smeru-teraz-je-z-neho-uz-aj-konzervativec/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-07 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V druhom kole prehral s Čaputovou, keď získal 752 403 hlasov (41,59 %). Europoslanec [[Boris Zala]] v roku 2019 kritizoval rozkol v strane medzi dvoma krídlami, sociálnodemokratickým (reprezentovaným ním, súčasným predsedom vlády [[Peter Pellegrini|Petrom Pellegrinim]] či [[Monika Smolková|Monikou Smolkovou]], [[Monika Beňová|Monikou Beňovou]] a [[Branislav Ondruš|Branislavom Ondrušom]]) a nacionalistickým, reakčným a konzervatívnym krídlom (kam zaradil predsedu strany [[Robert Fico|Fica]], [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] či [[Ľuboš Blaha|Ľuboša Blahu]]). Línie premiéra Pellegriniho a predsedu Fica sa podľa neho v mnohom názorovo odlišujú a Fico stranu "fašizuje" pre možnú spoluprácu po voľbách v roku 2020 s [[ĽSNS]].<ref name=":2">{{Citácia periodika | priezvisko = Zala | meno = Boris | autor = | odkaz na autora = | titul = Výhonky fašizácie (na poľutovanie aj v Smere) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1462884/vyhonky-fasizacie-na-polutovanie-aj-v-smere/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-09 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|eurovoľbách v máji 2019]] utrpel SMER-SD prekvapivú porážku, keď získal iba 15,72 % (pokles o vyše 8 %) hlasov a prvý raz od roku 2004 neskončil ako najsilnejšia politická strana, keď ho predbehla koalícia [[Progresívne Slovensko|PS]]-[[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]]. SMER-SD získal v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] tri mandáty pre [[Monika Beňová|Moniku Beňovú]], [[Miroslav Číž|Miroslava Číža]] a [[Robert Hajšel|Roberta Hajšela]]. Strana predstavila kandidátnu listinu pre [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentné voľby vo februári 2020]] 27. novembra 2019.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidátka Smeru trošku omladla | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/534148-nazivo-smer-predstavuje-kandidatku/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-27 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Volebným lídrom sa stal premiér Pellegrini, z druhého miesta kandidoval predseda Fico, z tretieho ministerka vnútra [[Denisa Saková]]. 1. decembra 2019 predstavila strana nový vizuál volebnej kampane. Po dlhoročnom používaní ruže v logu SMER-SD zmenil logo na šípku v tvare písmena S a začal používať slogan "nový SMER – zodpovedná zmena". Podľa komentátorov deklaratórne volanie po zmene nekorešponduje so skutočnou politikou strany, zároveň naznačovali ústup predsedu Fica do úzadia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pataj | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Označenie „nový Smer“ je hanba | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1672261/oznacenie-novy-smer-je-hanba/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-02 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Behul | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = "#BezFica2020" | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://komentare.hnonline.sk/komentare-hn/2051724-bezfica2020 | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-03 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> === Volebné obdobie 2020 – 2023 === Strane sa v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách]] podarilo získať výsledok 18,29 %, čo bolo o 2 až 3 percentá viac, ako ukazovali posledné prieskumy, stále však ide o pokles o 10 % oproti predošlým voľbám. Strana v parlamente obsadila 38 kresiel. Predsedom poslaneckého klubu Fico, Pellegrini sa stal na základe povolebných vyjednávaní podpredsedom Národnej rady za opozíciu. V máji 2020 dvaja poslanci za SMER-SD, [[Ján Podmanický]] a [[Marián Kéry]] založili tzv. platformu hodnotovej politiky s poslancami zo strany [[KDŽP]], zvolenými na kandidátke [[ĽSNS]]. Kvôli tomuto ich ostro kritizoval Peter Pellegrini, naopak Robert Fico sa Podmanického zastal. Podmanický v máji 2020 opustil pre kritiku z vlastných radov stranu aj poslanecký klub Smeru. ==== Odchod Pellegriniho skupiny ==== Už v apríli 2020 podpredseda strany Peter Pellegrini oznámil, že má ambíciu kandidovať na post predsedu strany ako najpopulárnejší politik strany, ktorý získal vo voľbách o 170 000 viac hlasov než predseda.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini pripúšťa kandidatúru za predsedu Smeru|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME.sk|url=https://domov.sme.sk/c/22391573/pellegrini-smer-predseda-zmena.html|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-04-25|dátum prístupu=2020-04-25|ročník=|číslo=|strany=|meno=}}</ref> Robert Fico reagoval rázne s tým, že z postu nehodlá odstúpiť a chce naďalej ostať na čele strany. Pellegrini postupne začal v kritike predsedu a pomerov strany pritvrdzovať. Pellegrini kritizoval, že od konania volieb nezasadlo predsedníctvo strany a nebol známy dátum snemu. Pellegrini požadoval čo najskoršie konanie snemu, naopak Fico presadzoval, aby sa nominačný snem uskutočnil až na slávnostnom sneme v decembri.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Pellegrini vyzval Fica na odchod z čela Smeru | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/552613-nazivo-brifing-predsedu-smeru-roberta-fica/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-26 | dátum prístupu = 2020-06-15}}</ref> Na tlačovej besede v júni 2020 v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] Pellegrini oznámil, že rezignuje na post podpredsedu strany SMER-SD a v dohľadnej dobe stranu opustí. Načrtol tiež založenie novej strany, ktorá by podľa jeho slov mala byť [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]], odmietol však, že by bola [[Liberalizmus|liberálna]]. Fico v podobnom čase Pellegrinimu ponúkol už aj post predsedu strany za podmienky zachovania vlastného vplyvu v strane, Pellegrini jeho ponuku odmietol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Robert Fico ponúkol Petrovi Pellegrinimu post predsedu Smeru | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1925453/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-10 | dátum prístupu = 2020-06-15 }}</ref> V prvom prieskume agentúry FOCUS by novú Pellegriniho stranu volilo 21,4 % respondentov, zatiaľ čo pôvodný SMER-SD 9,7 %. Na tlačovej konferencii týždeň po oznámení Pellegriniho odchodu svoj odchod zo strany oznámilo ďalších 10 poslancov strany, medzi nimi podpredsedovia [[Peter Žiga]] a [[Richard Raši]], členka predsedníctva [[Denisa Saková]] či dlhoroční poslanci a členovia strany. Zároveň na tejto tlačovej konferencii spolu s Pellegrinim oznámili vznik novej sociálnodemokratickej strany, do ktorej vstupujú.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini ohlásil stranu, má zatiaľ 11 poslancov|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/1934489/pellegrini-ohlasil-stranu-ma-zatial-11-poslancov/?ref=tit1|issn=1336-720X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2020-06-15|ročník=|číslo=|strany=}}</ref> Politológ [[Grigorij Mesežnikov]] vyslovil predpoklad, že po odchode Pellegriniho skupiny sa SMER-SD môže posunúť viac doľava, do spektra radikálnej až komunistickej ľavice.<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Smer-SD sa po odchode Pellegriniho podľa politológa zmení na radikálnu až komunistickú ľavicu|url=https://www.webnoviny.sk/smer-sd-sa-odchodom-pellegriniho-meni-na-komunisticku-lavicu/|vydavateľ=Webnoviny|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-10|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Kritika zo strany európskych socialistov ==== Dňa [[4. júl]]a [[2006]] socialistická frakcia v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] odhlasovala návrh odporučiť [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov]] pozastaviť členstvo strane SMER – sociálna demokracia v nej (v PES) v dôsledku jej povolebnej spolupráce s nacionalistickou [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]], ktorej charakter sa podľa vyjadrenia predsedu strany [[Poul Nyrup Rasmussen|Poula Nyrupa Rasmussena]] a predsedu frakcie v parlamente [[Martin Schulz|Martina Schulza]], lídrov Strany európskych socialistov a Socialistickej frakcie v Európskom parlamente "nezlučuje so sociálno-demokratickými hodnotami vrátane rešpektovania práv menšín a demokracie". Členstvo bolo Smeru pozastavené 13. októbra 2006 na obdobie najmenej 10 mesiacov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Eurosocialisti: SNS nie je náš partner|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/c/2944609/eurosocialisti-sns-nie-je-nas-partner.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2006-10-13|dátum prístupu=2019-12-03}}</ref> Dňa [[14. február]]a [[2008]] predsedníctvo Strany európskych socialistov (PES) rozhodlo o návrate SMERu do strany, na základe záväzkov premiérovej strany a jej koaličných partnerov, že na Slovensku sa dodržiavajú práva národnostných menšín, ako aj ich status quo. Podľa slov Rasmussena, „vláda Slovenskej republiky pod vedením Roberta Fica dokázala svoj sociálnodemokratický charakter a preto si SMER zaslúži návrat do európskej politickej rodiny.“<ref>http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=2004{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[12. október|12. októbra]] [[2023]] rozhodlo vedenie Strany európskych socialistov o pozastavení plného členstva strany SMER – sociálna demokracia a aj asociovaného členstva strany [[HLAS – sociálna demokracia]]. Podľa vyjadrenia predsedníctva dôvodom bol „odklon strany SMER od hodnôt európskych socialistov“, „proruské postoje“ (konkrétne odmietnutie poskytnutia vojenskej pomoci Ukrajine) a tiež opätovné vytvorenie vlády so Slovenskou národnou stranou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Strana európskych socialistov pozastavila členstvo Smeru aj Hlasu | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/101624/strana-europskych-socialistov-pozastavila-clenstvo-smeru-aj-hlasu/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-12 | dátum prístupu = 2023-11-14 }}</ref> == Vedenie strany == === Predsedovia strany SMER – SD === {| class="wikitable" !# !Meno !Od !Do |- |1. |[[Robert Fico]] |11.12.1999 |súčasnosť |} == Volebné výsledky a preferencie == === Národná rada Slovenskej republiky === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Rok !Líder !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002|2002]] | rowspan="6" |[[Robert Fico]] |387,100 |13,46 |{{Infobox politická strana/mandáty|25|150|hex=#ee3a43}} |3. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|2006]] |671,185 |{{Rast}}29,14 |{{Infobox politická strana/mandáty|50|150|hex=#ee3a43}} |{{Rast}}1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|Koalícia - Fico I.]] |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|2010]] |880,111 |{{Rast}}34,80 |{{Infobox politická strana/mandáty|62|150|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|2012]] |1,134,280 |{{Rast}}44,42 |{{Infobox politická strana/mandáty|83|150|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|Vláda - Fico II.]] |- | rowspan="2" |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|2016]] | rowspan="2" |737,481 | rowspan="2" |{{Pokles}}28,28 | rowspan="2" |{{Infobox politická strana/mandáty|49|150|hex=#ee3a43}} | rowspan="2" |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|Koalícia - Fico III.]] (2016 - 2018) |- | style="background:#e6ffd9" | [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|Koalícia - Pellegrini]] (2018 - 2020) |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|2020]] |[[Peter Pellegrini]] |527,172 |{{Pokles}}18,29 |{{Infobox politická strana/mandáty|38|150|hex=#ee3a43}} | {{Pokles}}2. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] |[[Robert Fico]] |681,017 |{{Rast}}22,95 |{{Infobox politická strana/mandáty|42|150|hex=#ee3a43}} | {{Rast}}1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Koalícia - Fico IV.]] |} === Mapy volebných výsledkov === <gallery> Súbor:Results Slovak parliament elections 2010 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2010 Súbor:Results Slovak parliament elections 2012 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012 Súbor:Results Slovak parliament elections 2016 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016 Súbor:2020 nrsr smer.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 Súbor:Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy SMER-SD.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023 </gallery> === Európsky parlament === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Rok !Líder(-ka) !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|2004]] |[[Monika Beňová]] |118,535 |16,90 |{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 3. | rowspan="4" style="background:#e6ffd9" | Účasť vo frakcii [[Progresívna aliancia socialistov a demokratov|S&D]] |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|2009]] |[[Boris Zala]] |264,722 |{{Rast}}32,02 |{{Infobox politická strana/mandáty|5|13|hex=#ee3a43}} |{{Rast}}1. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|2014]] |[[Maroš Šefčovič]] |135,089 |{{Pokles}}24,10 |{{Infobox politická strana/mandáty|4|13|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019]] | rowspan="2" |[[Monika Beňová]] |154,996 |{{Pokles}}15,72 |{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}} |{{Pokles}}2. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|2024]] |365,794 |{{Rast}}24,76 |{{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 2. | style="background:#ffd9d9" | Neúčasť vo frakcii |} === Voľba prezidenta Slovenskej republiky === {| class=wikitable style=text-align:center ! rowspan="2" |Rok ! rowspan="2" |Kandidát ! colspan="3" |Prvé kolo ! colspan="3" |Druhé kolo |- !Hlasy !% !Poradie !Hlasy !% !Výsledok |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2004|2004]] | rowspan="2" |[[Ivan Gašparovič]]{{#tag:ref|kandidát strany [[REPUBLIKA|HZD]] podporovaný stranou|group=pozn}} |442,564 |22,28 |2. |1,079,592 |59,91 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|2009]] |876,061 |46,71 |1. |1,234,787 |55,53 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|2014]] |[[Robert Fico]] |531,919 |28,01 |1. |893,841 |40.61 | style="background:#ffd9d9" | Nezvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]] |[[Maroš Šefčovič]]{{#tag:ref|nezávislý kandidát podporovaný stranou|group=pozn}} |400,379 |18,66 |2. |752,403 |41,59 | style="background:#ffd9d9" | Nezvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] |[[Peter Pellegrini]]{{#tag:ref|kandidát strany [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] podporovaný stranou|group=pozn}} |834,718 |37,02 |2. |1,409,255 |53,12 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry FOCUS === {{#chart:SMER Opinion polls FOCUS.chart}} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO === {{#chart:SMER_Opinion_polls_AKO.chart}} === Volebné preferencie strany v percentách podľa SUSR (historické dáta) === {{#chart:SMER Opinion polls SUSR.chart}} == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Kandidačná listina SMERu pre voľby do NR SR v roku 2006]] * [[:Kategória:Politici Smeru|Politici Smeru]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=SMER-SD}} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}} * [http://www.strana-smer.sk/ oficiálna stránka strany] * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153097 SMER v registri strán MV SR] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:SMER – sociálna demokracia| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Sociálnodemokratické strany]] hqpjmuc1px5r5hhdszs2iq5exdrteh1 0 23777 8211479 8065598 2026-05-10T05:03:00Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Jasovská planina]] pomocou použitia HotCat 8211479 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Košický kraj|Košický]] | district = [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] | municipality = [[Jasov]] | established = 1925 | established1 = 2004 | established1_type = posledná novelizácia | category = [[národná prírodná pamiatka]] | name = | image = JasovskaJaskyna2.jpg | image_caption = | code = 571 | management = Správa slovenských jaskýň | area = | commons = Jasov Cave | lat_d = 48.677222 | long_d = 20.975833 <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst | whs_type = prírodná | whs_year = 1995 | whs_extensions = 2000 | whs_number = 725-858 | whs_region = 4 | whs_criteria = viii }} '''Jasovská jaskyňa''' je verejnosti sprístupnená [[jaskyňa]] nachádzajúca sa pri obci [[Jasov]] v okrese [[Košice-okolie]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. == Geomorfológia == Z hľadiska platného geomorfologického členenia Slovenska<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-27 | miesto = Bratislava }}</ref> sa nachádza sa v geomorfologickom celku [[Košická kotlina]], resp. jeho podcelku [[Medzevská pahorkatina]], v jej severozápadnej časti, južne od Jasova. Často sa však mylne uvádza, že geomorfologicky leží v Slovenskom krase, do ktorého patrí z hľadiska geologického členenia Slovenska. Obe členenia vychádzajú z odlišných kritérií. Umelý vchod jaskyne je situovaný na báze masívu Jasovskej skaly vypínajúcej sa nad nivou [[Bodva|Bodvy]], a to približne v úrovni hrany jej koryta vo výške {{mnm|256|w}}; prirodzený otvor, ktorý dnes slúži ako východ, vo výške {{m|286|m}}. == Sprístupnenie == Jasovská jaskyňa je najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku: už roku [[1846]] bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. V rokoch [[1922]] až [[1924]] boli objavené aj nižšie ležiace časti jaskyne. V roku 1924 vybudovali v jaskyni betónové chodníčky a zaviedli elektrické osvetlenie. Jej dĺžka je {{m|2811|m}}, z čoho je verejnosti sprístupnených {{m|550|m}} (dĺžka prehliadkovej trasy je {{m|720|m}}). == Geológia, speleogenéza, morfológia == Jasovská jaskyňa sa tvorila v masíve [[Jasovská skala|Jasovskej skaly]], ktorú tvoria svetlé organodetritické steinalmské [[vápenec|vápence]] [[trias]]ového ([[druhohory|druhohorného]]) veku. Vyvinula sa v piatich výškovo rôzne diferencovaných úrovniach, ktoré vzájomne komunikujú. Oválny tvar chodieb, laterálne a stropné korytá dokazujú, že na speleogenéze jaskyne sa vo významnej miere podieľali vody rieky [[Bodva]], ktoré vnikali do puklín a zlomov, rozširovali ich mechanicky vymieľaním ([[erózia]]) i chemicky ([[korózia]]), a v podobe podzemného toku formovali chodby pozdĺž predisponujúcich [[tektonika|tektonických]] porúch. Na križovaní puklín vznikli v dôsledku gravitačného opadu z prostredia materskej horniny rozsiahlejšie dómy, ako napr. ''Dóm netopierov'', ''Bludisko'' a pod. Z hľadiska genetických typov jaskynných priestorov reprezentuje subtyp aktívnej fluviokrasovo-korózno-rútivej [[jaskyňa|jaskyne]]. == Sintrová výplň a skalný reliéf == Kvapľové útvary nátekových foriem majú podobu mohutných nástenných sintrodopádov (''Starý dóm'', ''Netopierí dóm'', ''Veľký dóm''), zväčša už odumretých a zvetrávajúcich do siva. V ''Starom dóme'' sú [[stalagnát]]y s obvodom až {{m|18|m}}. Miestami sa objavujú na strope aj svieže tenké brčká (''Veľký'' a ''Biely dóm'', ''Brčková chodba''), ako aj palicovité [[stalagmit]]y (''Medvedia sieň''). Charakteristické brčkovité stalaktity a mohutné pagody rôzneho tvaru a sfarbenia bohato zdobia veľké, vodou vyerodované podzemné priestory. Častým javom sú jaskynné [[škrap]]y. == Archeologické nálezy == [[Súbor:Jasovska_jaskyna_napis.jpg|náhľad|Najstarší nápis v Jasovskej jaskyni]] Jaskyňa patrí k najstarším známym jaskyniam na Slovensku. Niektoré časti sú známe od nepamäti, o čom svedčia archeologické nálezy z [[paleolit]]u, [[neolit]]u a [[halštatská doba|halštatu]], ale aj z archeologicky mladších období. Prieskum tohto náleziska sa začal už v roku [[1878]], keď E. Nyáry a A. Tallóczy urobili prvý archeologický a paleontologický výskum vo vstupných častiach jaskyne. Ďalší významný speleoarcheologický výskum sa uskutočnil v roku 1916. Vtedy geológ dr. T. Kormos a jeho spolupracovníci odkryli črepiny a časti nádob z bukovohorskej a pilinsko-kyjatickej kultúry, bronzové predmety a množstvo osteologického materiálu. Na najvyššom poschodí, v suchom výklenku v ''Husitskej sieni'' sa na stene nachádza známy, [[švabach]]om písaný nápis z roku [[1452]], hovoriaci o víťazstve [[bratríci|bratríckych]] vojsk nad [[Ján Huňady|J. Huňadym]] pri [[Bitka pri Lučenci|Lučenci]]. {{citát|Jan Gyskra z Brandysa najasnejšieho krala Laczlawa etc. heuptman jeho zeme uherské. Jan Radotinsky. Hem od narozenie syna boužieho tisíc štyrista LII léta ten pátek den svatého Mateje v pouste slovutný panoš Adam z Drahanowicz služebník krále Ladyslawa tu (?) byl s jinými dobrými lidmi ješto (?) toho Wala(cha) u Luczencze porazili (nečitateľné slovo) slovutného pána Jana z Brandysa.|Rekonštrukcia nápisu podľa náučnej tabule v Jasovskej jaskyni}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.ssj.sk/sk/jaskyna/11-jasovska-jaskyna Stránka Jasovskej jaskyne na webe Správy slovenských jaskýň] * {{ŠZOCHČPSR odkaz|571}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Mineraly.sk|/files/lok/60_jasovska_jaskyna.htm#...}} {{Svetové dedičstvo - Slovensko}} {{Národné prírodné pamiatky na Slovensku}} {{Sprístupnené jaskyne Slovenska}} {{Slovenský kras}} {{Chránené územia v Košiciach}} [[Kategória:Archeologické lokality na Slovensku]] [[Kategória:Jaskyne na Slovensku]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva na Slovensku]] [[Kategória:Národné prírodné pamiatky v Košickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Košice-okolie]] [[Kategória:Chránené územia Národného parku Slovenský kras]] [[Kategória:Jasov]] [[Kategória:Jasovská planina]] 6rfwhrrg3rym1cx271nkr15x4q02qt4 0 27519 8211219 8179591 2026-05-09T15:45:01Z Teslaton 12161 /* Rodáci */ wl. 8211219 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Čekovce | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Cekovce-krupina-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Krupina | Región = Hont | Časti = | Rieka = Čekovský potok | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.3507 | Zemepisná dĺžka = 19.1217 | Nadmorská výška = 396 | Prvá zmienka = 1391 | Starosta = Milan Gregáň<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[ŠANCA]] | PSČ = 962 41 (pošta [[Bzovík (okres Krupina)|Bzovík]]) | Kód = 518255 | EČV = KA | Predvoľba = +421-45 | Adresa = | E-mail = | Telefón = 55 952 11 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.cekovce.sk | Commons = Čekovce | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Čekovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Krupina (okres)|okrese Krupina]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev|Rímskokatolícky]] kostol Ružencovej [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová stavba s predstavanou vežou z roku [[1925]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čekovce- Kostol Ružencovej Panny Márie | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/cekovce-kostol-ruzencovej-panny-marie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády kostola sú členené lizénami, veža má nárožné kvádrovanie, ukončená je ihlancovou helmicou. == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Jozef Luňáček]] (* [[1844]] – † [[1911]]), priekopník [[paleontológia|paleontológie]] == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.najkrajsikraj.sk/cekovce/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Krupina}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Čekovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Krupina]] 2yhdewrdsjgr3gsr7py2ba53iz1ao7s 0 27540 8211220 8179622 2026-05-09T15:46:53Z Teslaton 12161 /* Osobnosti obce */ fix, wl. 8211220 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Uňatín | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Unatin-krupina-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Krupina | Región = Hont | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.294444 | Zemepisná dĺžka = 19.063250 | Nadmorská výška = 304 | Prvá zmienka = 1311 | Starosta = Anna Babiaková<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 962 41 (pošta [[Bzovík (okres Krupina)|Bzovík]]) | Kód = 518905 | EČV = KA | Predvoľba = +421-45 | Adresa = | E-mail = | Telefón = 55 125 95 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = unatin.sk | Commons = Uňatín | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Uňatín''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Krupina (okres)|okrese Krupina]]. == Dejiny == Prvá zmienka pochádza z roku [[1135]], keď sa obec ešte volala "Pomag" a rozprestierala sa najprv na dvoch, neskôr na troch miestach v katastri Uňatína. Obec patrila do panstva rodu [[Pomothy]]. Jej názov sa viackrát menil: Wneten, Wnecen, Wnathyn, Hunatin, Unyatin a od roku [[1920]] sa volá Uňatín. Obec vznikla na majetkoch Huntovcov a neskôr patrila [[Bzovík (opevnený kláštor)|kláštoru v Bzovíku]]. V roku [[1830]] celá obec vyhorela. Nad obcou na mieste nazývanom "Stráň" sa nachádza [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícky]] [[kostol]] zasvätený Kristovi Kráľovi z roku [[1957]], ktorý je postavený na mieste pôvodnej [[kaplnka|kaplnky]] zasvätenej sv. Ignácovi z roku [[1873]]. Uňatín bol v minulých storočiach malou obcou, ktorej počet obyvateľov postupne klesal z 350 na dnešných 180 obyvateľov. == Prírodné podmienky == === Geológia === Na svahoch dolín potokov a meandrovitej doliny rieky [[Krupinica]] rastú listnaté dubovo-hrabové lesy. V nich je veľa studní a ešte viac prameňov, aj minerálnych. Niektoré miesta v doline rieky Krupinica sú o niekoľko stupňov teplejšie ako ostatné. Skôr sa v nich roztopí sneh a v nich a v ich okolí rastie zákonom chránená snežienka jarná. V týchto dolinách sú jarné vodopády. To znamená, že v ich korytách tečie veľké množstvo vody len na jar, keď všetka voda steká do dovtedy suchých korýt. V lete v nich tečie veľmi málo vody alebo v nich voda iba kvapká, ale vidieť ich kamenné múry a korytá. Sú to sopečné horniny, keďže [[Krupinská planina]] vznikla sopečnou činnosťou. Uňatín a celá [[Krupinská planina]] vznikla v treťohorách v [[neogén]]e (popri Alpínsko-himalájskom vrásnení), dovtedy na tomto území bolo more. Dôkazom z tohto obdobia je tu nájdená skamenelina žraločieho zuba. Priemerná ročná teplota vzduchu je 8,2 °C. Najchladnejší mesiac v roku je zvyčajne január, jeho priemerné teploty sa pohybujú okolo -1 až -3 °C. Najteplejším mesiacom v roku je júl s dennou teplotou 18 až 20 °C. Niekedy dosahuje až 30 °C. Ročný úhrn vodných zrážok dosahuje v priemere 800 až 831 mm. Pôdne druhy v katastri obce sú stredne ťažké pôdy - hlinité pôdy. Z pôdnych typov sa na území obce vyskystujú kambizeme - hnedé lesné pôdy. == Kultúra a zaujímavosti == V roku 2002 cez letné prázdniny v Uňatíne vzniklo detské ochotnícke divadlo, ktoré má názov Divadielko na stračej nôžke. Ale jeho značkou je DivAdielko na stračej nôžke. Založila ho Lucia Turáková Alakšová. V súčasnosti má divadlo 10 členov.<ref>http://www.dnsn.wbl.sk/</ref><ref>http://www.divadielkonastracejnozke.wbl.sk/{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Medzi ich ďalšie aktivity patrí vybudovanie náučného chodníka Krupina – Uňatín a náučno-turistického chodníka Uňatín – Horný Badín – hrad Čabraď. Združenie kúpilo starý dom, v ktorom bola hlinená pec, hlinená podlaha a zariadili ho pôvodnými vecami a krojmi, nazýva sa Ľudový dom, pri ňom zrekonštruovali aj starú studňu. V súčasnosti sa stavia pri Ľudovom dome pec na pečenie chleba, akú používali v minulosti. Túto pec podporila aj nadácia Hodina deťom. Občianske združenie má miestnosť v kultúrnom dome, kde tká pokrovce aj plátno.<ref>http://www.nadejvunatine.host.sk/</ref> === OZ "Nádej v Uňatíne" === V Uňatíne funguje OZ "Nádej v Uňatíne". Poslaním občianskeho združenia je trvalo zachovať Hontiansku paličkovanú čipku, tkanie, ostatné tradície, zvyky, históriu a kultúru Hontu pre budúce generácie. Občianske združenie bolo založené v marci 2002. Zúčastňujú sa výstav a remeselných podujatí s ukážkami paličkovania Hontianskej paličkovanej čipky. == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Pavol Hnilica]] (* 1921 – † 2006), rímskokatolícky biskup === Pôsobili tu === * [[Jozef Luňáček|Jozef Hugolín Luňáček]] (* 1844 – † 1911), prírodovedec – priekopník paleontológie a geológie na Slovensku, učiteľ a spisovateľ == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.najkrajsikraj.sk/unatin/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Obce okresu Krupina}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Uňatín| ]] [[Kategória:Obce okresu Krupina]] jg5ztafzseaagci29ldewcdb80j9eyp 0 28037 8211246 8158123 2026-05-09T16:48:13Z Luppus 39967 obrázok 8211246 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Horné Strháre | Iné názvy = | Obrázok = Horné Strháre - Obecný úrad -01.jpg | Popis obrázku = Obecný úrad | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Horne strhare-velky krtis-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Veľký Krtíš | Región = Novohrad | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.2709 | Zemepisná dĺžka = 19.3615 | Nadmorská výška = 244 | Prvá zmienka = 1243 | Starosta = Richard Kurec<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 991 03 (pošta [[Pôtor]]) | Kód = 516031 | EČV = VK | Predvoľba = +421-47 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.hornestrhare.sk | Commons = Horné Strháre | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Horné Strháre''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Veľký Krtíš (okres)|okrese Veľký Krtíš]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením [[presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a mierne predstavanou vežou, z roku [[1791]]. Stavba bol rozšírená v rokoch [[1862]] – [[1865]], keď vznikla veža. V interiéri sa nachádza oltárny obraz [[Ježiš Kristus|Ježiš]] v [[Getsemanská záhrada|Getsemanskej záhrade]] od Ľudovíta Kubányiho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Horné Strháre – Evanjelický kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/horne-strhare-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú hladké s oknami s polkruhovým záklenkom, veža je ukončená ihlancovou helmicou. * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Narodenia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová [[barok]]ovo-[[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z druhej polovice [[18. storočia]]. Kostol bol prestavaný v roku [[1879]]. V interiéri sa zachoval barokový obraz Madony z prvej polovice 18. storočia, ostatné zariadenie pochádza z doby prestavby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Horné Strháre – Kostol Narodenia Panny Márie | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/horne-strhare-kostol-narodenia-panny-marie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a oknami s polkruhovým záklenkom. Priečelie je lemované dvoma [[nika]]mi. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://okresvk.wordpress.com/2014/05/28/horne-strhare/ Okres VK]- história a pozoruhodnosti obce {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Veľký Krtíš}} [[Kategória:Horné Strháre| ]] [[Kategória:Obce okresu Veľký Krtíš]] sqvr9txw74rtc7cuf5bho9lmx0uu236 8211255 8211246 2026-05-09T17:34:01Z Luppus 39967 obrázky 8211255 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Horné Strháre | Iné názvy = | Obrázok = Horné Strháre - Obecný úrad -01.jpg | Popis obrázku = Obecný úrad | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Horne strhare-velky krtis-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Veľký Krtíš | Región = Novohrad | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.2709 | Zemepisná dĺžka = 19.3615 | Nadmorská výška = 244 | Prvá zmienka = 1243 | Starosta = Richard Kurec<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 991 03 (pošta [[Pôtor]]) | Kód = 516031 | EČV = VK | Predvoľba = +421-47 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.hornestrhare.sk | Commons = Horné Strháre | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Horné Strháre''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Veľký Krtíš (okres)|okrese Veľký Krtíš]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením [[presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a mierne predstavanou vežou, z roku [[1791]]. Stavba bol rozšírená v rokoch [[1862]] – [[1865]], keď vznikla veža. V interiéri sa nachádza oltárny obraz [[Ježiš Kristus|Ježiš]] v [[Getsemanská záhrada|Getsemanskej záhrade]] od Ľudovíta Kubányiho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Horné Strháre – Evanjelický kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/horne-strhare-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú hladké s oknami s polkruhovým záklenkom, veža je ukončená ihlancovou helmicou. * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Narodenia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová [[barok]]ovo-[[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z druhej polovice [[18. storočia]]. Kostol bol prestavaný v roku [[1879]]. V interiéri sa zachoval barokový obraz Madony z prvej polovice 18. storočia, ostatné zariadenie pochádza z doby prestavby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Horné Strháre – Kostol Narodenia Panny Márie | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/horne-strhare-kostol-narodenia-panny-marie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a oknami s polkruhovým záklenkom. Priečelie je lemované dvoma [[nika]]mi. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. <gallery> Rímskokatolícky kostol v Horných Strhároch -02.jpg|Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie Horné Strháre - Evanjelický kostol -01.jpg|Evanjelický kostol Horné Strháre - potok Stará rieka.jpg|Potok Stará rieka (prítok Tisovníka) v obci Horné Strháre Horné Strháre - Jozef Vincent Luňáček.jpg|Pamätná tabuľa J. V. Luňáčka v Horných Strhároch </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://okresvk.wordpress.com/2014/05/28/horne-strhare/ Okres VK]- história a pozoruhodnosti obce {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Veľký Krtíš}} [[Kategória:Horné Strháre| ]] [[Kategória:Obce okresu Veľký Krtíš]] czgy33kikx5mf3s68pypc6t9ygwf3pp 0 28698 8211179 8181884 2026-05-09T12:55:56Z ~2026-28071-07 294325 ababababababaaaabb 8211179 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Nová Dedina | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = Nova Dedina Shield.png | Vlajka = Nova dedina-levice-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Levice | Región = Tekov | Časti = Gondovo, Opatová, Tekovská <br/>Nová Ves, Kamenec, Svätý Kríž | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.281111 | Zemepisná dĺžka = 18.644722 | Nadmorská výška = 200 | Prvá zmienka = 1075 | Starosta = Pavol Novák<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] | PSČ = 935 25 | Kód = 502588 | EČV = LV | Predvoľba = +421-36 | Adresa = Nová Dedina 125, 935 25 Nová Dedina | E-mail = obec@novadedina.sk, | Telefón = 036/6331560 | Fax = 036/6389139 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.novadedina.sk | Commons = Nová Dedina | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Novodedinčan'' <ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Novodedinčan}}</ref> }} '''Nová Dedina''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Levice|Levice]]. == Dejiny == Obec vznikla zlúčením obcí '''Opatová''' (v minulosti ''Hronské Opatovce'', {{v jazyku|hun|''Garamapáti''}}), '''Tekovská Nová Ves''' (v minulosti ''Hronská Nová Ves'', {{v jazyku|hun|''Garamújfalu''}}, {{V jazyku|deu|''Neudorf''}}) a '''Gondovo''' (v minulosti ''Šalmoš, Balvany'', {{v jazyku|hun|''Garamsolymos, Solymos''}}) v roku [[1960]]<ref name="vývoj-názvu">{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) | miesto = Bratislava | rok = 1998 }}</ref>. Do obce Tekovská Nová Ves bola ešte v [[19. storočie|19. storočí]] začlenená dovtedy samostatná obec '''Svätý Kríž''' ({{v jazyku|hun|''Szentkereszt''}}, {{V jazyku|deu|''Heiligen-Kreutz''}})<ref name="vývoj-názvu" />. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Obrátenia [[Pavol z Tarsu|sv. Pavla]] v časti Tekovská Nová Ves, jednoloďová [[barok|baroková]] stavba so segmentovo ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a mierne predstavanou vežou z roku [[1773]]. Úpravami prešiel v rokoch [[1852]] a [[1956]]. Interiér je plochostropý, svätyňa je zaklenutá pruskou [[klenba|klenbou]]. Nachádza sa tu [[kazateľnica]] z rokov [[1830]]-[[1840]] a voľný barokový obraz [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] z druhej polovice [[18. storočie|18. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tekovská Nová Ves (Nová Dedina) - Kostol Obrátenia sv. Pavla | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/tekovska-nova-ves-nova-dedina-kostol-obratenia-sv-pavla | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Veža vystupujúca z [[rizalit|rizalitu]] je lemovaná [[pilaster|pilastrami]] a ukončená ihlancovou helmicou. == Občianska vybavenosť == V časti Gondovo sa nachádza moderný Kostol povýšenia sv. kríža z roku [[2000]]. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == https://www.novadedina.sk/ * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Levice}} [[Kategória:Nová Dedina| ]] [[Kategória:Obce okresu Levice]] 1qxbgo4ll9w5s1hgbugkxqvjzyw4h9f 8211180 8211179 2026-05-09T13:00:19Z ~2026-28071-07 294325 aabababaaaabababababaab 8211180 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Nová Dedina | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = Nova Dedina Shield.png | Vlajka = Nova dedina-levice-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Levice | Región = Tekov | Časti = Gondovo, Opatová, Tekovská <br/>Nová Ves, Kamenec, Svätý Kríž | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.281111 | Zemepisná dĺžka = 18.644722 | Nadmorská výška = 200 | Prvá zmienka = 1075 | Starosta = Pavol Novák<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] | PSČ = 935 25 | Kód = 502588 | EČV = LV | Predvoľba = +421-36 | Adresa = Nová Dedina 125, 935 25 Nová Dedina | E-mail = obec@novadedina.sk, | Telefón = 036/6331560 | Fax = 036/6389139 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.novadedina.sk | Commons = Nová Dedina | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Novodedinčan'' <ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Novodedinčan}}</ref> }} '''Nová Dedina''' je Mesto v Paríži v okrese [[okres Levice|Zlaté Moravce]]. == Dejiny == Obec vznikla zlúčením obcí '''Opatová''' (v minulosti ''Hronské Opatovce'', {{v jazyku|hun|''Garamapáti''}}), '''Tekovská Nová Ves''' (v minulosti ''Hronská Nová Ves'', {{v jazyku|hun|''Garamújfalu''}}, {{V jazyku|deu|''Neudorf''}}) a '''Gondovo''' (v minulosti ''Šalmoš, Balvany'', {{v jazyku|hun|''Garamsolymos, Solymos''}}) v roku [[1960]]<ref name="vývoj-názvu">{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) | miesto = Bratislava | rok = 1998 }}</ref>. Do obce Tekovská Nová Ves bola ešte v [[19. storočie|19. storočí]] začlenená dovtedy samostatná obec '''Svätý Kríž''' ({{v jazyku|hun|''Szentkereszt''}}, {{V jazyku|deu|''Heiligen-Kreutz''}})<ref name="vývoj-názvu" />. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Obrátenia [[Pavol z Tarsu|sv. Pavla]] v časti Tekovská Nová Ves, jednoloďová [[barok|baroková]] stavba so segmentovo ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a mierne predstavanou vežou z roku [[1773]]. Úpravami prešiel v rokoch [[1852]] a [[1956]]. Interiér je plochostropý, svätyňa je zaklenutá pruskou [[klenba|klenbou]]. Nachádza sa tu [[kazateľnica]] z rokov [[1830]]-[[1840]] a voľný barokový obraz [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] z druhej polovice [[18. storočie|18. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tekovská Nová Ves (Nová Dedina) - Kostol Obrátenia sv. Pavla | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/tekovska-nova-ves-nova-dedina-kostol-obratenia-sv-pavla | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Veža vystupujúca z [[rizalit|rizalitu]] je lemovaná [[pilaster|pilastrami]] a ukončená ihlancovou helmicou. == Občianska vybavenosť == V časti Gondovo sa nachádza moderný Kostol povýšenia sv. kríža z roku [[2000]]. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == https://www.novadedina.sk/ * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Levice}} [[Kategória:Nová Dedina| ]] [[Kategória:Obce okresu Levice]] igbi9zhzdv9sgnyivj0yuepm2fv20ra 8211181 8211180 2026-05-09T13:00:33Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28071-07|~2026-28071-07]] ([[User_talk:~2026-28071-07|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ 8181884 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Nová Dedina | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = Nova Dedina Shield.png | Vlajka = Nova dedina-levice-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Levice | Región = Tekov | Časti = Gondovo, Opatová, Tekovská <br/>Nová Ves, Kamenec, Svätý Kríž | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.281111 | Zemepisná dĺžka = 18.644722 | Nadmorská výška = 200 | Prvá zmienka = 1075 | Starosta = Pavol Novák<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] | PSČ = 935 25 | Kód = 502588 | EČV = LV | Predvoľba = +421-36 | Adresa = Nová Dedina 125, 935 25 Nová Dedina | E-mail = obec@novadedina.sk, | Telefón = 036/6331560 | Fax = 036/6389139 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.novadedina.sk | Commons = Nová Dedina | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Novodedinčan'' <ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Novodedinčan}}</ref> }} '''Nová Dedina''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Levice|Levice]]. == Dejiny == Obec vznikla zlúčením obcí '''Opatová''' (v minulosti ''Hronské Opatovce'', {{v jazyku|hun|''Garamapáti''}}), '''Tekovská Nová Ves''' (v minulosti ''Hronská Nová Ves'', {{v jazyku|hun|''Garamújfalu''}}, {{V jazyku|deu|''Neudorf''}}) a '''Gondovo''' (v minulosti ''Šalmoš, Balvany'', {{v jazyku|hun|''Garamsolymos, Solymos''}}) v roku [[1960]]<ref name="vývoj-názvu">{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) | miesto = Bratislava | rok = 1998 }}</ref>. Do obce Tekovská Nová Ves bola ešte v [[19. storočie|19. storočí]] začlenená dovtedy samostatná obec '''Svätý Kríž''' ({{v jazyku|hun|''Szentkereszt''}}, {{V jazyku|deu|''Heiligen-Kreutz''}})<ref name="vývoj-názvu" />. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Obrátenia [[Pavol z Tarsu|sv. Pavla]] v časti Tekovská Nová Ves, jednoloďová [[barok|baroková]] stavba so segmentovo ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a mierne predstavanou vežou z roku [[1773]]. Úpravami prešiel v rokoch [[1852]] a [[1956]]. Interiér je plochostropý, svätyňa je zaklenutá pruskou [[klenba|klenbou]]. Nachádza sa tu [[kazateľnica]] z rokov [[1830]]-[[1840]] a voľný barokový obraz [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] z druhej polovice [[18. storočie|18. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tekovská Nová Ves (Nová Dedina) - Kostol Obrátenia sv. Pavla | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/tekovska-nova-ves-nova-dedina-kostol-obratenia-sv-pavla | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Veža vystupujúca z [[rizalit|rizalitu]] je lemovaná [[pilaster|pilastrami]] a ukončená ihlancovou helmicou. == Občianska vybavenosť == V časti Gondovo sa nachádza moderný Kostol povýšenia sv. kríža z roku [[2000]]. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Levice}} [[Kategória:Nová Dedina| ]] [[Kategória:Obce okresu Levice]] mzn0jl8oinr73rk82bm5sme0ybdwkkf 0 44899 8211533 8208298 2026-05-10T08:56:34Z Alexis Nemec 211349 8211533 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať}} {{Infobox národný hokejový tím | Meno = Slovenské národné hokejové mužstvo | Logo = Coat of arms of Slovakia.svg | Logo veľkosť = | komentár = [[Štátny znak Slovenska]] na dresoch | Prezývky = ''Repre'', ''Chlapci'', ''Naši Chlapci'' | Asociácia = [[Slovenský zväz ľadového hokeja]] | Generálny manažér = {{SVK}} [[Miroslav Šatan]] | Tréner = {{SVK}} [[Vladimír Országh]] | Asistenti trénera = {{SVK}} [[Peter Frühauf]]<br />{{SVK}} [[Ján Pardavý]]<br />{{SVK}} [[Andrej Podkonický]] | Kapitán = {{SVK}} [[Tomáš Tatar]] | Najviac zápasov = {{SVK}} [[Dominik Graňák]] (184) | Najlepší strelec = {{SVK}} [[Miroslav Šatan]] (85) | Najproduktívnejší hráč = {{SVK}} [[Miroslav Šatan]] (162) | Domáci štadión = [[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]] | IIHF kód = SVK | IIHF miesto = 9. | IIHF max = 3. | IIHF max dátum = 2004 | IIHF min = 11. | IIHF min dátum = 2017 | Tímové farby = {{box farby|#ffffff}} {{box farby|#3a4d92}} {{box farby|#a21e24}} | Dresy = [[File:Slovakia national ice hockey team jerseys 2022 IHWC.png|200px]] | Prvý zápas = {{SVK|lh|2}} 2–2 {{FRA|lh|1}} <br><small> ([[Rouen]], [[Francúzsko]] – 12. február 1993)</small> | Najvyššia výhra = {{SVK|lh|2}} 20–0 {{BGR|lh|1}} <br><small> ([[Poprad]], [[Slovensko]] – 18. marec 1994)</small> | Najvyššia prehra = {{CZE|lh|2}} 8–0 {{SVK|lh|1}} <br><small> ([[Kloten]], [[Švajčiarsko]] – 2. máj 2009)</small> | Účasti na MS = 29 | MS prvá účasť = 1996 | MS najlepšie = [[Image:Gold medal with cup.svg|16px]] ''Zlato'': 1 ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|2002]]) | MS medaily = [[Image:Gold medal with cup.svg|16px]] 1 [[Image:Silver medal with cup.svg|16px]] 2 [[Image:Bronze medal with cup.svg|16px]] 1 | Iný názov = | Iný účasti = | Iný prvá účasť = | Iný najlepšie = | Iný2 názov = | Iný2 účasti = | Iný2 prvá účasť = | Iný2 najlepšie = | Iný3 názov = | Iný3 účasti = | Iný3 prvá účasť = | Iný3 najlepšie = | Iný4 názov = | Iný4 účasti = | Iný4 prvá účasť = | Iný4 najlepšie = | ZOH účasti = 9 | ZOH prvá účasť = 1994 | ZOH najlepšie = [[Image:Bronze medal.svg|16px]] 3. miesto ([[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|2022]]) | ZOH medaily = [[Image:Gold medal.svg|16px]] 0 [[Image:Silver medal.svg|16px]] 0 [[Image:Bronze medal.svg|16px]] 1 | Štatistika = 397–317–49 }} '''Slovenské národné hokejové mužstvo''' patrí medzi reprezentačné [[ľadový hokej|hokejové]] mužstvá v elitnej top divízii [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|majstrovstiev sveta]]. Vzniklo v roku [[1993]] po rozpade [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] z bývalej [[Česko-slovenské národné hokejové mužstvo|Česko-slovenskej hokejovej reprezentácie]]. Direktoriát IIHF určil ako nasledovníka česko-slovenskej reprezentácie v A kategórii majstrovstiev sveta [[České národné hokejové mužstvo|český tím]], preto bola slovenská reprezentácia zaradená do skupiny C1 majstrovstiev sveta. V nasledujúcich rokoch si slovenský tím postupne vybojoval postup do elitnej A kategórie, kde od roku [[1996]] nepretržite pôsobí. Na MS 2025 hlavného trénera Craiga Ramsaya kvôli zdravotným problémom, nahradil [[Vladimír Országh]], ktorý sa v lete 2025 stal právoplatným hlavným trénerom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tréner Craig Ramsay nepovedie Slovensko na MS v hokeji 2025 | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/craig-ramsay-nebude-trener-slovenska-na-ms-v-hokeji-2025-2025042215075724769 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2025-04-22 | dátum prístupu = 2025-06-25 | priezvisko = Šport.sk}}</ref> K najväčším úspechom reprezentácie patrí zisk zlatej medaily z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|Majstrovstiev sveta 2002]] vo [[Švédsko|švédskom]] [[Göteborg|Göteborgu]] a tretie miesto na [[Zimné olympijské hry 2022|Zimných olympijských hrách 2022]] v Pekingu. == Zápasová bilancia == {{Hlavný článok|Zoznam zápasov slovenského národného hokejového mužstva}} {| class="wikitable" |- ! Sezóna !! Zápasy !! Výhry !! Remízy !! Prehry !! Skóre |- align="center" | 1939/40 | 3 | 0 | 0 | 3 | 1:17 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 1940/41 | 6 | 4 | 0 | 2 | 17:11 |- align="center" | 1942/43 | 1 | 0 | 0 | 1 | 2:10 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 1943/44 | 1 | 0 | 1 | 0 | 1:1 |} Odohrané zápasy v Slovenskom štáte počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]. {| class="wikitable" |- ! Sezóna !! Zápasy !! Výhry !! Remízy !! Prehry !! Skóre |- align="center" | 1992/93 | 5 | 2 | 1 | 2 | 20:17 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 1993/94 | 37 | 24 | 8 | 5 | 229:78 |- align="center" | 1994/95 | 25 | 17 | 2 | 6 | 132:64 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 1995/96 | 16 | 9 | 2 | 5 | 61:43 |- align="center" | 1996/97 | 24 | 8 | 3 | 13 | 74:88 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 1997/98 | 24 | 12 | 3 | 9 | 83:59 |- align="center" | 1998/99 | 24 | 10 | 5 | 9 | 71:63 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 1999/00 | 29 | 16 | 6 | 7 | 100:70 |- align="center" | 2000/01 | 23 | 10 | 0 | 13 | 63:65 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2001/02 | 29 | 16 | 3 | 10 | 99:75 |- align="center" | 2002/03 | 24 | 14 | 3 | 7 | 83:54 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2003/04 | 26 | 15 | 5 | 6 | 85:46 |- align="center" | 2004/05 | 32 | 16 | 3 | 13 | 83:76 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2005/06 | 28 | 15 | 4 | 9 | 92:58 |- align="center" | 2006/07 | 22 | 12 | 0 | 10 | 65:53 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2007/08 | 17 | 9 | 0 | 8 | 51:40 |- align="center" | 2008/09 | 21 | 9 | 0 | 12 | 53:62 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2009/10 | 25 | 11 | 0 | 14 | 63:70 |- align="center" | 2010/11 | 21 | 11 | 0 | 10 | 61:47 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2011/12 | 25 | 14 | 0 | 11 | 70:59 |- align="center" | 2012/13 | 23 | 9 | 0 | 14 | 52:62 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2013/14 | 24 | 10 | 0 | 14 | 54:69 |- align="center" | 2014/15 | 22 | 8 | 0 | 14 | 55:56 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2015/16 | 22 | 10 | 0 | 12 | 50:58 |- align="center" | 2016/17 | 24 | 12 | 0 | 12 | 56:60 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2017/18 | 28 | 15 | 0 | 13 | 67:64 |- align="center" | 2018/19 | 23 | 12 | 0 | 11 | 64:48 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2019/20 | 7 | 3 | 0 | 4 | 16:21 |- align="center" | 2020/21 | 16 | 9 | 0 | 7 | 32:39 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2021/22 | 29 | 18 | 0 | 11 | 90:66 |- align="center" | 2022/23 | 22 | 8 | 0 | 14 | 56:58 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2023/24 | 23 | 14 | 0 | 9 | 89:69 |- align="center" | 2024/25 | 25 | 15 | 0 | 10 | 68:57 |- align="center" |2025/26 |19 |10 |0 |9 |57:58 |- align="center" bgcolor="#C0FFFF" | '''spolu''' | '''785''' | '''407''' | '''49''' | '''334''' | '''2453:1994''' |} Do štatistiky nie je započítaný neoficiálny zápas ale sú započítané zápasy SR B-tímu alebo Olympijského tímu do 23 rokov. Sezóna 2019/2020 nebola dokončená kvôli ([[COVID-19]]). {| class="wikitable" |- ! Roky !! Zápasy !! Výhry !! Remízy !! Prehry !! Skóre |- align="center" | 2015-2017 | 11 | 4 | 0 | 7 | 24:26 |} Odohrané zápasy SR B-tím alebo Olympijský tím do 23 rokov. {| class="wikitable" |- ! Sezóna !! Zápasy !! Výhry !! Remízy !! Prehry !! Skóre |- align="center" | 1941/42 | 2 | 1 | 1 | 0 | 7:3 |- align="center" | 1948/49 | 1 | 0 | 0 | 1 | 4:6 |} Odohrané neoficiálne zápasy v Slovenskom štáte počas 2. svetovej vojny a povojnovom období. == Galéria dresov reprezentácie == {| class="wikitable" width="40%" |- style="font-weight:bold; background:#ddd;" |align="center"|'''ZOH 1994''' ||align="center"|'''MS 1994 (C)''' ||align="center"|'''MS 1995 (B)''' ||align="center"|'''1996 − 1997''' ||align="center"|'''1998 − 2000''' |- | align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 1994 (WOG).png|200px]] || align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 1994 (WC).png|200px]] || align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 1995.png|200px]] || align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 1996.png|200px]] || align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 1998.png|200px]] |} {| class="wikitable" width="40%" |- style="font-weight:bold; background:#ddd;" |align="center"|'''2001 − 2004''' ||align="center"|'''SP 2004''' ||align="center"|'''MS 2005''' ||align="center"|'''ZOH, MS 2006''' ||align="center"|'''2007 − 2008''' |- | align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 2001.png|200px]] || align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 2004 (WCH).png|200px]] || align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 2005.png|200px]] || align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 2006.png|200px]] || align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 2007.png|200px]] |} {| class="wikitable" width="40%" |- style="font-weight:bold; background:#ddd;" | align="center"|'''2009 − 2013''' ||align="center"|'''2014 − 2017''' ||align="center"|'''ZOH 2018''' ||align="center"|'''MS 2019 (pôvodný návrh)'''||align="center"|'''2019 − 2021''' |- | align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 2009.png|200px]] || align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 2014.png|200px]] || align="center"|[[File:Slovakia national ice hockey team jerseys 2018 (WOG).png|200px]] || align="center"|[[File:Slovakia national ice hockey team jerseys 2019 IHWC.png|200px]] || align="center"|[[File:Slovakia national ice hockey team jerseys 2021 IHWC.png|200px]] |} {| class="wikitable" width="40%" |- style="font-weight:bold; background:#ddd;" | align="center" |'''ZOH 2022''' ||align="center"|'''2022 − súčasnosť''' |- | align="center" |[[File:Slovakia national ice hockey team jerseys 2022 (WOG).png|200px]] || align="center"|[[File:Slovakia national ice hockey team jerseys 2022 IHWC.png|200px]] |} == Účasť na vrcholových podujatiach == === Účasť na majstrovstvách sveta nižších kategórií === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Miesto konania ! Umiestnenie ! Kapitán ! Hlavný tréner ! Asistenti trénera ! Súpiska |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994#Majstrovstv.C3.A1 sveta skupina C1|MS C 1994]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} ([[Poprad]], [[Spišská Nová Ves]]) | 1. miesto (celkovo 21. miesto) | [[Miroslav Marcinko]] | [[Július Šupler]] | [[František Hossa]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1994|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995#Majstrovstv.C3.A1 sveta Skupina B|MS B 1995]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} ([[Bratislava]]) | 1. miesto (celkovo 13. miesto) | [[Peter Šťastný]] na posledný zápas bol kapitánom [[Oto Haščák]] | [[Július Šupler]] | [[František Hossa]], [[Ján Selvek]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1995|Súpiska]] |} === Účasť na majstrovstvách sveta A-kategórie === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Miesto konania ! Umiestnenie ! Kapitán ! Hlavný tréner ! Asistenti trénera ! Súpiska |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS 1996]] | {{minivlajka|Rakúsko|w}} ([[Viedeň]]) | 10. miesto | [[Oto Haščák]] | [[Július Šupler]] | [[František Hossa]], [[Ján Selvek]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1996|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS 1997]] | {{minivlajka|Fínsko|w}} ([[Helsinki]], [[Tampere]], [[Turku]]) | 9. miesto | [[Zdeno Cíger]] | [[Jozef Golonka]] | [[Vincent Lukáč]], [[Dušan Žiška]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1997|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS 1998]] | {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} ([[Zürich]], [[Bazilej]]) | 7. miesto | [[Zdeno Cíger]] | [[Ján Šterbák]] | [[František Hossa]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1998|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS 1999]] | {{minivlajka|Nórsko|w}} ([[Oslo]], [[Hamar]], [[Lillehammer]]) | 7. miesto | [[Zdeno Cíger]] | [[Ján Šterbák]] | [[František Hossa]], [[Ján Starší]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1999|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS 2000]] | {{minivlajka|Rusko|w}} ([[Petrohrad]]) | '''{{strieborná medaila}}''' | [[Miroslav Šatan]] | [[Ján Filc]] | [[Ernest Bokroš]], [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2000|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS 2001]] | {{minivlajka|Nemecko|w}} ([[Hannover]], [[Kolín nad Rýnom]], [[Norimberg]]) | 7. miesto | [[Zdeno Chára]] | [[Ján Filc]] | [[Ernest Bokroš]], [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2001|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS 2002]] | {{minivlajka|Švédsko|w}} ([[Göteborg]], [[Jönköping]], [[Karlstad]]) | '''{{zlatá medaila}}''' | [[Miroslav Šatan]] | [[Ján Filc]] | [[Ernest Bokroš]], [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2002|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS 2003]] | {{minivlajka|Fínsko|w}} ([[Helsinki]], [[Tampere]], [[Turku]]) | '''{{bronzová medaila}}''' | [[Miroslav Šatan]] | [[František Hossa]] | [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]], [[Ján Šterbák]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2003|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS 2004]] | {{minivlajka|Česko|w}} ([[Praha]], [[Ostrava]]) | 4. miesto | [[Miroslav Šatan]] | [[František Hossa]] | [[Ľubomír Pokovič]], [[Róbert Švehla]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2004|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS 2005]] | {{minivlajka|Rakúsko|w}} ([[Viedeň]], [[Innsbruck]]) | 5. miesto | [[Miroslav Šatan]] | [[František Hossa]] | [[Ľubomír Pokovič]], [[Róbert Švehla]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2005|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS 2006]] | {{minivlajka|Lotyšsko|w}} ([[Riga]]) | 8. miesto | [[Marián Hossa]] | [[František Hossa]] | [[Ján Jaško]], [[Jerguš Bača]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2006|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS 2007]] | {{minivlajka|Rusko|w}} ([[Moskva]], [[Mytišči]]) | 6. miesto | [[Miroslav Šatan]] | [[Július Šupler]] | [[Miroslav Miklošovič]], [[Zdeno Cíger]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2007|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS 2008]] | {{minivlajka|Kanada|w}} ([[Quebec (mesto)|Quebec]], [[Halifax (Nové Škótsko)|Halifax]]) | 13. miesto | [[Róbert Petrovický]] | [[Július Šupler]] | [[Miroslav Miklošovič]], [[Peter Oremus (tréner)|Peter Oremus]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2008|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS 2009]] | {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} ([[Bern (mesto)|Bern]], [[Zürich]]) | 10. miesto | [[Ľuboš Bartečko]] | [[Ján Filc]] | [[František Hossa]], [[Ľubomír Pokovič]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2009|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS 2010]] | {{minivlajka|Nemecko|w}} ([[Kolín nad Rýnom]], [[Mannheim]]) | 12. miesto | [[Richard Lintner]] | [[Glen Hanlon]] | [[František Hossa]], [[Ľubomír Pokovič]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2010|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS 2011]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} ([[Bratislava]], [[Košice]]) | 10. miesto | [[Pavol Demitra]] | [[Glen Hanlon]] | [[František Hossa]], [[Ľubomír Pokovič]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2011|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS 2012]] | {{minivlajka|Fínsko|w}} ([[Helsinki]]) {{minivlajka|Švédsko|w}} ([[Štokholm]]) | '''{{strieborná medaila}}''' | [[Zdeno Chára]] | [[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek]] | [[Jerguš Bača]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2012|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS 2013]] | {{minivlajka|Švédsko|w}} ([[Štokholm]]) {{minivlajka|Fínsko|w}} ([[Helsinki]]) | 8. miesto | [[Miroslav Šatan]] | [[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek]] | [[Peter Oremus (tréner)|Peter Oremus]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2013|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS 2014]] | {{minivlajka|Bielorusko|w}} ([[Minsk]]) | 9. miesto | [[Miroslav Šatan]] | [[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek]] | [[Peter Oremus (tréner)|Peter Oremus]], [[Vladimír Országh]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2014|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS 2015]] | {{minivlajka|Česko|w}} ([[Praha]], [[Ostrava]]) | 9. miesto | [[Tomáš Kopecký]] proti Nórsku bol kapitánom [[Marián Gáborík]] | [[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek]] | [[Peter Oremus (tréner)|Peter Oremus]], [[Vladimír Országh]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2015|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS 2016]] | {{minivlajka|Rusko|w}} ([[Moskva]], [[Petrohrad]]) | 9. miesto | [[Andrej Sekera]] | [[Zdeno Cíger]] | [[Miroslav Miklošovič]], [[Ernest Bokroš]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2016|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS 2017]] | {{minivlajka|Nemecko|w}} ([[Kolín nad Rýnom]]) {{minivlajka|Francúzsko|w}} ([[Paríž]]) | 14. miesto | [[Vladimír Dravecký]] | [[Zdeno Cíger]] | [[Miroslav Miklošovič]], [[Július Šupler]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2017|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS 2018]] | {{minivlajka|Dánsko|w}} ([[Kodaň]], [[Herning]]) | 9. miesto | [[Andrej Sekera]] | [[Craig Ramsay]] | [[Vladimír Országh]], [[Róbert Petrovický]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2018|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS 2019]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} ([[Bratislava]], [[Košice]]) | 9. miesto | [[Andrej Sekera]] na posledný zápas bol kapitánom [[Ladislav Nagy]] | [[Craig Ramsay]] | [[Michal Handzuš]], [[Róbert Petrovický]], [[Andrej Podkonický]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2019|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS 2020]] | {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} ([[Zürich]], [[Lausanne]]) | colspan="5" | zrušené kvôli pandémii ([[COVID-19]]) |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS 2021]] | {{minivlajka|Lotyšsko|w}} ([[Riga]]) | 8. miesto | [[Marek Ďaloga]] proti Česku bol kapitánom [[Peter Cehlárik]] | [[Craig Ramsay]] | [[Michal Handzuš]], [[Ján Pardavý]], [[Andrej Podkonický]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2021|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS 2022]] | {{minivlajka|Fínsko|w}} ([[Helsinki]], [[Tampere]]) | 8. miesto | [[Tomáš Tatar]] | [[Craig Ramsay]] | [[Ján Pardavý]], [[Andrej Podkonický]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2022|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS 2023]] | {{minivlajka|Fínsko|w}} ([[Tampere]]) {{minivlajka|Lotyšsko|w}} ([[Riga]]) | 9. miesto | [[Marek Hrivík]] | [[Craig Ramsay]] | [[Peter Frühauf]], [[Ján Pardavý]], [[Andrej Podkonický]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2023|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS 2024]] | {{minivlajka|Česko|w}} ([[Praha]], [[Ostrava]]) | 7. miesto | [[Tomáš Tatar]] | [[Craig Ramsay]] | [[Peter Frühauf]], [[Ján Pardavý]], [[Róbert Petrovický]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2024|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS 2025]] | {{minivlajka|Švédsko|w}} ([[Štokholm]]) {{minivlajka|Dánsko|w}} ([[Herning]]) |11. miesto | [[Matúš Sukeľ]] | [[Vladimír Országh]] | [[Peter Frühauf]], [[Róbert Petrovický]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2025|Súpiska]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS 2026]] |{{SUI|w}} ([[Zürich]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]) | | |[[Vladimír Országh]] |[[Peter Frühauf]], [[Ján Pardavý]] |[[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2026|Súpiska]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS 2027]] |{{GER|w}} ([[Dusseldorf]], [[Mannheim]]) | | | | |[[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2027|Súpiska]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2028|MS 2028]] |{{FRA|w}} ([[Paríž]], [[Lyon]]) | | | | |[[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2028|Súpiska]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2029|MS 2029]] |{{SVK|w}} ([[Bratislava]], [[Košice]]) | | | | |[[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2029|Súpiska]] |} <timeline> ImageSize = width:900 height:70 PlotArea = left:20 right:20 bottom:30 top:10 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/1993 till:01/07/2013 ScaleMajor = unit:year increment:1 start:1993 Colors = id:elite value:rgb(0.4,0.6,1) id:1 value:rgb(0.5,0.8,0.5) id:1b value:rgb(0.6,0.9,0.6) id:2 value:rgb(0.9,0.9,0.3) id:2b value:rgb(1,1,0.4) id:3 value:rgb(0.9,0.7,0.1) id:4 value:rgb(0.9,0.1,0.1) id:champ value:rgb(0.8,0.8,0.6) PlotData= bar:Position width:16 color:white align:center from:01/07/1993 till:01/07/1994 shift:(0,-4) text:21 from:01/07/1994 till:01/07/1995 shift:(0,-4) text:13 from:01/07/1995 till:01/07/1996 shift:(0,-4) text:10 from:01/07/1996 till:01/07/1997 shift:(0,-4) text:9 from:01/07/1997 till:01/07/1998 shift:(0,-4) text:7 from:01/07/1998 till:01/07/1999 shift:(0,-4) text:7 from:01/07/1999 till:01/07/2000 shift:(0,-4) text:2 from:01/07/2000 till:01/07/2001 shift:(0,-4) text:7 from:01/07/2001 till:01/07/2002 shift:(0,-4) text:1 from:01/07/2002 till:01/07/2003 shift:(0,-4) text:3 from:01/07/2003 till:01/07/2004 shift:(0,-4) text:4 from:01/07/2004 till:01/07/2005 shift:(0,-4) text:5 from:01/07/2005 till:01/07/2006 shift:(0,-4) text:8 from:01/07/2006 till:01/07/2007 shift:(0,-4) text:6 from:01/07/2007 till:01/07/2008 shift:(0,-4) text:13 from:01/07/2008 till:01/07/2009 shift:(0,-4) text:10 from:01/07/2009 till:01/07/2010 shift:(0,-4) text:12 from:01/07/2010 till:01/07/2011 shift:(0,-4) text:10 from:01/07/2011 till:01/07/2012 shift:(0,-4) text:2 from:01/07/2012 till:01/07/2013 shift:(0,-4) text:8 from:01/07/1993 till:01/07/1994 color:3 shift:(0,13) text: "C" from:01/01/1994 till:01/07/1995 color:2 shift:(0,13) text: "B" from:01/01/1995 till:01/07/2000 color:1 shift:(0,13) text: "A.Skupina" from:01/01/2000 till:01/07/2013 color:1 shift:(0,13) text: "Top Divízia" </timeline> <timeline> ImageSize = width:900 height:70 PlotArea = left:20 right:20 bottom:30 top:10 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/2013 till:01/07/2033 ScaleMajor = unit:year increment:1 start:2013 Colors = id:elite value:rgb(0.4,0.6,1) id:1 value:rgb(0.5,0.8,0.5) id:1b value:rgb(0.6,0.9,0.6) id:2 value:rgb(0.9,0.9,0.3) id:2b value:rgb(1,1,0.4) id:3 value:rgb(0.9,0.7,0.1) id:4 value:rgb(0.9,0.1,0.1) id:champ value:rgb(0.8,0.8,0.6) PlotData= bar:Position width:16 color:white align:center from:01/07/2013 till:01/07/2014 shift:(0,-4) text:9 from:01/07/2014 till:01/07/2015 shift:(0,-4) text:9 from:01/07/2015 till:01/07/2016 shift:(0,-4) text:9 from:01/07/2016 till:01/07/2017 shift:(0,-4) text:14 from:01/07/2017 till:01/07/2018 shift:(0,-4) text:9 from:01/07/2018 till:01/07/2019 shift:(0,-4) text:9 from:01/07/2019 till:01/07/2020 shift:(0,-4) text:– from:01/07/2020 till:01/07/2021 shift:(0,-4) text:8 from:01/07/2021 till:01/07/2022 shift:(0,-4) text:8 from:01/07/2022 till:01/07/2023 shift:(0,-4) text:9 from:01/07/2023 till:01/07/2024 shift:(0,-4) text:7 from:01/07/2024 till:01/07/2025 shift:(0,-4) text:11 from:01/07/2025 till:01/07/2026 shift:(0,-4) text:? from:01/07/2026 till:01/07/2027 shift:(0,-4) text:? from:01/07/2027 till:01/07/2028 shift:(0,-4) text:? from:01/07/2028 till:01/07/2029 shift:(0,-4) text:? from:01/07/2029 till:01/07/2030 shift:(0,-4) text:? from:01/07/2030 till:01/07/2031 shift:(0,-4) text:? from:01/07/2031 till:01/07/2032 shift:(0,-4) text:? from:01/07/2032 till:01/07/2033 shift:(0,-4) text:? from:01/07/2013 till:01/07/2026 color:1 shift:(0,13) text: "Top Divízia" </timeline> === Účasť na ZOH === [[Súbor:Slovakia ice hockey team 2002.jpg|thumb|Slovenské národné hokejové mužstvo počas kvalifikačného turnaja na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002 – mužský turnaj|ZOH 2002]] v [[Salt Lake City]] v [[Spojené štáty|USA]]]] [[Súbor:Slovakia2010WinterOlympicscelebration2.jpg|thumb|Slovenské národné hokejové mužstvo na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] vo [[Vancouver]]i v [[Kanada|Kanade]]]] {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Miesto konania ! Umiestnenie ! Kapitán ! Hlavný tréner ! Asistenti trénera ! Súpiska |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1994|ZOH 1994]] | {{minivlajka|Nórsko|w}} ([[Lillehammer]]) | 6. miesto | [[Peter Šťastný]] | [[Július Šupler]] | [[František Hossa]], [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 1994|Súpiska]] |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998|ZOH 1998]]^* | {{minivlajka|Japonsko|w}} ([[Nagano]]) | 10. miesto | [[Zdeno Cíger]] | [[Ján Šterbák]] | [[František Hossa]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 1998|Súpiska]] |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|ZOH 2002]]^* | {{minivlajka|USA|w}} ([[Salt Lake City]]) | 13. miesto | [[Miroslav Šatan]] | [[Ján Filc]] | [[Ernest Bokroš]], [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2002|Súpiska]] |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – mužský turnaj|ZOH 2006]] | {{minivlajka|Taliansko|w}} ([[Turín]]) | 5. miesto | [[Pavol Demitra]] | [[František Hossa]] | [[Ján Jaško]], [[Jerguš Bača]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2006|Súpiska]] |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] | {{minivlajka|Kanada|w}} ([[Vancouver]]) | 4. miesto | [[Zdeno Chára]] | [[Ján Filc]] | [[František Hossa]], [[Ľubomír Pokovič]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2010|Súpiska]] |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2014]] | {{minivlajka|Rusko|w}} ([[Soči]]) | 11. miesto | [[Zdeno Chára]] | [[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek]] | [[Peter Oremus (tréner)|Peter Oremus]], [[Vladimír Országh]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2014|Súpiska]] |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|ZOH 2018]] | {{minivlajka|Kórejská republika|w}} ([[Pchjongčchang]]) | 11. miesto | [[Tomáš Surový]] | [[Craig Ramsay]] | [[Vladimír Országh]], [[Ján Lašák]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2018|Súpiska]] |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] | {{minivlajka|Čína|w}} ([[Peking]]) | [[Image:Bronze medal.svg|16px]] '''Bronz''' | [[Marek Hrivík]] | [[Craig Ramsay]] | [[Ján Pardavý]], [[Andrej Podkonický]], [[Ján Lašák]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2022|Súpiska]] |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026|ZOH 2026]] | {{minivlajka|Taliansko|w}} ([[Miláno]], [[Cortina d'Ampezzo]]) |4. miesto |[[Tomáš Tatar]] |[[Vladimír Országh]] | | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2026|Súpiska]] |} <timeline> ImageSize = width:900 height:70 PlotArea = left:20 right:20 bottom:30 top:10 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/1993 till:01/01/2013 ScaleMajor = unit:year increment:1 start:1993 Colors = id:elite value:rgb(0.4,0.6,1) id:1 value:rgb(0.5,0.8,0.5) id:1b value:rgb(0.6,0.9,0.6) id:2 value:rgb(0.9,0.9,0.3) id:2b value:rgb(1,1,0.4) id:3 value:rgb(0.9,0.7,0.1) id:4 value:rgb(0.9,0.1,0.1) id:champ value:rgb(0.8,0.8,0.6) PlotData= bar:Position width:15 color:white align:center from:01/01/1993 till:31/12/1993 shift:(0,-4) text:. from:01/01/1994 till:31/12/1994 shift:(0,-4) text:6 from:01/01/1995 till:31/12/1995 shift:(0,-4) text:. from:01/01/1996 till:31/12/1996 shift:(0,-4) text:. from:01/01/1997 till:31/12/1997 shift:(0,-4) text:. from:01/01/1998 till:31/12/1998 shift:(0,-4) text:10 from:01/01/1999 till:31/12/1999 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2000 till:31/12/2000 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2001 till:31/12/2001 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2002 till:31/12/2002 shift:(0,-4) text:13 from:01/01/2003 till:31/12/2003 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2004 till:31/12/2004 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2005 till:31/12/2005 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2006 till:31/12/2006 shift:(0,-4) text:5 from:01/01/2007 till:31/12/2007 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2008 till:31/12/2008 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2009 till:31/12/2009 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2010 till:31/12/2010 shift:(0,-4) text:4 from:01/01/2011 till:31/12/2011 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2012 till:31/12/2012 shift:(0,-4) text:. from:01/01/1993 till:31/12/2012 color:1 shift:(0,13) text: "Olympiáda 1994 - 2010" </timeline> <timeline> ImageSize = width:900 height:70 PlotArea = left:20 right:20 bottom:30 top:10 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/2013 till:01/01/2033 ScaleMajor = unit:year increment:1 start:2013 Colors = id:elite value:rgb(0.4,0.6,1) id:1 value:rgb(0.5,0.8,0.5) id:1b value:rgb(0.6,0.9,0.6) id:2 value:rgb(0.9,0.9,0.3) id:2b value:rgb(1,1,0.4) id:3 value:rgb(0.9,0.7,0.1) id:4 value:rgb(0.9,0.1,0.1) id:champ value:rgb(0.8,0.8,0.6) PlotData= bar:Position width:15 color:white align:center from:01/01/2013 till:31/12/2013 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2014 till:31/12/2014 shift:(0,-4) text:11 from:01/01/2015 till:31/12/2015 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2016 till:31/12/2016 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2017 till:31/12/2017 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2018 till:31/12/2018 shift:(0,-4) text:10 from:01/01/2019 till:31/12/2019 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2020 till:31/12/2020 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2021 till:31/12/2021 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2022 till:31/12/2022 shift:(0,-4) text:3 from:01/01/2023 till:31/12/2023 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2024 till:31/12/2024 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2025 till:31/12/2025 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2026 till:31/12/2026 shift:(0,-4) text:4 from:01/01/2027 till:31/12/2027 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2028 till:31/12/2028 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2029 till:31/12/2029 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2030 till:31/12/2030 shift:(0,-4) text:? from:01/01/2031 till:31/12/2031 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2032 till:31/12/2032 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2013 till:31/12/2032 color:1 shift:(0,13) text: "Olympiáda 2014 - 2030" </timeline> ^*Slovenské národné hokejové mužstvo sa nekvalifikovalo na záverečný turnaj ZOH, konečné poradie je určené na základe výsledkov kvalifikačného turnaja. === Svetový pohár === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Miesto konania ! Umiestnenie ! Kapitán ! Hlavný tréner ! Asistenti trénera ! Súpiska |- | [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 1996|SP 1996]] | {{minivlajka|Kanada|w}} ([[Montreal]]) | 7. miesto | [[Peter Bondra]] | [[Jozef Golonka]] | [[Vincent Lukáč]], [[Dušan Žiška]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na SP 1996|Súpiska]] |- | [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2004|SP 2004]] | {{minivlajka|Kanada|w}} ([[Toronto]]) | 8. miesto | [[Miroslav Šatan]] | [[Ján Filc]] | [[František Hossa]], [[Ľubomír Pokovič]], [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na SP 2004|Súpiska]] |} <timeline> ImageSize = width:900 height:70 PlotArea = left:20 right:20 bottom:30 top:10 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/1993 till:31/12/2013 ScaleMajor = unit:year increment:1 start:1993 Colors = id:elite value:rgb(0.4,0.6,1) id:1 value:rgb(0.5,0.8,0.5) id:1b value:rgb(0.6,0.9,0.6) id:2 value:rgb(0.9,0.9,0.3) id:2b value:rgb(1,1,0.4) id:3 value:rgb(0.9,0.7,0.1) id:4 value:rgb(0.9,0.1,0.1) id:champ value:rgb(0.8,0.8,0.6) PlotData= bar:Position width:15 color:white align:center from:01/01/1996 till:31/12/1996 shift:(0,-4) text:7 from:01/01/2004 till:31/12/2004 shift:(0,-4) text:8 from:01/01/1993 till:01/01/1996 from:01/01/1996 till:31/12/2004 color:1 shift:(0,13) text: "Svetový Pohár" </timeline> === Reprezentační tréneri === ==== Reprezentační tréneri Slovenska v rokoch [[1940]]{{--}}[[1943]] ==== {| class="wikitable" border="1" |- ! Poradie ! Roky ! tréner ! asistenti trénera ! od reprezentačných turnajov ! do reprezentačných turnajov |- |1. | 1940{{--}}1942 | {{minivlajka|Kanada}} [[Bobby Bell]] | neboli | [[1. február]] [[1940]] | 4. február 1940 |- |2. | 1943 | {{minivlajka|Česko}} [[Josef Maleček]] | neboli | [[14. február]] [[1943]] | [[14. február]] [[1943]] |} ==== Reprezentační tréneri Slovenska od roku [[1993]] ==== {| class="wikitable" border="1" |- ! Poradie ! Roky ! tréner ! asistenti trénera ! od reprezentačných turnajov ! do reprezentačných turnajov |- |1. | 1993{{--}}1996 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Július Šupler]] | [[Dušan Žiška]] len v sezóne 1992/1993, [[František Hossa]] od sezóny 1993/1994 [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] bol na ZOH 1994, [[Ján Selvek]] od MS B 1995 | [[12. február]] [[1993]] | [[29. apríl]] [[1996]] |- |2. | 1996{{--}}1997 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Jozef Golonka]] | [[Vincent Lukáč]] a [[Dušan Žiška]] | [[18. august]] [[1996]] | [[10. máj]] [[1997]] |- |3. | 1997{{--}}1999 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Šterbák]] | [[František Hossa]] a [[Ján Starší]] bol na MS 1999 | [[7. november]] [[1997]] | [[10. máj]] [[1999]] |- |4. | 1999{{--}}2002 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Filc]] | [[Ernest Bokroš]] a [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] | [[31. august]] [[1999]] | [[11. máj]] [[2002]] |- |5. | [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2004|SP 2004]] | {{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Filc]] | [[František Hossa]] a [[Ľubomír Pokovič]] a [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] | [[22. august]] [[2004]] | [[8. september]] [[2004]] |- |6. | 2002{{--}}2003 | {{minivlajka|Slovensko}} [[František Hossa]] | [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] a [[Ján Šterbák]] | [[5. november]] [[2002]] | [[10. máj]] [[2003]] |- |7. | 2003{{--}}2006 | {{minivlajka|Slovensko}} [[František Hossa]] | [[Ľubomír Pokovič]] a [[Róbert Švehla]] v sezóne 2005/2006 boli [[Ján Jaško]], [[Jerguš Bača]] a [[Branislav Šajban]] len zápase 9. februára 2006 | [[5. november]] [[2003]] | [[17. máj]] [[2006]] |- |8. | 2006{{--}}2008 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Július Šupler]] | v sezóne 2006/2007 boli [[Miroslav Miklošovič]], [[Zdeno Cíger]] v sezóne 2007/2008 boli [[Miroslav Miklošovič]], [[Peter Oremus (tréner)|Peter Oremus]] | [[3. september]] [[2006]] | [[10. máj]] [[2008]] |- |9. | 2008{{--}}2010 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Filc]] | [[František Hossa]] a [[Ľubomír Pokovič]] | [[4. november]] [[2008]] | [[27. február]] [[2010]] |- |10. | 2010{{--}}2011 | {{minivlajka|Kanada}} [[Glen Hanlon]] | [[František Hossa]] a [[Ľubomír Pokovič]] | [[16. apríl]] [[2010]] | [[9. máj]] [[2011]] |- |11. | 2011{{--}}2015 | {{minivlajka|Česko}} [[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek]] | [[Peter Oremus (tréner)|Peter Oremus]] 2011-2015, [[Jerguš Bača]] bol na MS 2012 a [[Vladimír Országh]] od sezóny 2013/2014 | [[11. november]] [[2011]] | [[12. máj]] [[2015]] |- |12. | 2015{{--}}2017 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Zdeno Cíger]] | [[Miroslav Miklošovič]] a [[Ernest Bokroš]] do 2. marca 2017 a [[Július Šupler]] od prípravy pred MS 2017 | [[6. november]] [[2015]] | [[16. máj]] [[2017]] |- |13. | 2017{{--}}2025 | {{minivlajka|Kanada}} [[Craig Ramsay]] | v sezóne 2017/2018 [[Vladimír Országh]], okrem neho pomáhali aj [[Michal Handzuš]], [[Ľubomír Višňovský]] a [[Ján Lašák]] a od prípravy pred MS 2018 [[Róbert Petrovický]] v sezóne 2018/2019 [[Róbert Petrovický]], okrem neho pomáhali aj [[Ján Pardavý]], [[Ivan Droppa]], [[Andrej Podkonický]] a [[Michal Handzuš]] (obaja boli asistenti na MS 2019) v sezóne 2019/2020 [[Ján Pardavý]] a [[Andrej Podkonický]], od februára 2020 aj [[Vladimír Országh]] a [[Róbert Petrovický]] do konca sezóny v sezóne 2020/2021 [[Michal Handzuš]], [[Ján Pardavý]] a [[Boris Žabka]] a od MS 2021 aj [[Andrej Podkonický]] v sezóne 2021/2022 [[Ján Pardavý]], [[Andrej Podkonický]], [[Róbert Petrovický]], [[Peter Frühauf]] a [[Ján Lašák]] v sezóne 2022/2023 [[Peter Frühauf]], [[Andrej Podkonický]], [[Ján Pardavý]] v sezóne 2023/2024 [[Peter Frühauf]], [[Róbert Petrovický]], [[Ján Pardavý]] v sezóne 2024/2025 [[Peter Frühauf]], [[Róbert Petrovický]] | [[23. august]] [[2017]] | [[31. marec]] [[2025]] |- |14. | 2025{{--}} | {{minivlajka|Slovensko}} [[Vladimír Országh]] | v sezóne 2024/2025 [[Peter Frühauf]], [[Róbert Petrovický]] | [[1. apríl]] [[2025]] | |} === Generálni manažéri slovenskej reprezentácie od roku [[1992]] === {| class="wikitable" border="1" |- ! Poradie ! Roky ! Generálny manažér |- |1. | december 1992{{--}}december 1997 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Dušan Pašek]] |- |2. | december 1997{{--}}jún 1999 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Pavol Macko]] |- |3. | jún 1999{{--}}február 2002 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Igor Nemeček]] |- |4. | február 2002{{--}}marec 2006 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Šťastný]] |- |5. | marec 2006{{--}}apríl 2007 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Igor Nemeček]] |- |6. | apríl 2007{{--}}október 2007 | {{minivlajka|Slovensko}} [[František Hossa]] |- |7. | október 2007{{--}}máj 2011 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Bondra]] |- |8. | september 2011{{--}}jún 2015 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Oto Sýkora]] |- |9. | september 2015{{--}}jún 2017 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Róbert Švehla]] |- |10. | júl 2017{{--}}? | {{minivlajka|Slovensko}} [[Miroslav Šatan]] |} === Kapitáni slovenskej hokejovej reprezentácie na majstrovstvách sveta, olympijských hrách a Svetových pohároch === * '''10×''' – [[Miroslav Šatan#Reprezentacie|Miroslav Šatan]] ('''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS 2000]]''', [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|ZOH 2002]], '''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS 2002]]''', '''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS 2003]]''', [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS 2004]], [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2004|SP 2004]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS 2005]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS 2007]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS 2013]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS 2014]]) * '''4×''' – [[Zdeno Cíger#Reprezentacie|Zdeno Cíger]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS 1997]], [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998|ZOH 1998]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS 1998]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS 1999]]) * '''4×''' – [[Zdeno Chára#Reprezentacie|Zdeno Chára]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS 2001]], [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]], '''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS 2012]]''' a [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2014]]) * '''3×''' – [[Andrej Sekera#Reprezentacie|Andrej Sekera]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS 2016]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS 2018]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS 2019]]) * '''3x''' – [[Tomáš Tatar#Reprezentacie|Tomáš Tatar]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS 2022]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS 2024]], [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2026]]) * '''2×''' – [[Peter Šťastný#Reprezentacie|Peter Šťastný]] ([[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1994|ZOH 1994]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS 1995]]) * '''2×''' – [[Oto Haščák#Reprezentacie|Oto Haščák]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS 1996]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS 1995]] – iba na zápas proti Rumunsku) * '''2×''' – [[Pavol Demitra#Reprezentacie|Pavol Demitra]] ([[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – mužský turnaj|ZOH 2006]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS 2011]]) * '''2×''' – [[Marek Hrivík#Reprezentacie|Marek Hrivík]] ([[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS 2023]]) * '''1×''' – [[Miroslav Marcinko#Reprezentacie|Miroslav Marcinko]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS 1994]]) * '''1×''' – [[Peter Bondra#Reprezentacie|Peter Bondra]] ([[Svetový pohár v ľadovom hokeji 1996|SP 1996]]) * '''1×''' – [[Marián Hossa#Reprezentacie|Marián Hossa]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS 2006]]) * '''1×''' – [[Róbert Petrovický#Reprezentacie|Róbert Petrovický]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS 2008]]) * '''1×''' – [[Ľuboš Bartečko#Reprezentacie|Ľuboš Bartečko]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS 2009]]) * '''1×''' – [[Richard Lintner#Reprezentacie|Richard Lintner]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS 2010]]) * '''1×''' – [[Tomáš Kopecký#Reprezentacie|Tomáš Kopecký]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS 2015]]) * '''1×''' – [[Marián Gáborík#Reprezentacie|Marián Gáborík]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS 2015]] – iba na zápas proti Nórsku) * '''1×''' – [[Vladimír Dravecký#Reprezentacie|Vladimír Dravecký]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS 2017]]) * '''1×''' – [[Tomáš Surový#Reprezentacie|Tomáš Surový]] ([[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|ZOH 2018]]) * '''1×''' – [[Ladislav Nagy#Reprezentacie|Ladislav Nagy]] (na posledný zápas [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS 2019]]) * '''1×''' – [[Marek Ďaloga#Reprezentacie|Marek Ďaloga]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS 2021]]) * '''1×''' – [[Peter Cehlárik#Reprezentacie|Peter Cehlárik]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS 2021]] – iba na zápas proti Česku) * '''1x''' – Matúš Sukeľ ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS 2025]]) == Reprezentační rekordéri == {{Hlavný článok|Zoznam slovenských hokejových reprezentantov}} === Podľa počtu štartov === Aktualizované k [[12. december|12. decembru]] po zápase s Lotyšskom na Kaufland Cupe 2025 v Banskej Bystrici. Prehľad hokejistov Slovenska (od roku [[1940]]) podľa počtu odohratých reprezentačných zápasov s dvojkrížom na hrudi. Slovenská reprezentácia odohrala dokopy 769 oficiálnych zápasov. Nastúpilo v nich dokopy 532 hokejistov z toho 34 hráčov odohralo v reprezentácii sto a viac zápasov. {| class="wikitable" border="1" |- ! Poradie ! Meno ! Rok narodenia ! Zápasy ! Góly ! Reprezentácia od - do |- | 1. | '''[[Dominik Graňák]]''' | 1983 | '''194''' | 10 | 2003 - 2020 |- | 2. | '''[[Miroslav Šatan]]''' | 1974 | '''183''' | 86 | 1993 - 2014 |- | 3. | '''[[Martin Štrbák (hokejista)|Martin Štrbák]]''' | 1975 | '''162''' | 13 | 1995 - 2011 |- | 4. | '''[[Ľubomír Sekeráš]]''' | 1968 | '''152''' | 29 | 1993 - 2001 |- | 5. | '''[[Peter Pucher]]''' | 1974 | '''144''' | 23 | 1995 - 2005 |- | 6. | '''[[Tomáš Starosta]]''' | 1981 | '''144''' | 6 | 2002 - 2018 |- | 7. | '''[[Ľubomír Višňovský]]''' | 1976 | '''141''' | 18 | 1994 - 2011 |- | 8. | '''[[Richard Kapuš]]''' | 1973 | '''136''' | 16 | 1993 - 2007 |- | 9. | [[Libor Hudáček]] | 1990 | '''133''' | 32 | 2010 - súčasnosť |- | 10. | '''[[Stanislav Jasečko]]''' | 1972 | '''128''' | 9 | 1993 - 2000 |- | 11. | '''[[Branko Radivojevič]]''' | 1980 | '''124''' | 21 | 2003 - 2014 |- | 12. | '''[[Ladislav Čierny]]''' | 1974 | '''123''' | 11 | 1994 - 2007 |- | 13. | '''[[Ladislav Nagy]]''' | 1979 | '''122''' | 37 | 2001 - 2019 |- | 14. | '''[[Tomáš Surový]]''' | 1981 | '''122''' | 22 | 2000 - 2018 |- | 15. | '''[[Ján Pardavý]]''' | 1971 | '''120''' | 45 | 1996 - 2006 |- | 16. | [[Peter Čerešňák]] | 1993 | '''120''' | 9 | 2013 - súčasnosť |- | 17. | '''[[Vlastimil Plavucha]]''' | 1968 | '''119''' | 44 | 1993 - 2001 |- | 18. | '''[[Michal Sersen]]''' | 1985 | '''119''' | 9 | 2007 - 2019 |- | 19. | '''[[Jozef Daňo (hokejista)|Jozef Daňo]]''' | 1968 | '''117''' | 45 | 1993 - 2000 |- | 20. | '''[[Branislav Jánoš]]''' | 1971 | '''117''' | 37 | 1993 - 2000 |- | 21. | '''[[Ivan Švarný]]''' | 1984 | '''116''' | 4 | 2006 - 2017 |- | 22. | '''[[Marcel Hossa]]''' | 1981 | '''113''' | 27 | 2004 - 2014 |- | 23. | '''[[Roman Kukumberg]]''' | 1980 | '''113''' | 22 | 2002 - 2015 |- | 24. | [[Marek Ďaloga]] | 1989 | '''112''' | 11 | 2010 - súčasnosť |- | 25. | '''[[Ľubomír Kolník]]''' | 1968 | '''109''' | 59 | 1993 - 1999 |- | 26. | '''[[Zdeno Cíger]]''' | 1969 | '''108''' | 34 | 1993 - 2003 |- | 27. | '''[[Ľubomír Bartečko]]''' | 1976 | '''107''' | 22 | 2000 - 2011 |- | 28. | '''[[Jozef Stümpel]]''' | 1972 | '''106''' | 22 | 1993 - 2013 |- | 29. | '''[[Richard Lintner]]''' | 1977 | '''105''' | 14 | 2001 - 2011 |- | 30. | '''[[René Vydarený]]''' | 1981 | '''105''' | 5 | 2005 - 2014 |- | 31. | [[Adam Jánošík]] | 1992 | '''103''' | 4 | 2014 - súčasnosť |- | 32. | '''[[Peter Podhradský]]''' | 1979 | '''102''' | 10 | 1999 - 2015 |- | 33. | '''[[Michel Miklík]]''' | 1982 | '''100''' | 25 | 2007 - 2018 |- | 34. | '''[[Róbert Petrovický]]''' | 1973 | '''100''' | 28 | 1993 - 2008 |} Pozn: '''Hrubým písmom''' sú označení tí hráči, ktorí už ukončili reprezentačnú kariéru. === Podľa počtu gólov === Aktualizované k [[12. december|12. decembru]] po zápase s Lotyšskom na Kaufland Cupe 2025 v Banskej Bystrici (pri rovnakom počte gólov rozhoduje o poradí nižší počet zápasov). Prehľad hokejistov Slovenska (od roku [[1940]]) podľa počtu odohratých reprezentačných zápasov. Celkovo sa v drese s dvojkrížom predstavilo doteraz 532 hokejistov, z ktorých sa do streleckých listín zapísalo 291 hráčov. Viac ako 10 gólov v národnom drese strelilo 71 hokejistov, len 27 reprezentantov sa tešilo viac ako 20-krát zo streleného gólu. {| class="wikitable" border="1" |- ! Poradie ! Meno ! Rok narodenia ! Zápasy ! Góly ! Reprezentácia od - do |- | 1. | '''[[Miroslav Šatan]]''' | 1974 | 183 | '''86''' | 1993 - 2014 |- | 2. | '''[[Ľubomír Kolník]]''' | 1968 | 109 | '''59''' | 1993 - 1999 |- | 3. | '''[[Jozef Daňo (hokejista)|Jozef Daňo]]''' | 1968 | 117 | '''45''' | 1993 - 2000 |- | - | '''[[Ján Pardavý]]''' | 1971 | 120 | '''45''' | 1996 - 2006 |- | 5. | '''[[Vlastimil Plavucha]]''' | 1968 | 119 | '''44''' | 1993 - 2001 |- | 6. | '''[[Marián Hossa]]''' | 1979 | 88 | '''39''' | 1997 - 2014 |- | 7. | '''[[Žigmund Pálffy]]''' | 1972 | 74 | '''37''' | 1993 - 2010 |- | - | '''[[Branislav Jánoš]]''' | 1971 | 117 | '''37''' | 1993 - 2000 |- | - | '''[[Ladislav Nagy]]''' | 1979 | 122 | '''37''' | 2001 - 2019 |- | 10. | '''[[Peter Bondra]]''' | 1968 | 47 | '''35''' | 1993 - 2006 |- | 11. | '''[[Zdeno Cíger]]''' | 1969 | 108 | '''34''' | 1993 - 2003 |- | 12. | [[Libor Hudáček]] | 1990 | 133 | '''32''' | 2010 - súčasnosť |- | 13. | '''[[Marián Gáborík]]''' | 1982 | 73 | '''30''' | 1999 - 2015 |- | 14. | [[Peter Cehlárik]] | 1995 | 67 | '''29''' | 2015 - súčasnosť |- | - | '''[[Ľubomír Sekeráš]]''' | 1968 | 152 | '''29''' | 1993 - 2001 |- | 16. | '''[[Róbert Petrovický]]''' | 1973 | 100 | '''28''' | 1993 - 2008 |- | 17. | '''[[Pavol Demitra]]''' † | 1974 | 77 | '''27''' | 1996 - 2011 |- | - | '''[[Marcel Hossa]]''' | 1981 | 113 | '''27''' | 2004 - 2014 |- | 19. | '''[[Michel Miklík]]''' | 1982 | 100 | '''25''' | 2007 - 2018 |- | 20. | '''[[Roman Kontšek]]''' | 1970 | 66 | '''23''' | 1993 - 1998 |- | - | '''[[Peter Bartoš (hokejista)|Peter Bartoš]]''' | 1973 | 92 | '''23''' | 1993 - 2001 |- | - | '''[[Peter Pucher]]''' | 1974 | 144 | '''23''' | 1995 - 2005 |- | 23. | '''[[Jozef Stümpel]]''' | 1972 | 106 | '''22''' | 1993 - 2013 |- | - | '''[[Ľubomír Bartečko]]''' | 1976 | 107 | '''22''' | 2000 - 2011 |- | - | '''[[Roman Kukumberg]]''' | 1980 | 113 | '''22''' | 2002 - 2015 |- | - | '''[[Tomáš Surový]]''' | 1981 | 122 | '''22''' | 2000 - 2018 |- | 27. | '''[[Branko Radivojevič]]''' | 1980 | 124 | '''21''' | 2003 - 2014 |- | 28. | '''[[Peter Šťastný]]''' | 1956 | 31 | '''20''' | 1993 - 1995 |- | - | '''[[René Pucher]]''' | 1970 | 84 | '''20''' | 1993 - 1999 |- | - | '''[[Milan Bartovič]]''' | 1981 | 88 | '''20''' | 2006 - 2015 |- |} Pozn: '''Hrubým písmom''' sú označení tí hráči, ktorí už ukončili reprezentačnú kariéru. == Štadióny == [[Súbor:Ondrej nepela arena 2019 1.jpg|thumb|[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]] v [[Bratislava|Bratislave]]]] ''Aktualizované k [[9. máj|9. máju]] [[2026]]'' Domovským stánkom Slovenskej hokejovej reprezentácie je [[Zimný štadión Ondreja Nepelu]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Reprezentačné zápasy boli odohrané aj na iných štadiónoch ako sú [[Steel Aréna]] v [[Košice|Košiciach]], [[Zimný štadión Pavla Demitru]] v [[Trenčín|Trenčíne]], [[Zimný štadión mesta Poprad]] v [[Poprad|Poprade]] a ďalších. V štatistikách sú započítané aj zápasy z 2. svetovej vojny za Slovenského štátu. {| class="wikitable" border="1" |- ! Poradie ! Mesto ! Štadión ! Počet zápasov ! Prvý zápas ! Zatiaľ posledný zápas |- | 1. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Bratislava]] | [[Zimný štadión Ondreja Nepelu]] | '''67''' | [[9. február]] [[1941]] | [[3. máj]] [[2026]] |- | 2. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Piešťany]] | [[Zimný štadión Piešťany|Easton aréna]] | '''27''' | [[1. november]] [[1994]] | [[17. apríl]] [[2025]] |- | 3. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Trenčín]] | [[Zimný štadión Pavla Demitru]] | '''25''' | [[22. august]] [[1993]] | [[26. apríl]] [[2024]] |- | 4. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Košice]] | [[Steel Aréna|Steel aréna]] | '''21''' | [[24. apríl]] [[2007]] | [[9. február]] [[2023]] |- | 5. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Poprad]] | [[Zimný štadión mesta Poprad]] | '''19''' | [[18. marec]] [[1994]] | [[13. december]] [[2024]] |- | 6. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] | [[Max Aréna|Hant Aréna]] | '''11''' | [[17. apríl]] [[1997]] | [[28. apríl]] [[2016]] |- | 7. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Žilina]] | [[Tipsport aréna (Žilina)|Tipsport aréna]] | '''11''' | [[12. apríl]] [[1999]] | [[3. máj]] [[2024]] |- | 8. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Zvolen]] | [[Zimný štadión Zvolen]] | '''11''' | [[1. apríl]] [[1995]] | [[3. máj]] [[2025]] |- | 9. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Spišská Nová Ves]] | [[Spiš aréna]] | '''11''' | [[19. marec]] [[1994]] | [[9. máj]] [[2026]] |- | 10. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Nitra]] | [[Nitra aréna]] | '''10''' | [[28. august]] [[1994]] | [[27. apríl]] [[2019]] |- | 11. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Prievidza]] | [[Zimný štadión Prievidza]] | '''7''' | [[10. marec]] [[1994]] | [[3. apríl]] [[2003]] |- | 12. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Banská Bystrica]] | [[Zimný štadión Banská Bystrica]] | '''6''' | [[5. február]] [[2015]] | [[12. december]] [[2025]] |- | 13. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Liptovský Mikuláš]] | [[SE aréna]] | '''4''' | [[11. apríl]] [[1999]] | [[19. apríl]] [[2001]] |- | 14. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] | [[Zimný štadión Martin]] | '''3''' | [[11. apríl]] [[2001]] | [[10. apríl]] [[2002]] |- | 15. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Trnava]] | [[Zimný štadión Trnava]] | '''3''' | [[31. október]] [[1994]] | [[12. december]] [[1999]] |- | 16. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Michalovce]] | [[Zimný štadión Michalovce]] | '''3''' | [[20. apríl]] [[2018]] | [[8. február]] [[2023]] |- | 17. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Topoľčany]] | [[Zimný štadión Topoľčany]] | '''3''' | [[4. apríl]] [[2019]] | [[17. apríl]] [[2026]] |- | 18. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Humenné]] | [[Zimný štadión Humenné]] | '''2''' | [[11. apríl]] [[2024]] | [[12. apríl]] [[2024]] |- | 19. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Senica]] | [[Zimný štadión Senica]] | '''1''' | [[6. február]] [[1994]] | [[6. február]] [[1994]] |- | 20. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Nové Zámky]] | [[Zimný štadión Nové Zámky]] | '''1''' | [[9. február]] [[2017]] | [[9. február]] [[2017]] |} == Slovensko proti ostatným krajinám (SLOVENSKO verzus SVET) == ''Aktualizované k [[9. máj|9. máju]] [[2026]]'' V priloženej tabuľke uvádzame bilanciu reprezentačného družstva Slovenska so všetkými súpermi, s ktorými sa stretlo v rokoch [[1940]] - [[1943]] a od [[1. januára]] [[1993]] až po súčasnosť. Prvé číslo znamená celkový počet vzájomných zápasov, druhé počet slovenských víťazstiev (v riadnom hracom čase, predĺžení, resp. sam. nájazdoch), nasledujú remízy, prehry (v riadnom hracom čase, predĺžení, resp. sam. nájazdoch) a napokon celkové skóre. {| class="sortable wikitable" |- ! Súper ! Zápasy ! Výhry ! Remízy ! Prehry ! skóre |- style="background:#ccffcc;" | {{BLR|lh|1}} | 37 | 23 | 1 | 13 | 105:73 |- style="background:#ccffcc;" | {{minivlajka|Rumunsko}} [[Bukurešť|Bukurešť (Rumunsko)]] | 1 | 1 | 0 | 0 | 2:0 |- style="background:#ccffcc;" | {{BUL|lh|1}} | 1 | 1 | 0 | 0 | 20:0 |- style="background:#ffcccc;" | {{minivlajka|Protektorát Čechy a Morava}} [[České národné hokejové mužstvo|Čechy a Morava]] | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:12 |- style="background:#ffcccc;" | {{CZE|lh|1}} | 75 | 15 | 7 | 55 | 154:263 |- style="background:#ccffcc;" | {{DEN|lh|1}} | 26 | 18 | 0 | 8 | 97:53 |- style="background:#ffcccc;" | {{FIN|lh|1}} | 41 | 8 | 3 | 30 | 77:132 |- style="background:#ffcccc;" | {{minivlajka|Fínsko}} [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko (olymp.)]] | 1 | 1 | 0 | 1 | 6:4 |- style="background:#ccffcc;" | {{FRA|lh|1}} | 39 | 30 | 3 | 6 | 166:69 |- style="background:#ccffcc;" | {{NED|lh|1}} | 2 | 2 | 0 | 0 | 24:4 |- style="background:#ccffcc;" | {{CRO|lh|1}} | 1 | 1 | 0 | 0 | 6:1 |- style="background:#ccffcc;" | {{JPN|lh|1}} | 5 | 5 | 0 | 0 | 39:12 |- style="background:#ccffcc;" | {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné hokejové mužstvo|Juhoslávia]] | 1 | 1 | 0 | 0 | 4:1 |- style="background:#ffcccc;" | {{CAN|lh|1}} | 56 | 23 | 4 | 29 | 171:175 |- style="background:#ccffcc;" | {{KAZ|lh|1}} | 13 | 10 | 1 | 2 | 58:25 |- style="background:#ccffcc;" | {{KOR|lh|1}} | 1 | 1 | 0 | 0 | 2:1 |- style="background:#ccffcc;" | {{LVA|lh|1}} | 42 | 27 | 3 | 12 | 135:89 |- style="background:#ccffcc;" | {{HUN|lh|1}} | 9 | 7 | 0 | 2 | 57:22 |- style="background:#ccffcc;" | {{DEU|lh|1}} | 88 | 47 | 1 | 40 | 229:205 |- style="background:#ccffcc;" | {{NOR|lh|1}} | 39 | 28 | 2 | 9 | 149:75 |- style="background:#ccffcc;" | {{Minivlajka|MOV}} [[Ruské národné hokejové mužstvo|Olympijskí športovci z Ruska]] | 1 | 1 | 0 | 0 | 3:2 |- style="background:#ccffcc;" | {{POL|lh|1}} | 11 | 9 | 1 | 1 | 58:18 |- style="background:#ccffcc;" | {{AUT|lh|1}} | 47 | 36 | 2 | 9 | 177:80 |- style="background:#ccffcc;" | {{ROU|lh|1}} | 4 | 4 | 0 | 0 | 39:3 |- style="background:#ffcccc;" | {{RUS|lh|1}} | 44 | 12 | 5 | 27 | 104:134 |- style="background:#ccffcc;" | {{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko B]] | 3 | 2 | 0 | 1 | 11:10 |- style="background:#ccffcc;" | {{Minivlajka|MOV}}[[Ruské národné hokejové mužstvo|ROC (Ruský olympijský výbor)]] | 1 | 1 | 0 | 0 | 3:1 |- style="background:#ccffcc;" | {{SVN|lh|1}} | 15 | 12 | 0 | 3 | 53:24 |- style="background:#ffcccc;" | {{CHE|lh|1}} | 83 | 34 | 7 | 42 | 208:198 |- | {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko "B"]] | 1 | 0 | 1 | 0 | 1:1 |- style="background:#ffcccc;" | {{SWE|lh|1}} | 44 | 11 | 3 | 30 | 94:150 |- style="background:#ffcccc;" | {{minivlajka|Švédsko}} [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko (Viking.)]] | 2 | 0 | 0 | 2 | 5:8 |- style="background:#ccffcc;" | {{ITA|lh|1}} | 20 | 15 | 1 | 4 | 81:46 |- style="background:#ccffcc;" | {{UKR|lh|1}} | 10 | 9 | 1 | 0 | 49:18 |- style="background:#ffcccc;" | {{minivlajka|USA}} [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] | 33 | 12 | 3 | 18 | 78:115 |- style="background:#ccffcc;" | {{GBR|lh|1}} | 5 | 5 | 0 | 0 | 29:7 |- style="background:#ffcccc;" | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Wiener EG|Wiener EG (Rakúsko)]] | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:2 |- | '''Spolu''' | '''794''' | '''407''' | '''49''' | '''340''' | '''2469:1999''' |} == Zaujímavosti == * Prvý zápas v rokoch [[1940]]–[[1943]] - 1. 2. 1940 - {{minivlajka|Protektorát Čechy a Morava}} [[Protektorát Čechy a Morava|Čechy a Morava]] 12:0 {{minivlajka|Slovensko (1939-1945)}} * Prvý gól v rokoch [[1940]]–[[1943]] - 2. 2. 1940 - [[Anton Luther]] * Prvý zápas v novodobej histórii - 12. 2. 1993 - {{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] 2:2 {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko * Prvý gól v novodobej histórii - 12. 2. 1993 - [[Vlastimil Plavucha]] * Najdlhšia séria víťazstiev - 10x (8. 4. 1995 - 31.8.1995) * Najdlhšia séria bez prehry - 14x (23. 3. 1993 - 17.12.1993) * Najdlhšia séria bez víťazstva - 10x (8. 5. 2004 - 11.11.2004) * Najdlhšia séria prehier - 6x (25. 8. 1996 - 1. 11. 1996) * Najvyššie víťazstvá v dejinách samostatného [[Slovensko|Slovenska]]: **{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''20:0''' Bulharsko {{minivlajka|Bulharsko}} <small>([[18. marec]] [[1994]], [[Poprad]])</small> ** {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''14:0''' Francúzsko {{minivlajka|Francúzsko}} <small>([[22. august]] [[1993]], [[Trenčín]])</small> **{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''15:1''' Maďarsko {{minivlajka|Maďarsko}} <small>([[10. marec]] [[1994]], [[Prievidza]])</small> ** {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''14:1''' Rumunsko {{minivlajka|Rumunsko}} <small>([[31. október]] [[1994]], [[Trnava]])</small> **{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''11:0''' [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] {{minivlajka|Kanada}}<small>([[27. december]] [[1993]], [[St. Gervais]], [[Kanada]])</small> * Najvyššie prehry v dejinách samostatného Slovenska: ** {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''0:8''' [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] {{minivlajka|Česko}} ** {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''0:8''' [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] {{minivlajka|Kanada}} ** {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''2:9''' [[Národné hokejové mužstvo USA|Spojené štáty]] {{minivlajka|USA}} ** {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''0:7''' Česko {{minivlajka|Česko}} ** {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''1:8''' [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] {{minivlajka|Švajčiarsko}} * [[24. marec|24. marc]]a [[2010]] bol prvýkrát v histórii Slovenska vymenovaný zahraničný tréner hokejovej reprezentácie, Kanaďan [[Glen Hanlon]], ktorého [[17. august]]a [[2011]] vystriedal Čech [[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek st.]]. Tréner Vůjtek viedol Slovensko od roku 2012 po koniec MS 2015 v Česku. [[18. august]]a [[2015]] Výkonný výbor SZĽH zvolil za trénera [[Zdeno Cíger|Zdena Cígera]] s nástupom do funkcie od [[1. september|1. septembra]] [[2015]] a vo funkcii skončil [[15. jún|15. júna]] [[2017]]. [[9. august]]a [[2017]] bol Výkonným výborom SZĽH zvolený za trénera Kanaďan [[Craig Ramsay]]. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Česko-slovenské národné hokejové mužstvo]] * [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov]] * [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov]] * [[Hokejista roka]] == Externé odkazy == * [https://www.hockeyslovakia.sk/sk/ Oficiálna stránka slovenského hokeja] {{slk icon}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo}} {{Hokejové reprezentácie}} {{Slovenské národné družstvá}} [[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo| ]] [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] [[Kategória:Národné hokejové mužstvá]] [[Kategória:Slovenské národné družstvá|Ľadový hokej]] 8jld4yrtk76wxm1qywls27tsgmixrqe 0 50943 8211530 8097894 2026-05-10T08:46:40Z ~2026-28211-83 294387 /* Diskografia */ Nepočítej léta, počítej přátele 8211530 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = No Name | Obrázok = SlovakNoName.JPG | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Slovensko}} [[Košice]], [[Slovensko]] | Žáner = [[Rock]], [[Pop rock]] | Roky pôsobenia = [[1996]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[NN music]] | Webstránka = {{url|no-name.sk}} | Členovia skupiny = [[Igor Timko]]<br />[[Roman Timko]]<br />[[Ivan Timko]]<br />[[Zoltán Šallai]]<br />[[Dušan Timko]]<br />[[Pavol Jakab]] | Bývalí členovia = [[Marián Čekovský]]<br />[[Viliam Gutray]] }} '''No Name''' je [[Slovensko|slovenská]] [[rock]]ová [[Hudobná skupina|skupina]], založená [[26. august]]a [[1996]] v [[Košice|Košiciach]]. Zakladajúcimi členmi boli [[Viliam Gutray]] a traja bratia Timkovci – [[Igor Timko|Igor]], [[Roman Timko|Roman]] a [[Ivan Timko|Ivan]]. V súčasnosti má skupina šesť členov. == Členovia == * [[Igor Timko]] - [[Spevák|spev]] * [[Roman Timko]] - [[gitara]], [[Sprievodný spev|vokály]] * [[Dušan Timko]] - [[gitara]], [[Spevák|spev]] * [[Ivan Timko]] - [[bicie nástroje]], [[Spevák|spev]] * [[Zoltán Šallai]] - [[klávesy]], [[Sprievodný spev|vokály]] * [[Pavol Jakab]] - [[Basová gitara|basgitara]] == História == [[Súbor:NoName beerfest.jpg|náhľad|vľavo|No Name v roku [[2008]]]] Skupina No Name bola založená dňa [[26. august|26. augusta]] [[1996]]. Založili ju traja bratia Timkovci: Igor, Roman a Ivan a hráč na basovú gitaru, Viliam Gutray.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zpěvák Igor Timko z No Name: Z našich textů citují i faráři - Novinky.cz|url=https://www.novinky.cz/kultura/clanek/zpevak-igor-timko-z-no-name-z-nasich-textu-cituji-i-farari-40367513|vydavateľ=www.novinky.cz|dátum prístupu=2022-03-19}}</ref> V novembri v tom istom roku kapela zvíťazila na 12. ročníku pesničkovej súťaže [[Košický zlatý poklad]]. Vystúpili so skladbou „Môj kamoš“. Jej autorom bol vtedajší študent umeleckého konzervatória a niekdajší detský účinkujúci v košickej televíznej pesničkovej relácii [[Zlatá brána (televízna relácia)|''Zlatá brána'']], Igor Timko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=12. ROČNÍK KZP 1996|url=https://reginavychod.rtvs.sk/kosicky-zlaty-poklad/3320/12.-rocnik-kzp-1996|vydavateľ=rtvs.sk|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko, líder skupiny No Name, oslavuje 40. narodeniny|url=https://www.dobrenoviny.sk/c/141679/igor-timko-lider-skupiny-no-name-oslavuje-40-narodeniny|vydavateľ=dobrenoviny.sk|dátum vydania=2018-09-05|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref> Vďaka víťazstvu sa im podarilo zaistiť priamu účasť na [[Bratislavská lýra|Bratislavskej lýre]] 1997.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=TASR|titul=Skupina No Name dostala Cenu mesta Košice|url=https://www.teraz.sk/kultura/hudba-skupina-no-name-dostala-cenu-mest/324064-clanok.html|dátum vydania=2018-05-09|dátum prístupu=2022-03-21|vydavateľ=teraz.sk}}</ref> V roku 1998 vyšiel skupine No Name ich [[No Name (album)|eponymný debutový album]]. Na albume je aj [[Cover verzia|coververzia]] skladby [[Peter Nagy|Petra Nagya]] a [[Július Kinček|Jula Kinčeka]], „Kristínka iba spí“.  Napriek tomu, že debut u publika nedosiahol výrazný komerčný úspech, skupina dostala ponuku od vydavateľstva [[Universal Music Group|Universal Music]] na nahratie ďalšieho albumu.<ref name=":0" /> Vydaním tohto druhého albumu, ktorý vyšiel pod názvom ''[[Počkám si na zázrak]]'' sa situácia zmenila. Tento album zaznamenal komerčný úspech hlavne vďaka [[Singel (hudba)|singlom]] „Žily“, „Ty a tvoja sestra“ či „Ďakujem, že si“. Skladba „Ty a tvoja sestra“ nasadená do rádií v máji 1999 a vďaka nej sa No Name dostali do povedomia poslucháčov na Slovensku. V Česku sa skupina stala známou až singlom „Žily“.<ref name=":0" /> Nasledovali úspešné albumy ''[[Oslávme si život]]'' (2001), ''[[Slová do tmy]]'' (2003), ''[[Čím to je]]'' (2005) a ''[[V rovnováhe]]'' (2008).<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko sa predstaví v muzikáli|url=https://www.aktuality.sk/clanok/270301/igor-timko-sa-predstavi-v-muzikali/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Po šiestich radových albumoch nasledovala trojročná prestávka až kým v roku 2011 kapela nepredstavila svoj siedmy štúdiový album, ktorý nazvali jednoducho ''[[Nový album]]''. Jeho pilotným singlom sa stala skladba „Ženušky“, ktorá je [[Duet|duetom]] Igora Timka a českej [[Zlatý slávik|Zlatej slávice]], [[Lucie Bílá|Lucii Bílej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prestávka bola veľmi osviežujúca, tvrdí Igor Timko z No Name|url=http://www.webnoviny.sk/kultura/clanok/424721-prestavka-bola-velmi-osviezujuca-tvrdi-igor-timko-z-no-name/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2011-11-03|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kapela No Name vydala novinku Nový album|url=https://style.hnonline.sk/kultura/494089-kapela-no-name-vydala-novinku-novy-album|vydavateľ=style.hnonline.sk|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk|priezvisko=TASR|dátum vydania=2011-10-17}}</ref> V roku 2015 skupina No Name vydala ôsmy štúdiový album, ktorý bol nazvaný [[S láskou|''S láskou'']]. K albumu bol vydaný rovnomenný singel.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=S Láskou|url=https://shop.rukahore.sk/no-name/s-laskou|vydavateľ=shop.rukahore.sk|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=cs}}</ref> V júli 2017 skupina No Name spolu s [[Karel Gott|Karlom Gottom]] nahrala singel „Kto dokáže“. Skladba vyšla v troch verziách – v sprievode [[Symfonický orchester Slovenského rozhlasu|Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu]], v [[Šansón|šansónovom]] klavírnom prevedení a v inštrumentálnej verzii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karel Gott a No Name vydávajú skladbu Kto dokáže v troch verziách|url=https://www.webnoviny.sk/karel-gott-a-no-name-vydavaju-skladbu-kto-dokaze-v-troch-verziach/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2017-07-17|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Pri príležitosti stého výročia vzniku [[Česko-Slovensko|Československa]], 24. októbra roku 2018, kapela No Name vystúpila so skladbou „Ži... a nech žít“, ktorá je naspievaná v slovensko-českej verzii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skupina No Name zverejnila videoklip k singlu Ži… a nech žít|url=https://www.webnoviny.sk/skupina-no-name-zverejnila-videoklip-k-singlu-zi-a-nech-zit/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2018-11-28|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Pieseň mala premiéru v českom i slovenskom éteri v rovnakom momente, keď presne o 15:30 zaznela vo vysielaní [[Slovenský rozhlas|Slovenského]] aj [[Český rozhlas|Českého rozhlasu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V hudobnej brandži je umenie byť nechcený|url=https://kosicednes.sk/kultura/v-hudobnej-brandzi-je-umenie-byt-nechceny/|dátum vydania=0001-11-30|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk-SK}}</ref> V roku 2021 skupina oslávila 25. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti vydali skladbu „Elity“. Autorom jej textu je Igor Timko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=„Chýbajú nám elity“ spievajú No Name v novej skladbe|url=https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/599217-chybaju-nam-elity-spievaju-no-name-v-novej-skladbe/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-08-31|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk-SK}}</ref> Základ skupiny No Name tvoria teraz už štyria súrodenci Timkovci: Igor (spevák, gitarista a textár, skupiny), Roman (gitara), Ivan (bicie nástroje) a ako posledný člen sa k nim pripojil aj najmladší brat Dušan (gitara). Na basovú gitaru v súčasnosti so skupinou hrá [[Pavol Jakab]] a na klávesové nástroje, vekovo najstarší [[Zoli Šallai]], ktorý po nahraní prvého albumu skupiny No Name nahradil [[Marián Čekovský|Mariána Čekovského]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kapela {{!}} NO NAME - Hudobná skupina|url=http://www.no-name.sk/kapela/|vydavateľ=www.no-name.sk|dátum prístupu=2022-08-25}}</ref> Skupina vidí svoju výhodu v tom, že vychádza väčšinou z vlastných textov a z hudobných nápadov všetkých jej členov.<ref name=":1" /> == Diskografia == ;Štúdiové albumy * 1998 – ''[[No Name (album)|No Name]]'' * 2000 – ''[[Počkám si na zázrak]]'' * 2001 – ''[[Oslávme si život]]'' * 2003 – ''[[Slová do tmy]]'' * 2005 – ''[[Čím to je]]'' * 2008 – ''[[V rovnováhe]]'' * 2011 – ''[[Nový album]]'' * 2015 – ''[[S láskou]]'' ;Koncertné albumy * 2006 – ''[[Live in Prague]]'' * 2014 – ''[[No Name G2 Acoustic Stage]]'' * 2016 – ''[[20 Rokov No Name]]'' * 2018 – ''[[Acoustic Tour]]'' ;Kompilácie * 2009 – ''[[The Best Of 1998–2009]]'' * 2012 – ''[[Love songs]]'' * 2017 – ''[[1998–2018]]'' ;Single, EP * 2001 – ''[[Ballantine's (No Name)|Ballantine's]]'', EP * 2001 – „Nie alebo áno“ * 2001 – „Večnosť“ * 2017 – [[Karel Gott]] & No Name „Kto dokáže“ * 2026 - No Name & [[Tereza Mašková]] „Nepočítej léta, počítej přátele“ ;DVD * 2006 – ''[[Live in Prague]]'' * 2010 – ''[[V rovnováhe tour]]'' * 2012 – ''[[No Name Tour 2011 Steel Arena Košice 24.11.2011]]'' * 2019 – ''[[20 Rokov (Live Koncert)]]'' == Ocenenia == * [[2016]] – [[Český slavík Mattoni]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Český slávik 2016 získali Gott, Lucie Bílá, Kabát a No Name| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kultura.sme.sk/c/20394233/cesky-slavik-2016-ziskali-gott-lucie-bila-kabat-a-no-name.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2016-11-26| dátum prístupu = 2021-03-17}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický|Hudba|Hudobný}} * [http://www.no-name.sk Oficiálna stránka skupiny] * [https://sk-sk.facebook.com/noname.sk No name na Facebook] {{No Name}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:No Name]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1996]] rjh0ig234hg2j6yzd3to0obhvsdxa3a 8211531 8211530 2026-05-10T08:47:05Z ~2026-28211-83 294387 8211531 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = No Name | Obrázok = SlovakNoName.JPG | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Slovensko}} [[Košice]], [[Slovensko]] | Žáner = [[Rock]], [[Pop rock]] | Roky pôsobenia = [[1996]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[NN music]] | Webstránka = {{url|no-name.sk}} | Členovia skupiny = [[Igor Timko]]<br />[[Roman Timko]]<br />[[Ivan Timko]]<br />[[Zoltán Šallai]]<br />[[Dušan Timko]]<br />[[Pavol Jakab]] | Bývalí členovia = [[Marián Čekovský]]<br />[[Viliam Gutray]] }} '''No Name''' je [[Slovensko|slovenská]] [[rock]]ová [[Hudobná skupina|skupina]], založená [[26. august]]a [[1996]] v [[Košice|Košiciach]]. Zakladajúcimi členmi boli [[Viliam Gutray]] a traja bratia Timkovci – [[Igor Timko|Igor]], [[Roman Timko|Roman]] a [[Ivan Timko|Ivan]]. V súčasnosti má skupina šesť členov. == Členovia == * [[Igor Timko]] - [[Spevák|spev]] * [[Roman Timko]] - [[gitara]], [[Sprievodný spev|vokály]] * [[Dušan Timko]] - [[gitara]], [[Spevák|spev]] * [[Ivan Timko]] - [[bicie nástroje]], [[Spevák|spev]] * [[Zoltán Šallai]] - [[klávesy]], [[Sprievodný spev|vokály]] * [[Pavol Jakab]] - [[Basová gitara|basgitara]] == História == [[Súbor:NoName beerfest.jpg|náhľad|vľavo|No Name v roku [[2008]]]] Skupina No Name bola založená dňa [[26. august|26. augusta]] [[1996]]. Založili ju traja bratia Timkovci: Igor, Roman a Ivan a hráč na basovú gitaru, Viliam Gutray.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zpěvák Igor Timko z No Name: Z našich textů citují i faráři - Novinky.cz|url=https://www.novinky.cz/kultura/clanek/zpevak-igor-timko-z-no-name-z-nasich-textu-cituji-i-farari-40367513|vydavateľ=www.novinky.cz|dátum prístupu=2022-03-19}}</ref> V novembri v tom istom roku kapela zvíťazila na 12. ročníku pesničkovej súťaže [[Košický zlatý poklad]]. Vystúpili so skladbou „Môj kamoš“. Jej autorom bol vtedajší študent umeleckého konzervatória a niekdajší detský účinkujúci v košickej televíznej pesničkovej relácii [[Zlatá brána (televízna relácia)|''Zlatá brána'']], Igor Timko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=12. ROČNÍK KZP 1996|url=https://reginavychod.rtvs.sk/kosicky-zlaty-poklad/3320/12.-rocnik-kzp-1996|vydavateľ=rtvs.sk|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko, líder skupiny No Name, oslavuje 40. narodeniny|url=https://www.dobrenoviny.sk/c/141679/igor-timko-lider-skupiny-no-name-oslavuje-40-narodeniny|vydavateľ=dobrenoviny.sk|dátum vydania=2018-09-05|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref> Vďaka víťazstvu sa im podarilo zaistiť priamu účasť na [[Bratislavská lýra|Bratislavskej lýre]] 1997.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=TASR|titul=Skupina No Name dostala Cenu mesta Košice|url=https://www.teraz.sk/kultura/hudba-skupina-no-name-dostala-cenu-mest/324064-clanok.html|dátum vydania=2018-05-09|dátum prístupu=2022-03-21|vydavateľ=teraz.sk}}</ref> V roku 1998 vyšiel skupine No Name ich [[No Name (album)|eponymný debutový album]]. Na albume je aj [[Cover verzia|coververzia]] skladby [[Peter Nagy|Petra Nagya]] a [[Július Kinček|Jula Kinčeka]], „Kristínka iba spí“.  Napriek tomu, že debut u publika nedosiahol výrazný komerčný úspech, skupina dostala ponuku od vydavateľstva [[Universal Music Group|Universal Music]] na nahratie ďalšieho albumu.<ref name=":0" /> Vydaním tohto druhého albumu, ktorý vyšiel pod názvom ''[[Počkám si na zázrak]]'' sa situácia zmenila. Tento album zaznamenal komerčný úspech hlavne vďaka [[Singel (hudba)|singlom]] „Žily“, „Ty a tvoja sestra“ či „Ďakujem, že si“. Skladba „Ty a tvoja sestra“ nasadená do rádií v máji 1999 a vďaka nej sa No Name dostali do povedomia poslucháčov na Slovensku. V Česku sa skupina stala známou až singlom „Žily“.<ref name=":0" /> Nasledovali úspešné albumy ''[[Oslávme si život]]'' (2001), ''[[Slová do tmy]]'' (2003), ''[[Čím to je]]'' (2005) a ''[[V rovnováhe]]'' (2008).<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Timko sa predstaví v muzikáli|url=https://www.aktuality.sk/clanok/270301/igor-timko-sa-predstavi-v-muzikali/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Po šiestich radových albumoch nasledovala trojročná prestávka až kým v roku 2011 kapela nepredstavila svoj siedmy štúdiový album, ktorý nazvali jednoducho ''[[Nový album]]''. Jeho pilotným singlom sa stala skladba „Ženušky“, ktorá je [[Duet|duetom]] Igora Timka a českej [[Zlatý slávik|Zlatej slávice]], [[Lucie Bílá|Lucii Bílej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prestávka bola veľmi osviežujúca, tvrdí Igor Timko z No Name|url=http://www.webnoviny.sk/kultura/clanok/424721-prestavka-bola-velmi-osviezujuca-tvrdi-igor-timko-z-no-name/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2011-11-03|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kapela No Name vydala novinku Nový album|url=https://style.hnonline.sk/kultura/494089-kapela-no-name-vydala-novinku-novy-album|vydavateľ=style.hnonline.sk|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk|priezvisko=TASR|dátum vydania=2011-10-17}}</ref> V roku 2015 skupina No Name vydala ôsmy štúdiový album, ktorý bol nazvaný [[S láskou|''S láskou'']]. K albumu bol vydaný rovnomenný singel.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=S Láskou|url=https://shop.rukahore.sk/no-name/s-laskou|vydavateľ=shop.rukahore.sk|dátum prístupu=2022-08-25|jazyk=cs}}</ref> V júli 2017 skupina No Name spolu s [[Karel Gott|Karlom Gottom]] nahrala singel „Kto dokáže“. Skladba vyšla v troch verziách – v sprievode [[Symfonický orchester Slovenského rozhlasu|Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu]], v [[Šansón|šansónovom]] klavírnom prevedení a v inštrumentálnej verzii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karel Gott a No Name vydávajú skladbu Kto dokáže v troch verziách|url=https://www.webnoviny.sk/karel-gott-a-no-name-vydavaju-skladbu-kto-dokaze-v-troch-verziach/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2017-07-17|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Pri príležitosti stého výročia vzniku [[Česko-Slovensko|Československa]], 24. októbra roku 2018, kapela No Name vystúpila so skladbou „Ži... a nech žít“, ktorá je naspievaná v slovensko-českej verzii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skupina No Name zverejnila videoklip k singlu Ži… a nech žít|url=https://www.webnoviny.sk/skupina-no-name-zverejnila-videoklip-k-singlu-zi-a-nech-zit/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2018-11-28|dátum prístupu=2022-03-18|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Pieseň mala premiéru v českom i slovenskom éteri v rovnakom momente, keď presne o 15:30 zaznela vo vysielaní [[Slovenský rozhlas|Slovenského]] aj [[Český rozhlas|Českého rozhlasu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V hudobnej brandži je umenie byť nechcený|url=https://kosicednes.sk/kultura/v-hudobnej-brandzi-je-umenie-byt-nechceny/|dátum vydania=0001-11-30|dátum prístupu=2022-03-21|jazyk=sk-SK}}</ref> V roku 2021 skupina oslávila 25. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti vydali skladbu „Elity“. Autorom jej textu je Igor Timko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=„Chýbajú nám elity“ spievajú No Name v novej skladbe|url=https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/599217-chybaju-nam-elity-spievaju-no-name-v-novej-skladbe/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-08-31|dátum prístupu=2022-03-19|jazyk=sk-SK}}</ref> Základ skupiny No Name tvoria teraz už štyria súrodenci Timkovci: Igor (spevák, gitarista a textár, skupiny), Roman (gitara), Ivan (bicie nástroje) a ako posledný člen sa k nim pripojil aj najmladší brat Dušan (gitara). Na basovú gitaru v súčasnosti so skupinou hrá [[Pavol Jakab]] a na klávesové nástroje, vekovo najstarší [[Zoli Šallai]], ktorý po nahraní prvého albumu skupiny No Name nahradil [[Marián Čekovský|Mariána Čekovského]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kapela {{!}} NO NAME - Hudobná skupina|url=http://www.no-name.sk/kapela/|vydavateľ=www.no-name.sk|dátum prístupu=2022-08-25}}</ref> Skupina vidí svoju výhodu v tom, že vychádza väčšinou z vlastných textov a z hudobných nápadov všetkých jej členov.<ref name=":1" /> == Diskografia == ;Štúdiové albumy * 1998 – ''[[No Name (album)|No Name]]'' * 2000 – ''[[Počkám si na zázrak]]'' * 2001 – ''[[Oslávme si život]]'' * 2003 – ''[[Slová do tmy]]'' * 2005 – ''[[Čím to je]]'' * 2008 – ''[[V rovnováhe]]'' * 2011 – ''[[Nový album]]'' * 2015 – ''[[S láskou]]'' ;Koncertné albumy * 2006 – ''[[Live in Prague]]'' * 2014 – ''[[No Name G2 Acoustic Stage]]'' * 2016 – ''[[20 Rokov No Name]]'' * 2018 – ''[[Acoustic Tour]]'' ;Kompilácie * 2009 – ''[[The Best Of 1998–2009]]'' * 2012 – ''[[Love songs]]'' * 2017 – ''[[1998–2018]]'' ;Single, EP * 2001 – ''[[Ballantine's (No Name)|Ballantine's]]'', EP * 2001 – „Nie alebo áno“ * 2001 – „Večnosť“ * 2017 – [[Karel Gott]] & No Name „Kto dokáže“ * 2026 – No Name & [[Tereza Mašková]] „Nepočítej léta, počítej přátele“ ;DVD * 2006 – ''[[Live in Prague]]'' * 2010 – ''[[V rovnováhe tour]]'' * 2012 – ''[[No Name Tour 2011 Steel Arena Košice 24.11.2011]]'' * 2019 – ''[[20 Rokov (Live Koncert)]]'' == Ocenenia == * [[2016]] – [[Český slavík Mattoni]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Český slávik 2016 získali Gott, Lucie Bílá, Kabát a No Name| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kultura.sme.sk/c/20394233/cesky-slavik-2016-ziskali-gott-lucie-bila-kabat-a-no-name.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2016-11-26| dátum prístupu = 2021-03-17}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický|Hudba|Hudobný}} * [http://www.no-name.sk Oficiálna stránka skupiny] * [https://sk-sk.facebook.com/noname.sk No name na Facebook] {{No Name}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:No Name]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1996]] 3wcivj7jjln0uizte641npryrg2zp6m 0 60828 8211212 8209750 2026-05-09T15:05:42Z ~2026-27735-81 294182 /* Závody */ 8211212 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = TATRA TRUCKS, a. s. | Logo spoločnosti = Logo 1227177195.jpg | Veľkosť loga = 130px | Právna forma = [[akciová spoločnosť]] | Odvetvie = automobilový priemysel | Založená = [[1850]]<br />1897 ako výrobca osobných automobilov [[Präsident]] | Zakladateľ = [[Ignaz Schustala (starší)|Ignác Šustala]] | Sídlo = [[Kopřivnice]] | Štát sídla = Česko | Pôvod = | Vedenie = [[Pavel Lazar]] | Územný rozsah = | Priemysel = [[Automobilový priemysel|Automobilový]] | Produkcia = [[Automobil]]y, [[Nákladný automobil|Nákladné automobily]], [[Vagón]]y, [[Vozeň|Vozne]] | Zisk = | Prevádzkový príjem = 27 mld [[Česká koruna (mena)|Kč]] (2017) | Člen skupiny =[[Czechoslovak Group]] | Počet zamestnancov = 1350 (2017) | Divízie = | Dcérske spoločnosti = TATRA METALURGIE a.s. | Vlastník = 65 % NIKA Development, a. s. (súčasť Czechoslovak Group), 35 % PROMET TOOLS a.s. <small>(od marca 2013)</small> | Slogan spoločnosti = Tatra vás dostane dál | Domáca stránka = [http://www.tatra.cz www.tatra.cz] |IČO=01482840}} [[Súbor:Tatra (Automobil) logo.svg|náhľad|logo]] '''Tatra, a. s.''' (predtým "Nesselsdorfer Wagenbau-Fabriks-Gesellschaft") je tretia najstaršia existujúca továreň, ktorá začala sériovo vyrábať osobné [[automobil]]y v roku 1897 ako prvá v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]].<!-- a približne tretia na svete po Daimler a Peogeot --> Výroba osobných automobilov bola ukončená v roku 1999. Najznámejšia časť podniku sú závody ''Tatra Kopřivnice'' zamerané na výrobu automobilov a motorov, kde spoločnosť vyrába predovšetkým terénne nákladné vozidlá s pohonmi [[Pohon 4 × 4|4x4]], [[Pohon 6 × 6|6x6]], [[Pohon 8 × 8|8x8]], [[Pohon 10 × 10|10x10]] a [[Pohon 12 × 12|12x12]]. Majiteľom tejto časti Tatry (TATRA TRUCKS a.s.) je od roku 2017 globálny holding [[Czechoslovak Group]]. Na Slovensku bol od 50. rokov minulého storočia umiestnený závod Tatry v [[Bánovce nad Bebravou|Bánovciach nad Bebravou]], ktorý skončil s výrobou automobilov Tatra v 90. rokoch a v súčasnosti vyrába vlastné nákladné automobily AKTIS. <!-- po privatizácii Jozef_Majský firmou SIpox --><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výroba nákladných vozidiel Tatra sa vracia na Slovensko|url=https://ekonomika.sme.sk/c/22693768/vyroba-nakladnych-vozidiel-tatra-sa-vracia-na-slovensko.html|vydavateľ=Petit Press|dátum prístupu=2021-07-01|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> == História == [[Súbor:Ignac Sustala memorial plaque.jpg|right|thumb|Pamätná tabuľa [[Ignaz Schustala (starší)|Ignáca Schustalu]] v Múzeu Fojtství v [[Kopřivnice|Kopřivnici]].]] Spoločnosť vznikla v roku [[1850]] v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] (Nesselsdorf) ako malá rodinná firma založená sudetonemeckým podnikateľom [[Ignaz Schustala (starší)|Ignácom Schustalom]] (česky Ignácom Šustalom)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Historie a milníky: Tatra.cz|url=https://www.tatra.cz/o-spolecnosti/historie-tatry/historie-a-milniky/|vydavateľ=www.tatra.cz|dátum prístupu=2021-07-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20210723231024/https://www.tatra.cz/o-spolecnosti/historie-tatry/historie-a-milniky/|dátum archivácie=2021-07-23}}</ref>. Náplňou firmy bola najprv výroba [[kočiar]]ov a [[brička|bričiek]]. Ťažisko produkcie sa neskôr presunulo do výroby železničných prípojných a motorových vozidiel. Prvé vagóny boli vyrobené v roku [[1882]]. [[Súbor:PresidentFirstCar.jpg|náhľad|vľavo|[[Präsident (automobilová značka)|Präsident]] (1897)]] [[Súbor:Tatra 12.JPG|náhľad|Tatra 12 (1929)]] V krátkej dobe sa započalo aj s automobilovou výrobou. V roku [[1897]] to bol prvý osobný automobil „[[Präsident]]“, v roku [[1898]] [[Prvý nákladný automobil NW|prvý nákladný automobil]] s nosnosťou 2,5 tony. Zo začiatku boli používané motory [[Daimler-Benz|Benz]], neskôr motory vlastnej konštrukcie. Automobilová výroba sa stala neskôr dominantnou. Za zmenou pôvodného názvu automobilky '''Nesselsdorfer Wagenbau-Fabriks-Gesellschaft''' boli testy brzdovej sústavy vozidla [[Nesselsdorf U|NW U]] v roku 1919 v Tatrách. Po zdolaní náročnej trasy zo Štrby do Tatranskej Lomnice, bolo rozhodnuté o premenovaní firmy na '''Tatra''' a vozidla na [[Nesselsdorf U|Tatra 10]]. Zvláštnou kapitolou v dejinách závodu bola aj [[Lietadlá Tatra|letecká výroba]], ktorá začala v roku [[1934]] založením leteckého oddelenia. Najprv to bola licenčná výroba (motory T-100 lic. Hirth) pre [[lietadlo|lietadlá]] T-131, neskôr aj vlastné konštrukcie. Medzi svetovými vojnami krátku dobu závod vyrábal aj chladiacu techniku pod značkou Tatra-Ate. Najvýznamnejšou etapou v histórii závodu sa stala automobilová výroba. Továreň je známa ako výrobca nákladných vozidiel originálnej technickej koncepcie, ako aj svojimi vzduchom chladenými motormi. Takzvaná "[[Tatrovácka koncepcia|tatrovácka koncepcia]]" sa prvýkrát objavila vo výrobe v roku [[1923]], keď ju využil konštruktér rakúskej národnosti [[Hans Ledwinka]] pre automobil [[Tatra 11]]. Táto koncepcia je charakterizovaná nezávislým zavesením kolies pomocou výkyvných polonáprav s bezkĺbovým prenosom hnacieho momentu a nosným chrbticovým rámom kruhového prierezu, na ktorý je v prednej časti uchytený vzduchom chladený spaľovací motor. Táto konštrukčná schéma sa používa v modernizovanej podobe dodnes u ťažkých nákladných automobilov určených prevažne pre jazdu v náročnom teréne. [[Súbor:Tatra_77.jpg|náhľad|Tatra 77 (1933)]] V roku [[1933]] Tatra vyrobila prvý automobil s aerodynamickou karosériou (prototyp ľudového vozidla [[Tatra V 570|V 570]]) a ako prvej na svete je jej priznané aj spustenie sériovej výroby automobilov s aerodynamickou karosériou ([[Tatra 77]]). Otcom myšlienky výroby aerodynamických limuzín s karosériou tvarovanou podľa patentu švajčiarskeho konštruktéra maďarskej národnosti [[Paul Jaray|Paula Jaraya]] a so vzduchom chladeným V8 motorom v zadnej časti karosérie bol nadaný mladý konštruktér [[Erich Übelacker]]. Osobné automobily so vzduchom chladeným motorom v zadnej časti karosérie vyrábala Tatra až do ukončenia výroby osobných automobilov ([[Tatra 700]] v roku [[1998]]). Medzníkom vo výrobe úžitkových automobilov sa stala [[Tatra 111|T-111]] (1942), ktorá sa stala predobrazom nákladných vozidiel Tatra až do dnešných dní. V súčasnosti sa spoločnosť zameriava na výrobu ťažkých nákladných automobilov s pohonom všetkých náprav, určených predovšetkým pre využitie v sťažených podmienkach ([[Tatra 815|T-815-7]] a [[Tatra Phoenix]]) s komponentami koncernu Paccar (kabíny, motory, prevodovky,...). == Tatra na Rallye Dakar == [[Súbor:Lopraisova Tatra.JPG|náhľad|vľavo|Lopraisova Tatra 815]] Nákladné automobily Tatra sa vo svete preslávili aj vďaka úspechom na najťažšej rallye sveta - [[Rallye Dakar]]. Zaslúžil sa o to najmä legendárny pilot [[Karel Loprais]], ktorý zo 17. štartov na tejto súťaži, 6x vyhral, 5x došiel na druhom mieste a 1x bol tretí. Ako najúspešnejší účastník pretekov v kategórii kamiónov si v roku [[1994]] vyslúžil prezývku '''Monsieur Dakar'''. Po zranení Karla Lopraisa v ročníku 2006 ho v roku 2007 za volantom Tatry vystriedal jeho synovec Aleš Loprais, ktorý hneď pri svojom premiérovom štarte na tejto rallye získal 3. miesto v konečnom poradí v kategórii kamiónov. Najúspešnejší piloti za volantom Tatry: [[Karel Loprais]] (6x zlato, 5x striebro, 1x bronz), [[Tomáš Tomeček]] (1x striebro - 2003, 1x bronz - 1999), [[Vlastimil Buchtyár]] (1x bronz - 1995), [[Ladislav Fajtl]] (1x bronz - 1996), [[Martin Kahánek]] (1x bronz - 1990), [[Milan Kořený]] (1x bronz - 1998), [[Aleš Loprais]] (1x bronz - 2007). == O Tatre == === Závody === * Tatra Kopřivnice (nákladné automobily, osobné automobily, spaľovacie motory) * Tatra Příbor (pobočný závod - hlavne osobné automobily) * Tatra Smíchov Praha ([[Trolejbusy Tatra|trolejbusy]] a železničné vagóny, neskôr [[Električky Tatra|električky]]) - neskôr závod ČKD TATRA - výroba električiek * Tatra Studénka (pobočný závod - železničné vozidlá, [[Lietadlá Tatra|letecká výroba]]) * [[Tatra 603#Tatra Bratislava|Tatra Bratislava]] (vývojové pracovisko, konštrukcia - osobné automobily - vývoj, úpravy; nákladné automobily - modernizácia, špeciálne úpravy) * Tatra Bánovce nad Bebravou (pobočný závod, hlavne nákladné automobily - sklápače, valníky, ramenové nakladače, lesovozy, špeciálne verzie ako napríklad letiskové ťahače a vojenské podvozky a výroba náprav a nosných rúr) * Tatra Stropkov (pobočný závod, výroba komponentov) * Tatra Čadca (pobočný závod, výroba komponentov - napríklad riadenie, prídavné prevody, ozubenie, montáž vybraných typov motorov) * Tatra Nový Jičín (pobočný závod, výroba komponentov - rámov, výfukových a sacích potrubí, korieb, finalizácia niektorých veryií nákladných aut, predovšetkým civilných a vojenských valníkov) == Modely automobilov Tatra == [[Súbor:Tatra 87 front (Foto Hilarmont).JPG|thumb|Tatra 87]] [[Súbor:Tatra603.jpg|thumb|Tatra 2-603]] === Osobné automobily === * [[Präsident]] ([[1897]]) * [[Tatra 11]] * [[Tatra 57]] * [[Tatra 75]] * [[Tatra 17]] * [[Tatra 70]] * [[Tatra 80]] * [[Tatra V 570]] * [[Tatra 77]] * [[Tatra 87]] * [[Tatra 97]] * [[Tatra 600]] Tatraplan * [[Tatra 603]] * [[Tatra 613]] * [[Tatra Prezident]] * [[Tatra 700]] === Športové automobily === [[Súbor:Tatra 607, Baujahr 1950 - 1989-08-05.jpg|thumb|Tatra 607 (1950) na okruhu Nürburgring (1989)]] * [[Tatra 601]] - Tatraplan Monte Carlo * [[Tatra 602]] - Tatraplan Sport * [[Tatra 607]] - Monopost * [[Tatra Delfín]] * [[MTX Tatra V8]] ([[1991]]) === Úžitkové automobily === * [[Tatra 201]] * [[Tatra 603 MB / 603 NP]] * [[Tatra Beta]] === Nákladné automobily === [[Súbor:Lkw-tatra-813.jpg|thumb|Tatra 813]] * [[Prvý nákladný automobil NW]] * [[Tatra TL 4]] * [[Tatra 81]] * [[Tatra 111]] * [[Tatra 128]] * [[Tatra 138]] * [[Tatra 141]] * [[Tatra 148]] * [[Tatra Phoenix|Tatra 158 Phoenix]] * [[Tatra 163|Tatra 163 Jamal]] * [[Tatra 805]] * [[Tatra 810]] * [[Tatra 813]] * [[Tatra 815]] * [[Tatra 816 Force]] * [[Tatra 817]] === [[Trolejbusy Tatra]] === * Tatra 86, Tatra 400, Tatra 401, Tatra 402, Tatra 403 == Koľajové vozidlá Tatra == [[Súbor:M290 002 Valasske Klobouky 16-10-2021.jpg|thumb|Slovenská strela]] === Železničné vozidlá === * [[Slovenská strela]] * [[M120.4]] * [[M131.1]] * [[M140.1]] * [[M240.0]] * [[M152.0]] ;[[Električky Tatra]] == [[Lietadlá Tatra]] == [[Súbor:Tatra 101.2.JPG|thumb|Tatra 101.2]] * Tatra 131, Tatra 126, Tatra 001, Tatra 101, Tatra 201, Tatra 301 == Chladiaca technika == * [[Tatra-Ate]] == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Expedícia Lambaréné]] * [[Tatra okolo sveta]] * [[Múzeum nákladných automobilov Tatra]] * [[Múzeum osobných automobilov Tatra]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Tatra vehicles}} == Externé odkazy == * [http://www.tatraklub.sk Tatra Auto Klub Slovakia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170703014214/http://www.tatraklub.sk/ |date=2017-07-03 }} * [http://www.tatra.cz Tatra A.S, oficiálna stránka] * [http://www.tatraportal.com www.tatraportal.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210913101156/https://tatraportal.com/ |date=2021-09-13 }} * [http://www.aviators.cz/ História lietadiel TATRA] (cs) {{Tatra}} [[Kategória:Tatra (podnik)| ]] [[Kategória:České automobilky]] [[Kategória:Výrobcovia motorových vozidiel v ČSSR]] [[Kategória:Czechoslovak Group]] rsn78rq9uhewzjtq84ugueshxiy3z7d 0 67485 8211594 8207820 2026-05-10T11:57:25Z DO 42103 8211594 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom klube žien|ŠK Slovan Bratislava (ženy)|}} {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = ŠK Slovan Bratislava | obrázok = [[Obrázok:SK Slovan Bratislava logo.svg|190px]] | celýnázov = Športový klub Slovan Bratislava | prezývka = Belasí, Jastrabi z Tehelného poľa | založený = 3. máj 1919 | štadión = [[Národný futbalový štadión|Tehelné pole]] | kapacita = 22 500 | majiteľ = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Ivan Kmotrík]] | predseda = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Ivan Kmotrík]] | tréner = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st]] | liga = [[Niké liga]] | sezóna = [[Niké liga 2024/2025|2024/2025]] | pozícia = 1. miesto | vzor_lp1 = _slovanb2324h | vzor_t1 = _slovanb2324h | vzor_pp1 = _slovanb2324h | vzor_tr1 = _slovanb2324h | vzor_po1 = _slovanb2324h | ľavéplece1 = 80BFFF | telo1 = 80BFFF | pravéplece1 = 80BFFF | trenírky1 = 000060 | ponožky1 = 80BFFF | vzor_lp2 = _slovanb2324t | vzor_t2 = _slovanb2324t | vzor_pp2 = _slovanb2324t | vzor_tr2 = _celta2324h2 | vzor_po2 = _celta2324h | ľavéplece2 = 000000 | telo2 = 000000 | pravéplece2 = 000000 | trenírky2 = 000000 | ponožky2 = 000000 | vzor_lp3 = _slovanb2324a | vzor_t3 = _slovanb2324a | vzor_pp3 = _slovanb2324a | vzor_tr3 = _celta2324h | vzor_po3 = _slovanb2324a | ľavéplece3 = FFFFFF | telo3 = FFFFFF | pravéplece3 = FFFFFF | trenírky3 = FFFFFF | ponožky3 = FFFFFF }} '''ŠK Slovan Bratislava''' (celým názvom ''Športový klub Slovan Bratislava futbal, a.s.'') je najúspešnejší slovenský futbalový klub. V súčasnosti má na konte 31 majstrovských titulov (15 v ére samostatnosti). Založený bol 3. mája 1919 ako ''I. ČSŠK Bratislava'' skupinou [[Česko|českých]] úradníkov. Prvým predsedom klubu sa stal bratislavský policajný kapitán [[Richard Brunner]]. Premiérový slovenský majstrovský titul klub získal v roku 1926. Rok 1927 bol pre belasých veľmi úspešný, keď získali titul v amatérskych majstrovstvách [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a rovnako uspeli aj neskôr v roku 1930. I. ČSŠK Bratislava bol prvým slovenským klubom, ktorý pôsobil v profesionálnej [[Československá futbalová liga|československej súťaži]]. Počas viac ako storočnej histórie prešiel klub viacerými zmenami názvu. Od roku 1953 nesie meno Slovan. Do sezóny 1984/85 bol posledným tímom, ktorý nikdy nevypadol z najvyššej súťaže. Na domácej a medzinárodnej scéne získal celkovo viac ako 58 trofejí, čo predstavuje viac, ako ktorýkoľvek iný slovenský klub. Na svojom konte má 31 ligových titulov, 17 [[Slovenský pohár vo futbale|národných pohárov]], 5-krát vyhral Česko-slovenský pohár a vo svojej vitríne má aj 4 víťazstvá v slovenskom Superpohári. Najväčším úspechom klubu je triumf v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] z roku [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|1969]]. Slovan vo finále v [[Bazilej|Bazileji]] porazil slávny [[FC Barcelona]]. Dodnes je jediným klubom z bývalého Česko-Slovenska, ktorý dokázal získať jednu z európskych trofejí. Zároveň sa stal prvým klubom z [[Východná Európa|východnej Európy]] s víťazstvom v súťaži organizovanej [[Európska futbalová únia|Európskou futbalovou úniou]]. Slovan mal výrazný podiel na úspechoch [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|česko-slovenskej reprezentácie]] na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvách Európy]]. V kádri víťazného mužstva z [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|Majstrovstiev Európy 1976]] bolo sedem slovanistov, z toho šiesti nastúpili vo finálovom zápase proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]]. Dres Slovana obliekali najväčšie osobnosti slovenského futbalu, ktoré boli pozvané do Výberov sveta a Európy pod hlavičkou [[FIFA]] a [[UEFA]]. Hoci bol I. ČSŠK Bratislava založený ako futbalový klub, od začiatku zastrešoval aj iné športy – [[Atletika|atletiku]], [[plávanie]], [[Hádzaná|hádzanú]], [[zápasenie]], [[Turistika|turistiku]], [[šerm]], o dva roky sa pridali [[cyklistika]] a [[ľadový hokej|hokej]], a neskôr aj [[tenis]], [[stolný tenis]], [[volejbal]], [[basketbal]], [[box]], [[krasokorčuľovanie]], [[Ragby (Rugby Union)|ragby]], [[hokejbal]], [[bejzbal]], [[šach]] a [[futsal]]. == História klubu == ===Prvé roky (1919–1939)=== [[Súbor:1csskba.jpg|thumb|right|Historicky prvé mužstvo I. ČSŠK Bratislava z roku 1920. Mená hráčov sa nezachovali.]] Na prelome 19. a 20. storočia, v časoch [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchie]], bolo na území dnešného Slovenska vytvorených viacero [[Nemecko|nemeckých]] a [[Maďarsko|maďarských]] futbalových oddielov. S myšlienkou založiť prvý slovenský futbalový klub prišli českí úradníci, ktorí pomáhali budovať novú administratívu na území Slovenska. Prvá pracovná schôdzka sa uskutočnila 29. marca 1919 v Grajciarovom hostinci na Mariánskej ulici v Bratislave. Všetci prítomní súhlasili s vytvorením samostatného česko-slovenského klubu. O tri dni neskôr v kaviarni Panónia zvolili prípravný výbor a na jeho čelo futbalového rozhodcu Ing. Vávru. Na ďalších schôdzkach prerokovali stanovy a rozhodli o tom, že ustanovujúce Valné zhromaždenie sa bude konať v menze Ministerstva pre správu Slovenska, neskoršej vládnej budove pri [[Starý most (Bratislava)|Starom moste.]] 3. mája 1919 bol založený ''Prvý Československý športový klub Bratislava'', prvým predsedom sa stal policajný kapitán Richard Brunner, podpredsedami Ing. Vávra a Antonín Humhal. Prvé domáce ihrisko I. ČSŠK Bratislava sa nachádzalo pri [[Kuchajda|Kuchajde]]. Po odchode maďarských vojsk z [[Petržalka|Petržalky]] sa klub presťahoval na pravý breh Dunaja. 14. septembra absolvoval víťaznú domácu premiéru proti mužstvu PULE Bratislava. Zápas sa skončil výsledkom 6:0. Hráči I. ČSŠK postupne zlepšovali svoju výkonnosť a spoločne s PTE, najstarším klubom v meste, predstavovali najvyššiu futbalovú kvalitu v povojnovej Bratislave. V roku 1922 prišiel prvý výraznejší úspech, keď sa hráči I. ČSŠK Bratislava stali premiérovými majstrami Slovenska v konkurencii majstrov jednotlivých žúp. Od roku 1925 sa v Česko-Slovensku pravidelne konali amatérske majstrovstvá. 20. novembra 1927 sa I. ČSŠK prebojoval až do finále, v ktorom porazil tím Budweiss z [[České Budějovice|Českých Budějovíc]]. Oporami víťazného mužstva boli [[Štefan Priboj]], [[Pavol Šoral]], [[Štefan Čambal]], [[Martin Uher]] a brankár [[Jozef Hollý (futbalista)|Jozef Hollý]]. V roku 1930 zaznamenali hráči I. ČSŠK Bratislava druhý triumf v tejto súťaži. Rok predtým, v máji 1929 dosiahol bratislavský klub jedno zo svojich najväčších dovtedajších víťazstiev. [[Anglicko|Anglický]] profesionálny tím [[Newcastle United]] porazil vysoko 8:1. Celoštátna liga vznikla v roku 1934, ale I. ČSŠK Bratislava bol dlho jediným slovenským klubom, ktorý v nej pôsobil. ===Slovenská liga a povojnové obdobie (1939–1948)=== Koncom tridsiatych rokov sa stupňovala národnostná neznášanlivosť a [[antisemitizmus]]. Protižidovské nálady prenikli aj do bratislavského klubu. Obeťou sa stal tréner [[József Braun]], ktorý musel nedobrovoľne odísť nielen zo svojej pozície, ale aj z mesta. Po rozpade [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a vzniku samostatného [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] prišlo k nútenej zmene názvu klubu na ''ŠK Bratislava - Športový klub Bratislava''. Za predsedu bol zvolený MUDr. Štefan Čongrády a tajomníkom sa stal Alois Sedláček. Slovenské futbalové kluby museli vystúpiť z Československého svazu fotbalového a prihlásiť sa do novovzniknutého [[Slovenský futbalový zväz|Slovenského futbalového zväzu]]. Ten rozhodol, že v doterajších ligových súťažiach sa na Slovensku už nebude ďalej pokračovať, ale I. ČSŠK Bratislava ešte dokončil štátnu ligu. Po [[Anexia|anexii]] Petržalky hitlerovským Nemeckom prišiel ŠK Bratislava aj o ihrisko na pravom brehu Dunaja. Pomocnú ruku podala mestská rada poskytnutím ihriska nachádzajúceho sa v priestoroch dnešného Národného tenisového centra. V tomto období sa zároveň začalo s výstavbou nového futbalového ihriska s atletickou dráhou na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelnom poli]]. 27. augusta 1939 odohrala svoj prvý zápas reprezentácia [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenska]]. Nad Nemeckom zvíťazila 2:0 gólmi [[Ján Arpáš|Jána Arpáša]] a [[Jozef Luknár|Jozefa Luknára]], hráčov ŠK Bratislava. Prvé stretnutie na novom štadióne na Tehelnom poli sa uskutočnilo 27. apríla 1940 a ŠK Bratislava v ňom remizoval s [[Hertha BSC|Herthou Berlín]] 2:2. V období Slovenského štátu sa hrala samostatná [[Slovenská pohárová súťaž|slovenská ligová súťaž]]. Bratislavčanom tak konkurovali tímy z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]], [[Trnava|Trnavy]], [[Prešov|Prešova]], [[Žilina|Žiliny]] či [[Trenčín|Trenčína]] a najmä armádny celok [[OAP Bratislava]]. V rokoch 1939 – 1945 získali belasí štyri ligové tituly. Mužstvo vedené trénerom [[Ferdinand Daučík|Ferdinandom Daučíkom]] začalo praktizovať moderný WM-systém, vďaka ktorému dosahovalo vysoké, často dvojciferné víťazstvá. Ján Arpáš, neskôr hráč [[Juventus FC|Juventusu Turín]], sa stal tri razy najlepším strelcom súťaže. K pilierom tímu patrili aj [[Teodor Reimann]], [[Tomáš Porubský]], [[Ivan Chodák]], Jozef Luknár a [[Leopold Šťastný]]. Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] 29. augusta 1944 rozhodla [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] o zániku všetkých ligových súťaží. Posledný ročník samostatnej súťaže ostal nedohraný. Po skončení [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] čakala na belasých znovu pravidelná konfrontácia s najlepšími českými mužstvami, pričom vrcholom boli najmä zápasy s pražskou Spartou a Slaviou. Do celoštátnej ligy sa klub kvalifikoval automaticky. Prvý povojnový zápas proti zahraničnému celku odohral ŠK Bratislava v Budapešti proti [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]]. V Maďarsku prehral 0:1, na Tehelnom poli zvíťazil pred 20-tisíc divákmi 2:1. Pred rovnakou návštevou porazil výsledkom 3:1 aj anglický profesionálny klub [[Derby County FC|Derby County]]. V novembri 1947 privítal ŠK Bratislava na svojom ihrisku [[PFK CSKA (Moskva)|CDKA Moskva]] a drese domácich zažiaril maďarský repatriant [[Ladislav Kubala]], neskoršia veľká hviezda FC Barcelona. V tomto období absolvoval ŠK Bratislava po prvýkrát zámorské turné. V [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]] odohral osem zápasov s bilanciou päť výhier, dve remízy a jedna prehra. V domácej súťaži sa mu ale nedarilo a v sezóne [[Divízia 1947/1948|1947/48]] obsadil predposledné miesto. ===Narušenie pražskej hegemónie a majstrovský hetrik (1948–1953)=== [[Súbor:Slovan-Bratislava-MajsterCSR-1951.jpg|thumb|right|Majstrovské mužstvo z roku 1951]] Po odchode trénera Daučíka prevzal mužstvo Leopold Šťastný, ktorý doňho zaviedol prvky moderného futbalu. V roku 1949 s ním získal po prvý raz titul majstra Česko-Slovenska, ale už pod novým názvom ''Sokol NV Bratislava''. Bolo to po prvý raz, čo súťaž vyhral iný ako pražský klub. Šťastný presadzoval útočný futbal a jeho tím nastrieľal v majstrovskej sezóne 93 gólov. Z hráčov na ňom mali najväčšiu zásluhu [[Gejza Šimanský]], [[Vlastimil Preis]], [[Arnošt Hložek]], [[Emil Pažický]], [[Viktor Tegelhoff]], [[Jozef Baláži]] a [[Vladimír Venglár]]. Sokol získal titul aj v dvoch nasledujúcich sezónach [[Oblastná súťaž 1950|1949/50]] a [[Krajská súťaž 1951|1950/51]]. Potvrdil tak svoje dominantné postavenie v česko-slovenskom futbale v tom období. V predvojnovom období sa slovenskí hráči objavovali v reprezentačnom mužstve Česko-Slovenska iba sporadicky. Vďaka úspechom Sokola NV Bratislava ich počet narastal a z viacerých sa stali opory národného tímu. ===Pod názvom Slovan (1953–1961)=== V roku 1953 zastupovali Bratislavu v najvyššej celoštátnej súťaži po prvýkrát tri kluby: [[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|Červená hviezda]], Slávia a ÚNV Slovan. Predchádzalo tomu rozbitie Sokola NV Bratislava. Aj pod novým názvom ostalo mužstvo v hre o najvyššie priečky. Trénerom bol v tom čase [[Anton Bulla]]. Po rokoch mala Bratislava svoje veľké derby. Súboje medzi Slovanom a Červenou hviezdou sa svojou atmosférou a kvalitou dali porovnávať so zápasmi pražských „S“. V roku 1954 sa na trénerskú lavičku vrátil Leopold „Jim“ Šťastný. Do slovenského futbalu postupne aplikoval nové poznatky zo zahraničných zdrojov, tvorivo obohacoval zastaraný WM-systém. Výsledky jeho práce sa naplno prejavili v roku 1955, keď Slovan získal štvrtý ligový titul. V rovnakej sezóne hralo v najvyššej súťaži až šesť slovenských klubov. Okrem toho vyhrali belasí prestížny [[Spartakiádny pohár]], prebojovali sa do semifinále [[Stredoeurópsky pohár vo futbale|Stredoeurópskeho pohára]] a obhájili prvenstvo v [[Pohár SNP|pohári SNP]]. V júli toho istého roku odohrali na Tehelnom poli zápas proti [[Brazília|brazílskemu]] [[Botafogo de Futebol e Regatas|Botafogu]] v zostave s [[Garrincha|Garrinchom]], Niltonom Santosom a Gersonom. V hľadisku ho sledovalo viac než 50-tisíc divákov. V rokoch 1956 a 1960 mal Slovan blízko k ďalším ligovým titulom, no v oboch prípadoch obsadil druhé miesto. ===Zlúčenie s Dimitrovom a najväčší úspech (1961–1969)=== Politický a ekonomický vývoj v krajine mal vplyv aj na športové dianie. 5. augusta 1961 došlo k zlúčeniu TJ ÚNV Slovan a TJ Dimitrov. Do názvu najslávnejšieho slovenského klubu sa dostalo meno veľkého chemického podniku (Chemické závody Juraja Dimitrova) a vznikol ''Slovan CHZJD Bratislava''. Prišlo aj k celkovej zmene v členských a funkcionárskych štruktúrach klubu. Pribudli nové športoviská, roku 1961 bol zrekonštruovaný zastaraný štadión na Tehelnom poli, pričom jeho kapacita sa zvýšila na 45-tisíc miest. Vybudované bolo aj umelé osvetlenie, svetelná tabuľa či ozvučenie celého areálu. [[Súbor:Slovan 63-64.jpg|thumb|left|Mužstvo Slovana zo sezóny 1963/64, v ktorom hrali reprezentanti [[Viliam Schrojf|Schrojf]], [[Ján Popluhár|Popluhár]], [[Karol Jokl|Jokl]] či [[Ľudovít Cvetler|Cvetler]]]] V roku 1962 získal Slovan premiérové víťazstvo v Česko-slovenskom pohári, ktoré dokázal zopakovať aj v nasledujúcom ročníku. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|Na Majstrovstvách sveta v Čile]] sa prebojovalo Česko-Slovensko až do finále, kde prehralo s [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazíliou]]. Boli pri tom aj brankár Slovana [[Viliam Schrojf]] a obranca [[Ján Popluhár]]. Sezóna [[Divízia 1965/1966|1965/66]] znamenala pre belasých ťažký boj o záchranu. Už o rok neskôr ale mužstvo pod vedením trénera [[Ján Hucko|Jána Hucka]] skončilo v lige na 2. mieste. Postupne sa tvorila partia výnimočných hráčov, ktorú prevzal v roku 1968 [[Michal Vičan]]. Priniesol so sebou progresívnu a zároveň rýchlu koncepciu hry. Po víťazstve v Česko-slovenskom pohári mal Slovan právo hrať v Pohári víťazov pohárov. V prvom kole si poradil s juhoslovanským [[NK Bor]] a v druhom vyradil [[FC Porto]]. Zimnú prípravu absolvovalo Vičanovo mužstvo v [[Argentína|Argentíne]], kde malo k dispozícii kvalitné hracie plochy. Táto výhoda sa prejavila vo štvrťfinále proti [[Torino FC|AC Turín]], ktorý Slovan vyradil po výsledkoch 1:0 a 2:1. V semifinále čakal na bratislavský celok [[Škótsko|škótsky]] [[Dunfermline AFC]]. Zrodili sa výsledky 1:1 a 1:0, ktoré Slovanu stačili na postup. Vo finále 21. mája 1969 v Bazileji o 19. hodine na [[Štadión sv. Jakuba|Štadióne sv. Jakuba]] nastúpil Slovan proti FC Barcelona. Po dramatickom priebehu zvíťazil 3:2 a stal sa prvým a dodnes jediným mužstvom z bývalého Česko-Slovenska, ktoré dokázalo vyhrať jednu z európskych pohárových súťaží. Stalo sa tak pri oslavách 50. výročia založenia klubu. Po návrate sprevádzal víťazov z letiska v [[Ivanka pri Dunaji|Ivanke pri Dunaji]] do bratislavských ulíc stotisícový dav. K oporám mužstva patrili [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]], [[Ján Zlocha (futbalista)|Ján Zlocha]], [[Ľudovít Zlocha]], [[Ján Čapkovič]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ivan Hrdlička]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Karol Jokl]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] a kapitán [[Alexander Horváth]]. ===Venglošova éra a pád do druhej ligy (1969–1990)=== Na prelome 60. a 70. rokov kulminovala rivalita medzi Slovanom a Spartakom Trnava. [[Anton Malatinský]] vybudoval v Trnave tím, ktorý získal v rokoch 1968 – 1973 päť ligových titulov. Jeho hegemóniu dokázal narušiť jedine Slovan a to v roku 1970. V tých rokoch prežíval slovenský futbal svoje zlaté obdobie. Svedčí o tom aj fakt, že na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|Majstrovstvá sveta]] do Mexika cestovalo až 17 slovenských futbalistov. [[Súbor:Slovan Bratislava 1975.jpg|thumb|right|Futbalisti Slovana sa v sezóne 1974/75 tešili zo zisku majstrovského titulu pod vedením slovenského trénera 20. storočia [[Jozef Vengloš|Jozefa Vengloša]]]] Novým trénerom Slovana sa stal na jeseň 1973 jeho bývalý hráč a uznávaný odborník [[Jozef Vengloš]]. Začal zavádzať profesionalizmus a sofistikované poznatky do praxe. Zmenila sa starostlivosť o hráčov, ich denný režim ako aj systém hry. V sezónach [[3. futbalová liga 1973/1974|1973/74]] a [[Slovenská národná futbalová liga 1974/1975|1974/75]] získal Slovan svoj šiesty a siedmy česko-slovenský titul. Definitívne tak zosadil z trónu „Veľkú“ Trnavu. Navyše, celý kalendárny rok 1975 mužstvo neprehralo jediný zápas. O tretí titul v rade za sebou prišli belasí aj kvôli povinnostiam viacerých hráčov v reprezentačnom mužstve. Tréner [[Václav Ježek]], ktorému Vengloš robil asistenta, pripravoval mužstvo na Majstrovstvá Európy 1976. Na nich dosiahol česko-slovenský futbal svoj najvýraznejší úspech. Vo finálovom zápase v [[Belehrad]]e porazil mužstvo Nemeckej spolkovej republiky a získal titul majstra Európy. Nastúpili v ňom šiesti hráči Slovana: [[Koloman Gögh]], [[Ján Pivarník]], Jozef Čapkovič, [[Ján Švehlík]], [[Marián Masný]] a kapitán [[Anton Ondruš]]. V kádri bol aj brankár Alexander Vencel. V nasledujúcich sezónach zaznamenal Slovan ústup z pozícií. V ročníku [[Slovenská národná futbalová liga 1976/1977|1976/77]] obsadil až 8. miesto, skončil pred ním aj mestský rival [[FK Inter Bratislava|Inter]]. Na poste trénera skončil Vengloš a na jeho miesto sa vrátil Michal Vičan. Pri zisku bronzových medailí na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|Majstrovstvách Európy 1980]] boli v kádri už len traja hráči bratislavského klubu: Gögh, Masný a Ondruš. O dva roky neskôr triumfoval Slovan v Československom pohári. Na niekoľko rokov to bol jeho posledný úspech. V poslednom zápase kvalifikácie [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|Majstrovstiev Európy 1984]] proti [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsku]] na Tehelnom poli nastúpil už len jediný slovanista – [[Milan Luhový]], ktorý zachraňoval remízu. Slovan sa prepadal stále nižšie a v roku 1983 bojoval o záchranu v najvyššej súťaži s [[FC Zbrojovka Brno|Brnom]]. Nepomohlo ani trojročné pôsobenie Antona Malatinského, strojcu trnavských úspechov. V sezóne [[1. Československá národná futbalová liga 1984/1985|1984/85]] Slovan pod vedením Jozefa Oberta po 50-tich rokoch vypadol z najvyššej súťaže. Do tej doby bol posledným tímom, ktorý z nej nikdy nezostúpil. Po troch sezónach v strávených v Slovenskej národnej lige sa belasí vrátili do celoštátnej súťaže. Postup si vybojovali v ročníku [[1. slovenská národná futbalová liga 1987/1988|1987/88]] pod vedením trénera [[Ján Zachar (tréner)|Jána Zachara]], po ktorom prebral taktovku na dve sezóny [[Jozef Jankech]]. ===Úspechy pod Galisovým vedením (1990–1996)=== Od roku 1990 nesie klub názov ''ŠK Slovan Bratislava''. Novým trénerom sa stal pred sezónou 1990/91 [[Dušan Galis]], ktorý predtým viedol B-mužstvo. Na nátlak hráčov aj trénera odstúpilo v decembri toho istého roku vedenie klubu. Pod vplyvom politicko-ekonomických zmien, ktoré ešte výraznejšie nútili vedenie klubu k profesionalizmu aj mimo ihriska, dostali dôveru viesť Slovan [[Jaroslav Čaniga]], [[Juraj Münczner]] a renomovaný kardiochirurg [[Viliam Fischer]]. Hneď v prvej sezóne pod taktovkou Dušana Galisa skončil Slovan v ligovej tabuľke na druhom mieste, o jediný bod za majstrovskou Spartou. Na Tehelné pole sa opäť začali vracať diváci. [[Alexander Vencel ml.]], [[Dušan Tittel]], [[Ondrej Krištofík]], [[Ladislav Pecko]] a [[Jaroslav Timko (futbalista)|Jaroslav Timko]] si vybojovali miesto v reprezentačnom tíme. V septembri 1991 odohral Slovan v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] dvojzápas proti [[Real Madrid CF|Realu Madrid]]. Po výsledkoch 1:2 a 1:1 síce vypadol, ale zanechal výborný dojem. V ligovom ročníku neprehrali belasí 28 zápasov a na konci sezóny sa radovali z ôsmeho a posledného federálneho titulu. Slovan naňho čakal sedemnásť rokov. Najväčšiu zásluhu na ňom mali Alexander Vencel ml., Dušan Tittel, Ondrej Krištofík, [[Vladimír Kinder]], [[Miloš Glonek]], Ladislav Pecko, [[Tomáš Stúpala]], Jaroslav Timko a najlepší strelec súťaže [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]. V tomto období prechádzal česko-slovenský futbal profesionalizáciou. Profesionálne zmluvy podpísalo 21 hráčov z kádra Slovana. V poslednom ročníku spoločnej ligy získala titul Sparta pred Sláviou, Slovan skončil tretí. Belasým nepomohlo ani Dubovského 24 gólov, vďaka ktorým získal znovu korunu kráľa strelcov. Mladý útočník následne prestúpil do slávneho Realu Madrid. Prvý ročník samostatnej slovenskej súťaže odohralo 12 mužstiev. Slovan posilnil pred sezónou Argentínčan [[Fabio Nigro]], považovaný za najlepšieho legionára v histórii slovenskej ligy. Belasí dominovali na všetkých frontoch. Okrem titulu v najvyššej získali aj Slovenský a Matičný pohár. Do popredia sa dostali hráči ako [[Róbert Tomaschek]], [[Marián Zeman]], [[Štefan Maixner]] či [[Pavel Gostič]]. Ani v ďalšom období Slovan nenašiel zdatného konkurenta. Ligový titul získal aj v sezónach [[1. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]] a [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]]. Na jeseň 1995 nahradil Dušana Galisa na poste trénera [[Anton Dragúň]], ktorého neskôr vymenil Karol Jokl. Od októbra ale znovu sedel na lavičke Galis. V prvých dvoch ročníkoch prehral Slovan po dva zápasy, v treťom iba jeden. Hoci mal tréner Galis k dispozícii kvalitné mužstvo, v Európe sa mu nepodarilo presadiť. Doplatil na náročné žreby, ktoré mu prisúdili [[AC Miláno]], [[1. FC Kaiserslautern]] či [[Borussia Dortmund|Borussiu Dortmund]]. V lete roku 1996 sa dostal klub do finančných problémov a hráčom neboli vyplatené mzdy. Výsledkom bol odchod viacerých hráčov do konkurenčných klubov a odvolanie predsedu klubu Jaroslava Čanigu. Novým dočasným šéfom sa stal Anton Ondruš. Začalo sa obdobie trénerských rošád, pri tíme definitívne skončil Dušan Galis. ===Návrat na trón a ďalšie vypadnutie (1996–2004)=== Ekonomická situácia sa vylepšila až po príchode nového vedenia na čele s [[Ján Ducký|Jánom Duckým]] a hlavného sponzora [[Slovenský plynárenský priemysel|SPP a.s.]]. Po dvoch sezónach, v ktorých získal titul [[1. FC Košice]], sa Slovan vrátil na ligový trón v ročníku [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]]. Mužstvo vedené trénerom [[Stanislav Griga|Stanislavom Grigom]] malo v kádri reprezentantov [[Miroslav König|Miroslava Königa]], [[Stanislav Varga|Stanislava Vargu]], [[Milan Timko (futbalista)|Milana Timka]], Róberta Tomascheka, [[Jozef Majoroš (1970)|Jozefa Majoroša]], [[Tibor Jančula|Tibora Jančulu]] či [[Zsolt Hornyák|Zsolta Hornyáka]]. Oslavy majstrovského titulu a 80. výročia založenia klubu prekazili nečakané udalosti. Predseda klubu, člen politickej strany [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] Ján Ducký bol mafiánskym spôsobom zastrelený pred vlastným domom, čím klub prišiel o podporu Slovenského plynárenského priemyslu. Na päť rokov sa Slovan ocitol bez hlavného mecenáša. Klubu sa nedarilo ani na športovom poli. V predkole [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] nečakane vypadol s [[Cyprus|cyperským]] [[Anorthosis Famagusta FC]]. Tréner Griga bol odvolaný, odišlo viacero opôr a finančná kríza sa čoraz viac prehlbovala. Predseda správnej rady Ľudovít Zlocha abdikoval na svoj post a nahradil ho [[Roman Dubeň]]. Sezónu [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] začal Slovan výborne, pod trénerom [[Stanislav Jarábek|Stanislavom Jarábkom]], neprehral prvých pätnásť zápasov v lige a keďže predchádzajúci ročník ukončili so 17 neprehratými zápasmi vytvorili nový slovenský rekord - 32 neprehraných zápasov v rade za sebou. Ani to však na titul nestačilo, titul získal Inter. V ďalších sezónach sa Slovan boril s existenčnými problémami. Na lavičke sa menili tréneri každú chvíľu. Pozitívnu zmenu priniesol [[Dušan Radolský]], ale titul nezískal ani vďaka 19 presným zásahom [[Róbert Vittek|Róberta Vittek]]a a jedenásť bodovému náskoku po jesennej časti. Neúnosná situácia vyvrcholila v sezóne [[Corgoň liga 2003/2004|2003/04]], v ktorej skončili belasí na poslednom 10. mieste a zo súťaže vypadli. Narastajúce dlhy nevyriešil ani Vittekov predaj do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]]. ===Rekordný titul a postup do Európskej ligy (2004–2018)=== Vypadnutie z ligy v roku 2004 bol považovaný za krach. Slovan už raz z ligy vypadol (1985 – 1988), ale vtedy sa hrala federálna súťaž a konkurencia bola minimálne o sto percent silnejšia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História :: ŠK Slovan Bratislava - oficiálna www stránka futbalového klubu|url=https://www.skslovan.com/historia/?context=195|vydavateľ=www.skslovan.com|dátum prístupu=2022-09-30}}</ref> „Situácia je katastrofálna", povedal vtedajší tréner [[Štefan Zaťko]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovan kúpil bývalý minister Černák|url=https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/117644-slovan-kupil-byvaly-minister-cernak/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2005-01-24|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk-SK}}</ref> Odstavenie energií na Tehelnom poli vyhnalo A-mužstvo i ďalšie tímy na ihrisko Rapidu.<ref name=":0" /> Po kúpe Slovana, Ľudovít Černák v roku 2005 následne uhradil dlhy a záväzky voči hráčom a trénerom, energie.<ref name=":0" /> V sezóne [[Corgoň liga 2005/2006|2005/06]] sa Slovan po dvoch rokoch vrátil do najvyššej súťaže. V úvodnej sezóne pod vedením skúseného trénera Jozefa Jankecha skončil na 3. mieste. [[Súbor:Marko Milinković.jpg|thumb|[[Marko Milinković]]]] V ročníku [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] oslavoval klub 90. výročie svojho založenia. V tejto sezóne sa po desiatich rokoch vrátil na slovenský futbalový trón. Pod vedením trénera Ladislava Pecka získal piaty titul v samostatnej slovenskej súťaži. Divácke návštevy začali narastať. Nový majiteľom klubu sa stal podnikateľ [[Ivan Kmotrík]], bývalý vlastník [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]]. Do Slovana priviedol [[Juraj Halenár|Juraja Halenára]] a [[Branislav Obžera|Branislava Obžeru]], hráčov jeho bývalého klubu. Kráľom strelcov sa stal [[Pavol Masaryk]]. Mužstvo okolo kapitána [[Samuel Slovák|Samuela Slováka]] triumfovalo aj v zápase o Superpohár. Pri oslavách výročia prišiel na Tehelné pole [[SSC Neapol]]. V úlohe kapitána [[Taliansko|talianskeho]] tímu sa predstavil bývalý hráč Slovana [[Marek Hamšík]]. V 2. predkole Ligy majstrov postúpili belasí cez [[HŠK Zrinjski Mostar]], ale následne vypadli v dvojzápase s [[Olympiakos FC|Olympiakosom Pireus.]] Po jesennej časti sezóny [[Corgoň liga 2009/2010|2009/10]] Slovan po 69 rokoch opustil štadión na Tehelnom poli, na ktorom sa začali búracie práce a výstavba nového štadióna. Jeho dočasným domovom sa stali [[Pasienky (štadión)|Pasienky]], dlhoročné sídlo mestského rivala, Interu. Veľmi úspešná bola sezóna [[Corgoň liga 2010/2011|2010/11]]. Zverenci českého trénera [[Karel Jarolím|Karla Jarolíma]] predvádzali vyrovnané výkony a po tretí raz v klubovej histórii získali ''double'' - ligu aj Slovenský pohár. V historickej tabuľke slovenskej najvyššej súťaži sa vďaka šiestemu titulu dostali pred [[MŠK Žilina]]. S 20 gólmi sa najlepším strelcom sezóny stal [[Filip Šebo]]. V 3. predkole Ligy majstrov Slovan nestačil na [[APOEL FC|APOEL Nikózia]]. Následne sa predstavil v baráži o Európsku ligu, kde nečakane vyradil [[AS Rím]]. Vďaka tomu sa premiérovo prebojoval do skupinovej fázy tejto súťaže, kde ho čakali atraktívni súperi [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] a [[Paris Saint-Germain FC|Paríž Saint-Germain]]. Podobný úspech sa Slovanu podaril v sezóne [[Corgoň liga 2012/2013|2012/13]], keď získal ďalšie double. Už po treťom kole odišiel z postu trénera bývalý kormidelník slovenskej reprezentácie [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss]]. Na jeho miesto prišiel ešte donedávna aktívny hráč, Samuel Slovák. Účinkovanie v pohárovej Európe sa pre Slovan skončilo už pri prvej prekážke v podobe bulharského [[Ludogorec Razgrad]]. Ôsmy titul získal Slovan v sezóne [[Corgoň liga 2013/2014|2013/14]]. Po nevydarenom rozbehu sa k mužstvu po sedemnástich rokoch vrátila trénerská dvojica Dušan Galis - Jozef Valovič. Ďalším navrátilcom bol kanonier a odchovanec klubu Róbert Vittek, historicky najlepší strelec slovenskej reprezentácie. Jediným sklamaním sezóny bola prehra vo finále Slovenského pohára proti [[FC VSS Košice|Košiciam]]. V Lige majstrov najprv Slovan vyradil [[The New Saints FC]] a [[FC Sheriff Tiraspol|FC Šerif Tiraspoľ]]. Jeho účinkovanie v najprestížnejšej klubovej súťaži ukončil bieloruský [[FK BATE|BATE Borisov]]. Napriek tomu sa predstavil v skupinovej fáze Európskej ligy. V zápasoch s Neapolom, Spartou Praha a [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]] neuhral ani bod a bol najslabším účastníkom súťaže. Medzi sezónami [[Fortuna liga 2015/2016|2015/16]], [[Fortuna liga 2016/2017|2016/17]], [[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]] sa Slovan v lige trikrát po sebe umiestnil na 2. mieste. V sezónach 2016/17 a 2017/18 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]. V priebehu sezón sa v Slovane prestriedali traja tréneri. Cyperčanovi [[Nikodimos Papavasileiou|Nikodimovi Papavasiliovi]] sa stalo osudným vypadnutie Slovana v 2. predkole Európskej ligy s [[Lotyšsko|lotyšskou]] [[FK Jelgava|Jelgavou]] (0:0, 0:3) podčiarknuté ligovou prehrou proti Podbrezovej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tréner Nikodimos Papavasiliou dostal v Slovane padáka!|url=https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/trener-nikodimos-papavasiliou-dostal-v-slovane-padaka-2023051418522937014|vydavateľ=Šport.sk|dátum vydania=2016-07-31|dátum prístupu=2023-06-18|priezvisko=Šport.sk}}</ref> [[Srbsko|Srb]] [[Ivan Vukomanović]] tiež skončil po neuspokojivých výsledkoch v sezóne 2017/18 a osudnou mu bola remíza na domácom štadióne Pasienky s poslednou [[FK Senica|Senicou]] 2:2. So Slovanom sa mu podarilo vyhrať Slovenský pohár v sezóne 2016/17. Mužstvo následne prebral [[Martin Ševela]]. === Návrat na Tehelné pole (2019–) === ==== Sezóna 2018/2019 ==== Jesenná časť sezóny bola poslednou, ktorú Slovan strávil na Pasienkoch. V Európskej lige Slovan vyradil [[Moldavsko|moldavský]] [[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] (výhry 4:2 vonku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úspešný vstup do Európy | url = https://www.skslovan.com/6028 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> a 5:0 doma<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Po päťgólovom víťazstve s prehľadom do ďalšieho kola Európskej ligy | url = https://www.skslovan.com/6040 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref>) a [[Malta|maltský]] [[Balzan FC|Balzan]] (prehra 1:2 vonku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do odvety s jednogólovým mankom | url = https://www.skslovan.com/6064 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> a výhra 3:1 doma<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Belasí strelili tri góly a postupujú ďalej! | url = https://www.skslovan.com/6083 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref>), no nad jeho sily bol v 3. predkole [[Rakúsko|rakúsky]] [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (výhra 2:1 doma<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skvelé víťazstvo nad Rapidom Viedeň! | url = https://www.skslovan.com/6108 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> a prehra 0:4 vonku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krutý koniec v Európe | url = https://www.skslovan.com/6130 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref>). Obhajoba Slovenského pohára stroskotala už v 2. kole. Slovan síce zvíťazil v Horných Orešanoch 2:0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠK Slovan Bratislava - oficiálna www stránka futbalového klubu | url = https://www.skslovan.com/zapasy/gamecenter.php?gameID=2726&league=SLC-201819&type=report | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14}}</ref>, avšak z administratívnych dôvodov bol zápas skontumovaný v prospech súpera. Dôvodom bol neoprávnený štart Marina Ljubičiča, ktorý iba pár dní pred zápasom prišiel do Slovana z konkurenčnej Dunajskej Stredy, pričom za svojho bývalého zamestnávateľa nastúpil predtým v rovnakej fáze súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vyjadrenie ŠK Slovan Bratislava k vyradeniu zo Slovenského pohára | url = https://www.skslovan.com/6164 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> S nepopulárnymi Pasienkami sa Slovan rozlúčil 8. decembra 2018 presvedčivým víťazstvom nad Žilinou 5:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skvelá bodka za jeseňou, belasí deklasovali Žilinu! | url = https://www.skslovan.com/6380 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> Prvý neoficiálny zápas na Tehelnom poli, na ktorý mali prístup iba držitelia permanentiek, odohrali belasí 16. januára 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V stredu testovací zápas s Olomoucom | url = https://www.skslovan.com/6460 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> V prípravnom zápase podľahli Sigme Olomouc 2:3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V testovacom zápase padlo päť gólov | url = https://www.skslovan.com/6463 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> Oficiálny otvárací zápas sa konal 3. marca 2019 a Slovan v ňom pred vypredaným hľadiskom (22 500 divákov, čím zároveň vytvoril nový divácky rekord súťaže) zdolal najväčšieho rivala z Trnavy 2:0 po dvoch zásahoch Andraža Šporara. Celá ligová sezóna bola zo strany Slovana mimoriadne presvedčivá. Slovan získal ligový titul po štyroch sezónach bez tejto trofeje a to suverénnym spôsobom "štart-cieľ", keď bol na 1. mieste tabuľky bez prerušenia od prvého až po záverečné kolo. Titul si belasí zabezpečili už šesť kôl pred koncom, keď 14. apríla 2019 vyhrali v Žiline 3:0. 3. mája 2019 Slovan oslávil 100 rokov od založenia klubu a v zápase dedikovanom tomuto jubileu zdolal 11. mája doma Žilinu 6:2. Oficiálne majstrovské oslavy vypukli po záverečnom kole, v ktorom belasí 24. mája zdolali doma nováčika zo Serede 3:1. Ligu vyhral Slovan s náskokom 17 bodov a premožiteľa našiel len dvakrát – [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], [[MFK Ružomberok|Ružomberok]] – aj to, keď už bolo o majstrovskom triumfe rozhodnuté. Medzi 17. a 27. kolom ťahal Slovan sériu 11 ligových výhier v rade, čím vyrovnal svoj rekord zo sezóny 1995/96. Najlepším strelcom súťaže sa stal Andraž Šporar, keď s 29 gólmi vyrovnal historický rekord [[Róbert Semeník|Róberta Semeníka]]. ==== Sezóna 2019/2020 ==== Ako majster štartoval Slovan po piatich rokoch v Lige majstrov, pričom na Tehelnom poli sa táto súťaž hrala prvý raz od roku 2009. V 1. predkole belasí narazili na čiernohorského majstra Sutjeska Nikšić, proti ktorému boli pasovaní za jednoznačného favorita. V úvodnom domácom zápase sa Slovan dlho strelecky trápil, no v 82. minúte sa napokon presadil zásluhou Andraža Šporara. Hosťom sa však prekvapujúco podarilo vyrovnať utešenou strelou z diaľky v posledných sekundách zápasu. Odvetný zápas mal podobný priebeh. Slovan išiel do vedenia v úvode druhého polčasu, no nedokázal pridať poisťujúci gól. Nepresvedčivý výkon podčiarklo vyrovnanie Sutjesky opäť v posledných sekundách zápasu. V predĺžení gól nepadol a Slovan šokujúco vypadol po penaltovom rozstrele. Zahanbujúce vypadnutie si odniesol tréner Martin Ševela. Mužstvo dočasne na pár dní prebral Vladimir Radenković a po ňom sa stal hlavným trénerom Ján Kozák ml. Pod jeho vedením belasí pokračovali v Európskej lige, kde vyradili najskôr kosovský klub KF Feronikeli (výhry 2:1 doma a 2:0 vonku), írsky Dundalk (výhry 1:0 doma a 3:1 vonku) a v play-off Slovan príjemne prekvapil vyradením gréckeho majstra PAOK Solún. V úvodnom domácom zápase Slovan zvíťazil 1:0 po góle obrancu Abenu v 94. minúte a v odvete mu na postup do skupiny stačila vonku aj prehra 2:3. Slovan si tak po tretíkrát v histórii zahral skupinovú fázu Európskej ligy, kde narazil na Beşiktaş, Bragu a Wolverhampton Wanderers. Belasí obsadili so 4 bodmi za jednu výhru a jednu remízu 3. miesto a do ďalšej fáze súťaže tak nepostúpili. V lige Slovan tak ako predošlú sezónu predvádzal spanilú jazdu. V 10. kole sa dostal opätovne na 1. priečku tabuľky a po zvyšok sezóny už naň nikoho nepustil. Jarná časť sezóny bola poznačená pandémiou covidu, kvôli ktorej sa najskôr odložila nadstavbová skupina a potom bola dohraná iba v skrátenom formáte (5 kôl namiesto 10). Slovan si zabezpečil titul 20. júna 2020 a to rovnako ako sezónu predtým na ihrisku Žiliny. Belasí v celom ligovom ročníku prehrali iba jediný zápas. 8. júla 2020 Slovan v domácom finále Slovenského pohára zdolal Ružomberok 1:0 a získal tak double, čo sa mu predtým podarilo naposledy v sezóne 2012/13. V januári 2020 mužstvo opustil kanonier Andraž Šporar, ktorý zamieril do portugalského Sportingu Lisabon za 6 miliónov (spolu s bonusmi sa suma mohla vyšplhať až na 7 miliónov), čo je rekordná čiastka za predaj hráča zo slovenskej ligy. Naopak vo februári 2020 tím posilnil Vladimír Weiss ml. ==== Sezóna 2020/2021 ==== Sezóna nezačala pre Slovan vôbec dobre. Ako majster mal Slovan pôvodne štartovať v 1. predkole Ligy majstrov, avšak z dôvodu nakazenia niekoľkých členov tímu koronavírusom bol zápas na Faerských ostrovoch proti KÍ Klaksvík za kontroverzných okolností skontumovaný v prospech súpera. Nakoľko sa kvalifikačné kola v tejto sezóne z dôvodu posunutého kalendáru kvôli pandémii hrali iba na jeden zápas, Slovan tak automaticky vypadol do Európskej ligy. Následne bol odvolaný tréner Ján Kozák ml., pričom k vyhadzovu došlo po vyhranom zápase Slovenského pohára v Beluši. Dôvodom bol neuspokojivý herný prejav mužstva. Kozáka nahradil slovinský kormidelník Darko Milanič. Rozpačitý úvod sezóny pre Slovan pokračoval aj v Európskej lige, kde belasí pomerne prekvapujúco podľahli fínskemu celku KuPS 1:2 po penaltovom rozstrele. Cesta v pohárovej Európe sa tak túto sezónu skončila v najkratšom možnom čase. Napokon ani Milanič neviedol Slovan do konca sezóny, pretože bol dve kolá pred koncom ligy po sérií niekoľkých bodových strát a slabých výkonov nahradený Vladimírom Weissom st. Ten sa do Slovana vrátil po takmer deviatich rokoch. Aj napriek spomínaným zaváhaniam v závere sezóny Slovan napokon pomerne bezpečne získal tretí majstrovský titul v rade. K tomu pridal aj víťazstvo v Slovenskom pohári a tak sa po roku opäť mohol tešiť zo zisku double, pričom vôbec prvýkrát v histórii klubu sa podarilo double obhájiť. ==== Sezóna 2021/2022 ==== Slovan opäť štartoval v Lige majstrov a tentoraz už sa úspešne dostal cez 1. predkolo, keď zdolal írsky Shamrock Rovers (výhra 2:0 doma a prehra 1:2 vonku). V 2. predkole belasí nestačili na favorizovaný BSC Young Boys zo Švajčiarska (remíza 0:0 doma a prehra 2:3 vonku). Následne bol Slovan presunutý do Európskej ligy, kde vyradil v 3. predkole Lincoln Red Imps z Gibraltáru (výhra 3:1 vonku a remíza 1:1 doma), avšak v play-off neprešiel cez grécke mužstvo Olympiakos Pireus (prehra 0:3 vonku a remíza 2:2 doma) a zostal tak pred bránami skupinovej fázy tejto súťaže. Slovan však bol automaticky zaradený do základnej skupiny Európskej konferenčnej ligy – novovytvorenej súťaže. Tu v konfrontácii so súpermi FC Kodaň (prehry 1:3 doma a 0:2 vonku), PAOK Solún (remízy 1:1 vonku a 0:0 doma) a rovnako ako v kvalifikácii s Lincolnom Red Imps (výhry 2:0 doma a 4:1 vonku) skončil na treťom mieste tabuľky, čo na postup do jarnej vyraďovacej fázy nestačilo. V lige vybojoval klub už štvrtý titul v rade, čo Slovan dokázal ako vôbec prvý v histórii slovenského futbalu. V rovnakej sezóne vyhral ligu aj hokejový Slovan Bratislava, čo sa stalo prvýkrát v spoločnej histórii, aby v jednom ročníku vybojoval titul futbalový aj hokejový Slovan. Futbalovému Slovanu sa však nepodarilo tretí raz po sebe získať double a to kvôli prehre v domácom finále Slovenského pohára v derby so Spartakom Trnava 1:2 po predĺžení. ==== Sezóna 2022/2023 ==== Začiatok letnej prípravy na novú sezónu bol turbulentný. 8. júna 2022 klub zverejnil, že tréner Vladimír Weiss st. končí. Dôvodom mala byť jeho nespokojnosť s hráčskym kádrom, pričom klub nemal dostatok prostriedkov na jeho okamžité prebudovávanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Weiss st. končí na lavičke ŠK Slovan Bratislava|url=https://www.skslovan.com/9733|vydavateľ=www.skslovan.com|dátum prístupu=2023-09-03|jazyk=sk}}</ref> Avšak už o dva dni klub oznámil, že s trénerom Weissom sa nakoniec dohodli na pokračovaní spolupráce.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chceme spoločne pokračovať: Slovan aj do novej sezóny s Vladimírom Weissom st.!|url=https://www.skslovan.com/9736|vydavateľ=www.skslovan.com|dátum prístupu=2023-09-03|jazyk=sk}}</ref> Rozpačitý úvod sezóny sa premietol hneď do prvého predkola kvalifikácie Ligy majstrov. V ňom nastúpil Slovan proti gruzínskemu majstrovi Dinamo Batumi, proti ktorému bol pasovaný do úlohy pomerne jasného favorita. Úvodný domáci zápas skončil iba 0:0, pričom hostia hrali celý druhý polčas v oslabení, no Slovan si nevypracoval takmer žiadnu vážnejšiu príležitosť. Odvetný zápas v Gruzínsku mal podobný charakter. Zápas sa po 90 minútach skončil opäť bez gólov, a tak nasledovalo predĺženie. V ňom sa Batumi ujalo vedenia v 104. minúte, čo by znamenalo ich postup. Slovan zachránil vyrovnávajúci gól Barseghyana v 115. minúte. Keď už všetko nasvedčovalo tomu, že zápas rozhodnú až pokutové kopy, Vladimír Weiss ml. v 123. minúte všetkých šokoval gólom priamo od rohovej zástavky a Slovan postúpil po výhre 2:1 po predĺžení. V 2. predkole čakal na Slovan mimoriadne prestížny dvojzápas proti rivalovi Ferencváros Budapešť. Prvý zápas sa hral v Budapešti a belasí ho zvládli famózne. Aj keď od 70. minúty prehrávali, dvoma gólmi v závere zápas otočili a prekvapujúco zvíťazili. Domácu odvetu však nezvládli. V 70. minúte Slovan znižoval na 1:2 – stav, za ktorého by sa išlo do predĺženia. Avšak tentoraz udrel dvoma gólmi v samom závere Ferencváros, vďaka čomu postúpil. Slovan bol následne preradený do 3. predkola Európskej ligy, kde sa po roku znova stretol s Olympiakosom Pireus. Po dvoch remízach Slovan nešťastne vypadol až po penaltovom rozstrele. Európska cesta tak pokračovala v Európskej konferenčnej lige, kde Slovan v play-off narazil na majstra Bosny a Hercegoviny Zrinjski Mostar. Prvý zápas v Bosne Slovanisti prehrali 0:1 po slabučkom výkone. V domácej odvete po 90 minútach Slovan viedol 1:0 a tak sa išlo do predĺženia. V tom sa hosťom podarilo vyrovnať a tesne pred koncom navyše dostal Kankava červenú kartu. Keď už všetko nasvedčovalo tomu, že Slovan vypadne, v 121. minúte ho zachránil nádhernými nožničkami útočník Ramírez. Slovan zvládol aj následný jedenástkový rozstrel a druhý rok po sebe postúpil do základnej skupiny Európskej konferenčnej ligy. Slovan bol vyžrebovaný do skupiny s Bazilejom zo Švajčiarska, Žalgirisom Vilnius z Litvy a Pyunikom Jerevan z Arménska. Slovan úvodné dva zápasy vôbec nezvládol, keď doma iba remizoval so Žalgirisom a vonku v Jerevane prehral 0:2 po mizernom výkone. Po týchto výsledkoch sa začalo verejne hovoriť o napätej situácii v klube a špekulovalo sa aj o konci trénera Weissa. Napokon však Slovan opustila skupina okolo generálneho riaditeľa Ivana Kmotríka ml. Ten sa však potom v marci 2023 opätovne vrátil na svoju pozíciu. Malé zemetrasenie v štruktúrach pomohlo celkovej atmosfére v klube z čoho Slovan ťažil aj výsledkovo. Zo zvyšných štyroch zápasoch v skupine Slovan zvíťazil v troch, pričom príjemne prekvapila najmä výhra 2:0 v Bazileji, a v jednom remizoval, čo ho napokon vynieslo na 1. miesto v skupine a zaručilo mu účasť v osemfinále tejto súťaže. Slovan si tak zahral v jarnej časti nejakej z európskych súťaží vôbec prvýkrát od slávneho roku 1969, kedy zvíťazil v Pohári víťazov pohárov. Zároveň sa stal prvým slovenským tímom od roku 2006, ktorému sa to podarilo – vtedy si po vypadnutí z Ligy majstrov zahrala šestnásťfinále Pohára UEFA Artmedia Petržalka, ktorú takisto trénoval Vladimír Weiss. Zhodou okolností narazil Slovan v osemfinále na súpera zo skupiny – FC Bazilej. V prvom zápase vonku belasí uhrali sľubnú remízu 2:2. Domáca odveta začala výborne, keď Slovan už v 17. minúte viedol 2:0. Hosťom sa podarilo na začiatku druhého polčasu znížiť, no to bolo na dlhý čas z ich strany všetko. Až v 93. minúte po veľkej hrúbke brankára Chovana, ktorému vypadla ľahká strela, vyrovnali a zápas išiel do predĺženia. Bazilej nakoniec postúpil na penalty. V lige Slovan dokráčal k už piatemu titulu po sebe. Zatiaľ čo v uplynulých sezónach sa belasí stali majstrami vždy bez väčších problémov, tentoraz museli bojovať až do záverečných kôl súťaže. Aj dôsledkom sústredenia sa na európske zápasy prišla v lige séria bodových strát, čo napríklad znamenalo, že na konci základnej časti (po 22. kole) bol na prvom mieste o jeden bod DAC Dunajská Streda. V predošlých štyroch sezónach pritom zakaždým Slovan vyhral základnú časť s pohodlným náskokom a následná majstrovská skupina zvykla byť do veľkej miery už iba formalitou. Sedem kôl pred koncom narástla strata Slovanu dokonca už na šesť bodov. V nasledujúcom kole Slovan zvládol otočiť mimoriadne dôležitý domáci zápas proti DAC. Vďaka tomu stiahol náskok na tri body a uchoval si nádej na titul. Slovan zvíťazil aj v ďalších troch zápasoch a vďaka zaváhaniam DAC sa tri kolá pred koncom dostal na prvé miesto s dvojbodovým náskokom. Nasledoval kľúčový zápas v Dunajskej Strede. Slovanu na udržanie líderskej pozície stačila aj remíza. V mimoriadne vypätom zápase napokon Slovan vyhral 3:2, keď v nadstavenom čase rozhodol z pokutového kopu striedajúci Vladimír Weiss ml., ktorý bol následne po ikonickej oslave gólu vylúčený. Slovan tak dve kolá pred koncom súťaže zvýšil náskok na čele tabuľky na päť bodov a fakticky rozhodol o titule, ktorého zisk aj potvrdil v ďalšom – predposlednom – kole v Banskej Bystrici. Posledné kolo sa už nieslo v duchu majstrovských osláv a belasí si tak doma mohli dovoliť aj prehru 0:1 proti Podbrezovej pred návštevou sezóny 15 606 divákov. V Slovenskom pohári sa opakoval scenár z predchádzajúcej sezóny. Slovan znova dokráčal až do finále, kde však opäť po predĺžení podľahol úhlavnému rivalovi z Trnavy. Finále sa tentoraz hralo práve v Trnave a Slovan tak nevyužil možnosť dokonalej odplaty za domácu prehru vo finále z predošlej sezóny. ==== Sezóna 2023/2024 ==== Piatu sezónu v rade štartoval Slovan ako slovenský zástupca v Lige majstrov. V [[Liga majstrov UEFA 2023/2024#1. predkolo|prvom predkole]] vyradil luxemburského majstra [[FC Swift Hesperange|Swift Hesperange]] (remíza 1:1 doma a výhra 2:0 vonku). V [[Liga majstrov UEFA 2023/2024#2. predkolo|druhom predkole]] sa po roku opäť stretol s bosnianskym [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]]. Aj tentoraz boli úspešnejší belasí (výhra 1:0 vonku a remíza 2:2 doma). Vďaka postupne zvyšujúcemu sa koeficientu bol Slovan túto sezónu nasadený aj v [[Liga majstrov UEFA 2023/2024#3. predkolo|3. predkole]] Ligy majstrov. V ňom však nestačil na izraelského majstra [[Makabi Chejfa|Maccabi Haifa]] (prehry 1:2 doma a 1:3 vonku). Slovan pokračoval v [[Európska liga UEFA 2023/2024#4. predkolo|play-off]] Európskej ligy, kde bol vyžrebovaný proti cyperskému majstrovi [[Aris Limassol FC|Aris Limassol]]. Belasí zvládli úvodný zápas, keď doma vyhrali 2:1, no v odvete prišiel totálny kolaps a Slovan vypadol po vysokej prehre 2:6. Slovan bol automaticky preradený do Európskej konferenčnej ligy a tretí rok po sebe si zahral [[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#Skupina A|základnú skupinu]] tejto súťaže. Tam Slovan narazil na favoritov z Francúzska [[Lille OSC|Lille]] (prehra 1:2 vonku a remíza 1:1 doma), slovinského majstra [[NK Olimpija Ľubľana|Olimpija Ľubľana]] (výhra 1:0 vonku a prehra 1:2 doma) a spred troch sezón dobre známy [[KÍ Klaksvík]] z Faerských ostrovov, ktorým belasí vrátili kontroverzné vyradenie aj s úrokmi po dvoch výhrach 2:1. Slovan obsadil v skupine druhú priečku za Lille a postúpil do [[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#Predkolo play-off|predkola play-off]], čo mu zaručilo, že si druhú sezónu po sebe zahral v Európe aj v jarnej časti sezóny. V play-off bol Slovanu vyžrebovaný rakúsky [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]. Domácu ligovú súťaž nezačal Slovan optimálne. Dôsledkom troch bodových strát v úvode sezóny sa belasí dlhšie pohybovali iba v prostriedku tabuľky. V klube aj medzi fanúšikmi bolo cítiť napätie po spomínanom debakli na Cypre proti Arisu Limassol. Všetko kulminovalo onedlho nato, keď Slovan prehral v lige v Dunajskej Strede, pričom fanúšikovia belasých na znak protestu opustili ešte počas zápasu svoj sektor. Po tomto zápase sa však veci zlomili k lepšiemu a Slovan naštartoval skvelú sériu 10 ligových výhier v rade, ktorú zastavila až nešťastná remíza s Ružomberkom. Následne na to Slovan vyhral aj zostávajúce dva jesenné ligové zápasy a pred druhou Žilinou zimoval so 7-bodovým náskokom. Zimná prestávka však neprebehla v optimálnej atmosfére, za čo mohol najmä kontroverzný prípravný zápas proti ruskému Dinamo Moskva. Kontroverzný bol aj Gerson Rodrigues, hlavná zimná posila, ktorý bol známy svojim problémovým správaním. V tom pokračoval aj v Slovane a v klube nevydržal ani do konca sezóny. V tejto nie ideálnej atmosfére Slovan vôbec nezvládol predkolo play-off (šestnásťfinále) proti Sturmu Graz. Úvodný zápas v Rakúsku Slovan prehral vysoko 1:4 a v domácej odvete podľahol Sturmu 0:1. Ligu však Slovan dohral bez väčších problémov a s prehľadom si zabezpečil už šiesty majstrovský titul v rade. Vôbec prvýkrát z tejto série šiestich titulov ho spečatil na domácej pôde, keď mu 13. apríla 2024 stačil proti DAC aj bod po bezgólovej remíze. Slovan sa tak tešil z ďalšieho titulu už 5 kôl pred koncom súťaže. V Slovenskom pohári ale Slovan opäť (tretiu sezónu po sebe) nebol úspešný. Tentoraz vypadol už vo štvrťfinále, keď doma prekvapujúco prehral s Podbrezovou 1:3. == Vedenie a majitelia klubu == Do roku 1989 fungoval Športový klub Slovan v organizácii športových zväzov.<!-- v roku 1927 ešte ako amateri získali titul masjter ČSR, v roku 1932 už boli proesionáli --> Jeho financovanie podporoval určitou mierou štát. Po [[Nežná revolúcia|zmene režimu]] bol 1. októbra 1990 zaregistrovaný ''Športový klub Slovan Bratislava - futbal'' ako združenie. 22. januára 2002 predseda správnej rady občianskeho združenia [[Miroslav Králik]] oznámil rozhodnutie správnej rady o transformácii na akciovú spoločnosť ''ŠK Slovan Bratislava -- futbal, a. s.'' Návrh transformácie združenia na akciovú spoločnosť 164 prítomných delegátov jednohlasne prijalo a zároveň zvolili novú päťčlennú správnu rad: [[Roman Dubeň]], [[Viliam Fischer]], Miroslav Králik, [[Anton Ondruš]], [[Jozef Vengloš]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=HNonline.sk - Slovan smeruje k akciovej spoločnosti|url=https://hnonline.sk/sport/33683-slovan-smeruje-k-akciovej-spolocnosti|vydavateľ=hnonline.sk|dátum vydania=2002-01-23|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk-sk}}</ref> 24. januára 2005 predseda predstavenstva vtedajšej akciovej spoločnosti Slovana [[Eugen Cirák]] oznámil predaj klubu do súkromného vlastníctva. Bratislavský mestský poslanec [[Jozef Augustín]], ktorý sa výrazne aktivizoval vo veci predaja Slovana (v opozícii proti vtedajšiemu vedeniu). K podpisu zmluvy malo prísť už vo februári 2004, avšak nádejný nemecký kupec [[Daniel Jammer]] nakoniec "odskočil".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Futbalový Slovan včera predali|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/futbalovy-slovan-vcera-predali/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk}}</ref> Slovan nakoniec získala [[Slavia Capital]], ktorej najvýznamnejším predstaviteľom je bývalý dvojnásobný [[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|minister hospodárstva]] [[Ľudovít Černák]].<ref name=":0" /> Černák už v deň kúpy 24. januára 2005 začal riešiť aj dlhy občianskeho združenia Slovana, ktoré boli vyššie ako v akciovke, avšak prejavil najmä prioritný záujem o budúcnosti štadióna na Tehelnom poli. Povedal: „Myslím si, že by sa ňom malo podieľať 4–5 spoločností. Aj v zahraničí je bežnou praxou, že štadión vlastní developerská spoločnosť spolu s mestom.“ Nevylučuje, že jedným z vlastníkov by mohol byť aj futbalový zväz, ktorý včera navštívil. „Pre mňa je dôležité, aby bolo zmluvne podchytené, že Slovan bude mať svoj domov. A nevidím problém v tom, prečo by nemohol štadión slúžiť aj ako národný.“<ref name=":0" /> Ako sa ukázalo neskôr, dlhy Slovana boli v roku 2005 štvrť miliardy korún.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľ. Černák: Biznis hojí rany z politiky|url=https://www.trend.sk/biznis/l-cernak-biznis-hoji-rany-politiky|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2008-09-22|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk}}</ref> V lete 2008 Ľ. Černák predal deväťdesiat percent akcii futbalového Slovana [[Skupina J&T|Skupine J&T.]]<!-- 10% si ponechal zdroj TREND Ľ. Černák: Biznis hojí rany z politiky --> [[Skupina J&T|J&T]] neskôr prepustili 51% akcií spoločnosti [[Grafobal]], ktorú vlastní [[Ivan Kmotrík]], bývalý vlastník [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výpis z obchodného registra SR|url=https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34918&SID=2&P=1|vydavateľ=www.orsr.sk|dátum prístupu=2022-09-30}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ŠK Slovan Bratislava futbal a.s. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky|url=https://www.finstat.sk/35834579|vydavateľ=www.finstat.sk|dátum prístupu=2022-09-30|priezvisko=}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kmotrík je už dlho znechutený. Kúpi Slovan jeden z najbohatších Slovákov?|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-sk-slovan-bratislava-predaj-kmotrik-hruby-chrenek-prognoza/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk}}</ref> Pozemok aj štadión v štvrti [[Tehelné pole (štvrť)|Tehelné pole]] predal najskôr Černák spoločnosti [[Tesako]] za jednu korunu. Zdôvodňoval to tým, že Tesako pomôže s výstavbou nového štadióna. Firma, ktorej vlastníkom bola cyperská spoločnosť, však pozemok vymenila s mestom, vďaka čomu sa dostala k pôde na vedľajších [[Pasienky (štadión)|Pasienkoch]], kde trénoval klub [[Inter Bratislava|Interu]].<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako sa z Ivana Kmotríka stal futbalový developer|url=https://www.trend.sk/trend-archiv/ako-ivana-kmotrika-stal-futbalovy-developer|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2013-07-19|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk}}</ref><ref name=":2" /> Nakoniec teda Kmotrík ovládol väčšinu majetku troch bratislavských klubov a zrealizoval v súčinnosti s [[Skupina J&T|J&T]] na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelnom poli]] výstavbu [[Národný futbalový štadión|národného futbalového štadióna]], o ktorej sníval už Černák.<ref name=":2" /> Médiá v čase, keď k zámenám došlo, špekulovali, kto stojí za akciovkou Tesako a zistili, že sídlila na rovnakej adrese ako finančná skupina J&T a v predstavenstve Tesaka je aj [[Pavel Komorník]] z Grafobalu.<ref name=":4" /> Po slabých výkonoch v septembri 2022 ale najmä po prehre 0:2 na pôde arménskeho [[Pjunika Jerevan]] skončil v pozícii viceprezidenta a generálneho riaditeľa belasých Ivan Kmotrík mladší.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto bude nový viceprezident Slovana? Majiteľ klubu Kmotrík reagoval na koniec svojho syna|url=https://hnonline.sk/sport/96042651-kto-bude-novy-viceprezident-slovana-majitel-klubu-kmotrik-reagoval-na-koniec-svojho-syna|vydavateľ=hnonline.sk|dátum vydania=2022-09-22|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk-sk}}</ref><blockquote>''"Rozhodol som sa zrušiť všetky doterajšie funkcie vo vedení klubu. Aby v klube nenastalo bezvládie a zachoval sa chod klubu, vymenovali sme nateraz za športového riaditeľa Róberta Tomascheka a riaditeľa pre medzinárodné vzťahy Roba Vitteka. V nasledujúcich dňoch oznámime mená ďalších ľudí, ktorí pribudnú do vedenia klubu,"'' citoval portál majiteľa klubu, Ivana Kmotríka staršieho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovan oznámil meno nového športového riaditeľa, do klubu sa vracia aj Róbert Vittek|url=https://sportky.zoznam.sk/c/308783/|vydavateľ=Športky.sk|dátum vydania=2022-09-29|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk}}</ref> </blockquote>Už od minulého roka sa špekuluje o tom, že Kmotrík st. chce futbalový Slovan predať.<ref name=":3" /> Za rok 2021 mal Slovan tržby viac ako pätnásť miliónov eur, ale tiež vykázal stratu 1,2 milióna eur. Rok predtým bola strata klubu až 3,2 milióna eur. Slovan vykazuje záporné čísla trvale od roku 2017.<ref name=":1" /> ''„Na predaj je vždy a všetko, závisí iba od podmienok, ktoré dá potencionálny záujemca na stôl,“'' povedal Kmotrík starší ešte v júni 2022. K Slovanu patrí aj štadión, ktorý tvorí najväčšiu klubovú hodnotu. Kmotríka vyšla stavba na viac ako sto miliónov eur, vláda prispela 27 miliónmi.<ref name=":3" /> V marci 2023 sa opätovne vrátil Ivan Kmotrík mladší na pozíciu generálneho riaditeľa klubu s cieľom dať tímu nový impulz a od leta začať s prestavbou kádra. Róbert Tomaschek sa presunul na pozíciu vedúceho mužstva, Róbert Vittek bude v klube pracovať na skautingovom oddelení. == Názvy klubu == * 1919 – I. ČSŠK Bratislava * 1939 – ŠK Bratislava * 1948 – Sokol NV Bratislava * 1953 – ÚNV Slovan Bratislava * 1961 – TJ Slovan CHZJD Bratislava * 1990 – ŠK Slovan Bratislava == Rivalita == Najväčším rivalom Slovana domácej futbalovej scéne je Spartak Trnava. Tradičné derby je najzásadnejším a zároveň najsledovanejším zápasom v slovenskom futbale. Predstavuje nielen rivalitu dvoch futbalových klubov, ale aj susedných miest zo západného Slovenska – Bratislavy a Trnavy. Jeho história siaha až do roku 1926, kedy sa v Trnave konal prvý vzájomný zápas s víťazstvom domácich v pomere 3:1. Prvý veľký spor sa odohral v roku 1932, keď najlepší trnavský útočník [[František Masarovič]] napriek nesúhlasu klubu prestúpil do I. ČSŠK Bratislava. Zakročiť napokon musel až riadiaci orgán Západoslovenskej futbalovej župy. Od tohto momentu platilo, že každý prestup hráča Trnavy do Slovana (v ďalších rokoch Anton Malatinský, [[Michal Benedikovič]] či [[Jozef Adamec]]), alebo opačným smerom, znamenal nespokojnosť a vzdor fanúšikov. To sa porušilo koncom 80-tych rokov a odvtedy presuny hráčov medzi oboma klubmi nie sú až také emotívne (napr. Vladimír Eckhardt, Marek Ujlaky, Dušan Tittel, Myenty Abena, Lucas Lovat atď.). Ďalším zásadným momentom v rivalite týchto dvoch mužstiev bolo prelomenie bariéry na tribúne v roku 1968, kedy rivalita kulminovala. Niekoľko fanúšikov bolo zranených a zápas mal dohru za zeleným stolom. Vzájomné zápasy sú často označované ako rizikové a sprevádzané početným policajným dozorom. Neslávne pamätným sa stal zápas 11. kola futbalovej Fortuna ligy 17. októbra 2021 medzi dovtedy prvým Slovanom a druhou Trnavou, ktorý hlavný rozhodca najskôr prerušil a potom po takmer štvrť hodine predčasne ukončil pre ohrozovanie divákov v sektore hostí domácimi priaznivcami a následnému vniknutiu množstva fanúšikov z obidvoch táborov na hraciu plochu, kde došlo ku násilnostiam a vzájomným bitkám, pričom niekoľko fanúšikov bolo zranených a museli byť ošetrovaní. Výsledkom nezvládnutej usporiadateľskej služby zo strany domáceho Spartaka a násilností disciplinárna komisia SFZ udelila Spartaku pokutu 35 000 €, uzavretie štadióna pre divákov na 3 domáce zápasy (okrem detí do 15 rokov) a Slovanu pokutu 20 000 € a zákaz vycestovať fanúšikom Slovana na 4 najbližšie zápasy na štadióny súperov v lige. Obidva kluby dostali zákaz vycestovania fanúšikov na súperov štadión do konca súťažného ročníka. Prezídium Únie ligových klubov odsúhlasilo podľa súťažného poriadku kontumáciu 3:0 v prospech Slovana. Násilnosti na štadióne vyústili až do zvolania Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, kde sa preberali možnosti zvýšenia bezpečnosti na športových podujatiach. Ku zápasu sa vyjadrovali viacerí poprední športovci, politici, prezident Policajného zboru a mal dopad aj na legislatívne zmeny, ktoré mali zabrániť podobným situáciám na športových štadiónoch. Legislatívne zmeny v bezpečnosti na štadiónoch boli nevyhnutné aj z dôvodu, že zápas mal medzinárodný rozmer, keď si na zápase vybíjali energiu okrem zainteresovaných fanúšikov obidvoch klubov aj fanúšikovia Baníka Ostrava (Česko) a GKS Katowice (Poľsko) na strane Spartaka Trnava a Ruchu Chorzów a Wisły Krakov (obe Poľsko) a Austrie Viedeň (Rakúsko) na strane Slovana Bratislava. Množstvo článkov vo všetkých tlačených aj elektronických médiách v najbližších týždňoch po zápase dokumentovalo dramatický priebeh zápasu. Tu sú len niektoré názvy z nich: "Dráma na štadióne v Trnave ako z filmu Hooligans: Zápas slovenského derby skončil predčasne" (Startitup), "Škandál nevídaných rozmerov: Chuligáni sa v derby bili na trávniku a krv tiekla potokom!" (Šport24.sk), "Počas zápasu v Trnave vyčíňala na ihrisku zberba zo 4 krajín: Kto každý tu zlyhal? Počuť len výhovorky!" (Nový čas), "Rozbité hlavy, veľké tržné rany: Polícia nebrala žiadny ohľad, schytali to aj ženy a deti" (Šport24.sk) atď. Počas svojho pôsobenia v najvyššej súťaži mal Slovan postupne štyroch mestských rivalov. Prvým bol armádny klub OAP Bratislava, s ktorým sa Slovan stretával v ligových zápasoch počas existencie Slovenského štátu. Súperenie ale nemalo dlhé trvanie. OAP bol v roku 1944 z politických dôvodov zrušený. Len o málo dlhšie trvala rivalita s ČH Bratislava. Tá sa v roku 1962 zlúčila so Slovnaftom a vznikol [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]. Hoci klub nemal širokú základňu fanúšikov, bratislavské derby vždy lákalo. V sezóne 1974/75 sa o titule rozhodovalo vo vzájomnom zápase medzi Interom a Slovanom na vypredaných Pasienkoch. Rivalita pokračovala aj v samostatnej slovenskej lige. Ďalší priamy súboj o titul medzi týmito klubmi sa odohral v sezónach 1998/99 a 1999/00. Vzájomné zápasy dostali pomenovanie ''„derby susedov z Bajkalskej ulice“''. Aktuálne sa nestretávajú, nakoľko Inter pôsobí v [[3. liga|3. lige]]. Posledným mestským rivalom Slovana bola Artmedia Petržalka. Klub z pravého brehu [[Dunaj|Dunaja]] sa stal stabilným účastníkom najvyššej súťaže po rozdelení Československa. Zápasy so Slovanom často prilákali na štadión za Starým mostom návštevu blížiacu sa 10-tisícom divákom. Klub momentálne pôsobí pod názvom FC Petržalka v [[2. slovenská futbalová liga|2. lige]]. Za ďalšieho významného rivala Slovana možno považovať [[FC VSS Košice|VSS Košice]] (dnes už [[FC Košice]]). Zápasy s tímom z metropoly opačného konca Slovenska sú vnímané ako súboj „''východu proti západu“.'' V minulosti, počas účasti Slovana v 1. čs. lige bol na českej strane hlavným rivalom Sparta Praha. Rivalita vrcholila najmä v posledných rokoch spoločnej futbalovej ligy, kedy mali oba kluby najpočetnejšie a aj najradikálnejšie futbalové tábory. Napriek tomu nikdy medzi oboma tábormi neprišlo k nejakému významnejšiemu fyzickému konfliktu, presahujúceho bežné strety znepriatelených fanúšikovských táborov v česko-slovenskej federálnej lige. Konflikty sa obmedzovali len na verbálne útoky a hádzanie rôznych predmetov na hraciu plochu príp. do sektorov súperových fanúšikov. Bežné boli menšie bitky jednotlivcov, čo však bol v tom čase bežný sprievodný jav na štadiónoch v lige. Od 90-tych rokov 20. storočia je hlavným nepriateľom na medzinárodnej scéne Ferencvároš Budapešť. Tento klub má dlhodobo extrémne radikálne a militantné fanúšikovské jadro, pravdepodobne najhoršie zo všetkých stredoeurópskych futbalových klubov. Vyčíňanie jeho fanúšikov je každoročne známe aj na medzištátnych zápasoch, nielen na klubových. Nenávisť medzi klubmi spôsobili ešte v r. 1992 radikálni fanúšikovia Ferencvárošu, keď prišli do Bratislavy na vzájomný zápas medzi Slovanom a Budapešťou v 1. kole Ligy majstrov. Na štadión Slovana si so sebou zobrali celý arzenál nebezpečných zbraní, priamo na štadióne hádzali nebezpečné predmety a ohrozovali ostatných divákov. Vykrikovanie ponižujúcich protislovenských a protislovanistických sloganov v uliciach Bratislavy ako aj na štadióne bolo to najslabšie čo použili. Počas zápasu tak vyhrotili situáciu, že museli proti nim zakročiť bezpečnostné zložky na štadióne a tým ochránili zvyšných slušných divákov. Keďže "világos" dostali aj niektorí pravdepodobne nevinní priaznivci Ferencvárošu, maďarské médiá ako aj radikálni priaznivci maďarského klubu len veľmi ťažko znášali tento postup polície, a všetko obrátili na nacionálne vášne a politiku a cítili ukrivdenosť maďarského národa. Frustrácia Maďarov bola umocnená debaklom, ktorý utŕžili hráči Ferencvárošu na Tehelnom poli (4:1 pre Slovan), kde 2 góly strelil aj legendárny Peter Dubovský. UEFA za nenahlásenie zápasu ako rizikového ako aj za vyčíňanie fanúšikov potrestala obidva kluby, vyššiu pokutu dostal maďarský klub, čo opäť rozdúchalo vášne za Dunajom. Maďari sa navyše chystali na veľkú vendetu v odvetnom zápase v Budapešti. V čase medzi obidvomi zápasmi išli z Maďarska veľmi nepríjemné správy, ktoré prakticky vylučovali prítomnosť kohokoľvek hovoriaceho po slovensky v Budapešti (ak nechcel skončiť minimálne v nemocnici). Priamo pred zápasom komando "Fradi" kontrolovalo vlaky idúce do Budapešti, pričom každému priaznivcovi zo Slovenska hrozilo vysoké nebezpečenstvo ohrozenia života pri strete s týmito radikálnymi fanúšikmi. Nakoniec do sektora hostí v Budapešti prišiel len jeden fanúšik, 15-ročný Daniel Antošík, ktorý počas celého zápasu sedel v sektore hostí s rozvinutou slovanistickou vlajkou proti celému vypredanému protislovanisticky zameranému štadiónu. Tento jeho počin zaznamenali takmer všetky médiá, hráči a veľmi kladne a obdivne sa o ňom vyjadrovali aj fanúšikovia konkurenčných futbalových klubov v našej lige. Dočkal sa aj ocenenia po zápase, tréner Slovana Dušan Galis si išiel po zápase s ním podať ruku, Ondrej Krištofík mu daroval dres, hráči ho na ceste späť zobrali lietadlom do Bratislavy a dostal aj permanentku na celý rok na zápasy Slovana<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z Argentíny sa vracia belasá legenda|url=https://sport.aktuality.sk/c/JqNI6xT/z-argentiny-sa-vracia-belasa-legenda/|vydavateľ=Ringier Slovakia Media|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk|meno=Igor|priezvisko=Gressner}}</ref>. V čase 30. výročia tohto pamätného zápasu v r. 2022 skrížil cesty obidvom mužstvám žreb UEFA. Slovan a Ferencvároš sa opäť stretli, tentokrát 2. predkole Ligy majstrov. Všetky média, najmä však maďarské, sa venovali viac fanúšikom a odplate za rok 1992 ako futbalu a hráčom a zbytočne vyhrocovali situáciu. Pred prvým zápasom v Budapešti bola situácia opäť veľmi napätá a tvrdé jadro Ferencvárosu opäť "kontrolovalo" vlaky, s úmyslom zneškodniť akéhokoľvek fanúšika zo Slovenska. Avšak maďarská polícia spolu so slovenskou a futbalovým klubom ŠK Slovan vynikajúco zvládli celý presun 500-700 priaznivcov Slovana do Budapešti a späť, a ku žiadnym výtržnostiam neprišlo. Avšak na štadióne bola veľmi nepriateľská nielen protislovanistická, ale opäť aj protislovenská nálada, ktorú dokumentovali transparenty, tričká, či nacionalistické verbálne prejavy domácich fanúšikov. Ich frustrácia sa ešte prehĺbila po prehratom zápase (1:2), ktorú si vybíjali domáci priaznivci najmä na sociálnych sieťach, kde si svoje xenofóbne a militantné názory vybíjali aj na vlastných hráčoch. Jediným vážnejším incidentom bolo, že počas presunu z tréningu v Budapešti, jeden maďarský priaznivec hodil do okna autobusu Slovana kameň, čím ho poškodil. Veľmi pozitívnym a pekným gestom tohto zápasu bolo, že vyše 40 priaznivcov Slovana sa zložilo na spiatočnú letenku hrdinu spred 30 rokov - Daniela Antošíka, žijúceho medzičasom v Argentíne a tesne pred zápasom ako spomienku na r. 1992 všetci opustili sektor hostí okrem Daniela, ktorý ostal v sektore už na novom, vypredanom štadióne Ferencvárosu, sám, tak ako pred 30 rokmi, čo si všimli aj televízne štáby a až potom pred prvým výkopom prišli aj ostatní fanúšikovia Slovana povzbudzovať do svojho sektora. Po príchode na Slovensko sa Daniel Antošík tešil veľkému záujmu nielen médií, ale opäť aj obdivu iných fanúšikov (napr. niektorých priaznivcov Trnavy). Kým pred zápasom v Budapešti sa už týždeň pre výkopom riešili len bezpečnostné aspekty podujatia a média stále, až prehnane, oživovali spomienky spred 30 rokov, pred zápasom v Bratislave sa riešilo ako vypredať štadión domácimi priaznivcami a atmosféra ani zďaleka nebola taká vyhrotená... == Športové úspechy == ===Domáca scéna=== * '''Česko-Slovensko ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Amatérsky víťaz (2x): 1926-27, 1929-30'' * '''Česko-Slovensko ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (8x): 1948-49, 1949-50, 1950-51, 1954-55, 1969-70, 1973-74, 1974-75, 1991-92'' ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (10x): 1951-52, 1955-56, 1959-60, 1963-64, 1966-67, 1967-68, 1968-69, 1971-72, 1975-76, 1990-91 ** [[Image:Bronze medal icon.svg|15px]] ''Tretie miesto (3x): 1947-48, 1960-61, 1992-93 * '''Slovensko ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (24x): 1925-26, 1926-27, 1929-30, 1931-32, 1939-40, 1940-41, 1941-42, 1943-44, 1993-94, 1994-95, 1995-96, 1998-99, 2008-09, 2010-11, 2012-13, 2013-14, 2018-19, 2019-20, 2020-21, 2021-22, 2022-23, 2023-24, 2024-25, 2025-26'' ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (5x): 2000-01, 2009-10, 2015-16, 2016-17, 2017-18 ** [[Image:Bronze medal icon.svg|15px]] ''Tretie miesto (6x): 1996-97, 1999-00, 2002-03, 2006-07, 20111-12, 2014-15 * '''Česko-slovenský pohár ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (5x): 1961-62, 1962-63, 1967-68, 1973-74, 1981-82'' ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (6x): 1964-65, 1969-70, 1971-72, 1975-76, 1982-83, 1988-89 * '''Slovenský pohár ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (17x): 1969-70, 1971-72, 1973-74, 1975-76, 1981-82, 1982-83, 1988-89, 1993-94, 1996-97, 1998-99, 2009-10, 2010-11, 2012-13, 2016-17, 2017-18, 2019-20, 2020-21'' ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (7x): 1970-71, 1977-78, 2002-03, 2013-14, 2015-16, 2021-22, 2022-23 * '''Slovenský Superpohár / Matičný Pribinov pohár ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (4x): 1993-94, 1995-96, 2008-09, 2013-14'' ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (3x): 1994-95, 2006-07, 2009-10 * '''Prvá Slovenská národná futbalová liga''' ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (1x): 1987-88'' ===Európska scéna=== * '''UEFA Pohár víťazov pohárov ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (1x): 1968-69'' ** Štvrťfinalista (2x): 1962-63, 1963-64 * '''UEFA Pohár Intertoto ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz v skupine (9x): 1967-68, 1969-70, 1971-72, 1972-73, 1973-74, 1976-77, 1989-90, 1991-92, 1993-94'' * '''Mitropa pohár ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (1x): 1963-64 * '''UEFA Liga majstrov''' ** ''Skupinová fáza / ligova fáza (1x): 2024-25 * '''UEFA Európska liga''' ** ''Skupinová fáza / ligova fáza (3x): 2011-12, 2014-15, 2019-20 * ''' UEFA Európska konferenčná liga''' ** ''Osemfinalista (1x): 2022-23 ** ''Vyraďovacie kolo play-off (1x): 2023-24'' ** ''Skupinová fáza / ligova fáza (2x): 2021-22, 2025-26 == Umiestnenie v domácich ligových súťažiach == <small>'''Vysvetlivky:''' Z – počet zápasov, V – výhry, R – remízy, P – prehry</small> {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" | colspan="10" |{{minivlajka|Česko-Slovensko}}Česko-Slovensko 1935 – 1938 |- !Sezóna !Úroveň !Z !V !R !P !Skóre !+/− !Body !Umiestnenie |- |1935/36 |1 |26 |10 |5 |11 |50:61 | −11 |'''25''' |7. |- |1936/37 |1 |22 |11 |5 |6 |44:36 | +8 |'''27''' |4. |- |1937/38 |1 |22 |10 |1 |11 |46:53 | −11 |'''21''' |5. |- | colspan="10" |{{Minivlajka|Slovensko}}Slovensko 1938 – 1944 |- !Sezóna !Úroveň !Z !V !R !P !Skóre !+/− !Body !Umiestnenie |- |1938/39 |1 |8 |7 |1 |0 |30:11 | +19 |'''15''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1939/40 |1 |22 |18 |1 |3 |100:22 | +78 |'''37''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1940/41 |1 |22 |14 |4 |4 |90:33 | +57 |'''32''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1941/42 |1 |22 |13 |5 |4 |82:35 | +47 |'''31''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1942/43 |1 |22 |14 |2 |6 |72:33 | +39 |'''30''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1943/44 |1 |22 |18 |2 |2 |121:34 | +87 |'''38''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- | colspan="10" |{{minivlajka|Česko-Slovensko}}Česko-Slovensko 1945 – 1993 |- !Sezóna !Úroveň !Z !V !R !P !Skóre !+/− !Body !Umiestnenie |- |1945/46 |1 |18 |9 |3 |6 |54:41 | +13 |'''21''' |'''3.''' (sk. A) |- |1946/47 |1 |26 |13 |2 |11 |78:48 | +30 |'''28''' |6. |- |1947/48 |1 |20 |10 |4 |6 |57:31 | +26 |'''24''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |1949 |1 |26 |18 |5 |3 |93:33 | +60 |'''41''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1950 |1 |26 |16 |3 |7 |62:35 | +27 |'''35''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1951 |1 |26 |14 |5 |7 |58:36 | +22 |'''33''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1952 |1 |26 |18 |4 |4 |59:25 | +34 |'''40''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1953 |1 |13 |5 |3 |5 |26:21 | +5 |'''13''' |9. |- |1954 |1 |22 |10 |5 |7 |35:28 | +7 |'''25''' |5. |- |1955 |1 |22 |13 |5 |4 |41:14 | +27 |'''31''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1956 |1 |22 |10 |7 |5 |37:23 | +14 |'''27''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1957/58 |1 |33 |15 |7 |11 |58:45 | +13 |'''37''' |4. |- |1958/59 |1 |26 |8 |8 |10 |38:36 | +2 |'''24''' |8. |- |1959/60 |1 |26 |12 |8 |6 |53:31 | +22 |'''32''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1960/61 |1 |26 |12 |5 |9 |45:29 | +16 |'''29''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |1961/62 |1 |26 |13 |1 |12 |51:38 | +13 |'''27''' |7. |- |1962/63 |1 |26 |10 |5 |11 |45:40 | +5 |'''25''' |7. |- |1963/64 |1 |26 |14 |7 |5 |50:25 | +25 |'''35''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1964/65 |1 |26 |7 |14 |5 |35:26 | +9 |'''28''' |6. |- |1965/66 |1 |26 |9 |7 |10 |34:29 | +5 |'''25''' |7. |- |1966/67 |1 |26 |14 |7 |5 |33:17 | +16 |'''35''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1967/68 |1 |26 |13 |4 |9 |36:20 | +16 |'''30''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1968/69 |1 |26 |12 |10 |4 |35:18 | +17 |'''34''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1969/70 |1 |30 |16 |11 |3 |39:15 | +24 |'''43''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1970/71 |1 |30 |11 |10 |9 |34:28 | +6 |'''32''' |6. |- |1971/72 |1 |30 |18 |6 |6 |68:37 | +31 |'''42''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1972/73 |1 |30 |12 |5 |13 |32:31 | +1 |'''29''' |8. |- |1973/74 |1 |30 |15 |7 |8 |58:39 | +19 |'''37''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1974/75 |1 |30 |16 |7 |7 |72:34 | +38 |'''39''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1975/76 |1 |30 |15 |6 |9 |49:25 | +24 |'''36''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1976/77 |1 |30 |12 |5 |13 |44:38 | +6 |'''29''' |8. |- |1977/78 |1 |30 |11 |7 |12 |53:46 | +7 |'''29''' |8. |- |1978/79 |1 |30 |8 |12 |10 |35:32 | +3 |'''28''' |10. |- |1979/80 |1 |30 |11 |7 |12 |31:35 | -4 |'''29''' |11. |- |1980/81 |1 |30 |12 |5 |13 |40:38 | +2 |'''29''' |9. |- |1981/82 |1 |30 |11 |7 |12 |42:47 | -5 |'''29''' |10. |- |1982/83 |1 |30 |8 |10 |12 |34:51 | -17 |'''26''' |13. |- |1983/84 |1 |30 |8 |11 |11 |45:46 | -1 |'''27''' |9. |- |1984/85 |1 |30 |6 |7 |17 |24:59 | -35 |'''19''' |16. |- |1985/86 |2 |30 |17 |8 |5 |45:23 | +22 |'''42''' |2. |- |1986/87 |2 |30 |20 |5 |5 |60:17 | +43 |'''45''' |2. |- |1987/88 |2 |30 |19 |7 |4 |51:18 | +33 |'''45''' |1. |- |1988/89 |1 |30 |13 |4 |13 |41:39 | +2 |'''30''' |7. |- |1989/90 |1 |30 |10 |15 |5 |29:25 | +4 |'''35''' |5. |- |1990/91 |1 |30 |16 |6 |8 |42:27 | +15 |'''38''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1991/92 |1 |30 |23 |5 |2 |60:19 | +41 |'''51''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1992/93 |1 |30 |19 |4 |7 |61:31 | +30 |'''42''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- | colspan="10" |{{minivlajka|Slovensko}}Slovensko 1993 – |- align="center" style="background:#efefef; font-weight:bold;" !Sezóna !Úroveň ! width="33" |Z ! width="33" |V ! width="33" |R ! width="33" |P ! width="33" |Skóre ! width="33" |+/− ! width="33" |Body !Umiestnenie |- |[[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/94]] |1 |32 |20 |10 |2 |63:28 | +35 |'''50''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[1. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]] |1 |32 |21 |9 |2 |63:25 | +38 |'''72''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] |1 |32 |22 |9 |1 |79:20 | +59 |'''75''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[1. slovenská futbalová liga 1996/1997|1996/97]] |1 |30 |15 |5 |10 |49:33 | +16 |'''50''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] |1 |30 |12 |9 |9 |41:36 | +5 |'''45''' |5. |- |[[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] |1 |30 |21 |7 |2 |56:11 | +45 |'''70''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Mars superliga 1999/2000|1999/00]] |1 |30 |16 |9 |5 |52:18 | +34 |'''57''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] |1 |36 |21 |8 |7 |84:49 | +35 |'''71''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |[[Mars superliga 2001/2002|2001/02]] |1 |36 |14 |9 |13 |42:39 | +3 |'''51''' |6. |- |[[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]] |1 |36 |19 |6 |11 |60:42 | +22 |'''63''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Corgoň liga 2003/2004|2003/04]] |1 |36 |6 |11 |19 |37:58 | -21 |'''29''' |10. |- |[[2. slovenská futbalová liga 2004/2005|2004/05]] |2 |30 |14 |8 |8 |37:24 | +13 |'''50''' |3. |- |[[2. slovenská futbalová liga 2005/2006|2005/06]] |2 |30 |19 |6 |5 |47:25 | +22 |'''63''' |2. |- |[[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] |1 |28 |11 |8 |9 |35:33 | +2 |'''41''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] |1 |33 |15 |6 |12 |46:37 | +9 |'''51''' |5. |- |[[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] |1 |33 |21 |7 |5 |69:25 | +44 |'''70''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Corgoň liga 2009/2010|2009/10]] |1 |33 |21 |7 |5 |54:24 | +30 |'''70''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |[[Corgoň liga 2010/2011|2010/11]] |1 |33 |20 |8 |5 |52:21 | +31 |'''68''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Corgoň liga 2011/2012|2011/12]] |1 |33 |16 |6 |1 |48:35 | +13 |'''59''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Corgoň liga 2012/2013|2012/13]] |1 |33 |16 |11 |6 |56:33 | +23 |'''59''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Corgoň liga 2013/2014|2013/14]] |1 |33 |24 |3 |6 |63:32 | +31 |'''75''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Fortuna liga 2014/2015|2014/15]] |1 |33 |18 |3 |12 |49:42 | +7 |'''57''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Fortuna liga 2015/2016|2015/16]] |1 |33 |20 |9 |4 |50:25 | +25 |'''69''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |[[Fortuna liga 2016/2017|2016/17]] |1 |30 |18 |3 |9 |54:34 | +20 |'''57''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |[[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]] |1 |32 |17 |8 |7 |58:37 | +21 |'''59''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |[[Fortuna liga 2018/2019 (Slovensko)|2018/19]] |1 |32 |25 |5 |2 |84:33 | +51 |'''80''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Fortuna liga 2019/2020|2019/20]] |1 |27 |21 |5 |1 |57:14 | +43 |'''68''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Fortuna liga 2020/2021|2020/21]] |1 |32 |22 |5 |5 |78:28 | +50 |'''71''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Fortuna liga 2021/2022|2021/22]] |1 |32 |22 |8 |2 |71:25 | +46 |'''74''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Fortuna liga 2022/2023|2022/23]] |1 |32 |21 |6 |5 |65:32 | +33 |'''69''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Niké liga 2023/2024|2023/24]] |1 |32 |23 |4 |5 |76:31 | +45 |'''73''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Niké liga 2024/2025|2024/25]] |1 |32 |22 |6 |4 |74:39 | +35 |'''72''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Niké liga 2025/2026|2025/26]] |1 |''31'' |''21'' |''5'' |''5'' |''62:35'' | ''+27'' |'''''68''''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |} Aktualizované k: 10. 5. 2026 <small>''Zdroje: nikeliga.sk; cs.wikipedia.org/wiki/1._slovenská_fotbalová_liga''</small> == Králi ligových strelcov == {| class="wikitable" !Sezóna !Meno !Góly |- |1939/40 |{{minivlajka|Slovensko}} Tomáš Porubský|| align="center"| 27 |- |1940/41 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Arpáš]]|| align="center"| 19 |- |1941/42 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Arpáš]]|| align="center"| 22 |- |1943/44 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Arpáš]]|| align="center"|29 |- |1955 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Emil Pažický]]|| align="center"| 19 |- |1971/72 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Čapkovič]]|| align="center"| 19 |- |1980/81 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Marián Masný]]|| align="center"| 16 |- |1991/92 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]||align="center"| 27 |- |1992/93 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]||align="center"| 24 |- |2008/09 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Pavol Masaryk]]|| align="center"| 15 |- |2010/11 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Filip Šebo]]||align="center"| 22 |- |2016/17 |{{minivlajka|Guinea}} [[Seydouba Soumah]]*||align="center"| 20 |- |2018/19 |{{minivlajka|Slovinsko}} [[Andraž Šporar]]||align="center"| 29 |- |2019/20 |{{minivlajka|Slovinsko}} [[Andraž Šporar]]**||align="center"| 12 |- |2023/24 |{{Minivlajka|Arménsko}} Tigran Barseghjan***||align="center"| 13 |- | rowspan="2" |2024/25 |{{minivlajka|Slovensko}} David Strelec | align="center" |20 |- |{{Minivlajka|Arménsko}} Tigran Barseghjan | align="center" |20 |} Poznámky: <nowiki>*</nowiki> Soumah sa delil o korunu kráľa strelcov s [[Filip Hlohovský|Filipom Hlohovským]] z [[MŠK Žilina]] <nowiki>**</nowiki> sezóna 2019/20 bola skrátená z dôvodu [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] <nowiki>***</nowiki> Barseghjan sa delil o korunu kráľa strelcov s [[Róbert Polievka|Róbertom Polievkom]] z [[MFK Dukla Banská Bystrica]] == Hráči Slovana v klube ligových kanonierov (KLK) == '''[[Klub ligových kanonierov]]''' (KLK) združuje [[Slovensko|slovenských]] [[Futbal|futbalistov]], ktorí počas svojej kariéry strelili 100 a viac gólov v najvyšších ligových súťažiach. Tento zoznam ku koncu roku 2021 obsahoval 35 futbalistov, z toho v Slovane pôsobilo '''21'''. {| class="wikitable" !Poradie v KLK !Meno hráča ! width="50" |Celkový počet gólov !Počet gólov za Slovan |- |1. |[[Ladislav Kubala]] | align="center" |202 |14 |- |3. |[[Jozef Adamec]] | align="center" |170 |15 |- |5. |[[Ján Arpáš]] | align="center" |152 |146 |- |7. |[[Milan Luhový]] | align="center" |143 |23 |- |11. |[[Juraj Halenár]] | align="center" |127 |57 |- |12. |[[Emil Pažický]] | align="center" |124 |77 |- |13. |[[Stanislav Šesták]] | align="center" |123 |6 |- |14. |[[Jozef Luknár]] | align="center" |119 |119 |- |15.-17. |[[Róbert Vittek]] | align="center" |115 |71 |- |15.-17. |[[Filip Hološko]] | align="center" |115 |9 |- |18. |[[Viktor Tegelhoff]] | align="center" |113 |86 |- |19. |[[Peter Herda]] | align="center" |110 |1 |- |20.-21. |[[Anton Moravčík]] | align="center" |109 |70 |- |20.-21. |[[Szilárd Németh]] | align="center" |109 |25 |- |26.-27. |[[Marek Hamšík]] | align="center" |107 |0 |- |26.-27. |[[Jozef Obert]] | align="center" |107 |59 |- |28.-29. |[[Gejza Šimanský]] | align="center" |106 |54 |- |31. |[[Božin Laskov]] | align="center" |104 |47 |- |32.-33. |[[Marián Masný]] | align="center" |103 |97 |- |32.-33. |[[Tomáš Medveď]] | align="center" |103 |8 |- |34.-35. |[[Ján Čapkovič]] | align="center" |100 |100 |} == Slovan v európskych pohároch == {| class="wikitable" ! Sezóna ! Súťaž ! Kolo ! Klub ! Doma ! Vonku ! Celkovo |-[[Liga majstrov UEFA 2009/2010#2. predkolo|2. predkolo]] | rowspan="2" |[[Pohár majstrov európskych krajín 1956/1957|1956/57]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1956/1957#Predkolo|Predkolo]] |{{Minivlajka|Poľsko}} [[Legia Warszawa|CKWS Warszawa]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|2}}''' |- |[[Pohár majstrov európskych krajín 1956/1957#1. kolo|1. kolo]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|2}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov 1962/1963|1962/63]] | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' |- |Štvrťfinále |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Tottenham Hotspur]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|6}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|6}}''' |- | rowspan="3" |[[Pohár víťazov pohárov 1963/1964|1963/64]] | rowspan="3" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Fínsko}} [[Helsingin Palloseura|HPS Helsinki]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|8|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|12|2}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Wales}} [[Borough United FC|Borough United]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|0}}''' |- |Štvrťfinále |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Celtic FC|Celtic]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|2}}''' |- | rowspan="5" |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969|1968/69]] | rowspan="5" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969#1. kolo|1. kolo]] |{{Minivlajka|Juhoslávia}} [[FK Bor|NK Bor]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969#2. kolo|2. kolo]] |{{Minivlajka|Portugalsko}} [[FC Porto|Porto]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|1}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969#Štvrťfinále|Štvrťfinále]] |{{Minivlajka|Taliansko}} [[Torino FC|Torino]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|1}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969#Semifinále|Semifinále]] |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Dunfermline Athletic]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969#Finále|Finále]] |{{Minivlajka|Španielsko (1945-1977)}} [[FC Barcelona|Barcelona]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1969/1970|1969/70]] |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Juhoslávia}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|3}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár majstrov európskych krajín 1970/1971|1970/71]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]] |1. kolo |{{Minivlajka|Dánsko}} [[FC København|BK 03 Kodaň]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|3}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Grécko}} [[Panathinaikos FC|Panathinaikos]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' |- |rowspan="2"|[[Pohár UEFA 1972/1973|1972/73]] |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Juhoslávia}} [[FK Vojvodina|Vojvodina Novi Sad]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|6|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|8|1}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Španielsko (1945-1977)}} [[UD Las Palmas|Las Palmas]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- |[[Pohár majstrov európskych krajín 1974/1975|1974/75]] |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]] |1. kolo |{{Minivlajka|Belgicko}} [[RSC Anderlecht|Anderlecht]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|5|5}}''' {{Malé|([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])}} |- |[[Pohár majstrov európskych krajín 1975/1976|1975/76]] |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]] |1. kolo |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Derby County FC|Derby County]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|3}}''' |- |rowspan="2"|[[Pohár UEFA 1976/1977|1976/77]] |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Island}} [[Fram Reykjavík]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|5|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|8|0}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Queens Park Rangers]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|5}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|5|8}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1982/1983|1982/83]] |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Taliansko}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1989/1990|1989/90]] |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|4}}''' |- |[[Pohár UEFA 1991/1992|1991/92]] |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA 1992/1993|1992/93]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|1}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Taliansko}} [[AC Miláno]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|5}}''' |- |[[Pohár UEFA 1993/1994|1993/94]] |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Aston Villa]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|2}}''' |- | rowspan="3" |[[Pohár UEFA 1994/1995|1994/95]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Predkolo |{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Portadown FC|Portadown]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|5|0}}''' |- |1. kolo |{{Minivlajka|Dánsko}} [[FC København|FC Kodaň]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Borussia Dortmund]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 1995/1996|1995/96]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Predkolo |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[NK Osijek|Osijek]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|0}}''' |- |1. kolo |{{Minivlajka|Nemecko}} [[1. FC Kaiserslautern]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 1996/1997|1996/97]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Írsko}} [[St Patrick's Athletic FC|St Patrick's Athletic]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|3}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|5|3}}''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Turecko}} [[Trabzonspor]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|5}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov 1997/1998|1997/98]] | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |Predkolo |{{Minivlajka|Bulharsko}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- |1. kolo |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea FC|Chelsea]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|4}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 1999/2000|1999/00]] |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Cyprus}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis Famagusta]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 2000/2001|2000/01]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Predkolo |{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Lokomotivi Tbilisi]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|0}}''' |- |1. kolo |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|4}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 2001/2002|2001/02]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Predkolo |{{Minivlajka|Wales}} [[Cwmbrân Town AFC|Cwmbrân]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|5|0}}''' |- |1. kolo |{{Minivlajka|Česko}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|2}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár Intertoto 2007|2007]] | rowspan="2" |[[Pohár Intertoto UEFA|Pohár Intertoto]] |1. kolo |{{Minivlajka|Luxembursko}} [[FC Differdange 03|Differdange]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|5|0}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SK Rapid Wien|Rapid Wien]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- | rowspan="3" |2009/10 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2009/2010#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|1}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2009/2010#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Grécko}} [[Olympiakos FC|Olympiacos]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|4}}''' |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2009/2010#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Ajax Amsterdam]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|5}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|7}}''' |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2010/2011|2010/11]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |3. predkolo |{{Minivlajka|Srbsko}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda Belehrad]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- |4. predkolo |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfB Stuttgart]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- | rowspan="6" |2011/12 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2011/2012#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Kazachstan}} [[FC Tobol|Tobol]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|1}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2011/2012#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Cyprus}} [[APOEL FC|APOEL]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|2}}''' |- | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2011/2012#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Taliansko}} [[AS Rím]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2011/2012#Skupina F|Skupina F]] |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''4. miesto''' |- |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[FC Red Bull Salzburg|Salzburg]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} |- |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} |- |[[Európska liga UEFA 2012/2013|2012/13]] |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Fehérvár FC|Fehérvár]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])}} |- |[[Liga majstrov UEFA 2013/2014|2013/14]] |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Bulharsko}} [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' |- | rowspan="6" |2014/15 | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Wales}} [[The New Saints FC|The New Saints]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|0}}''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Moldavsko}} [[FC Šerif Tiraspoľ|Sheriff Tiraspol]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' |- |4. predkolo |{{Minivlajka|Bielorusko}} [[FK BATE|BATE Borisov]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|4}}''' |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] | rowspan="3" |Skupina I |{{Minivlajka|Taliansko}} [[SSC Neapol|Neapol]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''4. miesto''' |- |{{Minivlajka|Česko}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} |- |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[BSC Young Boys|Young Boys]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|5}} |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2015/2016|2015/16]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Europa FC|Europa]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|6|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|9|0}}''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Írsko}} [[University College Dublin AFC|UC Dublin]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|5|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|1}}''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Rusko}} [[FK Krasnodar|Krasnodar]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|5}}''' |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2016/2017|2016/17]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Albánsko}} [[FK Partizani Tirana|Partizani Tirana]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{Malé|([[Kontumácia (šport)|k]])}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{Malé|([[Kontumácia (šport)|k]])}} |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[FK Jelgava|Jelgava]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|3}}''' |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2017/2018|2017/18]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Arménsko}} [[FC Pyunik|Pyunik]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|5|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|9|1}}''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Dánsko}} [[Lyngby BK|Lyngby]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|3}}''' |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2018/2019|2018/19]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Moldavsko}} [[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|5|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|9|2}}''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Malta}} [[Balzan FC|Balzan]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|3}}''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SK Rapid Wien|Rapid Wien]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|5}}''' |- | rowspan="7" |2019/20 |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2019/2020#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska Nikšić]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|2}}''' {{Malé|(2:3 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- | rowspan="6" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Kosovo}} [[KF Feronikeli|Feronikeli]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|1}}''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Írsko}} [[Dundalk FC|Dundalk]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|1}}''' |- |4. predkolo |{{Minivlajka|Grécko}} [[PAOK FC|PAOK]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|3}}''' {{Malé|([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])}} |- | rowspan="3" |Skupina K |{{Minivlajka|Turecko}} [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''3. miesto''' |- |{{Minivlajka|Portugalsko}} [[S.C. Braga|Braga]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|4}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} |- |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} |- | rowspan="2" |2020/21 |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2020/2021#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[KÍ Klaksvík|Klaksvík]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} {{Malé|([[Kontumácia (šport)|k]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{Malé|([[Kontumácia (šport)|k]])}}* |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2020/2021#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Fínsko}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|(3:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- | rowspan="7" |2021/22 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2021/2022#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Írsko}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2021/2022#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[BSC Young Boys|Young Boys]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2021/2022#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|2}}''' |- |[[Európska liga UEFA 2021/2022#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Grécko}} [[Olympiakos]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|5}}''' |- | rowspan="3" |[[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]] | rowspan="3" |[[Európska konferenčná liga UEFA 2021/2022#Skupina F|Skupina F]] |{{Minivlajka|Dánsko}} [[FC København|FC Kodaň]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''3. miesto''' |- |{{Minivlajka|Grécko}} [[PAOK FC|PAOK]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} |- |{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|1}} |- | rowspan="8" |2022/23 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2022/2023#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[FC Dinamo Batumi|Dinamo Batumi]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2022/2023#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|5}}''' |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2022/2023#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Grécko}} [[Olympiakos]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|3}}''' {{Malé|(3:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- | rowspan="5" |[[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]] |[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|2}}''' {{Malé|(6:5 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- | rowspan="3" |[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023#Skupina H|Skupina H]] |{{Minivlajka|Litva}} [[FK Žalgiris|Žalgiris]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''1. miesto''' |- |{{Minivlajka|Arménsko}} [[FC Pyunik|Pyunik]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} |- |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Basel 1893|Bazilej]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} |- |[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023#Osemfinále|Osemfinále]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Basel 1893|Bazilej]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|4|4}}''' {{Malé|(1:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- | rowspan="8" |2023/24 | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2023/2024#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Swift Hesperange]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|1}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2023/2024#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2023/2024#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Izrael}} [[Makabi Chejfa|Maccabi Haifa]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|5}}''' |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2023/2024#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Cyprus}} [[Aris Limassol FC|Aris Limassol]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|6}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"| '''{{ku|4|7}}''' |- |rowspan=4| [[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]] |rowspan=3| [[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#Skupina A|Skupina A]] |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Lille OSC]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''2. miesto''' |- |{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[KÍ Klaksvík|Klaksvík]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} |- |{{Minivlajka|Slovinsko}} [[NK Olimpija Ľubľana|Olimpija Ľubľana]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} |- |[[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#Predkolo play-off|Predkolo play-off]] |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|5}}''' |- | rowspan="12" |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025|2024/25]] | rowspan="12" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[FC Struga|Struga]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|3}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Slovinsko}} [[NK Celje|Celje]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|5|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|1}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Cyprus}} [[APOEL FC|APOEL]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|0}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Dánsko}} [[FC Midtjylland|Midtjylland]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"| {{ku|3|2}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|3}}''' |- | rowspan="8" |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025#Ligová fáza|Ligová fáza]] |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Celtic FC|Celtic]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|5}} | rowspan="8" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''35. miesto''' |- |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Manchester City FC|Manchester City]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| |- |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Girona FC|Girona]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} |- |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| |- |{{Minivlajka|Taliansko}} [[AC Miláno]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| |- |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Atlético Madrid]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfB Stuttgart]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} |- | rowspan="9" |2025/26 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|2}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Kazachstan}} [[FK Kajrat Almaty|Kajrat Almaty]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|(3:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2025/2026#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[BSC Young Boys|Young Boys]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' |- | rowspan="6" |[[Konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga]] | rowspan="6" |[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026#Ligová fáza|Ligová fáza]] |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | rowspan="6" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''29. miesto''' |- |{{Minivlajka|Holandsko}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} |- |{{Minivlajka|Fínsko}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} |- |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Rayo Vallecano]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| |- |{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[KF Shkëndija]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[BK Häcken]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| |} <nowiki>*</nowiki> ''<small>zápas v prospech mužstva [[KÍ Klaksvík]] z Faerských ostrovov bol skontumovaný kvôli opakovanému výskytu ochorenia covid-19 v realizačnom tíme ŠK Slovan</small>'' zdroj: [https://kassiesa.net/uefa/clubs/search/index.php?search=%20Slovan%20Bratislava%20TCH Slovan (Československo) na kassiesa.net]<br>zdroj: [https://kassiesa.net/uefa/clubs/search/index.php?search=%20Slovan%20Bratislava%20Svk Slovan (Slovensko) na kassiesa.net] == Klubový koeficient == [[Súbor:PoradieSK SLOVAN medzi klubmi v Europe2026.jpg|vľavo|náhľad|491x491bod]] [[Súbor:KK SLOVAN 2026b.jpg|vľavo|náhľad|494x494bod]] <small>Koeficienty a poradie klubu medzi klubmi v Európe sú vždy po skončení aktuálneho ročníka futbalovej ligy po ukončení všetkých pohárov UEFA (z mája alebo júna; zdroj: uefa.com).</small> {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" ! colspan="5" |UEFA Koeficient |- ! rowspan="2" |Rok ! colspan="2" |Umiestenie ! colspan="2" |Bodovanie |- ! Celkové ! Národné ! Sezónne ! 5-ročné |- | 2010 | '''215.''' | 3. | 1.500 | '''1.500''' |- | 2011 | '''198.''' | 2. | 1.500 | '''3.000''' |- | 2012 | '''173.''' | 2. | 2.000 | '''5.000''' |- | 2013 | '''171.''' | 2. | 0.500 | '''5.500''' |- | 2014 | '''182.''' | 2. | 1.000 | '''6.500''' |- | 2015 | '''177.''' | 1. | 2.000 | '''7.000''' |- | 2016 | '''178.''' | 1. | 1.000 | '''6.500''' |- | 2017 | '''194.''' | 1. | 0.500 | '''5.000''' |- | 2018 | '''204.''' | 2. | 0.500 | '''5.000''' |- | 2019 | '''181.''' | 3. | 2.000 | '''6.000''' |- | 2020 | '''161.''' | 2. | 3.000 | '''7.000''' |- | 2021 | '''152.''' | 1. | 1.500 |'''7.500''' |- | 2022 | '''113.''' | 1. | 6.000 |'''13.000''' |- | 2023 | '''69.''' | 1. | 12.000 | '''24.500''' |- | 2024 | '''61.''' | 1. | 8.000 | '''30.500''' |- | 2025 |'''65.''' |1. |6.000 |'''33.500''' |- |2026 |'''65.''' |1. |4.000 |'''36.000''' |} == Dresy a sponzori == {| class="wikitable" style="text-align:center;margin-left:1em" ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Obdobie ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Výrobca dresov ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Sponzor |- |1980–1987 |[[Adidas]] |- |1987–1990 |Hi-Tec |Lurgi |- |1991–1992 |[[PUMA Group|Puma]] |[[Všeobecná úverová banka|VÚB]]<br />[[Incheba|INCHEBA]] |- |1992–1998 | rowspan="5" |[[Adidas]] |[[Všeobecná úverová banka|VÚB]] |- |1998–1999 |[[Slovenský plynárenský priemysel|SPP]] |- |2000–2003 | |- |2003–2004 |[[Slovenský plynárenský priemysel|SPP]] |- |2004–2005 | |- |2005–2008 | rowspan="3" |[[Nike, Inc.|Nike]] |Doprastav |- |2008–2009 | |- |2009–2010 | rowspan="2" |Grafobal |- |2010–2011 | rowspan="5" |[[Adidas]] |- |2011–2017 |[[Niké (stávková kancelária)|Niké]] |- |2017–2018 | |- |2019–2020 |Grafobal |- |2020– |[[Niké (stávková kancelária)|Niké]] |} == Aktuálna súpiska == === Hráči === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=24. marec 2026}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Peter Pokorný]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Gruzínsko|poz=O|meno=[[Guram Kašia]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Ghana|poz=Z|meno=[[Rahim Ibrahim]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Rakúsko|poz=O|meno=[[Kevin Wimmer]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Vladimír Weiss ml.|Vladimír Weiss]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Artur Gajdoš]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Ukrajina|poz=Ú|meno=[[Mykola Kucharevič]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Chorvátsko|poz=Z|meno=[[Niko Janković]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Arménsko|poz=Z|meno=[[Tigran Barseghjan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Slovinsko|poz=O|meno=[[Kenan Bajrić]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Gambia|poz=Z|meno=[[Alasana Yirajang]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Srbsko|poz=O|meno=[[Svetozar Marković]]}}{{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Nino Marcelli]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Kamerun|poz=O|meno=[[Sidoine Fogning]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Róbert Mak]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Ghana|poz=O|meno=[[Sharani Zuberu]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=28|nár=Panama|poz=O|meno=[[Cesar Blackman]]}}{{Futbalová súpiska hráč|meno=[[Adam Griger]]|poz=Ú|nár=Slovensko|čís=30}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=31|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Martin Trnovský]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=41|nár=Japonsko|poz=Z|meno=[[Daiki Matsuoka]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=44|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Matúš Macík]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=57|nár=Portugalsko|poz=O|meno=[[Sandro Cruz]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=71|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Dominik Takáč]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Ukrajina|poz=Z|meno=[[Danylo Ignatenko]]}}{{Futbalová súpiska hráč|meno=[[Andraž Šporar]]|poz=Ú|nár=Slovinsko|čís=99}} {{Futbalová súpiska koniec}} ==== <u>Ďalší hráči, ktorý nie sú na súpiske</u> ==== Filip Lichý (hosťovanie v FC Košice do 30.6.2026) Maxim Mateáš (hrá za Slovan B) Jurij Medveděv (hosťovanie v FC Tatran Prešov do 30.6.2026) Alen Mustafič (hosťovanie v KFC Komárno do 30.6.2026) Kelvin Ofori (hosťovanie v NK Olimpija Ľubľana do 30.6.2026) === Realizačný tím === {| class="wikitable" ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Pozícia ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" | |- |Hlavný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]] |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}}Boris Kitka |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}}Timotej Vajdík |- |Tréner brankárov |{{minivlajka|Slovensko}}Miroslav Hrdina |- |Kondičný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}Roman Švantner |- |Kondičný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}Štefan Pánik |- |Vedúci mužstva |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Švehlík]] |- |Vedúci mužstva |{{SVK}} Róbert Tomaschek |- |Tím manažér |{{minivlajka|Slovensko}}Peter Mriglot |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}}Roman Križan |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}}Richard Reis |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Česko}}Jiří Jurza |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Slovensko}}Adrián Filan |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Srbsko}}Radomir Mijatović |- |Masér |{{minivlajka|Slovensko}}Samo Brunovský |- |Masér |{{minivlajka|Slovensko}}Róbert Dioši |- |Kustód |{{minivlajka|Slovensko}}Ján Beniak |- |Kustód |{{minivlajka|Slovensko}}Peter Paulický |} == Najvýznamnejší hráči pôsobiaci v klube == <div style = "-moz-column-count:4; column-count:4;"> * [[Jozef Adamec]] * [[Ján Arpáš]] * [[Michal Benedikovič]] * Anton Bíly * [[Ľudovít Cvetler]] * [[Štefan Čambal]] * [[Ján Čapkovič]] * [[Jozef Čapkovič]] * [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] * [[Dušan Galis]] * [[Miloš Glonek]] * [[Koloman Gögh]] * [[Juraj Halenár]] * [[Marek Hamšík]] * [[Alexander Horváth]] * [[Ivan Hrdlička]] * [[Vladimír Hrivnák]] * [[Ivan Chodák]] * [[Karol Jokl]] * [[Vladimír Kinder]] * [[Ladislav Kubala]] * [[Božin Laskov]] * [[Anton Malatinský]] * [[Marián Masný]] * [[Ladislav Móder]] * [[Ladislav Molnár]] * [[Peter Mutkovič]] * [[Anton Ondruš]] * [[Emil Pažický]] * [[Ladislav Pecko]] * [[Ján Pivarník]] * [[Ján Popluhár]] * [[Teodor Reimann]] * [[Viliam Schrojf]] * [[Samuel Slovák]] * [[Filip Šebo]] * [[Pavol Šoral]] * [[Andraž Šporar]] * [[Ján Švehlík]] * [[Viktor Tegelhoff]] * [[Dušan Tittel]] * [[Róbert Tomaschek]] * [[Stanislav Varga]] * [[Alexander Vencel mladší]] * [[Alexander Vencel starší]] * [[Jozef Vengloš]] * [[Michal Vičan]] * [[Róbert Vittek]] * [[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss]] * [[Marián Zeman]] * [[Ján Zlocha]] * [[Ľudovít Zlocha]] </div> == Najvýznamnejší tréneri pôsobiaci v klube == <div style = "-moz-column-count:2; column-count:2;"> * '''[[Ferdinand Daučík]] (tréner Slovana 1942 – 1946, 1948):''' 2x majster Slovenska (1942, 1944), tréner Slovenska (1942 – 1944) a Česko-Slovenska (1948), 3x majster Španielskej ligy (s FC Barcelona 1952, 1953 a s Atlético Bilbao 1956), 6x víťaz Španielskeho pohára (1951, 1952, 1953 – s FC Barcelona; 1955 a 1956 s Atlético Bilbao a v r. 1966 s Realom Zaragoza), tréner FC Porto (1959 – 1960), FC Barcelona (1950 – 1954), Espanyol Barcelona (1970 – 1971), Atlético Madrid (1957 – 1959), Atlético Bilbao (1954 – 1957), FC Sevilla (1964 – 1965), Real Zaragoza (1966 – 1967) atď. * '''[[Leopold Šťastný]] (1949 – 1951, 1954 – 1957, 1963 – 1965):''' 4x majster ČSR (1949, 1950, 1951, 1955), tréner Rakúska (1968 – 1975) * '''[[Michal Vičan]] (1968 – 1971, 1976 – 1977, 1982 – 1983):''' víťaz PVP, majster ČSSR (1970), ako tréner majster Poľska z Ruch Chorzów (1974), víťaz Poľského pohára s Ruchom Chorzów (1975) * '''[[Jozef Vengloš]] (1973 – 1976):''' 2x majster ČSSR (1974, 1975), asistent reprezentačného trénera majstrov Európy (1976), tréner bronzových medailistov z Majstrovstiev Európy (1980), štvrťfinalista Majstrovstiev sveta (1990), tréner ČSSR (1978 – 1982, 1988 – 1990), Slovenska (1993 – 1995), Austrálie (1967 – 1969), Malajzie (1986 – 1987) a Ománu (1996 – 1997), majster Európy do 23 rokov s reprezentáciou ČSSR (1972), tréner Sporting Lisabon (1983 – 1984), Aston Villa (1990 – 1991), Fenerbahce Istanbul (1991 – 1993), Celtic Glasgow (1998 – 1999) atď., prvý zahraničný manažér v klube anglickej futbalovej ligy (Aston Villa), prvý nebritský tréner v anglickej 1. lige, Prezident UEFT (Únia európskych futbalových trénerov), Predseda UEFA Komisie pre technický pokrok; v r. 2007 bol ocenený UEFA Diamantovým rádom za zásluhy; v r. 2014 dostal od FIFA najvyššie vyznamenanie Rad za zásluhy (Order of Merit), ktoré FIFA udeľuje jednotlivcom za ich mimoriadny prínos ku rozvoju futbalu. Okrem množstva ďalších ocenení získal aj: Majster športu (1965), Cena Fair-play UNESCO (1993), Cena Fair-play SOV (1993), 1. miesto v ankete "Tréner 20. storočia" (2000), Krištáľové krídlo v kategórii šport (2001), Zlatý odznak SFZ (2006), Medaila FIFA za zásluhy (2006), Zlatý odznak SOV (2011), čestný člen SOV, člen Siene slávy slovenského futbalu (2016). * '''[[Dušan Galis]] (1990 – 1995, 1996 – 1997):''' majster ČSFR (1992), 3x majster Slovenska (1994, 1995, 1996), 2x víťaz Slovenského pohára (1994, 1998), tréner Slovenska (2004 – 2006) a cyperskej Omonie Nikózia (1999) * '''[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss]] (2011 – 2012, 2021 – doteraz):''' so Slovanom Bratislava: 6x majster Slovenska (2021 – 2026), postup do hlavnej časti Ligy majstrov UEFA (2024/25), 1x víťaz Slovenského pohára (2021), osemfinalista Európskej konferenčnej ligy (2023); s Artmediou Petržalka: 2x majster Slovenska (2005, 2008), 2x víťaz Slovenského pohára (2004, 2008) a postup do hlavnej fázy Ligy majstrov UEFA (2005); tréner Slovenska (2008 – 2012), na MS 2010 v Juhoafrickej republike doviedol reprezentáciu Slovenska do osemfinále, tréner Gruzínska (2016 – 2020), s ktorým postúpil do baráže o EURO 2020, s FC Kairat Almaty (Kaz.) víťaz Kazašského pohára (2014) a 3. miesto v Kazašskej lige (2014), 8x tréner roka na Slovensku (2009 – 2010, 2020 – 2025), laureát ceny Krištáľové krídlo v kategórii šport (2009) </div> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:ŠK Slovan Bratislava}} == Externé odkazy == * [http://www.skslovan.com Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava] * [http://www.facebook.com/SlovanFans Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava na Facebooku] * [http://twitter.com/#!/skslovan Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava na Twitteri] * [http://www.youtube.com/user/SkSlovanOfficial?blend=21&ob=5 Slovan TV] * [https://www.flashscore.sk/tim/slovan-bratislava/QRaWdwQf/ ŠK Slovan Bratislava výsledky] {{Futbalisti ŠK Slovan Bratislava}} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} {{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:ŠK Slovan Bratislava| ]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Bratislava]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1919]] 13vqiurb2yi81jkgyk4uvkqfrw1p5dl 0 69171 8211295 7676857 2026-05-09T19:14:34Z Pe3kZA 39673 typo 8211295 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Island <!-- *** Name section *** --> | name = Tuamotu | native_name = | other_name = | category = súostrovie <!-- *** Image *** --> | image = | image_size = | image_caption = | flag = Flag of Tuamotu Archipelago.svg | flag_type = Vlajka ostrovov Tuamotu | flag_border = | symbol = | symbol_type = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Francúzska Polynézia | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = Tuamotu | city = | city_type = | population = 15510 | population_date = 2007<ref name="Insee">[http://www.insee.fr/fr/themes/detail.asp?ref_id=poplegalescom&page=recensement/poplegalescom/popsubpolynesie.htm Štatistiky populácie správnych území Francúzskej Polynézie]</ref> | population_density = 18.25 <!-- *** Geography *** --> | area = | area_land = 850 | length = | width = | depth = | length_orientation = | lat_d = 18 | lat_m = 02 | lat_NS = J | long_d = 141 | long_m = 24 | long_EW = Z | highest = | highest_elevation = | discovery = | discovery_date = <!-- *** Unesco *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_criteria = <!-- *** Free fields *** --> | free = 78 | free_type = Počet atolov | free_label = Počet atolov | free1 = [[Anaa]], [[Fakarava]], [[Hao]], [[Makemo]], [[Manihi]], [[Rangiroa]] a [[Tikehau]] | free1_type = Hlavné atoly | free1_label = Hlavné atoly <!-- *** Maps *** --> | map = French Polynesia-CIA WFB Map.png | map_background = | map_caption = Mapa Polynézie s oblasťou Tuamotu | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Tuamotu | statistics = | website = }} '''Tuamotu''' je súostrovie (najmä [[atol]]ov) vo Francúzskej Polynézii a najväčšie zoskupenie atolov na svete, zaberajúce územie o rozlohe [[Západná Európa|západnej Európy]]. Je obývané najmä Polynézanmi, hovoriacimi tuamotčinou s rôznymi regionálnymi [[dialekt]]ami. Ostrovy boli Tahiťanmi pôvodne nazývané ''Paumotus'', čo znamená "podriadené ostrovy", ale po intervencii [[Francúzsko|francúzskych]] autorít to zmenili na ''Tuamotus'', čo znamená "odľahlé ostrovy". == Administratívne rozdelenie == [[Francúzska Polynézia]] je poloautonómne územie a [[zámorská správna korporácia]] [[Francúzsko|Francúzska]]. Tuamotu sa v rámci piatich aministratícnych celkov Francúzskej Polynézie spája s [[Gambiéry|Gambiérami]]. Tuamotu má šesťnásť departementov (obcí): [[Anaa]]; [[Arutua]]; [[Fakarava]]; [[Fangatau]]; [[Hao]]; [[Hikueru]]; [[Makemo]]; [[Manihi]]; [[Napuka]]; [[Nukutavake]]; [[Puka-Puka]]; [[Rangiroa]]; [[Reao]]; [[Takaroa]]; [[Tatakoto]]; and [[Tureia]]. == Demografia == Podľa sčítania v roku [[2007]] má populácia Tuamotu (vrátane Gambiér) 18 317 obyvateľov (15 862 v roku 2002 a 8 100 v roku 1983). Z nich 769 žije v okruhu 400 km (215 námorných míľ) okolo atolov [[Mururoa]] a [[Fangataufa]], kde v minulosti prebiehali atómové testy. Všeobecne používaným jazykom (okrem francúzštiny ako oficiálneho úradného jazyka) je tuamotština s výnimkou atolu [[Puka-Puka]], kde sa hovorí dialektom markézštiny. Na Gambiérach sa používa mangarevština. == Ekonomika == [[Súbor:Karta FP Tuamotus isl.PNG|náhľad|Mapa oblasti Tuamotu]] [[Súbor:Archipel des Tuamotu.jpg|náhľad|Pohľad na oblasť Tuamotu z vesmíru]] Prežitie ostrovných komunít je zväčša postavené na sebestačnom poľnohospodárstve a [[rybolov]]e. Dodatočné príjmy sú najmä z produkcie čiernych (Tahitských) perál a prípravy kopry. Príjmy z [[Turistika|turistiky]] sú len veľmi slabé, pretože infraštruktúra a organizácia je, na rozdiel od oblasti [[Spoločenské ostrovy|Spoločenských ostrovov]], veľmi nízka. Na atoloch ako [[Rangiroa]] alebo [[Manihi]] sú vybudované certifikované centrá pre [[Nádychové potápanie|rekreačné]] a [[Prístrojové potápanie|športové potápanie s výstrojou]]. == Geografia == Aj napriek rozsiahlej ploche, ktorú Tuoamotu zaberá, je celková plocha súše iba 885&nbsp;km². [[Klíma]] je horúca morská tropická bez výraznejších zmien ročných období. Celoročná priemerná teplota je 26[[°C]]. Prakticky vôbec sa na atoloch nevyskytujú rieky alebo sladkovodné jazerá. Zásoby pitnej vody sú získavané z dažďa, u väčších komunít aj odsoľovaním, ktoré je však energeticky veľmi náročné. Ročný zrážkový priemer je 1400&nbsp;mm. Výrazné obdobie dažďov alebo sucha, ako to napríklad býva u vnútrozemských tropických krajín, sa prakticky nekoná, štatisticky najmenej zrážok však dopadne na zem v septembri a novembri. Geologická stabilita oblasti je dobrá, už po stáročia neboli zaznamenané žiadne výraznejšie zemetrasenia alebo výbuchy sopiek. == Flóra a fauna == [[Súbor:TuamotuPearlFarm.jpg|náhľad|Perlová farma na Tuamotu]] [[Súbor:TuamotuWaterside.jpg|náhľad|Typické domy na Tuamotu]] Nedostatok pôdy koralových atolov neumožňuje rôznorodú vegetáciu. Najbežnejšou je [[Kokosovník|kokosová palma]], ktorá tvorí základ pre produkciu [[kopra|kopry]] a je teda aj dôležitým ekonomickým činiteľom. Poľnohospodárstvo slúži prakticky len pre sebestačnosť obyvateľstva. K najčastejšie pestovanej zelenine môžeme zaradiť [[yam (zelenina)|yam]], [[taro]] a [[Chlebovník obyčajný|chlebovník]]. Tropického ovocia sa pestuje široká škála. [[Pandán]]ové listy sú používané k výrobe klobúkov, rohoží a pre konštrukciu striech obydlí, aj keď v poslednej dobe sa už na to častejšie využíva vlnitý plech. Útesy sú naopak na rôznorodosť, najmä vodnej fauny a flóry, veľmi bohaté. Zo živočíchov nad hladinou je tu najmä vodné vtáctvo, hmyz a drobné plazy. na Tuamotu žije asi 57 druhov vtákov, ale približne pätina z nich je endemická. Trinásť druhov je ohrozených a jeden už vyhynul.<ref>Blanvillain, C; Florent, C & V. Thenot (2002) "Land birds of Tuamotu Archipelago, Polynesia: relative abundance and changes during the 20th century with particular reference to the critically endangered Polynesian ground-dove (''Gallicolumba erythroptera'')". ''Biological Conservation'' 103 (2): 139-149 {{doi|10.1016/S0006-3207(01)00112-4}}</ref> == Geológia == Všetky atoly sú koralové nízke ostrovy, teda piesočnaté vyvýšeniny na povrchu koralového útesu. Juhozápadne od ostrova [[Palliser]] je [[Makatea]], jeden z troch veľkých [[Fosforit|fosfátových]] kamenných ostrovov v Tichom oceáne. Ďalšie dva sú [[Banaba]] v [[Kiribati]] a [[Nauru]]. Gambiéry sú síce ako juhovýchodný koniec oblasti geograficky súčasťou Tuamotu, geologicky aj kultúrne sú však vzdialené. Na severozápade súostrovia je kruhový atol [[Taiaro]], ktorý je jedným z mála príkladov úplne uzavretej [[lagúna (voda)|lagúny]]. Atol bol organizáciou [[UNESCO]] v roku [[1977]] prehlásený ''Biosférickou rezerváciou''.<ref>{{Cite web |url=http://www.unesco.org/mabdb/br/brdir/directory/biores.asp?code=FRA+01&mode=all |title= Biosphere Reserve Information |author= |year=2008 |publisher=Unesco.com |accessdate=11 November 2011 }}</ref> == História == Dávna história súostrovia ostáva tajomstvom kvôli problematickosti archeológie a neexistencii písomných dokumentov z tejto oblasti. Archeologické nálezy naznačujú, že západné Tuamotu bolo osídlené od ostrovov Spoločnosti okolo roku 700. Na atoloch [[Rangiroa]], [[Manihi]] a [[Mataiva]] sa našli zvyšky ceremoniálnych plošín (nazývaných ''marae'') vytvorených z koralových blokov, ale ich presný vek nie je známy. Prvým zdokumentovaným Európskym návštevníkom bol [[Portugalsko|portugalský]] moreplavec [[Fernando Magalhaes]], ktorý oblasť navštívil v rámci jeho objaviteľskej plavby okolo sveta v roku [[1521]] v službách [[Španielsko|španielskej Koruny]]. Po ňom nasledovali: *Portugalský moreplavec [[Pedro Fernandes de Queirós]] v roku [[1606]], taktiež sa plavil pod španielskou vlajkou; *Holandskí námorníci [[Willem Schouten]] a [[Jacob Le Maire]] v roku [[1616]]; *[[Jakob Roggeveen]] (ktorý ako prvý uvidel [[Veľkonočný ostrov]]) v roku [[1722]]; *[[John Byron]] v roku [[1765]]; *[[Louis Antoine de Bougainville]] v roku [[1768]]; *[[James Cook]] počas jeho prvej plavby v roku [[1769]]; *Španielsky navigátor [[Domingo de Bonechea]] v roku [[1774]] a *Nemecký navigátor [[Otto von Kotzebue]], plachtiaci pod vlajkou [[Cárske Rusko|Ruského cárstva]] v roku [[1815]]. Ani jedna z týchto návštev nemala politické následky, ostrovy ostali naďalej pod vplyvom Polynézskej kráľovskej dynastie Pōmare z [[Tahiti]]. Toto vládnutie narušili až prví [[kresťanstvo|kresťanskí]] misionári v [[19. storočie|19. storočí]]. Následne začal prekvitať aj obchod s [[perla]]mi, z ktorých Európski obchodníci spravili veľmi lukratívny tovar. Francúzsko prinútilo Tahitského kráľa [[Pōmare V.]] k abdikácii a obsadilo ostrovy bez nutnosti anexie. [[Robert Louis Stevenson]] a Fanny Stevensonová cestovali medzi Paumotu na plachetnici ''Casco'' v roku 1888. Ich plavba bola opísaná v knihe ''In the South Seas'' (V južných moriach).<ref>''In the South Seas'' (1896) & (1900) Chatto & Windus; republished by The Hogarth Press (1987)</ref> [[Jack London]] napísal príbeh "The Seed of McCoy" na základe incidentu z roku 1900 keď s horiacou loďou ''Pyrenees'' bezpečne pristál na atole [[Mangareva]]. V príbehu ale London viedol loď ďalej Mangarevou cez Tuamotu až k atolu [[Fakarava]].<ref>{{cite book |title=Jack London's tales of cannibals and headhunters: nine South Seas stories by America's master of adventure |last=London |first=Jack |authorlink=Jack London |editors=Gary Riedl and Thomas R. Tietze |year=2006 |publisher=UNM Press |location= |isbn=0-8263-3791-0 |pages=33–37 |url=http://books.google.com/books?id=n2obXkYcSPcC}}</ref> Tuamotu sa dostali do celosvetových titulkov aj v roku [[1947]], keď [[Nórsko|nórsky]] [[archeológ]] a dobrodruh [[Thor Heyerdahl]] po dlhej plavbe na balzovej plti ''[[Kon-Tiki]]'' stroskotal na atole [[Raroia]]. Naposledy bola časť atolov stredobodom pozornosti počas francúzskych nukleárnych testov na atoloch [[Mururoa]] and [[Fangataufa]]. == Skupiny atolov == Súostrovie Tuamotu sa delí na sedem menších skupín ostrovov a atolov: {| !bgcolor="#E7EBEE" |Ostrovy Sklamania !bgcolor="#E7EBEE" |Ostrovy Vojvodu z Gloucesteru !bgcolor="#E7EBEE" |Skupina Hao !bgcolor="#E7EBEE" |Skupina Ďalekovýchodných Tuamotu !bgcolor="#E7EBEE" |Ostrovy Raeffsky |- |valign="top"| *[[Puka-Puka]] *[[Napuka]] *[[Tepoto Nord]] |valign="top"| *[[Hereheretue]] *[[Anuanuraro]] *[[Anuanurunga]] *[[Nukutepipi]] |valign="top"| *[[Rekareka]] ([[Tehuata]]) *[[Tauere]] *[[Amanu]] *[[Hao]] *[[Paraoa]] *[[Nengonengo]] *[[Manuhangi]] *[[Ahunui]] |valign="top"| *[[Fangatau]] | [[Fakahina]] *[[Tatakoto]] | [[Akiaki]] *[[Vahitahi]] | [[Nukutavake]] *[[Vairaatea]] | [[Pinaki]] *[[Reao]] | [[Pukarua]] *[[Vanavana]] | [[Tureia]] *[[Tematangi]] | [[Mururoa]] *[[Fangataufa]] |valign="top"| *[[Anaa]] | [[Faaite]] *[[Tahanea]] | [[Motutunga]] *[[Takume]] | [[Raroia]] *[[Taenga]] | [[Nihiru]] *[[Makemo]] | [[Katiu]] *[[Tuanake]] | [[Hiti]] *[[Tepoto Sud]] *[[Marutea Nord]] *[[Haraiki]] | [[Aratika]] *[[Kauehi]] | [[Taiaro]] *[[Raraka]] |- !bgcolor="#E7EBEE" |Skupina Hikueru !bgcolor="#E7EBEE" |Ostrovy kráľa Georga !bgcolor="#E7EBEE" |Ostrovy Palliser |- |valign="top"| *[[Tekokota]] *[[Hikueru]] *[[Reitoru]] *[[Marokau]] *[[Ravahere]] |valign="top"| *[[Ahe]] *[[Manihi]] *[[Takaroa]] *[[Takapoto]] *[[Tikei]] |valign="top"| *[[Fakarava]] | [[Niau]] *[[Toau]] | [[Arutua]] *[[Apataki]] | [[Kaukura]] *[[Mataiva]] | [[Tikehau]] *[[Rangiroa]] | [[Makatea]] |} Súvisiace súostrovia zahŕňajú: * '''[[Gambiéry]]''': [[Akamaru]]; [[Angakauitai]]; [[Aukena]]; [[Kamaka]]; [[Kouaku]]; [[Makapu]]; [[Makaroa]]; [[Mangareva]]; [[Manui]]; [[Mekiro]]; [[Papuri]]; [[Puaumu]]; [[Taravai]]; [[Tokorua]]; a [[Totengengie]]. * '''[[Vonkajšie Gambiéry]]''': [[Marutea (južná)]]; [[Maria Est]]; [[Morane]]; a [[Temoe]]. * '''[[Skupina Acteon]]''': [[Matureivavao]]; [[Tenararo]]; [[Tenarunga]]; a [[Vahanga]]. == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == [[:Kategória:Oblasti testov jadrových zbraní]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Tuamotu}} == Externé odkazy == * Stevenson, Robert L. (1896), ''[http://www.gutenberg.org/dirs/etext96/sseas10.txt In the South Seas]'' *[http://www.TahitiTourisme.com Official site (Tahiti Tourism board)] *[http://www.presidence.pf/index.php?181 Official site (Geography)] *[http://www.polynesie-francaise.gouv.fr/actualite/elections2004/resultats-definitifs.asp Official site (Administration)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051023045941/http://www.polynesie-francaise.gouv.fr/actualite/elections2004/resultats-definitifs.asp |date=2005-10-23 }} *http://earthobservatory.nasa.gov/IOTD/view.php?id=44596 == Zdroj == * {{Preklad|en|Tuamotus|593275877}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} {{Tuamotu}} {{Polynézia}} [[Kategória:Tuamotu| ]] [[Kategória:Francúzska Polynézia]] [[Kategória:Súostrovia]] 5cukb9xkiwqmgz930jdw7540ulfnt1n 0 81681 8211593 8209453 2026-05-10T11:53:20Z Maximilián Fedora 259749 8211593 wikitext text/x-wiki '''Porekadlo''' je obrazový výrok s charakterom uzatvorenej vety, ktorá sa viaže na konkrétny prípad, situáciu. Jeho funkciou je konštatovať, hodnotiť (väčšinou vtipne). Porekadlami sa zaoberá [[paremiológia]]. Patrí medzi [[Parémia|parémie]] a malé formy ľudovej slovesnosti. Na rozdiel od [[príslovie|príslovia]] nie je jeho obsahom zovšeobecnená ľudová múdrosť. Príklad: ''Padla kosa na kameň. Kto sa bojí, nech nejde do lesa. Ten by preskočil aj vola.'' == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Záturecký | meno = Adolf Petr | odkaz na autora = Adolf Peter Záturecký | titul = Slovenská přísloví, pořekadla a úsloví | odkaz na titul = | miesto = V Praze | vydavateľ = Česká akademie císaře Františka Josefa pro vědy, slovesnost a umění | rok = [1897] | url = https://archive.org/details/slovenskpslovpo00ztgoog/page/n7 | počet strán = 389 | strany = }} (a novšie vydania) == Pozri aj == * [[parémia]] * [[príslovie]] * [[aforizmus]] * [[pranostika]] == Iné projekty == {{Projekt|wikt=Kategória:Slovenské porekadlá|wikt_štítok=Slovenské porekadlá}} [[Kategória:Literárne žánre]] jvkpmlutjwzewrno1u23b7t1cgpcwg1 0 85614 8211245 7901646 2026-05-09T16:47:44Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211245 wikitext text/x-wiki [[Súbor:lanovka zelezna koliba.jpg|right|thumb|[[Sedačková lanovka Železná studienka – Koliba|Sedačková lanovka]] zo [[Železná studienka|Železnej studienky]] na [[Koliba (Bratislava)|Kolibu]]]] '''Lanovka''' alebo zriedkavo '''lanová dráha''' je [[dopravné zariadenie]] plynulej alebo cyklickej dopravy, v ktorom sa ako nosný alebo ťažný prvok využíva [[lano]]. Na [[Slovensko|Slovensku]] sa lanovky nachádzajú predovšetkým v horských oblastiach [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]], ale napríklad aj v [[bratislavský lesný park|bratislavskom lesnom parku]]. == Delenie == === Podľa jazdnej dráhy === Pre zabezpečenie dopravy je nutná '''jazdná dráha''', ktorá vymedzuje, kade sa bude vozidlo pohybovať a nesie hmotnosť jeho i cestujúcich. Podľa realizácie jazdnej dráhy sa lanovky delia na * '''[[Visutá lanovka]]''' – jazdnú dráhu tvorí '''nosné [[lano]]''' vedené medzi údolnou a vrcholovou stanicou resp. medzi podperami '''vzduchom'''. Na nosnom lane sú zavesené vozidlá. V niektorých prípadoch je namiesto visutého lana použitá visutá koľajnica. * nevisuté: napr. ** '''[[Pozemná lanovka]]''' – jazdnú dráhu tvoria koľajnice ležiace na zemi ** '''[[lyžiarsky vlek]]''' Výhodou visutých lanoviek je schopnosť prekonávať väčšie terénne nerovnosti, než kde je možné postaviť koľajnice. Na druhej strane, pozemné lanovky sú všeobecne stabilnejšie a odolejšie voči poveternostným vplyvom (vietor). [[Lyžiarsky vlek]] sa v bežnej reči často za lanovku nepovažuje (väčšinou sa dopravné prostriedky pre lyžiarov delia na vleky a lanovky). Aj v legislatívnej rovine prevádzka lyžiarskych vlekov riadi inými predpismi, ako prevádzka lanoviek. Súvisí to pravdepodobne najmä s rizikami, ktoré s prevádzkou lanoviek súvisia a sú neporovnateľne vážnejšie, než riziká súvisiace s vlekmi. === Podľa vozidla === Podľa vozidla, ktoré prepravuje cestujúcich, sa lanovky delia na * '''kabínové''' – cestujúci sa prepravujú v malom počte uzavretých kabín (tiež vozňov) s kapacitou v ráde desiatok osôb * '''kabínkové (gondolové)''' – uzavreté kabínky pojmú menší počet osôb, čo je vyvážené ich väčším počtom * '''sedačkové''' – cestujúci pri preprave sedia na závesných sedačkách (lavičkách) pre 1 – 8 osôb === Podľa obehu vozidiel === * '''obežné''' – vozidlá sa pohybujú v nekonečnej slučke od údolnej stanice v rade za sebou hore, vo vrcholovej stanici sa otáčajú a v protismere sa vracajú do údolnej stanice. * '''kyvadlové''' – vozidlá sa v staniciach neotáčajú, iba sa mení ich smer. Pohybujú sa v páre zavesené na spoločnom '''ťažnom lane'''. Keď je jedno vozidlo v údolnej stanici, druhé je vo vrcholovej. Do pohybu sa uvádzajú pohybom ťažného lana, okamžitá rýchlosť oboch vozidiel je teda rovnaká. V strede medzi údolnou a vrcholovou stanicou sa vozidlá míňajú. Buď má každé vozidlo vlastnú jazdnú dráhu (visuté lanovky), alebo je v strede inštalovaná '''výhybňa''' (pozemné lanovky). Nevýhodou kyvadlových lanoviek je ich nižšia prepravná kapacita, na trase môžu byť súčasne len dve vozidlá. Na druhej strane, v staniciach vozidlo zastaví a umožní tak pohodlný nástup a výstup cestujúcich. Rýchlosť obežnej lanovky musí byť dostatočne nízka, aby bol nástup a výstup bezpečný, alebo musia vozidlá v stanici spomaľovať (odpájaním vozidiel). Odpojovací mechanizmus je zložitý a náchylný na poruchy, ktorých dôsledky môžu byť fatálne (nehoda na Skalnatom plese v 90. rokoch 20. storočia). Jedným z riešení, ako zabezpečiť vyššiu prepravnú kapacitu bez nutnosti použiť ho sú lanovky s '''pulznou''' prevádzkou. Kabínky sú v skupinkách oddelených väčšími medzerami. Lanovka spomalí alebo zastaví, len keď je skupinka kabíniek v stanici, inak sa pohybuje vyššou rýchlosťou === Podľa funkcie a usporiadania lán === [[Lano|Laná]] na lanovke delíme podľa funkcie na: * '''nosné''' – na visutých lanovkách nesú hmotnosť vozidiel a cestujúcich * '''ťažné''' – uvádzajú vozidlá do pohybu smerom nahor, brzdia ich pohyb * '''príťažné''' – uvádzajú vozidlá do pohybu smerom nadol na úsekoch s opačným sklonom trasy (napr. pri stúpaní ku podpere v previse nosného lana) * '''dopravné''' – plní funkciu nosného, ťažného a príťažného lana * '''napínacie''' – prenášajú [[Sila|sily]] (často [[tiaž]] závažia) potrebné na napínanie ostatných typov lán. Konštantné napätie je potrebné pre zabezpečenie trvanlivosti lán <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.hornictvi.info/cteni/lomarstvi/17.htm |dátum prístupu=2009-02-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070105193331/http://www.hornictvi.info/cteni/lomarstvi/17.htm |dátum archivácie=2007-01-05 }}</ref>, preto je nutné reagovať na [[Tepelná rozťažnosť|zmeny teplôt]], jazdu vozidiel po trati či ich zaťaženie. V závislosti od konštrukcie lanovky môže byť počet jednotlivých lán rôzny a funkcie niektorých môžu byť zlúčené. Najčastejšie sa vyskytujú tieto riešenia: * '''ťažné lano''' – typické pre [[Pozemná lanovka|pozemné lanovky]], nosnú funkciu plní železničná trať (napr. [[Lanová dráha na Petřín]]) [[Súbor:Aerial tramway scheme.svg|thumb|Vozeň kabínovej lanovky s dvoma nosnými, jedným ťažným a jedným príťažným lanom]] * '''nosné, ťažné a príťažné laná''' – je historicky staršie riešenie. Môžeme rozdeliť na konštrukciu s ** jedným nosným lanom na vozeň – typické pre kabínové lanovky s kyvadlovou prevádzkou. 2 nosné laná vedú z údolnej do vrcholovej stanice, na každom z nich je na behúni zavesená 1 kabína (vozeň). Ťažné lano vedie od jedného vozňa do vrcholovej stanice a cez poháňací lanáč dolu k druhému vozňu. Príťažné lano je vedené obdobne cez údolnú stanicu. Časté je zdvojenie ťažných a príťažných lán má bezpečnosté dôvodov – pretrhnutie jedného lana nevedie k nekontrolovanej jazde vozňov po nosných lanách. Príklad tohto riešenia nájdeme na (napr. [[Lanovka Tatranská Lomnica – Lomnický štít#Pôvodná lanovka|pôvodnej lanovke Tatranská Lomnica – Lomnický štít]]). ** dvoma nosnými lanami na vozeň – zavesenie vozňa na dvoch lanách, od seba vzdialených, zvyšuje stabilitu voči bočnému vetru (napr. [[Lanovka Tatranská Lomnica – Lomnický štít#Rekonštrukcia|rekonštruovanom úseku Skalnaté pleso – Lomnický štít]]). * '''dopravné lano''' – pokrok v technickom riešení a tiež prechod od kabínových lanoviek s kyvadlovou prevádzkou k obežným lanovkám priniesol zlúčenie funkcie nosného a ťažného lana do jedného dopravného lana, ktoré tvorí nekonečnú slučku napnutú medzi údolnou a vrcholovou stanicou. ** jednoduchá slučka – v súčasnosti najčastejšie vyrábaný a prevádzkovaný systém lanovky. Vozidlá sú (pevne alebo odpojiteľne) uchytené na slučku dopravného lana a obiehajú medzi údolnou a vrcholovou stanicou ** zdvojená príp. dvojitá slučka – systém [[Funitel]] – podobne, ako v prípade kyvadlových lanoviek, zavesenie vozidla súčasne na dve laná zvyšuje stabilitu voči bočnému vetru == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Cableways}} == Externé odkazy == * http://www.lanovky.sk {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060710193223/http://www.lanovky.sk/ |date=2006-07-10 }} Lanové dráhy na Slovensku * http://www.lanove-drahy.cz Lanové dráhy v Českej republike * [http://tram.rusign.com/cz/ld.htm Verejné lanové dráhy v Čechách a na Slovensku] [[Kategória:Dopravné prostriedky]] [[Kategória:Lanovky| ]] r3uy28bjx534c8q8gy6ys43cc55buon 0 87954 8211207 8210897 2026-05-09T14:49:43Z Pescan 229 korekcia a upresnenie priebehu toku 8211207 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Dubová | other_name = | category = [[vodný tok]] <!-- *** Image *** --> | image = Pobedim - potok Dubová.jpg | image_caption = Dubová pri Pobedime <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | region1 = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | district = [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]] | district1 = [[Piešťany (okres)|Piešťany]] | commune = | municipality = Čachtice | municipality1 = Častkovce | municipality2 = [[Podolie (okres Nové Mesto nad Váhom)|Podolie]] | municipality3 = Pobedim | municipality4 = Bašovce | municipality5 = Veľké Orvište | municipality6 = Piešťany | municipality7 = Drahovce <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = Oddelenie od koryta [[Jablonka (potok)|Jablonky]] | source_type = Vznik | source_location = [[Čachtice]], [[Podunajská pahorkatina]] | source_elevation = 180 | source_lat_d = 48.716301 | source_long_d = 17.789621 | mouth = Drahovský kanál | mouth_location = [[Drahovce]] | mouth_elevation = 157 | mouth_lat_d = 48.544063 | mouth_long_d = 17.816524 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 21,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Dubová (Váh tributary) | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = III. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-10-004 | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-10-1551 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Dubová''' (často hovorovo označovaná ako ''Dubové'') je [[vodný tok]] na západnom Slovensku, na území okresov [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]] a [[Piešťany (okres) |Piešťany]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to pravostranný prítok [[Váh]]u s dĺžkou {{km|21.5|m}}. == Prameň == Dubová pramení v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]], podcelok [[Trnavská pahorkatina]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-16 | miesto = Bratislava }}</ref> v obci [[Čachtice]] ({{mnm|180}}), kde sa zo severozápadu pritekajúca [[Jablonka (potok)|Jablonka]] vetví na dve ramená, pričom pravostranné rameno pokračuje ďalej pod názvom ''Dubová''. == Opis toku == Preteká severojužným smerom cez [[Čachtice]], tu sprava priberá kratší prítok z [[Malé Karpaty|Malých Karpát]]. Pokračuje okrajom susednej obce [[Častkovce]], kde vytvára menší ohyb, východne od obce [[Podolie (okres Nové Mesto nad Váhom)|Podolie]] priberá zľava rameno [[Čachtický kanál|Čachtického kanála]] a pokračuje k obci [[Pobedim]]. Pri obci [[Pobedim]] vytvára väčšiu sihoť a preteká okolo významného [[Očkov|archeologického náleziska]] na pravom brehu. Potom tečie cez [[Bašovce]] a okrajom [[Veľké Orvište|Veľkého Orvišťa]], tu sa zľava oddeľuje [[Orvištský kanál]], Dubová sa stáča na juhovýchod a vteká na územie mesta [[Piešťany]]. Časť toku v Piešťanoch je lemovaná chodníkom pre peších a cyklistov. Revitalizácia v kilometri 4,32 – 5,27 bola ocenená cenou [[CE.ZA.AR#CE.ZA.AR_2008|CE.ZA.AR 2008]].<ref name="CV">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Duffek | meno = Kornel | odkaz na autora = | titul = CE.ZA.AR 2008 | url = http://www.enviromagazin.sk/enviro2009/enviro2/10_cezar.pdf | druh nosiča = .pdf | dátum vydania = 2009-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-11 | vydavateľ = ENVIROMAGAZÍN | miesto = | jazyk = }}</ref> Intravilánom mesta preteká v podstate severojužným smerom vytvárajúc niekoľko oblúkov. V rekreačnej oblasti [[Sĺňava I]] sa približuje k vodnej nádrži [[Sĺňava]], kde priberá ľavostranný prítok rigola. Ďalej kopíruje pätu jej západnej hrádze, kde slúži ako zberný rigol pre presiaknuté vody. V areáli vodohospodárskeho objektu je skanalizovaná v podzemí a ďalej v základoch vtokového objektu [[Drahovský kanál|Drahovského kanála]] dvoma otvormi 2 × 2,5 m. Ústi z pravej strany starého koryta [[Váh]]u do vývaru hate.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hromada | meno = Štefan | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vodné dielo v Maduniciach | periodikum = Stavba | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = | ročník = V | číslo = 12 | strany = 354{{--}}359 | url = https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:0add8f93-d60a-42a4-9972-9b514eab1974 | dátum prístupu = 2026-05-09 | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.81781&y=48.54361&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Medzi [[Čachtice|Čachticami]] a [[Pobedim]]om je koryto toku chráneným územím (prírodná pamiatka [[Brehové porasty Dubovej]]), bolo vyhlásené v roku 1983 za účelom ochrany cca {{km|5|m}} dlhého úseku so zachovanými brehovými porastami vŕb. Ide o významný ekostabilizačný a krajinársky pôsobivý prvok uprostred odlesnenej poľnohospodárskej krajiny [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]]. Je hniezdiskom a útočiskom niektorých chránených druhov vtáctva. == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == *{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Chrastina | meno zborník = Peter | kapitola zborník = Dubová: Príbeh vodného toku v krajine Dolnovážskej nivy | url kapitoly zborník = | titul = Krajina a lidé, Recenzovaný sborník z mezinárodního odborného workshopu. Konaný dne 20. 10. 2020 v Opavě | odkaz na titul = | url = | editori = Lenka Jarošová, Jindřiška Tyranová | vydavateľ = Slezské zemské muzeum | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | miesto = Opava | rok = 2020 | počet strán = 244 | dátum prístupu = | kapitola = | typ kapitoly = | url kapitoly = | diel = | typ dielu = | strany = 55{{--}}61 | isbn = 978-80-87789-72-8 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = | dátum archivácie = 2022-03-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220302201533/https://atlas-slezska.cz/wokrkshop/02_krajina/02_Krajina_a_lide_sbornik.pdf }} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Vodné toky v povodí Dubovej}} {{Vodné toky v povodí Váhu (8. časť)}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v Trnavskej pahorkatine]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Nové Mesto nad Váhom]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Piešťany]] a1gvva1rd5varh26llhim8du4nzjkos 0 95746 8211334 7465040 2026-05-09T20:27:30Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211334 wikitext text/x-wiki '''Lev Matematik''' (iné mená: '''Leon Filozof''', '''Leon Matematik'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Zozuľak | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Zozuľak | titul = Byzantská filozofia | miesto = Plzeň | vydavateľ = Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk | rok = 2016 | isbn = 978-80-7380-640-8 | počet strán = 224 | strany = 55 }}</ref>; {{V jazyku|grc|Λέων ὁ Μαθηματικός ''alebo'' Φιλόσοφος}} * asi [[790]] – † po [[869]]) bol byzantský filozof, vynálezca, logik; synovec alebo bratranec posledného patriarchu obdobia [[ikonoklazmus|ikonoklazmu]] [[Ján VII. (patriarcha)|Jána VII.]]<ref name="ODB">LEO THE MATHEMATICIAN. In: {{Citácia knihy | editori = [[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]] | titul = The Oxford Dictionary of Byzantium | odkaz na titul = | vydanie text = | miesto = New York | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 1991 | isbn = 0-19-504652-8 | počet strán = 2232 | strany = 1217 }}</ref> Bol [[rektor]]om [[carihradská univerzita|carihradskej univerzity]] (Magnaurská škola) v [[Konštantínopol]]e, učiteľ [[Konštantín Filozof|Konštantína Filozofa]]. Učil [[Aristotelovská logika|aristotelovskú logiku]]. Jeho jediným zachovaným dielom sú poznámky obsiahnuté v [[rukopis]]e [[Platon#Platónove dialógy|Platónových dialógov]]. Dnes je nazývaný ako "pravý renesančný človek"<ref name="rautman">Marcus Louis Rautman (2006), ''Daily Life in the Byzantine Empire'' (Greenwood Publishing Group), s. 294–95. ISBN 0-313-32437-9</ref> a „najšikovnejší človek v Byzancii v 9. storočí“.<ref name=HP>{{cite news|title=History of the Pianola|publisher=Pianola Institute|url=http://www.pianola.org/history/history_mechanical.cfm}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230316153821/http://www.pianola.org/history/history_mechanical.cfm |date=2023-03-16 }} {{eng icon}}</ref> == Dielo == Väčšina jeho diel sa nezachovala. Písal obsiahle práce, básne, [[epigram]]y. Venoval sa aj prekladom a priniesol tak veľké množstvo filozofických, lekárskych a astronomických textov. Vytvoril aj svoju vlastnú lekársku [[encyklopédia|encyklopédiu]]. Vynašiej aj niekoľko automatov, napríklad cisársky [[trón]], ktorý „levitoval“ a bol obklopený stromami so spievajúcimi vtákmi a revúcimi levmi.<ref name=HP /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[byzantská filozofia]] == Externé odkazy == {{Portál|Astronómia}} * {{filit|fvl/lev_matematik.html}} * [http://plato.stanford.edu/entries/byzantine-philosophy/#PeoWorCur Byzantine Philosophy] ''Stanford Encyclopedia of Philosophy'' Katerina Ierodiakonou a Börje Bydén (2008) {{eng icon}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Byzantskí filozofi]] [[Kategória:Narodenia v 9. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 9. storočí]] [[Kategória:Stredovekí astronómovia]] otn4qdq4p38po7vyn4y6fyvqlphcppt 0 95771 8211163 8075315 2026-05-09T12:26:03Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211163 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Kurt Lewin | Rodné meno = Kurt Zadek Lewin | Popis osoby = americký psychológ nemeckého pôvodu | Portrét = Mogilno tablica pamiątkowa Kurta Lewina.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Pamätná tabuľa na rodnom dome v Mogilno | Dátum narodenia = [[9. september]] [[1890]] | Miesto narodenia = [[Mogilno]], [[Poľsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1947|2|12|1890|9|9}} | Miesto úmrtia = [[Newtonville (Massachusetts)|Newtonville]], [[Massachusetts]], [[Spojené štáty|USA]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = Albert-Ludwigs-Universität Freiburg<br/>Ludwig-Maximilians-Universität München | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = Maria Landsberg (1917{{--}}1927)<br>Gertrud Weiss (1929{{--}}1947) | Partnerka = | Deti = 4 | Rodičia = Leopold Lewin<br>Recha Engel<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Stock | meno = Armin | autor = | odkaz na autora = | titul = Kurt Lewin | url = https://www.uni-wuerzburg.de/en/awz/archive/video-photo-archive/kurt-lewin/ | vydavateľ = uni-wuerzburg.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201128030226/https://www.uni-wuerzburg.de/en/awz/archive/video-photo-archive/kurt-lewin/ | dátum archivácie = 2020-11-28 }}</ref> | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Kurt Zadek Lewin''' (* [[9. september]] [[1890]], [[Mogilno]], [[Poľsko]] – † [[12. február]] [[1947]], [[Newtonville (Massachusetts)|Newtonville]], [[Massachusetts]], [[Spojené štáty|USA]]) bol americký [[psychológ]] [[Nemecko|nemeckého]] pôvodu, špecializujúci sa na [[sociálna psychológia|sociálnu psychológiu]] a [[behaviorizmus]], hlavná škola ľudských vzťahov. Jeho práca zahŕňala [[akčný výskum]] na teórii poľa, považuje sa za autora pojmu [[skupinová dynamika]], ktorý je hlavným pojmom [[priemyselná psychológia|priemyselnej psychológie]], ktorý sa neskôr stal [[psychológia práce|psychológiou práce]].<!-- Je tiež známe, že je prvá, aby zvážila psychológie ako "[[tvrdé vedy]]", zvlášť v jeho [[behaviorizmus|behavioristickom]] výskume. --> Venoval sa [[topologická psychológia|topologickej psychológii]]. Vypracoval [[dynamická teória osobnosti|dynamickú teóriu osobnosti]]. ==Životopis== Narodil sa bohatým obchodníkom patriacim do strednej vrstvy ako druhé dieťa zo štyroch detí. Ako 19-ročný začal študovať medicínu vo [[Freiburg im Breisgau|Freiburgu]] a potom pokračoval v štúdiu [[biológia|biológie]] na univerzite v [[Mníchov]]e. Štúdium ukončil na [[Humboldt-Universität zu Berlin|Humboldtovej univerzite]] v [[Berlín]]e, kde získal doktorát v roku [[1916]]. V roku [[1917]] Kurt Lewin napísal svoju prvú knihu o [[psychológia|psychológii]]. Na základe skúseností zo zákopov sa mu podarilo dokázať, že vízia krajiny sa líši v závislosti od toho, či ste vojak (na ktorého nepriateľ môže udrieť kedykoľvek), alebo či sa jednoducho prechádzate. Preto dospel k záveru, že zastúpenie prostredia silne závisí od [[motivácia|motivácie]], očakávania a vlastností jedinca. V roku [[1926]] bol menovaný [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] psychológie na Humboldtovej univerzite vo veku 36 rokov. V roku [[1933]] po nástupe Hitlera k moci z Nemecka emigroval do USA. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.muskingum.edu/~psych/psycweb/history/lewin.htm biographischer Abriss und theoretischer Überblick] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120814001331/http://muskingum.edu/~psych/psycweb/history/lewin.htm |date=2012-08-14 }} * [http://vlp.mpiwg-berlin.mpg.de/references?id=per638 Kurzbiografie, -bibliografie, Lehrfilme und digitale Quellen im Volltext] * [http://www.lewincenter.ukw.edu.pl/index.php The Kurt Lewin Center for Psychological Research] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070927095505/http://www.lewincenter.ukw.edu.pl/index.php |date=2007-09-27 }} * [http://www.lewin2004.ab.edu.pl International Conference on "Kurt Lewin: Contribution to Contemporary Psychology"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060512085723/http://www.lewin2004.ab.edu.pl/ |date=2006-05-12 }} * [http://www.infed.org/thinkers/et-lewin.htm Kurt Lewin: groups, experiential learning and action research] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130127075854/http://www.infed.org/thinkers/et-lewin.htm |date=2013-01-27 }} * [http://www.kla.hu/en/ Kurt Lewin Foundation] * [http://www.kurtlewininstitute.nl/ Kurt Lewin Institute] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170710094914/http://www.kurtlewininstitute.nl/ |date=2017-07-10 }} == Zdroj == *{{Preklad|en|Kurt Lewin|67992512}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lewin, Kurt}} [[Kategória:Psychológovia USA]] [[Kategória:Nemeckí psychológovia]] [[Kategória:Absolventi Albert-Ludwigs-Universität Freiburg]] [[Kategória:Osobnosti USA nemeckého pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA židovského pôvodu]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]] [[Kategória:Úmrtia na infarkt myokardu]] 84rgf5u4vbztyf8qsbsyh4pb0m8b9j9 0 101048 8211492 8210305 2026-05-10T06:08:03Z Scholastikos 174170 -zmazať, ponechané v zmysle halsovanie 8211492 wikitext text/x-wiki '''Archaická spoločnosť''' je v [[sociológia|sociológii]] označenie pre prvú [[Spoločnosť (sociológia)|spoločnosť]] v dejinách ľudstva, najstaršiu fázu ľudskej [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]].<ref name="Úvod"/> Existovala pred [[neolit]]om.<ref name="Úvod"/> Skladala sa z menších rodinných skupín, kde vodcami boli rodičia, a osobitne muži (patriarchalita), ako napríklad ''[[pater familias]]'' v [[Staroveký Rím|Ríme]]. Spočiatku išlo predovšetkým o skupiny lovcov a zberačov, neskôr aj väčších komunít tvorených širšou rodinou, respektíve rodom. Príslušníkmi komunity sa človek stával predovšetkým [[sobáš]]om.<ref name = "Otto1">{{Citácia knihy | titul = Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch A{{--}}L | vydavateľ = Agentúra Cesty | kapitola zborník = archaická spoločnosť | miesto = Bratislava | rok = 2006 | strany = 71 | isbn = 80-969159-3-2 }}</ref> Postupná integrácia týchto skupín viedla k vzniku miest, respektíve štátov. Po archaickej spoločnosti chronologicky nasledujú: [[tradičná spoločnosť]], [[moderná spoločnosť]], [[postmoderná spoločnosť (sociológia)|postmoderná spoločnosť]]. Niekedy (typicky v [[Marxizmus|marxizme]]) zodpovedá termínu archaická spoločnosť označenie [[prvotnopospolná spoločnosť]] alebo tiež predtriedna spoločnosť.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bakošová|meno=Emília|titul=Základy sociológie práva|vydavateľ=Univerzita Komenského, Právnická fakulta|miesto=Bratislave|rok=2003|isbn=80-7160-177-2|strany=193|priezvisko2=Vaculíková|meno2=Nadežda}}</ref> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="Úvod">{{Citácia knihy | priezvisko = Keller | meno = Jan | odkaz na autora = Jan Keller | titul = Úvod do sociologie | vydanie text = 5. vyd. [i.e. 7. vyd.]. | miesto = Praha | vydavateľ = Sociologické nakladatelství | rok = 2004 | isbn = 80-86429-39-3 | počet strán = 204 | strany = 193 }}</ref> }} [[Kategória:Spoločnosť]] [[Kategória:História]] 9s5kg51x16v4nd6pafolw5e941i0i44 0 108253 8211481 7733636 2026-05-10T05:21:44Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Vodné toky v Nitrianskej pahorkatine]] pomocou použitia HotCat 8211481 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Perkovský potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | district = [[Topoľčany (okres)|Topoľčany]] | district1 = [[Nitra (okres)|Nitra]] | commune = | municipality = Blesovce | municipality1 = Horné Štitáre | municipality2 = Horné Obdokovce | municipality3 = Čermany | municipality4 = Hruboňovo | municipality5 = Šurianky | municipality6 = Čakajovce | municipality7 = Zbehy <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = | source_type = Prameň | source_location = [[Blesovce]], [[Bojnianska pahorkatina]] | source_elevation = 215 | source_lat_d = | source_long_d = | mouth = Radošinka | mouth_location = Zbehy | mouth_elevation = 142 | mouth_lat_d = 48.370572 | mouth_long_d = 18.018691 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 20,7 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-12-595 | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = | free2_type = Číslo recipienta | free2_label = Číslo recipienta }} '''Perkovský potok''' je potok v [[Podunajská nížina|Podunajskej nížine]], preteká územím okresov [[Topoľčany (okres)|Topoľčany]] a [[Nitra (okres)|Nitra]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to ľavostranný prítok [[Radošinka|Radošinky]], meria 20,7 km a je tokom V. rádu. V pramennej oblasti preteká Kobylou dolinou, následne napája vodné nádrže Horné Štitáre a Bodok. Potom napája ďalšiu vodnú nádrž Horné Obdokovce, preteká územím tzv. [[Čermiansky močiar|Čermianskeho močiara]] a vzápätí napája vodnú nádrž Hruboňovo. ''Prameň:'' v [[Bojnianska pahorkatina|Bojnianskej pahorkatine]] južne od obce [[Blesovce]] v nadmorskej výške okolo 215 m n. m. ''Smer toku:'' najprv na juh, medzi osadou [[Bodok]] a obcou [[Čermany]] na juhozápad, odtiaľ opäť prevažne na juh ''Geomorfologické celky:'' [[Podunajská pahorkatina]], podcelok [[Nitrianska pahorkatina]], časť [[Bojnianska pahorkatina]]<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-02 | miesto = Bratislava }}</ref> ''Prítoky:'' sprava z oblasti Kalníkov, z oblasti Čížovca, od osady Chrenovec (162,3 m n. m.), zľava z oblasti Pereša (Hája), z oblasti Líščieho, z oblasti Hrabiny, [[Manický potok]], [[Suliansky potok]] (152,0 m n. m.) a prítok spod Hložína (230,6 m n. m.) ''Ústie:'' do [[Radošinka|Radošinky]] pri obci [[Zbehy]] v nadmorskej výške 142 m n. m. ''Obce:'' [[Blesovce]], [[Horné Štitáre]], osada [[Bodok]], [[Horné Obdokovce]], osada [[Čermanská domovina]] (okrajom), [[Čermany]], [[Hruboňovo]], [[Šurianky]], osada [[Perkovce]], [[Čakajovce]] (okrajom), [[Zbehy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.01878&y=48.37046&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Radošinky}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Nitry]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Nitra]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Topoľčany]] [[Kategória:Vodné toky v Nitrianskej pahorkatine]] 4nul4upjlmj7c161ifo9sjbv923fkw6 0 121422 8211232 7717078 2026-05-09T16:04:29Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211232 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Ladislav Kačáni | foto = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | popis = | celé meno = | dátum narodenia = {{dn|1931|4|1}} | miesto narodenia = [[Lučenec]] | štát = [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = {{dúv|2018|2|5|1931|4|1}} | miesto úmrtia = [[Bratislava]] | štát úmrtia = [[Slovensko]] | výška = | pozícia = Útočník | súčasný klub = | klubové číslo = | mládežnícke roky = | mládežnícke kluby = | roky = 1952{{--}}1953<br>1953{{--}}1962<br>1963{{--}}1965 | kluby = [[TJ Slávia Ekonóm|Slávia Bratislava]]<br>[[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|ČH Bratislava]]<br>[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] | zápasy(góly) = | reprezentačné roky = 1953{{--}}1961 | národné mužstvo = {{TCH|f|1}} | reprezentačné zápasy(góly) = 20 (3) | trénerské roky = | trénerské kluby = | pkupdate = | nmupdate = }} '''Ladislav Kačáni''' (* [[1. apríl]] [[1931]], [[Lučenec]]{{--}}† [[5. február]] [[2018]], [[Bratislava]]) bol slovenský [[futbalista]], [[tréner]] a popredný metodik. Ako hráč [[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|ČH Bratislava]] sa stal majstrom [[Česko-slovenská futbalová liga|Česko-Slovenska]] [[1959]]. V česko-slovenskom reprezentačnom mužstve odohral 20 zápasov. Reprezentoval na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1954|Majstrovstvách sveta v roku 1954]]. Po ukončení aktívnej činnosti sa stal trénerom a pedagógom na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK]] v Bratislave. Ako tréner pôsobil v oddieloch [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] (1967{{--}}1970) a [[FC Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]] (1973{{--}}1974). V období 1971{{--}}1972 viedol s [[Ladislav Novák (futbalista)|Ladislavom Novákom]] A-mužstvo [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovenska]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vo veku 86 rokov zomrel bývalý futbalista a tréner Ladislav Kačáni | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/vo-veku-86-rokov-zomrel-byvaly-hrac/306805-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-02-05 | dátum prístupu = 2022-12-05 }}</ref> == Ocenenia == *[[1998]]: Najvyššie ocenenie fair play [[Slovenský olympijský a športový výbor|SOŠV]], za celoživotné vystupovanie v duchu [[fair play]]<ref name="sosv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Ladislav Kačáni | url = https://www.olympic.sk/nositel-ocenenia/ladislav-kacani | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-05 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> *[[2002]]: Bronzové kruhy SOŠV<ref name="sosv"/> *[[2019]]: [[Sieň slávy slovenského futbalu]] [[in memoriam]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zeman | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = SSSF – Profily laureátov Siene slávy slovenského futbalu za rok 2020 a 2021 | url = https://futbalsfz.sk/sssf-profily-laureatov-siene-slavy-slovenskeho-futbalu-za-rok-2020-a-2021/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2021-04-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == *[http://www.fotbal.cz/c/nat/players/viewstat.asp?name=KacaniLadislav Reprezentačná štatistika] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070927001023/http://www.fotbal.cz/c/nat/players/viewstat.asp?name=KacaniLadislav |date=2007-09-27 }} {{biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kačáni, Ladislav}} [[Kategória:Slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Česko-slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1954]] [[Kategória:Hráči FK Inter Bratislava]] [[Kategória:Slovenskí futbaloví tréneri]] [[Kategória:Česko-slovenskí futbaloví tréneri]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave]] opk9avdnnc6mvqm2buu36gf8hspdjes 10 126658 8211482 7883143 2026-05-10T05:42:52Z Feriontly17x17x7 228747 akt. 2025 8211482 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Víťazi Wimbledonu |nadpis = [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]]: Víťazi mužskej dvojhry v [[Otvorená éra svetového tenisu|otvorenej ére]] |zoznam1 = * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1968|1968]]) [[Rod Laver]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1969|1969]]) [[Rod Laver]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1970|1970]]) [[John Newcombe]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1971|1971]]) [[John Newcombe]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1972|1972]]) [[Stan Smith]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1973|1973]]) [[Jan Kodeš]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1974|1974]]) [[Jimmy Connors]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1975|1975]]) [[Arthur Ashe]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1976|1976]]) [[Björn Borg]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1977|1977]]) [[Björn Borg]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1978|1978]]) [[Björn Borg]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1979|1979]]) [[Björn Borg]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1980|1980]]) [[Björn Borg]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1981|1981]]) [[John McEnroe]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1982|1982]]) [[Jimmy Connors]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1983|1983]]) [[John McEnroe]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1984|1984]]) [[John McEnroe]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1985|1985]]) [[Boris Becker]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1986|1986]]) [[Boris Becker]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1987|1987]]) [[Pat Cash]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1988|1988]]) [[Stefan Edberg]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1989|1989]]) [[Boris Becker]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1990|1990]]) [[Stefan Edberg]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1991|1991]]) [[Michael Stich]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1992|1992]]) [[Andre Agassi]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1993|1993]]) [[Pete Sampras]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1994|1994]]) [[Pete Sampras]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1995|1995]]) [[Pete Sampras]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1996|1996]]) [[Richard Krajicek]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1997|1997]]) [[Pete Sampras]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1998|1998]]) [[Pete Sampras]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 1999|1999]]) [[Pete Sampras]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 2000|2000]]) [[Pete Sampras]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 2001|2001]]) [[Goran Ivanišević]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 2002|2002]]) [[Lleyton Hewitt]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 2003|2003]]) [[Roger Federer]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 2004|2004]]) [[Roger Federer]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 2005|2005]]) [[Roger Federer]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 2006|2006]]) [[Roger Federer]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 2007|2007]]) [[Roger Federer]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 2008|2008]]) [[Rafael Nadal]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 2009|2009]]) [[Roger Federer]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 2010|2010]]) [[Rafael Nadal]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 2011|2011]]) [[Novak Đoković|Novak Djokovič]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 2012|2012]]) [[Roger Federer]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 2013|2013]]) [[Andy Murray]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 2014|2014]]) [[Novak Đoković|Novak Djokovič]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 2015|2015]]) [[Novak Đoković|Novak Djokovič]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 2016|2016]]) [[Andy Murray]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 2017|2017]]) [[Roger Federer]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 2018|2018]]) [[Novak Đoković|Novak Djokovič]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 2019|2019]]) [[Novak Đoković|Novak Djokovič]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 2021|2021]]) [[Novak Đoković|Novak Djokovič]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 2022|2022]]) [[Novak Đoković|Novak Djokovič]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 2023|2023]]) [[Carlos Alcaraz]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 2024|2024]]) [[Carlos Alcaraz]] * ([[Mužská dvojhra na Wimbledone 2025|2025]]) [[Jannik Sinner]] }}<noinclude>[[Kategória:Tenisové navigačné šablóny]]</noinclude> b7hcmxunbywuhapp3jbo4b9zfwkfynq 10 126810 8211357 7865012 2026-05-09T21:32:05Z Feriontly17x17x7 228747 akt. 2025 8211357 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Víťazi French Open |nadpis = [[French Open]]: Víťazi mužskej dvojhry v [[Otvorená éra svetového tenisu|otvorenej ére]] |zoznam1 = * (1968) [[Ken Rosewall]] * (1969) [[Rod Laver]] * (1970) [[Jan Kodeš]] * (1971) [[Jan Kodeš]] * (1972) [[Andrés Gimeno]] * (1973) [[Ilie Năstase]] * (1974) [[Björn Borg]] * (1975) [[Björn Borg]] * (1976) [[Adriano Panatta]] * (1977) [[Guillermo Vilas]] * (1978) [[Björn Borg]] * (1979) [[Björn Borg]] * (1980) [[Björn Borg]] * (1981) [[Björn Borg]] * (1982) [[Mats Wilander]] * (1983) [[Yannick Noah]] * (1984) [[Ivan Lendl]] * (1985) [[Mats Wilander|Mats Wilander]] * (1986) [[Ivan Lendl]] * (1987) [[Ivan Lendl]] * (1988) [[Mats Wilander]] * (1989) [[Michael Chang]] * (1990) [[Andrés Gómez]] * (1991) [[Jim Courier]] * (1992) [[Jim Courier]] * (1993) [[Sergi Bruguera]] * (1994) [[Sergi Bruguera]] * (1995) [[Thomas Muster]] * (1996) [[Jevgenij Kafeľnikov]] * (1997) [[Gustavo Kuerten]] * (1998) [[Carlos Moyà]] * (1999) [[Andre Agassi]] * (2000) [[Gustavo Kuerten]] * (2001) [[Gustavo Kuerten]] * ([[Mužská dvojhra na French Open 2002|2002]]) [[Albert Costa]] * (2003) [[Juan Carlos Ferrero]] * (2004) [[Gastón Gaudio]] * (2005) [[Rafael Nadal]] * ([[Mužská dvojhra na French Open 2006|2006]]) [[Rafael Nadal]] * ([[Mužská dvojhra na French Open 2007|2007]]) [[Rafael Nadal]] * ([[Mužská dvojhra na French Open 2008|2008]]) [[Rafael Nadal]] * ([[Mužská dvojhra na French Open 2009|2009]]) [[Roger Federer]] * ([[Mužská dvojhra na French Open 2010|2010]]) [[Rafael Nadal]] * ([[Mužská dvojhra na French Open 2011|2011]]) [[Rafael Nadal]] * (2012) [[Rafael Nadal]] * (2013) [[Rafael Nadal]] * (2014) [[Rafael Nadal]] * (2015) [[Stan Wawrinka]] * (2016) [[Novak Đoković]] * (2017) [[Rafael Nadal]] * (2018) [[Rafael Nadal]] * (2019) [[Rafael Nadal]] * (2020) [[Rafael Nadal]] * (2021) [[Novak Đoković]] * (2022) [[Rafael Nadal]] * (2023) [[Novak Đoković]] * (2024) [[Carlos Alcaraz]] * (2025) [[Carlos Alcaraz]] }}<noinclude>[[Kategória:Tenisové navigačné šablóny]]</noinclude> fzepw3ytov2u88mdts7yw54ab3x5ap9 0 144303 8211164 7785204 2026-05-09T12:34:30Z Feriontly17x17x7 228747 akt. 2026 8211164 wikitext text/x-wiki {{GrandSlamTurnaje | názov = Australian Open | aktuálny ročník = | oficiálny názov = | logo = Australian Open Logo 2017.svg | veľkosť loga = | popis loga = | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis = | dátum vzniku = 1905 | odohraný = | dátum zániku = | dátum obnovenia = | mesto = [[Melbourne]], [[Viktória (Austrália)|Viktória]] | štát = {{AUS}}[[Austrália (štát)|Austrália]] | miesto konania = Melbourne Park | povrch = tvrdý - GreenSet | počet = | rozpočet = | peňažná výhra = 86 500 000 [[Austrálsky dolár|AU$]] (2024) | obdobie = | riaditeľ = | poznámka = jediný grandslam na južnej pologuli<br>najnavštevovanejší grandslam<br>prvý grandslam hraný pod strechou | súťaže mužov = | súťaže žien = | zmiešané súťaže = | rok víťazov = 2026 | víťazi dvojhry mužov = {{Minivlajka|Španielsko}} [[Carlos Alcaraz]] | víťazky dvojhry žien = {{Minivlajka|Kazachstan}} [[Jelena Rybakinová]] | víťazi štvorhry mužov = {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Christian Harrison]]<br>{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Neal Skupski]] | víťazky štvorhry žien = {{Minivlajka|Belgicko}} [[Elise Mertensová]]<br>{{Minivlajka|Čína}} [[Čang Šuaj]] | víťazi zmiešanej štvorhry = {{Minivlajka|Austrália}} [[Olivia Gadecká]]<br>{{Minivlajka|Austrália}} [[John Peers]] | web = www.australianopen.com }} '''Australian Open''' je prvý zo štyroch [[Grand Slam (tenis)|grandslamových]] [[tenis]]ových [[turnaj]]ov. Hrá sa každý január v [[Melbourne Park]]. Turnaj sa prvýkrát uskutočnil v roku [[1905]]. Tak ako na ostatných grandslamových turnajoch aj na Australian Open sa zúčastňovali najvyššie postavení amatérski tenisti a do otvorenej éry ([[1968]]) bol známy ako '''Australian championships'''. Pôvodne sa hral na [[tenisový kurt#Tráva|trávnatých dvorcoch]] štadióna [[Kooyong Stadium|Kooyong]] v juhovýchodnej časti [[Melbourne]] až kým bol v roku 1988 presunutý do [[Melbourne Park]], kde sa hrá na tvrdom povrchu ([[Rebound Ace]]). Jediným hráčom, ktorý vyhral Australian Open na oboch povrchoch je [[Mats Wilander]]. == Najviac titulov v otvorenej ére vo dvojhre == {| class=wikitable |+ |- | colspan="4" style="background:#cfcfcf" align="center" |'''Muži''' |- bgcolor="ccccdd" ! style="width:5cm" align="left" |Tenista ! style="width:2cm" align="left" |Štát ! style="width:1cm" align="left" |Počet ! style="width:4cm" align="left" |Rok |- |{{SRB}} [[Novak Đoković|Novak Djokovič]] |[[Srbsko]] !'''10x''' |[[Australian Open 2008|2008]], [[Australian Open 2011|2011]], 2012, 2013, 2015, 2016, 2019, 2020, 2021, 2023 |- |{{CHE}} [[Roger Federer]] |[[Švajčiarsko]] !6x |2004, 2006, [[Australian Open 2007|2007]], [[Australian Open 2010|2010]], 2017, 2018 |- |{{USA}} [[Andre Agassi]] |[[Spojené štáty|USA]] !4x |1995, 2000, 2001, 2003 |- |{{SWE}} [[Mats Wilander]] |[[Švédsko]] !3x |1983, 1984, 1988 |- | colspan="4" style="background:#cfcfcf" align="center" |'''Ženy''' |- bgcolor="ccccdd" ! style="width:6cm" align="left" |Tenistka ! style="width:2cm" align="left" |Štát ! style="width:1cm" align="left" |Počet ! style="width:5cm" align="left" |Rok |- |{{USA}} [[Serena Williamsová]] |[[Spojené štáty|USA]] !7x |2003, 2005, [[Australian Open 2007|2007]], [[Australian Open 2009|2009]], [[Australian Open 2010|2010]], [[Australian Open 2015|2015]], 2017 |- |{{AUS}} [[Evonne Goolagongová]] |[[Austrália (štát)|Austrália]] !4x |1974, 1975, 1976, 1977 |- |{{AUS}} [[Margaret Smithová Courtová]] |[[Austrália (štát)|Austrália]] !4x |1969, 1970, 1971, 1973 |- |{{YUG}} [[Monika Selešová]] |[[Juhoslávia]] !4x |1991, 1992, 1993, 1996 (USA) |- |{{DEU}} [[Steffi Grafová]] |[[Nemecko]] !4x |1988, 1989, 1990, 1994 |- |{{USA}} [[Martina Navrátilová]] |[[Spojené štáty|USA]] !3x |1981 (ČSSR), 1983, 1985 |- |{{CHE}} [[Martina Hingisová]] |[[Švajčiarsko]] !3x |1997, 1998, 1999 |} {{Portál|Tenis|Tenisový}} {{Grandslamové tenisové turnaje}} {{Australian Open}} {{Víťazky Australian Open}} {{Víťazi Australian Open}} {{Víťazky Australian Open - štvorhra}} {{Víťazi Australian Open - štvorhra}} [[Kategória:Australian Open| ]] [[Kategória:Grandslamové turnaje]] [[Kategória:Tenisové turnaje v Austrálii]] nyfhkkrkx13pginttk1eknpmvipbspx 0 145213 8211188 6927882 2026-05-09T13:26:54Z ~2026-28130-39 294327 uprava 8211188 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Markus Rühl.jpg|thumb|Kulturista]] '''Kulturistika''' (po angl. ''bodybuilding'') je šport zameraný na zlepšovanie svalstva a posilňovanie.<ref>Krátky slovník slovenského jazyka 4z r. 2003</ref> Jej hlavný cieľ je prostredníctvom použitia špeciálnych cvikov založených na progresívnom odpore dosiahnuť estetizáciu [[ľudské telo|ľudského tela]]. Bodybuilding nie je len [[šport]], je to spôsob života, prístup k cieľavedomému tvarovaniu ľudského tela. Moderná kulturistika sa začala rozvíjať na začiatku 20. storočia v [[Spojené štáty americké|USA]]. Hlavnými propagátormi tohto športu boli bratia Weiderovci, ktorí vytvorili niekoľko základných prístupov k tvarovaniu postavy. Začali organizovať súťaže a pritiahli široké masy bežného obyvateľstva. Za najvýznamnejšiu osobnosť v kulturistike sa považuje [[Arnold Schwarzenegger]], mladý [[Rakúsko|Rakúšan]], ktorý na pozvanie bratov Weiderovcov cestuje do USA, aby sa neskôr stal mnohonásobným víťazom najprestížnejšej súťaže Mr. Olympia (Olympia weekend). Kulturistika prekonala od svojich počiatkov dlhú cestu, v súčasnosti sa vo svete koná mnoho profesionálnych aj amatérskych súťaží. Tzv. železnej hre sa v 21. storočí nevenujú už len nadšenci v pivniciach a posilňovniach v podkroví, fitnes sa stáva veľmi populárnym životným štýlom. Veľa ľudí pravidelne navštevuje posilňovne a bojuje proti [[obezita|obezite]], [[srdcové choroby|srdcovým chorobám]] tým, že sú aktívni. Kulturistika, ako šport, nie je zaradená medzi olympijskej disciplíny. V kulturistike nejde primárne o dvíhanie záťaže, ale o rozvoj partií svalov tela, aj keď prekonávanie odporu závaží je hlavným tréningovým prostriedkom,. Na súťažiach sa posudzujú viaceré faktory pretekárov, ako napríklad objem svalstva, súmernosť postavy a vyrysovanosť, ostrosť detailov, uskutočnenie základných póz, voľná zostava pretekárov, úprava pokožky a celkový dojem. Hodnotenie je subjektívne, preto sa často na súťažiach stáva, že výsledky sú kontroverzné. Tomuto nedostatku sa rôzne federácie snažia predísť pomocou skupín, panelov" tie sa žrebujú a priraďujú ku kategóriám. Následne rozhodcovia prideľujú body. Základné postoje – pózy, podľa ktorých sa pretekári hodnotia sú: Základný postoj, Dvojitý biceps spredu, Široký chrbtový sval spredu, Hrudník zboku, Dvojitý biceps zozadu, Široký sval chrbta zozadu, Ľubovolný triceps a Brucho stehná. Občas sú pretekári vyzvaní o prezentáciu pózy "most muscular", ktorá patrí medzi nepovinné. Športovci sa pripravujú na súťaž dodržiavaním diétneho režimu a úpravou tréningového programu. Z pravidla využívajú rôzne formy diét (sacharidové vlny a CKD) ktoré využívajú až do posledného týždňa pred súťažou. V tomto týždni diétu prerušia a aplikujú sacharidovú super-kompenzáciu, kedy sa v prvých dňoch usilujú o, vyprázdnenie" svalového glykogénu intenzívnym dvojfázovým tréningom a stravou bez sacharidov aby ho následne vo fáze, cukrovačky" mohli doplniť a tým zväčšiť celkový objem svalstva a ich definíciu. (Telo má po akútnom nedostatku glykogénu tendenciu predzásobiť sa). Kulturistika sa celkovo rozdeľuje na dve divízie: profesionálnu a amatérsku. Profesionáli sa zúčastňujú iba na profesionálnych súťažiach, kde nerozhoduje váha ani výška pretekára. V poslednom čase sa opäť vynára snaha zaviesť dve kategórie: do {{kg|90}} a nad {{kg|90}}, čím chcú organizátori dať šancu aj nižším pretekárom, ktorý napriek svojej veľkej svalovej hmote pri ich vyšších kolegoch zanikajú. Najprestížnejšou profesionálnou súťažou je [[Mr. Olympia]] Amatéri súťažia vo viacerých váhových kategóriách a najprestížnejšou súťažou sú majstrovstvá sveta. Do popredia sa čoraz viac dostáva, takzvaná naturálna kulturistika, ktorá sa snaží presadzovať prístup k športu bez [[steroidy|steroidov]] a zakázaných látok. == Referencie == {{Referencie}} {{kulturistický výhonok}} [[Kategória:Kulturistika| ]] jd58jwjeuvn0lpcd281sj57kj9isleo 0 145684 8211208 7997855 2026-05-09T14:54:28Z ~2026-27735-81 294182 /* Názvy a právne formy */ 8211208 wikitext text/x-wiki '''Považské strojárne''' (staršie názvy pozri nižšie) bol podnik na Slovensku so sídlom v [[Považská Bystrica |Považskej Bystrici]], počas [[Socializmus v Česko-Slovensku|socializmu]] významný [[Strojárstvo|strojársky]] podnik, od roku 2000 v [[Konkurz (konkurzné právo)|konkurze]]. V 80. rokoch mal závody v [[Kolárovo|Kolárove]], [[Rajec|Rajci]] a [[Veľký Meder|Čalove]] a vyrábal [[Valivé ložisko|valivé ložiská]], [[Obrábací stroj|obrábacie]] a tvárniace stroje, jednoúčelové stroje, motocykle, skútre a mopedy so značkou [[Manet]], [[Tatran S 125|Tatran]], [[Babetta]] a [[Jawa Pionier|Jawa]] , [[prúdový motor|prúdové motory]] pre letecký priemysel, prevodové skrine pre [[traktor]]y a pre poľnohospodárske, cestné a stavebné stroje. Považské strojárne zamestnávali až 15 000 pracovníkov. == Názvy a právne formy == *1929 - 1932 - Patronenfabrik G. ROTH Pressburg / Československé muničné a kovodelné závody, akciová spol. *1932{{--}}1938: závod podniku ''Československá zbrojovka, Brno, akciová společnost'' *1938{{--}}1945: závod podniku ''Reichswerke AG für Waffen- und Maschinenbau Hermann Göring''* - ''Waffenwerke Brünn AG, Brünn'' (neskorší názov ''[[Reichswerke Hermann Göring]]'' - ''Waffenwerke Brünn AG, Brünn'') *1945: opäť závod Zbrojovky Brno (v októbri znárodnenej) *1946{{--}}1948: ''Považské strojárne, národný podnik'' (samostatný podnik, nepatriaci k brnenskej Zbrojovke) *1948{{--}}1980: ''Považské strojárne, národný podnik, závod Klementa Gottwalda'' (uvádzané aj ako ''Považské strojárne Klementa Gottwalda'') *1980{{--}}(?)1992: ''[[Závody na výrobu ložísk]], koncern (Považská Bystrica) - Považské strojárne, koncernový podnik'' (skrátene ZVL Považské strojárne) *od 1992: súčasný názov Pozn.: (*)to bola dcéra podniku [[Reichswerke AG für Erzbergbau und Eisenhütten Hermann Göring]] == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Janas | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | titul = Považské strojárne : od Muničky po ZVL | vydanie = | vydavateľ = Knižné centrum | miesto = Žilina | rok = 2009 | počet strán = 128 | url = | isbn = 978-80-8064-336-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Považské Strojárne}} == Externé odkazy == * [http://www.jawa-50.cz/clanek/povazske-strojarne-historie.html Historie Považských strojíren a motocyklové výroby na Slovensku] {{výhonok}} [[Kategória:Považská Bystrica]] [[Kategória:Strojárske podniky na Slovensku]] [[Kategória:Pomenovania podľa Váhu]] ttznu5s2i7ab807ijnitdbcwwk4f59t 0 153917 8211408 8161189 2026-05-09T22:20:28Z Niegodzisie 166980 /* Diskografia */ 8211408 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = The Rolling Stones | Obrázok = The Rolling Stones Summerfest in Milwaukee - 2015.jpg | Popis obrázku = Rolling Stones na pódiu v [[Milwaukee]], [[Wisconsin]].<br />Zľava: [[Charlie Watts]], [[Ronnie Wood]], [[Mick Jagger]], [[Keith Richards]] | Krajina pôvodu = [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Anglicko]] | Žáner = [[Rock’n’roll]], [[Blues]], [[Blues rock]], [[Country]], [[R&B]], [[Pop music|pop]] | Roky pôsobenia = [[1962]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Decca Records|Decca]], [[London Recordings|London]], [[Rolling Stones Records|Rolling Stones]], [[Virgin Records|Virgin]], [[ABKCO]], [[Interscope Records|Interscope]], [[Polydor Records|Polydor]], [[Columbia Records|Columbia]], [[Atlantic Records|Atlantic]], [[A&M Records|A&M]], [[Geffen Records|Geffen]] | Webstránka = {{URL|rollingstones.com}} | Členovia skupiny = [[Mick Jagger]]<br />[[Keith Richards]]<br />[[Ron Wood]] | Bývalí členovia = [[Bill Wyman]]<br />[[Brian Jones]]<br />[[Mick Taylor]]<br />[[Ian Stewart]]<br />[[Dick Taylor]]<br />[[Charlie Watts]] |Portál 1 = Spojené kráľovstvo }} '''The Rolling Stones''' je [[anglicko|anglická]] [[rock]]ová kapela, ktorá vznikla v [[Londýn]]e roku [[1962]]. Kapela je aktívna sedem dekád a patrí k najpopulárnejším a najtrvalejších hudobným skupinám rockovej éry. Začiatkom 60. rokov boli Rolling Stones priekopníkom drsného, rytmikou zdôrazneného zvuku, ktorý neskôr definoval štýl [[Hard rock|hard rocku]]. Ich prvú stabilnú zostavu tvorili spevák [[Mick Jagger]], gitarista [[Keith Richards]], multiinštrumentalista [[Brian Jones]], basgitarista [[Bill Wyman]] a bubeník [[Charlie Watts]]. Počas ich prvých rokov bol hlavným lídrom kapely Brian Jones. Potom, ako sa v roku 1963 stal manažérom skupiny [[Andrew Loog Oldham]], podnietil ich, aby skladali svoje vlastné piesne. Autorská dvojica [[Jagger-Richards]] sa stala primárnou skladateľskou a tvorivou silou kapely. Kapela Rolling Stones vo svojich začiatkoch vychádzala zo spojenia [[blues]] a rannej fázy [[Rokenrol|rokenrolu]]. Spočiatku hrávali [[Cover verzia|coververzie]] hitov a v roku [[1964]] sa stali poprednými predstaviteľmi [[Britská invázia|britskej invázie]], pričom boli stotožnení aj s mladistvou [[Kontrakultúra 60. rokov|kontrakultúrou 60. rokov]]. V roku 1965 zaznamenali väčší úspech s vlastnými [[Singel (hudba)|singlami]] „[[(I Can’t Get No) Satisfaction|(I Can't Get No) Satisfaction]]“, „[[Get Off of My Cloud]]“ a v nasledujúcom roku 1966 „[[Paint It Black]]“, ktoré sa stali aj medzinárodnými hitmi číslo jedna. Ich prvým kompletne originálnym albumom bol ''Aftermath'' (1966), ktorý je často považovaný za jeden z ich najdôležitejších. V roku 1967 mali obojstranný singlový hit „[[Ruby Tuesday]]“/„[[Let's Spend the Night Together]]“ a na Ich albume ''[[Their Satanic Majesties Request]]'' experimentovali s [[Psychedelický rock|psychedelickým rockom]]. Koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] sa úspešnými singlami „[[Jumpin' Jack Flash]]“ (1968) a „[[Honky Tonk Women]]“ (1969) a albumami ''[[Beggars Banquet]]'' (1968), so skladbami „[[Sympathy for the Devil]]“ a „[[Street Fighting Man]]“ a ''[[Let It Bleed (album)|Let It Bleed]]'' (1969) s nahrávkami „[[You Can't Always Get What You Want]]“ a „[[Gimme Shelter]]“ sa opäť vrátili k svojmu rockovému zvuku založenému na [[rhythm and blues]]. Brian Jones od kapely odišiel krátko pred svojou smrťou v roku 1969. Nahradil ho gitarista [[Mick Taylor]]. V tom roku boli prvýkrát predstavení na pódiu ako „najväčšia rokenrolová skupina na svete“. Album ''[[Sticky Fingers]]'' (1971), na ktorom sú skladby „[[Brown Sugar]]“ a „[[Wild Horses]]“ a je na ňom prvýkrát použité ich logo s vyplazeným jazykom, bol ich prvým z ôsmich po sebe idúcich štúdiových albumov, ktoré boli v Spojených štátoch na vrchole rebríčkov. Po ňom nasledoval album ''[[Exile On Main St.]]'' (1972) s piesňami „Tumbling Dice“ a „Happy“ a ''[[Goats Head Soup]]'' (1973) s hitom, ktorý spopularizoval meno „Angie“. Taylor opustil kapelu na konci roku 1974 a nahradil ho [[Ron Wood|Ronnie Wood]]. Skupina v roku 1978 vydala album ''[[Some Girls]]''. Sú na ňom skladby „Miss You“ a „Beast of Burden“ a v roku 1981 vyšiel album ''[[Tattoo You]]'' so skladbou „[[Start Me Up]]“. Album ''[[Steel Wheels]]'' (1989) bol všeobecne považovaný za [[Comeback|comebackový album]] a po ňom nasledoval ''[[Voodoo Lounge]]'' (1994). Keďže Rolling Stones boli aj naďalej obrovskou koncertnou atrakciou, oba projekty boli propagované veľkými koncertnými turné, ktoré sa konali na štadiónoch a na veľkých koncertných arénach. Do roku 2007 mali Rolling Stones trikrát najlepšie zarábajúce koncertné turné všetkých čias a boli najlepšie zarábajúcim koncertným hudobníkom roku 2021. Po Wymanovom odchode v roku 1993 skupina pokračovala ako štvorčlenné jadro, pričom sa ich pravidelným basgitaristom stal [[Darryl Jones]]. Potom po Wattsovej smrti v roku 2021, vystupujú ako trojčlenné jadro pričom ich pravidelným bubeníkom sa stal [[Steve Jordan]]. Album ''[[Hackney Diamonds]]'', prvý nový s originálnym materiálom po 18 rokoch, vyšiel v októbri [[2023]] a stal sa v Spojenom kráľovstve ich štrnástym albumom číslo jedna. Odhadovaný predaj nahrávok kapely The Rolling Stones vo výške viac ako 250 miliónov z nich robí jedného [[Zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete|z najpredávanejších hudobných umelcov všetkých čias]]. Získali tri [[Grammy Award|ceny Grammy]] a aj [[Cena Grammy za celoživotný prínos|cenu Grammy za celoživotné dielo]]. V roku 1989 ich uviedli do [[Rock and Roll Hall of Fame|Rokenrolovej sieni slávy]] a v roku 2004 do [[UK Music Hall of Fame]]. Časopisy ''[[Billboard]]'' a ''[[Rolling Stone]]'' ich zaradili medzi najväčších umelcov všetkých čias. V rebríčku [[The 500 Greatest Albums of All Time|500 najlepších albumov všetkých čias]], ktorý v roku 2003 vydal časopis ''[[Rolling Stone]]'' má skupina Rolling Stones 10 albumov, z toho jeden sa nachádza v prvej desiatke. ==História skupiny== ===Začiatky=== [[Súbor:Blue Plaque for the Rolling Stones at Dartford Railway Station.jpg|thumb|Britská pamätná značka, blue plaque, umiestnená na pamiatku stretnutia Jaggera a Richardsa na nástupišti 2 na železničnej stanici Dartford v Kente 17. októbra 1961]] [[Keith Richards]] a [[Mick Jagger]] pochádzali z okresného mesta [[Dartford]], ktorý je súčasťou grófstva [[Kent (grófstvo)|Kent]] v [[Anglicko|Anglicku]]. Od roku 1950, kedy obidvaja začali navštevovať miestnu školu, boli spolužiakmi a kamarátmi.<ref>{{cite web|url=http://www.rollingstones.com/artist/mick-jagger/|title=Mick Jagger {{!}} The Rolling Stones |website=The Rolling Stones|access-date=2 October 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170903121800/http://www.rollingstones.com/artist/mick-jagger/|archive-date=3 September 2017|url-status=dead}}</ref><ref>White, Charles. (2003), pp. 119–120,&nbsp;''The Life and Times of Little Richard: The Authorised Biography'', Omnibus Press.</ref> Rodina Jaggerovcov sa v roku 1954 presťahovala do [[Wilmington (Kent)|Wilmingtonu]] v Kente, ktorý bol od Dartfodu vzdialený 8 kilometrov.{{sfn|Nelson|2010|p=8}} V polovici [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] založil Mick Jagger s kamarátom [[Dick Taylor|Dickom Taylorom]] garážovú kapelu, ktorá hrala hudbu [[Muddy Waters|Muddyho Watersa]], [[Chuck Berry|Chucka Berryho]], [[Little Richard|Little Richarda]], [[Howlin' Wolf|Howlina Wolfa]] a [[Bo Diddley|Bo Diddleyho]].{{sfn|Nelson|2010|p=8}} S Richardsom sa Jagger opäť stretol [[17. október|17. októbra]] [[1961]] na nástupišti dva na železničnej stanici v Dartforde.<ref>{{cite web |url=https://www.bbc.com/news/uk-england-kent-15333771 |title=Anniversary of Mick Jagger and Keith Richards Dartford meeting |author=<!--Not stated--> |date=17 October 2011 |publisher=BBC News |access-date=13 April 2018}}</ref> Jagger mal vtedy pri sebe nahrávky od Chucka Berryho a Muddyho Watersa, ktoré boli zaujímavé aj pre Keitha Richardsa a tak zistili, že majú spoločnú záľubu. Krátko nato začali spolu fungovať aj ako hudobníci.{{sfn|Nelson|2010|p=9}}{{sfn|Greenfield|1981}} Richards a Taylor sa s Jaggerom v jeho dome často stretávali. Stretnutia sa koncom roka 1961 presunuli k Taylorovcom, kde sa k trojici pripojili Alan Etherington a Bob Beckwith. Vzniknuté kvinteto si hovorilo Blues Boys.{{sfn|Nelson|2010|pp=10–11}} V marci 1962 sa Blues Boys dočítali v novinách ''Jazz News'' o Ealing Jazz Clube, kde sa spomínala [[Rhythm and blues|rhythm and bluesová]] skupina Alexisa Kornera, Alexis Korner's Blues Incorporated. The Blues Boys Kornerovi poslali pásku so svojimi najlepšími nahrávkami. Kornerovi sa nahrávky páčili.{{sfn|Nelson|2010|p=11}} Dňa 7. apríla navštívili Blues Boys Ealing Jazz Club. Stretli sa tam s členmi kapely Blues Incorporated, medzi ktorých patril aj [[Bottleneck|slide gitarista]] [[Brian Jones]], klávesák [[Ian Stewart]] a bubeník [[Charlie Watts]].{{sfn|Nelson|2010|p=11}} Po stretnutí s Kornerom začali Jagger a Richards so skupinou [[Jam session|jamovať]].{{sfn|Nelson|2010|p=11}} Potom, ako sa Brian Jones rozhodol od Blues Incorporated odísť, dal v týždni od 2. mája 1962 do časopisu ''Jazz Weekly'' inzerát, ze hľadá kolegov, s ktorými by založili kapelu.<ref name="Jones advert"/> Prvým, kto sa mu prihlásil bol Ian Stewart.<ref name="Jones advert">{{cite news |last=Künzler |first=Hanspeter |date=12 July 2012 |title=Rolling Stones celebrate 50 years of raucous rock'n'roll |publisher=CNN |url=https://edition.cnn.com/2012/07/12/opinion/rolling-stones-50/index.html |access-date=10 October 2022}}</ref> V júni od Blues Incorporated odišiel aj Jagger, Taylor a Richards a pripojili sa k Jonesovi a Stewartovi.<ref name="Jones advert"/> Na prvej skúške sa zúčastnil gitarista [[Geoff Bradford]] a spevák Brian Knight, no obaja sa napokon rozhodli, že sa ku kapele nepridajú. Nepozdávalo sa im hranie skladieb Chucka Berryho a Bo Diddleyho, ktoré naopak Jagger a Richards preferovali.{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|p=40}} V tom istom mesiaci zostavu Jaggera, Richardsa, Jonesa, Stewarta a Taylora doplnil bubeník [[Tony Chapman]]. Podľa Richardsa Jones pomenoval skupinu počas telefonátu pre ''Jazz News''. Keď sa ho novinár spýtal na názov skupiny, Jones videl na podlahe ležať obal albumu Muddyho Watersa, na ktorom sa jedna zo skladieb nazývala „Rollin' Stone“.{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|p=42}}{{sfn|Nelson|2010|p=13}}<ref>[http://www.allmusic.com/artist/the-rolling-stones-p5298][[Allmusic]]<span>: The Rolling Stones- Biography</span></ref> Brian Jones bol počas začiatkov kapely jej „nepopierateľným lídrom“<ref>{{cite web|last=Aswad|first=Jem|date=19 June 2020|title='Life and Death of Brian Jones' Documentary Digs Deep Into the Rolling Stones Co-Founder's Demise|url=https://variety.com/2020/music/news/rolling-stones-life-death-of-brian-jones-documentary-1234643158/|access-date=18 August 2023|website=Variety|language=en-US}}</ref><ref>{{cite news|last=O’Hagan|first=Sean|date=2023-05-07|title='He epitomised the dazzling 60s and then was gone': the inside story of Rolling Stone Brian Jones|language=en-GB|work=[[The Observer]]|url=https://www.theguardian.com/music/2023/may/07/nick-broomfield-brian-jones-rolling-stones-arena-documentary-interview|access-date=2023-08-18|issn=0029-7712}}</ref> a zaslúžil sa aj o ich počiatočné úspechy.<ref>{{cite web |title=BBC Music and BBC Arts present a Lafayette film production - The Stones and Brian Jones |url=https://www.bbc.com/mediacentre/2023/bbc.com/mediacentre/2023/arena-the-stones-and-brian-jones/ |access-date=2023-08-18 |publisher=BBC}}{{dead link|date=November 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes}}</ref> ===1962{{--}}1964: Budovanie kapely a následné kroky=== Skupina ešte pod názvom „The Rollin' Stones“ odohrala svoje prvé vystúpenie dňa [[12. júl|12. júla]] [[1962]] v [[londýn]]skom klube [[Marquee]].<ref>{{cite web|last=Palmer|first=Robert|date=23 June 1983|title=Muddy Waters: 1915–1983|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/muddy-waters-1915-1983-112658/|access-date=23 December 2020|magazine=Rolling Stone|language=en-US|url-access=limited}}</ref>{{sfn|Wyman|2002|pp=36–37}}<ref name=":192">Faulk, B. J. (2011). New Left in Victorian Drag: "The Rolling Stones Rock and Roll Circus". ''Texas Studies In Literature & Language'', ''53''(2), 138–158.</ref> V tom čase boli členmi kapely Jones, Jagger, Richards, Stewart a Taylor.<ref>{{cite web|last=Doyle|first=Patrick|date=12 July 2012|title=50 Years Ago Today, the Rolling Stones Played Their First Gig|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/50-years-ago-today-the-rolling-stones-played-their-first-gig-242877/|access-date=23 December 2020|magazine=Rolling Stone|language=en-US|url-access=limited}}</ref> Dňa 7. decembra 1962 prišiel na konkurz na basgitaristu, ktorý bol v [[Pub|pube]] v [[Chelsea (Londýn)|Chelsea]], [[Bill Wyman]], ktorý potom nahradil Dicka Taylora. Na kapelu urobila dojem jeho gitara a zosilňovače (vrátane [[Vox|Vox AC30]]).<ref>{{cite news |last=Greene|first=Andy|title=Watch Bill Wyman Explain How He Joined the Rolling Stones in 1962 |url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/bill-wyman-the-quiet-one-rolling-stones-clip-850248/ |access-date=25 August 2021 |magazine=Rolling Stone|url-access=limited|date=21 June 2019}}</ref> Klasická zostava Rolling Stones aj s Charliem Wattsom za bicími prvýkrát verejne vystúpila v Ealing Jazz Clube v sobotu 12. januára 1963.{{sfn|Wyman|2002|p=51}} Stálym bubeníkom kapely Rolling Stones sa Watts stal až na koncerte dňa 2. februára 1963.<ref>{{cite book| last = Richards| first = Keith| author-link = Keith Richards| title = Life| publisher = Weidenfeld & Nicolson|date=2010| page = 121 | isbn = 978-0-297-85439-5}}</ref> [[Súbor:Crawdaddy club richmond 2014.jpg|thumb|Zadná budova bývalého klubu Crawdaddy v Richmonde v Londýne, kde mali Rolling Stones od februára 1963 svoje prvé angažmá]] Krátko nato skupina začala svoje prvé turné po Spojenom kráľovstve, kde hrali repertoár skladieb v štýle chicagskeho blues, vrátane piesní [[Chuck Berry|Chucka Berryho]] a [[Bo Diddley|Bo Diddleya]].{{sfn|Bockris|1992|pp=42–43}} Od roku 1963 kapela prechádzala vývojom v hudobnej produkcii ako aj postupným zvyšovaním popularity u publika.<ref>Wyman, Bill. ''Rolling With the Stones'' New York: DK Publishing, 2002. 122. Print</ref> V roku 1964 v dvoch prieskumoch, ktoré sa konali v Spojenom kráľovstve predbehli na vrchole hodnotenia skupinu [[The Beatles]].<ref>{{Cite book|title=Mick Jagger|encyclopedia=Contemporary Musicians|last1=Goldsworthy|first1=Joan|last2=Paulson|first2=Linda Dailey|year=2005|publisher=Thomson Gale|editor-last=Pilchak|editor-first=Angela M.|volume=53|page=104|isbn=0787680664|issn=1044-2197}}</ref> Krátko po ich prvom koncerte bol názov skupiny zmenený na „The Rolling Stones“.<ref>{{Cite web |url=http://www.bbc.com/culture/story/20141117-the-rolling-stones-in-private |title=The Rolling Stones up close |last=Januszczak |first=Waldemar |access-date=6 October 2017|website=BBC|date=17 November 2014}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://www.rockhall.com/inductees/rolling-stones |title=The Rolling Stones|website=Rock & Roll Hall of Fame |access-date=6 October 2017}}</ref> Vtedajší úradujúci manažér skupiny, [[Giorgio Gomelsky]], vo februári 1963 zabezpečil kapele v nedeľu popoludní hranie v klube Crawdaddy v [[Richmond (Londýn)|Richmonde]] v Londýne.<ref>{{cite book |last1=Covach |first1=John |last2=Coelho |first2=Victor |title=The Cambridge Companion to the Rolling Stones |date=2019 |publisher=Cambridge University Press |page=6}}</ref> V máji 1963 Rolling Stones podpísali manažérsku zmluvu s [[Andrew Loog Oldham|Andrewom Loogom Oldhamom]].<ref name=andrew-loog-oldham>{{Cite web |url=https://www.rockhall.com/inductees/andrew-loog-oldham |title=Andrew Loog Oldham|website=Rock & Roll Hall of Fame |access-date=19 October 2017}}</ref> Nasmerovali ho k nim jeho predchádzajúci klienti, skupina The Beatles.<ref name=":192"/>{{sfn|Nelson|2010|p=20}} Keďže Oldham mal len devätnásť rokov, nedosiahol teda plnoletosť, dokonca bol mladší než ktokoľvek z kapely, nemohol vlastniť licenciu agenta a ani bez súhlasu jeho matky podpisovať žiadne zmluvy.{{sfn|Nelson|2010|p=20}} Preto to bolo riešené tým, že sa k nemu pripojil rezervačný agent [[Eric Easton]],{{sfn|Wyman|1990|p=123}} ktorý kryl finančné a asistenčné služby pri nahrávaniach a rezerváciách vystúpení.<ref name=andrew-loog-oldham/> S Gomelským, ktorý nemal s kapelou žiadnu písomnú dohodu, toto nekonzultovali.{{sfn|Wyman|1990|pp=135–136}} Oldham sa spočiatku snažil uplatniť stratégiu, ktorú používal manažér The Beatles, [[Brian Epstein]]. Nútil členov kapely, aby nosili obleky. Neskôr názor zmenil. Verejnosti predstavil kapelu, ktorá kontrastovala s The Beatles. Mala s Chrobákmi neporovnateľné oblečenie, dlhé vlasy a neuhladený vzhľad. Chcel urobiť z Rolling Stones „otrhanú, hravú, nepredvídateľnú skupinu nežiaducich osôb“ a „preukázať, že Rolling Stones sú hroziví, neotesaní a živočíšni“.{{sfn|Szatmary|2014|p=123}} Stewart od oficiálnej zostavy odišiel, no zostal jej koncertným manažérom a klávesákom. O Stewartovom rozhodnutí Oldham neskôr povedal: „No, on ako jednoduchý chlapec nevyzerá a šesť členov je aj tak príliš veľa na to, aby si ich tváre na obrázku [fanúšikovia] zapamätali.“<ref>{{Cite news|last=Greenfield|first=Robert|url=https://www.rollingstone.com/music/news/keith-richards-the-rolling-stone-interview-19710819|title=Keith Richard: The Rolling Stone Interview|magazine=Rolling Stone|access-date=14 August 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170418035746/http://www.rollingstone.com/music/news/keith-richards-the-rolling-stone-interview-19710819|archive-date=18 April 2017|url-status=live|url-access=limited|date=19 August 1971}}</ref> Neskôr Oldham znížil vek členov skupiny v propagačných materiáloch, aby sa publiku javili ako tínedžeri.{{sfn|Davis|2001|p=79}} [[Decca Records]], spoločnosť ktorá odmietla podpísať zmluvu s [[The Beatles]], kapele The Rolling Stones dala nahrávaciu zmluvu s výhodnými podmienkami.{{sfn|Nelson|2010|p=22}} Skupina mala podľa nej dostať trikrát vyššiu licenčnú sadzbu, ako sa zvyčajne dáva začínajúcim hudobníkom, ďalej dostali plnú umeleckú kontrolu nad svojimi nahrávkami a bolo im aj ponechané vlastníctvo nahrávacích [[Audio mastering|mastrovaných pások]].{{sfn|Oldham|2000|pp=205, 212}}{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|p=68}} Dohoda tiež umožnila kapele využívať aj nahrávacie štúdiá, ktoré pod firmu Decca nepatrili. Ich preferovaným miestom sa stalo Regent Sound Studios, ktoré malo mono zariadenie vybavené vaječnými boxmi na strope, ktoré eliminovali odrazy zvuku.{{sfn|Oldham|2000|pp=209–210, 212}}{{sfn|Coral|Hinckley|Rodman|1995}} Oldham, ktorý nemal žiadne skúsenosti s nahrávaním, no bol ich producentom, povedal, že štúdiá Regent mali zvuk, ktorý „nástroje od seba vhodne izoloval“ a vytvárala sa tým medzi nimi pre kapelu potrebná „protihluková stena“.{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|p=68}}{{sfn|Oldham|2000|pp=252–253}} Nakoľko tieto štúdiá mali nižšie rezervačné sadzby, kapela si mohla dovoliť nahrávať v dlhších obdobiach. V iných štúdiách boli bežne zaužívané trojhodinové nahrávacie bloky. Všetky skladby z ich [[The Rolling Stones (album)|debutového eponymného albumu]] vznikali v týchto priestoroch.{{sfn|Nelson|2010|p=26}}{{sfn|Oldham|2000|p=213}} Oldham dal do protikladu nezávislosť The Rolling Stones k povinnosti The Beatles nahrávať v štúdiách [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]] a povedal, že Beatles boli v postavení „obyčajných smrteľníkov, ktorí sa lopotia v štúdiu pre svojho zamestnávateľa“.{{sfn|Oldham|2000|p=205}} Propagoval The Rolling Stones ako protipól k The Beatles aj tým, že jeho skupina na obale svojho albumu pózovala bez úsmevu. Vyzval tiež tlač, aby používala provokatívne titulky ako: „Nechali by ste svoju dcéru vydať sa za Rolling Stones?“{{sfn|Marshall|2012|p=22}}{{sfn|Wyman|1990|p=136}} Na rozdiel od týchto vyjadrení Wyman tvrdí: „Naša povesť a imidž Bad Boys (zlých chlapcov) sa objavili neskôr a úplne náhodou... [Oldham] to nikdy nevymyslel. Jednoducho to dokonale využil.“{{sfn|Wyman|1990|p=133}} V [[Interview (novinárstvo)|interview]] z roku 1971 Wyman uviedol: „Boli sme prvou popovou kapelou, ktorá sa odtrhla od zaužívaného [[klišé]] v štýle [[Cliff Richard|Cliffa Richarda]], pri ktorom kapely predvádzali malé tanečné kroky, nosili rovnaké uniformy a mali elegantný výzor.“<ref>{{cite news|title=Living with Superstardom: The Stones Bill Wyman says 'It Keeps Getting Harder'|date=6 November 1971|newspaper=Billboard |page=29}}</ref> Prvým singlom Rolling Stones bola prevzatá verzia skladby „Come On“ od [[Chuck Berry|Chucka Berryho]], ktorá vyšla 7. júna 1963. Skupina na koncertoch túto skladbu hrať odmietala{{sfn|Wyman|1990|p=139}} a Decca ju spropagovala len raz. Na Oldhamov podnet si členovia fanklubu kupovali kópie singlu v obchodoch s platňami. Tým sa podporilo jeho umiestnenie v rebríčkoch{{sfn|Oldham|2000|p=221}} a fanúšikovia takto pomohli „Come On“ dostať sa na 21. miesto v britskom [[UK Singles Chart]].<ref>{{cite web|last=Dooley|first=Sean Patrick|url=http://www2.gibson.com/News-Lifestyle/Features/en-us/day-in-music-1025.aspx|title=This Day in Music Spotlight: Rolling Stones Riot on Ed Sullivan|work=gibson.com|archive-url= https://web.archive.org/web/20130131204013/http://www2.gibson.com/News-Lifestyle/Features/en-us/day-in-music-1025.aspx|date=25 October 2010|archive-date=31 January 2013|url-status=dead|access-date=4 November 2010}}</ref> Mať singel hodnotený v rebríčku umožňovalo kapele hrať mimo Londýna. V klube Outlook Club, ktorý sa nachádzal v [[Middlesbrough]] mali vystúpenie dňa 13. júla, na ktorom sa striedali so skupinou [[The Hollies]].{{sfn|Haslam|2015|p=91}} Neskôr v roku 1963 Oldham a Easton zorganizovali v Spojenom kráľovstve kapele The Rolling Stones ich prvé veľké koncertné turné. Boli na ňom predskokanmi pre americké hviezdy, ako sú Bo Diddley, Little Richard a [[The Everly Brothers]]. Turné bolo pre kapelu príležitosťou zdokonaľovať ich javiskové predstavenia.{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|p=68}}{{sfn|Wyman|2002|pp=80–83}}<ref name="bluesbrothers">{{cite web |last=Fricke|first=David|author-link=David Fricke|date=17 April 2008|title=Blues Brothers|url=https://www.rollingstone.com/news/story/19969845/Blues_Brothers|url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20080405154532/http://www.rollingstone.com/news/story/19969845/Blues_Brothers|archive-date=5 April 2008|magazine=Rolling Stone|url-access=limited}}</ref> Počas turné skupina nahrala svoj druhý singel, pieseň dvojice autorov [[Lennon-McCartney]], „[[I Wanna Be Your Man]]“,{{sfn|Gilliland|1969|loc=show 30, track 2}}<ref>{{cite news |date=2006-01-06 |title=The gig that time forgot |page=98 |work=The Independent |url=https://www.newspapers.com/clip/105735890/the-gig-that-time-forgot/ |access-date=2022-07-16 |via=Newspapers.com}}</ref> ktorý sa v britskom rebríčku dostal na 13. miesto.<ref>{{cite news |date=2006-07-22 |title=The Greatest Show on Earth |page=12 |work=The Independent |url=https://www.newspapers.com/clip/105735911/the-greatest-show-on-earth/ |access-date=2022-07-16 |via=Newspapers.com}}</ref> Vlastná nahrávka tejto piesne od skupiny The Beatles sa nachádza na albume [[With the Beatles|''With the Beatles'']], ktorý vyšiel v roku 1963.<ref>{{cite web |last=Robinson |first=Ellie |date=2022-06-10 |title=Watch The Rolling Stones cover The Beatles' 'I Wanna Be Your Man' in Liverpool |url=https://www.nme.com/news/music/watch-the-rolling-stones-cover-the-beatles-i-wanna-be-your-man-in-liverpool-3244311 |access-date=2022-07-16 |website=NME |language=en-GB}}</ref> Dňa 1. januára 1964 boli The Stones prvou kapelou, ktorá hrala v programe [[British Broadcasting Corporation|BBC]] ''[[Top of the Pops]]'' a vystúpila v ňom s pesničkou „I Wanna Be Your Man“.<ref>{{cite news |title=BBC says fond farewell to Top of the Pops|url=https://www.bbc.co.uk/pressoffice/pressreleases/stories/2006/06_june/20/totp.shtml|date=20 June 2006|author=<!-- Unknown-->|access-date=21 September 2019 |agency=BBC}}</ref> V januári 1964 skupina vydala [[The Rolling Stones (EP)|rovnomenné]] [[Extended play|EP]], ktoré sa stalo ich prvou nahrávkou číslo 1 v rebríčku Spojeného kráľovstva.<ref>{{cite book|last1=Warwick|first1=Neil|last2=Kutner|first2=Jon|last3=Brown|first3=Tony|title=The Complete Book of The British Charts: Singles and Albums|edition=3rd|year=2004|publisher=[[Omnibus Press]]|location=London|isbn=1-84449-058-0|pages=24–28}}</ref> Tretí singel od Rolling Stones, „Not Fade Away“ od [[Buddy Holly|Buddy Hollyho]], hraný štýloml Bo Diddleya, bol vydaný vo februári 1964 a dostal sa na tretiu priečku rebríčkov.<ref name="UK Charts4">{{cite web |title=UK Charts – The Rolling Stones |publisher=[[Official Charts Company]] |url=http://www.officialcharts.com/artist/_/rolling%20stones/|archive-url= https://web.archive.org/web/20141020170648/http://www.officialcharts.com/artist/_/rolling%20stones/ |archive-date=20 October 2014|url-status=live|access-date=22 November 2015}}</ref> [[Súbor:Aankomst van de Rolling Stones op Schiphol, Bestanddeelnr 916-7420.jpg|thumb|The Rolling Stones v roku 1964 pri prílete na [[Amsterdam Airport Schiphol]], Holandsko. Zľava doprava: Wyman, Richards, Jones, Watts a Jagger]] Oldham nevidel bohvieakú perspektívu pre umelcov, ktorí sa vzdávajú možnosti získať lepšie honoráre za skladanie vlastných piesní a hrávať len repertoár niekoho, koho opisoval ako „černochov v strednom veku“. Tým by sa podľa jeho názoru obmedzila príťažlivosť kapely Rolling Stones pre dospievajúce publikum. Preto sa Jagger a Richards rozhodli že skúsia písať piesne sami spolu. Oldham opísal prvú várku ich spoločnej tvorby ako „sentimentálnu a imitatívnu“.{{sfn|Oldham|2000|pp=256–257}} Keďže skladanie piesní skupiny sa vyvíjalo pomaly, piesne na ich prvom albume ''The Rolling Stones'' (1964; v USA album vyšiel pod názvom ''England's Newest Hit Makers'') primárne obsahoval [[Cover verzia|coververzie]], potom len jeden originál pripísaný autorom [[Jagger-Richards]], „Tell Me (You're Coming Back) )“, a dve skladby, ktorých autorstvo bolo označené pre meno Nankeri Phelge, čo bol [[pseudonym]] používaný pre piesne zložené celou kapelou.{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|p=84}} Podľa Wymana bolo prvé americké turné Rolling Stones v júni 1964 „katastrofou“. Dodáva k tomu, že „Keď sme do štátov prišli, nemali sme u nich žiadny hit ani nič podobné.“{{sfn|Wyman|2002|p=126}} Keď sa skupina predstavila v americkej varietnej šou ''The Hollywood Palace'', hostiteľ toho týždňa, herec a televízny zabávač [[Dean Martin]], sa posmieval ich vlasom aj ich vystupovaniu.<ref>{{cite web |url=http://www.tv.com/shows/the-hollywood-palace/host-dean-martin-the-rolling-stones-144861/|title=The Hollywood Palace|work=[[TV.com]] |archive-url= https://web.archive.org/web/20120416004847/http://www.tv.com/shows/the-hollywood-palace/host-dean-martin-the-rolling-stones-144861/|archive-date=16 April 2012|url-status=dead|access-date=1 June 2007}}</ref> Počas turné nahrávali dva dni v chicagskych [[Chess Records|Chess Studios]], kde sa stretli s mnohými z ich najväčších idolov, vrátane Muddyho Watersa.{{sfn|Wyman|2002|pp=128–129}}{{sfn|Wyman|2002|p=158}} Z týchto nahrávaní vzišla aj skladba, ktorá sa stala prvým hitom Rolling Stones vo Veľkej Británii, coververzia skladby od [[Bobby Womack|Bobbyho a Shirley Womackovcov]], „It's All Over Now“.{{sfn|Wyman|2002|p=137}} The Rolling Stones nasledovali po americkej R&B, soulovej a funkovej hudobnej skupine, Famous Flames s [[James Brown|Jamesom Brownom]] v koncertnom filme filmu ''T.A.M.I. Show'', ktorý vyšiel v roku 1964 v kinách. Predviedli v podstate americké hudobné čísla ako umelci patriaci do [[Britská invázia|britskej invázie]]. Podľa Jaggera: „V skutočnosti sme Jamesa Browna nesledovali, pretože medzi natáčaním každej časti vystúpení boli značné časové medzery. Napriek tomu bol z toho stále veľmi naštvaný...“{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|p=85}} Dňa 25. októbra sa skupina predstavila v ''[[The Ed Sullivan Show]]''. Kvôli blázincu, ktorý bol okolo Rolling Stones ich Sullivan spočiatku odmietol prezentovať.{{sfn|Wyman|2002|p=154}} Napokon im dal príležitosti na vystúpenia v rokoch 1966<ref>{{cite news|last=Rodriguez|first=Juan|date=1972-07-15|title=Everything you always wanted to know about the Stones...|page=25|work=The Montreal Star|url=https://www.newspapers.com/clip/105737020/everything-you-always-wanted-to-know/|access-date=2022-07-16|via=Newspapers.com}}</ref> a 1967.<ref>{{cite web|last=Richin|first=Leslie|date=2015-01-15|title=Today in 1967, The Rolling Stones Forced to Censor Song on 'Ed Sullivan'|url=https://www.billboard.com/music/music-news/rolling-stones-ed-sullivan-censored-lets-spend-night-together-6436569/|access-date=2022-07-16|magazine=Billboard|language=en-US}}</ref> Druhé EP Rolling Stones s názvom ''[[Five by Five (Rolling Stones EP)|Five by Five]]'' vyšlo v Spojenom kráľovstve v auguste 1964.<ref>{{cite news |date=1964-08-14 |title='Five by Five' may be a 'hit' |page=11 |work=Herald Express |url=https://www.newspapers.com/clip/122537330/five-by-five-may-be-a-hit/ |access-date=2023-04-09 |via=Newspapers.com}}</ref> V USA bolo EP rozšírené na ich druhý album, ''[[12 × 5]]'', ktorý vyšiel v októbri počas ich turné.<ref>{{cite web|url=http://www.rollingstones.com/release/12/|title=12 × 5 {{!}} The Rolling Stones|website=The Rolling Stones |access-date=11 October 2017}}</ref> Piaty britský singel Rolling Stones, coververzie skladby „Little Red Rooster“ od [[Willie Dixon|Willieho Dixona]] a ako B-strana „Off the Hook“, skladby znovu pripísanej Nankerovi Phelgemu, vyšiel v novembri 1964 a stal sa v Spojenom kráľovstve v tomto roku ich druhým hitom číslo 1.<ref name="UK Charts4"/> Americkí distribútori kapely, vydavateľstvo [[London Records]], odmietli vydať „Little Red Rooster“ ako singel. V decembri 1964 distribútor vydal prvý singel skupiny s originálmi od dvojice Jagger-Richards na oboch stranách: „Heart of Stone“, s „What a Shame“ na B-strane. Singel sa v USA dostal na 19. miesto.{{sfn|Wyman|2002|p=159}} === 1965{{--}}1967: vzostup popularity === [[Súbor:Rolling-Stones-1965-Finland.jpg|thumb|left|Traja členovia Rolling Stones, Richards, Wyman a Watts, na letisku vo fínskom [[Turku]] (25. jún 1965)]] Druhý britský album skupiny s názvom ''[[The Rolling Stones No. 2]]'' vyšiel v januári 1965 a dostal sa v rebríčkoch na vrchol. Jeho americká verzia, ''[[The Rolling Stones, Now!]]'', vyšla vo februári a dosiahla v rebríčku 5. miesto. Album bol nahraný v [[Chess Records|Chess Studios]] v Chicagu a v [[RCA Records|RCA Studios]] v [[Los Angeles]].{{sfn|Wyman|2002|pp=164–165; 171}} V januári a februári toho roku skupina v [[Austrália (svetadiel)|Austrálii]] a na [[Nový Zéland|Novom Zélande]] odohrala 34 koncertov pre približne 100 000 ľudí.{{sfn|Wyman|2002|p=166}} Singel „The Last Time“, ktorý vydali vo februári bol prvou skladbou dvojice Jagger-Richards, ktorá sa dostala na vrchol britských hitparád<ref name="UK Charts4"/> a v USA bol na 9. pozícii. Neskôr ho Richards identifikoval ako „premostenie k rozmýšľaniu o písaní pre Stones. Dal nám určitú úroveň sebavedomia a ukázal cestu, ako na to.“{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|p=95}} [[Súbor:Stones ad 1965.JPG|thumb|Reklama na [[Severná Amerika|severoamerické]] turné Rolling Stones z roku 1965|alt=A black and white trade ad for the 1965 Rolling Stones' North American tour. The members of the band are sitting on a staircase with either their hands clasped, or arms folded, looking at the camera. From left: The front row contains Brian Jones, Bill Wyman; the second row contains Charlie Watts and Keith Richards; the third (and final) row contains Mick Jagger.]] Ich prvým medzinárodným hitom číslo 1 bol „[[(I Can’t Get No) Satisfaction|(I Can't Get No) Satisfaction]]“, ktorý bol nahraný v máji 1965 počas ich tretieho severoamerického turné. Singel vyšiel v lete roku 1965, a bol v Spojenom kráľovstve ich štvrtým číslom 1 a prvým na vrchole rebríčka v USA, kde strávil štyri týždne na vrchole rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. Pre skupinu bol celosvetovým komerčným úspechom.{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|p=95}}{{sfn|Wyman|2002|p=187}} Americká verzia albumu ''[[Out of Our Heads]]'', ktorá vyšla v júli 1965, sa tiež dostala na vrchol. Obsahovala sedem pôvodných skladieb, tri od dvojice Jagger-Richards a štyri nahrávky boli pripísané Nankerovi Phelgemu.{{sfn|Wyman|2002|p=195}} Britská verzia ''Out of Our Heads'' vyšla v septembri 1965.<ref>{{cite web|title='Out Of Our Heads': The Rolling Stones On The Brink Of Insanity|url=https://www.udiscovermusic.com/stories/the-rolling-stones-out-of-our-heads-album/|last=Havers|first=Richard|date=30 July 2022|work=UDiscoverMusic|access-date=19 April 2023}}</ref> Ich druhý medzinárodný singel číslo 1 „Get Off of My Cloud“ vyšiel na jeseň roku 1965.<ref name="rockhall3">{{cite web|url=http://rockhall.com/inductees/the-rolling-stones/bio/|title=The Rolling Stones Biography|publisher=[[Rock and Roll Hall of Fame]]|archive-url= https://web.archive.org/web/20130405112109/http://www.rockhall.com/inductees/the-rolling-stones/bio/|archive-date=5 April 2013|url-status=live|access-date=12 April 2013}}</ref> Po ňom nasledoval album vydaný len pre USA pod názvom ''[[December's Children (And Everybody's)]]''.<ref>{{cite web|url=https://ultimateclassicrock.com/rolling-stones-beatles-i-wanna-be-your-man-liverpool/|title=Watch the Rolling Stones honor the Beatles during Liverpool show|last=Irwin|first=Corey|url-status=live|date=10 June 2022|access-date=2 July 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20220703204224/https://ultimateclassicrock.com/rolling-stones-beatles-i-wanna-be-your-man-liverpool/|archive-date=3 July 2022}}</ref> Album ''Aftermath'', vydaný koncom jari 1966, bol prvým, ktorý bol zložený výlučne z piesní dvojice Jagger-Richards.<ref>{{cite news|last=Monroe|first=Jazz|url=https://www.nme.com/list/the-rolling-stones-top-10-albums-ranked-1139|title=The Rolling Stones' Top 10 Albums – Ranked|date=23 April 2015|work=NME|access-date=15 August 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170816022950/http://www.nme.com/list/the-rolling-stones-top-10-albums-ranked-1139|archive-date=16 August 2017}}</ref> V Spojenom kráľovstve bol na prvom a v USA na druhom mieste rebríčkov.<ref>{{cite news |url=https://www.telegraph.co.uk/music/what-to-listen-to/rolling-stones-defining-moments/aftermath-released-1966although-their-first-two-albums--the-roll/|author=<!-- Not specified -->|title=Rolling Stones: 25 defining moments in their career (5 of 26) Aftermath released, 1966|work=The Telegraph|date=6 October 2016|access-date=19 October 2017|url-status=dead|archive-date=23 November 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20161123183633/https://www.telegraph.co.uk/music/what-to-listen-to/rolling-stones-defining-moments/aftermath-released-1966although-their-first-two-albums--the-roll/}}</ref> Podľa novín [[The Daily Telegraph|''The Daily Telegraph'']], je ''Aftermath'' často označovaný za najdôležitejšiu nahrávku z doby formovania kapely.<ref name="telegraph">{{cite news |date=17 May 2018 |title=Aftermath released, 1966 |newspaper=The Daily Telegraph |url=https://www.telegraph.co.uk/music/what-to-listen-to/rolling-stones-defining-moments/aftermath-released-1966although-their-first-two-albums--the-roll/ |access-date=27 November 2018|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180831200929/https://www.telegraph.co.uk/music/what-to-listen-to/rolling-stones-defining-moments/aftermath-released-1966although-their-first-two-albums--the-roll/|archivedate=31 August 2018}}</ref> Na tomto albume prispel Brian Jones tým, že prekročil inštrumentálne hranice v interpretácii kapely z gitary a ústnej harmoniky tým, že k skladbe „[[Paint It Black]]“ ovplyvnenej [[Blízky východ|Blízkym východom]] pridal [[sitar]], k balade „[[Lady Jane]]“ pridal [[apalačský cimbal]] a k piesni „Under My Thumb“ pridal [[Marimba|marimbu]].{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|p=100}} Na albume ''Aftermath'' je aj takmer 12-minútová skladba skladba „Goin' Home“, ktorá vykazuje prvky [[Jam session|jamovania]] a [[Improvizácia|improvizácie]].{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=151}} Úspech The Stones v britských a amerických singlových rebríčkoch vyvrcholil v 60. rokoch.<ref>{{cite web|url=https://www.officialcharts.com/artist/28195/rolling-stones/|title=The Rolling Stones {{!}} full Official Chart History|website=Official Charts Company|date=31 July 1963 |access-date=19 October 2017}}</ref><ref name=":1">{{Cite news|url=https://www.billboard.com/artist/the-rolling-stones/chart-history/hsi/|title=The Rolling Stones Chart History|magazine=Billboard|access-date=19 October 2017}}</ref> Singel „19th Nervous Breakdown“{{sfn|Gilliland|1969|loc=show 38, track 3}} vydaný vo februári 1966 sa dostal na 2. miesto v britských<ref>{{Cite web|url=http://www.officialcharts.com/search/singles/nineteenth-nervous-breakdown/|title=Nineteenth Nervous Breakdown {{!}} full Official Chart History {{!}} Official Charts Company|website=[[OfficialCharts.com]]|access-date=19 October 2017}}</ref> a amerických rebríčkov,<ref name=":2">{{Cite news|last=Corpuz|first=Kristin|url=https://www.billboard.com/pro/the-rolling-stones-mick-jagger-biggest-billboard-hot-100-hits/|title=Mick Jagger and The Rolling Stones' Biggest Billboard Hot 100 Hits|magazine=Billboard|date=26 July 2017|access-date=19 October 2017|url-access=subscription}}</ref> a „Paint It Black“ dosiahol v máji 1966 prvé miesto v Spojenom kráľovstve a USA.<ref name="UK Charts4" /><ref name=":1" /> Skladba „Mother's Little Helper“, vydaná v júni 1966 v USA dosiahla na ôsme miesto,<ref name=":2" /> bola to jednou z prvých popových piesní, ktorá bola o probléme zneužívania liekov na predpis.<ref>{{Cite news|url=http://io9.gizmodo.com/this-is-the-drug-in-the-rolling-stones-song-mothers-li-1693032181|title=This Is The Drug In The Rolling Stones' Song 'Mother's Little Helper'|last=Inglis-Arkell|first=Esther|work=io9|access-date=14 August 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170814102555/http://io9.gizmodo.com/this-is-the-drug-in-the-rolling-stones-song-mothers-li-1693032181|date=23 March 2015|archive-date=14 August 2017|url-status=live}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170814102555/http://io9.gizmodo.com/this-is-the-drug-in-the-rolling-stones-song-mothers-li-1693032181 |date=2017-08-14 }}</ref><ref>{{Cite news|url=http://ideas.time.com/2012/10/05/valium-invalidation-what-if-mother-and-father-really-did-need-a-little-help/|title=Valium Invalidation: What if Mother (and Father) Really Did Need A Little Help?|last=Warner|first=Judith|date=5 October 2012|magazine=Time|access-date=19 October 2017|issn=0040-781X}}</ref> Singel „Have You Seen Your Mother, Baby, Standing in the Shadow?“ bol vydaný v septembri 1966 a dosiahol v Spojenom kráľovstve piate miesto<ref>{{Cite web|url=http://www.officialcharts.com/search/singles/have-you-seen-your-mother-baby-standing-in-the-shadow/|title=Have You Seen Your Mother Baby Standing in the Shadow {{!}} full Official Chart History|website=[[OfficialCharts.com]]|access-date=19 October 2017}}</ref> a deviaty bol v USA.<ref name=":2" /> Pre skupinu tento singel zaznamenal niekoľko prvenstiev: bola to prvá nahrávka Stones, ktorá mala mosadzné rohy a fotografia na originálnej zadnej obálke s obrázkom v USA zobrazovala skupinu satiricky oblečenú v štýle [[drag]], zjednodušene sa to dá definovať ako štylizovanie sa v ženských šatách. Singel podporil aj v histórii populárnej hudby jeden z prvých oficiálnych [[Videoklip|videoklipov]], ktorý režíroval [[Peter Whitehead]].<ref>{{cite web|url=http://www.moma.org/visit/calendar/film_screenings/16646|title=MoMA – Music promos for 'Have You Seen Your Mother, Baby, Standing in the Shadow?' [two versions] and 'We Love You' |year=2014|work=moma.org|archive-url=https://web.archive.org/web/20140906133509/http://www.moma.org/visit/calendar/film_screenings/16646|archive-date=6 September 2014|url-status=dead|access-date=6 September 2014}}</ref><ref>{{cite journal |title=Standing in the Shadow: Peter Whitehead, Swinging London's Insider/Outsider|journal=Framework: The Journal of Cinema and Media|volume=52|issue=1|pages=244–277 |year=2014|doi=10.1353/frm.2011.0048|last1=Chibnall|first1=Steve|s2cid=191994189|issn = 0306-7661 }}</ref> [[Súbor:Kungliga Tennishallen Stones 1966a.jpg | thumb | left | Vystúpenie Rolling Stones v [[Štokholm|Štokholme]], [[Švédsko]], apríl 1966]] Počas ich severoamerického turné v júni a júli 1966 boli ich výbušné koncerty u mládeže veľmi úspešné, pričom proti sebe popudili miestne polícajné zložky, ktoré pri nich mali fyzicky vyčerpávajúcu úlohu mať pod kontrolou často intenzívne rebelujúce davy. Podľa historikov Rolling Stones, Philippa Margotina a Jeana-Michela Guesdona, sláva kapely „bola medzi úradmi a establišmentom nepriamo úmerne vnímaná voči ich popularite medzi mladými ľuďmi“. V snahe zúročiť to vo vydavateľstve London Recordings vyšiel v decembri koncertný album ''[[Got Live If You Want It! (album)|Got Live If You Want It!]]'' v decembri.{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|pp=177, 178}} Prvý album s kompiláciou najväčších hitov skupiny ''[[Big Hits (High Tide and Green Grass)|Big Hits (High Tide and Green Grass]]'' vyšiel v Spojenom kráľovstve v novembri 1966, jeho odlišná verzia vyšla v USA v marci toho istého roka.<ref>{{cite book|title=[[Encyclopedia of Popular Music]]|last=Larkin|first=Colin|author-link=Colin Larkin|page=2005|publisher=Omnibus Press|year=2011|isbn=978-0-85712-595-8|edition=5th}}</ref> V januári 1967 vyšiel album ''[[Between the Buttons]]'', ktorý sa v Spojenom kráľovstve dostal sa na tretie miesto a na druhé miesto v USA. Bol to posledný počin Andrewa Oldhama ako producenta Rolling Stones. Úlohu manažéra skupiny v roku 1965 po ňom prevzal [[Allen Klein]]. Richards na to spomína slovami: „Bola uzavretá nová zmluva s Deccou... a on povedal, že ju s nami dokáže dodržať.“<ref>{{Cite news|last=Greenfield|first=Robert|url=https://www.rollingstone.com/music/features/the-rolling-stone-interview-keith-richard-20150123|title=Keith Richards: The Rolling Stone Interview|magazine=Rolling Stone|date=23 January 2015|access-date=15 August 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170816020219/http://www.rollingstone.com/music/features/the-rolling-stone-interview-keith-richard-20150123|archive-date=16 August 2017|url-access=limited}}</ref> Americká verzia albumu obsahovala dvojitý A-singel „Let's Spend the Night Together“ a „Ruby Tuesday“,{{sfn|Gilliland|1969|loc=show 46}} ktorý sa stal číslom 1 v USA a číslom 3 v Spojenom kráľovstve. Keď skupina v januári odišla do New Yorku, aby sa druhýkrát predstavila v ''The Ed Sullivan Show'', dostali príkaz zmeniť pôvodný text refrénu „Strávme spolu noc“ („Let's Spend the Night Together“) na „strávme spolu nejaký čas“ („let's spend some time together“).<ref name=stonemag>{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/artists/the-rolling-stones/biography|title=The Rolling Stones Biography|magazine=[[Rolling Stone]]|access-date=6 June 2006|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20110430085305/http://www.rollingstone.com/music/artists/the-rolling-stones/biography|archive-date=30 April 2011}}</ref>{{sfn|Wyman|2002|p=256}} Začiatkom roka 1967 začali úrady Jaggera, Richardsa a Jonesa stíhať pre ich rekreačné užívanie drôg po tom, čo v ''[[News of the World]]'' uviedli trojdielny film s názvom „Popové hviezdy a drogy: Fakty, ktoré vás šokujú“.{{sfn|Wells|2012|p=110}} Séria popisovala údajné večierky s [[Dietylamid kyseliny lysergovej|LSD]], ktoré organizovali [[Moody Blues]] a na ktorých sa zúčastnili top hviezdy vrátane [[Pete Townshend|Peta Townshenda]] z [[The Who]] a [[Ginger Baker|Gingera Bakera]] z kapely [[Cream]] a popisovali aj údajné priznanie užívania drog poprednými popovými hudobníkmi. Prvý článok bol zameraný na [[Donovan|Donovana]] (ktorý bol čoskoro aj obvinený); druhý diel (vyšiel 5. februára) bol zameraný práve na kapelu The Rolling Stones.{{sfn|Paytress|2003|p=116}} Reportér, ktorý prispel k príbehu, strávil večer v exkluzívnom londýnskom klube Blaise's, kde si člen Rolling Stones údajne vzal niekoľko tabliet [[Amfetamín|Benzedrínu]], ukázal kúsky [[Hašiš|hašiša]] a pozval svojich spoločníkov na „fajčenie“ do svojho bytu. Článok tvrdil, že to bol Mick Jagger, ale ukázalo sa, že išlo o prípad chybnej identity. Reportér v skutočnosti odpočúval Briana Jonesa. Dva dni po zverejnení článku Jagger podal žalobu za urážku na cti na ''News of the World''.{{sfn|Cohen|2016|p=153}}{{sfn|Paytress|2003|p=116}} O týždeň neskôr, dňa 12. februára, polícia zo [[Sussex (Anglicko)|Sussexu]] upozornila noviny na párty v dome Keitha Richardsa, Redlands. V tom čase nedošlo k žiadnemu zatknutiu, no Jagger, Richards a ich priateľ obchodník s umením, [[Robert Fraser]], boli následne obvinení z drogových trestných činov. Andrew Oldham kvôli obaváma zo zatknutia utiekol do Spojených štátov.<ref>{{Cite news|url=https://www.rollingstone.com/music/news/read-an-exclusive-excerpt-from-bio-of-stones-beatles-manager-allen-klein-20150811|title=Inside Allen Klein's Role in 1967 Jagger-Richards Drug Bust|magazine=Rolling Stone|date=11 August 2015|access-date=15 August 2017|url-status=live|archive-url= https://web.archive.org/web/20170211113050/http://www.rollingstone.com/music/news/read-an-exclusive-excerpt-from-bio-of-stones-beatles-manager-allen-klein-20150811|archive-date=11 February 2017|url-access=limited}}</ref><ref>{{Cite news|url=http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/may/10/newsid_2522000/2522735.stm|title=1967: Two Rolling Stones on drugs charges|author=<!-- Unknown -->|website=BBC|access-date=15 August 2017|url-status=live|archive-url= https://web.archive.org/web/20170210170540/http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/may/10/newsid_2522000/2522735.stm|archive-date=10 February 2017|date=10 May 1967}}</ref> Richards v roku 2003 povedal: „Keď nás zatkli v Redlands, zrazu sme si uvedomili, že toto bola úplne iná loptová hra a vtedy sa zábava skončila. Dovtedy to bolo, akoby Londýn existoval v krásnom priestore, kde si si mohol robiť, čo si chcel.“{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|p=112}} V marci 1967, keď čakali aké budú následky policajnej razie, sa Jagger, Richards a Jones vydali spolu s [[Marianne Faithfullová|Marianne Faithfullovou]], s Jonesovou priateľkou [[Anita Pallenbergová|Anitou Pallenbergovou]] a v spoločnosti ďalších známych na krátky výlet do [[Maroko|Maroka]]. Počas tejto cesty sa búrlivé vzťahy medzi Jonesom a Pallenbergovou zhoršili natoľko, že z Maroka odišla s Richardsom.{{sfn|Wyman|2002|pp=264–265}} Richards neskôr k tomu dodal: „Bol to posledný klinec do rakvy vo vzťahu medzi mnou a Brianom. Nikdy mi to neodpustil a nemám mu to za zlé, no stáva sa to do pekla.“{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|p=113}} Richards a Pallenbergová zostali spolu dvanásť rokov. Aj napriek takýmto komplikáciám Rolling Stones v marci a apríli 1967 európske turné absolvovali. Skupina vtedy prvýkrát koncertovala v [[Poľsko|Poľsku]], v [[Grécko|Grécku]] a v [[Taliansko|Taliansku]].{{sfn|Wyman|2002|p=268}} V júni 1967 im bol len pre USA vydaný kompilačný album ''[[Flowers]]''.<ref>{{cite web|last1=Christgau|first1=Robert|author-link1=Robert Christgau|last2=Fricke|first2=David|author-link2=David Fricke|date=19 September 2017|url=https://www.rollingstone.com/music/music-lists/50-essential-albums-of-1967-198515/the-rolling-stones-flowers-198807/|title=50 Essential Albums of 1967|magazine=[[Rolling Stone]]|access-date=9 April 2023|url-access=limited}}</ref> Dňa 10. mája 1967, teda v deň, keď boli Jagger, Richards a Fraser obvinení v súvislosti s okolnosťami z Redlands, do Jonesovho domu vtrhla polícia. Brian bol zatknutý a obvinený z prechovávania [[Kanabidiol|kanabisu]].<ref name=stonemag /> Traja z piatich Stoneovcov teda čelili obvineniam z drogových deliktov. Jagger a Richards boli súdení koncom júna. Jagger dostal trojmesačný trest odňatia slobody za držbu štyroch [[Amfetamíny|amfetamínových]] tabliet. Richards bol uznaný vinným z toho, že na svojom pozemku dovolil fajčiť kanabis a bol za to odsúdený na rok väzenia.<ref name=raid>{{cite web|title=Police raid Keith Richard's "Redlands" home in Sussex for drugs |url=http://thehistoryofrockmusic.com/1967/02/12/police-raid-keith-richards-redlands-home-in-sussex-for-drugs/|website=The History of Rock Music|date=<!-- Unknown -->|access-date=25 June 2015|url-status=dead|archive-url= https://web.archive.org/web/20150626101346/http://thehistoryofrockmusic.com/1967/02/12/police-raid-keith-richards-redlands-home-in-sussex-for-drugs/|archive-date=26 June 2015}}</ref>{{sfn|Booth|2000|p=276}} Jagger aj Richards boli v tom čase uväznení, ale nasledujúci deň až do odvolania boli na kauciu prepustení.{{sfn|Wyman|2002|pp=278–282}} Denník [[The Times|''The Times'']] uverejnil úvodník s titulkom „Kto láme motýľa na kolese?“, v ktorom konzervatívny redaktor [[William Rees-Mogg]] prekvapil svojich čitateľov nečakane kritickým prejavom o rozsudku a poukázal na to, že s Jaggerom sa zaobchádzalo pri prvom trestnom čine oveľa tvrdšie ako „akýmkoľvek čisto anonymným mladým mužom“.{{sfn|Booth|2000|pp=271–278}} Počas čakania na odvolacie pojednávania skupina nahrala nový singel „We Love You“, ktorý bol poďakovaním za vernosť svojich fanúšikov. Začalo to zvukom zatvárania dverí väznice a sprievodné hudobné video obsahovalo narážky na proces s [[Oscar Wilde|Oscarom Wildom]].<ref>{{cite web|url=https://www.allmusic.com/song/we-love-you-mt0003271872|title=We Love You – song review|last=Janovitz|first=Bill|author-link=Bill Janovitz|work=Allmusic|archive-url= https://web.archive.org/web/20121120024305/http://www.allmusic.com/song/we-love-you-mt0003271872|archive-date=20 November 2012|url-status=live|access-date=14 July 2013|date=<!-- Unknown -->}}</ref><ref>{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=zrBolXPYq40C&q=rolling+stones+we+love+you+music+video+Oscar+Wilde&pg=RA1-PA3|title=I Want My MTV: The Uncensored Story of the Music Video Revolution|last1=Tannenbaum|first1=Rob|last2=Marks|first2=Craig|date=27 October 2011 |publisher=Penguin|isbn=9781101526415}}</ref><ref>{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=DiUxDwAAQBAJ&q=rolling+stones+we+love+you+music+video+Oscar+Wilde&pg=PT212|title=She's So Fine: Reflections on Whiteness, Femininity, Adolescence and Class in 1960s Music|last=Stras|first=Laurie|date=5 July 2017|publisher=Routledge|isbn=9781351548731}}</ref> Dňa 31. júla odvolací súd Richardsovo odsúdenie zrušil a znížil Jaggerov trest na [[Podmienečný trest|podmienku]].{{sfn|Wyman|2002|p=286}} Jonesov proces sa konal v novembri 1967. V decembri, po Jonesovom odvolaní proti pôvodnému trestu odňatia slobody, dostal pokutu 1 000 libier a bol mu uložený trest na tri roky podmienečne s príkazom vyhľadať odbornú pomoc.{{sfn|Wyman|2002|pp=292–293; 299}} V decembri 1967 skupina vydala album ''[[Their Satanic Majesties Request]]'', ktorý sa dostal na tretie miesto rebríčka v Spojenom kráľovstve a na druhé miesto v USA. Toto dielo vyvolalo nepriaznivé recenzie a bolo všeobecne považované za chabú napodobeninu albumu ''[[Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band|Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band]]'', ktorý v júni vydala kapela The Beatles.{{sfn|Davis|2001|pp=224–227}}{{sfn|Norman|2001|p=293}} Album ''Satanic Majesties'' bol nahrávaný v čase kedy Jaggerovi, Richardsovi a Jonesovi prebiehali prípravy na ich súdne spory. Kapela sa počas sedení rozišla s Oldhamom. Ich rozchod bol verejne prezentovaný ako priateľský,{{sfn|Wyman|2002|p=290}} ale v roku 2003 Jagger povedal: „Dôvod, prečo Andrew odišiel, bol ten, že si myslel, že sme boli nesústredení a že sme detinskí. Nebol to naozaj skvelý moment a aj ja som si myslel, že to nebola dobrá doba ani pre Andrewa. Bolo vtedy veľa rozruchu a vždy potrebuješ niekoho, kto ťa v tom momente usmerní. To mala byť Andrewova práca.“<ref name=stonemag /> ''Satanic Majesties'' bol prvým albumom, ktorý si Rolling Stones produkovali sami. Jeho [[Psychedelický rock|psychedelický zvuk]] dopĺňal aj obal, ktorý obsahoval 3D fotografiu od Michaela Coopera, ktorý fotil aj obal albumu ''Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band''. Bill Wyman napísal a naspieval skladbu na albume: „In Another Land“, ktorá vyšla aj ako singel, ktorý bol prvý, na ktorom nebol hlavným spevákom Mick Jagger.{{sfn|Wyman|2002|pp=296–298}} === 1968{{--}}1972: odchod a smrť Briana Jonesa, príchod Micka Taylora === Skupina strávila prvých pár mesiacov roku 1968 prácou na materiáli pre svoj ďalší album. Výsledkom týchto stretnutí bola pieseň „[[Jumpin' Jack Flash]]“, ktorá bola v máji vydaná na singli. Nasledujúci album, ''[[Beggars Banquet]]'', [[Eklekticizmus (umenie)|eklektická zmes]] melódií, ktoré hľadali inšpiráciu v [[country]] a [[blues]] znamenala aj návrat kapely k ich rhythm and bluesovým koreňom. Bol to zároveň začiatok ich spolupráce s producentom [[Jimmy Miller|Jimmym Millerom]]. Hlavnými singlami albumu boli nahrávky „Street Fighting Man“ (ktorá bola o politických otrasoch v máji 1968) a „[[Sympathy for the Devil]]“.<ref>{{cite web |last=DeCurtis |first=Anthony |author-link=Anthony DeCurtis |date=17 June 1997 |title=Review: Beggars Banquet |magazine=[[Rolling Stone]] |url=https://www.rollingstone.com/recordings/review.asp?aid=49080&cf=422 |access-date=9 July 2013 |archive-url=https://web.archive.org/web/20020131191122/http://www.rollingstone.com/recordings/review.asp?aid=49080&cf=422 |url-status=dead |archive-date=31 January 2002|url-access=limited}}</ref><ref>{{cite web |url=https://www.rollingstone.com/music/lists/500-greatest-albums-of-all-time-19691231/beggars-banquet-the-rolling-stones-19691231 |title=Beggars Banquet |date=January 2003 |access-date=22 November 2014 |magazine=Rolling Stone |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20120523211030/http://www.rollingstone.com/music/lists/500-greatest-albums-of-all-time-19691231/beggars-banquet-the-rolling-stones-19691231 |archive-date=23 May 2012|url-access=limited}}</ref> Kontroverzie ohľadom dizajnu obalu albumu, na ktorom bola vyobrazená verejná toaleta s [[grafity]] pokrývajúcimi stenu za ňou, oddialila vydanie albumu o šesť mesiacov..<ref>{{cite book |last=Denisoff |first=R. Serge |url=https://books.google.com/books?id=1eTaDwAAQBAJ&dq=Beggars+Banquet+toilet+controversy+six+months&pg=PT141 |title=Solid Gold: Popular Record Industry |date=2 April 2020 |publisher=Routledge |isbn=978-1-000-67917-5}}</ref> Aj keď mala skupina „absolútnu umeleckú kontrolu nad svojimi albumami“, vydavateľstvo Decca<ref>{{cite web|last=Enos|first=Morgan|date=2018-12-06|title=The Rolling Stones' 'Beggars Banquet' at 50: Classic Album Track-by-Track|url=https://www.billboard.com/music/rock/the-rolling-stones-beggars-banquet-anniversary-8488761/|access-date=2022-07-22|magazine=Billboard|language=en-US}}</ref> nadšené z toho, že na obale bolo zobrazené graffiti s nápisom „John Loves Yoko“ nebolo.<ref>{{cite news|last=Robinson|first=Richard|date=1968-09-06|title=Cover Dispute Delays Record Release|page=10|work=The Emporia Gazette|agency=Free Press-Pop Scene Service|url=https://www.newspapers.com/clip/106114968/cover-dispute-delays-record-release/|access-date=2022-07-22|via=Newspapers.com}}</ref> Album so zmeneným dizajnom vyšiel v decembri 1968.<ref>{{cite web |last=Landau |first=Jon |date=1968-12-06 |title=Beggar's Banquet |url=https://www.rollingstone.com/music/music-album-reviews/beggars-banquet-188434/ |url-access=limited |access-date=2022-07-22 |magazine=Rolling Stone |language=en-US}}</ref> Koncertný film ''[[The Rolling Stones Rock and Roll Circus]]'', ktorý pôvodne začal ako nápad o „novej podobe rokenrolového koncertného turné“, bol natočený koncom roku 1968.<ref name=":192" /> Účinkovali v ňom aj: [[John Lennon]], [[Yoko Ono]], superskupina [[The Dirty Mac]] (členovia [[Eric Clapton]], Keith Richards, [[Mitch Mitchell]] a John Lennon), [[The Who]], [[Jethro Tull]], [[Marianne Faithfullová]] a [[Taj Mahal]]. Zábery pre film neboli 28 rokov zverejnené, no nakoniec oficiálne vyšli v roku 1996<ref>{{cite news|title=Taking a Trip Back in Time To the Sleek Young Stones|url=https://www.nytimes.com/1996/10/12/movies/taking-a-trip-back-in-time-to-the-sleek-young-stones.html|first=Janet|last=Maslin|author-link=Janet Maslin|date=12 October 1996|work=[[The New York Times]]|access-date=23 August 2012|url-access=limited}}</ref> V októbri 2004 vyšiel film vo verziii na [[DVD]].<ref>{{cite web| title=Starry Circus| magazine=Time| first=Christopher John| last=Farley| date=18 October 2004| url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,995383,00.html| access-date=23 August 2012| archive-url= https://web.archive.org/web/20120820171259/http://www.time.com/time/magazine/article/0%2C9171%2C995383%2C00.html| archive-date=20 August 2012| url-status=dead}}</ref> V dobe, kedy vyšiel album ''Beggars Banquet'', Brian Jones do kapely prispieval už len sporadicky. Jagger k tomu vtedy povedal, že Jones „nie je na takýto spôsob života psychicky spôsobilý“.{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|p=128}} Jeho užívanie drôg sa stalo prekážkou a aj vďaka nim nemohol získať americké víza. Richards oznámil, že na júnovom stretnutí s Jaggerom, Wattsom a s ním samým v Jonesovom dome, Jones priznal, že nie je schopný „ísť znova na turné“ a kapelu opustil. Dodal k tomu, že: „Odišiel som aby som sa mohol, niekedy keď budem chcieť, do kapely vrátiť."{{sfn|Greenfield|1981}} Dňa 3. júla 1969, o necelý mesiac neskôr po odchode zo skupiny, sa Jones za záhadných okolností utopil v bazéne vo svojom dome, ktorý mal na farme Cotchford, v Hartfielde v grófstve [[East Sussex|Východný Sussex]].{{sfn|Wyman|2002|p=329}} Skupina pri hľadaní náhrady za Jonesa vyskúšala niekoľko gitaristov, medzi nimi aj [[Paul Kossoff|Paula Kossoffa]],<ref>{{Cite web|last=Leonard|first=Michael|date=18 March 2013|url=http://legacy.gibson.com/News-Lifestyle/Features/en-us/Free-Spirit-The-Genius-Of-Paul-Kossoff.aspx|title=Free Spirit: The Genius Of Paul Kossoff|work=Gibson.com|access-date=3 July 2022|archive-date=19 July 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20230719171343/http://legacy.gibson.com/News-Lifestyle/Features/en-us/Free-Spirit-The-Genius-Of-Paul-Kossoff.aspx|url-status=dead}}</ref> Napokon sa rozhodli pre [[Mick Taylor|Micka Taylora]], ktorého Jaggerovi odporučil [[John Mayall]].<ref>{{Cite news |last=Carlton |first=William |date=5 September 1979 |title=Mick Taylor seeking new success |page=53 |work=Austin American-Statesman |agency=N.Y. Daily News Service |url=https://www.newspapers.com/clip/104849246/mick-taylor-seeking-new-success/ |access-date=2022-07-03 |via=Newspapers.com}}</ref> [[Súbor:Mick Taylor2.jpg|thumb|left|[[Mick Taylor]], ktorý v kapele nahradil Briana Jonesa]] Rolling Stones mali dva dni po Jonesovej smrti v londýnskom [[Hyde Park (Londýn)|Hyde Parku]] hrať na neplatenom koncerte pre [[Blackhill Enterprises]]. Rozhodli sa, že sa akcie na jeho počesť zúčastnia. Jagger vystúpenie začal čítaním úryvku z básne [[Percy Bysshe Shelley|Percy Bysshe Shelleyho]], ''[[Adonais]].'' Bola to Shelleyho [[elégia]], ktorú napísal k smrti jeho priateľa, básnika [[John Keats|Johna Keatsa]]. Na pamiatku Jonesa, predtým, ako otvorili svoju hudobnú časť skladbou „I'm Yours and I'm Hers“ od [[Johnny Winter|Johnnyho Wintera]], vypustili tisíce motýľov. Koncert, ich prvý s novým gitaristom Mickom Taylorom, sa odohral pred odhadovanými 250 000 fanúšikmi.<ref name="stonemag" /> Produkčný tím Granada Television nakrútil predstavenie, ktoré odvysielala britská televízia ako hudobný program ''[[The Stones in the Park]]''.<ref name=":3">{{cite news|last=Popkin|first=Helen A.S.|title=The Stones may be old, but they can still rock|work=[[Today (American TV program)|Today]]|via=[[MSNBC]]|url=https://www.today.com/popculture/stones-may-be-old-they-can-still-rock-wbna8985740|date=17 August 2005|access-date=2 July 2015}}</ref> Pódiový manažér Blackhill Enterprises, [[Sam Cutler]], Rolling Stones uviedol na pódium slovami: „Poďme privítať [[Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|najväčšiu rokenrolovú kapelu na svete]].“<ref name="Greatest Rock Band">{{cite news|last=Mccormick|first=Neil|title=Rolling Stones: are they really the world's greatest rock 'n' roll band?|newspaper=The Telegraph|url=https://www.telegraph.co.uk/culture/music/rolling-stones/9694545/Rolling-Stones-are-they-really-the-worlds-greatest-rock-n-roll-band.html|url-status=live|date=24 November 2012|access-date=2 July 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150711075332/http://www.telegraph.co.uk/culture/music/rolling-stones/9694545/Rolling-Stones-are-they-really-the-worlds-greatest-rock-n-roll-band.html|archive-date=11 July 2015|url-access=subscription}}</ref> Cutler toto uvedenie opakoval počas celého ich turné, ktoré sa konalo po USA v roku 1969.<ref>{{cite news|last=Zuel|first=Bernard|url=https://www.smh.com.au/entertainment/music/the-rolling-stones-were-never-bad-boys-says-former-manager-sam-cutler-20141006-108w4e.html|title=The Rolling Stones were never bad boys, says former manager Sam Cutler|work=Sydney Morning Herald|date=27 August 2014|access-date=22 November 2014|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20141007233103/http://www.smh.com.au/entertainment/music/the-rolling-stones-were-never-bad-boys-says-former-manager-sam-cutler-20141006-108w4e.html|archive-date=7 October 2014}}</ref><ref>{{cite web|last=Margolis|first=Lynne|date=13 March 2014|url=https://www.grammy.com/news/the-rolling-stones-still-the-worlds-greatest-rock-and-roll-band|title=The Rolling Stones: Still The World's Greatest Rock And Roll Band?|publisher=[[The Recording Academy]] |access-date=2 July 2015|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20150927124804/http://www.grammy.com/news/the-rolling-stones-still-the-worlds-greatest-rock-and-roll-band|archive-date=27 September 2015}}</ref> Vystúpenie zahŕňalo aj koncertný debut ich piateho singla číslo 1 v USA, „[[Honky Tonk Women]]“, ktorý im vyšiel v predchádzajúci deň.<ref>{{Cite web|url=http://www.rollingstones.com/2013/07/13/hyde-park-london-setlist-13th-july-2013/ |title=Hyde Park, London setlist: 13th July 2013|website=The Rolling Stones |access-date=15 August 2017|url-status=dead|archive-url= https://web.archive.org/web/20170523234327/http://www.rollingstones.com/2013/07/13/hyde-park-london-setlist-13th-july-2013/|archive-date=23 May 2017}}</ref><ref>{{Cite news|last=Rose|first=Rustyn|url=https://www.axs.com/the-rolling-stones-release-iconic-hyde-park-1969-performance-on-blu-ra-62810|title=The Rolling Stones release iconic Hyde Park 1969 performance on Blu-ray|work=AXS|date=3 August 2015|access-date=15 August 2017|url-status=dead|archive-url= https://web.archive.org/web/20170811183453/https://www.axs.com/the-rolling-stones-release-iconic-hyde-park-1969-performance-on-blu-ra-62810|archive-date=11 August 2017}}</ref> V septembri 1969 bol vydaný druhý výberový album najväčších hitov skupiny ''[[Through the Past, Darkly (Big Hits Vol. 2)]]'' <ref name="Paytress">{{cite book|last=Paytress|first=Mark|title=Rolling Stones: Off The Record|year=2009|publisher=[[Omnibus Press]]|isbn=978-0857121134|chapter=Good Times, Bad Times}}</ref> aj s básňou na vnútornej strane obalu, ktorú venovali Brianovi Jonesovi.{{sfn|Davis|2001|p=316}} Posledným štúdiovým albumom, ktorý kapela Rolling Stones vydala v 60. rokoch má názov ''[[Let It Bleed (album)|Let It Bleed]]''. V Spojenom kráľovstve sa v hudobných rebríčkoch dostal na prvú priečku v Spojených štátoch bol tretí. Zaznela na ňom aj skladba „Gimme Shelter“, v ktorej spieva [[Merry Claytonová]], sestra Sama Claytona z americkej rockovej skupiny [[Little Feat]].<ref>{{cite web|last=Marcus|first=Greil |url=https://www.rollingstone.com/music/albumreviews/let-it-bleed-19691227 |title=Let It Bleed – album review|magazine=Rolling Stone|date=27 December 1969|access-date=7 December 2012 |archive-url= https://web.archive.org/web/20130106022411/http://www.rollingstone.com/music/albumreviews/let-it-bleed-19691227 |archive-date=6 January 2013 |url-status=live|url-access=limited}}</ref> Medzi ďalšie jeho nahrávky patrí „You Can't Always Get What You Want“, na ktorú vokály nahrali zbory zo združenia [[London Bach Choir]], ktorí pôvodne po tom, čo boli „zhrozeni“ obsahom niektorých ďalších materiálov albumu, požiadali o odstránenie svojho mena z titulkov k albumu, no neskôr túto požiadavku stiahli. Okrem nej sú na albume skladby „Midnight Rambler“, ako aj coververzia piesne „Love in Vain“ od [[Robert Johnson|Roberta Johnsona]]. Brian Jones a Mick Taylor sú obaja uvedení na obale medzi prítomnými, ktorí sa pri výrobe albumu zúčastnili.<ref>{{Cite news |last=Puterbaugh|first=Parke|url=https://www.rollingstone.com/music/news/the-making-of-let-it-bleed-20031211|title=The Making of 'Let It Bleed'|magazine=Rolling Stone|date=11 December 2003|access-date=15 August 2017|url-status=live|archive-url= https://web.archive.org/web/20170816060622/http://www.rollingstone.com/music/news/the-making-of-let-it-bleed-20031211|archive-date=16 August 2017}}</ref> Tesne po skončení amerického turné skupina vystúpila na podujatí [[Altamont Free Concert]], ktoré sa konalo na závodnom okruhu [[Allamont (Kalifornia)|Altamonte]] Speedway, asi 80 km východne od [[San Francisco|San Francisca]]. O bezpečnosť sa staral motorkársky gang [[Hells Angels]]. Títo strážcovia bezpečnosti na koncerte, potom ako zistili, že je ozbrojený, dobodali a ubili na smrť [[Fanúšik|fanúšika]] Mereditha Huntera.<ref>{{cite web|last=Burks |first=John |title=Rock & Roll's Worst Day: The Aftermath of Altamont |magazine=Rolling Stone |date=7 February 1970 |url=https://www.rollingstone.com/news/story/_/id/5934386 |access-date=18 April 2007 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20071101083841/http://www.rollingstone.com/news/story/5934386/rock__rolls_worst_day |archive-date=1 November 2007}}</ref> Časť turné a koncert v Altamonte boli zdokumentované vo filme [[Albert a David Mayslesovci|Alberta a Davida Mayslesovcov]] ''Gimme Shelter''. V reakcii na rastúcu popularitu ilegálnych nahrávok, tzv. [[Bootleg|bootlegov]], (napr. ''[[Live'r Than You'll Ever Be]]'', ktorý bol nahratý počas turné v roku 1969), vyšiel v roku album ''[[Get Yer Ya-Ya’s Out!|Get Yer Ya-Ya's Out!]]''. Kritik [[Lester Bangs]] ho vyhlásil za najlepší živý album vôbec.<ref>{{Cite web|last=Bangs|first=Lester|author-link=Lester Bangs|url=https://www.rollingstone.com/music/albumreviews/get-yer-ya-yas-out-19701112 |title=Get Yer Ya-Ya's Out |magazine=Rolling Stone |access-date=20 June 2018 |date=4 September 1970|url-access=limited}}</ref> Nahrávka dosiahla na prvú priečku v Spojenom kráľovstve a na šiestu priečku rebríčkov v USA.<ref>{{cite web|last=Bangs |first=Lester |url=https://www.rollingstone.com/music/albumreviews/get-yer-ya-yas-out-19701112 |title=Get Yer Ya-Ya's Out – album review|magazine=Rolling Stone|date=12 November 1970 |access-date=14 July 2013 |url-status=live |archive-url= https://web.archive.org/web/20131222093244/http://www.rollingstone.com/music/albumreviews/get-yer-ya-yas-out-19701112|archive-date=22 December 2013|url-access=limited}}</ref> Na konci dekády sa skupina objavila v recenzii televízie BBC o hudobnej scéne 60. rokov, v televíznom špeciáli ''[[Pop Go the Sixties]]''. Rolling Stones v ňom vystúpili so skladbou „Gimme Shelter“, ktorá bola odvysielaná naživo dňa 31. decembra 1969. Nasledujúci rok chcela skupina ukončiť zmluvy s Kleinom aj s firmou Decca, no stále im dlžili ešte jeden singel, ktorý by bol pripísaný dvojici Jagger-Richards. Aby si skupina s vydavateľstvom splnila svoj posledný zmluvný záväzok, prišla so skladbou „Cocksucker Blues“. Zámerne ju spravila tak surovú, ako sa len dalo, v nádeji, že ju už nebude možné vydať.<ref>{{cite web |last=Farber |first=Jim |date=2016-07-19 |title=The Rolling Stones on film, in the flesh: 70s rock decadence gets a rare screening |url=http://www.theguardian.com/music/2016/jul/19/rolling-stones-cocksucker-blues-screening-documentary |access-date=2022-07-16 |website=The Guardian}}</ref> Decca namiesto nej vydala ako britský singel v júli 1971 skladbu „Street Fighting Man“ z albumu ''Beggar's Banquet'', pričom táto skladba vyšla v roku 1968 na singli len v USA. Uprostred zmluvných sporov s Kleinom si kapela založila vlastnú nahrávaciu spoločnosť Rolling Stones Records. Album ''[[Sticky Fingers]]'', vydaný v marci 1971, bol prvým z ich vlastného vydavateľstva a mal prepracovaný obal, ktorý im navrhol [[Andy Warhol]].{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|pp=334, 335}} Bola na ňom fotografia od Andyho Warhola s vyobrazením muža od pása nadol v obtiahnutých džínsoch a s reálnym a funkčným zipsom.{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=335}} Po rozopnutí tohto zipsu bola odhalená spodná bielizeň fotografovaného subjektu.<ref>{{cite web|last=Hagan|first=Joe|date=15 April 2021|magazine=Vanity Fair|access-date=3 July 2022|title=The Rolling Stones, Sticky Fingers, and the Man Who Made the Most Notorious Album Art of 1971|url=https://www.vanityfair.com/style/2021/04/the-man-who-made-the-most-notorious-album-art-of-1971|url-access=limited}}</ref> Na niektorých trhoch bol kvôli kontroverziám pre album použitý obal v alternatívnej verzii.<ref>{{cite news|url=https://www.telegraph.co.uk/goodlife/11574460/10-banned-album-covers.html?frame=3287029|title=10 banned album covers|work=The Telegraph|date=1 May 2015|author=<!-- Unknown -->|access-date=15 August 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20150705164533/http://www.telegraph.co.uk/goodlife/11574460/10-banned-album-covers.html?frame=3287029|archive-date=5 July 2015}}</ref> Na obale ''Sticky Fingers'' bolo prvýkrát vyobrazené logo spoločnosti Rolling Stones Records, ktoré sa [[de facto]] stalo aj logom kapely. Pozostával z páru pier s s vyplazeným jazykom. Dizajnér [[John Pasche]] vytvoril logo na základe návrhu Jaggera predstavovať vyplazený jazyk [[Hinduizmus|hinduistickej]] bohyne [[Kálí]]. Dizajn jazyka a pier bol súčasťou balíka, ktorý kanál [[VH1]] v roku 2003 označil za najlepší obal albumu vôbec. Logo zostalo na všetkých albumoch a singloch Stones po roku 1970, vrátane s nimi súisiacim tovarom a s pódiovými setmi.<ref>{{cite news|last=Bekhrad|first=Joobin|date=13 April 2020|title=How the 'Greatest Rock and Roll Band in the World' Got Its Logo |url=https://www.nytimes.com/2020/04/13/arts/design/rolling-stones-logo-anniversary.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20200413165006/https://www.nytimes.com/2020/04/13/arts/design/rolling-stones-logo-anniversary.html |archive-date=2020-04-13 |url-access=limited |url-status=live |access-date=16 August 2021 |work=The New York Times}}</ref> Album obsahuje jeden z ich najznámejších hitov „Brown Sugar“ a žánrom country ovplyvnenú „Dead Flowers“. Nahrávky „Brown Sugar“ a „Wild Horses“ vznikli po americkom turné v roku 1969 a boli nahraté v Muscle Shoals Sound Studio v [[Alabama|Alabame]].{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=336}} Album pokračoval v zameraní sa kapely na silne bluesové skladby skladieb. Je známy svojou „voľnou, schátranou atmosférou“<ref>{{cite web|last=Erlewine|first=Stephen Thomas|author-link=Stephen Thomas Erlewine|url=https://www.allmusic.com/album/sticky-fingers-mw0000195498|title=Sticky Fingers – album review|work=AllMusic|access-date=14 July 2013|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20130701075636/http://www.allmusic.com/album/sticky-fingers-mw0000195498|archive-date=1 July 2013}}</ref> a bol prvým kompletným albumom, ktorý s kapelou nahral aj Mick Taylor.{{sfn|Moon|2004|pp=695–699}}<ref>{{cite web|last=Landau|first=Jon|author-link=Jon Landau|date=23 April 1971|url=https://www.rollingstone.com/music/albumreviews/sticky-fingers-19710610|title=Sticky Fingers|magazine=[[Rolling Stone]]|access-date=22 November 2014|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20141224211233/http://www.rollingstone.com/music/albumreviews/sticky-fingers-19710610|archive-date=24 December 2014|url-access=limited}}</ref> ''Sticky Fingers'' dosiahol prvé miesto rebríčkov v Spojenom kráľovstve aj v USA.<ref>{{Cite web |url=http://www.rollingstones.com/release/sticky-fingers/ |title=Sticky Fingers |website=The Rolling Stones |access-date=20 June 2018|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20180621015603/https://rollingstones.com/release/sticky-fingers/|archive-date=21 June 2018|author=<!-- Unknown -->|date=<!-- Unknown -->}}</ref> V roku 1968 Stones na návrh klaviristu Iana Stewarta umiestnili riadiacu miestnosť zvukára do dodávky a aby neboli obmedzení pri nahrávaní u väčšiny nahrávacích štúdií na štandardných 9–5 prevádzkových hodín vzniklo takto známe [[mobilné štúdio Rolling Stones]].<ref name=":11">{{Cite news|last=Dempster|first=Allison|date=23 March 2015|url=https://www.cbc.ca/news/canada/calgary/national-music-centre-restoring-mobile-studio-used-by-rolling-stones-1.3005483|title=National Music Centre restoring mobile studio used by Rolling Stones|work=CBC News|access-date=15 August 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170101162030/http://www.cbc.ca/news/canada/calgary/national-music-centre-restoring-mobile-studio-used-by-rolling-stones-1.3005483|archive-date=1 January 2017}}</ref> Túto svoju vymoženosť kapela požičala aj ďalším umelcom.<ref name=":11" /><ref>{{Cite web|last=Capone|first=Julijana|url=https://nmc.ca/rolling-stones-mobile-studio-at-nmc/|title=Famed Rolling Stones Mobile Studio finds new life at NMC|work=National Music Centre|date=15 October 2015|access-date=15 August 2017|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20170630064641/https://nmc.ca/rolling-stones-mobile-studio-at-nmc/|archive-date=30 June 2017}}</ref> Použila ho napríklad pri nahrívaní albumov [[Led Zeppelin III|''Led Zeppelin III'']] (1970)] a [[Led Zeppelin IV|''Led Zeppelin IV'']] (1971) kapela [[Led Zeppelin]].<ref name=":11" /><ref name=":12">{{Cite web|url=http://womc.cbslocal.com/2014/10/24/the-stones-mobile-studio-on-wheels-used-by-led-zeppelin-fleetwood-mac-and-queen/|title=The Stones Mobile Studio On Wheels Used By Led Zeppelin, Fleetwood Mac, And Queen|last=Daniels|first=Beau|date=24 October 2014|access-date=15 August 2017|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20170816021128/http://womc.cbslocal.com/2014/10/24/the-stones-mobile-studio-on-wheels-used-by-led-zeppelin-fleetwood-mac-and-queen/|archive-date=16 August 2017}}</ref> Skupina [[Deep Purple]] zvečnila toto mobilné štúdio vetou „the Rolling truck Stones thing just outside, making our music there“ aj v texte slávneho rockového hitu „[[Smoke on the Water]]“.<ref>{{cite web |last=The National |title=Rolling Stones' Mobile Recording Truck - Inside Tour |date=26 June 2016 |url=https://www.youtube.com/watch?v=k4_BUIM7gY0 |access-date=16 July 2022 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20170906050515/https://www.youtube.com/watch?v=k4_BUIM7gY0 |archive-date=6 September 2017 |via=[[YouTube]]}}</ref> Po vydaní Sticky Fingers Rolling Stones na radu od svojho finančného manažéra [[Prince Rupert Loewenstein|Princa Ruperta Loewensteina]] opustili Anglicko. Princ im odporučil ešte pred začiatkom nasledúceho finančného roka odísť do daňového exilu. Skupina sa dozvedela, že sedem rokov neplatila dane, napriek tomu, že bola ubezpečená, že o ich dane je postarané a vláda Spojeného kráľovstva si nárokovala tento svoj relatívny podiel.<ref>{{Cite news |last=Nicolson|first=Barry|date=23 April 2015|url=https://www.nme.com/features/rolling-stones-the-grisly-death-and-drugs-filled-story-of-sticky-fingers-757406|title=Rolling Stones: The Grisly Death-And-Drugs Filled Story Of 'Sticky Fingers'|work=NME |access-date=15 August 2017 |url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170816023104/http://www.nme.com/features/rolling-stones-the-grisly-death-and-drugs-filled-story-of-sticky-fingers-757406|archive-date=16 August 2017}}</ref> The Rolling Stones sa presťahovali na juh [[Francúzsko|Francúzska]], kde Richards prenajal Villa Nellcôte a podnájom izieb členom kapely a ich sprievodu. Pomocou mobilného štúdia Rolling Stones prebehli nahrávacie dni v suteréne prenajatej vily. V [[Sunset Studios]] v Los Angeles potom dokončili nové skladby spolu s materiálom, ktorý mali z roku 1969. Výsledný dvojalbum, ''[[Exile On Main St.]]'', vyšiel v máji 1972 a dostal sa na prvé miesto v Spojenom kráľovstve aj v USA.<ref>{{Cite web |url=http://www.rollingstones.com/release/exile-on-main-st/ |title=Exile on Main Street |website=The Rolling Stones|access-date=20 June 2018 |archive-url=https://web.archive.org/web/20121022151946/http://www.rollingstones.com/release/exile-on-main-st/ |archive-date=22 October 2012 |url-status=dead }}</ref> Vzhľadom na známku A+, ktoré albumu dal kritik [[Robert Christgau]]<ref>{{cite web|last=Christgau|first=Robert|author-link=Robert Christgau|url=http://www.robertchristgau.com/get_artist.php?name=rolling+stones|title=Reviews – The Rolling Stones|work=Robert Christgau|access-date=30 August 2007|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170818104921/http://www.robertchristgau.com/get_artist.php?name=rolling%20stones|archive-date=18 August 2017}}</ref> a znevažovania od [[Lester Bangs|Lestera Bangsa]] (ktorý ale svoj názor v priebehu niekoľkých mesiacov zmenil) je ''Exile On Main St'' teraz označovaný za jeden z najlepších albumov kapely Rolling Stones.<ref>{{cite web|last=Erlewine|first=Stephen Thomas|url=https://www.allmusic.com/album/exile-on-main-st-mw0000191639 |title=Exile on Main St – album review |work=AllMusic|access-date=14 July 2013|url-status=live|archive-url= https://web.archive.org/web/20130716155609/http://www.allmusic.com/album/exile-on-main-st-mw0000191639 |archive-date=16 July 2013}}</ref> Filmy ''[[Cocksucker Blues]]'' (nikdy oficiálne nevyšiel) a ''[[Ladies and Gentlemen: The Rolling Stones]]'' (z roku 1974) dokumentujú následné veľmi medializované turné po Severnej Amerike, ktoré prebiehalo v roku 1972.<ref>{{cite web|last=Hodgetts|first=Vicki|url=https://www.rollingstone.com/music/news/ladies-and-gentlemen-the-rolling-stones-19740509|title=Ladies and Gentlemen: The Rolling Stones|magazine=Rolling Stone|date=10 May 1974|access-date=22 November 2014|url-status=live |archive-url= https://web.archive.org/web/20141224225805/http://www.rollingstone.com/music/news/ladies-and-gentlemen-the-rolling-stones-19740509|archive-date=24 December 2014|url-access=limited}}</ref> Kompilačný dvojalbum skupiny, ''[[Hot Rocks 1964–1971]]'', vyšiel v roku 1971. V Spojenom kráľovstve dosiahol 3. miesto<ref>{{Cite web|url=http://www.officialcharts.com/search/albums/hot%20rocks/|title=hot rocks {{!}} full Official Chart History|website=[[OfficialCharts.com]]|access-date=30 October 2017}}</ref> a štvrtý bol v USA.<ref>{{Cite news|url=https://www.billboard.com/artist/the-rolling-stones/chart-history/tlp/|title=The Rolling Stones Hot Rocks 1964–1971 Chart History|magazine=Billboard|access-date=30 October 2017}}</ref> V USA, kde sa z neho predalo viac ako 6 miliónov kópií, má diamantovú certifikáciu, ako dvojalbum získal 12× platinovú certifikáciu a strávil viac ako 347 týždňov v rebríčku albumov časopisu ''Billboard''.<ref>{{cite web|url=https://www.billboard.com/artist/the-rolling-stones/chart-history/tlp/|title=The Rolling Stones Billboard 200 Chart History|magazine=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=18 February 2021}}</ref> Následný kompilačný dvojalbum, ''[[More Hot Rocks (Big Hits & Fazed Cookies)]],'' vyšiel v roku 1972.<ref>{{Cite web|magazine=[[Rolling Stone]] |url=https://www.rollingstone.com/music/artists/the-rolling-stones/albumguide |title=The Rolling Stones Album Guide |access-date=22 November 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110412195111/http://www.rollingstone.com/music/artists/the-rolling-stones/albumguide |archive-date=12 April 2011 |url-status=dead }}</ref> V roku 1974 bol Bill Wyman prvým členom kapely, ktorý vydal vlastný sólový materiál. Bol album ''[[Monkey Grip]]''.<ref name=":102">{{Cite web|url=http://ultimateclassicrock.com/bill-wyman-monkey-grip/ |title=How Bill Wyman Became the First Rolling Stones Member to Go Solo With 'Monkey Grip'|website=Ultimate Classic Rock |date=15 May 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20170730054638/http://ultimateclassicrock.com/bill-wyman-monkey-grip/ |archive-date=30 July 2017|url-status=live|access-date=15 August 2017}}</ref> === 1972{{--}}1977: Výkyvy hudobnej kritiky a Ronnie Wood nahrádza Taylora === [[Súbor:Bill Wyman - Rolling Stones - 1975.jpg|thumb|[[Bill Wyman]] v roku 1975]] [[Súbor:Mick Jagger (1976).jpg|thumb|[[Mick Jagger]] v roku 1976]] V roku 1972 si členovia kapely založili komplexnú finančnú štruktúru, aby znížili výšku svojich daní.<ref name="independent tax">{{Cite news|last=Hall|first=Allan|url=https://www.independent.co.uk/news/uk/this-britain/stones-paid-just-16-tax-on-163240m-royalties-410232.html|title=Stones paid just 1.6% tax on £240m royalties|date=2 August 2006|work=The Independent|access-date=13 August 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170813145412/http://www.independent.co.uk/news/uk/this-britain/stones-paid-just-16-tax-on-163240m-royalties-410232.html|archive-date=13 August 2017|url-status=live|url-access=registration}}</ref><ref name=":22">{{Cite news|url=https://www.nytimes.com/2007/02/04/business/yourmoney/04amster.html|title=The Netherlands, the New Tax Shelter Hot Spot|last=Browning|first=Lynnley|date=4 February 2007|work=The New York Times|access-date=13 August 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170813111633/http://www.nytimes.com/2007/02/04/business/yourmoney/04amster.html|archive-date=13 August 2017|url-status=live|url-access=limited}}</ref> Ich holdingová spoločnosť Promogroup má pobočky v [[Holandsko|Holandsku]] aj v [[Karibik|Karibiku]].<ref name="independent tax" /><ref name=":22" /> Holandsko bolo vybrané, pretože priamo nezdaňuje [[licenčné poplatky]]. Kapela je odvtedy [[Daňové vyhnanstvo|daňovým vyhnancom]], čo znamená, že už nemôže používať Britániu ako svoje trvalé bydlisko. Vďaka dohodám s holdingovou spoločnosťou skupina údajne zaplatila daň len 1,6 % zo svojich celkových príjmov 242 miliónov libier za posledných 20 rokov.<ref name="independent tax" /><ref name=":22" /> V novembri 1972 začala skupina nahrávať v [[Kingston (Jamajka)|Kingstone]] na [[Jamajka|Jamajke]] album ''[[Goats Head Soup]].'' Vyšiel v roku 1973 a v Spojenom kráľovstve aj v USA bol v rebríčkoch na vrchole.<ref>{{Cite web|url=http://www.rollingstones.com/release/goats-head-soup/|title=Goats Head Soup|website=The Rolling Stones|access-date=20 June 2018|archive-date=8 April 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160408205338/http://www.rollingstones.com/release/goats-head-soup/|url-status=dead}}</ref> Album, ktorý obsahuje ja celosvetový hit „[[Angie]]“, bol prvým v rade ich síce komerčne úspešných, no kritikou vlažne prijatých štúdiových albumov.<ref>{{cite web|url=https://www.allmusic.com/album/goats-head-soup-mw0000650701|title=Goats Head Soup – album review|last=Erlewine|first=Stephen Thomas|work=Allmusic|archive-url=https://web.archive.org/web/20130707063113/http://www.allmusic.com/album/goats-head-soup-mw0000650701|archive-date=7 July 2013|url-status=live|access-date=14 July 2013}}</ref> Z nahrávaní skaldieb albumu ''Goats Head Soup'' vznikol aj nepoužitý materiál, najmä raná verzia populárnej balady „Waiting on a Friend“, ktorá vyšla až o deväť rokov neskôr na albume ''[[Tattoo You]]''.{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|pp=514, 528}} Ďalší právny spor o drogy, ktorý vznikol od ich pobytu vo Francúzsku, výrobu ''Goats Head Soup'' prerušil. Úrady vydali zatykač na Richardsa a ostatní členovia kapely sa preto museli nakrátko vrátiť na výsluch do Francúzska.{{sfn|Wyman|2002|p=408}} To spolu s Jaggerovým odsúdením v rokoch 1967 a 1970 za drogové obvinenia skomplikovalo plány kapely na ich [[Tichomorské ostrovy|tichomorské]] turné, ktoré malo byť začiatkom roku 1973. Zamietli im preto povolenie hrať v Japonsku a takmer im zakázali vstup do Austrálie. V septembri a októbri 1973 nasledovalo [[Európa|európske]] turné, ktoré obišlo Francúzsko a prišlo po nedávnom Richardsovom obvinení a zatknutí.{{sfn|Wyman|2002|pp=361, 412}} Album ''[[It’s Only Rock ’n Roll|It’s Only Rock ’n Roll]]'' z roku 1974, ktorý nahrali v [[Musicland Studios]] v [[Mníchov|Mníchove]] v [[Nemecko|Nemecku]] dosiahol na druhú priečku rebríčka v Spojenom kráľovstve a v USA bol prvý.<ref name=":20">{{Cite news|last=Turner|first=Steve|url=https://www.rollingstone.com/music/news/making-the-stones-new-album-19741205|title=Making The Stones' New Album|magazine=Rolling Stone|date=6 December 1874|access-date=11 October 2017|url-access=limited}}</ref> Millera do štúdia produkovať album nepozvali.<ref name=":20" /> Producentmi sa stali Jagger a Richards. Oficiálne sú na obale uvedení ako „The Glimmer Twins“.<ref>Jagger, M., Richards, R. (1974). [Liner notes]. In ''It's Only Rock'n'Roll'' [Vinyl, LP, Album, Reissue]. Rolling Stones Records.</ref> Album a aj jeho rovnomenný singel sa stali hitmi.<ref>{{Cite web|url=http://www.officialcharts.com/search/albums/it%27s-only-rock-%27n%27-roll/|title=it's-only-rock-'n'-roll {{!}} full Official Chart History|website=[[OfficialCharts.com]]|access-date=11 October 2017}}</ref><ref>{{Cite web|url=http://www.officialcharts.com/search/singles/it%27s-only-rock-and-roll/|title=it's-only-rock-and-roll {{!}} full Official Chart History|website=[[OfficialCharts.com]]|access-date=11 October 2017}}</ref><ref>{{Cite news|last=Landau|first=Jon|url=https://www.rollingstone.com/music/albumreviews/its-only-rock-n-roll-19741219|title=It's Only Rock 'n Roll|magazine=Rolling Stone|date=16 December 1974|access-date=11 October 2017}}</ref> Pred koncom roku 1974 začal Taylor strácať trpezlivosť. Aj po niekoľkých rokoch mal pocit „mladšieho občana v skupine unavených veteránov“.<ref>{{Cite web|last=Kot|first=Greg|date=12 December 2014|title=Mick Taylor to Slash: Rock's irreplaceable guitarists?|url=http://www.bbc.com/culture/story/20141212-rocks-irreplaceable-guitarists|access-date=2 June 2018|website=BBC}}</ref> Aktuálna situácia kapely komplikovala ich normálne fungovanie, jej členovia žili v rôznych krajinách<ref>{{cite news|last=<!-- Unknown -->|first=<!-- Unknown -->|date=2 October 1975|title=Rolling Stones deny disbanding|page=27|work=The Sun|agency=Associated Press|url=https://www.newspapers.com/clip/104853340/rolling-stones-deny-disbanding/|access-date=2022-07-03|via=Newspapers.com}}</ref> a právne prekážky obmedzovali, kde mohli, či nesmeli koncertovať.{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=418}} Okrem toho užívanie drog začínalo ovplyvňovať produktivitu Taylora a Richardsa a Taylor mal pocit, že niektoré z jeho vlastných tvorivých prínosov zostávajú v kapele bez povšimnutia.{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|pp=420–423}} Na konci roku 1974 Taylor od Rolling Stones odišiel.{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=420}} V roku 1980 k tomu povedal: „Chcel som rozšíriť svoje pole pôsobnosti ako gitarista a robiť niečo iné... V tom čase som vlastne nekomponoval. Práve som začínal písať a to ovplyvnilo moje rozhodnutie... Sú niektorí ľudia, ktorí môžu jazdiť od hrebeňa na vlne úspechu k ďalšiemu hrebeňu. Môžu sa viezť po úspechu niekoho iného a sú ľudia, ktorým to reálne nestačí. A mne to tiež nestačilo“<ref>{{cite journal|last=Obrecht|first=Jas|title=Mick Taylor: Ex-Rolling Stones On His Own|page=20|journal=Guitar World|date=February 1980}}</ref> [[Súbor:Mick Jagger and Ron Wood - Rolling Stones - 1975.jpg|thumb|upright|left|Ronnie Wood (vľavo) v Chicagu v roku 1975 na svojom prvom turné s Rolling Stones s Mickom Jaggerom (vpravo)|alt=Ronnie Wood and Jagger perform onstage in Chicago, 1975.]] Rolling Stones teda potrebovali nového gitaristu a stretnutia na nahrávaniach v Mníchove, ktoré prebiehali pre ďalší album ''[[Black and Blue]]'' (1976) (číslo 2 v Spojenom kráľovstve, číslo 1 v USA) im poskytli príležitosť na výber z niekoľkých adeptov, ktorí dúfali, že sa ku kapele pridajú. Na konkurzoch boli štýlovo odlišní hudobníci. V štúdiu sa s nimi stretli mená ako [[Peter Frampton]], [[Jeff Beck]], [[Robert A. Johnson]], či [[Shuggie Otis]]. Jeff Beck, ale aj írsky [[Blues rock|bluesrockový]] gitarista [[Rory Gallagher]], neskôr ale tvrdili, že hrali bez toho, aby si boli vedomí, že sú na konkurze. Skúšali aj americkí štúdioví hudobníci [[Wayne Perkins]] a [[Harvey Mandel]], no Richards a Jagger preferovali názor, že by kapela mohla zostať čisto britská. Na výbere sa napokon zhodli potom, ako sa na konkurze predviedol [[Ron Wood|Ronnie Wood]].{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|p=174}} Ron už nahrával a aj naživo hral s Richardsom a prispel aj k nahrávaniu a napísaniu skladby „It's Only Rock'n Roll“. Skoršiu Jaggerovu ponuku pripojiť sa ku Stones odmietal, lebo preferoval svoju pôvodnú kapelu [[The Faces|Faces]].{{sfn|Paytress|2003|p=239}} Spevák The Faces, [[Rod Stewart]], v tom čase povedal, že sa aj staví, že sa Wood ku Stones nepripojí.{{sfn|Paytress|2003|p=239}} V roku 1975 sa Ron Wood pripojil ku kapele ako druhý gitarista, aby ich mohol sprevádzať na ich nadchádzajúcom turné, Tour of the Americas. Táto skutočnosť prispela k rozpadu The Faces. Jeho účinkovanie s kapelou Rolling Stone bolo oficiálne ozhlásené v roku 1976. Na rozdiel od ostatných členov kapely bol však Wood jej plateným zamestnancom. Platilo to až do začiatku 90. rokov, kedy sa konečne stal aj jedným z obchodných partnerov The Rolling Stones.<ref>{{Cite news|url=https://www.theguardian.com/music/2011/apr/23/ronnie-wood-interview-simon-hattenstone|title=Ronnie Wood: Second Life|newspaper=The Guardian|access-date=22 November 2014|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20141129080634/http://www.theguardian.com/music/2011/apr/23/ronnie-wood-interview-simon-hattenstone|archive-date=29 November 2014|date=22 April 2011|last1=Hattenstone|first1=Simon}}</ref> Tour of the Americas v roku 1975 odštartovalo v [[New York (mesto)|New Yorku]], kde kapela vystupovala na plošinovom prívese, ktorý bol pritiahnutý na [[Broadway]]. Prehliadka obsahovala javiskové rekvizity vrátane obrovského [[Pohlavný úd|falusu]] a lana, na ktorom sa Jagger preháňal nad publikom. V júni toho roku bol katalóg Stones vo firme Decca zakúpený Kleinovou značkou [[ABKCO]].<ref>{{Cite news|date=5 June 1975|title=Stones Settle With Allen Klein: Four More Albums|magazine=Rolling Stone|url=https://www.rollingstone.com/music/news/stones-settle-with-allen-klein-four-more-albums-19750605|url-status=live|url-access=limited|access-date=15 August 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170816004450/http://www.rollingstone.com/music/news/stones-settle-with-allen-klein-four-more-albums-19750605|archive-date=16 August 2017}}</ref><ref>{{Cite news|last=Aswad|first=Jem|date=9 September 2016|title=The Rolling Stones' Early Catalog Dazzles on New Mono Remasters: Sneak Peek|magazine=Billboard|url=https://www.billboard.com/music/music-news/the-rolling-stones-early-catalog-dazzles-on-new-mono-remasters-sneak-peek-7503441/|url-status=live|access-date=15 August 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20161223073534/http://www.billboard.com/articles/news/7503441/the-rolling-stones-early-catalog-dazzles-on-new-mono-remasters-sneak-peek|archive-date=23 December 2016}}</ref> V auguste 1976 hrali Stones pred 200 000 divákmi, ich dovtedy najväčším publikom, na festivale v [[Knebworth Festival|Knebworthe]] v Anglicku. Ich vystúpenie končilo o 7:00 ráno.<ref>{{cite news|last=Hind|first=John|date=25 November 2012|title=The night I saw the Rolling Stones jam until 7am|url=https://www.theguardian.com/music/2012/nov/25/rolling-stones-rehearsal-1976-knebworth|access-date=25 June 2021|newspaper=The Guardian}}</ref> V El Mocambe, v klube v [[Toronto|Toronte]], si Jagger si zarezervoval nahrávanie koncertu. Bol vyprodukovaný dlho očakávaný [[koncertný album]], ''[[Love You Live]]'',<ref name="LYL">{{Cite web|url=http://www.rollingstones.com/release/love-you-live/|title=Love You Live|website=The Rolling Stones|access-date=18 June 2018|archive-date=2 April 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160402224924/http://www.rollingstones.com/release/love-you-live/|url-status=dead}}</ref> ktorý vyšiel v roku 1977.<ref name="LYL" /> Bol to prvý koncertný album, ktorý Stones vydali od ''Get Yer Ya-Ya's Out!.<ref>{{cite news|last=Christgau|first=Robert|author-link=Robert Christgau|date=31 October 1977|url=http://www.robertchristgau.com/xg/cg/cgv11-77.php|title=Christgau's Consumer Guide|newspaper=[[The Village Voice]]|access-date=9 June 2015|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20150624074435/http://www.robertchristgau.com/xg/cg/cgv11-77.php|archive-date=24 June 2015}}</ref>'' V Spojenom kráľovstve bol album tretí a 5. miesto mal v rebríčkoch v USA.<ref name="LYL" /> Richardsova závislosť od heroínu oddialila jeho príchod do kanadského [[Toronto|Toronta]]. Ostatní členovia ta boli už 24. februára 1977. Keď Richards a jeho rodina prileteli z Londýna, boli dočasne zadržaní kanadskými colnými úradmi po tom, čo u Richardsa našli opálenú lyžicu a zvyšky hašiša. O tri dni neskôr Kráľovská kanadská jazdná polícia, ktorá mala k dispozícii zatykač na Anitu Pallenbergovú, našla v Richardsovej izbe 22 gramov heroínu.{{sfn|Greenspan|1980|p=518}} Obvinili ho z dovozu omamných látok do Kanady, čo je trestný čin, za ktorý by mu mal byť uložený minimálne sedemročný trest.{{sfn|Sandford|2003|p=225}} Korunný prokurátor neskôr pripustil, že Richards si drogy zaobstaral až po svojom príchode.{{sfn|Greenspan|1980|pp=517–527}} [[Súbor:ElMacomboSpadinaAveToronto.jpg|thumb|Klub El Mocambo v Toronte, kde bol v roku 1977 nahraný koncertný album [[Love You Live|''Love You Live'']]|alt=A picture of El Mocambo taken at night.]] Napriek incidentu skupina odohrala v Toronte dve vystúpenia. Ich pôsobenie v Kanade vyvolalo aj niekoľko kontroverzií. Najvýraznejšou bolo, keď [[Margaret Trudeau]], vtedajšiu manželku kanadského premiéra [[Pierre Trudeau|Pierra Trudeaua]], videli po jednom vystúpení s kapelou na párty. Ich koncerty verejne propagované neboli. Klub El Mocambo bol na celý týždeň na nahrávanie rezervovaný kanadskou rockovou kapelou [[April Wine]]. Súťaž o voľné vstupenky do klubu na túto skupinu organizovala miestna rozhlasová stanica 1050 CHUM. Víťazi súťaže, ktorí si vybrali lístky na piatkový alebo sobotňajší večer, napokon s prekvapením zistili, že v klube hrajú Rolling Stones.{{sfn|Sandford|2003|p=227}} Dňa 4. marca sa Richardsova partnerka, Anita Pallenbergová, k prechovávaniu drog priznala a dostala v súvislosti s pôvodným incidentom na letisku pokutu.{{sfn|Sandford|2003|p=227}} Drogový prípad proti Richardsovi sa ťahal vyše roka. Nakoniec dostal podmienečný trest a mal príkaz odohrať dva charitatívne koncerty v prospech kanadského inštitútu pre nevidomých v [[Oshawa|Oshawe]].{{sfn|Greenspan|1980|pp=517–527}} Na oboch vystúpeniach vystúpili Rolling Stones a New Barbarians, skupina, ktorú Ron Wood dal dokopy, aby podporil svoj najnovší sólový album, ku ktorému sa pridal aj Richards. Táto epizóda posilnila Richardsovo odhodlanie prestať užívať heroín.<ref name="stonemag" /> Skončilo to aj jeho vzťah s Pallenbergovou, ktorý bol napätý od smrti ich tretieho dieťaťa Tary. Pallenbergová svoju závislosť na heroíne nedokázala obmedziť, Richards sa naproti tomu snažil závislosti na drogách zbaviť.{{sfn|Sandford|2003|pp=232–233; 248–250}} Zatiaľ čo Richards riešil svoje právne a osobné problémy, Jagger pokračoval vo svojom [[jet-set]] životnom štýle v prepychu, v prestíži a neustálom pohybe. Vychutnával si najlepšie veci, ktoré mu svet ponúkal. Bol pravidelným účastníkom diskotékového klubu [[Studio 54]] v New Yorku, často v spoločnosti modelky [[Jerry Hallová|Jerry Hallovej]]. Jeho manželstvo s Biancou Jaggerovou sa skončilo po dlhom odcudzení v roku 1977.<ref>{{Cite news|author=<!-- Unknown -->|url=https://www.telegraph.co.uk/news/1400291/Seventies-and-Eighties.html|title=Seventies and Eighties|newspaper=The Telegraph|date=1 August 2003|access-date=2 August 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20101016071230/http://www.telegraph.co.uk/news/1400291/Seventies-and-Eighties.html|archive-date=16 October 2010|url-status=live}}</ref> Hoci Rolling Stones zostali populárni až do začiatku 70-tych rokov, hudobní kritici sa začali voči produkcii skupiny stavať odmietavo a predaj nahrávok očakávania tiež neplnil.<ref name="rockhall3" /> V polovici 70-tych rokov, po tom, čo narastal vplyv [[Punk rock|punk rocku]], mnohí ľudia začali vnímať Rolling Stones ako kapelu ktorá sa dostala mimo aktuálnych trendov.<ref>{{Cite journal|last=Philo|first=Simon|date=2 September 2015|title=Not Sucking in the Seventies: The Rolling Stones and the Myth of Decline|journal=Rock Music Studies|volume=2|issue=3|pages=295–314|doi=10.1080/19401159.2015.1093377|issn=1940-1159|hdl=10545/620899|s2cid=191963491}}</ref> === 1978{{--}}1982: komerčný vrchol === Osud skupiny sa zmenil v roku 1978, keď vydali album ''[[Some Girls]]'', ku ktorému patrí aj hitový singel „Miss You“, country balada „Far Away Eyes“, „Beast of Burden“ a „Shattered“. Čiastočne bol album aj odozvou na punk. Viaceré piesne, najmä „Respectable“, boli rýchle, v nahrávkach dominoval jednoduchý, gitarový rokenrol<ref name="AMGsomegirls">{{cite web|last=Erlewine|first=Stephen Thomas|url=https://www.allmusic.com/album/some-girls-mw0000191642|title=Some Girls – album review|work=AllMusic|access-date=14 July 2013|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20130628230956/http://www.allmusic.com/album/some-girls-mw0000191642|archive-date=28 June 2013}}</ref> a úspech albumu obnovil obrovskú popularitu Rolling Stones medzi mladými ľuďmi. V Spojenom kráľovstve bol album na druhom mieste a v USA bol prvý.<ref>{{Cite web |url=http://www.rollingstones.com/release/some-girls/ |title=Some Girls |website=The Rolling Stones |access-date=18 June 2018 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130113065148/http://www.rollingstones.com/release/some-girls/ |archive-date=13 January 2013 |url-status=dead }}</ref> Po US Tour v roku 1978 sa skupina objavila v prvej šou štvrtej sezóny televízneho seriálu [[Saturday Night Live|''Saturday Night Live'']]. Po úspechu ''Some Girls'' vydala skupina v polovici roku 1980 svoj ďalší album ''[[Emotional Rescue]]''.{{sfn|Nelson|2010|p=92}} Počas nahrávania albumu medzi Jaggerom a Richardsom vznikol spor. Richards chcel v lete, alebo na jeseň v roku 1980 vyraziť na turné, na ktorom by propagovali nový album. Jagger mu to na veľké sklamanie odmietol.{{sfn|Nelson|2010|p=92}} ''Emotional Rescue'' sa na oboch stranách [[Atlantický oceán|Atlantiku]] dostal na vrchol rebríčkov<ref>{{Cite web|url=http://www.rollingstones.com/release/emotional-rescue/|title=Emotional Rescue|website=The Rolling Stones|access-date=18 June 2018|archive-date=8 April 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160408085109/http://www.rollingstones.com/release/emotional-rescue/|url-status=dead}}</ref> a titulná skladba sa dostala na tretie miesto rebríčka v Spojených štátoch.{{sfn|Nelson|2010|p=92}} [[Súbor:Rolling Stones - Keith-Mick-Ron (1981).jpg|thumb|upright=0.85|The Rolling Stones na koncerte v Rupp Arena v [[Lexington (Kentucky)|Lexingtone]], [[Kentucky]] (december 1981)|alt=The Rolling Stones on stage in December 1981. From left: Mick Jagger wearing a blue jacket with yellow clothing and a black belt singing into a microphone, Keith Richards wearing black pants and a small purple vest (no shirt) playing a black guitar to the left—and slightly in front—of Jagger, Ronnie Wood wearing an orange jacket and black shirt/pants playing a beige guitar behind Jagger and Richards.]] Začiatkom roku 1981 sa skupina znovu stretla a rozhodla sa vydať na turné po USA, pričom zostalo málo času na písanie a nahrávanie nového albumu, ako aj na skúšanie na turné. Výsledný album z toho roku, ''[[Tattoo You]]'', obsahoval množstvo zvyšných nahrávok z iných nahrávacích stretnutí. Patril k nim aj hlavný singel, „[[Start Me Up]]“, ktorý sa dostal v Spojených štátoch na druhé miesto<ref>{{Cite news|url=https://www.billboard.com/artist/the-rolling-stones/chart-history/hsi/|title=Start Me Up|newspaper=Billboard|access-date=18 June 2018}}</ref> a bol aj na 22. mieste v koncoročnom rebríčku hodnotenia [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. Dve nahrávky, „Waiting on a Friend“ (americké číslo 13) a „Tops“ obsahovali nepoužité rytmické gitarové skladby Micka Taylora, zatiaľ čo [[Džez|džezový]] saxofonista, [[Sonny Rollins]], účinkuje v skladbách „Slave“, „Neighbours“ a „Waiting on a Friend“.<ref>{{cite web|last=Janovitz|first=Bill|url={{AllMusic|class=song|id=t2766888|pure_url=yes}}|title=The Rolling Stones: 'Waiting on a Friend'|website=AllMusic|access-date=12 November 2014}}</ref> Album sa v hodnoteniach v Spojenom kráľovstve dostal na druhé miesto na prvý bol v USA.<ref>{{Cite web|url=http://www.rollingstones.com/release/tattoo-you/|title=Tattoo You|website=The Rolling Stones|access-date=18 June 2018|archive-date=8 April 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160408112220/http://www.rollingstones.com/release/tattoo-you/|url-status=dead}}</ref> Kapela The Rolling Stones dosiahla v rebríčku ''Billboard'' Hot 100 z roku 1982 so singlom „Hang Fire“ 20. miesto. Ich americké turné v roku 1981 bolo doteraz ich najväčšou, najdlhšou a najpestrofarebnejšou produkciou. Bolo to aj najviac zarábajúce turné toho roku.<ref>{{cite news |url=https://www.nytimes.com/1981/11/04/arts/the-pop-life-the-stones-roll-on-refusing-to-become-show-business-slick.html|title=The Stones Roll On, Refusing to Become Show-Business Slick |last=Palmer|first=Robert|newspaper=The New York Times|date=4 November 1981 |access-date=3 July 2022|author-link=Robert Palmer (American writer)|url-access=limited}}</ref> Patril k nemu aj koncert v chicagskom Checkerboard Lounge. V tomto jednom z jeho posledných vystúpení pred smrťou v roku 1983, účinkoval s nimi aj [[Blues|bluesový]] spevák, skladateľ a hudobník, [[Muddy Waters]].<ref>{{cite web|url=https://www.allmusic.com/album/checkerboard-lounge-live-chicago-1981-dvd-mw0002380039 |title=Muddy Waters / The Rolling Stones – Checkerboard Lounge: Live Chicago 1981 (DVD)|website=[[AllMusic]] |access-date=22 November 2014|url-status=live|archive-url= https://web.archive.org/web/20151016044510/http://www.allmusic.com/album/checkerboard-lounge-live-chicago-1981-dvd-mw0002380039|archive-date=16 October 2015}}</ref> Niektoré vystúpenia boli nahrávané. Výsledkom bol v roku 1982 koncertný album ''[[Still Life (American Concert 1981)]]'', ktorý sa v hodnoteniach dostal na štvrté miesto v Spojenom kráľovstve a na piate miesto v USA.<ref>{{Cite web|url=http://www.rollingstones.com/release/still-life/|title=Still Life|website=The Rolling Stones|access-date=18 June 2018}}</ref> a koncertný film režiséra [[Hal Ashby|Hala Ashbyho]], ''[[Let's Spend the Night Together (film)|Let's Spend the Night Together]]'' (1983), ktorý bol natočený na štadióne Sun Devil v [[Tempe (Arizona)|Tempe]], [[Arizona]] a v Brendan Byrne Arena v [[Meadowlands]], [[New Jersey]].<ref>{{Cite news|last1=Loder|first1=Kurt|last2=Pond|first2=Steve|url=https://www.rollingstone.com/music/news/stones-tour-pays-off-19820121 |title=Stones Tour Pays Off|magazine=Rolling Stone|date=21 January 1982|access-date=18 August 2017|url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20160507050913/http://www.rollingstone.com/music/news/stones-tour-pays-off-19820121 |archive-date=7 May 2016|url-access=limited}}</ref> V polovici roku 1982, pri príležitosti 20. výročia, sa Rolling Stones so svojou americkou pódiovou šou presunuli do Európy. Európske turné, s obdobným formátom ako bolo ich americké, bolo ich prvým po šiestich rokoch. Ku kapele sa pridal bývalý klávesák [[The Allman Brothers Band|Allman Brothers Band]], [[Chuck Leavell]], ktorý s nimi koncertuje a nahráva aj naďalej.<ref name="Music Legends">{{cite web|publisher=Music Legends|url=http://musiclegends.ca/interviews/chuck-leavell-interview-rolling-stones/|title=Interview with Chuck Leavell of the Rolling Stones|access-date=6 May 2013|date=8 April 2010|last=Saulnier|first=Jason|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20131216075205/http://musiclegends.ca/interviews/chuck-leavell-interview-rolling-stones/|archive-date=16 December 2013}}</ref> Pred koncom roka Stones s novým vydavateľstvom [[Columbia Records|CBS Records]] za 50 miliónov dolárov podpísali novú zmluvu na nahrávanie štyroch albumov, čo bola v svojej dobe najvyššie hodnotená nahrávacia zmluva v hudobnej histórii..{{sfn|Nelson|2010|p=96}} === 1983{{--}}1988: spory v kapele a sólové projekty === Pred odchodom z vydavateľstva Atlantic vydali Rolling Stones koncom roka 1983 album [[Undercover (album Rolling Stones)|Undercover]], ktorý bol v rebríčkoch v Spojenom kráľovstve na treťom mieste a v USA bol štvrtý.<ref>{{Cite web |url=http://www.rollingstones.com/release/undercover/ |title=Undercover |website=The Rolling Stones |access-date=18 June 2018 |archive-date=29 November 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20141129223224/http://www.rollingstones.com/release/undercover/ |url-status=dead }}</ref> Napriek dobrým hodnoteniam a umiestneniu titulnej skladby v prvej desiatke sa album predával pod očakávanou úrovňou a nekonalo sa k nemu žiadne koncertné turné. Následne nový marketér/distribútor Stones [[Sony Music Entertainment|CBS Records]] prevzal aj distribúciu ich atlantického hudobného katalógu.{{sfn|Nelson|2010|p=96}} [[Súbor:Richards, Wood onstage in Turin, 1982.jpg|thumb|left|Richards a Wood počas koncertu Stones v [[Turín|Turíne]] v Taliansku (1982)]] V tomto čase sa rozpor dvojice Jagger-Richards výrazne zvyšoval. Na Richardsovo rozhorčenie Jagger podpísal sólovú zmluvu s CBS Records a veľkú časť roku 1984 strávil písaním piesní pre svoj prvý sólový album. Deklaroval tiež rastúci nezáujem o kapelu Rolling Stones.{{sfn|Richards|Fox|2010|pp=470–472}} V roku 1985 Jagger trávil viac času nahrávaním svojho sólového projektu. Veľkú časť materiálu na album ''[[Dirty Work (album Rolling Stones)|Dirty Work]]'' z roku 1986 vytvoril Richards s prispením od Rona Wooda. Nahrávalo sa v [[Paríž|Paríži]], Jagger v štúdiu často chýbal a nechával Richardsa samostatne pokračovať v nahrávaní.{{sfn|Richards|Fox|2010|p=461}} V júni 1985 sa Jagger spojil s [[David Bowie|Davidom Bowiem]] pri skladbe „[[Dancing in the Street]]“, ktorá bola nahraná pre charitatívne hnutie [[Live Aid]].<ref>{{cite news|last=Seideman|first=Tony|url=https://books.google.com/books?id=2iQEAAAAMBAJ&q=dancing+in+the+street+-+JAGGER+BOWIE+live+aid&pg=PA1|title=Bowie/Jagger Vidclip Heads for Movie Screens|newspaper=Billboard|page=1|date=24 August 1985|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170818104921/https://books.google.com/books?id=2iQEAAAAMBAJ&pg=PA1&dq=dancing%20in%20the%20street%20-%20JAGGER%20BOWIE%20live%20aid&hl=en&sa=X&ei=vnNdT8mwCIPZ8AOu6dmEDw&ved=0CGUQ6AEwCA#v=onepage&q=dancing%20in%20the%20street%20-%20JAGGER%20BOWIE%20live%20aid&f=false|archive-date=18 August 2017}}</ref> Bolo to vlastne jedno z prvých Jaggerových sólových vystúpení a pieseň sa dostala na prvé miesto v Spojenom kráľovstve a na siedme miesto v USA.<ref>{{cite news|url=https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-17011078|title=Sir Mick Jagger returns to UK singles chart|work=BBC |access-date=12 March 2012|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20120223104718/http://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-17011078|archive-date=23 February 2012|date=13 February 2012}}</ref><ref name=":2" /> V decembri 1985 zomrel [[Ian Stewart]] na [[Infarkt myokardu|srdcový infarkt]].<ref name="tributeToIan">{{cite web |last=DeCurtis |first=Anthony |date=10 April 1986 |title=Stones Pay Tribute to Ian Stewart With Club Show, Special Guests |url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/stones-pay-tribute-to-ian-stewart-with-club-show-special-guests-246141/ |url-access=limited |access-date=2022-07-03 |magazine=Rolling Stone |language=en-US}}</ref> The Rolling Stones mu vo februári 1986 v londýnskom klube Club 100 odohrali súkromný pietny koncert.<ref name="tributeToIan" /> O dva dni neskôr im bola odovzdaná cena [[Cena Grammy za celoživotný prínos|Grammy za celoživotný prínos]].<ref>{{cite news |last=Tucker |first=Ken |date=1986-02-26 |title='We Are the World' is big Grammy hit |page=5 |work=Santa Maria Times |agency=Knight-Ridder Newspapers |url=https://www.newspapers.com/clip/104854578/we-are-the-world-is-big-grammy-hit/ |access-date=2022-07-03 |via=Newspapers.com}}</ref> Album ''Dirty Work'' vyšiel v marci 1986. Mal rozpačité recenzie, no dosiahol štvrtú priečku predaja v USA aj v Spojenom kráľovstve.<ref>{{cite web |url=http://www.rollingstones.com/release/dirty-work/ |title=Dirty Work |website=The Rolling Stones |access-date=20 June 2018 |archive-date=11 November 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20161111023542/http://www.rollingstones.com/release/dirty-work/ |url-status=dead}}</ref> Bol to prvý album Stones pre CBS s externým producentom [[Steve Lillywhite|Steveom Lillywhiteom]].<ref>{{cite web |url=http://www.rollingstones.com/release/dirty-work/ |title=Dirty Work |website=The Rolling Stones |access-date=18 June 2018 |archive-date=11 November 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20161111023542/http://www.rollingstones.com/release/dirty-work/ |url-status=dead}}</ref> Vzhľadom na to, že vzťahy medzi Richardsom a Jaggerom boli na historickom minime, Jagger odmietol ísť k albumu na turné a namiesto toho podnikol sólové turné, na ktorom odohral aj niekoľko skladieb od Rolling Stones.<ref name="RollingStoneJagger">{{cite web|last=Greene|first=Andy|url=https://www.rollingstone.com/music/lists/the-25-boldest-career-moves-in-rock-history-20110318/mick-jagger-tours-solo-with-joe-satriani-20110318|title=The 25 Boldest Career Moves in Rock History: 20) Mick Jagger Tours Solo With Joe Satriani|magazine=Rolling Stone|date=18 March 2011|access-date=4 December 2011|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20130105202923/http://www.rollingstone.com/music/lists/the-25-boldest-career-moves-in-rock-history-20110318/mick-jagger-tours-solo-with-joe-satriani-20110318|archive-date=5 January 2013|url-access=limited}}</ref>{{sfn|Sandford|1999|p=268}} V dôsledku ich vzájomnej nevraživosti sa Rolling Stones takmer rozišli.<ref name="RollingStoneJagger"/> Jaggerove sólové nahrávky na albume ''[[She's the Boss]]'' (1985), ktoré dosiahli 6. miesto v Spojenom kráľovstve a 13. miesto v USA a ''[[Primitive Cool]]'' (1987), ktoré sa dostali na 26. miesto v Spojenom kráľovstve a 41. miesto v USA, sa pritom stretli s miernym komerčným úspechom. V roku 1988, keď boli Rolling Stones väčšinou neaktívni, vydal Richards svoj prvý sólový album ''[[Talk Is Cheap]]'', ktorý dosiahol číslo 37<ref>{{Cite web|url=http://www.officialcharts.com/artist/4358/keith-richards/|title=Talk is Cheap|website=Official Charts Company|access-date=18 June 2018}}</ref> vo Veľkej Británii a číslo 24 v USA.<ref>{{Cite web|url=https://www.billboard.com/artist/keith-richards/chart-history/tlp/|title=Talk is Cheap|magazine=Billboard|access-date=18 June 2018}}</ref> Fanúšikovia a kritici album prijali dobre a v USA bol certifikovanýo zlatom.<ref name="RIAA">{{cite web|url=https://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php |title=RIAA Gold & Platinum database |publisher=Recording Industry Association of America |access-date=4 December 2011 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20070626174049/http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php |archive-date=26 June 2007}}</ref> Richards následne označil toto obdobie konca 80. rokov, keď títo dvaja nahrávali sólové albumy bez zjavnej nádeje na opätovné spojenie Rolling Stones, ako „World War III“.{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|p=247}}{{sfn|Patell|2011|p=138}} === 1989{{--}}1999: Comeback, rekordné turné a Wymanov odchod === Začiatkom roku 1989 boli Rolling Stones, t.j. členovia skupiny: Mick Jagger, Keith Richards, Charlie Watts, Bill Wyman, Ronnie Wood, Brian Jones, Mick Taylor a Ian Stewart, uvedení do [[Rock and Roll Hall of Fame|americkej rokenrolovej siene slávy]]. Uvedenia sa zúčastnili Jagger, Richards, Wood a Taylor.<ref name="rockhall3"/> Jagger a Richards svoju nevraživosť odložili a pustili sa do práce na novom albume Rolling Stones, ''[[Steel Wheels]]''. Ohlásili svoj návrat na scénu a vydali single „Mixed Emotions“ (v USA číslo 5), „Rock and a Hard Place“ ((v USA číslo 23) a „Almost Hear You Sigh“. Na albume je aj nahrávka „Continental Drift“, ktorú Rolling Stones nahrali v roku 1989 v [[Maroko|marockom]] [[Tanger|Tangeri]]. Na tomto nahrávaní bol aj kolektív hudobníkov, ktorý moderným spôsobom prezentuje stáročné hudobné tradície, [[Master Musicians of Jajouka]]. V rámci projektu bol televíziu BBC natočený film ''The Rolling Stones in Morocco'', ktorý produkoval [[Nigel Finch]].<ref>{{cite web|url=https://www.bbc.co.uk/programmes/p00jsgbs|title=The Rolling Stones- Continental Drift|work=BBC Four|date=12 August 2011|author=<!--Unknown -->|access-date=22 November 2014|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20150904024728/http://www.bbc.co.uk/programmes/p00jsgbs|archive-date=4 September 2015}}</ref> Finch režíroval dokument zahŕňajúci 25-ročnú históriu kapely, ''[[25x5: The Continuing Adventures of the Rolling Stones]]'', ktorý obsahuje nové rozhovory s piatimi aktuálnymi členmi a archívny materiál rozhovorov s Brianom Jonesom a Mickom Taylorom. Tento dokument bol odvysielaný na BBC koncom roka 1989 a vyšiel začiatkom nasledujúceho roka aj na viedokazete.{{sfn|Patell|2011|p=24}} Album ''Steel Wheels'' v Spojenom kráľovstve dosiahol druhé miesto a na treťom mieste bol v rbríčku v USA.<ref>{{Cite web |url=http://www.rollingstones.com/release/steel-wheels/ |title=Steel Wheels |website=The Rolling Stones |access-date=19 June 2018 |archive-date=11 June 2017 |archive-url=https://web.archive.org/web/20170611053425/http://www.rollingstones.com/release/steel-wheels/ |url-status=dead }}</ref> Steel Wheels/Urban Jungle Tour bolo prvé svetové turné skupiny po siedmich rokoch a ich dovtedy najväčšia pódiová produkcia. Predskupinami turné boli [[Living Color]] a [[Guns N’ Roses|Guns N' Roses]]. Z turné bol v roku 1991 vydaný koncertný film, [[Live at the Max|''Live at the Max'']], a koncertný album, ''[[Flashpoint (album)|Flashpoint]]'', ktorý v rebríčkoch šiestu priečku v Spojenom kráľovstve a šestnásty bol v USA.<ref>{{cite web|url=http://www.rollingstones.com/release/flashpoint/|title=Flashpoint|website=The Rolling Stones|access-date=19 June 2018|archive-date=6 December 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20141206060848/http://www.rollingstones.com/release/flashpoint/|url-status=dead}}</ref> Turné bolo posledným, na ktorom s kapelou hral Bill Wyman, ktorý po rokoch rozhodovania kapelu opustil. Jeho odchod bol oficiálne oznámený až v januári 1993.<ref>{{cite web|last=Light |first=Alan |date=21 January 1993 |title=Bill Wyman Quits the Rolling Stones |url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/bill-wyman-quits-the-rolling-stones-245610/ |url-access=limited |access-date=2022-07-03 |magazine=Rolling Stone |language=en-US}}</ref> Po odchode vydal autobiografiu, ''Stone Alone'', založenú na fotoalbumoch a denníkoch, ktoré si viedol od začiatkov kapely. O niekoľko rokov neskôr založil skupinu [[Bill Wyman's Rhythm Kings]] a začal s ňou opäť nahrávať a koncertovať.{{sfn|Schinder|Schwartz|2010|p=230}} Po úspechu s turné Steel Wheels/Urban Jungle si kapela dala pauzu. Watts vydal dva džezové albumy, Wood nahral svoj piaty sólový album, ktorý bol jeho prvý po 11 rokoch a dal mu názov ''[[Slide On This]].'' Wyman vydal svoj štvrtý sólový album. Richards na konci roku 1992 vydal svoj druhý sólový album, ''[[Main Offender]]'' a absolvoval krátke turné, ku ktorému patrili aj veľké koncerty v [[Španielsko|Španielsku]] a v [[Argentína|Argentíne]].{{sfn|Bockris|1992|p=394}}{{sfn|Neill|2015|p=137}} Jagger dosiahol dobré recenzie a predaj so svojím tretím sólovým albumom, ''[[Wandering Spirit (album)|Wandering Spirit]]'', ktorý v hodnoteniach dosiahol 12. miesto v Spojenom kráľovstve<ref>{{Cite web|url=http://www.officialcharts.com/artist/14177/mick-jagger/|title=Mick Jagger|website=Official Charts Company|access-date=19 June 2018}}</ref> a jedenásty bol v USA.<ref>{{Cite web|url=https://www.billboard.com/artist/mick-jagger/chart-history/tsl/|title=Wandering Spirit|magazine=Billboard|access-date=19 June 2018}}</ref> Z albumu sa celosvetovo predalo viac ako dva milióny kópií a v USA bol [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|certifikovaný]] zlatom.<ref name="RIAA"/> [[Súbor:Platino voodoo lounge.jpg|thumb|Viacnásobné platinové ocenenie za album ''Voodoo Lounge'' (1994) vystavený v Museo del Rock v [[Madrid|Madride]].]] [[Súbor:KeithR2.JPG|thumb|Richardsna koncerte počas Voodoo Lounge Tour ([[Rio de Janeiro]], [[Brazília]],1995)]] Po Wymanovom odchode nový distribútor a nahrávací label kapely Rolling Stones, [[Virgin Records]], zremastroval a prebalil dovtedajší hudobný katalóg kapely. V reedícii vyšli okrem troch živých albumov, albumy od ''Sticky Fingers'' až po ''Steel Wheels''. V roku 1993 vydali ďalšiu kompiláciu hitov s názvom ''[[Jump Back]]'', ktorá dosiahla v Spojenom kráľovstve 16. miesto a číslom 30. bola Spojených štátoch.<ref>{{Cite web |url=http://www.rollingstones.com/release/jump-back-the-best-of-71-93/ |title=Jump Back |website=The Rolling Stones |access-date=19 June 2018}}</ref> V roku 1993 boli Stones pripravení začať nahrávať ďalší štúdiový album. Charlie Watts naverboval ako Wymanovu náhradu basgitaristu [[Darryl Jones|Darryla Jonesa]], bývalého koncertného hudobníka, ktorého si najímali [[Miles Davis]] a [[Sting]] a nahrali album [[Voodoo Lounge|''Voodoo Lounge'']], ktorý vydali v roku 1994. Jones ako ich koncertný basgitarista vystupuje s kapelou dodnes. Album sa stretol s pozitívnymi ohlasmi a dobrým predajom a v USA získal dvojnásobnú platinu. Recenzenti album vzali na vedomie a jeho „tradicionalistický“ zvuk pripísali novému producentovi Rolling Stones, [[Don Was|Donovi Wasovi]].<ref>{{cite web|last=Erlewine|first=Stephen Thomas|url=https://www.allmusic.com/album/voodoo-lounge-mw0000178891|title=Voodoo Lounge – album review|work=AllMusic|access-date=14 July 2013|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20130604150926/http://www.allmusic.com/album/voodoo-lounge-mw0000178891|archive-date=4 June 2013}}</ref> ''Voodoo Lounge'' na odovzdávaní cien Grammy v roku 1995 získal cenu [[Grammy Award|Grammy za najlepší rockový album]].<ref>{{cite news|url=https://articles.latimes.com/1995-01-06/entertainment/ca-17089_1_vocal-performance/3|title=The 37th Grammy Nominations|date=6 January 1995|access-date=22 November 2014|work=Los Angeles Times|page=3|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20141028093936/http://articles.latimes.com/1995-01-06/entertainment/ca-17089_1_vocal-performance/3|archive-date=28 October 2014}}</ref> Album v hodnoteniach dosiahol prvé miesto v Spojenom kráľovstve a druhé miesto v USA.<ref>{{Cite web |url=http://www.rollingstones.com/release/voodoo-lounge/ |title=Voodoo Lounge |website=The Rolling Stones |access-date=19 June 2018 |archive-date=29 November 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20141129233310/http://www.rollingstones.com/release/voodoo-lounge/ |url-status=dead }}</ref> [[Súbor:Mick Jagger, líder de The Rolling Stones, en el Voodoo Lounge Tour de Chile, en febrero de 1995.jpg|left|thumb|Jagger v [[Čile]] počas Voodoo Lounge Tour (1995)]] Sprievodné turné Voodoo Lounge Tour trvalo do nasledujúceho roka a jeho výnos bol 320 miliónov dolárov, čím sa stalo v svojej dobe najlepšie zarábajúcim koncertným turné na svete.<ref name="auto2">{{cite web|url=https://books.google.com/books?id=ZQgEAAAAMBAJ&q=voodoo+lounge+highest+grossing+tour&pg=PA45|title=Virgin Act Ends Highest Grossing Tour Ever|magazine=Billboard|date=10 December 1994|page=45|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170818104921/https://books.google.com/books?id=ZQgEAAAAMBAJ&pg=PA45&lpg=PA45&dq=voodoo%20lounge%20highest%20grossing%20tour&source=bl&ots=CPSncbg2YW&sig=6butZ3hzUu3iIM5edZ4aIm3kAIM&hl=en&sa=X&ei=EehwVMmVNsjqaMTggeAG&ved=0CCYQ6AEwBA#v=onepage&q=voodoo%20lounge%20highest%20grossing%20tour&f=false|archive-date=18 August 2017|last1=Rosen|first1=Craig}}</ref> Väčšinou akustické nahrávky, ktoré pochádzali z rôznych koncertov a skúšok tvorili koncertnú kompiláciu s názvom [[Stripped (Rolling Stones)|''Stripped'']], ktorá dosiahla číslo 9 v Spojenom kráľovstve aj v USA.<ref>{{Cite web |url=http://www.rollingstones.com/release/stripped/ |title=Stripped |website=The Rolling Stones |access-date=19 June 2018}}</ref> Album obsahuje coververziu skladby Boba Dylana „[[Like a Rolling Stone]]“, ako aj zriedkavo hrané piesne ako sú „Shine a Light“,<ref name="StonesGoHighTech">{{Cite news|last=Graff|first=Gary|date=24 November 1995|title=Rolling Stones go high-tech (and acoustic)|page=66|work=St. Louis Post-Dispatch|agency=Dallas Morning News|url=https://www.newspapers.com/clip/104855552/rolling-stones-go-high-tech-and/|access-date=2022-07-03|via=Newspapers.com}}</ref> „Sweet Virginia“<ref name="StonesGoHighTech" /> a „The Spider and the Fly“.<ref>{{Cite news |last=Younk |first=Dave |date=23 November 1995 |title='Stripped': Youth is gone but not the talent |page=49 |work=St. Cloud Times |url=https://www.newspapers.com/clip/104855417/stripped-youth-is-gone-but-not-the/ |access-date=2022-07-03 |via=Newspapers.com}}</ref> Dňa 8. septembra 1994 vystúpili Rolling Stones v [[Radio City Music Hall]] v New Yorku so svojou novou piesňou „Love Is Strong“ a „Start Me Up“ na odovzdávaní cien [[MTV Video Music Awards|MTV Video Music Awards 1994]].<ref name="MTVAwards">{{cite web|date=1994|url=http://www.mtv.com/ontv/vma/1994/|title=1994 MTV Video Music Awards|website=[[MTV]] |url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20110501042256/http://www.mtv.com/ontv/vma/1994/|access-date=4 December 2011|archive-date=1 May 2011}}</ref> Kapela si na slávnostnom ceremoniáli prevzala cenu za celoživotné dielo.<ref name="MTVAwards"/> The Rolling Stones boli prvými väčšími umelcami, ktorí vysielali svoj koncert cez [[internet]]. Ich 20-minútové video bolo odvysielané s frekvenciou 10 snímok za sekundu dňa 18. novembra 1994 pomocou experimentálnej virtuálnej siete, Mbone. Vysielanie vytvorené spoločnosťou Thinking Pictures a financované spoločnosťou [[Sun Microsystems]] bolo jednou z prvých ukážok streamovania videa. Aj keď to nebolo skutočné webové vysielanie, bolo to predstavenie novej technológie.<ref>{{cite news |last=Strauss|first=Neil|url=https://www.nytimes.com/1994/11/22/arts/rolling-stones-live-on-internet-both-a-big-deal-and-a-little-deal.html?pagewanted=all|title=Rolling Stones Live on Internet: Both a Big Deal and a Little Deal|newspaper=The New York Times |date=22 November 1994|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170129163834/http://www.nytimes.com/1994/11/22/arts/rolling-stones-live-on-internet-both-a-big-deal-and-a-little-deal.html?pagewanted=all |archive-date=29 January 2017|url-access=limited}}</ref> The Rolling Stones ukončili [[90. roky 20. storočia|90. roky]] albumom [[Bridges to Babylon|''Bridges to Babylon'']], ktorý so zmiešanými recenziami vyšiel v roku 1997.<ref> * {{Cite web|last=Erlewine|first=Stephen Thomas|url=https://www.allmusic.com/album/bridges-to-babylon-mw0000026729|title=Bridges to Babylon – The Rolling Stones {{!}} Songs, Reviews, Credits|website=AllMusic|access-date=13 August 2017 |archive-url=https://web.archive.org/web/20170813111600/http://www.allmusic.com/album/bridges-to-babylon-mw0000026729 |archive-date=13 August 2017|url-status=live|ref=none}} * {{cite web|last=Kemp|first=Mark |url=https://www.rollingstone.com/music/music-album-reviews/bridges-to-babylon-183216/ |access-date=4 December 2016 |author-link=Mark Kemp |date=29 September 1997 |title=Bridges to Babylon |magazine=Rolling Stone |archive-url= https://archive.today/20140314023854/http://www.rollingstone.com/music/albumreviews/bridges-to-babylon-19971002 |archive-date=14 March 2014 |url-status=live|url-access=limited|ref=none}} * {{cite web|author-link1=Ken Tucker |title=Bridges to Babylon |url=https://www.ew.com/article/1997/10/03/bridges-babylon |last=Tucker|first=Ken |date=3 October 1997 |magazine=Entertainment Weekly|url-status=dead |archive-url=https://archive.today/20161204110640/http://www.ew.com/article/1997/10/03/bridges-babylon |archive-date=4 December 2016|ref=none}} * {{cite web |title=The Rolling Stones – Bridges To Babylon |url=https://www.nme.com/reviews/reviews/19980101001259reviews.html |url-status=dead |archive-url= https://web.archive.org/web/20000817183312/http://www.nme.com/reviews/reviews/19980101001259reviews.html |archive-date=17 August 2000 |first=Paul |last=Moody |date=20 September 1997 |website=NME|ref=none}} </ref> Album dosiahol šiestu pozíciu v Spojenom kráľovstve a tretí bol v USA.<ref>{{Cite web |website=The Rolling Stones |title=Bridges to Babylon |url=http://www.rollingstones.com/release/bridges-to-babylon/ |access-date=19 June 2018 |archive-date=29 November 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20141129060942/http://www.rollingstones.com/release/bridges-to-babylon/ |url-status=dead }}</ref> Video k singlu albumu, „[[Anybody Seen My Baby?]]“, v ktorom účinkovala [[Angelina Jolieová|Angelina Jolie]]<ref>{{Cite news|last=Udovitch|first=Mim|date=19 August 1999|url=https://www.rollingstone.com/movies/features/the-devil-in-miss-jolie-19990819|title=The Devil in Miss Angelina Jolie|magazine=Rolling Stone|access-date=21 August 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170821090000/http://www.rollingstone.com/movies/features/the-devil-in-miss-jolie-19990819|archive-date=21 August 2017|url-access=limited}}</ref> pravidelne rotovalo na televíznych kanáloch [[MTV (televízna stanica)|MTV]] and [[VH1]].<ref>{{Cite news |url=https://variety.com/1997/music/news/stones-rolling-tour-with-vh1-mtv-boost-1116678270/ |title=Stones rolling tour with VH1, MTV boost|last=Sandler|first=Adam|date=4 December 1997|work=Variety |access-date=13 August 2017 |url-status=live|archive-url= https://web.archive.org/web/20170813110621/http://variety.com/1997/music/news/stones-rolling-tour-with-vh1-mtv-boost-1116678270/|archive-date=13 August 2017}}</ref> Predaje albumu boli porovnateľné s predchádzajúcimi albumami (približne 1,2 milióna predaných kópií v USA). Následné turné, Bridges to Babylon Tour, ktoré prešlo Európou, Severnou Amerikou a ďalšími destináciami, dokázalo, že kapela zostala výraznou živou atrakciou. Počas turné sa opäť zaznamenal koncertný album, ''[[No Security]],'' no tentoraz všetky jeho piesne okrem dvoch, „Live With Me“ a „The Last Time“, predtým na živých albumoch nevyšli. Album bol vo Veľkej Británii 67<ref>{{Cite web |title=The Rolling Stones |website=Official Charts Company |date=31 July 1963 |url=http://www.officialcharts.com/artist/28195/rolling-stones/ |access-date=19 June 2018}}</ref> a v USA bol&nbsp;34.<ref>{{Cite web |url=http://www.rollingstones.com/release/no-security/ |title=No Security |website=The Rolling Stones |access-date=19 June 2018 |archive-date=3 December 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20141203164812/http://www.rollingstones.com/release/no-security/ |url-status=dead }}</ref> V roku 1999 Rolling Stones usporiadali turné No Security Tour v USA a v Európe pokračovali na turné Bridges to Babylon.<ref>{{Cite web|last=Collier|first=Gene|date=11 March 1999|url=http://old.post-gazette.com/magazine/19990311Preview9.asp|title=Stones' song list is set for the blues |website=Post-Gazette|access-date=13 August 2017|url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20160304001717/http://old.post-gazette.com/magazine/19990311Preview9.asp|archive-date=4 March 2016}}</ref> === 2000{{--}}2011: 40. výročie, ''A Bigger Bang'' a pokračujúci úspech === Koncom roka 2001 vydal Mick Jagger svoj štvrtý sólový album, [[Goddess in the Doorway|''Goddess in the Doorway'']], ktorý mal rozpačité recenzie.<ref>{{cite news|last=Williamson|first=Nigel|url=https://www.theguardian.com/music/2003/dec/05/keithrichards|title=Alive and kicking|work=The Guardian|date=5 December 2003|access-date=6 September 2010|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20140912184703/http://www.theguardian.com/music/2003/dec/05/keithrichards|archive-date=12 September 2014}}</ref> V Spojenom kráľovstve bol v rebríčku 44.<ref>{{cite web|url=http://www.officialcharts.com/search/albums/goddess-in-the-doorway/|title=Goddess in the Doorway|website=Official Charts Company|access-date=19 June 2018}}</ref> a 39. bol v Spojených štátoch. Mesiac po [[Útoky z 11. septembra 2001|útokoch z 11. septembra]] sa Jagger a Richards so sprievodnou skupinou zúčastnili na koncerte pre New York, kde vystúpili so skladbami „Salt of the Earth“ a „Miss You“.<ref>{{cite news |last=<!-- Unknown --> |first=<!-- Unknown --> |date=24 October 2001 |title=Mick Jagger calls Concert for New York 'poignant and funny and sad' |page=61 |work=The Province |agency=Reuters<!--Appears to be Reuters based on article but not 100% --> |url=https://www.newspapers.com/clip/104856123/mick-jagger-calls-concert-for-new-york/ |access-date=2022-07-03 |via=Newspapers.com}}</ref> V roku 2002, na oslavu štyridsiatich rokov kapely, Rolling Stones vydali ''[[Forty Licks]]'', dvojalbum najväčších ([[Greatest Hits|Greatest]]) hitov. Zbierka obsahovala štyri nové piesne nahrané so základnou zostavou: Jagger, Richards, Watts, Wood, Leavell a Jones. Z albumu sa po celom svete predalo viac ako 7 miliónov kópií. Dosiahol v rebríčkoch druhé miesto v USA aj Spojenom kráľovstve.<ref>{{cite web |title=Forty Licks |url=http://www.rollingstones.com/release/forty-licks/ |website=The Rolling Stones |access-date=19 June 2018 |archive-date=9 December 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20141209154740/http://www.rollingstones.com/release/forty-licks/ |url-status=dead}}</ref> V tom istom roku časopis [[Q (časopis)|''Q'']] označil Rolling Stones za jednu z 50 kapiel, ktoré treba pred smrťou vidieť (The 50 Bands To See Before You Die).<ref>{{cite web |last1=Cox |first1=Josie |last2=Lawless |first2=Jill |date=14 July 2012 |title=Rolling Stones hint at tour ahead of 50th anniversary celebration |url=https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/news/rolling-stones-hint-at-tour-ahead-of-50th-anniversary-celebration-7938594.html |url-access=registration |url-status=live |access-date=2022-07-03 |website=The Independent |archive-url=https://web.archive.org/web/20220703204925/https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/news/rolling-stones-hint-at-tour-ahead-of-50th-anniversary-celebration-7938594.html|archive-date=3 July 2022}}</ref> The Rolling Stones boli v Kanade headlinermi na akcii [[Molson Canadian Rocks for Toronto]]. Chceli prispieť k pomoci mestu, v ktorom od turné Voodoo Lounge skúšali na koncertné turné zbierkou pre zotavenie sa z následkov po epidémie [[SARS]] z roku 2003. Odhadom sa na tomto koncerte zúčastnilo 490 000 ľudí.<ref>{{cite web|url = http://www.mtv.com/news/articles/1475073/timberlake-joins-stones-toronto.jhtml|title = Justin Timberlake Joins Stones At Toronto Benefit, Gets Pelted With Garbage|last = Rashbaum|first = Alyssa|publisher = [[MTV]]|date = 31 July 2003|access-date = 22 November 2014|url-status=dead|archive-url = https://web.archive.org/web/20130717192541/http://www.mtv.com/news/articles/1475073/timberlake-joins-stones-toronto.jhtml|archive-date = 17 July 2013}}</ref> Dňa 9. novembra 2003 skupina odohrala svoj prvý koncert v [[Hongkong|Hong Kongu]]. Konal sa v rámci akcie Harbour Fest, ktorá bola usporiadaná na podporu ekonomiky postihnutej SARS. V ten istý mesiac skupina udelila licenciu na exkluzívne práva na predaj nového 4 DVD-[[Box set|boxsetu]] ''[[Four Flicks]]'', nahratého na ich nedávnom svetovom turné, pre sieť obchodov [[Best Buy]] v USA. V reakcii na to niektoré kanadské a americké hudobné maloobchodné reťazce (vrátane HMV Canada a Circuit City) stiahli zo svojich regálov CD Rolling Stones a súvisiaci tovar a nahradili ho nápismi vysvetľujúcimi ich dôvody.<ref>{{cite news|url=http://www.cnn.com/2003/SHOWBIZ/Music/11/03/stones.reut/index.html|title=Some US retailers join Stones boycott|work=CNN|agency=Billboard|date=November 2003|access-date=14 June 2007|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20080122060536/http://www.cnn.com/2003/SHOWBIZ/Music/11/03/stones.reut/index.html|archive-date=22 January 2008}}</ref> V roku 2004 bol vydaný dvojitý koncertný album z Licks Tour, [[Live Licks|''Live Licks'']], ktorý bol v USA certifikovaný ako zlatý.<ref name="RIAA"/> V rebríčkoch album dosiahol druhé miesto v Spojenom kráľovstve aj v USA.<ref>{{Cite web |url=http://www.rollingstones.com/release/live-licks/ |title=Live Licks |website=The Rolling Stones |access-date=19 June 2018}}</ref> V novembri 2004 boli Rolling Stones medzi prvými, ktorí boli uvedení do [[UK Music Hall of Fame|hudobnej siene slávy Spojeného kráľovstva]].<ref>{{cite web|url=https://www.nme.com/news/new-order/21281|title=More names join UK Music Hall Of Fame|work=NME|access-date=4 December 2011|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20120107222051/http://www.nme.com/news/new-order/21281|archive-date=7 January 2012|date=18 October 2005}}</ref> [[Súbor:Rolling stones - 11 luglio 2006 - san siro.jpg|thumb|The Rolling Stones na štadióne San Siro v [[Miláno|Miláne]] počas turné A Bigger Bang Tour (júl 2006)]] [[Súbor:ABiggerBangTwickenham4.JPG|thumb|The Rolling Stones na štadióne Twickenham v [[Londýn|Londýne]] (august 2006)]] Prvý nový album skupiny po takmer ôsmich rokoch, ''[[A Bigger Bang]]'', bol vydaný 6. septembra 2005 s pozitívnymi ohlasmi, vrátane oslavného článku v časopise ''Rolling Stone''.<ref>{{cite web|last=Light|first=Alan|url=https://www.rollingstone.com/reviews/album/7590942/a_bigger_bang|title=A Bigger Bang – album review|magazine=Rolling Stone|date=22 September 2005|access-date=14 June 2007|archive-url=https://web.archive.org/web/20090813201530/http://www.rollingstone.com/reviews/album/7590942/a_bigger_bang |archive-date=13 August 2009|url-status=dead}}</ref> Album sa dostal na druhé miesto v rebríčku v Spojenom kráľovstve tretí bol v USA.<ref>{{Cite web |url=http://www.rollingstones.com/release/a-bigger-bang/ |title=A Bigger Bang |website=The Rolling Stones |access-date=19 June 2018 |archive-url=https://web.archive.org/web/20121201011107/http://www.rollingstones.com/release/a-bigger-bang/ |archive-date=1 December 2012 |url-status=dead }}</ref> Singel „Streets of Love“ sa dostal v Spojenom kráľovstve medzi Top 15.<ref name="officialcharts">{{cite web|url=http://www.officialcharts.com/artist/_/rolling%20stones/|title=The Rolling Stones – Official Chart History|publisher=[[Official Charts Company]] (OCC)|access-date=14 July 2013|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20130419103024/http://www.officialcharts.com/artist/_/rolling%20stones/|archive-date=19 April 2013}}</ref> Album obsahoval politickú nahrávku, skladbu „Sweet Neo Con“, Jaggerovu kritiku amerického [[Neokonzervativizmus|neokonzervativizmu]].<ref name=BBCNeoCon>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/4137698.stm|title=Stones 'slate Bush' in album song|work=BBC News|date=2005|access-date=16 October 2007|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20080120013448/http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/4137698.stm|archive-date=20 January 2008}}</ref> Richards sa spočiatku obával vydarovania politického odporu voči USA,<ref name="BBCNeoCon" /> no voči textom nemal námietky. Povedal k tomu: „Len som nechcel, aby sa to stalo nejakým periférnym rozptýlením politikou v podobe búrky v šálke čaju.“<ref>{{cite web|url=https://www.smh.com.au/news/music/richards-persuaded-band-to-skip-live-8/2005/09/03/1125302776509.html|title=Richards persuaded band to skip Live 8|work=Sydney Morning Herald|access-date=23 November 2014|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20150924201229/http://www.smh.com.au/news/music/richards-persuaded-band-to-skip-live-8/2005/09/03/1125302776509.html|archive-date=24 September 2015|date=4 September 2005}}</ref> Následné turné, A Bigger Bang Tour, sa začalo v auguste 2005 a zahŕňalo [[Severná Amerika|Severnú Ameriku]], [[Južná Amerika|Južnú Ameriku]] a [[Východná Ázia|Východnú Áziu]]. Vo februári 2006 skupina odohrala polčasovú show pre [[Super Bowl|Super Bowl XL]] v [[Detroit|Detroite]], [[Michigan|v štáte Michigan]]. Do konca roka 2005 turné Bigger Bang malo rekord v hrubých príjmoch v hodnote 162 miliónov dolárov, čím prekonalo severoamerickú hranicu stanovenú skupinou v roku 1994. Dňa 18. februára 2006 kapela odohrala bezplatný koncert pre viac ako jeden milión ľudí na [[Copacabana|pláži Copacabana]] v [[Rio de Janeiro|Rio de Janeiru]]. Bol to jeden z najväčších rockových koncertov všetkých čias.<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/4725050.stm|title=Rolling Stones hold giant Rio gig|work=BBC News|access-date=22 November 2013|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170816113514/http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/4725050.stm|archive-date=16 August 2017|date=19 February 2006}}</ref> V marci a apríli 2006, po vystúpeniach v [[Japonsko|Japonsku]], [[Čína|Číne]], [[Austrália (svetadiel)|Austrálii]] a na [[Nový Zéland|Novom Zélande]], si Rolling Stones urobili v turné plánovanú prestávku a po nej pokračovali v Európe. Počas prestávky bol Keith Richards po páde zo stromu na [[Fidži]], kde bol na dovolenke, hospitalizovaný kvôli operácii lebky na Novom Zélande. Incident soôsobil šesťtýždňové oneskorenie spustenia európskej časti turné.<ref>{{Cite news |last=Krochak |first=Gerry |date=20 July 2006 |title=Mick and the boys on their way |page=3 |work=Star-Phoenix |agency=Saskatchewan News Network |url=https://www.newspapers.com/clip/104856877/mick-and-the-boys-on-their-way/ |access-date=2022-07-03 |via=Newspapers.com}}</ref><ref>{{Cite news |date=21 February 2008 |title=Richards makes fast friends with his 'headman' |page=2 |work=National Post |agency=National Post news services |url=https://www.newspapers.com/clip/104857039/richards-makes-fast-friends-with-his/ |access-date=2022-07-03 |via=Newspapers.com}}</ref> V júni 2006 bolo oznámené, že Ron Wood pokračuje vo svojom rehabilitačnom protialholickom programe,<ref>{{cite news|author=DPA|date=15 June 2006|title=After the tree&nbsp;... it's rehab|work=The Sydney Morning Herald|url=https://www.smh.com.au/articles/2006/06/14/1149964607303.html|access-date=17 May 2007|archive-url=https://web.archive.org/web/20070614084008/http://www.smh.com.au/articles/2006/06/14/1149964607303.html|archive-date=14 June 2007|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|author=Larkin, Adrian|title=Rolling Stones gig latest|publisher=BBC 6|url=https://www.bbc.co.uk/6music/news/20060620_stones.shtml|date=20 June 2006|access-date=18 May 2007|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20070714080233/http://www.bbc.co.uk/6music/news/20060620_stones.shtml|archive-date=14 July 2007}}</ref> no reorganizovaný európsky plán turné to neovplyvnilo. Problémy s hrdlom Micka Jaggera si vynútili zrušenie troch koncertov a presunutie niekoľkých ďalších na jeseň.<ref>{{Cite news |date=2006-11-01 |title=Stones show reset to Nov. 25 for Mick to rest his throat |page=2 |work=The Vancouver Sun |url=https://www.newspapers.com/clip/104857206/stones-show-reset-to-nov-25-for-mick/ |access-date=2022-07-03 |via=Newspapers.com}}</ref> The Rolling Stones sa v septembri 2006 vrátili na koncerty do Severnej Ameriky a do Európy sa vrátili dňa 5. júna 2007. V novembri 2006 bolo turné Bigger Bang vyhlásené za najlepšie zarábajúce turné všetkých čias..<ref name="BillboardStonesU2">{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/news/56586/update-stones-roll-by-u2-for-top-grossing-tour-ever |title=Update: Stones Roll By U2 For Top Grossing Tour Ever |magazine=Billboard|author=<!-- Billboard staff -->|date=27 November 2006|access-date=4 May 2013 |url-status=live |archive-url= https://web.archive.org/web/20130528023050/http://www.billboard.com/articles/news/56586/update-stones-roll-by-u2-for-top-grossing-tour-ever |archive-date=28 May 2013 }}</ref> [[Súbor:Rolling Stones Berlinale Filmfestspiele 2008 Berlin.jpg|thumb|left|The Rolling Stones na [[Berlínsky medzinárodný filmový festival|berlínskom filmovom festivale]] pri svetovej premiére dokumentu [[Martin Scorsese|Martina Scorseseho]] [[Shine a Light|''Shine a Light'']]. Zľava: Watts, Wood, Richards a Jagger.]] V dňoch 29. októbra a 1. novembra 2006 nakrútil [[Martin Scorsese]] vystúpenia Stones v newyorskom [[Beacon Theatre]]. Snímky vznikli pre dokumentárny film [[Shine a Light|''Shine a Light'']], ktorý bol zverejnený v roku 2008. Vo filme účinkujú ako hostia aj [[Buddy Guy]], [[Jack White]] a [[Christina Aguilerová]].<ref>{{cite web|title=70 Greatest Music Documentaries of All Time |url=https://www.rollingstone.com/tv-movies/tv-movie-lists/70-best-music-documentaries-24757/shine-a-light-2008-1255599/ |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20220703192917/https://www.rollingstone.com/tv-movies/tv-movie-lists/70-best-music-documentaries-24757/shine-a-light-2008-1255599/ |archive-date=3 July 2022 |magazine=[[Rolling Stone]] |access-date=10 October 2022}}</ref> Sprievodný [[soundtrack]] s názvom [[Shine a Light|''Shine a Light'']] vyšiel v apríli 2008 a v rebríčkoch sa dostal na 2. miesto v Spojenom kráľovstve a na 11. miesto v USA.<ref>{{Cite web |url=http://www.rollingstones.com/release/shine-a-light/ |title=Shine a Light |website=The Rolling Stones |access-date=19 June 2018}}</ref> Debut tohto albumu na 2. mieste britského rebríčka bol najvyšším umiestnením koncertného albumu kapely Rolling Stones od albumu ''Get Yer Ya-Ya's Out! The Rolling Stones in Concert'' z roku 1970. Na predstavení v Beacon Theatre spadol hudobný manažér, spoluzakladateľ výkonného výboru [[Atlantic Records]] a predseda [[Rock and Roll Hall of Fame|Rock and Rollovej siene slávy]], [[Ahmet Ertegun]]. Neskôr na následky zranení po tomto páde zomrel.<ref>{{cite news |title=Ahmet Ertegun, Music Executive, Dies at 83 |newspaper=The New York Times |url=https://www.nytimes.com/2006/12/15/arts/music/15ertegun.html?_r=1&ex=1323838800&en=e9a65dbf5a97c5b4&ei=5088&partner=rssnyt&emc=rss |access-date=20 March 2012 |first=Tim |last=Weiner |date=15 December 2006 |url-status=live |archive-url= https://web.archive.org/web/20130517032929/http://www.nytimes.com/2006/12/15/arts/music/15ertegun.html?_r=1&ex=1323838800&en=e9a65dbf5a97c5b4&ei=5088&partner=rssnyt&emc=rss |archive-date=17 May 2013|url-access=limited}}</ref> V júni a v auguste 2007 skupina cestovala po [[Európa|Európe]]. Dňa 12. júna 2007 im vyšiel druhý štvordiskový DVD set, ''[[The Biggest Bang]]'', sedemhodinový film s niekoľkými bonusmi s ich vystúpeniami v [[Austin (Texas)|Austine]], v Riu de Janeiro, v [[Saitama (Saitama)|Saitame]], v [[Šanghaj|Šanghaji]] a v [[Buenos Aires]]. Dňa 10. júna 2007 kapela odohrala po 30 rokoch svoj prvý koncert na [[Isle of Wight Festival|festivale Isle of Wight]]. Pred 65-tisícovým davom sa k nim na pódiu pripojila aj [[Amy Winehouse]].<ref name="Telegraph_Wight">{{cite news |url=https://www.telegraph.co.uk/news/uknews/1554214/Rolling-Stones-the-high-note-on-Isle-of-Wight.html |title=Rolling Stones the high note on Isle of Wight|work=The Telegraph|access-date=23 November 2014|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20150925143733/http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/1554214/Rolling-Stones-the-high-note-on-Isle-of-Wight.html |archive-date=25 September 2015|date=10 June 2007 |last=Brown|first=Helen}}</ref> Dňa 26. augusta 2007 odohrali Rolling Stones v O2 Aréne v Londýne svoj posledný koncert na turné Bigger Bang. Na konci turné skupina zarobila rekordných 558 miliónov dolárov,<ref>{{cite news|last=Aubrey|first=Elizabeth|url=https://www.nme.com/news/music/heres-how-much-the-rolling-stones-made-from-their-no-filter-world-tour-2547830|title=Here's how much The Rolling Stones made from their 'No Filter' world tour|work=NME|access-date=3 July 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20220703045231/https://www.nme.com/news/music/heres-how-much-the-rolling-stones-made-from-their-no-filter-world-tour-2547830|archive-date=3 July 2022|url-status=live|date=13 September 2019}}</ref> vďaka čomu boli v roku 2007 ako rekordmani zapísaní do vydania [[Guinnessova kniha rekordov|Guinessovej knihy rekordov]].<ref>{{cite news|last=Majendie|first=Paul|work=Reuters|date=26 September 2007|access-date=3 July 2022|title=Rolling Stones get Guinness satisfaction|url=https://www.reuters.com/article/us-arts-guinness-idUSL2618745020070926|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20220703045909/https://www.reuters.com/article/us-arts-guinness-idUSL2618745020070926|archive-date=3 July 2022}}</ref> Dňa 12. novembra 2007 vydala ABKCO ''[[Rolled Gold: The Very Best of the Rolling Stones]]'', remake kompilácie ''Rolled Gold'' z roku 1975 na dvoch CD nosičoch.<ref>{{Cite web|last=Erlewine|first=Stephen Thomas|url=https://www.allmusic.com/album/release/rolled-gold--the-very-best-of-the-rolling-stones-mr0001454201|title=Rolled Gold+: The Very Best of the Rolling Stones – The Rolling Stones|website=AllMusic|access-date=15 August 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170816023936/http://www.allmusic.com/album/release/rolled-gold--the-very-best-of-the-rolling-stones-mr0001454201|archive-date=16 August 2017}}</ref> V júli 2008 Rolling Stones odišli od firmy EMI, aby podpísali zmluvu s Vivendi's [[Universal Music Group|Universal Music]] a vzali si so sebou aj svoj hudobný katalóg siahajúci až po ''Sticky Fingers''. Nová hudba, ktorú skupina vydala počas tejto zmluvy, mala byť vydaná prostredníctvom vydavateľstva [[Polydor Records|Polydor]], ktoré patrilo k spoločnosti Universal.<ref>{{cite news|last1=Cohen|first1=Jonathan|title=The Rolling Stones Leave EMI For Universal|url=https://www.billboard.com/articles/news/1044674/the-rolling-stones-leave-emi-for-universal|access-date=11 April 2017|magazine=Billboard|date=25 July 2008|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170412095736/http://www.billboard.com/articles/news/1044674/the-rolling-stones-leave-emi-for-universal|archive-date=12 April 2017}}</ref> V priebehu jesene Jagger a Richards spolupracovali s producentom Donom Wasom na pridaní nových vokálov a gitarových partov k desiatim nedokončeným skladbám, ktoré mali z nahrávania albumu ''Exile On Main St.'' Jagger a Mick Taylor mali tiež spoločné nahrávanie v Londýne, pri ktorom Taylor pridal novú gitarovú stopu k singlu tohto rozšíreného albumu, „Plundered My Soul“.<ref>{{cite news|last=Ratliff|first=Ben|date=19 May 2010|title=Revisiting 'Main St.,' Rethinking the Myth|work=The New York Times|access-date=3 July 2022|url=https://www.nytimes.com/2010/05/23/arts/music/23stones.html|url-access=limited|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20220703052119/https://www.nytimes.com/2010/05/23/arts/music/23stones.html|archive-date=3 July 2022}}</ref> Dňa 17. apríla 2010 skupina vydala limitovanú edíciu 7-palcového vinylového singla predtým nevydanej skladby „Plundered My Soul“, ako súčasť osláv, ktoré boli vyhlásené na počesť nezávislých obchodníkov s nahrávkami, Record Store Day. Singel, ktorý patril k reedícii albumu ''Exile On Main St.'' z roku 2010, mal B-stranu nahrávku „All Down the Line“.<ref>{{cite news |url=https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/the-rolling-stones-to-release-ldquoplundered-my-soulrdquo-for-record-store-day-1940947.html |title=The Rolling Stones to release "Plundered My Soul" for Record Store Day |work=The Independent|date=10 April 2010 |access-date=6 September 2010 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20120129034913/http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/the-rolling-stones-to-release-ldquoplundered-my-soulrdquo-for-record-store-day-1940947.html |archive-date=29 January 2012}}</ref> Kapela sa zúčastnila na [[Festival de Cannes|festivale v Cannes]] na premiére dokumentu ''[[Stones in Exile]]'' (réžia [[Stephen Kijak]])<ref name="Cannes">{{cite news|url=https://variety.com/2010/music/news/re-issue-of-stones-album-spawns-cannes-docu-1118019350/|title=Re-issue of Stones Album Spawns Cannes Doc|first=Steve|last=Chagollan|work=Variety|date=15 May 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20160101190317/http://variety.com/2010/music/news/re-issue-of-stones-album-spawns-cannes-docu-1118019350/|archive-date=1 January 2016|url-status=live}}</ref>), ktorý bol o nahrávaní albumu ''Exile On Main St.''<ref name="Cannes"/> Dňa 23. mája dosiahlo opätovné vydanie albumu ''Exile On Main St.'' prvé miesto v rebríčkoch Spojeného kráľovstva. Bolo to takmer 38 rokov do týždňa po prvom obsadení tejto pozície. Skupina sa stala prvou, ktorá zaznamenal návrat ich nosiča na vrchol rebríčka desaťročia od jeho prvého vydania.<ref>{{cite web|url=https://www.officialcharts.com/charts/albums-chart/20100523/7502/|title=Archive Chart|publisher=[[Official Charts Company]]|date=29 May 2010|access-date=6 September 2010}}</ref> V USA sa album opäť dostal do rebríčka na 2. miesto.<ref>{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/news/958034/glee-stops-the-show-at-no-1-stones-come-in-second-on-billboard-200 |title='Glee' Stops the Show at No. 1, Stones Come in Second On Billboard 200 |magazine=Billboard |date=14 September 2009 |access-date=6 September 2010 |url-status=live |archive-url= https://web.archive.org/web/20130704040538/http://www.billboard.com/articles/news/958034/glee-stops-the-show-at-no-1-stones-come-in-second-on-billboard-200 |archive-date=4 July 2013}}</ref> Loewenstein navrhol kapele, aby ukončila svoju nahrávaciu a koncertnú činnosť a predala svoj majetok. Skupina nesúhlasila a v tom roku sa Loewenstein po štyroch desaťročiach ako ich manažér s kapelou rozišiel.<ref>{{cite news|url=https://www.theguardian.com/music/2014/may/22/prince-rupert-loewenstein|title=Prince Rupert Loewenstein obituary|last=Sweeting|first=Adam|date=22 May 2014|work=The Guardian|access-date=12 November 2019}}</ref> Neskôr o tejto dobe napísal memoáre, ktoré nazval ''A Prince Among Stones''.<ref>{{cite news|url=https://www.latimes.com/local/obituaries/la-me-rupert-loewenstein-20140524-story.html|title=Rupert Loewenstein dies at 80; turned Rolling Stones into tycoons|date=23 May 2014|website=Los Angeles Times|access-date=12 November 2019|agency=Associated Press|author=<!-- Unknown -->}}</ref> Od roku 2010 prevzala pozíciu ich manažérky na plný úväzok ich predtým dlhodobá právnička, Joyce Smythová.<ref>{{cite news |url=https://www.musicbusinessworldwide.com/how-to-manage-the-rolling-stones-if-you-take-it-for-granted-thats-doomsday/ |title=How to manage The Rolling Stones: 'If you start taking it for granted, that's doomsday' |last=Roberts |first=Dave |date=28 August 2018 |work=Music Business Worldwide |access-date=12 November 2019}}</ref><ref>{{cite news|url=https://www.thetimes.co.uk/article/it-isnt-folk-music-but-i-like-it-w38c0v2rzsh|title=It isn't folk music, but I like it . . .|last=Gibb|first=Frances|date=31 January 2013 |work=The Times|access-date=12 November 2019|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20191112140649/https://www.thetimes.co.uk/article/it-isnt-folk-music-but-i-like-it-w38c0v2rzsh|archive-date=12 November 2019}}</ref> Smythová v roku 2019 pri odovzdávaní cien ''Billboard'' Live Music Awards dostala titul Top Manager.<ref>{{cite web|url= https://www.billboard.com/articles/events/billboard-live-music-summit/8542860/pink-legend-live-tour-year-award-live-music-summit|title=P!nk Accepts Legend of Live and Tour of the Year Award at Billboard Live Music Summit|last=Eggersten|first=Chris|date=11 June 2019|magazine=Billboard|access-date=12 November 2019}}</ref> V októbri 2010 uviedli Stones do kín a neskôr aj na DVD album ''Ladies and Gentlemen: The Rolling Stones''. Digitálne remastrovaná verzia filmu bola uvedená vo vybraných kinách po celých Spojených štátoch. Hoci bol pôvodne uvedený do kín v roku 1974, okrem nelegálnych nahrávok ([[Bootleg|bootlegov]]), nikdy nebol k dispozícii vo verzii pre domáce premietanie.<ref>{{cite web|last=Rambler |first=Midnight |url=http://www.rollingstones.com/news/ladies-and-gentlemen-hit-cinemas-across-globe |archive-url=https://web.archive.org/web/20100815073333/http://www.rollingstones.com/news/ladies-and-gentlemen-hit-cinemas-across-globe |url-status=dead |archive-date=15 August 2010 |title=Ladies and Gentlemen to Hit Cinemas across the Globe |website=The Rolling Stones |date=12 August 2010 |access-date=6 September 2010}}</ref> V októbri 2011 uviedli Stones do kín koncertný film ''[[The Rolling Stones: Some Girls Live In Texas '78]]''. Digitálne remastrovaná verzia filmu bola uvedená vo vybraných kinách po celých USA. Toto živé vystúpenie bolo zaznamenané počas jednej show vo Ft. Worth v Texase, ktoré bolo súčasťou projektu na podporu ich turné po USA v roku 1978 a ich albumu ''Some Girls''. Film bol na DVD/[[Blu-ray|Blu-ray disku]] vydaný dňa 15. novembra 2011.<ref>{{cite web |url=http://www.eagle-rock.com/news/2D3722/The+Rolling+Stones+-+Some+Girls,+Live+in+Texas+'78 |title=The Rolling Stones – Some Girls, Live in Texas '78 |access-date=3 December 2011 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20111208182914/http://www.eagle-rock.com/news/2D3722/The%2BRolling%2BStones%2B-%2BSome%2BGirls%2C%2BLive%2Bin%2BTexas%2B%2778 | archive-date=8 December 2011|work=Eagle Rock Entertainment }}</ref> Dňa 21. novembra skupina znovu vydala ''[[Some Girls]]'' vo verzii 2-CD deluxe. Druhé CD obsahovalo dvanásť predtým počas výroby albumu nahratých, ale nevydaných skladieb (okrem skladby „So Young“, ktorá bola B-stranou k singlu „Out of Tears“). K skladbám boli väčšinou nanovo nahraté Jaggerove vokály..<ref>{{cite news|url=https://www.theguardian.com/music/2011/nov/17/rolling-stones-some-girls-review|title=The Rolling Stones: Some Girls (Reissue) – review|newspaper=The Guardian|access-date=23 November 2014|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20141129100724/http://www.theguardian.com/music/2011/nov/17/rolling-stones-some-girls-review|archive-date=29 November 2014}}</ref> === 2012{{--}}2016: 50. výročie, dokument a ''Blue & Lonesome'' === V lete 2012 vydaním knihy ''The Rolling Stones: 50'' kapela oslávila svoje 50. výročie..<ref>{{cite web|url=http://www.rollingstones.com/book/|title=The Rolling Stones: 50|website=The Rolling Stones|access-date=18 August 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170610124107/http://www.rollingstones.com/book/|archive-date=10 June 2017}}</ref> Počas osláv bolo odprezentované nové upravené logo pier s vyplazeným jazykom, ktoré navrhol [[Shepard Fairey]].<ref>{{Cite web|last=Doyle|first=Patrick|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/rolling-stones-debut-new-50th-anniversary-tongue-logo-98246/|title=Rolling Stones Debut New 50th Anniversary Tongue Logo|magazine=Rolling Stone|access-date=3 July 2022|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20220703053407/https://www.rollingstone.com/music/music-news/rolling-stones-debut-new-50th-anniversary-tongue-logo-98246/|archive-date=3 July 2022|date=27 June 2012}}</ref> Na oslavách v [[Slovinsko|slovinskom]] múzeu skupiny The Rolling Stones vystúpil aj Jaggerov brat, [[Chris Jagger|Chris]].<ref>{{cite news|last=Shah|first=Neil|work=[[The Wall Street Journal]] |title=Fan Hoping to See Rolling Stones In Slovenia Gets No Satisfaction |date=9 December 2012|url=http://online.wsj.com/public/resources/documents/print/WSJ_-A001-20121210.pdf |archive-url= https://web.archive.org/web/20121211052533/http://online.wsj.com/public/resources/documents/print/WSJ_-A001-20121210.pdf |archive-date=11 December 2012|url-status=dead}}</ref> Dokumentárny film ''[[Crossfire Hurricane (film)|Crossfire Hurricane]]'', ktorý režíroval [[Brett Morgen]] vyšiel v októbri 2012. Pre film urobil približne päťdesiat hodín rozhovorov, vrátane rozsiahlych rozhovorov s Wymanom a aj s Taylorom.<ref>{{Cite web|last=Greene|first=Andy|url=https://www.rollingstone.com/music/news/rolling-stones-documentary-coming-to-hbo-in-fall-20120801/|title=Rolling Stones Documentary Coming to HBO in Fall |magazine=Rolling Stone|date=1 August 2012 |access-date=14 July 2013|url-status=live|archive-url= https://web.archive.org/web/20131003063555/http://www.rollingstone.com/music/news/rolling-stones-documentary-coming-to-hbo-in-fall-20120801|archive-date=3 October 2013|url-access=limited}}</ref> Bol to prvý oficiálny dokumentárny film zahŕňajúci celú kariéru kapely, nakrútený od ''25x5: The Continuing Adventures of the Rolling Stones'', ktorý bol natočený k ich 25. výročiu v roku 1989.{{sfn|Patell|2011|p=24}} Dňa 12. novembra vyšiel nový [[kompilačný album]] ''[[GRRR!]]''. Bol na trhu k dispozícii v štyroch rôznych formátoch a zahŕňal aj dve nové skladby, „Doom and Gloom“ a „One More Shot“, ktoré nahrali v posledných týždňoch augusta 2012 v Studio Guillaume Tell v Paríži vo Francúzsku.<ref>{{cite journal|url=http://www.rollingstones.com/2012/09/04/grrr-the-rolling-stones-announce-greatest-hits-album/|title=GRRR! The Rolling Stones announce greatest hits album |website=The Rolling Stones |date=4 September 2012 |access-date=14 July 2013|url-status=live|archive-url= https://web.archive.org/web/20130329040510/http://www.rollingstones.com/2012/09/04/grrr-the-rolling-stones-announce-greatest-hits-album/|archive-date=29 March 2013}}</ref> Z albumu sa po celom svete predalo viac ako dva milióny kópií.<ref name="officialcharts"/> Hudobné video k skladbe „Doom and Gloom“, v ktorom účinkuje aj [[Noomi Rapace]], zverejnili 20. novembra.<ref>{{cite news |title=New Rolling Stones video released featuring Dragon Tattoo star Noomi Rapace |url=https://www.telegraph.co.uk/culture/music/rolling-stones/9694333/New-Rolling-Stones-video-released-featuring-Dragon-Tattoo-star-Noomi-Rapace.html|newspaper=The Telegraph|date=21 November 2012|access-date=14 July 2013|url-status=live |archive-url= https://web.archive.org/web/20121228210921/http://www.telegraph.co.uk/culture/music/rolling-stones/9694333/New-Rolling-Stones-video-released-featuring-Dragon-Tattoo-star-Noomi-Rapace.html|author=<!-- Unknown -->|archive-date=28 December 2012|url-access=subscription}}</ref><ref>{{cite news|last=Schnelder|first=Marc|date=21 November 2012|title=Rolling Stones Arouse Madness in 'Doom and Gloom' Video|url=https://www.billboard.com/music/music-news/rolling-stones-arouse-madness-in-doom-and-gloom-video-474053/|access-date=3 July 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20220703053934/https://www.billboard.com/music/music-news/rolling-stones-arouse-madness-in-doom-and-gloom-video-474053/|archive-date=3 July 2022}}</ref> V novembri 2012 v londýnskej O2 Aréne začali Stones svoje turné 50 & Counting.... Na koncertte s nimi vystúpil aj [[Jeff Beck]].<ref>{{cite news |last=Wood |first=Mikael |date=27 November 2012 |title=A 'raw' spectacle for London Stones fans |page=29 |work=The Los Angeles Times |url=https://www.newspapers.com/clip/104862583/a-raw-spectacle-for-london-stones-fans/ |access-date=2022-07-03 |via=Newspapers.com}}</ref> Na ich druhom koncerte v Londýne sa k skupine na pódiu pripojili [[Eric Clapton]] a [[Florence Welchová]].<ref name="anniversayconcerts">{{cite news |url=https://www.telegraph.co.uk/culture/music/rolling-stones/9735166/Rolling-Stones-to-perform-with-Lady-Gaga-and-Bruce-Springsteen.html|title=Rolling Stones to perform with Lady Gaga and Bruce Springsteen|work=The Telegraph |date=10 December 2012|access-date=12 December 2012|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20121211085124/http://www.telegraph.co.uk/culture/music/rolling-stones/9735166/Rolling-Stones-to-perform-with-Lady-Gaga-and-Bruce-Springsteen.html|archive-date=11 December 2012}}</ref> Tretí výročný koncert sa konal dňa 8. decembra v Barclays Center, v newyorkskej štvrti [[Brooklyn]].<ref name="anniversayconcerts"/> Posledné dve vystúpenia boli 13. a 15. decembra v [[Prudential Center]] v [[Newark (New Jersey)|Newarku]], v [[New Jersey]]. V posledný večer sa koncertu zúčastnil aj [[Bruce Springsteen]] a blues-rocková skupina [[Black Keys]].<ref name="anniversayconcerts"/><ref>{{cite news |url=https://www.nme.com/news/music/the-rolling-stones-211-1251626|title=Lady Gaga sings 'Gimme Shelter' with The Rolling Stones at New Jersey gig|date=16 December 2012|work=NME|access-date=13 August 2017 |archive-url= https://web.archive.org/web/20170813112506/http://www.nme.com/news/music/the-rolling-stones-211-1251626|archive-date=13 August 2017 |url-status=live|author=<!--Unknown -->}}</ref> Pódium na tomto turné bolo navrhnuté tak, aby sa na ňom pery loga Rolling Stones mohli „počas rôznych častí show nafúknuť, či vyfúknuť“.<ref>{{cite news |last=<!-- Unknown --> |date=25 April 2022 |title=Tart me up! The Rolling Stones' fantastical stage designs – in pictures |language=en-GB |work=The Guardian |url=https://www.theguardian.com/music/gallery/2022/apr/25/tart-me-up-the-rolling-stones-fantastical-stage-designs-in-pictures |access-date=2022-07-03 |issn=0261-3077}}</ref> Skupina tiež zahrala dve piesne na benefičnom koncerte, ktorý sa konal dňa 12. decembra 2012 v [[Madison Square Garden]] v New Yorku pod názvom ''[[12-12-12: The Concert for Sandy Relief]]''.<ref>{{cite web|last=Martens|first=Todd|url=https://articles.latimes.com/2012/dec/12/entertainment/la-et-ms-121212-concert-the-rolling-stones-make-a-quick-exit-20121212|title=12-12-12 Concert: The Rolling Stones make a quick exit|work=[[Los Angeles Times]]|date=12 December 2012|access-date=14 July 2013|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20131229131724/http://articles.latimes.com/2012/dec/12/entertainment/la-et-ms-121212-concert-the-rolling-stones-make-a-quick-exit-20121212|archive-date=29 December 2013}}</ref> [[Súbor:Rolling Stones onstage with Mick Taylor - Hyde Park 2013.jpg|thumb|left|V júli 2013 prvýkrát od roku 1969 zahrali Stones v [[Hyde Park (Londýn)|Hyde Parku]], pričom Mick Taylor vystúpil s kapelou prvýkrát od roku 1974.]] The Stones odohrali na jar 2013 v USA devätnásť koncertov s rôznymi hosťujúcimi hviezdami. Na tejto časti turné s nimi vystúpila aj [[Katy Perry]]<ref>{{Cite web|last=Coleman|first=Miriam|title=Katy Perry Duets With the Rolling Stones|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/katy-perry-joins-the-rolling-stones-on-beast-of-burden-190674/|url-status=dead|magazine=Rolling Stone|date=12 May 2013|access-date=26 October 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20221026143126/https://www.rollingstone.com/music/music-news/katy-perry-joins-the-rolling-stones-on-beast-of-burden-190674/|archive-date=26 October 2022|language=en-US}}</ref> a [[Taylor Swiftová]]<ref>{{Cite web|last=Gore|first=Sydney|title=Taylor Swift Joins Rolling Stones On Stage for 'As Tears Go By'|url=https://www.billboard.com/music/music-news/taylor-swift-joins-rolling-stones-on-stage-for-as-tears-go-by-1565709/|magazine=Billboard|date=5 June 2013|access-date=26 October 2022|language=en-US}}</ref>. V júni v roku 2013 skupina vystúpila na [[Festival Glastonbury|festivale Glastonbury]].<ref>{{cite news |last=Lynskey |first=Dorian |title=Rolling Stones at Glastonbury 2013 – review |url=https://www.theguardian.com/music/2013/jun/30/rolling-stones-glastonbury-2013-review |url-status=live |work=The Guardian |date=30 June 2013 |access-date=2 July 2013 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130730145532/http://www.theguardian.com/music/2013/jun/30/rolling-stones-glastonbury-2013-review |archive-date=30 July 2013}}</ref> V júli sa vrátili do Hyde Parku zahrali tam rovnaký set list ako mali na tomto mieste na koncerte v roku 1969.<ref>{{cite news|last=Silverman|first=Rosa|url=https://www.telegraph.co.uk/culture/music/rolling-stones/10159947/Mick-Jagger-we-will-play-same-set-list-at-Hyde-Park-gig-as-in-1969.html|title=Mick Jagger: we will play same set list at Hyde Park gig as in 1969|work=The Telegraph|access-date=15 August 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20131020164158/http://www.telegraph.co.uk/culture/music/rolling-stones/10159947/Mick-Jagger-we-will-play-same-set-list-at-Hyde-Park-gig-as-in-1969.html |archive-date=20 October 2013}}</ref> Na dvoch koncertoch v Hyde Parku v dňoch 6. a 13. júla bol nahraný materiál pre koncertný album, ''[[Hyde Park Live]]'', ktorý ešte koncom toho istého mesiaca exkluzívne vydali na [[Sťahovanie hudby|digitálne sťahovanie]] cez [[ITunes Store|iTunes]].<ref>{{Cite web |title=Rolling Stones Release 'Hyde Park Live' Album |magazine=Billboard |url=https://www.billboard.com/music/music-news/rolling-stones-release-hyde-park-live-album-4187164/|author=<!-- Unknown --> |access-date=19 April 2014 |url-status=live |archive-url= https://web.archive.org/web/20140221043818/http://www.billboard.com/articles/news/4187164/rolling-stones-release-hyde-park-live-album |archive-date=21 February 2014}}</ref> Ocenené<ref>{{cite news|last=Jones|first=Damian|date=26 May 2022|title=The Rolling Stones recruit Sam Fender, Phoebe Bridgers, The War On Drugs and more for BST shows|access-date=3 July 2022|work=NME|url=https://www.nme.com/news/music/the-rolling-stones-recruit-sam-fender-phoebe-bridgers-the-war-on-drugs-and-more-for-bst-shows-3234029}}</ref> koncertné DVD, ''[[Sweet Summer Sun: Live in Hyde Park]]'', vyšlo 11. novembra.<ref>{{cite news|last=Renshaw|first=David|date=4 September 2013|url=https://www.nme.com/news/music/the-rolling-stones-127-1257166 |title=The Rolling Stones to release 'Sweet Summer Sun – Hyde Park Live' DVD|work=NME|access-date=30 December 2022|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20221230215046/https://www.nme.com/news/music/the-rolling-stones-127-1257166|archive-date=30 December 2022}}</ref> Vo februári 2014 sa skupina vydala na turné, 14 On Fire, ktoré bolo naplánované až do leta pre [[Blízky východ]], [[Ázia|Áziu]], [[Austrália (svetadiel)|Austráliu]] a [[Európa|Európu]].<ref>{{cite web |title=14 ON FIRE |url=http://www.rollingstones.com/tickets/ |publisher=The Rolling Stones |access-date=19 April 2014 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20140416040434/http://www.rollingstones.com/tickets/ |archive-date=16 April 2014}}</ref> Dňa 17. marca náhle zomrela Jaggerova dlhoročná partnerka, americká modelka, módna návrhárka a štylistka [[L'Wren Scottová]], čo malo za následok zrušenie a preloženie termínov otvorenia turné na október.<ref>{{cite news|url=http://www.abc.net.au/news/2014-10-26/rolling-stones-treat-adelaide-to-stellar-performance/5842190|title=Rolling Stones perform to more than 50,000 fans at Adelaide Oval|work=ABC News|access-date=10 December 2014|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20141130184918/http://www.abc.net.au/news/2014-10-26/rolling-stones-treat-adelaide-to-stellar-performance/5842190|archive-date=30 November 2014}}</ref> Dňa 4. júna vystúpili Rolling Stones po prvýkrát v [[Izrael|Izraeli]]. Izraelský časopis ''Haaretz'' označil v článku koncert ako „Historický s veľkým H“.<ref>{{cite news|url=http://www.haaretz.com/life/music-theater/.premium-1.597065|title=Rolling Stones rain satisfaction on Tel Aviv|newspaper=Haaretz|access-date=12 November 2014|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20141129022933/http://www.haaretz.com/life/music-theater/.premium-1.597065|archive-date=29 November 2014}}</ref> V rozhovore s Jaggerom z roku 2015, keď sa ho opýtali, či nemyslí na odchod do dôchodku, odpovedal: „Nie, momentálne nie. Premýšľam o tom, aké bude ďalšie turné. Nerozmýšľam o dôchodku. Plánujem ďalšie série koncertov, takže odpoveď je naozaj, nie, naozaj nie.“<ref>{{Cite web |last=Greene |first=Andy |url=https://www.rollingstone.com/music/features/mick-jagger-im-not-thinking-about-retirement-20150407|title=Mick Jagger: 'I'm Not Thinking About Retirement'|magazine=Rolling Stone|date=7 April 2015|access-date=15 August 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170816004932/http://www.rollingstone.com/music/features/mick-jagger-im-not-thinking-about-retirement-20150407|archive-date=16 August 2017|url-access=limited}}</ref> [[Súbor:Rolling Stones in Cuba-4601.jpg|thumb|upright=1.1|alt=The Stones performing onstage in Cuba.|The Rolling Stones v [[Havana|Havane]] na [[Kuba|Kube]] v marci 2016. Hovorca skupiny udalosť nazval „prvým open air koncertom britskej rockovej skupiny na Kube“.<ref name="Cuba concert"/>]] Na [[Latinská Amerika|latinskoamerické]] turné sa The Rolling Stones vydali vo februári 2016.<ref name="billboard.com Rolling Stones 2016 Latin American Tour">{{Cite web |last1=Waddell |first1=Ray |url=https://www.billboard.com/pro/rolling-stones-2016-latin-america-tour-dates-latina-ole/ |title=Rolling Stones Announce 2016 Latin American Tour |date=5 November 2015 |magazine=Billboard |access-date=8 November 2015 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20151107212743/http://www.billboard.com/articles/news/live/6753755/rolling-stones-2016-latin-america-tour-dates-latina-ole |archive-date=7 November 2015|url-access=subscription}}</ref> Dňa 25. marca skupina odohrali bonusovú šou, bezplatný koncert pod holým nebom v Havane na Kube, na ktorý prišlo podľa odhadov 500 000 návštevníkov.<ref name="Cuba concert">{{cite news |title=Rolling Stones announce 'landmark' Cuba concert |url=https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-35700903 |url-status=live |publisher=BBC News |date=1 March 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160302153400/http://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-35700903 |archive-date=2 March 2016}}</ref> V júni toho istého roku. vo viacerých formátoch vydali Rolling Stones koncertnú reedíciu ''Totally Stripped'', rozšírenú a prepracovanú verziu albumu ''Stripped'', z roku 1995.<ref>{{cite news |last=Keough |first=Peter |date=5 June 2016 |title=Films that will move you |page=N9 |work=The Boston Globe |url=https://www.newspapers.com/clip/105738485/films-that-will-move-you/ |access-date=2022-07-16 |via=Newspapers.com}}</ref><ref>{{cite news |last=Flake |first=Ricky |date=2016-06-17 |title=Blues from all around the world |page=M18 |work=Sun Herald |url=https://www.newspapers.com/clip/105738562/blues-from-all-around-the-world/ |access-date=2022-07-16 |via=Newspapers.com}}</ref> Ich koncert z 25. marca 2016 na Kube pripomenuli verejnosti vo filme ''[[The Rolling Stones: Havana Moon|Havana Moon]]''. Premiéru mal 23. septembra, premietali ho len jeden večer vo viac ako tisícke kín po celom svete.<ref name="rollingstones.com Rolling Stones concert film Havana Moon">{{cite web |url=http://www.rollingstones.com/2016/07/28/the-rolling-stones-in-cuba-concert-film-havana-moon-to-be-premiered-in-cinemas-for-one-night-only/ |title=The Rolling Stones in Cuba concert film 'Havana Moon' to be premiered in cinemas for one night only |date=28 July 2016 |website=The Rolling Stones |access-date=31 July 2016 |url-status=live |archive-url= https://web.archive.org/web/20160729141454/http://www.rollingstones.com/2016/07/28/the-rolling-stones-in-cuba-concert-film-havana-moon-to-be-premiered-in-cinemas-for-one-night-only/ |archive-date=29 July 2016 }}</ref><ref>{{cite news |last=Barker|first=Andrew|url=https://variety.com/2016/film/reviews/rolling-stones-ole-toronto-1201858075/ |title=Toronto Film Review: 'The Rolling Stones Olé Olé Olé!: A Trip Across Latin America' |date=12 September 2016 |work=Variety|access-date=30 December 2022|url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20220203162841/https://variety.com/2016/film/reviews/rolling-stones-ole-toronto-1201858075/|archive-date=3 February 2022}}</ref> Film ''[[Olé Olé Olé!: A Trip Across Latin America|Olé Olé Olé: A Trip Across Latin America]]'', dokument z ich turné po Latinskej Amerike v roku 2016,<ref>{{Cite web|url=https://www.tiff.net/films/the-rolling-stones-out-of-control/|title=The Rolling Stones Olé Olé Olé! : A Trip Across Latin America|website=[[Toronto International Film Festival]]|access-date=3 April 2017|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20170404132330/https://www.tiff.net/films/the-rolling-stones-out-of-control/|archive-date=4 April 2017}}</ref> mal premiéru na [[Přepnout obsah Toronto International Film Festival|Medzinárodnom filmovom festivale v Toronte]] dňa 16. septembra 2016.<ref name=":0">{{Cite web|last=Gallucci|first=Michael|url=https://www.rollingstone.com/tv-movies/tv-movie-news/new-rolling-stones-doc-captures-bands-latin-american-tour-historic-havana-show-118391/|title=New Rolling Stones Doc Captures Band's Latin American Tour, Historic Havana Show|magazine=Rolling Stone|url-access=limited|date=17 September 2016|access-date=30 December 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20220812193345/https://www.rollingstone.com/tv-movies/tv-movie-news/new-rolling-stones-doc-captures-bands-latin-american-tour-historic-havana-show-118391/|archive-date=12 August 2022|url-status=live}}</ref> Dňa 26. mája 2017 vyšiel na DVD a Blu-ray disku.<ref name=":0"/><ref>{{cite web |url=http://www.rollingstones.com/film/the-rolling-stones-ole-ole-ole-a-trip-across-latin-america/ |title=!Olé, Olé, Olé! A Trip Across Latin America {{!}} The Rolling Stones |website=The Rolling Stones |access-date=3 April 2017|url-status=live|archive-url= https://web.archive.org/web/20170404132530/http://www.rollingstones.com/film/the-rolling-stones-ole-ole-ole-a-trip-across-latin-america/ |archive-date=4 April 2017}}</ref> The Rolling Stones vystúpili aj na festivale [[Desert Trip]], ktorý sa konal v [[Indio (Kalifornia)|Indio]] v Kalifornii, kde hrali dve noci, 7. a 14. októbra, počas tých istých nočných koncertov ako [[Bob Dylan]].<ref>{{Cite web|last=Waddell|first=Ray|url=https://www.billboard.com/pro/desert-trip-founder-paul-tollett-mccartney-stones-who/|title=Desert Trip Founder Paul Tollett Explains Pulling Off McCartney, Stones & Dylan Lineup|magazine=Billboard|date=7 October 2016|access-date=30 January 2021|url-access=subscription}}</ref> Dňa 2. decembra 2016 skupina vydala album [[Blue & Lonesome|''Blue & Lonesome'']]. Album pozostával z dvanástich bluesových [[Cover verzia|coververzií]] interpretov ako sú Howlin' Wolf, [[Jimmy Reed]] a [[Little Walter]].<ref>{{Cite web|last=Grow|first=Kory|url=https://www.rollingstone.com/music/news/rolling-stones-announce-new-blues-album-blue-lonesome-w443269 |title=Rolling Stones Announce New Blues Cover Album 'Blue & Lonesome' |magazine=Rolling Stone |date=6 October 2016 |access-date=21 December 2016 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20161212181104/http://www.rollingstone.com/music/news/rolling-stones-announce-new-blues-album-blue-lonesome-w443269 |archive-date=12 December 2016|url-access=limited}}</ref><ref>{{cite news |url=https://www.telegraph.co.uk/music/news/new-rolling-stones-album-blue--lonesome-will-be-released-in-dece/ |title=New Rolling Stones album Blue & Lonesome will be released in December |newspaper=The Telegraph |date=6 October 2016 |access-date=21 December 2016 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20161222165316/http://www.telegraph.co.uk/music/news/new-rolling-stones-album-blue--lonesome-will-be-released-in-dece/ |archive-date=22 December 2016 |agency=Reuters|author=<!-- Unknown -->|url-access=subscription}}</ref> Nahrávanie sa uskutočnilo v decembri 2015 v [[British Grove Studios]] v Londýne a v dvoch skladbách účinkuje Eric Clapton.<ref>{{cite web |url=http://www.rollingstones.com/blueandlonesome/ |title=Blue&Lonesome |website=The Rolling Stones Official Website |access-date=21 December 2016 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20170105073937/http://www.rollingstones.com/blueandlonesome/ |archive-date=5 January 2017 }}</ref> Album dosiahol prvé miesto v Spojenom kráľovstve a mal druhý najvyšší týždený predaj albumu v tom roku.<ref name="BBC_Blue&Lonesome">{{Cite news |url=https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-38263775 |title=Rolling Stones top UK album chart with Blue & Lonesome |date=9 December 2016 |work=BBC News |archive-url=https://web.archive.org/web/20170109080930/http://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-38263775 |archive-date=9 January 2017 |url-status=live}}</ref> Okrem toho debutoval na štvrtom mieste v rebríčku ''Billboard'' 200.<ref>{{Cite web|url=https://www.billboard.com/pro/the-hamilton-mixtape-debuts-at-no-1-on-billboard-200-albums-chart/|title='The Hamilton Mixtape' Debuts at No. 1 on Billboard 200 Albums Chart |magazine=Billboard |last=Caulfield|first=Keith|date=11 December 2016|access-date=12 December 2016|url-status=live|url-access=subscription|archive-url= https://web.archive.org/web/20161212105426/http://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/7617662/the-hamilton-mixtape-debuts-at-no-1-on-billboard-200-albums-chart|archive-date=12 December 2016}}</ref> === 2017{{--}}súčasnosť: No Filter Tour, Wattsova smrť a ''Hackney Diamonds'' === V júli 2017 v anglickom jazyku vydávaný bulvárny denník, vydávaný v kanadskom Toronte, ''[[Toronto Sun]]'', informoval, že Rolling Stones sa po viac ako desaťročí chystajú nahrať svoj prvý album s originálnym materiálom,<ref name="torontosun Rolling Stones new album of original material">{{cite news|url=http://www.torontosun.com/2017/07/24/the-rolling-stones-to-record-new-album|title=The Rolling Stones to record new album|date=24 July 2017|newspaper=Toronto Sun|access-date=31 July 2017}}</ref> no nahrávanie bolo nakoniec z dôvodu [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] stopnuté a odložené.<ref>{{Cite web|last=Doyle|first=Patrick|date=3 September 2020|title=Mick Jagger and Keith Richards on 'Goats Head Soup,' Life in Lockdown, and Why They'll Never Quit|url=https://www.rollingstone.com/music/music-features/mick-jagger-keith-richards-goats-head-soup-lockdown-interview-1043673/|access-date=29 October 2020|magazine=Rolling Stone|url-access=limited}}</ref> V decembri 2017 vyšla kompilácia 18 nahrávok, ''[[On Air (The Rolling Stones album)|On Air]]'', ktoré skupina v rokoch 1963 až 1965 predviedla na stanici BBC. Medzi nahrávkami bolo aj osem skladieb, ktoré skupina nikdy nenahrala a ani komerčne nevydala.<ref name="rollingstone.com The Rolling Stones On Air">{{Cite web|last=Kreps|first=Daniel|url=https://www.rollingstone.com/music/news/rolling-stones-collect-rare-bbc-recordings-for-on-air-w507491|title=Rolling Stones Collect Rare BBC Recordings for 'On Air' (by Daniel Kreps)|date=6 October 2017|magazine=Rolling Stone|access-date=26 October 2017|url-access=limited}}</ref> [[Súbor:Rolling-stones-3426802 1280.jpg|thumb|Lietadlo kapely v Amsterdame v októbri 2017]] [[Súbor:Rolling Stones bow post-show, London, 22 May 2018 (41437870545).jpg|thumb|Po vystúpení The Stones v Londýne dňa 22. mája 2018 (počas európskej časti No Filter Tour)]] V máji 2017 bolo oznámené, že v septembri a októbri toho istého roku bude na dvanástich rôznych miestach v celej Európe štrnásť koncertov, ktoré sa uskutočnia v rámci turné No Filter Tour.<ref>{{Cite web|url=http://www.rollingstones.com/2017/05/09/stones-no-filter-european-tour/|title=Stones – No Filter – European tour {{!}} The Rolling Stones |website=The Rolling Stones |access-date=9 July 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20170509150018/http://www.rollingstones.com/2017/05/09/stones-no-filter-european-tour/ |archive-date=9 May 2017|url-status=dead}}</ref> Neskôr bolo turné predĺžené na máj až júl 2018 a pridalo sa do neho štrnásť nových vystúpení. V Spojenom kráľovstve to bolo prvé turné kapely od roku 2006.<ref>{{Cite news|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-43196127|title=Rolling Stones to tour UK in 2018|last=Savage|first=Mark|date=26 February 2018 |work=BBC News|access-date=27 February 2018}}</ref> V novembri 2018 Rolling Stones oznámili plány v roku 2019 priniesť No Filter Tour na americké štadióny. Bolo naplánovaných 13 koncertov, ktoré sa mali konať od apríla do júna.<ref>{{Cite news |url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/the-rolling-stones-2019-no-filter-tour-757781/|title=The Rolling Stones Announce 2019 'No Filter' U.S. Stadium Tour|last=Greene|first=Andy|date=19 November 2018|magazine=Rolling Stone |access-date=19 November 2018|url-access=limited}}</ref> V marci 2019 bolo oznámené, že Jagger podstupuje operáciu náhrady srdcovej chlopne, čo prinútilo kapelu odložiť 17-dňovú severoamerickú časť ich turné No Filter Tour.<ref>{{Cite web |url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/rolling-stones-postpone-north-american-tour-as-mick-jagger-medical-treatment-815653/ |title=Rolling Stones Postpone North American Tour as Mick Jagger Gets Medical Treatment |date=30 March 2019 |last=Kreps|first=Daniel |magazine=Rolling Stone |access-date=30 March 2019|url-access=limited}}</ref> Dňa 4. apríla 2019 bolo oznámené, že Jagger v New Yorku operáciu srdcovej chlopne absolvoval, po úspešnej operácii sa v nemocnici zotavuje a v nasledujúcich dňoch má byť prepustený.<ref>{{Cite web|url=https://www.billboard.com/pro/mick-jagger-undergoes-successful-heart-valve-procedure/|title=Mick Jagger Undergoes Successful Heart Valve Procedure|magazine=Billboard|access-date=1 September 2019|url-access=subscription|archive-url=https://web.archive.org/web/20190429233204/https://www.billboard.com/articles/business/8505740/mick-jagger-undergoes-successful-heart-valve-procedure|archive-date=29 April 2019}}</ref> Dňa 16. mája skupina Rolling Stones oznámila, že turné No Filter Tour bude pokračovať 21. júna aj so 17 odloženými termínmi, ktoré sa presunú na koniec augusta.<ref>{{Cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/rolling-stones-rescheduled-dates-no-filter-tour-836010/|title=Rolling Stones Announce Rescheduled Dates For 2019 'No Filter' Tour|last=Greene|first=Andy|date=16 May 2019|magazine=Rolling Stone|access-date=19 May 2019|url-access=limited}}</ref> V marci 2020 bolo turné No Filter Tour z dôvodu vypuknutia pandémie COVID-19 odložené.<ref>{{Cite web|last=Chan|first=Anna|url=https://www.billboard.com/articles/columns/rock/9336620/rolling-stones-postpone-no-filter-tour|title=Rolling Stones Postpone No Filter Tour Over Coronavirus|date=17 March 2020|magazine=Billboard|access-date=19 April 2020|url-access=subscription}}</ref> The Rolling Stones, s Jaggerom, Richardsom, Wattsom a Woodom v ich domovoch, boli dňa 18. apríla 2020 jednými z hlavných on-line účinkujúcich streamovaného koncertu Global Citizen's ''[[Together at Home|One World: Together at Home]]''. Bol to benefičný koncert, celosvetová udalosť s desiatkami umelcov a komikov, ktorí účinkovali, aby podporili zdravotníckych pracovníkov v prvej línii a [[Svetová zdravotnícka organizácia|Svetovú zdravotníckuj organizáciu]] počas pandémie COVID-19.<ref>{{cite news|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-52333890|title=Coronavirus: Stars take part in One World: Together At Home concert|last=Savage|first=Mark|date=18 April 2020|work=BBC|access-date=18 April 2020}}</ref> Dňa 23. apríla Mick Jagger prostredníctvom svojej facebookovej stránky oznámil vydanie (bolo v ten istý deň o 17:00) singlu „Living in a Ghost Town“, novej piesne Rolling Stones nahranej v Londýne a Los Angeles v roku 2019 a dokončenej v izolácii (časť nového materiálu, ktorý skupina nahrávala v štúdiu pred [[Lockdown|lockdownom]] počas epidémie COVID-19), pieseň, o ktorej si skupina „myslela, že bude rezonovať v dobe, v ktorej práve žili“. Bola to prvá nová pôvodná skladba Rolling Stones, ktorú zložili od roku 2012.<ref>{{cite news |url=https://www.theguardian.com/music/2020/apr/23/the-rolling-stones-release-living-in-a-ghost-town-first-original-music-since-2012 |last=Beaumont-Thomas|first=Ben|title=The Rolling Stones release Living In A Ghost Town, first original music since 2012 |date=23 April 2020 |website=The Guardian |access-date=23 April 2020 }}</ref> Pieseň sa dostala na prvé miesto v nemeckom rebríčku [[German Singles Chart]], kde sa Rolling Stones dostali prvýkrát na prvé miesto po 52 rokoch a stali sa tak najstaršími umelcami, ktorým sa niečo také podarilo.<ref name="spiegel">{{Cite news |title=Rolling Stones Nummer eins der deutschen Singlecharts{{nbsp}}– erstmals seit 1968 |work=[[Der Spiegel]] |date=3 July 2020 |url=https://www.spiegel.de/kultur/musik/rolling-stones-mit-living-in-a-ghost-town-nummer-1-der-deutschen-charts-a-e0c06156-106c-4fc2-a0a7-8b5b794b7fe2 |access-date=6 July 2020 |language=de-DE}}</ref> [[Súbor:RStonesHydePark030722 (125 of 125) (52194125170) (cropped).jpg|thumb|left|Rolling Stones, rok po Wattsovej smrti, na akcii [[British Summer Time]] (Hyde Park 2022)]] Album [[Goats Head Soup|''Goats Head Soup'']] z roku 1973 znovu vyšiel dňa 4. septembra 2020. Obsahoval aj predtým nezverejnené nahrávky: nový singel z 9. júla 2020, „Criss Cross“, nahrávku „All the Rage“ a videoklip; „Scarlet“, na ktorej s kapelou účinkuje aj [[Jimmy Page]].<ref>{{cite web |last=Ryan |first=Patrick |title=Rolling Stones share unreleased song 'Criss Cross,' announce 'Goats Head Soup' reissue |url=https://www.usatoday.com/story/entertainment/music/2020/07/09/rolling-stones-unheard-song-criss-cross-1973-goats-head-soup/5404266002/ |newspaper=USA Today |date=9 July 2020 |access-date=9 July 2020}}</ref> Dňa 11. septembra 2020 sa album dostal na prvé miesto britského rebríčka albumov a Rolling Stones sa týmto stali prvým z umelcov, ktorí sa v [[List of artists who topped the UK Albums Chart in four or more decades|šiestich rôznych dekádach dostali na vrchol hudobného rebríčka]].<ref name="Six decades">{{cite news |title=The Rolling Stones break Official Chart record as they pip Declan McKenna to Number 1 with Goats Head Soup |url=https://www.officialcharts.com/chart-news/the-rolling-stones-break-official-chart-record-as-they-pip-declan-mckenna-to-number-1-with-goats-head-soup__30967/ |access-date=12 September 2020 |work=Official Charts Company|date=11 September 2020}}</ref> V auguste 2021 bolo oficiálne oznámené, že Charlie Watts podstuje bližšie nešpecifikovaný lekársky zákrok a preto na zvyšok turné No Filter s kapelou Rolling Stones nevystúpi. Ako bubeník ho preto nahradil dlhoročný spolupracovník skupiny, [[Steve Jordan]].<ref>{{Cite web|last=Greene|first=Andy|date=5 August 2021|title=Rolling Stones' Charlie Watts Drops Out of U.S. Tour After Medical Procedure|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/rolling-stones-charlie-watts-us-tour-1207707/|access-date=5 August 2021|magazine=Rolling Stone|language=en-US|url-access=limited}}</ref><ref>{{cite web|last=Aswad|first=Jem|date=5 August 2021|title=Rolling Stones Drummer Charlie Watts Is 'Unlikely' to Join Group's 2021 U.S. Tour|url=https://variety.com/2021/music/news/rolling-stones-drummer-charlie-watts-unlikely-tour-1235035030/|access-date=5 August 2021|magazine=Variety|language=en-US}}</ref> Charlie Watts vo veku 80 rokov v londýnskej nemocnici dňa 24. augusta 2021 zomrel.<ref>{{cite news |title=Rolling Stones drummer Charlie Watts dies at 80 |url=https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-58316842 |access-date=24 August 2021 |publisher=BBC News |date=24 August 2021}}</ref><ref>{{cite web|last1=Lawless|first1=Jill|last2=Katz|first2=Gregory|date=24 August 2021|title=Drummer Charlie Watts, Rolling Stones backbone, dies at 80|url=https://apnews.com/article/rolling-stones-charlie-watts-died-c9551b21e2806b679bd0eeec0bb4ef2b|access-date=27 August 2021|website=Associated Press}}</ref> Na 10 dní bol obsah oficiálnej webovej stránky kapely The Rolling Stones na jeho počesť nahradený obrázkom Charlieho Wattsa.<ref>{{cite web|date=25 August 2021|title=Charlie Watts |url=https://rollingstones.com/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20210825004940/https://rollingstones.com/|archive-date=25 August 2021|access-date=25 August 2021 |website=The Rolling Stones}}</ref> Dňa 27. augusta účty skupiny na sociálnych sieťach zdieľali zostrih Wattsových obrázkov a videí.<ref>{{Cite web|author=The Rolling Stones|author-link=The Rolling Stones|user=RollingStones|number=1431274250984427525|date=27 August 2021|title=[Video of Watts] |access-date=27 August 2021|link=https://twitter.com/RollingStones/status/1431274250984427525|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20210827182806/https://twitter.com/RollingStones/status/1431274250984427525|archive-date=27 August 2021}}</ref> Skupina následne ukázala obrázky a videá Wattsa na začiatku každého koncertu na turné No Filter. Krátky úsek mal zhruba minútu a prezentoval jednoduchú bubnovú skladbu v jeho podaní.<ref>{{cite news|agency=Associated Press|date=27 September 2021|title=The Rolling Stones Are Back On Tour And Paid Tribute To Late Drummer Charlie Watts |publisher=NPR |url=https://www.npr.org/2021/09/27/1040873738/the-rolling-stones-no-filter-tour-charlie-watts|access-date=9 November 2021}}</ref> Rolling Stones sa stali najlepšie zarábajúcim koncertujúcim hudobníkom roka 2021, čím prekonali Taylor Swift. Od roku 2018 sa títo navzájom na prvých dvoch miestach vymenili.<ref>{{Cite web |last=Skinner |first=Tom |date=15 December 2021 |title=The Rolling Stones were the highest-earning live act of 2021 |magazine=Rolling Stone |url=https://www.rollingstone.co.uk/music/news/rolling-stones-highest-earning-live-act-year-2021-8329/ |url-access=limited |access-date=10 October 2022}}</ref><ref>{{Cite web |last=Christman |first=Ed |date=2022-12-29 |title=Music's Top 40 U.S. Money Makers of 2021 |url=https://www.billboard.com/pro/top-earning-musicians-rolling-stones-swift-us-money-makers/ |url-access=limited |access-date=2022-12-30 |magazine=Billboard |language=en-US}}</ref> Skupina v roku 2022 zahájila nové turné, ktoré podľa aktuálneho výročia nazvali Sixty Tour. Za bicími nástrojmi s nimi účinkoval Jordan.<ref>{{cite web |last=Simpson |first=Dave |date=2022-06-10 |title=The Rolling Stones review – world's greatest rockers are still a gas, gas, gas |url=https://www.theguardian.com/music/2022/jun/10/the-rolling-stones-live-review-anfield-leverpool |access-date=10 June 2022 |work=The Guardian}}</ref> Po správach z februára 2023, že s bývalými členmi [[The Beatles]], [[Paul McCartney|Paulom McCartneyom]] a [[Ringo Starr|Ringom Starrom]], nahrávajú svoj nepomenovaný nový album,<ref>{{cite web|last1=Aswad|first1=Jem|last2=Halperin|first2=Shirley|date=2023-02-21|title=Rolling Stones Recording With Paul McCartney — and Ringo?|url=https://variety.com/2023/music/news/rolling-stones-paul-mccartney-recording-music-ringo-starr-1235529654/|access-date=2023-02-25|website=Variety|language=en-US}}</ref> zástupcovia kapely potvrdili, že McCartney s nimi vystúpi, no Ringo Starr nie. Bolo to prvýkrát, čo McCartney a The Rolling Stones spolupracovali na štúdiovom albume.<ref>{{Cite web |last=Kaufman |first=Gil |date=2023-02-23 |title=Rolling Stones Confirm Paul McCartney to Appear on a Song From Band's Upcoming Album |url=https://www.billboard.com/music/rock/paul-mccartney-plays-bass-rolling-stones-studio-album-1235258874/ |access-date=2023-02-25 |magazine=Billboard |language=en-US}}</ref> O štyri mesiace neskôr bola zverejnená správa, že sa Wyman ku kapele vráti nahrať skladbu, čo bolo viac ako 30 rokov po jeho odchode.<ref>{{cite web |last=Haring |first=Bruce |date=10 June 2023 |title=Rolling Stones Album Tribute To Late Charlie Watts Will Have Bill Wyman Contributions |url=https://deadline.com/2023/06/rolling-stones-album-tribute-to-late-charlie-watts-will-have-bill-wyman-1235413539/ |access-date=11 June 2023 |website=Deadline |language=en-US}}</ref> [[Súbor:The Hackney Empire (152261787).jpg|thumb|The Rolling Stones oznámili svoj album z roku 2023, [[Hackney Diamonds|''Hackney Diamonds'']], na tlačovej konferencii na mieste konania v Hackney Empire v Londýne]] V auguste 2023 médiá informovali na základe inzerátu v miestnych novinách v Spojenom kráľovstve, že v septembri 2023 by mohol vyjsť kapele Rolling Stones nový album. Reklama v londýnskom týždenníku ''Hackney Gazette'' vtedy odkazovala na niekoľko predchádzajúcich hitov Stones a spájala sa s fiktívnym klenotníkom s diamantmi a webovou reklamou na tzv. „Hackney Diamonds“.<ref>{{cite news |last=Jones |first=Damian |date=2023-08-22 |title=The Rolling Stones appear to announce new album 'Hackney Diamonds' in local newspaper |url=https://www.nme.com/news/music/the-rolling-stones-appear-to-announce-new-album-hackney-diamonds-in-local-newspaper-3486819 |access-date=2023-08-23 |website=NME |language=en-GB}}</ref> Dňa 29. augusta skupina prostredníctvom príspevkov na svojich profiloch na sociálnych sieťach súvislosť s touto webovou stránkou potvrdila.<ref>{{Cite web |user=RollingStones|number=1696607742725669005 |title=Hello World|language=en-GB|date=29 August 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20230830021739/https://twitter.com/RollingStones/status/1696607742725669005 |archive-date=30 August 2023|access-date=30 August 2023|url-status=live}}</ref> Vďaka tejto reklame vznikla indícia, že aj album by sa mohol volať ''[[Hackney Diamonds]]''.<ref>{{cite news |last=Sandeman |first=George |date=2023-08-23 |title=Rolling Stones tease new album with Hackney Diamonds advert |work=The Times |url=https://www.thetimes.co.uk/article/rolling-stones-new-album-hackney-diamonds-dr7bz7xfs |access-date=2023-08-23 |issn=0140-0460}}</ref> Na nahrávaní tohto projektu sa okrem iných podieľali aj: [[Elton John]], [[Lady Gaga]], [[Stevie Wonder]] a [[Paul McCartney]].<ref>{{cite news |last=Varga |first=George |title=Rolling Stones appear to be teasing the release of a new album called 'Hackney Diamonds' |url=https://www.sandiegouniontribune.com/entertainment/music/story/2023-08-22/rolling-stones-appear-to-be-teasing-the-release-of-a-new-album-called-hackney-diamonds |date=23 August 2023 |access-date=23 August 2023 |website=San Diego Union-Tribune |language=en-US}}</ref> Dňa 6. septembra 2023 sa Jagger, Richards a Wood objavili v šou spolu s americkým komikom, televíznym moderátorom, [[Jimmy Fallon|Jimmym Fallonom]] a oznámili, že nový štúdiový album ''Hackney Diamonds'' vyjde dňa 20. októbra 2023. Album obsahuje aj posledné dve piesne, ktoré pred smrťou Charlie Watts s kapelou nahral. Na jednej zo skladieb albumu hrá aj bývalý dlhoročný basgitarista, Bill Wyman, čo bola jeho druhá štúdiová nahrávka s kapelou od albumu ''Flashpoint'' z roku 1991. Počas šou bol zverejnený aj prvý singel a videoklip k albumu, „Angry“, v hlavnej úlohe s herečkou [[Sydney Sweeneyová|Sydney Sweeneyovou]]. Pieseň sa dostala aj na soundtrack simulačnej videohry, ''[[EA Sports FC|EA Sports FC 24]]''.<ref>{{cite news|last=Ronald|first=Issy|date=6 September 2023|title=Rolling Stones launch 'Hackney Diamonds,' their first new album in almost two decades, with Jimmy Fallon Q&A|url=https://www.cnn.com/2023/09/06/entertainment/rolling-stones-new-album-launch-intl-scli/index.html|access-date=7 September 2023|publisher=CNN|language=en-US}}</ref><ref>{{cite news|last=Brown|first=Andy|title='EA Sports FC 24' soundtrack: here's a list of every song in the game|url=https://www.nme.com/guides/gaming-guides/ea-sports-fc-24-soundtrack-list-every-song-in-the-game-3502416|website=NME|date=22 September 2023|access-date=24 September 2023|language=en-GB}}</ref> Jagger pritom vyhlásil, že pokračovanie kapely po ''Hackney Diamonds'' v čase vydania albumu bolo na 75 % isté.<ref name="nytint">{{cite news |newspaper=[[The New York Times]] |language=en-US |date=2023-09-14 |accessdate=2023-09-19 |title=The Rolling Stones on Starting Up Again |department=Fall Preview |url=https://www.nytimes.com/2023/09/14/arts/music/rolling-stones-hackney-diamonds.html |first=Jon |last=Pareles |author-link=Jon Pareles |issn=1553-8095 |oclc=1645522}}</ref> O desať mesiacov neskôr Jagger dodal, že je pravdepodobné, že skupina bude už „čoskoro“ vydávaní novej hudby pokračovať.<ref>{{Cite news |last=Richwine |first=Lisa |date=4 June 2024 |title=Mick Jagger, strutting at 80, teases new album and more touring |url=https://www.reuters.com/lifestyle/mick-jagger-strutting-80-teases-new-album-more-touring-2024-06-04/ |access-date=9 June 2024 |work=Reuters}}</ref> == Hudobný vývoj == [[Súbor:FGF museum 04. Keith Richards Telecaster.jpg|thumb|upright=0.85|Kópia [[Fender Telecaster|Telecasteru]], v múzeu firmy [[Fender Musical Instruments Corporation|Fender]] v prevedení, ktoré používa Keith Richards. Je známa aj pod názvom „Micawber“]] Kapela The Rolling Stones si v priebehu svojej existencie do svojho hudobného prejavu asimilovala rôzne žánre. Počas ich kariéry bola ich hudobná produkcia poznačená čerpaním zo štýlov ako sú [[blues]], [[Psychedelický rock|psychedélia]], [[Rhythm and blues|R&B]], [[country]], [[folk]], [[reggae]], [[tanečná hudba]], vychádzali aj z [[world music]] ako aj z tradičných anglických hudobných štýlov, ktoré používajú strunové nástroje, ako sú [[Harfa|harfy]]. Brian Jones spolupracoval napríklad s orchestrom [[Master Musicians of Jajouka]] a v začiatkoch kapely experimentoval s používaním netradičných nástrojov, ako je [[sitar]] a [[Bottleneck|slide gitara]].<ref> * {{cite news|last=Gallucci|first=Michael|date=28 February 2013|url=https://ultimateclassicrock.com/brian-jones-rolling-stones-songs/|title=Top 10 Brian Jones Rolling Stones Songs|website=Ultimate Classic Rock|access-date=18 August 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170725181034/http://ultimateclassicrock.com/brian-jones-rolling-stones-songs/|archive-date=25 July 2017|ref=none}} * {{Cite web|last=Wawzenek|first=Bryan|date=26 March 2016|url=https://ultimateclassicrock.com/brian-jones-multi-instrumentalist-songs/|title=Top 10 Brian Jones Rolling Stones Multi-Instrumentalist Songs|website=Ultimate Classic Rock|access-date=18 August 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170710161316/http://ultimateclassicrock.com/brian-jones-multi-instrumentalist-songs/|archive-date=10 July 2017|ref=none}} * {{cite book|title=Massive Pissed Love: Nonfiction 2001–2014|last=Hell|first=Richard|date=1 October 2015|publisher=Soft Skull Press|isbn=9781619026742|page=23|ref=none}}</ref>{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|pp=100–101}} Skupina v začiatkoch hrávala len coververzie pôvodných rokenrolových a bluesových piesní a nikdy s koncertným hraním a nahrávaním coververzií v podstate ani neprestala.<ref> * {{cite web|last=Unterberger|first=Richie|author-link=Richie Unterberger|url=https://www.allmusic.com/song/time-is-on-my-side-mt0004159585|title=Time Is on My Side – The Rolling Stones: Songs, Reviews, Credits, Awards|website=AllMusic|access-date=22 November 2014|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20150904024728/http://www.allmusic.com/song/time-is-on-my-side-mt0004159585|archive-date=4 September 2015|ref=none}} * {{cite news|last=Guy|first=Jack|publisher=CNN|title=Paul McCartney says the Rolling Stones are 'a blues cover band'|date=13 October 2021|access-date=3 July 2022|url=https://www.cnn.com/2021/10/13/entertainment/paul-mccartney-rolling-stones-scli-intl/index.html|ref=none}} * {{cite news|last=Snider|first=Mike|date=13 October 2021|title=Paul McCartney disses The Rolling Stones, calling them 'a blues cover band'|access-date=3 July 2022|work=USA Today|url=https://www.usatoday.com/story/entertainment/music/2021/10/13/paul-mccartney-says-rolling-stones-a-blues-cover-band/8439133002/|ref=none}}</ref> Podľa ich životopisca, Stephena Thomasa Erlewina, boli Rolling Stones „priekopníkmi odvážneho, energického bluesového rokenrolu, z ktorého sa ich „silným, no jemne hojdavým rytmom“ v štýle Wymana a Wattsa neskoršie definoval [[hard rock]].<ref>{{cite web |last=Erlewine |first=Stephen Thomas |title=The Rolling Stones Biography, Songs, & Albums |url=https://www.allmusic.com/artist/the-rolling-stones-mn0000894465/biography |access-date=18 August 2023 |publisher=AllMusic}}</ref> Jagger a Richards spoločne obdivovali Jimmyho Reeda, Muddyho Watersa,<ref name=":18">{{cite journal|last=Hellmann|first=John M.|date=1973|title='I'm a Monkey': The Influence of the Black American Blues Argot on the Rolling Stones|journal=The Journal of American Folklore|volume=86|issue=342|pages=367–373|doi=10.2307/539360|jstor=539360}}</ref> a Howlina Wolfa.<ref name=":18" /> Little Walter bol zas vzorom pre Briana Jonesa. Richards spomína: „Bol viac zahľadený do [[T-Bone Walker|T-Bone Walkera]] a na [[Dvanásťtaktové blues|dvanásťtaktové bluesové]] veci. Nasmerovali sme ho na Chucka Berryho a povedali sme mu: Pozri, je to všetko rovnaký shit, človeče a také ty dokážeš.“{{sfn|Greenfield|1981}} Charlie Watts, bol tradičný jazzový bubeník,<ref name="auto">{{cite news|url=https://www.theguardian.com/music/2017/apr/30/charlie-watts-meets-danish-big-band-review-rolling-stones-drummer|title=Charlie Watts Meets the Danish Radio Big Band Review – serious jazz from Stones drummer|last=Gelly|first=Dave|date=30 April 2017|work=The Guardian|access-date=17 August 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170817123254/https://www.theguardian.com/music/2017/apr/30/charlie-watts-meets-danish-big-band-review-rolling-stones-drummer|archive-date=17 August 2017|url-status=live}}</ref><ref name="auto1">{{cite web|url=http://www.rollingstones.com/artist/charlie-watts/|title=Charlie Watts|publisher=The Rolling Stones|access-date=17 August 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170811143742/http://www.rollingstones.com/artist/charlie-watts/|archive-date=11 August 2017}}</ref> S blues sa lepšie zoznámil po stretnutí s dvojicou Jagger a Jones. V roku 2003 povedal: „Keith a Brian upriamili moju pozornosť na Jimmyho Reeda a podobných ľudí. Dozvedel som sa, že Earl Phillips hral na tých platniach ako džezový bubeník, hral [[swing]], s priamou štvorkou."{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|p=41}} Jagger, spomína, že keď prvýkrát počul ľudí ako sú Chuck Berry, Bo Diddley, Muddy Waters, [[Fats Domino]] a ďalších významných amerických R&B umelcov, povedal si, že sa mu to takto „zdá najreálnejšie“.<ref name=":4">{{Cite web|url=http://ultimateclassicrock.com/rolling-stones-blues-songs/ |title=Top 10 Rolling Stones Blues Songs|author=<!-- Unknown (staff) -->|date=29 September 2016|website=Ultimate Classic Rock|access-date=18 August 2017|url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20170819052614/http://ultimateclassicrock.com/rolling-stones-blues-songs/ |archive-date=19 August 2017}}</ref> Podobne Keith Richards, keď prvýkrát počúval Muddyho Watersa, povedal, že to bola „najsilnejšia a najvýraznejšia hudba [akú] kedy počul...“.<ref name=":4" /><ref>{{Cite book |last=Cannon|first=Carl M. |author-link=Carl M. Cannon |url=https://books.google.com/books?id=_e5zDQAAQBAJ&q=keith+richards+most+powerful+music+muddy+water&pg=PT98 |title=On This Date: From the Pilgrims to Today, Discovering America One Day at a Time |date=18 July 2017 |publisher=Grand Central Publishing |isbn=9781455542284}}</ref> Spomínal, že „keď si predstavíte nejakého špinavého, oďobaného sedemnásťročného chlapca z Dartfordu, ktorý chce byť Muddy Waters, a bolo nás takých veľa, istým spôsobom to bola bieda, no potom to veľmi potešilo“.<ref>{{cite web|url=http://www.youtube.com/watch?v=-7B9tPuIP-w|title=Can Blue Men Play The Whites?|date=3 May 2009 |work=Blues Britannia|publisher=BBC4|access-date=29 May 2010|url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20120128162748/http://www.youtube.com/watch?v=-7B9tPuIP-w |archive-date=28 January 2012}}</ref> Napriek sklonom Rolling Stones hrať na koncertoch v štýle blues, či R&B, ich prvé originálne skladby reagovali skôr na hlavný smer záujmu popového publika. Kritik Richie Unterberger opísal prvý singel zložený dvojicou Jagger-Richards „Tell Me (You're Coming Back)“ ako „[[Pop rock|pop rockovú]] baladu... Keď Jagger a Richards začali písať piesne, zvyčajne neboli odvodené od blues, ale často to boli prekvapivo pomalé popové čísla patriace skôr k [[Bigbít|mersey beatu]]“.<ref>{{cite web |url=https://www.allmusic.com/song/tell-me-mt0011910726 |title=Tell Me – song review |last=Unterberger |first=Richie|work=AllMusic|access-date=14 July 2013|url-status=live |archive-url= https://web.archive.org/web/20130722004917/http://www.allmusic.com/song/tell-me-mt0011910726 |archive-date=22 July 2013}}</ref> „As Tears Go By“, balada pôvodne napísaná pre Marianne Faithfullovú, bola jednou z prvých piesní napísaných Jaggerom a Richardsom a jednou z mnohých, ktoré toto duo napísalo pre iných umelcov. Jagger o piesni povedal: „Vzhľadom na zvyšok vtedajšej produkcie je to relatívne vyspelá pieseň. Nahrať nás ju nenapadlo lebo Rolling Stones bola „butch bluesová“ skupina.“<ref name="Jagger Remembers">{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/feature/mick-jagger-remembers-92946/ |title=Mick Jagger Remembers |last=Wenner |first=Jann |date=14 December 1995 |archive-url= https://web.archive.org/web/20200819153817/https://www.rollingstone.com/feature/mick-jagger-remembers-92946/ |archive-date=19 August 2020 |url-status=live |magazine=Rolling Stone |access-date=5 November 2020|url-access=limited}}</ref> Rolling Stones neskôr nahrali verziu tejto skladby, ktorá sa v USA dostala medzi najlepšími hitmi do Top 5.<ref>{{cite web |url=https://www.allmusic.com/song/as-tears-go-by-mt0010501752 |title=As Tears Go By – song review |last=Ruhlmann |first=William|work=Allmusic|access-date=14 July 2013|url-status=live|archive-url= https://web.archive.org/web/20130714052625/http://www.allmusic.com/song/as-tears-go-by-mt0010501752 |archive-date=14 July 2013}}</ref> Richards o svojich prvých skúsenostiach s písaním povedal: „Úžasné je, že aj keď sme si s Mickom mysleli, že tieto piesne boli reálne detinské, každá, ktorá vyšla, sa v rebríčkoch slušne zviditeľnila. To nám dodávalo mimoriadnu mieru sebadôvery. Ono na začiatku bolo to písanie piesní niečo, čo sme chceli urobiť len preto, aby sme napokon Andrewovi [Loogovi Oldhamovi] rezignovane povedali: No, aspoň sme sa teda o to pokúsili...“{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|p=85}} Jagger k tomu povedal: „Boli sme veľmi popovo orientovaní. Nesedeli sme len pri počúvaní Muddyho Watersa, počúvali sme všetko. V niektorých ohľadoch je ľahké písať na objednávku... Keith a ja sme sa dostali do rytmu písania takýchto melódií, ktoré bývali hotové aj za desať minút. Myslím, že sme si mysleli, že je to trochu na smiech a ukázalo sa, že to bolo pre nás niečo ako zaúčanie.“{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|p=85}} [[Súbor:Brian Jones guitar, HRC Sacramento.jpg|thumb|Gitara [[Vox (spoločnosť)|Vox Teardrop]] používaná Brianom Jonesom vystavená v [[Hard Rock Cafe]] v [[Sacramento (Kalifornia)|Sacramente]] v Kalifornii|alt=A white teardrop shaped guitar as used by Brian Jones, on display at the Hard Rock Cafe in Sacramento, California]] Napísanie ich prvého veľkého singla,„The Last Time“, sa pre Rolling Stones ukázalo ako bod zlomu. Richards to nazval „mostom k premýšľaniu o písaní pre Stones. Dalo nám to určitú úroveň sebavedomia, nanačilo cestu, ako na to.“{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|p=95}} Pieseň bola založená na tradičnej gospelovej piesni, ktorú spopularizovala americká spevácka skupina [[Staple Singers]], no verzia od Rolling Stones má výrazný gitarový riff, ktorý nahral Brian Jones.<ref name=":02">{{cite book|last=van der Luft|first=Eric|year=2009|title=Die at the Right Time!: A Subjective Cultural History of the American Sixties|page=102}}</ref> Pred objavením sa Jaggera/Richardsa ako autorov piesní Stones boli členovia kapely príležitostne autorsky označení kolektívnym menom s pseudonymom Nanker Phelge. Niektoré piesne pripisované Nankerovi Phelgemu boli neskôr aj prepísané na dvojicu Jagger-Richards.{{sfn|Nathan|Lindsay|2001|p=217}} S prispením všetkých: od Jonesa a pokračujúc Woodom, si kapela The Rolling Stones rozvinula to, čo Richards označuje ako „staroveké umenie tkania“ zodpovedné za kľúčovú časť ich zvuku, ktorou je v tejto kapele zvukovo špecifická súhra hry dvoch gitaristov na pódiu.{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|pp=[https://archive.org/details/accordingtorolli00jagg/page/160 160–161]}} Na rozdiel od väčšiny kapiel sa Stones riadia skôr Richardsovým vedením než rytmom založeným na bicích nástrojoch.{{sfn|Richards|Fox|2010|p=241}}<ref>{{cite web|last=Handy|first=Bruce|url=https://www.vanityfair.com/culture/2012/11/taylor-swift-the-new-mick-jagger|title=Taylor Swift is Officially the New Mick Jagger (and Here's Why)|magazine=Vanity Fair|date=16 November 2012|access-date=6 November 2019}}</ref> Podobne aj Watts bol predovšetkým džezový hráč, ktorý v kapele dokázal vniesť vplyvy tohto žánru do štýlu zvuku svpjich bicích nástrojov.<ref name="auto"/><ref name="auto1"/> Nasledovanie Richardsovho vedenia spôsobovalo konflikty medzi Jaggerom a Richardsom a je známe, že medzi nimi vzniká vzájomné tvorivé napätie, no obaja sa zhodujú, že tento stav vedie pri nahrávaní k lepším výsledkom. Najmä Watts hodnotí pozitívne Jaggerove produkčné schopnosti.<ref>{{cite book|title=The Rolling Stones: Sociological Perspectives |last=Staubmann |first=Helmut|page=35|publisher=Lexington Books|year=2013|isbn=978-0-739-17672-6}}</ref> Pri nahrávaní v štúdiu kapela mala tendenciu kombinovať štúdiový personál a pri každej nahrávke nepoužívať stále tých istých hudobníkov. Bolo bežnou praxou, že na nahrávaní hosťovali hráči na klávesových nástrojoch. V niekoľkých skladbách na albume ''Beggars Banquet'' klavír nahral [[Nicky Hopkins]]. Na albume ''Exile On Main St'' hrá Richards na basgitaru v troch skladbách a Mick Taylor na base hrá v štyroch.{{sfn|Perone|2012|pp=159, 185}} Od roku 1968 začal Richards v hre na gitare pre rytmické party (často v spojení s kapodastrom) používať otvorené ladenia, najbežnejšie otvorené-E, či otvorené-D. Ladenie je takto pomenované podľa základného akordu, keď sa hrá otvorený, zvyčajne durový akord a všetky podobné akordy v chromatickej stupnici sa hrajú tak, že všetky struny sú blokované len na jednom pražci. Od roku 1969 Richards často používal 5-strunové otvorené-G ladenie (spodná 6. struna bola odstránená). Tento spôsob ladenia možeme počuť v singli z roku 1969 „Honky Tonk Women“, „Brown Sugar“ (''Sticky Fingers'', 1971), „Tumbling Dice“ (kapo IV), „Happy“ (kapo IV), (''Exile On Main St.'', 1972) a "Start Me Up" (''Tattoo You'', 1981).<ref>{{cite book|last=Chris|first=Gill|year=1995|title=Guitar legends: the definitive guide to the world's greatest guitar players|page=108|publisher=HarperPerennial}}</ref> Spory medzi Jaggerom a Richardsom vznikli v 70. rokoch, keď bol Richards závislý na heroíne,{{sfn|Richards|Fox|2010|p=236}}<ref>{{cite news|url=https://www.theguardian.com/music/2011/nov/13/rolling-stones-some-girls-interview|title=The Rolling Stones: that 50-year itch…|last=Day|first=Elizabeth|date=12 November 2011|work=The Guardian|access-date=17 August 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170817122425/https://www.theguardian.com/music/2011/nov/13/rolling-stones-some-girls-interview|archive-date=17 August 2017}}</ref> čo viedlo k tomu, že Jagger viac rokov záležitosti kapely riadil.<ref name="Jagger Remembers"/> Keď sa Richards dostal z heroínu a začal sa viac zúčastňovať na rozhodovaní, Jagger na to nebol zvyknutý a nepáčilo sa mu, že sa jeho autorita znižuje. To ich doviedlo do obdobia, o ktorom Richards hovoril ako o „tretej svetovej vojne“.{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|p=247}} O tvorbe albumov v Rolling Stones to Richards v roku 2023 označil ako „kontrolované šialenstvo. Mick je kontrolór a ja som to šialenstvo.“<ref>{{cite news |last=Hodgkinson |first=Will |date=2023-09-13 |title=I've heard Hackney Diamonds. It's the best Rolling Stones album since 1978 |newspaper=[[The Times]] |url=https://www.thetimes.co.uk/article/rolling-stones-hackney-diamonds-new-album-review-best-since-some-girls-1978-ftn2b3nvs |url-access=subscription |access-date=13 September 2023 |issn=0140-0460}}</ref> Hudobná spolupráca medzi členmi skupiny a sprievodnými hudobníkmi bola kľúčová vzhľadom na plynutie v zložení kapely, ktoré skupina zvyčajne zažívala v štúdiu,<ref>{{cite news|last=Greenfield|first=Robert|url=https://www.rollingstone.com/music/news/making-exile-on-main-st-20060921|title=Making 'Exile On Main St.'|magazine=Rolling Stone|date=21 September 2006|access-date=17 August 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170427154151/http://www.rollingstone.com/music/news/making-exile-on-main-st-20060921|archive-date=27 April 2017|url-access=limited}}</ref>{{sfn|Perone|2012|p=185}} keďže skladby mali tendenciu byť nahrávané „akýmkoľvek členom skupiny, ktorý sa v tom čase v štúdiu nachádzal.“{{sfn|Perone|2012|p=185}} Postupom času sa Jagger vypracoval na etalón pre rockových frontmanov a s pomocou Rolling Stones, podľa slov z novín ''Telegraph'', „zmenil hudbu“ prostredníctvom svojich príspevkov do nej ako priekopníka moderného hudobného priemyslu..<ref name=":9">{{cite news|last=Langley|first=William|date=26 July 2013|url=https://www.telegraph.co.uk/culture/music/rolling-stones/10192279/Mick-Jagger-the-Rolling-Stone-who-changed-music.html|title=Mick Jagger: the Rolling Stone who changed music|work=The Telegraph|access-date=17 August 2017|url-status=live|archive-url= https://web.archive.org/web/20160313170810/http://www.telegraph.co.uk/culture/music/rolling-stones/10192279/Mick-Jagger-the-Rolling-Stone-who-changed-music.html|archive-date=13 March 2016}}</ref> [[Stephen Hyden]] o Rolling Stones v jednom zo svojich výročných hodnotení píše: <blockquote>The Rolling Stones budú mať budúci rok 50 rokov, čo je bezprecedentný míľnik pre rockovú skupinu a potvrdenie jasnej pravdy: Nikto neprežije ako najväčšia svetová rokenrolová kapela. Začínali ako puristické bluesové kombo, ktoré zdobilo imidž zlého chlapca a zároveň nahrávalo príležitostné [[Pop (hudobný žáner)|popové]] melódie [[Lennon-McCartney|Lennona/McCartneyho]] a balady nabité sláčikmi. Aby si zabezpečili popularitu, Stones v [[60. roky 20. storočia|60.]] a [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] obratne prešli rôznymi formami, pričom vo svojom jadre zostávali v podstate rovnakými. Keď vládol [[Arena rock|arénový rock]], Stones sa stali expresne živou kapelou, ktorej [[dekadencia]] bola na rovnakej úrovni ako u kapely [[Led Zeppelin]], keď sa [[David Bowie]] a [[Glam rock|glam]] stali v Anglicku tou najmodernejšou záležitosťou, ​​Mick Jagger napenil [[Maskara|maskaru]] a držal pózy. V roku 1978, v období, keď vydali album [[Some Girls|''Some Girls'']], The Rolling Stones absorbovali energiu newyorskej [[Punk rock|punkovej]] a [[Disko|diskotékovej]] scény tak dokonale, že to oživilo kariéru kapely a splodilo ich (doteraz) posledný americký singel číslo 1, „Miss You“.<ref>{{cite news|last=Hyden|first=Stephen|title=The Rolling Stones: Some Girls|date=November 29, 2011|url=https://www.avclub.com/the-rolling-stones-some-girls-1798170638}}</ref></blockquote> ==Historický význam kapely Rolling Stones== [[Súbor:WaGriz RollingStones.jpg|thumb|left|Letecký pohľad na koncert na štadióne Washington–Grizzly v Missoule v štáte Montana (október 2006). Na troch samostatných turné dosiahli Rolling Stones rekordy v najlepšie zarábajúcom koncertnom turné.{{sfn|Nelson|2010|p=141}}]] Od svojho vzniku v roku 1962 prešli členovia kapely Rolling Stones cez viacero sporov.<ref name=":8">{{cite news|last=Gilmore|first=Mikal|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/love-and-war-inside-the-rolling-stones-94552/|title=Love and War Inside the Rolling Stones|magazine=Rolling Stone|date=7 May 2013|access-date=15 August 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170602084440/http://www.rollingstone.com/music/news/the-rolling-stones-soul-survivors-20130507|archive-date=2 June 2017|url-access=limited}}</ref><ref>{{cite news|url=https://www.telegraph.co.uk/culture/music/rolling-stones/9719200/Keith-Richards-sometimes-I-despise-Mick-Jagger.html|title=Keith Richards: sometimes I 'despise' Mick Jagger|work=The Telegraph|date=3 December 2012|author=<!-- Unknown -->|access-date=15 August 2017|url-status=live|url-access=subscription|archive-url=https://web.archive.org/web/20170803113347/http://www.telegraph.co.uk/culture/music/rolling-stones/9719200/Keith-Richards-sometimes-I-despise-Mick-Jagger.html|archive-date=3 August 2017}}</ref> Vydali 31 štúdiových albumov,<ref>{{cite news|last=Edwards|first=Gavin|date=24 August 2021|title=Charlie Watts, Bedrock Drummer for the Rolling Stones, Dies at 80|language=en-US|work=The New York Times|url=https://www.nytimes.com/2021/08/24/arts/music/charlie-watts-dead.html|url-access=limited|access-date=2022-07-02|issn=0362-4331}}</ref> 13 koncertných albumov,<ref>{{cite news|last=Edelstein|first=Art|date=16 October 2021|title=Classic Stones Live. As near the Rolling Stones as you're likely to get|page=D6|work=Rutland Daily Herald|url=https://www.newspapers.com/clip/104842078/classic-stones-live-as-near-the/|access-date=2022-07-02|via=Newspapers.com}}</ref> 28 oficiálnych kompilačných albumov a mnoho rešpektovaných [[Bootleg|bootlegov]] nahrávok,<ref>{{cite web|last=Gallucci|first=Michael|date=14 June 2022|title=Rolling Stones Live Albums Ranked Worst to Best|url=https://ultimateclassicrock.com/rolling-stones-live-albums-ranked/|access-date=2022-07-02|website=Ultimate Classic Rock}}</ref> Ich hudobné nosiče obsahujú viac ako 340 skladieb.{{Sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=Sleeve}} Podľa portálu OfficialCharts.com sú Rolling Stones štvrtou najpredávanejšou skupinou všetkých čias. Ich najlepším singlom je „[[(I Can’t Get No) Satisfaction|(I Can't Get No) Satisfaction]]“<ref>{{cite web|url=http://www.officialcharts.com/chart-news/the-official-top-20-biggest-selling-groups-of-all-time-revealed-__2515/|title=The Official Top 20 biggest selling groups of all time revealed!|access-date=15 August 2017|date=3 November 2012|work=Official Charts Company|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170115045053/http://www.officialcharts.com/chart-news/the-official-top-20-biggest-selling-groups-of-all-time-revealed-__2515/|archive-date=15 January 2017}}</ref>, ktorý mnohí v svojom čase považovali za „klasický príklad rokenrolu“.<ref name=":18" /> The Rolling Stones prispeli do bluesového slovníka, vymysleli svoje vlastné „kódové slová“ a slang, ktorý používali vo svojich textoch.<ref name=":18" /> Aj vďaka svojmu imidžu zlých chlapcov sa skupina Rolling Stones rýchlo stala kultovou záležitosťou. K jej popularite prispela aj negatívna reklama vtedajších strážcov počestnosti, ktorí ju obviňovali zo zlého vplyvu na mládež a pošliapavania morálnych hodnôt. The Rolling Stones Boli priekopníkmi „surového zvuku vychádzajúceho z blues“, ktorým sa definoval [[hard rock]]<ref>{{Cite news|last=Kiehl|first=Stephen|date=2005-08-23|title=Stones plan first stop in city since '69|page=C6|work=The Baltimore Sun|url=https://www.newspapers.com/clip/104907443/stones-plan-first-stop-in-city-since-69/|access-date=2022-07-03|via=Newspapers.com}}</ref> a boli vnímaní ako hudobný „predvoj veľkej transfúzie“ rôznych kultúrnych postojov, vďaka čomu boli zrozumiteľní pre mládež v Británii a aj vo zvyšku sveta.<ref name=":18" /> Muddy Waters povedal, že Rolling Stones a ďalšie anglické kapely vzbudili záujem americkej mládeže o bluesových hudobníkov. Po tom, čo prišli do Spojených štátov, sa o predaj Watersových albumov, ako aj albumov iných bluesových hudobníkov, záujem verejnosti zvýšil,<ref>{{Cite journal|last=Allen|first=Dave|date=2007|title=Feelin' Bad This Morning: Why the British Blues?|journal=Popular Music|volume=26|issue=1|pages=141–156|jstor=4500305|doi=10.1017/S0261143007001183|s2cid=194020520}}</ref> čím vlastne pomohol krajinu s jej vlastnou hudbou znovu spojiť.<ref>{{cite news|last=Puterbaugh|first=Parke|url=https://www.rollingstone.com/music/news/the-british-invasion-from-the-beatles-to-the-stones-the-sixties-belonged-to-britain-19880714|title=The British Invasion: From the Beatles to the Stones, The Sixties Belonged to Britain|magazine=Rolling Stone|date=14 July 1988|access-date=22 August 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170530194323/http://www.rollingstone.com/music/news/the-british-invasion-from-the-beatles-to-the-stones-the-sixties-belonged-to-britain-19880714|archive-date=30 May 2017|url-access=limited}}</ref> Je zaujímavé, že [[Spojené kráľovstvo|britská skupina]] Rolling Stones mala pozitívnejší ohlas v [[Spojené štáty|USA]] ako vo svojej vlasti. Od začiatku sa s hudbou Rolling Stones spájalo rebelantstvo, protest proti spoločnosti so zaužívanými normami správania. Charakteristická výbušnosť sa prejavovala aj v ich textoch, ktoré boli o trpkosti života, s pocitom osamelosti a odcudzenia, nevyhýbali sa sexuálnym narážkam. Ich prínosom v [[rock]]u je aj v tom, že do popredia nevstupuje [[spevák]]/[[sólista]] (ako napríklad v prípade [[Elvis Presley|Elvisa Presleya]]), ale dôraz je na celej skupine a na príspevku každého jej člena. The Rolling Stones boli stúpencami [[Afroamerické hnutie za občianske práva|hnutia za občianske práva]] a mali v dobových zmluvách klauzulu o tom, že nebudú vystupovať na [[Rasová segregácia|segregovaných miestach]]. Porušenie tohto ustanovenia by promotérovi spôsobilo udelenie pokuty 30 100 libier a umožnilo kapele z koncertu odstúpiť. Ich podpora občianskych práv pokračuje až do súčasnosti.<ref>{{cite news |last=Savage |first=Mark |date=19 November 2020 |title=Keith Richards: 'I'll celebrate the Stones' 60th anniversary in a wheelchair' |language=en-GB |publisher=BBC News |url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-54985958 |access-date=30 June 2023}}</ref> V roku 1981 v časopise ''[[Rolling Stone]]'' napísali, že Stones „sú veľkou rokenrolovou rytmickou sekciou súčasnej doby“ a sú „špeciálni predovšetkým preto, lebo chápu, že skvelá rokenrolová kapela nikdy neberie príliš veľa ako samozrejmosť.“<ref>{{cite web|last=Palmer|first=Robert|date=1981-12-10|title=What Makes the Rolling Stones the Greatest Rock & Roll Band in the World|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/what-makes-the-rolling-stones-the-greatest-rock-roll-band-in-the-world-236192/|url-access=limited|access-date=2023-08-18|magazine=Rolling Stone|language=en-US}}</ref> V roku 2010 obsadili štvrté miesto v rebríčku magazínu [[Greatest Artists of All Time|Najlepších umelcov všetkých čias]]. Americký hudobník a herec, [[Steven Van Zandt]], k nim napísal:<blockquote> Rolling Stones sú môj život. Keby nebolo ich, bol by som len jeden zo [[Sopranovci|Sopranovcov]]. Stones som prvýkrát videl v televízii v [[The Hollywood Palace]] v roku 1964. V tom roku boli [[The Beatles]] za dokonalých: vlasy, ladenie, oblečenie. Spoločne sa poklonili. Ich hudba bola mimoriadne sofistikovaná. Celé to bolo vzrušujúce a cudzie, no vo svojej dokonalosti voči realite veľmi vzdialené. The Rolling Stones boli tiež zvláštni a vzrušujúci. Z nich šlo posolstvo: „Môžeš to dokázať.“ Vlasy mali zanedbanejšie. Ladenie mali trochu mimo. A už vôbec si nepamätám, že by sa usmievali. Mali postoje R&B tradicionalistov: „Nie sme v šoubiznise. Nie sme popová hudba.“ A sexualita v hlase Micka Jaggera bola dospelácka. Toto nebol popový sexepíl – držanie sa za ruky, hranie roztáčania fľaše. Toto bola realita. Jagger mal tú konverzačnú kvalitu, ktorá pochádzala od R&B spevákov a bluesmanov, taký druh polospevu, nie celkom držiaceho sa nôt. Prijatie Jaggerovho hlasu v popovom rádiu bolo zlomovým bodom v rokenrole. Vyrazil dvere pre všetkých ďaľších. Zrazu [[Eric Burdon]] a ani [[Van Morrison]] neboli divní – ba dokonca ani [[Bob Dylan]].<ref>{{cite web|last=Van Zandt |first=Steven |date=3 December 2010 |title=Rolling Stone Greatest Artists List |url=https://www.rollingstone.com/music/music-lists/100-greatest-artists-147446/the-rolling-stones-6-30731/ |magazine=Rolling Stone |access-date=3 July 2022 |url-access=limited}}</ref></blockquote> [[Súbor:Rolling Stones pop shop.jpg|thumb|Obchod Rolling Stones na [[Carnaby Street]] v Londýne v roku 2012. Aj takýto špecializovaný tovar prispel k rekordným príjmom kapely.<ref name="Stones Inc"/>]] V novinách ''The Telegraph'' označili Micka Jaggera za „valiaci kameň, ktorý zmenil hudbu“.<ref name=":9" /> Skupina sa stala subjektom pre mnohé dokumentárne filmy a [[Pete Townshend]] ju v roku 1989 uviedol do Rock'n'rollovej siene slávy..<ref>{{cite web|url=https://www.rockhall.com/inductees/rolling-stones |title=The Rolling Stones |website=Rock & Roll Hall of Fame|access-date=15 August 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170816020624/https://www.rockhall.com/inductees/rolling-stones |archive-date=16 August 2017}}</ref><ref>{{cite news|last1=Fricke|first1=David|last2=Rogers|first2=Sheila|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/the-1989-rock-and-roll-hall-of-fame-induction-ceremony-240606/|title=The 1989 Rock and Roll Hall of Fame Induction Ceremony|magazine=Rolling Stone |date=9 March 1989|access-date=15 August 2017|url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20170816020849/http://www.rollingstone.com/music/features/rock-and-roll-hall-of-fame-1989-19890309|archive-date=16 August 2017|url-access=limited}}</ref> The Rolling Stones boli ako kapela<ref>{{cite news|last=Sullivan|first=James|date=3 November 2002|url=http://www.sfgate.com/entertainment/article/Like-a-Rolling-Stone-Bands-influenced-by-Mick-2775467.php|title=Like a Rolling Stone / Bands influenced by Mick and the boys|work=SFGate|access-date=15 August 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170816060808/http://www.sfgate.com/entertainment/article/Like-a-Rolling-Stone-Bands-influenced-by-Mick-2775467.php|archive-date=16 August 2017}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=O52TbIbCEKo|title=The Rolling Stones & Taylor Swift – As Tears Go By – Live in Chicago|date=4 June 2013|last=The Rolling Stones|access-date=23 August 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20160213001016/https://www.youtube.com/watch?v=O52TbIbCEKo|archive-date=13 February 2016|via=YouTube|url-status=live}}</ref> a aj ako jednotliví jej členovia<ref>{{cite news|last=Garibaldi|first=Christina|date=27 March 2014|url=http://www.mtv.com/news/1724925/chris-martin-voice-mentor-clip/|title=Chris Martin Advises 'Voice' Singers To Get Moves Like Mick Jagger: Watch Now|work=MTV News|access-date=15 August 2017|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20170816061141/http://www.mtv.com/news/1724925/chris-martin-voice-mentor-clip/|archive-date=16 August 2017}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170816061141/http://www.mtv.com/news/1724925/chris-martin-voice-mentor-clip/ |date=2017-08-16 }}</ref><ref>{{cite web|title=Joss Stone Interview: Mick Jagger Taught Me About The Meaning Of Soul|work=HuffPost Live|via=[[YouTube]]|date=20 July 2015|url=https://www.youtube.com/watch?v=K22AiWKEOg0|archive-url=https://web.archive.org/web/20230719171337/https://www.youtube.com/watch?v=K22AiWKEOg0|archive-date=2023-07-19|url-status=live|access-date=15 August 2017|accessdate=2024-08-13}}</ref> inšpiráciou a mentorom nových generácií hudobných umelcov. Pripisuje sa im aj zmena „celého obchodného modelu v populárnej hudbe“.<ref name=":9" /> Ako jediní umelci, ktorí sa umiestnili na vrchole britského rebríčka albumov za šesť rôznych desaťročí, sú spolu s [[Elvis Presley|Elvisom Presleym]] a [[Robbie Williams|Robbie Williamsom]] na druhom mieste na prvom mieste v oficiálnom britskom rebríčku, prekonali ich len The Beatles.<ref name="Six decades"/> V roku 2002 televízia [[CNN]] označila Stones za „jeden z najúspešnejších rockových počinov súčasnosti“ a dodala: „Len od roku 1989 skupina v hrubých príjmoch vygenerovala viac ako 1,5 miliardy dolárov. V tomto súčte je predaj platní, práva k piesňam a špecializovaný tovar, sponzorské peniaze a turné. The Stones zarobili viac peňazí ako je tomu u skupiny [[U2 (hudobná skupina)|U2]], [[Bruce Springsteen|Brucea Springsteena]], [[Michael Jackson|Michaela Jacksona]], [[Britney Spearsová|Britney Spearsovej]], či kapely [[The Who]] a aj u ďalších. Mick študoval ekonomickú školu v Londýne a okrem toho, že mal talent na vystupovanie a spievanie, mal aj schopnosť obklopiť seba a zvyšok kapely skupinou veľmi schopných manažérov."<ref name="Stones Inc">{{cite news |last=Serwer |first=Andy |date=30 September 2002 |title=Inside the Rolling Stones Inc. |publisher=CNN |url=https://money.cnn.com/magazines/fortune/fortune_archive/2002/09/30/329302/ |access-date=28 September 2021}}</ref> Rolling Stones predali celosvetovo viac ako 240 miliónov albumov.<ref>{{cite news |date=11 January 2022 |title='Send It To Me': Rolling Stones honoured with Royal Mail stamps |publisher=Reuters |url=https://www.reuters.com/lifestyle/send-it-me-rolling-stones-honoured-with-royal-mail-stamps-2022-01-11/ |access-date=2 July 2022}}</ref> V recenzii akustického prevedenia skladby „You Can't Always Get What You Want“ kapely z roku 2020 pre online a na obrazovke koncertu Global Citizen's ''One World: Together At Home'' o nich magazín ''[[Billboard]]'' uviedol, že sú „stále majstrami v poskytovaní nezabudnuteľných živých vystúpení.“<ref>{{cite web|last=Daw|first=Stephen|url=https://www.billboard.com/articles/news/9361293/the-rolling-stones-one-world-together-at-home-concert|title='One World': Rolling Stones Perform a Classic|date=18 April 2020|magazine=Billboard|access-date=19 April 2020}}</ref> O ich pretrvávajúcej príťažlivosti a znovuobjavení [[Rich Cohen]] v denníku [[The Wall Street Journal|''The Wall Street Journal'']] v roku 2016 napísal: <blockquote>The Rolling Stones prešli najmenej piatimi štylistickými iteráciami: boli [[Cover band|cover skupina]] popu 60. rokov, patrili k hudobníkom [[Acid rock|acid rocku]] 60. rokov, boli predstaviteľmi [[groove]] 70. rokov a [[New Wave (hudba)|New Wave]] 80. rokov. V určitom bode zostarli, stratili pružnosť a schopnosť znovu objavovať, no skutočnosť, že to robili tak dobre tak dlho, vysvetľuje ich nevyčerpateľný význam. Rolling Stones žili, zomreli a znovu a znovu sa zrodili. Znamená to, že pre mnohé rôzne generácie dospelých pochádzal ich stredoškolský zvuk hudby od kapely The Rolling Stones. Stones sa už toľkokrát znovu objavili, že by mohli byť aj nesmrteľnými.<ref>{{cite news|last=Cohen|first=Rich|date=6 May 2016|title=The Rolling Stones' Guide to Business Success |url=https://www.wsj.com/articles/the-rolling-stones-guide-to-business-success-1462544656 |access-date=28 September 2021 |work=[[The Wall Street Journal]]|ref=none}}</ref></blockquote> Skupina bola nominovaná a získala viacero ocenení vrátane troch cien Grammy (12 nominácií), v roku 1986 [[Cena Grammy za celoživotný prínos|cenu Grammy za celoživotné dielo]],<ref>{{cite web|url=https://www.grammy.com/artists/rolling-stones/8331|title=Rolling Stones|date=14 May 2017|publisher=[[The Recording Academy]]|access-date=29 January 2018|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20190331174806/https://www.grammy.com/grammys/artists/rolling-stones|archive-date=31 March 2019}}</ref> v roku 1991 ceny [[Juno Award|Juno]] pre medzinárodného ententainera roka,<ref>{{cite web|url=http://junoawards.ca/nomination/1991-international-entertainer-of-the-year-the-rolling-stones/|title=International Entertainer of the Year 1991|work=The JUNO Awards|access-date=15 August 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170816022711/http://junoawards.ca/nomination/1991-international-entertainer-of-the-year-the-rolling-stones/|archive-date=16 August 2017}}</ref> v roku 2017 za ich za album ''[[Blue & Lonesome (The Rolling Stones album)|Blue & Lonesome]]'' získali cenu U.K.'s Jazz FM Awards Album of the Year<ref>{{cite news|last=Smirke|first=Richard|date=25 April 2017|url=https://www.billboard.com/music/awards/rolling-stones-album-of-year-uk-jazz-fm-awards-7775149/|title=Rolling Stones Win Album of the Year at U.K.'s Jazz FM Awards|magazine=Billboard|access-date=15 August 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170714065646/http://www.billboard.com/articles/news/awards/7775149/rolling-stones-album-of-year-uk-jazz-fm-awards|archive-date=14 July 2017}}</ref> a NME (New Musical Express) im udelil ceny za najlepšiu koncertnú kapelu a za ich filmový dokument ''Crossfire Hurricane'' majú cenu NME za najlepší hudobný film.<ref>{{cite news|url=https://www.theguardian.com/music/2013/feb/27/rolling-stones-nme-awards|title=NME awards: Rolling Stones win best live band|last=Smith|first=Caspar Llewellyn|date=28 February 2013|work=The Guardian|access-date=15 August 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170816022716/https://www.theguardian.com/music/2013/feb/27/rolling-stones-nme-awards|archive-date=16 August 2017}}</ref> Na Jaggerove 75. narodeniny, v roku 2018, vedci pomenovali sedem [[Fosília|fosílnych]] [[Muchovité|múch]] po súčasných a bývalých členoch kapely The Rolling Stones. Dva druhy, ''Petroperla mickjaggeri'' a ''Lapisperla keithrichardsi'', boli zaradené do novej čeľade ''Petroperlidae''. Nová rodina bola pomenovaná na počesť Rolling Stones, odvodených z [[Grécke jazyky|gréckeho]] slova „petra“, čo znamená „kameň“. Vedci nazvali fosílie ako „Rolling Stoneflies“.<ref>{{cite journal |last1=Sroka |first1=Pavel |last2=Staniczek |first2=Arnold H. |last3=Kondratieff |first3=Boris C. |title='Rolling' stoneflies (Insecta: Plecoptera) from mid-Cretaceous Burmese amber |journal=PeerJ |volume=6 |page=e5354 |date=26 July 2018 |pmid=30065894 |pmc=6064637 |doi=10.7717/peerj.5354 |doi-access=free}}</ref> Táto téma pokračovala, keď [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] pomenovala skalu narušenú tryskami vesmírneho robotického prieskumníka študujúceho vnútorný priestor Marsu, [[Mars InSight Lander]], na „Rolling Stones Rock“. Oznámil to [[Robert Downey Jr.]] počas vystúpenia kapely v [[Pasadena (Kalifornia)|Pasadene]] v Kalifornii dňa 22. augusta 2019.<ref>{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/nasa-rolling-stones-mars-rock-875612/|title=NASA Names Rolling Stone on Mars After Rolling Stones|last=Blistein|first=Jon|date=23 August 2019|magazine=Rolling Stone|access-date=19 April 2020|url-access=limited|language=en-US}}</ref> V roku 2020 bola po klaviristovi a zakladajúcom členovi kapely, Ianovi Stewartovi, pomenovana tretia z druhu skamelenín ''Petroperlidae'', ''Branchioperla ianstewarti''.<ref>{{Cite journal |last1=Sroka |first1=Pavel |last2=Staniczek |first2=Arnold H. |date=2020-03-01 |title=Retention of cervical and abdominal gills in the adult of a new fossil stonefly (Insecta, Plecoptera, Petroperlidae) from mid-Cretacous Burmese amber |url=https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0195667119302538 |journal=Cretaceous Research |volume=107 |pages=104277 |doi=10.1016/j.cretres.2019.104277 |bibcode=2020CrRes.10704277S |s2cid=210296124 |issn=0195-6671}}</ref> V roku 2019 časopis ''[[Billboard]]'' zaradil na základe úspechu kapely v americkom rebríčku kapelu The Rolling Stones na druhé miesto zoznamu „Najlepších umelcov všetkých čias“.<ref>{{cite news |last=Boles |first=David |date=8 December 2019 |title=Beatles, Rolling Stones top Billboard's Greatest of All Time Artists list |website=Global News |url=https://globalnews.ca/news/6269028/beatles-rolling-stones-top-billboards-greatest-of-all-time-artists-list/ |access-date=21 June 2020}}</ref> V roku 2022 sa kapela objavila na sérii [[Poštová známka|známok]], ktoré vydala [[Royal Mail|britská kráľovská pošta]]<ref>{{cite web|url=https://www.billboard.com/music/rock/rolling-stones-stamps-royal-mail-1235017750/|title=Lick Jagger: Rolling Stones Stamps Are Coming to the U.K.|last=Lynch|first=Joe|magazine=Billboard|date=11 January 2022|access-date=18 September 2022}}</ref> a ich 60. výročie si oficiálny výrobca britských mincí, [[Royal Mint]], pripomenul zberateľskou mincou.<ref>{{Cite web |date=2022-12-01 |title=Rolling Stones' 60th year honored with UK collectible coin |url=https://apnews.com/article/rolling-stones-coin-collectible-royal-mint-16b57879c6d240c31f68e705b60a44cb |access-date=9 December 2022 |website=Associated Press}}</ref> Skupina má 38 albumov v prvej desiatke rebríčka Spojených štátov, čo je najviac zo všetkých umelcov.<ref>{{Cite news|last=Lambert|first=Guy|date=2023-11-01|title=The Rolling Stones' new album Hackney Diamonds sets US chart record|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-67283429|access-date=2024-04-14|work=BBC News|language=en-GB}}</ref> Celosvetovo The Rolling Stones predali viac ako 250 miliónov albumov.<ref>{{Cite news |last=Kirk |first=Alexander |date=2023-11-21 |title=The Rolling Stones announce grand return to Colorado |url=https://www.9news.com/article/entertainment/music/colorado-music/rolling-stones-2024-tour/73-80bb74f6-a873-4b2a-8660-fdbabbdcbf60 |access-date=2024-04-14 |website=[[KUSA (TV)|9News]] |language=en-US}}</ref><ref>{{Cite news|last=Chang|first=David|date=November 21, 2023|title=The Rolling Stones to perform on a 'Ruby Tuesday' in Philly next year|url=https://www.nbcphiladelphia.com/entertainment/the-scene/the-rolling-stones-to-perform-on-a-ruby-tuesday-in-philly-next-year/3701974/|access-date=June 12, 2023|work=NBC Philadelphia|agency=The Associated Press|language=en-US}}</ref><ref>{{Cite web |date=15 December 2023 |title=The Rolling Stones Release Special Live Edition of Hackney Diamonds |url=https://www.universalmusic.ca/press-releases/the-rolling-stones-release-special-live-edition-of-hackney-diamonds-out-now/ |access-date=2024-04-14 |website=Universal Music Canada}}</ref> == Koncertné turné == Skupina Rolling Stones ako jedna z mála dodnes koncertuje a vydáva hudbu. V roku [[1990]] vystúpili na Slovensku, v susednom [[Česko|Česku]] „Stouni“ vystupujú pravidelnejšie: v rokoch [[1990]], [[1995]], [[1998]], [[2003]] a 2018 boli v [[Praha|Prahe]] a v roku [[2007]] v [[Brno|Brne]] na [[Brnianske výstavisko|brnianskom výstavisku]]. Od svojho prvého koncertu, ktorý mali dňa 12. júla 1962 v klube [[Marquee]] v Londýne odohrali Rolling Stones po celom svete viac ako dvetisíc koncertov{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=10}} a absolvovali viac ako 48 rôzne dlhých koncertných turné, vrátane troch turné, ktoré v svojej dobe zaznamenali aj historicky rekordné zisky: Bridges to Babylon, Voodoo Lounge<ref name="auto2" /> a A Bigger Bang.<ref name="BillboardStonesU2" /> Od malých klubov a hotelov v Londýne, v ktorých má Mick Jagger pre svoje charakteristické pohyby obmedzený priestor<ref>{{cite news|last=Mccormick|first=Neil|date=12 July 2012|url=https://www.telegraph.co.uk/culture/music/music-news/9392542/Rolling-Stones-at-50-The-worlds-greatest-rock-brand-turns-50.html|title=Rolling Stones at 50: The world's greatest rock brand turns 50|work=The Telegraph|access-date=16 August 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170504082019/http://www.telegraph.co.uk/culture/music/music-news/9392542/Rolling-Stones-at-50-The-worlds-greatest-rock-brand-turns-50.html|archive-date=4 May 2017|url-access=limited}}</ref>{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|p=191}} až po vypredávanie štadiónov po celom svete sa turné usporiadané kapelou The Rolling Stones v priebehu desaťročí výrazne menilo. Prvé nastavenia scény a scenáru prezentácie tejto skupiny boli jednoduché v porovnaní s tým, čím sa stali neskôr v kariére kapely, keď boli použité prepracované návrhy pódií, pyrotechnika a obrovské obrazovky. V čase, keď Stones v roku 1969 koncertovali po Amerike, začali zapĺňať veľké haly a arény, ako napríklad [[The Forum]] v [[Inglewood|Inglewoode]] v Kalifornii.<ref name=":13">{{cite news|last=Hopkins|first=Jerry|url=https://www.rollingstone.com/music/news/the-rolling-stones-fall-1969-tour-19691222|title=The Rolling Stones Fall 1969 Tour|magazine=Rolling Stone|date=22 December 1969|access-date=16 August 2017|archive-url= https://web.archive.org/web/20170816062929/http://www.rollingstone.com/music/news/the-rolling-stones-fall-1969-tour-19691222|archive-date=16 August 2017 |url-status=live|url-access=limited}}</ref> Používali tiež viac koncertnej výbavy, vrátane osvetľovacích zariadení a, v porovnaní s klubovými akciami, aj lepšieho zvukového vybavenia.<ref name=":13" /> Mick Jagger za „veľké prelomové turné“ považuje to, ktoré mali v roku 1969, pretože „začali na ňom silný zvuk hudby ladiť so svetelnou šou“.<ref name=":14">{{Harvbz|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|pp=[https://archive.org/details/accordingtorolli00jagg/page/164 164–166]}}</ref> Britský denník, [[The Guardian|''The Guardian'']], za zrod [[Arena rock|arénového rocku]] považoval americké turné Rolling Stones z roku 1969 a zaradil ho na 19. miesto v zozname 50 kľúčových udalostí v histórii rockovej hudby.<ref name="Touring"/> Pred týmto turné bol najhlasnejší zvuk na veľkokapacitných vystúpeniach často spojený s davom, takže Stones použili osvetlenie a zvukové systémy, ktoré zabezpečili, že ich bude vidieť a počuť aj v tých najväčších arénach. ''The Guardian'' poznamenal, že ich „kombinácia pódiovej excelentnosti a dôvtipu za scénou posunula podnikanie v oblasti koncertných turné na úplne novú úroveň.“<ref name="Touring">{{cite news|last=Hann|first=Michael|title=The birth of arena rock |newspaper=The Guardian|date=12 June 2011 |url=https://www.theguardian.com/music/2011/jun/12/birth-arena-rock|access-date=17 December 2017}}</ref> Počas turné v roku 1972 Stones vyvinuli komplexnú svetelnú show, ktorá zahŕňala aj obrovské zrkadlá, ktoré od nich odrážali svetlo.<ref>{{cite news|last=Greenfield|first=Robert|url=https://www.rollingstone.com/music/features/stones-tour-rock-roll-on-the-road-again-19720706|title=The Rolling Stones: On Tour|magazine=Rolling Stone|date=6 July 1972|access-date=16 March 2018|url-access=limited}}</ref><ref>{{Cite web |last=Freedland|first=Nat |date=2 November 1974 |url=https://books.google.com/books?id=lAkEAAAAMBAJ&q=rolling+stones+stage+design+1972+tour+mirrors&pg=PA32-IA5 |magazine=Billboard |title=Chip Monck Tells How He Wires Giant Events For Light/Sound}}</ref> Počas Tour of the Americas v roku 1975 sa arénové šou stali pre skupinu ich špecifickým odvetvím a pre osvetlenie si Rolling Stones najali nového osobitného režiséra, Julesa Fishera.{{sfn|Davis|2001}} Rekvizity, ktoré kapela použila na pódiu, podobne ako na Broadwayi sa zvýraznili ako veľkosťou, tak aj prepracovanosťou.<ref name=":14" /> Začali využívať viacero pódií, z ktorých si vyberali na konkrétnu show. Na tomto turné mali dve verzie toho, čo Jagger nazýval „lotosové pódium“. Jedna verzia mala veľkú benátsku (cylindrickú) oponu a druhá mala listy, ktoré začínali v zloženom stave a počas začiatku koncertu sa otvárali.<ref name=":14" /> V tomto období mali aj rôzne rekvizity, vrátane nafukovacích penisov a iných trikov<ref name=":14" /> a do šou bolo včlenené aj množstvo cirkusových trikov.<ref name=":14" /> Počas amerického turné, ktoré sa konali v rokoch 1981 – 1982 Rolling Stones spolupracovali pri stavbe pódií pre miesta a publikum o veľkosti štadióna s japonským dizajnérom [[Kazuhide Yamazari|Kazuhidem Yamazarim]].{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|pp=190–192}}<ref name="sloppy_start">{{Cite news|last=Loder|first=Kurt|url=https://www.rollingstone.com/music/news/the-stones-sloppy-start-19811112|title=The Stones' Sloppy Start|magazine=Rolling Stone|date=12 November 1981|access-date=1 June 2018|url-access=limited}}</ref> Počas tohto obdobia sa pódiá zväčšili, aby zahŕňali výbehové mostíky a pohyblivé časti javiska, ktoré boli nasmerované do publika.{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|pp=190–192}}<ref name="sloppy_start" /> Na týchto turné využívali aj farebné panely a patrili k posledným vystúpeniam Rolling Stones, ktoré robili pred prechodom na zariadenia, akými sú veľkoplošné obrazovky s videom.{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|pp=190–192}} Vystúpenia na štadiónoch dali kapelám novú výzvu.{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|p=192}} Charlie Watts k tomu dodáva: Keď ste vonku na takom obrovskom štadióne, musíte sa fyzicky zmenšiť na pódiu, takže preto sme na turné 1981-2 mali tie farebné panely a neskôr sme začali používať zariadenia ako video obrazovky. Uvedomili sme si, že nás ľudia nevidia, že sme tam len ako mravce. Mick sa musel premietať obrysom tela cez svetlomety. A keď je šou taká veľká, potrebujete si ešte trochu pomôcť, potrebujete počas nej pár trikov. Potrebujete ohňostroj, potrebujete svetlá, potrebujete k tomu aj trochu divadla.{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|pp=190–192}} Postupom času boli ich rekvizity a javiskové vybavenie čoraz sofistikovanejšie. Keď Stones začali zapĺňať priestory o veľkosti štadióna alebo väčšie, narazili na problém, že ich publikum už nevidelo. To bol najmä prípad, keď v roku 2006 odohrali bezplatný koncert v Rio de Janeiro na turné ''A Bigger Bang''<ref>{{cite news|title=Rolling Stones hold giant Rio gig|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/4725050.stm|website=BBC News|date=19 February 2006|author=<!-- Unknown -->|access-date=16 August 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170816113514/http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/4725050.stm|archive-date=16 August 2017}}</ref> pre približne 1,5 milióna ľudí<ref name="NYTRio">{{cite news|url=https://www.nytimes.com/2006/02/19/world/americas/the-stones-rock-15-million-in-rio-days-before-carnival.html|title=The Stones Rock 1.5 Million in Rio Days Before Carnival|last=Rohter|first=Larry|date=19 February 2006|work=The New York Times|access-date=16 August 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170816111804/http://www.nytimes.com/2006/02/19/world/americas/the-stones-rock-15-million-in-rio-days-before-carnival.html|archive-date=16 August 2017|url-access=limited}}</ref>. Na koncerte potrebovali viac ako 500 svetiel, stovky reproduktorov a video projekciu, ktorá mala dĺžku takmer trinásť metrov.<ref name="NYTRio" /><ref name=":16">{{cite web|url=https://www.youtube.com/playlist?list=PL233073E9B7D5F671|title=Live On Copacabana Beach – Full Concert, The Rolling Stones – YouTube|website=YouTube|access-date=16 August 2017}}</ref><ref name=":17">Cohl, C., Callner, M., Gladstein, R., Howard, S. (Producers), & Strand, C. (Director). (2007). ''The Rolling Stones – Live On Copacabana Beach'' [Motion Picture]. United States: Concert Productions International.</ref> Kvôli dĺžke pláže 2,5 km, na ktorej Rolling Stones vystupovali,<ref name=":17" /> museli byť zvukové systémy mať nastavené po celej dĺžke pláže v reléovom vzore tak, aby bol zvuk synchronizovaný s hudbou na javisku,<ref name=":17" /> lebo podľa fyzikálnych princípov sa na každých tristoštyridsať metrov pláže zvuk oneskoroval o ďalšiu sekundu.<ref name=":16" /><ref name=":17" /> == Členovia skupiny == ;Súčasní členovia * [[Mick Jagger]] – spev, vokály, ústna harmonika, rytmická gitara, perkusie, klávesové nástroje, basgitara (1962{{--}}súčasnosť)<ref name=":5">{{cite web|last=Giles|first=Jeff|date=7 May 2022|url=http://ultimateclassicrock.com/rolling-stones-lineup-changes/ |title=Rolling Stones Lineup Changes: A Complete Guide |website=Ultimate Classic Rock |access-date=15 August 2017 |archive-url= https://web.archive.org/web/20170708063645/http://ultimateclassicrock.com/rolling-stones-lineup-changes/ |archive-date=8 July 2017 |url-status=live}}</ref><ref name=":6">{{Cite web |title=Band |website=The Rolling Stones |url=http://www.rollingstones.com/band/ |access-date=15 August 2017 |archive-url= https://web.archive.org/web/20170610220218/http://www.rollingstones.com/band/ |archive-date=10 June 2017 |url-status=dead}}</ref><ref>{{cite book |title=A Bigger Bang |date=2005 |publisher=Virgin Records |pages=14–15}}</ref> * [[Keith Richards]] – sólové a rytmické gitary, basová gitara, klávesové nástroje, perkusie, vokály, spev (1962{{--}}súčasnosť)<ref name=":5" /><ref name=":6" /> * [[Ronnie Wood]] – sólové a rytmické gitary, slide gitara, basová gitara, sprievodné vokály, pedálová steel gitara (1975{{--}}súčasnosť)<ref name=":5" /><ref name=":6" /> ;Bývalí členovia * [[Brian Jones]] – sólové a rytmické gitary, slide gitara, ústna harmonika, klávesy, sitar, apalačský cimbal, koto,<ref>{{cite book|last=Janovitz|url=https://books.google.com/books?id=tqC8BQAAQBAJ&q=Brian+JOnes+%22Take+It+or+Leave+It%22+koto&pg=PT85|first=Bill|title=Rocks Off: 50 Tracks That Tell the Story of the Rolling Stones|publisher=St. Martin's Press|location=New York, NY|year=2013|isbn=978-1-250-02631-6|via=Google Books}}</ref> marimby, zobcová flauta, flauta,{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|pp=203–237}} saxofón, harfa,{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|pp=203–237}} autoharfa,<ref>''Let It Bleed'' CD track numbering</ref> tanpura,{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|pp=266–267}} perkusie, vokály (1962{{--}}1969, zomrel 1969)<ref name=":5" /><ref name=":6" /> * [[Ian Stewart]] – klavír, organ, perkusie (1962{{--}}1963; koncertný a štúdiový hudobník 1963{{--}}1985; do jeho smrti)<ref name=":5" /><ref name=":6" /> * [[Bill Wyman]] – basová gitara, klávesové nástroje, perkusie, vokály a príležitostne spev (1962{{--}}1993; hosť 2011, 2012, 2023)<ref name=":5" /><ref name=":6" /><ref>{{cite web|first=Andy|last=Greene|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/rolling-stones-cover-bob-dylan-with-original-bassist-bill-wyman-235365/|title=Rolling Stones Cover Bob Dylan with Original Bassist Bill Wyman |magazine=[[Rolling Stone]]|publisher=[[Wenner Media]]|location=New York City|date=8 April 2011|access-date=23 May 2020}}</ref> * [[Charlie Watts]] – bicie nástroje, perkusie, občasné vokály (1963{{--}}2021; do jeho smrti)<ref name=":5" /><ref name=":6" /><ref>{{cite web|last1=Lawless|first1=Jill|last2=Gregory|first2=Katz|date=24 August 2021|title=Drummer Charlie Watts, Rolling Stones backbone, dies at 80|url=https://apnews.com/article/rolling-stones-charlie-watts-died-c9551b21e2806b679bd0eeec0bb4ef2b|access-date=25 August 2021|website=Associated Press}}</ref> * [[Mick Taylor]] – sólové a slide gitary, basová gitara, syntetizátory, kongá, vokály (1969{{--}}1974; hosť 2012{{--}}2014)<ref name=":5" /><ref name=":6" /> ; Časový sled {{#tag:timeline| ImageSize = width:900 height:auto barincrement:20 PlotArea = left:80 bottom:100 top:5 right:0 Alignbars = justify DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/04/1962 till:{{#time:d/m/Y}} TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy Legend = orientation:vertical position:bottom columns:4 ScaleMajor = increment:5 start:1963 ScaleMinor = increment:1 start:1963 Colors = id:vocals value:red legend:Spev id:harmon value:skyblue legend:Harmonika id:Lguitar value:Teal legend:Sólová_a_rytmická_gitara id:Rguitar value:brightgreen legend:Rytmická_a_sólová_gitara id:keyboard value:purple legend:Klávesové_nástroje id:bass value:blue legend:Basová_gitara id:drums value:orange legend:Bicie_nástroje id:perc value:claret legend:Perkusie id:multi value:yellow legend:Viaceré_nástroje id:bvocals value:pink legend:Vokály id:studio value:black legend:Štúdiový_album id:live value:gray(0.7) legend:Koncertný_album id:bars value:gray(0.95) BackgroundColors = bars:bars LineData = layer:back color:live at:03/12/1966 at:04/09/1970 at:23/09/1977 at:01/06/1982 at:01/04/1991 at:13/11/1995 at:14/10/1996 at:02/11/1998 at:01/04/2008 at:18/10/2011 at:15/11/2011 at:30/01/2012 at:02/04/2012 at:02/07/2012 at:11/07/2012 at:16/10/2012 at:13/11/2012 at:11/11/2013 at:22/06/2015 at:29/06/2015 at:03/06/2016 at:11/11/2016 at:29/09/2017 at:01/12/2017 at:13/07/2018 at:16/11/2018 at:21/06/2019 at:08/11/2019 layer:back color:studio at:16/04/1964 at:15/01/1965 at:24/08/1965 at:15/04/1966 at:20/01/1967 at:08/12/1967 at:06/12/1968 at:05/12/1969 at:23/04/1971 at:12/05/1972 at:31/08/1973 at:18/10/1974 at:23/04/1976 at:09/06/1978 at:20/06/1980 at:24/08/1981 at:07/11/1983 at:24/03/1986 at:29/08/1989 at:11/07/1994 at:29/09/1997 at:06/09/2005 at:02/12/2016 at:20/10/2023 BarData = bar:MJ text:"Mick Jagger" bar:KR text:"Keith Richards" bar:BJ text:"Brian Jones" bar:MT text:"Mick Taylor" bar:RW text:"Ronnie Wood" bar:IS text:"Ian Stewart" bar:DT text:"Dick Taylor" bar:CG text:"Colin Golding" bar:RF text:"Ricky Fenson" bar:BW text:"Bill Wyman" bar:MA text:"Mick Avory" bar:TC text:"Tony Chapman" bar:CL text:"Carlo Little" bar:CW text:"Charlie Watts" PlotData = width:11 bar:MJ from:01/04/1962 till:end color:vocals bar:MJ from:01/09/1962 till:end color:harmon width:7 bar:MJ from:01/09/1962 till:01/04/1970 color:perc width:3 bar:MJ from:01/04/1970 till:25/11/1972 color:perc width:5 bar:MJ from:01/04/1970 till:end color:Rguitar width:3 bar:MJ from:25/11/1972 till:end color:keyboard width:5 bar:KR from:01/04/1962 till:15/06/1969 color:Lguitar bar:KR from:01/07/1969 till:end color:Rguitar bar:KR from:03/08/1966 till:end color:keyboard width:7 bar:KR from:03/03/1966 till:01/09/1993 color:bass width:5 bar:KR from:01/03/2005 till:end color:bass width:5 bar:KR from:01/04/1962 till:01/08/1966 color:bvocals width:3 bar:KR from:03/08/1966 till:end color:vocals width:3 bar:BJ from:01/04/1962 till:01/12/1965 color:Rguitar bar:BJ from:01/04/1962 till:01/12/1965 color:harmon width:7 bar:BJ from:01/04/1962 till:06/06/1968 color:bvocals width:3 bar:BJ from:11/06/1964 till:01/12/1965 color:keyboard width:5 bar:BJ from:01/12/1965 till:15/06/1969 color:multi bar:MT from:01/07/1969 till:31/12/1974 color:Lguitar bar:MT from:01/12/1971 till:31/12/1974 color:bvocals width:3 bar:MT from:03/08/1971 till:01/12/1971 color:bass width:3 bar:MT from:01/12/1971 till:31/12/1974 color:bass width:7 bar:MT from:12/11/1973 till:31/12/1974 color:keyboard width:5 bar:MT from:12/11/1973 till:31/12/1974 color:perc width:9 bar:MT from:01/11/2012 till:22/11/2014 color:Lguitar width:7 bar:MT from:01/11/2012 till:22/11/2014 color:bvocals width:3 bar:RW from:01/10/1975 till:23/04/1976 color:Lguitar width:7 bar:RW from:01/10/1975 till:23/04/1976 color:bass width:5 bar:RW from:01/10/1975 till:23/04/1976 color:bvocals width:3 bar:RW from:23/04/1976 till:end color:Lguitar bar:RW from:23/04/1976 till:01/01/1990 color:bass width:7 bar:RW from:23/04/1976 till:end color:bvocals width:3 bar:IS from:01/04/1962 till:31/03/1963 color:keyboard bar:IS from:01/04/1962 till:31/03/1963 color:perc width:3 bar:IS from:01/04/1963 till:12/12/1985 color:keyboard width:7 bar:IS from:01/04/1963 till:12/12/1985 color:perc width:3 bar:DT from:01/04/1962 till:01/07/1962 color:bass bar:CG from:01/07/1962 till:01/08/1962 color:bass bar:RF from:01/08/1962 till:15/12/1962 color:bass bar:BW from:15/12/1962 till:01/01/1993 color:bass bar:BW from:01/04/1963 till:01/01/1993 color:keyboard width:7 bar:BW from:15/12/1962 till:06/06/1968 color:bvocals width:3 bar:BW from:25/02/1964 till:06/06/1968 color:perc width:5 bar:BW from:06/06/1968 till:01/01/1993 color:perc width:3 bar:BW from:01/11/2012 till:29/11/2012 color:bass width:7 bar:MA from:15/05/1962 till:30/06/1962 color:drums bar:TC from:01/07/1962 till:10/12/1962 color:drums bar:CL from:11/12/1962 till:14/01/1963 color:drums bar:CW from:15/01/1963 till:24/08/2021 color:drums bar:CW from:01/12/1965 till:24/08/2021 color:perc width:3 }} == Diskografia == Skupina The Rolling Stones vydala 31 [[Štúdiový album|štúdiových albumov]], 13 [[Koncertný album|koncertných albumov]], 28 [[Kompilačný album|kompilačných albumov]], 3 [[Extended play|EP]], 122 [[Singel (hudba)|singlov]], 31 [[Box set|box setov]], 51 [[Video album|video albumov]], 2 video box sety a 77 [[Videoklip|videoklipov]]. Počas svojej kariéry na celom svete predali viac ako<ref>{{Cite news|last=Milian|first=Mark|title=Satisfaction! Rolling Stones selling HD catalog online|url=http://www.cnn.com/2011/TECH/web/02/28/rolling.stones/index.html|date=2 March 2011|access-date=2023-07-23|work=CNN|language=en}}</ref> 200 miliónov nahrávok, čím sa stali jedným z [[Zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete|najpredávanejších hudobných umelcov všetkých čias]].<ref>{{Cite news|last1=Lawless|first1=Jill|last2=Dixon|first2=Louise|date=2012-07-12|title=Rolling Stones celebrate 50 years on stage|url=https://www.seattletimes.com/entertainment/rolling-stones-celebrate-50-years-on-stage/|access-date=2023-07-23|website=The Seattle Times|language=en-US}}</ref> Časopis ''[[Billboard]]'' ich zaradil (po kapele [[The Beatles]]) na 2. miesto ich zoznamu najväčších umelcov všetkých čias.<ref>{{Cite web|date=2019-11-14|title=Greatest of All Time Artists|url=https://www.billboard.com/charts/greatest-of-all-time-artists/|access-date=2021-12-22|magazine=Billboard|language=en-US}}</ref> The Rolling Stones mali v prvej desiatke rebríčku [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] 38 albumov (9 albumov boli číslom 1) a 8 hitov číslo 1 mali v rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].<ref>{{Cite web|title=The Rolling Stones|url=https://www.billboard.com/artist/the-rolling-stones/|access-date=2021-12-22|magazine=Billboard|language=en-US}}</ref> Podľa americkej asociácie hudobného priemyslu, [[RIAA|Recording Industry Association of America]], predali v Spojených štátoch 66,5 milióna albumov, čím sa stali 16. najpredávanejšou hudobnou skupinou v histórie.<ref>{{Cite web|title=Gold & Platinum|url=https://www.riaa.com/gold-platinum/|access-date=2021-12-22|website=RIAA|language=en-US}}</ref> ;Štúdiové albumy {{Refbegin|2}} * ''[[The Rolling Stones (album)|The Rolling Stones]]'' (1964, UK)<ref>{{cite news|last=Egan|first=Sean|date=2012|work=BBC|title=The Rolling Stones The Rolling Stones review<!-- This title is actually correct -->|url-status=live|access-date=3 July 2022|url=https://www.bbc.co.uk/music/reviews/3whf/|archive-url=https://web.archive.org/web/20220430194440/https://www.bbc.co.uk/music/reviews/3whf/|archive-date=30 April 2022}}</ref>{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=45}} * ''[[The Rolling Stones (album)|England's Newest Hit Makers]]'' (1964, US) * ''[[12 × 5]]'' (1964, US){{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=70}} * ''[[The Rolling Stones No. 2]]'' (1965, UK){{sfn|Margotin|Guesdon|2016|pp=69–70}} * ''[[The Rolling Stones, Now!]]'' (1965, US){{sfn|Margotin|Guesdon|2016|pp=69–70}} * ''[[Out of Our Heads (album)|Out of Our Heads]]'' (1965, rôzne verzie pre Veľkú Britániu a USA){{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=90}} * ''[[December's Children (And Everybody's)]]'' (1965, US){{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=128}} * ''[[Aftermath (album Rolling Stones)|Aftermath]]'' (1966, rôzne verzie pre Veľkú Britániu a USA){{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=134}} * ''[[Between the Buttons]]'' (1967, rôzne verzie pre Veľkú Britániu a USA){{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=184}} * ''[[Their Satanic Majesties Request]]'' (1967, štúdiové albumy sú od tohto albumu vo Veľkej Británii aj v USA jednotné){{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=212}} * ''[[Beggars Banquet]]'' (1968){{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=246}} * ''[[Let It Bleed (album)|Let It Bleed]]'' (1969){{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=280}} * ''[[Sticky Fingers]]'' (1971){{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=330}} * ''[[Exile On Main St.]]'' (1972){{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=360}} * ''[[Goats Head Soup]]'' (1973){{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=394}} * ''[[It’s Only Rock ’n Roll]]'' (1974){{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=416}} * ''[[Black and Blue]]'' (1976){{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=454}} * ''[[Some Girls]]'' (1978){{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=470}} * ''[[Emotional Rescue]]'' (1980){{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=492}} * ''[[Tattoo You]]'' (1981){{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=510}} * ''[[Undercover (album Rolling Stones)|Undercover]]'' (1983){{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=532}} * ''[[Dirty Work (album Rolling Stones)|Dirty Work]]'' (1986){{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=552}} * ''[[Steel Wheels]]'' (1989){{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=570}} * ''[[Voodoo Lounge]]'' (1994){{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=600}} * ''[[Bridges to Babylon]]'' (1997){{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=628}} * ''[[A Bigger Bang]]'' (2005){{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=664}} * ''[[Blue & Lonesome (album Rolling Stones)|Blue & Lonesome]]'' (2016)<ref name="BBC_Blue&Lonesome" /> * ''[[Hackney Diamonds]]'' (2023) * ''[[Foreign Tongues]]'' (2026) {{Refend}} ;EP {{Refbegin|2}} * ''[[The Rolling Stones (EP)]]'' (1964) * ''[[Five by Five (Rolling Stones EP)]]'' (1964) * ''[[Got Live If You Want It! (EP)]]'' (1965) * '''60's UK EP Collection'' (Digital download, 2011) {{Refend}} ;Koncertné albumy {{Refbegin|2}} * ''[[Got Live If You Want It!]]'' (1966) * ''[[Get Yer Ya-Ya’s Out!]]'' (1970) * ''[[Love You Live]]'' (1977) * ''[[Still Life]]'' (1982) * ''[[Flashpoint]]'' (1991) * ''[[Stripped (Rolling Stones)|Stripped]]'' (1995) * ''[[The Rolling Stones Rock and Roll Circus]]'' (1996) * ''[[No Security]]'' (1998) * ''[[Live Licks]]'' (2004) * ''[[Shine a Light]]'' (2008) * ''[[On Air]]'' (2017) * ''[[El Mocambo 1977]]'' (2022) * ''[[Live at Racket, NYC]]'' (2024) {{Refend}} ;Kompilačné albumy (oficiálne) {{Refbegin|2}} * ''Big Hits (High Tide and Green Grass)'' (USA, 1966) * ''Big Hits (High Tide and Green Grass)'' (UK, 1966) * ''Flowers'' (1967) * ''Through the Past, Darkly (Big Hits Vol. 2)'' (UK, 1969) * ''Through the Past, Darkly (Big Hits Vol. 2)'' (USA, 1969) * ''Stone Age'' (1971) * ''Gimme Shelter'' (1971) * ''Hot Rocks 1964–1971'' (1971, 1990) * ''Milestones'' (1972) * ''Rock 'n' Rolling Stones'' (1972) * ''More Hot Rocks (Big Hits & Fazed Cookies)'' (1972) * ''No Stone Unturned'' (1973) * ''Metamorphosis'' (1975) * ''Made in the Shade'' (1975) * ''Rolled Gold: The Very Best of the Rolling Stones'' (1975) * ''Get Stoned (30 Greatest Hits)'' (1977) * ''Time Waits for No One: Anthology 1971–1977'' (1979) * ''Solid Rock'' (1980) * ''Sucking in the Seventies'' (1981) * ''Slow Rollers'' (1981) * ''Story of The Stones'' (1982) * ''Rewind (1971–1984)'' (1984) * ''Singles Collection: The London Years'' (1989) * ''Jump Back: The Best of The Rolling Stones'' (1993, 2004) * ''Forty Licks'' (2002) * ''Rarities 1971–2003'' (2005) * ''GRRR!'' (2012) * ''Honk'' (2019) {{Refend}} == Filmografia == * ''[[Gimme Shelter (film)|Gimme Shelter]]'', hudobný dokument [[1970]] * ''[[The Rolling Stones Rock and Roll Circus (film)|The Rolling Stones Rock and Roll Circus]]'', hudobný film [[1996]] * ''[[Shine a Light (film)|Shine a Light]]'', hudobný film [[2008]] == Zoznam turné kapely The Rolling Stones == Najznámejším a najzdokumentovanejším zo všetkých koncertov kapely bol [[Festival v Altamonte|Altamont Free Concert]] na pretekárskej dráhe motoristického športu na západe Spojených štátov amerických, ktorá sa nachádza v severnej Kalifornii, západne od mesta [[Tracy (Kalifornia)|Tracy]], [[Altamont Speedway]]. Toto vystúpenie bolo záverečnou šou ich American Tour 1969. Na tento koncert si zabezpečili ako usporiadateľskú ochranku motorkársky gang [[Hells Angels]]. Táto okolnosť nemalou mierou prispela k tomu, že fanúšika, Mereditha Huntera, títo ochrankári ubodali a ubili na smrť po tom, čo vytiahol strelnú zbraň.<ref>Burks, John, [https://archive.today/20070508202905/http://www.rollingstone.com/news/story/_/id/5934386 "Rock & Roll's Worst Day: The aftermath of Altamont"], ''[[Rolling Stone]]'', 1970-02-07, URL retrieved 18 April 2007</ref> Časť turné a koncert v Altamonte boli zdokumentované vo filme Alberta a Davida Mayslesovcov ''[[Gimme Shelter (1970 film)|Gimme Shelter]]''. Ako odpoveď na rastúcu popularitu bootlegových nahrávok bol vydaný v roku 1970 album ''[[Get Yer Ya-Ya’s Out!|Get Yer Ya-Ya's Out!]]'' (UK #1; USA #​​6). Kritik, Lester Bangs, tento album vyhlásil za najlepší koncertný album všetkých čias.<ref>Bangs, Lester. [https://www.rollingstone.com/artists/therollingstones/albums/album/238845/review/6067337/get_yer_yayas_out "The Rolling Stones: Get Yer Ya-Ya's Out"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061130110706/http://www.rollingstone.com/artists/therollingstones/albums/album/238845/review/6067337/get_yer_yayas_out |date=30 November 2006 }}. ''Rolling Stone''. 12 November 1970 (accessed 28 April 2007)</ref> Najväčší koncert skupiny bol v brazílskom [[Rio de Janeiro|Riu de Janeiro]],. Konal sa konal v roku 2006 v rámci turné A Bigger Bang Tour. Druhým najväčším bol koncert v roku 2016, kedy skupina prvýkrát hrala, počas turné América Latina Olé, na [[Kuba|Kube]]. Odhaduje sa, že 1,2 milióna fanúšikov, t.j. viac ako polovica obyvateľov Havany, videlo kapleu The Rolling Stones, ktorej hudbu kubánsky režim deväť rokov pred koncertom zakázal. Koncertný album a film, ''[[The Rolling Stones: Havana Moon]]'', vyšiel v roku 2016. {{Refbegin|2}} * [[The Rolling Stones British Tour 1963|British Tour 1963]] (1963) * [[The Rolling Stones 1st British Tour 1964|1st British Tour 1964]] (1964) * [[The Rolling Stones 2nd British Tour 1964|2nd British Tour 1964]] (1964) * [[The Rolling Stones 1st American Tour 1964|1st American Tour 1964]] (1964) * [[The Rolling Stones 3rd British Tour 1964|3rd British Tour 1964]] (1964) * [[The Rolling Stones 4th British Tour 1964|4th British Tour 1964]] (1964) * [[The Rolling Stones 2nd American Tour 1964|2nd American Tour 1964]] (1964) * [[The Rolling Stones Irish Tour 1965|Irish Tour 1965]] (1965) * [[The Rolling Stones Far East Tour 1965|Far East Tour 1965]] (1965) * [[The Rolling Stones 1st British Tour 1965|1st British Tour 1965]] (1965) * [[The Rolling Stones 1st European Tour 1965|1st European Tour 1965]] (1965) * [[The Rolling Stones 2nd European Tour 1965|2nd European Tour 1965]] (1965) * [[The Rolling Stones 1st American Tour 1965|1st American Tour 1965]] (1965) * [[The Rolling Stones 3rd European Tour 1965|3rd European Tour 1965]] (1965) * [[The Rolling Stones 2nd Irish Tour 1965|2nd Irish Tour 1965]] (1965) * [[The Rolling Stones 4th European Tour 1965|4th European Tour 1965]] (1965) * [[The Rolling Stones 2nd British Tour 1965|2nd British Tour 1965]] (1965) * [[The Rolling Stones 2nd American Tour 1965|2nd American Tour 1965]] (1965) * [[The Rolling Stones Australasian Tour 1966|Australasian Tour 1966]] (1966) * [[The Rolling Stones European Tour 1966|European Tour 1966]] (1966) * [[The Rolling Stones American Tour 1966|American Tour 1966]] (1966) * [[The Rolling Stones British Tour 1966|British Tour 1966]] (1966) * [[The Rolling Stones European Tour 1967|European Tour 1967]] (1967) * [[The Rolling Stones American Tour 1969|American Tour 1969]] (1969) * [[The Rolling Stones European Tour 1970|European Tour 1970]] (1970) * [[The Rolling Stones UK Tour 1971|UK Tour 1971]] (1971) * [[The Rolling Stones American Tour 1972|American Tour 1972]] (1972) * [[The Rolling Stones Pacific Tour 1973|Pacific Tour 1973]] (1973) * [[The Rolling Stones European Tour 1973|European Tour 1973]] (1973) * [[The Rolling Stones' Tour of the Americas '75|Tour of the Americas '75]] (1975) * [[The Rolling Stones Tour of Europe '76|Tour of Europe '76]] (1976) * [[The Rolling Stones US Tour 1978|US Tour 1978]] (1978) * [[The Rolling Stones American Tour 1981|American Tour 1981]] (1981) * European Tour 1982 (1982) * [[Steel Wheels/Urban Jungle Tour]] (1989–1990) * [[Voodoo Lounge Tour]] (1994–1995) * [[Bridges to Babylon Tour]] (1997–1998) * [[No Security Tour]] (1999) * [[Licks Tour]] (2002–2003) * [[A Bigger Bang Tour]] (2005–2007) * [[50 & Counting]] (2012–2013) * [[14 On Fire]] (2014) * [[Zip Code (tour)|Zip Code]] (2015) * [[América Latina Olé]] (2016) * [[No Filter Tour]] (2017–2021) * [[Sixty (tour)|Sixty]] (2022) * [[Hackney Diamonds Tour]] (2024) {{refend}} == Referencie == <div style="font-size:85%;"> {{Referencie|4}} </div> == Literatúra == <div style="font-size:85%;"> {{Refbegin|3}} * {{cite book|last=Bockris|first=Victor|year=1992|title=Keith Richards: The Biography|url=https://archive.org/details/keithrichardsbio0000bock|url-access=registration|publisher=Poseidon Press|isbn=978-0-671-70061-4}} * {{cite book|last=Booth|first=Stanley|author-link=Stanley Booth|year=2000|title=The True Adventures of the Rolling Stones|publisher=Chicago Review Press|isbn=978-1-56976-579-1}} * {{cite book|last=Cohen|first=Rich|title=The Sun & the Moon & the Rolling Stones|year=2016|publisher=Random House|isbn=978-0-804-17923-2}} * {{cite book|last1=Coral|first1=Gus|last2=Hinckley|first2=David|last3=Rodman|first3=Debra|year=1995 |title=The Rolling Stones: Black & White Blues|publisher=Turner Publishing |isbn=978-1-57036-150-0}} * {{cite book|last=Davis|first=Stephen|author-link=Stephen Davis (music journalist)|title=Old Gods Almost Dead: The 40-Year Odyssey of the Rolling Stones|publisher=Broadway Books|year=2001|isbn=978-0-7679-0312-7 |url=https://archive.org/details/oldgodsalmostdea00step}} * {{cite book|last=Egan|first=Sean|year=2013|title=The Mammoth Book of The Rolling Stones|publisher=Robinson|isbn=978-1-78033-646-6}} * {{cite book|last=Greenfield|first=Robert|year=1981|title=The Rolling Stone Interviews: Keith Richards |publisher=St. Martin's Press/Rolling Stone Press|isbn=978-0-312-68954-4}} * {{cite book|editor1-last=Greenspan|editor1-first=Edward|chapter=''Regina'' v. ''Richards'' 49 C.C.C. (2d)|title=Canadian Criminal Cases|year=1980|publisher=Canada Law Book}} * {{cite book|last=Haslam|first=Dave|title=Life After Dark: A History of British Nightclubs & Music Venues|year=2015|publisher=Simon and Schuster|isbn=978-0-857-20700-5}} * {{cite book|last1=Jagger|first1=Mick|last2=Richards|first2=Keith|last3=Watts|first3=Charlie|last4=Wood |first4=Ronnie|editor-last1=Loewenstein|editor-first1=Dora|editor-last2=Dodd|editor-first2=Philip |year=2003|title=According to the Rolling Stones|publisher=Chronicle Books |isbn=978-0-8118-4060-6 |oclc=53051557 |url=https://archive.org/details/accordingtorolli00jagg}} * {{cite book|last1=Margotin|first1=Philippe|url=https://books.google.com/books?id=g5eTCwAAQBAJ|title=The Rolling Stones All the Songs: The Story Behind Every Track|last2=Guesdon|first2=Jean-Michel|date=25 October 2016|publisher=[[Running Press]]|isbn=978-0-316-31773-3}} * {{cite book|last=Marshall|first=Jim|year=2012|title=The Rolling Stones 1972 |publisher=Chronicle Books|isbn=978-1-4521-2180-2}} * {{cite book|last=McLagan|first=Ian|year=2000|title=All the Rage: A Riotous Romp Through Rock and Roll History |publisher=St. Martin's Press|isbn=978-0-8230-7842-4|ref=none}} * {{cite book|chapter=The Rolling Stones |pages=[https://archive.org/details/newrollingstonea00brac/page/695 695–699] |first=Tom |last=Moon |editor1-last=Brackett |editor1-first=Nathan |editor2-last=Hoard |editor2-first=Christian |title=The New Rolling Stone Album Guide |year=2004 |publisher=Fireside |isbn=978-0-7432-0169-8|title-link=The New Rolling Stone Album Guide}}<br />Portions posted at {{Cite web |magazine=[[Rolling Stone]] |url=https://www.rollingstone.com/music/artists/the-rolling-stones/albumguide |title=The Rolling Stones Album Guide |access-date=22 November 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110412195111/http://www.rollingstone.com/music/artists/the-rolling-stones/albumguide |archive-date=12 April 2011 |url-status=dead }} * {{cite book|last1=Nathan|first1=David|last2=Lindsay|first2=Susan Gedutis|title=Inside the Hits |publisher=Berklee Press|year=2001|page=217}} * {{cite book|last=Neill|first=Andy|title=Keith Richards: A Life in Pictures|year=2015 |publisher=Omnibus Press|isbn=978-0-857-12873-7}} * {{cite book|last=Nelson|first=Murray N.|year=2010|title=The Rolling Stones: A Musical Biography |publisher=Greenwood|isbn=978-0-313-38034-1}} * {{cite book|first=Philip|last=Norman|author-link=Philip Norman (author)|title=The Stones|publisher=Sidgwick & Jackson|year=2001|isbn=978-0-283-07277-2}} * {{cite book|last=Oldham|first=Andrew Loog|author-link=Andrew Loog Oldham |year=2000 |title=Stoned |publisher=St. Martin's Griffin|isbn=978-0-312-27094-0}} * {{cite book|last=Patell|first=Cyrus R.K.|year=2011|title=Rolling Stones' Some Girls|page=24|publisher=A&C Black}} * {{cite book|last=Paytress|first=Mark|year=2003|title=Rolling Stones: Off the Record |publisher=Omnibus|isbn=978-0-7119-8869-9}} * {{cite book|last=Perone|first=James|title=The Album: A Guide to Pop Music's Most Provocative, Influential, and Important Creations|publisher=ABC-CLIO|year=2012|isbn=978-0-313-37906-2}} * {{cite book|last1=Richards|first1=Keith|author-link=Keith Richards|last2=Fox|first2=James |year=2010 |title=Life |edition=1st |publisher=Little, Brown and Company |isbn=978-0-297-85439-5 |oclc=548642133 |title-link=Life (Keith Richards)}} * {{cite book|last=Sandford|first=Christopher|year=1999|title=Mick Jagger: Primitive Cool |publisher=Cooper Square Press|isbn=978-0-8154-1002-7}} * {{cite book|last=Sandford|first=Christopher|year=2003|title=Keith Richards: Satisfaction|publisher=Caroll & Graf|isbn=978-0-7867-1368-4|url-access=registration |url=https://archive.org/details/keithrichardssat0000sand}} * {{cite book|last1=Schinder|first1=Scott|last2=Schwartz|first2=Andy|year=2010|title=Icons of Rock: An Encyclopedia of the Legends Who Changed Music Forever|page=230|publisher=ABC-CLIO}} * {{cite book|last=Szatmary|first=David P.|title=[[Rockin' in Time]]|edition=8th|publisher=Pearson|year=2014}} * {{cite book|last=Wells|first=Simon|title=The Great Rolling Stones Drug Bust|year=2012|publisher=Omnibus Press|isbn=978-0-857-12711-2}} * {{cite book|last=Wyman|first=Bill|author-link=Bill Wyman|year=1990|title=Bill Wyman, Stone Alone: The Story of a Rock 'n' Roll Band|publisher=Viking|isbn=978-0-670-82894-4 |url=https://archive.org/details/stonealone00wyma}} * {{cite book|last=Wyman|first=Bill|year=2002|title=Rolling with the Stones|publisher=DK Publishing|isbn=978-0-7894-8967-8}} {{Refend}} </div> == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://superstar.web2001.cz/rolling-stones/ superstar.web2001.cz Zdroj informácií] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080919163500/http://superstar.web2001.cz/rolling-stones/ |date=2008-09-19 }} * [http://www.rollingstones.com/ www.rollingstones.com] – oficiálne stránky (anglicky) * [http://www.iorr.org/ www.iorr.org] – najväčší svetový fanclub Rolling Stones (anglicky) == Zdroj == * {{preklad|en|The Rolling Stones|1240454788|en|List of Rolling Stones band members|1238652958|en|The Rolling Stones discography|1237115987|en|List of the Rolling Stones concert tours|1239881223}} {{Rolling Stones}} {{DEFAULTSORT:Rolling Stones, The}} [[Kategória:The Rolling Stones| ]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1962]] [[Kategória:Britské hudobné skupiny]] [[Kategória:Woodstock Music and Art Fair]] [[Kategória:Anglické hardrockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Držitelia ceny Grammy]] [[Kategória:Držitelia ceny NME Award]] [[Kategória:Držitelia ceny World Music Award]] [[Kategória:Interpreti Columbia Records]] ci54clqyotxzbf6typ4bhxyvsdfzeqa 0 160371 8211448 8083115 2026-05-09T23:57:01Z ~2026-10985-63 286603 Gramatická oprava 8211448 wikitext text/x-wiki {{Bez riadkových referencií}}{{Na úpravu|Chybne umiestnené referencie, odkazy na rozlišovacie stránky}}{{Infobox živočíchy | Názov = bizón americký | Obrázok = American bison k5680-1.jpg | Titulok = | Stupeň ohrozenia = {{IUCN 3.1 navmap/NT}}<ref>Gates, C. & Aune, K. 2008. Bison bison. The IUCN Red List of Threatened Species 2008: e.T2815A9485062. PRístup 1. november 2016.</ref> | Skry12 = áno | Ríša po slovensky = [[živočíchy]] | Ríša po latinsky = Animalia | Podríša po slovensky = [[mnohobunkovce]] | Podríša po latinsky = Polycytozoa | Vývojový stupeň po slovensky = [[epitelovce]] | Vývojový stupeň po latinsky = Eumetazoa | Skupina 1 po slovensky = [[dvojstranovce]] | Skupina 1 po latinsky = Bilateralia | Vývojová vetva po slovensky = [[druhoústovce]] | Vývojová vetva po latinsky = Dueterostomia | Kmeň po slovensky = [[chordáty]] | Kmeň po latinsky = Chordata | Podkmeň po slovensky = [[stavovce]] | Podkmeň po latinsky = Vertebrata | Nadtrieda po slovensky = [[čeľustnatce]] | Nadtrieda po latinsky = Gnathostomata | Stupeň po slovensky = [[štvornožce]] | Stupeň po latinsky = Tetrapoda | Trieda po slovensky = [[cicavce]] | Trieda po latinsky = Mammalia | Podtrieda po slovensky = [[živorodé]] | Podtrieda po latinsky = Theria | Nadrad po slovensky = [[placentovce (taxón)|placentovce]] | Nadrad po latinsky = Eutheria | Rad po slovensky = [[párnokopytníky]] | Rad po latinsky = Artiodactyla | Podrad po slovensky = [[prežúvavce]] | Podrad po latinsky = Ruminantia | Čeľaď po slovensky = [[turovité]] | Čeľaď po latinsky = Bovidae | Podčeľaď po slovensky = [[tury (podčeľaď)|tury]] | Podčeľaď po latinsky = Bovinae | Rod po slovensky = | Rod po latinsky = Bison | Druh po slovensky = bizón americký | Druh po latinsky = Bison bison | Binomické meno = Bison bison | Klasifikátor1 = [[Carl Linné|Linnaeus]] | Dátum1 = [[1758]] | Synonymá = | Obrázok2 = | Titulok2 = }} [[File:American bison (Bison bison) in Yukon, Canada.webm|thumb|Bizón americký]] '''Bizón americký''' (iné názvy pozri nižšie; lat. ''Bison bison''<ref name=U/>, ''Bos bison''<ref name=U/>, ''Bison bison bison''<ref name=Mc/>, ''Bos bison bison''<ref name=M/>; staršie: ''Bison americanus'', ''Bos americanus'') je druh z tribusu [[Bovini]]. Zaraďuje sa buď do rodu [[zubor]] (''Bison'') alebo do rodu [[tur]] (''Bos'')<ref name=U>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ungulate Taxonomies: a comparison of classifications | url = https://ultimateungulate.com/Taxonomy.html | vydavateľ = ultimateungulate.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-09 | jazyk = }}</ref>. Žije v Severnej Amerike. Podľa niektorých názorov je úzko príbuzný so [[zubor lesný|zubrom lesným]] a niekedy sa považujú za jeden druh ('''bizón americký''' [''Bison bison''/''Bos bison''] v širšom zmysle), v rámci ktorého americký bizón tvorí jeden poddruh a zubor lesný druhý poddruh.<ref name=M>{{Citácia knihy | priezvisko = Melletti | meno = Mario | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Burton | meno2 = James | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ecology, Evolution and Behaviour of Wild Cattle (Implications for Conservation) | vydanie = | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = | rok = 2014 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=vkOeEAAAQBAJ&pg=PA16&dq=Bubalina+Ugandax&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwiAvNCGuMiMAxXm_bsIHWQoFOsQ6AF6BAgGEAM#v=onepage&q&f=false| isbn = 978-1-107-03664-2 | kapitola = | strany = 16| jazyk = }}</ref><ref name=br377/><ref name=Mc>{{Citácia knihy | priezvisko = McHugh | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = The Time of the Buffalo | vydanie = | vydavateľ = U of Nebraska Press | miesto = | rok = 1979 | počet strán = 339 | url = https://books.google.sk/books?id=xSbrXXh0lWMC&pg=PT2&dq=%22B.+bison+bonasus%22&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwjKsL3MuMuMAxWkxgIHHcNcB44Q6AF6BAgFEAM#v=onepage&q=%22B.%20bison%20bonasus%22&f=false| isbn = 978-0-8032-8105-9 | kapitola = | strany = 34, 35| jazyk = }}</ref> == Názvy == Slovenské názvy tohto druhu sú: '''bizón americký'''<ref name=Lupták>LUPTÁK, P. Slovenské mená cicavcov sveta. 2003. S. 82</ref> (resp. staršie ''bison americký''), '''zubor americký'''<ref name=Iv>IVANIČ PORHAJAŠOVÁ, J. et al. Zoológia. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2017. S. 121</ref><ref name=SŽR>Svet živočíšnej ríše. Martin: Osveta. 1984. S. 569</ref><ref name=br377/>, '''zubor severoamerický'''<ref>SUKUBA, Emil et al. Cvičenia zo všeobecnej a špeciálnej zootechniky (pre študentov V Š V). Bratislava: Príroda, 1990. S. 18</ref><ref name=Ak>bizón. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]</ref>, '''bizón'''<ref name=Lupták/><ref name=Iv/><ref name=SŽR/><ref>ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. Veľký Šariš: SAMO-AAMM, 2000, S. 178</ref><ref name=Ak/> (resp. staršie: ''bison''<ref name=br377/>); zriedkavo: '''bizón severoamerický'''<ref>ŠUBOVÁ, D. Medzinárodná konferencia prírodovedných pracovníkov múzeí a pracovníkov múzeí v prírode - 24.5.-26.5.2005, Liptovský Mikuláš. 2005. S. 24</ref>, '''zubor stepný'''<ref>BREHM, A. Život zvierat 4. Bratislava: Obzor. 1971. S. 375</ref>; neformálne '''buffalo'''<ref name=br377>BREHM, A. Život zvierat 4. Bratislava: Obzor. 1971. S. 377</ref><ref>ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. Veľký Šariš: SAMO-AAMM, 2000, S. 196</ref>, zastarano ''byvol amerikanský''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 52</ref>. == Vyhubenie == Koncom 19. storočia bol v Severnej Amerike takmer vyhubený lovom, dnes žije v rezerváciách. ''<u><big>Chov v Zoo</big></u>'' V minulosti, od 60ych rokov 20.storočia bol chovaný v Zoo Bojnice kde odchovali 5 mláďat. Chov bol ukončený v roku 1984, po dovoze nového jedinca u ktorého sa potvrdila tuberkulóza hov. dobytka. Na ňu sú bizóny mimoriadne vnímavé. Chov už potom nebol obnovený. V súčasnosti sa jeho chovu venujú vo Zveroparku v Revišťskom Podzámčí. Na Slovensku sa chová aj v niekoľkých privátnych farmových chovoch. Zaujímasťou je, že z minulosti je známy chov v Tatranskej Javorine kam na prelome 19. a 20. storočia majiteľ panstva, gróf Hohenlohe doviezol prostredníctvom nemeckej firmy Hagenbeck celkom 43 bizónov, zubrov a ich krížencov. Posledná tam narodená a žijúca krava zubrobizóna bola odchytená a predaná v roku 1932 do novovznikajúcej pražskej Zoo.<ref name="U" /> Ďaľší chov vznikol na panstve v Remetských Hámroch, kam priamo z Ameriky v roku 1912 dala grófka Széchényi doviezť jedného býka a dve kravy. Niekoľko zvierat sa tu aj narodilo. Chov skomplikovali vojnové časy a zvieratá boli počas prechodu frontu II. svetovej vojny pravdepodobne zastrelené vojskom a zrekvirované. == Systematika == Obyčajne sa rozlišujú dva poddruhy: * [[bizón prériový]]/bizón americký prériový (''Bison bison bison''/''Bos bison bison'' <small>v užšom zmysle</small>) - Niekedy sa od tohto poddruhu odčleňuje samostatný poddruh ''[[Bison bison montanae]]''. * (†)[[bizón lesný]]/bizón americký lesný (''Bison bison athabascae''/''Bos bison athabascae'') - Niekedy sa klasifikuje ako samostatný druh ''Bison athabascae''/''Bos athabascae''.  Niektorí autori tieto poddruhy buď vôbec neuznávajú alebo ich považujú len za [[ekotyp]]y. Niektorí autori ako poddruhy bizóna amerického uvádzajú aj tieto vyhynuté taxóny: * †''[[Bison bison occidentalis]]'' – Inými autormi je uvádzaný ako samostatný druh ''[[Bison occidentalis]]'' alebo ako súčasť nižšie uvedeného (pod)druhu ''Bison (bison) antiquus''. * †''[[Bison bison antiquus]]'' – Inými autormi je uvádzaný ako samostatný druh ''[[Bison antiquus]]''. Synonymá (t. j. zahrnuté bývalé taxóny) sú: ''Bison californicus, Bison figginsi, Bison kansasensis, Bison oliverhayi, Bison pacificus, Bison taylori, Bison texanus, Bos scaphoceras''. <ref name=Lupták/><ref>GROVES, C., GRUBB, P. Ungulate Taxonomy. 2011. S. 115-117</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Paleobiology Database | url = https://paleobiodb.org/#/ | vydavateľ = paleobiodb.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-09 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikko's Phylogeny Archive | url = https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/synapsida/eutheria/artiodactyla/bovioidea/bovini.html | vydavateľ = mv.helsinki.fi | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-09 | jazyk = }}</ref><ref>Apland, B. & Harington, C. R. (1994). Pleistocene Bison Skeleton (Bison bison cf. occidentalis) from Clayhurst Crossing, British Colombia. Géographie physique et Quaternaire, 48(2), 213–233. https://doi.org/10.7202/032998ar</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lott | meno = Dale F. | autor = | odkaz na autora = | titul = American Bison (A Natural History) | vydanie = | vydavateľ = University of California Press | miesto = | rok = 2002 | počet strán = 245 | url = https://books.google.sk/books?id=irVb_xAtWIwC&pg=PA215&dq=%22Bison+athabascae%22&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwiI-fKemMuMAxXjh_0HHbvgDocQ6AF6BAgKEAM#v=onepage&q=%22Bison%20athabascae%22&f=false| isbn = 978-0-520-93074-2 | kapitola = | strany = 66-68| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gibbon | meno = Guy E. | autor = | odkaz na autora = | titul = Archaeology of Prehistoric Native America (An Encyclopedia) | vydanie = | vydavateľ = Routledge | miesto = | rok = 2022 | počet strán = 1024 | url = https://books.google.sk/books?id=nBdYEAAAQBAJ&pg=PA74&dq=%22Bison+bison+occidentalis%22&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwix-ZyUj8uMAxVY97sIHR8jDEo4ChDoAXoECAoQAw#v=onepage&q=%22Bison%20bison%20occidentalis%22&f=false| isbn = 978-1-136-80179-2 | kapitola = | strany = 74| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mammal Species of the World - Browse: bison | url = https://www.departments.bucknell.edu/biology/resources/msw3/browse.asp?id=14200669 | vydavateľ = departments.bucknell.edu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-09 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Данилкин | meno = А. | autor = | odkaz na autora = | titul = Полорогие (Bovidae) | vydanie = | vydavateľ = Litres | miesto = | rok = 2022 | počet strán = 551 | url = https://books.google.sk/books?id=tcMUEAAAQBAJ&pg=PA16&dq=bonasus+var.+europaeus&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwi90YDL7tSMAxX1hv0HHSWFFbAQ6AF6BAgMEAM#v=onepage&q=bonasus%20var.%20europaeus&f=false| isbn = 978-5-04099206-5 | kapitola = | strany = 15| jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Bison bison|commons=Bison bison}} {{zoologický výhonok}} [[Kategória:Turovité]] [[Kategória:Takmer ohrozené druhy]] [[Kategória:Divoký západ]] f0v9joqtzcu61tkj3277q7iwnzpj363 0 162204 8211319 7935766 2026-05-09T19:56:11Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211319 wikitext text/x-wiki {{Infobox Olympiáda|2000|letné| | Logo = Olympic rings.svg | Voliteľný popis = | Mesto = [[Sydney]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | Počet krajín = 199 | Počet atlétov = 10 651 | Súťaže = 300 v 28 [[šport]]och | Začiatok = [[15. september]] [[2000]] | Koniec = [[1. október]] [[2000]] | Sľub za atlétov = [[Rechelle Hawkesová]] | Sľub za rozhodcov = Peter Kerr | Olympijský oheň = [[Cathy Freemanová]] | Štadión = [[ANZ Stadium|Stadium Australia]] | Predchádzajúce = [[Letné olympijské hry 1996|Atlanta, 1996]] | Nasledujúce = [[Letné olympijské hry 2004|Atény, 2004]] }} [[Súbor:Darling Harbour, Sydney - Olympic symbol.jpg|thumb|Oficiálna fotografia]] '''XXVII. letné olympijské hry''' sa konali od [[15. september|15. septembra]] do [[1. október|1. októbra]] [[2000]] v [[Austrália (štát)|austrálskom]] [[Sydney]]. Sydney získalo právo usporiadať olympiádu v roku [[1993]], keď v poslednom kole získalo o 2 hlasy viac ako [[Čína|čínsky]] [[Peking]]. Medzi hranými športami bolo po prvýkrát [[taekwondo]], [[triatlon]] či skoky na trampolíne.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sydney 2000 {{!}} Slovenský olympijský tím | url = https://www.olympic.sk/podujatie/sydney-2000 | vydavateľ = www.olympic.sk | dátum vydania = 2000-09-15 | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = sk | priezvisko = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Medailová bilancia == [[Súbor:2000 Sydney Olympic Torch.jpg|náhľad|Olympijská pochodeň použitá počas hier v Sydney.]] {| class="wikitable" | bgcolor=#ccccff|&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;||Domáca krajina |} {| class="wikitable sortable" ! width=30px | Por. ! width=150px | Štát | bgcolor="gold" align=center width=30px | '''Zlato''' | bgcolor="silver" align=center width=30px | '''Striebro''' | bgcolor="cc9966" align=center width=30px | '''Bronz''' ! width=50px | Spolu |- align=center | '''1''' | align=left | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] | '''36''' | '''24''' | '''31''' | align=right | '''91''' |- align=center | 2 | align=left | {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] | 32 | 28 | 28 | align=right | 88 |- align=center | 3 | align=left | {{minivlajka|Čína}} [[Čína]] | 28 | 16 | 15 | align=right | 59 |- align=center bgcolor=#ccccff | 4 | align=left | {{minivlajka|Austrália}} [[Austrália (štát)|Austrália]] | 16 | 25 | 17 | align=right | 58 |- align=center | 5 | align=left | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | 13 | 17 | 26 | align=right | 56 |- align=center | 6 | align=left | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] | 13 | 14 | 11 | align=right | 38 |- align=center | 7 | align=left | {{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] | 13 | 8 | 13 | align=right | 34 |- align=center | 8 | align=left | {{minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]] | 12 | 9 | 4 | align=right | 25 |- align=center | 9 | align=left | {{minivlajka|Kuba}} [[Kuba]] | 11 | 11 | 7 | align=right | 29 |- align=center | 10 | align=left | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]] | 11 | 10 | 7 | align=right | 28 |- align=center | 38 | align=left | {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | 1 | 3 | 1 | align=right | 5 |} == Slovenská výprava == Slovenská výprava tvorila 112 športovcov.<ref name=":0" /> Krajina získala päť medailí: 1 zlatú, 3 strieborné a 1 bronzovú. * [[Peter Hochschorner|Peter]] a [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]] - zlato (C2, [[vodný slalom]] muži) * [[Martina Moravcová]] - 2x striebro ([[plávanie]], 200 metrov voľný štýl a 100 metrov motýlik) * [[Michal Martikán]] - striebro (C1, vodný slalom muži) * [[Juraj Minčík]] - bronz (C1, vodný slalom muži) == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Futbal na Letných olympijských hrách 2000 – muži]] * [[Letné paralympijské hry 2000]] == Externé odkazy == * [http://www.olympic.org/sydney-2000-summer-olympics LOH 2000 na oficiálnej stránke MOV] {{eng icon}} {{Športový výhonok}} {{Navigačná lišta Olympijské hry}} [[Kategória:Letné olympijské hry 2000| ]] [[Kategória:Letné olympijské hry|2000]] [[Kategória:Šport v 2000]] [[Kategória:Šport v Sydney]] [[Kategória:Športové podujatia v Austrálii|OH]] [[Kategória:2000 v Austrálii]] 6xtpojdypob8ocwcdkafukzz7d8ftnk 0 165735 8211320 7768923 2026-05-09T19:56:56Z Pelex 2483 /* Život */ opr. 8211320 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Dieter Wisliceny | Rodné meno = | Popis osoby = [[Nemecko|nemecký]] organizátor Holocaustu | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[13. január]] [[1911]] | Miesto narodenia = [[Regułówka|Regulowken]] (dnes súčasť [[Możdżany]]), [[Východné Prusko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1948|5|4|1911|1|13}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Dieter Wisliceny''' (* [[13. január]] [[1911]], Regulowken, [[Východné Prusko]], poľsky [[Regułówka]] dnes súčasť [[Możdżany]], [[Poľsko]] – † [[4. máj]] [[1948]], [[Bratislava]]) bol príslušník [[Sturmabteilung|SA]], [[Schutzstaffel|SS]] a [[Sicherheitsdienst|SD]], pracovník [[Hlavný úrad SD|Hlavného úradu bezpečnosti (Sicherheitsdienstes - Hauptamt)]] a neskôr [[Referát pre židovské záležitosti|Referátu pre židovské záležitosti]], ktoré sa od roku [[1934]] podieľali na registrácii a následnom vyhladzovaní židovského obyvateľstva najprv v [[Nemecko|Nemecku]], neskôr na [[slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensku]] (od augusta 1940 do jari 1943) v [[Grécko|Grécku]] a v [[Maďarsko|Maďarsku]] ako špecialista a [[beráter|poradca]] pre [[Konečné riešenie židovskej otázky|riešenie židovskej otázky]]. Patril medzi hlavných organizátorov nacistického [[Holokaust|holokaustu]] a [[Koncentračný tábor|koncentračných táborov]]. Svedčil na [[Norimberský proces|Norimberskom procese]]. V roku [[1948]] bol v Bratislave uznaný vinným za spoluúčasť na deportácii takmer 60 000 Židov zo slovenského územia a odsúdený na [[trest smrti]] a obesený. == Život == Dieter Wisliceny sa narodil v mestečku [[Regułówka]] vo [[Východné Prusko|Východnom Prusku]] [[13. január]]a [[1911]] v rodine účtovníka. Vyrastal spolu s bratom Günterom. ([[Günther-Eberhardt Wisliceny]] neskôr tiež vstúpil do SS a bol viackrát počas vojny vyznamenaný za zásluhy a odvahu. Po vojne bol niekoľko rokov držaný vo väzbe kvôli vyšetrovaniu vojnových zločinov jeho jednotky pri [[Tulle]] a [[Oradour-sur-Glane]]. Prepustený bol r. [[1951]].) V roku [[1928]] zomrel jeho otec a rodina zostala bez finančných prostriedkov. Pôvodne chcel ísť študovať [[Medicína|medicínu]] alebo [[História|históriu]], no nakoniec odišiel študovať do [[Vroclav|Wrocław]]i za protestantského pastora. Štúdium však nedokončil. Aby mohol pomáhať rodine v ťažkej finančnej situácii, začal pracovať v stavebnej firme, no po strate zamestnania začal hľadať východisko z osobnej a spoločenskej krízy v strane [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]], do ktorej vstúpil roku [[1931]]. Toho istého roku vstúpil aj do [[Sturmabteilung|SA]]. [[15. júl]]a [[1934]] sa stal členom [[Schutzstaffel|SS]]. Ešte v priebehu roka 1934 bol prevelený na Bezpečnosť (Sicherheintsdiest – [[Sicherheitsdienst|SD]]) v [[Mníchov]]e, kde pracoval v oddelení ktoré malo zbierať informácie o [[Slobodomurárstvo|Slobodomurároch]]. Od septembra 1934 začal pôsobiť v [[Berlín]]e na [[Hlavný úrad SD|Hlavnom úrade SD]], tu spolupracoval s [[Adolf Eichmann|Adolfom Eichmannom]] (jeden z hlavných organizátorov nacistického [[Holokaust|holokaustu]] a [[Koncentračný tábor|koncentračných táborov]], po vojne odsúdený [[Vojnový zločin|vojnový zločinec]]), s ktorým sa spriatelil. V roku [[1936]] najprv Eichmann a potom aj Wisliceny boli preložení do novozriadeného [[Referát pre židovské záležitosti|Referátu pre židovské záležitosti]] s označením A II 112. Referát pozostával z troch podreferátov: Asimilanti (II-1121, vedúci [[Theodor Dannecker]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bulharsko odmietlo poslať svojich Židov na smrť|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/621350-bulharsko-odmietlo-poslat-svojich-zidov-na-smrt/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2022-03-29|dátum prístupu=2022-03-29|jazyk=sk-SK|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír}}</ref>), Ortodoxní (II-1122, vedúci [[Helmut Hagelmann|Hagelmann]]<!-- Len referencia ku krstnému menu https://books.google.sk/books?id=Rofk6Za152EC&lpg=PA27&ots=UDn2Akxgje&dq=II-1122%20Hagelmann&hl=sk&pg=PA27#v=onepage&q=II-1122%20Hagelmann&f=false Die "Juni-Aktion" 1938: Eine Dokumentation zur Radikalisierung der ... -->) a Sionisti (II-1123, vedúci Eichmann) a pracovalo v ňom asi osem referentov. V apríli 1937 Wisliceny ako 26 ročný prebral vedenie celého referátu. Tam sa sústredil na registráciu [[Židia|Židov]] a zavedenie kartoték. Išlo mu predovšetkým o zmapovanie dôležitých Židov (Reichwichtige Juden) a zmapovania ich aktivít (členstvo v židovských stranách a organizáciách a pod.). Bol to prvý krok, ktorý mal viesť k vyradeniu Židov z kultúrneho, spoločenského a hospodárskeho života, čo neskôr viedlo k ich sústredeniu a deportácii (vysídleniu) z Nemecka.<!-- neskôr tzv. riešenie židovskej otázky --> <ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Hradská|meno=Katarína|titul=Prípad Wisliceny (Nacistickí poradcovia a židovská otázka na Slovensku)|vydanie=|vydavateľ=AEPress,|miesto=|rok=2001|isbn=80-88880-29-7|strany=|url=http://www.dejiny.sk/eknihy/hrad2.htm}}</ref> === Pôsobenie na Slovensku === V roku [[1940]] sa stal Wisliceny pracovníkom referátu IV A 4 a v auguste 1940 odišiel ako ''špecialista a poradca pre židovské záležitosti'' (nemecky „Spezialist und Berater in jüdischen Angelegenheiten“) na Slovensko. Wisliceny pricestoval do Bratislavy v posledný augustový deň roku 1940. Keďže funkčne spadal pod nemecké vyslanectvo stal sa jeho pracovníkom podobne ako iní poradcovia, ktorí prišli približne v rovnakom čase do Bratislavy. Nasledujúci deň po jeho inštalácii sa po prvýkrát osobne stretol s predsedom vlády [[Vojtech Tuka|V. Tukom]] a ostatnými členmi slovenského vládneho kabinetu. Na slávnostnom zasadaní vlády 2. septembra 1940 sa nemeckí poradcovia predstavili bratislavskej vláde. Nemecký vyslanec [[Manfred von Killinger|Killinger]] pritom predniesol slávnostnú reč o zmysle ich pôsobenia, na čo [[Vojtech Tuka|Tuka]] po nemecky „svojich hostí“ ubezpečil o všestrannej podpore.<ref name=":1" /> S [[Augustín Morávek|Augustínom Morávkom]], bývalým tajomníkom bratislavských živnostenstiev a grémií, sa zoznámil počas svojej inštalácie u predsedu vlády. Morávek ešte ako vedúci Hospodárskej úradovne predsedníctva vlády, mal už vyše roka vypracovaný plán [[Arizácia|arizácií]] a konfiškovania židovského majetku, ktorý v podobe memoranda predložil [[Vojtech Tuka|V. Tukovi]]. Až zriadenie [[Ústredný hospodársky úrad|Ústredného hospodárského úradu]] 16. septembra 1940 mu umožnilo naplno realizovať jeho zámery.<ref name=":1" /> Niektorí členovia [[Deutsche Partei]] spolu s HSĽS a HG následne pripravili priestor pre [[arizácia|arizácie]] židovského majetku a ďalšie protižidovské akcie, ktoré v roku [[1941]] vyústili prijatím tvrdých protižidovských zákonov. === Poradca pre projekt Madagaskar === Rozsiahly plán na odsunutie 4 miliónov európskych Židov na ostrov Madagaskar vypracovalo v júni 1940 oddelenie D III Zahraničného úradu v Berlíne pod vedením [[Franz Rademacher|F. Rademachera]], ktorý bol zodpovedný za židovskú otázku, rasovú politiku a informácie zahraničných zastupiteľstiev o dôležitých vnútropolitických udalostiach. S súhlasil aj minister zahraničia. Vyše 40-stranový elaborát "Projektu Madagaskar" dostal Rademacher na Zahraničný úrad 15. augusta 1940. Plán tejto akcie detailnejšie prepracoval Eichmann s T. Danneckerom a E. Rajakowitschom. Eichmann plánoval vybudovať sieť poradcov na obsadených územiach, ktorí by celú akciu koordinovali. To sa aj zrealizovalo. V auguste 1940 bol Wisliceny dosadený ako poradca na Slovensko, ako vôbec v prvej (podriadenej a nie priamo okupovanej<!-- ako boli Česko a Rakúsko kde aj arizácia postupovala rýchlejšie -->) krajine. Potom nasledovali poradcovia v Rumunsku, Holandsku, Belgicku a Bulharsku (1941), v roku 1942 v Chorvátsku a Francúzsku. V roku 1943 boli „experti na židovskú otázku“ dosadení do Grécka a Talianska a napokon od marca 1944 do Maďarska. Po tom, čo Nemci napadli Sovietsky zväz, sa od plánu kolonizovať Madagaskar európskymi Židmi postupne upustilo.<ref name=":1" /><ref>''Zdroje uvedené Hradskou: Dörscher, H. J.: Das Auswärtige Amt im Dritten Reich. Diplomatie im Schatten der „Endlösung“. Siedler Verlag, Berlín 1987., Safrian, H.: Eichmann und seine Gehilfen. Fischer Verlag, Frankfurt am Main, 1995, s. 93-96., Výpoveď D. Wislicenyho o A. Eichmannovi z 27. 10. 1946. In: Zst Ludwigsburg, Ord. Nr. 6 Verschiedens, 1742-1759, ako aj Die Bearbeitung der jüdischen Probleme durch die Sicherheitspolizei und Sicherheitsdienst. In: Yad Vashem, Jerusalem, M-5/162, Breitmann, R.: Der Architekt der Endlösung, c.d.'' </ref> === Deportácie slovenských Židov 1942 === Neskôr za súhlasu niektorých vládnych činiteľov viedol Wisliceny nátlak na to by boli slovenskí Židia deportovaní do táborov v [[Poľsko|Poľsku]]. To sa začalo diať od marca 1942. Do októbra 1942 bolo zo Slovenska vyvezených 57 752 Židov. Navrhoval tiež revíziu prezidentských a ministerských výnimiek. Neskôr začal jednať aj s predstaviteľmi židovských organizácií, ktoré sa snažili zabrániť transportom. Rabín [[Chaim Michael Dov Weissmandl|Weissmandel]] a jeho pracovná skupina Wislicenemu v dvoch splátkach zaplatila 40{{--}}50 tisíc [[americký dolár|dolárov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Weissmandel, Michael Dov|url=https://www.yadvashem.org/odot_pdf/Microsoft%20Word%20-%206492.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2019/03/27|vydavateľ=Yad Vashem - The World Holocaust Remembrance Center|jazyk=en}}</ref> Deportácie potom skutočne ustali a Weissmandl verili, že sa tak stalo vďaka úplatku. Dodnes však nie je jasné, či bol príčinou prestávky v transportoch skutočne Wisliceneyho zásah. Podľa jeho neskoršej výpovedi na súde v Norimbergu Wisliceny tvrdil, že o [[Holokaust|likvidácii Židov (holokaust)]], ktorá prebiehala v Poľsku, sa dozvedel až na jeseň [[1942]], kedy mu to prezradil [[Adolf Eichmann]]. Bolo to vraj práve v súvislosti so [[Židia na Slovensku|slovenskými Židmi]], ktorých životné podmienky v [[Koncentračný tábor|koncentračných táboroch]] mala na vyžiadanie Slovenskej vlády ísť preveriť slovenská delegácia. Zástancovia a obhajcovia [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] argumentujú<ref name=":0" /> práve jeho výpoveďou, v ktorej povedal, že „''Slovenská vláda napriek tomu urobila pokusy pozrieť sa, či s týmito židmi bolo v skutočnosti zaobchádzané humánne; najmä sa pokúšala pomôcť takým židom, ktorí prestúpili na kresťanstvo''“, že slovenskí predstavitelia ([[Alexander Mach|Mach]], [[Vojtech Tuka|Tuka]]) nevedeli o osude odtransportovaných židov a zastavili transporty po Eichmannovej vyhýbavej odpovedi (Eichmann sa vraj pred Wislicenym vyhováral na nariadenie [[Heinrich Himmler|Himmlera]]). [[Ján Čarnogurský]] sa dovoláva Wisliceneho výpovedi pri obrane prezidenta [[Jozef Tiso|Tisa]]. Tvrdí, že Wisliceny svedčil, že dôležitejšia ako neuspokojivá odpoveď z Berlína na slovenskú požiadavku o informáciách o živote deportovaných Židov, boli „výnimky prezidenta Tisa, ministrov“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Palko a Sudor s odkrytým hľadiem|url=https://blog.postoj.sk/51101/novy-blog|vydavateľ=blog.postoj.sk|dátum prístupu=2021-08-19|jazyk=sk|meno=Ján|priezvisko=Čarnogurský}}</ref> V prepise Wislicenyho výpoveď možno nájsť, že Wisliceny výnimky spomenul ale tiež, že Čarnogurský pritom zavádza, pretože Wisliceneho necituje presne. Ten totiž Tisovo meno vôbec nespomenul. <!-- LT. COL. BROOKHART: Considering the case of Slovakia, you have already made reference to the 17,000 specially selected Jews who were sent from Slovakia. Will you tell the Tribunal of the other measures that followed concerning Jews in Slovakia? 361 3 Jan. 46 WISLICENY: I mentioned before that these first 17,000 laborers were followed by about 35,000 Jews, including entire families. In August or the beginning of September 1942 an end was put to this action in Slovakia. The reasons for this were that a large number of Jews still in Slovakia had been granted-either by the President or by various ministries-special permission to remain in the country. A further reason might have been the unsatisfactory answer I gave the Slovakian Government in reply to their request for the inspection of the Jewish camps in Poland. This state of affairs lasted until September 1944; from August 1942 until September 1944 no Jews were removed from Slovakia. From 25,000 to 30,000 Jews still remained in the country. --><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The trial of German major war criminals : proceedings of the International Military Tribunal sitting at Nuremberg Germany. 3 Jan. 1946|url=https://avalon.law.yale.edu/imt/01-03-46.asp|vydavateľ=Archív Univerzity Yale, USA|dátum prístupu=2021-08-19|strana=361|jazyk=en}}</ref> Ani Wisliceneho znalosť či neznalosť skutočného priebehu židovských reportácií neznamenala, že by vo svojej činnosti nejak poľavil. Po tom, čo sa ukázalo, že prestávka v transportoch slovenských Židov potrvá dlhšie, dostal v januári 1943 v Berlíne rozkaz odísť do [[Grécko|Grécka]], kde mal riadiť činnosť proti tamojším Židom. Z Bratislavy odišiel na jar 1943. === Grécko a Maďarsko === V oblasti mesta [[Solún]], kde žila prevažná väčšina gréckych Židov, organizoval spolu s [[Alois Brunner|Aloisom Brunnerom]] všetky potrebné náležitosti, ako bola registrácia, zavedenie kartoték a označenia Židov. Do jesene [[1943]] už bola väčšina gréckych Židov v koncentračných táboroch po celej strednej Európe, alebo do nich práve smerovala. Neskôr podobným podielom prispel k začiatku likvidácie Židov z Maďarska, ktorých sa tam v tej dobe nachádzalo asi 800 000. Tu sa s ním opäť spojili členovia židovských organizácii, ktorí sa pokúšali o záchranu svojich krajanov prostredníctvom úplatkov. Pri vypočúvaní na súde, neskôr Wisliceny pri tejto téme „stratil pamäť“. V januári [[1945]] bol za neuposlúchnutie rozkazu, ktorý mu nariaďoval osobne organizovať pochody polomŕtvych židovských väzňov z maďarsko-nemeckých hraníc do koncentračného tábora [[Koncentračný tábor Bergen-Belsen|Bergen-Belsen]], postavený mimo službu. === Svedok na [[Norimberský proces|Norimberskom súde]]=== [[3. máj]]a [[1945]] bol zatknutý v Starnbergu pri Mníchove<!-- 12. Mai 1945 wurde Wisliceny in der Nähe des Altausseer Sees in Österreich festgenommen --> americkými jednotkami. Neskôr absolvoval postupné presuny do väzníc vo [[Weilheim]]e, [[Gauting]]u, [[Heilbronn (mesto)|Heilbronn]]e francúzskeho [[Vauves]] pri [[Chartes]] a [[Cherbourg-Octeville|Cherbourg]]u. [[8. október|8. októbra]] 1945 bol prevezený do [[Norimberg]]u, kde ako svedok vystupoval na [[Norimberský proces|Norimberskom súde]]. Vypovedal v procese s hlavnými vojnovými zločincami 3. januára 1946.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wisliceny testifies at Nuremberg Trial re.his role with Eichmann's work in Hungary, deportation of Greek Jews. Kaestner mentioned - Collections Search - United States Holocaust Memorial Museum|url=https://collections.ushmm.org/search/catalog/irn1002352|vydavateľ=collections.ushmm.org|dátum prístupu=2019-03-27}}</ref> Vo výpovedi<ref name=":2" /> popísal fungovanie oddelenia IV-B-4 [[Reichssicherheitshauptamt|RSHA]], ktoré bolo zodpovedné za organizáciu vyvražďovania Židov. Žalobca použil jeho výpoveď ako dôkazový materiál proti [[Ernst Kaltenbrunner|Ernestovi Kaltenbrunnerovi]], šéfovi Bezpečnostnej služby [[Reichssicherheitshauptamt|RSHA]], ktorej bolo priamo podriadené [[gestapo]], bezpečnostná služba [[Sicherheitsdienst]], kriminálna polícia (Kriminalpolizei) a zahraničná spravodajská služba. V tejto funkcii bol [[Ernst Kaltenbrunner|Kaltenbrunner]] nástupcom [[Reinhard Heydrich|Reinharda Heydricha]]. Podľa [[Anton Hrnko|Hrnka]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výpoveď Dietera Wislicenyho|url=https://www.hrnko.sk/2008/07/01/vypoved-dietera-wislicenyho/|dátum vydania=2008-07-01|dátum prístupu=2019-03-26|jazyk=sk-SK|meno=Anton|priezvisko=Hrnko|vydavateľ=Blog Antona Hrnka|url archívu=https://web.archive.org/web/20190326165347/https://www.hrnko.sk/2008/07/01/vypoved-dietera-wislicenyho/|dátum archivácie=2019-03-26}}</ref> je jeho výpoveď zaujímavá najmä tým, že odhaľuje pozadie a pohnútky niektorých aktérov, ktoré viedli k deportácii židovského obyvateľstva zo Slovenska v roku 1942, ako aj všeobecnú ľahostajnosť k dôsledkom vlastného konania. === Súd a poprava === [[22. jún]]a [[1946]] bol cez [[Plzeň]] prevezený do Bratislavy, kde sa najprv ako svedok zúčastnil na procese s [[Anton Vaško|Antonom Vaškom]], [[Fritz Fiala|Fritzom Fialom]], [[Izidor Koso|Izodorom Kosom]], E. Veesenmayerom a [[Adolf Eichmann|A. Eichmannom]]. Hlavné pojednávanie proti nemu samotnému sa začalo v Bratislave [[24. február]]a [[1948]]. Wisliceny sa k činom, za ktoré bol obžalovaný priznal a 27. februára 1948 bol uznaný vinným za spoluúčasť na deportácii takmer 60 000 Židov zo slovenského územia a odsúdený na [[trest smrti]] obesením. Jeho obhajca sa síce pokúsil o zmenu rozsudku na [[doživotný trest odňatia slobody|doživotie]], ale to súd neskôr zamietol. Rozsudok bol vykonaný [[4. máj]]a [[1948]] v Bratislave, kedy bol Wisliceny obesený. Jeho pozostatky boli prevezené do Nemecka. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Konečné riešenie židovskej otázky]] * [[Adolf Eichmann]] * [[Koncentračný tábor]] * [[Holokaust]] == Externé odkazy == * [https://www.ushmm.org/online/film/display/detail.php?file_num=3104 Video: WISLICENY TESTIFIES AT NUREMBERG TRIAL], Steven Spielberg Film and Video Archive, anglicky/nemecky == Zdroj == * {{Citácia knihy | priezvisko = Hradská | meno = Katarína | odkaz na autora = | titul = Prípad Dieter Wisliceny : nacistickí poradcovia a židovská otázka na Slovensku | vydanie = 1 | vydavateľ = Academic Electronic Press | miesto = Bratislava | rok = 1999 | počet strán = 133 | url = | isbn = 80-88880-29-7}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Wisliceny, Dieter}} [[Kategória:Vojnoví zločinci]] [[Kategória:Organizátori holokaustu]] [[Kategória:Dôstojníci SS]] [[Kategória:Nemecké osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Odsúdení na trest smrti]] [[Kategória:Holokaust na Slovensku]] [[Kategória:Popravení obesením]] jusz3k1dh9q98g9jjtj6950t932wg82 0 170495 8211447 8156697 2026-05-09T23:52:32Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211447 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Senegal Louga.png|thumb|Poloha regiónu Louga na mape [[Senegal]]u]] '''Louga''' je región v severozápadnom [[Senegal]]e. Susedí s regiónmi [[Diourbel (región)|Diourbel]] [[Fatick (región)|Fatick]], [[Kaolack (región)|Kaolack]],[[Matam (región)|Matam]], [[Saint-Louis (región, Senegal)|Saint-Louis]], [[Tambacounda (región)|Tambacounda]] a [[Thiés (región)|Thiés]]. Rozloha regiónu je 24 847 km²,<ref name='ses2005'>[https://www.ansd.sn/sites/default/files/2022-12/SES_LOUGA_2005.pdf Service Régional de la Statistique et de la Démographie de Louga: Situation economique et sociale regionale Edition 2005]</ref> a v roku [[2023]] tu žilo 1 127 119 obyvateľov.<ref>{{citácia elektronického dokumentu |url=https://www.citypopulation.de/de/senegal/cities/ |titul=Senegal: Regionen, Städte, urbane Gemeinden & Agglomerationen - Einwohnerzahlen, Karten, Grafiken, Wetter und Web-Informationen |dátum prístupu=2023-11-22 |jazyk = de}}</ref> Hustota zaľudnenia je 45,4 obyv./km². [[Hlavné mesto]] regiónu je [[Louga (mesto)|Louga]]. Samotný región je tvorený tromi departementami: * [[Kébémer]] * [[Linguére]] * [[Louga (mesto)|Louga]] == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.ausenegal.com/collectivites-locales/louga.html Karte der Region] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071107135108/http://www.ausenegal.com/collectivites-locales/louga.html |date=2007-11-07 }} * [http://www.geonames.org/2249221/louga.html Region Louga bei Geonames] {{geografický výhonok}} [[Kategória:Regióny v Senegale]] 0961xdfy6hsixd7swpu5rifzxfkxc41 0 170548 8211471 8180173 2026-05-10T04:13:12Z Akul59 168826 Ext, odkazy, autoritné údaje, starosta, wl 8211471 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Bludov | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Kutná Hora | pov.ob = Kutná Hora | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 506 | zemepisná šírka = 49,805556 | zemepisná dĺžka = 15,251944 | rozloha = 2 | prvá zmienka = 1550 | starosta = Jiří Procházka | PSČ = 286 01 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0205 530964 | adresa = Bludov 1<br />286 01 Čáslav | email = info@obecbludov.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.ou-bludovkh.cz | commons = | }} '''Bludov''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Kutná Hora|okrese Kutná Hora]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 27 obyvateľov, z toho 15 mužov a 12 žien, pričom priemerný vek v obci bol 50,5 roka (muži 51,2 roka, ženy 49,7 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{český výhonok}} {{Obce okresu Kutná Hora}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Obce okresu Kutná Hora]] pgy8vi4lxxi05yvlf61tcum7zn2g7b9 0 183888 8211583 7685397 2026-05-10T11:42:57Z ~2026-28314-92 294402 /* Flóra a fauna */ 8211583 wikitext text/x-wiki {{Whc}} [[Súbor:Shark Bay Phytoplankton in Bloom.jpg|náhľad|Žraločia zátoka (satelitná snímka)]] [[Súbor:Shark Bay.svg|náhľad|Žraločia zátoka (mapa)]] '''Žraločia zátoka'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zoznam exoným | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ExonymA.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 1.6.2011 | dátum prístupu = 17.7.2016 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = | jazyk = }}</ref> (angl. ''Shark Bay'') je veľký plytký [[záliv]] úplne na západe [[Austrália|Austrálie]] asi 650 kilometrov od mesta [[Perth]]. Táto odľahlá oblasť je taká pozoruhodná, že v roku [[1991]] bola pridaná do [[Lokality Svetového dedičstva v Austrálii a Oceánii|Zoznamu svetového dedičstva]] (Organizácia OSN pre výchovu, vedu a kultúru zaraďuje do Zoznamu svetového dedičstva miesta, ktoré majú mimoriadnu kultúrnu alebo prírodnú hodnotu). Dnes do Žraločej zátoky prichádza každý rok vyše 120 000 ľudí. == Flóra a fauna == Nachádzajú sa tu najväčšie pláne morskej trávy na svete. Oplývajú neobyčajnou rozmanitosťou druhov a zaberajú celkovú plochu vyše 4 000 kilometrov štvorcových. Iba ''Wooramel Seagrass Bank'', pokryté morskou trávou, sa tiahne 130 kilometrov pozdĺž pobrežia. Morská tráva, ktorá je v skutočnosti kvitnúcim rastlinstvom, prispieva k obrovskej rôznorodosti podmorského života. Mladé garnáty, maličké rybky a nespočetné množstvo ďalších morských živočíchov v nej nachádza útočište. Pláne pokryté morskou trávou poskytujú hojnosť potravy aj asi 10 000 [[dugong obyčajný|dugongom]], nazývaným tiež ''morské kravy''. Tieto mierumilovné a zvedavé [[cicavce]], ktoré vážia až 400 kilogramov, pomaly spásajú obrovské podmorské pastviny, niekedy vo vyše 100-členných čriedach. Oblasť severnej [[Austrália|Austrálie]] od Žraločej zátoky na západe po [[Moreton Bay]] na východe je dnes domovom väčšiny [[dugong obyčajný|dugongov]] na zemi. Ako to už napovedá názov, v tejto zátoke žije veľa [[žraloky|žralokov]], ktoré patria k viac než desiatim druhom. Je medzi nimi obávaný [[žralok tigrí]] i [[žralok veľrybí]], ktorý nie je nebezpečný a je najväčšou rybou na svete. Žraloky sa delia o priestor s [[delfín skákavý|delfínmi]], čo vyvracia názor, že tam, kde sú delfíny, nestretnete žralokov. Výskumníci zistili, že asi 70% delfínov v tejto oblasti má na tele jazvy po zuboch miestnych žralokov. K rozmanitosti živočíšnej ríše prispievajú tisíce [[vráskavec dlhoplutvý|vráskavcov dlhoplutvých]], ktoré si tu robia zástavku pri každoročnom putovaní na juh, a približne rovnaké množstvo [[korytnačky|korytnačiek]], ktoré sem každoročne prichádzajú na pláž klásť vajcia. Nachádza sa to na pobreži Austrálie == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Shark Bay}} == Externé odkazy == * [http://www.sharkbay.wa.gov.au Shire of Shark Bay] - angl. * [http://www.sharkbay.org/ Shark Bay World Heritage Area] - angl. * [http://www.sharkbayherald.com.au The Shark Bay Herald] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151017175845/http://sharkbayherald.com.au/ |date=2015-10-17 }} - angl. * [[UNESCO]] World Heritage Centre: [http://whc.unesco.org/pg.cfm?cid=31&id_site=578 Shark Bay, Western Australia] {{Svetové dedičstvo - Austrália}} [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Austrálii]] lfk7pg5ovhkoh298c6vb2arwvf7lm3x 8211592 8211583 2026-05-10T11:50:39Z Scholastikos 174170 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28314-92|~2026-28314-92]] ([[User_talk:~2026-28314-92|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 7685397 wikitext text/x-wiki {{Whc}} [[Súbor:Shark Bay Phytoplankton in Bloom.jpg|náhľad|Žraločia zátoka (satelitná snímka)]] [[Súbor:Shark Bay.svg|náhľad|Žraločia zátoka (mapa)]] '''Žraločia zátoka'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zoznam exoným | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ExonymA.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 1.6.2011 | dátum prístupu = 17.7.2016 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = | jazyk = }}</ref> (angl. ''Shark Bay'') je veľký plytký [[záliv]] úplne na západe [[Austrália|Austrálie]] asi 650 kilometrov od mesta [[Perth]]. Táto odľahlá oblasť je taká pozoruhodná, že v roku [[1991]] bola pridaná do [[Lokality Svetového dedičstva v Austrálii a Oceánii|Zoznamu svetového dedičstva]] (Organizácia OSN pre výchovu, vedu a kultúru zaraďuje do Zoznamu svetového dedičstva miesta, ktoré majú mimoriadnu kultúrnu alebo prírodnú hodnotu). Dnes do Žraločej zátoky prichádza každý rok vyše 120 000 ľudí. == Flóra a fauna == Nachádzajú sa tu najväčšie pláne morskej trávy na svete. Oplývajú neobyčajnou rozmanitosťou druhov a zaberajú celkovú plochu vyše 4 000 kilometrov štvorcových. Iba ''Wooramel Seagrass Bank'', pokryté morskou trávou, sa tiahne 130 kilometrov pozdĺž pobrežia. Morská tráva, ktorá je v skutočnosti kvitnúcim rastlinstvom, prispieva k obrovskej rôznorodosti podmorského života. Mladé garnáty, maličké rybky a nespočetné množstvo ďalších morských živočíchov v nej nachádza útočište. Pláne pokryté morskou trávou poskytujú hojnosť potravy aj asi 10 000 [[dugong obyčajný|dugongom]], nazývaným tiež ''morské kravy''. Tieto mierumilovné a zvedavé [[cicavce]], ktoré vážia až 400 kilogramov, pomaly spásajú obrovské podmorské pastviny, niekedy vo vyše 100-členných čriedach. Oblasť severnej [[Austrália|Austrálie]] od Žraločej zátoky na západe po [[Moreton Bay]] na východe je dnes domovom väčšiny [[dugong obyčajný|dugongov]] na zemi. Ako to už napovedá názov, v tejto zátoke žije veľa [[žraloky|žralokov]], ktoré patria k viac než desiatim druhom. Je medzi nimi obávaný [[žralok tigrí]] i [[žralok veľrybí]], ktorý nie je nebezpečný a je najväčšou rybou na svete. Žraloky sa delia o priestor s [[delfín skákavý|delfínmi]], čo vyvracia názor, že tam, kde sú delfíny, nestretnete žralokov. Výskumníci zistili, že asi 70% delfínov v tejto oblasti má na tele jazvy po zuboch miestnych žralokov. K rozmanitosti živočíšnej ríše prispievajú tisíce [[vráskavec dlhoplutvý|vráskavcov dlhoplutvých]], ktoré si tu robia zástavku pri každoročnom putovaní na juh, a približne rovnaké množstvo [[korytnačky|korytnačiek]], ktoré sem každoročne prichádzajú na pláž klásť vajcia. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Shark Bay}} == Externé odkazy == * [http://www.sharkbay.wa.gov.au Shire of Shark Bay] - angl. * [http://www.sharkbay.org/ Shark Bay World Heritage Area] - angl. * [http://www.sharkbayherald.com.au The Shark Bay Herald] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151017175845/http://sharkbayherald.com.au/ |date=2015-10-17 }} - angl. * [[UNESCO]] World Heritage Centre: [http://whc.unesco.org/pg.cfm?cid=31&id_site=578 Shark Bay, Western Australia] {{Svetové dedičstvo - Austrália}} [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Austrálii]] 42lvvbvxczn28nfbh8ddi34ug4tcx56 0 192309 8211579 8208372 2026-05-10T11:24:07Z ~2026-28232-46 294397 8211579 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Miroslav Kasprzyk}} {{Na zmazanie|}} {{Na úpravu}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Miroslav Kasprzyk | Popis osoby = slovenský mím a herec | Portrét = Vahram Zaryan s Miro Kasprzyk I Festival Pan, Liptovský Mikuláš, Slovakia, 2013.jpg | Popis portrétu = Kasprzyk (vpravo) v roku [[2013]] | Rodné meno = | Iné mená = Miro Kasprzyk | Pseudonym = | Štát pôsobenia = {{SVK}} [[Slovensko]] | Dátum narodenia = {{dnv|1962|10|30}} | Miesto narodenia = [[Liptovský Mikuláš]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = mím, herec | Aktívne roky = [[1990]]{{--}}súčasnosť | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = Lukáš, Tomáš | Podpis = | Poznámky = | Webstránka = | Portál1 = Film | Portál2 = Slovensko | Portál3 = Divadlo }} '''Miroslav''' „'''Miro'''“ '''Kasprzyk''' (* [[30. október]] [[1962]], [[Liptovský Mikuláš]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[mím]] a [[Herectvo|herec]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sudor | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | titul = Mím Miroslav Kasprzyk: Ministerka Šimkovičová je naša slúžka. Nemôže rozhodovať, čo je a čo nie je slovenská kultúra | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4229981/mim-miroslav-kasprzyk-ministerka-simkovicova-je-nasa-sluzka-nemoze-rozhodovat-co-je-a-co-nie-je-slovenska-kultura/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-10-28 | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Gudzová|meno=Anna|titul=Miro Kasprzyk alias Tatko Príroda: Najdôležitejšia ekológia je ekológia človeka|periodikum=Enviromagazín|dátum=2008|ročník=13|číslo=6|strany=28{{--}}29|issn=1335-1877}}</ref> Vedie Studio Kasprzyk, spolupracuje s rôznymi európskymi mímami aj inými umelcami ([[Pavel Surový]], [[Veronika Vaculíková]]). Každoročne sa zúčastňuje Letného umeleckého sústredenia pod vedením Soni Lužinovej a od roku [[2007]] hlavne pod vedením Natálie Novotnej, kde deti učí základy [[pantomíma|pantomímy]]. Kaspryk taktiež vystupuje na medzinárodnom festival pantomímy a pohybových divadiel „PAN“, ktorý bol založený v roku 1994.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O PAN-e – Festival Pan | url = https://www.festivalpan.sk/o-pan-e/ | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = en-US}}</ref> Tento festival sa koná každoročne v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Dlouhý|meno=Oleg|titul=PAN po štrnásty raz|periodikum=Javisko|dátum=2008|ročník=40|číslo=2|strany=26|issn=0323-2883}}</ref> V roku 1994 bol nominovaný na cenu [[European Comedy Awards]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Solárová|meno=Renata|titul=Mím medzi deťmi v Brezolupoch|periodikum=Vychovávateľ|dátum=2007-2008|ročník=55-56|číslo=4|issn=0139-6919}}</ref> == Filmografia == * [[1992]]: ''Strašiak a snežienky'' * [[1996]]: ''Dračie srdce'' * [[1998]]: ''Šmankote, babičko, čaruj!'' * [[2000]]: ''[[Sokoliar Tomáš]]'' * [[2022]]: ''Láska hory prenáša'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=26385}} * {{Imdb meno|id=5526039}} * {{Fdb meno|id=24270}} * {{Kinobox meno|id=43828}} * [http://www.kasprzyk.sk Osobné stránky Mira Kasprzyka] * [http://festivalpan.sk Festival pantomímy a pohybového divadla PAN] {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kasprzyk, Miroslav}} [[Kategória:Mímovia]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša]] 3hxmbzrerq3yapobigi0nvft0bbvngk 8211585 8211579 2026-05-10T11:48:05Z Scholastikos 174170 Scholastikos premiestnil stránku [[Miro Kasprzyk]] na [[Miroslav Kasprzyk]] prostredníctvom presmerovania 8211579 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Miroslav Kasprzyk}} {{Na zmazanie|}} {{Na úpravu}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Miroslav Kasprzyk | Popis osoby = slovenský mím a herec | Portrét = Vahram Zaryan s Miro Kasprzyk I Festival Pan, Liptovský Mikuláš, Slovakia, 2013.jpg | Popis portrétu = Kasprzyk (vpravo) v roku [[2013]] | Rodné meno = | Iné mená = Miro Kasprzyk | Pseudonym = | Štát pôsobenia = {{SVK}} [[Slovensko]] | Dátum narodenia = {{dnv|1962|10|30}} | Miesto narodenia = [[Liptovský Mikuláš]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = mím, herec | Aktívne roky = [[1990]]{{--}}súčasnosť | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = Lukáš, Tomáš | Podpis = | Poznámky = | Webstránka = | Portál1 = Film | Portál2 = Slovensko | Portál3 = Divadlo }} '''Miroslav''' „'''Miro'''“ '''Kasprzyk''' (* [[30. október]] [[1962]], [[Liptovský Mikuláš]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[mím]] a [[Herectvo|herec]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sudor | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | titul = Mím Miroslav Kasprzyk: Ministerka Šimkovičová je naša slúžka. Nemôže rozhodovať, čo je a čo nie je slovenská kultúra | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4229981/mim-miroslav-kasprzyk-ministerka-simkovicova-je-nasa-sluzka-nemoze-rozhodovat-co-je-a-co-nie-je-slovenska-kultura/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-10-28 | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Gudzová|meno=Anna|titul=Miro Kasprzyk alias Tatko Príroda: Najdôležitejšia ekológia je ekológia človeka|periodikum=Enviromagazín|dátum=2008|ročník=13|číslo=6|strany=28{{--}}29|issn=1335-1877}}</ref> Vedie Studio Kasprzyk, spolupracuje s rôznymi európskymi mímami aj inými umelcami ([[Pavel Surový]], [[Veronika Vaculíková]]). Každoročne sa zúčastňuje Letného umeleckého sústredenia pod vedením Soni Lužinovej a od roku [[2007]] hlavne pod vedením Natálie Novotnej, kde deti učí základy [[pantomíma|pantomímy]]. Kaspryk taktiež vystupuje na medzinárodnom festival pantomímy a pohybových divadiel „PAN“, ktorý bol založený v roku 1994.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O PAN-e – Festival Pan | url = https://www.festivalpan.sk/o-pan-e/ | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = en-US}}</ref> Tento festival sa koná každoročne v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Dlouhý|meno=Oleg|titul=PAN po štrnásty raz|periodikum=Javisko|dátum=2008|ročník=40|číslo=2|strany=26|issn=0323-2883}}</ref> V roku 1994 bol nominovaný na cenu [[European Comedy Awards]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Solárová|meno=Renata|titul=Mím medzi deťmi v Brezolupoch|periodikum=Vychovávateľ|dátum=2007-2008|ročník=55-56|číslo=4|issn=0139-6919}}</ref> == Filmografia == * [[1992]]: ''Strašiak a snežienky'' * [[1996]]: ''Dračie srdce'' * [[1998]]: ''Šmankote, babičko, čaruj!'' * [[2000]]: ''[[Sokoliar Tomáš]]'' * [[2022]]: ''Láska hory prenáša'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=26385}} * {{Imdb meno|id=5526039}} * {{Fdb meno|id=24270}} * {{Kinobox meno|id=43828}} * [http://www.kasprzyk.sk Osobné stránky Mira Kasprzyka] * [http://festivalpan.sk Festival pantomímy a pohybového divadla PAN] {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kasprzyk, Miroslav}} [[Kategória:Mímovia]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša]] 3hxmbzrerq3yapobigi0nvft0bbvngk 8211590 8211585 2026-05-10T11:49:53Z Scholastikos 174170 8211590 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Miroslav Kasprzyk | Popis osoby = slovenský mím a herec | Portrét = Vahram Zaryan s Miro Kasprzyk I Festival Pan, Liptovský Mikuláš, Slovakia, 2013.jpg | Popis portrétu = Kasprzyk (vpravo) v roku [[2013]] | Rodné meno = | Iné mená = Miro Kasprzyk | Pseudonym = | Štát pôsobenia = {{SVK}} [[Slovensko]] | Dátum narodenia = {{dnv|1962|10|30}} | Miesto narodenia = [[Liptovský Mikuláš]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = mím, herec | Aktívne roky = [[1990]]{{--}}súčasnosť | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = Lukáš, Tomáš | Podpis = | Poznámky = | Webstránka = | Portál1 = Film | Portál2 = Slovensko | Portál3 = Divadlo }} '''Miroslav''' „'''Miro'''“ '''Kasprzyk''' (* [[30. október]] [[1962]], [[Liptovský Mikuláš]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[mím]] a [[Herectvo|herec]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sudor | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | titul = Mím Miroslav Kasprzyk: Ministerka Šimkovičová je naša slúžka. Nemôže rozhodovať, čo je a čo nie je slovenská kultúra | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4229981/mim-miroslav-kasprzyk-ministerka-simkovicova-je-nasa-sluzka-nemoze-rozhodovat-co-je-a-co-nie-je-slovenska-kultura/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-10-28 | dátum prístupu = 2026-05-02 }}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Gudzová|meno=Anna|titul=Miro Kasprzyk alias Tatko Príroda: Najdôležitejšia ekológia je ekológia človeka|periodikum=Enviromagazín|dátum=2008|ročník=13|číslo=6|strany=28{{--}}29|issn=1335-1877}}</ref> Vedie Studio Kasprzyk, spolupracuje s rôznymi európskymi mímami aj inými umelcami ([[Pavel Surový]], [[Veronika Vaculíková]]). Každoročne sa zúčastňuje Letného umeleckého sústredenia pod vedením Soni Lužinovej a od roku [[2007]] hlavne pod vedením Natálie Novotnej, kde deti učí základy [[pantomíma|pantomímy]]. Kaspryk taktiež vystupuje na medzinárodnom festival pantomímy a pohybových divadiel „PAN“, ktorý bol založený v roku 1994.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O PAN-e – Festival Pan | url = https://www.festivalpan.sk/o-pan-e/ | dátum prístupu = 2026-05-03 | jazyk = en-US}}</ref> Tento festival sa koná každoročne v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Dlouhý|meno=Oleg|titul=PAN po štrnásty raz|periodikum=Javisko|dátum=2008|ročník=40|číslo=2|strany=26|issn=0323-2883}}</ref> V roku 1994 bol nominovaný na cenu [[European Comedy Awards]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Solárová|meno=Renata|titul=Mím medzi deťmi v Brezolupoch|periodikum=Vychovávateľ|dátum=2007-2008|ročník=55-56|číslo=4|issn=0139-6919}}</ref> == Filmografia == * [[1992]]: ''Strašiak a snežienky'' * [[1996]]: ''Dračie srdce'' * [[1998]]: ''Šmankote, babičko, čaruj!'' * [[2000]]: ''[[Sokoliar Tomáš]]'' * [[2022]]: ''Láska hory prenáša'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=26385}} * {{Imdb meno|id=5526039}} * {{Fdb meno|id=24270}} * {{Kinobox meno|id=43828}} * [http://www.kasprzyk.sk Osobné stránky Mira Kasprzyka] * [http://festivalpan.sk Festival pantomímy a pohybového divadla PAN] {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kasprzyk, Miroslav}} [[Kategória:Mímovia]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša]] 37giba0piyr01mtdhc7dkwfs7z6ukj3 0 192921 8211175 8044280 2026-05-09T12:49:21Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8211175 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Budova Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity | native_name = | other_name = | category = Budova školy <!-- *** Image *** --> | image = Bratislava, Staré Mesto, Námestie Slobody, fontána.jpg | image_caption = Pohľad na budovu z Námestia Slobody <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] | region_type = Kraj | district = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I.]] | commune_type = Mesto | commune = Bratislava | municipality_type = Mestská časť | municipality = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré mesto]] <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =48| lat_m =9| lat_s =4.54 | lat_NS = S | long_d =17| long_m =6| long_s =39.07 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 1950 | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = <!-- *** Codes *** --> | code <!-- *** Národná Kultúrna Pamiatka *** ---> | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = Fakulta architektúry a dizajnu STU | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = 07.10.1986 | číslo uzpf = 829/1 | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať NKP = | kraj = | okres = | obec = Bratislava | PUSR web url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=995 | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = 30.06.2016 <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_caption = | map_background = | map_locator = | map1 = | map1_caption = Poloha v rámci Bratislavy | map1_background= | map1_locator = Bratislava Staré Mesto <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} Budova '''Fakulta architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity''' je objekt [[Fakulta architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|FAD STU]] a [[národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky]] vedená pod identifikačným číslom 101-829/0, ktorá sa nachádza na Námestí slobody č. 19 v Bratislave. Svojím charakterom a komplexným riešením možno túto budovu považovať za jedno z vrcholových diel architekta [[Emil Belluš|Emila Belluša]]. Presviedča nás o tom jej [[architektúra|architektonický]] a [[priestor]]ový koncept, celkové technické vybavenie, riešenie detailov a použitá škála [[materiál]]ov a ich vysoké technické a remeselné zvládnutie. ==História stavby== Už v rokoch [[1947]]-[[1949]] vytvoril [[Emil Belluš]] projekt Pavilónu teoretických ústavov [[SVŠT]] pre práve založenú školu. Pavilón bol realizovaný ako jediný objekt [[Urbanizmus (architektúra)|urbanistického]] konceptu zástavby a umiestnenia fakúlt [[STU]]. Realizácia sa uskutočnila v rokoch [[1950]]-[[1952]]. Budova bola určená predovšetkým na výchovu [[architekt]]ov. ==Kompozícia budovy== Objekt je [[symetria|symetricky]] koncipovaný na celú šírku [[Námestie Slobody (Bratislava)|Námestia Slobody]] do jeho [[juhozápad]]nej časti. V hmotnej skladbe používa pri dodržaní jednotnej [[výška|výšky]] hlavnej rímsy priam klasicky osvedčené princípy [[akcent]]u a [[gradácia|gradácie]]: stredná časť je z [[priestor]]u odstúpená, výstižnejšie povedané stiahnutá od oboch krídel do [[námestie|námestia]], ako by si vytvárala v ulici [[priestor]] pre hmotovo vrstvený konkávny vstup. Toto „vytlačenie hmoty" sa prejavilo do [[priestor]]u [[námestie|námestia]] vystúpením [[plató]] s monumentálnym trojdielnym schodiskom. Obojstranné [[vertikálne]] odpichnutie bočných krídiel je zvýraznené hlbokými [[lodžia]]mi. Dominantnosť ťažiskovej hmoty objektu do [[námestie|námestia]] zvýrazňuje nielen trojdielny vysoký rád presklenia [[vestibul]]u a predsadené monumentálne [[schodisko]], ale aj umiestnenie štátneho znaku pod priebežnú [[pavlač]] ateliérov pod hlavnou rímsou a nakoniec aj dĺžkovo redukovaná vzdušná strešná nadstavba, spájajúca dve vertikálne jadrá objektu. Krídlo s jednotnou rímsou, ale opticky rozdielnou od následných častí objektu, orientované do Kollárovho námestia, výškovo veľmi dobre korešponduje s okolitou zástavbou. Cez priestor tohto [[námestie|námestia]] vzniká veľmi dobrý nielen architektonický, ale aj mierkový dialóg s neskoršie postavenou [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickou fakultou STU]] od [[Vladimír Karfík|Vladimíra Kafríka]]. K Banskobystrickej ulici sa toto krídlo s [[aula|aulou]] a s dekanátom výškovo redukuje na vyvýšenú dvojpodlažnú hmotu. Toto riešenie veľmi dobre zapadá do mierky zástavby Banskobystrickej ulice, akoby sa vnárala do zelených parkov Grassalkovichovho a Vládneho paláca, ako aj vlastného predpolia budovy a [[Námestie SNP (Bratislava)|Námestia SNP]]. ==Dispozícia budovy== Os symetrie päť podlažnej budovy prechádza cez dvoj podlažný [[foyer]] v dôsledku čoho [[interiér]] nadobudol dôstojnosť a vážnosť. Koncové časti chodieb uzatvárajú priestory [[katedra|katedier]], čím je zabezpečený pokoj pri práci vyučujúcich a pri výskumnej činnosti, kým do vnútornej, frekventovanej časti budovy je posunutý školský ruch. Aj v tomto diele sa prejavila autorova snaha a dômyselnosť prevádzky a o psychologicky účinok objektu nielen na poslucháčov ale aj na verejnosť. Dôsledne vyriešil problémy životnosti aj údržby tak celku ako aj detailu. ==Konštrukčné a materiálové riešenie== Objekt má rozmanitú dispozíciu v pôdoryse i po výške, nosné konštrukcie s rôznym rozpätím a zaťažením, čomu v povojnovom období najlepšie zodpovedal monolitický [[železobetón]]. Zmena počtu traktov po výške sa rieši pomocou vysokých pozdĺžnych stenových nosníkov v rámci chodbových stien. Nad vstupným [[vestibul]]om je to jeden stredový stenový nosník pôsobiaci na výšku jedného podlažia (výška cca 5,15 m) a na rozpätie cca 20,0 m. Tento nosník prenáša zaťaženie od troch dvojtraktových podlaží. Nad vstupným vestibulom je kazetový strop. [[Aula]] je zabudovaná na celú šírku budovy t. j. 15,60 m a dĺžku cca 17,0 m. Veľkorozponové konštrukcie sú staticky veľmi exponované, tým viacej, že v stenách sú dverné otvory, ktoré spôsobujú veľké koncentrácie napätí. Toto riešenie i dnes by sa pokladalo za progresívne. Problémom železobetónových skeletov so stenovými konštrukciami je určité obmedzenie variability a flexibility, pretože vytváranie komunikačných a inštalačných otvorov v staticky exponovaných železobetónových stenách je obťažné až nemožné. ==Fasáda== Osobitú pozornosť si vyžadujú z hľadiska výtvarného cítenia autora vonkajšie keramické obklady. Tento typicky funkcionalistický povrch fasád využíva na tú dobu normálnu a pre nás počas [[socializmus|socializmu]] i dnes takmer nedosiahnuteľnú škálu sortimentu tvaroviek - lícoviek: od okenných parapetov a ostení až po rímsu. V exteriérovej časti sekunduje dominantnému keramickému obkladu typicky bellušovský kameň - [[travertín]] v sokloch a nadstavbách vonkajších schodíšť či terás. Kamenárske práce v tomto objekte sú veľmi silnou zložkou nielen architektonickej invencie, ale aj vtedajšej, remeselnej zručnosti: rozmerne; masívne kamenné stupne, kombinácia nielen materiálová, ale aj špárorez dlažby vestibulu sú toho dokladom. Výplne stavebných otvorov sú ďalšou: kapitolou, ktorá si zaslúži pozornosť: väčšinu okenných výplní tvoria šesťdielne drevené okná komponované do štvorca v strede s vymedzením dvojice veľkých otváracích krídiel, ostatné štyri sú sklopné vetračky. Tieto okná sa stali typickými v typových projektoch škôl. ==Kontaktné údaje == *Fakulta architektúry a dizajnu STU *Námestie Slobody 19 *812 45 Bratislava 1 *tel.: ++421 2 57276 215 *fax: ++421 2 52921533 == Použitá literatúra == * http://www.archiweb.cz * http://www.fa.stuba.sk == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:FA STU Bratislava}} [[Kategória:Slovenská technická univerzita v Bratislave]] [[Kategória:Emil Belluš]] [[Kategória:Národné kultúrne pamiatky v Bratislave]] [[Kategória:Architektúra z 1952]] kldxnlg4tujctfwifpn5ogdj5l9p7er 0 194927 8211177 7770271 2026-05-09T12:49:51Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8211177 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Moscow (52078730783).jpg|náhľad|Moskva-Citi v máji 2022]] [[Súbor:Moscow-City (36211143494).jpg|náhľad|Moskva-City za súmraku]] '''Moskovskij meždunarodnyj delovoj centr „Моskva-City“''' (skr. MMDC; doslova ''Moskovské medzinárodné obchodné centrum "Moskva-City" ''; angl. ''Moscow International Business Center "Moscow-City" '', skr. MIBC) je štvrť v Presnenskom okruhu v západnej [[Moskva|Moskve]]. Hlavnou úlohou má byť vytvorenie prvej zóny v Rusku (a v celej východnej Európe), ktorá bude spájať obchodné aktivity, bývanie a zábavu. Bude to vlastne “mesto v meste”. Celý projekt bol schválený mestským zastupiteľstvom v roku [[1992]]. V roku [[2024]] by mal byť celý komplex kompletne dokončený. Výstavba celého komplexu Moskva-City prebieha na Krasnopresnenskom nábreží, celé stavenisko má rozlohu okolo 100 hektárov. Toto územie je jedinou plochou v centre Moskvy, ktorá dokáže poskytnúť priestor pre takúto obrovskú výstavbu. Na tomto území sa nachádzali staré továrne, ktoré sú nahradzované novými modernými budovami. Celkove náklady na výstavbu sú okolo 12 miliárd amerických dolárov. == Budovy == [[Súbor:Moskva city.svg|náhľad|Plán areálu]] === Bašňa 2000 (Veža 2000) === [[Súbor:Tower 2000 20th October 2012.JPG|náhľad|Bašňa 2000 (na plániku č. 0)]] Je to 34 poschodová kancelárska výšková budova, umiestnená na pravom brehu rieky Moskvy. Budova je spojená s MMDC mostom pre chodcov, ktorý bol prvou dokončenou stavbou MMDC, hoci je umiestnená na opačnej strane rieky od hlavnej výstavby. Nachádzajú sa tu tiež podzemné parkoviska, reštaurácie a iné prvky oddychu. * výška: 104 metrov * celková plocha: {{m2|61057}} * začiatok výstavby: december [[1996]] * dokončenie stavby: [[2001]] === Bašňa Evoľucija (Veža Evolúcia) === Je 55 poschodová budova. Každé jej poschodie sa otáča o 3°, čiže celkovo o 150°. Obsahuje najmä kancelárie * začiatok výstavby: [[2011]] * dokončenie stavby: [[2014]] * výška: 255 metrov * počet podlaží: 55 * celková plocha: {{m2|169000}} === Imperia Tower === [[File:Imperia Tower 20th October 2012.JPG|náhľad|Imperia Tower (na plániku č. 4)]] Je to multifunkčný komplex umiestnený v stavbe 4 v Moskva-Siti. Bude pozostávať z dvoch budov; viacúčelovej budovy A a [[akvapark]]ového zábavného komplexu v budove B. Budova A bude mat 60 poschodí a bude poskytovať {{m2|70110}} kancelárskych priestorov triedy A, {{m2|45000}} bytových priestorov a 280 hotelových izieb. Budova bude obsahovať akvapark, nákupné centrum, reštaurácie a kaviarne. * celková plocha: {{m2|450000}} * začiatok výstavby: [[2006]] * dokončenie stavby: [[2011]] * celkové náklady: 300 miliónov [[USD]] === Gorod Stolic === [[Súbor:Capital-city-towers-moscow-indexxrus.JPG|náhľad|Gorod Stolic (na plániku č. 9)]] Je komplex dvoch budov pomenovaných podľa dvoch najväčších miest Ruska. Nachádzajú sa tu byty, kancelárie, reštaurácie, kinosály a i. Prvá z nich, Bašňa Moskva, má 76 podlaží. So svojou výškou 301,8 metra bola do dokončenia budovy [[Shard London Bridge]] [[Zoznam najvyšších budov v Európe|najvyššou budovou Európy]]. Druhá, Bašňa Sankt Peterburg, má 256,9 metrov a 65 poschodí. * začiatok výstavby: [[2005]] * dokončenie stavby: [[2010]] * výška (Moskva): {{m|301.8|m}} * výška (Sankt Peterburg): {{m|256.9|m}} * počet poschodí (Moskva): 76 * počet poschodí (Sankt Peterburg): 65 * celková plocha: {{m2|288680}} * celkové náklady: 450 miliónov USD {{s-start}} {{s-ach|rec}} {{s-pred|riadky=2|pred=[[Bašňa na Naberežnoj]]<br />268&nbsp;m}} {{s-teraz|teraz=[[Zoznam najvyšších budov v Európe|Najvyššia budova Európy]] |roky='''Gorod Stolic'''<br />2010-2012<br />301,8&nbsp;m}} {{s-potom|potom=[[Shard London Bridge]]<br />310&nbsp;m}} {{s-teraz|teraz=[[Zoznam najvyšších budov v Moskve|Najvyššia budova Moskvy]] |roky='''Gorod Stolic'''<br />2010-2013<br />301,8&nbsp;m}} {{s-potom|potom=[[Moskovskij Meždunarodnyj Delovoj Centr „Moskva-Siti“#Merkurij Siti Tauer|Merkurij Siti Tauer]]<br />339&nbsp;m}} {{s-end}} === Merkurij Siti Tauer === [[File:Moscow, City May 2010 03.JPG|náhľad|Gorod Stolic (uprostred, na plániku č. 9)]] Bude 339 metrov vysoká budova s piatimi podzemnými poschodiami (na plániku č. 14). Budú sa tu nachádzať kancelárske priestory, byty, obchodné priestory a reštaurácie. * architekti: M. M. Posohin, Frank Williams ([[Spojené štáty|USA]]), G. L. Sirota * celková zastavaná plocha: {{ha|0.4975|m}} * celková plocha: {{m2|158000}} * výška: 339 metrov * počet nadzemných podlaží: 75 * plocha kancelárií: {{m2|86000}} * plocha bytov: {{m2|24000}} * plocha pre šport a oddych: {{m2|5000}} * reštaurácie: {{m2|3500}} * dokončenie stavby: [[2013]] {{s-start}} {{s-ach|rec}} {{s-pred|pred=[[Shard London Bridge]]<br />310&nbsp;m}} {{s-teraz|teraz=[[Zoznam najvyšších budov v Európe|Najvyššia budova Európy]] |roky='''Merkurij Siti Tauer'''<br />2013-dnes<br />339&nbsp;m}} {{s-potom|riadky=2|potom=-}} {{s-pred|pred=[[Moskovskij Meždunarodnyj Delovoj Centr „Moskva-Siti“#Gorod Stolic|Gorod Stolic]]<br />301,8&nbsp;m}} {{s-teraz|teraz=[[Zoznam najvyšších budov v Moskve|Najvyššia budova Moskvy]] |roky='''Merkurij Siti Tauer'''<br />2013-dnes<br />339&nbsp;m}} {{s-end}} === Komplex Federacija === Bude najvyšší mrakodrap svojho druhu v Európe a celkovo druhý najvyšší v Európe po Bašňa Rossija. Po dokončení bude merať {{m|506|m}}. Celá stavba komplexu sa skladá z troch veží, veže A a B budú tvoriť väčšinu využiteľných plôch komplexu, veža C bude uprostred celého komplexu a bude najvyššia. Všetky tri veže budú prepojené mostmi. Celá stavba je konštruovaná tak, aby mohla odolať aj prípadnému teroristickému útoku pomocou unesených lietadiel. * investor: ZAO Mirax-City, Russia * [[architekt]]: Prof. P. Schweger a S. Tchoban (Germany) * celkové náklady: 500 miliónov USD * celková plocha: {{m2|425000}} * celková zastavaná plocha: {{ha|1.07|m}} * výška: viac ako 509 metrov * začiatok výstavby: [[2003]] * dokončenie stavby: [[2014]] == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Stavby v Moskve]] [[Kategória:Mrakodrapy v Moskve]] 7mqkeq0q0t4f7qswpcqedkh1kj0q1md 0 204417 8211241 7717409 2026-05-09T16:41:34Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211241 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:Lancia Automobiles logo.jpg|thumb|Logo]] '''Lancia''' je [[Taliansko|talianska]] [[automobilka]] založená v roku [[1906]] v [[Turín]]e, pod názvom ''Lancia & C. Fabrica Automobili''. Jej zakladateľmi boli [[Vincenzo Lancia]] a [[Claudio Fogolin]]. Patrí medzi najstarších výrobcov automobilov vo svete. Je známa ako propagátor technických inovácií<ref>[http://www.autorevue.cz/vikendove-cteni-lancia-na-spici-pokroku_4 Lancia na špici pokroku], Autorevue.cz, 2016-10-10</ref> (napríklad ako prvá vyrábala vozidlá so [[karoséria|samonosnou karosériou]], má tiež veľmi dlhú históriu v [[rallye]] pretekoch. Od roku [[1969]] je súčasťou [[koncern (trhová ekonomika)|koncernu]] [[Fiat Group|FIAT]]. Tak ako väčšina talianskych automobiliek vyrábala i Lancia nákladné a úžitkové vozidla, [[autobus]]y, [[trolejbus]]y a vozidla pre [[ozbrojené sily|armádu]] a to až do roku [[1975]], od kedy táto časť výroby spadá pod firmu [[Iveco]] , ktorú taktiež vlastní FIAT. V dnešnej dobe Lancia vyrába len osobné automobily. == Lancia a prominenti == Vozidlá slávnej a luxusnej talianskej značky boli veľmi populárne u celebrít ako [[Enrico Caruso|Caruso]], [[Greta Garbo]], [[Gloria Swansonová|Gloria Swanson]], [[Ernest Hemingway]], [[Gary Cooper]] alebo [[Max Schmeling]]. Automobily tejto značky vlastnili tiež pretekári [[Tazio Nuvolari]] a [[mike Hawthorn|Mike Hawthorn]] alebo výrobca lietadiel [[Anthony Fokker]] . V roku [[1923]] si [[Franz Kafka]] zapísal do svojho denníka dojmy z inzerátu na automobil Lancia. Viedenský architekt [[Adolf Loos]] v rovnakom roku navrhol vozidlo na báze automobilu Lancia. [[Erich Maria Remarque]] ušiel vo svojom vozidle [[Lancia Dilambda|Lancia Dilambda]] spoločne s [[Marlene Dietrichová|Marlene Dietrichovú]] a jej dcérou z Nemecka do Francúzska a automobilu neskôr venoval aj poviedku. [[Albert Speer]] vlastnil biele športové vozidlo Lancia, <ref>Otto Skorzeny: ''Meine Kommandounternehmen.'' 1981, s. 215.</ref> rovnako ako podnikateľ a inžinier Robert Blohm, ktorému červená Lancia "splnila jeho životný sen". Bavorský princ Konštantín, ktorý svoje vozidlo Lancia Dilambda Cabriolet používal ešte po druhej svetovej vojne, o ňom vyhlásil, že: "je to auto môjho života" <ref>Ulf Geyersbach: ''»…&nbsp;und so habe ich mir denn ein Auto angeschafft.« Schriftsteller und ihre Automobile.'' s. 86</ref> Popularita medzi celebritami neutrpela ani v povojnovom období, kupé a kabriolety značky vlastnili a užívali [[Gregory Peck]], [[Audrey Hepburnová]], [[Jean-Paul Belmondo]], [[Brigitte Bardotová]] či [[Marcello Mastroianni]]. Vlastnou tvorbou na báze vozidiel sa zaoberali aj karosári ako [[Elio Zagato]] a [[Battista Farina|Battista Pininfarina]] či priemyselný dizajnér Raymond Loewy. Hoci [[Juan Manuel Fangio]] prevažne pretekal s vozidlom [[Mercedes-Benz]], v roku 1956 zvíťazil s monopostom [[Lancia D50|Lancia-Ferrari D50]] aj súkromne používal automobil značky Lancia, čo aj sám stvárnil vo filme "Fangio". == Modely == === Osobné automobily === ==== 1908-1945 ==== [[Súbor:Lancia-Lambda.jpg|náhľad| Lancia Lambda]] [[Súbor:Lancia_Dilambda.jpg|náhľad| Lancia Dilambda]] * Lancia Alfa 18 / 24HP (1908) * Lancia Dialfa 18HP (1908) * Lancia Beta 15 / 20HP (1909) * Lancia Gamma 20HP (1910) * Lancia Delta 25 / 30HP (1911) * Lancia Eta 35 / 50HP (1912) * Lancia Didelta 30HP (1912) * Lancia Zeta 12HP (1912) * Lancia Theta 35HP (1914) * Lancia Kappa 35HP (1919) * Lancia Dikappa (1921) * Lancia Trikappa 40HP (1922) * [[Lancia Lambda|Lancia Lambda]] (1922) * Lancia Dilambda (1929) * Lancia Astura (1931) - meno podľa hradu [[Torre Astura]] * Lancia Artena (1931-1940) - meno podľa obce [[Artena]] * Lancia Augusta (1933-1937) - meno podľa [[via Augusta|Via Augusta]] * Lancia Aprilia (1937-1938) - meno podľa mesta [[Aprilia (mesto)|Aprilia]] * Lancia Ardea (1939-1951) - meno podľa obce [[Ardea]] ==== Po roku 1945 ==== [[Súbor:Lancia_Appia.jpg|náhľad| Lancia Appia]] [[Súbor:Lancia_Fulvia_Sport_1.3_Zagato_II_from_1971.JPG|náhľad| Lancia Fulvia Sport 1.3 Zagato II (1971)]] * [[Lancia Aurelia|Lancia Aurelia]] (1950-1958) - základ pre pretekárske vozidlá D20, D23, D24, D25 (1953) a vozidlo [[Formula 1|Formule 1]] D50 (1954), meno podľa [[Via Aurelia]] * [[Lancia Appia|Lancia Appia]] (1953-1959) - pomenovaná po [[Via Appia]] * [[Lancia Flaminia|Lancia Flaminia]] (1957-1970) - pomenovaná po [[Via Flaminia]] * [[Lancia Flavia|Lancia Flavia]] (1960-1971) - pomenovaná po [[via Flavia|Via Flavia]] * [[Lancia Fulvia|Lancia Fulvia]] (1963-1976) - pomenovaná po [[via Fulvia|Via Fulvia]] * [[Lancia Stratos HF]] (1974-1975) - legendárny závodné vozidlo, titul Majstra sveta v Rallye v období 1974-77 * [[Lancia 2000|Lancia 2000]] (1971-1974) * [[Lancia Beta|Lancia Beta]] (1972-1984) * [[Lancia Beta Monte-Carlo]] (1974-1981) - základ pre Lancia Rally 037, Lancia LC1 a Lancia LC2 * [[Lancia Gamma|Lancia Gamma]] (1976-1984) * [[Lancia Delta]] (1979-1999) viacnásobný titul Rallye Majstra sveta (1986-1992) * [[Lancia Prisma|Lancia Prisma]] (1982-1989) * [[Autobianchi A112|Lancia A112]] (1969-1986, najskôr do roku 1981 ako [[Autobianchi]], potom predávaná s označením Lancia) * [[Lancia Rally 037]] (1982) * [[Lancia Thema|Lancia Thema]] (1984-1994) * [[Lancia Y10|Lancia Y10]] (1985-1995) * [[Lancia Y|Lancia Y]] (1995-2003) * [[Lancia Dedra|Lancia Dedra]] (1989-1999) * [[Lancia Kappa|Lancia Kappa]] (1994-2000) * [[Lancia Zeta|Lancia Zeta]] (1994-2002) * [[Lancia Lybra]] (1999-2006) * [[Lancia Thesis|Lancia Thesis]] (2002-2009) * [[Lancia Musa|Lancia Musa]] (2004-2010) * [[Lancia Phedra]] (2002-2010) * [[Lancia Delta]] (2008-2014) * [[Lancia Thema|Lancia Thema]] (2011-2014) <gallery> Súbor:Lancia_Flaminia_GT_Touring_Convertibile.jpg|Lancia Flaminia GT Súbor:Wikilan2kb.jpg|Lancia 2000 Súbor:Lancia beta coupé VX HF.jpg|Lancia Beta Coupé Súbor:Lancia HPE Neuss.jpg|Lancia Beta HPE Súbor:Lancia Dedra Kombi front 20080520.jpg|Lancia Dedra Súbor:Lancia Y front101.jpg|Lancia Y (I) Súbor:Lancia Kappa Coupé front 20070920.jpg|Lancia Kappa Coupé Súbor:Lancia Musa 2006 titan vl.jpg|musa Súbor:Deltastragodo.jpg|delta Súbor:Lancia Phedra front 20071105.jpg|Phedra </gallery> ==== Súčasné modely ==== * [[Lancia Ypsilon]] (2003) === Historické dodávky === * Lancia Beta / Lancia Beta Diesel * Lancia Jolly * Lancia Superjolly === Historické nákladné automobily === [[Súbor:Lancia_Esadelta_C.jpg|náhľad| Lancia Esadelta C]] * Lancia Eta (osobné vozidlo s ložnou plochou) * Lancia Jota (1915) * Lancia Dijota (1915) * Lancia Trijota (1921) * Lancia Tetrajota (1921) * Lancia Pentajota (1924) * Lancia Esajota * Lancia Eptajota (1927) * Lancia Omicron * Lancia Ro (1932) * Lancia Ro-Ro (1935) * Lancia 3Ro (1938) * Lancia Esar (1941) * Lancia E 290 (1941) jediný vyrobený [[Elektromobil|elektrický nákladný automobil]], po roku 1949 opäť prestavaný na pohon spaľovacím motorom * Lancia 6Ro (1947) * Lancia Esatau (1950-1968) * Lancia Beta / Lancia Beta Diesel * Lancia Esatau B (1955) * Lancia Beta Diesel (1959) Lancia Beta 190, s [[Kompresor (plyn)|kompresorom]] plneným dvojtaktným naftovým dvojvalcom * Lancia Esadelta B (1959) * Lancia Esadelta C (1969) * Lancia Esagamma (1968) === historické autobusy === * Lancia Trijota * Lancia Tetrajota * Lancia Omicron * Lancia Ro * Lancia Esatau * Lancia Esagamma === Trolejbusy === * Lancia Esatau V11 === Historická vojenské vozidlá === * Lancia IZ (1912), pancierovaný voz * Lancia 3Ro (1939), nákladné auto * Lancia Esar (1942), nákladné auto * Lancia Linzu ''(Rys)'' (1942), pancierovaný - kópia vozidla [[Daimler Dingo]] MK I * Lancia 6Ro (1948), nákladné auto * Lancia CL51 (Z 20) (1954), transportér * Lancia TL51 (Z 30) (1954), nákladné auto == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.lancia.com/ Lancia International] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070225144827/http://www.lancia.com/ |date=2007-02-25 }} * [http://www.lancia.de/ Lancia Deutschland] * [http://www.lancia.at/ Lancia Österreich] * [http://www.lancia.ch/ Lancia Schweiz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171122102228/http://www.lancia.ch/ |date=2017-11-22 }} {{Výhonok}} [[Kategória:Lancia| ]] [[Kategória:Talianske automobilky]] khw6qzq9mwbm4o5zzyba98h4rxqcwgy 0 206719 8211429 8206488 2026-05-09T22:53:38Z Pelex 2483 /* Priemysel */ opr. 8211429 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Čeľabinsk | other_name = {{V jazyku|rus|Челябинск}} | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Челябинск 14.10.2008.jpg | image_caption = Panoráma mesta | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Chelyabinsk.svg | symbol = CoA of Chelyabinsk (2000).svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Rusko | country_flag = 1 | state = | region = Čeľabinská oblasť | region_type = Oblasť | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = [[Miass (rieka)|Miass]] <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 55 | lat_m = 09 | lat_s = 00 | lat_NS = S | long_d = 61 | long_m = 24 | long_s = 00 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 500 <!-- *** Population *** --> | population = 1195446 | population_date = [[2020]] | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = 1736 | established_type = Prvá písomná zmienka | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = +6 | timezone_DST = +7 | postal_code = | area_code = +7 351 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = 74, 174 | code1 = [[Evidenčné číslo (vozidlá sveta)|EČV]] <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Ruska | map_locator = Rusko | map1_caption = Poloha v Čeľabinskej oblasti | map1_locator = Čeľabinská oblasť <!-- *** Websites *** --> | commons = Category:Chelyabinsk | statistics = | website = {{URL|https://www.cheladmin.ru/}} <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Čeľabinsk'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|rus|Челя́бинск}}) je mesto v [[Ruská federácia|Rusku]], centrum [[Čeľabinská oblasť|Čeľabinskej oblasti]]. Leží na východných svahoch južného [[Ural (pohorie)|Uralu]], zo severu a západu obklopené brezovými a borovicovými lesmi. Preteká ním rieka [[Miass (rieka)|Miass]]. Je jedným z hlavných priemyselných centier Ruska. == História == [[13. september|13. septembra]] roku [[1736]] bola na tomto mieste založená [[pevnosť (stavba)|pevnosť]]. Osada s rovnakým názvom tu vyrástla o niečo neskôr, v roku [[1781]] už mala štatút mesta. O storočie neskôr sa mesto stalo priemyselným centrom. Počas [[ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] sa [[15. máj|15.]]{{--}}[[16. máj]]a [[1918]] odohral na železničnej stanici [[Čeľabinský incident|incident]], v dôsledku ktorého neskôr bojovo vystúpili [[česko-slovenské légie]] v Rusku proti sovietskej moci a začali 1,5 roka trvajúce boje okolo [[Transsibírska magistrála|Transsibírskej magistrály]]. Od roku [[1934]] je centrom [[Čeľabinská oblasť|Čeľabinskej oblasti]]. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa v meste rozvíjal hlavne zbrojársky priemysel. V [[Čeľabinský traktorový závod|Čeľabinskom traktorovom závode]] sa vyrábali známe tanky [[T-34]] či [[KV-1]]. V meste sa vyrábali aj raketomety [[kaťuša (raketomet)|kaťuša]]. Počas studenej vojny bolo dôležitým miestom výroby jadrových zbraní. [[15. februára]] [[2013]] [[Čeľabinský meteorit|explodoval nad mestom]] malý [[planétka|asteroid]], pričom tlaková vlna z výbuchu zranila asi 1200 ľudí. == Priemysel == V súčasnosti je Čeľabinsk centrom chemického, stavebného a potravinárskeho priemyslu. Spracúvajú sa tu zliatiny [[železo|železa]], nehrdzavejúca oceľ, vyrábajú sa traktory ([[Čeľabinský traktorový závod]]), mechanizmy na stavbu ciest. Je tu rozvinutý ťažký priemysel, hlavne metalurgia a zbrojársky priemysel. == Doprava == Mesto je dôležitým dopravným uzlom. Prechádza tadiaľto [[Transsibírska magistrála]] - železnica spájajúca [[Moskva|Moskvu]] s [[Vladivostok]]om a dôležité cestné ťahy smerom na [[Kazachstan]], Stredný [[Ural]], [[Baškirsko]] a [[Sibír]]. Mesto obsluhuje čeľabinské letisko Balandino. == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Ivan Sergejevič Uchov]] (* [[1986]]), ruský atlét * [[Sergej Michajlovič Makarov]] (* [[1958]]), ruský hokejista * [[Sergej Viktorovič Gončar]] (* [[1974]]), ruský hokejista * [[Jekaterina Alexandrovna Gamovová]] (* [[1980]]), ruská volejbalistka == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 25.03.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Sibír]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Rus icon}} * [http://www.urc.ac.ru/Chelyabinsk/ Stránka o Čeľabinsku] {{Mestá v Rusku}} [[Kategória:Čeľabinsk| ]] [[Kategória:Mestá v Rusku]] jgtdolntil8hv4t2hvj9xza8s3qnco8 0 224684 8211584 8197688 2026-05-10T11:44:58Z ~2026-28314-92 294402 /* 80. roky */ 8211584 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Alžbeta II. |titul = kráľovná Spojeného kráľovstva a ostatných území Commonwealthu |obrázok = Queen Elizabeth II official portrait for 1959 tour (retouched) (cropped) (3-to-4 aspect ratio).jpg |popis obrázku = Oficiálny portrét Alžbety II. z roku 1958 |panovanie = [[6. február]] [[1952]]{{--}}[[8. september]] [[2022]] |korunovácia = [[2. jún]] [[1953]] |pôvodné meno = Elizabeth Alexandra Mary Windsorová |obrázok erbu = Royal coat of arms of the United Kingdom (St. Edward's Crown).svg |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[21. apríl]] [[1926]] |miesto narodenia = [[Mayfair]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] |dátum úmrtia = {{dúv|2022|09|08|1926|04|21}} |miesto úmrtia = [[Balmoral Castle]], [[Aberdeenshire]], [[Spojené kráľovstvo]] |miesto pochovania = |predchodca = [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraj VI.]] |regent = |nástupca = [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]] |manžel = [[Philip Mountbatten]] {{Small|(od roku [[1947]]; † [[2021]])}} |manželka = |potomstvo = [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]] <br>[[Anne Mountbatten-Windsor|Anne, kráľovská princezná]]<br>[[Princ Andrew, vojvoda z Yorku]]<br>[[Princ Edward, gróf z Wessexu]] |dynastia = [[Windsorovci]] |otec = [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraj VI.]] |matka = [[Elizabeth Bowesová-Lyonová|Alžbeta Bowes-Lyonová]] |titul0 = |panovanie0 = |predchodca0 = |nástupca0 = |podpis = |vierovyznanie = [[Anglikanizmus|anglikánstvo]] |portál1=Spojené kráľovstvo}} '''Alžbeta II.''' (Elizabeth Alexandra Mary Windsor; * [[21. apríl]] [[1926]], [[Mayfair]], [[Londýn]] – † [[8. september]] [[2022]], [[Balmoral Castle|Balmoral Castle]], [[Aberdeenshire]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vo veku 96 rokov zomrela kráľovná Alžbeta II. | url = https://www.rtvs.sk/novinky/osobnosti/302272/vo-veku-96-rokov-zomrela-kralovna-alzbeta-ii | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> bola kráľovná [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a ďalších 14 [[Spoločenstvo národov|štátov Commonwealthu]] od 6. februára 1952 do svojej smrti 8. septembra 2022. Narodila sa v [[Mayfair]] v Londýne ako prvé dieťa vojvodu a vojvodkyne z Yorku (neskôr kráľ [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraj VI.]] a [[Alžbeta, kráľovná matka|kráľovná Alžbeta]]). Jej otec nastúpil na trón po [[Abdikačná kríza|abdikácii]] svojho brata kráľa [[Eduard VIII. (Spojené kráľovstvo)|Eduarda VIII.]] v roku [[1936]], odkedy bola dedičkou trónu. Vzdelávala sa súkromne doma a [[Druhá svetová vojna|počas druhej svetovej vojny]] začala vykonávať verejné funkcie, slúžila v Pomocnej územnej službe. V roku [[1947]] sa vydala za [[Philip Mountbatten|Filipa, vojvodu z Edinburghu]], bývalého princa Grécka a Dánska, s ktorým mala štyri deti: [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karola III.]]; [[Anne Mountbatten-Windsor|Anne, kráľovskú princeznú]]; [[Princ Andrew, vojvoda z Yorku|princa Andrewa, vojvodu z Yorku]]; a [[Princ Edward, gróf z Wessexu|princa Edwarda, grófa z Wessexu]]. Keď jej otec vo [[február]]i [[1952]] zomrel, Alžbeta sa stala [[Hlava Commonwealthu|hlavou Commonwealthu]] a kráľovnou v siedmich nezávislých krajinách Commonwealthu: vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]], [[Kanada|Kanade]], [[Austrália (štát)|Austrálii]], na [[Nový Zéland|Novom Zélande]], v [[Južná Afrika (štát)|Juhoafrickej republike]], [[Pakistan]]e a na [[Cejlón]]e. Vládla ako [[Konštitučná monarchia|ústavná panovníčka]] prostredníctvom významných politických zmien, ako je decentralizácia vo Veľkej Británii, pristúpenie Spojeného kráľovstva k Európskym spoločenstvám, [[Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie|Brexit]], kanadská patriarchácia a [[dekolonizácia Afriky]]. V rokoch [[1956]] – [[1992]] sa počet jej oblastí menil, keď si územia získavali samostatnosť, a keď sa štáty vrátane Južnej Afriky, Pakistanu a Cejlónu (premenovaného na [[Srí Lanka|Srí Lanku]]) stali republikami. Medzi jej mnohé historické návštevy a stretnutia patria štátna návšteva Írskej republiky a stretnutie s piatimi [[Pápež|pápežmi]]. Medzi významné udalosti patrí jej [[Korunovácia Alžbety II.|korunovácia v roku 1953]] a oslavy jej [[Strieborné jubileum Alžbety II.|strieborného]], [[Zlaté jubileum Alžbety II.|zlatého]] a [[Diamantové jubileum Alžbety II.|diamantového jubilea]] v rokoch [[1977]], [[2002]] a [[2012]]. V roku [[2008]] navštívila [[Slovensko]]. V roku [[2017]] sa stala prvým britským panovníkom, ktorý dosiahol [[Zafírové jubileum Alžbety II.|zafírové jubileum]]. V roku [[2021]], po 73 rokoch manželstva, jej manžel zomrel vo veku 99 rokov. V [[jún]]i [[2022]] oslávila výnimočné, platinové jubileum svojej vlády. Bola [[Zoznam britských panovníkov podľa dĺžky života|najdlhšie žijúcim]] a [[Zoznam britských panovníkov podľa dĺžky vlády|najdlhšie vládnucim britským panovníkom]]. Bola tiež najdlhšie pôsobiacou ženskou hlavou štátu v histórii a najstaršou žijúcou panovníčkou na svete, najdlhšie vládnucim súčasným panovníkom a najstaršou a najdlhšie slúžiacou súčasnou hlavou štátu. Počas jej panovania pôsobilo 15 premiérov, prvým bol [[Winston Churchill]], narodený v roku [[1874]] a poslednou [[Liz Trussová]], narodená o 101 rokov neskôr.<ref name="bbc-queen-elizabeth-ii-has-died-buckingham"/> Alžbeta občas čelila kritike kráľovskej rodiny v tlači, najmä po rozpade manželstiev jej detí, smrti jej bývalej nevesty [[Diana Frances Mountbattenová-Windsorová|Diany, princeznej z Walesu]] v roku [[1997]], rok [[1992]] označila za svoj ''[[annus horribilis]]''. V Spojenom kráľovstve však podpora monarchie bola a stále zostáva trvalo vysoká, rovnako ako jej osobná popularita. == Mladosť == [[Súbor:Queen Elizabeth II 1929.jpg|vľavo|náhľad|185x185bod|Na obale časopisu ''[[Time (týždenník)|Time]]'', apríl 1929]] Elizabeth Alexandra Mary Windsor<ref name="bbc-queen-elizabeth-ii-has-died-buckingham"/> sa narodila o 3.40 h ([[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]) 21. apríla 1926, za vlády jej starého otca z otcovej strany, [[Juraj V. (Spojené kráľovstvo)|kráľa Juraja V.]] Jej otec, vojvoda z Yorku (neskôr [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|kráľ Juraj VI.]]), bol druhým synom kráľa. Jej matka, vojvodkyňa z Yorku (neskoršia [[Alžbeta, kráľovná matka|kráľovná Alžbeta, kráľovná matka]]), bola najmladšou dcérou škótskeho aristokrata, [[Claude Bowes-Lyon, 14. gróf zo Strathmore a Kinghorne|grófa zo Strathmore a Kinghorne]]. Porodila ju cisárskym rezom v londýnskom dome jej starého otca: [[Mayfair]], [[Bruton Street]], 17. Pokrstil ju anglikánsky arcibiskup z Yorku, [[Cosmo Gordon Lang]] v súkromnej kaplnke Buckinghamského paláca 29. mája a bola pomenovaná po svojej matke; Alexandra po [[Alexandra Dánska|matke Juraja V.]], ktorá zomrela o šesť mesiacov skôr, a Mary po [[Mária z Tecku|babičke z otcovej strany]]. Jej blízka rodina ju volala „Lilibet“.<ref name="bbc-queen-elizabeth-ii-has-died-buckingham"/> Jediný súrodenec Alžbety, [[Margaréta, grófka zo Snowdonu|princezná Margaréta]], sa narodila v roku 1930. Tieto dve princezné sa vzdelávali doma pod dohľadom matky a ich [[Guvernantka|guvernantky]] [[Marion Crawfordová|Marion Crawfordovej]]. Lekcie sa zameriavali na históriu, jazyk, literatúru a hudbu. Crawfordová publikovala v roku 1950 biografiu detských rokov Alžbety a Margaréty s názvom ''Malé princezné'', na veľké zdesenie kráľovskej rodiny. Kniha popisuje Alžbetinu lásku ku koňom a psom, jej usporiadanosť a postoj zodpovednosti. Jej sesternica [[Margaret Rhodes]] ju opísala ako „veselé dievčatko, ale v zásade rozumné a slušne vychované“. == Predpokladaná dedička == [[Súbor:Philip de László - Princess Elizabeth of York - 1933.jpg|vľavo|náhľad|238x238pixelů|Portrét od [[Philip de László|Philipa de László]], 1933]] Počas vlády jej starého otca bola Alžbeta tretia v poradí následníctva na britský trón, za svojím strýkom [[Eduard VIII. (Spojené kráľovstvo)|Eduardom]] a jej otcom. Aj keď jej narodenie vyvolalo verejný záujem, neočakávalo sa, že sa stane kráľovnou, pretože Eduard bol ešte stále mladý a predpokladalo sa, že sa pravdepodobne ožení a bude mať svoje vlastné deti, ktoré budú v rade následníctva pred Alžbetou. Keď v roku 1936 zomrel jej starý otec a jej strýko nastúpil ako Eduard VIII., stala sa po svojom otcovi druhou v poradí na trón. Neskôr v tom istom roku [[Abdikačná kríza|Eduard abdikoval]], po tom, čo jeho zamýšľané manželstvo s rozvedenou prominentkou [[Wallis Simpsonová|Wallis Simpsonovou]] vyvolalo ústavnú krízu. V dôsledku toho sa Alžbetin otec stal kráľom a ona sa stala predpokladanou dedičkou. Keby jej rodičia mali neskoršie syna, bol by nad Alžbetou v rade nástupníctva, pretože v tom čase bol trón určený prvorodenstvom s preferenciou mužov. Alžbeta získala súkromné vzdelanie v ústavných dejinách od [[Henry Marten (pedagóg)|Henryho Martena]], viceprezidenta [[Eton College]], a francúzštinu sa naučila od učiteliek, ktorých materským jazykom bola francúzština. V roku 1939 rodičia Alžbety absolvovali turné po Kanade a USA. Rovnako ako v roku 1927, keď absolvovali turné po Austrálii a Novom Zélande, zostala Alžbeta v Británii, pretože jej otec si myslel, že je príliš mladá na to, aby podnikla verejné cesty. Keď rodičia odchádzali, „vyzerala uplakane“. Pravidelne si dopisovali a ona a jej rodičia uskutočnili 18. mája prvý kráľovský transatlantický telefónny hovor. === Druhá svetová vojna === [[Súbor:Hrh Princess Elizabeth in the Auxiliary Territorial Service, April 1945 TR2832.jpg|náhľad|V uniforme pomocnej územnej služby, apríl 1945]] V septembri 1939 vstúpila Británia do [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. [[Lord Hailsham, 1. vikomt Hailsham|Lord Hailsham]] navrhol, aby princezné Alžbeta a Margaréta boli [[Evakuácie civilistov v Británii počas druhej svetovej vojny|evakuované]] do Kanady, aby sa vyhli častému [[Letecké bombardovanie miest|leteckému bombardovaniu]]. To odmietla ich matka, ktorá vyhlásila: "Moje deti nepôjdu bezo mňa. Ja neodídem bez kráľa. A kráľ nikdy neopustí krajinu." Princezné zostali na [[Zámok Balmoral|zámku Balmoral]] v Škótsku až do Vianoc 1939, kedy sa presťahovali do domu [[Sandringham House]] v Norfolku. Od februára do mája 1940 žili v [[Royal Lodge]] vo Windsore, až kým sa nepresťahovali na [[Windsor Castle|hrad Windsor]], kde žili väčšinu času nasledujúcich päť rokov. Vo Windsore usporiadali princezné na Vianoce [[Pantomíma|pantomímy]] na podporu Kráľovninho fondu vlny, ktorý kupoval priadzu na pletenie do vojenských odevov. V roku 1940 uskutočnila 14-ročná Alžbeta prvé rozhlasové vysielanie počas ''Hodiny deťom'' od [[British Broadcasting Corporation|BBC]], ktorá sa venovala ďalším deťom, ktoré boli z miest evakuované. Uviedla: „Snažíme sa robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme pomohli našim galantným námorníkom, vojakom a letcom, a tiež sa snažíme niesť svoj podiel na nebezpečenstve a smútku z vojny. Vieme, každý z nás, že nakoniec bude všetko v poriadku.“ [[Súbor:Special Film Project 186 - Buckingham Palace 2.jpg|náhľad|Alžbeta ako princezná (úplne vľavo) na balkóne [[Buckinghamský palác|Buckinghamského paláca]] s rodinou a [[Winston Churchill|Winstonom Churchillom]] 8. mája 1945, ku [[Deň víťazstva v Európe|Dňu víťazstva v Európe]]]] V roku 1943 Alžbeta absolvovala svoje prvé samostatné verejné vystúpenie. Keď sa blížili jej 18. narodeniny, parlament zmenil zákon, aby mohla pôsobiť ako jedna z piatich štátnych radkýň v prípade neschopnosti alebo neprítomnosti otca pri cestách do zahraničia, napríklad jeho návštevy v Taliansku v júli 1944. Vo februári 1945 bola vymenovaná za čestnú druhú nadporučíčku v Pomocnej územnej službe so služobným číslom 230873. Vyučila sa za vodičku a mechaničku a o päť mesiacov neskôr získala čestné juniorské veliteľstvo (v tom čase ženská obdoba kapitánky). Na konci vojny v Európe, na [[Deň víťazstva v Európe]], sa Alžbeta a Margaréta anonymne zamiešali do oslavujúceho davu v uliciach Londýna. Alžbeta neskôr v zriedkavom rozhovore povedala: „Spýtali sme sa našich rodičov, či by sme mohli ísť von a presvedčiť sa na vlastné oči. Pamätám si, že sme sa zľakli toho, že nás niekto spozná ... Pamätám si rady neznámych ľudí spájajúcich ruky a kráčajúcich po [[Whitehall|Whitehalle]], všetci sme sa len prehnali prílivom šťastia a úľavy.“ Počas vojny boli vypracované plány na potlačenie [[Waleský nacionalizmus|waleského nacionalizmu]] užším spojením Alžbety s Walesom. Waleskí politici navrhli, aby sa na jej 18. narodeniny stala [[Princezná z Walesu|princeznou z Walesu]]. [[Minister vnútra Spojeného kráľovstva|Minister vnútra]] [[Herbert Morrison]] túto myšlienku podporil, ale kráľ ju odmietol, pretože sa domnieval, že takýto titul patrí výlučne manželke princa z Walesu a princ z Walesu bol vždy zrejmým dedičom. Princezná Alžbeta odišla v roku 1947 na svoju prvú zámorskú cestu a sprevádzala svojich rodičov po južnej Afrike. Počas cesty v rámci vysielania pre [[Spoločenstvo národov|Britské spoločenstvo]] k jej 21. narodeninám zložila nasledujúci sľub: „Vyhlasujem pred vami, že celý môj život, či už dlhý alebo krátky, bude venovaný službe vám a službe našej veľkej kráľovskej rodiny, do ktorej patríme všetci.“ === Manželstvo === [[Súbor:Elizabeth II and Philip.jpg|vľavo|náhľad|Alžbeta a Filip v roku 1950]] Alžbeta sa v rokoch 1934 a 1937 stretla so svojím budúcim manželom, [[Philip Mountbatten|gréckym a dánskym princom Filipom]]. Boli bratranec a sesternica z druhého kolena zo strany [[Kristián IX.|dánskeho kráľa Kristiána IX.]] a bratranec a sesternica z tretieho kolena cez [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|kráľovnú Viktóriu]]. Po ďalšom stretnutí v [[Britannia Royal Naval College|Royal Naval College]] v [[Dartmouth (Devon)|Dartmouthe]] v júli 1939 povedala Alžbeta - hoci mala iba 13 rokov - že sa zamilovala do Filipa, a začali si vymieňať listy. Mala 21 rokov, keď boli 9. júla 1947 oficiálne oznámené ich zásnuby. Tie sa nezaobišli bez kontroverzií; Filip nemal žiadne finančné postavenie, narodil sa v zahraničí (hoci bol britským občanom a počas druhej svetovej vojny pôsobil v [[Royal Navy|kráľovskom námorníctve]]) a mal sestry, ktoré sa vydávali za nemeckých šľachticov s [[Nacizmus|nacistickými]] väzbami. Marion Crawford napísala: „Niektorí z kráľových poradcov si nemysleli, že je pre ňu dosť dobrý. Bol to princ bez domova alebo kráľovstva." Neskôr biografie uvádzali, že Alžbetina matka mala spočiatku výhrady k zväzku a označovala Filipa ako Huna“. V neskoršom veku však kráľovná matka povedala životopiscovi Timovi Healdovi, že Filip je „anglický džentlmen“. Pred uzavretím manželstva sa Filip vzdal svojich gréckych a dánskych titulov, oficiálne konvertoval z [[Gréckopravoslávna cirkev|gréckeho pravoslávia]] na [[anglikanizmus]] a prijal titul ''Lieutenant Philip Mountbatten'' (poručík Filip Mountbatten), keď prevzal priezvisko britskej rodiny svojej matky. Tesne pred svadbou ho menovali [[Vojvoda|vojvodom z Edinburghu]] a udelili mu titul ''Jeho kráľovská výsosť''. Alžbeta a Filip sa vzali 20. novembra 1947 vo [[Westminsterské opátstvo|Westminsterskom opátstve]]. Dostali 2 500 svadobných darov z celého sveta. Pretože sa Británia ešte úplne nespamätala z devastácie vojny, Alžbeta vyžadovala prídelové kupóny na zakúpenie materiálu pre [[Svadobné šaty princeznej Alžbety|svoje šaty]], ktoré navrhol [[Norman Hartnell]]. V povojnovej Británii nebolo prijateľné, aby boli na svadbu pozvaní Filipovi nemeckí príbuzní vrátane jeho troch žijúcich sestier. Pozvaný nebol ani vojvoda z Windsoru, bývalý kráľ [[Eduard VIII. (Spojené kráľovstvo)|Eduard VIII]]. Alžbeta porodila svoje prvé dieťa, [[Charles (princ z Walesu)|princa Charlesa]], 14. novembra 1948. Kráľ mesiac predtým vydal [[Patent (diplomatika)|listový patent]], ktorý umožňoval jej deťom používať titul kráľovského princa alebo princeznej, na ktorý by inak nemali nárok, pretože ich otec už nebol kráľovským princom. V roku 1950 sa Alžbete narodilo druhé dieťa, [[Anne Mountbatten-Windsor|princezná Anne]]. Po svadbe si manželia prenajali hotel ''Windlesham Moor'' neďaleko [[Windsor Castle|zámku Windsor]] až do júla 1949, kedy sa usadili v londýnskom [[Clarence House]]. V rôznych obdobiach medzi rokmi 1949 a 1951 bol vojvoda z Edinburghu odvelený v britskej [[Malta|korunnej kolónii Malta]] ako slúžiaci dôstojník [[Royal Navy|Kráľovského námorníctva]]. Spolu s Alžbetou prerušovane žili niekoľko mesiacov na Malte v osade [[Gwardamanġa]] vo ''Villa Guardamangia'', prenajatom dome Filipovho strýka, [[Louis Mountbatten|lorda Mountbattena]]. Ich deti zostali v Británii. == Vláda == === Nástup a korunovácia === [[Súbor:Coronation of Queen Elizabeth II Couronnement de la Reine Elizabeth II.jpg|náhľad|235x235bod|[[Korunovácia Alžbety II.]] v roku 1953]] V priebehu roka 1951 sa zdravie Juraja VI. zhoršovalo a Alžbeta ho často zastupovala na verejných podujatiach. Keď v októbri 1951 absolvovala cestu po [[Kanada|Kanade]] a navštívila amerického prezidenta [[Harry S. Truman|Harryho S. Trumana]] vo Washingtone, jej osobný tajomník [[Martin Charteris]] priniesol návrh prístupovej deklarácie pre prípad, že by kráľ bol na cestách. Začiatkom roka 1952 sa Alžbeta a Filip vydali na cestu do [[Austrália (štát)|Austrálie]], na [[Nový Zéland]] a do [[Keňa|Kene]]. 6. februára 1952 sa práve vrátili do svojho ubytovania v Keni [[Sagana Lodge]] po noci strávenej v [[Treetops Hotel|hoteli Treetops]], keď dorazila správa o kráľovej smrti a následnom okamžitom nástupe Alžbety na trón. Filip informoval novú kráľovnú o novinkách. Martin Charteris ju požiadal, aby si vybrala [[kráľovské meno]]. „Samozrejme“ sa rozhodla zostať Alžbetou. V jej kráľovstve bola vyhlásená za kráľovnú a so sprievodom sa narýchlo vrátila do Spojeného kráľovstva. Spolu s vojvodom z Edinburghu sa presťahovali do [[Buckinghamský palác|Buckinghamského paláca]]. Po nástupe Alžbety na trón sa zdalo pravdepodobné, že kráľovský rod bude niesť meno vojvodu z Edinburghu. Vojvodov strýko, lord Mountbatten, sa zasadzoval za názov ''House of Mountbatten''. Philip navrhol ''House of Edinburgh'' podľa svojho vojvodského titulu. Britský predseda vlády [[Winston Churchill]] a Alžbetina stará mama, [[Mária z Tecku|kráľovná Mária]], uprednostnili zachovanie Windsorskej rodiny, a preto 9. apríla 1952 Alžbeta vydala vyhlásenie, že ''Windsor'' bude naďalej menom kráľovského rodu. Vojvoda sa sťažoval: „Som jediný muž v krajine, ktorý nesmie dať svoje meno svojim vlastným deťom.“ V roku 1960, po smrti kráľovnej Márie v roku 1953 a rezignácii Churchilla v roku 1955, bolo pre potomkov mužskej línie Filipa a Alžbety, ktorí nenesú kráľovské tituly, prijaté priezvisko ''[[Mountbatten-Windsor]]''. Napriek smrti kráľovnej Márie 24. marca 1953 prebiehala [[Korunovácia Alžbety II.|korunovácia 2. júna]] podľa plánu, ako si Mária žiadala pred smrťou. Ceremónia vo [[Westminsterské opátstvo|Westminsterskom opátstve]], s výnimkou pomazania a prijímania, bola prvýkrát uvedená v televízii. Alžbetina korunovačná róba bola vyšívaná na jej pokyn kvetinovými znakmi krajín Commonwealthu. Korunováciu v televízii odhadom pozeralo viac ako 20 miliónov ľudí, čím prekonala vtedajší rekord.<ref name="bbc-queen-elizabeth-ii-has-died-buckingham"/> === Pokračujúci vývoj Commonwealthu === [[Súbor:British Empire in February 1952.svg|náhľad|274x274bod|Alžbetine územie (svetločervené a ružové) a jej územia a protektoráty (tmavočervené) na začiatku jej vlády v roku 1952.]] Od jej narodenia pokračovalo [[Britské impérium]] v transformácii na [[Spoločenstvo národov]]. V čase jej nástupu na trón v roku 1952 bola už ustanovená jej úloha hlavy viacerých nezávislých štátov. V roku 1953 sa kráľovná a jej manžel vydali na sedemmesačnú cestu po celom svete, navštívili 13 krajín a prekonali viac ako 40 000 kilometrov po zemi, po mori i vzduchom. Stala sa prvou vládnucou [[Monarchia Austrálie|panovníčkou Austrálie]] a [[Monarchia Nového Zélandu|Nového Zélandu]], ktorá navštívila tieto národy. Počas cesty boli davy obrovské; podľa odhadov ju videli tri štvrtiny obyvateľov Austrálie. Počas svojej vlády uskutočnila kráľovná stovky [[Zoznam štátnych návštev uskutočnených Alžbetou II.|štátnych návštev]] v iných krajinách a [[Zoznam návštev Commonwealthu uskutočnených Alžbetou II.|zájazdy po Commonwealthe]]; bola najviac cestujúcou hlavou štátu. [[Súbor:Queen Elizabeth II and the Prime Ministers of the Commonwealth Nations, at Windsor Castle (1960 Commonwealth Prime Minister's Conference).jpg|vľavo|náhľad|236x236bod|Alžbeta II. a vodcovia Commonwealthu na konferencii Commonwealthu v roku 1960.]] V roku 1956 britský a francúzsky predsedovia vlády Sir [[Anthony Eden]] a [[Guy Mollet]] diskutovali o možnosti vstupe Francúzska do Spoločenstva. Tento návrh nebol nikdy prijatý a v nasledujúcom roku Francúzsko podpísalo [[Rímske zmluvy|Rímsku zmluvu]], ktorá založila [[Európske spoločenstvo|Európske hospodárske spoločenstvo]], predchodcu [[Európska únia|Európskej únie]]. V novembri 1956 [[Suezská kríza|vtrhli do Egypta]] Británia a Francúzsko v konečnom dôsledku neúspešného pokusu o dobytie [[Suezský prieplav|Suezského prieplavu]]. [[Louis Mountbatten|Lord Mountbatten]] tvrdil, že kráľovná bola proti invázii, aj keď Eden to poprel. Eden rezignoval o dva mesiace neskôr. Absencia formálneho mechanizmu v rámci [[Konzervatívna strana (Spojené kráľovstvo)|Konzervatívnej strany]] na výber vodcu znamenala, že po Edenovej rezignácii padlo na kráľovnú rozhodnutie, koho poverí zostavením vlády. Eden odporučil, aby sa poradila s [[Robert Gascoyne-Cecil, 5. markíz zo Salisbury|lordom Salisburym]]. Lord Salisbury a [[David Maxwell Fyfe, 1. gróf z Kilmuiru|Lord Kilmuir]] sa poradili s [[Kabinet Spojeného kráľovstva|britským kabinetom]], Churchillom a predsedom výboru z roku 1922, čo viedlo k tomu, že kráľovná vymenovala ich odporúčaného kandidáta [[Harold Macmillan|Harolda Macmillana]]. Suezská kríza a výber nástupcu Edena viedli v roku 1957 k prvej veľkej osobnej kritike kráľovnej. O šesť rokov neskôr, v roku 1963, Macmillan rezignoval a odporúčal kráľovnej, aby za predsedu vlády vymenovala [[Alec Douglas-Home|Aleca Douglasa-Homea]]. Kráľovná sa opäť dostala pod kritiku za menovanie predsedu vlády na radu malého počtu ministrov alebo jedného ministra. V roku 1965 prijali konzervatívci formálny mechanizmus na voľbu vodcu, čím ju zbavili účasti. V roku 1957 uskutočnila štátnu návštevu v USA, kde vystúpila v mene Spoločenstva s prejavom na [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valnom zhromaždení OSN]]. Na rovnakom turné otvorila [[23. kanadský parlament]] a stala sa prvým [[Monarchia Kanady|kanadským panovníkom]], ktorý otvoril parlamentné zasadnutie. O dva roky neskôr, výlučne ako kráľovná Kanady, navštívila USA a absolvovala cestu po Kanade. V roku 1961 absolvovala cesty po [[Cyprus|Cypre]], Indii, Pakistane, [[Nepálske kráľovstvo|Nepále]] a [[Dynastia Pahlaví|Iráne]]. Pri návšteve Ghany v tom istom roku zavrhla obavy o svoju bezpečnosť, hoci terčom atentátnikov bol jej hostiteľ, [[Zoznam hláv štátov Ghany|prezident]] [[Kwame Nkrumah]], ktorý ju nahradil na poste hlavy štátu. Pred jej cestou po častiach Quebecu v roku 1964 tlač uviedla, že extrémisti v rámci [[Hnutie za zvrchovanosť Quebecu|quebeckého separatistického hnutia]] plánujú vraždu Alžbety. Neuskutočnil sa žiaden pokus. Alžbetino tehotenstvo s princami [[Princ Andrew (vojvoda z Yorku)|Andrewom]] a [[Princ Edward, gróf z Wessexu|Edwardom]] v rokoch 1959 a 1963 je jediným prípadom, kedy počas svojej vlády nevykonala štátne otvorenie britského parlamentu. Okrem konania tradičných obradov zaviedla aj nové praktiky. Jej prvý kráľovský chodník, ktorý sa stretol s radovou verejnosťou, sa uskutočnil počas turné v Austrálii a na Novom Zélande v roku 1970. === Urýchlenie dekolonizácie === [[Súbor:Elizabeth II in Queensland, Australia, 1970.jpg|vľavo|náhľad|V [[Queensland|Queenslande]] v Austrálii, 1970]] V 60. a 70. rokoch došlo k zrýchleniu [[Dekolonizácia|dekolonizácie]] Afriky a [[Karibik|Karibiku]]. Viac ako 20 krajín získalo nezávislosť od Británie v rámci plánovaného prechodu na samosprávu. V roku 1965 však [[Rodézia|rodezský]] predseda vlády [[Ian Smith]], ktorý bol v rozpore s krokmi k vládnutiu väčšiny, [[Jednostranné vyhlásenie nezávislosti Rodézie|jednostranne vyhlásil nezávislosť]] a zároveň vyjadril „lojalitu a oddanosť“ Alžbete. Aj keď ho kráľovná formálne prepustila a medzinárodné spoločenstvo uplatnilo voči Rodézii sankcie, jeho režim prežil viac ako desať rokov. Keď sa oslabili väzby Británie na jej bývalú ríšu, britská vláda sa usilovala o vstup do Európskeho spoločenstva, čo sa podarilo v roku 1973. Vo februári 1974 britský premiér [[Edward Heath]] odporučil kráľovnej, aby zorganizovala všeobecné voľby uprostred svojej cesty po austronézskom tichomorskom kraji, a požadoval jej odlet späť do Británie. Výsledkom volieb bol zavesený parlament; Heathovi konzervatívci neboli najväčšou stranou, ale mohli zostať vo funkcii, ak by vytvorili koalíciu s [[Liberálna strana (Spojené kráľovstvo)|liberálmi]]. Heath rezignoval, až keď diskusie o vytvorení koalície stroskotali, potom kráľovná požiadala vodcu opozície, [[Harold Wilson|Harolda Wilsona]], o zostavenie vlády. O rok neskôr, na vrchole austrálskej ústavnej krízy v roku 1975, bol austrálsky premiér [[Gough Whitlam]] odvolaný z funkcie generálnym guvernérom Sirom [[John Kerr (generálny guvernér)|Johnom Kerrom]] po tom, čo Senát ovládaným opozíciou zamietol Whitlamov návrh rozpočtu. Pretože Whitlam mal väčšinu v Snemovni reprezentantov, hovorca Gordon Scholes vyzval kráľovnú, aby Kerrovo rozhodnutie zmenila. Odmietla s tým, že nebude zasahovať do rozhodnutí vyhradených [[Ústava Austrálie|austrálskou ústavou]] generálnemu guvernérovi. Kríza podnietila [[Republikánstvo v Austrálii|austrálsky republikanizmus]]. === Strieborné jubileum === [[Súbor:Jimmy Carter with Queen Elizabeth - NARA - 174724.jpg|náhľad|211x211bod|[[3. samit G7|Vedúci predstavitelia štátov G7]], členovia kráľovskej rodiny a Alžbeta (uprostred), Londýn, 1977]] V roku 1977 Alžbeta oslavovala [[Strieborné jubileum Alžbety II.|strieborné jubileum svojho nástupu na trón]]. Večierky a podujatia sa konali po celom Commonwealthe. Oslavy opätovne potvrdili popularitu kráľovnej, a to aj napriek paralelným negatívnym informáciám v tlači o odlúčení princeznej Margarety od jej manžela. V roku 1978 prijala kráľovná štátnu návštevu rumunského komunistického vodcu [[Nicolae Ceaușescu]] a jeho manželky [[Elena Ceaușescu|Eleny]] v Spojenom kráľovstve, hoci si súkromne myslela, že majú „krv na rukách“. Nasledujúci rok priniesol dve rany: jednou bolo odhalenie [[Anthony Blunt|Anthonyho Blunta]], bývalého správcu kráľovniných obrazových zbierok, ako komunistického špióna; tou druhou bol atentát na jej príbuzného a svokra Lorda Mountbattena [[Dočasná írska republikánska armáda|Dočasnou írskou republikánskou armádou]]. Podľa Paula Martina staršieho sa na konci 70. rokov kráľovná obávala, že koruna „má pre kanadského predsedu vlády Pierra Trudeaua malý význam." Zdá sa, že Trudeauov predpokladaný republikanizmus bol potvrdený jeho vyvádzaním, ako napríklad zosunutím zábradlia v Buckinghamskom paláci a piruetovaním za kráľovnou za chrbtom v roku 1977 či odstránením rôznych [[Kanadské kráľovské symboly|kanadských kráľovských symbolov]] počas jeho funkčného obdobia. V roku 1980 kanadskí politici vyslaní do Londýna diskutovať o patriarchácii [[Ústava Kanady|kanadskej ústavy]] zistili, že kráľovná je „lepšie informovaná... ako ktorýkoľvek z britských politikov alebo vysokých úradníkov“. Zaujímala ju najmä neúspech zákona Bill C-60, ktorý by ovplyvnil jej úlohu hlavy štátu. Patriarchát odstránil úlohu [[Parlament Spojeného kráľovstva|britského parlamentu]] z kanadskej ústavy, ale monarchia zostala zachovaná. Trudeau vo svojich spomienkach uviedol, že kráľovná uprednostňovala jeho pokus o reformu ústavy a že na neho urobil dojem „milosť, ktorú prejavovala na verejnosti“ a „múdrosť, ktorú prejavovala v súkromí“. === 80. roky === Smutne jej život už skončil. Počas ceremonialu [[Trooping the Color]] v roku 1981, šesť týždňov pred [[Svadba princa Charlesa a lady Diany Spencerovej|svadbou princa Charlesa a lady Diany Spencerovej]], bolo na kráľovnú z bezprostrednej blízkosti vystrelených šesť rán, keď išla po obchodnom centre [[The Mall]] v Londýne na svojom koni Burmese. Polícia neskôr zistila, že výstrely boli slepé. Sedemnásťročný útočník [[Marcus Sarjeant]] bol odsúdený na päť rokov väzenia a po troch prepustený na slobodu.<ref>{{Citácia periodika|titul=1981: Queen's 'fantasy assassin' jailed|url=http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/september/14/newsid_2516000/2516713.stm|dátum=1981-09-14|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB|periodikum=news.bbc.co.uk}}</ref> O mesiace neskôr, v októbri, bola kráľovná počas návštevy v [[Dunedin|Dunedine]] na Novom Zélande predmetom ďalšieho útoku. Dokumenty [[Novozélandská bezpečnostná spravodajská služba|Novozélandskej bezpečnostnej spravodajskej služby]] odtajnené v roku 2018 odhalili, že 17-ročný [[Christopher John Lewis]] vystrelil puškou [[.22 Long Rifle]] z piateho poschodia budovy s výhľadom na prehliadku, avšak minul.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intelligence documents confirm assassination attempt on Queen Elizabeth in New Zealand|url=https://www.smh.com.au/world/oceania/intelligence-documents-confirm-assassination-attempt-on-queen-elizabeth-in-new-zealand-20180301-p4z282.html|vydavateľ=The Sydney Morning Herald|dátum vydania=2018-02-28|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en|meno=Hamish|priezvisko=McNeilly}}</ref> Lewis bol zatknutý, ale nikdy nebol obvinený z pokusu o vraždu alebo [[vlastizrada|vlastizradu]], a bol odsúdený na tri roky väzenia za nezákonné držanie a použitie strelnej zbrane. Dva roky po treste sa pokúsil o útek z psychiatrickej liečebne s cieľom zavraždiť Charlesa, ktorý bol na návšteve krajiny s [[Diana Frances Mountbattenová-Windsorová|Dianou]] a ich synom [[Princ William, vojvoda z Cambridge|princom Williamom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Damn … I missed': the incredible story of the day the Queen was nearly shot|url=http://www.theguardian.com/uk-news/2018/jan/13/queen-elizabeth-assassination-attempt-new-zealand-1981|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2018-01-13|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en}}</ref> [[Súbor:ElizabethIItroopingcolour crop.jpg|náhľad|Alžbeta jazdiaca na koni na ceremoniáli [[Trooping the Color]] v roku 1986]] Od apríla do septembra 1982 kráľovná pociťovala strach o svojho syna Andrewa, ale zároveň aj hrdosť, keď slúžil u britských síl počas [[Vojna o Falklandy|vojny o Falklandy]]. 9. júla sa zobudila vo svojej spálni v Buckinghamskom paláci v prítomnosti votrelca [[Michael Fagan|Michaela Fagana]] v miestnosti. Po vážnom bezpečnostnom pochybení pomoc dorazila až po dvoch volaniach do policajnej ústredne paláca. Po pohostení amerického prezidenta [[Ronald Reagan|Ronalda Reagana]] na hrade Windsor v roku 1982 a návšteve [[Rancho del Cielo|jeho kalifornského ranča]] v roku 1983 bola kráľovná nahnevaná, keď jeho administratíva nariadila [[Invázia Spojených štátov do Grenady|inváziu do Grenady]], jednej z jej karibských ríš, bez toho, aby o tom bola informovaná. Intenzívny záujem médií o názory a súkromný život kráľovskej rodiny v 80. rokoch viedol k sérii senzačných príbehov v tlači, z ktorých všetky neboli úplne pravdivé. Redaktor novín [[Donald Trelford]] v časopise ''[[The Observer]]'' z 21. septembra 1986 napísal: „Kráľovská telenovela dosiahla v súčasnosti taký záujem verejnosti, že sa stratila hranica medzi skutočnosťou a fikciou ... je im jedno, či sú príbehy pravdivé alebo nie.“ V ''[[The Sunday Times]]'' z 20. júla 1986 sa uvádzalo, že kráľovná sa obávala, že hospodárska politika [[Margaret Thatcherová|Margaret Thatcherovej]] podporila sociálne rozdiely a bola znepokojená vysokou nezamestnanosťou, sériou nepokojov, násilím štrajku baníkov a Thatcherovej odmietnutím uplatňovať sankcie proti režimu [[Apartheid|apartheidu]] v Južnej Afrike. Medzi zdroje fám patrili kráľovský pobočník [[Michael Shea]] a generálny tajomník Commonwealthu [[Shridath Ramphal]], avšak Shea tvrdil, že jeho vyjadrenia boli vytrhnuté z kontextu a zdobené špekuláciami. Thatcherová údajne uviedla, že kráľovná bude hlasovať za [[Sociálnodemokratická strana (Spojené kráľovstvo)|sociálnodemokratickú stranu]] - Thatcherovej politických oponentov. [[Brian Mulroney]], kanadský premiér v rokoch 1984 až 1993, uviedol, že Alžbeta bola „zákulisnou silou“ pôsobiacou na ukončenie apartheidu. Koncom 80. rokov sa kráľovná stala terčom satiry. Účasť mladších členov kráľovskej rodiny na charitatívnej hernej šou ''It's a Royal Knockout'' v roku 1987 bola zosmiešňovaná. V Kanade Alžbeta verejne podporila politicky rozporuplné ústavné zmeny a podnietila kritiku odporcov navrhovaných zmien vrátane Pierra Trudeaua. V tom istom roku bola zvolená fidžijská vláda zvrhnutá vojenským pučom. Ako panovníčka Fidži Alžbeta podporovala pokusy generálneho guvernéra Ratu Sira [[Penaia Ganilau]] o uplatnenie výkonnej moci a rokovania o urovnaní sporu. Vodca prevratu [[Sitiveni Rabuka]] zosadil Ganilaua a vyhlásil Fidži za republiku. === 90. roky === V roku 1991, po víťazstve koalície vo vojne v [[Druhá vojna v Perzskom zálive|Perzskom zálive]], sa kráľovná stala prvým britským monarchom, ktorý vystúpil na [[Spoločné zasadanie Kongresu Spojených štátov|spoločnom stretnutí]] [[Kongres Spojených štátov|Kongresu USA]]. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 199-1992-089-19Acropped.jpg|vľavo|náhľad|177x177bod|Filip a Alžbeta v Nemecku, október 1992]] V prejave 24. novembra 1992, pri príležitosti [[Rubínové jubileum|40. výročia]] svojho nástupu na trón, nazvala Alžbeta rok 1992 ako jej ''annus horribilis'' (hrozný rok).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=A speech by The Queen on the 40th Anniversary of her succession (Annus horribilis speech)|url=https://www.royal.uk/annus-horribilis-speech|vydavateľ=The Royal Family|dátum vydania=1992-11-24|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en|priezvisko=connie.fisher}}</ref> Republikánsky pocit v Británii vzrástol kvôli tlačovým odhadom súkromného bohatstva kráľovnej - ktoré boli v rozpore s palácom - a správam o aférach a napätých manželstvách medzi jej početnou rodinou. V marci sa jej druhý syn, princ Andrew, a jeho manželka [[Sarah, vojvodkyňa z Yorku|Sarah]] rozišli; v apríli sa jej dcéra princezná Anne rozviedla s kapitánom [[Mark Phillips|Markom Phillipsom]]; počas štátnej návštevy Nemecka v októbri do nej nahnevaní demonštranti v [[Drážďany|Drážďanoch]] hádzali vajcia;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=German study concludes 25,000 died in Allied bombing of Dresden|url=http://content.usatoday.com/communities/ondeadline/post/2010/03/official-german-study-concludes-25000-died-in-allied-bombing-of-dresden/1|vydavateľ=USATODAY.COM|dátum prístupu=2020-09-29}}</ref> a v novembri vypukol rozsiahly požiar na hrade Windsor, jednom z jej oficiálnych sídel. Monarchia sa stala predmetom väčšej kritiky a verejnej kontroly. Kráľovná v neobvykle osobnom prejave uviedla, že každá inštitúcia musí očakávať kritiku, ale vyjadrila prianie, aby sa tak dialo s „nádychom humoru, jemnosti a porozumenia“. O dva dni neskôr predseda vlády John Major ohlásil reformy kráľovských financií plánované od predchádzajúceho roku, vrátane kráľovnej platiacej daň z príjmu od roku 1993 a redukcie občianskeho zoznamu. V decembri sa princ Charles a jeho manželka Diana formálne rozišli. Rok sa skončil súdnym sporom, pretože kráľovná žalovala noviny ''[[The Sun (Spojené kráľovstvo)|The Sun]]'' za porušenie autorských práv, keď dva dni pred vysielaním zverejnili text jej výročnej vianočnej správy. Noviny boli nútené zaplatiť jej právne poplatky a venovali 200 000 libier na charitu. V nasledujúcich rokoch pokračovali verejné odhalenia o stave manželstva Charlesa a Diany. Aj keď sa podpora republikanizmu v Británii zdala vyššia ako kedykoľvek predtým v živej pamäti, republikanizmus bol stále menšinovým hľadiskom a samotná kráľovná mala vysoké hodnotenie súhlasu. Kritika sa zamerala skôr na inštitút samotnej monarchie a širšiu rodinu kráľovnej než na jej vlastné správanie a konanie. Po konzultácii s manželom a predsedom vlády Johnom Majorom, ako aj s arcibiskupom z Canterbury [[George Carey|Georgom Careym]] a jej súkromným tajomníkom [[Robert Fellowes|Robertom Fellowesom]], napísala koncom decembra 1995 Charlesovi a Diane list s tým, že je žiaduci rozvod. V auguste 1997, rok po rozvode, Diana zomrela [[Smrť Diany (princeznej z Walesu)|pri autonehode v Paríži]]. Kráľovná bola na dovolenke so svojou početnou rodinou v [[Balmoral Castle|Balmorale]]. Dianini dvaja synovia s Charlesom - princovia [[Princ William, vojvoda z Cambridge|William]] a [[Princ Harry, vojvoda zo Sussexu|Harry]] - chceli navštíviť kostol, a tak ich kráľovná a vojvoda z Edinburghu vzali ešte v to ráno. Potom päť dní kráľovná a vojvoda chránili svojich vnukov pred silným záujmom tlače tým, že ich držali v Balmorale, kde mohli v súkromí smútiť, ale stiahnutie sa do ústrania kráľovskej rodiny a nevyvesenie vlajky na pol žrde nad Buckinghamským palácom spôsobilo verejné pobúrenie. Kráľovná pod tlakom nepriateľskej reakcie súhlasila s návratom do Londýna a priamym televíznym prenosom 5. septembra, deň pred Dianiným pohrebom. Vo vysielaní vyjadrila obdiv k Diane a jej pocitom „ako babičky“ k obom princom. V novembri 1997 usporiadali kráľovná a jej manžel v [[Banqueting House]] recepciu pri príležitosti zlatého výročia svojej svadby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=A speech by The Queen on her Golden Wedding Anniversary|url=https://www.royal.uk/golden-wedding-speech|vydavateľ=The Royal Family|dátum vydania=1997-11-20|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en|priezvisko=connie.fisher}}</ref> Vystúpila s prejavom a pochválila Filipa za jeho úlohu manžela, pričom ho označila ako „moju silu a bytie“. === Zlaté jubileum === [[Súbor:Elizabeth II greets NASA GSFC employees, May 8, 2007 edit.jpg|náhľad|225x225pixelů|Alžbeta pozdravuje zamestnancov [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] v [[Goddardovo centrum pre vesmírne lety|Goddardovom centre pre vesmírne lety]] v [[Maryland|Marylande]], máj 2007|alt=]] V roku 2002 si Alžbeta pripísala svoje [[Zlaté jubileum Alžbety II.|Zlaté jubileum]]. Jej sestra a matka zomreli vo februári a v marci, a médiá špekulovali, či bude jubileum úspechom alebo neúspechom. Opäť podstúpila rozsiahlu prehliadku svojich území. Rovnako ako v roku 1977 sa konali pouličné zábavy a spomienkové akcie a na počesť tejto príležitosti boli pomenované pamätníky. Každý deň trojdňovej hlavnej oslavy jubilea v Londýne sa zúčastnilo milión ľudí a nadšenie verejnosti pre kráľovnú bolo väčšie, ako mnohí novinári očakávali. Aj keď bola kráľovná v priebehu celého života zdravá, v roku 2003 podstúpila operáciu oboch kolien. V októbri 2006 nestihla otvorenie nového [[Emirates Stadium]], pretože mala natiahnutý chrbtový sval, ktorý ju trápil od leta. V máji 2007 ''[[The Daily Telegraph]]'' s odvolaním sa na nemenované zdroje uviedol, že kráľovná bola „podráždená a frustrovaná“ politikou britského premiéra [[Tony Blair|Tonyho Blaira]], že má obavy, že britské ozbrojené sily sú preťažené v Iraku a Afganistane. Údajne však mala obdivovať Blairovo úsilie o dosiahnutie mieru v [[Severné Írsko|Severnom Írsku]]. Stala sa prvou britskou panovníčkou, ktorá v novembri 2007 oslávila výročie diamantovej svadby.<ref>{{Citácia periodika|titul=Queen celebrates diamond wedding|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/7101094.stm|dátum=2007-11-19|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB|periodikum=news.bbc.co.uk}}</ref> Dňa 20. marca 2008 sa v [[Írska cirkev|Írskom kostole]] sv. Patrika v Armaghu zúčastnila prvej kráľovskej bohoslužby mimo Anglicka a Walesu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Historic first for Maundy service|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/northern_ireland/7305675.stm|dátum=2008-03-20|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB|periodikum=news.bbc.co.uk}}</ref> ==== Alžbeta II. na Slovensku ==== 23. októbra 2008 Alžbeta spolu s manželom Filipom, vojvodom z Edinburghu, pricestovali na [[Slovensko]]. Ešte v roku 2006 ich pozval vtedajší slovenský prezident [[Ivan Gašparovič]]. Ich prvé kroky viedli do [[Grasalkovičov palác|Prezidentského paláca]]. Na ďalší deň kráľovský pár odletel do [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]]. Bodkou za návštevou Slovenska bola účasť na úvodnej časti priateľského hokejového stretnutia medzi HK Aquacity ŠKP Poprad a Guildorf Flames Ice Hockey Club, kde úvodné buly vhodila kráľovná spoločne so slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom. 24. októbra odleteli z popradského letiska späť domov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 10 rokmi na Slovensko zavítala kráľovná Alžbeta II.|url=https://kosicednes.sk/zaujimavosti/pred-10-rokmi-na-slovensko-zavitala-kraovna-alzbeta-ii/|vydavateľ=kosicednes.sk|dátum vydania=2018-10-23|dátum prístupu=2021-04-05|jazyk=sk|meno=KOŠICE:|priezvisko=DNES}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Diamantové jubileum a dĺžka života === Alžbeta vystúpila v roku 2010 na Valnom zhromaždení [[Organizácia spojených národov|OSN]] druhýkrát, opäť ako kráľovná všetkých území Commonwealthu a hlava Commonwealthu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=A speech by The Queen at the United Nations General Assembly, 2010|url=https://www.royal.uk/address-united-nations-general-assembly-6-july-2010|vydavateľ=The Royal Family|dátum vydania=2010-07-06|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en|priezvisko=Ciara.Berry}}</ref> Počas svojej návštevy New Yorku, ktorá nasledovala po prehliadke Kanady, oficiálne otvorila pamätnú záhradu pre britské obete [[Útoky z 11. septembra 2001|útokov z 11. septembra]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Queen urges unity in speech to UN|url=https://www.bbc.com/news/10518044|periodikum=BBC News|dátum=2010-07-07|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref> 11-dňová návšteva kráľovnej v Austrálii v októbri 2011 bola jej 16. návštevou v krajine od roku 1954. Na pozvanie írskej prezidentky [[Mary McAleeseová|Mary McAleeseovej]] uskutočnila v máji 2011 prvú [[Štátna návšteva Alžbety II. v Írskej republike|štátnu návštevu britskej panovníčky v Írskej republike]]. [[Súbor:Day 194 - West Midlands Police - Royal Diamond Jubilee Visit (7555521830).jpg|náhľad|Návšteva [[Birmingham|Birminghamu]] v júli 2012 v rámci jej turné Diamantového jubilea]] Kráľovnino [[Diamantové jubileum Alžbety II.|diamantové jubileum]] v roku 2012 znamenalo 60 rokov na tróne a oslavy sa konali v jej územiach, širšom Commonwealthe i mimo neho. V správe zverejnenej v deň nástupu na trón Alžbeta napísala:<blockquote>V tomto špeciálnom roku, kedy sa znovu venujem vašim službám, dúfam, že si všetci pripomenieme silu spolupatričnosti a zjednocujúcu silu rodiny, priateľstva a dobrých susedských vzťahov... Dúfam tiež, že tento jubilejný rok bude časom, keď budeme ďakovať za veľký pokrok, ktorý sme dosiahli od roku 1952, a keď sa budeme tešiť na budúcnosť s čistou hlavou a vrelým srdcom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Queen's Diamond Jubilee message|url=https://www.royal.uk/queens-diamond-jubilee-message|vydavateľ=The Royal Family|dátum vydania=2012-02-06|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en|priezvisko=connie.fisher}}</ref></blockquote>S manželom podnikli rozsiahle turné po Spojenom kráľovstve, zatiaľ čo jej deti a vnúčatá sa v jej mene vydali na kráľovské cesty po iných štátoch Commonwealthu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Harry pays tribute to the Queen|url=https://www.bbc.com/news/uk-17281585|periodikum=BBC News|dátum=2012-03-07|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref> 4. júna boli po celom svete rozsvietené jubilejné majáky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Beacon Event News {{!}} The Queen's Diamond Jubilee Beacons, 4th June 2012|url=http://www.diamond-jubilee-beacons.buzzsites.co.uk/pages/event_news_162371.cfm|vydavateľ=www.diamond-jubilee-beacons.buzzsites.co.uk|dátum prístupu=2020-09-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20181116075010/http://www.diamond-jubilee-beacons.buzzsites.co.uk/pages/event_news_162371.cfm|dátum archivácie=2018-11-16}}</ref> V novembri kráľovná a jej manžel oslávili svoje modré zafírové výročie svadby (65.).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Queen and Duke of Edinburgh celebrate 65th wedding anniversary|url=https://www.telegraph.co.uk/news/uknews/queen-elizabeth-II/9689130/Queen-and-Duke-of-Edinburgh-celebrate-65th-wedding-anniversary.html|vydavateľ=The Telegraph|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref> 18. decembra sa stala prvou britskou panovníčkou, ktorá sa zúčastnila mierového [[Kabinet Spojeného kráľovstva|zasadnutia vlády]] od čias [[Juraj III. (Veľká Británia)|Juraja III.]] v roku 1781.<ref>{{Citácia periodika|titul=Part of Antarctica named after Queen|url=https://www.bbc.com/news/uk-politics-20757382|periodikum=BBC News|dátum=2012-12-18|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref> Kráľovná, ktorá otvorila [[letné olympijské hry 1976]] v [[Montreal]]e, otvorila aj [[Letné olympijské hry 2012|letné olympijské]] a [[Letné paralympijské hry 2012|paralympijské hry 2012]] v Londýne, čím sa stala prvou hlavou štátu, ktorá otvorila dvoje olympijské hry v dvoch krajinách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Canada's Olympic Broadcast Media Consortium {{!}} Canada's Olympic Broadcast Media Consortium Announces Broadcast Details for London 2012 Opening Ceremony, Friday|url=http://www.newswire.ca/en/story/1011615/canada-s-olympic-broadcast-media-consortium-announces-broadcast-details-for-london-2012-opening-ceremony-friday|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2015-04-02|dátum prístupu=2020-09-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20150402092404/http://www.newswire.ca/en/story/1011615/canada-s-olympic-broadcast-media-consortium-announces-broadcast-details-for-london-2012-opening-ceremony-friday|dátum archivácie=2015-04-02}}</ref> Na olympiáde v Londýne si v rámci otváracieho ceremoniálu zahrala v krátkom filme po boku [[Daniel Craig|Daniela Craiga]] ako [[James Bond|Jamesa Bonda]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Queen's Olympic date with Bond|url=https://www.bbc.com/news/uk-19018666|periodikum=BBC News|dátum=2012-07-27|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB|meno=Nicolas|priezvisko=Brown}}</ref> 4. apríla 2013 získala čestnú cenu [[British Academy of Film and Television Arts|BAFTA]] za záštitu nad filmovým priemyslom a na slávnostnom odovzdávaní cien bola označená ako „zatiaľ najpamätnejšia bondovka“.<ref>{{Citácia periodika|titul=Queen honoured with Bafta award|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-22035942|periodikum=BBC News|dátum=2013-04-04|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref> 3. marca 2013 bola Alžbeta preventívne prijatá do [[Nemocnica kráľa Eduarda VII.|nemocnice kráľa Eduarda VII.]] po príznakoch [[Gastroenteritída|gastroenteritídy]]. Nasledujúci deň sa vrátila do Buckinghamského paláca.<ref>{{Citácia periodika|titul=Queen leaves hospital after bug|url=https://www.bbc.com/news/uk-21659635|periodikum=BBC News|dátum=2013-03-04|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref> O týždeň neskôr podpísala novú Chartu Commonwealthu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Queen signs Commonwealth charter|url=https://www.bbc.com/news/uk-21737817|periodikum=BBC News|dátum=2013-03-11|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref> Kvôli svojmu veku a potrebe obmedziť cestovanie sa v roku 2013 rozhodla nezúčastniť na dvojročných [[Zasadnutia vedúcich vlád Commonwealthu|stretnutiach vládnych predstaviteľov Commonwealthu]] po prvýkrát za posledných 40 rokov. Na summite na Srí Lanke ju zastupoval princ Charles.<ref>{{Citácia periodika|titul=Queen to miss Commonwealth meeting|url=https://www.bbc.com/news/uk-22431757|periodikum=BBC News|dátum=2013-05-07|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref> V máji 2018 podstúpila operáciu sivého zákalu, katarakty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Queen undergoes eye surgery to remove cataract|url=https://uk.news.yahoo.com/queen-undergoes-eye-surgery-remove-141520545.html|vydavateľ=uk.news.yahoo.com|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref> V marci 2019 sa rozhodla prestať jazdiť na verejných komunikáciách, najmä v dôsledku autonehody, ktorej sa dopustil jej manžel dva mesiace predtým.<ref>{{Citácia periodika|titul=Queen slams brakes on driving in public|url=https://www.thetimes.co.uk/article/queen-slams-brakes-on-driving-in-public-5q5k8dchn|dátum prístupu=2020-09-29|issn=0140-0460|jazyk=en|meno=Roya Nikkhah, Royal|priezvisko=Correspondent|periodikum=thetimes.co.uk}}</ref> [[Súbor:Elizabeth II at the Queen's Birthday Party (2018).jpg|náhľad|Narodeninová oslava Alžbety, 2018]] Kráľovná prekonala svoju prababičku, [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|kráľovnú Viktóriu]], keď sa 21. decembra 2007 stala [[Zoznam britských panovníkov podľa dĺžky života|najdlhšie žijúcou britskou panovníčkou]]. 9. septembra 2015 sa stala [[Zoznam britských panovníkov podľa dĺžky vlády|najdlhšie vládnucou britskou panovníčkou]] a [[Zoznam najdlhšie vládnucich panovníkov|najdlhšie vládnucou kráľovnou]] a najdlhšou ženskou hlavou štátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=HuffPost is now a part of Verizon Media|url=https://consent.yahoo.com/v2/collectConsent?sessionId=1_cc-session_6335c378-6088-4763-b20d-85a8b98f80f8|vydavateľ=consent.yahoo.com|dátum prístupu=2020-09-29}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Longest Reigning Monarch Queen Elizabeth II|url=http://philatelynews.com/the-longest-reigning-monarch-queen-elizabeth-ii/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2017-12-01|dátum prístupu=2020-09-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20171201033651/http://philatelynews.com/the-longest-reigning-monarch-queen-elizabeth-ii/|dátum archivácie=2017-12-01}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Enthralling 'Audience' puts Britain's queen in room with politicians|url=https://chicago.suntimes.com/2017/8/24/18349976/enthralling-audience-puts-britain-s-queen-in-room-with-politicians|vydavateľ=Chicago Sun-Times|dátum vydania=2017-08-24|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en|meno=Hedy|priezvisko=Weiss}}</ref> Stala sa najstaršou súčasnou panovníčkou po tom, čo 23. januára 2015 zomrel [[Abd Alláh ibn Abd al-Azíz|saudskoarabský kráľ Abdalláh]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Queen becomes world's oldest monarch following death of King Abdullah of Saudi Arabia|url=https://www.telegraph.co.uk/news/uknews/queen-elizabeth-II/11364902/Queen-becomes-worlds-oldest-monarch-following-death-of-King-Abdullah-of-Saudi-Arabia.html|vydavateľ=The Telegraph|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref> Neskôr sa stala najdlhšie vládnucou súčasnou panovníčkou a [[Zoznam súčasných vodcov štátov podľa dátumu prevzatia funkcie|najdlhšie slúžiacou súčasnou hlavou štátu]] po smrti thajského [[Phúmiphon Adunjadét|kráľa Bhumibola]] 13. októbra 2016<ref>{{Citácia periodika|titul=Thailand's revered king dies at 88|url=https://www.bbc.com/news/world-asia-37643326|periodikum=BBC News|dátum=2016-10-13|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Queen takes over longest reign mantle after Thailand's King Bhumibol dies - AOL|url=https://www.aol.co.uk/news/2016/10/13/queen-takes-over-longest-reign-mantle-after-thailands-king-bhumibol-dies/|vydavateľ=www.aol.co.uk|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en}}</ref> a [[Zoznamy vodcov štátov podľa veku|najstaršou súčasnou hlavou štátu]] po rezignácii [[Robert Mugabe|Roberta Mugabeho]] 21. novembra 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Royal Central|url=https://royalcentral.co.uk/uk/queen/breaking-the-queen-becomes-the-worlds-oldest-living-head-of-state-following-mugabe-resignation-91833/|dátum vydania=2017-11-21|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Queen Elizabeth II will be the world’s oldest head of state if Robert Mugabe is toppled | url = https://www.ultimate-tech-news.com/queen-elizabeth-ii-will-be-the-worlds-oldest-head-of-state-if-robert-mugabe-is-toppled/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-11-15 | dátum prístupu = 2020-09-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171115195819/https://www.msn.com/en-us/news/world/queen-elizabeth-ii-will-be-the-world-e2-80-99s-oldest-head-of-state-if-robert-mugabe-is-toppled/ar-BBF0dPV | dátum archivácie = 2017-11-15}}</ref> 6. februára 2017 sa stala prvou britskou panovníčkou, ktorá si pripomínala [[Zafírové jubileum Alžbety II.|zafírové jubileum]],<ref>{{Citácia periodika|titul=The Blue Sapphire Jubilee: Queen will not celebrate 65th anniversary but instead sit in “quiet contemplation” remembering father’s death|url=https://www.telegraph.co.uk/news/2017/01/28/blue-sapphire-jubilee-queen-will-not-celebrate-65th-anniversary/|periodikum=The Telegraph|dátum=2017-01-28|dátum prístupu=2020-09-29|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Gordon|priezvisko=Rayner}}</ref> a 20. novembra ako prvá britská panovníčka oslavovala platinové výročie svadby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Queen and Prince Philip portraits released to mark 70th anniversary|url=http://www.theguardian.com/uk-news/2017/nov/20/queen-prince-philip-portraits-platinum-wedding-70th-anniversary|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2017-11-20|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en}}</ref> Princ Filip v auguste 2017 odišiel z úradných povinností ako manžel kráľovnej.<ref>{{Citácia periodika|titul=Prince Philip Makes His Last Solo Appearance, After 65 Years in the Public Eye|url=https://www.nytimes.com/2017/08/02/world/europe/uk-prince-philip-retired-queen-elizabeth.html|periodikum=The New York Times|dátum=2017-08-02|dátum prístupu=2020-09-29|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Dan|priezvisko=Bilefsky}}</ref> Zomrel vo Windsore 9. apríla 2021,<ref>{{Citácia periodika|titul=Prince Philip has died aged 99, Buckingham Palace announces|url=https://www.bbc.com/news/uk-11437314|periodikum=BBC News|dátum=2021-04-09|dátum prístupu=2021-04-10|jazyk=en-GB}}</ref> čím sa Alžbeta stala prvým britským panovníkom, ktorý vládol ako vdova/vdovec od čias kráľovnej Viktórie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How the Queen will adjust to a future as a widow without her 'strength and stay'|url=https://www.itv.com/news/2021-04-09/prince-philip-after-over-70-years-by-her-side-the-queen-faces-a-future-without-her-strength-and-stay|vydavateľ=ITV News|dátum vydania=2021-04-09|dátum prístupu=2021-04-10|jazyk=en}}</ref> Poznamenala, že jeho smrť v jej súkromí „zanechala obrovské prázdno“.<ref>{{Citácia periodika|titul=Prince Philip: The Queen says his death has 'left a huge void' - Duke of York|url=https://www.bbc.com/news/uk-56710086|periodikum=BBC News|dátum=2021-04-11|dátum prístupu=2021-04-15|jazyk=en-GB}}</ref> 23. apríla 2019 sa stala [[Zoznam najstarších žijúcich vodcov štátu|najstaršou žijúcou panovníčkou]] po smrti [[Jean, luxemburský veľkovojvoda|luxemburského veľkovojvodu Jeana]]. Začiatkom júna 2022 oslávila svoje [[Platinové jubileum Alžbety II.|platinové jubileum]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Queen's Platinum Jubilee to include extra bank holiday|url=https://www.bbc.com/news/uk-54911550|periodikum=BBC News|dátum=2020-11-12|dátum prístupu=2021-03-24|jazyk=en-GB}}</ref> Kráľovná nemienila [[Abdikácia|abdikovať]], aj keď sa očakávalo, že princ Charles prevezme viac jej povinností.<ref>{{Citácia periodika|titul=Queen and Charles start to ‘job share’|url=https://www.thetimes.co.uk/article/queen-and-charles-start-to-job-share-8cpvdr5fk7p|dátum prístupu=2020-09-29|issn=0140-0460|jazyk=en|meno=Kate Mansey, Jonathan Leake and Nicholas|priezvisko=Hellen|periodikum=thetimes.co.uk}}</ref> 20. apríla 2018 vládni predstavitelia Commonwealthu oznámili, že na jej miesto nastúpi Charles ako hlava Commonwealthu. Kráľovná uviedla, že je jej „úprimným želaním“, aby ju Charles v úlohe nasledoval.<ref>{{Citácia periodika|titul=Charles to be next Commonwealth head|url=https://www.bbc.com/news/uk-43840710|periodikum=BBC News|dátum=2018-04-20|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref> Plány na jej smrť a pohreb pripravovali britská vláda a mediálne organizácie od 60. rokov.<ref>{{Citácia periodika|titul='London Bridge is down': the secret plan for the days after the Queen’s death|url=https://www.theguardian.com/uk-news/2017/mar/16/what-happens-when-queen-elizabeth-dies-london-bridge|periodikum=The Guardian|dátum=2017-03-17|dátum prístupu=2020-09-29|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sam|priezvisko=Knight}}</ref> 27. mája 2024 by prekonala [[Francúzske kráľovstvo|francúzskeho]] kráľa [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]] ako [[Zoznam najdlhšie vládnucich panovníkov|najdlhšie vládnuceho panovníka]] suverénneho štátu v overených svetových dejinách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Queen Elizabeth II is about to become Britain's longest reigning monarch, so here are some charts|url=https://www.newstatesman.com/politics/uk/2015/09/queen-elizabeth-ii-about-become-britains-longest-reigning-monarch-so-here-are|vydavateľ=www.newstatesman.com|dátum prístupu=2021-03-24|jazyk=en}}</ref> == Verejná mienka a osobnosť == Keďže Alžbeta poskytovala rozhovory zriedka, o jej osobných pocitoch sa vie len málo. Ako [[Konštitučná monarchia|ústavná panovníčka]] na verejných fórach nevyjadrovala svoje vlastné politické názory. Mala hlboký zmysel pre náboženské a občianske povinnosti a svoju korunovačnú prísahu brala vážne.<ref>{{Citácia periodika|titul=Queen 'will do her job for life'|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/4921120.stm|dátum=2006-04-19|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB|periodikum=news.bbc.co.uk}}</ref> Okrem svojej oficiálnej náboženskej úlohy hlavy anglikánskej cirkvi bola členkou tejto cirkvi a tiež škótskej národnej cirkvi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Our structure|url=https://www.churchofscotland.org.uk/about-us/our-structure|vydavateľ=The Church of Scotland|dátum vydania=2010-02-22|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en|meno=The Church of|priezvisko=Scotland}}</ref> Preukázala podporu medzináboženských vzťahov a stretla sa s vodcami iných cirkví a náboženstiev vrátane piatich pápežov: [[Pius XII.|Piom XII.]], [[Ján XXIII. (pápež)|Jánom XXIII.]], [[Ján Pavol II.|Jánom Pavlom II.]], [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] a [[František (pápež)|Františkom]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Queen meets Pope Francis at the Vatican|url=https://www.bbc.co.uk/news/world-europe-26867032|periodikum=BBC News|dátum=2014-04-03|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref> Bola [[Patronát|patrónkou]] viac ako 600 organizácií a charít. Nadácia [[Charities Aid Foundation]] odhadla, že Alžbeta počas svojej vlády pomohla vyzbierať viac ako 1,4 miliardy libier na jej patronáty. Medzi jej hlavné záujmy vo voľnom čase patrilo [[jazdectvo]] a psy, najmä jej [[Welsh Corgi Pembroke]]. == Úmrtie == Alžbeta II. zomrela popoludní, 8. septembra 2022 na zámku [[Balmoral Castle|Balmoral]] v Škótsku.<ref name="cbc-queen-elizabeth-canada-s-head-of-state">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Queen Elizabeth, Canada's head of state, dead at 96 | url = https://www.cbc.ca/news/world/queen-elizabeth-obituary-1.6575696 | vydavateľ = cbc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Novým kráľom sa automaticky stal jej syn Charles<ref name="bbc-charles-is-the-new-king">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Charles is the new King | url = https://www.bbc.com/news/uk-59135132 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktorý oznámil, že bude panovať ako [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]]<ref name="teraz-princ-charles-sa-stal-kralom-spojeneho">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Princ Charles sa stal kráľom Spojeného kráľovstva | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/princ-charles-sa-stal-kralom-spojeneh/659291-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-09-08 | dátum prístupu = 2022-09-08 }}</ref> == Tituly == * [[21. apríl]] [[1926]] – [[11. december]] [[1936]]: ''Jej Kráľovská Výsosť'' princezná Alžbeta z Yorku * [[11. december]] [[1936]] – [[20. november]] [[1947]]: ''Jej Kráľovská Výsosť'' princezná Alžbeta * [[20. november]] [[1947]] – [[6. február]] [[1952]]: ''Jej Kráľovská Výsosť'' princezná Alžbeta, vojvodkyňa z Edinburghu * [[6. február]] [[1952]] – [[8. september]] [[2022]]: ''Jej Veličenstvo'' Kráľovná == Potomstvo == {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Meno ! rowspan="2" |Narodenie ! colspan="2" |Manželstvo ! rowspan="2" |Ich deti ! rowspan="2" |Ich vnúčatá |- !Dátum !Manžel/ka |- ! rowspan="3" |[[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]] | rowspan="3" |14. november 1948 | rowspan="2" |29. júl 1981 <small>Rozvedený 28. augusta 1996<small> | rowspan="2" |[[Diana Frances Mountbattenová-Windsorová|Lady Diana Spencerová]] |[[Princ William, vojvoda z Cambridge]] |[[George z Cambridgea|Princ George]] [[Charlotte z Cambridgea|Princezná Charlotte]] [[Princ Louis]] |- |[[Princ Harry, vojvoda zo Sussexu]] |[[Archie Mountbatten-Windsor|Archie Harrison Mountbatten-Windsor]] Lilibet Diana Mountbatten-Windsor |- |9. apríl 2005 |[[Camilla, vojvodkyňa z Cornwallu|Camilla Parker Bowlesová]] ! colspan="2" |Žiadne |- ! rowspan="3" |[[Anne Mountbatten-Windsor]] | rowspan="3" |15. august 1950 | rowspan="2" |14. november 1973 <small>Rozvedená 28. apríla 1992<small> | rowspan="2" |[[Mark Phillips]] |[[Peter Phillips]] |Savannah Phillipsová<br />Isla Phillipsová |- |[[Zara Tindallová]] | Mia Tindallová<br />Lena Tindallová<br />Lucas Tindall |- |12. december 1992 |[[Timothy Laurence]] ! colspan="2" |Žiadne |- ! rowspan="2" |[[Princ Andrew, vojvoda z Yorku]] | rowspan="2" |19. február 1960 | rowspan="2" |23. júl 1986 <small>Rozvedený 30. mája 1996<small> | rowspan="2" |[[Sarah, vojvodkyňa z Yorku|Sarah Fergusonová]] |[[Princezná Beatrice]] |Sienna Elizabeth Mapelli Mozzi |- |[[Princezná Eugenie]] |August Philip Hawke Brooksbank Ernest George Ronnie Brooksbank |- ! rowspan="2" |[[Princ Edward, gróf z Wessexu]] | rowspan="2" |10. marec 1964 | rowspan="2" |19. jún 1999 | rowspan="2" |[[Sophie, grófka z Wessexu|Sophie Rhys-Jonesová]] |[[Louise Windsorová|Lady Louise Windsorová]] !Žiadne |- |[[James, vikomt Severn]] !Žiadne |} == Rodokmeň == {{Rodokmeň predkov|'''Alžbeta II. (Spojené kráľovstvo)'''|[[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)]]|[[Alžbeta, kráľovná matka|Lady Elizabeth Bowes-Lyon]]|[[Juraj V. (Spojené kráľovstvo)]]|[[Mária z Tecku]]|[[Claude Bowes-Lyon, 14. gróf z Strathmore a Kinghorne]]|[[Cecilia Bowes-Lyon, grófka zo Strathmore a Kinghorne|Cecilia Nina Cavendish-Bentinck]]|[[Eduard VII.|Eduard VII. (Spojené kráľovstvo)]]|[[Alexandra Dánska]]|[[František, vojvoda z Tecku]]|[[Mary Adelaide z Cambridge]]|[[Claude Bowes-Lyon, 13. gróf z Strathmore a Kinghorne]]|[[Frances Bowes-Lyon, grófka zo Strathmoru a Kinghorne|Frances Dora Smith]]|[[Charles Cavendish-Bentinck (kňaz)|Charles Cavendish-Bentinck]]|[[Louisa Cavendish-Bentinck|Caroline Louisa Burnaby]]}} == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="bbc-queen-elizabeth-ii-has-died-buckingham">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Queen Elizabeth II has died, Buckingham Palace announces | url = https://www.bbc.com/news/uk-61585886 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2022-09-09| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2022-09-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Zoznam kráľov Anglicka, Škótska, Veľkej Británie a Spojeného kráľovstva]] * [[Zoznam štátov na čele s Alžbetou II.]] * [[Zoznam rekordov britskej monarchie]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=Elizabeth II of the United Kingdom}} == Externé odkazy == {{Portál|Politika|Politický}} * [http://www.royal.gov.uk/output/Page412.asp www.royal.gov.uk] * [http://slachta.kosztolanyi.com/modules.php?name=K88_News&file=article&sid=70 Predkovia Alžbety II. z územia Slovenska]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Vládca | Dynastia = Windsorovci | Titul = [[Zoznam kráľov Anglicka, Škótska, Veľkej Británie a Spojeného kráľovstva|kráľovná Spojeného kráľovstva Veľkej Británie<br /> a Severného Írska a Britských domínií]] | Od = [[6. február]]a [[1952]] | Do = [[8. september|8. septembra]] [[2022]] | Predchodca = [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraj VI.]] | Nástupca = [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]] | }} {{Alžbeta II.}} {{Panovníci Spojeného kráľovstva}} {{Osobnosť roka časopisu Time 1951–1975}}{{Britské princezné}}{{Autoritné údaje}} [[Kategória:Alžbeta II.| ]] [[Kategória:Králi Spojeného kráľovstva]] [[Kategória:Kráľovné (panovníčky)]] [[Kategória:Protestantskí panovníci]] [[Kategória:Windsorovci]] [[Kategória:Dámy Podväzkového rádu]] [[Kategória:Nositelia Radu bieleho leva]] [[Kategória:Osobnosti z Londýna]] [[Kategória:Laureáti Radu Bieleho dvojkríža I. triedy]] [[Kategória:Osobnosti na britských bankovkách]] [[Kategória:Osobnosti na austrálskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na brazílskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na britských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na kanadských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na novozélandských bankovkách]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky]] [[Kategória:Nositelia Radu Vitolda Veľkého]] [[Kategória:Nositelia Radu kríža zeme Panny Márie]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu za zásluhy Poľskej republiky]] [[Kategória:Pochovaní v kaplnke svätého Juraja na hrade Windsor]] [[Kategória:Britské princezné]] [[Kategória:Nositelia Radu holandského leva]] [[Kategória:Nositelia španielskeho Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Rádu Kristovho]] [[Kategória:Nositelia Najctihodnejšieho rádu svätého Jána Jeruzalemského]] [[Kategória:Nositelia Radu troch hviezd]] [[Kategória:Nositelia Radu za mimoriadne zásluhy]] [[Kategória:Nositelia Radu Manuela Amadora Guerrera]] [[Kategória:Nositelia Záslužného radu Maďarskej republiky]] [[Kategória:Rytieri Rádu slona]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Olafa]] m9oox21x6sa6fw7kh2ia77u60bjdrzr 8211591 8211584 2026-05-10T11:50:28Z Scholastikos 174170 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28314-92|~2026-28314-92]] ([[User_talk:~2026-28314-92|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Bakjb 8197688 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Alžbeta II. |titul = kráľovná Spojeného kráľovstva a ostatných území Commonwealthu |obrázok = Queen Elizabeth II official portrait for 1959 tour (retouched) (cropped) (3-to-4 aspect ratio).jpg |popis obrázku = Oficiálny portrét Alžbety II. z roku 1958 |panovanie = [[6. február]] [[1952]]{{--}}[[8. september]] [[2022]] |korunovácia = [[2. jún]] [[1953]] |pôvodné meno = Elizabeth Alexandra Mary Windsorová |obrázok erbu = Royal coat of arms of the United Kingdom (St. Edward's Crown).svg |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[21. apríl]] [[1926]] |miesto narodenia = [[Mayfair]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] |dátum úmrtia = {{dúv|2022|09|08|1926|04|21}} |miesto úmrtia = [[Balmoral Castle]], [[Aberdeenshire]], [[Spojené kráľovstvo]] |miesto pochovania = |predchodca = [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraj VI.]] |regent = |nástupca = [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]] |manžel = [[Philip Mountbatten]] {{Small|(od roku [[1947]]; † [[2021]])}} |manželka = |potomstvo = [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]] <br>[[Anne Mountbatten-Windsor|Anne, kráľovská princezná]]<br>[[Princ Andrew, vojvoda z Yorku]]<br>[[Princ Edward, gróf z Wessexu]] |dynastia = [[Windsorovci]] |otec = [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraj VI.]] |matka = [[Elizabeth Bowesová-Lyonová|Alžbeta Bowes-Lyonová]] |titul0 = |panovanie0 = |predchodca0 = |nástupca0 = |podpis = |vierovyznanie = [[Anglikanizmus|anglikánstvo]] |portál1=Spojené kráľovstvo}} '''Alžbeta II.''' (Elizabeth Alexandra Mary Windsor; * [[21. apríl]] [[1926]], [[Mayfair]], [[Londýn]] – † [[8. september]] [[2022]], [[Balmoral Castle|Balmoral Castle]], [[Aberdeenshire]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vo veku 96 rokov zomrela kráľovná Alžbeta II. | url = https://www.rtvs.sk/novinky/osobnosti/302272/vo-veku-96-rokov-zomrela-kralovna-alzbeta-ii | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> bola kráľovná [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a ďalších 14 [[Spoločenstvo národov|štátov Commonwealthu]] od 6. februára 1952 do svojej smrti 8. septembra 2022. Narodila sa v [[Mayfair]] v Londýne ako prvé dieťa vojvodu a vojvodkyne z Yorku (neskôr kráľ [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraj VI.]] a [[Alžbeta, kráľovná matka|kráľovná Alžbeta]]). Jej otec nastúpil na trón po [[Abdikačná kríza|abdikácii]] svojho brata kráľa [[Eduard VIII. (Spojené kráľovstvo)|Eduarda VIII.]] v roku [[1936]], odkedy bola dedičkou trónu. Vzdelávala sa súkromne doma a [[Druhá svetová vojna|počas druhej svetovej vojny]] začala vykonávať verejné funkcie, slúžila v Pomocnej územnej službe. V roku [[1947]] sa vydala za [[Philip Mountbatten|Filipa, vojvodu z Edinburghu]], bývalého princa Grécka a Dánska, s ktorým mala štyri deti: [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karola III.]]; [[Anne Mountbatten-Windsor|Anne, kráľovskú princeznú]]; [[Princ Andrew, vojvoda z Yorku|princa Andrewa, vojvodu z Yorku]]; a [[Princ Edward, gróf z Wessexu|princa Edwarda, grófa z Wessexu]]. Keď jej otec vo [[február]]i [[1952]] zomrel, Alžbeta sa stala [[Hlava Commonwealthu|hlavou Commonwealthu]] a kráľovnou v siedmich nezávislých krajinách Commonwealthu: vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]], [[Kanada|Kanade]], [[Austrália (štát)|Austrálii]], na [[Nový Zéland|Novom Zélande]], v [[Južná Afrika (štát)|Juhoafrickej republike]], [[Pakistan]]e a na [[Cejlón]]e. Vládla ako [[Konštitučná monarchia|ústavná panovníčka]] prostredníctvom významných politických zmien, ako je decentralizácia vo Veľkej Británii, pristúpenie Spojeného kráľovstva k Európskym spoločenstvám, [[Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie|Brexit]], kanadská patriarchácia a [[dekolonizácia Afriky]]. V rokoch [[1956]] – [[1992]] sa počet jej oblastí menil, keď si územia získavali samostatnosť, a keď sa štáty vrátane Južnej Afriky, Pakistanu a Cejlónu (premenovaného na [[Srí Lanka|Srí Lanku]]) stali republikami. Medzi jej mnohé historické návštevy a stretnutia patria štátna návšteva Írskej republiky a stretnutie s piatimi [[Pápež|pápežmi]]. Medzi významné udalosti patrí jej [[Korunovácia Alžbety II.|korunovácia v roku 1953]] a oslavy jej [[Strieborné jubileum Alžbety II.|strieborného]], [[Zlaté jubileum Alžbety II.|zlatého]] a [[Diamantové jubileum Alžbety II.|diamantového jubilea]] v rokoch [[1977]], [[2002]] a [[2012]]. V roku [[2008]] navštívila [[Slovensko]]. V roku [[2017]] sa stala prvým britským panovníkom, ktorý dosiahol [[Zafírové jubileum Alžbety II.|zafírové jubileum]]. V roku [[2021]], po 73 rokoch manželstva, jej manžel zomrel vo veku 99 rokov. V [[jún]]i [[2022]] oslávila výnimočné, platinové jubileum svojej vlády. Bola [[Zoznam britských panovníkov podľa dĺžky života|najdlhšie žijúcim]] a [[Zoznam britských panovníkov podľa dĺžky vlády|najdlhšie vládnucim britským panovníkom]]. Bola tiež najdlhšie pôsobiacou ženskou hlavou štátu v histórii a najstaršou žijúcou panovníčkou na svete, najdlhšie vládnucim súčasným panovníkom a najstaršou a najdlhšie slúžiacou súčasnou hlavou štátu. Počas jej panovania pôsobilo 15 premiérov, prvým bol [[Winston Churchill]], narodený v roku [[1874]] a poslednou [[Liz Trussová]], narodená o 101 rokov neskôr.<ref name="bbc-queen-elizabeth-ii-has-died-buckingham"/> Alžbeta občas čelila kritike kráľovskej rodiny v tlači, najmä po rozpade manželstiev jej detí, smrti jej bývalej nevesty [[Diana Frances Mountbattenová-Windsorová|Diany, princeznej z Walesu]] v roku [[1997]], rok [[1992]] označila za svoj ''[[annus horribilis]]''. V Spojenom kráľovstve však podpora monarchie bola a stále zostáva trvalo vysoká, rovnako ako jej osobná popularita. == Mladosť == [[Súbor:Queen Elizabeth II 1929.jpg|vľavo|náhľad|185x185bod|Na obale časopisu ''[[Time (týždenník)|Time]]'', apríl 1929]] Elizabeth Alexandra Mary Windsor<ref name="bbc-queen-elizabeth-ii-has-died-buckingham"/> sa narodila o 3.40 h ([[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]) 21. apríla 1926, za vlády jej starého otca z otcovej strany, [[Juraj V. (Spojené kráľovstvo)|kráľa Juraja V.]] Jej otec, vojvoda z Yorku (neskôr [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|kráľ Juraj VI.]]), bol druhým synom kráľa. Jej matka, vojvodkyňa z Yorku (neskoršia [[Alžbeta, kráľovná matka|kráľovná Alžbeta, kráľovná matka]]), bola najmladšou dcérou škótskeho aristokrata, [[Claude Bowes-Lyon, 14. gróf zo Strathmore a Kinghorne|grófa zo Strathmore a Kinghorne]]. Porodila ju cisárskym rezom v londýnskom dome jej starého otca: [[Mayfair]], [[Bruton Street]], 17. Pokrstil ju anglikánsky arcibiskup z Yorku, [[Cosmo Gordon Lang]] v súkromnej kaplnke Buckinghamského paláca 29. mája a bola pomenovaná po svojej matke; Alexandra po [[Alexandra Dánska|matke Juraja V.]], ktorá zomrela o šesť mesiacov skôr, a Mary po [[Mária z Tecku|babičke z otcovej strany]]. Jej blízka rodina ju volala „Lilibet“.<ref name="bbc-queen-elizabeth-ii-has-died-buckingham"/> Jediný súrodenec Alžbety, [[Margaréta, grófka zo Snowdonu|princezná Margaréta]], sa narodila v roku 1930. Tieto dve princezné sa vzdelávali doma pod dohľadom matky a ich [[Guvernantka|guvernantky]] [[Marion Crawfordová|Marion Crawfordovej]]. Lekcie sa zameriavali na históriu, jazyk, literatúru a hudbu. Crawfordová publikovala v roku 1950 biografiu detských rokov Alžbety a Margaréty s názvom ''Malé princezné'', na veľké zdesenie kráľovskej rodiny. Kniha popisuje Alžbetinu lásku ku koňom a psom, jej usporiadanosť a postoj zodpovednosti. Jej sesternica [[Margaret Rhodes]] ju opísala ako „veselé dievčatko, ale v zásade rozumné a slušne vychované“. == Predpokladaná dedička == [[Súbor:Philip de László - Princess Elizabeth of York - 1933.jpg|vľavo|náhľad|238x238pixelů|Portrét od [[Philip de László|Philipa de László]], 1933]] Počas vlády jej starého otca bola Alžbeta tretia v poradí následníctva na britský trón, za svojím strýkom [[Eduard VIII. (Spojené kráľovstvo)|Eduardom]] a jej otcom. Aj keď jej narodenie vyvolalo verejný záujem, neočakávalo sa, že sa stane kráľovnou, pretože Eduard bol ešte stále mladý a predpokladalo sa, že sa pravdepodobne ožení a bude mať svoje vlastné deti, ktoré budú v rade následníctva pred Alžbetou. Keď v roku 1936 zomrel jej starý otec a jej strýko nastúpil ako Eduard VIII., stala sa po svojom otcovi druhou v poradí na trón. Neskôr v tom istom roku [[Abdikačná kríza|Eduard abdikoval]], po tom, čo jeho zamýšľané manželstvo s rozvedenou prominentkou [[Wallis Simpsonová|Wallis Simpsonovou]] vyvolalo ústavnú krízu. V dôsledku toho sa Alžbetin otec stal kráľom a ona sa stala predpokladanou dedičkou. Keby jej rodičia mali neskoršie syna, bol by nad Alžbetou v rade nástupníctva, pretože v tom čase bol trón určený prvorodenstvom s preferenciou mužov. Alžbeta získala súkromné vzdelanie v ústavných dejinách od [[Henry Marten (pedagóg)|Henryho Martena]], viceprezidenta [[Eton College]], a francúzštinu sa naučila od učiteliek, ktorých materským jazykom bola francúzština. V roku 1939 rodičia Alžbety absolvovali turné po Kanade a USA. Rovnako ako v roku 1927, keď absolvovali turné po Austrálii a Novom Zélande, zostala Alžbeta v Británii, pretože jej otec si myslel, že je príliš mladá na to, aby podnikla verejné cesty. Keď rodičia odchádzali, „vyzerala uplakane“. Pravidelne si dopisovali a ona a jej rodičia uskutočnili 18. mája prvý kráľovský transatlantický telefónny hovor. === Druhá svetová vojna === [[Súbor:Hrh Princess Elizabeth in the Auxiliary Territorial Service, April 1945 TR2832.jpg|náhľad|V uniforme pomocnej územnej služby, apríl 1945]] V septembri 1939 vstúpila Británia do [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. [[Lord Hailsham, 1. vikomt Hailsham|Lord Hailsham]] navrhol, aby princezné Alžbeta a Margaréta boli [[Evakuácie civilistov v Británii počas druhej svetovej vojny|evakuované]] do Kanady, aby sa vyhli častému [[Letecké bombardovanie miest|leteckému bombardovaniu]]. To odmietla ich matka, ktorá vyhlásila: "Moje deti nepôjdu bezo mňa. Ja neodídem bez kráľa. A kráľ nikdy neopustí krajinu." Princezné zostali na [[Zámok Balmoral|zámku Balmoral]] v Škótsku až do Vianoc 1939, kedy sa presťahovali do domu [[Sandringham House]] v Norfolku. Od februára do mája 1940 žili v [[Royal Lodge]] vo Windsore, až kým sa nepresťahovali na [[Windsor Castle|hrad Windsor]], kde žili väčšinu času nasledujúcich päť rokov. Vo Windsore usporiadali princezné na Vianoce [[Pantomíma|pantomímy]] na podporu Kráľovninho fondu vlny, ktorý kupoval priadzu na pletenie do vojenských odevov. V roku 1940 uskutočnila 14-ročná Alžbeta prvé rozhlasové vysielanie počas ''Hodiny deťom'' od [[British Broadcasting Corporation|BBC]], ktorá sa venovala ďalším deťom, ktoré boli z miest evakuované. Uviedla: „Snažíme sa robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme pomohli našim galantným námorníkom, vojakom a letcom, a tiež sa snažíme niesť svoj podiel na nebezpečenstve a smútku z vojny. Vieme, každý z nás, že nakoniec bude všetko v poriadku.“ [[Súbor:Special Film Project 186 - Buckingham Palace 2.jpg|náhľad|Alžbeta ako princezná (úplne vľavo) na balkóne [[Buckinghamský palác|Buckinghamského paláca]] s rodinou a [[Winston Churchill|Winstonom Churchillom]] 8. mája 1945, ku [[Deň víťazstva v Európe|Dňu víťazstva v Európe]]]] V roku 1943 Alžbeta absolvovala svoje prvé samostatné verejné vystúpenie. Keď sa blížili jej 18. narodeniny, parlament zmenil zákon, aby mohla pôsobiť ako jedna z piatich štátnych radkýň v prípade neschopnosti alebo neprítomnosti otca pri cestách do zahraničia, napríklad jeho návštevy v Taliansku v júli 1944. Vo februári 1945 bola vymenovaná za čestnú druhú nadporučíčku v Pomocnej územnej službe so služobným číslom 230873. Vyučila sa za vodičku a mechaničku a o päť mesiacov neskôr získala čestné juniorské veliteľstvo (v tom čase ženská obdoba kapitánky). Na konci vojny v Európe, na [[Deň víťazstva v Európe]], sa Alžbeta a Margaréta anonymne zamiešali do oslavujúceho davu v uliciach Londýna. Alžbeta neskôr v zriedkavom rozhovore povedala: „Spýtali sme sa našich rodičov, či by sme mohli ísť von a presvedčiť sa na vlastné oči. Pamätám si, že sme sa zľakli toho, že nás niekto spozná ... Pamätám si rady neznámych ľudí spájajúcich ruky a kráčajúcich po [[Whitehall|Whitehalle]], všetci sme sa len prehnali prílivom šťastia a úľavy.“ Počas vojny boli vypracované plány na potlačenie [[Waleský nacionalizmus|waleského nacionalizmu]] užším spojením Alžbety s Walesom. Waleskí politici navrhli, aby sa na jej 18. narodeniny stala [[Princezná z Walesu|princeznou z Walesu]]. [[Minister vnútra Spojeného kráľovstva|Minister vnútra]] [[Herbert Morrison]] túto myšlienku podporil, ale kráľ ju odmietol, pretože sa domnieval, že takýto titul patrí výlučne manželke princa z Walesu a princ z Walesu bol vždy zrejmým dedičom. Princezná Alžbeta odišla v roku 1947 na svoju prvú zámorskú cestu a sprevádzala svojich rodičov po južnej Afrike. Počas cesty v rámci vysielania pre [[Spoločenstvo národov|Britské spoločenstvo]] k jej 21. narodeninám zložila nasledujúci sľub: „Vyhlasujem pred vami, že celý môj život, či už dlhý alebo krátky, bude venovaný službe vám a službe našej veľkej kráľovskej rodiny, do ktorej patríme všetci.“ === Manželstvo === [[Súbor:Elizabeth II and Philip.jpg|vľavo|náhľad|Alžbeta a Filip v roku 1950]] Alžbeta sa v rokoch 1934 a 1937 stretla so svojím budúcim manželom, [[Philip Mountbatten|gréckym a dánskym princom Filipom]]. Boli bratranec a sesternica z druhého kolena zo strany [[Kristián IX.|dánskeho kráľa Kristiána IX.]] a bratranec a sesternica z tretieho kolena cez [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|kráľovnú Viktóriu]]. Po ďalšom stretnutí v [[Britannia Royal Naval College|Royal Naval College]] v [[Dartmouth (Devon)|Dartmouthe]] v júli 1939 povedala Alžbeta - hoci mala iba 13 rokov - že sa zamilovala do Filipa, a začali si vymieňať listy. Mala 21 rokov, keď boli 9. júla 1947 oficiálne oznámené ich zásnuby. Tie sa nezaobišli bez kontroverzií; Filip nemal žiadne finančné postavenie, narodil sa v zahraničí (hoci bol britským občanom a počas druhej svetovej vojny pôsobil v [[Royal Navy|kráľovskom námorníctve]]) a mal sestry, ktoré sa vydávali za nemeckých šľachticov s [[Nacizmus|nacistickými]] väzbami. Marion Crawford napísala: „Niektorí z kráľových poradcov si nemysleli, že je pre ňu dosť dobrý. Bol to princ bez domova alebo kráľovstva." Neskôr biografie uvádzali, že Alžbetina matka mala spočiatku výhrady k zväzku a označovala Filipa ako Huna“. V neskoršom veku však kráľovná matka povedala životopiscovi Timovi Healdovi, že Filip je „anglický džentlmen“. Pred uzavretím manželstva sa Filip vzdal svojich gréckych a dánskych titulov, oficiálne konvertoval z [[Gréckopravoslávna cirkev|gréckeho pravoslávia]] na [[anglikanizmus]] a prijal titul ''Lieutenant Philip Mountbatten'' (poručík Filip Mountbatten), keď prevzal priezvisko britskej rodiny svojej matky. Tesne pred svadbou ho menovali [[Vojvoda|vojvodom z Edinburghu]] a udelili mu titul ''Jeho kráľovská výsosť''. Alžbeta a Filip sa vzali 20. novembra 1947 vo [[Westminsterské opátstvo|Westminsterskom opátstve]]. Dostali 2 500 svadobných darov z celého sveta. Pretože sa Británia ešte úplne nespamätala z devastácie vojny, Alžbeta vyžadovala prídelové kupóny na zakúpenie materiálu pre [[Svadobné šaty princeznej Alžbety|svoje šaty]], ktoré navrhol [[Norman Hartnell]]. V povojnovej Británii nebolo prijateľné, aby boli na svadbu pozvaní Filipovi nemeckí príbuzní vrátane jeho troch žijúcich sestier. Pozvaný nebol ani vojvoda z Windsoru, bývalý kráľ [[Eduard VIII. (Spojené kráľovstvo)|Eduard VIII]]. Alžbeta porodila svoje prvé dieťa, [[Charles (princ z Walesu)|princa Charlesa]], 14. novembra 1948. Kráľ mesiac predtým vydal [[Patent (diplomatika)|listový patent]], ktorý umožňoval jej deťom používať titul kráľovského princa alebo princeznej, na ktorý by inak nemali nárok, pretože ich otec už nebol kráľovským princom. V roku 1950 sa Alžbete narodilo druhé dieťa, [[Anne Mountbatten-Windsor|princezná Anne]]. Po svadbe si manželia prenajali hotel ''Windlesham Moor'' neďaleko [[Windsor Castle|zámku Windsor]] až do júla 1949, kedy sa usadili v londýnskom [[Clarence House]]. V rôznych obdobiach medzi rokmi 1949 a 1951 bol vojvoda z Edinburghu odvelený v britskej [[Malta|korunnej kolónii Malta]] ako slúžiaci dôstojník [[Royal Navy|Kráľovského námorníctva]]. Spolu s Alžbetou prerušovane žili niekoľko mesiacov na Malte v osade [[Gwardamanġa]] vo ''Villa Guardamangia'', prenajatom dome Filipovho strýka, [[Louis Mountbatten|lorda Mountbattena]]. Ich deti zostali v Británii. == Vláda == === Nástup a korunovácia === [[Súbor:Coronation of Queen Elizabeth II Couronnement de la Reine Elizabeth II.jpg|náhľad|235x235bod|[[Korunovácia Alžbety II.]] v roku 1953]] V priebehu roka 1951 sa zdravie Juraja VI. zhoršovalo a Alžbeta ho často zastupovala na verejných podujatiach. Keď v októbri 1951 absolvovala cestu po [[Kanada|Kanade]] a navštívila amerického prezidenta [[Harry S. Truman|Harryho S. Trumana]] vo Washingtone, jej osobný tajomník [[Martin Charteris]] priniesol návrh prístupovej deklarácie pre prípad, že by kráľ bol na cestách. Začiatkom roka 1952 sa Alžbeta a Filip vydali na cestu do [[Austrália (štát)|Austrálie]], na [[Nový Zéland]] a do [[Keňa|Kene]]. 6. februára 1952 sa práve vrátili do svojho ubytovania v Keni [[Sagana Lodge]] po noci strávenej v [[Treetops Hotel|hoteli Treetops]], keď dorazila správa o kráľovej smrti a následnom okamžitom nástupe Alžbety na trón. Filip informoval novú kráľovnú o novinkách. Martin Charteris ju požiadal, aby si vybrala [[kráľovské meno]]. „Samozrejme“ sa rozhodla zostať Alžbetou. V jej kráľovstve bola vyhlásená za kráľovnú a so sprievodom sa narýchlo vrátila do Spojeného kráľovstva. Spolu s vojvodom z Edinburghu sa presťahovali do [[Buckinghamský palác|Buckinghamského paláca]]. Po nástupe Alžbety na trón sa zdalo pravdepodobné, že kráľovský rod bude niesť meno vojvodu z Edinburghu. Vojvodov strýko, lord Mountbatten, sa zasadzoval za názov ''House of Mountbatten''. Philip navrhol ''House of Edinburgh'' podľa svojho vojvodského titulu. Britský predseda vlády [[Winston Churchill]] a Alžbetina stará mama, [[Mária z Tecku|kráľovná Mária]], uprednostnili zachovanie Windsorskej rodiny, a preto 9. apríla 1952 Alžbeta vydala vyhlásenie, že ''Windsor'' bude naďalej menom kráľovského rodu. Vojvoda sa sťažoval: „Som jediný muž v krajine, ktorý nesmie dať svoje meno svojim vlastným deťom.“ V roku 1960, po smrti kráľovnej Márie v roku 1953 a rezignácii Churchilla v roku 1955, bolo pre potomkov mužskej línie Filipa a Alžbety, ktorí nenesú kráľovské tituly, prijaté priezvisko ''[[Mountbatten-Windsor]]''. Napriek smrti kráľovnej Márie 24. marca 1953 prebiehala [[Korunovácia Alžbety II.|korunovácia 2. júna]] podľa plánu, ako si Mária žiadala pred smrťou. Ceremónia vo [[Westminsterské opátstvo|Westminsterskom opátstve]], s výnimkou pomazania a prijímania, bola prvýkrát uvedená v televízii. Alžbetina korunovačná róba bola vyšívaná na jej pokyn kvetinovými znakmi krajín Commonwealthu. Korunováciu v televízii odhadom pozeralo viac ako 20 miliónov ľudí, čím prekonala vtedajší rekord.<ref name="bbc-queen-elizabeth-ii-has-died-buckingham"/> === Pokračujúci vývoj Commonwealthu === [[Súbor:British Empire in February 1952.svg|náhľad|274x274bod|Alžbetine územie (svetločervené a ružové) a jej územia a protektoráty (tmavočervené) na začiatku jej vlády v roku 1952.]] Od jej narodenia pokračovalo [[Britské impérium]] v transformácii na [[Spoločenstvo národov]]. V čase jej nástupu na trón v roku 1952 bola už ustanovená jej úloha hlavy viacerých nezávislých štátov. V roku 1953 sa kráľovná a jej manžel vydali na sedemmesačnú cestu po celom svete, navštívili 13 krajín a prekonali viac ako 40 000 kilometrov po zemi, po mori i vzduchom. Stala sa prvou vládnucou [[Monarchia Austrálie|panovníčkou Austrálie]] a [[Monarchia Nového Zélandu|Nového Zélandu]], ktorá navštívila tieto národy. Počas cesty boli davy obrovské; podľa odhadov ju videli tri štvrtiny obyvateľov Austrálie. Počas svojej vlády uskutočnila kráľovná stovky [[Zoznam štátnych návštev uskutočnených Alžbetou II.|štátnych návštev]] v iných krajinách a [[Zoznam návštev Commonwealthu uskutočnených Alžbetou II.|zájazdy po Commonwealthe]]; bola najviac cestujúcou hlavou štátu. [[Súbor:Queen Elizabeth II and the Prime Ministers of the Commonwealth Nations, at Windsor Castle (1960 Commonwealth Prime Minister's Conference).jpg|vľavo|náhľad|236x236bod|Alžbeta II. a vodcovia Commonwealthu na konferencii Commonwealthu v roku 1960.]] V roku 1956 britský a francúzsky predsedovia vlády Sir [[Anthony Eden]] a [[Guy Mollet]] diskutovali o možnosti vstupe Francúzska do Spoločenstva. Tento návrh nebol nikdy prijatý a v nasledujúcom roku Francúzsko podpísalo [[Rímske zmluvy|Rímsku zmluvu]], ktorá založila [[Európske spoločenstvo|Európske hospodárske spoločenstvo]], predchodcu [[Európska únia|Európskej únie]]. V novembri 1956 [[Suezská kríza|vtrhli do Egypta]] Británia a Francúzsko v konečnom dôsledku neúspešného pokusu o dobytie [[Suezský prieplav|Suezského prieplavu]]. [[Louis Mountbatten|Lord Mountbatten]] tvrdil, že kráľovná bola proti invázii, aj keď Eden to poprel. Eden rezignoval o dva mesiace neskôr. Absencia formálneho mechanizmu v rámci [[Konzervatívna strana (Spojené kráľovstvo)|Konzervatívnej strany]] na výber vodcu znamenala, že po Edenovej rezignácii padlo na kráľovnú rozhodnutie, koho poverí zostavením vlády. Eden odporučil, aby sa poradila s [[Robert Gascoyne-Cecil, 5. markíz zo Salisbury|lordom Salisburym]]. Lord Salisbury a [[David Maxwell Fyfe, 1. gróf z Kilmuiru|Lord Kilmuir]] sa poradili s [[Kabinet Spojeného kráľovstva|britským kabinetom]], Churchillom a predsedom výboru z roku 1922, čo viedlo k tomu, že kráľovná vymenovala ich odporúčaného kandidáta [[Harold Macmillan|Harolda Macmillana]]. Suezská kríza a výber nástupcu Edena viedli v roku 1957 k prvej veľkej osobnej kritike kráľovnej. O šesť rokov neskôr, v roku 1963, Macmillan rezignoval a odporúčal kráľovnej, aby za predsedu vlády vymenovala [[Alec Douglas-Home|Aleca Douglasa-Homea]]. Kráľovná sa opäť dostala pod kritiku za menovanie predsedu vlády na radu malého počtu ministrov alebo jedného ministra. V roku 1965 prijali konzervatívci formálny mechanizmus na voľbu vodcu, čím ju zbavili účasti. V roku 1957 uskutočnila štátnu návštevu v USA, kde vystúpila v mene Spoločenstva s prejavom na [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valnom zhromaždení OSN]]. Na rovnakom turné otvorila [[23. kanadský parlament]] a stala sa prvým [[Monarchia Kanady|kanadským panovníkom]], ktorý otvoril parlamentné zasadnutie. O dva roky neskôr, výlučne ako kráľovná Kanady, navštívila USA a absolvovala cestu po Kanade. V roku 1961 absolvovala cesty po [[Cyprus|Cypre]], Indii, Pakistane, [[Nepálske kráľovstvo|Nepále]] a [[Dynastia Pahlaví|Iráne]]. Pri návšteve Ghany v tom istom roku zavrhla obavy o svoju bezpečnosť, hoci terčom atentátnikov bol jej hostiteľ, [[Zoznam hláv štátov Ghany|prezident]] [[Kwame Nkrumah]], ktorý ju nahradil na poste hlavy štátu. Pred jej cestou po častiach Quebecu v roku 1964 tlač uviedla, že extrémisti v rámci [[Hnutie za zvrchovanosť Quebecu|quebeckého separatistického hnutia]] plánujú vraždu Alžbety. Neuskutočnil sa žiaden pokus. Alžbetino tehotenstvo s princami [[Princ Andrew (vojvoda z Yorku)|Andrewom]] a [[Princ Edward, gróf z Wessexu|Edwardom]] v rokoch 1959 a 1963 je jediným prípadom, kedy počas svojej vlády nevykonala štátne otvorenie britského parlamentu. Okrem konania tradičných obradov zaviedla aj nové praktiky. Jej prvý kráľovský chodník, ktorý sa stretol s radovou verejnosťou, sa uskutočnil počas turné v Austrálii a na Novom Zélande v roku 1970. === Urýchlenie dekolonizácie === [[Súbor:Elizabeth II in Queensland, Australia, 1970.jpg|vľavo|náhľad|V [[Queensland|Queenslande]] v Austrálii, 1970]] V 60. a 70. rokoch došlo k zrýchleniu [[Dekolonizácia|dekolonizácie]] Afriky a [[Karibik|Karibiku]]. Viac ako 20 krajín získalo nezávislosť od Británie v rámci plánovaného prechodu na samosprávu. V roku 1965 však [[Rodézia|rodezský]] predseda vlády [[Ian Smith]], ktorý bol v rozpore s krokmi k vládnutiu väčšiny, [[Jednostranné vyhlásenie nezávislosti Rodézie|jednostranne vyhlásil nezávislosť]] a zároveň vyjadril „lojalitu a oddanosť“ Alžbete. Aj keď ho kráľovná formálne prepustila a medzinárodné spoločenstvo uplatnilo voči Rodézii sankcie, jeho režim prežil viac ako desať rokov. Keď sa oslabili väzby Británie na jej bývalú ríšu, britská vláda sa usilovala o vstup do Európskeho spoločenstva, čo sa podarilo v roku 1973. Vo februári 1974 britský premiér [[Edward Heath]] odporučil kráľovnej, aby zorganizovala všeobecné voľby uprostred svojej cesty po austronézskom tichomorskom kraji, a požadoval jej odlet späť do Británie. Výsledkom volieb bol zavesený parlament; Heathovi konzervatívci neboli najväčšou stranou, ale mohli zostať vo funkcii, ak by vytvorili koalíciu s [[Liberálna strana (Spojené kráľovstvo)|liberálmi]]. Heath rezignoval, až keď diskusie o vytvorení koalície stroskotali, potom kráľovná požiadala vodcu opozície, [[Harold Wilson|Harolda Wilsona]], o zostavenie vlády. O rok neskôr, na vrchole austrálskej ústavnej krízy v roku 1975, bol austrálsky premiér [[Gough Whitlam]] odvolaný z funkcie generálnym guvernérom Sirom [[John Kerr (generálny guvernér)|Johnom Kerrom]] po tom, čo Senát ovládaným opozíciou zamietol Whitlamov návrh rozpočtu. Pretože Whitlam mal väčšinu v Snemovni reprezentantov, hovorca Gordon Scholes vyzval kráľovnú, aby Kerrovo rozhodnutie zmenila. Odmietla s tým, že nebude zasahovať do rozhodnutí vyhradených [[Ústava Austrálie|austrálskou ústavou]] generálnemu guvernérovi. Kríza podnietila [[Republikánstvo v Austrálii|austrálsky republikanizmus]]. === Strieborné jubileum === [[Súbor:Jimmy Carter with Queen Elizabeth - NARA - 174724.jpg|náhľad|211x211bod|[[3. samit G7|Vedúci predstavitelia štátov G7]], členovia kráľovskej rodiny a Alžbeta (uprostred), Londýn, 1977]] V roku 1977 Alžbeta oslavovala [[Strieborné jubileum Alžbety II.|strieborné jubileum svojho nástupu na trón]]. Večierky a podujatia sa konali po celom Commonwealthe. Oslavy opätovne potvrdili popularitu kráľovnej, a to aj napriek paralelným negatívnym informáciám v tlači o odlúčení princeznej Margarety od jej manžela. V roku 1978 prijala kráľovná štátnu návštevu rumunského komunistického vodcu [[Nicolae Ceaușescu]] a jeho manželky [[Elena Ceaușescu|Eleny]] v Spojenom kráľovstve, hoci si súkromne myslela, že majú „krv na rukách“. Nasledujúci rok priniesol dve rany: jednou bolo odhalenie [[Anthony Blunt|Anthonyho Blunta]], bývalého správcu kráľovniných obrazových zbierok, ako komunistického špióna; tou druhou bol atentát na jej príbuzného a svokra Lorda Mountbattena [[Dočasná írska republikánska armáda|Dočasnou írskou republikánskou armádou]]. Podľa Paula Martina staršieho sa na konci 70. rokov kráľovná obávala, že koruna „má pre kanadského predsedu vlády Pierra Trudeaua malý význam." Zdá sa, že Trudeauov predpokladaný republikanizmus bol potvrdený jeho vyvádzaním, ako napríklad zosunutím zábradlia v Buckinghamskom paláci a piruetovaním za kráľovnou za chrbtom v roku 1977 či odstránením rôznych [[Kanadské kráľovské symboly|kanadských kráľovských symbolov]] počas jeho funkčného obdobia. V roku 1980 kanadskí politici vyslaní do Londýna diskutovať o patriarchácii [[Ústava Kanady|kanadskej ústavy]] zistili, že kráľovná je „lepšie informovaná... ako ktorýkoľvek z britských politikov alebo vysokých úradníkov“. Zaujímala ju najmä neúspech zákona Bill C-60, ktorý by ovplyvnil jej úlohu hlavy štátu. Patriarchát odstránil úlohu [[Parlament Spojeného kráľovstva|britského parlamentu]] z kanadskej ústavy, ale monarchia zostala zachovaná. Trudeau vo svojich spomienkach uviedol, že kráľovná uprednostňovala jeho pokus o reformu ústavy a že na neho urobil dojem „milosť, ktorú prejavovala na verejnosti“ a „múdrosť, ktorú prejavovala v súkromí“. === 80. roky === Počas ceremonialu [[Trooping the Color]] v roku 1981, šesť týždňov pred [[Svadba princa Charlesa a lady Diany Spencerovej|svadbou princa Charlesa a lady Diany Spencerovej]], bolo na kráľovnú z bezprostrednej blízkosti vystrelených šesť rán, keď išla po obchodnom centre [[The Mall]] v Londýne na svojom koni Burmese. Polícia neskôr zistila, že výstrely boli slepé. Sedemnásťročný útočník [[Marcus Sarjeant]] bol odsúdený na päť rokov väzenia a po troch prepustený na slobodu.<ref>{{Citácia periodika|titul=1981: Queen's 'fantasy assassin' jailed|url=http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/september/14/newsid_2516000/2516713.stm|dátum=1981-09-14|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB|periodikum=news.bbc.co.uk}}</ref> O mesiace neskôr, v októbri, bola kráľovná počas návštevy v [[Dunedin|Dunedine]] na Novom Zélande predmetom ďalšieho útoku. Dokumenty [[Novozélandská bezpečnostná spravodajská služba|Novozélandskej bezpečnostnej spravodajskej služby]] odtajnené v roku 2018 odhalili, že 17-ročný [[Christopher John Lewis]] vystrelil puškou [[.22 Long Rifle]] z piateho poschodia budovy s výhľadom na prehliadku, avšak minul.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intelligence documents confirm assassination attempt on Queen Elizabeth in New Zealand|url=https://www.smh.com.au/world/oceania/intelligence-documents-confirm-assassination-attempt-on-queen-elizabeth-in-new-zealand-20180301-p4z282.html|vydavateľ=The Sydney Morning Herald|dátum vydania=2018-02-28|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en|meno=Hamish|priezvisko=McNeilly}}</ref> Lewis bol zatknutý, ale nikdy nebol obvinený z pokusu o vraždu alebo [[vlastizrada|vlastizradu]], a bol odsúdený na tri roky väzenia za nezákonné držanie a použitie strelnej zbrane. Dva roky po treste sa pokúsil o útek z psychiatrickej liečebne s cieľom zavraždiť Charlesa, ktorý bol na návšteve krajiny s [[Diana Frances Mountbattenová-Windsorová|Dianou]] a ich synom [[Princ William, vojvoda z Cambridge|princom Williamom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Damn … I missed': the incredible story of the day the Queen was nearly shot|url=http://www.theguardian.com/uk-news/2018/jan/13/queen-elizabeth-assassination-attempt-new-zealand-1981|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2018-01-13|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en}}</ref> [[Súbor:ElizabethIItroopingcolour crop.jpg|náhľad|Alžbeta jazdiaca na koni na ceremoniáli [[Trooping the Color]] v roku 1986]] Od apríla do septembra 1982 kráľovná pociťovala strach o svojho syna Andrewa, ale zároveň aj hrdosť, keď slúžil u britských síl počas [[Vojna o Falklandy|vojny o Falklandy]]. 9. júla sa zobudila vo svojej spálni v Buckinghamskom paláci v prítomnosti votrelca [[Michael Fagan|Michaela Fagana]] v miestnosti. Po vážnom bezpečnostnom pochybení pomoc dorazila až po dvoch volaniach do policajnej ústredne paláca. Po pohostení amerického prezidenta [[Ronald Reagan|Ronalda Reagana]] na hrade Windsor v roku 1982 a návšteve [[Rancho del Cielo|jeho kalifornského ranča]] v roku 1983 bola kráľovná nahnevaná, keď jeho administratíva nariadila [[Invázia Spojených štátov do Grenady|inváziu do Grenady]], jednej z jej karibských ríš, bez toho, aby o tom bola informovaná. Intenzívny záujem médií o názory a súkromný život kráľovskej rodiny v 80. rokoch viedol k sérii senzačných príbehov v tlači, z ktorých všetky neboli úplne pravdivé. Redaktor novín [[Donald Trelford]] v časopise ''[[The Observer]]'' z 21. septembra 1986 napísal: „Kráľovská telenovela dosiahla v súčasnosti taký záujem verejnosti, že sa stratila hranica medzi skutočnosťou a fikciou ... je im jedno, či sú príbehy pravdivé alebo nie.“ V ''[[The Sunday Times]]'' z 20. júla 1986 sa uvádzalo, že kráľovná sa obávala, že hospodárska politika [[Margaret Thatcherová|Margaret Thatcherovej]] podporila sociálne rozdiely a bola znepokojená vysokou nezamestnanosťou, sériou nepokojov, násilím štrajku baníkov a Thatcherovej odmietnutím uplatňovať sankcie proti režimu [[Apartheid|apartheidu]] v Južnej Afrike. Medzi zdroje fám patrili kráľovský pobočník [[Michael Shea]] a generálny tajomník Commonwealthu [[Shridath Ramphal]], avšak Shea tvrdil, že jeho vyjadrenia boli vytrhnuté z kontextu a zdobené špekuláciami. Thatcherová údajne uviedla, že kráľovná bude hlasovať za [[Sociálnodemokratická strana (Spojené kráľovstvo)|sociálnodemokratickú stranu]] - Thatcherovej politických oponentov. [[Brian Mulroney]], kanadský premiér v rokoch 1984 až 1993, uviedol, že Alžbeta bola „zákulisnou silou“ pôsobiacou na ukončenie apartheidu. Koncom 80. rokov sa kráľovná stala terčom satiry. Účasť mladších členov kráľovskej rodiny na charitatívnej hernej šou ''It's a Royal Knockout'' v roku 1987 bola zosmiešňovaná. V Kanade Alžbeta verejne podporila politicky rozporuplné ústavné zmeny a podnietila kritiku odporcov navrhovaných zmien vrátane Pierra Trudeaua. V tom istom roku bola zvolená fidžijská vláda zvrhnutá vojenským pučom. Ako panovníčka Fidži Alžbeta podporovala pokusy generálneho guvernéra Ratu Sira [[Penaia Ganilau]] o uplatnenie výkonnej moci a rokovania o urovnaní sporu. Vodca prevratu [[Sitiveni Rabuka]] zosadil Ganilaua a vyhlásil Fidži za republiku. === 90. roky === V roku 1991, po víťazstve koalície vo vojne v [[Druhá vojna v Perzskom zálive|Perzskom zálive]], sa kráľovná stala prvým britským monarchom, ktorý vystúpil na [[Spoločné zasadanie Kongresu Spojených štátov|spoločnom stretnutí]] [[Kongres Spojených štátov|Kongresu USA]]. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 199-1992-089-19Acropped.jpg|vľavo|náhľad|177x177bod|Filip a Alžbeta v Nemecku, október 1992]] V prejave 24. novembra 1992, pri príležitosti [[Rubínové jubileum|40. výročia]] svojho nástupu na trón, nazvala Alžbeta rok 1992 ako jej ''annus horribilis'' (hrozný rok).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=A speech by The Queen on the 40th Anniversary of her succession (Annus horribilis speech)|url=https://www.royal.uk/annus-horribilis-speech|vydavateľ=The Royal Family|dátum vydania=1992-11-24|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en|priezvisko=connie.fisher}}</ref> Republikánsky pocit v Británii vzrástol kvôli tlačovým odhadom súkromného bohatstva kráľovnej - ktoré boli v rozpore s palácom - a správam o aférach a napätých manželstvách medzi jej početnou rodinou. V marci sa jej druhý syn, princ Andrew, a jeho manželka [[Sarah, vojvodkyňa z Yorku|Sarah]] rozišli; v apríli sa jej dcéra princezná Anne rozviedla s kapitánom [[Mark Phillips|Markom Phillipsom]]; počas štátnej návštevy Nemecka v októbri do nej nahnevaní demonštranti v [[Drážďany|Drážďanoch]] hádzali vajcia;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=German study concludes 25,000 died in Allied bombing of Dresden|url=http://content.usatoday.com/communities/ondeadline/post/2010/03/official-german-study-concludes-25000-died-in-allied-bombing-of-dresden/1|vydavateľ=USATODAY.COM|dátum prístupu=2020-09-29}}</ref> a v novembri vypukol rozsiahly požiar na hrade Windsor, jednom z jej oficiálnych sídel. Monarchia sa stala predmetom väčšej kritiky a verejnej kontroly. Kráľovná v neobvykle osobnom prejave uviedla, že každá inštitúcia musí očakávať kritiku, ale vyjadrila prianie, aby sa tak dialo s „nádychom humoru, jemnosti a porozumenia“. O dva dni neskôr predseda vlády John Major ohlásil reformy kráľovských financií plánované od predchádzajúceho roku, vrátane kráľovnej platiacej daň z príjmu od roku 1993 a redukcie občianskeho zoznamu. V decembri sa princ Charles a jeho manželka Diana formálne rozišli. Rok sa skončil súdnym sporom, pretože kráľovná žalovala noviny ''[[The Sun (Spojené kráľovstvo)|The Sun]]'' za porušenie autorských práv, keď dva dni pred vysielaním zverejnili text jej výročnej vianočnej správy. Noviny boli nútené zaplatiť jej právne poplatky a venovali 200 000 libier na charitu. V nasledujúcich rokoch pokračovali verejné odhalenia o stave manželstva Charlesa a Diany. Aj keď sa podpora republikanizmu v Británii zdala vyššia ako kedykoľvek predtým v živej pamäti, republikanizmus bol stále menšinovým hľadiskom a samotná kráľovná mala vysoké hodnotenie súhlasu. Kritika sa zamerala skôr na inštitút samotnej monarchie a širšiu rodinu kráľovnej než na jej vlastné správanie a konanie. Po konzultácii s manželom a predsedom vlády Johnom Majorom, ako aj s arcibiskupom z Canterbury [[George Carey|Georgom Careym]] a jej súkromným tajomníkom [[Robert Fellowes|Robertom Fellowesom]], napísala koncom decembra 1995 Charlesovi a Diane list s tým, že je žiaduci rozvod. V auguste 1997, rok po rozvode, Diana zomrela [[Smrť Diany (princeznej z Walesu)|pri autonehode v Paríži]]. Kráľovná bola na dovolenke so svojou početnou rodinou v [[Balmoral Castle|Balmorale]]. Dianini dvaja synovia s Charlesom - princovia [[Princ William, vojvoda z Cambridge|William]] a [[Princ Harry, vojvoda zo Sussexu|Harry]] - chceli navštíviť kostol, a tak ich kráľovná a vojvoda z Edinburghu vzali ešte v to ráno. Potom päť dní kráľovná a vojvoda chránili svojich vnukov pred silným záujmom tlače tým, že ich držali v Balmorale, kde mohli v súkromí smútiť, ale stiahnutie sa do ústrania kráľovskej rodiny a nevyvesenie vlajky na pol žrde nad Buckinghamským palácom spôsobilo verejné pobúrenie. Kráľovná pod tlakom nepriateľskej reakcie súhlasila s návratom do Londýna a priamym televíznym prenosom 5. septembra, deň pred Dianiným pohrebom. Vo vysielaní vyjadrila obdiv k Diane a jej pocitom „ako babičky“ k obom princom. V novembri 1997 usporiadali kráľovná a jej manžel v [[Banqueting House]] recepciu pri príležitosti zlatého výročia svojej svadby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=A speech by The Queen on her Golden Wedding Anniversary|url=https://www.royal.uk/golden-wedding-speech|vydavateľ=The Royal Family|dátum vydania=1997-11-20|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en|priezvisko=connie.fisher}}</ref> Vystúpila s prejavom a pochválila Filipa za jeho úlohu manžela, pričom ho označila ako „moju silu a bytie“. === Zlaté jubileum === [[Súbor:Elizabeth II greets NASA GSFC employees, May 8, 2007 edit.jpg|náhľad|225x225pixelů|Alžbeta pozdravuje zamestnancov [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] v [[Goddardovo centrum pre vesmírne lety|Goddardovom centre pre vesmírne lety]] v [[Maryland|Marylande]], máj 2007|alt=]] V roku 2002 si Alžbeta pripísala svoje [[Zlaté jubileum Alžbety II.|Zlaté jubileum]]. Jej sestra a matka zomreli vo februári a v marci, a médiá špekulovali, či bude jubileum úspechom alebo neúspechom. Opäť podstúpila rozsiahlu prehliadku svojich území. Rovnako ako v roku 1977 sa konali pouličné zábavy a spomienkové akcie a na počesť tejto príležitosti boli pomenované pamätníky. Každý deň trojdňovej hlavnej oslavy jubilea v Londýne sa zúčastnilo milión ľudí a nadšenie verejnosti pre kráľovnú bolo väčšie, ako mnohí novinári očakávali. Aj keď bola kráľovná v priebehu celého života zdravá, v roku 2003 podstúpila operáciu oboch kolien. V októbri 2006 nestihla otvorenie nového [[Emirates Stadium]], pretože mala natiahnutý chrbtový sval, ktorý ju trápil od leta. V máji 2007 ''[[The Daily Telegraph]]'' s odvolaním sa na nemenované zdroje uviedol, že kráľovná bola „podráždená a frustrovaná“ politikou britského premiéra [[Tony Blair|Tonyho Blaira]], že má obavy, že britské ozbrojené sily sú preťažené v Iraku a Afganistane. Údajne však mala obdivovať Blairovo úsilie o dosiahnutie mieru v [[Severné Írsko|Severnom Írsku]]. Stala sa prvou britskou panovníčkou, ktorá v novembri 2007 oslávila výročie diamantovej svadby.<ref>{{Citácia periodika|titul=Queen celebrates diamond wedding|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/7101094.stm|dátum=2007-11-19|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB|periodikum=news.bbc.co.uk}}</ref> Dňa 20. marca 2008 sa v [[Írska cirkev|Írskom kostole]] sv. Patrika v Armaghu zúčastnila prvej kráľovskej bohoslužby mimo Anglicka a Walesu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Historic first for Maundy service|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/northern_ireland/7305675.stm|dátum=2008-03-20|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB|periodikum=news.bbc.co.uk}}</ref> ==== Alžbeta II. na Slovensku ==== 23. októbra 2008 Alžbeta spolu s manželom Filipom, vojvodom z Edinburghu, pricestovali na [[Slovensko]]. Ešte v roku 2006 ich pozval vtedajší slovenský prezident [[Ivan Gašparovič]]. Ich prvé kroky viedli do [[Grasalkovičov palác|Prezidentského paláca]]. Na ďalší deň kráľovský pár odletel do [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]]. Bodkou za návštevou Slovenska bola účasť na úvodnej časti priateľského hokejového stretnutia medzi HK Aquacity ŠKP Poprad a Guildorf Flames Ice Hockey Club, kde úvodné buly vhodila kráľovná spoločne so slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom. 24. októbra odleteli z popradského letiska späť domov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 10 rokmi na Slovensko zavítala kráľovná Alžbeta II.|url=https://kosicednes.sk/zaujimavosti/pred-10-rokmi-na-slovensko-zavitala-kraovna-alzbeta-ii/|vydavateľ=kosicednes.sk|dátum vydania=2018-10-23|dátum prístupu=2021-04-05|jazyk=sk|meno=KOŠICE:|priezvisko=DNES}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Diamantové jubileum a dĺžka života === Alžbeta vystúpila v roku 2010 na Valnom zhromaždení [[Organizácia spojených národov|OSN]] druhýkrát, opäť ako kráľovná všetkých území Commonwealthu a hlava Commonwealthu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=A speech by The Queen at the United Nations General Assembly, 2010|url=https://www.royal.uk/address-united-nations-general-assembly-6-july-2010|vydavateľ=The Royal Family|dátum vydania=2010-07-06|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en|priezvisko=Ciara.Berry}}</ref> Počas svojej návštevy New Yorku, ktorá nasledovala po prehliadke Kanady, oficiálne otvorila pamätnú záhradu pre britské obete [[Útoky z 11. septembra 2001|útokov z 11. septembra]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Queen urges unity in speech to UN|url=https://www.bbc.com/news/10518044|periodikum=BBC News|dátum=2010-07-07|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref> 11-dňová návšteva kráľovnej v Austrálii v októbri 2011 bola jej 16. návštevou v krajine od roku 1954. Na pozvanie írskej prezidentky [[Mary McAleeseová|Mary McAleeseovej]] uskutočnila v máji 2011 prvú [[Štátna návšteva Alžbety II. v Írskej republike|štátnu návštevu britskej panovníčky v Írskej republike]]. [[Súbor:Day 194 - West Midlands Police - Royal Diamond Jubilee Visit (7555521830).jpg|náhľad|Návšteva [[Birmingham|Birminghamu]] v júli 2012 v rámci jej turné Diamantového jubilea]] Kráľovnino [[Diamantové jubileum Alžbety II.|diamantové jubileum]] v roku 2012 znamenalo 60 rokov na tróne a oslavy sa konali v jej územiach, širšom Commonwealthe i mimo neho. V správe zverejnenej v deň nástupu na trón Alžbeta napísala:<blockquote>V tomto špeciálnom roku, kedy sa znovu venujem vašim službám, dúfam, že si všetci pripomenieme silu spolupatričnosti a zjednocujúcu silu rodiny, priateľstva a dobrých susedských vzťahov... Dúfam tiež, že tento jubilejný rok bude časom, keď budeme ďakovať za veľký pokrok, ktorý sme dosiahli od roku 1952, a keď sa budeme tešiť na budúcnosť s čistou hlavou a vrelým srdcom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Queen's Diamond Jubilee message|url=https://www.royal.uk/queens-diamond-jubilee-message|vydavateľ=The Royal Family|dátum vydania=2012-02-06|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en|priezvisko=connie.fisher}}</ref></blockquote>S manželom podnikli rozsiahle turné po Spojenom kráľovstve, zatiaľ čo jej deti a vnúčatá sa v jej mene vydali na kráľovské cesty po iných štátoch Commonwealthu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Harry pays tribute to the Queen|url=https://www.bbc.com/news/uk-17281585|periodikum=BBC News|dátum=2012-03-07|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref> 4. júna boli po celom svete rozsvietené jubilejné majáky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Beacon Event News {{!}} The Queen's Diamond Jubilee Beacons, 4th June 2012|url=http://www.diamond-jubilee-beacons.buzzsites.co.uk/pages/event_news_162371.cfm|vydavateľ=www.diamond-jubilee-beacons.buzzsites.co.uk|dátum prístupu=2020-09-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20181116075010/http://www.diamond-jubilee-beacons.buzzsites.co.uk/pages/event_news_162371.cfm|dátum archivácie=2018-11-16}}</ref> V novembri kráľovná a jej manžel oslávili svoje modré zafírové výročie svadby (65.).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Queen and Duke of Edinburgh celebrate 65th wedding anniversary|url=https://www.telegraph.co.uk/news/uknews/queen-elizabeth-II/9689130/Queen-and-Duke-of-Edinburgh-celebrate-65th-wedding-anniversary.html|vydavateľ=The Telegraph|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref> 18. decembra sa stala prvou britskou panovníčkou, ktorá sa zúčastnila mierového [[Kabinet Spojeného kráľovstva|zasadnutia vlády]] od čias [[Juraj III. (Veľká Británia)|Juraja III.]] v roku 1781.<ref>{{Citácia periodika|titul=Part of Antarctica named after Queen|url=https://www.bbc.com/news/uk-politics-20757382|periodikum=BBC News|dátum=2012-12-18|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref> Kráľovná, ktorá otvorila [[letné olympijské hry 1976]] v [[Montreal]]e, otvorila aj [[Letné olympijské hry 2012|letné olympijské]] a [[Letné paralympijské hry 2012|paralympijské hry 2012]] v Londýne, čím sa stala prvou hlavou štátu, ktorá otvorila dvoje olympijské hry v dvoch krajinách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Canada's Olympic Broadcast Media Consortium {{!}} Canada's Olympic Broadcast Media Consortium Announces Broadcast Details for London 2012 Opening Ceremony, Friday|url=http://www.newswire.ca/en/story/1011615/canada-s-olympic-broadcast-media-consortium-announces-broadcast-details-for-london-2012-opening-ceremony-friday|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2015-04-02|dátum prístupu=2020-09-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20150402092404/http://www.newswire.ca/en/story/1011615/canada-s-olympic-broadcast-media-consortium-announces-broadcast-details-for-london-2012-opening-ceremony-friday|dátum archivácie=2015-04-02}}</ref> Na olympiáde v Londýne si v rámci otváracieho ceremoniálu zahrala v krátkom filme po boku [[Daniel Craig|Daniela Craiga]] ako [[James Bond|Jamesa Bonda]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Queen's Olympic date with Bond|url=https://www.bbc.com/news/uk-19018666|periodikum=BBC News|dátum=2012-07-27|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB|meno=Nicolas|priezvisko=Brown}}</ref> 4. apríla 2013 získala čestnú cenu [[British Academy of Film and Television Arts|BAFTA]] za záštitu nad filmovým priemyslom a na slávnostnom odovzdávaní cien bola označená ako „zatiaľ najpamätnejšia bondovka“.<ref>{{Citácia periodika|titul=Queen honoured with Bafta award|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-22035942|periodikum=BBC News|dátum=2013-04-04|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref> 3. marca 2013 bola Alžbeta preventívne prijatá do [[Nemocnica kráľa Eduarda VII.|nemocnice kráľa Eduarda VII.]] po príznakoch [[Gastroenteritída|gastroenteritídy]]. Nasledujúci deň sa vrátila do Buckinghamského paláca.<ref>{{Citácia periodika|titul=Queen leaves hospital after bug|url=https://www.bbc.com/news/uk-21659635|periodikum=BBC News|dátum=2013-03-04|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref> O týždeň neskôr podpísala novú Chartu Commonwealthu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Queen signs Commonwealth charter|url=https://www.bbc.com/news/uk-21737817|periodikum=BBC News|dátum=2013-03-11|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref> Kvôli svojmu veku a potrebe obmedziť cestovanie sa v roku 2013 rozhodla nezúčastniť na dvojročných [[Zasadnutia vedúcich vlád Commonwealthu|stretnutiach vládnych predstaviteľov Commonwealthu]] po prvýkrát za posledných 40 rokov. Na summite na Srí Lanke ju zastupoval princ Charles.<ref>{{Citácia periodika|titul=Queen to miss Commonwealth meeting|url=https://www.bbc.com/news/uk-22431757|periodikum=BBC News|dátum=2013-05-07|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref> V máji 2018 podstúpila operáciu sivého zákalu, katarakty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Queen undergoes eye surgery to remove cataract|url=https://uk.news.yahoo.com/queen-undergoes-eye-surgery-remove-141520545.html|vydavateľ=uk.news.yahoo.com|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref> V marci 2019 sa rozhodla prestať jazdiť na verejných komunikáciách, najmä v dôsledku autonehody, ktorej sa dopustil jej manžel dva mesiace predtým.<ref>{{Citácia periodika|titul=Queen slams brakes on driving in public|url=https://www.thetimes.co.uk/article/queen-slams-brakes-on-driving-in-public-5q5k8dchn|dátum prístupu=2020-09-29|issn=0140-0460|jazyk=en|meno=Roya Nikkhah, Royal|priezvisko=Correspondent|periodikum=thetimes.co.uk}}</ref> [[Súbor:Elizabeth II at the Queen's Birthday Party (2018).jpg|náhľad|Narodeninová oslava Alžbety, 2018]] Kráľovná prekonala svoju prababičku, [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|kráľovnú Viktóriu]], keď sa 21. decembra 2007 stala [[Zoznam britských panovníkov podľa dĺžky života|najdlhšie žijúcou britskou panovníčkou]]. 9. septembra 2015 sa stala [[Zoznam britských panovníkov podľa dĺžky vlády|najdlhšie vládnucou britskou panovníčkou]] a [[Zoznam najdlhšie vládnucich panovníkov|najdlhšie vládnucou kráľovnou]] a najdlhšou ženskou hlavou štátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=HuffPost is now a part of Verizon Media|url=https://consent.yahoo.com/v2/collectConsent?sessionId=1_cc-session_6335c378-6088-4763-b20d-85a8b98f80f8|vydavateľ=consent.yahoo.com|dátum prístupu=2020-09-29}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Longest Reigning Monarch Queen Elizabeth II|url=http://philatelynews.com/the-longest-reigning-monarch-queen-elizabeth-ii/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2017-12-01|dátum prístupu=2020-09-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20171201033651/http://philatelynews.com/the-longest-reigning-monarch-queen-elizabeth-ii/|dátum archivácie=2017-12-01}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Enthralling 'Audience' puts Britain's queen in room with politicians|url=https://chicago.suntimes.com/2017/8/24/18349976/enthralling-audience-puts-britain-s-queen-in-room-with-politicians|vydavateľ=Chicago Sun-Times|dátum vydania=2017-08-24|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en|meno=Hedy|priezvisko=Weiss}}</ref> Stala sa najstaršou súčasnou panovníčkou po tom, čo 23. januára 2015 zomrel [[Abd Alláh ibn Abd al-Azíz|saudskoarabský kráľ Abdalláh]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Queen becomes world's oldest monarch following death of King Abdullah of Saudi Arabia|url=https://www.telegraph.co.uk/news/uknews/queen-elizabeth-II/11364902/Queen-becomes-worlds-oldest-monarch-following-death-of-King-Abdullah-of-Saudi-Arabia.html|vydavateľ=The Telegraph|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref> Neskôr sa stala najdlhšie vládnucou súčasnou panovníčkou a [[Zoznam súčasných vodcov štátov podľa dátumu prevzatia funkcie|najdlhšie slúžiacou súčasnou hlavou štátu]] po smrti thajského [[Phúmiphon Adunjadét|kráľa Bhumibola]] 13. októbra 2016<ref>{{Citácia periodika|titul=Thailand's revered king dies at 88|url=https://www.bbc.com/news/world-asia-37643326|periodikum=BBC News|dátum=2016-10-13|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Queen takes over longest reign mantle after Thailand's King Bhumibol dies - AOL|url=https://www.aol.co.uk/news/2016/10/13/queen-takes-over-longest-reign-mantle-after-thailands-king-bhumibol-dies/|vydavateľ=www.aol.co.uk|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en}}</ref> a [[Zoznamy vodcov štátov podľa veku|najstaršou súčasnou hlavou štátu]] po rezignácii [[Robert Mugabe|Roberta Mugabeho]] 21. novembra 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Royal Central|url=https://royalcentral.co.uk/uk/queen/breaking-the-queen-becomes-the-worlds-oldest-living-head-of-state-following-mugabe-resignation-91833/|dátum vydania=2017-11-21|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Queen Elizabeth II will be the world’s oldest head of state if Robert Mugabe is toppled | url = https://www.ultimate-tech-news.com/queen-elizabeth-ii-will-be-the-worlds-oldest-head-of-state-if-robert-mugabe-is-toppled/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-11-15 | dátum prístupu = 2020-09-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171115195819/https://www.msn.com/en-us/news/world/queen-elizabeth-ii-will-be-the-world-e2-80-99s-oldest-head-of-state-if-robert-mugabe-is-toppled/ar-BBF0dPV | dátum archivácie = 2017-11-15}}</ref> 6. februára 2017 sa stala prvou britskou panovníčkou, ktorá si pripomínala [[Zafírové jubileum Alžbety II.|zafírové jubileum]],<ref>{{Citácia periodika|titul=The Blue Sapphire Jubilee: Queen will not celebrate 65th anniversary but instead sit in “quiet contemplation” remembering father’s death|url=https://www.telegraph.co.uk/news/2017/01/28/blue-sapphire-jubilee-queen-will-not-celebrate-65th-anniversary/|periodikum=The Telegraph|dátum=2017-01-28|dátum prístupu=2020-09-29|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Gordon|priezvisko=Rayner}}</ref> a 20. novembra ako prvá britská panovníčka oslavovala platinové výročie svadby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Queen and Prince Philip portraits released to mark 70th anniversary|url=http://www.theguardian.com/uk-news/2017/nov/20/queen-prince-philip-portraits-platinum-wedding-70th-anniversary|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2017-11-20|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en}}</ref> Princ Filip v auguste 2017 odišiel z úradných povinností ako manžel kráľovnej.<ref>{{Citácia periodika|titul=Prince Philip Makes His Last Solo Appearance, After 65 Years in the Public Eye|url=https://www.nytimes.com/2017/08/02/world/europe/uk-prince-philip-retired-queen-elizabeth.html|periodikum=The New York Times|dátum=2017-08-02|dátum prístupu=2020-09-29|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Dan|priezvisko=Bilefsky}}</ref> Zomrel vo Windsore 9. apríla 2021,<ref>{{Citácia periodika|titul=Prince Philip has died aged 99, Buckingham Palace announces|url=https://www.bbc.com/news/uk-11437314|periodikum=BBC News|dátum=2021-04-09|dátum prístupu=2021-04-10|jazyk=en-GB}}</ref> čím sa Alžbeta stala prvým britským panovníkom, ktorý vládol ako vdova/vdovec od čias kráľovnej Viktórie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How the Queen will adjust to a future as a widow without her 'strength and stay'|url=https://www.itv.com/news/2021-04-09/prince-philip-after-over-70-years-by-her-side-the-queen-faces-a-future-without-her-strength-and-stay|vydavateľ=ITV News|dátum vydania=2021-04-09|dátum prístupu=2021-04-10|jazyk=en}}</ref> Poznamenala, že jeho smrť v jej súkromí „zanechala obrovské prázdno“.<ref>{{Citácia periodika|titul=Prince Philip: The Queen says his death has 'left a huge void' - Duke of York|url=https://www.bbc.com/news/uk-56710086|periodikum=BBC News|dátum=2021-04-11|dátum prístupu=2021-04-15|jazyk=en-GB}}</ref> 23. apríla 2019 sa stala [[Zoznam najstarších žijúcich vodcov štátu|najstaršou žijúcou panovníčkou]] po smrti [[Jean, luxemburský veľkovojvoda|luxemburského veľkovojvodu Jeana]]. Začiatkom júna 2022 oslávila svoje [[Platinové jubileum Alžbety II.|platinové jubileum]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Queen's Platinum Jubilee to include extra bank holiday|url=https://www.bbc.com/news/uk-54911550|periodikum=BBC News|dátum=2020-11-12|dátum prístupu=2021-03-24|jazyk=en-GB}}</ref> Kráľovná nemienila [[Abdikácia|abdikovať]], aj keď sa očakávalo, že princ Charles prevezme viac jej povinností.<ref>{{Citácia periodika|titul=Queen and Charles start to ‘job share’|url=https://www.thetimes.co.uk/article/queen-and-charles-start-to-job-share-8cpvdr5fk7p|dátum prístupu=2020-09-29|issn=0140-0460|jazyk=en|meno=Kate Mansey, Jonathan Leake and Nicholas|priezvisko=Hellen|periodikum=thetimes.co.uk}}</ref> 20. apríla 2018 vládni predstavitelia Commonwealthu oznámili, že na jej miesto nastúpi Charles ako hlava Commonwealthu. Kráľovná uviedla, že je jej „úprimným želaním“, aby ju Charles v úlohe nasledoval.<ref>{{Citácia periodika|titul=Charles to be next Commonwealth head|url=https://www.bbc.com/news/uk-43840710|periodikum=BBC News|dátum=2018-04-20|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref> Plány na jej smrť a pohreb pripravovali britská vláda a mediálne organizácie od 60. rokov.<ref>{{Citácia periodika|titul='London Bridge is down': the secret plan for the days after the Queen’s death|url=https://www.theguardian.com/uk-news/2017/mar/16/what-happens-when-queen-elizabeth-dies-london-bridge|periodikum=The Guardian|dátum=2017-03-17|dátum prístupu=2020-09-29|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sam|priezvisko=Knight}}</ref> 27. mája 2024 by prekonala [[Francúzske kráľovstvo|francúzskeho]] kráľa [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]] ako [[Zoznam najdlhšie vládnucich panovníkov|najdlhšie vládnuceho panovníka]] suverénneho štátu v overených svetových dejinách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Queen Elizabeth II is about to become Britain's longest reigning monarch, so here are some charts|url=https://www.newstatesman.com/politics/uk/2015/09/queen-elizabeth-ii-about-become-britains-longest-reigning-monarch-so-here-are|vydavateľ=www.newstatesman.com|dátum prístupu=2021-03-24|jazyk=en}}</ref> == Verejná mienka a osobnosť == Keďže Alžbeta poskytovala rozhovory zriedka, o jej osobných pocitoch sa vie len málo. Ako [[Konštitučná monarchia|ústavná panovníčka]] na verejných fórach nevyjadrovala svoje vlastné politické názory. Mala hlboký zmysel pre náboženské a občianske povinnosti a svoju korunovačnú prísahu brala vážne.<ref>{{Citácia periodika|titul=Queen 'will do her job for life'|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/4921120.stm|dátum=2006-04-19|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB|periodikum=news.bbc.co.uk}}</ref> Okrem svojej oficiálnej náboženskej úlohy hlavy anglikánskej cirkvi bola členkou tejto cirkvi a tiež škótskej národnej cirkvi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Our structure|url=https://www.churchofscotland.org.uk/about-us/our-structure|vydavateľ=The Church of Scotland|dátum vydania=2010-02-22|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en|meno=The Church of|priezvisko=Scotland}}</ref> Preukázala podporu medzináboženských vzťahov a stretla sa s vodcami iných cirkví a náboženstiev vrátane piatich pápežov: [[Pius XII.|Piom XII.]], [[Ján XXIII. (pápež)|Jánom XXIII.]], [[Ján Pavol II.|Jánom Pavlom II.]], [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] a [[František (pápež)|Františkom]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Queen meets Pope Francis at the Vatican|url=https://www.bbc.co.uk/news/world-europe-26867032|periodikum=BBC News|dátum=2014-04-03|dátum prístupu=2020-09-29|jazyk=en-GB}}</ref> Bola [[Patronát|patrónkou]] viac ako 600 organizácií a charít. Nadácia [[Charities Aid Foundation]] odhadla, že Alžbeta počas svojej vlády pomohla vyzbierať viac ako 1,4 miliardy libier na jej patronáty. Medzi jej hlavné záujmy vo voľnom čase patrilo [[jazdectvo]] a psy, najmä jej [[Welsh Corgi Pembroke]]. == Úmrtie == Alžbeta II. zomrela popoludní, 8. septembra 2022 na zámku [[Balmoral Castle|Balmoral]] v Škótsku.<ref name="cbc-queen-elizabeth-canada-s-head-of-state">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Queen Elizabeth, Canada's head of state, dead at 96 | url = https://www.cbc.ca/news/world/queen-elizabeth-obituary-1.6575696 | vydavateľ = cbc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Novým kráľom sa automaticky stal jej syn Charles<ref name="bbc-charles-is-the-new-king">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Charles is the new King | url = https://www.bbc.com/news/uk-59135132 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktorý oznámil, že bude panovať ako [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]]<ref name="teraz-princ-charles-sa-stal-kralom-spojeneho">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Princ Charles sa stal kráľom Spojeného kráľovstva | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/princ-charles-sa-stal-kralom-spojeneh/659291-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-09-08 | dátum prístupu = 2022-09-08 }}</ref> == Tituly == * [[21. apríl]] [[1926]] – [[11. december]] [[1936]]: ''Jej Kráľovská Výsosť'' princezná Alžbeta z Yorku * [[11. december]] [[1936]] – [[20. november]] [[1947]]: ''Jej Kráľovská Výsosť'' princezná Alžbeta * [[20. november]] [[1947]] – [[6. február]] [[1952]]: ''Jej Kráľovská Výsosť'' princezná Alžbeta, vojvodkyňa z Edinburghu * [[6. február]] [[1952]] – [[8. september]] [[2022]]: ''Jej Veličenstvo'' Kráľovná == Potomstvo == {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Meno ! rowspan="2" |Narodenie ! colspan="2" |Manželstvo ! rowspan="2" |Ich deti ! rowspan="2" |Ich vnúčatá |- !Dátum !Manžel/ka |- ! rowspan="3" |[[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]] | rowspan="3" |14. november 1948 | rowspan="2" |29. júl 1981 <small>Rozvedený 28. augusta 1996<small> | rowspan="2" |[[Diana Frances Mountbattenová-Windsorová|Lady Diana Spencerová]] |[[Princ William, vojvoda z Cambridge]] |[[George z Cambridgea|Princ George]] [[Charlotte z Cambridgea|Princezná Charlotte]] [[Princ Louis]] |- |[[Princ Harry, vojvoda zo Sussexu]] |[[Archie Mountbatten-Windsor|Archie Harrison Mountbatten-Windsor]] Lilibet Diana Mountbatten-Windsor |- |9. apríl 2005 |[[Camilla, vojvodkyňa z Cornwallu|Camilla Parker Bowlesová]] ! colspan="2" |Žiadne |- ! rowspan="3" |[[Anne Mountbatten-Windsor]] | rowspan="3" |15. august 1950 | rowspan="2" |14. november 1973 <small>Rozvedená 28. apríla 1992<small> | rowspan="2" |[[Mark Phillips]] |[[Peter Phillips]] |Savannah Phillipsová<br />Isla Phillipsová |- |[[Zara Tindallová]] | Mia Tindallová<br />Lena Tindallová<br />Lucas Tindall |- |12. december 1992 |[[Timothy Laurence]] ! colspan="2" |Žiadne |- ! rowspan="2" |[[Princ Andrew, vojvoda z Yorku]] | rowspan="2" |19. február 1960 | rowspan="2" |23. júl 1986 <small>Rozvedený 30. mája 1996<small> | rowspan="2" |[[Sarah, vojvodkyňa z Yorku|Sarah Fergusonová]] |[[Princezná Beatrice]] |Sienna Elizabeth Mapelli Mozzi |- |[[Princezná Eugenie]] |August Philip Hawke Brooksbank Ernest George Ronnie Brooksbank |- ! rowspan="2" |[[Princ Edward, gróf z Wessexu]] | rowspan="2" |10. marec 1964 | rowspan="2" |19. jún 1999 | rowspan="2" |[[Sophie, grófka z Wessexu|Sophie Rhys-Jonesová]] |[[Louise Windsorová|Lady Louise Windsorová]] !Žiadne |- |[[James, vikomt Severn]] !Žiadne |} == Rodokmeň == {{Rodokmeň predkov|'''Alžbeta II. (Spojené kráľovstvo)'''|[[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)]]|[[Alžbeta, kráľovná matka|Lady Elizabeth Bowes-Lyon]]|[[Juraj V. (Spojené kráľovstvo)]]|[[Mária z Tecku]]|[[Claude Bowes-Lyon, 14. gróf z Strathmore a Kinghorne]]|[[Cecilia Bowes-Lyon, grófka zo Strathmore a Kinghorne|Cecilia Nina Cavendish-Bentinck]]|[[Eduard VII.|Eduard VII. (Spojené kráľovstvo)]]|[[Alexandra Dánska]]|[[František, vojvoda z Tecku]]|[[Mary Adelaide z Cambridge]]|[[Claude Bowes-Lyon, 13. gróf z Strathmore a Kinghorne]]|[[Frances Bowes-Lyon, grófka zo Strathmoru a Kinghorne|Frances Dora Smith]]|[[Charles Cavendish-Bentinck (kňaz)|Charles Cavendish-Bentinck]]|[[Louisa Cavendish-Bentinck|Caroline Louisa Burnaby]]}} == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="bbc-queen-elizabeth-ii-has-died-buckingham">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Queen Elizabeth II has died, Buckingham Palace announces | url = https://www.bbc.com/news/uk-61585886 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2022-09-09| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2022-09-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Zoznam kráľov Anglicka, Škótska, Veľkej Británie a Spojeného kráľovstva]] * [[Zoznam štátov na čele s Alžbetou II.]] * [[Zoznam rekordov britskej monarchie]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=Elizabeth II of the United Kingdom}} == Externé odkazy == {{Portál|Politika|Politický}} * [http://www.royal.gov.uk/output/Page412.asp www.royal.gov.uk] * [http://slachta.kosztolanyi.com/modules.php?name=K88_News&file=article&sid=70 Predkovia Alžbety II. z územia Slovenska]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Vládca | Dynastia = Windsorovci | Titul = [[Zoznam kráľov Anglicka, Škótska, Veľkej Británie a Spojeného kráľovstva|kráľovná Spojeného kráľovstva Veľkej Británie<br /> a Severného Írska a Britských domínií]] | Od = [[6. február]]a [[1952]] | Do = [[8. september|8. septembra]] [[2022]] | Predchodca = [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraj VI.]] | Nástupca = [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]] | }} {{Alžbeta II.}} {{Panovníci Spojeného kráľovstva}} {{Osobnosť roka časopisu Time 1951–1975}}{{Britské princezné}}{{Autoritné údaje}} [[Kategória:Alžbeta II.| ]] [[Kategória:Králi Spojeného kráľovstva]] [[Kategória:Kráľovné (panovníčky)]] [[Kategória:Protestantskí panovníci]] [[Kategória:Windsorovci]] [[Kategória:Dámy Podväzkového rádu]] [[Kategória:Nositelia Radu bieleho leva]] [[Kategória:Osobnosti z Londýna]] [[Kategória:Laureáti Radu Bieleho dvojkríža I. triedy]] [[Kategória:Osobnosti na britských bankovkách]] [[Kategória:Osobnosti na austrálskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na brazílskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na britských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na kanadských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na novozélandských bankovkách]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky]] [[Kategória:Nositelia Radu Vitolda Veľkého]] [[Kategória:Nositelia Radu kríža zeme Panny Márie]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu za zásluhy Poľskej republiky]] [[Kategória:Pochovaní v kaplnke svätého Juraja na hrade Windsor]] [[Kategória:Britské princezné]] [[Kategória:Nositelia Radu holandského leva]] [[Kategória:Nositelia španielskeho Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Rádu Kristovho]] [[Kategória:Nositelia Najctihodnejšieho rádu svätého Jána Jeruzalemského]] [[Kategória:Nositelia Radu troch hviezd]] [[Kategória:Nositelia Radu za mimoriadne zásluhy]] [[Kategória:Nositelia Radu Manuela Amadora Guerrera]] [[Kategória:Nositelia Záslužného radu Maďarskej republiky]] [[Kategória:Rytieri Rádu slona]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Olafa]] ftyrmbe2zvx46o1zb5p9rz1ckeuvewm 0 231832 8211322 8203324 2026-05-09T19:58:48Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211322 wikitext text/x-wiki {{Infobox Olympiáda|2020|letné| <!--Pozor: Posledná vertikálna čiara musí zostať v tomto riadku --> | Logo = 2020 Summer Olympics text logo.svg | Veľkosť = 200 | Mesto = [[Tokio]], [[Japonsko]] | Motto = ''United by Emotion'' (''Spojení emóciou'') | Počet krajín = 205 + tím utečencov | Počet atlétov = 11 090 | Súťaže = 339 v 33 športoch | Začiatok = [[23. júl]] [[2021]] | Koniec = [[8. august]] [[2021]] | Oficiálne otvorenie = | Sľub za atlétov = | Sľub za rozhodcov = | Sľub za trénerov = | Olympijský oheň = [[Naomi Osaka]] | Olympijská vlajka = | Štadión = [[Olympijský štadión (Tokio)|Olympijský štadión]] | Predchádzajúce = [[Letné olympijské hry 2016|Rio de Janeiro, 2016]] | Nasledujúce = ''[[Letné olympijské hry 2024|Paríž, 2024]]'' }} '''Letné olympijské hry 2020''' ({{V jazyku|jpn|2020年夏季オリンピック}}), oficiálne '''Hry XXXII. olympiády''' ({{V jazyku|jpn|第32回オリンピック競技大会}}) boli [[letné olympijské hry]], ktoré sa konali od [[23. júl]]a do [[8. august]]a [[2021]] v hlavnom meste [[Japonsko|Japonska]] [[Tokio|Tokiu]]. Pôvodne sa mali konať od 24. júla do 9. augusta 2020, lenže kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii ochorenia COVID-19]] boli v marci 2020 odložené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Souček | meno = Ľubomír | titul = Preložené olympijské hry v Tokiu sa majú začať takto o rok, 23. júla 2021 | url = https://www.olympic.sk/clanok/prelozene-olympijske-hry-v-tokiu-sa-maju-zacat-takto-o-rok-23-jula-2021 | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = 2020-07-22 | dátum prístupu = 2021-07-01 | miesto = Bratislava | jazyk = sk }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Aj napriek preloženiu termínu na rok 2021 si podujatie zachovalo názov '''Tokio 2020'''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SITA, AP | titul = Olympiádu oficiálne odložili na budúci rok. Názov Tokio 2020 jej zostane | url = https://www.dukla.sk/olympiadu-oficialne-odlozili-na-buduci-rok-nazov-tokio-2020-jej-zostane/ | vydavateľ = dukla.sk | dátum vydania = 2020-03-24 | dátum prístupu = 2021-07-01 | miesto = Tokio | jazyk = sk}}</ref> Tieto hry boli prvé v histórii [[Olympijské hry (moderné)|Olympijských hier]], ktoré boli odložené a nie zrušené.<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Olympiádu odložili na budúci rok. Kľúčové boli uplynulé dni | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://sport.pravda.sk/oh-2020/clanok/546481-bojkot-olympiady-zvazuju-dalsie-velmoci-mozu-ju-odlozit-aj-o-dva-roky/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-24 | dátum prístupu = 2021-07-01 }}</ref> V marci 2021 organizačný výbor rozhodol, že sa budú konať bez zahraničných divákov. Neskôr bolo rozhodnuté, že sa budú konať úplne bez divákov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Predali už milión vstupeniek. Zahraniční fanúšikovia nebudú na olympiáde v Tokiu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oh-v-tokiu-2020-v-tokiu-budu-bez-zahranicnych-divakov/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-03-20 | dátum prístupu = 2021-07-26 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Padla definitíva. Súťaže na OH v Tokiu budú bez divákov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oh-v-tokiu-2020-budu-bez-divakov-potvrdila-to-seiko-hasimotova/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-07-08 | dátum prístupu = 2021-07-26 }}</ref> Tokio bolo vybrané ako hostiteľské mesto na 125. kongrese [[Medzinárodný olympijský výbor|Medzinárodného olympijského výboru]] [[7. september|7. septembra]] [[2013]] v [[Buenos Aires]]. Tokio je hostiteľom letných olympijských hier druhýkrát v histórii, prvý raz to bolo v roku [[Letné olympijské hry 1964|1964]], čo z neho robí prvé mesto v [[Ázia|Ázii]], kde sa letné hry konali dvakrát. Sú to už celkovo štvrté Olympijské hry na území Japonska, keďže Sapporo bolo v roku [[Zimné olympijské hry 1972|1972]] a Nagano v roku [[Zimné olympijské hry 1998|1998]] dejiskami [[Zimné olympijské hry|zimných olympijských hier]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Ľubomír Souček, TASR | odkaz na autora = | titul = Hry XXXII. olympiády v roku 2020 budú v Tokiu, japonská metropola vo finále zdolala Istanbul 60:36 | url = https://www.olympic.sk/clanok/hry-xxxii-olympiady-v-roku-2020-budu-v-tokiu-japonska-metropola-vo-finale-zdolala-istanbul | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = 2013-09-13 | dátum prístupu = 2021-07-01 | miesto = Buenos Aires | jazyk = sk }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V Tokiu mali premiéru v olympijskom programe štyri nové športy{{--}}[[Karate na Letných olympijských hrách 2020|karate]], [[Športové lezenie na Letných olympijských hrách 2020|športové lezenie]], [[Surfovanie na Letných olympijských hrách 2020|surfovanie]] a [[Skejtbording na Letných olympijských hrách 2020|skejtbording]]. Do programu sa vrátil [[Bejzbal na Letných olympijských hrách 2020|bejzbal]] a [[Softbal na Letných olympijských hrách 2020|softbal]] prvýkrát od roku 2008.<ref>{{Citácia periodika | autor = Webnoviny | titul = Na olympijských hrách v Tokiu 2020 bude päť nových športov | periodikum = WebNoviny.sk | url = https://www.webnoviny.sk/na-olympijskych-hrach-v-tokiu-2020-bude-pat-novych-sportov/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Rio de Janeiro | dátum = 2016-08-03 | dátum prístupu = 2021-07-02 }}</ref> == Výber hostiteľa == Kandidatúru na organizovanie letných olympijských hier oficiálne oznámilo 5 miest: * {{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Baku]], [[Azerbajdžan]] * {{Minivlajka|Japonsko}} [[Tokio]], [[Japonsko]] * {{Minivlajka|Katar}} [[Dauha]], [[Katar (štát)|Katar]] * {{Minivlajka|Španielsko}} [[Madrid]], [[Španielsko]] * {{Minivlajka|Turecko}} [[Istanbul]], [[Turecko]] Týchto uchádzačov hodnotila komisia [[Medzinárodný olympijský výbor|Medzinárodného olympijského výboru]] na základe pätnástich kritérií<ref name="electionprocedure"/>: {| class="wikitable" style="text-align: center; width: auto;" |- | vízia a odkaz || koncept hier<br />a<br />umiestnenie športovísk || olympijská dedina || IBC / MPC || športový zážitok |- | životné prostredie<br />a<br />meteorologické podmienky || ubytovanie || doprava || zdravotná starostlivosť<br />a<br />dopingová kontrola || bezpečnosť<br />a<br />ochrana |- | telekomunikácie || energetika || právne aspekty,<br />colné a<br />imigračné predpisy || štátna a<br />verejná podpora || financie<br />a<br />marketing |} === Kandidátske mestá a hlasovanie === [[23. máj]]a [[2012]] boli v [[Kanada|kanadskom]] [[Quebec (mesto)|Quebecu]] vybrané 3 mestá, ktoré v hodnotení [[Medzinárodný olympijský výbor|MOV]] dopadli najlepšie a z ktorých sa mal vybrať víťaz. Tieto tri mestá mali právo označovať sa ako tzv. kandidátske mesto:<ref name="electionprocedure"/> * {{Minivlajka|Turecko}} [[Istanbul]], [[Turecko]] * {{Minivlajka|Španielsko}} [[Madrid]], [[Španielsko]] * {{Minivlajka|Japonsko}} [[Tokio]], [[Japonsko]] ==== Pravidlá hlasovania ==== Hlasovanie o výbere miesta konania hier XXXII. olympiády sa uskutočnilo na 125. zasadnutí [[Medzinárodný olympijský výbor|Medzinárodného olympijského výboru]] [[7. september|7. septembra]] [[2013]]. Od roku [[2001]] prebieha hlasovanie členov [[Medzinárodný olympijský výbor|MOV]] elektronicky.<ref name="electionprocedure"/> Na víťazstvo je potrebné získať nadpolovičnú väčšinu hlasov (pričom sa neberú do úvahy neplatné hlasy, hlasy tých, ktorí sa zdržali hlasovania, alebo tých, ktorí nemohli hlasovať). Hlasovania sa nemôžu zúčastniť členovia z krajín, ktorých mestá kandidujú. Ak v prvom kole nezískal žiadny kandidát nadpolovičnú väčšinu hlasov, koná sa ďalšie kolo hlasovania, z ktorého vypadne mesto s najmenším počtom hlasov z predchádzajúceho kola. V prípade, že v hlasovaní zostanú iba dve kandidátske mestá, víťazom sa stane mesto, ktoré získa viac hlasov.<ref name="electionprocedure"/> [[7. september|7. septembra]] [[2013]] sa hlasovania v prvom kole zúčastnilo 97 členov MOV.<ref name="electionprocedure"/> ==== Hlasovanie ==== {| class="wikitable" |- ! colspan="7" | Voľby Letných olympijských hier [[2020]]<ref name=IOCselects/> |- ! Mesto ! Štát | bgcolor="silver" |'''1. kolo''' | bgcolor="silver" |'''rozstrel''' | bgcolor="silver" |'''2. kolo''' |- ||[[Tokio]]||{{Minivlajka|Japonsko|w}} ||'''42'''||align="center"|—||'''60''' |- ||[[Istanbul]]||{{Minivlajka|Turecko|w}} ||26||'''49'''||36 |- ||[[Madrid]]||{{ESP}} [[Španielsko]] ||26||45||align="center"|— |} == Otvárací ceremoniál == [[Súbor:2021 Tokyo Olympic Torch.png|náhľad|Olympijská pochodeň použitá počas hier v Tokyu.]] Otvárací ceremoniál sa uskutočnil na [[Japonský národný štadión|Japonskom národnom štadióne]]. Hry slávnostne otvoril cisár [[Naruhito]]. Príhovor mali Seiko Hašimoto, riaditeľka organizačného výboru a [[Thomas Bach]], prezident [[Medzinárodný olympijský výbor|Medzinárodného olympijského výboru]]. Oheň zapálila tenistka [[Naomi Osaka]]. Hlavnou piesňou bola ''[[Imagine (skladba)|Imagine]]'' od [[John Lennon|Johna Lennona]]. Ceremoniálu bez divákov sa zúčastnilo 23 slovenských športovcov.<ref name="dennikn-olympijsky-ohen-zapalila-tenistka">{{Citácia periodika | priezvisko = Janoťák | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Olympijský oheň zapálila tenistka Naomi Osaková (fotogaléria z otváracieho ceremoniálu) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2478857/olympijsky-ohen-zapalila-tenistka-naomi-osakova-fotogaleria-z-otvaracieho-ceremonialu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-07-23 | dátum prístupu = 2021-09-01 }}</ref> == Súťaže == === Športové odvetvia === Na hrách XXXII. olympiády prebehnú súťaže v 38 športových odvetviach. Novými športami v programe olympijských hier sa stali karate, skejtbording, surfovanie a športové lezenie. {{Stĺpce|4| * [[Atletika na Letných olympijských hrách 2020|Atletika]] * [[Basketbal na Letných olympijských hrách 2020|Basketbal]] * [[Bedminton na Letných olympijských hrách 2020|Bedminton]] * [[Bejzbal na Letných olympijských hrách 2020|Bejzbal]] * [[Box na Letných olympijských hrách 2020|Box]] * [[Cyklistika na Letných olympijských hrách 2020|Cyklistika]] * [[Džudo na Letných olympijských hrách 2020|Džudo]] * [[Futbal na Letných olympijských hrách 2020|Futbal]] * [[Golf na Letných olympijských hrách 2020|Golf]] * [[Gymnastika na Letných olympijských hrách 2020|Gymnastika]] * [[Hádzaná na Letných olympijských hrách 2020|Hádzaná]] * [[Jachting na Letných olympijských hrách 2020|Jachting]] * [[Jazdectvo na Letných olympijských hrách 2020|Jazdectvo]] * [[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020|Kanoistika]] * [[Karate na Letných olympijských hrách 2020|Karate]] * [[Lukostreľba na Letných olympijských hrách 2020|Lukostreľba]] * [[Moderný päťboj na Letných olympijských hrách 2020|Moderný päťboj]] * [[Plávanie na Letných olympijských hrách 2020|Plávanie]] * [[Plážový volejbal na Letných olympijských hrách 2020|Plážový volejbal]] * [[Pozemný hokej na Letných olympijských hrách 2020|Pozemný hokej]] * [[Ragby na Letných olympijských hrách 2020|Ragby]] * [[Skejtbording na Letných olympijských hrách 2020|Skejtbording]] * [[Skoky do vody na Letných olympijských hrách 2020|Skoky do vody]] * [[Softbal na Letných olympijských hrách 2020|Softbal]] * [[Stolný tenis na Letných olympijských hrách 2020|Stolný tenis]] * [[Surfovanie na Letných olympijských hrách 2020|Surfovanie]] * [[Synchronizované plávanie na Letných olympijských hrách 2020|Synchronizované plávanie]] * [[Šerm na Letných olympijských hrách 2020|Šerm]] * [[Športová streľba na Letných olympijských hrách 2020|Športová streľba]] * [[Športové lezenie na Letných olympijských hrách 2020|Športové lezenie]] * [[Taekwondo na Letných olympijských hrách 2020|Taekwondo]] * [[Tenis na Letných olympijských hrách 2020|Tenis]] * [[Triatlon na Letných olympijských hrách 2020|Triatlon]] * [[Veslovanie na Letných olympijských hrách 2020|Veslovanie]] * [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 2020|Vodné pólo]] * [[Volejbal na Letných olympijských hrách 2020|Volejbal]] * [[Vzpieranie na Letných olympijských hrách 2020|Vzpieranie]] * [[Zápasenie na Letných olympijských hrách 2020|Zápasenie]] }} === Kalendár súťaží === {{Kalendár letných olympijských hier 2020}} == Poradie národov == {{Hlavný článok|Medailové poradie na Letných olympijských hrách 2020}} {|class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |+ Tabuľka medailí Letných olympijských hier 2020<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tokyo 2021: Olympic Medal Count | url = https://olympics.com/tokyo-2020/olympic-games/en/results/all-sports/medal-standings.htm | vydavateľ = Olympics | dátum vydania = 2021-08-08 | dátum prístupu = 2021-08-08 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20210715084328/https://olympics.com/tokyo-2020/olympic-games/en/results/all-sports/medal-standings.htm | dátum archivácie = 2021-07-15 }}</ref> |- !Poradie !Krajina !style="background-color:gold;width:4em"|Zlato !style="background-color:silver;width:4em"|Striebro !style="background-color:#cc9966;width:4em"|Bronz !style="width:4em"|Spolu |- | 1 || align="left" | {{USA}} [[Spojené štáty na Letných olympijských hrách 2020|Spojené štáty]] | 39 || 41 || 33 || 113 |- | 2 || align="left" | {{CHN}} [[Čína na Letných olympijských hrách 2020|Čína]] | 38 || 32 || 18 || 88 |- | 3 || align="left" style="background-color:#ccccff" | {{JPN}} [[Japonsko na Letných olympijských hrách 2020|Japonsko]] | 27 || 14 || 17 || 58 |- | 4 || align="left" | {{GBR}} [[Spojené kráľovstvo na Letných olympijských hrách 2020|Spojené kráľovstvo]] | 22 || 21 || 22 || 65 |- | 5 || align="left" | [[Súbor:Olympic flag.svg|26px]] [[Ruský olympijský výbor na Letných olympijských hrách 2020|ROV]] | 20 || 28 || 23 || 71 |- | 6 || align="left" | {{AUS}} [[Austrália na Letných olympijských hrách 2020|Austrália]] | 17 || 7 || 22 || 46 |- | 7 || align="left" | {{NED}} [[Holandsko na Letných olympijských hrách 2020|Holandsko]] | 10 || 12 || 14 || 36 |- | 8 || align="left" | {{FRA}} [[Francúzsko na Letných olympijských hrách 2020|Francúzsko]] | 10 || 12 || 11 || 33 |- | 9 || align="left" | {{GER}} [[Nemecko na Letných olympijských hrách 2020|Nemecko]] | 10 || 11 || 16 || 37 |- | 10 || align="left" | {{ITA}} [[Taliansko na Letných olympijských hrách 2020|Taliansko]] | 10 || 10 || 20 || 40 |- | 50 || align="left" | {{SVK}} [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2020|Slovensko]] | 1 || 2 || 1 || 4 |} == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name=IOCselects>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = IOC selects Tokyo as host of 2020 Summer Olympic Games | url = http://www.olympic.org/news/ioc-selects-tokyo-as-host-of-2020-summer-olympic-games/208784 | dátum vydania = 7.9.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 8.9.2013 | vydavateľ = [[Medzinárodný olympijský výbor]] | miesto = [[Lausanne]] | jazyk = v angličtine}}</ref> <ref name="electionprocedure">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = HOST CITY ELECTION PROCEDURE FOR THE GAMES OF THE XXXII OLYMPIAD IN 2020 | url = http://www.olympic.org/Documents/Reference_documents_Factsheets/2020-Host_City_Election.pdf | dátum vydania = 3.9.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 8.9.2013 | vydavateľ = [[Medzinárodný olympijský výbor]] | miesto = [[Lausanne]] | jazyk = v angličtine}}</ref> }} {{Navigačná lišta Olympijské hry}} {{Športy na Letných olympijských hrách 2020}} {{Krajiny na Letných olympijských hrách 2020}} [[Kategória:Letné olympijské hry 2020| ]] [[Kategória:Letné olympijské hry|2020]] [[Kategória:Športové podujatia v Tokiu]] [[Kategória:2021 v Japonsku]] 38eq8dpcpk6ho1b9qor1d8qfs6tws35 0 245241 8211166 8197807 2026-05-09T12:38:27Z ~2026-28033-37 294322 Zmena na základe udalostí z 9. mája 2026 8211166 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Viktor Orbán | Rodné meno = | Popis osoby = maďarský politik | Portrét = Cumbre de Madrid 8 de Febrero - 54314677169 (cropped).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Orbán v roku 2025 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = 8. | Úrad = [[Predseda vlády Maďarska]] | Začiatok obdobia = [[2010]] | Koniec obdobia = [[9. máj]] [[2026]] | Predchodca = | Nástupca = [[Péter Magyar]] | Dátum narodenia = {{dnv|1963|05|31}} | Miesto narodenia = [[Stoličný Belehrad]], [[Maďarsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Fidesz]] | Alma mater = [[Univerzita Loránda Eötvösa]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = [[Kalvinizmus|kalvinista]] | Manželka = [[Lévai Anikó]] {{Small|([[1986]] – )}} | Partnerka = | Deti = Ráhel {{Small|(* [[1989]])}}<br>Gáspár {{Small|(* [[1992]])}}<br>Sára {{Small|(* [[1994]])}}<br>Róza {{Small|(* [[2000]])}}<br>Flóra {{Small|(* [[2004]])}} | Webstránka = http://www.miniszterelnok.hu | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Viktor Orbán''' ({{vjz|hun|''Orbán Viktor''}}; * [[31. máj]] [[1963]], [[Székesfehérvár]]) je [[Maďarsko|maďarský]] [[politik]], predseda strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]. Po víťazstve strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] v parlamentných voľbách v roku [[2010]] je [[premiér]] Maďarska, rovnaký post zastával aj v rokoch [[1998]]{{--}}[[2002]]. Bol spolupredkladateľom zákona o dvojakom občianstve,<ref>http://www.kronika.ro/index.php?action=open&res=38524 Magyar állampolgárság januártól</ref> ktorý umožňuje Maďarom zo susedných štátov získať maďarské občianstvo bez toho, aby predtým žili v Maďarsku. Tento zákon bol schválený [[26. máj]]a [[2010]]<ref>http://www.sme.sk/c/5392725/orban-presadil-zakon-o-dvojakom-obcianstve.html</ref> a rozpútal vlnu nevôle v politických kruhoch na Slovensku.<ref>http://www.sme.sk/c/5406135/slota-pre-ceske-pravo-madari-chcu-zopakovat-kosovsky-scenar.html</ref><ref>http://hnonline.sk/slovensko/c1-43714610-fico-plan-dvojakeho-obcianstva-je-velmi-nebezpecny-pre-europu.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{biografický výhonok}} {{Európska rada}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Orbán, Viktor}} [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Predsedovia vlády Maďarska]] [[Kategória:Absolventi Univerzity Loránda Eötvösa]] [[Kategória:Osobnosti zo Stoličného Belehradu]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Sávu]] [[Kategória:Nositelia Záslužného radu Maďarskej republiky]] [[Kategória:Nositelia Radu litovského veľkokniežaťa Gediminasa]] oqcb5y6r907pxp2bzqmtlkas4bknhbr 0 262203 8211247 8073977 2026-05-09T16:53:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 3 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211247 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Visuta Lanovka Lomnicky stit3.JPG|náhľad|Kabína 2. úseku lanovky]] '''Lanovka Tatranská Lomnica – Lomnický štít''' bola [[Visutá lanovka|visutá]] [[lanovka]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. Vybudovali ju v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]] a predstavovala svetový unikát (držala niekoľko svetových rekordov). Prestala premávať v roku 1999 a jej náhradou sa stala kabínková lanovka, ktorá premáva dodnes. [[Súbor:Podpera, Start, Lomnicky Stit.jpg|náhľad|Podpera 1. úseku. Malá budova je medzistanica Štart. V pozadí [[Lomnický štít]] s vrcholovou stanicou a meteorologickou stanicou.]] Lanovka bola [[Lanovka#Podľa obehu vozidiel|kyvadlová]] s [[Lanovka#Podľa funkcie a usporiadania lán|nosnými, ťažnými a príťažnými lanami]]. Išlo o dvojúsekovú lanovku so 4 stanicami na trase. Toto riešenie si vyžiadala extrémna dĺžka celej trasy (vyše 6 km) vzhľadom na vtedajšie technické možnosti.<ref>[http://tram.rusign.com/cz/ld.htm#2.03. VEŘEJNÉ LANOVÉ DRÁHY V ČECHÁCH A NA SLOVENSKU: Tatranská Lomnica - Lomnický Štít]</ref> 1. úsek viedol z [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnice]] (stanica za Grandhotelom Praha) na [[Skalnaté pleso]]. Nadväzoval naň 2. úsek zo [[Skalnaté pleso|Skalnatého plesa]] na [[Lomnický štít]]. == História == === Rozvoj dopravy v Tatrách === {{Hlavný článok|Doprava vo Vysokých Tatrách#História}} Po vybudovaní [[Košicko-bohumínska_železnica|Košicko-bohumínskej železnice]] do [[Poprad]]u ([[1871]]), železnice [[Studený Potok]] – [[Tatranská Lomnica]] ([[1895]]) a tratí [[Tatranské elektrické železnice|Tatranských elektrických železníc]] v rokoch [[1908]]{{--}}[[1912]], ale i v súvislosti s rozvojom techniky, sa v [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]] upriamila pozornosť ľudí budujúcich dopravnú infraštruktúru na tatranské štíty. Objavila sa vízia výstavby lanovky na [[Gerlachovský štít]], ktorá však v tej dobe realizovateľná nebola. O čosi jednoduchší cieľ však bol [[Lomnický štít]]. Už koncom 20. rokov prebehli niektoré prípravné práce na stavbe lanovky. === Prvé kroky === Už v roku 1895 na výborovej schôdzi Uhorskej prírodovedeckej spoločnosti, ktorá sa zišla v Budapešti sa začalo diskutovať o potrebe výstavby celoročnej meteorologickej stanice, ktorá mohla stáť na niektorom z tatranských štítov. Meteorológov podporili astronómovia, medzi inými zakladateľ hurbanovského astronomického observatória [[Mikuláš Konkoly-Thege]]. Existoval síce starší Pfinov projekt výstavby lanovky na Rysy, ale Konkoly - Thege sa prihováral za Slavkovský štít, spojená lanovkou cez [[Hrebienok]] so Starým Smokovcom. V hre bola aj [[Tatranská Polianka]], ktorá od roku [[1909]] bola vyhľadávaným kúpeľným miestom a, ktorá by mohla poskytnúť dobrú základňu na výstavbu lanovky na Gerlachovský štít. Začala sa "malá vojna" medzi prívržencami jednej či druhej alternatívy, ku ktorej sa pripojili majitelia a podnikatelia oboch tatranských osád. Medzistanica lanovky na [[Gerlachovský štít]] mala byť v [[Gerlachovský kotol|Gerlachovskom kotle]], prípadne až tam mala viesť k údolnej stanici pozemná lanovka. Tento projekt po prvej svetovej vojne oživili poliančania, najmä majiteľ Tatranskej Polianky [[Michal Guhr]] a jeho priateľ kežmarský profesor Július Andor Hefty. Čím viac sa diskutovalo o Gerlachovskom štíte tým viac sa do úzadia sa dostával [[Slavkovský štít]]. Aj táto myšlienka však mala odporcov z radov turistov, horolezcov, ochranárov prírody. Nerátalo sa s Lomnickým štítom. Myšlienku jeho využitia na stavbu lanovky vyslovili anonymní pisatelia noticiek v dennej tlači i v regionálnom časopise ''Slovenský východ'' v roku [[1930]]. Ich autorom, ako sa neskôr ukázalo, bol pravdepodobne vtedajší riaditeľ kúpeľov v Tatranskej Lomnici Juraj Országh. Tatranský časopis [[Alois Chytil|Aloisa Chytila]] ''Z našich hôr a lázní'' i kežmarský časopis ''Karpathen Post'' a ročnica Wierchy zaujali negatívne stanovisko. K nim sa v roku [[1931]] pripojili aj v turistickom časopise ''Krásy Slovenska''. Ing. Juraj Orságh zverejnil prvé články vyjadrujúce názor, že najlepšou alternatívou by bola visutá lanovka na Lomnický štít, v roku [[1931]] v časopise ''Vysoké Tatry'' (č.2) a v denníku ''Slovák'' ( č.138 z 21. júna)<ref>Časopis Vysoké Tatry. In: Bohuš,Ivan, Lomnická lanovka z menej známej strany, roč XVII, čísl 4/1978, str.10-11</ref><ref>[http://pr.zsr.sk/oszsr.nsf/0/28D532F70FC1A71DC125729C003DFEFA/$file/Z%20hist%C3%B3rie%20dopravn%C3%BDch%20syst%C3%A9mov.doc ŽSR: Z histórie výstavby dopravných systémov...]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, Országh, azda vďaka svojim kontaktom na politické špičky v roku 1934 presadil rozhodnutie o vybudovaní lanovky na náklady štátu. Účinne mu pomáhal jeho brat [[Jozef Országh (verejný činiteľ)|JUDr.Jozef Országh]], zemský prezident pre Slovensko. Nemalý vplyv mali neskorší predseda vlády [[Milan Hodža]], ktorý mal vilu v Tatranskej Lomnici a minister zdravotníctva Dr. [[Vavro Šrobár]], do rezortu ktorého patrila Tatranská Lomnica, ktorá bola kúpeľným mestom.<ref name="4/1988">Časopis Vysoké Tatry č. 4/1988, In: Kříž Alexander: Neľahká cesta k vrcholu, str. 16 – 17.</ref> === Stavba prvého úseku Tatranská Lomnica – Skalnaté Pleso === Po vyhlásení verejnej súťaže [[18. júla]] [[1935]] [[Krajinský výbor]] [[28. augusta]] [[1935]] určil za víťaza chrudimskú firmu František Wiesner. Firma však o zadaní stavby sa dozvedela až [[18. februára]] [[1936]], kedy Krajinský výbor vydal výnos s určením konečného dátumu kompletného dokončenia stavby, ktorý stanovil na [[21. júl]] [[1937]]. Ako sa však ukázalo, bol to nereálny termín. Stavebné náklady mali predstavovať 14 995 154 korún (boli vysoko prekročené). Už o desať dní [[30. marca]] [[1936]] bolo stavenisko protokolárne odovzdané firme, ktorá [[1. apríla]] [[1936]] začala so stavbou.<ref name="Cesta">Kukučík Rudolf, Szojka Ladislav, Pajdlhauser Dušan: ''Cesta k lanovke'', Nakladatelství dopravy a spojú, Praha, 1987, 104 s.</ref> Na osadenie dolnej stanice bol potrebný kompromis. Pôvodne mala staničná budova stáť pri [[Cesta slobody|Ceste slobody]], ale pre nevhodnú konfiguráciu terénu tento zámer bol odmietnutý. Druhý návrh riešil stavbu budovy na úrovni dnešnej prvej podpery. Juraj Orzságh namietal, že ruch strojovne bude vyrušovať hostí [[Grandhotel Praha|Grandhotela Praha]], a tak nakoniec [[Základy (stavba)|základy]] vykopali o niekoľko desiatok metrov nižšie, na mieste cieľových zákrut bobovej dráhy. Lomnická lanovka bola pre firmu František Wiesner prvou stavbou budovanou podľa vlastného projektu. Hlavným inžinierom bol Ing. Schinke, zamestnanec firmy Wiesner. Na projektovaní staníc lanovky sa podieľal bezmála 70-ročný [[Dušan Jurkovič]] (nebol spokojný s konečnou podobou, ktorá sa nezhodovala s jeho hlavnou myšlienkou), ktorý im dal neobyčajný architektonický tvar a Karel Marvan z [[Hradec Králové|Hradce Králové]], ktorý projektoval vnútorné priestory. Marvanova stavebná firma však, vinou úpadku, stačila dokončiť stavbu budov staníc iba po Štart a po nej prevzala práce i na stavebnej časti staníc firma Weisner. Práce viedol Ing. Karel Maria Kosar.<ref name="4/1988"/> Súčasne s výstavbou prístupových ciest boli začaté práce na výrube lesa. Potom do zeme uložili elektrický kábel, aby mohol byť použitý navijak na vyťahovanie lán na Štart a potom na [[Skalnaté Pleso]]. Na stavbe niekedy pracovalo až 350 ľudí. Už [[8. mája]] [[1936]] začali robotníci pracovať na základoch budovy dolnej staničnej budovy. Betonáž trvala takmer pol roka. Od [[29. júna]] do [[19. decembra]] [[1936]]. Dňa [[22. decembra]] [[1937]] bola budova dokončená. Firma Weisner nastúpila na montážne práce prvého úseku lanovky [[24. marca]] [[1937]] a skončila ich [[23. augusta]] 1937. Súčasne s prístupovou cestou na stavenisko v Tatranskej Lomnici sa budovali ďalšie cesty od Cesty slobody na Štart a zo Štartu na [[Skalnaté Pleso]]. Medzistanicu Štart (dostala meno od štartu bobovej dráhy, ktorá viedla k dolnej stanici visutej lanovky v Tatranskej Lomnici) začali [[11. júla]] 1936 s výkopom základov napínacej komory a základov budovy. Práce na stavbe základov komplikovala [[moréna]], na ktorej je budova založená. Ešte aj v 30-metrovej hĺbke, kde až siahali základy budovy, našli dutiny. Na jeseň 1937 bola budova dokončená. Dopravu materiálu z Tatranskej Lomnice na Štart zabezpečovali tri nákladné autá firmy Weisner. Tony materiálu museli robotníci vyniesť na svojich chrbtoch alebo na dvojkolesových vozíkoch ťahanými koňmi. Na trase dlhej asi 2,5 km prekonávali výškový rozdiel asi 600 metrov. Za vynesený [[kilogram]] sa platilo 40 halierov. Ťažné zvieratá a nosiči vyniesli zo Štartu na Skalnaté Pleso celkom 40 ton dreva, 35 ton štrku a piesku, 5 ton cementu a skoro 7 ton oceľových konštrukcií. Nákladná lanová dráha po dokončení dokázala za hodinu prepraviť až 10 ton materiálu. V čase od konca mája do začiatku júla 1937, za 34 dní lanová dráha prepravila 16 000 ton rôzneho materiálu, čo je asi 20 nákladných vlakov so 40 vozňami. Výkop jám základov staničnej budovy na Skalnatom Plese sa začal [[10. júla]] 1936. Už vtedy sa zistilo, že sa stráca voda zo Skalnatého plesa. Preto sa voda na stavbu musela dovážať. Práce komplikovala zima a [[víchrica|víchrice]]. V priebehu výstavby namerali vietor o rýchlosti 176,4 km/hod. Po mnohých komplikáciách a projektových zmenách bola [[22. decembra]] 1937 staničná budova na Skalnatom Plese dokončená, ale dokončovacie práce na vnútorných objektoch boli skončené až v roku [[1938]]. Zároveň so stavbou staničných budov pokračovala výstavba podpier lanovky a montáž lán. Elektrickú energiu dodávala [[Tatranské elektrické železnice|Tatranská elektrická vicinálna železnica]] z [[Poprad]]u. Štyri nosné laná prvého úseku, každé o hmotnosti 23 ton, navinuté na bubny, boli na železničnú stanicu v Tatranskej Lomnici dopravené [[24. novembra]] 1936. Laná dopravili na Cestu slobody pod údolnou stanicou lanovky. Na Štarte umiestnili elektrický [[navijak]], od ktorého viedlo montážne [[lano]], s pomocou ktorého ťahali z údolnej stanice na Štart nosné lano. Po vytiahnutí všetkých štyroch lán na Štart premiestnili navijak na Skalnaté Pleso a postupovali rovnako. Laná na Skalnatom Plese boli, po viac ako mesačnej práci, vytiahnuté [[19. júna]] 1937 a v budovách uložené na svoje miesto [[19. augusta]] 1937. Po nevyhnutných ďalších montážnych prácach a skúškach bola prevádzka lanovky pre verejnosť otvorená s prestupom na Štarte [[22. decembra]] 1937. Situácia však nebola dobrá. Okrem budovy v Tatranskej Lomnici ani budova Štartu ani budova stanice na Skalnatom Plese neboli dokončené. Ani strojná, ani elektrotechnická časť neboli celkom v poriadku. Už čoskoro sa ukázali problémy. Dňa [[6. januára]] 1938 zlyhal náhon tratimeru, zabezpečovacie zariadenie i obsluha stanice Štart. Voz pri vjazde do stanice neznížil rýchlosť, strojník na Skalnatom plese, ktorý sledoval nesprávne ukazujúci tratimer nevidel dôvod na zakročenie, nezakročila ani obsluha stanice Štart a pretože nefungovalo zabezpečovacie zariadenie, voz v plnej rýchlosti narazil do oceľovej konštrukcie na stanici Štart. Našťastie bez vážnych následkov.<ref name="Cesta"/> Lanovka po uvedení prevádzky mala na úseku Tatranská Lomnica – Štart slúžiť aj na dopravu bobov. Preto na stanici Štart boli namontované zvážnice, aby mohli boby, po vyložení z kabíny, spúšťať priamo na dráhu. Pre lyžiarov boli kabíny pôvodne vybavené plechovými košmi na ukladanie lyží, ktoré sa však neosvedčili a boli odstránené. Z Tatranskej Lomnice na [[Skalnaté Pleso]] trvala jazda približne 20 minút. Okrem počiatočnej nedôvery k tomuto novému dopravnému prostriedku odrádzala turistov aj cena cestovného. Z Lomnice na Skalnaté Pleso stál lístok 36 korún, naspäť 24 korún, spiatočný 48 korún, spiatočný na Lomnický štít 96 korún. A to si nemohol dovoliť hocikto.<ref name="4/1988"/> Aby sa oživil záujem o cestovanie a aby lanovka mala dostatok cestujúcich ochotných pozrieť sa nielen na lanovku, ale aj na Skalnaté Pleso, Lomnický štít a prírodné krásy, bola postavená lyžiarska zjazdovka zo Skalnatého plesa na Štart.<ref name="4/1988"/> Zabudlo sa na vybudovanie prístupovej cesty k dolnej stanici lanovky v Tatranskej Lomnici. V roku 1937 firma Wiesner zadala vypracovanie projektu, práce začala [[2. augusta]] 1937 a prístupová cesta, ktorá viedla korytom cieľových zákrut starej bobovej dráhy, bola dokončená v roku 1939.<ref name="Cesta"/> === Stavba druhého úseku Skalnaté Pleso – Lomnický štít === So stavebnými prácami sa začalo takmer v rovnakom období ako začali práce na prvom úseku. Podmienky boli oveľa ťažšie. V týchto nadmorských výškach sa nemohlo rátať so sezónnymi prácami, lebo počasie tu býva veľmi nevyspytateľné. Aj v lete môžu klesnúť teploty pod bod mrazu, môže snežiť, hrozia víchrice. V čase výstavby tu robotníci a technici pracovali len štyri mesiace v roku – od konca júna do začiatku novembra. V ostatných častiach roka mohli prichádzať na stavenisko, len keď bolo priaznivé počasie, s horolezeckým výstrojom a s horským vodcom. Aj napriek mnohým bezpečnostným opatreniam počas výstavby zahynuli dvaja robotníci – Ján Nahálka z Kežmarku a František Bednarčík zo Spišskej Belej. Prvý výstup robotníkov na Lomnický štít sa uskutočnil 15. júla 1936. Horskí vodcovia označili výstupovú cestu a zabezpečili ju 300 metrovým oceľovým lanom, zakotveným do skaly. Lano bolo nebezpečné počas búrok. Robotníkov ohrozovali elektrické výboje. Aby si robotníci počas výstupu alebo zostupu mohli oddýchnuť, boli pre nich vybudované dve kryté odpočívadlá. Od samého začiatku stavby bolo zrejmé, že bude potrebné vybudovať nákladnú lanovú dráhu. Najprv však museli robotníci na jej stavbu i na vybudovanie prístrešku na vrchole štítu vyniesť materiál. Za kilogram vyneseného nákladu sa robotníkom platilo 1{{--}}2 koruny. V tomto období robotníci na vrchol vyniesli takmer 300 ton dreva, piesku, cementu, ocele a iného materiálu. Zdatným nosičom trval výstup zo Skalnatého Plesa na vrchol dve hodiny, pričom dokázali vyniesť náklad ťažký 25{{--}}40 kg. Boli aj takí, ktorí túto cestu za deň absolvovali až trikrát. V auguste 1936 na vrchole Lomnického štítu bol ešte sneh. A tak stavebné práce mohli začať až v druhej polovici mesiaca a už 26. septembra museli byť ukončené. Ako prvý bol vybudovaný prístrešok pre robotníkov a po ňom začali budovať nákladnú lanovú dráhu. Veľké problémy boli so statickou elektrinou. Robotníci sa sťažovali, že ju stále majú vo vlasoch. To sa podarilo odstrániť po vybudovaní troch bleskozvodov, ktoré uzemnili 100 metrovým oceľovým lanom. Robotníci museli dávať veľký pozor, aby sa vyhli smrteľným pádom. Priväzovali sa dvaja konopným lanom prehodeným cez skalu, ktoré zaisťoval tretí robotník. Dopravné lano nákladnej lanovky dopravili na vrchol tak, že najprv skupina 30 robotníkov vyniesla hore 10 mm montážne lano, ktoré meralo 2000 metrov. Navinuli ho na navijak. Na koniec lana zavesili vozík a pomaly ho spúšťali do Mŕtvej záhradky. Tento pokus nebol úspešný. Vozík sa zasekol medzi skalami a tak sa k vozíku spustil odvážlivec, ktorý sa priviazal ku koncu lana a pomaly sa spúšťal nadol. Na tenké lanko potom naviazali o niečo silnejšie 16 mm lanko, ktoré vytiahli na vrchol. A takým istým spôsobom dopravili hore dopravné lano, ktoré malo priemer 26 mm. Nákladná lanovka bola len jednolanová a mohla dopravovať kyvadlovým spôsobom jeden až päť vozíkov. Každý voz mohol uniesť 600 kg náklad. Nákladnú lanovku dali do užívania v júli 1938. Vtedy sa naplno rozbehla stavba druhého úseku visutej lanovky. Obslužná lanovka dopravila na štít asi 6000 ton rôzneho materiálu. Počas budovania obslužnej lanovky sa zistilo, že dopravné lano aj po napnutí 8 tonovým závažím leží v stene Lomnického štítu na skale. A tak museli postaviť drevené podpery i základy pre definitívnu podperu novej lanovky, s čím sa v projekte pôvodne nerátalo. Stavebný dozor nemal k dispozícii podrobne zmeraný profil druhého úseku, ani schválené plány budovy Lomnického štítu. Profil úseku bol dodaný až 7. novembra 1938, ale výstavba „nečakanej“ podpery č. 10 bola začatá už v auguste. To vyvolalo obavy, či podpera umiestnená "len tak od oka" bude postavená na správnom mieste. Presné výpočty nakoniec potvrdili, že všetko bude v poriadku. Podpera slúžila do roku 1989, bola odstránená pri celkovej obnove lanovky. Vtedy však nič nebolo jednoduché. Výstavba stanice na Lomnickom štíte komplikovala život a prácu stavbárom pracujúcim na stavbe podpery č.10. Všetko čo z vrcholu spadlo, letelo na nich. Preto robotníci na svoju ochranu museli vybudovať zábranu. Po mnohých peripetiách nové nosné lano budúcej visutej lanovky bolo v budove stanice zakotvené až na jeseň 1939. Koncom mája 1940 boli vykonané skúšky novej lanovky. V júni bolo v budove lanovky dané do užívania ústredné kúrenie. To umožnilo, aby už v októbri 1940 mohla začať pracovať Štátna meteorologická stanica.<ref name="Cesta"/> === Prevádzka visutej lanovky === Dňa 22.decembra 1937 sa začala verejná prevádzka lanovky. Do konca roku sa na úseku [[Tatranská Lomnica]] – [[Skalnaté Pleso]] odviezlo 2 080 cestujúcich. Obsluha lanovky neustále zápasila s technickými problémami. Nebola zabezpečená núdzová záchrana cestujúcich. Rovnaká situácia bola aj na úseku Skalnaté Pleso – Lomnický štít. Na tomto úseku mal podľa objednávky, v prípade núdze pomôcť cestujúcim vozík na ručný pohon, do ktorého mali v prípade núdze cestujúci prestúpiť. Ak by však bola porucha na nosnom lane alebo na poháňacom zariadení, táto záchrana by bola neuskutočniteľná. Neskôr sa uvažovalo so záchranou cestujúcich tak, že sa jednoduchá záchranná kabína, zavesená na oceľovom lane priemeru 8 mm, mala spustiť z Lomnického štítu k uviaznutému vozu vlastnou hmotnosťou. Po pevnom spojení uviaznutej a záchrannej kabíny sa mala čelná stena uviaznutej kabíny vybrať a cestujúci mali po štyroch prestúpiť do záchrannej kabíny. Veľký previs lana však znemožňoval strojníkovi akékoľvek manévrovanie. Navyše nebolo k dispozícii nijaké spoľahlivé dorozumievacie zariadenie. Ani tento zámer nebol realizovaný. Našťastie, nikdy počas prevádzky visutej lanovky cestujúci nepotrebovali pomoc. Začiatkom marca 1940 došlo na prvom úseku k mimoriadnej udalosti. Námraza na ťažných lanách zapríčinila, že v budove na Skalnatom Plese vyskočilo z vodiaceho lanáča ťažné lano. Strojník pohotovo zareagoval, ale lano sa stihlo skĺznuť po oceľovej konštrukcii o 60 metrov nižšie a zlomilo sa 30 drôtov. Dňom 30. mája [[1941 ]] začala visutá lanovka, okrem cestujúcich, prepravovať na Skalnaté Pleso aj materiál na stavbu hvezdárne, ktorú stavala firma Šašinka z [[Poprad]]u. Do konca augusta 1941 vyviezla 711 ton materiálu. Observatórium otvorili 19. septembra [[1943]]. V nasledujúcich rokoch došlo k niekoľkým haváriám na ťažných a nosných lanách a na technických zariadeniach. Niektoré zariadenia potrebovali rekonštrukciu.<ref name="Cesta"/> Na udalosti bol bohatý najmä rok [[1944]]. Krátko po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] sa nemecké vojenské jednotky zamerali aj na [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]]. Na chatách hľadali partizánov, utečencov. Na rad prišli aj horné stanice visutej lanovky. Na rozkaz hautmanna Spindlera doviezli 27. januára [[1945]] do Tatranskej Lomnice delá, s ktorými mienili odstreľovať staničnú budovu na Skalnatom Plese. Zamestnanci lanovky však vyjednávaním pod rôznymi zámienkami tomu zabránili. Veľmi pri tom pomohol spišský Nemec, zamestnanec lanovky strojník Ján Scholtz. Nemecké velenie chcelo mať istotu. Vojaci sa vyviezli na Skalnaté Pleso a na Lomnický štít, prehľadali vnútorné priestory budov, ale nikoho nenašli. Zo štítu odviezli meteorologické prístroje, ktoré sa po vojne našli. Aj napriek tomu nemeckí vojaci tesne pred oslobodením Vysokých Tatier stihli poškodiť podperu č. 1 a dolnú stanicu lanovky v Tatranskej Lomnici.<ref name="4/1988"/> Po [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojne]] Povereníctvo zdravotníctva, ktoré sa ujalo správy lanovky, zadalo vykonanie opravných prác, ktoré mali pomôcť uviesť budovy do pôvodného stavu. Lanovka v tom čase jazdila provizórne. Po nevyhnutných opravách a skúškach prevádzka na I. úseku bola obnovená 3. marca 1946. Nevie sa, kedy sa po roku 1945 obnovila prevádzka na druhom úseku. Dobový záznam uvádza, že v roku 1947 bola už v prevádzke.<ref name="Cesta"/> Dňa 6. septembra 1967 došlo na II.úseku k mimoriadnej udalosti. Službu konajúci strojník zablokoval (ako vždy) počas prevádzky elektromagnet prevádzkovej brzdy a vyradil tak z činnosti zabezpečovacie zariadenie kontrolujúce rýchlosť vjazdu voza vchádzajúceho do ochranného pásma budovy. Ako sa neskôr ukázalo bolo to pre dobro veci, lebo jazda z Lomnického štítu na Skalnaté Pleso, sa bez blokovania prevádzkovej brzdy nedala vôbec vykonať a strojník nechcel odstaviť lanovku z prevádzky. Lenže potom na svoje opatrenia zabudol. Pri jazde vozňa smerom na Lomnický štít síce pred podperou č. 10 ešte znížil rýchlosť jazdy na 2 m/s., ale potom ju už neznižoval. Zabezpečovacie zariadenie účinkovať nemohlo, a tak voz touto rýchlosťou narazil na nárazník. Našťastie sa nikomu nič nestalo. Najčernejší deň v dejinách visutej lanovky bol 15. september 1973. Do kabíny na Skalnatom Plese nastúpili cestujúci a pracovnici prevádzok. Po 120 až 140 metroch jazdy sa kabína lanovky odtrhla a spadla na zem. Zahynula jedna osoba a viacerí sa zranili. Zistilo sa, že na medzistanici Štart sa pretrhlo napínacie lano nosného lana č. 3, ktoré bolo v prevádzke od 24. apríla 1958, teda 15 rokov. Bolo hrdzavé. Prevádzku obnovili 15. februára 1975. Táto havária urýchlila mnohé veľmi potrebné rekonštrukčné práce na technickom zariadení lanovky. Dňa 17.novembra 1979 zaznamenali na lanovke mimoriadnu udalosť. Na úseku Skalnaté Pleso – Lomnický štít sa na nosnom lane vytvorila námraza. Aby ju odstránili vypravili na trasu vozeň, ktorý sa musel pre veľmi silný vietor po 1 200-metrovej jazde vrátiť. V noci na lane pribudla ďalšia námraza a tá sa okolo štvrtej hodiny nad ránom zosunula po lane a narazila do stanice na Skalnatom Plese. Vážne poškodila kabínu lanovky a ďalšie technické zariadenia. Oprava bola veľmi náročná. Náhradným riešením bola núdzová kabína, ktorá zásobovala posádku na Lomnickom štíte potrebným materiálom a potravinami. Počas odstávky boli urobené generálne opravy technológie lanovky a zdemolovaná kabína bola nahradená inou, ktorá bola uložená v Železničných opravovniach a strojárňach vo Vrútkach. V priebehu roku 1981 boli urobené generálne opravy na technických zariadeniach na prvom úseku a generálky na oboch kabínach. Visutá lanovka mala pred sebou neistú budúcnosť. A tá sa naplnila v nasledujúcich rokoch.<ref name="Cesta"/> === Odstavenie 1. úseku === Údržba lanovky bola veľmi časovo i finančne náročná a kvôli nízkej prepravnej kapacite na 1. úseku nerentabilná. K nutnej rekonštrukcii v náväznosti na rekonštrukciu 2. úseku nedošlo, chýbali prostriedky na údržbu, nedochádzalo k nutnej výmene [[Lano|lán]]. Z dôvodu nedostatočnej technickej spôsobilosti v októbri [[1999]] [[Štátny dráhový úrad]] 1. úsek odstavili a vyradili z prevádzky. Zatiaľ poslednú jazdu – pravda už bez cestujúcich – uskutočnili zamestnanci lanovky 12. 4. [[2005]]. Je zachytená na dokumentárnom filme ''Príbeh jednej lanovky''. == Vybrané technické údaje == * Celková vodorovná dĺžka lanovky z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít bola 5 724 m * Celková skutočná dĺžka lanovky (súhrnná vzdialenosť medzi úložnými botkami nosného lana) 6 040 m * Výškový rozdiel medzi začiatkom a koncom lanovky 1 715 m * Najväčšie rozpätie medzi podperami 1 744 m (v úseku Skalnaté Pleso – Lomnický štít) === Úsek Skalnaté Pleso – Lomnický štít === {|class="wikitable sortable" ! Skutočná dĺžka | {{m|1872}} |- ! Výškový rozdiel trate | {{m|850,95}} |- ! Maximálny sklon | 80 % |- ! Minimálny sklon | 12 % |- ! Počet podpier | 0 |} Podpera č. 10 bola odstránená a v roku [[1989]] bola vzdialená o 104 m od stanice Lomnický štít<ref>Doprava vo Vyských Tatrách, vydala Pobočka ČSVTS pri Rušňovom depe Poprad - Tatry, Odborná skupina pre komplexné dopravné problémy pri SÚV ČSVTS dopravy a spojov v roku 1978</ref> == Stanice == [[Obrázok:Station Tatranska Lomnica – Enter.jpg|Stanica Tatranská Lomnica dnes – vstup pre verejnosť|thumb]] [[Obrázok:Slovakia High Tatras Tm59.jpg|Stanica Tatranská Lomnica – portál 1. úseku|thumb]] [[Súbor:Medzistanica Start.jpg|náhľad|Medzistanica Štart, jún 2011]] [[Obrázok:Skalnate pleso and cableway station.jpg|Stanica Skalnaté pleso s vozňom 2. úseku|thumb]] [[File:Skalnate pleso Lanovka zajizdi do stanice.JPG|Portál 2. úseku v stanici Skalnaté pleso s vozňom|thumb]] Hlavným [[staviteľ]]om staničných budov podľa upravených projektov architekta [[Dušan Jurkovič|Dušana Jurkoviča]] bola firma Ing. [[Karel Marvan|Karla Marvana]] z [[Hradec Králové|Hradca Králové]]. Sú postavené z miestnej žuly, oceľobetónových a oceľových konštrukcií. === Architektonické riešenie === Pre architektúru staníc je charakteristické: * prekročenie utilitárno-technickej roviny * uvážlivé využitie sporých výtvarných prostriedkov. Technické a prevádzkové zákonitosti určujú základné tvary architektonických hmôt, ktoré sú proporčne citlivo vyvážené a zosúladené. Pri uchovaní zreteľnej funkčnej čitateľnosti častí má celok vnútornú [[kompozičná dynamika|kompozičnú dynamiku]]. Aj keď sa k staniciam pristavovalo bez súhlasu architekta, je na nich vidieť rukopis majstra. ==== Vzťah s okolitým prostredím ==== Pri riešení funkčných aspektov stavby sa osvedčila suverénnosť v narábaní s formovým repertoárom [[funkcionalistická moderna|funkcionalistickej moderny]]. Sivé kamenné múry z nepravidelných kvádrov korešpondujú so skalnatým horským prostredím. Kamenné múry sú oživené kontrastom červených keramických obkladačiek a [[strešná krytina|strešnej krytiny]]. Strohosť línií je mierne zmäkčená v miestach, kde sa stavba otvára bližšiemu kontaktu s človekom (napríklad [[vstupný portikus]] údolnej stanice v Tatranskej Lomnici). Pri stúpaní smerom nahor, k čoraz drsnejším podmienkam horského vrcholu, strohosť postupne pribúda (návrh stanice na Lomnickom štíte sa vyznačuje čistotou línií evokujúcou ducha [[konštruktivizmus|konštruktivizmu]]). Pravdivá architektúra zodpovedá požiadavkám inžinierskym aj prevádzkovým. ==== Dušan Jurkovič o architektúre ==== :''„Dodržal som presne predom stanovený program, že stanice splnia svoju funkciu len ako výhradne technické, provozu určené objekty. V blízkosti k staniciam mali byť postavené samostatné objekty rázu chatového pre turistov a športovcov. Stavebný dozorca so stavebníkom pristavovali však a prilepovali reštauračné a obývacie miestnosti na jednotlivé už založené a rozostavané staničné budovy tak, že tam dnes stoja len karikatúry objektov, ktoré takpovediac v srdci Tatier mali by nás reprezentovať aj pred cudzinou.“'' === Popis === ==== Stanica Tatranská Lomnica ==== Výstavba sa začala [[1. apríl]]a [[1936]] a [[22. decembra]] [[1937]], kedy bola otvorená prevádzka úseku Tatranská Lomnica–[[Skalnaté Pleso]], bola už daná celá budova do prevádzky. V tom čase boli v budove okrem technologických priestorov aj prevádzková kancelária, čakáreň, pokladňa, úschovňa batožín, bufet, hygienické zariadenia, 4 izby pre personál a kotolňa. V strede budovy sa nachádza lanovište, kde sú sú kotvy [[Lanovka#Podľa funkcie a usporiadania lán|nosných lán]] a napínací [[Kladka#Použitie kladiek|kladkostroj]] [[Lanovka#Podľa funkcie a usporiadania lán|príťažných lán]]. ==== Medzistanica Štart ==== Stavebné práce na medzistanici ''Štart'' v [[nadmorská výška|nadmorskej výške]] 1&nbsp;165&nbsp;m boli začaté [[11. jún]]a [[1936]] výkopom jám napínacej komory nosných lán a základov budov. Jej názov, z hľadiska lanovej dráhy dosť nelogický, bol odvodený od neďalekého štartu niekdajšej [[sánkar]]skej a [[boby|bobovej]] dráhy. Stavebné práce na budove medzistanice boli v roku [[1937]] v podstate ukončené, ale vnútorné práce sa podarilo ukončiť až v lete [[1938]]. Budova [[železobetón]]ovej rámovej konštrukcie na štvormetrovom [[betón]]ovom podklade bola v hornej časti otvorená a prejazdná z oboch strán. Rozdelili ju na dve polovice s obojstrannými nástupišťami pre obidve kabínky lanovky, ktoré sa tu stretali. Primárnou funkciou stanice bolo napínanie nosných lán. V stanici boli až do roku [[1976]] aj dva služobné byty a pôvodne aj [[hotel]]ová časť, [[reštaurácia]] a sklad bobov a [[sane|saní]], ktoré ale slúžili krátko. ==== Stanica Skalnaté pleso ==== Najväčšou a polyfunkčnou budovou visutej lanovky bola na [[Skalnaté pleso|Skalnatom plese]]. Výkop jám základov budovy a napínacej šachty nosného lana boli začaté [[10. júl]]a [[1936]]. Počas výstavby staviteľ výrazne zmenil pôvodné projekty [[Dušan Jurkovič|Dušana Jurkoviča]] v súvislosti s dodatočným rozhodnutím umiestniť v objekte rôzne prevádzky cestovného ruchu. Výstavba budovy prebiehala v ťažkých poveternostných podmienkach, ku ktorým na jar 1937 pribudli ešte aj víchrice, a preto niekoľkokrát došlo k poškodeniu zariadení staveniska. [[22. decembra]] [[1937]] bola budova hotová, ale práce na reštauračnom poschodí, v podkroví (hotelové izby) a lanovišti (byt strojníka, služobné miestnosti, sklady, chladiareň piva) pokračovali ešte v roku [[1938]]. Roku 1976 dali do prevádzky kabínkovú lanovú dráhu z Tatranskej Lomnice k Skalnatému plesu s vlastnými staničnými budovami. Tam sa „presťahovalo“ aj reštauračné zariadenie z Enciánu. Nevyužitá ostala aj hotelová časť a v roku 2005 bola odstavená a neskôr demontovaná aj visutá lanovka na spodnom úseku z Tatranskej Lomnice. Encián po niekoľko desaťročí pustol. Tatranský okrášľovací spolok dokázal túto budovu vďaka dobrovoľníkom z celého Slovenska sprístupniť a už počas leta 2013 slúži ako Galéria Encián s expozíciami na rôzne témy. od roku 2014 funguje ako Dom hostí Tatranského okrášlovacieho spolku- skrátene Chata Encián Skalnaté pleso. Dom hostí Tatranského okrášlovacieho spolku, alebo skrátene chata Encián vznikla v lete 2014 v priestoroch bývalého hotela Encián v budove architekta Dr. Jurkoviča. Bývalý hotel Encián bol pristavený nad technickú časť lanovky Wiesner bez projektovej dokumentácie v roku 1937 a poskytoval nocľah pre 20 turistov spolu s kuchyňou a denným barom. Po troch náročných rokoch rekonštrukčných prác v podkroví v pôvodných troch izbách vzniklo 20 lôžok pre hostí so spoločnou kúpeľňou a WC pre dámy a pánov. Každá izba je vybavená centrálnym kúrením a umývadlom pre osobnú hygienu. Od roku 2018 prebieha intenzívna generálna rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky Encián pod vedením Patrika Mikuláša Kolesára z Vysokých Tatier, ktorý má v budove zároveň trvalý pobyt a prevádzkuje tam núdzové turistické ubytovanie. ==== Stanica Lomnický štít ==== V auguste [[1936]] začali práce na vrcholnej stanici lanovej dráhy na [[Lomnický štít|Lomnickom štíte]]. Táto šesťpodlažná budova v nadmorskej výške 2 621 m je najvyšším obývaným miestom na Slovensku. Dokončili ju v roku [[1940]] a už v máji sa uskutočnila prvá skúšobná jazda lanovky na vrchol. Výstavba bola veľmi náročná: ešte v [[august]]e [[1938]] bol vrchol štítu zasnežený a mohli stavať len 29 dní. Kým nenatiahli definitívne lano{{chýba citácia}}, stavebný materiál museli vynášať horským terénom nosiči. Podľa projektu [[Ladislava Beisetzera]] pristavali v rokoch [[1954]]{{--}}[[1955]] k vrcholovej stanici merací dom Ústavu experimentálnej fyziky a Astronomického ústavu [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]], ktorý opakuje architektonickú podobu Jurkovičovej stavby. == Kabínková lanovka == [[File:Lanovka na Skalnate pleso 1.JPG|thumb|Kabínková lanovka po rekonštrukcii]] Pre nepostačujúcu prepravnú kapacitu kyvadlovej lanovky (v súvislosti s MS v klasickom lyžovaní) bola v 70. rokoch vybudovaná [[Lanovka#Podľa obehu vozidiel|obežná]] [[Lanovka#Podľa vozidla|kabínková]] lanovka<ref>[http://tram.rusign.com/cz/ld.htm#2.13.%20Tatransk%C3%A1%20Lomnica%20-%20Skalnat%C3%A9%20Pleso%20II. VEŘEJNÉ LANOVÉ DRÁHY V ČECHÁCH A NA SLOVENSKU: Tatranská Lomnica - Skalnaté Pleso II.]</ref> s 1 [[Lanovka#Podľa funkcie a usporiadania lán|nosným]] a 1 [[Lanovka#Podľa funkcie a usporiadania lán|ťažným]] lanom. Údolná stanica tejto lanovky je o čosi západnejšie a bližšie k [[Cesta Slobody|Ceste slobody]]. Trasa vedie na Štart, kde sa lomí a ďalej prebieha rovnobežne s pôvodnou lanovkou. Po vážnej nehode v roku [[1992]] bola táto lanovka modernizovaná a slúži dodnes. === Technické údaje === * výrobca GIRAK, Korneuburg * výstavba 1994{{--}}1995 * uvedenie do prevádzky: 4. augusta 1995 * ťažná vetva: pravá * umiestnenie pohonu: horná stanica * systém napínania : hydraulický v dolnej stanici * prepravná kapacita: zima 900 os/h * prepravná kapacita: leto 900 os/h * dolná stanica: 903 m n.m. (Tatranská Lomnica) * horná stanica : 1172 m n.m. (Štart) * vodorovná dĺžka: 1705,9 m (oba úseky spolu 3708 m) * prevýšenie: 269 m (oba úseky spolu 868 m) * max. dopr. rýchlosť: zima 0{{--}}5,00 m/s pohyblivá; v staniciach 1 m/s * max. dopr. rýchlosť: leto 0{{--}}5,00 m/s pohyblivá; v staniciach 1 m/s * prípustná rýchlosť vetra: 14{{--}}16 m/s * neprípustná rýchlosť vetra: 18 m/s * čas jazdy: 6,7 min. * časový interval vozňov: zima 16 s * časový interval vozňov: leto 16 s * vzdialenosť vozňov: 80 m * počet vozňov: 50 (oba úseky spolu 108) * nosnosť osobného vozňa (kabíny): 320 kg (4 osoby) * nosnosť montážneho vozňa: 350 kg * počet podpier: 9 (oba úseky spolu 21) * dopravné lano: 36 mm; pevnosť 1770 MPa * rozchod dopravného lana na trati: 4200 mm * hlavný pohon: 182/231 kW[http://www.lanovky.sk/?page=lan&lan=17]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} == Rekonštrukcia 2. úseku == Počas rekonštrukcie 2. úseku (skončila v roku 1989) došlo k zmenám v koncepcii lanovky (počet nosných a ťažných lán) a výmene takmer všetkého strojného zariadenia. Po dodatočných prepočtoch bola zistená zbytočnosť podpery č. 10, preto bola odstránená. Bol nahradený systém 1 [[Lanovka#Podľa funkcie a usporiadania lán|nosného]] a 2 [[Lanovka#Podľa funkcie a usporiadania lán|ťažných lán]] systémom s 2 [[Lanovka#Podľa funkcie a usporiadania lán|nosnými]] a 1 [[Lanovka#Podľa funkcie a usporiadania lán|ťažným lanom]]. Výhodou tohto systému je vyššia stabilita voči bočnému vetru. Bolo tiež vymenené strojné zariadenie a kabína. == Literatúra == * BOŘUTOVÁ-DEBNÁROVÁ, D.: ''Dušan Samo Jurkovič osobnosť a dielo.'' Bratislava : Pallas 1993, s. 170 – 172. * DULLA, M. – MORAVČÍKOVÁ, H.: ''Architektúra Slovenska v 20. storočí.'' Bratislava : Slovart 2002, s. 394 – 395. * DULLA, M.: ''Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok.'' Bratislava : Perfekt 2007, s. 143. * ZVAROVÁ, Zuzana: Údolná stanica visutej lanovej dráhy v Tatranskej Lomnici. In: ''Pamiatky a múzeá'', r. 67, 2018, č. 2, s. 13 – 17. ==Referencie== <references /> == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.vt.sk/ vt.sk] – oficiálna stránka *lanovky.sk: [http://www.lanovky.sk/?page=lan&lan=17/ Kabínková lanovka Tatranská Lomnica - Štart (kabínka)]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} *railpage.net: [http://www.railpage.net/modules/news/article.php?storyid=2523 REPORTÁŽE - HISTÓRIA : Visutá lanová dráha Tatranská Lomnica - Lomnický štít] *vlaky.net: [http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/003616-Zacala-sa-demontaz-visutej-lanovky-na-Skalnate-Pleso/ Začala sa demontáž visutej lanovky na Skalnaté Pleso] *pravda.sk: [http://cestovanie.pravda.sk/cestovny-ruch/clanok/4542-lanovka-na-lomnicky-stit-bola-svetovou-rekorderkou/ Lanovka na Lomnický štít bola svetovou rekordérkou] *https://spis.korzar.sme.sk/c/20767772/v-chranenej-budove-encian-na-skalnatom-plese-ma-vzniknut-muzem-lanovky.html *https://www.lanovky.sk/?page=rep&id=1090{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Súradnice|49.17891|20.255871|type:landmark|format=dms|display=title}} {{Železničná infraštruktúra na Slovensku}} [[Kategória:Doprava vo Vysokých Tatrách]] [[Kategória:Lanovky na Slovensku]] [[Kategória:Technické pamiatky na Slovensku]] [[Kategória:Dušan Jurkovič]] [[Kategória:Doprava v okrese Poprad]] jvod5t0xunvhi3rg2y3hogjno1m9ode 0 262671 8211462 8184261 2026-05-10T02:06:24Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 5 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211462 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Mathias zdarsky ski technique.jpg|náhľad|[[Mathias Zdarsky]], tvorca jazdy na lyžiach v alpských podmienkach, v roku 1908]] '''Lyžovanie''' je zimný šport, ktorý spočíva v pohybe človeka vlastnou silou a zemskou [[Tiaž|tiažou]] po [[Sneh|snehu]] na [[lyže|lyžiach]], čo je pár dlhých úzkych dosiek, pôvodne drevených, dnes z [[Kompozitný materiál|kompozitných materiálov]], pripojených k [[Chodidlo|chodidlám]] pomocou lyžiarskeho viazania. Ako alternatíva k lyžiam sa používa aj [[snoubord|snowboard]], čo je jedna širšia doska, ku ktorej sú pripevnené obe chodidlá. Lyžovanie pôvodne slúžilo na dopravu, v priebehu 20. storočia sa postupne stalo hlavne športovou a rekreačnou aktivitou. Lyžovanie je [[Zimné olympijské hry|zimný olympijsky šport]], ktorý sa delí na severské a alpské a akrobatické lyžovanie. ([[Lyžovanie na tráve]], [[Lyžovanie na kolieskových lyžiach|na kolieskových lyžiach]] a [[vodné lyžovanie]] nie sú predmetom tohto článku. [[Biatlon]], [[beh na lyžiach]] a [[skialpinizmus]] majú samostatný článok.) == Lyžiarske techniky a disciplíny == Ako sa lyžovanie vyvíjalo a lyžiarske techniky sa začali od seba navzájom odlišovať. Postupne nastalo rozdelenie podľa toho, či išlo o behanie na lyžiach, jazdu zo svahu na lyžiach alebo skoky na lyžiach. Pre vznik súťaží v jednotlivých disciplínach bolo potrebné definovať dovolené techniky lyžovania. V súčasnosti je u nás lyžovanie delené na severské, alpské disciplíny a snowboarding. Lyžovanie štýlom Telemark, ktoré je síce od roku 1995 súčasťou [[Medzinárodná lyžiarska federácia|Medzinárodnej lyžiarskej federácie]] (''Federation International de Ski Telemark committee'' - FIS) je u nás zriedkavé a nie je olympijskou disciplínou. Za severské sa považujú behy a skoky a severská kombinácia predstavuje preteky v skoku a následnom behu. Alpskými sú nazývané zjazdové techniky, ktoré sa delia na slalom, obrovský slalom, superobrovský slalom (Super-G) a zjazd. FIS určuje a mení pravidlá podľa ktorých sa preteká. Napríklad ako nová súťažná disciplína Super-G pribudla v 1987. [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách]] začínalo [[alpská kombinácia]] v roku 1936 ako jediná disciplína. Od roku 1952 do 1984 sa jazdili tri disciplíny: slalom, obrovský slalom, zjazd a od roku 1988 pribudla ako olympijská disciplína Super-G aj alpská kombinácia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = alpská kombinácia | url = https://beliana.sav.sk/heslo/alpska-kombinacia | vydavateľ = Encyclopaedia Beliana | dátum prístupu = 2025-01-20 | jazyk = sk}}</ref> FIS určuje a časom aj upravuje športové pravidlá jednotlivých športov. Napríklad slalom a obrovský slalom sa jazdia na dve kolá a Super-G a zjazd len jedno kolo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alpské lyžovanie - Športové Pravidlá | url = https://ssgelba.sk/wp-content/uploads/2016/09/pravidla_alpskeho_lyzovania.pdf | dátum prístupu = 2025/01/20 | vydavateľ = Special Olympics Slovakia (Špeciálne olympiády Slovensko)}}</ref> Akrobatické lyžovanie (anglicky Freestyle skiing) zahŕňa šesť olympijských disciplín:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Freestyle lyžování | url = https://www.olympijskytym.cz/sport-category/29 | vydavateľ = www.olympijskytym.cz | dátum prístupu = 2025-01-20 | jazyk = cs}}</ref> akrobatické skoky, akrobatický zjazd (jazda po hrboľoch - mogul), skikros, slopestyle, U-rampa a Big Air. Tieto disciplíny boli prvýkrát demonštrované na zimných olympijských hrách v roku 1988 a do olympijskému programu pridané v roku 1992 (pozri napr. [[Akrobatické lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2006|akrobatické lyžovanie na ZOH 2006]]). V snoubordingu sú FIS stanovené tri disciplíny: alpský, freestyle a snowboardcross (kros). [[Biatlon]] je ďalší zimný olympijský šport kombinujúci beh na lyžiach a streľbu z malokalibrovej zbrane. Pri behu na lyžiach v biatlone nie je stanovený bežecký štýl. [[Biatlon]] organizuje [[Medzinárodná biatlonová únia]] a na Slovensku sa uskutočňujú preteky v [[Osrblie|Osrblí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = QUALIFICATION SYSTEM – WINTER YOUTH OLYMPIC GAMES GANGWON 2024, INTERNATIONAL BIATHLON UNION BIATHLON | url = https://www.olympic.sk/sites/default/files/field_media_file/2023-03/Gangwon2024_QS_IBU_BTH.pdf | dátum prístupu = 2025/01/17 | vydavateľ = IBU }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Lyžiarske organizácie == [[Medzinárodná lyžiarska federácia]] (FIS - Fédération Internationale de Ski) je najvyšším riadiacim orgánom pre medzinárodné zimné športy na svete. Spoločnosť bola založená v Chamonix 2. februára 1924 a zodpovedá za olympijské disciplíny v zjazdovom (alpskom) lyžovaní, behu na lyžiach, skokoch na lyžiach, severskej kombinácii, voľnom štýle (freestyle a freeski) a snowboardingu. Riaditeľ FIS je od roku 1998 Gian-Franco Kasper. 15. decembra 2020 Ministerstvo školstva zrušilo osvedčenie o uznaní za národný športový zväz [[Slovenská lyžiarska asociácia|Slovenskej lyžiarskej asociácii]] (SLA). Od začiatku decembra 2020 ukončilo svoje členstvo v SLA už viac ako 220 lyžiarov. Informuje o tom ministerstvo na svojom webe. „Ministerstvu školstva boli v priebehu tohto roka doručené viaceré podnety súvisiace s činnosťou SLA, ktorých predmetom bol aj návrh na zrušenie osvedčenia o uznaní za národný športový zväz SLA, a to z dôvodov údajného opakovaného porušovania zákona o športe,“ uvádza rezort školstva. Z údajov v registri fyzických osôb v športe informačného systému športu (ISŠ) vyplýva, že k 1. decembru mala SLA v ISŠ registrovaných 748 športovcov a iný športový zväz pre príslušný šport (Zväz slovenského lyžovania) mal k uvedenému dňu v ISŠ registrovaných 848 športovcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lyžiari odchádzajú. SLA prišla o štatút národného zväzu|url=https://sport.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/571965-lyziari-hromadne-odchadzaju-sla-prisla-o-statut-narodneho-zvazu/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-12-15|dátum prístupu=2020-12-15|jazyk=sk-SK}}</ref> [[Medzinárodná biatlonová únia]] (IBU) je medzinárodným riadiacim orgánom [[biatlon]]u. == Dejiny == [[Súbor:Die Gartenlaube (1872) b 033.jpg|náhľad|Lyžiari v Nórsku – rok 1872]] === Pravek lyžovania === Vznik lyží s najväčšou pravdepodobnosťou spadá do obdobia strednej doby kamennej (mezolitu). V záverečnej etape tejto doby nadobudol popri rybolove význam lov zveri, ktorý sa stal základným spôsobom obživy ľudí obývajúcich arktické a subarktické krajiny Euroázie. O veku existencie lyží informujú jednak nákresy a maľby na skalách (ostrov Rödöy) a v jaskyniach z obdobia praveku a tiež aj archeologické vykopávky. V Nórsku boli objavené pozostatky lyží starých 8 000 rokov. V roku 2021 nórski archeológovia našli kompletný pár lyží aj s viazaním starý 1300 rokov. Lyže vyrobené v 8. storočí boli 187 centimetrov dlhé a 17 centimetrov široké.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oldest pair of skis unearthed in Norwegian ice|url=https://www.science.org/content/article/oldest-pair-skis-unearthed-norwegian-ice|vydavateľ=www.science.org|dátum prístupu=2021-10-25|jazyk=en}}</ref> === Pôvod slova lyže === Slovo lyže sa prvýkrát objavuje v jazyku [[Saamovia|Laponcov]] a u národov severnej [[Sibír]]i. Jediné vysvetlenie je, že pochádza od ich spoločných predkov, ktorí prebývali niekde medzi [[Altaj]]om a [[Bajkal (jazero)|Bajkalským jazerom]]. Aj prastarý škandinávsky názov „skid“ sa pretransformoval do väčšiny európskych jazykov. Do francúzštiny a angličtiny ako „ski“, do nemčiny „schi“, do taliančiny „sci“. S pôvodným názvom sa stretávame u byzantského historika Prokopiusa, ktorý v diele „Krásna gotika“ hovorí o lyžujúcich Laponcoch, ako o Skridfinoch (lyžujúci Fíni). Najstaršími literárnymi dokladmi o lyžovaní škandinávskych národov sú zmienky obsiahnuté v množstve gréckych a latinských, ale aj čínskych písaných diel najrôznejších autorov. Prvá písomná správa o predchodcovi lyží je zachytená v diele „Výprava Kyrusa“ od Xenofona z roku 444 pred Kr. Pôvod slova lyža je zrejme zo slova „''lízať''“ (v zmysle kĺzať). === Stredovek === V stredoveku veľa prameňov hovorí o tom, že lyže sa stávajú dôležitým prostriedkom premiestňovania počas vojen. Boli dokonca organizované legálne lyžiarske jednotky už v roku 1521 (kráľ Gustáv Vas – Švédsko) a neskôr aj v Nórsku – [[1733]] – vzniká prvý predpis o lyžiarskom výcviku. V roku [[1767]] boli usporiadané prvé vojenské lyžiarske preteky. === Vznik športového lyžovania === Za začiatok športového lyžovania sa pokladajú lyžiarske preteky v [[Tromsø]] v [[Nórsko|Nórsku]], ktoré sa konali v roku [[1843]] a mali charakter novodobých lyžiarskych pretekov. Začiatkom športového lyžovania bolo založenie Lyžiarskeho klubu Nórska (v roku [[1861]], Trzsil Skitter og Skilöberforening) a lyžiarske preteky v Tromsø. V roku [[1877]] nasledovalo založenie Kristiana skiclubu. V Kristiánii vznikla aj prvá škola lyžovania – [[1880]] – [[1890]]. Tento organizoval od roku 1862 pravidelné lyžiarske preteky. Tradíciu si získali lyžiarske preteky v [[Holmenkollbakken|Holmenkolene]], ktoré sa od roku [[1892]] usporadúvajú dodnes. Prvé preteky na Európskom kontinente mimo [[Škandinávia|Škandinávie]] sa konali v roku [[1893]] v Čechách (na Kozinci pri Jilemnici) a v [[Rakúsko|Rakúsku]]. Horlivými propagátormi lyžovania sa stali aj alpinisti, hlavne anglickí, ktorí v roku 1858 založili v [[Londýn]]e jeden z prvých turistických klubov – Alpine Club. === Lyžiarska technika === [[Súbor:No 205. Uidentifisert kvinne på ski (8677647388).jpg|náhľad|Dáma na bežkách]] Hlavnou oblasťou nového športového lyžovania sa stali [[Alpy]]. Celkom nové terénne podmienky si vyžiadali novú techniku jazdy oproti tej, ktorá bola dovtedy propagovaná z Nórska. Na začiatku 20. storočia tvorcom jazdy na lyžiach v alpských podmienkach sa stal [[Mathias Zdarsky]] (rakúšan narodený ako Matyáš Žďársky [[25. február|25. februára]] [[1856]] v [[Kožichovice]] pri [[Třebíč|Třebíči]]), ktorý využíval nórske lyže avšak vyvinul a dal si patentovať (r 1896) odpružené oceľové viazanie, s ktorým sa lepšie zatáčalo a dôležité bolo aj to, že sa päta z lyže nezosúvala. Používal však ale len jednu hrubšiu až dvojmetrovú palicu. Revolučný zvrat vo vývoji zjazdovej techniky nastáva v 30-tych rokoch, kedy sa začína presadzovať znožná technika. O túto sa zaslúžili hlavne Rakúšan Anton Seelos a Francúzi E. Allais a P. Gignoux. Publikovaním príručiek „Österreichischer Ski-Lehrplan“, (1957) a „Wedeln“, (1959) od autora Stephana Kruckenhausera, bola odštartovaná nová lyžiarska škola, tzv. Rakúska protirotačná. Vývoj zhruba od 60-tych rokov 20. stor. sa mení najmä vzhľadom na zdokonaľovanie lyžiarskeho výstroja. V alpských krajinách sa začína presadzovať technika zatáčania prestúpením (Umsteigetechnik). Hlavným pohybovým znakom pri zmenách smeru jazdy je aktívna činnosť dolných končatín a ich nezávislá práca. V súčasnej dobe pozorujeme opäť veľkú zmenu v technike prechodom na carvingové lyže, ktoré svojim tvarom a skrátením umožňujú vykonávať rýchlejšie a kratšie oblúky – technika sa už prejavuje aj na svetovom pohári, najmä v slalome. == Bežecké lyžovanie == Najstaršie zmienky o použití lyží na presun sú zaznamenané v nórskom epose Edda (8. – 10. stor. n. l.) a vo fínskom epose [[Kalevala]]. Historicky je doložený prvý presun na lyžiach z roku [[1522]], kedy švédsky kráľ [[Gustáv I. Vasa]] so svojou armádou, prekonal za jeden deň vzdialenosť {{km|85|m}} a porazil Dánov. Na počesť tejto udalosti sa od roku [[1922]] koná [[Vasov beh]]. Prvý turistický beh na lyžiach opísal [[J. Ch. Gutsmuths]] (1795). V polovici 19. storočia sa začalo meniť lyžovanie na športové. Prvé preteky v behu ma lyžiach sa konali 2. apríla [[1843]] v nórskom [[Tromsø]], boli to preteky vojakov na päť kilometrov (víťaz dosiahol čas 29 minút). Beh na lyžiach bol zaradený do programu Majstrovstiev sveta a Zimných olympijských hier od roku [[1924]] (muži 18 a 50 kilometrov). Na Slovensku sa prvé preteky v behu na lyžiach konali v roku [[1911]] v [[Tatranská Polianka|Tatranskej Polianke]]. == Skoky na lyžiach == [[Súbor:Ski jumping 1905.jpg|náhľad|Skokan na lyžiach v roku 1905]] Prvé súťaže v skokoch na lyžiach sa začali realizovať v Nórsku, pričom strediskom sa stala [[Kristiania|Kristiania (Oslo)]]. Z tejto oblasti pochádza aj prvý záznam o dĺžke skoku 9,5 metra, ktorý dosiahol v roku [[1808]] nórsky skokan [[Olaf Rey]]. Čoskoro sa objavil aj prvý slávny majster v skokoch na lyžiach [[Averson Sondre Norheim]], zakladateľ telemarku a moderného skoku. Okolo roku [[1860]] dokázal skákať skoky o dĺžke 30 metrov. Sám si vyrábal aj lyže, v mnohom podobné dnešným. Skoky na lyžiach boli prvýkrát zaradené na [[Majstrovstvá sveta]] a [[Zimné olympijské hry]] od roku [[1924]] (do roku [[1960]] sa konali iba na jednom mostíku). Od roku 1935 sa začali organizovať aj preteky v letoch na lyžiach. Prvé preteky v skoku na lyžiach na Slovensku boli uskutočnené 4. februára [[1911]] na mostíku nad [[Gerlachov (okres Poprad)|Gerlachovom]], [[B. Weisss]] z klubu [[Beskiden Verein]] na nich skočil 9,5 metra. == Zjazdové (alpské) lyžovanie == === Slalom === V archívnych záznamoch sa so slalomom stretneme po prvýkrát v [[Nórsko|Nórsku]], a to v dokumente napísanom okolo roku 1850 pod menom „slalaam“ („sla“= svah, „laam“= lyžiarska stopa). K zatáčaniu na svahu bolo potrebné viazanie. Prvé viazanie skonštruoval v polovici 19. storočia [[S. Norheim]]. V začiatkoch tejto lyžiarskej disciplíny pretekári obchádzali prírodné prekážky na kopci. Hodnotil sa štýl jazdy. Až neskôr sa začal merať čas. Prvý oficiálny záznam o pretekoch v slalome sa zachoval z 19. marca 1905 z [[Muckenkogel|Muckenkogelu]]. Prvé preteky v slalome zodpovedajúce dnešným predstavám usporiadal [[Mathias Zdarsky|Mathias Zdársky]] v roku [[1905]] v [[Lilienfeld]]e. Prvá oficiálna zmienka o slalome na Slovensku, ako športovej lyžiarskej disciplíny, pochádza z pretekov pod názvom [[Veľká zjazdová cena Československa]]. Uskutočnil sa v rámci dvojkombinácie (zjazd, slalom) vo [[Veľká Studená dolina|Veľkej Studenej doline]] v roku [[1930]]. Prvýkrát bol slalom zaradený na Majstrovstvá sveta v roku [[1931]] a na Zimné olympijské hry v roku [[1936]]. === Zjazd === Prvé záznamy o zjazde sú z nórskej oblasti Telemarken. Nešlo tu o nič iné, len o priamu jazdu zo svahu, pokiaľ možno bez pádu. Na rozdiel od klasického lyžovania, ktoré sa rozvíjalo predovšetkým v Škandinávii, zjazdové lyžovanie sa rozvíjalo v alpských krajinách. Do Rakúska ho priniesli nórski študenti okolo roku [[1880]]. Na začiatku 20. storočia vydal M. Zdársky prvé pravidlá pre zjazdárske preteky. V roku [[1903]] sa uskutočnili prvé klubové a v roku [[1904]] prvé verejné preteky v zjazde v [[Arlberg]]u. Zjazd ako pretekársku disciplínu so stabilnými pravidlami prvý raz uviedli v roku [[1928]] v [[St. Anton am Arlberg|St. Antone]] (Rakúsko). Prvé oficiálne preteky v zjazde na území Slovenska sa uskutočnili v roku [[1933]] (30. decembra) zo [[Sliezsky dom|Sliezskeho domu]] do [[Tatranská Polianka|Tatranskej Polianky]]. Prvýkrát bol zjazd zaradený na Majstrovstvá sveta v roku [[1931]] v [[Mürren]]e a na Zimných olympijských hrách v roku [[1936]] [[Garmisch-Partenkirchen]]e. == Extrémne lyžovanie == Vzniklo približne v polovici 20 storočia v Alpách. Vykonáva sa na strmých horských svahoch so sklonom od 40 stupňov. Vzhľadom na veľký sklon svahu, množstvo skál a skalných zrázov ide o najnebezpečnejšiu formu lyžovania. Priekopníkmi extrémneho lyžovania sú [[Sylvain Saudan]], [[Anselme Baud]], [[Patrick Vallencant]] a ďalší. <ref>[http://www.skialp.org/10-najlepsich-extremnych-lyziarov-vsetkych-cias/ Extrémni lyžiari]</ref> == Lyžovanie na Slovensku == === Začiatky lyžovania do vzniku Československa === [[Súbor:Vysoké Tatry r.1922.jpg|vľavo|náhľad|Lyžiari pri Popradskom plese vo Vysokých Tatrách v roku 1922]] Podľa historicky dochovaných záznamov sa prvé lyže na území dnešného Slovenska objavili v roku 1865. Lekárnik [[Karol Cordidesz]] sa vrátil z emigrácie z Anglicka cez Nórsko domov do Smokovca a priniesol si so sebou aj lyže. Boli to škandinávske lyže, ktoré však v teréne nepoužíval. Umiestnil ich do svojej lekárne ako kuriozitu, ktorú potom obdivovali pacienti a návštevníci jeho lekárne. Prvým oficiálnym užívateľom lyží bol [[Mikuláš Sontág (1843)|Mikuláš Szontág]], ktorý bol na študijnej ceste alpských rakúsky a švajčiarskych klimatických centier. Použil lyže s jednou palicou ([[1873]]). Najprv sa na nich prechádzal po Smokovcoch, potom sa vyberal na poľovačky a na túry. Prvý realizoval na lyžiach výstupy do [[Slavkovská dolina|Slavkovskej doliny]] a uskutočnil aj výstup na [[Slavkovský štít]]. V roku [[1886]] navštívil Vysoké Tatry a [[Štrbské Pleso]] habsburské arciknieža [[Jozef Karol Habsbursko-lotrinský|Jozef.]] So sebou priniesol niekoľko párov lyží zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Ale ani on nevzbudil patričný záujem vtedajších bohatých tatranských hostí. Bol totiž viacej vedec ako lyžiar a v Smokovci po ňom zostala vila Klotilda<ref name=":02">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Letohrádok arcivojvodu Jozefa|url=http://www.nostalgicketatry.sk/historia/stary-smokovec/210-letohradok-arcivojvodu-jozefa|vydavateľ=www.nostalgicketatry.sk|dátum prístupu=2021-12-07}}</ref> z roku 1894 (dnes vládna vila Kamzík<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Starý Smokovec (Vysoké Tatry) - Vila Kamzík - www.pamiatkynaslovensku.sk - (stary-smokovec-vysoke-tatry-vila-kamzik)|url=https://www.pamiatkynaslovensku.sk/stary-smokovec-vysoke-tatry-vila-kamzik|vydavateľ=www.pamiatkynaslovensku.sk|dátum prístupu=2021-12-07}}</ref>), pomenovaná po jeho manželke. Až keď majiteľ [[Tatranská Javorina|javorinského]] panstva [[Hohenlohe (šľachtická rodina)|Kristián Kraft Hohenlohe]] v roku [[1895]] objednal z [[Nórsko|Nórska]] pre svojich horárov lyže, aby sa mohli lepšie pohybovať zimným terénom, len vtedy prišli do módy. Napríklad horár [[Peter Havaš]] zo Štrbského Plesa v rokoch [[1902]]{{--}}[[1904]] vystúpil na lyžiach na viaceré štíty západne od Štrbského Plesa.<ref>{{Citácia periodika |meno=Ľudo|priezvisko=Smatana |titul=Korene bielej lásky|periodikum=Vysoké Tatry |ročník=XXX |číslo=6|strany=30}}</ref> V roku 1908 po prvý raz filmovali lyžiarov vo Vysokých Tatrách na filmový pás.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyšlo DVD o histórii lyžovania na Slovensku|url=https://cestovanie.sme.sk/c/3705780/vyslo-dvd-o-historii-lyzovania-na-slovensku.html|vydavateľ=SITA|dátum prístupu=2023-11-08|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> [[10. august]]a [[1873]] bol založený v Kežmarku [[Uhorský karpatský spolok]], ktorý bol prvou turistickou organizáciou v [[Uhorsko|Uhorsku]] a na [[Slovensko|Slovensku]]. V roku 1891 bolo sídlo presunuté do [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] a spolok začal zorganizovať aj zimnú lyžiarsku turistiky a o vyškolenie časti horských vodcov pre zimné športy.<!-- wiki/Uhorský_karpatský_spolok V tomto období bola preferovaná štátna maďarská politika s ideou jedného národa. (milovníkov hôr, hlavne nemecky a maďarsky hovoriacich). Zo spolku museli odísť najmä panslavisticky sa prejavujúci horskí vodcovia. Pod zámienkou potreby ovládať slovom a písmom nemecký a maďarský jazyk boli tak vyradení takmer všetci slovenskí horskí vodcovia. --><ref>HOUDEK, Ivan; [[Ivan Bohuš|BOHUŠ, Ivan]]. ''Osudy Tatier''. Bratislava : Šport, 1976. 231 s.</ref> Zo študijnej cesty po Nórsku si grafik [[Mateirko Olgyay]] (v roku [[1891]]) priviezol lyže s dvoma palicami, ktoré využíval v Levoči. Vo vojenských posádkach pod Vysokými Tatrami ([[Kežmarok]], [[Levoča]]) sa uplatnili zásluhou kapitána [[Kamil Lersch|Kamila Lerscha]] (1876). Medzi priekopníkov lyžovania môžeme zaradiť aj [[Egid Berzevici|Egida Berzevicza]], ktorý využíval lyže pri svojich zimných cestách v oblasti [[Tatranské Matliare|Tatranských Matliarov]]. Od roku [[1882]] využíval lyže na svojich majetkoch gróf A. Andrássy z [[Humenné]]ho v oblasti [[Vihorlatské vrchy|Vihorlatu]]. V [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]] sa zásluhou K. Stodolu v [[1888]] používali lyže na Nicovom kopci. Prvým výrobcom lyží na Slovensku sa stal J. Strižka z L. Sv. Mikuláša, ktorý ich zhotovoval podľa nórskeho vzoru od roku [[1887]].<ref name=":2" /> === Začiatky organizovaného lyžovania (1899 - 1913) === Prvé preteky v behu na lyžiach sa uskutočnili 27. februára [[1899]] na trase [[Štrba]] – [[Štrbské Pleso]] – [[Veľký Slavkov]]. Začiatkom 20. storočia sa [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] začínajú stávať strediskom lyžovania. Riaditeľ Grand hotela v Starom Smokovci [[Dezider Reichard]] angažoval podľa vzoru lyžiarskeho strediska v [[Davos|Davose]] nórskeho cvičiteľa H. Hansena, ktorý tu v rokoch 1904 – 1905 vyučoval jazdu na lyžiach. Medzi tých, ktorí sa zaslúžili o rozvoj slovenského lyžovania, patrí aj [[Michal Guhr]], lekár pôsobiaci v [[Tatranská Polianka|Tatranskej Polianke]], ktorú založil a vybudoval v nej hotely a sanatórium. Guhr veľkú časť svojho života venoval športovej činnosti, najmä lyžovaniu. Zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] si priniesol bohaté skúsenosti, ktoré uplatňoval počas svojho pôsobenia v Tatranskej Polianke. K lyžovaniu ho podnietil v roku 1903 Dr. [[Karol Jordán]], ktorý na lyžiach vystupoval z Tatranskej Polianky do [[Velická dolina|Velickej doliny]]. Poznal sa aj s inými lyžiarmi - tatranskými priekopníkmi napríklad [[Mikuláš Sontág (1843)|Mikulášom Sontágom]] a jeho [[Mikuláš Sontág (1882)|synom]]. V Tatranskej Polianke jeho pričinením v roku 1908 založili ''[[Uhorský lyžiarsky klub]]''. Bol aj pri vzniku nemeckého ''Hlavného zväzu spolkov pre zimné športy'' (Hauptverband deutscher Wintersportvereine-HDW), bol členom jeho predsedníctva a zastupoval v ňom ''[[Spišský Karpatský spolok]]''. Pod sanatóriom, na lúkach, usporadúval lyžiarske kurzy. Prvý verejný lyžiarsky kurz usporiadal v roku [[1910]] (podľa Zdárskeho školy). Pre hostí zriadil požičovňu lyžiarskeho výstroja. V zime cestu k [[Sliezsky dom|Sliezskemu domu]] premenil na sánkarskú dráhu. Bola dlhá až štyri kilometre a každý rok sa na nej konali preteky. Organizoval lyžiarske kurzy nielen pre pacientov a návštevníkov liečebných kúpeľov, ale, počas prvej svetovej vojny, sa venoval aj horským oddielom uhorskej armády. Zorganizoval prvé verejné skokanské preteky. V meandre [[Červený potok (prítok Popradu)|Červeného potoka]] nad [[Gerlachov (okres Poprad)|Gerlachovom]] dal v roku [[1910]] postaviť prvý (snehový) skokanský lyžiarsky mostík na Slovensku. Bol v nadmorskej výške {{mnm|940}} I keď nevyhovoval vtedajším lyžiarskym normám (mostík bol vystavaná z debien) uskutočnili sa na ňom prvé medzinárodné preteky na území Slovenska. Víťaz ''Bruno Weiss'' skočil na lyžiach deväť a pol metra. Boli to súčasne prvé lyžiarske majstrovstvá [[Uhorsko|Uhorska]]. Počas nich sa uskutočnili nielen skokanské súťaže ale aj tzv. zjazdové behy z Velickej doliny do Tatranskej Polianky. Prvé medzinárodné preteky v skokoch a behu na lyžiach, ako súčasť majstrovstiev Uhorska sa uskutočnili v Tatranskej Polianke v dňoch 4. – 5. februára 1911. Na preteky bolo stanovené pomerne vysoké štartovné, podľa kategórií od dvoch do štyroch korún. V roku 1911 Guhr nespokojný s prvým mostíkom a inšpirovaný zahraničím nad osadou nad Tatranskou Poliankou v ústí [[Velická dolina|Velickej doliny]] v nadmorskej výške {{mnm|1150}} postavil veľký skokanský mostík. Nájazdová veža bola z dreva, sklon doskočiska mal 27°. Uskutočnili sa na ňom mnohé domáce i medzinárodné preteky v rokoch [[1912]], [[1913]], [[1914]], [[1918]], [[1919]] – [[1922]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ožíva lyžiarska tradícia v Tatranskej Polianke, svojho času jedinom lyžiarskom stredisku v Uhorsku|url=https://www.tatry.sk/oziva-lyziarska-tradicia-v-tatranskej-polianke-svojho-casu-jedinom-lyziarskom-stredisku-v-uhorsku/|vydavateľ=Tatry|dátum vydania=2021-01-25|dátum prístupu=2021-08-18|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=}}</ref> Okolo roku 1910 sa prví lyžiari objavujú aj v oblasti [[Kremnica|Kremnice]], [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]], [[Žilina|Žiliny]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] a [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]]. V [[Kremnica|Kremnici]] v roku [[1912]] [[Maďarský lyžiarsky klub]] usporiadal lyžiarsky kurz pod vedením známeho rakúskeho učiteľa lyžovania, dôstojníka, [[Georg Bilgeri|Georga Bilgeriho]]. 15. júla 1913 v Budapešti založili Uhorský lyžiarsky zväz (Magyar Sí Szövetség). Jedným zo zakladajúcich klubov bol aj Kremnický korčuliarsky spolok (Körmöcbányai Korcsolya Egyesület), v rámci ktorého bol v roku 1914 vytvorený lyžiarsky oddiel. Na tretí lyžiarsky kurz Georga Bilgeriho nadväzovali prvé celouhorské lyžiarske preteky v behu a skoku na lyžiach, ktoré sa uskutočnili 18. januára 1914 v Kremnici. Organizovali ich Maďarský lyžiarsky klub a Uhorský lyžiarsky zväz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Začiatky lyžovania v Kremnici|url=http://www.muzeum.olympic.sk/wp-content/uploads/2014/05/sklad_kremnica_nahlad.pdf|dátum prístupu=2021/08/18|vydavateľ=Múzeum telesnej kultúry v SR|url archívu=https://web.archive.org/web/20210818120635/http://www.muzeum.olympic.sk/wp-content/uploads/2014/05/sklad_kremnica_nahlad.pdf|dátum archivácie=2021-08-18}}</ref> Do pretekov (priamo na námestí) sa zapojili aj stredoškolskí učitelia, ktorí chodili do Kremnice tiež na lyžiarske kurzy už od roku 1911, hovorí Darina Salátová, lektorka v Stálej expozícia dejín lyžovania na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čím si Kremnica vyslúžila označenie „Slovenský Semmering“?|url=https://slovensko.rtvs.sk/clanky/kultura-art/309512/cim-si-kremnica-vysluzila-oznacenie-slovensky-semmering|vydavateľ=rtvs.sk|dátum prístupu=2023-06-27|jazyk=sk}}</ref> Lyžovanie v rovnakom období sa stalo aj súčasťou turistiky. [[12. december|12. decembra]] [[1913]] bola založená v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] sekcia lyžovania Karpatenvereinu ([[Uhorský karpatský spolok]]). Tato sekcia usporiadala aj prvé organizované lyžiarske túry v Tatrách. [[Slovenska lyžiarska asociácia]] (SLA) organizovala oslavu storočnicu organizovaného lyžovania na Slovensku 27. mája 2013 v Starom Smokovci. Viac ako dve stovky pozvaných hostí oslávili túto udalosť v Grandhoteli Bellevue. Za staronovú prezidentku SLA na nej bola znovu zvolená [[Jana Gantnerová-Šoltýsová|Janka Gantnerová]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=eSki.cz|odkaz na autora=|titul=Slovenská lyžiarska asociácia|url=http://www.slovak-ski.sk/top-aktuality/slovenske-lyzovanie-oslavilo-svoju-storocnicu.html|vydavateľ=slovak-ski.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-12-07|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20211207190318/http://www.slovak-ski.sk/top-aktuality/slovenske-lyzovanie-oslavilo-svoju-storocnicu.html|dátum archivácie=2021-12-07}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=SOŠV|odkaz na autora=|titul=Slovenské lyžovanie oslávilo v Starom Smokovci svoju storočnicu, na jeho čelo znovu zvolili Janku Gantnerovú|url=https://www.olympic.sk/clanok/slovenske-lyzovanie-oslavilo-v-starom-smokovci-svoju-storocnicu-na-jeho-celo-znovu-zvolili|vydavateľ=olympic.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-12-07|miesto=|jazyk=}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmena na poste riaditeľa v DoubleTree by Hilton Bratislava|url=https://strategie.hnonline.sk/marketing/755112-zmena-na-poste-riaditela-v-doubletree-by-hilton-bratislava|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum prístupu=2021-12-07|jazyk=sk}}</ref><!-- účastní: Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušan Čaplovič, riaditeľka, spolumajiteľka hotela, neprítomný prezident FIS --> === Lyžovanie medzi rokmi 1918 až 1938 === [[Súbor:HistoricSkiing Shoes 2014-01.jpg|náhľad|Lyžiarske topánky. Na takých sa lyžovalo aj po druhej svetovej vojne]] [[Súbor:HistoricSkiing 0063-a DxO.jpg|náhľad|Lyžiarske viazanie z polovice 20.storočia]] Po skončení prvej svetovej vojny sa lyžovanie na Slovensku šírilo hlavne vplyvom českej inteligencie, ktorá prišla na Slovensko po odchode maďarských štátnych zamestnancov. V roku [[1918]] vznikol v Liptovskom Mikuláši <!-- asi sa myslí prvý slovenský --> [[Tatranský spolok turistický|Tatranský turistický spolok]]. V rokoch 1919 - 1920 sa stal súčasťou celoštátnej organizácie [[Klub československých turistov]]. V týchto rokoch sa začalo aj s kurzami pre učiteľov stredných škôl. Prvý sa uskutočnil v Kremnici a po jeho absolvovaní sa začali rozbiehať lyžiarske kurzy na stredných školách v Kremnici a Kežmarku. Veľký vplyv na rozvoj lyžovania na Slovensku malo usporiadanie prvých Majstrovstiev Československej republiky v roku 1920 na Štrbskom Plese. V roku [[1923]] vzniká v Košiciach [[Klub tatranských lyžiarov]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Počiatky lyžovania v Košiciach|url=https://www.kosiceonline.sk/pociatky-lyzovania-v-kosiciach|vydavateľ=www.kosiceonline.sk|dátum prístupu=2021-08-18|jazyk=en}}</ref>. S odbočkou v Spišskej Novej Vsi. Postupne boli založené ďalšie tri kluby: [[Ski klub Bratislava]] (1925), [[Športový klub Vysoké Tatry|Športový klub (ŠK) Vysoké Tatry]] (1926) a na základoch lyžiarskeho oddielu [[YMCA|Ymca,]] [[Ski klub Banská Bystrica]] (1929). Športový klub Vysoké Tatry sa zaslúžil o založenie centrálnej organizácie slovenského lyžovania – [[Slovenská lyžiarska župa zväzu lyžiarov republiky Česko-Slovenskej|Slovenskej lyžiarskej župy zväzu lyžiarov republiky Česko-Slovenskej]], so sídlom v Starom Smokovci. Veľkým propagátorom lyžovania boli preteky [[Sokol (spolok)|Československej obce sokolskej]], uskutočnené v roku [[1932]] aj na Štrbskom Plese. Veľký vplyv na rozšírenie pretekárskeho lyžovania na Slovensku malo usporiadanie Majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach ([[Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní]]) ešte pod názvom Preteky FIS ([[Medzinárodná lyžiarska federácia|Medzinárodnej lyžiarskej federácie]]) v roku [[1935]] v Tatranskej Lomnici a Štrbskom plese.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Abejle|meno=Katarina|titul=Putovanie za históriou|periodikum=Čarovne Slovensko|vydavateľ=Mafra Slovakia|miesto=Mafra Slovakia|strany=41|issn=2585-8009|dátum prístupu=2024/09/15}}</ref> Prvý prienik slovenského lyžovania na olympijskej pôde urobil L. Mihalák, ktorý štartoval na [[Zimné olympijské hry 1936|IV. Zimných olympijských hrách 1936]] v [[Garmisch-Partenkirchen]] vo vtedajšej [[Nemecká ríša|Nemeckej ríši]]. V behu na {{km|18|m}} obsadil 10. miesto a v štafete 4 x {{km|10|m}} 5. miesto. Vo [[Veľká Zmrzlá dolina|Veľkej Zmrzlej doline]] boli v roku [[1935]] prvé letné preteky v slalome. V roku 1937 usporiadal ŠK Vysoké Tatry prvé preteky v [[Ždiar]]i pod názvom „Goralský Ždiar“. 18. marca 1938 usporiadala Telovýchovná jednota Sokol z Liptovského Mikuláša Verejné preteky v zjazde mužov, žien a dorastu na [[Chopok|Chopku]]. Trať viedla od Pyramíd (súčasná [[Luková]]), cez Priehybu do Kvasničníka.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Juriš|meno=Marek|titul=Preteky v Jasnej sú možno staršie ako obávaný rakúsky Hahnenkamm|periodikum=myliptov.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press|miesto=|dátum=13. mar 2016|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://myliptov.sme.sk/c/8152942/preteky-vjasnej-su-mozno-starsie-ako-obavany-rakusky-hahnenkamm.html|dátum prístupu=2018-03-26|jazyk=sk}}</ref> Víťazmi boli [[Peter Droppa]] a [[Emília Huťanová-Medveďová]].<ref name=":0" /> [[Demänovské jaskyne]] boli už v tom čase dobre známe a viacerí organizátori pretekov pracovali v Družstve Demänovských jaskýň, preto preteky pomenovali v roku 1939<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Demanovska dolina|url=http://demanovskadolina.sk/index-pl.php?article=1238|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-03-26|vydavateľ=demanovskadolina.sk|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20180326222336/http://demanovskadolina.sk/index-pl.php?article=1238|dátum archivácie=2018-03-26}}</ref> na [[Putovná cena Demänovských jaskýň]]<ref name=":0" />/ [[Veľká cena Demänovských jaskýň]].<ref name=":1" /> === Lyžovanie počas prvého slovenského štátu === Po vyhlásení [[Žilinská dohoda|autonómie Slovenska (6. októbra 1938)]] sa nástupcom [[Klub československých turistov|Klubu československých turistov]], stal [[Klub slovenských turistov a lyžiarov|Klubu slovenských turistov a lyžiarov]] (KSTL). Dňa 28. októbra [[1938]] v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]] zasadol prípravný výbor tejto novej organizácie a 15. januára [[1939]] sa uskutočnilo valné zhromaždenie. KSTL združoval okrem turistov a lyžiarov aj horolezcov, vodákov a jaskyniarov. [[Majstrovstvá Slovenska v lyžovaní]] sa uskutočnil v januári [[1939]] na [[Donovaly|Donovaloch]] (klasické disciplíny) a 1. mája na [[Ďumbier]]i (alpské disciplíny) za účasti 80 pretekárov. Do roku 1944 sa uskutočnilo celkovo päť Majstrovstiev Slovenskej republiky. V roku [[1941]] vznikol oddiel Armádnych pretekárov so sídlom v Bratislave. Do tohto oddielu boli sústreďovaní najlepší lyžiari – bežci, skokani a zjazdári. Počet registrovaných pretekárov sa od roku [[1938]], keď bol stav 139, za dva roky zvýšil na 900. Podstatne vzrástol aj počet cvičiteľov a rozhodcov, nezabúdalo sa ani na lyžiarske zariadenia (napr. v roku [[1943]] bolo evidovaných 23 skokanských mostíkov). Vypuknutie druhej svetovej vojny 1. septembra [[1939]] veľmi obmedzilo počet lyžiarskych podujatí doma, ale hlavne v zahraničí. K najvýznamnejším medzinárodným pretekom, na ktorých sa zúčastnili aj slovenskí lyžiari patril v roku 1940 „Týždeň zimných športov“ v nemeckom [[Garmisch-Partenkirchen|Garmish-Partenkirchene]]. Slovensko reprezentovalo 7-členné družstvo v zložení L. Mihalák, K. Bruk, J. Šoltýs, [[Slávo Cagašík]], T. Králik, J. Daňo a [[Štefan Slivka]]<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Paugschová a kol|meno=Božena|titul=Lyžovanie Učebné texty pre študentov telesnej výchovy|url=http://docplayer.org/23888835-Lyzovanie-ucebne-texty-pre-studentov-telesnej-vychovy-bozena-paugschova-a-kol.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-12-25|vydavateľ=docplayer.org}}</ref>. V dňoch 1. až 10. februára [[1941]] FIS zorganizovala neoficiálne Majstrovstvá sveta v [[Cortina d'Ampezzo|Cortine d’Ampezzo]] v Taliansku. Slovensko reprezentovalo 8 členné družstvo, v rovnakom zložení, ku ktorému pribudol len E. Nemeszeghy. Najlepšie sa umiestnil T. Králik na 19. mieste v alpskej kombinácii. Z medzinárodných podujatí organizovaných v rokoch 1939 – 1944 sa najlepšie presadil Štefan Slivka, ktorý na majstrovstvách Chorvátska v roku [[1944]] vyhral skok prostý a preteky združené. Po zimnej sezóne 1941 – 1942 lyžiarsky športový život ochabol, väčšina lyžiarov musela odovzdať lyže pre potreby armády. (Na tieto okolnosti si spomínal vtedy 92 ročný [[Oto Krajňák]], ktorý bol držiteľom krištáľového glóbusu za víťazstvo vo Svetovom pohári.<ref>{{Citácia periodika|titul=Otto Krajňák - najstarší, 92 ročný, aktívny slovenský a svetový lyžiar - OutdoorFilmy.sk|periodikum=OutdoorFilmy.sk|url=http://www.outdoorfilmy.sk/videa/oto-krajnak-najstarsi-aktivny-slovenskych-a-svetovy-lyziar/|dátum prístupu=2017-12-14|jazyk=sk-SK|poznámky=(Zomrel v marci 2021 ako 95 ročný)}}</ref>) Lyžiarska sezóna 1942 – 1943 už bola poznačená blížiacimi sa vojnovými udalosťami. Do odboja proti fašizmu sa zapojilo mnoho pretekárov – lyžiarov, ako napríklad: Kovalčík, Lehocký, Pavelica, Rusko, Viazanica. Mnohí položili v bojoch aj svoj život ([[Jan Bezrouk]], Morávek, Raško, [[Pavol Bilík]] a ďalší<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Klub slovenských turistov a lyžiarov|url=http://www.kst.sk/index.php/o-nas/34-klub-slovenskych-turistov-a-lyiarov|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-12-25|vydavateľ=www.kst.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20161226145524/http://www.kst.sk/index.php/o-nas/34-klub-slovenskych-turistov-a-lyiarov|dátum archivácie=2016-12-26}}</ref>). === Lyžovanie na Slovensku po roku 1945 === V zime 1946 sa konali prvé lyžiarske majstrovstvá Československej republiky v Banskej Bystrici. Z Banskej Bystrice si odniesol majstrovský titul jediný slovenský pretekár [[Elemír Nemeszeghy]] v združených pretekoch. Úspešná bola aj slovenská štafeta v behu na 4х{{km|10|m}} v zložení Budzák, Kovalčík, Šoltéz a Hudáček, ktorá obsadila tretie miesto. Na [[Zimné olympijské hry 1948|Zimné olympijské hry 1948 St. Moritz 1948]] bolo vyslaných viacero lyžiarov zo Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=St. Moritz 1948|url=https://www.olympic.sk/podujatie/st-moritz-1948|vydavateľ=Slovenský olympijský tím|dátum prístupu=2021-12-07|jazyk=sk|priezvisko=SOŠV}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Najepší výsledok, 22 miesto v slalome, dosiahla [[Anikó Eleöd]], ktorá už mala 40 rokov. [[Jana Gantnerová-Šoltýsová]], ako 21-ročná, zvíťazila v pretekoch [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní|Svetového pohára v alpskom lyžovaní]], [[17. december|17. decembra]] [[1980]] keď vyhrala zjazd v [[Rakúsko|rakúskom]] [[Altenmarkt im Pongau|Altenmarkte]] o osem stotín pred Švajčiarkou [[Doris de Agostiniovú|Doris de Agostiniovou]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zjazdové lyžovanie nemalo v bývalom režime na ružiach ustlané, spomína Janka Gantnerová-Šoltýsová|url=https://www.olympic.sk/clanok/zjazdove-lyzovanie-nemalo-v-byvalom-rezime-na-ruziach-ustlane-spomina-janka-gantnerova|vydavateľ=Slovenský olympijský tím|dátum prístupu=2021-12-07|jazyk=sk|priezvisko=SOŠV}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Ďalšie dve pódiové umiestnenia získala v sezóne 1979/1980, v ktorej obsadila v celkovom poradí 13. miesto a v bodovaní zjazdu piate miesto. V prvej desiatke sa umiestnila celkom 29-krát. Štartovala na troch [[Zimné olympijské hry|zimných olympiádach]], najlepšie umiestnenie dosiahla v [[Zimné olympijské hry 1984|Sarajeve 1984]], kde bola piata v zjazde. V tej istej disciplíne bola v [[Zimné olympijské hry 1980|Lake Placid 1980]] desiata. Jej otec [[Anton Šoltýs]] sa v roku 1964 zúčastnil na olympiáde v [[Innsbruck]]u, kde v obrovskom slalome obsadil 48 miesto.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=zjazdové lyžovanie|url=https://www.olympic.sk/sport/zjazdove-lyzovanie|vydavateľ=Slovenský olympijský tím|dátum prístupu=2021-12-07|jazyk=sk|priezvisko=SOŠV}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name=":3" /> <!-- doplniť Anna Droppová, sestry Kuzmanové, sestry Lucia a Katka Medzihradské. Zeman. Gantnrová v rozhovore spomenula: Milan Pažout alebo Mirka Cuninková, nechcela by som však na niekoho zo staršej generácie zabudnúť. Olga Charvátová (* 11. června 1962 Gottwaldov), provdaná Křížová Charvátová Sarajevo 1984 medialistka reprezentovala česko Vladimír Krajňák Anton Šoltýs Milan Pažout Dagmar Kuzmanová --> ===Slovenské lyžovanie po roku 1993 === Nová etapa histórie nášho lyžovania sa začala písať od roku 1993, kedy vzniklo samostatné Slovensko. Ďalší významní športovci, lyžiarski zjazdári, ktorí uspeli na medzinárodných podujatiach boli [[Anna Droppová]], sestry Kuzmanové, sestry Lucia a Katka Medzihradské. Pekné výsledky dosiahla [[Jana Gantnerová-Šoltýsová]], ktorá sa umiestnila v prvej desiatke zjazdu na OH. Na svetových svahoch sa presadili [[Peter Jurko]] a bratia Bírešovci. Prvé vystúpenie slovenských lyžiarov sa uskutočnilo v roku 1994 na Zimných olympijských hrách v [[Lillehammer]]i. Pomerne úspešné boli naše bežkyne v štafete na 4x{{km|5|m}}, ktoré obsadili v zložení Balážová, Bukvajová, Kutlíková a Havrančíková siedme miesto. Do zjazdových bojov úspešne zasiahla [[Lucia Medzihradská]], ktorá obsadila trináste miesto v kombinácii. Skokani zaostali ďaleko za nádejami, ktoré sa do nich vkladali. Najlepšie obstál [[Martin Švagerko]] na mostíku K-90, kde obsadil 25. miesto. Na [[Zimné olympijské hry 2014|Zimných olympijských hrách v roku 2014]] v [[Soči]] slovenský reprezentant v alpskom lyžovaní [[Adam Žampa]] vybojoval svoj životný výsledok obsadil 5. miesto v superkombinácii. Od konca minulého storočia pozorujeme opäť veľkú zmenu v technike prechodom na [[carvingové lyže]], ktoré svojim tvarom a skrátením umožňujú vykonávať rýchlejšie a kratšie oblúky.<ref>BOSÁK, E. et al. 1969. Stručný přehled vývoje sportovních odvětví v Československu I. Praha: Olympia, 1969. s. 216-222.</ref><ref>FREMAL, K. 1998. Z dejín lyžovania v Banskej Bystrici a okolí do roku 1945. Banská Bystrica: KOPRINT, 1998. 100 s. ISBN 80-967842-0-X</ref><ref>HELLEBRANDT, V.1990. Zjazdové lyžovanie. Bratislava: Šport, 1990. s.7 - 13. ISBN 80-7096-079-5</ref><ref>JEŽEK, P. et al. 1971. Stručný přehled vývoje sportovních odvětví v Československu III. Praha: Olympia, 1971. s. 39-46.</ref><ref>KULHÁNEK, D. et al. 1987. Malá encyklopedie lyžování. Praha: Olympia Bratislava; Šport, 1987. 483 s.</ref><ref>MARTIŠ, F.1989. Beh na lyžiach. Bratislava: Šport, 1989. s. 7 - 11. ISBN 80-7096-014-0</ref><ref>MÖHWALD, Z. et al.1969. Stručný přehled vývoje sportovních odvětví v Československu II. Praha : Olympia 1969. s. 124 -129</ref><ref>OLIVOVÁ, V.1989.Odvěké kouzlo sportu. Praha: Olympia, 1989. s. 41 - 51.</ref><ref>PERÚTKA, J. et al.1980. Malá encyklopédia telesnej výchovy a športu. Bratislava: Šport - Obzor, 1980. s. 422 - 435.</ref><ref>ZÁLEŠÁK, M. et al. 1989. Teória a didaktika lyžovania. Bratislava: SPN,1989. s. 9 - 20 ISBN 80-08 0016-3</ref><ref>ŽÍDEK, J. et al. 1994. Lyžovanie. Učebné texty, Bratislava: FTVŠ UK,1994. s. 3 - 18.</ref><ref>TEREZČÁK, J.1997. Dejiny lyžovania na Slovensku 1860 – 1944. Poprad:Slza, 1997. 360 s. ISBN 80- 88680- 15-8</ref> === Významné preteky organizované na Slovensku === ==== Klasické lyžovanie ==== * [[Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní]] (vtedy pod názvom Preteky FIS [[Medzinárodná lyžiarska federácia|Medzinárodnej lyžiarskej federácie]]) v roku [[1935]] v Tatranskej Lomnici * [[Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní]] v roku 1970 vo Vysokých Tatrách. <!-- V Česku: 1925 Janské Lázne, 2009 Liberec --> * [[Biela stopa|Biela stopa (predtým ako Biela stopa SNP)]] so štartom na [[Skalka (rekreačné stredisko)|Skalke]] pri [[Kremnica|Kremnici]], pravidelne organizovaná od roku 1974. ==== Zjazdové lyžovanie ==== ===== Vysoké Tatry ===== '''Svetový pohár FIS''' (SL. = slalom, GS. = obrovský slalom) * 8. - 9 feb. 1986 - SL. Corinne SCHMIDHAUSER (SUI), GS. Mateja SVET (JUG) * 12. feb. 1983 - SL. Maria-Rosa QUARIO (ITA) * 8. - 9. mar. 1980 - SL. muži Perrine PELEN (FRA), SL. ženy Daniela ZINI (ITA) * 7. - 10. mar. 1974 - GS. ženy a SL. ženy Rosi MITTERMAIER(BRD), GS. muži Piero GROS(ITA), SL. muži Gustavo THOENI (ITA) * 16. - 17. feb. 1969 - SL. a GS. ženy Gertrude GABL (AUT) '''Európsky pohár FIS''' * 15. - 16 feb. 1995 - GS. ženy Catherine BORGHI (SUI), GS. ženy Ingeborg Helen MARKEN (NOR) ===== Chopok / Jasná===== '''Svetový pohár FIS''' * 6. - 7. mar. 2021 - Svetový pohár FIS žien (slalom [[Mikaela Shiffrinová]], obrovský slalom [[Petra Vlhová]]) * 5. - 6. mar. 2016 - Svetový pohár FIS žien (slalom [[Mikaela Shiffrinová]], obrovský slalom [[Eva-Maria Bremová]]) * 17. - 18. mar. 1984 - Svetový pohár FIS žien (slalom [[Roswitha Steinerová]], obrovský slalom [[Erika Hassová]]) * 3. - 14. mar. 1982 - Svetový pohár FIS mužov (slalom [[Phill Mahre]], obrovský slalom [[Steve Mahre]]) * 4. - 5. feb. 1979 - Svetový pohár FIS mužov (slalom [[Phill Mahre]], obrovský slalom [[Ingemar Stenmark]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Overview top ranked in all competitions|url=https://data.fis-ski.com/global-links/statistics/overview-top-ranked-in-all-competitions.html?place=Jasna&season=ALL&sector=AL&nation_place=&gender=ALL&category=WC&nbr=4&nation_comp=&discipline=ALL&Submit=Search|dátum prístupu=2018-03-26|vydavateľ=data.fis-ski.com|jazyk=en}}</ref> ''' Zimná univerziáda ''' * 24. jan. - 14. feb. 2015 - [[Zimná univerziáda 2015|27. Zimná univerziáda]] (Jasná, Štrbské Pleso, [[Osrblie]] * 1999 - 19. Zimná univerziáda (Poprad-Tatry) * 1987 - 13. Zimná univerziáda (Štrbské Pleso) '''Ďalšie medzinárodné podujatia''' * 1985 - IV. Majstrovstvá sveta juniorov v zjazdovom lyžovaní * 1974 - Majstrovstvá Európy juniorov v zjazdovom lyžovaní * 1966 - 27. ročník [[Veľká cena Demänovských jaskýň]] (po prvý raz zaradený do kalendára pretekov medzinárodnej federácie FIS) '''Európsky pohár FIS''' * 8. - 9. feb. 2017 * 2. - 3. mar. 2015 (GS. Adam ŽAMPA) * 28. - 29. jan. 2013 * 7. - 8. feb. 2012 * 2. mar. 2011 * 20. feb. 2009 * 7. - 8. feb. 2008 * 1973 - Európsky pohár v kategórii mužov (po prvý raz) ===== Iné lokality ===== Do povedomia sveta sa dostali aj ďalšie podujatia aj [[Veľká cena Slovenska]], [[Tatranský pohár]], [[Skiinterkritérium]] vo Vrátnej, Veľkonočné vajce na Skalke v Kremnici<ref>{{Citácia periodika|titul=53. veľkonočné vajce sa zo Skalky dokotúľa na námestie|periodikum=MESTO KREMNICA|dátum=2014-04-14|url=http://www.kremnica.sk/2014/04/14/53-velkonocne-vajce-sa-zo-skalky-dokotula-na-namestie/|dátum prístupu=2017-12-14|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20171215053143/http://www.kremnica.sk/2014/04/14/53-velkonocne-vajce-sa-zo-skalky-dokotula-na-namestie/|dátum archivácie=2017-12-15}}</ref> (kde sa v roku 1980 uskutočnili prvé slovenské preteky v [[Paralelný slalom|paralelnom slalome]]) a ďalšie. == Lyže a výstroj == Používali sa lyže vyrobené zo sudových dosiek, viac ako trojmetrové drevené lyže s viazaním z morskej trstiny až po viazanie „kandahár“, ktoré sa používalo až do roku 1960.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Tatranskej Lomnici otvorili Ski Museum|url=https://spis.korzar.sme.sk/c/6798974/v-tatranskej-lomnici-otvorili-ski-museum.html|vydavateľ=|dátum prístupu=2021-12-07|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> == Účastníci olympiád v zjazdovom lyžovaní zo Slovenska <ref name=":4" /> == {| class="wikitable" !Športovec !Hry !Disciplína{{break}}(ich najlepšieho umiestnenia) !Umiestnenie !Rok !Výprava |- |[[Anikó Eleöd]] |[[Zimné olympijské hry 1948|St. Moritz 1948]] |slalom |22 |1948 |Maďarsko |- |Daniel Šlachta |St. Moritz 1948 |slalom |33 |1948 |ČSR |- |Juraj Libik |St. Moritz 1948 |zjazd |77 |1948 |Maďarsko |- |Vladimír Krajňák |Cortina d'Ampezzo 1956 |obrovský slalom |38 |1956 |ČSR |- |Anton Šoltýs |Innsbruck 1964 |obrovský slalom |48 |1964 |ČSSR |- |Milan Pažout |Grenoble 1968 |obrovský slalom |27 |1968 |ČSSR |- |Dagmar Kuzmanová |Innsbruck 1976 |slalom |9 |1976 |ČSSR |- |Adrián Bíreš |Calgary 1988 |kombinácia |8 |1988 |ČSSR |- |Lucia Medzihradská |Calgary 1988 |kombinácia |6 |1988 |ČSSR |- |Peter Jurko |Calgary 1988 |kombinácia |5 |1988 |ČSSR |- |Marián Bíreš |Albertville 1992 |zjazd |34 |1992 |ČSFR |- |Ivan Heimschild |Salt Lake City 2002 |kombinácia |24 |2002 |SR |- |Michal Rajčan |Salt Lake City 2002 |slalom |19 |2002 |SR |- |Eva Hučková |Turín 2006 |obrovský slalom |28 |2006 |SR |- |Soňa Maculová |Turín 2006 |kombinácia |23 |2006 |SR |- |Soňa Moravčíková |Pjongčang 2018 |obrovský slalom |37 |2018 |SR |- |Ľudmila Milanová |Albertville 1992 |kombinácia |15 |1992 |ČSSR |- |Matej Falat |Soči 2014 |super-G |42 |2014 |SR |- |Kristína Saalová |Soči 2014 |zjazd |31 |2014 |SR |- |Jaroslav Babušiak |Turín 2006 |slalom |24 |2006 |SR |- |Janka Gantnerová-Šoltýsová |Sarajevo 1984 |zjazd |5 |1984 |ČSSR |- |Jana Gantnerová |Vancouver 2010 |slalom |24 |2010 |SR |- |Martin Bendík |Soči 2014 |super-G |43 |2014 |SR |- |Barbora Lukáčová |Soči 2014 |obrovský slalom |45 |2014 |SR |- |Adam Žampa |Soči 2014 |superkombinácia |5 |2014 |SR |- |Veronika Velez Zuzulová |Pjongčang 2018 |miešané tímy |9 |2018 |SR |- |Petra Vlhová |Pjongčang 2018 |alpská kombinácia |5 |2018 |SR |- |Barbara Kantorová |Pjongčang 2018 |alpská kombinácia |18 |2018 |SR |- |Andreas Žampa |Pjongčang 2018 |miešané tímy |9 |2018 |SR |} == Súčasní reprezentanti Slovenska == V kategórii zjazdové lyžovanie muži a ženy sú<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Reprezentácia 2016/2017 | url = http://www.slovak-ski.sk/zjazdove-lyzovanie/reprezentacia.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20161226214929/http://www.slovak-ski.sk/zjazdove-lyzovanie/reprezentacia.html | vydavateľ = Slovenská lyžiarska asociácia | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-06 | dátum archivácie = 2016-12-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> : * [[Adam Žampa]] a jeho brat [[Andreas Žampa]] * [[Veronika Velez-Zuzulová]] (do 2018) * [[Petra Vlhová]] == Slovenské lyžiarske strediská == Na Slovensku je viac ako 100 lyžiarskych stredísk:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lyžiarske strediská Slovensko - Travelguide.sk|url=https://www.travelguide.sk/svk/turisticke-zaujimavosti/?lfCategoryAttractions=10|dátum prístupu=2017-12-14|vydavateľ=www.travelguide.sk}}</ref><ref>Lyžiarske strediská na Slovensku http://www.holidayinfo.sk/sk-sk/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171215000206/http://www.holidayinfo.sk/sk-sk/ |date=2017-12-15 }}</ref> {{stĺpce|4| # [[Jasná]] Nízke Tatry # Vysoké Tatry – Tatranská Lomnica a – [[Lyžiarsky areál Štrbské Pleso|Štrbské Pleso]] # PARK SNOW Donovaly # Vrátna Free Time Zone # Snowparadise Veľká Rača Oščadnica # Bachledka Ski&Sun # [[Malinné (lyžiarske stredisko)|Ružomberok – Malinô Brdo Ski & Bike]] # Winter Park Martinky # SKI PARK Kubínska hoľa # [[Plejsy|Relax Center Plejsy]] # Ski Drienica # Roháče – Spálená # Ski centrum Strednica # Jasenská dolina # Ski Vitanová # Vysoké Tatry – Starý Smokovec # Snowland – Valčianska dolina # Jahodná # [[Pezinská Baba]] # Skalka arena # [[Salamandra Resort]] # Mýto Ski Centrum # Ski Krahule # Ski Tále # [[Kavečany (stredisko)|Kavečany]] # Ski Makov # Ski Čertov Javorníky # Javorinka Čičmany # Šachtičky # Ski Centrum Čertovica # STIV Čertovica # ORAVA SNOW – Ski Oravská Lesná # Zuberec – Janovky - Milotín # Park Košútka # SKICOMP Fakľovka Litmanová # Ski Park Vyšné Ružbachy # Regetovka # Skipark Erika # [[Remata (stredisko)|Ski TMG Remata]] # Ski Králiky # SKI Bezovec # Ski centrum Bačova roveň # Selce – Čachovo # Polomka Bučník # SkiTatry – Tatrasvit – Nová Lopušná dolina # Svit - Lopušná dolina # Ski Aréna-Fačkovské sedlo # SKI Závada – Levoča # Resort Levočská Dolina # Zochova chata – Piesok # Ski Žiarce – Pavčina Lehota # Poráč Park # Skicentrum Opalisko Závažná Poruba # SKI Turecká # Šport centrum Lučivná SKI # Vernár – Studničky # Ski Blanc Ostrý Grúň # Ski Centrum Kálnica # Homôlka # Strachan Ski Centrum # Ski Rejdová # Straník – Teplička nad Váhom # Ski Čierny Balog # Lyžiarsky vlek Cigeľ # SKI Centrum Danova # Veľká Javorina # Vyšná Slaná – Július # Ski centrum Zázrivá – Kozinec # Športcentrum Oščadnica # Ski Mlynky – Biele Vody # Ski Mlynky – Gugel # Nálepkovo – Krečno # Žiar – Dolinky # Ski Oravice # Nižná Polianka - Makovica # Parihuzovce # Ski Krpáčovo # Tisovec – Bánovo # BachledaSki # Lyžiarske stredisko Smrekovica # SKI PARK Liptovská Teplička # Snowpark Lučivná # Poráč – Brodok # Bachledova Deny # SKI KLUB Veľké Ostré # Ski Kľačno # SKILAND Stará Myjava # Stebnícka Huta # Ski Búče # Ski Monkova dolina # Višňové - Holý diel # Fričkovce # Podbanské # Ski Považský Chlmec # Skipark Rajecká Lesná # Ski Podjavorník # Ski centrum Kubašok # [[Uhliská (Nižná)|SkiCentrum Uhliská]] }} == Galéria == <gallery> Súbor:Kvinne og mann på skitur, ca 1894.jpg|Lyžiarska vychádzka do prírody. Nórsko 1894 Súbor:Ull 1908 2.jpg|Odchyľujúci bežci na lyžiach v roku 1908 Súbor:Nydek skocznia.jpg|Takto vyzerali skokanské mostíky pred, ale aj tesne po druhej svetovej vojne Súbor:Bundesarchiv Bild 102-10989, Sanitäter auf Skiern mit Sendestation.jpg|Fotografia z roku 1924: Horský záchranár – zdravotník na lyžiach, ktorý je vybavený rádiovým vysielačom, aby mohol zavolať pomoc. Súbor:Skiers at Snoqualmie Pass, Washington, 1938.jpg|Vychádzka na lyžiach v štáte Washington v USA v roku 1938 Súbor:Skiløbere i Norges fjelddale.jpg|Zjazdári v Nórsku, technika s jednou palicou Súbor:Kandahar binding with boot.jpg|Lyžiarske viazanie Kandahar </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Skialpinizmus]] * [[Alpské lyžovanie]], [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách]] * [[Severské lyžovanie]] * [[Akrobatické lyžovanie]] * [[Biatlon]] * [[Beh na lyžiach]] * [[Prehľad úspechov slovenského alpského lyžovania]] [[Kategória:Lyžovanie| ]] [[Kategória:Zimné športy]] cw25lgvyxyqmbqfnruc2i8fsdrzvngd 0 265512 8211488 8209690 2026-05-10T06:02:57Z Scholastikos 174170 wl. 8211488 wikitext text/x-wiki {{NHL Trofej |Názov trofeje = William M. Jennings Trophy |Obrázok =William_M._Jennings_Trophy_(Hockey_Hall_of_Fame,_Toronto).jpg |Uvedená = [[1982]] |Držiteľ = [[Connor Hellebuyck]] |Udeľuje sa = brankárovi (prípadne dvom{{break}}alebo trom z jedného tímu),{{break}}s najmenším počtom{{break}}inkasovaných gólov{{break}}v základnej časti [[NHL]] }} '''William M. Jennings Trophy''' je ocenenie ktoré je udeľované v [[NHL]] brankárovi (prípadne dvom alebo trom z jedného tímu), s najmenším počtom inkasovaných gólov v základnej časti. Držiteľ trofeje musí mať odohratých najmenej 25 zápasov. Aktuálny držiteľ ocenenia je [[Connor Hellebuyck]] z tímu [[Winnipeg Jets]]. V sezóne 2024-2025 inkasovali Jets najnižší počet gólov, a to 191. == Víťazi == [[Súbor:Patrick Roy 1999.jpg|náhľad|Patrick Roy, päťnásobný držiteľ.]] [[Súbor:Dominator39.jpg|right|náhľad|Dominik Hasek, trojnásobný držiteľ.]] [[Súbor:Brodeur in stance.jpg|náhľad|Martin Brodeur, päťnásobný držiteľ.]] [[Súbor:Jaroslav Halak - New York Islanders.jpg|náhľad|Jaroslav Halák, dvojnásobný držiteľ.]] [[Súbor:Las Vegas Golden Knights Goalie Robin Lehner (51804963931).jpg|náhľad|Robin Lehner, dvojnásobný držiteľ.]] [[Súbor:Jonathan Quick (26571555316).jpg|náhľad|Jonathahn Quick, dvojnásobný držiteľ.]] {| class="wikitable" border="1" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; |- !style="background: #e3e3e3;" |Sezóna !style="background: #e3e3e3;" |Držiteľ !style="background: #e3e3e3;" |Tím !style="background: #e3e3e3;" |Počet <br />víťazstiev |- | rowspan=2| [[NHL 1981/1982|1982]] | {{sortname|Rick|Wamsley}} | rowspan=2| [[Montreal Canadiens]] | 1 |- | [[Denis Herron]] | 1 |- | rowspan=2| [[NHL 1982/1983|1983]] | {{sortname|Roland|Melanson}} | rowspan=2| [[New York Islanders]] | 1 |- | [[Billy Smith (hokejista)|Billy Smith]] | 1 |- | rowspan=2| [[NHL 1983/1984|1984]] | {{sortname|Al|Jensen}} | rowspan=2| [[Washington Capitals]] | 1 |- | [[Pat Riggin]] | 1 |- | rowspan=2| [[NHL 1984/1985|1985]] | {{sortname|Tom|Barrasso}} | rowspan=2| [[Buffalo Sabres]] | 1 |- | [[Bob Sauvé|Bob Sauve]] | 1 |- | rowspan=2| [[NHL 1985/1986|1986]] | {{sortname|Bob|Froese}} | rowspan=2| [[Philadelphia Flyers]] | 1 |- | [[Darren Jensen]] | 1 |- | rowspan=2| [[NHL 1986/1987|1987]] | {{sort|Roy, Patrick|[[Patrick Roy]]}} | rowspan=2| Montreal Canadiens | 1 |- | [[Brian Hayward]] | 1 |- | rowspan=2| [[NHL 1987/1988|1988]] | {{sort|Roy, Patrick|Patrick Roy}} | rowspan=2| Montreal Canadiens | 2 |- | Brian Hayward | 2 |- | rowspan=2| [[NHL 1988/1989|1989]] | {{sort|Roy, Patrick|Patrick Roy}} | rowspan=2| Montreal Canadiens | 3 |- | Brian Hayward | 3 |- | rowspan=2| [[NHL 1989/1990|1990]] | {{sortname|Andy|Moog}} | rowspan=2| [[Boston Bruins]] | 1 |- | [[Réjean Lemelin|Rejean Lemelin]] | 1 |- | [[NHL 1990/1991|1991]] | {{sortname|Ed|Belfour}} | [[Chicago Blackhawks]] | 1 |- | [[NHL 1991/1992|1992]] | {{sort|Roy, Patrick|Patrick Roy}} | Montreal Canadiens | 4 |- | [[NHL 1992/1993|1993]] | {{sort|Belfour, Ed|Ed Belfour}} | Chicago Blackhawks | 2 |- | rowspan=2| [[NHL 1993/1994|1994]] | [[Dominik Hašek|Dominik Hasek]] | rowspan=2| Buffalo Sabres | 1 |- | [[Grant Fuhr]] | 1 |- | [[NHL 1994/1995|1995]] | {{sort|Belfour, Ed|Ed Belfour}} | Chicago Blackhawks | 3 |- | rowspan=2| [[NHL 1995/1996|1996]] | {{sortname|Chris|Osgood}} | rowspan=2| [[Detroit Red Wings]] | 1 |- | [[Mike Vernon (hokejista)|Mike Vernon]] | 1 |- | rowspan=2| [[NHL 1996/1997|1997]] | {{sort|Brodeur, Martin|[[Martin Brodeur]]}} | rowspan=2| [[New Jersey Devils]] | 1 |- | [[Mike Dunham]] | 1 |- | [[NHL 1997/1998|1998]] | {{sort|Brodeur, Martin|Martin Brodeur}} | New Jersey Devils | 2 |- | rowspan=2| [[NHL 1998/1999|1999]] | {{sort|Belfour, Ed|Ed Belfour}} | rowspan=2|[[Dallas Stars]] | 4 |- | [[Roman Turek]] | 1 |- | [[NHL 1999/2000|2000]] | Roman Turek | [[St. Louis Blues]] | 2 |- | [[NHL 2000/2001|2001]] | {{sort|Hasek, Dominik|Dominik Hasek}} | Buffalo Sabres | 2 |- | [[NHL 2001/2002|2002]] | {{sort|Roy, Patrick|Patrick Roy}} | [[Colorado Avalanche]] | 5 |- | rowspan=3| [[NHL 2002/2003|2003]] | [[Martin Brodeur]] | New Jersey Devils | 3 |- | [[Roman Čechmánek]] | rowspan=2|Philadelphia Flyers | 1 |- | [[Robert Esche]] | 1 |- | [[NHL 2003/2004|2004]] | [[Martin Brodeur]] | New Jersey Devils | 4 |- | [[NHL 2004/2005|2005]] | [[Lockout v NHL]] | - | - |- | [[NHL 2005/2006|2006]] | {{sortname|Miikka|Kiprusoff}} | [[Calgary Flames]] | 1 |- | rowspan=2| [[NHL 2006/2007|2007]] | {{sortname|Niklas|Backstrom|Niklas Bäckström}} | rowspan=2|[[Minnesota Wild]] | 1 |- | [[Manny Fernandez (hokejista)|Manny Fernandez]] | 1 |- | rowspan=2| [[NHL 2007/2008|2008]] | Dominik Hasek | rowspan=2|Detroit Red Wings | 3 |- | |Chris Osgood | 2 |- | rowspan=2| [[NHL 2008/2009|2009]] | {{sortname|Tim|Thomas|Tim Thomas (hokejista)}} | rowspan=2|Boston Bruins | 1 |- | Manny Fernandez | 2 |- | [[NHL 2009/2010|2010]] | {{sort|Brodeur, Martin|Martin Brodeur}} | New Jersey Devils | 5 |- | rowspan=2| [[NHL 2010/2011|2011]] | {{sortname|Roberto|Luongo}} | rowspan=2| [[Vancouver Canucks]] | 1 |- | | [[Cory Schneider]] | 1 |- | rowspan=2| [[NHL 2011/2012|2012]] |{{sortname|Jaroslav|Halák}} | rowspan=2| [[St. Louis Blues]] | 1 |- | {{sortname|Brian|Elliott}} | 1 |- | rowspan=2| [[NHL 2012/2013|2013]] | {{sortname|Corey|Crawford}} | rowspan=2| Chicago Blackhawks | 1 |- | {{sortname|Ray|Emery}} | 1 |- |[[NHL 2013/2014|2014]] |[[Jonathan Quick]] |[[Los Angeles Kings]] |1 |- | rowspan="2" |[[NHL 2014/2015|2015]] |Corey Crawford |Chicago Blackhawks |2 |- |[[Carey Price]] |[[Montreal Canadiens]] |1 |- | rowspan="2" |[[NHL 2015/2016|2016]] |[[Frederik Andersen]] | rowspan="2" |[[Anaheim Ducks]] |1 |- |[[John Gibson]] |1 |- |2017 |[[Braden Holtby]] |[[Washington Capitals]] |1 |- |2018 |Jonathan Quick |Los Angeles Kings |2 |- | rowspan="2" |2019 |[[Robin Lehner]] | rowspan="2" |[[New York Islanders]] |1 |- |[[Thomas Greiss]] |1 |- | rowspan="2" |2020 |[[Tuukka Rask]] | rowspan="2" |[[Boston Bruins]] |1 |- |Jaroslav Halák |2 |- | rowspan="2" |2021 |[[Marc-André Fleury]] | rowspan="2" |[[Vegas Golden Knights]] |1 |- |Robin Lehner |2 |- | rowspan="2" |2022 |Frederik Andersen | rowspan="2" |[[Carolina Hurricanes]] |2 |- |[[Antti Raanta]] |1 |- | rowspan="2" |2023 |[[Linus Ullmark]] | rowspan="2" |Boston Bruins |1 |- |[[Jeremy Swayman]] |1 |- |2024 |[[Connor Hellebuyck]] |[[Winnipeg Jets]] |1 |- |2025 |Connor Hellebuyck |Winnipeg Jets |2 |- | rowspan="2" |2026 |[[Scott Wedgewood]] | rowspan="2" |Colorado Avalanche |1 |- |[[Mackenzie Blackwood]] |1 |} {{Trofeje NHL}} [[Kategória:Trofeje a ocenenia NHL]] d08g9xwdwhsgcyivr7chre8xr98bhth 0 270558 8211524 6190999 2026-05-10T08:28:12Z HellGirlSK 238797 Aktualizácia členov a albumov 8211524 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = DragonForce | Obrázok = DragonForce_@_Finnish_Metal_Expo_10.jpg | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = [[Spojené kráľovstvo]] ([[Londýn]]) | Žáner = [[power metal]] <br /> [[speed metal]] | Roky pôsobenia = [[1999]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Sanctuary]], [[Noise]], [[Roadrunner]], [[Spinefarm]], [[Universal Music Group|Universal]] | Webstránka = [http://www.dragonforce.com/ www.dragonforce.com] | Členovia skupiny = Marc Hudson<br />Alissa White-Gluz<br/>Herman Li<br />Sam Totman<br />Gee Anzalone<br />Alicia Vigil<br />Billy Wilkins | Bývalí členovia = }} '''DragonForce''' je [[power metal|powermetalová]] hudobná skupina z Veľkej Británie založená v roku [[1999]] v Londýne. Skupina zatiaľ vydala 6 albumov. Veľmi populárna je najmä v Spojenom kráľovstve, USA a Japonsku. Najväčšie hity skupiny sú [[Through the fire and flames]], [[Valley of the damned]], [[Heroes of our time]], [[Fury of the storm]], či [[cry thunder]]. == Zostava == === Súčasná zostava === * [[Marc Hudson]] -spev * Alissa White-Gluz – spev * [[Herman Li]] – [[gitara]], spev * [[Sam Totman]] – gitara, * Billy Wilkins -gitara,spev * [[Gee Anzalone]] – [[bicie]] * [[Frederic Leclercq|Alicia Vigil]]– [[basová gitara]], spev === Bývalí členovia === * ZP Theart – spev <small>(1999 – 2010)</small> * [[Adrian Lambert]] – basová gitara <small>(2004 – 2005)</small> * Didier Almouzni – bicie, spev <small>(1999 – 2003)</small> * Diccon Harper – basová gitara, spev <small>(2001 – 2003)</small> * [[Steve Williams]] – klávesy, spev <small>(1999 – 2000)</small> * Vadim Pruzhanov – klávesy, spev * Frederic Leclercq – basová gitara, spev * Steve Scott – basová gitara, spev * [[Dave Mackintosh]] - bicie, spev == Diskografia == === Oficiálne albumy === * ''[[Valley of the Damned]]'' (2003) * ''[[Sonic Firestorm]]'' (2004) * ''[[Inhuman Rampage]]'' (2006) * ''[[Ultra Beatdown]]'' (2008) * ''[[The Power Within]]'' (2012) * ''[[Maximum Overload]] (2014)'' * ''Extreme Power Metal (2019)'' * ''Warp Speed Warriors (2024)'' == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:DragonForce}} == Externé odkazy == * [http://www.dragonforce.com/ Oficiálna stránka skupiny] {{eng icon}} * [http://www.metal-archives.com/band.php?id=2289 www.metal-archives.com] – DragonForce na [[Encyclopaedia Metallum]] {{eng icon}} [[Kategória:Britské heavymetalové hudobné skupiny]] [[Kategória:Powermetalové hudobné skupiny]] b1wuanlidtiigg92y4llrqw55x2jtg9 8211552 8211524 2026-05-10T10:27:09Z ~2026-28232-46 294397 8211552 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = DragonForce | Obrázok = DragonForce - Reload Festival 2024 20 (cropped).jpg | Popis obrázku = DragonForce na festivale Reload 2024 | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] | Žáner = [[Power metal]], [[speed metal]], [[progressive metal]] | Roky pôsobenia = [[1999]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Roadrunner Records|Roadrunner]], [[Universal Records|Universal]], [[Sanctuary Records|Sanctuary]], [[Spinefarm Records|Spinefarm]], [[Noise Records|Noise]], [[Napalm Records|Napalm]] | Webstránka = {{url|dragonforce.com}} | Členovia skupiny = [[Herman Li]]{{break}}[[Sam Totman]]{{break}}[[Marc Hudson]]{{break}}Gee Anzalone{{break}}Alicia Vigil{{break}}[[Alissa White-Gluz]] | Bývalí členovia = }} [[DragonForce]] je britská [[power metal|powermetalová]] skupina z [[Londýn]]a, založená v roku [[1999]]. Sú známi svojimi dlhými a rýchlymi gitarovými sólami, textami s fantasy tematikou a zvukom ovplyvneným retro videohrami. Samotná kapela označuje svoju hudbu za „extrémny power metal“. Súčasnú zostavu DragonForce tvoria gitaristi a zakladajúci členovia [[Herman Li]] a [[Sam Totman]], speváci [[Marc Hudson]] a [[Alissa White-Gluz]], bubeník Gee Anzalone a basgitaristka Alicia Vigil. Skupina počas svojej kariéry prešla niekoľkými zmenami v zostave; medzi bývalých členov kapely patria dlhoroční členovia, spevák [[ZP Theart]], klávesák Vadim Pruzhanov, bubeník Dave Mackintosh a basgitarista [[Frédéric Leclercq]]. DragonForce vydali osem štúdiových albumov, dva živé albumy, jednu kompilačnú nahrávku, jedno živé DVD a jedno demo. Ich tretí album, ''[[Inhuman Rampage]]'' (2005), získal zlatú certifikáciu od [[Recording Industry Association of America]] (RIAA) a [[British Phonographic Industry]] (BPI); Jeho hlavný singel „Through the Fire and Flames“ je ich najznámejšou piesňou a objavil sa v niekoľkých videohrách vrátane ''Guitar Hero III: Legends of Rock''. Hlavný singel z ich štvrtého albumu „Heroes of Our Time“ bol v roku 2009 nominovaný na cenu [[Grammy]]. == Diskografia == === Oficiálne albumy === * ''[[Valley of the Damned]]'' (2003) * ''[[Sonic Firestorm]]'' (2004) * ''[[Inhuman Rampage]]'' (2006) * ''[[Ultra Beatdown]]'' (2008) * ''[[The Power Within]]'' (2012) * ''[[Maximum Overload]]'' (2014) * ''[[Extreme Power Metal]]'' (2019) * ''[[Warp Speed Warriors]]'' (2024) == Zostava == {{col-begin}} {{col-2}} ;Súčasná zostava * [[Marc Hudson]] – hlavný spev <small>(od 2011)</small> * [[Alissa White-Gluz]] – hlavný spev <small>(od 2026)</small> * [[Herman Li]] – gitara, sprievodný spev <small>(od 1999)</small> * [[Sam Totman]] – gitara, sprievodný spev <small>(od 1999)</small> * Alicia Vigil – basgitara, sprievodný spev <small>(od 2022; hudobník na turné 2020-2022)</small> * Gee Anzalone – bicie, perkusie, sprievodný spev <small>(od 2014)</small> ;Štúdioví / hudobníci na turné * Billy Wilkins – gitara, sprievodný spev <small>(od 2023)</small> * [[Damien Rainaud]] – basgitara, sprievodný spev <small>(2019-2020)</small> * Coen Janssen – klávesy, keytar, theremin, sprievodný spev <small>(od 2018)</small> * Mauricio Chamucero – bicie <small>(2003)</small> * Christian Wirtl – bicie <small>(2003)</small> * [[Aquiles Priester]] – bicie <small>(2020)</small> {{col-2}} ;Bývalí členovia * [[ZP Theart]] – hlavný spev <small>(1999-2010)</small> * Steve Scott – basgitara, sprievodný spev <small>(1999-2000)</small> * Diccon Harper – basgitara <small>(2000-2002)</small> * [[Adrian Lambert]] – basgitara, sprievodný spev <small>(2002-2005)</small> * [[Frédéric Leclercq]] – basgitara, sprievodný spev <small>(2006-2019; hudobník na turné 2005-2006)</small> * [[Steve Williams (keyboardist)|Steve Williams]] – klávesy, keytar, sprievodný spev <small>(1999-2000)</small> * Vadim Pruzhanov – klávesy, keytar, theremin, sprievodný spev <small>(2001-2018)</small> * Matej Setinc – drums, percussion <small>(1999)</small> * Didier Almouzni – bicie, perkusie <small>(1999-2003)</small> * Dave Mackintosh – bicie, perkusie, sprievodný spev <small>(2003-2014)</small> {{col-end}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.dragonforce.com/ Oficiálna stránka skupiny] {{eng icon}} * [http://www.metal-archives.com/band.php?id=2289 metal-archives.com] – DragonForce na [[Encyclopaedia Metallum]] {{eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|en|DragonForce|1353328885}} [[Kategória:Britské heavymetalové hudobné skupiny]] [[Kategória:Speedmetalové hudobné skupiny]] [[Kategória:Powermetalové hudobné skupiny]] [[Kategória:Pätice v hudbe]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1999]] radqs27bd4e6edyeop0o4ga51a5qlop 8211554 8211552 2026-05-10T10:30:07Z ~2026-28232-46 294397 8211554 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = DragonForce | Obrázok = DragonForce - Reload Festival 2024 20 (cropped).jpg | Popis obrázku = DragonForce na festivale Reload 2024 | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] | Žáner = [[Power metal]], [[speed metal]], [[progressive metal]] | Roky pôsobenia = [[1999]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Roadrunner Records|Roadrunner]], [[Universal Records|Universal]], [[Sanctuary Records|Sanctuary]], [[Spinefarm Records|Spinefarm]], [[Noise Records|Noise]], [[Napalm Records|Napalm]] | Webstránka = {{url|dragonforce.com}} | Členovia skupiny = [[Herman Li]]{{break}}[[Sam Totman]]{{break}}[[Marc Hudson]]{{break}}Gee Anzalone{{break}}Alicia Vigil{{break}}[[Alissa White-Gluz]] | Bývalí členovia = }} [[DragonForce]] je britská [[power metal|powermetalová]] skupina z [[Londýn]]a, založená v roku [[1999]]. Sú známi svojimi dlhými a rýchlymi gitarovými sólami, textami s fantasy tematikou a zvukom ovplyvneným retro videohrami. Samotná kapela označuje svoju hudbu za „extrémny power metal“. Súčasnú zostavu DragonForce tvoria gitaristi a zakladajúci členovia [[Herman Li]] a [[Sam Totman]], speváci [[Marc Hudson]] a [[Alissa White-Gluz]], bubeník Gee Anzalone a basgitaristka Alicia Vigil. Skupina počas svojej kariéry prešla niekoľkými zmenami v zostave; medzi bývalých členov kapely patria dlhoroční členovia, spevák [[ZP Theart]], klávesák Vadim Pruzhanov, bubeník Dave Mackintosh a basgitarista [[Frédéric Leclercq]]. DragonForce vydali deväť štúdiových albumov, dva živé albumy, jednu kompilačnú nahrávku, jedno živé DVD a jedno demo. Ich tretí album, ''[[Inhuman Rampage]]'' (2005), získal zlatú certifikáciu od [[Recording Industry Association of America]] (RIAA) a [[British Phonographic Industry]] (BPI); Jeho hlavný singel „Through the Fire and Flames“ je ich najznámejšou piesňou a objavil sa v niekoľkých videohrách vrátane ''Guitar Hero III: Legends of Rock''. Hlavný singel z ich štvrtého albumu „Heroes of Our Time“ bol v roku 2009 nominovaný na cenu [[Grammy]]. == Diskografia == ;Štúdiové albumy * ''[[Valley of the Damned]]'' (2003) * ''[[Sonic Firestorm]]'' (2004) * ''[[Inhuman Rampage]]'' (2005) * ''[[Ultra Beatdown]]'' (2008) * ''[[The Power Within]]'' (2012) * ''[[Maximum Overload]]'' (2014) * ''[[Reaching into Infinity]]'' (2017) * ''[[Extreme Power Metal]]'' (2019) * ''[[Warp Speed Warriors]]'' (2024) == Zostava == {{col-begin}} {{col-2}} ;Súčasná zostava * [[Marc Hudson]] – hlavný spev <small>(od 2011)</small> * [[Alissa White-Gluz]] – hlavný spev <small>(od 2026)</small> * [[Herman Li]] – gitara, sprievodný spev <small>(od 1999)</small> * [[Sam Totman]] – gitara, sprievodný spev <small>(od 1999)</small> * Alicia Vigil – basgitara, sprievodný spev <small>(od 2022; hudobník na turné 2020-2022)</small> * Gee Anzalone – bicie, perkusie, sprievodný spev <small>(od 2014)</small> ;Štúdioví / hudobníci na turné * Billy Wilkins – gitara, sprievodný spev <small>(od 2023)</small> * [[Damien Rainaud]] – basgitara, sprievodný spev <small>(2019-2020)</small> * Coen Janssen – klávesy, keytar, theremin, sprievodný spev <small>(od 2018)</small> * Mauricio Chamucero – bicie <small>(2003)</small> * Christian Wirtl – bicie <small>(2003)</small> * [[Aquiles Priester]] – bicie <small>(2020)</small> {{col-2}} ;Bývalí členovia * [[ZP Theart]] – hlavný spev <small>(1999-2010)</small> * Steve Scott – basgitara, sprievodný spev <small>(1999-2000)</small> * Diccon Harper – basgitara <small>(2000-2002)</small> * [[Adrian Lambert]] – basgitara, sprievodný spev <small>(2002-2005)</small> * [[Frédéric Leclercq]] – basgitara, sprievodný spev <small>(2006-2019; hudobník na turné 2005-2006)</small> * [[Steve Williams (keyboardist)|Steve Williams]] – klávesy, keytar, sprievodný spev <small>(1999-2000)</small> * Vadim Pruzhanov – klávesy, keytar, theremin, sprievodný spev <small>(2001-2018)</small> * Matej Setinc – drums, percussion <small>(1999)</small> * Didier Almouzni – bicie, perkusie <small>(1999-2003)</small> * Dave Mackintosh – bicie, perkusie, sprievodný spev <small>(2003-2014)</small> {{col-end}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.dragonforce.com/ Oficiálna stránka skupiny] {{eng icon}} * [http://www.metal-archives.com/band.php?id=2289 metal-archives.com] – DragonForce na [[Encyclopaedia Metallum]] {{eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|en|DragonForce|1353328885}} [[Kategória:Britské heavymetalové hudobné skupiny]] [[Kategória:Speedmetalové hudobné skupiny]] [[Kategória:Powermetalové hudobné skupiny]] [[Kategória:Pätice v hudbe]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1999]] f22djs4zlakph1o3a7jfxzsiif4mtni 3 283438 8211384 8208842 2026-05-09T22:03:52Z Safíček 270527 /* Hlasovacie právo */ nová sekcia 8211384 wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]] == Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) == Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC) :Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 21:42, 3. január 2026 (UTC) == Carcross Desert == Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb. * A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť... * A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel) * Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km². --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC) :{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie. :Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC) ::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC) == Feminism and Folklore 2026 starts soon == <div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;"> [[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]] <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> ;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026 Dear {{BASEPAGENAME}}, We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia. The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects. ;About the Campaign '''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women. ;What Can Participants Write About? Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to: * Folk festivals, rituals, and celebrations * Folk dances, music, and traditional performances * Women and queer figures in folklore * Women in mythology and oral traditions * Women warriors, witches, and witch-hunting narratives * Fairy tales, folk stories, and legends * Folk games, sports, and cultural practices Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools. ;How to Sign Up as an Organizer Organizers are requested to complete the following steps to register their community: # Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]] # Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool # Prepare a local article list and clearly mention: #* Campaign timeline #* Local and international prizes # Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]] # Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]''' ;Campaign Tools The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants: * '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats. * '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore. Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]''' ;Learn More & Get Support *For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''. * Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]]) If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via: * '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]''' * Email us using details on the contact page. ;Join Us We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia. Thank you and best wishes, '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]''' ---- ''Stay connected:'' [[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]]&nbsp;[[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]] </div></div> --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 --> == Nahranie obrázku na Commons == Ahoj, rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja. Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC) :{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.: :* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]]) :* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]]) :* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]]) :* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.) :Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC) ::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC) :::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC) ::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC) :::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC) ::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC) :::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC) ::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) == Dobrý deň, Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť. Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC) :{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC) ::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC) ::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC) :::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC) == This Month in Education: January 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 --> == Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) == Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC) :{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC) == Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) == Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu). Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC) == Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] == Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC) :{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC) == Prečo ste zmazal článok Smažkliha == Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC) ::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC) == This Month in Education: February 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 --> == opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu == prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-15281-78|&#126;2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC) :{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC) ::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-) ::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-15281-78|&#126;2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC) :::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC) ::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC) == Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR == Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC) :Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC) ::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC) :::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC) ::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC) :::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC) ::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC) :::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC) :::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm? :::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC) == Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané == Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC) :{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC) == Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia == Ahoj Jetam2, rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko. Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej. Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival. Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska. Posielam linky: * https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia * https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte) * https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival * https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game) budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC) :{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC) == This Month in Education: March 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 --> == Vandalizmus == Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC) ::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC) :::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC) == Odstránenie == Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC) ::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC) == [[Dahomejská ríša]] == Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC) :Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho. :Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC) ::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC) :::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC) == This Month in Education: April 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 --> == You may be an eligible candidate for the U4C election == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Greetings, The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years. This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required. The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run. In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 --> == Korektnosť článku == Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC) :Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC) :::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC) :::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC) :::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC) == Gianluigi Buffon == Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC) == Hlasovacie právo == Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC) 8e03h88g16isun5oxf1nvmj1qxj8wbt 8211386 8211384 2026-05-09T22:05:30Z Fillos X. 212061 /* Hlasovacie právo */ odpoveď 8211386 wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]] == Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) == Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC) :Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 21:42, 3. január 2026 (UTC) == Carcross Desert == Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb. * A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť... * A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel) * Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km². --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC) :{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie. :Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC) ::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC) == Feminism and Folklore 2026 starts soon == <div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;"> [[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]] <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> ;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026 Dear {{BASEPAGENAME}}, We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia. The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects. ;About the Campaign '''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women. ;What Can Participants Write About? Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to: * Folk festivals, rituals, and celebrations * Folk dances, music, and traditional performances * Women and queer figures in folklore * Women in mythology and oral traditions * Women warriors, witches, and witch-hunting narratives * Fairy tales, folk stories, and legends * Folk games, sports, and cultural practices Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools. ;How to Sign Up as an Organizer Organizers are requested to complete the following steps to register their community: # Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]] # Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool # Prepare a local article list and clearly mention: #* Campaign timeline #* Local and international prizes # Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]] # Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]''' ;Campaign Tools The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants: * '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats. * '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore. Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]''' ;Learn More & Get Support *For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''. * Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]]) If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via: * '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]''' * Email us using details on the contact page. ;Join Us We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia. Thank you and best wishes, '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]''' ---- ''Stay connected:'' [[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]]&nbsp;[[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]] </div></div> --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 --> == Nahranie obrázku na Commons == Ahoj, rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja. Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC) :{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.: :* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]]) :* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]]) :* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]]) :* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.) :Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC) ::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC) :::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC) ::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC) :::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC) ::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC) :::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC) ::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) == Dobrý deň, Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť. Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC) :{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC) ::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC) ::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC) :::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC) == This Month in Education: January 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 --> == Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) == Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC) :{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC) == Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) == Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu). Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC) == Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] == Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC) :{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC) == Prečo ste zmazal článok Smažkliha == Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC) ::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC) == This Month in Education: February 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 --> == opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu == prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-15281-78|&#126;2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC) :{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC) ::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-) ::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-15281-78|&#126;2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC) :::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC) ::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC) == Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR == Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC) :Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC) ::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC) :::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC) ::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC) :::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC) ::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC) :::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC) :::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm? :::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC) == Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané == Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC) :{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC) == Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia == Ahoj Jetam2, rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko. Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej. Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival. Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska. Posielam linky: * https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia * https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte) * https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival * https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game) budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC) :{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC) == This Month in Education: March 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 --> == Vandalizmus == Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC) ::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC) :::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC) == Odstránenie == Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC) ::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC) == [[Dahomejská ríša]] == Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC) :Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho. :Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC) ::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC) :::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC) == This Month in Education: April 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 --> == You may be an eligible candidate for the U4C election == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Greetings, The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years. This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required. The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run. In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 --> == Korektnosť článku == Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC) :Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC) :::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC) :::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC) :::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC) == Gianluigi Buffon == Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC) == Hlasovacie právo == Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC) triwz4bt8p3ovonekuxfnv5qo6ftkwe 8211391 8211386 2026-05-09T22:07:48Z Safíček 270527 /* Hlasovacie právo */ odpoveď 8211391 wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]] == Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) == Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC) :Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 21:42, 3. január 2026 (UTC) == Carcross Desert == Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb. * A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť... * A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel) * Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km². --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC) :{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie. :Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC) ::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC) == Feminism and Folklore 2026 starts soon == <div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;"> [[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]] <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> ;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026 Dear {{BASEPAGENAME}}, We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia. The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects. ;About the Campaign '''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women. ;What Can Participants Write About? Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to: * Folk festivals, rituals, and celebrations * Folk dances, music, and traditional performances * Women and queer figures in folklore * Women in mythology and oral traditions * Women warriors, witches, and witch-hunting narratives * Fairy tales, folk stories, and legends * Folk games, sports, and cultural practices Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools. ;How to Sign Up as an Organizer Organizers are requested to complete the following steps to register their community: # Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]] # Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool # Prepare a local article list and clearly mention: #* Campaign timeline #* Local and international prizes # Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]] # Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]''' ;Campaign Tools The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants: * '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats. * '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore. Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]''' ;Learn More & Get Support *For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''. * Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]]) If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via: * '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]''' * Email us using details on the contact page. ;Join Us We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia. Thank you and best wishes, '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]''' ---- ''Stay connected:'' [[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]]&nbsp;[[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]] </div></div> --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 --> == Nahranie obrázku na Commons == Ahoj, rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja. Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC) :{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.: :* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]]) :* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]]) :* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]]) :* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.) :Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC) ::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC) :::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC) ::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC) :::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC) ::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC) :::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC) ::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) == Dobrý deň, Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť. Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC) :{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC) ::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC) ::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC) :::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC) == This Month in Education: January 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 --> == Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) == Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC) :{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC) == Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) == Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu). Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC) == Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] == Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC) :{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC) == Prečo ste zmazal článok Smažkliha == Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC) ::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC) == This Month in Education: February 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 --> == opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu == prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-15281-78|&#126;2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC) :{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC) ::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-) ::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-15281-78|&#126;2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC) :::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC) ::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC) == Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR == Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC) :Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC) ::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC) :::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC) ::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC) :::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC) ::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC) :::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC) :::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm? :::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC) == Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané == Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC) :{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC) == Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia == Ahoj Jetam2, rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko. Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej. Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival. Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska. Posielam linky: * https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia * https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte) * https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival * https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game) budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC) :{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC) == This Month in Education: March 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 --> == Vandalizmus == Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC) ::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC) :::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC) == Odstránenie == Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC) ::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC) == [[Dahomejská ríša]] == Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC) :Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho. :Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC) ::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC) :::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC) == This Month in Education: April 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 --> == You may be an eligible candidate for the U4C election == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Greetings, The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years. This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required. The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run. In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 --> == Korektnosť článku == Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC) :Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC) :::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC) :::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC) :::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC) == Gianluigi Buffon == Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC) == Hlasovacie právo == Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC) ::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC) 4h69vob0uya7my4e5ltz3y2chvpn6hn 8211397 8211391 2026-05-09T22:13:00Z Fillos X. 212061 /* Hlasovacie právo */ odpoveď 8211397 wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]] == Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) == Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC) :Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 21:42, 3. január 2026 (UTC) == Carcross Desert == Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb. * A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť... * A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel) * Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km². --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC) :{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie. :Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC) ::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC) == Feminism and Folklore 2026 starts soon == <div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;"> [[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]] <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> ;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026 Dear {{BASEPAGENAME}}, We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia. The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects. ;About the Campaign '''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women. ;What Can Participants Write About? Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to: * Folk festivals, rituals, and celebrations * Folk dances, music, and traditional performances * Women and queer figures in folklore * Women in mythology and oral traditions * Women warriors, witches, and witch-hunting narratives * Fairy tales, folk stories, and legends * Folk games, sports, and cultural practices Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools. ;How to Sign Up as an Organizer Organizers are requested to complete the following steps to register their community: # Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]] # Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool # Prepare a local article list and clearly mention: #* Campaign timeline #* Local and international prizes # Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]] # Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]''' ;Campaign Tools The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants: * '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats. * '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore. Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]''' ;Learn More & Get Support *For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''. * Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]]) If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via: * '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]''' * Email us using details on the contact page. ;Join Us We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia. Thank you and best wishes, '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]''' ---- ''Stay connected:'' [[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]]&nbsp;[[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]] </div></div> --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 --> == Nahranie obrázku na Commons == Ahoj, rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja. Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC) :{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.: :* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]]) :* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]]) :* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]]) :* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.) :Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC) ::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC) :::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC) ::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC) :::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC) ::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC) :::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC) ::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) == Dobrý deň, Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť. Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC) :{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC) ::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC) ::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC) :::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC) == This Month in Education: January 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 --> == Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) == Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC) :{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC) == Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) == Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu). Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC) == Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] == Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC) :{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC) == Prečo ste zmazal článok Smažkliha == Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC) ::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC) == This Month in Education: February 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 --> == opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu == prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-15281-78|&#126;2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC) :{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC) ::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-) ::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-15281-78|&#126;2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC) :::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC) ::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC) == Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR == Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC) :Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC) ::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC) :::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC) ::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC) :::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC) ::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC) :::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC) :::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm? :::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC) == Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané == Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC) :{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC) == Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia == Ahoj Jetam2, rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko. Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej. Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival. Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska. Posielam linky: * https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia * https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte) * https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival * https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game) budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC) :{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC) == This Month in Education: March 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 --> == Vandalizmus == Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC) ::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC) :::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC) == Odstránenie == Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC) ::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC) == [[Dahomejská ríša]] == Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC) :Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho. :Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC) ::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC) :::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC) == This Month in Education: April 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 --> == You may be an eligible candidate for the U4C election == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Greetings, The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years. This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required. The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run. In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 --> == Korektnosť článku == Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC) :Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC) :::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC) :::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC) :::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC) == Gianluigi Buffon == Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC) == Hlasovacie právo == Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC) ::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vyzerá, že hej... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC) rqopwwbqj101kuu0fdprzems8gsodga 8211398 8211397 2026-05-09T22:13:33Z Safíček 270527 /* Hlasovacie právo */ odpoveď 8211398 wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]] == Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) == Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC) :Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 21:42, 3. január 2026 (UTC) == Carcross Desert == Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb. * A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť... * A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel) * Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km². --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC) :{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie. :Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC) ::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC) == Feminism and Folklore 2026 starts soon == <div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;"> [[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]] <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> ;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026 Dear {{BASEPAGENAME}}, We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia. The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects. ;About the Campaign '''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women. ;What Can Participants Write About? Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to: * Folk festivals, rituals, and celebrations * Folk dances, music, and traditional performances * Women and queer figures in folklore * Women in mythology and oral traditions * Women warriors, witches, and witch-hunting narratives * Fairy tales, folk stories, and legends * Folk games, sports, and cultural practices Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools. ;How to Sign Up as an Organizer Organizers are requested to complete the following steps to register their community: # Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]] # Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool # Prepare a local article list and clearly mention: #* Campaign timeline #* Local and international prizes # Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]] # Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]''' ;Campaign Tools The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants: * '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats. * '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore. Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]''' ;Learn More & Get Support *For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''. * Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]]) If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via: * '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]''' * Email us using details on the contact page. ;Join Us We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia. Thank you and best wishes, '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]''' ---- ''Stay connected:'' [[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]]&nbsp;[[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]] </div></div> --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 --> == Nahranie obrázku na Commons == Ahoj, rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja. Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC) :{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.: :* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]]) :* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]]) :* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]]) :* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.) :Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC) ::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC) :::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC) ::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC) :::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC) ::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC) :::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC) ::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) == Dobrý deň, Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť. Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC) :{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC) ::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC) ::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC) :::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC) == This Month in Education: January 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 --> == Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) == Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC) :{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC) == Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) == Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu). Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC) == Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] == Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC) :{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC) == Prečo ste zmazal článok Smažkliha == Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC) ::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC) == This Month in Education: February 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 --> == opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu == prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-15281-78|&#126;2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC) :{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC) ::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-) ::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-15281-78|&#126;2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC) :::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC) ::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC) == Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR == Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC) :Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC) ::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC) :::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC) ::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC) :::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC) ::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC) :::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC) :::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm? :::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC) == Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané == Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC) :{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC) == Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia == Ahoj Jetam2, rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko. Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej. Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival. Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska. Posielam linky: * https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia * https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte) * https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival * https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game) budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC) :{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC) == This Month in Education: March 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 --> == Vandalizmus == Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC) ::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC) :::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC) == Odstránenie == Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC) ::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC) == [[Dahomejská ríša]] == Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC) :Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho. :Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC) ::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC) :::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC) == This Month in Education: April 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 --> == You may be an eligible candidate for the U4C election == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Greetings, The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years. This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required. The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run. In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 --> == Korektnosť článku == Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC) :Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC) :::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC) :::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC) :::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC) == Gianluigi Buffon == Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC) == Hlasovacie právo == Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC) ::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vyzerá, že hej... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC) ::::Konečne :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC) dgr9oqbqq9xkuwyo23d4424y6sme3qi 8211441 8211398 2026-05-09T23:11:20Z Fillos X. 212061 /* Hlasovacie právo */ odpoveď 8211441 wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]] == Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) == Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC) :Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 21:42, 3. január 2026 (UTC) == Carcross Desert == Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb. * A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť... * A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel) * Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km². --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC) :{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie. :Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC) ::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC) == Feminism and Folklore 2026 starts soon == <div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;"> [[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]] <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> ;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026 Dear {{BASEPAGENAME}}, We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia. The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects. ;About the Campaign '''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women. ;What Can Participants Write About? Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to: * Folk festivals, rituals, and celebrations * Folk dances, music, and traditional performances * Women and queer figures in folklore * Women in mythology and oral traditions * Women warriors, witches, and witch-hunting narratives * Fairy tales, folk stories, and legends * Folk games, sports, and cultural practices Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools. ;How to Sign Up as an Organizer Organizers are requested to complete the following steps to register their community: # Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]] # Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool # Prepare a local article list and clearly mention: #* Campaign timeline #* Local and international prizes # Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]] # Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]''' ;Campaign Tools The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants: * '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats. * '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore. Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]''' ;Learn More & Get Support *For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''. * Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]]) If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via: * '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]''' * Email us using details on the contact page. ;Join Us We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia. Thank you and best wishes, '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]''' ---- ''Stay connected:'' [[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]]&nbsp;[[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]] </div></div> --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 --> == Nahranie obrázku na Commons == Ahoj, rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja. Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC) :{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.: :* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]]) :* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]]) :* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]]) :* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.) :Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC) ::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC) :::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC) ::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC) :::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC) ::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC) :::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC) ::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) == Dobrý deň, Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť. Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC) :{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC) ::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC) ::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC) :::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC) == This Month in Education: January 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 --> == Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) == Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC) :{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC) == Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) == Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu). Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC) == Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] == Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC) :{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC) == Prečo ste zmazal článok Smažkliha == Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC) ::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC) == This Month in Education: February 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 --> == opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu == prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-15281-78|&#126;2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC) :{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC) ::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-) ::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-15281-78|&#126;2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC) :::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC) ::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC) == Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR == Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC) :Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC) ::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC) :::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC) ::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC) :::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC) ::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC) :::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC) :::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm? :::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC) == Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané == Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC) :{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC) == Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia == Ahoj Jetam2, rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko. Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej. Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival. Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska. Posielam linky: * https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia * https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte) * https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival * https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game) budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC) :{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC) == This Month in Education: March 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 --> == Vandalizmus == Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC) ::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC) :::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC) == Odstránenie == Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC) ::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC) == [[Dahomejská ríša]] == Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC) :Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho. :Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC) ::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC) :::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC) == This Month in Education: April 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 --> == You may be an eligible candidate for the U4C election == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Greetings, The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years. This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required. The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run. In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 --> == Korektnosť článku == Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC) :Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC) :::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC) :::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC) :::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC) == Gianluigi Buffon == Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC) == Hlasovacie právo == Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC) ::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vyzerá, že hej... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC) ::::Konečne :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Tak 200 úprav prekonaných je ale nie v hlavnom menom priestore = hlasovacie právo nadobudnuté teda nie je, ostatné podmienky splnené sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC) 4dt4lba9ajozxnvlcp5avwl88e55axx 0 289065 8211242 8034211 2026-05-09T16:41:36Z ~2026-28066-89 294345 /* Konštrukcia */ 8211242 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Vysielač Dubník | native_name = | other_name = | category = [[vysielač]] <!-- *** Image *** --> | image = Dubník vysielač - Slanské vrchy 004.jpg | image_caption = Vysielač Dubník <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = 318 | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = [[oceľ]] <!-- *** History & management *** --> | established = 1961 | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = Prešovský kraj | region_type = Kraj | district = [[Prešov (okres)|Prešov]] | municipality = Zlatá Baňa <!-- *** Family *** --> | range = Slanské vrchy <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 874.2 | lat_d = 48.923635 | long_d = 21.462246 <!-- *** Access *** --> | public = | access = cestou z osady [[Dubník (Červenica)|Dubník]] alebo obce [[Zámutov]] | ascent = | ascent_date = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Slovakia.png | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_background = | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_locator = Prešovský kraj | map1_caption = Poloha v rámci Prešovského kraja <!-- *** Website *** --> | website = | commons = Transmitter Dubník <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = Najvyššia stavba na Slovensku }} '''Vysielač Dubník''' ({{mnm|874.2}})<ref>{{Citácia knihy | titul = Turistická mapa 116 Slanské vrchy – Veľká Domaša 1 : 50 000 | vydanie = 3 | rok = 2010 | vydavateľ = [[VKÚ]], akciová spoločnosť | miesto = [[Harmanec (obec)|Harmanec]] | isbn = 978-80-8042-566-1 | dátum_prístupu = 2020-04-13 }}</ref> je rádiový a televízny vysielač. Nachádza sa na vrchu [[Dubník (vrch v Slanských vrchoch)|Dubník]] neďaleko [[Dubník (Červenica)|rovnomennej]] osady v [[Slanské vrchy|Slanských vrchoch]]. == Konštrukcia == Tento kotvený [[oceľ]]ový stožiar vysoký 318 metrov je najvyššou stavbou na Slovensku. Konštrukcia stožiara je podobná s [[Vysielač Suchá hora|Vysielačom Suchá hora]]. Bol postavený v roku 1961 a do prevádzky bol uvedený [[24. február]]a [[1961]]<ref name=his>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zaujímavosti z histórie TV a FM vysielačov na Slovensku | url = http://power.szm.sk/historia_03.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.09.2009 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vedľa vysielača sa nachádza voľne stojaca oceľová telekomunikačná veža. V auguste [[1968]] bola okupačnými vojskami zničená vysielacia technika<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Makarová | meno = Soňa | odkaz na autora = | titul = Ako sme prežívali dni "potom" | url = http://korzar.sme.sk/c/4417528/ako-sme-prezivali-dni-potom.html | dátum vydania = 28.08.2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.09.2009 | vydavateľ = Korzár | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vysielač bol odstavený aj z dôvodu požiaru.<ref name=his /> == Šírený program == Vysielacie stredisko patrí medzi najdôležitejšie a najvýkonnejšie vysielače na Slovensku. Signál z Dubníka je dostupný na veľkej časti východného Slovenska s výraznými presahmi do okolitých krajín. Prioritne má pokryť [[Košická kotlina|Košickú kotlinu]], [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskú nížinu]] so [[Zemplín (slovenský región)|Zemplínom]] a [[Šariš (región)|Šariš]], no presahy umožňujú prijímať signál i na [[Spiš (región)|Spiši]] či [[Liptov (región)|Liptove]]. === Vysielače FM<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rozhlasové vysielače v pásme VKV | url = http://teleoff.gov.sk/data/files/17561.xls | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-07-12 | vydavateľ = Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140222205502/http://teleoff.gov.sk/data/files/17561.xls | dátum archivácie = 2014-02-22 }}</ref> === {| class="wikitable sortable" style="text-align:right" |- bgcolor="#dfdfdf" ! [[Frekvencia (fyzika)|Frekvencia]]<br />[MHz] ! Program ! Regionálna verzia ! [[Efektívny vyžiarený výkon|ERP]] ! Polarizácia |- | 87,7 || [[Fun Radio]] || ''Východ''<ref name="reklama" group="pozn">pre účely regionalizácie reklamy</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cenník reklamy vo Funrádiu|url=https://www.funradio.sk/static/files/y7angzihzd4o.pdf|dátum prístupu=2020-08-28|url archívu=https://web.archive.org/web/20210611103719/https://www.funradio.sk/static/files/y7angzihzd4o.pdf|dátum archivácie=2021-06-11}}</ref> || 80&nbsp;kW || horizontálna |- | 96,6 || [[Rádio Slovensko]] || || 80&nbsp;kW || horizontálna |- | 98,6 || [[Jemné Melódie|Rádio Melody]] || ''Východ''<ref name="reklama" group="pozn" /><ref name="radioservices">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cenník reklamy regionálny - Radio Services|url=https://radioservices.sk/regional.pdf|dátum prístupu=2020-08-28|url archívu=https://web.archive.org/web/20210518122011/https://radioservices.sk/regional.pdf|dátum archivácie=2021-05-18}}</ref> || 80&nbsp;kW || horizontálna |- | 100,3 || [[Rádio Regina]] || Východ || 80&nbsp;kW || horizontálna |} === TV vysielače === V apríli [[2011]] bolo ukončené šírenie analógového signálu [[Dvojka (STV)|Dvojky]] a [[TV Markíza]], v auguste 2011 aj [[Jednotka (STV)|Jednotky]]. ==== Digitálne televízne vysielanie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Povolené vysielače DVB-T | url = http://teleoff.gov.sk/data/files/19001.xls | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-07-12 | vydavateľ = Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140222205814/http://teleoff.gov.sk/data/files/19001.xls | dátum archivácie = 2014-02-22 }}</ref> ==== 28. apríla 2011 bola spustená distribúcia [[verejnoprávny multiplex|verejnoprávneho multiplexu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dubník už vysiela verejnoprávny multiplex | url = http://www.dvbt.towercom.sk/aktuality.php?article=217 | dátum vydania = 2011-06-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-06-27 | vydavateľ = Towercom | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110507023648/http://www.dvbt.towercom.sk/aktuality.php?article=217 | dátum archivácie = 2011-05-07 }}</ref> {| class="wikitable sortable" style="text-align:right" |- bgcolor="#dfdfdf" ! Multiplex ! Kanál ! [[Efektívny vyžiarený výkon|ERP]] ! Polarizácia |- | [[1. multiplex]] || 23 || 12,58&nbsp;kW || vertikálna |- | [[2. multiplex]] || 37 || 21,5 kW || vertikálna |- | [[3. multiplex]] || 25 || 31,622&nbsp;kW || vertikálna |- | [[4. multiplex]] || 22 || 10,6903&nbsp;kW || vertikálna |} ==== DAB+==== V januári [[2023]] bolo z vysielača spustené digitálne rozhlasové vysielanie. {| class="wikitable" |+ !Multiplex !Kanál !ERP !Polarizácia |- |DAB+ Towercom |10C |5 kW |V |- |koordinácia |12C |? |V |- |koordinácia |12B |? |V |} === Najbližšie vysielače === Okolité významné vysielače a vzdialenosť k nim: {{Lokalizácia |Centre = [[Súbor:Compass card (sl).svg|100px]] |Northwest = '''[[Vysielač Kotník|Kotník]]'''<br/><small>72,9 km</small> |North = '''[[Vysielač Stebnícka Magura|Stebnícka Magura]]'''<br/><small>51,1</small> |Northeast = '''[[Vysielač Góra Jawor|Góra Jawor (PL)]]'''<br /><small>90,8 km</small> |West = '''[[Vysielač Kráľova hoľa|Kráľova hoľa]]'''<br/><small>96,9 km</small> |East = '''[[Vysielač Magurica|Magurica]]'''<br/><small>54,1 km</small> |Southwest = '''Košice - mesto''' <br/><small>28 km</small> |South = '''[[Vysielač Tokaj|Tokaj (HU)]]'''<br/><small>89,7 km</small> |Southeast = '''[[Vysielač Trebišov|Trebišov]]'''<br/><small>38,6 km</small> }} == Prístup == K vysielaču vedie asfaltová cesta z obce [[Zámutov]], [[Zlatá Baňa]] alebo bývalej osady [[Dubník (Červenica)|Dubník]], ktorá je súčasťou obce [[Červenica (okres Prešov)|Červenica]]. == Galéria == <small>''Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.''</small> <gallery> Dubník vysielač - Slanské vrchy 001.jpg|Vysielač Dubník, najvyššia stavba na Slovensku, výška 318 metrov Slanské vrchy16Slovakia7.JPG|Pohľad na Vysielač Dubník </gallery> == Poznámky == <references group="pozn" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Dubník (Červenica)|Dubník]] * [[Dubník (vrch v Slanských vrchoch)|Dubník (vrch)]] * [[Makovica (vrch v Slanských vrchoch)#Vysielač Makovica|Vysielač Makovica]] * [[Zoznam vysielačov na Slovensku]] * [[Zoznam najvyšších stavieb na Slovensku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Transmitter Dubník}} == Externé odkazy == * [https://mapy.hiking.sk/?x=21.4623&y=48.92347 Poloha na turistickej mape] * [http://www.cykloserver.cz/cykloatlas/#pos=48.921773P21.462853P15 Poloha na turistickej/cykloturistickej mape] * [https://towercom.sk/veza/presov-dubnik/ Vysielač Prešov – Dubník] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200615015621/https://towercom.sk/veza/presov-dubnik/ |date=2020-06-15 }} na Towercom * [https://www.radia.sk/vysielace/6_kosice-dubnik Vysielač Prešov – Dubník] na Radia.sk {{Slanské vrchy|stav=expanded}} {{Slovenské vysielače}} [[Kategória:Vysielače na Slovensku|Dubník]] [[Kategória:Stavby v okrese Prešov]] jbewpsvxeuacvvr8khpznbpatnsksjy 0 304855 8211476 7939872 2026-05-10T04:53:33Z Akul59 168826 autoritné údaje 8211476 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Košický kraj|Košický]] | district = [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] | municipality = [[Drienovec]] | established = 1996 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | category = [[národná prírodná pamiatka]] | name = Drienovská jaskyňa | image = | image_caption = | code = 1002 | management = Správa slovenských jaskýň | area = | commons = | lat_d = 48.624533 | long_d = 20.952217 <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst | whs_type = prírodná | whs_year = 1995 | whs_extensions = 2000 | whs_number = 725-858 | whs_region = 4 | whs_criteria = viii }} '''Drienovská jaskyňa''' je výverová riečna jaskyňa, ktorá sa nachádza v [[Jasovská planina|Jasovskej planiny]] [[Národný park Slovenský kras|Národného parku Slovenský kras]] v katastrálnom území obce [[Drienovec]] v [[Košice-okolie (okres)|okrese Košice - okolie]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Južne od jaskyne sa nachádzajú [[Drienovské kúpele]]. V roku [[1995]] bola spolu s ďalšími jaskyňami zapísaná na zoznam Svetového dedičstva UNESCO pod spoločným názvom [[jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu]]. Od roku [[1996]] je [[národná prírodná pamiatka|národnou prírodnou pamiatkou]]. Dĺžka jaskyne je {{km|1.348|m}} a výškový rozdiel predstavuje {{m|85|m}}. Jaskyňa bola vytvorená v druhohorných strednotriasových [[vápenec|vápencoch]] [[Silicikum|silického príkrovu]]. Výzdobu tvoria unikátne monokryštály [[kalcit]]u a kôry kryštalického [[sadrovec|sadrovca]]. Tok v jaskyni vytvára podzemné jazerá a malé vodopády. S [[Jasovská jaskyňa|Jasovskou jaskyňou]] tvorí vo východnej časti [[Slovenský kras|Slovenského krasu]] komplexné zimovisko netopierov. Zistilo sa až 13 druhov. Najčastejšie sa vyskytuje [[podkovár južný]] (''Rhinolophus euryale''), [[podkovár veľký]] (''Rhinolophus ferrumequinum''), [[netopier obyčajný]] (''Myotis myotis'') a [[večernica malá]] (''Pipistrellus pipistrellus''). Údajne bola jaskyňa objavená v druhej polovici [[19. storočia]]. Ďalší výskum prebiehal v osemdesiatych rokoch [[20. storočia]]. Našli sa aj archeologické nálezy [[bukovohorská kultúra|bukovohorskej]] a [[pilinská kultúra|pilinskej kultúry]]. == Externé odkazy == * [http://mapy.hiking.sk/?x=20.95224&y=48.6248 Poloha na turistickej mape] == Zdroje == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|1002}} *[http://www.ssj.sk/sk/clanok/113-drienovska-jaskyna Drienovská jaskyňa] - Správa slovenských jaskýň *[https://kosice.korzar.sme.sk/c/20245755/pozrite-si-unikatnu-drienovsku-jaskynu.html Pozrite si unikátnu Drienovskú jaskyňu] - Korzár Košice {{Svetové dedičstvo - Slovensko}} {{Národné prírodné pamiatky na Slovensku}} {{Slovenský kras}} {{Chránené územia v Košiciach}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Národné prírodné pamiatky v Košickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia Národného parku Slovenský kras]] [[Kategória:Jaskyne na Slovensku]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva na Slovensku]] [[Kategória:Jasovská planina]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Košice-okolie]] [[Kategória:Drienovec]] b6snkmm82wgwab460n68wnaughcw7ks 0 306871 8211314 8199307 2026-05-09T19:53:42Z MartinHeavy 292155 8211314 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ľubica Čekovská | Obrázok = 008lubica-cekovska-2024©Photo-by-Nelya-Agdeeva-1-e1725437733417.jpg | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = | Miesto narodenia = [[Humenné]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Pôsobenie = [[hudobný skladateľ|skladateľka]], [[klavír|klaviristka]] | Žáner = [[klasická hudba]], [[džez]], | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Marián Čekovský]], [[Bratislava Hot Serenaders]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Bärenreiter]] | Webstránka = {{url|https://cekovskalubica.com}} }} [[Docent|doc.]] '''Ľubica Čekovská''' ([[Humenné]]) je slovenská [[hudobný skladateľ|skladateľka]], aranžérka a [[klavír|klaviristka]]. Vyštudovala hudobnú teóriu a kompozíciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Neskôr pokračovala v postgraduálnom štúdiu na Kráľovskej hudobnej akadémii v Londýne. Je zastupovaná renomovaným vydavateľstvom Baerenreiter v Nemecku. Je držiteľkou mnohých ocenení doma i v zahraničí. Komponuje aj filmovú a divadelnú hudbu. (“Kruté radosti”, “Rukojemník”, “Dubček”, “Zakliata jaskyňa” či dokumentárne filmy. == Zo života == Jej diela boli uvedené na dôležitých festivaloch súčasnej hudby. V roku 2009 bola jej kompozícia „Turbulence“ vybraná na festival ISCM New Music Days vo Švédsku. V tom istom roku si Slovenské národné divadlo objednalo jej prvú operu „Dorian Gray“, ktorá mala úspešnú premiéru v roku 2013, a táto premiéra bola súčasťou ISCM World Music Days na Slovensku. V roku 2010/2011 bola rezidenčným skladateľom „Composer in residence“ v Gere v Nemecku pri orchestri Philharmonisches Orchestra Altenburg-Gera. V auguste 2020 mala na festivale v Bregenzi premiéru jej druhá opera – buffa „Impresario Dotcom“ Fassung Bregenz. V roku 2022, dielo s veľkým ohlasom zarezonovalo na doskách SND v Bratislave. == Ocenenia == * [[1999]] Elsie Owen Prize of the Royal Academy of Music * [[1999]] Cuthberth Nunn Composition Prize of the Royal Academy of Music – dielo ''Fragment a elégia op. 4'' * [[2000]] Leverhulme Award * [[2000]] Mosco Carner Award – dielo ''Turbulence'' * [[2004]] [[Cena Jána Levoslava Bellu]] – dielo ''Klavírny koncert'' == Diskografia, kompilácie == * ''Works for Trumpet and Organ – [[Ján Vladimír Michalko]] a [[Juraj Bartoš (hudobník)|Juraj Bartoš]]'' – Diskant, CD * [[2001]] ''Seven Through Five – Societa Rigata'' -, CD * [[2005]] ''Melos Ethos Ensemble'' – Hudobné centrum HC, CD * [[2005]] ''Passing Impressions'' – Hevhetia, CD * [[2006]] ''Visions – Slovak Music for Cello and Accordion'' – Diskant, CD * [[2007]] ''Cellomania'' – Pavlík Records, CD == Ďalšie diela == * 2013 Soundtrack ku hre ''The Mandate'' == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|141716}} * [https://cekovskalubica.com Oficiálna stránka] * [http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 Profil na stránkach Hudobného centra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100415034900/http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 |date=2010-04-15 }} * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=2016 Ľubica Salamon-Čekovská na osobnosti.sk] {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čekovská, Ľubica}} [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Osobnosti z Humenného]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Levoslava Bellu]] 13xrjsrae52bijsm8s05jmkhmxjdz8k 8211316 8211314 2026-05-09T19:54:18Z MartinHeavy 292155 /* Ďalšie diela */ 8211316 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ľubica Čekovská | Obrázok = 008lubica-cekovska-2024©Photo-by-Nelya-Agdeeva-1-e1725437733417.jpg | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = | Miesto narodenia = [[Humenné]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Pôsobenie = [[hudobný skladateľ|skladateľka]], [[klavír|klaviristka]] | Žáner = [[klasická hudba]], [[džez]], | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Marián Čekovský]], [[Bratislava Hot Serenaders]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Bärenreiter]] | Webstránka = {{url|https://cekovskalubica.com}} }} [[Docent|doc.]] '''Ľubica Čekovská''' ([[Humenné]]) je slovenská [[hudobný skladateľ|skladateľka]], aranžérka a [[klavír|klaviristka]]. Vyštudovala hudobnú teóriu a kompozíciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Neskôr pokračovala v postgraduálnom štúdiu na Kráľovskej hudobnej akadémii v Londýne. Je zastupovaná renomovaným vydavateľstvom Baerenreiter v Nemecku. Je držiteľkou mnohých ocenení doma i v zahraničí. Komponuje aj filmovú a divadelnú hudbu. (“Kruté radosti”, “Rukojemník”, “Dubček”, “Zakliata jaskyňa” či dokumentárne filmy. == Zo života == Jej diela boli uvedené na dôležitých festivaloch súčasnej hudby. V roku 2009 bola jej kompozícia „Turbulence“ vybraná na festival ISCM New Music Days vo Švédsku. V tom istom roku si Slovenské národné divadlo objednalo jej prvú operu „Dorian Gray“, ktorá mala úspešnú premiéru v roku 2013, a táto premiéra bola súčasťou ISCM World Music Days na Slovensku. V roku 2010/2011 bola rezidenčným skladateľom „Composer in residence“ v Gere v Nemecku pri orchestri Philharmonisches Orchestra Altenburg-Gera. V auguste 2020 mala na festivale v Bregenzi premiéru jej druhá opera – buffa „Impresario Dotcom“ Fassung Bregenz. V roku 2022, dielo s veľkým ohlasom zarezonovalo na doskách SND v Bratislave. == Ocenenia == * [[1999]] Elsie Owen Prize of the Royal Academy of Music * [[1999]] Cuthberth Nunn Composition Prize of the Royal Academy of Music – dielo ''Fragment a elégia op. 4'' * [[2000]] Leverhulme Award * [[2000]] Mosco Carner Award – dielo ''Turbulence'' * [[2004]] [[Cena Jána Levoslava Bellu]] – dielo ''Klavírny koncert'' == Diskografia, kompilácie == * ''Works for Trumpet and Organ – [[Ján Vladimír Michalko]] a [[Juraj Bartoš (hudobník)|Juraj Bartoš]]'' – Diskant, CD * [[2001]] ''Seven Through Five – Societa Rigata'' -, CD * [[2005]] ''Melos Ethos Ensemble'' – Hudobné centrum HC, CD * [[2005]] ''Passing Impressions'' – Hevhetia, CD * [[2006]] ''Visions – Slovak Music for Cello and Accordion'' – Diskant, CD * [[2007]] ''Cellomania'' – Pavlík Records, CD == Ďalšie diela == == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|141716}} * [https://cekovskalubica.com Oficiálna stránka] * [http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 Profil na stránkach Hudobného centra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100415034900/http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 |date=2010-04-15 }} * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=2016 Ľubica Salamon-Čekovská na osobnosti.sk] {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čekovská, Ľubica}} [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Osobnosti z Humenného]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Levoslava Bellu]] gxvd4q5nacvj8k8vbdu1cwxm4iyrjg3 8211317 8211316 2026-05-09T19:55:06Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/MartinHeavy|MartinHeavy]] ([[User_talk:MartinHeavy|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-20335-96 8199307 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ľubica Čekovská | Obrázok = 008lubica-cekovska-2024©Photo-by-Nelya-Agdeeva-1-e1725437733417.jpg | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1975|3|16}} | Miesto narodenia = [[Humenné]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Pôsobenie = [[hudobný skladateľ|skladateľka]], [[klavír|klaviristka]] | Žáner = [[klasická hudba]], [[džez]], | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Marián Čekovský]], [[Bratislava Hot Serenaders]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Bärenreiter]] | Webstránka = {{url|https://cekovskalubica.com}} }} [[Docent|doc.]] '''Ľubica Čekovská''' (* [[16. marec]] [[1975]], [[Humenné]]) je slovenská [[hudobný skladateľ|skladateľka]], aranžérka a [[klavír|klaviristka]]. Vyštudovala hudobnú teóriu a kompozíciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Neskôr pokračovala v postgraduálnom štúdiu na Kráľovskej hudobnej akadémii v Londýne. Je zastupovaná renomovaným vydavateľstvom Baerenreiter v Nemecku. Je držiteľkou mnohých ocenení doma i v zahraničí. Komponuje aj filmovú a divadelnú hudbu. (“Kruté radosti”, “Rukojemník”, “Dubček”, “Zakliata jaskyňa” či dokumentárne filmy. == Zo života == Jej diela boli uvedené na dôležitých festivaloch súčasnej hudby. V roku 2009 bola jej kompozícia „Turbulence“ vybraná na festival ISCM New Music Days vo Švédsku. V tom istom roku si Slovenské národné divadlo objednalo jej prvú operu „Dorian Gray“, ktorá mala úspešnú premiéru v roku 2013, a táto premiéra bola súčasťou ISCM World Music Days na Slovensku. V roku 2010/2011 bola rezidenčným skladateľom „Composer in residence“ v Gere v Nemecku pri orchestri Philharmonisches Orchestra Altenburg-Gera. V auguste 2020 mala na festivale v Bregenzi premiéru jej druhá opera – buffa „Impresario Dotcom“ Fassung Bregenz. V roku 2022, dielo s veľkým ohlasom zarezonovalo na doskách SND v Bratislave. == Ocenenia == * [[1999]] Elsie Owen Prize of the Royal Academy of Music * [[1999]] Cuthberth Nunn Composition Prize of the Royal Academy of Music – dielo ''Fragment a elégia op. 4'' * [[2000]] Leverhulme Award * [[2000]] Mosco Carner Award – dielo ''Turbulence'' * [[2004]] [[Cena Jána Levoslava Bellu]] – dielo ''Klavírny koncert'' == Diskografia, kompilácie == * ''Works for Trumpet and Organ – [[Ján Vladimír Michalko]] a [[Juraj Bartoš (hudobník)|Juraj Bartoš]]'' – Diskant, CD * [[2001]] ''Seven Through Five – Societa Rigata'' -, CD * [[2005]] ''Melos Ethos Ensemble'' – Hudobné centrum HC, CD * [[2005]] ''Passing Impressions'' – Hevhetia, CD * [[2006]] ''Visions – Slovak Music for Cello and Accordion'' – Diskant, CD * [[2007]] ''Cellomania'' – Pavlík Records, CD == Ďalšie diela == * 2013 Soundtrack ku hre ''The Mandate'' == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|141716}} * [https://cekovskalubica.com Oficiálna stránka] * [http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 Profil na stránkach Hudobného centra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100415034900/http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 |date=2010-04-15 }} * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=2016 Ľubica Salamon-Čekovská na osobnosti.sk] {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čekovská, Ľubica}} [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Osobnosti z Humenného]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Levoslava Bellu]] c49idz8t4h0sdhm4d1k9rfk2kkdrk42 8211323 8211317 2026-05-09T19:59:16Z MartinHeavy 292155 na zelanie skladatelky vykonané zmeny 8211323 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ľubica Čekovská | Obrázok = 008lubica-cekovska-2024©Photo-by-Nelya-Agdeeva-1-e1725437733417.jpg | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1975|3|16}} | Miesto narodenia = [[Humenné]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Pôsobenie = [[hudobný skladateľ|skladateľka]], [[klavír|klaviristka]] | Žáner = [[klasická hudba]], [[džez]], | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Marián Čekovský]], [[Bratislava Hot Serenaders]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Bärenreiter]] | Webstránka = {{url|https://cekovskalubica.com}} }} [[Docent|doc.]] '''Ľubica Čekovská''' (*[[Humenné]]) je slovenská [[hudobný skladateľ|skladateľka]], aranžérka a [[klavír|klaviristka]]. Vyštudovala hudobnú teóriu a kompozíciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Neskôr pokračovala v postgraduálnom štúdiu na Kráľovskej hudobnej akadémii v Londýne. Je zastupovaná renomovaným vydavateľstvom Baerenreiter v Nemecku. Je držiteľkou mnohých ocenení doma i v zahraničí. Komponuje aj filmovú a divadelnú hudbu. (“Kruté radosti”, “Rukojemník”, “Dubček”, “Zakliata jaskyňa” či dokumentárne filmy. == Zo života == Jej diela boli uvedené na dôležitých festivaloch súčasnej hudby. V roku 2009 bola jej kompozícia „Turbulence“ vybraná na festival ISCM New Music Days vo Švédsku. V tom istom roku si Slovenské národné divadlo objednalo jej prvú operu „Dorian Gray“, ktorá mala úspešnú premiéru v roku 2013, a táto premiéra bola súčasťou ISCM World Music Days na Slovensku. V roku 2010/2011 bola rezidenčným skladateľom „Composer in residence“ v Gere v Nemecku pri orchestri Philharmonisches Orchestra Altenburg-Gera. V auguste 2020 mala na festivale v Bregenzi premiéru jej druhá opera – buffa „Impresario Dotcom“ Fassung Bregenz. V roku 2022, dielo s veľkým ohlasom zarezonovalo na doskách SND v Bratislave. == Ocenenia == * [[1999]] Elsie Owen Prize of the Royal Academy of Music * [[1999]] Cuthberth Nunn Composition Prize of the Royal Academy of Music – dielo ''Fragment a elégia op. 4'' * [[2000]] Leverhulme Award * [[2000]] Mosco Carner Award – dielo ''Turbulence'' * [[2004]] [[Cena Jána Levoslava Bellu]] – dielo ''Klavírny koncert'' == Diskografia, kompilácie == * ''Works for Trumpet and Organ – [[Ján Vladimír Michalko]] a [[Juraj Bartoš (hudobník)|Juraj Bartoš]]'' – Diskant, CD * [[2001]] ''Seven Through Five – Societa Rigata'' -, CD * [[2005]] ''Melos Ethos Ensemble'' – Hudobné centrum HC, CD * [[2005]] ''Passing Impressions'' – Hevhetia, CD * [[2006]] ''Visions – Slovak Music for Cello and Accordion'' – Diskant, CD * [[2007]] ''Cellomania'' – Pavlík Records, CD == Ďalšie diela == * 2013 Soundtrack ku hre ''The Mandate'' == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|141716}} * [https://cekovskalubica.com Oficiálna stránka] * [http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 Profil na stránkach Hudobného centra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100415034900/http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 |date=2010-04-15 }} * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=2016 Ľubica Salamon-Čekovská na osobnosti.sk] {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čekovská, Ľubica}} [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Osobnosti z Humenného]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Levoslava Bellu]] d4pp8n2u3mydbnkceflfxbovpl2xixn 8211324 8211323 2026-05-09T19:59:50Z MartinHeavy 292155 8211324 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ľubica Čekovská | Obrázok = 008lubica-cekovska-2024©Photo-by-Nelya-Agdeeva-1-e1725437733417.jpg | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Miesto narodenia = [[Humenné]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Pôsobenie = [[hudobný skladateľ|skladateľka]], [[klavír|klaviristka]] | Žáner = [[klasická hudba]], [[džez]], | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Marián Čekovský]], [[Bratislava Hot Serenaders]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Bärenreiter]] | Webstránka = {{url|https://cekovskalubica.com}} }} [[Docent|doc.]] '''Ľubica Čekovská''' (*[[Humenné]]) je slovenská [[hudobný skladateľ|skladateľka]], aranžérka a [[klavír|klaviristka]]. Vyštudovala hudobnú teóriu a kompozíciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Neskôr pokračovala v postgraduálnom štúdiu na Kráľovskej hudobnej akadémii v Londýne. Je zastupovaná renomovaným vydavateľstvom Baerenreiter v Nemecku. Je držiteľkou mnohých ocenení doma i v zahraničí. Komponuje aj filmovú a divadelnú hudbu. (“Kruté radosti”, “Rukojemník”, “Dubček”, “Zakliata jaskyňa” či dokumentárne filmy. == Zo života == Jej diela boli uvedené na dôležitých festivaloch súčasnej hudby. V roku 2009 bola jej kompozícia „Turbulence“ vybraná na festival ISCM New Music Days vo Švédsku. V tom istom roku si Slovenské národné divadlo objednalo jej prvú operu „Dorian Gray“, ktorá mala úspešnú premiéru v roku 2013, a táto premiéra bola súčasťou ISCM World Music Days na Slovensku. V roku 2010/2011 bola rezidenčným skladateľom „Composer in residence“ v Gere v Nemecku pri orchestri Philharmonisches Orchestra Altenburg-Gera. V auguste 2020 mala na festivale v Bregenzi premiéru jej druhá opera – buffa „Impresario Dotcom“ Fassung Bregenz. V roku 2022, dielo s veľkým ohlasom zarezonovalo na doskách SND v Bratislave. == Ocenenia == * [[1999]] Elsie Owen Prize of the Royal Academy of Music * [[1999]] Cuthberth Nunn Composition Prize of the Royal Academy of Music – dielo ''Fragment a elégia op. 4'' * [[2000]] Leverhulme Award * [[2000]] Mosco Carner Award – dielo ''Turbulence'' * [[2004]] [[Cena Jána Levoslava Bellu]] – dielo ''Klavírny koncert'' == Diskografia, kompilácie == * ''Works for Trumpet and Organ – [[Ján Vladimír Michalko]] a [[Juraj Bartoš (hudobník)|Juraj Bartoš]]'' – Diskant, CD * [[2001]] ''Seven Through Five – Societa Rigata'' -, CD * [[2005]] ''Melos Ethos Ensemble'' – Hudobné centrum HC, CD * [[2005]] ''Passing Impressions'' – Hevhetia, CD * [[2006]] ''Visions – Slovak Music for Cello and Accordion'' – Diskant, CD * [[2007]] ''Cellomania'' – Pavlík Records, CD == Ďalšie diela == * 2013 Soundtrack ku hre ''The Mandate'' == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|141716}} * [https://cekovskalubica.com Oficiálna stránka] * [http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 Profil na stránkach Hudobného centra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100415034900/http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 |date=2010-04-15 }} * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=2016 Ľubica Salamon-Čekovská na osobnosti.sk] {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čekovská, Ľubica}} [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Osobnosti z Humenného]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Levoslava Bellu]] 38g5h4rgjcoalrzeqah37v347ww35b2 8211327 8211324 2026-05-09T20:06:28Z MartinHeavy 292155 /* Zo života */ 8211327 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ľubica Čekovská | Obrázok = 008lubica-cekovska-2024©Photo-by-Nelya-Agdeeva-1-e1725437733417.jpg | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Miesto narodenia = [[Humenné]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Pôsobenie = [[hudobný skladateľ|skladateľka]], [[klavír|klaviristka]] | Žáner = [[klasická hudba]], [[džez]], | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Marián Čekovský]], [[Bratislava Hot Serenaders]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Bärenreiter]] | Webstránka = {{url|https://cekovskalubica.com}} }} [[Docent|doc.]] '''Ľubica Čekovská''' (*[[Humenné]]) je slovenská [[hudobný skladateľ|skladateľka]], aranžérka a [[klavír|klaviristka]]. Vyštudovala hudobnú teóriu a kompozíciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Neskôr pokračovala v postgraduálnom štúdiu na Kráľovskej hudobnej akadémii v Londýne. Je zastupovaná renomovaným vydavateľstvom Baerenreiter v Nemecku. Je držiteľkou mnohých ocenení doma i v zahraničí. Komponuje aj filmovú a divadelnú hudbu. (“Kruté radosti”, “Rukojemník”, “Dubček”, “Zakliata jaskyňa” či dokumentárne filmy. == Zo života == Jej diela boli uvedené na dôležitých festivaloch súčasnej hudby. V roku 2009 bola jej kompozícia „Turbulence“ vybraná na festival ISCM New Music Days vo Švédsku. V tom istom roku si Slovenské národné divadlo objednalo jej prvú operu „Dorian Gray“, ktorá mala úspešnú premiéru v roku 2013, a táto premiéra bola súčasťou ISCM World Music Days na Slovensku. V roku 2010/2011 bola rezidenčným skladateľom „Composer in residence“ v Gere v Nemecku pri orchestri Philharmonisches Orchestra Altenburg-Gera. V auguste 2020 mala na festivale v Bregenzi premiéru jej druhá opera – buffa „Impresario Dotcom“ Fassung Bregenz. V roku 2022, dielo s veľkým ohlasom zarezonovalo na doskách SND v Bratislave. == Ocenenia == * [[1999]] Elsie Owen Prize of the Royal Academy of Music * [[1999]] Cuthberth Nunn Composition Prize of the Royal Academy of Music – dielo ''Fragment a elégia op. 4'' * [[2000]] Leverhulme Award * [[2000]] Mosco Carner Award – dielo ''Turbulence'' * [[2006]] [[Cena Jána Levoslava Bellu]] – dielo ''Klavírny koncert'' * 2011-2012 Cena SOZA za medzinárodné prevedenie slovenských skladieb * 2013 Cena Tatrabanky za dielo 4 časti pre klavír * 2020 Krištáľové krídlo == Diskografia, kompilácie == * ''Works for Trumpet and Organ – [[Ján Vladimír Michalko]] a [[Juraj Bartoš (hudobník)|Juraj Bartoš]]'' – Diskant, CD * [[2001]] ''Seven Through Five – Societa Rigata'' -, CD * [[2005]] ''Melos Ethos Ensemble'' – Hudobné centrum HC, CD * [[2005]] ''Passing Impressions'' – Hevhetia, CD * [[2006]] ''Visions – Slovak Music for Cello and Accordion'' – Diskant, CD * [[2007]] ''Cellomania'' – Pavlík Records, CD == Ďalšie diela == * 2013 Soundtrack ku hre ''The Mandate'' == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|141716}} * [https://cekovskalubica.com Oficiálna stránka] * [http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 Profil na stránkach Hudobného centra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100415034900/http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 |date=2010-04-15 }} * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=2016 Ľubica Salamon-Čekovská na osobnosti.sk] {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čekovská, Ľubica}} [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Osobnosti z Humenného]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Levoslava Bellu]] 9k7vjkpvvs9vfiengtas88ztctebkca 8211329 8211327 2026-05-09T20:10:56Z MartinHeavy 292155 /* Ocenenia */ 8211329 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ľubica Čekovská | Obrázok = 008lubica-cekovska-2024©Photo-by-Nelya-Agdeeva-1-e1725437733417.jpg | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Miesto narodenia = [[Humenné]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Pôsobenie = [[hudobný skladateľ|skladateľka]], [[klavír|klaviristka]] | Žáner = [[klasická hudba]], [[džez]], | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Marián Čekovský]], [[Bratislava Hot Serenaders]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Bärenreiter]] | Webstránka = {{url|https://cekovskalubica.com}} }} [[Docent|doc.]] '''Ľubica Čekovská''' (*[[Humenné]]) je slovenská [[hudobný skladateľ|skladateľka]], aranžérka a [[klavír|klaviristka]]. Vyštudovala hudobnú teóriu a kompozíciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Neskôr pokračovala v postgraduálnom štúdiu na Kráľovskej hudobnej akadémii v Londýne. Je zastupovaná renomovaným vydavateľstvom Baerenreiter v Nemecku. Je držiteľkou mnohých ocenení doma i v zahraničí. Komponuje aj filmovú a divadelnú hudbu. (“Kruté radosti”, “Rukojemník”, “Dubček”, “Zakliata jaskyňa” či dokumentárne filmy. == Zo života == Jej diela boli uvedené na dôležitých festivaloch súčasnej hudby. V roku 2009 bola jej kompozícia „Turbulence“ vybraná na festival ISCM New Music Days vo Švédsku. V tom istom roku si Slovenské národné divadlo objednalo jej prvú operu „Dorian Gray“, ktorá mala úspešnú premiéru v roku 2013, a táto premiéra bola súčasťou ISCM World Music Days na Slovensku. V roku 2010/2011 bola rezidenčným skladateľom „Composer in residence“ v Gere v Nemecku pri orchestri Philharmonisches Orchestra Altenburg-Gera. V auguste 2020 mala na festivale v Bregenzi premiéru jej druhá opera – buffa „Impresario Dotcom“ Fassung Bregenz. V roku 2022, dielo s veľkým ohlasom zarezonovalo na doskách SND v Bratislave. == Ocenenia == * [[1999]] Elsie Owen Prize of the Royal Academy of Music * [[1999]] Cuthberth Nunn Composition Prize of the Royal Academy of Music – dielo ''Fragment a elégia op. 4'' * [[2000]] Leverhulme Award * [[2000]] Mosco Carner Award – dielo ''Turbulence'' * [[2006]] [[Cena Jána Levoslava Bellu]] – dielo ''Klavírny koncert'' * [[2011]]-[[2012]] Cena [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] za medzinárodné prevedenie slovenských skladieb * [[2013]] Cena Tatrabanky za dielo 4 časti pre klavír * [[2020]] [[Krištáľové krídlo]] * [[2023]] [[Divadelné ocenenia sezóny – DOSKY|Dosky]] - Impresario Dotcom * [[2023]] [[Prešovský samosprávny kraj]] za mimoriadny prínos v oblasti kultúry * [[2024]] [[Nadácia Tatra banky|Nadácia Tatrabanky]] za skomponovanie opery Here I am, Orlando == Diskografia, kompilácie == * ''Works for Trumpet and Organ – [[Ján Vladimír Michalko]] a [[Juraj Bartoš (hudobník)|Juraj Bartoš]]'' – Diskant, CD * [[2001]] ''Seven Through Five – Societa Rigata'' -, CD * [[2005]] ''Melos Ethos Ensemble'' – Hudobné centrum HC, CD * [[2005]] ''Passing Impressions'' – Hevhetia, CD * [[2006]] ''Visions – Slovak Music for Cello and Accordion'' – Diskant, CD * [[2007]] ''Cellomania'' – Pavlík Records, CD == Ďalšie diela == * 2013 Soundtrack ku hre ''The Mandate'' == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|141716}} * [https://cekovskalubica.com Oficiálna stránka] * [http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 Profil na stránkach Hudobného centra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100415034900/http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 |date=2010-04-15 }} * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=2016 Ľubica Salamon-Čekovská na osobnosti.sk] {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čekovská, Ľubica}} [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Osobnosti z Humenného]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Levoslava Bellu]] muga8thgpkx1vqk8jl43d0u9alxuer7 8211330 8211329 2026-05-09T20:15:28Z MartinHeavy 292155 /* Ďalšie diela */ 8211330 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ľubica Čekovská | Obrázok = 008lubica-cekovska-2024©Photo-by-Nelya-Agdeeva-1-e1725437733417.jpg | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Miesto narodenia = [[Humenné]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Pôsobenie = [[hudobný skladateľ|skladateľka]], [[klavír|klaviristka]] | Žáner = [[klasická hudba]], [[džez]], | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Marián Čekovský]], [[Bratislava Hot Serenaders]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Bärenreiter]] | Webstránka = {{url|https://cekovskalubica.com}} }} [[Docent|doc.]] '''Ľubica Čekovská''' (*[[Humenné]]) je slovenská [[hudobný skladateľ|skladateľka]], aranžérka a [[klavír|klaviristka]]. Vyštudovala hudobnú teóriu a kompozíciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Neskôr pokračovala v postgraduálnom štúdiu na Kráľovskej hudobnej akadémii v Londýne. Je zastupovaná renomovaným vydavateľstvom Baerenreiter v Nemecku. Je držiteľkou mnohých ocenení doma i v zahraničí. Komponuje aj filmovú a divadelnú hudbu. (“Kruté radosti”, “Rukojemník”, “Dubček”, “Zakliata jaskyňa” či dokumentárne filmy. == Zo života == Jej diela boli uvedené na dôležitých festivaloch súčasnej hudby. V roku 2009 bola jej kompozícia „Turbulence“ vybraná na festival ISCM New Music Days vo Švédsku. V tom istom roku si Slovenské národné divadlo objednalo jej prvú operu „Dorian Gray“, ktorá mala úspešnú premiéru v roku 2013, a táto premiéra bola súčasťou ISCM World Music Days na Slovensku. V roku 2010/2011 bola rezidenčným skladateľom „Composer in residence“ v Gere v Nemecku pri orchestri Philharmonisches Orchestra Altenburg-Gera. V auguste 2020 mala na festivale v Bregenzi premiéru jej druhá opera – buffa „Impresario Dotcom“ Fassung Bregenz. V roku 2022, dielo s veľkým ohlasom zarezonovalo na doskách SND v Bratislave. == Ocenenia == * [[1999]] Elsie Owen Prize of the Royal Academy of Music * [[1999]] Cuthberth Nunn Composition Prize of the Royal Academy of Music – dielo ''Fragment a elégia op. 4'' * [[2000]] Leverhulme Award * [[2000]] Mosco Carner Award – dielo ''Turbulence'' * [[2006]] [[Cena Jána Levoslava Bellu]] – dielo ''Klavírny koncert'' * [[2011]]-[[2012]] Cena [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] za medzinárodné prevedenie slovenských skladieb * [[2013]] Cena Tatrabanky za dielo 4 časti pre klavír * [[2020]] [[Krištáľové krídlo]] * [[2023]] [[Divadelné ocenenia sezóny – DOSKY|Dosky]] - Impresario Dotcom * [[2023]] [[Prešovský samosprávny kraj]] za mimoriadny prínos v oblasti kultúry * [[2024]] [[Nadácia Tatra banky|Nadácia Tatrabanky]] za skomponovanie opery Here I am, Orlando == Diskografia, kompilácie == * ''Works for Trumpet and Organ – [[Ján Vladimír Michalko]] a [[Juraj Bartoš (hudobník)|Juraj Bartoš]]'' – Diskant, CD * [[2001]] ''Seven Through Five – Societa Rigata'' -, CD * [[2005]] ''Melos Ethos Ensemble'' – Hudobné centrum HC, CD * [[2005]] ''Passing Impressions'' – Hevhetia, CD * [[2006]] ''Visions – Slovak Music for Cello and Accordion'' – Diskant, CD * [[2007]] ''Cellomania'' – Pavlík Records, CD == Ďalšie diela == == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|141716}} * [https://cekovskalubica.com Oficiálna stránka] * [http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 Profil na stránkach Hudobného centra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100415034900/http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 |date=2010-04-15 }} * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=2016 Ľubica Salamon-Čekovská na osobnosti.sk] {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čekovská, Ľubica}} [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Osobnosti z Humenného]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Levoslava Bellu]] 7psop3iw7vwzw6n8fh7swelw5461olq 8211332 8211330 2026-05-09T20:25:08Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/MartinHeavy|MartinHeavy]] ([[User_talk:MartinHeavy|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA 8199307 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ľubica Čekovská | Obrázok = 008lubica-cekovska-2024©Photo-by-Nelya-Agdeeva-1-e1725437733417.jpg | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1975|3|16}} | Miesto narodenia = [[Humenné]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Pôsobenie = [[hudobný skladateľ|skladateľka]], [[klavír|klaviristka]] | Žáner = [[klasická hudba]], [[džez]], | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Marián Čekovský]], [[Bratislava Hot Serenaders]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Bärenreiter]] | Webstránka = {{url|https://cekovskalubica.com}} }} [[Docent|doc.]] '''Ľubica Čekovská''' (* [[16. marec]] [[1975]], [[Humenné]]) je slovenská [[hudobný skladateľ|skladateľka]], aranžérka a [[klavír|klaviristka]]. Vyštudovala hudobnú teóriu a kompozíciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Neskôr pokračovala v postgraduálnom štúdiu na Kráľovskej hudobnej akadémii v Londýne. Je zastupovaná renomovaným vydavateľstvom Baerenreiter v Nemecku. Je držiteľkou mnohých ocenení doma i v zahraničí. Komponuje aj filmovú a divadelnú hudbu. (“Kruté radosti”, “Rukojemník”, “Dubček”, “Zakliata jaskyňa” či dokumentárne filmy. == Zo života == Jej diela boli uvedené na dôležitých festivaloch súčasnej hudby. V roku 2009 bola jej kompozícia „Turbulence“ vybraná na festival ISCM New Music Days vo Švédsku. V tom istom roku si Slovenské národné divadlo objednalo jej prvú operu „Dorian Gray“, ktorá mala úspešnú premiéru v roku 2013, a táto premiéra bola súčasťou ISCM World Music Days na Slovensku. V roku 2010/2011 bola rezidenčným skladateľom „Composer in residence“ v Gere v Nemecku pri orchestri Philharmonisches Orchestra Altenburg-Gera. V auguste 2020 mala na festivale v Bregenzi premiéru jej druhá opera – buffa „Impresario Dotcom“ Fassung Bregenz. V roku 2022, dielo s veľkým ohlasom zarezonovalo na doskách SND v Bratislave. == Ocenenia == * [[1999]] Elsie Owen Prize of the Royal Academy of Music * [[1999]] Cuthberth Nunn Composition Prize of the Royal Academy of Music – dielo ''Fragment a elégia op. 4'' * [[2000]] Leverhulme Award * [[2000]] Mosco Carner Award – dielo ''Turbulence'' * [[2004]] [[Cena Jána Levoslava Bellu]] – dielo ''Klavírny koncert'' == Diskografia, kompilácie == * ''Works for Trumpet and Organ – [[Ján Vladimír Michalko]] a [[Juraj Bartoš (hudobník)|Juraj Bartoš]]'' – Diskant, CD * [[2001]] ''Seven Through Five – Societa Rigata'' -, CD * [[2005]] ''Melos Ethos Ensemble'' – Hudobné centrum HC, CD * [[2005]] ''Passing Impressions'' – Hevhetia, CD * [[2006]] ''Visions – Slovak Music for Cello and Accordion'' – Diskant, CD * [[2007]] ''Cellomania'' – Pavlík Records, CD == Ďalšie diela == * 2013 Soundtrack ku hre ''The Mandate'' == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|141716}} * [https://cekovskalubica.com Oficiálna stránka] * [http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 Profil na stránkach Hudobného centra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100415034900/http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 |date=2010-04-15 }} * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=2016 Ľubica Salamon-Čekovská na osobnosti.sk] {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čekovská, Ľubica}} [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Osobnosti z Humenného]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Levoslava Bellu]] c49idz8t4h0sdhm4d1k9rfk2kkdrk42 8211333 8211332 2026-05-09T20:26:19Z Pe3kZA 39673 dopl. z rv 8211333 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ľubica Čekovská | Obrázok = 008lubica-cekovska-2024©Photo-by-Nelya-Agdeeva-1-e1725437733417.jpg | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1975|3|16}} | Miesto narodenia = [[Humenné]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Pôsobenie = [[hudobný skladateľ|skladateľka]], [[klavír|klaviristka]] | Žáner = [[klasická hudba]], [[džez]], | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Marián Čekovský]], [[Bratislava Hot Serenaders]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Bärenreiter]] | Webstránka = {{url|https://cekovskalubica.com}} }} [[Docent|doc.]] '''Ľubica Čekovská''' (* [[16. marec]] [[1975]], [[Humenné]]) je slovenská [[hudobný skladateľ|skladateľka]], aranžérka a [[klavír|klaviristka]]. Vyštudovala hudobnú teóriu a kompozíciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Neskôr pokračovala v postgraduálnom štúdiu na Kráľovskej hudobnej akadémii v Londýne. Je zastupovaná renomovaným vydavateľstvom Baerenreiter v Nemecku. Je držiteľkou mnohých ocenení doma i v zahraničí. Komponuje aj filmovú a divadelnú hudbu. (“Kruté radosti”, “Rukojemník”, “Dubček”, “Zakliata jaskyňa” či dokumentárne filmy. == Zo života == Jej diela boli uvedené na dôležitých festivaloch súčasnej hudby. V roku 2009 bola jej kompozícia „Turbulence“ vybraná na festival ISCM New Music Days vo Švédsku. V tom istom roku si Slovenské národné divadlo objednalo jej prvú operu „Dorian Gray“, ktorá mala úspešnú premiéru v roku 2013, a táto premiéra bola súčasťou ISCM World Music Days na Slovensku. V roku 2010/2011 bola rezidenčným skladateľom „Composer in residence“ v Gere v Nemecku pri orchestri Philharmonisches Orchestra Altenburg-Gera. V auguste 2020 mala na festivale v Bregenzi premiéru jej druhá opera – buffa „Impresario Dotcom“ Fassung Bregenz. V roku 2022, dielo s veľkým ohlasom zarezonovalo na doskách SND v Bratislave. == Ocenenia == * [[1999]] Elsie Owen Prize of the Royal Academy of Music * [[1999]] Cuthberth Nunn Composition Prize of the Royal Academy of Music – dielo ''Fragment a elégia op. 4'' * [[2000]] Leverhulme Award * [[2000]] Mosco Carner Award – dielo ''Turbulence'' * [[2006]] [[Cena Jána Levoslava Bellu]] – dielo ''Klavírny koncert'' * [[2011]]-[[2012]] Cena [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] za medzinárodné prevedenie slovenských skladieb * [[2013]] Cena Tatrabanky za dielo 4 časti pre klavír * [[2020]] [[Krištáľové krídlo]] * [[2023]] [[Divadelné ocenenia sezóny – DOSKY|Dosky]] - Impresario Dotcom * [[2023]] [[Prešovský samosprávny kraj]] za mimoriadny prínos v oblasti kultúry * [[2024]] [[Nadácia Tatra banky|Nadácia Tatrabanky]] za skomponovanie opery Here I am, Orlando == Diskografia, kompilácie == * ''Works for Trumpet and Organ – [[Ján Vladimír Michalko]] a [[Juraj Bartoš (hudobník)|Juraj Bartoš]]'' – Diskant, CD * [[2001]] ''Seven Through Five – Societa Rigata'' -, CD * [[2005]] ''Melos Ethos Ensemble'' – Hudobné centrum HC, CD * [[2005]] ''Passing Impressions'' – Hevhetia, CD * [[2006]] ''Visions – Slovak Music for Cello and Accordion'' – Diskant, CD * [[2007]] ''Cellomania'' – Pavlík Records, CD == Ďalšie diela == * 2013 Soundtrack ku hre ''The Mandate'' == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|141716}} * [https://cekovskalubica.com Oficiálna stránka] * [http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 Profil na stránkach Hudobného centra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100415034900/http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 |date=2010-04-15 }} * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=2016 Ľubica Salamon-Čekovská na osobnosti.sk] {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čekovská, Ľubica}} [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Osobnosti z Humenného]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Levoslava Bellu]] dbkr5sydpk37qlmkxu1kbh3hb3igm6e 8211335 8211333 2026-05-09T20:27:34Z MartinHeavy 292155 8211335 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ľubica Čekovská | Obrázok = 008lubica-cekovska-2024©Photo-by-Nelya-Agdeeva-1-e1725437733417.jpg | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1975|3|16}} | Miesto narodenia = [[Humenné]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Pôsobenie = [[hudobný skladateľ|skladateľka]], [[klavír|klaviristka]] | Žáner = [[klasická hudba]], [[džez]], | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Marián Čekovský]], [[Bratislava Hot Serenaders]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Bärenreiter]] | Webstránka = {{url|https://cekovskalubica.com}} }} [[Docent|doc.]] '''Ľubica Čekovská''' (* [[Humenné]]) je slovenská [[hudobný skladateľ|skladateľka]], aranžérka a [[klavír|klaviristka]]. Vyštudovala hudobnú teóriu a kompozíciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Neskôr pokračovala v postgraduálnom štúdiu na Kráľovskej hudobnej akadémii v Londýne. Je zastupovaná renomovaným vydavateľstvom Baerenreiter v Nemecku. Je držiteľkou mnohých ocenení doma i v zahraničí. Komponuje aj filmovú a divadelnú hudbu. (“Kruté radosti”, “Rukojemník”, “Dubček”, “Zakliata jaskyňa” či dokumentárne filmy. == Zo života == Jej diela boli uvedené na dôležitých festivaloch súčasnej hudby. V roku 2009 bola jej kompozícia „Turbulence“ vybraná na festival ISCM New Music Days vo Švédsku. V tom istom roku si Slovenské národné divadlo objednalo jej prvú operu „Dorian Gray“, ktorá mala úspešnú premiéru v roku 2013, a táto premiéra bola súčasťou ISCM World Music Days na Slovensku. V roku 2010/2011 bola rezidenčným skladateľom „Composer in residence“ v Gere v Nemecku pri orchestri Philharmonisches Orchestra Altenburg-Gera. V auguste 2020 mala na festivale v Bregenzi premiéru jej druhá opera – buffa „Impresario Dotcom“ Fassung Bregenz. V roku 2022, dielo s veľkým ohlasom zarezonovalo na doskách SND v Bratislave. == Ocenenia == * [[1999]] Elsie Owen Prize of the Royal Academy of Music * [[1999]] Cuthberth Nunn Composition Prize of the Royal Academy of Music – dielo ''Fragment a elégia op. 4'' * [[2000]] Leverhulme Award * [[2000]] Mosco Carner Award – dielo ''Turbulence'' * [[2006]] [[Cena Jána Levoslava Bellu]] – dielo ''Klavírny koncert'' * [[2011]]-[[2012]] Cena [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] za medzinárodné prevedenie slovenských skladieb * [[2013]] Cena Tatrabanky za dielo 4 časti pre klavír * [[2020]] [[Krištáľové krídlo]] * [[2023]] [[Divadelné ocenenia sezóny – DOSKY|Dosky]] - Impresario Dotcom * [[2023]] [[Prešovský samosprávny kraj]] za mimoriadny prínos v oblasti kultúry * [[2024]] [[Nadácia Tatra banky|Nadácia Tatrabanky]] za skomponovanie opery Here I am, Orlando == Diskografia, kompilácie == * ''Works for Trumpet and Organ – [[Ján Vladimír Michalko]] a [[Juraj Bartoš (hudobník)|Juraj Bartoš]]'' – Diskant, CD * [[2001]] ''Seven Through Five – Societa Rigata'' -, CD * [[2005]] ''Melos Ethos Ensemble'' – Hudobné centrum HC, CD * [[2005]] ''Passing Impressions'' – Hevhetia, CD * [[2006]] ''Visions – Slovak Music for Cello and Accordion'' – Diskant, CD * [[2007]] ''Cellomania'' – Pavlík Records, CD == Ďalšie diela == * 2013 Soundtrack ku hre ''The Mandate'' == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|141716}} * [https://cekovskalubica.com Oficiálna stránka] * [http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 Profil na stránkach Hudobného centra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100415034900/http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 |date=2010-04-15 }} * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=2016 Ľubica Salamon-Čekovská na osobnosti.sk] {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čekovská, Ľubica}} [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Osobnosti z Humenného]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Levoslava Bellu]] aup8ge00wua47f4f28wqaw9zpvlmdet 8211336 8211335 2026-05-09T20:27:59Z MartinHeavy 292155 8211336 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ľubica Čekovská | Obrázok = 008lubica-cekovska-2024©Photo-by-Nelya-Agdeeva-1-e1725437733417.jpg | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Miesto narodenia = [[Humenné]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Pôsobenie = [[hudobný skladateľ|skladateľka]], [[klavír|klaviristka]] | Žáner = [[klasická hudba]], [[džez]], | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Marián Čekovský]], [[Bratislava Hot Serenaders]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Bärenreiter]] | Webstránka = {{url|https://cekovskalubica.com}} }} [[Docent|doc.]] '''Ľubica Čekovská''' (* [[Humenné]]) je slovenská [[hudobný skladateľ|skladateľka]], aranžérka a [[klavír|klaviristka]]. Vyštudovala hudobnú teóriu a kompozíciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Neskôr pokračovala v postgraduálnom štúdiu na Kráľovskej hudobnej akadémii v Londýne. Je zastupovaná renomovaným vydavateľstvom Baerenreiter v Nemecku. Je držiteľkou mnohých ocenení doma i v zahraničí. Komponuje aj filmovú a divadelnú hudbu. (“Kruté radosti”, “Rukojemník”, “Dubček”, “Zakliata jaskyňa” či dokumentárne filmy. == Zo života == Jej diela boli uvedené na dôležitých festivaloch súčasnej hudby. V roku 2009 bola jej kompozícia „Turbulence“ vybraná na festival ISCM New Music Days vo Švédsku. V tom istom roku si Slovenské národné divadlo objednalo jej prvú operu „Dorian Gray“, ktorá mala úspešnú premiéru v roku 2013, a táto premiéra bola súčasťou ISCM World Music Days na Slovensku. V roku 2010/2011 bola rezidenčným skladateľom „Composer in residence“ v Gere v Nemecku pri orchestri Philharmonisches Orchestra Altenburg-Gera. V auguste 2020 mala na festivale v Bregenzi premiéru jej druhá opera – buffa „Impresario Dotcom“ Fassung Bregenz. V roku 2022, dielo s veľkým ohlasom zarezonovalo na doskách SND v Bratislave. == Ocenenia == * [[1999]] Elsie Owen Prize of the Royal Academy of Music * [[1999]] Cuthberth Nunn Composition Prize of the Royal Academy of Music – dielo ''Fragment a elégia op. 4'' * [[2000]] Leverhulme Award * [[2000]] Mosco Carner Award – dielo ''Turbulence'' * [[2006]] [[Cena Jána Levoslava Bellu]] – dielo ''Klavírny koncert'' * [[2011]]-[[2012]] Cena [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] za medzinárodné prevedenie slovenských skladieb * [[2013]] Cena Tatrabanky za dielo 4 časti pre klavír * [[2020]] [[Krištáľové krídlo]] * [[2023]] [[Divadelné ocenenia sezóny – DOSKY|Dosky]] - Impresario Dotcom * [[2023]] [[Prešovský samosprávny kraj]] za mimoriadny prínos v oblasti kultúry * [[2024]] [[Nadácia Tatra banky|Nadácia Tatrabanky]] za skomponovanie opery Here I am, Orlando == Diskografia, kompilácie == * ''Works for Trumpet and Organ – [[Ján Vladimír Michalko]] a [[Juraj Bartoš (hudobník)|Juraj Bartoš]]'' – Diskant, CD * [[2001]] ''Seven Through Five – Societa Rigata'' -, CD * [[2005]] ''Melos Ethos Ensemble'' – Hudobné centrum HC, CD * [[2005]] ''Passing Impressions'' – Hevhetia, CD * [[2006]] ''Visions – Slovak Music for Cello and Accordion'' – Diskant, CD * [[2007]] ''Cellomania'' – Pavlík Records, CD == Ďalšie diela == * 2013 Soundtrack ku hre ''The Mandate'' == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|141716}} * [https://cekovskalubica.com Oficiálna stránka] * [http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 Profil na stránkach Hudobného centra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100415034900/http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 |date=2010-04-15 }} * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=2016 Ľubica Salamon-Čekovská na osobnosti.sk] {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čekovská, Ľubica}} [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Osobnosti z Humenného]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Levoslava Bellu]] 9g5owldywsb56tw8w47zcaejbbcm1v7 8211339 8211336 2026-05-09T20:31:54Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/MartinHeavy|MartinHeavy]] ([[User_talk:MartinHeavy|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA 8211333 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ľubica Čekovská | Obrázok = 008lubica-cekovska-2024©Photo-by-Nelya-Agdeeva-1-e1725437733417.jpg | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1975|3|16}} | Miesto narodenia = [[Humenné]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Pôsobenie = [[hudobný skladateľ|skladateľka]], [[klavír|klaviristka]] | Žáner = [[klasická hudba]], [[džez]], | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Marián Čekovský]], [[Bratislava Hot Serenaders]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Bärenreiter]] | Webstránka = {{url|https://cekovskalubica.com}} }} [[Docent|doc.]] '''Ľubica Čekovská''' (* [[16. marec]] [[1975]], [[Humenné]]) je slovenská [[hudobný skladateľ|skladateľka]], aranžérka a [[klavír|klaviristka]]. Vyštudovala hudobnú teóriu a kompozíciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Neskôr pokračovala v postgraduálnom štúdiu na Kráľovskej hudobnej akadémii v Londýne. Je zastupovaná renomovaným vydavateľstvom Baerenreiter v Nemecku. Je držiteľkou mnohých ocenení doma i v zahraničí. Komponuje aj filmovú a divadelnú hudbu. (“Kruté radosti”, “Rukojemník”, “Dubček”, “Zakliata jaskyňa” či dokumentárne filmy. == Zo života == Jej diela boli uvedené na dôležitých festivaloch súčasnej hudby. V roku 2009 bola jej kompozícia „Turbulence“ vybraná na festival ISCM New Music Days vo Švédsku. V tom istom roku si Slovenské národné divadlo objednalo jej prvú operu „Dorian Gray“, ktorá mala úspešnú premiéru v roku 2013, a táto premiéra bola súčasťou ISCM World Music Days na Slovensku. V roku 2010/2011 bola rezidenčným skladateľom „Composer in residence“ v Gere v Nemecku pri orchestri Philharmonisches Orchestra Altenburg-Gera. V auguste 2020 mala na festivale v Bregenzi premiéru jej druhá opera – buffa „Impresario Dotcom“ Fassung Bregenz. V roku 2022, dielo s veľkým ohlasom zarezonovalo na doskách SND v Bratislave. == Ocenenia == * [[1999]] Elsie Owen Prize of the Royal Academy of Music * [[1999]] Cuthberth Nunn Composition Prize of the Royal Academy of Music – dielo ''Fragment a elégia op. 4'' * [[2000]] Leverhulme Award * [[2000]] Mosco Carner Award – dielo ''Turbulence'' * [[2006]] [[Cena Jána Levoslava Bellu]] – dielo ''Klavírny koncert'' * [[2011]]-[[2012]] Cena [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] za medzinárodné prevedenie slovenských skladieb * [[2013]] Cena Tatrabanky za dielo 4 časti pre klavír * [[2020]] [[Krištáľové krídlo]] * [[2023]] [[Divadelné ocenenia sezóny – DOSKY|Dosky]] - Impresario Dotcom * [[2023]] [[Prešovský samosprávny kraj]] za mimoriadny prínos v oblasti kultúry * [[2024]] [[Nadácia Tatra banky|Nadácia Tatrabanky]] za skomponovanie opery Here I am, Orlando == Diskografia, kompilácie == * ''Works for Trumpet and Organ – [[Ján Vladimír Michalko]] a [[Juraj Bartoš (hudobník)|Juraj Bartoš]]'' – Diskant, CD * [[2001]] ''Seven Through Five – Societa Rigata'' -, CD * [[2005]] ''Melos Ethos Ensemble'' – Hudobné centrum HC, CD * [[2005]] ''Passing Impressions'' – Hevhetia, CD * [[2006]] ''Visions – Slovak Music for Cello and Accordion'' – Diskant, CD * [[2007]] ''Cellomania'' – Pavlík Records, CD == Ďalšie diela == * 2013 Soundtrack ku hre ''The Mandate'' == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|141716}} * [https://cekovskalubica.com Oficiálna stránka] * [http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 Profil na stránkach Hudobného centra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100415034900/http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 |date=2010-04-15 }} * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=2016 Ľubica Salamon-Čekovská na osobnosti.sk] {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čekovská, Ľubica}} [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Osobnosti z Humenného]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Levoslava Bellu]] dbkr5sydpk37qlmkxu1kbh3hb3igm6e 0 313608 8211274 8203287 2026-05-09T18:28:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211274 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Leonardo DiCaprio | fotka = Leonardo DiCaprio cropped and rotated (cropped).jpg | komentár = DiCaprio v roku 2017 | celé meno = Leonardo Wilhelm DiCaprio | dátum narodenia = {{dnv|1974|11|11}} | miesto narodenia = [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | prezývky = | povolanie = [[herec]], [[producent]] | roky pôsobenia = [[1989]] – súčasnosť | Oscar = [[Academy Award za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe|Najlepší herec]]<br />[[2015]] – ''[[Revenant Zmŕtvychvstanie]]'' | Zlatý glóbus =[[Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon (dráma)|Najlepší herec v dráme]]<br />[[2004]] – ''[[Letec (film z roku 2004)|Letec]]''<br />[[2015]] –''[[Revenant Zmŕtvychvstanie]]''<br /> '''Najlepší herec v komédií alebo muzikáli'''<br />[[2013]] – ''[[Vlk z Wall Street (film z roku 2013)|Vlk z Wall Street]]'' | BAFTA Awards = Najlepší herec v hlavnej úlohe<br />[[2015]] - ''[[Revenant Zmŕtvychvstanie]]'' | Zlatá malina = '''Najhorší herecký pár'''<br />[[1998]] – ''[[Muž so železnou maskou]]'' }} '''Leonardo Wilhelm DiCaprio''' (* [[11. november]] [[1974]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký [[film]]ový [[herec]] a [[producent (umenie)|producent]], držiteľ [[Academy Award za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe|Oscara]]. Jeho prvou rolou bolo účinkovanie v [[sitcom]]e ''Growing Pains'', ale výraznú popularitu získal až filmom ''Zo života chlapca''. Krátko na to účinkoval vo filme ''Čo žerie Gilberta Grapea''; jeho rola mentálne postihnutého brata Gilberta ([[Johnny Depp]]) mu priniesla nominácie na [[Zlatý glóbus]] a [[Cena Akadémie za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe|Oscara]] za vedľajšiu úlohu. Celosvetovo slávnym sa stal vďaka roli Jacka Dawsona vo filme ''[[Titanic (film z roku 1997)|Titanic]]'' a hral v mnohých úspešných filmoch ako ''Rómeo a Júlia'', ''Chyť ma, ak to dokážeš'' a ''Krvavý diamant'', za ktorý bol nominovaný na [[Academy Award za najlepšieho herca v hlavnej úlohe]]. Ďalšou nomináciou na [[Academy Award|Oscara]] bola za jeho rolu Howarda Hughesa v ''Letcovi'', režírovanom [[Martin Scorsese|Martinom Scorsesem]]. Taktiež so Scorsesem spolupracoval na filmoch ako ''Gangy New Yorku'', ''Na druhej strane'' a ''Prekliaty ostrov''. Toto pracovné partnerstvo bolo porovnávané s predchádzajúcim pracovným partnerstvom medzi Scorsesem a [[Robert De Niro|Robertom De Nirom]], ktorý sa tiež zviditeľnil na začiatku svojej kariéry vďaka Scorseseho filmom.<ref>[http://www.pr-inside.com/entertainment-blog/2007/01/29/scorsese-likens-dicaprio-to-de-niro/ "Scorsese likens DiCaprio to De Niro"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090903105426/http://www.pr-inside.com/entertainment-blog/2007/01/29/scorsese-likens-dicaprio-to-de-niro/ |date=2009-09-03 }}, pr-inside.com</ref> DiCaprio bol taktiež nominovaný na dve ceny [[BAFTA]], tri ceny [[Screen Actors Guild Awards]] a sedem [[Zlatý glóbus|Zlatých glóbusov]], z ktorého jednu nomináciu premenil na výhru. Jeho najlepší film je čo žerie Gilberta Grape. == Skorý život == DiCaprio sa narodil v [[Hollywood|Hollywoode]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Je jediné dieťa právnej sekretárky, Irmelin (rod. Indenbirken), rodenej [[Nemci|Nemky]] a Georgea DiCapria, ilustrátora a distribútora [[Underground|undergroundových]] [[Komiks|komiksov]]. DiCapriov otec je polovičný [[Taliani|Talian]] (z oblasti [[Neapol|Neapola]]) a polovičný [[Nemci|Nemec]] (z [[Bavorsko|Bavorska]]). Jeho dedko z matkinej strany Wilhelm Indenbirken bol [[Nemci|Nemec]]. Jeho babka z matkinej strany, Helene Indenbirken (1915 – 2008), rodená Yelena Smirnova, bola nemecká občianka narodená v [[Rusko|Rusku]]. V jednom ruskom rozhovore DiCaprio sám seba označil ako "polovičného Rusa" a povedal, že dvaja z jeho prarodičov boli [[Rusi]]. DiCapriovi rodičia sa stretli počas štúdia na vysokej škole a následne sa presťahovali do [[Los Angeles]]. Keď sa jeho tehotná matka pozerala na obraz [[Leonardo da Vinci|Leonarda da Vinciho]] v múzeu v [[Taliansko|Taliansku]], DiCaprio prvýkrát kopol – podľa toho mu dali meno Leonardo. Jeho rodičia sa rozviedli, keď mal 1 rok. Žil prevažne u svojej matky. Spoločne žili v niekoľkých štvrtiach [[Los Angeles]], ako je Echo Park a na 1874 Hillhurst Avenue v okrese Los Feliz (ktorý bol neskôr premenený na miestnu verejnú knižnicu), zatiaľ čo jeho matka pracovala v niekoľkých zamestnaniach, aby ich uživila. Navštevoval Seeds Elementary School (teraz UCLA Lab School), John Marshall High School pár blokov ďalej a Los Angeles Center for Enriched Studies. Po treťom ročníku štúdium zanechal. Nakoniec však získal GED (dokument, ktorý získajú študenti, ktorí nedokončili strednú školu, ale zložili test pozostávajúci zo štyroch okruhov). DiCaprio prežil časť svojho detstva v [[Nemecko|Nemecku]] u prarodičov z matkinej strany, Wilhelma a Helene. Hovorí trochu po [[Nemčina|nemecky]] a [[Taliančina|taliansky]]. == Kariéra == === Začiatky === DiCapriova kariéra začala v reklamách a vzdelávacích filmoch. Po to, čo bol vystrihnutý z detského televízneho seriálu ''Romper'' ''room'', nasledoval svojho staršieho nevlastného brata Adama Farrara do televíznych reklám. V roku 1990 sa objavil v televízii, kde bol obsadený do krátkej série založenej na filme ''Parenthood''. Po ''Parenthood'' získal menšie role v niekoľkých programoch, vrátane ''The New Lassie'' a ''Roseanne'' a telenovely ''Santa Barbara'', kde si zahral mladého Masona Capwella. Za film ''Parenthood'' a telenovelu ''Santa Barbara'' si vyslúžil nomináciu na [[Young Artist Award]] pre najlepšieho mladého herca.<ref>{{cite news|url=http://www.heart.co.uk/showbiz/celebrities/leonardo-dicaprio/photos/through-the-years/back-school/|title=Leonardo DiCaprio through the years|accessdate=June 27, 2014}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140725120414/http://www.heart.co.uk/showbiz/celebrities/leonardo-dicaprio/photos/through-the-years/back-school/ |date=2014-07-25 }}</ref> === 1991–95: Prienik do filmu === DiCaprio debutoval v komediálnom sci-fi horore ''Kriteri 3'', v ktorom hral nevlastného syna zlého domáceho. Film vyšiel v roku 1991 priamo na dvd. Čoskoro potom sa začal pravidelne opakovať v [[Sitkom|sitkome]] ''Growing Pains'', kde hral bezdomovca Luka Browera. DiCapriov prienik na strieborné plátno prišiel v roku 1992, kedy si ho do filmu ''Zo života chlapca'' zo 400 mladých hercov vybral osobne [[Robert De Niro]]. Neskôr v roku 1993 si zahral mentálne postihnutého brata [[Johnny Depp|Johnnyho Deppa]] vo filme ''Čo žerie Gilberta'' ''Grapea''. Režisér Lasse Hallström priznal, že spočiatku hľadal škaredšieho herca, ale nakoniec obsadil DiCapria, keď sa ukázal ako "najbystrejší herec" medzi všetkými kandidátmi.<ref name="ny1">{{cite news|first=Aljean|last=Harmetz|title=The Actor Is Boyishly Handsome, and That's a Liability|url=http://www.nytimes.com/1993/12/12/movies/up-coming-leonardo-dicaprio-actor-boyishly-handsome-that-s-liability.html|work=The New York Times|date=December 12, 1993|accessdate=August 2, 2010}}</ref> Za tento film bol DiCaprio ocenený National Board of Review Award a nomináciou na [[Academy Awards|Oscara]] a [[Zlatý glóbus]]. === 1996–2001 === [[Súbor:Leonardo DiCaprio.jpeg|vľavo|náhľad|DiCaprio na tlačovej konferencii filmu ''Pláž'' vo februári 2000]] V roku 1996 sa objavil po boku [[Claire Danesová|Claire Danesovej]] vo filme ''Rómeo a Júlia'', ktorý je nakrútený podľa rovnomennej tragédie [[William Shakespeare|Williama Shakespeara]].<ref>{{cite web|url=http://www.boxofficemojo.com/movies/?id=romeoandjuliet.htm|title=Romeo + Juliet (1996)|publisher=Box Office Mojo|accessdate=January 13, 2009}}</ref> Neskôr v tom istom roku hral s [[Robert De Niro|Robertom De Nirom]] v rodinnej dráme ''Marvinova izba''. Film je o dvoch sestrách (hrajú [[Meryl Streepová]] a [[Diane Keaton|Diane Keatonová]]), ktoré spojila po 17 rokoch odcudzenia tragédia.<ref>{{cite news|first=Peter|last=Marks|date=December 8, 1996|url=http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=9B01E5D9113CF93BA35751C1A960958260|title=Two Wrenching Dramas Find Unexpected New Lives|work=The New York Times|accessdate=July 13, 2010}}</ref> DiCaprio hral Hanka, ustarosteného syna [[Meryl Streepová|Meryl Streepovej]], ktorý bol zavretý na psychiatrickej liečebni kvôli založeniu požiaru v matkinom dome.<ref name="ew-mr">{{cite news|first=Lisa|last=Schwarzbaum|url=http://www.ew.com/article/1996/12/20/marvins-room|title=''Marvin's Room'' (1996)|work=Entertainment Weekly|date=December 20, 1996|accessdate=August 2, 2010}}</ref> V roku 1997 hral vo filme režiséra [[James Cameron|Jamesa Camerona]], ''[[Titanic (film z roku 1997)|Titanic]]'' (1997). Stvárnil 20-ročného Jacka Dawsona, chudobného muža z [[Wisconsin (štát)|Wisconsinu]], ktorý vyhrá dva lístky tretej triedy na [[Titanic (parník)|Titanic]]. DiCaprio spočiatku rolu odmietol, ale nakoniec ju na odporúčanie Camerona, ktorý silno veril v jeho herecké schopnosti, prijal.<ref name="www.ew.com">{{cite news|title=''Titanic''. Man Overboard!|work=[[Entertainment Weekly]]|accessdate=January 24, 2010|date=November 7, 1997|pages=1–7|url=http://www.ew.com/article/1997/11/07/titanic}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150215075347/http://www.ew.com/article/1997/11/07/titanic |date=2015-02-15 }}</ref> Film sa stal komerčne najúspešnejším filmom (prekonaný v roku 2010 Cameronovým filmom ''[[Avatar (film z roku 2009)|Avatar]]''). Film zarobil viac ako 1,843 miliardy $ na celom svete. Film premenil DiCapria na filmovú superstar a vyvolal „Leo- mániu“.<ref name="titanicgross">{{cite web|url=http://www.boxofficemojo.com/alltime/world/|title=Worldwide Grosses|publisher=Box Office Mojo|accessdate=January 20, 2009}}</ref> Viac ako 200 fanúšikov kontaktovalo Akadémiu filmového umenia a vied na protest, pretože nebol nominovaný na [[Academy Awards|Oscara]].<ref name="busch19980306">{{cite news|url=http://www.ew.com/article/1998/03/06/leonardo-dicaprio-robbed-titanic-nomination|title=Was Leonardo Robbed?|work=Entertainment Weekly|date=March 6, 1998|accessdate=November 23, 2013|author=Busch, Anita M.}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150715193552/http://www.ew.com/article/1998/03/06/leonardo-dicaprio-robbed-titanic-nomination |date=2015-07-15 }}</ref> Nasledujúci rok si zahral dvojrolu darebného kráľa [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]] a jeho utajované, sympatické dvojča Philippe vo filme ''Muž so železnou maskou'', ktorý bol nakrútený na podklade rovnomenného filmu z roku 1939. Napriek tomu, že film získal zmiešané reakcie, stal sa kasovým trhákom a celosvetovo zarobil 180 miliónov $.<ref>[http://www.rottentomatoes.com/m/1082400-man_in_the_iron_mask/ The Man in the Iron Mask] Rotten Tomatoes. Retrieved May 8, 2010.</ref> Následne sa objavil v dráme ''[[Pláž (film)|Pláž]]'' (2000), adaptácii rovnomenného románu 1996 Alexa Garlanda z roku 1996. Hral amerického turistu hľadajúceho dokonalý spôsob života v tajnom ostrovnom mestečku v zálive [[Thajsko|Thajska]]. Film bol finančne úspešný a aj napriek kritike zarobil 144 miliónov dolárov po celom svete.<ref>{{cite web |url=http://www.the-numbers.com/movie/Beach-The#tab=summary |title=The Beach (2000) |publisher=The-Numbers |accessdate=August 3, 2010 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140314065104/http://www.the-numbers.com/movie/Beach-The#tab=summary |archivedate=2014-03-14 }}</ref> === 2002–07 === [[Súbor:Leonardo DiCaprio 2002.jpg|náhľad|DiCaprio na premiére filmu ''Gangy New Yorku'' na [[Festival de Cannes|filmovom festivale v Cannes]] v roku 2002]] DiCapriov prvý film z roku 2002 bol životopisná kriminálna dráma ''Chyť ma, ak to dokážeš'', založená na živote Franka Abagnalea Jr. Film režíroval [[Steven Spielberg]] a bol natočený v 147 rôznych miestach za iba 52 dní.<ref>{{cite web|url=http://telepixtvcgi.warnerbros.com/dailynews/extra/12_02/12_12b.html|title=Daily News – Catch Me If You Can|publisher=Extra|date=December 12, 2002|accessdate=July 3, 2008}}</ref> Nasledujúci rok získal svoju tretiu nomináciu na [[Zlatý glóbus]] za jeho prácu vo filme.<ref>{{cite web|title='Chicago' grabs 8 Golden Globe nominations|url=http://edition.cnn.com/2002/SHOWBIZ/Movies/12/19/golden.globe.nominations/index.html?_s=PM:SHOWBIZ|publisher=[[CNN]]|accessdate=July 8, 2015|date=January 18, 2003|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150710164326/http://edition.cnn.com/2002/SHOWBIZ/Movies/12/19/golden.globe.nominations/index.html?_s=PM%3ASHOWBIZ|archivedate=2015-07-10}}</ref> V roku 2002 sa objavil v historickom filme ''Gangy New Yorku''. DiCaprio získal pozitívne ohlasy, avšak bol zatienený hereckým výkonom [[Daniel Day-Lewis|Daniela Day-Lewisa]]. Za herecký výkon vo filme ''Letec'' získal [[Zlatý glóbus]] pre najlepšieho herca a ďalšiu nomináciu na [[Academy Awards|Oscara]].<ref>{{cite news|title=Leonardo DiCaprio: Ranking His Movie Roles|url=http://www.ew.com/gallery/leonardo-dicaprio-ranking-his-movie-roles/678524_15-gangs-new-york|accessdate=August 11, 2015|work=Entertainment Weekly}}</ref><ref name="to">{{cite news|first=Anne|last=Thompson|url=http://www.theguardian.com/film/2002/dec/22/features.review|title=How Do You Like Your Leonardo DiCaprio? Butch Or Boyish? The Choice Is Yours|work=[[The Guardian]]|date=December 22, 2002|accessdate=August 3, 2010}}</ref> V roku 2006 hral vo filmoch ''Krvavý diamant'' a ''Skrytá identita''. Vo vojnovom filme ''Krvavý diamant'' hral pašeráka diamantov z [[Rodézia a Ňasko|Rodézia]], ktorý je zapojený do občianskej vojny v [[Sierra Leone]]. Film sám o sebe získal všeobecne priaznivé recenzie a DiCaprio bol chválený za jeho juhoafrický prízvuk, ktorý je známy tým, že je ťažko napodobiteľný. Vo filme ''Skrytá identita'' hral Billyho Costigana, policajta v utajení, ktorý sa infiltroval do írskej mafie v [[Boston (Massachusetts)|Bostone]]. Film sa stal jedným z najvyššie hodnotených filmov roku 2006. DiCaprio získal Satellite Award za najlepšiu vedľajšiu rolu a tretiu nomináciu na [[Academy Awards|Oscara]] za film ''Krvavý diamant''.<ref>{{cite web|title=The 13th Annual Screen Actors Guild Awards|url=http://www.sagawards.org/awards/nominees-and-recipients/13th-annual-screen-actors-guild-awards|publisher=Screen Actors Guild Awards|accessdate=July 8, 2015}}</ref><ref>{{cite web|title=64th Golden Globe Awards Facts and Figures|url=http://www.hfpa.org/2006/12/64th-golden-globe-awards-facts-and-figures/|publisher=Hollywood Foreign Press Association|accessdate=July 8, 2015|date=December 14, 2006}}</ref><ref>{{cite news|last1=Cashin|first1=Rory|title=Opinion: Why has Leonardo DiCaprio never won an Oscar?|url=http://entertainment.ie/cinema/news/Opinion-Why-has-Leonardo-DiCaprio-never-won-an-Oscar/193825.htm|accessdate=July 8, 2015|work=The Irish Times|date=June 18, 2013}}</ref> === 2008–12 === [[Súbor:Leonardo DiCaprio (Berlin Film Festival 2010) 2 (cropped).jpg|vľavo|náhľad|DiCaprio na premiére filmu ''Prekliaty ostrov'' v roku 2010]] V roku 2008 hral v akčnej dráme ''Pavučina lží'', založenej na rovnomennom románe Davida Ignatiusa. Film rozpráva príbeh troch mužov bojujúcich s teroristickou organizáciou a navzájom. Film získal protichodné recenzie od kritikov a zarobil 115 miliónov $ na celom svete.<ref>{{cite web|url=http://www.the-numbers.com/movie/Body-of-Lies|title=Body Of Lies (2008)|publisher=The-Numbers|accessdate=July 20, 2010|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131208124703/http://www.the-numbers.com/movie/Body-of-Lies|archivedate=2013-12-08}}</ref> V rovnakom roku si s [[Kate Winsletová|Kate Winsletovou]] zahral v dráme ''Núdzový východ'' (2008). Film režíroval Winsletovej neskorší manžel, Sam Mendes. Film zobrazuje pár z roku 1950, ktorému krachuje manželstvo. Za stvárnenie získal svoju siedmu nomináciu na [[Zlatý glóbus]]. V roku 2010 sa objavil v psychologickom trileri ''Prekliaty ostrov'', založenom na rovnomennom románe Dennisa Lehana z roku 2003. Stvárnil amerického maršala Edwarda "Teddy" Danielsa, ktorý vyšetruje psychiatrické zariadenie nachádzajúce sa na ostrove a postupne začína pochybovať o svojej vlastnej príčetnosti. Film zarobil 294 miliónov $.<ref name="BoxOfficeMojo">{{cite web|url=http://www.boxofficemojo.com/movies/?id=shutterisland.htm|title=Shutter Island (2010)|publisher=Box Office Mojo|accessdate=May 20, 2013}}</ref> V roku 2010 si zahral v sci-fi filme ''Počiatok'', ktorý režíroval [[Christopher Nolan]].<ref>{{cite web|date=July 16, 2010|last1=Sheila|first1=Marikar|title=Inside 'Inception': Could Christopher Nolan's Dream World Exist in Real Life? Dream Experts Say 'Inception's' Conception of the Subconscious Isn't Far From Science|publisher=ABC News|url=http://abcnews.go.com/Entertainment/inside-inception-christopher-nolans-dream-world-exist-real/story?id=11174201|accessdate=July 31, 2015}}</ref> Film zarobil cez 825 miliónov $ na celom svete. V roku 2011 si zahral po boku Armie Hammer a [[Naomi Wattsová|Naomi Watts]] v životopisnom filme režiséra [[Clint Eastwood|Clinta Eastwooda]], ''Najmocnejší muž FBI''.<ref>{{cite news|last1=Sperling|first1=Nicole|title=Clint Eastwood to direct J. Edgar Hoover biopic|url=http://www.ew.com/article/2010/03/10/clint-eastwood-to-direct-hoover|accessdate=August 11, 2015|work=Entertainment Weekly|date=March 10, 2010}}</ref> V roku 2012 hral darebáka Calvina Candieho vo filme ''Divoký Django''.<ref>{{cite news|last1=Bradshaw|first1=Peter|title=Django Unchained – review|url=http://www.theguardian.com/film/2013/jan/17/django-unchained-review|accessdate=August 11, 2015|work=The Guardian|date=January 18, 2013}}</ref> Pri natáčaní filmu si na skle nešťastne rozrezal ruku, ale aj napriek zraneniu pokračoval v nakrúcaní.<ref>{{Cite web|url=http://www.hollywoodreporter.com/news/quentin-tarantinos-django-unchained-how-404160|title=Quentin Tarantino's 'Django Unchained': How Panic Attacks and DiCaprio's Real Blood Made a Slavery Epic Better|website=The Hollywood Reporter|access-date=2016-02-28}}</ref> Za tento film získal svoju deviatu nomináciu na [[Zlatý glóbus]].<ref>{{cite web|url=http://www.digitalspy.co.uk/movies/news/a444847/golden-globes-nominations-2013-movies-list-in-full.html|title=Golden Globes nominations 2013: Movies list in full|last=Reynolds|first=Simon|date=December 13, 2012|work=[[Digital Spy]]|publisher=Hearst Magazines UK|accessdate=December 13, 2012}}</ref> ''Divoký Django'' zarobil celosvetovo 424 miliónov $.<ref>{{cite web|url=http://boxofficemojo.com/movies/?id=djangounchained.htm|title=Django Unchained (2012)|publisher=Box Office Mojo|accessdate=June 22, 2013}}</ref> === 2013–súčasnosť === DiCapriov film ''[[Veľký Gatsby]]'' mal premiéru 10. mája 2013.<ref>{{cite web|title=The Great Gatsby (12A)|url=http://www.bbfc.co.uk/releases/great-gatsby-film-0|work=British Board of Film Classification|date=February 25, 2013|accessdate=February 25, 2013}}</ref><ref name="ReleaseDate">{{cite news|url=http://www.hollywoodreporter.com/news/the-great-gatsby-release-moved-summer-2013-358594|title=Warner Bros. Moves 'Great Gatsby' to Summer 2013|author=McClintock, Pamela|date=August 6, 2012|work=The Hollywood Reporter|accessdate=August 6, 2012}}</ref> Za stvárnenie Jaya Gatsbyho získal pozitívne ohlasy od kritikov. Film celosvetovo zarobil 348 miliónov $ a stal komerčne najúspešnejším Luhrmannovim filmom.<ref>{{cite web|title=Baz Luhrmann|url=http://www.boxofficemojo.com/people/chart/?view=Director&id=bazluhrmann.htm|publisher=Box Office Mojo|accessdate=September 15, 2013}}</ref> Vo filme ''[[Vlk z Wall Street (film z roku 2013)|Vlk z Wall Street]]'' stvárnil makléra Jordana Belforta, ktorý bol v roku 1990 zatknutý za podvod s cennými papiermi a pranie špinavých peňazí.<ref>{{cite web|url=http://www.hitfix.com/articles/leonardo-dicaprio-and-martin-scorsese-reunite-for-the-wolf-of-wall-street|title=Leonardo DiCaprio and Martin Scorsese reunite for 'The Wolf of Wall Street'|publisher=HitFix|date=March 15, 2012|accessdate=April 15, 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120418232827/http://www.hitfix.com/articles/leonardo-dicaprio-and-martin-scorsese-reunite-for-the-wolf-of-wall-street|archivedate=2012-04-18}}</ref><ref>{{cite web|url=http://deadline.com/2012/04/toldja-martin-scorsese-leonardo-dicaprio-commit-to-the-wolf-of-wall-street-258725/|title=TOLDJA! Martin Scorsese, Leonardo DiCaprio Commit To ‘The Wolf Of Wall Street’|publisher=Deadline.com|date=April 19, 2012|accessdate=April 19, 2012}}</ref> Natáčanie začalo 8. auguste 2012 v [[New York (mesto)|New Yorku]]<ref>{{cite news|title=The Wolf of Wall Street: a walking tour|url=http://www.telegraph.co.uk/travel/picturegalleries/10595133/The-Wolf-of-Wall-Street-a-walking-tour.html|accessdate=August 11, 2015|work=The Daily Telegraph}}</ref> a premiéru mal 25. decembra 2013.<ref>{{cite news|url=http://www.nydailynews.com/entertainment/tv-movies/wolf-wall-street-trailer-debuts-article-1.1502004|title='The Wolf of Wall Street' second trailer debuts; movie will open on Christmas Day|date=October 30, 2013|last=Eby|first=Margaret|accessdate=December 21, 2013|work=New York Daily New}}</ref> Rola mu vyniesla [[Zlatý glóbus]] pre najlepšieho herca v muzikáli alebo komédii a jeho štvrtú nomináciu na [[Academy Awards|Oscara]]. V januári 2013 DiCaprio povedal, že si dá dlhšiu pauzu od hrania a bude "lietať po celom svete a bojovať za životné prostredie."<ref>{{cite web|title=Leonardo DiCaprio plans to take break from acting|url=http://www.cbsnews.com/news/leonardo-dicaprio-plans-to-take-break-from-acting/|publisher=CBS News|accessdate=August 11, 2015|date=January 22, 2013}}</ref> V roku 2015 hral v dráme ''[[Revenant Zmŕtvychvstanie]]'', ktorú režíroval [[Alejandro González Iñárritu]].<ref>{{cite news|last1=Kit|first1=Borys|title=Leonardo DiCaprio, Alejandro Gonzalez Inarritu Team Up for 'Revenant'|url=http://www.hollywoodreporter.com/news/leonardo-dicaprio-alejandro-gonzalez-inarritu-696259|newspaper=[[The Hollywood Reporter]]|accessdate=September 8, 2014|date=April 15, 2014}}</ref> Film získal pozitívne recenzie od kritikov<ref>{{cite news|title=Review: 'The Revenant' A Mesmerizing, Brilliant Film|url=http://www.forbes.com/sites/markhughes/2015/12/11/review-the-revenant-a-mesmerizing-brilliant-film/|accessdate=December 10, 2015|work=[[Forbes]]|date=December 11, 2015}}</ref> a za herecký výkon získal svojho prvého [[Academy Awards|Oscara]] v kategórii najlepší mužský herecký výkon, jedenástu nomináciu na [[Zlatý glóbus]] a jeho prvú cenu [[British Academy of Film and Television Arts|BAFTA]] pre najlepšieho herca.<ref>{{cite news|title=Golden Globes 2015: The complete list of nominees and winners|url=http://www.latimes.com/entertainment/envelope/la-et-mn-golden-globes-2016-nominees-winners-list-story.html|accessdate=December 10, 2015|work=[[Los Angeles Times]]|date=December 10, 2015}}</ref> == Osobný život == DiCapriove vzťahy sú pod drobnohľadom médií.<ref name="sixteen">{{cite news|title=Leonardo DiCaprio and Sports Illustrated model Bar Refaeli hook up again for New Year's|first=Tracy|last=Miller|newspaper=New York Daily News|date=January 2, 2010|url=http://www.nydailynews.com/entertainment/gossip/leonardo-dicaprio-sports-illustrated-model-bar-refaeli-hook-new-year-article-1.458804|accessdate=January 6, 2010|quote=Leo and Bar also enjoyed a "secret" romantic getaway in the Bahamas in late November, according to multiple reports, sparking rumors they'd decided to work it out.}}</ref> Na konci 90. rokov randil s herečkou Bijou Phillips,<ref name="People">[http://www.people.com/people/mobile/article/0,,20768373_20775379,00.html "Tina Fey Was Right: Leonardo DiCaprio's Lengthy List of Model-y Love Affairs"], ''People'' magazine, January 14, 2014</ref> neskôr s modelkou Kristen Zang a britskou modelkou Emmou Miller. V roku 2000 sa stretol brazílskou modelkou [[Gisele Bündchen]], s ktorou randil do roku 2005.<ref>{{cite news|url=http://www.people.com/people/gisele_bundchen/biography|title=Gisele Bündchen biography|work=People|date=|accessdate=June 29, 2014}}</ref> Od roku 2005 do roku 2011 chodil s izraelskou modelkou Bar Refaeli. Počas ich vzťahu sa stretol s izraelským prezidentom Shimonom Peresom a navštívil jej rodné mesto Hod HaSharon.<ref>{{cite web|title=Leo and Bar. What's Going On?|url=http://www.ynetnews.com/articles/0,7340,L-3277618,00.html|accessdate=August 15, 2008|date=July 18, 2006|publisher=Ynetnews}}</ref><ref>{{cite news|last=Norman|first=Pete|url=http://www.people.com/people/article/0,,20015358,00.html|title=Israeli Leader Asks Leonardo DiCaprio for Help&nbsp;– Leonardo DiCaprio|work=People|accessdate=January 7, 2011|date=March 19, 2007}}</ref> V roku 2011 randil s herečkou Blake Lively<ref>{{cite book|last=Wight|first=Douglas|title=Leonardo DiCaprio&nbsp;— The Biography|date=April 27, 2012|publisher=John Blake Publishing|isbn=978-1-85782-957-0|page=209}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.smh.com.au/lifestyle/celebrity/blake-lively-splits-with-leonardo-dicaprio-20111004-1l7we|title=Blake Lively splits with Leonardo DiCaprio|work=Sydney Morning Herald|accessdate=October 8, 2011|date=October 5, 2011}}</ref> a neskôr s modelkou Erin Heatherton. Od roku 2013 až do konca roka 2014 chodil s nemeckou modelkou Toni Garrn. V roku 2015 sa stretával s modelkou Kelly Rohrbach a má veľmi blízky vzťah s jeho najlepšou priateľkou Emmou Rendekovou.<ref>{{cite news|url=http://www.people.com/article/leonardo-dicaprio-kelly-rohrbach-split|title=Leonardo DiCaprio and Girlfriend Kelly Rohrbach Have Split|work=People|accessdate=January 4, 2016|date=January 4, 2016}}</ref> DiCaprio vlastní dom v [[Los Angeles]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] a byt v [[Battery Park City]] v [[New York (mesto)|New Yorku]].<ref>{{cite news|title=Leonardo DiCaprio: Celebrity 100 Homes|url=http://www.forbes.com/pictures/mhj45ieme/leonardo-dicaprio-2/|accessdate=July 13, 2013|work=Forbes|first=Morgan|last=Brennan}}</ref> V roku 2009 kúpil ostrov neďaleko pobrežia [[Belize]], na ktorom plánuje vytvoriť ekologické stredisko. V roku 2014 kúpil v [[Palm Springs (Kalifornia)|Palm Springs]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] bývalú rezidenciu Dinah Shore navrhnutú architektom Donaldom Wexlerom.<ref>{{cite news|first1=Lauren|last1=Beale|date=March 7, 2014|url=http://www.latimes.com/business/realestate/hot-property/la-fi-hotprop-leonardo-dicaprio-20140307-story.html|title=Leonardo DiCaprio buys Dinah Shore's onetime desert home|work=Los Angeles Times|accessdate=August 11, 2015}}</ref> V roku 2005 utrpel ťažké zranenie na tvári po tom, čo ho modelka Aretha Wilson na hollywoodskej párty udrela rozbitou fľašou po hlave. Po priznaní viny v roku 2010 bola Wilson odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov. Počas prezidentských volieb v roku 2004 viedol kampaň [[John Kerry|Johna Kerryho]]. FEC uviedol, že DiCaprio vložil vo voľbách v roku 2008 do prezidentskej kampane [[Barack Obama|Baracka Obamu]] 2 300 dolárov, čo bol maximálny príspevok jednotlivca a vo voľbách v roku 2012 až 5 000 dolárov.<ref>{{cite news|last1=Daunt|first1=Tina|title=Julianne Moore, Leonardo DiCaprio and 20+ Other Stars Make Campaign Appeals to Voters (Video)|work=The Hollywood Reporter|date=October 2, 2012|url=http://www.hollywoodreporter.com/news/julianne-moore-leonardo-dicaprio-obama-video-375796|accessdate=August 11, 2015}}</ref> === Environmentálny aktivizmus === Po úspechu ''[[Titanic (film z roku 1997)|Titanicu]]'' v roku 1997 spolu s predchádzajúcimi filmami, 24-ročný DiCaprio založil v roku 1998 Leonardo DiCaprio Foundation, neziskovú organizáciu venovanú podpore povedomia o [[Životné prostredie|životnom prostredí]].<ref name="foundation">[http://leonardodicaprio.org/ Leonardo DiCaprio Foundation]</ref> Hoci sa týka všetkých oblastí životného prostredia, zameriava sa najmä na [[globálne otepľovanie]], zachovanie [[Biodiverzita|zemskej biodiverzity]] a podporu [[Obnoviteľný zdroj energie|obnoviteľných zdrojov energie]]. Na projektoch pracovala vo viac ako 40 krajinách a vyprodukovala dva krátke webové dokumenty ''Water Planet'' a ''Global Warming''. Vzhľadom na jeho aktivity v tejto oblasti získal chválu od ekologických skupín.<ref name="nytimes">{{cite news|last1=Satow|first1=Julie|date=April 3, 2015|url=http://www.nytimes.com/2015/04/05/realestate/an-idea-hits-the-beach.html?_r=0|title=Leonardo DiCaprio Builds an Eco-Resort|work=[[The New York Times]]|accessdate=July 18, 2015}}</ref> Medzi získanými oceneniami boli Martin Litton Environmental Award v roku 2001 od Environment Now a Environmental Leadership Award v roku 2003 z Global Green USA.<ref>Furgang, Kathy, and Furgang, Adam. ''Leonardo DiCaprio: Environmental Champion'' (2008) p. 45</ref> V roku 2000 predsedal národným oslavám [[Deň Zeme|Dňa Zeme]], kde v rozhovore s prezidentom [[Bill Clinton|Clintonom]] diskutovali o plánoch na riešenie globálneho otepľovania a o životnom prostredí. <ref name="11thhour">[http://www.anlimara.com/articles/moviesonlineeleventhhour.html "Leonardo DiCaprio Interview about '11th Hour'"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160423163927/http://www.anlimara.com/articles/moviesonlineeleventhhour.html |date=2016-04-23 }}, Anlimara.com</ref> V roku 2007 získal hlavnú úlohu v ''11. hodina'', dokumente o vzťahu ľudí k prírode a globálnemu otepľovaniu. V júli 2016 jeho nadácia získala 15 600 000 $ na ochranu voľne žijúcich živočíchov a práv domorodých Američanov a na boj proti klimatickým zmenám.<ref>[http://www.etonline.com/news/193139_leonardo_dicaprio_foundation_commits_millions_to_the_environment/ "Leonardo DiCaprio's Foundation Commits $15.6 Million to Fight Climate Change and Protect Wildlife"], ''ET Online'', July 13, 2016</ref> Je aktívnym zástancom mnohých ekologických organizácií a predsedal World Wildlife Fund, Global Green USA, Medzinárodného fondu pre ochranu zvierat a Natural Resources Defense Council.<ref name="skymet">[http://www.skymetweather.com/content/climate-change/10-reasons-why-leonardo-dicaprio-deserves-an-environmental-oscar/ "DiCaprio deserves an environmental Oscar for these 10 reasons"], Skymet, February 21, 2016</ref><ref name="wwf">[http://www.worldwildlife.org/leaders/leonardo-dicaprio "Leonardo DiCaprio, Founder, Leonardo DiCaprio Foundation"], '' World Wildlife Fund''</ref> Jazdí na vozidlách šetrných k životnému prostrediu, vrátane elektrického [[Tesla Roadster|Tesla Roadsteru]],<ref>{{cite news|last1=Cheney|first1=Peter|url=http://www.theglobeandmail.com/globe-drive/culture/commuting/drive-like-leonardo-dicaprio-for-180555/article4268407/|title=Drive like Leonardo DiCaprio for ,0,555|work=The Globe and Mail|accessdate=March 8, 2012}}</ref> Fisker Karma plug-in hybridu<ref>{{cite web|last1=Mosk|first1=Matthew|last2=Ross|first2=Brian|url=http://abcnews.go.com/Blotter/car-company-us-loan-builds-cars-finland/story?id=14770875|title=Car Company Gets U.S. Loan, Builds Cars In Finland|publisher=ABC News|date=October 20, 2011|accessdate=March 8, 2012}}</ref> a Toyoty Prius.<ref>{{cite news|url=http://latimesblogs.latimes.com/gossip/2011/08/leonardo-dicaprio-100000-dicaprio-car-fisker-karma-hybrid.html|title=Leonardo DiCaprio gets the keys to a ,0,000 car — a hybrid|work=[[Los Angeles Times]]|date=August 18, 2011|accessdate=March 8, 2012}}</ref> Jeho dom je vybavený [[Solárny panel|solárnymi panelmi]]. V roku 2010 získal za jeho environmentálne dielo nomináciu na VH1 Do Something Award.<ref>{{cite web|url=https://www.dosomething.org/about/do-something-awards|title=Do Something Awards|publisher=Do Something|accessdate=July 15, 2010|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150618022349/https://www.dosomething.org/about/do-something-awards|archivedate=2015-06-18}}</ref> V roku 2014 bol menovaný za zástupcu na summite [[Organizácia Spojených národov|OSN]] o zmene klímy.<ref>{{cite news|url=http://www.bbc.com/news/science-environment-29231194|title=Leonardo DiCaprio appointed UN climate change representative|publisher=BBC News|date=September 16, 2014|accessdate=September 27, 2014}}</ref> V roku 2015 bol výkonným producentom dokumentu ''Cowspiracy''. Film skúmal vplyv [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárstva]] na životné prostredie a postoj niekoľkých ekologických organizácií k tejto problematike.<ref>{{cite web|last1=Armstrong|first1=Olivia|title=Interview With Directors Of ‘Cowspiracy: The Sustainability Secret’ On Netflix, A Controversial New Documentary|url=http://decider.com/2015/08/27/cowspiracy-the-sustainability-documentary-netflix/|website=Decider.com|accessdate=29 February 2016}}</ref> V roku 2016 získal [[Academy Award za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe|Oscara]] za najlepšieho herca. Na ceremoniáli využil svoju ďakovnú reč na vyjadrenie svojej vďaky a starosti o životné prostredie, keď povedal:<ref>{{Cite web|url=http://www.bustle.com/articles/144803-transcript-of-leonardo-dicaprios-oscars-acceptance-speech-gets-political-about-climate-change-video|title=Transcript Of Leonardo DiCaprio's Oscars Acceptance Speech Gets Political About Climate Change|first=Kadeen|last=Griffiths|website=Bustle.com|date=February 29, 2016|accessdate=March 1, 2016}}</ref><blockquote>''„Zmena klímy je skutočná, deje sa to teraz. Je to najnaliehavejšia hrozba pre celý náš druh a musíme spolupracovať. Musíme podporovať lídrov na celom svete, ktorí nezastupujú veľké korporácie a veľkých znečisťovateľov životného prostredia, ale tých, ktorí hovoria v mene ľudskosti, pôvodných obyvateľov a miliárd a miliárd chudobných ľudí, ktorých sa tieto zmeny dotknú najviac, v mene našich detí a tých, ktorých hlasy umlčala politika chamtivosti.“''</blockquote>Za využívanie súkromných lietadiel a jácht si vyslúžil kritiku niektorých médií.<ref>http://www.smh.com.au/lifestyle/celebrity/private-sydney/oscars-2016-leonardo-dicaprios-climate-speech-at-odds-with-his-huge-carbon-footprint-20160301-gn81iw.html</ref><ref>http://www.huffingtonpost.ca/cody-battershill/leonardo-dicaprio-activism_b_9025188.html</ref><ref>http://nypost.com/2016/01/24/why-leo-dicaprio-is-just-another-climate-hypocrite/</ref> V roku 2016 počas dovolenky vo francúzskom [[Cannes]] išiel súkromným lietadlom na jednodňovú návštevu [[New York (mesto)|New Yorku]], aby si prevzal environmentálne ocenenie. === Filantropia === V roku 1998 spolu so svojou matkou darovali 35 000 dolárov na podporu "Leonardo DiCaprio Computer Center" v pobočke verejnej knižnice Los Angeles v Los Feliz, na mieste, kde vyrastal. Bola znovu vybudovaná po zemetrasení Northridge v roku 1994 a otvorená na začiatku roka 1999.<ref>{{cite news|author=<!--none-->|url=http://www.apnewsarchive.com/1999/DiCaprio-Computer-Center-Opens/id-c421e90078501ff8ef0e94ee653eed05|title=DiCaprio Computer Center Opens|agency=Associated Press|date=April 9, 1999|accessdate=2 November 2014}}</ref> Počas natáčania filmu ''Krvavý diamant'' pracoval s 24 osirelými deťmi z SOS Children's Village v [[Maputo|Mapute]] v [[Mozambik|Mozambiku]].<ref>{{cite web|url=http://www.sos-usa.org/About-SOS/what-is-sos/sos-supporters/Leonardo-DiCaprio-Works-with-Orphans/Pages/default.aspx|title=Leonardo DiCaprio|publisher=SOS Children's Villages – USA|accessdate=January 13, 2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090106020800/http://www.sos-usa.org/About-SOS/what-is-sos/sos-supporters/Leonardo-DiCaprio-Works-with-Orphans/Pages/default.aspx|archivedate=2009-01-06}}</ref> V roku 2010 daroval 1 milión $ na pomoc [[Haiti (ostrov)|Haiti]] po [[Zemetrasenie na Haiti 12. januára 2010|zemetrasení]].<ref>{{cite web|last1=Vena|first1=Jocelyn|title=Leonardo DiCaprio Donates $1 Million For Haiti Relief|url=http://www.mtv.com/news/1630219/leonardo-dicaprio-donates-1-million-for-haiti-relief/|publisher=MTV News|accessdate=July 18, 2015|date=January 22, 2010|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150818125354/http://www.mtv.com/news/1630219/leonardo-dicaprio-donates-1-million-for-haiti-relief/|archivedate=2015-08-18}}</ref> V novembri 2010 daroval 1 milión $ Wildlife Conservation Society v [[Rusko|Rusku]]. Vtedajší premiér [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimír Putin]] ho opísal ako "muzhik" alebo "pravý muž".<ref>{{cite news|title=Summit agrees tiger recovery plan|url=http://www.bbc.com/news/science-environment-11828922|accessdate=August 11, 2015|publisher=BBC News|date=November 24, 2010}}</ref><ref>{{cite news|author1=Hannamayj|title=Vladimir Putin: Leonardo DiCaprio is 'A Real Man'|url=http://newsfeed.time.com/2010/11/25/vladimir-putin-leonardo-di-caprio-is-a-real-man/|accessdate=August 11, 2015|work=Time|date=November 25, 2010}}</ref> V roku 2011 sa pripojil ku kampani Animal Legal Defense Fund, ktorá sa snažila oslobodiť Tonyho, tigra, ktorý strávil posledných desať rokov na Tiger Truck Stop v Grosse Tete v [[Louisiana|Louisiane]].<ref>{{cite news|title=Leonardo Speaks Out For Tony: "We Need to Act Now"|url=http://aldf.org/blog/leonardo-speaks-out-for-tony-we-need-to-act-now/|publisher=Animal Legal Defense Fund|accessdate=April 29, 2011}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130807015828/http://aldf.org/blog/leonardo-speaks-out-for-tony-we-need-to-act-now/ |date=2013-08-07 }}</ref> V apríli 2013 daroval 6 1000 $ GLAAD, organizácii, ktorá podporuje [[LGBT]] ľudí v médiách.<ref>{{cite web|last1=Malkin|first1=Marc|title=Leonardo DiCaprio Donates $61,000 to Support Gay Rights at Annual GLAAD Media Awards|url=http://www.eonline.com/news/410915/leonardo-dicaprio-donates-61-000-to-support-gay-rights-at-annual-glaad-media-awards|publisher=E!|accessdate=July 29, 2015|date=April 23, 2013}}</ref> Na začiatku roka 2016, na stretnutí s [[František (pápež)|pápežom Františkom]] podporil charitu a hovoril o otázkach životného prostredia. O niekoľko dní neskôr pápež, pravdepodobne ovplyvnený stretnutím s DiCapriom, povedal, že bude hrať v plánovanom, nábožensky založenom charitatívnom filme ''Beyond the Sun''. Bola by to jeho prvá herecká skúsenosť a tiež by bol prvým pápežom v histórii, ktorý sa objavil v celovečernom filme. Zisk z filmu by sa mal venovať charitatívnym organizáciám v [[Argentína|Argentíne]].<ref>[http://www.vanityfair.com/hollywood/2016/02/pope-francis-acting "Days After Meeting Leonardo DiCaprio, Pope Francis Signs On to First Acting Role"], ''Vanity Fair'', Feb. 1, 2016</ref> == Filmografia == === Ako herec === {| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 90%;" |- bgcolor="#B0C4DE" align="center" ! style="background:#B0C4DE;" | Rok ! style="background:#B0C4DE;" | Film ! style="background:#B0C4DE;" | Rola ! style="background:#B0C4DE;" | Poznámky |- | 1991 | ''Kriteri 3'' | Josh | |- | 1992 | ''Jedovatý brečtan'' | Guy | |- |rowspan="2"| 1993 | ''Zo života chlapca'' | Tobias "Toby" Wolff | |- | ''Čo žerie Gilberta Grapea'' | Arnie Grape | |- | 1994 | ''The Foot Shooting Party'' | | |- |rowspan="3"| 1995 | ''Rýchlejší ako smrť'' | Fee Herod, "The Kid" | |- | ''Basketbalistov denník'' | Jim Carroll | |- | ''Úplné zatmenie'' | [[Arthur Rimbaud]] | |- |rowspan="2"| 1996 | ''Rómeo a Júlia'' | Rómeo Montague | |- | ''Marvinova izba'' | Hank | |- | 1997 | ''[[Titanic (film z roku 1997)|Titanic]]'' | Jack Dawson | hlavná rola |- |rowspan="2"| 1998 | ''Muž so železnou maskou'' | kráľ [[Ľudovít XIV.]] a Filip | |- | ''Celebrity'' | Brandon Darrow | |- | 2000 | ''[[Pláž (film)|Pláž]]'' | Richard | |- | 2001 | ''Don's Plum Bar'' | Derek | natáčané v 1995, uvedené v 2001 |- |rowspan="2"| 2002 | ''Chyť ma, ak to dokážeš'' | Frank William Abagnale Jr. | |- | ''Gangy New Yorku'' | Amsterdam Vallon | |- | 2004 | ''Letec'' | Howard Hughes | [[Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon (dráma)|Zlatý glóbus za najlepšieho herca v dráme]] |- |rowspan="2"| 2006 | ''Krvavý diamant'' | Danny Archer | |- | ''Na druhej strane'' | William "Billy" Costigan Jr. | |- | 2007 | ''11. hodina'' | rozprávač/producent | dokumentárny |- |rowspan="2"| 2008 | ''Pavučina lží'' | Roger Ferris | |- | ''Núdzový východ'' | Frank Wheeler | |- |rowspan="2"| 2010 | ''Prekliaty ostrov'' | Edward "Teddy" Daniels | |- | ''[[Počiatok (film)|Počiatok]]'' | Dominic "Dom" Cobb | |- |rowspan="2"| 2011 | ''The Rise of Theodore Roosevelt'' | [[Theodore Roosevelt]] | |- | ''The Chancellor Manuscript'' | Peter Chancellor | |- | 2012 | ''Divoký Django'' | Monseaur Candie | |- |rowspan="2"| 2013 | ''[[Veľký Gatsby]]'' | Jay Gatsby | |- | ''[[Vlk z Wall Street (film z roku 2013)|Vlk z Wall Street]]'' | Jordan Belfort |[[Zlatý glóbus]] za najlepšieho herca v komedií alebo muzikáli |- |rowspan="1" |2015 ||[[Revenant Zmŕtvychvstanie]] ||Hugh Glass || [[Academy Award za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe]]<br/>[[Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon (dráma)|Zlatý glóbus za najlepšieho herca v dráme]]<br/>[[British Academy of Film and Television Arts|BAFTA]] |- |2021 |Nepozeraj hore |Dr Randall Mindy | |- |2023 |Killers Of The Flower Moon |Ernest Burkhart | |} === Ako producent === {|class="wikitable" style="font-size: 90%;" border="2" cellpadding="4" |- align="center" ! style="background:#B0C4DE;" | Rok ! style="background:#B0C4DE;" | Film ! style="background:#B0C4DE;" | Poznámky |- |rowspan=2|2004 |''Zabijem Nixona!'' |Výkonný producent |- | ''Letec'' |Výkonný producent |- |rowspan=2|2007 | ''11. hodina'' |Producent |- |''Gardener of Eden'' |Producent |- |2008 |''Greensburg'' |Producent |- |rowspan=2|2009 | ''Atari'' |Producent |- | ''Sirota'' |Producent |- |rowspan=2|2010 |''Beat the Reaper'' |Producent |- |''The Rise of Theodore Roosevelt'' |Producent ''oznámený'' |- |rowspan=2|2011 |''The Chancellor Manuscript'' |Producent ''oznámený'' |- |''Conspiracy of Fools'' |Producent ''oznámený'' |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.leonardodicaprio.com/ Oficiálna stránka Leonarda DiCapria] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090803121304/http://www.leonardodicaprio.com/ |date=2009-08-03 }} * {{Imdb meno|id=0000138|meno = Leonardo DiCaprio}} * {{Csfd meno|id=769-dicaprio-leonardo|meno = Leonardo DiCaprio}} == Zdroj == {{Preklad|en|Leonardo DiCaprio|730579653}} {{Navboxes |title = Ceny Leonarda DiCapria |list = {{Oscar - najlepší herec 2001 - 2020}} {{Zlatý glóbus - najlepší herec (dráma) 2001 - 2020}} {{Zlatý glóbus - najlepší herec (komédia/muzikál) 2001 - 2020}} {{Cena BAFTA pre najlepšieho herca v hlavnej úlohe}} {{Držitelia ceny Critics' Choice Movie Award pre najlepšieho herca}} {{Držitelia ceny National Board of Review Award pre najlepšieho vedľajšieho herca}} {{Držitelia ceny Screen Actors Guild Award za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe}} {{Držitelia ceny AACTA pre najlepšieho herca v hlavnej úlohe}} {{Držitelia ceny Satellite pre najlepšieho herca - film}} {{Držitelia ceny Satellite pre najlepšieho vedľajšieho herca - film}} }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Dicaprio, Leonardo}} [[Kategória:Filmoví herci USA]] [[Kategória:Filmoví producenti USA]] [[Kategória:Držitelia Oscara za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe]] [[Kategória:Držitelia ceny Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon (dráma)]] [[Kategória:Držitelia ceny Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon (komédia/muzikál)]] [[Kategória:Držitelia ceny BAFTA za najlepšieho herca v hlavnej úlohe]] [[Kategória:Držitelia Critics' Choice Movie Awards]] [[Kategória:Držitelia ceny Satellite Award]] [[Kategória:Držitelia Screen Actors Guild Award]] [[Kategória:Držitelia ceny Zlatá malina za najhorší pár na plátne]] [[Kategória:Osobnosti USA talianskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA nemeckého pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA ruského pôvodu]] [[Kategória:Účastníci Medzinárodného filmového festivalu Karlovy Vary]] [[Kategória:Osobnosti z Los Angeles]] 0lntz8d2dwxh7wh3uo8841u9o5dwmfe 0 317231 8211537 8208302 2026-05-10T09:13:36Z Alexis Nemec 211349 8211537 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam všetkých zápasov [[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]. Zahrňuje kompletný prehľad všetkých oficiálnych medzištátnych zápasov tímu Slovenska (v rokoch [[1940]] – [[1943]] a od vzniku štátnej samostatnosti Slovenska [[1. január]] [[1993]]) s výsledkom, dátumom a miestom konania, so špecifikáciou zápasu (či išlo o prípravné alebo o turnajové stretnutie, v prípade ZOH, MS a SP uvádzame aj fázu turnaja) a so strelcami gólov Slovenska. == Slovenský štát počas 2. svetovej vojny == <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Roky 1940 – 1943</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 11 - 4-0-1-0-6 - 21:39</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 1. || 1. február 1940 || {{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]] || 4.zimný týždeň || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Čechy a Morava]] || '''0:12''' (0:5,0:4,0:3) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 2. || 2. február 1940 || {{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]] || 4.zimný týždeň || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''1:3''' (0:0,0:1,1:2) || [[Anton Luther|Luther]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 3. || 6. február 1940 || {{AUT}} [[Viedeň]] || priateľský || Slovensko - [[Wiener EG|Wiener EG (Rakúsko)]] || '''0:2''' (0:2,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 4. || 15. január 1941 || {{ROU}} [[Bukurešť]] || Turnaj o Pohár Manuela Stroiciho || Slovensko - [[Bukurešť|Bukurešť (Rumunsko)]] || '''2:0''' (0:0,0:0,2:0) || Nie sú známi autori |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 5. || 16. január 1941 || {{ROU}} [[Bukurešť]] || Turnaj o Pohár Manuela Stroiciho || Slovensko - [[Rumunské národné hokejové mužstvo|Rumunsko]] || '''3:0''' (0:0,1:0,2:0) || [[Ján Olejník|Olejník]], [[František Javúrek|Javúrek]], [[Svätozár Trnovský|Trnovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 6. || 17. január 1941 || {{ROU}} [[Bukurešť]] || Turnaj o Pohár Manuela Stroiciho || Slovensko - [[Juhoslovánské národné hokejové mužstvo|Juhoslávia]] || '''4:1''' (1:0,3:1,0:0) || [[František Javúrek|Javúrek]] 3, [[Teodor Reimann|Reimann]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 7. || 9. február 1941 || {{SVK}} [[Bratislava]] || priateľský || Slovensko - [[Chorvátské národné hokejové mužstvo|Chorvátsko]] || '''6:1''' (4:0,0:1,2:0) || [[Teodor Reimann|Reimann]], [[Rudolf Tomášek|Tomášek]], [[Ján Olejník|Olejník]], [[František Javúrek|Javúrek]], [[Viliam Chmel|Chmel]], [[Martin Štolc|Štolc]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 8. || 19. február 1941 || {{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]] || 5.zimný týždeň || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:3''' (0:1,0:0,2:2) || [[Ján Olejník|Olejník]], [[Martin Štolc|Štolc]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 9. || 20. február 1941 || {{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]] || 5.zimný týždeň || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''0:6''' (0:4,0:1,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 10. || 19. december 1942 || {{SVK}} [[Bratislava]] || priateľský || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:10''' (0:3,2:6,0:1) || [[Teodor Reimann|Reimann]], [[Anton Luther|Luther]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 11. || 14. február 1943 || {{CHE}} [[Lenzerheide]] || priateľský || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko „B“]] || '''1:1''' (1:0,0:1,0:0) || [[Ladislav Srnka|Srnka]] |}</div></div> == Slovensko od roku 1993 == <div class="NavFrame"><div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1992/1993</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 5 - 2-0-1-0-2 - 20:17</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 12. || 12. február 1993 || {{FRA}} [[Rouen]] || turnaj || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''2:2''' (0:1,1:0,1:1) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Peter Veselovský|Veselovský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 13. || 13. február 1993 || {{FRA}} [[Rouen]] || turnaj || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko B]] || '''2:5''' (2:1,0:1,0:3) || [[Roman Veber|Veber]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 14. || 14. február 1993 || {{FRA}} [[Rouen]] || turnaj || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Vikingovia Švédska]] || '''3:5''' (1:2,2:1,0:2) || [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 15. || 23. marec 1993 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''7:2''' (5:0,1:1,1:1) || [[René Pucher|R. Pucher]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Juraj Kledrowetz|Kledrowetz]], [[Ján Varholík|Varholík]], [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Oto Haščák|Haščák]], [[Ľubomír Pichoňský|Pichoňský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 16. || 14. apríl 1993 || {{DEU}} [[Landshut]] || príprava || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''6:3''' (2:1,1:1,3:1) || [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Pavol Zůbek]], [[Stanislav Jasečko|Jasečko]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Peter Zůbek]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1993/1994</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 37 - 23-1-8-1-4 - 229:78</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 17. || 22. august 1993 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''14:0''' (7:0,4:0,3:0) || [[Oto Haščák|Haščák]] 2, [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]] 2, [[Jozef Stümpel|Stümpel]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Anton Šťastný|A. Šťastný]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 18. || 23. august 1993 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''8:1''' (6:1,1:0,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Ivan Droppa|I. Droppa]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Marián Smerčiak|Smerčiak]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 19. || 29. august 1993 || {{GBR}} [[Sheffield]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Japonské národné hokejové mužstvo|Japonsko]] || '''7:2''' (3:1,2:1,2:0) || [[Peter Šťastný|P. Šťastný]] 2, [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 2, [[Jerguš Bača|Bača]], [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 20. || 1. september 1993 || {{GBR}} [[Sheffield]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Poľské národné hokejové mužstvo|Poľsko]] || '''4:4''' (2:0,1:1,1:3) || [[Jerguš Bača|Bača]], [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Róbert Švehla|Švehla]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 21. || 2. september 1993 || {{GBR}} [[Sheffield]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''7:1''' (2:1,3:0,2:0) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 2, [[Róbert Švehla|Švehla]], [[Anton Šťastný|A. Šťastný]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 22. || 4. september 1993 || {{GBR}} [[Sheffield]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Britské národné hokejové mužstvo|Spojené kráľovstvo]] || '''7:1''' (2:0,3:1,2:0) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Anton Šťastný|A. Šťastný]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Ivan Droppa|I. Droppa]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Oto Haščák|Haščák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 23. || 16. november 1993 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || Telecup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''3:1''' (2:1,1:0,0:0) || [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 24. || 17. november 1993 || {{NOR}} [[Gjövik]] || Telecup || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''3:3''' (1:1,0:2,2:0) || [[René Pucher|R. Pucher]], [[Anton Šťastný|A. Šťastný]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 25. || 18. november 1993 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || Telecup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:0''' (1:0,2:0,1:0) || [[Anton Šťastný|A. Šťastný]] 2, [[Karol Rusznyák|Rusznyák]], [[Peter Veselovský|Veselovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 26. || 20. november 1993 || {{NOR}} [[Gjövik]] || Telecup || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''5:3''' (1:1,3:1,1:1) || [[Roman Kontšek|Kontšek]] 2, [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Anton Šťastný|A. Šťastný]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 27. || 21. november 1993 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || Telecup || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''5:5''' (1:1,3:2,1:2) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Miroslav Marcinko|Marcinko]] 2, [[René Pucher|R. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 28. || 17. december 1993 || {{ITA}} [[Bolzano]] || Italia Cup || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''4:0''' (1:0,1:0,2:0) || [[Peter Veselovský|Veselovský]], [[Ján Varholík|Varholík]], [[Karol Rusznyák|Rusznyák]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 29. || 18. december 1993 || {{ITA}} [[Bolzano]] || Italia Cup || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Olympionici Fínska]] || '''2:3''' (1:1,1:1,0:1) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Anton Šťastný|A. Šťastný]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 30. || 27. december 1993 || {{FRA}} [[St. Gervais]] || Mont Blanc Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''11:0''' (5:0,2:0,4:0) || [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]] 2, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]] 2, [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Martin Miklík|Miklík]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Ján Varholík|Varholík]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 31. || 28. december 1993 || {{FRA}} [[St. Gervais]] || Mont Blanc Cup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''1:1''' (0:0,1:0,0:1) || [[Peter Veselovský|Veselovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 32. || 29. december 1993 || {{FRA}} [[Chamonix]] || Mont Blanc Cup || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''9:1''' (3:1,1:0,5:0) || [[Jozef Daňo|Daňo]] 4, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 33. || 5. február 1994 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''11:1''' (3:0,6:0,2:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Marián Smerčiak|Smerčiak]] 2, [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Oto Haščák|Haščák]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 34. || 6. február 1994 || {{SVK}} [[Senica]] || príprava || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''9:0''' (3:0,4:0,2:0) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 3, [[Branislav Jánoš|Jánoš]] 3, [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Oto Haščák|Haščák]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 35. || 13. február 1994 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''4:4''' (1:2,2:0,1:2) || [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Peter Šťastný|P. Šťastný]], [[Roman Kontšek|Kontšek]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 36. || 15. február 1994 || {{NOR}} [[Gjövik]] || [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:3''' (1:1,1:0,1:2) || [[Peter Šťastný|P. Šťastný]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Róbert Švehla|Švehla]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 37. || 17. február 1994 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''10:4''' (6:2,3:1,1:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 3, [[Roman Kontšek|Kontšek]] 2, [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 2, [[Peter Šťastný|P. Šťastný]] 2, [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 38. || 19. február 1994 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:1''' (1:1,1:0,1:0) || [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Róbert Švehla|Švehla]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 39. || 21. február 1994 || {{NOR}} [[Gjövik]] || [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''6:2''' (4:1,2:0,0:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 3, [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Jerguš Bača|Bača]], [[René Pucher|R. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 40. || 23. február 1994 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || štvrťfinále [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:3pp''' (2:1,0:1,0:0 - 0:1) || [[Peter Šťastný|P. Šťastný]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 41. || 24. február 1994 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || o 5. – 8. miesto na [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''6:5pp''' (0:3,3:0,2:2 - 1:0) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 3, [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Oto Haščák|Haščák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 42. || 26. február 1994 || {{NOR}} [[Gjövik]] || o 5. miesto na [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:7''' (1:4,0:1,0:2) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 43. || 10. marec 1994 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''15:1''' (9:1,3:0,3:0) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 3, [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Martin Miklík|Miklík]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Juraj Kledrowetz|Kledrowetz]], [[Ján Lipiansky|Lipiansky]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 44. || 11. marec 1994 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''11:2''' (2:0,7:1,2:1) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Ján Varholík|Varholík]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Stanislav Medřík|Medřík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 45. || 18. marec 1994 || {{SVK}} [[Poprad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS "C" 1994]] || Slovensko - [[Bulharské národné hokejové mužstvo|Bulharsko]] || '''20:0''' (4:0,7:0,9:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 3, [[Karol Rusznyák|Rusznyák]] 3, [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]] 3, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Branislav Jánoš|Jánoš]] 2, [[Roman Kontšek|Kontšek]] 2, [[René Pucher|R. Pucher]] 2, [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Ján Varholík|Varholík]], [[Juraj Kledrowetz|Kledrowetz]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 46. || 19. marec 1994 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS "C" 1994]] || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''9:0''' (7:0,0:0,2:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 3, [[Branislav Jánoš|Jánoš]] 2, [[Ján Varholík|Varholík]], [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]], [[Pavol Paukovček|Paukovček]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 47. || 21. marec 1994 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS "C" 1994]] || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 48. || 22. marec 1994 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS "C" 1994]] || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''2:2''' (0:1,1:1,1:0) || [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 49. || 24. marec 1994 || {{SVK}} [[Poprad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS "C" 1994]] || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''10:0''' (4:0,3:0,3:0) || [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Karol Rusznyák|Rusznyák]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Ján Varholík|Varholík]], [[Pavol Paukovček|Paukovček]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 50. || 27. marec 1994 || {{SVK}} [[Poprad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS "C" 1994]] || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''2:1''' (1:0,1:0,0:1) || [[Oto Haščák|Haščák]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 51. || 13. apríl 1994 || {{FIN}} [[Tampere]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:4''' (0:1,1:1,1:2) || [[Vladimír Búřil|Búřil]], [[Jozef Voskár|Voskár]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 52. || 15. apríl 1994 || {{FIN}} [[Helsinki]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''3:8''' (1:4,0:3,2:1) || [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Jozef Voskár|Voskár]], [[Martin Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 53. || 21. apríl 1994 || {{AUT}} [[Zell am See]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''6:4''' (3:0,1:2,2:2) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1994/1995</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 25 - 17-0-2-0-6 - 132:64</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 54. || 27. august 1994 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''3:1''' (1:0,1:1,1:0) || [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Miroslav Šmidriak|Šmidriak]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 55. || 28. august 1994 || {{SVK}} [[Nitra]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''2:3''' (1:1,1:0,0:2) || [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 56. || 30. august 1994 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''4:7''' (1:3,1:3,2:1) || [[Zdeno Cíger|Cíger]] 2, [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 57. || 1. september 1994 || {{CZE}} [[Zlín]] || Pragobanka Cup || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:6''' (0:1,2:0,0:5) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 58. || 3. september 1994 || {{CZE}} [[Zlín]] || Pragobanka Cup || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:7''' (0:3,0:3,0:1) || |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 59. || 4. september 1994 || {{CZE}} [[Zlín]] || Pragobanka Cup || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:2''' (0:0,2:0,0:2) || [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 60. || 31. október 1994 || {{SVK}} [[Trnava]] || príprava || Slovensko - [[Rumunské národné hokejové mužstvo|Rumunsko]] || '''14:1''' (4:0,7:0,3:1) || [[Peter Šťastný|P. Šťastný]] 4, [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Stanislav Jasečko|Jasečko]], [[Ladislav Čierny| Čierny]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Slavomír Ilavský|Ilavský]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 61. || 1. november 1994 || {{SVK}} [[Piešťany]] || príprava || Slovensko - [[Rumunské národné hokejové mužstvo|Rumunsko]] || '''11:2''' (2:1,6:1,3:0) || [[Peter Bondra|Bondra]] 3, [[Peter Zůbek]] 2, [[Pavol Zůbek]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Karol Rusznyák|Rusznyák]], [[Arne Kroták|Kroták]], [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Habart Wittlinger|Wittlinger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 62. || 3. november 1994 || {{DEU}} [[Pforzheim]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:2''' (0:0,2:0,1:2) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Peter Šťastný|P. Šťastný]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 63. || 4. november 1994 || {{DEU}} [[Stuttgart]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:0''' (0:0,0:0,1:0) || [[Stanislav Medřík|Medřík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 64. || 6. november 1994 || {{DEU}} [[Stuttgart]] || Nemecký pohár – finále || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:4''' (1:0,1:0,1:4) || [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Peter Bondra|Bondra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 65. || 10. február 1995 || {{FRA}} [[Rouen]] || turnaj || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''3:2''' (2:0,1:2,0:0) || [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 66. || 11. február 1995 || {{FRA}} [[Rouen]] || turnaj || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Vikingovia Švédska]] || '''2:3''' (2:2,0:1,0:0) || [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 67. || 12. február 1995 || {{FRA}} [[Rouen]] || turnaj || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''2:1''' (0:0,2:0,0:1) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 68. || 1. apríl 1995 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''4:2''' (3:0,0:2,1:0) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[René Pucher|R. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 69. || 2. apríl 1995 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''3:3''' (1:0,2:2,0:1) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[René Pucher|R. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 70. || 8. apríl 1995 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''8:1''' (3:0,3:1,2:0) || [[Branislav Jánoš|Jánoš]] 2, [[René Pucher|R. Pucher]] 2, [[Oto Haščák|Haščák]] 2, [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 71. || 9. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:2''' (1:1,1:1,3:0) || [[Róbert Švehla|Švehla]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 72. || 12. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Britské národné hokejové mužstvo|Spojené kráľovstvo]] || '''7:3''' (0:1,4:1,3:1) || [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]] 2, [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] 2, [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 73. || 13. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Japonské národné hokejové mužstvo|Japonsko]] || '''9:3''' (6:0,1:2,2:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]], [[Peter Šťastný|P. Šťastný]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 74. || 15. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Poľské národné hokejové mužstvo|Poľsko]] || '''10:0''' (3:0,2:0,5:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 3, [[Zdeno Cíger|Cíger]] 2, [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]], [[Peter Šťastný|P. Šťastný]], [[Marián Smerčiak|Smerčiak]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 75. || 16. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''4:3''' (0:1,2:1,2:1) || [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Peter Šťastný|P. Šťastný]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 76. || 18. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''6:2''' (0:0,3:1,3:1) || [[Peter Šťastný|P. Šťastný]] 2, [[Marián Smerčiak|Smerčiak]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 77. || 19. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Holandské národné hokejové mužstvo|Holandsko]] || '''13:4''' (3:2,4:0,6:2) || [[Peter Šťastný|P. Šťastný]] 3, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 3, [[Zdeno Cíger|Cíger]] 2, [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Oto Haščák|Haščák]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 78. || 21. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Rumunské národné hokejové mužstvo|Rumunsko]] || '''11:0''' (3:0,4:0,4:0) || [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]] 2, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[René Pucher|R. Pucher]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Marián Smerčiak|Smerčiak]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1995/1996</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 16 - 9-0-2-0-5 - 61:43</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 79. || 31. august 1995 || {{CZE}} [[Zlín]] || Pragobanka Cup || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''5:3''' (3:1,0:1,2:1) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Peter Bondra|Bondra]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[René Pucher|R. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 80. || 2. september 1995 || {{CZE}} [[Zlín]] || Pragobanka Cup || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:8''' (1:5,1:2,0:1) || [[Juraj Kledrowetz|Kledrowetz]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 81. || 3. september 1995 || {{CZE}} [[Zlín]] || Pragobanka Cup || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''5:2''' (1:0,3:0,1:2) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Oto Haščák|Haščák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 82. || 27. október 1995 || {{ITA}} [[Asiago]] || Italia Cup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''8:1''' (3:1,1:0,4:0) || [[Peter Bartoš|Bartoš]] 2, [[Jozef Voskár|Voskár]] 2, [[Stanislav Jasečko|Jasečko]] 2, [[René Pucher|R. Pucher]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 83. || 28. október 1995 || {{ITA}} [[Asiago]] || Italia Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:2''' (1:2,1:0,2:0) || [[Ján Varholík|Varholík]], [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Igor Rataj|Rataj]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 84. || 29. október 1995 || {{ITA}} [[Asiago]] || Italia Cup || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''2:3''' (1:1,0:1,1:1) || [[Ján Plch|Plch]], [[Stanislav Jasečko|Jasečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 85. || 10. február 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:2''' (2:0,1:1,2:1) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Ján Plch|Plch]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Slavomír Ilavský|Ilavský]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 86. || 11. február 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:2''' (1:0,4:0,0:2) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 87. || 11. apríl 1996 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''4:1''' (1:1,1:0,2:0) || [[Ján Plch|Plch]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 88. || 12. apríl 1996 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''3:3''' (1:0,1:1,1:2) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 89. || 19. apríl 1996 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''5:0''' (1:0,4:0,0:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Oto Haščák|Haščák]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 90. || 21. apríl 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS "A" 1996]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:3''' (0:0,2:1,1:2) || [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 91. || 22. apríl 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS "A" 1996]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:6''' (1:2,0:0,1:4) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Oto Haščák|Haščák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 92. || 25. apríl 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS "A" 1996]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''1:2''' (1:1,0:1,0:0) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 93. || 27. apríl 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS "A" 1996]] || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:4''' (1:2,0:2,2:0) || [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 94. || 29. apríl 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS "A" 1996]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''4:1''' (0:0,3:0,1:1) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Stanislav Medřík|Medřík]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1996/1997</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 24 - 8-0-3-0-13 - 74:88</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 95. || 18. august 1996 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:4''' (2:0,1:3,0:1) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Peter Bondra|Bondra]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 96. || 22. august 1996 || {{DEU}} [[Mannheim]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''4:2''' (1:0,1:1,2:1) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 97. || 25. august 1996 || {{USA}} [[Providence]] || príprava || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''2:9''' (0:3,2:6,0:0) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Peter Bondra|Bondra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 98. || 26. august 1996 || {{CAN}} [[Edmonton]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:7''' (2:3,2:2,0:2) || [[Oto Haščák|Haščák]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 99. || 31. august 1996 || {{CAN}} [[Montreal]] || Svetový pohár || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''4:7''' (2:3,1:2,1:2) || [[Jerguš Bača|Bača]], [[Peter Bondra|Bondra]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 100. || 1. september 1996 || {{CAN}} [[Ottawa]] || Svetový pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:3''' (0:0,2:1,0:2) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 101. || 3. september 1996 || {{USA}} [[New York (mesto)|New York]] || Svetový pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:9''' (1:3,1:3,1:3) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Slavomír Ilavský|Ilavský]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 102. || 1. november 1996 || {{DEU}} [[Stuttgart]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:4''' (1:0,2:3,0:1) || [[Michal Hreus|Hreus]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Juraj Kledrowetz|Kledrowetz]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 103. || 2. november 1996 || {{DEU}} [[Stuttgart]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''1:1''' (0:0,0:1,1:0) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 104. || 3. november 1996 || {{DEU}} [[Stuttgart]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:4''' (1:2,0:1,0:1) || [[Michal Beran|Beran]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 105. || 31. január 1997 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Poľské národné hokejové mužstvo|Poľsko]] || '''7:2''' (2:1,3:0,2:1) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 3, [[Vladimír Vlk|Vlk]], [[Jiří Bicek|Bicek]], [[Marián Smerčiak|Smerčiak]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 106. || 6. február 1997 || {{DEU}} [[Oberhausen]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:3''' (0:0,2:1,1:2) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 107. || 7. február 1997 || {{DEU}} [[Oberhausen]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''4:1''' (1:0,2:1,1:0) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Marián Smerčiak|Smerčiak]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 108. || 9. február 1997 || {{DEU}} [[Oberhausen]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:3''' (0:1,1:1,1:1) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 109. || 17. apríl 1997 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''7:4''' (1:1,3:1,3:2) || [[Roman Stantien|Stantien]] 2, [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 110. || 18. apríl 1997 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''4:2''' (2:1,2:0,0:1) || [[Daniel Babka|Babka]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 111. || 27. apríl 1997 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:2''' (0:1,2:0,0:1) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 112. || 28. apríl 1997 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''5:3''' (1:2,4:0,0:1) || [[Roman Kontšek|Kontšek]] 2, [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Roman Stantien|Stantien]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 113. || 30. apríl 1997 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:3''' (0:0,0:2,1:1) || [[Jozef Stümpel|Stümpel]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 114. || 2. máj 1997 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:5''' (0:1,1:1,1:3) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Jiří Bicek|Bicek]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 115. || 3. máj 1997 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''0:1''' (0:0,0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 116. || 5. máj 1997 || {{FIN}} [[Tampere]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] – o udržanie sa || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''2:1''' (0:1,1:0,1:0) || [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Roman Kontšek|Kontšek]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 117. || 8. máj 1997 || {{FIN}} [[Tampere]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] – o udržanie sa || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''4:3''' (2:2,1:1,1:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2, [[Roman Stantien|Stantien]], [[Roman Kontšek|Kontšek]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 118. || 10. máj 1997 || {{FIN}} [[Tampere]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] – o udržanie sa || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''4:5''' (2:2,1:2,1:1) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Daniel Babka|Babka]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1997/1998</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 24 - 12-0-3-0-9 - 83:59</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 119. || 7. november 1997 || {{DEU}} [[Füssen]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:1''' (0:0,1:1,1:0) || [[Ján Pleva|Pleva]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 120. || 8. november 1997 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:1''' (0:1,1:0,1:0) || [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 121. || 9. november 1997 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''4:1''' (1:0,1:0,2:1) || [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Karol Rusznyák|Rusznyák]], [[Miroslav Mosnár|Mosnár]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 122. || 14. december 1997 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:3''' (1:1,0:1,1:1) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 123. || 15. december 1997 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:4''' (1:2,1:1,1:1) || [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Igor Rataj|Rataj]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 124. || 19. december 1997 || {{CHE}} [[Kloten]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''6:0''' (3:0,3:0,0:0) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Karol Rusznyák|Rusznyák]], [[Oto Haščák|Haščák]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 125. || 20. december 1997 || {{CHE}} [[Kloten]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''6:1''' (2:0,2:1,2:0) || [[Roman Stantien|Stantien]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 126. || 21. december 1997 || {{CHE}} [[Kloten]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''8:5''' (3:1,3:0,2:4) || [[Peter Bartoš|Bartoš]] 3, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 127. || 1. február 1998 || {{JPN}} [[Tomakomai]] || príprava || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''4:5''' (2:1,2:1,0:3) || [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 128. || 2. február 1998 || {{JPN}} [[Tomakomai]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:0''' (1:0,0:0,1:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 129. || 7. február 1998 || {{JPN}} [[Nagano]] || predturnaj [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''2:2''' (1:0,1:2,0:0) || [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 130. || 8. február 1998 || {{JPN}} [[Nagano]] || predturnaj [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''4:3''' (1:2,3:1,0:0) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 3, [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 131. || 10. február 1998 || {{JPN}} [[Nagano]] || predturnaj [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''3:4''' (1:1,1:0,1:3) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Peter Bondra|Bondra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 132. || 12. február 1998 || {{JPN}} [[Nagano]] || o 9. miesto na [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:4''' (1:0,1:1,0:3) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 133. || 7. apríl 1998 || {{FIN}} [[Kokkola]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''1:2''' (0:0,0:1,1:1) || [[Ján Zlocha|Zlocha]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 134. || 8. apríl 1998 || {{FIN}} [[Oulu]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:5''' (0:2,0:2,2:1) || [[Martin Frank|Frank]], [[Peter Bartoš|Bartoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 135. || 26. apríl 1998 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''8:4''' (2:2,4:2,2:0) || [[Peter Pucher|P. Pucher]] 2, [[Branislav Jánoš|Jánoš]] 2, [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Igor Rataj|Rataj]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 136. || 27. apríl 1998 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''11:2''' (4:1,5:0,2:1) || [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Igor Rataj|Rataj]] 2, [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Róbert Pukalovič (1960)|Pukalovič]], [[Ján Zlocha|Zlocha]], [[Jozef Voskár|Voskár]], [[Roman Stantien|Stantien]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Richard Kapuš|Kapuš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 137. || 1. máj 1998 || {{CHE}} [[Zürich]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS "A" 1998]] || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''2:1''' (2:1,0:0,0:0) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 138. || 3. máj 1998 || {{CHE}} [[Zürich]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS "A" 1998]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:2''' (0:0,0:1,2:1) || [[Róbert Švehla|Švehla]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 139. || 5. máj 1998 || {{CHE}} [[Zürich]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS "A" 1998]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:1''' (3:0,2:0,0:1) || [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 140. || 7. máj 1998 || {{CHE}} [[Bazilej]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS "A" 1998]] – štvrťfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:1''' (0:1,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 141. || 9. máj 1998 || {{CHE}} [[Bazilej]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS "A" 1998]] – štvrťfinálová skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''1:6''' (0:1,0:1,1:4) || [[Jozef Voskár|Voskár]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 142. || 10. máj 1998 || {{CHE}} [[Bazilej]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS "A" 1998]] – štvrťfinálová skupina || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:1''' (1:1,0:0,0:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1998/1999</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 24 - 10-0-5-0-9 - 71:63</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 143. || 30. august 1998 || {{CZE}} [[Třinec]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:2''' (0:1,0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 144. || 31. august 1998 || {{CZE}} [[Vsetín]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:5''' (0:4,0:1,0:0) || |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 145. || 6. november 1998 || {{NOR}} [[Oslo]] || Var Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:2''' (2:0,0:1,0:1) || [[Marek Uram|Uram]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 146. || 7. november 1998 || {{NOR}} [[Oslo]] || Var Cup || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''4:1''' (2:0,2:0,0:1) || [[Richard Šechný|Šechný]] 2, [[Igor Rataj|Rataj]], [[Marek Uram|Uram]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 147. || 8. november 1998 || {{NOR}} [[Oslo]] || Var Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:3''' (0:2,1:1,0:0) || [[Peter Bartoš|Bartoš]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 148. || 12. december 1998 || {{CZE}} [[Ostrava]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:3''' (2:0,1:3,0:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2, [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 149. || 17. december 1998 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || Corgoň Cup || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko B]] || '''6:4''' (1:0,3:1,2:3) || [[Roman Stantien|Stantien]], [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Ján Lipiansky|Lipiansky]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Dušan Andrašovský|Andrašovský]], [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 150. || 18. december 1998 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || Corgoň Cup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''2:0''' (0:0,1:0,1:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 151. || 19. december 1998 || {{SVK}} [[Poprad]] || Corgoň Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''5:2''' (0:0,3:0,2:2) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Ján Lipiansky|Lipiansky]] 2, [[Vladimír Vlk|Vlk]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 152. || 12. február 1999 || {{CHE}} [[Chur]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:4''' (1:2,2:1,0:1) || [[Jozef Voskár|Voskár]], [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 153. || 13. február 1999 || {{CHE}} [[Chur]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''2:3''' (1:1,0:2,1:0) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 154. || 14. február 1999 || {{CHE}} [[Chur]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''4:2''' (2:0,0:2,2:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2, [[Stanislav Jasečko|Jasečko]], [[Vladimír Vlk|Vlk]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 155. || 11. apríl 1999 || {{SVK}} [[Liptovský Mikuláš]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''4:2''' (1:0,0:1,3:1) || [[Jozef Čierny (hokejista)|J. Čierny]], [[Martin Kuľha|Kuľha]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Peter Bartoš|Bartoš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 156. || 12. apríl 1999 || {{SVK}} [[Žilina]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:2''' (0:2,1:0,0:0) || [[Michal Hreus|Hreus]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 157. || 20. apríl 1999 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:2''' (1:0,0:1,1:1) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 158. || 21. apríl 1999 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''4:2''' (1:1,1:1,2:0) || [[Dušan Andrašovský|Andrašovský]], [[Ján Lipiansky|Lipiansky]], [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 159. || 25. apríl 1999 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''5:2''' (1:1,1:0,3:1) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2, [[Zdeno Cíger|Cíger]] 2, [[Michal Hreus|Hreus]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 160. || 26. apríl 1999 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''1:1''' (0:1,1:0,0:0) || [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 161. || 1. máj 1999 || {{NOR}} [[Hamar]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS "A" 1999]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:3''' (0:2,2:1,0:0) || [[Ivan Droppa|Droppa]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 162. || 3. máj 1999 || {{NOR}} [[Hamar]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS "A" 1999]] || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''7:4''' (1:0,5:2,1:2) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Marián Hossa]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 163. || 5. máj 1999 || {{NOR}} [[Hamar]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS "A" 1999]] || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''8:2''' (3:1,2:1,3:0) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 3, [[Marián Hossa]] 3, [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 164. || 7. máj 1999 || {{NOR}} [[Oslo]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS "A" 1999]] – štvrťfinálová skupina || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''1:2''' (0:0,0:2,1:0) || [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 165. || 9. máj 1999 || {{NOR}} [[Oslo]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS "A" 1999]] – štvrťfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:8''' (2:2,0:4,0:2) || [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 166. || 10. máj 1999 || {{NOR}} [[Oslo]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS "A" 1999]] – štvrťfinálová skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:2''' (0:0,2:0,0:2) || [[Zdeno Chára|Chára]], [[Marián Hossa]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1999/2000</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 29 - 16-0-6-0-7 - 100:70</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 167. || 31. august 1999 || {{CZE}} [[Znojmo]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:6''' (2:1,1:3,0:2) || [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Roman Gavalier|R. Gavalier]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 168. || 7. november 1999 || {{SVK}} [[Liptovský Mikuláš]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:2''' (2:2,1:0,0:0) || [[Richard Šechný|Šechný]] 2, [[Rastislav Štork|Štork]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 169. || 8. november 1999 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:1''' (2:0,2:1,0:0) || [[Michal Hreus|Hreus]], [[Richard Šechný|Šechný]], [[Dušan Andrašovský|Andrašovský]], [[Stanislav Jasečko|Jasečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 170. || 10. november 1999 || {{DEU}} [[Crimmitschau]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:2''' (2:1,1:1,0:0) || [[Ľubomír Hurtaj|Hurtaj]], [[Arne Kroták|Kroták]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 171. || 11. november 1999 || {{DEU}} [[Regensburg]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:1''' (1:0,1:0,0:1) || [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Andrej Novotný|Novotný]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 172. || 13. november 1999 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''6:1''' (2:0,2:0,2:1) || [[Ľubomír Hurtaj|Hurtaj]] 2, [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Stanislav Jasečko|Jasečko]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]], [[Peter Bartoš|Bartoš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 173. || 14. november 1999 || {{SVK}} [[Trnava]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:4''' (2:0,0:2,0:2) || [[Ladislav Čierny|L. Čierny]], [[Michal Hreus|Hreus]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 174. || 11. december 1999 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:3''' (3:2,0:0,0:1) || [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Richard Šechný|Šechný]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 175. || 12. december 1999 || {{SVK}} [[Trnava]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:4''' (0:1,2:3,1:0) || [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Richard Šechný|Šechný]], [[Peter Bartoš|Bartoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 176. || 16. december 1999 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Corgoň Cup || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''7:2''' (2:0,4:1,1:1) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2, [[Peter Bartoš|Bartoš]] 2, [[Ivan Majeský]], [[Richard Šechný|Šechný]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 177. || 17. december 1999 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Corgoň Cup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''4:4''' (2:3,2:0,0:1) || [[Stanislav Jasečko|Jasečko]], [[Andrej Rajčák|A. Rajčák]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Peter Bartoš|Bartoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 178. || 18. december 1999 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Corgoň Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:0''' (1:0,1:0,1:0) || [[Marek Uram|Uram]] 2, [[Ľubomír Hurtaj|Hurtaj]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 179. || 11. február 2000 || {{CHE}} [[Chur]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''4:3''' (1:3,2:0,1:0) || [[Dušan Milo|Milo]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Igor Rataj|Rataj]], [[Ján Plch|Plch]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 180. || 12. február 2000 || {{CHE}} [[Chur]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''2:1''' (1:1,0:0,1:0) || [[Martin Opatovský|Opatovský]], [[Igor Rataj|Rataj]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 181. || 13. február 2000 || {{CHE}} [[Chur]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:1''' (0:0,1:0,0:1) || [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 182. || 11. apríl 2000 || {{SVK}} [[Žilina]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''5:5''' (2:1,3:4,0:0) || [[Martin Kuľha|Kuľha]] 2, [[Martin Opatovský|Opatovský]], [[Ľubomír Hurtaj|Hurtaj]], [[Peter Fabuš|Fabuš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 183. || 12. apríl 2000 || {{CZE}} [[Ostrava]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:1''' (0:0,0:1,2:0) || [[Miroslav Škovira|Škovira]], [[Peter Fabuš|Fabuš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 184. || 18. apríl 2000 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''3:4''' (1:0,1:2,1:2) || [[Michal Hreus|Hreus]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 185. || 19. apríl 2000 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''4:1''' (0:0,2:1,2:0) || [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] 2, [[Marek Uram|Uram]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 186. || 25. apríl 2000 || {{SWE}} [[Västerås]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:2''' (1:1,1:1,0:0) || [[Peter Podhradský|Podhradský]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 187. || 30. apríl 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''2:0''' (0:0,0:0,2:0) || [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 188. || 2. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''6:2''' (2:1,0:0,4:1) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 189. || 4. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:2''' (1:1,0:1,1:0) || [[Michal Hreus|Hreus]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 190. || 6. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] – nadstavbová časť || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''9:1''' (3:0,1:1,5:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Peter Bartoš|Bartoš]] 2, [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 191. || 8. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] – nadstavbová časť || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:6''' (0:1,2:3,0:2) || [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 192. || 9. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] – nadstavbová časť || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:4''' (1:0,1:2,1:2) || [[Ľubomír Hurtaj|Hurtaj]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 193. || 11. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] - štvrťfinále || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''4:1''' (0:1,3:0,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Michal Hreus|Hreus]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 194. || 12. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] - semifinále || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''3:1''' (2:0,1:1,0:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Richard Kapuš|Kapuš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 195. || 14. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] - finále || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:5''' (0:3,1:0,2:2) || [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2000/2001</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 23 - 10-0-0-1-12 - 63:65</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 196. || 29. august 2000 || {{CZE}} [[Brno]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:6''' (0:2,0:1,1:3) || [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 197. || 10. november 2000 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:1''' (1:0,0:0,1:1) || [[Jaroslav Török|Török]], [[Ján Lipiansky|Lipiansky]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 198. || 11. november 2000 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:5pp''' (1:0,2:0,1:4 - 0:1) || [[Marek Uram|Uram]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Jaroslav Török|Török]], [[Martin Kuľha|Kuľha]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 199. || 12. november 2000 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:4''' (1:2,0:0,1:2) || [[Dušan Milo|Milo]], [[Martin Kuľha|Kuľha]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 200. || 14. december 2000 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Poisťovňa Tatra Cup || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''1:0''' (0:0,1:0,0:0) || [[Vladimír Országh|Országh]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 201. || 15. december 2000 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Poisťovňa Tatra Cup || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''4:1''' (2:1,1:0,1:0) || [[Jaroslav Török|Török]], [[Radovan Somík|Somík]], [[Vladimír Országh|Országh]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 202. || 16. december 2000 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Poisťovňa Tatra Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''4:3''' (0:1,1:1,3:1) || [[Tomáš Nádašdi|Nádašdi]], [[Jaroslav Török|Török]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 203. || 9. február 2001 || {{CHE}} [[Lausanne]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:4''' (0:2,1:1,1:1) || [[Róbert Döme|Döme]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 204. || 11. február 2001 || {{CHE}} [[Bern (mesto)|Bern]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (1:1,1:0,0:2) || [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Ján Plch|Plch]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 205. || 3. apríl 2001 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:4''' (1:0,0:0,1:4) || [[Martin Kuľha|Kuľha]], [[Radoslav Hecl|Hecl]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 206. || 5. apríl 2001 || {{SVK}} [[Nitra]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:4''' (1:2,1:1,0:1) || [[Richard Pavlikovský|Rich. Pavlikovský]], [[Ľubomír Sabol|Sabol]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 207. || 10. apríl 2001 || {{CZE}} [[Olomouc]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:3''' (1:3,0:0,0:0) || [[Radovan Somík|Somík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 208. || 11. apríl 2001 || {{SVK}} [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''8:4''' (3:1,3:2,2:1) || [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] 2, [[Tomáš Surový|Surový]], [[Róbert Döme|Döme]], [[Martin Kuľha|Kuľha]], [[Andrej Nedorost|Nedorost]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Marek Uram|Uram]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 209. || 18. apríl 2001 || {{SVK}} [[Liptovský Mikuláš]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''3:0''' (1:0,0:0,2:0) || [[Marián Cisár|Cisár]], [[Radovan Somík|Somík]], [[Martin Kuľha|Kuľha]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 210. || 19. apríl 2001 || {{SVK}} [[Liptovský Mikuláš]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''2:1''' (0:0,1:1,1:0) || [[Ronald Petrovický|Ron. Petrovický]], [[Martin Kuľha|Kuľha]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 211. || 26. apríl 2001 || {{SWE}} [[Gävle]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''3:4''' (1:4,0:0,2:0) || [[Richard Pavlikovský|Rich. Pavlikovský]], [[Richard Zedník|Zedník]], [[Marián Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 212. || 29. apríl 2001 || {{DEU}} [[Norimberg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] || Slovensko - [[Japonské národné hokejové mužstvo|Japonsko]] || '''8:4''' (3:1,2:1,3:2) || [[Vladimír Országh|Országh]] 2, [[Richard Zedník|Zedník]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Richard Pavlikovský|Rich. Pavlikovský]], [[Ivan Droppa|Droppa]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 213. || 30. apríl 2001 || {{DEU}} [[Norimberg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:0''' (0:0,2:0,3:0) || [[Peter Pucher|P. Pucher]] 2, [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 214. || 2. máj 2001 || {{DEU}} [[Norimberg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:5''' (0:0,1:2,1:3) || [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 215. || 4. máj 2001 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] – nadstavbová časť || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''3:1''' (2:0,1:0,0:1) || [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Marián Hossa]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 216. || 5. máj 2001 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] – nadstavbová časť || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''1:3''' (0:1,1:1,0:1) || [[Richard Zedník|Zedník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 217. || 8. máj 2001 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] – nadstavbová časť || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:3''' (0:1,0:0,1:2) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 218. || 10. máj 2001 || {{DEU}} [[Hannover]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] – štvrťfinále || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:2''' (0:1,0:1,0:0) || |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2001/2002</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 29 - 15-1-3-1-9 - 99:75</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 219. || 30. august 2001 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Poisťovňa Tatra Cup || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''5:2''' (1:0,2:1,2:1) || [[Jaroslav Török|Török]] 2, [[Martin Kuľha|Kuľha]], [[Marek Uram|Uram]], [[Daniel Babka|Babka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 220. || 31. august 2001 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Poisťovňa Tatra Cup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''3:0''' (1:0,1:0,1:0) || [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Marek Uram|Uram]], [[Ľubomír Hurtaj|Ľ. Hurtaj]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 221. || 1. september 2001 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Poisťovňa Tatra Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''4:0''' (0:0,3:0,1:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2, [[Ľubomír Hurtaj|Ľ. Hurtaj]], [[Richard Šechný|Šechný]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 222. || 7. november 2001 || {{DEU}} [[Landshut]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''4:3''' (2:2,0:1,2:0) || [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Jaroslav Török|Török]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 223. || 9. november 2001 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:2sn''' (0:0,0:1,1:0 - 0:0,0:1) || [[Martin Kuľha|Kuľha]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 224. || 10. november 2001 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:0''' (0:0,1:0,1:0) || [[Jaroslav Török|Török]], [[Dušan Milo|D. Milo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 225. || 11. november 2001 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:6''' (2:2,2:2,0:2) || [[Dušan Milo|D. Milo]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]], [[Ľubomír Vaic|Vaic]], [[Ivan Majeský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 226. || 4. február 2002 || {{USA}} [[Boise]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''4:1''' (0:1,1:0,3:0) || [[Richard Lintner|Lintner]], [[Róbert Tomík|Tomík]], [[Ľubomír Hurtaj|Ľ. Hurtaj]], [[Richard Šechný|Šechný]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 227. || 6. február 2002 || {{USA}} [[Logan]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:4''' (2:2,0:1,1:1) || [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Róbert Tomík|Tomík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 228. || 10. február 2002 || {{USA}} [[Salt Lake City]] || predturnaj [[Ľadový hokej na ZOH 2002|ZOH 2002]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''0:3''' (0:0,0:2,0:1) || |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 229. || 11. február 2002 || {{USA}} [[Salt Lake City]] || predturnaj [[Ľadový hokej na ZOH 2002|ZOH 2002]] || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''6:6''' (2:2,4:2,0:2) || [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Marián Hossa]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 230. || 13. február 2002 || {{USA}} [[Salt Lake City]] || predturnaj [[Ľadový hokej na ZOH 2002|ZOH 2002]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''2:3''' (1:1,1:1,0:1) || [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Richard Lintner|Lintner]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 231. || 15. február 2002 || {{USA}} [[Salt Lake City]] || o 13. miesto na [[Ľadový hokej na ZOH 2002|ZOH 2002]] || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''7:1''' (1:0,2:0,4:1) || [[Marián Hossa]] 3, [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 232. || 3. apríl 2002 || {{SVK}} [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:4''' (0:1,0:1,2:2) || [[Marek Uram|Uram]], [[Dušan Andrašovský|Andrašovský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 233. || 5. apríl 2002 || {{SVK}} [[Nitra]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''1:3''' (0:0,1:1,0:2) || [[Marek Uram|Uram]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 234. || 9. apríl 2002 || {{CZE}} [[Olomouc]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:5''' (0:2,1:3,0:0) || [[Gabriel Špilár|Špilár]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 235. || 10. apríl 2002 || {{SVK}} [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:2''' (0:1,0:1,0:0) || |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 236. || 16. apríl 2002 || {{CZE}} [[Brno]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''4:4''' (0:0,2:1,2:3) || [[Róbert Tomík|Tomík]] 2, [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Marek Uram|Uram]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 237. || 19. apríl 2002 || {{CHE}} [[Biel/Bienne|Biel]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''6:1''' (2:0,2:0,2:1) || [[Radovan Somík|Somík]], [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Richard Lintner|Lintner]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Jerguš Bača|Bača]], [[Róbert Tomík|Tomík]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 238. || 20. apríl 2002 || {{CHE}} [[Kreuzlingen]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:3''' (1:1,1:1,1:1) || [[Dušan Milo|D. Milo]], [[Marek Uram|Uram]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 239. || 27. apríl 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] || Slovensko - [[Poľské národné hokejové mužstvo|Poľsko]] || '''7:0''' (2:0,1:0,4:0) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Vladimír Országh|Országh]], [[Róbert Tomík|Tomík]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Richard Lintner|Lintner]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 240. || 29. apríl 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''5:4''' (2:1,2:2,1:1) || [[Richard Lintner|Lintner]] 2, [[Róbert Tomík|Tomík]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 241. || 30. apríl 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''1:3''' (0:2,0:1,1:0) || [[Dušan Milo|D. Milo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 242. || 2. máj 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:1''' (0:1,0:0,2:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Dušan Milo|D. Milo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 243. || 3. máj 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''6:3''' (3:0,0:2,3:1) || [[Róbert Tomík|Tomík]], [[Vladimír Országh|Országh]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Richard Lintner|Lintner]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 244. || 6. máj 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''6:4''' (3:0,2:3,1:1) || [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Dušan Milo|D. Milo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 245. || 7. máj 2002 || {{SWE}} [[Karlstad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] – štvrťfinále || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:2''' (0:1,1:1,2:0) || [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 246. || 9. máj 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] - semifinále || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''3:2sn''' (0:1,1:1,1:0 - 0:0,1:0) || [[Vladimír Országh|Országh]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 247. || 11. máj 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] - finále || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''4:3''' (2:0,1:1,1:2) || [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2002/2003</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 24 - 14-0-3-0-7 - 83:54</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 248. || 5. november 2002 || {{CZE}} [[Plzeň]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:4''' (0:1,3:2,0:1) || [[Radoslav Kropáč|Kropáč]], [[Gabriel Špilár|Špilár]], [[Ľubomír Hurtaj|Ľ. Hurtaj]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 249. || 16. december 2002 || {{FIN}} [[Helsinki]] || Baltika Cup || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''1:4''' (1:0,0:3,0:1) || [[Miroslav Škovira|Škovira]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 250. || 18. december 2002 || {{RUS}} [[Moskva]] || Baltika Cup || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:6''' (1:1,0:4,0:1) || [[Dušan Milo|D. Milo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 251. || 20. december 2002 || {{RUS}} [[Moskva]] || Baltika Cup || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''3:1''' (0:0,0:1,3:0) || [[Marcel Hanzal|Hanzal]], [[Richard Pavlikovský|Rich. Pavlikovský]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 252. || 21. december 2002 || {{RUS}} [[Moskva]] || Baltika Cup || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''1:3''' (1:0,0:1,0:2) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 253. || 7. február 2003 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (0:1,1:1,1:1) || [[Andrej Podkonický|Podkonický]], [[Erik Weissmann|Weissmann]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 254. || 8. február 2003 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:3''' (1:1,0:1,3:1) || [[Jaroslav Kmiť|Kmiť]], [[Róbert Tomík|Tomík]], [[Roman Tomas|Tomas]], [[Miroslav Lažo|Lažo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 255. || 9. február 2003 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:1''' (1:1,1:0,0:0) || [[Tomáš Starosta|Starosta]], [[Stanislav Gron|Gron]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 256. || 2. apríl 2003 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''4:1''' (1:0,2:1,1:0) || [[Ján Zlocha|Zlocha]] 2, [[Richard Hartmann|R. Hartmann]], [[Ľubomír Vaic|Vaic]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 257. || 3. apríl 2003 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''3:2''' (1:0,2:0,0:2) || [[Ľubomír Hurtaj|Ľ. Hurtaj]], [[Marián Cisár|Cisár]], [[Tibor Višňovský|T. Višňovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 258. || 9. apríl 2003 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:1''' (1:0,4:0,0:1) || [[Ľubomír Vaic|Vaic]], [[Peter Barinka|Barinka]], [[Dušan Milo|D. Milo]], [[Ľubomír Hurtaj|Ľ. Hurtaj]], [[Martin Čakajík|Čakajík]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 259. || 10. apríl 2003 || {{SVK}} [[Piešťany]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''1:1''' (0:1,1:0,0:0) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 260. || 16. apríl 2003 || {{CZE}} [[Prostějov]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:1''' (0:0,1:1,0:0) || [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 261. || 17. apríl 2003 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''5:3''' (0:0,3:3,2:0) || [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]], [[Ľubomír Vaic|Vaic]], [[Marián Cisár|Cisár]], [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 262. || 23. apríl 2003 || {{SWE}} [[Göteborg]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:3''' (1:0,0:2,1:1) || [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Richard Kapuš|Kapuš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 263. || 27. apríl 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''9:3''' (2:0,4:2,3:1) || [[Richard Zedník|Zedník]] 3, [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 3, [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Vladimír Országh|Országh]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 264. || 28. apríl 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] || Slovensko - [[Japonské národné hokejové mužstvo|Japonsko]] || '''10:1''' (3:1,5:0,2:0) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 2, [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] 2, [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Richard Zedník|Zedník]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Richard Lintner|Lintner]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 265. || 30. apríl 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:1''' (0:1,2:0,1:0) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Vladimír Országh|Országh]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 266. || 2. máj 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''5:1''' (1:1,0:0,4:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 267. || 4. máj 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''7:1''' (2:0,3:1,2:0) || [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Richard Zedník|Zedník]], [[Peter Bondra|Bondra]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 268. || 5. máj 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:3''' (0:1,2:2,1:0) || [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 269. || 7. máj 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] – štvrťfinále || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:1''' (0:1,2:0,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Richard Kapuš|Kapuš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 270. || 9. máj 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] – semifinále || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''1:4''' (0:1,1:1,0:2) || [[Peter Bondra|Bondra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 271. || 10. máj 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] – o 3. miesto || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''4:2''' (2:1,1:1,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Peter Bondra|Bondra]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2003/2004</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 26 - 15-0-5-1-5 - 85:46</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 272. || 5. november 2003 || {{HUN}} [[Budapešť]] || príprava || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''6:2''' (3:1,1:0,2:1) || [[Michal Hudec|M. Hudec]] 2, [[Miroslav Lažo|Lažo]] 2, [[Jaroslav Kmiť|Kmiť]], [[Tibor Melichárek|Melichárek]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 273. || 6. november 2003 || {{HUN}} [[Budapešť]] || Astra Zeneca Cup || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''2:4''' (1:1,1:2,0:1) || [[Martin Čakajík|Čakajík]], [[Michal Hudec|M. Hudec]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 274. || 8. november 2003 || {{HUN}} [[Budapešť]] || Astra Zeneca Cup || Slovensko - [[Holandské národné hokejové mužstvo|Holandsko]] || '''11:0''' (1:0,4:0,6:0) || [[Miroslav Lažo|Lažo]] 2, [[Ľubomír Sabol|Sabol]], [[Michal Hudec|M. Hudec]], [[Ľubomír Pištek|Pištek]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Ján Homér|Homér]], [[Peter Podhradský|Podhradský]], [[Tibor Melichárek|Melichárek]], [[Jaroslav Kmiť|Kmiť]], [[Martin Čakajík|Čakajík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 275. || 9. november 2003 || {{HUN}} [[Budapešť]] || Astra Zeneca Cup – o 3. miesto || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''6:3''' (3:1,2:1,1:1) || [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]] 2, [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Peter Podhradský|Podhradský]], [[Miroslav Vantroba|Vantroba]], [[Miroslav Lažo|Lažo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 276. || 18. december 2003 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''5:2''' (1:1,4:1,0:0) || [[Ladislav Čierny|L. Čierny]] 2, [[Marek Uram|Uram]], [[Martin Bartek|Bartek]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 277. || 19. december 2003 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''3:4''' (2:0,0:2,1:2) || [[Peter Barinka|Barinka]] 2, [[Martin Bartek|Bartek]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 278. || 20. december 2003 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:4''' (1:1,1:3,1:0) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] 2, [[Tomáš Harant|Harant]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 279. || 6. február 2004 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''4:4''' (0:0,2:4,2:0) || [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]] 2, [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 280. || 7. február 2004 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:1''' (1:2,2:0,0:0) || [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Martin Hujsa|Hujsa]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 281. || 8. február 2004 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:1''' (0:0,0:0,1:1) || [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 282. || 1. apríl 2004 || {{SVK}} [[Poprad]] || príprava || Slovensko - [[Poľské národné hokejové mužstvo|Poľsko]] || '''6:3''' (2:0,2:1,2:2) || [[Jaroslav Kmiť|Kmiť]] 2, [[Boris Žabka|Žabka]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Martin Hujsa|Hujsa]], [[René Školiak|Školiak]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 283. || 2. apríl 2004 || {{SVK}} [[Poprad]] || príprava || Slovensko - [[Poľské národné hokejové mužstvo|Poľsko]] || '''2:1''' (1:1,0:0,1:0) || [[Stanislav Gron|S. Gron]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 284. || 7. apríl 2004 || {{SVK}} [[Nitra]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:1''' (1:1,0:0,2:0) || [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]] 2, [[Róbert Tomík|Tomík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 285. || 8. apríl 2004 || {{SVK}} [[Piešťany]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:1''' (0:0,1:0,1:1) || [[René Jarolín|Jarolín]], [[Dušan Andrašovský|Andrašovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 286. || 14. apríl 2004 || {{LVA}} [[Riga]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''2:0''' (0:0,1:0,1:0) || [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] 2 |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 287. || 15. apríl 2004 || {{LVA}} [[Riga]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''3:3''' (0:1,3:0,0:2) || [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Peter Podhradský|Podhradský]], [[Róbert Tomík|Tomík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 288. || 21. apríl 2004 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''0:3''' (0:2,0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 289. || 24. apríl 2004 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''2:0''' (2:0,0:0,0:0) || [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Marián Hossa]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 290. || 26. apríl 2004 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:3''' (0:1,3:2,0:0) || [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Richard Lintner|Lintner]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 291. || 28. apríl 2004 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''5:2''' (3:2,1:1,2:0) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 292. || 30. apríl 2004 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:0''' (0:0,2:0,0:0) || [[Marián Hossa]], [[Ronald Petrovický|Ron. Petrovický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 293. || 2. máj 2004 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''8:0''' (3:0,4:0,1:0) || [[Pavol Demitra|Demitra]] 2, [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Zdeno Chára|Chára]], [[Richard Lintner|Lintner]], [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 294. || 5. máj 2004 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 295. || 6. máj 2004 || {{CZE}} [[Praha]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] – štvrťfinále || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:1''' (0:1,2:0,1:0) || [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]], [[Zdeno Chára|Chára]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 296. || 8. máj 2004 || {{CZE}} [[Praha]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] – semifinále || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''1:2''' (0:0,1:1,0:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 297. || 9. máj 2004 || {{CZE}} [[Praha]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] – o 3. miesto || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''0:1sn''' (0:0,0:0,0:0 - 0:0,0:1) || |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2004/2005</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 32 - 15-1-3-0-13 - 83:76</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 298. || 22. august 2004 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''0:2''' (0:0,0:0,0:2) || |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 299. || 28. august 2004 || {{CAN}} [[Ottawa]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:2''' (2:0,0:1,0:1 - 0:0) || [[Vladimír Országh|Országh]], [[Marián Hossa]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 300. || 29. august 2004 || {{CAN}} [[Ottawa]] || príprava || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0 - 0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 301. || 1. september 2004 || {{CAN}} [[Montreal]] || Svetový pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''1:5''' (0:2,0:1,1:2) || [[Martin Cibák|Cibák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 302. || 3. september 2004 || {{CAN}} [[St. Paul]] || Svetový pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:3''' (1:2,0:0,0:1) || [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 303. || 5. september 2004 || {{CAN}} [[Toronto]] || Svetový pohár || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:5''' (1:1,0:2,1:2) || [[Marián Hossa]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 304. || 8. september 2004 || {{CAN}} [[Toronto]] || Svetový pohár - štvrťfinále || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''0:5''' (0:0,0:4,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 305. || 11. november 2004 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:4''' (1:2,1:1,0:1) || [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 306. || 12. november 2004 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''5:3''' (1:0,1:0,3:3) || [[Martin Bartek|Bartek]] 4, [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 307. || 13. november 2004 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''6:2''' (1:1,0:0,5:1) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Martin Cibák|Cibák]], [[Martin Hujsa|Hujsa]], [[Martin Bartek|Bartek]], [[Tomáš Starosta|Starosta]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 308. || 14. november 2004 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''0:4''' (0:1,0:2,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 309. || 14. december 2004 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:2''' (1:0,2:1,1:1) || [[Marián Hossa]] 3, [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 310. || 16. december 2004 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:1''' (0:0,1:0,2:1) || [[Marián Hossa]] 2, [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 311. || 17. december 2004 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:1''' (2:0,3:0,0:1) || [[Miroslav Zálešák|Zálešák]], [[Marcel Hossa]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 312. || 18. december 2004 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:2''' (1:1,0:0,3:1) || [[Pavol Demitra|Demitra]] 2, [[Peter Podhradský|Podhradský]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 313. || 11. február 2005 || {{HUN}} [[Budapešť]] || Pannon GSM Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:1''' (0:0,0:1,2:0) || [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 314. || 12. február 2005 || {{HUN}} [[Budapešť]] || Pannon GSM Cup || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''4:2''' (1:2,2:0,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 315. || 13. február 2005 || {{HUN}} [[Budapešť]] || Pannon GSM Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:1sn''' (0:0,0:0,1:1 - 0:0,1:0) || [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 316. || 7. apríl 2005 || {{SVK}} [[Nitra]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''5:0''' (2:0,1:0,2:0) || [[Peter Pucher|P. Pucher]] 2, [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 317. || 8. apríl 2005 || {{CZE}} [[Brno]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:2''' (0:1,1:1,0:0) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 318. || 13. apríl 2005 || {{SVK}} [[Poprad]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''4:2''' (1:1,1:0,2:1) || [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 319. || 14. apríl 2005 || {{SVK}} [[Poprad]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''3:0''' (1:0,0:0,2:0) || [[Marián Hossa]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 320. || 19. apríl 2005 || {{SWE}} [[Jönköping]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:5''' (2:0,0:3,0:2) || [[Richard Lintner|Lintner]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 321. || 21. apríl 2005 || {{DEN}} [[Odense]] || príprava || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''1:2''' (0:1,1:0,0:1) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 322. || 27. apríl 2005 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''0:3''' (0:2,0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 323. || 30. apríl 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''2:1''' (0:0,0:0,2:1) || [[Marián Hossa]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 324. || 2. máj 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''3:3''' (1:0,1:2,1:1) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Marián Hossa]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 325. || 4. máj 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''8:1''' (1:0,2:0,5:1) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 2, [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Marián Hossa]], [[Richard Zedník|Zedník]], [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 326. || 7. máj 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:5''' (0:2,1:3,0:0) || [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 327. || 8. máj 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:1''' (0:0,2:1,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Marián Hossa]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 328. || 9. máj 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''3:1''' (1:1,1:0,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Michal Handzuš|Handzuš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 329. || 12. máj 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] – štvrťfinále || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:5''' (2:2,1:1,1:2) || [[Pavol Demitra|Demitra]] 2, [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Michal Handzuš|Handzuš]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2005/2006</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 28 - 15-0-4-0-9 - 92:58</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 330. || 10. november 2005 || {{DEU}} [[Mannheim]] || TUI Nations Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:4''' (2:0,0:3,0:1) || [[Michal Hudec|M. Hudec]], [[Miroslav Zálešák|Zálešák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 331. || 11. november 2005 || {{DEU}} [[Hannover]] || TUI Nations Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:0''' (1:0,2:0,1:0) || [[Andrej Nedorost|Nedorost]], [[René Jarolín|Jarolín]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Ľubomír Vaic|Vaic]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 332. || 12. november 2005 || {{DEU}} [[Hannover]] || TUI Nations Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''6:0''' (0:0,2:0,4:0) || [[Peter Fabuš|Fabuš]] 2, [[Erik Weissmann|Weissmann]] 2, [[Ľubomír Vaic|Vaic]], [[Tomáš Chrenko|T. Chrenko]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 333. || 13. november 2005 || {{DEU}} [[Hannover]] || TUI Nations Cup || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''2:3''' (1:2,1:1,0:0) || [[Miroslav Zálešák|Zálešák]], [[Andrej Nedorost|Nedorost]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 334. || 15. december 2005 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''3:3''' (1:0,1:0,1:3 - 0:0) || [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]], [[Ľubomír Vaic|Vaic]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 335. || 16. december 2005 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:0''' (0:0,1:0,0:0) || [[René Jarolín|Jarolín]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 336. || 17. december 2005 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''6:4''' (2:0,3:2,1:2) || [[Miroslav Zálešák|Zálešák]] 2, [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] 2, [[Radovan Somík|Somík]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 337. || 9. február 2006 || {{SWE}} [[Sundsvall]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''0:4''' (0:1,0:1,0:2) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 338. || 15. február 2006 || {{ITA}} [[Turín]] || základná skupina [[Ľadový hokej na ZOH 2006|ZOH 2006]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''5:3''' (1:2,2:1,2:0) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] 2, [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Peter Bondra|Bondra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 339. || 16. február 2006 || {{ITA}} [[Turín]] || základná skupina [[Ľadový hokej na ZOH 2006|ZOH 2006]] || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''6:3''' (4:1,1:2,1:0) || [[Marián Hossa]] 2, [[Richard Zedník|Zedník]], [[Ronald Petrovický|Ron. Petrovický]], [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Zdeno Chára|Chára]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 340. || 18. február 2006 || {{ITA}} [[Turín]] || základná skupina [[Ľadový hokej na ZOH 2006|ZOH 2006]] || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''2:1''' (0:0,1:1,1:0) || [[Marián Hossa]], [[Peter Bondra|Bondra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 341. || 19. február 2006 || {{ITA}} [[Turín]] || základná skupina [[Ľadový hokej na ZOH 2006|ZOH 2006]] || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''2:1''' (0:1,1:0,1:0) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Marián Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 342. || 21. február 2006 || {{ITA}} [[Turín]] || základná skupina [[Ľadový hokej na ZOH 2006|ZOH 2006]] || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''3:0''' (1:0,0:0,2:0) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Marián Hossa]], [[Radoslav Suchý|Suchý]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 343. || 22. február 2006 || {{ITA}} [[Turín]] || štvrťfinále [[Ľadový hokej na ZOH 2006|ZOH 2006]] || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:3''' (0:1,0:1,1:1) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 344. || 12. apríl 2006 || {{SVK}} [[Piešťany]] || príprava || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''3:1''' (1:0,1:1,1:0) || [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]], [[René Jarolín|Jarolín]], [[Michal Hudec|M. Hudec]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 345. || 14. apríl 2006 || {{SVK}} [[Piešťany]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''11:2''' (2:2,4:0,5:0) || [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]] 2, [[Michal Hudec|M. Hudec]], [[Andrej Kollár|Kollár]], [[Andrej Kmeč|Kmeč]], [[René Jarolín|Jarolín]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]], [[Viliam Čacho|Čacho]], [[René Vydarený|Vydarený]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Martin Hujsa|Hujsa]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 346. || 19. apríl 2006 || {{CZE}} [[Ostrava]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:2''' (1:0,0:1,0:1) || [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 347. || 20. apríl 2006 || {{SVK}} [[Žilina]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:2''' (0:1,0:1,2:0) || [[Peter Húževka|Húževka]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 348. || 27. apríl 2006 || {{CHE}} [[Biel/Bienne|Biel]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:2''' (0:1,0:0,2:1) || [[Gabriel Špilár|Špilár]], [[Andrej Kollár|Kollár]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 349. || 28. apríl 2006 || {{CHE}} [[Bazilej]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''0:4''' (0:1,0:1,0:2) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 350. || 2. máj 2006 || {{SVK}} [[Nitra]] || príprava || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''4:2''' (0:1,2:1,2:0) || [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]] 2, [[Andrej Kollár|Kollár]], [[Gabriel Špilár|Špilár]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 351. || 6. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''1:2''' (0:0,1:2,0:0) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 352. || 8. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''6:0''' (0:0,3:0,3:0) || [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Tomáš Surový|Surový]], [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]], [[Milan Jurčina|Jurčina]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 353. || 10. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''3:4''' (2:2,1:1,0:1) || [[Tomáš Surový|Surový]], [[Andrej Kollár|Kollár]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 354. || 12. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] - osemfinálová skupina || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:2''' (1:0,1:0,0:2) || [[Martin Cibák|Cibák]], [[Dušan Milo|Milo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 355. || 14. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] - osemfinálová skupina || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''5:2''' (2:0,2:2,1:0) || [[Marián Hossa]], [[Martin Cibák|Cibák]], [[René Vydarený|Vydarený]], [[Marcel Hossa]], [[Andrej Kollár|Kollár]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 356. || 16. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] - osemfinálová skupina || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''8:0''' (1:0,4:0,3:0) || [[Richard Kapuš|Kapuš]] 2, [[Dušan Milo|Milo]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]], [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]], [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Michal Hudec|M. Hudec]], [[Milan Jurčina|Jurčina]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 357. || 17. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] - štvrťfinále || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''1:4''' (1:0,0:1,0:3) || [[Dušan Milo|Milo]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2006/2007</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 22 - 11-1-0-1-9 - 65:53</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 358. || 3. september 2006 || {{DEU}} [[Mannheim]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:3''' (0:1,1:0,0:2) || [[Vladimír Dravecký|Dravecký]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 359. || 10. november 2006 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''2:0''' (0:0,1:0,1:0) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 360. || 11. november 2006 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''5:2''' (1:2,2:0,2:0) || [[Andrej Podkonický|Podkonický]], [[Juraj Štefanka|Štefanka]], [[Tomáš Starosta|Starosta]], [[Tibor Melichárek|Melichárek]], [[Miroslav Kováčik|Kováčik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 361. || 12. november 2006 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár – finále || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''4:3pp''' (1:1,2:1,0:1 - 1:0) || [[Dušan Milo|Milo]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 362. || 14. december 2006 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Loto Cup || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''3:0''' (1:0,1:0,1:0) || [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Tibor Melichárek|Melichárek]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 363. || 15. december 2006 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Loto Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''0:2''' (0:2,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 364. || 16. december 2006 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Loto Cup || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''5:0''' (1:0,3:0,1:0) || [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 365. || 9. február 2007 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''6:2''' (1:1,2:1,3:0) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Daniel Babka|Babka]], [[Richard Stehlík|Stehlík]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Michal Hudec|M. Hudec]], [[František Skladaný|Skladaný]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 366. || 10. február 2007 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (1:1,0:2,1:0) || [[Tibor Melichárek|Melichárek]], [[Dušan Milo|Milo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 367. || 11. február 2007 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:3sn''' (0:0,1:1,1:1 - 0:0,0:1) || [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Radovan Somík|Somík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 368. || 12. apríl 2007 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:5''' (1:2,1:1,0:2) || [[František Skladaný|Skladaný]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 369. || 13. apríl 2007 || {{CZE}} [[Brno]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:3''' (0:1,0:2,1:0) || [[Andrej Podkonický|Podkonický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 370. || 18. apríl 2007 || {{AUT}} [[Viedeň]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''3:1''' (1:0,1:0,1:1) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]] 2, [[Radovan Somík|Somík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 371. || 19. apríl 2007 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''3:2''' (1:2,2:0,0:0) || [[Miroslav Hlinka|Hlinka]], [[Andrej Podkonický|Podkonický]], [[Marek Uram|Uram]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 372. || 24. apríl 2007 || {{SVK}} [[Košice]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''1:2''' (0:1,0:1,1:0) || [[Radovan Somík|Somík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 373. || 29. apríl 2007 || {{RUS}} [[Mytišči]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''3:0''' (2:0,1:0,0:0) || [[Marek Uram|Uram]], [[Zdeno Chára|Chára]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 374. || 1. máj 2007 || {{RUS}} [[Mytišči]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''5:1''' (1:0,1:0,3:1) || [[Peter Podhradský|Podhradský]] 2, [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Radovan Somík|Somík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 375. || 3. máj 2007 || {{RUS}} [[Mytišči]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:5''' (1:1,2:3,1:1) || [[Milan Jurčina|Jurčina]], [[Marián Hossa]], [[Marek Uram|Uram]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 376. || 4. máj 2007 || {{RUS}} [[Mytišči]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''2:4''' (1:2,0:2,1:0) || [[Zdeno Chára|Chára]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 377. || 6. máj 2007 || {{RUS}} [[Mytišči]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:2''' (0:1,2:0,1:1) || [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 378. || 7. máj 2007 || {{RUS}} [[Mytišči]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''4:3''' (1:1,2:2,1:0) || [[Zdeno Chára|Chára]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] 2, [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 379. || 9. máj 2007 || {{RUS}} [[Moskva]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] - štvrťfinále || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''4:7''' (2:1,0:3,2:3) || [[Marián Hossa]], [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2007/2008</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 17 - 7-2-0-0-8 - 51:40</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 380. || 9. november 2007 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Japonské národné hokejové mužstvo|Japonsko]] || '''5:2''' (3:0,0:2,2:0) || [[Marek Haščák]] 2, [[Peter Húževka|Húževka]], [[Peter Fabuš|Fabuš]], [[Tibor Melichárek|Melichárek]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 381. || 10. november 2007 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:2''' (1:1,0:1,0:0) || [[Peter Húževka|Húževka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 382. || 11. november 2007 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:5''' (1:1,1:2,1:2) || [[František Skladaný|Skladaný]], [[Peter Húževka|Húževka]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 383. || 11. december 2007 || {{CZE}} [[Praha]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:2pp''' (0:1,1:0,1:1 - 1:0) || [[Miroslav Hlinka|Hlinka]], [[Andrej Podkonický|Podkonický]], [[Dominik Graňák|Graňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 384. || 14. december 2007 || {{SVK}} [[Poprad]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (1:1,0:1,1:1) || [[Tibor Melichárek|Melichárek]], [[Peter Fabuš|Fabuš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 385. || 15. december 2007 || {{SVK}} [[Košice]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''6:2''' (1:1,5:1,0:0) || [[Andrej Podkonický|Podkonický]] 2, [[František Skladaný|Skladaný]] 2, [[Gabriel Špilár|Špilár]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 386. || 5. február 2008 || {{SWE}} [[Västerås]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''5:1''' (2:1,3:0,0:0) || [[František Skladaný|Skladaný]], [[Marcel Haščák]], [[Tomáš Surový|Surový]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Peter Fabuš|Fabuš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 387. || 8. február 2008 || {{CHE}} [[Lausanne]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''3:2''' (3:2,0:0,0:0) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Martin Kuľha|Kuľha]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 388. || 9. február 2008 || {{CHE}} [[Lausanne]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:2''' (0:0,1:2,0:0) || [[Milan Hruška|Hruška]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 389. || 10. február 2008 || {{CHE}} [[Lausanne]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:4''' (0:0,0:1,1:3) || [[Juraj Kolník|J. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 390. || 17. apríl 2008 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''0:2''' (0:0,0:1,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 391. || 24. apríl 2008 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''3:1''' (1:0,1:1,1:0) || [[Andrej Kollár|Kollár]], [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 392. || 3. máj 2008 || {{CAN}} [[Halifax]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS "A" 2008]] || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''5:1''' (1:0,2:1,2:0) || [[Tibor Melichárek|Melichárek]], [[Juraj Kolník]], [[Róbert Petrovický]], [[Marcel Hossa]], [[Peter Podhradský|Podhradský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 393. || 5. máj 2008 || {{CAN}} [[Halifax]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS "A" 2008]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:4''' (0:2,1:1,1:0) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Juraj Kolník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 394. || 7. máj 2008 || {{CAN}} [[Halifax]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS "A" 2008]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:3''' (2:2,0:1,0:0) || [[Róbert Petrovický]], [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 395. || 9. máj 2008 || {{CAN}} [[Halifax]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS "A" 2008]] o záchranu || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''5:1''' (1:0,4:1,0:0) || [[Róbert Petrovický]], [[Marcel Hossa]], [[Andrej Podkonický|Podkonický]], [[Andrej Kollár|Kollár]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 396. || 10. máj 2008 || {{CAN}} [[Halifax]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS "A" 2008]] o záchranu || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''4:3sn''' (1:0,2:2,0:1 - 0:0,1:0) || [[Juraj Kolník|J. Kolník]], [[Róbert Petrovický]], [[Ľubomír Višňovský|Višňovský]], rozhodujúci nájazd [[Ľubomír Višňovský|Višňovský]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2008/2009</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 21 - 8-1-0-6-6 - 53:62</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 397. || 4. november 2008 || {{CZE}} [[Praha]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:7''' (0:3,0:3,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 398. || 7. november 2008 || {{DEU}} [[Mannheim]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:5''' (1:2,1:2,0:1) || [[Ivan Koložváry|Koložváry]], [[Juraj Mikúš|Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 399. || 8. november 2008 || {{DEU}} [[Mannheim]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:5''' (0:3,1:1,1:1) || [[Ivan Koložváry|Koložváry]], [[František Skladaný|Skladaný]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 400. || 9. november 2008 || {{DEU}} [[Mannheim]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:2sn''' (0:0,0:0,1:1 - 0:0,0:1) || [[Juraj Mikúš|Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 401. || 19. december 2008 || {{SVK}} [[Poprad]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''0:1pp''' (0:0,0:0,0:0 - 0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 402. || 20. december 2008 || {{SVK}} [[Košice]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:2''' (1:0,0:1,2:1) || [[Jiří Bicek|Bicek]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 403. || 5. február 2009 || {{CHE}} [[Ženeva]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''4:0''' (1:0,1:0,2:0) || [[Jiří Bicek|Bicek]], [[René Vydarený|Vydarený]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[František Skladaný|Skladaný]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 404. || 6. február 2009 || {{CHE}} [[Sierre]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:2''' (0:0,1:1,0:1) || [[Rastislav Špirko|Špirko]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 405. || 7. február 2009 || {{CHE}} [[Gstaad]] || príprava - Hralo sa na otvorenom štadióne || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:4sn''' (1:0,0:3,2:0 - 0:0,0:1) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Michal Macho|Macho]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 406. || 3. apríl 2009 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''4:1''' (3:0,0:0,1:1) || [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Marcel Hossa]], [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 407. || 4. apríl 2009 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''5:1''' (4:0,1:1,0:0) || [[Štefan Ružička|Ružička]] 2, [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Marcel Hossa]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 408. || 9. apríl 2009 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''5:2''' (1:0,3:1,1:1) || [[Štefan Ružička|Š. Ružička]] 2, [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Michal Macho|Macho]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 409. || 10. apríl 2009 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''5:1''' (2:0,2:0,1:1) || [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Tomáš Bulík|Bulík]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 410. || 16. apríl 2009 || {{LVA}} [[Riga]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''4:2''' (1:1,2:0,1:1) || [[Marcel Hossa]], [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Ivan Švarný|Švarný]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 411. || 17. apríl 2009 || {{LVA}} [[Riga]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''2:3pp''' (1:1,0:0,1:1 - 0:1) || [[Juraj Mikúš|Mikúš]], [[Jaroslav Obšut|Obšut]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 412. || 24. apríl 2009 || {{CHE}} [[Kloten]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS "A" 2009]] || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''4:3''' (1:0,2:1,1:2) || [[Štefan Ružička|Š. Ružička]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Marcel Hossa]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 413. || 26. apríl 2009 || {{CHE}} [[Kloten]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS "A" 2009]] || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''1:2sn''' (0:0,0:1,1:0 - 0:0,0:1) || [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 414. || 28. apríl 2009 || {{CHE}} [[Kloten]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS "A" 2009]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:7''' (0:3,1:3,2:1) || [[Tomáš Surový|Surový]], [[Marcel Hossa]], [[Dominik Graňák|Graňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 415. || 1. máj 2009 || {{CHE}} [[Kloten]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS "A" 2009]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''1:2pp''' (0:1,1:0,0:0 - 0:1) || [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 416. || 2. máj 2009 || {{CHE}} [[Kloten]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS "A" 2009]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:8''' (0:4,0:4,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 417. || 4. máj 2009 || {{CHE}} [[Kloten]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS "A" 2009]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''3:2pp''' (2:0,0:1,0:1 - 1:0) || [[Štefan Ružička|Š. Ružička]], [[Peter Smrek|Smrek]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2009/2010</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 25 - 8-3-0-2-12 - 63:70</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 418. || 6. november 2009 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (1:1,0:1,1:1) || [[Rudolf Huna]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 419. || 7. november 2009 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:2sn''' (0:0,1:0,0:1 - 0:0,0:1) || [[Milan Bartovič|Bartovič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 420. || 8. november 2009 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:2sn''' (0:1,2:1,0:0 - 0:0,1:0) || [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Richard Lintner|Lintner]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 421. || 15. december 2009 || {{SVK}} [[Košice]] || príprava - v rámci osláv 80. výročia vzniku slovenského hokeja || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:3sn''' (0:1,2:0,0:1 - 0:0,0:1) || [[Richard Zedník|Zedník]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 422. || 17. december 2009 || {{SVK}} [[Košice]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''4:2''' (1:0,2:0,1:2) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] 2, [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Richard Zedník|Zedník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 423. || 19. december 2009 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (0:2,2:1,0:0) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Ivan Baranka|Baranka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 424. || 17. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:3''' (0:1,1:2,0:0) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 425. || 18. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:1sn''' (0:0,0:1,1:0 - 0:0,1:0) || [[Marián Hossa]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 426. || 20. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''6:0''' (3:0,2:0,1:0) || [[Ľubomír Višňovský|Višňovský]], [[Richard Zedník|Zedník]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Marián Hossa]], [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Ivan Baranka|Baranka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 427. || 23. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || kvalifikácia o ?-finále [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''4:3''' (3:1,0:2,1:0) || [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Richard Zedník|Zedník]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 428. || 24. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || ?-finále [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''4:3''' (0:0,3:2,1:1) || [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Tomáš Kopecký|Kopecký]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 429. || 26. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || semifinále [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:3''' (0:2,0:1,2:0) || [[Ľubomír Višňovský|Višňovský]], [[Michal Handzuš|Handzuš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 430. || 27. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || o 3. miesto [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''3:5''' (0:1,3:0,0:4) || [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Marián Hossa]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 431. || 16. apríl 2010 || {{CZE}} [[Prostějov]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:6''' (1:3,1:2,0:1) || [[Tomáš Záborský|Záborský]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 432. || 17. apríl 2010 || {{CZE}} [[Prostějov]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:3''' (1:0,0:1,1:2) || [[Roman Tománek|Tománek]], [[Richard Pánik|Pánik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 433. || 23: apríl 2010 || {{DEU}} [[Füssen]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:2''' (2:0,1:1,0:1) || [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Roman Tománek|Tománek]], [[Tomáš Tatar|Tatar]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 434. || 25. apríl 2010 || {{DEU}} [[Ravensburg]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:2pp''' (2:1,0:0,0:1 - 1:0) || [[Marek Zagrapan|Zagrapan]], [[Michal Chovan|Chovan]], [[Andrej Podkonický|Podkonický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 435. || 2. máj 2010 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''4:3''' (0:1,1:2,3:0) || [[Richard Lintner|Lintner]], [[Andrej Podkonický|Podkonický]], [[Marek Zagrapan|Zagrapan]], [[Ivan Majeský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 436. || 3. máj 2010 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''0:2''' (0:0,0:2,0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 437. || 9. máj 2010 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS "A" 2010]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''1:3''' (0:1,0:1,1:1) || [[Ivan Majeský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 438. || 11. máj 2010 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS "A" 2010]] || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''4:2''' (0:2,2:0,2:0) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Marek Zagrapan|Zagrapan]], [[Milan Bartovič|Bartovič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 439. || 13. máj 2010 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS "A" 2010]] || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''5:1''' (1:0,2:0,2:1) || [[Marek Zagrapan|Zagrapan]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]] 2, [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Andrej Podkonický|Podkonický]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 440. || 14. máj 2010 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS "A" 2010]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''0:6''' (0:6,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 441. || 17. máj 2010 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS "A" 2010]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:5''' (0:0,0:3,2:2) || [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Vladimír Mihálik|V. Mihálik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 442. || 18. máj 2010 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS "A" 2010]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:2''' (0:1,1:1,0:0) || [[Marek Svatoš|Svatoš]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2010/2011</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 21 - 9-2-0-2-8 - 61:47</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 443. || 12. november 2010 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''0:2''' (0:0,0:1,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 444. || 13. november 2010 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:2pp''' (1:0,1:0,0:2 - 1:0) || [[Roman Tománek|Tománek]], [[Marek Haščák]], [[Radovan Somík|Somík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 445. || 14. november 2010 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:3sn''' (1:1,0:1,1:0 - 0:0,0:1) || [[Rudolf Huna]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 446. || 17. december 2010 || {{CHE}} [[Herisau]] || Arosa Challenge || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''0:1pp''' (0:0,0:0,0:0 - 0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 447. || 18. december 2010 || {{CHE}} [[Herisau]] || Arosa Challenge || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''5:3''' (0:1,2:1,3:1) || [[Marek Bartánus|M. Bartánus]] 2, [[Adam Lapšanský|Lapšanský]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]], [[Michal Macho|Macho]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 448. || 11. február 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''4:1''' (0:0,2:1,2:0) || [[Tomáš Surový|Surový]], [[Richard Stehlík|Stehlík]], [[Richard Lintner|Lintner]], [[Richard Zedník|Zedník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 449. || 12. február 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:0''' (0:0,0:0,2:0) || [[Richard Zedník|Zedník]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 450. || 1. apríl 2011 || {{FIN}} [[Lahti]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''1:3''' (0:2,0:0,1:1) || [[Štefan Ružička|Ružička]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 451. || 2. apríl 2011 || {{FIN}} [[Kuovola]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:3''' (0:0,2:3,0:0) || [[Michal Sersen|Sersen]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 452. || 8. apríl 2011 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''4:0''' (3:0,1:0,0:0) || [[Štefan Ružička|Ružička]] 2, [[Tomáš Záborský|Záborský]], [[Milan Bartovič|Bartovič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 453. || 9. apríl 2011 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:3''' (0:0,2:3,3:0) || [[Štefan Ružička|Ružička]] 3, [[Marcel Hossa]], [[Martin Cibák|Cibák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 454. || 13. apríl 2011 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:5''' (2:2,0:0,0:3) || [[Michal Sersen|Sersen]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 455. || 15. apríl 2011 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''5:2''' (2:0,3:1,0:0) || [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Ivan Baranka|Baranka]], [[Richard Pánik|Pánik]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 456. || 21. apríl 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''4:3sn''' (0:1,2:1,1:1 - 0:0,1:0) || [[Marcel Hossa]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 457. || 24. apríl 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''6:1''' (1:0,2:1,3:0) || [[Peter Podhradský|Podhradský]], [[Štefan Ružička|Ružička]], [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Martin Cibák|Cibák]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 458. || 29. apríl 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS "A" 2011]] základná skupina || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''3:1''' (0:0,1:1,2:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Marcel Hossa]], [[Ľuboš Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 459. || 1. máj 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS "A" 2011]] základná skupina || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:4''' (0:0,0:3,3:1) || [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 460. || 3. máj 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS "A" 2011]] základná skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''3:4''' (1:2,2:1,0:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 461. || 6. máj 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS "A" 2011]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:3''' (0:1,1:0,1:2) || [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 462. || 7. máj 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS "A" 2011]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''1:2''' (1:0,0:0,0:2) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 463. || 9. máj 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS "A" 2011]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''4:1''' (2:1,0:0,2:0) || [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Marián Hossa]], [[Richard Zedník|Zedník]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2011/2012</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 25 - 13-1-0-3-8 - 70:59</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 464. || 11. november 2011 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''2:0''' (1:0,0:0,1:0) || [[Michel Miklík]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 465. || 12. november 2011 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''6:3''' (2:1,1:0,3:2) || [[Tomáš Starosta|Starosta]], [[Radoslav Tybor|Tybor]], [[Marcel Hossa]] 2, [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Michel Miklík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 466. || 13. november 2011 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:1''' (0:1,0:0,2:0) || [[Marcel Hossa]], [[Libor Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 467. || 16. december 2011 || {{AUT}} [[Klagenfurt]] || Rakúsky pohár || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''1:2pp''' (1:1,0:0,0:0 - 0:1) || [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 468. || 17. december 2011 || {{AUT}} [[Klagenfurt]] || Rakúsky pohár || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''2:1''' (1:0,1:0,0:1) || [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 469. || 10. február 2012 || {{BLR}} [[Minsk]] || Bell Swiss Bank Tournament Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:1''' (0:0,0:1,3:0) || [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] 2, [[Rastislav Špirko|Špirko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 470. || 11. február 2012 || {{BLR}} [[Minsk]] || Bell Swiss Bank Tournament Cup || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''5:1''' (3:1,1:0,1:0) || [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Michel Miklík]], [[Adam Lapšanský|Lapšanský]], [[Kristián Kudroč|Kudroč]], [[Marcel Haščák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 471. || 6. apríl 2012 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''1:3''' (0:1,1:1,0:1) || [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 472. || 7. apríl 2012 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''3:4sn''' (0:0,2:3,1:0 - 0:0,0:1) || [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] 2, [[Peter Mikuš|P. Mikuš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 473. || 13. apríl 2012 || {{RUS}} [[Jaroslavľ]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''1:2sn''' (0:1,1:0,0:0 - 0:0,0:1) || [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 474. || 14. apríl 2012 || {{RUS}} [[Jaroslavľ]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:3''' (0:1,0:2,2:0) || [[Milan Bartovič|Bartovič]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 475. || 18. apríl 2012 || {{CZE}} [[Praha]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:3''' (0:1,1:0,0:2) || [[Kristián Kudroč|Kudroč]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 476. || 20. apríl 2012 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:3sn''' (0:0,2:1,0:1 - 0:0,0:1) || [[Mário Bližňák|Bližňák]], [[Milan Bartovič|Bartovič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 477. || 27. apríl 2012 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''4:5sn''' (0:1,2:3,2:0 - 0:0,0:1) || [[Tomáš Starosta|Starosta]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] 2, [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 478. || 28. apríl 2012 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''5:4sn''' (1:2,2:1,1:1 - 0:0,1:0) || [[Michel Miklík|Miklík]], [[Marek Hovorka|Hovorka]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Tomáš Surový|Surový]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 479. || 4. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:3''' (0:1,1:2,1:0) || [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Milan Bartovič|Bartovič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 480. || 6. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''0:1''' (0:1,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 481. || 7. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''4:2''' (3:1,0:1,1:0) || [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 482. || 9. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''4:2''' (1:1,1:0,2:1) || [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Tomáš Kopecký|Kopecký]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 483. || 12. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''5:1''' (1:0,4:1,0:0) || [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Michel Miklík|Miklík]], [[Tomáš Kopecký|Kopecký]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 484. || 13. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:0''' (1:0,0:0,0:0) || [[Tomáš Tatar|Tatar]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 485. || 15. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''5:4''' (2:2,1:1,2:1) || [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Tomáš Kopecký|Kopecký]], [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 486. || 17. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] štvrťfinále || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:3''' (2:1,0:2,2:0) || [[Tomáš Kopecký|Kopecký]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Michal Handzuš|Handzuš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 487. || 19. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] semifinále || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:1''' (1:0,0:1,2:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Libor Hudáček|Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 488. || 20. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] finále || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:6''' (1:1,0:3,1:2) || [[Zdeno Chára|Chára]] 2 |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2012/2013</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 23 - 8-1-0-3-11 - 52:62</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 489. || 9. november 2012 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (0:1,1:2,1:0) || [[Marcel Hossa]], [[Boris Valábik|Valábik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 490. || 10. november 2012 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''5:2''' (0:1,3:0,2:1) || [[Libor Hudáček|Hudáček]], [[Marcel Hossa]], [[Peter Ölvecký|Ölvecký]], [[Ivan Baranka|Baranka]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 491. || 11. november 2012 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''0:2''' (0:0,0:0,0:2) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 492. || 14. december 2012 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge 2012 || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''3:2sn''' (0:0,2:2,0:0 - 0:0,1:0) || [[Rastislav Špirko|Špirko]], [[Tomáš Starosta|Starosta]], [[Tomáš Záborský|Záborský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 493. || 15. december 2012 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge 2012 || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''0:5''' (0:1,0:3,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 494. || 8. február 2013 || {{NOR}} [[Stavanger]] || Turnaj 3 krajín || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:1''' (2:0,0:0,0:1) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Michael Vandas|Vandas]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 495. || 9. február 2013 || {{NOR}} [[Stavanger]] || Turnaj 3 krajín || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''2:4''' (0:0,2:3,0:1) || [[Kristián Kudroč|Kudroč]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 496. || 3. apríl 2013 || {{SWE}} [[Oskarshamn]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''1:6''' (0:2,1:2,0:2) || [[Michal Sersen|Sersen]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 497. || 5. apríl 2013 || {{SWE}} [[Växjö]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''1:5''' (1:1,0:0,0:4) || [[Marko Daňo|M. Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 498. || 12. apríl 2013 || {{BLR}} [[Žlobin]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''3:0''' (0:0,2:0,1:0) || [[Michel Miklík|Miklík]], [[Martin Bartek|Bartek]], [[Ján Brejčák|Brejčák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 499. || 13. apríl 2013 || {{BLR}} [[Bobrujsk]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''3:4''' (0:2,1:1,2:1) || [[Peter Ölvecký|Ölvecký]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Vladimír Mihálik|Mihálik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 500. || 18. apríl 2013 || {{CZE}} [[Praha]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''3:2''' (0:1,1:1,2:0) || [[Ján Sýkora]], [[Tomáš Surový|Surový]], [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 501. || 20. apríl 2013 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''3:0''' (0:0,1:0,2:0) || [[Martin Bartek|Bartek]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 502. || 25. apríl 2013 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup 2013 || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''2:3sn''' (0:0,1:2,1:0 - 0:0,0:1) || [[Marcel Haščák]], [[Michal Sersen|Sersen]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 503. || 27. apríl 2013 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup 2013 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''1:2pp''' (0:0,1:1,0:0 - 0:1) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 504. || 3. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''6:2''' (1:0,2:0,3:2) || [[Michel Miklík|Miklík]], [[Peter Ölvecký|Ölvecký]], [[Tomáš Záborský|Záborský]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 505. || 4. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''0:2''' (0:1,0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 506. || 6. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:2''' (0:1,1:0,2:1) || [[Mário Bližňák|Bližňák]], [[Tomáš Záborský|Záborský]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 507. || 9. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''3:5''' (1:3,1:1,1:1) || [[Tomáš Záborský|Záborský]], [[Tomáš Surový|Surový]], [[René Vydarený|Vydarený]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 508. || 10. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''1:2sn''' (1:0,0:1,0:0 - 0:0,0:1) || [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 509. || 12. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''1:3''' (0:0,1:2,0:1) || [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 510. || 14. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''4:1''' (2:0,1:1,1:0) || [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Martin Bartek|Bartek]], [[René Vydarený|Vydarený]], [[Marko Daňo|M. Daňo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 511. || 16. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – štvrťfinále || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''3:4''' (0:3,2:0,1:1) || [[Michel Miklík|Miklík]], [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Tomáš Surový|Surový]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2013/2014</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 24 - 8-2-0-2-12 - 54:69</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 512. || 8. november 2013 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''4:3sn''' (0:2,1:1,2:0 - 0:0,1:0) || [[Michal Sersen|Sersen]] 2, [[Marcel Hossa]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 513. || 9. november 2013 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''0:2''' (0:1,0:1,0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 514. || 10. november 2013 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''0:3''' (0:1,0:2,0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 515. || 20. december 2013 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''1:2''' (0:1,0:0,1:1) || [[Patrik Lušňák|Lušňák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 516. || 21. december 2013 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''4:2''' (2:0,1:1,1:1) || [[Juraj Mikuš|J. Mikuš]], [[Adam Lapšanský|Lapšanský]], [[Radoslav Tybor|Tybor]], [[Ivan Baranka|Baranka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 517. || 13. február 2014 || {{RUS}} [[Soči]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2014]] – základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:7''' (0:1,1:6,0:0) || [[Tomáš Tatar|Tatar]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 518. || 15. február 2014 || {{RUS}} [[Soči]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2014]] – základná skupina || Slovensko - {{SVN|lh}} || '''1:3''' (0:0,0:0,1:3) || [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 519. || 16. február 2014 || {{RUS}} [[Soči]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2014]] – základná skupina || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''0:1sn''' (0:0,0:0,0:0 - 0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 520. || 18. február 2014 || {{RUS}} [[Soči]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2014]] – osemfinále || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''3:5''' (0:3,1:1,2:1) || [[Marián Hossa]] 2, [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 521. || 11. apríl 2014 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''1:3''' (0:0,1:1,0:2) || [[Adam Lapšanský|Lapšanský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 522. || 13. apríl 2014 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''4:3''' (2:0,2:2,0:1) || [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]], [[Dávid Skokan|Skokan]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 523. || 17. apríl 2014 || {{FRA}} [[Gap]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''2:4''' (0:3,0:0,2:1) || [[Rastislav Špirko|Špirko]], [[Andrej Šťastný|Šťastný]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 524. || 19. apríl 2014 || {{FRA}} [[Grenoble]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''3:1''' (0:0,2:0,1:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Radoslav Tybor|Tybor]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 525. || 24. apríl 2014 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''0:3''' (0:1,0:1,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 526. || 26. apríl 2014 || {{SVK}} [[Poprad]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''2:1''' (1:0,1:1,0:0) || [[Ivan Švarný|Švarný]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 527. || 1. máj 2014 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''5:3''' (3:2,2:0,0:1) || [[Ján Brejčák|J. Brejčák]], [[Marek Viedenský|Viedenský]], [[Peter Čerešňák|Čerešňák]], [[Ivan Švarný|Švarný]], [[Marek Hrivík|Hrivík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 528. || 3. máj 2014 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''3:2pp''' (0:1,1:0,1:1 - 1:0) || [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Patrik Lušňák|Lušňák]], [[Dávid Skokan|Skokan]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 529. || 9. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''2:3pp''' (0:1,2:0,0:1 - 0:1) || [[Michel Miklík|Miklík]], [[Marek Viedenský|Viedenský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 530. || 10. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''1:4''' (0:0,1:1,0:3) || [[Karol Sloboda|K. Sloboda]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 531. || 12. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''3:5''' (1:0,2:1,0:4) || [[Ladislav Nagy|Nagy]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 532. || 14. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''5:2''' (2:2,1:0,2:0) || [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] 2, [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 533. || 16. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''1:3''' (0:2,1:0,0:1) || [[Martin Marinčin|Marinčin]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 534. || 17. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{ITA|lh}} || '''4:1''' (1:0,2:1,1:0) || [[Marek Ďaloga|Ďaloga]], [[Marek Viedenský|Viedenský]], [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 535. || 20. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''4:3''' (1:0,0:1,3:2) || [[Tomáš Tatar|Tatar]] 2, [[Michel Miklík|Miklík]], [[Marek Viedenský|Viedenský]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2014/2015</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 22 - 6-2-0-5-9 - 55:56</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 536. || 7. november 2014 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''4:1''' (1:0,1:0,2:1) || [[Juraj Mikuš|J. Mikuš]], [[Radek Deyl|Deyl]], [[Adam Lapšanský|Lapšanský]], [[Roman Rác|Rác]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 537. || 8. november 2014 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''1:2''' (0:1,0:1,1:0) || [[Adam Lapšanský|Lapšanský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 538. || 9. november 2014 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''1:2''' (0:0,1:0,0:2) || [[Adam Lapšanský|Lapšanský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 539. || 19. december 2014 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''1:2''' (0:0,0:1,1:1) || [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 540. || 20. december 2014 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''1:3''' (0:0,0:1,1:2) || [[Patrik Lušňák|Lušňák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 541. || 5. február 2015 || {{SVK}} [[Banská Bystrica]] || Slovakia Cup || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''4:1''' (1:0,2:0,1:1) || [[Ladislav Nagy|L. Nagy]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Michal Sersen|Sersen]], [[Marcel Haščák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 542. || 7. február 2015 || {{SVK}} [[Banská Bystrica]] || Slovakia Cup || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''5:0''' (2:0,0:0,3:0) || [[Marek Viedenský|Viedenský]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Ján Sýkora]], [[Tomáš Surový|Surový]], [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 543. || 2. apríl 2015 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''3:4''' (2:0,1:2,0:2) || [[Patrik Lušňák|Lušňák]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 544. || 4. apríl 2015 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''3:1''' (0:1,2:0,1:0) || [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Marcel Haščák]], [[Dávid Gríger|Gríger]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 545. || 9. apríl 2015 || {{CZE}} [[Jihlava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''2:3sn''' (1:1,0:1,1:0 - 0:0,0:1) || [[Milan Bartovič|Bartovič]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 546. || 10. apríl 2015 || {{CZE}} [[Jihlava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''1:3''' (0:2,0:0,1:1) || [[Libor Hudáček|L. Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 547. || 16. apríl 2015 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''4:5sn''' (1:2,2:0,1:2 - 0:0,0:1) || [[Ivan Baranka|Baranka]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga]], [[Michel Miklík|Miklík]], [[Peter Podhradský|Podhradský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 548. || 18. apríl 2015 || {{SVK}} [[Poprad]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''5:2''' (4:0,0:2,1:0) || [[Mário Bližňák|Bližňák]], [[Michel Miklík|Miklík]], [[Patrik Lušňák|Lušňák]], [[Juraj Mikuš|J. Mikuš]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 549. || 24. apríl 2015 || {{LVA}} [[Riga]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''1:5''' (0:3,0:1,1:1) || [[Milan Jurčina|Jurčina]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 550. || 25. apríl 2015 || {{LVA}} [[Riga]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''2:3sn''' (0:0,0:1,2:1 - 0:0,0:1) || [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 551. || 2. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''4:3sn''' (0:0,0:1,3:2 - 0:0,1:0) || [[Michal Sersen|Sersen]], [[Marek Viedenský|Viedenský]], [[Dominik Graňák|Graňák]], rozh. sam. nájazd [[Marko Daňo|M. Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 552. || 3. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''2:1pp''' (0:0,0:0,1:1 - 1:0) || [[Andrej Meszároš|Meszároš]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 553. || 5. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - {{SVN|lh}} || '''3:1''' (0:1,0:0,3:0) || [[Andrej Meszároš|Meszároš]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 554. || 6. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''2:3''' (1:0,1:2,0:1) || [[Tomáš Surový|Surový]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 555. || 9. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''0:3''' (0:0,0:0,0:3) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 556. || 10. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''2:3pp''' (1:0,0:1,1:1 - 0:1) || [[Tomáš Kopecký|Kopecký]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 557. || 12. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''4:5pp''' (0:2,4:2,0:0 - 0:1) || [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Adam Jánošík|Jánošík]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Milan Bartovič|Bartovič]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2015/2016</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 22 - 8-2-0-3-9 - 50:58</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 558. || 6. november 2015 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''0:1''' (0:0,0:1,0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 559. || 7. november 2015 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:4''' (0:2,0:2,2:0) || [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Martin Réway|Réway]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 560. || 8. november 2015 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''4:0''' (1:0,1:0,2:0) || [[Andrej Šťastný|Šťastný]], [[Tomáš Marcinko|Marcinko]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Eduard Šedivý|Šedivý]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 561. || 18. december 2015 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''4:1''' (2:0,1:1,1:0) || [[Tomáš Marcinko|T. Marcinko]], [[Peter Čerešňák|Čerešňák]], [[Michal Hlinka]], [[Pavol Skalický|Skalický]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 562. || 19. december 2015 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''2:3sn''' (0:0,1:2,1:0 - 0:0,0:1) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Pavol Skalický|Skalický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 563. || 11. február 2016 || {{SVK}} [[Žilina]] || Slovakia Cup || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''2:1''' (1:1,0:0,1:0) || [[Tomáš Marcinko|T. Marcinko]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 564. || 13. február 2016 || {{SVK}} [[Žilina]] || Slovakia Cup || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''4:0''' (2:0,1:0,1:0) || [[Patrik Lušňák|Lušňák]], [[Martin Bakoš|M. Bakoš]], [[Tomáš Hrnka|Hrnka]], [[Rastislav Dej|Dej]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 565. || 7. apríl 2016 || {{FIN}} [[Pori]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''2:3''' (0:1,0:0,2:2) || [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Patrik Lušňák|Lušňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 566. || 8. apríl 2016 || {{FIN}} [[Turku]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''1:6''' (0:1,0:2,1:3) || [[Patrik Lušňák|Lušňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 567. || 14. apríl 2016 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''0:6''' (0:0,0:3,0:3) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 568. || 16. apríl 2016 || {{SVK}} [[Poprad]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''1:2sn''' (0:1,0:0,1:0 - 0:0,0:1) || [[Michal Sersen|Sersen]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 569. || 22. apríl 2016 || {{FRA}} [[Megève]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''4:1''' (0:0,2:1,2:0) || [[Tomáš Hrnka|T. Hrnka]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Patrik Lušňák|Lušňák]], [[Marko Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 570. || 24. apríl 2016 || {{FRA}} [[Grenoble]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''2:3sn''' (1:0,0:1,1:1 - 0:0,0:1) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Marko Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 571. || 28. apríl 2016 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''4:3pp''' (1:0,2:0,0:3 - 1:0) || [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Martin Bakoš|M. Bakoš]], [[Martin Réway|Réway]], [[Andrej Meszároš|Meszároš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 572. || 30. apríl 2016 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''3:1''' (3:0,0:1,0:0) || [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Andrej Meszároš|Meszároš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 573. || 7. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - {{HUN|lh}} || '''4:1''' (2:1,1:0,1:0) || [[Tomáš Marcinko|Marcinko]], [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]], [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Patrik Lušňák|Lušňák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 574. || 8. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''5:1''' (2:1,2:0,1:0) || [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Christián Jaroš|Jaroš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 575. || 10. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - {{GER|lh}} || '''1:5''' (1:0,0:3,0:2) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 576. || 11. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''2:4''' (0:0,2:0,0:4) || [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 577. || 14. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''0:5''' (0:2,0:2,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 578. || 15. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''0:5''' (0:0,0:2,0:3) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 579. || 17. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:2pp''' (1:0,0:1,1:1 - 1:0) || [[Christián Jaroš|Jaroš]], [[Pavol Skalický|Skalický]], [[Marko Daňo|Daňo]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2016/2017</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 24 - 10-2-0-2-10 - 56:60</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 580. || 24. august 2016 || {{AUT}} [[Viedeň]] || prípravný zápas || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''2:0''' (0:0,1:0,1:0) || [[Miloš Bubela|Bubela]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 581. || 4. november 2016 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:1''' (0:0,1:0,2:1) || [[Michal Čajkovský|Čajkovský]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Tomáš Hrnka|Hrnka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 582. || 5. november 2016 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''4:3sn''' (1:1,2:1,0:1 - 0:0,1:0) || [[Martin Gernát|Gernát]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Adam Jánošík|Jánošík]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 583. || 6. november 2016 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''4:1''' (1:0,0:0,3:1) || [[Lukáš Cingel|Cingel]], [[Michal Čajkovský|Čajkovský]], [[Marcel Haščák|Haščák]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 584. || 16. december 2016 || {{CHE}} [[Biel/Bienne|Biel]] || Suisse Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''1:7''' (1:1,0:3,0:3) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 585. || 17. december 2016 || {{CHE}} [[Biel/Bienne|Biel]] || Suisse Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''6:1''' (3:0,3:0,0:1) || [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Matej Češík|Češík]], [[Michal Hlinka|Hlinka]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]], [[Lukáš Cingel|Cingel]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 586. || 9. február 2017 || {{SVK}} [[Nové Zámky]] || prípravný zápas || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''1:3''' (1:2,0:0,0:1) || [[Michal Čajkovský|Čajkovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 587. || 10. február 2017 || {{SVK}} [[Nitra]] || Slovakia Cup 2017 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''6:2''' (2:0,0:0,4:2) || [[Libor Hudáček|L. Hudáček]] 2, [[Martin Gernát|Gernát]], [[Ivan Švarný|Švarný]], [[Radoslav Macík|Macík]], [[Tomáš Hrnka|Hrnka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 588. || 11. február 2017 || {{SVK}} [[Nitra]] || Slovakia Cup 2017 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''3:4''' (0:2,2:1,1:1) || [[Martin Gernát|Gernát]], [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Peter Čerešňák|Čerešňák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 589. || 6. apríl 2017 || {{DEN}} [[Odense]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''2:0''' (0:0,1:0,1:0) || [[Libor Hudáček|Hudáček L.]], [[Patrik Lušňák|Lušňák P.]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 590. || 8. apríl 2017 || {{DEN}} [[Aalborg]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''2:0''' (0:0,0:0,2:0) || [[Tomáš Hrnka|Hrnka]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 591. || 13. apríl 2017 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''1:2''' (1:0,0:0,0:2) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 592. || 15. apríl 2017 || {{SVK}} [[Žilina]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''0:3''' (0:0,0:1,0:2) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 593. || 19. apríl 2017 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''0:3''' (0:2,0:1,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 594. || 21. apríl 2017 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''3:2''' (1:0,1:1,1:1) || [[Libor Hudáček|Hudáček L.]], [[Lukáš Cingel|Cingel]], [[Dávid Skokan|Skokan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 595. || 28. apríl 2017 || {{NOR}} [[Hamar]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''3:2''' (2:0,0:1,1:1) || [[Mário Bližňák|Bližňák]], [[Michel Miklík|Miklík Michel]], [[Martin Bakoš|Bakoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 596. || 29. apríl 2017 || {{NOR}} [[Hamar]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''3:0''' (0:0,1:0,2:0) || [[Tomáš Matoušek|Matoušek]], [[Tomáš Zigo|Zigo]], [[Michel Miklík|Miklík Michel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 597. || 6. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - {{ITA|lh}} || '''3:2pp''' (1:0,0:1,1:1 - 1:0) || [[Michel Miklík|Miklík]], [[Libor Hudáček|Hudáček L.]], [[Peter Čerešňák|Čerešňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 598. || 7. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''1:3''' (0:1,0:1,1:1) || [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 599. || 9. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''3:4sn''' (0:1,0:2,3:0 - 0:0,0:1) || [[Martin Gernát|Gernát]], [[Mário Bližňák|Bližňák]], [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 600. || 10. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:3sn''' (1:0,1:2,0:0 - 0:0,0:1) || [[Tomáš Matoušek|Matoušek]], [[Libor Hudáček|Hudáček L.]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 601. || 13. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''0:6''' (0:3,0:2,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 602. || 14. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:6''' (0:1,1:3,0:2) || [[Martin Gernát|Gernát]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 603. || 16. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''2:4''' (0:2,1:1,1:1) || [[Tomáš Matoušek|Matoušek]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2017/2018</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 28 - 13-2-0-4-9 - 67:64</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 604. || 23. august 2017 || {{CZE}} [[Třinec]] || prípravný zápas || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''2:0''' (1:0,0:0,1:0) || [[Matej Paulovič|Paulovič]], [[Patrik Svitana|Svitana]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 605. || 24. august 2017 || {{SVK}} [[Žilina]] || prípravný zápas || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''1:2''' (1:0,0:2,0:0) || [[Marek Zagrapan|Zagrapan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 606. || 10. november 2017 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár 2017 || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''2:1''' (1:0,1:0,0:1) || [[Patrik Lamper|Lamper]], [[Marek Hovorka|Hovorka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 607. || 11. november 2017 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár 2017 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:0''' (1:0,0:0,2:0) || [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Marcel Haščák|Haščák Marcel]], [[Peter Čerešňák|Čerešňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 608. || 12. november 2017 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár 2017 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''2:4''' (0:1,2:2,0:1) || [[Marcel Haščák|Haščák Marcel]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 609. || 14. december 2017 || {{NOR}} [[Hamar]] || MECA Hockey Games 2017 || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''4:2''' (2:1,0:1,2:0) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]] 2, [[Peter Čerešňák|Čerešňák]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 610. || 15. december 2017 || {{NOR}} [[Hamar]] || MECA Hockey Games 2017 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''2:3pp''' (1:0,0:1,1:1 - 0:1) || [[Patrik Lamper|Lamper]], [[Lukáš Cingeľ|Cingeľ]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 611. || 16. december 2017 || {{NOR}} [[Hamar]] || MECA Hockey Games 2017 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''1:0sn''' (0:0,0:0,0:0 - 0:0,1:0) || rozhod.najazd: [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 612. || 14. február 2018 || {{KOR}} [[Pchjongčchang|Pjongčang]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|ZOH 2018]] – základná skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Olympijskí športovci z Ruska]] || '''3:2''' (2:2,0:0,1:0) || [[Peter Ölvecký|Ölvecký]], [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Peter Čerešňák|Čerešňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 613. || 16. február 2018 || {{KOR}} [[Pchjongčchang|Pjongčang]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|ZOH 2018]] – základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:2''' (1:1,0:0,0:1) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 614. || 17. február 2018 || {{KOR}} [[Pchjongčchang|Pjongčang]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|ZOH 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{SVN|lh}} || '''2:3sn''' (0:0,1:2,1:0 - 0:0,0:1) || [[Miloš Bubela|Bubela]], [[Marcel Haščák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 615. || 20. február 2018 || {{KOR}} [[Pchjongčchang|Pjongčang]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|ZOH 2018]] – kvalifikačný zápas o postup do štvrťfinále || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:5''' (0:0,1:3,0:2) || [[Peter Čerešňák|Čerešňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 616. || 5. apríl 2018 || {{SWE}} [[Norrköping]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''3:6''' (2:1,0:5,1:0) || [[Juraj Valach|Valach]], [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Michel Miklík|Miklík Michel]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 617. || 6. apríl 2018 || {{SWE}} [[Oskarshamn]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''1:7''' (0:3,1:2,0:2) || [[Andreas Štrauch|Štrauch]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 618. || 14. apríl 2018 || {{DEU}} [[Weisswasser]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:1sn''' (0:0,0:1,1:0 - 0:0,1:0) || [[Dávid Buc|Buc]], rozhod.najazd: [[Martin Bakoš|Bakoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 619. || 15. apríl 2018 || {{DEU}} [[Drážďany]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''4:1''' (1:1,1:0,2:0) || [[Eduard Šimun|Šimun]], [[Michal Čajkovský|Čajkovský]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Matej Paulovič|Paulovič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 620. || 20. apríl 2018 || {{SVK}} [[Michalovce]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''4:1''' (2:0,2:1,0:0) || [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Michel Miklík|Miklík Michel]], [[Juraj Valach|Valach]], [[Dávid Bondra|Bondra Dávid]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 621. || 21. apríl 2018 || {{SVK}} [[Poprad]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''4:1''' (1:0,1:1,2:0) || [[Martin Fehérváry|Fehérváry]], [[Marek Hovorka|Hovorka]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 622. || 25. apríl 2018 || {{SVK}} [[Piešťany]] || prípravný zápas || Slovensko - {{KOR|lh}} || '''2:1''' (0:0,0:1,2:0) || [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]], [[Adam Jánošík|Jánošík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 623. || 27. apríl 2018 || {{SVK}} [[Nitra]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''4:0''' (1:0,2:0,1:0) || [[Marcel Haščák|Haščák Marcel]] 2x, [[Dávid Bondra|Bondra Dávid]], [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 624. || 28. apríl 2018 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''2:3''' (1:1,1:1,0:1) || [[Marek Ďaloga|Ďaloga Marek]], [[Andrej Sekera|Sekera]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 625. || 5. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''2:3pp''' (1:0,1:1,0:1 - 0:1) || [[Michal Krištof|Krištof]], [[Andrej Sekera|Sekera]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 626. || 6. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''0:2''' (0:1,0:1,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 627. || 8. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''4:2''' (1:1,2:0,1:1) || [[Marcel Haščák|Haščák Marcel]], [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]], [[Christián Jaroš|Jaroš]], [[Michal Krištof|Krištof]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 628. || 10. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''3:1''' (1:0,1:1,1:0) || [[Dávid Bondra|Bondra Dávid]], [[Dávid Buc|Buc]], [[Michal Čajkovský|Čajkovský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 629. || 12. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''3:4pp''' (1:2,1:1,1:0 - 0:1) || [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga Marek]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 630. || 14. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''0:4''' (0:2,0:0,0:2) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 631. || 15. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''7:4''' (2:0,0:2,5:2) || [[Martin Bakoš|Bakoš]] 2x, [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]] 2x, [[Marek Hovorka|Hovorka]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga]], [[Michal Krištof|Krištof]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2018/2019</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 23 - 9-3-0-0-11 - 64:48</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 632. || 8. november 2018 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2018 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''2:3''' (1:0,0:2,1:1) || [[Dávid Bondra|Bondra Dávid]], [[Marcel Haščák|Haščák Marcel]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 633. || 10. november 2018 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2018 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''1:2''' (1:1,0:0,0:1) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 634. || 11. november 2018 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2018 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:0''' (0:0,0:0,2:0) || [[Marcel Haščák|Haščák Marcel]], [[Radovan Puliš|Puliš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 635. || 13. december 2018 || {{CHE}} [[Luzern]] || Luzern Cup 2018 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''1:2''' (0:0,1:1,0:1) || [[Martin Chovan|Chovan Martin]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 636. || 14. december 2018 || {{CHE}} [[Luzern]] || Luzern Cup 2018 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''6:1''' (1:0,3:1,2:0) || [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]], [[Radovan Puliš|Puliš]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga Marek]], [[Radoslav Tybor|Tybor]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga Marek]], [[Samuel Buček|Buček]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 637. || 7. február 2019 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Kaufland Cup 2019 || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''2:1sn''' (0:0,0:1,1:0 - 0:0,1:0) || [[Radovan Puliš|Puliš]], rozhodujúci nájazd [[Michal Chovan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 638. || 9. február 2019 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Kaufland Cup 2019 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''5:1''' (1:0,4:1,0:0) || [[Samuel Buček|Buček]] 2x, [[Matej Paulovič|Paulovič]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Radovan Puliš|Puliš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 639. || 4. apríl 2019 || {{SVK}} [[Topoľčany]] || prípravný zápas || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''0:4''' (0:1,0:2,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 640. || 11. apríl 2019 || {{DEU}} [[Kaufbeuren]] || Euro Hockey Challenge 2019 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''1:2''' (1:0,0:2,0:0) || [[Matúš Sukeľ|M. Sukeľ]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 641. || 13. apríl 2019 || {{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]] || Euro Hockey Challenge 2019 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''1:3''' (0:2,1:1,0:0) || [[Lukáš Cingel|Cingel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 642. || 19. apríl 2019 || {{AUT}} [[Salzburg]] || Euro Hockey Challenge 2019 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''5:1''' (2:1,2:0,1:0) || [[Marián Studenič|Studenič]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Dávid Buc|Buc]], [[Adam Liška|Liška]], [[Martin Štajnoch|Štajnoch]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 643. || 20. apríl 2019 || {{AUT}} [[Innsbruck]] || Euro Hockey Challenge 2019 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''2:1sn''' (1:0,0:1,0:0 - 0:0,1:0) || [[Martin Bakoš|Bakoš]], rozhod. nájazd: [[Martin Bakoš|Bakoš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 644. || 26. apríl 2019 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Euro Hockey Challenge 2019 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''1:3''' (1:1,0:1,0:1) || [[Richard Pánik|Pánik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 645. || 27. apríl 2019 || {{SVK}} [[Nitra]] || Euro Hockey Challenge 2019 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''0:2''' (0:2,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 646. || 4. máj 2019 || {{SVK}} [[Poprad]] || prípravný zápas || Slovensko - {{GBR|lh}} || '''6:1''' (1:0,3:1,2:0) || [[Tomáš Zigo|Zigo]], [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Matúš Sukeľ]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Martin Marinčin|Marinčin]], [[Adam Liška|Liška]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 647. || 7. máj 2019 || {{SVK}} [[Michalovce]] || prípravný zápas || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''3:2pp''' (1:0,0:0,1:2 - 1:0) || [[Erik Černák|Černák]], [[Tomáš Zigo|Zigo]], [[Richard Pánik|Pánik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 648. || 10. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''4:1''' (1:1,2:0,1:0) || [[Matúš Sukeľ|M. Sukeľ]], [[Erik Černák|Černák]], [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Michal Krištof|Krištof]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 649. || 11. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''2:4''' (1:2,1:0,0:2) || [[Erik Černák|Černák]], [[Martin Marinčin|Marinčin]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 650. || 13. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''5:6''' (2:2,2:3,1:1) || [[Matúš Sukeľ|M. Sukeľ]] 2x, [[Adam Liška|Liška]] 2x, [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 651. || 15. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:3''' (0:0,2:1,0:2) || [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 652. || 17. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''6:3''' (2:0,1:2,3:1) || [[Richard Pánik|Pánik]], [[Matúš Sukeľ|M. Sukeľ]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Erik Černák|Černák]], [[Michal Čajkovský|Čajkovský]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 653. || 18. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - {{GBR|lh}} || '''7:1''' (3:1,3:0,1:0) || [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Martin Marinčin|Marinčin]], [[Michal Čajkovský|Čajkovský]], [[Marián Studenič|Studenič]], [[Matúš Sukeľ|M. Sukeľ]], [[Dávid Bondra|D. Bondra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 654. || 21. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''2:1sn''' (0:0,1:0,0:1 - 0:0,1:0) || [[Martin Marinčin|Marinčin]], víťazný sam. nájazd: [[Ladislav Nagy|Nagy]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2019/2020</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 7 - 2-1-0-2-2 - 16:21</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 655. || 7. november 2019 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2019 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''2:5''' (0:0,0:3,2:2) || [[Filip Krivošík|Krivošík]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 656. || 9. november 2019 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2019 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''2:3pp''' (0:1,1:0,1:1 - 0:1) || [[Adam Liška|Liška]], [[Filip Krivošík|Krivošík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 657. || 10. november 2019 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2019 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:2pp''' (0:1,1:1,1:0 - 1:0) || [[Matúš Sukeľ]], [[Filip Krivošík|Krivošík]], [[Peter Zuzin|Zuzin]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 658. || 12. december 2019 || {{CHE}} [[Visp]] || NaturEnergie Challenge 2019 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''2:3sn''' (2:0,0:0,0:2 - 0:0,0:1) || [[Michael Vandas|Vandas]], [[Adam Liška|Liška]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 659. || 13. december 2019 || {{CHE}} [[Visp]] || NaturEnergie Challenge 2019 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''1:4''' (0:2,1:0,0:2) || [[Marcel Haščák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 660. || 6. február 2020 || {{SVK}} [[Poprad]] || Kaufland Cup 2020 || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''4:3''' (1:1,1:2,2:0) || [[Jakub Sukeľ]], [[Michal Krištof|Krištof]], [[Marcel Haščák]], [[Martin Chovan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 661. || 8. február 2020 || {{SVK}} [[Poprad]] || Kaufland Cup 2020 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''2:1''' (2:0,0:0,0:1) || [[Marek Ďaloga|Ďaloga]], [[Michal Chovan]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 8. apríl 2020 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Euro Hockey Challenge 2020 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 9. apríl 2020 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Euro Hockey Challenge 2020 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 16. apríl 2020 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Euro Hockey Challenge 2020 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 19. apríl 2020 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Euro Hockey Challenge 2020 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 23. apríl 2020 || {{CZE}} [[Hradec Králové]] || Euro Hockey Challenge 2020 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 26. apríl 2020 || {{CZE}} [[Hradec Králové]] || Euro Hockey Challenge 2020 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 9. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 10. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{GBR|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 12. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 14. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 16. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 17. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 19. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2020/2021</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 16 - 7-2-0-1-6 - 32:39</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 662. || 20. apríl 2021 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Kaufland Challenge 2021 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''1:2pp''' (1:0,0:1,0:0 - 0:1) || [[Adam Liška|Liška]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 663. || 21. apríl 2021 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Kaufland Challenge 2021 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''1:0pp''' (0:0,0:0,0:0 - 1:0) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 664. || 24. apríl 2021 || {{SVK}} [[Piešťany]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2021 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''4:3sn''' (0:2,2:1,1:0 - 0:0,1:0) || [[Miroslav Mucha|Mucha]], [[Miloš Bubela|Bubela]], [[Daniil Fominykh|Fominykh]], rozh. nájazd: [[Dávid Buc|Buc]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 665. || 25. apríl 2021 || {{SVK}} [[Piešťany]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2021 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:1''' (0:0,1:1,1:0) || [[Andrej Kollár (1999)|Kollár ml.]], [[Daniil Fominykh|Fominykh]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 666. || 1. máj 2021 || {{SVK}} [[Piešťany]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2021 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''3:1''' (0:0,1:0,2:1) || [[Marek Hrivík|Hrivík]], [[Adrián Holešinský|Holešinský]], [[Miloš Roman]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 667. || 2. máj 2021 || {{SVK}} [[Piešťany]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2021 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''2:0''' (2:0,0:0,0:0) || [[Miloš Roman]], [[Adrián Holešinský|Holešinský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 668. || 6. máj 2021 || {{CZE}} [[Praha]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2021 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''0:2''' (0:0,0:0,0:2) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 669. || 7. máj 2021 || {{CZE}} [[Praha]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2021 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''1:2''' (0:0,1:1,0:1) || [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 670. || 21. máj 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''5:2''' (3:0,0:0,2:2) || [[Kristián Pospíšil|Pospíšil Kristián]] 2x, [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] 2x, [[Marek Hrivík|Hrivík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 671. || 23. máj 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - {{GBR|lh}} || '''2:1''' (1:0,1:1,0:0) || [[Marek Hrivík|Hrivík]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 672. || 24. máj 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|ROC (Ruský olympijský výbor)]] || '''3:1''' (0:0,1:1,2:0) || [[Miloš Kelemen|Kelemen]], [[Martin Gernát|Gernát]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 673. || 27. máj 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''1:8''' (0:1,0:3,1:4) || [[Michal Krištof|Krištof]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 674. || 29. máj 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''2:0''' (0:0,0:0,2:0) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Adam Jánošík|Jánošík Adam]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 675. || 30. máj 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''1:3''' (1:0,0:1,0:2) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 676. || 1. jún 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''3:7''' (0:2,1:2,2:3) || [[Matúš Sukeľ|Sukeľ]], [[Martin Bučko|Bučko]], [[Kristián Pospíšil|Pospíšil Kristián]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 677. || 3. jún 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – štvrťfinále || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:6''' (0:3,1:1,0:2) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2021/2022</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 29 - 17-1-0-2-9 - 90:66</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 678. || 26. august 2021 || {{SVK}} [[Bratislava]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] - D-skupina || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''2:1''' (1:0,1:0,0:1) || [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]], [[Martin Gernát|Gernát]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 679. || 27. august 2021 || {{SVK}} [[Bratislava]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] - D-skupina || Slovensko - {{POL|lh}} || '''5:1''' (1:0,3:1,1:0) || [[Adam Ružička|Ružička]] 2x, [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]], [[Miloš Roman|Roman Miloš]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 680. || 29. august 2021 || {{SVK}} [[Bratislava]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] - D-skupina || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''2:1''' (1:0,0:1,1:0) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 681. || 11. november 2021 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2021 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''7:1''' (1:1,1:0,5:0) || [[Dávid Gríger|Gríger]] 2x, [[Michal Krištof|Krištof]], [[Adrián Holešinský|Holešinský]], [[Martin Vitaloš|Vitaloš]], [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]], [[Patrik Hrehorčák|Hrehorčák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 682. || 13. november 2021 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2021 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''3:1''' (2:1,0:0,1:0) || [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]], [[Adrián Holešinský|Holešinský]], [[Samuel Buček|Buček]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 683. || 14. november 2021 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2021 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''1:4''' (0:2,1:1,0:1) || [[Samuel Buček|Buček]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 684. || 15. december 2021 || {{CHE}} [[Visp]] || NaturEnergie Challenge 2021 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''6:2''' (2:1,1:1,3:0) || [[Jozef Baláž|Baláž]], [[Martin Gernát|Gernát]], [[Pavol Regenda|Regenda]], [[Miroslav Mucha|Mucha]], [[Róbert Varga|Varga]], [[Miloš Kelemen|Kelemen]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 685. || 17. december 2021 || {{CHE}} [[Visp]] || NaturEnergie Challenge 2021 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''2:3''' (1:0,0:1,1:2) || [[Miloš Kelemen|Kelemen]] 2x |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 686. || 10. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''2:6''' (1:3,1:1,0:2) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] 2x |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 687. || 11. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''1:4''' (0:3,0:0,1:1) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 688. || 13. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''5:2''' (1:1,2:0,2:1) || [[Martin Marinčin|Marinčin]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Peter Zuzin|Zuzin]], [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 689. || 15. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] – kvalifikačný zápas o postup do štvrťfinále || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''4:0''' (1:0,2:0,1:0) || [[Libor Hudáček|Hudáček]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Michal Krištof|Krištof]], [[Marek Hrivík|Hrivík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 690. || 16. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] – štvrťfinále || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:2sn''' (1:1,0:1,1:0 - 0:0,1:0) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Marek Hrivík|Hrivík]], rozhod. nájazd: [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 691. || 18. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] – semifinále || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''0:2''' (0:1,0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 692. || 19. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] – o 3. miesto || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''4:0''' (0:0,2:0,2:0) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] 2x, [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]], [[Pavol Regenda|Regenda]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 693. || 21. apríl 2022 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2022 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''3:1''' (1:1,2:0,0:0) || [[Peter Čerešňák|Čerešňák]], [[Alex Tamáši|Tamáši]], [[Mislav Rosandić|Rosandić]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 694. || 23. apríl 2022 || {{SVK}} [[Trenčín]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2022 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''3:4sn''' (1:0,1:2,1:1 - 0:0,0:1) || [[Mário Lunter|Lunter]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Patrik Koch|Koch]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 695. || 29. apríl 2022 || {{DEU}} [[Drážďany]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2022 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:1''' (3:0,0:1,0:0) || [[Marek Valach|Valach M.]], [[Adam Liška|Liška]], [[Michal Ivan|Ivan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 696. || 30. apríl 2022 || {{DEU}} [[Drážďany]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2022 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:2''' (1:1,1:1,1:0) || [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Kristián Pospíšil|Pospíšil]], [[Oliver Okuliar|Okuliar]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 697. || 5. máj 2022 || {{SVK}} [[Žilina]] || Kaufland Cup 2022 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''4:5sn''' (1:1,1:1,2:2 - 0:0,0:1) || [[Adam Liška|Liška]], [[Adam Sýkora|Sýkora Adam]], [[Kristián Pospíšil|Pospíšil]], [[Andrej Kollár (1999)|Kollár]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 698. || 7. máj 2022 || {{SVK}} [[Žilina]] || Kaufland Cup 2022 || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''2:0''' (2:0,0:0,0:0) || [[Adam Liška|Liška]], [[Jakub Minárik|Minárik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 699. || 13. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''4:2''' (1:0,2:2,1:0) || [[Pavol Regenda|Regenda]] 2x, [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 700. || 14. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''1:2''' (0:0,1:2,0:0) || [[Kristián Pospíšil|Pospíšil Kristián]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 701. || 16. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''1:5''' (1:1,0:2,0:2) || [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 702. || 18. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''3:5''' (1:1,1:2,1:2) || [[Miloš Roman|Roman Miloš]], [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 703. || 20. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{KAZ|lh}} || '''4:3''' (1:2,3:0,0:1) || [[Andrej Kollár (1999)|Kollár Andrej]], [[Martin Fehérváry|Fehérváry]], [[Adam Liška|Liška]], [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 704. || 21. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{ITA|lh}} || '''3:1''' (2:0,0:0,1:1) || [[Michal Krištof|Krištof]], [[Adam Sýkora|Sýkora Adam]], [[Alex Tamáši|Tamáši]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 705. || 24. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''7:1''' (2:0,3:0,2:1) || [[Tomáš Tatar|Tatar]] 2x, [[Pavol Regenda|Regenda]] 2x, [[Mislav Rosandić|Rosandić]], [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Šimon Nemec|Nemec Šimon]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 706. || 26. máj 2022 || {{FIN}} [[Tampere]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – štvrťfinále || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''2:4''' (2:1,0:1,0:2) || [[Adam Sýkora|Sýkora Adam]], [[Pavol Regenda|Regenda]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2022/2023</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 22 - 7-1-0-7-7 - 56:58</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 707. || 10. november 2022 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2022 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''2:3pp''' (1:1,0:1,1:0 - 0:1) || [[Michal Beňo|Beňo]], [[Adrián Holešinský|Holešinský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 708. || 12. november 2022 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2022 || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''3:4pp''' (0:2,2:1,1:0 - 0:1) || [[Viliam Čacho (1998)|Čacho]] 2x, [[Daniil Fominykh|Fominych]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 709. || 13. november 2022 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2022 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''0:3''' (0:1,0:1,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 710. || 15. december 2022 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Vianočný Kaufland Cup 2022 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''6:0''' (1:0,2:0,3:0) || [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Maroš Jedlička|Jedlička]], [[Martin Gernát|Gernát]], [[Alex Tamáši|Tamáši]], [[Viliam Čacho (1998)|Čacho Viliam ml.]], [[Marko Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 711. || 17. december 2022 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Vianočný Kaufland Cup 2022 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''6:1''' (2:0,2:0,2:1) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] 3x, [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Alex Tamáši|Tamáši]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 712. || 8. február 2023 || {{SVK}} [[Michalovce]] || prípravný zápas || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:3sn''' (1:0,0:1,1:1 - 0:0,0:1) || [[Jozef Baláž|Baláž]], [[Maroš Jedlička|Jedlička]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 713. || 9. február 2023 || {{SVK}} [[Košice]] || prípravný zápas || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''1:3''' (0:0,1:1,0:2) || [[Viliam Čacho (1998)|Čacho]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 714. || 14. apríl 2023 || {{CHE}} [[Visp]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2023 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''2:0''' (0:0,0:0,2:0) || [[Adrián Holešinský|Holešinský]], [[Viliam Čacho (1998)|Čacho]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 715. || 15. apríl 2023 || {{CHE}} [[Porrentruy]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2023 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''3:2pp''' (1:1,0:1,1:0 - 1:0) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Šimon Petráš|Petráš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 716. || 20. apríl 2023 || {{CZE}} [[Poruba (Ostrava)|Ostrava-Poruba]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2023 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''1:5''' (0:2,0:1,1:2) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 717. || 21. apríl 2023 || {{CZE}} [[Poruba (Ostrava)|Ostrava-Poruba]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2023 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''2:3sn''' (1:1,1:1,0:0 - 0:0,0:1) || [[Jozef Baláž|Baláž]], [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 718. || 28. apríl 2023 || {{SVK}} [[Žilina]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2023 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:4''' (1:1,0:2,2:1) || [[Samuel Kňažko|Kňažko]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Richard Pánik|Pánik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 719. || 29. apríl 2023 || {{SVK}} [[Trenčín]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2023 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:4pp''' (1:0,2:3,0:0 - 0:1) || [[Pavol Regenda|Regenda]] 2x, [[Richard Pánik|Pánik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 720. || 4. máj 2023 || {{AUT}} [[Kapfenberg]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2023 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''3:6''' (3:3,0:3,0:0) || [[Oliver Okuliar|Okuliar]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Miloš Kelemen|Kelemen]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 721. || 6. máj 2023 || {{SVK}} [[Trenčín]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2023 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''4:3''' (3:0,0:2,1:1) || [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Maroš Jedlička|Jedlička]], [[Miloš Kelemen|Kelemen]], [[Mário Grman|Grman]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 722. || 12. máj 2023 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS "A" 2023]] – základná skupina || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''2:3''' (2:3,0:0,0:0) || [[Martin Chromiak|Chromiak]], [[Mislav Rosandič|Rosandič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 723. || 13. máj 2023 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS "A" 2023]] – základná skupina || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''2:1''' (1:0,0:1,1:0) || [[Matúš Sukeľ|Sukeľ Matúš]], [[Marek Hrivík|Hrivík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 724. || 15. máj 2023 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS "A" 2023]] – základná skupina || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''1:2sn''' (1:1,0:0,0:0 - 0:0,0:1) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 725. || 18. máj 2023 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS "A" 2023]] – základná skupina || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''2:4''' (0:1,2:1,0:2) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Pavol Regenda|Regenda]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 726. || 19. máj 2023 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS "A" 2023]] – základná skupina || Slovensko - {{KAZ|lh}} || '''3:4sn''' (1:0,0:3,2:0 - 0:0,0:1) || [[Patrik Koch|Koch]], [[Richard Pánik|Pánik]], [[Pavol Regenda|Regenda]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 727. || 21. máj 2023 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS "A" 2023]] – základná skupina || Slovensko - {{SVN|lh}} || '''1:0''' (0:0,1:0,0:0) || [[Richard Pánik|Pánik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 728. || 23. máj 2023 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS "A" 2023]] – základná skupina || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''4:1''' (3:0,0:1,1:0) || [[Marek Hrivík|Hrivík]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Richard Pánik|Pánik]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2023/2024</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 23 - 11-3-0-1-8 - 89:69</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 729. || 9. november 2023 || {{DEU}} [[Landshut]] || Nemecký pohár 2023 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''7:1''' (4:0,2:1,1:0) || [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]], [[Jozef Baláž|Baláž]] 2x, [[Oliver Okuliar|Okuliar]] 2x, [[Lukáš Cingel|Cingel]], [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 730. || 11. november 2023 || {{DEU}} [[Landshut]] || Nemecký pohár 2023 || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''3:4''' (0:2,1:1,2:1) || [[Lukáš Cingel|Cingel]], [[Oliver Okuliar|Okuliar]], [[Miloš Roman|Roman Miloš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 731. || 12. november 2023 || {{DEU}} [[Landshut]] || Nemecký pohár 2023 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:1''' (1:0,0:0,1:1) || [[Matej Kašlík|Kašlík]], [[Lukáš Cingel|Cingel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 732. || 13. december 2023 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Vianočný Kaufland Cup 2023 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''9:0''' (4:0,4:0,1:0) || [[Oliver Okuliar|Okuliar]], [[Patrik Lamper|Lamper]], [[Peter Zuzin|Zuzin]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] 2x, [[Marek Hrivík|Hrivík]], [[Dávid Mudrák|Mudrák]], [[Viliam Čacho (1998)|Čacho Viliam ml.]], [[Alex Tamáši|Tamáši]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 733. || 15. december 2023 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Vianočný Kaufland Cup 2023 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''3:0''' (2:0,0:0,1:0) || [[Viliam Čacho (1998)|Čacho Viliam ml.]], [[Marek Hrivík|Hrivík]] 2x |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 734. || 7. február 2024 || {{SVK}} [[Zvolen]] || prípravný zápas || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''5:2''' (0:0,0:1,5:1) || [[Patrik Hrehorčák|Hrehorčák]], [[Adam Lukošik|Lukošik]], [[Andrej Kukuča|Kukuča]], [[Matej Kašlík|Kašlík]], [[Jozef Baláž|Baláž]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 735. || 8. február 2024 || {{SVK}} [[Zvolen]] || prípravný zápas || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''4:3pp''' (1:1,2:1,0:1 - 1:0) || [[Dávid Mudrák|Mudrák]], [[Róbert Džugan|Džugan]], [[Alex Tamáši|Tamáši]], [[Oliver Okuliar|Okuliar]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 736. || 11. apríl 2024 || {{SVK}} [[Humenné]] || prípravný zápas Kaufland Challenge 2024 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''3:0''' (1:0,0:0,2:0) || [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]], [[Alex Tamáši|Tamáši]], [[Andrej Kollár (1999)|Kollár Andrej ml.]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 737. || 12. apríl 2024 || {{SVK}} [[Humenné]] || prípravný zápas Kaufland Challenge 2024 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''5:3''' (1:2,2:0,2:1) || [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]] 2x, [[Róbert Lantoši|Lantoši]] 2x, [[Andrej Kollár (1999)|Kollár Andrej ml.]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 738. || 18. apríl 2024 || {{DEU}} [[Kaufbeuren]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2024 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:7''' (2:2,1:3,0:2) || [[Róbert Lantoši|Lantoši]] 2x, [[Oliver Okuliar|Okuliar]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 739. || 20. apríl 2024 || {{DEU}} [[Augsburg]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2024 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''5:4pp''' (1:0,2:3,1:1 - 1:0) || [[Jozef Baláž|Baláž Jozef]], [[Matej Kašlík|Kašlík]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Michal Ivan|Ivan]], [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 740. || 26. apríl 2024 || {{SVK}} [[Trenčín]] || prípravný zápas Fortuna derby Euro Hockey Challenge 2024 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''2:4''' (0:3,1:0,1:1) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 741. || 27. apríl 2024 || {{SVK}} [[Bratislava]] || prípravný zápas Fortuna derby Euro Hockey Challenge 2024 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''1:4''' (0:1,1:0,0:3) || [[Lukáš Cingel|Cingel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 742. || 3. máj 2024 || {{SVK}} [[Žilina]] || prípravný zápas || Slovensko - {{POL|lh}} || '''6:1''' (4:0,0:0,2:1) || [[Pavol Regenda|Regenda]], [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] 2x, [[Lukáš Cingel|Cingel]], [[Marek Hrivík|Hrivík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 743. || 7. máj 2024 || {{SVK}} [[Bratislava]] || prípravný zápas || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''2:6''' (1:2,1:1,0:3) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 744. || 10. máj 2024 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS "A" 2024]] – základná skupina || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''4:6''' (0:0,2:3,2:3) || [[Marek Hrivík|Hrivík]], [[Martin Fehérváry|Fehérváry]], [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]], [[Matúš Sukeľ|Sukeľ Matúš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 745. || 12. máj 2024 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS "A" 2024]] – základná skupina || Slovensko - {{KAZ|lh}} || '''6:2''' (3:0,1:1,2:1) || [[Martin Pospíšil|Pospíšil Martin]] 2x, [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]], [[Matúš Sukeľ|Sukeľ Matúš]], [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]], [[Lukáš Cingel|Cingel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 746. || 13. máj 2024 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS "A" 2024]] – základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''5:4pp''' (2:0,2:1,0:3 - 1:0) || [[Miloš Kelemen|Kelemen]] 2x, [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]], [[Šimon Nemec|Nemec]], [[Patrik Koch|Koch]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 747. || 15. máj 2024 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS "A" 2024]] – základná skupina || Slovensko - {{POL|lh}} || '''4:0''' (2:0,0:0,2:0) || [[Lukáš Cingel|Cingel]] 2x, [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 748. || 18. máj 2024 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS "A" 2024]] – základná skupina || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''4:2''' (1:0,2:1,1:1) || [[Pavol Regenda|Regenda]], [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]] 2x, [[Mário Grman|Grman]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 749. || 19. máj 2024 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS "A" 2024]] – základná skupina || Slovensko - {{LAT|lh}} || '''2:3sn''' (0:1,0:0,2:1 - 0:0,0:1) || [[Martin Pospíšil|Pospíšil Martin]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 750. || 21. máj 2024 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS "A" 2024]] – základná skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''1:6''' (0:1,0:3,1:2) || [[Michal Ivan|Ivan]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 751. || 23. máj 2024 || {{CZE}} [[Praha]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS "A" 2024]] – štvrťfinále || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''3:6''' (1:2,0:1,2:3) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Miloš Kelemen|Kelemen]], [[Marek Hrivík|Hrivík]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2024/2025</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 25 - 14-1-0-2-8 - 68:57</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 752. || 29. august 2024 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Finálna olympijská kvalifikácia na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|ZOH 2026]] - D-skupina || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''2:1''' (0:0,2:1,0:0) || [[Martin Gernát|Gernát]], [[Miloš Kelemen|Kelemen]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 753. || 30. august 2024 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Finálna olympijská kvalifikácia na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|ZOH 2026]] - D-skupina || Slovensko - {{HUN|lh}} || '''7:3''' (1:1,2:0,4:2) || [[Marek Hrivík|Hrivík]], [[Matúš Sukeľ|Sukeľ Matúš]], [[Mário Grman|Grman]], [[Pavol Regenda|Regenda]], [[Libor Hudáček|Hudáček]], [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 754. || 1. september 2024 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Finálna olympijská kvalifikácia na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|ZOH 2026]] - D-skupina || Slovensko - {{KAZ|lh}} || '''3:1''' (2:0,1:1,0:0) || [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Pavol Regenda|Regenda]], [[Adam Liška|Liška]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 755. || 7. november 2024 || {{DEU}} [[Landshut]] || Nemecký pohár 2024 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''1:0''' (1:0,0:0,0:0) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 756. || 9. november 2024 || {{DEU}} [[Landshut]] || Nemecký pohár 2024 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''6:2''' (1:0,1:1,4:1) || [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]] 2x, [[Marek Korenčík|Korenčík]], [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]], [[Miloš Roman|Roman Miloš]], [[Michal Ivan|Ivan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 757. || 10. november 2024 || {{DEU}} [[Landshut]] || Nemecký pohár 2024 || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''3:2sn''' (0:0,2:1,0:1 - 0:0,1:0) || [[Samuel Buček|Buček]], [[Adam Lukošik|Lukošik]], rozhod. nájazd: [[Kristián Pospíšil|Pospíšil Kristián]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 758. || 11. december 2024 || {{SVK}} [[Poprad]] || Vianočný Kaufland Cup 2024 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''3:1''' (1:1,1:0,1:0) || [[František Gajdoš|Gajdoš]], [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]], [[Alex Tamáši|Tamáši]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 759. || 13. december 2024 || {{SVK}} [[Poprad]] || Vianočný Kaufland Cup 2024 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''2:1''' (1:0,0:1,1:0) || [[Šimon Petráš|Petráš]], [[Jakub Minárik|Minárik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 760. || 5. február 2025 || {{SVK}} [[Banská Bystrica]] || Fortuna Classic 2025 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''4:0''' (1:0,2:0,1:0) || [[Sebastián Čederle|Čederle]] 3x, [[Daniel Vladimír Tkáč|Tkáč]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 761. || 6. február 2025 || {{SVK}} [[Banská Bystrica]] || Fortuna Classic 2025 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:1''' (1:0,1:0,1:1) || [[Sebastián Čederle|Čederle]],[[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]],[[Daniel Vladimír Tkáč|Tkáč]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 762. || 10. apríl 2025 || {{SUI}} [[Herisau]] || Príprava || Slovensko - {{SUI|lh}} || '''3:4pp''' (1:0, 1:2, 1:1, 0:1) || [[Matej Kašlík|Kašlík]] 2x, [[Jakub Minárik|Minárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 763. || 11. apríl 2025 || {{SUI}} [[Herisau]] || Príprava || Slovensko - {{SUI|lh}} || '''3:5''' (2:2, 1:2, 0:1) || [[Matúš Hlaváč|Hlaváč]], [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]], [[Matej Kašlík|Kašlík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 764. || 16. apríl 2025 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Príprava || Slovensko - {{GER|lh}} || '''2:3''' (2:0, 0:1, 0:2) || [[Andrej Kukuča|Kukuča]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 765. || 17. apríl 2025 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Príprava || Slovensko - {{GER|lh}} || '''4:0''' (1:0, 3:0, 0:0) || [[Andrej Kukuča|Kukuča]] 2x, [[Maxim Čajkovič|Čajkovič]] 2x |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 766. || 24. apríl 2025 || {{CZE}} [[Ostrava]] || Príprava || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''0:4''' (0:1, 0:1, 0:2) || - |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 767. || 25. apríl 2025 || {{CZE}} [[Ostrava]] || Príprava || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''1:2''' (0:1, 1:0, 0:1) || [[Maxim Čajkovič|Čajkovič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 768. || 2. máj 2025 || {{SVK}} [[Zvolen]] || Príprava || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''4:2''' (1:0, 1:1, 2:1) || [[Patrik Hrehorčák|Hrehorčák]], [[Dávid Romaňák|Romaňák]], [[Miloš Roman|Roman]], [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 769. || 3. máj 2025 || {{SVK}} [[Zvolen]] || Príprava || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''8:1''' (1:1, 5:0, 2:0) || [[Adam Sýkora|Sýkora]] 3x, [[Michal Krištof|Krištof]] 2x, [[Samuel Honzek|Honzek]], [[Dalibor Dvorský|Dvorský]], [[Maxim Čajkovič|Čajkovič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 770. || 9. máj 2025 || {{SWE}} [[Štokholm]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS "A" 2025]] || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''0:5''' (0:3, 0:1, 0:1) || - |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 771. || 11. máj 2025 || {{SWE}} [[Štokholm]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS "A" 2025]] || Slovensko - {{SVN|lh}} || '''3:1''' (2:0, 1:0, 0:1) || [[Pavol Regenda|Regenda]], [[Sebastián Čederle|Čederle]], [[Michal Krištof|Krištof]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 772. || 12. máj 2025 || {{SWE}} [[Štokholm]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS "A" 2025]] || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''2:3sn''' (0:2, 1:0, 1:0, 0:0, 0:1) || [[Samuel Honzek|Honzek]], [[Matúš Sukeľ|Sukeľ]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 773. || 14. máj 2025 || {{SWE}} [[Štokholm]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS "A" 2025]] || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''2:1''' (0:0, 1:1, 1:0) || [[Martin Chromiak|Chromiak]], [[Mislav Rosandič|Rosandič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 774. || 17. máj 2025 || {{SWE}} [[Štokholm]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS "A" 2025]] || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''0:7''' (0:2, 0:3, 0:2) || - |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 775. || 18. máj 2025 || {{SWE}} [[Štokholm]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS "A" 2025]] || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''1:5''' (1:1, 0:3, 0:1) || [[Sebastián Čederle|Čederle]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 776. || 20. máj 2025 || {{SWE}} [[Štokholm]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS "A" 2025]] || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''1:2''' (0:1, 0:1, 1:0) || [[Róbert Lantoši|Lantoši]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2025/2026</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 19 - 9-1-0-0-9 - 57:58 </div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 777. || 6. november 2025 || {{GER}} [[Landshut]] || Nemecký pohár 2025 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''6:2''' (5:0, 0:1, 1:1) || 3x [[Matúš Sukeľ|Sukeľ]], [[Viliam Čacho|Čacho]], [[Maxim Čajkovič|Čajkovič]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 778. || 8. november 2025 || {{GER}} [[Landshut]] || Nemecký pohár 2025 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''4:1''' (2:0, 1:0, 1:1) || 2x [[Matúš Sukeľ|Sukeľ]], [[Michal Ivan|Ivan]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 779. || 9. november 2025 || {{GER}} [[Landshut]] || Nemecký pohár 2025 || Slovensko - {{GER|lh}} || '''0:3''' (0:2, 0:1, 0:0) || - |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 780. || 10. december 2025 || {{SVK}} [[Banská Bystrica]] || Kaufland Cup 2025 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''7:4''' (3:2, 3:1, 1:0) || 2x [[Oliver Okuliar|Okuliar]], 2x [[Filip Krivošík|Krivošík]], [[Libor Hudáček|Hudáček]], [[František Gajdoš|Gajdoš]], [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 781. || 12. december 2025 || {{SVK}} [[Banská Bystrica]] || Kaufland Cup 2025 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''3:2pp''' (0:1, 1:0, 1:1, 1:0) || 2x [[Patrik Hrehorčák|Hrehorčák]], [[Matúš Sukeľ|Sukeľ]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 782. || 11. február 2026 || {{ITA}} [[Miláno]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|ZOH 2026]] - Skupina || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''4:1''' (1:0, 0:1, 3:0) || 2x [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Dalibor Dvorský|Dvorský]], [[Adam Ružička|Ružička]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 783. || 13. február 2026 || {{ITA}} [[Miláno]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|ZOH 2026]] - Skupina || Slovensko - {{ITA|lh}} || '''3:2''' (0:0, 2:1, 1:1) || [[Libor Hudáček|Hudáček]], [[Matúš Sukeľ|Sukeľ]], [[Adam Ružička|Ružička]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 784. || 14. február 2026 || {{ITA}} [[Miláno]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|ZOH 2026]] - Skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''3:5''' (1:1, 1:2, 1:2) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Martin Gernát|Gernát]], [[Dalibor Dvorský|Dvorský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 785. || 18. február 2026 || {{ITA}} [[Miláno]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|ZOH 2026]] - Štvrťfinále || Slovensko - {{GER|lh}} || '''6:2''' (1:0, 3:1, 2:1) || 2x [[Pavol Regenda|Regenda]], [[Miloš Kelemen|Kelemen]], [[Oliver Okuliar|Okuliar]], [[Dalibor Dvorský|Dvorský]], [[Tomáš Tatar|Tatar]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 786. || 20. február 2026 || {{ITA}} [[Miláno]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|ZOH 2026]] - Štvrťfinále || Slovensko - {{USA|lh}} || '''2:6''' (0:2, 0:3, 2:1) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Pavol Regenda|Regenda]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 787. || 21. február 2026 || {{ITA}} [[Miláno]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|ZOH 2026]] - Štvrťfinále || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''1:6''' (0:1, 1:1, 0:4) || [[Tomáš Tatar|Tatar]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 788. || 16. apríl 2026 || {{SVK}} [[Topoľčany]] || Príprava || Slovensko - {{SUI|lh}} || '''3:1''' (0:0, 1:1, 2:0) || [[Andrej Kukuča|Kukuča]], [[Matúš Vojtech|Vojtech]], [[Jakub Meliško|Meliško]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 789. || 17. apríl 2026 || {{SVK}} [[Topoľčany]] || Príprava || Slovensko - {{SUI|lh}} || '''3:5''' (0:1, 1:3, 2:1) || [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]], [[Oleksij Myklukha|Myklukha]], [[Marek Valach|Valach]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 790. || 23. apríl 2026 || {{GER}} [[Kaufbauren]] || Príprava || Slovensko - {{GER|lh}} || '''1:3''' (1:0, 0:2, 0:1) || [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 791. || 25. apríl 2026 || {{GER}} [[Augsburg]] || Príprava || Slovensko - {{GER|lh}} || '''1:3''' (0:0, 1:2, 0:1) || [[Dávid Romaňák|Romaňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 792. || 2. máj 2026 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Príprava || Slovensko - {{LAT|lh}} || '''1:5''' (0:0, 1:3, 0:2) || [[Adam Sýkora|Sýkora]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 793. || 3. máj 2026 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Príprava || Slovensko - {{LAT|lh}} || '''5:2''' (2:1, 2:1, 1:0) || [[Kristián Pospíšil|Pospíšil]], [[František Gajdoš|Gajdoš]], [[Servác Petrovský|Petrovský]], [[Adam Líška|Líška]], [[Aurel Nauš|Nauš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 794. || 8. máj 2026 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || Príprava || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''0:3''' (0:1, 0:0, 0:2) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 795. || 9. máj 2026 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || Príprava || Slovensko - {{DEN|lh}} || ''4:2''' (2:0, 1:1, 1:1) || [[Andrej Kollár|Kollár]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Adam Líška|Líška]], [[Sebastián Čederle|Čederle]] |- align="left" | 796. || 16. máj 2026 || {{SUI}} [[Fribourg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS 2026]] - Skupina || Slovensko - {{NOR|lh}} || || |- align="left" | 797. || 17. máj 2026 || {{SUI}} [[Fribourg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS 2026]] - Skupina || Slovensko - {{ITA|lh}} || || |- align="left" | 798. || 19. máj 2026 || {{SUI}} [[Fribourg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS 2026]] - Skupina || Slovensko - {{SVN|lh}} || || |- align="left" | 799. || 21. máj 2026 || {{SUI}} [[Fribourg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS 2026]] - Skupina || Slovensko - {{DNK|lh}} || || |- align="left" | 800. || 23. máj 2026 || {{SUI}} [[Fribourg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS 2026]] - Skupina || Slovensko - {{CZE|lh}} || || |- align="left" | 801. || 24. máj 2026 || {{SUI}} [[Fribourg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS 2026]] - Skupina || Slovensko - {{CAN|lh}} || || |- align="left" | 802. || 26. máj 2026 || {{SUI}} [[Fribourg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS 2026]] - Skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || || |}</div></div> === Poznámka === * V sezóne 2019/2020 sa zápasy od 8. apríla do 19. mája 2020 neuskutočnili pre ([[COVID-19]]) ktoré boli v tej sezóne naplánované v kalendári a sezóna bola predčasne ukončená a odohrali len 7 zápasov. * V sezóne 2020/2021 sa Slovensko nezúčastnilo na turnaji na Nemeckom pohári v novembri a v decembri bol zrušený Švajčiarsky pohár pre ([[COVID-19]]). == Slovensko B-tím alebo Olympijský tím do 23 rokov == <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Roky 2015 – 2017</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 11 - 4-0-0-1-6 - 24:26</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 1. || 5. február 2015 || {{AUT}} [[Viedeň]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{ITA|lh}} || '''1:2''' (0:0,1:0,0:2) || [[Erik Černák|Černák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 2. || 6. február 2015 || {{AUT}} [[Viedeň]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{SVN|lh}} || '''2:3''' (2:0,0:1,0:2) || [[Peter Trška|Trška]], [[Miroslav Preisinger|Preisinger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 3. || 7. február 2015 || {{AUT}} [[Viedeň]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''3:2''' (0:0,0:1,3:1) || [[Jakub Gašparovič|Gašparovič]] 2, [[Martin Bakoš|M. Bakoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 4. || 11. február 2016 || {{AUT}} [[Innsbruck]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''2:1''' (0:1,1:0,1:0) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Peter Galamboš|Galamboš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 5. || 12. február 2016 || {{AUT}} [[Innsbruck]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''1:3''' (0:1,0:2,1:0) || [[Jakub Gašparovič|Gašparovič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 6. || 13. február 2016 || {{AUT}} [[Innsbruck]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{SVN|lh}} || '''5:3''' (3:1,1:2,1:0) || [[Radoslav Macík|Macík]], [[Lukáš Paukovček|L. Paukovček]], [[Václav Stupka|Stupka]] 2, [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 7. || 9. február 2017 || {{AUT}} [[Graz]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''1:2pp''' (0:1,0:0,1:0 - 0:1) || [[Dávid Gríger|Gríger]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 8. || 10. február 2017 || {{AUT}} [[Graz]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''1:3''' (0:2,0:0,1:1) || [[Matúš Sukeľ|M. Sukeľ]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 9. || 11. február 2017 || {{AUT}} [[Graz]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''1:2''' (0:0,0:1,1:1) || [[Radovan Puliš|Puliš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 10. || 7. apríl 2017 || {{POL}} [[Krynica-Zdrój]] || prípravný zápas || Slovensko - {{POL|lh}} || '''6:1''' (1:0,3:0,2:1) || [[Peter Boltun|Boltun]], [[Dávid Šoltés|Šoltés]], [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]] 2, [[Stanislav Horanský|Horanský]], [[Andreas Štrauch|Štrauch]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 11. || 8. apríl 2017 || {{POL}} [[Krynica-Zdrój]] || prípravný zápas || Slovensko - {{POL|lh}} || '''1:5''' (0:4,1:0,0:1) || [[Michal Roman|Roman]] |}</div></div> == Neoficiálny zápas == <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Rok 1942</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 2 - 1-0-1-0-0 - 7:3</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 1. || 24. január 1942 || {{SVK}} [[Bratislava]] || priateľský || Slovensko - [[Rumunské národné hokejové mužstvo|Rumunsko]] || '''6:2''' (2:0,2:1,2:1) || Luther 2x, Trnovský, Okoličány, Chmel a Bartošek |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 2. || 25. január 1942 || {{SVK}} [[Bratislava]] || priateľský || Slovensko - [[Rumunské národné hokejové mužstvo|Rumunsko]] || '''1:1''' (0:1,0:0,1:0) || Vlastní gól Rumunov |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Rok 1949</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 1 - 0-0-0-0-1 - 4:6</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 1. || 22. február 1949 || {{SVK}} [[Bratislava]] || priateľský || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:6''' (1:1,1:3,2:2) || Reitmayer 2x, Kočan, Fabry |}</div></div> === Legenda === * '''pp''' – po predĺžení * '''sn''' – po samostatných nájazdoch == Slovensko proti ostatným krajinám (SLOVENSKO verzus SVET) == ''Stav k [[19. máj]] [[2025]]'' V priloženej tabuľke uvádzame bilanciu reprezentačného družstva Slovenska so všetkými súpermi, s ktorými sa stretlo v rokoch [[1940]] - [[1943]] a od [[1. januára]] [[1993]] až po súčasnosť. Prvé číslo znamená celkový počet vzájomných zápasov, druhé počet slovenských víťazstiev (v riadnom hracom čase, predĺžení, resp. sam. nájazdoch), nasledujú remízy, prehry (v riadnom hracom čase, predĺžení, resp. sam. nájazdoch) a napokon celkové skóre. {| class="sortable wikitable" !Súper !Zápasy !Výhry !Remízy !Prehry !skóre |- style="background:#ccffcc;" |{{BLR|lh|1}} |37 |23 |1 |13 |105:73 |- style="background:#ccffcc;" |{{minivlajka|Rumunsko}} [[Bukurešť|Bukurešť (Rumunsko)]] |1 |1 |0 |0 |2:0 |- style="background:#ccffcc;" |{{BUL|lh|1}} |1 |1 |0 |0 |20:0 |- style="background:#ffcccc;" |{{minivlajka|Protektorát Čechy a Morava}} [[České národné hokejové mužstvo|Čechy a Morava]] |1 |0 |0 |1 |0:12 |- style="background:#ffcccc;" |{{CZE|lh|1}} |75 |15 |7 |55 |154:263 |- style="background:#ccffcc;" |{{DEN|lh|1}} |24 |17 |0 |7 |93:48 |- style="background:#ffcccc;" |{{FIN|lh|1}} |38 |7 |3 |28 |71:123 |- style="background:#ffcccc;" |{{minivlajka|Fínsko}} [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko (olymp.)]] |1 |0 |0 |1 |2:3 |- style="background:#ccffcc;" |{{FRA|lh|1}} |39 |30 |3 |6 |166:69 |- style="background:#ccffcc;" |{{NED|lh|1}} |2 |2 |0 |0 |24:4 |- style="background:#ccffcc;" |{{CRO|lh|1}} |1 |1 |0 |0 |6:1 |- style="background:#ccffcc;" |{{JPN|lh|1}} |5 |5 |0 |0 |39:12 |- style="background:#ccffcc;" |{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné hokejové mužstvo|Juhoslávia]] |1 |1 |0 |0 |4:1 |- style="background:#ffcccc;" |{{CAN|lh|1}} |56 |23 |4 |29 |171:175 |- style="background:#ccffcc;" |{{KAZ|lh|1}} |13 |10 |1 |2 |58:25 |- style="background:#ccffcc;" |{{KOR|lh|1}} |1 |1 |0 |0 |2:1 |- style="background:#ccffcc;" |{{LVA|lh|1}} |38 |24 |3 |11 |122:79 |- style="background:#ccffcc;" |{{HUN|lh|1}} |9 |7 |0 |2 |57:22 |- style="background:#ccffcc;" |{{DEU|lh|1}} |84 |46 |1 |37 |220:194 |- style="background:#ccffcc;" |{{NOR|lh|1}} |38 |27 |2 |9 |142:71 |- style="background:#ccffcc;" |{{Minivlajka|MOV}} [[Ruské národné hokejové mužstvo|Olympijskí športovci z Ruska]] |1 |1 |0 |0 |3:2 |- style="background:#ccffcc;" |{{POL|lh|1}} |11 |9 |1 |1 |58:18 |- style="background:#ccffcc;" |{{AUT|lh|1}} |46 |35 |2 |9 |171:78 |- style="background:#ccffcc;" |{{ROU|lh|1}} |4 |4 |0 |0 |39:3 |- style="background:#ffcccc;" |{{RUS|lh|1}} |44 |12 |5 |27 |104:134 |- style="background:#ccffcc;" |{{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko B]] |3 |2 |0 |1 |11:10 |- style="background:#ccffcc;" |[[Ruské národné hokejové mužstvo|ROC (Ruský olympijský výbor)]] |1 |1 |0 |0 |3:1 |- style="background:#ccffcc;" |{{SVN|lh|1}} |15 |12 |0 |3 |53:24 |- style="background:#ffcccc;" |{{CHE|lh|1}} |81 |33 |7 |41 |202:192 |- |{{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko "B"]] |1 |0 |1 |0 |1:1 |- style="background:#ffcccc;" |{{SWE|lh|1}} |43 |11 |3 |29 |91:145 |- style="background:#ffcccc;" |{{minivlajka|Švédsko}} [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko (Viking.)]] |2 |0 |0 |2 |5:8 |- style="background:#ccffcc;" |{{ITA|lh|1}} |19 |14 |1 |4 |78:44 |- style="background:#ccffcc;" |{{UKR|lh|1}} |10 |9 |1 |0 |49:18 |- style="background:#ffcccc;" |{{minivlajka|USA}} [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] |32 |12 |3 |17 |76:109 |- style="background:#ccffcc;" |{{GBR|lh|1}} |5 |5 |0 |0 |29:7 |- style="background:#ffcccc;" |{{minivlajka|Rakúsko}} [[Wiener EG|Wiener EG (Rakúsko)]] |1 |0 |0 |1 |0:2 |- |'''Spolu''' |'''780''' |'''399''' |'''49''' |'''332''' |'''2423:1950''' |} == Externé odkazy == * [http://www.szlh.sk/clanok/45-PREHLAD-ZAPASOV-A-timu-SR-od-roku-1940 szlh.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111228203420/http://www.szlh.sk/clanok/45-PREHLAD-ZAPASOV-A-timu-SR-od-roku-1940 |date=2011-12-28 }} * Denník šport, príloha k Majstrovstvám sveta 1995 * 80. rokov slovenského hokeja, SZĽH, Bratislava 2009 * [http://digitalna.kniznica.info/zoom/42426/view?page=8&p=separate&tool=info&view=182,1822,3012,1327 Gardista 27. 1. 1942] * [https://www.digitalniknihovna.cz/svkul/view/uuid:6a9d94ea-0cfb-4f0e-a117-3e07c6c63cd6?page=uuid:8c8bbfff-6527-4775-b6ec-3ca9bc6f708d Svobodné slovo 23. 2. 1949] {{Slovenské národné hokejové mužstvo}} [[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]] [[Kategória:Hokejové zoznamy|Zápasy národného hokejového mužstva]] [[Kategória:Slovenské zoznamy|Zápasy slovenského národného hokejového mužstva]] amwrwrxulxlfietktr9sdulmpn8d8ms 8211538 8211537 2026-05-10T09:14:37Z Alexis Nemec 211349 8211538 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam všetkých zápasov [[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]. Zahrňuje kompletný prehľad všetkých oficiálnych medzištátnych zápasov tímu Slovenska (v rokoch [[1940]] – [[1943]] a od vzniku štátnej samostatnosti Slovenska [[1. január]] [[1993]]) s výsledkom, dátumom a miestom konania, so špecifikáciou zápasu (či išlo o prípravné alebo o turnajové stretnutie, v prípade ZOH, MS a SP uvádzame aj fázu turnaja) a so strelcami gólov Slovenska. == Slovenský štát počas 2. svetovej vojny == <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Roky 1940 – 1943</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 11 - 4-0-1-0-6 - 21:39</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 1. || 1. február 1940 || {{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]] || 4.zimný týždeň || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Čechy a Morava]] || '''0:12''' (0:5,0:4,0:3) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 2. || 2. február 1940 || {{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]] || 4.zimný týždeň || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''1:3''' (0:0,0:1,1:2) || [[Anton Luther|Luther]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 3. || 6. február 1940 || {{AUT}} [[Viedeň]] || priateľský || Slovensko - [[Wiener EG|Wiener EG (Rakúsko)]] || '''0:2''' (0:2,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 4. || 15. január 1941 || {{ROU}} [[Bukurešť]] || Turnaj o Pohár Manuela Stroiciho || Slovensko - [[Bukurešť|Bukurešť (Rumunsko)]] || '''2:0''' (0:0,0:0,2:0) || Nie sú známi autori |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 5. || 16. január 1941 || {{ROU}} [[Bukurešť]] || Turnaj o Pohár Manuela Stroiciho || Slovensko - [[Rumunské národné hokejové mužstvo|Rumunsko]] || '''3:0''' (0:0,1:0,2:0) || [[Ján Olejník|Olejník]], [[František Javúrek|Javúrek]], [[Svätozár Trnovský|Trnovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 6. || 17. január 1941 || {{ROU}} [[Bukurešť]] || Turnaj o Pohár Manuela Stroiciho || Slovensko - [[Juhoslovánské národné hokejové mužstvo|Juhoslávia]] || '''4:1''' (1:0,3:1,0:0) || [[František Javúrek|Javúrek]] 3, [[Teodor Reimann|Reimann]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 7. || 9. február 1941 || {{SVK}} [[Bratislava]] || priateľský || Slovensko - [[Chorvátské národné hokejové mužstvo|Chorvátsko]] || '''6:1''' (4:0,0:1,2:0) || [[Teodor Reimann|Reimann]], [[Rudolf Tomášek|Tomášek]], [[Ján Olejník|Olejník]], [[František Javúrek|Javúrek]], [[Viliam Chmel|Chmel]], [[Martin Štolc|Štolc]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 8. || 19. február 1941 || {{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]] || 5.zimný týždeň || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:3''' (0:1,0:0,2:2) || [[Ján Olejník|Olejník]], [[Martin Štolc|Štolc]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 9. || 20. február 1941 || {{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]] || 5.zimný týždeň || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''0:6''' (0:4,0:1,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 10. || 19. december 1942 || {{SVK}} [[Bratislava]] || priateľský || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:10''' (0:3,2:6,0:1) || [[Teodor Reimann|Reimann]], [[Anton Luther|Luther]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 11. || 14. február 1943 || {{CHE}} [[Lenzerheide]] || priateľský || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko „B“]] || '''1:1''' (1:0,0:1,0:0) || [[Ladislav Srnka|Srnka]] |}</div></div> == Slovensko od roku 1993 == <div class="NavFrame"><div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1992/1993</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 5 - 2-0-1-0-2 - 20:17</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 12. || 12. február 1993 || {{FRA}} [[Rouen]] || turnaj || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''2:2''' (0:1,1:0,1:1) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Peter Veselovský|Veselovský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 13. || 13. február 1993 || {{FRA}} [[Rouen]] || turnaj || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko B]] || '''2:5''' (2:1,0:1,0:3) || [[Roman Veber|Veber]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 14. || 14. február 1993 || {{FRA}} [[Rouen]] || turnaj || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Vikingovia Švédska]] || '''3:5''' (1:2,2:1,0:2) || [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 15. || 23. marec 1993 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''7:2''' (5:0,1:1,1:1) || [[René Pucher|R. Pucher]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Juraj Kledrowetz|Kledrowetz]], [[Ján Varholík|Varholík]], [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Oto Haščák|Haščák]], [[Ľubomír Pichoňský|Pichoňský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 16. || 14. apríl 1993 || {{DEU}} [[Landshut]] || príprava || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''6:3''' (2:1,1:1,3:1) || [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Pavol Zůbek]], [[Stanislav Jasečko|Jasečko]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Peter Zůbek]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1993/1994</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 37 - 23-1-8-1-4 - 229:78</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 17. || 22. august 1993 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''14:0''' (7:0,4:0,3:0) || [[Oto Haščák|Haščák]] 2, [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]] 2, [[Jozef Stümpel|Stümpel]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Anton Šťastný|A. Šťastný]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 18. || 23. august 1993 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''8:1''' (6:1,1:0,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Ivan Droppa|I. Droppa]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Marián Smerčiak|Smerčiak]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 19. || 29. august 1993 || {{GBR}} [[Sheffield]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Japonské národné hokejové mužstvo|Japonsko]] || '''7:2''' (3:1,2:1,2:0) || [[Peter Šťastný|P. Šťastný]] 2, [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 2, [[Jerguš Bača|Bača]], [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 20. || 1. september 1993 || {{GBR}} [[Sheffield]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Poľské národné hokejové mužstvo|Poľsko]] || '''4:4''' (2:0,1:1,1:3) || [[Jerguš Bača|Bača]], [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Róbert Švehla|Švehla]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 21. || 2. september 1993 || {{GBR}} [[Sheffield]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''7:1''' (2:1,3:0,2:0) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 2, [[Róbert Švehla|Švehla]], [[Anton Šťastný|A. Šťastný]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 22. || 4. september 1993 || {{GBR}} [[Sheffield]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Britské národné hokejové mužstvo|Spojené kráľovstvo]] || '''7:1''' (2:0,3:1,2:0) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Anton Šťastný|A. Šťastný]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Ivan Droppa|I. Droppa]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Oto Haščák|Haščák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 23. || 16. november 1993 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || Telecup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''3:1''' (2:1,1:0,0:0) || [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 24. || 17. november 1993 || {{NOR}} [[Gjövik]] || Telecup || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''3:3''' (1:1,0:2,2:0) || [[René Pucher|R. Pucher]], [[Anton Šťastný|A. Šťastný]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 25. || 18. november 1993 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || Telecup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:0''' (1:0,2:0,1:0) || [[Anton Šťastný|A. Šťastný]] 2, [[Karol Rusznyák|Rusznyák]], [[Peter Veselovský|Veselovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 26. || 20. november 1993 || {{NOR}} [[Gjövik]] || Telecup || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''5:3''' (1:1,3:1,1:1) || [[Roman Kontšek|Kontšek]] 2, [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Anton Šťastný|A. Šťastný]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 27. || 21. november 1993 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || Telecup || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''5:5''' (1:1,3:2,1:2) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Miroslav Marcinko|Marcinko]] 2, [[René Pucher|R. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 28. || 17. december 1993 || {{ITA}} [[Bolzano]] || Italia Cup || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''4:0''' (1:0,1:0,2:0) || [[Peter Veselovský|Veselovský]], [[Ján Varholík|Varholík]], [[Karol Rusznyák|Rusznyák]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 29. || 18. december 1993 || {{ITA}} [[Bolzano]] || Italia Cup || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Olympionici Fínska]] || '''2:3''' (1:1,1:1,0:1) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Anton Šťastný|A. Šťastný]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 30. || 27. december 1993 || {{FRA}} [[St. Gervais]] || Mont Blanc Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''11:0''' (5:0,2:0,4:0) || [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]] 2, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]] 2, [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Martin Miklík|Miklík]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Ján Varholík|Varholík]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 31. || 28. december 1993 || {{FRA}} [[St. Gervais]] || Mont Blanc Cup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''1:1''' (0:0,1:0,0:1) || [[Peter Veselovský|Veselovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 32. || 29. december 1993 || {{FRA}} [[Chamonix]] || Mont Blanc Cup || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''9:1''' (3:1,1:0,5:0) || [[Jozef Daňo|Daňo]] 4, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 33. || 5. február 1994 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''11:1''' (3:0,6:0,2:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Marián Smerčiak|Smerčiak]] 2, [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Oto Haščák|Haščák]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 34. || 6. február 1994 || {{SVK}} [[Senica]] || príprava || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''9:0''' (3:0,4:0,2:0) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 3, [[Branislav Jánoš|Jánoš]] 3, [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Oto Haščák|Haščák]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 35. || 13. február 1994 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''4:4''' (1:2,2:0,1:2) || [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Peter Šťastný|P. Šťastný]], [[Roman Kontšek|Kontšek]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 36. || 15. február 1994 || {{NOR}} [[Gjövik]] || [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:3''' (1:1,1:0,1:2) || [[Peter Šťastný|P. Šťastný]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Róbert Švehla|Švehla]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 37. || 17. február 1994 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''10:4''' (6:2,3:1,1:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 3, [[Roman Kontšek|Kontšek]] 2, [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 2, [[Peter Šťastný|P. Šťastný]] 2, [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 38. || 19. február 1994 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:1''' (1:1,1:0,1:0) || [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Róbert Švehla|Švehla]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 39. || 21. február 1994 || {{NOR}} [[Gjövik]] || [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''6:2''' (4:1,2:0,0:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 3, [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Jerguš Bača|Bača]], [[René Pucher|R. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 40. || 23. február 1994 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || štvrťfinále [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:3pp''' (2:1,0:1,0:0 - 0:1) || [[Peter Šťastný|P. Šťastný]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 41. || 24. február 1994 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || o 5. – 8. miesto na [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''6:5pp''' (0:3,3:0,2:2 - 1:0) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 3, [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Oto Haščák|Haščák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 42. || 26. február 1994 || {{NOR}} [[Gjövik]] || o 5. miesto na [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:7''' (1:4,0:1,0:2) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 43. || 10. marec 1994 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''15:1''' (9:1,3:0,3:0) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 3, [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Martin Miklík|Miklík]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Juraj Kledrowetz|Kledrowetz]], [[Ján Lipiansky|Lipiansky]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 44. || 11. marec 1994 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''11:2''' (2:0,7:1,2:1) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Ján Varholík|Varholík]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Stanislav Medřík|Medřík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 45. || 18. marec 1994 || {{SVK}} [[Poprad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS "C" 1994]] || Slovensko - [[Bulharské národné hokejové mužstvo|Bulharsko]] || '''20:0''' (4:0,7:0,9:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 3, [[Karol Rusznyák|Rusznyák]] 3, [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]] 3, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Branislav Jánoš|Jánoš]] 2, [[Roman Kontšek|Kontšek]] 2, [[René Pucher|R. Pucher]] 2, [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Ján Varholík|Varholík]], [[Juraj Kledrowetz|Kledrowetz]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 46. || 19. marec 1994 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS "C" 1994]] || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''9:0''' (7:0,0:0,2:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 3, [[Branislav Jánoš|Jánoš]] 2, [[Ján Varholík|Varholík]], [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]], [[Pavol Paukovček|Paukovček]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 47. || 21. marec 1994 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS "C" 1994]] || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 48. || 22. marec 1994 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS "C" 1994]] || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''2:2''' (0:1,1:1,1:0) || [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 49. || 24. marec 1994 || {{SVK}} [[Poprad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS "C" 1994]] || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''10:0''' (4:0,3:0,3:0) || [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Karol Rusznyák|Rusznyák]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Ján Varholík|Varholík]], [[Pavol Paukovček|Paukovček]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 50. || 27. marec 1994 || {{SVK}} [[Poprad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS "C" 1994]] || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''2:1''' (1:0,1:0,0:1) || [[Oto Haščák|Haščák]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 51. || 13. apríl 1994 || {{FIN}} [[Tampere]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:4''' (0:1,1:1,1:2) || [[Vladimír Búřil|Búřil]], [[Jozef Voskár|Voskár]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 52. || 15. apríl 1994 || {{FIN}} [[Helsinki]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''3:8''' (1:4,0:3,2:1) || [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Jozef Voskár|Voskár]], [[Martin Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 53. || 21. apríl 1994 || {{AUT}} [[Zell am See]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''6:4''' (3:0,1:2,2:2) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1994/1995</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 25 - 17-0-2-0-6 - 132:64</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 54. || 27. august 1994 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''3:1''' (1:0,1:1,1:0) || [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Miroslav Šmidriak|Šmidriak]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 55. || 28. august 1994 || {{SVK}} [[Nitra]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''2:3''' (1:1,1:0,0:2) || [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 56. || 30. august 1994 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''4:7''' (1:3,1:3,2:1) || [[Zdeno Cíger|Cíger]] 2, [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 57. || 1. september 1994 || {{CZE}} [[Zlín]] || Pragobanka Cup || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:6''' (0:1,2:0,0:5) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 58. || 3. september 1994 || {{CZE}} [[Zlín]] || Pragobanka Cup || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:7''' (0:3,0:3,0:1) || |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 59. || 4. september 1994 || {{CZE}} [[Zlín]] || Pragobanka Cup || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:2''' (0:0,2:0,0:2) || [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 60. || 31. október 1994 || {{SVK}} [[Trnava]] || príprava || Slovensko - [[Rumunské národné hokejové mužstvo|Rumunsko]] || '''14:1''' (4:0,7:0,3:1) || [[Peter Šťastný|P. Šťastný]] 4, [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Stanislav Jasečko|Jasečko]], [[Ladislav Čierny| Čierny]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Slavomír Ilavský|Ilavský]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 61. || 1. november 1994 || {{SVK}} [[Piešťany]] || príprava || Slovensko - [[Rumunské národné hokejové mužstvo|Rumunsko]] || '''11:2''' (2:1,6:1,3:0) || [[Peter Bondra|Bondra]] 3, [[Peter Zůbek]] 2, [[Pavol Zůbek]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Karol Rusznyák|Rusznyák]], [[Arne Kroták|Kroták]], [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Habart Wittlinger|Wittlinger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 62. || 3. november 1994 || {{DEU}} [[Pforzheim]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:2''' (0:0,2:0,1:2) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Peter Šťastný|P. Šťastný]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 63. || 4. november 1994 || {{DEU}} [[Stuttgart]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:0''' (0:0,0:0,1:0) || [[Stanislav Medřík|Medřík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 64. || 6. november 1994 || {{DEU}} [[Stuttgart]] || Nemecký pohár – finále || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:4''' (1:0,1:0,1:4) || [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Peter Bondra|Bondra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 65. || 10. február 1995 || {{FRA}} [[Rouen]] || turnaj || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''3:2''' (2:0,1:2,0:0) || [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 66. || 11. február 1995 || {{FRA}} [[Rouen]] || turnaj || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Vikingovia Švédska]] || '''2:3''' (2:2,0:1,0:0) || [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 67. || 12. február 1995 || {{FRA}} [[Rouen]] || turnaj || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''2:1''' (0:0,2:0,0:1) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 68. || 1. apríl 1995 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''4:2''' (3:0,0:2,1:0) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[René Pucher|R. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 69. || 2. apríl 1995 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''3:3''' (1:0,2:2,0:1) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[René Pucher|R. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 70. || 8. apríl 1995 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''8:1''' (3:0,3:1,2:0) || [[Branislav Jánoš|Jánoš]] 2, [[René Pucher|R. Pucher]] 2, [[Oto Haščák|Haščák]] 2, [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 71. || 9. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:2''' (1:1,1:1,3:0) || [[Róbert Švehla|Švehla]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 72. || 12. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Britské národné hokejové mužstvo|Spojené kráľovstvo]] || '''7:3''' (0:1,4:1,3:1) || [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]] 2, [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] 2, [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 73. || 13. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Japonské národné hokejové mužstvo|Japonsko]] || '''9:3''' (6:0,1:2,2:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]], [[Peter Šťastný|P. Šťastný]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 74. || 15. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Poľské národné hokejové mužstvo|Poľsko]] || '''10:0''' (3:0,2:0,5:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 3, [[Zdeno Cíger|Cíger]] 2, [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]], [[Peter Šťastný|P. Šťastný]], [[Marián Smerčiak|Smerčiak]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 75. || 16. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''4:3''' (0:1,2:1,2:1) || [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Peter Šťastný|P. Šťastný]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 76. || 18. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''6:2''' (0:0,3:1,3:1) || [[Peter Šťastný|P. Šťastný]] 2, [[Marián Smerčiak|Smerčiak]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 77. || 19. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Holandské národné hokejové mužstvo|Holandsko]] || '''13:4''' (3:2,4:0,6:2) || [[Peter Šťastný|P. Šťastný]] 3, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 3, [[Zdeno Cíger|Cíger]] 2, [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Oto Haščák|Haščák]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 78. || 21. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Rumunské národné hokejové mužstvo|Rumunsko]] || '''11:0''' (3:0,4:0,4:0) || [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]] 2, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[René Pucher|R. Pucher]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Marián Smerčiak|Smerčiak]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1995/1996</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 16 - 9-0-2-0-5 - 61:43</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 79. || 31. august 1995 || {{CZE}} [[Zlín]] || Pragobanka Cup || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''5:3''' (3:1,0:1,2:1) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Peter Bondra|Bondra]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[René Pucher|R. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 80. || 2. september 1995 || {{CZE}} [[Zlín]] || Pragobanka Cup || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:8''' (1:5,1:2,0:1) || [[Juraj Kledrowetz|Kledrowetz]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 81. || 3. september 1995 || {{CZE}} [[Zlín]] || Pragobanka Cup || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''5:2''' (1:0,3:0,1:2) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Oto Haščák|Haščák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 82. || 27. október 1995 || {{ITA}} [[Asiago]] || Italia Cup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''8:1''' (3:1,1:0,4:0) || [[Peter Bartoš|Bartoš]] 2, [[Jozef Voskár|Voskár]] 2, [[Stanislav Jasečko|Jasečko]] 2, [[René Pucher|R. Pucher]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 83. || 28. október 1995 || {{ITA}} [[Asiago]] || Italia Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:2''' (1:2,1:0,2:0) || [[Ján Varholík|Varholík]], [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Igor Rataj|Rataj]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 84. || 29. október 1995 || {{ITA}} [[Asiago]] || Italia Cup || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''2:3''' (1:1,0:1,1:1) || [[Ján Plch|Plch]], [[Stanislav Jasečko|Jasečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 85. || 10. február 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:2''' (2:0,1:1,2:1) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Ján Plch|Plch]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Slavomír Ilavský|Ilavský]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 86. || 11. február 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:2''' (1:0,4:0,0:2) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 87. || 11. apríl 1996 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''4:1''' (1:1,1:0,2:0) || [[Ján Plch|Plch]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 88. || 12. apríl 1996 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''3:3''' (1:0,1:1,1:2) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 89. || 19. apríl 1996 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''5:0''' (1:0,4:0,0:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Oto Haščák|Haščák]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 90. || 21. apríl 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS "A" 1996]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:3''' (0:0,2:1,1:2) || [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 91. || 22. apríl 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS "A" 1996]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:6''' (1:2,0:0,1:4) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Oto Haščák|Haščák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 92. || 25. apríl 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS "A" 1996]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''1:2''' (1:1,0:1,0:0) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 93. || 27. apríl 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS "A" 1996]] || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:4''' (1:2,0:2,2:0) || [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 94. || 29. apríl 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS "A" 1996]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''4:1''' (0:0,3:0,1:1) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Stanislav Medřík|Medřík]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1996/1997</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 24 - 8-0-3-0-13 - 74:88</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 95. || 18. august 1996 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:4''' (2:0,1:3,0:1) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Peter Bondra|Bondra]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 96. || 22. august 1996 || {{DEU}} [[Mannheim]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''4:2''' (1:0,1:1,2:1) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 97. || 25. august 1996 || {{USA}} [[Providence]] || príprava || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''2:9''' (0:3,2:6,0:0) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Peter Bondra|Bondra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 98. || 26. august 1996 || {{CAN}} [[Edmonton]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:7''' (2:3,2:2,0:2) || [[Oto Haščák|Haščák]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 99. || 31. august 1996 || {{CAN}} [[Montreal]] || Svetový pohár || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''4:7''' (2:3,1:2,1:2) || [[Jerguš Bača|Bača]], [[Peter Bondra|Bondra]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 100. || 1. september 1996 || {{CAN}} [[Ottawa]] || Svetový pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:3''' (0:0,2:1,0:2) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 101. || 3. september 1996 || {{USA}} [[New York (mesto)|New York]] || Svetový pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:9''' (1:3,1:3,1:3) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Slavomír Ilavský|Ilavský]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 102. || 1. november 1996 || {{DEU}} [[Stuttgart]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:4''' (1:0,2:3,0:1) || [[Michal Hreus|Hreus]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Juraj Kledrowetz|Kledrowetz]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 103. || 2. november 1996 || {{DEU}} [[Stuttgart]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''1:1''' (0:0,0:1,1:0) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 104. || 3. november 1996 || {{DEU}} [[Stuttgart]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:4''' (1:2,0:1,0:1) || [[Michal Beran|Beran]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 105. || 31. január 1997 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Poľské národné hokejové mužstvo|Poľsko]] || '''7:2''' (2:1,3:0,2:1) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 3, [[Vladimír Vlk|Vlk]], [[Jiří Bicek|Bicek]], [[Marián Smerčiak|Smerčiak]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 106. || 6. február 1997 || {{DEU}} [[Oberhausen]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:3''' (0:0,2:1,1:2) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 107. || 7. február 1997 || {{DEU}} [[Oberhausen]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''4:1''' (1:0,2:1,1:0) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Marián Smerčiak|Smerčiak]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 108. || 9. február 1997 || {{DEU}} [[Oberhausen]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:3''' (0:1,1:1,1:1) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 109. || 17. apríl 1997 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''7:4''' (1:1,3:1,3:2) || [[Roman Stantien|Stantien]] 2, [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 110. || 18. apríl 1997 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''4:2''' (2:1,2:0,0:1) || [[Daniel Babka|Babka]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 111. || 27. apríl 1997 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:2''' (0:1,2:0,0:1) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 112. || 28. apríl 1997 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''5:3''' (1:2,4:0,0:1) || [[Roman Kontšek|Kontšek]] 2, [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Roman Stantien|Stantien]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 113. || 30. apríl 1997 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:3''' (0:0,0:2,1:1) || [[Jozef Stümpel|Stümpel]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 114. || 2. máj 1997 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:5''' (0:1,1:1,1:3) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Jiří Bicek|Bicek]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 115. || 3. máj 1997 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''0:1''' (0:0,0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 116. || 5. máj 1997 || {{FIN}} [[Tampere]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] – o udržanie sa || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''2:1''' (0:1,1:0,1:0) || [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Roman Kontšek|Kontšek]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 117. || 8. máj 1997 || {{FIN}} [[Tampere]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] – o udržanie sa || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''4:3''' (2:2,1:1,1:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2, [[Roman Stantien|Stantien]], [[Roman Kontšek|Kontšek]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 118. || 10. máj 1997 || {{FIN}} [[Tampere]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] – o udržanie sa || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''4:5''' (2:2,1:2,1:1) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Daniel Babka|Babka]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1997/1998</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 24 - 12-0-3-0-9 - 83:59</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 119. || 7. november 1997 || {{DEU}} [[Füssen]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:1''' (0:0,1:1,1:0) || [[Ján Pleva|Pleva]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 120. || 8. november 1997 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:1''' (0:1,1:0,1:0) || [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 121. || 9. november 1997 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''4:1''' (1:0,1:0,2:1) || [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Karol Rusznyák|Rusznyák]], [[Miroslav Mosnár|Mosnár]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 122. || 14. december 1997 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:3''' (1:1,0:1,1:1) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 123. || 15. december 1997 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:4''' (1:2,1:1,1:1) || [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Igor Rataj|Rataj]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 124. || 19. december 1997 || {{CHE}} [[Kloten]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''6:0''' (3:0,3:0,0:0) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Karol Rusznyák|Rusznyák]], [[Oto Haščák|Haščák]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 125. || 20. december 1997 || {{CHE}} [[Kloten]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''6:1''' (2:0,2:1,2:0) || [[Roman Stantien|Stantien]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 126. || 21. december 1997 || {{CHE}} [[Kloten]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''8:5''' (3:1,3:0,2:4) || [[Peter Bartoš|Bartoš]] 3, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 127. || 1. február 1998 || {{JPN}} [[Tomakomai]] || príprava || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''4:5''' (2:1,2:1,0:3) || [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 128. || 2. február 1998 || {{JPN}} [[Tomakomai]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:0''' (1:0,0:0,1:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 129. || 7. február 1998 || {{JPN}} [[Nagano]] || predturnaj [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''2:2''' (1:0,1:2,0:0) || [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 130. || 8. február 1998 || {{JPN}} [[Nagano]] || predturnaj [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''4:3''' (1:2,3:1,0:0) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 3, [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 131. || 10. február 1998 || {{JPN}} [[Nagano]] || predturnaj [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''3:4''' (1:1,1:0,1:3) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Peter Bondra|Bondra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 132. || 12. február 1998 || {{JPN}} [[Nagano]] || o 9. miesto na [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:4''' (1:0,1:1,0:3) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 133. || 7. apríl 1998 || {{FIN}} [[Kokkola]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''1:2''' (0:0,0:1,1:1) || [[Ján Zlocha|Zlocha]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 134. || 8. apríl 1998 || {{FIN}} [[Oulu]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:5''' (0:2,0:2,2:1) || [[Martin Frank|Frank]], [[Peter Bartoš|Bartoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 135. || 26. apríl 1998 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''8:4''' (2:2,4:2,2:0) || [[Peter Pucher|P. Pucher]] 2, [[Branislav Jánoš|Jánoš]] 2, [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Igor Rataj|Rataj]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 136. || 27. apríl 1998 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''11:2''' (4:1,5:0,2:1) || [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Igor Rataj|Rataj]] 2, [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Róbert Pukalovič (1960)|Pukalovič]], [[Ján Zlocha|Zlocha]], [[Jozef Voskár|Voskár]], [[Roman Stantien|Stantien]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Richard Kapuš|Kapuš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 137. || 1. máj 1998 || {{CHE}} [[Zürich]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS "A" 1998]] || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''2:1''' (2:1,0:0,0:0) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 138. || 3. máj 1998 || {{CHE}} [[Zürich]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS "A" 1998]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:2''' (0:0,0:1,2:1) || [[Róbert Švehla|Švehla]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 139. || 5. máj 1998 || {{CHE}} [[Zürich]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS "A" 1998]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:1''' (3:0,2:0,0:1) || [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 140. || 7. máj 1998 || {{CHE}} [[Bazilej]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS "A" 1998]] – štvrťfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:1''' (0:1,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 141. || 9. máj 1998 || {{CHE}} [[Bazilej]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS "A" 1998]] – štvrťfinálová skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''1:6''' (0:1,0:1,1:4) || [[Jozef Voskár|Voskár]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 142. || 10. máj 1998 || {{CHE}} [[Bazilej]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS "A" 1998]] – štvrťfinálová skupina || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:1''' (1:1,0:0,0:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1998/1999</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 24 - 10-0-5-0-9 - 71:63</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 143. || 30. august 1998 || {{CZE}} [[Třinec]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:2''' (0:1,0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 144. || 31. august 1998 || {{CZE}} [[Vsetín]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:5''' (0:4,0:1,0:0) || |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 145. || 6. november 1998 || {{NOR}} [[Oslo]] || Var Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:2''' (2:0,0:1,0:1) || [[Marek Uram|Uram]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 146. || 7. november 1998 || {{NOR}} [[Oslo]] || Var Cup || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''4:1''' (2:0,2:0,0:1) || [[Richard Šechný|Šechný]] 2, [[Igor Rataj|Rataj]], [[Marek Uram|Uram]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 147. || 8. november 1998 || {{NOR}} [[Oslo]] || Var Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:3''' (0:2,1:1,0:0) || [[Peter Bartoš|Bartoš]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 148. || 12. december 1998 || {{CZE}} [[Ostrava]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:3''' (2:0,1:3,0:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2, [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 149. || 17. december 1998 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || Corgoň Cup || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko B]] || '''6:4''' (1:0,3:1,2:3) || [[Roman Stantien|Stantien]], [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Ján Lipiansky|Lipiansky]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Dušan Andrašovský|Andrašovský]], [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 150. || 18. december 1998 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || Corgoň Cup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''2:0''' (0:0,1:0,1:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 151. || 19. december 1998 || {{SVK}} [[Poprad]] || Corgoň Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''5:2''' (0:0,3:0,2:2) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Ján Lipiansky|Lipiansky]] 2, [[Vladimír Vlk|Vlk]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 152. || 12. február 1999 || {{CHE}} [[Chur]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:4''' (1:2,2:1,0:1) || [[Jozef Voskár|Voskár]], [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 153. || 13. február 1999 || {{CHE}} [[Chur]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''2:3''' (1:1,0:2,1:0) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 154. || 14. február 1999 || {{CHE}} [[Chur]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''4:2''' (2:0,0:2,2:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2, [[Stanislav Jasečko|Jasečko]], [[Vladimír Vlk|Vlk]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 155. || 11. apríl 1999 || {{SVK}} [[Liptovský Mikuláš]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''4:2''' (1:0,0:1,3:1) || [[Jozef Čierny (hokejista)|J. Čierny]], [[Martin Kuľha|Kuľha]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Peter Bartoš|Bartoš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 156. || 12. apríl 1999 || {{SVK}} [[Žilina]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:2''' (0:2,1:0,0:0) || [[Michal Hreus|Hreus]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 157. || 20. apríl 1999 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:2''' (1:0,0:1,1:1) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 158. || 21. apríl 1999 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''4:2''' (1:1,1:1,2:0) || [[Dušan Andrašovský|Andrašovský]], [[Ján Lipiansky|Lipiansky]], [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 159. || 25. apríl 1999 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''5:2''' (1:1,1:0,3:1) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2, [[Zdeno Cíger|Cíger]] 2, [[Michal Hreus|Hreus]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 160. || 26. apríl 1999 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''1:1''' (0:1,1:0,0:0) || [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 161. || 1. máj 1999 || {{NOR}} [[Hamar]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS "A" 1999]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:3''' (0:2,2:1,0:0) || [[Ivan Droppa|Droppa]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 162. || 3. máj 1999 || {{NOR}} [[Hamar]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS "A" 1999]] || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''7:4''' (1:0,5:2,1:2) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Marián Hossa]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 163. || 5. máj 1999 || {{NOR}} [[Hamar]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS "A" 1999]] || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''8:2''' (3:1,2:1,3:0) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 3, [[Marián Hossa]] 3, [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 164. || 7. máj 1999 || {{NOR}} [[Oslo]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS "A" 1999]] – štvrťfinálová skupina || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''1:2''' (0:0,0:2,1:0) || [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 165. || 9. máj 1999 || {{NOR}} [[Oslo]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS "A" 1999]] – štvrťfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:8''' (2:2,0:4,0:2) || [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 166. || 10. máj 1999 || {{NOR}} [[Oslo]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS "A" 1999]] – štvrťfinálová skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:2''' (0:0,2:0,0:2) || [[Zdeno Chára|Chára]], [[Marián Hossa]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1999/2000</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 29 - 16-0-6-0-7 - 100:70</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 167. || 31. august 1999 || {{CZE}} [[Znojmo]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:6''' (2:1,1:3,0:2) || [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Roman Gavalier|R. Gavalier]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 168. || 7. november 1999 || {{SVK}} [[Liptovský Mikuláš]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:2''' (2:2,1:0,0:0) || [[Richard Šechný|Šechný]] 2, [[Rastislav Štork|Štork]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 169. || 8. november 1999 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:1''' (2:0,2:1,0:0) || [[Michal Hreus|Hreus]], [[Richard Šechný|Šechný]], [[Dušan Andrašovský|Andrašovský]], [[Stanislav Jasečko|Jasečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 170. || 10. november 1999 || {{DEU}} [[Crimmitschau]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:2''' (2:1,1:1,0:0) || [[Ľubomír Hurtaj|Hurtaj]], [[Arne Kroták|Kroták]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 171. || 11. november 1999 || {{DEU}} [[Regensburg]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:1''' (1:0,1:0,0:1) || [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Andrej Novotný|Novotný]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 172. || 13. november 1999 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''6:1''' (2:0,2:0,2:1) || [[Ľubomír Hurtaj|Hurtaj]] 2, [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Stanislav Jasečko|Jasečko]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]], [[Peter Bartoš|Bartoš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 173. || 14. november 1999 || {{SVK}} [[Trnava]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:4''' (2:0,0:2,0:2) || [[Ladislav Čierny|L. Čierny]], [[Michal Hreus|Hreus]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 174. || 11. december 1999 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:3''' (3:2,0:0,0:1) || [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Richard Šechný|Šechný]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 175. || 12. december 1999 || {{SVK}} [[Trnava]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:4''' (0:1,2:3,1:0) || [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Richard Šechný|Šechný]], [[Peter Bartoš|Bartoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 176. || 16. december 1999 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Corgoň Cup || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''7:2''' (2:0,4:1,1:1) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2, [[Peter Bartoš|Bartoš]] 2, [[Ivan Majeský]], [[Richard Šechný|Šechný]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 177. || 17. december 1999 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Corgoň Cup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''4:4''' (2:3,2:0,0:1) || [[Stanislav Jasečko|Jasečko]], [[Andrej Rajčák|A. Rajčák]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Peter Bartoš|Bartoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 178. || 18. december 1999 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Corgoň Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:0''' (1:0,1:0,1:0) || [[Marek Uram|Uram]] 2, [[Ľubomír Hurtaj|Hurtaj]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 179. || 11. február 2000 || {{CHE}} [[Chur]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''4:3''' (1:3,2:0,1:0) || [[Dušan Milo|Milo]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Igor Rataj|Rataj]], [[Ján Plch|Plch]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 180. || 12. február 2000 || {{CHE}} [[Chur]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''2:1''' (1:1,0:0,1:0) || [[Martin Opatovský|Opatovský]], [[Igor Rataj|Rataj]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 181. || 13. február 2000 || {{CHE}} [[Chur]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:1''' (0:0,1:0,0:1) || [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 182. || 11. apríl 2000 || {{SVK}} [[Žilina]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''5:5''' (2:1,3:4,0:0) || [[Martin Kuľha|Kuľha]] 2, [[Martin Opatovský|Opatovský]], [[Ľubomír Hurtaj|Hurtaj]], [[Peter Fabuš|Fabuš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 183. || 12. apríl 2000 || {{CZE}} [[Ostrava]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:1''' (0:0,0:1,2:0) || [[Miroslav Škovira|Škovira]], [[Peter Fabuš|Fabuš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 184. || 18. apríl 2000 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''3:4''' (1:0,1:2,1:2) || [[Michal Hreus|Hreus]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 185. || 19. apríl 2000 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''4:1''' (0:0,2:1,2:0) || [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] 2, [[Marek Uram|Uram]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 186. || 25. apríl 2000 || {{SWE}} [[Västerås]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:2''' (1:1,1:1,0:0) || [[Peter Podhradský|Podhradský]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 187. || 30. apríl 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''2:0''' (0:0,0:0,2:0) || [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 188. || 2. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''6:2''' (2:1,0:0,4:1) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 189. || 4. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:2''' (1:1,0:1,1:0) || [[Michal Hreus|Hreus]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 190. || 6. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] – nadstavbová časť || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''9:1''' (3:0,1:1,5:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Peter Bartoš|Bartoš]] 2, [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 191. || 8. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] – nadstavbová časť || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:6''' (0:1,2:3,0:2) || [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 192. || 9. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] – nadstavbová časť || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:4''' (1:0,1:2,1:2) || [[Ľubomír Hurtaj|Hurtaj]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 193. || 11. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] - štvrťfinále || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''4:1''' (0:1,3:0,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Michal Hreus|Hreus]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 194. || 12. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] - semifinále || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''3:1''' (2:0,1:1,0:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Richard Kapuš|Kapuš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 195. || 14. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] - finále || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:5''' (0:3,1:0,2:2) || [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2000/2001</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 23 - 10-0-0-1-12 - 63:65</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 196. || 29. august 2000 || {{CZE}} [[Brno]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:6''' (0:2,0:1,1:3) || [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 197. || 10. november 2000 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:1''' (1:0,0:0,1:1) || [[Jaroslav Török|Török]], [[Ján Lipiansky|Lipiansky]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 198. || 11. november 2000 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:5pp''' (1:0,2:0,1:4 - 0:1) || [[Marek Uram|Uram]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Jaroslav Török|Török]], [[Martin Kuľha|Kuľha]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 199. || 12. november 2000 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:4''' (1:2,0:0,1:2) || [[Dušan Milo|Milo]], [[Martin Kuľha|Kuľha]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 200. || 14. december 2000 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Poisťovňa Tatra Cup || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''1:0''' (0:0,1:0,0:0) || [[Vladimír Országh|Országh]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 201. || 15. december 2000 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Poisťovňa Tatra Cup || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''4:1''' (2:1,1:0,1:0) || [[Jaroslav Török|Török]], [[Radovan Somík|Somík]], [[Vladimír Országh|Országh]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 202. || 16. december 2000 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Poisťovňa Tatra Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''4:3''' (0:1,1:1,3:1) || [[Tomáš Nádašdi|Nádašdi]], [[Jaroslav Török|Török]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 203. || 9. február 2001 || {{CHE}} [[Lausanne]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:4''' (0:2,1:1,1:1) || [[Róbert Döme|Döme]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 204. || 11. február 2001 || {{CHE}} [[Bern (mesto)|Bern]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (1:1,1:0,0:2) || [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Ján Plch|Plch]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 205. || 3. apríl 2001 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:4''' (1:0,0:0,1:4) || [[Martin Kuľha|Kuľha]], [[Radoslav Hecl|Hecl]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 206. || 5. apríl 2001 || {{SVK}} [[Nitra]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:4''' (1:2,1:1,0:1) || [[Richard Pavlikovský|Rich. Pavlikovský]], [[Ľubomír Sabol|Sabol]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 207. || 10. apríl 2001 || {{CZE}} [[Olomouc]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:3''' (1:3,0:0,0:0) || [[Radovan Somík|Somík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 208. || 11. apríl 2001 || {{SVK}} [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''8:4''' (3:1,3:2,2:1) || [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] 2, [[Tomáš Surový|Surový]], [[Róbert Döme|Döme]], [[Martin Kuľha|Kuľha]], [[Andrej Nedorost|Nedorost]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Marek Uram|Uram]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 209. || 18. apríl 2001 || {{SVK}} [[Liptovský Mikuláš]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''3:0''' (1:0,0:0,2:0) || [[Marián Cisár|Cisár]], [[Radovan Somík|Somík]], [[Martin Kuľha|Kuľha]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 210. || 19. apríl 2001 || {{SVK}} [[Liptovský Mikuláš]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''2:1''' (0:0,1:1,1:0) || [[Ronald Petrovický|Ron. Petrovický]], [[Martin Kuľha|Kuľha]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 211. || 26. apríl 2001 || {{SWE}} [[Gävle]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''3:4''' (1:4,0:0,2:0) || [[Richard Pavlikovský|Rich. Pavlikovský]], [[Richard Zedník|Zedník]], [[Marián Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 212. || 29. apríl 2001 || {{DEU}} [[Norimberg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] || Slovensko - [[Japonské národné hokejové mužstvo|Japonsko]] || '''8:4''' (3:1,2:1,3:2) || [[Vladimír Országh|Országh]] 2, [[Richard Zedník|Zedník]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Richard Pavlikovský|Rich. Pavlikovský]], [[Ivan Droppa|Droppa]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 213. || 30. apríl 2001 || {{DEU}} [[Norimberg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:0''' (0:0,2:0,3:0) || [[Peter Pucher|P. Pucher]] 2, [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 214. || 2. máj 2001 || {{DEU}} [[Norimberg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:5''' (0:0,1:2,1:3) || [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 215. || 4. máj 2001 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] – nadstavbová časť || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''3:1''' (2:0,1:0,0:1) || [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Marián Hossa]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 216. || 5. máj 2001 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] – nadstavbová časť || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''1:3''' (0:1,1:1,0:1) || [[Richard Zedník|Zedník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 217. || 8. máj 2001 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] – nadstavbová časť || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:3''' (0:1,0:0,1:2) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 218. || 10. máj 2001 || {{DEU}} [[Hannover]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] – štvrťfinále || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:2''' (0:1,0:1,0:0) || |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2001/2002</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 29 - 15-1-3-1-9 - 99:75</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 219. || 30. august 2001 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Poisťovňa Tatra Cup || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''5:2''' (1:0,2:1,2:1) || [[Jaroslav Török|Török]] 2, [[Martin Kuľha|Kuľha]], [[Marek Uram|Uram]], [[Daniel Babka|Babka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 220. || 31. august 2001 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Poisťovňa Tatra Cup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''3:0''' (1:0,1:0,1:0) || [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Marek Uram|Uram]], [[Ľubomír Hurtaj|Ľ. Hurtaj]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 221. || 1. september 2001 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Poisťovňa Tatra Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''4:0''' (0:0,3:0,1:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2, [[Ľubomír Hurtaj|Ľ. Hurtaj]], [[Richard Šechný|Šechný]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 222. || 7. november 2001 || {{DEU}} [[Landshut]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''4:3''' (2:2,0:1,2:0) || [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Jaroslav Török|Török]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 223. || 9. november 2001 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:2sn''' (0:0,0:1,1:0 - 0:0,0:1) || [[Martin Kuľha|Kuľha]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 224. || 10. november 2001 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:0''' (0:0,1:0,1:0) || [[Jaroslav Török|Török]], [[Dušan Milo|D. Milo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 225. || 11. november 2001 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:6''' (2:2,2:2,0:2) || [[Dušan Milo|D. Milo]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]], [[Ľubomír Vaic|Vaic]], [[Ivan Majeský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 226. || 4. február 2002 || {{USA}} [[Boise]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''4:1''' (0:1,1:0,3:0) || [[Richard Lintner|Lintner]], [[Róbert Tomík|Tomík]], [[Ľubomír Hurtaj|Ľ. Hurtaj]], [[Richard Šechný|Šechný]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 227. || 6. február 2002 || {{USA}} [[Logan]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:4''' (2:2,0:1,1:1) || [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Róbert Tomík|Tomík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 228. || 10. február 2002 || {{USA}} [[Salt Lake City]] || predturnaj [[Ľadový hokej na ZOH 2002|ZOH 2002]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''0:3''' (0:0,0:2,0:1) || |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 229. || 11. február 2002 || {{USA}} [[Salt Lake City]] || predturnaj [[Ľadový hokej na ZOH 2002|ZOH 2002]] || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''6:6''' (2:2,4:2,0:2) || [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Marián Hossa]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 230. || 13. február 2002 || {{USA}} [[Salt Lake City]] || predturnaj [[Ľadový hokej na ZOH 2002|ZOH 2002]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''2:3''' (1:1,1:1,0:1) || [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Richard Lintner|Lintner]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 231. || 15. február 2002 || {{USA}} [[Salt Lake City]] || o 13. miesto na [[Ľadový hokej na ZOH 2002|ZOH 2002]] || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''7:1''' (1:0,2:0,4:1) || [[Marián Hossa]] 3, [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 232. || 3. apríl 2002 || {{SVK}} [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:4''' (0:1,0:1,2:2) || [[Marek Uram|Uram]], [[Dušan Andrašovský|Andrašovský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 233. || 5. apríl 2002 || {{SVK}} [[Nitra]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''1:3''' (0:0,1:1,0:2) || [[Marek Uram|Uram]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 234. || 9. apríl 2002 || {{CZE}} [[Olomouc]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:5''' (0:2,1:3,0:0) || [[Gabriel Špilár|Špilár]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 235. || 10. apríl 2002 || {{SVK}} [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:2''' (0:1,0:1,0:0) || |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 236. || 16. apríl 2002 || {{CZE}} [[Brno]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''4:4''' (0:0,2:1,2:3) || [[Róbert Tomík|Tomík]] 2, [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Marek Uram|Uram]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 237. || 19. apríl 2002 || {{CHE}} [[Biel/Bienne|Biel]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''6:1''' (2:0,2:0,2:1) || [[Radovan Somík|Somík]], [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Richard Lintner|Lintner]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Jerguš Bača|Bača]], [[Róbert Tomík|Tomík]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 238. || 20. apríl 2002 || {{CHE}} [[Kreuzlingen]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:3''' (1:1,1:1,1:1) || [[Dušan Milo|D. Milo]], [[Marek Uram|Uram]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 239. || 27. apríl 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] || Slovensko - [[Poľské národné hokejové mužstvo|Poľsko]] || '''7:0''' (2:0,1:0,4:0) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Vladimír Országh|Országh]], [[Róbert Tomík|Tomík]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Richard Lintner|Lintner]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 240. || 29. apríl 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''5:4''' (2:1,2:2,1:1) || [[Richard Lintner|Lintner]] 2, [[Róbert Tomík|Tomík]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 241. || 30. apríl 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''1:3''' (0:2,0:1,1:0) || [[Dušan Milo|D. Milo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 242. || 2. máj 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:1''' (0:1,0:0,2:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Dušan Milo|D. Milo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 243. || 3. máj 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''6:3''' (3:0,0:2,3:1) || [[Róbert Tomík|Tomík]], [[Vladimír Országh|Országh]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Richard Lintner|Lintner]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 244. || 6. máj 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''6:4''' (3:0,2:3,1:1) || [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Dušan Milo|D. Milo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 245. || 7. máj 2002 || {{SWE}} [[Karlstad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] – štvrťfinále || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:2''' (0:1,1:1,2:0) || [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 246. || 9. máj 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] - semifinále || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''3:2sn''' (0:1,1:1,1:0 - 0:0,1:0) || [[Vladimír Országh|Országh]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 247. || 11. máj 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] - finále || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''4:3''' (2:0,1:1,1:2) || [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2002/2003</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 24 - 14-0-3-0-7 - 83:54</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 248. || 5. november 2002 || {{CZE}} [[Plzeň]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:4''' (0:1,3:2,0:1) || [[Radoslav Kropáč|Kropáč]], [[Gabriel Špilár|Špilár]], [[Ľubomír Hurtaj|Ľ. Hurtaj]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 249. || 16. december 2002 || {{FIN}} [[Helsinki]] || Baltika Cup || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''1:4''' (1:0,0:3,0:1) || [[Miroslav Škovira|Škovira]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 250. || 18. december 2002 || {{RUS}} [[Moskva]] || Baltika Cup || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:6''' (1:1,0:4,0:1) || [[Dušan Milo|D. Milo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 251. || 20. december 2002 || {{RUS}} [[Moskva]] || Baltika Cup || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''3:1''' (0:0,0:1,3:0) || [[Marcel Hanzal|Hanzal]], [[Richard Pavlikovský|Rich. Pavlikovský]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 252. || 21. december 2002 || {{RUS}} [[Moskva]] || Baltika Cup || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''1:3''' (1:0,0:1,0:2) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 253. || 7. február 2003 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (0:1,1:1,1:1) || [[Andrej Podkonický|Podkonický]], [[Erik Weissmann|Weissmann]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 254. || 8. február 2003 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:3''' (1:1,0:1,3:1) || [[Jaroslav Kmiť|Kmiť]], [[Róbert Tomík|Tomík]], [[Roman Tomas|Tomas]], [[Miroslav Lažo|Lažo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 255. || 9. február 2003 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:1''' (1:1,1:0,0:0) || [[Tomáš Starosta|Starosta]], [[Stanislav Gron|Gron]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 256. || 2. apríl 2003 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''4:1''' (1:0,2:1,1:0) || [[Ján Zlocha|Zlocha]] 2, [[Richard Hartmann|R. Hartmann]], [[Ľubomír Vaic|Vaic]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 257. || 3. apríl 2003 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''3:2''' (1:0,2:0,0:2) || [[Ľubomír Hurtaj|Ľ. Hurtaj]], [[Marián Cisár|Cisár]], [[Tibor Višňovský|T. Višňovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 258. || 9. apríl 2003 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:1''' (1:0,4:0,0:1) || [[Ľubomír Vaic|Vaic]], [[Peter Barinka|Barinka]], [[Dušan Milo|D. Milo]], [[Ľubomír Hurtaj|Ľ. Hurtaj]], [[Martin Čakajík|Čakajík]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 259. || 10. apríl 2003 || {{SVK}} [[Piešťany]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''1:1''' (0:1,1:0,0:0) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 260. || 16. apríl 2003 || {{CZE}} [[Prostějov]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:1''' (0:0,1:1,0:0) || [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 261. || 17. apríl 2003 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''5:3''' (0:0,3:3,2:0) || [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]], [[Ľubomír Vaic|Vaic]], [[Marián Cisár|Cisár]], [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 262. || 23. apríl 2003 || {{SWE}} [[Göteborg]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:3''' (1:0,0:2,1:1) || [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Richard Kapuš|Kapuš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 263. || 27. apríl 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''9:3''' (2:0,4:2,3:1) || [[Richard Zedník|Zedník]] 3, [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 3, [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Vladimír Országh|Országh]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 264. || 28. apríl 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] || Slovensko - [[Japonské národné hokejové mužstvo|Japonsko]] || '''10:1''' (3:1,5:0,2:0) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 2, [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] 2, [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Richard Zedník|Zedník]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Richard Lintner|Lintner]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 265. || 30. apríl 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:1''' (0:1,2:0,1:0) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Vladimír Országh|Országh]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 266. || 2. máj 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''5:1''' (1:1,0:0,4:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 267. || 4. máj 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''7:1''' (2:0,3:1,2:0) || [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Richard Zedník|Zedník]], [[Peter Bondra|Bondra]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 268. || 5. máj 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:3''' (0:1,2:2,1:0) || [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 269. || 7. máj 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] – štvrťfinále || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:1''' (0:1,2:0,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Richard Kapuš|Kapuš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 270. || 9. máj 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] – semifinále || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''1:4''' (0:1,1:1,0:2) || [[Peter Bondra|Bondra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 271. || 10. máj 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] – o 3. miesto || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''4:2''' (2:1,1:1,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Peter Bondra|Bondra]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2003/2004</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 26 - 15-0-5-1-5 - 85:46</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 272. || 5. november 2003 || {{HUN}} [[Budapešť]] || príprava || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''6:2''' (3:1,1:0,2:1) || [[Michal Hudec|M. Hudec]] 2, [[Miroslav Lažo|Lažo]] 2, [[Jaroslav Kmiť|Kmiť]], [[Tibor Melichárek|Melichárek]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 273. || 6. november 2003 || {{HUN}} [[Budapešť]] || Astra Zeneca Cup || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''2:4''' (1:1,1:2,0:1) || [[Martin Čakajík|Čakajík]], [[Michal Hudec|M. Hudec]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 274. || 8. november 2003 || {{HUN}} [[Budapešť]] || Astra Zeneca Cup || Slovensko - [[Holandské národné hokejové mužstvo|Holandsko]] || '''11:0''' (1:0,4:0,6:0) || [[Miroslav Lažo|Lažo]] 2, [[Ľubomír Sabol|Sabol]], [[Michal Hudec|M. Hudec]], [[Ľubomír Pištek|Pištek]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Ján Homér|Homér]], [[Peter Podhradský|Podhradský]], [[Tibor Melichárek|Melichárek]], [[Jaroslav Kmiť|Kmiť]], [[Martin Čakajík|Čakajík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 275. || 9. november 2003 || {{HUN}} [[Budapešť]] || Astra Zeneca Cup – o 3. miesto || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''6:3''' (3:1,2:1,1:1) || [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]] 2, [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Peter Podhradský|Podhradský]], [[Miroslav Vantroba|Vantroba]], [[Miroslav Lažo|Lažo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 276. || 18. december 2003 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''5:2''' (1:1,4:1,0:0) || [[Ladislav Čierny|L. Čierny]] 2, [[Marek Uram|Uram]], [[Martin Bartek|Bartek]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 277. || 19. december 2003 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''3:4''' (2:0,0:2,1:2) || [[Peter Barinka|Barinka]] 2, [[Martin Bartek|Bartek]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 278. || 20. december 2003 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:4''' (1:1,1:3,1:0) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] 2, [[Tomáš Harant|Harant]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 279. || 6. február 2004 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''4:4''' (0:0,2:4,2:0) || [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]] 2, [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 280. || 7. február 2004 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:1''' (1:2,2:0,0:0) || [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Martin Hujsa|Hujsa]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 281. || 8. február 2004 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:1''' (0:0,0:0,1:1) || [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 282. || 1. apríl 2004 || {{SVK}} [[Poprad]] || príprava || Slovensko - [[Poľské národné hokejové mužstvo|Poľsko]] || '''6:3''' (2:0,2:1,2:2) || [[Jaroslav Kmiť|Kmiť]] 2, [[Boris Žabka|Žabka]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Martin Hujsa|Hujsa]], [[René Školiak|Školiak]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 283. || 2. apríl 2004 || {{SVK}} [[Poprad]] || príprava || Slovensko - [[Poľské národné hokejové mužstvo|Poľsko]] || '''2:1''' (1:1,0:0,1:0) || [[Stanislav Gron|S. Gron]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 284. || 7. apríl 2004 || {{SVK}} [[Nitra]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:1''' (1:1,0:0,2:0) || [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]] 2, [[Róbert Tomík|Tomík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 285. || 8. apríl 2004 || {{SVK}} [[Piešťany]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:1''' (0:0,1:0,1:1) || [[René Jarolín|Jarolín]], [[Dušan Andrašovský|Andrašovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 286. || 14. apríl 2004 || {{LVA}} [[Riga]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''2:0''' (0:0,1:0,1:0) || [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] 2 |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 287. || 15. apríl 2004 || {{LVA}} [[Riga]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''3:3''' (0:1,3:0,0:2) || [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Peter Podhradský|Podhradský]], [[Róbert Tomík|Tomík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 288. || 21. apríl 2004 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''0:3''' (0:2,0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 289. || 24. apríl 2004 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''2:0''' (2:0,0:0,0:0) || [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Marián Hossa]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 290. || 26. apríl 2004 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:3''' (0:1,3:2,0:0) || [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Richard Lintner|Lintner]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 291. || 28. apríl 2004 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''5:2''' (3:2,1:1,2:0) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 292. || 30. apríl 2004 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:0''' (0:0,2:0,0:0) || [[Marián Hossa]], [[Ronald Petrovický|Ron. Petrovický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 293. || 2. máj 2004 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''8:0''' (3:0,4:0,1:0) || [[Pavol Demitra|Demitra]] 2, [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Zdeno Chára|Chára]], [[Richard Lintner|Lintner]], [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 294. || 5. máj 2004 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 295. || 6. máj 2004 || {{CZE}} [[Praha]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] – štvrťfinále || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:1''' (0:1,2:0,1:0) || [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]], [[Zdeno Chára|Chára]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 296. || 8. máj 2004 || {{CZE}} [[Praha]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] – semifinále || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''1:2''' (0:0,1:1,0:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 297. || 9. máj 2004 || {{CZE}} [[Praha]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] – o 3. miesto || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''0:1sn''' (0:0,0:0,0:0 - 0:0,0:1) || |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2004/2005</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 32 - 15-1-3-0-13 - 83:76</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 298. || 22. august 2004 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''0:2''' (0:0,0:0,0:2) || |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 299. || 28. august 2004 || {{CAN}} [[Ottawa]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:2''' (2:0,0:1,0:1 - 0:0) || [[Vladimír Országh|Országh]], [[Marián Hossa]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 300. || 29. august 2004 || {{CAN}} [[Ottawa]] || príprava || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0 - 0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 301. || 1. september 2004 || {{CAN}} [[Montreal]] || Svetový pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''1:5''' (0:2,0:1,1:2) || [[Martin Cibák|Cibák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 302. || 3. september 2004 || {{CAN}} [[St. Paul]] || Svetový pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:3''' (1:2,0:0,0:1) || [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 303. || 5. september 2004 || {{CAN}} [[Toronto]] || Svetový pohár || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:5''' (1:1,0:2,1:2) || [[Marián Hossa]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 304. || 8. september 2004 || {{CAN}} [[Toronto]] || Svetový pohár - štvrťfinále || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''0:5''' (0:0,0:4,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 305. || 11. november 2004 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:4''' (1:2,1:1,0:1) || [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 306. || 12. november 2004 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''5:3''' (1:0,1:0,3:3) || [[Martin Bartek|Bartek]] 4, [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 307. || 13. november 2004 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''6:2''' (1:1,0:0,5:1) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Martin Cibák|Cibák]], [[Martin Hujsa|Hujsa]], [[Martin Bartek|Bartek]], [[Tomáš Starosta|Starosta]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 308. || 14. november 2004 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''0:4''' (0:1,0:2,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 309. || 14. december 2004 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:2''' (1:0,2:1,1:1) || [[Marián Hossa]] 3, [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 310. || 16. december 2004 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:1''' (0:0,1:0,2:1) || [[Marián Hossa]] 2, [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 311. || 17. december 2004 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:1''' (2:0,3:0,0:1) || [[Miroslav Zálešák|Zálešák]], [[Marcel Hossa]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 312. || 18. december 2004 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:2''' (1:1,0:0,3:1) || [[Pavol Demitra|Demitra]] 2, [[Peter Podhradský|Podhradský]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 313. || 11. február 2005 || {{HUN}} [[Budapešť]] || Pannon GSM Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:1''' (0:0,0:1,2:0) || [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 314. || 12. február 2005 || {{HUN}} [[Budapešť]] || Pannon GSM Cup || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''4:2''' (1:2,2:0,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 315. || 13. február 2005 || {{HUN}} [[Budapešť]] || Pannon GSM Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:1sn''' (0:0,0:0,1:1 - 0:0,1:0) || [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 316. || 7. apríl 2005 || {{SVK}} [[Nitra]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''5:0''' (2:0,1:0,2:0) || [[Peter Pucher|P. Pucher]] 2, [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 317. || 8. apríl 2005 || {{CZE}} [[Brno]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:2''' (0:1,1:1,0:0) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 318. || 13. apríl 2005 || {{SVK}} [[Poprad]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''4:2''' (1:1,1:0,2:1) || [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 319. || 14. apríl 2005 || {{SVK}} [[Poprad]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''3:0''' (1:0,0:0,2:0) || [[Marián Hossa]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 320. || 19. apríl 2005 || {{SWE}} [[Jönköping]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:5''' (2:0,0:3,0:2) || [[Richard Lintner|Lintner]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 321. || 21. apríl 2005 || {{DEN}} [[Odense]] || príprava || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''1:2''' (0:1,1:0,0:1) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 322. || 27. apríl 2005 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''0:3''' (0:2,0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 323. || 30. apríl 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''2:1''' (0:0,0:0,2:1) || [[Marián Hossa]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 324. || 2. máj 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''3:3''' (1:0,1:2,1:1) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Marián Hossa]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 325. || 4. máj 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''8:1''' (1:0,2:0,5:1) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 2, [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Marián Hossa]], [[Richard Zedník|Zedník]], [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 326. || 7. máj 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:5''' (0:2,1:3,0:0) || [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 327. || 8. máj 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:1''' (0:0,2:1,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Marián Hossa]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 328. || 9. máj 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''3:1''' (1:1,1:0,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Michal Handzuš|Handzuš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 329. || 12. máj 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] – štvrťfinále || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:5''' (2:2,1:1,1:2) || [[Pavol Demitra|Demitra]] 2, [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Michal Handzuš|Handzuš]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2005/2006</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 28 - 15-0-4-0-9 - 92:58</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 330. || 10. november 2005 || {{DEU}} [[Mannheim]] || TUI Nations Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:4''' (2:0,0:3,0:1) || [[Michal Hudec|M. Hudec]], [[Miroslav Zálešák|Zálešák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 331. || 11. november 2005 || {{DEU}} [[Hannover]] || TUI Nations Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:0''' (1:0,2:0,1:0) || [[Andrej Nedorost|Nedorost]], [[René Jarolín|Jarolín]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Ľubomír Vaic|Vaic]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 332. || 12. november 2005 || {{DEU}} [[Hannover]] || TUI Nations Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''6:0''' (0:0,2:0,4:0) || [[Peter Fabuš|Fabuš]] 2, [[Erik Weissmann|Weissmann]] 2, [[Ľubomír Vaic|Vaic]], [[Tomáš Chrenko|T. Chrenko]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 333. || 13. november 2005 || {{DEU}} [[Hannover]] || TUI Nations Cup || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''2:3''' (1:2,1:1,0:0) || [[Miroslav Zálešák|Zálešák]], [[Andrej Nedorost|Nedorost]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 334. || 15. december 2005 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''3:3''' (1:0,1:0,1:3 - 0:0) || [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]], [[Ľubomír Vaic|Vaic]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 335. || 16. december 2005 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:0''' (0:0,1:0,0:0) || [[René Jarolín|Jarolín]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 336. || 17. december 2005 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''6:4''' (2:0,3:2,1:2) || [[Miroslav Zálešák|Zálešák]] 2, [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] 2, [[Radovan Somík|Somík]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 337. || 9. február 2006 || {{SWE}} [[Sundsvall]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''0:4''' (0:1,0:1,0:2) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 338. || 15. február 2006 || {{ITA}} [[Turín]] || základná skupina [[Ľadový hokej na ZOH 2006|ZOH 2006]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''5:3''' (1:2,2:1,2:0) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] 2, [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Peter Bondra|Bondra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 339. || 16. február 2006 || {{ITA}} [[Turín]] || základná skupina [[Ľadový hokej na ZOH 2006|ZOH 2006]] || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''6:3''' (4:1,1:2,1:0) || [[Marián Hossa]] 2, [[Richard Zedník|Zedník]], [[Ronald Petrovický|Ron. Petrovický]], [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Zdeno Chára|Chára]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 340. || 18. február 2006 || {{ITA}} [[Turín]] || základná skupina [[Ľadový hokej na ZOH 2006|ZOH 2006]] || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''2:1''' (0:0,1:1,1:0) || [[Marián Hossa]], [[Peter Bondra|Bondra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 341. || 19. február 2006 || {{ITA}} [[Turín]] || základná skupina [[Ľadový hokej na ZOH 2006|ZOH 2006]] || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''2:1''' (0:1,1:0,1:0) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Marián Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 342. || 21. február 2006 || {{ITA}} [[Turín]] || základná skupina [[Ľadový hokej na ZOH 2006|ZOH 2006]] || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''3:0''' (1:0,0:0,2:0) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Marián Hossa]], [[Radoslav Suchý|Suchý]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 343. || 22. február 2006 || {{ITA}} [[Turín]] || štvrťfinále [[Ľadový hokej na ZOH 2006|ZOH 2006]] || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:3''' (0:1,0:1,1:1) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 344. || 12. apríl 2006 || {{SVK}} [[Piešťany]] || príprava || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''3:1''' (1:0,1:1,1:0) || [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]], [[René Jarolín|Jarolín]], [[Michal Hudec|M. Hudec]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 345. || 14. apríl 2006 || {{SVK}} [[Piešťany]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''11:2''' (2:2,4:0,5:0) || [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]] 2, [[Michal Hudec|M. Hudec]], [[Andrej Kollár|Kollár]], [[Andrej Kmeč|Kmeč]], [[René Jarolín|Jarolín]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]], [[Viliam Čacho|Čacho]], [[René Vydarený|Vydarený]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Martin Hujsa|Hujsa]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 346. || 19. apríl 2006 || {{CZE}} [[Ostrava]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:2''' (1:0,0:1,0:1) || [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 347. || 20. apríl 2006 || {{SVK}} [[Žilina]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:2''' (0:1,0:1,2:0) || [[Peter Húževka|Húževka]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 348. || 27. apríl 2006 || {{CHE}} [[Biel/Bienne|Biel]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:2''' (0:1,0:0,2:1) || [[Gabriel Špilár|Špilár]], [[Andrej Kollár|Kollár]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 349. || 28. apríl 2006 || {{CHE}} [[Bazilej]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''0:4''' (0:1,0:1,0:2) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 350. || 2. máj 2006 || {{SVK}} [[Nitra]] || príprava || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''4:2''' (0:1,2:1,2:0) || [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]] 2, [[Andrej Kollár|Kollár]], [[Gabriel Špilár|Špilár]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 351. || 6. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''1:2''' (0:0,1:2,0:0) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 352. || 8. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''6:0''' (0:0,3:0,3:0) || [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Tomáš Surový|Surový]], [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]], [[Milan Jurčina|Jurčina]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 353. || 10. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''3:4''' (2:2,1:1,0:1) || [[Tomáš Surový|Surový]], [[Andrej Kollár|Kollár]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 354. || 12. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] - osemfinálová skupina || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:2''' (1:0,1:0,0:2) || [[Martin Cibák|Cibák]], [[Dušan Milo|Milo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 355. || 14. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] - osemfinálová skupina || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''5:2''' (2:0,2:2,1:0) || [[Marián Hossa]], [[Martin Cibák|Cibák]], [[René Vydarený|Vydarený]], [[Marcel Hossa]], [[Andrej Kollár|Kollár]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 356. || 16. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] - osemfinálová skupina || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''8:0''' (1:0,4:0,3:0) || [[Richard Kapuš|Kapuš]] 2, [[Dušan Milo|Milo]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]], [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]], [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Michal Hudec|M. Hudec]], [[Milan Jurčina|Jurčina]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 357. || 17. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] - štvrťfinále || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''1:4''' (1:0,0:1,0:3) || [[Dušan Milo|Milo]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2006/2007</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 22 - 11-1-0-1-9 - 65:53</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 358. || 3. september 2006 || {{DEU}} [[Mannheim]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:3''' (0:1,1:0,0:2) || [[Vladimír Dravecký|Dravecký]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 359. || 10. november 2006 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''2:0''' (0:0,1:0,1:0) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 360. || 11. november 2006 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''5:2''' (1:2,2:0,2:0) || [[Andrej Podkonický|Podkonický]], [[Juraj Štefanka|Štefanka]], [[Tomáš Starosta|Starosta]], [[Tibor Melichárek|Melichárek]], [[Miroslav Kováčik|Kováčik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 361. || 12. november 2006 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár – finále || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''4:3pp''' (1:1,2:1,0:1 - 1:0) || [[Dušan Milo|Milo]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 362. || 14. december 2006 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Loto Cup || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''3:0''' (1:0,1:0,1:0) || [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Tibor Melichárek|Melichárek]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 363. || 15. december 2006 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Loto Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''0:2''' (0:2,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 364. || 16. december 2006 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Loto Cup || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''5:0''' (1:0,3:0,1:0) || [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 365. || 9. február 2007 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''6:2''' (1:1,2:1,3:0) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Daniel Babka|Babka]], [[Richard Stehlík|Stehlík]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Michal Hudec|M. Hudec]], [[František Skladaný|Skladaný]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 366. || 10. február 2007 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (1:1,0:2,1:0) || [[Tibor Melichárek|Melichárek]], [[Dušan Milo|Milo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 367. || 11. február 2007 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:3sn''' (0:0,1:1,1:1 - 0:0,0:1) || [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Radovan Somík|Somík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 368. || 12. apríl 2007 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:5''' (1:2,1:1,0:2) || [[František Skladaný|Skladaný]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 369. || 13. apríl 2007 || {{CZE}} [[Brno]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:3''' (0:1,0:2,1:0) || [[Andrej Podkonický|Podkonický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 370. || 18. apríl 2007 || {{AUT}} [[Viedeň]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''3:1''' (1:0,1:0,1:1) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]] 2, [[Radovan Somík|Somík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 371. || 19. apríl 2007 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''3:2''' (1:2,2:0,0:0) || [[Miroslav Hlinka|Hlinka]], [[Andrej Podkonický|Podkonický]], [[Marek Uram|Uram]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 372. || 24. apríl 2007 || {{SVK}} [[Košice]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''1:2''' (0:1,0:1,1:0) || [[Radovan Somík|Somík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 373. || 29. apríl 2007 || {{RUS}} [[Mytišči]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''3:0''' (2:0,1:0,0:0) || [[Marek Uram|Uram]], [[Zdeno Chára|Chára]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 374. || 1. máj 2007 || {{RUS}} [[Mytišči]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''5:1''' (1:0,1:0,3:1) || [[Peter Podhradský|Podhradský]] 2, [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Radovan Somík|Somík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 375. || 3. máj 2007 || {{RUS}} [[Mytišči]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:5''' (1:1,2:3,1:1) || [[Milan Jurčina|Jurčina]], [[Marián Hossa]], [[Marek Uram|Uram]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 376. || 4. máj 2007 || {{RUS}} [[Mytišči]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''2:4''' (1:2,0:2,1:0) || [[Zdeno Chára|Chára]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 377. || 6. máj 2007 || {{RUS}} [[Mytišči]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:2''' (0:1,2:0,1:1) || [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 378. || 7. máj 2007 || {{RUS}} [[Mytišči]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''4:3''' (1:1,2:2,1:0) || [[Zdeno Chára|Chára]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] 2, [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 379. || 9. máj 2007 || {{RUS}} [[Moskva]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] - štvrťfinále || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''4:7''' (2:1,0:3,2:3) || [[Marián Hossa]], [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2007/2008</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 17 - 7-2-0-0-8 - 51:40</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 380. || 9. november 2007 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Japonské národné hokejové mužstvo|Japonsko]] || '''5:2''' (3:0,0:2,2:0) || [[Marek Haščák]] 2, [[Peter Húževka|Húževka]], [[Peter Fabuš|Fabuš]], [[Tibor Melichárek|Melichárek]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 381. || 10. november 2007 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:2''' (1:1,0:1,0:0) || [[Peter Húževka|Húževka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 382. || 11. november 2007 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:5''' (1:1,1:2,1:2) || [[František Skladaný|Skladaný]], [[Peter Húževka|Húževka]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 383. || 11. december 2007 || {{CZE}} [[Praha]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:2pp''' (0:1,1:0,1:1 - 1:0) || [[Miroslav Hlinka|Hlinka]], [[Andrej Podkonický|Podkonický]], [[Dominik Graňák|Graňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 384. || 14. december 2007 || {{SVK}} [[Poprad]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (1:1,0:1,1:1) || [[Tibor Melichárek|Melichárek]], [[Peter Fabuš|Fabuš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 385. || 15. december 2007 || {{SVK}} [[Košice]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''6:2''' (1:1,5:1,0:0) || [[Andrej Podkonický|Podkonický]] 2, [[František Skladaný|Skladaný]] 2, [[Gabriel Špilár|Špilár]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 386. || 5. február 2008 || {{SWE}} [[Västerås]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''5:1''' (2:1,3:0,0:0) || [[František Skladaný|Skladaný]], [[Marcel Haščák]], [[Tomáš Surový|Surový]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Peter Fabuš|Fabuš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 387. || 8. február 2008 || {{CHE}} [[Lausanne]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''3:2''' (3:2,0:0,0:0) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Martin Kuľha|Kuľha]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 388. || 9. február 2008 || {{CHE}} [[Lausanne]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:2''' (0:0,1:2,0:0) || [[Milan Hruška|Hruška]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 389. || 10. február 2008 || {{CHE}} [[Lausanne]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:4''' (0:0,0:1,1:3) || [[Juraj Kolník|J. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 390. || 17. apríl 2008 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''0:2''' (0:0,0:1,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 391. || 24. apríl 2008 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''3:1''' (1:0,1:1,1:0) || [[Andrej Kollár|Kollár]], [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 392. || 3. máj 2008 || {{CAN}} [[Halifax]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS "A" 2008]] || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''5:1''' (1:0,2:1,2:0) || [[Tibor Melichárek|Melichárek]], [[Juraj Kolník]], [[Róbert Petrovický]], [[Marcel Hossa]], [[Peter Podhradský|Podhradský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 393. || 5. máj 2008 || {{CAN}} [[Halifax]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS "A" 2008]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:4''' (0:2,1:1,1:0) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Juraj Kolník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 394. || 7. máj 2008 || {{CAN}} [[Halifax]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS "A" 2008]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:3''' (2:2,0:1,0:0) || [[Róbert Petrovický]], [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 395. || 9. máj 2008 || {{CAN}} [[Halifax]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS "A" 2008]] o záchranu || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''5:1''' (1:0,4:1,0:0) || [[Róbert Petrovický]], [[Marcel Hossa]], [[Andrej Podkonický|Podkonický]], [[Andrej Kollár|Kollár]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 396. || 10. máj 2008 || {{CAN}} [[Halifax]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS "A" 2008]] o záchranu || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''4:3sn''' (1:0,2:2,0:1 - 0:0,1:0) || [[Juraj Kolník|J. Kolník]], [[Róbert Petrovický]], [[Ľubomír Višňovský|Višňovský]], rozhodujúci nájazd [[Ľubomír Višňovský|Višňovský]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2008/2009</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 21 - 8-1-0-6-6 - 53:62</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 397. || 4. november 2008 || {{CZE}} [[Praha]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:7''' (0:3,0:3,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 398. || 7. november 2008 || {{DEU}} [[Mannheim]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:5''' (1:2,1:2,0:1) || [[Ivan Koložváry|Koložváry]], [[Juraj Mikúš|Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 399. || 8. november 2008 || {{DEU}} [[Mannheim]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:5''' (0:3,1:1,1:1) || [[Ivan Koložváry|Koložváry]], [[František Skladaný|Skladaný]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 400. || 9. november 2008 || {{DEU}} [[Mannheim]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:2sn''' (0:0,0:0,1:1 - 0:0,0:1) || [[Juraj Mikúš|Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 401. || 19. december 2008 || {{SVK}} [[Poprad]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''0:1pp''' (0:0,0:0,0:0 - 0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 402. || 20. december 2008 || {{SVK}} [[Košice]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:2''' (1:0,0:1,2:1) || [[Jiří Bicek|Bicek]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 403. || 5. február 2009 || {{CHE}} [[Ženeva]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''4:0''' (1:0,1:0,2:0) || [[Jiří Bicek|Bicek]], [[René Vydarený|Vydarený]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[František Skladaný|Skladaný]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 404. || 6. február 2009 || {{CHE}} [[Sierre]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:2''' (0:0,1:1,0:1) || [[Rastislav Špirko|Špirko]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 405. || 7. február 2009 || {{CHE}} [[Gstaad]] || príprava - Hralo sa na otvorenom štadióne || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:4sn''' (1:0,0:3,2:0 - 0:0,0:1) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Michal Macho|Macho]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 406. || 3. apríl 2009 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''4:1''' (3:0,0:0,1:1) || [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Marcel Hossa]], [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 407. || 4. apríl 2009 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''5:1''' (4:0,1:1,0:0) || [[Štefan Ružička|Ružička]] 2, [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Marcel Hossa]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 408. || 9. apríl 2009 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''5:2''' (1:0,3:1,1:1) || [[Štefan Ružička|Š. Ružička]] 2, [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Michal Macho|Macho]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 409. || 10. apríl 2009 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''5:1''' (2:0,2:0,1:1) || [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Tomáš Bulík|Bulík]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 410. || 16. apríl 2009 || {{LVA}} [[Riga]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''4:2''' (1:1,2:0,1:1) || [[Marcel Hossa]], [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Ivan Švarný|Švarný]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 411. || 17. apríl 2009 || {{LVA}} [[Riga]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''2:3pp''' (1:1,0:0,1:1 - 0:1) || [[Juraj Mikúš|Mikúš]], [[Jaroslav Obšut|Obšut]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 412. || 24. apríl 2009 || {{CHE}} [[Kloten]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS "A" 2009]] || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''4:3''' (1:0,2:1,1:2) || [[Štefan Ružička|Š. Ružička]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Marcel Hossa]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 413. || 26. apríl 2009 || {{CHE}} [[Kloten]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS "A" 2009]] || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''1:2sn''' (0:0,0:1,1:0 - 0:0,0:1) || [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 414. || 28. apríl 2009 || {{CHE}} [[Kloten]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS "A" 2009]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:7''' (0:3,1:3,2:1) || [[Tomáš Surový|Surový]], [[Marcel Hossa]], [[Dominik Graňák|Graňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 415. || 1. máj 2009 || {{CHE}} [[Kloten]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS "A" 2009]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''1:2pp''' (0:1,1:0,0:0 - 0:1) || [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 416. || 2. máj 2009 || {{CHE}} [[Kloten]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS "A" 2009]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:8''' (0:4,0:4,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 417. || 4. máj 2009 || {{CHE}} [[Kloten]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS "A" 2009]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''3:2pp''' (2:0,0:1,0:1 - 1:0) || [[Štefan Ružička|Š. Ružička]], [[Peter Smrek|Smrek]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2009/2010</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 25 - 8-3-0-2-12 - 63:70</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 418. || 6. november 2009 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (1:1,0:1,1:1) || [[Rudolf Huna]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 419. || 7. november 2009 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:2sn''' (0:0,1:0,0:1 - 0:0,0:1) || [[Milan Bartovič|Bartovič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 420. || 8. november 2009 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:2sn''' (0:1,2:1,0:0 - 0:0,1:0) || [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Richard Lintner|Lintner]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 421. || 15. december 2009 || {{SVK}} [[Košice]] || príprava - v rámci osláv 80. výročia vzniku slovenského hokeja || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:3sn''' (0:1,2:0,0:1 - 0:0,0:1) || [[Richard Zedník|Zedník]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 422. || 17. december 2009 || {{SVK}} [[Košice]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''4:2''' (1:0,2:0,1:2) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] 2, [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Richard Zedník|Zedník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 423. || 19. december 2009 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (0:2,2:1,0:0) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Ivan Baranka|Baranka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 424. || 17. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:3''' (0:1,1:2,0:0) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 425. || 18. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:1sn''' (0:0,0:1,1:0 - 0:0,1:0) || [[Marián Hossa]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 426. || 20. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''6:0''' (3:0,2:0,1:0) || [[Ľubomír Višňovský|Višňovský]], [[Richard Zedník|Zedník]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Marián Hossa]], [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Ivan Baranka|Baranka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 427. || 23. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || kvalifikácia o ?-finále [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''4:3''' (3:1,0:2,1:0) || [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Richard Zedník|Zedník]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 428. || 24. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || ?-finále [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''4:3''' (0:0,3:2,1:1) || [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Tomáš Kopecký|Kopecký]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 429. || 26. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || semifinále [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:3''' (0:2,0:1,2:0) || [[Ľubomír Višňovský|Višňovský]], [[Michal Handzuš|Handzuš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 430. || 27. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || o 3. miesto [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''3:5''' (0:1,3:0,0:4) || [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Marián Hossa]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 431. || 16. apríl 2010 || {{CZE}} [[Prostějov]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:6''' (1:3,1:2,0:1) || [[Tomáš Záborský|Záborský]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 432. || 17. apríl 2010 || {{CZE}} [[Prostějov]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:3''' (1:0,0:1,1:2) || [[Roman Tománek|Tománek]], [[Richard Pánik|Pánik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 433. || 23: apríl 2010 || {{DEU}} [[Füssen]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:2''' (2:0,1:1,0:1) || [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Roman Tománek|Tománek]], [[Tomáš Tatar|Tatar]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 434. || 25. apríl 2010 || {{DEU}} [[Ravensburg]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:2pp''' (2:1,0:0,0:1 - 1:0) || [[Marek Zagrapan|Zagrapan]], [[Michal Chovan|Chovan]], [[Andrej Podkonický|Podkonický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 435. || 2. máj 2010 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''4:3''' (0:1,1:2,3:0) || [[Richard Lintner|Lintner]], [[Andrej Podkonický|Podkonický]], [[Marek Zagrapan|Zagrapan]], [[Ivan Majeský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 436. || 3. máj 2010 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''0:2''' (0:0,0:2,0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 437. || 9. máj 2010 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS "A" 2010]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''1:3''' (0:1,0:1,1:1) || [[Ivan Majeský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 438. || 11. máj 2010 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS "A" 2010]] || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''4:2''' (0:2,2:0,2:0) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Marek Zagrapan|Zagrapan]], [[Milan Bartovič|Bartovič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 439. || 13. máj 2010 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS "A" 2010]] || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''5:1''' (1:0,2:0,2:1) || [[Marek Zagrapan|Zagrapan]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]] 2, [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Andrej Podkonický|Podkonický]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 440. || 14. máj 2010 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS "A" 2010]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''0:6''' (0:6,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 441. || 17. máj 2010 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS "A" 2010]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:5''' (0:0,0:3,2:2) || [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Vladimír Mihálik|V. Mihálik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 442. || 18. máj 2010 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS "A" 2010]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:2''' (0:1,1:1,0:0) || [[Marek Svatoš|Svatoš]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2010/2011</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 21 - 9-2-0-2-8 - 61:47</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 443. || 12. november 2010 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''0:2''' (0:0,0:1,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 444. || 13. november 2010 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:2pp''' (1:0,1:0,0:2 - 1:0) || [[Roman Tománek|Tománek]], [[Marek Haščák]], [[Radovan Somík|Somík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 445. || 14. november 2010 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:3sn''' (1:1,0:1,1:0 - 0:0,0:1) || [[Rudolf Huna]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 446. || 17. december 2010 || {{CHE}} [[Herisau]] || Arosa Challenge || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''0:1pp''' (0:0,0:0,0:0 - 0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 447. || 18. december 2010 || {{CHE}} [[Herisau]] || Arosa Challenge || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''5:3''' (0:1,2:1,3:1) || [[Marek Bartánus|M. Bartánus]] 2, [[Adam Lapšanský|Lapšanský]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]], [[Michal Macho|Macho]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 448. || 11. február 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''4:1''' (0:0,2:1,2:0) || [[Tomáš Surový|Surový]], [[Richard Stehlík|Stehlík]], [[Richard Lintner|Lintner]], [[Richard Zedník|Zedník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 449. || 12. február 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:0''' (0:0,0:0,2:0) || [[Richard Zedník|Zedník]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 450. || 1. apríl 2011 || {{FIN}} [[Lahti]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''1:3''' (0:2,0:0,1:1) || [[Štefan Ružička|Ružička]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 451. || 2. apríl 2011 || {{FIN}} [[Kuovola]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:3''' (0:0,2:3,0:0) || [[Michal Sersen|Sersen]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 452. || 8. apríl 2011 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''4:0''' (3:0,1:0,0:0) || [[Štefan Ružička|Ružička]] 2, [[Tomáš Záborský|Záborský]], [[Milan Bartovič|Bartovič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 453. || 9. apríl 2011 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:3''' (0:0,2:3,3:0) || [[Štefan Ružička|Ružička]] 3, [[Marcel Hossa]], [[Martin Cibák|Cibák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 454. || 13. apríl 2011 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:5''' (2:2,0:0,0:3) || [[Michal Sersen|Sersen]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 455. || 15. apríl 2011 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''5:2''' (2:0,3:1,0:0) || [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Ivan Baranka|Baranka]], [[Richard Pánik|Pánik]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 456. || 21. apríl 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''4:3sn''' (0:1,2:1,1:1 - 0:0,1:0) || [[Marcel Hossa]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 457. || 24. apríl 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''6:1''' (1:0,2:1,3:0) || [[Peter Podhradský|Podhradský]], [[Štefan Ružička|Ružička]], [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Martin Cibák|Cibák]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 458. || 29. apríl 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS "A" 2011]] základná skupina || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''3:1''' (0:0,1:1,2:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Marcel Hossa]], [[Ľuboš Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 459. || 1. máj 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS "A" 2011]] základná skupina || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:4''' (0:0,0:3,3:1) || [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 460. || 3. máj 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS "A" 2011]] základná skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''3:4''' (1:2,2:1,0:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 461. || 6. máj 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS "A" 2011]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:3''' (0:1,1:0,1:2) || [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 462. || 7. máj 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS "A" 2011]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''1:2''' (1:0,0:0,0:2) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 463. || 9. máj 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS "A" 2011]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''4:1''' (2:1,0:0,2:0) || [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Marián Hossa]], [[Richard Zedník|Zedník]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2011/2012</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 25 - 13-1-0-3-8 - 70:59</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 464. || 11. november 2011 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''2:0''' (1:0,0:0,1:0) || [[Michel Miklík]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 465. || 12. november 2011 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''6:3''' (2:1,1:0,3:2) || [[Tomáš Starosta|Starosta]], [[Radoslav Tybor|Tybor]], [[Marcel Hossa]] 2, [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Michel Miklík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 466. || 13. november 2011 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:1''' (0:1,0:0,2:0) || [[Marcel Hossa]], [[Libor Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 467. || 16. december 2011 || {{AUT}} [[Klagenfurt]] || Rakúsky pohár || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''1:2pp''' (1:1,0:0,0:0 - 0:1) || [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 468. || 17. december 2011 || {{AUT}} [[Klagenfurt]] || Rakúsky pohár || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''2:1''' (1:0,1:0,0:1) || [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 469. || 10. február 2012 || {{BLR}} [[Minsk]] || Bell Swiss Bank Tournament Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:1''' (0:0,0:1,3:0) || [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] 2, [[Rastislav Špirko|Špirko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 470. || 11. február 2012 || {{BLR}} [[Minsk]] || Bell Swiss Bank Tournament Cup || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''5:1''' (3:1,1:0,1:0) || [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Michel Miklík]], [[Adam Lapšanský|Lapšanský]], [[Kristián Kudroč|Kudroč]], [[Marcel Haščák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 471. || 6. apríl 2012 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''1:3''' (0:1,1:1,0:1) || [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 472. || 7. apríl 2012 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''3:4sn''' (0:0,2:3,1:0 - 0:0,0:1) || [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] 2, [[Peter Mikuš|P. Mikuš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 473. || 13. apríl 2012 || {{RUS}} [[Jaroslavľ]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''1:2sn''' (0:1,1:0,0:0 - 0:0,0:1) || [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 474. || 14. apríl 2012 || {{RUS}} [[Jaroslavľ]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:3''' (0:1,0:2,2:0) || [[Milan Bartovič|Bartovič]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 475. || 18. apríl 2012 || {{CZE}} [[Praha]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:3''' (0:1,1:0,0:2) || [[Kristián Kudroč|Kudroč]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 476. || 20. apríl 2012 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:3sn''' (0:0,2:1,0:1 - 0:0,0:1) || [[Mário Bližňák|Bližňák]], [[Milan Bartovič|Bartovič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 477. || 27. apríl 2012 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''4:5sn''' (0:1,2:3,2:0 - 0:0,0:1) || [[Tomáš Starosta|Starosta]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] 2, [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 478. || 28. apríl 2012 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''5:4sn''' (1:2,2:1,1:1 - 0:0,1:0) || [[Michel Miklík|Miklík]], [[Marek Hovorka|Hovorka]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Tomáš Surový|Surový]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 479. || 4. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:3''' (0:1,1:2,1:0) || [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Milan Bartovič|Bartovič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 480. || 6. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''0:1''' (0:1,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 481. || 7. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''4:2''' (3:1,0:1,1:0) || [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 482. || 9. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''4:2''' (1:1,1:0,2:1) || [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Tomáš Kopecký|Kopecký]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 483. || 12. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''5:1''' (1:0,4:1,0:0) || [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Michel Miklík|Miklík]], [[Tomáš Kopecký|Kopecký]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 484. || 13. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:0''' (1:0,0:0,0:0) || [[Tomáš Tatar|Tatar]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 485. || 15. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''5:4''' (2:2,1:1,2:1) || [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Tomáš Kopecký|Kopecký]], [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 486. || 17. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] štvrťfinále || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:3''' (2:1,0:2,2:0) || [[Tomáš Kopecký|Kopecký]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Michal Handzuš|Handzuš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 487. || 19. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] semifinále || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:1''' (1:0,0:1,2:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Libor Hudáček|Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 488. || 20. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] finále || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:6''' (1:1,0:3,1:2) || [[Zdeno Chára|Chára]] 2 |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2012/2013</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 23 - 8-1-0-3-11 - 52:62</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 489. || 9. november 2012 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (0:1,1:2,1:0) || [[Marcel Hossa]], [[Boris Valábik|Valábik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 490. || 10. november 2012 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''5:2''' (0:1,3:0,2:1) || [[Libor Hudáček|Hudáček]], [[Marcel Hossa]], [[Peter Ölvecký|Ölvecký]], [[Ivan Baranka|Baranka]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 491. || 11. november 2012 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''0:2''' (0:0,0:0,0:2) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 492. || 14. december 2012 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge 2012 || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''3:2sn''' (0:0,2:2,0:0 - 0:0,1:0) || [[Rastislav Špirko|Špirko]], [[Tomáš Starosta|Starosta]], [[Tomáš Záborský|Záborský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 493. || 15. december 2012 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge 2012 || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''0:5''' (0:1,0:3,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 494. || 8. február 2013 || {{NOR}} [[Stavanger]] || Turnaj 3 krajín || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:1''' (2:0,0:0,0:1) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Michael Vandas|Vandas]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 495. || 9. február 2013 || {{NOR}} [[Stavanger]] || Turnaj 3 krajín || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''2:4''' (0:0,2:3,0:1) || [[Kristián Kudroč|Kudroč]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 496. || 3. apríl 2013 || {{SWE}} [[Oskarshamn]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''1:6''' (0:2,1:2,0:2) || [[Michal Sersen|Sersen]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 497. || 5. apríl 2013 || {{SWE}} [[Växjö]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''1:5''' (1:1,0:0,0:4) || [[Marko Daňo|M. Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 498. || 12. apríl 2013 || {{BLR}} [[Žlobin]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''3:0''' (0:0,2:0,1:0) || [[Michel Miklík|Miklík]], [[Martin Bartek|Bartek]], [[Ján Brejčák|Brejčák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 499. || 13. apríl 2013 || {{BLR}} [[Bobrujsk]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''3:4''' (0:2,1:1,2:1) || [[Peter Ölvecký|Ölvecký]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Vladimír Mihálik|Mihálik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 500. || 18. apríl 2013 || {{CZE}} [[Praha]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''3:2''' (0:1,1:1,2:0) || [[Ján Sýkora]], [[Tomáš Surový|Surový]], [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 501. || 20. apríl 2013 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''3:0''' (0:0,1:0,2:0) || [[Martin Bartek|Bartek]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 502. || 25. apríl 2013 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup 2013 || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''2:3sn''' (0:0,1:2,1:0 - 0:0,0:1) || [[Marcel Haščák]], [[Michal Sersen|Sersen]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 503. || 27. apríl 2013 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup 2013 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''1:2pp''' (0:0,1:1,0:0 - 0:1) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 504. || 3. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''6:2''' (1:0,2:0,3:2) || [[Michel Miklík|Miklík]], [[Peter Ölvecký|Ölvecký]], [[Tomáš Záborský|Záborský]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 505. || 4. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''0:2''' (0:1,0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 506. || 6. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:2''' (0:1,1:0,2:1) || [[Mário Bližňák|Bližňák]], [[Tomáš Záborský|Záborský]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 507. || 9. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''3:5''' (1:3,1:1,1:1) || [[Tomáš Záborský|Záborský]], [[Tomáš Surový|Surový]], [[René Vydarený|Vydarený]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 508. || 10. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''1:2sn''' (1:0,0:1,0:0 - 0:0,0:1) || [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 509. || 12. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''1:3''' (0:0,1:2,0:1) || [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 510. || 14. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''4:1''' (2:0,1:1,1:0) || [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Martin Bartek|Bartek]], [[René Vydarený|Vydarený]], [[Marko Daňo|M. Daňo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 511. || 16. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – štvrťfinále || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''3:4''' (0:3,2:0,1:1) || [[Michel Miklík|Miklík]], [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Tomáš Surový|Surový]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2013/2014</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 24 - 8-2-0-2-12 - 54:69</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 512. || 8. november 2013 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''4:3sn''' (0:2,1:1,2:0 - 0:0,1:0) || [[Michal Sersen|Sersen]] 2, [[Marcel Hossa]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 513. || 9. november 2013 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''0:2''' (0:1,0:1,0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 514. || 10. november 2013 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''0:3''' (0:1,0:2,0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 515. || 20. december 2013 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''1:2''' (0:1,0:0,1:1) || [[Patrik Lušňák|Lušňák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 516. || 21. december 2013 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''4:2''' (2:0,1:1,1:1) || [[Juraj Mikuš|J. Mikuš]], [[Adam Lapšanský|Lapšanský]], [[Radoslav Tybor|Tybor]], [[Ivan Baranka|Baranka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 517. || 13. február 2014 || {{RUS}} [[Soči]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2014]] – základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:7''' (0:1,1:6,0:0) || [[Tomáš Tatar|Tatar]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 518. || 15. február 2014 || {{RUS}} [[Soči]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2014]] – základná skupina || Slovensko - {{SVN|lh}} || '''1:3''' (0:0,0:0,1:3) || [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 519. || 16. február 2014 || {{RUS}} [[Soči]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2014]] – základná skupina || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''0:1sn''' (0:0,0:0,0:0 - 0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 520. || 18. február 2014 || {{RUS}} [[Soči]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2014]] – osemfinále || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''3:5''' (0:3,1:1,2:1) || [[Marián Hossa]] 2, [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 521. || 11. apríl 2014 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''1:3''' (0:0,1:1,0:2) || [[Adam Lapšanský|Lapšanský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 522. || 13. apríl 2014 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''4:3''' (2:0,2:2,0:1) || [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]], [[Dávid Skokan|Skokan]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 523. || 17. apríl 2014 || {{FRA}} [[Gap]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''2:4''' (0:3,0:0,2:1) || [[Rastislav Špirko|Špirko]], [[Andrej Šťastný|Šťastný]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 524. || 19. apríl 2014 || {{FRA}} [[Grenoble]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''3:1''' (0:0,2:0,1:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Radoslav Tybor|Tybor]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 525. || 24. apríl 2014 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''0:3''' (0:1,0:1,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 526. || 26. apríl 2014 || {{SVK}} [[Poprad]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''2:1''' (1:0,1:1,0:0) || [[Ivan Švarný|Švarný]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 527. || 1. máj 2014 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''5:3''' (3:2,2:0,0:1) || [[Ján Brejčák|J. Brejčák]], [[Marek Viedenský|Viedenský]], [[Peter Čerešňák|Čerešňák]], [[Ivan Švarný|Švarný]], [[Marek Hrivík|Hrivík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 528. || 3. máj 2014 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''3:2pp''' (0:1,1:0,1:1 - 1:0) || [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Patrik Lušňák|Lušňák]], [[Dávid Skokan|Skokan]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 529. || 9. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''2:3pp''' (0:1,2:0,0:1 - 0:1) || [[Michel Miklík|Miklík]], [[Marek Viedenský|Viedenský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 530. || 10. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''1:4''' (0:0,1:1,0:3) || [[Karol Sloboda|K. Sloboda]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 531. || 12. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''3:5''' (1:0,2:1,0:4) || [[Ladislav Nagy|Nagy]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 532. || 14. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''5:2''' (2:2,1:0,2:0) || [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] 2, [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 533. || 16. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''1:3''' (0:2,1:0,0:1) || [[Martin Marinčin|Marinčin]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 534. || 17. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{ITA|lh}} || '''4:1''' (1:0,2:1,1:0) || [[Marek Ďaloga|Ďaloga]], [[Marek Viedenský|Viedenský]], [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 535. || 20. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''4:3''' (1:0,0:1,3:2) || [[Tomáš Tatar|Tatar]] 2, [[Michel Miklík|Miklík]], [[Marek Viedenský|Viedenský]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2014/2015</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 22 - 6-2-0-5-9 - 55:56</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 536. || 7. november 2014 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''4:1''' (1:0,1:0,2:1) || [[Juraj Mikuš|J. Mikuš]], [[Radek Deyl|Deyl]], [[Adam Lapšanský|Lapšanský]], [[Roman Rác|Rác]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 537. || 8. november 2014 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''1:2''' (0:1,0:1,1:0) || [[Adam Lapšanský|Lapšanský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 538. || 9. november 2014 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''1:2''' (0:0,1:0,0:2) || [[Adam Lapšanský|Lapšanský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 539. || 19. december 2014 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''1:2''' (0:0,0:1,1:1) || [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 540. || 20. december 2014 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''1:3''' (0:0,0:1,1:2) || [[Patrik Lušňák|Lušňák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 541. || 5. február 2015 || {{SVK}} [[Banská Bystrica]] || Slovakia Cup || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''4:1''' (1:0,2:0,1:1) || [[Ladislav Nagy|L. Nagy]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Michal Sersen|Sersen]], [[Marcel Haščák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 542. || 7. február 2015 || {{SVK}} [[Banská Bystrica]] || Slovakia Cup || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''5:0''' (2:0,0:0,3:0) || [[Marek Viedenský|Viedenský]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Ján Sýkora]], [[Tomáš Surový|Surový]], [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 543. || 2. apríl 2015 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''3:4''' (2:0,1:2,0:2) || [[Patrik Lušňák|Lušňák]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 544. || 4. apríl 2015 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''3:1''' (0:1,2:0,1:0) || [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Marcel Haščák]], [[Dávid Gríger|Gríger]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 545. || 9. apríl 2015 || {{CZE}} [[Jihlava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''2:3sn''' (1:1,0:1,1:0 - 0:0,0:1) || [[Milan Bartovič|Bartovič]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 546. || 10. apríl 2015 || {{CZE}} [[Jihlava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''1:3''' (0:2,0:0,1:1) || [[Libor Hudáček|L. Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 547. || 16. apríl 2015 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''4:5sn''' (1:2,2:0,1:2 - 0:0,0:1) || [[Ivan Baranka|Baranka]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga]], [[Michel Miklík|Miklík]], [[Peter Podhradský|Podhradský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 548. || 18. apríl 2015 || {{SVK}} [[Poprad]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''5:2''' (4:0,0:2,1:0) || [[Mário Bližňák|Bližňák]], [[Michel Miklík|Miklík]], [[Patrik Lušňák|Lušňák]], [[Juraj Mikuš|J. Mikuš]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 549. || 24. apríl 2015 || {{LVA}} [[Riga]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''1:5''' (0:3,0:1,1:1) || [[Milan Jurčina|Jurčina]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 550. || 25. apríl 2015 || {{LVA}} [[Riga]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''2:3sn''' (0:0,0:1,2:1 - 0:0,0:1) || [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 551. || 2. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''4:3sn''' (0:0,0:1,3:2 - 0:0,1:0) || [[Michal Sersen|Sersen]], [[Marek Viedenský|Viedenský]], [[Dominik Graňák|Graňák]], rozh. sam. nájazd [[Marko Daňo|M. Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 552. || 3. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''2:1pp''' (0:0,0:0,1:1 - 1:0) || [[Andrej Meszároš|Meszároš]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 553. || 5. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - {{SVN|lh}} || '''3:1''' (0:1,0:0,3:0) || [[Andrej Meszároš|Meszároš]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 554. || 6. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''2:3''' (1:0,1:2,0:1) || [[Tomáš Surový|Surový]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 555. || 9. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''0:3''' (0:0,0:0,0:3) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 556. || 10. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''2:3pp''' (1:0,0:1,1:1 - 0:1) || [[Tomáš Kopecký|Kopecký]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 557. || 12. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''4:5pp''' (0:2,4:2,0:0 - 0:1) || [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Adam Jánošík|Jánošík]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Milan Bartovič|Bartovič]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2015/2016</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 22 - 8-2-0-3-9 - 50:58</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 558. || 6. november 2015 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''0:1''' (0:0,0:1,0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 559. || 7. november 2015 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:4''' (0:2,0:2,2:0) || [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Martin Réway|Réway]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 560. || 8. november 2015 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''4:0''' (1:0,1:0,2:0) || [[Andrej Šťastný|Šťastný]], [[Tomáš Marcinko|Marcinko]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Eduard Šedivý|Šedivý]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 561. || 18. december 2015 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''4:1''' (2:0,1:1,1:0) || [[Tomáš Marcinko|T. Marcinko]], [[Peter Čerešňák|Čerešňák]], [[Michal Hlinka]], [[Pavol Skalický|Skalický]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 562. || 19. december 2015 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''2:3sn''' (0:0,1:2,1:0 - 0:0,0:1) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Pavol Skalický|Skalický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 563. || 11. február 2016 || {{SVK}} [[Žilina]] || Slovakia Cup || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''2:1''' (1:1,0:0,1:0) || [[Tomáš Marcinko|T. Marcinko]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 564. || 13. február 2016 || {{SVK}} [[Žilina]] || Slovakia Cup || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''4:0''' (2:0,1:0,1:0) || [[Patrik Lušňák|Lušňák]], [[Martin Bakoš|M. Bakoš]], [[Tomáš Hrnka|Hrnka]], [[Rastislav Dej|Dej]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 565. || 7. apríl 2016 || {{FIN}} [[Pori]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''2:3''' (0:1,0:0,2:2) || [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Patrik Lušňák|Lušňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 566. || 8. apríl 2016 || {{FIN}} [[Turku]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''1:6''' (0:1,0:2,1:3) || [[Patrik Lušňák|Lušňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 567. || 14. apríl 2016 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''0:6''' (0:0,0:3,0:3) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 568. || 16. apríl 2016 || {{SVK}} [[Poprad]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''1:2sn''' (0:1,0:0,1:0 - 0:0,0:1) || [[Michal Sersen|Sersen]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 569. || 22. apríl 2016 || {{FRA}} [[Megève]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''4:1''' (0:0,2:1,2:0) || [[Tomáš Hrnka|T. Hrnka]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Patrik Lušňák|Lušňák]], [[Marko Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 570. || 24. apríl 2016 || {{FRA}} [[Grenoble]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''2:3sn''' (1:0,0:1,1:1 - 0:0,0:1) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Marko Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 571. || 28. apríl 2016 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''4:3pp''' (1:0,2:0,0:3 - 1:0) || [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Martin Bakoš|M. Bakoš]], [[Martin Réway|Réway]], [[Andrej Meszároš|Meszároš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 572. || 30. apríl 2016 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''3:1''' (3:0,0:1,0:0) || [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Andrej Meszároš|Meszároš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 573. || 7. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - {{HUN|lh}} || '''4:1''' (2:1,1:0,1:0) || [[Tomáš Marcinko|Marcinko]], [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]], [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Patrik Lušňák|Lušňák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 574. || 8. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''5:1''' (2:1,2:0,1:0) || [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Christián Jaroš|Jaroš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 575. || 10. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - {{GER|lh}} || '''1:5''' (1:0,0:3,0:2) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 576. || 11. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''2:4''' (0:0,2:0,0:4) || [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 577. || 14. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''0:5''' (0:2,0:2,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 578. || 15. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''0:5''' (0:0,0:2,0:3) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 579. || 17. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:2pp''' (1:0,0:1,1:1 - 1:0) || [[Christián Jaroš|Jaroš]], [[Pavol Skalický|Skalický]], [[Marko Daňo|Daňo]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2016/2017</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 24 - 10-2-0-2-10 - 56:60</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 580. || 24. august 2016 || {{AUT}} [[Viedeň]] || prípravný zápas || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''2:0''' (0:0,1:0,1:0) || [[Miloš Bubela|Bubela]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 581. || 4. november 2016 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:1''' (0:0,1:0,2:1) || [[Michal Čajkovský|Čajkovský]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Tomáš Hrnka|Hrnka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 582. || 5. november 2016 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''4:3sn''' (1:1,2:1,0:1 - 0:0,1:0) || [[Martin Gernát|Gernát]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Adam Jánošík|Jánošík]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 583. || 6. november 2016 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''4:1''' (1:0,0:0,3:1) || [[Lukáš Cingel|Cingel]], [[Michal Čajkovský|Čajkovský]], [[Marcel Haščák|Haščák]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 584. || 16. december 2016 || {{CHE}} [[Biel/Bienne|Biel]] || Suisse Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''1:7''' (1:1,0:3,0:3) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 585. || 17. december 2016 || {{CHE}} [[Biel/Bienne|Biel]] || Suisse Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''6:1''' (3:0,3:0,0:1) || [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Matej Češík|Češík]], [[Michal Hlinka|Hlinka]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]], [[Lukáš Cingel|Cingel]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 586. || 9. február 2017 || {{SVK}} [[Nové Zámky]] || prípravný zápas || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''1:3''' (1:2,0:0,0:1) || [[Michal Čajkovský|Čajkovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 587. || 10. február 2017 || {{SVK}} [[Nitra]] || Slovakia Cup 2017 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''6:2''' (2:0,0:0,4:2) || [[Libor Hudáček|L. Hudáček]] 2, [[Martin Gernát|Gernát]], [[Ivan Švarný|Švarný]], [[Radoslav Macík|Macík]], [[Tomáš Hrnka|Hrnka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 588. || 11. február 2017 || {{SVK}} [[Nitra]] || Slovakia Cup 2017 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''3:4''' (0:2,2:1,1:1) || [[Martin Gernát|Gernát]], [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Peter Čerešňák|Čerešňák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 589. || 6. apríl 2017 || {{DEN}} [[Odense]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''2:0''' (0:0,1:0,1:0) || [[Libor Hudáček|Hudáček L.]], [[Patrik Lušňák|Lušňák P.]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 590. || 8. apríl 2017 || {{DEN}} [[Aalborg]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''2:0''' (0:0,0:0,2:0) || [[Tomáš Hrnka|Hrnka]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 591. || 13. apríl 2017 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''1:2''' (1:0,0:0,0:2) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 592. || 15. apríl 2017 || {{SVK}} [[Žilina]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''0:3''' (0:0,0:1,0:2) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 593. || 19. apríl 2017 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''0:3''' (0:2,0:1,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 594. || 21. apríl 2017 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''3:2''' (1:0,1:1,1:1) || [[Libor Hudáček|Hudáček L.]], [[Lukáš Cingel|Cingel]], [[Dávid Skokan|Skokan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 595. || 28. apríl 2017 || {{NOR}} [[Hamar]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''3:2''' (2:0,0:1,1:1) || [[Mário Bližňák|Bližňák]], [[Michel Miklík|Miklík Michel]], [[Martin Bakoš|Bakoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 596. || 29. apríl 2017 || {{NOR}} [[Hamar]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''3:0''' (0:0,1:0,2:0) || [[Tomáš Matoušek|Matoušek]], [[Tomáš Zigo|Zigo]], [[Michel Miklík|Miklík Michel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 597. || 6. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - {{ITA|lh}} || '''3:2pp''' (1:0,0:1,1:1 - 1:0) || [[Michel Miklík|Miklík]], [[Libor Hudáček|Hudáček L.]], [[Peter Čerešňák|Čerešňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 598. || 7. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''1:3''' (0:1,0:1,1:1) || [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 599. || 9. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''3:4sn''' (0:1,0:2,3:0 - 0:0,0:1) || [[Martin Gernát|Gernát]], [[Mário Bližňák|Bližňák]], [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 600. || 10. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:3sn''' (1:0,1:2,0:0 - 0:0,0:1) || [[Tomáš Matoušek|Matoušek]], [[Libor Hudáček|Hudáček L.]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 601. || 13. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''0:6''' (0:3,0:2,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 602. || 14. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:6''' (0:1,1:3,0:2) || [[Martin Gernát|Gernát]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 603. || 16. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''2:4''' (0:2,1:1,1:1) || [[Tomáš Matoušek|Matoušek]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2017/2018</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 28 - 13-2-0-4-9 - 67:64</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 604. || 23. august 2017 || {{CZE}} [[Třinec]] || prípravný zápas || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''2:0''' (1:0,0:0,1:0) || [[Matej Paulovič|Paulovič]], [[Patrik Svitana|Svitana]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 605. || 24. august 2017 || {{SVK}} [[Žilina]] || prípravný zápas || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''1:2''' (1:0,0:2,0:0) || [[Marek Zagrapan|Zagrapan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 606. || 10. november 2017 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár 2017 || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''2:1''' (1:0,1:0,0:1) || [[Patrik Lamper|Lamper]], [[Marek Hovorka|Hovorka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 607. || 11. november 2017 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár 2017 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:0''' (1:0,0:0,2:0) || [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Marcel Haščák|Haščák Marcel]], [[Peter Čerešňák|Čerešňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 608. || 12. november 2017 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár 2017 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''2:4''' (0:1,2:2,0:1) || [[Marcel Haščák|Haščák Marcel]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 609. || 14. december 2017 || {{NOR}} [[Hamar]] || MECA Hockey Games 2017 || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''4:2''' (2:1,0:1,2:0) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]] 2, [[Peter Čerešňák|Čerešňák]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 610. || 15. december 2017 || {{NOR}} [[Hamar]] || MECA Hockey Games 2017 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''2:3pp''' (1:0,0:1,1:1 - 0:1) || [[Patrik Lamper|Lamper]], [[Lukáš Cingeľ|Cingeľ]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 611. || 16. december 2017 || {{NOR}} [[Hamar]] || MECA Hockey Games 2017 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''1:0sn''' (0:0,0:0,0:0 - 0:0,1:0) || rozhod.najazd: [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 612. || 14. február 2018 || {{KOR}} [[Pchjongčchang|Pjongčang]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|ZOH 2018]] – základná skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Olympijskí športovci z Ruska]] || '''3:2''' (2:2,0:0,1:0) || [[Peter Ölvecký|Ölvecký]], [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Peter Čerešňák|Čerešňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 613. || 16. február 2018 || {{KOR}} [[Pchjongčchang|Pjongčang]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|ZOH 2018]] – základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:2''' (1:1,0:0,0:1) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 614. || 17. február 2018 || {{KOR}} [[Pchjongčchang|Pjongčang]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|ZOH 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{SVN|lh}} || '''2:3sn''' (0:0,1:2,1:0 - 0:0,0:1) || [[Miloš Bubela|Bubela]], [[Marcel Haščák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 615. || 20. február 2018 || {{KOR}} [[Pchjongčchang|Pjongčang]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|ZOH 2018]] – kvalifikačný zápas o postup do štvrťfinále || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:5''' (0:0,1:3,0:2) || [[Peter Čerešňák|Čerešňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 616. || 5. apríl 2018 || {{SWE}} [[Norrköping]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''3:6''' (2:1,0:5,1:0) || [[Juraj Valach|Valach]], [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Michel Miklík|Miklík Michel]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 617. || 6. apríl 2018 || {{SWE}} [[Oskarshamn]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''1:7''' (0:3,1:2,0:2) || [[Andreas Štrauch|Štrauch]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 618. || 14. apríl 2018 || {{DEU}} [[Weisswasser]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:1sn''' (0:0,0:1,1:0 - 0:0,1:0) || [[Dávid Buc|Buc]], rozhod.najazd: [[Martin Bakoš|Bakoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 619. || 15. apríl 2018 || {{DEU}} [[Drážďany]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''4:1''' (1:1,1:0,2:0) || [[Eduard Šimun|Šimun]], [[Michal Čajkovský|Čajkovský]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Matej Paulovič|Paulovič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 620. || 20. apríl 2018 || {{SVK}} [[Michalovce]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''4:1''' (2:0,2:1,0:0) || [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Michel Miklík|Miklík Michel]], [[Juraj Valach|Valach]], [[Dávid Bondra|Bondra Dávid]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 621. || 21. apríl 2018 || {{SVK}} [[Poprad]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''4:1''' (1:0,1:1,2:0) || [[Martin Fehérváry|Fehérváry]], [[Marek Hovorka|Hovorka]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 622. || 25. apríl 2018 || {{SVK}} [[Piešťany]] || prípravný zápas || Slovensko - {{KOR|lh}} || '''2:1''' (0:0,0:1,2:0) || [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]], [[Adam Jánošík|Jánošík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 623. || 27. apríl 2018 || {{SVK}} [[Nitra]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''4:0''' (1:0,2:0,1:0) || [[Marcel Haščák|Haščák Marcel]] 2x, [[Dávid Bondra|Bondra Dávid]], [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 624. || 28. apríl 2018 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''2:3''' (1:1,1:1,0:1) || [[Marek Ďaloga|Ďaloga Marek]], [[Andrej Sekera|Sekera]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 625. || 5. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''2:3pp''' (1:0,1:1,0:1 - 0:1) || [[Michal Krištof|Krištof]], [[Andrej Sekera|Sekera]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 626. || 6. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''0:2''' (0:1,0:1,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 627. || 8. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''4:2''' (1:1,2:0,1:1) || [[Marcel Haščák|Haščák Marcel]], [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]], [[Christián Jaroš|Jaroš]], [[Michal Krištof|Krištof]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 628. || 10. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''3:1''' (1:0,1:1,1:0) || [[Dávid Bondra|Bondra Dávid]], [[Dávid Buc|Buc]], [[Michal Čajkovský|Čajkovský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 629. || 12. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''3:4pp''' (1:2,1:1,1:0 - 0:1) || [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga Marek]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 630. || 14. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''0:4''' (0:2,0:0,0:2) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 631. || 15. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''7:4''' (2:0,0:2,5:2) || [[Martin Bakoš|Bakoš]] 2x, [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]] 2x, [[Marek Hovorka|Hovorka]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga]], [[Michal Krištof|Krištof]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2018/2019</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 23 - 9-3-0-0-11 - 64:48</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 632. || 8. november 2018 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2018 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''2:3''' (1:0,0:2,1:1) || [[Dávid Bondra|Bondra Dávid]], [[Marcel Haščák|Haščák Marcel]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 633. || 10. november 2018 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2018 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''1:2''' (1:1,0:0,0:1) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 634. || 11. november 2018 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2018 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:0''' (0:0,0:0,2:0) || [[Marcel Haščák|Haščák Marcel]], [[Radovan Puliš|Puliš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 635. || 13. december 2018 || {{CHE}} [[Luzern]] || Luzern Cup 2018 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''1:2''' (0:0,1:1,0:1) || [[Martin Chovan|Chovan Martin]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 636. || 14. december 2018 || {{CHE}} [[Luzern]] || Luzern Cup 2018 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''6:1''' (1:0,3:1,2:0) || [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]], [[Radovan Puliš|Puliš]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga Marek]], [[Radoslav Tybor|Tybor]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga Marek]], [[Samuel Buček|Buček]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 637. || 7. február 2019 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Kaufland Cup 2019 || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''2:1sn''' (0:0,0:1,1:0 - 0:0,1:0) || [[Radovan Puliš|Puliš]], rozhodujúci nájazd [[Michal Chovan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 638. || 9. február 2019 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Kaufland Cup 2019 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''5:1''' (1:0,4:1,0:0) || [[Samuel Buček|Buček]] 2x, [[Matej Paulovič|Paulovič]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Radovan Puliš|Puliš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 639. || 4. apríl 2019 || {{SVK}} [[Topoľčany]] || prípravný zápas || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''0:4''' (0:1,0:2,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 640. || 11. apríl 2019 || {{DEU}} [[Kaufbeuren]] || Euro Hockey Challenge 2019 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''1:2''' (1:0,0:2,0:0) || [[Matúš Sukeľ|M. Sukeľ]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 641. || 13. apríl 2019 || {{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]] || Euro Hockey Challenge 2019 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''1:3''' (0:2,1:1,0:0) || [[Lukáš Cingel|Cingel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 642. || 19. apríl 2019 || {{AUT}} [[Salzburg]] || Euro Hockey Challenge 2019 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''5:1''' (2:1,2:0,1:0) || [[Marián Studenič|Studenič]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Dávid Buc|Buc]], [[Adam Liška|Liška]], [[Martin Štajnoch|Štajnoch]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 643. || 20. apríl 2019 || {{AUT}} [[Innsbruck]] || Euro Hockey Challenge 2019 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''2:1sn''' (1:0,0:1,0:0 - 0:0,1:0) || [[Martin Bakoš|Bakoš]], rozhod. nájazd: [[Martin Bakoš|Bakoš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 644. || 26. apríl 2019 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Euro Hockey Challenge 2019 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''1:3''' (1:1,0:1,0:1) || [[Richard Pánik|Pánik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 645. || 27. apríl 2019 || {{SVK}} [[Nitra]] || Euro Hockey Challenge 2019 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''0:2''' (0:2,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 646. || 4. máj 2019 || {{SVK}} [[Poprad]] || prípravný zápas || Slovensko - {{GBR|lh}} || '''6:1''' (1:0,3:1,2:0) || [[Tomáš Zigo|Zigo]], [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Matúš Sukeľ]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Martin Marinčin|Marinčin]], [[Adam Liška|Liška]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 647. || 7. máj 2019 || {{SVK}} [[Michalovce]] || prípravný zápas || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''3:2pp''' (1:0,0:0,1:2 - 1:0) || [[Erik Černák|Černák]], [[Tomáš Zigo|Zigo]], [[Richard Pánik|Pánik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 648. || 10. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''4:1''' (1:1,2:0,1:0) || [[Matúš Sukeľ|M. Sukeľ]], [[Erik Černák|Černák]], [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Michal Krištof|Krištof]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 649. || 11. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''2:4''' (1:2,1:0,0:2) || [[Erik Černák|Černák]], [[Martin Marinčin|Marinčin]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 650. || 13. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''5:6''' (2:2,2:3,1:1) || [[Matúš Sukeľ|M. Sukeľ]] 2x, [[Adam Liška|Liška]] 2x, [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 651. || 15. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:3''' (0:0,2:1,0:2) || [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 652. || 17. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''6:3''' (2:0,1:2,3:1) || [[Richard Pánik|Pánik]], [[Matúš Sukeľ|M. Sukeľ]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Erik Černák|Černák]], [[Michal Čajkovský|Čajkovský]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 653. || 18. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - {{GBR|lh}} || '''7:1''' (3:1,3:0,1:0) || [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Martin Marinčin|Marinčin]], [[Michal Čajkovský|Čajkovský]], [[Marián Studenič|Studenič]], [[Matúš Sukeľ|M. Sukeľ]], [[Dávid Bondra|D. Bondra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 654. || 21. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''2:1sn''' (0:0,1:0,0:1 - 0:0,1:0) || [[Martin Marinčin|Marinčin]], víťazný sam. nájazd: [[Ladislav Nagy|Nagy]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2019/2020</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 7 - 2-1-0-2-2 - 16:21</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 655. || 7. november 2019 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2019 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''2:5''' (0:0,0:3,2:2) || [[Filip Krivošík|Krivošík]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 656. || 9. november 2019 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2019 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''2:3pp''' (0:1,1:0,1:1 - 0:1) || [[Adam Liška|Liška]], [[Filip Krivošík|Krivošík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 657. || 10. november 2019 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2019 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:2pp''' (0:1,1:1,1:0 - 1:0) || [[Matúš Sukeľ]], [[Filip Krivošík|Krivošík]], [[Peter Zuzin|Zuzin]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 658. || 12. december 2019 || {{CHE}} [[Visp]] || NaturEnergie Challenge 2019 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''2:3sn''' (2:0,0:0,0:2 - 0:0,0:1) || [[Michael Vandas|Vandas]], [[Adam Liška|Liška]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 659. || 13. december 2019 || {{CHE}} [[Visp]] || NaturEnergie Challenge 2019 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''1:4''' (0:2,1:0,0:2) || [[Marcel Haščák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 660. || 6. február 2020 || {{SVK}} [[Poprad]] || Kaufland Cup 2020 || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''4:3''' (1:1,1:2,2:0) || [[Jakub Sukeľ]], [[Michal Krištof|Krištof]], [[Marcel Haščák]], [[Martin Chovan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 661. || 8. február 2020 || {{SVK}} [[Poprad]] || Kaufland Cup 2020 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''2:1''' (2:0,0:0,0:1) || [[Marek Ďaloga|Ďaloga]], [[Michal Chovan]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 8. apríl 2020 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Euro Hockey Challenge 2020 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 9. apríl 2020 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Euro Hockey Challenge 2020 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 16. apríl 2020 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Euro Hockey Challenge 2020 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 19. apríl 2020 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Euro Hockey Challenge 2020 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 23. apríl 2020 || {{CZE}} [[Hradec Králové]] || Euro Hockey Challenge 2020 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 26. apríl 2020 || {{CZE}} [[Hradec Králové]] || Euro Hockey Challenge 2020 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 9. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 10. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{GBR|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 12. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 14. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 16. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 17. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 19. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2020/2021</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 16 - 7-2-0-1-6 - 32:39</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 662. || 20. apríl 2021 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Kaufland Challenge 2021 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''1:2pp''' (1:0,0:1,0:0 - 0:1) || [[Adam Liška|Liška]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 663. || 21. apríl 2021 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Kaufland Challenge 2021 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''1:0pp''' (0:0,0:0,0:0 - 1:0) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 664. || 24. apríl 2021 || {{SVK}} [[Piešťany]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2021 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''4:3sn''' (0:2,2:1,1:0 - 0:0,1:0) || [[Miroslav Mucha|Mucha]], [[Miloš Bubela|Bubela]], [[Daniil Fominykh|Fominykh]], rozh. nájazd: [[Dávid Buc|Buc]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 665. || 25. apríl 2021 || {{SVK}} [[Piešťany]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2021 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:1''' (0:0,1:1,1:0) || [[Andrej Kollár (1999)|Kollár ml.]], [[Daniil Fominykh|Fominykh]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 666. || 1. máj 2021 || {{SVK}} [[Piešťany]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2021 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''3:1''' (0:0,1:0,2:1) || [[Marek Hrivík|Hrivík]], [[Adrián Holešinský|Holešinský]], [[Miloš Roman]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 667. || 2. máj 2021 || {{SVK}} [[Piešťany]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2021 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''2:0''' (2:0,0:0,0:0) || [[Miloš Roman]], [[Adrián Holešinský|Holešinský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 668. || 6. máj 2021 || {{CZE}} [[Praha]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2021 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''0:2''' (0:0,0:0,0:2) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 669. || 7. máj 2021 || {{CZE}} [[Praha]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2021 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''1:2''' (0:0,1:1,0:1) || [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 670. || 21. máj 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''5:2''' (3:0,0:0,2:2) || [[Kristián Pospíšil|Pospíšil Kristián]] 2x, [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] 2x, [[Marek Hrivík|Hrivík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 671. || 23. máj 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - {{GBR|lh}} || '''2:1''' (1:0,1:1,0:0) || [[Marek Hrivík|Hrivík]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 672. || 24. máj 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|ROC (Ruský olympijský výbor)]] || '''3:1''' (0:0,1:1,2:0) || [[Miloš Kelemen|Kelemen]], [[Martin Gernát|Gernát]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 673. || 27. máj 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''1:8''' (0:1,0:3,1:4) || [[Michal Krištof|Krištof]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 674. || 29. máj 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''2:0''' (0:0,0:0,2:0) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Adam Jánošík|Jánošík Adam]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 675. || 30. máj 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''1:3''' (1:0,0:1,0:2) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 676. || 1. jún 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''3:7''' (0:2,1:2,2:3) || [[Matúš Sukeľ|Sukeľ]], [[Martin Bučko|Bučko]], [[Kristián Pospíšil|Pospíšil Kristián]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 677. || 3. jún 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – štvrťfinále || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:6''' (0:3,1:1,0:2) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2021/2022</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 29 - 17-1-0-2-9 - 90:66</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 678. || 26. august 2021 || {{SVK}} [[Bratislava]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] - D-skupina || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''2:1''' (1:0,1:0,0:1) || [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]], [[Martin Gernát|Gernát]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 679. || 27. august 2021 || {{SVK}} [[Bratislava]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] - D-skupina || Slovensko - {{POL|lh}} || '''5:1''' (1:0,3:1,1:0) || [[Adam Ružička|Ružička]] 2x, [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]], [[Miloš Roman|Roman Miloš]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 680. || 29. august 2021 || {{SVK}} [[Bratislava]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] - D-skupina || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''2:1''' (1:0,0:1,1:0) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 681. || 11. november 2021 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2021 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''7:1''' (1:1,1:0,5:0) || [[Dávid Gríger|Gríger]] 2x, [[Michal Krištof|Krištof]], [[Adrián Holešinský|Holešinský]], [[Martin Vitaloš|Vitaloš]], [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]], [[Patrik Hrehorčák|Hrehorčák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 682. || 13. november 2021 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2021 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''3:1''' (2:1,0:0,1:0) || [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]], [[Adrián Holešinský|Holešinský]], [[Samuel Buček|Buček]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 683. || 14. november 2021 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2021 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''1:4''' (0:2,1:1,0:1) || [[Samuel Buček|Buček]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 684. || 15. december 2021 || {{CHE}} [[Visp]] || NaturEnergie Challenge 2021 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''6:2''' (2:1,1:1,3:0) || [[Jozef Baláž|Baláž]], [[Martin Gernát|Gernát]], [[Pavol Regenda|Regenda]], [[Miroslav Mucha|Mucha]], [[Róbert Varga|Varga]], [[Miloš Kelemen|Kelemen]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 685. || 17. december 2021 || {{CHE}} [[Visp]] || NaturEnergie Challenge 2021 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''2:3''' (1:0,0:1,1:2) || [[Miloš Kelemen|Kelemen]] 2x |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 686. || 10. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''2:6''' (1:3,1:1,0:2) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] 2x |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 687. || 11. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''1:4''' (0:3,0:0,1:1) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 688. || 13. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''5:2''' (1:1,2:0,2:1) || [[Martin Marinčin|Marinčin]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Peter Zuzin|Zuzin]], [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 689. || 15. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] – kvalifikačný zápas o postup do štvrťfinále || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''4:0''' (1:0,2:0,1:0) || [[Libor Hudáček|Hudáček]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Michal Krištof|Krištof]], [[Marek Hrivík|Hrivík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 690. || 16. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] – štvrťfinále || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:2sn''' (1:1,0:1,1:0 - 0:0,1:0) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Marek Hrivík|Hrivík]], rozhod. nájazd: [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 691. || 18. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] – semifinále || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''0:2''' (0:1,0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 692. || 19. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] – o 3. miesto || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''4:0''' (0:0,2:0,2:0) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] 2x, [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]], [[Pavol Regenda|Regenda]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 693. || 21. apríl 2022 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2022 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''3:1''' (1:1,2:0,0:0) || [[Peter Čerešňák|Čerešňák]], [[Alex Tamáši|Tamáši]], [[Mislav Rosandić|Rosandić]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 694. || 23. apríl 2022 || {{SVK}} [[Trenčín]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2022 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''3:4sn''' (1:0,1:2,1:1 - 0:0,0:1) || [[Mário Lunter|Lunter]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Patrik Koch|Koch]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 695. || 29. apríl 2022 || {{DEU}} [[Drážďany]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2022 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:1''' (3:0,0:1,0:0) || [[Marek Valach|Valach M.]], [[Adam Liška|Liška]], [[Michal Ivan|Ivan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 696. || 30. apríl 2022 || {{DEU}} [[Drážďany]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2022 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:2''' (1:1,1:1,1:0) || [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Kristián Pospíšil|Pospíšil]], [[Oliver Okuliar|Okuliar]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 697. || 5. máj 2022 || {{SVK}} [[Žilina]] || Kaufland Cup 2022 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''4:5sn''' (1:1,1:1,2:2 - 0:0,0:1) || [[Adam Liška|Liška]], [[Adam Sýkora|Sýkora Adam]], [[Kristián Pospíšil|Pospíšil]], [[Andrej Kollár (1999)|Kollár]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 698. || 7. máj 2022 || {{SVK}} [[Žilina]] || Kaufland Cup 2022 || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''2:0''' (2:0,0:0,0:0) || [[Adam Liška|Liška]], [[Jakub Minárik|Minárik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 699. || 13. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''4:2''' (1:0,2:2,1:0) || [[Pavol Regenda|Regenda]] 2x, [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 700. || 14. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''1:2''' (0:0,1:2,0:0) || [[Kristián Pospíšil|Pospíšil Kristián]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 701. || 16. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''1:5''' (1:1,0:2,0:2) || [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 702. || 18. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''3:5''' (1:1,1:2,1:2) || [[Miloš Roman|Roman Miloš]], [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 703. || 20. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{KAZ|lh}} || '''4:3''' (1:2,3:0,0:1) || [[Andrej Kollár (1999)|Kollár Andrej]], [[Martin Fehérváry|Fehérváry]], [[Adam Liška|Liška]], [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 704. || 21. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{ITA|lh}} || '''3:1''' (2:0,0:0,1:1) || [[Michal Krištof|Krištof]], [[Adam Sýkora|Sýkora Adam]], [[Alex Tamáši|Tamáši]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 705. || 24. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''7:1''' (2:0,3:0,2:1) || [[Tomáš Tatar|Tatar]] 2x, [[Pavol Regenda|Regenda]] 2x, [[Mislav Rosandić|Rosandić]], [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Šimon Nemec|Nemec Šimon]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 706. || 26. máj 2022 || {{FIN}} [[Tampere]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – štvrťfinále || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''2:4''' (2:1,0:1,0:2) || [[Adam Sýkora|Sýkora Adam]], [[Pavol Regenda|Regenda]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2022/2023</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 22 - 7-1-0-7-7 - 56:58</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 707. || 10. november 2022 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2022 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''2:3pp''' (1:1,0:1,1:0 - 0:1) || [[Michal Beňo|Beňo]], [[Adrián Holešinský|Holešinský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 708. || 12. november 2022 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2022 || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''3:4pp''' (0:2,2:1,1:0 - 0:1) || [[Viliam Čacho (1998)|Čacho]] 2x, [[Daniil Fominykh|Fominych]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 709. || 13. november 2022 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2022 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''0:3''' (0:1,0:1,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 710. || 15. december 2022 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Vianočný Kaufland Cup 2022 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''6:0''' (1:0,2:0,3:0) || [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Maroš Jedlička|Jedlička]], [[Martin Gernát|Gernát]], [[Alex Tamáši|Tamáši]], [[Viliam Čacho (1998)|Čacho Viliam ml.]], [[Marko Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 711. || 17. december 2022 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Vianočný Kaufland Cup 2022 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''6:1''' (2:0,2:0,2:1) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] 3x, [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Alex Tamáši|Tamáši]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 712. || 8. február 2023 || {{SVK}} [[Michalovce]] || prípravný zápas || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:3sn''' (1:0,0:1,1:1 - 0:0,0:1) || [[Jozef Baláž|Baláž]], [[Maroš Jedlička|Jedlička]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 713. || 9. február 2023 || {{SVK}} [[Košice]] || prípravný zápas || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''1:3''' (0:0,1:1,0:2) || [[Viliam Čacho (1998)|Čacho]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 714. || 14. apríl 2023 || {{CHE}} [[Visp]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2023 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''2:0''' (0:0,0:0,2:0) || [[Adrián Holešinský|Holešinský]], [[Viliam Čacho (1998)|Čacho]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 715. || 15. apríl 2023 || {{CHE}} [[Porrentruy]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2023 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''3:2pp''' (1:1,0:1,1:0 - 1:0) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Šimon Petráš|Petráš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 716. || 20. apríl 2023 || {{CZE}} [[Poruba (Ostrava)|Ostrava-Poruba]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2023 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''1:5''' (0:2,0:1,1:2) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 717. || 21. apríl 2023 || {{CZE}} [[Poruba (Ostrava)|Ostrava-Poruba]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2023 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''2:3sn''' (1:1,1:1,0:0 - 0:0,0:1) || [[Jozef Baláž|Baláž]], [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 718. || 28. apríl 2023 || {{SVK}} [[Žilina]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2023 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:4''' (1:1,0:2,2:1) || [[Samuel Kňažko|Kňažko]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Richard Pánik|Pánik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 719. || 29. apríl 2023 || {{SVK}} [[Trenčín]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2023 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:4pp''' (1:0,2:3,0:0 - 0:1) || [[Pavol Regenda|Regenda]] 2x, [[Richard Pánik|Pánik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 720. || 4. máj 2023 || {{AUT}} [[Kapfenberg]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2023 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''3:6''' (3:3,0:3,0:0) || [[Oliver Okuliar|Okuliar]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Miloš Kelemen|Kelemen]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 721. || 6. máj 2023 || {{SVK}} [[Trenčín]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2023 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''4:3''' (3:0,0:2,1:1) || [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Maroš Jedlička|Jedlička]], [[Miloš Kelemen|Kelemen]], [[Mário Grman|Grman]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 722. || 12. máj 2023 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS "A" 2023]] – základná skupina || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''2:3''' (2:3,0:0,0:0) || [[Martin Chromiak|Chromiak]], [[Mislav Rosandič|Rosandič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 723. || 13. máj 2023 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS "A" 2023]] – základná skupina || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''2:1''' (1:0,0:1,1:0) || [[Matúš Sukeľ|Sukeľ Matúš]], [[Marek Hrivík|Hrivík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 724. || 15. máj 2023 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS "A" 2023]] – základná skupina || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''1:2sn''' (1:1,0:0,0:0 - 0:0,0:1) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 725. || 18. máj 2023 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS "A" 2023]] – základná skupina || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''2:4''' (0:1,2:1,0:2) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Pavol Regenda|Regenda]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 726. || 19. máj 2023 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS "A" 2023]] – základná skupina || Slovensko - {{KAZ|lh}} || '''3:4sn''' (1:0,0:3,2:0 - 0:0,0:1) || [[Patrik Koch|Koch]], [[Richard Pánik|Pánik]], [[Pavol Regenda|Regenda]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 727. || 21. máj 2023 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS "A" 2023]] – základná skupina || Slovensko - {{SVN|lh}} || '''1:0''' (0:0,1:0,0:0) || [[Richard Pánik|Pánik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 728. || 23. máj 2023 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS "A" 2023]] – základná skupina || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''4:1''' (3:0,0:1,1:0) || [[Marek Hrivík|Hrivík]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Richard Pánik|Pánik]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2023/2024</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 23 - 11-3-0-1-8 - 89:69</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 729. || 9. november 2023 || {{DEU}} [[Landshut]] || Nemecký pohár 2023 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''7:1''' (4:0,2:1,1:0) || [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]], [[Jozef Baláž|Baláž]] 2x, [[Oliver Okuliar|Okuliar]] 2x, [[Lukáš Cingel|Cingel]], [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 730. || 11. november 2023 || {{DEU}} [[Landshut]] || Nemecký pohár 2023 || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''3:4''' (0:2,1:1,2:1) || [[Lukáš Cingel|Cingel]], [[Oliver Okuliar|Okuliar]], [[Miloš Roman|Roman Miloš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 731. || 12. november 2023 || {{DEU}} [[Landshut]] || Nemecký pohár 2023 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:1''' (1:0,0:0,1:1) || [[Matej Kašlík|Kašlík]], [[Lukáš Cingel|Cingel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 732. || 13. december 2023 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Vianočný Kaufland Cup 2023 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''9:0''' (4:0,4:0,1:0) || [[Oliver Okuliar|Okuliar]], [[Patrik Lamper|Lamper]], [[Peter Zuzin|Zuzin]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] 2x, [[Marek Hrivík|Hrivík]], [[Dávid Mudrák|Mudrák]], [[Viliam Čacho (1998)|Čacho Viliam ml.]], [[Alex Tamáši|Tamáši]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 733. || 15. december 2023 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Vianočný Kaufland Cup 2023 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''3:0''' (2:0,0:0,1:0) || [[Viliam Čacho (1998)|Čacho Viliam ml.]], [[Marek Hrivík|Hrivík]] 2x |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 734. || 7. február 2024 || {{SVK}} [[Zvolen]] || prípravný zápas || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''5:2''' (0:0,0:1,5:1) || [[Patrik Hrehorčák|Hrehorčák]], [[Adam Lukošik|Lukošik]], [[Andrej Kukuča|Kukuča]], [[Matej Kašlík|Kašlík]], [[Jozef Baláž|Baláž]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 735. || 8. február 2024 || {{SVK}} [[Zvolen]] || prípravný zápas || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''4:3pp''' (1:1,2:1,0:1 - 1:0) || [[Dávid Mudrák|Mudrák]], [[Róbert Džugan|Džugan]], [[Alex Tamáši|Tamáši]], [[Oliver Okuliar|Okuliar]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 736. || 11. apríl 2024 || {{SVK}} [[Humenné]] || prípravný zápas Kaufland Challenge 2024 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''3:0''' (1:0,0:0,2:0) || [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]], [[Alex Tamáši|Tamáši]], [[Andrej Kollár (1999)|Kollár Andrej ml.]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 737. || 12. apríl 2024 || {{SVK}} [[Humenné]] || prípravný zápas Kaufland Challenge 2024 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''5:3''' (1:2,2:0,2:1) || [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]] 2x, [[Róbert Lantoši|Lantoši]] 2x, [[Andrej Kollár (1999)|Kollár Andrej ml.]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 738. || 18. apríl 2024 || {{DEU}} [[Kaufbeuren]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2024 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:7''' (2:2,1:3,0:2) || [[Róbert Lantoši|Lantoši]] 2x, [[Oliver Okuliar|Okuliar]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 739. || 20. apríl 2024 || {{DEU}} [[Augsburg]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2024 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''5:4pp''' (1:0,2:3,1:1 - 1:0) || [[Jozef Baláž|Baláž Jozef]], [[Matej Kašlík|Kašlík]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Michal Ivan|Ivan]], [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 740. || 26. apríl 2024 || {{SVK}} [[Trenčín]] || prípravný zápas Fortuna derby Euro Hockey Challenge 2024 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''2:4''' (0:3,1:0,1:1) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 741. || 27. apríl 2024 || {{SVK}} [[Bratislava]] || prípravný zápas Fortuna derby Euro Hockey Challenge 2024 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''1:4''' (0:1,1:0,0:3) || [[Lukáš Cingel|Cingel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 742. || 3. máj 2024 || {{SVK}} [[Žilina]] || prípravný zápas || Slovensko - {{POL|lh}} || '''6:1''' (4:0,0:0,2:1) || [[Pavol Regenda|Regenda]], [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] 2x, [[Lukáš Cingel|Cingel]], [[Marek Hrivík|Hrivík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 743. || 7. máj 2024 || {{SVK}} [[Bratislava]] || prípravný zápas || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''2:6''' (1:2,1:1,0:3) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 744. || 10. máj 2024 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS "A" 2024]] – základná skupina || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''4:6''' (0:0,2:3,2:3) || [[Marek Hrivík|Hrivík]], [[Martin Fehérváry|Fehérváry]], [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]], [[Matúš Sukeľ|Sukeľ Matúš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 745. || 12. máj 2024 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS "A" 2024]] – základná skupina || Slovensko - {{KAZ|lh}} || '''6:2''' (3:0,1:1,2:1) || [[Martin Pospíšil|Pospíšil Martin]] 2x, [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]], [[Matúš Sukeľ|Sukeľ Matúš]], [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]], [[Lukáš Cingel|Cingel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 746. || 13. máj 2024 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS "A" 2024]] – základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''5:4pp''' (2:0,2:1,0:3 - 1:0) || [[Miloš Kelemen|Kelemen]] 2x, [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]], [[Šimon Nemec|Nemec]], [[Patrik Koch|Koch]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 747. || 15. máj 2024 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS "A" 2024]] – základná skupina || Slovensko - {{POL|lh}} || '''4:0''' (2:0,0:0,2:0) || [[Lukáš Cingel|Cingel]] 2x, [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 748. || 18. máj 2024 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS "A" 2024]] – základná skupina || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''4:2''' (1:0,2:1,1:1) || [[Pavol Regenda|Regenda]], [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]] 2x, [[Mário Grman|Grman]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 749. || 19. máj 2024 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS "A" 2024]] – základná skupina || Slovensko - {{LAT|lh}} || '''2:3sn''' (0:1,0:0,2:1 - 0:0,0:1) || [[Martin Pospíšil|Pospíšil Martin]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 750. || 21. máj 2024 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS "A" 2024]] – základná skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''1:6''' (0:1,0:3,1:2) || [[Michal Ivan|Ivan]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 751. || 23. máj 2024 || {{CZE}} [[Praha]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS "A" 2024]] – štvrťfinále || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''3:6''' (1:2,0:1,2:3) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Miloš Kelemen|Kelemen]], [[Marek Hrivík|Hrivík]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2024/2025</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 25 - 14-1-0-2-8 - 68:57</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 752. || 29. august 2024 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Finálna olympijská kvalifikácia na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|ZOH 2026]] - D-skupina || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''2:1''' (0:0,2:1,0:0) || [[Martin Gernát|Gernát]], [[Miloš Kelemen|Kelemen]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 753. || 30. august 2024 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Finálna olympijská kvalifikácia na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|ZOH 2026]] - D-skupina || Slovensko - {{HUN|lh}} || '''7:3''' (1:1,2:0,4:2) || [[Marek Hrivík|Hrivík]], [[Matúš Sukeľ|Sukeľ Matúš]], [[Mário Grman|Grman]], [[Pavol Regenda|Regenda]], [[Libor Hudáček|Hudáček]], [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 754. || 1. september 2024 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Finálna olympijská kvalifikácia na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|ZOH 2026]] - D-skupina || Slovensko - {{KAZ|lh}} || '''3:1''' (2:0,1:1,0:0) || [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Pavol Regenda|Regenda]], [[Adam Liška|Liška]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 755. || 7. november 2024 || {{DEU}} [[Landshut]] || Nemecký pohár 2024 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''1:0''' (1:0,0:0,0:0) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 756. || 9. november 2024 || {{DEU}} [[Landshut]] || Nemecký pohár 2024 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''6:2''' (1:0,1:1,4:1) || [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]] 2x, [[Marek Korenčík|Korenčík]], [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]], [[Miloš Roman|Roman Miloš]], [[Michal Ivan|Ivan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 757. || 10. november 2024 || {{DEU}} [[Landshut]] || Nemecký pohár 2024 || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''3:2sn''' (0:0,2:1,0:1 - 0:0,1:0) || [[Samuel Buček|Buček]], [[Adam Lukošik|Lukošik]], rozhod. nájazd: [[Kristián Pospíšil|Pospíšil Kristián]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 758. || 11. december 2024 || {{SVK}} [[Poprad]] || Vianočný Kaufland Cup 2024 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''3:1''' (1:1,1:0,1:0) || [[František Gajdoš|Gajdoš]], [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]], [[Alex Tamáši|Tamáši]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 759. || 13. december 2024 || {{SVK}} [[Poprad]] || Vianočný Kaufland Cup 2024 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''2:1''' (1:0,0:1,1:0) || [[Šimon Petráš|Petráš]], [[Jakub Minárik|Minárik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 760. || 5. február 2025 || {{SVK}} [[Banská Bystrica]] || Fortuna Classic 2025 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''4:0''' (1:0,2:0,1:0) || [[Sebastián Čederle|Čederle]] 3x, [[Daniel Vladimír Tkáč|Tkáč]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 761. || 6. február 2025 || {{SVK}} [[Banská Bystrica]] || Fortuna Classic 2025 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:1''' (1:0,1:0,1:1) || [[Sebastián Čederle|Čederle]],[[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]],[[Daniel Vladimír Tkáč|Tkáč]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 762. || 10. apríl 2025 || {{SUI}} [[Herisau]] || Príprava || Slovensko - {{SUI|lh}} || '''3:4pp''' (1:0, 1:2, 1:1, 0:1) || [[Matej Kašlík|Kašlík]] 2x, [[Jakub Minárik|Minárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 763. || 11. apríl 2025 || {{SUI}} [[Herisau]] || Príprava || Slovensko - {{SUI|lh}} || '''3:5''' (2:2, 1:2, 0:1) || [[Matúš Hlaváč|Hlaváč]], [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]], [[Matej Kašlík|Kašlík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 764. || 16. apríl 2025 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Príprava || Slovensko - {{GER|lh}} || '''2:3''' (2:0, 0:1, 0:2) || [[Andrej Kukuča|Kukuča]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 765. || 17. apríl 2025 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Príprava || Slovensko - {{GER|lh}} || '''4:0''' (1:0, 3:0, 0:0) || [[Andrej Kukuča|Kukuča]] 2x, [[Maxim Čajkovič|Čajkovič]] 2x |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 766. || 24. apríl 2025 || {{CZE}} [[Ostrava]] || Príprava || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''0:4''' (0:1, 0:1, 0:2) || - |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 767. || 25. apríl 2025 || {{CZE}} [[Ostrava]] || Príprava || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''1:2''' (0:1, 1:0, 0:1) || [[Maxim Čajkovič|Čajkovič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 768. || 2. máj 2025 || {{SVK}} [[Zvolen]] || Príprava || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''4:2''' (1:0, 1:1, 2:1) || [[Patrik Hrehorčák|Hrehorčák]], [[Dávid Romaňák|Romaňák]], [[Miloš Roman|Roman]], [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 769. || 3. máj 2025 || {{SVK}} [[Zvolen]] || Príprava || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''8:1''' (1:1, 5:0, 2:0) || [[Adam Sýkora|Sýkora]] 3x, [[Michal Krištof|Krištof]] 2x, [[Samuel Honzek|Honzek]], [[Dalibor Dvorský|Dvorský]], [[Maxim Čajkovič|Čajkovič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 770. || 9. máj 2025 || {{SWE}} [[Štokholm]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS "A" 2025]] || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''0:5''' (0:3, 0:1, 0:1) || - |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 771. || 11. máj 2025 || {{SWE}} [[Štokholm]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS "A" 2025]] || Slovensko - {{SVN|lh}} || '''3:1''' (2:0, 1:0, 0:1) || [[Pavol Regenda|Regenda]], [[Sebastián Čederle|Čederle]], [[Michal Krištof|Krištof]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 772. || 12. máj 2025 || {{SWE}} [[Štokholm]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS "A" 2025]] || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''2:3sn''' (0:2, 1:0, 1:0, 0:0, 0:1) || [[Samuel Honzek|Honzek]], [[Matúš Sukeľ|Sukeľ]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 773. || 14. máj 2025 || {{SWE}} [[Štokholm]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS "A" 2025]] || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''2:1''' (0:0, 1:1, 1:0) || [[Martin Chromiak|Chromiak]], [[Mislav Rosandič|Rosandič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 774. || 17. máj 2025 || {{SWE}} [[Štokholm]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS "A" 2025]] || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''0:7''' (0:2, 0:3, 0:2) || - |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 775. || 18. máj 2025 || {{SWE}} [[Štokholm]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS "A" 2025]] || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''1:5''' (1:1, 0:3, 0:1) || [[Sebastián Čederle|Čederle]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 776. || 20. máj 2025 || {{SWE}} [[Štokholm]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS "A" 2025]] || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''1:2''' (0:1, 0:1, 1:0) || [[Róbert Lantoši|Lantoši]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2025/2026</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 19 - 9-1-0-0-9 - 57:58 </div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 777. || 6. november 2025 || {{GER}} [[Landshut]] || Nemecký pohár 2025 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''6:2''' (5:0, 0:1, 1:1) || 3x [[Matúš Sukeľ|Sukeľ]], [[Viliam Čacho|Čacho]], [[Maxim Čajkovič|Čajkovič]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 778. || 8. november 2025 || {{GER}} [[Landshut]] || Nemecký pohár 2025 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''4:1''' (2:0, 1:0, 1:1) || 2x [[Matúš Sukeľ|Sukeľ]], [[Michal Ivan|Ivan]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 779. || 9. november 2025 || {{GER}} [[Landshut]] || Nemecký pohár 2025 || Slovensko - {{GER|lh}} || '''0:3''' (0:2, 0:1, 0:0) || - |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 780. || 10. december 2025 || {{SVK}} [[Banská Bystrica]] || Kaufland Cup 2025 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''7:4''' (3:2, 3:1, 1:0) || 2x [[Oliver Okuliar|Okuliar]], 2x [[Filip Krivošík|Krivošík]], [[Libor Hudáček|Hudáček]], [[František Gajdoš|Gajdoš]], [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 781. || 12. december 2025 || {{SVK}} [[Banská Bystrica]] || Kaufland Cup 2025 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''3:2pp''' (0:1, 1:0, 1:1, 1:0) || 2x [[Patrik Hrehorčák|Hrehorčák]], [[Matúš Sukeľ|Sukeľ]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 782. || 11. február 2026 || {{ITA}} [[Miláno]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|ZOH 2026]] - Skupina || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''4:1''' (1:0, 0:1, 3:0) || 2x [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Dalibor Dvorský|Dvorský]], [[Adam Ružička|Ružička]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 783. || 13. február 2026 || {{ITA}} [[Miláno]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|ZOH 2026]] - Skupina || Slovensko - {{ITA|lh}} || '''3:2''' (0:0, 2:1, 1:1) || [[Libor Hudáček|Hudáček]], [[Matúš Sukeľ|Sukeľ]], [[Adam Ružička|Ružička]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 784. || 14. február 2026 || {{ITA}} [[Miláno]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|ZOH 2026]] - Skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''3:5''' (1:1, 1:2, 1:2) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Martin Gernát|Gernát]], [[Dalibor Dvorský|Dvorský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 785. || 18. február 2026 || {{ITA}} [[Miláno]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|ZOH 2026]] - Štvrťfinále || Slovensko - {{GER|lh}} || '''6:2''' (1:0, 3:1, 2:1) || 2x [[Pavol Regenda|Regenda]], [[Miloš Kelemen|Kelemen]], [[Oliver Okuliar|Okuliar]], [[Dalibor Dvorský|Dvorský]], [[Tomáš Tatar|Tatar]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 786. || 20. február 2026 || {{ITA}} [[Miláno]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|ZOH 2026]] - Štvrťfinále || Slovensko - {{USA|lh}} || '''2:6''' (0:2, 0:3, 2:1) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Pavol Regenda|Regenda]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 787. || 21. február 2026 || {{ITA}} [[Miláno]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|ZOH 2026]] - Štvrťfinále || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''1:6''' (0:1, 1:1, 0:4) || [[Tomáš Tatar|Tatar]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 788. || 16. apríl 2026 || {{SVK}} [[Topoľčany]] || Príprava || Slovensko - {{SUI|lh}} || '''3:1''' (0:0, 1:1, 2:0) || [[Andrej Kukuča|Kukuča]], [[Matúš Vojtech|Vojtech]], [[Jakub Meliško|Meliško]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 789. || 17. apríl 2026 || {{SVK}} [[Topoľčany]] || Príprava || Slovensko - {{SUI|lh}} || '''3:5''' (0:1, 1:3, 2:1) || [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]], [[Oleksij Myklukha|Myklukha]], [[Marek Valach|Valach]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 790. || 23. apríl 2026 || {{GER}} [[Kaufbauren]] || Príprava || Slovensko - {{GER|lh}} || '''1:3''' (1:0, 0:2, 0:1) || [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 791. || 25. apríl 2026 || {{GER}} [[Augsburg]] || Príprava || Slovensko - {{GER|lh}} || '''1:3''' (0:0, 1:2, 0:1) || [[Dávid Romaňák|Romaňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 792. || 2. máj 2026 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Príprava || Slovensko - {{LAT|lh}} || '''1:5''' (0:0, 1:3, 0:2) || [[Adam Sýkora|Sýkora]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 793. || 3. máj 2026 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Príprava || Slovensko - {{LAT|lh}} || '''5:2''' (2:1, 2:1, 1:0) || [[Kristián Pospíšil|Pospíšil]], [[František Gajdoš|Gajdoš]], [[Servác Petrovský|Petrovský]], [[Adam Líška|Líška]], [[Aurel Nauš|Nauš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 794. || 8. máj 2026 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || Príprava || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''0:3''' (0:1, 0:0, 0:2) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 795. || 9. máj 2026 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || Príprava || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''4:2''' (2:0, 1:1, 1:1) || [[Andrej Kollár|Kollár]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Adam Líška|Líška]], [[Sebastián Čederle|Čederle]] |- align="left" | 796. || 16. máj 2026 || {{SUI}} [[Fribourg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS 2026]] - Skupina || Slovensko - {{NOR|lh}} || || |- align="left" | 797. || 17. máj 2026 || {{SUI}} [[Fribourg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS 2026]] - Skupina || Slovensko - {{ITA|lh}} || || |- align="left" | 798. || 19. máj 2026 || {{SUI}} [[Fribourg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS 2026]] - Skupina || Slovensko - {{SVN|lh}} || || |- align="left" | 799. || 21. máj 2026 || {{SUI}} [[Fribourg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS 2026]] - Skupina || Slovensko - {{DNK|lh}} || || |- align="left" | 800. || 23. máj 2026 || {{SUI}} [[Fribourg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS 2026]] - Skupina || Slovensko - {{CZE|lh}} || || |- align="left" | 801. || 24. máj 2026 || {{SUI}} [[Fribourg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS 2026]] - Skupina || Slovensko - {{CAN|lh}} || || |- align="left" | 802. || 26. máj 2026 || {{SUI}} [[Fribourg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS 2026]] - Skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || || |}</div></div> === Poznámka === * V sezóne 2019/2020 sa zápasy od 8. apríla do 19. mája 2020 neuskutočnili pre ([[COVID-19]]) ktoré boli v tej sezóne naplánované v kalendári a sezóna bola predčasne ukončená a odohrali len 7 zápasov. * V sezóne 2020/2021 sa Slovensko nezúčastnilo na turnaji na Nemeckom pohári v novembri a v decembri bol zrušený Švajčiarsky pohár pre ([[COVID-19]]). == Slovensko B-tím alebo Olympijský tím do 23 rokov == <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Roky 2015 – 2017</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 11 - 4-0-0-1-6 - 24:26</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 1. || 5. február 2015 || {{AUT}} [[Viedeň]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{ITA|lh}} || '''1:2''' (0:0,1:0,0:2) || [[Erik Černák|Černák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 2. || 6. február 2015 || {{AUT}} [[Viedeň]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{SVN|lh}} || '''2:3''' (2:0,0:1,0:2) || [[Peter Trška|Trška]], [[Miroslav Preisinger|Preisinger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 3. || 7. február 2015 || {{AUT}} [[Viedeň]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''3:2''' (0:0,0:1,3:1) || [[Jakub Gašparovič|Gašparovič]] 2, [[Martin Bakoš|M. Bakoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 4. || 11. február 2016 || {{AUT}} [[Innsbruck]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''2:1''' (0:1,1:0,1:0) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Peter Galamboš|Galamboš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 5. || 12. február 2016 || {{AUT}} [[Innsbruck]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''1:3''' (0:1,0:2,1:0) || [[Jakub Gašparovič|Gašparovič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 6. || 13. február 2016 || {{AUT}} [[Innsbruck]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{SVN|lh}} || '''5:3''' (3:1,1:2,1:0) || [[Radoslav Macík|Macík]], [[Lukáš Paukovček|L. Paukovček]], [[Václav Stupka|Stupka]] 2, [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 7. || 9. február 2017 || {{AUT}} [[Graz]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''1:2pp''' (0:1,0:0,1:0 - 0:1) || [[Dávid Gríger|Gríger]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 8. || 10. február 2017 || {{AUT}} [[Graz]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''1:3''' (0:2,0:0,1:1) || [[Matúš Sukeľ|M. Sukeľ]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 9. || 11. február 2017 || {{AUT}} [[Graz]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''1:2''' (0:0,0:1,1:1) || [[Radovan Puliš|Puliš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 10. || 7. apríl 2017 || {{POL}} [[Krynica-Zdrój]] || prípravný zápas || Slovensko - {{POL|lh}} || '''6:1''' (1:0,3:0,2:1) || [[Peter Boltun|Boltun]], [[Dávid Šoltés|Šoltés]], [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]] 2, [[Stanislav Horanský|Horanský]], [[Andreas Štrauch|Štrauch]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 11. || 8. apríl 2017 || {{POL}} [[Krynica-Zdrój]] || prípravný zápas || Slovensko - {{POL|lh}} || '''1:5''' (0:4,1:0,0:1) || [[Michal Roman|Roman]] |}</div></div> == Neoficiálny zápas == <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Rok 1942</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 2 - 1-0-1-0-0 - 7:3</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 1. || 24. január 1942 || {{SVK}} [[Bratislava]] || priateľský || Slovensko - [[Rumunské národné hokejové mužstvo|Rumunsko]] || '''6:2''' (2:0,2:1,2:1) || Luther 2x, Trnovský, Okoličány, Chmel a Bartošek |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 2. || 25. január 1942 || {{SVK}} [[Bratislava]] || priateľský || Slovensko - [[Rumunské národné hokejové mužstvo|Rumunsko]] || '''1:1''' (0:1,0:0,1:0) || Vlastní gól Rumunov |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Rok 1949</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 1 - 0-0-0-0-1 - 4:6</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 1. || 22. február 1949 || {{SVK}} [[Bratislava]] || priateľský || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:6''' (1:1,1:3,2:2) || Reitmayer 2x, Kočan, Fabry |}</div></div> === Legenda === * '''pp''' – po predĺžení * '''sn''' – po samostatných nájazdoch == Slovensko proti ostatným krajinám (SLOVENSKO verzus SVET) == ''Stav k [[19. máj]] [[2025]]'' V priloženej tabuľke uvádzame bilanciu reprezentačného družstva Slovenska so všetkými súpermi, s ktorými sa stretlo v rokoch [[1940]] - [[1943]] a od [[1. januára]] [[1993]] až po súčasnosť. Prvé číslo znamená celkový počet vzájomných zápasov, druhé počet slovenských víťazstiev (v riadnom hracom čase, predĺžení, resp. sam. nájazdoch), nasledujú remízy, prehry (v riadnom hracom čase, predĺžení, resp. sam. nájazdoch) a napokon celkové skóre. {| class="sortable wikitable" !Súper !Zápasy !Výhry !Remízy !Prehry !skóre |- style="background:#ccffcc;" |{{BLR|lh|1}} |37 |23 |1 |13 |105:73 |- style="background:#ccffcc;" |{{minivlajka|Rumunsko}} [[Bukurešť|Bukurešť (Rumunsko)]] |1 |1 |0 |0 |2:0 |- style="background:#ccffcc;" |{{BUL|lh|1}} |1 |1 |0 |0 |20:0 |- style="background:#ffcccc;" |{{minivlajka|Protektorát Čechy a Morava}} [[České národné hokejové mužstvo|Čechy a Morava]] |1 |0 |0 |1 |0:12 |- style="background:#ffcccc;" |{{CZE|lh|1}} |75 |15 |7 |55 |154:263 |- style="background:#ccffcc;" |{{DEN|lh|1}} |24 |17 |0 |7 |93:48 |- style="background:#ffcccc;" |{{FIN|lh|1}} |38 |7 |3 |28 |71:123 |- style="background:#ffcccc;" |{{minivlajka|Fínsko}} [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko (olymp.)]] |1 |0 |0 |1 |2:3 |- style="background:#ccffcc;" |{{FRA|lh|1}} |39 |30 |3 |6 |166:69 |- style="background:#ccffcc;" |{{NED|lh|1}} |2 |2 |0 |0 |24:4 |- style="background:#ccffcc;" |{{CRO|lh|1}} |1 |1 |0 |0 |6:1 |- style="background:#ccffcc;" |{{JPN|lh|1}} |5 |5 |0 |0 |39:12 |- style="background:#ccffcc;" |{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné hokejové mužstvo|Juhoslávia]] |1 |1 |0 |0 |4:1 |- style="background:#ffcccc;" |{{CAN|lh|1}} |56 |23 |4 |29 |171:175 |- style="background:#ccffcc;" |{{KAZ|lh|1}} |13 |10 |1 |2 |58:25 |- style="background:#ccffcc;" |{{KOR|lh|1}} |1 |1 |0 |0 |2:1 |- style="background:#ccffcc;" |{{LVA|lh|1}} |38 |24 |3 |11 |122:79 |- style="background:#ccffcc;" |{{HUN|lh|1}} |9 |7 |0 |2 |57:22 |- style="background:#ccffcc;" |{{DEU|lh|1}} |84 |46 |1 |37 |220:194 |- style="background:#ccffcc;" |{{NOR|lh|1}} |38 |27 |2 |9 |142:71 |- style="background:#ccffcc;" |{{Minivlajka|MOV}} [[Ruské národné hokejové mužstvo|Olympijskí športovci z Ruska]] |1 |1 |0 |0 |3:2 |- style="background:#ccffcc;" |{{POL|lh|1}} |11 |9 |1 |1 |58:18 |- style="background:#ccffcc;" |{{AUT|lh|1}} |46 |35 |2 |9 |171:78 |- style="background:#ccffcc;" |{{ROU|lh|1}} |4 |4 |0 |0 |39:3 |- style="background:#ffcccc;" |{{RUS|lh|1}} |44 |12 |5 |27 |104:134 |- style="background:#ccffcc;" |{{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko B]] |3 |2 |0 |1 |11:10 |- style="background:#ccffcc;" |[[Ruské národné hokejové mužstvo|ROC (Ruský olympijský výbor)]] |1 |1 |0 |0 |3:1 |- style="background:#ccffcc;" |{{SVN|lh|1}} |15 |12 |0 |3 |53:24 |- style="background:#ffcccc;" |{{CHE|lh|1}} |81 |33 |7 |41 |202:192 |- |{{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko "B"]] |1 |0 |1 |0 |1:1 |- style="background:#ffcccc;" |{{SWE|lh|1}} |43 |11 |3 |29 |91:145 |- style="background:#ffcccc;" |{{minivlajka|Švédsko}} [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko (Viking.)]] |2 |0 |0 |2 |5:8 |- style="background:#ccffcc;" |{{ITA|lh|1}} |19 |14 |1 |4 |78:44 |- style="background:#ccffcc;" |{{UKR|lh|1}} |10 |9 |1 |0 |49:18 |- style="background:#ffcccc;" |{{minivlajka|USA}} [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] |32 |12 |3 |17 |76:109 |- style="background:#ccffcc;" |{{GBR|lh|1}} |5 |5 |0 |0 |29:7 |- style="background:#ffcccc;" |{{minivlajka|Rakúsko}} [[Wiener EG|Wiener EG (Rakúsko)]] |1 |0 |0 |1 |0:2 |- |'''Spolu''' |'''780''' |'''399''' |'''49''' |'''332''' |'''2423:1950''' |} == Externé odkazy == * [http://www.szlh.sk/clanok/45-PREHLAD-ZAPASOV-A-timu-SR-od-roku-1940 szlh.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111228203420/http://www.szlh.sk/clanok/45-PREHLAD-ZAPASOV-A-timu-SR-od-roku-1940 |date=2011-12-28 }} * Denník šport, príloha k Majstrovstvám sveta 1995 * 80. rokov slovenského hokeja, SZĽH, Bratislava 2009 * [http://digitalna.kniznica.info/zoom/42426/view?page=8&p=separate&tool=info&view=182,1822,3012,1327 Gardista 27. 1. 1942] * [https://www.digitalniknihovna.cz/svkul/view/uuid:6a9d94ea-0cfb-4f0e-a117-3e07c6c63cd6?page=uuid:8c8bbfff-6527-4775-b6ec-3ca9bc6f708d Svobodné slovo 23. 2. 1949] {{Slovenské národné hokejové mužstvo}} [[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]] [[Kategória:Hokejové zoznamy|Zápasy národného hokejového mužstva]] [[Kategória:Slovenské zoznamy|Zápasy slovenského národného hokejového mužstva]] j8no9b8u4fp36jk5j4f2qwys9benz5a 8211539 8211538 2026-05-10T09:16:00Z Alexis Nemec 211349 8211539 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam všetkých zápasov [[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]. Zahrňuje kompletný prehľad všetkých oficiálnych medzištátnych zápasov tímu Slovenska (v rokoch [[1940]] – [[1943]] a od vzniku štátnej samostatnosti Slovenska [[1. január]] [[1993]]) s výsledkom, dátumom a miestom konania, so špecifikáciou zápasu (či išlo o prípravné alebo o turnajové stretnutie, v prípade ZOH, MS a SP uvádzame aj fázu turnaja) a so strelcami gólov Slovenska. == Slovenský štát počas 2. svetovej vojny == <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Roky 1940 – 1943</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 11 - 4-0-1-0-6 - 21:39</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 1. || 1. február 1940 || {{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]] || 4.zimný týždeň || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Čechy a Morava]] || '''0:12''' (0:5,0:4,0:3) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 2. || 2. február 1940 || {{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]] || 4.zimný týždeň || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''1:3''' (0:0,0:1,1:2) || [[Anton Luther|Luther]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 3. || 6. február 1940 || {{AUT}} [[Viedeň]] || priateľský || Slovensko - [[Wiener EG|Wiener EG (Rakúsko)]] || '''0:2''' (0:2,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 4. || 15. január 1941 || {{ROU}} [[Bukurešť]] || Turnaj o Pohár Manuela Stroiciho || Slovensko - [[Bukurešť|Bukurešť (Rumunsko)]] || '''2:0''' (0:0,0:0,2:0) || Nie sú známi autori |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 5. || 16. január 1941 || {{ROU}} [[Bukurešť]] || Turnaj o Pohár Manuela Stroiciho || Slovensko - [[Rumunské národné hokejové mužstvo|Rumunsko]] || '''3:0''' (0:0,1:0,2:0) || [[Ján Olejník|Olejník]], [[František Javúrek|Javúrek]], [[Svätozár Trnovský|Trnovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 6. || 17. január 1941 || {{ROU}} [[Bukurešť]] || Turnaj o Pohár Manuela Stroiciho || Slovensko - [[Juhoslovánské národné hokejové mužstvo|Juhoslávia]] || '''4:1''' (1:0,3:1,0:0) || [[František Javúrek|Javúrek]] 3, [[Teodor Reimann|Reimann]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 7. || 9. február 1941 || {{SVK}} [[Bratislava]] || priateľský || Slovensko - [[Chorvátské národné hokejové mužstvo|Chorvátsko]] || '''6:1''' (4:0,0:1,2:0) || [[Teodor Reimann|Reimann]], [[Rudolf Tomášek|Tomášek]], [[Ján Olejník|Olejník]], [[František Javúrek|Javúrek]], [[Viliam Chmel|Chmel]], [[Martin Štolc|Štolc]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 8. || 19. február 1941 || {{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]] || 5.zimný týždeň || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:3''' (0:1,0:0,2:2) || [[Ján Olejník|Olejník]], [[Martin Štolc|Štolc]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 9. || 20. február 1941 || {{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]] || 5.zimný týždeň || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''0:6''' (0:4,0:1,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 10. || 19. december 1942 || {{SVK}} [[Bratislava]] || priateľský || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:10''' (0:3,2:6,0:1) || [[Teodor Reimann|Reimann]], [[Anton Luther|Luther]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 11. || 14. február 1943 || {{CHE}} [[Lenzerheide]] || priateľský || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko „B“]] || '''1:1''' (1:0,0:1,0:0) || [[Ladislav Srnka|Srnka]] |}</div></div> == Slovensko od roku 1993 == <div class="NavFrame"><div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1992/1993</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 5 - 2-0-1-0-2 - 20:17</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 12. || 12. február 1993 || {{FRA}} [[Rouen]] || turnaj || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''2:2''' (0:1,1:0,1:1) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Peter Veselovský|Veselovský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 13. || 13. február 1993 || {{FRA}} [[Rouen]] || turnaj || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko B]] || '''2:5''' (2:1,0:1,0:3) || [[Roman Veber|Veber]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 14. || 14. február 1993 || {{FRA}} [[Rouen]] || turnaj || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Vikingovia Švédska]] || '''3:5''' (1:2,2:1,0:2) || [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 15. || 23. marec 1993 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''7:2''' (5:0,1:1,1:1) || [[René Pucher|R. Pucher]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Juraj Kledrowetz|Kledrowetz]], [[Ján Varholík|Varholík]], [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Oto Haščák|Haščák]], [[Ľubomír Pichoňský|Pichoňský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 16. || 14. apríl 1993 || {{DEU}} [[Landshut]] || príprava || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''6:3''' (2:1,1:1,3:1) || [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Pavol Zůbek]], [[Stanislav Jasečko|Jasečko]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Peter Zůbek]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1993/1994</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 37 - 23-1-8-1-4 - 229:78</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 17. || 22. august 1993 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''14:0''' (7:0,4:0,3:0) || [[Oto Haščák|Haščák]] 2, [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]] 2, [[Jozef Stümpel|Stümpel]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Anton Šťastný|A. Šťastný]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 18. || 23. august 1993 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''8:1''' (6:1,1:0,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Ivan Droppa|I. Droppa]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Marián Smerčiak|Smerčiak]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 19. || 29. august 1993 || {{GBR}} [[Sheffield]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Japonské národné hokejové mužstvo|Japonsko]] || '''7:2''' (3:1,2:1,2:0) || [[Peter Šťastný|P. Šťastný]] 2, [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 2, [[Jerguš Bača|Bača]], [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 20. || 1. september 1993 || {{GBR}} [[Sheffield]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Poľské národné hokejové mužstvo|Poľsko]] || '''4:4''' (2:0,1:1,1:3) || [[Jerguš Bača|Bača]], [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Róbert Švehla|Švehla]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 21. || 2. september 1993 || {{GBR}} [[Sheffield]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''7:1''' (2:1,3:0,2:0) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 2, [[Róbert Švehla|Švehla]], [[Anton Šťastný|A. Šťastný]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 22. || 4. september 1993 || {{GBR}} [[Sheffield]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Britské národné hokejové mužstvo|Spojené kráľovstvo]] || '''7:1''' (2:0,3:1,2:0) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Anton Šťastný|A. Šťastný]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Ivan Droppa|I. Droppa]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Oto Haščák|Haščák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 23. || 16. november 1993 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || Telecup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''3:1''' (2:1,1:0,0:0) || [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 24. || 17. november 1993 || {{NOR}} [[Gjövik]] || Telecup || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''3:3''' (1:1,0:2,2:0) || [[René Pucher|R. Pucher]], [[Anton Šťastný|A. Šťastný]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 25. || 18. november 1993 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || Telecup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:0''' (1:0,2:0,1:0) || [[Anton Šťastný|A. Šťastný]] 2, [[Karol Rusznyák|Rusznyák]], [[Peter Veselovský|Veselovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 26. || 20. november 1993 || {{NOR}} [[Gjövik]] || Telecup || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''5:3''' (1:1,3:1,1:1) || [[Roman Kontšek|Kontšek]] 2, [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Anton Šťastný|A. Šťastný]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 27. || 21. november 1993 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || Telecup || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''5:5''' (1:1,3:2,1:2) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Miroslav Marcinko|Marcinko]] 2, [[René Pucher|R. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 28. || 17. december 1993 || {{ITA}} [[Bolzano]] || Italia Cup || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''4:0''' (1:0,1:0,2:0) || [[Peter Veselovský|Veselovský]], [[Ján Varholík|Varholík]], [[Karol Rusznyák|Rusznyák]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 29. || 18. december 1993 || {{ITA}} [[Bolzano]] || Italia Cup || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Olympionici Fínska]] || '''2:3''' (1:1,1:1,0:1) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Anton Šťastný|A. Šťastný]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 30. || 27. december 1993 || {{FRA}} [[St. Gervais]] || Mont Blanc Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''11:0''' (5:0,2:0,4:0) || [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]] 2, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]] 2, [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Martin Miklík|Miklík]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Ján Varholík|Varholík]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 31. || 28. december 1993 || {{FRA}} [[St. Gervais]] || Mont Blanc Cup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''1:1''' (0:0,1:0,0:1) || [[Peter Veselovský|Veselovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 32. || 29. december 1993 || {{FRA}} [[Chamonix]] || Mont Blanc Cup || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''9:1''' (3:1,1:0,5:0) || [[Jozef Daňo|Daňo]] 4, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 33. || 5. február 1994 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''11:1''' (3:0,6:0,2:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Marián Smerčiak|Smerčiak]] 2, [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Oto Haščák|Haščák]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 34. || 6. február 1994 || {{SVK}} [[Senica]] || príprava || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''9:0''' (3:0,4:0,2:0) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 3, [[Branislav Jánoš|Jánoš]] 3, [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Oto Haščák|Haščák]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 35. || 13. február 1994 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''4:4''' (1:2,2:0,1:2) || [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Peter Šťastný|P. Šťastný]], [[Roman Kontšek|Kontšek]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 36. || 15. február 1994 || {{NOR}} [[Gjövik]] || [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:3''' (1:1,1:0,1:2) || [[Peter Šťastný|P. Šťastný]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Róbert Švehla|Švehla]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 37. || 17. február 1994 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''10:4''' (6:2,3:1,1:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 3, [[Roman Kontšek|Kontšek]] 2, [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 2, [[Peter Šťastný|P. Šťastný]] 2, [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 38. || 19. február 1994 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:1''' (1:1,1:0,1:0) || [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Róbert Švehla|Švehla]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 39. || 21. február 1994 || {{NOR}} [[Gjövik]] || [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''6:2''' (4:1,2:0,0:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 3, [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Jerguš Bača|Bača]], [[René Pucher|R. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 40. || 23. február 1994 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || štvrťfinále [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:3pp''' (2:1,0:1,0:0 - 0:1) || [[Peter Šťastný|P. Šťastný]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 41. || 24. február 1994 || {{NOR}} [[Lillehammer]] || o 5. – 8. miesto na [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''6:5pp''' (0:3,3:0,2:2 - 1:0) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 3, [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Oto Haščák|Haščák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 42. || 26. február 1994 || {{NOR}} [[Gjövik]] || o 5. miesto na [[Ľadový hokej na ZOH 1994|ZOH 1994]] || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:7''' (1:4,0:1,0:2) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 43. || 10. marec 1994 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''15:1''' (9:1,3:0,3:0) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 3, [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Martin Miklík|Miklík]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Juraj Kledrowetz|Kledrowetz]], [[Ján Lipiansky|Lipiansky]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 44. || 11. marec 1994 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''11:2''' (2:0,7:1,2:1) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Ján Varholík|Varholík]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Stanislav Medřík|Medřík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 45. || 18. marec 1994 || {{SVK}} [[Poprad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS "C" 1994]] || Slovensko - [[Bulharské národné hokejové mužstvo|Bulharsko]] || '''20:0''' (4:0,7:0,9:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 3, [[Karol Rusznyák|Rusznyák]] 3, [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]] 3, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Branislav Jánoš|Jánoš]] 2, [[Roman Kontšek|Kontšek]] 2, [[René Pucher|R. Pucher]] 2, [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Ján Varholík|Varholík]], [[Juraj Kledrowetz|Kledrowetz]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 46. || 19. marec 1994 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS "C" 1994]] || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''9:0''' (7:0,0:0,2:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 3, [[Branislav Jánoš|Jánoš]] 2, [[Ján Varholík|Varholík]], [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]], [[Pavol Paukovček|Paukovček]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 47. || 21. marec 1994 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS "C" 1994]] || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 48. || 22. marec 1994 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS "C" 1994]] || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''2:2''' (0:1,1:1,1:0) || [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 49. || 24. marec 1994 || {{SVK}} [[Poprad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS "C" 1994]] || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''10:0''' (4:0,3:0,3:0) || [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Karol Rusznyák|Rusznyák]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Ján Varholík|Varholík]], [[Pavol Paukovček|Paukovček]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 50. || 27. marec 1994 || {{SVK}} [[Poprad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS "C" 1994]] || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''2:1''' (1:0,1:0,0:1) || [[Oto Haščák|Haščák]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 51. || 13. apríl 1994 || {{FIN}} [[Tampere]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:4''' (0:1,1:1,1:2) || [[Vladimír Búřil|Búřil]], [[Jozef Voskár|Voskár]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 52. || 15. apríl 1994 || {{FIN}} [[Helsinki]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''3:8''' (1:4,0:3,2:1) || [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Jozef Voskár|Voskár]], [[Martin Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 53. || 21. apríl 1994 || {{AUT}} [[Zell am See]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''6:4''' (3:0,1:2,2:2) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1994/1995</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 25 - 17-0-2-0-6 - 132:64</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 54. || 27. august 1994 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''3:1''' (1:0,1:1,1:0) || [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Miroslav Šmidriak|Šmidriak]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 55. || 28. august 1994 || {{SVK}} [[Nitra]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''2:3''' (1:1,1:0,0:2) || [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 56. || 30. august 1994 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''4:7''' (1:3,1:3,2:1) || [[Zdeno Cíger|Cíger]] 2, [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 57. || 1. september 1994 || {{CZE}} [[Zlín]] || Pragobanka Cup || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:6''' (0:1,2:0,0:5) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 58. || 3. september 1994 || {{CZE}} [[Zlín]] || Pragobanka Cup || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:7''' (0:3,0:3,0:1) || |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 59. || 4. september 1994 || {{CZE}} [[Zlín]] || Pragobanka Cup || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:2''' (0:0,2:0,0:2) || [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 60. || 31. október 1994 || {{SVK}} [[Trnava]] || príprava || Slovensko - [[Rumunské národné hokejové mužstvo|Rumunsko]] || '''14:1''' (4:0,7:0,3:1) || [[Peter Šťastný|P. Šťastný]] 4, [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Stanislav Jasečko|Jasečko]], [[Ladislav Čierny| Čierny]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Slavomír Ilavský|Ilavský]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 61. || 1. november 1994 || {{SVK}} [[Piešťany]] || príprava || Slovensko - [[Rumunské národné hokejové mužstvo|Rumunsko]] || '''11:2''' (2:1,6:1,3:0) || [[Peter Bondra|Bondra]] 3, [[Peter Zůbek]] 2, [[Pavol Zůbek]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Karol Rusznyák|Rusznyák]], [[Arne Kroták|Kroták]], [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Habart Wittlinger|Wittlinger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 62. || 3. november 1994 || {{DEU}} [[Pforzheim]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:2''' (0:0,2:0,1:2) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Peter Šťastný|P. Šťastný]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 63. || 4. november 1994 || {{DEU}} [[Stuttgart]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:0''' (0:0,0:0,1:0) || [[Stanislav Medřík|Medřík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 64. || 6. november 1994 || {{DEU}} [[Stuttgart]] || Nemecký pohár – finále || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:4''' (1:0,1:0,1:4) || [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Peter Bondra|Bondra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 65. || 10. február 1995 || {{FRA}} [[Rouen]] || turnaj || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''3:2''' (2:0,1:2,0:0) || [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 66. || 11. február 1995 || {{FRA}} [[Rouen]] || turnaj || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Vikingovia Švédska]] || '''2:3''' (2:2,0:1,0:0) || [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 67. || 12. február 1995 || {{FRA}} [[Rouen]] || turnaj || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''2:1''' (0:0,2:0,0:1) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 68. || 1. apríl 1995 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''4:2''' (3:0,0:2,1:0) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[René Pucher|R. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 69. || 2. apríl 1995 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''3:3''' (1:0,2:2,0:1) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[René Pucher|R. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 70. || 8. apríl 1995 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''8:1''' (3:0,3:1,2:0) || [[Branislav Jánoš|Jánoš]] 2, [[René Pucher|R. Pucher]] 2, [[Oto Haščák|Haščák]] 2, [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 71. || 9. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:2''' (1:1,1:1,3:0) || [[Róbert Švehla|Švehla]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 72. || 12. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Britské národné hokejové mužstvo|Spojené kráľovstvo]] || '''7:3''' (0:1,4:1,3:1) || [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]] 2, [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] 2, [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 73. || 13. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Japonské národné hokejové mužstvo|Japonsko]] || '''9:3''' (6:0,1:2,2:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]], [[Peter Šťastný|P. Šťastný]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 74. || 15. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Poľské národné hokejové mužstvo|Poľsko]] || '''10:0''' (3:0,2:0,5:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 3, [[Zdeno Cíger|Cíger]] 2, [[Miroslav Marcinko|Marcinko]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]], [[Peter Šťastný|P. Šťastný]], [[Marián Smerčiak|Smerčiak]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 75. || 16. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''4:3''' (0:1,2:1,2:1) || [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Peter Šťastný|P. Šťastný]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 76. || 18. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''6:2''' (0:0,3:1,3:1) || [[Peter Šťastný|P. Šťastný]] 2, [[Marián Smerčiak|Smerčiak]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 77. || 19. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Holandské národné hokejové mužstvo|Holandsko]] || '''13:4''' (3:2,4:0,6:2) || [[Peter Šťastný|P. Šťastný]] 3, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 3, [[Zdeno Cíger|Cíger]] 2, [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Oto Haščák|Haščák]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 78. || 21. apríl 1995 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS "B" 1995]] || Slovensko - [[Rumunské národné hokejové mužstvo|Rumunsko]] || '''11:0''' (3:0,4:0,4:0) || [[Miroslav Ihnačák|M. Ihnačák]] 2, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[René Pucher|R. Pucher]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Marián Smerčiak|Smerčiak]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1995/1996</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 16 - 9-0-2-0-5 - 61:43</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 79. || 31. august 1995 || {{CZE}} [[Zlín]] || Pragobanka Cup || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''5:3''' (3:1,0:1,2:1) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Peter Bondra|Bondra]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[René Pucher|R. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 80. || 2. september 1995 || {{CZE}} [[Zlín]] || Pragobanka Cup || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:8''' (1:5,1:2,0:1) || [[Juraj Kledrowetz|Kledrowetz]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 81. || 3. september 1995 || {{CZE}} [[Zlín]] || Pragobanka Cup || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''5:2''' (1:0,3:0,1:2) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Oto Haščák|Haščák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 82. || 27. október 1995 || {{ITA}} [[Asiago]] || Italia Cup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''8:1''' (3:1,1:0,4:0) || [[Peter Bartoš|Bartoš]] 2, [[Jozef Voskár|Voskár]] 2, [[Stanislav Jasečko|Jasečko]] 2, [[René Pucher|R. Pucher]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 83. || 28. október 1995 || {{ITA}} [[Asiago]] || Italia Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:2''' (1:2,1:0,2:0) || [[Ján Varholík|Varholík]], [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Igor Rataj|Rataj]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 84. || 29. október 1995 || {{ITA}} [[Asiago]] || Italia Cup || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''2:3''' (1:1,0:1,1:1) || [[Ján Plch|Plch]], [[Stanislav Jasečko|Jasečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 85. || 10. február 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:2''' (2:0,1:1,2:1) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Ján Plch|Plch]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Slavomír Ilavský|Ilavský]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 86. || 11. február 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:2''' (1:0,4:0,0:2) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 87. || 11. apríl 1996 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''4:1''' (1:1,1:0,2:0) || [[Ján Plch|Plch]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 88. || 12. apríl 1996 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''3:3''' (1:0,1:1,1:2) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 89. || 19. apríl 1996 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''5:0''' (1:0,4:0,0:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Oto Haščák|Haščák]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 90. || 21. apríl 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS "A" 1996]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:3''' (0:0,2:1,1:2) || [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[René Pucher|R. Pucher]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 91. || 22. apríl 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS "A" 1996]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:6''' (1:2,0:0,1:4) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Oto Haščák|Haščák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 92. || 25. apríl 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS "A" 1996]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''1:2''' (1:1,0:1,0:0) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 93. || 27. apríl 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS "A" 1996]] || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:4''' (1:2,0:2,2:0) || [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Stanislav Medřík|Medřík]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 94. || 29. apríl 1996 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS "A" 1996]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''4:1''' (0:0,3:0,1:1) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Stanislav Medřík|Medřík]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1996/1997</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 24 - 8-0-3-0-13 - 74:88</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 95. || 18. august 1996 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:4''' (2:0,1:3,0:1) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Peter Bondra|Bondra]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 96. || 22. august 1996 || {{DEU}} [[Mannheim]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''4:2''' (1:0,1:1,2:1) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 97. || 25. august 1996 || {{USA}} [[Providence]] || príprava || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''2:9''' (0:3,2:6,0:0) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Peter Bondra|Bondra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 98. || 26. august 1996 || {{CAN}} [[Edmonton]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:7''' (2:3,2:2,0:2) || [[Oto Haščák|Haščák]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 99. || 31. august 1996 || {{CAN}} [[Montreal]] || Svetový pohár || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''4:7''' (2:3,1:2,1:2) || [[Jerguš Bača|Bača]], [[Peter Bondra|Bondra]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 100. || 1. september 1996 || {{CAN}} [[Ottawa]] || Svetový pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:3''' (0:0,2:1,0:2) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 101. || 3. september 1996 || {{USA}} [[New York (mesto)|New York]] || Svetový pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:9''' (1:3,1:3,1:3) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Slavomír Ilavský|Ilavský]], [[Ľubomír Rybovič|Rybovič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 102. || 1. november 1996 || {{DEU}} [[Stuttgart]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:4''' (1:0,2:3,0:1) || [[Michal Hreus|Hreus]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Juraj Kledrowetz|Kledrowetz]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 103. || 2. november 1996 || {{DEU}} [[Stuttgart]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''1:1''' (0:0,0:1,1:0) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 104. || 3. november 1996 || {{DEU}} [[Stuttgart]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:4''' (1:2,0:1,0:1) || [[Michal Beran|Beran]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 105. || 31. január 1997 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Poľské národné hokejové mužstvo|Poľsko]] || '''7:2''' (2:1,3:0,2:1) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 3, [[Vladimír Vlk|Vlk]], [[Jiří Bicek|Bicek]], [[Marián Smerčiak|Smerčiak]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 106. || 6. február 1997 || {{DEU}} [[Oberhausen]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:3''' (0:0,2:1,1:2) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 107. || 7. február 1997 || {{DEU}} [[Oberhausen]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''4:1''' (1:0,2:1,1:0) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Marián Smerčiak|Smerčiak]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 108. || 9. február 1997 || {{DEU}} [[Oberhausen]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:3''' (0:1,1:1,1:1) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 109. || 17. apríl 1997 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''7:4''' (1:1,3:1,3:2) || [[Roman Stantien|Stantien]] 2, [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 110. || 18. apríl 1997 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''4:2''' (2:1,2:0,0:1) || [[Daniel Babka|Babka]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 111. || 27. apríl 1997 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:2''' (0:1,2:0,0:1) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 112. || 28. apríl 1997 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''5:3''' (1:2,4:0,0:1) || [[Roman Kontšek|Kontšek]] 2, [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Roman Stantien|Stantien]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 113. || 30. apríl 1997 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:3''' (0:0,0:2,1:1) || [[Jozef Stümpel|Stümpel]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 114. || 2. máj 1997 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:5''' (0:1,1:1,1:3) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Jiří Bicek|Bicek]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 115. || 3. máj 1997 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''0:1''' (0:0,0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 116. || 5. máj 1997 || {{FIN}} [[Tampere]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] – o udržanie sa || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''2:1''' (0:1,1:0,1:0) || [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Roman Kontšek|Kontšek]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 117. || 8. máj 1997 || {{FIN}} [[Tampere]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] – o udržanie sa || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''4:3''' (2:2,1:1,1:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2, [[Roman Stantien|Stantien]], [[Roman Kontšek|Kontšek]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 118. || 10. máj 1997 || {{FIN}} [[Tampere]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS "A" 1997]] – o udržanie sa || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''4:5''' (2:2,1:2,1:1) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Daniel Babka|Babka]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1997/1998</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 24 - 12-0-3-0-9 - 83:59</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 119. || 7. november 1997 || {{DEU}} [[Füssen]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:1''' (0:0,1:1,1:0) || [[Ján Pleva|Pleva]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 120. || 8. november 1997 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:1''' (0:1,1:0,1:0) || [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 121. || 9. november 1997 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''4:1''' (1:0,1:0,2:1) || [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Karol Rusznyák|Rusznyák]], [[Miroslav Mosnár|Mosnár]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 122. || 14. december 1997 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:3''' (1:1,0:1,1:1) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 123. || 15. december 1997 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:4''' (1:2,1:1,1:1) || [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Igor Rataj|Rataj]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 124. || 19. december 1997 || {{CHE}} [[Kloten]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''6:0''' (3:0,3:0,0:0) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Karol Rusznyák|Rusznyák]], [[Oto Haščák|Haščák]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 125. || 20. december 1997 || {{CHE}} [[Kloten]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''6:1''' (2:0,2:1,2:0) || [[Roman Stantien|Stantien]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 126. || 21. december 1997 || {{CHE}} [[Kloten]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''8:5''' (3:1,3:0,2:4) || [[Peter Bartoš|Bartoš]] 3, [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Roman Kontšek|Kontšek]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 127. || 1. február 1998 || {{JPN}} [[Tomakomai]] || príprava || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''4:5''' (2:1,2:1,0:3) || [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 128. || 2. február 1998 || {{JPN}} [[Tomakomai]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:0''' (1:0,0:0,1:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 129. || 7. február 1998 || {{JPN}} [[Nagano]] || predturnaj [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''2:2''' (1:0,1:2,0:0) || [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 130. || 8. február 1998 || {{JPN}} [[Nagano]] || predturnaj [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''4:3''' (1:2,3:1,0:0) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 3, [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 131. || 10. február 1998 || {{JPN}} [[Nagano]] || predturnaj [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''3:4''' (1:1,1:0,1:3) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Peter Bondra|Bondra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 132. || 12. február 1998 || {{JPN}} [[Nagano]] || o 9. miesto na [[Ľadový hokej na ZOH 1998|ZOH 1998]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:4''' (1:0,1:1,0:3) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 133. || 7. apríl 1998 || {{FIN}} [[Kokkola]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''1:2''' (0:0,0:1,1:1) || [[Ján Zlocha|Zlocha]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 134. || 8. apríl 1998 || {{FIN}} [[Oulu]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:5''' (0:2,0:2,2:1) || [[Martin Frank|Frank]], [[Peter Bartoš|Bartoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 135. || 26. apríl 1998 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''8:4''' (2:2,4:2,2:0) || [[Peter Pucher|P. Pucher]] 2, [[Branislav Jánoš|Jánoš]] 2, [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Igor Rataj|Rataj]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 136. || 27. apríl 1998 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''11:2''' (4:1,5:0,2:1) || [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Igor Rataj|Rataj]] 2, [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Róbert Pukalovič (1960)|Pukalovič]], [[Ján Zlocha|Zlocha]], [[Jozef Voskár|Voskár]], [[Roman Stantien|Stantien]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Richard Kapuš|Kapuš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 137. || 1. máj 1998 || {{CHE}} [[Zürich]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS "A" 1998]] || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''2:1''' (2:1,0:0,0:0) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 138. || 3. máj 1998 || {{CHE}} [[Zürich]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS "A" 1998]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:2''' (0:0,0:1,2:1) || [[Róbert Švehla|Švehla]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 139. || 5. máj 1998 || {{CHE}} [[Zürich]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS "A" 1998]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:1''' (3:0,2:0,0:1) || [[Jozef Daňo|Daňo]] 2, [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Branislav Jánoš|Jánoš]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 140. || 7. máj 1998 || {{CHE}} [[Bazilej]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS "A" 1998]] – štvrťfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:1''' (0:1,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 141. || 9. máj 1998 || {{CHE}} [[Bazilej]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS "A" 1998]] – štvrťfinálová skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''1:6''' (0:1,0:1,1:4) || [[Jozef Voskár|Voskár]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 142. || 10. máj 1998 || {{CHE}} [[Bazilej]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS "A" 1998]] – štvrťfinálová skupina || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:1''' (1:1,0:0,0:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1998/1999</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 24 - 10-0-5-0-9 - 71:63</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 143. || 30. august 1998 || {{CZE}} [[Třinec]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:2''' (0:1,0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 144. || 31. august 1998 || {{CZE}} [[Vsetín]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:5''' (0:4,0:1,0:0) || |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 145. || 6. november 1998 || {{NOR}} [[Oslo]] || Var Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:2''' (2:0,0:1,0:1) || [[Marek Uram|Uram]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 146. || 7. november 1998 || {{NOR}} [[Oslo]] || Var Cup || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''4:1''' (2:0,2:0,0:1) || [[Richard Šechný|Šechný]] 2, [[Igor Rataj|Rataj]], [[Marek Uram|Uram]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 147. || 8. november 1998 || {{NOR}} [[Oslo]] || Var Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:3''' (0:2,1:1,0:0) || [[Peter Bartoš|Bartoš]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 148. || 12. december 1998 || {{CZE}} [[Ostrava]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:3''' (2:0,1:3,0:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2, [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 149. || 17. december 1998 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || Corgoň Cup || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko B]] || '''6:4''' (1:0,3:1,2:3) || [[Roman Stantien|Stantien]], [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Ján Lipiansky|Lipiansky]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Dušan Andrašovský|Andrašovský]], [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 150. || 18. december 1998 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || Corgoň Cup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''2:0''' (0:0,1:0,1:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 151. || 19. december 1998 || {{SVK}} [[Poprad]] || Corgoň Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''5:2''' (0:0,3:0,2:2) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Ján Lipiansky|Lipiansky]] 2, [[Vladimír Vlk|Vlk]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 152. || 12. február 1999 || {{CHE}} [[Chur]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:4''' (1:2,2:1,0:1) || [[Jozef Voskár|Voskár]], [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 153. || 13. február 1999 || {{CHE}} [[Chur]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''2:3''' (1:1,0:2,1:0) || [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 154. || 14. február 1999 || {{CHE}} [[Chur]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''4:2''' (2:0,0:2,2:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2, [[Stanislav Jasečko|Jasečko]], [[Vladimír Vlk|Vlk]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 155. || 11. apríl 1999 || {{SVK}} [[Liptovský Mikuláš]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''4:2''' (1:0,0:1,3:1) || [[Jozef Čierny (hokejista)|J. Čierny]], [[Martin Kuľha|Kuľha]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Peter Bartoš|Bartoš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 156. || 12. apríl 1999 || {{SVK}} [[Žilina]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:2''' (0:2,1:0,0:0) || [[Michal Hreus|Hreus]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 157. || 20. apríl 1999 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:2''' (1:0,0:1,1:1) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 158. || 21. apríl 1999 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''4:2''' (1:1,1:1,2:0) || [[Dušan Andrašovský|Andrašovský]], [[Ján Lipiansky|Lipiansky]], [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 159. || 25. apríl 1999 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''5:2''' (1:1,1:0,3:1) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2, [[Zdeno Cíger|Cíger]] 2, [[Michal Hreus|Hreus]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 160. || 26. apríl 1999 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''1:1''' (0:1,1:0,0:0) || [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 161. || 1. máj 1999 || {{NOR}} [[Hamar]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS "A" 1999]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:3''' (0:2,2:1,0:0) || [[Ivan Droppa|Droppa]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 162. || 3. máj 1999 || {{NOR}} [[Hamar]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS "A" 1999]] || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''7:4''' (1:0,5:2,1:2) || [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]] 2, [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Marián Hossa]], [[Jozef Daňo|Daňo]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 163. || 5. máj 1999 || {{NOR}} [[Hamar]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS "A" 1999]] || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''8:2''' (3:1,2:1,3:0) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 3, [[Marián Hossa]] 3, [[Ľubomír Kolník|Ľ. Kolník]], [[Jozef Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 164. || 7. máj 1999 || {{NOR}} [[Oslo]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS "A" 1999]] – štvrťfinálová skupina || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''1:2''' (0:0,0:2,1:0) || [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 165. || 9. máj 1999 || {{NOR}} [[Oslo]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS "A" 1999]] – štvrťfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:8''' (2:2,0:4,0:2) || [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 166. || 10. máj 1999 || {{NOR}} [[Oslo]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS "A" 1999]] – štvrťfinálová skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:2''' (0:0,2:0,0:2) || [[Zdeno Chára|Chára]], [[Marián Hossa]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 1999/2000</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 29 - 16-0-6-0-7 - 100:70</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 167. || 31. august 1999 || {{CZE}} [[Znojmo]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:6''' (2:1,1:3,0:2) || [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Roman Gavalier|R. Gavalier]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 168. || 7. november 1999 || {{SVK}} [[Liptovský Mikuláš]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:2''' (2:2,1:0,0:0) || [[Richard Šechný|Šechný]] 2, [[Rastislav Štork|Štork]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 169. || 8. november 1999 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:1''' (2:0,2:1,0:0) || [[Michal Hreus|Hreus]], [[Richard Šechný|Šechný]], [[Dušan Andrašovský|Andrašovský]], [[Stanislav Jasečko|Jasečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 170. || 10. november 1999 || {{DEU}} [[Crimmitschau]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:2''' (2:1,1:1,0:0) || [[Ľubomír Hurtaj|Hurtaj]], [[Arne Kroták|Kroták]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 171. || 11. november 1999 || {{DEU}} [[Regensburg]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:1''' (1:0,1:0,0:1) || [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Andrej Novotný|Novotný]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 172. || 13. november 1999 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''6:1''' (2:0,2:0,2:1) || [[Ľubomír Hurtaj|Hurtaj]] 2, [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Stanislav Jasečko|Jasečko]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]], [[Peter Bartoš|Bartoš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 173. || 14. november 1999 || {{SVK}} [[Trnava]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:4''' (2:0,0:2,0:2) || [[Ladislav Čierny|L. Čierny]], [[Michal Hreus|Hreus]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 174. || 11. december 1999 || {{SVK}} [[Zvolen]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:3''' (3:2,0:0,0:1) || [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Richard Šechný|Šechný]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 175. || 12. december 1999 || {{SVK}} [[Trnava]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:4''' (0:1,2:3,1:0) || [[Dušan Pohorelec|Pohorelec]], [[Richard Šechný|Šechný]], [[Peter Bartoš|Bartoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 176. || 16. december 1999 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Corgoň Cup || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''7:2''' (2:0,4:1,1:1) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2, [[Peter Bartoš|Bartoš]] 2, [[Ivan Majeský]], [[Richard Šechný|Šechný]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 177. || 17. december 1999 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Corgoň Cup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''4:4''' (2:3,2:0,0:1) || [[Stanislav Jasečko|Jasečko]], [[Andrej Rajčák|A. Rajčák]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Peter Bartoš|Bartoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 178. || 18. december 1999 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Corgoň Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:0''' (1:0,1:0,1:0) || [[Marek Uram|Uram]] 2, [[Ľubomír Hurtaj|Hurtaj]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 179. || 11. február 2000 || {{CHE}} [[Chur]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''4:3''' (1:3,2:0,1:0) || [[Dušan Milo|Milo]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Igor Rataj|Rataj]], [[Ján Plch|Plch]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 180. || 12. február 2000 || {{CHE}} [[Chur]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''2:1''' (1:1,0:0,1:0) || [[Martin Opatovský|Opatovský]], [[Igor Rataj|Rataj]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 181. || 13. február 2000 || {{CHE}} [[Chur]] || Švajčiarsky pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:1''' (0:0,1:0,0:1) || [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 182. || 11. apríl 2000 || {{SVK}} [[Žilina]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''5:5''' (2:1,3:4,0:0) || [[Martin Kuľha|Kuľha]] 2, [[Martin Opatovský|Opatovský]], [[Ľubomír Hurtaj|Hurtaj]], [[Peter Fabuš|Fabuš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 183. || 12. apríl 2000 || {{CZE}} [[Ostrava]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:1''' (0:0,0:1,2:0) || [[Miroslav Škovira|Škovira]], [[Peter Fabuš|Fabuš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 184. || 18. apríl 2000 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''3:4''' (1:0,1:2,1:2) || [[Michal Hreus|Hreus]], [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 185. || 19. apríl 2000 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''4:1''' (0:0,2:1,2:0) || [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]] 2, [[Marek Uram|Uram]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 186. || 25. apríl 2000 || {{SWE}} [[Västerås]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:2''' (1:1,1:1,0:0) || [[Peter Podhradský|Podhradský]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 187. || 30. apríl 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''2:0''' (0:0,0:0,2:0) || [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 188. || 2. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] || Slovensko - [[Talianske národné hokejové mužstvo|Taliansko]] || '''6:2''' (2:1,0:0,4:1) || [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 189. || 4. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:2''' (1:1,0:1,1:0) || [[Michal Hreus|Hreus]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 190. || 6. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] – nadstavbová časť || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''9:1''' (3:0,1:1,5:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Peter Bartoš|Bartoš]] 2, [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 191. || 8. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] – nadstavbová časť || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:6''' (0:1,2:3,0:2) || [[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 192. || 9. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] – nadstavbová časť || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:4''' (1:0,1:2,1:2) || [[Ľubomír Hurtaj|Hurtaj]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 193. || 11. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] - štvrťfinále || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''4:1''' (0:1,3:0,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Michal Hreus|Hreus]], [[Vlastimil Plavucha|Plavucha]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 194. || 12. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] - semifinále || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''3:1''' (2:0,1:1,0:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Richard Kapuš|Kapuš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 195. || 14. máj 2000 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS "A" 2000]] - finále || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:5''' (0:3,1:0,2:2) || [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2000/2001</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 23 - 10-0-0-1-12 - 63:65</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 196. || 29. august 2000 || {{CZE}} [[Brno]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:6''' (0:2,0:1,1:3) || [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 197. || 10. november 2000 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:1''' (1:0,0:0,1:1) || [[Jaroslav Török|Török]], [[Ján Lipiansky|Lipiansky]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 198. || 11. november 2000 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:5pp''' (1:0,2:0,1:4 - 0:1) || [[Marek Uram|Uram]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Jaroslav Török|Török]], [[Martin Kuľha|Kuľha]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 199. || 12. november 2000 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:4''' (1:2,0:0,1:2) || [[Dušan Milo|Milo]], [[Martin Kuľha|Kuľha]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 200. || 14. december 2000 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Poisťovňa Tatra Cup || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''1:0''' (0:0,1:0,0:0) || [[Vladimír Országh|Országh]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 201. || 15. december 2000 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Poisťovňa Tatra Cup || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''4:1''' (2:1,1:0,1:0) || [[Jaroslav Török|Török]], [[Radovan Somík|Somík]], [[Vladimír Országh|Országh]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 202. || 16. december 2000 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Poisťovňa Tatra Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''4:3''' (0:1,1:1,3:1) || [[Tomáš Nádašdi|Nádašdi]], [[Jaroslav Török|Török]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 203. || 9. február 2001 || {{CHE}} [[Lausanne]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:4''' (0:2,1:1,1:1) || [[Róbert Döme|Döme]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 204. || 11. február 2001 || {{CHE}} [[Bern (mesto)|Bern]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (1:1,1:0,0:2) || [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Ján Plch|Plch]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 205. || 3. apríl 2001 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:4''' (1:0,0:0,1:4) || [[Martin Kuľha|Kuľha]], [[Radoslav Hecl|Hecl]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 206. || 5. apríl 2001 || {{SVK}} [[Nitra]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:4''' (1:2,1:1,0:1) || [[Richard Pavlikovský|Rich. Pavlikovský]], [[Ľubomír Sabol|Sabol]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 207. || 10. apríl 2001 || {{CZE}} [[Olomouc]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:3''' (1:3,0:0,0:0) || [[Radovan Somík|Somík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 208. || 11. apríl 2001 || {{SVK}} [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''8:4''' (3:1,3:2,2:1) || [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] 2, [[Tomáš Surový|Surový]], [[Róbert Döme|Döme]], [[Martin Kuľha|Kuľha]], [[Andrej Nedorost|Nedorost]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Marek Uram|Uram]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 209. || 18. apríl 2001 || {{SVK}} [[Liptovský Mikuláš]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''3:0''' (1:0,0:0,2:0) || [[Marián Cisár|Cisár]], [[Radovan Somík|Somík]], [[Martin Kuľha|Kuľha]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 210. || 19. apríl 2001 || {{SVK}} [[Liptovský Mikuláš]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''2:1''' (0:0,1:1,1:0) || [[Ronald Petrovický|Ron. Petrovický]], [[Martin Kuľha|Kuľha]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 211. || 26. apríl 2001 || {{SWE}} [[Gävle]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''3:4''' (1:4,0:0,2:0) || [[Richard Pavlikovský|Rich. Pavlikovský]], [[Richard Zedník|Zedník]], [[Marián Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 212. || 29. apríl 2001 || {{DEU}} [[Norimberg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] || Slovensko - [[Japonské národné hokejové mužstvo|Japonsko]] || '''8:4''' (3:1,2:1,3:2) || [[Vladimír Országh|Országh]] 2, [[Richard Zedník|Zedník]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Richard Pavlikovský|Rich. Pavlikovský]], [[Ivan Droppa|Droppa]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 213. || 30. apríl 2001 || {{DEU}} [[Norimberg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:0''' (0:0,2:0,3:0) || [[Peter Pucher|P. Pucher]] 2, [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Zdeno Cíger|Cíger]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 214. || 2. máj 2001 || {{DEU}} [[Norimberg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:5''' (0:0,1:2,1:3) || [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 215. || 4. máj 2001 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] – nadstavbová časť || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''3:1''' (2:0,1:0,0:1) || [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Marián Hossa]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 216. || 5. máj 2001 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] – nadstavbová časť || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''1:3''' (0:1,1:1,0:1) || [[Richard Zedník|Zedník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 217. || 8. máj 2001 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] – nadstavbová časť || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:3''' (0:1,0:0,1:2) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 218. || 10. máj 2001 || {{DEU}} [[Hannover]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS "A" 2001]] – štvrťfinále || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:2''' (0:1,0:1,0:0) || |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2001/2002</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 29 - 15-1-3-1-9 - 99:75</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 219. || 30. august 2001 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Poisťovňa Tatra Cup || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''5:2''' (1:0,2:1,2:1) || [[Jaroslav Török|Török]] 2, [[Martin Kuľha|Kuľha]], [[Marek Uram|Uram]], [[Daniel Babka|Babka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 220. || 31. august 2001 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Poisťovňa Tatra Cup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''3:0''' (1:0,1:0,1:0) || [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Marek Uram|Uram]], [[Ľubomír Hurtaj|Ľ. Hurtaj]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 221. || 1. september 2001 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Poisťovňa Tatra Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''4:0''' (0:0,3:0,1:0) || [[Ján Pardavý|Pardavý]] 2, [[Ľubomír Hurtaj|Ľ. Hurtaj]], [[Richard Šechný|Šechný]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 222. || 7. november 2001 || {{DEU}} [[Landshut]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''4:3''' (2:2,0:1,2:0) || [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Peter Bartoš|Bartoš]], [[Jaroslav Török|Török]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 223. || 9. november 2001 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:2sn''' (0:0,0:1,1:0 - 0:0,0:1) || [[Martin Kuľha|Kuľha]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 224. || 10. november 2001 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:0''' (0:0,1:0,1:0) || [[Jaroslav Török|Török]], [[Dušan Milo|D. Milo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 225. || 11. november 2001 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:6''' (2:2,2:2,0:2) || [[Dušan Milo|D. Milo]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]], [[Ľubomír Vaic|Vaic]], [[Ivan Majeský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 226. || 4. február 2002 || {{USA}} [[Boise]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''4:1''' (0:1,1:0,3:0) || [[Richard Lintner|Lintner]], [[Róbert Tomík|Tomík]], [[Ľubomír Hurtaj|Ľ. Hurtaj]], [[Richard Šechný|Šechný]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 227. || 6. február 2002 || {{USA}} [[Logan]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:4''' (2:2,0:1,1:1) || [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Róbert Tomík|Tomík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 228. || 10. február 2002 || {{USA}} [[Salt Lake City]] || predturnaj [[Ľadový hokej na ZOH 2002|ZOH 2002]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''0:3''' (0:0,0:2,0:1) || |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 229. || 11. február 2002 || {{USA}} [[Salt Lake City]] || predturnaj [[Ľadový hokej na ZOH 2002|ZOH 2002]] || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''6:6''' (2:2,4:2,0:2) || [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Marián Hossa]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 230. || 13. február 2002 || {{USA}} [[Salt Lake City]] || predturnaj [[Ľadový hokej na ZOH 2002|ZOH 2002]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''2:3''' (1:1,1:1,0:1) || [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Richard Lintner|Lintner]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 231. || 15. február 2002 || {{USA}} [[Salt Lake City]] || o 13. miesto na [[Ľadový hokej na ZOH 2002|ZOH 2002]] || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''7:1''' (1:0,2:0,4:1) || [[Marián Hossa]] 3, [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Ján Pardavý|Pardavý]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 232. || 3. apríl 2002 || {{SVK}} [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:4''' (0:1,0:1,2:2) || [[Marek Uram|Uram]], [[Dušan Andrašovský|Andrašovský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 233. || 5. apríl 2002 || {{SVK}} [[Nitra]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''1:3''' (0:0,1:1,0:2) || [[Marek Uram|Uram]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 234. || 9. apríl 2002 || {{CZE}} [[Olomouc]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:5''' (0:2,1:3,0:0) || [[Gabriel Špilár|Špilár]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 235. || 10. apríl 2002 || {{SVK}} [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:2''' (0:1,0:1,0:0) || |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 236. || 16. apríl 2002 || {{CZE}} [[Brno]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''4:4''' (0:0,2:1,2:3) || [[Róbert Tomík|Tomík]] 2, [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Marek Uram|Uram]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 237. || 19. apríl 2002 || {{CHE}} [[Biel/Bienne|Biel]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''6:1''' (2:0,2:0,2:1) || [[Radovan Somík|Somík]], [[Peter Pucher|P. Pucher]], [[Richard Lintner|Lintner]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Jerguš Bača|Bača]], [[Róbert Tomík|Tomík]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 238. || 20. apríl 2002 || {{CHE}} [[Kreuzlingen]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:3''' (1:1,1:1,1:1) || [[Dušan Milo|D. Milo]], [[Marek Uram|Uram]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 239. || 27. apríl 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] || Slovensko - [[Poľské národné hokejové mužstvo|Poľsko]] || '''7:0''' (2:0,1:0,4:0) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Vladimír Országh|Országh]], [[Róbert Tomík|Tomík]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Richard Lintner|Lintner]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 240. || 29. apríl 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''5:4''' (2:1,2:2,1:1) || [[Richard Lintner|Lintner]] 2, [[Róbert Tomík|Tomík]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 241. || 30. apríl 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''1:3''' (0:2,0:1,1:0) || [[Dušan Milo|D. Milo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 242. || 2. máj 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:1''' (0:1,0:0,2:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Dušan Milo|D. Milo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 243. || 3. máj 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''6:3''' (3:0,0:2,3:1) || [[Róbert Tomík|Tomík]], [[Vladimír Országh|Országh]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Richard Lintner|Lintner]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 244. || 6. máj 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''6:4''' (3:0,2:3,1:1) || [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Dušan Milo|D. Milo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 245. || 7. máj 2002 || {{SWE}} [[Karlstad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] – štvrťfinále || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:2''' (0:1,1:1,2:0) || [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 246. || 9. máj 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] - semifinále || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''3:2sn''' (0:1,1:1,1:0 - 0:0,1:0) || [[Vladimír Országh|Országh]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 247. || 11. máj 2002 || {{SWE}} [[Göteborg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS "A" 2002]] - finále || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''4:3''' (2:0,1:1,1:2) || [[Peter Bondra|Bondra]] 2, [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2002/2003</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 24 - 14-0-3-0-7 - 83:54</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 248. || 5. november 2002 || {{CZE}} [[Plzeň]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:4''' (0:1,3:2,0:1) || [[Radoslav Kropáč|Kropáč]], [[Gabriel Špilár|Špilár]], [[Ľubomír Hurtaj|Ľ. Hurtaj]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 249. || 16. december 2002 || {{FIN}} [[Helsinki]] || Baltika Cup || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''1:4''' (1:0,0:3,0:1) || [[Miroslav Škovira|Škovira]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 250. || 18. december 2002 || {{RUS}} [[Moskva]] || Baltika Cup || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:6''' (1:1,0:4,0:1) || [[Dušan Milo|D. Milo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 251. || 20. december 2002 || {{RUS}} [[Moskva]] || Baltika Cup || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''3:1''' (0:0,0:1,3:0) || [[Marcel Hanzal|Hanzal]], [[Richard Pavlikovský|Rich. Pavlikovský]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 252. || 21. december 2002 || {{RUS}} [[Moskva]] || Baltika Cup || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''1:3''' (1:0,0:1,0:2) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 253. || 7. február 2003 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (0:1,1:1,1:1) || [[Andrej Podkonický|Podkonický]], [[Erik Weissmann|Weissmann]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 254. || 8. február 2003 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:3''' (1:1,0:1,3:1) || [[Jaroslav Kmiť|Kmiť]], [[Róbert Tomík|Tomík]], [[Roman Tomas|Tomas]], [[Miroslav Lažo|Lažo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 255. || 9. február 2003 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:1''' (1:1,1:0,0:0) || [[Tomáš Starosta|Starosta]], [[Stanislav Gron|Gron]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 256. || 2. apríl 2003 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''4:1''' (1:0,2:1,1:0) || [[Ján Zlocha|Zlocha]] 2, [[Richard Hartmann|R. Hartmann]], [[Ľubomír Vaic|Vaic]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 257. || 3. apríl 2003 || {{SVK}} [[Prievidza]] || príprava || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''3:2''' (1:0,2:0,0:2) || [[Ľubomír Hurtaj|Ľ. Hurtaj]], [[Marián Cisár|Cisár]], [[Tibor Višňovský|T. Višňovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 258. || 9. apríl 2003 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:1''' (1:0,4:0,0:1) || [[Ľubomír Vaic|Vaic]], [[Peter Barinka|Barinka]], [[Dušan Milo|D. Milo]], [[Ľubomír Hurtaj|Ľ. Hurtaj]], [[Martin Čakajík|Čakajík]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 259. || 10. apríl 2003 || {{SVK}} [[Piešťany]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''1:1''' (0:1,1:0,0:0) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 260. || 16. apríl 2003 || {{CZE}} [[Prostějov]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:1''' (0:0,1:1,0:0) || [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 261. || 17. apríl 2003 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''5:3''' (0:0,3:3,2:0) || [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]], [[Ľubomír Vaic|Vaic]], [[Marián Cisár|Cisár]], [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Ján Pardavý|Pardavý]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 262. || 23. apríl 2003 || {{SWE}} [[Göteborg]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:3''' (1:0,0:2,1:1) || [[Zdeno Cíger|Cíger]], [[Richard Kapuš|Kapuš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 263. || 27. apríl 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''9:3''' (2:0,4:2,3:1) || [[Richard Zedník|Zedník]] 3, [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 3, [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Vladimír Országh|Országh]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 264. || 28. apríl 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] || Slovensko - [[Japonské národné hokejové mužstvo|Japonsko]] || '''10:1''' (3:1,5:0,2:0) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 2, [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] 2, [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]], [[Richard Zedník|Zedník]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Richard Lintner|Lintner]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 265. || 30. apríl 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:1''' (0:1,2:0,1:0) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Vladimír Országh|Országh]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 266. || 2. máj 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''5:1''' (1:1,0:0,4:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 267. || 4. máj 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''7:1''' (2:0,3:1,2:0) || [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Richard Zedník|Zedník]], [[Peter Bondra|Bondra]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 268. || 5. máj 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:3''' (0:1,2:2,1:0) || [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 269. || 7. máj 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] – štvrťfinále || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:1''' (0:1,2:0,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Richard Kapuš|Kapuš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 270. || 9. máj 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] – semifinále || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''1:4''' (0:1,1:1,0:2) || [[Peter Bondra|Bondra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 271. || 10. máj 2003 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS "A" 2003]] – o 3. miesto || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''4:2''' (2:1,1:1,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Peter Bondra|Bondra]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2003/2004</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 26 - 15-0-5-1-5 - 85:46</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 272. || 5. november 2003 || {{HUN}} [[Budapešť]] || príprava || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''6:2''' (3:1,1:0,2:1) || [[Michal Hudec|M. Hudec]] 2, [[Miroslav Lažo|Lažo]] 2, [[Jaroslav Kmiť|Kmiť]], [[Tibor Melichárek|Melichárek]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 273. || 6. november 2003 || {{HUN}} [[Budapešť]] || Astra Zeneca Cup || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''2:4''' (1:1,1:2,0:1) || [[Martin Čakajík|Čakajík]], [[Michal Hudec|M. Hudec]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 274. || 8. november 2003 || {{HUN}} [[Budapešť]] || Astra Zeneca Cup || Slovensko - [[Holandské národné hokejové mužstvo|Holandsko]] || '''11:0''' (1:0,4:0,6:0) || [[Miroslav Lažo|Lažo]] 2, [[Ľubomír Sabol|Sabol]], [[Michal Hudec|M. Hudec]], [[Ľubomír Pištek|Pištek]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Ján Homér|Homér]], [[Peter Podhradský|Podhradský]], [[Tibor Melichárek|Melichárek]], [[Jaroslav Kmiť|Kmiť]], [[Martin Čakajík|Čakajík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 275. || 9. november 2003 || {{HUN}} [[Budapešť]] || Astra Zeneca Cup – o 3. miesto || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''6:3''' (3:1,2:1,1:1) || [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]] 2, [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Peter Podhradský|Podhradský]], [[Miroslav Vantroba|Vantroba]], [[Miroslav Lažo|Lažo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 276. || 18. december 2003 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''5:2''' (1:1,4:1,0:0) || [[Ladislav Čierny|L. Čierny]] 2, [[Marek Uram|Uram]], [[Martin Bartek|Bartek]], [[Miroslav Hlinka|M. Hlinka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 277. || 19. december 2003 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''3:4''' (2:0,0:2,1:2) || [[Peter Barinka|Barinka]] 2, [[Martin Bartek|Bartek]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 278. || 20. december 2003 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:4''' (1:1,1:3,1:0) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] 2, [[Tomáš Harant|Harant]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 279. || 6. február 2004 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''4:4''' (0:0,2:4,2:0) || [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]] 2, [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 280. || 7. február 2004 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:1''' (1:2,2:0,0:0) || [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Martin Hujsa|Hujsa]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 281. || 8. február 2004 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:1''' (0:0,0:0,1:1) || [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 282. || 1. apríl 2004 || {{SVK}} [[Poprad]] || príprava || Slovensko - [[Poľské národné hokejové mužstvo|Poľsko]] || '''6:3''' (2:0,2:1,2:2) || [[Jaroslav Kmiť|Kmiť]] 2, [[Boris Žabka|Žabka]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Martin Hujsa|Hujsa]], [[René Školiak|Školiak]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 283. || 2. apríl 2004 || {{SVK}} [[Poprad]] || príprava || Slovensko - [[Poľské národné hokejové mužstvo|Poľsko]] || '''2:1''' (1:1,0:0,1:0) || [[Stanislav Gron|S. Gron]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 284. || 7. apríl 2004 || {{SVK}} [[Nitra]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:1''' (1:1,0:0,2:0) || [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]] 2, [[Róbert Tomík|Tomík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 285. || 8. apríl 2004 || {{SVK}} [[Piešťany]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:1''' (0:0,1:0,1:1) || [[René Jarolín|Jarolín]], [[Dušan Andrašovský|Andrašovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 286. || 14. apríl 2004 || {{LVA}} [[Riga]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''2:0''' (0:0,1:0,1:0) || [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] 2 |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 287. || 15. apríl 2004 || {{LVA}} [[Riga]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''3:3''' (0:1,3:0,0:2) || [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Peter Podhradský|Podhradský]], [[Róbert Tomík|Tomík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 288. || 21. apríl 2004 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''0:3''' (0:2,0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 289. || 24. apríl 2004 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''2:0''' (2:0,0:0,0:0) || [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Marián Hossa]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 290. || 26. apríl 2004 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:3''' (0:1,3:2,0:0) || [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Richard Lintner|Lintner]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 291. || 28. apríl 2004 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''5:2''' (3:2,1:1,2:0) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 292. || 30. apríl 2004 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:0''' (0:0,2:0,0:0) || [[Marián Hossa]], [[Ronald Petrovický|Ron. Petrovický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 293. || 2. máj 2004 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''8:0''' (3:0,4:0,1:0) || [[Pavol Demitra|Demitra]] 2, [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Zdeno Chára|Chára]], [[Richard Lintner|Lintner]], [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 294. || 5. máj 2004 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 295. || 6. máj 2004 || {{CZE}} [[Praha]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] – štvrťfinále || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:1''' (0:1,2:0,1:0) || [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]], [[Zdeno Chára|Chára]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 296. || 8. máj 2004 || {{CZE}} [[Praha]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] – semifinále || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''1:2''' (0:0,1:1,0:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 297. || 9. máj 2004 || {{CZE}} [[Praha]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS "A" 2004]] – o 3. miesto || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''0:1sn''' (0:0,0:0,0:0 - 0:0,0:1) || |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2004/2005</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 32 - 15-1-3-0-13 - 83:76</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 298. || 22. august 2004 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''0:2''' (0:0,0:0,0:2) || |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 299. || 28. august 2004 || {{CAN}} [[Ottawa]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:2''' (2:0,0:1,0:1 - 0:0) || [[Vladimír Országh|Országh]], [[Marián Hossa]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 300. || 29. august 2004 || {{CAN}} [[Ottawa]] || príprava || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0 - 0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 301. || 1. september 2004 || {{CAN}} [[Montreal]] || Svetový pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''1:5''' (0:2,0:1,1:2) || [[Martin Cibák|Cibák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 302. || 3. september 2004 || {{CAN}} [[St. Paul]] || Svetový pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:3''' (1:2,0:0,0:1) || [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 303. || 5. september 2004 || {{CAN}} [[Toronto]] || Svetový pohár || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:5''' (1:1,0:2,1:2) || [[Marián Hossa]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 304. || 8. september 2004 || {{CAN}} [[Toronto]] || Svetový pohár - štvrťfinále || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''0:5''' (0:0,0:4,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 305. || 11. november 2004 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:4''' (1:2,1:1,0:1) || [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 306. || 12. november 2004 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''5:3''' (1:0,1:0,3:3) || [[Martin Bartek|Bartek]] 4, [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 307. || 13. november 2004 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''6:2''' (1:1,0:0,5:1) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Martin Cibák|Cibák]], [[Martin Hujsa|Hujsa]], [[Martin Bartek|Bartek]], [[Tomáš Starosta|Starosta]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 308. || 14. november 2004 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''0:4''' (0:1,0:2,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 309. || 14. december 2004 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:2''' (1:0,2:1,1:1) || [[Marián Hossa]] 3, [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 310. || 16. december 2004 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:1''' (0:0,1:0,2:1) || [[Marián Hossa]] 2, [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 311. || 17. december 2004 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:1''' (2:0,3:0,0:1) || [[Miroslav Zálešák|Zálešák]], [[Marcel Hossa]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 312. || 18. december 2004 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:2''' (1:1,0:0,3:1) || [[Pavol Demitra|Demitra]] 2, [[Peter Podhradský|Podhradský]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 313. || 11. február 2005 || {{HUN}} [[Budapešť]] || Pannon GSM Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:1''' (0:0,0:1,2:0) || [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 314. || 12. február 2005 || {{HUN}} [[Budapešť]] || Pannon GSM Cup || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''4:2''' (1:2,2:0,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 315. || 13. február 2005 || {{HUN}} [[Budapešť]] || Pannon GSM Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:1sn''' (0:0,0:0,1:1 - 0:0,1:0) || [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Peter Pucher|P. Pucher]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 316. || 7. apríl 2005 || {{SVK}} [[Nitra]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''5:0''' (2:0,1:0,2:0) || [[Peter Pucher|P. Pucher]] 2, [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 317. || 8. apríl 2005 || {{CZE}} [[Brno]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:2''' (0:1,1:1,0:0) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 318. || 13. apríl 2005 || {{SVK}} [[Poprad]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''4:2''' (1:1,1:0,2:1) || [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 319. || 14. apríl 2005 || {{SVK}} [[Poprad]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''3:0''' (1:0,0:0,2:0) || [[Marián Hossa]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 320. || 19. apríl 2005 || {{SWE}} [[Jönköping]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:5''' (2:0,0:3,0:2) || [[Richard Lintner|Lintner]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 321. || 21. apríl 2005 || {{DEN}} [[Odense]] || príprava || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''1:2''' (0:1,1:0,0:1) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 322. || 27. apríl 2005 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''0:3''' (0:2,0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 323. || 30. apríl 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''2:1''' (0:0,0:0,2:1) || [[Marián Hossa]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 324. || 2. máj 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''3:3''' (1:0,1:2,1:1) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Marián Hossa]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 325. || 4. máj 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''8:1''' (1:0,2:0,5:1) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] 2, [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Marián Hossa]], [[Richard Zedník|Zedník]], [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 326. || 7. máj 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:5''' (0:2,1:3,0:0) || [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 327. || 8. máj 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:1''' (0:0,2:1,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Marián Hossa]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 328. || 9. máj 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''3:1''' (1:1,1:0,1:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Michal Handzuš|Handzuš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 329. || 12. máj 2005 || {{AUT}} [[Viedeň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS "A" 2005]] – štvrťfinále || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:5''' (2:2,1:1,1:2) || [[Pavol Demitra|Demitra]] 2, [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Michal Handzuš|Handzuš]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2005/2006</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 28 - 15-0-4-0-9 - 92:58</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 330. || 10. november 2005 || {{DEU}} [[Mannheim]] || TUI Nations Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:4''' (2:0,0:3,0:1) || [[Michal Hudec|M. Hudec]], [[Miroslav Zálešák|Zálešák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 331. || 11. november 2005 || {{DEU}} [[Hannover]] || TUI Nations Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:0''' (1:0,2:0,1:0) || [[Andrej Nedorost|Nedorost]], [[René Jarolín|Jarolín]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Ľubomír Vaic|Vaic]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 332. || 12. november 2005 || {{DEU}} [[Hannover]] || TUI Nations Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''6:0''' (0:0,2:0,4:0) || [[Peter Fabuš|Fabuš]] 2, [[Erik Weissmann|Weissmann]] 2, [[Ľubomír Vaic|Vaic]], [[Tomáš Chrenko|T. Chrenko]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 333. || 13. november 2005 || {{DEU}} [[Hannover]] || TUI Nations Cup || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''2:3''' (1:2,1:1,0:0) || [[Miroslav Zálešák|Zálešák]], [[Andrej Nedorost|Nedorost]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 334. || 15. december 2005 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''3:3''' (1:0,1:0,1:3 - 0:0) || [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Ladislav Čierny|L. Čierny]], [[Ľubomír Vaic|Vaic]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 335. || 16. december 2005 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:0''' (0:0,1:0,0:0) || [[René Jarolín|Jarolín]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 336. || 17. december 2005 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Loto Cup || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''6:4''' (2:0,3:2,1:2) || [[Miroslav Zálešák|Zálešák]] 2, [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] 2, [[Radovan Somík|Somík]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 337. || 9. február 2006 || {{SWE}} [[Sundsvall]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''0:4''' (0:1,0:1,0:2) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 338. || 15. február 2006 || {{ITA}} [[Turín]] || základná skupina [[Ľadový hokej na ZOH 2006|ZOH 2006]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''5:3''' (1:2,2:1,2:0) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] 2, [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Ľubomír Višňovský|Ľ. Višňovský]], [[Peter Bondra|Bondra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 339. || 16. február 2006 || {{ITA}} [[Turín]] || základná skupina [[Ľadový hokej na ZOH 2006|ZOH 2006]] || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''6:3''' (4:1,1:2,1:0) || [[Marián Hossa]] 2, [[Richard Zedník|Zedník]], [[Ronald Petrovický|Ron. Petrovický]], [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Zdeno Chára|Chára]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 340. || 18. február 2006 || {{ITA}} [[Turín]] || základná skupina [[Ľadový hokej na ZOH 2006|ZOH 2006]] || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''2:1''' (0:0,1:1,1:0) || [[Marián Hossa]], [[Peter Bondra|Bondra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 341. || 19. február 2006 || {{ITA}} [[Turín]] || základná skupina [[Ľadový hokej na ZOH 2006|ZOH 2006]] || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''2:1''' (0:1,1:0,1:0) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Marián Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 342. || 21. február 2006 || {{ITA}} [[Turín]] || základná skupina [[Ľadový hokej na ZOH 2006|ZOH 2006]] || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''3:0''' (1:0,0:0,2:0) || [[Peter Bondra|Bondra]], [[Marián Hossa]], [[Radoslav Suchý|Suchý]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 343. || 22. február 2006 || {{ITA}} [[Turín]] || štvrťfinále [[Ľadový hokej na ZOH 2006|ZOH 2006]] || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:3''' (0:1,0:1,1:1) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 344. || 12. apríl 2006 || {{SVK}} [[Piešťany]] || príprava || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''3:1''' (1:0,1:1,1:0) || [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]], [[René Jarolín|Jarolín]], [[Michal Hudec|M. Hudec]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 345. || 14. apríl 2006 || {{SVK}} [[Piešťany]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''11:2''' (2:2,4:0,5:0) || [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]] 2, [[Michal Hudec|M. Hudec]], [[Andrej Kollár|Kollár]], [[Andrej Kmeč|Kmeč]], [[René Jarolín|Jarolín]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]], [[Viliam Čacho|Čacho]], [[René Vydarený|Vydarený]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Martin Hujsa|Hujsa]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 346. || 19. apríl 2006 || {{CZE}} [[Ostrava]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:2''' (1:0,0:1,0:1) || [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 347. || 20. apríl 2006 || {{SVK}} [[Žilina]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:2''' (0:1,0:1,2:0) || [[Peter Húževka|Húževka]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 348. || 27. apríl 2006 || {{CHE}} [[Biel/Bienne|Biel]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:2''' (0:1,0:0,2:1) || [[Gabriel Špilár|Špilár]], [[Andrej Kollár|Kollár]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 349. || 28. apríl 2006 || {{CHE}} [[Bazilej]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''0:4''' (0:1,0:1,0:2) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 350. || 2. máj 2006 || {{SVK}} [[Nitra]] || príprava || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''4:2''' (0:1,2:1,2:0) || [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]] 2, [[Andrej Kollár|Kollár]], [[Gabriel Špilár|Špilár]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 351. || 6. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''1:2''' (0:0,1:2,0:0) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 352. || 8. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''6:0''' (0:0,3:0,3:0) || [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Tomáš Surový|Surový]], [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]], [[Milan Jurčina|Jurčina]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 353. || 10. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''3:4''' (2:2,1:1,0:1) || [[Tomáš Surový|Surový]], [[Andrej Kollár|Kollár]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 354. || 12. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] - osemfinálová skupina || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:2''' (1:0,1:0,0:2) || [[Martin Cibák|Cibák]], [[Dušan Milo|Milo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 355. || 14. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] - osemfinálová skupina || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''5:2''' (2:0,2:2,1:0) || [[Marián Hossa]], [[Martin Cibák|Cibák]], [[René Vydarený|Vydarený]], [[Marcel Hossa]], [[Andrej Kollár|Kollár]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 356. || 16. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] - osemfinálová skupina || Slovensko - [[Ukrajinské národné hokejové mužstvo|Ukrajina]] || '''8:0''' (1:0,4:0,3:0) || [[Richard Kapuš|Kapuš]] 2, [[Dušan Milo|Milo]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]], [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]], [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Michal Hudec|M. Hudec]], [[Milan Jurčina|Jurčina]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 357. || 17. máj 2006 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS "A" 2006]] - štvrťfinále || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''1:4''' (1:0,0:1,0:3) || [[Dušan Milo|Milo]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2006/2007</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 22 - 11-1-0-1-9 - 65:53</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 358. || 3. september 2006 || {{DEU}} [[Mannheim]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:3''' (0:1,1:0,0:2) || [[Vladimír Dravecký|Dravecký]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 359. || 10. november 2006 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''2:0''' (0:0,1:0,1:0) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 360. || 11. november 2006 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''5:2''' (1:2,2:0,2:0) || [[Andrej Podkonický|Podkonický]], [[Juraj Štefanka|Štefanka]], [[Tomáš Starosta|Starosta]], [[Tibor Melichárek|Melichárek]], [[Miroslav Kováčik|Kováčik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 361. || 12. november 2006 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár – finále || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''4:3pp''' (1:1,2:1,0:1 - 1:0) || [[Dušan Milo|Milo]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 362. || 14. december 2006 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Loto Cup || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''3:0''' (1:0,1:0,1:0) || [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Tibor Melichárek|Melichárek]], [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 363. || 15. december 2006 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Loto Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''0:2''' (0:2,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 364. || 16. december 2006 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Loto Cup || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''5:0''' (1:0,3:0,1:0) || [[Rastislav Pavlikovský|Rast. Pavlikovský]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 365. || 9. február 2007 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''6:2''' (1:1,2:1,3:0) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Daniel Babka|Babka]], [[Richard Stehlík|Stehlík]], [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Michal Hudec|M. Hudec]], [[František Skladaný|Skladaný]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 366. || 10. február 2007 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (1:1,0:2,1:0) || [[Tibor Melichárek|Melichárek]], [[Dušan Milo|Milo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 367. || 11. február 2007 || {{CHE}} [[Bazilej]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:3sn''' (0:0,1:1,1:1 - 0:0,0:1) || [[Róbert Petrovický|Rób. Petrovický]], [[Radovan Somík|Somík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 368. || 12. apríl 2007 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:5''' (1:2,1:1,0:2) || [[František Skladaný|Skladaný]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 369. || 13. apríl 2007 || {{CZE}} [[Brno]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:3''' (0:1,0:2,1:0) || [[Andrej Podkonický|Podkonický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 370. || 18. apríl 2007 || {{AUT}} [[Viedeň]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''3:1''' (1:0,1:0,1:1) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]] 2, [[Radovan Somík|Somík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 371. || 19. apríl 2007 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''3:2''' (1:2,2:0,0:0) || [[Miroslav Hlinka|Hlinka]], [[Andrej Podkonický|Podkonický]], [[Marek Uram|Uram]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 372. || 24. apríl 2007 || {{SVK}} [[Košice]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''1:2''' (0:1,0:1,1:0) || [[Radovan Somík|Somík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 373. || 29. apríl 2007 || {{RUS}} [[Mytišči]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''3:0''' (2:0,1:0,0:0) || [[Marek Uram|Uram]], [[Zdeno Chára|Chára]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 374. || 1. máj 2007 || {{RUS}} [[Mytišči]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''5:1''' (1:0,1:0,3:1) || [[Peter Podhradský|Podhradský]] 2, [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Radovan Somík|Somík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 375. || 3. máj 2007 || {{RUS}} [[Mytišči]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:5''' (1:1,2:3,1:1) || [[Milan Jurčina|Jurčina]], [[Marián Hossa]], [[Marek Uram|Uram]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 376. || 4. máj 2007 || {{RUS}} [[Mytišči]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''2:4''' (1:2,0:2,1:0) || [[Zdeno Chára|Chára]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 377. || 6. máj 2007 || {{RUS}} [[Mytišči]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:2''' (0:1,2:0,1:1) || [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 378. || 7. máj 2007 || {{RUS}} [[Mytišči]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] – osemfinálová skupina || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''4:3''' (1:1,2:2,1:0) || [[Zdeno Chára|Chára]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] 2, [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 379. || 9. máj 2007 || {{RUS}} [[Moskva]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS "A" 2007]] - štvrťfinále || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''4:7''' (2:1,0:3,2:3) || [[Marián Hossa]], [[Richard Kapuš|Kapuš]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2007/2008</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 17 - 7-2-0-0-8 - 51:40</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 380. || 9. november 2007 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Japonské národné hokejové mužstvo|Japonsko]] || '''5:2''' (3:0,0:2,2:0) || [[Marek Haščák]] 2, [[Peter Húževka|Húževka]], [[Peter Fabuš|Fabuš]], [[Tibor Melichárek|Melichárek]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 381. || 10. november 2007 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:2''' (1:1,0:1,0:0) || [[Peter Húževka|Húževka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 382. || 11. november 2007 || {{DEU}} [[Hannover]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:5''' (1:1,1:2,1:2) || [[František Skladaný|Skladaný]], [[Peter Húževka|Húževka]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 383. || 11. december 2007 || {{CZE}} [[Praha]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:2pp''' (0:1,1:0,1:1 - 1:0) || [[Miroslav Hlinka|Hlinka]], [[Andrej Podkonický|Podkonický]], [[Dominik Graňák|Graňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 384. || 14. december 2007 || {{SVK}} [[Poprad]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (1:1,0:1,1:1) || [[Tibor Melichárek|Melichárek]], [[Peter Fabuš|Fabuš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 385. || 15. december 2007 || {{SVK}} [[Košice]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''6:2''' (1:1,5:1,0:0) || [[Andrej Podkonický|Podkonický]] 2, [[František Skladaný|Skladaný]] 2, [[Gabriel Špilár|Špilár]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 386. || 5. február 2008 || {{SWE}} [[Västerås]] || príprava || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''5:1''' (2:1,3:0,0:0) || [[František Skladaný|Skladaný]], [[Marcel Haščák]], [[Tomáš Surový|Surový]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Peter Fabuš|Fabuš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 387. || 8. február 2008 || {{CHE}} [[Lausanne]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''3:2''' (3:2,0:0,0:0) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Martin Kuľha|Kuľha]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 388. || 9. február 2008 || {{CHE}} [[Lausanne]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:2''' (0:0,1:2,0:0) || [[Milan Hruška|Hruška]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 389. || 10. február 2008 || {{CHE}} [[Lausanne]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:4''' (0:0,0:1,1:3) || [[Juraj Kolník|J. Kolník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 390. || 17. apríl 2008 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''0:2''' (0:0,0:1,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 391. || 24. apríl 2008 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''3:1''' (1:0,1:1,1:0) || [[Andrej Kollár|Kollár]], [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 392. || 3. máj 2008 || {{CAN}} [[Halifax]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS "A" 2008]] || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''5:1''' (1:0,2:1,2:0) || [[Tibor Melichárek|Melichárek]], [[Juraj Kolník]], [[Róbert Petrovický]], [[Marcel Hossa]], [[Peter Podhradský|Podhradský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 393. || 5. máj 2008 || {{CAN}} [[Halifax]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS "A" 2008]] || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:4''' (0:2,1:1,1:0) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Juraj Kolník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 394. || 7. máj 2008 || {{CAN}} [[Halifax]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS "A" 2008]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:3''' (2:2,0:1,0:0) || [[Róbert Petrovický]], [[Miroslav Kováčik|M. Kováčik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 395. || 9. máj 2008 || {{CAN}} [[Halifax]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS "A" 2008]] o záchranu || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''5:1''' (1:0,4:1,0:0) || [[Róbert Petrovický]], [[Marcel Hossa]], [[Andrej Podkonický|Podkonický]], [[Andrej Kollár|Kollár]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 396. || 10. máj 2008 || {{CAN}} [[Halifax]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS "A" 2008]] o záchranu || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''4:3sn''' (1:0,2:2,0:1 - 0:0,1:0) || [[Juraj Kolník|J. Kolník]], [[Róbert Petrovický]], [[Ľubomír Višňovský|Višňovský]], rozhodujúci nájazd [[Ľubomír Višňovský|Višňovský]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2008/2009</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 21 - 8-1-0-6-6 - 53:62</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 397. || 4. november 2008 || {{CZE}} [[Praha]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:7''' (0:3,0:3,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 398. || 7. november 2008 || {{DEU}} [[Mannheim]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:5''' (1:2,1:2,0:1) || [[Ivan Koložváry|Koložváry]], [[Juraj Mikúš|Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 399. || 8. november 2008 || {{DEU}} [[Mannheim]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''2:5''' (0:3,1:1,1:1) || [[Ivan Koložváry|Koložváry]], [[František Skladaný|Skladaný]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 400. || 9. november 2008 || {{DEU}} [[Mannheim]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:2sn''' (0:0,0:0,1:1 - 0:0,0:1) || [[Juraj Mikúš|Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 401. || 19. december 2008 || {{SVK}} [[Poprad]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''0:1pp''' (0:0,0:0,0:0 - 0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 402. || 20. december 2008 || {{SVK}} [[Košice]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:2''' (1:0,0:1,2:1) || [[Jiří Bicek|Bicek]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 403. || 5. február 2009 || {{CHE}} [[Ženeva]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''4:0''' (1:0,1:0,2:0) || [[Jiří Bicek|Bicek]], [[René Vydarený|Vydarený]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[František Skladaný|Skladaný]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 404. || 6. február 2009 || {{CHE}} [[Sierre]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:2''' (0:0,1:1,0:1) || [[Rastislav Špirko|Špirko]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 405. || 7. február 2009 || {{CHE}} [[Gstaad]] || príprava - Hralo sa na otvorenom štadióne || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:4sn''' (1:0,0:3,2:0 - 0:0,0:1) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Michal Macho|Macho]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 406. || 3. apríl 2009 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''4:1''' (3:0,0:0,1:1) || [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Marcel Hossa]], [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 407. || 4. apríl 2009 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''5:1''' (4:0,1:1,0:0) || [[Štefan Ružička|Ružička]] 2, [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Marcel Hossa]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 408. || 9. apríl 2009 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''5:2''' (1:0,3:1,1:1) || [[Štefan Ružička|Š. Ružička]] 2, [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Michal Macho|Macho]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 409. || 10. apríl 2009 || {{SVK}} [[Trenčín]] || príprava || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''5:1''' (2:0,2:0,1:1) || [[Juraj Štefanka|J. Štefanka]], [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Tomáš Bulík|Bulík]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 410. || 16. apríl 2009 || {{LVA}} [[Riga]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''4:2''' (1:1,2:0,1:1) || [[Marcel Hossa]], [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Ivan Švarný|Švarný]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 411. || 17. apríl 2009 || {{LVA}} [[Riga]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''2:3pp''' (1:1,0:0,1:1 - 0:1) || [[Juraj Mikúš|Mikúš]], [[Jaroslav Obšut|Obšut]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 412. || 24. apríl 2009 || {{CHE}} [[Kloten]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS "A" 2009]] || Slovensko - [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] || '''4:3''' (1:0,2:1,1:2) || [[Štefan Ružička|Š. Ružička]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]], [[Marcel Hossa]], [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 413. || 26. apríl 2009 || {{CHE}} [[Kloten]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS "A" 2009]] || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''1:2sn''' (0:0,0:1,1:0 - 0:0,0:1) || [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 414. || 28. apríl 2009 || {{CHE}} [[Kloten]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS "A" 2009]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''3:7''' (0:3,1:3,2:1) || [[Tomáš Surový|Surový]], [[Marcel Hossa]], [[Dominik Graňák|Graňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 415. || 1. máj 2009 || {{CHE}} [[Kloten]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS "A" 2009]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''1:2pp''' (0:1,1:0,0:0 - 0:1) || [[Ľubomír Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 416. || 2. máj 2009 || {{CHE}} [[Kloten]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS "A" 2009]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''0:8''' (0:4,0:4,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 417. || 4. máj 2009 || {{CHE}} [[Kloten]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS "A" 2009]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''3:2pp''' (2:0,0:1,0:1 - 1:0) || [[Štefan Ružička|Š. Ružička]], [[Peter Smrek|Smrek]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2009/2010</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 25 - 8-3-0-2-12 - 63:70</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 418. || 6. november 2009 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (1:1,0:1,1:1) || [[Rudolf Huna]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 419. || 7. november 2009 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:2sn''' (0:0,1:0,0:1 - 0:0,0:1) || [[Milan Bartovič|Bartovič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 420. || 8. november 2009 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:2sn''' (0:1,2:1,0:0 - 0:0,1:0) || [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Richard Lintner|Lintner]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 421. || 15. december 2009 || {{SVK}} [[Košice]] || príprava - v rámci osláv 80. výročia vzniku slovenského hokeja || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:3sn''' (0:1,2:0,0:1 - 0:0,0:1) || [[Richard Zedník|Zedník]], [[Žigmund Pálffy|Pálffy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 422. || 17. december 2009 || {{SVK}} [[Košice]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''4:2''' (1:0,2:0,1:2) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] 2, [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Richard Zedník|Zedník]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 423. || 19. december 2009 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (0:2,2:1,0:0) || [[Žigmund Pálffy|Pálffy]], [[Ivan Baranka|Baranka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 424. || 17. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:3''' (0:1,1:2,0:0) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 425. || 18. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:1sn''' (0:0,0:1,1:0 - 0:0,1:0) || [[Marián Hossa]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 426. || 20. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''6:0''' (3:0,2:0,1:0) || [[Ľubomír Višňovský|Višňovský]], [[Richard Zedník|Zedník]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Marián Hossa]], [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Ivan Baranka|Baranka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 427. || 23. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || kvalifikácia o ?-finále [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''4:3''' (3:1,0:2,1:0) || [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Richard Zedník|Zedník]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 428. || 24. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || ?-finále [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''4:3''' (0:0,3:2,1:1) || [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Tomáš Kopecký|Kopecký]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 429. || 26. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || semifinále [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:3''' (0:2,0:1,2:0) || [[Ľubomír Višňovský|Višňovský]], [[Michal Handzuš|Handzuš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 430. || 27. február 2010 || {{CAN}} [[Vancouver]] || o 3. miesto [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''3:5''' (0:1,3:0,0:4) || [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Marián Hossa]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 431. || 16. apríl 2010 || {{CZE}} [[Prostějov]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:6''' (1:3,1:2,0:1) || [[Tomáš Záborský|Záborský]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 432. || 17. apríl 2010 || {{CZE}} [[Prostějov]] || príprava || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:3''' (1:0,0:1,1:2) || [[Roman Tománek|Tománek]], [[Richard Pánik|Pánik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 433. || 23: apríl 2010 || {{DEU}} [[Füssen]] || príprava || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:2''' (2:0,1:1,0:1) || [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Roman Tománek|Tománek]], [[Tomáš Tatar|Tatar]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 434. || 25. apríl 2010 || {{DEU}} [[Ravensburg]] || príprava || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:2pp''' (2:1,0:0,0:1 - 1:0) || [[Marek Zagrapan|Zagrapan]], [[Michal Chovan|Chovan]], [[Andrej Podkonický|Podkonický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 435. || 2. máj 2010 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''4:3''' (0:1,1:2,3:0) || [[Richard Lintner|Lintner]], [[Andrej Podkonický|Podkonický]], [[Marek Zagrapan|Zagrapan]], [[Ivan Majeský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 436. || 3. máj 2010 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || príprava || Slovensko - [[Lotyšské národné hokejové mužstvo|Lotyšsko]] || '''0:2''' (0:0,0:2,0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 437. || 9. máj 2010 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS "A" 2010]] || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''1:3''' (0:1,0:1,1:1) || [[Ivan Majeský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 438. || 11. máj 2010 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS "A" 2010]] || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''4:2''' (0:2,2:0,2:0) || [[Ivan Čiernik|Čiernik]], [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Marek Zagrapan|Zagrapan]], [[Milan Bartovič|Bartovič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 439. || 13. máj 2010 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS "A" 2010]] || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''5:1''' (1:0,2:0,2:1) || [[Marek Zagrapan|Zagrapan]], [[Ivan Čiernik|Čiernik]] 2, [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Andrej Podkonický|Podkonický]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 440. || 14. máj 2010 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS "A" 2010]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''0:6''' (0:6,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 441. || 17. máj 2010 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS "A" 2010]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:5''' (0:0,0:3,2:2) || [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Vladimír Mihálik|V. Mihálik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 442. || 18. máj 2010 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS "A" 2010]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''1:2''' (0:1,1:1,0:0) || [[Marek Svatoš|Svatoš]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2010/2011</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 21 - 9-2-0-2-8 - 61:47</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 443. || 12. november 2010 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''0:2''' (0:0,0:1,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 444. || 13. november 2010 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:2pp''' (1:0,1:0,0:2 - 1:0) || [[Roman Tománek|Tománek]], [[Marek Haščák]], [[Radovan Somík|Somík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 445. || 14. november 2010 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:3sn''' (1:1,0:1,1:0 - 0:0,0:1) || [[Rudolf Huna]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 446. || 17. december 2010 || {{CHE}} [[Herisau]] || Arosa Challenge || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''0:1pp''' (0:0,0:0,0:0 - 0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 447. || 18. december 2010 || {{CHE}} [[Herisau]] || Arosa Challenge || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''5:3''' (0:1,2:1,3:1) || [[Marek Bartánus|M. Bartánus]] 2, [[Adam Lapšanský|Lapšanský]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]], [[Michal Macho|Macho]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 448. || 11. február 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''4:1''' (0:0,2:1,2:0) || [[Tomáš Surový|Surový]], [[Richard Stehlík|Stehlík]], [[Richard Lintner|Lintner]], [[Richard Zedník|Zedník]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 449. || 12. február 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:0''' (0:0,0:0,2:0) || [[Richard Zedník|Zedník]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 450. || 1. apríl 2011 || {{FIN}} [[Lahti]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''1:3''' (0:2,0:0,1:1) || [[Štefan Ružička|Ružička]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 451. || 2. apríl 2011 || {{FIN}} [[Kuovola]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''2:3''' (0:0,2:3,0:0) || [[Michal Sersen|Sersen]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 452. || 8. apríl 2011 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''4:0''' (3:0,1:0,0:0) || [[Štefan Ružička|Ružička]] 2, [[Tomáš Záborský|Záborský]], [[Milan Bartovič|Bartovič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 453. || 9. apríl 2011 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''5:3''' (0:0,2:3,3:0) || [[Štefan Ružička|Ružička]] 3, [[Marcel Hossa]], [[Martin Cibák|Cibák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 454. || 13. apríl 2011 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''2:5''' (2:2,0:0,0:3) || [[Michal Sersen|Sersen]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 455. || 15. apríl 2011 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''5:2''' (2:0,3:1,0:0) || [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Ivan Baranka|Baranka]], [[Richard Pánik|Pánik]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 456. || 21. apríl 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''4:3sn''' (0:1,2:1,1:1 - 0:0,1:0) || [[Marcel Hossa]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 457. || 24. apríl 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || príprava || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''6:1''' (1:0,2:1,3:0) || [[Peter Podhradský|Podhradský]], [[Štefan Ružička|Ružička]], [[Pavol Demitra|Demitra]], [[Martin Cibák|Cibák]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 458. || 29. apríl 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS "A" 2011]] základná skupina || Slovensko - [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] || '''3:1''' (0:0,1:1,2:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Marcel Hossa]], [[Ľuboš Bartečko|Bartečko]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 459. || 1. máj 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS "A" 2011]] základná skupina || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''3:4''' (0:0,0:3,3:1) || [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Pavol Demitra|Demitra]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 460. || 3. máj 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS "A" 2011]] základná skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''3:4''' (1:2,2:1,0:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 461. || 6. máj 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS "A" 2011]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:3''' (0:1,1:0,1:2) || [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 462. || 7. máj 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS "A" 2011]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''1:2''' (1:0,0:0,0:2) || [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 463. || 9. máj 2011 || {{SVK}} [[Bratislava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS "A" 2011]] osemfinálová skupina || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''4:1''' (2:1,0:0,2:0) || [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Marián Hossa]], [[Richard Zedník|Zedník]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2011/2012</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 25 - 13-1-0-3-8 - 70:59</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 464. || 11. november 2011 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''2:0''' (1:0,0:0,1:0) || [[Michel Miklík]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 465. || 12. november 2011 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''6:3''' (2:1,1:0,3:2) || [[Tomáš Starosta|Starosta]], [[Radoslav Tybor|Tybor]], [[Marcel Hossa]] 2, [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Michel Miklík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 466. || 13. november 2011 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:1''' (0:1,0:0,2:0) || [[Marcel Hossa]], [[Libor Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 467. || 16. december 2011 || {{AUT}} [[Klagenfurt]] || Rakúsky pohár || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''1:2pp''' (1:1,0:0,0:0 - 0:1) || [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 468. || 17. december 2011 || {{AUT}} [[Klagenfurt]] || Rakúsky pohár || Slovensko - [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]] || '''2:1''' (1:0,1:0,0:1) || [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Marcel Hossa]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 469. || 10. február 2012 || {{BLR}} [[Minsk]] || Bell Swiss Bank Tournament Cup || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''3:1''' (0:0,0:1,3:0) || [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] 2, [[Rastislav Špirko|Špirko]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 470. || 11. február 2012 || {{BLR}} [[Minsk]] || Bell Swiss Bank Tournament Cup || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''5:1''' (3:1,1:0,1:0) || [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Michel Miklík]], [[Adam Lapšanský|Lapšanský]], [[Kristián Kudroč|Kudroč]], [[Marcel Haščák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 471. || 6. apríl 2012 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''1:3''' (0:1,1:1,0:1) || [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 472. || 7. apríl 2012 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Dánske národné hokejové mužstvo|Dánsko]] || '''3:4sn''' (0:0,2:3,1:0 - 0:0,0:1) || [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] 2, [[Peter Mikuš|P. Mikuš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 473. || 13. apríl 2012 || {{RUS}} [[Jaroslavľ]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''1:2sn''' (0:1,1:0,0:0 - 0:0,0:1) || [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 474. || 14. apríl 2012 || {{RUS}} [[Jaroslavľ]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:3''' (0:1,0:2,2:0) || [[Milan Bartovič|Bartovič]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 475. || 18. apríl 2012 || {{CZE}} [[Praha]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''1:3''' (0:1,1:0,0:2) || [[Kristián Kudroč|Kudroč]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 476. || 20. apríl 2012 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''2:3sn''' (0:0,2:1,0:1 - 0:0,0:1) || [[Mário Bližňák|Bližňák]], [[Milan Bartovič|Bartovič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 477. || 27. apríl 2012 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''4:5sn''' (0:1,2:3,2:0 - 0:0,0:1) || [[Tomáš Starosta|Starosta]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] 2, [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 478. || 28. apríl 2012 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Škoda Cup || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''5:4sn''' (1:2,2:1,1:1 - 0:0,1:0) || [[Michel Miklík|Miklík]], [[Marek Hovorka|Hovorka]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Tomáš Surový|Surový]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 479. || 4. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''2:3''' (0:1,1:2,1:0) || [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Milan Bartovič|Bartovič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 480. || 6. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] || '''0:1''' (0:1,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 481. || 7. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''4:2''' (3:1,0:1,1:0) || [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 482. || 9. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstan]] || '''4:2''' (1:1,1:0,2:1) || [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Tomáš Kopecký|Kopecký]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 483. || 12. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''5:1''' (1:0,4:1,0:0) || [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Michel Miklík|Miklík]], [[Tomáš Kopecký|Kopecký]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 484. || 13. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''1:0''' (1:0,0:0,0:0) || [[Tomáš Tatar|Tatar]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 485. || 15. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] základná skupina || Slovensko - [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] || '''5:4''' (2:2,1:1,2:1) || [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Tomáš Kopecký|Kopecký]], [[Michal Handzuš|Handzuš]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 486. || 17. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] štvrťfinále || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:3''' (2:1,0:2,2:0) || [[Tomáš Kopecký|Kopecký]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Milan Bartovič|Bartovič]], [[Michal Handzuš|Handzuš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 487. || 19. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] semifinále || Slovensko - [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] || '''3:1''' (1:0,0:1,2:0) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Libor Hudáček|Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 488. || 20. máj 2012 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS "A" 2012]] finále || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] || '''2:6''' (1:1,0:3,1:2) || [[Zdeno Chára|Chára]] 2 |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2012/2013</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 23 - 8-1-0-3-11 - 52:62</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 489. || 9. november 2012 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:3''' (0:1,1:2,1:0) || [[Marcel Hossa]], [[Boris Valábik|Valábik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 490. || 10. november 2012 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''5:2''' (0:1,3:0,2:1) || [[Libor Hudáček|Hudáček]], [[Marcel Hossa]], [[Peter Ölvecký|Ölvecký]], [[Ivan Baranka|Baranka]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 491. || 11. november 2012 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] || '''0:2''' (0:0,0:0,0:2) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 492. || 14. december 2012 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge 2012 || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''3:2sn''' (0:0,2:2,0:0 - 0:0,1:0) || [[Rastislav Špirko|Špirko]], [[Tomáš Starosta|Starosta]], [[Tomáš Záborský|Záborský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 493. || 15. december 2012 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge 2012 || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''0:5''' (0:1,0:3,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 494. || 8. február 2013 || {{NOR}} [[Stavanger]] || Turnaj 3 krajín || Slovensko - [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] || '''2:1''' (2:0,0:0,0:1) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]], [[Michael Vandas|Vandas]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 495. || 9. február 2013 || {{NOR}} [[Stavanger]] || Turnaj 3 krajín || Slovensko - [[Nórske národné hokejové mužstvo|Nórsko]] || '''2:4''' (0:0,2:3,0:1) || [[Kristián Kudroč|Kudroč]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 496. || 3. apríl 2013 || {{SWE}} [[Oskarshamn]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''1:6''' (0:2,1:2,0:2) || [[Michal Sersen|Sersen]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 497. || 5. apríl 2013 || {{SWE}} [[Växjö]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] || '''1:5''' (1:1,0:0,0:4) || [[Marko Daňo|M. Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 498. || 12. apríl 2013 || {{BLR}} [[Žlobin]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''3:0''' (0:0,2:0,1:0) || [[Michel Miklík|Miklík]], [[Martin Bartek|Bartek]], [[Ján Brejčák|Brejčák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 499. || 13. apríl 2013 || {{BLR}} [[Bobrujsk]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusko]] || '''3:4''' (0:2,1:1,2:1) || [[Peter Ölvecký|Ölvecký]], [[Jozef Stümpel|Stümpel]], [[Vladimír Mihálik|Mihálik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 500. || 18. apríl 2013 || {{CZE}} [[Praha]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''3:2''' (0:1,1:1,2:0) || [[Ján Sýkora]], [[Tomáš Surový|Surový]], [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 501. || 20. apríl 2013 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''3:0''' (0:0,1:0,2:0) || [[Martin Bartek|Bartek]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 502. || 25. apríl 2013 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup 2013 || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''2:3sn''' (0:0,1:2,1:0 - 0:0,0:1) || [[Marcel Haščák]], [[Michal Sersen|Sersen]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 503. || 27. apríl 2013 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup 2013 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''1:2pp''' (0:0,1:1,0:0 - 0:1) || [[Roman Kukumberg|Kukumberg]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 504. || 3. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''6:2''' (1:0,2:0,3:2) || [[Michel Miklík|Miklík]], [[Peter Ölvecký|Ölvecký]], [[Tomáš Záborský|Záborský]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Miroslav Šatan|Šatan]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 505. || 4. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''0:2''' (0:1,0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 506. || 6. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:2''' (0:1,1:0,2:1) || [[Mário Bližňák|Bližňák]], [[Tomáš Záborský|Záborský]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 507. || 9. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''3:5''' (1:3,1:1,1:1) || [[Tomáš Záborský|Záborský]], [[Tomáš Surový|Surový]], [[René Vydarený|Vydarený]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 508. || 10. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''1:2sn''' (1:0,0:1,0:0 - 0:0,0:1) || [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 509. || 12. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''1:3''' (0:0,1:2,0:1) || [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 510. || 14. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''4:1''' (2:0,1:1,1:0) || [[Branko Radivojevič|Radivojevič]], [[Martin Bartek|Bartek]], [[René Vydarený|Vydarený]], [[Marko Daňo|M. Daňo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 511. || 16. máj 2013 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS "A" 2013]] – štvrťfinále || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''3:4''' (0:3,2:0,1:1) || [[Michel Miklík|Miklík]], [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Tomáš Surový|Surový]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2013/2014</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 24 - 8-2-0-2-12 - 54:69</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 512. || 8. november 2013 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''4:3sn''' (0:2,1:1,2:0 - 0:0,1:0) || [[Michal Sersen|Sersen]] 2, [[Marcel Hossa]], [[Branko Radivojevič|Radivojevič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 513. || 9. november 2013 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''0:2''' (0:1,0:1,0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 514. || 10. november 2013 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''0:3''' (0:1,0:2,0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 515. || 20. december 2013 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''1:2''' (0:1,0:0,1:1) || [[Patrik Lušňák|Lušňák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 516. || 21. december 2013 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''4:2''' (2:0,1:1,1:1) || [[Juraj Mikuš|J. Mikuš]], [[Adam Lapšanský|Lapšanský]], [[Radoslav Tybor|Tybor]], [[Ivan Baranka|Baranka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 517. || 13. február 2014 || {{RUS}} [[Soči]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2014]] – základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:7''' (0:1,1:6,0:0) || [[Tomáš Tatar|Tatar]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 518. || 15. február 2014 || {{RUS}} [[Soči]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2014]] – základná skupina || Slovensko - {{SVN|lh}} || '''1:3''' (0:0,0:0,1:3) || [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 519. || 16. február 2014 || {{RUS}} [[Soči]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2014]] – základná skupina || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''0:1sn''' (0:0,0:0,0:0 - 0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 520. || 18. február 2014 || {{RUS}} [[Soči]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2014]] – osemfinále || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''3:5''' (0:3,1:1,2:1) || [[Marián Hossa]] 2, [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 521. || 11. apríl 2014 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''1:3''' (0:0,1:1,0:2) || [[Adam Lapšanský|Lapšanský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 522. || 13. apríl 2014 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''4:3''' (2:0,2:2,0:1) || [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]], [[Dávid Skokan|Skokan]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 523. || 17. apríl 2014 || {{FRA}} [[Gap]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''2:4''' (0:3,0:0,2:1) || [[Rastislav Špirko|Špirko]], [[Andrej Šťastný|Šťastný]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 524. || 19. apríl 2014 || {{FRA}} [[Grenoble]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''3:1''' (0:0,2:0,1:1) || [[Miroslav Šatan|Šatan]] 2, [[Radoslav Tybor|Tybor]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 525. || 24. apríl 2014 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''0:3''' (0:1,0:1,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 526. || 26. apríl 2014 || {{SVK}} [[Poprad]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''2:1''' (1:0,1:1,0:0) || [[Ivan Švarný|Švarný]], [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 527. || 1. máj 2014 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''5:3''' (3:2,2:0,0:1) || [[Ján Brejčák|J. Brejčák]], [[Marek Viedenský|Viedenský]], [[Peter Čerešňák|Čerešňák]], [[Ivan Švarný|Švarný]], [[Marek Hrivík|Hrivík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 528. || 3. máj 2014 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Slovakia Cup || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''3:2pp''' (0:1,1:0,1:1 - 1:0) || [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Patrik Lušňák|Lušňák]], [[Dávid Skokan|Skokan]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 529. || 9. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''2:3pp''' (0:1,2:0,0:1 - 0:1) || [[Michel Miklík|Miklík]], [[Marek Viedenský|Viedenský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 530. || 10. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''1:4''' (0:0,1:1,0:3) || [[Karol Sloboda|K. Sloboda]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 531. || 12. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''3:5''' (1:0,2:1,0:4) || [[Ladislav Nagy|Nagy]] 2, [[Miroslav Šatan|Šatan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 532. || 14. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''5:2''' (2:2,1:0,2:0) || [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] 2, [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 533. || 16. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''1:3''' (0:2,1:0,0:1) || [[Martin Marinčin|Marinčin]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 534. || 17. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{ITA|lh}} || '''4:1''' (1:0,2:1,1:0) || [[Marek Ďaloga|Ďaloga]], [[Marek Viedenský|Viedenský]], [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 535. || 20. máj 2014 || {{BLR}} [[Minsk]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS "A" 2014]] || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''4:3''' (1:0,0:1,3:2) || [[Tomáš Tatar|Tatar]] 2, [[Michel Miklík|Miklík]], [[Marek Viedenský|Viedenský]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2014/2015</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 22 - 6-2-0-5-9 - 55:56</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 536. || 7. november 2014 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''4:1''' (1:0,1:0,2:1) || [[Juraj Mikuš|J. Mikuš]], [[Radek Deyl|Deyl]], [[Adam Lapšanský|Lapšanský]], [[Roman Rác|Rác]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 537. || 8. november 2014 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''1:2''' (0:1,0:1,1:0) || [[Adam Lapšanský|Lapšanský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 538. || 9. november 2014 || {{DEU}} [[Mníchov]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''1:2''' (0:0,1:0,0:2) || [[Adam Lapšanský|Lapšanský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 539. || 19. december 2014 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''1:2''' (0:0,0:1,1:1) || [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 540. || 20. december 2014 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''1:3''' (0:0,0:1,1:2) || [[Patrik Lušňák|Lušňák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 541. || 5. február 2015 || {{SVK}} [[Banská Bystrica]] || Slovakia Cup || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''4:1''' (1:0,2:0,1:1) || [[Ladislav Nagy|L. Nagy]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Michal Sersen|Sersen]], [[Marcel Haščák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 542. || 7. február 2015 || {{SVK}} [[Banská Bystrica]] || Slovakia Cup || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''5:0''' (2:0,0:0,3:0) || [[Marek Viedenský|Viedenský]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Ján Sýkora]], [[Tomáš Surový|Surový]], [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 543. || 2. apríl 2015 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''3:4''' (2:0,1:2,0:2) || [[Patrik Lušňák|Lušňák]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 544. || 4. apríl 2015 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''3:1''' (0:1,2:0,1:0) || [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Marcel Haščák]], [[Dávid Gríger|Gríger]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 545. || 9. apríl 2015 || {{CZE}} [[Jihlava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''2:3sn''' (1:1,0:1,1:0 - 0:0,0:1) || [[Milan Bartovič|Bartovič]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 546. || 10. apríl 2015 || {{CZE}} [[Jihlava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''1:3''' (0:2,0:0,1:1) || [[Libor Hudáček|L. Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 547. || 16. apríl 2015 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''4:5sn''' (1:2,2:0,1:2 - 0:0,0:1) || [[Ivan Baranka|Baranka]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga]], [[Michel Miklík|Miklík]], [[Peter Podhradský|Podhradský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 548. || 18. apríl 2015 || {{SVK}} [[Poprad]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''5:2''' (4:0,0:2,1:0) || [[Mário Bližňák|Bližňák]], [[Michel Miklík|Miklík]], [[Patrik Lušňák|Lušňák]], [[Juraj Mikuš|J. Mikuš]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 549. || 24. apríl 2015 || {{LVA}} [[Riga]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''1:5''' (0:3,0:1,1:1) || [[Milan Jurčina|Jurčina]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 550. || 25. apríl 2015 || {{LVA}} [[Riga]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''2:3sn''' (0:0,0:1,2:1 - 0:0,0:1) || [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 551. || 2. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''4:3sn''' (0:0,0:1,3:2 - 0:0,1:0) || [[Michal Sersen|Sersen]], [[Marek Viedenský|Viedenský]], [[Dominik Graňák|Graňák]], rozh. sam. nájazd [[Marko Daňo|M. Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 552. || 3. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''2:1pp''' (0:0,0:0,1:1 - 1:0) || [[Andrej Meszároš|Meszároš]] 2 |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 553. || 5. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - {{SVN|lh}} || '''3:1''' (0:1,0:0,3:0) || [[Andrej Meszároš|Meszároš]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 554. || 6. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''2:3''' (1:0,1:2,0:1) || [[Tomáš Surový|Surový]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 555. || 9. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''0:3''' (0:0,0:0,0:3) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 556. || 10. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''2:3pp''' (1:0,0:1,1:1 - 0:1) || [[Tomáš Kopecký|Kopecký]], [[Marián Gáborík|Gáborík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 557. || 12. máj 2015 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS "A" 2015]] || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''4:5pp''' (0:2,4:2,0:0 - 0:1) || [[Marián Gáborík|Gáborík]], [[Adam Jánošík|Jánošík]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Milan Bartovič|Bartovič]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2015/2016</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 22 - 8-2-0-3-9 - 50:58</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 558. || 6. november 2015 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''0:1''' (0:0,0:1,0:0) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 559. || 7. november 2015 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:4''' (0:2,0:2,2:0) || [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Martin Réway|Réway]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 560. || 8. november 2015 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''4:0''' (1:0,1:0,2:0) || [[Andrej Šťastný|Šťastný]], [[Tomáš Marcinko|Marcinko]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Eduard Šedivý|Šedivý]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 561. || 18. december 2015 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''4:1''' (2:0,1:1,1:0) || [[Tomáš Marcinko|T. Marcinko]], [[Peter Čerešňák|Čerešňák]], [[Michal Hlinka]], [[Pavol Skalický|Skalický]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 562. || 19. december 2015 || {{CHE}} [[Arosa]] || Arosa Challenge || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''2:3sn''' (0:0,1:2,1:0 - 0:0,0:1) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Pavol Skalický|Skalický]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 563. || 11. február 2016 || {{SVK}} [[Žilina]] || Slovakia Cup || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''2:1''' (1:1,0:0,1:0) || [[Tomáš Marcinko|T. Marcinko]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 564. || 13. február 2016 || {{SVK}} [[Žilina]] || Slovakia Cup || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''4:0''' (2:0,1:0,1:0) || [[Patrik Lušňák|Lušňák]], [[Martin Bakoš|M. Bakoš]], [[Tomáš Hrnka|Hrnka]], [[Rastislav Dej|Dej]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 565. || 7. apríl 2016 || {{FIN}} [[Pori]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''2:3''' (0:1,0:0,2:2) || [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Patrik Lušňák|Lušňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 566. || 8. apríl 2016 || {{FIN}} [[Turku]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''1:6''' (0:1,0:2,1:3) || [[Patrik Lušňák|Lušňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 567. || 14. apríl 2016 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''0:6''' (0:0,0:3,0:3) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 568. || 16. apríl 2016 || {{SVK}} [[Poprad]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''1:2sn''' (0:1,0:0,1:0 - 0:0,0:1) || [[Michal Sersen|Sersen]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 569. || 22. apríl 2016 || {{FRA}} [[Megève]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''4:1''' (0:0,2:1,2:0) || [[Tomáš Hrnka|T. Hrnka]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Patrik Lušňák|Lušňák]], [[Marko Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 570. || 24. apríl 2016 || {{FRA}} [[Grenoble]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''2:3sn''' (1:0,0:1,1:1 - 0:0,0:1) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Marko Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 571. || 28. apríl 2016 || {{SVK}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''4:3pp''' (1:0,2:0,0:3 - 1:0) || [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Martin Bakoš|M. Bakoš]], [[Martin Réway|Réway]], [[Andrej Meszároš|Meszároš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 572. || 30. apríl 2016 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''3:1''' (3:0,0:1,0:0) || [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Andrej Meszároš|Meszároš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 573. || 7. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - {{HUN|lh}} || '''4:1''' (2:1,1:0,1:0) || [[Tomáš Marcinko|Marcinko]], [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]], [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Patrik Lušňák|Lušňák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 574. || 8. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''5:1''' (2:1,2:0,1:0) || [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Dominik Graňák|Graňák]], [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Christián Jaroš|Jaroš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 575. || 10. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - {{GER|lh}} || '''1:5''' (1:0,0:3,0:2) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 576. || 11. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''2:4''' (0:0,2:0,0:4) || [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 577. || 14. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''0:5''' (0:2,0:2,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 578. || 15. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''0:5''' (0:0,0:2,0:3) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 579. || 17. máj 2016 || {{RUS}} [[Petrohrad]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS "A" 2016]] – základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:2pp''' (1:0,0:1,1:1 - 1:0) || [[Christián Jaroš|Jaroš]], [[Pavol Skalický|Skalický]], [[Marko Daňo|Daňo]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2016/2017</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 24 - 10-2-0-2-10 - 56:60</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 580. || 24. august 2016 || {{AUT}} [[Viedeň]] || prípravný zápas || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''2:0''' (0:0,1:0,1:0) || [[Miloš Bubela|Bubela]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 581. || 4. november 2016 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:1''' (0:0,1:0,2:1) || [[Michal Čajkovský|Čajkovský]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Tomáš Hrnka|Hrnka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 582. || 5. november 2016 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''4:3sn''' (1:1,2:1,0:1 - 0:0,1:0) || [[Martin Gernát|Gernát]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Adam Jánošík|Jánošík]], [[Vladimír Dravecký|Dravecký]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 583. || 6. november 2016 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''4:1''' (1:0,0:0,3:1) || [[Lukáš Cingel|Cingel]], [[Michal Čajkovský|Čajkovský]], [[Marcel Haščák|Haščák]] 2 |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 584. || 16. december 2016 || {{CHE}} [[Biel/Bienne|Biel]] || Suisse Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''1:7''' (1:1,0:3,0:3) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 585. || 17. december 2016 || {{CHE}} [[Biel/Bienne|Biel]] || Suisse Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''6:1''' (3:0,3:0,0:1) || [[Vladimír Dravecký|Dravecký]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Matej Češík|Češík]], [[Michal Hlinka|Hlinka]], [[Juraj Mikúš|J. Mikúš]], [[Lukáš Cingel|Cingel]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 586. || 9. február 2017 || {{SVK}} [[Nové Zámky]] || prípravný zápas || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''1:3''' (1:2,0:0,0:1) || [[Michal Čajkovský|Čajkovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 587. || 10. február 2017 || {{SVK}} [[Nitra]] || Slovakia Cup 2017 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''6:2''' (2:0,0:0,4:2) || [[Libor Hudáček|L. Hudáček]] 2, [[Martin Gernát|Gernát]], [[Ivan Švarný|Švarný]], [[Radoslav Macík|Macík]], [[Tomáš Hrnka|Hrnka]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 588. || 11. február 2017 || {{SVK}} [[Nitra]] || Slovakia Cup 2017 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''3:4''' (0:2,2:1,1:1) || [[Martin Gernát|Gernát]], [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Peter Čerešňák|Čerešňák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 589. || 6. apríl 2017 || {{DEN}} [[Odense]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''2:0''' (0:0,1:0,1:0) || [[Libor Hudáček|Hudáček L.]], [[Patrik Lušňák|Lušňák P.]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 590. || 8. apríl 2017 || {{DEN}} [[Aalborg]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''2:0''' (0:0,0:0,2:0) || [[Tomáš Hrnka|Hrnka]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 591. || 13. apríl 2017 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''1:2''' (1:0,0:0,0:2) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 592. || 15. apríl 2017 || {{SVK}} [[Žilina]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''0:3''' (0:0,0:1,0:2) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 593. || 19. apríl 2017 || {{SVK}} [[Košice]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''0:3''' (0:2,0:1,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 594. || 21. apríl 2017 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''3:2''' (1:0,1:1,1:1) || [[Libor Hudáček|Hudáček L.]], [[Lukáš Cingel|Cingel]], [[Dávid Skokan|Skokan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 595. || 28. apríl 2017 || {{NOR}} [[Hamar]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''3:2''' (2:0,0:1,1:1) || [[Mário Bližňák|Bližňák]], [[Michel Miklík|Miklík Michel]], [[Martin Bakoš|Bakoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 596. || 29. apríl 2017 || {{NOR}} [[Hamar]] || Euro Hockey Challenge || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''3:0''' (0:0,1:0,2:0) || [[Tomáš Matoušek|Matoušek]], [[Tomáš Zigo|Zigo]], [[Michel Miklík|Miklík Michel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 597. || 6. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - {{ITA|lh}} || '''3:2pp''' (1:0,0:1,1:1 - 1:0) || [[Michel Miklík|Miklík]], [[Libor Hudáček|Hudáček L.]], [[Peter Čerešňák|Čerešňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 598. || 7. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''1:3''' (0:1,0:1,1:1) || [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 599. || 9. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''3:4sn''' (0:1,0:2,3:0 - 0:0,0:1) || [[Martin Gernát|Gernát]], [[Mário Bližňák|Bližňák]], [[Michel Miklík|Miklík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 600. || 10. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:3sn''' (1:0,1:2,0:0 - 0:0,0:1) || [[Tomáš Matoušek|Matoušek]], [[Libor Hudáček|Hudáček L.]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 601. || 13. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''0:6''' (0:3,0:2,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 602. || 14. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:6''' (0:1,1:3,0:2) || [[Martin Gernát|Gernát]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 603. || 16. máj 2017 || {{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS "A" 2017]] – základná skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''2:4''' (0:2,1:1,1:1) || [[Tomáš Matoušek|Matoušek]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2017/2018</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 28 - 13-2-0-4-9 - 67:64</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 604. || 23. august 2017 || {{CZE}} [[Třinec]] || prípravný zápas || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''2:0''' (1:0,0:0,1:0) || [[Matej Paulovič|Paulovič]], [[Patrik Svitana|Svitana]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 605. || 24. august 2017 || {{SVK}} [[Žilina]] || prípravný zápas || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''1:2''' (1:0,0:2,0:0) || [[Marek Zagrapan|Zagrapan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 606. || 10. november 2017 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár 2017 || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''2:1''' (1:0,1:0,0:1) || [[Patrik Lamper|Lamper]], [[Marek Hovorka|Hovorka]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 607. || 11. november 2017 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár 2017 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:0''' (1:0,0:0,2:0) || [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Marcel Haščák|Haščák Marcel]], [[Peter Čerešňák|Čerešňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 608. || 12. november 2017 || {{DEU}} [[Augsburg]] || Nemecký pohár 2017 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''2:4''' (0:1,2:2,0:1) || [[Marcel Haščák|Haščák Marcel]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 609. || 14. december 2017 || {{NOR}} [[Hamar]] || MECA Hockey Games 2017 || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''4:2''' (2:1,0:1,2:0) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]] 2, [[Peter Čerešňák|Čerešňák]], [[Tomáš Surový|Surový]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 610. || 15. december 2017 || {{NOR}} [[Hamar]] || MECA Hockey Games 2017 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''2:3pp''' (1:0,0:1,1:1 - 0:1) || [[Patrik Lamper|Lamper]], [[Lukáš Cingeľ|Cingeľ]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 611. || 16. december 2017 || {{NOR}} [[Hamar]] || MECA Hockey Games 2017 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''1:0sn''' (0:0,0:0,0:0 - 0:0,1:0) || rozhod.najazd: [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 612. || 14. február 2018 || {{KOR}} [[Pchjongčchang|Pjongčang]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|ZOH 2018]] – základná skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Olympijskí športovci z Ruska]] || '''3:2''' (2:2,0:0,1:0) || [[Peter Ölvecký|Ölvecký]], [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Peter Čerešňák|Čerešňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 613. || 16. február 2018 || {{KOR}} [[Pchjongčchang|Pjongčang]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|ZOH 2018]] – základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:2''' (1:1,0:0,0:1) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 614. || 17. február 2018 || {{KOR}} [[Pchjongčchang|Pjongčang]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|ZOH 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{SVN|lh}} || '''2:3sn''' (0:0,1:2,1:0 - 0:0,0:1) || [[Miloš Bubela|Bubela]], [[Marcel Haščák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 615. || 20. február 2018 || {{KOR}} [[Pchjongčchang|Pjongčang]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|ZOH 2018]] – kvalifikačný zápas o postup do štvrťfinále || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:5''' (0:0,1:3,0:2) || [[Peter Čerešňák|Čerešňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 616. || 5. apríl 2018 || {{SWE}} [[Norrköping]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''3:6''' (2:1,0:5,1:0) || [[Juraj Valach|Valach]], [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Michel Miklík|Miklík Michel]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 617. || 6. apríl 2018 || {{SWE}} [[Oskarshamn]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''1:7''' (0:3,1:2,0:2) || [[Andreas Štrauch|Štrauch]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 618. || 14. apríl 2018 || {{DEU}} [[Weisswasser]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:1sn''' (0:0,0:1,1:0 - 0:0,1:0) || [[Dávid Buc|Buc]], rozhod.najazd: [[Martin Bakoš|Bakoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 619. || 15. apríl 2018 || {{DEU}} [[Drážďany]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''4:1''' (1:1,1:0,2:0) || [[Eduard Šimun|Šimun]], [[Michal Čajkovský|Čajkovský]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Matej Paulovič|Paulovič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 620. || 20. apríl 2018 || {{SVK}} [[Michalovce]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''4:1''' (2:0,2:1,0:0) || [[Martin Bakoš|Bakoš]], [[Michel Miklík|Miklík Michel]], [[Juraj Valach|Valach]], [[Dávid Bondra|Bondra Dávid]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 621. || 21. apríl 2018 || {{SVK}} [[Poprad]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''4:1''' (1:0,1:1,2:0) || [[Martin Fehérváry|Fehérváry]], [[Marek Hovorka|Hovorka]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 622. || 25. apríl 2018 || {{SVK}} [[Piešťany]] || prípravný zápas || Slovensko - {{KOR|lh}} || '''2:1''' (0:0,0:1,2:0) || [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]], [[Adam Jánošík|Jánošík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 623. || 27. apríl 2018 || {{SVK}} [[Nitra]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''4:0''' (1:0,2:0,1:0) || [[Marcel Haščák|Haščák Marcel]] 2x, [[Dávid Bondra|Bondra Dávid]], [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 624. || 28. apríl 2018 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Euro Hockey Challenge 2018 || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''2:3''' (1:1,1:1,0:1) || [[Marek Ďaloga|Ďaloga Marek]], [[Andrej Sekera|Sekera]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 625. || 5. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''2:3pp''' (1:0,1:1,0:1 - 0:1) || [[Michal Krištof|Krištof]], [[Andrej Sekera|Sekera]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 626. || 6. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''0:2''' (0:1,0:1,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 627. || 8. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''4:2''' (1:1,2:0,1:1) || [[Marcel Haščák|Haščák Marcel]], [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]], [[Christián Jaroš|Jaroš]], [[Michal Krištof|Krištof]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 628. || 10. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''3:1''' (1:0,1:1,1:0) || [[Dávid Bondra|Bondra Dávid]], [[Dávid Buc|Buc]], [[Michal Čajkovský|Čajkovský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 629. || 12. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''3:4pp''' (1:2,1:1,1:0 - 0:1) || [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga Marek]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 630. || 14. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{RUS|lh}} || '''0:4''' (0:2,0:0,0:2) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 631. || 15. máj 2018 || {{DEN}} [[Kodaň]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS "A" 2018]] – základná skupina || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''7:4''' (2:0,0:2,5:2) || [[Martin Bakoš|Bakoš]] 2x, [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]] 2x, [[Marek Hovorka|Hovorka]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga]], [[Michal Krištof|Krištof]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2018/2019</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 23 - 9-3-0-0-11 - 64:48</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 632. || 8. november 2018 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2018 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''2:3''' (1:0,0:2,1:1) || [[Dávid Bondra|Bondra Dávid]], [[Marcel Haščák|Haščák Marcel]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 633. || 10. november 2018 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2018 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''1:2''' (1:1,0:0,0:1) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 634. || 11. november 2018 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2018 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:0''' (0:0,0:0,2:0) || [[Marcel Haščák|Haščák Marcel]], [[Radovan Puliš|Puliš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 635. || 13. december 2018 || {{CHE}} [[Luzern]] || Luzern Cup 2018 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''1:2''' (0:0,1:1,0:1) || [[Martin Chovan|Chovan Martin]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 636. || 14. december 2018 || {{CHE}} [[Luzern]] || Luzern Cup 2018 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''6:1''' (1:0,3:1,2:0) || [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]], [[Radovan Puliš|Puliš]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga Marek]], [[Radoslav Tybor|Tybor]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga Marek]], [[Samuel Buček|Buček]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 637. || 7. február 2019 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Kaufland Cup 2019 || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''2:1sn''' (0:0,0:1,1:0 - 0:0,1:0) || [[Radovan Puliš|Puliš]], rozhodujúci nájazd [[Michal Chovan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 638. || 9. február 2019 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Kaufland Cup 2019 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''5:1''' (1:0,4:1,0:0) || [[Samuel Buček|Buček]] 2x, [[Matej Paulovič|Paulovič]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Radovan Puliš|Puliš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 639. || 4. apríl 2019 || {{SVK}} [[Topoľčany]] || prípravný zápas || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''0:4''' (0:1,0:2,0:1) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 640. || 11. apríl 2019 || {{DEU}} [[Kaufbeuren]] || Euro Hockey Challenge 2019 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''1:2''' (1:0,0:2,0:0) || [[Matúš Sukeľ|M. Sukeľ]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 641. || 13. apríl 2019 || {{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]] || Euro Hockey Challenge 2019 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''1:3''' (0:2,1:1,0:0) || [[Lukáš Cingel|Cingel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 642. || 19. apríl 2019 || {{AUT}} [[Salzburg]] || Euro Hockey Challenge 2019 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''5:1''' (2:1,2:0,1:0) || [[Marián Studenič|Studenič]], [[Ladislav Nagy|Nagy]], [[Dávid Buc|Buc]], [[Adam Liška|Liška]], [[Martin Štajnoch|Štajnoch]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 643. || 20. apríl 2019 || {{AUT}} [[Innsbruck]] || Euro Hockey Challenge 2019 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''2:1sn''' (1:0,0:1,0:0 - 0:0,1:0) || [[Martin Bakoš|Bakoš]], rozhod. nájazd: [[Martin Bakoš|Bakoš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 644. || 26. apríl 2019 || {{SVK}} [[Trenčín]] || Euro Hockey Challenge 2019 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''1:3''' (1:1,0:1,0:1) || [[Richard Pánik|Pánik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 645. || 27. apríl 2019 || {{SVK}} [[Nitra]] || Euro Hockey Challenge 2019 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''0:2''' (0:2,0:0,0:0) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 646. || 4. máj 2019 || {{SVK}} [[Poprad]] || prípravný zápas || Slovensko - {{GBR|lh}} || '''6:1''' (1:0,3:1,2:0) || [[Tomáš Zigo|Zigo]], [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Matúš Sukeľ]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Martin Marinčin|Marinčin]], [[Adam Liška|Liška]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 647. || 7. máj 2019 || {{SVK}} [[Michalovce]] || prípravný zápas || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''3:2pp''' (1:0,0:0,1:2 - 1:0) || [[Erik Černák|Černák]], [[Tomáš Zigo|Zigo]], [[Richard Pánik|Pánik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 648. || 10. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''4:1''' (1:1,2:0,1:0) || [[Matúš Sukeľ|M. Sukeľ]], [[Erik Černák|Černák]], [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Michal Krištof|Krištof]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 649. || 11. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''2:4''' (1:2,1:0,0:2) || [[Erik Černák|Černák]], [[Martin Marinčin|Marinčin]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 650. || 13. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''5:6''' (2:2,2:3,1:1) || [[Matúš Sukeľ|M. Sukeľ]] 2x, [[Adam Liška|Liška]] 2x, [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 651. || 15. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:3''' (0:0,2:1,0:2) || [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 652. || 17. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''6:3''' (2:0,1:2,3:1) || [[Richard Pánik|Pánik]], [[Matúš Sukeľ|M. Sukeľ]], [[Libor Hudáček|L. Hudáček]], [[Erik Černák|Černák]], [[Michal Čajkovský|Čajkovský]], [[Ladislav Nagy|Nagy]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 653. || 18. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - {{GBR|lh}} || '''7:1''' (3:1,3:0,1:0) || [[Andrej Sekera|Sekera]], [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Martin Marinčin|Marinčin]], [[Michal Čajkovský|Čajkovský]], [[Marián Studenič|Studenič]], [[Matúš Sukeľ|M. Sukeľ]], [[Dávid Bondra|D. Bondra]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 654. || 21. máj 2019 || {{SVK}} [[Košice]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS "A" 2019]] – základná skupina || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''2:1sn''' (0:0,1:0,0:1 - 0:0,1:0) || [[Martin Marinčin|Marinčin]], víťazný sam. nájazd: [[Ladislav Nagy|Nagy]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2019/2020</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 7 - 2-1-0-2-2 - 16:21</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 655. || 7. november 2019 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2019 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''2:5''' (0:0,0:3,2:2) || [[Filip Krivošík|Krivošík]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 656. || 9. november 2019 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2019 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''2:3pp''' (0:1,1:0,1:1 - 0:1) || [[Adam Liška|Liška]], [[Filip Krivošík|Krivošík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 657. || 10. november 2019 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2019 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:2pp''' (0:1,1:1,1:0 - 1:0) || [[Matúš Sukeľ]], [[Filip Krivošík|Krivošík]], [[Peter Zuzin|Zuzin]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 658. || 12. december 2019 || {{CHE}} [[Visp]] || NaturEnergie Challenge 2019 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''2:3sn''' (2:0,0:0,0:2 - 0:0,0:1) || [[Michael Vandas|Vandas]], [[Adam Liška|Liška]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 659. || 13. december 2019 || {{CHE}} [[Visp]] || NaturEnergie Challenge 2019 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''1:4''' (0:2,1:0,0:2) || [[Marcel Haščák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 660. || 6. február 2020 || {{SVK}} [[Poprad]] || Kaufland Cup 2020 || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''4:3''' (1:1,1:2,2:0) || [[Jakub Sukeľ]], [[Michal Krištof|Krištof]], [[Marcel Haščák]], [[Martin Chovan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 661. || 8. február 2020 || {{SVK}} [[Poprad]] || Kaufland Cup 2020 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''2:1''' (2:0,0:0,0:1) || [[Marek Ďaloga|Ďaloga]], [[Michal Chovan]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 8. apríl 2020 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Euro Hockey Challenge 2020 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 9. apríl 2020 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Euro Hockey Challenge 2020 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 16. apríl 2020 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Euro Hockey Challenge 2020 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 19. apríl 2020 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Euro Hockey Challenge 2020 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 23. apríl 2020 || {{CZE}} [[Hradec Králové]] || Euro Hockey Challenge 2020 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 26. apríl 2020 || {{CZE}} [[Hradec Králové]] || Euro Hockey Challenge 2020 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 9. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 10. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{GBR|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 12. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 14. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 16. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 17. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | – || 19. máj 2020 || {{CHE}} [[Lausanne]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS "A" 2020]] – základná skupina || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''0:0''' (0:0,0:0,0:0) || zrušené [[COVID-19]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2020/2021</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 16 - 7-2-0-1-6 - 32:39</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 662. || 20. apríl 2021 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Kaufland Challenge 2021 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''1:2pp''' (1:0,0:1,0:0 - 0:1) || [[Adam Liška|Liška]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 663. || 21. apríl 2021 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Kaufland Challenge 2021 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''1:0pp''' (0:0,0:0,0:0 - 1:0) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 664. || 24. apríl 2021 || {{SVK}} [[Piešťany]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2021 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''4:3sn''' (0:2,2:1,1:0 - 0:0,1:0) || [[Miroslav Mucha|Mucha]], [[Miloš Bubela|Bubela]], [[Daniil Fominykh|Fominykh]], rozh. nájazd: [[Dávid Buc|Buc]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 665. || 25. apríl 2021 || {{SVK}} [[Piešťany]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2021 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:1''' (0:0,1:1,1:0) || [[Andrej Kollár (1999)|Kollár ml.]], [[Daniil Fominykh|Fominykh]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 666. || 1. máj 2021 || {{SVK}} [[Piešťany]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2021 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''3:1''' (0:0,1:0,2:1) || [[Marek Hrivík|Hrivík]], [[Adrián Holešinský|Holešinský]], [[Miloš Roman]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 667. || 2. máj 2021 || {{SVK}} [[Piešťany]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2021 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''2:0''' (2:0,0:0,0:0) || [[Miloš Roman]], [[Adrián Holešinský|Holešinský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 668. || 6. máj 2021 || {{CZE}} [[Praha]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2021 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''0:2''' (0:0,0:0,0:2) || |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 669. || 7. máj 2021 || {{CZE}} [[Praha]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2021 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''1:2''' (0:0,1:1,0:1) || [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 670. || 21. máj 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''5:2''' (3:0,0:0,2:2) || [[Kristián Pospíšil|Pospíšil Kristián]] 2x, [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] 2x, [[Marek Hrivík|Hrivík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 671. || 23. máj 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - {{GBR|lh}} || '''2:1''' (1:0,1:1,0:0) || [[Marek Hrivík|Hrivík]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 672. || 24. máj 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|ROC (Ruský olympijský výbor)]] || '''3:1''' (0:0,1:1,2:0) || [[Miloš Kelemen|Kelemen]], [[Martin Gernát|Gernát]], [[Marek Ďaloga|Ďaloga]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 673. || 27. máj 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''1:8''' (0:1,0:3,1:4) || [[Michal Krištof|Krištof]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 674. || 29. máj 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''2:0''' (0:0,0:0,2:0) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Adam Jánošík|Jánošík Adam]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 675. || 30. máj 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''1:3''' (1:0,0:1,0:2) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 676. || 1. jún 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – základná skupina || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''3:7''' (0:2,1:2,2:3) || [[Matúš Sukeľ|Sukeľ]], [[Martin Bučko|Bučko]], [[Kristián Pospíšil|Pospíšil Kristián]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 677. || 3. jún 2021 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS "A" 2021]] – štvrťfinále || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''1:6''' (0:3,1:1,0:2) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2021/2022</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 29 - 17-1-0-2-9 - 90:66</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 678. || 26. august 2021 || {{SVK}} [[Bratislava]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] - D-skupina || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''2:1''' (1:0,1:0,0:1) || [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]], [[Martin Gernát|Gernát]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 679. || 27. august 2021 || {{SVK}} [[Bratislava]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] - D-skupina || Slovensko - {{POL|lh}} || '''5:1''' (1:0,3:1,1:0) || [[Adam Ružička|Ružička]] 2x, [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]], [[Miloš Roman|Roman Miloš]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 680. || 29. august 2021 || {{SVK}} [[Bratislava]] || kvalifikácia na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] - D-skupina || Slovensko - {{BLR|lh}} || '''2:1''' (1:0,0:1,1:0) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 681. || 11. november 2021 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2021 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''7:1''' (1:1,1:0,5:0) || [[Dávid Gríger|Gríger]] 2x, [[Michal Krištof|Krištof]], [[Adrián Holešinský|Holešinský]], [[Martin Vitaloš|Vitaloš]], [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]], [[Patrik Hrehorčák|Hrehorčák]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 682. || 13. november 2021 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2021 || Slovensko - [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko „OH“]] || '''3:1''' (2:1,0:0,1:0) || [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]], [[Adrián Holešinský|Holešinský]], [[Samuel Buček|Buček]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 683. || 14. november 2021 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2021 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''1:4''' (0:2,1:1,0:1) || [[Samuel Buček|Buček]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 684. || 15. december 2021 || {{CHE}} [[Visp]] || NaturEnergie Challenge 2021 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''6:2''' (2:1,1:1,3:0) || [[Jozef Baláž|Baláž]], [[Martin Gernát|Gernát]], [[Pavol Regenda|Regenda]], [[Miroslav Mucha|Mucha]], [[Róbert Varga|Varga]], [[Miloš Kelemen|Kelemen]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 685. || 17. december 2021 || {{CHE}} [[Visp]] || NaturEnergie Challenge 2021 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''2:3''' (1:0,0:1,1:2) || [[Miloš Kelemen|Kelemen]] 2x |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 686. || 10. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''2:6''' (1:3,1:1,0:2) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] 2x |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 687. || 11. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''1:4''' (0:3,0:0,1:1) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 688. || 13. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''5:2''' (1:1,2:0,2:1) || [[Martin Marinčin|Marinčin]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Peter Zuzin|Zuzin]], [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 689. || 15. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] – kvalifikačný zápas o postup do štvrťfinále || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''4:0''' (1:0,2:0,1:0) || [[Libor Hudáček|Hudáček]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Michal Krištof|Krištof]], [[Marek Hrivík|Hrivík]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 690. || 16. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] – štvrťfinále || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''3:2sn''' (1:1,0:1,1:0 - 0:0,1:0) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Marek Hrivík|Hrivík]], rozhod. nájazd: [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 691. || 18. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] – semifinále || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''0:2''' (0:1,0:0,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 692. || 19. február 2022 || {{CHN}} [[Peking]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] – o 3. miesto || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''4:0''' (0:0,2:0,2:0) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] 2x, [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]], [[Pavol Regenda|Regenda]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 693. || 21. apríl 2022 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2022 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''3:1''' (1:1,2:0,0:0) || [[Peter Čerešňák|Čerešňák]], [[Alex Tamáši|Tamáši]], [[Mislav Rosandić|Rosandić]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 694. || 23. apríl 2022 || {{SVK}} [[Trenčín]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2022 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''3:4sn''' (1:0,1:2,1:1 - 0:0,0:1) || [[Mário Lunter|Lunter]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Patrik Koch|Koch]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 695. || 29. apríl 2022 || {{DEU}} [[Drážďany]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2022 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:1''' (3:0,0:1,0:0) || [[Marek Valach|Valach M.]], [[Adam Liška|Liška]], [[Michal Ivan|Ivan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 696. || 30. apríl 2022 || {{DEU}} [[Drážďany]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2022 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:2''' (1:1,1:1,1:0) || [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Kristián Pospíšil|Pospíšil]], [[Oliver Okuliar|Okuliar]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 697. || 5. máj 2022 || {{SVK}} [[Žilina]] || Kaufland Cup 2022 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''4:5sn''' (1:1,1:1,2:2 - 0:0,0:1) || [[Adam Liška|Liška]], [[Adam Sýkora|Sýkora Adam]], [[Kristián Pospíšil|Pospíšil]], [[Andrej Kollár (1999)|Kollár]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 698. || 7. máj 2022 || {{SVK}} [[Žilina]] || Kaufland Cup 2022 || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''2:0''' (2:0,0:0,0:0) || [[Adam Liška|Liška]], [[Jakub Minárik|Minárik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 699. || 13. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''4:2''' (1:0,2:2,1:0) || [[Pavol Regenda|Regenda]] 2x, [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 700. || 14. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''1:2''' (0:0,1:2,0:0) || [[Kristián Pospíšil|Pospíšil Kristián]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 701. || 16. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''1:5''' (1:1,0:2,0:2) || [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 702. || 18. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''3:5''' (1:1,1:2,1:2) || [[Miloš Roman|Roman Miloš]], [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 703. || 20. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{KAZ|lh}} || '''4:3''' (1:2,3:0,0:1) || [[Andrej Kollár (1999)|Kollár Andrej]], [[Martin Fehérváry|Fehérváry]], [[Adam Liška|Liška]], [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 704. || 21. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{ITA|lh}} || '''3:1''' (2:0,0:0,1:1) || [[Michal Krištof|Krištof]], [[Adam Sýkora|Sýkora Adam]], [[Alex Tamáši|Tamáši]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 705. || 24. máj 2022 || {{FIN}} [[Helsinki]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – základná skupina || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''7:1''' (2:0,3:0,2:1) || [[Tomáš Tatar|Tatar]] 2x, [[Pavol Regenda|Regenda]] 2x, [[Mislav Rosandić|Rosandić]], [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Šimon Nemec|Nemec Šimon]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 706. || 26. máj 2022 || {{FIN}} [[Tampere]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS "A" 2022]] – štvrťfinále || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''2:4''' (2:1,0:1,0:2) || [[Adam Sýkora|Sýkora Adam]], [[Pavol Regenda|Regenda]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2022/2023</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 22 - 7-1-0-7-7 - 56:58</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 707. || 10. november 2022 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2022 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''2:3pp''' (1:1,0:1,1:0 - 0:1) || [[Michal Beňo|Beňo]], [[Adrián Holešinský|Holešinský]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 708. || 12. november 2022 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2022 || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''3:4pp''' (0:2,2:1,1:0 - 0:1) || [[Viliam Čacho (1998)|Čacho]] 2x, [[Daniil Fominykh|Fominych]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 709. || 13. november 2022 || {{DEU}} [[Krefeld]] || Nemecký pohár 2022 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''0:3''' (0:1,0:1,0:1) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 710. || 15. december 2022 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Vianočný Kaufland Cup 2022 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''6:0''' (1:0,2:0,3:0) || [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Maroš Jedlička|Jedlička]], [[Martin Gernát|Gernát]], [[Alex Tamáši|Tamáši]], [[Viliam Čacho (1998)|Čacho Viliam ml.]], [[Marko Daňo|Daňo]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 711. || 17. december 2022 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Vianočný Kaufland Cup 2022 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''6:1''' (2:0,2:0,2:1) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] 3x, [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Alex Tamáši|Tamáši]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 712. || 8. február 2023 || {{SVK}} [[Michalovce]] || prípravný zápas || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:3sn''' (1:0,0:1,1:1 - 0:0,0:1) || [[Jozef Baláž|Baláž]], [[Maroš Jedlička|Jedlička]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 713. || 9. február 2023 || {{SVK}} [[Košice]] || prípravný zápas || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''1:3''' (0:0,1:1,0:2) || [[Viliam Čacho (1998)|Čacho]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 714. || 14. apríl 2023 || {{CHE}} [[Visp]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2023 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''2:0''' (0:0,0:0,2:0) || [[Adrián Holešinský|Holešinský]], [[Viliam Čacho (1998)|Čacho]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 715. || 15. apríl 2023 || {{CHE}} [[Porrentruy]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2023 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''3:2pp''' (1:1,0:1,1:0 - 1:0) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Šimon Petráš|Petráš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 716. || 20. apríl 2023 || {{CZE}} [[Poruba (Ostrava)|Ostrava-Poruba]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2023 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''1:5''' (0:2,0:1,1:2) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 717. || 21. apríl 2023 || {{CZE}} [[Poruba (Ostrava)|Ostrava-Poruba]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2023 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''2:3sn''' (1:1,1:1,0:0 - 0:0,0:1) || [[Jozef Baláž|Baláž]], [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 718. || 28. apríl 2023 || {{SVK}} [[Žilina]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2023 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:4''' (1:1,0:2,2:1) || [[Samuel Kňažko|Kňažko]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Richard Pánik|Pánik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 719. || 29. apríl 2023 || {{SVK}} [[Trenčín]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2023 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:4pp''' (1:0,2:3,0:0 - 0:1) || [[Pavol Regenda|Regenda]] 2x, [[Richard Pánik|Pánik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 720. || 4. máj 2023 || {{AUT}} [[Kapfenberg]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2023 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''3:6''' (3:3,0:3,0:0) || [[Oliver Okuliar|Okuliar]], [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Miloš Kelemen|Kelemen]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 721. || 6. máj 2023 || {{SVK}} [[Trenčín]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2023 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''4:3''' (3:0,0:2,1:1) || [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Maroš Jedlička|Jedlička]], [[Miloš Kelemen|Kelemen]], [[Mário Grman|Grman]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 722. || 12. máj 2023 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS "A" 2023]] – základná skupina || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''2:3''' (2:3,0:0,0:0) || [[Martin Chromiak|Chromiak]], [[Mislav Rosandič|Rosandič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 723. || 13. máj 2023 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS "A" 2023]] – základná skupina || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''2:1''' (1:0,0:1,1:0) || [[Matúš Sukeľ|Sukeľ Matúš]], [[Marek Hrivík|Hrivík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 724. || 15. máj 2023 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS "A" 2023]] – základná skupina || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''1:2sn''' (1:1,0:0,0:0 - 0:0,0:1) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 725. || 18. máj 2023 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS "A" 2023]] – základná skupina || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''2:4''' (0:1,2:1,0:2) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Pavol Regenda|Regenda]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 726. || 19. máj 2023 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS "A" 2023]] – základná skupina || Slovensko - {{KAZ|lh}} || '''3:4sn''' (1:0,0:3,2:0 - 0:0,0:1) || [[Patrik Koch|Koch]], [[Richard Pánik|Pánik]], [[Pavol Regenda|Regenda]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 727. || 21. máj 2023 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS "A" 2023]] – základná skupina || Slovensko - {{SVN|lh}} || '''1:0''' (0:0,1:0,0:0) || [[Richard Pánik|Pánik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 728. || 23. máj 2023 || {{LVA}} [[Riga]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS "A" 2023]] – základná skupina || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''4:1''' (3:0,0:1,1:0) || [[Marek Hrivík|Hrivík]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Richard Pánik|Pánik]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2023/2024</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 23 - 11-3-0-1-8 - 89:69</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 729. || 9. november 2023 || {{DEU}} [[Landshut]] || Nemecký pohár 2023 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''7:1''' (4:0,2:1,1:0) || [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]], [[Jozef Baláž|Baláž]] 2x, [[Oliver Okuliar|Okuliar]] 2x, [[Lukáš Cingel|Cingel]], [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 730. || 11. november 2023 || {{DEU}} [[Landshut]] || Nemecký pohár 2023 || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''3:4''' (0:2,1:1,2:1) || [[Lukáš Cingel|Cingel]], [[Oliver Okuliar|Okuliar]], [[Miloš Roman|Roman Miloš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 731. || 12. november 2023 || {{DEU}} [[Landshut]] || Nemecký pohár 2023 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''2:1''' (1:0,0:0,1:1) || [[Matej Kašlík|Kašlík]], [[Lukáš Cingel|Cingel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 732. || 13. december 2023 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Vianočný Kaufland Cup 2023 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''9:0''' (4:0,4:0,1:0) || [[Oliver Okuliar|Okuliar]], [[Patrik Lamper|Lamper]], [[Peter Zuzin|Zuzin]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] 2x, [[Marek Hrivík|Hrivík]], [[Dávid Mudrák|Mudrák]], [[Viliam Čacho (1998)|Čacho Viliam ml.]], [[Alex Tamáši|Tamáši]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 733. || 15. december 2023 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Vianočný Kaufland Cup 2023 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''3:0''' (2:0,0:0,1:0) || [[Viliam Čacho (1998)|Čacho Viliam ml.]], [[Marek Hrivík|Hrivík]] 2x |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 734. || 7. február 2024 || {{SVK}} [[Zvolen]] || prípravný zápas || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''5:2''' (0:0,0:1,5:1) || [[Patrik Hrehorčák|Hrehorčák]], [[Adam Lukošik|Lukošik]], [[Andrej Kukuča|Kukuča]], [[Matej Kašlík|Kašlík]], [[Jozef Baláž|Baláž]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 735. || 8. február 2024 || {{SVK}} [[Zvolen]] || prípravný zápas || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''4:3pp''' (1:1,2:1,0:1 - 1:0) || [[Dávid Mudrák|Mudrák]], [[Róbert Džugan|Džugan]], [[Alex Tamáši|Tamáši]], [[Oliver Okuliar|Okuliar]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 736. || 11. apríl 2024 || {{SVK}} [[Humenné]] || prípravný zápas Kaufland Challenge 2024 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''3:0''' (1:0,0:0,2:0) || [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]], [[Alex Tamáši|Tamáši]], [[Andrej Kollár (1999)|Kollár Andrej ml.]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 737. || 12. apríl 2024 || {{SVK}} [[Humenné]] || prípravný zápas Kaufland Challenge 2024 || Slovensko - {{CHE|lh}} || '''5:3''' (1:2,2:0,2:1) || [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]] 2x, [[Róbert Lantoši|Lantoši]] 2x, [[Andrej Kollár (1999)|Kollár Andrej ml.]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 738. || 18. apríl 2024 || {{DEU}} [[Kaufbeuren]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2024 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:7''' (2:2,1:3,0:2) || [[Róbert Lantoši|Lantoši]] 2x, [[Oliver Okuliar|Okuliar]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 739. || 20. apríl 2024 || {{DEU}} [[Augsburg]] || prípravný zápas Euro Hockey Challenge 2024 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''5:4pp''' (1:0,2:3,1:1 - 1:0) || [[Jozef Baláž|Baláž Jozef]], [[Matej Kašlík|Kašlík]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Michal Ivan|Ivan]], [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 740. || 26. apríl 2024 || {{SVK}} [[Trenčín]] || prípravný zápas Fortuna derby Euro Hockey Challenge 2024 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''2:4''' (0:3,1:0,1:1) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 741. || 27. apríl 2024 || {{SVK}} [[Bratislava]] || prípravný zápas Fortuna derby Euro Hockey Challenge 2024 || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''1:4''' (0:1,1:0,0:3) || [[Lukáš Cingel|Cingel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 742. || 3. máj 2024 || {{SVK}} [[Žilina]] || prípravný zápas || Slovensko - {{POL|lh}} || '''6:1''' (4:0,0:0,2:1) || [[Pavol Regenda|Regenda]], [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] 2x, [[Lukáš Cingel|Cingel]], [[Marek Hrivík|Hrivík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 743. || 7. máj 2024 || {{SVK}} [[Bratislava]] || prípravný zápas || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''2:6''' (1:2,1:1,0:3) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 744. || 10. máj 2024 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS "A" 2024]] – základná skupina || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''4:6''' (0:0,2:3,2:3) || [[Marek Hrivík|Hrivík]], [[Martin Fehérváry|Fehérváry]], [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]], [[Matúš Sukeľ|Sukeľ Matúš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 745. || 12. máj 2024 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS "A" 2024]] – základná skupina || Slovensko - {{KAZ|lh}} || '''6:2''' (3:0,1:1,2:1) || [[Martin Pospíšil|Pospíšil Martin]] 2x, [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]], [[Matúš Sukeľ|Sukeľ Matúš]], [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]], [[Lukáš Cingel|Cingel]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 746. || 13. máj 2024 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS "A" 2024]] – základná skupina || Slovensko - [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] || '''5:4pp''' (2:0,2:1,0:3 - 1:0) || [[Miloš Kelemen|Kelemen]] 2x, [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]], [[Šimon Nemec|Nemec]], [[Patrik Koch|Koch]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 747. || 15. máj 2024 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS "A" 2024]] – základná skupina || Slovensko - {{POL|lh}} || '''4:0''' (2:0,0:0,2:0) || [[Lukáš Cingel|Cingel]] 2x, [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 748. || 18. máj 2024 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS "A" 2024]] – základná skupina || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''4:2''' (1:0,2:1,1:1) || [[Pavol Regenda|Regenda]], [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]] 2x, [[Mário Grman|Grman]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 749. || 19. máj 2024 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS "A" 2024]] – základná skupina || Slovensko - {{LAT|lh}} || '''2:3sn''' (0:1,0:0,2:1 - 0:0,0:1) || [[Martin Pospíšil|Pospíšil Martin]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 750. || 21. máj 2024 || {{CZE}} [[Ostrava]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS "A" 2024]] – základná skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''1:6''' (0:1,0:3,1:2) || [[Michal Ivan|Ivan]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 751. || 23. máj 2024 || {{CZE}} [[Praha]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS "A" 2024]] – štvrťfinále || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''3:6''' (1:2,0:1,2:3) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Miloš Kelemen|Kelemen]], [[Marek Hrivík|Hrivík]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2024/2025</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 25 - 14-1-0-2-8 - 68:57</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 752. || 29. august 2024 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Finálna olympijská kvalifikácia na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|ZOH 2026]] - D-skupina || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''2:1''' (0:0,2:1,0:0) || [[Martin Gernát|Gernát]], [[Miloš Kelemen|Kelemen]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 753. || 30. august 2024 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Finálna olympijská kvalifikácia na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|ZOH 2026]] - D-skupina || Slovensko - {{HUN|lh}} || '''7:3''' (1:1,2:0,4:2) || [[Marek Hrivík|Hrivík]], [[Matúš Sukeľ|Sukeľ Matúš]], [[Mário Grman|Grman]], [[Pavol Regenda|Regenda]], [[Libor Hudáček|Hudáček]], [[Tomáš Tatar|Tatar]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 754. || 1. september 2024 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Finálna olympijská kvalifikácia na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|ZOH 2026]] - D-skupina || Slovensko - {{KAZ|lh}} || '''3:1''' (2:0,1:1,0:0) || [[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Pavol Regenda|Regenda]], [[Adam Liška|Liška]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 755. || 7. november 2024 || {{DEU}} [[Landshut]] || Nemecký pohár 2024 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''1:0''' (1:0,0:0,0:0) || [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 756. || 9. november 2024 || {{DEU}} [[Landshut]] || Nemecký pohár 2024 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''6:2''' (1:0,1:1,4:1) || [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]] 2x, [[Marek Korenčík|Korenčík]], [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]], [[Miloš Roman|Roman Miloš]], [[Michal Ivan|Ivan]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 757. || 10. november 2024 || {{DEU}} [[Landshut]] || Nemecký pohár 2024 || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''3:2sn''' (0:0,2:1,0:1 - 0:0,1:0) || [[Samuel Buček|Buček]], [[Adam Lukošik|Lukošik]], rozhod. nájazd: [[Kristián Pospíšil|Pospíšil Kristián]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 758. || 11. december 2024 || {{SVK}} [[Poprad]] || Vianočný Kaufland Cup 2024 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''3:1''' (1:1,1:0,1:0) || [[František Gajdoš|Gajdoš]], [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]], [[Alex Tamáši|Tamáši]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 759. || 13. december 2024 || {{SVK}} [[Poprad]] || Vianočný Kaufland Cup 2024 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''2:1''' (1:0,0:1,1:0) || [[Šimon Petráš|Petráš]], [[Jakub Minárik|Minárik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 760. || 5. február 2025 || {{SVK}} [[Banská Bystrica]] || Fortuna Classic 2025 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''4:0''' (1:0,2:0,1:0) || [[Sebastián Čederle|Čederle]] 3x, [[Daniel Vladimír Tkáč|Tkáč]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 761. || 6. február 2025 || {{SVK}} [[Banská Bystrica]] || Fortuna Classic 2025 || Slovensko - {{DEU|lh}} || '''3:1''' (1:0,1:0,1:1) || [[Sebastián Čederle|Čederle]],[[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]],[[Daniel Vladimír Tkáč|Tkáč]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 762. || 10. apríl 2025 || {{SUI}} [[Herisau]] || Príprava || Slovensko - {{SUI|lh}} || '''3:4pp''' (1:0, 1:2, 1:1, 0:1) || [[Matej Kašlík|Kašlík]] 2x, [[Jakub Minárik|Minárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 763. || 11. apríl 2025 || {{SUI}} [[Herisau]] || Príprava || Slovensko - {{SUI|lh}} || '''3:5''' (2:2, 1:2, 0:1) || [[Matúš Hlaváč|Hlaváč]], [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]], [[Matej Kašlík|Kašlík]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 764. || 16. apríl 2025 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Príprava || Slovensko - {{GER|lh}} || '''2:3''' (2:0, 0:1, 0:2) || [[Andrej Kukuča|Kukuča]], [[Róbert Lantoši|Lantoši]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 765. || 17. apríl 2025 || {{SVK}} [[Piešťany]] || Príprava || Slovensko - {{GER|lh}} || '''4:0''' (1:0, 3:0, 0:0) || [[Andrej Kukuča|Kukuča]] 2x, [[Maxim Čajkovič|Čajkovič]] 2x |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 766. || 24. apríl 2025 || {{CZE}} [[Ostrava]] || Príprava || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''0:4''' (0:1, 0:1, 0:2) || - |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 767. || 25. apríl 2025 || {{CZE}} [[Ostrava]] || Príprava || Slovensko - {{CZE|lh}} || '''1:2''' (0:1, 1:0, 0:1) || [[Maxim Čajkovič|Čajkovič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 768. || 2. máj 2025 || {{SVK}} [[Zvolen]] || Príprava || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''4:2''' (1:0, 1:1, 2:1) || [[Patrik Hrehorčák|Hrehorčák]], [[Dávid Romaňák|Romaňák]], [[Miloš Roman|Roman]], [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 769. || 3. máj 2025 || {{SVK}} [[Zvolen]] || Príprava || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''8:1''' (1:1, 5:0, 2:0) || [[Adam Sýkora|Sýkora]] 3x, [[Michal Krištof|Krištof]] 2x, [[Samuel Honzek|Honzek]], [[Dalibor Dvorský|Dvorský]], [[Maxim Čajkovič|Čajkovič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 770. || 9. máj 2025 || {{SWE}} [[Štokholm]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS "A" 2025]] || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''0:5''' (0:3, 0:1, 0:1) || - |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 771. || 11. máj 2025 || {{SWE}} [[Štokholm]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS "A" 2025]] || Slovensko - {{SVN|lh}} || '''3:1''' (2:0, 1:0, 0:1) || [[Pavol Regenda|Regenda]], [[Sebastián Čederle|Čederle]], [[Michal Krištof|Krištof]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 772. || 12. máj 2025 || {{SWE}} [[Štokholm]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS "A" 2025]] || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''2:3sn''' (0:2, 1:0, 1:0, 0:0, 0:1) || [[Samuel Honzek|Honzek]], [[Matúš Sukeľ|Sukeľ]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 773. || 14. máj 2025 || {{SWE}} [[Štokholm]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS "A" 2025]] || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''2:1''' (0:0, 1:1, 1:0) || [[Martin Chromiak|Chromiak]], [[Mislav Rosandič|Rosandič]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 774. || 17. máj 2025 || {{SWE}} [[Štokholm]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS "A" 2025]] || Slovensko - {{CAN|lh}} || '''0:7''' (0:2, 0:3, 0:2) || - |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 775. || 18. máj 2025 || {{SWE}} [[Štokholm]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS "A" 2025]] || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''1:5''' (1:1, 0:3, 0:1) || [[Sebastián Čederle|Čederle]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 776. || 20. máj 2025 || {{SWE}} [[Štokholm]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS "A" 2025]] || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''1:2''' (0:1, 0:1, 1:0) || [[Róbert Lantoši|Lantoši]] |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Sezóna 2025/2026</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 19 - 9-1-0-0-9 - 57:58 </div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 777. || 6. november 2025 || {{GER}} [[Landshut]] || Nemecký pohár 2025 || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''6:2''' (5:0, 0:1, 1:1) || 3x [[Matúš Sukeľ|Sukeľ]], [[Viliam Čacho|Čacho]], [[Maxim Čajkovič|Čajkovič]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 778. || 8. november 2025 || {{GER}} [[Landshut]] || Nemecký pohár 2025 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''4:1''' (2:0, 1:0, 1:1) || 2x [[Matúš Sukeľ|Sukeľ]], [[Michal Ivan|Ivan]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 779. || 9. november 2025 || {{GER}} [[Landshut]] || Nemecký pohár 2025 || Slovensko - {{GER|lh}} || '''0:3''' (0:2, 0:1, 0:0) || - |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 780. || 10. december 2025 || {{SVK}} [[Banská Bystrica]] || Kaufland Cup 2025 || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''7:4''' (3:2, 3:1, 1:0) || 2x [[Oliver Okuliar|Okuliar]], 2x [[Filip Krivošík|Krivošík]], [[Libor Hudáček|Hudáček]], [[František Gajdoš|Gajdoš]], [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 781. || 12. december 2025 || {{SVK}} [[Banská Bystrica]] || Kaufland Cup 2025 || Slovensko - {{LVA|lh}} || '''3:2pp''' (0:1, 1:0, 1:1, 1:0) || 2x [[Patrik Hrehorčák|Hrehorčák]], [[Matúš Sukeľ|Sukeľ]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 782. || 11. február 2026 || {{ITA}} [[Miláno]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|ZOH 2026]] - Skupina || Slovensko - {{FIN|lh}} || '''4:1''' (1:0, 0:1, 3:0) || 2x [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Dalibor Dvorský|Dvorský]], [[Adam Ružička|Ružička]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 783. || 13. február 2026 || {{ITA}} [[Miláno]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|ZOH 2026]] - Skupina || Slovensko - {{ITA|lh}} || '''3:2''' (0:0, 2:1, 1:1) || [[Libor Hudáček|Hudáček]], [[Matúš Sukeľ|Sukeľ]], [[Adam Ružička|Ružička]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 784. || 14. február 2026 || {{ITA}} [[Miláno]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|ZOH 2026]] - Skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || '''3:5''' (1:1, 1:2, 1:2) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Martin Gernát|Gernát]], [[Dalibor Dvorský|Dvorský]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 785. || 18. február 2026 || {{ITA}} [[Miláno]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|ZOH 2026]] - Štvrťfinále || Slovensko - {{GER|lh}} || '''6:2''' (1:0, 3:1, 2:1) || 2x [[Pavol Regenda|Regenda]], [[Miloš Kelemen|Kelemen]], [[Oliver Okuliar|Okuliar]], [[Dalibor Dvorský|Dvorský]], [[Tomáš Tatar|Tatar]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 786. || 20. február 2026 || {{ITA}} [[Miláno]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|ZOH 2026]] - Semifinále|| Slovensko - {{USA|lh}} || '''2:6''' (0:2, 0:3, 2:1) || [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]], [[Pavol Regenda|Regenda]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 787. || 21. február 2026 || {{ITA}} [[Miláno]] || [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|ZOH 2026]] - O bronz|| Slovensko - {{FIN|lh}} || '''1:6''' (0:1, 1:1, 0:4) || [[Tomáš Tatar|Tatar]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 788. || 16. apríl 2026 || {{SVK}} [[Topoľčany]] || Príprava || Slovensko - {{SUI|lh}} || '''3:1''' (0:0, 1:1, 2:0) || [[Andrej Kukuča|Kukuča]], [[Matúš Vojtech|Vojtech]], [[Jakub Meliško|Meliško]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 789. || 17. apríl 2026 || {{SVK}} [[Topoľčany]] || Príprava || Slovensko - {{SUI|lh}} || '''3:5''' (0:1, 1:3, 2:1) || [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]], [[Oleksij Myklukha|Myklukha]], [[Marek Valach|Valach]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 790. || 23. apríl 2026 || {{GER}} [[Kaufbauren]] || Príprava || Slovensko - {{GER|lh}} || '''1:3''' (1:0, 0:2, 0:1) || [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 791. || 25. apríl 2026 || {{GER}} [[Augsburg]] || Príprava || Slovensko - {{GER|lh}} || '''1:3''' (0:0, 1:2, 0:1) || [[Dávid Romaňák|Romaňák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 792. || 2. máj 2026 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Príprava || Slovensko - {{LAT|lh}} || '''1:5''' (0:0, 1:3, 0:2) || [[Adam Sýkora|Sýkora]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 793. || 3. máj 2026 || {{SVK}} [[Bratislava]] || Príprava || Slovensko - {{LAT|lh}} || '''5:2''' (2:1, 2:1, 1:0) || [[Kristián Pospíšil|Pospíšil]], [[František Gajdoš|Gajdoš]], [[Servác Petrovský|Petrovský]], [[Adam Líška|Líška]], [[Aurel Nauš|Nauš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 794. || 8. máj 2026 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || Príprava || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''0:3''' (0:1, 0:0, 0:2) || |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 795. || 9. máj 2026 || {{SVK}} [[Spišská Nová Ves]] || Príprava || Slovensko - {{DEN|lh}} || '''4:2''' (2:0, 1:1, 1:1) || [[Andrej Kollár|Kollár]], [[Peter Cehlárik|Cehlárik]], [[Adam Líška|Líška]], [[Sebastián Čederle|Čederle]] |- align="left" | 796. || 16. máj 2026 || {{SUI}} [[Fribourg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS 2026]] - Skupina || Slovensko - {{NOR|lh}} || || |- align="left" | 797. || 17. máj 2026 || {{SUI}} [[Fribourg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS 2026]] - Skupina || Slovensko - {{ITA|lh}} || || |- align="left" | 798. || 19. máj 2026 || {{SUI}} [[Fribourg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS 2026]] - Skupina || Slovensko - {{SVN|lh}} || || |- align="left" | 799. || 21. máj 2026 || {{SUI}} [[Fribourg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS 2026]] - Skupina || Slovensko - {{DNK|lh}} || || |- align="left" | 800. || 23. máj 2026 || {{SUI}} [[Fribourg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS 2026]] - Skupina || Slovensko - {{CZE|lh}} || || |- align="left" | 801. || 24. máj 2026 || {{SUI}} [[Fribourg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS 2026]] - Skupina || Slovensko - {{CAN|lh}} || || |- align="left" | 802. || 26. máj 2026 || {{SUI}} [[Fribourg]] || [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS 2026]] - Skupina || Slovensko - {{SWE|lh}} || || |}</div></div> === Poznámka === * V sezóne 2019/2020 sa zápasy od 8. apríla do 19. mája 2020 neuskutočnili pre ([[COVID-19]]) ktoré boli v tej sezóne naplánované v kalendári a sezóna bola predčasne ukončená a odohrali len 7 zápasov. * V sezóne 2020/2021 sa Slovensko nezúčastnilo na turnaji na Nemeckom pohári v novembri a v decembri bol zrušený Švajčiarsky pohár pre ([[COVID-19]]). == Slovensko B-tím alebo Olympijský tím do 23 rokov == <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Roky 2015 – 2017</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 11 - 4-0-0-1-6 - 24:26</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="12%" | Podujatie ! width="17%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 1. || 5. február 2015 || {{AUT}} [[Viedeň]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{ITA|lh}} || '''1:2''' (0:0,1:0,0:2) || [[Erik Černák|Černák]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 2. || 6. február 2015 || {{AUT}} [[Viedeň]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{SVN|lh}} || '''2:3''' (2:0,0:1,0:2) || [[Peter Trška|Trška]], [[Miroslav Preisinger|Preisinger]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 3. || 7. február 2015 || {{AUT}} [[Viedeň]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''3:2''' (0:0,0:1,3:1) || [[Jakub Gašparovič|Gašparovič]] 2, [[Martin Bakoš|M. Bakoš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 4. || 11. február 2016 || {{AUT}} [[Innsbruck]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''2:1''' (0:1,1:0,1:0) || [[Andrej Kudrna|Kudrna]], [[Peter Galamboš|Galamboš]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 5. || 12. február 2016 || {{AUT}} [[Innsbruck]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''1:3''' (0:1,0:2,1:0) || [[Jakub Gašparovič|Gašparovič]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 6. || 13. február 2016 || {{AUT}} [[Innsbruck]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{SVN|lh}} || '''5:3''' (3:1,1:2,1:0) || [[Radoslav Macík|Macík]], [[Lukáš Paukovček|L. Paukovček]], [[Václav Stupka|Stupka]] 2, [[Andrej Kudrna|Kudrna]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 7. || 9. február 2017 || {{AUT}} [[Graz]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{AUT|lh}} || '''1:2pp''' (0:1,0:0,1:0 - 0:1) || [[Dávid Gríger|Gríger]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 8. || 10. február 2017 || {{AUT}} [[Graz]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{FRA|lh}} || '''1:3''' (0:2,0:0,1:1) || [[Matúš Sukeľ|M. Sukeľ]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 9. || 11. február 2017 || {{AUT}} [[Graz]] || Euro Ice Hockey Challenge || Slovensko - {{NOR|lh}} || '''1:2''' (0:0,0:1,1:1) || [[Radovan Puliš|Puliš]] |- align="left" bgcolor="#C1FFC1" | 10. || 7. apríl 2017 || {{POL}} [[Krynica-Zdrój]] || prípravný zápas || Slovensko - {{POL|lh}} || '''6:1''' (1:0,3:0,2:1) || [[Peter Boltun|Boltun]], [[Dávid Šoltés|Šoltés]], [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]] 2, [[Stanislav Horanský|Horanský]], [[Andreas Štrauch|Štrauch]] |- align="left" bgcolor="#FFC1C1" | 11. || 8. apríl 2017 || {{POL}} [[Krynica-Zdrój]] || prípravný zápas || Slovensko - {{POL|lh}} || '''1:5''' (0:4,1:0,0:1) || [[Michal Roman|Roman]] |}</div></div> == Neoficiálny zápas == <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Rok 1942</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 2 - 1-0-1-0-0 - 7:3</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 1. || 24. január 1942 || {{SVK}} [[Bratislava]] || priateľský || Slovensko - [[Rumunské národné hokejové mužstvo|Rumunsko]] || '''6:2''' (2:0,2:1,2:1) || Luther 2x, Trnovský, Okoličány, Chmel a Bartošek |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 2. || 25. január 1942 || {{SVK}} [[Bratislava]] || priateľský || Slovensko - [[Rumunské národné hokejové mužstvo|Rumunsko]] || '''1:1''' (0:1,0:0,1:0) || Vlastní gól Rumunov |}</div></div> <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#7EC0EE; color:black;">Rok 1949</div> <div class="NavHead" style="background:#A4D3EE; color:red;">bilancia: 1 - 0-0-0-0-1 - 4:6</div> <div class="NavContent" style="text-align:left;display:none;"> {| border="1" width=100% cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- ! width="2%" | # ! width="11%" | Dátum ! width="15%" | Miesto ! width="11%" | Podujatie ! width="18%" | Zápas ! width="13%" | Výsledok ! width="30%" | Strelci gólov Slovenska |- align="left" bgcolor="#EEE9E9" | 1. || 22. február 1949 || {{SVK}} [[Bratislava]] || priateľský || Slovensko - [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] || '''4:6''' (1:1,1:3,2:2) || Reitmayer 2x, Kočan, Fabry |}</div></div> === Legenda === * '''pp''' – po predĺžení * '''sn''' – po samostatných nájazdoch == Slovensko proti ostatným krajinám (SLOVENSKO verzus SVET) == ''Stav k [[19. máj]] [[2025]]'' V priloženej tabuľke uvádzame bilanciu reprezentačného družstva Slovenska so všetkými súpermi, s ktorými sa stretlo v rokoch [[1940]] - [[1943]] a od [[1. januára]] [[1993]] až po súčasnosť. Prvé číslo znamená celkový počet vzájomných zápasov, druhé počet slovenských víťazstiev (v riadnom hracom čase, predĺžení, resp. sam. nájazdoch), nasledujú remízy, prehry (v riadnom hracom čase, predĺžení, resp. sam. nájazdoch) a napokon celkové skóre. {| class="sortable wikitable" !Súper !Zápasy !Výhry !Remízy !Prehry !skóre |- style="background:#ccffcc;" |{{BLR|lh|1}} |37 |23 |1 |13 |105:73 |- style="background:#ccffcc;" |{{minivlajka|Rumunsko}} [[Bukurešť|Bukurešť (Rumunsko)]] |1 |1 |0 |0 |2:0 |- style="background:#ccffcc;" |{{BUL|lh|1}} |1 |1 |0 |0 |20:0 |- style="background:#ffcccc;" |{{minivlajka|Protektorát Čechy a Morava}} [[České národné hokejové mužstvo|Čechy a Morava]] |1 |0 |0 |1 |0:12 |- style="background:#ffcccc;" |{{CZE|lh|1}} |75 |15 |7 |55 |154:263 |- style="background:#ccffcc;" |{{DEN|lh|1}} |24 |17 |0 |7 |93:48 |- style="background:#ffcccc;" |{{FIN|lh|1}} |38 |7 |3 |28 |71:123 |- style="background:#ffcccc;" |{{minivlajka|Fínsko}} [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko (olymp.)]] |1 |0 |0 |1 |2:3 |- style="background:#ccffcc;" |{{FRA|lh|1}} |39 |30 |3 |6 |166:69 |- style="background:#ccffcc;" |{{NED|lh|1}} |2 |2 |0 |0 |24:4 |- style="background:#ccffcc;" |{{CRO|lh|1}} |1 |1 |0 |0 |6:1 |- style="background:#ccffcc;" |{{JPN|lh|1}} |5 |5 |0 |0 |39:12 |- style="background:#ccffcc;" |{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné hokejové mužstvo|Juhoslávia]] |1 |1 |0 |0 |4:1 |- style="background:#ffcccc;" |{{CAN|lh|1}} |56 |23 |4 |29 |171:175 |- style="background:#ccffcc;" |{{KAZ|lh|1}} |13 |10 |1 |2 |58:25 |- style="background:#ccffcc;" |{{KOR|lh|1}} |1 |1 |0 |0 |2:1 |- style="background:#ccffcc;" |{{LVA|lh|1}} |38 |24 |3 |11 |122:79 |- style="background:#ccffcc;" |{{HUN|lh|1}} |9 |7 |0 |2 |57:22 |- style="background:#ccffcc;" |{{DEU|lh|1}} |84 |46 |1 |37 |220:194 |- style="background:#ccffcc;" |{{NOR|lh|1}} |38 |27 |2 |9 |142:71 |- style="background:#ccffcc;" |{{Minivlajka|MOV}} [[Ruské národné hokejové mužstvo|Olympijskí športovci z Ruska]] |1 |1 |0 |0 |3:2 |- style="background:#ccffcc;" |{{POL|lh|1}} |11 |9 |1 |1 |58:18 |- style="background:#ccffcc;" |{{AUT|lh|1}} |46 |35 |2 |9 |171:78 |- style="background:#ccffcc;" |{{ROU|lh|1}} |4 |4 |0 |0 |39:3 |- style="background:#ffcccc;" |{{RUS|lh|1}} |44 |12 |5 |27 |104:134 |- style="background:#ccffcc;" |{{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko B]] |3 |2 |0 |1 |11:10 |- style="background:#ccffcc;" |[[Ruské národné hokejové mužstvo|ROC (Ruský olympijský výbor)]] |1 |1 |0 |0 |3:1 |- style="background:#ccffcc;" |{{SVN|lh|1}} |15 |12 |0 |3 |53:24 |- style="background:#ffcccc;" |{{CHE|lh|1}} |81 |33 |7 |41 |202:192 |- |{{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko "B"]] |1 |0 |1 |0 |1:1 |- style="background:#ffcccc;" |{{SWE|lh|1}} |43 |11 |3 |29 |91:145 |- style="background:#ffcccc;" |{{minivlajka|Švédsko}} [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko (Viking.)]] |2 |0 |0 |2 |5:8 |- style="background:#ccffcc;" |{{ITA|lh|1}} |19 |14 |1 |4 |78:44 |- style="background:#ccffcc;" |{{UKR|lh|1}} |10 |9 |1 |0 |49:18 |- style="background:#ffcccc;" |{{minivlajka|USA}} [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] |32 |12 |3 |17 |76:109 |- style="background:#ccffcc;" |{{GBR|lh|1}} |5 |5 |0 |0 |29:7 |- style="background:#ffcccc;" |{{minivlajka|Rakúsko}} [[Wiener EG|Wiener EG (Rakúsko)]] |1 |0 |0 |1 |0:2 |- |'''Spolu''' |'''780''' |'''399''' |'''49''' |'''332''' |'''2423:1950''' |} == Externé odkazy == * [http://www.szlh.sk/clanok/45-PREHLAD-ZAPASOV-A-timu-SR-od-roku-1940 szlh.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111228203420/http://www.szlh.sk/clanok/45-PREHLAD-ZAPASOV-A-timu-SR-od-roku-1940 |date=2011-12-28 }} * Denník šport, príloha k Majstrovstvám sveta 1995 * 80. rokov slovenského hokeja, SZĽH, Bratislava 2009 * [http://digitalna.kniznica.info/zoom/42426/view?page=8&p=separate&tool=info&view=182,1822,3012,1327 Gardista 27. 1. 1942] * [https://www.digitalniknihovna.cz/svkul/view/uuid:6a9d94ea-0cfb-4f0e-a117-3e07c6c63cd6?page=uuid:8c8bbfff-6527-4775-b6ec-3ca9bc6f708d Svobodné slovo 23. 2. 1949] {{Slovenské národné hokejové mužstvo}} [[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]] [[Kategória:Hokejové zoznamy|Zápasy národného hokejového mužstva]] [[Kategória:Slovenské zoznamy|Zápasy slovenského národného hokejového mužstva]] cw1u6kfbwgc0ru3lw2bmmlv5zc3kir6 0 317474 8211535 8208301 2026-05-10T09:09:42Z Alexis Nemec 211349 /* Obdobie po 1993* */ 8211535 wikitext text/x-wiki '''3Zoznam slovenských hokejových reprezentantov''' v jednotlivých obdobiach. V tabuľke je abecedný register všetkých slovenských hokejistov, ktorí nastúpili v A-tíme Slovenska v rokoch [[1940]]{{--}}[[1943]] a slovenskí hokejisti ktorí hrali za Československú hokejovú reprezentáciu v rokoch [[1919]]{{--}}[[1939]] a [[1945]]{{--}}[[1993]] a od roku [[1993]] až po súčasnosť - dovedna v 761 oficiálnych medzištátnych zápasoch. Za priezviskom a menom nasleduje dátum mesiac a rok narodenia a úmrtie počet zápasov a počet strelených gólov v reprezentačnom drese Slovenska. Obdobie po roku [[1993]] je aktualizované k [[21. február|21. februáru]] [[2026]] po zápase s Fínskom v súboji o bronz na ZOH 2026. == Obdobie [[1940]]{{--}}[[1943]] == {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" ! Por. ! Meno ! Narodený - Zomrel ! Z ! G ! Premiéra ! Derniéra |- |-bgcolor=#FFFFFF | 1.||[[Vladimír Bartošek|Bartošek Vladimír]] †||[[8. október]] [[1910]] - [[23. február]] [[1945]]||1||0 |colspan="2" |[[19. december]] [[1942]] |-bgcolor=#C0FFFF | 2.||[[Emil Bihary|Bihary Emil]] †||[[31. júl]] [[1910]] - [[7. december]] [[1976]]||3||0 ||[[1. február]] [[1940]]||[[6. február]] [[1940]] |-bgcolor=#FFFFFF | 3.||[[Alfréd Bollardt|Bollardt Alfréd]] †||[[8. december]] [[1916]] - [[6. február]] [[2015]]||1||0 |colspan="2" |[[14. február]] [[1943]] |-bgcolor=#C0FFFF | 4.||[[Štefan Demko|Demko Štefan]] †||[[24. september]] [[1909]] - [[13. august]] [[1946]]||9||0 ||[[1. február]] [[1940]]||[[20. február]] [[1941]] |-bgcolor=#FFFFFF | 5.||[[František Dibarbora|Dibarbora František]] †||[[19. november]] [[1916]] - [[4. september]] [[1987]]||3||-||[[1. február]] [[1940]]||[[6. február]] [[1940]] |-bgcolor=#C0FFFF | 6.||[[Emil Fábry|Fábry Emil]] †||[[28. máj]] [[1922]] - [[3. august]] [[1992]]||1||0 |colspan="2" |[[14. február]] [[1943]] |-bgcolor=#FFFFFF | 7.||[[Dušan Faško|Faško Dušan]] †||[[18. marec]] [[1922]] - [[3. júl]] [[1998]]||2||0 ||[[19. december]] [[1942]]||[[14. február]] [[1943]] |-bgcolor=#C0FFFF | 8.||[[Jozef Fulka|Fulka Jozef]] †||[[3. apríl]] [[1911]] - [[2. máj]] [[1989]]||3||-||[[1. február]] [[1940]]||[[6. február]] [[1940]] |-bgcolor=#FFFFFF | 9.||[[Ján Grűnn|Grűnn Ján]] †||[[14. október]] [[1916]] - [[22. júl]] [[2008]]||4||-||[[15. január]] [[1941]]||[[25. január]] [[1942]] |-bgcolor=#C0FFFF | 10.||[[Rudolf Horský|Horský Rudolf]] †||[[24. jún]] [[1920]] - [[19. február]] [[1975]]||3||0 ||[[19. december]] [[1942]]||[[14. február]] [[1943]] |-bgcolor=#FFFFFF | 11.||[[Viliam Chmel|Chmel Viliam]] †||[[14. október]] [[1917]] - [[30. november]] [[1961]]||6||1||[[1. február]] [[1940]]||[[20. február]] [[1941]] |-bgcolor=#C0FFFF | 12.||[[Ivan Chodák|Chodák Ivan]] †||[[3. február]] [[1914]] - [[14. február]] [[1994]]||3||0 ||[[1. február]] [[1940]]||[[6. február]] [[1940]] |-bgcolor=#FFFFFF | 13.||[[František Javúrek|Javúrek František]] †||[[25. november]] [[1914]] - [[19. apríl]] [[2003]]||10||5||[[1. február]] [[1940]]||[[19. december]] [[1942]] |-bgcolor=#C0FFFF | 14.||[[Juraj Kočan|Kočan Juraj]] †||[[11. máj]] [[1918]] - [[23. apríl]] [[1997]]||2||0 ||[[25. január]] [[1942]]||[[14. február]] [[1943]] |-bgcolor=#FFFFFF | 15.||[[Jozef Kuchár|Kuchár Jozef]] †||[[19. december]] [[1922]] - [[25. november]] [[2006]]||2||-||[[19. december]] [[1942]]||[[14. február]] [[1943]] |-bgcolor=#C0FFFF | 16.||[[Anton Luther|Luther Anton]] †||[[1911]] - [[1956]]||11||2||[[1. február]] [[1940]]||[[14. február]] [[1943]] |-bgcolor=#FFFFFF | 17.||[[Ján Mistrík (hokejista)|Mistrík Ján]] †||[[30. október]] [[1921]] - [[9. október]] [[1973]]||1||0||colspan="2" |[[19. december]] [[1942]] |-bgcolor=#C0FFFF | 18.||[[Oto Okoličány|Okoličány Oto]] †||[[29. september]] [[1918]] - [[20. jún]] [[1967]]||7||0 ||[[1. február]] [[1940]]||[[14. február]] [[1943]] |-bgcolor=#FFFFFF | 19.||[[Ján Olejník|Olejník Ján]] †||[[28. október]] [[1916]] - [[30. september]] [[1999]]||9||3||[[1. február]] [[1940]]||[[20. február]] [[1941]] |-bgcolor=#C0FFFF | 20.||[[Ján Petrovič (hokejista)|Petrovič Ján]] †||[[23. december]] [[1914]] - [[6. február]] [[2004]]||6||-||[[15. január]] [[1941]]||[[20. február]] [[1941]] |-bgcolor=#FFFFFF | 21.||[[Teodor Reimann|Reimann Teodor]] †||[[10. február]] [[1921]] - [[30. august]] [[1982]]||8||3||[[15. január]] [[1941]]||[[14. február]] [[1943]] |-bgcolor=#C0FFFF | 22.||[[Július Slavkovský|Slavkovský Július]] †||[[17. december]] [[1922]] - [[29. júl]] [[1997]]||1||0||colspan="2" |[[19. december]] [[1942]] |-bgcolor=#FFFFFF | 23.||[[Jozef Smetanay|Smetanay Jozef]] †||[[12. máj]] [[1918]] - [[23. august]] [[1987]]||1||0||colspan="2" |[[14. február]] [[1943]] |-bgcolor=#C0FFFF | 24.||[[Karol Smida|Smida Karol]] †||[[28. január]] [[1916]] - [[1. október]] [[2003]]||9||0||[[1. február]] [[1940]]||[[20. február]] [[1941]] |-bgcolor=#FFFFFF | 25.||[[Ladislav Srnka|Srnka Ladislav]] †||[[10. september]] [[1918]] - [[30. jún]] [[1986]]||1||1||colspan="2" |[[14. február]] [[1943]] |-bgcolor=#C0FFFF | 26.||[[Alexander Škovran|Škovran Alexander]] †||[[26. január]] [[1917]] - [[12. máj]] [[2003]]||1||-||colspan="2" |[[19. december]] [[1942]] |-bgcolor=#FFFFFF | 27.||[[Martin Štolc|Štolc Martin]] †||[[28. jún]] [[1917]] - [[21. august]] [[2000]]||9||2||[[1. február]] [[1940]]||[[20. február]] [[1941]] |-bgcolor=#C0FFFF | 28.||[[Rudolf Tomášek|Tomášek Rudolf]] †||[[23. júl]] [[1908]] - [[13. október]] [[1986]]||6||1||[[1. február]] [[1940]]||[[20. február]] [[1941]] |-bgcolor=#FFFFFF | 29.||[[Svätozár Trnovský|Trnovský Svätozár]] †||[[20. apríl]] [[1920]] - [[19. apríl]] [[1997]]||8||1||[[15. január]] [[1941]]||[[14. február]] [[1943]] |-bgcolor=#C0FFFF | Spolu||||||131||19(21)|||| |} * poznámka: chýbajú dvaja strelci gólov * v zátvorke je uvedený počet gólov, v ktorom sú zarátané aj góly chýbajúcich dvoch strelcov == Obdobie [[1919]]{{--}}[[1939]] a [[1945]]{{--}}[[1993]] == {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" ! Por. ! Meno ! Narodený - Zomrel ! Z ! G ! Premiéra ! Derniéra |- |-bgcolor=#FFFFFF | 1.||[[Jerguš Bača|Bača Jerguš]]||[[4. január]] [[1965]]||46||1||[[7. september]] [[1988]]||[[9. september]] [[1991]] |-bgcolor=#C0FFFF | 2.||[[Juraj Bakoš|Bakoš Juraj]]||[[3. október]] [[1960]]||10||1||[[5. apríl]] [[1983]]||[[21. december]] [[1984]] |-bgcolor=#FFFFFF | 3.||[[Anton Bartánus|Bartánus Anton]]||[[30. apríl]] [[1963]]||1||0||colspan="2" |[[11. apríl]] [[1990]] |-bgcolor=#C0FFFF | 4.||[[Stephen Beda|Beda Stephen]] †||[[11. máj]] [[1909]] - [[14. august]] [[1985]]||1||0||colspan="2" |[[29. november]] [[1936]] |-bgcolor=#FFFFFF | 5.||[[Viliam Belas|Belas Viliam]] †||[[6. november]] [[1963]] - [[27. október]] [[2013]]||4||0||[[17. december]] [[1988]]||[[21. december]] [[1988]] |-bgcolor=#C0FFFF | 6.||[[Marián Bezák|Bezák Marián]]||[[4. júl]] [[1958]]||4||0||[[19. apríl]] [[1980]]||[[24. apríl]] [[1980]] |-bgcolor=#FFFFFF | 7.||[[Ernest Bokroš|Bokroš Ernest]]||[[25. august]] [[1959]]||20||2||[[6. september]] [[1983]]||[[17. november]] [[1985]] |-bgcolor=#C0FFFF | 8.||[[Mojmír Božík (1962)|Božík Mojmír st.]]||[[26. február]] [[1962]]||128||8||[[8. september]] [[1982]]||[[2. máj]] [[1990]] |-bgcolor=#FFFFFF | 9.||[[Mike Buckna|Buckna Mike]] †||[[5. september]] [[1913]] - [[6. január]] [[1996]]||2||1||[[29. november]] [[1936]]||[[19. február]] [[1948]] |-bgcolor=#C0FFFF | 10.||[[Jozef Bukovinský|Bukovinský Jozef]]||[[6. august]] [[1949]]||4||1||[[6. apríl]] [[1979]]||[[17. apríl]] [[1979]] |-bgcolor=#FFFFFF | 11.||[[Zdeno Cíger|Cíger Zdeno]]||[[19. október]] [[1969]]||43||13||[[27. marec]] [[1989]]||[[9. september]] [[1991]] |-bgcolor=#C0FFFF | 12.||[[Jozef Čapla|Čapla Jozef]] †||[[1. september]] [[1938]] – [[1. február]] [[2023]]||31||3||[[7. október]] [[1959]]||[[10. apríl]] [[1966]] |-bgcolor=#FFFFFF | 13.||[[Roman Čech|Čech Roman]]||[[19. september]] [[1971]]||2||0||[[30. august]] [[1992]]||[[2. september]] [[1992]] |-bgcolor=#C0FFFF | 14.||[[Július Černický|Černický Július]]||[[5. marec]] [[1937]]||12||6|||[[18. október]] [[1957]]||[[21. november]] [[1960]] |-bgcolor=#FFFFFF | 15.||[[Ivan Černý|Černý Ivan]]||[[19. august]] [[1959]]||2||0||[[7. apríl]] [[1983]]||[[11. apríl]] [[1983]] |-bgcolor=#C0FFFF | 16.||[[Miroslav Danko|Danko Miroslav]]||[[30. september]] [[1962]]||9||0||[[2. november]] [[1990]]||[[10. február]] [[1991]] |-bgcolor=#FFFFFF | 17.||[[Ivan Dornič (1962)|Dornič Ivan st.]]||[[26. máj]] [[1962]]||23||7||[[8. september]] [[1982]]||[[3. apríl]] [[1986]] |-bgcolor=#C0FFFF | 18.||[[Jaromír Dragan|Dragan Jaromír]]||[[14. september]] [[1963]]||4||-||[[3. november]] [[1991]]||[[10. november]] [[1991]] |-bgcolor=#FFFFFF | 19.||[[Vladimír Dzurilla|Dzurilla Vladimír]] †||[[2. august]] [[1942]] – [[27. júl]] [[1995]]||141||-||[[20. november]] [[1960]]||[[8. máj]] [[1977]] |-bgcolor=#C0FFFF | 20.||[[Ján Faith|Faith Ján]]||[[31. marec]] [[1948]]||2||1||[[12. december]] [[1973]]||[[18. december]] [[1973]] |-bgcolor=#FFFFFF | 21.||[[Karol Fako|Fako Karol]] †||[[24. november]] [[1931]] - [[21. február]] [[2020]]||21||9||[[14. január]] [[1951]]||[[21. november]] [[1960]] |-bgcolor=#C0FFFF | 22.||[[Jozef Golonka|Golonka Jozef]]||[[6. január]] [[1938]]||134||82||[[20. október]] [[1957]]||[[30. marec]] [[1969]] |-bgcolor=#FFFFFF | 23.||[[Ivan Grandtner|Grandtner Ivan]] †||[[10. január]] [[1943]] - [[29. júl]] [[1991]]||38||16||[[28. december]] [[1964]]||[[8. december]] [[1969]] |-bgcolor=#C0FFFF | 24.||[[František Gregor|Gregor František]] †||[[8. december]] [[1938]] - [[10. marec]] [[2013]]||47||7||[[18. február]] [[1961]]||[[11. január]] [[1965]] |-bgcolor=#FFFFFF | 25.||[[Július Haas|Haas Július]]||[[28. september]] [[1948]]||45||21||[[12. marec]] [[1969]]||[[13. november]] [[1974]] |-bgcolor=#C0FFFF | 26.||[[Eduard Hartmann|Hartmann Eduard]]||[[5. jún]] [[1965]]||8||-||[[31. júl]] [[1990]]||[[10. február]] [[1991]] |-bgcolor=#FFFFFF | 27.||[[Oto Haščák|Haščák Oto]]||[[31. január]] [[1964]]||62||11|||[[16. december]] [[1987]]||[[2. máj]] [[1990]] |-bgcolor=#C0FFFF | 28.||[[Ladislav Horský|Horský Ladislav]] †||[[18. september]] [[1927]] - [[24. september]] [[1983]]||12||4||[[10. marec]] [[1951]]||[[17. január]] [[1954]] |-bgcolor=#FFFFFF | 29.||[[Marián Horváth|Horváth Marián]]||[[28. november]] [[1965]]||8||5||[[13. december]] [[1990]]||[[8. november]] [[1992]] |-bgcolor=#C0FFFF | 30.||[[Peter Ihnačák|Ihnačák Peter]]||[[3. máj]] [[1957]]||24||8||[[4. september]] [[1979]]||[[22. apríl]] [[1982]] |-bgcolor=#FFFFFF | 31.||[[Milan Jančuška|Jančuška Milan]]||[[21. október]] [[1959]]||5||0||[[16. december]] [[1989]]||[[22. december]] [[1989]] |-bgcolor=#C0FFFF | 32.||[[Branislav Jánoš|Jánoš Branislav]]||[[8. január]] [[1971]]||8||1||[[30. august]] [[1992]]||[[21. december]] [[1992]] |-bgcolor=#FFFFFF | 33.||[[Ján Jaško|Jaško Ján]]||[[20. jún]] [[1959]]||9||0||[[4. apríl]] [[1987]]||[[9. september]] [[1987]] |-bgcolor=#C0FFFF | 34.||[[Ján Jendek|Jendek Ján]] †||[[5. júl]] [[1931]] - [[7. december]] [[2002]]||11||-||[[26. december]] [[1953]]||[[4. február]] [[1956]] |-bgcolor=#FFFFFF | 35.||[[Ladislav Karabin|Karabin Ladislav]]||[[16. február]] [[1970]]||4||0||[[15. december]] [[1992]]||[[21. december]] [[1992]] |-bgcolor=#C0FFFF | 36.||[[Ľubomír Kolník|Kolník Ľubomír]]||[[23. január]] [[1968]]||47||18||[[16. december]] [[1989]]||[[22. december]] [[1991]] |-bgcolor=#FFFFFF | 37.||[[Milan Kužela|Kužela Milan]]||[[27. apríl]] [[1946]]||86||5||[[12. marec]] [[1969]]||[[27. apríl]] [[1979]] |-bgcolor=#C0FFFF | 38.||[[Igor Liba|Liba Igor]]||[[4. november]] [[1960]]||210||65||[[11. december]] [[1981]]||[[10. máj]] [[1992]] |-bgcolor=#FFFFFF | 39.||[[Vincent Lukáč|Lukáč Vincent]]||[[14. február]] [[1954]]||146||70||[[14. november]] [[1973]]||[[3. máj]] [[1985]] |-bgcolor=#C0FFFF | 40.||[[Miroslav Marcinko|Marcinko Miroslav]]||[[16. január]] [[1964]]||5||0||[[20. december]] [[1991]]||[[2. február]][[1992]] |-bgcolor=#FFFFFF | 41.||[[Stanislav Medřík|Medřík Stanislav]]||[[4. apríl]] [[1966]]||23||1||[[5. november]] [[1990]]||[[3. máj]] [[1991]] |-bgcolor=#C0FFFF | 42.||[[Miroslav Miklošovič|Miklošovič Miroslav]]||[[21. október]] [[1950]]||1||0||colspan="2" |[[11. február]] [[1974]] |-bgcolor=#FFFFFF | 43.||[[Milan Mrukvia|Mrukvia Milan]] †||[[13. apríl]] [[1946]] - [[17. apríl]] [[2022]]||7||2||[[21. december]] [[1968]]||[[4. október]] [[1970]] |-bgcolor=#C0FFFF | 44.||[[Dušan Pašek|Pašek Dušan]] †||[[7. september]] [[1960]] - [[15. marec]] [[1998]]||196||69||[[17. august]] [[1981]]||[[27. február]] [[1988]] |-bgcolor=#FFFFFF | 45.||[[Žigmund Pálffy|Pálffy Žigmund]]||[[5. máj]] [[1972]]||11||1||[[26. august]] [[1991]]||[[10. november]] [[1991]] |-bgcolor=#C0FFFF | 46.||[[Teodor Reimann|Reimann Teodor]] †||[[10. február]] [[1921]] - [[30. august]] [[1982]]||1||0||colspan="2" |[[24. február]] [[1946]] |-bgcolor=#FFFFFF | 47.||[[Jindřich Reitmayer|Reitmayer Jindřich]] †||[[8. december]] [[1924]] - [[19. január]] [[1993]]||1||0||colspan="2" |[[24. február]] [[1946]] |-bgcolor=#C0FFFF | 48.||[[Ľubomír Roháčik|Roháčik Ľubomír]]||[[20. máj]] [[1954]]||2||0||[[18. september]] [[1977]]||[[21. september]] [[1977]] |-bgcolor=#FFFFFF | 49.||[[Dárius Rusnák|Rusnák Dárius]]||[[2. december]] [[1959]]||156||68||[[19. apríl]] [[1980]]||[[22. december]] [[1987]] |-bgcolor=#C0FFFF | 50.||[[Marcel Sakáč (1947)|Sakáč Marcel st.]]||[[23. september]] [[1947]]||22||-||[[2. október]] [[1970]]||[[10. september]] [[1979]] |-bgcolor=#FFFFFF | 51.||[[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš Ľubomír]]||[[18. november]] [[1968]]||16||1||[[11. apríl]] [[1990]]||[[21. december]] [[1992]] |-bgcolor=#C0FFFF | 52.||[[Peter Slanina|Slanina Peter]]||[[16. december]] [[1959]]||54||3||[[4. september]] [[1979]]||[[29. marec]] [[1989]] |-bgcolor=#FFFFFF | 53.||[[Ján Starší|Starší Ján]] †||[[17. október]] [[1933]] - [[13. apríl]] [[2019]]||73||29||[[15. január]] [[1954]]||[[17. marec]] [[1963]] |-bgcolor=#C0FFFF | 54.||[[Milan Staš|Staš Milan]]||[[26. november]] [[1960]]||14||1||[[28. február]] [[1986]]||[[25. apríl]] [[1986]] |-bgcolor=#FFFFFF | 55.||[[Vladimír Svitek|Svitek Vladimír]] †||[[19. október]] [[1962]] - [[17. február]] [[2020]]||40||11||[[28. február]] [[1986]]||[[1. apríl]] [[1990]] |-bgcolor=#C0FFFF | 56.||[[Vladimír Šandrik|Šandrik Vladimír]]||[[14. marec]] [[1951]]||10||0||[[27. marec]] [[1975]]||[[5. január]] [[1977]] |-bgcolor=#FFFFFF | 57.||[[Ján Šterbák|Šterbák Ján]] †||[[11. jún]] [[1952]] - [[8. august]] [[2015]]||2||0||[[24. marec]] [[1975]]||[[27. marec]] [[1975]] |-bgcolor=#C0FFFF | 58.||[[Anton Šťastný|Šťastný Anton]]||[[5. august]] [[1959]]||48||25||[[15. február]] [[1978]]||[[24. apríl]] [[1980]] |-bgcolor=#FFFFFF | 59.||[[Marián Šťastný|Šťastný Marián]]||[[8. január]] [[1953]]||122||54||[[12. november]] [[1974]]||[[22. február]] [[1980]] |-bgcolor=#C0FFFF | 60.||[[Peter Šťastný|Šťastný Peter]]||[[18. september]] [[1956]]||100||51||[[30. marec]] [[1976]]||[[24. apríl]] [[1980]] |-bgcolor=#FFFFFF | 61.||[[Róbert Švehla|Švehla Róbert]]||[[2. január]] [[1969]]||30||11||[[2. november]] [[1991]]||[[10. máj]] [[1992]] |-bgcolor=#C0FFFF | 62.||[[Rudolf Tajcnár|Tajcnár Rudolf]] †||[[17. apríl]] [[1948]] - [[20. júl]] [[2005]]||54||9||[[15. apríl]] [[1967]]||[[5. január]] [[1977]] |-bgcolor=#FFFFFF | 63.||[[Ladislav Troják|Troják Ladislav]] †||[[15. jún]] [[1914]] - [[8. november]] [[1948]]||75||37||[[21. december]] [[1934]]||[[17. február]] [[1948]] |-bgcolor=#C0FFFF | 64.||[[Ľubomír Ujváry|Ujváry Ľubomír]] †||[[24. september]] [[1948]] - [[10. máj]] [[2025]]||17||2||[[22. november]] [[1969]]||[[14. marec]] [[1970]] |-bgcolor=#FFFFFF | 65.||[[Ján Varholík|Varholík Ján]]||[[28. február]] [[1970]]||7||1||[[30. august]] [[1992]]||[[15. december]] [[1992]] |-bgcolor=#C0FFFF | 66.||[[Peter Veselovský|Veselovský Peter]]||[[11. november]] [[1964]]||25||3||[[2. november]] [[1991]]||[[1. máj]] [[1992]] |-bgcolor=#FFFFFF | 67.||[[Ján Vodila|Vodila Ján]]||[[5. marec]] [[1961]]||42||2||[[7. november]] [[1984]]||[[22. december]] [[1989]] |-bgcolor=#C0FFFF | 68.||[[Jozef Záhorský|Záhorský Jozef]] †||[[6. január]] [[1926]] - [[2002]]||9||-||[[1. február]] [[1952]]||[[12. marec]] [[1953]] |-bgcolor=#FFFFFF | 69.||[[Pavol Zůbek|Zůbek Pavol]]||[[16. február]] [[1970]]||3||0||[[30. august]] [[1992]]||[[2. september]] [[1992]] |-bgcolor=#C0FFFF | 70.||[[Peter Zůbek|Zůbek Peter]]||[[16. február]] [[1970]]||8||2||[[13. december]] [[1990]]||[[2. september]] [[1992]] |-bgcolor=#ccccff | 71.||[[Bedřich Brunclík|Brunclík Bedřich]]*||[[6. júl]] [[1946]]||21||5||[[6. december]] [[1970]]||[[23. december]] [[1972]] |-bgcolor=#ccccff | 72.||[[Václav Nedomanský|Nedomanský Václav]]*||[[14. marec]] [[1944]]||220||163||[[24. november]] [[1964]]||[[20. apríl]] [[1974]] |-bgcolor=#ccccff | 73.||[[Jaroslav Walter|Walter Jaroslav]]* †||[[5. január]] [[1939]] - [[20. jún]] [[2014]]||28||16||[[18. február]] [[1961]]||[[8. február]] [[1964]] |-bgcolor=#ccccff | Spolu||||||2857||933|||| |} * Poslední traja nie sú rodení Slováci, ale veľkú časť svojej kariéry spojili práve so Slovenskom, alebo po skončení kariéry zostali žiť na Slovensku. == Obdobie po [[1993]]*== {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" ! Meno ! Narodený - Zomrel ! Z ! G ! Premiéra ! Derniéra |- |- | '''[[Dušan Andrašovský|Andrašovský Dušan]]'''||[[8. december]] [[1976]]||25||5||[[6. november]] [[1998]]||[[8. apríl]] [[2004]] |- | '''[[Daniel Babka|Babka Daniel]]'''||[[30. marec]] [[1972]]||44||4||[[31. január]] [[1997]]||[[11. február]] [[2007]] |- | '''[[Jerguš Bača|Bača Jerguš]]'''||[[4. január]] [[1965]]||75||5||[[22. august]] [[1993]]||[[11. máj]] [[2002]] |- | [[Patrik Bačik|Bačik Patrik]]||[[7. február]] [[1995]]||11||0||[[13. december]] [[2023]]||[[13. december]] [[2024]] |- | [[Martin Bakoš|Bakoš Martin]]||[[18. apríl]] [[1990]]||66||13||[[11. november]] [[2011]]||[[17. december]] [[2022]] |- | '''[[Vladislav Baláž|Baláž Vladislav]]'''||[[28. január]] [[1984]]||5||0||[[17. december]] [[2010]]||[[8. apríl]] [[2011]] |- | [[Jozef Baláž|Baláž Jozef]]||[[18. jún]] [[1999]]||21||7||[[15. december]] [[2021]]||[[27. apríl]] [[2024]] |- | '''[[Jozef Balej|Balej Jozef]]'''||[[22. február]] [[1982]]||6||0||[[10. november]] [[2006]]||[[7. február]] [[2009]] |- | '''[[Ivan Baranka|Baranka Ivan]]'''||[[19. máj]] [[1985]]||91||6||[[5. február]] [[2009]]||[[14. december]] [[2018]] |- | '''[[Peter Barinka|Barinka Peter]]'''||[[6. apríl]] [[1977]]||14||3||[[13. november]] [[1999]]||[[3. september]] [[2006]] |- | '''[[Samuel Baroš|Baroš Samuel]]'''||[[10. február]] [[1994]]||2||0||[[6. november]] [[2015]]||[[7. november]] [[2015]] |- | '''[[Marek Bartánus|Bartánus Marek]]'''||[[13. február]] [[1987]]||31||2||[[7. november]] [[2009]]||[[15. apríl]] [[2017]] |- | '''[[Ľubomír Bartečko|Bartečko Ľuboš]]'''||[[14. júl]] [[1976]]||107||22||[[4. máj]] [[2000]]||[[6. máj]] [[2011]] |- | '''[[Martin Bartek|Bartek Martin]]'''||[[17. júl]] [[1980]]||39||10||[[18. december]] [[2003]]||[[1. máj]] [[2014]] |- | '''[[Peter Bartoš (hokejista)|Bartoš Peter]]'''||[[5. september]] [[1973]]||92||23||[[27. december]] [[1993]]||[[11. november]] [[2001]] |- | '''[[Milan Bartovič|Bartovič Milan]]'''||[[9. apríl]] [[1981]]||88||20||[[6. máj]] [[2006]]||[[12. máj]] [[2015]] |- | [[Filip Belányi|Belányi Filip]]||[[9. február]] [[2001]]||1||0||colspan="2" |[[14. november]] [[2021]] |- | [[Michal Beňo|Beňo Michal]]||[[15. november]] [[2001]]||31||1||[[10. november]] [[2022]]||[[9. november]] [[2025]] |- | '''[[Michal Beran|Beran Michal]]'''||[[22. február]] [[1973]]||9||1||[[27. október]] [[1995]]||[[8. apríl]] [[1998]] |- | '''[[Juraj Bezúch|Bezúch Juraj]]'''||[[20. december]] [[1993]]||2||0||[[10. november]] [[2017]]||[[11. november]] [[2017]] |- | '''[[Jiří Bicek|Bicek Jiří]]'''||[[3. december]] [[1978]]||32||4||[[31. január]] [[1997]]||[[4. máj]] [[2009]] |- | '''[[Marek Biro|Biro Marek]]'''||[[8. február]] [[1988]]||2||0||[[12. november]] [[2010]]||[[14. november]] [[2010]] |- | '''[[Mário Bližňák|Bližňák Mário]]'''||[[6. marec]] [[1987]]||67||5||[[11. november]] [[2011]]||[[16. máj]] [[2017]] |- | [[Martin Bodák|Bodák Martin]]||[[28. november]] [[1998]]||9||0||[[5. apríl]] [[2018]]||[[26. apríl]] [[2026]] |- | '''[[Slavomír Bodnár|Bodnár Slavomír]]'''||[[13. august]] [[1985]]||1||0||colspan="2" |[[12. apríl]] [[2006]] |- | '''[[Tomáš Bokroš|Bokroš Tomáš]]'''||[[19. jún]] [[1989]]||3||0||[[7. november]] [[2014]]||[[9. november]] [[2014]] |- | '''[[Dávid Bondra|Bondra Dávid]]'''||[[26. august]] [[1992]]||31||5||[[5. apríl]] [[2018]]||[[17. december]] [[2021]] |- | '''[[Peter Bondra|Bondra Peter]]'''||[[7. február]] [[1968]]||47||35||[[22. august]] [[1993]]||[[22. február]] [[2006]] |- | '''[[Dalibor Bortňák|Bortňák Dalibor]]'''||[[17. február]] [[1991]]||7||0||[[8. november]] [[2014]]||[[17. december]] [[2016]] |- | '''[[Ján Brejčák|Brejčák Ján]]'''||[[29. jún]] [[1989]]||31||2||[[17. december]] [[2010]]||[[24. august]] [[2017]] |- | [[Boris Brincko|Brincko Boris]]||[[13. apríl]] [[1999]]||8||0||[[7. február]] [[2024]]||[[27. apríl]] [[2024]] |- | [[Miloš Bubela|Bubela Miloš]]||[[25. august]] [[1992]]||17||3||[[24. august]] [[2016]]||[[25. apríl]] [[2021]] |- | [[Dávid Buc|Buc Dávid]]||[[22. január]] [[1987]]||51||4||[[11. december]] [[2007]]||[[3. jún]] [[2021]] |- | [[Samuel Buček|Buček Samuel]]||[[19. december]] [[1998]]||18||6||[[13. december]] [[2018]]||[[13. december]] [[2024]] |- | [[Martin Bučko|Bučko Martin]]||[[13. máj]] [[2000]]||38||1||[[20. apríl]] [[2021]]||[[3. máj]] [[2024]] |- | '''[[Peter Budaj|Budaj Peter]]'''||[[18. september]] [[1982]]||12||0||[[21. apríl]] [[2004]]||[[13. február]] [[2014]] |- | '''[[Matej Bukna|Bukna Matej]]'''||[[21. august]] [[1970]]||10||0||[[12. február]] [[1993]]||[[3. november]] [[1996]] |- | '''[[Tomáš Bulík|Bulík Tomáš]]'''||[[27. august]] [[1985]]||33||1||[[4. november]] [[2008]]||[[24. apríl]] [[2014]] |- | '''[[Vladimír Búřil|Búřil Vladimír]]'''||[[17. máj]] [[1969]]||27||1||[[16. november]] [[1993]]||[[14. február]] [[1999]] |- | '''[[Juraj Cebák|Cebák Juraj]]'''||[[29. september]] [[1982]]||4||0||[[1. apríl]] [[2011]]||[[9. apríl]] [[2011]] |- | [[Peter Cehlárik|Cehlárik Peter]]||[[8. február]] [[1995]]||76||32||[[5. február]] [[2015]]||[[9. máj]] [[2026]] |- | '''[[Martin Cibák|Cibák Martin]]'''||[[17. máj]] [[1980]]||55||6||[[28. august]] [[2004]]||[[28. apríl]] [[2012]] |- | '''[[Zdeno Cíger|Cíger Zdeno]]'''||[[19. október]] [[1969]]||108||34||[[22. august]] [[1993]]||[[27. apríl]] [[2003]] |- | [[Lukáš Cingel|Cingel Lukáš]]||[[10. jún]] [[1992]]||89||13||[[7. november]] [[2014]]||[[21. február]] [[2026]] |- | '''[[Marián Cisár|Cisár Marián]]'''||[[25. február]] [[1978]]||15||3||[[18. apríl]] [[2001]]||[[8. apríl]] [[2004]] |- | [[Viliam Čacho (1998)|Čacho Viliam]]||[[14. október]] [[1998]]||34||8||[[10. november]] [[2022]]||[[10. december|12. december]] [[2025]] |- | '''[[Viliam Čacho|Čacho Viliam]]'''||[[11. december]] [[1977]]||3||1||[[12. apríl]] [[2006]]||[[19. apríl]] [[2006]] |- | [[Maxim Čajkovič|Čajkovič Maxim]]||[[3. január]] [[2001]]||17||5||[[5. február]] [[2025]]||[[9. november]] [[2025]] |- | [[Michal Čajkovský|Čajkovský Michal]]||[[6. máj]] [[1992]]||69||7||[[6. november]] [[2015]]||[[19. február]] [[2022]] |- | '''[[Martin Čakajík|Čakajík Martin]]'''||[[12. december]] [[1979]]||27||3||[[13. november]] [[1999]]||[[9. november]] [[2003]] |- | '''[[Erik Čaládi|Čaládi Erik]]'''||[[1. apríl]] [[1988]]||4||0||[[8. február]] [[2008]]||[[7. november]] [[2008]] |- | [[Sebastián Čederle|Čederle Sebastián]]||[[21. február]] [[2000]]||17||7||[[5. február]] [[2025]]||[[9. máj]] [[2026]] |- | '''[[Roman Čech|Čech Roman]]'''||[[19. september]] [[1971]]||2||0||[[9. február]] [[2001]]||[[11. február]] [[2001]] |- | [[Peter Čerešňák|Čerešňák Peter]]||[[26. január]] [[1993]]||126||9||[[12. apríl]] [[2013]]||[[21. február]] [[2026]] |- | [[Erik Černák|Černák Erik]]||[[28. máj]] [[1997]]||17||4||[[23. august]] [[2017]]||[[21. február]] [[2026]] |- | '''[[Michal Česnek|Česnek Michal]]''' †||[[23. máj]] [[1979]] - [[20. august]] [[2015]]||3||0||[[7. február]] [[2003]]||[[9. február]] [[2003]] |- | '''[[Matej Češík|Češík Matej]]'''||[[26. jún]] [[1988]]||8||1||[[1. apríl]] [[2011]]||[[17. december]] [[2016]] |- |[[Alex Čiernik|'''Čiernik Alex''']] |[[8. október]] [[2004]] |2 |0 |[[6. november]] [[2025]] |[[9. november]] [[2025]] |- | '''[[Ivan Čiernik|Čiernik Ivan]]'''||[[30. október]] [[1977]]||66||17||[[11. november]] [[2004]]||[[14. november]] [[2010]] |- | '''[[Jozef Čierny (hokejista)|Čierny Jozef]]'''||[[13. máj]] [[1974]]||12||1||[[7. november]] [[1997]]||[[8. február]] [[2004]] |- | '''[[Ladislav Čierny|Čierny Ladislav]]'''||[[3. november]] [[1974]]||123||11||[[13. apríl]] [[1994]]||[[19. apríl]] [[2007]] |- | [[Marek Čiliak|Čiliak Marek]]||[[2. apríl]] [[1990]]||14||0||[[21. december]] [[2013]]||[[15. máj]] [[2019]] |- | '''[[Roman Čunderlík|Čunderlík Roman]]'''||[[22. november]] [[1958]]||2||0||[[19. apríl]] [[1995]]||[[21. apríl]] [[1995]] |- | [[Marek Ďaloga|Ďaloga Marek]]||[[10. marec]] [[1989]]||115||11||[[13. november]] [[2010]]||[[2. máj]] [[2026]] |- | [[Marko Daňo|Daňo Marko]]||[[30. november]] [[1994]]||53||7||[[3. apríl]] [[2013]]||[[10. december|12. december]] [[2025]] |- | '''[[Jozef Daňo (hokejista)|Daňo Jozef]]'''||[[28. december]] [[1968]]||117||45||[[12. február]] [[1993]]||[[29. august]] [[2000]] |- | [[Ivan Ďatelinka|Ďatelinka Ivan]]||[[6. marec]] [[1983]]||12||0||[[11. december]] [[2007]]||[[13. december]] [[2019]] |- | '''[[Rastislav Dej|Dej Rastislav]]'''||[[12. september]] [[1988]]||26||1||[[17. december]] [[2010]]||[[8. apríl]] [[2016]] |- | '''[[Pavol Demitra|Demitra Pavol]]''' †||[[29. november]] [[1974]] - [[7. september]] [[2011]]||77||27||[[19. apríl]] [[1996]]||[[9. máj]] [[2011]] |- | '''[[Dušan Devečka|Devečka Dušan]]'''||[[19. jún]] [[1980]]||8||0||[[5. november]] [[2002]]||[[10. apríl]] [[2003]] |- | '''[[Radek Deyl|Deyl Radek]]'''||[[14. september]] [[1989]]||10||1||[[17. december]] [[2010]]||[[9. november]] [[2014]] |- | '''[[Róbert Döme|Döme Róbert]]'''||[[29. január]] [[1979]]||6||2||[[9. február]] [[2001]]||[[11. apríl]] [[2001]] |- | '''[[Ivan Dornič (1985)|Dornič Ivan]]'''||[[12. apríl]] [[1985]]||2||0||[[7. november]] [[2008]]||[[9. november]] [[2008]] |- | '''[[Jaromír Dragan|Dragan Jaromír]]'''||[[14. september]] [[1963]]||56||0||[[14. február]] [[1993]]||[[10. máj]] [[1997]] |- | '''[[Vladimír Dravecký|Dravecký Vladimír]]'''||[[3. jún]] [[1985]]||73||14||[[12. apríl]] [[2006]]||[[16. máj]] [[2017]] |- | '''[[Ivan Droppa|Droppa Ivan]]'''||[[1. február]] [[1972]]||69||4||[[22. august]] [[1993]]||[[10. máj]] [[2001]] |- |[[Dalibor Dvorský|Dvorský Dalibor]] |[[15. jún]] [[2005]] |12 |4 |[[3. máj]] [[2025]] |[[21. február]] [[2026]] |- | '''[[Miroslav Ďurák|Ďurák Miroslav]]'''||[[9. jún]] [[1981]]||6||0||[[18. december]] [[2003]]||[[8. február]] [[2004]] |- | '''[[Juraj Ďurčo|Ďurčo Juraj]]'''||[[16. júl]] [[1977]]||15||0||[[31. január]] [[1997]]||[[14. december]] [[2000]] |- | '''[[Michal Dzubina|Dzubina Michal]]'''||[[19. január]] [[1983]]||2||0||[[7. november]] [[2015]]||[[8. november]] [[2015]] |- | [[Róbert Džugan|Džugan Róbert]]||[[25. marec]] [[2000]]||4||1||[[7. február]] [[2024]]||[[6. február]] [[2025]] |- | [[Rastislav Eliaš|Eliaš Rastislav]]||[[18. apríl]] [[2004]]||2||0||[[7. november]] [[2024]]||[[10. november]] [[2024]] |- | '''[[Peter Fabuš|Fabuš Peter]]'''||[[15. júl]] [[1979]]||46||7||[[11. apríl]] [[2000]]||[[19. december]] [[2008]] |- | '''[[Juraj Faith|Faith Juraj]]'''||[[14. marec]] [[1976]]||3||0||[[11. november]] [[2004]]||[[13. november]] [[2004]] |- | [[Roman Faith|Faith Roman]]||[[28. júl]] [[2002]]||6||0||[[5. február]] [[2025]]||[[26. apríl]] [[2026]] |- | [[Martin Faško-Rudáš|Faško-Rudáš Martin]]||[[10. august]] [[2000]]||68||14||[[20. apríl]] [[2021]]||[[9. máj]] [[2026]] |- | '''[[Pavol Fedor|Fedor Pavol]]'''||[[4. január]] [[1971]]||2||0||[[7. apríl]] [[1998]]||[[8. apríl]] [[1998]] |- | [[Martin Fehérváry|Fehérváry Martin]]||[[6. október]] [[1999]]||52||3||[[5. apríl]] [[2018]]||[[21. február]] [[2026]] |- | '''[[Róbert Filc|Filc Róbert]]'''||[[30. september]] [[1978]]||1||0||colspan="2" |[[5. apríl]] [[2001]] |- | '''[[Peter Filip|Filip Peter]]'''||[[12. január]] [[1969]]||2||0||[[7. apríl]] [[1998]]||[[8. apríl]] [[1998]] |- | '''[[Boris Flamík|Flamík Boris]]'''||[[27. jún]] [[1980]]||4||0||[[1. apríl]] [[2004]]||[[8. apríl]] [[2004]] |- | [[Daniil Fominykh|Fominykh Daniil]]||[[12. marec]] [[1998]]||14||3||[[20. apríl]] [[2021]]||[[9. február]] [[2023]] |- | '''[[Martin Frank|Frank Martin]]'''||[[12. november]] [[1968]]||3||1||[[14. apríl]] [[1993]]||[[8. apríl]] [[1998]] |- | '''[[Tomáš Frolo|Frolo Tomáš]]'''||[[26. január]] [[1982]]||6||0||[[2. apríl]] [[2003]]||[[20. apríl]] [[2006]] |- | '''[[Peter Frühauf|Frühauf Peter]]'''||[[15. august]] [[1982]]||20||0||[[8. november]] [[2003]]||[[14. máj]] [[2010]] |- | [[Pavol Funtek|Funtek Pavol]]||[[3. júl]] [[2003]]||2||0||[[8. február]] [[2023]]||[[9. február]] [[2023]] |- | '''[[Marián Gáborík|Gáborík Marián]]'''||[[14. február]] [[1982]]||73||30||[[7. november]] [[1999]]||[[12. máj]] [[2015]] |- | [[Daniel Gachulinec|Gachulinec Daniel]]||[[16. február]] [[1994]]||36||0||[[20. apríl]] [[2021]]||[[27. apríl]] [[2024]] |- |[[Adam Gajan|Gajan Adam]] |[[6. máj]] [[2004]] |2 |0 |[[26. apríl]] [[2026]] |[[3. máj]] [[2026]] |- | [[František Gajdoš|Gajdoš František]]||[[7. jún]] [[2001]]||45||3||[[14. apríl]] [[2023]]||[[9. máj]] [[2026]] |- | '''[[Peter Galamboš|Galamboš Peter]]'''||[[14. jún]] [[1989]]||6||0||[[6. apríl]] [[2012]]||[[8. apríl]] [[2016]] |- | '''[[Martin Gálik|Gálik Martin]]'''||[[7. jún]] [[1979]]||1||0||colspan="2" |[[9. február]] [[2006]] |- | '''[[Peter Gallo (hokejista)|Gallo Peter]]'''||[[12. január]] [[1978]]||2||0||[[7. apríl]] [[1998]]||[[8. apríl]] [[1998]] |- | [[Rastislav Gašpar|Gašpar Rastislav]]||[[13. október]] [[1994]]||2||0||[[24. apríl]] [[2021]]||[[25. apríl]] [[2021]] |- | '''[[Jakub Gašparovič|Gašparovič Jakub]]'''||[[26. február]] [[1990]]||4||0||[[8. február]] [[2013]]||[[24. august]] [[2016]] |- | '''[[Roman Gavalier|Gavalier Roman]]'''||[[30. máj]] [[1971]]||22||1||[[14. december]] [[1997]]||[[31. august]] [[1999]] |- | [[Martin Gernát|Gernát Martin]]||[[11. apríl]] [[1993]]||78||11||[[24. august]] [[2016]]||[[21. február]] [[2026]] |- | [[Vladimír Glosár|Glosár Vladimír]]||[[10. november]] [[1998]]||1||0||colspan="2" |[[7. február]] [[2024]] |- | [[Denis Godla|Godla Denis]]||[[4. apríl]] [[1995]]||16||0||[[17. december]] [[2016]]||[[10. november]] [[2022]] |- | [[Andrej Golian|Golian Andrej]]||[[7. marec]] [[2001]]||54||0||[[15. december]] [[2021]]||[[20. máj]] [[2025]] |- | '''[[Dominik Graňák|Graňák Dominik]]'''||[[11. jún]] [[1983]]||194||10||[[5. november]] [[2003]]||[[8. február]] [[2020]] |- | [[Dávid Gríger|Gríger Dávid]]||[[28. november]] [[1994]]||15||3||[[4. apríl]] [[2015]]||[[13. december]] [[2024]] |- | '''[[Michal Grman|Grman Michal]]'''||[[30. júl]] [[1982]]||4||0||[[14. december]] [[2007]]||[[7. apríl]] [[2012]] |- | [[Mário Grman|Grman Mário]]||[[11. apríl]] [[1997]]||95||3||[[5. apríl]] [[2018]]||[[20. máj]] [[2025]] |- | '''[[Stanislav Gron|Gron Stanislav]]'''||[[28. október]] [[1978]]||25||2||[[7. február]] [[2003]]||[[18. máj]] [[2010]] |- | '''[[Martin Gründling|Gründling Martin]]'''||[[13. február]] [[1987]]||1||0||colspan="2" |[[17. apríl]] [[2010]] |- | [[Samuel Hain|Hain Samuel]]||[[3. apríl]] [[1997]]||6||0||[[10. november]] [[2022]]||[[12. november]] [[2023]] |- | '''[[Miroslav Hála|Hála Miroslav]]'''||[[29. január]] [[1979]]||7||0||[[5. november]] [[2003]]||[[9. november]] [[2007]] |- | '''[[Juraj Halaj|Halaj Juraj]]'''||[[7. júl]] [[1969]]||5||0||[[11. apríl]] [[1999]]||[[8. november]] [[1999]] |- | '''[[Jaroslav Halák|Halák Jaroslav]]'''||[[13. máj]] [[1985]]||24||0||[[18. apríl]] [[2007]]||[[15. február]] [[2014]] |- | '''[[Peter Hamerlík|Hamerlík Peter]]'''||[[2. január]] [[1982]]||15||0||[[9. február]] [[2007]]||[[9. november]] [[2012]] |- | '''[[Daniel Hančák|Hančák Daniel]]'''||[[3. január]] [[1984]]||1||0||colspan="2" |[[9. február]] [[2006]] |- | '''[[Lukáš Handlovský|Handlovský Lukáš]]'''||[[3. august]] [[1986]]||5||0||[[9. november]] [[2013]]||[[16. apríl]] [[2016]] |- | '''[[Michal Handzuš|Handzuš Michal]]'''||[[11. marec]] [[1977]]||55||11||[[31. január]] [[1997]]||[[18. február]] [[2014]] |- | '''[[Marcel Hanzal|Hanzal Marcel]]'''||[[25. august]] [[1974]]||8||1||[[5. november]] [[2002]]||[[9. február]] [[2003]] |- | '''[[Tomáš Harant|Harant Tomáš]]'''||[[28. apríl]] [[1980]]||59||1||[[11. apríl]] [[2000]]||[[9. máj]] [[2007]] |- | '''[[Richard Hartmann|Hartmann Richard]]'''||[[7. november]] [[1975]]||4||1||[[2. apríl]] [[2003]]||[[10. apríl]] [[2003]] |- | '''[[Eduard Hartmann|Hartmann Eduard]]'''||[[5. jún]] [[1965]]||41||0||[[12. február]] [[1993]]||[[9. apríl]] [[1995]] |- | '''[[Ivan Harvánek|Harvánek Ivan]]''' †||[[1. jún]] [[1968]] - [[27. september]] [[2005]]||1||0||colspan="2" |[[1. november]] [[1994]] |- | '''[[Marek Haščák|Haščák Marek]]'''||[[8. december]] [[1985]]||5||3||[[9. november]] [[2007]]||[[14. november]] [[2010]] |- | '''[[Oto Haščák|Haščák Oto]]'''||[[31. január]] [[1964]]||60||17||[[23. marec]] [[1993]]||[[8. február]] [[1998]] |- | [[Marcel Haščák|Haščák Marcel]]||[[3. február]] [[1987]]||93||17||[[11. december]] [[2007]]||[[8. február]] [[2020]] |- | '''[[Andrej Hatala|Hatala Andrej]]'''||[[26. február]] [[1997]]||1||0||colspan="2" |[[24. august]] [[2016]] |- | [[Marek Hecl|Hecl Marek]]||[[30. december]] [[1997]]||18||0||[[10. november]] [[2017]]||[[10. december]] [[2025]] |- | '''[[Radoslav Hecl|Hecl Radoslav]]'''||[[10. november]] [[1974]]||52||1||[[10. marec]] [[1994]]||[[11. máj]] [[2002]] |- | '''[[Vladimír Hiadlovský (hokejista, 1960)|Hiadlovský Vladimír]]'''||[[23. november]] [[1960]]||3||0||[[23. marec]] [[1993]]||[[23. august]] [[1993]] |- |[[Matúš Hlaváč|Hlaváč Matúš]] |[[11. júl]] [[2001]] |5 |1 |[[10. apríl]] [[2025]] |[[8. november]] [[2025]] |- | [[Samuel Hlavaj|Hlavaj Samuel]]||[[29. máj]] [[2001]]||37||0||[[15. december]] [[2022]]||[[9. máj]] [[2026]] |- | '''[[Michal Hlinka|Hlinka Michal]]'''||[[18. jún]] [[1993]]||11||2||[[6. november]] [[2015]]||[[17. december]] [[2016]] |- | '''[[Miroslav Hlinka|Hlinka Miroslav]]'''* †||[[31. august]] [[1972]] - [[14. september]] [[2014]]||82(9)||14(2)||[[11. február]] [[2000]]||[[14. december]] [[2007]] |- | '''[[Matúš Holenda|Holenda Matúš]]'''||[[20. apríl]] [[1995]]||2||0||[[23. august]] [[2017]]||[[24. august]] [[2017]] |- | [[Adrián Holešinský|Holešinský Adrián]]||[[11. február]] [[1996]]||28||6||[[20. apríl]] [[2021]]||[[16. apríl]] [[2026]] |- | '''[[Marcel Holovič|Holovič Marcel]]'''||[[12. september]] [[1987]]||2||0||[[18. december]] [[2015]]||[[19. december]] [[2015]] |- | '''[[Ján Homér|Homer Ján]]'''||[[11. december]] [[1980]]||11||1||[[29. august]] [[2000]]||[[11. február]] [[2007]] |- | [[Samuel Honzek|Honzek Samuel]]||[[12. november]] [[2004]]||9||2||[[21. apríl]] [[2022]]||[[18. máj]] [[2025]] |- | '''[[Marián Horváth|Horváth Marián]]'''||[[28. november]] [[1965]]||3||0||[[12. február]] [[1993]]||[[14. február]] [[1993]] |- | '''[[Marián Hossa|Hossa Marián]]'''||[[12. január]] [[1979]]||88||39||[[31. január]] [[1997]]||[[18. február]] [[2014]] |- | '''[[Marcel Hossa|Hossa Marcel]]'''||[[12. október]] [[1981]]||113||27||[[11. november]] [[2004]]||[[18. február]] [[2014]] |- | '''[[Marek Hovorka|Hovorka Marek]]'''||[[8. október]] [[1984]]||47||4||[[11. november]] [[2011]]||[[15. máj]] [[2018]] |- | '''[[Peter Hraško|Hraško Peter]]'''||[[6. november]] [[1991]]||2||0||[[20. december]] [[2013]]||[[21. december]] [[2013]] |- | [[Patrik Hrehorčák|Hrehorčák Patrik]]||[[18. marec]] [[1999]]||34||5||[[1. máj]] [[2021]]||[[10. december|12. december]] [[2025]] |- | [[Dávid Hrenák|Hrenák Dávid]]||[[5. máj]] [[1998]]||4||0||[[5. apríl]] [[2018]]||[[18. apríl]] [[2024]] |- | '''[[Michal Hreus|Hreus Michal]]'''||[[9. marec]] [[1973]]||43||9||[[1. november]] [[1996]]||[[28. apríl]] [[2006]] |- | [[Marek Hrivík|Hrivík Marek]]||[[28. august]] [[1991]]||65||15||[[1. máj]] [[2014]]||[[9. máj]] [[2026]] |- | '''[[Tomáš Hrnka|Hrnka Tomáš]]'''||[[11. november]] [[1991]]||37||5||[[11. február]] [[2016]]||[[28. apríl]] [[2018]] |- | '''[[Milan Hruška|Hruška Milan]]'''||[[26. apríl]] [[1985]]||11||1||[[5. február]] [[2008]]||[[27. apríl]] [[2012]] |- | '''[[Július Hudáček|Hudáček Július]]'''||[[9. august]] [[1988]]||53||0||[[12. november]] [[2010]]||[[1. jún]] [[2021]] |- | [[Libor Hudáček|Hudáček Libor]]||[[7. september]] [[1990]]||141||34||[[17. december]] [[2010]]||[[21. február]] [[2026]] |- | '''[[Stanislav Hudec|Hudec Stanislav]]'''||[[3. jún]] [[1982]]||27||0||[[14. december]] [[2004]]||[[9. november]] [[2008]] |- | '''[[Michal Hudec|Hudec Michal]]'''||[[23. október]] [[1979]]||40||9||[[5. november]] [[2003]]||[[10. február]] [[2008]] |- | '''[[Martin Hujsa|Hujsa Martin]]'''||[[9. september]] [[1979]]||23||4||[[7. február]] [[2003]]||[[28. apríl]] [[2006]] |- | '''[[Róbert Huna|Huna Róbert]]'''||[[9. marec]] [[1985]]||5||0||[[4. november]] [[2008]]||[[18. december]] [[2010]] |- | '''[[Richard Huna|Huna Richard]]'''||[[9. marec]] [[1985]]||7||0||[[4. november]] [[2008]]||[[18. december]] [[2010]] |- | '''[[Rudolf Huna|Huna Rudolf]]'''||[[27. máj]] [[1980]]||25||2||[[13. november]] [[2004]]||[[12. február]] [[2011]] |- | '''[[Ľubomír Hurtaj|Hurtaj Ľubomír]]'''||[[28. november]] [[1975]]||55||12||[[31. august]] [[1999]]||[[17. apríl]] [[2003]] |- | [[Adam Húska|Húska Adam]]||[[12. máj]] [[1997]]||13||0|||[[30. máj]] [[2021]]||[[17. máj]] [[2025]] |- | '''[[Peter Húževka|Húževka Peter]]'''||[[9. september]] [[1976]]||24||4|||[[7. apríl]] [[2005]]||[[10. máj]] [[2008]] |- | '''[[Lukáš Hvila|Hvila Lukáš]]'''||[[30. november]] [[1981]]||4||0||[[4. november]] [[2008]]||[[9. november]] [[2008]] |- | '''[[Zdeno Chára|Chára Zdeno]]'''||[[18. marec]] [[1977]]||86||9||[[26. apríl]] [[1999]]||[[18. február]] [[2014]] |- | '''[[Matúš Chovan|Chovan Matúš]]'''||[[14. február]] [[1992]]||2||0||[[14. december]] [[2012]]||[[15. december]] [[2012]] |- | [[Martin Chovan|Chovan Martin]]||[[20. august]] [[1986]]||16||2||[[8. november]] [[2018]]||[[20. apríl]] [[2021]] |- | [[Michal Chovan|Chovan Michal]]||[[23. november]] [[1987]]||18||2||[[17. apríl]] [[2010]]||[[25. apríl]] [[2021]] |- | '''[[Tomáš Chrenko|Chrenko Tomáš]]'''||[[1. november]] [[1977]]||8||1||[[7. apríl]] [[2005]]||[[17. december]] [[2005]] |- | [[Martin Chromiak|Chromiak Martin]]||[[20. august]] [[2002]]||17||2||[[28. apríl]] [[2023]]||[[20. máj]] [[2025]] |- | '''[[Miroslav Chudý|Chudý Miroslav]]''' †||[[23. apríl]] [[1962]] - [[7. júl]] [[2021]]||2||0||[[13. apríl]] [[1994]]||[[15. apríl]] [[1994]] |- | '''[[Miroslav Ihnačák|Ihnačák Miroslav]]'''||[[19. február]] [[1962]]||12||10||[[22. august]] [[1993]]||[[21. apríl]] [[1995]] |- | '''[[Slavomír Ilavský|Ilavský Slavomír]]'''||[[11. máj]] [[1969]]||24||3||[[16. november]] [[1993]]||[[3. november]] [[1996]] |- | [[Michal Ivan|Ivan Michal]]||[[18. november]] [[1999]]||83||5||[[12. december]] [[2019]]||[[14. február|11. február]] [[2026]] |- | '''[[Martin Ivičič|Ivičič Martin]]'''||[[17. február]] [[1976]]||5||0||[[3. apríl]] [[2002]]||[[5. november]] [[2002]] |- | '''[[Branislav Jánoš|Jánoš Branislav]]'''||[[8. január]] [[1971]]||117||37||[[12. február]] [[1993]]||[[19. apríl]] [[2000]] |- | [[Adam Jánošík|Jánošík Adam]]||[[7. september]] [[1992]]||103||4||[[7. november]] [[2014]]||[[23. máj]] [[2023]] |- | '''[[Jaroslav Janus|Janus Jaroslav]]'''||[[21. september]] [[1989]]||20||0||[[10. november]] [[2012]]||[[10. november]] [[2018]] |- | '''[[René Jarolín|Jarolín René]]'''||[[16. september]] [[1981]]||22||5||[[6. február]] [[2004]]||[[2. máj]] [[2006]] |- | [[Christián Jaroš|Jaroš Christián]]||[[4. február]] [[1996]]||36||3||[[5. február]] [[2015]]||[[29. august]] [[2021]] |- | '''[[Stanislav Jasečko|Jasečko Stanislav]]'''||[[5. december]] [[1972]]||128||9||[[23. marec]] [[1993]]||[[16. december]] [[2000]] |- | '''[[Tomáš Jaško|Jaško Tomáš]]'''||[[9. december]] [[1983]]||1||0||colspan="2" |[[16. apríl]] [[2010]] |- | [[Maroš Jedlička|Jedlička Maroš]]||[[23. október]] [[2002]]||10||3||[[10. november]] [[2022]]||[[6. máj]] [[2023]] |- | [[Dominik Jendek|Jendek Dominik]]||[[25. apríl]] [[2001]]||2||0||[[8. február]] [[2023]]||[[9. február]] [[2023]] |- | '''[[Rudolf Jendek|Jendek Rudolf]]'''||[[8. apríl]] [[1972]]||6||0||[[30. august]] [[1998]]||[[19. december]] [[1998]] |- | '''[[Peter Junas|Junas Peter]]'''||[[16. december]] [[1968]]||3||0||[[26. apríl]] [[1998]]||[[7. november]] [[1999]] |- | '''[[Michal Juraško|Juraško Michal]]'''||[[21. apríl]] [[1984]]||3||0||[[4. november]] [[2008]]||[[8. november]] [[2008]] |- |[[Patrik Jurčák|Jurčák Patrik]] |[[10. február]] [[2024]] |1 |0 | colspan="2" |[[10. december]] [[2025]] |- | '''[[Milan Jurčina|Jurčina Milan]]'''||[[7. jún]] [[1983]]||66||4||[[15. február]] [[2006]]||[[8. november]] [[2015]] |- | [[Tomáš Jurčo (1992)|Jurčo Tomáš]]||[[28. december]] [[1992]]||37||10||[[13. február]] [[2014]]||[[19. február]] [[2022]] |- | '''[[Richard Kapuš|Kapuš Richard]]'''||[[9. február]] [[1973]]||136||16||[[23. marec]] [[1993]]||[[9. máj]] [[2007]] |- | '''[[Ladislav Karabin|Karabin Ladislav]]'''||[[16. február]] [[1970]]||5||0||[[23. marec]] [[1993]]||[[10. apríl]] [[2002]] |- | [[Matej Kašlík|Kašlík Matej]]||[[5. august]] [[2002]]||28||6|||[[11. november]] [[2023]]||[[20. máj]] [[2025]] |- | [[Miloš Kelemen|Kelemen Miloš]]||[[6. júl]] [[1999]]||42||11|||[[24. máj]] [[2021]]||[[21. február]] [[2026]] |- | '''[[Juraj Kledrowetz|Kledrowetz Juraj]]'''||[[6. júl]] [[1970]]||50||5||[[23. marec]] [[1993]]||[[12. december]] [[1999]] |- | '''[[Martin Klempa|Klempa Martin]]'''||[[20. júl]] [[1973]]||1||0||colspan="2" |[[11. február]] [[1996]] |- | '''[[Peter Klepáč|Klepáč Peter]]'''||[[3. august]] [[1975]]||15||0||[[1. november]] [[1996]]||[[15. december]] [[2007]] |- | '''[[Tomáš Klíma|Klíma Tomáš]]'''||[[13. jún]] [[1990]]||2||0||[[1. apríl]] [[2011]]||[[2. apríl]] [[2011]] |- | '''[[Peter Klouda|Klouda Peter]]'''||[[1. jún]] [[1978]]||4||0||[[3. apríl]] [[2002]]||[[10. apríl]] [[2002]] |- | '''[[Miroslav Kľuch|Kľuch Miroslav]]'''||[[27. apríl]] [[1969]]||3||0||[[6. november]] [[1998]]||[[8. november]] [[1998]] |- | '''[[Andrej Kmeč|Kmeč Andrej]]'''||[[24. júl]] [[1977]]||7||1||[[10. november]] [[2005]]||[[13. apríl]] [[2007]] |- | '''[[Jaroslav Kmiť|Kmiť Jaroslav]]'''||[[12. september]] [[1979]]||18||5||[[3. apríl]] [[2002]]||[[8. apríl]] [[2004]] |- | [[Samuel Kňažko|Kňažko Samuel]]||[[7. august]] [[2002]]||56||1||[[20. apríl]] [[2021]]||[[8. máj]] [[2026]] |- | '''[[Ján Kobezda|Kobezda Ján]]''' †||[[31. júl]] [[1975]] - [[27. január]] [[2017]]||2||0||[[27. október]] [[1995]]||[[29. október]] [[1995]] |- | '''[[Peter Kocák|Kocák Peter]]'''||[[5. január]] [[1982]]||2||0||[[14. december]] [[2007]]||[[15. december]] [[2007]] |- | [[Patrik Koch|Koch Patrik]]||[[8. december]] [[1996]]||94||3||[[13. december]] [[2018]]||[[9. máj]] [[2026]] |- | '''[[Michal Kokavec|Kokavec Michal]]'''||[[1. marec]] [[1983]]||3||0||[[12. november]] [[2010]]||[[14. november]] [[2010]] |- | '''[[Marek Kolba|Kolba Marek]]'''||[[14. január]] [[1980]]||2||0||[[11. apríl]] [[2000]]||[[12. apríl]] [[2000]] |- | [[Jakub Kolenič|Kolenič Jakub]]||[[4. január]] [[2002]]||3||0||[[8. február]] [[2024]]||[[6. február]] [[2025]] |- | '''[[Andrej Kollár|Kollár Andrej]]'''||[[12. január]] [[1977]]||30||7||[[11. november]] [[2005]]||[[12. apríl]] [[2008]] |- | [[Andrej Kollár (1999)|Kollár Andrej]]||[[4. november]] [[1999]]||39||6||[[9. november]] [[2019]]||[[9. máj]] [[2026]] |- | '''[[Juraj Kolník|Kolník Juraj]]'''||[[13. november]] [[1980]]||28||4||[[18. apríl]] [[2001]]||[[19. december]] [[2009]] |- | '''[[Ľubomír Kolník|Kolník Ľubomír]]'''||[[23. január]] [[1968]]||109||59||[[14. apríl]] [[1993]]||[[10. máj]] [[1999]] |- | '''[[Ivan Koložváry|Koložváry Ivan]]'''||[[16. február]] [[1983]]||6||2||[[3. apríl]] [[2003]]||[[9. november]] [[2008]] |- | '''[[Peter Konder|Konder Peter]]'''||[[19. august]] [[1971]]||4||0||[[7. apríl]] [[1998]]||[[12. apríl]] [[1999]] |- | '''[[Štefan Konečný|Konečný Štefan]]'''||[[13. máj]] [[1967]]||1||0||colspan="2" |[[13. apríl]] [[1994]] |- | [[Branislav Konrád|Konrád Branislav]]||[[10. október]] [[1987]]||32||0||[[13. apríl]] [[2007]]||[[10. február]] [[2022]] |- | '''[[Roman Kontšek|Kontšek Roman]]'''||[[11. jún]] [[1970]]||66||23||[[16. november]] [[1993]]||[[12. február]] [[1998]] |- | '''[[Tomáš Kopecký|Kopecký Tomáš]]'''||[[5. február]] [[1982]]||35||7||[[17. február]] [[2010]]||[[12. máj]] [[2015]] |- | [[Marek Korenčík|Korenčík Marek]]||[[19. júl]] [[1999]]||12||1|||[[9. november]] [[2023]]||[[26. apríl]] [[2026]] |- | '''[[Matúš Kostúr|Kostúr Matúš]]'''||[[28. marec]] [[1980]]||2||0||[[7. november]] [[2001]]||[[9. november]] [[2001]] |- | [[Andrej Košarišťan|Košarišťan Andrej]]||[[10. december]] [[1993]]||6||0||[[11. november]] [[2018]]||[[6. február]] [[2020]] |- | '''[[Oldrich Kotvan|Kotvan Oldrich]]'''||[[20. júl]] [[1990]]||17||0||[[7. november]] [[2014]]||[[16. december]] [[2017]] |- | '''[[Kristián Kováč|Kováč Kristián]]'''||[[1. január]] [[1981]]||4||0||[[5. november]] [[2003]]||[[9. november]] [[2003]] |- | '''[[Jozef Kováčik|Kováčik Jozef]]'''||[[1. január]] [[1980]]||2||0||[[10. november]] [[2007]]||[[11. november]] [[2007]] |- | '''[[Miroslav Kováčik|Kováčik Miroslav]]'''||[[9. november]] [[1978]]||48||11||[[5. november]] [[2003]]||[[10. máj]] [[2008]] |- | '''[[Patrik Koyš|Koyš Patrik]]'''||[[24. október]] [[1995]]||3||0||[[24. august]] [[2016]]||[[24. august]] [[2017]] |- | [[Lukáš Kozák|Kozák Lukáš]]||[[29. október]] [[1991]]||22||0||[[7. november]] [[2014]]||[[13. december]] [[2019]] |- | [[Samuel Krajč|Krajč Samuel]]||[[6. február]] [[2002]]||2||0||[[5. február]] [[2025]]||[[6. február]] [[2025]] |- |[[Andrej Krajčovič|Krajčovič Andrej]] |[[25. august]] [[2002]] |4 |0 |[[10. apríl]] [[2025]] |[[17. apríl]] [[2025]] |- | [[Tomáš Královič|Královič Tomáš]]||[[28. august]] [[2005]]||11||0||[[5. február]] [[2025]]||[[9. máj]] [[2026]] |- | '''[[Martin Kriška|Kriška Martin]]'''||[[5. august]] [[1984]]||3||0||[[4. november]] [[2008]]||[[9. november]] [[2008]] |- | [[Michal Krištof|Krištof Michal]]||[[11. október]] [[1993]]||79||12||[[10. november]] [[2017]]||[[20. máj]] [[2025]] |- | [[Filip Krivošík|Krivošík Filip]]||[[27. marec]] [[1999]]||9||5||[[5. apríl]] [[2018]]||[[10. december|12. december]] [[2025]] |- | '''[[Karol Križan|Križan Karol]]'''||[[5. jún]] [[1980]]||42||0||[[7. november]] [[1999]]||[[24. apríl]] [[2008]] |- | '''[[Radoslav Kropáč|Kropáč Radoslav]]'''||[[4. apríl]] [[1975]]||26||1||[[13. apríl]] [[1994]]||[[21. december]] [[2002]] |- | '''[[Arne Kroták|Kroták Arne]]'''||[[6. jún]] [[1972]]||6||2||[[23. marec]] [[1993]]||[[11. november]] [[1999]] |- | '''[[Branislav Kubka|Kubka Branislav]]'''||[[15. august]] [[1988]]||2||0||[[18. december]] [[2015]]||[[19. december]] [[2015]] |- | '''[[Martin Kučera|Kučera Martin]]'''||[[25. máj]] [[1978]]||2||0||[[3. apríl]] [[2003]]||[[20. december]] [[2003]] |- | [[Andrej Kudrna|Kudrna Andrej]]||[[11. máj]] [[1991]]||86||17||[[19. december]] [[2014]]||[[25. apríl]] [[2025]] |- | '''[[Kristián Kudroč|Kudroč Kristián]]'''||[[21. máj]] [[1981]]||38||3||[[10. november]] [[2005]]||[[10. november]] [[2013]] |- | [[Andrej Kukuča|Kukuča Andrej]]||[[14. november]] [[1999]]||19||5|||[[9. november]] [[2023]]||[[26. apríl]] [[2026]] |- | '''[[Roman Kukumberg|Kukumberg Roman]]'''||[[8. apríl]] [[1980]]||113||22||[[5. november]] [[2002]]||[[8. november]] [[2015]] |- | '''[[Martin Kuľha|Kuľha Martin]]'''||[[7. august]] [[1976]]||41||12||[[30. august]] [[1998]]||[[10. február]] [[2008]] |- | [[Silvester Kusko|Kusko Silvester]]||[[2. máj]] [[1995]]||7||0|||[[9. november]] [[2023]]||[[20. apríl]] [[2024]] |- | [[Milan Kytnár|Kytnár Milan]]||[[19. máj]] [[1989]]||18||0||[[6. apríl]] [[2012]]||[[27. apríl]] [[2019]] |- |[[Jakub Lacka|Lacka Jakub]] |[[20. november]] [[1998]] |2 |0 |[[8. máj]] [[2026]] |[[9. máj]] [[2026]] |- | '''[[Ján Laco|Laco Ján]]'''||[[1. december]] [[1981]]||53||0||[[14. apríl]] [[2005]]||[[20. február]] [[2018]] |- | [[Patrik Lamper|Lamper Patrik]]||[[10. marec]] [[1993]]||17||3||[[10. november]] [[2017]]||[[15. december]] [[2023]] |- | [[Róbert Lantoši|Lantoši Róbert]]||[[24. september]] [[1995]]||89||19||[[8. november]] [[2018]]||[[9. november]] [[2025]] |- | '''[[Adam Lapšanský|Lapšanský Adam]]'''||[[10. apríl]] [[1990]]||15||7||[[17. december]] [[2010]]||[[8. apríl]] [[2017]] |- | '''[[Ján Lašák|Lašák Ján]]'''||[[10. apríl]] [[1979]]||84||0||[[13. február]] [[1999]]||[[5. február]] [[2015]] |- | [[Šimon Latkóczy|Latkóczy Šimon]]||[[1. jún]] [[2002]]||2||0||[[15. apríl]] [[2023]]||[[29. apríl]] [[2023]] |- |[[Michal Laurenčík|Laurenčík Michal]] |[[26. september]] [[2003]] |4 |0 |[[10. apríl]] [[2025]] |[[17. apríl]] [[2025]] |- | '''[[Miroslav Lažo|Lažo Miroslav]]'''||[[18. október]] [[1977]]||12||6||[[7. február]] [[2003]]||[[12. apríl]] [[2006]] |- | '''[[Igor Liba|Liba Igor]]'''||[[4. november]] [[1960]]||1||0||colspan="2" |[[22. august]] [[1993]] |- | [[Branislav Ligas|Ligas Branislav]]||[[14. január]] [[2000]]||2||0||[[8. február]] [[2023]]||[[9. február]] [[2023]] |- | '''[[Richard Lintner|Lintner Richard]]'''||[[15. november]] [[1977]]||105||14||[[18. apríl]] [[2001]]||[[1. apríl]] [[2011]] |- | '''[[Ján Lipiansky|Lipiansky Ján]]'''||[[23. júl]] [[1974]]||31||6||[[10. marec]] [[1994]]||[[16. december]] [[2002]] |- | '''[[Miroslav Lipovský|Lipovský Miroslav]]'''||[[19. november]] [[1976]]||16||0||[[12. apríl]] [[2000]]||[[15. december]] [[2007]] |- | [[Adam Liška|Liška Adam]]||[[14. október]] [[1999]]||66||14||[[7. február]] [[2019]]||[[9. máj]] [[2026]] |- | '''[[Juraj Liška (hokejista)|Liška Juraj]]'''||[[3. október]] [[1985]]||1||0||colspan="2" |[[9. február]] [[2006]] |- | [[Adam Lukošík|Lukošík Adam]]||[[6. február]] [[2002]]||9||2||[[8. február]] [[2023]]||[[2. máj]] [[2026]] |- | [[Mário Lunter|Lunter Mário]]||[[20. jún]] [[1994]]||42||1||[[13. apríl]] [[2014]]||[[23. máj]] [[2023]] |- | '''[[Patrik Lušňák|Lušňák Patrik]]'''||[[6. november]] [[1988]]||68||12||[[11. november]] [[2011]]||[[28. apríl]] [[2017]] |- | '''[[Patrik Luža (1972)|Luža Patrik]]'''||[[13. apríl]] [[1972]]||4||0||[[13. apríl]] [[1994]]||[[8. apríl]] [[1998]] |- | '''[[Patrik Luža (1994)|Luža ml. Patrik]]'''||[[27. júl]] [[1994]]||2||0||[[8. november]] [[2015]]||[[7. apríl]] [[2016]] |- | '''[[Miroslav Macejko|Macejko Miroslav]]'''||[[9. apríl]] [[1992]]||2||0||[[20. december]] [[2013]]||[[21. december]] [[2013]] |- | '''[[Radoslav Macík|Macík Radoslav]]'''||[[3. apríl]] [[1992]]||10||1||[[24. august]] [[2016]]||[[24. august]] [[2017]] |- | '''[[Michal Macho|Macho Michal]]'''||[[17. január]] [[1982]]||32||3||[[1. apríl]] [[2004]]||[[18. december]] [[2010]] |- | [[Patrik Maier|Maier Patrik]]||[[6. november]] [[1996]]||3||0||[[10. november]] [[2022]]||[[13. november]] [[2022]] |- | '''[[Juraj Majdan|Majdan Juraj]]'''||[[20. august]] [[1991]]||6||0||[[14. december]] [[2012]]||[[13. apríl]] [[2013]] |- | '''[[Ivan Majeský|Majeský Ivan]]'''||[[2. september]] [[1976]]||97||4||[[11. apríl]] [[1999]]||[[9. máj]] [[2011]] |- | '''[[Tomáš Malec|Malec Tomáš]]'''||[[13. máj]] [[1982]]||18||0||[[16. apríl]] [[2003]]||[[14. december]] [[2018]] |- | [[Patrik Marcinek|Marcinek Patrik]]||[[4. október]] [[1998]]||6||0||[[12. november]] [[2022]]||[[17. apríl]] [[2026]] |- | '''[[Miroslav Marcinko|Marcinko Miroslav]]'''||[[16. január]] [[1964]]||53||9||[[12. február]] [[1993]]|||[[21. apríl]] [[1995]] |- | [[Tomáš Marcinko|Marcinko Tomáš]]||[[11. apríl]] [[1988]]||72||4||[[13. apríl]] [[2011]]||[[8. február]] [[2020]] |- | [[Martin Marinčin|Marinčin Martin]]||[[18. február]] [[1992]]||53||6||[[13. február]] [[2014]]||[[21. február]] [[2026]] |- | [[Tomáš Matoušek|Matoušek Tomáš]]||[[15. jún]] [[1992]]||12||3||[[4. november]] [[2016]]||[[13. december]] [[2019]] |- | '''[[Stanislav Medřík|Medřík Stanislav]]'''||[[4. apríl]] [[1966]]||89||11||[[12. február]] [[1993]]||[[10. máj]] [[1997]] |- | '''[[Roman Mega|Mega Roman]]'''||[[27. október]] [[1970]]||4||0||[[29. október]] [[1995]]||[[3. september]] [[1996]] |- | '''[[Tibor Melichárek|Melichárek Tibor]]'''||[[21. november]] [[1976]]||39||8||[[2. apríl]] [[2003]]||[[10. máj]] [[2008]] |- | '''[[Marcel Melicherčík|Melicherčík Marcel]]'''||[[20. december]] [[1986]]||1||0||colspan="2" |[[18. december]] [[2015]] |- |[[Jakub Meliško|Meliško Jakub]] |[[25. jún]] [[1997]] |7 |1 |[[16. apríl]] [[2026]] |[[8. máj]] [[2026]] |- | '''[[Andrej Meszároš|Meszároš Andrej]]'''||[[13. október]] [[1985]]||62||5||[[6. február]] [[2004]]||[[16. december]] [[2017]] |- | [[Filip Mešár|Mešár Filip]]||[[3. január]] [[2004]]||3||0||[[11. november]] [[2021]]||[[14. november]] [[2021]] |- | '''[[Branislav Mezei|Mezei Branislav]]'''||[[8. október]] [[1980]]||65||0||[[18. apríl]] [[2001]]||[[10. november]] [[2013]] |- | '''[[Vladimír Mihálik|Mihálik Vladimír]]'''||[[29. január]] [[1987]]||44||2||[[23. apríl]] [[2010]]||[[17. máj]] [[2014]] |- | '''[[Miroslav Michalek|Michalek Miroslav]]'''||[[30. jún]] [[1965]]||12||0||[[13. február]] [[1993]]||[[26. apríl]] [[1998]] |- | '''[[Martin Miklík|Miklík Martin]]'''||[[29. august]] [[1972]]||19||4||[[17. december]] [[1993]]||[[31. január]] [[1997]] |- | '''[[Michel Miklík|Miklík Michel]]'''||[[31. júl]] [[1982]]||100||25||[[9. november]] [[2007]]||[[20. apríl]] [[2018]] |- | '''[[Peter Mikuš|Mikuš Peter]]'''||[[10. január]] [[1985]]||24||1||[[9. február]] [[2006]]||[[20. december]] [[2014]] |- | [[Juraj Mikuš|Mikuš Juraj]]||[[30. november]] [[1988]]||65||3||[[8. apríl]] [[2011]]||[[11. november]] [[2018]] |- | [[Tomáš Mikúš|Mikúš Tomáš]]||[[1. júl]] [[1993]]||4||0||[[14. apríl]] [[2018]]||[[23. apríl]] [[2022]] |- | [[Juraj Mikúš|Mikúš Juraj]]||[[22. február]] [[1987]]||92||18||[[9. november]] [[2007]]||[[6. máj]] [[2018]] |- | '''[[Dušan Milo|Milo Dušan]]'''||[[5. marec]] [[1973]]||90||15||[[23. marec]] [[1993]]||[[24. apríl]] [[2007]] |- | [[Jakub Minárik|Minárik Jakub]]||[[6. júl]] [[2000]]||39||3||[[13. november]] [[2021]]||[[9. máj]] [[2026]] |- | '''[[Miroslav Mosnár|Mosnár Miroslav]]'''||[[10. august]] [[1968]]||20||1||[[23. marec]] [[1993]]||[[12. február]] [[1998]] |- | '''[[Bruno Mráz|Mráz Bruno]]'''||[[13. apríl]] [[1993]]||5||0||[[4. november]] [[2016]]||[[17. december]] [[2016]] |- | [[Dávid Mudrák|Mudrák Dávid]]||[[13. február]] [[2001]]||38||2||[[11. november]] [[2021]]||[[10. december|12. december]] [[2025]] |- | [[Miroslav Mucha|Mucha Miroslav]]||[[7. október]] [[1997]]||10||2||[[20. apríl]] [[2021]]||[[15. december]] [[2023]] |- | '''[[Ján Mucha (hokejista)|Mucha Ján]]'''||[[11. január]] [[1984]]||2||0||[[9. február]] [[2006]]||[[12. apríl]] [[2006]] |- | '''[[Igor Murín|Murín Igor]]'''||[[1. marec]] [[1973]]||22||0||[[12. apríl]] [[1996]]||[[10. máj]] [[1999]] |- | [[Oleksij Myklucha|Myklucha Oleksij]]||[[25. november]] [[2002]]||9||1||[[7. február]] [[2024]]||[[3. máj]] [[2026]] |- | '''[[Tomáš Nádašdi|Nádašdi Tomáš]]'''||[[14. máj]] [[1980]]||13||1||[[14. december]] [[2000]]||[[9. február]] [[2003]] |- | '''[[Ladislav Nagy|Nagy Ladislav]]'''||[[1. jún]] [[1979]]||122||37||[[26. apríl]] [[2001]]||[[21. máj]] [[2019]] |- |[[Aurel Nauš|Nauš Aurel]] |[[1. apríl]] [[1998]] |8 |1 |[[16. apríl]] [[2026]] |[[9. máj]] [[2026]] |- | '''[[Andrej Nedorost|Nedorost Andrej]]'''||[[30. apríl]] [[1980]]||24||3||[[3. apríl]] [[2001]]||[[2. máj]] [[2006]] |- |[[Libor Nemec|Nemec Libor]] |[[3. september]] [[2003]] |5 |0 |[[10. apríl]] [[2025]] |[[24. apríl]] [[2025]] |- | [[Šimon Nemec|Nemec Šimon]]||[[15. február]] [[2004]]||52||2||[[21. apríl]] [[2021]]||[[21. február]] [[2026]] |- | '''[[Andrej Novotný|Novotný Andrej]]'''||[[7. október]] [[1976]]||38||1||[[7. apríl]] [[1998]]||[[16. december]] [[2006]] |- | '''[[Jaroslav Obšut|Obšut Jaroslav]]'''||[[3. september]] [[1976]]||42||1||[[10. február]] [[2002]]||[[17. december]] [[2009]] |- | [[Oliver Okuliar|Okuliar Oliver]]||[[24. máj]] [[2000]]||42||11||[[20. apríl]] [[2021]]||[[21. február]] [[2026]] |- | '''[[Peter Ölvecký|Ölvecký Peter]]'''||[[11. október]] [[1985]]||43||4||[[24. apríl]] [[2009]]||[[20. február]] [[2018]] |- | '''[[Karol Ondreička (hokejista)|Ondreička Karol]]''' †||[[18. máj]] [[1961]] - [[2. február]] [[2025]]||1||0||colspan="2" |[[13. apríl]] [[1994]] |- | '''[[Martin Opatovský|Opatovský Martin]]'''||[[9. máj]] [[1975]]||11||2||[[28. október]] [[1995]]||[[29. august]] [[2000]] |- | '''[[Peter Oremus (tréner)|Oremus Peter]]'''||[[5. september]] [[1970]]||4||0||[[7. november]] [[1999]]||[[13. február]] [[2000]] |- | '''[[Vladimír Országh|Országh Vladimír]]'''||[[24. máj]] [[1977]]||60||10||[[10. november]] [[2000]]||[[16. december]] [[2005]] |- | '''[[Žigmund Pálffy|Pálffy Žigmund]]'''||[[5. máj]] [[1972]]||74||37||[[12. február]] [[1993]]||[[27. február]] [[2010]] |- | [[Richard Pánik|Pánik Richard]]||[[7. február]] [[1991]]||60||10||[[16. apríl]] [[2010]]||[[23. máj]] [[2023]] |- | '''[[Ján Pardavý|Pardavý Ján]]'''||[[8. september]] [[1971]]||120||45||[[11. apríl]] [[1996]]||[[12. november]] [[2006]] |- | '''[[Dušan Pašek mladší|Pašek Dušan]]''' †||[[18. január]] [[1985]] - [[5. november]] [[2021]]||4||0||[[4. november]] [[2008]]||[[9. november]] [[2008]] |- | '''[[Lukáš Paukovček|Paukovček Lukáš]]'''||[[13. november]] [[1990]]||1||0||colspan="2" |[[24. august]] [[2016]] |- | '''[[Pavol Paukovček|Paukovček Pavol]]'''||[[9. február]] [[1964]]||15||2||[[12. február]] [[1993]]||[[3. november]] [[1996]] |- | [[Matej Paulovič|Paulovič Matej]]||[[13. január]] [[1995]]||26||3||[[23. august]] [[2017]]||[[12. november]] [[2023]] |- | '''[[Slavomír Pavličko|Pavličko Slavomír]]'''||[[11. jún]] [[1972]]||1||0||colspan="2" |[[13. február]] [[1993]] |- | '''[[Richard Pavlikovský|Pavlikovský Richard]]'''||[[3. marec]] [[1975]]||69||4||[[21. apríl]] [[1994]]|||[[9. apríl]] [[2003]] |- | '''[[Rastislav Pavlikovský|Pavlikovský Rastislav]]'''||[[2. marec]] [[1977]]||80||15||[[31. august]] [[1999]]||[[15. apríl]] [[2011]] |- | '''[[Jozef Pethö|Pethö Jozef]]'''||[[17. apríl]] [[1964]]||4||0||[[12. február]] [[1993]]||[[14. apríl]] [[1993]] |- | '''[[Samuel Petráš|Petráš Samuel]]'''||[[11. máj]] [[1995]]||1||0||colspan="2" |[[24. august]] [[2016]] |- | [[Šimon Petráš|Petráš Šimon]]||[[8. marec]] [[1996]]||15||2||[[14. apríl]] [[2023]]||[[9. máj]] [[2026]] |- | '''[[Imrich Petrík|Petrík Imrich]]'''||[[2. júl]] [[1983]]||4||0||[[4. november]] [[2008]]||[[9. november]] [[2008]] |- | [[Rayen Petrovický|Petrovický Rayen]]||[[27. február]] [[2002]]||27||0||[[11. apríl]] [[2024]]||[[9. máj]] [[2026]] |- | '''[[Ronald Petrovický|Petrovický Ronald]]'''||[[15. február]] [[1977]]||23||3||[[25. apríl]] [[2000]]||[[22. február]] [[2006]] |- | '''[[Róbert Petrovický|Petrovický Róbert]]'''||[[26. október]] [[1973]]||100||28||[[22. august]] [[1993]]||[[10. máj]] [[2008]] |- | [[Servác Petrovský|Petrovský Servác]]||[[10. august]] [[2004]]||15||1||[[20. apríl]] [[2024]]||[[9. máj]] [[2026]] |- | '''[[Ľubomír Pichoňský|Pichoňský Ľubomír]]'''||[[12. december]] [[1963]]||5||1||[[12. február]] [[1993]]||[[14. apríl]] [[1993]] |- | '''[[Ľubomír Pištek|Pištek Ľubomír]]'''||[[7. august]] [[1980]]||15||1||[[5. november]] [[2002]]||[[8. február]] [[2004]] |- | '''[[Vlastimil Plavucha|Plavucha Vlastimil]]'''||[[6. november]] [[1968]]||119||44||[[12. február]] [[1993]]||[[5. apríl]] [[2001]] |- | '''[[Ján Pleva|Pleva Ján]]'''||[[7. september]] [[1974]]||17||1||[[27. október]] [[1995]]||[[12. apríl]] [[1999]] |- | '''[[Ján Plch|Plch Ján]]'''||[[18. august]] [[1974]]||32||5||[[27. október]] [[1995]]||[[11. február]] [[2001]] |- | [[Jakub Pobežal|Pobežal Jakub]]||[[5. jún]] [[2002]]||2||0||[[5. február]] [[2025]]||[[6. február]] [[2025]] |- | '''[[Peter Podhradský|Podhradský Peter]]'''||[[10. december]] [[1979]]||102||10||[[31. august]] [[1999]]||[[16. apríl]] [[2015]] |- | '''[[Andrej Podkonický|Podkonický Andrej]]'''||[[9. máj]] [[1978]]||47||11||[[30. august]] [[2001]]||[[18. máj]] [[2010]] |- | '''[[Dušan Pohorelec|Pohorelec Dušan]]'''||[[20. november]] [[1972]]||54||14||[[23. marec]] [[1993]]||[[18. december]] [[1999]] |- | [[Kristián Pospíšil|Pospíšil Kristián]]||[[22. apríl]] [[1996]]||40||8||[[6. február]] [[2020]]||[[9. máj]] [[2026]] |- | [[Martin Pospíšil|Pospíšil Martin]]||[[19. november]] [[1999]]||17||3||[[10. máj]] [[2024]]||[[8. máj]] [[2026]] |- | '''[[Miroslav Preisinger|Preisinger Miroslav]]'''||[[3. február]] [[1991]]||9||0||[[6. november]] [[2015]]||[[21. apríl]] [[2017]] |- | '''[[Marek Priechodský|Priechodský Marek]]'''||[[24. október]] [[1979]]||1||0||colspan="2" |[[5. november]] [[2003]] |- | '''[[René Pucher|Pucher René]]'''||[[2. december]] [[1970]]||84||20||[[23. marec]] [[1993]]||[[10. máj]] [[1999]] |- | '''[[Peter Pucher|Pucher Peter]]'''||[[12. august]] [[1974]]||144||23||[[10. február]] [[1995]]||[[12. máj]] [[2005]] |- | '''[[Róbert Pukalovič (1960)|Pukalovič Róbert]]'''||[[28. október]] [[1960]]||24||1||[[17. apríl]] [[1997]]||[[9. máj]] [[1998]] |- | [[Radovan Puliš|Puliš Radovan]]||[[17. september]] [[1991]]||18||4||[[20. december]] [[2014]]||[[13. december]] [[2019]] |- | [[Eugen Rabčan|Rabčan Eugen]]||[[28. jún]] [[2001]]||6||0||[[9. február]] [[2023]]||[[23. apríl]] [[2026]] |- | '''[[Roman Rác|Rác Roman]]'''||[[28. december]] [[1990]]||3||1||[[7. november]] [[2014]]||[[9. november]] [[2014]] |- | '''[[Branko Radivojevič|Radivojevič Branko]]'''||[[24. november]] [[1980]]||124||21||[[16. apríl]] [[2003]]||[[18. február]] [[2014]] |- |[[Luka Radivojevič|Radivojevič Luka]] |[[3. január]] [[2007]] |8 |0 |[[16. apríl]] [[2026]] |[[9. máj]] [[2026]] |- | '''[[Tibor Radulay|Radulay Tibor]]'''||[[6. január]] [[1988]]||2||0||[[4. november]] [[2008]]||[[7. november]] [[2008]] |- | '''[[Andrej Rajčák|Rajčák Andrej]]'''||[[18. október]] [[1971]]||7||1||[[7. apríl]] [[1998]]||[[18. december]] [[1999]] |- | '''[[Richard Rampáček|Rampáček Richard]]''' †||[[3. jún]] [[1977]] - [[23. október]] [[2002]]||4||0||[[7. november]] [[1999]]||[[12. december]] [[1999]] |- | '''[[Richard Rapáč|Rapáč Richard]]'''||[[28. júl]] [[1987]]||2||0||[[10. február]] [[2012]]||[[11. február]] [[2012]] |- | [[Branislav Rapáč|Rapáč Branislav]]||[[4. jún]] [[1993]]||6||0||[[8. november]] [[2018]]||[[8. február]] [[2020]] |- | '''[[Igor Rataj|Rataj Igor]]'''||[[3. november]] [[1973]]||42||8||[[27. október]] [[1995]]||[[21. december]] [[2002]] |- | [[Pavol Regenda|Regenda Pavol]]||[[7. december]] [[1999]]||61||19||[[1. máj]] [[2021]]||[[21. február]] [[2026]] |- | '''[[Miloš Rehák|Rehák Miloš]]'''||[[7. apríl]] [[1964]]||2||0||[[13. apríl]] [[1994]]||[[15. apríl]] [[1994]] |- | '''[[Martin Réway|Réway Martin]]'''||[[24. január]] [[1995]]||36||2||[[19. apríl]] [[2014]]||[[17. máj]] [[2016]] |- | [[Dominik Riečický|Riečický Dominik]]||[[9. jún]] [[1992]]||4||0||[[23. apríl]] [[2022]]||[[6. máj]] [[2023]] |- | '''[[Michal Roman|Roman Michal]]'''||[[15. december]] [[1997]]||1||0||colspan="2" |[[24. august]] [[2017]] |- | [[Miloš Roman|Roman Miloš]]||[[6. november]] [[1999]]||63||7||[[1. máj]] [[2021]]||[[9. november]] [[2025]] |- | [[Ladislav Romančík|Romančík Ladislav]]||[[26. január]] [[1996]]||7||0||[[23. august]] [[2017]]||[[29. apríl]] [[2022]] |- | [[Dávid Romaňák|Romaňák Dávid]]||[[12. august]] [[1999]]||22||2||[[8. február]] [[2023]]||[[2. máj]] [[2026]] |- | [[Mislav Rosandič|Rosandič Mislav]]||[[26. február]] [[1995]]||84||4||[[8. apríl]] [[2016]]||[[9. máj]] [[2026]] |- | '''[[Rastislav Rovnianek|Rovnianek Rastislav]]'''||[[23. máj]] [[1969]]||2||0||[[1. november]] [[1994]]||[[3. november]] [[1996]] |- | '''[[Karol Rusznyák|Rusznyák Karol]]'''||[[26. november]] [[1967]]||47||9||[[23. marec]] [[1993]]||[[12. február]] [[1998]] |- | [[Adam Ružička|Ružička Adam]]||[[11. máj]] [[1999]]||9||4||[[26. august]] [[2021]]||[[21. február]] [[2026]] |- | '''[[Michal Ružička|Ružička Michal]]'''||[[1. november]] [[1981]]||1||0||colspan="2" |[[5. november]] [[2002]] |- | '''[[Štefan Ružička|Ružička Štefan]]'''||[[17. február]] [[1985]]||42||13||[[19. december]] [[2008]]||[[20. apríl]] [[2012]] |- | [[Patrik Rybár|Rybár Patrik]]||[[9. november]] [[1993]]||29||0||[[11. november]] [[2017]]||[[17. máj]] [[2025]] |- | '''[[Pavol Rybár|Rybár Pavol]]'''||[[12. október]] [[1971]]||64||0||[[2. november]] [[1996]]||[[6. február]] [[2004]] |- | '''[[Ľubomír Rybovič|Rybovič Ľubomír]]'''||[[18. február]] [[1972]]||41||13||[[16. november]] [[1993]]||[[3. september]] [[1996]] |- | [[Roman Rychlík|Rychlík Roman]]||[[28. december]] [[2000]]||2||0||[[5. február]] [[2025]] |[[16. apríl]] [[2026]] |- | '''[[Ľubomír Sabol|Sabol Ľubomír]]'''||[[11. apríl]] [[1980]]||28||2||[[15. december]] [[2000]]||[[9. november]] [[2003]] |- | '''[[Boris Sádecký|Sádecký Boris]]''' †||[[20. apríl]] [[1997]] - [[3. november]] [[2021]]||1||0||colspan="2" |[[10. november]] [[2017]] |- | '''[[Marcel Sakáč (1972)|Sakáč Marcel]]'''||[[29. máj]] [[1972]]||1||0||colspan="2" |[[11. november]] [[1999]] |- | '''[[Daniel Sedlák|Sedlák Daniel]]'''||[[7. júl]] [[1971]]||1||0||colspan="2" |[[1. november]] [[1994]] |- | '''[[Michal Segľa|Segľa Michal]]'''||[[21. október]] [[1973]]||5||0||[[1. november]] [[1994]]||[[3. november]] [[1996]] |- | '''[[Peter Sejna|Sejna Peter]]'''||[[5. október]] [[1979]]||13||0||[[16. apríl]] [[2003]]||[[19. december]] [[2009]] |- | '''[[Andrej Sekera|Sekera Andrej]]'''||[[8. jún]] [[1986]]||82||12||[[24. apríl]] [[2008]]||[[21. máj]] [[2019]] |- | '''[[Ľubomír Sekeráš|Sekeráš Ľubomír]]'''||[[18. november]] [[1968]]||152||29||[[12. február]] [[1993]]||[[10. máj]] [[2001]] |- | '''[[Michal Sersen|Sersen Michal]]'''||[[28. december]] [[1985]]||119||9||[[9. november]] [[2007]]||[[20. apríl]] [[2019]] |- | '''[[Peter Sivák|Sivák Peter]]'''||[[21. marec]] [[1982]]||4||0||[[11. december]] [[2007]]||[[9. február]] [[2008]] |- | [[Pavol Skalický|Skalický Pavol]]||[[9. október]] [[1995]]||39||3||[[6. november]] [[2015]]||[[30. máj]] [[2021]] |- | '''[[František Skladaný|Skladaný František]]'''||[[22. apríl]] [[1982]]||31||8||[[3. september]] [[2006]]||[[7. február]] [[2009]] |- | '''[[Dávid Skokan|Skokan Dávid]]'''||[[6. december]] [[1988]]||32||3||[[7. november]] [[2009]]||[[9. máj]] [[2017]] |- | [[Juraj Slafkovský|Slafkovský Juraj]]||[[30. marec]] [[2004]]||48||16||[[21. apríl]] [[2021]]||[[21. február]] [[2026]] |- | '''[[Peter Slanina|Slanina Peter]]'''||[[16. december]] [[1959]]||2||0||[[22. august]] [[1993]]||[[23. august]] [[1993]] |- | '''[[Karol Sloboda|Sloboda Karol]]'''||[[16. máj]] [[1983]]||37||1||[[5. november]] [[2003]]||[[5. apríl]] [[2018]] |- | '''[[Marek Slovák|Slovák Marek]]'''||[[23. september]] [[1988]]||3||0||[[9. február]] [[2017]]||[[11. február]] [[2017]] |- | '''[[Tomáš Slovák|Slovák Tomáš]]'''||[[5. apríl]] [[1983]]||21||0||[[4. november]] [[2008]]||[[27. apríl]] [[2013]] |- | '''[[Marián Smerčiak|Smerčiak Marián]]'''||[[24. december]] [[1972]]||88||8||[[13. február]] [[1993]]||[[31. august]] [[1998]] |- | '''[[Ján Smolko|Smolko Ján]]'''||[[24. január]] [[1965]]||1||0||colspan="2" |[[1. november]] [[1994]] |- | '''[[Peter Smrek|Smrek Peter]]'''||[[16. február]] [[1979]]||40||1||[[10. február]] [[2002]]||[[15. december]] [[2009]] |- | '''[[Radovan Somík|Somík Radovan]]'''||[[5. máj]] [[1977]]||81||10||[[11. apríl]] [[2000]]||[[14. november]] [[2010]] |- | '''[[Ramón Sopko|Sopko Ramón]]'''||[[5. apríl]] [[1981]]||1||0||colspan="2" |[[6. november]] [[2003]] |- | [[Marko Stacha|Stacha Marko]]||[[21. marec]] [[2002]]||5||0||[[13. december]] [[2023]]||[[10. november]] [[2024]] |- | '''[[Rastislav Staňa|Staňa Rastislav]]'''||[[10. január]] [[1980]]||61||0||[[26. apríl]] [[2001]]||[[9. november]] [[2013]] |- | '''[[Roman Stantien|Stantien Roman]]'''||[[16. október]] [[1964]]||35||7||[[17. apríl]] [[1997]]||[[14. február]] [[1999]] |- | '''[[Tomáš Starosta|Starosta Tomáš]]'''||[[20. máj]] [[1981]]||144||6||[[5. apríl]] [[2002]]||[[20. február]] [[2018]] |- | '''[[Richard Stehlík|Stehlík Richard]]'''||[[22. jún]] [[1984]]||90||2||[[11. november]] [[2004]]||[[15. apríl]] [[2018]] |- | [[Marián Studenič|Studenič Marián]]||[[28. október]] [[1998]]||24||2||[[19. apríl]] [[2019]]||[[29. august]] [[2021]] |- | '''[[Jozef Stümpel|Stümpel Jozef]]'''||[[20. júl]] [[1972]]||106||22||[[22. august]] [[1993]]||[[9. máj]] [[2013]] |- | '''[[Václav Stupka|Stupka Václav]]'''||[[28. júl]] [[1986]]||1||0||colspan="2" |[[8. apríl]] [[2016]] |- | [[Markus Suchý|Suchý Markus]]||[[13. apríl]] [[2004]]||2||0||[[5. február]] [[2025]]||[[6. február]] [[2025]] |- | '''[[Radoslav Suchý|Suchý Radoslav]]'''||[[7. apríl]] [[1976]]||47||1||[[2. máj]] [[2000]]||[[22. február]] [[2006]] |- | '''[[Jakub Suja|Suja Jakub]]'''||[[1. november]] [[1988]]||20||0||[[4. november]] [[2016]]||[[16. máj]] [[2017]] |- | [[Matúš Sukeľ|Sukeľ Matúš]]||[[23. január]] [[1996]]||102||21||[[23. august]] [[2017]]||[[18. február]] [[2026]] |- | [[Jakub Sukeľ|Sukeľ Jakub]]||[[23. január]] [[1996]]||5||1||[[7. november]] [[2019]]||[[8. február]] [[2020]] |- | '''[[Tomáš Surový|Surový Tomáš]]'''||[[24. september]] [[1981]]||122||22||[[11. apríl]] [[2000]]||[[20. február]] [[2018]] |- | '''[[Marek Svatoš|Svatoš Marek]]''' †||[[17. jún]] [[1982]] - [[5. november]] [[2016]]||12||1||[[15. február]] [[2006]]||[[18. máj]] [[2010]] |- | [[Patrik Svitana|Svitana Patrik]]||[[10. júl]] [[1988]]||27||1||[[8. apríl]] [[2017]]||[[27. apríl]] [[2019]] |- | [[Adam Sýkora|Sýkora Adam]]||[[7. september]] [[2004]]||28||7||[[5. máj]] [[2022]]||[[9. máj]] [[2026]] |- | '''[[Tomáš Sýkora|Sýkora Tomáš]]'''||[[4. júl]] [[1990]]||4||0||[[8. november]] [[2013]]||[[9. november]] [[2014]] |- | '''[[Juraj Sýkora|Sýkora Juraj]]'''||[[19. septembra]] [[1983]]||4||0||[[5. november]] [[2003]]||[[9. november]] [[2003]] |- | '''[[Ján Sýkora|Sýkora Ján]]'''||[[14. september]] [[1990]]||27||2||[[1. apríl]] [[2011]]|||[[24. apríl]] [[2015]] |- | '''[[Martin Šagát|Šagát Martin]]'''||[[11. november]] [[1984]]||3||0||[[7. november]] [[2008]]||[[9. november]] [[2008]] |- | '''[[Miroslav Šatan|Šatan Miroslav]]'''||[[22. október]] [[1974]]||183||86||[[14. apríl]] [[1993]]||[[20. máj]] [[2014]] |- | '''[[Patrik Ščibran|Ščibran Patrik]]'''||[[14. január]] [[1975]]||3||0||[[6. november]] [[1998]]||[[8. november]] [[1998]] |- | '''[[Eduard Šedivý|Šedivý Eduard]]'''||[[4. január]] [[1992]]||29||1||[[6. november]] [[2015]]||[[16. máj]] [[2017]] |- | '''[[Richard Šechný|Šechný Richard]]'''||[[19. október]] [[1971]]||54||10||[[1. apríl]] [[1995]]||[[13. február]] [[2002]] |- | '''[[Tomáš Šille|Šille Tomáš]]**'''||[[23. november]] [[1969]]||2||0||[[7. apríl]] [[1998]]||[[8. apríl]] [[1998]] |- | '''[[Miroslav Šimonovič|Šimonovič Miroslav]]'''||[[10. august]] [[1974]]||37||0||[[14. december]] [[1997]]||[[11. február]] [[2007]] |- | [[Eduard Šimun|Šimun Eduard]]||[[27. december]] [[1994]]||8||1||[[5. apríl]] [[2018]]||[[9. február]] [[2019]] |- | '''[[Marcel Šimurda|Šimurda Marcel]]'''||[[1. december]] [[1980]]||4||0||[[5. november]] [[2003]]||[[9. november]] [[2003]] |- | [[Juraj Šiška|Šiška Juraj]]||[[17. máj]] [[1996]]||7||0||[[11. november]] [[2021]]||[[12. november]] [[2023]] |- | [[Peter Šišovský|Šišovský Peter]]||[[15. august]] [[1991]]||3||0||[[7. november]] [[2019]]||[[10. november]] [[2019]] |- | '''[[René Školiak|Školiak René]]'''||[[28. január]] [[1979]]||29||1||[[9. február]] [[2001]]||[[15. december]] [[2012]] |- | [[Stanislav Škorvánek|Škorvánek Stanislav]]||[[31. január]] [[1996]]||19||0||[[17. december]] [[2022]]||[[13. február]] [[2026]] |- | '''[[Miroslav Škovira|Škovíra Miroslav]]'''||[[7. november]] [[1973]]||13||2||[[23. marec]] [[1993]]||[[21. december]] [[2002]] |- | '''[[Lukáš Škrečko|Škrečko Lukáš]]'''||[[17. júl]] [[1987]]||1||0||colspan="2" |[[1. apríl]] [[2011]] |- | '''[[Peter Šlamiar|Šlamiar Peter]]'''||[[26. február]] [[1977]]||2||0||[[7. apríl]] [[1998]]||[[8. apríl]] [[1998]] |- | '''[[Miroslav Šmidriak|Šmidriak Miroslav]]'''||[[11. december]] [[1971]]||19||1||[[17. december]] [[1993]]||[[14. február]] [[1999]] |- | [[Dávid Šoltés|Šoltés Dávid]]||[[5. február]] [[1995]]||6||0||[[5. apríl]] [[2018]]||[[14. december]] [[2018]] |- | '''[[Gabriel Špilár|Špilár Gabriel]]'''||[[15. december]] [[1980]]||22||6||[[3. apríl]] [[2002]]||[[21. december]] [[2013]] |- | [[Rastislav Špirko|Špirko Rastislav]]||[[21. jún]] [[1984]]||43||4||[[7. november]] [[2008]]||[[20. apríl]] [[2019]] |- | [[Martin Štajnoch|Štajnoch Martin]]||[[15. september]] [[1990]]||33||1||[[5. február]] [[2009]]||[[8. február]] [[2020]] |- | '''[[Anton Šťastný|Šťastný Anton]]'''||[[5. august]] [[1959]]||15||8||[[22. august]] [[1993]]||[[28. december]] [[1993]] |- | '''[[Peter Šťastný|Šťastný Peter]]'''***||[[18. september]] [[1956]]||31||20||[[23. august]] [[1993]]||[[19. apríl]] [[1995]] |- | [[Andrej Šťastný|Šťastný Andrej]]||[[24. január]] [[1991]]||58||2||[[9. november]] [[2012]]||[[14. december]] [[2018]] |- | '''[[Miroslav Štefanka|Štefanka Miroslav]]'''||[[23. september]] [[1973]]||2||0||[[11. apríl]] [[2000]]||[[12. apríl]] [[2000]] |- | '''[[Juraj Štefanka|Štefanka Juraj]]'''||[[28. január]] [[1976]]||64||14||[[10. november]] [[2000]]||[[8. november]] [[2009]] |- | '''[[Marcel Šterbák|Šterbák Marcel]]'''||[[18. august]] [[1980]]||13||0||[[14. december]] [[2006]]||[[20. december]] [[2008]] |- | '''[[Rastislav Štork|Štork Rastislav]]'''||[[14. október]] [[1975]]||8||1||[[7. november]] [[1999]]||[[12. december]] [[1999]] |- | [[Andreas Štrauch|Štrauch Andreas]]||[[22. február]] [[1994]]||4||1||[[5. apríl]] [[2018]]||[[14. december]] [[2018]] |- | '''[[Martin Štrbák (hokejista)|Štrbák Martin]]'''||[[15. január]] [[1975]]||162||13||[[27. október]] [[1995]]||[[9. máj]] [[2011]] |- |[[Maxim Štrbák|Štrbák Maxim]] |[[13. apríl]] [[2005]] |3 |0 |[[3. máj]] [[2026]] |[[9. máj]] [[2026]] |- | '''[[Ivan Švarný|Švarný Ivan]]'''||[[30. október]] [[1984]]||116||4||[[9. február]] [[2006]]||[[16. december]] [[2017]] |- | '''[[Róbert Švehla|Švehla Róbert]]'''||[[2. január]] [[1969]]||49||6||[[14. apríl]] [[1993]]||[[10. máj]] [[2003]] |- | '''[[Ján Tabaček|Tabaček Ján]]'''||[[7. apríl]] [[1980]]||15||0||[[5. apríl]] [[2001]]||[[11. február]] [[2012]] |- | [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč Samuel]]||[[3. december]] [[1991]]||61||13||[[11. november]] [[2021]]||[[21. február]] [[2026]] |- | [[Alex Tamáši|Tamáši Alex]]||[[25. marec]] [[1998]]||49||8||[[21. apríl]] [[2022]]||[[13. december]] [[2024]] |- | [[Tomáš Tatar|Tatar Tomáš]]||[[1. december]] [[1990]]||85||21||[[6. február]] [[2009]]||[[21. február]] [[2026]] |- | [[Daniel Vladimír Tkáč|Tkáč Daniel Vladimír]]||[[20. december]] [[2000]]||2||2||[[5. február]] [[2025]]||[[6. február]] [[2025]] |- | '''[[Roman Tománek|Tománek Roman]]'''||[[28. január]] [[1986]]||10||3||[[16. apríl]] [[2010]]||[[8. november]] [[2014]] |- | '''[[Roman Tomas|Tomas Roman]]'''||[[9. september]] [[1980]]||12||1||[[5. november]] [[2002]]||[[11. február]] [[2007]] |- | [[Matej Tomek|Tomek Matej]]||[[24. máj]] [[1997]]||15||0||[[12. december]] [[2019]]||[[10. november]] [[2024]] |- | '''[[Tomáš Tomek|Tomek Tomáš]]'''||[[10. júl]] [[1988]]||2||0||[[8. apríl]] [[2016]]||[[24. august]] [[2017]] |- | '''[[Róbert Tomík|Tomík Róbert]]'''||[[12. december]] [[1976]]||40||11||[[13. november]] [[1999]]||[[21. apríl]] [[2004]] |- | '''[[Marek Topoli|Topoli Marek]]'''||[[29. január]] [[1978]]||14||0||[[7. apríl]] [[1998]]||[[8. apríl]] [[2004]] |- | '''[[Jaroslav Török|Török Jaroslav]]'''||[[1. december]] [[1971]]||35||8||[[13. apríl]] [[1994]]||[[13. február]] [[2002]] |- | [[Peter Trška|Trška Peter]]||[[1. jún]] [[1992]]||22||0||[[4. november]] [[2016]]||[[9. november]] [[2019]] |- | '''[[Tibor Turan|Turan Tibor]]'''||[[6. august]] [[1962]]||4||0||[[12. február]] [[1993]]||[[14. apríl]] [[1993]] |- | [[Oliver Turan|Turan Oliver]]||[[30. marec]] [[2001]]||4||0||[[11. december]] [[2024]]||[[6. február]] [[2025]] |- | [[Marek Tvrdoň|Tvrdoň Marek]]||[[31. január]] [[1993]]||3||0||[[9. február]] [[2017]]||[[20. apríl]] [[2021]] |- | [[Radoslav Tybor|Tybor Radoslav]]||[[23. november]] [[1989]]||44||4||[[16. apríl]] [[2010]]||[[13. apríl]] [[2019]] |- | '''[[Marián Uharček|Uharček Marián]]'''||[[17. marec]] [[1971]]||3||0||[[13. apríl]] [[1994]]||[[21. apríl]] [[1994]] |- | '''[[Marek Uram|Uram Marek]]'''||[[8. september]] [[1974]]||73||17||[[6. november]] [[1998]]||[[11. november]] [[2007]] |- | '''[[Vladimír Urban|Urban Vladimír]]'''||[[15. január]] [[1980]]||10||0||[[3. apríl]] [[2001]]||[[8. február]] [[2003]] |- | '''[[Ľubomír Vaic|Vaic Ľubomír]]'''||[[6. marec]] [[1977]]||72||7||[[31. august]] [[1995]]||[[8. november]] [[2009]] |- | '''[[Boris Valábik|Valábik Boris]]'''||[[14. február]] [[1986]]||11||1||[[24. apríl]] [[2009]]||[[15. december]] [[2012]] |- | [[Juraj Valach|Valach Juraj]]||[[1. február]] [[1989]]||36||2||[[3. apríl]] [[2009]]||[[28. apríl]] [[2018]] |- | [[Marek Valach|Valach Marek]]||[[18. júl]] [[1998]]||11||2||[[13. november]] [[2021]]||[[26. apríl]] [[2026]] |- | '''[[Michal Valent|Valent Michal]]'''||[[5. marec]] [[1986]]||1||0||colspan="2" |[[19. december]] [[2015]] |- | [[Michael Vandas|Vandas Michael]]||[[2. február]] [[1991]]||24||2||[[14. december]] [[2012]]||[[13. december]] [[2019]] |- | '''[[Miroslav Vantroba|Vantroba Miroslav]]'''||[[2. jún]] [[1979]]||8||1||[[5. november]] [[2003]]||[[10. február]] [[2008]] |- | [[Róbert Varga|Varga Róbert]]||[[3. apríl]] [[1995]]||2||1||[[15. december]] [[2021]]||[[17. december]] [[2021]] |- | '''[[Ján Varholík|Varholík Ján]]'''||[[28. február]] [[1970]]||80||8||[[12. február]] [[1993]]|||[[12. február]] [[1998]] |- | '''[[Roman Veber|Veber Roman]]'''||[[3. február]] [[1969]]||4||1||[[12. február]] [[1993]]||[[14. apríl]] [[1993]] |- | '''[[Rudolf Verčík|Verčík Rudolf]]'''||[[19. marec]] [[1976]]||7||0||[[13. apríl]] [[1994]]||[[8. apríl]] [[1998]] |- | '''[[Peter Veselovský|Veselovský Peter]]'''||[[11. november]] [[1964]]||16||4||[[12. február]] [[1993]]||[[3. september]] [[1995]] |- | '''[[Marek Viedenský|Viedenský Marek]]'''||[[18. august]] [[1990]]||46||6||[[1. máj]] [[2014]]||[[17. máj]] [[2016]] |- | '''[[Tibor Višňovský|Višňovský Tibor]]'''||[[20. október]] [[1974]]||4||1||[[2. apríl]] [[2003]]||[[10. apríl]] [[2003]] |- | '''[[Ľubomír Višňovský|Višňovský Ľubomír]]'''||[[11. august]] [[1976]]||141||18||[[13. apríl]] [[1994]]||[[7. máj]] [[2011]] |- | [[Martin Vitaloš|Vitaloš Martin]]||[[23. august]] [[2000]]||10||1||[[20. apríl]] [[2021]]||[[6. február]] [[2025]] |- | '''[[Vladimír Vlk|Vlk Vladimír]]'''||[[23. apríl]] [[1968]]||42||3||[[1. november]] [[1996]]||[[10. máj]] [[1999]] |- |[[Matúš Vojtech|Vojtech Matúš]] |[[8. august]] [[2005]] |2 |1 |[[16. apríl]] [[2026]] |[[17. apríl]] [[2026]] |- | '''[[Slavomír Vorobeľ|Vorobeľ Slavomír]]'''||[[26. október]] [[1971]]||19||0||[[2. apríl]] [[1995]]||[[27. apríl]] [[1996]] |- | '''[[Jozef Voskár (hokejista)|Voskár Jozef]]'''||[[25. september]] [[1971]]||44||7||[[16. november]] [[1993]]||[[19. apríl]] [[2000]] |- | '''[[René Vydarený|Vydarený René]]'''||[[6. máj]] [[1981]]||105||5||[[19. apríl]] [[2005]]||[[18. február]] [[2014]] |- | '''[[Erik Weissmann|Weissmann Erik]]'''||[[27. máj]] [[1978]]||7||3||[[7. február]] [[2003]]||[[13. november]] [[2005]] |- | '''[[Habart Wittlinger|Wittlinger Habart]]'''||[[31. august]] [[1965]]||4||1||[[12. február]] [[1993]]||[[1. november]] [[1994]] |- | '''[[Tomáš Záborský|Záborský Tomáš]]'''||[[14. november]] [[1987]]||28||8||[[16. apríl]] [[2010]]||[[18. február]] [[2014]] |- | '''[[Marek Zagrapan|Zagrapan Marek]]'''||[[6. december]] [[1986]]||25||5||[[6. november]] [[2009]]||[[24. august]] [[2017]] |- | '''[[Miroslav Zálešák|Zálešák Miroslav]]'''||[[2. január]] [[1980]]||40||5||[[11. november]] [[2004]]||[[13. máj]] [[2010]] |- | '''[[Richard Zedník|Zedník Richard]]'''||[[6. január]] [[1976]]||66||17||[[18. august]] [[1996]]||[[9. máj]] [[2011]] |- | [[Tomáš Zigo|Zigo Tomáš]]||[[11. apríl]] [[1992]]||25||3||[[8. november]] [[2015]]||[[8. február]] [[2020]] |- | '''[[Ján Zlocha (hokejista)|Zlocha Ján]]'''||[[26. október]] [[1969]]||16||4||[[7. apríl]] [[1998]]||[[8. február]] [[2004]] |- | '''[[Marek Zrnčík|Zrnčík Marek]]'''||[[8. máj]] [[1974]]||2||0||[[13. apríl]] [[1994]]||[[15. apríl]] [[1994]] |- | '''[[Pavol Zůbek|Zůbek Pavol]]'''||[[16. február]] [[1970]]||5||2||[[12. február]] [[1993]]||[[1. november]] [[1994]] |- | '''[[Peter Zůbek|Zůbek Peter]]'''||[[16. február]] [[1970]]||6||3||[[12. február]] [[1993]]||[[1. november]] [[1994]] |- | [[Peter Zuzin|Zuzin Peter]]||[[4. september]] [[1990]]||28||3||[[9. november]] [[2013]]||[[15. december]] [[2023]] |- | '''[[Boris Žabka|Žabka Boris]]'''||[[11. október]] [[1977]]||17||1||[[5. november]] [[2002]]||[[3. september]] [[2006]] |- | [[Adam Žiak|Žiak Adam]]||[[22. júl]] [[1999]]||16||0||[[7. november]] [[2024]]||[[9. máj]] [[2026]] |- | Spolu|||||||||| |} * '''Hrubým písmom''' sú označení hráči, ktorí už ukončili hráčsku alebo reprezentačnú kariéru alebo už za reprezentáciu nehrajú * 1. [[Miroslav Hlinka (1972)|Miroslav Hlinka]] odohral zápasy aj za českú reprezentáciu * 2. [[Tomáš Šille]] odohral zápasy aj za maďarskú reprezentáciu * 3. [[Peter Šťastný]] odohral zápasy aj za kanadskú reprezentáciu == Externé odkazy == * [http://www.hokej.sk/reprezentacia/?strana=1 hokej.sk] * [http://www.szlh.sk/clanok/54679-REGISTER-SLOVENSKYCH-REPREZENTANTOV-od-roku-1940 szlh.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100506222125/http://www.szlh.sk/clanok/54679-REGISTER-SLOVENSKYCH-REPREZENTANTOV-od-roku-1940 |date=2010-05-06 }} * [http://www.cslh.cz/index.php?view=clanek_static&lng=CZ&webid=358&id=465&openid=461&submenu=465 čslh.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130917180717/http://www.cslh.cz/index.php?view=clanek_static&lng=CZ&webid=358&id=465&openid=461&submenu=465 |date=2013-09-17 }} * Denník Šport, prílohy k Majstrovstvám sveta. * [http://hokej.hansal.cz/cze_vet.html reprezentanti ČSR] * 80. rokov slovenského hokeja, SZĽH, Bratislava 2009 {{Slovenské národné hokejové mužstvo}} [[Kategória:Slovenskí hokejisti| Reprezentanti]] [[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo|Reprezentanti]] [[Kategória:Hokejové zoznamy]] [[Kategória:Slovenské zoznamy|Hokejoví reprezentanti]] 47rkco2525q1kkngb03bsl67s39sfkt 0 317867 8211233 7662871 2026-05-09T16:07:39Z ~2026-28186-85 294342 /* Externé odkazy */ 8211233 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista |meno = Radoslav Kováč |celé meno = |foto = Radoslav Kováč.JPG |prezývka = |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1979|11|27}} |rodné mesto = [[Šumperk]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |výška = {{cm|189|m}} |súčasný klub = [[West Ham United FC|West Ham United]] |klubové číslo = 14 |pozícia = [[obranca (futbal)|obranca]] |mládežnícke roky = |mládežnícke kluby = |roky =1997-2003<br />2003-2005<br />2005-2009<br />2009<br />2009- |kluby = [[SK Sigma Olomouc|Sigma Olomouc]]<br />[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]<br /> [[FC Spartak Moskva|Spartak Moskva]]<br />→ [[West Ham United FC|West Ham]] ''(hosť.)''<br />[[West Ham United FC|West Ham]] |zápasy(góly) = 127 (3)<br />{{0}}46 (3)<br />101 (9)<br />{{0}}{{0}}9 (1)<br />{{0}}31 (2) |reprezentačné roky = |národné mužstvo = {{CZE|f|1}} |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}30 (2) |trénerské roky = |trénerské kluby = |pkupdate = 16. máju 2010 |nmupdate = }} Radoslav Kováč (* 27. novembra 1979, Šumperk) je český futbalový tréner, ktorý od leta 2024 trénuje prvoligový klub FC Slovan Liberec, a bývalý profesionálny futbalista hrajúci na poste stredného obrancu. Hráčsku kariéru ukončil v máji 2016 v AC Sparta Praha. V rokoch 2004 až 2009 odohral aj 30 zápasov v drese Czech Republic national football team, v ktorých strelil 2 góly. Je majstrom Európy hráčov do 21 rokov z roku 2002. Okrem Česka pôsobil na klubovej úrovni v Rusku, Anglicku (WEST HAM) a Švajčiarsku. Od júna 2020 do júna 2021 bol hlavným trénerom SFC Opava. V júni 2022 sa stal trénerom FC Silon Táborsko. V septembri toho istého roka skončil v Táborsku, keď odišiel trénovať FK Pardubice. Prvý zápas v českej reprezentácii odohral 9. októbra 2004 proti {{ROU|f|0|Rumunsku}}. == Externé odkazy == * [http://www.fotbal.cz/c/nat/players/viewstat.asp?name=KovacRadoslav ČMFS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090202110911/http://www.fotbal.cz/c/nat/players/viewstat.asp?name=KovacRadoslav |date=2009-02-02 }} {{Futbalový výhonok}} {{ČR futbal na MS 2006}} {{ČR futbal na ME 2008}} {{DEFAULTSORT:Kováč, Radoslav}} [[Kategória:Narodenia v 1979]] [[Kategória:Českí futbalisti]] [[Kategória:Hráči SK Sigma Olomouc]] [[Kategória:Hráči AC Sparta Praha]] [[Kategória:Hráči FK Spartak Moskva]] [[Kategória:Hráči West Ham United FC]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2006]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2008]] hvmhc5lh8uf11cp6i4axzu8j1ij9plu 8211248 8211233 2026-05-09T16:56:44Z Pe3kZA 39673 drobné typo 8211248 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista |meno = Radoslav Kováč |celé meno = |foto = Radoslav Kováč.JPG |prezývka = |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1979|11|27}} |rodné mesto = [[Šumperk]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |výška = {{cm|189|m}} |súčasný klub = [[West Ham United FC|West Ham United]] |klubové číslo = 14 |pozícia = [[obranca (futbal)|obranca]] |mládežnícke roky = |mládežnícke kluby = |roky =1997-2003<br />2003-2005<br />2005-2009<br />2009<br />2009- |kluby = [[SK Sigma Olomouc|Sigma Olomouc]]<br />[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]<br /> [[FC Spartak Moskva|Spartak Moskva]]<br />→ [[West Ham United FC|West Ham]] ''(hosť.)''<br />[[West Ham United FC|West Ham]] |zápasy(góly) = 127 (3)<br />{{0}}46 (3)<br />101 (9)<br />{{0}}{{0}}9 (1)<br />{{0}}31 (2) |reprezentačné roky = |národné mužstvo = {{CZE|f|1}} |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}30 (2) |trénerské roky = |trénerské kluby = |pkupdate = 16. máju 2010 |nmupdate = }} '''Radoslav Kováč''' (* [[27. november]] [[1979]], [[Šumperk]]) je český tréner a bývalý futbalový reprezentant. Od leta 2024 trénuje prvoligový klub [[FC Slovan Liberec]]. Hráčsku kariéru ukončil v máji 2016 v AC Sparta Praha. V rokoch 2004 až 2009 odohral aj 30 zápasov v drese národného tímu, v ktorých strelil 2 góly. Je majstrom Európy hráčov do 21 rokov z roku 2002. Okrem Česka pôsobil na klubovej úrovni v Rusku, Anglicku (WEST HAM) a Švajčiarsku. Od júna 2020 do júna 2021 bol hlavným trénerom SFC Opava. V júni 2022 sa stal trénerom FC Silon Táborsko. V septembri toho istého roka skončil v Táborsku, keď odišiel trénovať FK Pardubice. Prvý zápas v českej reprezentácii odohral 9. októbra 2004 proti {{ROU|f|0|Rumunsku}}. == Externé odkazy == * [http://www.fotbal.cz/c/nat/players/viewstat.asp?name=KovacRadoslav ČMFS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090202110911/http://www.fotbal.cz/c/nat/players/viewstat.asp?name=KovacRadoslav |date=2009-02-02 }} {{Futbalový výhonok}} {{ČR futbal na MS 2006}} {{ČR futbal na ME 2008}} {{DEFAULTSORT:Kováč, Radoslav}} [[Kategória:Narodenia v 1979]] [[Kategória:Českí futbalisti]] [[Kategória:Hráči SK Sigma Olomouc]] [[Kategória:Hráči AC Sparta Praha]] [[Kategória:Hráči FK Spartak Moskva]] [[Kategória:Hráči West Ham United FC]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2006]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2008]] n655qessygbl9g1gblju941htt5ag0p 0 325600 8211315 7935606 2026-05-09T19:53:46Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211315 wikitext text/x-wiki {{Infobox Olympiáda|1972|letné| <!--Pozor: Posledná vertikálna čiara musí zostať v tomto riadku --> | Logo = | Veľkosť = | Voliteľný popis = | Mesto = [[Mníchov]], [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]] | Motto = Heitere Spiele | Počet krajín = 121 | Počet atlétov = 7134 | Súťaže = 195 v 21 športoch | Začiatok = [[26. august]] [[1972]] | Koniec = [[11. september]] [[1972]] | Oficiálne otvorenie = [[Gustav Heinemann]] | Sľub za atlétov = | Sľub za rozhodcov = | Sľub za trénerov = | Olympijský oheň = Günther Zahn | Olympijská vlajka = | Štadión = [[Olympiastadion (Mníchov)|Olympiastadion]] | Predchádzajúce = [[Letné olympijské hry 1968|Mexiko, 1968]] | Nasledujúce = [[Letné olympijské hry 1976|Montreal, 1976]] }} [[Súbor:1972 Munich Olympic Torch.jpg|náhľad|Olympijská pochodeň použitá počas hier v Mníchove.]] '''XX. letné olympijské hry''' sa konali v [[nemecko]]m [[Mníchov]]e od [[26. augusta]] do [[11. septembra]] [[1972]]. Otvoril ich nemecký prezident [[Gustav Heinemann]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mníchov 1972 {{!}} Slovenský olympijský tím | url = https://www.olympic.sk/podujatie/mnichov-1972 | vydavateľ = www.olympic.sk | dátum vydania = 1972-08-26 | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = sk | priezvisko = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Hry boli narušené tragédiou, keď teroristi [[Palestína|palestínskej]] teroristickej organizácie [[Čierny september (teroristická skupina)|Čierny september]] zabili 11 [[Izrael|izraelských]] športovcov a členov olympijského tímu (tzv. [[mníchovský masaker]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Masakr na olympiádě v Mnichově - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/historie-masakr-na-olympiade-v-mnichove-40407586 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2022-09-04 | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = cs | priezvisko = Švamberk | meno = Alex}}</ref> Od tejto udalosti boli nasledujúce OH vždy posilnené o mnohé bezpečnostné opatrenia.<ref name=":0" /> == Medailová bilancia == {| class="wikitable" ! width=30px | Por. ! width=150px | Štát | bgcolor="gold" align=center width=30px | '''Zlato''' | bgcolor="silver" align=center width=30px | '''Striebro''' | bgcolor="cc9966" align=center width=30px | '''Bronz''' ! width=50px | Spolu |- | 1 ||align=left| {{Minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz]] || 50 || 27 || 22 || 99 |- | 2 ||align=left| {{Minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] || 33 || 31 || 30 || 94 |- | 3 ||align=left| [[Súbor:Flag of East Germany.svg|25px]] [[Východné Nemecko]] || 20 || 23 || 23 || 66 |- | 4 ||align=left| {{Minivlajka|Nemecko}} [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]] || 13 || 11 || 16 || 40 |- | 5 ||align=left| {{Minivlajka|Japonsko}} [[Japonsko]] || 13 || 8 || 8 || 29 |} == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.olympic.org/munich-1972-summer-olympics LOH 1972 na oficiálnej stránke MOV] {{eng icon}} {{športový výhonok}} {{Navigačná lišta Olympijské hry}} [[Kategória:Letné olympijské hry 1972| ]] [[Kategória:Letné olympijské hry|1976]] [[Kategória:Šport v 1972]] [[Kategória:Športové podujatia v Mníchove]] rh42t8ajnb62t9l576jt98lvnedmn24 0 330882 8211183 8196811 2026-05-09T13:05:21Z ~2026-23096-14 292029 úpravy a upresnenie 8211183 wikitext text/x-wiki {{Geo|49_4_50.96_N_19_18_32.2_E|49° 04′ 50.96″ s.š., 19° 18′ 32.2″ v.d.}} [[Súbor:Kaštieľ svätej Žofie- severovýchodný pohľad.jpg|náhľad|Kaštieľ svätej Žofie]] '''Zámok''' (kaštieľ) '''svätej Žofie''' (lat. Castellum Sanctae Sophiae) je goticko‑renesančný zámok v Ružomberku s počiatkami v 14. storočí a [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národná kultúrna pamiatka]]. V historických prameňoch sa dôsledne uvádza ako castellum, čo označuje menší zámok alebo opevnené šľachtické sídlo, nie kaštieľ. Objekt predstavoval významné správne a reprezentačné centrum likavského panstva. Nachádza sa na severovýchodnom okraji historického jadra mesta, na vyvýšenine pri sútoku Váhu a Revúcej, kde tvoril výraznú krajinnú dominantu. V staršej literatúre sa objekt často uvádzal ako „kaštieľ“, čo súviselo so zjednodušeným terminologickým delením používaným v 19. a najmä v 20. storočí. V období socializmu sa v pamiatkarskej dokumentácii uplatňoval jednotný preklad maďarského slova kastély ako „kaštieľ“ pre rôzne typy šľachtických sídiel, vrátane tých, ktoré mali charakter zámku alebo opevneného sídla. Takéto pomenovanie však nezodpovedá pôvodnej funkcii objektu ani jeho dobovému označeniu v historických prameňoch, kde sa dôsledne uvádza ako castellum. == Historický význam == Staršie pramene uvádzajú, že sa tu pôvodne nachádzal kláštor rádu Dominikánok, čo časovo korešponduje s prvou dominikánskou misiou k Slovanom na severné Uhry za vlády [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondreja II.]], ktorá pokračovala z Košíc na stredné Slovensko okolo roku 1230. Formovanie kráľovského domu započalo udelením výsad mestu Ružomberok Karola Roberta z Anjou 1340 a 1376 [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovítom I. Veľkým]], ktorý rozšíril mestu výsady na slobodné kráľovské mesto a rozšíril jeho chotár o ulice mesta. Ľudovít sa stal Poľským kráľom a Ružomberok bol strategický bod na hlavnom ťahu medzi Krakowom a Budapešťou v rámci [[Poľsko-uhorská personálna únia|Poľsko-uhorskej personálnej únie.]] Sprievodným javom udelenia výsad bolo aj zriadenie kráľovského domu/kúrie, kde sa vykonávala administratíva spojená s kráľovstvom. Výber daní, podpisovanie listín, prebývanie kráľa. Prvým výrazným dôkazom kráľovského objektu je pobyt kráľa Žigmunda Luxemburského z roku 1397, kedy podpísal v Ružomberku rozšírenie výsad pre Nemeckú Ľupču. A taktiež dlhší prerušovaný pobyt Žigmunda Luxemburského v lete 1399 v Ružomberku. Ružomberok sa spomína aj v roku 1474, kde kráľ [[Matej I.|Matej Korvín]] udeľuje privilégiá pre valachov, čo je stotožnené práve s objektom kráľovskej správy. V roku 1534 sa datuje prvá dôležitejšia obnova gotického objektu na renesančnú rezidenciu [[Ľudovít Pekry|Ľudovítom Pekrym]] so [[Žofia Mazovská|Žofiou Mazovskou]], čím sa začala premena na reprezentatívny zámok, ktorá pokračovala za Jána Krušiča a Illesházyiovcov. Strategicky výhodne umiestnený zámok nad sútokom dvoch riek a na križovatke diaľkových ciest (dnes európskeho významu [[Európska cesta 77|E77]] a [[Európska cesta 50|E50]]) v sebe spájal obrannú, správnu, ale aj reprezentačnú funkciu. O význame kaštieľa v 17. storočí sa zmieňujú aj protokoly mesta Ružomberok o ubytovaných hosťoch likavských pánov. V kaštieli sa konali stoličné zhromaždenia, voľby (reštaurácie) ružomberských [[Richtár|richtárov]] a mestského magistrátu, zasadal tu zemepanský súd a bola tu aj [[väznica]]. Po zbúraní hradu sa stal sídlom likavského panstva, po spojení likavského panstva v roku [[1762]] tu sídlila expozitúra spojeného panstva. Od roku [[1876]] do roku [[1930]] tu pôsobila sedria, okresný súd, štátne zastupiteľstvo a väznica, po roku [[1848]] zemepanský súd, daňový úrad, v rokoch [[1871]]{{--}}[[1896]] [[kasárne]] trenčianskeho honvédskeho pluku, medzi rokmi 1871{{--}}1880 [[Židia|židovská]] modlitebňa. Kaštiel navštívilo alebo tu prebývalo mnoho osobností európskej aristokracie. Z kráľov to boli, [[Žigmund Luxemburský]], [[Matej Korvín]], [[Ľudovít II. Jagelovský]], [[František Jozef I.]], sedmohradské kniežatá, [[Gabriel Betlen|Gabriel Bethlen]] a [[Žigmund Báthory]]. [[Súbor:Architektonická mapa Kaštieľa svätej Žofie v Ružomberku z roku 1774.jpg|náhľad|Architektonická mapa kaštieľa z roku 1774]] Opevnený zámok tvoril komplex jednoposchodových a dvojposchodových vzájomne prepojených budov z rôznych časových úsekov od 14. do 19. storočia upravovaných v 20. storočí, zoskupených okolo nádvoria nepravidelného [[Pôdorys|pôdorysu]].<ref name="NKP">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = NKP | url = http://www.pamiatky.sk/pamiatky/fondy/nehnutelne-pamiatky/?a=nehnutelne&id=5465 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad SR | miesto = | jazyk = }} </ref> V jeho priestore je doložené najstaršie osídlenie mesta. Sídlo administratívnej správy regiónu, ktoré patrilo k najvýznamnejším feudálnym stavbám [[Liptov (región)|Liptova]]. Najpríznačnejší architektonický výraz hlavného objektu dosiahol v 17. storočí. V 18. storočí bol niekoľko krát detailne zmapovaný. Pôvod názvu kaštieľa svätej Žofie nie je jednoznačne doložený, a je predmetom bádania. Ide o jedinú známu svetskú stavbu na území Slovenska, ktorá nesie meno svätice. Archeologický výskum realizovaný v roku 2002 odkryl na nádvorí kaštieľa zvyšky sakrálnej stavby z 12. storočia a priľahlého cintorína. Predpokladá sa, že názov mohol byť prevzatý z pôvodného kostola, ktorý sa na tomto mieste nachádzal. Niektoré historické interpretácie uvádzajú, že pomenovanie mohol zaviesť Žigmund Luxemburský, prípadne vzniklo až v 16. storočí. Prvá známa písomná zmienka o názve pochádza zo zápisu Spišskej kapituly z roku 1611, kde sa uvádza názov "castelli St. Sofiaem". Ďalší doklad názvu sa nachádza v zakladacej listine obce Oravské Veselé z roku 1629, ktorú v kaštieli svätej Žofie podpísala grófka Helena Illešháziová. Podľa historických prameňov bola na hrade Likava v roku 1534 umiestnená tabuľa s erbom a menami [[Ľudovít Pekry|Ľudovíta Pekryho]] a jeho manželky [[Žofia Mazovská|Žofie Mazovskej]] z rodu Piastovcov. Zriadenie kaplnky svätej Žofie v kaštieli býva spájané práve s osobou poľskej princeznej, ktorá bola v línii vlastníkov panstva jedinou Žofiou. == Vlastníci kaštieľa (v rámci Likavského panstva) == === Kráľovská koruna (1300{{--}}1526) === *Kráľovská koruna – Ľudovít I. (1342{{--}}1382), Žigmund Luxemburský (1387{{--}}1437), Albrecht Habsburský (1437{{--}}1439), Vladislav I. / Władysław III. (1440{{--}}1444), Ladislav Pohrobok (1444{{--}}1457), Matej Korvín (1458{{--}}1490), Vladislav II. Jagelovský (1490{{--}}1516), Ľudovít II. (1516{{--}}1526) **prvé zmienky o pevnosti/rezidencii, pobyty kráľa Žigmunda v Ružomberku sú spájané s kaštieľom, výsady pre Nemeckú Ľupču 1397 podpísal v Ružomberku **podpis Mateja Korvína výsad pre goralov 1474 v Ružomberku **Vladislav II. Jagelovský navštívil kaštieľ v roku 1505 === Správcovia v mene kráľa (po Moháči) === *[[Ľudovít Pekry]] + kráľovská správa (cca 1520{{--}}1569) *[[Ján Krušič]] (cca 1569{{--}}1580) **Predpokladaný vznik názvu patronícia sv. Žofie, rozsiahlejšie úpravy predošlých objektov. === Ilešháziovci (Illésházy) – vlastníci Likavy === * Ilešháziovci – vlastníctvo Likavského panstva (1580{{--}}1693) **Podpis Heleny Ilešháziovej 1629 zakladacia listina obce [[Oravské Veselé]] === Kráľovská koruna / Komora (po vymretí Ilešháziovcov) === *Kráľovská koruna – Leopold I. (1693{{--}}1705), Jozef I. (1705{{--}}1711), Karol VI. (1711{{--}}1740) **Po vyhorení hradu Likava (1707) sa kaštieľ stal správnou jednotkou, z čoho existuje množstvo mapových záznamov dokladujúcich vývoj objektu v 18. storočí. === Komorské hospodárstvo – prenajímatelia a správcovia === * Komorské hospodárstvo – za vlády Márie Terézie (1740{{--}}1780), Jozefa II. (1780{{--}}1790), Leopolda II. (1790{{--}}1792), Františka I. (1792{{--}}1835), Ferdinanda V. (1835{{--}}1848) === Komora v 19. storočí až do monarchie === * Komorské hospodárstvo – za vlády Františka Jozefa I. (1848{{--}}1916) a Karola I. (1916{{--}}1918) **Kaštieľ František Jozef I. osobne navštívil pri vizitácii mesta v roku 1852. **V kaštieli bol väznený [[Andrej Hlinka]] a [[Vavro Šrobár]]. === 20. storočie === * Československý štát (po 1918{{--}}1939) * Slovenský štát / ČSR (1939{{--}}1948) * Poľnohospodárske učilište (1948{{--}}1968) * Sovietska armáda (1968{{--}}1990) * Mesto Ružomberok (1990{{--}}2000) === 21. storočie === * Súkromní vlastníci a schránkové firmy (2000{{--}}2013) * Obchodný dom Hypernova * J&T / dcérske spoločnosti (2013{{--}}2022) == Súčasnosť == Kaštieľ bol koncom 20. storočia v dezolátnom stave, o postavenie [[Hypermarket|hypermarketu]] prejavil záujem reťazec Ahold Retail Slovakia. Po dohode s mestom [[Ružomberok]] bola stavba rovnajúca sa prakticky zániku kaštieľa povolená. Torzo kaštieľa bolo súčasťou hypermarketu [[Hypernova]]. Pri asanácii kaštieľa, bolo sčasti odstránené aj prírodné návršie, na ktorom kaštieľ stál. Vzhľadom na dlhú históriu miesta došlo k likvidácii významných prírodných, historických a kultúrnych hodnôt. Pri výstavbe hypermarketu v roku [[2002]] bola zbúraná asi 1/3 historickej časti na západnom krídle kaštieľa. 2/3 objektu boli sanované a sčasti konzervované. V historickej časti malo byť kultúrne centrum alebo [[múzeum]]. K dokončeniu sa však investor nikdy nedostal a celý objekt schátral znovu. V roku [[2013]] spoločnosť Ahold oznámila predaj svojho portfólia a hypermarkety vrátane ružomberského prešli pod firmy blízke [[Skupina J&T|J&T]]. Aj napriek zmene vlastníka hypermarket s potravinami nakoniec zatvorili koncom roku [[2015]]. V roku [[2016]]{{--}}[[2018]] bol priestor prenajatý predajni Hobbi. V roku [[2022]] vlastník začal opäť spracovávať koncept obnovy obchodného domu na retail centrum a v historickom objekte oznámil zámer vybudovať 19 bytových jednotiek. == Snahy o záchranu == [[Súbor:Vizualizácia historickej podoby kaštieľa 2023 kontext od rieky Revúca.jpg|náhľad|Vizualizácia komplexnej obnovy kaštieľa svätej Žofie]] Od roku [[2012]] bol objekt kaštieľa niekoľkokrát ponúkaný mestu Ružomberok na predaj. Nestalo sa. V roku [[2015]] prišlo s myšlienkou rekonštrukcie existujúcej historickej časti občianske združenie ružomberská Žofia v zmysle zriadenia múzea papierenského a textilného priemyslu. Kaštieľ sa následne stal témou politických kampaní kandidátov na [[Primátor (Slovensko)|primátora]] v roku [[2018]] aj [[2022]]. K serióznemu záujmu na kúpu objektu zo strany mesta však nakoniec nedošlo. V roku 2023 sa skupina občanov v súvislostí s chystanými projektami ozvala a napísali list prezidentke Slovenskej republiky, kde na problém upozornili, s cieľom kaštieľ komplexne obnoviť. == Referencie == {{referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | kapitola zborník = RUŽOMBEROK | titul = Súpis pamiatok na Slovensku | odkaz na titul = Súpis pamiatok na Slovensku | zväzok = III. R{{--}}Ž | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1969 | počet strán = 568 | strany = 68 }} * Okres Ružomberok, Národné kultúrne pamiatky na Slovensku 1. vyd. 2008 str. 84-87 * Topographia Magni Regni Hungarie (1750), str. 113-117, IV Comitatus Liptoviensis, Joann Baptiste Pikker, Michael Bombardini * Pevnôstka svätej Žofie v Ružomberku, Július Kurti * 600 rokov z minulosti bývalého výsadného mesta Ružomberka 1318-1918, (1934) Ivan Houdek * Zámok Lykava a jeho páni, Štefan Nikolaj Hýroš, 1876 * Lexikón stredovekých miest na Slovensku, Ružomberok str. 395- 402, Richard Marsina {{Ružomberok}} [[Kategória:Kaštiele na Slovensku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky na Slovensku]] [[Kategória:Stavby v Ružomberku]] [[Kategória:Architektúra z 1399]] srq9eovq3mp7ll42grv5rzbhxuxxzjp 0 333062 8211262 6630041 2026-05-09T17:49:41Z Gzavala6 294353 8211262 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Maroon 5 | Obrázok = Maroon_5_Current_Lineup_Collage.jpg | Popis obrázku = Maroon 5 lineup since 2020 | Krajina pôvodu = [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty]] | Žáner = [[Pop rock]], [[neo soul]], [[fun rock]], [[soft rock]] | Roky pôsobenia = 1994 – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Reprise Records|Reprise]], [[Octone Records|Octone]], [[J Records|J]], [[A&M/Octone Records|A&M/Octone]], [[Interscope Reocrds|Interscope]] | Iné názvy = Kara's Flowers | Súvisiace články = | Webstránka = [http://www.maroon5.com www.maroon5.com] | Členovia skupiny = Adam Levine<br />James Valentine<br />Jesse Carmichael<br />Michael Madden<br />Matt Flynn<br />PJ Morton | Bývalí členovia = Ryan Dusick }} '''Maroon 5''' je [[Spojené štáty|americká]] [[rock|pop rock]]ová skupina z [[Los Angeles]] trojnásobne ocenená [[Grammy Award|Grammy]]. Medzi jej členov patrí [[Adam Levine]] (gitara, spev), [[James Valentine]] (gitara, spev), [[Jesse Carmichael]] (klávesy, spev), [[Michael Madden]] (basová gitara) a [[Matt Flynn]] (bicie, perkusie). Počas štúdia na [[stredná škola|strednej škole]] v roku [[1995]], [[spevák]] a hráč na [[rytmická gitara|rytmickej gitare]] Adam Levine, [[klávesista]] Jesse Carmichael, [[basová gitara|basgitarista]] Mickey Madden, a [[bubeník]] [[Ryan Dusick]] vytvorili [[garážová kapela|garážovú kapelu]] Kara's Flowers, ktorá sa objavila i v populárnom americkom seriáli ''[[Beverly Hills 90210]]'' a v roku 1997 vydala svoj jediný [[album]]. Potom ako sa ku skupine pridal v roku 2001 James Valentine, premenovali sa na Maroon 5. V rokoch 2003{{--}}2005 vystupovali v rámci turné k albumu ''[[Songs About Jane]]'', na pódiách po celom svete. Nápor koncertov však nevydržal bubeník Ryan Dusick a v roku 2006 ho vystriedal [[Matt Flynn]]. == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''[[Songs About Jane]]'' (2002) * ''[[It Won't Be Soon Before Long (album)|It Won't Be Soon Before Long]]'' (2007) * ''[[Hands All Over (album)|Hands All Over]]'' (2010) * ''[[Overexposed (album)|Overexposed]]'' (2012) * ''[[V (album)|V]]'' (2014) * ''[[Red Pill Blues (ablum)|Red Pill Blues]]'' (2017) === Kompilačné albumy === * ''[[Singles (album)|Singles]]'' (2015) === ako Kara's Flowers === * ''We Like Digging?'' (1995) * ''The Fourth World'' (1997) * ''Stagg Street Recordings'' (1997) == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Maroon 5}} == Externé odkazy == * [http://www.maroon5.com/ Oficiálna stránka skupiny Maroon 5] == Zdroj == *{{preklad|en|Maroon 5|}} [[Kategória:Maroon 5| ]] [[Kategória:Hudobné skupiny USA]] 5dcn3u667kakz7gtw7s0iopumiv16qq 0 341838 8211284 8197749 2026-05-09T18:44:22Z IksonSK 294355 8211284 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Leopold II. | titul = belgický kráľ, diktátor štátu Kongo | obrázok = Leopold ii garter knight.jpg | obrázok erbu = Great Coat of Arms of Belgium.svg | panovanie = '''[[Belgicko]]''': [[17. december]] [[1865]] – [[17. december]] [[1909]]<br /> '''[[Konžský slobodný štát|Slobodný štát Kongo]]''': [[30. apríl]] [[1885]] – [[15. november]] [[1908]]<br /> '''[[Belgické Kongo]]''': [[15. november]] [[1908]] – [[17. december]] [[1909]] | celé meno = Léopold Louis-Philippe Marie Victor | dátum narodenia = [[5. apríl]] [[1835]] | miesto narodenia = [[Brusel]], [[Belgicko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1909|12|17|1835|4|9}} | miesto úmrtia = [[Laeken]], [[Belgicko]] | predchodca = [[Leopold I. (Belgicko)|Leopold I.]] | nástupca = [[Albert I. (Belgicko)|Albert I.]] | manželka = [[Mária-Henrietta Habsbursko-lotrinská]] | potomstvo = Lujza<br />Leopold<br />Štefánia<br />Klementína | dynastia = [[Sasko-cobursko-gothajská dynastia|Saxe-Coburg-Gotha]] | otec = [[Leopold I. (Belgicko)|Leopold I.]] | matka = [[Lujza Mária Orleánska]] }} '''Leopold II.''' (celým menom '''Léopold Louis-Philippe Marie Victor'''), (* [[9. apríl]] [[1835]]<ref name=":0">Michel Huberty, Alain Giraud, ''L'Allemagne dynastique'', Tome I Hesse, Reuss, Saxe, 1976, p.508</ref>, [[Brusel]], [[Belgicko]] – † [[17. december]] [[1909]].<ref name=":0" />, [[Laeken]]) bol od [[17. december|17. decembra]] [[1865]] do [[17. december|17. decembra]] [[1909]] druhý kráľ [[Belgicko|Belgičanov]] zo [[Sasko-cobursko-gothajská dynastia|sasko-cobursko-gothajskej dynastie]] a od [[30. apríl]]a [[1885]] do [[15. november|15. novembra]] [[1908]] prvý [[Belgické Kongo|konžský]] [[kráľ (panovník)|kráľ]]. == Životopis == [[Súbor:Charles Baugniet14.jpg|thumb|left|Leopold so sestrou Charlottou a bratom Filipom]] === Pôvod === Narodil sa ako druhý z troch synov prvého belgického kráľa [[Leopold I. (Belgicko)|Leopolda I]]. a jeho druhej manželky [[Lujza Mária Orleánska|Lujzy Márie Orleánskej]], jeho starší brat Louis-Philippe však zomrel ako ročné dieťa ešte pred Leopoldovým narodením. === Vláda === V roku [[1865]] nastúpil po smrti svojho otca na belgický trón. Bol známy svojou tvrdosťou a bezcitnosťou, najmä k svojmu najbližšiemu okoliu. Vládol štyridsať rokov a zanechal silné a bohaté Belgicko. Bohatstvo pochádzalo najmä z afrického [[Konžský slobodný štát|Konga]], kolónie v strednej [[Afrika|Afrike]], ktoré dobyl svojou politickou obratnosťou bez vojenského zásahu. V roku [[1885]] sa tu stal vládcom a dlho to bolo jeho súkromné vlastníctvo. Bol jedným z najväčších vlastníkov kolónií. Finančne podporoval cestovateľa [[Henry Morton Stanley|H. M. Stanleyho]], ktorý pre neho Kongo objavil. V kolónii panovalo [[Otrokárstvo (využívanie otrokov)|otrokárstvo]] a Leopold tu bezohľadne vykorisťoval hospodárstvo, ťažil [[kaučuk]] a [[slonovina|slonovinu]]. Jeho majetok dosahoval tri milióny libier. Podľa časopisu ''History revue'' to zodpovedá čiastke jednej miliardy dnešných libier. Podľa rôznych prameňov bol Leopold jedným z najväčších masových vrahov v dejinách, lebo mal na svedomí smrť niekoľkých miliónov ľudí<ref name="dvr">David Van Reybrouck, ''Congo, une histoire'', Actes Sud, 2012</ref><ref name="ah">Adam Hochschild, ''Les Fantômes du roi Léopold : Le terreur coloniale dans l'État du Congo, 1884-1908'', éd. Tallandier, 2007</ref> V [[90. roky 19. storočia|90. rokoch 19. storočia]] sa pokúšal prenajať si britskú kolóniu [[Sudán]]. V roku [[1908]] po zverejnení [[vykorisťovanie|exploatácie]] Konga, ktoré urobil novinár a politik Edmund Dene Morel, vypukla aféra, ktorá viedla k tomu, že kontrolu nad teritóriom dovtedy známym ako Belgické Kongo, prebral štát. Belgickému štátu potom odkázal Leopold všetky svoje vlastnícke práva ku konžskej kolónii vo svojom závete. === Posledné roky života === [[12. december|12. decembra]] [[1909]], päť dní pred svojou smrťou, sa oženil so svojou dlhoročnou Blanche Zéliou Joséphine Delacroix (* 1883 –† 1948), s ktorou mal už synov Luciena (* 1906 – † 1984) a Philippa (* 1907 – † 1914), ktorých uznal za svojich. Vzhľadom na to, že Leopold zomrel bez mužského potomka (syn Leopold zomrel ani nie desaťročný [[22. január]]a [[1869]] na zápal pľúc potom čo spadol do rybníka), nastúpil po ňom na belgický trón mladší syn jeho brata [[Filip Belgický|Filipa]] [[Albert I. (Belgicko)|Albert]] (Filip a jeho starší syn Baudouin zomreli ešte pred Leopoldom; Baudouin v 22 rokoch bezdetný). Ich potomkovia vládnu v Belgicku dodnes. == Rodina == [[22. august]]a [[1853]]<ref name=":0" /> sa oženil s rakúskou arcivojvodkyňou [[Mária-Henrietta Habsbursko-lotrinská|Máriou-Henriettou Habsbursko-lotrinskou]] (* 1836 – † 1902), dcérou uhorského palatína [[Jozef Anton Habsbursko-lotrinský|Jozefa Antona Habsbursko-lotrinského]] a jeho tretej manželky [[Mária Dorota Württemberská|Márie Doroty Württemberskej]]. Z manželstva sa narodili štyri deti: * [[Lujza Belgická|Lujza]] (* [[18. február]] [[1858]] – † [[1. marec]] [[1924]]) ∞ [[1875]] [[Filip Sasko-cobursko-gothajský]] (* [[1844]] – † [[1921]]) * Leopold (* [[12. jún]] [[1859]] – † [[22. január]] [[1869]]) * [[Štefánia Belgická|Štefánia]] (* [[21. máj]] [[1864]] – † [[23. august]] [[1945]]) ∞ ** 1/ [[1881]] rakúsky následník trónu [[Rudolf (korunný princ)|Rudolf]] (* [[1858]] – † [[1889]]), syn cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] a [[Alžbeta Bavorská (Sissi)|Alžbety Bavorskej]] ** 2/ [[1900]] uhorský gróf Elemér Lónyay (* [[1863]]{{--}}[[1946]]) * [[Klementína Belgická|Klementína]] (* [[30. júl]] [[1872]] – † [[8. marec]] [[1955]]) ∞ [[1910]] [[Viktor Bonaparte]] (* [[1862]] – † [[1926]]), (vnuk [[Jérôme Bonaparte|Jérôma Bonaparta]], najmladšieho brata cisára [[Napoleon Bonaparte|Napoleona]]) == Predkovia == {{Rodokmeň predkov |1 = '''Leopold II.''' |2 = [[Leopold I. (Belgick)|Leopold I.]] |3 = [[Lujza Mária Orleánska]] |4 = [[František Sasko-kobursko-saalfeldský]] |5 = [[Augusta Reuss Ebersdorf]] |6 = [[Ľudovít Filip Orleánsky]] |7 = [[Mária Amália Neapolsko-sicílska]] |8 = Ernest Fridrich Sasko-kobursko-saalfeldský |9 = Žofie Antoinetta Brunšvicko-wolfenbüttelská |10 = Henrich XXIV. Reuss z Ebersdorfu |11 = Karolína Ernestína z Erbach-Schönbergu |12 = [[Ľudovít Filip II. Orleánsky]] |13 = [[Lujza Mária Bourbonská]] |14 = [[Ferdinand I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|Ferdinand I.]] |15 = [[Mária Karolína Habsbursko-lotrinská]] }} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Hochschild | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Duch kráľa Leopolda : príbeh chamtivosti, utrpenia a odvahy v koloniálnej Afrike | vydanie = 1 | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | rok = 2022 | počet strán = 517 | url = | isbn = 978-80-8230-115-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.monarchie.be/en/index.php Oficiálna stránka belgickej kráľovskej rodiny] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060702104411/http://www.monarchie.be/en/index.php |date=2006-07-02 }} == Zdroj == {{Portál|Belgicko|Belgický|História|Historický|Ľudia|Biografický}} {{Preklad|cs|Leopold II. Belgický|11298890|fr|Léopold II de Belgique|102448327}} {{panovnícky výhonok}} {{Králi Belgičanov}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vládcovia Belgicka]] [[Kategória:Sasko-cobursko-gothajská dynastia]] [[Kategória:Osobnosti z Bruselu]] [[Kategória:Katolícki panovníci]] [[Kategória:Zločiny proti ľudskosti]] [[Kategória:Dejiny Konžskej demokratickej republiky]] [[Kategória:Rytieri Podväzkového rádu]] [[Kategória:Držitelia Radu svätej Anny]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Rytieri Radu čiernej orlice]] [[Kategória:Nositelia Radu holandského leva]] [[Kategória:Rytieri Radu svätého Andreja]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Alexandra Nevského]] [[Kategória:Nositelia rakúskeho Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Rádu Kristovho]] [[Kategória:Rytieri Rádu slona]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Olafa]] q6a4mle6muktvy24he2ydmeh9te2cm2 0 347066 8211576 8173811 2026-05-10T11:09:17Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8211576 wikitext text/x-wiki {{Infobox Múzeum | Meno = Štátne ruské múzeum | Obrázok = Spb 06-2012 MichaelPalace.jpg | Popis obrázka = | Adresa = Inženernaja ul. 4, 191186 | Mesto = [[Petrohrad]] | Krajina = [[Rusko]] | Rok založenia = 1895 | Rok zatvorenia = | Typ = umeleckohistorické múzeum | Zbierka = | Návštevníci = | Súčasť = <!-- Ak je súčasťou väčšieho komplexu múzeí --> | Riaditeľ = | Kurátor = | Web = [https://en.rusmuseum.ru/ rusmuseum.ru] | Commons = |Portál1=Umenie|Portál2=Rusko}} '''Štátne ruské múzeum''' ({{v jazyku|rus|''Государственный Руссқий музей''}}) je umeleckohistorické múzeum v [[rusko]]m meste [[Petrohrad]], najväčšie múzeum špecializujúce sa výhradne na ruské a sovietske výtvarné umenie. Hlavnú časť zbierok múzeum sústreďuje v [[Klasicizmus|klasicistickej]] budove Michajlovského paláca. Pobočky múzea sa nachádzajú v [[Michajlovský zámok|Michajlovskom zámku]] a v [[Mramorový palác|Mramorovom]] a [[Stroganovov palác|Stroganovovom paláci]]. Múzeum spravuje tiež Michajlovský a [[Letný sad (Petrohrad)|Letný sad]] s Domčekom Petra I. == O múzeu == Štátne ruské múzeum sa svojím zbierkovým fondom radí k najväčším ustanovizniam podobného druhu na svete. Svojimi takmer 400 000 exponátmi z oborov maliarstva, sochárstva, grafiky a úžitkového umenia nemá galéria medzi múzeami zameranými na zhromažďovanie diel národnostného umenia konkurenciu na celom európskom kontinente. Zvláštnosťou, ktorou sa Ruské múzeum odlišuje od [[Štátna Tretiakovská galéria|Tretiakovskej galérie]], podobne zameranej inštitúcie, je skutočnosť, že takmer tisícročná história vývoja ruskej umeleckej kultúry je tu zastúpená nielen tvorbou profesionálnych umelcov, ale tiež vynikajúcimi výtvormi ľudového umenia. == Vznik a vývin múzea == Ako oficiálny dátum založenia Ruského múzea, pôvodne ''Ruského múzea Jeho cárskej výsosti Alexandra III.'' je uvádzaný 13. apríl 1895. Iniciátorom jeho vzniku bol ruský cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]], ktorý týmto pomenovaním chcel vzdať pamiatku svojmu otcovi [[Alexander III. (Rusko)|Alexandrovi III.]] [[Obrázok:Morozov AI 004.jpg|vľavo|náhľad|[[Alexandr Ivanovič Morozov]], ''Odpočinok na senách'', okolo 1860, olej na plátne]] V marci 1898 sa v Petrohrade v budove Michajlovského paláca konalo slávnostné otvorenie prvého štátneho múzea národnostného umenia na území [[Rusko|Ruska]]. Súčasne boli múzeu ako zakladajúci zbierkový fond odovzdané diela ruských majstrov z niekoľkých existujúcich galérií (napr. [[Ermitáž]]e, [[Akadémia umenia (Petrohrad)|Akadémie umenia]]), ale aj z rôznych súkromných zbierok. Že išlo o akt mimoriadneho významu svedčí skutočnosť, že od prvých dní svojej existencie sa zbierkové fondy rozrastali o prírastky najvýznamnejších predstaviteľov ruského umenia, napr. [[Fjodor Stepanovič Rokotov|F. S. Rokotova]], [[Karl Pavlovič Briullov|K. P. Briullova]], [[Fjodor Antonovič Bruni|F. A. Bruniho]], [[Iľja Jefimovič Repin|I. J. Repina]] a ďalších. [[Obrázok:Borovikovsky Pavel I.jpg|náhľad|[[Vladimir Lukič Borovikovskij]], ''Portrét cára Pavla I.'' 1800, olej na plátne]] Významné obdobie svojej existencie zaznamenala galéria po roku 1909. Zásluhou kustóda múzea, maliara P. Neradovského, sa nielenže obohatili zbierkové fondy o diela napr. [[Alexej Gavrilovič Venecianov|A. G. Venecianova]], [[Anton Pavlovič Losenko|A. P. Losenka]], [[Pavel Andrejevič Fedotov|P. A. Fedotova]] a ďalších výtvarníkov, ale kolekcie zbierok sa začali triediť do jednotlivých expozícií v súlade s logikou dejín a vývoja umeleckých štýlov. Ďalší impulz rozširovania múzea prinieslo obdobie po [[Októbrová revolúcia|Októbrovej revolúcii]]. Múzeum sa obohatilo umeleckými predmetmi, ktoré boli dosiaľ majetkom súkromných zberateľov, tých, ktorí opustili krajinu. Všetky takto získané umelecké predmety, ako aj tie, ktoré boli skonfiškované pri pokuse o nelegálny vývoz za hranice, boli znárodnené. Múzejné exponáty sa vďaka tomu rozrástli o desaťtisíce umeleckých diel. Hneď v roku 1917 sa do múzea dostal napr. známy Repinov obraz ''[[Burlaci na Volge]]'', ktorý od roku 1873 zdobil zábavný salón v paláci veľkokniežaťa [[Vladimir Alexandrovič Romanov|Vladimira Alexandroviča]]. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje zbierka, obsahujúca takmer dvadsaťtisíc exponátov, ktorú múzeu venoval syn maliara [[Jevgraf Romanovič Rejtern|J. R. Rejterna]]. Významným medzníkom v dejinách múzea sa stal rok 1922, kedy bola usporiadaná prvá porevolučná umelecká výstava. S narastajúcim počtom exponátov prišlo i k reorganizácii oddelení múzea. V roku 1934 bolo z múzea odčlenené etnografické oddelenie a oddelenie dejín a umeleckého slohu; v nasledujúcom roku vzniklo oddelenie sovietskeho umenia a o ďalšie dva roky oddelenie ľudového umenia. Počas [[Veľká vlastenecká vojna|sovietsko-nemeckej vojny]] a [[blokáda Leningradu|blokády Leningradu]] múzeum prerušilo svoju činnosť a sústredilo sa na záchranu umeleckých exponátov. Činnosť obnovilo v roku 1944; pri príležitosti 100-tého výročia úmrtia [[Iľja Jefimovič Repin|I. J. Repina]] usporiadalo výstavu jeho diel. Spolu s prehliadkou prác frontových umelcov sa stala skutočným sviatkom umenia. Rozširovanie múzejných fondov sa nezastavilo ani v ére povojnového [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a pokračuje prakticky do súčasnosti. == Budova múzea == Hlavnú časť múzejných exponátov sústreďuje budova Michajlovského paláca, jednej z najkrajších budov Petrohradu. Palác v [[Klasicizmus|klasicistickom]] slohu bol postavený v rokoch 1819 - 1825 pre [[veľkoknieža]] [[Michail Pavlovič Romanov|Michaila Pavloviča]], brata neskoršieho cára [[Alexander I. (Rusko)|Alexandra I.]] Projektantom budovy bol významný taliansko-ruský architekt [[Carlo Domenico Rossi|Carlo Rossi]], ktorý je autorom viacerých stavieb v starom Petrohrade. [[Obrázok:Парадная лестница Михайловского дворца.jpg|náhľad|Hlavná dvorana Michajlovského paláca so slávnostným schodiskom]] Palác je hlavným priečelím otočený do rovnomenného parku, založeného už za vlády [[Peter Veľký|Petra I.]], ktorý je rovnako významným turistickým magnetom mesta. Na diváka pôsobí stavba predovšetkým svojou majestátnosťou a ušľachtilou vyváženosťou proporcií. Slávnostný ráz jej dodáva osemstĺpový [[portikus]], vztýčený nad arkádou budovy a zakončený mohutným [[tympanón]]om, a široké schodisko. Návštevníka pri vstupe do dvorany upúta grandióznosť priestoru vyplývajúca z geometricky prísneho usporiadania architektonických prvkov, veľkých okien a širokého dvojramenného schodiska vedúceho na prvé poschodie s galériou. Dokonalý dojem budovy dotvára i jej umelecká výzdoba, rovnako diela najvýznamnejších umelcov svojej doby. Celkové architektonické riešenie ako aj vnútorná výzdoba už u súčasníkov vyvolávali nadšený obdiv. Ku koncu 19. storočia budova schátrala a nastala potreba jej generálnej rekonštrukcie. Jej výsledkom bol značne zmenený interiér; pôvodný vzhľad si zachovala iba hlavná dvorana a slávnostná sieň zvaná Bielostĺpová. V roku 1912 sa začalo s výstavbou novej budovy priliehajúcej k palácu. Stavba, dokončená v roku 1918, dostala pomenovanie podľa svojho architekta [[Leontij Nikolajevič Benua|L. N. Benua]] Benuov pavilón. Obe budovy, Benuov pavilón i Michajlovský palác, boli po rekonštrukcii pavilónu v rokoch 1948 - 1953 prepojené spojovacou galériou, tzv. Rossiho vilkou. [[Obrázok:Odigitriya Smolenskaya Dionisiy.jpg|vľavo|náhľad|[[Dionisius]], ''Božia Matka Odigitrija'', okolo 1500, tempera na dreve]] == Prehliadka galérie == V galerijných fondoch, zahŕňajúcich maliarstvo, [[sochárstvo]], grafiku, úžitkové a ľudové umenie, je hlavná pozornosť sústredená na maliarstvo. Múzejné expozície sú usporiadané chronologicky a oboznamujú návštevníkov s vývojom ruského umenia od 10. storočia do súčasnosti. Kopírujúc historické epochy umenie prežívalo striedavo obdobia výrazného vzostupu ako aj úpadku. Nebývalý rozkvet starého ruského umenia, ku ktorému prišlo v súvislosti s politickým a kultúrnym vzostupom [[Moskva|Moskvy]] na prelome 14. a 15. storočia, vystriedala hlboká kríza na konci 17. storočia a takmer úplný zánik ruských umeleckých tradícií v 18. storočí, kedy došlo v Rusku k prudkému zvratu v spoločenskom a politickom živote a s tým súvisiacimi zmenami v nazeraní na kultúrne a umelecké hodnoty. === Staré ruské umenie === Prvé poschodie múzea je venované kolekcii starého ruského umenia, patriaceho k najvýraznejším prejavom v dejinách svetovej kultúry. Svoju špecifickú a neopakovateľnú podobu získalo vďaka skĺbeniu pôvodného byzantského umenia a silných východoslovanských umeleckých tradícií. Jeho ďalší vývoj je bezprostredne spojený s existenciou [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]], prvého štátneho útvaru východných [[Slovania|Slovanov]]. Zbierka starého ruského maliarstva patrí k najrozsiahlejším a najkvalitnejším umeleckým kolekciám svojho druhu v celom Rusku. Staré ruské ikony, mozaiky, často diela neznámych majstrov, podávajú návštevníkom obraz o najstarších umeleckých prejavoch Ruska. Medzi najcennejšie exponáty z kolekcie prác neznámych umelcov, vystavené v múzeu, patrí jedna z najstarších výtvarných pamiatok na území Ruska, ikona ''Anjel so zlatými vlasmi'' z 12. storočia. K umelcom známym podľa mena, diela ktorých vystavuje Štátne ruské múzeum, patrí napr. [[Andrej Rubľov]], [[Dionisius]] a [[Simon Ušakov]]. K najznámejším Rubľovovým prácam v múzeu patria ikony ''Apoštol Pavol'' a ''Apoštol Peter'', pochádzajúce pôvodne z [[ikonostas]]u [[Vladimir (Rusko)|vladimirského]] [[Uspenský chrám (Vladimir)|Uspenského chrámu]]. Z diela maliara Simona Ušakova, významného ruského umelca 17. storočia, múzeum vlastní ikonu ''Trojica''. === Umenie 17. - 19. storočia === [[Obrázok:Catherine II the Legislatress by D.Levitskiy (1783, Novosibirsk musem).jpg|náhľad|[[Dmitrij Grigorjevič Levickij]], ''Katarína II. - zákonodarkyňa'', 1783, olej na plátne]] [[Obrázok:Brjullov Italianskij Poldenj.jpg|náhľad|[[Karl Pavlovič Briullov]], ''Talianske poludnie'', 1827, olej na plátne]] Prelom 17. a 18. storočia je v ruskom umení charakterizovaný obrovskými zmenami súvisiacimi s prerodom ruskej spoločnosti. Nastal očividný ústup od náboženských tém a obrat k „zosvetšteniu“ umenia. Významný podiel na tomto prerode mali reformy cára [[Peter Veľký|Petra I.]], ktoré nasmerovali Rusko k európskemu ponímaniu výtvarného umenia. Diela umelcov tvoriacich na prelome uvedených storočí (napr. [[Ivan Nikitič Nikitin|I. N. Nikitina]]) sa stali akousi oslavou doby Petra I. Jedným z významných umelcov tvoriacich pre Petra I. bol taliansky sochár [[Carlo Bartolomeo Rastrelli]]. Obdobie 18. storočia je pre ruské maliarstvo charakterizované nástupom [[Klasicizmus|klasicizmu]]. K jeho najvýraznejším predstaviteľom v ruskom umení patrili [[Anton Pavlovič Losenko|A. P. Losenko]] (obraz ''Vladimir a Rogneda''), [[Dmitrij Grigorjevič Levickij|D. G. Levickij]], ktorého obraz ''Katarína II. - zákonodarkyňa'' z roku 1783 sa stal vzorom slávnostného portrétu, portrétista [[Vladimir Lukič Borovikovskij|V. L. Borovikovskij]] a sochári [[Fedot Ivanovič Šubin|F. I. Šubin]] a [[Michail Ivanovič Kozlovskij|M. I. Kozlovskij]]. Obrazmi čerpajúcimi námet z ruských dejín sa v galérii prezentuje tvorba [[Grigorij Ivanovič Ugriumov|G. I. Ugriumova]] (napr. diela ''Dobytie Kazane vojskami Ivana Hrozného v roku 1552'', ''Korunovácia Michaila Fjodoroviča'' či ''Skúška sily Ivana Usmara''). Významnú časť zbierkového fondu predstavuje ruské umenie prvej polovice 19. storočia. Umenie tejto epochy odzrkadľovalo spoločenské zmeny prebiehajúce na pozadí významných dejinných udalostí - [[Vlastenecká vojna 1812|vlasteneckej vojny]] ako aj nárastu revolučného vystúpenia ľudových más. Významnými umelcami tohto obdobia, ktorých diela prezentuje múzeum boli [[Andrej Ivanovič Ivanov|A. I. Ivanov]], [[Fjodor Antonovič Bruni|F. A. Bruni]], [[Karl Pavlovič Briullov|K. P. Briullov]] (diela tohto umelca sú sústredené v Benuovom pavilóne v sále zvanej Briullova) či krajinkár [[Ivan Konstantinovič Ajvazovskij|I. K. Ajvazovskij]]. V prvej polovici 19. storočia nastalo pod vplyvom francúzskeho [[Romantizmus|romantizmu]] jeho udomácňovanie sa i v ruskom výtvarnom umení. Múzeum uchováva viacero diel ruských romantikov, napr. [[Silvestr Feodosievič Ščedrin|S. F. Ščedrina]], [[Orest Adamovič Kiprenskij|O. A. Kiprenského]] a ďalších. Polovica 19. storočia znamenala nástup kritického [[Realizmus|realizmu]], ktorého začiatok je spojený s menom [[Pavel Andrejevič Fedotov|P. A. Fedotova]] Galéria vystavuje o.&nbsp;i. jeho najznámejšie dielo, obraz ''Majorove pytačky''. Veľmi početné zastúpenie v galérii, nielen čo do množstva ale aj kvality, má umenie druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia. Návštevník získa ucelený obraz o vývine umenia v tejto etape ruských dejín. Naplno sa v umení udomácnil [[Kritický realizmus (umenie)|kritický realizmus]]. Umenie sa postupne dostávalo spod vplyvu oficiálnych umeleckých inštitúcií (napr. petrohradskej Akadémie umení) a vznikali nezávislé združenia výtvarníkov; najznámejším bolo ''Združenie putovných umeleckých výstav'', tzv. [[Peredvižnik|peredvižnici]], v ktorom sa spojili najdemokratickejší umelci Ruska. Galéria spomedzi predstaviteľov tohto združenia predstavuje diela [[Ivan Nikolajevič Kramskoj|I. N. Kramského]] (portrétne diela), [[Vasilij Grigorievič Perov|V. G. Perova]], nádherné krajinomaľby [[Ivan Ivanovič Šiškin|I. I. Šiškina]] a [[Vasilij Dmitrijevič Polenov|V. D. Polenova]], [[Iľja Jefimovič Repin|I. J. Repina]] (napr. diela ''[[Burlaci na Volge]]'' či ''[[Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi]]'') a ďalších. === Umenie od 20. storočia do súčasnosti === [[Obrázok:Smithy (Rozanova, 1912).jpg|vľavo|náhľad|[[Oľga Vladimirovna Rozanovová]], ''Kováčska dielňa'', 1912, olej na plátne]] Umenie 20. storočia, charakterizované najmä námetmi viažúcimi sa k veľkým historickým epochám ruských dejín ([[Októbrová revolúcia]], pád cárizmu, občianska vojna v Rusku, [[Veľká vlastenecká vojna]], nástup socializmu a i.), je rovnako bohato zastúpené v zbierkovom fonde múzea. Medzi najvýznamnejších zástupcov umenia tohto obdobia patrí napr. [[Nikolaj Alexejevič Kasatkin|N. A. Kasatkin]] (''Zberačky uhlia''), [[Valentin Alexandrovič Serov|V. A. Serov]], [[Andrej Petrovič Rjabuškin|A. P. Rjabuškin]], významný predstaviteľ tzv. národného štýlu; múzeum vlastní aj niekoľko prác jednej z najvýznamnejších sochárskych osobností začiatku 20. storočia [[Anna Semjonovna Golubkinovová|A. S. Golubkinovovej]]. V prízemí Benuovho pavilónu je sústredená posledná expozícia maliarskych diel - sovietske umenie od 20. storočia až do súčasnosti. Vzhľadom k faktickej prítomnosti tejto epochy a neustáleho rozširovania zbierkových fondov, si táto expozícia vyžaduje časté úpravy a zmeny. Expozícia sovietskeho umenia umožňuje návštevníkom galérie zoznámiť sa z najvýznamnejšími etapami a vývojovými smermi socialistického realizmu v umení a s tvorbou umelcov, tvoriacich v tomto duchu. === Ľudové umenie === Štátne ruské múzeum sa môže pochváliť unikátnou expozíciou ľudového umenia, tvoriaceho dôležitú časť jeho zbierkového fondu. Ľudové umenie predstavuje jeden z najvýznamnejších javov ruského kultúrneho dedičstva a jeho záchrana pre nasledujúce generácie je nevyhnutným predpokladom pozdvihovania národného povedomia. I keď sa najmä v období cárskeho Ruska na umenie ľudových más hľadelo s nedôverou, napriek tomu si jeho hmotný prejav našiel trvalé miesto v kultúrnom odkaze ruského národa. [[Obrázok:MAntokolski IvanIV.JPG|náhľad|[[Mark Matvejevič Antokoľskij]], ''Ivan Hrozný'', 1871, bronz]] Zbierka ľudového umenia sa vyvíjala dlhú dobu a jej základom sa stali exponáty pochádzajúce ešte z predrevolučných čias. Pôvodne boli súčasťou komplexnej umeleckej kolekcie múzea, no ich kvantitatívny nárast v 30-tych rokoch 20. storočia podnietil vytvorenie samostatného oddelenia. Vynikajúce výtvory kováčskeho, keramického, rezbárskeho remeselného umenia ale aj napr. doklady o výrobe tradičných perníkov svedčia o kultúrnej vyspelosti a zručnosti prostých ľudí. === Dekoratívne a úžitkové umenie === Zvláštne oddelenie Ruského múzea uchováva hmotné doklady dekoratívneho a úžitkového umenia, pochádzajúceho z obdobia od 17. storočia do súčasnosti. Poskytuje prehľad o vývoji umeleckých remesiel, ktorých výtvory slúžili každodennej potrebe. Rozširujúce sa obchodné kontakty Ruska so zahraničím, rozvoj ktorých nastal najmä v období vlády [[Peter Veľký|Petra I.]] a neskôr, dali impulz mohutnému rozmachu nových technológií a tým i zhotovovaniu vysoko umelecky hodnotných predmetov. V oblasti dekoratívneho a úžitkového umenia vznikali výrobky na takej umeleckej úrovni, že v konečnom dôsledku možno hovoriť o vzniku samostatného umeleckého druhu. Expozície umiestnené v prístavbe medzi Michajlovským palácom a Benuovým pavilónom, zvanej Rossiho vilka, dokumentujú výrobu porcelánu (napr. výrobky Cárskej porcelánky), starožitného nábytku, gobelínov pochádzajúcich z významných manufaktúrnych dielní, ale aj kovolejárstva alebo tkáčstva. Unikátnu kolekciu z porcelánu predstavuje tzv. Arabeskový servis pochádzajúci z roku 1784. Ide o súbor deväťstosedemdesiatich troch vysoko hodnotných umeleckých predmetov, ktorý svoj názov dostal podľa typu ornamentov, tvorených [[Arabeska (architektúra)|arabeskami]]. Vznikol na objednávku cárovnej [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II.]] == Galéria diel == <gallery> Obrázok:Goldenlocks.jpg|''Anjel so zlatými vlasmi'', 12. stor., tempera na dreve Obrázok:Воскрешение Лазаря.jpg|''Vzkriesenie Lazara'', 14. - 15. stor., tempera na dreve Obrázok:Antropov Rumyantseva.jpg|[[Alexej Petrovič Antropov]], ''Portrét M. Rumiancevovej'', 1764, olej na plátne Obrázok:Alexander Nevsky in Pskov, after they victory over the Germans (Grigoriy Ugryumov).jpg|[[Grigorij Ivanovič Ugriumov]], ''Triumfálny príchod Alexandra Nevského do Pskova'', 1793, olej na plátne Obrázok:Voronihin A VidNaStroganovu Dachu.jpg|[[Andrej Nikiforovič Voronichin]], ''Pohľad na Stroganovovu chatu'', 1797, olej na plátne Obrázok:Karl_Brullov_-_The_Last_Day_of_Pompeii_-_Google_Art_Project.jpg|[[Karl Pavlovič Briullov]], ''[[Posledný deň Pompejí]]'', 1828 - 1833, olej na plátne Obrázok:Aivazovsky, Ivan - The Ninth Wave.jpg|[[Ivan Konstantinovič Ajvazovskij]], ''Deviata vlna'', 1850, olej na plátne Obrázok:ReuternHolyFamily.jpg|[[Jevgraf Romanovič Rejtern]], ''Svätá rodina'', 1858, olej na plátne Obrázok:Ivan the Terrible and Harsey.jpg|[[Alexandr Dmitrijevič Litovčenko]], ''Cár Ivan Hrozný ukazuje poklady anglickému poslovi'', 1875, olej na plátne Obrázok:Die_drei_Bogatyr.jpg|[[Viktor Michajlovič Vasnecov]], ''Traja bohatieri'', 1881, olej na plátne Obrázok:Ivan Shishkin - Mixed Forest.JPG|[[Ivan Ivanovič Šiškin]], ''Zmiešaný les'', 1888, olej na plátne Obrázok:Pyotr Nikolayevich Gruzinsky - Maslenitsa.jpg|[[Piotr Nikolajevič Gruzinskij]], ''Karneval'', 1889, olej na plátne Obrázok:Сбор угля бедными на выработанной шахте.jpg|[[Nikolaj Alexejevič Kasatkin]], ''Zberačky uhlia'', 1894, olej na plátne Obrázok:Boulevard, by Kazimir Malevich.jpg|[[Kazimir Severinovič Malevič]], ''Bulvár'', 1903, olej na plátne Obrázok:Петров-Водкин - Мальчики (1911).jpg|[[Kuzma Sergejevič Petrov-Vodkin]], ''Chlapci'', 1911, olej na plátne Obrázok:Сострунка медведя в лесу.jpg|[[Klaudij Vasilievič Lebedev]], ''Poľovačka na medveďa'', 1914, olej na plátne Obrázok:Pavel Filonov HolyFamily.jpg|[[Pavel Nikolajevič Filonov]], ''Svätá rodina'', 1914, olej na plátne Obrázok:Кустодиев - Портрет Шаляпина (1922).jpg|[[Boris Michajlovič Kustodiev]], ''Portrét Fjodora Šaľapina'', 1922, olej na plátne </gallery> == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://en.rusmuseum.ru/ Oficiálny web] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20251014210124/https://en.rusmuseum.ru/ |date=2025-10-14 }} (anglická verzia; ruská v roku 2025 nebola dostupná mimo územia Ruska) == Zdroje == * A. Gubarev, ''Ruské múzeum'', Progress, Moskva, 1981 * O. Petrova, A. Dmitrenko, ''Государственный Русский музей'', Sovetskij chudožnik, Leningrad, 1969 [[Kategória:Štátne ruské múzeum| ]] [[Kategória:Galérie v Rusku]] [[Kategória:Kultúra v Petrohrade]] [[Kategória:Národné múzeá]] t08hf1vrdde8zyyhiafmb2ypv4zgykp 0 352114 8211465 7614835 2026-05-10T03:09:29Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211465 wikitext text/x-wiki {{Východné katolícke cirkvi}} '''Gréckokatolícka cirkev v Macedónsku''' je jednou z [[Východná katolícka cirkev|východných katolíckych cirkví]] [[byzantský obrad|byzantského obradu]]. Niektorí Macedónci sa stali katolíkmi na prelome 19. a 20. storočia. Po vzniku [[Juhoslávia|Juhoslávie]] podliehali križevskému [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckemu]] biskupovi. Po jej rozpade bol pre Macedóncov v r. [[2001]] vytvorený [[exarchát (kresťanstvo)|exarchát]] so sídlom v [[Skopje]], ktorý [[pápež]] [[František (pápež)|František]] povýšil na [[Skopijsko-strumická eparchia|Skopisjko-strumickú eparchiu]] [[31. máj]]a [[2018]]. == Externé odkazy == * [http://www.cnewa.org/default.aspx?ID=73&pagetypeID=9&sitecode=HQ&pageno=1 Greek Catholic Churches in Former Yugoslavia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181214070045/http://www.cnewa.org/default.aspx?ID=73&pagetypeID=9&sitecode=HQ&pageno=1 |date=2018-12-14 }} [[Kategória:Gréckokatolícka cirkev]] fezuqlh713jmdymykw5wp9a3ydp3yn7 0 354246 8211392 8194533 2026-05-09T22:08:28Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211392 wikitext text/x-wiki '''Linkbuilding''' alebo '''získavanie spätných odkazov''' je sumárny pojem pre aktivity zamerané na získavanie [[Spätný odkaz|spätných odkazov]] na vlastnú [[webová stránka|webovú stránku]]. Získavanie spätných odkazov je dôležitou súčasťou tzv. off-site [[Optimalizácia pre vyhľadávače|SEO]]. Počet kvalitných spätných odkazov ovplyvňuje výsledné hodnotenie stránky spoločnosťou [[Google]] ([[PageRank|Google PageRank]]) a následne pozíciu vo výsledkoch vyhľadávania (SERP). Pri budovaní spätných odkazov sú dôležité tieto parametre:{{chýba zdroj}} * Kvalita odkazov – väčšiu váhu majú linky s vyšším Google PageRank. * Počet odkazov – čím vyšší počet, tým lepší výsledok v tomto prípade neplatí. Je lepšie mať 10 kvalitných odkazov ako 1000 nekvalitných. * Anchor text v linkách – tzv. „názov odkazu“, teda jeho viditeľný text, by mal obsahovať relevantné kľúčové slová, na ktoré sa optimalizácia sústreďuje. * Obsahová príbuznosť – ideálne je mať spätné odkazy z [[portál]]ov a webov, ktoré sú obsahovo príbuzné. Medzi link buildingové techniky patrí: * Registrácia do katalógov * Výmena odkazov * Odkazy z PR článkov a blogov * Odkazy zo sociálnych sietí * Nákup odkazov == Typy odkazov == === Redakčný odkaz === Redakčné odkazy sú odkazy, ktoré sa nezískavajú za peniaze, na požiadanie, v dôsledku obchodu alebo výmeny. Tieto odkazy sú prilákané vďaka kvalitnému obsahu a marketingovým stratégiám webovej stránky.<ref>{{Citácia periodika|titul=Editorial Links And Foolproof Ways to Get Them in 2024|url=https://serpninja.io/blog/editorial-links/|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=serpninja.io}}</ref> Majiteľ webovej stránky nemusí tieto odkazy žiadať, pretože ich prirodzene poskytujú iní majitelia webových stránok.<ref>{{Citácia periodika|titul=What Are Editorial Links? Why They Matter for SEO in 2025|url=https://jeenaminfotech.com/editorial-links/|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=jeenaminfotech.com}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Editorial Links: 9 Ways To Crush Your Link Building Campaign|url=https://www.earnedmedia.com.au/seo/editorial-links/|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=www.earnedmedia.com.au}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Editorial Links: How to Attract Them from Powerful Domains|url=https://linkbuilder.io/editorial-links/|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=linkbuilder.io}}</ref> === Odkaz na zdroj === Odkazy na zdroje sú kategóriou odkazov, ktoré môžu byť jednostranné<ref>{{Citácia periodika|titul=What is One-Way Links|url=https://voluum.com/blog/glossary/one-way-links/|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=voluum.com}}</ref> alebo obojstranné. Na navigačných paneloch sú zvyčajne označené ako „Zdroje“ alebo „Informácie“, no niekedy, najmä v skorších, menej rozptýlených rokoch vývoja internetu, sa nazývali jednoducho „odkazy“. V podstate ide o hypertextové odkazy na webovú stránku alebo konkrétnu webovú stránku obsahujúcu obsah, ktorý je považovaný za užitočný, prospešný a relevantný pre návštevníkov stránky, ktorá odkaz vytvára.<ref>{{Citácia periodika|titul=Resource Page Link Building|url=https://hive19.co.uk/link-building/glossary/resource-pages/|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=hive19.co.uk}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=What is External Linking and is it good for SEO?|url=https://enginescout.com.au/on-page-seo/external-links/|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=enginescout.com.au}}</ref> V posledných rokoch odkazy na zdroje nadobudli väčší význam, pretože väčšina veľkých vyhľadávacích nástrojov jasne dala najavo, že podľa slov Google „množstvo, kvalita a relevantnosť odkazov sa zohľadňujú pri hodnotení vášho webu“. <ref>{{Citácia periodika|titul=What Are Backlinks in SEO & Why You Need Them|url=https://backlinko.com/hub/seo/backlinks|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=backlinko.com}}</ref> V rýchlo sa meniacom digitálnom svete roku 2025 sa budovanie linkovej hmoty podľa princípu „white label“ stalo pre agentúry kľúčovým kameňom stratégie udržateľného úspechu v SEO. Ako vyhľadávacie nástroje naďalej zdokonaľujú svoje algoritmy a vyhľadávače založené na umelej inteligencii menia spôsoby, akými používatelia vyhľadávajú obsah, agentúry čelia narastajúcemu tlaku poskytovať výnimočné výsledky pri zachovaní škálovateľnosti a ziskovosti.<ref>{{Citácia periodika|titul=White Label SEO|url=https://almcorp.com/blog/white-label-link-building-for-agencies-2025-2026-tactics/|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=almcorp.com}}</ref> === Získaný odkaz === Sú to odkazy, ktoré vlastníci webových stránok získavajú za poplatok alebo šírením. Sú tiež známe ako organicky získané odkazy.<ref>{{Citácia periodika|titul=What is organic link?|url=https://www.tundra.nl/en/jargon/organic-link/|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=www.tundra.nl}}</ref> Medzi takéto odkazy patrí reklama, platené odkazy, odkazy v článkoch, odkazy v katalógoch a komentáre na fórach, blogoch, v článkoch a iných interaktívnych formách sociálnych médií. === Vzájomný odkaz === Vzájomný odkaz je odkaz medzi dvoma subjektmi, obvykle medzi dvoma webovými stránkami, na zabezpečenie vzájomnej návštevnosti.<ref>{{Citácia periodika|titul=What Is Reciprocal Link|url=https://rush-analytics.com/seo-glossary/reciprocal-link|dátum prístupu=2025-11-24|periodikum=rush-analytics.com}}</ref> Napríklad, Alice a Bob majú webové stránky. Ak Bobova webová stránka odkazuje na Aliceinu webovú stránku a Aliceina stránka odkazuje na Bobovu, webové stránky sú navzájom prepojené. Majitelia webových stránok často vkladajú svoje stránky do katalógov výmeny vzájomných odkazov, aby dosiahli vyššie hodnotenia vo vyhľadávačoch. Vzájomné odkazy medzi webovými stránkami však už nie sú dôležitou súčasťou procesu optimalizácie pre vyhľadávače. V roku 2005, s aktualizáciou Jagger 2, Google už nevzal do úvahy vzájomné odkazy, pretože nezodpovedajú skutočnej popularite odkazu. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Internetový marketing]] s5lgo966zk6cdvf3tuccjizkwbbrzgd 0 379984 8211439 8089494 2026-05-09T23:06:10Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211439 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo |názov = F-35 Lightning II |obrázok = Obrázok:F-35A flight (cropped).jpg |text = F-35A [[United States Air Force|Vzdušných síl USA]] |typ = [[stealth]] viacúčelové [[stíhacie lietadlo]] |výrobca = [[Lockheed Martin Aeronautics]] |konštruktér = |prvý let = 15. december 2006 |zavedený = F-35B: 31. júla 2015 (USMC)<br />F-35A: 2. augusta 2016 (USAF)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Covid-19: dopad na program F-35 |url=https://www.leteckymagazin.sk/l/covid-19-dopad-na-program-f-35/ |dátum prístupu=2020-12-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20210118065806/https://www.leteckymagazin.sk/l/covid-19-dopad-na-program-f-35/ |dátum archivácie=2021-01-18 }}</ref><br />F-35C: 2018 (USN)<ref>Shalal-Esa, Andrea. [http://www.lse.co.uk/FinanceNews.asp?ArticleCode=eonzqi07td0tkfi&ArticleHeadline=US_Navy_Air_Force_may_field_F35s_later_than_2016 "US Navy, Air Force may field F-35s later than 2016."] ''Thomson Reuters'', 21 April 2011.</ref> |vyradený = |charakter = v službe (USA, Izrael) |hlavný používateľ = |viac používateľov = |výroba = 2006 – súčasnosť |vyrobených kusov = viac ako 1230 lietadiel (k 14. septembru 2025)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martin | meno = Lockheed | autor = | odkaz na autora = | titul = Fast Facts | url = https://www.f35.com/f35/about/fast-facts.html | vydavateľ = f35.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-14 | jazyk = }}</ref> |cena za kus = F-35A: US$82,5 miliónov (priemerná cena v roku 2022-2024)<br />F-35B: US$109 miliónov (priemerná cena v roku 2022-2024)<br />F-35C: US$102,1 milióna (priemerná cena v roku 2022-2024)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Losey | meno = Stephen | autor = | odkaz na autora = | titul = Pentagon, Lockheed reach handshake deal for next F-35s | url = https://www.defensenews.com/air/2024/11/25/pentagon-lockheed-reach-handshake-deal-for-next-f-35s/ | vydavateľ = defensenews.com | dátum vydania = 2024-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-10 | miesto = | jazyk = }}</ref><br />Pozn.: Priemerná cena nezahŕňa náklady na vývoj<ref name = pogo> Schwellenbach, Nick. [http://pogoblog.typepad.com/pogo/2011/02/jsf-likely-far-more-expensive-than-aircraft-theyre-replacing.html "JSF Likely Far More Expensive Than Aircraft They're Replacing."] ''[[Project on Government Oversight]], 15 February 2011.</ref> <br />F-35A jednotková cena zbraňových systémov je US$183,5 milióna<ref name= usaf_fy2012_budget>[http://www.saffm.hq.af.mil/shared/media/document/AFD-110211-038.pdf "FY 2012 Budget Estimates"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110724075943/http://www.saffm.hq.af.mil/shared/media/document/AFD-110211-038.pdf |date=2011-07-24 }}, p. 01 – 1. ''U.S. Air Force'', February 2011.</ref> |varianty = F-35A<br />F-35B<br />F-35C }} [[Súbor:F-35 weapons bay.jpeg|thumb|Pohľad na výzbroj, umiestnenú vo vnútornej šachte]] '''Lockheed Martin F-35 Lightning II''' je trieda jednosedadlových, jednomotorových [[viacúčelové bojové lietadlo|viacúčelových]] [[stíhacie lietadlo|stíhacích lietadiel]] [[Piata generácia bojových lietadiel|piatej generácie]], určených na vykonávanie [[bojové lietadlo|pozemných útokov]], [[prieskum (vojenstvo)|prieskumu]] a [[vzdušná obrana|vzdušných obranných]] misií s technológiou [[stealth]].<ref name="LHMC">[http://www.lockheedmartin.com/products/f35/f-35-capabilities.html "F-35 Capabilities."] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100724021638/http://www.lockheedmartin.com/products/f35/f-35-capabilities.html |date=2010-07-24 }} ''[[Lockheed Martin]]'', 2009. Retrieved: 9 February 2009.</ref><ref>[http://www.globes.co.il/serveen/globes/docview.asp?did=1000589810 "Knesset Finance Committee approves F-35 deal."] ''Globes (Israel).'' Retrieved: 29 November 2010.</ref> Do F-35 patria tri hlavné modely: prvým je variant s [[CTOL|konvenčným vzletom a pristátím]] (F-35A), druhým je variant s [[STOVL|krátkym vzletom a zvislým pristátím]] (F-35B) a tretím je variant určený na operácie z [[lietadlová loď|lietadlových lodí]] (F-35C). Tieto tri varianty postupne nahrádzajú viacero v súčasnosti využívaných typov, ako sú [[Fairchild A-10 Thunderbolt II|A-10 Thunderbolt II]], [[F-16 Fighting Falcon]], [[McDonnell Douglas AV-8B Harrier II|AV-8B Harrier II]], [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|F/A-18 Hornet]], a vyradené [[Northrop Grumman EA-6B Prowler|EA-6B Prowler]]. Budú tak predstavovať väčšinu amerického taktického letectva, pilotovaného človekom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=F-35 Variants |url=https://www.f35.com/about/variants |dátum prístupu=2015-10-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150906163908/https://www.f35.com/about/variants |dátum archivácie=2015-09-06 }}</ref> Spojené štáty uvažujú o kúpe celkovo 2443 týchto lietadiel.<ref>[http://www.pbs.org/newshour/bb/military/jan-june10/defense_04-21.html "Pentagon's F-35 Fighter Under Fire in Congress."] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100826113224/http://www.pbs.org/newshour/bb/military/jan-june10/defense_04-21.html |date=2010-08-26 }} ''PBS''. Retrieved 22 August 2010.</ref> Celkové náklady projektu F-35 Lightning II, ktoré zaplatí americký daňovník po zarátaní aj prevádzkových a servisných nákladov na 55 rokov dopredu, by sa mali vyšplhať na 1,3 bilióna USD. Do tejto sumy sú už zahrnuté náklady na vývoj v hodnote 59,2 miliárd USD a na obstaranie všetkých lietadiel v hodnote 261 miliárd USD. Americké ministerstvo obrany objednáva stroje F-35 postupne v jednotlivých výrobných dávkach. Pre každú túto dávku uzatvára s producentom lietadla a výrobcom pohonnej jednotky samostatnú zmluvu, od ktorej sa odvíja aj jednotková cena stíhačiek. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že so zvyšujúcou sa produkciou cena strojov postupne klesá. Dňa 23. novembra 2016 boli podpísané kontrakty na 10. výrobnú dávku, v rámci ktorých sa priemerná jednotková cena lietadiel F-35 dostala na 109,7 mil. USD.<ref>[http://www.janes.com/article/65741/dod-awards-lot-10-production-contract-for-f-35 DoD awards Lot 10 production contract for F-35]</ref><ref>[http://www.utc.com/News/PW/Pages/F-35-Joint-Program-Office-Awards-Pratt-Whitney-LRIP-10-Contract-for-F135-Engine.aspx F-35 Joint Program Office Awards Pratt & Whitney LRIP 10 Contract for F135 Engines]</ref> == Vznik a vývoj == [[Súbor:A U.S. Air Force pilot navigates an F-35A Lightning II aircraft assigned to the 58th Fighter Squadron, 33rd Fighter Wing into position to refuel with a KC-135 Stratotanker assigned to the 336th Air Refueling 130516-F-XL333-404.jpg|thumb|F-35A s otvorenými tankovacími dverami za kokpitom pilota]] V roku 1996 oficiálne začal program JSF (Joint Strike Fighter), z ktorého neskôr vzišlo viacúčelové bojové lietadlo F-35 Lightning II. Na vývoji lietadla začali pracovať dve konkurenčné skupiny firiem, z ktorých ako prvá začala letové skúšky skupina pod vedením spoločnosti Boeing. Prototyp X-32A sa im podarilo dostať do vzduchu už 18. septembra 2000, ale let bol predčasne ukončený kvôli úniku oleja. Druhá skupina firiem pod vedením spoločnosti Lockheed Martin vzlietla so svojím prototypom X-35A dňa 24. októbra 2000. Prvý let prebehol bez problémov, podobne ako tie nasledujúce pri vyšších rýchlostiach, a tak sa už 7. novembra testovalo tankovanie za letu.<ref>[http://www.valka.cz/clanek_13431.html F-35 Lightning II - První neznamená vítěz]</ref> Po sérii skúšok, trvajúcich celý rok, sa v októbri 2001 americké ministerstvo obrany rozhodlo pre riešenie z dielne Lockheed Martin, ktoré dostalo oficiálne pomenovanie F-35.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=F-35 Program Timeline |url=https://www.f35.com/about/history |dátum prístupu=2015-10-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150906163544/https://www.f35.com/about/history |dátum archivácie=2015-09-06 }}</ref> Dôvodom víťazstva bola hlavne: * vyššia spoľahlivosť prototypu X-35B pri letoch v extrémnych podmienkach, * lepšia ovládateľnosť variantu X-35C pri letoch v nízkych rýchlostiach počas pristávania na lietadlových lodiach, * lepšie predpoklady všetkých verzií X-35 na vybavenie lietadla množstvom senzorov, kľúčových pre začlenenie stroja do konceptu digitálneho bojiska, * možnosť využitia technológií vyvinutých spoločnosťou Lockheed Martin pre [[F-22|F-22 Raptor]]. Okrem spoločnosti Lockheed Martin sa tak víťazmi v súťaži stali aj partnerské firmy Northrop Grumman a BAE Systems. Vo februári 2006 zišiel z linky vo Fort Worth v Texase prvý sériovo vyrobený kus F-35A a v decembri toho istého roku uskutočnil svoj prvý let. Dňa 11. júna 2008 uskutočnil prvý let aj variant F-35B, vyletel pri ňom do výšky asi {{m|4570|m}}. Všetky plánované testy motora a riadenia prebehli bez akýchkoľvek problémov.<ref>[http://www.f-16.net/f-35-news-article2929.html F-35B STOVL achieves successful first flight]</ref> 19. januára 2012 sa uskutočnil nad základňou Edwards prvý nočný let s lietadlom F-35A.<ref>[http://www.lockheedmartin.com/us/news/press-releases/2012/january/120119ae_f-35a-first-night-flight.html Lockheed Martin F-35A Performs First Night Flight]</ref> Úspešné ukončenie tejto misie otvorilo cestu k začatiu testov nočného tankovania, ktoré sa konalo 26. marca 2012 za asistencie tankovacieho lietadla KC-135.<ref>[http://www.lockheedmartin.com/us/news/press-releases/2012/march/120326ae_f35a-completes-night-refuel.html Lockheed Martin F-35A Completes First Night Refueling Mission]</ref> Ďalším významným míľnikom v programe JSF boli prvé pristátia lietadiel F-35 na palubách lietadlových lodí. V roku 2011 pristál variant F-35B na palube USS Wasp a dňa 3. novembra 2014 zrealizoval na palube USS Nimitz svoje prvé pristátie aj F-35C.<ref>[http://www.stripes.com/news/navy/f-35c-makes-1st-carrier-landing-on-uss-nimitz-1.312026 F-35C makes 1st carrier landing, on USS Nimitz]</ref> Dňa 31. júla 2015 dosiahlo počiatočné operačné schopnosti prvých 10 strojov F-35B (letka VMFA-121), patriacich pod United States Marine Corps. O rok neskôr, dňa 2. augusta 2016, dosiahli počiatočné operačné schopnosti aj lietadlá F-35A, zaradené pod United States Air Force. Išlo o 34. stíhaciu letku zo základne Hill Air Force Base, ktorá pozostáva z 12 lietadiel F-35A a 21 vycvičených pilotov, pripravených na bojové nasadenie. == Konštrukcia == [[Súbor:F-35B Joint Strike Fighter (thrust vectoring nozzle and lift fan).PNG|thumb|Schéma prúdenia vzduchu pri variante F-35B]] [[Súbor:Lockheed Martin F-35 Lightning II mock-up instrument panel.JPG|thumb|Kabína pilota F-35]] [[Súbor:F-35 Helmet Mounted Display System.jpg|thumb|Prilba od Rockwell Collins ESA Vision Systems]] [[Súbor:AN-APG-81 Antenna, 2005 - National Electronics Museum - DSC00393.JPG|thumb|AESA radar AN/APG-81]] [[Súbor:F-35 EOTS.jpeg|thumb|Elektro-optický systém F-35]] [[Súbor:F-35 weapons bay.jpeg|thumb|Pohľad na výzbroj, umiestnenú vo vnútornej šachte]] [[Súbor:F-35C Testing Separationg With AGM-154.jpg|thumb|Test odhodenia bomby [[AGM-154 Joint Standoff Weapon|AGM-154]]]] === Motor === Pohonnou jednotkou lietadla F-35 je motor F135 od spoločnosti Pratt & Whitney, vďaka ktorému dosahuje stíhačka maximálnu rýchlosť viac ako Mach 1,6. Pratt & Whitney F135 má s prídavným spaľovaním ťah 191 kN, čo z neho robí najsilnejší motor, aký bol kedy inštalovaný do stíhacích lietadiel. Okrem predných nasávacích otvorov je pri variante F-35B počas vertikálneho letu vzduch do motora privádzaný aj dvojdielnymi dverami, umiestnenými na chrbte lietadla za zdvihovým dúchadlom. Vzduch vychádza von cez zadnú trysku s vektorovaním ťahu, ale aj cez menšie trysky v krídlach, ktoré sa používajú pri vyrovnávaní lietadla počas vzletu. Systém vektorovania ťahu je nevyhnutný pre variant s krátkym vzletom a zvislým pristátím, ale pri variante F-35A a F-35C použitý nebol, lebo by to zbytočne zvýšilo výrobné náklady. Ako alternatíva k F135 bol vyvíjaný motor F136 od spoločností General Electric a Rolls-Royce. Práce na vývoji však boli pozastavené v decembri 2011 po tom, čo Kongres spojených štátov zamietol ďalšie financovanie.<ref>[https://www.flightglobal.com/news/articles/ge-rolls-royce-power-down-f136-engine-fight-365570/ GE, Rolls-Royce power down F136 engine fight]</ref> === Kabína === Kabína F-35 je vybavený jediným dotykovým displejom po celej šírke prístrojovej dosky a jeho rozmery sú 50 x 20 centimetrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Lockheed Martin’s F-35 Lightning II most advanced cockpit |url=http://wordlesstech.com/lockheed-martins-f-35-lightning-ii-most-advanced-cockpit/ |dátum prístupu=2015-10-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151015230307/http://wordlesstech.com/lockheed-martins-f-35-lightning-ii-most-advanced-cockpit/ |dátum archivácie=2015-10-15 }}</ref> F-35 bude po 50 rokoch prvým americkým bojovým lietadlom, ktoré nebude mať priehľadový displej (HUD). Najdôležitejšie informácie, ktoré doteraz zobrazoval tento displej, budú pilotovi premietané na displej integrovaný v prilbe. Súčasťou prilby je aj zameriavač, vďaka ktorému môže pilot uzamknúť cieľ, odovzdať informácie o cieli rakete a vystreliť aj tzv. „cez rameno“. V súčasnosti piloti F-35 používajú prilbu Gen 2, vyvinutú konzorciom Rockwell Collins ESA Vision Systems.<ref>[https://www.rockwellcollins.com/~/media/Files/Unsecure/Products/Product%20Brochures/Displays/Soldier%20Displays/F-35%20Gen%20III%20Helmet%20data%20sheet.aspx F-35 Gen III Helmet Mounted Display System]</ref> Dňa 11. Augusta 2015 však konzorcium oznámilo dodanie prvej prilby novej generácie Gen 3. Tá by mala zabezpečiť lepšiu spoluprácu so senzormi, vďaka čomu pilot dostane informácie zo 6 infračervených senzorov v reálnom čase. Prilba má tiež vylepšený software, kvalitnejší displej, poskytuje pilotovi lepšie videnie v noci a mala by byť zavedená do používania v roku 2016.<ref>[http://www.janes.com/article/53587/rockwell-collins-delivers-first-gen-3-helmet-for-f-35 Rockwell Collins delivers first Gen 3 helmet for F-35]</ref> Aby sa minimalizoval reakčný čas pilota pri náročných bojových podmienkach, v kabíne je využitý koncept HOTAS (Hands-On-Throttle-And-Stick), t. j. najdôležitejšie ovládacie prvky sú umiestnené na plynovej a riadiacej páke. Lietadlo je vybavené systémom rozpoznávania reči, vďaka čomu ho pilot môže ovládať aj hlasovými pokynmi. Podobný systém bol v USA v minulosti testovaný na experimentálnom lietadle F-16 VISTA a použitý len na stroji AV-8B Harrier II. Systém rozpoznávania reči je už integrovaný aj v európskych lietadlách (napr. Eurofighter Typhoon, Dassault Rafale), ale zatiaľ nie je známe jeho efektívne využitie v boji.<ref>[http://theaviationist.com/2011/11/10/f-35-hotas/ Is the F-35 stealth jet so advanced that it can be flown using one hand only? Picture raise question]</ref> === Avionika === Lietadlá F-35 sú vybavené radarom typu AESA (Active Electronically Scanned Array), vyvinutým spoločnosťou Northrop Grumman. Je to moderný radar s aktívnym elektronickým vychyľovaním lúča a nesie označenie '''AN/APG-81'''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=AN/APG-81 AESA Radar |url=http://www.northropgrumman.com/Capabilities/anapg81aesaradar/Pages/default.aspx |dátum prístupu=2015-10-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141228155035/http://www.northropgrumman.com/Capabilities/ANAPG81AESARadar/Pages/default.aspx |dátum archivácie=2014-12-28 }}</ref> Radar funguje vo viacerých modoch tak, že popri zameraní vzdušných a pozemných cieľov poskytuje pilotovi neustále vynikajúci prehľad o dianí v jeho okolí. Vyznačuje sa vysokým výkonom voči rušeniu, pokročilými možnosťami identifikácie nepriateľa a schopnosťou vysoko-rýchlostnej komunikácie. Pri testoch dokázal radar do 9 sekúnd nájsť a následne sledovať 23 cieľov rozptýlených až do vzdialenosti {{km|160|m}}. V móde vzduch-zem mapuje terén vo vysokom rozlíšení a je schopný identifikovať veľké množstvo pozemnej vojenskej techniky, ktorú v prípade pohybu dokáže neustále sledovať. Dokáže presne lokalizovať, identifikovať a rušiť prostriedky [[protivzdušná obrana|protivzdušnej obrany]] z bezpečnej vzdialenosti. Súčasťou elektro-optického systému '''AN/AAQ-37''' je 6 pasívnych infra-červených senzorov, rozmiestnených po celom draku. Tieto senzory nahrádzajú klasické prostriedky pre nočné videnie, poskytujú pilotovi prehľad o situácii vo všetkých smeroch (360^o vertikálne aj horizontálne), dokážu vyhľadať a sledovať blížiace sa lietadlo a fungujú tiež ako varovný systém pred letiacimi raketami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=AN/AAQ-37 Distributed Aperture System (DAS) for the F-35 |url=http://www.northropgrumman.com/capabilities/anaaq37f35/pages/default.aspx |dátum prístupu=2015-10-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141106053928/http://www.northropgrumman.com/capabilities/anaaq37f35/pages/default.aspx |dátum archivácie=2014-11-06 }}</ref> Navyše poskytujú pilotovi informáciu o pozícii výstrelu riadenej strely, údajne až na vzdialenosť {{km|1900|m}}.<ref>[http://breakingdefense.com/2014/06/a-gods-eye-view-of-the-battlefield-gen-hostage-on-the-f-35/4/ AN/AAQ-37 ‘A God’s Eye View Of The Battlefield:’ Gen. Hostage On The F-35]</ref> '''AN/ASQ-239 (Barracuda)''' je systém elektronického boja, ktorý združuje informácie, získané z viacerých senzorov, ako je radar, infra-červené senzory alebo radarový výstražný systém, pozostávajúci z desiatich antén. === Výzbroj === Variant F-35A je jediný, ktorý je vybavený vnútorným kanónom GAU-22/A kalibru {{mm|25|m}}. Varianty F-35B a F-35C môžu mať kanón ukrytý v stealth kontajneri, upevnenom na vonkajšom závesníku. Ak si chce F-35 zachovať stealth vlastnosti, môže niesť vnútri len obmedzené množstvo rakiet typu vzduch-vzduch a vzduch-zem. Lietadlo je vybavené dvomi vnútornými šachtami, z ktorých každá disponuje dvomi závesníkmi. Môže tak niesť len 4 rakety vzduch-vzduch ([[AIM-120 AMRAAM|AMRAAM]], [[AIM-132 ASRAAM|ASRAAM]]) alebo kombináciu dvoch rakiet typu vzduch-vzduch a dvoch presne navádzaných striel typu vzduch-zem. S integráciou zbraní dovnútra lietadla súvisí jeden vážny problém, a tým je zvýšená teplota v oboch šachtách. Tá hraničí s prevádzkovými limitmi plánovanej výzbroje, ktorá nebola konštruovaná na takýto spôsob nesenia. Konštruktéri F-35 alebo vývojári výzbroje budú preto musieť prísť s riešením, ako predísť nežiaducemu vznieteniu munície.<ref>[http://aviationweek.com/awin/f-35-bay-presents-challenges-weapons F-35 Bay Presents Challenges To Weapons]</ref> V prípade potreby môžu byť ďalšie rakety, bomby alebo prídavné nádrže pripevnené na 6 vonkajších závesníkoch, ale na úkor zvýšeného radarového odrazu. Závesníky na koncoch krídel sú určené len na nesenie ľahších rakiet typu vzduch-vzduch, ako sú strely [[AIM-9 Sidewinder|AIM-9X Sidewinder]] alebo [[AIM-132 ASRAAM|ASRAAM]]. Kľúčom k dosiahnutiu počiatočných operačných schopností lietadiel a neskôr k plnému využitiu možností F-35 je software. Software F-35 bude obsahovať viac ako 8 miliónov riadkov kódu, čo je štyrikrát viac, ako má prvá stealth stíhačka F-22 Raptor. Projekt vývoja softwaru a integrácie zbraní je rozdelený do šiestich fáz, počas ktorých budú inštalované nasledovné verzie softwaru: * Block 1A/1B – úvodná tréningová konfigurácia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=A Digital Jet for the Modern Battlespace |url=https://www.f35.com/about/life-cycle/software |dátum prístupu=2015-10-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200702032933/https://www.f35.com/about/life-cycle/software |dátum archivácie=2020-07-02 }}</ref> * Block 2A – rozšírená tréningová konfigurácia * Block 2B – zabezpečuje dosiahnutie počiatočných operačných schopností lietadiel U.S. Marines a použitie zbraní vo vnútorných šachtách ([[AIM-120 AMRAAM|AMRAAM]], GBU-32, [[Paveway|GBU-12]]). * Block 3I – zabezpečuje dosiahnutie počiatočných operačných schopností lietadiel [[US Air Force]] a mala by byť k dispozícii do augusta 2016. Na rozdiel od predchádzajúcej verzie by mala zabezpečiť integráciu nového procesora a GBU-31. * Block 3F – verzia softwaru, ktorá umožní použitie zbraní aj na externých závesníkoch. Má byť integrovaná v roku 2018 a okrem kanónu by mala umožniť použitie celej škály zbraní, ako sú [[AIM-120 AMRAAM|AIM-120D AMRAAM]], [[AIM-9 Sidewinder|AIM-9X-2 Sidewinder]], GBU-39, [[AGM-154 Joint Standoff Weapon|AGM-154A/C JSOW]], [[Paveway|GBU 10/12/16 Paveway II]], [[Paveway|GBU 24A/B Paveway III]], [[Storm Shadow]], [[AGM-158 JASSM]]. Záujmom Británie bude v rámci tohto softwarového balíka integrovať tepelne navádzané rakety [[AIM-132 ASRAAM]], riadené strely vzduch-zem [[Brimstone]] a presne navádzané bomby [[Paveway IV]].<ref>[http://www.raf.mod.uk/equipment/f35jointstrikefighter.cfm RAF F-35B Lightning II]</ref> * Block 4 – konečná verzia, ktorá by mala umožniť použitie zbraní ako sú bomby GBU-53, radarom navádzané rakety [[Meteor (raketa vzduch-vzduch)|Meteor]], ale tiež atómová bomba B61-12. V záujme Nórska bude integrovať protilodnú strelu JSM (Joint Strike Missile), ktorú v súčasnosti vyvíja spoločnosť Kongsberg Defence & Aerospace. Práce na tejto verzii softwaru by mali byť dokončené v auguste 2026.<ref>[https://www.flightglobal.com/news/articles/pentagon-firming-f-35-block-4-configuration-412762/ Pentagon firming F-35 Block 4 configuration]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Lockheed Martin Awarded $1.8 Billion for F-35 Block 4 Development |url=https://www.defenseworld.net/news/24904/Lockheed_Martin_Awarded__1_8_Billion_for_F_35_Block_4_Development#.XSltBkfgrV8 |dátum prístupu=2019-07-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200731040956/https://www.defenseworld.net/news/24904/Lockheed_Martin_Awarded__1_8_Billion_for_F_35_Block_4_Development#.XSltBkfgrV8 |dátum archivácie=2020-07-31 }}</ref> Integrácia výzbroje do stíhačky je vždy „behom na dlhú trať“ a potrvá ešte veľa rokov, kým F-35 bude schopná využívať celé spektrum plánovanej munície. Hoci ide o náročný proces, postupne sa darí integrovať čoraz viac zbraní: * Bomba GBU-32 bola prvýkrát odhodená 8. augusta 2012 z lietadla F-35B a to vo výške {{m|1280|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=F-35 completes first airborne weapons separation |url=http://www.navair.navy.mil/index.cfm?fuseaction=home.NAVAIRNewsStory&id=5091 |dátum prístupu=2015-10-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151119181735/http://www.navair.navy.mil/index.cfm?fuseaction=home.NAVAIRNewsStory&id=5091 |dátum archivácie=2015-11-19 }}</ref> * {{kg|907}} vážiaca bomba GBU-31 bola prvýkrát odhodená 16. októbra 2012 z lietadla F-35A.<ref>[http://theaviationist.com/2012/10/17/f35-jdam/ F-35’s first in-flight weapon release (of a huge 2,000 pound GBU-31 JDAM)]</ref> * 7. júla 2013 sa uskutočnil prvý ostrý výstrel rakety vzduch-vzduch [[AIM-120 AMRAAM|AIM-120C-5]] a 30. októbra toho istého roku aj výstrel na letiaci terč. * 21. októbra 2013 zrealizovala F-35B testované odhodenie laserom navádzanej bomby [[Paveway|GBU-12]].<ref>[http://www.af.mil/News/ArticleDisplay/tabid/223/Article/467412/f-35a-conducts-first-live-fire-with-amraam.aspx F-35A conducts first live fire with AMRAAM]</ref> Prvé odhodenie tejto bomby z externých závesov sa uskutočnilo 23. septembra 2015 a celkovo boli počas testu odhodené štyri kusy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=F-35C Conducts First External Weapons Release with Not One, but Four 500-pound Bombs |url=https://www.f35.com/news/detail/f-35c-conducts-first-external-weapons-release-with-not-one-but-four-500-pou |dátum prístupu=2015-11-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151208111956/https://www.f35.com/news/detail/f-35c-conducts-first-external-weapons-release-with-not-one-but-four-500-pou |dátum archivácie=2015-12-08 }}</ref> * 6. decembra 2013 lietadlo F-35B úspešne odskúšalo bombardovanie pozemného cieľa bombou GBU-32 z výšky {{m|7620|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=GBU-32 Weapon Delivery Accuracy Test Completes F-35 Lightning II Flight Test Milestone |url=https://www.f35.com/news/detail/gbu-32-weapon-delivery-accuracy-test-completes-f-35-lightning-ii-flight-tes |dátum prístupu=2015-10-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151208144932/https://www.f35.com/news/detail/gbu-32-weapon-delivery-accuracy-test-completes-f-35-lightning-ii-flight-tes |dátum archivácie=2015-12-08 }}</ref> * 9. júna 2015 sa začali pozemné testy kanónu GAU-22/A, ktoré sa opakovali ešte 12-krát v priebehu nasledujúcich troch mesiacov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=F-35A Fires 25mm Gun at Full Capacity |url=https://www.f35.com/news/detail/f-35a-fires-25mm-gun-at-full-capacity |dátum prístupu=2015-11-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151208121034/https://www.f35.com/news/detail/f-35a-fires-25mm-gun-at-full-capacity |dátum archivácie=2015-12-08 }}</ref> Po úspešnom ukončení tejto fázy, pokračovalo testovanie streľbou vo vzduchu. Dňa 30. októbra 2015 vyskúšala stíhačka F-35A prvýkrát kanón GAU-22/A priamo počas letu. Test funkčnosti kanónu prebehol úspešne potom, čo bola vystrelená jedna dávka po 30 nábojov a dve dávky po 60 nábojov. Plná integrácia GAU-22/A má byť ukončená v roku 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=F-35A Completes First Aerial Gun Test |url=https://www.f35.com/news/detail/f-35a-completes-first-aerial-gun-test |dátum prístupu=2015-11-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151203122640/https://www.f35.com/news/detail/f-35a-completes-first-aerial-gun-test |dátum archivácie=2015-12-03 }}</ref> * 12. januára 2016 bola prvýkrát otestovaná tepelne navádzaná strela [[AIM-9 Sidewinder|AIM-9X]]. Táto raketa typu vzduch-vzduch, ktorá by mala byť nesená externe na koncoch krídel, bola úspešne vystrelená vo výške {{m|1829|m}}.<ref>[http://www.janes.com/article/57517/usaf-f-35-test-fires-aim-9x USAF F-35 test-fires AIM-9X]</ref> * 23. marca 2016 prebehol prvý test odhodenia navádzanej bomby [[AGM-154 Joint Standoff Weapon|AGM-154]]. Táto kĺzavá bomba s hmotnosťou {{kg|490}} bola vypustená z vnútornej šachty F-35C. * 22. augusta 2016 sa na leteckej základni Edwards uskutočnila séria testov, ktorých cieľom bolo odskúšať viacero typov munície. Išlo rakety a bomby, ktoré budú integrované v rámci Blocku 3F. Súčasťou testov bolo aj odhodenie {{kg|110}} bômb GBU-39 s družicovým navádzaním (GPS).<ref>[http://www.janes.com/article/63147/jpo-ramps-up-f-35-weapons-testing-ahead-of-block-3f-rollout JPO ramps-up F-35 weapons testing ahead of Block 3F rollout]</ref> * 5. decembra 2016 bolo prvýkrát otestované odhodenie riadenej bomby [[Paveway IV]], ktorá má byť integrovaná špeciálne v britských F-35B.<ref>[http://www.janes.com/article/66001/uk-specific-weapons-testing-of-f-35-continues-with-guided-paveway-iv-drop UK-specific weapons testing of F-35 continues with guided Paveway IV drop]</ref> * 15. marca 2017 prebehlo prvé kolo skúšok britských rakiet [[AIM-132 ASRAAM]]. V rámci testovania sa uskutočnilo niekoľko výstrelov týchto protilietadlových riadených striel s infra-červeným navádzaním.<ref>[http://www.mbda-systems.com/press-releases/f-35-successfully-conducts-first-firings-of-mbdas-asraam/ F-35 successfully conducts first firings of MBDA’s ASRAAM]</ref> * 25. augusta 2020 prebehli letové testy, počas ktorých došlo k odhodeniu inertnej atómovej bomby [[B61|B61-12]] z vnútornej bombovnice lietadla<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Staff | meno = Space Explored | autor = | odkaz na autora = | titul = An F-35A successfully dropped an inert B61-12 nuclear bomb &#x5B;Video&#x5D; | url = https://spaceexplored.com/2020/11/27/an-f-35a-successfully-dropped-an-inert-b61-12-nuclear-bomb-video/ | vydavateľ = spaceexplored.com | dátum vydania = 2020-11-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Operačné nasadenie == === Izrael === Veliteľ izraelských vzdušných síl generálmajor Amikam Norkin oznámil, že v roku 2018 si stíhačky F-35I prešli bojovým krstom. Norkin uviedol, lietadlá podstúpili minimálne dve bojové misie v oblasti Blízkeho východu, bližšie však nešpecifikoval dátum, miesto ani spôsob nasadenia.<ref>[https://www.flightglobal.com/news/articles/israeli-f-35is-make-combat-debut-with-two-air-strike-448789/ Israeli F-35Is make combat debut with two air strikes]</ref> === USA === K prvému bojovému nasadeniu došlo 27. septembra 2018 a zúčastnili sa na ňom stroje americkej námornej pechoty F-35B. Stíhačky poskytovali blízku palebnú podporu pozemným jednotkám a pri nálete použili presne navádzané bomby GBU-32 JDAM, GBU-12 Paveway II a palubný kanón. Americké lietadlá vzlietli proti bojovníkom Talibanu z výsadkovej lode USS Essex (trieda Wasp), ktorá sa v tom čase nachádzala v Arabskom mori.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Prvé bojové nasadenie amerických F-35B |url=https://www.leteckymagazin.sk/l/prve-bojove-nasadenie-americkych-f-35b/ |dátum prístupu=2019-07-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190713070535/https://www.leteckymagazin.sk/l/prve-bojove-nasadenie-americkych-f-35b/ |dátum archivácie=2019-07-13 }}</ref> Dňa 15. apríla 2019 presunulo americké letectvo stíhačky F-35A na základňu Al Dhafra v Spojených arabských emirátoch. Dva z týchto strojov uskutočnili 30. apríla nálet na sieť tunelov a sklad zbraní v irackom pohorí Himrin, ktoré vytvorili bojovníci Islamského štátu. Pri údere boli použité presne navádzané bomby JDAM. Išlo o prvé bojové nasadenie amerických stíhačiek verzie F-35A.<ref>[https://www.af.mil/News/Article-Display/Article/1830712/us-air-force-f-35as-conduct-first-combat-employment/ U.S. Air Force F-35As conduct first combat employment]</ref> === Spojené kráľovstvo === Dňa 25. júna 2019 sa do boja proti militantom Islamského štátu v Iraku a Sýrii pridali britské F-35B. Stíhačky, štartujúce zo základne Akrotiri na Cypre, síce nevykonali žiadny nálet, uskutočnili však niekoľko ozbrojených prieskumných letov.<ref>[https://www.bbc.com/news/uk-48745027 UK stealth fighter jets join fight against Islamic State]</ref> == Varianty == [[Súbor:Formation of F-35 Aircraft MOD 45157750.jpg|thumb|Porovnanie F-35C s väčšími krídlami (vľavo) s verziou F-35B (vpravo)]] [[Súbor:Front view of F-35C Lightning II of VX-23 on USS Eisenhower (CVN-69) in October 2015.JPG|thumb|F-35C so zloženými krídlami na palube USS Eisenhower]] === F-35A === F-35A je lietadlo s konvenčným vzletom a pristátím (CTOL), určené pre [[US Air Force]] a vzdušné sily ďalších štátov. Je najľahšou verziou F-35. Je jediným variantom, vybaveným vnútorným kanónom GAU-22/A. F-35A by sa mala vyrovnať stíhačke [[F-16]] v schopnosti manévrovať a zvládať vysoké preťaženie. Prekonať by ju mala v stealth vlastnostiach, objeme vnútorných palivových nádrží a avionike. Mala by byť schopná akcelerovať rovnako rýchlo ako zrýchľuje [[F-16]], ktorá má zavesené externé palivové nádrže. Všetky tieto vlastnosti by jej mali zabezpečiť väčšiu schopnosť prežitia a americké letectvo plánuje postupne nahradiť všetky [[F-16]] lietadlami F-35A. Nórska verzia F-35A bude mať na rozdiel od "áčkových" verzií iných štátov nainštalovaný brzdiaci padák. === F-35B === F-35B je verzia s krátkym vzletom a zvislým pristátím (STOVL), podobná svojimi rozmermi variantu "A". Zásadným rozdielom medzi týmito verziami je integrácia zdvihového dúchadla do F-35B, ktoré jej umožňuje pristávať vertikálne a vzlietnuť na veľmi krátkej dráhe. Inštalácia tohto zariadenia zapríčinila, že F-35B má o 28% menšie vnútorné palivové nádrže ako "áčko". Ďalším kompromisom je menší priestor v zbraňových šachtách, ktorý mierne limituje možnosti, vyzbrojiť lietadlo. Kým pri F-35A bol kladený dôraz na schopnosť zniesť preťaženia do 9g pri náročnejších manévroch, F-35B je limitovaná na preťaženie do 7g. USMC plánuje lietadlami F-35B nahradiť postupne všetky stroje [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|F/A-18 Hornet]] (varianty A, B, C a D) a AV-8B Harrier II. === F-35C === V porovnaní s F-35A má verzia F-35C väčšie krídla, ktoré sa na koncoch dajú zalomiť, aby bolo možné na lietadlovej lodi previezť čo najviac strojov. Väčšia plocha krídel umožňuje pristávať pri nižšej rýchlosti, zvyšuje užitočné zaťaženie, objem vnútorných palivových nádrží a tým aj dolet. Úpravou prešiel taktiež podvozok, ktorý je pre potreby pristávania na lodi značne zosilnený. === F-35I === F-35I je v podstate verzia F-35A so špeciálnymi izraelskými modifikáciami. Izrael integroval do lietadla svoje vlastné systémy elektronického boja, ako sú snímače a jednotlivé protiopatrenia. Hlavný počítač bude mať "plug-and-play" funkciu, čo umožní použitie izraelskej elektroniky. Ďalšími systémami budú vonkajšia rušička, nové izraelské rakety typu vzduch-vzduch a navádzané bomby, integrované vo vnútorných šachtách. == Používatelia == [[Súbor:USNA CDR Tony "Brick" Wilson piloting CF-05 during an external GBU-12 weapon separation.jpg|thumb|Test odhodenia bomby GBU-12]] === Súčasní používatelia === {{minivlajka|Austrália}} [[Austrália (štát)|'''Austrália''']] :[[Royal Australian Air Force]]: ako náhradu za lietadlá [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|F/A-18 Hornet]] objednala Austrália 72 strojov F-35A, z ktorých chce zostaviť tri operačné letky. V budúcnosti plánuje vytvoriť ešte jednu letku, pozostávajúcu z ďalších 28 kusov F-35A.<ref>[http://www.airforce.gov.au/Technology/Future-Acquisitions/F-35A-Lightning-II/?RAAF-ZRnYQhJUh1u0e44uR32olOT1rt+Ym4K3 F-35A Lightning II]</ref> Prvé 2 lietadlá boli Royal Australian Air Force doručené v roku 2014 a k novembru 2021 Austrália disponovala 41 lietadlami F-35A.<ref>[https://defence-blog.com/australia-receives-4-more-f-35-fighter-jets/ Australia receives 4 more F-35 fighter jets]</ref> Počiatočné operačné spôsobilosti dosiahli F-35 v RAAF 28. decembra 2020. Všetky 3 letky by mali byť pripravené na operačné nasadenie do roku 2023. Celkové náklady na kúpu lietadiel, vybudovanie potrebných zariadení, nákup zbraní a tréning pilotov predstavujú 12,4 miliardy amerických dolárov. {{minivlajka|Belgicko}} '''[[Belgicko]]''' :[[Belgické vzdušné sily]] – plánuje obstarať 34 lietadiel F-35A. Prvé stroj pre výcvik belgických pilotov bol dodaný v decembri 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Belgium receives first F-35 | url = https://www.janes.com/defence-news/news-detail/belgium-receives-first-f-35 | vydavateľ = janes.com | dátum vydania = 11 December 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prvých 8 lietadiel však preletí na belgickú základňu najskôr v roku 2025.<ref>[https://www.vrt.be/vrtnws/en/2018/11/07/first-f-35-fighter-jets-will-arrive-in-belgium-in-2025/ First F-35 fighter jets will arrive in Belgium in 2025]</ref> {{minivlajka|Dánsko}} '''[[Dánsko]]''' [[Súbor:First F-35 headed for USAF service.jpg|thumb|Let prvej F-35, dodanej USAF]] :[[Dánske kráľovské letectvo]] – plánuje kúpiť 27 lietadiel tohto typu. Prvá F-35A bola Dánsku dodaná 7. apríla 2021.<ref>[https://www.flightglobal.com/defence/lockheed-delivers-first-f-35-for-royal-danish-air-force/143220.article Lockheed delivers first F-35 for Royal Danish Air Force]</ref> Do októbra 2023 získalo Dánsko 10 lietadiel F-35, z ktorých štyri už sú na dánskej leteckej základni Skrydstrup a zvyšných šesť sa nachádza na americkej leteckej základni Luke v Arizone, kde slúžia na výcvik ďalších pilotov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lockheed Martin Corporation | url = https://news.lockheedmartin.com/2023-10-01-Royal-Danish-Air-Force-and-Lockheed-Martin-Celebrate-Arrival-of-First-Four-Danish-F-35-Aircraft | vydavateľ = news.lockheedmartin.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{minivlajka|Holandsko}} '''[[Holandsko]]''' :[[Holandské kráľovské letectvo]] kúpilo v rámci prvej objednávky z 25. marca 2015 osem kusov F-35A, ktorých dodávky začali v roku 2019. Celkovo Holandsko objednalo 46 lietadiel v hodnote 5 mld. eur, ktoré nahradia zastarané stroje [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|F-16AM/BM]]. K marcu 2025 disponovalo Holandsko 39 strojmi F-35.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Royal Netherlands Air Force F-35 Lightning II |url=https://www.phantomaviation.nl/Country/Europe/Netherlands/Aircraft-acquisition/F-35-milestones.htm |dátum prístupu=2021-11-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211114144828/https://www.phantomaviation.nl/Country/Europe/Netherlands/Aircraft-acquisition/F-35-milestones.htm |dátum archivácie=2021-11-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ruitenberg | meno = Rudy | autor = | odkaz na autora = | titul = F-35 delivery delays frustrate European air force upgrade plans | url = https://www.defensenews.com/global/europe/2024/03/21/f-35-delivery-delays-frustrate-european-air-force-upgrade-plans/? | vydavateľ = defensenews.com | miesto = | dátum vydania = 2024-03-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-14 | jazyk = }}</ref> {{minivlajka|Izrael}} '''[[Izrael]]''' [[Súbor:F-35A - Inauguration Towing.jpg|thumb|Prototyp F-35A s vlajkami partnerských krajín na trupe]] :[[Izraelské vzdušné sily]]: dňa 7. októbra 2010 sa Izrael stal prvým zahraničným zákazníkom, keď podpísal zmluvu na nákup 19 stíhačiek F-35I. Po podpísaní druhej zmluvy v roku 2015 na nákup ďalších 14 kusov bude Izrael disponovať celkovo 33 lietadlami F-35. V druhom kontrakte bola jednotková cena za F-35 dohodnutá v sume 110 miliónov amerických dolárov.<ref>[https://www.flightglobal.com/news/articles/israel-signs-for-next-batch-of-f-35-39adir39-fighters-409327/ Israel signs for next batch of F-35 'Adir' fighters]</ref> Prvé dve F-35 boli dodané na leteckú základňu Nevatim dňa 12. decembra 2016.<ref>[https://www.flightglobal.com/news/articles/israel-sets-date-for-f-35-arrival-424353/ Israel sets date for F-35 arrival]</ref> V decembri 2017 dosiahla prvá letka F-35I, pozostávajúca z 9 stíhačiek, počiatočnú operačnú spôsobilosť.<ref>[https://www.leteckymagazin.sk/l/zmena-rovnovahy-sil-v-regione-stredneho-vychodu/ Zmena rovnováhy síl v regióne Stredného východu]{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Izrael je tak v súčasnosti jediným prevádzkovateľom stíhačky 5. generácie na [[Stredný východ|Strednom východe]]. K septembru 2021 disponovalo izraelské letectvo 30 lietadlami F-35.<ref>[https://www.israeldefense.co.il/en/node/51982 IDF receives additional 'Adir' fighters]</ref> {{minivlajka|Japonsko}} '''[[Japonsko]]''' [[Súbor:USMC_F-35B_conducting_a_vertical_landing_aboard_the_JS_Izumo.jpg|thumb|3. októbra 2021 vykonali prvé F-35B pristátia a vzlety z JS ''Izumo'']] :[[Japonské vzdušné sily sebaobrany]] záväzne objednali 42 lietadiel F-35A, ktoré nahradia zastarané [[McDonnell Douglas F-4 Phantom II|F-4EJ Kai]].<ref>[http://www.janes.com/article/65940/jasdf-receives-first-f-35-at-luke-afb JASDF receives first F-35 at Luke AFB]</ref> F-35 Lightning II si Japonsko vybralo ešte v roku 2011, keď porazila konkurenciu, pozostávajúcu z lietadiel [[Eurofighter Typhoon]] a [[Boeing F/A-18E/F Super Hornet|F/A-18E/F Super Hornet]].<ref>[http://www.defenseindustrydaily.com/f22-raptors-to-japan-01909/ Japan’s Next F-X Fighters: F-35 Wins Round 1]</ref><ref>[https://www.f35.com/global/participation/japan JASDF's Next Generation Fighter]</ref> Prvé štyri lietadlá budú postavené vo Fort Worth (USA) a zvyšných 38 v japonskej spoločnosti Mitsubishi Heavy Industries. Dňa 23. septembra 2016 bol Japonsku dodaný prvý stroj F-35A a výcvik prvých japonských pilotov začal v novembri na leteckej základni Luke v Arizone.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Lockheed Martin and Japan Celebrate Roll Out of Japan Air Self Defense Force’s First F-35A |url=https://www.f35.com/news/detail/lockheed-martin-and-japan-celebrate-roll-out-of-japan-air-self-defense-forc |dátum prístupu=2016-09-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160924160849/https://www.f35.com/news/detail/lockheed-martin-and-japan-celebrate-roll-out-of-japan-air-self-defense-forc |dátum archivácie=2016-09-24 }}</ref> Dňa 29. marca 2019 dosiahlo prvých 12 lietadiel 302. letky počiatočnú operačnú spôsobilosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Israel Air Force receives 2 new F-35 Adir fighter jets |url=http://airrecognition.com/index.php/archive-world-worldwide-news-air-force-aviation-aerospace-air-military-defence-industry/global-defense-security-news/2019-news-aerospace-industry-air-force/july/5248-israel-air-force-receives-2-new-f-35-adir-fighter-jets.html |dátum prístupu=2019-07-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190715125728/http://airrecognition.com/index.php/archive-world-worldwide-news-air-force-aviation-aerospace-air-military-defence-industry/global-defense-security-news/2019-news-aerospace-industry-air-force/july/5248-israel-air-force-receives-2-new-f-35-adir-fighter-jets.html |dátum archivácie=2019-07-15 }}</ref> K januáru 2024 malo Japonsko 36 lietadiel F-35. {{minivlajka|Kórejská republika}} '''[[Kórejská republika]]''' :[[Vzdušné sily Kórejskej republiky]] do roku 2021 získajú 40 kusov F-35A. Prvé lietadlo, určené pre Kórejskú republiku, vzlietlo 19. marca 2018.<ref>[http://defence-blog.com/news/maiden-flight-first-south-korean-f-35-aircraft.html Maiden flight for first South Korean F-35 aircraft]</ref> K januáru 2024 malo letectvo Kórejskej republiky 39 lietadiel F-35. {{minivlajka|Nórsko}} '''[[Nórsko]]''' :[[Nórske kráľovské letectvo]]: v novembri 2008 sa Nóri rozhodli nahradiť letky [[F-16]] lietadlami F-35A. Nórska vláda objednala 52 strojov.<ref>[https://www.f35.com/global/participation/norway F-35 Partnership]</ref> Dňa 3. novembra 2017 preleteli prvé tri F-35A nórsku základňu Ørland a k marcu 2025 malo nórske letectvo 49 strojov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Manuel | meno = Rojoef | autor = | odkaz na autora = | titul = Norway Air Force Accepts Three F-35A Jets Under Joint Strike Fighter Program | url = https://thedefensepost.com/2025/03/03/norway-f35a-jets/ | vydavateľ = thedefensepost.com | miesto = | dátum vydania = 2025-03-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-14 | jazyk = }}</ref> {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} '''[[Spojené kráľovstvo]]''' :[[Royal Air Force]] a [[Royal Navy]] zatiaľ záväzne objednali 48 ks F-35B z celkovo plánovaného množstva 138 lietadiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UK stands up second operational F-35B squadron | url = https://www.janes.com/defence-news/news-detail/uk-stands-up-second-operational-f-35b-squadron | vydavateľ = janes.com | dátum vydania = 08 December 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> 10. januára 2019 dosiahli britské F-35B počiatočnú operačnú spôsobilosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Británia zaviedla F-35B |url=https://www.leteckymagazin.sk/l/britania-zaviedla-f-35b/ |dátum prístupu=2019-04-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190401085747/https://www.leteckymagazin.sk/l/britania-zaviedla-f-35b/ |dátum archivácie=2019-04-01 }}</ref> V júni 2025 malo Kráľovské námorníctvo v prevádzke 37 lietadiel F-35, ktoré boli nasadené na oboch [[lietadlová loď|lietadlových lodiach]] [[Trieda Queen Elizabeth|triedy ''Queen Elizabeth'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chater | meno = James | autor = | odkaz na autora = | titul = Delays and shortages in UK's F-35 jet fleet, watchdog says | url = https://www.bbc.com/news/articles/cy0wdyxpqvro | vydavateľ = bbc.com | miesto = | dátum vydania = 2025-07-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-14 | jazyk = }}</ref> {{minivlajka|Taliansko}} '''[[Taliansko]]''' :[[Talianske vzdušné sily]]: dňa 7. septembra 2015 vzlietol z talianskej leteckej základne v Cameri prvý F-35A vyrobený mimo územia USA. Je produktom montážneho a opravárenského podniku FACO, patriaceho pod spoločnosť Alenia Aermacchi. V rámci licenčnej zmluvy by malo byť v Taliansku poskladaných 60 strojov F-35A pre talianske vzdušné sily, pričom ukončenie dodávok je naplánované na rok 2027. Stroje F-35A budú nahrádzať útočné lietadlá [[Panavia Tornado|Tornado]] a [[AMX International AMX|AMX]]. Dňa 30. novembra 2018 talianske letectvo oznámilo, že lietadlá F-35A dosiahli počiatočnú operačnú spôsobilosť. K máju 2023 mali talianske vzdušné sily 17 stíhačiek F-35A.<ref>[https://www.defensenews.com/air/2018/11/30/italy-f-35s-reach-initial-operating-capability/ Italy F-35s reach initial operating capability]</ref> :[[Talianske námorníctvo]] by malo dostať 30 kusov F-35B, ktoré nahradia stíhacie bombardéry [[McDonnell Douglas AV-8B Harrier II|AV-8B Harrier II]], operujúce z paluby talianskej lietadlovej lode Giuseppe Garibaldi.<ref>[http://www.janes.com/article/66366/italy-receives-first-operational-f-35-combat-aircraft Italy receives first operational F-35 combat aircraft]</ref> K máju 2023 disponovalo talianske námorníctvo 6 lietadlami F-35B.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = How Italy is leading the way with the F-35A in Europe | url = https://www.key.aero/article/how-italy-leading-way-f-35a-europe | vydavateľ = key.aero | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{minivlajka|USA}} '''[[USA]]''' :[[United States Air Force]] k januáru 2024 disponovali bojové jednotky 234 lietadlami a ďalších 129 prevádzkujú ako cvičné lietadlá. Plánujú obstarať celkom 1763 kusov F-35A.<ref>[https://www.aviacionline.com/2021/10/f-35-re-engining-could-be-too-expensive-for-the-usaf/ F-35 re-engining could be too expensive for the USAF]</ref> :[[United States Marine Corps]] plánujú obstarať celkom 353 kusov F-35B a 67 kusov F-35C. K januáru 2024 disponovali bojové jednotky 112 lietadlami F-35B/C a ďalších 33 prevádzkovali ako cvičné stroje. :[[United States Navy]] plánujú obstarať celkom 260 kusov F-35C.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=U.S. Marine Corps moves forward with F-35 transition |url=http://www.marines.mil/News/NewsDisplay/tabid/3258/Article/613385/us-marine-corps-moves-forward-with-f-35-transition.aspx |dátum prístupu=2015-10-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200630040259/https://www.marines.mil/News/News-Display/Article/613385/us-marine-corps-moves-forward-with-f-35-transition/ |dátum archivácie=2020-06-30 }}</ref> K januáru 2024 disponovali bojové jednotky 30 lietadlami F-35C a ďalších 15 bolo prevádzkovaných ako cvičné lietadlá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.flightglobal.com/download?ac=98881 | vydavateľ = flightglobal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Budúci používatelia === {{minivlajka|Česko}} [[Armáda Českej republiky|'''Česko''']] - Za 24 strojov Česko zaplatí 6 miliárd eur. Podľa ministerstva obrany ide o najvýznamnejší projekt v histórii českej armády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko uzavrelo kontrakt na nákup amerických stíhačiek F-35. Za 24 kusov zaplatí šesť miliárd eur | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/697599-cesko-uzavrelo-kontrakt-na-nakup-24-americkych-stihaciek-f-35/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2024-01-29 | dátum prístupu = 2024-01-30 | jazyk = sk-SK}}</ref> {{minivlajka|Fínsko}} '''[[Fínsko]]''' - nahradí svoju flotilu zastaraných lietadiel F/A-18C/D viacúčelovými stíhačkami typu F-35A Block 4. Dodávky lietadiel by sa mali uskutočniť v rokoch 2025 až 2030. Za 64 strojov zaplatí celkovo 8,4 miliardy eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tirpak | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = Finland Formalizes Deal for 64 Block 4 F-35s | url = https://www.airandspaceforces.com/finland-formalizes-deal-for-64-block-4-f-35s/ | vydavateľ = airandspaceforces.com | dátum vydania = 2022-02-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{minivlajka|Kanada}} '''[[Kanada]]''' :[[Kanadské kráľovské letectvo]] - v decembri 2022 objednala prvých 16 stíhačiek F-35A ako náhradu za zastarané CF-18. Prvé kusy by mala Kanada získať v roku 2026 a dodávky by mali pokračovať až do roku 2032. Celkovo plánuje kanadské letectvo obstarať 88 stíhačiek a prvé stroje budú zaradené do služby v roku 2029.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brewster | meno = Murray | autor = | odkaz na autora = | titul = Federal government inks deal to buy fleet of F-35 fighter jets | url = https://www.cbc.ca/news/politics/canada-f35-fighter-jet-deal-1.6707769 | vydavateľ = cbc.ca | dátum vydania = 2023-01-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{minivlajka|Nemecko}} '''[[Nemecko]]''' :[[Luftwaffe (Bundeswehr)]] - v decembri 2022 objednalo 35 lietadiel F-35A.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lockheed Martin Corporation | url = https://news.lockheedmartin.com/2022-12-14-Germany-Becomes-Latest-Country-to-Join-the-F-35-Lightning-II-Global-Team | vydavateľ = news.lockheedmartin.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{minivlajka|Poľsko}} '''[[Poľsko]]''' :[[Vzdušné sily Poľskej republiky]]: objednali 32 lietadiel F-35A v hodnote 4,6 mld. dolárov, ktoré budú dodané v rokoch 2024 až 2030. Prvé z týchto lietadiel priletí na poľskú leteckú základňu Łask v roku 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martin | meno = Lockheed | autor = | odkaz na autora = | titul = First F-35A for Poland Enters Assembly at Georgia Facility | url = https://www.f35.com/f35/news-and-features/first-F35A-Poland-enters-assembly-Georgia-facility.html | vydavateľ = f35.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{minivlajka|Singapur}} '''[[Singapur]]''' :[[Vzdušné sily Singapuru]]: zatiaľ objednali 4 lietadlá F-35B, pričom prvé z nich bude dodané v roku 2026.<ref>[https://www.aero-mag.com/lockheed-martin-f-35-28092021 Lockheed Martin agrees new F-35 production numbers with DoD]</ref> {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''[[Švajčiarsko]]''' :[[Švajčiarske vzdušné sily]]: v septembri 2022 objednalo Švajčiarsko 36 lietadiel F-35, ktoré v rokoch 2027 až 2030 nahradia zastarané stíhačky [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|F/A-18 Hornet]] a [[Northrop F-5|F-5 Tiger]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Machi | meno = Vivienne | autor = | odkaz na autora = | titul = Swiss leaders sign $6.25 billion contract for F-35 fighter jets | url = https://www.defensenews.com/global/europe/2022/09/19/swiss-leaders-sign-625-billion-contract-for-f-35-fighter-jets/ | vydavateľ = defensenews.com | dátum vydania = 2022-09-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Zrušené objednávky === {{minivlajka|Turecko}} '''[[Turecko]]''' :[[Turecké vzdušné sily]] plánovali obstarať 100 lietadiel, objednávka na prvých 30 strojov však bola zrušená potom, čo Turecko objednalo ruský protilietadlový systém [[S-400 |S-400]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pawlyk | meno = Oriana | autor = | odkaz na autora = | titul = Trump: Turkey Will Be Out of F-35 Fighter Jet Program After S-400 Buy | url = https://www.military.com/daily-news/2019/07/16/trump-turkey-will-be-out-f-35-fighter-jet-program-after-s-400-buy.html | vydavateľ = military.com | dátum vydania = 2019-07-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Incidenty a nehody == * 28. septembra 2018 havarovalo lietadlo americkej námornej pechoty F-35B v blízkosti základne Beaufort v Južnej Karolíne. Príčiny havárie zatiaľ nie sú známe. Pilot sa stihol katapultovať.<ref>[https://www.reuters.com/article/us-south-carolina-crash-military/u-s-military-f-35-fighter-jet-crashes-in-south-carolina-officials-idUSKCN1M82H2 F-35 fighter jet crashes in South Carolina, pilot ejects]</ref> *9. apríla 2019 lietadlo Japonských vzdušných síl (JASDF) havarovalo {{km|135|m}} od základne pri Misawe. *19. mája 2020 havaroval stroj amerického letectva na leteckej základni Eglin vo Floride pri bežnom cvičnom lete počas pristávania. *18. septembra 2022 sa pilot F-35B Lightning II letky námornej pechoty úspešne katapultoval severne od mesta North Charleston, lietadlo sa zatiaľ nenašlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Američanům zmizela stíhačka F-35. Armáda žádá o pomoc veřejnost|url=https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3615391-americanum-zmizela-stihacka-f-35-armada-zada-o-pomoc-verejnost|vydavateľ=ČT24 - Česká televize|dátum prístupu=2023-09-18|jazyk=cs|meno=Česká|priezvisko=televize}}</ref> == Špecifikácie (F-35A) == [[Súbor:F-35A three-view.PNG|thumb|400px]] [[Súbor:F-35 weapon layout.jpg|thumb|500px]] [[Súbor:Lockheed Martin F-35B Lightning II cutaway with liftfan.jpg|thumb|Prierez variantu F-35B]] [[Súbor:Engine of F-35.jpg|thumb|Motor F-35]] Lockheed Martin špecifikácie,<ref name=LM_F-35A_page>[http://www.lockheedmartin.com/products/f35/f-35A-ctol-variant.html "F-35A – CTOL."] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110317113904/http://www.lockheedmartin.com/products/f35/f-35A-ctol-variant.html |date=2011-03-17 }} ''Lockheed Martin''. Retrieved: 28 July 2010.</ref><ref>[http://www.lockheedmartin.com/products/f35/f-35b-stovl-variant.html "F-35B STOVL."] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110317114148/http://www.lockheedmartin.com/products/f35/f-35b-stovl-variant.html |date=2011-03-17 }} ''Lockheed Martin''. Retrieved: 28 July 2010.</ref><ref>[http://www.lockheedmartin.com/products/f35/f-35c-cv-variant.html "F-35C – CV."] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110317173004/http://www.lockheedmartin.com/products/f35/f-35c-cv-variant.html |date=2011-03-17 }} ''Lockheed Martin''. Retrieved: 28 July 2010.</ref> F-35 Program list,<ref name="F-35_prog_brief_Sept2006">Davis, Brigadier General Charles R. [http://www.jsf.mil/downloads/documents/AFA_Conf_-_JSF_Program_Brief_-_26_Sept_06.pdf "F-35 Program Brief."] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200725033118/https://www.jsf.mil/downloads/documents/AFA_Conf_-_JSF_Program_Brief_-_26_Sept_06.pdf |date=2020-07-25 }} ''USAF'', 26 September 2006. Retrieved 5 June 2010.</ref> F-35 JSF štatistiky<ref name="F-35_Stats">[http://www.jsf.mil/downloads/mediakits/7764.zip "F-35 Joint Strike Fighter Media Kit Statistics."] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190626203103/http://www.jsf.mil/downloads/mediakits/7764.zip |date=2019-06-26 }} ''JSF,'' August 2004.</ref> === Hlavné technické údaje === * '''Posádka''': 1 * '''Dĺžka''': {{m|15.67|m}} * '''Rozpätie krídel''': {{m|10.7|m}} * '''Výška''': {{m|4.33|m}} * '''Nosná plocha''': {{m2|42.7}}<ref name="F-35_prog_brief_Sept2006"/> * '''Prázdna hmotnosť''': {{kg|13300}} * '''Hmotnosť s nákladom''': {{kg|22470}}<ref name="F-35_skills_analyzed">Nativi, Andy. [http://www.aviationweek.com/aw/generic/story_channel.jsp?channel=defense&id=news/F35-030509.xml "F-35 Air Combat Skills Analyzed."] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101226061121/http://www.aviationweek.com/aw/generic/story_channel.jsp?channel=defense&id=news%2FF35-030509.xml |date=2010-12-26 }} ''Aviation Week'', 5 March 2009."</ref><ref name=jsf.mil>[http://www.jsf.mil/f35/f35_variants.htm "F-35 variants."] ''JSF''. Retrieved: 22 August 2010.</ref> * '''[[Maximálna vzletová hmotnosť]]''': {{kg|31800}} * '''[[Hnacia jednotka lietadla|Pohonná jednotka]]''': 1 × [[turboventilátorový motor]] [[Pratt & Whitney F135]] s [[prídavné spaľovanie|prídavným spaľovaním]] ** '''Suchý ťah''': 125 kN<ref name="Jane's Aero"/><ref>F-35B: vertikálny ťah 176 kN</ref> ** '''Ťah s [[prídavné spaľovanie|prídavným spaľovaním]]''': 191 kN<ref name="Jane's Aero">[http://search.janes.com/Search/documentView.do?docId=/content1/janesdata/binder/jae/jae_1063.htm@current&pageSelected=allJanes&keyword=F135&backPath=http://search.janes.com/Search&Prod_Name=JAE& "The Pratt & Whitney F135".]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} ''Jane's Aero Engines''. Jane's Information Group, 2009. (subscription version, dated 10 July 2009).</ref><ref name=JAWA>[http://search.janes.com/Search/documentView.do?docId=/content1/janesdata/yb/jawa/jawa1347.htm@current&pageSelected=allJanes&keyword=F-35%20Lightning%20II&backPath=http://search.janes.com/Search&Prod_Name=JAWA& "Lockheed Martin F-35 Lightning II".]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} ''Jane's All the World's Aircraft''. Jane's Information Group, 2010. (subscription article, dated 1 February 2010).</ref> * '''Vnútorná zásoba paliva''': {{kg|8382}} === Výkony === * '''Maximálna rýchlosť''': [[Machovo číslo|Mach]] 1,6+<ref name="F-35_Stats"/> (1 200 mph, {{km|1930|m}}/h) skúšaný až do Mach 1,61<ref>[http://www.aviationweek.com/aw/blogs/defense/index.jsp?plckController=Blog&plckBlogPage=BlogViewPost&newspaperUserId=27ec4a53-dcc8-42d0-bd3a-01329aef79a7&plckPostId=Blog%3a27ec4a53-dcc8-42d0-bd3a-01329aef79a7Post%3acd242f57 – 3030-4871-b60b-764c1213fb1a&plckScript=blogScript&plckElementId=blogDest "F-35A Pushes to Mach 1.6"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100321164415/http://www.aviationweek.com/aw/blogs/defense/index.jsp?plckController=Blog&plckBlogPage=BlogViewPost&newspaperUserId=27ec4a53-dcc8-42d0-bd3a-01329aef79a7&plckPostId=Blog%3a27ec4a53-dcc8-42d0-bd3a-01329aef79a7Post%3acd242f57 |date=2010-03-21 }} ''AviationWeek'', 9 December 2011.</ref> * '''Dolet''': {{km|2220|m}} (na vnútornej zásobe palive) * '''Bojový dolet''': {{km|1090|m}} (na zásobe vnútorného paliva)<ref name = "F-35_broch">[http://www.lockheedmartin.com/data/assets/aeronautics/products/f35/A07-20536AF-35Broc.pdf "F-35 brochure, p. 6."] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090106134729/http://www.lockheedmartin.com/data/assets/aeronautics/products/f35/A07-20536AF-35Broc.pdf |date=2009-01-06 }} ''Lockheed Martin''. Retrieved: 1 April 2009.</ref> * '''Dostup''': {{m|18288|m}}<ref>[http://www.airtoaircombat.com/detail.asp?id=19 "LockheedMartin F-35B JSF."] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151208100245/http://www.airtoaircombat.com/detail.asp?id=19 |date=2015-12-08 }} ''Airtoaircombat.com''. Retrieved: 15 August 2009.</ref> * '''Stúpavosť''': dôverné (nie je dostupné pre verejnosť) * '''Plošné zaťaženie krídla''': {{kg|446}}/m² * '''[[Pomer ťahu na hmotnosť|Ťah/hmotnosť]]''': ** '''S palivom''': 0,87 ** '''S 50% paliva''': 1,07 === Výzbroj === * '''Vo vnútorných šachtách''': **'''Kanón:''' [[Gatlingov guľomet|4-hlavňový kanón typu gatling]] [[General Dynamic]] [[GAU-12 Equalizer|GAU-22/A Equalizer]] [[Kaliber {{mm|25|m}}|kalibru {{mm|25|m}}]], s vnútornou kapacitou 180 nábojov<ref name="F-35_Stats"/> ** '''Protilietadlové rakety''': *** 4 x [[AIM-120 AMRAAM|AIM-120C AMRAAM]] *** 2 x [[AIM-132 ASRAAM]] ** '''Protizemné rakety''': *** 2 x [[Brimstone]] ** '''Protilodné rakety''': *** 2 x Joint Strike Missile (JSM) ** '''Bomby''': *** 2 x [[AGM-154 Joint Standoff Weapon|AGM-154A/C JSOW]] *** 2 x GBU 31/32/38 JDAM *** 2 x [[Paveway|GBU 12 Paveway II]] *** 2 x [[Paveway IV]] *** 8 x GBU-39/GBU-53 * '''Na vonkajších závesníkoch''': **'''Kanón''': [[Gatlingov guľomet|4-hlavňový kanón typu gatling]] [[General Dynamic]] [[GAU-12 Equalizer|GAU-22/A Equalizer]] [[Kaliber {{mm|25|m}}|kalibra {{mm|25|m}}]], so zásobou 220 nábojov ** '''Protilietadlové rakety:''' *** 2 x [[AIM-9 Sidewinder|AIM-9X Sidewinder]] *** 2 x [[AIM-132 ASRAAM]] *** 4 x [[AIM-120 AMRAAM|AIM-120C/D AMRAAM]] *** 4 x [[Meteor (raketa vzduch-vzduch)|Meteor]] ** '''Protizemné rakety:''' *** 4 x [[Storm Shadow]] *** 4 x [[AGM-158 JASSM]] *** 4 x [[Brimstone]] ** '''Bomby''': *** 4 x [[AGM-154 Joint Standoff Weapon|AGM-154A/C JSOW]] *** 4 x GBU 31/32/38 JDAM *** 4 x [[Paveway IV]] *** [[Paveway|4 x GBU 10/12/16 Paveway II, GBU 24A/B Paveway III]] *** 4 x Mk.83 *** 4 x Mk.84 ** '''Jadrová bomba''': *** B61-12 === Avionika === * Radar [[Northrop Grumman Electronic Systems]] [[AN/APG-81]] [[Active Electronically Scanned Array]] * Systém varovania pred raketami Northrop Grumman Electronic Systems AN/AAQ-37 Distributed Aperture System (DAS) * Systém na [[elektronická vojna|elektronický boj]] [[BAE Systems]] [[AN/ASQ-239]] (Barracuda) * Komunikačný systém [[Harris Corporation]] [[Multifunction Advanced Data Link]] (MADL) {|class="wikitable" |+{{big|Rozdiely medzi variantmi}} |- ! !F-35A<br />CTOL !F-35B<br />STOVL !F-35C<br />Variant na pôsobenie z lietadlovej lode |- |Dĺžka | {{m|15.7|m}} | {{m|15.6|m}} | {{m|15.7|m}} |- |Rozpätie krídel |{{m|10.7|m}} |{{m|10.7|m}} |{{m|13.1|m}} |- |Nosná plocha |{{m2|42.7}} |{{m2|42.7}} |{{m2|62.1}} |- |Prázdna hmotnosť |{{kg|13300}} |{{kg|14500}} |{{kg|15800}} |- |Vnútorná zásoba paliva |{{kg|8390}} |{{kg|6030}} |{{kg|8890}} |- |Najvyššia vzletová hmotnosť |{{kg|31800}} |{{kg|27000}} |{{kg|31800}} |- |Dolet |{{km|2220|m}} |{{km|1670|m}} |{{km|2520|m}} |- |Bojový dolet na<br />vnútornej zásobe paliva |{{km|1090|m}} |{{km|833|m}} |{{km|1185|m}} |- |Ťah/hmotnosť<br />plné zásoby paliva<br />50% paliva |0,87<br />1,07 |0,90<br />1,04 |0,75<br />0,91 |} == Referencie == {{reflist|2}} == Pozri aj == === Porovnateľné lietadlá === * [[Chengdu J-20]] * [[Lockheed Martin/Boeing F-22 Raptor|Lockheed Martin F-22 Raptor]] * [[Suchoj T-50 PAK FA|Suchoj T-50]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=F-35 Lightning II}} == Externé odkazy == * [http://www.jsf.mil/ Oficiálna webstránka JSF] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071027111123/http://www.jsf.mil/ |date=2007-10-27 }}, [http://www.jsf.mil/gallery/gal_video.htm Oficiálne videá JSF] * [http://f35.com/ Oficiálna webstránka F-35 Team] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120724143536/http://f35.com/ |date=2012-07-24 }} {{Portál|Letectvo|Letecký}} [[Kategória:Palubné lietadlá USA]] [[Kategória:Lietadlá Lockheed Martin|F035 Lightning II]] [[Kategória:Lietadlá typu stealth]] [[Kategória:Lietadlá VTOL]] [[Kategória:Stíhacie lietadlá USA]] 9vrwtdz4s72sc7365etjszfdegelwlz 0 382461 8211478 8183409 2026-05-10T04:56:56Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211478 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Afriky v hádzanej | rok = 2002 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = 80px | popis loga = Znak Rabatu | usporiadateľ = Maroko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[19. apríl|19.]]{{--}}[[28. apríl]] [[2002]] | počet tímov = 12 + 9 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz - muži = Tunisko | počet titulov - muži = 6 | víťaz - ženy = Angola | počet titulov - ženy = 6 | zápasy = 49 | góly = 2253 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Rabat (mesto)|Rabat]] | rok pred = 2000 | rok po = 2004 }} '''Majstrovstvá Afriky v hádzanej 2002''' boli v poradí 15. [[majstrovstvá Afriky v hádzanej]], ktoré organizuje [[Africká hádzanárska konfederácia]] (CAHB). Konali sa v [[Rabat (mesto)|Rabate]], v [[Maroko|Maroku]] od [[19. apríla|19.]]{{--}}[[28. apríla]] [[2002]], za účasti 12 mužských a 9 ženských tímov. Maroko bol organizátorom afrického šampionátu druhýkrát, keď predtým hostilo toto podujatie v roku [[Majstrovstvá Afriky v hádzanej 1987|1987]]. Víťazom v mužskej kategórii sa stalo {{TUN|h}}, ktoré vo finálovom stretnutí zvíťazilo nad {{DZA|h|0|Alžírskom}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Tunisia crowned African handball champion |url = http://www.panapress.com/Tunisia-crowned-African-handball-champion--13-459147-17-lang2-index.html |dátum vydania = 29.4.2002 |dátum prístupu = 1.2.2016 |vydavateľ = panapress.com |jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> U žien získala titul tretíkrát v rade {{AGO|hz}} po finálovej výhre nad {{CIV|hz|0|Pobrežím Slonoviny}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Angolan handball women selection have equalled their basketball sisters in African titles | url = http://www.portalangop.co.ao/angola/en_us/noticias/desporto/2002/3/18/,9f6d1b2b-8402-4783-aa7e-9f2a72342100.html | dátum vydania = 29.4.2002 | dátum prístupu = 1.2.2016 | vydavateľ = weekly.ahram.org.eg | jazyk = anglicky }}</ref> == Výsledky == === Muži === ==== Základné skupiny ==== ===== Skupina A ===== {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="300" |- ! ! width=50|{{COD}} ! width=50|{{COG}} |- |style="text-align: left;"| {{MAR|h|1}} | {{ku|36|23}} | {{ku|38|18}} |- |style="text-align: left;"| {{COD|h|1|KDR}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|28|25}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=60 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{MAR|h|1}} |2||2||0||0||{{ku|74|41}} || +33||'''4''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. ||align=left|{{COD|h|1|KDR}} |2||1||0||1||{{ku|51|61}} || −10||'''2''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. ||align=left|{{COG|h|1}} |2||0||0||2||{{ku|43|66}} || −23||'''0''' |} ===== Skupina B ===== {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="300" |- ! ! width=50|{{AGO}} ! width=50|{{CIV}} |- |style="text-align: left;"| {{DZA|h|1}} | {{ku|34|24}} | {{ku|27|21}} |- |style="text-align: left;"| {{AGO|h|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|33|23}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=60 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{DZA|h|1}} |2||2||0||0||{{ku|61|45}} || +16||'''4''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. ||align=left|{{AGO|h|1}} |2||1||0||1||{{ku|57|57}} || +0||'''2''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. ||align=left|{{CIV|h|1}} |2||0||0||2||{{ku|44|60}} || −16||'''0''' |} ===== Skupina C ===== {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="300" |- ! ! width=50|{{NGA}} ! width=50|{{SEN}} |- |style="text-align: left;"| {{EGY|h|1}} | {{ku|25|24}} | {{ku|37|21}} |- |style="text-align: left;"| {{NGA|h|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|31|30}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=60 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{EGY|h|1}} |2||2||0||0||{{ku|62|45}} || +17||'''4''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. ||align=left|{{NGA|h|1}} |2||1||0||1||{{ku|55|55}} || +0||'''2''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. ||align=left|{{SEN|h|1}} |2||0||0||2||{{ku|51|68}} || −17||'''0''' |} ===== Skupina D ===== {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="300" |- ! ! width=50|{{CMR}} ! width=50|{{GAB}} |- |style="text-align: left;"| {{TUN|h|1}} | {{ku|27|19}} | {{ku|36|13}} |- |style="text-align: left;"| {{CMR|h|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|27|22}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=60 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{TUN|h|1}} |2||2||0||0||{{ku|63|32}} || +31||'''4''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. ||align=left|{{CMR|h|1}} |2||1||0||1||{{ku|46|49}} || −3||'''2''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. ||align=left|{{GAB|h|1}} |2||0||0||2||{{ku|35|63}} || −28||'''0''' |} ==== Play-off ==== ===== Stretnutia o 9.{{--}}12. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=4|[[25. apríl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=80| !width=170| |- |align=right| '''{{SEN|h|2}}''' |'''{{ku|29|20}}''' |align=left| {{GAB|h|1}} |- |align=right| '''{{CIV|h|2}}''' |'''{{ku|23|19}}''' |align=left| {{COG|h|1}} |} ===== Stretnutie o 11. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=4|[[26. apríl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=80| !width=170| |- |align=right| '''{{COG|h|2}}''' |''nehralo sa'' |align=left| {{GAB|h|1}} |} ===== Stretnutie o 9. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=4|[[26. apríl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=80| !width=170| |- |align=right| '''{{SEN|h|2}}''' |'''{{ku|31|19}}''' |align=left| {{CIV|h|1}} |} ===== Štvrťfinále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=4|[[24. apríl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=80| !width=170| |- |align=right| '''{{DZA|h|2}}''' |'''{{ku|25|15}}''' |align=left| {{COD|h|1|KDR}} |- |align=right| '''{{TUN|h|2}}''' |'''{{ku|29|19}}''' |align=left| {{NGA|h|1}} |- |align=right| '''{{EGY|h|2}}''' |'''{{ku|26|11}}''' |align=left| {{CMR|h|1}} |- |align=right| '''{{MAR|h|2}}''' |'''{{ku|31|17}}''' |align=left| {{AGO|h|1}} |} ===== Stretnutia o 5.{{--}}8. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=4|[[27. apríl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=80| !width=170| |- |align=right| '''{{AGO|h|2}}''' |'''{{ku|32|28}}''' |align=left| {{COD|h|1|KDR}} |- |align=right| {{NGA|h|2}} |'''{{ku|25|28}}''' |align=left| '''{{CMR|h|1}}''' |} ===== Stretnutie o 7. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=4|[[28. apríl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=80| !width=170| |- |align=right| '''{{NGA|h|2}}''' |''nehralo sa'' |align=left| {{COD|h|1|KDR}} |} ===== Stretnutie o 5. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=4|[[28. apríl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=80| !width=170| |- |align=right| {{AGO|h|2}} |'''{{ku|30|31}}''' |align=left| '''{{CMR|h|1}}''' |} ===== Semifinále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=4|[[26. apríl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=80| !width=170| |- |align=right| '''{{TUN|h|2}}''' |'''{{ku|25|19}}''' |align=left| {{EGY|h|1}} |- |align=right| {{MAR|h|2}} |'''{{ku|18|19}}''' |align=left| '''{{DZA|h|1}}''' |} ===== Stretnutie o 3. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=4|[[27. apríl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=80| !width=160| |- |align=right| '''{{EGY|h|2}}''' |'''{{ku|35|25}}''' |<small>({{ku|18|12}})</small> |align=left| {{MAR|h|1}} |} ===== Finále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=4|[[28. apríl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=80| !width=160| |- |align=right| '''{{TUN|h|2}}''' |'''{{ku|25|19}}''' |<small>({{ku|13|12}})</small> |align=left| {{DZA|h|1}} |} ---- === Ženy === ==== Základné skupiny ==== ===== Skupina A ===== {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="300" |- ! ! width=50|{{CMR}} ! width=50|{{MAR}} |- |style="text-align: left;"| {{TUN|hz|1}} | {{ku|27|21}} | {{ku|38|11}} |- |style="text-align: left;"| {{CMR|hz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|24|11}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=60 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{TUN|hz|1}} |2||2||0||0||{{ku|65|32}} || +33||'''4''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. ||align=left|{{CMR|hz|1}} |2||1||0||1||{{ku|45|38}} || +7||'''2''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. ||align=left|{{MAR|hz|1}} |2||0||0||2||{{ku|22|62}} || −40||'''0''' |} ===== Skupina B ===== {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="300" |- ! ! width=50|{{CIV}} ! width=50|{{GAB}} |- |style="text-align: left;"| {{AGO|hz|1}} | {{ku|26|16}} | {{ku|36|16}} |- |style="text-align: left;"| {{CIV|hz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|32|12}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=60 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{AGO|hz|1}} |2||2||0||0||{{ku|62|32}} || +30||'''4''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. ||align=left|{{CIV|hz|1}} |2||1||0||1||{{ku|48|38}} || +10||'''2''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. ||align=left|{{GAB|hz|1}} |2||0||0||2||{{ku|28|68}} || −40||'''0''' |} ===== Skupina C ===== {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="300" |- ! ! width=50|{{COG}} ! width=50|{{COD}} |- |style="text-align: left;"| {{DZA|hz|1}} | {{ku|33|23}} | {{ku|29|20}} |- |style="text-align: left;"| {{COG|hz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|41|15}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=60 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{DZA|hz|1}} |2||2||0||0||{{ku|62|43}} || +19||'''4''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. ||align=left|{{COG|hz|1}} |2||1||0||1||{{ku|64|48}} || +16||'''2''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. ||align=left|{{COD|hz|1|KDR}} |2||0||0||2||{{ku|35|70}} || −35||'''0''' |} ==== Nadstavbové skupiny ==== ===== Skupina D ===== {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="300" |- ! ! width=50|{{TUN}} ! width=50|{{COG}} |- |style="text-align: left;"| {{AGO|hz|1}} | {{ku|27|21}} | {{ku|31|20}} |- |style="text-align: left;"| {{TUN|hz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|?|?}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=60 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEFCC |1. ||align=left|{{AGO|hz|1}} |2||2||0||0||{{ku|58|41}} || +17||'''4''' |- bgcolor=#CCEFCC |2. ||align=left|{{TUN|hz|1}} |2|| || || ||{{ku||}} || || |- bgcolor=#eeeeee |3. ||align=left|{{COG|hz|1}} |2|| || || ||{{ku||}} || || |} ===== Skupina E ===== {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="300" |- ! ! width=50|{{DZA}} ! width=50|{{CMR}} |- |style="text-align: left;"| {{CIV|hz|1}} | {{ku|20|19}} | {{ku|26|22}} |- |style="text-align: left;"| {{DZA|hz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku||}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=60 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEFCC |1. ||align=left|{{CIV|hz|1}} |2||2||0||0||{{ku|46|41}} || +5||'''4''' |- bgcolor=#CCEFCC |2. ||align=left|{{DZA|hz|1}} |2|| || || ||{{ku||}} || || |- bgcolor=#eeeeee |3. ||align=left|{{CMR|hz|1}} |2|| || || ||{{ku||}} || || |} ===== Skupina o 7.{{--}}9. miesto ===== {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="300" |- ! ! width=50|{{COD}} ! width=50|{{MAR}} |- |style="text-align: left;"| {{GAB|hz|1}} | {{ku|18|16}} | {{ku|22|13}} |- |style="text-align: left;"| {{COD|hz|1|KDR}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku||}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=60 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- |7. ||align=left|{{GAB|hz|1}} |2||2||0||0||{{ku|40|29}} || +11||'''4''' |- |8. ||align=left|{{COD|hz|1|KDR}} |2|| || || ||{{ku||}} || || |- |9. ||align=left|{{MAR|hz|1}} |2|| || || ||{{ku||}} || || |} ==== Play-off ==== ===== Stretnutie o 5. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=4|[[26. apríl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=80| !width=170| |- |align=right| '''{{CMR|hz|2}}''' |'''{{ku|29|23}}''' |align=left| {{COG|hz|1}} |} ===== Semifinále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=4|[[26. apríl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=80| !width=170| |- |align=right| '''{{AGO|hz|2}}''' |'''{{ku|33|21}}''' |align=left| {{DZA|hz|1}} |- |align=right| '''{{CIV|hz|2}}''' |'''{{ku|24|20}}''' |align=left| {{TUN|hz|1}} |} ===== Stretnutie o 3. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=4|[[27. apríl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=80| !width=160| |- |align=right| '''{{TUN|hz|2}}''' |'''{{ku|31|20}}''' |<small>({{ku|19|13}})</small> |align=left| {{DZA|hz|1}} |} ===== Finále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=4|[[28. apríl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=80| !width=160| |- |align=right| '''{{AGO|hz|2}}''' |'''{{ku|30|21}}''' |<small>({{ku|13|7}})</small> |align=left| {{CIV|hz|1}} |} == Konečné poradie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Muži {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=150|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal africa.svg|17px]] || {{TUN|h|1}} | rowspan=4 bgcolor=#CCFFCC| postup na [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2003|MS 2003]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal africa.svg|17px]] || {{DZA|h|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal africa.svg|17px]] || {{EGY|h|1}} |- |align=center| 4. || {{MAR|h|1}} |- |align=center| 5. || {{CMR|h|1}} |- |align=center| 6. || {{AGO|h|1}} |- |align=center| 7. || {{NGA|h|1}} |- |align=center| 8. || {{COD|h|1|Konžská DR}} |- |align=center| 9. || {{SEN|h|1}} |- |align=center| 10. || {{CIV|h|1}} |- |align=center| 11. || {{COG|h|1}} |- |align=center| 12. || {{GAB|h|1}} |} {{Stĺpce-2}} ;Ženy {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=150|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal africa.svg|17px]] || {{AGO|hz|1}} | rowspan=3 bgcolor=#CCFFCC| postup na [[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 2003|MS 2003]] |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal africa.svg|17px]] || {{CIV|hz|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal africa.svg|17px]] || {{TUN|hz|1}} |- |align=center| 4. || {{DZA|hz|1}} |- |align=center| 5. || {{CMR|hz|1}} |- |align=center| 6. || {{COG|hz|1}} |- |align=center| 7. || {{GAB|hz|1}} |- |align=center| 8. || {{COD|hz|1|Konžská DR}} |- |align=center| 9. || {{MAR|hz|1}} |} {{Stĺpce-koniec}} Pozn: 4 najlepšie tímy mužov sa kvalifikovali zároveň aj [[Africká kvalifikácia v hádzanej na LOH 2004|Africkú kvalifikáciu na LOH 2004]]. Rovnako 4 najlepšie tímy žien sa kvalifikovali na [[Africká kvalifikácia v hádzanej na LOH 2004|Africkú kvalifikáciu na LOH 2004]] (neskôr Kamerun nahradil Alžírsko). == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.cahbonline.info/ Oficiálna stránka Africkej hádzanárskej konfederácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160122164541/http://www.cahbonline.info/ |date=2016-01-22 }} {{fra icon}} * [http://www.frmh-news.org/ Oficiálna stránka Marockej hádzanárskej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090427134417/http://www.frmh-news.org/ |date=2009-04-27 }} (po arabsky) == Zdroje == * [https://web.archive.org/web/20131001133452/http://www.cahbonline.info/a_telecharger/classement_can_senior/2002_CASA_RABAT.pdf Majstrovstvá Afriky 2002 na stránke Africkej hádzanárskej konfederácie] {{fra icon}}/{{eng icon}} * [http://www.todor66.com/handball/Africa/Men_2002.html Mužský] a [http://www.todor66.com/handball/Africa/Women_2002.html ženský turnaj Majstrovstiev Afriky 2002 na stránke todor66.com] {{eng icon}} {{Koncové šablóny|{{Majstrovstvá Afriky v hádzanej}}}} [[Kategória:Hádzaná v 2002]] [[Kategória:Majstrovstvá Afriky v hádzanej]] [[Kategória:Športové podujatia v Maroku|Hádzaná]] kkwt28jm5aw5vb3v1gi5l2klm9p8cde 0 394071 8211244 6835396 2026-05-09T16:47:31Z Pe3kZA 39673 /* Partnerské mestá */ wl. 8211244 wikitext text/x-wiki {{Infobox Maďarská obec | názov = Tokaj | maďarský názov = | typ = mesto | erb = Coa Hungary Town Tokaj.svg | vlajka = Flag of Tokaj.svg | obrázok = Tokajcivertanlegi1.jpg | popis obrázka = | župa = Boršodsko-abovsko-zemplínska župa | obvod = [[Tokajský okres|Tokajský]] | zemepisná šírka = 48.121443 | zemepisná dĺžka = 21.412468 | rozloha = 28.19 | založenie = | starosta = | PSČ = 3910 | predvoľba = 47 | KSH = 18306 | commons = Tokaj, Hungary | web = [http://www.tokaj.hu/ www.tokaj.hu] }} '''Tokaj''' ({{V jazyku|hun|Tokaj}}) je [[mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Boršodsko-abovsko-zemplínska župa|Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe]] v [[Tokajský okres|Tokajskom okrese]]. Nachádza sa na sútoku [[Tisa|Tisy]] a [[Bodrog]]u a je centrom [[Vinohradnícka oblasť Tokaj|Tokajskej vinohradníckej oblasti]]. Mesto má rozlohu {{ha|2820|m}} a žije tu 4 824 obyvateľov (2010). == Partnerské mestá == * {{flagicon|Israel}} [[Binjamina]] ([[Izrael]]) * {{flagicon|Italy}} [[Cormons]] ([[Taliansko]]) * {{flagicon|Romania}} [[Dej (mesto)|Dej]] ([[Rumunsko]]) * {{flagicon|Germany}} [[Oestrich-Winkel]] ([[Nemecko]]) * {{flagicon|Austria}} [[Rust (Burgenland)|Rust]] ([[Rakúsko]]) == Iné projekty == {{projekt}} {{Maďarský výhonok}} {{Tokajský okres}} [[Kategória:Mestá v Maďarsku]] dkdlrb8adfyrd7dllsvqmqmznriwthw 0 433009 8211215 8160081 2026-05-09T15:19:55Z ~2026-28107-96 294338 /* */ 8211215 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = László Kövér | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = 17 02 2022 Encontro com o Presidente da Assembleia Nacional, László Köver (51887780433).jpg | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = dočasný prezident Maďarska | Začiatok obdobia = [[2. apríl]] [[2012]] | Koniec obdobia = [[9. máj]] [[2012]] | Predchodca = [[Pál Schmitt]] | Nástupca = [[János Áder]] | Dátum narodenia = {{dnv|1959|12|29}} | Miesto narodenia = [[Pápa]], [[Maďarsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] | Alma mater = Gymnázium a vysoká škola Istvána Türra <small>({{--}}1978)</small><br>[[Univerzita Loránda Eötvösa]] <small>(1978{{--}}1986)</small> | Profesia = politik, právnik | Národnosť = maďarská | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Mária Bekková | Partnerka = | Deti = Vajk, Botond, Csenge | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Poradie2 = 2. predseda | Úrad2 = [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] | Začiatok obdobia2= [[2000]] | Koniec obdobia2 = [[2001]] | Predchodca2 = [[Viktor Orbán]] | Nástupca2 = [[Zoltán Pokorni]] | Poradie3 = | Úrad3 = Predseda [[Maďarský parlament|parlamentu]] | Začiatok obdobia3= [[6. august]] [[2010]] | Koniec obdobia3 = | Predchodca3 = [[Pál Schmitt]] | Nástupca3 = }} '''László Kövér''' (* [[29. december]] [[1959]], [[Pápa]], [[Maďarsko]]) je maďarský politik, zakladajúci člen pravicovej strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] a súčasný predseda [[Maďarský parlament|maďarského parlamentu]]. Z výkonu tejto funkcie bol oprávnený po rezignácií prezidenta [[Pál Schmitt|Pála Schmitta]] dňa [[2. apríl]]a [[2012]] užívať kompetencie hlavy štátu (stal sa dočasným [[Prezident Maďarska|prezidentom Maďarska]]) do [[10. máj]]a [[2012]], kedy sa úradu oficiálne ujal novozvolený prezident [[János Áder]]. == Kontroverzia == V [[december|decembri]] v roku [[2015]] povedal denníku ''[[Právo (denník)|Právo]]'', že sa [[Česko]] a [[Slovensko]] nemali nikdy stať súčasťou [[EU]], ak majú zákony vychádzajúce z [[Kolektívna vina|kolektívnej viny]] (myslené [[Dekréty prezidenta republiky|Benešové dekréty]]).<ref>http://zpravy.aktualne.cz/domaci/politika/snad-mel-spatny-den-komentuje-chovanec-vypad-sefa-madarskeho/r~111354f0a19011e58dc0002590604f2e</ref><ref>http://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/388974-evropa-se-dostala-na-prah-rozpadu-hodnoti-uprchlickou-krizi-sef-madarskeho-parlamentu.html</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.parlament.hu/internet/plsql/ogy_kpv.kepv_adat?p_azon=k308&p_ckl=38 Parlament - Dr. Kövér László] (maďarsky) * [http://www.fidesz.hu/index.php?Cikk=100070 Fidesz - Kövér László] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080510111507/http://www.fidesz.hu/index.php?Cikk=100070 |date=2008-05-10 }} (maďarsky) == Zdroj == {{Preklad|hu|Kövér László|23421561|cs|László Kövér|8066386}} {{biografický výhonok}} {{Prezidenti Maďarska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kövér, László}} [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Maďarskí právnici]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu za zásluhy Poľskej republiky]] [[Kategória:Absolventi Univerzity Loránda Eötvösa]] [[Kategória:Osobnosti z Pápy]] ofe1il5rhvdy3wfwsgcawmcq3v7z2n6 0 435966 8211293 8011550 2026-05-09T18:58:08Z Pelex 2483 wl. 8211293 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo |názov = Boeing E-3 Sentry |obrázok = Súbor:E-3 Sentry exercise Green Flag 2012 (Cropped).jpg |text = Boeing E-3 Sentry patriaci United States Air force |typ = [[Lietajúci systém včasnej výstrahy a riadenia|Lietadlo včasnej výstrahy a riadenia]] |výrobca = [[Boeing Defense, Space & Security]] <br />[[Westinghouse Electric]] (radar) |konštruktér = |prvý let = EC-137D: 9. február&nbsp;1972<br> E-3: 25. máj 1976<ref name=Eden_p94>Eden et al 2004, p.&nbsp;94.</ref> |zavedený = Marec 1977 |vyradený = |charakter = |hlavný používateľ = [[United States Air Force]] |viac používateľov = [[Royal Air Force]] <br/>[[Al-Quwwat al-Jawwiyya al-Sa’udiyya]] <br/>[[NATO]] |výroba = 1977-1992 |vyrobených kusov = 68 |cena za kus = 270&nbsp;miliónov [[Americký dolár|amerických dolárov]] (FY1998 konštantné náklady)<ref name=USAF1>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.af.mil/information/factsheets/factsheet.asp?id=98 |titul=Factsheet : E-3 SENTRY (AWACS) : E-3 SENTRY (AWACS) |dátum prístupu=2007-05-26 |dátum vydania=Máj 2006 |vydavateľ=US Air Force |url archívu=https://web.archive.org/web/20130801120944/http://www.af.mil/information/factsheets/factsheet.asp?id=98 |dátum archivácie=2013-08-01 }}</ref> |varianty = }} '''Boeing E-3 Sentry''' je lietadlo [[vzdušný systém včasnej výstrahy a riadenia|včasnej výstrahy]] (AWACS) vyvinuté spoločnosťou [[Boeing Defense, Space & Security|Boeing]], ktorá je hlavným dodávateľom. Je derivátom [[Boeing 707|Boeingu 707]], pričom poskytuje stály dohľad za každého počasia, velenie, kontrolu a komunikácie a je používaný v [[United States Air Force]] (USAF), [[NATO]], [[Royal Air Force]] (RAF), [[Francúzske vzdušné sily|Armée de l'Air]] (ARA) a [[Al-Quwwat al-Jawwiyya al-Sa’udiyya]]. E-3 je významný charakteristickým rotujúcim radarom nad trupom lietadla. Jeho výroba bola ukončená v roku 1992 po 68 vyrobených kusoch. ==Varianty== [[Súbor:ILA 2008 PD 185.JPG|left|thumb|Pohľad na radar, ktorý sa otáča rýchlosťou 15 [[otáčok za minútu]]<ref name="Wilson">Wilson, S., 1998, ''Boeing 707, Douglas DC-8, and Vickers VC-10.'' Fyshwick, Australia: Aerospace Publications. ISBN 1-875671-36-6.</ref>]] ;EC-137D :Dva prototypy lietadiel AWACS s motormi JT3D, jeden vybavený radarom Westinghouse Electric a druhý s radarom Hughes Aircraft Company. Oba upravené na štandard E-3A s motormi TF33. ;E-3A :Produkčné lietadlo s motormi TF33 a radarom AN/APY-1, vyrobených 24 pre USAF, ktoré boli neskôr upravené na štandard E-3B, celkovo objednaných 34, ale posledných 9 dokončených ako E-3C.<ref name=Pithere3>Pither 1998, pp.&nbsp;40–42</ref> Jedno ďalšie lietadlo vlastní Boeing na testovacie účely,<ref name=Pithere3/> 18 vyrobených pre NATO s motormi TF33 a 5 pre Saudskú Arábiu s motormi CFM56.<ref name=Pithere3/> ;KE-3A :Tieto nie sú lietadlá typu AWACS, ale motormi CFM56 poháňané tankery na základe dizajnu E-3. Osem bolo predaných Saudskej Arábii.<ref name=Pithere3/> ;E-3B :E-3A so zlepšeniami, 24 prerobených.<ref name=Pithere3/> ;E-3C :Produkčné lietadlo s radarom AN/APY-2, ďalšími elektronickými konzolami s úpravami systému, desať vyrobených.<ref name=E-3_variants>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=E-3 Sentry (AWACS) Variants|url=http://www.globalsecurity.org/military/systems/aircraft/e-3-var.htm|vydavateľ=[[Globalsecurity.org]]|dátum prístupu=2011-08-21}}</ref> ;JE-3C :Jedno lietadlo E-3A používané Boeingom na testy neskôr upravené na štandard E-3C.<ref name=Pithere3/> ;E-3D :Produkčné lietadlo pre Royal Air Force so štandardom E-3C s motormi CFM56 a britskými úpravami označený ako ''Sentry AEW.1'', vyrobených sedem kusov.<ref name=Pithere3/> ;E-3F :Produkčné lietadlo pre Armée de l’Air so štandardom E-3C s motormi CFM56 a francúzskymi úpravami, vyrobené štyri kusy.<ref name=Pithere3/> ;E-3G :USAF Block 40/45 modifikácia.<ref name=E-3_variants/> ==Užívatelia== ;[[NATO]] : Základňa [[NATO Air Base Geilenkirchen|Geilenkirchen]] v Nemecku, kúpila 18 lietadiel E-3 AWACS – jedno bolo zničené v Grécku. Všetky z týchto lietadiel sú oficiálne registrované ako lietadlá Luxemburgu, člena NATO so žiadnou ďalšou vzdušnou silou.<ref name="Wilson"/> Sú zodpovedné za monitorovanie vzdušného priestoru pre operácie NATO po celom svete. * Squadron 1 * Squadron 2 * Squadron 3 * Training wing ;'''{{minivlajka|Francúzsko|w}}''': [[Francúzske vzdušné sily|Armée de l'Air]] kúpilo štyri lietadlá E-3F podobné britskému E-3D. :Všetky lietadlá patria do letky ''Escadron de Détection et de Commandement Aéroporté'' (ECDA, Air detection and command squadron) a ich základňou je [[Base Aérienne 702 Capitaine Georges Madon]].<ref name="Wilson"/> ;'''{{minivlajka|Saudská Arábia|w}}''': [[Kráľovské saudské vzdušné sily]] kúpili päť lietadiel E-3A a osem leteckých tankerov KE-3A v roku 1983.<ref name="Wilson"/> * No. 18 Squadron ;'''{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}''': [[Royal Air Force]] kúpilo sedem lietadiel E-3D od októbra 1987. Lietadlá nesú názov ''Sentry AEW.1''.<ref name="Wilson"/> * [[No. 8 Squadron RAF|No. 8 Squadron]] * [[No. 23 Squadron RAF|No. 23 Squadron]] – (zrušený v roku 2009) * [[No. 54 Squadron RAF|No. 54 Squadron]] ;'''{{minivlajka|USA|w}}''': [[United States Air Force]] vlastní v súčasnosti 32 lietadiel E-3. * [[552d Air Control Wing]] má lietadlá 27 E-3 v [[Tinker Air Force Base]] v [[Oklahoma|Oklahome]]<ref>"[http://www.airliners.net/photo/1282891/M/ Picture of the Boeing E-3B Sentry (707-300) aircraft"]. Airliners.net Retrieved 21 August 2011.</ref> ** [[552d Operations Group]] *** [[960th Airborne Air Control Squadron]] *** [[963d Airborne Air Control Squadron]] *** [[964th Airborne Air Control Squadron]] *** [[965th Airborne Air Control Squadron]] *** [[966th Airborne Air Control Squadron]] ** [[513th Air Control Group]] (Air Force Reserve Command) *** [[970th Airborne Air Control Squadron]] * [[3d Wing]], [[Elmendorf AFB]], Alaska ** [[3d Operations Group]] *** [[962d Airborne Air Control Squadron]] * [[18th Wing]], [[Kadena AB]], Japan ** [[18th Operations Group]] *** [[961st Airborne Air Control Squadron]] == Špecifikácie (USAF/NATO) == ''Technické údaje pochádzajú z'' Globalsecurity.org.<ref name=GS.org_specs>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=E-3 Sentry (AWACS): Specifications|url=http://www.globalsecurity.org/military/systems/aircraft/e-3-specs.htm|vydavateľ=[[Globalsecurity.org]]|dátum prístupu=2011-08-18}}</ref> === Technické údaje === * '''Posádka:''' Letecká posádka: 4<br>Misijná posádka: 13-19 * '''Užitočný náklad:''' {{kg|37648}} (náklad), {{kg|90719}} (palivo) * '''[[Rozpätie krídel]]:''' {{m|44.42|m}} * '''Dĺžka:''' {{m|46.61|m}} * '''Výška:''' {{m|12.60|m}} * '''Nosná plocha:''' {{m2|283.4}} * '''Prázdna hmotnosť:''' {{kg|73480}} * '''[[Maximálna vzletová hmotnosť]]:''' {{kg|157397}} * '''[[Hnacia jednotka lietadla|Pohonná jednotka]]:''' 4 × [[turboventilátorový motor]] [[Pratt & Whitney JT3D|Pratt and Whitney TF33-PW-100A]], každý s ťahom 93 kN === Výkony === * '''Maximálna rýchlosť:''' {{km|855|m}}/h * '''[[dolet (letecká technika)|Dolet]]:''' {{km|7400|km}} * '''[[Dostup]]:''' {{m|12500|m}} ==Referencie== {{reflist}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=E-3 Sentry}} ==Externé odkazy== * [http://www.raf.mod.uk/equipment/sentry.cfm Royal Air Force E-3 Sentry informácie] * [http://www.awacs-spotter.nl/ Webstránka NATO AWACS-Spotter Geilenkirchen] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150801004632/http://awacs-spotter.nl/ |date=2015-08-01 }} * [http://www.aewa.org/ Webstránka Airborne Early Warning Association] ==Zdroj== {{Preklad|en|Boeing E-3 Sentry|486275134}} {{Portál|Letectvo|Letecký}} [[Kategória:Lietadlá včasnej výstrahy]] [[Kategória:Lietadlá Boeing]] 9vqsbpfkwh05pqaau19y874pzv7cv0a 2 447746 8211532 8182749 2026-05-10T08:54:27Z RONALDO-SK 11297 8211532 wikitext text/x-wiki == Geografia == [[Súbor:Czechia-geographic map-cz.svg|náhľad|Geografická mapa Česka]] {{Hlavný článok|Geografia Česka}} [[Súbor:Satellite image of Czech Republic in September 2003.jpg|náhľad|Satelitný pohľad na Česko v auguste 2003]] [[Súbor:Husova bouda zima, lyzari.JPG|náhľad|Lyžiarsky resort v [[Krkonoše|Krkonošoch]]]] [[Súbor:Kralicky-Sneznik-03.jpg|náhľad|[[Králický Sněžník (vrch)|Králický Sněžník]]]] Česko sa nachádza v strednej Európe a susedí so štyrmi štátmi. Na západe ide o Nemecko, na severovýchode o Poľsko, na juhovýchode o Slovensko a južnú hranicu zdieľa s Rakúskom. Dĺžka západnej spoločnej hranice s [[Nemecko|Nemeckom]] je 810,7 km, s [[Rakúsko|Rakúskom]] je dlhá 466,1 km, so [[Slovensko|Slovenskom]] 251,8 km a s [[Poľsko|Poľskom]] na severe 761,8&nbsp;km. Celková rozloha je 78 870 km², z toho 2 % tvoria vodné plochy. === Geológia, geomorfológia a pôdy === {{Hlavný článok|Geomorfologické členenie Česka}} Prevažná časť územia patrí ku geologicky stabilnému [[Česká vysočina|Českému masívu]], vyzdvihnutému hercýnskym [[orogenéza|vrásnením]] v období [[devón]]u a [[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónu]] (v [[Paleozoikum|prvohorách]]). Oblasť [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] na východe územia je mladšia a bola vyzdvihnutá alpínskym vrásnením v období [[terciér|treťohôr]]. Z geomorfologického hľadiska leží Česko na rozhraní dvoch horských sústav. Západnú a strednú časť vypĺňa [[Česká vysočina]], majúca prevažne ráz pahorkatín až vrchovín ([[Šumava]], [[Český les]], [[Krušné hory]], [[Děčínská vrchovina]], [[Jizerské hory]], [[Krkonoše]], [[Orlické hory]], [[Králický Sněžník (pohorie)|Králický Sněžník]], [[Jesenická oblast|Jeseníky]], [[Českomoravská vrchovina]]). Do východnej časti štátu zasahujú [[Západné Karpaty]] ([[Moravsko-sliezske Beskydy]], [[Biele Karpaty]], [[Javorníky]]). Z celkovej plochy Česka leží 52 817 km² (67 %) v nadmorskej výške do 500 m, 25 222&nbsp;km² (32 %) vo výške 500 až 1 000 m a iba 827&nbsp;km² (1,05 %) vo výške nad 1 000 m; stredná nadmorská výška je 430 m. Najvyšším českým vrcholom je vrch [[Sněžka]] s 1603 m n. m., najnižším potom [[Labe]] na odtoku z krajiny pri [[Hřensko|Hřensku]] s 115 m n. m. [[Hranická priepasť]] je najhlubšie zatopenou jaskyňou na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NOVÉ ČESKÉ NEJ: Hranická propast je nejhlubší na světě | periodikum = National Geographic Česko | url = https://www.national-geographic.cz/clanky/nove-ceske-nej-hranicka-propast-je-nejhlubsi-na-svete-20161001.html | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najrozsiahlejším [[kras]]ovým územím je [[Moravský kras]]. Z [[Vyvretá hornina|vyvretých hornín]] v ČR prevládajú [[granit|žula]], [[bazalt|čadič]] a [[Fonolit|znelec]]. Z [[Usadená hornina|usadených]] [[pieskovec]], [[vápenec]] a [[bridlica]]. Z [[Premenená hornina|premenených]] [[rula]], [[Svor (hornina)|svor]] a [[fylit]]. Pôdny pokryv sa vyznačuje značnou variabilitou. Najrozšírenejším typom pôd v Česku sú [[kambizem|hnedé pôdy]]. V nížinách sa nachádzajú úrodné [[černozem]]e. Z hľadiska členenia krajiny sú na území ČR zastúpené štyri biogeografické podprovincie: Celé územie Čiech zaberá [[hercýnska podprovincia]], na Morave a v Sliezsku môžeme identifikovať [[polonská podprovincia|polonskú podprovinciu]], [[Západokarpatská podprovincia|západokarpatskú podprovinciu]] a [[severopanónska podprovincia|severopanónsku podprovinciu]]. V podobnej typológii [[ekoregión]]ov, ktorú používa [[Svetový fond na ochranu prírody]], tvorí územie Čiech prevažne stredoeurópsky zmiešaný les a na Morave a v Sliezsku sa nachádzajú malé enklávy panónskeho zmiešaného lesa, západoeurópskeho listnatého lesa a karpatského ihličnatého lesa.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = CULEK | meno = Martin | spoluautori = a kol. | titul = Biogeografické členění České republiky II. díl | vydavateľ = Agentura ochrany přírody a krajiny ČR | miesto = Praha | rok = 2005 | počet strán = 589 | strany = | isbn = 80-86064-82-4}}</ref> === Hydrológia a podnebie === {{Hlavný článok|Podnebie Česka|Povodia v Česku|Zoznam riek v Česku}} Českým územím prechádza [[rozvodie|hlavné európske rozvodie]] oddeľujúce [[úmorie]] [[Severné more|Severného]], [[Baltské more|Baltského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]]. Hlavné riečny osy v Čechách sú [[Labe]] (370 km) s [[Vltava|Vltavou]] (433 km), na Morave rieka [[Morava (rieka)|Morava]] (246 km) s [[Dyje]] (306 km) a v Sliezsku [[Odra]] (135 km) s [[Opava (rieka)|Opavou]] (131 km). Dlhý tok na území ČR majú aj [[Ohře]] (246 km), [[Sázava (rieka)|Sázava]] (225 km), [[Jihlava (rieka)|Jihlava]] (180 km), [[Svratka (rieka)|Svratka]] (168 km), [[Jizera (rieka)|Jizera]] (167 km), [[Lužnice (rieka)|Lužnice]] (157 km), [[Berounka]] (139 km) a [[Otava (rieka)|Otava]] (111 km).<ref>KOHOUTEK, František; HOUSER, Milan; DAVÍDEK, Branislav. ''Československé řeky kilometráž A-Z''. Praha: Olympia, 1978.</ref> Najväčším prírodným jazerom Česka je [[Černé jezero (Šumava)|Černé jezero]] na Šumave.<ref>http://www.kudyznudy.cz/Aktivity-a-akce/Aktivity/Cerne-jezero.aspx</ref> [[Súbor:Czechia Köppen.svg|náhľad|250x250pixelov|Typy klímy Česka]] [[Podnebie (klíma)|Podnebie]] je v Česku mierne, prechodné medzi [[Kontinentálne podnebie|kontinentálnym]] a [[Oceánske podnebie|oceánskym typom]]. Typické je striedanie štyroch ročných období. Je charakterizované prevládajúcim západným prúdením a intenzívnou [[Tlaková níž|cyklonálnou činnosťou]]. Prímorský vplyv sa prejavuje hlavne v Čechách, na Moravě a v Sliezsku už pribúdajú kontinentálne podnebné vplyvy. Najväčší vplyv na podnebie v Česku má však [[nadmorská výška]] a [[Reliéf (geomorfológia)|reliéf]]. Dlhodobý priemer [[Dĺžka slnečného svitu|slnečného svitu]] sa v Česku pohybuje okolo 1500 hodín za rok. Je tu značná sezónna premenlivosť s minimom v decembri (40 hodín) a maximom v júli (200 hodín).<ref>https://www.meteocentrum.cz/</ref> Typické sú hojné zrážky a prechody frontálnych systémov – ročne ich v priemere cez územie Česka prejde 140. Najviac zrážok spadne v júni alebo júli, najmenej v januári alebo februári. Najzrážkovejším miestom v ČR sú [[Jizerské hory]] (hlavne oblasť [[Bílý Potok|Bíleho Potoka]]). Najsuchším potom [[Libědice]] v okrese Chomutov, ležiace v zrážkovom tieni [[Krušné hory|Krušných hôr]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.meteopress.cz/nejdestivejsi-a-nejsussi-mista-v-cr/ |dátum prístupu=2016-12-05 |url archivu=https://web.archive.org/web/20141022214617/http://www.meteopress.cz/nejdestivejsi-a-nejsussi-mista-v-cr/ |dátum archivácie=2014-10-22 |nedostupné=ano }}</ref> Najväčšiu časť vôd z územia Česka [[Odtok|odvádza]] [[Povodie Labe|Labe]] (63 %), nasleduje [[Povodie Moravy|Morava]] (27 %) a [[Povodie Odry|Odra]] (9,4 %).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Smolová | meno = Irena | titul = Hydrologické podmínky ČR – vodní toky | url = https://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/GCZ/GCZ_hydrologicke%20pomery_vodni%20toky.pdf | url2 = https://geography.upol.cz/kgg-gcz | vydavateľ = Univerzita Palackého v Olomouci, Přírodovědecká fakulta, Katedra geografie | miesto = Olomouc | dátum prístupu = 2023-11-12 | strany = 2 }}</ref> Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi 5,5 °C až 9 °C. Najchladnejším mesiacom roku je január, najteplejším júl. V dlhodobom priemere ich delí 20 °C. [[Tropický deň|Tropických dní]] je zaznamenávaných priemerne 12 ročne, [[Tropická noc|tropické noci]] sú veľmi vzácne. [[Arktický deň|Arktické dni]] bývajú 1 – 2 ročne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Klima České republiky {{!}} In-počasí | periodikum = www.in-pocasi.cz | url = http://www.in-pocasi.cz/archiv/klima.php | jazyk = cs | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najteplejšími miestami sú oblasti [[Dyjsko-svratecký úval|Dyjsko-svrateckého]] a [[Dolnomoravský úval|Dolnomoravského úvalu]] a potom veľké mestá, hlavne Praha, kde teplotu zvyšuje hustá zástavba. Najstudenejším miestom je vrchol [[Sněžka|Sněžky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Teplotní poměry v České republice | periodikum = Příroda.cz | vydavateľ = | url = https://www.priroda.cz/clanky.php?detail=655 | dátum vydania = | jazyk = cs | url archívu = | datum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najveternejším miestom Českej republiky je vrchol [[Milešovka|Milešovky]]. Zároveň ide o miesto s najväčším počtom búrok v roku.<ref>https://mapy.cz/zakladni?x=14.4667000&y=50.0833020&z=11&source=base&id=1913948</ref> === Fauna a flóra === {{Hlavný článok|Fauna Česka|Flóra Česka}} [[Flóra Česka|Flóra]] a [[fauna Česka|fauna v Česku]] svedčí o vzájomnom prelínaní hlavných smerov, ktorými sa v Európe šírilo rastlinstvo a živočíšstvo. Lesy zaberajú 33 % celkovej rozlohy krajiny. Pre Českú republiku sú typické [[Zmiešaný les|zmiešané]] [[dub]]ové, [[Jedľa (rod)|jedľové]] a [[Smrek (rod)|smrekové]] lesy. V druhovej skladbe avšak prevládajú [[Borovicorasty|ihličnany]] (asi z dvoch tretín) oproti [[Listnatý strom|listnáčom]], hoci prirodzený pôvodný pomer bol obrátený. Za túto zmenu môže masívna výsadba hlavne smrečín, ktorá začala na českom území v [[18. storočie|18. storočí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.hnutiduha.cz/sites/default/files/publikace/typo3/Druhova_skladba_ceskych_lesu.pdf |dátum prístupu=2016-07-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160818165348/http://www.hnutiduha.cz/sites/default/files/publikace/typo3/Druhova_skladba_ceskych_lesu.pdf |dátum archivácie=2016-08-18 |nedostupné=ano }}</ref> V českých lesoch sa vyskytuje živočíšstvo typické pre [[bióm]] [[Opadavý listnatý les|zmiešaných lesov]] [[Mierne pásmo|mierneho podnebného pásu]]. Na území ČR rastie zhruba 3,5 tisíca druhov rastlín, z toho cez 2,5 tisíca je pôvodných. Pestovaných je 500 bežnejších druhov drevín a približne 2 000 taxónov drevín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál české flóry|periodikum=flora.upol.cz|url=http://flora.upol.cz|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Najbežnejšími druhmi divoko žijúcich zvierat sú [[zajac]]e, [[vydry]] a [[Kuna (rod)|kuny]]. V lesoch a na poliach prevládajú [[bažant]]y, [[jarabica|jarabice]], [[Diviak lesný|diviaky lesné]], vysoká zver, [[Kačica divá|kačice]] a [[Hus divá|husy]]. Vzácnejšie sú [[Orol|orly]] a [[Volavka|volavky]]. Na severovýchode Moravy sa vyskytujú aj [[Vlk dravý|vlky]] a [[medveď hnedý]], aj keď vzácne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|příjmení=www.mccanndigital.cz|titul=Flora a fauna|periodikum=www.czech.cz|url=http://www.czech.cz/cz/Objevte-CR/Fakta-o-CR/Flora-a-fauna|datum přístupu=2016-09-04|url archivu=https://web.archive.org/web/20160919212807/http://www.czech.cz/cz/Objevte-CR/Fakta-o-CR/Flora-a-fauna|datum archivace=2016-09-19|nedostupné=ano}}</ref> Celkový počet druhov živočíchov v Česku je odhadovaný na 40 000, z toho najmenej 28 124 druhov sú [[bezstavovce]].<ref>Beran L., Kubíková J., Špryňar P., 2006: Výsledky výzkumu bezobratlých v CHKO Kokořínsko. [Results of invertebrate investigation in Kokořínsko Protected Landscape Area]. – In: Beran L. et al., 2006: Bezobratlí Kokořínska. [Invertebrates of Kokořínsko]. – Bohemia centralis, Praha, 27: 577-582.</ref> === Ochrana životného prostredia === [[Súbor:Pravcicka brana1.JPG|náhľad|[[Pravčická brána]] na území [[Národný park České Švýcarsko|NP České Švýcarsko]]]] {{Hlavný článok|Životné prostredie v Česku|Chránené územia v Česku}} Podľa ''[[Environmental Performance Index]]'' (Index výkonnosti z hľadiska životného prostredia) je ČR 17. najohľaduplnejšou krajinou k životnému prostrediu na svete (k roku 2024).<ref name="EPIreport">{{cite web|author=Block, S.; Emerson, J.W.; Esty, D.C.; de Sherbinin, A.; Wendling, Z.A.|display-authors=et al.|year=2024|title=2024 Environmental Performance Index|location=New Haven, CT|publisher=Yale Center for Environmental Law & Policy|website=epi.yale.edu|url=https://epi.yale.edu/downloads/2024epireport.pdf|date=2024-10-03|access-date=2024-10-24}}</ref> Zachovalá príroda a krajina je chránená v [[Chránené územia v Česku|chránených územiach]]. Najvyšším orgánom [[ochrana prírody v Česku|ochrany prírody]] a [[životné prostredie v Česku|životného prostredia v Česku]] je [[Ministerstvo životného prostredia Českej republiky]]. V Česku sa nachádzajú štyri veľkoplošné oblasti s najvyššou mierou ochrany, [[Národné parky v Česku|národné parky]]. Sú nimi [[Krkonošský národný park]] (od roku 1963), [[Národný park Šumava]] (1991), [[Národný park Podyjí]] (1991) a [[Národný park České Švýcarsko]] (2000). Ministerstvo životného prostredia v roku 2009 oznámilo, že pripravuje vyhlásenie Národného parku Křivoklátsko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | příjmení = | jméno = | odkaz na autora = | titul = Křivoklátsko se zřejmě dočká puncu národního parku | url = http://www.ct24.cz/veda-a-technika/45991-krivoklatsko-se-zrejme-docka-puncu-narodniho-parku/ | datum vydání = 2009-2-18 | datum aktualizace = | datum přístupu = 2010-2-25 | vydavatel = ČT24 | url archivu = https://web.archive.org/web/20090423212845/http://www.ct24.cz/veda-a-technika/45991-krivoklatsko-se-zrejme-docka-puncu-narodniho-parku/ | datum archivace = 2009-04-23 | nedostupné = ano }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|příjmení=|jméno=www.tyden.cz|titul=Nový národní park Křivoklátsko. Na tahu jsou poslanci|url=http://www.tyden.cz/rubriky/domaci/politika/novy-narodni-park-krivoklatsko-na-tahu-jsou-poslanci_359621.html|vydavatel=|místo=|datum vydání=2015-10-20|datum přístupu=2016-09-04}}</ref> Medzi chránené územia a objekty patria (v zátvorke ich počet k februáru 2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Souhrnný přehled | periodikum = drusop.nature.cz | url = http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/sumarizace/index.php?frame | datum přístupu = 2025-02-10 }}</ref>): * [[Národné parky v Česku|národné parky]] (4) * [[Zoznam chránených krajinných oblastí v Česku|chránené krajinné oblasti]] (26) * [[Národné prírodné rezervácie v Česku|národné prírodné rezervácie]] (109) * [[Národné prírodné pamiatky v Česku|národné prírodné pamiatky]] (126) * [[Prírodné rezervácie v Česku|prírodné rezervácie]] (823) * [[Prírodné pamiatky v Česku|prírodné pamiatky]] (1622) * [[Vtáčie oblasti v Česku|vtáčie oblasti]] ([[Natura 2000]], 42) * [[Územie európskeho významu|európsky významné lokality]] (Natura 2000, 1111) * [[Pamätný strom v Česku|pamätné stromy]] (5490) == Politický systém == {{Hlavný článok|Politický systém Českej republiky|Volebný systém v Česku|Zoznam politických strán v Česku|Zoznam predsedov vlád Česka|Zoznam prezidentov Česka}} [[Súbor:WallensteinPalacePrague.jpg|náhľad|[[Valdštejnský palác]] je sídlem horní komory [[Parlament Českej republiky|Parlamentu ČR]]]] Česká republika je [[Nepriama demokracia|zastupiteľská demokracia]], [[parlamentná republika]]. Výkonnou mocou disponuje [[Prezident Českej republiky|prezident]] a [[Vláda Českej republiky|vláda]], pričom vláda je vrcholným orgánom výkonnej moci. Vláda je zodpovedná [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovni]]. [[Hlava štátu|Hlavou štátu]] je prezident, [[Voľba prezidenta Českej republiky|volený priamou voľbou]]. [[Prezident Českej republiky|Prezident]] menuje so súhlasom [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senátu]] sudcov [[Ústavný súd Českej republiky|Ústavného súdu]], za určitých podmienok môže rozpustiť [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckú snemovňu]] a vetovať zákony (okrem [[Štátny rozpočet|štátneho rozpočtu]] a ústavných zákonov). Menuje taktiež [[predseda vlády|predsedu vlády]] a ďalších jej členov menuje na jeho návrh. Prijímá demisiu predsedu vlády a jeho prostredníctvom aj od jednotlivých členov vlády. Prezident tradične sídli na Pražskom hrade, k dispozícii má aj [[Lány (zámok)|zámok v Lánoch]]. Udeľuje či prepožičiava štátne vyznamenania. Najvyššími štátnymi vyznamenaniami sú [[Rad Bieleho leva]], [[Rád Tomáša Garrigua Masaryka]], [[Medaila Za hrdinstvo]] a [[Medaila Za zásluhy]]. [[Parlament Českej republiky]] je [[bikameralizmus|dvojkomorový]], dolnou komorou je [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslanecká snemovňa]], hornou komorou [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senát]]. Do Poslaneckej snemovne sa volí 200 poslancov každé štyri roky na základe [[pomerný volebný systém|pomerného zastúpenia]]. Raz za dva roky sa voľbami obmení tretina Senátu na základe dvojkolových [[Väčšinový volebný systém|väčšinových volieb]]. Každý z 81 senátorov má šesťročný [[mandát (politika)|mandát]]. Obe komory českého parlamentu sídli v Prahe na [[Malá Strana|Malej Strane]], Snemovňa v [[Thunovský palác|Thunovskom paláci]], Senát vo [[Valdštejnský palác|Valdštejnskom paláci]]. [[Ústavný súd Českej republiky|Ústavný súd]] s počtom 15 sudcov je garantom ústavnosti, poskytuje ochranu základným (ústavným) právam a môže aj rušiť zákony či ich ustanovenia. Nie je ale súčasťou [[Súdy v Česku|systému všeobecných súdov]], vrcholným orgánom tu je [[Najvyšší súd Českej republiky|Najvyšší súd]], pôsobiaci v civilnej aj trestnej justícii, a [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyšší správny súd]] s agendou správneho súdnictva. Centrálnou bankou štátu je nezávislá [[Česká národná banka]], ktorá oi. vydáva českú menu, [[Česká koruna (mena)|českú korunu]]. === Prezident === {{Hlavný článok|Prezident Českej republiky}} [[Prezident Českej republiky]] je hlavou štátu a súčasťou výkonnej moci v Českej republike. Sídli na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]], k dispozícii má aj [[Lány (zámok)|zámok v Lánoch]]. Od roku 1993 bol prezident volený nepriamo parlamentom, v roku 2012 bola voľba zmenená na priamu. Prvým českým prezidentom se v roku 1993 stal [[Václav Havel]], ktorý v úrade zotrval dve päťročné funkčné obdobia. Dvakrát boli zvolený aj jeho nástupcovia [[Václav Klaus]] (2003 – 2013) a [[Miloš Zeman]] (2013 – 2023). Od roku 2023 je prezidentom [[Petr Pavel]]. === Vláda a štátna správa === {{Hlavný článok|Vláda Českej republiky}} [[Súbor:Garden of Straka Academy, Prague Malá Strana.jpg|náhľad|Budova [[Strakova akadémiia|Strakovej akadémie]] na [[Malá Strana|Malej Strane]] v Prahe je sídlom [[Vláda Českej republiky|vlády Českej republiky]]]] [[Súbor:Cerninsky Palac 切寧宮 - panoramio.jpg|náhľad|[[Černínsky palác]], sídlo českej diplomacie v blízkosti pražského hradu]] [[Vláda Českej republiky]] je vrcholný orgán [[výkonná moc|výkonnej moci]] v Českej republike. Ich postavenie vymedzuje [[Ústava Českej republiky]]. Vláda sa skladá z [[Predseda vlády Českej republiky|predsedu vlády]] (premiéra), miestopredsedu vlády (vicepremiérov) a [[minister|ministrov]]. [[Úrad vlády Českej republiky]] sídli v budove [[Strakova akadémia|Strakovej akadémie]] v [[Praha|Prahe]] na [[Malá Strana|Malej Strane]]. Tradičným sídlom premiéra je [[Kramářova vila]]. Premiérmi samostatnej Českej republiky boli [[Václav Klaus]] (1993 – 1997), [[Josef Tošovský]] (1997 – 1998), [[Miloš Zeman]] (1998 – 2002), [[Vladimír Špidla]] (2002 – 2004), [[Stanislav Gross]] (2004 – 2005), [[Jiří Paroubek]] (2005 – 2006), [[Mirek Topolánek]] (2006 – 2009), [[Jan Fischer]] (2009 – 2010), [[Petr Nečas]] (2010 – 2013), [[Jiří Rusnok]] (2013 – 2014), [[Bohuslav Sobotka]] (2014 – 2017), [[Andrej Babiš]] (2017 – 2021)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1993-2021 ČR | periodikum = www.vlada.cz | url = https://www.vlada.cz/cz/clenove-vlady/historie-minulych-vlad/prehled-vlad-cr/1993-2007-cr/ | datum přístupu = 2021-12-18 }}</ref> a [[Petr Fiala]] (od 2021). Súčasťou všetkých vlád ČR bolo [[Ministerstvo financií Českej republiky|ministerstvo financií]], [[Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky|zahraničných vecí]], [[zoznam ministrov vnútra Českej republiky|vnútra]], [[Ministerstvo obrany Českej republiky|obrany]], [[Ministerstvo práce a sociálnych vecí Českej republiky|práce a sociálnych vecí]], [[Ministerstvo pre miestny rozvoj Českej republiky|pre miestny rozvoj]], [[Ministerstvo dopravy Českej republiky|dopravy]], [[Ministerstvo kultúry Českej republiky|kultúry]], [[Ministerstvo priemyslu a obchodu Českej republiky|priemyslu]], [[Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky|spravodlivosti]], [[Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky|školstva]], [[Ministerstvo zdravotníctva Českej republiky|zdravotníctva]], [[Ministerstvo poľnohospodárstva Českej republiky|poľnohospodárstva]] a [[Ministerstvo životného prostredia Českej republiky|životného prostredia]]. V rokoch 1993 – 1996 existovalo ministerstvo národného majetku a privatizácie, v rokoch 2003 – 2007 [[Ministerstvo informatiky Českej republiky|ministerstvo informatiky]]. Ministerstvo vnútra riadi oi. [[Policie České republiky|Políciiu ČR]] a [[Hasičský záchranný zbor Českej republiky|Hasičský záchranný zbor]], ministerstvo dopravy [[Riaditeľstvo ciest a diaľnic]], [[Správa železnic|Správu železnic]] a [[Státní fond dopravní infrastruktury]], ministerstvo kultúry [[Národný pamiatkový ústav]], ministerstvo financií [[Colná správa Českej republiky|Colnú správu Českej republiky]], ministerstvo obrany [[Armáda Českej republiky|Armádu ČR]] a [[Vojenské spravodajstvo (ČR)|vojenské spravodajstvo]], ministerstvo práce [[Česká správa sociálneho zabezpečenia|Českú správu sociálneho zabezpečenia]] a [[Úrad práce Českej republiky|Úrad práce]], ministerstvo priemyslu [[Česká obchodná inšpekcia|Českú obchodnú inšpekciu]], ministerstvo spravodlivosti [[Väzeňská služba Českej republiky|Väzeňskú službu Českej republiky]] (súdna moc je proti tomu nezávislá), ministerstvo školstva [[Česká školská inšpekcia|Českú školskú inšpekciu]], ministerstvo zahraničia zastupiteľské úrady ČR v zahraničí a [[České centrá]], ministerstvo poľnohospodárstva [[Štátna veterinárna správa Českej republiky|Štátnu veterinárnu správu]], [[Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia|Štátnu poľnohospodársku a potravinársku inšpekciu]], [[Štátny pozemkový úrad]], [[Český úřad zeměměřický a katastrální]] a [[Štátny poľnohospodársky intervenčný fond]], ministerstvo životného prostredia [[Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR|Agentúru ochrany prírody a krajiny]], [[Česká inšpekcia životného prostredia|Českú inšpekciu životného prostredia]] a [[Český hydrometeorologický ústav]], ministerstvo pre miestny rozvoj [[Štátny fond podpory investícii|Štátny fond rozvoja bývania]]. Viacmenej samostatnými [[Ústredný orgán štátnej správy|ústrednými orgánmi štátnej správy]] sú [[Národný bezpečnostný úrad]], [[Český telekomunikačný úrad]], [[Úrad priemyselného vlastníctva]], [[Český štatistický úrad]], [[Český banský úrad]], [[Energetický regulačný úrad]], [[Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže]] (antimonopolný úrad), [[Správa štátnych hmotných rezerv]], [[Štátny úrad pre jadrovú bezpečnosť]], [[Úrad pre medzinárodnoprávnu ochranu detí]], [[Úrad pre zahraničné styky a informácie]], [[Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie]], [[Úrad na ochranu osobných údajov]] a [[Bezpečnostná informačná služba]]. Úplne mimo výkonnú moc, súdnu aj zákonodárnu je [[Najvyšší kontrolný úrad]]. Sociálny zmier v krajine zaisťuje tzv. [[tripartita]], teda pravidelné trojstranné rokovania medzi vládou, najväčšou odborovou centrálou v krajine ([[Českomoravská konfederácia odborových zväzov|Českomoravskú konfederáciu odborových zväzov]]) a zamestnávateľmi reprezentovanými [[Hospodárska komora Českej republiky|Hospodárskou komorou ČR]] a [[Zväz priemyslu a dopravy ČR|Zväzom priemyslu a dopravy ČR]]. V ére samostatnej ČR sa na vláde podieľali politické zoskupenia [[Občianska demokratická strana|ODS]], [[KDU-ČSL]], [[Kresťanskodemokratická strana|KDS]], [[Občianska demokratická aliancia|ODA]], [[Sociálna demokracia (Česko)|ČSSD]], [[Únia slobody – Demokratická únia|US-DEU]], [[Strana zelených|Zelení]], [[TOP 09]], [[Veci verejné|VV]], [[Rád národa|LIDEM]], [[ANO 2011|ANO]], [[Starostovia a nezávislí|STAN]] a [[Česká pirátska strana|Piráti]]. V československej histórii to boli naviac [[Československá národná demokracia|národní demokrati]], [[Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu|agrárnici]], [[Česká strana národno-sociálna|národní socialisti]], [[Československá živnostnicko-obchodnická strana|živnostníci]], [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|ľudáci]], [[Nemecký zväz poľnohospodárov|nemeckí agrárnici]], [[Nemecká kresťansko sociálna strana ľudová|nemeckí kresťanskí socialisti]], [[Nemecká sociálne demokratická strana robotnícka v ČSR|nemeckí sociálni demokrati]], [[Národné zjednotenie]], [[Strana národnej jednoty]], [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]], [[Strana slobody]], [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]], [[Strana slovenskej obrody]], [[Občianske fórum]], [[Verejnosť proti násiliu]], [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Občianska demokratická únia|ODÚ]], [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], [[Občianske hnutie (české politické hnutie)|OH]] a [[Hnutie za samosprávnu demokraciu – Spoločnosť pre Moravu a Sliezsko|HSD-SMS]]. Historicky prvými českými politickými stranami boli [[Staročesi|Národná strana]] [[(Staročesi)]] (1848), [[Mladočesi]] (1874) a [[Sociálna demokracia (Česko)|sociálni demokrati]] (1878, pod názvom Sociálno demokratická strana českoslovanská v Rakúsku). Významnými českými politikmi boli napríklad [[František Palacký]], [[Jiří František August Buquoy|Jiří František Buquoy]], [[Rudolf Stadion]], [[Felix ze Schwarzenbergu|Felix Schwarzenberg]], [[Karel Chotek]], [[Karel III. ze Schwarzenbergu|Karel III. Schwarzenberg]], [[František Ladislav Rieger]], [[Julius Grégr]], [[Alois Pražák]], [[Eugen Czernin]], [[Antonín Randa]], [[Karel Kramář]], [[Tomáš Garrigue Masaryk]], [[Edvard Beneš]], [[Antonín Švehla]], [[Vlastimil Tusar]], [[Jan Malypetr]], [[Jan Šrámek]], [[Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi|Richard Coundenhove-Calergi]], [[Petr Zenkl]], [[Milada Horáková]], [[Václav Havel]], [[Dagmar Burešová]], [[Petr Pithart]], [[Václav Klaus]], [[Josef Lux]], [[Miloš Zeman]], [[Vladimír Špidla]], [[Karel Schwarzenberg|Karel VII. Schwarzenberg]], [[Miloš Vystrčil]] alebo [[Věra Jourová]]. === Právny a súdny systém === {{Hlavný článok|Súdy v Česku}} [[Súbor:Brno-Nejvyšší správní soud ČR.jpg|náhľad|Sídlo [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyššieho správneho súdu]] v Brne]] [[Právny poriadok Českej republiky|Český právny poriadok]] je súčasťou germánskej vetvy kontinentálneho typu právnej kultúry (niekedy nazývanej aj rímske právo, v anglických krajinách ''civil law''). Je tvorený predpismi prijímanými českými zákonodarcami, právom Európskej únie, medzinárodnými dohodami, ktoré sú ratifikované českým parlamentom a niektorými nálezmi Ústavného súdu (tými, ktoré nejakú časť zákonov označujú za protiústavné). Tieto predpisy sú pravidelne vydávané v [[Zbierka zákonov|Zbierke zákonov]] a [[Zbierka zákonov|Zbierke medzinárodných zmlúv]]. Česká republika je [[unitárny štát]], čo znamená, že jednotlivé jeho časti nemôžu mať vlastnú legislatívu (ako je to napríklad vo federáciách).<ref>https://is.muni.cz/el/1441/jaro2012/SA4BP_ZPrS/um/pr.system.pdf</ref> Základom právneho systému je Ústava ČR prijatá v roku 1993. Nový [[Trestný zákonník (Česko, 2009)|trestný zákonník]] je účinný od roku 2010, [[Občiansky zákonník (Česko)|občiansky zákonník]] od roku 2014. Tradíciu súkromného práva v Česku silno formoval [[Rakúske cisárstvo|rakúsky]] [[všeobecný občiansky zákonník]]. [[Súdna moc]] Českej republiky je tvorená Ústavným súdom a sústavou všeobecných súdov, Ústavný súd je ale zvláštnym ústavným orgánom súdneho typu. Jeho úlohou je hlavne vykonávať kontrolu ústavnosti a plniť niektoré úlohy volebného a politického súdnictva. Ústavný súd sídli v Brne, v budove bývalej moravskej Zemskej snemovne. Predsedami Ústavného súdu samostatného Česka boli [[Zdeněk Kessler]] (1993 – 2003), [[Miloš Holeček]] (2003), [[Pavel Rychetský]] (2003 – 2023) a [[Josef Baxa]] (od 2023). Sústava všeobecných súdov sa skladá z okresných súdov, krajských a vrchných. Na jej vrchole stojí [[Najvyšší súd Českej republiky|Najvyšší súd]] a [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyšší správny súd]]. Obe inštitúcie sídlia taktiež v Brne, rovnako ako [[Najvyššie štátne zastupiteľstvo]]. Ako je v tradícii germánskeho rímskeho práva obvyklé, sústava všeobecných súdov sa delí na tri vetvy: civilné súdnicto, trestné a správne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ústav státu a práva Akademie věd České republiky | periodikum = www.ilaw.cas.cz | url = https://www.ilaw.cas.cz// | jazyk = cs | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> === Zahraničné vzťahy === {{Hlavný článok|Zahraničné vzťahy Česka|Zoznam českých veľvyslanectiev v zahraničí}} [[Súbor:Diplomatic missions of the Czech Republic.png|náhľad|vľavo|Krajiny, v ktorých má Česko svoje [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec |veľvyslanectva]]]] [[Súbor:Visa requirements for Czech citizens.png|náhľad|[[Vízové požiadavky pre českých občanov]]: bezvízový vstup do 167 krajín podľa tzv. ''Visa Restriction Index'' 2016<ref name="Visa Restriction Index 2016">[https://www.henleyglobal.com/files/download/HP/hvri/HP%20Visa%20Restrictions%20Index%20160223.pdf Global Ranking - Visa Restriction Index 2016] {{Wayback|url=https://www.henleyglobal.com/files/download/HP/hvri/HP%20Visa%20Restrictions%20Index%20160223.pdf |date=20160312121441 }}. Henley & Partners. 23. únor 2016</ref>{{legenda|#042E9B|[[Sloboda pohybu]]}}{{legenda|#22B14C|Vízum nie je požadované}}{{legenda|#B5E61D|Víza udeľované pri príchode}}{{legenda|#61c09a|Elektronické vízum (eVisa)}} {{legenda|#79D343|Predom schválené víza pri príchode}}{{legenda|#A8ACAB|Víza požadované pred príchodom}}]] Česká republika má zavedenú štruktúru zahraničných vzťahov. Je členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Európska únia|Európskej únie]] (EÚ), [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|Organizácie pre hospodársku spoluprácu]] (OECD) a [[Rada Európy|Rady Európy]]. Je pozorovateľom [[Organizácia amerických štátov|Organizácie amerických štátov]].<ref>{{Cite web|url=http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/3237.htm |title=The Czech Republic's Membership in International Organizations |publisher=[[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|United States State Department]] |accessdate=8 August 2015}}</ref> Všetky štáty (138 štátov ku dňu 3. mája 2016, z toho je deväť štátov zastúpených [[diplomat]]mi v hodnosti [[chargé d’affaires]]<ref>Ministry of Foreign Affairs of the Czech Republic. Diplomatic Protocol, Diplomatic List, May 3, 2016. http://www.mzv.cz/file/442309/DL2016_05_03.pdf (anglicky).</ref>) a medzinárodné resp. nadštátne organizácie, ktoré majú diplomatické styky s Českou republikou, majú veľvyslanectva v [[Praha|Prahe]], a niektoré z nich majú [[Konzul (diplomacia)|generálne konzuláty]] alebo konzuláty v určitých mestách, hlavne v [[Brno|Brne]]. Česká republika má v štátoch a pri medzinárodných resp. nadštátnych organizácií, s ktorými má diplomatické styky, [[Reciprocita (právo)|recipročne]] svoje [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanectvá]] (ambasády) a konzuláty. Podľa tzv. ''Visa Restriction Indexu'' z roku 2016 majú českí občania možnost bezvízového vstupu do 167 krajín, čím sa zaraďujú medzi najmenej vízami obmedzené národy.<ref name="Visa Restriction Index 2016"/> Hlavnú rolu v zameriavaní a upresňovaní zahraničnej politiky majú [[Zoznam predsedov vlád Česka|premiér]] a [[zoznam ministrov zahraničných vecí Českej republiky|minister zahraničných vecí]]. Pre zahraničnú politiku Českej republiky je zásadné členstvo v Európskej únii, v ktorej ČR v prvej polovici v roku 2009 aj predsedala. Česká republika má silné väzby so [[Slovensko|Slovenskom]], [[Poľsko|Poľskom]] a [[Maďarsko|Maďarskom]], oi. ako člen [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]].<ref>{{Cite web|url=http://www.visegradgroup.eu/about |title=About the Visegrad Group |work=[[Visegrad Group]] |accessdate=8 August 2015}}</ref> Česká republika má rozsiahle styky so susedným [[Nemecko|Nemeckom]]<ref>{{Cite web |url=http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |title=Společné prohlášení ke strategickému dialogu mezi Ministerstvem zahraničních věcí České republiky a Ministerstvem zahraničních věcí Spolkové republiky Německo jako novém rámci pro česko-německé vztahy |publisher=German embassy in the Czech Republic |accessdate=8 August 2015 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160303190422/http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |archive-date=03-03-2016 |dead-url=ano |titul=Archivovaná kopie |dátum prístupu=10-05-2016 |url archivu=https://web.archive.org/web/20150903213529/http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |dátum archivace=03-09-2015 }}</ref> a ďalšími členskými štátmi Európskej únie, so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi americkými]]<ref>{{Cite web|url=http://www.mzv.cz/washington/en/czech_u_s_relations/index.html |title=Czech-U.S. Relations |publisher=ministerstvo zahraničí ČR |accessdate=8 August 2015}}</ref> a s [[Izrael]]om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko je věrnější než USA. Zatímco Izrael už kritizuje většina světa, Fiala dál chce přesouvat ambasádu | periodikum = Hospodářské noviny | dátum_vydania = 20. března 2024 | url = https://archiv.hn.cz/c1-67306380-cesko-je-vernejsi-nez-usa-zatimco-izrael-uz-kritizuje-vetsina-sveta-fiala-dal-chce-presouvat-ambasadu }}</ref> Na Blízkom východe je dôležitým partnerom [[Saudská Arábia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko podporuje násilné režimy a povstalce na Blízkém východě, tvrdí Nesehnutí. Může za to nedostatečná kontrola vývozu zbraní | periodikum = Hospodářské noviny | dátum_vydania = 20. září 2018 | url = https://domaci.ihned.cz/c1-66249980-cesko-podporuje-nasilne-rezimy-a-povstalce-na-blizkem-vychode-tvrdi-nesehnuti-muze-za-to-nedostatecna-kontrola-vyvozu-zbrani }}</ref> Po roku 2020 dochádza k posilňovaniu vzťahov s ázijskými demokratickými štátmi, napríklad s [[Taiwan]]om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Programové prohlášení vlády | periodikum = www.vlada.cz | url = http://www.vlada.cz/cz/jednani-vlady/programove-prohlaseni/programove-prohlaseni-vlady-193547/ | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-01-10 }}</ref> Česko má naopak dlhodobo zlé vzťahy s [[Rusko|Ruskou federáciou]], od roku 2021 Česko figuruje na oficiálnom ruskom zozname nepriateľských krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rusko zveřejnilo seznam nepřátelských zemí. Jsou na něm jen dvě: Česko a USA | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/rusko-zverejnilo-oficialne-seznam-zemi-ktere-nepovazuje-za-p/r~4fd09930b4c911eb89ccac1f6b220ee8/ | dátum vydania = 2021-05-14 | dátum prístupu = 2022-03-02 }}</ref> Problematické vzťahy má Česká republika taktiež aj s [[Čína|Čínskou ľudovou republikou]]. Českí predstavitelia podporujú [[disident]]ov v [[Mjanmarsko|Barme]], [[Bielorusko|Bielorusku]], [[Moldavsko|Moldavsku]], na [[Kuba|Kube]] a v ďalších štátoch.<ref name="democrats">{{Cite news|url=http://www.economist.com/displayStory.cfm?story_id=9725352 |title=Czechs with few mates |work=The Economist |date=30 August 2007 |accessdate=8 August 2015}} Zdroj sa vzťahuje na obdobie do roku 2007.</ref> K slávnym českým diplomatom minulosti patrili napríklad [[Jaroslav Lev z Rožmitálu a na Blatné|Jaroslav Lev z Rožmitálu]], [[Humprecht Jan Černín|Humprecht Jan Czernin]], [[Václav Antonín z Kounic-Rietbergu|Václav Antonín Kounic-Rietberg]], [[Filip Josef Kinský]], [[Karel Filip ze Schwarzenbergu|Karel Filip Schwarzenberg]], [[Alois Lexa von Aehrenthal|Alois Lexa z Aehrentahlu]], [[Otakar Černín|Otakar Czernin]], [[Edvard Beneš]], [[Kamil Krofta]], [[Jan Masaryk]], [[Jiří Hájek]], [[Jiří Dienstbier (1937)|Jiří Dienstbier]], [[Luboš Dobrovský]], [[Josef Zieleniec]], [[Michael Žantovský]], [[Karel Kovanda]], [[Petr Kolář (diplomat)|Petr Kolář]], [[Alexandr Vondra]], [[Karel Schwarzenberg]] či [[Petr Pavel]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ministři a ministerstvo v historii {{!}} Ministerstvo zahraničních věcí České republiky | periodikum = www.mzv.cz | url = https://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/ministri_a_ministerstvo_v_historii/index.html | dátum prístupu = 2022-12-02 }}</ref> === Ozbrojené sily === {{Hlavný článok|Armáda Českej republiky}} [[Súbor:Czech KFOR (1).jpg|náhľad|Českí vojaci na hliadke počas misie [[Sily pre Kosovo|KFOR]] v [[Kosovo|Kosove]]]] Armáda Českej republiky sa skladá z [[Vzdušné sily Armády Českej republiky|letectva]], [[Pozemné sily Armády Českej republiky|pozemných síl]] a podporných jednotiek. [[Prezident Českej republiky]] je vrchným veliteľom ozbrojených síl. V roku 2004 bola zrušená [[základná vojenská služba]] a armáda sa tak stala plne profesionálnou organizáciou. 12. marca 1999 krajina vstúpila do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]], v rámci nej plní svoje vojenské záväzky. Počet aktívnych vojakov je približne 29 300 vrátane civilných zamestnancov. České jednotky sa podieľali na operáciách [[UNPROFOR]], [[SFOR]], [[EUFOR]] v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], [[Sily pre Kosovo|KFOR]] v [[Kosovo|Kosove]] a [[Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily|ISAF]] v [[Afganistan]]e. Od roku 2003 pôsobia českí vojaci v [[Irak]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Balkán, Irák, Afghánistán – česká armáda si v rámci zahraničních misí vydobyla v NATO respekt | periodikum = Český rozhlas | dátum_vydania = 12. března 2019 | url = https://www.radio.cz/cz/rubrika/panorama/balkan-irak-afghanistan-ceska-armada-si-v-ramci-zahranicnich-misi-vydobyla-v-nato-respekt }}</ref> České letectvo sa taktiež podieľa na [[Baltic Air Policing|obrane vzdušného priestoru]] [[Pobaltský štát|Pobaltských štátov]] a [[Island]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = České gripeny budou opět střežit Island, první piloti odletí v září | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/cesi-budou-hlidat-island-gripeny.A160316_161457_domaci_ale | dátum vydania = 2016-03-16 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Vysokú prestíž majú tradične českí vojenskí chemici (dnes [[31. pluk radiačnej, chemickej a biologickej ochrany]] v Liberci). Od svojho prvého nasadenia v medzinárodných silách v operácii [[Druhá vojna v Perzskom zálive|Púštna búrka]] v roku 1991, patrí k hlavným českým príspevkom k spojeneckým akciám. Od roku 2003 libereckí chemici pravidelne velia mnohonárodnému praporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany [[Sily rýchlej reakcie NATO|Síl rýchlej reakcie NATO]] (''NATO Response Force'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liberečtí chemici si na slavnostním nástupu připomněli významné svátky {{!}} Armáda ČR | periodikum = www.army.cz | url = http://www.army.cz/liberecti-chemici-si-na-slavnostnim-nastupu-pripomneli-vyznamne-svatky-74591/ | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Výzbroj Armády Českej republiky zahŕňa nadzvukové stíhačky [[Saab JAS-39 Gripen|JAS-39 Gripen]], bojové lietadlá [[Aero L-159 Alca]], útočné helikoptéry [[Mil Mi-24|Mil Mi-35]], obrnené transportéry: [[Pandur II]], [[BVP-1]], [[BVP-2]], [[OT-90]] a modernizované tanky [[T-72M4CZ]]. Najznámejšími českými, respektíve československými, vojakmi a vojvodcami minulosti boli [[Přemysl Otakar II.]], [[Ján (Čechy)|Ján Luxemburský]], [[Jan Žižka]], [[Albrecht z Valdštejna]], [[Karel Filip ze Schwarzenbergu|Karel Filip Schwarzenberg]], [[Josef Václav Radecký z Radče]], [[Josef Šnejdárek]], [[Heliodor Píka]], [[Ludvík Svoboda]], [[Jan Kubiš]], [[Jozef Gabčík]], [[František Fajtl]] či [[Petr Pavel]]. === Ľudské práva === [[Súbor:Hagibor Rádio SE 4.jpg|náhľad|Budova [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]] v Prahe na [[Hagibor]]e]] {{Hlavný článok|Ľudské práva v Česku|Cenzúra v Česku}} Ľudské práva v Česku sú garantované [[Listina základných práv a slobôd|Listinou základných práv a slobôd]] a [[medzinárodná zmluva|medzinárodnými zmluvami]] o [[ľudské práva|ľudských právach]]. Napriek tomu sa vyskytovali prípady porušovania ľudských práv ako diskriminácia rómskych detí,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Komárek|meno=Michal|titul=Diskriminace Romů v českých školách jako evropský problém|url=http://literarky.cz/komentare/michal-komarek/18387-diskriminace-rom-v-eskych-kolach-jako-evropsky-problem|datum přístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160401143159/http://literarky.cz/komentare/michal-komarek/18387-diskriminace-rom-v-eskych-kolach-jako-evropsky-problem|dátum archivácie=2016-04-01|nedostupné=ano}}</ref> kvôli ktorým [[Európska komisia]] požiadala Česko o podanie vysvetlenia,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evropská komise žádá Česko o data kvůli diskriminaci Romů ve školách|periodikum=iDNES.cz|url=http://zpravy.idnes.cz/eu-chce-iformace-o-udajne-diskriminaci-romu-ve-skolstvi-pig-/domaci.aspx?c=A140925_201335_domaci_cen|dátum vydania=2014-09-25|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> alebo nezákonnej [[Sterilizácia (medicína)|sterilizácie]] [[Rómovia|rómskych]] žien,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evropský soud tlačí vládu k odškodnění za nedobrovolné sterilizace romských žen - Liga lidských práv|periodikum=llp.cz|url=http://llp.cz/2014/03/evropsky-soud-tlaci-vladu-k-odskodneni-za-nedobrovolne-sterilizace-romskych-zen/|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160402194316/http://llp.cz/2014/03/evropsky-soud-tlaci-vladu-k-odskodneni-za-nedobrovolne-sterilizace-romskych-zen/|dátum archivácie=2016-04-02}}</ref> za ktoré sa v roku 2009 [[vláda Českej republiky|vláda]] ospravedlnila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda: Litujeme nezákonných sterilizací romských žen | periodikum = Lidovky.cz | dátum vydania = 2009-11-23 | dátum prístupu = 2015-01-28 | url = http://www.lidovky.cz/vlada-litujeme-nezakonnych-sterilizaci-romskych-zen-p06-/zpravy-domov.aspx?c=A091123_165045_ln_domov_mtr }}</ref> Podľa komentára verejného ochrancu práv [[Stanislav Křeček|Stanislava Křečka]] z roku 2020 je diskriminácia Rómov v súčasnosti len minimálna, čomu nasvedčuje štatistika podaných oznámení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Křeček: Žádnou segregaci Romů nechci. Ať ale nemají zvláštní zacházení | periodikum = Seznam Zprávy | odkaz na periodikum = Seznam Zprávy | vydavateľ = Seznam.cz | odkaz na vydavateľa = Seznam.cz | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/krecek-zadnou-segregaci-romu-nechci-at-ale-nemaji-zvlastni-zachazeni-112349 | dátum prístupu = 2020-08-25 }}</ref> Dochádza takiež k porušovaniu ľudských práv v niektorých zariadeniach pre seniorov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V některých zařízeních pro seniory hrozila klientům podvýživa, upozornila ombudsmanka|url=http://www.novinky.cz/domaci/360142-v-nekterych-zarizenich-pro-seniory-hrozila-klientum-podvyziva-upozornila-ombudsmanka.html|datum přístupu=2016-09-04|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> a v psychiatrických liečebniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Echo24|titul=Česko opět čelí kritice za klecová lůžka v ústavech pro duševně choré - Echo24.cz|url=http://echo24.cz/a/i9wEL/cesko-opet-celi-kritice-za-klecova-luzka-v-ustavech-pro-dusevne-chore|dátum vydania=2014-06-27|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}</ref> V roku 2000 bol na ochranu základných práv a slobôd zriadený úrad [[Verejný ochránce práv (Česko)|Verejného ochrancu práv]] (ombudsmana). Autorita ombudsmana je však skôr neformálna. Podľa [[Index ekonomickej slobody|indexu ekonomickej slobody]], ktorý vytvára ''The Heritage Foundation'' a ''The Wall Street Journal'', je Česko 24. najslobodnejšia krajina na svete z hľadiska obchodu (stav v roku 2016).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.heritage.org/index/excel/2016/index2016_data.xls |dátum prístupu=2016-12-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160207175335/http://www.heritage.org/index/excel/2016/index2016_data.xls |dátum archivácie=2016-02-07 }}</ref> Podľa [[Reportéri bez hraníc|Svetového indexu slobody tlače]], vytváraného organizáciou [[Reportéri bez hraníc]], mala ČR 14. najslobodnejšie mediálne prostredie na svete (stav v roku 2023).<ref name="indextisku" /> Praha je sídlom [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Radio Free Europe/Radio Liberty]]. Stanica dnes sídli na Hagiboru. Na začiatku 90. rokov ju do Československa osobne pozval [[Václav Havel]].<ref>http://www.radio.cz/en/section/curraffrs/launch-of-rfe-broadcasts-from-prague-recalled-on-20th-anniversary</ref> Osoby rovnakého pohlavia môžu v ČR uzavrieť tzv. [[Registrované partnerstvá v Česku|registrované partnerstvo]] (viac [[LGBT práva v Česku]]). K najznámejším českým aktivistom a podporovateľom ľudských práv patrí pražská rodáčka [[Bertha von Suttner|Bertha von Suttnerová]], ktorá za svoj [[Pacifizmus|pacifistický]] boj získala [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovu cenu za mier]], filozof a prvý československý prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk]], študent [[Jan Palach]], ktorý sa v roku 1969 upálil na protest proti sovietskej okupácii, [[Karel Schwarzenberg]], ktorý bol v rokoch 1984 až 1990 predsedom Medzinárodného helsinského výboru pre ľudské práva, [[Václav Havel]], dlhoročný disident a neskorší prezident, sociologička a disidentka [[Jiřina Šiklová]] či [[Šimon Pánek]], zakladateľ organizácie [[Člověk v tísni]]. === Administratívne delenie === {{Hlavný článok|Administratívne delenie Česka|Kraj (Česko)|Okres (Česko)|CZ-NUTS}} [[Súbor:Ceska republika - Historicke zeme a soucasne kraje.png|náhľad|300px|vpravo|Samosprávne kraje a historické krajiny ČR]] ==== Kraje ==== Územie Česka sa delí na 14 vyšších územných samosprávnych celkov – krajov. Toto rozdelenie bolo zriadené 1. januára 2000 ústavným zákonom č. 347/1997 Sb. Krajský úrad je krajským orgánom vykonávajúcim tiež [[prenesená pôsobnosť|prenesenú pôsobnosť]] štátnej správy, na jeho čele stojí riaditeľ. Hlavou každého kraja je [[Hajtman kraja|hajtman]], iba hlavou Prahy je [[primátor (Česko)|primátor]]. Územné kraje ani samosprávne kraje nerešpektujú hranice [[České krajiny|historických Českých krajín]]. Územie [[Juhočeský kraj|Juhočeského kraja]], [[Juhomoravský kraj|Juhomoravského kraja]], [[Pardubický kraj|Pardubického kraje]] a [[kraj Vysočina|kraja Vysočina]] sa nachádza ako v [[Čechy|Čechách]], tak na [[Morava (región)|Morave]] a územie [[Olomoucký kraj|Olomouckého kraja]] a [[Moravsko-sliezsky kraj|Moravsko-sliezskeho kraja]] sa nachádza ako na Morave, tak v [[České Sliezsko|Českom Sliezsku]]. Rozdelenie do 14 krajov je uplatňované pri [[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky|voľbách do Poslaneckej snemovne PČR]], kde každý politický subjekt môže podať 14 kandidátok. Dnešné územie Českej republiky sa delilo na [[História krajov v Česku|kraje]] v rôznych obmenách od doby vlády [[Přemysl Otakar II.|Premysla Otakara II.]] až do 19. storočia. Následne bolo toto delenie nahradené iba okresmi, v období [[Prvá česko-slovenská republika|prvej republiky]] potom zemským zriadením. Kraje boli obnovené v roku 1948, v roku 1960 prebehlo rozdelenie Česka do siedmich krajov a hlavného mesta. Tieto kraje ''[[de facto]]'' zanikli so zriadením nových krajov v roku 2000, ''[[de iure]]'' však existovali súbežne s novými krajmi až do 1. januára 2021, keď boli zrušené na základe nového [[zákon o územnosprávnom členení štátu|zákona o územnosprávnom členení štátu]].<ref>{{Citácia právneho predpisu | typ = Zákon | číslo = 51/2020 Sb. | názov = o územně správním členění státu | poznámka = Zákony pro lidi | url = https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2020-51 | dátum prístupu = 2021-04-08 }}</ref> Členenia na iba osem krajov však stále pretrváva v organizácii [[Súdy v Česku|českej justície]].<ref>{{Citácia právneho predpisu | typ = Zákon | číslo = 6/2002 Sb. | názov = o soudech, soudcích, přísedících a státní správě soudů a o změně některých dalších zákonů (zákon o soudech a soudcích) | poznámka = Krajské soudy a jejich obvody jsou definovány v příloze č. 2 | url = https://www.e-sbirka.cz/sb/2002/6 | dátum prístupu = 2025-07-24 }}</ref> {| border=0 cellspacing=0 cellpadding=0 align=right |- | colspan=4 | <hr> |- valign=top | '''samosprávny kraj''' | rowspan=16 | &nbsp;&nbsp; | '''[[Krajské mesto (Česko)|krajské mesto]]''' | align="right" | '''obyvateľov'''<ref name="PočetObyv2025" /> |- | colspan="4" | <hr> |- | colspan=3 | [[Praha|Hlavné mesto Praha]] | align="right" | 1 397 880 |- | [[Stredočeský kraj]] | [[Praha]] | align="right" | 1 466 215 |- | [[Juhočeský kraj]] | [[České Budějovice]] | align=right | 653 227 |- | [[Plzeňský kraj]] | [[Plzeň]] | align=right | 614 640 |- | [[Karlovarský kraj]] | [[Karlovy Vary]] | align=right | 293 195 |- | [[Ústecký kraj]] | [[Ústí nad Labem]] | align=right | 808 356 |- | [[Liberecký kraj]] | [[Liberec]] | align=right | 449 494 |- | [[Královohradecký kraj]] | [[Hradec Králové]] | align=right | 555 923 |- | [[Pardubický kraj]] | [[Pardubice]] | align=right | 530 469 |- | [[Kraj Vysočina]] | [[Jihlava]] | align=right | 517 647 |- | [[Juhomoravský kraj]] | [[Brno]] | align=right | 1 229 343 |- | [[Olomoucký kraj]] | [[Olomouc]] | align=right | 631 500 |- | [[Zlínský kraj]] | [[Zlín]] | align=right | 578 998 |- | [[Moravsko-sliezsky kraj]] | [[Ostrava]] | align=right | 1 182 613 |- | colspan=4 | <hr> |} ==== Okresy ==== Kraje sa ďalej delia na okresy, dohromady je v Česku 76 okresov (posledný z nich – [[okres Jeseník]] – vznikol až 1. januára [[1996]]). V roku 1990 boli okresní národní výbory transformované na okresní úrady, namiesto zboru voleného občanmi ich riadili [[Okresné zhromaždenie|okresné zhromaždenia]] volené [[zastupiteľstvo kraja|krajským zastupiteľstvom]]. Ku dňu [[1. január|1. januára]] [[2003]] boli okresné úrady zrušené. [[Okres]]y ako jednotka štátnej správy naďalej existujú, okresy taktiež zastávajú štatistickú jednotku. ==== Obce a ich správne obvody ==== V roku [[1990]] boli [[miestny národný výbor|miestne]] a [[mestský národný výbor|mestské]] národné výbory premenené na [[obecný úrad|obecné]] a [[Obecný úrad|mestské úrady]], pričom volené orgány získali takzvanú [[samostatná pôsobnosť|samostatnú pôsobnosť]], ktorá začala byť rozlišovaná od [[prenesená pôsobnosť|prenesenej pôsobnosti]] štátnej správy. Pre výkon štátnej správy na najnižšej úrovni bol zvolený zmiešaný model: obecný úrad je obecným orgánom. Česká republika sa [[1. január|1. januára]] [[1993]] stala samostatným štátom, ale na vnútorné územné členenie to vplyv nemalo. Z hľadiska všeobecnej štátnej správy sa kraje delia na [[správny obvod|správne obvody]] [[Obec s rozšírenou pôsobnosťou|obcí s rozšírenou pôsobnosťou]] (niekedy tiež nazývané „malé okresy“ alebo „obce III. typu“). Takými obcami sa stali všetky doposiaľ okresné mestá, pribudli k ním však mnoho ďalších miest. Tieto obvody sa niekde ďalej delia na správne obvody [[Poverený obecný úrad|obcí s povereným obecným úradom]] (tzv. „obce II. typu“), ktoré vykonávajú niektoré špecifické právomoci štátnej správy aj pre okolité obce. Ešte menšie bývajú niektoré správne obvody [[matrika|matrík]]. Niektoré pôsobnosti štátnej správy vykonávajú pre svoje územie všetky obce. ==== NUTS ==== [[Súbor:Cznuts2.svg|náhled|Štatistické oblasti [[Spoločná nomenklatúra územných jednotiek pre štatistické účely|NUTS]] 2 <br />v Českej republike, [[CZ-NUTS]] 2]] Členenie na jednotky [[CZ-NUTS|NUTS]] 1, ktoré zodpovedajú územiu veľkosťou 3 – 7 miliónov obyvateľov, nebolo v Česku zavedené. Jednotku NUTS 1 tak tvorí celé územie Česka. Na úrovni NUTS 2 sa kraje združujú do štatistických oblastí nazývaných regióny súdržnosti, ktoré majú mať zrovnateľný počet obyvateľov, aby mohli byť centrálne riadené v projektoch partnerstiev Európskej únie, a pri financovaní miestnych projektov. Plzeňský a Juhočeský kraj sú tak združené do [[Región súdržnosti Juhozápad|regiónu súdržnosti Juhozápad]], Karlovarský a Ústecký do [[Región súdržnosti Severozápad|regiónu súdržnosti Severozápad]], Liberecký, Královohradecký a Pardubický do [[Región súdržnosti Severovýchod|regiónu súdržnosti Severovýchod]], Vysočina a Juhomoravský do [[Región súdržnosti Juhovýchod|regiónu súdržnosti Juhovýchod]], Olomoucký a Zlínský do [[Región súdržnosti Stredná Morava|regiónu súdržnosti Stredná Morava]]. Regióny súdržnosti [[Región súdržnosti Praha|Praha]], [[Región súdržnosti Stredné Čechy|Stredné Čechy]] a [[Región súdržnosti Moravsko-sliezsko|Moravsko-sliezsko]] sú každý tvorené jediným krajom. Kraje sú umiestnené na úrovni NUTS 3. ==== Euroregióny ==== {{Hlavný článok|Zoznam euroregiónov v Česku}} Pre posilnenie [[región|regionálnej]] spolupráce v Európe vznikajú takzvané [[euroregión]]y, a to spravidla v regiónoch delených štátnymi hranicami. Najstarší z nich je [[Euroregión Nisa]], ktorý leží na [[trojmedzie|trojmedzí]] [[Čechy|Čech]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Poľsko|Poľska]] predovšetkým v povodí [[Lužická Nisa|Lužickej Nisy]]. Zaberá plochu 13 033 km², z toho na českom území 3 163 km². == Ekonomika == {{Hlavný článok|Ekonomika Česka}} === Všeobecná charakteristika === [[Súbor:Nové Město, Na příkopě 28, Česká národní banka.jpg|náhľad|[[Česká národná banka]] v [[Praha|Prahe]]]] [[Súbor:Europe-GDP-PPP-per-capita-map.png|náhľad|Európske štáty podľa [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|HDP na obyvateľa]]]] {{Hlavný článok|Ekonomika Česka|Štátny dlh Česka}} Hospodárstvo českých krajín tradične patrí k najrozvinutejším v Európe. [[Hrubý domáci produkt]] dosahuje výšku vyspelých štátov sveta. V roku [[2015]] bol [[hrubý domáci produkt]] (HDP) na osobu v [[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]] 31 600 amerických dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World Factbook — Central Intelligence Agency|periodikum=www.cia.gov|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2004rank.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20190529122611/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2004rank.html|dátum archivácie=2019-05-29|nedostupné=ano}}</ref> Výkonnosť českej ekonomiky bola v roku 2019 93 % priemeru [[Európska únia|EÚ]].<ref>[https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tec00114/default/table?lang=en Eurostat:GDP per capita in PPS]</ref> [[Ekonomika Česka|Česká ekonomika]] je tak 16. najsilnejšou v EÚ. Svojou výkonnosťou predbehla v roku [[2005]] ekonomiku [[Portugalsko|Portugalska]], potom [[Grécko|Grécka]], [[Cyprus|Cypru]] a teraz sa blíži na úroveň [[Taliansko|Talianska]] a [[Španielsko|Španielska]]. [[Svetová banka]] (WB) už Česko vyradila zo zoznamu „rozvojových krajín“. Z investičného hľadiska banka [[JPMorgan Chase]] v roku 2017 české štátne dlhopisy zaradila do indexu „rozvíjajúcich sa trhov“ (emerging markets).<ref>{{Citácia periodika|titul=JPMorgan Chase přeřadila české dluhopisy z kategorie vyspělých zemí do indexů rozvíjejících se trhů|periodikum=Investicniweb.cz|jazyk=cs-CZ|url=https://www.investicniweb.cz/news-2017-2-23-jpmorgan-chase-preradila-ceske-dluhopisy-ze-skupiny-vyspelych-zemi-do-indexu-rozvijejicich-se-zemi/|dátum prístupu=2018-11-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Banka přeřadí Česko z&nbsp;vyspělých zemí do rozvojových. Neplníme příjem na hlavu | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis |jazyk=cs|url=https://www.novinky.cz/ekonomika/430220-banka-preradi-cesko-z-vyspelych-zemi-do-rozvojovych-neplnime-prijem-na-hlavu.html |datum prístupu=2017-04-11}}</ref> Napriek tomu dnes patrí k tridsiatke najvyspelejších štátov, tzv. „platcom“, ktorí z rozpočtu Svetovej banky neberú peniaze, ale naopak ich do nej vkladajú. Podľa Indexu spoločenského rozvoja (Social Progress Index), kotrý vytvára nezisková organizácia Social Progress Imperative a spoločnosť Deloitte, je ČR 22. najrozvinutejším štátom sveta (k 2015).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko je v&nbsp;kvalitě života na 22. místě na světě, dokonce před Itálií|url=https://www.novinky.cz/ekonomika/366662-cesko-je-v-kvalite-zivota-na-22-miste-na-svete-dokonce-pred-italii.html | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis |dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs}}</ref> Podľa [[Index ľudského rozvoja|Indexu ľudského rozvoja]], ktorý vypočítava [[Organizácia spojených národov|OSN]], je 28. najrozvinutejším štátom.<ref>http://hdr.undp.org/sites/default/files/2015_human_development_report.pdf</ref> V rebríčku bohatstva svojich občanov, ktorý zostavuje skupina [[Allianz]], bola v roku 2015 Česká republika taktiež na 28. mieste na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.tyden.cz|meno=|titul=Bohatství stoupá. Průměrný Čech vlastní 305 tisíc korun|url=http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/bohatstvi-stoupa-prumerny-cech-vlastni-305-tisic-korun_357353.html|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2015-09-29|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Majetok je podľa štúdie Global Wealth Report spoločnosti The Boston Consulting Group v ČR rozložené pomerne rovnomerne: päť percent najbohatších Čechov vlastní 45 percent celkového finančného bohatstva (v USA je to 77 percent).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pět procent Čechů vlastní 45 procent bohatství - Echo24.cz|url=http://echo24.cz/a/iB9u7/pet-procent-cechu-vlastni-45-procent-bohatstvi|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2015-04-15|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}</ref> Taktiež príjmová nerovnosť medzi ľuďmi patrí v ČR k najnižším v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=tyden.cz|meno=|titul=Příjmová nerovnost? Češi jsou rovnostáři|url=http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/podnikani-a-prace/prijmova-nerovnost-cesi-jsou-rovnostari_328591.html|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2014-12-30|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> S tým súvisí aj odhad OECD, že v ČR ja najmenšia miera [[Chudoba|chudoby]] v celej Európe.<ref>http://www.mpsv.cz/cs/17826</ref> V roku 2018 žilo na [[Hranica chudoby|hranici chudoby]] 9,6 percent ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Příjmová chudoba ohrožuje desetinu obyvatel ČR. Živoří ale výrazně více lidí | periodikum = Echo24 | dátum_vydania = 25. března 2019 | url = https://echo24.cz/a/SZfy8/prijmova-chudoba-ohrozuje-desetinu-obyvatel-cr-zivori-ale-vyrazne-vice-lidi }}</ref> ČR je silne exportnou ekonomikou, český export prekonal v roku 2018 hranicu 4,4 bilióna korún, čím bol vytvorený nový historický rekord. V roku 2018 mierilo 84,1 percenta vývozu z ČR do krajín Európskej únie. Z hľadiska štátov dominoval vývoz do [[Nemecko|Nemecka]] (32,4 percenta), s odstupom nasledovalo [[Slovensko]] (7,6 percent), [[Poľsko]] (6,1) a [[Rakúsko]] (4,5). Dominoval dovoz z Nemecka (25,0 percenta), [[Čína|Číny]] (14,1) a Poľska (7,7).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zahraniční obchod ČR - roční údaje - 2018 | periodikum = Český statistický úřad | dátum_vydania = 30. září 2019 | url = https://www.czso.cz/csu/czso/zahranicni-obchod-cr-rocni-udaje-2018 }}</ref> Zdanenie bolo v roku 2015 v ČR na úrovni 39,6 percenta HDP.<ref name="cia">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World Factbook — Central Intelligence Agency|periodikum=www.cia.gov|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ez.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20181226012446/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ez.html%20|dátum archivácie=2018-12-26|nedostupné=ano}}</ref> Pre štruktúru zdanenia je typická nízka miera [[Priama daň|priamych daní]], priemerná miera [[Nepriama daň|nepriamých]] a veľmi vysoká miera sociálnych príspevkov ([[sociálne zabezpečenie|sociálne]] a [[Zdravotné poistenie v Česku|zdravotné poistenie]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezviko=eDOTACE|titul=Zdanění v EU - struktura a efektivita výběru daní - eDOTACE|periodikum=www.edotace.cz|url=http://www.edotace.cz/clanky/zdaneni-v-eu-struktura-a-efektivita-vyberu-dani|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Typickým rysom českej ekonomiky je relatívne nízka miera nezamestnanosti, v marci 2016 dosiahla ČR najnižšiu nezamestnanosť v celej Európskej únii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko má nejnižší nezaměstnanost z&nbsp;celé EU, předběhlo už i&nbsp;Německo|url=http://www.novinky.cz/ekonomika/402011-cesko-ma-nejnizsi-nezamestnanost-z-cele-eu-predbehlo-uz-i-nemecko.html|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> Jeho zadlženie bolo k roku 2015 siedme najnižšie v EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko je sedmou nejméně zadluženou zemí EU|url=http://www.novinky.cz/ekonomika/401288-cesko-je-sedmou-nejmene-zadluzenou-zemi-eu.html|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> K roku 2016 bol [[Štátny dlh Česka|štátny dlh]] 1,836 bilióna korún, čo predstavovalo 40,3 percent hrubého domáceho produktu (priemer EÚ 85,2 percent HDP, eurozóny 90,7 percent HDP).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČSÚ: Míru zadlužení porušuje většina zemí EU, Česko ne {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/csu-miru-zadluzeni-porusuje-vetsina-zemi-eu-cesko-ne/1380321|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Dlhy českých domácností boli k júnu 2016 1,369 bilióna korún, dlhy firiem voči bankám 1,176 bilióna korún.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dluhy českých domácností v červnu stouply na 1,369 bilionu korun {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/dluhy-ceskych-domacnosti-v-cervnu-stouply-na-1-369-bilionu-korun/1376400|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> V roku 2016 vo forme [[Odliv kapitálu|dividend]] odplynulo z Česka do zahraničia 289 miliárd korún<ref>[https://www.novinky.cz/ekonomika/433801-do-zahranici-odteklo-na-dividendach-rekordnich-289-miliard.html Do zahraničí odteklo na dividendách rekordních 289 miliard]. Novinky. 31. března 2017.</ref> a podľa niektorých odhadov sa ročne odvádza z Česka do zahraničia až 700 miliárd korún,<ref>[https://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/jak-zahranicni-firmy-doji-cesko-odtece-az-700-miliard-rocne_457806.html Jak zahraniční firmy dojí Česko. Odteče až 700 miliard ročně]. Týden. 6. prosince 2017.</ref> čo je avšak priamy dôsledok zahraničných investícií. K roku 2016 bolo v ČR 23 200 dolárových milionárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Počet dolarových milionářů v ČR stoupl o osm pct na 23.200 lidí {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/pocet-dolarovych-milionaru-v-cr-stoupl-o-osm-pct-na-23-200-lidi/1375615|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Medzinárodná ratingová agentura Standard & Poor's oceňuje od roku 2011 úverovú spoľahlivosť Českej republiky stupňom AA-.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Agentura S&P potvrdila rating České republiky na stupni AA- {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/agentura-s-p-potvrdila-rating-ceske-republiky-na-stupni-aa/1374382|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Podľa poradenskej siete BDO bolo k roku 2016 Česko 26. najatraktívnejšou krajinou sveta pre investorov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BDO: Nejatraktivnější pro investory je Hongkong, ČR na 26. místě {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/bdo-nejatraktivnejsi-pro-investory-je-hongkong-cr-na-26-miste/1373844|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> K významným hospodárskym inštitúciám patrí [[Burza cenných papierov Praha|Pražská burza]] (a jej [[PX|index PX]]). S [[Korupcia|korupciou]] sa v Česku stretlo 60 % opýtaných podnikateľov.<ref>[https://byznys.ihned.cz/c1-64760700-pruzkum-vetsina-podnikatelu-se-setkala-s-uplatky-zadne-zlepseni-nevidi Průzkum: Většina podnikatelů se setkala s úplatky. Žadné zlepšení nevidí]. Hospodářské noviny. 19. října 2015.</ref> === Mena === [[Súbor:5 000 czk note 2009.jpg|náhľad|Päťtisícová bankovka českej koruny s portrétom [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]]]] Oficiálnou českou menou je [[Česká koruna (mena)|česká koruna]] (skratka Kč). Vydáva ju [[Česká národná banka]], úplne nezávislá od vlády. Členmi jej vedenia – bankovnej rady – menuje prezident republiky. Kurz meny je plávajúci, pokiaľ sa Česká národná banka nerozhodne inak, napríklad od 7. novembra 2013 intervenovala na devízovom trhu s cieľom držať kurz koruny voči euru približne na hladine 27 korún za euro.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor1 = ČTK | odkaz_na_autora1 = Česká tisková kancelář | titul = Intervence ČNB pokračují, skončí nejdříve ve 2. čtvrtletí 2017 | periodikum = ČeskéNoviny.cz | dátum_vydania = 2016-09-29 | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/intervence-cnb-pokracuji-skonci-nejdrive-ve-2-ctvrtleti-2017/1398055 | dátum_prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Dôvodom na opatrenia boli obavy z [[Deflácia (záporná inflácia)|deflácia]]. Intervencie boli ukončené na jar 2017<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | odkaz na autora = Česká tisková kancelář | titul = ČNB ukončila intervence, koruna posílila, rostou výnosy dluhopisů | periodikum = ČeskéNoviny.cz | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cnb-ukoncila-intervence-koruna-muze-posilit-pod-27-kc-eur/1470372 | dátum prístupu = 2017-06-12 }}</ref> a intervenciami posilnený kurz si koruna udržovala do 1. štvrťročia 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Směnný kurz EU/Kč | url = https://www.kb.cz/cs/kurzovni-listek/detail-kurzu?curr=eur | vydavateľ = Komerční banka }}</ref> Prístupovou zmluvou z roku 2003 sa Česko zaviazalo prijať európsku menu [[euro]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euro a Česká republika | url = http://www.zavedenieura.cz/cs/euro-a-ceska-republika | vydavateľ = Ministerstvo financí ČR | dátum_prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Vládou však doposiaľ nebol stanovený termín prijatia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor1 = ČTK | odkaz_na_autora1 = Česká tisková kancelář | titul = Analýza: Rozhodnutí o vstupu Česka do eurozóny bude hlavně politické | periodikum = ČeskéNoviny.cz | dátum_vydania = 2017-06-01 | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/analyza-rozhodnuti-o-vstupu-ceska-do-eurozony-bude-hlavne-politicke/1492235 | dátum_prístupu = 2017-07-12 }}</ref> ani termín vstupu do mechanizmu zmenových kurzov [[ERM II]], ktorý musí prijatie eura predchádzať. Vstup do mechanizmu ERM II je poslednou z piatich [[Konvergenčné kritériá|konvergenčných kritérií]], ktoré ČR doposiaľ nesplnila. Prijatie eura bránia obavy z [[Dlhová kríza v eurozóne|dlhovej krízy v eurozóne]] a nízka podpora prijatia eura u verejnosti. Do roku 2005 sa podpora u verejnosti pohybovala okolo 50 %, v ďalších rokoch ale vytrvalo klesala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tisková zpráva: Občané ČR o budoucnosti EU a přijetí eura – duben 2017 | url = https://cvvm.soc.cas.cz/media/com_form2content/documents/c2/a4326/f9/pm170524a.pdf | druh nosiča = PDF online | vydavateľ = Centrum pro výzkum veřejného mínění | dátum_prístupu = 2017-07-12 | strany = 4 | dátum_vydania = 2017-05-24 }}</ref> Podľa agentúry [[STEM]] sa podpora zavedenia eura v rokoch 2015 až 2023 pohybovala medzi 15–20 %, pričom pri výskume z roku 2023 odpovedalo 56 % respondentov „určite nie“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euro, nebo koruna? Češi mají jasno, pokud by záleželo jen na veřejném mínění, společnou měnu nepřijmou | periodikum = iROZHLAS | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/euro-nebo-koruna-cesi-maji-jasno-pokud-zalezelo-jen-na-verejnem-mineni-spolecnou_2405160500_aur | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2025-07-15 }}</ref> Naopak podľa [[Eurobarometer|Eurobarometra]] podpora pre vstup do [[Eurozóna|eurozóny]] stále rastie, v roku 2021 bolo pre 40 % Čechov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euro místo koruny? Češi mění názor, příznivců evropské měny přibylo | periodikum = Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/euro-misto-koruny-cesi-meni-nazor-priznivcu-evropske-meny-pribylo-152964 | dátum vydania = 2021-05-04 | dátum prístupu = 2025-07-24 }}</ref> a v roku 2022 šlo o 44 % českých občanov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podpora eura v ČR výrazně vzrostla | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | url = https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-podpora-eura-v-cr-vyrazne-vzrostla-40399769 | dátum vydania = 2022-06-10 | dátum prístupu = 2025-07-24 }}</ref> K historickým menám používaným v Česku patrí [[Koruna česko-slovenská|česko-slovenská koruna]], [[Koruna (Protektorát Čechy a Morava)|protektorátna koruna]], [[Koruna (Rakúsko-Uhorsko)|rakúsko-uhorská koruna]] či [[Rakúsky zlatý|rakúsko-uhorský zlatý]]. K významným minciam minulosti patrí [[pražský groš]] či [[jáchymovský tolar]], od ktorého má mena [[dolár]] [[Etymológia|etymologický]] pôvod. === Vývoj ekonomiky === {{hlavný článok|Hospodárske dejiny Česka}} [[Súbor:Vítkovické železárny polovina 19 století.jpg|náhľad|[[Vítkovické železiarne]] v polovici 19. storočia]] [[Súbor:Parní lokomotiva Skaličák 20.jpg|náhľad|Značka kedysi slávneho strojárenského koncernu [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]], ktorý po mnohých fúziách vznikol v roku 1927]] V českých krajinách sa počiatky moderného priemyslu dajú vysledovať do časov panovania cisára [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]], keď sa začali spolu so zárodkami [[Veda|modernej vedy]] objavovať aj prvé priemyselné technológie a myslenie. Proces prerušila [[tridsaťročná vojna]] a aj po nej v strednej Európe došlo k istému oneskoreniu v nadviazaní na túto tradíciu. Začiatky industrializácie tu súvisia s ideológiou [[Merkantilizmus|merkantilizmu]] a [[Osvietenský absolutizmus|osvietenským absolutizmom]] [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]]. Priekopníkmi tu boli hlavne šľachtici. Prvý priemysel, ktorý sa začal v českých krajinách masovo rozvíjať, bol [[Textilníctvo|textilný priemysel]], v 18. storočí ešte osamotený. Zlom prišiel na začiatku 19. storočia, keď sa české krajiny začali rýchlo industrializovať, došlo k tzv. [[Priemyselná revolúcia v Česku|priemyselnej revolúcii]]. Rozvíjali sa nové odbory (hlavne cukrovarníctvo, sklárstvo, pivovarníctvo, výroba porcelánu, chemický priemysel, ťažký priemysel a strojárenstvo) a od 20. a 30. rokov 19. storočia sa tento priemysel taktiež mechanizoval, s pomocou [[Parný stroj|parného stroja]], kľúčového vynálezu epochy. V 2. polovici storočia sa objavili nové technológie (elektrina, telegraf, telefón), rodilo sa kapitalistické finančníctvo ([[Živnostenská banka|Živnobanka]]), mohutnelo strojárenstvo, jednak za pomoci fúzií a koncentrácie kapitálu (napr. koncerny [[Škoda Holding|Škoda]] a [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]]), a taktiež tým, že sa začali vyrábať stroje pre rozvíjajúcu sa železnicu a systémy mestskej hromadnej dopravy. Na konci storočia sa objavuje výroba automobilov a motocyklov ([[Laurin & Klement|Laurin a Klement]]). Do konca 19. storočia sa stali české krajiny najpriemyselnejšou časťou vtedajšej [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchie]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mrázek | meno = Otakar | odkaz na autora = Otakar Mrázek | titul = Vývoj průmyslu v českých zemích a na Slovensku od manufaktury do roku 1918| vydavateľ = Nakladatelství politické literatury | miesto = Praha | rok = 1964| počet strán = 490}}</ref> Počas Prvej republiky rozmach pokračoval, objavili sa aj nové dynamicky expandujúce odvetvia (napr. obuvníctvo – firma [[Baťa]] či zbrojárstvo – [[Zbrojovka Brno]]). Podľa kritéria „národného dôchodku na obyvateľa“ bola medzivojnová československá ekonomika 14. najvyspelejšia v Európe a 18. – 20. na svete. Priemyselná produkcia bola desiata najvyššia na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ekonomika ČSSR v letech padesátých a šedesátých {{!}} 21. 7. 2011 {{!}} Pavel Rybák | periodikum = Britské listy | url = https://blisty.cz/art/59458-ekonomika-cssr-v-nbsp-letech-padesatych-a-sedesatych.html | dátum vydania = 2011-07-21 | jazyk = en | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Silno exportnú ekonomiku ťažko zasiahla [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|svetová kríza]], ktorá začala v roku 1929. Vliekla sa takmer až do konca 30. rokov. Po druhej svetovej vojne bol priemysel v mimoriadnej miere zoštátnený a po nástupe komunistov k moci začalo byť hospodárstvo centrálne riadené a plánované. Naviac sa podvolilo potrebám [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rady vzájomnej hospodárskej pomoci]], ktorá združovala socialistické štáty, takže došlo v 50. rokoch k prílišnej orientácii na ťažký priemysel. Od 60. rokov sa dal priestor širšej a vyváženejšej škále odvetví, nadviazalo sa na dobrú strojárenskú a chemickú tradíciu. Na konci 60. rokov vedenie KSČ plánovalo väčšiu ekonomickú reformu ([[Ota Šik|Otu Šika]]), ktorá by centrálne riadenú ekonomiku skĺbila s voľným trhom, ale [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] ju znemožnil. Nové vedenie KSČ tak zvolilo cestu veľkých infraštruktúrnych a energetických projektov, pri ktorých bolo centrálne riadenie čiastočne výhodou (rozsiahla výstavba sídlisk, diaľníc, jadrových elektrární, priehrad, doindustrializácia Slovenska). Hospodárstvo avšak nedokázalo pružne reagovať na potreby spotrebiteľov a nezachytilo ani technologický prevrat tej doby, počítačovú a digitálnu revolúciu. Špecifickou líniou, snáď v niektorých ohľadoch aj podvratnou, bolo [[Družstvo (ekonómia)|družstevníctvo]], kde sa objavila aj nečakaná pružnosť a efektivita (napr. výroba počítačov v [[JZD Slušovice]]). Počas tzv. [[Perestrojka|perestrojky]], prestavby hospodárstva, ku ktorému impulzy prišli z Moskvy, bol tejto línii daný väčší priestor a rovnako tak bolo čiastočne dovolené súkromné podnikanie (napr. aj jedna z najväčších súčasných českých firiem, antivírová spoločnosť [[Avast Software|Avast]], začínala ako perestrojkové družstvo). Reformy však boli príliš pomalé a nestretli sa ani s takou podporou verejnosti ako reformy konca 60. rokov. Politická revolúcia v roku 1989 ukončila komunistickú vládu aj pokusy o reformy na jej konci. Došlo k transformácii centrálne riadeného hospodárstva a [[privatizácia|privatizácii]] štátneho majetku (viac [[kupónová privatizácia]], [[veľká privatizácia]], [[malá privatizácia]]). V rámci [[reštitúcia|reštitúcií]] bola taktiež navrátená časť majetkov znárodnených po roku 1948. Dôsledky otvorenej konkurencie najviac postihli odvetvia [[ťažký priemysel|ťažkého priemyslu]] a ťažkého strojárenstva, ktoré neboli konkurencieschopné, alebo boli chybne privatizované. Veľká časť podnikov bola začlenená do nadnárodných korporácií. Podiel priemyslu na tvorbe [[Hrubý domáci produkt|HDP]] klesol v zrovnaní s rokom 1990 na polovicu a jeho miesto zabral sektor služieb. Po vstupe krajiny do Európskej únie v roku 2004 nasledovalo obdobie hospodárskeho rastu. Pomohli aj priame dotácie, od momentu vstupu do polovice roku 2016 Česko získalo z rozpočtu EÚ o 627,8 miliardy korún viac, než do nej odviedlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČR v pololetí získala z EU o 66,6 miliardy Kč více, než zaplatila {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cr-v-pololeti-ziskala-z-eu-o-66-6-miliardy-kc-vice-nez-zaplatila/1376329|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Tak ako väčšinu štátov sveta, aj Česko zasiahla svetová ekonomická kríza, ktorá vypukla v roku 2008. Prejavila sa hlavne poklesom HDP o 4,5 % v roku 2009, zvyšovaním nezamestnanosti a rastom zadlženia štátu. Bankový systém oproti tomu kríze odolal a negatívne javy alebo priamo krachy bánk ako v iných štátoch EÚ sa neuskutočnili. ČR sa vyhla aj dlhovej kríze, ktorá postihla niektoré štáty eurozóny. Po roku 2011 sa obnovil hospodársky rast a česká ekonomika preukazuje vysokú výkonnosť. === Najväčšie firmy === {{Hlavný článok|Zoznam najväčších českých firiem podľa tržieb|Zoznam najväčších zamestnávateľov v Česku|Zoznam najbohatších ľudí v Česku}} [[Súbor:Avast logo 2021.svg|náhľad|Logo [[Avast Software]], českej softwarové firmy]] [[Súbor:BB Centrum, Prague, Czech Republic.jpg|náhľad|Areál [[BB Centrum]] v Prahe, sídlo rady firiem, oi. aj štátneho [[ČEZ]]u]] ==== Podľa tržieb ==== Podľa tržieb boli v roku 2019 v ČR najväčšie firmy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko1 = Křeček | meno1 = Štěpán | titul = Žebříček největších firem v České republice | url = https://www.kurzy.cz/zpravy/554133-zebricek-nejvetsich-firem-v-ceske-republice/ | vydavateľ = kurzy.cz | dátum_vydania = 2020-08-14 }}</ref> {{stĺpce|2| * [[Škoda Auto]] (459,1 miliardy korún). * [[Energetický a průmyslový holding]] (230,0 miliardy Kč) * [[ČEZ]] (206,2 miliardy Kč) * [[Agrofert]] (162,0 miliardy Kč) * [[Foxconn CZ]] (152,4 miliardy Kč) }} ==== Podľa počtu zamestnancov ==== Najväčšími zamestnávateľmi v roku 2018 boli firmy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Největší firmy v Česku podle tržeb i zaměstnanců. Projděte si žebříček Czech Top 100 | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia | dátum_vydania = 2019-06-11 | url = https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/nejvetsim-firmam-v-cesku-se-dari-trzby-skodovky-rostou-nejvi/r~1febd2968c2811e9a305ac1f6b220ee8/ | dátum_prístupu = 2020-12-16 }}</ref> {{stĺpce|2| * [[Agrofert]] (32 770 zamestnancov) * [[Škoda Auto]] (32 599 zamestnancov) * [[ČEZ]] (31 385 zamestnancov) * [[Česká pošta]] (30 128 zamestnancov) * [[České dráhy]] (23 374 zamestnancov) }} <!-- Aj po rozsiahlej privatizácii 90. rokov zostal v ekonomike silný verejný sektor s veľkými zamestnávateľmi ([[Česká pošta]], [[České dráhy]], [[Dopravní podnik hl. m. Prahy]], Letisko Praha, [[Lesy České republiky]], [[Čepro]], [[ČEPS]]) a v prípade energetické firmy [[ČEZ]] aj s jednou z najziskovejších firiem. Najväčším súkromným zamestnávateľom sa časom stala potravinársko-chemická skupina [[Agrofert]] ([[Andrej Babiš]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Největší zaměstnavatelé v Česku. Nový žebříček vedou policie a pošta|periodikum=Aktuálně.cz|url=https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/nejvetsi-zamestnavatele-v-cesku-novy-zebricek-vedou-policie/r~968be8fae47411e59e52002590604f2e/|dátum prístupu=2016-08-05}}</ref> Akýmsi víťazom „lotérie kupónovej privatizácie“ sa stala skupina [[PPF (spoločnosť)|PPF]] [[Petr Kellner|Petra Kellnera]], ktorá sa špecializuje hlavne na finančné podnikanie ([[Home Credit (spoločnosť)|Home Credit]], [[Air Bank]] atď.). Výkladnou skriňou nového režimu sa stali medzinárodne úspešní podnikatelia, ktorí založili firmu po revolúcii tzv. na zelenej lúke (teda nie na báze starších podnikov) – k takým patrí firma [[Seznam.cz]] ([[Ivo Lukačovič]]), softwarové antivírové firmy [[Avast Software|Avast]] ([[Pavel Baudiš]], [[Eduard Kučera]]) a [[AVG Technologies|AVG]] (pôvodne česká, neskôr predaná do zahraničia, potom odkúpená Avastom)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Úšela|meno=Jan|titul=Avast kupuje konkurenční AVG. Vznikne český antivirový gigant s více než 400 miliony uživatelů|url=http://byznys.ihned.cz/c1-65358430-antivirove-spolecnosti-se-spojuji-avast-software-koupi-avg-technologies-za-1-3-miliardy-dolaru|dátum vydania=2016-07-07|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skvělá zpráva pro české podnikání: Spojení IT hvězd Avast a AVG {{!}} Téma|periodikum=Lidovky.cz|url=http://ceskapozice.lidovky.cz/skvela-zprava-pro-ceske-podnikani-spojeni-it-hvezd-avast-a-avg-p64-/tema.aspx?c=A160711_151908_pozice-tema_lube|dátum vydania=2016-07-12|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> či internetový obchod [[Alza.cz]] ([[Aleš Zavoral]]). Priemysel sa výrazne orientoval na automobily a s nimi spätú výrobu, ako je výroba plochých skiel, súčiastok a gumárenstvo ([[Škoda Auto|Škoda]], [[Hyundai Motor Manufacturing Czech|Hyundai]], [[TPCA]], [[Johnson Controls]], [[AGC Flat Glass Czech|AGC]], [[MTX Group|MTX]], [[Sungwoo Hitech]], [[Brose CZ]], [[Continental Automotive Czech Republic|Continental Automotive]], [[ČGS Holding]], [[Continental Barum]], [[Marelli Automotive Lighting Jihlava|Automotive Lighting]], [[ZF Automotive Czech|ZF]], [[Witte Nejdek|Witte]]), podobne ako na Slovensku. Taktiež výroba vlakových súprav, koľajových zariadení a autobusov sa udržela ([[Škoda Transportation]], [[Bonatrans Group]], [[Iveco Czech Republic|Iveco]]). Minulý režim vybudoval základňu predovšetkým pre rozvoj potravinárskeho, (petro)chemického priemyslu a energetiky.{{doplňte zdroj}} V potravinárstve sa okrem Agrofertu presadili firmy [[Hruška (firma)|Hruška]], [[Kofola ČeskoSlovensko|Kofola]] či [[Hamé]]. O vytvorenie českej fast foodovej siete sa pokúsila firma [[Crocodille]] (sendvičérie Crocodille a bagetérie [[Bageterie Boulevard]]). V petrochémii to bola skupina [[KKCG]] [[Karel Komárek mladší|Karla Komárka]] ([[MND]], Vítkovice Holding ad.), ENI, [[Slovnaft]], OMV, [[Shell Czech Republic|Shell]], Synthos, [[Tank ONO]], v energetike [[Energetický a průmyslový holding]] ([[Daniel Křetínský]]), [[RWE Supply & Trading CZ|RWE]], [[Unipetrol]], [[Pražská plynárenská]], Alpiq, [[E.ON]], [[Lama Energy Group]], Eriell, [[Pražská energetika]]. Aj cez mnoho problémov sa stále držia ešte silní hráči aj v ťažkom priemysle, ťažebníctve a ťažkom strojárenstve ([[OKD]], [[Liberty Ostrava]], [[Třinecké železárny]], [[Czech Coal]] [[Pavel Tykač|Pavla Tykače]], [[Sokolovská uhelná]], [[Severočeské doly]], [[Ferona]] či [[FINITRADING|Finitrading]] [[Tomáš Chrenek|Tomáše Chrenka]]). V elektronike a presnom strojárenstve fungujú predovšetkým továrne korporácií [[Siemens Česká republika|Siemens]], [[Bosch Group ČR|Bosch]], [[Foxconn CZ|Foxconn]], [[Panasonic AVC Networks Czech|Panasonic]], [[ABB]], [[AT Computers]], [[eD' system Czech|eD' system]], [[SWS]], [[AVX]] Czech Republic, [[Inventec]] a české značky elektroniky [[Evolveo]], [[ETA (firma)|ETA]], [[Jablotron]] a [[Tesla (podnik)|Tesla]]. Rozvinuli sa aj firmy v niektorých netradičných odvetviach, ako je personalistika (ManpowerGroup), outsourcing (ISS Facility Services), výherné automaty (European Data Project) či zdravotné služby (Phoenix, Alliance Healthcare). V oblasti realít a developmentu dominuje [[CPI Group]] ([[Radovan Vítek]]). Kľúčovými hráčmi v bankovnom sektore sú [[Česká spořitelna]], [[Komerční banka]], [[Československá obchodní banka|ČSOB]], [[Generali Česká pojišťovna|Česká pojišťovna]] a Kooperativa poišťovňa, v stavebníctve [[Metrostav]], [[Skanska]], [[OHL ŽS]], [[Strabag CZ|Strabag]] a [[Eurovia CS|Eurovia]], v mobilných komunikáciách O2, T-Mobile a Vodafone. Významnú rolu hrajú aj mnohostranné finančné skupiny – BMM Group ([[Zdeněk Bakala]]), [[Penta Investments]] ([[Marek Dospiva]], Jaroslav Haščák, Martin Kúšik), [[Unimex Group]] ([[Jiří Šimáně (podnikatel)|Jiří Šimáně]]) či GES Group [[Ivan Zach|Ivana Zacha]]. K veľkým firmám patrí aj vodárenská [[Veolia Česká republika|Veolia]] alebo tabakové [[Imperial Tobacco ČR|Imperial Tobacco]] a [[Altria Group|Philip Morris]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=100 nejvýznamnějších firem|periodikum=www.czechtop100.cz|url=http://www.czechtop100.cz/zebricky-firem/nejvyznamnejsi-firmy/100-nejvyznmanejsich-firem-cr.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archivu=https://web.archive.org/web/20160816072122/http://www.czechtop100.cz/zebricky-firem/nejvyznamnejsi-firmy/100-nejvyznmanejsich-firem-cr.html|dátum archivácie=2016-08-16|nedostupné=ano}}</ref> --> === Poľnohospodárstvo === {{hlavný článok|Poľnohospodárstvo v Česku}} [[Súbor:Cesky strakaty krava.jpg|náhľad|Plemeno [[český strakatý skot]]]] [[Súbor:Czechered landscape ESA359991.jpg|náhľad|Mozaika stredočeskej poľnohospodárskej krajiny (farebne sú rozlíšené rôzne plodiny)]] Pestuje sa hlavne [[Obilniny|obilie]] ([[pšenica]], [[jačmeň]], [[kukurica siata|kukurica]]), [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[cukrová repa]]; z technických plodín [[ľan]] a [[Kapusta repková pravá|repka]]. Význam má aj pestovanie [[chmeľ]]u, sadovníctvo a vinohradníctvo. Základom živočíšnej výroby je chov dobytku, prasiat a ošípaných, ďalej včelárstvo alebo chov sladkovodných rýb (obzvlášť [[kapor|kaprov]]). Poľnohospodári k roku 2016 hospodárili na 4,26 miliónov hektároch [[Poľnohospodárska pôda|poľnohospodárskej pôdy]], čo predstavovalo 54 percent celkovej rozlohy štátu. Na jedného obyvateľa Českej republiky pripadlo 0,42 hektára poľnohospodárskej pôdy, z toho 0,30 ha ornej pôdy, čo zodpovedá európskemu priemeru. Tretinu pôdneho fondu tvoria lesy. Od roku 1995 ubúda poľnohospodárskej pôdy, k roku 2016 asi 15 tisíc hektárov, oproti tomu výmera lesov vzrástla o 16 tisíc hektárov. Podobne klesá výmera ornej pôdy na úkor trvalých trávnych porastov, teda lučín a pastvín. Tých v uvedenom období pribudlo 71 tisíc hektárov. Typické pre ČR je vysoké percento poľnohospodárskych podnikov vlastnených právnickými osobami, po Francúzsku (29,2 %) sú v tomto ohľadu s 13,5 % na druhom mieste v EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V&nbsp;čem je české zemědělství jiné? {{!}} Statistika&My - měsíčník Českého statistického úřadu|periodikum=www.statistikaamy.cz|url=http://www.statistikaamy.cz/2014/07/v-cem-je-ceske-zemedelstvi-jine/|dátum prístupu=2016-09-04|dátum archivácie=2016-08-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20160808232021/http://www.statistikaamy.cz/2014/07/v-cem-je-ceske-zemedelstvi-jine/|nedostupné=ano}}</ref> Typický pre české poľnohospodárstvo je rovnako veľký podiel prenajatej pôdy (asi 90 %). Taktiež veľkostná štruktúra poľnohospodárskych podnikov v ČR sa výrazne líši od štruktúry podnikov v ostatných krajinách Európskej únie. Veľké podniky, teda tie s viac než 50 hektármi obhospodárovanej poľnohospodárskej pôdy, v ČR obhospodarujú 92,2 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy. V zbytku EÚ sú obvyklejšie menšie podniky. Dôvodom je oi. česká tradícia [[Družstvo (ekonómia)|družstevníctva]] aj kolektivizácie 50. rokov. K roku 2004 pracovalo v poľnohospodárstve 141 000 osôb, v štruktúre zamestnanosti to predstavovalo 2,9 % pracovníkov v ČR. Typické je, že počet pracovníkov v poľnohospodárstve od 90. rokov trvalo klesá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zemědělství (eAGRI)|periodikum=eagri.cz|url=http://eagri.cz/public/web/mze/zemedelstvi/|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> K zásadným výsledkom českého chovateľstva a šľachtiteľstva patria plemená ako [[československý vlčiak]], [[český teriér]], [[pražský krysařík]], [[chodský pes]], [[český fousek]] či [[starokladrubský kôň]]. Unikátny bol rovnako projekt na záchranu [[Hucul (kôň)|huculského koňa]]. === Priemysel === {{Hlavný článok|Priemysel v Česku|Priemyselná revolúcia v Česku|Automobilový priemysel v Česku}} [[Súbor:Muzeum MHD, tramvaje T3 8084 a 6149, zepředu.jpg|náhľad|[[Tatra T3]], najpočetnejšia električka na svete, vyrábaná 1962 – 1997]] Priemysel vytvára 35 % hrubého produktu českého hospodárstva. Hlavnými priemyselnými centrami sú [[Praha]], [[Brno]], [[Ostrava|Ostravsko]], [[Plzeň]] a [[Mladá Boleslav]]. Medzi hlavné odvetvia v Česku patrí [[Chemický priemysel|chemický]], [[Strojárstvo|strojárenský]], [[Metalurgia|hutnický]] a [[potravinársky priemysel|potravinársky]] priemysel. Ďalšie významné odvetvia sú [[energetika|energetický]] priemysel, [[stavebníctvo]] a [[Spotrebný priemysel|výroba spotrebného tovaru]]. Menej významné odvetvia sú zbrojárenský priemysel a napr. [[sklárstvo]], ktoré má v Čechách dlhú tradíciu. Veľký význam, obzvlášť pre [[Vývoz (obchod)|export]], má [[automobilový priemysel]]. Najväčším výrobcom automobilov je spoločnosť [[Škoda Auto]]. V roku 2015 vyrobili v Českej republike spoločnosti Škoda (patriaca nemeckému koncernu [[Volkswagen]]), [[TPCA]], ktorá združuje japonskú firmu [[Toyota]] a francúzsku [[Peugeot]] - [[Citroën]], a juhokórejská firma [[Hyundai]] dohromady rekordných 1 298 236 osobných automobilov.<ref>http://www.autoweek.cz/cs-tiskove_zpravy-vyroba_vozidel_v_cr_dosahla_v_roce_2015_noveho_rekordu-5051</ref> [[Súbor:Škoda Superb IV Combi Automesse Ludwigsburg 2024 IMG 1477.jpg|náhľad|[[Škoda Auto]] je jedným z najväčších výrobcov automobilov v Európe, v roku 2018 predala rekordný počet 1,25 milióna vozidiel<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda loni prodala rekordních 1,25 milionu vozů | periodikum = Novinky.cz | dátum_vydania = 2019-01-10 | url = https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-skoda-loni-prodala-rekordnich-125-milionu-vozu-40267264}}</ref> (zatiaľ neprekonané)]] Tradícia [[Automobilový priemysel v Česku|českého automobilového priemyslu]] siaha do roku 1897, keď bol v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] vyrobený prvý český automobil so [[Motor s vnútorným spaľovaním|spaľovacím motorom]] značky [[Präsident (automobilová značka)|Präsident]]. O dva roky neskôr mladoboleslavská továreň [[Laurin & Klement]] začala vyrábať motocykle Slavia, avšak v roku 1905 sa aj v Mladej Boleslavi preorientovali na automobily.<ref>kol.: ''Československé dějiny v datech'', Praha, Svoboda 1987.</ref> Továreň Laurin & Klement sa stala základnou, na ktorej vyrástla automobilka Škoda. Najpredávanejšími škodovkami súčasnosti sú [[Škoda Octavia]], [[Škoda Fabia]], [[Škoda Superb]] a [[Škoda Kodiaq]]. V minulosti uspeli [[Škoda Yeti]], [[Škoda Felicia]], [[Škoda Roomster]], [[Škoda Favorit]] či rada [[Škoda 742|Škoda 742 (vrátane modelu Škoda 120]]). K ďalším automobilovým značkám patrí aj [[Tatra]] (ťažké nákladné automobily, tretí najstarší výrobca automobilov na svete), [[Avia]] (stredné nákladné automobily), k historickým potom [[Praga]], [[LIAZ|Liaz]] a [[Karosa]]. Tatra sa preslávila nákladným vozom [[Tatra 815]] či armádnou [[Tatra 813|Tatrou 813]]. Najznámejšími osobnými automobilmi z kopřivnickej továrne boli [[Tatra 603]] a [[Tatra 97]]. [[Tatra 77]] bola prvým sériovo vyrábaným automobilom s aerodynamickou karosériou na svete. V aute [[Tatra 87]] podnikli cestovatelia [[Jiří Hanzelka]] a [[Miroslav Zikmund]] svoje slávne cesty do Afriky a Južnej Ameriky. Autobusy dnes vyrábajú firmy [[Iveco Czech Republic]] a [[SOR Libchavy]], najznámejšími českými autobusmi sp [[Škoda 706 RTO]] či [[Karosa ŠM 11]]. Trolejbusy najskôr vyrábala [[Škoda Ostrov]] (napr. typ [[Škoda 9Tr]]), teraz predovšetkým [[Škoda Electric]]. Ďalšími českými výrobcami dopravných a poľnohospodárskych prostriedkov sú [[Zetor]] (traktory), [[Kaipan]] (roadstery), [[Jawa]] (motocykle) a [[Česká zbrojovka Strakonice|Čezeta]] (elektrické skútre). Koľajové vozidlá vyrába predovšetkým [[Škoda Transportation]] (električky, trolejbusy, metro). Historicky je však najslávnejším českým dráhovým vozidlom električka [[Tatra T3]] z ČKD Praha, s 14 tisícmi vyrobenými kusmi najpočetnejšia električka na svete. Medzi železničnými vozidlami potom [[Slovenská strela|motorový voz rady M 290.0]], tzv. Slovenská strela z Tatry Kopřivnice (1936). [[Súbor:LET L-410NG OK-NGA ILA Berlin 2016 09.jpg|náhľad|[[Let L-410 NG]], najväčšie dopravné lietadlo vyrábané v Česku]] Výroba lietadiel prebieha v [[Aero Vodochody]] (armádne) a v [[Let Kunovice|Letu Kunovice]] (civilné), v minulosti taktiež v pražskej Avii. K najslávnejším českým lietadlám patrili [[Avia B-534]] a [[Avia S-199]] (dôležitá zbraň v izraelsko-arabskej vojne v roku 1948). Bitevník [[Aero L-159 Alca]] zase zohráva značnú rolu v boji irackej armády proti [[Islamský štát (militantná organizácia)|Islamskému štátu]]. Ako cvičné vojenské litadlá sa v minulosti osvedčili [[Aero L-29 Delfín]] či [[Aero L-39 Albatros]]. V Kunovicích sa špecializovali na klzáky (hlavne [[Let L-13 Blaník]]), ale aj ich [[Let L-410 Turbolet]] sa stal jedným z najpoužívanejších českých lietadiel, uplatnil sa predovšetkým v Sovietskom zväze. V minulosti prebiehala výroba poľnohospodárskych a akrobatických lietadiel taktiež v [[ZLIN Aircraft|Otrokovicích]] ([[Zlín Z-42|Z-42]], [[Zlín Z-50|Z-50]], [[Zlín Z-37 Čmelák|Z-37 Čmelák]]). Predstaviteľmi chemického priemyslu sú napríklad skupiny [[Agrofert]] alebo [[Draslovka|Draslovka Global Holding]]. Prvá republika veľa vsadila na zbrojný priemysel, založené boli vtedy [[Česká zbrojovka Strakonice]], [[Zbrojovka Brno]] a [[Česká zbrojovka Uherský Brod]] (najznámejšími českými zbraňami vo svete sú tank [[LT vz. 38]], [[samopal vzor 61]] („škorpión“), pištoľ [[Čz 75]], [[ľahký guľomet vz. 26]], [[samopal vzor 58]], [[OT-64 SKOT]] či [[pištoľ vz. 52]]). Najväčší český textilný a obuvnícky priemysel zastupuje firma [[Baťa]], ktorá pôsobí v viac než 50 krajinách sveta. Predaj českých hodiniek [[PRIM]] naopak výrazne poklesol, z viac než pól milióna predávaných kusov ročne na konci 80. rokov. [[Súbor:Moser Culbuto 16520.JPG|náhľad|Poháre [[Moser]] z roku 1935]] Významnú rolu hrá výroba [[České sklo|českého skla]]. K najznámejším českým výrobcom skla patrí: [[Moser]] (považovaný za najluxusnejšiu českú značku), [[Rückl (skláreň)|Rückl]] (sklo od nich vlastnila napríklad britská kráľovná Alžbeta II), [[Crystalex]] (najväčší český výrobca nápojových pohárikov), [[Sklárne Bohemia]] Poděbrady (najväčší český výrobca olovnatého krištáľu) a [[Lasvit]] (luxusné sklenené svetelné inštalácie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Studie: Nejluxusnější českou značkou je Moser | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/clanky/2016/08/studie-nejluxusnejsi-ceskou-znackou-je-moser/}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Český křišťál je světový unikát, sklenky unesou i stíhačku | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2018-03-01 | url = https://www.idnes.cz/bydleni/architektura/ceske-sklo-veletrh-ambiente.A180227_205143_architektura_rez}}</ref> Tradičným odvetvím je [[Výroba piva|pivovarníctvo]]. [[České pivo|Pivo sa v Česku]] pilo a vyrábalo minimálne od roku 993, z toho roku máme dochovanú správu o tom, že biskup [[Vojtech Pražský|Vojtech]] zakázal mníchom [[Břevnovský kláštor|Břevnovského kláštora]] vyrábať pivo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.ceske-pivo.cz/historie-ceskeho-pivovarnictvi-data-fakta |dátum prístupu=2016-12-07 |url archivu=https://web.archive.org/web/20161220073443/http://www.ceske-pivo.cz/historie-ceskeho-pivovarnictvi-data-fakta |dátum archivácie=2016-12-20 |nedostupné=ano }}</ref> V Plzni vznikol v roku 1842 druh piva (pils, pilsner, [[pivo plzeňského typu]]), ktorý je dnes najrozšírenejším na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Klička | meno = Jan | titul = Přesný recept na plzeňské pivo zná maximálně deset sládků | dátum vydania = 2013-08-20 | url = https://www.denik.cz/ekonomika/presny-recept-na-plzenske-pivo-zna-maximalne-deset-sladku-20130819.html | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> V produkcii piva je ČR na 15. mieste na svete. V krajine je 40 veľkých priemyselných pivovarov a k tomu mnoho malých pivovarov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko – země piva | periodikum = www.czech.cz | url = http://www.czech.cz/cz/Podnikani/Firmy-v-CR/Cesko-%E2%80%93-zeme-piva | dátum prístupu = 2019-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190729084343/http://www.czech.cz/cz/Podnikani/Firmy-v-CR/Cesko-%E2%80%93-zeme-piva | dátum archivácie = 2019-07-29 | nedostupné = ano }}</ref> Najväčšími pivovarmi sú [[Plzeňský Prazdroj]] (značky [[Prazdroj|Pilsner Urquell]], [[Gambrinus]], [[Velkopopovický Kozel]], [[Radegast (pivo)|Radegast]]), [[Pivovary Staropramen]] ([[Staropramen]]), [[Heineken International|Heineken Česká republika]] ([[Pivovar Starobrno|Starobrno]], [[Krušovice (pivo)|Krušovice]]), [[Budějovický Budvar]] ([[Budweiser Budvar|Budvar]]) a [[Pivovar Přerov|PMS Přerov]] ([[Zubr (pivo)|Zubr]], [[Pivovar Litovel|Litovel]], [[Pivovar Holba|Holba]]). K malým pivovarom patrí napríklad [[Bernard (pivovar)|Bernard]] v Humpolci.<ref name=":0" /> === Těžba === {{Podrobně|Těžba v Česku}} Ke klíčovým nerostným surovinám těženým v Česku patří [[Černé uhlí|černé]] a [[hnědé uhlí]], dál [[kaolin|kaolín]], [[jíl]], [[grafit]], [[vápenec]] nebo jiné stavební hmoty. Naleziště [[Uran (prvek)|uranu]] se nachází u obce [[Dolní Rožínka]].<ref>{{Citace periodika | titul = Historie a současnost těžby uranu v ČR | periodikum = OEnergetice.cz | datum = 2017-01-24 | url = http://oenergetice.cz/ostatni/historie-a-soucasnost-tezby-uranu-v-cr/ | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> V roce 2016 byly v oblasti [[Krušné hory|Krušných hor]] objeveny velké zásoby [[Lithium|lithia]].<ref>{{Citace periodika | příjmení = | jméno = | titul = Miliardy pod Cínovcem. Zdejší lithium chce Albrightová i Janeček | periodikum = TÝDEN.cz | datum = 2017-03-21 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/miliardy-pod-cinovcem-zdejsi-lithium-chce-albrightova-i-janecek_422325.html | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> V malém rozsahu se na jihu Moravy [[Ropné zásoby Česka|těží ropa a zemní plyn]],<ref>{{Citace periodika | titul = Těžba ropy a zemního plynu v České republice - historie a současnost | periodikum = OEnergetice.cz | datum = 2016-12-19 | url = http://oenergetice.cz/ropa/tezba-ropy-a-zemniho-plynu-v-ceske-republice-historie-a-soucasnost/ | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> ale větší objem těchto surovin je dovážen ze zahraničí. Jelikož třetinu země pokrývají lesy, patří dřevo též k vývozním artiklům. === Telekomunikace a IT === [[Soubor:Praha Holešovice EUSPA 1.jpg|náhled|Centrála systému [[Navigační systém Galileo|Galileo]] v Praze]] V zemi se prudce rozvíjejí [[telekomunikace]].{{Fakt/dne|20100625074304}} Největší [[Mobilní operátor|telefonní operátor]] v zemi [[SPT Telecom|Český Telecom]] se spojil s globální společností [[Telefónica]] a přejmenoval se na [[O2 Czech Republic]]. Tato společnost je také, spolu se společnostmi [[T-Mobile Czech Republic|T-Mobile]] a [[Vodafone Czech Republic|Vodafone]], jedním z největších mobilních operátorů a poskytovatelů [[internet]]u v zemi. V roce 2014 bylo v ČR 1,89 milionu pevných telefonních linek, 14 milionů mobilních telefonů a přes 4 miliony internetových připojení. Internet užívalo 8,2 milionu Čechů, tedy 77,5 procent obyvatel země.<ref name=cia /> Národní internetová [[doména nejvyššího řádu]] pro Českou republiku je [[.cz]]. Ke konci roku 2016 bylo zaregistrováno přes 1 280 000 adres s doménou .cz.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Počet .cz domén - Statistiky CZ. | periodikum = stats.nic.cz | url = https://stats.nic.cz/stats/number_of_domains/ | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Dvě antivirové obří společnosti [[Avast Software|Avast]] a [[AVG Technologies|AVG]] byly založeny v České republice. V červenci 2016 bylo oznámeno, že Avast získal konkurenční AVG za 1,3 miliard $, spolu mají tyto společnosti uživatelskou základnu okolo 400 milionů lidí a 40% podíl na trhu mimo Čínu.<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Avast not done with deal-making after AVG buy, but no rush | vydavatel = Reuters | datum_vydání = 2016-09-30 | url = http://www.reuters.com/article/us-avast-avg-tech-ceo-idUSKCN1201R2?type=companyNews | jazyk = Anglicky}}</ref> Agentura [[Agentura Evropské unie pro Kosmický program|EUSPA]], která řídí [[navigační systém Galileo]], od roku 2012 sídlí v pražských [[Holešovice|Holešovicích]].<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Praha je už čtyři roky sídlem Agentury pro evropský satelitní systém. Co z toho má Česká republika? | periodikum = ČT24 | vydavatel = Česká televize | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/1968049-praha-je-uz-ctyri-roky-sidlem-agentury-pro-evropsky-satelitni-system-co-z-toho-ma-ceska | datum vydání = | url archivu = | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Plánuje se stěhování do větší budovy na pražskou [[Palmovka|Palmovku]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Stěhování evropské „NASA“ na Palmovku nabírá zpoždění. Kvůli tajným dokumentům | periodikum = Seznamzpravy.cz | datum_vydání = 2024-01-31 | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-zivot-v-cesku-stehovani-evropske-nasa-na-palmovku-nabira-zpozdeni-kvuli-tajnym-dokumentum-244821}}</ref> === Doprava === {{viz též|Doprava v Česku}} [[Soubor:Motorways in Czechia map.svg|náhled|[[Dálnice v Česku]]]] ==== Silniční síť ==== {{viz též|Dálnice v Česku|Silnice I. třídy|Silnice II. třídy|Silnice III. třídy}} Délka silniční dopravní sítě v roce 2015 činila 55&nbsp;737,5&nbsp;km. Z toho 776&nbsp;km tvořily [[Dálnice v Česku|dálnice]] a 6&nbsp;244,9&nbsp;km [[silnice I. třídy]] (včetně 459,4&nbsp;km [[Rychlostní silnice v Česku|rychlostních komunikací]]).<ref name="rocenka">[https://www.sydos.cz/cs/rocenka-2015/rocenka/htm_cz/cz15_321000.html Ročenka dopravy 2015: Infrastruktura silniční dopravy], Ministerstvo dopravy ČR</ref> [[Dálnice v Česku|Dálniční síť]] je stále ve výstavbě. Páteřní komunikací bude po svém dokončení [[dálnice D1]], která spojí [[Praha|Prahu]], [[Brno]] a [[Ostrava|Ostravu]] s Polskem (směr [[Katovice]]). Již dokončenými komunikacemi jsou [[dálnice D2]], spojující Brno a Bratislavu, [[dálnice D5]] spojující Prahu, Plzeň a Německo (směr Norimberk), [[dálnice D8]] z Prahy přes [[Ústí nad Labem]] do Německa (směr Drážďany), [[dálnice D10]] (Praha–Turnov), [[dálnice D46]] (Vyškov–Olomouc) a [[dálnice D56]] (Ostrava–Frýdek-Místek). V různě pokročilém stavu výstavby jsou dále [[dálnice D0]], [[dálnice D3]], [[dálnice D4]], [[dálnice D6]], [[dálnice D7]], [[dálnice D11]], [[dálnice D35]], [[dálnice D48]], [[dálnice D49]], [[dálnice D52]] a [[dálnice D55]]. Maximální povolená rychlost na dálnici činí 130&nbsp;km/h. Za užívání dálnic platí motoristé [[dálniční poplatek]], přičemž od roku 2007 existuje systém [[Elektronické mýtné v Česku|elektronického mýtného]]. Úmrtnost na českých silnicích byla v přepočtu na obyvatele v roce 2004 přibližně 1,6× vyšší než v Německu, přestože intenzita dopravy je nižší. Počet 1286 usmrcených z roku 2005 se kolísavě snižuje.<ref>{{Citace elektronického periodika |titul=Vnější příčiny úmrtí v ČR v letech 1994 až 2006 PDF |url=http://www.czso.cz/csu/2007edicniplan.nsf/t/AE00323F7A/$File/403507k06.pdf |datum přístupu=2010-06-23 |url archivu=https://web.archive.org/web/20101117223446/http://www.czso.cz/csu/2007edicniplan.nsf/t/AE00323F7A/$File/403507k06.pdf |datum archivace=2010-11-17 }}</ref> V roce 2010 zemřelo na silnicích 802 lidí. Každé registrované vozidlo v ČR musí mít [[Státní poznávací značky v Česku|státní poznávací značku]]. Její současná podoba pochází z roku 2001. ==== Železnice ==== {{viz též|Železniční doprava v Česku|Seznam železničních tratí v Česku}} [[Soubor:Rychlík und Supercity in Praha hlavní nádraží.jpg|náhled|[[Pendolino]] ([[Elektrická jednotka 680]]) na [[Praha hlavní nádraží|Hlavním nádraží]] v Praze]] Česko má se svými 9 568&nbsp;km jednu z nejhustších železničních sítí v Evropě. Z toho je 3 212&nbsp;km tratí [[Železniční napájecí soustava|elektrizováno]] a 1 906&nbsp;km je dvou- a vícekolejných.<ref name="doicr">{{Citace elektronického periodika |titul=Dopravní infrastruktura – časové řady. ČSÚ, 1.8.2011 |url=http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/dopravni_infrastruktura_casove_rady |datum přístupu=2012-03-13 |url archivu=https://web.archive.org/web/20111114153716/http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/dopravni_infrastruktura_casove_rady |datum archivace=2011-11-14 }}</ref> Správcem a provozovatelem naprosté většiny železniční infrastruktury je státní organizace [[Správa železnic]]. České dráhy provozují [[vysokorychlostní vlak]]y [[Elektrická jednotka 680|Pendolino]], ale jelikož žádné tratě nejsou [[Vysokorychlostní trať|vysokorychlostní]], je jejich maximální rychlost omezena na 160&nbsp;km/h. Přepravní výkon v osobní dopravě od roku 1995 klesal k minimu 6 518 milionů [[Dělba přepravní práce|osobokilometrů]] v roce 2003 (81 % roku 1995), poté stoupal až k 11 069 milionům osobokilometrů v roce 2019 (138 % roku 1995). V souvislosti s pandemií prudce klesl v roce 2020 (6 485 milionů osobokilometrů) a do konce roku 2022 se ještě nevrátil do hodnot roku 2019.<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Doprava - Naturální ukazatele - časové řady | kapitola = Osobní doprava - časové řady : Tab. 1 Přeprava cestujících železniční dopravou | url = https://www.czso.cz/csu/czso/osobni_doprava_casove_rady | vydavatel = Český statistický úřad | datum vydání = 2024-02-06 | datum přístupu = 2024-02-20 }}</ref> Přepravní výkon v nákladní dopravě od roku 1995 kolísavě klesal k minimu 12 791 milionů [[Dělba přepravní práce|tunokilometrů]] v roce 2009 (68 % roku 1995), a od té doby pomalu kolísavě stoupal k 16 777 milionům tunokilometrů v roce 2022 (74 % roku 1995). V pandemickém roce 2020 se projevil pokles o 6 %, který byl hned následujícího roku zahlazen.<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Doprava - Naturální ukazatele - časové řady | kapitola = Nákladní doprava - časové řady : Tab. 1 Železniční nákladní doprava | url = https://www.czso.cz/csu/czso/nakladni_doprava_casove_rady | vydavatel = Český statistický úřad | datum vydání = 2024-02-06 | datum přístupu = 2024-02-20 }}</ref> Od roku [[1991]] je Česko zapojeno do sítě mezinárodních vlaků [[EuroCity]], od roku 2005 zajišťují některá z mezinárodních spojení i vlaky [[SuperCity]], jejichž těžiště je na lince Praha – Ostrava. Největším [[Železniční doprava v Česku|železničním dopravcem]] jsou [[České dráhy]]. Nákladní železniční trh je liberalizován, [[Konkurence dopravců v osobní železniční dopravě v Česku|liberalizace v osobní dopravě]] probíhá. Většina osobní železniční dopravy je [[Železniční linky v závazku veřejné služby#Česko|podporována z veřejných rozpočtů]] prostřednictvím dlouhodobých smluv s dopravci. Hlavním železničním uzlem je [[Praha hlavní nádraží|Hlavní nádraží v Praze]]. Jeho stará budova je památkově chráněnou [[Secesní architektura|secesní]] stavbou z dílny architekta [[Josef Fanta|Josefa Fanty]]. Mezinárodně využívaný je unikátní [[Železniční zkušební okruh Cerhenice]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Exkurze na okruh, kde se krotí ti nejlepší evropští „železní oři“ {{!}} PN | periodikum = podebradskenoviny.cz | url = http://podebradskenoviny.cz/zpravodajstvi/exkurze-na-okruh-kde-se-kroti-ti-nejlepsi-evropsti-zelezni-ori | datum přístupu = 2019-12-14 | url archivu = https://web.archive.org/web/20161220074148/http://podebradskenoviny.cz/zpravodajstvi/exkurze-na-okruh-kde-se-kroti-ti-nejlepsi-evropsti-zelezni-ori | datum archivace = 2016-12-20 }}</ref> ==== Letectví ==== [[Soubor:Prg Ruzyne airport 5841.JPG|náhled|[[Letiště Václava Havla Praha|Letiště Václava Havla]] v Praze]] {{viz též|Seznam letišť v Česku|Seznam leteckých společností Česka}} V Česku je celkem 91 civilních letišť,<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=|jméno=|titul=Letiště v ČR|url=http://www.czech.cz/cz/92812-mezinarodni-letiste-v-cr|vydavatel=czech.cz|místo=|datum vydání=|datum přístupu=2017-02-16|url archivu=https://web.archive.org/web/20170518223151/http://www.czech.cz/cz/92812-mezinarodni-letiste-v-cr|datum archivace=2017-05-18|nedostupné=ano}}</ref> z toho 46 má zpevněný [[Vzletová a přistávací dráha|povrch]]. Pouze 5 letišť vypravuje pravidelné lety. Většina [[letectví|letecké dopravy]] se v Česku realizuje přes [[Praha|pražské]] [[letiště Václava Havla Praha]], které v roce 2016 přepravilo 13 milionů pasažérů.<ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Pražské letiště má nový rekord, letos odbavilo už 13 milionů cestujících|periodikum=iDNES.cz|url=http://ekonomika.idnes.cz/letiste-milnik-cestujici-rekord-dav-/ekonomika.aspx?c=A161230_112818_ekonomika_bur|datum vydání=2016-12-30|datum přístupu=2017-02-16}}</ref> V zimní sezóně 2016/17 se z něj létalo do 105 destinací v 39 zemích světa.<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=|jméno=|titul=Magazín Terminál - zajímavá letadla za rok 2016|url=https://www.youtube.com/watch?v=DXKAqAUno0I|vydavatel=prg.aero|místo=|datum vydání=2016-11-07|datum přístupu=2017-02-16}}</ref> Mezi další letiště s pravidelným, ale méně hustým civilním provozem patří [[letiště Brno-Tuřany]], [[Letiště Leoše Janáčka Ostrava|Ostrava-Leoše Janáčka]], [[Letiště Pardubice|Pardubice]] a [[Letiště Karlovy Vary|Karlovy Vary]]. Působí zde tři hlavní pravidelné letecké společnosti. Nejstarší z nich jsou [[České aerolinie]], největší letecká společnost je [[Smartwings|Travel Service]], pod který spadá také nízkonákladová společnost [[Smartwings]]. Mezi další české letecké společnosti patří [[Van Air Europe]], [[Silver Air]] a další letecké společnosti poskytující služby [[aerotaxi]], například [[ABS Jets]], [[CTR Flight Services]], [[G-JET]] či [[Silesia Air]]. ==== Vodní doprava ==== [[Vodní doprava v Česku]] je provozována na řekách [[Labe]] a [[Vltava]] a dalších uzavřených vodních plochách, pro rekreační účely. Nejvýznamnějším provozovatelem vodní dopravy je [[Československá plavba labská]]. ČR disponuje i [[Svobodné přístavní pásmo v Hamburku a Štětíně|vlastním přístavním územím]] v areálu námořního přístavu v [[Hamburk]]u v Německu. Přístavy [[Moldauhafen]] a [[Saalehafen]] byly na základě [[Versailleská smlouva|Versailleské smlouvy]] pronajaty v roce 1929 na 99 let (do roku 2028) Československu. Téhož roku Československo zakoupilo i přístav [[Peutehafen]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Přístavní území ČR v Hamburku {{!}} ŘVC ČR | periodikum = www.rvccr.cz | url = http://www.rvccr.cz/pristavy-a-sluzby/pristavni-uzemi-cr-v-hamburku | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Od roku 1993 je spravuje Česko. Přístavy využívala [[Československá námořní plavba]], dnes [[Československá námořní plavba|Česká námořní plavba]]. Velkou tradici (již od [[Jakub Krčín|Jakuba Krčína]]) má vodohospodářství, splavňování, budování jezů a přehrad. Největšími přehradami v ČR jsou [[Vodní nádrž Orlík|Orlík]], [[Vodní nádrž Lipno|Lipno]], [[Vodní nádrž Švihov|Švihov (Želivka)]], [[Vodní nádrž Nechranice|Nechranice]], [[Vodní nádrž Slapy|Slapy]], [[Vodní nádrž Slezská Harta|Slezská Harta]], [[Vodní nádrž Vranov|Vranov]], [[Vodní nádrž Dalešice|Dalešice]], [[Vodní nádrž Rozkoš|Rozkoš]] a soustava nádrží [[Vodní dílo Nové Mlýny|Nové Mlýny]].<ref>http://voda.tzb-info.cz/11949-nejvetsi-prehrady-a-vodni-elektrarny-v-ceske-republice</ref> ==== Městská hromadná doprava ==== {{viz též|Městská hromadná doprava v Česku}} [[Soubor:Škoda 15T, smyčka Radlická.jpg|náhled|vlevo|Tramvaj 15T v zastávce Radlická]] [[Soubor:2Mt (81-71M) č. 3125 - stanice Malostranská.jpg|náhled|Klasický design [[A (linka metra v Praze)|trasy A]] Pražského metra, stanice [[Malostranská (stanice metra)|Malostranská]]]] V České republice existuje velká tradice [[Městská hromadná doprava v Česku|městské hromadné dopravy]]. Systémy MHD se začaly rozvíjet od 60. let 19. století – [[koněspřežná tramvaj v Brně]] byla zavedena již roku 1869, v roce 1875 pak [[Koněspřežná tramvaj v Praze|v Praze]]. První [[parní tramvaj]] mělo také [[parní tramvaj v Brně|Brno]], do provozu zde byla uvedena roku 1884. Prvenství při zavádění [[Elektrická tramvaj|elektrických tramvají]] si zajistily [[Tramvajová doprava v Teplicích|Teplice]], kde elektřinou poháněná tramvaj vyjela na trať roku 1895. Rok poté se přidala [[Tramvajová doprava v Praze|Praha]] (zde již od roku 1891 fungovala převážně předváděcí [[Elektrická dráha na Letné v Praze|Křižíkova elektrická dráha na Letné]]), roku 1897 [[Tramvajová doprava v Liberci|Liberec]], v roce 1899 [[Tramvajová doprava v Olomouci|Olomouc]], [[Tramvajová doprava v Plzni|Plzeň]] a [[Tramvajová doprava v Ústí nad Labem|Ústí nad Labem]], 1900 [[Tramvajová doprava v Brně|Brno]] a [[Tramvajová doprava v Jablonci nad Nisou|Jablonec nad Nisou]], 1901 [[Tramvajová doprava v Mostě a v Litvínově|Most a Litvínov]] a [[Tramvajová doprava v Ostravě|Ostrava]], 1902 [[Tramvajová doprava v Mariánských Lázních|Mariánské Lázně]], 1905 [[Tramvajová doprava v Opavě|Opava]], 1909 [[Tramvajová doprava v Českých Budějovicích|České Budějovice]] a [[Tramvajová doprava v Jihlavě|Jihlava]], 1911 [[Tramvajová doprava v Těšíně|Těšín]] a 1916 [[Tramvajová doprava v Bohumíně|Bohumín]]. Od 70. let 20. století funguje v ČR sedm tramvajových systémů: v [[Tramvajová doprava v Praze|Praze]], [[Tramvajová doprava v Brně|Brně]], [[Tramvajová doprava v Ostravě|Ostravě]], [[Tramvajová doprava v Plzni|Plzni]], [[Tramvajová doprava v Liberci|Liberci]], [[Tramvajová doprava v Olomouci|Olomouci]] a společný [[Tramvajová doprava v Mostě a v Litvínově|tramvajový systém Mostu a Litvínova]]. Ve 20. století je patrný trend úbytku tramvajové dopravy na úkor autobusové. Autobusová městská doprava se od 90. let integruje s příměstskou, větší roli od začátku 21. století také hraje městská a příměstská železnice (např. [[Esko Praha]]). Okrajovou roli v systému hromadné dopravy hrají lanové dráhy ([[Lanové dráhy v Karlových Varech|Karlovy Vary]], [[Lanová dráha na Petřín|Praha]]) či vodní doprava ([[Přívozy Pražské integrované dopravy|pražské přívozy]], [[Lodní doprava na Brněnské přehradě|doprava na Brněnské přehradě]]). Jediným městem v ČR, kde byl vybudován systém městské podzemní dráhy, takzvaného [[Metro|metra]], je Praha. Provoz [[Metro v Praze|pražského metra]] byl zahájen 9. května 1974. Síť tras k roku 2015 měřila 65,2&nbsp;km, soupravy zastavovaly v 61 stanicích. Pražské metro přepraví přes 1,6 milionů cestujících denně. Podle hodnocení [[Mezinárodní automobilová federace|Mezinárodní automobilové federace]] z roku 2010 má Praha čtvrtou nejkvalitnější městskou hromadnou dopravu v Evropě (po [[Mnichov]]u, [[Helsinky|Helsinkách]] a [[Vídeň|Vídni]]).<ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Praha má čtvrtou nejlepší MHD v Evropě, v testu jí pomohlo levné jízdné|periodikum=iDNES.cz|url=http://zpravy.idnes.cz/praha-ma-ctvrtou-nejlepsi-mhd-v-evrope-v-testu-ji-pomohlo-levne-jizdne-1e4-/domaci.aspx?c=A100218_113342_praha_nos|datum vydání=2010-02-18|datum přístupu=2016-09-05}}</ref> === Energetika === {{Podrobně|Energetika v Česku}} [[Soubor:Temelin 04710048 (8356289819).jpg|náhled|[[Jaderná elektrárna Temelín]], nejvýkonnější elektrárna v Česku a jedna ze dvou jaderných elektráren v zemi]] Česko v současnosti snižuje svojí energetickou závislost na [[hnědé uhlí|hnědém uhlí]], která se negativně projevovala v kvalitě životního prostředí v severních Čechách. V roce 2005 bylo 65,4 procent elektřiny vyráběno pomocí páry a spalováním (hlavně uhlí), 30 procent v jaderných elektrárnách a 4,6 procenta z obnovitelných zdrojů, včetně vodních elektráren. Největším českým energetickým zdrojem je [[Jaderná elektrárna Temelín]] (14 % výroby elektřiny v Česku), další jaderná elektrárna je v [[Jaderná elektrárna Dukovany|Dukovanech]]. Česko patří mezi největší vývozce proudu v Evropě, v roce 2013 vyvezlo asi 17 TWh, což je víc než vyrobí Temelín.<ref>[http://aktualne.centrum.cz/domaci/zivot-v-cesku/clanek.phtml?id=800111 Česko si zapsalo rekord. Vyvezlo nejvíc elektřiny]</ref> ČR je na sedmém místě na světě ve vývozu elektrické energie a na desátém ve výrobě energie z jádra.<ref name=cia /> [[Zelená dohoda pro Evropu]] počítá do roku 2033 s koncem používání [[uhlí]],<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Jak to bude s elektřinou? ČR ji stále vyváží, po útlumu uhlí se to ale změní | periodikum = Deník.cz | datum vydání = 2024-03-05 | url = https://www.denik.cz/energie/elektrina-utlum-uhli.html }}</ref> ze kterého se v roce 2023 vyráběla skoro polovina elektřiny v Česku.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Elektřina z uhlí se Česku přestává vyplácet, Síkela slibuje řízený odchod | periodikum = iDNES.cz | datum vydání = 2024-03-14 | url = https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/uhli-energetika-teplarny-utlum-tezba-odchod.A240313_155931_ekonomika_hyk }}</ref> Výpadek uhlí má být postupně nahrazen [[Jaderná energetika v Česku|jadernou energií]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Konec uhlí 2033 pořád platí, proud půjde i dovážet, plánuje Síkela | periodikum = Seznam Zprávy | datum_vydání = 11. října 2023 | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/ekonomika-konec-uhli-2033-porad-plati-proud-pujde-i-dovazet-planuje-sikela-238140 }}</ref> [[Zemní plyn]] je nakupován od norských společností a jako zkapalněný plyn [[Zkapalněný zemní plyn|LNG]] z [[Nizozemsko|Nizozemska]] a [[Belgie]]. V minulosti pocházely tři čtvrtiny dodávek plynu z [[Rusko|Ruska]], ale po vypuknutí [[Ruská invaze na Ukrajinu|války na Ukrajině]] byly tyto dodávky postupně zastaveny.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = ‚V lednu ani kubík.‘ Dovoz plynu z Ruska do Česka klesl na nulu, uvedl Síkela | periodikum = iROZHLAS | url = https://www.irozhlas.cz/ekonomika/cesko-zasoby-plyn-rusko_2302182048_zuj | datum přístupu = 2023-03-30 }}</ref> Zkapalněný zemní plyn se začal dovážet také z USA či [[Katar]]u.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Solidarita se nekoná. Německo od léta zvýší přirážku za tranzit plynu | periodikum = iDNES.cz | datum_vydání = 24. května 2024 | url = https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/plyn-lng-evropska-unie.A240524_135144_ekonomika_hyk#cxrecs_s }}</ref> === Maloobchod === Symbolem konzumního životního stylu se staly po revoluci roku 1989 supermarkety a hypermarkety, které ovládly maloobchodní sféru více než kdekoli jinde v Evropě.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Nákupní centra stále rostou, budou ale menší | periodikum = ČT24 | odkaz na periodikum = ČT24 | vydavatel = Česká televize | odkaz na vydavatele = Česká televize | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/ekonomika/1510832-nakupni-centra-stale-rostou-budou-ale-mensi | datum přístupu = 2016-09-05 }}</ref> === Cestovní ruch === {{Podrobně|Cestovní ruch v Česku|Seznam hradů, tvrzí a zřícenin v Česku}} [[Soubor:Prague Praha 2014 Holmstad Vaclavplassen i nybyen Nove Mesto flott.jpg|náhled|[[Václavské náměstí]]]] České hospodářství získává vysoké příjmy z cestovního ruchu. V roce 2001 celkové výnosy z cestovního ruchu dosáhly 118,13 miliardy korun, což tehdy představovalo 5,5 % [[Hrubý domácí produkt|HDP]]. V následujících letech však zájem cizinců o ČR, částečně z důvodu posílení kurzu české [[koruna česká|koruny]], poněkud opadl. Posléze koruna oslabila; v roce 2016 navštívilo Česko 9,3 milionu turistů ze zahraničí.<ref>{{Citace periodika|titul=Nejúspěšnější rok: turistů z ciziny přijelo rekordních devět milionů|periodikum=Zprávy E15.cz|url=http://zpravy.e15.cz/byznys/obchod-a-sluzby/nejuspesnejsi-rok-turistu-z-ciziny-prijelo-rekordnich-devet-milionu-1328598|datum přístupu=2017-02-09}}</ref> Praha je pátým nejnavštěvovanějším městem Evropy, po [[Londýn]]u, [[Paříž]]i, [[Istanbul]]u a [[Řím]]u.<ref>{{Citace elektronické monografie|titul=Top 100 City Destinations Ranking - 2013 Data|url=http://blog.euromonitor.com/2015/01/top-100-city-destinations-ranking.html|datum vydání=2015-01-27|datum přístupu=2016-09-05|jazyk=en-US}}</ref> Podle agentury [[CzechTourism]] byly v roce 2014 nejnavštěvovanějšími turistickými cíli v ČR [[Pražský hrad]] (1 799 300 turistů), [[Zoo Praha|Zoologická zahrada Praha]] (1 382 200), [[Aquapalace Praha|AquaPalace Praha]] (845 300), [[Dolní oblast Vítkovice|Dolní oblast Vítkovic]] a [[Hornické muzeum Landek Park|Landek Park]] v Ostravě (808 900), [[Staroměstská radnice]] (včetně [[Staroměstský orloj|orloje]]) v Praze (739 800), Pivovarské muzeum a podzemí v Plzni (600 000), [[Zoologická zahrada Zlín|Zoologická zahrada Zlín-Lešná]] (585 100), [[Židovské muzeum v Praze]] (580 000), [[Petřínská rozhledna]] v Praze (557 400) a [[Zoologická zahrada a botanický park Ostrava|Zoologická zahrada Ostrava]] (540 500).<ref>{{Citace elektronické monografie|titul=Nejnavštěvovanější místa v&nbsp;ČR: opět vede Pražský hrad, umístily se i&nbsp;méně známé lokality|url=http://www.novinky.cz/cestovani/373453-nejnavstevovanejsi-mista-v-cr-opet-vede-prazsky-hrad-umistily-se-i-mene-zname-lokality.html|datum přístupu=2016-09-05|jazyk=cs-CZ}}</ref> Úspěch pražské zoo souvisí s její prestiží. V roce 2015 uživatelé největšího cestovatelského serveru [[TripAdvisor]] pražskou zoo určili jako čtvrtou nejlepší na světě.<ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Zoo Praha je čtvrtá nejlepší na světě|url=http://www.novinky.cz/cestovani/375116-zoo-praha-je-ctvrta-nejlepsi-na-svete.html|datum přístupu=2016-09-05|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavatel = Borgis }}</ref> Magazín [[Forbes]] ji roku 2008 označil za sedmou nejlepší na světě.<ref>{{Citace elektronické monografie|titul=Žebříček nejlepších zoo na světě podle magazínu Forbes|url=https://www.zoopraha.cz/aktualne/ostatni-clanky/223-zebricek-nejlepsich-zoo-na-svete-podle-magazinu-forbes|datum přístupu=2016-09-05}}</ref> [[Soubor:Lednice, zámek (05).jpg|náhled|Novogotický [[Lednice (zámek)|zámek Lednice]]]] [[Soubor:Český Krumlov, zámek a kostel zdola3.jpg|náhled|vlevo|[[Český Krumlov (hrad a zámek)|Hrad a zámek Český Krumlov]] v jižních Čechách]] [[Soubor:Zámek hluboká.jpg|náhled|[[Hluboká (zámek)|Zámek Hluboká]] poblíž Českých Budějovic]] [[Soubor:Zamek Karlštejn.jpg|náhled|Středověký [[Karlštejn|hrad Karlštejn]] poblíž [[Beroun]]a]] [[Soubor:Praha, Zlatá ulička - panoramio (2).jpg|náhled|vlevo|[[Zlatá ulička]] v Praze]] Z hradů a zámků jsou kromě Pražského hradu nejnavštěvovanější [[Lednice (zámek)|zámek Lednice]], [[Český Krumlov (hrad a zámek)|zámek Český Krumlov]], [[Hluboká (zámek)|zámek Hluboká nad Vltavou]], [[Karlštejn|hrad Karlštejn]], [[Průhonice (zámek)|zámek Průhonice]], [[Dětenice (zámek)|zámek Dětenice]], [[Konopiště|zámek Konopiště]], [[Arcibiskupský zámek Kroměříž|arcibiskupský zámek a zahrady v Kroměříži]] a [[Loučeň (zámek)|zámek Loučeň]].<ref name="haz">{{Citace elektronického periodika|příjmení=Novotný|jméno=Jiří|titul=TOP 100 Nejnavštěvovanější místa v ČR - České hrady a zámky|periodikum=www.hrady-zamky-cr.cz|url=http://www.hrady-zamky-cr.cz/pamatky/top.php|datum přístupu=2016-09-05|url archivu=https://web.archive.org/web/20160716184752/http://www.hrady-zamky-cr.cz/pamatky/top.php|datum archivace=2016-07-16}}</ref> Ve Středočeském kraji jsou turistickými lákadly také [[Kostel Všech svatých (Sedlec)|kostnice v Sedlci]] v Kutné Hoře a [[chrám svaté Barbory]] tamtéž, hrady [[Křivoklát]], [[Český Šternberk (hrad)|Český Šternberk]] a [[Kokořín (hrad)|Kokořín]], zámky [[Poděbrady (zámek)|Poděbrady]] a [[Veltrusy (zámek)|Veltrusy]], v Jihočeském kraji [[Vyšebrodský klášter|klášter Vyšší Brod]], hrady [[Rožmberk (hrad)|Rožmberk]] a [[Zvíkov (hrad)|Zvíkov]], zámky [[Orlík (zámek)|Orlík]], [[Červená Lhota (zámek)|Červená Lhota]] a [[Jindřichův Hradec (zámek)|Jindřichův Hradec]], v Karlovarském kraji [[Loket (hrad)|hrad Loket]], v Ústeckém kraji [[Koncentrační tábor Terezín|Památník Terezín]], hrad [[Hazmburk]] a zámek [[Duchcov (zámek)|Duchcov]], v Libereckém hrady [[Trosky (hrad)|Trosky]], [[Grabštejn]], [[Lemberk]], [[Bezděz (hrad)|Bezděz]] a [[Sychrov (zámek)|zámek Sychrov]], v Královéhradeckém [[Bílá věž (Hradec Králové)|Bílá věž]] v Hradci Králové, hrad [[Kost (hrad)|Kost]], zámky [[Ratibořice (zámek)|Ratibořice]], [[Karlova Koruna]] a [[Hrádek u Nechanic (zámek)|Hrádek u Nechanic]], v Pardubickém [[Muzeum v přírodě Vysočina|soubor lidových staveb]] u Hlinska a zámek [[Pardubice (zámek)|Pardubice]], na Vysočině [[Telč (zámek)|zámek Telč]], v Olomouckém [[Bouzov (hrad)|hrad Bouzov]], v Jihomoravském [[Katedrála svatého Petra a Pavla|katedrála sv. Petra a Pavla]] v Brně, hrady [[Špilberk]], [[Pernštejn (hrad)|Pernštejn]], [[Veveří (hrad)|Veveří]] a [[Bítov (hrad)|Bítov]], ve Zlínském [[Valašské muzeum v přírodě]] v Rožnově pod Radhoštěm, hrad [[Buchlov]] a zámek [[Buchlovice (zámek)|Buchlovice]]. K nejznámějším pražským pamětihodnostem patří krom dosud jmenovaných [[Kostel Matky Boží před Týnem|Týnský chrám]], [[Staronová synagoga]], [[Starý židovský hřbitov v Praze-Josefově|Starý židovský hřbitov]], [[Betlémská kaple]], [[Břevnovský klášter]], [[Stavovské divadlo]], [[Pražské Jezulátko]], [[Emauzský klášter]], [[palác Kinských]], [[Maiselova synagoga]], [[Pivovar U Fleků]], [[Španělská synagoga]], [[pražská Loreta]], z novějších pak [[Lennonova zeď]] či [[Žižkovský vysílač|Žižkovská televizní věž]]. Krom katedrály sv. Víta patří k turisticky nejatraktivnějším částem Pražského hradu [[Zlatá ulička]], [[Bazilika svatého Jiří|bazilika sv. Jiří]], [[Královská zahrada]], [[Letohrádek královny Anny]] a [[Starý královský palác (Pražský hrad)|Starý královský palác]]. Nejznámějšími mimopražskými a mimobrněnskými svatostánky jsou [[Katedrála svatého Václava|katedrála svatého Václava v Olomouci]], [[Velká synagoga v Plzni]], [[Kostel Nejsvětější Trojice (Fulnek)|kostel Nejsvětější Trojice ve Fulneku]], [[Katedrála svatého Bartoloměje|katedrála svatého Bartoloměje v Plzni]], [[Katedrála Božského Spasitele|katedrála Božského Spasitele v Ostravě]] a [[Katedrála svatého Štěpána (Litoměřice)|katedrála svatého Štěpána v Litoměřicích]]. V ČR je asi 700 muzeí.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Muzea a galerie | periodikum = www.czech.cz | url = http://www.czech.cz/cz/Turistika/Kam-jit,-co-navstivit/Muzea-a-galerie | datum přístupu = 2019-12-14 | url archivu = https://web.archive.org/web/20190819222917/http://www.czech.cz/cz/Turistika/Kam-jit,-co-navstivit/Muzea-a-galerie | datum archivace = 2019-08-19 | nedostupné = ano }}</ref> Největším je [[Národní muzeum]] (jeho součástí je Přírodovědecké muzeum, Historické muzeum, Náprstkovo muzeum asijských, afrických a amerických kultur a Muzeum české hudby), [[Moravské zemské muzeum]], [[Židovské muzeum v Praze]], [[Národní technické muzeum v Praze|Národní technické muzeum]], [[Uměleckoprůmyslové muzeum v Praze]], [[Muzeum hlavního města Prahy]] (vlastní [[Langweilův model Prahy]] a spravuje i [[Müllerova vila|Müllerovu vilu]]), [[Vojenské technické muzeum Lešany]], [[Muzeum umění Olomouc]], [[Slovácké muzeum v Uherském Hradišti]]. K nejnavštěvovanějším patří též [[Hornické muzeum Příbram|Hornické muzeum v Příbrami]] a [[České muzeum stříbra|České muzeum stříbra v Kutné Hoře]]. Z přírodních památek to jsou [[Punkevní jeskyně]] a propast [[Macocha]], [[soutěsky Kamenice]], [[Pravčická brána]], [[Koněpruské jeskyně]], [[Bozkovské dolomitové jeskyně]] či [[Jetřichovické vyhlídky]].<ref name="haz" /> Mimořádné postavení mají kulturní památky zapsané na [[Světové dědictví (Česko)|seznam světového kulturního dědictví UNESCO]]. Kromě již uvedených (Kroměříž, Český Krumlov, centrum Prahy) jsou to [[vila Tugendhat]] v Brně, vesnice [[Holašovice]], historické jádro [[Kutná Hora-Vnitřní Město|Kutné Hory]], [[Lednicko-valtický areál]], [[Litomyšl (zámek)|zámek a zámecký areál Litomyšl]], [[Sloup Nejsvětější Trojice (Olomouc)|sloup Nejsvětější Trojice]] v Olomouci, historické centrum [[Třebíč]]e ([[Zámostí (Třebíč)|Třebíčská židovská čtvrť]] a [[Bazilika svatého Prokopa]]) a [[Kostel svatého Jana Nepomuckého (Žďár nad Sázavou)|poutní kostel sv. Jana Nepomuckého na Zelené hoře]]. Na seznam nehmotného světového kulturního dědictví UNESCO byly zapsány [[Jízda králů]] na Slovácku a na Hané, [[sokolnictví]], [[masopustní průvody s maskami na Hlinecku]], [[slovácký verbuňk]]<ref>{{Citace elektronického periodika|příjmení=s.r.o.|jméno=World Media Partners,|titul=Dvanáct českých divů světa|periodikum=www.unesco-czech.cz|url=http://www.unesco-czech.cz/|datum přístupu=2016-09-05}}</ref> a nejnověji, v roce 2016, české loutkářství.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = České a slovenské loutkářství je na seznamu UNESCO | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavatel = Borgis | url = https://www.novinky.cz/kultura/clanek/ceske-a-slovenske-loutkarstvi-je-na-seznamu-unesco-40016895 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Některé lokality mají zvláštní význam pro spjatost s českými dějinami nebo mýty – hora [[Říp]], [[Vyšehrad]] (zejm. [[Vyšehradský hřbitov]], kde je pohřben [[Antonín Dvořák]] i [[Bedřich Smetana]]), hora [[Blaník]], [[Velehrad]] spojený s památkou cyrilometodějskou a velkomoravskou, [[Bazilika svatého Václava (Stará Boleslav)|kostel svatého Václava]] ve Staré Boleslavi spjatý s legendou o zabití knížete Václava, [[Pravoslavný chrám svatého Cyrila a Metoděje (Praha)|pravoslavný chrám svatých Cyrila a Metoděje]] v Praze, kde za druhé světové války zahynuli strůjci atentátu na Heydricha. K oblíbeným turistickým akcím patří [[Muzejní noc]], [[Noc kostelů]], [[Hradozámecká noc]], rekonstrukce nejslavnějších bitev, jež se odehrály na českém území ([[bitva u Slavkova]], [[bitva u Hradce Králové]], [[bitva u Kolína]], [[Obléhání Brna (1645)|obléhání Brna Švédy]] atd.), [[Dny NATO v Ostravě]] či armádní [[Bahna]].<ref>http://www.kudyznudy.cz/Aktuality/Co-prinese-rok-2016--nejocekavanejsi-a-nejlepsi-ak.aspx</ref> Krom toho řada festivalů a veletrhů (viz [[#Festivaly, přehlídky, ceny|příslušný oddíl]]). Tradičními turistickými magnety bývala lázeňská města jako [[Karlovy Vary]], [[Mariánské Lázně]] a [[Františkovy Lázně]], ovšem lázeňství se dostalo do krize. Karlovy Vary si však zachovávají atraktivitu kupříkladu i díky každoročnímu [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary|mezinárodnímu filmovému festivalu]]. Tato filmová přehlídka založená po druhé světové válce je dnes největší kulturní akcí v ČR. Významné rekreační oblasti v ČR jsou [[Národní park České Švýcarsko|České Švýcarsko]], [[Český ráj]], [[Krkonoše]] a [[Šumava]]. == Obyvatelstvo == {{Historie počtu obyvatel |title = Vývoj populace v českých zemích (sčítání lidu) |source = [[Český statistický úřad|ČSÚ]]<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Veřejná databáze: Počet a pohyb obyvatel v Českých zemích (roční údaje) | periodikum = vdb.czso.cz | vydavatel = Český statistický úřad | url = https://vdb.czso.cz/vdbvo2/faces/index.jsf?page=vystup-objekt&pvo=DEMDCR1&z=T&f=TABULKA&skupId=4791&katalog=33157&pvo=DEMDCR1 | datum přístupu = 2024-11-28 }}</ref> |type = ČR |cols = 2 |1857 |7016531 |1869 |7617230 |1880 |8222013 |1890 | 8665421 |1900 |9372214 |1910 |10078637 |1921 |10009587 |1930 |10674386 |1950 |8896133 |1961 |9571531 |1970 |9807697 |1980 |10291927 |1991 |10302215 |2001 |10230060 |2011 |10436560 |2021 |10524167 }} {{viz též|Obyvatelstvo Česka}} Na konci roku 2018 žilo v České republice dle [[Český statistický úřad|Českého statistického úřadu]] 10 649 800 lidí. [[Přirozený přírůstek]] v roce 2018 byl 1116 osob, [[plodnost#Úhrnná plodnost|úhrnná plodnost]] dosáhla hodnoty 1,71, v roce 2021 pak dosáhla hodnoty 1,83. Hlavní příčinou růstu počtu obyvatel je dlouhodobě migrace – v roce 2018 byl počet přistěhovalých o 38 629 osob vyšší než počet vystěhovalých, šlo zejména o migraci z [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Slovensko|Slovenska]]. Průměrný věk činil v roce 2018 42,3 let, [[střední délka života]] byla 76,1 let u mužů a 81,9 let u žen. V roce 2018 byl nejlidnatějším krajem Středočeský s 1 369 332 obyvateli. Byl jediným krajem, kde žilo více lidí než v Praze, která měla 1 308 632 obyvatel.<ref name="StatRocenka2019">{{Citace elektronické monografie | titul = Statistická ročenka České republiky - 2019 | vydavatel = Český statistický úřad | url = https://www.czso.cz/csu/czso/statisticka-rocenka-ceske-republiky-2019 | datum přístupu = 2020-06-21 }}</ref> === Vývoj počtu obyvatel v Česku === {{#chart:Czech Republic Total Population.chart}} === Etnické složení === [[Soubor:Věkové složení obyvatelstva ČR 2024.png|náhled|Věkové složení obyvatelstva ČR 2024<ref name="vekoveslozeni">[https://www.kurzy.cz/ekonomika/vekove-slozeni/ Věkové složení obyvatel] - Obyvatelstvo ČR [[Kurzy.cz]].</ref>]] {{Podrobně|Národnostní složení České republiky}} V posledním sčítání lidu v roce [[2011]] se 64,3 % obyvatel Česka přihlásilo k [[Češi|české]] národnosti (86,1 % z těch, kteří se k nějaké národnosti přihlásili), která zcela převažuje ve všech okresech Česka, 5,0 % obyvatel deklarovalo národnost [[Moravané|moravskou]] a 0,1 % národnost [[Slezané|slezskou]],<ref name="SLDB2011">{{Citace elektronického periodika | titul = Obyvatelstvo podle pohlaví a podle druhu pobytu, státního občanství, způsobu bydlení, národnosti a náboženské víry | url = https://vdb.czso.cz/vdbvo2/faces/index.jsf?page=vystup-objekt&pvo=OTCR111&z=T&f=TABULKA&katalog=30809&v=v122__null__null__null#w= | periodikum = vdb.czso.cz | datum přístupu = 2019-08-08 }}</ref> v obou případech rovněž hovořící převážně [[Čeština|česky]]. Podle názoru [[Český statistický úřad|Českého statistického úřadu]] jde o důsledek rozdělení [[Češi|české národnosti]], před sčítáním v roce [[1991]] ještě jednotné, v důsledku medializace moravské národnostní problematiky a tedy do jisté míry uměle;<ref>{{Citace elektronického periodika |titul=Český statistický úřad: Základní informace o vývoji obyvatelstva, domácností, domů a bytů, část 5. Národnost a mateřský jazyk |url=http://www.czso.cz/csu/2005edicniplan.nsf/t/D6002FD8F5/$File/kap_I_05.pdf |datum přístupu=2008-05-15 |url archivu=https://web.archive.org/web/20160309223736/http://www.czso.cz/csu/2005edicniplan.nsf/t/D6002FD8F5/$File/kap_I_05.pdf |datum archivace=2016-03-09 }}</ref> [[Moravané (strana)|politická strana Moravané]] tento stav naopak hodnotí jako projev spontánního národního obrození.<ref>[http://moravane.eu/?s=n%C3%A1rodn%C3%ADho+obrozen%C3%AD+Moravan%C5%AF „Moravané“]</ref> Faktem zůstává, že moravskou, částečně slezskou a po určitou dobu i českou a slovenskou národnost bylo v různých obdobích existence [[Československo|Československa]] možno deklarovat jen omezeně (skupina nebyla uváděna v koncových statistikách) nebo vůbec ne (ke skupině nebylo možno se přihlásit) a teprve v roce [[1991]], krátce před rozpadem státu, bylo poprvé plně přihlédnuto ke každé z těchto čtyř národností jednotlivě.<ref>[http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/prvni_ceskoslovenske_scitani_lidu_1921 „Český statistický úřad: První Československé sčítání lidu 1921“] {{Wayback|url=http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/prvni_ceskoslovenske_scitani_lidu_1921 |date=20120604093519 }}. [http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/narodnosti_v_cr_od_r_1921 „Český statistický úřad: Národnosti v ČR od r. 1921“].</ref> Celkem 25,3 % obyvatel Česka využilo při sčítání lidu v roce 2011 možnost nevyplňovat ve sčítacích formulářích dobrovolnou kolonku národnosti a ponechalo ji prázdnou.<ref name="SLDB2011" /> === Etnografické skupiny === [[Soubor:Kroj 8 svobodní detail.jpg|náhled|Slavnostní [[kroj]] svobodného páru z Moravského [[Slovácko|Slovácka]]]] [[Soubor:Narodnostni-slozeni-cr.png|náhled|Národnostní složení ČR]] V Česku existuje několik etnografických skupin úzce spjatých s krajem, kde žijí, které se v minulosti lišily některými kulturními rysy a dialektem. V Čechách to jsou například [[Chodové]], [[Plzeňáci]], [[Blata|Blaťáci]] a [[Doudlebové]], na Moravě [[Horácko|Horáci]], [[Hanáci]], [[Moravští Chorvati]],<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = 500 let od příchodu na jižní Moravu. Charváti? Vinaři milující fazolovou polévku | periodikum = Brněnský deník | datum_vydání = 8. srpna 2015 | url = https://brnensky.denik.cz/z-regionu/500-let-od-prichodu-na-jizni-moravu-charvati-vinari-milujici-fazolovou-polevku-20150808.html }}</ref> [[Moravští Slováci]], [[Podlužáci]], [[Valašsko|Valaši]], [[Laši]] a další a ve Slezsku např. [[Goralé]],<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hubinger | jméno = Václav | příjmení2 = Honzák | jméno2 = František | příjmení3 = Polišenský | jméno3 = Jiří | spoluautoři = | rok = 1985 | titul = Národy celého světa (Malé encyklopedie) | vydavatel = Mladá fronta | místo = Praha | isbn = | strany = 69 }}</ref> [[Slezané|Šlonzáci]],<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Boj za slezskou věc: Kdo usiloval o nezávislost Slezska? | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost | datum_vydání = 31. prosince 2018 | url = https://www.stoplusjednicka.cz/boj-za-slezskou-vec-kdo-usiloval-o-nezavislost-slezska }}</ref> [[Moravci]] a [[Prajzové|Prajzáci]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Být Prajzákem | periodikum = Historie.cs | datum_vydání = 26. října 2019 | url = https://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10150778447-historie-cs/419236100051004/titulky }}</ref> Tyto rozdíly se začaly, zejména po [[Druhá světová válka|druhé světové válce]], stírat, některé krajové zvláštnosti se však dosud udržují. Kromě těchto geograficky rozlišitelných etnografických skupin stojí za zmínku víceméně rozptýlené, specifické etnografické skupiny. Jedná se o [[Romové v Česku|romskou]] a [[Židé v Česku|židovskou]] etnografickou skupinu. === Cizinci === Na konci roku 2022 podle [[Český statistický úřad|Českého statistického úřadu]] žilo v Česku 1&nbsp;113&nbsp;698 cizinců (10,3 % z celkové populace), z&nbsp;nich 29,9 % zde mělo udělený [[trvalý pobyt]].<ref name="cizinci1">{{Citace elektronického periodika | titul = Cizinci v ČR v letech 2004 - 2022 (stav k 31. 12.) | periodikum = czso.cz (Český statistický úřad) | url = https://www.czso.cz/documents/11292/41862280/c01R01_2022.pdf/14cb3934-9b32-4d4d-8017-9700f6e7edb7?version=1.0 | datum přístupu = 2023-06-23 | url archivu = https://web.archive.org/web/20230623183151/https://www.czso.cz/documents/11292/41862280/c01R01_2022.pdf/14cb3934-9b32-4d4d-8017-9700f6e7edb7?version=1.0 | datum archivace = 2023-06-23 }}</ref> Dalších 2456 osob bylo v roce 2022 v [[azyl|azylovém řízení]].<ref name="cizinci1" /> Osoby cizího původu s&nbsp;uděleným českým občanstvím v&nbsp;uvedených počtech nejsou zahrnuty. V [[Praha|Praze]] a [[Středočeský kraj|Středočeském kraji]] v roce 2022 žilo celkem 504 tisíc cizinců, tedy necelá polovina z&nbsp;jejich celkového počtu v&nbsp;ČR.<ref name="cizinciKraje">{{Citace elektronického periodika | titul = Cizinci v ČR podle regionu soudržnosti, kraje a okresu v letech 1996 - 2022 (stav k 31. 12.) | periodikum = czso.cz (Český statistický úřad) | url = https://www.czso.cz/documents/11292/27320905/c01R05_2022.pdf/1c68dfda-ac08-4307-a57f-b663132d19b8?version=1.0 | datum přístupu = 2023-06-23 | url archivu = https://web.archive.org/web/20230623183723/https://www.czso.cz/documents/11292/27320905/c01R05_2022.pdf/1c68dfda-ac08-4307-a57f-b663132d19b8?version=1.0 | datum archivace = 2023-06-23 }}</ref> Nejvíce cizinců pochází z [[Ukrajina|Ukrajiny]], jejíž státní příslušníci v roce 2004 počtem překonali cizince ze [[Slovensko|Slovenska]]; dále následují cizinci z [[Vietnam]]u, [[Rusko|Ruska]], [[Německo|Německa]] a [[Polsko|Polska]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Data - počet cizinců | periodikum = Czso.cz | url = https://www.czso.cz/csu/cizinci/4-ciz_pocet_cizincu#cr}}</ref> Vietnamci pobývají v Česku v průměru nejdéle (8&nbsp;let), lidé z&nbsp;bývalé [[Jugoslávie]] jen o&nbsp;rok méně. Podle údajů ČSÚ z roku 2012 byl největší podíl [[Vysoká škola|vysokoškolsky vzdělaných]] mezi osobami přicházejícími z&nbsp;[[Rusko|Ruska]] (27 % imigrantů z&nbsp;této země). Největší část svých výdělků do mateřské země posílali [[Ukrajinci]] (17 % příjmu).<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Cizinci v ČR: Vietnamci u nás zakořenili | periodikum = czso.cz | url = https://www.czso.cz/csu/czso/cizinci_v_cr_vietnamci_u_nas_zakorenili20120214 }}</ref> Od vstupu do [[Evropská unie|Evropské unie]] se počet cizinců v Česku postupně zvyšoval, ale jejich podíl na populaci zůstával nižší než v ostatních zemích Evropské unie&nbsp;– v roce 2016 bylo Česko z&nbsp;28&nbsp;států unie z&nbsp;hlediska etnické heterogenity na 24.&nbsp;místě.<ref>Cizinců v Česku přibylo. Nejvíce jich přichází z&nbsp;Ukrajiny a Slovenska. [http://zpravy.aktualne.cz/domaci/cizincu-v-cesku-pribyva-tvori-4-5-populace-nejvice-jich-pric/r~7595e2d0d3db11e5a8d7002590604f2e/]</ref> V roce 2021 v Česku počet cizinců dosáhl 6,2 %, v&nbsp;sousedním [[Německo|Německu]] žil největší počet cizinců v&nbsp;EU, to jest 7,2&nbsp;milionu (9 % populace). V&nbsp;[[Rakousko|Rakousku]] je podíl cizinců na celkovém počtu obyvatel 10,8 % a&nbsp;ve [[Španělsko|Španělsku]] 12 %.<ref>[http://europa.eu/rapid/press-release_STAT-12-105_en.htm?locale=en Foreign citizens in EU]</ref> Ke skokovému zvýšení podílu cizinců v Česku nad 10 % z celkové populace došlo v roce 2022 s příchodem ukrajinských uprchlíků v důsledku [[Ruská invaze na Ukrajinu|ruské invaze na Ukrajinu]]. {| class="wikitable" style="display:inline-block;vertical-align:top;" |+ Nejčastější země původu cizinců žijících v Česku k 31. březnu 2026 (nad 10 tisíc osob) ! Země původu !! Počet osob<ref>https://mv.gov.cz/clanek/cizinci-s-povolenym-pobytem.aspx</ref> |- | {{flagicon|Ukraine}} [[Ukrajina]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:602263}} |- | {{flagicon|Slovakia}} [[Slovensko]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:126220}} |- | {{flagicon|Vietnam}} [[Vietnam]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:69966}} |- | {{flagicon|Russia}} [[Rusko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:37468}} |- | {{flagicon|Romania}} [[Rumunsko]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:21330}} |- | {{flagicon|Poland}} [[Polsko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:17601}} |- | {{flagicon|Bulgaria}} [[Bulharsko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:17447}} |- | {{flagicon|Filipíny}} [[Filipíny]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:15959}} |- | {{flagicon|Mongolia}} [[Mongolsko]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:15147}} |- | {{flagicon|Hungary}} [[Maďarsko]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:12214}} |- | {{flagicon|India}} [[Indie]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:11853}} |- | {{flagicon|Germany}} [[Německo]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:10953}} |- | {{flagicon|Kazakhstan}} [[Kazachstán]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:10666}} |- | {{flagicon|China}} [[Čína]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:10347}} |- | {{flagicon|United States}} [[Spojené státy americké]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:10328}} |- ! colspan="2" | {{růst}}/{{pokles}} – porovnání s 28. únorem 2026 |} {| class="wikitable" style="text-align:right;display:inline-block;vertical-align:top;" |+ Počet cizinců v Česku<ref name="Cizinci 2024"/><ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Počet cizinců, demografické události | periodikum = Statistika | url = https://csu.gov.cz/pocet-cizincu-demograficke-udalosti?pocet=10&start=0&podskupiny=291&razeni=-datumVydani | datum přístupu = 2024-09-07 }}</ref> ! Rok !! Počet<br /><small>(údaje k 31.&nbsp;12.)</small> !! Podíl na<br />celkové populaci |- | 2000 || {{formatnum:200951}} || 2,0 % |- | 2001 || {{formatnum:210794}} || 2,1 % |- | 2002 || {{formatnum:231608}} || 2,3 % |- | 2003 || {{formatnum:240421}} || 2,4 % |- | 2004 || {{formatnum:254294}} || 2,5 %<!--1,9 %--> |- | 2005 || {{formatnum:278312}} || 2,7 %<!--2,5 %--> |- | 2006 || {{formatnum:321456}} || 3,1 %<!--2,9 %--> |- | 2007 || {{formatnum:392315}} || 3,8 %<!--3,3 %--> |- | 2008 || {{formatnum:437565}} || 4,2 %<!--3,9 %--> |- | 2009 || {{formatnum:432503}} || 4,1 %<!--4,0 %--> |- | 2010 || {{formatnum:424291}} || 4,0 %<!--3,9 %--> |- | 2011 || {{formatnum:434153}} || 4,1 %<!--4,0 %--> |- | 2012 || {{formatnum:435946}} || 4,1 % |- | 2013 || {{formatnum:439189}} || 4,1 % |- | 2014 || {{formatnum:449367}} || 4,2 % |- | 2015 || {{formatnum:464670}} || 4,3 % |- | 2016 || {{formatnum:493441}} || 4,5 % |- | 2017 || {{formatnum:524142}} || 4,8 % |- | 2018 || {{formatnum:564345}} || 5,1 % |- | 2019 || {{formatnum:593366}} || 5,4 % |- | 2020 || {{formatnum:632570}} || 5,8 % |- | 2021 || {{formatnum:658564}} || 6,2 % |- | 2022 || {{formatnum:1113698}} || 10,3 % |- | 2023 || {{formatnum:1063225}} || 9,8 % |- | 2024 || {{formatnum:1094090}} || 10,0 % |- | 2025 || {{formatnum:1131197}} || 10,4 % |} === Náboženství === {{Podrobně|Náboženství v Česku|Křesťanství v Česku}} [[Soubor:Prince Rastislav.JPG|náhled|upright|vlevo|[[Rostislav|Svatý Rostislav]], kníže Velkomoravské říše, za jehož panování se uskutečnila [[Cyril a Metoděj|cyrilometodějská misie]].]] {{bar box |title=Náboženství v Česku (2021)<ref name="SLDB2011" /> |titlebar= |float=right |bars= {{bar percent|[[Irreligiozita|bez vyznání]]|Black|47.8}} {{bar percent|nedeklarované|Gray|30.1}} {{bar percent|[[Katolicismus|katolické]]|DarkOrchid|9.3}} {{bar percent|neorganizovaní věřící|Chartreuse|9.1}} {{bar percent|ostatní křesťané|Turquoise|2.4}} {{bar percent|[[Protestantismus|protestantské]]|DodgerBlue|0.5}} {{bar percent|ostatní náboženství / neznámé|Crimson|1.2}} }} {{bar box |title=Náboženství v Česku (2011)<ref name="Czech Statistical Office">{{cite web |url=http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/$File/PVCR071_ENG.pdf |title=Population by religious belief and by municipality size groups |accessdate=23 April 2012 |publisher=Czech Statistical Office |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20150221184947/http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/%24File/PVCR071_ENG.pdf |archive-date=21 February 2015 |df=dmy |titul=Archivovaná kopie |datum přístupu=2013-06-25 |url archivu=https://web.archive.org/web/20150221184947/http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/$File/PVCR071_ENG.pdf |datum archivace=2015-02-21 |nedostupné=ano }}</ref> |titlebar= |float=right |bars= {{bar percent|nedeklarované|Gray|44.7}} {{bar percent|[[Irreligiozita|bez vyznání]]|Black|34.5}} {{bar percent|[[Katolicismus|katolické]]|DarkOrchid|10.5}} {{bar percent|neorganizovaní věřící|Chartreuse|6.8}} {{bar percent|ostatní křesťané|Turquoise|1.1}} {{bar percent|[[Protestantismus|protestantské]]|DodgerBlue|1}} {{bar percent|ostatní náboženství / neznámé|Crimson|0.7}} }} Česko má jednu z nejméně náboženských populací na světě. V průzkumech projektu [[Eurobarometr]] v roce 2005 odpovědělo 19 % tázaných, že věří v Boha, 50 % věří v nějakou životní či duchovní sílu a 30 % nevěří v nic z toho.<ref>http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_225_report_en.pdf</ref> Podle posledního [[Sčítání lidu, domů a bytů 2021 v Česku|sčítání lidu z roku 2021]] je 5 milionů obyvatel [[Ireligiozita|bez vyznání]], tedy 48 % populace. K různým církvím a náboženským společnostem se přihlásilo 1,1 milionu obyvatel, dále někteří uvedli, že jsou věřící a hlásí se k církvi, ale už neoznačili konkrétní církev. Jako věřící, ale nehlásící se k žádné církvi ani náboženské společnosti se výslovně označilo 960 tisíc osob, kromě toho jiní občané uvedli pouze určité náboženství. Celkově se tak k nějaké víře či vyznání přihlásilo 2,3 milionu, tedy 22 % obyvatel Česka. Celkem 3,2 milionu obyvatel (30 %) ovšem tuto dobrovolnou kolonku ve sčítacích formulářích nevyplnilo.<ref name=":1">{{Citace elektronické monografie | titul = Výsledky sčítání 2021 – otevřená data. Obyvatelstvo podle náboženské víry (data a schéma) | url = https://www.czso.cz/csu/czso/vysledky-scitani-2021-otevrena-data | vydavatel = Český statistický úřad | datum vydání = 2022-04-06 | datum přístupu = 2022-09-08 }}</ref> Nejpočetnější náboženství v Česku je [[křesťanství]]. Největší náboženskou skupinou byla v roce 2021 [[Římskokatolická církev v Česku|římskokatolická církev]], která měla 741 tisíc věřících (7 %), což by byl výrazný pokles oproti roku 2011, kdy se k ní hlásilo celkem 1,08 milionu věřících (10,4 %).<ref name="SLDB2011" /> Ovšem 236 tisíc obyvatel uvedlo „katolická víra“ nebo „katolík“, celkem tak šlo o 977 tisíc věřících (9,3 %). Následovaly velké protestantské církve [[Českobratrská církev evangelická]] s 33 tisíci členů (0,3 %) a [[Církev československá husitská]] s 24 tisíci členů (0,2 %), podobně ale 27 tisíc obyvatel jen obecně uvedlo, že jsou protestanty nebo evangelíky. Vyšší podíl věřících měla [[Pravoslavná církev v českých zemích a na Slovensku|Pravoslavná církev]], k níž se přihlásilo 41 tisíc lidí, významnější byli také [[Svědkové Jehovovi]] s 13 tisíci, [[Církev bratrská]] s 11 tisíci nebo [[Řeckokatolická církev v Česku|řeckokatolická církev]] s 8 tisíci věřících. Jen obecně ke křesťanství se navíc přihlásilo 71 tisíc obyvatel. Počet vyznavačů [[Judaismus|judaismu]] byl 2 tisíce, k [[islám v Česku|islámu]] se hlásilo 5 tisíc lidí, k různým odvětvím [[Buddhismus|buddhismu]] 6 tisíc osob a k [[Hinduismus|hinduismu]] necelé 2 tisíce obyvatel. Recesisté se hlásili např. k [[Jediismus|jediismu]] (21 tisíc) nebo [[Létající špagetové monstrum|pastafariánství]] (necelé 3 tisíce). K [[Ateismus|ateismu]] se přihlásilo 555 osob, [[Novopohanství|pohanství]] deklarovalo téměř 3 tisíce osob.<ref name=":1" /> Podíl deklarovaných věřících se od předešlého sčítání lidu roku 2011 prakticky nezměnil. Vzrostl počet osob bez vyznání, oproti tomu se snížil počet osob, které se rozhodly na dobrovolnou otázku neodpovídat.<ref name="CSU">{{Citace elektronického periodika |titul=Podrobné údaje – Náboženská víra podle krajů |url=http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/obyvatelstvo_podle_nabozenske_viry_podle_kraju_podrobne_udaje/$File/sldb_podrobna_vira.xls |datum přístupu=2011-12-16 |url archivu=https://web.archive.org/web/20120106061535/http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/obyvatelstvo_podle_nabozenske_viry_podle_kraju_podrobne_udaje/$File/sldb_podrobna_vira.xls |datum archivace=2012-01-06 }}</ref> Geograficky je vyšší koncentrace věřících na jižní a východní [[Morava|Moravě]], naopak severní a severozápadní [[Čechy]] vykazují vyšší podíl osob bez vyznání. <gallery perrow="3" caption="Podíl věřících obyvatel"> Soubor:Věřící - sčítání 1991.png|Sčítání lidu 1991 Soubor:Věřící - sčítání 2001.png|Sčítání lidu 2001 Soubor:Věřící - sčítání 2011.png|Sčítání lidu 2011 </gallery> Historicky důležitou roli v náboženském vývoji sehrálo [[husitství]], [[utrakvismus]], [[Jednota bratrská]] (a její součást [[Moravští bratři]]). [[Česká reformace]] sehrála významnou roli i v [[České národní obrození|národním obrození]], byť moderní český národ se [[Protestantismus|protestantským]] nakonec nestal. Katolická a pravoslavná církev uznávají svaté, z českých osobností uznávají obě svatost [[Svatý Ivan|Ivana]], [[Svatá Ludmila|Ludmily]], [[Svatý Václav|Václava]] a [[Svatý Prokop|Prokopa]]. Katolická církev navíc uznává [[Svatý Vojtěch|Vojtěcha]], [[Svatý Radim|Radima]], [[Anežka Česká|Anežku Českou]], [[Zdislava z Lemberka|Zdislavu z Lemberka]], [[Jan Nepomucký|Jana Nepomuckého]], [[Jan Sarkander|Jana Sarkandera]] a [[Jan Nepomuk Neumann|Jana Nepomuka Neumanna]] a [[Klement Maria Hofbauer|Klementa Mariu Hofbauera]]. Pravoslavní navíc ještě svatého [[Rostislav]]a a [[Svatý Gorazd II.|Gorazda II.]] (Matěje Pavlíka), jenž za druhé světové války ukrýval parašutisty, kteří zabili nacistického pohlavára Heydricha. === Největší města podle počtu obyvatel === {{Podrobně|Seznam měst v Česku|Seznam měst v Česku podle počtu obyvatel|Seznam obcí v Česku}} {{Největší města Česka}} == Kultura == {{podrobně|Česká kultura}} === Literatura === {{Podrobně|Česká literatura|Seznam českých spisovatelů}} [[Soubor:Clementinum baroque library 7.jpg|náhled|vlevo|[[Národní knihovna České republiky|Národní knihovna ČR]]: barokní sál [[Klementinum|Klementina]]]] [[Soubor:Jaroslav Seifert 1981 foto Hana Hamplová.jpg|náhled|[[Jaroslav Seifert]], jediný český nositel [[Nobelova cena za literaturu|Nobelovy ceny za literaturu]]|upright]] [[Soubor:Kafka1906 cropped.jpg|náhled|upright|Česko-německo-židovský spisovatel [[Franz Kafka]]|alt=]] Literární dějiny počínají ústní tradicí, v níž vyniká pověst o [[Čech, Lech a Rus|praotci Čechovi]], [[Krok (vojvoda)|Krokovi]], [[Libuše (kněžna)|Libuši]], [[Přemysl Oráč|Přemyslu Oráčovi]] a [[Dívčí válka|dívčí válce]]. Počátky české psané literatury souvisí s činností [[Cyril a Metoděj|Konstantina Filozofa a jeho bratra Metoděje]] na Velké Moravě. Ti spolu se svými žáky (nejvýznamnějším z nich byl [[Kliment Ochridský]]) vytvořili, ve [[Staroslověnština|staroslověnštině]] a za pomoci písma [[hlaholice]], první české literární památky (''[[Proglas]]'', ''[[Život Metodějův]]'', ''[[Život Konstantinův]]''). Po vyhnání této skupiny z Moravy začala klíčovou roli sehrávat latina, vznikaly v ní legendy (''[[Kristiánova legenda]]''), kroniky (zejm. [[Kosmas|Kosmova]] ''[[Kosmova kronika česká|Kronika Čechů]]'')<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Pobavit a poučit: Druhá strana slavné Kosmovy kroniky | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost | url = https://www.stoplusjednicka.cz/pobavit-poucit-druha-strana-kosmovy-kroniky | datum vydání = 2016-09-13 | jazyk = en | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> i jiné žánry (např. ''[[Vita Caroli]]'', vlastní životopis krále [[Karel IV.|Karla IV.]]). Prvními významnými česky psanými texty byly ''[[Alexandreis|Alexandreida]]'' a ''[[Dalimilova kronika]]''.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = Turčeková | jméno = Šárka | titul = Alexandreida je nesmrtelným dílem o životě legendárního rytíře | periodikum = TOPZINE.cz | url = https://www.topzine.cz/alexandreida-je-nesmrtelnym-dilem-o-zivote-legendarniho-rytire | datum vydání = 2010-12-23 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref><ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Slovo a slovesnost – Dalimilova kronika a počátky české slovesnosti | periodikum = sas.ujc.cas.cz | url = http://sas.ujc.cas.cz/archiv.php?art=2387 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Prvními autory, kteří psali i česky, a kteří došli světového věhlasu, byli [[Jan Hus]], jeden ze zakladatelů evropské reformace, a [[Jan Amos Komenský]], nejvýznamnější představitel [[Humanismus a renesance v české literatuře|humanismu v české literatuře]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Nekonečné putování Učitele národů: Kam zavál osud Jana Ámose Komenského? | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost | url = https://www.stoplusjednicka.cz/nekonecne-putovani-ucitele-narodu-kam-zaval-osud-jana-amose-komenskeho | datum vydání = 2019-02-03 | jazyk = en | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Dalšími významnými autory reformace byli [[Jeroným Pražský]] a [[Petr Chelčický]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Jeroným Pražský — Lidé — Česká televize | periodikum = [[Česká televize]] | url = https://www.ceskatelevize.cz/lide/jeronym-prazsky/ | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref><ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Petr Chelčický | periodikum = www.phil.muni.cz | url = https://www.phil.muni.cz/fil/scf/komplet/chelck.html | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Po porážce [[České stavovské povstání|stavovského povstání]] v [[Bitva na Bílé hoře|bitvě na Bílé hoře]] roku 1620 nastalo složité období vytlačování a odumírání češtiny. Proti tomu se v barokní éře postavil [[Bohuslav Balbín]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Balbín Bohuslav: velký český vlastenec | periodikum = HedvabnaStezka.cz | url = https://www.hedvabnastezka.cz/fotokurzy/4552-bohuslav-balbin/ | datum přístupu = 2019-12-14 | url archivu = https://web.archive.org/web/20200409162342/https://www.hedvabnastezka.cz/fotokurzy/4552-bohuslav-balbin/ | datum archivace = 2020-04-09 }}</ref> Ústup češtiny však zastavil až proces tzv. [[České národní obrození|národního obrození]], který začal na konci 18. století. Klíčovou postavou první etapy obrození byl lingvista [[Josef Dobrovský]].<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Příběhy slavných: Josef Dobrovský | periodikum = Český rozhlas Dvojka | vydavatel = | url = https://dvojka.rozhlas.cz/pribehy-slavnych-josef-dobrovsky-7492738 | datum vydání = 2015-08-24 | url archivu = | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> V druhé etapě to byli [[Josef Jungmann]], který kladl důraz na jazykovou koncepci národa, a [[Pavel Josef Šafařík|Pavel Jozef Šafařík]], představitel [[Panslavismus|panslovanských]] tendencí. Tehdy se začala objevovat také již první svébytná literatura ([[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]). Proces vyvrcholil ve třetí etapě, kdy [[František Palacký]] a [[Karel Havlíček Borovský]] dokončili koncept českého národa politicky a kdy vznikla i vrcholná díla literární, ať už básnická (Havlíček, [[Karel Hynek Mácha]], [[Karel Jaromír Erben]]), prozaická ([[Božena Němcová]]), či divadelní ([[Josef Kajetán Tyl]], [[Karel Sabina]]). Ve druhé polovině 19. století se literární život začal prudce rozvíjet, vznikaly skupiny s různým programem – [[májovci]] ([[Jan Neruda]], [[Vítězslav Hálek]], [[Jakub Arbes]], [[Karolina Světlá|Karolína Světlá]]), [[ruchovci]] ([[Svatopluk Čech]]), [[lumírovci]] ([[Jaroslav Vrchlický]], [[Julius Zeyer]]), [[Realismus (literatura)|realisté]] ([[Alois Jirásek]]), [[Manifest české moderny|česká moderna]] ([[Antonín Sova]], [[Otokar Březina]]) či tzv. [[anarchističtí buřiči]] ([[Viktor Dyk]], [[Petr Bezruč]]). Od konce 19. století začínala též vzkvétat [[Pražská německá literatura|německy psaná literatura]] (zejména v Praze), která se stala světovým fenoménem, především díky [[Franz Kafka|Franzi Kafkovi]] (''[[Proces (román)|Proces]]'', ''[[Zámek (román)|Zámek]]'', ''[[Amerika (román)|Amerika]]''), ale i jiným ([[Rainer Maria Rilke]], [[Gustav Meyrink]], [[Franz Werfel]], [[Max Brod]], [[Egon Erwin Kisch|Egon Erwín Kisch]], [[Karl Kraus]], [[Marie von Ebner-Eschenbachová]], [[Adalbert Stifter]], [[Otfried Preußler|Ottfried Preussler]], [[Leo Perutz]], [[Ernst Weiss]]). V první polovině 20. století si vydobyli světový význam i česky píšící tvůrci, především [[Jaroslav Hašek]] (zejm. ''[[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojáka Švejka]]'') a [[Karel Čapek]] (zejm. ''[[Válka s Mloky|Válka s mloky]]''). Silná byla též levicová avantgarda, která se sdružila do spolku [[Svaz moderní kultury Devětsil|Devětsil]], který se věnoval nejprve [[Proletářská poezie|proletářské poezii]], posléze vymyslel směr [[poetismus]], aby většina autorů nakonec přešla k [[Surrealismus|surrealismu]]. Členem Devětsilu byl i [[Jaroslav Seifert]], dosud jediný Čech oceněný [[Nobelova cena za literaturu|Nobelovou cenou za literaturu]] (roku 1984).<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Jaroslav Seifert - druhý český laureát nobelovy ceny | periodikum = www.converter.cz | url = http://www.converter.cz/nobel/seifert.htm | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> K dalším významným členům patřili [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Vladislav Vančura]], [[František Halas]] a [[Karel Teige]]. Mimo avantgardní kruhy stáli např. [[Ivan Olbracht]], [[Vladimír Holan]] či [[Ladislav Klíma]]. Ve druhé polovině 20. století se největšího ohlasu dostalo [[Milan Kundera|Milanu Kunderovi]] (zejm. ''[[Nesnesitelná lehkost bytí]]'', ''[[Žert (román)|Žert]]'') a [[Bohumil Hrabal|Bohumilu Hrabalovi]]. Literatura se tehdy z politických důvodů (zvláště po [[Invaze vojsk Varšavské smlouvy do Československa|sovětské okupaci roku 1968]]) rozdělila na exilovou, samizdatovou a oficiální. K významným exilovým autorům krom Kundery patřili [[Pavel Kohout (spisovatel)|Pavel Kohout]], [[Josef Škvorecký]] a [[Arnošt Lustig]]. Samizdatová literatura se štěpila na [[Disident|disent]] spjatý zejména s [[Charta 77|Chartou 77]] ([[Václav Havel]], [[Ivan Klíma]], [[Ludvík Vaculík]]) a tzv. [[underground]] ([[Egon Bondy]], [[Ivan Martin Jirous]]). Z oficiálních prozaiků dosáhl největšího mezinárodního věhlasu spolu s Hrabalem [[Ladislav Fuks]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Spalovač mrtvol v rakvi nespával. Ladislav Fuks byl zvrácenou hvězdou | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/kultura/literatura/ladislav-fuks.A130914_180029_literatura_ts | datum vydání = 2013-09-15 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Po [[Sametová revoluce|sametové revoluci z roku 1989]] toto rozdělení literárního života padlo. Z nových autorů se po roce 1989 nejvíce prosadili [[Michal Viewegh]], [[Patrik Ouředník]] a [[Jáchym Topol]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Evropa čte nejen Viewegha, nejpřekládanější je Ivan Klíma | periodikum = iDNES.cz | url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/evropa-cte-nejen-viewegha-nejprekladanejsi-je-ivan-klima-pk3-/literatura.aspx?c=A090517_113323_literatura_ob | datum vydání = 2009-05-17 | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref>[[Soubor:Milan Kundera.jpg|náhled|Český spisovatel a básník [[Milan Kundera]]]]K významným novinářům krom výše uvedených patřili [[Julius Fučík]], [[Milena Jesenská]] nebo [[Ferdinand Peroutka]]. V ČR je udělována významná mezinárodní literární [[Cena Franze Kafky]]. Z domácích literárních cen patří k nejvýznamnějším [[Magnesia Litera]], [[Státní ceny za literaturu a za překladatelské dílo]], [[Cena Jaroslava Seiferta]], [[Cena Jiřího Ortena]] či [[Cena Josefa Škvoreckého]]. ČR má unikátní síť veřejných knihoven, nejhustší v Evropě.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Česko má zdaleka nejhustší síť veřejných knihoven v EU | periodikum = TÝDEN.cz | vydavatel = | url = https://www.tyden.cz/rubriky/kultura/literatura/cesko-ma-zdaleka-nejhustsi-sit-verejnych-knihoven-v-eu_284260.html | datum vydání = 2013-09-30 | url archivu = | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Je tvořena více než 5400 knihovnami. Ve středu této sítě se nachází [[Národní knihovna České republiky|Národní knihovna ČR]]. Sídlí v pražském [[Klementinum|Klementinu]]. K nejcennějším památkám schraňovaným Národní knihovnou ČR patří rukopis [[Kodex vyšehradský|Kodexu vyšehradského]] (jehož cena se odhaduje na miliardu korun), [[Lobkovický graduál]], rukopisy středověké pražské univerzity, „Knihy na řetězech“ z knihovny jáchymovské městské školy ze 16. století, [[Codex pictoricus Mexicanus]] misionáře Ignáce Tirsche, autografy Jana Husa a Jakoubka ze Stříbra, sbírka grafických listů univerzitních tezí, list [[Gutenbergova bible|Gutenbergovy bible]] z roku 1454, [[Homiliář opatovický|Opatovický homiliář]], [[Mattioliho herbář]] ze 16. století, nejstarší tisk na českém území (latinská Statuta z roku 1349), zlomek Žaltáře z Řezna pocházející z konce 8. století, řecké papyry z 1. století, [[Svatojiřské přípisky|Svatojiřský antifonář]] či [[Velislavova bible]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Klementinská NEJ... — Národní knihovna České republiky | periodikum = www.nkp.cz | url = https://www.nkp.cz/o-knihovne/zakladni-informace/klementinska-nej | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Zdaleka nejcennější rukopis vzniklý na českém území, perla středověkého knihařství zvaná [[Codex gigas]] (též Ďáblova bible), však byl za třicetileté války ukořistěn Švédy a do ČR bývá jen výjimečně zapůjčován.<ref>{{Citace elektronické monografie | příjmení = | jméno = | titul = Nejzáhadnější bible světa: Jaká tajemství skrývá Codex gigas? – EpochálníSvět.cz | url = https://epochalnisvet.cz/nejzahadnejsi-bible-sveta-jaka-tajemstvi-skryva-codex-gigas/ | vydavatel = | místo = | datum vydání = | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Vzácné tisky a rukopisy (např. Žlutický kancionál) schraňuje též [[Památník národního písemnictví]] sídlící ve [[Strahovský klášter|Strahovském klášteře]], v [[Hvězda (letohrádek)|letohrádku Hvězda]] a v tzv. [[Vila Marianne Gellertové-Petschkové|Třetí Petschkově vile]] v Bubenči. Památník disponuje mj. rozsáhlou sbírkou [[ex libris]]. Další významnou českou knihovnou je [[Městská knihovna v Praze]]. === Divadlo === {{Podrobně|České divadlo}} [[Soubor:Prague 07-2016 View from Petrinska Tower img4.jpg|náhled|vlevo|[[Národní divadlo]] nabízí operu, balet i činohru]] [[Soubor:Václav Havel-Szilágyi.jpg|náhled|upright|[[Václav Havel]], dramatik a esejista, později také prezident České republiky|alt=]] České divadelnictví má kořeny již ve středověku. Nejstarším dochovaným dramatickým dílem s využitím češtiny je zlomek česko-latinské hry ze [[14. století]], zvané obvykle ''[[Mastičkář]]''.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hrabák | jméno = Josef | odkaz na autora = Josef Hrabák | příjmení2 = Havránek | jméno2 = Bohuslav | odkaz na autora2 = Bohuslav Havránek | spoluautoři = a kol. | titul = Výbor z české literatury od počátků po dobu Husovu | url = http://www.ucl.cas.cz/edicee/data/antologie/zliteratury/VZCL3/44.pdf | vydavatel = ČSAV | místo = Praha | rok = 1957 | počet stran = 851 | isbn = | strany = 247}}</ref> Původně šlo o jakousi mezihru v inscenaci evangelijních scén – popisuje situaci, kdy jde Ježíšova matka Marie na trh koupit vonné masti k nabalzamování mrtvého Ježíšova těla. Scéna se však stále více osamostatňovala a popisovala satiricky poměry v měšťanském prostředí. V [[19. století]] sehrálo divadlo výraznou roli v [[České národní obrození|národním obrození]] ([[Václav Kliment Klicpera]], [[Josef Kajetán Tyl]]). Emancipační snahy českého národa se v 2. polovině 19. století projevily otevřením [[Národní divadlo|Národního divadla]] v Praze v roce [[1883]]. Národní divadlo od té doby uvádí jak [[Státní opera Praha|opery]] tak činohry. V 90. letech [[19. století]] pronikaly do českého divadla evropské literární směry, zejména [[Realismus (literatura)|realismus]], který reprezentoval [[Ladislav Stroupežnický]], především svou vesnickou veselohrou ''[[Naši furianti]]'', a posléze zejména [[bratři Mrštíkové]] svou ''[[Maryša|Maryšou]]''. Také [[Gabriela Preissová]] přinesla na česká jeviště silná témata (''Gazdina Roba'', ''[[Její pastorkyňa]]''). Za tuto moderní dramatiku bojoval zejména režisér [[Jaroslav Kvapil]], který se též prezentoval jako dramatik (''[[Princezna Pampeliška]]''). V první polovině [[20. století]] došlo k rozvoji [[avantgarda|avantgardního]] divadla reprezentovaného [[Osvobozené divadlo|Osvobozeným divadlem]] [[Jiří Voskovec|Jiřího Voskovce]] a [[Jan Werich|Jana Wericha]], nebo [[Emil František Burian|Emilem Františkem Burianem]], [[Jiří Frejka|Jiřím Frejkou]], [[Jindřich Honzl|Jindřichem Honzlem]] či [[Jiří Mahen|Jiřím Mahenem]]. Na světových jevištích se nejvíce prosadily hry [[Karel Čapek|Karla Čapka]] (''[[R.U.R.]]'', ''[[Věc Makropulos]]''), nebo [[František Langer|Františka Langera]] (''Periférie''). Ve druhé polovině 20. století získal výjimečný mezinárodní ohlas projekt [[Alfréd Radok|Alfreda Radoka]] [[Laterna magika]], první multimediální umělecký projekt na světě, připravený původně pro světovou výstavu [[Světová výstava 1958|Expo 58]]. Vznikl též fenomén divadel malých forem: [[Semafor (divadlo)|Semafor]] ([[Jiří Suchý]] a [[Jiří Šlitr]]), [[divadlo Na zábradlí]] ([[Jan Grossman]], [[Ivan Vyskočil]]), [[Činoherní klub]] ([[Ladislav Smoček]]), [[Divadlo Husa na provázku|Husa na provázku]], [[Studio Ypsilon|Ypsilonka]] ([[Jan Schmid]]), [[Divadlo Sklep]] či [[divadlo Járy Cimrmana]] ([[Zdeněk Svěrák]], [[Ladislav Smoljak]]). V 60. letech se nejúspěšnějším dramatikem stal [[Pavel Kohout (spisovatel)|Pavel Kohout]] (zejm. ''August, August, august''), [[absurdní drama]] reprezentoval [[Václav Havel]]. Ve Zlíně se narodil známý britský dramatik [[Tom Stoppard]]. K divadelním oceněním patří [[Cena Thálie|Ceny Thálie]] či [[Cena Alfréda Radoka]]. === Film === {{Podrobně|Česká kinematografie|Seznam českých filmů}} [[Soubor:Miloš Forman (Reykjavik, 2009) (cropped 2).jpg|náhled|upright|Česko-americký režisér a scenárista [[Miloš Forman]], držitel dvou [[Oscar]]ů za nejlepší režii|alt=]] V éře [[Němý film|němého filmu]] hranice vlasti překročil věhlas odvážných filmových projektů [[Gustav Machatý|Gustava Machatého]] ''Erotikon'' (1929) a ''[[Extase (film)|Extase]]'' (1933). Mezinárodního ohlasu dosáhla v 60. letech [[20. století]] [[československá nová vlna]] ([[Miloš Forman]], [[Věra Chytilová]], [[Jiří Menzel]], [[Ján Kadár]], [[Elmar Klos]], [[Jaromil Jireš]], [[František Vláčil]], [[Vojtěch Jasný]], [[Juraj Jakubisko]], [[Juraj Herz]], [[Ivan Passer]], [[Jan Němec]]). Klíčovými snímky československé nové vlny byly ''[[Ostře sledované vlaky]]'', ''[[Obchod na korze]]'', ''[[Lásky jedné plavovlásky]]'', ''[[Hoří, má panenko]]'', ''[[Sedmikrásky]]'', ''[[Černý Petr (film)|Černý Petr]]'', ''[[Skřivánci na niti]]'', ''[[Marketa Lazarová (film)|Markéta Lazarová]]'', ''[[Až přijde kocour]]'', ''[[Spalovač mrtvol]]'', ''[[Transport z ráje]]'', ''[[Rozmarné léto (film)|Rozmarné léto]]'', ''[[Všichni dobří rodáci]]'', ''[[Démanty noci (film)|Démanty noci]]'', ''[[Intimní osvětlení]]'', ''[[Žert (film)|Žert]]'' či ''[[O slavnosti a hostech]]''. Vážné umělecké ambice se podařilo ve stejné době naplnit [[Karel Kachyňa|Karlu Kachyňovi]] (''[[Ucho (film)|Ucho]]''), [[Otakar Vávra|Otakaru Vávrovi]], [[Jiří Krejčík|Jiřímu Krejčíkovi]] (''[[Vyšší princip (film)|Vyšší princip]]'') či [[Karel Zeman|Karlu Zemanovi]] (''[[Vynález zkázy (film)|Vynález zkázy]]''). 30. až 50. léta a posléze 70. až 80. léta ovšem svědčila více populárnímu filmu než uměleckému, s nadčasovou elegancí tohoto prostoru využili třeba režiséři [[Bořivoj Zeman]], [[Oldřich Lipský]], [[Václav Vorlíček]] (''[[Tři oříšky pro Popelku]]''), [[Martin Frič]] a [[Ladislav Smoljak]], scenáristé [[Jiří Brdečka]] (''[[Limonádový Joe aneb Koňská opera|Limonádový Joe]]'', ''[[Adéla ještě nevečeřela]]''), [[Miloš Macourek]], [[Zdeněk Svěrák]] nebo skladatelé filmové hudby [[Zdeněk Liška]], [[Luboš Fišer]] a [[Petr Hapka]]. [[Soubor:Jiří Menzel Odessa International Film Festival.jpg|upright|náhled|Režisér [[Jiří Menzel]]]] Snímky ''[[Obchod na korze]]'' (1965), ''[[Ostře sledované vlaky]]'' (1967) a ''[[Kolja]]'' (1996) získaly [[Oscar za nejlepší cizojazyčný film|Oscara za nejlepší neanglicky mluvený film]], šest dalších filmů se dostalo do nominace: ''Lásky jedné plavovlásky'' (1966), ''Hoří, má panenko'' (1968), ''[[Vesničko má středisková]]'' (1986), ''[[Obecná škola (film)|Obecná škola]]'' (1991), ''[[Musíme si pomáhat]]'' (2000) a ''[[Želary (film)|Želary]]'' (2003). Mezinárodního věhlasu se dostalo českým loutkovým a animovaným filmům režisérů jako byli [[Jiří Trnka]], [[Hermína Týrlová]], [[Zdeněk Miler]], [[Jan Švankmajer]] (zejm. ''[[Něco z Alenky]]'') a [[Břetislav Pojar]]. K této tradici patří i televizní cyklus ''[[Večerníček|Večerníčků]]'', na němž spolupracovali i přední výtvarníci jako [[Adolf Born]], [[Zdeněk Smetana]] či [[Vladimír Jiránek]]. Prvním českým [[Počítačová 3D grafika|3D počítačově animovaným]] filmem byl v roce 2008 ''[[Kozí příběh – pověsti staré Prahy]]'' [[Jan Tománek (režisér)|Jana Tománka]]. Především v jiných než českých kinematografiích se prosadila řada českých rodáků, z režisérů například [[Georg Wilhelm Pabst]] a [[Karel Reisz]], z kameramanů [[Karl Freund]], z herců [[Herbert Lom]] nebo [[Barbara Bouchetová]]. Z českých herců patří v zahraničí k nejznámějším [[Karel Roden]] a [[Libuše Šafránková]], populární díky pohádce ''Tři oříšky pro Popelku'' zejména v Norsku. [[Barrandov Studio|Filmové ateliéry Barrandov]] patří k největším v Evropě. Po roce 1990 je využívají zejména zahraniční produkce, vznikaly v něm mj. filmy ''[[Mission: Impossible]]'', ''[[Casino Royale (film, 2006)|Casino Royale]]'', ''[[Letopisy Narnie: Princ Kaspian]]'', ''[[Letopisy Narnie: Lev, čarodějnice a skříň]]'', ''[[Dítě číslo 44 (film)|Dítě číslo 44]]'', ''[[Hannibal – Zrození]]'', ''[[Iluzionista (film, 2006)|Iluzionista]]'', ''[[Vetřelec vs. Predátor (film)|Vetřelec vs. Predátor]]'', ''[[Agent bez minulosti]]'' aj. === Hudba === {{Podrobně|Česká hudba}} [[Soubor:Dvorak.jpg|náhled|upright|Světově známý hudební skladatel [[Antonín Dvořák]]|alt=]] Česká [[hudba]] má své kořeny v nejméně 1000 let staré [[Duchovní hudba|duchovní hudbě]]. Nejstarší duchovní píseň v českých zemích byla staroslověnská: ''[[Hospodine, pomiluj ny]]''. Vznikla na konci 10. století, nebo počátku 11. století. Původ je zřetelně staroslověnský, pronikly do ní ovšem i prvky staročeštiny (patrně v průběhu času). První duchovní píseň ve staročeštině ''[[Svatováclavský chorál|Svatý Václave, vévodo české země]]'' (též ''Svatováclavský chorál'') vznikla ve 12. století. Zapsána byla ale až ve 14. století v kronice [[Beneš Krabice z Veitmile|Beneše Krabice z Veitmile]]. Podobně významná je ''Ostrovská píseň''. Zabývá se přítomností Krista ve svátosti oltářní. Zapsána byla v kodexu kláštera z Ostrova u Davle, podle prvního verše se jí též říká ''Slovo do světa stvorenie''. Má na rozdíl od svatováclavského chorálu již složitější básnickou formu. Významným centrem středověké hudby byla [[Šumava]]. První hudební paměti zde pocházejí z knihovny [[Cisterciácký řád|cisterciáckého]] kláštera ve [[Vyšší Brod|Vyšším Brodě]], založeného roku 1259. Například rukopis č. 42 z roku 1410 zde popisuje píseň ''[[Jezu Kriste, ščedrý kněže]]'', kterou si zpívali také husité. Husitskou písňovou tvorbu, tedy tvorbu přelomu 14. a 15. století, zachoval ''[[Jistebnický kancionál]]'' (zejm. ''[[Ktož jsú boží bojovníci]]'' a ''[[Povstaň, povstaň veliké město pražské]]''). Důležitou etapou ve vývoji české hudby bylo [[baroko]] (17. a 18. století). Tehdy se hudba ustavila jako samostatný profesionální obor. Za první české hudební skladatele lze považovat barokní tvůrce jako byli [[Adam Václav Michna z Otradovic|Adam Michna z&nbsp;Otradovic]], [[Heinrich Biber]] (český Němec), [[Jan Dismas Zelenka]], [[Antonín Rejcha]], [[Jan Václav Stamic]], [[Josef Mysliveček]], [[Jan Ladislav Dusík]], [[Jiří Antonín Benda]], [[František Xaver Richter]], [[Jan Křtitel Vaňhal]], [[František Xaver Brixi]] či [[Leopold Koželuh]]. V době [[Národní obrození|národního obrození]] na barokní hudbu bezprostředně navázali [[Jakub Jan Ryba|Jan Jakub Ryba]] či [[Václav Jan Křtitel Tomášek]].[[Soubor:Vltava-main-theme.svg|náhled|Hlavní téma {{Audio|Vltava-main-theme-2.ogg|přehrát}}]]Toto byla základna, na niž se ve druhé polovině [[19. století]] mohli postavit klíčoví autoři moderní české vážné hudby, především [[Bedřich Smetana]] (zejm. ''[[Má vlast]]'', ''[[Prodaná nevěsta]]'') a [[Antonín Dvořák]], nejslavnější český skladatel ve světě (zejm. ''[[Symfonie č. 9 (Dvořák)|Novosvětská]]'', ''[[Rusalka (Dvořák)|Rusalka]]'' a ''[[Slovanské tance]]''). Tradice pak pokračovala s neztenčenou silou, především díla [[Leoš Janáček|Leoše Janáčka]] pronikla do celého světa. Součástí [[repertoár]]u mnoha [[Operní scéna|operních domů]] jsou všechny jeho opery, zejména ''[[Její pastorkyňa]]'' (v zahraničí pod názvem ''Jenůfa''), ''[[Káťa Kabanová]]'', ''[[Z mrtvého domu]]'' a ''[[Věc Makropulos]]''. Často uváděny jsou také jeho ''[[Glagolská mše (Janáček)|Glagolská mše]]'' a ''[[Sinfonietta (Janáček)|Sinfonietta]]''. Další významní čeští hudební skladatelé 19. a [[20.&nbsp;století]] jsou [[Zdeněk Fibich]], [[Josef Bohuslav Foerster]], [[Vítězslav Novák]], [[Josef Suk starší]] (zeť Antonína Dvořáka), [[Alois Hába]], [[Ervín Schulhoff]], [[Bohuslav Martinů]], [[Pavel Haas]], [[Viktor Ullmann]] či [[Petr Eben]]. Překvapivého úspěchu mj. na scéně [[New York|newyorské]] [[Metropolitní opera|Metropolitan Opera]] dosáhl [[Jaromír Weinberger]] se svou operou ''[[Švanda dudák (Weinberger)|Švanda dudák]]''. Známými [[Opereta|operetními]] skladateli byli mj. [[Oskar Nedbal]] či [[Rudolf Friml]]. V roce 1860 se v [[Kaliště (okres Pelhřimov)|Kališti]] na [[Morava|Moravě]] narodil světově proslulý skladatel, [[Němčina|německy]] mluvící [[Gustav Mahler]]. Ve [[Vídeň|Vídni]] a později v [[Hollywood]]u se prosadil [[Brno|brněnský]] rodák [[Erich Wolfgang Korngold|Erich Korngold]]. V Česku se narodili i klavírní virtuózové [[Ignaz Moscheles]], [[Alfred Brendel]], [[Rudolf Serkin]] a [[Alice Herzová-Sommerová|Alice Herz-Sommerová]], z vídeňské české komunity vzešel [[Ernst Křenek]]. Prosadili se i čeští hudební [[interpret (hudba)|interpreti]]. Lze jmenovat mnoho jmen, jako jsou dirigenti [[Rafael Kubelík]], [[Václav Talich]], [[Václav Neumann]], [[Karel Ančerl]] nebo [[Jiří Bělohlávek]], v současnosti pak [[Petr Altrichter]], [[Tomáš Netopil]] a [[Jakub Hrůša]]. Dále hudební instrumentalisté: [[Housle|houslisté]] [[František Benda]], [[Vojtěch Živný]], [[Jan Křtitel Václav Kalivoda]], [[František Ondříček]], [[Jan Kubelík]] a&nbsp;[[Josef Suk mladší]] (Dvořákův pravnuk); [[Violoncello|violoncellista]] [[David Popper]], [[Cembalo|cembalistka]] [[Zuzana Růžičková]] či [[Lesní roh|hornista]] [[Radek Baborák]]. Nelze opomenout [[Zpěvák|pěvkyně]], jako byly nebo jsou [[Ema Destinnová]], [[Maria Jeritza]], [[Jarmila Novotná]], [[Gabriela Beňačková]], [[Eva Urbanová]] a&nbsp;[[Magdalena Kožená]]. Velkými českými [[tenor]]isty byli [[Beno Blachut]] a [[Ivo Žídek]]. V&nbsp;současnosti velmi úspěšný je [[baryton]]ista [[Adam Plachetka]]. Z hudebních těles dosáhl mezinárodního významu nejen [[orchestr#Symfonický (filharmonický) orchestr|symfonický orchestr]] [[Česká filharmonie]], ale i další symfonické a komorní orchestry a nově tzv. [[Baroko|barokní]] soubory. V neposlední řadě byly a jsou úspěšné také české [[pěvecký sbor|pěvecké sbory]] a malá hudební tělesa, zejména [[Smyčcové kvarteto|smyčcové kvartety]]. Krátce po druhé světové válce také vznikl významný hudební festival vážné hudby [[Pražské jaro (festival)|Pražské jaro]], který se tradičně koná v různých pražských koncertních sálech.[[Soubor:Karel Gott 2002-foto13.jpg|náhled|261x261pixelů|Český zpěvák [[Karel Gott]]|alt=]]Češi se ve 20. století ujali i v nových žánrech. V jazzu [[Jaroslav Ježek]], [[Miroslav Vitouš]], orchestr [[Gustav Brom|Gustava Broma]] a další. V&nbsp;populární hudbě působili [[Jan Hammer]] nebo [[Karel Svoboda]], v&nbsp;hudbě folkové [[Karel Kryl]] či [[Jaromír Nohavica]]. V reakci na populární dechovou hudbu rakouskou (zejména vojenskou) se rozvinula i její specifická česká verze, především díky [[František Kmoch|Františku Kmochovi]]. Ve světě nejznámější české melodie jsou dodnes právě ty dechovkové (zejm. ''[[Vjezd gladiátorů]]'' [[Julius Fučík (skladatel)|Julia Fučíka]] a ''[[Škoda lásky]]'' [[Jaromír Vejvoda|Jaromíra Vejvody]]). Mezinárodních úspěchů dosáhl zpěvák [[Karel Gott]], který se během své kariéry stal nejznámějším zpěvákem z Česka 20. století. V mezinárodní soutěži [[Eurovision Song Contest]] z českých reprezentantů nejvíce uspěl [[Mikolas Josef]] (6. místo v roce 2018). === Výtvarné umění === {{Podrobně|České výtvarné umění}} [[Soubor:Vestonicka venuse edit.jpg|náhled|vlevo|upright=0.6|''[[Věstonická venuše]]'']] U prvního a také zdaleka nejslavnějšího českého výtvarného díla autora neznáme. Jde o sošku ''[[Věstonická venuše|Věstonické venuše]]'', patrně nejstarší keramickou sošku na světě, která vznikla v mladším [[paleolit]]u a byla nalezena roku 1925 na jižní Moravě. Většina výtvarných umělců však byla anonymních ještě v éře [[Gotika|gotické]], malířství bylo tehdy ostatně vnímáno jako řemeslo, v němž autor není tak podstatný, a nikoli jako umění. O umělcích této doby hovoříme za pomoci pojmů jako [[Mistr Litoměřického oltáře|Mistr litoměřického oltáře]], [[Mistr Třeboňského oltáře|Mistr třeboňského oltáře]], [[Mistr vyšebrodského oltáře]] či [[Mistr Theodorik]].[[Soubor:Oltář s Nejsvětější Trojicí, Mistr litoměřického oltáře, Národní galerie v Praze.jpg|náhled|Oltář s Nejsvětější Trojicí od [[Mistr Litoměřického oltáře|Mistra Litoměřického oltáře]]]] Autorské malířství přišlo na scénu v baroku. K nejvýznamnějším českým barokním malířům patřili [[Karel Škréta]], [[Jan Kupecký]] a [[Petr Brandl]]. Zcela zvláštní postavení měl [[Václav Hollar]], který proslul svými rytinami. Vrcholná sochařská díla v té éře vytvořili [[Matyáš Bernard Braun]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]]. V první polovině 19. století probíhal proces českého národního obrození, ovšem obrozenci na malířství nekladli takový důraz jako na literaturu, divadlo či vědu. Malířství zůstávalo na pozici řemesla, přičemž v krajinářství vynikal [[Josef Matěj Navrátil]], v portrétu a zátiší [[Karel Purkyně]]. Zlom přišel v polovině 19. století, kdy do českých zemí dorazila vlna [[Romantismus|romantismu]] a [[Realismus (výtvarné umění)|realismu]]. Nejvýznamnějším představitelem malířského romantismu byl [[Josef Mánes]], dnes známý především díky výzdobě pražského orloje. Realistickou malbu zvolil například [[Jaroslav Čermák (malíř)|Jaroslav Čermák]]. Se 70. a 80. lety nastoupila tzv. [[Generace Národního divadla]], tedy tvůrci, kteří se nějak podíleli na výzdobě právě stavěné „Zlaté kapličky“: Mezi nimi se největšího mezinárodního ohlasu dostalo [[Mikoláš Aleš|Mikoláši Alšovi]]. K dalším členům generace patřili [[Vojtěch Hynais]], [[Julius Mařák]], [[Václav Brožík]], [[Jakub Schikaneder]], [[František Ženíšek]] či [[Josef Tulka]]. K této generaci patřil i sochař [[Josef Václav Myslbek]]. [[Soubor:Slovane v pravlasti 81x61m.jpg|náhled|''[[Slovanská epopej]]'' [[Alfons Mucha|Alfonse Muchy]] (1912)]]Většina z autorů Generace Národního divadla nadále oscilovala mezi romantickou a realistickou malbou, zejména krajiny. To však brzy některým autorům nestačilo. Krajinář [[Antonín Chittussi]] začal měnit techniku krajinomalby až tak, že se dostal na pokraj [[Impresionismus|impresionismu]]. Vrcholným představitelem tohoto směru se pak stal [[Antonín Slavíček]]. Dílo [[Luděk Marold|Luďka Marolda]] je zase někdy označováno za předzvěst malby secesní. Právě [[secese]] pak patří ke klíčovým směrům, které se vynořily na konci 19. století. V českém prostředí sehrála mimořádnou roli. Její hlavní představitel, [[Alfons Mucha]], je dnes nejznámějším českým malířem ve světě. Mucha se proslavil krom svých známých plakátů také cyklem 20 velkoformátových obrazů ''[[Slovanská epopej]]'', která shrnuje dějiny českého národa a [[Slované|Slovanů]]. Vystavena je ve [[Veletržní palác|Veletržním paláci]] v Praze, bývala v [[Moravský Krumlov|Moravském Krumlově]]. K secesi lze řadit i dílo [[Max Švabinský|Maxe Švabinského]] a [[Jan Preisler|Jana Preislera]]. Patří k ní i významní sochaři: [[František Bílek (sochař, 1872–1941)|František Bílek]], [[Jan Štursa]] či [[Ladislav Šaloun]]. Secese provokovala svým sklonem k užitkovosti, avšak jinak ctila techniky klasické a akademické. Proti těm se však na konci století začaly bouřit nové směry. Především [[expresionismus]]. Do české expresionistické skupiny [[Osma (umělecká skupina)|Osma]] patřili [[Bohumil Kubišta]], [[Emil Filla]] či [[Otakar Kubín]]. Členové Osmy pak přecházeli ke [[Kubismus|kubismu]], dalšímu novému avantgardnímu směru.[[Soubor:Josef Čapek Letadlo.jpg|náhled|''Letadlo'' od [[Josef Čapek|Josefa Čapka]] (1929)]]Právě avantgarda začala v první polovině 20. století určovat směr. Od kubismu k čisté [[Abstraktní umění|abstraktní malbě]] došel [[František Kupka]]. Doznívající kubismus hledající nové formy vyjádření byl pěstován ve skupině [[Tvrdošíjní]] (zejm. [[Josef Čapek]], [[Jan Zrzavý]] a sochař [[Otto Gutfreund]]). Členové avantgardního Devětsilu se pak nadchli pro [[surrealismus]] ([[Toyen]], [[Jindřich Štyrský]], [[Josef Šíma (malíř)|Josef Šíma]]). Avantgardě navzdory si svou cestou šel [[Josef Lada]] – a i on dnes patří k nejslavnějším českým malířům ve světě. Ve druhé polovině 20. století autoři povětšinou rozvíjeli objevy avantgardní revoluce – v abstraktní tvorbě to byl například [[Vladimír Vašíček]], část díla jí věnoval [[Oldřich Lajsek]], [[Mikuláš Medek]], [[Vladimír Boudník]] aj. Na surrealistickou hravost, zejména ve svých známých kolážích, navazoval v exilu působící [[Jiří Kolář]] či doma tvořící [[Jan Švankmajer]]. Zcela nového směru zvaného [[pop-art]] se dotkl [[Kája Saudek]]. Na konci 80. let vystoupili členové skupiny [[Skupina Tvrdohlaví|Tvrdohlaví]] ([[Jiří David (výtvarník)|Jiří David]], [[Petr Nikl]], [[Jaroslav Róna]]). Nejznámějšími představiteli české umělecké fotografie jsou [[František Drtikol]], [[Josef Sudek]], [[Jan Saudek]] či [[Josef Koudelka]]. Zvláštním fenoménem v umělecké fotografii je [[Miroslav Tichý]]. V českém výtvarném umění hraje významnou roli knižní ilustrace, karikatura a kreslený film. Mistrem karikatury byl [[František Gellner]], v knižní ilustraci vynikli [[Viktor Oliva]], Josef Lada, [[Jiří Trnka]], [[Zdeněk Burian]], [[Adolf Born]] či [[Květa Pacovská]], která za knižní ilustrace roku 1992 získala Cenu Hanse Christiana Andersena od Mezinárodního sdružení pro dětskou knihu. V kresleném filmu se prosadili [[Zdeněk Smetana]] či [[Zdeněk Miler]]. K významným německým malířům narozeným v českých zemích patřili [[Anton Raphael Mengs]], [[Alfred Kubin]], [[Gabriel Max]], [[Josef Führich]] či [[Emil Orlik]]. [[Soubor:Praha Veletržní palác hala3.jpg|náhled|vlevo|upright|Hala [[Národní galerie Praha|Národní galerie]] v Praze|alt=]] Za nejcennější výtvarné dílo na českém území odborníci označují obraz benátského malíře [[Tizian]]a ''[[Apollo a Marsyas]]'', jež je vystaven v [[Obrazárna zámku Kroměříž|obrazárně kroměřížského zámku]]. Nejcennější díla českého výtvarného umění se snaží shromažďovat [[Národní galerie Praha|Národní galerie]]. Z děl zahraničních autorů v jejím vlastnictví patří k nejcennějším ''Růžencová slavnost'' [[Albrecht Dürer|Albrechta Dürera]], ''Adam a Eva'' [[Lucas Cranach starší|Lucase Cranacha staršího]], autoportrét [[Henri Rousseau]]a, [[Rembrandt]]ův ''Učenec v pracovně'', ''Šimon a malý Ježíš'' [[Petr Brandl|Petra Brandla]], ''Milenci'' [[Auguste Renoir|Augusta Renoira]], ''Panny'' [[Gustav Klimt|Gustava Klimta]], ''Zelená pšeničné pole s cypřiši'' [[Vincent van Gogh|Vincenta van Gogha]], autoportrét [[Ilja Repin|Ilji Repina]], ''V Moulin Rouge'' [[Henri de Toulouse-Lautrec]]a či ''Vzpomínka na Le Havre'' [[Pablo Picasso|Pabla Picassa]]. Národní galerie vystavuje ve [[Šternberský palác (Hradčany)|Šternberském paláci]], [[Schwarzenberský palác v Praze|Schwarzenberském paláci]], [[Klášter svatého Jiří (Praha)|klášteře sv. Jiří]], [[Jízdárna Pražského hradu|Jízdárně Pražského hradu]], [[Salmovský palác|Salmovském paláci]], [[Anežský klášter|Anežském klášteře]], [[Palác Kinských|paláci Kinských]], [[Veletržní palác|Veletržním paláci]], v [[Dům U Černé Matky Boží|domě U černé matky Boží]], na [[Zbraslavský klášter|zámku Zbraslav]], v [[Žďár nad Sázavou (klášter)|klášteře ve Žďáru nad Sázavou]] a na [[Fryštát (zámek)|zámku Fryštát]]. K dalším významným galeriím patří [[Moravská galerie v Brně|Moravská galerie]] (vystavuje v pěti budovách: [[Místodržitelský palác (Brno)|Místodržitelský palác]], [[Pražákův palác]], [[Uměleckoprůmyslové muzeum (Brno)|Uměleckoprůmyslové muzeum]], [[Jurkovičova vila]] v Brně a [[Rodný dům Josefa Hoffmanna]] v [[Brtnice|Brtnici u Jihlavy]]) a [[Galerie hlavního města Prahy]] ([[dům U Zlatého prstenu]], [[dům U Kamenného zvonu]], [[Staroměstská radnice]], [[Bílkova vila]], Dům Františka Bílka v Chýnově, [[Městská knihovna v Praze|Městská knihovna]] na Mariánském náměstí, [[Troja (zámek)|Trojský zámek]]). K nejznámějším sochám v ČR patří [[Ladislav Šaloun|Šalounova]] [[Pomník mistra Jana Husa|socha Jana Husa]] na [[Staroměstské náměstí|Staroměstském náměstí]], [[Josef Václav Myslbek|Myslbekův]] [[Pomník svatého Václava|pomník knížete Václava]] na [[Václavské náměstí|Václavském náměstí]], [[Olbram Zoubek|Zoubkův]] [[Pomník obětem komunismu (Petřín)|Pomník obětem komunismu]] na Petříně, [[Bohumil Kafka|Kafkova]] socha Jana Žižky v [[Národní památník na Vítkově|Národním památníku na Vítkově]] (největší jezdecká socha v Evropě). Největší českou sochou všech dob byl [[Stalinův pomník]] na Letné, který však na svém místě stál jen v letech 1955–1962. Dnes se na jeho místě nachází [[Pražský metronom]]. V poslední době se velmi oblíbenou u turistů stala [[David Černý|Černého]] [[Hlava Franze Kafky]] u obchodního centra [[Quadrio]]. Černý na sebe strhl pozornost také svou provokací [[Entropa]]. [[Anna Chromy]] v Praze u Stavovského divadla instalovala jeden ze svých ''Plášťů svědomí''. Nejvýznamnější českou výtvarnou cenou je [[Cena Jindřicha Chalupeckého]]. === Architektura === {{Podrobně|Česká architektura|Románská architektura v Česku|Gotická architektura v Česku|Barokní architektura v&nbsp;Česku}} První fázi vývoje [[architektura|architektury]] na českém území s&nbsp;dochovanými stavbami tvoří [[Románský sloh|románská]] architektura. Z&nbsp;předchozí, [[Velkomoravská říše|velkomoravské]] fáze, se dochovaly pouze [[Archeologie|archeologické]] nálezy. V období románského slohu vznikly v&nbsp;Česku první kamenné stavby, a to především [[kostel]]y a budovy [[klášter]]ů, ke konci období také první [[hrad]]y a městské stavby ([[Hradba|opevnění]], domy). Stavby [[Románská architektura|románské architektury]] vznikaly na českém území od sklonku [[9. století]] do poloviny [[13. století]], kdy se začal zvolna prosazovat [[Gotická architektura v Česku|sloh gotický]].[[Soubor:KUTNA HORA (js) 11.jpg|náhled|vpravo|Česká gotika: [[chrám svaté Barbory|chrám svaté Barbory v&nbsp;Kutné Hoře]]]][[Gotická architektura]] v českých zemích vrcholila za [[Karel IV.|Karla IV.]] Ten nechal v Praze postavit ve vrcholně gotickém slohu [[Karlův most]] a rozjela se velkorysá výstavba [[Katedrála svatého Víta, Václava a Vojtěcha|katedrály sv. Víta]], s&nbsp;pomocí architekta [[Petr Parléř|Petra Parléře]] a jeho syna [[Jan Parléř|Jana Parléře]]. Jako schránku nových korunovačních klenotů, které nechal Karel vytvořit, dal ve středních Čechách vystavět hrad [[Karlštejn]], jehož architektem byl [[Matyáš z&nbsp;Arrasu]]. Dalšího vrcholu dosáhla gotika v éře vlády [[Jagellonci|Jagellonců]] (též se hovoří o vladislavské či [[Jagellonská gotika|jagellonské gotice]]). [[Vladislav Jagellonský]] zahájil velkolepou přestavbu [[Pražský hrad|Pražského hradu]] a povolal ze Saska stavitele [[Benedikt Rejt|Benedikta Rejta]], který v&nbsp;Čechách mimo jiné vytvořil [[Vladislavský sál]] a [[chrám svaté Barbory]] v [[Kutná Hora|Kutné Hoře]], na jehož výstavbě se podílel další známý stavitel [[Matěj Rejsek]], autor pražské [[Prašná brána|Prašné brány]]. [[Antonín Pilgram]] v té době zanechal otisky pozdní gotiky v&nbsp;[[Brno|Brně]].[[Soubor:Chlumec - Karlova koruna.jpg|náhled|vlevo|České baroko: zámek [[Karlova Koruna]]]][[Letohrádek královny Anny]] na Pražském hradě bývá označován za stylově nejčistší [[Renesanční architektura|renesanční]] stavbu na sever od [[Alpy|Alp]]. K významným renesančním stavbám patří i [[Hvězda (letohrádek)|letohrádek Hvězda]], nebo [[Litomyšl (zámek)|zámek Litomyšl]]. Především díky renesančnímu náměstí se na seznam Světového dědictví UNESCO dostala [[Telč]], o stejný zápis usiluje renesanční městská architektura ve [[Slavonice|Slavonicích]].<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Renaissance Houses at Slavonice | periodikum = UNESCO World Heritage Centre | vydavatel = | url = http://whc.unesco.org/en/tentativelists/1507/ | datum vydání = | jazyk = en | url archivu = | datum přístupu = 2020-01-04 }}</ref> Také v éře barokní v českých zemích působili významní architekti jako [[Carlo Lurago]] ([[Klementinum]]), [[Francesco Caratti]] ([[Černínský palác]]), [[Jan Baptista Mathey]] ([[Arcibiskupský palác v Praze|Arcibiskupský palác]], [[Toskánský palác]], [[Troja (zámek)|letohrádek v Tróji]]), [[Jan Blažej Santini-Aichel]] ([[Kostel svatého Jana Nepomuckého (Žďár nad Sázavou)|kostel na Zelené hoře]]), [[František Maxmilián Kaňka]] ([[Karlova Koruna]]), [[Kryštof Dientzenhofer]] (kostel svaté Markéty v&nbsp;Břevnovském klášteře) nebo jeho syn [[Kilián Ignác Dientzenhofer]] ([[Kostel svatého Mikuláše (Malá Strana)|malostranský]] i [[Kostel svatého Mikuláše (Staré Město)|staroměstský kostel sv. Mikuláše]]). [[Soubor:Sychrov letecky.jpg|náhled|Zámek Sychrov ze vzduchu]] Pro architekturu 19. století byl typický [[Historismus (umění)|historismus]]. V&nbsp;jeho duchu tvořil například architekt a stavitel [[Josef Hlávka]], jehož [[Rezidence bukovinských metropolitů]] v&nbsp;[[Černovice (Ukrajina)|Černovicích]] (dnes [[Ukrajina]], v 19. století na území Rakousko-Uherska) je dnes zapsaná na [[Světové dědictví|Seznamu světového dědictví UNESCO]]. Jedním z nejvýznamnějších architektonických děl historismu a romantismu je novogotický zámek [[Sychrov (zámek)|Sychrov]], přestavěný do současné podoby v 19. století [[Kamil Rohan|knížetem Kamilem z Rohanu]]. Dílem historismu byly i budovy [[Národní divadlo|Národního divadla]], [[Národní muzeum|Národního muzea]] či [[Rudolfinum|Rudolfina]] v&nbsp;Praze. Významná byla v české architektuře vlna [[Secesní architektura|secese]] na přelomu 19. a 20. století (zejm. [[Obecní dům]] v&nbsp;Praze, z&nbsp;architektů [[Antonín Balšánek]], [[Osvald Polívka]], [[Josef Fanta]], [[Jan Letzel]]), těsně před válkou pak kubismu, což bylo českou specialitou ([[dům U Černé Matky Boží]] [[Josef Gočár|Josefa Gočára]], [[Kovařovicova vila]] [[Josef Chochol|Josefa Chochola]]). [[Soubor:Praha dům U Černé Matky Boží 1.jpg|náhled|[[Český kubismus]]: [[dům U Černé Matky Boží]] v Praze]] [[Soubor:Villa Tugendhat, Brno.jpg|náhled|Český funkcionalismus: [[vila Tugendhat]] v Brně ([[Ludwig Mies van der Rohe]])]] Od 20. let 20. století architektura tíhla k&nbsp;[[Funkcionalismus|funkcionalismu]] ([[Veletržní palác]] v&nbsp;Praze, [[Baťův mrakodrap]] ve Zlíně či [[vila Tugendhat]] v&nbsp;Brně z&nbsp;dílny [[Ludwig Mies van der Rohe|Ludwiga Miese van der Rohe]]), k&nbsp;jeho představitelům patřili [[Jan Kotěra]] a Josef Gočár. V&nbsp;Praze v&nbsp;té době pracoval i významný slovinský architekt [[Jože Plečnik|Josip Plečnik]] (zejm. [[Kostel Nejsvětějšího srdce Páně (Vinohrady)|kostel Nejsvětějšího Srdce Páně]] na náměstí Jiřího z&nbsp;Poděbrad v&nbsp;Praze). [[Pavel Janák]] se tehdy rovněž pokusil vytvořit „národní sloh“, kombinaci lidové a&nbsp;moderní architektury (zejm. [[Pardubické krematorium|krematorium v&nbsp;Pardubicích]] a [[palác Adria]] v&nbsp;Praze). Podobnou cestou šel [[Dušan Jurkovič]].[[Soubor:OD Kotva 1.jpg|náhled|Český brutalismus: [[kotva (obchodní dům)|obchodní dům Kotva]] v Praze|vlevo]]V 50. letech 20. století byl vyžadován jako oficiální styl [[socialistický realismus]] (též zvaný sorela). Charakteristickými stavbami v&nbsp;jeho duchu jsou [[hotel Jalta]] na Václavském náměstí či [[sídliště Poruba]] v&nbsp;Ostravě.<ref>{{Citace elektronického periodika |titul=Archivovaná kopie |url=http://architektura.klenot.cz/images/stories/materialy/Dejiny17.pdf |datum přístupu=2017-07-11 |url archivu=https://web.archive.org/web/20150428161321/http://architektura.klenot.cz/images/stories/materialy/Dejiny17.pdf |datum archivace=2015-04-28 |nedostupné=ano }}</ref> Specifickou odnoží sorely byl tzv. stalinský neoklasicismus, který v&nbsp;Česku reprezentuje [[International (hotel v Praze)|hotel Internacional]] v&nbsp;pražských Dejvicích. Na konci 50. let se však v&nbsp;architektuře (a ovšem i v&nbsp;[[design]]u) prosadil styl nový, zvaný [[Bruselský styl|bruselský]] – to podle toho, že byl představen na světové výstavě [[Světová výstava 1958|Expo 58]] v&nbsp;[[Brusel]]u. Vyznačoval se oblými tvary a skleněnými fasádami. Typickou stavbou v&nbsp;bruselském stylu byly především výstavní pavilon a restaurace [[Československý pavilon na Světové výstavě 1958|československého pavilonu]] na Expu. Dalšími důležitými stavbami bruselského stylu byly [[pavilon Z]] na [[Brněnské výstaviště|brněnském výstavišti]], [[Plavecký stadion Podolí|plavecký stadion v&nbsp;Podolí]] či [[Havířov (nádraží)|nádraží v&nbsp;Havířově]].<ref>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Veselková | jméno = Ivana | titul = Bruselský styl je pořád in | url = http://www.rozhlas.cz/radiowave/rozhovory/_zprava/bruselsky-styl-je-porad-in--1429947 | datum vydání = 2014-12-08 | datum přístupu = 2017-07-12 | vydavatel = Rozhlas.cz }}</ref> Na konci 60. let však bruselský styl vytlačila česká verze [[Brutalismus|brutalismu]]. Ceněny jsou zejména projekty z&nbsp;dílny [[Věra Machoninová|Věry Machoninové]] a jejího manžela [[Vladimír Machonin|Vladimíra Machonina]] ([[dům bytové kultury]] v&nbsp;Praze, [[hotel Thermal]] v&nbsp;Karlových Varech, [[Kotva (obchodní dům)|obchodní dům Kotva]] v&nbsp;Praze, [[Velvyslanectví České republiky v Berlíně|velvyslanectví ČSSR v&nbsp;Berlíně]]). Z&nbsp;dalších brutalistických staveb je připomínáno zejména [[československé velvyslanectví v Londýně]] architektů [[Jan Bočan|Jana Bočana]], [[Jan Šrámek (architekt)|Jana Šrámka]] a Karla Štěpánského, [[Fairmont Golden Prague|hotel Intercontinental]] v&nbsp;Praze od [[Karel Bubeníček|Karla Bubeníčka]] a [[Karel Filsak|Karla Filsaka]], [[Žižkovský vysílač|žižkovský televizní vysílač]] [[Václav Aulický|Václava Aulického]] či stavby [[Karel Prager|Karla Pragera]] ([[Nová budova Národního muzea|budova bývalého Federálního shromáždění]], [[Nová scéna (Praha)|Nová scéna]] Národního divadla).<ref>{{Citace periodika | titul = O českém brutalismu, high-tech stylu, o čase budovat, moci... | periodikum = Vltava | datum = 2015-12-30 | url = https://vltava.rozhlas.cz/o-ceskem-brutalismu-high-tech-stylu-o-case-budovat-moci-chranit-a-touze-borit-5105034 | datum přístupu = 2017-07-11 }}</ref> Nejoceňovanější stavbou této doby však byl [[Ještěd (hotel a vysílač)|vysílač na Ještědu]] od [[Karel Hubáček|Karla Hubáčka]]. [[Soubor:Tanzendes Haus 2023.jpg|náhled|Český postmodernismus: [[Tančící dům]] v Praze]] V polistopadové architektuře sehrálo výraznou roli dílo [[Frank Gehry|Franka Gehryho]] [[Tančící dům]] v&nbsp;Praze, které přímo inicioval [[Václav Havel]] a jež bývá uváděno jako symbol [[Postmoderní architektura|postmoderní architektury]]. Z&nbsp;významných světových architektů v&nbsp;Praze tvořil ještě [[Jean Nouvel]] ([[Zlatý Anděl]] na pražském Smíchově), či [[Ricardo Bofill]], který se podílel na modernizaci kdysi dělnického Karlína ([[Corso Karlín]] aj.). V&nbsp;přípravách je projekt proměny okolí pražského Masarykova nádraží, který vypracovala držitelka Pritzkerovy ceny [[Zaha Hadid]]ová. Z&nbsp;projektů domácích architektů si největší kredit získal projekt [[Národní technická knihovna|Národní technické knihovny]] v&nbsp;pražských Dejvicích, [[Kongresové centrum Zlín]] architektky [[Eva Jiřičná|Evy Jiřičné]], budovy [[Univerzitní kampus Bohunice|Univerzitního kampusu v&nbsp;Brně]], [[Moravská zemská knihovna v Brně|Moravské zemské knihovny]] a [[Moravský zemský archiv v Brně|Moravského zemského archivu]], [[Skleněný dům firmy Lasvit|Skleněný dům]] v&nbsp;[[Nový Bor|Novém Boru]], nástavba někdejší vysoké pece [[Bolt Tower]] v&nbsp;[[Ostrava|Ostravě]] architekta [[Josef Pleskot|Josefa Pleskota]], nebo stanice pražského metra [[Rajská zahrada (stanice metra)|Rajská zahrada]] [[Patrik Kotas|Patrika Kotase.]] Hojně diskutovaný projekt [[Národní knihovna na Letné|nové budovy Národní knihovny]] od [[Jan Kaplický|Jana Kaplického]] zůstal jen na papíře. Českými rodáky byli i významní architekti [[Adolf Loos]], [[Josef Hoffmann]], [[Joseph Maria Olbrich]] či [[Balthasar Neumann]]. === Videoherní tvorba === {{Podrobně|Český videoherní průmysl}} [[Soubor:Logo Mafia.svg|náhled|Logo české hry [[Mafia: The City of Lost Heaven]]]] V sedmdesátých a hlavně osmdesátých letech se v Česku objevilo nové odvětví kulturní tvorby – [[počítačová hra|počítačové hry]]. To se začalo rozvíjet hlavně po roce [[1994]], kdy vyšlo ''[[Tajemství Oslího ostrova]]''. Poté následovaly, v Česku poměrně úspěšné a populární hry jako ''[[Dračí historie]]'', ''[[Fish Fillets]]'' či ''[[Brány Skeldalu]]''. V roce 1999 se povedlo v zahraničí uspět hře ''[[Hidden & Dangerous]]''. V dalších letech následovaly mezinárodně úspěšné herní tituly, jako ''[[Operace Flashpoint]]'', ''[[Mafia: The City of Lost Heaven]]'' či ''[[Vietcong (videohra)|Vietcong]]''. Ke světoznámým českým hrám patří [[Mafia II|druhý]] a [[Mafia III|třetí]] díl Mafie, ''[[Euro Truck Simulator]]'' a jeho [[Euro Truck Simulator 2|pokračování]], ''[[American Truck Simulator]]'', ''[[Operace Flashpoint|ArmA]]'' (a [[Arma 2|druhý]] a [[Arma 3|třetí díl]]), ''[[Silent Hill: Downpour]]'', ''[[Machinarium]]'', ''[[18 Wheels of Steel]]'', ''[[DayZ]]'', ''[[Bus Driver]]'', ''[[Botanicula]]'' či ''[[Kingdom Come: Deliverance]]''. V Česku funguje několik světově známých herních studií, jako [[Bohemia Interactive|Bohemia Interactive Studio]], [[SCS Software]], [[Amanita Design]] nebo [[Madfinger Games]] (nebo bývalé [[2K Czech]]). Od roku 2010 jsou české hry oceňovány na [[Anifilm]]u v rámci soutěže [[Česká hra roku]] a v letech 2011 až 2013 v rámci soutěže [[Booom]]. Lze se setkat s názorem, že videohry jsou největším kulturním exportem České republiky.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = Pros | jméno = Marek | titul = Videohry jsou největším kulturní exportem Česka, tvrdí odborník | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavatel = Economia | odkaz na vydavatele = Economia | datum_vydání = 2014-03-04 | datum_přístupu = 2014-04-20 | url = http://magazin.aktualne.cz/svelch-hry-jsou-nejvetsi-kulturni-export-ceske-republiky/r~8398882ca2d911e3b7290025900fea04/ }}</ref> === Populární kultura === [[Soubor:Šafaříkovy sady - panoramio.jpg|náhled|upright|Socha [[Spejbl a Hurvínek|Spejbla a Hurvínka]] v [[Plzeň|Plzni]]]] Krom kultury vysoké a lidové se v českých zemích, jako všude jinde, rozvíjela od počátků 19. století i kultura populární. Některé popkulturní fenomény jsou pevně usazeny v českém kolektivním vědomí a slouží nezřídka i k národní sebeidentifikaci. Anketa České televize [[Kniha mého srdce]] z roku 2009 například ukázala masovost obliby literárních postav, jako jsou sluha [[Saturnin (román)|Saturnin]] z humoristického románu [[Zdeněk Jirotka|Zdeňka Jirotky]], Švejk z románu Haškova či [[Rychlé šípy]] z chlapeckých románů a komiksů [[Jaroslav Foglar|Jaroslava Foglara]].<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Kniha mého srdce — Česká televize | periodikum = [[Česká televize]] | vydavatel = | url = http://www.ceskatelevize.cz/porady/10214215895-kniha-meho-srdce/ | datum vydání = | datum přístupu = 2016-09-05 }}</ref> Podobná anketa o [[Největší Čech|Největšího Čecha]] zase ukázala roli humoristického fenoménu [[Jára Cimrman|Járy Cimrmana]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Největší Čech: Jára Cimrman | periodikum = [[iDNES.cz]] | url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/nejvetsi-cech-jara-cimrman-dcl-/show_aktual.aspx?c=A050201_211139_domaci_sas | datum vydání = 2005-02-02 | datum přístupu = 2016-09-05 }}</ref> Význačnou roli sehrála též dvojice loutek, které vytvořil za první republiky [[Josef Skupa]]: [[Spejbl a Hurvínek]]. Skupa tím navázal na velkou českou loutkářskou tradici, spjatou mimo jiné se jménem [[Matěj Kopecký|Matěje Kopeckého]]. Z dětské literatury vzešla podobně populární postavička [[Ferda Mravenec|Ferdy Mravence]] (a jeho souputníka [[Brouk Pytlík|Brouka Pytlíka]]), kterou stvořil [[Ondřej Sekora]]. K nejpopulárnějším českým komiksům patří [[Čtyřlístek (komiks)|Čtyřlístek]].<ref>{{Citace elektronické monografie|titul=Čtyřlístek slaví|url=http://www.kulturninovinky.cz/popkulturni-legenda-slavi/|datum vydání=2015-11-12|datum přístupu=2016-09-05|jazyk=cs-CZ}}</ref> [[Pérák]] byl ztvárněn jako jediný český [[superhrdina]] ve filmu a [[komiks]]u. Zdrojem podobných popkulturních fenoménů se v 2. polovině 20. století stal film a především televize – cyklus televizních [[Večerníček|Večerníčků]] přinesl populární postavičky jako [[O krtkovi|Krteček]] Zdeňka Milera, [[Bob a Bobek – králíci z klobouku|Bob a Bobek]] či [[Pat a Mat]] Vladimíra Jiránka, [[Maxipes Fík]] Jiřího Šalamouna, [[Pohádky z mechu a kapradí|Křemílek a Vochomůrka]] či [[Rákosníček]] Zdeňka Smetany, [[Mach a Šebestová]] Adolfa Borna či [[Rumcajs]] Radka Pilaře.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Nejlepší Večerníček — Česká televize | periodikum = [[Česká televize]] | vydavatel = | url = http://www.ceskatelevize.cz/porady/10492742198-nej-ct/21352216211-nejlepsi-vecernicek/ | datum vydání = | datum přístupu = 2016-09-05 }}</ref> Televizní a filmová tvorba pro děti 70. a 80. let 20. století zase přinesla fenomény jako [[Pan Tau]], ''[[Arabela (seriál)|Arabela]]'' či ''[[Návštěvníci (seriál)|Návštěvníci]]''. Nejvýraznější postavou české pop-music, která se začala formovat od 50. let, je dlouhodobě zpěvák [[Karel Gott]]. Často se ve světě prosazují české modelky, k nimž patří [[Karolína Kurková]], [[Eva Herzigová]], [[Pavlína Pořízková]], [[Petra Němcová]], [[Taťána Kuchařová]], [[Daniela Peštová]] a [[Alena Šeredová]]. === Média === {{viz též|Seznam českých časopisů}} V ČR existuje systém [[Veřejnoprávní médium|veřejnoprávních médií]], která jsou ze zákona placena z veřejných peněz ([[Koncesionářský poplatek|koncesionářské poplatky]]), s jen omezenou možností vlády a správy je ovlivňovat. K takovým institucím patří [[Česká televize]] (navazuje na státní [[Československá televize|Československou televizi]], jejíž vysílání započalo roku 1953), [[Český rozhlas]] ([[Československý rozhlas]] začal vysílat roku 1923) a [[Česká tisková kancelář]], která ovšem není placena z koncesionářských poplatků.[[Soubor:Česká televize.jpg|náhled|Areál [[Česká televize|České televize]] na [[Kavčí hory|Kavčích horách]] v Praze]]První soukromá televizní stanice [[Premiéra TV]] (později [[Prima (televizní stanice)|Prima]]) vznikla roku 1993. Rok nato začala vysílat [[TV Nova]]. Stanice veřejnoprávní České televize ([[ČT1]], [[ČT2]], [[ČT sport]], [[ČT :D]], [[ČT art]], [[ČT24]]) spolu s kanály provozovanými společnostmi [[TV Nova (společnost)|CET 21]] (Nova, [[Nova Cinema]], [[Nova Action]], [[Nova Fun]], [[Nova Krimi]], [[Nova Sport 1]], [[Nova Sport 2]], [[Nova International]]) a [[FTV Prima]] (Prima, [[Prima Cool]], [[Prima Love]], [[Prima Zoom]], [[Prima Max]], [[Paramount Network (česká televizní stanice)|Prima Comedy Central]]) televiznímu trhu i po digitalizaci vysílání dodnes dominují, v roce 2015 například dosáhly souhrnné sledovanosti 82 %. Této „velké trojce“ nejúspěšněji konkuruje [[TV Barrandov]] (kanály Barrandov, [[Barrandov Kino|Kino Barrandov]], [[Barrandov Krimi]], [[Barrandov News]]).<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Televize | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/slovnik-a-mediatypy/typy-medii/televize/ | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Poměrně dlouhou tradici má od roku 2002 též specializovaná hudební televize [[Óčko]].<ref>{{Citace periodika | příjmení = Polák | jméno = Lukáš | titul = Hudební televize Óčko slaví patnáct let, diváci vyberou nejoblíbenější tuzemský klip | periodikum = Český rozhlas | datum = 2017-05-15 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.rozhlas.cz/digital/televize/_zprava/hudebni-televize-ocko-slavi-patnact-let-divaci-vyberou-nejoblibenejsi-tuzemsky-klip--1725977 | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> Od září 2000 doplnily nabídku také satelitní televize.<ref>{{Citace periodika | příjmení = | jméno = | titul = Satelitní televize v České republice | periodikum = DigiZone.cz | datum = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.digizone.cz/specialy/satelit/ | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> Nejsledovanější hlavní zpravodajský pořad vysílá [[TV Nova]].<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Zpravodajský trojboj: Hvězdná Nova oslabuje, Prima se tahala s Událostmi ČT o druhé místo | vydavatel = Hospodářské noviny | url = http://domaci.ihned.cz/c1-62697190-udalosti-ct-ubyvaji-divaci-prima-zpravy-nova-televizni-noviny}}</ref> Nejčtenějšími deníky jsou [[Blesk (noviny)|''Blesk'']], ''[[Mladá fronta DNES]]'', [[Právo (deník)|''Právo'']], ''[[Deník (regionální noviny)|Deník]]'', ''[[Aha!]]'' a ''[[Lidové noviny]]''.<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Čechy nejvíce zajímá bulvár. Nejčtenější v zemi je deník Blesk | vydavatel = ČTK | datum_vydání = 2015-07-15 | url = http://ekonomika.eurozpravy.cz/ceska-republika/93351-cechy-nejvice-zajima-bulvar-nejctenejsi-v-zemi-je-denik-blesk/ | datum přístupu = 2017-01-22 | url archivu = https://web.archive.org/web/20150723023940/http://ekonomika.eurozpravy.cz/ceska-republika/93351-cechy-nejvice-zajima-bulvar-nejctenejsi-v-zemi-je-denik-blesk/ | datum archivace = 2015-07-23 | nedostupné = ano }}</ref><ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad deníků | periodikum = www.unievydavatelu.cz | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/deniky/fakta_cisla_denicich/prodany_naklad_deniku/314-deniky_celostatni | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Nejčtenějším zdarma rozdávaným deníkem je [[Metro (deník)|''Metro'']].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad deníků | periodikum = www.unievydavatelu.cz | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/deniky/fakta_cisla_denicich/prodany_naklad_deniku/315-deniky_zdarma | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Nejprodávanější zpravodajské časopisy jsou: [[Květy (časopis)|''Květy'']], [[Reflex (časopis)|''Reflex'']], [[Téma (časopis)|''Téma'']], [[Respekt (časopis)|''Respekt'']] a [[Týden (časopis)|''Týden'']],<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Zpravodajské týdeníky - celostátní | periodikum = www.unievydavatelu.cz | vydavatel = Unie vydavatelů ČR | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1677-zpravodajske_tydeniky_celostatni | datum vydání = únor 2017 | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> mezi společenskými časopisy to v únoru 2017 byly ''[[Rytmus života]]'', ''[[Blesk (noviny)|Nedělní Blesk]]'', ''[[Pestrý svět]]'' či ''Sedmička''.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Společenské časopisy | periodikum = www.unievydavatelu.cz | vydavatel = Unie vydavatelů ČR | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1019-spolecenske_casopisy | datum vydání = únor 2017 | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> Z dětských časopisů se drží ''[[Sluníčko]]'', [[ABC (časopis)|''ABC'']] a [[Mateřídouška (časopis)|''Mateřídouška'']].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad časopisů | periodikum = www.unievydavatelu.cz | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1009-casopisy_pro_deti_a_mladez | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> V roce 2023 bylo Česko v [[Index svobody tisku|Indexu svobody tisku]] na 14. místě.<ref name="indextisku">{{Citace elektronické monografie | titul = World Press Freedom Index | url = https://rsf.org/en/index?year=2023 | vydavatel = Reporters Without Borders | datum přístupu = 2023-09-02 | jazyk = en }}</ref> Historický význam měly ''[[Národní listy]]'', ''[[Právo lidu]]'', ''[[Svobodné slovo|České slovo]]'' (později ''Svobodné slovo'' a ''Slovo''), ''[[Zemědělské noviny]]'', [[Práce (noviny)|''Práce'']], ''[[Lidová demokracie]]'' či ''[[Mladý svět]]''. Váhu měly v minulosti i literární časopisy a intelektuální revue jako [[Přítomnost (časopis)|''Přítomnost'']] či ''[[Tvorba (časopis, 1925–1938)|Tvorba]]'' ve 20. a 30. letech 20. století nebo ''[[Literární noviny]]'' v 60. letech 20. století. K zaniklým časopisům pro mládež patří ''[[Mladý hlasatel]]'' či [[skaut (časopis)|''Junák'']], do nichž přispíval [[Jaroslav Foglar]], nebo [[Ohníček (časopis)|''Ohníček'']] a ''[[Sedmička (časopis)|Sedmička]]''. Československo se stalo roku 1923 po [[Spojené státy americké|USA]] a [[Spojené království|Velké Británii]] třetí zemí, kde začal pravidelně vysílat rozhlas.<ref>[https://www.ceskatelevize.cz/zpravodajstvi-ostrava/novinky-ze-studia/239896-rozhlas-byl-nejen-svedkem-ale-take-hybatelem-deni-20-stoleti/ Rozhlas byl nejen svědkem, ale také hybatelem dění 20. století]</ref> Nejúspěšnější stanicí veřejnoprávního rozhlasu je [[Český rozhlas Radiožurnál|Radiožurnál]], ze soukromých rádií jsou to: [[Rádio Impuls]], [[Evropa 2]], [[Rádio Blaník]] a [[Frekvence 1]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Jaká jsou nejposlouchanější rádia v roce 2022? | periodikum = Livemarketing.cz | url = https://livemarketing.cz/clanky/jaka-jsou-nejposlouchanejsi-radia-v-roce-2022/}}</ref> [[Soubor:Seznam.cz logo.svg|náhled|Nejvýznamnější českou mediální internetovou firmou je Seznam.cz]] Českému internetu kraluje vyhledávač [[Seznam.cz]]. Největšími zpravodajskými weby jsou [[iDNES.cz]] a [[Novinky.cz]]. Nejnavštěvovanější kulturní stránkou je [[Česko-Slovenská filmová databáze]].<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = Novotný | jméno = Michal | titul = Žebříček TOP 10: Nejnavštěvovanější weby | periodikum = Markomu.cz | url = https://www.markomu.cz/nejnavstevovanejsi-weby/ | datum vydání = 2018-03-15 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> [[Česká Wikipedie]] vznikla roku 2002 a v současnosti je co do počtu hesel největší českou encyklopedií v historii.<ref>{{Citace periodika | příjmení = | jméno = | titul = Česká Wikipedie se stala největší českou encyklopedií všech dob | periodikum = Literární noviny | datum = 2011-07-11 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://literarky.cz/politika/161-dnes/4793-eska-wikipedie-se-stala-nejvti-eskou-encyklopedii-vech-dob- | datum přístupu = 2017-07-12 }}{{Nedostupný zdroj}}</ref><ref>{{Citace periodika | příjmení = | jméno = | autor = mil | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = Česká tisková kancelář | titul = Česká Wikipedie má už 200 tisíc článků. Překonala Ottův slovník naučný | periodikum = Hospodářské noviny | datum = 2011-07-07 | ročník = | číslo = | strany = | url = https://tech.ihned.cz/c1-52253190-ceska-wikipedie-ma-uz-200-tisic-clanku-prekonala-ottuv-slovnik-naucny | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> Významnými českými novináři byli například [[Johann Ferdinand ze Schönfeldu|Jan Ferdinand ze Schönfeldu]], [[Václav Matěj Kramerius]], [[Karel Havlíček Borovský]], [[Julius Grégr]], [[Jan Neruda]], [[Vítězslav Hálek]], [[Josef Hubáček (novinář)|Josef Hubáček]], [[Bohumír Šmeral]], [[Ivan Olbracht]], [[Karel Jonáš (politik)|Karel Jonáš]], [[František Xaver Šalda]], [[Karel Čapek]], [[Vladislav Vančura]], [[Ferdinand Peroutka]], [[Milena Jesenská]], [[Jožka Pejskar]], [[Lída Rakušanová]], [[Ivan Medek]], [[Zdeněk Velíšek]], [[Jaroslav Kmenta]], [[Radek John]], [[Josef Klíma]], [[Jindřich Šídlo]], [[Václav Moravec]], [[Světlana Witowská]], [[Nora Fridrichová]], [[Jiří Kubík]], [[Sabina Slonková]], [[Janek Kroupa]], [[Michal Kubal]] nebo [[Martin Řezníček]]. === Festivaly, přehlídky, ceny === [[Soubor:Smetana_Hall_at_the_Municipal_House_(Obecni_Dum),_Prague_-_9006.jpg|náhled|[[Smetanova síň]] [[Obecní dům|Obecního domu]], centrum festivalu [[Pražské jaro (festival)|Pražské jaro]]]] Kulturní a společenské dění pravidelně vrcholí na různých festivalech a přehlídkách. K největším festivalům vážné hudby patří [[Pražské jaro (festival)|Pražské jaro]], [[Smetanova Litomyšl]] a [[Janáčkovy Hukvaldy]]. V oblasti jazzu je to [[Jazz Goes to Town]] v Hradci Králové, [[Bohemia JazzFest]] pořádaný v různých městech současně a [[Prague Proms]].<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Hudební festivaly klasické hudby a jazzu | periodikum = www.czech.cz | vydavatel = | url = http://www.czech.cz/cz/95168-hudebni-festivaly-klasicke-hudby-a-jazzu | datum vydání = | url archivu = https://web.archive.org/web/20160920225732/http://www.czech.cz/cz/95168-hudebni-festivaly-klasicke-hudby-a-jazzu | datum přístupu = 2016-09-05 | datum archivace = 2016-09-20 | nedostupné = ano }}</ref> Největším tanečním festivalem je [[Tanec Praha]]. V oblasti výtvarného umění je to přehlídka [[Pražské bienále]]. Velkou tradici má festival scénografie [[Pražské Quadriennale]]. Zcela zvláštní výtvarnou akcí je pak [[Signal Festival|Festival světla Signal]]. K velkým divadelním akcím patří tradiční festival amatérského divadla [[Jiráskův Hronov]]. [[Loutkářská Chrudim]] je nejstarší loutkářský festival na světě.<ref>http://www.chrudimsky.navstevnik.cz/tiskova-zprava/?id=30053&typ=tz</ref> Na loutky je zaměřena též [[Skupova Plzeň]], od roku 2016 přitom bylo české loutkářství zařazeno k nehmotnému dědictví UNESCO.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = Ferebauer | jméno = Václav (fer) | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = Česká tisková kancelář | titul = České a slovenské loutkářství se dostalo na seznam UNESCO | periodikum = [[iDNES.cz]] | url = http://zpravy.idnes.cz/ceske-a-slovenske-loutkarstvi-unesco-d8c-/domaci.aspx?c=A161201_172857_domaci_jj | datum vydání = 2016-12-01 | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> Na moderní cirkus a akrobacii se zaměřuje [[Letní Letná]]. Divadlo i hudbu s dobročinností spojuje festival v bohnické psychiatrické léčebně [[Mezi ploty]]. Největšími knižními akcemi jsou [[Svět knihy]] a [[Festival spisovatelů Praha]]. V oblasti rockové a popové hudby jsou největšími festivaly [[Rock for People]], [[Colours of Ostrava]], [[Trutnov Open Air Festival]], [[Benátská noc]], [[Hrady CZ]], [[Votvírák]], [[United Islands of Prague]], [[Sázavafest]], [[Rock for Churchill]], [[Footfest]], [[Keltská noc]] či [[Mácháč (festival)|Mácháč]]. V oblasti rapu a hip hopu je největší akcí [[Hip Hop Kemp]] u Hradce Králové, největšími metalovými festivaly jsou [[Masters of Rock]] ve Vizovicích a [[Brutal Assault]] v Josefově, v oblasti taneční hudby [[Beats for Love]] ve Vítkovicích, [[Let It Roll]] a [[Mighty Sounds]].<ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Nejlepší hudební festivaly v ČR pro letošní rok 2015 {{!}} Magazín {{!}} TripZone.cz|periodikum=magazin.tripzone.cz|url=http://magazin.tripzone.cz/nejlepsi-hudebni-festivaly-v-cr-pro-letosni-rok-2015-215|datum přístupu=2016-09-05}}</ref> Největší akcí lidové hudby je tradičně [[Mezinárodní folklorní festival Strážnice]]. Největším a nejtradičnějším filmovým festivalem je [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary]]. Jemu se snaží širokým záběrem konkurovat [[Febiofest]]. Další festivaly mají užší žánrové zaměření – na dětský film se zaměřuje [[Zlín Film Festival|Film festival Zlín]], na film kreslený a loutkový [[AniFest]], na film dokumentární [[Jeden svět]] a [[Mezinárodní festival dokumentárních filmů Ji.hlava|Jihlava]], výhradně české filmy jsou uváděny na [[Finále Plzeň]]. Dlouhou tradici má mezinárodní televizní festival [[Zlatá Praha (festival)|Zlatá Praha]]. Tradičními přehlídkami průmyslovými jsou [[Mezinárodní strojírenský veletrh|brněnský strojírenský veletrh]] a zemědělská výstava [[Země živitelka]] v Českých Budějovicích. Ke společensko-kulturním událostem patří rovněž udílení různých cen. Největší prestiži se těší cena [[Český lev]] pro filmaře, [[Cena Thálie|Ceny Thálie]] pro divadelníky, [[Anděl (cena)|Ceny Anděl]] pro hudebníky, [[Sportovec roku]] či ceny [[Česká hlava]] pro vědce. == Věda a vzdělávání == [[Soubor:Budova Akademie věd ČR.jpg|náhled|Budova [[Akademie věd České republiky]] v Praze]] [[Soubor:Jan Amos Comenius (Komensky) (1592-1670). Tsjechisch humanist en pedagoog. Als voorganger van de Moravische of Boheemse Broedergemeente verdreven en sedert 1656 gevestigd te Amsterdam Rijksmuseum SK-A-2161.jpeg|náhled|upright| [[Jan Amos Komenský]]]] === Věda a technika === {{Podrobně|Česká věda}} ==== Humanitní a sociální vědy ==== Zakladatelem české vzdělanosti byl [[Cyril a Metoděj|Konstantin Filozof]], první významný myslitel působící na českém území. Významnými středověkými teology byli [[Jan Hus]], [[Jeroným Pražský]] a [[Petr Chelčický]]. [[Jan Amos Komenský]] podstatným způsobem přispěl k rozvoji moderní pedagogiky, především ve spisech ''Didaktica magna'' (''Velká didaktika''), ''Janua linguarum reserata'' (''Dveře jazyků otevřené''), ''Orbis pictus'' (''Svět v obrazech'') a ''Schola ludus'' (''Škola hrou''). Židovskou středověkou vzdělanost reprezentoval především [[Jehuda ben Becalel|rabbi Löw]], jenž vstoupil i do českých pověstí (se svým [[golem]]em). Nejvýznamnějším historikem, filozofem a intelektuálem barokní éry (18. století) byl [[Bohuslav Balbín]]. Výraznou roli v národním obrození (1. polovina 19. století) sehrála jazykověda ([[Josef Dobrovský]], [[Josef Jungmann]], [[Pavel Josef Šafařík|Pavel Jozef Šafařík]], [[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]), historiografie ([[Gelasius Dobner]], [[František Palacký]]) a folkloristika ([[Karel Jaromír Erben]]). Ve druhé polovině století sílu české vzdělanosti manifestoval [[Ottův slovník naučný]] (vydáván od roku 1888). K vůdčím osobnostem českého intelektuálního života té doby patřil filozof [[Tomáš Garrigue Masaryk]] a jeho okruh kolem časopisu Čas ([[Jan Herben]], [[Jan Gebauer]]). Právě tento okruh odstartoval tzv. [[Spor o Rukopisy|rukopisné spory]] roku 1886 a [[spor o smysl českých dějin]] roku 1912, právě v těchto diskusích český národ tehdy nejvíce ohmatával svou identitu. Významným intelektuálem byl i [[Konstantin Jireček]], který rozvinul obor [[byzantologie]] (viz např. [[Jirečkova linie]]) a sehrál významnou roli v bulharském národním obrození, nebo vynikající orientalista a archeolog [[Alois Musil]] (bratranec slavného rakouského spisovatele [[Robert Musil|Roberta Musila]]). Velkou společenskou roli sehrával národopisec [[Vojta Náprstek]] či etnograf [[Emil Holub]]. Navzdory rozvoji, mnozí nadaní rodáci, zejména německy mluvící, v té době české země opouštěli a uplatňovali se ve Vídni a jinde. Příkladem mohou být filosof [[Edmund Husserl]], psychoanalytik [[Sigmund Freud]], ekonom [[Josef Alois Schumpeter|Joseph Schumpeter]], marxistický teoretik [[Karl Kautsky]], právní teoretik [[Hans Kelsen]], ekonom [[Eugen von Böhm-Bawerk|Eugen Böhm von Bawerk]], psycholog [[Max Wertheimer]], hudební teoretici [[Eduard Hanslick]] a [[Guido Adler]], jazykovědec [[Julius Pokorny]] či filozof [[Herbert Feigl]]. Odcházeli ale i někteří česky mluvící, jako historik umění [[Max Dvořák]] či antropolog [[Aleš Hrdlička]]. Naopak v Praze po celý život zůstal filozof [[Bernard Bolzano]]. Za první republiky vědeckých úspěchů dosáhl orientalista [[Bedřich Hrozný]], který rozluštil jazyk Chetitů, archeolog [[Karel Absolon]] objevil proslulou Věstonickou venuši, významným archeologem byl i [[Lubor Niederle]]. Mimořádný rozkvět zažívala jazykověda, v Praze se ustavil tzv. [[Pražský lingvistický kroužek]] ([[Vilém Mathesius]], [[Roman Jakobson]], [[Jan Mukařovský]], [[Bohuslav Havránek]], [[René Wellek]]), který prosazoval strukturalistický přístup k jazyku a světu. Nacistická okupace ze země vyhnala i významné budoucí myslitele, sociologa [[Ernest Gellner|Ernesta Gellnera]] nebo filozofa [[Vilém Flusser|Viléma Flussera]]. V 60. letech 20. století zájem světa budil neortodoxní marxismus, který byl hlavním ideovým zázemím [[Pražské jaro|pražského jara 1968]], a který reprezentovali zejména [[Karel Kosík]] (spis ''Dialektika konkrétního'') či [[Eduard Goldstücker]]. V 70. letech to byly spíše myšlenky filozofa [[Jan Patočka|Jana Patočky]], které se staly ideovou základnou [[Charta 77|Charty 77]], či filozofa undergroundu [[Egon Bondy|Egona Bondyho]]. Vysokou úroveň měla po celou dobu socialistického režimu [[egyptologie]], která se prezentovala mj. vykopávkami v [[Abúsír|Abusíru]] (zejm. [[Miroslav Verner]]).<ref>{{Citace periodika | příjmení = | jméno = | titul = Objevy, které změnily dějiny. Česká egyptologie je malá, ale extrémně úspěšná | periodikum = ČT24 | datum = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/veda/2058474-objevy-ktere-zmenily-dejiny-ceska-egyptologie-je-mala-ale-extremne-uspesna | datum přístupu = 2017-07-08 }}</ref> Zvláštní kapitolou dějin vědy v socialistickém Československu byl státní psychologický výzkum účinků [[Diethylamid kyseliny lysergové|LSD]], podílel se na něm i [[Stanislav Grof]], který později v USA vytvořil metodu [[Holotropní dýchání|holotropního dýchání]].<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = V Československu zkusili LSD vědci, umělci i mladý Miloš Zeman | periodikum = iDNES.cz | vydavatel = | url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/dokument-lsd-made-in-cssr-0hc-/filmvideo.aspx?c=A151006_183119_televize_vha | datum vydání = 2015-10-06 | datum přístupu = 2017-07-08 }}</ref> Světový zájem vzbudily i archeologické experimenty [[Pavel Pavel|Pavla Pavla]].<ref>{{Citace periodika | příjmení = | jméno = | titul = Pavel Pavel, muž, který rozhýbal tajemné sochy na Velikonočním ostrově | periodikum = Český rozhlas | datum = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.rozhlas.cz/radiozurnal/vecernihost/_zprava/pavel-pavel-muz-ktery-rozhybal-tajemne-sochy-na-velikonocnim-ostrove--1332118 | datum přístupu = 2017-07-08 }}</ref> ==== Přírodní, exaktní a technické vědy ==== [[Soubor:Heyrovsky Jaroslav crop.jpg|náhled|upright|Český chemik a akademik [[Jaroslav Heyrovský]], nositel [[Nobelova cena|Nobelovy ceny]]]] Zásadním impulsem k rozvoji vědeckého myšlení (byť to nebylo v počátcích samozřejmě odděleno plně od myšlení filozofického a teologického) bylo založení [[Univerzita Karlova|Karlovy univerzity]] králem [[Karel IV.|Karlem IV.]] roku 1348. Šlo o první univerzitu ve střední Evropě. Nelze vyloučit, že se roku 1459 narodil v [[Český Krumlov|Českém Krumlově]] vynikající kartograf [[Martin Behaim]], tvůrce nejstaršího dochovaného glóbusu na světě. Roku 1460 se v Chebu narodil významný matematik [[Johannes Widmann]], který zavedl znaménka plus a minus, působil ale po většinu života v Lipsku. Érou vědeckého rozkvětu byla i epocha [[Rudolf II.|Rudolfa II.]] Na jeho pražském dvoře působili astronomové [[Tycho Brahe]] a [[Johannes Kepler]]. V Praze v té době navíc působil i významný židovský matematik [[David Gans]]. Lékař [[Ján Jesenský]] v Praze provedl první veřejnou pitvu. K vrcholným vzdělancům domácí barokní vědy patřil [[Jan Marcus Marci|Jan Marek Marci z Kronlandu]] či botanik [[Georg Joseph Kamel]]. Kněz [[Prokop Diviš]] v té době vynalezl hromosvod. V Praze se v té době, byť tak trochu náhodou, také narodil [[Alois Senefelder]], který roku 1796 vynalezl litografii. Rozvoji věd výrazně napomohlo založení [[Královská česká společnost nauk|Královské české společnosti nauk]] roku 1784 (právě na její tradici dnes navazuje Akademie věd ČR) a Vlasteneckého muzea v Čechách roku 1818. Výraznou roli v tom sehráli největší české vědecké osobnosti té doby [[Ignác Antonín Born|Ignác Born]] a [[Kašpar Šternberk]]. Obě instituce vznikly v rámci procesu českého národního obrození. Přírodní a technické vědy rozvíjeli v éře obrození [[Jan Evangelista Purkyně]], [[Jan Svatopluk Presl]], [[Karel Bořivoj Presl]] či vynálezce lodního šroubu [[Josef Ressel]]. [[František Josef Gerstner]] sestrojil první parní stroj v českých zemích (1805–1807), [[Josef Božek]] předvedl první parovůz (1815) a paroloď (1817). [[Bratranci Veverkové]] vynalezli ruchadlo. Německou vědu v Čechách reprezentoval například [[Christian Doppler]]. V Čechách v té době působil i francouzský paleontolog [[Joachim Barrande]]. I v oblasti přírodních věd svou vlast opustilo mnoho talentovaných rodáků. Matematik [[Kurt Gödel]], biologové [[Gerty Coriová]] a [[Carl Ferdinand Cori|Carl Cori]] (nositelé Nobelovy ceny za fyziologii a lékařství), astronom [[Johann Palisa]], fyzik [[Georg Placzek]], chemik [[Johann Josef Loschmidt]], průkopník půdní mechaniky [[Karl von Terzaghi]], matematička [[Olga Taussky-Toddová]], botanik [[Heinrich Wilhelm Schott]], astronomové [[Theodor von Oppolzer]] a [[Joseph Johann von Littrow]], zakladatel dermatologie [[Ferdinand von Hebra]], chemik [[Hans Tropsch]]. Ve Štětí se narodil [[Franz Reichelt]], průkopník [[Parašutismus|parašutismu]], který zahynul při testování záchranného obleku vlastní výroby skokem z [[Eiffelova věž|Eiffelovy věže]].<ref>{{Citace elektronické monografie | příjmení = | jméno = | titul = Tragický experiment „létajícího krejčího“ z Čech. Smrtelný pád z Eiffelovky v roce 1912 zachytila kamera | url = http://www.muzivcesku.cz/tragicky-experiment-letajiciho-krejciho-cech-smrtelny-pad-eiffelovky-roce-1912-zachytila-kamera/ | vydavatel = Muži v Česku | místo = | datum vydání = 2018-09-28 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Do Vídně odešel i český lékař [[Karel Rokytanský]]. Z německy mluvících vědců v českých zemích naopak zůstali pracovat světově významný biolog [[Gregor Mendel]], zakladatel genetiky, či fyzik [[Ernst Mach]]. V Praze na německé univerzitě krátký čas působil i fyzik [[Albert Einstein]]. Ani česká věda však nestála v 2. polovině 19. století stranou. Rozvíjela se v těsném sepětí s průmyslem, který rychle mohutněl. Jejími klíčovými představiteli byli vynálezce obloukové lampy [[František Křižík]] či objevitel čtyř krevních skupin [[Jan Janský]]. Do dějin fotografické a polygrafické techniky v té době výrazně zasáhly [[Jakub Husník]] a [[Karel Klíč]]. Průkopníkem aviatiky byl [[Jan Kašpar]]. [[Jan Kříženecký]] roku 1898 představil první kinematograf v českých zemích. Prostor pro vědu vytvořila i nová Československá republika založená roku 1918. V Brně byla tehdy (1919) založena Masarykova univerzita. V oblasti topologie se výrazně prosadil matematik [[Eduard Čech]]. Botanik [[Alberto Vojtěch Frič]] objevil řadu nových kaktusů. Dalším významným botanikem byl [[Karel Domin]]. Technik [[Viktor Kaplan]] vynalezl nový druh turbíny. [[Hans Ledwinka]] zkonstruoval roku 1934 první sériově vyráběný automobil s aerodynamickou karosérií Tatra 77. Další automobilový konstruktér [[Ferdinand Porsche]] se také narodil v Čechách, ovšem prosadil se zejména v Německu a jako spolupracovník s nacisty by se do republiky po válce ani vrátit nemohl. Mezi Němci odsunutými po druhé světové válce byl i nositel Nobelovy ceny za fyziku za rok 2007 [[Peter Grünberg]].[[Soubor:Magion 1 Satelite.jpg|náhled|Družice [[Magion]]]]Po druhé světové válce bylo největším úspěchem české vědy udělení Nobelovy ceny za chemii [[Jaroslav Heyrovský|Jaroslavu Heyrovskému]] roku 1959, za objev [[polarografie]] a analytickou chemii. Vynálezem měkkých ([[hydrogel]]ových) kontaktních čoček a silonu proslul [[Otto Wichterle]].<ref>[http://www.eyetopics.com/articles/18/1/The-History-of-Contact-Lenses.html The History of Contact Lenses] {{Wayback|url=http://www.eyetopics.com/articles/18/1/The-History-of-Contact-Lenses.html |date=20130429122029 }}. Retrieved 3 March 2009.</ref> [[Oldřich Homuta]] vynalezl roku 1957 praktickou pomůcku do domácnosti: remosku. Významným astronomem byl [[Antonín Mrkos]] působící na [[Observatoř Kleť|Hvězdárně Kleť]]. [[Armin Delong]] dosáhl mimořádných výsledků v oblasti mikroskopie. [[Stanislav Brebera]] vynalezl trhavinu [[Semtex]].<ref>{{cite web | title=Velikáni české vědy | url=http://www.velikani-ceske-vedy.estranky.cz/clanky/biografie/stanislav-brebera | work= | publisher= | author= | date= | accessdate=1 November 2010}}</ref> Výkladní skříní režimu pak byla účast na sovětském vesmírném programu [[Interkosmos]] (čs. družice [[Magion]], první československý kosmonaut [[Vladimír Remek]] – první člověk ve vesmíru, který nebyl občanem [[Spojené státy americké|USA]] či [[Sovětský svaz|SSSR]]). Symbolem porevoluční vědy se stal chemik [[Antonín Holý]], tvůrce poměrně účinných léků proti [[AIDS]].<ref>{{Cite web |url=http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |title=Faces of the Presidency |accessdate=8 January 2009 |work= |publisher=EU2009.cz |date= |archive-url=https://web.archive.org/web/20090119103222/http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |archive-date=2009-01-19 |dead-url=ano |titul=Archivovaná kopie |datum přístupu=2012-02-15 |url archivu=https://web.archive.org/web/20090119103222/http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |datum archivace=2009-01-19 }}</ref> Ve spolupráci s Evropskou unií bylo otevřeno několik nových vědeckých center zaměřených mj. na nanotechnologie a laserovou techniku ([[CEITEC]], [[ELI Beamlines]], [[HiLASE]] aj.). V Antarktidě byla založena česká [[Mendelova polární stanice]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Mendelova polární stanice, kterou vybudovala brněnská Masarykova univerzita, po osmi týdnech osiřela | periodikum = Brno | url = https://brno.rozhlas.cz/mendelova-polarni-stanice-kterou-vybudovala-brnenska-masarykova-univerzita-po-6472943 | datum vydání = 2007-03-16 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> === Školství === {{Podrobně|Vzdělávání v Česku|Seznam vysokých škol v Česku}} [[Soubor:Sčítání obyvatelstva 2011, 30 měst, vzdělání magisterské.svg|náhled|vlevo|Podíl vysokoškolsky vzdělaných obyvatel měst v&nbsp;České republice k roku 2011]] [[Soubor:Praha Karolinum ext 1.jpg|náhled|[[Karolinum]] – sídlo [[Univerzita Karlova|Karlovy univerzity v&nbsp;Praze]]]] [[Soubor:Biotechnologický inkubátor JIC INBIT.jpg|náhled|[[Kampus]] [[Masarykova univerzita|Masarykovy univerzity v&nbsp;Brně]], v popředí Biotechnologický inkubátor]] Školství v České republice je organizováno v rámci [[Základní škola|základních]], [[Střední škola|středních]], [[Vyšší odborná škola|vyšších odborných]] a [[Vysoká škola|vysokých]] škol. Vysoké školy jsou veřejné, státní a soukromé, nejstarší a nejvýznamnější je [[Univerzita Karlova|Univerzita Karlova v Praze]], která je zároveň nejstarším vysokým učením ve střední Evropě (založena 1348). Druhou nejstarší univerzitou v ČR je [[Univerzita Palackého v Olomouci]], jež vznikla roku 1573. Nejstarší vysokou školou uměleckého typu je [[Akademie výtvarných umění v Praze]], která svou historii píše od roku 1799. Dalšími významnými vysokými školami jsou [[České vysoké učení technické v Praze]] (založeno 1707), [[Vysoké učení technické v Brně]] (založeno 1899) či [[Masarykova univerzita]] (založena 1919). V roce 1945 byla založena [[Akademie múzických umění v Praze|Akademie múzických umění]]. Na její součásti [[Filmová a televizní fakulta Akademie múzických umění v Praze|FAMU]] vystudovala nejen řada osobností českého a slovenského filmu, ale i známí zahraniční filmaři [[Agnieszka Hollandová|Agnieszka Holland]], [[Emir Kusturica]], [[Lordan Zafranović]] či [[Goran Paskaljević]]. Největšími co do počtu studentů jsou Univerzita Karlova (49 094 studentů v roce 2009) a Masarykova univerzita (38 216 studentů v roce 2009).<ref>http://www.msmt.cz/file/12782/download/</ref> Podle žebříčku ''QS World University Rankings'' z roku 2014 je Univerzita Karlova 244. nejlepší vysokou školou světa. České vysoké učení technické se umístilo na 411.–420. místě. Masarykova univerzita v Brně se umístila na 551.–600. místě, Vysoké učení technické v Brně na 651.–700. místě a [[Vysoká škola ekonomická v Praze]] byla zařazena do skupiny 701+ (pod 700. místem, bez dalšího rozlišování). Jiné české vysoké školy žebříček QS do měření nezahrnuje.<ref>https://vsmonitor.wordpress.com/2014/09/30/mezinarodni-zebricek-vysokych-skol-qs-2014/</ref> Nejznámějším systémem měření a srovnávání kvality vysokých škol je tzv. [[šanghajský žebříček]] (ARWU), každoročně určující 500 nejlepších vysokých škol světa. Jedinou českou, která se v něm dosud objevila, je Univerzita Karlova. V roce 2014 se umístila na 201.–300. místě. Podle ARWU tak Univerzita Karlova patří mezi 2 procenta nejlepších vysokých škol na světě.<ref>https://vsmonitor.wordpress.com/2014/08/26/sanghajsky-zebricek-vysokych-skol-v-roce-2014/</ref> Existují také méně formalizovaná srovnání spíše publicistického typu, která čas od času za nejkvalitnější univerzitu v ČR označí třeba brněnskou Masarykovu.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = Keményová | jméno = Zuzana | titul = Žebříček českých vysokých škol: Brno výrazně porazilo Univerzitu Karlovu | periodikum = Hospodářské noviny (IHNED.cz) | url = https://ihned.cz/c1-63417720-nejlepsi-vysoke-skoly-v-cesku-special-hn | datum vydání = 2015-01-22 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Podle sčítání z roku 2011 činí podíl vysokoškolsky vzdělaného obyvatelstva celkem 10,7 %; co se týče měst, nejvyšší podíl vykazuje [[Praha]] (20,7 %), [[Brno]] (20,6 %) a [[Olomouc]] (17,9 %).<ref>[http://vdb.czso.cz/sldbvo Sčítání lidu, domů a bytů 2011 (záložka „Vše o území“)]</ref> K nejslavnějším středním školám patří [[Pražská konzervatoř]], druhá škola svého druhu na světě (založena 1808). Školu vedli i [[Antonín Dvořák]], [[Josef Suk starší|Josef Suk]], [[Vítězslav Novák]] či [[Josef Bohuslav Foerster]]. Podle studie společnosti Pearson z roku 2012 má ČR 22. nejkvalitnější školství mezi vyspělými zeměmi.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Studie: Nejlepší systém vzdělávání mají Finové, Česko podprůměrné | periodikum = E15.cz | url = https://www.e15.cz/domaci/studie-nejlepsi-system-vzdelavani-maji-finove-cesko-podprumerne-936369 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Podle informací [[Organizace pro hospodářskou spolupráci a rozvoj|OECD]] z roku 2007 Česko směřuje do vzdělávání 10 procent veřejných výdajů, čímž se v srovnávacím žebříčku řadí na předposlední místo spolu s [[Japonsko|Japonskem]]. Vyjádřeno podílem [[Hrubý domácí produkt|HDP]] se jedná o asi 4,6 %, což je podstatně méně než průměr zemí OECD, který činí 6,1 %.<ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Češi skrblí na vzdělání, říká mezinárodní studie | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavatel = Economia | odkaz na vydavatele = Economia |url=http://aktualne.centrum.cz/zahranici/evropa/clanek.phtml?id=676577|datum přístupu=2016-09-05}}</ref> Současně čeští pedagogové dostávají čtvrté nejnižší platy z více než třiceti zemí sledovaných OECD. == Sport == {{Podrobně|Sport v Česku|Česko na olympijských hrách|Československo na olympijských hrách|Čechy na olympijských hrách}} [[Soubor:Emil Zátopek redux.jpg|náhled|upright|vlevo|Čtyřnásobný olympijský vítěz ve vytrvalostním běhu, [[Emil Zátopek]]]] [[Soubor:Larisa Latynina, Birgit Radochla, Věra Čáslavská 1964.jpg|náhled|upright|[[Věra Čáslavská]] na [[Sportovní gymnastika na Letních olympijských hrách 1964|LOH 1964]]]] Nejsledovanějším a nejnavštěvovanějším sportem je v Česku [[lední hokej]], druhým [[fotbal]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Sport číslo 1 v Česku: Fotbal versus hokej | periodikum = Finance.cz | datum_vydání = 2019-09-02 | url = https://www.finance.cz/526932-fotbal-versus-hokej/}}</ref> Dalšími nejnavštěvovanějšími sporty jsou [[biatlon]], lyžování, tenis, florbal, basketbal a&nbsp;volejbal.<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Výsledky průzkumu ČEŠI A SPORT | vydavatel = Sport Invest | datum_vydání = 2015-07-20 | url = http://www.sport-invest.cz/aktuality/vysledky-pruzkumu-cesi-a-sport/ | datum přístupu = 2016-06-23 | url archivu = https://web.archive.org/web/20160813222421/http://www.sport-invest.cz/aktuality/vysledky-pruzkumu-cesi-a-sport/ | datum archivace = 2016-08-13 | nedostupné = ano }}</ref> Podle statistiky [[Česká unie sportu|České unie sportu]] jsou nejpopulárnějšími sporty v ČR podle velikosti členské základny sportovních oddílů: fotbal, [[tenis]], lední hokej, [[volejbal]], [[florbal]], [[golf]], [[hokejbal]], [[atletika]], [[basketbal]] a&nbsp;[[lyžování]].<ref>[http://sport.idnes.cz/golf-florbal-a-hokejbal-pronikly-mezi-nejoblibenejsi-ceske-sporty-1cv-/sporty.aspx?c=A091011_125801_sporty_par Golf, florbal a hokejbal pronikly mezi nejoblíbenější české sporty]</ref> Nejsledovanějšími sportovními událostmi jsou [[lední hokej na olympijských hrách]] a [[mistrovství světa v ledním hokeji]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = ČT sport vysílá deset let, nejsledovanější byl hokej | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/clanky/2016/02/ct-sport-vysila-deset-let-nejsledovanejsi-byl-hokej/}}</ref> Mezi další nejsledovanější patří [[mistrovství Evropy ve fotbale]], [[Liga mistrů UEFA]] a [[mistrovství světa ve fotbale]]. === Olympijské hry === Na [[Olympijské hry|olympijských hrách]] startují čeští sportovci od roku 1900, nejprve pod vlajkou [[Čechy na olympijských hrách|Čech]], od roku 1920 v reprezentaci [[Československo na olympijských hrách|Československa]] a od roku 1994 v dresech samostatného [[Česko na olympijských hrách|Česka]]. Čeští olympionici dosáhli významných úspěchů. Již v&nbsp;roce 1900 [[František Janda-Suk]] získal na druhých OH stříbrnou medaili v&nbsp;[[Hod diskem|hodu diskem]], první olympijské prvenství vybojoval roku 1924 [[Bedřich Šupčík]] ve [[šplh na laně|šplhu na laně]]. Na [[Letní olympijské hry|letních olympijských hrách]] získala [[Sportovní gymnastika|gymnastka]] [[Věra Čáslavská]] sedm zlatých [[Olympijské hry|olympijských medailí]] (3× 1964, 4× 1968). Běžec [[Emil Zátopek]] obdržel čtyři zlaté (1×&nbsp;1948, 3×&nbsp;1952), tři zlaté má [[Hod oštěpem|oštěpař]] [[Jan Železný]] (1992, 1996, 2000). Dvě zlaté získali rychlostní kanoisté [[Josef Holeček]] (1948, 1952) a&nbsp;[[Martin Doktor]] (1996), kanoistka [[Štěpánka Hilgertová]] (1996, 2000), oštěpařka [[Barbora Špotáková]] (2008, 2012) a tenistka [[Kateřina Siniaková]] (2020, 2024). Na [[Zimní olympijské hry|zimních olympijských hrách]] vybojovala lyžařka [[Kateřina Neumannová]] celkem šest medailí, sedm cenných kovů si přivezla ze ZOH [[Rychlobruslení|rychlobruslařka]] [[Martina Sáblíková]], z toho tři zlaté (2×&nbsp;2010, 1×&nbsp;2014). Trojici zlatých medailí získala také [[Ester Ledecká]], a to ve dvou různých sportech – ve snowboardingu a ve sjezdovém lyžování. === Lehká atletika === Kromě letních olympijských her se čeští [[Lehká atletika|lehcí atleti]] účastní také pravidelných mistrovství světa a Evropy. V dresu samostatného Česka se mistry světa v atletice stali oštěpaři [[Jan Železný]], [[Vítězslav Veselý (atlet)|Vítězslav Veselý]] a [[Barbora Špotáková]], trojskokanka [[Šárka Kašpárková]], běžci [[Ludmila Formanová]] a [[Zuzana Hejnová]], desetibojaři [[Tomáš Dvořák]] a [[Roman Šebrle]]. V hale navíc zlato brali běžec [[Pavel Maslák]] (a to již třikrát), sedmibojař [[Robert Změlík]] a skokanka o tyči [[Pavla Rybová|Pavla Hamáčková]]. Na mistrovství Evropy krom jmenovaných zlato získali i skokanka o tyči [[Jiřina Kudličková|Jiřina Ptáčníková]], v hale překážkář [[Petr Svoboda (atlet)|Petr Svoboda]], běžci [[Denisa Rosolová]] a [[Jakub Holuša]], koulař [[Tomáš Staněk]] a oštěpař [[Jakub Vadlejch]]. V dresu Československa titul mistra světa vybojovali i další Češi: běžkyně [[Jarmila Kratochvílová]], koulařka [[Helena Fibingerová]], v hale pak koulař [[Remigius Machura]] a skokan do dálky [[Jan Leitner]]. Mistry Evropy byli běžci [[Emil Zátopek]] a [[Jaroslava Jehličková]], překážkář [[Jindřich Roudný]], koulař [[Jiří Skobla]], chodec [[Josef Doležal (atlet)|Josef Doležal]], oštěpařka [[Dana Zátopková]], skokanka do výšky [[Miloslava Rezková]], diskař [[Ludvík Daněk]], v hale titul navíc krom jmenovaných získali skokani do výšky [[Milada Karbanová]] a [[Vladimír Malý]], běžci [[Karel Kolář]], [[Taťána Kocembová]], [[Lubomír Tesáček]] a [[Milena Matějkovičová]], překážkář [[Aleš Höffer]], koulař [[Jaroslav Brabec (atlet)|Jaroslav Brabec]] a skokanka do dálky [[Jarmila Nygrýnová]]. Běžkyně [[Jarmila Kratochvílová]] již od roku 1983 drží světový rekord v&nbsp;běhu na 800&nbsp;metrů, jde o&nbsp;nejdéle platný světový rekord v&nbsp;historii ženské atletiky.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Nečekaný rekord na náhradní trati přežil už tři desetiletí | periodikum = [[Česká televize]] | url = https://www.ceskatelevize.cz/sport/atletika/235791-necekany-rekord-na-nahradni-trati-prezil-uz-tri-desetileti/ | datum přístupu = }}</ref> === Fotbal === [[Soubor:Josef Masopust official photo.jpg|náhled|upright|[[Josef Masopust]] se Zlatým míčem]] ==== Reprezentace ==== Fotbalová reprezentace Československa získala dvě stříbrné medaile na mistrovství světa, v letech [[Mistrovství světa ve fotbale 1934|1934]] a [[Mistrovství světa ve fotbale 1962|1962]]. V&nbsp;roce 1976 vyhrálo Československo [[mistrovství Evropy ve fotbale 1976]] v [[Jugoslávie|Jugoslávii]], přičemž z&nbsp;22&nbsp;hráčů na soupisce bylo jen sedm Čechů. Stříbro na tomto turnaji československý nebo český národní tým vybojoval roku [[Mistrovství Evropy ve fotbale 1996|1996]], bronz pak v letech [[Mistrovství Evropy ve fotbale 1960|1960]], [[Mistrovství Evropy ve fotbale 1980|1980]] a [[Mistrovství Evropy ve fotbale 2004|2004]]. Roku 1980 získal olympijský výběr ČSSR zlaté medaile na [[Letní olympijské hry 1980|letních olympijských hrách v&nbsp;Moskvě]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Vaněk | jméno = Karel a kolektiv | odkaz na autora = | titul = Malá encyklopedie fotbalu | vydavatel = [[Nakladatelství Olympia]] | místo = Praha | rok = 1984 | vydání = 1 | počet stran = 404 | strany = 70, 221}}</ref> ==== Klubový fotbal ==== Před druhou světovou válkou patřily [[AC Sparta Praha]] a [[SK Slavia Praha]] k nejlepším klubům Evropy. Sparta dvakrát vyhrála [[Středoevropský pohár]] (1927, 1935), nejvýznamnější klubovou soutěž té doby, Slavia jednou (1938). Po založení evropských pohárů, organizovaných od 50. let asociací [[UEFA]], se v nich nejdál dostaly [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] (semifinále [[Pohár mistrů evropských zemí 1966/67|PMEZ 1966/67]], semifinále [[Pohár vítězů pohárů 1985/86|PVP 1985/86]]), Sparta (semifinále [[Pohár mistrů evropských zemí 1991/92|PMEZ 1991/92]], semifinále [[Pohár vítězů pohárů 1972/73|PVP 1972/73]]), [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]] (semifinále [[Pohár vítězů pohárů 1978/79|PVP 1978/79]]), [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]] (semifinále [[Pohár UEFA 1982/83|UEFA 1982/83]]) a Slavia (semifinále [[Pohár UEFA 1995/96|UEFA 1995/96]]). Čtvrtfinále hrály [[FC Hradec Králové|SK Hradec Králové]], [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovka Brno]], [[MFK Vítkovice|TJ Vítkovice]], [[SK Sigma Olomouc|Sigma Olomouc]] a [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]. ==== Osobnosti ==== [[Josef Masopust]] (1962) a [[Pavel Nedvěd]] (2003) vyhráli anketu [[Zlatý míč]], která každoročně hledá nejlepšího fotbalistu Evropy. Brankář [[Ivo Viktor]] skončil v&nbsp;této anketě roku 1976 třetí. [[Oldřich Nejedlý]] byl nejlepším střelcem [[mistrovství světa ve fotbale 1934]]. [[Milan Baroš]] byl nejlepším střelcem [[Mistrovství Evropy ve fotbale 2004|mistrovství Evropy 2004]]. Nejvíce startů za [[Československá fotbalová reprezentace|reprezentaci Československa]] si připsal [[Zdeněk Nehoda]], za [[Česká fotbalová reprezentace|reprezentaci ČR]] [[Petr Čech]], nejlepším československým reprezentačním střelcem byl [[Antonín Puč]], v dresu ČR [[Jan Koller]].<ref>{{Citace elektronického periodika|periodikum = repre.fotbal.cz|url = https://repre.fotbal.cz/tym/historicke-statistiky/1|titul = Statistiky fotbalových reprezentantů}}</ref> Nejprestižnější evropskou pohárovou soutěž, [[Liga mistrů UEFA|Ligu mistrů]], vyhráli [[Vladimír Šmicer]], [[Milan Baroš]] (oba roku 2005 s&nbsp;[[Liverpool FC|FC Liverpool]]), [[Marek Jankulovski]] (2007 s [[AC Milán|AC Milan]]) a brankář [[Petr Čech]] (2012 s&nbsp;[[Chelsea FC]]). Nedvěd získal roku 1999 s&nbsp;[[SS Lazio|Laziem Řím]] [[Pohár vítězů pohárů]]. [[Evropská liga UEFA|Pohár UEFA]] (potažmo nástupnickou Evropskou ligu) vyhráli [[Jiří Němec (fotbalista)|Jiří Němec]], [[Radoslav Látal]] (oba 1997 se [[FC Schalke 04|Schalke 04]]), Vladimír Šmicer, [[Patrik Berger]] (oba 2001 s&nbsp;Liverpoolem), [[Radek Šírl]] (2008 se [[FK Zenit Sankt-Petěrburg|Zenitem Petrohrad]]), [[Tomáš Hübschman]] (2009 se [[FK Šachtar Doněck|Šachťarem Doněck]]), [[Tomáš Ujfaluši]] (2010 s&nbsp;klubem [[Atlético Madrid]]),&nbsp;[[Petr Čech]] (2013 s&nbsp;Chelsea) a [[Tomáš Vaclík]] (2020 se Sevillou). Význačným střelcem, jehož velkou část kariéry však pohltila [[druhá světová válka]], byl [[Josef Bican]]. Jedním z&nbsp;nejlepších brankářů své doby na světě byl [[František Plánička]]. K dalším úspěšným fotbalistům patří [[Svatopluk Pluskal]], [[Ladislav Novák (fotbalista)|Ladislav Novák]], [[Antonín Panenka]], [[Ladislav Vízek]], [[Tomáš Skuhravý]], [[Karel Poborský]] a [[Tomáš Rosický]]. === Lední hokej === [[Soubor:Jaromír Jágr, ice hockey champion 2010.jpg|náhled|[[Jaromír Jágr]] hovoří k fanouškům po výhře na [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2010|MS 2010]]]] V ledním hokeji patří k největším reprezentačním úspěchům zlatá medaile na [[Zimní olympijské hry 1998|olympijských hrách v Naganu]] roku 1998, jejíž cena tkví v&nbsp;tom, že se turnaje zúčastnili poprvé všichni nejlepší hráči planety, včetně profesionálů ze severoamerické [[National Hockey League|NHL]]. Ke hvězdám týmu patřili zejména útočník [[Jaromír Jágr]] a brankář [[Dominik Hašek]]. Co se týče hokejových individualit, je Jágr co do počtu bodů druhým nejlepším v celé historii NHL.<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = NHL STATISTICS | url = https://www.nhl.com/stats/skaters?reportType=allTime&seasonFrom=19171918&seasonTo=20232024&gameType=2&sort=points&page=0&pageSize=50 | vydavatel = NHL.com}}</ref> Dvakrát vyhrál [[Stanley Cup|Stanleyův pohár]] (1990/91 a 1991/92 s&nbsp;klubem [[Pittsburgh Penguins]]). Dva Stanley Cupy má i&nbsp;Hašek, a&nbsp;to s&nbsp;[[Detroit Red Wings]] (2001/2002, 2007/2008). Třikrát tuto trofej vyhráli [[Jaroslav Pouzar]] a [[Jiří Hrdina (lední hokejista)|Jiří Hrdina]], dvakrát [[Petr Sýkora (1976)|Petr Sýkora]], [[Patrik Eliáš]], [[Bobby Holík]], [[Michal Rozsíval]] a [[Jiří Fischer]]. Nejvíce bodů v&nbsp;kanadském bodování získali v základní části NHL spolu s&nbsp;Jágrem, Eliášem, Holíkem a&nbsp;Sýkorou také [[Milan Hejduk]], [[Petr Nedvěd]], [[Martin Straka (lední hokejista)|Martin Straka]] a [[Václav Prospal]], v playoff [[David Krejčí]] a [[Michal Pivoňka]]. Před rokem 1989 však čeští hokejisté NHL mohli hrát jen výjimečně, přesto měli světovou úroveň. Velkých úspěchů dosáhla slavná generace čtyřicátých let jako byli [[Vladimír Bouzek]], [[Stanislav Konopásek]], [[Bohumil Modrý]], [[Václav Roziňák]], [[Vladimír Zábrodský]], [[Augustin Bubník]] a [[Jaroslav Drobný (tenista)|Jaroslav Drobný]]. V&nbsp;padesátých a&nbsp;šedesátých letech vynikli [[Vlastimil Bubník]], [[Bronislav Danda]] a&nbsp;[[Václav Pantůček]]. V&nbsp;sedmdesátých letech pak [[Jiří Bubla]], [[Ivan Hlinka]], [[Jiří Holeček]], [[Jiří Holík]], [[Oldřich Machač]], [[Vladimír Martinec]], [[František Pospíšil]], [[Miroslav Dvořák (lední hokejista)|Miroslav Dvořák]], [[Václav Nedomanský]], [[Milan Nový]], [[Jaroslav Holík (lední hokejista)|Jaroslav Holík]], [[Milan Chalupa]]. [[Vladimír Růžička]] je jediným hráčem, který zažil největší úspěch 80.&nbsp;let (zlato z&nbsp;MS 1985) i let devadesátých (zlato z Nagana). [[Jiří Šlégr]] je spolu s Jágrem jediným českým členem [[Triple Gold Club]]u, do něhož symbolicky vstupují hráči, kteří vyhráli mistrovství světa, olympijské hry i Stanleyův pohár.<ref>{{Citace elektronického periodika|periodikum = iihf.com|url = http://www.iihf.com/iihf-home/history/the-iihf/triple-gold-club/|titul = Triple Gold Club|jazyk = en}}</ref> [[Československá hokejová reprezentace|Mužstvo Československa]], tvořené především českými hráči, vyhrálo mistrovství světa v letech [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1947|1947]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1949|1949]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1972|1972]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1976|1976]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1977|1977]] a [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1985|1985]]. [[Česká hokejová reprezentace|Mužstvo České republiky]] zvítězilo v letech [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1996|1996]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1999|1999]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2000|2000]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2001|2001]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2005|2005]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2010|2010]] a [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2024|2024]]. Pět zlatých z MS má [[František Kaberle]] a [[David Výborný]], čtyři [[Pavel Patera]] a [[Martin Procházka]]. Největším úspěchem [[Česká ženská hokejová reprezentace|ženské reprezentace]] jsou bronzové medaile z MS v letech [[Mistrovství světa v ledním hokeji žen 2022|2022]] a [[Mistrovství světa v ledním hokeji žen 2023|2023]]. Kluby, které vyhrály [[Extraliga ledního hokeje|českou hokejovou ligu]], jsou [[HC Olomouc]], [[VHK ROBE Vsetín|HC Vsetín]], [[HC Sparta Praha]], [[HC Slavia Praha]], [[PSG Berani Zlín|Zlín]], [[HC Dynamo Pardubice|Dynamo Pardubice]], [[HC Energie Karlovy Vary|HC Karlovy Vary]], [[HC Oceláři Třinec]], [[HC Škoda Plzeň]], [[HC Verva Litvínov|HC Litvínov]], [[Bílí Tygři Liberec]] a [[HC Kometa Brno|Kometa Brno]]. Československou ligu vyhrály navíc kluby [[LTC Praha]], [[ATK Praha (lední hokej)|ATK Praha]], [[ČEZ Motor České Budějovice|Motor České Budějovice]], [[HC Vítkovice Ridera|HC Vítkovice]], [[Rytíři Kladno|Kladno]] a [[HC Dukla Jihlava|Dukla Jihlava]]. V [[Kontinentální hokejová liga|KHL]] působil jen krátkou dobu český klub [[HC Lev Praha]], nicméně probojoval se až do jejího finále. === Tenis === [[Soubor:Fed Cup Final 2016 FRA vs CZE PPP 3538 (31066166125).jpg|náhled|vlevo|[[tým Česka v Billie Jean King Cupu|Český fedcupový tým]] s&nbsp;desátým pohárem po [[Finále Fed Cupu 2016|finálové výhře]] v&nbsp;roce [[Fed Cup 2016|2016]]. ''Zleva:'' [[Lucie Hradecká|Hradecká]], [[Petra Kvitová|Kvitová]], [[Petr Pála|Pála]], [[Barbora Strýcová|Strýcová]] a&nbsp;[[Karolína Plíšková|Plíšková]]]]Úspěšná je česká [[tenis]]ová škola. [[Martina Navrátilová]], již jako reprezentantka USA, vyhrála devětkrát tenisový turnaj [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]] (1978, 1979, 1982, 1983, 1984, 1985, 1986, 1987, 1990). Dvakrát vyhrála Wimbledon [[Petra Kvitová]] (2011, 2014), jednou [[Jana Novotná]] (1998), [[Markéta Vondroušová]] (2023) a [[Barbora Krejčíková]] (2024). Jediným českým mužským vítězem turnaje ve Wimbledonu se stal [[Jan Kodeš]] (1973), ale v minulosti zde triumfoval jako reprezentant Egypta i [[Jaroslav Drobný (tenista)|Jaroslav Drobný]] (1954). [[Ivan Lendl]] byl 270&nbsp;týdnů světovou jedničkou v&nbsp;[[Žebříček ATP|žebříčku ATP]], jako dosud jediný český hráč. Ženskému [[Žebříček WTA|žebříčku WTA]] kralovala celkem 332&nbsp;týdnů Martina Navrátilová v dresu USA. V&nbsp;roce 2017 se světovou hráčkou č.&nbsp;1 stala [[Karolína Plíšková]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = První česká světová jednička! Plíškovou posunula na trůn Halepová | periodikum = iDNES.cz | url = http://sport.idnes.cz/tenis-svetova-jednicka-halepova-pliskova-f1b-/tenis.aspx?c=A170711_180623_tenis_tie | datum vydání = 2017-07-11 | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> Krom jmenovaných hráčů vyhráli některý z tzv. [[Grand Slam (tenis)|grandslamových]] turnajů také [[Petr Korda]] ([[Australian Open 1998 – mužská dvouhra|Austrálie 1998]]) a&nbsp;[[Hana Mandlíková]] (Austrálie 1980, 1987, Paříž 1981, US Open 1985). Deblovou specialistkou byla [[Helena Suková]], jež ve čtyřhře vyhrála čtrnáct grandslamových turnajů. [[Daviscupový tým Československa|Mužská tenisová reprezentace Československa]] resp. [[Daviscupový tým Česka|Česka]] vyhrála třikrát [[Davis Cup]], a to [[Davis Cup 1980|1980]], [[Davis Cup 2012|2012]] a&nbsp;[[Davis Cup 2013|2013]] (z toho dvakrát jako Česko).<ref>{{Citace elektronického periodika|periodikum = daviscup.com|url = https://www.daviscup.com/en/teams/team.aspx?id=CZE|titul = Český daviscupový tým|jazyk = en}}</ref> [[Tým Československa v Billie Jean King Cupu|Ženská tenisová reprezentace Československa]] resp. [[Tým Česka v Billie Jean King Cupu|Česka]] zvítězila v [[Billie Jean King Cup]]u dokonce desetkrát ([[Pohár federace 1975|1975]], [[Pohár federace 1983|1983]], [[Pohár federace 1984|1984]], [[Pohár federace 1985|1985]], [[Pohár federace 1988|1988]], [[Fed Cup 2011|2011]], [[Fed Cup 2012|2012]], [[Fed Cup 2014|2014]], [[Fed Cup 2015|2015]], [[Fed Cup 2016|2016]] a&nbsp;[[Fed Cup 2018|2018]]), z toho šestkrát jako Česko. === Ostatní sporty === [[Soubor:Praha, Vinohrady, Sportovní hala Folimanka.jpg|náhled|[[Sportovní hala Folimanka]] basketbalové [[USK Praha]]]] [[Československá ženská basketbalová reprezentace|Československé]] a [[Česká ženská basketbalová reprezentace|české basketbalistky]] mají tři stříbra (1964, 1971, 2010) a tři bronzy (1957, 1959, 1975) z mistrovství světa, v roce [[Mistrovství Evropy v basketbalu žen 2005|2005]] vyhrály mistrovství Evropy. [[Československá mužská basketbalová reprezentace|Českoslovenští basketbalisté]] vyhráli mistrovství Evropy v roce 1946, šestkrát přivezli stříbro (1947, 1951, 1955, 1959, 1967, 1985). Evropskou pohárovou soutěž v basketbale žen (dnes [[Euroliga v basketbalu žen|Euroliga]], dříve Pohár mistrů evropských zemí) vyhrála [[BC Sparta Praha|Sparta Praha]] (1975/76), Gambrinus Brno (2005/06) a [[ZVVZ USK Praha]] ([[Euroliga v basketbalu žen 2014/15|2014/15]]). Analogickou [[Pohár vítězů pohárů v basketbalu mužů|mužskou soutěž]] vyhrál [[USK Praha]] v sezóně 1968/69. Nejlepším českým basketbalistou 20.&nbsp;století byl vyhlášen [[Jiří Zídek (1944)|Jiří Zídek]]. Jeho syn [[Jiří Zídek|Jiří Zídek mladší]] byl prvním českým hráčem v americké [[National Basketball Association|NBA]]. Následovali ho [[Jiří Welsch]], [[Jan Veselý (basketbalista)|Jan Veselý]] a nejnověji [[Tomáš Satoranský]]. [[Hana Horáková]] byla v roce 2010 vyhlášena nejlepší basketbalistkou Evropy.<ref>{{Citace elektronického periodika |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.womensbasketball-in-france.com/fiba-europe-player-of-the-year-2010-is-hana-horakova.html |datum přístupu=2019-05-13 |url archivu=https://web.archive.org/web/20190513072705/http://www.womensbasketball-in-france.com/fiba-europe-player-of-the-year-2010-is-hana-horakova.html |datum archivace=2019-05-13 |nedostupné=ano }}</ref> [[Československá ženská házenkářská reprezentace|Ženská házenkářská reprezentace]] vyhrála mistrovství světa (1957), jednou přivezla stříbro (1986) a jednou bronz (1962). [[Československá mužská házenkářská reprezentace|Muži]] vyhráli mistrovství světa roku 1967, krom toho mají dvě stříbra (1958, 1961) a dva bronzy (1954, 1964). Získali též stříbro na olympijských hrách v Mnichově roku 1972. Tým mužů Dukly Praha třikrát vyhrál Pohár mistrů evropských zemí (1957, 1963, 1984), ženský tým Sparty Praha jednou (1962). [[Filip Jícha]] byl roku 2010 vyhlášen nejlepším házenkářem světa.<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=Seznam.cz|titul=Jícha dobyl svět! Čech byl vyhlášen nejlepším házenkářem planety za rok 2010|url=http://www.sport.cz/ostatni/micove-sporty/clanek/181015-jicha-dobyl-svet-cech-byl-vyhlasen-nejlepsim-hazenkarem-planety-za-rok-2010.html|datum přístupu=2016-09-05}}</ref> Ve volejbale má [[československá mužská volejbalová reprezentace|mužská reprezentace]] dva tituly mistra světa (1956, 1966), tři tituly mistra Evropy (1948, 1955, 1958), stříbro a bronz z olympijských her (1964, 1968). [[Československá ženská volejbalová reprezentace|Ženy]] vyhrály roku 1955 mistrovství Evropy. Nejlepším českým volejbalistou 20. století byl vyhlášen [[Josef Musil]], jenž se stal rovněž prvním Čechem uvedeným do mezinárodní volejbalové Síně slávy.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Zemřel nejlepší volejbalista 20. století. Musil se dožil 85 let {{!}} Lidé | periodikum = Lidovky.cz | url = https://www.lidovky.cz/lide/zemrel-nejlepsi-volejbalista-20-stoleti-josef-musil-se-dozil-85-let.A170827_185723_lide_lar | datum vydání = 2017-08-27 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> K předním šachistům patřili [[Wilhelm Steinitz]], [[Richard Réti]] (viz [[Rétiho hra]]) či [[Věra Menčíková]]. Českým přínosem světovému šachu je rovněž [[Traxlerův protiútok]]. Nejúspěšnějším českým šachistou současnosti je [[David Navara]]. [[Tomáš Enge]] je jediným českým účastníkem závodů [[Formule 1]]. I v dalších sportech se objevily v éře samostatného Česka výrazné osobnosti – v biatlonu ([[Gabriela Soukalová]]), v judu ([[Lukáš Krpálek]]), v krasobruslení ([[Tomáš Verner]]), v silniční cyklistice ([[Roman Kreuziger]]), v horských kolech ([[Jaroslav Kulhavý]]), ve snowboardcrossu ([[Eva Adamczyková]]), veslování ([[Miroslava Topinková Knapková|Miroslava Knapková]], [[Ondřej Synek]]), kanoistice ([[Martin Fuksa]], [[Josef Dostál (kajakář)|Josef Dostál]]), běžeckém lyžování ([[Lukáš Bauer]]), akrobatickém lyžování ([[Aleš Valenta]]), střelbě ([[Kateřina Emmons]]), moderním pětiboji ([[David Svoboda]]), alpském lyžování ([[Šárka Strachová]]), sportovním lezení ([[Adam Ondra]]), skikrosu ([[Tomáš Kraus]]), dráhové cyklistice ([[Lada Kozlíková]]), cyklokrosu ([[Zdeněk Štybar]]), ale i v menších sportech jako jsou skiboby ([[Alena Housová]], [[Irena Francová-Dohnálková]]), krasojízda ([[Martina Štěpánková (sportovkyně)|Martina Štěpánková]]), sportovní rybolov ([[Kateřina Marková]]) či orientační běh ([[Dana Šafka Brožková|Dana Brožková]]). Z éry Československa lze vzpomenout významné postavy kolové [[Bratři Pospíšilové|bratry Pospíšily]], skokany na lyžích [[Jiří Raška|Jiřího Rašku]], [[Pavel Ploc|Pavla Ploce]] a [[Jiří Parma|Jiřího Parmu]], cyklokrosaře [[Radomír Šimůnek|Radomíra Šimůnka]] či zápasníka [[Vítězslav Mácha|Vítězslava Máchu]]. === Soutěže a sportoviště === [[Soubor:Sazka-arena-02.jpg|náhled|[[O2 arena]], největší sportovní hala v zemi]] [[Soubor:Dostihove zavodiste Pardubice Foto Petr Kolmann.jpg|náhled|[[Dostihové závodiště Pardubice]], místo konání [[Velká pardubická|Velké pardubické]]]] K největším pravidelným mezinárodním sportovním akcím v ČR patří atletická [[Zlatá tretra Ostrava|Zlatá tretra]] v Ostravě, běžecký [[Pražský mezinárodní maraton]], [[České hokejové hry]], jezdecká [[Velká pardubická]], kombinovaaný tenisový turnaj [[Prague Open]] (navazující na [[Czech Open (1987–1999)|Czech Open]]) a ženský [[WTA Prague Open|Prague Open]], lyžařská [[Jizerská padesátka]], automobilová [[Barum Czech Rally Zlín|Barum rallye]] ve Zlíně či plochodrážní [[Zlatá přilba]] v Pardubicích. V minulosti byly významnými akcemi i [[Závod míru]] či motocyklová [[Velká cena České republiky silničních motocyklů|Velká cena České republiky]] na okruhu v Brně. Ve vodním slalomu či v&nbsp;biatlonu se v ČR pravidelně konají závody světového poháru. Z domácích soutěží patří k nejsledovanějším pravidelným soutěžím [[1. česká fotbalová liga]] (dříve [[Fotbalová liga Československa]]), [[Extraliga ledního hokeje|Česká hokejová extraliga]] (dříve [[Československá hokejová liga]]) a Česká basketbalová liga (dříve [[Československá basketbalová liga]]). V ČR se konala i řada jednorázových mezinárodních sportovních akcí, kupříkladu na pražském stadionu v Edenu se roku [[Superpohár UEFA 2013|2013 hrálo finále evropského Superpoháru]], v roce 2015 se v Praze ([[Fortuna Arena|Eden]] a Letná), v Olomouci ([[Andrův stadion]]) a v Uherském Hradišti (Stadion Miroslava Valenty) konalo [[Mistrovství Evropy ve fotbale hráčů do 21 let]], jedenáctkrát se v Česku konalo [[mistrovství světa v ledním hokeji]] ([[Mistrovství světa v ledním hokeji 1933|1933]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1938|1938]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1947|1947]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1959|1959]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1972|1972]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1978|1978]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1985|1985]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1992|1992]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2004|2004]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2015|2015]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2024|2024]]), několikrát též mistrovství světa a Evropy v basketbale mužů ([[Mistrovství Evropy v basketbalu mužů 1947|1947]], [[Mistrovství Evropy v basketbalu mužů 1981|1981]], [[Mistrovství Evropy v basketbalu mužů 2022|2022]]) i žen ([[Mistrovství Evropy v basketbalu žen 1956|1956]], [[Mistrovství světa v basketbalu žen 1967|1967]], [[Mistrovství Evropy v basketbalu žen 1995|1995]], [[Mistrovství světa v basketbalu žen 2010|2010]], [[Mistrovství Evropy v basketbalu žen 2017|2017]]), mistrovství světa v házené mužů ([[Mistrovství světa v házené mužů 1964|1964]], [[Mistrovství světa v házené mužů 1990|1990]]) i žen ([[Mistrovství světa v házené žen 1978|1978]]), mistrovství světa a Evropy ve volejbale mužů ([[Mistrovství světa ve volejbale mužů 1949|1949]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale mužů 1958|1958]], [[Mistrovství světa ve volejbale mužů 1966|1966]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale mužů 2001|2001]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale mužů 2011|2011]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale mužů 2021|2021]]) i žen ([[Mistrovství Evropy ve volejbale žen 1949|1949]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale žen 1958|1958]], [[Mistrovství světa ve volejbale žen 1986|1986]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale žen 1993|1993]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale žen 1997|1997]]), [[mistrovství Evropy v atletice 1978]] a dvě halová atletická mistrovství Evropy ([[Evropské halové hry v atletice 1967|1967]], [[Halové mistrovství Evropy v atletice 2015|2015]]), [[mistrovství světa v klasickém lyžování 2009]] v Liberci, [[mistrovství světa v&nbsp;biatlonu 2013]] a [[Mistrovství světa v biatlonu 2024|2024]] v Novém Městě na Moravě, dvě zimní univerziády (1964, 1978), deset mistrovství světa či Evropy v&nbsp;krasobruslení ([[Mistrovství světa v krasobruslení 1908|1908]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1928|1928]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1934|1934]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1937|1937]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1948|1948]], [[Mistrovství světa v krasobruslení 1962|1962]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1988|1988]], [[Mistrovství světa v krasobruslení 1993|1993]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1999|1999]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 2017|2017]]), tři mistrovství světa ve florbale mužů ([[Mistrovství světa ve florbale 1998|1998]], [[Mistrovství světa ve florbale 2008|2008]], [[Mistrovství světa ve florbale 2018|2018]]) a dvě žen ([[Mistrovství světa ve florbale žen 2013|2013]], [[Mistrovství světa ve florbale žen 2025|2025]]) a v letech 1969 a 1981 se na [[Velodrom Brno|brněnském velodromu]] konalo [[mistrovství světa v dráhové cyklistice]]. K nejmodernějším sportovištím patří fotbalové stánky Eden a [[Stadion Sparty na Letné|Letná]] v Praze, [[Stadion města Plzně|stadion ve Štruncových sadech]] v&nbsp;Plzni a [[Malšovická aréna]] v Hradci Králové, víceúčelové haly [[O2 arena|O2 Arena]] v Praze, [[Ostravar Aréna]] v Ostravě, [[KV Arena]] v Karlových Varech, [[Home Credit Arena]] v Liberci a [[Werk Arena (2014)|Werk Arena]] v Třinci, atletický [[Městský stadion v Ostravě-Vítkovicích]], [[Masarykův okruh]] v&nbsp;Brně pro motoristické závody či [[Skokanský areál Ještěd|skokanské můstky]] na [[Ještěd]]u. Historicky významnými jsou též pražský [[Velký strahovský stadion]], na kterém se konaly mj. [[Všesokolský slet|sokolské slety]] a&nbsp;který býval uváděn jako největší sportovní stadion na světě, [[Sportovní hala Fortuna|Sportovní hala]] v&nbsp;Praze-[[Bubeneč|Bubenči]], [[Zimní stadión Štvanice|zimní stadion]] na pražské [[Štvanice (ostrov)|Štvanici]], [[Tenisový areál Štvanice|tenisový stadion na Štvanici]], [[Stadion Evžena Rošického]] v Praze na Strahově či skokanské můstky [[Skokanské můstky v Harrachově|Čerťák]] v&nbsp;[[Harrachov]]ě. Organizačně stojí na špici českého sportu [[Česká unie sportu]] a [[Český olympijský výbor]]. K největším sportovním svazům patří [[Fotbalová asociace České republiky|Fotbalová asociace ČR]] a&nbsp;[[Český svaz ledního hokeje]]. Všesportovní anketou je [[Sportovec roku]], významnými oborovými anketami jsou [[Fotbalista roku (Česko)|Fotbalista roku]], [[Zlatá hokejka]], [[Atlet roku]] či [[Zlatý kanár]]. === Tělovýchova === [[Soubor:Bundesarchiv Bild 102-13621, Prag, Stadion, Sokolfest.jpg|náhled|[[Všesokolský slet]] v&nbsp;roce 1932 v&nbsp;Praze na [[Velký strahovský stadion|Strahovském stadionu]]]] Počátky organizované české tělovýchovy sahají do roku 1862, kdy [[Miroslav Tyrš]], [[Jindřich Fügner]] a další založili spolek [[Sokol (spolek)|Sokol]], který se postupně rozrostl v důležitou národní organizaci. Od něho se časem odštěpily levicová [[Dělnická tělocvičná jednota]] a&nbsp;katolický [[Orel (spolek)|Orel]]. Tyto organizace pořádaly pravidelná masová cvičení. Největší celonárodní akcí v době před převzetím moci komunisty byly Sokolem pořádané [[Všesokolský slet|Všesokolské slety]] na [[Velký strahovský stadion|Strahovském stadionu]] v Praze. V [[Komunistický režim v Československu|éře socialismu]] navázaly na ně tzv. [[Spartakiáda|spartakiády]], pořádané státu podřízeným [[Československý svaz tělesné výchovy|Československým svazem tělesné výchovy]] (ČSTV). Velkou tradici má česká [[turistika]]. [[Klub českých turistů]], založený [[Vojta Náprstek|Vojtou Náprstkem]], pečuje o&nbsp;unikátní síť turistických značek, jednu z nejhustších na světě. Její počátky sahají do roku 1889.<ref>{{Citace elektronického periodika |titul=Archivovaná kopie |url=https://www.kct.cz/cms/historie-kct |datum přístupu=2016-12-06 |url archivu=https://web.archive.org/web/20161220075755/https://www.kct.cz/cms/historie-kct |datum archivace=2016-12-20 |nedostupné=ano }}</ref> Velkou společenskou roli ve 20.&nbsp;století sehrál český [[tramping]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = První osada, první píseň. Dějiny trampingu odhalí televizní seriál | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/kultura/film-televize/dejiny-trampingu-serial-zvlastni-znameni-touha.A150820_124815_televize_vha | datum vydání = 2015-08-20 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref><ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Tramping - český fenomén s cizím jménem {{!}} www.tisnoviny.cz | periodikum = www.tisnoviny.cz | url = https://www.tisnoviny.cz/obsah/tramping-cesky-fenomen-s-cizim-jmenem | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Populární je také [[požární sport]]. Průkopníky moderního sportu a [[Olympijské hry|olympismu]] v českých zemích byli [[Jiří Stanislav Guth-Jarkovský|Jiří Guth-Jarkovský]] a [[Josef Rössler-Ořovský]]. == Další charakteristiky == === Kuchyně === {{Podrobně|Česká kuchyně|České pivo}} [[Soubor:Svíčková na smetaně.JPG|náhled|upright|vlevo|[[Svíčková na smetaně]] s&nbsp;českými [[knedlík]]y]] [[Soubor:Pilsner urquell mug.jpg|náhled|upright|[[Prazdroj|Pilsner Urquell]] bylo prvním pivem [[Pivo plzeňského typu|plzeňského typu]] na světě]] Česká kuchyně je ovlivněna polohou Česka v průsečíku západních a východních vlivů. Půldruhého století ovlivňovala a byla ovlivňována kuchyní kulturně i jazykově blízkého [[Slovensko|Slovenska]], ale mnohem déle trvala interakce s [[německá kuchyně|německou]] (zejména pak [[bavorsko]]u) a [[rakouská kuchyně|rakouskou kuchyní]], od kterých různé pokrmy přijímala ([[vídeňský řízek]], [[Vepřo knedlo zelo|vepřo-knedlo-zelo]], [[bramboračka]], [[Jablečný závin|štrúdl]]), ale také tyto kuchyně naopak inspirovala ([[povidla]], [[koláč]]e, [[svíčková na smetaně]]). Obecně česká jídla zapadají do středoevropských chutí, s některými místními originalitami – krom už uvedených např. [[smažený sýr]], [[knedlík]]y, [[Utopenec|utopenci]], [[Olomoucké tvarůžky|olomoucké syrečky]], vánoční [[kapr]] (''Český kapr'' je obchodní značkou), [[hořické trubičky]], [[škubánky]], [[pivní sýr]] atd. Východní vlivy ([[Slovenská kuchyně|slovenské]], [[Maďarská kuchyně|maďarské]], [[Polská kuchyně|polské]] či [[Ruská kuchyně|ruské]]) v české kuchyni zastupují např. [[boršč]], [[trdelník]], [[živáňská pečeně]], [[guláš]] anebo [[tlačenka]]. Ryby jsou v českém jídelníčku málo časté (tzv. mořské plody se rozmohly až v souvislosti s moderním stravováním a zásobováním potravinami z dovozu), naopak, v evropském kontextu mimořádné je použití jedlých hub a mletého [[Mák setý|máku]]. Tvary některých druhů pečiva – např. [[rohlík]]ů – jsou také v Evropě (s výjimkou Slovenska) neobvyklé, i když samotné těsto, z něhož jsou vyráběny, je běžné. Na podobu novověké české kuchyně měla zásadní vliv [[Magdalena Dobromila Rettigová]]. Z českých nápojů vyniká [[České pivo|pivo]], jehož vaření tu má tisíciletou tradici a patří mezi nejznámější a nejkvalitnější na světě (v rámci EU je název ''České pivo'' chráněným zeměpisným označením). První doložený [[pivovar]] tu existoval už v roce 993 a Česko má nejvyšší [[Seznam států světa podle spotřeby piva na osobu|spotřebu piva na osobu]] na světě. Vysoce alkoholická [[slivovice]], pálená hlavně na východní Moravě, je běžně známa i v jiných státech východní a jihovýchodní Evropy, zato bylinné likéry ''[[Fernet Stock]]'' a ''[[Becherovka]]'' jsou českými specialitami. [[Víno]] se vyrábí především na jižní Moravě, která má k pěstování révy podstatně lepší podmínky než jiné části republiky (byly tu i vyšlechtěny domácí odrůdy, např. ''[[Cabernet Moravia]]'', ''[[Pálava (odrůda révy vinné)|Pálava]]'' nebo ''[[Muškát moravský]]''). [[Kofein]]ová limonáda ''[[Kofola]]'' je další českou specialitou. === Svátky === {{Podrobně|Státní svátky Česka}} Dny pracovního klidu zahrnují státní svátky, které se vážou k české státnosti, a ostatní svátky, které se vážou k historickým událostem nebo tradicím. {| class="wikitable" |+ Dny pracovního klidu ! Datum ! Název ! Popis |- |[[1. leden]] |''[[Den obnovy samostatného českého státu]]'' |Vznik Česka v roce [[1993]]. |- | [[Výpočet data Velikonoc|Pohyblivý svátek (březen – duben)]] |''[[Velký pátek]]''¹ |Křesťanský svátek. Tento den je připomínkou smrti [[Ježíš Kristus|Ježíše Krista]] na kříži. |- | [[Výpočet data Velikonoc|Pohyblivý svátek (březen – duben)]] |''[[Velikonoční pondělí]]''¹ |Křesťanský svátek, tradice vítání jara. Následuje po [[slavnost Zmrtvýchvstání Páně|neděli Zmrtvýchvstání Páně]]. |- |[[1. květen]] |''[[Svátek práce]]''¹ |[[Druhá internacionála|Sociálně demokratickou internacionálou]] prosazená vzpomínka na dělnickou stávku v [[Chicago|Chicagu]] roku [[1886]]. Od 1. května 1886 platila v USA osmihodinová pracovní doba. |- |[[8. květen]] |''[[Den vítězství]]'' |Konec [[druhá světová válka|druhé světové války]] v Evropě. |- |[[5. červenec]] |''[[Den slovanských věrozvěstů Cyrila a Metoděje]]'' |Příchod věrozvěstů Cyrila a Metoděje na [[Velkomoravská říše|Velkou Moravu]] roku [[863]]. |- |[[6. červenec]] |''[[Den upálení mistra Jana Husa]]'' |Upálení kněze a reformátora mistra Jana Husa během [[Kostnický koncil|Kostnického koncilu]] roku [[1415]]. |- |[[28. září]] |''[[Den české státnosti]]'' |Zavraždění knížete [[Svatý Václav|Svatého Václava]] roku [[935]] ([[929]]) ve [[Stará Boleslav|Staré Boleslavi]]. |- |[[28. říjen]] |''[[Den vzniku samostatného československého státu]]'' |[[Vznik Československa]] roku [[1918]]. |- |[[17. listopad]] |''[[Den boje za svobodu a demokracii a Mezinárodní den studentstva|Den boje za svobodu a demokracii]]'' |Připomínka studentských demonstrací a následného uzavření českých vysokých škol německými okupanty v roce [[1939]] a studentské demonstrace z roku [[1989]], která odstartovala [[Sametová revoluce|Sametovou revoluci]]. <br />''([[Mezinárodní den studentstva]])'' |- |[[24. prosinec]] |''[[Štědrý den]]''¹ |Večerní oslava [[Vánoce|Vánoc]]. |- |[[25. prosinec]] |''[[Slavnost Narození Páně|1. svátek vánoční]]''¹ |V [[Římskokatolická církev|katolické]] a [[Evangelická církev|evangelické]] [[liturgie|liturgii]] oslava narození Ježíše Krista. |- |[[26. prosinec]] |''[[Svátek svatého Štěpána|2. svátek vánoční]]''¹ |V [[Římskokatolická církev|katolické]] a [[Evangelická církev|evangelické]] [[liturgie|liturgii]] připomínka prvního křesťanského [[mučedník]]a [[Svatý Štěpán|Štěpána]]. |- |} ¹ Označuje tzv. ''ostatní svátky'', které nesouvisejí s českou státností. == Odkazy == === Poznámky === {{Poznámky}} === Reference === {{Upravit reference}} <references> <ref name="Cizinci 2024">{{Citace elektronické monografie | titul = Ukrainians make up more than half of the foreigners registered in the Czech Republic - Prague Daily News | url = https://www.praguedaily.news/2025/02/28/ukrainians-make-up-more-than-half-of-the-foreigners-registered-in-the-czech-republic/ | datum vydání = 2025-02-28 | datum přístupu = 2025-10-19 | jazyk = en-US }}</ref> </references> === Související články === * [[Logo České republiky]] * [[Seznam představitelů českého státu|Seznam hlav českého státu]] * [[Seznam světového dědictví v Evropě, A–Ch#Česká republika|Světové dědictví v Česku]] * [[Vstup České republiky do Evropské unie]] === Externí odkazy === * {{Commonscat}} * {{Wikicesty|průvodce=Česko}} * {{Wikislovník|heslo=český}} * {{Wikizprávy|kategorie=Česko}} * {{Wikislovník|heslo=Česko}} * {{Wikicitáty|téma=Česko}} * {{Osmrelace|51684}} * {{Oficiální web}} * [https://portal.gov.cz/ Portál veřejné správy] * [https://geoportal.gov.cz/ Národní geoportál] {{Administrativní dělení Česka}} {{Evropa}} {{Navboxes | title = Členství v mezinárodních organizacích | list = {{V4}} {{EU}} {{NATO}} {{Evropský hospodářský prostor (EHP)}} }} {{Autoritní data}} {{Portály|Česko}} [[Kategorie:Česko| ]] [[Kategorie:Státy Evropy]] [[Kategorie:Vnitrozemské státy]] [[Kategorie:Státy a území vzniklé roku 1993]] [[Kategorie:Státy EU]] [[Kategorie:Státy NATO]] [[Kategorie:Slovanské státy a území]] [[Kategorie:Státy Iniciativy Trojmoří]] moy2h8xlwak8j9aywjrkvcrkpcrv52q 8211534 8211532 2026-05-10T09:00:49Z RONALDO-SK 11297 /* Těžba */ 8211534 wikitext text/x-wiki == Geografia == [[Súbor:Czechia-geographic map-cz.svg|náhľad|Geografická mapa Česka]] {{Hlavný článok|Geografia Česka}} [[Súbor:Satellite image of Czech Republic in September 2003.jpg|náhľad|Satelitný pohľad na Česko v auguste 2003]] [[Súbor:Husova bouda zima, lyzari.JPG|náhľad|Lyžiarsky resort v [[Krkonoše|Krkonošoch]]]] [[Súbor:Kralicky-Sneznik-03.jpg|náhľad|[[Králický Sněžník (vrch)|Králický Sněžník]]]] Česko sa nachádza v strednej Európe a susedí so štyrmi štátmi. Na západe ide o Nemecko, na severovýchode o Poľsko, na juhovýchode o Slovensko a južnú hranicu zdieľa s Rakúskom. Dĺžka západnej spoločnej hranice s [[Nemecko|Nemeckom]] je 810,7 km, s [[Rakúsko|Rakúskom]] je dlhá 466,1 km, so [[Slovensko|Slovenskom]] 251,8 km a s [[Poľsko|Poľskom]] na severe 761,8&nbsp;km. Celková rozloha je 78 870 km², z toho 2 % tvoria vodné plochy. === Geológia, geomorfológia a pôdy === {{Hlavný článok|Geomorfologické členenie Česka}} Prevažná časť územia patrí ku geologicky stabilnému [[Česká vysočina|Českému masívu]], vyzdvihnutému hercýnskym [[orogenéza|vrásnením]] v období [[devón]]u a [[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónu]] (v [[Paleozoikum|prvohorách]]). Oblasť [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] na východe územia je mladšia a bola vyzdvihnutá alpínskym vrásnením v období [[terciér|treťohôr]]. Z geomorfologického hľadiska leží Česko na rozhraní dvoch horských sústav. Západnú a strednú časť vypĺňa [[Česká vysočina]], majúca prevažne ráz pahorkatín až vrchovín ([[Šumava]], [[Český les]], [[Krušné hory]], [[Děčínská vrchovina]], [[Jizerské hory]], [[Krkonoše]], [[Orlické hory]], [[Králický Sněžník (pohorie)|Králický Sněžník]], [[Jesenická oblast|Jeseníky]], [[Českomoravská vrchovina]]). Do východnej časti štátu zasahujú [[Západné Karpaty]] ([[Moravsko-sliezske Beskydy]], [[Biele Karpaty]], [[Javorníky]]). Z celkovej plochy Česka leží 52 817 km² (67 %) v nadmorskej výške do 500 m, 25 222&nbsp;km² (32 %) vo výške 500 až 1 000 m a iba 827&nbsp;km² (1,05 %) vo výške nad 1 000 m; stredná nadmorská výška je 430 m. Najvyšším českým vrcholom je vrch [[Sněžka]] s 1603 m n. m., najnižším potom [[Labe]] na odtoku z krajiny pri [[Hřensko|Hřensku]] s 115 m n. m. [[Hranická priepasť]] je najhlubšie zatopenou jaskyňou na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NOVÉ ČESKÉ NEJ: Hranická propast je nejhlubší na světě | periodikum = National Geographic Česko | url = https://www.national-geographic.cz/clanky/nove-ceske-nej-hranicka-propast-je-nejhlubsi-na-svete-20161001.html | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najrozsiahlejším [[kras]]ovým územím je [[Moravský kras]]. Z [[Vyvretá hornina|vyvretých hornín]] v ČR prevládajú [[granit|žula]], [[bazalt|čadič]] a [[Fonolit|znelec]]. Z [[Usadená hornina|usadených]] [[pieskovec]], [[vápenec]] a [[bridlica]]. Z [[Premenená hornina|premenených]] [[rula]], [[Svor (hornina)|svor]] a [[fylit]]. Pôdny pokryv sa vyznačuje značnou variabilitou. Najrozšírenejším typom pôd v Česku sú [[kambizem|hnedé pôdy]]. V nížinách sa nachádzajú úrodné [[černozem]]e. Z hľadiska členenia krajiny sú na území ČR zastúpené štyri biogeografické podprovincie: Celé územie Čiech zaberá [[hercýnska podprovincia]], na Morave a v Sliezsku môžeme identifikovať [[polonská podprovincia|polonskú podprovinciu]], [[Západokarpatská podprovincia|západokarpatskú podprovinciu]] a [[severopanónska podprovincia|severopanónsku podprovinciu]]. V podobnej typológii [[ekoregión]]ov, ktorú používa [[Svetový fond na ochranu prírody]], tvorí územie Čiech prevažne stredoeurópsky zmiešaný les a na Morave a v Sliezsku sa nachádzajú malé enklávy panónskeho zmiešaného lesa, západoeurópskeho listnatého lesa a karpatského ihličnatého lesa.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = CULEK | meno = Martin | spoluautori = a kol. | titul = Biogeografické členění České republiky II. díl | vydavateľ = Agentura ochrany přírody a krajiny ČR | miesto = Praha | rok = 2005 | počet strán = 589 | strany = | isbn = 80-86064-82-4}}</ref> === Hydrológia a podnebie === {{Hlavný článok|Podnebie Česka|Povodia v Česku|Zoznam riek v Česku}} Českým územím prechádza [[rozvodie|hlavné európske rozvodie]] oddeľujúce [[úmorie]] [[Severné more|Severného]], [[Baltské more|Baltského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]]. Hlavné riečny osy v Čechách sú [[Labe]] (370 km) s [[Vltava|Vltavou]] (433 km), na Morave rieka [[Morava (rieka)|Morava]] (246 km) s [[Dyje]] (306 km) a v Sliezsku [[Odra]] (135 km) s [[Opava (rieka)|Opavou]] (131 km). Dlhý tok na území ČR majú aj [[Ohře]] (246 km), [[Sázava (rieka)|Sázava]] (225 km), [[Jihlava (rieka)|Jihlava]] (180 km), [[Svratka (rieka)|Svratka]] (168 km), [[Jizera (rieka)|Jizera]] (167 km), [[Lužnice (rieka)|Lužnice]] (157 km), [[Berounka]] (139 km) a [[Otava (rieka)|Otava]] (111 km).<ref>KOHOUTEK, František; HOUSER, Milan; DAVÍDEK, Branislav. ''Československé řeky kilometráž A-Z''. Praha: Olympia, 1978.</ref> Najväčším prírodným jazerom Česka je [[Černé jezero (Šumava)|Černé jezero]] na Šumave.<ref>http://www.kudyznudy.cz/Aktivity-a-akce/Aktivity/Cerne-jezero.aspx</ref> [[Súbor:Czechia Köppen.svg|náhľad|250x250pixelov|Typy klímy Česka]] [[Podnebie (klíma)|Podnebie]] je v Česku mierne, prechodné medzi [[Kontinentálne podnebie|kontinentálnym]] a [[Oceánske podnebie|oceánskym typom]]. Typické je striedanie štyroch ročných období. Je charakterizované prevládajúcim západným prúdením a intenzívnou [[Tlaková níž|cyklonálnou činnosťou]]. Prímorský vplyv sa prejavuje hlavne v Čechách, na Moravě a v Sliezsku už pribúdajú kontinentálne podnebné vplyvy. Najväčší vplyv na podnebie v Česku má však [[nadmorská výška]] a [[Reliéf (geomorfológia)|reliéf]]. Dlhodobý priemer [[Dĺžka slnečného svitu|slnečného svitu]] sa v Česku pohybuje okolo 1500 hodín za rok. Je tu značná sezónna premenlivosť s minimom v decembri (40 hodín) a maximom v júli (200 hodín).<ref>https://www.meteocentrum.cz/</ref> Typické sú hojné zrážky a prechody frontálnych systémov – ročne ich v priemere cez územie Česka prejde 140. Najviac zrážok spadne v júni alebo júli, najmenej v januári alebo februári. Najzrážkovejším miestom v ČR sú [[Jizerské hory]] (hlavne oblasť [[Bílý Potok|Bíleho Potoka]]). Najsuchším potom [[Libědice]] v okrese Chomutov, ležiace v zrážkovom tieni [[Krušné hory|Krušných hôr]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.meteopress.cz/nejdestivejsi-a-nejsussi-mista-v-cr/ |dátum prístupu=2016-12-05 |url archivu=https://web.archive.org/web/20141022214617/http://www.meteopress.cz/nejdestivejsi-a-nejsussi-mista-v-cr/ |dátum archivácie=2014-10-22 |nedostupné=ano }}</ref> Najväčšiu časť vôd z územia Česka [[Odtok|odvádza]] [[Povodie Labe|Labe]] (63 %), nasleduje [[Povodie Moravy|Morava]] (27 %) a [[Povodie Odry|Odra]] (9,4 %).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Smolová | meno = Irena | titul = Hydrologické podmínky ČR – vodní toky | url = https://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/GCZ/GCZ_hydrologicke%20pomery_vodni%20toky.pdf | url2 = https://geography.upol.cz/kgg-gcz | vydavateľ = Univerzita Palackého v Olomouci, Přírodovědecká fakulta, Katedra geografie | miesto = Olomouc | dátum prístupu = 2023-11-12 | strany = 2 }}</ref> Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi 5,5 °C až 9 °C. Najchladnejším mesiacom roku je január, najteplejším júl. V dlhodobom priemere ich delí 20 °C. [[Tropický deň|Tropických dní]] je zaznamenávaných priemerne 12 ročne, [[Tropická noc|tropické noci]] sú veľmi vzácne. [[Arktický deň|Arktické dni]] bývajú 1 – 2 ročne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Klima České republiky {{!}} In-počasí | periodikum = www.in-pocasi.cz | url = http://www.in-pocasi.cz/archiv/klima.php | jazyk = cs | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najteplejšími miestami sú oblasti [[Dyjsko-svratecký úval|Dyjsko-svrateckého]] a [[Dolnomoravský úval|Dolnomoravského úvalu]] a potom veľké mestá, hlavne Praha, kde teplotu zvyšuje hustá zástavba. Najstudenejším miestom je vrchol [[Sněžka|Sněžky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Teplotní poměry v České republice | periodikum = Příroda.cz | vydavateľ = | url = https://www.priroda.cz/clanky.php?detail=655 | dátum vydania = | jazyk = cs | url archívu = | datum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najveternejším miestom Českej republiky je vrchol [[Milešovka|Milešovky]]. Zároveň ide o miesto s najväčším počtom búrok v roku.<ref>https://mapy.cz/zakladni?x=14.4667000&y=50.0833020&z=11&source=base&id=1913948</ref> === Fauna a flóra === {{Hlavný článok|Fauna Česka|Flóra Česka}} [[Flóra Česka|Flóra]] a [[fauna Česka|fauna v Česku]] svedčí o vzájomnom prelínaní hlavných smerov, ktorými sa v Európe šírilo rastlinstvo a živočíšstvo. Lesy zaberajú 33 % celkovej rozlohy krajiny. Pre Českú republiku sú typické [[Zmiešaný les|zmiešané]] [[dub]]ové, [[Jedľa (rod)|jedľové]] a [[Smrek (rod)|smrekové]] lesy. V druhovej skladbe avšak prevládajú [[Borovicorasty|ihličnany]] (asi z dvoch tretín) oproti [[Listnatý strom|listnáčom]], hoci prirodzený pôvodný pomer bol obrátený. Za túto zmenu môže masívna výsadba hlavne smrečín, ktorá začala na českom území v [[18. storočie|18. storočí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.hnutiduha.cz/sites/default/files/publikace/typo3/Druhova_skladba_ceskych_lesu.pdf |dátum prístupu=2016-07-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160818165348/http://www.hnutiduha.cz/sites/default/files/publikace/typo3/Druhova_skladba_ceskych_lesu.pdf |dátum archivácie=2016-08-18 |nedostupné=ano }}</ref> V českých lesoch sa vyskytuje živočíšstvo typické pre [[bióm]] [[Opadavý listnatý les|zmiešaných lesov]] [[Mierne pásmo|mierneho podnebného pásu]]. Na území ČR rastie zhruba 3,5 tisíca druhov rastlín, z toho cez 2,5 tisíca je pôvodných. Pestovaných je 500 bežnejších druhov drevín a približne 2 000 taxónov drevín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál české flóry|periodikum=flora.upol.cz|url=http://flora.upol.cz|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Najbežnejšími druhmi divoko žijúcich zvierat sú [[zajac]]e, [[vydry]] a [[Kuna (rod)|kuny]]. V lesoch a na poliach prevládajú [[bažant]]y, [[jarabica|jarabice]], [[Diviak lesný|diviaky lesné]], vysoká zver, [[Kačica divá|kačice]] a [[Hus divá|husy]]. Vzácnejšie sú [[Orol|orly]] a [[Volavka|volavky]]. Na severovýchode Moravy sa vyskytujú aj [[Vlk dravý|vlky]] a [[medveď hnedý]], aj keď vzácne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|příjmení=www.mccanndigital.cz|titul=Flora a fauna|periodikum=www.czech.cz|url=http://www.czech.cz/cz/Objevte-CR/Fakta-o-CR/Flora-a-fauna|datum přístupu=2016-09-04|url archivu=https://web.archive.org/web/20160919212807/http://www.czech.cz/cz/Objevte-CR/Fakta-o-CR/Flora-a-fauna|datum archivace=2016-09-19|nedostupné=ano}}</ref> Celkový počet druhov živočíchov v Česku je odhadovaný na 40 000, z toho najmenej 28 124 druhov sú [[bezstavovce]].<ref>Beran L., Kubíková J., Špryňar P., 2006: Výsledky výzkumu bezobratlých v CHKO Kokořínsko. [Results of invertebrate investigation in Kokořínsko Protected Landscape Area]. – In: Beran L. et al., 2006: Bezobratlí Kokořínska. [Invertebrates of Kokořínsko]. – Bohemia centralis, Praha, 27: 577-582.</ref> === Ochrana životného prostredia === [[Súbor:Pravcicka brana1.JPG|náhľad|[[Pravčická brána]] na území [[Národný park České Švýcarsko|NP České Švýcarsko]]]] {{Hlavný článok|Životné prostredie v Česku|Chránené územia v Česku}} Podľa ''[[Environmental Performance Index]]'' (Index výkonnosti z hľadiska životného prostredia) je ČR 17. najohľaduplnejšou krajinou k životnému prostrediu na svete (k roku 2024).<ref name="EPIreport">{{cite web|author=Block, S.; Emerson, J.W.; Esty, D.C.; de Sherbinin, A.; Wendling, Z.A.|display-authors=et al.|year=2024|title=2024 Environmental Performance Index|location=New Haven, CT|publisher=Yale Center for Environmental Law & Policy|website=epi.yale.edu|url=https://epi.yale.edu/downloads/2024epireport.pdf|date=2024-10-03|access-date=2024-10-24}}</ref> Zachovalá príroda a krajina je chránená v [[Chránené územia v Česku|chránených územiach]]. Najvyšším orgánom [[ochrana prírody v Česku|ochrany prírody]] a [[životné prostredie v Česku|životného prostredia v Česku]] je [[Ministerstvo životného prostredia Českej republiky]]. V Česku sa nachádzajú štyri veľkoplošné oblasti s najvyššou mierou ochrany, [[Národné parky v Česku|národné parky]]. Sú nimi [[Krkonošský národný park]] (od roku 1963), [[Národný park Šumava]] (1991), [[Národný park Podyjí]] (1991) a [[Národný park České Švýcarsko]] (2000). Ministerstvo životného prostredia v roku 2009 oznámilo, že pripravuje vyhlásenie Národného parku Křivoklátsko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | příjmení = | jméno = | odkaz na autora = | titul = Křivoklátsko se zřejmě dočká puncu národního parku | url = http://www.ct24.cz/veda-a-technika/45991-krivoklatsko-se-zrejme-docka-puncu-narodniho-parku/ | datum vydání = 2009-2-18 | datum aktualizace = | datum přístupu = 2010-2-25 | vydavatel = ČT24 | url archivu = https://web.archive.org/web/20090423212845/http://www.ct24.cz/veda-a-technika/45991-krivoklatsko-se-zrejme-docka-puncu-narodniho-parku/ | datum archivace = 2009-04-23 | nedostupné = ano }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|příjmení=|jméno=www.tyden.cz|titul=Nový národní park Křivoklátsko. Na tahu jsou poslanci|url=http://www.tyden.cz/rubriky/domaci/politika/novy-narodni-park-krivoklatsko-na-tahu-jsou-poslanci_359621.html|vydavatel=|místo=|datum vydání=2015-10-20|datum přístupu=2016-09-04}}</ref> Medzi chránené územia a objekty patria (v zátvorke ich počet k februáru 2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Souhrnný přehled | periodikum = drusop.nature.cz | url = http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/sumarizace/index.php?frame | datum přístupu = 2025-02-10 }}</ref>): * [[Národné parky v Česku|národné parky]] (4) * [[Zoznam chránených krajinných oblastí v Česku|chránené krajinné oblasti]] (26) * [[Národné prírodné rezervácie v Česku|národné prírodné rezervácie]] (109) * [[Národné prírodné pamiatky v Česku|národné prírodné pamiatky]] (126) * [[Prírodné rezervácie v Česku|prírodné rezervácie]] (823) * [[Prírodné pamiatky v Česku|prírodné pamiatky]] (1622) * [[Vtáčie oblasti v Česku|vtáčie oblasti]] ([[Natura 2000]], 42) * [[Územie európskeho významu|európsky významné lokality]] (Natura 2000, 1111) * [[Pamätný strom v Česku|pamätné stromy]] (5490) == Politický systém == {{Hlavný článok|Politický systém Českej republiky|Volebný systém v Česku|Zoznam politických strán v Česku|Zoznam predsedov vlád Česka|Zoznam prezidentov Česka}} [[Súbor:WallensteinPalacePrague.jpg|náhľad|[[Valdštejnský palác]] je sídlem horní komory [[Parlament Českej republiky|Parlamentu ČR]]]] Česká republika je [[Nepriama demokracia|zastupiteľská demokracia]], [[parlamentná republika]]. Výkonnou mocou disponuje [[Prezident Českej republiky|prezident]] a [[Vláda Českej republiky|vláda]], pričom vláda je vrcholným orgánom výkonnej moci. Vláda je zodpovedná [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovni]]. [[Hlava štátu|Hlavou štátu]] je prezident, [[Voľba prezidenta Českej republiky|volený priamou voľbou]]. [[Prezident Českej republiky|Prezident]] menuje so súhlasom [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senátu]] sudcov [[Ústavný súd Českej republiky|Ústavného súdu]], za určitých podmienok môže rozpustiť [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckú snemovňu]] a vetovať zákony (okrem [[Štátny rozpočet|štátneho rozpočtu]] a ústavných zákonov). Menuje taktiež [[predseda vlády|predsedu vlády]] a ďalších jej členov menuje na jeho návrh. Prijímá demisiu predsedu vlády a jeho prostredníctvom aj od jednotlivých členov vlády. Prezident tradične sídli na Pražskom hrade, k dispozícii má aj [[Lány (zámok)|zámok v Lánoch]]. Udeľuje či prepožičiava štátne vyznamenania. Najvyššími štátnymi vyznamenaniami sú [[Rad Bieleho leva]], [[Rád Tomáša Garrigua Masaryka]], [[Medaila Za hrdinstvo]] a [[Medaila Za zásluhy]]. [[Parlament Českej republiky]] je [[bikameralizmus|dvojkomorový]], dolnou komorou je [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslanecká snemovňa]], hornou komorou [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senát]]. Do Poslaneckej snemovne sa volí 200 poslancov každé štyri roky na základe [[pomerný volebný systém|pomerného zastúpenia]]. Raz za dva roky sa voľbami obmení tretina Senátu na základe dvojkolových [[Väčšinový volebný systém|väčšinových volieb]]. Každý z 81 senátorov má šesťročný [[mandát (politika)|mandát]]. Obe komory českého parlamentu sídli v Prahe na [[Malá Strana|Malej Strane]], Snemovňa v [[Thunovský palác|Thunovskom paláci]], Senát vo [[Valdštejnský palác|Valdštejnskom paláci]]. [[Ústavný súd Českej republiky|Ústavný súd]] s počtom 15 sudcov je garantom ústavnosti, poskytuje ochranu základným (ústavným) právam a môže aj rušiť zákony či ich ustanovenia. Nie je ale súčasťou [[Súdy v Česku|systému všeobecných súdov]], vrcholným orgánom tu je [[Najvyšší súd Českej republiky|Najvyšší súd]], pôsobiaci v civilnej aj trestnej justícii, a [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyšší správny súd]] s agendou správneho súdnictva. Centrálnou bankou štátu je nezávislá [[Česká národná banka]], ktorá oi. vydáva českú menu, [[Česká koruna (mena)|českú korunu]]. === Prezident === {{Hlavný článok|Prezident Českej republiky}} [[Prezident Českej republiky]] je hlavou štátu a súčasťou výkonnej moci v Českej republike. Sídli na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]], k dispozícii má aj [[Lány (zámok)|zámok v Lánoch]]. Od roku 1993 bol prezident volený nepriamo parlamentom, v roku 2012 bola voľba zmenená na priamu. Prvým českým prezidentom se v roku 1993 stal [[Václav Havel]], ktorý v úrade zotrval dve päťročné funkčné obdobia. Dvakrát boli zvolený aj jeho nástupcovia [[Václav Klaus]] (2003 – 2013) a [[Miloš Zeman]] (2013 – 2023). Od roku 2023 je prezidentom [[Petr Pavel]]. === Vláda a štátna správa === {{Hlavný článok|Vláda Českej republiky}} [[Súbor:Garden of Straka Academy, Prague Malá Strana.jpg|náhľad|Budova [[Strakova akadémiia|Strakovej akadémie]] na [[Malá Strana|Malej Strane]] v Prahe je sídlom [[Vláda Českej republiky|vlády Českej republiky]]]] [[Súbor:Cerninsky Palac 切寧宮 - panoramio.jpg|náhľad|[[Černínsky palác]], sídlo českej diplomacie v blízkosti pražského hradu]] [[Vláda Českej republiky]] je vrcholný orgán [[výkonná moc|výkonnej moci]] v Českej republike. Ich postavenie vymedzuje [[Ústava Českej republiky]]. Vláda sa skladá z [[Predseda vlády Českej republiky|predsedu vlády]] (premiéra), miestopredsedu vlády (vicepremiérov) a [[minister|ministrov]]. [[Úrad vlády Českej republiky]] sídli v budove [[Strakova akadémia|Strakovej akadémie]] v [[Praha|Prahe]] na [[Malá Strana|Malej Strane]]. Tradičným sídlom premiéra je [[Kramářova vila]]. Premiérmi samostatnej Českej republiky boli [[Václav Klaus]] (1993 – 1997), [[Josef Tošovský]] (1997 – 1998), [[Miloš Zeman]] (1998 – 2002), [[Vladimír Špidla]] (2002 – 2004), [[Stanislav Gross]] (2004 – 2005), [[Jiří Paroubek]] (2005 – 2006), [[Mirek Topolánek]] (2006 – 2009), [[Jan Fischer]] (2009 – 2010), [[Petr Nečas]] (2010 – 2013), [[Jiří Rusnok]] (2013 – 2014), [[Bohuslav Sobotka]] (2014 – 2017), [[Andrej Babiš]] (2017 – 2021)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1993-2021 ČR | periodikum = www.vlada.cz | url = https://www.vlada.cz/cz/clenove-vlady/historie-minulych-vlad/prehled-vlad-cr/1993-2007-cr/ | datum přístupu = 2021-12-18 }}</ref> a [[Petr Fiala]] (od 2021). Súčasťou všetkých vlád ČR bolo [[Ministerstvo financií Českej republiky|ministerstvo financií]], [[Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky|zahraničných vecí]], [[zoznam ministrov vnútra Českej republiky|vnútra]], [[Ministerstvo obrany Českej republiky|obrany]], [[Ministerstvo práce a sociálnych vecí Českej republiky|práce a sociálnych vecí]], [[Ministerstvo pre miestny rozvoj Českej republiky|pre miestny rozvoj]], [[Ministerstvo dopravy Českej republiky|dopravy]], [[Ministerstvo kultúry Českej republiky|kultúry]], [[Ministerstvo priemyslu a obchodu Českej republiky|priemyslu]], [[Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky|spravodlivosti]], [[Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky|školstva]], [[Ministerstvo zdravotníctva Českej republiky|zdravotníctva]], [[Ministerstvo poľnohospodárstva Českej republiky|poľnohospodárstva]] a [[Ministerstvo životného prostredia Českej republiky|životného prostredia]]. V rokoch 1993 – 1996 existovalo ministerstvo národného majetku a privatizácie, v rokoch 2003 – 2007 [[Ministerstvo informatiky Českej republiky|ministerstvo informatiky]]. Ministerstvo vnútra riadi oi. [[Policie České republiky|Políciiu ČR]] a [[Hasičský záchranný zbor Českej republiky|Hasičský záchranný zbor]], ministerstvo dopravy [[Riaditeľstvo ciest a diaľnic]], [[Správa železnic|Správu železnic]] a [[Státní fond dopravní infrastruktury]], ministerstvo kultúry [[Národný pamiatkový ústav]], ministerstvo financií [[Colná správa Českej republiky|Colnú správu Českej republiky]], ministerstvo obrany [[Armáda Českej republiky|Armádu ČR]] a [[Vojenské spravodajstvo (ČR)|vojenské spravodajstvo]], ministerstvo práce [[Česká správa sociálneho zabezpečenia|Českú správu sociálneho zabezpečenia]] a [[Úrad práce Českej republiky|Úrad práce]], ministerstvo priemyslu [[Česká obchodná inšpekcia|Českú obchodnú inšpekciu]], ministerstvo spravodlivosti [[Väzeňská služba Českej republiky|Väzeňskú službu Českej republiky]] (súdna moc je proti tomu nezávislá), ministerstvo školstva [[Česká školská inšpekcia|Českú školskú inšpekciu]], ministerstvo zahraničia zastupiteľské úrady ČR v zahraničí a [[České centrá]], ministerstvo poľnohospodárstva [[Štátna veterinárna správa Českej republiky|Štátnu veterinárnu správu]], [[Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia|Štátnu poľnohospodársku a potravinársku inšpekciu]], [[Štátny pozemkový úrad]], [[Český úřad zeměměřický a katastrální]] a [[Štátny poľnohospodársky intervenčný fond]], ministerstvo životného prostredia [[Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR|Agentúru ochrany prírody a krajiny]], [[Česká inšpekcia životného prostredia|Českú inšpekciu životného prostredia]] a [[Český hydrometeorologický ústav]], ministerstvo pre miestny rozvoj [[Štátny fond podpory investícii|Štátny fond rozvoja bývania]]. Viacmenej samostatnými [[Ústredný orgán štátnej správy|ústrednými orgánmi štátnej správy]] sú [[Národný bezpečnostný úrad]], [[Český telekomunikačný úrad]], [[Úrad priemyselného vlastníctva]], [[Český štatistický úrad]], [[Český banský úrad]], [[Energetický regulačný úrad]], [[Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže]] (antimonopolný úrad), [[Správa štátnych hmotných rezerv]], [[Štátny úrad pre jadrovú bezpečnosť]], [[Úrad pre medzinárodnoprávnu ochranu detí]], [[Úrad pre zahraničné styky a informácie]], [[Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie]], [[Úrad na ochranu osobných údajov]] a [[Bezpečnostná informačná služba]]. Úplne mimo výkonnú moc, súdnu aj zákonodárnu je [[Najvyšší kontrolný úrad]]. Sociálny zmier v krajine zaisťuje tzv. [[tripartita]], teda pravidelné trojstranné rokovania medzi vládou, najväčšou odborovou centrálou v krajine ([[Českomoravská konfederácia odborových zväzov|Českomoravskú konfederáciu odborových zväzov]]) a zamestnávateľmi reprezentovanými [[Hospodárska komora Českej republiky|Hospodárskou komorou ČR]] a [[Zväz priemyslu a dopravy ČR|Zväzom priemyslu a dopravy ČR]]. V ére samostatnej ČR sa na vláde podieľali politické zoskupenia [[Občianska demokratická strana|ODS]], [[KDU-ČSL]], [[Kresťanskodemokratická strana|KDS]], [[Občianska demokratická aliancia|ODA]], [[Sociálna demokracia (Česko)|ČSSD]], [[Únia slobody – Demokratická únia|US-DEU]], [[Strana zelených|Zelení]], [[TOP 09]], [[Veci verejné|VV]], [[Rád národa|LIDEM]], [[ANO 2011|ANO]], [[Starostovia a nezávislí|STAN]] a [[Česká pirátska strana|Piráti]]. V československej histórii to boli naviac [[Československá národná demokracia|národní demokrati]], [[Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu|agrárnici]], [[Česká strana národno-sociálna|národní socialisti]], [[Československá živnostnicko-obchodnická strana|živnostníci]], [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|ľudáci]], [[Nemecký zväz poľnohospodárov|nemeckí agrárnici]], [[Nemecká kresťansko sociálna strana ľudová|nemeckí kresťanskí socialisti]], [[Nemecká sociálne demokratická strana robotnícka v ČSR|nemeckí sociálni demokrati]], [[Národné zjednotenie]], [[Strana národnej jednoty]], [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]], [[Strana slobody]], [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]], [[Strana slovenskej obrody]], [[Občianske fórum]], [[Verejnosť proti násiliu]], [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Občianska demokratická únia|ODÚ]], [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], [[Občianske hnutie (české politické hnutie)|OH]] a [[Hnutie za samosprávnu demokraciu – Spoločnosť pre Moravu a Sliezsko|HSD-SMS]]. Historicky prvými českými politickými stranami boli [[Staročesi|Národná strana]] [[(Staročesi)]] (1848), [[Mladočesi]] (1874) a [[Sociálna demokracia (Česko)|sociálni demokrati]] (1878, pod názvom Sociálno demokratická strana českoslovanská v Rakúsku). Významnými českými politikmi boli napríklad [[František Palacký]], [[Jiří František August Buquoy|Jiří František Buquoy]], [[Rudolf Stadion]], [[Felix ze Schwarzenbergu|Felix Schwarzenberg]], [[Karel Chotek]], [[Karel III. ze Schwarzenbergu|Karel III. Schwarzenberg]], [[František Ladislav Rieger]], [[Julius Grégr]], [[Alois Pražák]], [[Eugen Czernin]], [[Antonín Randa]], [[Karel Kramář]], [[Tomáš Garrigue Masaryk]], [[Edvard Beneš]], [[Antonín Švehla]], [[Vlastimil Tusar]], [[Jan Malypetr]], [[Jan Šrámek]], [[Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi|Richard Coundenhove-Calergi]], [[Petr Zenkl]], [[Milada Horáková]], [[Václav Havel]], [[Dagmar Burešová]], [[Petr Pithart]], [[Václav Klaus]], [[Josef Lux]], [[Miloš Zeman]], [[Vladimír Špidla]], [[Karel Schwarzenberg|Karel VII. Schwarzenberg]], [[Miloš Vystrčil]] alebo [[Věra Jourová]]. === Právny a súdny systém === {{Hlavný článok|Súdy v Česku}} [[Súbor:Brno-Nejvyšší správní soud ČR.jpg|náhľad|Sídlo [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyššieho správneho súdu]] v Brne]] [[Právny poriadok Českej republiky|Český právny poriadok]] je súčasťou germánskej vetvy kontinentálneho typu právnej kultúry (niekedy nazývanej aj rímske právo, v anglických krajinách ''civil law''). Je tvorený predpismi prijímanými českými zákonodarcami, právom Európskej únie, medzinárodnými dohodami, ktoré sú ratifikované českým parlamentom a niektorými nálezmi Ústavného súdu (tými, ktoré nejakú časť zákonov označujú za protiústavné). Tieto predpisy sú pravidelne vydávané v [[Zbierka zákonov|Zbierke zákonov]] a [[Zbierka zákonov|Zbierke medzinárodných zmlúv]]. Česká republika je [[unitárny štát]], čo znamená, že jednotlivé jeho časti nemôžu mať vlastnú legislatívu (ako je to napríklad vo federáciách).<ref>https://is.muni.cz/el/1441/jaro2012/SA4BP_ZPrS/um/pr.system.pdf</ref> Základom právneho systému je Ústava ČR prijatá v roku 1993. Nový [[Trestný zákonník (Česko, 2009)|trestný zákonník]] je účinný od roku 2010, [[Občiansky zákonník (Česko)|občiansky zákonník]] od roku 2014. Tradíciu súkromného práva v Česku silno formoval [[Rakúske cisárstvo|rakúsky]] [[všeobecný občiansky zákonník]]. [[Súdna moc]] Českej republiky je tvorená Ústavným súdom a sústavou všeobecných súdov, Ústavný súd je ale zvláštnym ústavným orgánom súdneho typu. Jeho úlohou je hlavne vykonávať kontrolu ústavnosti a plniť niektoré úlohy volebného a politického súdnictva. Ústavný súd sídli v Brne, v budove bývalej moravskej Zemskej snemovne. Predsedami Ústavného súdu samostatného Česka boli [[Zdeněk Kessler]] (1993 – 2003), [[Miloš Holeček]] (2003), [[Pavel Rychetský]] (2003 – 2023) a [[Josef Baxa]] (od 2023). Sústava všeobecných súdov sa skladá z okresných súdov, krajských a vrchných. Na jej vrchole stojí [[Najvyšší súd Českej republiky|Najvyšší súd]] a [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyšší správny súd]]. Obe inštitúcie sídlia taktiež v Brne, rovnako ako [[Najvyššie štátne zastupiteľstvo]]. Ako je v tradícii germánskeho rímskeho práva obvyklé, sústava všeobecných súdov sa delí na tri vetvy: civilné súdnicto, trestné a správne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ústav státu a práva Akademie věd České republiky | periodikum = www.ilaw.cas.cz | url = https://www.ilaw.cas.cz// | jazyk = cs | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> === Zahraničné vzťahy === {{Hlavný článok|Zahraničné vzťahy Česka|Zoznam českých veľvyslanectiev v zahraničí}} [[Súbor:Diplomatic missions of the Czech Republic.png|náhľad|vľavo|Krajiny, v ktorých má Česko svoje [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec |veľvyslanectva]]]] [[Súbor:Visa requirements for Czech citizens.png|náhľad|[[Vízové požiadavky pre českých občanov]]: bezvízový vstup do 167 krajín podľa tzv. ''Visa Restriction Index'' 2016<ref name="Visa Restriction Index 2016">[https://www.henleyglobal.com/files/download/HP/hvri/HP%20Visa%20Restrictions%20Index%20160223.pdf Global Ranking - Visa Restriction Index 2016] {{Wayback|url=https://www.henleyglobal.com/files/download/HP/hvri/HP%20Visa%20Restrictions%20Index%20160223.pdf |date=20160312121441 }}. Henley & Partners. 23. únor 2016</ref>{{legenda|#042E9B|[[Sloboda pohybu]]}}{{legenda|#22B14C|Vízum nie je požadované}}{{legenda|#B5E61D|Víza udeľované pri príchode}}{{legenda|#61c09a|Elektronické vízum (eVisa)}} {{legenda|#79D343|Predom schválené víza pri príchode}}{{legenda|#A8ACAB|Víza požadované pred príchodom}}]] Česká republika má zavedenú štruktúru zahraničných vzťahov. Je členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Európska únia|Európskej únie]] (EÚ), [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|Organizácie pre hospodársku spoluprácu]] (OECD) a [[Rada Európy|Rady Európy]]. Je pozorovateľom [[Organizácia amerických štátov|Organizácie amerických štátov]].<ref>{{Cite web|url=http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/3237.htm |title=The Czech Republic's Membership in International Organizations |publisher=[[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|United States State Department]] |accessdate=8 August 2015}}</ref> Všetky štáty (138 štátov ku dňu 3. mája 2016, z toho je deväť štátov zastúpených [[diplomat]]mi v hodnosti [[chargé d’affaires]]<ref>Ministry of Foreign Affairs of the Czech Republic. Diplomatic Protocol, Diplomatic List, May 3, 2016. http://www.mzv.cz/file/442309/DL2016_05_03.pdf (anglicky).</ref>) a medzinárodné resp. nadštátne organizácie, ktoré majú diplomatické styky s Českou republikou, majú veľvyslanectva v [[Praha|Prahe]], a niektoré z nich majú [[Konzul (diplomacia)|generálne konzuláty]] alebo konzuláty v určitých mestách, hlavne v [[Brno|Brne]]. Česká republika má v štátoch a pri medzinárodných resp. nadštátnych organizácií, s ktorými má diplomatické styky, [[Reciprocita (právo)|recipročne]] svoje [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanectvá]] (ambasády) a konzuláty. Podľa tzv. ''Visa Restriction Indexu'' z roku 2016 majú českí občania možnost bezvízového vstupu do 167 krajín, čím sa zaraďujú medzi najmenej vízami obmedzené národy.<ref name="Visa Restriction Index 2016"/> Hlavnú rolu v zameriavaní a upresňovaní zahraničnej politiky majú [[Zoznam predsedov vlád Česka|premiér]] a [[zoznam ministrov zahraničných vecí Českej republiky|minister zahraničných vecí]]. Pre zahraničnú politiku Českej republiky je zásadné členstvo v Európskej únii, v ktorej ČR v prvej polovici v roku 2009 aj predsedala. Česká republika má silné väzby so [[Slovensko|Slovenskom]], [[Poľsko|Poľskom]] a [[Maďarsko|Maďarskom]], oi. ako člen [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]].<ref>{{Cite web|url=http://www.visegradgroup.eu/about |title=About the Visegrad Group |work=[[Visegrad Group]] |accessdate=8 August 2015}}</ref> Česká republika má rozsiahle styky so susedným [[Nemecko|Nemeckom]]<ref>{{Cite web |url=http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |title=Společné prohlášení ke strategickému dialogu mezi Ministerstvem zahraničních věcí České republiky a Ministerstvem zahraničních věcí Spolkové republiky Německo jako novém rámci pro česko-německé vztahy |publisher=German embassy in the Czech Republic |accessdate=8 August 2015 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160303190422/http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |archive-date=03-03-2016 |dead-url=ano |titul=Archivovaná kopie |dátum prístupu=10-05-2016 |url archivu=https://web.archive.org/web/20150903213529/http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |dátum archivace=03-09-2015 }}</ref> a ďalšími členskými štátmi Európskej únie, so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi americkými]]<ref>{{Cite web|url=http://www.mzv.cz/washington/en/czech_u_s_relations/index.html |title=Czech-U.S. Relations |publisher=ministerstvo zahraničí ČR |accessdate=8 August 2015}}</ref> a s [[Izrael]]om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko je věrnější než USA. Zatímco Izrael už kritizuje většina světa, Fiala dál chce přesouvat ambasádu | periodikum = Hospodářské noviny | dátum_vydania = 20. března 2024 | url = https://archiv.hn.cz/c1-67306380-cesko-je-vernejsi-nez-usa-zatimco-izrael-uz-kritizuje-vetsina-sveta-fiala-dal-chce-presouvat-ambasadu }}</ref> Na Blízkom východe je dôležitým partnerom [[Saudská Arábia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko podporuje násilné režimy a povstalce na Blízkém východě, tvrdí Nesehnutí. Může za to nedostatečná kontrola vývozu zbraní | periodikum = Hospodářské noviny | dátum_vydania = 20. září 2018 | url = https://domaci.ihned.cz/c1-66249980-cesko-podporuje-nasilne-rezimy-a-povstalce-na-blizkem-vychode-tvrdi-nesehnuti-muze-za-to-nedostatecna-kontrola-vyvozu-zbrani }}</ref> Po roku 2020 dochádza k posilňovaniu vzťahov s ázijskými demokratickými štátmi, napríklad s [[Taiwan]]om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Programové prohlášení vlády | periodikum = www.vlada.cz | url = http://www.vlada.cz/cz/jednani-vlady/programove-prohlaseni/programove-prohlaseni-vlady-193547/ | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-01-10 }}</ref> Česko má naopak dlhodobo zlé vzťahy s [[Rusko|Ruskou federáciou]], od roku 2021 Česko figuruje na oficiálnom ruskom zozname nepriateľských krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rusko zveřejnilo seznam nepřátelských zemí. Jsou na něm jen dvě: Česko a USA | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/rusko-zverejnilo-oficialne-seznam-zemi-ktere-nepovazuje-za-p/r~4fd09930b4c911eb89ccac1f6b220ee8/ | dátum vydania = 2021-05-14 | dátum prístupu = 2022-03-02 }}</ref> Problematické vzťahy má Česká republika taktiež aj s [[Čína|Čínskou ľudovou republikou]]. Českí predstavitelia podporujú [[disident]]ov v [[Mjanmarsko|Barme]], [[Bielorusko|Bielorusku]], [[Moldavsko|Moldavsku]], na [[Kuba|Kube]] a v ďalších štátoch.<ref name="democrats">{{Cite news|url=http://www.economist.com/displayStory.cfm?story_id=9725352 |title=Czechs with few mates |work=The Economist |date=30 August 2007 |accessdate=8 August 2015}} Zdroj sa vzťahuje na obdobie do roku 2007.</ref> K slávnym českým diplomatom minulosti patrili napríklad [[Jaroslav Lev z Rožmitálu a na Blatné|Jaroslav Lev z Rožmitálu]], [[Humprecht Jan Černín|Humprecht Jan Czernin]], [[Václav Antonín z Kounic-Rietbergu|Václav Antonín Kounic-Rietberg]], [[Filip Josef Kinský]], [[Karel Filip ze Schwarzenbergu|Karel Filip Schwarzenberg]], [[Alois Lexa von Aehrenthal|Alois Lexa z Aehrentahlu]], [[Otakar Černín|Otakar Czernin]], [[Edvard Beneš]], [[Kamil Krofta]], [[Jan Masaryk]], [[Jiří Hájek]], [[Jiří Dienstbier (1937)|Jiří Dienstbier]], [[Luboš Dobrovský]], [[Josef Zieleniec]], [[Michael Žantovský]], [[Karel Kovanda]], [[Petr Kolář (diplomat)|Petr Kolář]], [[Alexandr Vondra]], [[Karel Schwarzenberg]] či [[Petr Pavel]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ministři a ministerstvo v historii {{!}} Ministerstvo zahraničních věcí České republiky | periodikum = www.mzv.cz | url = https://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/ministri_a_ministerstvo_v_historii/index.html | dátum prístupu = 2022-12-02 }}</ref> === Ozbrojené sily === {{Hlavný článok|Armáda Českej republiky}} [[Súbor:Czech KFOR (1).jpg|náhľad|Českí vojaci na hliadke počas misie [[Sily pre Kosovo|KFOR]] v [[Kosovo|Kosove]]]] Armáda Českej republiky sa skladá z [[Vzdušné sily Armády Českej republiky|letectva]], [[Pozemné sily Armády Českej republiky|pozemných síl]] a podporných jednotiek. [[Prezident Českej republiky]] je vrchným veliteľom ozbrojených síl. V roku 2004 bola zrušená [[základná vojenská služba]] a armáda sa tak stala plne profesionálnou organizáciou. 12. marca 1999 krajina vstúpila do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]], v rámci nej plní svoje vojenské záväzky. Počet aktívnych vojakov je približne 29 300 vrátane civilných zamestnancov. České jednotky sa podieľali na operáciách [[UNPROFOR]], [[SFOR]], [[EUFOR]] v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], [[Sily pre Kosovo|KFOR]] v [[Kosovo|Kosove]] a [[Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily|ISAF]] v [[Afganistan]]e. Od roku 2003 pôsobia českí vojaci v [[Irak]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Balkán, Irák, Afghánistán – česká armáda si v rámci zahraničních misí vydobyla v NATO respekt | periodikum = Český rozhlas | dátum_vydania = 12. března 2019 | url = https://www.radio.cz/cz/rubrika/panorama/balkan-irak-afghanistan-ceska-armada-si-v-ramci-zahranicnich-misi-vydobyla-v-nato-respekt }}</ref> České letectvo sa taktiež podieľa na [[Baltic Air Policing|obrane vzdušného priestoru]] [[Pobaltský štát|Pobaltských štátov]] a [[Island]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = České gripeny budou opět střežit Island, první piloti odletí v září | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/cesi-budou-hlidat-island-gripeny.A160316_161457_domaci_ale | dátum vydania = 2016-03-16 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Vysokú prestíž majú tradične českí vojenskí chemici (dnes [[31. pluk radiačnej, chemickej a biologickej ochrany]] v Liberci). Od svojho prvého nasadenia v medzinárodných silách v operácii [[Druhá vojna v Perzskom zálive|Púštna búrka]] v roku 1991, patrí k hlavným českým príspevkom k spojeneckým akciám. Od roku 2003 libereckí chemici pravidelne velia mnohonárodnému praporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany [[Sily rýchlej reakcie NATO|Síl rýchlej reakcie NATO]] (''NATO Response Force'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liberečtí chemici si na slavnostním nástupu připomněli významné svátky {{!}} Armáda ČR | periodikum = www.army.cz | url = http://www.army.cz/liberecti-chemici-si-na-slavnostnim-nastupu-pripomneli-vyznamne-svatky-74591/ | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Výzbroj Armády Českej republiky zahŕňa nadzvukové stíhačky [[Saab JAS-39 Gripen|JAS-39 Gripen]], bojové lietadlá [[Aero L-159 Alca]], útočné helikoptéry [[Mil Mi-24|Mil Mi-35]], obrnené transportéry: [[Pandur II]], [[BVP-1]], [[BVP-2]], [[OT-90]] a modernizované tanky [[T-72M4CZ]]. Najznámejšími českými, respektíve československými, vojakmi a vojvodcami minulosti boli [[Přemysl Otakar II.]], [[Ján (Čechy)|Ján Luxemburský]], [[Jan Žižka]], [[Albrecht z Valdštejna]], [[Karel Filip ze Schwarzenbergu|Karel Filip Schwarzenberg]], [[Josef Václav Radecký z Radče]], [[Josef Šnejdárek]], [[Heliodor Píka]], [[Ludvík Svoboda]], [[Jan Kubiš]], [[Jozef Gabčík]], [[František Fajtl]] či [[Petr Pavel]]. === Ľudské práva === [[Súbor:Hagibor Rádio SE 4.jpg|náhľad|Budova [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]] v Prahe na [[Hagibor]]e]] {{Hlavný článok|Ľudské práva v Česku|Cenzúra v Česku}} Ľudské práva v Česku sú garantované [[Listina základných práv a slobôd|Listinou základných práv a slobôd]] a [[medzinárodná zmluva|medzinárodnými zmluvami]] o [[ľudské práva|ľudských právach]]. Napriek tomu sa vyskytovali prípady porušovania ľudských práv ako diskriminácia rómskych detí,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Komárek|meno=Michal|titul=Diskriminace Romů v českých školách jako evropský problém|url=http://literarky.cz/komentare/michal-komarek/18387-diskriminace-rom-v-eskych-kolach-jako-evropsky-problem|datum přístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160401143159/http://literarky.cz/komentare/michal-komarek/18387-diskriminace-rom-v-eskych-kolach-jako-evropsky-problem|dátum archivácie=2016-04-01|nedostupné=ano}}</ref> kvôli ktorým [[Európska komisia]] požiadala Česko o podanie vysvetlenia,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evropská komise žádá Česko o data kvůli diskriminaci Romů ve školách|periodikum=iDNES.cz|url=http://zpravy.idnes.cz/eu-chce-iformace-o-udajne-diskriminaci-romu-ve-skolstvi-pig-/domaci.aspx?c=A140925_201335_domaci_cen|dátum vydania=2014-09-25|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> alebo nezákonnej [[Sterilizácia (medicína)|sterilizácie]] [[Rómovia|rómskych]] žien,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evropský soud tlačí vládu k odškodnění za nedobrovolné sterilizace romských žen - Liga lidských práv|periodikum=llp.cz|url=http://llp.cz/2014/03/evropsky-soud-tlaci-vladu-k-odskodneni-za-nedobrovolne-sterilizace-romskych-zen/|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160402194316/http://llp.cz/2014/03/evropsky-soud-tlaci-vladu-k-odskodneni-za-nedobrovolne-sterilizace-romskych-zen/|dátum archivácie=2016-04-02}}</ref> za ktoré sa v roku 2009 [[vláda Českej republiky|vláda]] ospravedlnila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda: Litujeme nezákonných sterilizací romských žen | periodikum = Lidovky.cz | dátum vydania = 2009-11-23 | dátum prístupu = 2015-01-28 | url = http://www.lidovky.cz/vlada-litujeme-nezakonnych-sterilizaci-romskych-zen-p06-/zpravy-domov.aspx?c=A091123_165045_ln_domov_mtr }}</ref> Podľa komentára verejného ochrancu práv [[Stanislav Křeček|Stanislava Křečka]] z roku 2020 je diskriminácia Rómov v súčasnosti len minimálna, čomu nasvedčuje štatistika podaných oznámení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Křeček: Žádnou segregaci Romů nechci. Ať ale nemají zvláštní zacházení | periodikum = Seznam Zprávy | odkaz na periodikum = Seznam Zprávy | vydavateľ = Seznam.cz | odkaz na vydavateľa = Seznam.cz | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/krecek-zadnou-segregaci-romu-nechci-at-ale-nemaji-zvlastni-zachazeni-112349 | dátum prístupu = 2020-08-25 }}</ref> Dochádza takiež k porušovaniu ľudských práv v niektorých zariadeniach pre seniorov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V některých zařízeních pro seniory hrozila klientům podvýživa, upozornila ombudsmanka|url=http://www.novinky.cz/domaci/360142-v-nekterych-zarizenich-pro-seniory-hrozila-klientum-podvyziva-upozornila-ombudsmanka.html|datum přístupu=2016-09-04|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> a v psychiatrických liečebniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Echo24|titul=Česko opět čelí kritice za klecová lůžka v ústavech pro duševně choré - Echo24.cz|url=http://echo24.cz/a/i9wEL/cesko-opet-celi-kritice-za-klecova-luzka-v-ustavech-pro-dusevne-chore|dátum vydania=2014-06-27|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}</ref> V roku 2000 bol na ochranu základných práv a slobôd zriadený úrad [[Verejný ochránce práv (Česko)|Verejného ochrancu práv]] (ombudsmana). Autorita ombudsmana je však skôr neformálna. Podľa [[Index ekonomickej slobody|indexu ekonomickej slobody]], ktorý vytvára ''The Heritage Foundation'' a ''The Wall Street Journal'', je Česko 24. najslobodnejšia krajina na svete z hľadiska obchodu (stav v roku 2016).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.heritage.org/index/excel/2016/index2016_data.xls |dátum prístupu=2016-12-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160207175335/http://www.heritage.org/index/excel/2016/index2016_data.xls |dátum archivácie=2016-02-07 }}</ref> Podľa [[Reportéri bez hraníc|Svetového indexu slobody tlače]], vytváraného organizáciou [[Reportéri bez hraníc]], mala ČR 14. najslobodnejšie mediálne prostredie na svete (stav v roku 2023).<ref name="indextisku" /> Praha je sídlom [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Radio Free Europe/Radio Liberty]]. Stanica dnes sídli na Hagiboru. Na začiatku 90. rokov ju do Československa osobne pozval [[Václav Havel]].<ref>http://www.radio.cz/en/section/curraffrs/launch-of-rfe-broadcasts-from-prague-recalled-on-20th-anniversary</ref> Osoby rovnakého pohlavia môžu v ČR uzavrieť tzv. [[Registrované partnerstvá v Česku|registrované partnerstvo]] (viac [[LGBT práva v Česku]]). K najznámejším českým aktivistom a podporovateľom ľudských práv patrí pražská rodáčka [[Bertha von Suttner|Bertha von Suttnerová]], ktorá za svoj [[Pacifizmus|pacifistický]] boj získala [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovu cenu za mier]], filozof a prvý československý prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk]], študent [[Jan Palach]], ktorý sa v roku 1969 upálil na protest proti sovietskej okupácii, [[Karel Schwarzenberg]], ktorý bol v rokoch 1984 až 1990 predsedom Medzinárodného helsinského výboru pre ľudské práva, [[Václav Havel]], dlhoročný disident a neskorší prezident, sociologička a disidentka [[Jiřina Šiklová]] či [[Šimon Pánek]], zakladateľ organizácie [[Člověk v tísni]]. === Administratívne delenie === {{Hlavný článok|Administratívne delenie Česka|Kraj (Česko)|Okres (Česko)|CZ-NUTS}} [[Súbor:Ceska republika - Historicke zeme a soucasne kraje.png|náhľad|300px|vpravo|Samosprávne kraje a historické krajiny ČR]] ==== Kraje ==== Územie Česka sa delí na 14 vyšších územných samosprávnych celkov – krajov. Toto rozdelenie bolo zriadené 1. januára 2000 ústavným zákonom č. 347/1997 Sb. Krajský úrad je krajským orgánom vykonávajúcim tiež [[prenesená pôsobnosť|prenesenú pôsobnosť]] štátnej správy, na jeho čele stojí riaditeľ. Hlavou každého kraja je [[Hajtman kraja|hajtman]], iba hlavou Prahy je [[primátor (Česko)|primátor]]. Územné kraje ani samosprávne kraje nerešpektujú hranice [[České krajiny|historických Českých krajín]]. Územie [[Juhočeský kraj|Juhočeského kraja]], [[Juhomoravský kraj|Juhomoravského kraja]], [[Pardubický kraj|Pardubického kraje]] a [[kraj Vysočina|kraja Vysočina]] sa nachádza ako v [[Čechy|Čechách]], tak na [[Morava (región)|Morave]] a územie [[Olomoucký kraj|Olomouckého kraja]] a [[Moravsko-sliezsky kraj|Moravsko-sliezskeho kraja]] sa nachádza ako na Morave, tak v [[České Sliezsko|Českom Sliezsku]]. Rozdelenie do 14 krajov je uplatňované pri [[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky|voľbách do Poslaneckej snemovne PČR]], kde každý politický subjekt môže podať 14 kandidátok. Dnešné územie Českej republiky sa delilo na [[História krajov v Česku|kraje]] v rôznych obmenách od doby vlády [[Přemysl Otakar II.|Premysla Otakara II.]] až do 19. storočia. Následne bolo toto delenie nahradené iba okresmi, v období [[Prvá česko-slovenská republika|prvej republiky]] potom zemským zriadením. Kraje boli obnovené v roku 1948, v roku 1960 prebehlo rozdelenie Česka do siedmich krajov a hlavného mesta. Tieto kraje ''[[de facto]]'' zanikli so zriadením nových krajov v roku 2000, ''[[de iure]]'' však existovali súbežne s novými krajmi až do 1. januára 2021, keď boli zrušené na základe nového [[zákon o územnosprávnom členení štátu|zákona o územnosprávnom členení štátu]].<ref>{{Citácia právneho predpisu | typ = Zákon | číslo = 51/2020 Sb. | názov = o územně správním členění státu | poznámka = Zákony pro lidi | url = https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2020-51 | dátum prístupu = 2021-04-08 }}</ref> Členenia na iba osem krajov však stále pretrváva v organizácii [[Súdy v Česku|českej justície]].<ref>{{Citácia právneho predpisu | typ = Zákon | číslo = 6/2002 Sb. | názov = o soudech, soudcích, přísedících a státní správě soudů a o změně některých dalších zákonů (zákon o soudech a soudcích) | poznámka = Krajské soudy a jejich obvody jsou definovány v příloze č. 2 | url = https://www.e-sbirka.cz/sb/2002/6 | dátum prístupu = 2025-07-24 }}</ref> {| border=0 cellspacing=0 cellpadding=0 align=right |- | colspan=4 | <hr> |- valign=top | '''samosprávny kraj''' | rowspan=16 | &nbsp;&nbsp; | '''[[Krajské mesto (Česko)|krajské mesto]]''' | align="right" | '''obyvateľov'''<ref name="PočetObyv2025" /> |- | colspan="4" | <hr> |- | colspan=3 | [[Praha|Hlavné mesto Praha]] | align="right" | 1 397 880 |- | [[Stredočeský kraj]] | [[Praha]] | align="right" | 1 466 215 |- | [[Juhočeský kraj]] | [[České Budějovice]] | align=right | 653 227 |- | [[Plzeňský kraj]] | [[Plzeň]] | align=right | 614 640 |- | [[Karlovarský kraj]] | [[Karlovy Vary]] | align=right | 293 195 |- | [[Ústecký kraj]] | [[Ústí nad Labem]] | align=right | 808 356 |- | [[Liberecký kraj]] | [[Liberec]] | align=right | 449 494 |- | [[Královohradecký kraj]] | [[Hradec Králové]] | align=right | 555 923 |- | [[Pardubický kraj]] | [[Pardubice]] | align=right | 530 469 |- | [[Kraj Vysočina]] | [[Jihlava]] | align=right | 517 647 |- | [[Juhomoravský kraj]] | [[Brno]] | align=right | 1 229 343 |- | [[Olomoucký kraj]] | [[Olomouc]] | align=right | 631 500 |- | [[Zlínský kraj]] | [[Zlín]] | align=right | 578 998 |- | [[Moravsko-sliezsky kraj]] | [[Ostrava]] | align=right | 1 182 613 |- | colspan=4 | <hr> |} ==== Okresy ==== Kraje sa ďalej delia na okresy, dohromady je v Česku 76 okresov (posledný z nich – [[okres Jeseník]] – vznikol až 1. januára [[1996]]). V roku 1990 boli okresní národní výbory transformované na okresní úrady, namiesto zboru voleného občanmi ich riadili [[Okresné zhromaždenie|okresné zhromaždenia]] volené [[zastupiteľstvo kraja|krajským zastupiteľstvom]]. Ku dňu [[1. január|1. januára]] [[2003]] boli okresné úrady zrušené. [[Okres]]y ako jednotka štátnej správy naďalej existujú, okresy taktiež zastávajú štatistickú jednotku. ==== Obce a ich správne obvody ==== V roku [[1990]] boli [[miestny národný výbor|miestne]] a [[mestský národný výbor|mestské]] národné výbory premenené na [[obecný úrad|obecné]] a [[Obecný úrad|mestské úrady]], pričom volené orgány získali takzvanú [[samostatná pôsobnosť|samostatnú pôsobnosť]], ktorá začala byť rozlišovaná od [[prenesená pôsobnosť|prenesenej pôsobnosti]] štátnej správy. Pre výkon štátnej správy na najnižšej úrovni bol zvolený zmiešaný model: obecný úrad je obecným orgánom. Česká republika sa [[1. január|1. januára]] [[1993]] stala samostatným štátom, ale na vnútorné územné členenie to vplyv nemalo. Z hľadiska všeobecnej štátnej správy sa kraje delia na [[správny obvod|správne obvody]] [[Obec s rozšírenou pôsobnosťou|obcí s rozšírenou pôsobnosťou]] (niekedy tiež nazývané „malé okresy“ alebo „obce III. typu“). Takými obcami sa stali všetky doposiaľ okresné mestá, pribudli k ním však mnoho ďalších miest. Tieto obvody sa niekde ďalej delia na správne obvody [[Poverený obecný úrad|obcí s povereným obecným úradom]] (tzv. „obce II. typu“), ktoré vykonávajú niektoré špecifické právomoci štátnej správy aj pre okolité obce. Ešte menšie bývajú niektoré správne obvody [[matrika|matrík]]. Niektoré pôsobnosti štátnej správy vykonávajú pre svoje územie všetky obce. ==== NUTS ==== [[Súbor:Cznuts2.svg|náhled|Štatistické oblasti [[Spoločná nomenklatúra územných jednotiek pre štatistické účely|NUTS]] 2 <br />v Českej republike, [[CZ-NUTS]] 2]] Členenie na jednotky [[CZ-NUTS|NUTS]] 1, ktoré zodpovedajú územiu veľkosťou 3 – 7 miliónov obyvateľov, nebolo v Česku zavedené. Jednotku NUTS 1 tak tvorí celé územie Česka. Na úrovni NUTS 2 sa kraje združujú do štatistických oblastí nazývaných regióny súdržnosti, ktoré majú mať zrovnateľný počet obyvateľov, aby mohli byť centrálne riadené v projektoch partnerstiev Európskej únie, a pri financovaní miestnych projektov. Plzeňský a Juhočeský kraj sú tak združené do [[Región súdržnosti Juhozápad|regiónu súdržnosti Juhozápad]], Karlovarský a Ústecký do [[Región súdržnosti Severozápad|regiónu súdržnosti Severozápad]], Liberecký, Královohradecký a Pardubický do [[Región súdržnosti Severovýchod|regiónu súdržnosti Severovýchod]], Vysočina a Juhomoravský do [[Región súdržnosti Juhovýchod|regiónu súdržnosti Juhovýchod]], Olomoucký a Zlínský do [[Región súdržnosti Stredná Morava|regiónu súdržnosti Stredná Morava]]. Regióny súdržnosti [[Región súdržnosti Praha|Praha]], [[Región súdržnosti Stredné Čechy|Stredné Čechy]] a [[Región súdržnosti Moravsko-sliezsko|Moravsko-sliezsko]] sú každý tvorené jediným krajom. Kraje sú umiestnené na úrovni NUTS 3. ==== Euroregióny ==== {{Hlavný článok|Zoznam euroregiónov v Česku}} Pre posilnenie [[región|regionálnej]] spolupráce v Európe vznikajú takzvané [[euroregión]]y, a to spravidla v regiónoch delených štátnymi hranicami. Najstarší z nich je [[Euroregión Nisa]], ktorý leží na [[trojmedzie|trojmedzí]] [[Čechy|Čech]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Poľsko|Poľska]] predovšetkým v povodí [[Lužická Nisa|Lužickej Nisy]]. Zaberá plochu 13 033 km², z toho na českom území 3 163 km². == Ekonomika == {{Hlavný článok|Ekonomika Česka}} === Všeobecná charakteristika === [[Súbor:Nové Město, Na příkopě 28, Česká národní banka.jpg|náhľad|[[Česká národná banka]] v [[Praha|Prahe]]]] [[Súbor:Europe-GDP-PPP-per-capita-map.png|náhľad|Európske štáty podľa [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|HDP na obyvateľa]]]] {{Hlavný článok|Ekonomika Česka|Štátny dlh Česka}} Hospodárstvo českých krajín tradične patrí k najrozvinutejším v Európe. [[Hrubý domáci produkt]] dosahuje výšku vyspelých štátov sveta. V roku [[2015]] bol [[hrubý domáci produkt]] (HDP) na osobu v [[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]] 31 600 amerických dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World Factbook — Central Intelligence Agency|periodikum=www.cia.gov|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2004rank.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20190529122611/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2004rank.html|dátum archivácie=2019-05-29|nedostupné=ano}}</ref> Výkonnosť českej ekonomiky bola v roku 2019 93 % priemeru [[Európska únia|EÚ]].<ref>[https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tec00114/default/table?lang=en Eurostat:GDP per capita in PPS]</ref> [[Ekonomika Česka|Česká ekonomika]] je tak 16. najsilnejšou v EÚ. Svojou výkonnosťou predbehla v roku [[2005]] ekonomiku [[Portugalsko|Portugalska]], potom [[Grécko|Grécka]], [[Cyprus|Cypru]] a teraz sa blíži na úroveň [[Taliansko|Talianska]] a [[Španielsko|Španielska]]. [[Svetová banka]] (WB) už Česko vyradila zo zoznamu „rozvojových krajín“. Z investičného hľadiska banka [[JPMorgan Chase]] v roku 2017 české štátne dlhopisy zaradila do indexu „rozvíjajúcich sa trhov“ (emerging markets).<ref>{{Citácia periodika|titul=JPMorgan Chase přeřadila české dluhopisy z kategorie vyspělých zemí do indexů rozvíjejících se trhů|periodikum=Investicniweb.cz|jazyk=cs-CZ|url=https://www.investicniweb.cz/news-2017-2-23-jpmorgan-chase-preradila-ceske-dluhopisy-ze-skupiny-vyspelych-zemi-do-indexu-rozvijejicich-se-zemi/|dátum prístupu=2018-11-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Banka přeřadí Česko z&nbsp;vyspělých zemí do rozvojových. Neplníme příjem na hlavu | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis |jazyk=cs|url=https://www.novinky.cz/ekonomika/430220-banka-preradi-cesko-z-vyspelych-zemi-do-rozvojovych-neplnime-prijem-na-hlavu.html |datum prístupu=2017-04-11}}</ref> Napriek tomu dnes patrí k tridsiatke najvyspelejších štátov, tzv. „platcom“, ktorí z rozpočtu Svetovej banky neberú peniaze, ale naopak ich do nej vkladajú. Podľa Indexu spoločenského rozvoja (Social Progress Index), kotrý vytvára nezisková organizácia Social Progress Imperative a spoločnosť Deloitte, je ČR 22. najrozvinutejším štátom sveta (k 2015).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko je v&nbsp;kvalitě života na 22. místě na světě, dokonce před Itálií|url=https://www.novinky.cz/ekonomika/366662-cesko-je-v-kvalite-zivota-na-22-miste-na-svete-dokonce-pred-italii.html | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis |dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs}}</ref> Podľa [[Index ľudského rozvoja|Indexu ľudského rozvoja]], ktorý vypočítava [[Organizácia spojených národov|OSN]], je 28. najrozvinutejším štátom.<ref>http://hdr.undp.org/sites/default/files/2015_human_development_report.pdf</ref> V rebríčku bohatstva svojich občanov, ktorý zostavuje skupina [[Allianz]], bola v roku 2015 Česká republika taktiež na 28. mieste na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.tyden.cz|meno=|titul=Bohatství stoupá. Průměrný Čech vlastní 305 tisíc korun|url=http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/bohatstvi-stoupa-prumerny-cech-vlastni-305-tisic-korun_357353.html|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2015-09-29|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Majetok je podľa štúdie Global Wealth Report spoločnosti The Boston Consulting Group v ČR rozložené pomerne rovnomerne: päť percent najbohatších Čechov vlastní 45 percent celkového finančného bohatstva (v USA je to 77 percent).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pět procent Čechů vlastní 45 procent bohatství - Echo24.cz|url=http://echo24.cz/a/iB9u7/pet-procent-cechu-vlastni-45-procent-bohatstvi|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2015-04-15|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}</ref> Taktiež príjmová nerovnosť medzi ľuďmi patrí v ČR k najnižším v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=tyden.cz|meno=|titul=Příjmová nerovnost? Češi jsou rovnostáři|url=http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/podnikani-a-prace/prijmova-nerovnost-cesi-jsou-rovnostari_328591.html|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2014-12-30|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> S tým súvisí aj odhad OECD, že v ČR ja najmenšia miera [[Chudoba|chudoby]] v celej Európe.<ref>http://www.mpsv.cz/cs/17826</ref> V roku 2018 žilo na [[Hranica chudoby|hranici chudoby]] 9,6 percent ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Příjmová chudoba ohrožuje desetinu obyvatel ČR. Živoří ale výrazně více lidí | periodikum = Echo24 | dátum_vydania = 25. března 2019 | url = https://echo24.cz/a/SZfy8/prijmova-chudoba-ohrozuje-desetinu-obyvatel-cr-zivori-ale-vyrazne-vice-lidi }}</ref> ČR je silne exportnou ekonomikou, český export prekonal v roku 2018 hranicu 4,4 bilióna korún, čím bol vytvorený nový historický rekord. V roku 2018 mierilo 84,1 percenta vývozu z ČR do krajín Európskej únie. Z hľadiska štátov dominoval vývoz do [[Nemecko|Nemecka]] (32,4 percenta), s odstupom nasledovalo [[Slovensko]] (7,6 percent), [[Poľsko]] (6,1) a [[Rakúsko]] (4,5). Dominoval dovoz z Nemecka (25,0 percenta), [[Čína|Číny]] (14,1) a Poľska (7,7).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zahraniční obchod ČR - roční údaje - 2018 | periodikum = Český statistický úřad | dátum_vydania = 30. září 2019 | url = https://www.czso.cz/csu/czso/zahranicni-obchod-cr-rocni-udaje-2018 }}</ref> Zdanenie bolo v roku 2015 v ČR na úrovni 39,6 percenta HDP.<ref name="cia">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World Factbook — Central Intelligence Agency|periodikum=www.cia.gov|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ez.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20181226012446/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ez.html%20|dátum archivácie=2018-12-26|nedostupné=ano}}</ref> Pre štruktúru zdanenia je typická nízka miera [[Priama daň|priamych daní]], priemerná miera [[Nepriama daň|nepriamých]] a veľmi vysoká miera sociálnych príspevkov ([[sociálne zabezpečenie|sociálne]] a [[Zdravotné poistenie v Česku|zdravotné poistenie]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezviko=eDOTACE|titul=Zdanění v EU - struktura a efektivita výběru daní - eDOTACE|periodikum=www.edotace.cz|url=http://www.edotace.cz/clanky/zdaneni-v-eu-struktura-a-efektivita-vyberu-dani|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Typickým rysom českej ekonomiky je relatívne nízka miera nezamestnanosti, v marci 2016 dosiahla ČR najnižšiu nezamestnanosť v celej Európskej únii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko má nejnižší nezaměstnanost z&nbsp;celé EU, předběhlo už i&nbsp;Německo|url=http://www.novinky.cz/ekonomika/402011-cesko-ma-nejnizsi-nezamestnanost-z-cele-eu-predbehlo-uz-i-nemecko.html|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> Jeho zadlženie bolo k roku 2015 siedme najnižšie v EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko je sedmou nejméně zadluženou zemí EU|url=http://www.novinky.cz/ekonomika/401288-cesko-je-sedmou-nejmene-zadluzenou-zemi-eu.html|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> K roku 2016 bol [[Štátny dlh Česka|štátny dlh]] 1,836 bilióna korún, čo predstavovalo 40,3 percent hrubého domáceho produktu (priemer EÚ 85,2 percent HDP, eurozóny 90,7 percent HDP).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČSÚ: Míru zadlužení porušuje většina zemí EU, Česko ne {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/csu-miru-zadluzeni-porusuje-vetsina-zemi-eu-cesko-ne/1380321|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Dlhy českých domácností boli k júnu 2016 1,369 bilióna korún, dlhy firiem voči bankám 1,176 bilióna korún.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dluhy českých domácností v červnu stouply na 1,369 bilionu korun {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/dluhy-ceskych-domacnosti-v-cervnu-stouply-na-1-369-bilionu-korun/1376400|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> V roku 2016 vo forme [[Odliv kapitálu|dividend]] odplynulo z Česka do zahraničia 289 miliárd korún<ref>[https://www.novinky.cz/ekonomika/433801-do-zahranici-odteklo-na-dividendach-rekordnich-289-miliard.html Do zahraničí odteklo na dividendách rekordních 289 miliard]. Novinky. 31. března 2017.</ref> a podľa niektorých odhadov sa ročne odvádza z Česka do zahraničia až 700 miliárd korún,<ref>[https://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/jak-zahranicni-firmy-doji-cesko-odtece-az-700-miliard-rocne_457806.html Jak zahraniční firmy dojí Česko. Odteče až 700 miliard ročně]. Týden. 6. prosince 2017.</ref> čo je avšak priamy dôsledok zahraničných investícií. K roku 2016 bolo v ČR 23 200 dolárových milionárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Počet dolarových milionářů v ČR stoupl o osm pct na 23.200 lidí {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/pocet-dolarovych-milionaru-v-cr-stoupl-o-osm-pct-na-23-200-lidi/1375615|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Medzinárodná ratingová agentura Standard & Poor's oceňuje od roku 2011 úverovú spoľahlivosť Českej republiky stupňom AA-.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Agentura S&P potvrdila rating České republiky na stupni AA- {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/agentura-s-p-potvrdila-rating-ceske-republiky-na-stupni-aa/1374382|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Podľa poradenskej siete BDO bolo k roku 2016 Česko 26. najatraktívnejšou krajinou sveta pre investorov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BDO: Nejatraktivnější pro investory je Hongkong, ČR na 26. místě {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/bdo-nejatraktivnejsi-pro-investory-je-hongkong-cr-na-26-miste/1373844|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> K významným hospodárskym inštitúciám patrí [[Burza cenných papierov Praha|Pražská burza]] (a jej [[PX|index PX]]). S [[Korupcia|korupciou]] sa v Česku stretlo 60 % opýtaných podnikateľov.<ref>[https://byznys.ihned.cz/c1-64760700-pruzkum-vetsina-podnikatelu-se-setkala-s-uplatky-zadne-zlepseni-nevidi Průzkum: Většina podnikatelů se setkala s úplatky. Žadné zlepšení nevidí]. Hospodářské noviny. 19. října 2015.</ref> === Mena === [[Súbor:5 000 czk note 2009.jpg|náhľad|Päťtisícová bankovka českej koruny s portrétom [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]]]] Oficiálnou českou menou je [[Česká koruna (mena)|česká koruna]] (skratka Kč). Vydáva ju [[Česká národná banka]], úplne nezávislá od vlády. Členmi jej vedenia – bankovnej rady – menuje prezident republiky. Kurz meny je plávajúci, pokiaľ sa Česká národná banka nerozhodne inak, napríklad od 7. novembra 2013 intervenovala na devízovom trhu s cieľom držať kurz koruny voči euru približne na hladine 27 korún za euro.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor1 = ČTK | odkaz_na_autora1 = Česká tisková kancelář | titul = Intervence ČNB pokračují, skončí nejdříve ve 2. čtvrtletí 2017 | periodikum = ČeskéNoviny.cz | dátum_vydania = 2016-09-29 | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/intervence-cnb-pokracuji-skonci-nejdrive-ve-2-ctvrtleti-2017/1398055 | dátum_prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Dôvodom na opatrenia boli obavy z [[Deflácia (záporná inflácia)|deflácia]]. Intervencie boli ukončené na jar 2017<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | odkaz na autora = Česká tisková kancelář | titul = ČNB ukončila intervence, koruna posílila, rostou výnosy dluhopisů | periodikum = ČeskéNoviny.cz | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cnb-ukoncila-intervence-koruna-muze-posilit-pod-27-kc-eur/1470372 | dátum prístupu = 2017-06-12 }}</ref> a intervenciami posilnený kurz si koruna udržovala do 1. štvrťročia 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Směnný kurz EU/Kč | url = https://www.kb.cz/cs/kurzovni-listek/detail-kurzu?curr=eur | vydavateľ = Komerční banka }}</ref> Prístupovou zmluvou z roku 2003 sa Česko zaviazalo prijať európsku menu [[euro]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euro a Česká republika | url = http://www.zavedenieura.cz/cs/euro-a-ceska-republika | vydavateľ = Ministerstvo financí ČR | dátum_prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Vládou však doposiaľ nebol stanovený termín prijatia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor1 = ČTK | odkaz_na_autora1 = Česká tisková kancelář | titul = Analýza: Rozhodnutí o vstupu Česka do eurozóny bude hlavně politické | periodikum = ČeskéNoviny.cz | dátum_vydania = 2017-06-01 | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/analyza-rozhodnuti-o-vstupu-ceska-do-eurozony-bude-hlavne-politicke/1492235 | dátum_prístupu = 2017-07-12 }}</ref> ani termín vstupu do mechanizmu zmenových kurzov [[ERM II]], ktorý musí prijatie eura predchádzať. Vstup do mechanizmu ERM II je poslednou z piatich [[Konvergenčné kritériá|konvergenčných kritérií]], ktoré ČR doposiaľ nesplnila. Prijatie eura bránia obavy z [[Dlhová kríza v eurozóne|dlhovej krízy v eurozóne]] a nízka podpora prijatia eura u verejnosti. Do roku 2005 sa podpora u verejnosti pohybovala okolo 50 %, v ďalších rokoch ale vytrvalo klesala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tisková zpráva: Občané ČR o budoucnosti EU a přijetí eura – duben 2017 | url = https://cvvm.soc.cas.cz/media/com_form2content/documents/c2/a4326/f9/pm170524a.pdf | druh nosiča = PDF online | vydavateľ = Centrum pro výzkum veřejného mínění | dátum_prístupu = 2017-07-12 | strany = 4 | dátum_vydania = 2017-05-24 }}</ref> Podľa agentúry [[STEM]] sa podpora zavedenia eura v rokoch 2015 až 2023 pohybovala medzi 15–20 %, pričom pri výskume z roku 2023 odpovedalo 56 % respondentov „určite nie“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euro, nebo koruna? Češi mají jasno, pokud by záleželo jen na veřejném mínění, společnou měnu nepřijmou | periodikum = iROZHLAS | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/euro-nebo-koruna-cesi-maji-jasno-pokud-zalezelo-jen-na-verejnem-mineni-spolecnou_2405160500_aur | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2025-07-15 }}</ref> Naopak podľa [[Eurobarometer|Eurobarometra]] podpora pre vstup do [[Eurozóna|eurozóny]] stále rastie, v roku 2021 bolo pre 40 % Čechov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euro místo koruny? Češi mění názor, příznivců evropské měny přibylo | periodikum = Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/euro-misto-koruny-cesi-meni-nazor-priznivcu-evropske-meny-pribylo-152964 | dátum vydania = 2021-05-04 | dátum prístupu = 2025-07-24 }}</ref> a v roku 2022 šlo o 44 % českých občanov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podpora eura v ČR výrazně vzrostla | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | url = https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-podpora-eura-v-cr-vyrazne-vzrostla-40399769 | dátum vydania = 2022-06-10 | dátum prístupu = 2025-07-24 }}</ref> K historickým menám používaným v Česku patrí [[Koruna česko-slovenská|česko-slovenská koruna]], [[Koruna (Protektorát Čechy a Morava)|protektorátna koruna]], [[Koruna (Rakúsko-Uhorsko)|rakúsko-uhorská koruna]] či [[Rakúsky zlatý|rakúsko-uhorský zlatý]]. K významným minciam minulosti patrí [[pražský groš]] či [[jáchymovský tolar]], od ktorého má mena [[dolár]] [[Etymológia|etymologický]] pôvod. === Vývoj ekonomiky === {{hlavný článok|Hospodárske dejiny Česka}} [[Súbor:Vítkovické železárny polovina 19 století.jpg|náhľad|[[Vítkovické železiarne]] v polovici 19. storočia]] [[Súbor:Parní lokomotiva Skaličák 20.jpg|náhľad|Značka kedysi slávneho strojárenského koncernu [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]], ktorý po mnohých fúziách vznikol v roku 1927]] V českých krajinách sa počiatky moderného priemyslu dajú vysledovať do časov panovania cisára [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]], keď sa začali spolu so zárodkami [[Veda|modernej vedy]] objavovať aj prvé priemyselné technológie a myslenie. Proces prerušila [[tridsaťročná vojna]] a aj po nej v strednej Európe došlo k istému oneskoreniu v nadviazaní na túto tradíciu. Začiatky industrializácie tu súvisia s ideológiou [[Merkantilizmus|merkantilizmu]] a [[Osvietenský absolutizmus|osvietenským absolutizmom]] [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]]. Priekopníkmi tu boli hlavne šľachtici. Prvý priemysel, ktorý sa začal v českých krajinách masovo rozvíjať, bol [[Textilníctvo|textilný priemysel]], v 18. storočí ešte osamotený. Zlom prišiel na začiatku 19. storočia, keď sa české krajiny začali rýchlo industrializovať, došlo k tzv. [[Priemyselná revolúcia v Česku|priemyselnej revolúcii]]. Rozvíjali sa nové odbory (hlavne cukrovarníctvo, sklárstvo, pivovarníctvo, výroba porcelánu, chemický priemysel, ťažký priemysel a strojárenstvo) a od 20. a 30. rokov 19. storočia sa tento priemysel taktiež mechanizoval, s pomocou [[Parný stroj|parného stroja]], kľúčového vynálezu epochy. V 2. polovici storočia sa objavili nové technológie (elektrina, telegraf, telefón), rodilo sa kapitalistické finančníctvo ([[Živnostenská banka|Živnobanka]]), mohutnelo strojárenstvo, jednak za pomoci fúzií a koncentrácie kapitálu (napr. koncerny [[Škoda Holding|Škoda]] a [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]]), a taktiež tým, že sa začali vyrábať stroje pre rozvíjajúcu sa železnicu a systémy mestskej hromadnej dopravy. Na konci storočia sa objavuje výroba automobilov a motocyklov ([[Laurin & Klement|Laurin a Klement]]). Do konca 19. storočia sa stali české krajiny najpriemyselnejšou časťou vtedajšej [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchie]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mrázek | meno = Otakar | odkaz na autora = Otakar Mrázek | titul = Vývoj průmyslu v českých zemích a na Slovensku od manufaktury do roku 1918| vydavateľ = Nakladatelství politické literatury | miesto = Praha | rok = 1964| počet strán = 490}}</ref> Počas Prvej republiky rozmach pokračoval, objavili sa aj nové dynamicky expandujúce odvetvia (napr. obuvníctvo – firma [[Baťa]] či zbrojárstvo – [[Zbrojovka Brno]]). Podľa kritéria „národného dôchodku na obyvateľa“ bola medzivojnová československá ekonomika 14. najvyspelejšia v Európe a 18. – 20. na svete. Priemyselná produkcia bola desiata najvyššia na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ekonomika ČSSR v letech padesátých a šedesátých {{!}} 21. 7. 2011 {{!}} Pavel Rybák | periodikum = Britské listy | url = https://blisty.cz/art/59458-ekonomika-cssr-v-nbsp-letech-padesatych-a-sedesatych.html | dátum vydania = 2011-07-21 | jazyk = en | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Silno exportnú ekonomiku ťažko zasiahla [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|svetová kríza]], ktorá začala v roku 1929. Vliekla sa takmer až do konca 30. rokov. Po druhej svetovej vojne bol priemysel v mimoriadnej miere zoštátnený a po nástupe komunistov k moci začalo byť hospodárstvo centrálne riadené a plánované. Naviac sa podvolilo potrebám [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rady vzájomnej hospodárskej pomoci]], ktorá združovala socialistické štáty, takže došlo v 50. rokoch k prílišnej orientácii na ťažký priemysel. Od 60. rokov sa dal priestor širšej a vyváženejšej škále odvetví, nadviazalo sa na dobrú strojárenskú a chemickú tradíciu. Na konci 60. rokov vedenie KSČ plánovalo väčšiu ekonomickú reformu ([[Ota Šik|Otu Šika]]), ktorá by centrálne riadenú ekonomiku skĺbila s voľným trhom, ale [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] ju znemožnil. Nové vedenie KSČ tak zvolilo cestu veľkých infraštruktúrnych a energetických projektov, pri ktorých bolo centrálne riadenie čiastočne výhodou (rozsiahla výstavba sídlisk, diaľníc, jadrových elektrární, priehrad, doindustrializácia Slovenska). Hospodárstvo avšak nedokázalo pružne reagovať na potreby spotrebiteľov a nezachytilo ani technologický prevrat tej doby, počítačovú a digitálnu revolúciu. Špecifickou líniou, snáď v niektorých ohľadoch aj podvratnou, bolo [[Družstvo (ekonómia)|družstevníctvo]], kde sa objavila aj nečakaná pružnosť a efektivita (napr. výroba počítačov v [[JZD Slušovice]]). Počas tzv. [[Perestrojka|perestrojky]], prestavby hospodárstva, ku ktorému impulzy prišli z Moskvy, bol tejto línii daný väčší priestor a rovnako tak bolo čiastočne dovolené súkromné podnikanie (napr. aj jedna z najväčších súčasných českých firiem, antivírová spoločnosť [[Avast Software|Avast]], začínala ako perestrojkové družstvo). Reformy však boli príliš pomalé a nestretli sa ani s takou podporou verejnosti ako reformy konca 60. rokov. Politická revolúcia v roku 1989 ukončila komunistickú vládu aj pokusy o reformy na jej konci. Došlo k transformácii centrálne riadeného hospodárstva a [[privatizácia|privatizácii]] štátneho majetku (viac [[kupónová privatizácia]], [[veľká privatizácia]], [[malá privatizácia]]). V rámci [[reštitúcia|reštitúcií]] bola taktiež navrátená časť majetkov znárodnených po roku 1948. Dôsledky otvorenej konkurencie najviac postihli odvetvia [[ťažký priemysel|ťažkého priemyslu]] a ťažkého strojárenstva, ktoré neboli konkurencieschopné, alebo boli chybne privatizované. Veľká časť podnikov bola začlenená do nadnárodných korporácií. Podiel priemyslu na tvorbe [[Hrubý domáci produkt|HDP]] klesol v zrovnaní s rokom 1990 na polovicu a jeho miesto zabral sektor služieb. Po vstupe krajiny do Európskej únie v roku 2004 nasledovalo obdobie hospodárskeho rastu. Pomohli aj priame dotácie, od momentu vstupu do polovice roku 2016 Česko získalo z rozpočtu EÚ o 627,8 miliardy korún viac, než do nej odviedlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČR v pololetí získala z EU o 66,6 miliardy Kč více, než zaplatila {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cr-v-pololeti-ziskala-z-eu-o-66-6-miliardy-kc-vice-nez-zaplatila/1376329|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Tak ako väčšinu štátov sveta, aj Česko zasiahla svetová ekonomická kríza, ktorá vypukla v roku 2008. Prejavila sa hlavne poklesom HDP o 4,5 % v roku 2009, zvyšovaním nezamestnanosti a rastom zadlženia štátu. Bankový systém oproti tomu kríze odolal a negatívne javy alebo priamo krachy bánk ako v iných štátoch EÚ sa neuskutočnili. ČR sa vyhla aj dlhovej kríze, ktorá postihla niektoré štáty eurozóny. Po roku 2011 sa obnovil hospodársky rast a česká ekonomika preukazuje vysokú výkonnosť. === Najväčšie firmy === {{Hlavný článok|Zoznam najväčších českých firiem podľa tržieb|Zoznam najväčších zamestnávateľov v Česku|Zoznam najbohatších ľudí v Česku}} [[Súbor:Avast logo 2021.svg|náhľad|Logo [[Avast Software]], českej softwarové firmy]] [[Súbor:BB Centrum, Prague, Czech Republic.jpg|náhľad|Areál [[BB Centrum]] v Prahe, sídlo rady firiem, oi. aj štátneho [[ČEZ]]u]] ==== Podľa tržieb ==== Podľa tržieb boli v roku 2019 v ČR najväčšie firmy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko1 = Křeček | meno1 = Štěpán | titul = Žebříček největších firem v České republice | url = https://www.kurzy.cz/zpravy/554133-zebricek-nejvetsich-firem-v-ceske-republice/ | vydavateľ = kurzy.cz | dátum_vydania = 2020-08-14 }}</ref> {{stĺpce|2| * [[Škoda Auto]] (459,1 miliardy korún). * [[Energetický a průmyslový holding]] (230,0 miliardy Kč) * [[ČEZ]] (206,2 miliardy Kč) * [[Agrofert]] (162,0 miliardy Kč) * [[Foxconn CZ]] (152,4 miliardy Kč) }} ==== Podľa počtu zamestnancov ==== Najväčšími zamestnávateľmi v roku 2018 boli firmy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Největší firmy v Česku podle tržeb i zaměstnanců. Projděte si žebříček Czech Top 100 | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia | dátum_vydania = 2019-06-11 | url = https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/nejvetsim-firmam-v-cesku-se-dari-trzby-skodovky-rostou-nejvi/r~1febd2968c2811e9a305ac1f6b220ee8/ | dátum_prístupu = 2020-12-16 }}</ref> {{stĺpce|2| * [[Agrofert]] (32 770 zamestnancov) * [[Škoda Auto]] (32 599 zamestnancov) * [[ČEZ]] (31 385 zamestnancov) * [[Česká pošta]] (30 128 zamestnancov) * [[České dráhy]] (23 374 zamestnancov) }} <!-- Aj po rozsiahlej privatizácii 90. rokov zostal v ekonomike silný verejný sektor s veľkými zamestnávateľmi ([[Česká pošta]], [[České dráhy]], [[Dopravní podnik hl. m. Prahy]], Letisko Praha, [[Lesy České republiky]], [[Čepro]], [[ČEPS]]) a v prípade energetické firmy [[ČEZ]] aj s jednou z najziskovejších firiem. Najväčším súkromným zamestnávateľom sa časom stala potravinársko-chemická skupina [[Agrofert]] ([[Andrej Babiš]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Největší zaměstnavatelé v Česku. Nový žebříček vedou policie a pošta|periodikum=Aktuálně.cz|url=https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/nejvetsi-zamestnavatele-v-cesku-novy-zebricek-vedou-policie/r~968be8fae47411e59e52002590604f2e/|dátum prístupu=2016-08-05}}</ref> Akýmsi víťazom „lotérie kupónovej privatizácie“ sa stala skupina [[PPF (spoločnosť)|PPF]] [[Petr Kellner|Petra Kellnera]], ktorá sa špecializuje hlavne na finančné podnikanie ([[Home Credit (spoločnosť)|Home Credit]], [[Air Bank]] atď.). Výkladnou skriňou nového režimu sa stali medzinárodne úspešní podnikatelia, ktorí založili firmu po revolúcii tzv. na zelenej lúke (teda nie na báze starších podnikov) – k takým patrí firma [[Seznam.cz]] ([[Ivo Lukačovič]]), softwarové antivírové firmy [[Avast Software|Avast]] ([[Pavel Baudiš]], [[Eduard Kučera]]) a [[AVG Technologies|AVG]] (pôvodne česká, neskôr predaná do zahraničia, potom odkúpená Avastom)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Úšela|meno=Jan|titul=Avast kupuje konkurenční AVG. Vznikne český antivirový gigant s více než 400 miliony uživatelů|url=http://byznys.ihned.cz/c1-65358430-antivirove-spolecnosti-se-spojuji-avast-software-koupi-avg-technologies-za-1-3-miliardy-dolaru|dátum vydania=2016-07-07|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skvělá zpráva pro české podnikání: Spojení IT hvězd Avast a AVG {{!}} Téma|periodikum=Lidovky.cz|url=http://ceskapozice.lidovky.cz/skvela-zprava-pro-ceske-podnikani-spojeni-it-hvezd-avast-a-avg-p64-/tema.aspx?c=A160711_151908_pozice-tema_lube|dátum vydania=2016-07-12|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> či internetový obchod [[Alza.cz]] ([[Aleš Zavoral]]). Priemysel sa výrazne orientoval na automobily a s nimi spätú výrobu, ako je výroba plochých skiel, súčiastok a gumárenstvo ([[Škoda Auto|Škoda]], [[Hyundai Motor Manufacturing Czech|Hyundai]], [[TPCA]], [[Johnson Controls]], [[AGC Flat Glass Czech|AGC]], [[MTX Group|MTX]], [[Sungwoo Hitech]], [[Brose CZ]], [[Continental Automotive Czech Republic|Continental Automotive]], [[ČGS Holding]], [[Continental Barum]], [[Marelli Automotive Lighting Jihlava|Automotive Lighting]], [[ZF Automotive Czech|ZF]], [[Witte Nejdek|Witte]]), podobne ako na Slovensku. Taktiež výroba vlakových súprav, koľajových zariadení a autobusov sa udržela ([[Škoda Transportation]], [[Bonatrans Group]], [[Iveco Czech Republic|Iveco]]). Minulý režim vybudoval základňu predovšetkým pre rozvoj potravinárskeho, (petro)chemického priemyslu a energetiky.{{doplňte zdroj}} V potravinárstve sa okrem Agrofertu presadili firmy [[Hruška (firma)|Hruška]], [[Kofola ČeskoSlovensko|Kofola]] či [[Hamé]]. O vytvorenie českej fast foodovej siete sa pokúsila firma [[Crocodille]] (sendvičérie Crocodille a bagetérie [[Bageterie Boulevard]]). V petrochémii to bola skupina [[KKCG]] [[Karel Komárek mladší|Karla Komárka]] ([[MND]], Vítkovice Holding ad.), ENI, [[Slovnaft]], OMV, [[Shell Czech Republic|Shell]], Synthos, [[Tank ONO]], v energetike [[Energetický a průmyslový holding]] ([[Daniel Křetínský]]), [[RWE Supply & Trading CZ|RWE]], [[Unipetrol]], [[Pražská plynárenská]], Alpiq, [[E.ON]], [[Lama Energy Group]], Eriell, [[Pražská energetika]]. Aj cez mnoho problémov sa stále držia ešte silní hráči aj v ťažkom priemysle, ťažebníctve a ťažkom strojárenstve ([[OKD]], [[Liberty Ostrava]], [[Třinecké železárny]], [[Czech Coal]] [[Pavel Tykač|Pavla Tykače]], [[Sokolovská uhelná]], [[Severočeské doly]], [[Ferona]] či [[FINITRADING|Finitrading]] [[Tomáš Chrenek|Tomáše Chrenka]]). V elektronike a presnom strojárenstve fungujú predovšetkým továrne korporácií [[Siemens Česká republika|Siemens]], [[Bosch Group ČR|Bosch]], [[Foxconn CZ|Foxconn]], [[Panasonic AVC Networks Czech|Panasonic]], [[ABB]], [[AT Computers]], [[eD' system Czech|eD' system]], [[SWS]], [[AVX]] Czech Republic, [[Inventec]] a české značky elektroniky [[Evolveo]], [[ETA (firma)|ETA]], [[Jablotron]] a [[Tesla (podnik)|Tesla]]. Rozvinuli sa aj firmy v niektorých netradičných odvetviach, ako je personalistika (ManpowerGroup), outsourcing (ISS Facility Services), výherné automaty (European Data Project) či zdravotné služby (Phoenix, Alliance Healthcare). V oblasti realít a developmentu dominuje [[CPI Group]] ([[Radovan Vítek]]). Kľúčovými hráčmi v bankovnom sektore sú [[Česká spořitelna]], [[Komerční banka]], [[Československá obchodní banka|ČSOB]], [[Generali Česká pojišťovna|Česká pojišťovna]] a Kooperativa poišťovňa, v stavebníctve [[Metrostav]], [[Skanska]], [[OHL ŽS]], [[Strabag CZ|Strabag]] a [[Eurovia CS|Eurovia]], v mobilných komunikáciách O2, T-Mobile a Vodafone. Významnú rolu hrajú aj mnohostranné finančné skupiny – BMM Group ([[Zdeněk Bakala]]), [[Penta Investments]] ([[Marek Dospiva]], Jaroslav Haščák, Martin Kúšik), [[Unimex Group]] ([[Jiří Šimáně (podnikatel)|Jiří Šimáně]]) či GES Group [[Ivan Zach|Ivana Zacha]]. K veľkým firmám patrí aj vodárenská [[Veolia Česká republika|Veolia]] alebo tabakové [[Imperial Tobacco ČR|Imperial Tobacco]] a [[Altria Group|Philip Morris]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=100 nejvýznamnějších firem|periodikum=www.czechtop100.cz|url=http://www.czechtop100.cz/zebricky-firem/nejvyznamnejsi-firmy/100-nejvyznmanejsich-firem-cr.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archivu=https://web.archive.org/web/20160816072122/http://www.czechtop100.cz/zebricky-firem/nejvyznamnejsi-firmy/100-nejvyznmanejsich-firem-cr.html|dátum archivácie=2016-08-16|nedostupné=ano}}</ref> --> === Poľnohospodárstvo === {{hlavný článok|Poľnohospodárstvo v Česku}} [[Súbor:Cesky strakaty krava.jpg|náhľad|Plemeno [[český strakatý skot]]]] [[Súbor:Czechered landscape ESA359991.jpg|náhľad|Mozaika stredočeskej poľnohospodárskej krajiny (farebne sú rozlíšené rôzne plodiny)]] Pestuje sa hlavne [[Obilniny|obilie]] ([[pšenica]], [[jačmeň]], [[kukurica siata|kukurica]]), [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[cukrová repa]]; z technických plodín [[ľan]] a [[Kapusta repková pravá|repka]]. Význam má aj pestovanie [[chmeľ]]u, sadovníctvo a vinohradníctvo. Základom živočíšnej výroby je chov dobytku, prasiat a ošípaných, ďalej včelárstvo alebo chov sladkovodných rýb (obzvlášť [[kapor|kaprov]]). Poľnohospodári k roku 2016 hospodárili na 4,26 miliónov hektároch [[Poľnohospodárska pôda|poľnohospodárskej pôdy]], čo predstavovalo 54 percent celkovej rozlohy štátu. Na jedného obyvateľa Českej republiky pripadlo 0,42 hektára poľnohospodárskej pôdy, z toho 0,30 ha ornej pôdy, čo zodpovedá európskemu priemeru. Tretinu pôdneho fondu tvoria lesy. Od roku 1995 ubúda poľnohospodárskej pôdy, k roku 2016 asi 15 tisíc hektárov, oproti tomu výmera lesov vzrástla o 16 tisíc hektárov. Podobne klesá výmera ornej pôdy na úkor trvalých trávnych porastov, teda lučín a pastvín. Tých v uvedenom období pribudlo 71 tisíc hektárov. Typické pre ČR je vysoké percento poľnohospodárskych podnikov vlastnených právnickými osobami, po Francúzsku (29,2 %) sú v tomto ohľadu s 13,5 % na druhom mieste v EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V&nbsp;čem je české zemědělství jiné? {{!}} Statistika&My - měsíčník Českého statistického úřadu|periodikum=www.statistikaamy.cz|url=http://www.statistikaamy.cz/2014/07/v-cem-je-ceske-zemedelstvi-jine/|dátum prístupu=2016-09-04|dátum archivácie=2016-08-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20160808232021/http://www.statistikaamy.cz/2014/07/v-cem-je-ceske-zemedelstvi-jine/|nedostupné=ano}}</ref> Typický pre české poľnohospodárstvo je rovnako veľký podiel prenajatej pôdy (asi 90 %). Taktiež veľkostná štruktúra poľnohospodárskych podnikov v ČR sa výrazne líši od štruktúry podnikov v ostatných krajinách Európskej únie. Veľké podniky, teda tie s viac než 50 hektármi obhospodárovanej poľnohospodárskej pôdy, v ČR obhospodarujú 92,2 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy. V zbytku EÚ sú obvyklejšie menšie podniky. Dôvodom je oi. česká tradícia [[Družstvo (ekonómia)|družstevníctva]] aj kolektivizácie 50. rokov. K roku 2004 pracovalo v poľnohospodárstve 141 000 osôb, v štruktúre zamestnanosti to predstavovalo 2,9 % pracovníkov v ČR. Typické je, že počet pracovníkov v poľnohospodárstve od 90. rokov trvalo klesá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zemědělství (eAGRI)|periodikum=eagri.cz|url=http://eagri.cz/public/web/mze/zemedelstvi/|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> K zásadným výsledkom českého chovateľstva a šľachtiteľstva patria plemená ako [[československý vlčiak]], [[český teriér]], [[pražský krysařík]], [[chodský pes]], [[český fousek]] či [[starokladrubský kôň]]. Unikátny bol rovnako projekt na záchranu [[Hucul (kôň)|huculského koňa]]. === Priemysel === {{Hlavný článok|Priemysel v Česku|Priemyselná revolúcia v Česku|Automobilový priemysel v Česku}} [[Súbor:Muzeum MHD, tramvaje T3 8084 a 6149, zepředu.jpg|náhľad|[[Tatra T3]], najpočetnejšia električka na svete, vyrábaná 1962 – 1997]] Priemysel vytvára 35 % hrubého produktu českého hospodárstva. Hlavnými priemyselnými centrami sú [[Praha]], [[Brno]], [[Ostrava|Ostravsko]], [[Plzeň]] a [[Mladá Boleslav]]. Medzi hlavné odvetvia v Česku patrí [[Chemický priemysel|chemický]], [[Strojárstvo|strojárenský]], [[Metalurgia|hutnický]] a [[potravinársky priemysel|potravinársky]] priemysel. Ďalšie významné odvetvia sú [[energetika|energetický]] priemysel, [[stavebníctvo]] a [[Spotrebný priemysel|výroba spotrebného tovaru]]. Menej významné odvetvia sú zbrojárenský priemysel a napr. [[sklárstvo]], ktoré má v Čechách dlhú tradíciu. Veľký význam, obzvlášť pre [[Vývoz (obchod)|export]], má [[automobilový priemysel]]. Najväčším výrobcom automobilov je spoločnosť [[Škoda Auto]]. V roku 2015 vyrobili v Českej republike spoločnosti Škoda (patriaca nemeckému koncernu [[Volkswagen]]), [[TPCA]], ktorá združuje japonskú firmu [[Toyota]] a francúzsku [[Peugeot]] - [[Citroën]], a juhokórejská firma [[Hyundai]] dohromady rekordných 1 298 236 osobných automobilov.<ref>http://www.autoweek.cz/cs-tiskove_zpravy-vyroba_vozidel_v_cr_dosahla_v_roce_2015_noveho_rekordu-5051</ref> [[Súbor:Škoda Superb IV Combi Automesse Ludwigsburg 2024 IMG 1477.jpg|náhľad|[[Škoda Auto]] je jedným z najväčších výrobcov automobilov v Európe, v roku 2018 predala rekordný počet 1,25 milióna vozidiel<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda loni prodala rekordních 1,25 milionu vozů | periodikum = Novinky.cz | dátum_vydania = 2019-01-10 | url = https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-skoda-loni-prodala-rekordnich-125-milionu-vozu-40267264}}</ref> (zatiaľ neprekonané)]] Tradícia [[Automobilový priemysel v Česku|českého automobilového priemyslu]] siaha do roku 1897, keď bol v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] vyrobený prvý český automobil so [[Motor s vnútorným spaľovaním|spaľovacím motorom]] značky [[Präsident (automobilová značka)|Präsident]]. O dva roky neskôr mladoboleslavská továreň [[Laurin & Klement]] začala vyrábať motocykle Slavia, avšak v roku 1905 sa aj v Mladej Boleslavi preorientovali na automobily.<ref>kol.: ''Československé dějiny v datech'', Praha, Svoboda 1987.</ref> Továreň Laurin & Klement sa stala základnou, na ktorej vyrástla automobilka Škoda. Najpredávanejšími škodovkami súčasnosti sú [[Škoda Octavia]], [[Škoda Fabia]], [[Škoda Superb]] a [[Škoda Kodiaq]]. V minulosti uspeli [[Škoda Yeti]], [[Škoda Felicia]], [[Škoda Roomster]], [[Škoda Favorit]] či rada [[Škoda 742|Škoda 742 (vrátane modelu Škoda 120]]). K ďalším automobilovým značkám patrí aj [[Tatra]] (ťažké nákladné automobily, tretí najstarší výrobca automobilov na svete), [[Avia]] (stredné nákladné automobily), k historickým potom [[Praga]], [[LIAZ|Liaz]] a [[Karosa]]. Tatra sa preslávila nákladným vozom [[Tatra 815]] či armádnou [[Tatra 813|Tatrou 813]]. Najznámejšími osobnými automobilmi z kopřivnickej továrne boli [[Tatra 603]] a [[Tatra 97]]. [[Tatra 77]] bola prvým sériovo vyrábaným automobilom s aerodynamickou karosériou na svete. V aute [[Tatra 87]] podnikli cestovatelia [[Jiří Hanzelka]] a [[Miroslav Zikmund]] svoje slávne cesty do Afriky a Južnej Ameriky. Autobusy dnes vyrábajú firmy [[Iveco Czech Republic]] a [[SOR Libchavy]], najznámejšími českými autobusmi sp [[Škoda 706 RTO]] či [[Karosa ŠM 11]]. Trolejbusy najskôr vyrábala [[Škoda Ostrov]] (napr. typ [[Škoda 9Tr]]), teraz predovšetkým [[Škoda Electric]]. Ďalšími českými výrobcami dopravných a poľnohospodárskych prostriedkov sú [[Zetor]] (traktory), [[Kaipan]] (roadstery), [[Jawa]] (motocykle) a [[Česká zbrojovka Strakonice|Čezeta]] (elektrické skútre). Koľajové vozidlá vyrába predovšetkým [[Škoda Transportation]] (električky, trolejbusy, metro). Historicky je však najslávnejším českým dráhovým vozidlom električka [[Tatra T3]] z ČKD Praha, s 14 tisícmi vyrobenými kusmi najpočetnejšia električka na svete. Medzi železničnými vozidlami potom [[Slovenská strela|motorový voz rady M 290.0]], tzv. Slovenská strela z Tatry Kopřivnice (1936). [[Súbor:LET L-410NG OK-NGA ILA Berlin 2016 09.jpg|náhľad|[[Let L-410 NG]], najväčšie dopravné lietadlo vyrábané v Česku]] Výroba lietadiel prebieha v [[Aero Vodochody]] (armádne) a v [[Let Kunovice|Letu Kunovice]] (civilné), v minulosti taktiež v pražskej Avii. K najslávnejším českým lietadlám patrili [[Avia B-534]] a [[Avia S-199]] (dôležitá zbraň v izraelsko-arabskej vojne v roku 1948). Bitevník [[Aero L-159 Alca]] zase zohráva značnú rolu v boji irackej armády proti [[Islamský štát (militantná organizácia)|Islamskému štátu]]. Ako cvičné vojenské litadlá sa v minulosti osvedčili [[Aero L-29 Delfín]] či [[Aero L-39 Albatros]]. V Kunovicích sa špecializovali na klzáky (hlavne [[Let L-13 Blaník]]), ale aj ich [[Let L-410 Turbolet]] sa stal jedným z najpoužívanejších českých lietadiel, uplatnil sa predovšetkým v Sovietskom zväze. V minulosti prebiehala výroba poľnohospodárskych a akrobatických lietadiel taktiež v [[ZLIN Aircraft|Otrokovicích]] ([[Zlín Z-42|Z-42]], [[Zlín Z-50|Z-50]], [[Zlín Z-37 Čmelák|Z-37 Čmelák]]). Predstaviteľmi chemického priemyslu sú napríklad skupiny [[Agrofert]] alebo [[Draslovka|Draslovka Global Holding]]. Prvá republika veľa vsadila na zbrojný priemysel, založené boli vtedy [[Česká zbrojovka Strakonice]], [[Zbrojovka Brno]] a [[Česká zbrojovka Uherský Brod]] (najznámejšími českými zbraňami vo svete sú tank [[LT vz. 38]], [[samopal vzor 61]] („škorpión“), pištoľ [[Čz 75]], [[ľahký guľomet vz. 26]], [[samopal vzor 58]], [[OT-64 SKOT]] či [[pištoľ vz. 52]]). Najväčší český textilný a obuvnícky priemysel zastupuje firma [[Baťa]], ktorá pôsobí v viac než 50 krajinách sveta. Predaj českých hodiniek [[PRIM]] naopak výrazne poklesol, z viac než pól milióna predávaných kusov ročne na konci 80. rokov. [[Súbor:Moser Culbuto 16520.JPG|náhľad|Poháre [[Moser]] z roku 1935]] Významnú rolu hrá výroba [[České sklo|českého skla]]. K najznámejším českým výrobcom skla patrí: [[Moser]] (považovaný za najluxusnejšiu českú značku), [[Rückl (skláreň)|Rückl]] (sklo od nich vlastnila napríklad britská kráľovná Alžbeta II), [[Crystalex]] (najväčší český výrobca nápojových pohárikov), [[Sklárne Bohemia]] Poděbrady (najväčší český výrobca olovnatého krištáľu) a [[Lasvit]] (luxusné sklenené svetelné inštalácie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Studie: Nejluxusnější českou značkou je Moser | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/clanky/2016/08/studie-nejluxusnejsi-ceskou-znackou-je-moser/}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Český křišťál je světový unikát, sklenky unesou i stíhačku | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2018-03-01 | url = https://www.idnes.cz/bydleni/architektura/ceske-sklo-veletrh-ambiente.A180227_205143_architektura_rez}}</ref> Tradičným odvetvím je [[Výroba piva|pivovarníctvo]]. [[České pivo|Pivo sa v Česku]] pilo a vyrábalo minimálne od roku 993, z toho roku máme dochovanú správu o tom, že biskup [[Vojtech Pražský|Vojtech]] zakázal mníchom [[Břevnovský kláštor|Břevnovského kláštora]] vyrábať pivo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.ceske-pivo.cz/historie-ceskeho-pivovarnictvi-data-fakta |dátum prístupu=2016-12-07 |url archivu=https://web.archive.org/web/20161220073443/http://www.ceske-pivo.cz/historie-ceskeho-pivovarnictvi-data-fakta |dátum archivácie=2016-12-20 |nedostupné=ano }}</ref> V Plzni vznikol v roku 1842 druh piva (pils, pilsner, [[pivo plzeňského typu]]), ktorý je dnes najrozšírenejším na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Klička | meno = Jan | titul = Přesný recept na plzeňské pivo zná maximálně deset sládků | dátum vydania = 2013-08-20 | url = https://www.denik.cz/ekonomika/presny-recept-na-plzenske-pivo-zna-maximalne-deset-sladku-20130819.html | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> V produkcii piva je ČR na 15. mieste na svete. V krajine je 40 veľkých priemyselných pivovarov a k tomu mnoho malých pivovarov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko – země piva | periodikum = www.czech.cz | url = http://www.czech.cz/cz/Podnikani/Firmy-v-CR/Cesko-%E2%80%93-zeme-piva | dátum prístupu = 2019-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190729084343/http://www.czech.cz/cz/Podnikani/Firmy-v-CR/Cesko-%E2%80%93-zeme-piva | dátum archivácie = 2019-07-29 | nedostupné = ano }}</ref> Najväčšími pivovarmi sú [[Plzeňský Prazdroj]] (značky [[Prazdroj|Pilsner Urquell]], [[Gambrinus]], [[Velkopopovický Kozel]], [[Radegast (pivo)|Radegast]]), [[Pivovary Staropramen]] ([[Staropramen]]), [[Heineken International|Heineken Česká republika]] ([[Pivovar Starobrno|Starobrno]], [[Krušovice (pivo)|Krušovice]]), [[Budějovický Budvar]] ([[Budweiser Budvar|Budvar]]) a [[Pivovar Přerov|PMS Přerov]] ([[Zubr (pivo)|Zubr]], [[Pivovar Litovel|Litovel]], [[Pivovar Holba|Holba]]). K malým pivovarom patrí napríklad [[Bernard (pivovar)|Bernard]] v Humpolci.<ref name=":0" /> === Ťažba === {{Hlavný článok|Ťažba v Česku}} Ku kľúčovým nerastným surovinám ťaženým v Česku patria [[Čierne uhlie|čierne]] a [[hnedé uhlie]], ďalej [[kaolín]], [[íl]], [[grafit]], [[vápenec]] alebo iné stavebné hmoty. Nálezisko [[Urán (chemický prvok)|uránu]] sa nachádza pri obci [[Dolní Rožínka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historie a současnost těžby uranu v ČR | periodikum = OEnergetice.cz | dátum = 2017-01-24 | url = http://oenergetice.cz/ostatni/historie-a-soucasnost-tezby-uranu-v-cr/ | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> V roku 2016 boli v oblasti [[Krušné hory|Krušných hôr]] objavené veľké zásoby [[Lítium|lítia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Miliardy pod Cínovcem. Zdejší lithium chce Albrightová i Janeček | periodikum = TÝDEN.cz | dátum = 2017-03-21 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/miliardy-pod-cinovcem-zdejsi-lithium-chce-albrightova-i-janecek_422325.html | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> V malom rozsahu sa na juhu Moravy [[Ropné zásoby Česka|ťaží ropa a zemný plyn]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Těžba ropy a zemního plynu v České republice - historie a současnost | periodikum = OEnergetice.cz | dátum = 2016-12-19 | url = http://oenergetice.cz/ropa/tezba-ropy-a-zemniho-plynu-v-ceske-republice-historie-a-soucasnost/ | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> ale väčší objem týchto surovín je dovážaný zo zahraničia. Keďže tretinu krajiny pokrývajú lesy, patrí drevo taktiež k vývozným artiklom. === Telekomunikace a IT === [[Soubor:Praha Holešovice EUSPA 1.jpg|náhled|Centrála systému [[Navigační systém Galileo|Galileo]] v Praze]] V zemi se prudce rozvíjejí [[telekomunikace]].{{Fakt/dne|20100625074304}} Největší [[Mobilní operátor|telefonní operátor]] v zemi [[SPT Telecom|Český Telecom]] se spojil s globální společností [[Telefónica]] a přejmenoval se na [[O2 Czech Republic]]. Tato společnost je také, spolu se společnostmi [[T-Mobile Czech Republic|T-Mobile]] a [[Vodafone Czech Republic|Vodafone]], jedním z největších mobilních operátorů a poskytovatelů [[internet]]u v zemi. V roce 2014 bylo v ČR 1,89 milionu pevných telefonních linek, 14 milionů mobilních telefonů a přes 4 miliony internetových připojení. Internet užívalo 8,2 milionu Čechů, tedy 77,5 procent obyvatel země.<ref name=cia /> Národní internetová [[doména nejvyššího řádu]] pro Českou republiku je [[.cz]]. Ke konci roku 2016 bylo zaregistrováno přes 1 280 000 adres s doménou .cz.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Počet .cz domén - Statistiky CZ. | periodikum = stats.nic.cz | url = https://stats.nic.cz/stats/number_of_domains/ | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Dvě antivirové obří společnosti [[Avast Software|Avast]] a [[AVG Technologies|AVG]] byly založeny v České republice. V červenci 2016 bylo oznámeno, že Avast získal konkurenční AVG za 1,3 miliard $, spolu mají tyto společnosti uživatelskou základnu okolo 400 milionů lidí a 40% podíl na trhu mimo Čínu.<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Avast not done with deal-making after AVG buy, but no rush | vydavatel = Reuters | datum_vydání = 2016-09-30 | url = http://www.reuters.com/article/us-avast-avg-tech-ceo-idUSKCN1201R2?type=companyNews | jazyk = Anglicky}}</ref> Agentura [[Agentura Evropské unie pro Kosmický program|EUSPA]], která řídí [[navigační systém Galileo]], od roku 2012 sídlí v pražských [[Holešovice|Holešovicích]].<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Praha je už čtyři roky sídlem Agentury pro evropský satelitní systém. Co z toho má Česká republika? | periodikum = ČT24 | vydavatel = Česká televize | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/1968049-praha-je-uz-ctyri-roky-sidlem-agentury-pro-evropsky-satelitni-system-co-z-toho-ma-ceska | datum vydání = | url archivu = | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Plánuje se stěhování do větší budovy na pražskou [[Palmovka|Palmovku]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Stěhování evropské „NASA“ na Palmovku nabírá zpoždění. Kvůli tajným dokumentům | periodikum = Seznamzpravy.cz | datum_vydání = 2024-01-31 | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-zivot-v-cesku-stehovani-evropske-nasa-na-palmovku-nabira-zpozdeni-kvuli-tajnym-dokumentum-244821}}</ref> === Doprava === {{viz též|Doprava v Česku}} [[Soubor:Motorways in Czechia map.svg|náhled|[[Dálnice v Česku]]]] ==== Silniční síť ==== {{viz též|Dálnice v Česku|Silnice I. třídy|Silnice II. třídy|Silnice III. třídy}} Délka silniční dopravní sítě v roce 2015 činila 55&nbsp;737,5&nbsp;km. Z toho 776&nbsp;km tvořily [[Dálnice v Česku|dálnice]] a 6&nbsp;244,9&nbsp;km [[silnice I. třídy]] (včetně 459,4&nbsp;km [[Rychlostní silnice v Česku|rychlostních komunikací]]).<ref name="rocenka">[https://www.sydos.cz/cs/rocenka-2015/rocenka/htm_cz/cz15_321000.html Ročenka dopravy 2015: Infrastruktura silniční dopravy], Ministerstvo dopravy ČR</ref> [[Dálnice v Česku|Dálniční síť]] je stále ve výstavbě. Páteřní komunikací bude po svém dokončení [[dálnice D1]], která spojí [[Praha|Prahu]], [[Brno]] a [[Ostrava|Ostravu]] s Polskem (směr [[Katovice]]). Již dokončenými komunikacemi jsou [[dálnice D2]], spojující Brno a Bratislavu, [[dálnice D5]] spojující Prahu, Plzeň a Německo (směr Norimberk), [[dálnice D8]] z Prahy přes [[Ústí nad Labem]] do Německa (směr Drážďany), [[dálnice D10]] (Praha–Turnov), [[dálnice D46]] (Vyškov–Olomouc) a [[dálnice D56]] (Ostrava–Frýdek-Místek). V různě pokročilém stavu výstavby jsou dále [[dálnice D0]], [[dálnice D3]], [[dálnice D4]], [[dálnice D6]], [[dálnice D7]], [[dálnice D11]], [[dálnice D35]], [[dálnice D48]], [[dálnice D49]], [[dálnice D52]] a [[dálnice D55]]. Maximální povolená rychlost na dálnici činí 130&nbsp;km/h. Za užívání dálnic platí motoristé [[dálniční poplatek]], přičemž od roku 2007 existuje systém [[Elektronické mýtné v Česku|elektronického mýtného]]. Úmrtnost na českých silnicích byla v přepočtu na obyvatele v roce 2004 přibližně 1,6× vyšší než v Německu, přestože intenzita dopravy je nižší. Počet 1286 usmrcených z roku 2005 se kolísavě snižuje.<ref>{{Citace elektronického periodika |titul=Vnější příčiny úmrtí v ČR v letech 1994 až 2006 PDF |url=http://www.czso.cz/csu/2007edicniplan.nsf/t/AE00323F7A/$File/403507k06.pdf |datum přístupu=2010-06-23 |url archivu=https://web.archive.org/web/20101117223446/http://www.czso.cz/csu/2007edicniplan.nsf/t/AE00323F7A/$File/403507k06.pdf |datum archivace=2010-11-17 }}</ref> V roce 2010 zemřelo na silnicích 802 lidí. Každé registrované vozidlo v ČR musí mít [[Státní poznávací značky v Česku|státní poznávací značku]]. Její současná podoba pochází z roku 2001. ==== Železnice ==== {{viz též|Železniční doprava v Česku|Seznam železničních tratí v Česku}} [[Soubor:Rychlík und Supercity in Praha hlavní nádraží.jpg|náhled|[[Pendolino]] ([[Elektrická jednotka 680]]) na [[Praha hlavní nádraží|Hlavním nádraží]] v Praze]] Česko má se svými 9 568&nbsp;km jednu z nejhustších železničních sítí v Evropě. Z toho je 3 212&nbsp;km tratí [[Železniční napájecí soustava|elektrizováno]] a 1 906&nbsp;km je dvou- a vícekolejných.<ref name="doicr">{{Citace elektronického periodika |titul=Dopravní infrastruktura – časové řady. ČSÚ, 1.8.2011 |url=http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/dopravni_infrastruktura_casove_rady |datum přístupu=2012-03-13 |url archivu=https://web.archive.org/web/20111114153716/http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/dopravni_infrastruktura_casove_rady |datum archivace=2011-11-14 }}</ref> Správcem a provozovatelem naprosté většiny železniční infrastruktury je státní organizace [[Správa železnic]]. České dráhy provozují [[vysokorychlostní vlak]]y [[Elektrická jednotka 680|Pendolino]], ale jelikož žádné tratě nejsou [[Vysokorychlostní trať|vysokorychlostní]], je jejich maximální rychlost omezena na 160&nbsp;km/h. Přepravní výkon v osobní dopravě od roku 1995 klesal k minimu 6 518 milionů [[Dělba přepravní práce|osobokilometrů]] v roce 2003 (81 % roku 1995), poté stoupal až k 11 069 milionům osobokilometrů v roce 2019 (138 % roku 1995). V souvislosti s pandemií prudce klesl v roce 2020 (6 485 milionů osobokilometrů) a do konce roku 2022 se ještě nevrátil do hodnot roku 2019.<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Doprava - Naturální ukazatele - časové řady | kapitola = Osobní doprava - časové řady : Tab. 1 Přeprava cestujících železniční dopravou | url = https://www.czso.cz/csu/czso/osobni_doprava_casove_rady | vydavatel = Český statistický úřad | datum vydání = 2024-02-06 | datum přístupu = 2024-02-20 }}</ref> Přepravní výkon v nákladní dopravě od roku 1995 kolísavě klesal k minimu 12 791 milionů [[Dělba přepravní práce|tunokilometrů]] v roce 2009 (68 % roku 1995), a od té doby pomalu kolísavě stoupal k 16 777 milionům tunokilometrů v roce 2022 (74 % roku 1995). V pandemickém roce 2020 se projevil pokles o 6 %, který byl hned následujícího roku zahlazen.<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Doprava - Naturální ukazatele - časové řady | kapitola = Nákladní doprava - časové řady : Tab. 1 Železniční nákladní doprava | url = https://www.czso.cz/csu/czso/nakladni_doprava_casove_rady | vydavatel = Český statistický úřad | datum vydání = 2024-02-06 | datum přístupu = 2024-02-20 }}</ref> Od roku [[1991]] je Česko zapojeno do sítě mezinárodních vlaků [[EuroCity]], od roku 2005 zajišťují některá z mezinárodních spojení i vlaky [[SuperCity]], jejichž těžiště je na lince Praha – Ostrava. Největším [[Železniční doprava v Česku|železničním dopravcem]] jsou [[České dráhy]]. Nákladní železniční trh je liberalizován, [[Konkurence dopravců v osobní železniční dopravě v Česku|liberalizace v osobní dopravě]] probíhá. Většina osobní železniční dopravy je [[Železniční linky v závazku veřejné služby#Česko|podporována z veřejných rozpočtů]] prostřednictvím dlouhodobých smluv s dopravci. Hlavním železničním uzlem je [[Praha hlavní nádraží|Hlavní nádraží v Praze]]. Jeho stará budova je památkově chráněnou [[Secesní architektura|secesní]] stavbou z dílny architekta [[Josef Fanta|Josefa Fanty]]. Mezinárodně využívaný je unikátní [[Železniční zkušební okruh Cerhenice]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Exkurze na okruh, kde se krotí ti nejlepší evropští „železní oři“ {{!}} PN | periodikum = podebradskenoviny.cz | url = http://podebradskenoviny.cz/zpravodajstvi/exkurze-na-okruh-kde-se-kroti-ti-nejlepsi-evropsti-zelezni-ori | datum přístupu = 2019-12-14 | url archivu = https://web.archive.org/web/20161220074148/http://podebradskenoviny.cz/zpravodajstvi/exkurze-na-okruh-kde-se-kroti-ti-nejlepsi-evropsti-zelezni-ori | datum archivace = 2016-12-20 }}</ref> ==== Letectví ==== [[Soubor:Prg Ruzyne airport 5841.JPG|náhled|[[Letiště Václava Havla Praha|Letiště Václava Havla]] v Praze]] {{viz též|Seznam letišť v Česku|Seznam leteckých společností Česka}} V Česku je celkem 91 civilních letišť,<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=|jméno=|titul=Letiště v ČR|url=http://www.czech.cz/cz/92812-mezinarodni-letiste-v-cr|vydavatel=czech.cz|místo=|datum vydání=|datum přístupu=2017-02-16|url archivu=https://web.archive.org/web/20170518223151/http://www.czech.cz/cz/92812-mezinarodni-letiste-v-cr|datum archivace=2017-05-18|nedostupné=ano}}</ref> z toho 46 má zpevněný [[Vzletová a přistávací dráha|povrch]]. Pouze 5 letišť vypravuje pravidelné lety. Většina [[letectví|letecké dopravy]] se v Česku realizuje přes [[Praha|pražské]] [[letiště Václava Havla Praha]], které v roce 2016 přepravilo 13 milionů pasažérů.<ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Pražské letiště má nový rekord, letos odbavilo už 13 milionů cestujících|periodikum=iDNES.cz|url=http://ekonomika.idnes.cz/letiste-milnik-cestujici-rekord-dav-/ekonomika.aspx?c=A161230_112818_ekonomika_bur|datum vydání=2016-12-30|datum přístupu=2017-02-16}}</ref> V zimní sezóně 2016/17 se z něj létalo do 105 destinací v 39 zemích světa.<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=|jméno=|titul=Magazín Terminál - zajímavá letadla za rok 2016|url=https://www.youtube.com/watch?v=DXKAqAUno0I|vydavatel=prg.aero|místo=|datum vydání=2016-11-07|datum přístupu=2017-02-16}}</ref> Mezi další letiště s pravidelným, ale méně hustým civilním provozem patří [[letiště Brno-Tuřany]], [[Letiště Leoše Janáčka Ostrava|Ostrava-Leoše Janáčka]], [[Letiště Pardubice|Pardubice]] a [[Letiště Karlovy Vary|Karlovy Vary]]. Působí zde tři hlavní pravidelné letecké společnosti. Nejstarší z nich jsou [[České aerolinie]], největší letecká společnost je [[Smartwings|Travel Service]], pod který spadá také nízkonákladová společnost [[Smartwings]]. Mezi další české letecké společnosti patří [[Van Air Europe]], [[Silver Air]] a další letecké společnosti poskytující služby [[aerotaxi]], například [[ABS Jets]], [[CTR Flight Services]], [[G-JET]] či [[Silesia Air]]. ==== Vodní doprava ==== [[Vodní doprava v Česku]] je provozována na řekách [[Labe]] a [[Vltava]] a dalších uzavřených vodních plochách, pro rekreační účely. Nejvýznamnějším provozovatelem vodní dopravy je [[Československá plavba labská]]. ČR disponuje i [[Svobodné přístavní pásmo v Hamburku a Štětíně|vlastním přístavním územím]] v areálu námořního přístavu v [[Hamburk]]u v Německu. Přístavy [[Moldauhafen]] a [[Saalehafen]] byly na základě [[Versailleská smlouva|Versailleské smlouvy]] pronajaty v roce 1929 na 99 let (do roku 2028) Československu. Téhož roku Československo zakoupilo i přístav [[Peutehafen]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Přístavní území ČR v Hamburku {{!}} ŘVC ČR | periodikum = www.rvccr.cz | url = http://www.rvccr.cz/pristavy-a-sluzby/pristavni-uzemi-cr-v-hamburku | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Od roku 1993 je spravuje Česko. Přístavy využívala [[Československá námořní plavba]], dnes [[Československá námořní plavba|Česká námořní plavba]]. Velkou tradici (již od [[Jakub Krčín|Jakuba Krčína]]) má vodohospodářství, splavňování, budování jezů a přehrad. Největšími přehradami v ČR jsou [[Vodní nádrž Orlík|Orlík]], [[Vodní nádrž Lipno|Lipno]], [[Vodní nádrž Švihov|Švihov (Želivka)]], [[Vodní nádrž Nechranice|Nechranice]], [[Vodní nádrž Slapy|Slapy]], [[Vodní nádrž Slezská Harta|Slezská Harta]], [[Vodní nádrž Vranov|Vranov]], [[Vodní nádrž Dalešice|Dalešice]], [[Vodní nádrž Rozkoš|Rozkoš]] a soustava nádrží [[Vodní dílo Nové Mlýny|Nové Mlýny]].<ref>http://voda.tzb-info.cz/11949-nejvetsi-prehrady-a-vodni-elektrarny-v-ceske-republice</ref> ==== Městská hromadná doprava ==== {{viz též|Městská hromadná doprava v Česku}} [[Soubor:Škoda 15T, smyčka Radlická.jpg|náhled|vlevo|Tramvaj 15T v zastávce Radlická]] [[Soubor:2Mt (81-71M) č. 3125 - stanice Malostranská.jpg|náhled|Klasický design [[A (linka metra v Praze)|trasy A]] Pražského metra, stanice [[Malostranská (stanice metra)|Malostranská]]]] V České republice existuje velká tradice [[Městská hromadná doprava v Česku|městské hromadné dopravy]]. Systémy MHD se začaly rozvíjet od 60. let 19. století – [[koněspřežná tramvaj v Brně]] byla zavedena již roku 1869, v roce 1875 pak [[Koněspřežná tramvaj v Praze|v Praze]]. První [[parní tramvaj]] mělo také [[parní tramvaj v Brně|Brno]], do provozu zde byla uvedena roku 1884. Prvenství při zavádění [[Elektrická tramvaj|elektrických tramvají]] si zajistily [[Tramvajová doprava v Teplicích|Teplice]], kde elektřinou poháněná tramvaj vyjela na trať roku 1895. Rok poté se přidala [[Tramvajová doprava v Praze|Praha]] (zde již od roku 1891 fungovala převážně předváděcí [[Elektrická dráha na Letné v Praze|Křižíkova elektrická dráha na Letné]]), roku 1897 [[Tramvajová doprava v Liberci|Liberec]], v roce 1899 [[Tramvajová doprava v Olomouci|Olomouc]], [[Tramvajová doprava v Plzni|Plzeň]] a [[Tramvajová doprava v Ústí nad Labem|Ústí nad Labem]], 1900 [[Tramvajová doprava v Brně|Brno]] a [[Tramvajová doprava v Jablonci nad Nisou|Jablonec nad Nisou]], 1901 [[Tramvajová doprava v Mostě a v Litvínově|Most a Litvínov]] a [[Tramvajová doprava v Ostravě|Ostrava]], 1902 [[Tramvajová doprava v Mariánských Lázních|Mariánské Lázně]], 1905 [[Tramvajová doprava v Opavě|Opava]], 1909 [[Tramvajová doprava v Českých Budějovicích|České Budějovice]] a [[Tramvajová doprava v Jihlavě|Jihlava]], 1911 [[Tramvajová doprava v Těšíně|Těšín]] a 1916 [[Tramvajová doprava v Bohumíně|Bohumín]]. Od 70. let 20. století funguje v ČR sedm tramvajových systémů: v [[Tramvajová doprava v Praze|Praze]], [[Tramvajová doprava v Brně|Brně]], [[Tramvajová doprava v Ostravě|Ostravě]], [[Tramvajová doprava v Plzni|Plzni]], [[Tramvajová doprava v Liberci|Liberci]], [[Tramvajová doprava v Olomouci|Olomouci]] a společný [[Tramvajová doprava v Mostě a v Litvínově|tramvajový systém Mostu a Litvínova]]. Ve 20. století je patrný trend úbytku tramvajové dopravy na úkor autobusové. Autobusová městská doprava se od 90. let integruje s příměstskou, větší roli od začátku 21. století také hraje městská a příměstská železnice (např. [[Esko Praha]]). Okrajovou roli v systému hromadné dopravy hrají lanové dráhy ([[Lanové dráhy v Karlových Varech|Karlovy Vary]], [[Lanová dráha na Petřín|Praha]]) či vodní doprava ([[Přívozy Pražské integrované dopravy|pražské přívozy]], [[Lodní doprava na Brněnské přehradě|doprava na Brněnské přehradě]]). Jediným městem v ČR, kde byl vybudován systém městské podzemní dráhy, takzvaného [[Metro|metra]], je Praha. Provoz [[Metro v Praze|pražského metra]] byl zahájen 9. května 1974. Síť tras k roku 2015 měřila 65,2&nbsp;km, soupravy zastavovaly v 61 stanicích. Pražské metro přepraví přes 1,6 milionů cestujících denně. Podle hodnocení [[Mezinárodní automobilová federace|Mezinárodní automobilové federace]] z roku 2010 má Praha čtvrtou nejkvalitnější městskou hromadnou dopravu v Evropě (po [[Mnichov]]u, [[Helsinky|Helsinkách]] a [[Vídeň|Vídni]]).<ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Praha má čtvrtou nejlepší MHD v Evropě, v testu jí pomohlo levné jízdné|periodikum=iDNES.cz|url=http://zpravy.idnes.cz/praha-ma-ctvrtou-nejlepsi-mhd-v-evrope-v-testu-ji-pomohlo-levne-jizdne-1e4-/domaci.aspx?c=A100218_113342_praha_nos|datum vydání=2010-02-18|datum přístupu=2016-09-05}}</ref> === Energetika === {{Podrobně|Energetika v Česku}} [[Soubor:Temelin 04710048 (8356289819).jpg|náhled|[[Jaderná elektrárna Temelín]], nejvýkonnější elektrárna v Česku a jedna ze dvou jaderných elektráren v zemi]] Česko v současnosti snižuje svojí energetickou závislost na [[hnědé uhlí|hnědém uhlí]], která se negativně projevovala v kvalitě životního prostředí v severních Čechách. V roce 2005 bylo 65,4 procent elektřiny vyráběno pomocí páry a spalováním (hlavně uhlí), 30 procent v jaderných elektrárnách a 4,6 procenta z obnovitelných zdrojů, včetně vodních elektráren. Největším českým energetickým zdrojem je [[Jaderná elektrárna Temelín]] (14 % výroby elektřiny v Česku), další jaderná elektrárna je v [[Jaderná elektrárna Dukovany|Dukovanech]]. Česko patří mezi největší vývozce proudu v Evropě, v roce 2013 vyvezlo asi 17 TWh, což je víc než vyrobí Temelín.<ref>[http://aktualne.centrum.cz/domaci/zivot-v-cesku/clanek.phtml?id=800111 Česko si zapsalo rekord. Vyvezlo nejvíc elektřiny]</ref> ČR je na sedmém místě na světě ve vývozu elektrické energie a na desátém ve výrobě energie z jádra.<ref name=cia /> [[Zelená dohoda pro Evropu]] počítá do roku 2033 s koncem používání [[uhlí]],<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Jak to bude s elektřinou? ČR ji stále vyváží, po útlumu uhlí se to ale změní | periodikum = Deník.cz | datum vydání = 2024-03-05 | url = https://www.denik.cz/energie/elektrina-utlum-uhli.html }}</ref> ze kterého se v roce 2023 vyráběla skoro polovina elektřiny v Česku.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Elektřina z uhlí se Česku přestává vyplácet, Síkela slibuje řízený odchod | periodikum = iDNES.cz | datum vydání = 2024-03-14 | url = https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/uhli-energetika-teplarny-utlum-tezba-odchod.A240313_155931_ekonomika_hyk }}</ref> Výpadek uhlí má být postupně nahrazen [[Jaderná energetika v Česku|jadernou energií]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Konec uhlí 2033 pořád platí, proud půjde i dovážet, plánuje Síkela | periodikum = Seznam Zprávy | datum_vydání = 11. října 2023 | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/ekonomika-konec-uhli-2033-porad-plati-proud-pujde-i-dovazet-planuje-sikela-238140 }}</ref> [[Zemní plyn]] je nakupován od norských společností a jako zkapalněný plyn [[Zkapalněný zemní plyn|LNG]] z [[Nizozemsko|Nizozemska]] a [[Belgie]]. V minulosti pocházely tři čtvrtiny dodávek plynu z [[Rusko|Ruska]], ale po vypuknutí [[Ruská invaze na Ukrajinu|války na Ukrajině]] byly tyto dodávky postupně zastaveny.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = ‚V lednu ani kubík.‘ Dovoz plynu z Ruska do Česka klesl na nulu, uvedl Síkela | periodikum = iROZHLAS | url = https://www.irozhlas.cz/ekonomika/cesko-zasoby-plyn-rusko_2302182048_zuj | datum přístupu = 2023-03-30 }}</ref> Zkapalněný zemní plyn se začal dovážet také z USA či [[Katar]]u.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Solidarita se nekoná. Německo od léta zvýší přirážku za tranzit plynu | periodikum = iDNES.cz | datum_vydání = 24. května 2024 | url = https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/plyn-lng-evropska-unie.A240524_135144_ekonomika_hyk#cxrecs_s }}</ref> === Maloobchod === Symbolem konzumního životního stylu se staly po revoluci roku 1989 supermarkety a hypermarkety, které ovládly maloobchodní sféru více než kdekoli jinde v Evropě.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Nákupní centra stále rostou, budou ale menší | periodikum = ČT24 | odkaz na periodikum = ČT24 | vydavatel = Česká televize | odkaz na vydavatele = Česká televize | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/ekonomika/1510832-nakupni-centra-stale-rostou-budou-ale-mensi | datum přístupu = 2016-09-05 }}</ref> === Cestovní ruch === {{Podrobně|Cestovní ruch v Česku|Seznam hradů, tvrzí a zřícenin v Česku}} [[Soubor:Prague Praha 2014 Holmstad Vaclavplassen i nybyen Nove Mesto flott.jpg|náhled|[[Václavské náměstí]]]] České hospodářství získává vysoké příjmy z cestovního ruchu. V roce 2001 celkové výnosy z cestovního ruchu dosáhly 118,13 miliardy korun, což tehdy představovalo 5,5 % [[Hrubý domácí produkt|HDP]]. V následujících letech však zájem cizinců o ČR, částečně z důvodu posílení kurzu české [[koruna česká|koruny]], poněkud opadl. Posléze koruna oslabila; v roce 2016 navštívilo Česko 9,3 milionu turistů ze zahraničí.<ref>{{Citace periodika|titul=Nejúspěšnější rok: turistů z ciziny přijelo rekordních devět milionů|periodikum=Zprávy E15.cz|url=http://zpravy.e15.cz/byznys/obchod-a-sluzby/nejuspesnejsi-rok-turistu-z-ciziny-prijelo-rekordnich-devet-milionu-1328598|datum přístupu=2017-02-09}}</ref> Praha je pátým nejnavštěvovanějším městem Evropy, po [[Londýn]]u, [[Paříž]]i, [[Istanbul]]u a [[Řím]]u.<ref>{{Citace elektronické monografie|titul=Top 100 City Destinations Ranking - 2013 Data|url=http://blog.euromonitor.com/2015/01/top-100-city-destinations-ranking.html|datum vydání=2015-01-27|datum přístupu=2016-09-05|jazyk=en-US}}</ref> Podle agentury [[CzechTourism]] byly v roce 2014 nejnavštěvovanějšími turistickými cíli v ČR [[Pražský hrad]] (1 799 300 turistů), [[Zoo Praha|Zoologická zahrada Praha]] (1 382 200), [[Aquapalace Praha|AquaPalace Praha]] (845 300), [[Dolní oblast Vítkovice|Dolní oblast Vítkovic]] a [[Hornické muzeum Landek Park|Landek Park]] v Ostravě (808 900), [[Staroměstská radnice]] (včetně [[Staroměstský orloj|orloje]]) v Praze (739 800), Pivovarské muzeum a podzemí v Plzni (600 000), [[Zoologická zahrada Zlín|Zoologická zahrada Zlín-Lešná]] (585 100), [[Židovské muzeum v Praze]] (580 000), [[Petřínská rozhledna]] v Praze (557 400) a [[Zoologická zahrada a botanický park Ostrava|Zoologická zahrada Ostrava]] (540 500).<ref>{{Citace elektronické monografie|titul=Nejnavštěvovanější místa v&nbsp;ČR: opět vede Pražský hrad, umístily se i&nbsp;méně známé lokality|url=http://www.novinky.cz/cestovani/373453-nejnavstevovanejsi-mista-v-cr-opet-vede-prazsky-hrad-umistily-se-i-mene-zname-lokality.html|datum přístupu=2016-09-05|jazyk=cs-CZ}}</ref> Úspěch pražské zoo souvisí s její prestiží. V roce 2015 uživatelé největšího cestovatelského serveru [[TripAdvisor]] pražskou zoo určili jako čtvrtou nejlepší na světě.<ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Zoo Praha je čtvrtá nejlepší na světě|url=http://www.novinky.cz/cestovani/375116-zoo-praha-je-ctvrta-nejlepsi-na-svete.html|datum přístupu=2016-09-05|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavatel = Borgis }}</ref> Magazín [[Forbes]] ji roku 2008 označil za sedmou nejlepší na světě.<ref>{{Citace elektronické monografie|titul=Žebříček nejlepších zoo na světě podle magazínu Forbes|url=https://www.zoopraha.cz/aktualne/ostatni-clanky/223-zebricek-nejlepsich-zoo-na-svete-podle-magazinu-forbes|datum přístupu=2016-09-05}}</ref> [[Soubor:Lednice, zámek (05).jpg|náhled|Novogotický [[Lednice (zámek)|zámek Lednice]]]] [[Soubor:Český Krumlov, zámek a kostel zdola3.jpg|náhled|vlevo|[[Český Krumlov (hrad a zámek)|Hrad a zámek Český Krumlov]] v jižních Čechách]] [[Soubor:Zámek hluboká.jpg|náhled|[[Hluboká (zámek)|Zámek Hluboká]] poblíž Českých Budějovic]] [[Soubor:Zamek Karlštejn.jpg|náhled|Středověký [[Karlštejn|hrad Karlštejn]] poblíž [[Beroun]]a]] [[Soubor:Praha, Zlatá ulička - panoramio (2).jpg|náhled|vlevo|[[Zlatá ulička]] v Praze]] Z hradů a zámků jsou kromě Pražského hradu nejnavštěvovanější [[Lednice (zámek)|zámek Lednice]], [[Český Krumlov (hrad a zámek)|zámek Český Krumlov]], [[Hluboká (zámek)|zámek Hluboká nad Vltavou]], [[Karlštejn|hrad Karlštejn]], [[Průhonice (zámek)|zámek Průhonice]], [[Dětenice (zámek)|zámek Dětenice]], [[Konopiště|zámek Konopiště]], [[Arcibiskupský zámek Kroměříž|arcibiskupský zámek a zahrady v Kroměříži]] a [[Loučeň (zámek)|zámek Loučeň]].<ref name="haz">{{Citace elektronického periodika|příjmení=Novotný|jméno=Jiří|titul=TOP 100 Nejnavštěvovanější místa v ČR - České hrady a zámky|periodikum=www.hrady-zamky-cr.cz|url=http://www.hrady-zamky-cr.cz/pamatky/top.php|datum přístupu=2016-09-05|url archivu=https://web.archive.org/web/20160716184752/http://www.hrady-zamky-cr.cz/pamatky/top.php|datum archivace=2016-07-16}}</ref> Ve Středočeském kraji jsou turistickými lákadly také [[Kostel Všech svatých (Sedlec)|kostnice v Sedlci]] v Kutné Hoře a [[chrám svaté Barbory]] tamtéž, hrady [[Křivoklát]], [[Český Šternberk (hrad)|Český Šternberk]] a [[Kokořín (hrad)|Kokořín]], zámky [[Poděbrady (zámek)|Poděbrady]] a [[Veltrusy (zámek)|Veltrusy]], v Jihočeském kraji [[Vyšebrodský klášter|klášter Vyšší Brod]], hrady [[Rožmberk (hrad)|Rožmberk]] a [[Zvíkov (hrad)|Zvíkov]], zámky [[Orlík (zámek)|Orlík]], [[Červená Lhota (zámek)|Červená Lhota]] a [[Jindřichův Hradec (zámek)|Jindřichův Hradec]], v Karlovarském kraji [[Loket (hrad)|hrad Loket]], v Ústeckém kraji [[Koncentrační tábor Terezín|Památník Terezín]], hrad [[Hazmburk]] a zámek [[Duchcov (zámek)|Duchcov]], v Libereckém hrady [[Trosky (hrad)|Trosky]], [[Grabštejn]], [[Lemberk]], [[Bezděz (hrad)|Bezděz]] a [[Sychrov (zámek)|zámek Sychrov]], v Královéhradeckém [[Bílá věž (Hradec Králové)|Bílá věž]] v Hradci Králové, hrad [[Kost (hrad)|Kost]], zámky [[Ratibořice (zámek)|Ratibořice]], [[Karlova Koruna]] a [[Hrádek u Nechanic (zámek)|Hrádek u Nechanic]], v Pardubickém [[Muzeum v přírodě Vysočina|soubor lidových staveb]] u Hlinska a zámek [[Pardubice (zámek)|Pardubice]], na Vysočině [[Telč (zámek)|zámek Telč]], v Olomouckém [[Bouzov (hrad)|hrad Bouzov]], v Jihomoravském [[Katedrála svatého Petra a Pavla|katedrála sv. Petra a Pavla]] v Brně, hrady [[Špilberk]], [[Pernštejn (hrad)|Pernštejn]], [[Veveří (hrad)|Veveří]] a [[Bítov (hrad)|Bítov]], ve Zlínském [[Valašské muzeum v přírodě]] v Rožnově pod Radhoštěm, hrad [[Buchlov]] a zámek [[Buchlovice (zámek)|Buchlovice]]. K nejznámějším pražským pamětihodnostem patří krom dosud jmenovaných [[Kostel Matky Boží před Týnem|Týnský chrám]], [[Staronová synagoga]], [[Starý židovský hřbitov v Praze-Josefově|Starý židovský hřbitov]], [[Betlémská kaple]], [[Břevnovský klášter]], [[Stavovské divadlo]], [[Pražské Jezulátko]], [[Emauzský klášter]], [[palác Kinských]], [[Maiselova synagoga]], [[Pivovar U Fleků]], [[Španělská synagoga]], [[pražská Loreta]], z novějších pak [[Lennonova zeď]] či [[Žižkovský vysílač|Žižkovská televizní věž]]. Krom katedrály sv. Víta patří k turisticky nejatraktivnějším částem Pražského hradu [[Zlatá ulička]], [[Bazilika svatého Jiří|bazilika sv. Jiří]], [[Královská zahrada]], [[Letohrádek královny Anny]] a [[Starý královský palác (Pražský hrad)|Starý královský palác]]. Nejznámějšími mimopražskými a mimobrněnskými svatostánky jsou [[Katedrála svatého Václava|katedrála svatého Václava v Olomouci]], [[Velká synagoga v Plzni]], [[Kostel Nejsvětější Trojice (Fulnek)|kostel Nejsvětější Trojice ve Fulneku]], [[Katedrála svatého Bartoloměje|katedrála svatého Bartoloměje v Plzni]], [[Katedrála Božského Spasitele|katedrála Božského Spasitele v Ostravě]] a [[Katedrála svatého Štěpána (Litoměřice)|katedrála svatého Štěpána v Litoměřicích]]. V ČR je asi 700 muzeí.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Muzea a galerie | periodikum = www.czech.cz | url = http://www.czech.cz/cz/Turistika/Kam-jit,-co-navstivit/Muzea-a-galerie | datum přístupu = 2019-12-14 | url archivu = https://web.archive.org/web/20190819222917/http://www.czech.cz/cz/Turistika/Kam-jit,-co-navstivit/Muzea-a-galerie | datum archivace = 2019-08-19 | nedostupné = ano }}</ref> Největším je [[Národní muzeum]] (jeho součástí je Přírodovědecké muzeum, Historické muzeum, Náprstkovo muzeum asijských, afrických a amerických kultur a Muzeum české hudby), [[Moravské zemské muzeum]], [[Židovské muzeum v Praze]], [[Národní technické muzeum v Praze|Národní technické muzeum]], [[Uměleckoprůmyslové muzeum v Praze]], [[Muzeum hlavního města Prahy]] (vlastní [[Langweilův model Prahy]] a spravuje i [[Müllerova vila|Müllerovu vilu]]), [[Vojenské technické muzeum Lešany]], [[Muzeum umění Olomouc]], [[Slovácké muzeum v Uherském Hradišti]]. K nejnavštěvovanějším patří též [[Hornické muzeum Příbram|Hornické muzeum v Příbrami]] a [[České muzeum stříbra|České muzeum stříbra v Kutné Hoře]]. Z přírodních památek to jsou [[Punkevní jeskyně]] a propast [[Macocha]], [[soutěsky Kamenice]], [[Pravčická brána]], [[Koněpruské jeskyně]], [[Bozkovské dolomitové jeskyně]] či [[Jetřichovické vyhlídky]].<ref name="haz" /> Mimořádné postavení mají kulturní památky zapsané na [[Světové dědictví (Česko)|seznam světového kulturního dědictví UNESCO]]. Kromě již uvedených (Kroměříž, Český Krumlov, centrum Prahy) jsou to [[vila Tugendhat]] v Brně, vesnice [[Holašovice]], historické jádro [[Kutná Hora-Vnitřní Město|Kutné Hory]], [[Lednicko-valtický areál]], [[Litomyšl (zámek)|zámek a zámecký areál Litomyšl]], [[Sloup Nejsvětější Trojice (Olomouc)|sloup Nejsvětější Trojice]] v Olomouci, historické centrum [[Třebíč]]e ([[Zámostí (Třebíč)|Třebíčská židovská čtvrť]] a [[Bazilika svatého Prokopa]]) a [[Kostel svatého Jana Nepomuckého (Žďár nad Sázavou)|poutní kostel sv. Jana Nepomuckého na Zelené hoře]]. Na seznam nehmotného světového kulturního dědictví UNESCO byly zapsány [[Jízda králů]] na Slovácku a na Hané, [[sokolnictví]], [[masopustní průvody s maskami na Hlinecku]], [[slovácký verbuňk]]<ref>{{Citace elektronického periodika|příjmení=s.r.o.|jméno=World Media Partners,|titul=Dvanáct českých divů světa|periodikum=www.unesco-czech.cz|url=http://www.unesco-czech.cz/|datum přístupu=2016-09-05}}</ref> a nejnověji, v roce 2016, české loutkářství.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = České a slovenské loutkářství je na seznamu UNESCO | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavatel = Borgis | url = https://www.novinky.cz/kultura/clanek/ceske-a-slovenske-loutkarstvi-je-na-seznamu-unesco-40016895 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Některé lokality mají zvláštní význam pro spjatost s českými dějinami nebo mýty – hora [[Říp]], [[Vyšehrad]] (zejm. [[Vyšehradský hřbitov]], kde je pohřben [[Antonín Dvořák]] i [[Bedřich Smetana]]), hora [[Blaník]], [[Velehrad]] spojený s památkou cyrilometodějskou a velkomoravskou, [[Bazilika svatého Václava (Stará Boleslav)|kostel svatého Václava]] ve Staré Boleslavi spjatý s legendou o zabití knížete Václava, [[Pravoslavný chrám svatého Cyrila a Metoděje (Praha)|pravoslavný chrám svatých Cyrila a Metoděje]] v Praze, kde za druhé světové války zahynuli strůjci atentátu na Heydricha. K oblíbeným turistickým akcím patří [[Muzejní noc]], [[Noc kostelů]], [[Hradozámecká noc]], rekonstrukce nejslavnějších bitev, jež se odehrály na českém území ([[bitva u Slavkova]], [[bitva u Hradce Králové]], [[bitva u Kolína]], [[Obléhání Brna (1645)|obléhání Brna Švédy]] atd.), [[Dny NATO v Ostravě]] či armádní [[Bahna]].<ref>http://www.kudyznudy.cz/Aktuality/Co-prinese-rok-2016--nejocekavanejsi-a-nejlepsi-ak.aspx</ref> Krom toho řada festivalů a veletrhů (viz [[#Festivaly, přehlídky, ceny|příslušný oddíl]]). Tradičními turistickými magnety bývala lázeňská města jako [[Karlovy Vary]], [[Mariánské Lázně]] a [[Františkovy Lázně]], ovšem lázeňství se dostalo do krize. Karlovy Vary si však zachovávají atraktivitu kupříkladu i díky každoročnímu [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary|mezinárodnímu filmovému festivalu]]. Tato filmová přehlídka založená po druhé světové válce je dnes největší kulturní akcí v ČR. Významné rekreační oblasti v ČR jsou [[Národní park České Švýcarsko|České Švýcarsko]], [[Český ráj]], [[Krkonoše]] a [[Šumava]]. == Obyvatelstvo == {{Historie počtu obyvatel |title = Vývoj populace v českých zemích (sčítání lidu) |source = [[Český statistický úřad|ČSÚ]]<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Veřejná databáze: Počet a pohyb obyvatel v Českých zemích (roční údaje) | periodikum = vdb.czso.cz | vydavatel = Český statistický úřad | url = https://vdb.czso.cz/vdbvo2/faces/index.jsf?page=vystup-objekt&pvo=DEMDCR1&z=T&f=TABULKA&skupId=4791&katalog=33157&pvo=DEMDCR1 | datum přístupu = 2024-11-28 }}</ref> |type = ČR |cols = 2 |1857 |7016531 |1869 |7617230 |1880 |8222013 |1890 | 8665421 |1900 |9372214 |1910 |10078637 |1921 |10009587 |1930 |10674386 |1950 |8896133 |1961 |9571531 |1970 |9807697 |1980 |10291927 |1991 |10302215 |2001 |10230060 |2011 |10436560 |2021 |10524167 }} {{viz též|Obyvatelstvo Česka}} Na konci roku 2018 žilo v České republice dle [[Český statistický úřad|Českého statistického úřadu]] 10 649 800 lidí. [[Přirozený přírůstek]] v roce 2018 byl 1116 osob, [[plodnost#Úhrnná plodnost|úhrnná plodnost]] dosáhla hodnoty 1,71, v roce 2021 pak dosáhla hodnoty 1,83. Hlavní příčinou růstu počtu obyvatel je dlouhodobě migrace – v roce 2018 byl počet přistěhovalých o 38 629 osob vyšší než počet vystěhovalých, šlo zejména o migraci z [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Slovensko|Slovenska]]. Průměrný věk činil v roce 2018 42,3 let, [[střední délka života]] byla 76,1 let u mužů a 81,9 let u žen. V roce 2018 byl nejlidnatějším krajem Středočeský s 1 369 332 obyvateli. Byl jediným krajem, kde žilo více lidí než v Praze, která měla 1 308 632 obyvatel.<ref name="StatRocenka2019">{{Citace elektronické monografie | titul = Statistická ročenka České republiky - 2019 | vydavatel = Český statistický úřad | url = https://www.czso.cz/csu/czso/statisticka-rocenka-ceske-republiky-2019 | datum přístupu = 2020-06-21 }}</ref> === Vývoj počtu obyvatel v Česku === {{#chart:Czech Republic Total Population.chart}} === Etnické složení === [[Soubor:Věkové složení obyvatelstva ČR 2024.png|náhled|Věkové složení obyvatelstva ČR 2024<ref name="vekoveslozeni">[https://www.kurzy.cz/ekonomika/vekove-slozeni/ Věkové složení obyvatel] - Obyvatelstvo ČR [[Kurzy.cz]].</ref>]] {{Podrobně|Národnostní složení České republiky}} V posledním sčítání lidu v roce [[2011]] se 64,3 % obyvatel Česka přihlásilo k [[Češi|české]] národnosti (86,1 % z těch, kteří se k nějaké národnosti přihlásili), která zcela převažuje ve všech okresech Česka, 5,0 % obyvatel deklarovalo národnost [[Moravané|moravskou]] a 0,1 % národnost [[Slezané|slezskou]],<ref name="SLDB2011">{{Citace elektronického periodika | titul = Obyvatelstvo podle pohlaví a podle druhu pobytu, státního občanství, způsobu bydlení, národnosti a náboženské víry | url = https://vdb.czso.cz/vdbvo2/faces/index.jsf?page=vystup-objekt&pvo=OTCR111&z=T&f=TABULKA&katalog=30809&v=v122__null__null__null#w= | periodikum = vdb.czso.cz | datum přístupu = 2019-08-08 }}</ref> v obou případech rovněž hovořící převážně [[Čeština|česky]]. Podle názoru [[Český statistický úřad|Českého statistického úřadu]] jde o důsledek rozdělení [[Češi|české národnosti]], před sčítáním v roce [[1991]] ještě jednotné, v důsledku medializace moravské národnostní problematiky a tedy do jisté míry uměle;<ref>{{Citace elektronického periodika |titul=Český statistický úřad: Základní informace o vývoji obyvatelstva, domácností, domů a bytů, část 5. Národnost a mateřský jazyk |url=http://www.czso.cz/csu/2005edicniplan.nsf/t/D6002FD8F5/$File/kap_I_05.pdf |datum přístupu=2008-05-15 |url archivu=https://web.archive.org/web/20160309223736/http://www.czso.cz/csu/2005edicniplan.nsf/t/D6002FD8F5/$File/kap_I_05.pdf |datum archivace=2016-03-09 }}</ref> [[Moravané (strana)|politická strana Moravané]] tento stav naopak hodnotí jako projev spontánního národního obrození.<ref>[http://moravane.eu/?s=n%C3%A1rodn%C3%ADho+obrozen%C3%AD+Moravan%C5%AF „Moravané“]</ref> Faktem zůstává, že moravskou, částečně slezskou a po určitou dobu i českou a slovenskou národnost bylo v různých obdobích existence [[Československo|Československa]] možno deklarovat jen omezeně (skupina nebyla uváděna v koncových statistikách) nebo vůbec ne (ke skupině nebylo možno se přihlásit) a teprve v roce [[1991]], krátce před rozpadem státu, bylo poprvé plně přihlédnuto ke každé z těchto čtyř národností jednotlivě.<ref>[http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/prvni_ceskoslovenske_scitani_lidu_1921 „Český statistický úřad: První Československé sčítání lidu 1921“] {{Wayback|url=http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/prvni_ceskoslovenske_scitani_lidu_1921 |date=20120604093519 }}. [http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/narodnosti_v_cr_od_r_1921 „Český statistický úřad: Národnosti v ČR od r. 1921“].</ref> Celkem 25,3 % obyvatel Česka využilo při sčítání lidu v roce 2011 možnost nevyplňovat ve sčítacích formulářích dobrovolnou kolonku národnosti a ponechalo ji prázdnou.<ref name="SLDB2011" /> === Etnografické skupiny === [[Soubor:Kroj 8 svobodní detail.jpg|náhled|Slavnostní [[kroj]] svobodného páru z Moravského [[Slovácko|Slovácka]]]] [[Soubor:Narodnostni-slozeni-cr.png|náhled|Národnostní složení ČR]] V Česku existuje několik etnografických skupin úzce spjatých s krajem, kde žijí, které se v minulosti lišily některými kulturními rysy a dialektem. V Čechách to jsou například [[Chodové]], [[Plzeňáci]], [[Blata|Blaťáci]] a [[Doudlebové]], na Moravě [[Horácko|Horáci]], [[Hanáci]], [[Moravští Chorvati]],<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = 500 let od příchodu na jižní Moravu. Charváti? Vinaři milující fazolovou polévku | periodikum = Brněnský deník | datum_vydání = 8. srpna 2015 | url = https://brnensky.denik.cz/z-regionu/500-let-od-prichodu-na-jizni-moravu-charvati-vinari-milujici-fazolovou-polevku-20150808.html }}</ref> [[Moravští Slováci]], [[Podlužáci]], [[Valašsko|Valaši]], [[Laši]] a další a ve Slezsku např. [[Goralé]],<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hubinger | jméno = Václav | příjmení2 = Honzák | jméno2 = František | příjmení3 = Polišenský | jméno3 = Jiří | spoluautoři = | rok = 1985 | titul = Národy celého světa (Malé encyklopedie) | vydavatel = Mladá fronta | místo = Praha | isbn = | strany = 69 }}</ref> [[Slezané|Šlonzáci]],<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Boj za slezskou věc: Kdo usiloval o nezávislost Slezska? | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost | datum_vydání = 31. prosince 2018 | url = https://www.stoplusjednicka.cz/boj-za-slezskou-vec-kdo-usiloval-o-nezavislost-slezska }}</ref> [[Moravci]] a [[Prajzové|Prajzáci]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Být Prajzákem | periodikum = Historie.cs | datum_vydání = 26. října 2019 | url = https://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10150778447-historie-cs/419236100051004/titulky }}</ref> Tyto rozdíly se začaly, zejména po [[Druhá světová válka|druhé světové válce]], stírat, některé krajové zvláštnosti se však dosud udržují. Kromě těchto geograficky rozlišitelných etnografických skupin stojí za zmínku víceméně rozptýlené, specifické etnografické skupiny. Jedná se o [[Romové v Česku|romskou]] a [[Židé v Česku|židovskou]] etnografickou skupinu. === Cizinci === Na konci roku 2022 podle [[Český statistický úřad|Českého statistického úřadu]] žilo v Česku 1&nbsp;113&nbsp;698 cizinců (10,3 % z celkové populace), z&nbsp;nich 29,9 % zde mělo udělený [[trvalý pobyt]].<ref name="cizinci1">{{Citace elektronického periodika | titul = Cizinci v ČR v letech 2004 - 2022 (stav k 31. 12.) | periodikum = czso.cz (Český statistický úřad) | url = https://www.czso.cz/documents/11292/41862280/c01R01_2022.pdf/14cb3934-9b32-4d4d-8017-9700f6e7edb7?version=1.0 | datum přístupu = 2023-06-23 | url archivu = https://web.archive.org/web/20230623183151/https://www.czso.cz/documents/11292/41862280/c01R01_2022.pdf/14cb3934-9b32-4d4d-8017-9700f6e7edb7?version=1.0 | datum archivace = 2023-06-23 }}</ref> Dalších 2456 osob bylo v roce 2022 v [[azyl|azylovém řízení]].<ref name="cizinci1" /> Osoby cizího původu s&nbsp;uděleným českým občanstvím v&nbsp;uvedených počtech nejsou zahrnuty. V [[Praha|Praze]] a [[Středočeský kraj|Středočeském kraji]] v roce 2022 žilo celkem 504 tisíc cizinců, tedy necelá polovina z&nbsp;jejich celkového počtu v&nbsp;ČR.<ref name="cizinciKraje">{{Citace elektronického periodika | titul = Cizinci v ČR podle regionu soudržnosti, kraje a okresu v letech 1996 - 2022 (stav k 31. 12.) | periodikum = czso.cz (Český statistický úřad) | url = https://www.czso.cz/documents/11292/27320905/c01R05_2022.pdf/1c68dfda-ac08-4307-a57f-b663132d19b8?version=1.0 | datum přístupu = 2023-06-23 | url archivu = https://web.archive.org/web/20230623183723/https://www.czso.cz/documents/11292/27320905/c01R05_2022.pdf/1c68dfda-ac08-4307-a57f-b663132d19b8?version=1.0 | datum archivace = 2023-06-23 }}</ref> Nejvíce cizinců pochází z [[Ukrajina|Ukrajiny]], jejíž státní příslušníci v roce 2004 počtem překonali cizince ze [[Slovensko|Slovenska]]; dále následují cizinci z [[Vietnam]]u, [[Rusko|Ruska]], [[Německo|Německa]] a [[Polsko|Polska]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Data - počet cizinců | periodikum = Czso.cz | url = https://www.czso.cz/csu/cizinci/4-ciz_pocet_cizincu#cr}}</ref> Vietnamci pobývají v Česku v průměru nejdéle (8&nbsp;let), lidé z&nbsp;bývalé [[Jugoslávie]] jen o&nbsp;rok méně. Podle údajů ČSÚ z roku 2012 byl největší podíl [[Vysoká škola|vysokoškolsky vzdělaných]] mezi osobami přicházejícími z&nbsp;[[Rusko|Ruska]] (27 % imigrantů z&nbsp;této země). Největší část svých výdělků do mateřské země posílali [[Ukrajinci]] (17 % příjmu).<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Cizinci v ČR: Vietnamci u nás zakořenili | periodikum = czso.cz | url = https://www.czso.cz/csu/czso/cizinci_v_cr_vietnamci_u_nas_zakorenili20120214 }}</ref> Od vstupu do [[Evropská unie|Evropské unie]] se počet cizinců v Česku postupně zvyšoval, ale jejich podíl na populaci zůstával nižší než v ostatních zemích Evropské unie&nbsp;– v roce 2016 bylo Česko z&nbsp;28&nbsp;států unie z&nbsp;hlediska etnické heterogenity na 24.&nbsp;místě.<ref>Cizinců v Česku přibylo. Nejvíce jich přichází z&nbsp;Ukrajiny a Slovenska. [http://zpravy.aktualne.cz/domaci/cizincu-v-cesku-pribyva-tvori-4-5-populace-nejvice-jich-pric/r~7595e2d0d3db11e5a8d7002590604f2e/]</ref> V roce 2021 v Česku počet cizinců dosáhl 6,2 %, v&nbsp;sousedním [[Německo|Německu]] žil největší počet cizinců v&nbsp;EU, to jest 7,2&nbsp;milionu (9 % populace). V&nbsp;[[Rakousko|Rakousku]] je podíl cizinců na celkovém počtu obyvatel 10,8 % a&nbsp;ve [[Španělsko|Španělsku]] 12 %.<ref>[http://europa.eu/rapid/press-release_STAT-12-105_en.htm?locale=en Foreign citizens in EU]</ref> Ke skokovému zvýšení podílu cizinců v Česku nad 10 % z celkové populace došlo v roce 2022 s příchodem ukrajinských uprchlíků v důsledku [[Ruská invaze na Ukrajinu|ruské invaze na Ukrajinu]]. {| class="wikitable" style="display:inline-block;vertical-align:top;" |+ Nejčastější země původu cizinců žijících v Česku k 31. březnu 2026 (nad 10 tisíc osob) ! Země původu !! Počet osob<ref>https://mv.gov.cz/clanek/cizinci-s-povolenym-pobytem.aspx</ref> |- | {{flagicon|Ukraine}} [[Ukrajina]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:602263}} |- | {{flagicon|Slovakia}} [[Slovensko]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:126220}} |- | {{flagicon|Vietnam}} [[Vietnam]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:69966}} |- | {{flagicon|Russia}} [[Rusko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:37468}} |- | {{flagicon|Romania}} [[Rumunsko]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:21330}} |- | {{flagicon|Poland}} [[Polsko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:17601}} |- | {{flagicon|Bulgaria}} [[Bulharsko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:17447}} |- | {{flagicon|Filipíny}} [[Filipíny]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:15959}} |- | {{flagicon|Mongolia}} [[Mongolsko]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:15147}} |- | {{flagicon|Hungary}} [[Maďarsko]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:12214}} |- | {{flagicon|India}} [[Indie]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:11853}} |- | {{flagicon|Germany}} [[Německo]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:10953}} |- | {{flagicon|Kazakhstan}} [[Kazachstán]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:10666}} |- | {{flagicon|China}} [[Čína]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:10347}} |- | {{flagicon|United States}} [[Spojené státy americké]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:10328}} |- ! colspan="2" | {{růst}}/{{pokles}} – porovnání s 28. únorem 2026 |} {| class="wikitable" style="text-align:right;display:inline-block;vertical-align:top;" |+ Počet cizinců v Česku<ref name="Cizinci 2024"/><ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Počet cizinců, demografické události | periodikum = Statistika | url = https://csu.gov.cz/pocet-cizincu-demograficke-udalosti?pocet=10&start=0&podskupiny=291&razeni=-datumVydani | datum přístupu = 2024-09-07 }}</ref> ! Rok !! Počet<br /><small>(údaje k 31.&nbsp;12.)</small> !! Podíl na<br />celkové populaci |- | 2000 || {{formatnum:200951}} || 2,0 % |- | 2001 || {{formatnum:210794}} || 2,1 % |- | 2002 || {{formatnum:231608}} || 2,3 % |- | 2003 || {{formatnum:240421}} || 2,4 % |- | 2004 || {{formatnum:254294}} || 2,5 %<!--1,9 %--> |- | 2005 || {{formatnum:278312}} || 2,7 %<!--2,5 %--> |- | 2006 || {{formatnum:321456}} || 3,1 %<!--2,9 %--> |- | 2007 || {{formatnum:392315}} || 3,8 %<!--3,3 %--> |- | 2008 || {{formatnum:437565}} || 4,2 %<!--3,9 %--> |- | 2009 || {{formatnum:432503}} || 4,1 %<!--4,0 %--> |- | 2010 || {{formatnum:424291}} || 4,0 %<!--3,9 %--> |- | 2011 || {{formatnum:434153}} || 4,1 %<!--4,0 %--> |- | 2012 || {{formatnum:435946}} || 4,1 % |- | 2013 || {{formatnum:439189}} || 4,1 % |- | 2014 || {{formatnum:449367}} || 4,2 % |- | 2015 || {{formatnum:464670}} || 4,3 % |- | 2016 || {{formatnum:493441}} || 4,5 % |- | 2017 || {{formatnum:524142}} || 4,8 % |- | 2018 || {{formatnum:564345}} || 5,1 % |- | 2019 || {{formatnum:593366}} || 5,4 % |- | 2020 || {{formatnum:632570}} || 5,8 % |- | 2021 || {{formatnum:658564}} || 6,2 % |- | 2022 || {{formatnum:1113698}} || 10,3 % |- | 2023 || {{formatnum:1063225}} || 9,8 % |- | 2024 || {{formatnum:1094090}} || 10,0 % |- | 2025 || {{formatnum:1131197}} || 10,4 % |} === Náboženství === {{Podrobně|Náboženství v Česku|Křesťanství v Česku}} [[Soubor:Prince Rastislav.JPG|náhled|upright|vlevo|[[Rostislav|Svatý Rostislav]], kníže Velkomoravské říše, za jehož panování se uskutečnila [[Cyril a Metoděj|cyrilometodějská misie]].]] {{bar box |title=Náboženství v Česku (2021)<ref name="SLDB2011" /> |titlebar= |float=right |bars= {{bar percent|[[Irreligiozita|bez vyznání]]|Black|47.8}} {{bar percent|nedeklarované|Gray|30.1}} {{bar percent|[[Katolicismus|katolické]]|DarkOrchid|9.3}} {{bar percent|neorganizovaní věřící|Chartreuse|9.1}} {{bar percent|ostatní křesťané|Turquoise|2.4}} {{bar percent|[[Protestantismus|protestantské]]|DodgerBlue|0.5}} {{bar percent|ostatní náboženství / neznámé|Crimson|1.2}} }} {{bar box |title=Náboženství v Česku (2011)<ref name="Czech Statistical Office">{{cite web |url=http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/$File/PVCR071_ENG.pdf |title=Population by religious belief and by municipality size groups |accessdate=23 April 2012 |publisher=Czech Statistical Office |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20150221184947/http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/%24File/PVCR071_ENG.pdf |archive-date=21 February 2015 |df=dmy |titul=Archivovaná kopie |datum přístupu=2013-06-25 |url archivu=https://web.archive.org/web/20150221184947/http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/$File/PVCR071_ENG.pdf |datum archivace=2015-02-21 |nedostupné=ano }}</ref> |titlebar= |float=right |bars= {{bar percent|nedeklarované|Gray|44.7}} {{bar percent|[[Irreligiozita|bez vyznání]]|Black|34.5}} {{bar percent|[[Katolicismus|katolické]]|DarkOrchid|10.5}} {{bar percent|neorganizovaní věřící|Chartreuse|6.8}} {{bar percent|ostatní křesťané|Turquoise|1.1}} {{bar percent|[[Protestantismus|protestantské]]|DodgerBlue|1}} {{bar percent|ostatní náboženství / neznámé|Crimson|0.7}} }} Česko má jednu z nejméně náboženských populací na světě. V průzkumech projektu [[Eurobarometr]] v roce 2005 odpovědělo 19 % tázaných, že věří v Boha, 50 % věří v nějakou životní či duchovní sílu a 30 % nevěří v nic z toho.<ref>http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_225_report_en.pdf</ref> Podle posledního [[Sčítání lidu, domů a bytů 2021 v Česku|sčítání lidu z roku 2021]] je 5 milionů obyvatel [[Ireligiozita|bez vyznání]], tedy 48 % populace. K různým církvím a náboženským společnostem se přihlásilo 1,1 milionu obyvatel, dále někteří uvedli, že jsou věřící a hlásí se k církvi, ale už neoznačili konkrétní církev. Jako věřící, ale nehlásící se k žádné církvi ani náboženské společnosti se výslovně označilo 960 tisíc osob, kromě toho jiní občané uvedli pouze určité náboženství. Celkově se tak k nějaké víře či vyznání přihlásilo 2,3 milionu, tedy 22 % obyvatel Česka. Celkem 3,2 milionu obyvatel (30 %) ovšem tuto dobrovolnou kolonku ve sčítacích formulářích nevyplnilo.<ref name=":1">{{Citace elektronické monografie | titul = Výsledky sčítání 2021 – otevřená data. Obyvatelstvo podle náboženské víry (data a schéma) | url = https://www.czso.cz/csu/czso/vysledky-scitani-2021-otevrena-data | vydavatel = Český statistický úřad | datum vydání = 2022-04-06 | datum přístupu = 2022-09-08 }}</ref> Nejpočetnější náboženství v Česku je [[křesťanství]]. Největší náboženskou skupinou byla v roce 2021 [[Římskokatolická církev v Česku|římskokatolická církev]], která měla 741 tisíc věřících (7 %), což by byl výrazný pokles oproti roku 2011, kdy se k ní hlásilo celkem 1,08 milionu věřících (10,4 %).<ref name="SLDB2011" /> Ovšem 236 tisíc obyvatel uvedlo „katolická víra“ nebo „katolík“, celkem tak šlo o 977 tisíc věřících (9,3 %). Následovaly velké protestantské církve [[Českobratrská církev evangelická]] s 33 tisíci členů (0,3 %) a [[Církev československá husitská]] s 24 tisíci členů (0,2 %), podobně ale 27 tisíc obyvatel jen obecně uvedlo, že jsou protestanty nebo evangelíky. Vyšší podíl věřících měla [[Pravoslavná církev v českých zemích a na Slovensku|Pravoslavná církev]], k níž se přihlásilo 41 tisíc lidí, významnější byli také [[Svědkové Jehovovi]] s 13 tisíci, [[Církev bratrská]] s 11 tisíci nebo [[Řeckokatolická církev v Česku|řeckokatolická církev]] s 8 tisíci věřících. Jen obecně ke křesťanství se navíc přihlásilo 71 tisíc obyvatel. Počet vyznavačů [[Judaismus|judaismu]] byl 2 tisíce, k [[islám v Česku|islámu]] se hlásilo 5 tisíc lidí, k různým odvětvím [[Buddhismus|buddhismu]] 6 tisíc osob a k [[Hinduismus|hinduismu]] necelé 2 tisíce obyvatel. Recesisté se hlásili např. k [[Jediismus|jediismu]] (21 tisíc) nebo [[Létající špagetové monstrum|pastafariánství]] (necelé 3 tisíce). K [[Ateismus|ateismu]] se přihlásilo 555 osob, [[Novopohanství|pohanství]] deklarovalo téměř 3 tisíce osob.<ref name=":1" /> Podíl deklarovaných věřících se od předešlého sčítání lidu roku 2011 prakticky nezměnil. Vzrostl počet osob bez vyznání, oproti tomu se snížil počet osob, které se rozhodly na dobrovolnou otázku neodpovídat.<ref name="CSU">{{Citace elektronického periodika |titul=Podrobné údaje – Náboženská víra podle krajů |url=http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/obyvatelstvo_podle_nabozenske_viry_podle_kraju_podrobne_udaje/$File/sldb_podrobna_vira.xls |datum přístupu=2011-12-16 |url archivu=https://web.archive.org/web/20120106061535/http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/obyvatelstvo_podle_nabozenske_viry_podle_kraju_podrobne_udaje/$File/sldb_podrobna_vira.xls |datum archivace=2012-01-06 }}</ref> Geograficky je vyšší koncentrace věřících na jižní a východní [[Morava|Moravě]], naopak severní a severozápadní [[Čechy]] vykazují vyšší podíl osob bez vyznání. <gallery perrow="3" caption="Podíl věřících obyvatel"> Soubor:Věřící - sčítání 1991.png|Sčítání lidu 1991 Soubor:Věřící - sčítání 2001.png|Sčítání lidu 2001 Soubor:Věřící - sčítání 2011.png|Sčítání lidu 2011 </gallery> Historicky důležitou roli v náboženském vývoji sehrálo [[husitství]], [[utrakvismus]], [[Jednota bratrská]] (a její součást [[Moravští bratři]]). [[Česká reformace]] sehrála významnou roli i v [[České národní obrození|národním obrození]], byť moderní český národ se [[Protestantismus|protestantským]] nakonec nestal. Katolická a pravoslavná církev uznávají svaté, z českých osobností uznávají obě svatost [[Svatý Ivan|Ivana]], [[Svatá Ludmila|Ludmily]], [[Svatý Václav|Václava]] a [[Svatý Prokop|Prokopa]]. Katolická církev navíc uznává [[Svatý Vojtěch|Vojtěcha]], [[Svatý Radim|Radima]], [[Anežka Česká|Anežku Českou]], [[Zdislava z Lemberka|Zdislavu z Lemberka]], [[Jan Nepomucký|Jana Nepomuckého]], [[Jan Sarkander|Jana Sarkandera]] a [[Jan Nepomuk Neumann|Jana Nepomuka Neumanna]] a [[Klement Maria Hofbauer|Klementa Mariu Hofbauera]]. Pravoslavní navíc ještě svatého [[Rostislav]]a a [[Svatý Gorazd II.|Gorazda II.]] (Matěje Pavlíka), jenž za druhé světové války ukrýval parašutisty, kteří zabili nacistického pohlavára Heydricha. === Největší města podle počtu obyvatel === {{Podrobně|Seznam měst v Česku|Seznam měst v Česku podle počtu obyvatel|Seznam obcí v Česku}} {{Největší města Česka}} == Kultura == {{podrobně|Česká kultura}} === Literatura === {{Podrobně|Česká literatura|Seznam českých spisovatelů}} [[Soubor:Clementinum baroque library 7.jpg|náhled|vlevo|[[Národní knihovna České republiky|Národní knihovna ČR]]: barokní sál [[Klementinum|Klementina]]]] [[Soubor:Jaroslav Seifert 1981 foto Hana Hamplová.jpg|náhled|[[Jaroslav Seifert]], jediný český nositel [[Nobelova cena za literaturu|Nobelovy ceny za literaturu]]|upright]] [[Soubor:Kafka1906 cropped.jpg|náhled|upright|Česko-německo-židovský spisovatel [[Franz Kafka]]|alt=]] Literární dějiny počínají ústní tradicí, v níž vyniká pověst o [[Čech, Lech a Rus|praotci Čechovi]], [[Krok (vojvoda)|Krokovi]], [[Libuše (kněžna)|Libuši]], [[Přemysl Oráč|Přemyslu Oráčovi]] a [[Dívčí válka|dívčí válce]]. Počátky české psané literatury souvisí s činností [[Cyril a Metoděj|Konstantina Filozofa a jeho bratra Metoděje]] na Velké Moravě. Ti spolu se svými žáky (nejvýznamnějším z nich byl [[Kliment Ochridský]]) vytvořili, ve [[Staroslověnština|staroslověnštině]] a za pomoci písma [[hlaholice]], první české literární památky (''[[Proglas]]'', ''[[Život Metodějův]]'', ''[[Život Konstantinův]]''). Po vyhnání této skupiny z Moravy začala klíčovou roli sehrávat latina, vznikaly v ní legendy (''[[Kristiánova legenda]]''), kroniky (zejm. [[Kosmas|Kosmova]] ''[[Kosmova kronika česká|Kronika Čechů]]'')<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Pobavit a poučit: Druhá strana slavné Kosmovy kroniky | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost | url = https://www.stoplusjednicka.cz/pobavit-poucit-druha-strana-kosmovy-kroniky | datum vydání = 2016-09-13 | jazyk = en | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> i jiné žánry (např. ''[[Vita Caroli]]'', vlastní životopis krále [[Karel IV.|Karla IV.]]). Prvními významnými česky psanými texty byly ''[[Alexandreis|Alexandreida]]'' a ''[[Dalimilova kronika]]''.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = Turčeková | jméno = Šárka | titul = Alexandreida je nesmrtelným dílem o životě legendárního rytíře | periodikum = TOPZINE.cz | url = https://www.topzine.cz/alexandreida-je-nesmrtelnym-dilem-o-zivote-legendarniho-rytire | datum vydání = 2010-12-23 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref><ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Slovo a slovesnost – Dalimilova kronika a počátky české slovesnosti | periodikum = sas.ujc.cas.cz | url = http://sas.ujc.cas.cz/archiv.php?art=2387 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Prvními autory, kteří psali i česky, a kteří došli světového věhlasu, byli [[Jan Hus]], jeden ze zakladatelů evropské reformace, a [[Jan Amos Komenský]], nejvýznamnější představitel [[Humanismus a renesance v české literatuře|humanismu v české literatuře]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Nekonečné putování Učitele národů: Kam zavál osud Jana Ámose Komenského? | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost | url = https://www.stoplusjednicka.cz/nekonecne-putovani-ucitele-narodu-kam-zaval-osud-jana-amose-komenskeho | datum vydání = 2019-02-03 | jazyk = en | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Dalšími významnými autory reformace byli [[Jeroným Pražský]] a [[Petr Chelčický]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Jeroným Pražský — Lidé — Česká televize | periodikum = [[Česká televize]] | url = https://www.ceskatelevize.cz/lide/jeronym-prazsky/ | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref><ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Petr Chelčický | periodikum = www.phil.muni.cz | url = https://www.phil.muni.cz/fil/scf/komplet/chelck.html | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Po porážce [[České stavovské povstání|stavovského povstání]] v [[Bitva na Bílé hoře|bitvě na Bílé hoře]] roku 1620 nastalo složité období vytlačování a odumírání češtiny. Proti tomu se v barokní éře postavil [[Bohuslav Balbín]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Balbín Bohuslav: velký český vlastenec | periodikum = HedvabnaStezka.cz | url = https://www.hedvabnastezka.cz/fotokurzy/4552-bohuslav-balbin/ | datum přístupu = 2019-12-14 | url archivu = https://web.archive.org/web/20200409162342/https://www.hedvabnastezka.cz/fotokurzy/4552-bohuslav-balbin/ | datum archivace = 2020-04-09 }}</ref> Ústup češtiny však zastavil až proces tzv. [[České národní obrození|národního obrození]], který začal na konci 18. století. Klíčovou postavou první etapy obrození byl lingvista [[Josef Dobrovský]].<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Příběhy slavných: Josef Dobrovský | periodikum = Český rozhlas Dvojka | vydavatel = | url = https://dvojka.rozhlas.cz/pribehy-slavnych-josef-dobrovsky-7492738 | datum vydání = 2015-08-24 | url archivu = | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> V druhé etapě to byli [[Josef Jungmann]], který kladl důraz na jazykovou koncepci národa, a [[Pavel Josef Šafařík|Pavel Jozef Šafařík]], představitel [[Panslavismus|panslovanských]] tendencí. Tehdy se začala objevovat také již první svébytná literatura ([[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]). Proces vyvrcholil ve třetí etapě, kdy [[František Palacký]] a [[Karel Havlíček Borovský]] dokončili koncept českého národa politicky a kdy vznikla i vrcholná díla literární, ať už básnická (Havlíček, [[Karel Hynek Mácha]], [[Karel Jaromír Erben]]), prozaická ([[Božena Němcová]]), či divadelní ([[Josef Kajetán Tyl]], [[Karel Sabina]]). Ve druhé polovině 19. století se literární život začal prudce rozvíjet, vznikaly skupiny s různým programem – [[májovci]] ([[Jan Neruda]], [[Vítězslav Hálek]], [[Jakub Arbes]], [[Karolina Světlá|Karolína Světlá]]), [[ruchovci]] ([[Svatopluk Čech]]), [[lumírovci]] ([[Jaroslav Vrchlický]], [[Julius Zeyer]]), [[Realismus (literatura)|realisté]] ([[Alois Jirásek]]), [[Manifest české moderny|česká moderna]] ([[Antonín Sova]], [[Otokar Březina]]) či tzv. [[anarchističtí buřiči]] ([[Viktor Dyk]], [[Petr Bezruč]]). Od konce 19. století začínala též vzkvétat [[Pražská německá literatura|německy psaná literatura]] (zejména v Praze), která se stala světovým fenoménem, především díky [[Franz Kafka|Franzi Kafkovi]] (''[[Proces (román)|Proces]]'', ''[[Zámek (román)|Zámek]]'', ''[[Amerika (román)|Amerika]]''), ale i jiným ([[Rainer Maria Rilke]], [[Gustav Meyrink]], [[Franz Werfel]], [[Max Brod]], [[Egon Erwin Kisch|Egon Erwín Kisch]], [[Karl Kraus]], [[Marie von Ebner-Eschenbachová]], [[Adalbert Stifter]], [[Otfried Preußler|Ottfried Preussler]], [[Leo Perutz]], [[Ernst Weiss]]). V první polovině 20. století si vydobyli světový význam i česky píšící tvůrci, především [[Jaroslav Hašek]] (zejm. ''[[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojáka Švejka]]'') a [[Karel Čapek]] (zejm. ''[[Válka s Mloky|Válka s mloky]]''). Silná byla též levicová avantgarda, která se sdružila do spolku [[Svaz moderní kultury Devětsil|Devětsil]], který se věnoval nejprve [[Proletářská poezie|proletářské poezii]], posléze vymyslel směr [[poetismus]], aby většina autorů nakonec přešla k [[Surrealismus|surrealismu]]. Členem Devětsilu byl i [[Jaroslav Seifert]], dosud jediný Čech oceněný [[Nobelova cena za literaturu|Nobelovou cenou za literaturu]] (roku 1984).<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Jaroslav Seifert - druhý český laureát nobelovy ceny | periodikum = www.converter.cz | url = http://www.converter.cz/nobel/seifert.htm | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> K dalším významným členům patřili [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Vladislav Vančura]], [[František Halas]] a [[Karel Teige]]. Mimo avantgardní kruhy stáli např. [[Ivan Olbracht]], [[Vladimír Holan]] či [[Ladislav Klíma]]. Ve druhé polovině 20. století se největšího ohlasu dostalo [[Milan Kundera|Milanu Kunderovi]] (zejm. ''[[Nesnesitelná lehkost bytí]]'', ''[[Žert (román)|Žert]]'') a [[Bohumil Hrabal|Bohumilu Hrabalovi]]. Literatura se tehdy z politických důvodů (zvláště po [[Invaze vojsk Varšavské smlouvy do Československa|sovětské okupaci roku 1968]]) rozdělila na exilovou, samizdatovou a oficiální. K významným exilovým autorům krom Kundery patřili [[Pavel Kohout (spisovatel)|Pavel Kohout]], [[Josef Škvorecký]] a [[Arnošt Lustig]]. Samizdatová literatura se štěpila na [[Disident|disent]] spjatý zejména s [[Charta 77|Chartou 77]] ([[Václav Havel]], [[Ivan Klíma]], [[Ludvík Vaculík]]) a tzv. [[underground]] ([[Egon Bondy]], [[Ivan Martin Jirous]]). Z oficiálních prozaiků dosáhl největšího mezinárodního věhlasu spolu s Hrabalem [[Ladislav Fuks]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Spalovač mrtvol v rakvi nespával. Ladislav Fuks byl zvrácenou hvězdou | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/kultura/literatura/ladislav-fuks.A130914_180029_literatura_ts | datum vydání = 2013-09-15 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Po [[Sametová revoluce|sametové revoluci z roku 1989]] toto rozdělení literárního života padlo. Z nových autorů se po roce 1989 nejvíce prosadili [[Michal Viewegh]], [[Patrik Ouředník]] a [[Jáchym Topol]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Evropa čte nejen Viewegha, nejpřekládanější je Ivan Klíma | periodikum = iDNES.cz | url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/evropa-cte-nejen-viewegha-nejprekladanejsi-je-ivan-klima-pk3-/literatura.aspx?c=A090517_113323_literatura_ob | datum vydání = 2009-05-17 | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref>[[Soubor:Milan Kundera.jpg|náhled|Český spisovatel a básník [[Milan Kundera]]]]K významným novinářům krom výše uvedených patřili [[Julius Fučík]], [[Milena Jesenská]] nebo [[Ferdinand Peroutka]]. V ČR je udělována významná mezinárodní literární [[Cena Franze Kafky]]. Z domácích literárních cen patří k nejvýznamnějším [[Magnesia Litera]], [[Státní ceny za literaturu a za překladatelské dílo]], [[Cena Jaroslava Seiferta]], [[Cena Jiřího Ortena]] či [[Cena Josefa Škvoreckého]]. ČR má unikátní síť veřejných knihoven, nejhustší v Evropě.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Česko má zdaleka nejhustší síť veřejných knihoven v EU | periodikum = TÝDEN.cz | vydavatel = | url = https://www.tyden.cz/rubriky/kultura/literatura/cesko-ma-zdaleka-nejhustsi-sit-verejnych-knihoven-v-eu_284260.html | datum vydání = 2013-09-30 | url archivu = | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Je tvořena více než 5400 knihovnami. Ve středu této sítě se nachází [[Národní knihovna České republiky|Národní knihovna ČR]]. Sídlí v pražském [[Klementinum|Klementinu]]. K nejcennějším památkám schraňovaným Národní knihovnou ČR patří rukopis [[Kodex vyšehradský|Kodexu vyšehradského]] (jehož cena se odhaduje na miliardu korun), [[Lobkovický graduál]], rukopisy středověké pražské univerzity, „Knihy na řetězech“ z knihovny jáchymovské městské školy ze 16. století, [[Codex pictoricus Mexicanus]] misionáře Ignáce Tirsche, autografy Jana Husa a Jakoubka ze Stříbra, sbírka grafických listů univerzitních tezí, list [[Gutenbergova bible|Gutenbergovy bible]] z roku 1454, [[Homiliář opatovický|Opatovický homiliář]], [[Mattioliho herbář]] ze 16. století, nejstarší tisk na českém území (latinská Statuta z roku 1349), zlomek Žaltáře z Řezna pocházející z konce 8. století, řecké papyry z 1. století, [[Svatojiřské přípisky|Svatojiřský antifonář]] či [[Velislavova bible]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Klementinská NEJ... — Národní knihovna České republiky | periodikum = www.nkp.cz | url = https://www.nkp.cz/o-knihovne/zakladni-informace/klementinska-nej | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Zdaleka nejcennější rukopis vzniklý na českém území, perla středověkého knihařství zvaná [[Codex gigas]] (též Ďáblova bible), však byl za třicetileté války ukořistěn Švédy a do ČR bývá jen výjimečně zapůjčován.<ref>{{Citace elektronické monografie | příjmení = | jméno = | titul = Nejzáhadnější bible světa: Jaká tajemství skrývá Codex gigas? – EpochálníSvět.cz | url = https://epochalnisvet.cz/nejzahadnejsi-bible-sveta-jaka-tajemstvi-skryva-codex-gigas/ | vydavatel = | místo = | datum vydání = | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Vzácné tisky a rukopisy (např. Žlutický kancionál) schraňuje též [[Památník národního písemnictví]] sídlící ve [[Strahovský klášter|Strahovském klášteře]], v [[Hvězda (letohrádek)|letohrádku Hvězda]] a v tzv. [[Vila Marianne Gellertové-Petschkové|Třetí Petschkově vile]] v Bubenči. Památník disponuje mj. rozsáhlou sbírkou [[ex libris]]. Další významnou českou knihovnou je [[Městská knihovna v Praze]]. === Divadlo === {{Podrobně|České divadlo}} [[Soubor:Prague 07-2016 View from Petrinska Tower img4.jpg|náhled|vlevo|[[Národní divadlo]] nabízí operu, balet i činohru]] [[Soubor:Václav Havel-Szilágyi.jpg|náhled|upright|[[Václav Havel]], dramatik a esejista, později také prezident České republiky|alt=]] České divadelnictví má kořeny již ve středověku. Nejstarším dochovaným dramatickým dílem s využitím češtiny je zlomek česko-latinské hry ze [[14. století]], zvané obvykle ''[[Mastičkář]]''.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hrabák | jméno = Josef | odkaz na autora = Josef Hrabák | příjmení2 = Havránek | jméno2 = Bohuslav | odkaz na autora2 = Bohuslav Havránek | spoluautoři = a kol. | titul = Výbor z české literatury od počátků po dobu Husovu | url = http://www.ucl.cas.cz/edicee/data/antologie/zliteratury/VZCL3/44.pdf | vydavatel = ČSAV | místo = Praha | rok = 1957 | počet stran = 851 | isbn = | strany = 247}}</ref> Původně šlo o jakousi mezihru v inscenaci evangelijních scén – popisuje situaci, kdy jde Ježíšova matka Marie na trh koupit vonné masti k nabalzamování mrtvého Ježíšova těla. Scéna se však stále více osamostatňovala a popisovala satiricky poměry v měšťanském prostředí. V [[19. století]] sehrálo divadlo výraznou roli v [[České národní obrození|národním obrození]] ([[Václav Kliment Klicpera]], [[Josef Kajetán Tyl]]). Emancipační snahy českého národa se v 2. polovině 19. století projevily otevřením [[Národní divadlo|Národního divadla]] v Praze v roce [[1883]]. Národní divadlo od té doby uvádí jak [[Státní opera Praha|opery]] tak činohry. V 90. letech [[19. století]] pronikaly do českého divadla evropské literární směry, zejména [[Realismus (literatura)|realismus]], který reprezentoval [[Ladislav Stroupežnický]], především svou vesnickou veselohrou ''[[Naši furianti]]'', a posléze zejména [[bratři Mrštíkové]] svou ''[[Maryša|Maryšou]]''. Také [[Gabriela Preissová]] přinesla na česká jeviště silná témata (''Gazdina Roba'', ''[[Její pastorkyňa]]''). Za tuto moderní dramatiku bojoval zejména režisér [[Jaroslav Kvapil]], který se též prezentoval jako dramatik (''[[Princezna Pampeliška]]''). V první polovině [[20. století]] došlo k rozvoji [[avantgarda|avantgardního]] divadla reprezentovaného [[Osvobozené divadlo|Osvobozeným divadlem]] [[Jiří Voskovec|Jiřího Voskovce]] a [[Jan Werich|Jana Wericha]], nebo [[Emil František Burian|Emilem Františkem Burianem]], [[Jiří Frejka|Jiřím Frejkou]], [[Jindřich Honzl|Jindřichem Honzlem]] či [[Jiří Mahen|Jiřím Mahenem]]. Na světových jevištích se nejvíce prosadily hry [[Karel Čapek|Karla Čapka]] (''[[R.U.R.]]'', ''[[Věc Makropulos]]''), nebo [[František Langer|Františka Langera]] (''Periférie''). Ve druhé polovině 20. století získal výjimečný mezinárodní ohlas projekt [[Alfréd Radok|Alfreda Radoka]] [[Laterna magika]], první multimediální umělecký projekt na světě, připravený původně pro světovou výstavu [[Světová výstava 1958|Expo 58]]. Vznikl též fenomén divadel malých forem: [[Semafor (divadlo)|Semafor]] ([[Jiří Suchý]] a [[Jiří Šlitr]]), [[divadlo Na zábradlí]] ([[Jan Grossman]], [[Ivan Vyskočil]]), [[Činoherní klub]] ([[Ladislav Smoček]]), [[Divadlo Husa na provázku|Husa na provázku]], [[Studio Ypsilon|Ypsilonka]] ([[Jan Schmid]]), [[Divadlo Sklep]] či [[divadlo Járy Cimrmana]] ([[Zdeněk Svěrák]], [[Ladislav Smoljak]]). V 60. letech se nejúspěšnějším dramatikem stal [[Pavel Kohout (spisovatel)|Pavel Kohout]] (zejm. ''August, August, august''), [[absurdní drama]] reprezentoval [[Václav Havel]]. Ve Zlíně se narodil známý britský dramatik [[Tom Stoppard]]. K divadelním oceněním patří [[Cena Thálie|Ceny Thálie]] či [[Cena Alfréda Radoka]]. === Film === {{Podrobně|Česká kinematografie|Seznam českých filmů}} [[Soubor:Miloš Forman (Reykjavik, 2009) (cropped 2).jpg|náhled|upright|Česko-americký režisér a scenárista [[Miloš Forman]], držitel dvou [[Oscar]]ů za nejlepší režii|alt=]] V éře [[Němý film|němého filmu]] hranice vlasti překročil věhlas odvážných filmových projektů [[Gustav Machatý|Gustava Machatého]] ''Erotikon'' (1929) a ''[[Extase (film)|Extase]]'' (1933). Mezinárodního ohlasu dosáhla v 60. letech [[20. století]] [[československá nová vlna]] ([[Miloš Forman]], [[Věra Chytilová]], [[Jiří Menzel]], [[Ján Kadár]], [[Elmar Klos]], [[Jaromil Jireš]], [[František Vláčil]], [[Vojtěch Jasný]], [[Juraj Jakubisko]], [[Juraj Herz]], [[Ivan Passer]], [[Jan Němec]]). Klíčovými snímky československé nové vlny byly ''[[Ostře sledované vlaky]]'', ''[[Obchod na korze]]'', ''[[Lásky jedné plavovlásky]]'', ''[[Hoří, má panenko]]'', ''[[Sedmikrásky]]'', ''[[Černý Petr (film)|Černý Petr]]'', ''[[Skřivánci na niti]]'', ''[[Marketa Lazarová (film)|Markéta Lazarová]]'', ''[[Až přijde kocour]]'', ''[[Spalovač mrtvol]]'', ''[[Transport z ráje]]'', ''[[Rozmarné léto (film)|Rozmarné léto]]'', ''[[Všichni dobří rodáci]]'', ''[[Démanty noci (film)|Démanty noci]]'', ''[[Intimní osvětlení]]'', ''[[Žert (film)|Žert]]'' či ''[[O slavnosti a hostech]]''. Vážné umělecké ambice se podařilo ve stejné době naplnit [[Karel Kachyňa|Karlu Kachyňovi]] (''[[Ucho (film)|Ucho]]''), [[Otakar Vávra|Otakaru Vávrovi]], [[Jiří Krejčík|Jiřímu Krejčíkovi]] (''[[Vyšší princip (film)|Vyšší princip]]'') či [[Karel Zeman|Karlu Zemanovi]] (''[[Vynález zkázy (film)|Vynález zkázy]]''). 30. až 50. léta a posléze 70. až 80. léta ovšem svědčila více populárnímu filmu než uměleckému, s nadčasovou elegancí tohoto prostoru využili třeba režiséři [[Bořivoj Zeman]], [[Oldřich Lipský]], [[Václav Vorlíček]] (''[[Tři oříšky pro Popelku]]''), [[Martin Frič]] a [[Ladislav Smoljak]], scenáristé [[Jiří Brdečka]] (''[[Limonádový Joe aneb Koňská opera|Limonádový Joe]]'', ''[[Adéla ještě nevečeřela]]''), [[Miloš Macourek]], [[Zdeněk Svěrák]] nebo skladatelé filmové hudby [[Zdeněk Liška]], [[Luboš Fišer]] a [[Petr Hapka]]. [[Soubor:Jiří Menzel Odessa International Film Festival.jpg|upright|náhled|Režisér [[Jiří Menzel]]]] Snímky ''[[Obchod na korze]]'' (1965), ''[[Ostře sledované vlaky]]'' (1967) a ''[[Kolja]]'' (1996) získaly [[Oscar za nejlepší cizojazyčný film|Oscara za nejlepší neanglicky mluvený film]], šest dalších filmů se dostalo do nominace: ''Lásky jedné plavovlásky'' (1966), ''Hoří, má panenko'' (1968), ''[[Vesničko má středisková]]'' (1986), ''[[Obecná škola (film)|Obecná škola]]'' (1991), ''[[Musíme si pomáhat]]'' (2000) a ''[[Želary (film)|Želary]]'' (2003). Mezinárodního věhlasu se dostalo českým loutkovým a animovaným filmům režisérů jako byli [[Jiří Trnka]], [[Hermína Týrlová]], [[Zdeněk Miler]], [[Jan Švankmajer]] (zejm. ''[[Něco z Alenky]]'') a [[Břetislav Pojar]]. K této tradici patří i televizní cyklus ''[[Večerníček|Večerníčků]]'', na němž spolupracovali i přední výtvarníci jako [[Adolf Born]], [[Zdeněk Smetana]] či [[Vladimír Jiránek]]. Prvním českým [[Počítačová 3D grafika|3D počítačově animovaným]] filmem byl v roce 2008 ''[[Kozí příběh – pověsti staré Prahy]]'' [[Jan Tománek (režisér)|Jana Tománka]]. Především v jiných než českých kinematografiích se prosadila řada českých rodáků, z režisérů například [[Georg Wilhelm Pabst]] a [[Karel Reisz]], z kameramanů [[Karl Freund]], z herců [[Herbert Lom]] nebo [[Barbara Bouchetová]]. Z českých herců patří v zahraničí k nejznámějším [[Karel Roden]] a [[Libuše Šafránková]], populární díky pohádce ''Tři oříšky pro Popelku'' zejména v Norsku. [[Barrandov Studio|Filmové ateliéry Barrandov]] patří k největším v Evropě. Po roce 1990 je využívají zejména zahraniční produkce, vznikaly v něm mj. filmy ''[[Mission: Impossible]]'', ''[[Casino Royale (film, 2006)|Casino Royale]]'', ''[[Letopisy Narnie: Princ Kaspian]]'', ''[[Letopisy Narnie: Lev, čarodějnice a skříň]]'', ''[[Dítě číslo 44 (film)|Dítě číslo 44]]'', ''[[Hannibal – Zrození]]'', ''[[Iluzionista (film, 2006)|Iluzionista]]'', ''[[Vetřelec vs. Predátor (film)|Vetřelec vs. Predátor]]'', ''[[Agent bez minulosti]]'' aj. === Hudba === {{Podrobně|Česká hudba}} [[Soubor:Dvorak.jpg|náhled|upright|Světově známý hudební skladatel [[Antonín Dvořák]]|alt=]] Česká [[hudba]] má své kořeny v nejméně 1000 let staré [[Duchovní hudba|duchovní hudbě]]. Nejstarší duchovní píseň v českých zemích byla staroslověnská: ''[[Hospodine, pomiluj ny]]''. Vznikla na konci 10. století, nebo počátku 11. století. Původ je zřetelně staroslověnský, pronikly do ní ovšem i prvky staročeštiny (patrně v průběhu času). První duchovní píseň ve staročeštině ''[[Svatováclavský chorál|Svatý Václave, vévodo české země]]'' (též ''Svatováclavský chorál'') vznikla ve 12. století. Zapsána byla ale až ve 14. století v kronice [[Beneš Krabice z Veitmile|Beneše Krabice z Veitmile]]. Podobně významná je ''Ostrovská píseň''. Zabývá se přítomností Krista ve svátosti oltářní. Zapsána byla v kodexu kláštera z Ostrova u Davle, podle prvního verše se jí též říká ''Slovo do světa stvorenie''. Má na rozdíl od svatováclavského chorálu již složitější básnickou formu. Významným centrem středověké hudby byla [[Šumava]]. První hudební paměti zde pocházejí z knihovny [[Cisterciácký řád|cisterciáckého]] kláštera ve [[Vyšší Brod|Vyšším Brodě]], založeného roku 1259. Například rukopis č. 42 z roku 1410 zde popisuje píseň ''[[Jezu Kriste, ščedrý kněže]]'', kterou si zpívali také husité. Husitskou písňovou tvorbu, tedy tvorbu přelomu 14. a 15. století, zachoval ''[[Jistebnický kancionál]]'' (zejm. ''[[Ktož jsú boží bojovníci]]'' a ''[[Povstaň, povstaň veliké město pražské]]''). Důležitou etapou ve vývoji české hudby bylo [[baroko]] (17. a 18. století). Tehdy se hudba ustavila jako samostatný profesionální obor. Za první české hudební skladatele lze považovat barokní tvůrce jako byli [[Adam Václav Michna z Otradovic|Adam Michna z&nbsp;Otradovic]], [[Heinrich Biber]] (český Němec), [[Jan Dismas Zelenka]], [[Antonín Rejcha]], [[Jan Václav Stamic]], [[Josef Mysliveček]], [[Jan Ladislav Dusík]], [[Jiří Antonín Benda]], [[František Xaver Richter]], [[Jan Křtitel Vaňhal]], [[František Xaver Brixi]] či [[Leopold Koželuh]]. V době [[Národní obrození|národního obrození]] na barokní hudbu bezprostředně navázali [[Jakub Jan Ryba|Jan Jakub Ryba]] či [[Václav Jan Křtitel Tomášek]].[[Soubor:Vltava-main-theme.svg|náhled|Hlavní téma {{Audio|Vltava-main-theme-2.ogg|přehrát}}]]Toto byla základna, na niž se ve druhé polovině [[19. století]] mohli postavit klíčoví autoři moderní české vážné hudby, především [[Bedřich Smetana]] (zejm. ''[[Má vlast]]'', ''[[Prodaná nevěsta]]'') a [[Antonín Dvořák]], nejslavnější český skladatel ve světě (zejm. ''[[Symfonie č. 9 (Dvořák)|Novosvětská]]'', ''[[Rusalka (Dvořák)|Rusalka]]'' a ''[[Slovanské tance]]''). Tradice pak pokračovala s neztenčenou silou, především díla [[Leoš Janáček|Leoše Janáčka]] pronikla do celého světa. Součástí [[repertoár]]u mnoha [[Operní scéna|operních domů]] jsou všechny jeho opery, zejména ''[[Její pastorkyňa]]'' (v zahraničí pod názvem ''Jenůfa''), ''[[Káťa Kabanová]]'', ''[[Z mrtvého domu]]'' a ''[[Věc Makropulos]]''. Často uváděny jsou také jeho ''[[Glagolská mše (Janáček)|Glagolská mše]]'' a ''[[Sinfonietta (Janáček)|Sinfonietta]]''. Další významní čeští hudební skladatelé 19. a [[20.&nbsp;století]] jsou [[Zdeněk Fibich]], [[Josef Bohuslav Foerster]], [[Vítězslav Novák]], [[Josef Suk starší]] (zeť Antonína Dvořáka), [[Alois Hába]], [[Ervín Schulhoff]], [[Bohuslav Martinů]], [[Pavel Haas]], [[Viktor Ullmann]] či [[Petr Eben]]. Překvapivého úspěchu mj. na scéně [[New York|newyorské]] [[Metropolitní opera|Metropolitan Opera]] dosáhl [[Jaromír Weinberger]] se svou operou ''[[Švanda dudák (Weinberger)|Švanda dudák]]''. Známými [[Opereta|operetními]] skladateli byli mj. [[Oskar Nedbal]] či [[Rudolf Friml]]. V roce 1860 se v [[Kaliště (okres Pelhřimov)|Kališti]] na [[Morava|Moravě]] narodil světově proslulý skladatel, [[Němčina|německy]] mluvící [[Gustav Mahler]]. Ve [[Vídeň|Vídni]] a později v [[Hollywood]]u se prosadil [[Brno|brněnský]] rodák [[Erich Wolfgang Korngold|Erich Korngold]]. V Česku se narodili i klavírní virtuózové [[Ignaz Moscheles]], [[Alfred Brendel]], [[Rudolf Serkin]] a [[Alice Herzová-Sommerová|Alice Herz-Sommerová]], z vídeňské české komunity vzešel [[Ernst Křenek]]. Prosadili se i čeští hudební [[interpret (hudba)|interpreti]]. Lze jmenovat mnoho jmen, jako jsou dirigenti [[Rafael Kubelík]], [[Václav Talich]], [[Václav Neumann]], [[Karel Ančerl]] nebo [[Jiří Bělohlávek]], v současnosti pak [[Petr Altrichter]], [[Tomáš Netopil]] a [[Jakub Hrůša]]. Dále hudební instrumentalisté: [[Housle|houslisté]] [[František Benda]], [[Vojtěch Živný]], [[Jan Křtitel Václav Kalivoda]], [[František Ondříček]], [[Jan Kubelík]] a&nbsp;[[Josef Suk mladší]] (Dvořákův pravnuk); [[Violoncello|violoncellista]] [[David Popper]], [[Cembalo|cembalistka]] [[Zuzana Růžičková]] či [[Lesní roh|hornista]] [[Radek Baborák]]. Nelze opomenout [[Zpěvák|pěvkyně]], jako byly nebo jsou [[Ema Destinnová]], [[Maria Jeritza]], [[Jarmila Novotná]], [[Gabriela Beňačková]], [[Eva Urbanová]] a&nbsp;[[Magdalena Kožená]]. Velkými českými [[tenor]]isty byli [[Beno Blachut]] a [[Ivo Žídek]]. V&nbsp;současnosti velmi úspěšný je [[baryton]]ista [[Adam Plachetka]]. Z hudebních těles dosáhl mezinárodního významu nejen [[orchestr#Symfonický (filharmonický) orchestr|symfonický orchestr]] [[Česká filharmonie]], ale i další symfonické a komorní orchestry a nově tzv. [[Baroko|barokní]] soubory. V neposlední řadě byly a jsou úspěšné také české [[pěvecký sbor|pěvecké sbory]] a malá hudební tělesa, zejména [[Smyčcové kvarteto|smyčcové kvartety]]. Krátce po druhé světové válce také vznikl významný hudební festival vážné hudby [[Pražské jaro (festival)|Pražské jaro]], který se tradičně koná v různých pražských koncertních sálech.[[Soubor:Karel Gott 2002-foto13.jpg|náhled|261x261pixelů|Český zpěvák [[Karel Gott]]|alt=]]Češi se ve 20. století ujali i v nových žánrech. V jazzu [[Jaroslav Ježek]], [[Miroslav Vitouš]], orchestr [[Gustav Brom|Gustava Broma]] a další. V&nbsp;populární hudbě působili [[Jan Hammer]] nebo [[Karel Svoboda]], v&nbsp;hudbě folkové [[Karel Kryl]] či [[Jaromír Nohavica]]. V reakci na populární dechovou hudbu rakouskou (zejména vojenskou) se rozvinula i její specifická česká verze, především díky [[František Kmoch|Františku Kmochovi]]. Ve světě nejznámější české melodie jsou dodnes právě ty dechovkové (zejm. ''[[Vjezd gladiátorů]]'' [[Julius Fučík (skladatel)|Julia Fučíka]] a ''[[Škoda lásky]]'' [[Jaromír Vejvoda|Jaromíra Vejvody]]). Mezinárodních úspěchů dosáhl zpěvák [[Karel Gott]], který se během své kariéry stal nejznámějším zpěvákem z Česka 20. století. V mezinárodní soutěži [[Eurovision Song Contest]] z českých reprezentantů nejvíce uspěl [[Mikolas Josef]] (6. místo v roce 2018). === Výtvarné umění === {{Podrobně|České výtvarné umění}} [[Soubor:Vestonicka venuse edit.jpg|náhled|vlevo|upright=0.6|''[[Věstonická venuše]]'']] U prvního a také zdaleka nejslavnějšího českého výtvarného díla autora neznáme. Jde o sošku ''[[Věstonická venuše|Věstonické venuše]]'', patrně nejstarší keramickou sošku na světě, která vznikla v mladším [[paleolit]]u a byla nalezena roku 1925 na jižní Moravě. Většina výtvarných umělců však byla anonymních ještě v éře [[Gotika|gotické]], malířství bylo tehdy ostatně vnímáno jako řemeslo, v němž autor není tak podstatný, a nikoli jako umění. O umělcích této doby hovoříme za pomoci pojmů jako [[Mistr Litoměřického oltáře|Mistr litoměřického oltáře]], [[Mistr Třeboňského oltáře|Mistr třeboňského oltáře]], [[Mistr vyšebrodského oltáře]] či [[Mistr Theodorik]].[[Soubor:Oltář s Nejsvětější Trojicí, Mistr litoměřického oltáře, Národní galerie v Praze.jpg|náhled|Oltář s Nejsvětější Trojicí od [[Mistr Litoměřického oltáře|Mistra Litoměřického oltáře]]]] Autorské malířství přišlo na scénu v baroku. K nejvýznamnějším českým barokním malířům patřili [[Karel Škréta]], [[Jan Kupecký]] a [[Petr Brandl]]. Zcela zvláštní postavení měl [[Václav Hollar]], který proslul svými rytinami. Vrcholná sochařská díla v té éře vytvořili [[Matyáš Bernard Braun]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]]. V první polovině 19. století probíhal proces českého národního obrození, ovšem obrozenci na malířství nekladli takový důraz jako na literaturu, divadlo či vědu. Malířství zůstávalo na pozici řemesla, přičemž v krajinářství vynikal [[Josef Matěj Navrátil]], v portrétu a zátiší [[Karel Purkyně]]. Zlom přišel v polovině 19. století, kdy do českých zemí dorazila vlna [[Romantismus|romantismu]] a [[Realismus (výtvarné umění)|realismu]]. Nejvýznamnějším představitelem malířského romantismu byl [[Josef Mánes]], dnes známý především díky výzdobě pražského orloje. Realistickou malbu zvolil například [[Jaroslav Čermák (malíř)|Jaroslav Čermák]]. Se 70. a 80. lety nastoupila tzv. [[Generace Národního divadla]], tedy tvůrci, kteří se nějak podíleli na výzdobě právě stavěné „Zlaté kapličky“: Mezi nimi se největšího mezinárodního ohlasu dostalo [[Mikoláš Aleš|Mikoláši Alšovi]]. K dalším členům generace patřili [[Vojtěch Hynais]], [[Julius Mařák]], [[Václav Brožík]], [[Jakub Schikaneder]], [[František Ženíšek]] či [[Josef Tulka]]. K této generaci patřil i sochař [[Josef Václav Myslbek]]. [[Soubor:Slovane v pravlasti 81x61m.jpg|náhled|''[[Slovanská epopej]]'' [[Alfons Mucha|Alfonse Muchy]] (1912)]]Většina z autorů Generace Národního divadla nadále oscilovala mezi romantickou a realistickou malbou, zejména krajiny. To však brzy některým autorům nestačilo. Krajinář [[Antonín Chittussi]] začal měnit techniku krajinomalby až tak, že se dostal na pokraj [[Impresionismus|impresionismu]]. Vrcholným představitelem tohoto směru se pak stal [[Antonín Slavíček]]. Dílo [[Luděk Marold|Luďka Marolda]] je zase někdy označováno za předzvěst malby secesní. Právě [[secese]] pak patří ke klíčovým směrům, které se vynořily na konci 19. století. V českém prostředí sehrála mimořádnou roli. Její hlavní představitel, [[Alfons Mucha]], je dnes nejznámějším českým malířem ve světě. Mucha se proslavil krom svých známých plakátů také cyklem 20 velkoformátových obrazů ''[[Slovanská epopej]]'', která shrnuje dějiny českého národa a [[Slované|Slovanů]]. Vystavena je ve [[Veletržní palác|Veletržním paláci]] v Praze, bývala v [[Moravský Krumlov|Moravském Krumlově]]. K secesi lze řadit i dílo [[Max Švabinský|Maxe Švabinského]] a [[Jan Preisler|Jana Preislera]]. Patří k ní i významní sochaři: [[František Bílek (sochař, 1872–1941)|František Bílek]], [[Jan Štursa]] či [[Ladislav Šaloun]]. Secese provokovala svým sklonem k užitkovosti, avšak jinak ctila techniky klasické a akademické. Proti těm se však na konci století začaly bouřit nové směry. Především [[expresionismus]]. Do české expresionistické skupiny [[Osma (umělecká skupina)|Osma]] patřili [[Bohumil Kubišta]], [[Emil Filla]] či [[Otakar Kubín]]. Členové Osmy pak přecházeli ke [[Kubismus|kubismu]], dalšímu novému avantgardnímu směru.[[Soubor:Josef Čapek Letadlo.jpg|náhled|''Letadlo'' od [[Josef Čapek|Josefa Čapka]] (1929)]]Právě avantgarda začala v první polovině 20. století určovat směr. Od kubismu k čisté [[Abstraktní umění|abstraktní malbě]] došel [[František Kupka]]. Doznívající kubismus hledající nové formy vyjádření byl pěstován ve skupině [[Tvrdošíjní]] (zejm. [[Josef Čapek]], [[Jan Zrzavý]] a sochař [[Otto Gutfreund]]). Členové avantgardního Devětsilu se pak nadchli pro [[surrealismus]] ([[Toyen]], [[Jindřich Štyrský]], [[Josef Šíma (malíř)|Josef Šíma]]). Avantgardě navzdory si svou cestou šel [[Josef Lada]] – a i on dnes patří k nejslavnějším českým malířům ve světě. Ve druhé polovině 20. století autoři povětšinou rozvíjeli objevy avantgardní revoluce – v abstraktní tvorbě to byl například [[Vladimír Vašíček]], část díla jí věnoval [[Oldřich Lajsek]], [[Mikuláš Medek]], [[Vladimír Boudník]] aj. Na surrealistickou hravost, zejména ve svých známých kolážích, navazoval v exilu působící [[Jiří Kolář]] či doma tvořící [[Jan Švankmajer]]. Zcela nového směru zvaného [[pop-art]] se dotkl [[Kája Saudek]]. Na konci 80. let vystoupili členové skupiny [[Skupina Tvrdohlaví|Tvrdohlaví]] ([[Jiří David (výtvarník)|Jiří David]], [[Petr Nikl]], [[Jaroslav Róna]]). Nejznámějšími představiteli české umělecké fotografie jsou [[František Drtikol]], [[Josef Sudek]], [[Jan Saudek]] či [[Josef Koudelka]]. Zvláštním fenoménem v umělecké fotografii je [[Miroslav Tichý]]. V českém výtvarném umění hraje významnou roli knižní ilustrace, karikatura a kreslený film. Mistrem karikatury byl [[František Gellner]], v knižní ilustraci vynikli [[Viktor Oliva]], Josef Lada, [[Jiří Trnka]], [[Zdeněk Burian]], [[Adolf Born]] či [[Květa Pacovská]], která za knižní ilustrace roku 1992 získala Cenu Hanse Christiana Andersena od Mezinárodního sdružení pro dětskou knihu. V kresleném filmu se prosadili [[Zdeněk Smetana]] či [[Zdeněk Miler]]. K významným německým malířům narozeným v českých zemích patřili [[Anton Raphael Mengs]], [[Alfred Kubin]], [[Gabriel Max]], [[Josef Führich]] či [[Emil Orlik]]. [[Soubor:Praha Veletržní palác hala3.jpg|náhled|vlevo|upright|Hala [[Národní galerie Praha|Národní galerie]] v Praze|alt=]] Za nejcennější výtvarné dílo na českém území odborníci označují obraz benátského malíře [[Tizian]]a ''[[Apollo a Marsyas]]'', jež je vystaven v [[Obrazárna zámku Kroměříž|obrazárně kroměřížského zámku]]. Nejcennější díla českého výtvarného umění se snaží shromažďovat [[Národní galerie Praha|Národní galerie]]. Z děl zahraničních autorů v jejím vlastnictví patří k nejcennějším ''Růžencová slavnost'' [[Albrecht Dürer|Albrechta Dürera]], ''Adam a Eva'' [[Lucas Cranach starší|Lucase Cranacha staršího]], autoportrét [[Henri Rousseau]]a, [[Rembrandt]]ův ''Učenec v pracovně'', ''Šimon a malý Ježíš'' [[Petr Brandl|Petra Brandla]], ''Milenci'' [[Auguste Renoir|Augusta Renoira]], ''Panny'' [[Gustav Klimt|Gustava Klimta]], ''Zelená pšeničné pole s cypřiši'' [[Vincent van Gogh|Vincenta van Gogha]], autoportrét [[Ilja Repin|Ilji Repina]], ''V Moulin Rouge'' [[Henri de Toulouse-Lautrec]]a či ''Vzpomínka na Le Havre'' [[Pablo Picasso|Pabla Picassa]]. Národní galerie vystavuje ve [[Šternberský palác (Hradčany)|Šternberském paláci]], [[Schwarzenberský palác v Praze|Schwarzenberském paláci]], [[Klášter svatého Jiří (Praha)|klášteře sv. Jiří]], [[Jízdárna Pražského hradu|Jízdárně Pražského hradu]], [[Salmovský palác|Salmovském paláci]], [[Anežský klášter|Anežském klášteře]], [[Palác Kinských|paláci Kinských]], [[Veletržní palác|Veletržním paláci]], v [[Dům U Černé Matky Boží|domě U černé matky Boží]], na [[Zbraslavský klášter|zámku Zbraslav]], v [[Žďár nad Sázavou (klášter)|klášteře ve Žďáru nad Sázavou]] a na [[Fryštát (zámek)|zámku Fryštát]]. K dalším významným galeriím patří [[Moravská galerie v Brně|Moravská galerie]] (vystavuje v pěti budovách: [[Místodržitelský palác (Brno)|Místodržitelský palác]], [[Pražákův palác]], [[Uměleckoprůmyslové muzeum (Brno)|Uměleckoprůmyslové muzeum]], [[Jurkovičova vila]] v Brně a [[Rodný dům Josefa Hoffmanna]] v [[Brtnice|Brtnici u Jihlavy]]) a [[Galerie hlavního města Prahy]] ([[dům U Zlatého prstenu]], [[dům U Kamenného zvonu]], [[Staroměstská radnice]], [[Bílkova vila]], Dům Františka Bílka v Chýnově, [[Městská knihovna v Praze|Městská knihovna]] na Mariánském náměstí, [[Troja (zámek)|Trojský zámek]]). K nejznámějším sochám v ČR patří [[Ladislav Šaloun|Šalounova]] [[Pomník mistra Jana Husa|socha Jana Husa]] na [[Staroměstské náměstí|Staroměstském náměstí]], [[Josef Václav Myslbek|Myslbekův]] [[Pomník svatého Václava|pomník knížete Václava]] na [[Václavské náměstí|Václavském náměstí]], [[Olbram Zoubek|Zoubkův]] [[Pomník obětem komunismu (Petřín)|Pomník obětem komunismu]] na Petříně, [[Bohumil Kafka|Kafkova]] socha Jana Žižky v [[Národní památník na Vítkově|Národním památníku na Vítkově]] (největší jezdecká socha v Evropě). Největší českou sochou všech dob byl [[Stalinův pomník]] na Letné, který však na svém místě stál jen v letech 1955–1962. Dnes se na jeho místě nachází [[Pražský metronom]]. V poslední době se velmi oblíbenou u turistů stala [[David Černý|Černého]] [[Hlava Franze Kafky]] u obchodního centra [[Quadrio]]. Černý na sebe strhl pozornost také svou provokací [[Entropa]]. [[Anna Chromy]] v Praze u Stavovského divadla instalovala jeden ze svých ''Plášťů svědomí''. Nejvýznamnější českou výtvarnou cenou je [[Cena Jindřicha Chalupeckého]]. === Architektura === {{Podrobně|Česká architektura|Románská architektura v Česku|Gotická architektura v Česku|Barokní architektura v&nbsp;Česku}} První fázi vývoje [[architektura|architektury]] na českém území s&nbsp;dochovanými stavbami tvoří [[Románský sloh|románská]] architektura. Z&nbsp;předchozí, [[Velkomoravská říše|velkomoravské]] fáze, se dochovaly pouze [[Archeologie|archeologické]] nálezy. V období románského slohu vznikly v&nbsp;Česku první kamenné stavby, a to především [[kostel]]y a budovy [[klášter]]ů, ke konci období také první [[hrad]]y a městské stavby ([[Hradba|opevnění]], domy). Stavby [[Románská architektura|románské architektury]] vznikaly na českém území od sklonku [[9. století]] do poloviny [[13. století]], kdy se začal zvolna prosazovat [[Gotická architektura v Česku|sloh gotický]].[[Soubor:KUTNA HORA (js) 11.jpg|náhled|vpravo|Česká gotika: [[chrám svaté Barbory|chrám svaté Barbory v&nbsp;Kutné Hoře]]]][[Gotická architektura]] v českých zemích vrcholila za [[Karel IV.|Karla IV.]] Ten nechal v Praze postavit ve vrcholně gotickém slohu [[Karlův most]] a rozjela se velkorysá výstavba [[Katedrála svatého Víta, Václava a Vojtěcha|katedrály sv. Víta]], s&nbsp;pomocí architekta [[Petr Parléř|Petra Parléře]] a jeho syna [[Jan Parléř|Jana Parléře]]. Jako schránku nových korunovačních klenotů, které nechal Karel vytvořit, dal ve středních Čechách vystavět hrad [[Karlštejn]], jehož architektem byl [[Matyáš z&nbsp;Arrasu]]. Dalšího vrcholu dosáhla gotika v éře vlády [[Jagellonci|Jagellonců]] (též se hovoří o vladislavské či [[Jagellonská gotika|jagellonské gotice]]). [[Vladislav Jagellonský]] zahájil velkolepou přestavbu [[Pražský hrad|Pražského hradu]] a povolal ze Saska stavitele [[Benedikt Rejt|Benedikta Rejta]], který v&nbsp;Čechách mimo jiné vytvořil [[Vladislavský sál]] a [[chrám svaté Barbory]] v [[Kutná Hora|Kutné Hoře]], na jehož výstavbě se podílel další známý stavitel [[Matěj Rejsek]], autor pražské [[Prašná brána|Prašné brány]]. [[Antonín Pilgram]] v té době zanechal otisky pozdní gotiky v&nbsp;[[Brno|Brně]].[[Soubor:Chlumec - Karlova koruna.jpg|náhled|vlevo|České baroko: zámek [[Karlova Koruna]]]][[Letohrádek královny Anny]] na Pražském hradě bývá označován za stylově nejčistší [[Renesanční architektura|renesanční]] stavbu na sever od [[Alpy|Alp]]. K významným renesančním stavbám patří i [[Hvězda (letohrádek)|letohrádek Hvězda]], nebo [[Litomyšl (zámek)|zámek Litomyšl]]. Především díky renesančnímu náměstí se na seznam Světového dědictví UNESCO dostala [[Telč]], o stejný zápis usiluje renesanční městská architektura ve [[Slavonice|Slavonicích]].<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Renaissance Houses at Slavonice | periodikum = UNESCO World Heritage Centre | vydavatel = | url = http://whc.unesco.org/en/tentativelists/1507/ | datum vydání = | jazyk = en | url archivu = | datum přístupu = 2020-01-04 }}</ref> Také v éře barokní v českých zemích působili významní architekti jako [[Carlo Lurago]] ([[Klementinum]]), [[Francesco Caratti]] ([[Černínský palác]]), [[Jan Baptista Mathey]] ([[Arcibiskupský palác v Praze|Arcibiskupský palác]], [[Toskánský palác]], [[Troja (zámek)|letohrádek v Tróji]]), [[Jan Blažej Santini-Aichel]] ([[Kostel svatého Jana Nepomuckého (Žďár nad Sázavou)|kostel na Zelené hoře]]), [[František Maxmilián Kaňka]] ([[Karlova Koruna]]), [[Kryštof Dientzenhofer]] (kostel svaté Markéty v&nbsp;Břevnovském klášteře) nebo jeho syn [[Kilián Ignác Dientzenhofer]] ([[Kostel svatého Mikuláše (Malá Strana)|malostranský]] i [[Kostel svatého Mikuláše (Staré Město)|staroměstský kostel sv. Mikuláše]]). [[Soubor:Sychrov letecky.jpg|náhled|Zámek Sychrov ze vzduchu]] Pro architekturu 19. století byl typický [[Historismus (umění)|historismus]]. V&nbsp;jeho duchu tvořil například architekt a stavitel [[Josef Hlávka]], jehož [[Rezidence bukovinských metropolitů]] v&nbsp;[[Černovice (Ukrajina)|Černovicích]] (dnes [[Ukrajina]], v 19. století na území Rakousko-Uherska) je dnes zapsaná na [[Světové dědictví|Seznamu světového dědictví UNESCO]]. Jedním z nejvýznamnějších architektonických děl historismu a romantismu je novogotický zámek [[Sychrov (zámek)|Sychrov]], přestavěný do současné podoby v 19. století [[Kamil Rohan|knížetem Kamilem z Rohanu]]. Dílem historismu byly i budovy [[Národní divadlo|Národního divadla]], [[Národní muzeum|Národního muzea]] či [[Rudolfinum|Rudolfina]] v&nbsp;Praze. Významná byla v české architektuře vlna [[Secesní architektura|secese]] na přelomu 19. a 20. století (zejm. [[Obecní dům]] v&nbsp;Praze, z&nbsp;architektů [[Antonín Balšánek]], [[Osvald Polívka]], [[Josef Fanta]], [[Jan Letzel]]), těsně před válkou pak kubismu, což bylo českou specialitou ([[dům U Černé Matky Boží]] [[Josef Gočár|Josefa Gočára]], [[Kovařovicova vila]] [[Josef Chochol|Josefa Chochola]]). [[Soubor:Praha dům U Černé Matky Boží 1.jpg|náhled|[[Český kubismus]]: [[dům U Černé Matky Boží]] v Praze]] [[Soubor:Villa Tugendhat, Brno.jpg|náhled|Český funkcionalismus: [[vila Tugendhat]] v Brně ([[Ludwig Mies van der Rohe]])]] Od 20. let 20. století architektura tíhla k&nbsp;[[Funkcionalismus|funkcionalismu]] ([[Veletržní palác]] v&nbsp;Praze, [[Baťův mrakodrap]] ve Zlíně či [[vila Tugendhat]] v&nbsp;Brně z&nbsp;dílny [[Ludwig Mies van der Rohe|Ludwiga Miese van der Rohe]]), k&nbsp;jeho představitelům patřili [[Jan Kotěra]] a Josef Gočár. V&nbsp;Praze v&nbsp;té době pracoval i významný slovinský architekt [[Jože Plečnik|Josip Plečnik]] (zejm. [[Kostel Nejsvětějšího srdce Páně (Vinohrady)|kostel Nejsvětějšího Srdce Páně]] na náměstí Jiřího z&nbsp;Poděbrad v&nbsp;Praze). [[Pavel Janák]] se tehdy rovněž pokusil vytvořit „národní sloh“, kombinaci lidové a&nbsp;moderní architektury (zejm. [[Pardubické krematorium|krematorium v&nbsp;Pardubicích]] a [[palác Adria]] v&nbsp;Praze). Podobnou cestou šel [[Dušan Jurkovič]].[[Soubor:OD Kotva 1.jpg|náhled|Český brutalismus: [[kotva (obchodní dům)|obchodní dům Kotva]] v Praze|vlevo]]V 50. letech 20. století byl vyžadován jako oficiální styl [[socialistický realismus]] (též zvaný sorela). Charakteristickými stavbami v&nbsp;jeho duchu jsou [[hotel Jalta]] na Václavském náměstí či [[sídliště Poruba]] v&nbsp;Ostravě.<ref>{{Citace elektronického periodika |titul=Archivovaná kopie |url=http://architektura.klenot.cz/images/stories/materialy/Dejiny17.pdf |datum přístupu=2017-07-11 |url archivu=https://web.archive.org/web/20150428161321/http://architektura.klenot.cz/images/stories/materialy/Dejiny17.pdf |datum archivace=2015-04-28 |nedostupné=ano }}</ref> Specifickou odnoží sorely byl tzv. stalinský neoklasicismus, který v&nbsp;Česku reprezentuje [[International (hotel v Praze)|hotel Internacional]] v&nbsp;pražských Dejvicích. Na konci 50. let se však v&nbsp;architektuře (a ovšem i v&nbsp;[[design]]u) prosadil styl nový, zvaný [[Bruselský styl|bruselský]] – to podle toho, že byl představen na světové výstavě [[Světová výstava 1958|Expo 58]] v&nbsp;[[Brusel]]u. Vyznačoval se oblými tvary a skleněnými fasádami. Typickou stavbou v&nbsp;bruselském stylu byly především výstavní pavilon a restaurace [[Československý pavilon na Světové výstavě 1958|československého pavilonu]] na Expu. Dalšími důležitými stavbami bruselského stylu byly [[pavilon Z]] na [[Brněnské výstaviště|brněnském výstavišti]], [[Plavecký stadion Podolí|plavecký stadion v&nbsp;Podolí]] či [[Havířov (nádraží)|nádraží v&nbsp;Havířově]].<ref>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Veselková | jméno = Ivana | titul = Bruselský styl je pořád in | url = http://www.rozhlas.cz/radiowave/rozhovory/_zprava/bruselsky-styl-je-porad-in--1429947 | datum vydání = 2014-12-08 | datum přístupu = 2017-07-12 | vydavatel = Rozhlas.cz }}</ref> Na konci 60. let však bruselský styl vytlačila česká verze [[Brutalismus|brutalismu]]. Ceněny jsou zejména projekty z&nbsp;dílny [[Věra Machoninová|Věry Machoninové]] a jejího manžela [[Vladimír Machonin|Vladimíra Machonina]] ([[dům bytové kultury]] v&nbsp;Praze, [[hotel Thermal]] v&nbsp;Karlových Varech, [[Kotva (obchodní dům)|obchodní dům Kotva]] v&nbsp;Praze, [[Velvyslanectví České republiky v Berlíně|velvyslanectví ČSSR v&nbsp;Berlíně]]). Z&nbsp;dalších brutalistických staveb je připomínáno zejména [[československé velvyslanectví v Londýně]] architektů [[Jan Bočan|Jana Bočana]], [[Jan Šrámek (architekt)|Jana Šrámka]] a Karla Štěpánského, [[Fairmont Golden Prague|hotel Intercontinental]] v&nbsp;Praze od [[Karel Bubeníček|Karla Bubeníčka]] a [[Karel Filsak|Karla Filsaka]], [[Žižkovský vysílač|žižkovský televizní vysílač]] [[Václav Aulický|Václava Aulického]] či stavby [[Karel Prager|Karla Pragera]] ([[Nová budova Národního muzea|budova bývalého Federálního shromáždění]], [[Nová scéna (Praha)|Nová scéna]] Národního divadla).<ref>{{Citace periodika | titul = O českém brutalismu, high-tech stylu, o čase budovat, moci... | periodikum = Vltava | datum = 2015-12-30 | url = https://vltava.rozhlas.cz/o-ceskem-brutalismu-high-tech-stylu-o-case-budovat-moci-chranit-a-touze-borit-5105034 | datum přístupu = 2017-07-11 }}</ref> Nejoceňovanější stavbou této doby však byl [[Ještěd (hotel a vysílač)|vysílač na Ještědu]] od [[Karel Hubáček|Karla Hubáčka]]. [[Soubor:Tanzendes Haus 2023.jpg|náhled|Český postmodernismus: [[Tančící dům]] v Praze]] V polistopadové architektuře sehrálo výraznou roli dílo [[Frank Gehry|Franka Gehryho]] [[Tančící dům]] v&nbsp;Praze, které přímo inicioval [[Václav Havel]] a jež bývá uváděno jako symbol [[Postmoderní architektura|postmoderní architektury]]. Z&nbsp;významných světových architektů v&nbsp;Praze tvořil ještě [[Jean Nouvel]] ([[Zlatý Anděl]] na pražském Smíchově), či [[Ricardo Bofill]], který se podílel na modernizaci kdysi dělnického Karlína ([[Corso Karlín]] aj.). V&nbsp;přípravách je projekt proměny okolí pražského Masarykova nádraží, který vypracovala držitelka Pritzkerovy ceny [[Zaha Hadid]]ová. Z&nbsp;projektů domácích architektů si největší kredit získal projekt [[Národní technická knihovna|Národní technické knihovny]] v&nbsp;pražských Dejvicích, [[Kongresové centrum Zlín]] architektky [[Eva Jiřičná|Evy Jiřičné]], budovy [[Univerzitní kampus Bohunice|Univerzitního kampusu v&nbsp;Brně]], [[Moravská zemská knihovna v Brně|Moravské zemské knihovny]] a [[Moravský zemský archiv v Brně|Moravského zemského archivu]], [[Skleněný dům firmy Lasvit|Skleněný dům]] v&nbsp;[[Nový Bor|Novém Boru]], nástavba někdejší vysoké pece [[Bolt Tower]] v&nbsp;[[Ostrava|Ostravě]] architekta [[Josef Pleskot|Josefa Pleskota]], nebo stanice pražského metra [[Rajská zahrada (stanice metra)|Rajská zahrada]] [[Patrik Kotas|Patrika Kotase.]] Hojně diskutovaný projekt [[Národní knihovna na Letné|nové budovy Národní knihovny]] od [[Jan Kaplický|Jana Kaplického]] zůstal jen na papíře. Českými rodáky byli i významní architekti [[Adolf Loos]], [[Josef Hoffmann]], [[Joseph Maria Olbrich]] či [[Balthasar Neumann]]. === Videoherní tvorba === {{Podrobně|Český videoherní průmysl}} [[Soubor:Logo Mafia.svg|náhled|Logo české hry [[Mafia: The City of Lost Heaven]]]] V sedmdesátých a hlavně osmdesátých letech se v Česku objevilo nové odvětví kulturní tvorby – [[počítačová hra|počítačové hry]]. To se začalo rozvíjet hlavně po roce [[1994]], kdy vyšlo ''[[Tajemství Oslího ostrova]]''. Poté následovaly, v Česku poměrně úspěšné a populární hry jako ''[[Dračí historie]]'', ''[[Fish Fillets]]'' či ''[[Brány Skeldalu]]''. V roce 1999 se povedlo v zahraničí uspět hře ''[[Hidden & Dangerous]]''. V dalších letech následovaly mezinárodně úspěšné herní tituly, jako ''[[Operace Flashpoint]]'', ''[[Mafia: The City of Lost Heaven]]'' či ''[[Vietcong (videohra)|Vietcong]]''. Ke světoznámým českým hrám patří [[Mafia II|druhý]] a [[Mafia III|třetí]] díl Mafie, ''[[Euro Truck Simulator]]'' a jeho [[Euro Truck Simulator 2|pokračování]], ''[[American Truck Simulator]]'', ''[[Operace Flashpoint|ArmA]]'' (a [[Arma 2|druhý]] a [[Arma 3|třetí díl]]), ''[[Silent Hill: Downpour]]'', ''[[Machinarium]]'', ''[[18 Wheels of Steel]]'', ''[[DayZ]]'', ''[[Bus Driver]]'', ''[[Botanicula]]'' či ''[[Kingdom Come: Deliverance]]''. V Česku funguje několik světově známých herních studií, jako [[Bohemia Interactive|Bohemia Interactive Studio]], [[SCS Software]], [[Amanita Design]] nebo [[Madfinger Games]] (nebo bývalé [[2K Czech]]). Od roku 2010 jsou české hry oceňovány na [[Anifilm]]u v rámci soutěže [[Česká hra roku]] a v letech 2011 až 2013 v rámci soutěže [[Booom]]. Lze se setkat s názorem, že videohry jsou největším kulturním exportem České republiky.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = Pros | jméno = Marek | titul = Videohry jsou největším kulturní exportem Česka, tvrdí odborník | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavatel = Economia | odkaz na vydavatele = Economia | datum_vydání = 2014-03-04 | datum_přístupu = 2014-04-20 | url = http://magazin.aktualne.cz/svelch-hry-jsou-nejvetsi-kulturni-export-ceske-republiky/r~8398882ca2d911e3b7290025900fea04/ }}</ref> === Populární kultura === [[Soubor:Šafaříkovy sady - panoramio.jpg|náhled|upright|Socha [[Spejbl a Hurvínek|Spejbla a Hurvínka]] v [[Plzeň|Plzni]]]] Krom kultury vysoké a lidové se v českých zemích, jako všude jinde, rozvíjela od počátků 19. století i kultura populární. Některé popkulturní fenomény jsou pevně usazeny v českém kolektivním vědomí a slouží nezřídka i k národní sebeidentifikaci. Anketa České televize [[Kniha mého srdce]] z roku 2009 například ukázala masovost obliby literárních postav, jako jsou sluha [[Saturnin (román)|Saturnin]] z humoristického románu [[Zdeněk Jirotka|Zdeňka Jirotky]], Švejk z románu Haškova či [[Rychlé šípy]] z chlapeckých románů a komiksů [[Jaroslav Foglar|Jaroslava Foglara]].<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Kniha mého srdce — Česká televize | periodikum = [[Česká televize]] | vydavatel = | url = http://www.ceskatelevize.cz/porady/10214215895-kniha-meho-srdce/ | datum vydání = | datum přístupu = 2016-09-05 }}</ref> Podobná anketa o [[Největší Čech|Největšího Čecha]] zase ukázala roli humoristického fenoménu [[Jára Cimrman|Járy Cimrmana]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Největší Čech: Jára Cimrman | periodikum = [[iDNES.cz]] | url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/nejvetsi-cech-jara-cimrman-dcl-/show_aktual.aspx?c=A050201_211139_domaci_sas | datum vydání = 2005-02-02 | datum přístupu = 2016-09-05 }}</ref> Význačnou roli sehrála též dvojice loutek, které vytvořil za první republiky [[Josef Skupa]]: [[Spejbl a Hurvínek]]. Skupa tím navázal na velkou českou loutkářskou tradici, spjatou mimo jiné se jménem [[Matěj Kopecký|Matěje Kopeckého]]. Z dětské literatury vzešla podobně populární postavička [[Ferda Mravenec|Ferdy Mravence]] (a jeho souputníka [[Brouk Pytlík|Brouka Pytlíka]]), kterou stvořil [[Ondřej Sekora]]. K nejpopulárnějším českým komiksům patří [[Čtyřlístek (komiks)|Čtyřlístek]].<ref>{{Citace elektronické monografie|titul=Čtyřlístek slaví|url=http://www.kulturninovinky.cz/popkulturni-legenda-slavi/|datum vydání=2015-11-12|datum přístupu=2016-09-05|jazyk=cs-CZ}}</ref> [[Pérák]] byl ztvárněn jako jediný český [[superhrdina]] ve filmu a [[komiks]]u. Zdrojem podobných popkulturních fenoménů se v 2. polovině 20. století stal film a především televize – cyklus televizních [[Večerníček|Večerníčků]] přinesl populární postavičky jako [[O krtkovi|Krteček]] Zdeňka Milera, [[Bob a Bobek – králíci z klobouku|Bob a Bobek]] či [[Pat a Mat]] Vladimíra Jiránka, [[Maxipes Fík]] Jiřího Šalamouna, [[Pohádky z mechu a kapradí|Křemílek a Vochomůrka]] či [[Rákosníček]] Zdeňka Smetany, [[Mach a Šebestová]] Adolfa Borna či [[Rumcajs]] Radka Pilaře.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Nejlepší Večerníček — Česká televize | periodikum = [[Česká televize]] | vydavatel = | url = http://www.ceskatelevize.cz/porady/10492742198-nej-ct/21352216211-nejlepsi-vecernicek/ | datum vydání = | datum přístupu = 2016-09-05 }}</ref> Televizní a filmová tvorba pro děti 70. a 80. let 20. století zase přinesla fenomény jako [[Pan Tau]], ''[[Arabela (seriál)|Arabela]]'' či ''[[Návštěvníci (seriál)|Návštěvníci]]''. Nejvýraznější postavou české pop-music, která se začala formovat od 50. let, je dlouhodobě zpěvák [[Karel Gott]]. Často se ve světě prosazují české modelky, k nimž patří [[Karolína Kurková]], [[Eva Herzigová]], [[Pavlína Pořízková]], [[Petra Němcová]], [[Taťána Kuchařová]], [[Daniela Peštová]] a [[Alena Šeredová]]. === Média === {{viz též|Seznam českých časopisů}} V ČR existuje systém [[Veřejnoprávní médium|veřejnoprávních médií]], která jsou ze zákona placena z veřejných peněz ([[Koncesionářský poplatek|koncesionářské poplatky]]), s jen omezenou možností vlády a správy je ovlivňovat. K takovým institucím patří [[Česká televize]] (navazuje na státní [[Československá televize|Československou televizi]], jejíž vysílání započalo roku 1953), [[Český rozhlas]] ([[Československý rozhlas]] začal vysílat roku 1923) a [[Česká tisková kancelář]], která ovšem není placena z koncesionářských poplatků.[[Soubor:Česká televize.jpg|náhled|Areál [[Česká televize|České televize]] na [[Kavčí hory|Kavčích horách]] v Praze]]První soukromá televizní stanice [[Premiéra TV]] (později [[Prima (televizní stanice)|Prima]]) vznikla roku 1993. Rok nato začala vysílat [[TV Nova]]. Stanice veřejnoprávní České televize ([[ČT1]], [[ČT2]], [[ČT sport]], [[ČT :D]], [[ČT art]], [[ČT24]]) spolu s kanály provozovanými společnostmi [[TV Nova (společnost)|CET 21]] (Nova, [[Nova Cinema]], [[Nova Action]], [[Nova Fun]], [[Nova Krimi]], [[Nova Sport 1]], [[Nova Sport 2]], [[Nova International]]) a [[FTV Prima]] (Prima, [[Prima Cool]], [[Prima Love]], [[Prima Zoom]], [[Prima Max]], [[Paramount Network (česká televizní stanice)|Prima Comedy Central]]) televiznímu trhu i po digitalizaci vysílání dodnes dominují, v roce 2015 například dosáhly souhrnné sledovanosti 82 %. Této „velké trojce“ nejúspěšněji konkuruje [[TV Barrandov]] (kanály Barrandov, [[Barrandov Kino|Kino Barrandov]], [[Barrandov Krimi]], [[Barrandov News]]).<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Televize | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/slovnik-a-mediatypy/typy-medii/televize/ | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Poměrně dlouhou tradici má od roku 2002 též specializovaná hudební televize [[Óčko]].<ref>{{Citace periodika | příjmení = Polák | jméno = Lukáš | titul = Hudební televize Óčko slaví patnáct let, diváci vyberou nejoblíbenější tuzemský klip | periodikum = Český rozhlas | datum = 2017-05-15 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.rozhlas.cz/digital/televize/_zprava/hudebni-televize-ocko-slavi-patnact-let-divaci-vyberou-nejoblibenejsi-tuzemsky-klip--1725977 | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> Od září 2000 doplnily nabídku také satelitní televize.<ref>{{Citace periodika | příjmení = | jméno = | titul = Satelitní televize v České republice | periodikum = DigiZone.cz | datum = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.digizone.cz/specialy/satelit/ | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> Nejsledovanější hlavní zpravodajský pořad vysílá [[TV Nova]].<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Zpravodajský trojboj: Hvězdná Nova oslabuje, Prima se tahala s Událostmi ČT o druhé místo | vydavatel = Hospodářské noviny | url = http://domaci.ihned.cz/c1-62697190-udalosti-ct-ubyvaji-divaci-prima-zpravy-nova-televizni-noviny}}</ref> Nejčtenějšími deníky jsou [[Blesk (noviny)|''Blesk'']], ''[[Mladá fronta DNES]]'', [[Právo (deník)|''Právo'']], ''[[Deník (regionální noviny)|Deník]]'', ''[[Aha!]]'' a ''[[Lidové noviny]]''.<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Čechy nejvíce zajímá bulvár. Nejčtenější v zemi je deník Blesk | vydavatel = ČTK | datum_vydání = 2015-07-15 | url = http://ekonomika.eurozpravy.cz/ceska-republika/93351-cechy-nejvice-zajima-bulvar-nejctenejsi-v-zemi-je-denik-blesk/ | datum přístupu = 2017-01-22 | url archivu = https://web.archive.org/web/20150723023940/http://ekonomika.eurozpravy.cz/ceska-republika/93351-cechy-nejvice-zajima-bulvar-nejctenejsi-v-zemi-je-denik-blesk/ | datum archivace = 2015-07-23 | nedostupné = ano }}</ref><ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad deníků | periodikum = www.unievydavatelu.cz | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/deniky/fakta_cisla_denicich/prodany_naklad_deniku/314-deniky_celostatni | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Nejčtenějším zdarma rozdávaným deníkem je [[Metro (deník)|''Metro'']].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad deníků | periodikum = www.unievydavatelu.cz | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/deniky/fakta_cisla_denicich/prodany_naklad_deniku/315-deniky_zdarma | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Nejprodávanější zpravodajské časopisy jsou: [[Květy (časopis)|''Květy'']], [[Reflex (časopis)|''Reflex'']], [[Téma (časopis)|''Téma'']], [[Respekt (časopis)|''Respekt'']] a [[Týden (časopis)|''Týden'']],<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Zpravodajské týdeníky - celostátní | periodikum = www.unievydavatelu.cz | vydavatel = Unie vydavatelů ČR | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1677-zpravodajske_tydeniky_celostatni | datum vydání = únor 2017 | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> mezi společenskými časopisy to v únoru 2017 byly ''[[Rytmus života]]'', ''[[Blesk (noviny)|Nedělní Blesk]]'', ''[[Pestrý svět]]'' či ''Sedmička''.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Společenské časopisy | periodikum = www.unievydavatelu.cz | vydavatel = Unie vydavatelů ČR | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1019-spolecenske_casopisy | datum vydání = únor 2017 | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> Z dětských časopisů se drží ''[[Sluníčko]]'', [[ABC (časopis)|''ABC'']] a [[Mateřídouška (časopis)|''Mateřídouška'']].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad časopisů | periodikum = www.unievydavatelu.cz | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1009-casopisy_pro_deti_a_mladez | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> V roce 2023 bylo Česko v [[Index svobody tisku|Indexu svobody tisku]] na 14. místě.<ref name="indextisku">{{Citace elektronické monografie | titul = World Press Freedom Index | url = https://rsf.org/en/index?year=2023 | vydavatel = Reporters Without Borders | datum přístupu = 2023-09-02 | jazyk = en }}</ref> Historický význam měly ''[[Národní listy]]'', ''[[Právo lidu]]'', ''[[Svobodné slovo|České slovo]]'' (později ''Svobodné slovo'' a ''Slovo''), ''[[Zemědělské noviny]]'', [[Práce (noviny)|''Práce'']], ''[[Lidová demokracie]]'' či ''[[Mladý svět]]''. Váhu měly v minulosti i literární časopisy a intelektuální revue jako [[Přítomnost (časopis)|''Přítomnost'']] či ''[[Tvorba (časopis, 1925–1938)|Tvorba]]'' ve 20. a 30. letech 20. století nebo ''[[Literární noviny]]'' v 60. letech 20. století. K zaniklým časopisům pro mládež patří ''[[Mladý hlasatel]]'' či [[skaut (časopis)|''Junák'']], do nichž přispíval [[Jaroslav Foglar]], nebo [[Ohníček (časopis)|''Ohníček'']] a ''[[Sedmička (časopis)|Sedmička]]''. Československo se stalo roku 1923 po [[Spojené státy americké|USA]] a [[Spojené království|Velké Británii]] třetí zemí, kde začal pravidelně vysílat rozhlas.<ref>[https://www.ceskatelevize.cz/zpravodajstvi-ostrava/novinky-ze-studia/239896-rozhlas-byl-nejen-svedkem-ale-take-hybatelem-deni-20-stoleti/ Rozhlas byl nejen svědkem, ale také hybatelem dění 20. století]</ref> Nejúspěšnější stanicí veřejnoprávního rozhlasu je [[Český rozhlas Radiožurnál|Radiožurnál]], ze soukromých rádií jsou to: [[Rádio Impuls]], [[Evropa 2]], [[Rádio Blaník]] a [[Frekvence 1]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Jaká jsou nejposlouchanější rádia v roce 2022? | periodikum = Livemarketing.cz | url = https://livemarketing.cz/clanky/jaka-jsou-nejposlouchanejsi-radia-v-roce-2022/}}</ref> [[Soubor:Seznam.cz logo.svg|náhled|Nejvýznamnější českou mediální internetovou firmou je Seznam.cz]] Českému internetu kraluje vyhledávač [[Seznam.cz]]. Největšími zpravodajskými weby jsou [[iDNES.cz]] a [[Novinky.cz]]. Nejnavštěvovanější kulturní stránkou je [[Česko-Slovenská filmová databáze]].<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = Novotný | jméno = Michal | titul = Žebříček TOP 10: Nejnavštěvovanější weby | periodikum = Markomu.cz | url = https://www.markomu.cz/nejnavstevovanejsi-weby/ | datum vydání = 2018-03-15 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> [[Česká Wikipedie]] vznikla roku 2002 a v současnosti je co do počtu hesel největší českou encyklopedií v historii.<ref>{{Citace periodika | příjmení = | jméno = | titul = Česká Wikipedie se stala největší českou encyklopedií všech dob | periodikum = Literární noviny | datum = 2011-07-11 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://literarky.cz/politika/161-dnes/4793-eska-wikipedie-se-stala-nejvti-eskou-encyklopedii-vech-dob- | datum přístupu = 2017-07-12 }}{{Nedostupný zdroj}}</ref><ref>{{Citace periodika | příjmení = | jméno = | autor = mil | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = Česká tisková kancelář | titul = Česká Wikipedie má už 200 tisíc článků. Překonala Ottův slovník naučný | periodikum = Hospodářské noviny | datum = 2011-07-07 | ročník = | číslo = | strany = | url = https://tech.ihned.cz/c1-52253190-ceska-wikipedie-ma-uz-200-tisic-clanku-prekonala-ottuv-slovnik-naucny | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> Významnými českými novináři byli například [[Johann Ferdinand ze Schönfeldu|Jan Ferdinand ze Schönfeldu]], [[Václav Matěj Kramerius]], [[Karel Havlíček Borovský]], [[Julius Grégr]], [[Jan Neruda]], [[Vítězslav Hálek]], [[Josef Hubáček (novinář)|Josef Hubáček]], [[Bohumír Šmeral]], [[Ivan Olbracht]], [[Karel Jonáš (politik)|Karel Jonáš]], [[František Xaver Šalda]], [[Karel Čapek]], [[Vladislav Vančura]], [[Ferdinand Peroutka]], [[Milena Jesenská]], [[Jožka Pejskar]], [[Lída Rakušanová]], [[Ivan Medek]], [[Zdeněk Velíšek]], [[Jaroslav Kmenta]], [[Radek John]], [[Josef Klíma]], [[Jindřich Šídlo]], [[Václav Moravec]], [[Světlana Witowská]], [[Nora Fridrichová]], [[Jiří Kubík]], [[Sabina Slonková]], [[Janek Kroupa]], [[Michal Kubal]] nebo [[Martin Řezníček]]. === Festivaly, přehlídky, ceny === [[Soubor:Smetana_Hall_at_the_Municipal_House_(Obecni_Dum),_Prague_-_9006.jpg|náhled|[[Smetanova síň]] [[Obecní dům|Obecního domu]], centrum festivalu [[Pražské jaro (festival)|Pražské jaro]]]] Kulturní a společenské dění pravidelně vrcholí na různých festivalech a přehlídkách. K největším festivalům vážné hudby patří [[Pražské jaro (festival)|Pražské jaro]], [[Smetanova Litomyšl]] a [[Janáčkovy Hukvaldy]]. V oblasti jazzu je to [[Jazz Goes to Town]] v Hradci Králové, [[Bohemia JazzFest]] pořádaný v různých městech současně a [[Prague Proms]].<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Hudební festivaly klasické hudby a jazzu | periodikum = www.czech.cz | vydavatel = | url = http://www.czech.cz/cz/95168-hudebni-festivaly-klasicke-hudby-a-jazzu | datum vydání = | url archivu = https://web.archive.org/web/20160920225732/http://www.czech.cz/cz/95168-hudebni-festivaly-klasicke-hudby-a-jazzu | datum přístupu = 2016-09-05 | datum archivace = 2016-09-20 | nedostupné = ano }}</ref> Největším tanečním festivalem je [[Tanec Praha]]. V oblasti výtvarného umění je to přehlídka [[Pražské bienále]]. Velkou tradici má festival scénografie [[Pražské Quadriennale]]. Zcela zvláštní výtvarnou akcí je pak [[Signal Festival|Festival světla Signal]]. K velkým divadelním akcím patří tradiční festival amatérského divadla [[Jiráskův Hronov]]. [[Loutkářská Chrudim]] je nejstarší loutkářský festival na světě.<ref>http://www.chrudimsky.navstevnik.cz/tiskova-zprava/?id=30053&typ=tz</ref> Na loutky je zaměřena též [[Skupova Plzeň]], od roku 2016 přitom bylo české loutkářství zařazeno k nehmotnému dědictví UNESCO.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = Ferebauer | jméno = Václav (fer) | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = Česká tisková kancelář | titul = České a slovenské loutkářství se dostalo na seznam UNESCO | periodikum = [[iDNES.cz]] | url = http://zpravy.idnes.cz/ceske-a-slovenske-loutkarstvi-unesco-d8c-/domaci.aspx?c=A161201_172857_domaci_jj | datum vydání = 2016-12-01 | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> Na moderní cirkus a akrobacii se zaměřuje [[Letní Letná]]. Divadlo i hudbu s dobročinností spojuje festival v bohnické psychiatrické léčebně [[Mezi ploty]]. Největšími knižními akcemi jsou [[Svět knihy]] a [[Festival spisovatelů Praha]]. V oblasti rockové a popové hudby jsou největšími festivaly [[Rock for People]], [[Colours of Ostrava]], [[Trutnov Open Air Festival]], [[Benátská noc]], [[Hrady CZ]], [[Votvírák]], [[United Islands of Prague]], [[Sázavafest]], [[Rock for Churchill]], [[Footfest]], [[Keltská noc]] či [[Mácháč (festival)|Mácháč]]. V oblasti rapu a hip hopu je největší akcí [[Hip Hop Kemp]] u Hradce Králové, největšími metalovými festivaly jsou [[Masters of Rock]] ve Vizovicích a [[Brutal Assault]] v Josefově, v oblasti taneční hudby [[Beats for Love]] ve Vítkovicích, [[Let It Roll]] a [[Mighty Sounds]].<ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Nejlepší hudební festivaly v ČR pro letošní rok 2015 {{!}} Magazín {{!}} TripZone.cz|periodikum=magazin.tripzone.cz|url=http://magazin.tripzone.cz/nejlepsi-hudebni-festivaly-v-cr-pro-letosni-rok-2015-215|datum přístupu=2016-09-05}}</ref> Největší akcí lidové hudby je tradičně [[Mezinárodní folklorní festival Strážnice]]. Největším a nejtradičnějším filmovým festivalem je [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary]]. Jemu se snaží širokým záběrem konkurovat [[Febiofest]]. Další festivaly mají užší žánrové zaměření – na dětský film se zaměřuje [[Zlín Film Festival|Film festival Zlín]], na film kreslený a loutkový [[AniFest]], na film dokumentární [[Jeden svět]] a [[Mezinárodní festival dokumentárních filmů Ji.hlava|Jihlava]], výhradně české filmy jsou uváděny na [[Finále Plzeň]]. Dlouhou tradici má mezinárodní televizní festival [[Zlatá Praha (festival)|Zlatá Praha]]. Tradičními přehlídkami průmyslovými jsou [[Mezinárodní strojírenský veletrh|brněnský strojírenský veletrh]] a zemědělská výstava [[Země živitelka]] v Českých Budějovicích. Ke společensko-kulturním událostem patří rovněž udílení různých cen. Největší prestiži se těší cena [[Český lev]] pro filmaře, [[Cena Thálie|Ceny Thálie]] pro divadelníky, [[Anděl (cena)|Ceny Anděl]] pro hudebníky, [[Sportovec roku]] či ceny [[Česká hlava]] pro vědce. == Věda a vzdělávání == [[Soubor:Budova Akademie věd ČR.jpg|náhled|Budova [[Akademie věd České republiky]] v Praze]] [[Soubor:Jan Amos Comenius (Komensky) (1592-1670). Tsjechisch humanist en pedagoog. Als voorganger van de Moravische of Boheemse Broedergemeente verdreven en sedert 1656 gevestigd te Amsterdam Rijksmuseum SK-A-2161.jpeg|náhled|upright| [[Jan Amos Komenský]]]] === Věda a technika === {{Podrobně|Česká věda}} ==== Humanitní a sociální vědy ==== Zakladatelem české vzdělanosti byl [[Cyril a Metoděj|Konstantin Filozof]], první významný myslitel působící na českém území. Významnými středověkými teology byli [[Jan Hus]], [[Jeroným Pražský]] a [[Petr Chelčický]]. [[Jan Amos Komenský]] podstatným způsobem přispěl k rozvoji moderní pedagogiky, především ve spisech ''Didaktica magna'' (''Velká didaktika''), ''Janua linguarum reserata'' (''Dveře jazyků otevřené''), ''Orbis pictus'' (''Svět v obrazech'') a ''Schola ludus'' (''Škola hrou''). Židovskou středověkou vzdělanost reprezentoval především [[Jehuda ben Becalel|rabbi Löw]], jenž vstoupil i do českých pověstí (se svým [[golem]]em). Nejvýznamnějším historikem, filozofem a intelektuálem barokní éry (18. století) byl [[Bohuslav Balbín]]. Výraznou roli v národním obrození (1. polovina 19. století) sehrála jazykověda ([[Josef Dobrovský]], [[Josef Jungmann]], [[Pavel Josef Šafařík|Pavel Jozef Šafařík]], [[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]), historiografie ([[Gelasius Dobner]], [[František Palacký]]) a folkloristika ([[Karel Jaromír Erben]]). Ve druhé polovině století sílu české vzdělanosti manifestoval [[Ottův slovník naučný]] (vydáván od roku 1888). K vůdčím osobnostem českého intelektuálního života té doby patřil filozof [[Tomáš Garrigue Masaryk]] a jeho okruh kolem časopisu Čas ([[Jan Herben]], [[Jan Gebauer]]). Právě tento okruh odstartoval tzv. [[Spor o Rukopisy|rukopisné spory]] roku 1886 a [[spor o smysl českých dějin]] roku 1912, právě v těchto diskusích český národ tehdy nejvíce ohmatával svou identitu. Významným intelektuálem byl i [[Konstantin Jireček]], který rozvinul obor [[byzantologie]] (viz např. [[Jirečkova linie]]) a sehrál významnou roli v bulharském národním obrození, nebo vynikající orientalista a archeolog [[Alois Musil]] (bratranec slavného rakouského spisovatele [[Robert Musil|Roberta Musila]]). Velkou společenskou roli sehrával národopisec [[Vojta Náprstek]] či etnograf [[Emil Holub]]. Navzdory rozvoji, mnozí nadaní rodáci, zejména německy mluvící, v té době české země opouštěli a uplatňovali se ve Vídni a jinde. Příkladem mohou být filosof [[Edmund Husserl]], psychoanalytik [[Sigmund Freud]], ekonom [[Josef Alois Schumpeter|Joseph Schumpeter]], marxistický teoretik [[Karl Kautsky]], právní teoretik [[Hans Kelsen]], ekonom [[Eugen von Böhm-Bawerk|Eugen Böhm von Bawerk]], psycholog [[Max Wertheimer]], hudební teoretici [[Eduard Hanslick]] a [[Guido Adler]], jazykovědec [[Julius Pokorny]] či filozof [[Herbert Feigl]]. Odcházeli ale i někteří česky mluvící, jako historik umění [[Max Dvořák]] či antropolog [[Aleš Hrdlička]]. Naopak v Praze po celý život zůstal filozof [[Bernard Bolzano]]. Za první republiky vědeckých úspěchů dosáhl orientalista [[Bedřich Hrozný]], který rozluštil jazyk Chetitů, archeolog [[Karel Absolon]] objevil proslulou Věstonickou venuši, významným archeologem byl i [[Lubor Niederle]]. Mimořádný rozkvět zažívala jazykověda, v Praze se ustavil tzv. [[Pražský lingvistický kroužek]] ([[Vilém Mathesius]], [[Roman Jakobson]], [[Jan Mukařovský]], [[Bohuslav Havránek]], [[René Wellek]]), který prosazoval strukturalistický přístup k jazyku a světu. Nacistická okupace ze země vyhnala i významné budoucí myslitele, sociologa [[Ernest Gellner|Ernesta Gellnera]] nebo filozofa [[Vilém Flusser|Viléma Flussera]]. V 60. letech 20. století zájem světa budil neortodoxní marxismus, který byl hlavním ideovým zázemím [[Pražské jaro|pražského jara 1968]], a který reprezentovali zejména [[Karel Kosík]] (spis ''Dialektika konkrétního'') či [[Eduard Goldstücker]]. V 70. letech to byly spíše myšlenky filozofa [[Jan Patočka|Jana Patočky]], které se staly ideovou základnou [[Charta 77|Charty 77]], či filozofa undergroundu [[Egon Bondy|Egona Bondyho]]. Vysokou úroveň měla po celou dobu socialistického režimu [[egyptologie]], která se prezentovala mj. vykopávkami v [[Abúsír|Abusíru]] (zejm. [[Miroslav Verner]]).<ref>{{Citace periodika | příjmení = | jméno = | titul = Objevy, které změnily dějiny. Česká egyptologie je malá, ale extrémně úspěšná | periodikum = ČT24 | datum = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/veda/2058474-objevy-ktere-zmenily-dejiny-ceska-egyptologie-je-mala-ale-extremne-uspesna | datum přístupu = 2017-07-08 }}</ref> Zvláštní kapitolou dějin vědy v socialistickém Československu byl státní psychologický výzkum účinků [[Diethylamid kyseliny lysergové|LSD]], podílel se na něm i [[Stanislav Grof]], který později v USA vytvořil metodu [[Holotropní dýchání|holotropního dýchání]].<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = V Československu zkusili LSD vědci, umělci i mladý Miloš Zeman | periodikum = iDNES.cz | vydavatel = | url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/dokument-lsd-made-in-cssr-0hc-/filmvideo.aspx?c=A151006_183119_televize_vha | datum vydání = 2015-10-06 | datum přístupu = 2017-07-08 }}</ref> Světový zájem vzbudily i archeologické experimenty [[Pavel Pavel|Pavla Pavla]].<ref>{{Citace periodika | příjmení = | jméno = | titul = Pavel Pavel, muž, který rozhýbal tajemné sochy na Velikonočním ostrově | periodikum = Český rozhlas | datum = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.rozhlas.cz/radiozurnal/vecernihost/_zprava/pavel-pavel-muz-ktery-rozhybal-tajemne-sochy-na-velikonocnim-ostrove--1332118 | datum přístupu = 2017-07-08 }}</ref> ==== Přírodní, exaktní a technické vědy ==== [[Soubor:Heyrovsky Jaroslav crop.jpg|náhled|upright|Český chemik a akademik [[Jaroslav Heyrovský]], nositel [[Nobelova cena|Nobelovy ceny]]]] Zásadním impulsem k rozvoji vědeckého myšlení (byť to nebylo v počátcích samozřejmě odděleno plně od myšlení filozofického a teologického) bylo založení [[Univerzita Karlova|Karlovy univerzity]] králem [[Karel IV.|Karlem IV.]] roku 1348. Šlo o první univerzitu ve střední Evropě. Nelze vyloučit, že se roku 1459 narodil v [[Český Krumlov|Českém Krumlově]] vynikající kartograf [[Martin Behaim]], tvůrce nejstaršího dochovaného glóbusu na světě. Roku 1460 se v Chebu narodil významný matematik [[Johannes Widmann]], který zavedl znaménka plus a minus, působil ale po většinu života v Lipsku. Érou vědeckého rozkvětu byla i epocha [[Rudolf II.|Rudolfa II.]] Na jeho pražském dvoře působili astronomové [[Tycho Brahe]] a [[Johannes Kepler]]. V Praze v té době navíc působil i významný židovský matematik [[David Gans]]. Lékař [[Ján Jesenský]] v Praze provedl první veřejnou pitvu. K vrcholným vzdělancům domácí barokní vědy patřil [[Jan Marcus Marci|Jan Marek Marci z Kronlandu]] či botanik [[Georg Joseph Kamel]]. Kněz [[Prokop Diviš]] v té době vynalezl hromosvod. V Praze se v té době, byť tak trochu náhodou, také narodil [[Alois Senefelder]], který roku 1796 vynalezl litografii. Rozvoji věd výrazně napomohlo založení [[Královská česká společnost nauk|Královské české společnosti nauk]] roku 1784 (právě na její tradici dnes navazuje Akademie věd ČR) a Vlasteneckého muzea v Čechách roku 1818. Výraznou roli v tom sehráli největší české vědecké osobnosti té doby [[Ignác Antonín Born|Ignác Born]] a [[Kašpar Šternberk]]. Obě instituce vznikly v rámci procesu českého národního obrození. Přírodní a technické vědy rozvíjeli v éře obrození [[Jan Evangelista Purkyně]], [[Jan Svatopluk Presl]], [[Karel Bořivoj Presl]] či vynálezce lodního šroubu [[Josef Ressel]]. [[František Josef Gerstner]] sestrojil první parní stroj v českých zemích (1805–1807), [[Josef Božek]] předvedl první parovůz (1815) a paroloď (1817). [[Bratranci Veverkové]] vynalezli ruchadlo. Německou vědu v Čechách reprezentoval například [[Christian Doppler]]. V Čechách v té době působil i francouzský paleontolog [[Joachim Barrande]]. I v oblasti přírodních věd svou vlast opustilo mnoho talentovaných rodáků. Matematik [[Kurt Gödel]], biologové [[Gerty Coriová]] a [[Carl Ferdinand Cori|Carl Cori]] (nositelé Nobelovy ceny za fyziologii a lékařství), astronom [[Johann Palisa]], fyzik [[Georg Placzek]], chemik [[Johann Josef Loschmidt]], průkopník půdní mechaniky [[Karl von Terzaghi]], matematička [[Olga Taussky-Toddová]], botanik [[Heinrich Wilhelm Schott]], astronomové [[Theodor von Oppolzer]] a [[Joseph Johann von Littrow]], zakladatel dermatologie [[Ferdinand von Hebra]], chemik [[Hans Tropsch]]. Ve Štětí se narodil [[Franz Reichelt]], průkopník [[Parašutismus|parašutismu]], který zahynul při testování záchranného obleku vlastní výroby skokem z [[Eiffelova věž|Eiffelovy věže]].<ref>{{Citace elektronické monografie | příjmení = | jméno = | titul = Tragický experiment „létajícího krejčího“ z Čech. Smrtelný pád z Eiffelovky v roce 1912 zachytila kamera | url = http://www.muzivcesku.cz/tragicky-experiment-letajiciho-krejciho-cech-smrtelny-pad-eiffelovky-roce-1912-zachytila-kamera/ | vydavatel = Muži v Česku | místo = | datum vydání = 2018-09-28 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Do Vídně odešel i český lékař [[Karel Rokytanský]]. Z německy mluvících vědců v českých zemích naopak zůstali pracovat světově významný biolog [[Gregor Mendel]], zakladatel genetiky, či fyzik [[Ernst Mach]]. V Praze na německé univerzitě krátký čas působil i fyzik [[Albert Einstein]]. Ani česká věda však nestála v 2. polovině 19. století stranou. Rozvíjela se v těsném sepětí s průmyslem, který rychle mohutněl. Jejími klíčovými představiteli byli vynálezce obloukové lampy [[František Křižík]] či objevitel čtyř krevních skupin [[Jan Janský]]. Do dějin fotografické a polygrafické techniky v té době výrazně zasáhly [[Jakub Husník]] a [[Karel Klíč]]. Průkopníkem aviatiky byl [[Jan Kašpar]]. [[Jan Kříženecký]] roku 1898 představil první kinematograf v českých zemích. Prostor pro vědu vytvořila i nová Československá republika založená roku 1918. V Brně byla tehdy (1919) založena Masarykova univerzita. V oblasti topologie se výrazně prosadil matematik [[Eduard Čech]]. Botanik [[Alberto Vojtěch Frič]] objevil řadu nových kaktusů. Dalším významným botanikem byl [[Karel Domin]]. Technik [[Viktor Kaplan]] vynalezl nový druh turbíny. [[Hans Ledwinka]] zkonstruoval roku 1934 první sériově vyráběný automobil s aerodynamickou karosérií Tatra 77. Další automobilový konstruktér [[Ferdinand Porsche]] se také narodil v Čechách, ovšem prosadil se zejména v Německu a jako spolupracovník s nacisty by se do republiky po válce ani vrátit nemohl. Mezi Němci odsunutými po druhé světové válce byl i nositel Nobelovy ceny za fyziku za rok 2007 [[Peter Grünberg]].[[Soubor:Magion 1 Satelite.jpg|náhled|Družice [[Magion]]]]Po druhé světové válce bylo největším úspěchem české vědy udělení Nobelovy ceny za chemii [[Jaroslav Heyrovský|Jaroslavu Heyrovskému]] roku 1959, za objev [[polarografie]] a analytickou chemii. Vynálezem měkkých ([[hydrogel]]ových) kontaktních čoček a silonu proslul [[Otto Wichterle]].<ref>[http://www.eyetopics.com/articles/18/1/The-History-of-Contact-Lenses.html The History of Contact Lenses] {{Wayback|url=http://www.eyetopics.com/articles/18/1/The-History-of-Contact-Lenses.html |date=20130429122029 }}. Retrieved 3 March 2009.</ref> [[Oldřich Homuta]] vynalezl roku 1957 praktickou pomůcku do domácnosti: remosku. Významným astronomem byl [[Antonín Mrkos]] působící na [[Observatoř Kleť|Hvězdárně Kleť]]. [[Armin Delong]] dosáhl mimořádných výsledků v oblasti mikroskopie. [[Stanislav Brebera]] vynalezl trhavinu [[Semtex]].<ref>{{cite web | title=Velikáni české vědy | url=http://www.velikani-ceske-vedy.estranky.cz/clanky/biografie/stanislav-brebera | work= | publisher= | author= | date= | accessdate=1 November 2010}}</ref> Výkladní skříní režimu pak byla účast na sovětském vesmírném programu [[Interkosmos]] (čs. družice [[Magion]], první československý kosmonaut [[Vladimír Remek]] – první člověk ve vesmíru, který nebyl občanem [[Spojené státy americké|USA]] či [[Sovětský svaz|SSSR]]). Symbolem porevoluční vědy se stal chemik [[Antonín Holý]], tvůrce poměrně účinných léků proti [[AIDS]].<ref>{{Cite web |url=http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |title=Faces of the Presidency |accessdate=8 January 2009 |work= |publisher=EU2009.cz |date= |archive-url=https://web.archive.org/web/20090119103222/http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |archive-date=2009-01-19 |dead-url=ano |titul=Archivovaná kopie |datum přístupu=2012-02-15 |url archivu=https://web.archive.org/web/20090119103222/http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |datum archivace=2009-01-19 }}</ref> Ve spolupráci s Evropskou unií bylo otevřeno několik nových vědeckých center zaměřených mj. na nanotechnologie a laserovou techniku ([[CEITEC]], [[ELI Beamlines]], [[HiLASE]] aj.). V Antarktidě byla založena česká [[Mendelova polární stanice]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Mendelova polární stanice, kterou vybudovala brněnská Masarykova univerzita, po osmi týdnech osiřela | periodikum = Brno | url = https://brno.rozhlas.cz/mendelova-polarni-stanice-kterou-vybudovala-brnenska-masarykova-univerzita-po-6472943 | datum vydání = 2007-03-16 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> === Školství === {{Podrobně|Vzdělávání v Česku|Seznam vysokých škol v Česku}} [[Soubor:Sčítání obyvatelstva 2011, 30 měst, vzdělání magisterské.svg|náhled|vlevo|Podíl vysokoškolsky vzdělaných obyvatel měst v&nbsp;České republice k roku 2011]] [[Soubor:Praha Karolinum ext 1.jpg|náhled|[[Karolinum]] – sídlo [[Univerzita Karlova|Karlovy univerzity v&nbsp;Praze]]]] [[Soubor:Biotechnologický inkubátor JIC INBIT.jpg|náhled|[[Kampus]] [[Masarykova univerzita|Masarykovy univerzity v&nbsp;Brně]], v popředí Biotechnologický inkubátor]] Školství v České republice je organizováno v rámci [[Základní škola|základních]], [[Střední škola|středních]], [[Vyšší odborná škola|vyšších odborných]] a [[Vysoká škola|vysokých]] škol. Vysoké školy jsou veřejné, státní a soukromé, nejstarší a nejvýznamnější je [[Univerzita Karlova|Univerzita Karlova v Praze]], která je zároveň nejstarším vysokým učením ve střední Evropě (založena 1348). Druhou nejstarší univerzitou v ČR je [[Univerzita Palackého v Olomouci]], jež vznikla roku 1573. Nejstarší vysokou školou uměleckého typu je [[Akademie výtvarných umění v Praze]], která svou historii píše od roku 1799. Dalšími významnými vysokými školami jsou [[České vysoké učení technické v Praze]] (založeno 1707), [[Vysoké učení technické v Brně]] (založeno 1899) či [[Masarykova univerzita]] (založena 1919). V roce 1945 byla založena [[Akademie múzických umění v Praze|Akademie múzických umění]]. Na její součásti [[Filmová a televizní fakulta Akademie múzických umění v Praze|FAMU]] vystudovala nejen řada osobností českého a slovenského filmu, ale i známí zahraniční filmaři [[Agnieszka Hollandová|Agnieszka Holland]], [[Emir Kusturica]], [[Lordan Zafranović]] či [[Goran Paskaljević]]. Největšími co do počtu studentů jsou Univerzita Karlova (49 094 studentů v roce 2009) a Masarykova univerzita (38 216 studentů v roce 2009).<ref>http://www.msmt.cz/file/12782/download/</ref> Podle žebříčku ''QS World University Rankings'' z roku 2014 je Univerzita Karlova 244. nejlepší vysokou školou světa. České vysoké učení technické se umístilo na 411.–420. místě. Masarykova univerzita v Brně se umístila na 551.–600. místě, Vysoké učení technické v Brně na 651.–700. místě a [[Vysoká škola ekonomická v Praze]] byla zařazena do skupiny 701+ (pod 700. místem, bez dalšího rozlišování). Jiné české vysoké školy žebříček QS do měření nezahrnuje.<ref>https://vsmonitor.wordpress.com/2014/09/30/mezinarodni-zebricek-vysokych-skol-qs-2014/</ref> Nejznámějším systémem měření a srovnávání kvality vysokých škol je tzv. [[šanghajský žebříček]] (ARWU), každoročně určující 500 nejlepších vysokých škol světa. Jedinou českou, která se v něm dosud objevila, je Univerzita Karlova. V roce 2014 se umístila na 201.–300. místě. Podle ARWU tak Univerzita Karlova patří mezi 2 procenta nejlepších vysokých škol na světě.<ref>https://vsmonitor.wordpress.com/2014/08/26/sanghajsky-zebricek-vysokych-skol-v-roce-2014/</ref> Existují také méně formalizovaná srovnání spíše publicistického typu, která čas od času za nejkvalitnější univerzitu v ČR označí třeba brněnskou Masarykovu.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = Keményová | jméno = Zuzana | titul = Žebříček českých vysokých škol: Brno výrazně porazilo Univerzitu Karlovu | periodikum = Hospodářské noviny (IHNED.cz) | url = https://ihned.cz/c1-63417720-nejlepsi-vysoke-skoly-v-cesku-special-hn | datum vydání = 2015-01-22 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Podle sčítání z roku 2011 činí podíl vysokoškolsky vzdělaného obyvatelstva celkem 10,7 %; co se týče měst, nejvyšší podíl vykazuje [[Praha]] (20,7 %), [[Brno]] (20,6 %) a [[Olomouc]] (17,9 %).<ref>[http://vdb.czso.cz/sldbvo Sčítání lidu, domů a bytů 2011 (záložka „Vše o území“)]</ref> K nejslavnějším středním školám patří [[Pražská konzervatoř]], druhá škola svého druhu na světě (založena 1808). Školu vedli i [[Antonín Dvořák]], [[Josef Suk starší|Josef Suk]], [[Vítězslav Novák]] či [[Josef Bohuslav Foerster]]. Podle studie společnosti Pearson z roku 2012 má ČR 22. nejkvalitnější školství mezi vyspělými zeměmi.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Studie: Nejlepší systém vzdělávání mají Finové, Česko podprůměrné | periodikum = E15.cz | url = https://www.e15.cz/domaci/studie-nejlepsi-system-vzdelavani-maji-finove-cesko-podprumerne-936369 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Podle informací [[Organizace pro hospodářskou spolupráci a rozvoj|OECD]] z roku 2007 Česko směřuje do vzdělávání 10 procent veřejných výdajů, čímž se v srovnávacím žebříčku řadí na předposlední místo spolu s [[Japonsko|Japonskem]]. Vyjádřeno podílem [[Hrubý domácí produkt|HDP]] se jedná o asi 4,6 %, což je podstatně méně než průměr zemí OECD, který činí 6,1 %.<ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Češi skrblí na vzdělání, říká mezinárodní studie | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavatel = Economia | odkaz na vydavatele = Economia |url=http://aktualne.centrum.cz/zahranici/evropa/clanek.phtml?id=676577|datum přístupu=2016-09-05}}</ref> Současně čeští pedagogové dostávají čtvrté nejnižší platy z více než třiceti zemí sledovaných OECD. == Sport == {{Podrobně|Sport v Česku|Česko na olympijských hrách|Československo na olympijských hrách|Čechy na olympijských hrách}} [[Soubor:Emil Zátopek redux.jpg|náhled|upright|vlevo|Čtyřnásobný olympijský vítěz ve vytrvalostním běhu, [[Emil Zátopek]]]] [[Soubor:Larisa Latynina, Birgit Radochla, Věra Čáslavská 1964.jpg|náhled|upright|[[Věra Čáslavská]] na [[Sportovní gymnastika na Letních olympijských hrách 1964|LOH 1964]]]] Nejsledovanějším a nejnavštěvovanějším sportem je v Česku [[lední hokej]], druhým [[fotbal]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Sport číslo 1 v Česku: Fotbal versus hokej | periodikum = Finance.cz | datum_vydání = 2019-09-02 | url = https://www.finance.cz/526932-fotbal-versus-hokej/}}</ref> Dalšími nejnavštěvovanějšími sporty jsou [[biatlon]], lyžování, tenis, florbal, basketbal a&nbsp;volejbal.<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Výsledky průzkumu ČEŠI A SPORT | vydavatel = Sport Invest | datum_vydání = 2015-07-20 | url = http://www.sport-invest.cz/aktuality/vysledky-pruzkumu-cesi-a-sport/ | datum přístupu = 2016-06-23 | url archivu = https://web.archive.org/web/20160813222421/http://www.sport-invest.cz/aktuality/vysledky-pruzkumu-cesi-a-sport/ | datum archivace = 2016-08-13 | nedostupné = ano }}</ref> Podle statistiky [[Česká unie sportu|České unie sportu]] jsou nejpopulárnějšími sporty v ČR podle velikosti členské základny sportovních oddílů: fotbal, [[tenis]], lední hokej, [[volejbal]], [[florbal]], [[golf]], [[hokejbal]], [[atletika]], [[basketbal]] a&nbsp;[[lyžování]].<ref>[http://sport.idnes.cz/golf-florbal-a-hokejbal-pronikly-mezi-nejoblibenejsi-ceske-sporty-1cv-/sporty.aspx?c=A091011_125801_sporty_par Golf, florbal a hokejbal pronikly mezi nejoblíbenější české sporty]</ref> Nejsledovanějšími sportovními událostmi jsou [[lední hokej na olympijských hrách]] a [[mistrovství světa v ledním hokeji]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = ČT sport vysílá deset let, nejsledovanější byl hokej | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/clanky/2016/02/ct-sport-vysila-deset-let-nejsledovanejsi-byl-hokej/}}</ref> Mezi další nejsledovanější patří [[mistrovství Evropy ve fotbale]], [[Liga mistrů UEFA]] a [[mistrovství světa ve fotbale]]. === Olympijské hry === Na [[Olympijské hry|olympijských hrách]] startují čeští sportovci od roku 1900, nejprve pod vlajkou [[Čechy na olympijských hrách|Čech]], od roku 1920 v reprezentaci [[Československo na olympijských hrách|Československa]] a od roku 1994 v dresech samostatného [[Česko na olympijských hrách|Česka]]. Čeští olympionici dosáhli významných úspěchů. Již v&nbsp;roce 1900 [[František Janda-Suk]] získal na druhých OH stříbrnou medaili v&nbsp;[[Hod diskem|hodu diskem]], první olympijské prvenství vybojoval roku 1924 [[Bedřich Šupčík]] ve [[šplh na laně|šplhu na laně]]. Na [[Letní olympijské hry|letních olympijských hrách]] získala [[Sportovní gymnastika|gymnastka]] [[Věra Čáslavská]] sedm zlatých [[Olympijské hry|olympijských medailí]] (3× 1964, 4× 1968). Běžec [[Emil Zátopek]] obdržel čtyři zlaté (1×&nbsp;1948, 3×&nbsp;1952), tři zlaté má [[Hod oštěpem|oštěpař]] [[Jan Železný]] (1992, 1996, 2000). Dvě zlaté získali rychlostní kanoisté [[Josef Holeček]] (1948, 1952) a&nbsp;[[Martin Doktor]] (1996), kanoistka [[Štěpánka Hilgertová]] (1996, 2000), oštěpařka [[Barbora Špotáková]] (2008, 2012) a tenistka [[Kateřina Siniaková]] (2020, 2024). Na [[Zimní olympijské hry|zimních olympijských hrách]] vybojovala lyžařka [[Kateřina Neumannová]] celkem šest medailí, sedm cenných kovů si přivezla ze ZOH [[Rychlobruslení|rychlobruslařka]] [[Martina Sáblíková]], z toho tři zlaté (2×&nbsp;2010, 1×&nbsp;2014). Trojici zlatých medailí získala také [[Ester Ledecká]], a to ve dvou různých sportech – ve snowboardingu a ve sjezdovém lyžování. === Lehká atletika === Kromě letních olympijských her se čeští [[Lehká atletika|lehcí atleti]] účastní také pravidelných mistrovství světa a Evropy. V dresu samostatného Česka se mistry světa v atletice stali oštěpaři [[Jan Železný]], [[Vítězslav Veselý (atlet)|Vítězslav Veselý]] a [[Barbora Špotáková]], trojskokanka [[Šárka Kašpárková]], běžci [[Ludmila Formanová]] a [[Zuzana Hejnová]], desetibojaři [[Tomáš Dvořák]] a [[Roman Šebrle]]. V hale navíc zlato brali běžec [[Pavel Maslák]] (a to již třikrát), sedmibojař [[Robert Změlík]] a skokanka o tyči [[Pavla Rybová|Pavla Hamáčková]]. Na mistrovství Evropy krom jmenovaných zlato získali i skokanka o tyči [[Jiřina Kudličková|Jiřina Ptáčníková]], v hale překážkář [[Petr Svoboda (atlet)|Petr Svoboda]], běžci [[Denisa Rosolová]] a [[Jakub Holuša]], koulař [[Tomáš Staněk]] a oštěpař [[Jakub Vadlejch]]. V dresu Československa titul mistra světa vybojovali i další Češi: běžkyně [[Jarmila Kratochvílová]], koulařka [[Helena Fibingerová]], v hale pak koulař [[Remigius Machura]] a skokan do dálky [[Jan Leitner]]. Mistry Evropy byli běžci [[Emil Zátopek]] a [[Jaroslava Jehličková]], překážkář [[Jindřich Roudný]], koulař [[Jiří Skobla]], chodec [[Josef Doležal (atlet)|Josef Doležal]], oštěpařka [[Dana Zátopková]], skokanka do výšky [[Miloslava Rezková]], diskař [[Ludvík Daněk]], v hale titul navíc krom jmenovaných získali skokani do výšky [[Milada Karbanová]] a [[Vladimír Malý]], běžci [[Karel Kolář]], [[Taťána Kocembová]], [[Lubomír Tesáček]] a [[Milena Matějkovičová]], překážkář [[Aleš Höffer]], koulař [[Jaroslav Brabec (atlet)|Jaroslav Brabec]] a skokanka do dálky [[Jarmila Nygrýnová]]. Běžkyně [[Jarmila Kratochvílová]] již od roku 1983 drží světový rekord v&nbsp;běhu na 800&nbsp;metrů, jde o&nbsp;nejdéle platný světový rekord v&nbsp;historii ženské atletiky.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Nečekaný rekord na náhradní trati přežil už tři desetiletí | periodikum = [[Česká televize]] | url = https://www.ceskatelevize.cz/sport/atletika/235791-necekany-rekord-na-nahradni-trati-prezil-uz-tri-desetileti/ | datum přístupu = }}</ref> === Fotbal === [[Soubor:Josef Masopust official photo.jpg|náhled|upright|[[Josef Masopust]] se Zlatým míčem]] ==== Reprezentace ==== Fotbalová reprezentace Československa získala dvě stříbrné medaile na mistrovství světa, v letech [[Mistrovství světa ve fotbale 1934|1934]] a [[Mistrovství světa ve fotbale 1962|1962]]. V&nbsp;roce 1976 vyhrálo Československo [[mistrovství Evropy ve fotbale 1976]] v [[Jugoslávie|Jugoslávii]], přičemž z&nbsp;22&nbsp;hráčů na soupisce bylo jen sedm Čechů. Stříbro na tomto turnaji československý nebo český národní tým vybojoval roku [[Mistrovství Evropy ve fotbale 1996|1996]], bronz pak v letech [[Mistrovství Evropy ve fotbale 1960|1960]], [[Mistrovství Evropy ve fotbale 1980|1980]] a [[Mistrovství Evropy ve fotbale 2004|2004]]. Roku 1980 získal olympijský výběr ČSSR zlaté medaile na [[Letní olympijské hry 1980|letních olympijských hrách v&nbsp;Moskvě]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Vaněk | jméno = Karel a kolektiv | odkaz na autora = | titul = Malá encyklopedie fotbalu | vydavatel = [[Nakladatelství Olympia]] | místo = Praha | rok = 1984 | vydání = 1 | počet stran = 404 | strany = 70, 221}}</ref> ==== Klubový fotbal ==== Před druhou světovou válkou patřily [[AC Sparta Praha]] a [[SK Slavia Praha]] k nejlepším klubům Evropy. Sparta dvakrát vyhrála [[Středoevropský pohár]] (1927, 1935), nejvýznamnější klubovou soutěž té doby, Slavia jednou (1938). Po založení evropských pohárů, organizovaných od 50. let asociací [[UEFA]], se v nich nejdál dostaly [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] (semifinále [[Pohár mistrů evropských zemí 1966/67|PMEZ 1966/67]], semifinále [[Pohár vítězů pohárů 1985/86|PVP 1985/86]]), Sparta (semifinále [[Pohár mistrů evropských zemí 1991/92|PMEZ 1991/92]], semifinále [[Pohár vítězů pohárů 1972/73|PVP 1972/73]]), [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]] (semifinále [[Pohár vítězů pohárů 1978/79|PVP 1978/79]]), [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]] (semifinále [[Pohár UEFA 1982/83|UEFA 1982/83]]) a Slavia (semifinále [[Pohár UEFA 1995/96|UEFA 1995/96]]). Čtvrtfinále hrály [[FC Hradec Králové|SK Hradec Králové]], [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovka Brno]], [[MFK Vítkovice|TJ Vítkovice]], [[SK Sigma Olomouc|Sigma Olomouc]] a [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]. ==== Osobnosti ==== [[Josef Masopust]] (1962) a [[Pavel Nedvěd]] (2003) vyhráli anketu [[Zlatý míč]], která každoročně hledá nejlepšího fotbalistu Evropy. Brankář [[Ivo Viktor]] skončil v&nbsp;této anketě roku 1976 třetí. [[Oldřich Nejedlý]] byl nejlepším střelcem [[mistrovství světa ve fotbale 1934]]. [[Milan Baroš]] byl nejlepším střelcem [[Mistrovství Evropy ve fotbale 2004|mistrovství Evropy 2004]]. Nejvíce startů za [[Československá fotbalová reprezentace|reprezentaci Československa]] si připsal [[Zdeněk Nehoda]], za [[Česká fotbalová reprezentace|reprezentaci ČR]] [[Petr Čech]], nejlepším československým reprezentačním střelcem byl [[Antonín Puč]], v dresu ČR [[Jan Koller]].<ref>{{Citace elektronického periodika|periodikum = repre.fotbal.cz|url = https://repre.fotbal.cz/tym/historicke-statistiky/1|titul = Statistiky fotbalových reprezentantů}}</ref> Nejprestižnější evropskou pohárovou soutěž, [[Liga mistrů UEFA|Ligu mistrů]], vyhráli [[Vladimír Šmicer]], [[Milan Baroš]] (oba roku 2005 s&nbsp;[[Liverpool FC|FC Liverpool]]), [[Marek Jankulovski]] (2007 s [[AC Milán|AC Milan]]) a brankář [[Petr Čech]] (2012 s&nbsp;[[Chelsea FC]]). Nedvěd získal roku 1999 s&nbsp;[[SS Lazio|Laziem Řím]] [[Pohár vítězů pohárů]]. [[Evropská liga UEFA|Pohár UEFA]] (potažmo nástupnickou Evropskou ligu) vyhráli [[Jiří Němec (fotbalista)|Jiří Němec]], [[Radoslav Látal]] (oba 1997 se [[FC Schalke 04|Schalke 04]]), Vladimír Šmicer, [[Patrik Berger]] (oba 2001 s&nbsp;Liverpoolem), [[Radek Šírl]] (2008 se [[FK Zenit Sankt-Petěrburg|Zenitem Petrohrad]]), [[Tomáš Hübschman]] (2009 se [[FK Šachtar Doněck|Šachťarem Doněck]]), [[Tomáš Ujfaluši]] (2010 s&nbsp;klubem [[Atlético Madrid]]),&nbsp;[[Petr Čech]] (2013 s&nbsp;Chelsea) a [[Tomáš Vaclík]] (2020 se Sevillou). Význačným střelcem, jehož velkou část kariéry však pohltila [[druhá světová válka]], byl [[Josef Bican]]. Jedním z&nbsp;nejlepších brankářů své doby na světě byl [[František Plánička]]. K dalším úspěšným fotbalistům patří [[Svatopluk Pluskal]], [[Ladislav Novák (fotbalista)|Ladislav Novák]], [[Antonín Panenka]], [[Ladislav Vízek]], [[Tomáš Skuhravý]], [[Karel Poborský]] a [[Tomáš Rosický]]. === Lední hokej === [[Soubor:Jaromír Jágr, ice hockey champion 2010.jpg|náhled|[[Jaromír Jágr]] hovoří k fanouškům po výhře na [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2010|MS 2010]]]] V ledním hokeji patří k největším reprezentačním úspěchům zlatá medaile na [[Zimní olympijské hry 1998|olympijských hrách v Naganu]] roku 1998, jejíž cena tkví v&nbsp;tom, že se turnaje zúčastnili poprvé všichni nejlepší hráči planety, včetně profesionálů ze severoamerické [[National Hockey League|NHL]]. Ke hvězdám týmu patřili zejména útočník [[Jaromír Jágr]] a brankář [[Dominik Hašek]]. Co se týče hokejových individualit, je Jágr co do počtu bodů druhým nejlepším v celé historii NHL.<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = NHL STATISTICS | url = https://www.nhl.com/stats/skaters?reportType=allTime&seasonFrom=19171918&seasonTo=20232024&gameType=2&sort=points&page=0&pageSize=50 | vydavatel = NHL.com}}</ref> Dvakrát vyhrál [[Stanley Cup|Stanleyův pohár]] (1990/91 a 1991/92 s&nbsp;klubem [[Pittsburgh Penguins]]). Dva Stanley Cupy má i&nbsp;Hašek, a&nbsp;to s&nbsp;[[Detroit Red Wings]] (2001/2002, 2007/2008). Třikrát tuto trofej vyhráli [[Jaroslav Pouzar]] a [[Jiří Hrdina (lední hokejista)|Jiří Hrdina]], dvakrát [[Petr Sýkora (1976)|Petr Sýkora]], [[Patrik Eliáš]], [[Bobby Holík]], [[Michal Rozsíval]] a [[Jiří Fischer]]. Nejvíce bodů v&nbsp;kanadském bodování získali v základní části NHL spolu s&nbsp;Jágrem, Eliášem, Holíkem a&nbsp;Sýkorou také [[Milan Hejduk]], [[Petr Nedvěd]], [[Martin Straka (lední hokejista)|Martin Straka]] a [[Václav Prospal]], v playoff [[David Krejčí]] a [[Michal Pivoňka]]. Před rokem 1989 však čeští hokejisté NHL mohli hrát jen výjimečně, přesto měli světovou úroveň. Velkých úspěchů dosáhla slavná generace čtyřicátých let jako byli [[Vladimír Bouzek]], [[Stanislav Konopásek]], [[Bohumil Modrý]], [[Václav Roziňák]], [[Vladimír Zábrodský]], [[Augustin Bubník]] a [[Jaroslav Drobný (tenista)|Jaroslav Drobný]]. V&nbsp;padesátých a&nbsp;šedesátých letech vynikli [[Vlastimil Bubník]], [[Bronislav Danda]] a&nbsp;[[Václav Pantůček]]. V&nbsp;sedmdesátých letech pak [[Jiří Bubla]], [[Ivan Hlinka]], [[Jiří Holeček]], [[Jiří Holík]], [[Oldřich Machač]], [[Vladimír Martinec]], [[František Pospíšil]], [[Miroslav Dvořák (lední hokejista)|Miroslav Dvořák]], [[Václav Nedomanský]], [[Milan Nový]], [[Jaroslav Holík (lední hokejista)|Jaroslav Holík]], [[Milan Chalupa]]. [[Vladimír Růžička]] je jediným hráčem, který zažil největší úspěch 80.&nbsp;let (zlato z&nbsp;MS 1985) i let devadesátých (zlato z Nagana). [[Jiří Šlégr]] je spolu s Jágrem jediným českým členem [[Triple Gold Club]]u, do něhož symbolicky vstupují hráči, kteří vyhráli mistrovství světa, olympijské hry i Stanleyův pohár.<ref>{{Citace elektronického periodika|periodikum = iihf.com|url = http://www.iihf.com/iihf-home/history/the-iihf/triple-gold-club/|titul = Triple Gold Club|jazyk = en}}</ref> [[Československá hokejová reprezentace|Mužstvo Československa]], tvořené především českými hráči, vyhrálo mistrovství světa v letech [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1947|1947]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1949|1949]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1972|1972]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1976|1976]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1977|1977]] a [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1985|1985]]. [[Česká hokejová reprezentace|Mužstvo České republiky]] zvítězilo v letech [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1996|1996]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1999|1999]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2000|2000]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2001|2001]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2005|2005]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2010|2010]] a [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2024|2024]]. Pět zlatých z MS má [[František Kaberle]] a [[David Výborný]], čtyři [[Pavel Patera]] a [[Martin Procházka]]. Největším úspěchem [[Česká ženská hokejová reprezentace|ženské reprezentace]] jsou bronzové medaile z MS v letech [[Mistrovství světa v ledním hokeji žen 2022|2022]] a [[Mistrovství světa v ledním hokeji žen 2023|2023]]. Kluby, které vyhrály [[Extraliga ledního hokeje|českou hokejovou ligu]], jsou [[HC Olomouc]], [[VHK ROBE Vsetín|HC Vsetín]], [[HC Sparta Praha]], [[HC Slavia Praha]], [[PSG Berani Zlín|Zlín]], [[HC Dynamo Pardubice|Dynamo Pardubice]], [[HC Energie Karlovy Vary|HC Karlovy Vary]], [[HC Oceláři Třinec]], [[HC Škoda Plzeň]], [[HC Verva Litvínov|HC Litvínov]], [[Bílí Tygři Liberec]] a [[HC Kometa Brno|Kometa Brno]]. Československou ligu vyhrály navíc kluby [[LTC Praha]], [[ATK Praha (lední hokej)|ATK Praha]], [[ČEZ Motor České Budějovice|Motor České Budějovice]], [[HC Vítkovice Ridera|HC Vítkovice]], [[Rytíři Kladno|Kladno]] a [[HC Dukla Jihlava|Dukla Jihlava]]. V [[Kontinentální hokejová liga|KHL]] působil jen krátkou dobu český klub [[HC Lev Praha]], nicméně probojoval se až do jejího finále. === Tenis === [[Soubor:Fed Cup Final 2016 FRA vs CZE PPP 3538 (31066166125).jpg|náhled|vlevo|[[tým Česka v Billie Jean King Cupu|Český fedcupový tým]] s&nbsp;desátým pohárem po [[Finále Fed Cupu 2016|finálové výhře]] v&nbsp;roce [[Fed Cup 2016|2016]]. ''Zleva:'' [[Lucie Hradecká|Hradecká]], [[Petra Kvitová|Kvitová]], [[Petr Pála|Pála]], [[Barbora Strýcová|Strýcová]] a&nbsp;[[Karolína Plíšková|Plíšková]]]]Úspěšná je česká [[tenis]]ová škola. [[Martina Navrátilová]], již jako reprezentantka USA, vyhrála devětkrát tenisový turnaj [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]] (1978, 1979, 1982, 1983, 1984, 1985, 1986, 1987, 1990). Dvakrát vyhrála Wimbledon [[Petra Kvitová]] (2011, 2014), jednou [[Jana Novotná]] (1998), [[Markéta Vondroušová]] (2023) a [[Barbora Krejčíková]] (2024). Jediným českým mužským vítězem turnaje ve Wimbledonu se stal [[Jan Kodeš]] (1973), ale v minulosti zde triumfoval jako reprezentant Egypta i [[Jaroslav Drobný (tenista)|Jaroslav Drobný]] (1954). [[Ivan Lendl]] byl 270&nbsp;týdnů světovou jedničkou v&nbsp;[[Žebříček ATP|žebříčku ATP]], jako dosud jediný český hráč. Ženskému [[Žebříček WTA|žebříčku WTA]] kralovala celkem 332&nbsp;týdnů Martina Navrátilová v dresu USA. V&nbsp;roce 2017 se světovou hráčkou č.&nbsp;1 stala [[Karolína Plíšková]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = První česká světová jednička! Plíškovou posunula na trůn Halepová | periodikum = iDNES.cz | url = http://sport.idnes.cz/tenis-svetova-jednicka-halepova-pliskova-f1b-/tenis.aspx?c=A170711_180623_tenis_tie | datum vydání = 2017-07-11 | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> Krom jmenovaných hráčů vyhráli některý z tzv. [[Grand Slam (tenis)|grandslamových]] turnajů také [[Petr Korda]] ([[Australian Open 1998 – mužská dvouhra|Austrálie 1998]]) a&nbsp;[[Hana Mandlíková]] (Austrálie 1980, 1987, Paříž 1981, US Open 1985). Deblovou specialistkou byla [[Helena Suková]], jež ve čtyřhře vyhrála čtrnáct grandslamových turnajů. [[Daviscupový tým Československa|Mužská tenisová reprezentace Československa]] resp. [[Daviscupový tým Česka|Česka]] vyhrála třikrát [[Davis Cup]], a to [[Davis Cup 1980|1980]], [[Davis Cup 2012|2012]] a&nbsp;[[Davis Cup 2013|2013]] (z toho dvakrát jako Česko).<ref>{{Citace elektronického periodika|periodikum = daviscup.com|url = https://www.daviscup.com/en/teams/team.aspx?id=CZE|titul = Český daviscupový tým|jazyk = en}}</ref> [[Tým Československa v Billie Jean King Cupu|Ženská tenisová reprezentace Československa]] resp. [[Tým Česka v Billie Jean King Cupu|Česka]] zvítězila v [[Billie Jean King Cup]]u dokonce desetkrát ([[Pohár federace 1975|1975]], [[Pohár federace 1983|1983]], [[Pohár federace 1984|1984]], [[Pohár federace 1985|1985]], [[Pohár federace 1988|1988]], [[Fed Cup 2011|2011]], [[Fed Cup 2012|2012]], [[Fed Cup 2014|2014]], [[Fed Cup 2015|2015]], [[Fed Cup 2016|2016]] a&nbsp;[[Fed Cup 2018|2018]]), z toho šestkrát jako Česko. === Ostatní sporty === [[Soubor:Praha, Vinohrady, Sportovní hala Folimanka.jpg|náhled|[[Sportovní hala Folimanka]] basketbalové [[USK Praha]]]] [[Československá ženská basketbalová reprezentace|Československé]] a [[Česká ženská basketbalová reprezentace|české basketbalistky]] mají tři stříbra (1964, 1971, 2010) a tři bronzy (1957, 1959, 1975) z mistrovství světa, v roce [[Mistrovství Evropy v basketbalu žen 2005|2005]] vyhrály mistrovství Evropy. [[Československá mužská basketbalová reprezentace|Českoslovenští basketbalisté]] vyhráli mistrovství Evropy v roce 1946, šestkrát přivezli stříbro (1947, 1951, 1955, 1959, 1967, 1985). Evropskou pohárovou soutěž v basketbale žen (dnes [[Euroliga v basketbalu žen|Euroliga]], dříve Pohár mistrů evropských zemí) vyhrála [[BC Sparta Praha|Sparta Praha]] (1975/76), Gambrinus Brno (2005/06) a [[ZVVZ USK Praha]] ([[Euroliga v basketbalu žen 2014/15|2014/15]]). Analogickou [[Pohár vítězů pohárů v basketbalu mužů|mužskou soutěž]] vyhrál [[USK Praha]] v sezóně 1968/69. Nejlepším českým basketbalistou 20.&nbsp;století byl vyhlášen [[Jiří Zídek (1944)|Jiří Zídek]]. Jeho syn [[Jiří Zídek|Jiří Zídek mladší]] byl prvním českým hráčem v americké [[National Basketball Association|NBA]]. Následovali ho [[Jiří Welsch]], [[Jan Veselý (basketbalista)|Jan Veselý]] a nejnověji [[Tomáš Satoranský]]. [[Hana Horáková]] byla v roce 2010 vyhlášena nejlepší basketbalistkou Evropy.<ref>{{Citace elektronického periodika |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.womensbasketball-in-france.com/fiba-europe-player-of-the-year-2010-is-hana-horakova.html |datum přístupu=2019-05-13 |url archivu=https://web.archive.org/web/20190513072705/http://www.womensbasketball-in-france.com/fiba-europe-player-of-the-year-2010-is-hana-horakova.html |datum archivace=2019-05-13 |nedostupné=ano }}</ref> [[Československá ženská házenkářská reprezentace|Ženská házenkářská reprezentace]] vyhrála mistrovství světa (1957), jednou přivezla stříbro (1986) a jednou bronz (1962). [[Československá mužská házenkářská reprezentace|Muži]] vyhráli mistrovství světa roku 1967, krom toho mají dvě stříbra (1958, 1961) a dva bronzy (1954, 1964). Získali též stříbro na olympijských hrách v Mnichově roku 1972. Tým mužů Dukly Praha třikrát vyhrál Pohár mistrů evropských zemí (1957, 1963, 1984), ženský tým Sparty Praha jednou (1962). [[Filip Jícha]] byl roku 2010 vyhlášen nejlepším házenkářem světa.<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=Seznam.cz|titul=Jícha dobyl svět! Čech byl vyhlášen nejlepším házenkářem planety za rok 2010|url=http://www.sport.cz/ostatni/micove-sporty/clanek/181015-jicha-dobyl-svet-cech-byl-vyhlasen-nejlepsim-hazenkarem-planety-za-rok-2010.html|datum přístupu=2016-09-05}}</ref> Ve volejbale má [[československá mužská volejbalová reprezentace|mužská reprezentace]] dva tituly mistra světa (1956, 1966), tři tituly mistra Evropy (1948, 1955, 1958), stříbro a bronz z olympijských her (1964, 1968). [[Československá ženská volejbalová reprezentace|Ženy]] vyhrály roku 1955 mistrovství Evropy. Nejlepším českým volejbalistou 20. století byl vyhlášen [[Josef Musil]], jenž se stal rovněž prvním Čechem uvedeným do mezinárodní volejbalové Síně slávy.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Zemřel nejlepší volejbalista 20. století. Musil se dožil 85 let {{!}} Lidé | periodikum = Lidovky.cz | url = https://www.lidovky.cz/lide/zemrel-nejlepsi-volejbalista-20-stoleti-josef-musil-se-dozil-85-let.A170827_185723_lide_lar | datum vydání = 2017-08-27 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> K předním šachistům patřili [[Wilhelm Steinitz]], [[Richard Réti]] (viz [[Rétiho hra]]) či [[Věra Menčíková]]. Českým přínosem světovému šachu je rovněž [[Traxlerův protiútok]]. Nejúspěšnějším českým šachistou současnosti je [[David Navara]]. [[Tomáš Enge]] je jediným českým účastníkem závodů [[Formule 1]]. I v dalších sportech se objevily v éře samostatného Česka výrazné osobnosti – v biatlonu ([[Gabriela Soukalová]]), v judu ([[Lukáš Krpálek]]), v krasobruslení ([[Tomáš Verner]]), v silniční cyklistice ([[Roman Kreuziger]]), v horských kolech ([[Jaroslav Kulhavý]]), ve snowboardcrossu ([[Eva Adamczyková]]), veslování ([[Miroslava Topinková Knapková|Miroslava Knapková]], [[Ondřej Synek]]), kanoistice ([[Martin Fuksa]], [[Josef Dostál (kajakář)|Josef Dostál]]), běžeckém lyžování ([[Lukáš Bauer]]), akrobatickém lyžování ([[Aleš Valenta]]), střelbě ([[Kateřina Emmons]]), moderním pětiboji ([[David Svoboda]]), alpském lyžování ([[Šárka Strachová]]), sportovním lezení ([[Adam Ondra]]), skikrosu ([[Tomáš Kraus]]), dráhové cyklistice ([[Lada Kozlíková]]), cyklokrosu ([[Zdeněk Štybar]]), ale i v menších sportech jako jsou skiboby ([[Alena Housová]], [[Irena Francová-Dohnálková]]), krasojízda ([[Martina Štěpánková (sportovkyně)|Martina Štěpánková]]), sportovní rybolov ([[Kateřina Marková]]) či orientační běh ([[Dana Šafka Brožková|Dana Brožková]]). Z éry Československa lze vzpomenout významné postavy kolové [[Bratři Pospíšilové|bratry Pospíšily]], skokany na lyžích [[Jiří Raška|Jiřího Rašku]], [[Pavel Ploc|Pavla Ploce]] a [[Jiří Parma|Jiřího Parmu]], cyklokrosaře [[Radomír Šimůnek|Radomíra Šimůnka]] či zápasníka [[Vítězslav Mácha|Vítězslava Máchu]]. === Soutěže a sportoviště === [[Soubor:Sazka-arena-02.jpg|náhled|[[O2 arena]], největší sportovní hala v zemi]] [[Soubor:Dostihove zavodiste Pardubice Foto Petr Kolmann.jpg|náhled|[[Dostihové závodiště Pardubice]], místo konání [[Velká pardubická|Velké pardubické]]]] K největším pravidelným mezinárodním sportovním akcím v ČR patří atletická [[Zlatá tretra Ostrava|Zlatá tretra]] v Ostravě, běžecký [[Pražský mezinárodní maraton]], [[České hokejové hry]], jezdecká [[Velká pardubická]], kombinovaaný tenisový turnaj [[Prague Open]] (navazující na [[Czech Open (1987–1999)|Czech Open]]) a ženský [[WTA Prague Open|Prague Open]], lyžařská [[Jizerská padesátka]], automobilová [[Barum Czech Rally Zlín|Barum rallye]] ve Zlíně či plochodrážní [[Zlatá přilba]] v Pardubicích. V minulosti byly významnými akcemi i [[Závod míru]] či motocyklová [[Velká cena České republiky silničních motocyklů|Velká cena České republiky]] na okruhu v Brně. Ve vodním slalomu či v&nbsp;biatlonu se v ČR pravidelně konají závody světového poháru. Z domácích soutěží patří k nejsledovanějším pravidelným soutěžím [[1. česká fotbalová liga]] (dříve [[Fotbalová liga Československa]]), [[Extraliga ledního hokeje|Česká hokejová extraliga]] (dříve [[Československá hokejová liga]]) a Česká basketbalová liga (dříve [[Československá basketbalová liga]]). V ČR se konala i řada jednorázových mezinárodních sportovních akcí, kupříkladu na pražském stadionu v Edenu se roku [[Superpohár UEFA 2013|2013 hrálo finále evropského Superpoháru]], v roce 2015 se v Praze ([[Fortuna Arena|Eden]] a Letná), v Olomouci ([[Andrův stadion]]) a v Uherském Hradišti (Stadion Miroslava Valenty) konalo [[Mistrovství Evropy ve fotbale hráčů do 21 let]], jedenáctkrát se v Česku konalo [[mistrovství světa v ledním hokeji]] ([[Mistrovství světa v ledním hokeji 1933|1933]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1938|1938]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1947|1947]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1959|1959]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1972|1972]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1978|1978]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1985|1985]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1992|1992]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2004|2004]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2015|2015]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2024|2024]]), několikrát též mistrovství světa a Evropy v basketbale mužů ([[Mistrovství Evropy v basketbalu mužů 1947|1947]], [[Mistrovství Evropy v basketbalu mužů 1981|1981]], [[Mistrovství Evropy v basketbalu mužů 2022|2022]]) i žen ([[Mistrovství Evropy v basketbalu žen 1956|1956]], [[Mistrovství světa v basketbalu žen 1967|1967]], [[Mistrovství Evropy v basketbalu žen 1995|1995]], [[Mistrovství světa v basketbalu žen 2010|2010]], [[Mistrovství Evropy v basketbalu žen 2017|2017]]), mistrovství světa v házené mužů ([[Mistrovství světa v házené mužů 1964|1964]], [[Mistrovství světa v házené mužů 1990|1990]]) i žen ([[Mistrovství světa v házené žen 1978|1978]]), mistrovství světa a Evropy ve volejbale mužů ([[Mistrovství světa ve volejbale mužů 1949|1949]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale mužů 1958|1958]], [[Mistrovství světa ve volejbale mužů 1966|1966]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale mužů 2001|2001]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale mužů 2011|2011]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale mužů 2021|2021]]) i žen ([[Mistrovství Evropy ve volejbale žen 1949|1949]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale žen 1958|1958]], [[Mistrovství světa ve volejbale žen 1986|1986]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale žen 1993|1993]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale žen 1997|1997]]), [[mistrovství Evropy v atletice 1978]] a dvě halová atletická mistrovství Evropy ([[Evropské halové hry v atletice 1967|1967]], [[Halové mistrovství Evropy v atletice 2015|2015]]), [[mistrovství světa v klasickém lyžování 2009]] v Liberci, [[mistrovství světa v&nbsp;biatlonu 2013]] a [[Mistrovství světa v biatlonu 2024|2024]] v Novém Městě na Moravě, dvě zimní univerziády (1964, 1978), deset mistrovství světa či Evropy v&nbsp;krasobruslení ([[Mistrovství světa v krasobruslení 1908|1908]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1928|1928]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1934|1934]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1937|1937]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1948|1948]], [[Mistrovství světa v krasobruslení 1962|1962]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1988|1988]], [[Mistrovství světa v krasobruslení 1993|1993]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1999|1999]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 2017|2017]]), tři mistrovství světa ve florbale mužů ([[Mistrovství světa ve florbale 1998|1998]], [[Mistrovství světa ve florbale 2008|2008]], [[Mistrovství světa ve florbale 2018|2018]]) a dvě žen ([[Mistrovství světa ve florbale žen 2013|2013]], [[Mistrovství světa ve florbale žen 2025|2025]]) a v letech 1969 a 1981 se na [[Velodrom Brno|brněnském velodromu]] konalo [[mistrovství světa v dráhové cyklistice]]. K nejmodernějším sportovištím patří fotbalové stánky Eden a [[Stadion Sparty na Letné|Letná]] v Praze, [[Stadion města Plzně|stadion ve Štruncových sadech]] v&nbsp;Plzni a [[Malšovická aréna]] v Hradci Králové, víceúčelové haly [[O2 arena|O2 Arena]] v Praze, [[Ostravar Aréna]] v Ostravě, [[KV Arena]] v Karlových Varech, [[Home Credit Arena]] v Liberci a [[Werk Arena (2014)|Werk Arena]] v Třinci, atletický [[Městský stadion v Ostravě-Vítkovicích]], [[Masarykův okruh]] v&nbsp;Brně pro motoristické závody či [[Skokanský areál Ještěd|skokanské můstky]] na [[Ještěd]]u. Historicky významnými jsou též pražský [[Velký strahovský stadion]], na kterém se konaly mj. [[Všesokolský slet|sokolské slety]] a&nbsp;který býval uváděn jako největší sportovní stadion na světě, [[Sportovní hala Fortuna|Sportovní hala]] v&nbsp;Praze-[[Bubeneč|Bubenči]], [[Zimní stadión Štvanice|zimní stadion]] na pražské [[Štvanice (ostrov)|Štvanici]], [[Tenisový areál Štvanice|tenisový stadion na Štvanici]], [[Stadion Evžena Rošického]] v Praze na Strahově či skokanské můstky [[Skokanské můstky v Harrachově|Čerťák]] v&nbsp;[[Harrachov]]ě. Organizačně stojí na špici českého sportu [[Česká unie sportu]] a [[Český olympijský výbor]]. K největším sportovním svazům patří [[Fotbalová asociace České republiky|Fotbalová asociace ČR]] a&nbsp;[[Český svaz ledního hokeje]]. Všesportovní anketou je [[Sportovec roku]], významnými oborovými anketami jsou [[Fotbalista roku (Česko)|Fotbalista roku]], [[Zlatá hokejka]], [[Atlet roku]] či [[Zlatý kanár]]. === Tělovýchova === [[Soubor:Bundesarchiv Bild 102-13621, Prag, Stadion, Sokolfest.jpg|náhled|[[Všesokolský slet]] v&nbsp;roce 1932 v&nbsp;Praze na [[Velký strahovský stadion|Strahovském stadionu]]]] Počátky organizované české tělovýchovy sahají do roku 1862, kdy [[Miroslav Tyrš]], [[Jindřich Fügner]] a další založili spolek [[Sokol (spolek)|Sokol]], který se postupně rozrostl v důležitou národní organizaci. Od něho se časem odštěpily levicová [[Dělnická tělocvičná jednota]] a&nbsp;katolický [[Orel (spolek)|Orel]]. Tyto organizace pořádaly pravidelná masová cvičení. Největší celonárodní akcí v době před převzetím moci komunisty byly Sokolem pořádané [[Všesokolský slet|Všesokolské slety]] na [[Velký strahovský stadion|Strahovském stadionu]] v Praze. V [[Komunistický režim v Československu|éře socialismu]] navázaly na ně tzv. [[Spartakiáda|spartakiády]], pořádané státu podřízeným [[Československý svaz tělesné výchovy|Československým svazem tělesné výchovy]] (ČSTV). Velkou tradici má česká [[turistika]]. [[Klub českých turistů]], založený [[Vojta Náprstek|Vojtou Náprstkem]], pečuje o&nbsp;unikátní síť turistických značek, jednu z nejhustších na světě. Její počátky sahají do roku 1889.<ref>{{Citace elektronického periodika |titul=Archivovaná kopie |url=https://www.kct.cz/cms/historie-kct |datum přístupu=2016-12-06 |url archivu=https://web.archive.org/web/20161220075755/https://www.kct.cz/cms/historie-kct |datum archivace=2016-12-20 |nedostupné=ano }}</ref> Velkou společenskou roli ve 20.&nbsp;století sehrál český [[tramping]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = První osada, první píseň. Dějiny trampingu odhalí televizní seriál | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/kultura/film-televize/dejiny-trampingu-serial-zvlastni-znameni-touha.A150820_124815_televize_vha | datum vydání = 2015-08-20 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref><ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Tramping - český fenomén s cizím jménem {{!}} www.tisnoviny.cz | periodikum = www.tisnoviny.cz | url = https://www.tisnoviny.cz/obsah/tramping-cesky-fenomen-s-cizim-jmenem | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Populární je také [[požární sport]]. Průkopníky moderního sportu a [[Olympijské hry|olympismu]] v českých zemích byli [[Jiří Stanislav Guth-Jarkovský|Jiří Guth-Jarkovský]] a [[Josef Rössler-Ořovský]]. == Další charakteristiky == === Kuchyně === {{Podrobně|Česká kuchyně|České pivo}} [[Soubor:Svíčková na smetaně.JPG|náhled|upright|vlevo|[[Svíčková na smetaně]] s&nbsp;českými [[knedlík]]y]] [[Soubor:Pilsner urquell mug.jpg|náhled|upright|[[Prazdroj|Pilsner Urquell]] bylo prvním pivem [[Pivo plzeňského typu|plzeňského typu]] na světě]] Česká kuchyně je ovlivněna polohou Česka v průsečíku západních a východních vlivů. Půldruhého století ovlivňovala a byla ovlivňována kuchyní kulturně i jazykově blízkého [[Slovensko|Slovenska]], ale mnohem déle trvala interakce s [[německá kuchyně|německou]] (zejména pak [[bavorsko]]u) a [[rakouská kuchyně|rakouskou kuchyní]], od kterých různé pokrmy přijímala ([[vídeňský řízek]], [[Vepřo knedlo zelo|vepřo-knedlo-zelo]], [[bramboračka]], [[Jablečný závin|štrúdl]]), ale také tyto kuchyně naopak inspirovala ([[povidla]], [[koláč]]e, [[svíčková na smetaně]]). Obecně česká jídla zapadají do středoevropských chutí, s některými místními originalitami – krom už uvedených např. [[smažený sýr]], [[knedlík]]y, [[Utopenec|utopenci]], [[Olomoucké tvarůžky|olomoucké syrečky]], vánoční [[kapr]] (''Český kapr'' je obchodní značkou), [[hořické trubičky]], [[škubánky]], [[pivní sýr]] atd. Východní vlivy ([[Slovenská kuchyně|slovenské]], [[Maďarská kuchyně|maďarské]], [[Polská kuchyně|polské]] či [[Ruská kuchyně|ruské]]) v české kuchyni zastupují např. [[boršč]], [[trdelník]], [[živáňská pečeně]], [[guláš]] anebo [[tlačenka]]. Ryby jsou v českém jídelníčku málo časté (tzv. mořské plody se rozmohly až v souvislosti s moderním stravováním a zásobováním potravinami z dovozu), naopak, v evropském kontextu mimořádné je použití jedlých hub a mletého [[Mák setý|máku]]. Tvary některých druhů pečiva – např. [[rohlík]]ů – jsou také v Evropě (s výjimkou Slovenska) neobvyklé, i když samotné těsto, z něhož jsou vyráběny, je běžné. Na podobu novověké české kuchyně měla zásadní vliv [[Magdalena Dobromila Rettigová]]. Z českých nápojů vyniká [[České pivo|pivo]], jehož vaření tu má tisíciletou tradici a patří mezi nejznámější a nejkvalitnější na světě (v rámci EU je název ''České pivo'' chráněným zeměpisným označením). První doložený [[pivovar]] tu existoval už v roce 993 a Česko má nejvyšší [[Seznam států světa podle spotřeby piva na osobu|spotřebu piva na osobu]] na světě. Vysoce alkoholická [[slivovice]], pálená hlavně na východní Moravě, je běžně známa i v jiných státech východní a jihovýchodní Evropy, zato bylinné likéry ''[[Fernet Stock]]'' a ''[[Becherovka]]'' jsou českými specialitami. [[Víno]] se vyrábí především na jižní Moravě, která má k pěstování révy podstatně lepší podmínky než jiné části republiky (byly tu i vyšlechtěny domácí odrůdy, např. ''[[Cabernet Moravia]]'', ''[[Pálava (odrůda révy vinné)|Pálava]]'' nebo ''[[Muškát moravský]]''). [[Kofein]]ová limonáda ''[[Kofola]]'' je další českou specialitou. === Svátky === {{Podrobně|Státní svátky Česka}} Dny pracovního klidu zahrnují státní svátky, které se vážou k české státnosti, a ostatní svátky, které se vážou k historickým událostem nebo tradicím. {| class="wikitable" |+ Dny pracovního klidu ! Datum ! Název ! Popis |- |[[1. leden]] |''[[Den obnovy samostatného českého státu]]'' |Vznik Česka v roce [[1993]]. |- | [[Výpočet data Velikonoc|Pohyblivý svátek (březen – duben)]] |''[[Velký pátek]]''¹ |Křesťanský svátek. Tento den je připomínkou smrti [[Ježíš Kristus|Ježíše Krista]] na kříži. |- | [[Výpočet data Velikonoc|Pohyblivý svátek (březen – duben)]] |''[[Velikonoční pondělí]]''¹ |Křesťanský svátek, tradice vítání jara. Následuje po [[slavnost Zmrtvýchvstání Páně|neděli Zmrtvýchvstání Páně]]. |- |[[1. květen]] |''[[Svátek práce]]''¹ |[[Druhá internacionála|Sociálně demokratickou internacionálou]] prosazená vzpomínka na dělnickou stávku v [[Chicago|Chicagu]] roku [[1886]]. Od 1. května 1886 platila v USA osmihodinová pracovní doba. |- |[[8. květen]] |''[[Den vítězství]]'' |Konec [[druhá světová válka|druhé světové války]] v Evropě. |- |[[5. červenec]] |''[[Den slovanských věrozvěstů Cyrila a Metoděje]]'' |Příchod věrozvěstů Cyrila a Metoděje na [[Velkomoravská říše|Velkou Moravu]] roku [[863]]. |- |[[6. červenec]] |''[[Den upálení mistra Jana Husa]]'' |Upálení kněze a reformátora mistra Jana Husa během [[Kostnický koncil|Kostnického koncilu]] roku [[1415]]. |- |[[28. září]] |''[[Den české státnosti]]'' |Zavraždění knížete [[Svatý Václav|Svatého Václava]] roku [[935]] ([[929]]) ve [[Stará Boleslav|Staré Boleslavi]]. |- |[[28. říjen]] |''[[Den vzniku samostatného československého státu]]'' |[[Vznik Československa]] roku [[1918]]. |- |[[17. listopad]] |''[[Den boje za svobodu a demokracii a Mezinárodní den studentstva|Den boje za svobodu a demokracii]]'' |Připomínka studentských demonstrací a následného uzavření českých vysokých škol německými okupanty v roce [[1939]] a studentské demonstrace z roku [[1989]], která odstartovala [[Sametová revoluce|Sametovou revoluci]]. <br />''([[Mezinárodní den studentstva]])'' |- |[[24. prosinec]] |''[[Štědrý den]]''¹ |Večerní oslava [[Vánoce|Vánoc]]. |- |[[25. prosinec]] |''[[Slavnost Narození Páně|1. svátek vánoční]]''¹ |V [[Římskokatolická církev|katolické]] a [[Evangelická církev|evangelické]] [[liturgie|liturgii]] oslava narození Ježíše Krista. |- |[[26. prosinec]] |''[[Svátek svatého Štěpána|2. svátek vánoční]]''¹ |V [[Římskokatolická církev|katolické]] a [[Evangelická církev|evangelické]] [[liturgie|liturgii]] připomínka prvního křesťanského [[mučedník]]a [[Svatý Štěpán|Štěpána]]. |- |} ¹ Označuje tzv. ''ostatní svátky'', které nesouvisejí s českou státností. == Odkazy == === Poznámky === {{Poznámky}} === Reference === {{Upravit reference}} <references> <ref name="Cizinci 2024">{{Citace elektronické monografie | titul = Ukrainians make up more than half of the foreigners registered in the Czech Republic - Prague Daily News | url = https://www.praguedaily.news/2025/02/28/ukrainians-make-up-more-than-half-of-the-foreigners-registered-in-the-czech-republic/ | datum vydání = 2025-02-28 | datum přístupu = 2025-10-19 | jazyk = en-US }}</ref> </references> === Související články === * [[Logo České republiky]] * [[Seznam představitelů českého státu|Seznam hlav českého státu]] * [[Seznam světového dědictví v Evropě, A–Ch#Česká republika|Světové dědictví v Česku]] * [[Vstup České republiky do Evropské unie]] === Externí odkazy === * {{Commonscat}} * {{Wikicesty|průvodce=Česko}} * {{Wikislovník|heslo=český}} * {{Wikizprávy|kategorie=Česko}} * {{Wikislovník|heslo=Česko}} * {{Wikicitáty|téma=Česko}} * {{Osmrelace|51684}} * {{Oficiální web}} * [https://portal.gov.cz/ Portál veřejné správy] * [https://geoportal.gov.cz/ Národní geoportál] {{Administrativní dělení Česka}} {{Evropa}} {{Navboxes | title = Členství v mezinárodních organizacích | list = {{V4}} {{EU}} {{NATO}} {{Evropský hospodářský prostor (EHP)}} }} {{Autoritní data}} {{Portály|Česko}} [[Kategorie:Česko| ]] [[Kategorie:Státy Evropy]] [[Kategorie:Vnitrozemské státy]] [[Kategorie:Státy a území vzniklé roku 1993]] [[Kategorie:Státy EU]] [[Kategorie:Státy NATO]] [[Kategorie:Slovanské státy a území]] [[Kategorie:Státy Iniciativy Trojmoří]] 0noj0pm9kirsow2rd5ewmr9n1254xzb 8211536 8211534 2026-05-10T09:11:02Z RONALDO-SK 11297 /* Telekomunikace a IT */ 8211536 wikitext text/x-wiki == Geografia == [[Súbor:Czechia-geographic map-cz.svg|náhľad|Geografická mapa Česka]] {{Hlavný článok|Geografia Česka}} [[Súbor:Satellite image of Czech Republic in September 2003.jpg|náhľad|Satelitný pohľad na Česko v auguste 2003]] [[Súbor:Husova bouda zima, lyzari.JPG|náhľad|Lyžiarsky resort v [[Krkonoše|Krkonošoch]]]] [[Súbor:Kralicky-Sneznik-03.jpg|náhľad|[[Králický Sněžník (vrch)|Králický Sněžník]]]] Česko sa nachádza v strednej Európe a susedí so štyrmi štátmi. Na západe ide o Nemecko, na severovýchode o Poľsko, na juhovýchode o Slovensko a južnú hranicu zdieľa s Rakúskom. Dĺžka západnej spoločnej hranice s [[Nemecko|Nemeckom]] je 810,7 km, s [[Rakúsko|Rakúskom]] je dlhá 466,1 km, so [[Slovensko|Slovenskom]] 251,8 km a s [[Poľsko|Poľskom]] na severe 761,8&nbsp;km. Celková rozloha je 78 870 km², z toho 2 % tvoria vodné plochy. === Geológia, geomorfológia a pôdy === {{Hlavný článok|Geomorfologické členenie Česka}} Prevažná časť územia patrí ku geologicky stabilnému [[Česká vysočina|Českému masívu]], vyzdvihnutému hercýnskym [[orogenéza|vrásnením]] v období [[devón]]u a [[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónu]] (v [[Paleozoikum|prvohorách]]). Oblasť [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] na východe územia je mladšia a bola vyzdvihnutá alpínskym vrásnením v období [[terciér|treťohôr]]. Z geomorfologického hľadiska leží Česko na rozhraní dvoch horských sústav. Západnú a strednú časť vypĺňa [[Česká vysočina]], majúca prevažne ráz pahorkatín až vrchovín ([[Šumava]], [[Český les]], [[Krušné hory]], [[Děčínská vrchovina]], [[Jizerské hory]], [[Krkonoše]], [[Orlické hory]], [[Králický Sněžník (pohorie)|Králický Sněžník]], [[Jesenická oblast|Jeseníky]], [[Českomoravská vrchovina]]). Do východnej časti štátu zasahujú [[Západné Karpaty]] ([[Moravsko-sliezske Beskydy]], [[Biele Karpaty]], [[Javorníky]]). Z celkovej plochy Česka leží 52 817 km² (67 %) v nadmorskej výške do 500 m, 25 222&nbsp;km² (32 %) vo výške 500 až 1 000 m a iba 827&nbsp;km² (1,05 %) vo výške nad 1 000 m; stredná nadmorská výška je 430 m. Najvyšším českým vrcholom je vrch [[Sněžka]] s 1603 m n. m., najnižším potom [[Labe]] na odtoku z krajiny pri [[Hřensko|Hřensku]] s 115 m n. m. [[Hranická priepasť]] je najhlubšie zatopenou jaskyňou na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NOVÉ ČESKÉ NEJ: Hranická propast je nejhlubší na světě | periodikum = National Geographic Česko | url = https://www.national-geographic.cz/clanky/nove-ceske-nej-hranicka-propast-je-nejhlubsi-na-svete-20161001.html | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najrozsiahlejším [[kras]]ovým územím je [[Moravský kras]]. Z [[Vyvretá hornina|vyvretých hornín]] v ČR prevládajú [[granit|žula]], [[bazalt|čadič]] a [[Fonolit|znelec]]. Z [[Usadená hornina|usadených]] [[pieskovec]], [[vápenec]] a [[bridlica]]. Z [[Premenená hornina|premenených]] [[rula]], [[Svor (hornina)|svor]] a [[fylit]]. Pôdny pokryv sa vyznačuje značnou variabilitou. Najrozšírenejším typom pôd v Česku sú [[kambizem|hnedé pôdy]]. V nížinách sa nachádzajú úrodné [[černozem]]e. Z hľadiska členenia krajiny sú na území ČR zastúpené štyri biogeografické podprovincie: Celé územie Čiech zaberá [[hercýnska podprovincia]], na Morave a v Sliezsku môžeme identifikovať [[polonská podprovincia|polonskú podprovinciu]], [[Západokarpatská podprovincia|západokarpatskú podprovinciu]] a [[severopanónska podprovincia|severopanónsku podprovinciu]]. V podobnej typológii [[ekoregión]]ov, ktorú používa [[Svetový fond na ochranu prírody]], tvorí územie Čiech prevažne stredoeurópsky zmiešaný les a na Morave a v Sliezsku sa nachádzajú malé enklávy panónskeho zmiešaného lesa, západoeurópskeho listnatého lesa a karpatského ihličnatého lesa.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = CULEK | meno = Martin | spoluautori = a kol. | titul = Biogeografické členění České republiky II. díl | vydavateľ = Agentura ochrany přírody a krajiny ČR | miesto = Praha | rok = 2005 | počet strán = 589 | strany = | isbn = 80-86064-82-4}}</ref> === Hydrológia a podnebie === {{Hlavný článok|Podnebie Česka|Povodia v Česku|Zoznam riek v Česku}} Českým územím prechádza [[rozvodie|hlavné európske rozvodie]] oddeľujúce [[úmorie]] [[Severné more|Severného]], [[Baltské more|Baltského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]]. Hlavné riečny osy v Čechách sú [[Labe]] (370 km) s [[Vltava|Vltavou]] (433 km), na Morave rieka [[Morava (rieka)|Morava]] (246 km) s [[Dyje]] (306 km) a v Sliezsku [[Odra]] (135 km) s [[Opava (rieka)|Opavou]] (131 km). Dlhý tok na území ČR majú aj [[Ohře]] (246 km), [[Sázava (rieka)|Sázava]] (225 km), [[Jihlava (rieka)|Jihlava]] (180 km), [[Svratka (rieka)|Svratka]] (168 km), [[Jizera (rieka)|Jizera]] (167 km), [[Lužnice (rieka)|Lužnice]] (157 km), [[Berounka]] (139 km) a [[Otava (rieka)|Otava]] (111 km).<ref>KOHOUTEK, František; HOUSER, Milan; DAVÍDEK, Branislav. ''Československé řeky kilometráž A-Z''. Praha: Olympia, 1978.</ref> Najväčším prírodným jazerom Česka je [[Černé jezero (Šumava)|Černé jezero]] na Šumave.<ref>http://www.kudyznudy.cz/Aktivity-a-akce/Aktivity/Cerne-jezero.aspx</ref> [[Súbor:Czechia Köppen.svg|náhľad|250x250pixelov|Typy klímy Česka]] [[Podnebie (klíma)|Podnebie]] je v Česku mierne, prechodné medzi [[Kontinentálne podnebie|kontinentálnym]] a [[Oceánske podnebie|oceánskym typom]]. Typické je striedanie štyroch ročných období. Je charakterizované prevládajúcim západným prúdením a intenzívnou [[Tlaková níž|cyklonálnou činnosťou]]. Prímorský vplyv sa prejavuje hlavne v Čechách, na Moravě a v Sliezsku už pribúdajú kontinentálne podnebné vplyvy. Najväčší vplyv na podnebie v Česku má však [[nadmorská výška]] a [[Reliéf (geomorfológia)|reliéf]]. Dlhodobý priemer [[Dĺžka slnečného svitu|slnečného svitu]] sa v Česku pohybuje okolo 1500 hodín za rok. Je tu značná sezónna premenlivosť s minimom v decembri (40 hodín) a maximom v júli (200 hodín).<ref>https://www.meteocentrum.cz/</ref> Typické sú hojné zrážky a prechody frontálnych systémov – ročne ich v priemere cez územie Česka prejde 140. Najviac zrážok spadne v júni alebo júli, najmenej v januári alebo februári. Najzrážkovejším miestom v ČR sú [[Jizerské hory]] (hlavne oblasť [[Bílý Potok|Bíleho Potoka]]). Najsuchším potom [[Libědice]] v okrese Chomutov, ležiace v zrážkovom tieni [[Krušné hory|Krušných hôr]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.meteopress.cz/nejdestivejsi-a-nejsussi-mista-v-cr/ |dátum prístupu=2016-12-05 |url archivu=https://web.archive.org/web/20141022214617/http://www.meteopress.cz/nejdestivejsi-a-nejsussi-mista-v-cr/ |dátum archivácie=2014-10-22 |nedostupné=ano }}</ref> Najväčšiu časť vôd z územia Česka [[Odtok|odvádza]] [[Povodie Labe|Labe]] (63 %), nasleduje [[Povodie Moravy|Morava]] (27 %) a [[Povodie Odry|Odra]] (9,4 %).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Smolová | meno = Irena | titul = Hydrologické podmínky ČR – vodní toky | url = https://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/GCZ/GCZ_hydrologicke%20pomery_vodni%20toky.pdf | url2 = https://geography.upol.cz/kgg-gcz | vydavateľ = Univerzita Palackého v Olomouci, Přírodovědecká fakulta, Katedra geografie | miesto = Olomouc | dátum prístupu = 2023-11-12 | strany = 2 }}</ref> Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi 5,5 °C až 9 °C. Najchladnejším mesiacom roku je január, najteplejším júl. V dlhodobom priemere ich delí 20 °C. [[Tropický deň|Tropických dní]] je zaznamenávaných priemerne 12 ročne, [[Tropická noc|tropické noci]] sú veľmi vzácne. [[Arktický deň|Arktické dni]] bývajú 1 – 2 ročne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Klima České republiky {{!}} In-počasí | periodikum = www.in-pocasi.cz | url = http://www.in-pocasi.cz/archiv/klima.php | jazyk = cs | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najteplejšími miestami sú oblasti [[Dyjsko-svratecký úval|Dyjsko-svrateckého]] a [[Dolnomoravský úval|Dolnomoravského úvalu]] a potom veľké mestá, hlavne Praha, kde teplotu zvyšuje hustá zástavba. Najstudenejším miestom je vrchol [[Sněžka|Sněžky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Teplotní poměry v České republice | periodikum = Příroda.cz | vydavateľ = | url = https://www.priroda.cz/clanky.php?detail=655 | dátum vydania = | jazyk = cs | url archívu = | datum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najveternejším miestom Českej republiky je vrchol [[Milešovka|Milešovky]]. Zároveň ide o miesto s najväčším počtom búrok v roku.<ref>https://mapy.cz/zakladni?x=14.4667000&y=50.0833020&z=11&source=base&id=1913948</ref> === Fauna a flóra === {{Hlavný článok|Fauna Česka|Flóra Česka}} [[Flóra Česka|Flóra]] a [[fauna Česka|fauna v Česku]] svedčí o vzájomnom prelínaní hlavných smerov, ktorými sa v Európe šírilo rastlinstvo a živočíšstvo. Lesy zaberajú 33 % celkovej rozlohy krajiny. Pre Českú republiku sú typické [[Zmiešaný les|zmiešané]] [[dub]]ové, [[Jedľa (rod)|jedľové]] a [[Smrek (rod)|smrekové]] lesy. V druhovej skladbe avšak prevládajú [[Borovicorasty|ihličnany]] (asi z dvoch tretín) oproti [[Listnatý strom|listnáčom]], hoci prirodzený pôvodný pomer bol obrátený. Za túto zmenu môže masívna výsadba hlavne smrečín, ktorá začala na českom území v [[18. storočie|18. storočí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.hnutiduha.cz/sites/default/files/publikace/typo3/Druhova_skladba_ceskych_lesu.pdf |dátum prístupu=2016-07-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160818165348/http://www.hnutiduha.cz/sites/default/files/publikace/typo3/Druhova_skladba_ceskych_lesu.pdf |dátum archivácie=2016-08-18 |nedostupné=ano }}</ref> V českých lesoch sa vyskytuje živočíšstvo typické pre [[bióm]] [[Opadavý listnatý les|zmiešaných lesov]] [[Mierne pásmo|mierneho podnebného pásu]]. Na území ČR rastie zhruba 3,5 tisíca druhov rastlín, z toho cez 2,5 tisíca je pôvodných. Pestovaných je 500 bežnejších druhov drevín a približne 2 000 taxónov drevín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál české flóry|periodikum=flora.upol.cz|url=http://flora.upol.cz|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Najbežnejšími druhmi divoko žijúcich zvierat sú [[zajac]]e, [[vydry]] a [[Kuna (rod)|kuny]]. V lesoch a na poliach prevládajú [[bažant]]y, [[jarabica|jarabice]], [[Diviak lesný|diviaky lesné]], vysoká zver, [[Kačica divá|kačice]] a [[Hus divá|husy]]. Vzácnejšie sú [[Orol|orly]] a [[Volavka|volavky]]. Na severovýchode Moravy sa vyskytujú aj [[Vlk dravý|vlky]] a [[medveď hnedý]], aj keď vzácne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|příjmení=www.mccanndigital.cz|titul=Flora a fauna|periodikum=www.czech.cz|url=http://www.czech.cz/cz/Objevte-CR/Fakta-o-CR/Flora-a-fauna|datum přístupu=2016-09-04|url archivu=https://web.archive.org/web/20160919212807/http://www.czech.cz/cz/Objevte-CR/Fakta-o-CR/Flora-a-fauna|datum archivace=2016-09-19|nedostupné=ano}}</ref> Celkový počet druhov živočíchov v Česku je odhadovaný na 40 000, z toho najmenej 28 124 druhov sú [[bezstavovce]].<ref>Beran L., Kubíková J., Špryňar P., 2006: Výsledky výzkumu bezobratlých v CHKO Kokořínsko. [Results of invertebrate investigation in Kokořínsko Protected Landscape Area]. – In: Beran L. et al., 2006: Bezobratlí Kokořínska. [Invertebrates of Kokořínsko]. – Bohemia centralis, Praha, 27: 577-582.</ref> === Ochrana životného prostredia === [[Súbor:Pravcicka brana1.JPG|náhľad|[[Pravčická brána]] na území [[Národný park České Švýcarsko|NP České Švýcarsko]]]] {{Hlavný článok|Životné prostredie v Česku|Chránené územia v Česku}} Podľa ''[[Environmental Performance Index]]'' (Index výkonnosti z hľadiska životného prostredia) je ČR 17. najohľaduplnejšou krajinou k životnému prostrediu na svete (k roku 2024).<ref name="EPIreport">{{cite web|author=Block, S.; Emerson, J.W.; Esty, D.C.; de Sherbinin, A.; Wendling, Z.A.|display-authors=et al.|year=2024|title=2024 Environmental Performance Index|location=New Haven, CT|publisher=Yale Center for Environmental Law & Policy|website=epi.yale.edu|url=https://epi.yale.edu/downloads/2024epireport.pdf|date=2024-10-03|access-date=2024-10-24}}</ref> Zachovalá príroda a krajina je chránená v [[Chránené územia v Česku|chránených územiach]]. Najvyšším orgánom [[ochrana prírody v Česku|ochrany prírody]] a [[životné prostredie v Česku|životného prostredia v Česku]] je [[Ministerstvo životného prostredia Českej republiky]]. V Česku sa nachádzajú štyri veľkoplošné oblasti s najvyššou mierou ochrany, [[Národné parky v Česku|národné parky]]. Sú nimi [[Krkonošský národný park]] (od roku 1963), [[Národný park Šumava]] (1991), [[Národný park Podyjí]] (1991) a [[Národný park České Švýcarsko]] (2000). Ministerstvo životného prostredia v roku 2009 oznámilo, že pripravuje vyhlásenie Národného parku Křivoklátsko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | příjmení = | jméno = | odkaz na autora = | titul = Křivoklátsko se zřejmě dočká puncu národního parku | url = http://www.ct24.cz/veda-a-technika/45991-krivoklatsko-se-zrejme-docka-puncu-narodniho-parku/ | datum vydání = 2009-2-18 | datum aktualizace = | datum přístupu = 2010-2-25 | vydavatel = ČT24 | url archivu = https://web.archive.org/web/20090423212845/http://www.ct24.cz/veda-a-technika/45991-krivoklatsko-se-zrejme-docka-puncu-narodniho-parku/ | datum archivace = 2009-04-23 | nedostupné = ano }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|příjmení=|jméno=www.tyden.cz|titul=Nový národní park Křivoklátsko. Na tahu jsou poslanci|url=http://www.tyden.cz/rubriky/domaci/politika/novy-narodni-park-krivoklatsko-na-tahu-jsou-poslanci_359621.html|vydavatel=|místo=|datum vydání=2015-10-20|datum přístupu=2016-09-04}}</ref> Medzi chránené územia a objekty patria (v zátvorke ich počet k februáru 2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Souhrnný přehled | periodikum = drusop.nature.cz | url = http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/sumarizace/index.php?frame | datum přístupu = 2025-02-10 }}</ref>): * [[Národné parky v Česku|národné parky]] (4) * [[Zoznam chránených krajinných oblastí v Česku|chránené krajinné oblasti]] (26) * [[Národné prírodné rezervácie v Česku|národné prírodné rezervácie]] (109) * [[Národné prírodné pamiatky v Česku|národné prírodné pamiatky]] (126) * [[Prírodné rezervácie v Česku|prírodné rezervácie]] (823) * [[Prírodné pamiatky v Česku|prírodné pamiatky]] (1622) * [[Vtáčie oblasti v Česku|vtáčie oblasti]] ([[Natura 2000]], 42) * [[Územie európskeho významu|európsky významné lokality]] (Natura 2000, 1111) * [[Pamätný strom v Česku|pamätné stromy]] (5490) == Politický systém == {{Hlavný článok|Politický systém Českej republiky|Volebný systém v Česku|Zoznam politických strán v Česku|Zoznam predsedov vlád Česka|Zoznam prezidentov Česka}} [[Súbor:WallensteinPalacePrague.jpg|náhľad|[[Valdštejnský palác]] je sídlem horní komory [[Parlament Českej republiky|Parlamentu ČR]]]] Česká republika je [[Nepriama demokracia|zastupiteľská demokracia]], [[parlamentná republika]]. Výkonnou mocou disponuje [[Prezident Českej republiky|prezident]] a [[Vláda Českej republiky|vláda]], pričom vláda je vrcholným orgánom výkonnej moci. Vláda je zodpovedná [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovni]]. [[Hlava štátu|Hlavou štátu]] je prezident, [[Voľba prezidenta Českej republiky|volený priamou voľbou]]. [[Prezident Českej republiky|Prezident]] menuje so súhlasom [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senátu]] sudcov [[Ústavný súd Českej republiky|Ústavného súdu]], za určitých podmienok môže rozpustiť [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckú snemovňu]] a vetovať zákony (okrem [[Štátny rozpočet|štátneho rozpočtu]] a ústavných zákonov). Menuje taktiež [[predseda vlády|predsedu vlády]] a ďalších jej členov menuje na jeho návrh. Prijímá demisiu predsedu vlády a jeho prostredníctvom aj od jednotlivých členov vlády. Prezident tradične sídli na Pražskom hrade, k dispozícii má aj [[Lány (zámok)|zámok v Lánoch]]. Udeľuje či prepožičiava štátne vyznamenania. Najvyššími štátnymi vyznamenaniami sú [[Rad Bieleho leva]], [[Rád Tomáša Garrigua Masaryka]], [[Medaila Za hrdinstvo]] a [[Medaila Za zásluhy]]. [[Parlament Českej republiky]] je [[bikameralizmus|dvojkomorový]], dolnou komorou je [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslanecká snemovňa]], hornou komorou [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senát]]. Do Poslaneckej snemovne sa volí 200 poslancov každé štyri roky na základe [[pomerný volebný systém|pomerného zastúpenia]]. Raz za dva roky sa voľbami obmení tretina Senátu na základe dvojkolových [[Väčšinový volebný systém|väčšinových volieb]]. Každý z 81 senátorov má šesťročný [[mandát (politika)|mandát]]. Obe komory českého parlamentu sídli v Prahe na [[Malá Strana|Malej Strane]], Snemovňa v [[Thunovský palác|Thunovskom paláci]], Senát vo [[Valdštejnský palác|Valdštejnskom paláci]]. [[Ústavný súd Českej republiky|Ústavný súd]] s počtom 15 sudcov je garantom ústavnosti, poskytuje ochranu základným (ústavným) právam a môže aj rušiť zákony či ich ustanovenia. Nie je ale súčasťou [[Súdy v Česku|systému všeobecných súdov]], vrcholným orgánom tu je [[Najvyšší súd Českej republiky|Najvyšší súd]], pôsobiaci v civilnej aj trestnej justícii, a [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyšší správny súd]] s agendou správneho súdnictva. Centrálnou bankou štátu je nezávislá [[Česká národná banka]], ktorá oi. vydáva českú menu, [[Česká koruna (mena)|českú korunu]]. === Prezident === {{Hlavný článok|Prezident Českej republiky}} [[Prezident Českej republiky]] je hlavou štátu a súčasťou výkonnej moci v Českej republike. Sídli na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]], k dispozícii má aj [[Lány (zámok)|zámok v Lánoch]]. Od roku 1993 bol prezident volený nepriamo parlamentom, v roku 2012 bola voľba zmenená na priamu. Prvým českým prezidentom se v roku 1993 stal [[Václav Havel]], ktorý v úrade zotrval dve päťročné funkčné obdobia. Dvakrát boli zvolený aj jeho nástupcovia [[Václav Klaus]] (2003 – 2013) a [[Miloš Zeman]] (2013 – 2023). Od roku 2023 je prezidentom [[Petr Pavel]]. === Vláda a štátna správa === {{Hlavný článok|Vláda Českej republiky}} [[Súbor:Garden of Straka Academy, Prague Malá Strana.jpg|náhľad|Budova [[Strakova akadémiia|Strakovej akadémie]] na [[Malá Strana|Malej Strane]] v Prahe je sídlom [[Vláda Českej republiky|vlády Českej republiky]]]] [[Súbor:Cerninsky Palac 切寧宮 - panoramio.jpg|náhľad|[[Černínsky palác]], sídlo českej diplomacie v blízkosti pražského hradu]] [[Vláda Českej republiky]] je vrcholný orgán [[výkonná moc|výkonnej moci]] v Českej republike. Ich postavenie vymedzuje [[Ústava Českej republiky]]. Vláda sa skladá z [[Predseda vlády Českej republiky|predsedu vlády]] (premiéra), miestopredsedu vlády (vicepremiérov) a [[minister|ministrov]]. [[Úrad vlády Českej republiky]] sídli v budove [[Strakova akadémia|Strakovej akadémie]] v [[Praha|Prahe]] na [[Malá Strana|Malej Strane]]. Tradičným sídlom premiéra je [[Kramářova vila]]. Premiérmi samostatnej Českej republiky boli [[Václav Klaus]] (1993 – 1997), [[Josef Tošovský]] (1997 – 1998), [[Miloš Zeman]] (1998 – 2002), [[Vladimír Špidla]] (2002 – 2004), [[Stanislav Gross]] (2004 – 2005), [[Jiří Paroubek]] (2005 – 2006), [[Mirek Topolánek]] (2006 – 2009), [[Jan Fischer]] (2009 – 2010), [[Petr Nečas]] (2010 – 2013), [[Jiří Rusnok]] (2013 – 2014), [[Bohuslav Sobotka]] (2014 – 2017), [[Andrej Babiš]] (2017 – 2021)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1993-2021 ČR | periodikum = www.vlada.cz | url = https://www.vlada.cz/cz/clenove-vlady/historie-minulych-vlad/prehled-vlad-cr/1993-2007-cr/ | datum přístupu = 2021-12-18 }}</ref> a [[Petr Fiala]] (od 2021). Súčasťou všetkých vlád ČR bolo [[Ministerstvo financií Českej republiky|ministerstvo financií]], [[Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky|zahraničných vecí]], [[zoznam ministrov vnútra Českej republiky|vnútra]], [[Ministerstvo obrany Českej republiky|obrany]], [[Ministerstvo práce a sociálnych vecí Českej republiky|práce a sociálnych vecí]], [[Ministerstvo pre miestny rozvoj Českej republiky|pre miestny rozvoj]], [[Ministerstvo dopravy Českej republiky|dopravy]], [[Ministerstvo kultúry Českej republiky|kultúry]], [[Ministerstvo priemyslu a obchodu Českej republiky|priemyslu]], [[Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky|spravodlivosti]], [[Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky|školstva]], [[Ministerstvo zdravotníctva Českej republiky|zdravotníctva]], [[Ministerstvo poľnohospodárstva Českej republiky|poľnohospodárstva]] a [[Ministerstvo životného prostredia Českej republiky|životného prostredia]]. V rokoch 1993 – 1996 existovalo ministerstvo národného majetku a privatizácie, v rokoch 2003 – 2007 [[Ministerstvo informatiky Českej republiky|ministerstvo informatiky]]. Ministerstvo vnútra riadi oi. [[Policie České republiky|Políciiu ČR]] a [[Hasičský záchranný zbor Českej republiky|Hasičský záchranný zbor]], ministerstvo dopravy [[Riaditeľstvo ciest a diaľnic]], [[Správa železnic|Správu železnic]] a [[Státní fond dopravní infrastruktury]], ministerstvo kultúry [[Národný pamiatkový ústav]], ministerstvo financií [[Colná správa Českej republiky|Colnú správu Českej republiky]], ministerstvo obrany [[Armáda Českej republiky|Armádu ČR]] a [[Vojenské spravodajstvo (ČR)|vojenské spravodajstvo]], ministerstvo práce [[Česká správa sociálneho zabezpečenia|Českú správu sociálneho zabezpečenia]] a [[Úrad práce Českej republiky|Úrad práce]], ministerstvo priemyslu [[Česká obchodná inšpekcia|Českú obchodnú inšpekciu]], ministerstvo spravodlivosti [[Väzeňská služba Českej republiky|Väzeňskú službu Českej republiky]] (súdna moc je proti tomu nezávislá), ministerstvo školstva [[Česká školská inšpekcia|Českú školskú inšpekciu]], ministerstvo zahraničia zastupiteľské úrady ČR v zahraničí a [[České centrá]], ministerstvo poľnohospodárstva [[Štátna veterinárna správa Českej republiky|Štátnu veterinárnu správu]], [[Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia|Štátnu poľnohospodársku a potravinársku inšpekciu]], [[Štátny pozemkový úrad]], [[Český úřad zeměměřický a katastrální]] a [[Štátny poľnohospodársky intervenčný fond]], ministerstvo životného prostredia [[Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR|Agentúru ochrany prírody a krajiny]], [[Česká inšpekcia životného prostredia|Českú inšpekciu životného prostredia]] a [[Český hydrometeorologický ústav]], ministerstvo pre miestny rozvoj [[Štátny fond podpory investícii|Štátny fond rozvoja bývania]]. Viacmenej samostatnými [[Ústredný orgán štátnej správy|ústrednými orgánmi štátnej správy]] sú [[Národný bezpečnostný úrad]], [[Český telekomunikačný úrad]], [[Úrad priemyselného vlastníctva]], [[Český štatistický úrad]], [[Český banský úrad]], [[Energetický regulačný úrad]], [[Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže]] (antimonopolný úrad), [[Správa štátnych hmotných rezerv]], [[Štátny úrad pre jadrovú bezpečnosť]], [[Úrad pre medzinárodnoprávnu ochranu detí]], [[Úrad pre zahraničné styky a informácie]], [[Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie]], [[Úrad na ochranu osobných údajov]] a [[Bezpečnostná informačná služba]]. Úplne mimo výkonnú moc, súdnu aj zákonodárnu je [[Najvyšší kontrolný úrad]]. Sociálny zmier v krajine zaisťuje tzv. [[tripartita]], teda pravidelné trojstranné rokovania medzi vládou, najväčšou odborovou centrálou v krajine ([[Českomoravská konfederácia odborových zväzov|Českomoravskú konfederáciu odborových zväzov]]) a zamestnávateľmi reprezentovanými [[Hospodárska komora Českej republiky|Hospodárskou komorou ČR]] a [[Zväz priemyslu a dopravy ČR|Zväzom priemyslu a dopravy ČR]]. V ére samostatnej ČR sa na vláde podieľali politické zoskupenia [[Občianska demokratická strana|ODS]], [[KDU-ČSL]], [[Kresťanskodemokratická strana|KDS]], [[Občianska demokratická aliancia|ODA]], [[Sociálna demokracia (Česko)|ČSSD]], [[Únia slobody – Demokratická únia|US-DEU]], [[Strana zelených|Zelení]], [[TOP 09]], [[Veci verejné|VV]], [[Rád národa|LIDEM]], [[ANO 2011|ANO]], [[Starostovia a nezávislí|STAN]] a [[Česká pirátska strana|Piráti]]. V československej histórii to boli naviac [[Československá národná demokracia|národní demokrati]], [[Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu|agrárnici]], [[Česká strana národno-sociálna|národní socialisti]], [[Československá živnostnicko-obchodnická strana|živnostníci]], [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|ľudáci]], [[Nemecký zväz poľnohospodárov|nemeckí agrárnici]], [[Nemecká kresťansko sociálna strana ľudová|nemeckí kresťanskí socialisti]], [[Nemecká sociálne demokratická strana robotnícka v ČSR|nemeckí sociálni demokrati]], [[Národné zjednotenie]], [[Strana národnej jednoty]], [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]], [[Strana slobody]], [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]], [[Strana slovenskej obrody]], [[Občianske fórum]], [[Verejnosť proti násiliu]], [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Občianska demokratická únia|ODÚ]], [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], [[Občianske hnutie (české politické hnutie)|OH]] a [[Hnutie za samosprávnu demokraciu – Spoločnosť pre Moravu a Sliezsko|HSD-SMS]]. Historicky prvými českými politickými stranami boli [[Staročesi|Národná strana]] [[(Staročesi)]] (1848), [[Mladočesi]] (1874) a [[Sociálna demokracia (Česko)|sociálni demokrati]] (1878, pod názvom Sociálno demokratická strana českoslovanská v Rakúsku). Významnými českými politikmi boli napríklad [[František Palacký]], [[Jiří František August Buquoy|Jiří František Buquoy]], [[Rudolf Stadion]], [[Felix ze Schwarzenbergu|Felix Schwarzenberg]], [[Karel Chotek]], [[Karel III. ze Schwarzenbergu|Karel III. Schwarzenberg]], [[František Ladislav Rieger]], [[Julius Grégr]], [[Alois Pražák]], [[Eugen Czernin]], [[Antonín Randa]], [[Karel Kramář]], [[Tomáš Garrigue Masaryk]], [[Edvard Beneš]], [[Antonín Švehla]], [[Vlastimil Tusar]], [[Jan Malypetr]], [[Jan Šrámek]], [[Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi|Richard Coundenhove-Calergi]], [[Petr Zenkl]], [[Milada Horáková]], [[Václav Havel]], [[Dagmar Burešová]], [[Petr Pithart]], [[Václav Klaus]], [[Josef Lux]], [[Miloš Zeman]], [[Vladimír Špidla]], [[Karel Schwarzenberg|Karel VII. Schwarzenberg]], [[Miloš Vystrčil]] alebo [[Věra Jourová]]. === Právny a súdny systém === {{Hlavný článok|Súdy v Česku}} [[Súbor:Brno-Nejvyšší správní soud ČR.jpg|náhľad|Sídlo [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyššieho správneho súdu]] v Brne]] [[Právny poriadok Českej republiky|Český právny poriadok]] je súčasťou germánskej vetvy kontinentálneho typu právnej kultúry (niekedy nazývanej aj rímske právo, v anglických krajinách ''civil law''). Je tvorený predpismi prijímanými českými zákonodarcami, právom Európskej únie, medzinárodnými dohodami, ktoré sú ratifikované českým parlamentom a niektorými nálezmi Ústavného súdu (tými, ktoré nejakú časť zákonov označujú za protiústavné). Tieto predpisy sú pravidelne vydávané v [[Zbierka zákonov|Zbierke zákonov]] a [[Zbierka zákonov|Zbierke medzinárodných zmlúv]]. Česká republika je [[unitárny štát]], čo znamená, že jednotlivé jeho časti nemôžu mať vlastnú legislatívu (ako je to napríklad vo federáciách).<ref>https://is.muni.cz/el/1441/jaro2012/SA4BP_ZPrS/um/pr.system.pdf</ref> Základom právneho systému je Ústava ČR prijatá v roku 1993. Nový [[Trestný zákonník (Česko, 2009)|trestný zákonník]] je účinný od roku 2010, [[Občiansky zákonník (Česko)|občiansky zákonník]] od roku 2014. Tradíciu súkromného práva v Česku silno formoval [[Rakúske cisárstvo|rakúsky]] [[všeobecný občiansky zákonník]]. [[Súdna moc]] Českej republiky je tvorená Ústavným súdom a sústavou všeobecných súdov, Ústavný súd je ale zvláštnym ústavným orgánom súdneho typu. Jeho úlohou je hlavne vykonávať kontrolu ústavnosti a plniť niektoré úlohy volebného a politického súdnictva. Ústavný súd sídli v Brne, v budove bývalej moravskej Zemskej snemovne. Predsedami Ústavného súdu samostatného Česka boli [[Zdeněk Kessler]] (1993 – 2003), [[Miloš Holeček]] (2003), [[Pavel Rychetský]] (2003 – 2023) a [[Josef Baxa]] (od 2023). Sústava všeobecných súdov sa skladá z okresných súdov, krajských a vrchných. Na jej vrchole stojí [[Najvyšší súd Českej republiky|Najvyšší súd]] a [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyšší správny súd]]. Obe inštitúcie sídlia taktiež v Brne, rovnako ako [[Najvyššie štátne zastupiteľstvo]]. Ako je v tradícii germánskeho rímskeho práva obvyklé, sústava všeobecných súdov sa delí na tri vetvy: civilné súdnicto, trestné a správne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ústav státu a práva Akademie věd České republiky | periodikum = www.ilaw.cas.cz | url = https://www.ilaw.cas.cz// | jazyk = cs | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> === Zahraničné vzťahy === {{Hlavný článok|Zahraničné vzťahy Česka|Zoznam českých veľvyslanectiev v zahraničí}} [[Súbor:Diplomatic missions of the Czech Republic.png|náhľad|vľavo|Krajiny, v ktorých má Česko svoje [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec |veľvyslanectva]]]] [[Súbor:Visa requirements for Czech citizens.png|náhľad|[[Vízové požiadavky pre českých občanov]]: bezvízový vstup do 167 krajín podľa tzv. ''Visa Restriction Index'' 2016<ref name="Visa Restriction Index 2016">[https://www.henleyglobal.com/files/download/HP/hvri/HP%20Visa%20Restrictions%20Index%20160223.pdf Global Ranking - Visa Restriction Index 2016] {{Wayback|url=https://www.henleyglobal.com/files/download/HP/hvri/HP%20Visa%20Restrictions%20Index%20160223.pdf |date=20160312121441 }}. Henley & Partners. 23. únor 2016</ref>{{legenda|#042E9B|[[Sloboda pohybu]]}}{{legenda|#22B14C|Vízum nie je požadované}}{{legenda|#B5E61D|Víza udeľované pri príchode}}{{legenda|#61c09a|Elektronické vízum (eVisa)}} {{legenda|#79D343|Predom schválené víza pri príchode}}{{legenda|#A8ACAB|Víza požadované pred príchodom}}]] Česká republika má zavedenú štruktúru zahraničných vzťahov. Je členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Európska únia|Európskej únie]] (EÚ), [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|Organizácie pre hospodársku spoluprácu]] (OECD) a [[Rada Európy|Rady Európy]]. Je pozorovateľom [[Organizácia amerických štátov|Organizácie amerických štátov]].<ref>{{Cite web|url=http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/3237.htm |title=The Czech Republic's Membership in International Organizations |publisher=[[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|United States State Department]] |accessdate=8 August 2015}}</ref> Všetky štáty (138 štátov ku dňu 3. mája 2016, z toho je deväť štátov zastúpených [[diplomat]]mi v hodnosti [[chargé d’affaires]]<ref>Ministry of Foreign Affairs of the Czech Republic. Diplomatic Protocol, Diplomatic List, May 3, 2016. http://www.mzv.cz/file/442309/DL2016_05_03.pdf (anglicky).</ref>) a medzinárodné resp. nadštátne organizácie, ktoré majú diplomatické styky s Českou republikou, majú veľvyslanectva v [[Praha|Prahe]], a niektoré z nich majú [[Konzul (diplomacia)|generálne konzuláty]] alebo konzuláty v určitých mestách, hlavne v [[Brno|Brne]]. Česká republika má v štátoch a pri medzinárodných resp. nadštátnych organizácií, s ktorými má diplomatické styky, [[Reciprocita (právo)|recipročne]] svoje [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanectvá]] (ambasády) a konzuláty. Podľa tzv. ''Visa Restriction Indexu'' z roku 2016 majú českí občania možnost bezvízového vstupu do 167 krajín, čím sa zaraďujú medzi najmenej vízami obmedzené národy.<ref name="Visa Restriction Index 2016"/> Hlavnú rolu v zameriavaní a upresňovaní zahraničnej politiky majú [[Zoznam predsedov vlád Česka|premiér]] a [[zoznam ministrov zahraničných vecí Českej republiky|minister zahraničných vecí]]. Pre zahraničnú politiku Českej republiky je zásadné členstvo v Európskej únii, v ktorej ČR v prvej polovici v roku 2009 aj predsedala. Česká republika má silné väzby so [[Slovensko|Slovenskom]], [[Poľsko|Poľskom]] a [[Maďarsko|Maďarskom]], oi. ako člen [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]].<ref>{{Cite web|url=http://www.visegradgroup.eu/about |title=About the Visegrad Group |work=[[Visegrad Group]] |accessdate=8 August 2015}}</ref> Česká republika má rozsiahle styky so susedným [[Nemecko|Nemeckom]]<ref>{{Cite web |url=http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |title=Společné prohlášení ke strategickému dialogu mezi Ministerstvem zahraničních věcí České republiky a Ministerstvem zahraničních věcí Spolkové republiky Německo jako novém rámci pro česko-německé vztahy |publisher=German embassy in the Czech Republic |accessdate=8 August 2015 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160303190422/http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |archive-date=03-03-2016 |dead-url=ano |titul=Archivovaná kopie |dátum prístupu=10-05-2016 |url archivu=https://web.archive.org/web/20150903213529/http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |dátum archivace=03-09-2015 }}</ref> a ďalšími členskými štátmi Európskej únie, so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi americkými]]<ref>{{Cite web|url=http://www.mzv.cz/washington/en/czech_u_s_relations/index.html |title=Czech-U.S. Relations |publisher=ministerstvo zahraničí ČR |accessdate=8 August 2015}}</ref> a s [[Izrael]]om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko je věrnější než USA. Zatímco Izrael už kritizuje většina světa, Fiala dál chce přesouvat ambasádu | periodikum = Hospodářské noviny | dátum_vydania = 20. března 2024 | url = https://archiv.hn.cz/c1-67306380-cesko-je-vernejsi-nez-usa-zatimco-izrael-uz-kritizuje-vetsina-sveta-fiala-dal-chce-presouvat-ambasadu }}</ref> Na Blízkom východe je dôležitým partnerom [[Saudská Arábia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko podporuje násilné režimy a povstalce na Blízkém východě, tvrdí Nesehnutí. Může za to nedostatečná kontrola vývozu zbraní | periodikum = Hospodářské noviny | dátum_vydania = 20. září 2018 | url = https://domaci.ihned.cz/c1-66249980-cesko-podporuje-nasilne-rezimy-a-povstalce-na-blizkem-vychode-tvrdi-nesehnuti-muze-za-to-nedostatecna-kontrola-vyvozu-zbrani }}</ref> Po roku 2020 dochádza k posilňovaniu vzťahov s ázijskými demokratickými štátmi, napríklad s [[Taiwan]]om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Programové prohlášení vlády | periodikum = www.vlada.cz | url = http://www.vlada.cz/cz/jednani-vlady/programove-prohlaseni/programove-prohlaseni-vlady-193547/ | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-01-10 }}</ref> Česko má naopak dlhodobo zlé vzťahy s [[Rusko|Ruskou federáciou]], od roku 2021 Česko figuruje na oficiálnom ruskom zozname nepriateľských krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rusko zveřejnilo seznam nepřátelských zemí. Jsou na něm jen dvě: Česko a USA | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/rusko-zverejnilo-oficialne-seznam-zemi-ktere-nepovazuje-za-p/r~4fd09930b4c911eb89ccac1f6b220ee8/ | dátum vydania = 2021-05-14 | dátum prístupu = 2022-03-02 }}</ref> Problematické vzťahy má Česká republika taktiež aj s [[Čína|Čínskou ľudovou republikou]]. Českí predstavitelia podporujú [[disident]]ov v [[Mjanmarsko|Barme]], [[Bielorusko|Bielorusku]], [[Moldavsko|Moldavsku]], na [[Kuba|Kube]] a v ďalších štátoch.<ref name="democrats">{{Cite news|url=http://www.economist.com/displayStory.cfm?story_id=9725352 |title=Czechs with few mates |work=The Economist |date=30 August 2007 |accessdate=8 August 2015}} Zdroj sa vzťahuje na obdobie do roku 2007.</ref> K slávnym českým diplomatom minulosti patrili napríklad [[Jaroslav Lev z Rožmitálu a na Blatné|Jaroslav Lev z Rožmitálu]], [[Humprecht Jan Černín|Humprecht Jan Czernin]], [[Václav Antonín z Kounic-Rietbergu|Václav Antonín Kounic-Rietberg]], [[Filip Josef Kinský]], [[Karel Filip ze Schwarzenbergu|Karel Filip Schwarzenberg]], [[Alois Lexa von Aehrenthal|Alois Lexa z Aehrentahlu]], [[Otakar Černín|Otakar Czernin]], [[Edvard Beneš]], [[Kamil Krofta]], [[Jan Masaryk]], [[Jiří Hájek]], [[Jiří Dienstbier (1937)|Jiří Dienstbier]], [[Luboš Dobrovský]], [[Josef Zieleniec]], [[Michael Žantovský]], [[Karel Kovanda]], [[Petr Kolář (diplomat)|Petr Kolář]], [[Alexandr Vondra]], [[Karel Schwarzenberg]] či [[Petr Pavel]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ministři a ministerstvo v historii {{!}} Ministerstvo zahraničních věcí České republiky | periodikum = www.mzv.cz | url = https://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/ministri_a_ministerstvo_v_historii/index.html | dátum prístupu = 2022-12-02 }}</ref> === Ozbrojené sily === {{Hlavný článok|Armáda Českej republiky}} [[Súbor:Czech KFOR (1).jpg|náhľad|Českí vojaci na hliadke počas misie [[Sily pre Kosovo|KFOR]] v [[Kosovo|Kosove]]]] Armáda Českej republiky sa skladá z [[Vzdušné sily Armády Českej republiky|letectva]], [[Pozemné sily Armády Českej republiky|pozemných síl]] a podporných jednotiek. [[Prezident Českej republiky]] je vrchným veliteľom ozbrojených síl. V roku 2004 bola zrušená [[základná vojenská služba]] a armáda sa tak stala plne profesionálnou organizáciou. 12. marca 1999 krajina vstúpila do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]], v rámci nej plní svoje vojenské záväzky. Počet aktívnych vojakov je približne 29 300 vrátane civilných zamestnancov. České jednotky sa podieľali na operáciách [[UNPROFOR]], [[SFOR]], [[EUFOR]] v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], [[Sily pre Kosovo|KFOR]] v [[Kosovo|Kosove]] a [[Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily|ISAF]] v [[Afganistan]]e. Od roku 2003 pôsobia českí vojaci v [[Irak]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Balkán, Irák, Afghánistán – česká armáda si v rámci zahraničních misí vydobyla v NATO respekt | periodikum = Český rozhlas | dátum_vydania = 12. března 2019 | url = https://www.radio.cz/cz/rubrika/panorama/balkan-irak-afghanistan-ceska-armada-si-v-ramci-zahranicnich-misi-vydobyla-v-nato-respekt }}</ref> České letectvo sa taktiež podieľa na [[Baltic Air Policing|obrane vzdušného priestoru]] [[Pobaltský štát|Pobaltských štátov]] a [[Island]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = České gripeny budou opět střežit Island, první piloti odletí v září | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/cesi-budou-hlidat-island-gripeny.A160316_161457_domaci_ale | dátum vydania = 2016-03-16 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Vysokú prestíž majú tradične českí vojenskí chemici (dnes [[31. pluk radiačnej, chemickej a biologickej ochrany]] v Liberci). Od svojho prvého nasadenia v medzinárodných silách v operácii [[Druhá vojna v Perzskom zálive|Púštna búrka]] v roku 1991, patrí k hlavným českým príspevkom k spojeneckým akciám. Od roku 2003 libereckí chemici pravidelne velia mnohonárodnému praporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany [[Sily rýchlej reakcie NATO|Síl rýchlej reakcie NATO]] (''NATO Response Force'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liberečtí chemici si na slavnostním nástupu připomněli významné svátky {{!}} Armáda ČR | periodikum = www.army.cz | url = http://www.army.cz/liberecti-chemici-si-na-slavnostnim-nastupu-pripomneli-vyznamne-svatky-74591/ | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Výzbroj Armády Českej republiky zahŕňa nadzvukové stíhačky [[Saab JAS-39 Gripen|JAS-39 Gripen]], bojové lietadlá [[Aero L-159 Alca]], útočné helikoptéry [[Mil Mi-24|Mil Mi-35]], obrnené transportéry: [[Pandur II]], [[BVP-1]], [[BVP-2]], [[OT-90]] a modernizované tanky [[T-72M4CZ]]. Najznámejšími českými, respektíve československými, vojakmi a vojvodcami minulosti boli [[Přemysl Otakar II.]], [[Ján (Čechy)|Ján Luxemburský]], [[Jan Žižka]], [[Albrecht z Valdštejna]], [[Karel Filip ze Schwarzenbergu|Karel Filip Schwarzenberg]], [[Josef Václav Radecký z Radče]], [[Josef Šnejdárek]], [[Heliodor Píka]], [[Ludvík Svoboda]], [[Jan Kubiš]], [[Jozef Gabčík]], [[František Fajtl]] či [[Petr Pavel]]. === Ľudské práva === [[Súbor:Hagibor Rádio SE 4.jpg|náhľad|Budova [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]] v Prahe na [[Hagibor]]e]] {{Hlavný článok|Ľudské práva v Česku|Cenzúra v Česku}} Ľudské práva v Česku sú garantované [[Listina základných práv a slobôd|Listinou základných práv a slobôd]] a [[medzinárodná zmluva|medzinárodnými zmluvami]] o [[ľudské práva|ľudských právach]]. Napriek tomu sa vyskytovali prípady porušovania ľudských práv ako diskriminácia rómskych detí,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Komárek|meno=Michal|titul=Diskriminace Romů v českých školách jako evropský problém|url=http://literarky.cz/komentare/michal-komarek/18387-diskriminace-rom-v-eskych-kolach-jako-evropsky-problem|datum přístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160401143159/http://literarky.cz/komentare/michal-komarek/18387-diskriminace-rom-v-eskych-kolach-jako-evropsky-problem|dátum archivácie=2016-04-01|nedostupné=ano}}</ref> kvôli ktorým [[Európska komisia]] požiadala Česko o podanie vysvetlenia,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evropská komise žádá Česko o data kvůli diskriminaci Romů ve školách|periodikum=iDNES.cz|url=http://zpravy.idnes.cz/eu-chce-iformace-o-udajne-diskriminaci-romu-ve-skolstvi-pig-/domaci.aspx?c=A140925_201335_domaci_cen|dátum vydania=2014-09-25|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> alebo nezákonnej [[Sterilizácia (medicína)|sterilizácie]] [[Rómovia|rómskych]] žien,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evropský soud tlačí vládu k odškodnění za nedobrovolné sterilizace romských žen - Liga lidských práv|periodikum=llp.cz|url=http://llp.cz/2014/03/evropsky-soud-tlaci-vladu-k-odskodneni-za-nedobrovolne-sterilizace-romskych-zen/|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160402194316/http://llp.cz/2014/03/evropsky-soud-tlaci-vladu-k-odskodneni-za-nedobrovolne-sterilizace-romskych-zen/|dátum archivácie=2016-04-02}}</ref> za ktoré sa v roku 2009 [[vláda Českej republiky|vláda]] ospravedlnila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda: Litujeme nezákonných sterilizací romských žen | periodikum = Lidovky.cz | dátum vydania = 2009-11-23 | dátum prístupu = 2015-01-28 | url = http://www.lidovky.cz/vlada-litujeme-nezakonnych-sterilizaci-romskych-zen-p06-/zpravy-domov.aspx?c=A091123_165045_ln_domov_mtr }}</ref> Podľa komentára verejného ochrancu práv [[Stanislav Křeček|Stanislava Křečka]] z roku 2020 je diskriminácia Rómov v súčasnosti len minimálna, čomu nasvedčuje štatistika podaných oznámení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Křeček: Žádnou segregaci Romů nechci. Ať ale nemají zvláštní zacházení | periodikum = Seznam Zprávy | odkaz na periodikum = Seznam Zprávy | vydavateľ = Seznam.cz | odkaz na vydavateľa = Seznam.cz | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/krecek-zadnou-segregaci-romu-nechci-at-ale-nemaji-zvlastni-zachazeni-112349 | dátum prístupu = 2020-08-25 }}</ref> Dochádza takiež k porušovaniu ľudských práv v niektorých zariadeniach pre seniorov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V některých zařízeních pro seniory hrozila klientům podvýživa, upozornila ombudsmanka|url=http://www.novinky.cz/domaci/360142-v-nekterych-zarizenich-pro-seniory-hrozila-klientum-podvyziva-upozornila-ombudsmanka.html|datum přístupu=2016-09-04|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> a v psychiatrických liečebniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Echo24|titul=Česko opět čelí kritice za klecová lůžka v ústavech pro duševně choré - Echo24.cz|url=http://echo24.cz/a/i9wEL/cesko-opet-celi-kritice-za-klecova-luzka-v-ustavech-pro-dusevne-chore|dátum vydania=2014-06-27|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}</ref> V roku 2000 bol na ochranu základných práv a slobôd zriadený úrad [[Verejný ochránce práv (Česko)|Verejného ochrancu práv]] (ombudsmana). Autorita ombudsmana je však skôr neformálna. Podľa [[Index ekonomickej slobody|indexu ekonomickej slobody]], ktorý vytvára ''The Heritage Foundation'' a ''The Wall Street Journal'', je Česko 24. najslobodnejšia krajina na svete z hľadiska obchodu (stav v roku 2016).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.heritage.org/index/excel/2016/index2016_data.xls |dátum prístupu=2016-12-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160207175335/http://www.heritage.org/index/excel/2016/index2016_data.xls |dátum archivácie=2016-02-07 }}</ref> Podľa [[Reportéri bez hraníc|Svetového indexu slobody tlače]], vytváraného organizáciou [[Reportéri bez hraníc]], mala ČR 14. najslobodnejšie mediálne prostredie na svete (stav v roku 2023).<ref name="indextisku" /> Praha je sídlom [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Radio Free Europe/Radio Liberty]]. Stanica dnes sídli na Hagiboru. Na začiatku 90. rokov ju do Československa osobne pozval [[Václav Havel]].<ref>http://www.radio.cz/en/section/curraffrs/launch-of-rfe-broadcasts-from-prague-recalled-on-20th-anniversary</ref> Osoby rovnakého pohlavia môžu v ČR uzavrieť tzv. [[Registrované partnerstvá v Česku|registrované partnerstvo]] (viac [[LGBT práva v Česku]]). K najznámejším českým aktivistom a podporovateľom ľudských práv patrí pražská rodáčka [[Bertha von Suttner|Bertha von Suttnerová]], ktorá za svoj [[Pacifizmus|pacifistický]] boj získala [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovu cenu za mier]], filozof a prvý československý prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk]], študent [[Jan Palach]], ktorý sa v roku 1969 upálil na protest proti sovietskej okupácii, [[Karel Schwarzenberg]], ktorý bol v rokoch 1984 až 1990 predsedom Medzinárodného helsinského výboru pre ľudské práva, [[Václav Havel]], dlhoročný disident a neskorší prezident, sociologička a disidentka [[Jiřina Šiklová]] či [[Šimon Pánek]], zakladateľ organizácie [[Člověk v tísni]]. === Administratívne delenie === {{Hlavný článok|Administratívne delenie Česka|Kraj (Česko)|Okres (Česko)|CZ-NUTS}} [[Súbor:Ceska republika - Historicke zeme a soucasne kraje.png|náhľad|300px|vpravo|Samosprávne kraje a historické krajiny ČR]] ==== Kraje ==== Územie Česka sa delí na 14 vyšších územných samosprávnych celkov – krajov. Toto rozdelenie bolo zriadené 1. januára 2000 ústavným zákonom č. 347/1997 Sb. Krajský úrad je krajským orgánom vykonávajúcim tiež [[prenesená pôsobnosť|prenesenú pôsobnosť]] štátnej správy, na jeho čele stojí riaditeľ. Hlavou každého kraja je [[Hajtman kraja|hajtman]], iba hlavou Prahy je [[primátor (Česko)|primátor]]. Územné kraje ani samosprávne kraje nerešpektujú hranice [[České krajiny|historických Českých krajín]]. Územie [[Juhočeský kraj|Juhočeského kraja]], [[Juhomoravský kraj|Juhomoravského kraja]], [[Pardubický kraj|Pardubického kraje]] a [[kraj Vysočina|kraja Vysočina]] sa nachádza ako v [[Čechy|Čechách]], tak na [[Morava (región)|Morave]] a územie [[Olomoucký kraj|Olomouckého kraja]] a [[Moravsko-sliezsky kraj|Moravsko-sliezskeho kraja]] sa nachádza ako na Morave, tak v [[České Sliezsko|Českom Sliezsku]]. Rozdelenie do 14 krajov je uplatňované pri [[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky|voľbách do Poslaneckej snemovne PČR]], kde každý politický subjekt môže podať 14 kandidátok. Dnešné územie Českej republiky sa delilo na [[História krajov v Česku|kraje]] v rôznych obmenách od doby vlády [[Přemysl Otakar II.|Premysla Otakara II.]] až do 19. storočia. Následne bolo toto delenie nahradené iba okresmi, v období [[Prvá česko-slovenská republika|prvej republiky]] potom zemským zriadením. Kraje boli obnovené v roku 1948, v roku 1960 prebehlo rozdelenie Česka do siedmich krajov a hlavného mesta. Tieto kraje ''[[de facto]]'' zanikli so zriadením nových krajov v roku 2000, ''[[de iure]]'' však existovali súbežne s novými krajmi až do 1. januára 2021, keď boli zrušené na základe nového [[zákon o územnosprávnom členení štátu|zákona o územnosprávnom členení štátu]].<ref>{{Citácia právneho predpisu | typ = Zákon | číslo = 51/2020 Sb. | názov = o územně správním členění státu | poznámka = Zákony pro lidi | url = https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2020-51 | dátum prístupu = 2021-04-08 }}</ref> Členenia na iba osem krajov však stále pretrváva v organizácii [[Súdy v Česku|českej justície]].<ref>{{Citácia právneho predpisu | typ = Zákon | číslo = 6/2002 Sb. | názov = o soudech, soudcích, přísedících a státní správě soudů a o změně některých dalších zákonů (zákon o soudech a soudcích) | poznámka = Krajské soudy a jejich obvody jsou definovány v příloze č. 2 | url = https://www.e-sbirka.cz/sb/2002/6 | dátum prístupu = 2025-07-24 }}</ref> {| border=0 cellspacing=0 cellpadding=0 align=right |- | colspan=4 | <hr> |- valign=top | '''samosprávny kraj''' | rowspan=16 | &nbsp;&nbsp; | '''[[Krajské mesto (Česko)|krajské mesto]]''' | align="right" | '''obyvateľov'''<ref name="PočetObyv2025" /> |- | colspan="4" | <hr> |- | colspan=3 | [[Praha|Hlavné mesto Praha]] | align="right" | 1 397 880 |- | [[Stredočeský kraj]] | [[Praha]] | align="right" | 1 466 215 |- | [[Juhočeský kraj]] | [[České Budějovice]] | align=right | 653 227 |- | [[Plzeňský kraj]] | [[Plzeň]] | align=right | 614 640 |- | [[Karlovarský kraj]] | [[Karlovy Vary]] | align=right | 293 195 |- | [[Ústecký kraj]] | [[Ústí nad Labem]] | align=right | 808 356 |- | [[Liberecký kraj]] | [[Liberec]] | align=right | 449 494 |- | [[Královohradecký kraj]] | [[Hradec Králové]] | align=right | 555 923 |- | [[Pardubický kraj]] | [[Pardubice]] | align=right | 530 469 |- | [[Kraj Vysočina]] | [[Jihlava]] | align=right | 517 647 |- | [[Juhomoravský kraj]] | [[Brno]] | align=right | 1 229 343 |- | [[Olomoucký kraj]] | [[Olomouc]] | align=right | 631 500 |- | [[Zlínský kraj]] | [[Zlín]] | align=right | 578 998 |- | [[Moravsko-sliezsky kraj]] | [[Ostrava]] | align=right | 1 182 613 |- | colspan=4 | <hr> |} ==== Okresy ==== Kraje sa ďalej delia na okresy, dohromady je v Česku 76 okresov (posledný z nich – [[okres Jeseník]] – vznikol až 1. januára [[1996]]). V roku 1990 boli okresní národní výbory transformované na okresní úrady, namiesto zboru voleného občanmi ich riadili [[Okresné zhromaždenie|okresné zhromaždenia]] volené [[zastupiteľstvo kraja|krajským zastupiteľstvom]]. Ku dňu [[1. január|1. januára]] [[2003]] boli okresné úrady zrušené. [[Okres]]y ako jednotka štátnej správy naďalej existujú, okresy taktiež zastávajú štatistickú jednotku. ==== Obce a ich správne obvody ==== V roku [[1990]] boli [[miestny národný výbor|miestne]] a [[mestský národný výbor|mestské]] národné výbory premenené na [[obecný úrad|obecné]] a [[Obecný úrad|mestské úrady]], pričom volené orgány získali takzvanú [[samostatná pôsobnosť|samostatnú pôsobnosť]], ktorá začala byť rozlišovaná od [[prenesená pôsobnosť|prenesenej pôsobnosti]] štátnej správy. Pre výkon štátnej správy na najnižšej úrovni bol zvolený zmiešaný model: obecný úrad je obecným orgánom. Česká republika sa [[1. január|1. januára]] [[1993]] stala samostatným štátom, ale na vnútorné územné členenie to vplyv nemalo. Z hľadiska všeobecnej štátnej správy sa kraje delia na [[správny obvod|správne obvody]] [[Obec s rozšírenou pôsobnosťou|obcí s rozšírenou pôsobnosťou]] (niekedy tiež nazývané „malé okresy“ alebo „obce III. typu“). Takými obcami sa stali všetky doposiaľ okresné mestá, pribudli k ním však mnoho ďalších miest. Tieto obvody sa niekde ďalej delia na správne obvody [[Poverený obecný úrad|obcí s povereným obecným úradom]] (tzv. „obce II. typu“), ktoré vykonávajú niektoré špecifické právomoci štátnej správy aj pre okolité obce. Ešte menšie bývajú niektoré správne obvody [[matrika|matrík]]. Niektoré pôsobnosti štátnej správy vykonávajú pre svoje územie všetky obce. ==== NUTS ==== [[Súbor:Cznuts2.svg|náhled|Štatistické oblasti [[Spoločná nomenklatúra územných jednotiek pre štatistické účely|NUTS]] 2 <br />v Českej republike, [[CZ-NUTS]] 2]] Členenie na jednotky [[CZ-NUTS|NUTS]] 1, ktoré zodpovedajú územiu veľkosťou 3 – 7 miliónov obyvateľov, nebolo v Česku zavedené. Jednotku NUTS 1 tak tvorí celé územie Česka. Na úrovni NUTS 2 sa kraje združujú do štatistických oblastí nazývaných regióny súdržnosti, ktoré majú mať zrovnateľný počet obyvateľov, aby mohli byť centrálne riadené v projektoch partnerstiev Európskej únie, a pri financovaní miestnych projektov. Plzeňský a Juhočeský kraj sú tak združené do [[Región súdržnosti Juhozápad|regiónu súdržnosti Juhozápad]], Karlovarský a Ústecký do [[Región súdržnosti Severozápad|regiónu súdržnosti Severozápad]], Liberecký, Královohradecký a Pardubický do [[Región súdržnosti Severovýchod|regiónu súdržnosti Severovýchod]], Vysočina a Juhomoravský do [[Región súdržnosti Juhovýchod|regiónu súdržnosti Juhovýchod]], Olomoucký a Zlínský do [[Región súdržnosti Stredná Morava|regiónu súdržnosti Stredná Morava]]. Regióny súdržnosti [[Región súdržnosti Praha|Praha]], [[Región súdržnosti Stredné Čechy|Stredné Čechy]] a [[Región súdržnosti Moravsko-sliezsko|Moravsko-sliezsko]] sú každý tvorené jediným krajom. Kraje sú umiestnené na úrovni NUTS 3. ==== Euroregióny ==== {{Hlavný článok|Zoznam euroregiónov v Česku}} Pre posilnenie [[región|regionálnej]] spolupráce v Európe vznikajú takzvané [[euroregión]]y, a to spravidla v regiónoch delených štátnymi hranicami. Najstarší z nich je [[Euroregión Nisa]], ktorý leží na [[trojmedzie|trojmedzí]] [[Čechy|Čech]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Poľsko|Poľska]] predovšetkým v povodí [[Lužická Nisa|Lužickej Nisy]]. Zaberá plochu 13 033 km², z toho na českom území 3 163 km². == Ekonomika == {{Hlavný článok|Ekonomika Česka}} === Všeobecná charakteristika === [[Súbor:Nové Město, Na příkopě 28, Česká národní banka.jpg|náhľad|[[Česká národná banka]] v [[Praha|Prahe]]]] [[Súbor:Europe-GDP-PPP-per-capita-map.png|náhľad|Európske štáty podľa [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|HDP na obyvateľa]]]] {{Hlavný článok|Ekonomika Česka|Štátny dlh Česka}} Hospodárstvo českých krajín tradične patrí k najrozvinutejším v Európe. [[Hrubý domáci produkt]] dosahuje výšku vyspelých štátov sveta. V roku [[2015]] bol [[hrubý domáci produkt]] (HDP) na osobu v [[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]] 31 600 amerických dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World Factbook — Central Intelligence Agency|periodikum=www.cia.gov|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2004rank.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20190529122611/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2004rank.html|dátum archivácie=2019-05-29|nedostupné=ano}}</ref> Výkonnosť českej ekonomiky bola v roku 2019 93 % priemeru [[Európska únia|EÚ]].<ref>[https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tec00114/default/table?lang=en Eurostat:GDP per capita in PPS]</ref> [[Ekonomika Česka|Česká ekonomika]] je tak 16. najsilnejšou v EÚ. Svojou výkonnosťou predbehla v roku [[2005]] ekonomiku [[Portugalsko|Portugalska]], potom [[Grécko|Grécka]], [[Cyprus|Cypru]] a teraz sa blíži na úroveň [[Taliansko|Talianska]] a [[Španielsko|Španielska]]. [[Svetová banka]] (WB) už Česko vyradila zo zoznamu „rozvojových krajín“. Z investičného hľadiska banka [[JPMorgan Chase]] v roku 2017 české štátne dlhopisy zaradila do indexu „rozvíjajúcich sa trhov“ (emerging markets).<ref>{{Citácia periodika|titul=JPMorgan Chase přeřadila české dluhopisy z kategorie vyspělých zemí do indexů rozvíjejících se trhů|periodikum=Investicniweb.cz|jazyk=cs-CZ|url=https://www.investicniweb.cz/news-2017-2-23-jpmorgan-chase-preradila-ceske-dluhopisy-ze-skupiny-vyspelych-zemi-do-indexu-rozvijejicich-se-zemi/|dátum prístupu=2018-11-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Banka přeřadí Česko z&nbsp;vyspělých zemí do rozvojových. Neplníme příjem na hlavu | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis |jazyk=cs|url=https://www.novinky.cz/ekonomika/430220-banka-preradi-cesko-z-vyspelych-zemi-do-rozvojovych-neplnime-prijem-na-hlavu.html |datum prístupu=2017-04-11}}</ref> Napriek tomu dnes patrí k tridsiatke najvyspelejších štátov, tzv. „platcom“, ktorí z rozpočtu Svetovej banky neberú peniaze, ale naopak ich do nej vkladajú. Podľa Indexu spoločenského rozvoja (Social Progress Index), kotrý vytvára nezisková organizácia Social Progress Imperative a spoločnosť Deloitte, je ČR 22. najrozvinutejším štátom sveta (k 2015).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko je v&nbsp;kvalitě života na 22. místě na světě, dokonce před Itálií|url=https://www.novinky.cz/ekonomika/366662-cesko-je-v-kvalite-zivota-na-22-miste-na-svete-dokonce-pred-italii.html | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis |dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs}}</ref> Podľa [[Index ľudského rozvoja|Indexu ľudského rozvoja]], ktorý vypočítava [[Organizácia spojených národov|OSN]], je 28. najrozvinutejším štátom.<ref>http://hdr.undp.org/sites/default/files/2015_human_development_report.pdf</ref> V rebríčku bohatstva svojich občanov, ktorý zostavuje skupina [[Allianz]], bola v roku 2015 Česká republika taktiež na 28. mieste na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.tyden.cz|meno=|titul=Bohatství stoupá. Průměrný Čech vlastní 305 tisíc korun|url=http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/bohatstvi-stoupa-prumerny-cech-vlastni-305-tisic-korun_357353.html|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2015-09-29|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Majetok je podľa štúdie Global Wealth Report spoločnosti The Boston Consulting Group v ČR rozložené pomerne rovnomerne: päť percent najbohatších Čechov vlastní 45 percent celkového finančného bohatstva (v USA je to 77 percent).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pět procent Čechů vlastní 45 procent bohatství - Echo24.cz|url=http://echo24.cz/a/iB9u7/pet-procent-cechu-vlastni-45-procent-bohatstvi|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2015-04-15|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}</ref> Taktiež príjmová nerovnosť medzi ľuďmi patrí v ČR k najnižším v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=tyden.cz|meno=|titul=Příjmová nerovnost? Češi jsou rovnostáři|url=http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/podnikani-a-prace/prijmova-nerovnost-cesi-jsou-rovnostari_328591.html|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2014-12-30|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> S tým súvisí aj odhad OECD, že v ČR ja najmenšia miera [[Chudoba|chudoby]] v celej Európe.<ref>http://www.mpsv.cz/cs/17826</ref> V roku 2018 žilo na [[Hranica chudoby|hranici chudoby]] 9,6 percent ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Příjmová chudoba ohrožuje desetinu obyvatel ČR. Živoří ale výrazně více lidí | periodikum = Echo24 | dátum_vydania = 25. března 2019 | url = https://echo24.cz/a/SZfy8/prijmova-chudoba-ohrozuje-desetinu-obyvatel-cr-zivori-ale-vyrazne-vice-lidi }}</ref> ČR je silne exportnou ekonomikou, český export prekonal v roku 2018 hranicu 4,4 bilióna korún, čím bol vytvorený nový historický rekord. V roku 2018 mierilo 84,1 percenta vývozu z ČR do krajín Európskej únie. Z hľadiska štátov dominoval vývoz do [[Nemecko|Nemecka]] (32,4 percenta), s odstupom nasledovalo [[Slovensko]] (7,6 percent), [[Poľsko]] (6,1) a [[Rakúsko]] (4,5). Dominoval dovoz z Nemecka (25,0 percenta), [[Čína|Číny]] (14,1) a Poľska (7,7).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zahraniční obchod ČR - roční údaje - 2018 | periodikum = Český statistický úřad | dátum_vydania = 30. září 2019 | url = https://www.czso.cz/csu/czso/zahranicni-obchod-cr-rocni-udaje-2018 }}</ref> Zdanenie bolo v roku 2015 v ČR na úrovni 39,6 percenta HDP.<ref name="cia">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World Factbook — Central Intelligence Agency|periodikum=www.cia.gov|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ez.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20181226012446/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ez.html%20|dátum archivácie=2018-12-26|nedostupné=ano}}</ref> Pre štruktúru zdanenia je typická nízka miera [[Priama daň|priamych daní]], priemerná miera [[Nepriama daň|nepriamých]] a veľmi vysoká miera sociálnych príspevkov ([[sociálne zabezpečenie|sociálne]] a [[Zdravotné poistenie v Česku|zdravotné poistenie]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezviko=eDOTACE|titul=Zdanění v EU - struktura a efektivita výběru daní - eDOTACE|periodikum=www.edotace.cz|url=http://www.edotace.cz/clanky/zdaneni-v-eu-struktura-a-efektivita-vyberu-dani|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Typickým rysom českej ekonomiky je relatívne nízka miera nezamestnanosti, v marci 2016 dosiahla ČR najnižšiu nezamestnanosť v celej Európskej únii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko má nejnižší nezaměstnanost z&nbsp;celé EU, předběhlo už i&nbsp;Německo|url=http://www.novinky.cz/ekonomika/402011-cesko-ma-nejnizsi-nezamestnanost-z-cele-eu-predbehlo-uz-i-nemecko.html|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> Jeho zadlženie bolo k roku 2015 siedme najnižšie v EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko je sedmou nejméně zadluženou zemí EU|url=http://www.novinky.cz/ekonomika/401288-cesko-je-sedmou-nejmene-zadluzenou-zemi-eu.html|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> K roku 2016 bol [[Štátny dlh Česka|štátny dlh]] 1,836 bilióna korún, čo predstavovalo 40,3 percent hrubého domáceho produktu (priemer EÚ 85,2 percent HDP, eurozóny 90,7 percent HDP).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČSÚ: Míru zadlužení porušuje většina zemí EU, Česko ne {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/csu-miru-zadluzeni-porusuje-vetsina-zemi-eu-cesko-ne/1380321|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Dlhy českých domácností boli k júnu 2016 1,369 bilióna korún, dlhy firiem voči bankám 1,176 bilióna korún.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dluhy českých domácností v červnu stouply na 1,369 bilionu korun {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/dluhy-ceskych-domacnosti-v-cervnu-stouply-na-1-369-bilionu-korun/1376400|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> V roku 2016 vo forme [[Odliv kapitálu|dividend]] odplynulo z Česka do zahraničia 289 miliárd korún<ref>[https://www.novinky.cz/ekonomika/433801-do-zahranici-odteklo-na-dividendach-rekordnich-289-miliard.html Do zahraničí odteklo na dividendách rekordních 289 miliard]. Novinky. 31. března 2017.</ref> a podľa niektorých odhadov sa ročne odvádza z Česka do zahraničia až 700 miliárd korún,<ref>[https://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/jak-zahranicni-firmy-doji-cesko-odtece-az-700-miliard-rocne_457806.html Jak zahraniční firmy dojí Česko. Odteče až 700 miliard ročně]. Týden. 6. prosince 2017.</ref> čo je avšak priamy dôsledok zahraničných investícií. K roku 2016 bolo v ČR 23 200 dolárových milionárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Počet dolarových milionářů v ČR stoupl o osm pct na 23.200 lidí {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/pocet-dolarovych-milionaru-v-cr-stoupl-o-osm-pct-na-23-200-lidi/1375615|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Medzinárodná ratingová agentura Standard & Poor's oceňuje od roku 2011 úverovú spoľahlivosť Českej republiky stupňom AA-.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Agentura S&P potvrdila rating České republiky na stupni AA- {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/agentura-s-p-potvrdila-rating-ceske-republiky-na-stupni-aa/1374382|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Podľa poradenskej siete BDO bolo k roku 2016 Česko 26. najatraktívnejšou krajinou sveta pre investorov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BDO: Nejatraktivnější pro investory je Hongkong, ČR na 26. místě {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/bdo-nejatraktivnejsi-pro-investory-je-hongkong-cr-na-26-miste/1373844|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> K významným hospodárskym inštitúciám patrí [[Burza cenných papierov Praha|Pražská burza]] (a jej [[PX|index PX]]). S [[Korupcia|korupciou]] sa v Česku stretlo 60 % opýtaných podnikateľov.<ref>[https://byznys.ihned.cz/c1-64760700-pruzkum-vetsina-podnikatelu-se-setkala-s-uplatky-zadne-zlepseni-nevidi Průzkum: Většina podnikatelů se setkala s úplatky. Žadné zlepšení nevidí]. Hospodářské noviny. 19. října 2015.</ref> === Mena === [[Súbor:5 000 czk note 2009.jpg|náhľad|Päťtisícová bankovka českej koruny s portrétom [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]]]] Oficiálnou českou menou je [[Česká koruna (mena)|česká koruna]] (skratka Kč). Vydáva ju [[Česká národná banka]], úplne nezávislá od vlády. Členmi jej vedenia – bankovnej rady – menuje prezident republiky. Kurz meny je plávajúci, pokiaľ sa Česká národná banka nerozhodne inak, napríklad od 7. novembra 2013 intervenovala na devízovom trhu s cieľom držať kurz koruny voči euru približne na hladine 27 korún za euro.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor1 = ČTK | odkaz_na_autora1 = Česká tisková kancelář | titul = Intervence ČNB pokračují, skončí nejdříve ve 2. čtvrtletí 2017 | periodikum = ČeskéNoviny.cz | dátum_vydania = 2016-09-29 | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/intervence-cnb-pokracuji-skonci-nejdrive-ve-2-ctvrtleti-2017/1398055 | dátum_prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Dôvodom na opatrenia boli obavy z [[Deflácia (záporná inflácia)|deflácia]]. Intervencie boli ukončené na jar 2017<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | odkaz na autora = Česká tisková kancelář | titul = ČNB ukončila intervence, koruna posílila, rostou výnosy dluhopisů | periodikum = ČeskéNoviny.cz | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cnb-ukoncila-intervence-koruna-muze-posilit-pod-27-kc-eur/1470372 | dátum prístupu = 2017-06-12 }}</ref> a intervenciami posilnený kurz si koruna udržovala do 1. štvrťročia 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Směnný kurz EU/Kč | url = https://www.kb.cz/cs/kurzovni-listek/detail-kurzu?curr=eur | vydavateľ = Komerční banka }}</ref> Prístupovou zmluvou z roku 2003 sa Česko zaviazalo prijať európsku menu [[euro]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euro a Česká republika | url = http://www.zavedenieura.cz/cs/euro-a-ceska-republika | vydavateľ = Ministerstvo financí ČR | dátum_prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Vládou však doposiaľ nebol stanovený termín prijatia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor1 = ČTK | odkaz_na_autora1 = Česká tisková kancelář | titul = Analýza: Rozhodnutí o vstupu Česka do eurozóny bude hlavně politické | periodikum = ČeskéNoviny.cz | dátum_vydania = 2017-06-01 | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/analyza-rozhodnuti-o-vstupu-ceska-do-eurozony-bude-hlavne-politicke/1492235 | dátum_prístupu = 2017-07-12 }}</ref> ani termín vstupu do mechanizmu zmenových kurzov [[ERM II]], ktorý musí prijatie eura predchádzať. Vstup do mechanizmu ERM II je poslednou z piatich [[Konvergenčné kritériá|konvergenčných kritérií]], ktoré ČR doposiaľ nesplnila. Prijatie eura bránia obavy z [[Dlhová kríza v eurozóne|dlhovej krízy v eurozóne]] a nízka podpora prijatia eura u verejnosti. Do roku 2005 sa podpora u verejnosti pohybovala okolo 50 %, v ďalších rokoch ale vytrvalo klesala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tisková zpráva: Občané ČR o budoucnosti EU a přijetí eura – duben 2017 | url = https://cvvm.soc.cas.cz/media/com_form2content/documents/c2/a4326/f9/pm170524a.pdf | druh nosiča = PDF online | vydavateľ = Centrum pro výzkum veřejného mínění | dátum_prístupu = 2017-07-12 | strany = 4 | dátum_vydania = 2017-05-24 }}</ref> Podľa agentúry [[STEM]] sa podpora zavedenia eura v rokoch 2015 až 2023 pohybovala medzi 15–20 %, pričom pri výskume z roku 2023 odpovedalo 56 % respondentov „určite nie“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euro, nebo koruna? Češi mají jasno, pokud by záleželo jen na veřejném mínění, společnou měnu nepřijmou | periodikum = iROZHLAS | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/euro-nebo-koruna-cesi-maji-jasno-pokud-zalezelo-jen-na-verejnem-mineni-spolecnou_2405160500_aur | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2025-07-15 }}</ref> Naopak podľa [[Eurobarometer|Eurobarometra]] podpora pre vstup do [[Eurozóna|eurozóny]] stále rastie, v roku 2021 bolo pre 40 % Čechov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euro místo koruny? Češi mění názor, příznivců evropské měny přibylo | periodikum = Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/euro-misto-koruny-cesi-meni-nazor-priznivcu-evropske-meny-pribylo-152964 | dátum vydania = 2021-05-04 | dátum prístupu = 2025-07-24 }}</ref> a v roku 2022 šlo o 44 % českých občanov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podpora eura v ČR výrazně vzrostla | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | url = https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-podpora-eura-v-cr-vyrazne-vzrostla-40399769 | dátum vydania = 2022-06-10 | dátum prístupu = 2025-07-24 }}</ref> K historickým menám používaným v Česku patrí [[Koruna česko-slovenská|česko-slovenská koruna]], [[Koruna (Protektorát Čechy a Morava)|protektorátna koruna]], [[Koruna (Rakúsko-Uhorsko)|rakúsko-uhorská koruna]] či [[Rakúsky zlatý|rakúsko-uhorský zlatý]]. K významným minciam minulosti patrí [[pražský groš]] či [[jáchymovský tolar]], od ktorého má mena [[dolár]] [[Etymológia|etymologický]] pôvod. === Vývoj ekonomiky === {{hlavný článok|Hospodárske dejiny Česka}} [[Súbor:Vítkovické železárny polovina 19 století.jpg|náhľad|[[Vítkovické železiarne]] v polovici 19. storočia]] [[Súbor:Parní lokomotiva Skaličák 20.jpg|náhľad|Značka kedysi slávneho strojárenského koncernu [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]], ktorý po mnohých fúziách vznikol v roku 1927]] V českých krajinách sa počiatky moderného priemyslu dajú vysledovať do časov panovania cisára [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]], keď sa začali spolu so zárodkami [[Veda|modernej vedy]] objavovať aj prvé priemyselné technológie a myslenie. Proces prerušila [[tridsaťročná vojna]] a aj po nej v strednej Európe došlo k istému oneskoreniu v nadviazaní na túto tradíciu. Začiatky industrializácie tu súvisia s ideológiou [[Merkantilizmus|merkantilizmu]] a [[Osvietenský absolutizmus|osvietenským absolutizmom]] [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]]. Priekopníkmi tu boli hlavne šľachtici. Prvý priemysel, ktorý sa začal v českých krajinách masovo rozvíjať, bol [[Textilníctvo|textilný priemysel]], v 18. storočí ešte osamotený. Zlom prišiel na začiatku 19. storočia, keď sa české krajiny začali rýchlo industrializovať, došlo k tzv. [[Priemyselná revolúcia v Česku|priemyselnej revolúcii]]. Rozvíjali sa nové odbory (hlavne cukrovarníctvo, sklárstvo, pivovarníctvo, výroba porcelánu, chemický priemysel, ťažký priemysel a strojárenstvo) a od 20. a 30. rokov 19. storočia sa tento priemysel taktiež mechanizoval, s pomocou [[Parný stroj|parného stroja]], kľúčového vynálezu epochy. V 2. polovici storočia sa objavili nové technológie (elektrina, telegraf, telefón), rodilo sa kapitalistické finančníctvo ([[Živnostenská banka|Živnobanka]]), mohutnelo strojárenstvo, jednak za pomoci fúzií a koncentrácie kapitálu (napr. koncerny [[Škoda Holding|Škoda]] a [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]]), a taktiež tým, že sa začali vyrábať stroje pre rozvíjajúcu sa železnicu a systémy mestskej hromadnej dopravy. Na konci storočia sa objavuje výroba automobilov a motocyklov ([[Laurin & Klement|Laurin a Klement]]). Do konca 19. storočia sa stali české krajiny najpriemyselnejšou časťou vtedajšej [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchie]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mrázek | meno = Otakar | odkaz na autora = Otakar Mrázek | titul = Vývoj průmyslu v českých zemích a na Slovensku od manufaktury do roku 1918| vydavateľ = Nakladatelství politické literatury | miesto = Praha | rok = 1964| počet strán = 490}}</ref> Počas Prvej republiky rozmach pokračoval, objavili sa aj nové dynamicky expandujúce odvetvia (napr. obuvníctvo – firma [[Baťa]] či zbrojárstvo – [[Zbrojovka Brno]]). Podľa kritéria „národného dôchodku na obyvateľa“ bola medzivojnová československá ekonomika 14. najvyspelejšia v Európe a 18. – 20. na svete. Priemyselná produkcia bola desiata najvyššia na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ekonomika ČSSR v letech padesátých a šedesátých {{!}} 21. 7. 2011 {{!}} Pavel Rybák | periodikum = Britské listy | url = https://blisty.cz/art/59458-ekonomika-cssr-v-nbsp-letech-padesatych-a-sedesatych.html | dátum vydania = 2011-07-21 | jazyk = en | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Silno exportnú ekonomiku ťažko zasiahla [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|svetová kríza]], ktorá začala v roku 1929. Vliekla sa takmer až do konca 30. rokov. Po druhej svetovej vojne bol priemysel v mimoriadnej miere zoštátnený a po nástupe komunistov k moci začalo byť hospodárstvo centrálne riadené a plánované. Naviac sa podvolilo potrebám [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rady vzájomnej hospodárskej pomoci]], ktorá združovala socialistické štáty, takže došlo v 50. rokoch k prílišnej orientácii na ťažký priemysel. Od 60. rokov sa dal priestor širšej a vyváženejšej škále odvetví, nadviazalo sa na dobrú strojárenskú a chemickú tradíciu. Na konci 60. rokov vedenie KSČ plánovalo väčšiu ekonomickú reformu ([[Ota Šik|Otu Šika]]), ktorá by centrálne riadenú ekonomiku skĺbila s voľným trhom, ale [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] ju znemožnil. Nové vedenie KSČ tak zvolilo cestu veľkých infraštruktúrnych a energetických projektov, pri ktorých bolo centrálne riadenie čiastočne výhodou (rozsiahla výstavba sídlisk, diaľníc, jadrových elektrární, priehrad, doindustrializácia Slovenska). Hospodárstvo avšak nedokázalo pružne reagovať na potreby spotrebiteľov a nezachytilo ani technologický prevrat tej doby, počítačovú a digitálnu revolúciu. Špecifickou líniou, snáď v niektorých ohľadoch aj podvratnou, bolo [[Družstvo (ekonómia)|družstevníctvo]], kde sa objavila aj nečakaná pružnosť a efektivita (napr. výroba počítačov v [[JZD Slušovice]]). Počas tzv. [[Perestrojka|perestrojky]], prestavby hospodárstva, ku ktorému impulzy prišli z Moskvy, bol tejto línii daný väčší priestor a rovnako tak bolo čiastočne dovolené súkromné podnikanie (napr. aj jedna z najväčších súčasných českých firiem, antivírová spoločnosť [[Avast Software|Avast]], začínala ako perestrojkové družstvo). Reformy však boli príliš pomalé a nestretli sa ani s takou podporou verejnosti ako reformy konca 60. rokov. Politická revolúcia v roku 1989 ukončila komunistickú vládu aj pokusy o reformy na jej konci. Došlo k transformácii centrálne riadeného hospodárstva a [[privatizácia|privatizácii]] štátneho majetku (viac [[kupónová privatizácia]], [[veľká privatizácia]], [[malá privatizácia]]). V rámci [[reštitúcia|reštitúcií]] bola taktiež navrátená časť majetkov znárodnených po roku 1948. Dôsledky otvorenej konkurencie najviac postihli odvetvia [[ťažký priemysel|ťažkého priemyslu]] a ťažkého strojárenstva, ktoré neboli konkurencieschopné, alebo boli chybne privatizované. Veľká časť podnikov bola začlenená do nadnárodných korporácií. Podiel priemyslu na tvorbe [[Hrubý domáci produkt|HDP]] klesol v zrovnaní s rokom 1990 na polovicu a jeho miesto zabral sektor služieb. Po vstupe krajiny do Európskej únie v roku 2004 nasledovalo obdobie hospodárskeho rastu. Pomohli aj priame dotácie, od momentu vstupu do polovice roku 2016 Česko získalo z rozpočtu EÚ o 627,8 miliardy korún viac, než do nej odviedlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČR v pololetí získala z EU o 66,6 miliardy Kč více, než zaplatila {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cr-v-pololeti-ziskala-z-eu-o-66-6-miliardy-kc-vice-nez-zaplatila/1376329|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Tak ako väčšinu štátov sveta, aj Česko zasiahla svetová ekonomická kríza, ktorá vypukla v roku 2008. Prejavila sa hlavne poklesom HDP o 4,5 % v roku 2009, zvyšovaním nezamestnanosti a rastom zadlženia štátu. Bankový systém oproti tomu kríze odolal a negatívne javy alebo priamo krachy bánk ako v iných štátoch EÚ sa neuskutočnili. ČR sa vyhla aj dlhovej kríze, ktorá postihla niektoré štáty eurozóny. Po roku 2011 sa obnovil hospodársky rast a česká ekonomika preukazuje vysokú výkonnosť. === Najväčšie firmy === {{Hlavný článok|Zoznam najväčších českých firiem podľa tržieb|Zoznam najväčších zamestnávateľov v Česku|Zoznam najbohatších ľudí v Česku}} [[Súbor:Avast logo 2021.svg|náhľad|Logo [[Avast Software]], českej softwarové firmy]] [[Súbor:BB Centrum, Prague, Czech Republic.jpg|náhľad|Areál [[BB Centrum]] v Prahe, sídlo rady firiem, oi. aj štátneho [[ČEZ]]u]] ==== Podľa tržieb ==== Podľa tržieb boli v roku 2019 v ČR najväčšie firmy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko1 = Křeček | meno1 = Štěpán | titul = Žebříček největších firem v České republice | url = https://www.kurzy.cz/zpravy/554133-zebricek-nejvetsich-firem-v-ceske-republice/ | vydavateľ = kurzy.cz | dátum_vydania = 2020-08-14 }}</ref> {{stĺpce|2| * [[Škoda Auto]] (459,1 miliardy korún). * [[Energetický a průmyslový holding]] (230,0 miliardy Kč) * [[ČEZ]] (206,2 miliardy Kč) * [[Agrofert]] (162,0 miliardy Kč) * [[Foxconn CZ]] (152,4 miliardy Kč) }} ==== Podľa počtu zamestnancov ==== Najväčšími zamestnávateľmi v roku 2018 boli firmy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Největší firmy v Česku podle tržeb i zaměstnanců. Projděte si žebříček Czech Top 100 | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia | dátum_vydania = 2019-06-11 | url = https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/nejvetsim-firmam-v-cesku-se-dari-trzby-skodovky-rostou-nejvi/r~1febd2968c2811e9a305ac1f6b220ee8/ | dátum_prístupu = 2020-12-16 }}</ref> {{stĺpce|2| * [[Agrofert]] (32 770 zamestnancov) * [[Škoda Auto]] (32 599 zamestnancov) * [[ČEZ]] (31 385 zamestnancov) * [[Česká pošta]] (30 128 zamestnancov) * [[České dráhy]] (23 374 zamestnancov) }} <!-- Aj po rozsiahlej privatizácii 90. rokov zostal v ekonomike silný verejný sektor s veľkými zamestnávateľmi ([[Česká pošta]], [[České dráhy]], [[Dopravní podnik hl. m. Prahy]], Letisko Praha, [[Lesy České republiky]], [[Čepro]], [[ČEPS]]) a v prípade energetické firmy [[ČEZ]] aj s jednou z najziskovejších firiem. Najväčším súkromným zamestnávateľom sa časom stala potravinársko-chemická skupina [[Agrofert]] ([[Andrej Babiš]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Největší zaměstnavatelé v Česku. Nový žebříček vedou policie a pošta|periodikum=Aktuálně.cz|url=https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/nejvetsi-zamestnavatele-v-cesku-novy-zebricek-vedou-policie/r~968be8fae47411e59e52002590604f2e/|dátum prístupu=2016-08-05}}</ref> Akýmsi víťazom „lotérie kupónovej privatizácie“ sa stala skupina [[PPF (spoločnosť)|PPF]] [[Petr Kellner|Petra Kellnera]], ktorá sa špecializuje hlavne na finančné podnikanie ([[Home Credit (spoločnosť)|Home Credit]], [[Air Bank]] atď.). Výkladnou skriňou nového režimu sa stali medzinárodne úspešní podnikatelia, ktorí založili firmu po revolúcii tzv. na zelenej lúke (teda nie na báze starších podnikov) – k takým patrí firma [[Seznam.cz]] ([[Ivo Lukačovič]]), softwarové antivírové firmy [[Avast Software|Avast]] ([[Pavel Baudiš]], [[Eduard Kučera]]) a [[AVG Technologies|AVG]] (pôvodne česká, neskôr predaná do zahraničia, potom odkúpená Avastom)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Úšela|meno=Jan|titul=Avast kupuje konkurenční AVG. Vznikne český antivirový gigant s více než 400 miliony uživatelů|url=http://byznys.ihned.cz/c1-65358430-antivirove-spolecnosti-se-spojuji-avast-software-koupi-avg-technologies-za-1-3-miliardy-dolaru|dátum vydania=2016-07-07|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skvělá zpráva pro české podnikání: Spojení IT hvězd Avast a AVG {{!}} Téma|periodikum=Lidovky.cz|url=http://ceskapozice.lidovky.cz/skvela-zprava-pro-ceske-podnikani-spojeni-it-hvezd-avast-a-avg-p64-/tema.aspx?c=A160711_151908_pozice-tema_lube|dátum vydania=2016-07-12|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> či internetový obchod [[Alza.cz]] ([[Aleš Zavoral]]). Priemysel sa výrazne orientoval na automobily a s nimi spätú výrobu, ako je výroba plochých skiel, súčiastok a gumárenstvo ([[Škoda Auto|Škoda]], [[Hyundai Motor Manufacturing Czech|Hyundai]], [[TPCA]], [[Johnson Controls]], [[AGC Flat Glass Czech|AGC]], [[MTX Group|MTX]], [[Sungwoo Hitech]], [[Brose CZ]], [[Continental Automotive Czech Republic|Continental Automotive]], [[ČGS Holding]], [[Continental Barum]], [[Marelli Automotive Lighting Jihlava|Automotive Lighting]], [[ZF Automotive Czech|ZF]], [[Witte Nejdek|Witte]]), podobne ako na Slovensku. Taktiež výroba vlakových súprav, koľajových zariadení a autobusov sa udržela ([[Škoda Transportation]], [[Bonatrans Group]], [[Iveco Czech Republic|Iveco]]). Minulý režim vybudoval základňu predovšetkým pre rozvoj potravinárskeho, (petro)chemického priemyslu a energetiky.{{doplňte zdroj}} V potravinárstve sa okrem Agrofertu presadili firmy [[Hruška (firma)|Hruška]], [[Kofola ČeskoSlovensko|Kofola]] či [[Hamé]]. O vytvorenie českej fast foodovej siete sa pokúsila firma [[Crocodille]] (sendvičérie Crocodille a bagetérie [[Bageterie Boulevard]]). V petrochémii to bola skupina [[KKCG]] [[Karel Komárek mladší|Karla Komárka]] ([[MND]], Vítkovice Holding ad.), ENI, [[Slovnaft]], OMV, [[Shell Czech Republic|Shell]], Synthos, [[Tank ONO]], v energetike [[Energetický a průmyslový holding]] ([[Daniel Křetínský]]), [[RWE Supply & Trading CZ|RWE]], [[Unipetrol]], [[Pražská plynárenská]], Alpiq, [[E.ON]], [[Lama Energy Group]], Eriell, [[Pražská energetika]]. Aj cez mnoho problémov sa stále držia ešte silní hráči aj v ťažkom priemysle, ťažebníctve a ťažkom strojárenstve ([[OKD]], [[Liberty Ostrava]], [[Třinecké železárny]], [[Czech Coal]] [[Pavel Tykač|Pavla Tykače]], [[Sokolovská uhelná]], [[Severočeské doly]], [[Ferona]] či [[FINITRADING|Finitrading]] [[Tomáš Chrenek|Tomáše Chrenka]]). V elektronike a presnom strojárenstve fungujú predovšetkým továrne korporácií [[Siemens Česká republika|Siemens]], [[Bosch Group ČR|Bosch]], [[Foxconn CZ|Foxconn]], [[Panasonic AVC Networks Czech|Panasonic]], [[ABB]], [[AT Computers]], [[eD' system Czech|eD' system]], [[SWS]], [[AVX]] Czech Republic, [[Inventec]] a české značky elektroniky [[Evolveo]], [[ETA (firma)|ETA]], [[Jablotron]] a [[Tesla (podnik)|Tesla]]. Rozvinuli sa aj firmy v niektorých netradičných odvetviach, ako je personalistika (ManpowerGroup), outsourcing (ISS Facility Services), výherné automaty (European Data Project) či zdravotné služby (Phoenix, Alliance Healthcare). V oblasti realít a developmentu dominuje [[CPI Group]] ([[Radovan Vítek]]). Kľúčovými hráčmi v bankovnom sektore sú [[Česká spořitelna]], [[Komerční banka]], [[Československá obchodní banka|ČSOB]], [[Generali Česká pojišťovna|Česká pojišťovna]] a Kooperativa poišťovňa, v stavebníctve [[Metrostav]], [[Skanska]], [[OHL ŽS]], [[Strabag CZ|Strabag]] a [[Eurovia CS|Eurovia]], v mobilných komunikáciách O2, T-Mobile a Vodafone. Významnú rolu hrajú aj mnohostranné finančné skupiny – BMM Group ([[Zdeněk Bakala]]), [[Penta Investments]] ([[Marek Dospiva]], Jaroslav Haščák, Martin Kúšik), [[Unimex Group]] ([[Jiří Šimáně (podnikatel)|Jiří Šimáně]]) či GES Group [[Ivan Zach|Ivana Zacha]]. K veľkým firmám patrí aj vodárenská [[Veolia Česká republika|Veolia]] alebo tabakové [[Imperial Tobacco ČR|Imperial Tobacco]] a [[Altria Group|Philip Morris]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=100 nejvýznamnějších firem|periodikum=www.czechtop100.cz|url=http://www.czechtop100.cz/zebricky-firem/nejvyznamnejsi-firmy/100-nejvyznmanejsich-firem-cr.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archivu=https://web.archive.org/web/20160816072122/http://www.czechtop100.cz/zebricky-firem/nejvyznamnejsi-firmy/100-nejvyznmanejsich-firem-cr.html|dátum archivácie=2016-08-16|nedostupné=ano}}</ref> --> === Poľnohospodárstvo === {{hlavný článok|Poľnohospodárstvo v Česku}} [[Súbor:Cesky strakaty krava.jpg|náhľad|Plemeno [[český strakatý skot]]]] [[Súbor:Czechered landscape ESA359991.jpg|náhľad|Mozaika stredočeskej poľnohospodárskej krajiny (farebne sú rozlíšené rôzne plodiny)]] Pestuje sa hlavne [[Obilniny|obilie]] ([[pšenica]], [[jačmeň]], [[kukurica siata|kukurica]]), [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[cukrová repa]]; z technických plodín [[ľan]] a [[Kapusta repková pravá|repka]]. Význam má aj pestovanie [[chmeľ]]u, sadovníctvo a vinohradníctvo. Základom živočíšnej výroby je chov dobytku, prasiat a ošípaných, ďalej včelárstvo alebo chov sladkovodných rýb (obzvlášť [[kapor|kaprov]]). Poľnohospodári k roku 2016 hospodárili na 4,26 miliónov hektároch [[Poľnohospodárska pôda|poľnohospodárskej pôdy]], čo predstavovalo 54 percent celkovej rozlohy štátu. Na jedného obyvateľa Českej republiky pripadlo 0,42 hektára poľnohospodárskej pôdy, z toho 0,30 ha ornej pôdy, čo zodpovedá európskemu priemeru. Tretinu pôdneho fondu tvoria lesy. Od roku 1995 ubúda poľnohospodárskej pôdy, k roku 2016 asi 15 tisíc hektárov, oproti tomu výmera lesov vzrástla o 16 tisíc hektárov. Podobne klesá výmera ornej pôdy na úkor trvalých trávnych porastov, teda lučín a pastvín. Tých v uvedenom období pribudlo 71 tisíc hektárov. Typické pre ČR je vysoké percento poľnohospodárskych podnikov vlastnených právnickými osobami, po Francúzsku (29,2 %) sú v tomto ohľadu s 13,5 % na druhom mieste v EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V&nbsp;čem je české zemědělství jiné? {{!}} Statistika&My - měsíčník Českého statistického úřadu|periodikum=www.statistikaamy.cz|url=http://www.statistikaamy.cz/2014/07/v-cem-je-ceske-zemedelstvi-jine/|dátum prístupu=2016-09-04|dátum archivácie=2016-08-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20160808232021/http://www.statistikaamy.cz/2014/07/v-cem-je-ceske-zemedelstvi-jine/|nedostupné=ano}}</ref> Typický pre české poľnohospodárstvo je rovnako veľký podiel prenajatej pôdy (asi 90 %). Taktiež veľkostná štruktúra poľnohospodárskych podnikov v ČR sa výrazne líši od štruktúry podnikov v ostatných krajinách Európskej únie. Veľké podniky, teda tie s viac než 50 hektármi obhospodárovanej poľnohospodárskej pôdy, v ČR obhospodarujú 92,2 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy. V zbytku EÚ sú obvyklejšie menšie podniky. Dôvodom je oi. česká tradícia [[Družstvo (ekonómia)|družstevníctva]] aj kolektivizácie 50. rokov. K roku 2004 pracovalo v poľnohospodárstve 141 000 osôb, v štruktúre zamestnanosti to predstavovalo 2,9 % pracovníkov v ČR. Typické je, že počet pracovníkov v poľnohospodárstve od 90. rokov trvalo klesá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zemědělství (eAGRI)|periodikum=eagri.cz|url=http://eagri.cz/public/web/mze/zemedelstvi/|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> K zásadným výsledkom českého chovateľstva a šľachtiteľstva patria plemená ako [[československý vlčiak]], [[český teriér]], [[pražský krysařík]], [[chodský pes]], [[český fousek]] či [[starokladrubský kôň]]. Unikátny bol rovnako projekt na záchranu [[Hucul (kôň)|huculského koňa]]. === Priemysel === {{Hlavný článok|Priemysel v Česku|Priemyselná revolúcia v Česku|Automobilový priemysel v Česku}} [[Súbor:Muzeum MHD, tramvaje T3 8084 a 6149, zepředu.jpg|náhľad|[[Tatra T3]], najpočetnejšia električka na svete, vyrábaná 1962 – 1997]] Priemysel vytvára 35 % hrubého produktu českého hospodárstva. Hlavnými priemyselnými centrami sú [[Praha]], [[Brno]], [[Ostrava|Ostravsko]], [[Plzeň]] a [[Mladá Boleslav]]. Medzi hlavné odvetvia v Česku patrí [[Chemický priemysel|chemický]], [[Strojárstvo|strojárenský]], [[Metalurgia|hutnický]] a [[potravinársky priemysel|potravinársky]] priemysel. Ďalšie významné odvetvia sú [[energetika|energetický]] priemysel, [[stavebníctvo]] a [[Spotrebný priemysel|výroba spotrebného tovaru]]. Menej významné odvetvia sú zbrojárenský priemysel a napr. [[sklárstvo]], ktoré má v Čechách dlhú tradíciu. Veľký význam, obzvlášť pre [[Vývoz (obchod)|export]], má [[automobilový priemysel]]. Najväčším výrobcom automobilov je spoločnosť [[Škoda Auto]]. V roku 2015 vyrobili v Českej republike spoločnosti Škoda (patriaca nemeckému koncernu [[Volkswagen]]), [[TPCA]], ktorá združuje japonskú firmu [[Toyota]] a francúzsku [[Peugeot]] - [[Citroën]], a juhokórejská firma [[Hyundai]] dohromady rekordných 1 298 236 osobných automobilov.<ref>http://www.autoweek.cz/cs-tiskove_zpravy-vyroba_vozidel_v_cr_dosahla_v_roce_2015_noveho_rekordu-5051</ref> [[Súbor:Škoda Superb IV Combi Automesse Ludwigsburg 2024 IMG 1477.jpg|náhľad|[[Škoda Auto]] je jedným z najväčších výrobcov automobilov v Európe, v roku 2018 predala rekordný počet 1,25 milióna vozidiel<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda loni prodala rekordních 1,25 milionu vozů | periodikum = Novinky.cz | dátum_vydania = 2019-01-10 | url = https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-skoda-loni-prodala-rekordnich-125-milionu-vozu-40267264}}</ref> (zatiaľ neprekonané)]] Tradícia [[Automobilový priemysel v Česku|českého automobilového priemyslu]] siaha do roku 1897, keď bol v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] vyrobený prvý český automobil so [[Motor s vnútorným spaľovaním|spaľovacím motorom]] značky [[Präsident (automobilová značka)|Präsident]]. O dva roky neskôr mladoboleslavská továreň [[Laurin & Klement]] začala vyrábať motocykle Slavia, avšak v roku 1905 sa aj v Mladej Boleslavi preorientovali na automobily.<ref>kol.: ''Československé dějiny v datech'', Praha, Svoboda 1987.</ref> Továreň Laurin & Klement sa stala základnou, na ktorej vyrástla automobilka Škoda. Najpredávanejšími škodovkami súčasnosti sú [[Škoda Octavia]], [[Škoda Fabia]], [[Škoda Superb]] a [[Škoda Kodiaq]]. V minulosti uspeli [[Škoda Yeti]], [[Škoda Felicia]], [[Škoda Roomster]], [[Škoda Favorit]] či rada [[Škoda 742|Škoda 742 (vrátane modelu Škoda 120]]). K ďalším automobilovým značkám patrí aj [[Tatra]] (ťažké nákladné automobily, tretí najstarší výrobca automobilov na svete), [[Avia]] (stredné nákladné automobily), k historickým potom [[Praga]], [[LIAZ|Liaz]] a [[Karosa]]. Tatra sa preslávila nákladným vozom [[Tatra 815]] či armádnou [[Tatra 813|Tatrou 813]]. Najznámejšími osobnými automobilmi z kopřivnickej továrne boli [[Tatra 603]] a [[Tatra 97]]. [[Tatra 77]] bola prvým sériovo vyrábaným automobilom s aerodynamickou karosériou na svete. V aute [[Tatra 87]] podnikli cestovatelia [[Jiří Hanzelka]] a [[Miroslav Zikmund]] svoje slávne cesty do Afriky a Južnej Ameriky. Autobusy dnes vyrábajú firmy [[Iveco Czech Republic]] a [[SOR Libchavy]], najznámejšími českými autobusmi sp [[Škoda 706 RTO]] či [[Karosa ŠM 11]]. Trolejbusy najskôr vyrábala [[Škoda Ostrov]] (napr. typ [[Škoda 9Tr]]), teraz predovšetkým [[Škoda Electric]]. Ďalšími českými výrobcami dopravných a poľnohospodárskych prostriedkov sú [[Zetor]] (traktory), [[Kaipan]] (roadstery), [[Jawa]] (motocykle) a [[Česká zbrojovka Strakonice|Čezeta]] (elektrické skútre). Koľajové vozidlá vyrába predovšetkým [[Škoda Transportation]] (električky, trolejbusy, metro). Historicky je však najslávnejším českým dráhovým vozidlom električka [[Tatra T3]] z ČKD Praha, s 14 tisícmi vyrobenými kusmi najpočetnejšia električka na svete. Medzi železničnými vozidlami potom [[Slovenská strela|motorový voz rady M 290.0]], tzv. Slovenská strela z Tatry Kopřivnice (1936). [[Súbor:LET L-410NG OK-NGA ILA Berlin 2016 09.jpg|náhľad|[[Let L-410 NG]], najväčšie dopravné lietadlo vyrábané v Česku]] Výroba lietadiel prebieha v [[Aero Vodochody]] (armádne) a v [[Let Kunovice|Letu Kunovice]] (civilné), v minulosti taktiež v pražskej Avii. K najslávnejším českým lietadlám patrili [[Avia B-534]] a [[Avia S-199]] (dôležitá zbraň v izraelsko-arabskej vojne v roku 1948). Bitevník [[Aero L-159 Alca]] zase zohráva značnú rolu v boji irackej armády proti [[Islamský štát (militantná organizácia)|Islamskému štátu]]. Ako cvičné vojenské litadlá sa v minulosti osvedčili [[Aero L-29 Delfín]] či [[Aero L-39 Albatros]]. V Kunovicích sa špecializovali na klzáky (hlavne [[Let L-13 Blaník]]), ale aj ich [[Let L-410 Turbolet]] sa stal jedným z najpoužívanejších českých lietadiel, uplatnil sa predovšetkým v Sovietskom zväze. V minulosti prebiehala výroba poľnohospodárskych a akrobatických lietadiel taktiež v [[ZLIN Aircraft|Otrokovicích]] ([[Zlín Z-42|Z-42]], [[Zlín Z-50|Z-50]], [[Zlín Z-37 Čmelák|Z-37 Čmelák]]). Predstaviteľmi chemického priemyslu sú napríklad skupiny [[Agrofert]] alebo [[Draslovka|Draslovka Global Holding]]. Prvá republika veľa vsadila na zbrojný priemysel, založené boli vtedy [[Česká zbrojovka Strakonice]], [[Zbrojovka Brno]] a [[Česká zbrojovka Uherský Brod]] (najznámejšími českými zbraňami vo svete sú tank [[LT vz. 38]], [[samopal vzor 61]] („škorpión“), pištoľ [[Čz 75]], [[ľahký guľomet vz. 26]], [[samopal vzor 58]], [[OT-64 SKOT]] či [[pištoľ vz. 52]]). Najväčší český textilný a obuvnícky priemysel zastupuje firma [[Baťa]], ktorá pôsobí v viac než 50 krajinách sveta. Predaj českých hodiniek [[PRIM]] naopak výrazne poklesol, z viac než pól milióna predávaných kusov ročne na konci 80. rokov. [[Súbor:Moser Culbuto 16520.JPG|náhľad|Poháre [[Moser]] z roku 1935]] Významnú rolu hrá výroba [[České sklo|českého skla]]. K najznámejším českým výrobcom skla patrí: [[Moser]] (považovaný za najluxusnejšiu českú značku), [[Rückl (skláreň)|Rückl]] (sklo od nich vlastnila napríklad britská kráľovná Alžbeta II), [[Crystalex]] (najväčší český výrobca nápojových pohárikov), [[Sklárne Bohemia]] Poděbrady (najväčší český výrobca olovnatého krištáľu) a [[Lasvit]] (luxusné sklenené svetelné inštalácie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Studie: Nejluxusnější českou značkou je Moser | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/clanky/2016/08/studie-nejluxusnejsi-ceskou-znackou-je-moser/}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Český křišťál je světový unikát, sklenky unesou i stíhačku | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2018-03-01 | url = https://www.idnes.cz/bydleni/architektura/ceske-sklo-veletrh-ambiente.A180227_205143_architektura_rez}}</ref> Tradičným odvetvím je [[Výroba piva|pivovarníctvo]]. [[České pivo|Pivo sa v Česku]] pilo a vyrábalo minimálne od roku 993, z toho roku máme dochovanú správu o tom, že biskup [[Vojtech Pražský|Vojtech]] zakázal mníchom [[Břevnovský kláštor|Břevnovského kláštora]] vyrábať pivo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.ceske-pivo.cz/historie-ceskeho-pivovarnictvi-data-fakta |dátum prístupu=2016-12-07 |url archivu=https://web.archive.org/web/20161220073443/http://www.ceske-pivo.cz/historie-ceskeho-pivovarnictvi-data-fakta |dátum archivácie=2016-12-20 |nedostupné=ano }}</ref> V Plzni vznikol v roku 1842 druh piva (pils, pilsner, [[pivo plzeňského typu]]), ktorý je dnes najrozšírenejším na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Klička | meno = Jan | titul = Přesný recept na plzeňské pivo zná maximálně deset sládků | dátum vydania = 2013-08-20 | url = https://www.denik.cz/ekonomika/presny-recept-na-plzenske-pivo-zna-maximalne-deset-sladku-20130819.html | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> V produkcii piva je ČR na 15. mieste na svete. V krajine je 40 veľkých priemyselných pivovarov a k tomu mnoho malých pivovarov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko – země piva | periodikum = www.czech.cz | url = http://www.czech.cz/cz/Podnikani/Firmy-v-CR/Cesko-%E2%80%93-zeme-piva | dátum prístupu = 2019-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190729084343/http://www.czech.cz/cz/Podnikani/Firmy-v-CR/Cesko-%E2%80%93-zeme-piva | dátum archivácie = 2019-07-29 | nedostupné = ano }}</ref> Najväčšími pivovarmi sú [[Plzeňský Prazdroj]] (značky [[Prazdroj|Pilsner Urquell]], [[Gambrinus]], [[Velkopopovický Kozel]], [[Radegast (pivo)|Radegast]]), [[Pivovary Staropramen]] ([[Staropramen]]), [[Heineken International|Heineken Česká republika]] ([[Pivovar Starobrno|Starobrno]], [[Krušovice (pivo)|Krušovice]]), [[Budějovický Budvar]] ([[Budweiser Budvar|Budvar]]) a [[Pivovar Přerov|PMS Přerov]] ([[Zubr (pivo)|Zubr]], [[Pivovar Litovel|Litovel]], [[Pivovar Holba|Holba]]). K malým pivovarom patrí napríklad [[Bernard (pivovar)|Bernard]] v Humpolci.<ref name=":0" /> === Ťažba === {{Hlavný článok|Ťažba v Česku}} Ku kľúčovým nerastným surovinám ťaženým v Česku patria [[Čierne uhlie|čierne]] a [[hnedé uhlie]], ďalej [[kaolín]], [[íl]], [[grafit]], [[vápenec]] alebo iné stavebné hmoty. Nálezisko [[Urán (chemický prvok)|uránu]] sa nachádza pri obci [[Dolní Rožínka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historie a současnost těžby uranu v ČR | periodikum = OEnergetice.cz | dátum = 2017-01-24 | url = http://oenergetice.cz/ostatni/historie-a-soucasnost-tezby-uranu-v-cr/ | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> V roku 2016 boli v oblasti [[Krušné hory|Krušných hôr]] objavené veľké zásoby [[Lítium|lítia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Miliardy pod Cínovcem. Zdejší lithium chce Albrightová i Janeček | periodikum = TÝDEN.cz | dátum = 2017-03-21 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/miliardy-pod-cinovcem-zdejsi-lithium-chce-albrightova-i-janecek_422325.html | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> V malom rozsahu sa na juhu Moravy [[Ropné zásoby Česka|ťaží ropa a zemný plyn]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Těžba ropy a zemního plynu v České republice - historie a současnost | periodikum = OEnergetice.cz | dátum = 2016-12-19 | url = http://oenergetice.cz/ropa/tezba-ropy-a-zemniho-plynu-v-ceske-republice-historie-a-soucasnost/ | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> ale väčší objem týchto surovín je dovážaný zo zahraničia. Keďže tretinu krajiny pokrývajú lesy, patrí drevo taktiež k vývozným artiklom. === Telekomunikácie a IT === [[Súbor:Praha Holešovice EUSPA 1.jpg|náhľad|Centrála systému [[Galileo (navigačný systém)|Galileo]] v Prahe]] V krajine sa prudko rozvíjajú [[telekomunikácie]]. Najväčší [[Mobilný operátor|telefónny operátor]] v krajine [[SPT Telecom|Český Telecom]] sa spojil s globálnou spoločnosťou [[Telefónica]] a premenoval sa na [[O2 Czech Republic]]. Táto spoločnosť je taktiež, spolu so spoločnosťami [[T-Mobile Czech Republic|T-Mobile]] a [[Vodafone Czech Republic|Vodafone]], jedným z najväčších mobilných operátorov a poskytovateľov [[internet]]u v krajine. V roku 2014 bolo v ČR 1,89 milióna pevných telefónnych liniek, 14 miliónov mobilných telefónov a cez 4 milióny internetových pripojení. Internet používalo 8,2 milióna Čechov, teda 77,5 percent obyvateľov krajiny.<ref name=cia /> Národná internetová [[doména najvyššej úrovne]] pre Českú republiku je [[.cz]]. Ku koncu roka 2016 bolo zaregistrovaných cez 1 280 000 adries s doménou .cz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet .cz domén - Statistiky CZ. | periodikum = stats.nic.cz | url = https://stats.nic.cz/stats/number_of_domains/ | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Dve antivírusové obrie spoločnosti [[Avast Software|Avast]] a [[AVG Technologies|AVG]] boli založené v Českej republike. V júli 2016 bolo oznámené, že Avast získal konkurenčný AVG za 1,3 miliardy $, spolu majú tieto spoločnosti používateľskú základňu okolo 400 milióna ľudí a 40% podiel na trhu mimo Čínu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Avast not done with deal-making after AVG buy, but no rush | vydavateľ = Reuters | dátum_vydania = 2016-09-30 | url = http://www.reuters.com/article/us-avast-avg-tech-ceo-idUSKCN1201R2?type=companyNews | jazyk = Anglicky}}</ref> Agentúra [[Agentúra Európskej únie pre Kozmický program|EUSPA]], ktorá riadi [[Galileo (navigačný systém)|navigačný systém Galileo]], sídli od roku 2012 v pražských [[Holešovice|Holešoviciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Praha je už čtyři roky sídlem Agentury pro evropský satelitní systém. Co z toho má Česká republika? | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/1968049-praha-je-uz-ctyri-roky-sidlem-agentury-pro-evropsky-satelitni-system-co-z-toho-ma-ceska | dátum vydania = | url archívu = | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Plánuje sa sťahovanie do väčšej budovy na pražskú [[Palmovka|Palmovku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stěhování evropské „NASA“ na Palmovku nabírá zpoždění. Kvůli tajným dokumentům | periodikum = Seznamzpravy.cz | dátum_vydania = 2024-01-31 | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-zivot-v-cesku-stehovani-evropske-nasa-na-palmovku-nabira-zpozdeni-kvuli-tajnym-dokumentum-244821}}</ref> === Doprava === {{viz též|Doprava v Česku}} [[Soubor:Motorways in Czechia map.svg|náhled|[[Dálnice v Česku]]]] ==== Silniční síť ==== {{viz též|Dálnice v Česku|Silnice I. třídy|Silnice II. třídy|Silnice III. třídy}} Délka silniční dopravní sítě v roce 2015 činila 55&nbsp;737,5&nbsp;km. Z toho 776&nbsp;km tvořily [[Dálnice v Česku|dálnice]] a 6&nbsp;244,9&nbsp;km [[silnice I. třídy]] (včetně 459,4&nbsp;km [[Rychlostní silnice v Česku|rychlostních komunikací]]).<ref name="rocenka">[https://www.sydos.cz/cs/rocenka-2015/rocenka/htm_cz/cz15_321000.html Ročenka dopravy 2015: Infrastruktura silniční dopravy], Ministerstvo dopravy ČR</ref> [[Dálnice v Česku|Dálniční síť]] je stále ve výstavbě. Páteřní komunikací bude po svém dokončení [[dálnice D1]], která spojí [[Praha|Prahu]], [[Brno]] a [[Ostrava|Ostravu]] s Polskem (směr [[Katovice]]). Již dokončenými komunikacemi jsou [[dálnice D2]], spojující Brno a Bratislavu, [[dálnice D5]] spojující Prahu, Plzeň a Německo (směr Norimberk), [[dálnice D8]] z Prahy přes [[Ústí nad Labem]] do Německa (směr Drážďany), [[dálnice D10]] (Praha–Turnov), [[dálnice D46]] (Vyškov–Olomouc) a [[dálnice D56]] (Ostrava–Frýdek-Místek). V různě pokročilém stavu výstavby jsou dále [[dálnice D0]], [[dálnice D3]], [[dálnice D4]], [[dálnice D6]], [[dálnice D7]], [[dálnice D11]], [[dálnice D35]], [[dálnice D48]], [[dálnice D49]], [[dálnice D52]] a [[dálnice D55]]. Maximální povolená rychlost na dálnici činí 130&nbsp;km/h. Za užívání dálnic platí motoristé [[dálniční poplatek]], přičemž od roku 2007 existuje systém [[Elektronické mýtné v Česku|elektronického mýtného]]. Úmrtnost na českých silnicích byla v přepočtu na obyvatele v roce 2004 přibližně 1,6× vyšší než v Německu, přestože intenzita dopravy je nižší. Počet 1286 usmrcených z roku 2005 se kolísavě snižuje.<ref>{{Citace elektronického periodika |titul=Vnější příčiny úmrtí v ČR v letech 1994 až 2006 PDF |url=http://www.czso.cz/csu/2007edicniplan.nsf/t/AE00323F7A/$File/403507k06.pdf |datum přístupu=2010-06-23 |url archivu=https://web.archive.org/web/20101117223446/http://www.czso.cz/csu/2007edicniplan.nsf/t/AE00323F7A/$File/403507k06.pdf |datum archivace=2010-11-17 }}</ref> V roce 2010 zemřelo na silnicích 802 lidí. Každé registrované vozidlo v ČR musí mít [[Státní poznávací značky v Česku|státní poznávací značku]]. Její současná podoba pochází z roku 2001. ==== Železnice ==== {{viz též|Železniční doprava v Česku|Seznam železničních tratí v Česku}} [[Soubor:Rychlík und Supercity in Praha hlavní nádraží.jpg|náhled|[[Pendolino]] ([[Elektrická jednotka 680]]) na [[Praha hlavní nádraží|Hlavním nádraží]] v Praze]] Česko má se svými 9 568&nbsp;km jednu z nejhustších železničních sítí v Evropě. Z toho je 3 212&nbsp;km tratí [[Železniční napájecí soustava|elektrizováno]] a 1 906&nbsp;km je dvou- a vícekolejných.<ref name="doicr">{{Citace elektronického periodika |titul=Dopravní infrastruktura – časové řady. ČSÚ, 1.8.2011 |url=http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/dopravni_infrastruktura_casove_rady |datum přístupu=2012-03-13 |url archivu=https://web.archive.org/web/20111114153716/http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/dopravni_infrastruktura_casove_rady |datum archivace=2011-11-14 }}</ref> Správcem a provozovatelem naprosté většiny železniční infrastruktury je státní organizace [[Správa železnic]]. České dráhy provozují [[vysokorychlostní vlak]]y [[Elektrická jednotka 680|Pendolino]], ale jelikož žádné tratě nejsou [[Vysokorychlostní trať|vysokorychlostní]], je jejich maximální rychlost omezena na 160&nbsp;km/h. Přepravní výkon v osobní dopravě od roku 1995 klesal k minimu 6 518 milionů [[Dělba přepravní práce|osobokilometrů]] v roce 2003 (81 % roku 1995), poté stoupal až k 11 069 milionům osobokilometrů v roce 2019 (138 % roku 1995). V souvislosti s pandemií prudce klesl v roce 2020 (6 485 milionů osobokilometrů) a do konce roku 2022 se ještě nevrátil do hodnot roku 2019.<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Doprava - Naturální ukazatele - časové řady | kapitola = Osobní doprava - časové řady : Tab. 1 Přeprava cestujících železniční dopravou | url = https://www.czso.cz/csu/czso/osobni_doprava_casove_rady | vydavatel = Český statistický úřad | datum vydání = 2024-02-06 | datum přístupu = 2024-02-20 }}</ref> Přepravní výkon v nákladní dopravě od roku 1995 kolísavě klesal k minimu 12 791 milionů [[Dělba přepravní práce|tunokilometrů]] v roce 2009 (68 % roku 1995), a od té doby pomalu kolísavě stoupal k 16 777 milionům tunokilometrů v roce 2022 (74 % roku 1995). V pandemickém roce 2020 se projevil pokles o 6 %, který byl hned následujícího roku zahlazen.<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Doprava - Naturální ukazatele - časové řady | kapitola = Nákladní doprava - časové řady : Tab. 1 Železniční nákladní doprava | url = https://www.czso.cz/csu/czso/nakladni_doprava_casove_rady | vydavatel = Český statistický úřad | datum vydání = 2024-02-06 | datum přístupu = 2024-02-20 }}</ref> Od roku [[1991]] je Česko zapojeno do sítě mezinárodních vlaků [[EuroCity]], od roku 2005 zajišťují některá z mezinárodních spojení i vlaky [[SuperCity]], jejichž těžiště je na lince Praha – Ostrava. Největším [[Železniční doprava v Česku|železničním dopravcem]] jsou [[České dráhy]]. Nákladní železniční trh je liberalizován, [[Konkurence dopravců v osobní železniční dopravě v Česku|liberalizace v osobní dopravě]] probíhá. Většina osobní železniční dopravy je [[Železniční linky v závazku veřejné služby#Česko|podporována z veřejných rozpočtů]] prostřednictvím dlouhodobých smluv s dopravci. Hlavním železničním uzlem je [[Praha hlavní nádraží|Hlavní nádraží v Praze]]. Jeho stará budova je památkově chráněnou [[Secesní architektura|secesní]] stavbou z dílny architekta [[Josef Fanta|Josefa Fanty]]. Mezinárodně využívaný je unikátní [[Železniční zkušební okruh Cerhenice]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Exkurze na okruh, kde se krotí ti nejlepší evropští „železní oři“ {{!}} PN | periodikum = podebradskenoviny.cz | url = http://podebradskenoviny.cz/zpravodajstvi/exkurze-na-okruh-kde-se-kroti-ti-nejlepsi-evropsti-zelezni-ori | datum přístupu = 2019-12-14 | url archivu = https://web.archive.org/web/20161220074148/http://podebradskenoviny.cz/zpravodajstvi/exkurze-na-okruh-kde-se-kroti-ti-nejlepsi-evropsti-zelezni-ori | datum archivace = 2016-12-20 }}</ref> ==== Letectví ==== [[Soubor:Prg Ruzyne airport 5841.JPG|náhled|[[Letiště Václava Havla Praha|Letiště Václava Havla]] v Praze]] {{viz též|Seznam letišť v Česku|Seznam leteckých společností Česka}} V Česku je celkem 91 civilních letišť,<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=|jméno=|titul=Letiště v ČR|url=http://www.czech.cz/cz/92812-mezinarodni-letiste-v-cr|vydavatel=czech.cz|místo=|datum vydání=|datum přístupu=2017-02-16|url archivu=https://web.archive.org/web/20170518223151/http://www.czech.cz/cz/92812-mezinarodni-letiste-v-cr|datum archivace=2017-05-18|nedostupné=ano}}</ref> z toho 46 má zpevněný [[Vzletová a přistávací dráha|povrch]]. Pouze 5 letišť vypravuje pravidelné lety. Většina [[letectví|letecké dopravy]] se v Česku realizuje přes [[Praha|pražské]] [[letiště Václava Havla Praha]], které v roce 2016 přepravilo 13 milionů pasažérů.<ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Pražské letiště má nový rekord, letos odbavilo už 13 milionů cestujících|periodikum=iDNES.cz|url=http://ekonomika.idnes.cz/letiste-milnik-cestujici-rekord-dav-/ekonomika.aspx?c=A161230_112818_ekonomika_bur|datum vydání=2016-12-30|datum přístupu=2017-02-16}}</ref> V zimní sezóně 2016/17 se z něj létalo do 105 destinací v 39 zemích světa.<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=|jméno=|titul=Magazín Terminál - zajímavá letadla za rok 2016|url=https://www.youtube.com/watch?v=DXKAqAUno0I|vydavatel=prg.aero|místo=|datum vydání=2016-11-07|datum přístupu=2017-02-16}}</ref> Mezi další letiště s pravidelným, ale méně hustým civilním provozem patří [[letiště Brno-Tuřany]], [[Letiště Leoše Janáčka Ostrava|Ostrava-Leoše Janáčka]], [[Letiště Pardubice|Pardubice]] a [[Letiště Karlovy Vary|Karlovy Vary]]. Působí zde tři hlavní pravidelné letecké společnosti. Nejstarší z nich jsou [[České aerolinie]], největší letecká společnost je [[Smartwings|Travel Service]], pod který spadá také nízkonákladová společnost [[Smartwings]]. Mezi další české letecké společnosti patří [[Van Air Europe]], [[Silver Air]] a další letecké společnosti poskytující služby [[aerotaxi]], například [[ABS Jets]], [[CTR Flight Services]], [[G-JET]] či [[Silesia Air]]. ==== Vodní doprava ==== [[Vodní doprava v Česku]] je provozována na řekách [[Labe]] a [[Vltava]] a dalších uzavřených vodních plochách, pro rekreační účely. Nejvýznamnějším provozovatelem vodní dopravy je [[Československá plavba labská]]. ČR disponuje i [[Svobodné přístavní pásmo v Hamburku a Štětíně|vlastním přístavním územím]] v areálu námořního přístavu v [[Hamburk]]u v Německu. Přístavy [[Moldauhafen]] a [[Saalehafen]] byly na základě [[Versailleská smlouva|Versailleské smlouvy]] pronajaty v roce 1929 na 99 let (do roku 2028) Československu. Téhož roku Československo zakoupilo i přístav [[Peutehafen]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Přístavní území ČR v Hamburku {{!}} ŘVC ČR | periodikum = www.rvccr.cz | url = http://www.rvccr.cz/pristavy-a-sluzby/pristavni-uzemi-cr-v-hamburku | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Od roku 1993 je spravuje Česko. Přístavy využívala [[Československá námořní plavba]], dnes [[Československá námořní plavba|Česká námořní plavba]]. Velkou tradici (již od [[Jakub Krčín|Jakuba Krčína]]) má vodohospodářství, splavňování, budování jezů a přehrad. Největšími přehradami v ČR jsou [[Vodní nádrž Orlík|Orlík]], [[Vodní nádrž Lipno|Lipno]], [[Vodní nádrž Švihov|Švihov (Želivka)]], [[Vodní nádrž Nechranice|Nechranice]], [[Vodní nádrž Slapy|Slapy]], [[Vodní nádrž Slezská Harta|Slezská Harta]], [[Vodní nádrž Vranov|Vranov]], [[Vodní nádrž Dalešice|Dalešice]], [[Vodní nádrž Rozkoš|Rozkoš]] a soustava nádrží [[Vodní dílo Nové Mlýny|Nové Mlýny]].<ref>http://voda.tzb-info.cz/11949-nejvetsi-prehrady-a-vodni-elektrarny-v-ceske-republice</ref> ==== Městská hromadná doprava ==== {{viz též|Městská hromadná doprava v Česku}} [[Soubor:Škoda 15T, smyčka Radlická.jpg|náhled|vlevo|Tramvaj 15T v zastávce Radlická]] [[Soubor:2Mt (81-71M) č. 3125 - stanice Malostranská.jpg|náhled|Klasický design [[A (linka metra v Praze)|trasy A]] Pražského metra, stanice [[Malostranská (stanice metra)|Malostranská]]]] V České republice existuje velká tradice [[Městská hromadná doprava v Česku|městské hromadné dopravy]]. Systémy MHD se začaly rozvíjet od 60. let 19. století – [[koněspřežná tramvaj v Brně]] byla zavedena již roku 1869, v roce 1875 pak [[Koněspřežná tramvaj v Praze|v Praze]]. První [[parní tramvaj]] mělo také [[parní tramvaj v Brně|Brno]], do provozu zde byla uvedena roku 1884. Prvenství při zavádění [[Elektrická tramvaj|elektrických tramvají]] si zajistily [[Tramvajová doprava v Teplicích|Teplice]], kde elektřinou poháněná tramvaj vyjela na trať roku 1895. Rok poté se přidala [[Tramvajová doprava v Praze|Praha]] (zde již od roku 1891 fungovala převážně předváděcí [[Elektrická dráha na Letné v Praze|Křižíkova elektrická dráha na Letné]]), roku 1897 [[Tramvajová doprava v Liberci|Liberec]], v roce 1899 [[Tramvajová doprava v Olomouci|Olomouc]], [[Tramvajová doprava v Plzni|Plzeň]] a [[Tramvajová doprava v Ústí nad Labem|Ústí nad Labem]], 1900 [[Tramvajová doprava v Brně|Brno]] a [[Tramvajová doprava v Jablonci nad Nisou|Jablonec nad Nisou]], 1901 [[Tramvajová doprava v Mostě a v Litvínově|Most a Litvínov]] a [[Tramvajová doprava v Ostravě|Ostrava]], 1902 [[Tramvajová doprava v Mariánských Lázních|Mariánské Lázně]], 1905 [[Tramvajová doprava v Opavě|Opava]], 1909 [[Tramvajová doprava v Českých Budějovicích|České Budějovice]] a [[Tramvajová doprava v Jihlavě|Jihlava]], 1911 [[Tramvajová doprava v Těšíně|Těšín]] a 1916 [[Tramvajová doprava v Bohumíně|Bohumín]]. Od 70. let 20. století funguje v ČR sedm tramvajových systémů: v [[Tramvajová doprava v Praze|Praze]], [[Tramvajová doprava v Brně|Brně]], [[Tramvajová doprava v Ostravě|Ostravě]], [[Tramvajová doprava v Plzni|Plzni]], [[Tramvajová doprava v Liberci|Liberci]], [[Tramvajová doprava v Olomouci|Olomouci]] a společný [[Tramvajová doprava v Mostě a v Litvínově|tramvajový systém Mostu a Litvínova]]. Ve 20. století je patrný trend úbytku tramvajové dopravy na úkor autobusové. Autobusová městská doprava se od 90. let integruje s příměstskou, větší roli od začátku 21. století také hraje městská a příměstská železnice (např. [[Esko Praha]]). Okrajovou roli v systému hromadné dopravy hrají lanové dráhy ([[Lanové dráhy v Karlových Varech|Karlovy Vary]], [[Lanová dráha na Petřín|Praha]]) či vodní doprava ([[Přívozy Pražské integrované dopravy|pražské přívozy]], [[Lodní doprava na Brněnské přehradě|doprava na Brněnské přehradě]]). Jediným městem v ČR, kde byl vybudován systém městské podzemní dráhy, takzvaného [[Metro|metra]], je Praha. Provoz [[Metro v Praze|pražského metra]] byl zahájen 9. května 1974. Síť tras k roku 2015 měřila 65,2&nbsp;km, soupravy zastavovaly v 61 stanicích. Pražské metro přepraví přes 1,6 milionů cestujících denně. Podle hodnocení [[Mezinárodní automobilová federace|Mezinárodní automobilové federace]] z roku 2010 má Praha čtvrtou nejkvalitnější městskou hromadnou dopravu v Evropě (po [[Mnichov]]u, [[Helsinky|Helsinkách]] a [[Vídeň|Vídni]]).<ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Praha má čtvrtou nejlepší MHD v Evropě, v testu jí pomohlo levné jízdné|periodikum=iDNES.cz|url=http://zpravy.idnes.cz/praha-ma-ctvrtou-nejlepsi-mhd-v-evrope-v-testu-ji-pomohlo-levne-jizdne-1e4-/domaci.aspx?c=A100218_113342_praha_nos|datum vydání=2010-02-18|datum přístupu=2016-09-05}}</ref> === Energetika === {{Podrobně|Energetika v Česku}} [[Soubor:Temelin 04710048 (8356289819).jpg|náhled|[[Jaderná elektrárna Temelín]], nejvýkonnější elektrárna v Česku a jedna ze dvou jaderných elektráren v zemi]] Česko v současnosti snižuje svojí energetickou závislost na [[hnědé uhlí|hnědém uhlí]], která se negativně projevovala v kvalitě životního prostředí v severních Čechách. V roce 2005 bylo 65,4 procent elektřiny vyráběno pomocí páry a spalováním (hlavně uhlí), 30 procent v jaderných elektrárnách a 4,6 procenta z obnovitelných zdrojů, včetně vodních elektráren. Největším českým energetickým zdrojem je [[Jaderná elektrárna Temelín]] (14 % výroby elektřiny v Česku), další jaderná elektrárna je v [[Jaderná elektrárna Dukovany|Dukovanech]]. Česko patří mezi největší vývozce proudu v Evropě, v roce 2013 vyvezlo asi 17 TWh, což je víc než vyrobí Temelín.<ref>[http://aktualne.centrum.cz/domaci/zivot-v-cesku/clanek.phtml?id=800111 Česko si zapsalo rekord. Vyvezlo nejvíc elektřiny]</ref> ČR je na sedmém místě na světě ve vývozu elektrické energie a na desátém ve výrobě energie z jádra.<ref name=cia /> [[Zelená dohoda pro Evropu]] počítá do roku 2033 s koncem používání [[uhlí]],<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Jak to bude s elektřinou? ČR ji stále vyváží, po útlumu uhlí se to ale změní | periodikum = Deník.cz | datum vydání = 2024-03-05 | url = https://www.denik.cz/energie/elektrina-utlum-uhli.html }}</ref> ze kterého se v roce 2023 vyráběla skoro polovina elektřiny v Česku.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Elektřina z uhlí se Česku přestává vyplácet, Síkela slibuje řízený odchod | periodikum = iDNES.cz | datum vydání = 2024-03-14 | url = https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/uhli-energetika-teplarny-utlum-tezba-odchod.A240313_155931_ekonomika_hyk }}</ref> Výpadek uhlí má být postupně nahrazen [[Jaderná energetika v Česku|jadernou energií]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Konec uhlí 2033 pořád platí, proud půjde i dovážet, plánuje Síkela | periodikum = Seznam Zprávy | datum_vydání = 11. října 2023 | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/ekonomika-konec-uhli-2033-porad-plati-proud-pujde-i-dovazet-planuje-sikela-238140 }}</ref> [[Zemní plyn]] je nakupován od norských společností a jako zkapalněný plyn [[Zkapalněný zemní plyn|LNG]] z [[Nizozemsko|Nizozemska]] a [[Belgie]]. V minulosti pocházely tři čtvrtiny dodávek plynu z [[Rusko|Ruska]], ale po vypuknutí [[Ruská invaze na Ukrajinu|války na Ukrajině]] byly tyto dodávky postupně zastaveny.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = ‚V lednu ani kubík.‘ Dovoz plynu z Ruska do Česka klesl na nulu, uvedl Síkela | periodikum = iROZHLAS | url = https://www.irozhlas.cz/ekonomika/cesko-zasoby-plyn-rusko_2302182048_zuj | datum přístupu = 2023-03-30 }}</ref> Zkapalněný zemní plyn se začal dovážet také z USA či [[Katar]]u.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Solidarita se nekoná. Německo od léta zvýší přirážku za tranzit plynu | periodikum = iDNES.cz | datum_vydání = 24. května 2024 | url = https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/plyn-lng-evropska-unie.A240524_135144_ekonomika_hyk#cxrecs_s }}</ref> === Maloobchod === Symbolem konzumního životního stylu se staly po revoluci roku 1989 supermarkety a hypermarkety, které ovládly maloobchodní sféru více než kdekoli jinde v Evropě.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Nákupní centra stále rostou, budou ale menší | periodikum = ČT24 | odkaz na periodikum = ČT24 | vydavatel = Česká televize | odkaz na vydavatele = Česká televize | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/ekonomika/1510832-nakupni-centra-stale-rostou-budou-ale-mensi | datum přístupu = 2016-09-05 }}</ref> === Cestovní ruch === {{Podrobně|Cestovní ruch v Česku|Seznam hradů, tvrzí a zřícenin v Česku}} [[Soubor:Prague Praha 2014 Holmstad Vaclavplassen i nybyen Nove Mesto flott.jpg|náhled|[[Václavské náměstí]]]] České hospodářství získává vysoké příjmy z cestovního ruchu. V roce 2001 celkové výnosy z cestovního ruchu dosáhly 118,13 miliardy korun, což tehdy představovalo 5,5 % [[Hrubý domácí produkt|HDP]]. V následujících letech však zájem cizinců o ČR, částečně z důvodu posílení kurzu české [[koruna česká|koruny]], poněkud opadl. Posléze koruna oslabila; v roce 2016 navštívilo Česko 9,3 milionu turistů ze zahraničí.<ref>{{Citace periodika|titul=Nejúspěšnější rok: turistů z ciziny přijelo rekordních devět milionů|periodikum=Zprávy E15.cz|url=http://zpravy.e15.cz/byznys/obchod-a-sluzby/nejuspesnejsi-rok-turistu-z-ciziny-prijelo-rekordnich-devet-milionu-1328598|datum přístupu=2017-02-09}}</ref> Praha je pátým nejnavštěvovanějším městem Evropy, po [[Londýn]]u, [[Paříž]]i, [[Istanbul]]u a [[Řím]]u.<ref>{{Citace elektronické monografie|titul=Top 100 City Destinations Ranking - 2013 Data|url=http://blog.euromonitor.com/2015/01/top-100-city-destinations-ranking.html|datum vydání=2015-01-27|datum přístupu=2016-09-05|jazyk=en-US}}</ref> Podle agentury [[CzechTourism]] byly v roce 2014 nejnavštěvovanějšími turistickými cíli v ČR [[Pražský hrad]] (1 799 300 turistů), [[Zoo Praha|Zoologická zahrada Praha]] (1 382 200), [[Aquapalace Praha|AquaPalace Praha]] (845 300), [[Dolní oblast Vítkovice|Dolní oblast Vítkovic]] a [[Hornické muzeum Landek Park|Landek Park]] v Ostravě (808 900), [[Staroměstská radnice]] (včetně [[Staroměstský orloj|orloje]]) v Praze (739 800), Pivovarské muzeum a podzemí v Plzni (600 000), [[Zoologická zahrada Zlín|Zoologická zahrada Zlín-Lešná]] (585 100), [[Židovské muzeum v Praze]] (580 000), [[Petřínská rozhledna]] v Praze (557 400) a [[Zoologická zahrada a botanický park Ostrava|Zoologická zahrada Ostrava]] (540 500).<ref>{{Citace elektronické monografie|titul=Nejnavštěvovanější místa v&nbsp;ČR: opět vede Pražský hrad, umístily se i&nbsp;méně známé lokality|url=http://www.novinky.cz/cestovani/373453-nejnavstevovanejsi-mista-v-cr-opet-vede-prazsky-hrad-umistily-se-i-mene-zname-lokality.html|datum přístupu=2016-09-05|jazyk=cs-CZ}}</ref> Úspěch pražské zoo souvisí s její prestiží. V roce 2015 uživatelé největšího cestovatelského serveru [[TripAdvisor]] pražskou zoo určili jako čtvrtou nejlepší na světě.<ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Zoo Praha je čtvrtá nejlepší na světě|url=http://www.novinky.cz/cestovani/375116-zoo-praha-je-ctvrta-nejlepsi-na-svete.html|datum přístupu=2016-09-05|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavatel = Borgis }}</ref> Magazín [[Forbes]] ji roku 2008 označil za sedmou nejlepší na světě.<ref>{{Citace elektronické monografie|titul=Žebříček nejlepších zoo na světě podle magazínu Forbes|url=https://www.zoopraha.cz/aktualne/ostatni-clanky/223-zebricek-nejlepsich-zoo-na-svete-podle-magazinu-forbes|datum přístupu=2016-09-05}}</ref> [[Soubor:Lednice, zámek (05).jpg|náhled|Novogotický [[Lednice (zámek)|zámek Lednice]]]] [[Soubor:Český Krumlov, zámek a kostel zdola3.jpg|náhled|vlevo|[[Český Krumlov (hrad a zámek)|Hrad a zámek Český Krumlov]] v jižních Čechách]] [[Soubor:Zámek hluboká.jpg|náhled|[[Hluboká (zámek)|Zámek Hluboká]] poblíž Českých Budějovic]] [[Soubor:Zamek Karlštejn.jpg|náhled|Středověký [[Karlštejn|hrad Karlštejn]] poblíž [[Beroun]]a]] [[Soubor:Praha, Zlatá ulička - panoramio (2).jpg|náhled|vlevo|[[Zlatá ulička]] v Praze]] Z hradů a zámků jsou kromě Pražského hradu nejnavštěvovanější [[Lednice (zámek)|zámek Lednice]], [[Český Krumlov (hrad a zámek)|zámek Český Krumlov]], [[Hluboká (zámek)|zámek Hluboká nad Vltavou]], [[Karlštejn|hrad Karlštejn]], [[Průhonice (zámek)|zámek Průhonice]], [[Dětenice (zámek)|zámek Dětenice]], [[Konopiště|zámek Konopiště]], [[Arcibiskupský zámek Kroměříž|arcibiskupský zámek a zahrady v Kroměříži]] a [[Loučeň (zámek)|zámek Loučeň]].<ref name="haz">{{Citace elektronického periodika|příjmení=Novotný|jméno=Jiří|titul=TOP 100 Nejnavštěvovanější místa v ČR - České hrady a zámky|periodikum=www.hrady-zamky-cr.cz|url=http://www.hrady-zamky-cr.cz/pamatky/top.php|datum přístupu=2016-09-05|url archivu=https://web.archive.org/web/20160716184752/http://www.hrady-zamky-cr.cz/pamatky/top.php|datum archivace=2016-07-16}}</ref> Ve Středočeském kraji jsou turistickými lákadly také [[Kostel Všech svatých (Sedlec)|kostnice v Sedlci]] v Kutné Hoře a [[chrám svaté Barbory]] tamtéž, hrady [[Křivoklát]], [[Český Šternberk (hrad)|Český Šternberk]] a [[Kokořín (hrad)|Kokořín]], zámky [[Poděbrady (zámek)|Poděbrady]] a [[Veltrusy (zámek)|Veltrusy]], v Jihočeském kraji [[Vyšebrodský klášter|klášter Vyšší Brod]], hrady [[Rožmberk (hrad)|Rožmberk]] a [[Zvíkov (hrad)|Zvíkov]], zámky [[Orlík (zámek)|Orlík]], [[Červená Lhota (zámek)|Červená Lhota]] a [[Jindřichův Hradec (zámek)|Jindřichův Hradec]], v Karlovarském kraji [[Loket (hrad)|hrad Loket]], v Ústeckém kraji [[Koncentrační tábor Terezín|Památník Terezín]], hrad [[Hazmburk]] a zámek [[Duchcov (zámek)|Duchcov]], v Libereckém hrady [[Trosky (hrad)|Trosky]], [[Grabštejn]], [[Lemberk]], [[Bezděz (hrad)|Bezděz]] a [[Sychrov (zámek)|zámek Sychrov]], v Královéhradeckém [[Bílá věž (Hradec Králové)|Bílá věž]] v Hradci Králové, hrad [[Kost (hrad)|Kost]], zámky [[Ratibořice (zámek)|Ratibořice]], [[Karlova Koruna]] a [[Hrádek u Nechanic (zámek)|Hrádek u Nechanic]], v Pardubickém [[Muzeum v přírodě Vysočina|soubor lidových staveb]] u Hlinska a zámek [[Pardubice (zámek)|Pardubice]], na Vysočině [[Telč (zámek)|zámek Telč]], v Olomouckém [[Bouzov (hrad)|hrad Bouzov]], v Jihomoravském [[Katedrála svatého Petra a Pavla|katedrála sv. Petra a Pavla]] v Brně, hrady [[Špilberk]], [[Pernštejn (hrad)|Pernštejn]], [[Veveří (hrad)|Veveří]] a [[Bítov (hrad)|Bítov]], ve Zlínském [[Valašské muzeum v přírodě]] v Rožnově pod Radhoštěm, hrad [[Buchlov]] a zámek [[Buchlovice (zámek)|Buchlovice]]. K nejznámějším pražským pamětihodnostem patří krom dosud jmenovaných [[Kostel Matky Boží před Týnem|Týnský chrám]], [[Staronová synagoga]], [[Starý židovský hřbitov v Praze-Josefově|Starý židovský hřbitov]], [[Betlémská kaple]], [[Břevnovský klášter]], [[Stavovské divadlo]], [[Pražské Jezulátko]], [[Emauzský klášter]], [[palác Kinských]], [[Maiselova synagoga]], [[Pivovar U Fleků]], [[Španělská synagoga]], [[pražská Loreta]], z novějších pak [[Lennonova zeď]] či [[Žižkovský vysílač|Žižkovská televizní věž]]. Krom katedrály sv. Víta patří k turisticky nejatraktivnějším částem Pražského hradu [[Zlatá ulička]], [[Bazilika svatého Jiří|bazilika sv. Jiří]], [[Královská zahrada]], [[Letohrádek královny Anny]] a [[Starý královský palác (Pražský hrad)|Starý královský palác]]. Nejznámějšími mimopražskými a mimobrněnskými svatostánky jsou [[Katedrála svatého Václava|katedrála svatého Václava v Olomouci]], [[Velká synagoga v Plzni]], [[Kostel Nejsvětější Trojice (Fulnek)|kostel Nejsvětější Trojice ve Fulneku]], [[Katedrála svatého Bartoloměje|katedrála svatého Bartoloměje v Plzni]], [[Katedrála Božského Spasitele|katedrála Božského Spasitele v Ostravě]] a [[Katedrála svatého Štěpána (Litoměřice)|katedrála svatého Štěpána v Litoměřicích]]. V ČR je asi 700 muzeí.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Muzea a galerie | periodikum = www.czech.cz | url = http://www.czech.cz/cz/Turistika/Kam-jit,-co-navstivit/Muzea-a-galerie | datum přístupu = 2019-12-14 | url archivu = https://web.archive.org/web/20190819222917/http://www.czech.cz/cz/Turistika/Kam-jit,-co-navstivit/Muzea-a-galerie | datum archivace = 2019-08-19 | nedostupné = ano }}</ref> Největším je [[Národní muzeum]] (jeho součástí je Přírodovědecké muzeum, Historické muzeum, Náprstkovo muzeum asijských, afrických a amerických kultur a Muzeum české hudby), [[Moravské zemské muzeum]], [[Židovské muzeum v Praze]], [[Národní technické muzeum v Praze|Národní technické muzeum]], [[Uměleckoprůmyslové muzeum v Praze]], [[Muzeum hlavního města Prahy]] (vlastní [[Langweilův model Prahy]] a spravuje i [[Müllerova vila|Müllerovu vilu]]), [[Vojenské technické muzeum Lešany]], [[Muzeum umění Olomouc]], [[Slovácké muzeum v Uherském Hradišti]]. K nejnavštěvovanějším patří též [[Hornické muzeum Příbram|Hornické muzeum v Příbrami]] a [[České muzeum stříbra|České muzeum stříbra v Kutné Hoře]]. Z přírodních památek to jsou [[Punkevní jeskyně]] a propast [[Macocha]], [[soutěsky Kamenice]], [[Pravčická brána]], [[Koněpruské jeskyně]], [[Bozkovské dolomitové jeskyně]] či [[Jetřichovické vyhlídky]].<ref name="haz" /> Mimořádné postavení mají kulturní památky zapsané na [[Světové dědictví (Česko)|seznam světového kulturního dědictví UNESCO]]. Kromě již uvedených (Kroměříž, Český Krumlov, centrum Prahy) jsou to [[vila Tugendhat]] v Brně, vesnice [[Holašovice]], historické jádro [[Kutná Hora-Vnitřní Město|Kutné Hory]], [[Lednicko-valtický areál]], [[Litomyšl (zámek)|zámek a zámecký areál Litomyšl]], [[Sloup Nejsvětější Trojice (Olomouc)|sloup Nejsvětější Trojice]] v Olomouci, historické centrum [[Třebíč]]e ([[Zámostí (Třebíč)|Třebíčská židovská čtvrť]] a [[Bazilika svatého Prokopa]]) a [[Kostel svatého Jana Nepomuckého (Žďár nad Sázavou)|poutní kostel sv. Jana Nepomuckého na Zelené hoře]]. Na seznam nehmotného světového kulturního dědictví UNESCO byly zapsány [[Jízda králů]] na Slovácku a na Hané, [[sokolnictví]], [[masopustní průvody s maskami na Hlinecku]], [[slovácký verbuňk]]<ref>{{Citace elektronického periodika|příjmení=s.r.o.|jméno=World Media Partners,|titul=Dvanáct českých divů světa|periodikum=www.unesco-czech.cz|url=http://www.unesco-czech.cz/|datum přístupu=2016-09-05}}</ref> a nejnověji, v roce 2016, české loutkářství.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = České a slovenské loutkářství je na seznamu UNESCO | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavatel = Borgis | url = https://www.novinky.cz/kultura/clanek/ceske-a-slovenske-loutkarstvi-je-na-seznamu-unesco-40016895 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Některé lokality mají zvláštní význam pro spjatost s českými dějinami nebo mýty – hora [[Říp]], [[Vyšehrad]] (zejm. [[Vyšehradský hřbitov]], kde je pohřben [[Antonín Dvořák]] i [[Bedřich Smetana]]), hora [[Blaník]], [[Velehrad]] spojený s památkou cyrilometodějskou a velkomoravskou, [[Bazilika svatého Václava (Stará Boleslav)|kostel svatého Václava]] ve Staré Boleslavi spjatý s legendou o zabití knížete Václava, [[Pravoslavný chrám svatého Cyrila a Metoděje (Praha)|pravoslavný chrám svatých Cyrila a Metoděje]] v Praze, kde za druhé světové války zahynuli strůjci atentátu na Heydricha. K oblíbeným turistickým akcím patří [[Muzejní noc]], [[Noc kostelů]], [[Hradozámecká noc]], rekonstrukce nejslavnějších bitev, jež se odehrály na českém území ([[bitva u Slavkova]], [[bitva u Hradce Králové]], [[bitva u Kolína]], [[Obléhání Brna (1645)|obléhání Brna Švédy]] atd.), [[Dny NATO v Ostravě]] či armádní [[Bahna]].<ref>http://www.kudyznudy.cz/Aktuality/Co-prinese-rok-2016--nejocekavanejsi-a-nejlepsi-ak.aspx</ref> Krom toho řada festivalů a veletrhů (viz [[#Festivaly, přehlídky, ceny|příslušný oddíl]]). Tradičními turistickými magnety bývala lázeňská města jako [[Karlovy Vary]], [[Mariánské Lázně]] a [[Františkovy Lázně]], ovšem lázeňství se dostalo do krize. Karlovy Vary si však zachovávají atraktivitu kupříkladu i díky každoročnímu [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary|mezinárodnímu filmovému festivalu]]. Tato filmová přehlídka založená po druhé světové válce je dnes největší kulturní akcí v ČR. Významné rekreační oblasti v ČR jsou [[Národní park České Švýcarsko|České Švýcarsko]], [[Český ráj]], [[Krkonoše]] a [[Šumava]]. == Obyvatelstvo == {{Historie počtu obyvatel |title = Vývoj populace v českých zemích (sčítání lidu) |source = [[Český statistický úřad|ČSÚ]]<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Veřejná databáze: Počet a pohyb obyvatel v Českých zemích (roční údaje) | periodikum = vdb.czso.cz | vydavatel = Český statistický úřad | url = https://vdb.czso.cz/vdbvo2/faces/index.jsf?page=vystup-objekt&pvo=DEMDCR1&z=T&f=TABULKA&skupId=4791&katalog=33157&pvo=DEMDCR1 | datum přístupu = 2024-11-28 }}</ref> |type = ČR |cols = 2 |1857 |7016531 |1869 |7617230 |1880 |8222013 |1890 | 8665421 |1900 |9372214 |1910 |10078637 |1921 |10009587 |1930 |10674386 |1950 |8896133 |1961 |9571531 |1970 |9807697 |1980 |10291927 |1991 |10302215 |2001 |10230060 |2011 |10436560 |2021 |10524167 }} {{viz též|Obyvatelstvo Česka}} Na konci roku 2018 žilo v České republice dle [[Český statistický úřad|Českého statistického úřadu]] 10 649 800 lidí. [[Přirozený přírůstek]] v roce 2018 byl 1116 osob, [[plodnost#Úhrnná plodnost|úhrnná plodnost]] dosáhla hodnoty 1,71, v roce 2021 pak dosáhla hodnoty 1,83. Hlavní příčinou růstu počtu obyvatel je dlouhodobě migrace – v roce 2018 byl počet přistěhovalých o 38 629 osob vyšší než počet vystěhovalých, šlo zejména o migraci z [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Slovensko|Slovenska]]. Průměrný věk činil v roce 2018 42,3 let, [[střední délka života]] byla 76,1 let u mužů a 81,9 let u žen. V roce 2018 byl nejlidnatějším krajem Středočeský s 1 369 332 obyvateli. Byl jediným krajem, kde žilo více lidí než v Praze, která měla 1 308 632 obyvatel.<ref name="StatRocenka2019">{{Citace elektronické monografie | titul = Statistická ročenka České republiky - 2019 | vydavatel = Český statistický úřad | url = https://www.czso.cz/csu/czso/statisticka-rocenka-ceske-republiky-2019 | datum přístupu = 2020-06-21 }}</ref> === Vývoj počtu obyvatel v Česku === {{#chart:Czech Republic Total Population.chart}} === Etnické složení === [[Soubor:Věkové složení obyvatelstva ČR 2024.png|náhled|Věkové složení obyvatelstva ČR 2024<ref name="vekoveslozeni">[https://www.kurzy.cz/ekonomika/vekove-slozeni/ Věkové složení obyvatel] - Obyvatelstvo ČR [[Kurzy.cz]].</ref>]] {{Podrobně|Národnostní složení České republiky}} V posledním sčítání lidu v roce [[2011]] se 64,3 % obyvatel Česka přihlásilo k [[Češi|české]] národnosti (86,1 % z těch, kteří se k nějaké národnosti přihlásili), která zcela převažuje ve všech okresech Česka, 5,0 % obyvatel deklarovalo národnost [[Moravané|moravskou]] a 0,1 % národnost [[Slezané|slezskou]],<ref name="SLDB2011">{{Citace elektronického periodika | titul = Obyvatelstvo podle pohlaví a podle druhu pobytu, státního občanství, způsobu bydlení, národnosti a náboženské víry | url = https://vdb.czso.cz/vdbvo2/faces/index.jsf?page=vystup-objekt&pvo=OTCR111&z=T&f=TABULKA&katalog=30809&v=v122__null__null__null#w= | periodikum = vdb.czso.cz | datum přístupu = 2019-08-08 }}</ref> v obou případech rovněž hovořící převážně [[Čeština|česky]]. Podle názoru [[Český statistický úřad|Českého statistického úřadu]] jde o důsledek rozdělení [[Češi|české národnosti]], před sčítáním v roce [[1991]] ještě jednotné, v důsledku medializace moravské národnostní problematiky a tedy do jisté míry uměle;<ref>{{Citace elektronického periodika |titul=Český statistický úřad: Základní informace o vývoji obyvatelstva, domácností, domů a bytů, část 5. Národnost a mateřský jazyk |url=http://www.czso.cz/csu/2005edicniplan.nsf/t/D6002FD8F5/$File/kap_I_05.pdf |datum přístupu=2008-05-15 |url archivu=https://web.archive.org/web/20160309223736/http://www.czso.cz/csu/2005edicniplan.nsf/t/D6002FD8F5/$File/kap_I_05.pdf |datum archivace=2016-03-09 }}</ref> [[Moravané (strana)|politická strana Moravané]] tento stav naopak hodnotí jako projev spontánního národního obrození.<ref>[http://moravane.eu/?s=n%C3%A1rodn%C3%ADho+obrozen%C3%AD+Moravan%C5%AF „Moravané“]</ref> Faktem zůstává, že moravskou, částečně slezskou a po určitou dobu i českou a slovenskou národnost bylo v různých obdobích existence [[Československo|Československa]] možno deklarovat jen omezeně (skupina nebyla uváděna v koncových statistikách) nebo vůbec ne (ke skupině nebylo možno se přihlásit) a teprve v roce [[1991]], krátce před rozpadem státu, bylo poprvé plně přihlédnuto ke každé z těchto čtyř národností jednotlivě.<ref>[http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/prvni_ceskoslovenske_scitani_lidu_1921 „Český statistický úřad: První Československé sčítání lidu 1921“] {{Wayback|url=http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/prvni_ceskoslovenske_scitani_lidu_1921 |date=20120604093519 }}. [http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/narodnosti_v_cr_od_r_1921 „Český statistický úřad: Národnosti v ČR od r. 1921“].</ref> Celkem 25,3 % obyvatel Česka využilo při sčítání lidu v roce 2011 možnost nevyplňovat ve sčítacích formulářích dobrovolnou kolonku národnosti a ponechalo ji prázdnou.<ref name="SLDB2011" /> === Etnografické skupiny === [[Soubor:Kroj 8 svobodní detail.jpg|náhled|Slavnostní [[kroj]] svobodného páru z Moravského [[Slovácko|Slovácka]]]] [[Soubor:Narodnostni-slozeni-cr.png|náhled|Národnostní složení ČR]] V Česku existuje několik etnografických skupin úzce spjatých s krajem, kde žijí, které se v minulosti lišily některými kulturními rysy a dialektem. V Čechách to jsou například [[Chodové]], [[Plzeňáci]], [[Blata|Blaťáci]] a [[Doudlebové]], na Moravě [[Horácko|Horáci]], [[Hanáci]], [[Moravští Chorvati]],<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = 500 let od příchodu na jižní Moravu. Charváti? Vinaři milující fazolovou polévku | periodikum = Brněnský deník | datum_vydání = 8. srpna 2015 | url = https://brnensky.denik.cz/z-regionu/500-let-od-prichodu-na-jizni-moravu-charvati-vinari-milujici-fazolovou-polevku-20150808.html }}</ref> [[Moravští Slováci]], [[Podlužáci]], [[Valašsko|Valaši]], [[Laši]] a další a ve Slezsku např. [[Goralé]],<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hubinger | jméno = Václav | příjmení2 = Honzák | jméno2 = František | příjmení3 = Polišenský | jméno3 = Jiří | spoluautoři = | rok = 1985 | titul = Národy celého světa (Malé encyklopedie) | vydavatel = Mladá fronta | místo = Praha | isbn = | strany = 69 }}</ref> [[Slezané|Šlonzáci]],<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Boj za slezskou věc: Kdo usiloval o nezávislost Slezska? | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost | datum_vydání = 31. prosince 2018 | url = https://www.stoplusjednicka.cz/boj-za-slezskou-vec-kdo-usiloval-o-nezavislost-slezska }}</ref> [[Moravci]] a [[Prajzové|Prajzáci]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Být Prajzákem | periodikum = Historie.cs | datum_vydání = 26. října 2019 | url = https://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10150778447-historie-cs/419236100051004/titulky }}</ref> Tyto rozdíly se začaly, zejména po [[Druhá světová válka|druhé světové válce]], stírat, některé krajové zvláštnosti se však dosud udržují. Kromě těchto geograficky rozlišitelných etnografických skupin stojí za zmínku víceméně rozptýlené, specifické etnografické skupiny. Jedná se o [[Romové v Česku|romskou]] a [[Židé v Česku|židovskou]] etnografickou skupinu. === Cizinci === Na konci roku 2022 podle [[Český statistický úřad|Českého statistického úřadu]] žilo v Česku 1&nbsp;113&nbsp;698 cizinců (10,3 % z celkové populace), z&nbsp;nich 29,9 % zde mělo udělený [[trvalý pobyt]].<ref name="cizinci1">{{Citace elektronického periodika | titul = Cizinci v ČR v letech 2004 - 2022 (stav k 31. 12.) | periodikum = czso.cz (Český statistický úřad) | url = https://www.czso.cz/documents/11292/41862280/c01R01_2022.pdf/14cb3934-9b32-4d4d-8017-9700f6e7edb7?version=1.0 | datum přístupu = 2023-06-23 | url archivu = https://web.archive.org/web/20230623183151/https://www.czso.cz/documents/11292/41862280/c01R01_2022.pdf/14cb3934-9b32-4d4d-8017-9700f6e7edb7?version=1.0 | datum archivace = 2023-06-23 }}</ref> Dalších 2456 osob bylo v roce 2022 v [[azyl|azylovém řízení]].<ref name="cizinci1" /> Osoby cizího původu s&nbsp;uděleným českým občanstvím v&nbsp;uvedených počtech nejsou zahrnuty. V [[Praha|Praze]] a [[Středočeský kraj|Středočeském kraji]] v roce 2022 žilo celkem 504 tisíc cizinců, tedy necelá polovina z&nbsp;jejich celkového počtu v&nbsp;ČR.<ref name="cizinciKraje">{{Citace elektronického periodika | titul = Cizinci v ČR podle regionu soudržnosti, kraje a okresu v letech 1996 - 2022 (stav k 31. 12.) | periodikum = czso.cz (Český statistický úřad) | url = https://www.czso.cz/documents/11292/27320905/c01R05_2022.pdf/1c68dfda-ac08-4307-a57f-b663132d19b8?version=1.0 | datum přístupu = 2023-06-23 | url archivu = https://web.archive.org/web/20230623183723/https://www.czso.cz/documents/11292/27320905/c01R05_2022.pdf/1c68dfda-ac08-4307-a57f-b663132d19b8?version=1.0 | datum archivace = 2023-06-23 }}</ref> Nejvíce cizinců pochází z [[Ukrajina|Ukrajiny]], jejíž státní příslušníci v roce 2004 počtem překonali cizince ze [[Slovensko|Slovenska]]; dále následují cizinci z [[Vietnam]]u, [[Rusko|Ruska]], [[Německo|Německa]] a [[Polsko|Polska]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Data - počet cizinců | periodikum = Czso.cz | url = https://www.czso.cz/csu/cizinci/4-ciz_pocet_cizincu#cr}}</ref> Vietnamci pobývají v Česku v průměru nejdéle (8&nbsp;let), lidé z&nbsp;bývalé [[Jugoslávie]] jen o&nbsp;rok méně. Podle údajů ČSÚ z roku 2012 byl největší podíl [[Vysoká škola|vysokoškolsky vzdělaných]] mezi osobami přicházejícími z&nbsp;[[Rusko|Ruska]] (27 % imigrantů z&nbsp;této země). Největší část svých výdělků do mateřské země posílali [[Ukrajinci]] (17 % příjmu).<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Cizinci v ČR: Vietnamci u nás zakořenili | periodikum = czso.cz | url = https://www.czso.cz/csu/czso/cizinci_v_cr_vietnamci_u_nas_zakorenili20120214 }}</ref> Od vstupu do [[Evropská unie|Evropské unie]] se počet cizinců v Česku postupně zvyšoval, ale jejich podíl na populaci zůstával nižší než v ostatních zemích Evropské unie&nbsp;– v roce 2016 bylo Česko z&nbsp;28&nbsp;států unie z&nbsp;hlediska etnické heterogenity na 24.&nbsp;místě.<ref>Cizinců v Česku přibylo. Nejvíce jich přichází z&nbsp;Ukrajiny a Slovenska. [http://zpravy.aktualne.cz/domaci/cizincu-v-cesku-pribyva-tvori-4-5-populace-nejvice-jich-pric/r~7595e2d0d3db11e5a8d7002590604f2e/]</ref> V roce 2021 v Česku počet cizinců dosáhl 6,2 %, v&nbsp;sousedním [[Německo|Německu]] žil největší počet cizinců v&nbsp;EU, to jest 7,2&nbsp;milionu (9 % populace). V&nbsp;[[Rakousko|Rakousku]] je podíl cizinců na celkovém počtu obyvatel 10,8 % a&nbsp;ve [[Španělsko|Španělsku]] 12 %.<ref>[http://europa.eu/rapid/press-release_STAT-12-105_en.htm?locale=en Foreign citizens in EU]</ref> Ke skokovému zvýšení podílu cizinců v Česku nad 10 % z celkové populace došlo v roce 2022 s příchodem ukrajinských uprchlíků v důsledku [[Ruská invaze na Ukrajinu|ruské invaze na Ukrajinu]]. {| class="wikitable" style="display:inline-block;vertical-align:top;" |+ Nejčastější země původu cizinců žijících v Česku k 31. březnu 2026 (nad 10 tisíc osob) ! Země původu !! Počet osob<ref>https://mv.gov.cz/clanek/cizinci-s-povolenym-pobytem.aspx</ref> |- | {{flagicon|Ukraine}} [[Ukrajina]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:602263}} |- | {{flagicon|Slovakia}} [[Slovensko]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:126220}} |- | {{flagicon|Vietnam}} [[Vietnam]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:69966}} |- | {{flagicon|Russia}} [[Rusko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:37468}} |- | {{flagicon|Romania}} [[Rumunsko]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:21330}} |- | {{flagicon|Poland}} [[Polsko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:17601}} |- | {{flagicon|Bulgaria}} [[Bulharsko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:17447}} |- | {{flagicon|Filipíny}} [[Filipíny]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:15959}} |- | {{flagicon|Mongolia}} [[Mongolsko]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:15147}} |- | {{flagicon|Hungary}} [[Maďarsko]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:12214}} |- | {{flagicon|India}} [[Indie]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:11853}} |- | {{flagicon|Germany}} [[Německo]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:10953}} |- | {{flagicon|Kazakhstan}} [[Kazachstán]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:10666}} |- | {{flagicon|China}} [[Čína]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:10347}} |- | {{flagicon|United States}} [[Spojené státy americké]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:10328}} |- ! colspan="2" | {{růst}}/{{pokles}} – porovnání s 28. únorem 2026 |} {| class="wikitable" style="text-align:right;display:inline-block;vertical-align:top;" |+ Počet cizinců v Česku<ref name="Cizinci 2024"/><ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Počet cizinců, demografické události | periodikum = Statistika | url = https://csu.gov.cz/pocet-cizincu-demograficke-udalosti?pocet=10&start=0&podskupiny=291&razeni=-datumVydani | datum přístupu = 2024-09-07 }}</ref> ! Rok !! Počet<br /><small>(údaje k 31.&nbsp;12.)</small> !! Podíl na<br />celkové populaci |- | 2000 || {{formatnum:200951}} || 2,0 % |- | 2001 || {{formatnum:210794}} || 2,1 % |- | 2002 || {{formatnum:231608}} || 2,3 % |- | 2003 || {{formatnum:240421}} || 2,4 % |- | 2004 || {{formatnum:254294}} || 2,5 %<!--1,9 %--> |- | 2005 || {{formatnum:278312}} || 2,7 %<!--2,5 %--> |- | 2006 || {{formatnum:321456}} || 3,1 %<!--2,9 %--> |- | 2007 || {{formatnum:392315}} || 3,8 %<!--3,3 %--> |- | 2008 || {{formatnum:437565}} || 4,2 %<!--3,9 %--> |- | 2009 || {{formatnum:432503}} || 4,1 %<!--4,0 %--> |- | 2010 || {{formatnum:424291}} || 4,0 %<!--3,9 %--> |- | 2011 || {{formatnum:434153}} || 4,1 %<!--4,0 %--> |- | 2012 || {{formatnum:435946}} || 4,1 % |- | 2013 || {{formatnum:439189}} || 4,1 % |- | 2014 || {{formatnum:449367}} || 4,2 % |- | 2015 || {{formatnum:464670}} || 4,3 % |- | 2016 || {{formatnum:493441}} || 4,5 % |- | 2017 || {{formatnum:524142}} || 4,8 % |- | 2018 || {{formatnum:564345}} || 5,1 % |- | 2019 || {{formatnum:593366}} || 5,4 % |- | 2020 || {{formatnum:632570}} || 5,8 % |- | 2021 || {{formatnum:658564}} || 6,2 % |- | 2022 || {{formatnum:1113698}} || 10,3 % |- | 2023 || {{formatnum:1063225}} || 9,8 % |- | 2024 || {{formatnum:1094090}} || 10,0 % |- | 2025 || {{formatnum:1131197}} || 10,4 % |} === Náboženství === {{Podrobně|Náboženství v Česku|Křesťanství v Česku}} [[Soubor:Prince Rastislav.JPG|náhled|upright|vlevo|[[Rostislav|Svatý Rostislav]], kníže Velkomoravské říše, za jehož panování se uskutečnila [[Cyril a Metoděj|cyrilometodějská misie]].]] {{bar box |title=Náboženství v Česku (2021)<ref name="SLDB2011" /> |titlebar= |float=right |bars= {{bar percent|[[Irreligiozita|bez vyznání]]|Black|47.8}} {{bar percent|nedeklarované|Gray|30.1}} {{bar percent|[[Katolicismus|katolické]]|DarkOrchid|9.3}} {{bar percent|neorganizovaní věřící|Chartreuse|9.1}} {{bar percent|ostatní křesťané|Turquoise|2.4}} {{bar percent|[[Protestantismus|protestantské]]|DodgerBlue|0.5}} {{bar percent|ostatní náboženství / neznámé|Crimson|1.2}} }} {{bar box |title=Náboženství v Česku (2011)<ref name="Czech Statistical Office">{{cite web |url=http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/$File/PVCR071_ENG.pdf |title=Population by religious belief and by municipality size groups |accessdate=23 April 2012 |publisher=Czech Statistical Office |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20150221184947/http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/%24File/PVCR071_ENG.pdf |archive-date=21 February 2015 |df=dmy |titul=Archivovaná kopie |datum přístupu=2013-06-25 |url archivu=https://web.archive.org/web/20150221184947/http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/$File/PVCR071_ENG.pdf |datum archivace=2015-02-21 |nedostupné=ano }}</ref> |titlebar= |float=right |bars= {{bar percent|nedeklarované|Gray|44.7}} {{bar percent|[[Irreligiozita|bez vyznání]]|Black|34.5}} {{bar percent|[[Katolicismus|katolické]]|DarkOrchid|10.5}} {{bar percent|neorganizovaní věřící|Chartreuse|6.8}} {{bar percent|ostatní křesťané|Turquoise|1.1}} {{bar percent|[[Protestantismus|protestantské]]|DodgerBlue|1}} {{bar percent|ostatní náboženství / neznámé|Crimson|0.7}} }} Česko má jednu z nejméně náboženských populací na světě. V průzkumech projektu [[Eurobarometr]] v roce 2005 odpovědělo 19 % tázaných, že věří v Boha, 50 % věří v nějakou životní či duchovní sílu a 30 % nevěří v nic z toho.<ref>http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_225_report_en.pdf</ref> Podle posledního [[Sčítání lidu, domů a bytů 2021 v Česku|sčítání lidu z roku 2021]] je 5 milionů obyvatel [[Ireligiozita|bez vyznání]], tedy 48 % populace. K různým církvím a náboženským společnostem se přihlásilo 1,1 milionu obyvatel, dále někteří uvedli, že jsou věřící a hlásí se k církvi, ale už neoznačili konkrétní církev. Jako věřící, ale nehlásící se k žádné církvi ani náboženské společnosti se výslovně označilo 960 tisíc osob, kromě toho jiní občané uvedli pouze určité náboženství. Celkově se tak k nějaké víře či vyznání přihlásilo 2,3 milionu, tedy 22 % obyvatel Česka. Celkem 3,2 milionu obyvatel (30 %) ovšem tuto dobrovolnou kolonku ve sčítacích formulářích nevyplnilo.<ref name=":1">{{Citace elektronické monografie | titul = Výsledky sčítání 2021 – otevřená data. Obyvatelstvo podle náboženské víry (data a schéma) | url = https://www.czso.cz/csu/czso/vysledky-scitani-2021-otevrena-data | vydavatel = Český statistický úřad | datum vydání = 2022-04-06 | datum přístupu = 2022-09-08 }}</ref> Nejpočetnější náboženství v Česku je [[křesťanství]]. Největší náboženskou skupinou byla v roce 2021 [[Římskokatolická církev v Česku|římskokatolická církev]], která měla 741 tisíc věřících (7 %), což by byl výrazný pokles oproti roku 2011, kdy se k ní hlásilo celkem 1,08 milionu věřících (10,4 %).<ref name="SLDB2011" /> Ovšem 236 tisíc obyvatel uvedlo „katolická víra“ nebo „katolík“, celkem tak šlo o 977 tisíc věřících (9,3 %). Následovaly velké protestantské církve [[Českobratrská církev evangelická]] s 33 tisíci členů (0,3 %) a [[Církev československá husitská]] s 24 tisíci členů (0,2 %), podobně ale 27 tisíc obyvatel jen obecně uvedlo, že jsou protestanty nebo evangelíky. Vyšší podíl věřících měla [[Pravoslavná církev v českých zemích a na Slovensku|Pravoslavná církev]], k níž se přihlásilo 41 tisíc lidí, významnější byli také [[Svědkové Jehovovi]] s 13 tisíci, [[Církev bratrská]] s 11 tisíci nebo [[Řeckokatolická církev v Česku|řeckokatolická církev]] s 8 tisíci věřících. Jen obecně ke křesťanství se navíc přihlásilo 71 tisíc obyvatel. Počet vyznavačů [[Judaismus|judaismu]] byl 2 tisíce, k [[islám v Česku|islámu]] se hlásilo 5 tisíc lidí, k různým odvětvím [[Buddhismus|buddhismu]] 6 tisíc osob a k [[Hinduismus|hinduismu]] necelé 2 tisíce obyvatel. Recesisté se hlásili např. k [[Jediismus|jediismu]] (21 tisíc) nebo [[Létající špagetové monstrum|pastafariánství]] (necelé 3 tisíce). K [[Ateismus|ateismu]] se přihlásilo 555 osob, [[Novopohanství|pohanství]] deklarovalo téměř 3 tisíce osob.<ref name=":1" /> Podíl deklarovaných věřících se od předešlého sčítání lidu roku 2011 prakticky nezměnil. Vzrostl počet osob bez vyznání, oproti tomu se snížil počet osob, které se rozhodly na dobrovolnou otázku neodpovídat.<ref name="CSU">{{Citace elektronického periodika |titul=Podrobné údaje – Náboženská víra podle krajů |url=http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/obyvatelstvo_podle_nabozenske_viry_podle_kraju_podrobne_udaje/$File/sldb_podrobna_vira.xls |datum přístupu=2011-12-16 |url archivu=https://web.archive.org/web/20120106061535/http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/obyvatelstvo_podle_nabozenske_viry_podle_kraju_podrobne_udaje/$File/sldb_podrobna_vira.xls |datum archivace=2012-01-06 }}</ref> Geograficky je vyšší koncentrace věřících na jižní a východní [[Morava|Moravě]], naopak severní a severozápadní [[Čechy]] vykazují vyšší podíl osob bez vyznání. <gallery perrow="3" caption="Podíl věřících obyvatel"> Soubor:Věřící - sčítání 1991.png|Sčítání lidu 1991 Soubor:Věřící - sčítání 2001.png|Sčítání lidu 2001 Soubor:Věřící - sčítání 2011.png|Sčítání lidu 2011 </gallery> Historicky důležitou roli v náboženském vývoji sehrálo [[husitství]], [[utrakvismus]], [[Jednota bratrská]] (a její součást [[Moravští bratři]]). [[Česká reformace]] sehrála významnou roli i v [[České národní obrození|národním obrození]], byť moderní český národ se [[Protestantismus|protestantským]] nakonec nestal. Katolická a pravoslavná církev uznávají svaté, z českých osobností uznávají obě svatost [[Svatý Ivan|Ivana]], [[Svatá Ludmila|Ludmily]], [[Svatý Václav|Václava]] a [[Svatý Prokop|Prokopa]]. Katolická církev navíc uznává [[Svatý Vojtěch|Vojtěcha]], [[Svatý Radim|Radima]], [[Anežka Česká|Anežku Českou]], [[Zdislava z Lemberka|Zdislavu z Lemberka]], [[Jan Nepomucký|Jana Nepomuckého]], [[Jan Sarkander|Jana Sarkandera]] a [[Jan Nepomuk Neumann|Jana Nepomuka Neumanna]] a [[Klement Maria Hofbauer|Klementa Mariu Hofbauera]]. Pravoslavní navíc ještě svatého [[Rostislav]]a a [[Svatý Gorazd II.|Gorazda II.]] (Matěje Pavlíka), jenž za druhé světové války ukrýval parašutisty, kteří zabili nacistického pohlavára Heydricha. === Největší města podle počtu obyvatel === {{Podrobně|Seznam měst v Česku|Seznam měst v Česku podle počtu obyvatel|Seznam obcí v Česku}} {{Největší města Česka}} == Kultura == {{podrobně|Česká kultura}} === Literatura === {{Podrobně|Česká literatura|Seznam českých spisovatelů}} [[Soubor:Clementinum baroque library 7.jpg|náhled|vlevo|[[Národní knihovna České republiky|Národní knihovna ČR]]: barokní sál [[Klementinum|Klementina]]]] [[Soubor:Jaroslav Seifert 1981 foto Hana Hamplová.jpg|náhled|[[Jaroslav Seifert]], jediný český nositel [[Nobelova cena za literaturu|Nobelovy ceny za literaturu]]|upright]] [[Soubor:Kafka1906 cropped.jpg|náhled|upright|Česko-německo-židovský spisovatel [[Franz Kafka]]|alt=]] Literární dějiny počínají ústní tradicí, v níž vyniká pověst o [[Čech, Lech a Rus|praotci Čechovi]], [[Krok (vojvoda)|Krokovi]], [[Libuše (kněžna)|Libuši]], [[Přemysl Oráč|Přemyslu Oráčovi]] a [[Dívčí válka|dívčí válce]]. Počátky české psané literatury souvisí s činností [[Cyril a Metoděj|Konstantina Filozofa a jeho bratra Metoděje]] na Velké Moravě. Ti spolu se svými žáky (nejvýznamnějším z nich byl [[Kliment Ochridský]]) vytvořili, ve [[Staroslověnština|staroslověnštině]] a za pomoci písma [[hlaholice]], první české literární památky (''[[Proglas]]'', ''[[Život Metodějův]]'', ''[[Život Konstantinův]]''). Po vyhnání této skupiny z Moravy začala klíčovou roli sehrávat latina, vznikaly v ní legendy (''[[Kristiánova legenda]]''), kroniky (zejm. [[Kosmas|Kosmova]] ''[[Kosmova kronika česká|Kronika Čechů]]'')<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Pobavit a poučit: Druhá strana slavné Kosmovy kroniky | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost | url = https://www.stoplusjednicka.cz/pobavit-poucit-druha-strana-kosmovy-kroniky | datum vydání = 2016-09-13 | jazyk = en | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> i jiné žánry (např. ''[[Vita Caroli]]'', vlastní životopis krále [[Karel IV.|Karla IV.]]). Prvními významnými česky psanými texty byly ''[[Alexandreis|Alexandreida]]'' a ''[[Dalimilova kronika]]''.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = Turčeková | jméno = Šárka | titul = Alexandreida je nesmrtelným dílem o životě legendárního rytíře | periodikum = TOPZINE.cz | url = https://www.topzine.cz/alexandreida-je-nesmrtelnym-dilem-o-zivote-legendarniho-rytire | datum vydání = 2010-12-23 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref><ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Slovo a slovesnost – Dalimilova kronika a počátky české slovesnosti | periodikum = sas.ujc.cas.cz | url = http://sas.ujc.cas.cz/archiv.php?art=2387 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Prvními autory, kteří psali i česky, a kteří došli světového věhlasu, byli [[Jan Hus]], jeden ze zakladatelů evropské reformace, a [[Jan Amos Komenský]], nejvýznamnější představitel [[Humanismus a renesance v české literatuře|humanismu v české literatuře]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Nekonečné putování Učitele národů: Kam zavál osud Jana Ámose Komenského? | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost | url = https://www.stoplusjednicka.cz/nekonecne-putovani-ucitele-narodu-kam-zaval-osud-jana-amose-komenskeho | datum vydání = 2019-02-03 | jazyk = en | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Dalšími významnými autory reformace byli [[Jeroným Pražský]] a [[Petr Chelčický]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Jeroným Pražský — Lidé — Česká televize | periodikum = [[Česká televize]] | url = https://www.ceskatelevize.cz/lide/jeronym-prazsky/ | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref><ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Petr Chelčický | periodikum = www.phil.muni.cz | url = https://www.phil.muni.cz/fil/scf/komplet/chelck.html | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Po porážce [[České stavovské povstání|stavovského povstání]] v [[Bitva na Bílé hoře|bitvě na Bílé hoře]] roku 1620 nastalo složité období vytlačování a odumírání češtiny. Proti tomu se v barokní éře postavil [[Bohuslav Balbín]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Balbín Bohuslav: velký český vlastenec | periodikum = HedvabnaStezka.cz | url = https://www.hedvabnastezka.cz/fotokurzy/4552-bohuslav-balbin/ | datum přístupu = 2019-12-14 | url archivu = https://web.archive.org/web/20200409162342/https://www.hedvabnastezka.cz/fotokurzy/4552-bohuslav-balbin/ | datum archivace = 2020-04-09 }}</ref> Ústup češtiny však zastavil až proces tzv. [[České národní obrození|národního obrození]], který začal na konci 18. století. Klíčovou postavou první etapy obrození byl lingvista [[Josef Dobrovský]].<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Příběhy slavných: Josef Dobrovský | periodikum = Český rozhlas Dvojka | vydavatel = | url = https://dvojka.rozhlas.cz/pribehy-slavnych-josef-dobrovsky-7492738 | datum vydání = 2015-08-24 | url archivu = | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> V druhé etapě to byli [[Josef Jungmann]], který kladl důraz na jazykovou koncepci národa, a [[Pavel Josef Šafařík|Pavel Jozef Šafařík]], představitel [[Panslavismus|panslovanských]] tendencí. Tehdy se začala objevovat také již první svébytná literatura ([[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]). Proces vyvrcholil ve třetí etapě, kdy [[František Palacký]] a [[Karel Havlíček Borovský]] dokončili koncept českého národa politicky a kdy vznikla i vrcholná díla literární, ať už básnická (Havlíček, [[Karel Hynek Mácha]], [[Karel Jaromír Erben]]), prozaická ([[Božena Němcová]]), či divadelní ([[Josef Kajetán Tyl]], [[Karel Sabina]]). Ve druhé polovině 19. století se literární život začal prudce rozvíjet, vznikaly skupiny s různým programem – [[májovci]] ([[Jan Neruda]], [[Vítězslav Hálek]], [[Jakub Arbes]], [[Karolina Světlá|Karolína Světlá]]), [[ruchovci]] ([[Svatopluk Čech]]), [[lumírovci]] ([[Jaroslav Vrchlický]], [[Julius Zeyer]]), [[Realismus (literatura)|realisté]] ([[Alois Jirásek]]), [[Manifest české moderny|česká moderna]] ([[Antonín Sova]], [[Otokar Březina]]) či tzv. [[anarchističtí buřiči]] ([[Viktor Dyk]], [[Petr Bezruč]]). Od konce 19. století začínala též vzkvétat [[Pražská německá literatura|německy psaná literatura]] (zejména v Praze), která se stala světovým fenoménem, především díky [[Franz Kafka|Franzi Kafkovi]] (''[[Proces (román)|Proces]]'', ''[[Zámek (román)|Zámek]]'', ''[[Amerika (román)|Amerika]]''), ale i jiným ([[Rainer Maria Rilke]], [[Gustav Meyrink]], [[Franz Werfel]], [[Max Brod]], [[Egon Erwin Kisch|Egon Erwín Kisch]], [[Karl Kraus]], [[Marie von Ebner-Eschenbachová]], [[Adalbert Stifter]], [[Otfried Preußler|Ottfried Preussler]], [[Leo Perutz]], [[Ernst Weiss]]). V první polovině 20. století si vydobyli světový význam i česky píšící tvůrci, především [[Jaroslav Hašek]] (zejm. ''[[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojáka Švejka]]'') a [[Karel Čapek]] (zejm. ''[[Válka s Mloky|Válka s mloky]]''). Silná byla též levicová avantgarda, která se sdružila do spolku [[Svaz moderní kultury Devětsil|Devětsil]], který se věnoval nejprve [[Proletářská poezie|proletářské poezii]], posléze vymyslel směr [[poetismus]], aby většina autorů nakonec přešla k [[Surrealismus|surrealismu]]. Členem Devětsilu byl i [[Jaroslav Seifert]], dosud jediný Čech oceněný [[Nobelova cena za literaturu|Nobelovou cenou za literaturu]] (roku 1984).<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Jaroslav Seifert - druhý český laureát nobelovy ceny | periodikum = www.converter.cz | url = http://www.converter.cz/nobel/seifert.htm | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> K dalším významným členům patřili [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Vladislav Vančura]], [[František Halas]] a [[Karel Teige]]. Mimo avantgardní kruhy stáli např. [[Ivan Olbracht]], [[Vladimír Holan]] či [[Ladislav Klíma]]. Ve druhé polovině 20. století se největšího ohlasu dostalo [[Milan Kundera|Milanu Kunderovi]] (zejm. ''[[Nesnesitelná lehkost bytí]]'', ''[[Žert (román)|Žert]]'') a [[Bohumil Hrabal|Bohumilu Hrabalovi]]. Literatura se tehdy z politických důvodů (zvláště po [[Invaze vojsk Varšavské smlouvy do Československa|sovětské okupaci roku 1968]]) rozdělila na exilovou, samizdatovou a oficiální. K významným exilovým autorům krom Kundery patřili [[Pavel Kohout (spisovatel)|Pavel Kohout]], [[Josef Škvorecký]] a [[Arnošt Lustig]]. Samizdatová literatura se štěpila na [[Disident|disent]] spjatý zejména s [[Charta 77|Chartou 77]] ([[Václav Havel]], [[Ivan Klíma]], [[Ludvík Vaculík]]) a tzv. [[underground]] ([[Egon Bondy]], [[Ivan Martin Jirous]]). Z oficiálních prozaiků dosáhl největšího mezinárodního věhlasu spolu s Hrabalem [[Ladislav Fuks]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Spalovač mrtvol v rakvi nespával. Ladislav Fuks byl zvrácenou hvězdou | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/kultura/literatura/ladislav-fuks.A130914_180029_literatura_ts | datum vydání = 2013-09-15 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Po [[Sametová revoluce|sametové revoluci z roku 1989]] toto rozdělení literárního života padlo. Z nových autorů se po roce 1989 nejvíce prosadili [[Michal Viewegh]], [[Patrik Ouředník]] a [[Jáchym Topol]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Evropa čte nejen Viewegha, nejpřekládanější je Ivan Klíma | periodikum = iDNES.cz | url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/evropa-cte-nejen-viewegha-nejprekladanejsi-je-ivan-klima-pk3-/literatura.aspx?c=A090517_113323_literatura_ob | datum vydání = 2009-05-17 | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref>[[Soubor:Milan Kundera.jpg|náhled|Český spisovatel a básník [[Milan Kundera]]]]K významným novinářům krom výše uvedených patřili [[Julius Fučík]], [[Milena Jesenská]] nebo [[Ferdinand Peroutka]]. V ČR je udělována významná mezinárodní literární [[Cena Franze Kafky]]. Z domácích literárních cen patří k nejvýznamnějším [[Magnesia Litera]], [[Státní ceny za literaturu a za překladatelské dílo]], [[Cena Jaroslava Seiferta]], [[Cena Jiřího Ortena]] či [[Cena Josefa Škvoreckého]]. ČR má unikátní síť veřejných knihoven, nejhustší v Evropě.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Česko má zdaleka nejhustší síť veřejných knihoven v EU | periodikum = TÝDEN.cz | vydavatel = | url = https://www.tyden.cz/rubriky/kultura/literatura/cesko-ma-zdaleka-nejhustsi-sit-verejnych-knihoven-v-eu_284260.html | datum vydání = 2013-09-30 | url archivu = | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Je tvořena více než 5400 knihovnami. Ve středu této sítě se nachází [[Národní knihovna České republiky|Národní knihovna ČR]]. Sídlí v pražském [[Klementinum|Klementinu]]. K nejcennějším památkám schraňovaným Národní knihovnou ČR patří rukopis [[Kodex vyšehradský|Kodexu vyšehradského]] (jehož cena se odhaduje na miliardu korun), [[Lobkovický graduál]], rukopisy středověké pražské univerzity, „Knihy na řetězech“ z knihovny jáchymovské městské školy ze 16. století, [[Codex pictoricus Mexicanus]] misionáře Ignáce Tirsche, autografy Jana Husa a Jakoubka ze Stříbra, sbírka grafických listů univerzitních tezí, list [[Gutenbergova bible|Gutenbergovy bible]] z roku 1454, [[Homiliář opatovický|Opatovický homiliář]], [[Mattioliho herbář]] ze 16. století, nejstarší tisk na českém území (latinská Statuta z roku 1349), zlomek Žaltáře z Řezna pocházející z konce 8. století, řecké papyry z 1. století, [[Svatojiřské přípisky|Svatojiřský antifonář]] či [[Velislavova bible]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Klementinská NEJ... — Národní knihovna České republiky | periodikum = www.nkp.cz | url = https://www.nkp.cz/o-knihovne/zakladni-informace/klementinska-nej | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Zdaleka nejcennější rukopis vzniklý na českém území, perla středověkého knihařství zvaná [[Codex gigas]] (též Ďáblova bible), však byl za třicetileté války ukořistěn Švédy a do ČR bývá jen výjimečně zapůjčován.<ref>{{Citace elektronické monografie | příjmení = | jméno = | titul = Nejzáhadnější bible světa: Jaká tajemství skrývá Codex gigas? – EpochálníSvět.cz | url = https://epochalnisvet.cz/nejzahadnejsi-bible-sveta-jaka-tajemstvi-skryva-codex-gigas/ | vydavatel = | místo = | datum vydání = | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Vzácné tisky a rukopisy (např. Žlutický kancionál) schraňuje též [[Památník národního písemnictví]] sídlící ve [[Strahovský klášter|Strahovském klášteře]], v [[Hvězda (letohrádek)|letohrádku Hvězda]] a v tzv. [[Vila Marianne Gellertové-Petschkové|Třetí Petschkově vile]] v Bubenči. Památník disponuje mj. rozsáhlou sbírkou [[ex libris]]. Další významnou českou knihovnou je [[Městská knihovna v Praze]]. === Divadlo === {{Podrobně|České divadlo}} [[Soubor:Prague 07-2016 View from Petrinska Tower img4.jpg|náhled|vlevo|[[Národní divadlo]] nabízí operu, balet i činohru]] [[Soubor:Václav Havel-Szilágyi.jpg|náhled|upright|[[Václav Havel]], dramatik a esejista, později také prezident České republiky|alt=]] České divadelnictví má kořeny již ve středověku. Nejstarším dochovaným dramatickým dílem s využitím češtiny je zlomek česko-latinské hry ze [[14. století]], zvané obvykle ''[[Mastičkář]]''.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hrabák | jméno = Josef | odkaz na autora = Josef Hrabák | příjmení2 = Havránek | jméno2 = Bohuslav | odkaz na autora2 = Bohuslav Havránek | spoluautoři = a kol. | titul = Výbor z české literatury od počátků po dobu Husovu | url = http://www.ucl.cas.cz/edicee/data/antologie/zliteratury/VZCL3/44.pdf | vydavatel = ČSAV | místo = Praha | rok = 1957 | počet stran = 851 | isbn = | strany = 247}}</ref> Původně šlo o jakousi mezihru v inscenaci evangelijních scén – popisuje situaci, kdy jde Ježíšova matka Marie na trh koupit vonné masti k nabalzamování mrtvého Ježíšova těla. Scéna se však stále více osamostatňovala a popisovala satiricky poměry v měšťanském prostředí. V [[19. století]] sehrálo divadlo výraznou roli v [[České národní obrození|národním obrození]] ([[Václav Kliment Klicpera]], [[Josef Kajetán Tyl]]). Emancipační snahy českého národa se v 2. polovině 19. století projevily otevřením [[Národní divadlo|Národního divadla]] v Praze v roce [[1883]]. Národní divadlo od té doby uvádí jak [[Státní opera Praha|opery]] tak činohry. V 90. letech [[19. století]] pronikaly do českého divadla evropské literární směry, zejména [[Realismus (literatura)|realismus]], který reprezentoval [[Ladislav Stroupežnický]], především svou vesnickou veselohrou ''[[Naši furianti]]'', a posléze zejména [[bratři Mrštíkové]] svou ''[[Maryša|Maryšou]]''. Také [[Gabriela Preissová]] přinesla na česká jeviště silná témata (''Gazdina Roba'', ''[[Její pastorkyňa]]''). Za tuto moderní dramatiku bojoval zejména režisér [[Jaroslav Kvapil]], který se též prezentoval jako dramatik (''[[Princezna Pampeliška]]''). V první polovině [[20. století]] došlo k rozvoji [[avantgarda|avantgardního]] divadla reprezentovaného [[Osvobozené divadlo|Osvobozeným divadlem]] [[Jiří Voskovec|Jiřího Voskovce]] a [[Jan Werich|Jana Wericha]], nebo [[Emil František Burian|Emilem Františkem Burianem]], [[Jiří Frejka|Jiřím Frejkou]], [[Jindřich Honzl|Jindřichem Honzlem]] či [[Jiří Mahen|Jiřím Mahenem]]. Na světových jevištích se nejvíce prosadily hry [[Karel Čapek|Karla Čapka]] (''[[R.U.R.]]'', ''[[Věc Makropulos]]''), nebo [[František Langer|Františka Langera]] (''Periférie''). Ve druhé polovině 20. století získal výjimečný mezinárodní ohlas projekt [[Alfréd Radok|Alfreda Radoka]] [[Laterna magika]], první multimediální umělecký projekt na světě, připravený původně pro světovou výstavu [[Světová výstava 1958|Expo 58]]. Vznikl též fenomén divadel malých forem: [[Semafor (divadlo)|Semafor]] ([[Jiří Suchý]] a [[Jiří Šlitr]]), [[divadlo Na zábradlí]] ([[Jan Grossman]], [[Ivan Vyskočil]]), [[Činoherní klub]] ([[Ladislav Smoček]]), [[Divadlo Husa na provázku|Husa na provázku]], [[Studio Ypsilon|Ypsilonka]] ([[Jan Schmid]]), [[Divadlo Sklep]] či [[divadlo Járy Cimrmana]] ([[Zdeněk Svěrák]], [[Ladislav Smoljak]]). V 60. letech se nejúspěšnějším dramatikem stal [[Pavel Kohout (spisovatel)|Pavel Kohout]] (zejm. ''August, August, august''), [[absurdní drama]] reprezentoval [[Václav Havel]]. Ve Zlíně se narodil známý britský dramatik [[Tom Stoppard]]. K divadelním oceněním patří [[Cena Thálie|Ceny Thálie]] či [[Cena Alfréda Radoka]]. === Film === {{Podrobně|Česká kinematografie|Seznam českých filmů}} [[Soubor:Miloš Forman (Reykjavik, 2009) (cropped 2).jpg|náhled|upright|Česko-americký režisér a scenárista [[Miloš Forman]], držitel dvou [[Oscar]]ů za nejlepší režii|alt=]] V éře [[Němý film|němého filmu]] hranice vlasti překročil věhlas odvážných filmových projektů [[Gustav Machatý|Gustava Machatého]] ''Erotikon'' (1929) a ''[[Extase (film)|Extase]]'' (1933). Mezinárodního ohlasu dosáhla v 60. letech [[20. století]] [[československá nová vlna]] ([[Miloš Forman]], [[Věra Chytilová]], [[Jiří Menzel]], [[Ján Kadár]], [[Elmar Klos]], [[Jaromil Jireš]], [[František Vláčil]], [[Vojtěch Jasný]], [[Juraj Jakubisko]], [[Juraj Herz]], [[Ivan Passer]], [[Jan Němec]]). Klíčovými snímky československé nové vlny byly ''[[Ostře sledované vlaky]]'', ''[[Obchod na korze]]'', ''[[Lásky jedné plavovlásky]]'', ''[[Hoří, má panenko]]'', ''[[Sedmikrásky]]'', ''[[Černý Petr (film)|Černý Petr]]'', ''[[Skřivánci na niti]]'', ''[[Marketa Lazarová (film)|Markéta Lazarová]]'', ''[[Až přijde kocour]]'', ''[[Spalovač mrtvol]]'', ''[[Transport z ráje]]'', ''[[Rozmarné léto (film)|Rozmarné léto]]'', ''[[Všichni dobří rodáci]]'', ''[[Démanty noci (film)|Démanty noci]]'', ''[[Intimní osvětlení]]'', ''[[Žert (film)|Žert]]'' či ''[[O slavnosti a hostech]]''. Vážné umělecké ambice se podařilo ve stejné době naplnit [[Karel Kachyňa|Karlu Kachyňovi]] (''[[Ucho (film)|Ucho]]''), [[Otakar Vávra|Otakaru Vávrovi]], [[Jiří Krejčík|Jiřímu Krejčíkovi]] (''[[Vyšší princip (film)|Vyšší princip]]'') či [[Karel Zeman|Karlu Zemanovi]] (''[[Vynález zkázy (film)|Vynález zkázy]]''). 30. až 50. léta a posléze 70. až 80. léta ovšem svědčila více populárnímu filmu než uměleckému, s nadčasovou elegancí tohoto prostoru využili třeba režiséři [[Bořivoj Zeman]], [[Oldřich Lipský]], [[Václav Vorlíček]] (''[[Tři oříšky pro Popelku]]''), [[Martin Frič]] a [[Ladislav Smoljak]], scenáristé [[Jiří Brdečka]] (''[[Limonádový Joe aneb Koňská opera|Limonádový Joe]]'', ''[[Adéla ještě nevečeřela]]''), [[Miloš Macourek]], [[Zdeněk Svěrák]] nebo skladatelé filmové hudby [[Zdeněk Liška]], [[Luboš Fišer]] a [[Petr Hapka]]. [[Soubor:Jiří Menzel Odessa International Film Festival.jpg|upright|náhled|Režisér [[Jiří Menzel]]]] Snímky ''[[Obchod na korze]]'' (1965), ''[[Ostře sledované vlaky]]'' (1967) a ''[[Kolja]]'' (1996) získaly [[Oscar za nejlepší cizojazyčný film|Oscara za nejlepší neanglicky mluvený film]], šest dalších filmů se dostalo do nominace: ''Lásky jedné plavovlásky'' (1966), ''Hoří, má panenko'' (1968), ''[[Vesničko má středisková]]'' (1986), ''[[Obecná škola (film)|Obecná škola]]'' (1991), ''[[Musíme si pomáhat]]'' (2000) a ''[[Želary (film)|Želary]]'' (2003). Mezinárodního věhlasu se dostalo českým loutkovým a animovaným filmům režisérů jako byli [[Jiří Trnka]], [[Hermína Týrlová]], [[Zdeněk Miler]], [[Jan Švankmajer]] (zejm. ''[[Něco z Alenky]]'') a [[Břetislav Pojar]]. K této tradici patří i televizní cyklus ''[[Večerníček|Večerníčků]]'', na němž spolupracovali i přední výtvarníci jako [[Adolf Born]], [[Zdeněk Smetana]] či [[Vladimír Jiránek]]. Prvním českým [[Počítačová 3D grafika|3D počítačově animovaným]] filmem byl v roce 2008 ''[[Kozí příběh – pověsti staré Prahy]]'' [[Jan Tománek (režisér)|Jana Tománka]]. Především v jiných než českých kinematografiích se prosadila řada českých rodáků, z režisérů například [[Georg Wilhelm Pabst]] a [[Karel Reisz]], z kameramanů [[Karl Freund]], z herců [[Herbert Lom]] nebo [[Barbara Bouchetová]]. Z českých herců patří v zahraničí k nejznámějším [[Karel Roden]] a [[Libuše Šafránková]], populární díky pohádce ''Tři oříšky pro Popelku'' zejména v Norsku. [[Barrandov Studio|Filmové ateliéry Barrandov]] patří k největším v Evropě. Po roce 1990 je využívají zejména zahraniční produkce, vznikaly v něm mj. filmy ''[[Mission: Impossible]]'', ''[[Casino Royale (film, 2006)|Casino Royale]]'', ''[[Letopisy Narnie: Princ Kaspian]]'', ''[[Letopisy Narnie: Lev, čarodějnice a skříň]]'', ''[[Dítě číslo 44 (film)|Dítě číslo 44]]'', ''[[Hannibal – Zrození]]'', ''[[Iluzionista (film, 2006)|Iluzionista]]'', ''[[Vetřelec vs. Predátor (film)|Vetřelec vs. Predátor]]'', ''[[Agent bez minulosti]]'' aj. === Hudba === {{Podrobně|Česká hudba}} [[Soubor:Dvorak.jpg|náhled|upright|Světově známý hudební skladatel [[Antonín Dvořák]]|alt=]] Česká [[hudba]] má své kořeny v nejméně 1000 let staré [[Duchovní hudba|duchovní hudbě]]. Nejstarší duchovní píseň v českých zemích byla staroslověnská: ''[[Hospodine, pomiluj ny]]''. Vznikla na konci 10. století, nebo počátku 11. století. Původ je zřetelně staroslověnský, pronikly do ní ovšem i prvky staročeštiny (patrně v průběhu času). První duchovní píseň ve staročeštině ''[[Svatováclavský chorál|Svatý Václave, vévodo české země]]'' (též ''Svatováclavský chorál'') vznikla ve 12. století. Zapsána byla ale až ve 14. století v kronice [[Beneš Krabice z Veitmile|Beneše Krabice z Veitmile]]. Podobně významná je ''Ostrovská píseň''. Zabývá se přítomností Krista ve svátosti oltářní. Zapsána byla v kodexu kláštera z Ostrova u Davle, podle prvního verše se jí též říká ''Slovo do světa stvorenie''. Má na rozdíl od svatováclavského chorálu již složitější básnickou formu. Významným centrem středověké hudby byla [[Šumava]]. První hudební paměti zde pocházejí z knihovny [[Cisterciácký řád|cisterciáckého]] kláštera ve [[Vyšší Brod|Vyšším Brodě]], založeného roku 1259. Například rukopis č. 42 z roku 1410 zde popisuje píseň ''[[Jezu Kriste, ščedrý kněže]]'', kterou si zpívali také husité. Husitskou písňovou tvorbu, tedy tvorbu přelomu 14. a 15. století, zachoval ''[[Jistebnický kancionál]]'' (zejm. ''[[Ktož jsú boží bojovníci]]'' a ''[[Povstaň, povstaň veliké město pražské]]''). Důležitou etapou ve vývoji české hudby bylo [[baroko]] (17. a 18. století). Tehdy se hudba ustavila jako samostatný profesionální obor. Za první české hudební skladatele lze považovat barokní tvůrce jako byli [[Adam Václav Michna z Otradovic|Adam Michna z&nbsp;Otradovic]], [[Heinrich Biber]] (český Němec), [[Jan Dismas Zelenka]], [[Antonín Rejcha]], [[Jan Václav Stamic]], [[Josef Mysliveček]], [[Jan Ladislav Dusík]], [[Jiří Antonín Benda]], [[František Xaver Richter]], [[Jan Křtitel Vaňhal]], [[František Xaver Brixi]] či [[Leopold Koželuh]]. V době [[Národní obrození|národního obrození]] na barokní hudbu bezprostředně navázali [[Jakub Jan Ryba|Jan Jakub Ryba]] či [[Václav Jan Křtitel Tomášek]].[[Soubor:Vltava-main-theme.svg|náhled|Hlavní téma {{Audio|Vltava-main-theme-2.ogg|přehrát}}]]Toto byla základna, na niž se ve druhé polovině [[19. století]] mohli postavit klíčoví autoři moderní české vážné hudby, především [[Bedřich Smetana]] (zejm. ''[[Má vlast]]'', ''[[Prodaná nevěsta]]'') a [[Antonín Dvořák]], nejslavnější český skladatel ve světě (zejm. ''[[Symfonie č. 9 (Dvořák)|Novosvětská]]'', ''[[Rusalka (Dvořák)|Rusalka]]'' a ''[[Slovanské tance]]''). Tradice pak pokračovala s neztenčenou silou, především díla [[Leoš Janáček|Leoše Janáčka]] pronikla do celého světa. Součástí [[repertoár]]u mnoha [[Operní scéna|operních domů]] jsou všechny jeho opery, zejména ''[[Její pastorkyňa]]'' (v zahraničí pod názvem ''Jenůfa''), ''[[Káťa Kabanová]]'', ''[[Z mrtvého domu]]'' a ''[[Věc Makropulos]]''. Často uváděny jsou také jeho ''[[Glagolská mše (Janáček)|Glagolská mše]]'' a ''[[Sinfonietta (Janáček)|Sinfonietta]]''. Další významní čeští hudební skladatelé 19. a [[20.&nbsp;století]] jsou [[Zdeněk Fibich]], [[Josef Bohuslav Foerster]], [[Vítězslav Novák]], [[Josef Suk starší]] (zeť Antonína Dvořáka), [[Alois Hába]], [[Ervín Schulhoff]], [[Bohuslav Martinů]], [[Pavel Haas]], [[Viktor Ullmann]] či [[Petr Eben]]. Překvapivého úspěchu mj. na scéně [[New York|newyorské]] [[Metropolitní opera|Metropolitan Opera]] dosáhl [[Jaromír Weinberger]] se svou operou ''[[Švanda dudák (Weinberger)|Švanda dudák]]''. Známými [[Opereta|operetními]] skladateli byli mj. [[Oskar Nedbal]] či [[Rudolf Friml]]. V roce 1860 se v [[Kaliště (okres Pelhřimov)|Kališti]] na [[Morava|Moravě]] narodil světově proslulý skladatel, [[Němčina|německy]] mluvící [[Gustav Mahler]]. Ve [[Vídeň|Vídni]] a později v [[Hollywood]]u se prosadil [[Brno|brněnský]] rodák [[Erich Wolfgang Korngold|Erich Korngold]]. V Česku se narodili i klavírní virtuózové [[Ignaz Moscheles]], [[Alfred Brendel]], [[Rudolf Serkin]] a [[Alice Herzová-Sommerová|Alice Herz-Sommerová]], z vídeňské české komunity vzešel [[Ernst Křenek]]. Prosadili se i čeští hudební [[interpret (hudba)|interpreti]]. Lze jmenovat mnoho jmen, jako jsou dirigenti [[Rafael Kubelík]], [[Václav Talich]], [[Václav Neumann]], [[Karel Ančerl]] nebo [[Jiří Bělohlávek]], v současnosti pak [[Petr Altrichter]], [[Tomáš Netopil]] a [[Jakub Hrůša]]. Dále hudební instrumentalisté: [[Housle|houslisté]] [[František Benda]], [[Vojtěch Živný]], [[Jan Křtitel Václav Kalivoda]], [[František Ondříček]], [[Jan Kubelík]] a&nbsp;[[Josef Suk mladší]] (Dvořákův pravnuk); [[Violoncello|violoncellista]] [[David Popper]], [[Cembalo|cembalistka]] [[Zuzana Růžičková]] či [[Lesní roh|hornista]] [[Radek Baborák]]. Nelze opomenout [[Zpěvák|pěvkyně]], jako byly nebo jsou [[Ema Destinnová]], [[Maria Jeritza]], [[Jarmila Novotná]], [[Gabriela Beňačková]], [[Eva Urbanová]] a&nbsp;[[Magdalena Kožená]]. Velkými českými [[tenor]]isty byli [[Beno Blachut]] a [[Ivo Žídek]]. V&nbsp;současnosti velmi úspěšný je [[baryton]]ista [[Adam Plachetka]]. Z hudebních těles dosáhl mezinárodního významu nejen [[orchestr#Symfonický (filharmonický) orchestr|symfonický orchestr]] [[Česká filharmonie]], ale i další symfonické a komorní orchestry a nově tzv. [[Baroko|barokní]] soubory. V neposlední řadě byly a jsou úspěšné také české [[pěvecký sbor|pěvecké sbory]] a malá hudební tělesa, zejména [[Smyčcové kvarteto|smyčcové kvartety]]. Krátce po druhé světové válce také vznikl významný hudební festival vážné hudby [[Pražské jaro (festival)|Pražské jaro]], který se tradičně koná v různých pražských koncertních sálech.[[Soubor:Karel Gott 2002-foto13.jpg|náhled|261x261pixelů|Český zpěvák [[Karel Gott]]|alt=]]Češi se ve 20. století ujali i v nových žánrech. V jazzu [[Jaroslav Ježek]], [[Miroslav Vitouš]], orchestr [[Gustav Brom|Gustava Broma]] a další. V&nbsp;populární hudbě působili [[Jan Hammer]] nebo [[Karel Svoboda]], v&nbsp;hudbě folkové [[Karel Kryl]] či [[Jaromír Nohavica]]. V reakci na populární dechovou hudbu rakouskou (zejména vojenskou) se rozvinula i její specifická česká verze, především díky [[František Kmoch|Františku Kmochovi]]. Ve světě nejznámější české melodie jsou dodnes právě ty dechovkové (zejm. ''[[Vjezd gladiátorů]]'' [[Julius Fučík (skladatel)|Julia Fučíka]] a ''[[Škoda lásky]]'' [[Jaromír Vejvoda|Jaromíra Vejvody]]). Mezinárodních úspěchů dosáhl zpěvák [[Karel Gott]], který se během své kariéry stal nejznámějším zpěvákem z Česka 20. století. V mezinárodní soutěži [[Eurovision Song Contest]] z českých reprezentantů nejvíce uspěl [[Mikolas Josef]] (6. místo v roce 2018). === Výtvarné umění === {{Podrobně|České výtvarné umění}} [[Soubor:Vestonicka venuse edit.jpg|náhled|vlevo|upright=0.6|''[[Věstonická venuše]]'']] U prvního a také zdaleka nejslavnějšího českého výtvarného díla autora neznáme. Jde o sošku ''[[Věstonická venuše|Věstonické venuše]]'', patrně nejstarší keramickou sošku na světě, která vznikla v mladším [[paleolit]]u a byla nalezena roku 1925 na jižní Moravě. Většina výtvarných umělců však byla anonymních ještě v éře [[Gotika|gotické]], malířství bylo tehdy ostatně vnímáno jako řemeslo, v němž autor není tak podstatný, a nikoli jako umění. O umělcích této doby hovoříme za pomoci pojmů jako [[Mistr Litoměřického oltáře|Mistr litoměřického oltáře]], [[Mistr Třeboňského oltáře|Mistr třeboňského oltáře]], [[Mistr vyšebrodského oltáře]] či [[Mistr Theodorik]].[[Soubor:Oltář s Nejsvětější Trojicí, Mistr litoměřického oltáře, Národní galerie v Praze.jpg|náhled|Oltář s Nejsvětější Trojicí od [[Mistr Litoměřického oltáře|Mistra Litoměřického oltáře]]]] Autorské malířství přišlo na scénu v baroku. K nejvýznamnějším českým barokním malířům patřili [[Karel Škréta]], [[Jan Kupecký]] a [[Petr Brandl]]. Zcela zvláštní postavení měl [[Václav Hollar]], který proslul svými rytinami. Vrcholná sochařská díla v té éře vytvořili [[Matyáš Bernard Braun]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]]. V první polovině 19. století probíhal proces českého národního obrození, ovšem obrozenci na malířství nekladli takový důraz jako na literaturu, divadlo či vědu. Malířství zůstávalo na pozici řemesla, přičemž v krajinářství vynikal [[Josef Matěj Navrátil]], v portrétu a zátiší [[Karel Purkyně]]. Zlom přišel v polovině 19. století, kdy do českých zemí dorazila vlna [[Romantismus|romantismu]] a [[Realismus (výtvarné umění)|realismu]]. Nejvýznamnějším představitelem malířského romantismu byl [[Josef Mánes]], dnes známý především díky výzdobě pražského orloje. Realistickou malbu zvolil například [[Jaroslav Čermák (malíř)|Jaroslav Čermák]]. Se 70. a 80. lety nastoupila tzv. [[Generace Národního divadla]], tedy tvůrci, kteří se nějak podíleli na výzdobě právě stavěné „Zlaté kapličky“: Mezi nimi se největšího mezinárodního ohlasu dostalo [[Mikoláš Aleš|Mikoláši Alšovi]]. K dalším členům generace patřili [[Vojtěch Hynais]], [[Julius Mařák]], [[Václav Brožík]], [[Jakub Schikaneder]], [[František Ženíšek]] či [[Josef Tulka]]. K této generaci patřil i sochař [[Josef Václav Myslbek]]. [[Soubor:Slovane v pravlasti 81x61m.jpg|náhled|''[[Slovanská epopej]]'' [[Alfons Mucha|Alfonse Muchy]] (1912)]]Většina z autorů Generace Národního divadla nadále oscilovala mezi romantickou a realistickou malbou, zejména krajiny. To však brzy některým autorům nestačilo. Krajinář [[Antonín Chittussi]] začal měnit techniku krajinomalby až tak, že se dostal na pokraj [[Impresionismus|impresionismu]]. Vrcholným představitelem tohoto směru se pak stal [[Antonín Slavíček]]. Dílo [[Luděk Marold|Luďka Marolda]] je zase někdy označováno za předzvěst malby secesní. Právě [[secese]] pak patří ke klíčovým směrům, které se vynořily na konci 19. století. V českém prostředí sehrála mimořádnou roli. Její hlavní představitel, [[Alfons Mucha]], je dnes nejznámějším českým malířem ve světě. Mucha se proslavil krom svých známých plakátů také cyklem 20 velkoformátových obrazů ''[[Slovanská epopej]]'', která shrnuje dějiny českého národa a [[Slované|Slovanů]]. Vystavena je ve [[Veletržní palác|Veletržním paláci]] v Praze, bývala v [[Moravský Krumlov|Moravském Krumlově]]. K secesi lze řadit i dílo [[Max Švabinský|Maxe Švabinského]] a [[Jan Preisler|Jana Preislera]]. Patří k ní i významní sochaři: [[František Bílek (sochař, 1872–1941)|František Bílek]], [[Jan Štursa]] či [[Ladislav Šaloun]]. Secese provokovala svým sklonem k užitkovosti, avšak jinak ctila techniky klasické a akademické. Proti těm se však na konci století začaly bouřit nové směry. Především [[expresionismus]]. Do české expresionistické skupiny [[Osma (umělecká skupina)|Osma]] patřili [[Bohumil Kubišta]], [[Emil Filla]] či [[Otakar Kubín]]. Členové Osmy pak přecházeli ke [[Kubismus|kubismu]], dalšímu novému avantgardnímu směru.[[Soubor:Josef Čapek Letadlo.jpg|náhled|''Letadlo'' od [[Josef Čapek|Josefa Čapka]] (1929)]]Právě avantgarda začala v první polovině 20. století určovat směr. Od kubismu k čisté [[Abstraktní umění|abstraktní malbě]] došel [[František Kupka]]. Doznívající kubismus hledající nové formy vyjádření byl pěstován ve skupině [[Tvrdošíjní]] (zejm. [[Josef Čapek]], [[Jan Zrzavý]] a sochař [[Otto Gutfreund]]). Členové avantgardního Devětsilu se pak nadchli pro [[surrealismus]] ([[Toyen]], [[Jindřich Štyrský]], [[Josef Šíma (malíř)|Josef Šíma]]). Avantgardě navzdory si svou cestou šel [[Josef Lada]] – a i on dnes patří k nejslavnějším českým malířům ve světě. Ve druhé polovině 20. století autoři povětšinou rozvíjeli objevy avantgardní revoluce – v abstraktní tvorbě to byl například [[Vladimír Vašíček]], část díla jí věnoval [[Oldřich Lajsek]], [[Mikuláš Medek]], [[Vladimír Boudník]] aj. Na surrealistickou hravost, zejména ve svých známých kolážích, navazoval v exilu působící [[Jiří Kolář]] či doma tvořící [[Jan Švankmajer]]. Zcela nového směru zvaného [[pop-art]] se dotkl [[Kája Saudek]]. Na konci 80. let vystoupili členové skupiny [[Skupina Tvrdohlaví|Tvrdohlaví]] ([[Jiří David (výtvarník)|Jiří David]], [[Petr Nikl]], [[Jaroslav Róna]]). Nejznámějšími představiteli české umělecké fotografie jsou [[František Drtikol]], [[Josef Sudek]], [[Jan Saudek]] či [[Josef Koudelka]]. Zvláštním fenoménem v umělecké fotografii je [[Miroslav Tichý]]. V českém výtvarném umění hraje významnou roli knižní ilustrace, karikatura a kreslený film. Mistrem karikatury byl [[František Gellner]], v knižní ilustraci vynikli [[Viktor Oliva]], Josef Lada, [[Jiří Trnka]], [[Zdeněk Burian]], [[Adolf Born]] či [[Květa Pacovská]], která za knižní ilustrace roku 1992 získala Cenu Hanse Christiana Andersena od Mezinárodního sdružení pro dětskou knihu. V kresleném filmu se prosadili [[Zdeněk Smetana]] či [[Zdeněk Miler]]. K významným německým malířům narozeným v českých zemích patřili [[Anton Raphael Mengs]], [[Alfred Kubin]], [[Gabriel Max]], [[Josef Führich]] či [[Emil Orlik]]. [[Soubor:Praha Veletržní palác hala3.jpg|náhled|vlevo|upright|Hala [[Národní galerie Praha|Národní galerie]] v Praze|alt=]] Za nejcennější výtvarné dílo na českém území odborníci označují obraz benátského malíře [[Tizian]]a ''[[Apollo a Marsyas]]'', jež je vystaven v [[Obrazárna zámku Kroměříž|obrazárně kroměřížského zámku]]. Nejcennější díla českého výtvarného umění se snaží shromažďovat [[Národní galerie Praha|Národní galerie]]. Z děl zahraničních autorů v jejím vlastnictví patří k nejcennějším ''Růžencová slavnost'' [[Albrecht Dürer|Albrechta Dürera]], ''Adam a Eva'' [[Lucas Cranach starší|Lucase Cranacha staršího]], autoportrét [[Henri Rousseau]]a, [[Rembrandt]]ův ''Učenec v pracovně'', ''Šimon a malý Ježíš'' [[Petr Brandl|Petra Brandla]], ''Milenci'' [[Auguste Renoir|Augusta Renoira]], ''Panny'' [[Gustav Klimt|Gustava Klimta]], ''Zelená pšeničné pole s cypřiši'' [[Vincent van Gogh|Vincenta van Gogha]], autoportrét [[Ilja Repin|Ilji Repina]], ''V Moulin Rouge'' [[Henri de Toulouse-Lautrec]]a či ''Vzpomínka na Le Havre'' [[Pablo Picasso|Pabla Picassa]]. Národní galerie vystavuje ve [[Šternberský palác (Hradčany)|Šternberském paláci]], [[Schwarzenberský palác v Praze|Schwarzenberském paláci]], [[Klášter svatého Jiří (Praha)|klášteře sv. Jiří]], [[Jízdárna Pražského hradu|Jízdárně Pražského hradu]], [[Salmovský palác|Salmovském paláci]], [[Anežský klášter|Anežském klášteře]], [[Palác Kinských|paláci Kinských]], [[Veletržní palác|Veletržním paláci]], v [[Dům U Černé Matky Boží|domě U černé matky Boží]], na [[Zbraslavský klášter|zámku Zbraslav]], v [[Žďár nad Sázavou (klášter)|klášteře ve Žďáru nad Sázavou]] a na [[Fryštát (zámek)|zámku Fryštát]]. K dalším významným galeriím patří [[Moravská galerie v Brně|Moravská galerie]] (vystavuje v pěti budovách: [[Místodržitelský palác (Brno)|Místodržitelský palác]], [[Pražákův palác]], [[Uměleckoprůmyslové muzeum (Brno)|Uměleckoprůmyslové muzeum]], [[Jurkovičova vila]] v Brně a [[Rodný dům Josefa Hoffmanna]] v [[Brtnice|Brtnici u Jihlavy]]) a [[Galerie hlavního města Prahy]] ([[dům U Zlatého prstenu]], [[dům U Kamenného zvonu]], [[Staroměstská radnice]], [[Bílkova vila]], Dům Františka Bílka v Chýnově, [[Městská knihovna v Praze|Městská knihovna]] na Mariánském náměstí, [[Troja (zámek)|Trojský zámek]]). K nejznámějším sochám v ČR patří [[Ladislav Šaloun|Šalounova]] [[Pomník mistra Jana Husa|socha Jana Husa]] na [[Staroměstské náměstí|Staroměstském náměstí]], [[Josef Václav Myslbek|Myslbekův]] [[Pomník svatého Václava|pomník knížete Václava]] na [[Václavské náměstí|Václavském náměstí]], [[Olbram Zoubek|Zoubkův]] [[Pomník obětem komunismu (Petřín)|Pomník obětem komunismu]] na Petříně, [[Bohumil Kafka|Kafkova]] socha Jana Žižky v [[Národní památník na Vítkově|Národním památníku na Vítkově]] (největší jezdecká socha v Evropě). Největší českou sochou všech dob byl [[Stalinův pomník]] na Letné, který však na svém místě stál jen v letech 1955–1962. Dnes se na jeho místě nachází [[Pražský metronom]]. V poslední době se velmi oblíbenou u turistů stala [[David Černý|Černého]] [[Hlava Franze Kafky]] u obchodního centra [[Quadrio]]. Černý na sebe strhl pozornost také svou provokací [[Entropa]]. [[Anna Chromy]] v Praze u Stavovského divadla instalovala jeden ze svých ''Plášťů svědomí''. Nejvýznamnější českou výtvarnou cenou je [[Cena Jindřicha Chalupeckého]]. === Architektura === {{Podrobně|Česká architektura|Románská architektura v Česku|Gotická architektura v Česku|Barokní architektura v&nbsp;Česku}} První fázi vývoje [[architektura|architektury]] na českém území s&nbsp;dochovanými stavbami tvoří [[Románský sloh|románská]] architektura. Z&nbsp;předchozí, [[Velkomoravská říše|velkomoravské]] fáze, se dochovaly pouze [[Archeologie|archeologické]] nálezy. V období románského slohu vznikly v&nbsp;Česku první kamenné stavby, a to především [[kostel]]y a budovy [[klášter]]ů, ke konci období také první [[hrad]]y a městské stavby ([[Hradba|opevnění]], domy). Stavby [[Románská architektura|románské architektury]] vznikaly na českém území od sklonku [[9. století]] do poloviny [[13. století]], kdy se začal zvolna prosazovat [[Gotická architektura v Česku|sloh gotický]].[[Soubor:KUTNA HORA (js) 11.jpg|náhled|vpravo|Česká gotika: [[chrám svaté Barbory|chrám svaté Barbory v&nbsp;Kutné Hoře]]]][[Gotická architektura]] v českých zemích vrcholila za [[Karel IV.|Karla IV.]] Ten nechal v Praze postavit ve vrcholně gotickém slohu [[Karlův most]] a rozjela se velkorysá výstavba [[Katedrála svatého Víta, Václava a Vojtěcha|katedrály sv. Víta]], s&nbsp;pomocí architekta [[Petr Parléř|Petra Parléře]] a jeho syna [[Jan Parléř|Jana Parléře]]. Jako schránku nových korunovačních klenotů, které nechal Karel vytvořit, dal ve středních Čechách vystavět hrad [[Karlštejn]], jehož architektem byl [[Matyáš z&nbsp;Arrasu]]. Dalšího vrcholu dosáhla gotika v éře vlády [[Jagellonci|Jagellonců]] (též se hovoří o vladislavské či [[Jagellonská gotika|jagellonské gotice]]). [[Vladislav Jagellonský]] zahájil velkolepou přestavbu [[Pražský hrad|Pražského hradu]] a povolal ze Saska stavitele [[Benedikt Rejt|Benedikta Rejta]], který v&nbsp;Čechách mimo jiné vytvořil [[Vladislavský sál]] a [[chrám svaté Barbory]] v [[Kutná Hora|Kutné Hoře]], na jehož výstavbě se podílel další známý stavitel [[Matěj Rejsek]], autor pražské [[Prašná brána|Prašné brány]]. [[Antonín Pilgram]] v té době zanechal otisky pozdní gotiky v&nbsp;[[Brno|Brně]].[[Soubor:Chlumec - Karlova koruna.jpg|náhled|vlevo|České baroko: zámek [[Karlova Koruna]]]][[Letohrádek královny Anny]] na Pražském hradě bývá označován za stylově nejčistší [[Renesanční architektura|renesanční]] stavbu na sever od [[Alpy|Alp]]. K významným renesančním stavbám patří i [[Hvězda (letohrádek)|letohrádek Hvězda]], nebo [[Litomyšl (zámek)|zámek Litomyšl]]. Především díky renesančnímu náměstí se na seznam Světového dědictví UNESCO dostala [[Telč]], o stejný zápis usiluje renesanční městská architektura ve [[Slavonice|Slavonicích]].<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Renaissance Houses at Slavonice | periodikum = UNESCO World Heritage Centre | vydavatel = | url = http://whc.unesco.org/en/tentativelists/1507/ | datum vydání = | jazyk = en | url archivu = | datum přístupu = 2020-01-04 }}</ref> Také v éře barokní v českých zemích působili významní architekti jako [[Carlo Lurago]] ([[Klementinum]]), [[Francesco Caratti]] ([[Černínský palác]]), [[Jan Baptista Mathey]] ([[Arcibiskupský palác v Praze|Arcibiskupský palác]], [[Toskánský palác]], [[Troja (zámek)|letohrádek v Tróji]]), [[Jan Blažej Santini-Aichel]] ([[Kostel svatého Jana Nepomuckého (Žďár nad Sázavou)|kostel na Zelené hoře]]), [[František Maxmilián Kaňka]] ([[Karlova Koruna]]), [[Kryštof Dientzenhofer]] (kostel svaté Markéty v&nbsp;Břevnovském klášteře) nebo jeho syn [[Kilián Ignác Dientzenhofer]] ([[Kostel svatého Mikuláše (Malá Strana)|malostranský]] i [[Kostel svatého Mikuláše (Staré Město)|staroměstský kostel sv. Mikuláše]]). [[Soubor:Sychrov letecky.jpg|náhled|Zámek Sychrov ze vzduchu]] Pro architekturu 19. století byl typický [[Historismus (umění)|historismus]]. V&nbsp;jeho duchu tvořil například architekt a stavitel [[Josef Hlávka]], jehož [[Rezidence bukovinských metropolitů]] v&nbsp;[[Černovice (Ukrajina)|Černovicích]] (dnes [[Ukrajina]], v 19. století na území Rakousko-Uherska) je dnes zapsaná na [[Světové dědictví|Seznamu světového dědictví UNESCO]]. Jedním z nejvýznamnějších architektonických děl historismu a romantismu je novogotický zámek [[Sychrov (zámek)|Sychrov]], přestavěný do současné podoby v 19. století [[Kamil Rohan|knížetem Kamilem z Rohanu]]. Dílem historismu byly i budovy [[Národní divadlo|Národního divadla]], [[Národní muzeum|Národního muzea]] či [[Rudolfinum|Rudolfina]] v&nbsp;Praze. Významná byla v české architektuře vlna [[Secesní architektura|secese]] na přelomu 19. a 20. století (zejm. [[Obecní dům]] v&nbsp;Praze, z&nbsp;architektů [[Antonín Balšánek]], [[Osvald Polívka]], [[Josef Fanta]], [[Jan Letzel]]), těsně před válkou pak kubismu, což bylo českou specialitou ([[dům U Černé Matky Boží]] [[Josef Gočár|Josefa Gočára]], [[Kovařovicova vila]] [[Josef Chochol|Josefa Chochola]]). [[Soubor:Praha dům U Černé Matky Boží 1.jpg|náhled|[[Český kubismus]]: [[dům U Černé Matky Boží]] v Praze]] [[Soubor:Villa Tugendhat, Brno.jpg|náhled|Český funkcionalismus: [[vila Tugendhat]] v Brně ([[Ludwig Mies van der Rohe]])]] Od 20. let 20. století architektura tíhla k&nbsp;[[Funkcionalismus|funkcionalismu]] ([[Veletržní palác]] v&nbsp;Praze, [[Baťův mrakodrap]] ve Zlíně či [[vila Tugendhat]] v&nbsp;Brně z&nbsp;dílny [[Ludwig Mies van der Rohe|Ludwiga Miese van der Rohe]]), k&nbsp;jeho představitelům patřili [[Jan Kotěra]] a Josef Gočár. V&nbsp;Praze v&nbsp;té době pracoval i významný slovinský architekt [[Jože Plečnik|Josip Plečnik]] (zejm. [[Kostel Nejsvětějšího srdce Páně (Vinohrady)|kostel Nejsvětějšího Srdce Páně]] na náměstí Jiřího z&nbsp;Poděbrad v&nbsp;Praze). [[Pavel Janák]] se tehdy rovněž pokusil vytvořit „národní sloh“, kombinaci lidové a&nbsp;moderní architektury (zejm. [[Pardubické krematorium|krematorium v&nbsp;Pardubicích]] a [[palác Adria]] v&nbsp;Praze). Podobnou cestou šel [[Dušan Jurkovič]].[[Soubor:OD Kotva 1.jpg|náhled|Český brutalismus: [[kotva (obchodní dům)|obchodní dům Kotva]] v Praze|vlevo]]V 50. letech 20. století byl vyžadován jako oficiální styl [[socialistický realismus]] (též zvaný sorela). Charakteristickými stavbami v&nbsp;jeho duchu jsou [[hotel Jalta]] na Václavském náměstí či [[sídliště Poruba]] v&nbsp;Ostravě.<ref>{{Citace elektronického periodika |titul=Archivovaná kopie |url=http://architektura.klenot.cz/images/stories/materialy/Dejiny17.pdf |datum přístupu=2017-07-11 |url archivu=https://web.archive.org/web/20150428161321/http://architektura.klenot.cz/images/stories/materialy/Dejiny17.pdf |datum archivace=2015-04-28 |nedostupné=ano }}</ref> Specifickou odnoží sorely byl tzv. stalinský neoklasicismus, který v&nbsp;Česku reprezentuje [[International (hotel v Praze)|hotel Internacional]] v&nbsp;pražských Dejvicích. Na konci 50. let se však v&nbsp;architektuře (a ovšem i v&nbsp;[[design]]u) prosadil styl nový, zvaný [[Bruselský styl|bruselský]] – to podle toho, že byl představen na světové výstavě [[Světová výstava 1958|Expo 58]] v&nbsp;[[Brusel]]u. Vyznačoval se oblými tvary a skleněnými fasádami. Typickou stavbou v&nbsp;bruselském stylu byly především výstavní pavilon a restaurace [[Československý pavilon na Světové výstavě 1958|československého pavilonu]] na Expu. Dalšími důležitými stavbami bruselského stylu byly [[pavilon Z]] na [[Brněnské výstaviště|brněnském výstavišti]], [[Plavecký stadion Podolí|plavecký stadion v&nbsp;Podolí]] či [[Havířov (nádraží)|nádraží v&nbsp;Havířově]].<ref>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Veselková | jméno = Ivana | titul = Bruselský styl je pořád in | url = http://www.rozhlas.cz/radiowave/rozhovory/_zprava/bruselsky-styl-je-porad-in--1429947 | datum vydání = 2014-12-08 | datum přístupu = 2017-07-12 | vydavatel = Rozhlas.cz }}</ref> Na konci 60. let však bruselský styl vytlačila česká verze [[Brutalismus|brutalismu]]. Ceněny jsou zejména projekty z&nbsp;dílny [[Věra Machoninová|Věry Machoninové]] a jejího manžela [[Vladimír Machonin|Vladimíra Machonina]] ([[dům bytové kultury]] v&nbsp;Praze, [[hotel Thermal]] v&nbsp;Karlových Varech, [[Kotva (obchodní dům)|obchodní dům Kotva]] v&nbsp;Praze, [[Velvyslanectví České republiky v Berlíně|velvyslanectví ČSSR v&nbsp;Berlíně]]). Z&nbsp;dalších brutalistických staveb je připomínáno zejména [[československé velvyslanectví v Londýně]] architektů [[Jan Bočan|Jana Bočana]], [[Jan Šrámek (architekt)|Jana Šrámka]] a Karla Štěpánského, [[Fairmont Golden Prague|hotel Intercontinental]] v&nbsp;Praze od [[Karel Bubeníček|Karla Bubeníčka]] a [[Karel Filsak|Karla Filsaka]], [[Žižkovský vysílač|žižkovský televizní vysílač]] [[Václav Aulický|Václava Aulického]] či stavby [[Karel Prager|Karla Pragera]] ([[Nová budova Národního muzea|budova bývalého Federálního shromáždění]], [[Nová scéna (Praha)|Nová scéna]] Národního divadla).<ref>{{Citace periodika | titul = O českém brutalismu, high-tech stylu, o čase budovat, moci... | periodikum = Vltava | datum = 2015-12-30 | url = https://vltava.rozhlas.cz/o-ceskem-brutalismu-high-tech-stylu-o-case-budovat-moci-chranit-a-touze-borit-5105034 | datum přístupu = 2017-07-11 }}</ref> Nejoceňovanější stavbou této doby však byl [[Ještěd (hotel a vysílač)|vysílač na Ještědu]] od [[Karel Hubáček|Karla Hubáčka]]. [[Soubor:Tanzendes Haus 2023.jpg|náhled|Český postmodernismus: [[Tančící dům]] v Praze]] V polistopadové architektuře sehrálo výraznou roli dílo [[Frank Gehry|Franka Gehryho]] [[Tančící dům]] v&nbsp;Praze, které přímo inicioval [[Václav Havel]] a jež bývá uváděno jako symbol [[Postmoderní architektura|postmoderní architektury]]. Z&nbsp;významných světových architektů v&nbsp;Praze tvořil ještě [[Jean Nouvel]] ([[Zlatý Anděl]] na pražském Smíchově), či [[Ricardo Bofill]], který se podílel na modernizaci kdysi dělnického Karlína ([[Corso Karlín]] aj.). V&nbsp;přípravách je projekt proměny okolí pražského Masarykova nádraží, který vypracovala držitelka Pritzkerovy ceny [[Zaha Hadid]]ová. Z&nbsp;projektů domácích architektů si největší kredit získal projekt [[Národní technická knihovna|Národní technické knihovny]] v&nbsp;pražských Dejvicích, [[Kongresové centrum Zlín]] architektky [[Eva Jiřičná|Evy Jiřičné]], budovy [[Univerzitní kampus Bohunice|Univerzitního kampusu v&nbsp;Brně]], [[Moravská zemská knihovna v Brně|Moravské zemské knihovny]] a [[Moravský zemský archiv v Brně|Moravského zemského archivu]], [[Skleněný dům firmy Lasvit|Skleněný dům]] v&nbsp;[[Nový Bor|Novém Boru]], nástavba někdejší vysoké pece [[Bolt Tower]] v&nbsp;[[Ostrava|Ostravě]] architekta [[Josef Pleskot|Josefa Pleskota]], nebo stanice pražského metra [[Rajská zahrada (stanice metra)|Rajská zahrada]] [[Patrik Kotas|Patrika Kotase.]] Hojně diskutovaný projekt [[Národní knihovna na Letné|nové budovy Národní knihovny]] od [[Jan Kaplický|Jana Kaplického]] zůstal jen na papíře. Českými rodáky byli i významní architekti [[Adolf Loos]], [[Josef Hoffmann]], [[Joseph Maria Olbrich]] či [[Balthasar Neumann]]. === Videoherní tvorba === {{Podrobně|Český videoherní průmysl}} [[Soubor:Logo Mafia.svg|náhled|Logo české hry [[Mafia: The City of Lost Heaven]]]] V sedmdesátých a hlavně osmdesátých letech se v Česku objevilo nové odvětví kulturní tvorby – [[počítačová hra|počítačové hry]]. To se začalo rozvíjet hlavně po roce [[1994]], kdy vyšlo ''[[Tajemství Oslího ostrova]]''. Poté následovaly, v Česku poměrně úspěšné a populární hry jako ''[[Dračí historie]]'', ''[[Fish Fillets]]'' či ''[[Brány Skeldalu]]''. V roce 1999 se povedlo v zahraničí uspět hře ''[[Hidden & Dangerous]]''. V dalších letech následovaly mezinárodně úspěšné herní tituly, jako ''[[Operace Flashpoint]]'', ''[[Mafia: The City of Lost Heaven]]'' či ''[[Vietcong (videohra)|Vietcong]]''. Ke světoznámým českým hrám patří [[Mafia II|druhý]] a [[Mafia III|třetí]] díl Mafie, ''[[Euro Truck Simulator]]'' a jeho [[Euro Truck Simulator 2|pokračování]], ''[[American Truck Simulator]]'', ''[[Operace Flashpoint|ArmA]]'' (a [[Arma 2|druhý]] a [[Arma 3|třetí díl]]), ''[[Silent Hill: Downpour]]'', ''[[Machinarium]]'', ''[[18 Wheels of Steel]]'', ''[[DayZ]]'', ''[[Bus Driver]]'', ''[[Botanicula]]'' či ''[[Kingdom Come: Deliverance]]''. V Česku funguje několik světově známých herních studií, jako [[Bohemia Interactive|Bohemia Interactive Studio]], [[SCS Software]], [[Amanita Design]] nebo [[Madfinger Games]] (nebo bývalé [[2K Czech]]). Od roku 2010 jsou české hry oceňovány na [[Anifilm]]u v rámci soutěže [[Česká hra roku]] a v letech 2011 až 2013 v rámci soutěže [[Booom]]. Lze se setkat s názorem, že videohry jsou největším kulturním exportem České republiky.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = Pros | jméno = Marek | titul = Videohry jsou největším kulturní exportem Česka, tvrdí odborník | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavatel = Economia | odkaz na vydavatele = Economia | datum_vydání = 2014-03-04 | datum_přístupu = 2014-04-20 | url = http://magazin.aktualne.cz/svelch-hry-jsou-nejvetsi-kulturni-export-ceske-republiky/r~8398882ca2d911e3b7290025900fea04/ }}</ref> === Populární kultura === [[Soubor:Šafaříkovy sady - panoramio.jpg|náhled|upright|Socha [[Spejbl a Hurvínek|Spejbla a Hurvínka]] v [[Plzeň|Plzni]]]] Krom kultury vysoké a lidové se v českých zemích, jako všude jinde, rozvíjela od počátků 19. století i kultura populární. Některé popkulturní fenomény jsou pevně usazeny v českém kolektivním vědomí a slouží nezřídka i k národní sebeidentifikaci. Anketa České televize [[Kniha mého srdce]] z roku 2009 například ukázala masovost obliby literárních postav, jako jsou sluha [[Saturnin (román)|Saturnin]] z humoristického románu [[Zdeněk Jirotka|Zdeňka Jirotky]], Švejk z románu Haškova či [[Rychlé šípy]] z chlapeckých románů a komiksů [[Jaroslav Foglar|Jaroslava Foglara]].<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Kniha mého srdce — Česká televize | periodikum = [[Česká televize]] | vydavatel = | url = http://www.ceskatelevize.cz/porady/10214215895-kniha-meho-srdce/ | datum vydání = | datum přístupu = 2016-09-05 }}</ref> Podobná anketa o [[Největší Čech|Největšího Čecha]] zase ukázala roli humoristického fenoménu [[Jára Cimrman|Járy Cimrmana]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Největší Čech: Jára Cimrman | periodikum = [[iDNES.cz]] | url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/nejvetsi-cech-jara-cimrman-dcl-/show_aktual.aspx?c=A050201_211139_domaci_sas | datum vydání = 2005-02-02 | datum přístupu = 2016-09-05 }}</ref> Význačnou roli sehrála též dvojice loutek, které vytvořil za první republiky [[Josef Skupa]]: [[Spejbl a Hurvínek]]. Skupa tím navázal na velkou českou loutkářskou tradici, spjatou mimo jiné se jménem [[Matěj Kopecký|Matěje Kopeckého]]. Z dětské literatury vzešla podobně populární postavička [[Ferda Mravenec|Ferdy Mravence]] (a jeho souputníka [[Brouk Pytlík|Brouka Pytlíka]]), kterou stvořil [[Ondřej Sekora]]. K nejpopulárnějším českým komiksům patří [[Čtyřlístek (komiks)|Čtyřlístek]].<ref>{{Citace elektronické monografie|titul=Čtyřlístek slaví|url=http://www.kulturninovinky.cz/popkulturni-legenda-slavi/|datum vydání=2015-11-12|datum přístupu=2016-09-05|jazyk=cs-CZ}}</ref> [[Pérák]] byl ztvárněn jako jediný český [[superhrdina]] ve filmu a [[komiks]]u. Zdrojem podobných popkulturních fenoménů se v 2. polovině 20. století stal film a především televize – cyklus televizních [[Večerníček|Večerníčků]] přinesl populární postavičky jako [[O krtkovi|Krteček]] Zdeňka Milera, [[Bob a Bobek – králíci z klobouku|Bob a Bobek]] či [[Pat a Mat]] Vladimíra Jiránka, [[Maxipes Fík]] Jiřího Šalamouna, [[Pohádky z mechu a kapradí|Křemílek a Vochomůrka]] či [[Rákosníček]] Zdeňka Smetany, [[Mach a Šebestová]] Adolfa Borna či [[Rumcajs]] Radka Pilaře.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Nejlepší Večerníček — Česká televize | periodikum = [[Česká televize]] | vydavatel = | url = http://www.ceskatelevize.cz/porady/10492742198-nej-ct/21352216211-nejlepsi-vecernicek/ | datum vydání = | datum přístupu = 2016-09-05 }}</ref> Televizní a filmová tvorba pro děti 70. a 80. let 20. století zase přinesla fenomény jako [[Pan Tau]], ''[[Arabela (seriál)|Arabela]]'' či ''[[Návštěvníci (seriál)|Návštěvníci]]''. Nejvýraznější postavou české pop-music, která se začala formovat od 50. let, je dlouhodobě zpěvák [[Karel Gott]]. Často se ve světě prosazují české modelky, k nimž patří [[Karolína Kurková]], [[Eva Herzigová]], [[Pavlína Pořízková]], [[Petra Němcová]], [[Taťána Kuchařová]], [[Daniela Peštová]] a [[Alena Šeredová]]. === Média === {{viz též|Seznam českých časopisů}} V ČR existuje systém [[Veřejnoprávní médium|veřejnoprávních médií]], která jsou ze zákona placena z veřejných peněz ([[Koncesionářský poplatek|koncesionářské poplatky]]), s jen omezenou možností vlády a správy je ovlivňovat. K takovým institucím patří [[Česká televize]] (navazuje na státní [[Československá televize|Československou televizi]], jejíž vysílání započalo roku 1953), [[Český rozhlas]] ([[Československý rozhlas]] začal vysílat roku 1923) a [[Česká tisková kancelář]], která ovšem není placena z koncesionářských poplatků.[[Soubor:Česká televize.jpg|náhled|Areál [[Česká televize|České televize]] na [[Kavčí hory|Kavčích horách]] v Praze]]První soukromá televizní stanice [[Premiéra TV]] (později [[Prima (televizní stanice)|Prima]]) vznikla roku 1993. Rok nato začala vysílat [[TV Nova]]. Stanice veřejnoprávní České televize ([[ČT1]], [[ČT2]], [[ČT sport]], [[ČT :D]], [[ČT art]], [[ČT24]]) spolu s kanály provozovanými společnostmi [[TV Nova (společnost)|CET 21]] (Nova, [[Nova Cinema]], [[Nova Action]], [[Nova Fun]], [[Nova Krimi]], [[Nova Sport 1]], [[Nova Sport 2]], [[Nova International]]) a [[FTV Prima]] (Prima, [[Prima Cool]], [[Prima Love]], [[Prima Zoom]], [[Prima Max]], [[Paramount Network (česká televizní stanice)|Prima Comedy Central]]) televiznímu trhu i po digitalizaci vysílání dodnes dominují, v roce 2015 například dosáhly souhrnné sledovanosti 82 %. Této „velké trojce“ nejúspěšněji konkuruje [[TV Barrandov]] (kanály Barrandov, [[Barrandov Kino|Kino Barrandov]], [[Barrandov Krimi]], [[Barrandov News]]).<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Televize | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/slovnik-a-mediatypy/typy-medii/televize/ | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Poměrně dlouhou tradici má od roku 2002 též specializovaná hudební televize [[Óčko]].<ref>{{Citace periodika | příjmení = Polák | jméno = Lukáš | titul = Hudební televize Óčko slaví patnáct let, diváci vyberou nejoblíbenější tuzemský klip | periodikum = Český rozhlas | datum = 2017-05-15 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.rozhlas.cz/digital/televize/_zprava/hudebni-televize-ocko-slavi-patnact-let-divaci-vyberou-nejoblibenejsi-tuzemsky-klip--1725977 | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> Od září 2000 doplnily nabídku také satelitní televize.<ref>{{Citace periodika | příjmení = | jméno = | titul = Satelitní televize v České republice | periodikum = DigiZone.cz | datum = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.digizone.cz/specialy/satelit/ | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> Nejsledovanější hlavní zpravodajský pořad vysílá [[TV Nova]].<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Zpravodajský trojboj: Hvězdná Nova oslabuje, Prima se tahala s Událostmi ČT o druhé místo | vydavatel = Hospodářské noviny | url = http://domaci.ihned.cz/c1-62697190-udalosti-ct-ubyvaji-divaci-prima-zpravy-nova-televizni-noviny}}</ref> Nejčtenějšími deníky jsou [[Blesk (noviny)|''Blesk'']], ''[[Mladá fronta DNES]]'', [[Právo (deník)|''Právo'']], ''[[Deník (regionální noviny)|Deník]]'', ''[[Aha!]]'' a ''[[Lidové noviny]]''.<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Čechy nejvíce zajímá bulvár. Nejčtenější v zemi je deník Blesk | vydavatel = ČTK | datum_vydání = 2015-07-15 | url = http://ekonomika.eurozpravy.cz/ceska-republika/93351-cechy-nejvice-zajima-bulvar-nejctenejsi-v-zemi-je-denik-blesk/ | datum přístupu = 2017-01-22 | url archivu = https://web.archive.org/web/20150723023940/http://ekonomika.eurozpravy.cz/ceska-republika/93351-cechy-nejvice-zajima-bulvar-nejctenejsi-v-zemi-je-denik-blesk/ | datum archivace = 2015-07-23 | nedostupné = ano }}</ref><ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad deníků | periodikum = www.unievydavatelu.cz | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/deniky/fakta_cisla_denicich/prodany_naklad_deniku/314-deniky_celostatni | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Nejčtenějším zdarma rozdávaným deníkem je [[Metro (deník)|''Metro'']].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad deníků | periodikum = www.unievydavatelu.cz | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/deniky/fakta_cisla_denicich/prodany_naklad_deniku/315-deniky_zdarma | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Nejprodávanější zpravodajské časopisy jsou: [[Květy (časopis)|''Květy'']], [[Reflex (časopis)|''Reflex'']], [[Téma (časopis)|''Téma'']], [[Respekt (časopis)|''Respekt'']] a [[Týden (časopis)|''Týden'']],<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Zpravodajské týdeníky - celostátní | periodikum = www.unievydavatelu.cz | vydavatel = Unie vydavatelů ČR | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1677-zpravodajske_tydeniky_celostatni | datum vydání = únor 2017 | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> mezi společenskými časopisy to v únoru 2017 byly ''[[Rytmus života]]'', ''[[Blesk (noviny)|Nedělní Blesk]]'', ''[[Pestrý svět]]'' či ''Sedmička''.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Společenské časopisy | periodikum = www.unievydavatelu.cz | vydavatel = Unie vydavatelů ČR | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1019-spolecenske_casopisy | datum vydání = únor 2017 | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> Z dětských časopisů se drží ''[[Sluníčko]]'', [[ABC (časopis)|''ABC'']] a [[Mateřídouška (časopis)|''Mateřídouška'']].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad časopisů | periodikum = www.unievydavatelu.cz | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1009-casopisy_pro_deti_a_mladez | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> V roce 2023 bylo Česko v [[Index svobody tisku|Indexu svobody tisku]] na 14. místě.<ref name="indextisku">{{Citace elektronické monografie | titul = World Press Freedom Index | url = https://rsf.org/en/index?year=2023 | vydavatel = Reporters Without Borders | datum přístupu = 2023-09-02 | jazyk = en }}</ref> Historický význam měly ''[[Národní listy]]'', ''[[Právo lidu]]'', ''[[Svobodné slovo|České slovo]]'' (později ''Svobodné slovo'' a ''Slovo''), ''[[Zemědělské noviny]]'', [[Práce (noviny)|''Práce'']], ''[[Lidová demokracie]]'' či ''[[Mladý svět]]''. Váhu měly v minulosti i literární časopisy a intelektuální revue jako [[Přítomnost (časopis)|''Přítomnost'']] či ''[[Tvorba (časopis, 1925–1938)|Tvorba]]'' ve 20. a 30. letech 20. století nebo ''[[Literární noviny]]'' v 60. letech 20. století. K zaniklým časopisům pro mládež patří ''[[Mladý hlasatel]]'' či [[skaut (časopis)|''Junák'']], do nichž přispíval [[Jaroslav Foglar]], nebo [[Ohníček (časopis)|''Ohníček'']] a ''[[Sedmička (časopis)|Sedmička]]''. Československo se stalo roku 1923 po [[Spojené státy americké|USA]] a [[Spojené království|Velké Británii]] třetí zemí, kde začal pravidelně vysílat rozhlas.<ref>[https://www.ceskatelevize.cz/zpravodajstvi-ostrava/novinky-ze-studia/239896-rozhlas-byl-nejen-svedkem-ale-take-hybatelem-deni-20-stoleti/ Rozhlas byl nejen svědkem, ale také hybatelem dění 20. století]</ref> Nejúspěšnější stanicí veřejnoprávního rozhlasu je [[Český rozhlas Radiožurnál|Radiožurnál]], ze soukromých rádií jsou to: [[Rádio Impuls]], [[Evropa 2]], [[Rádio Blaník]] a [[Frekvence 1]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Jaká jsou nejposlouchanější rádia v roce 2022? | periodikum = Livemarketing.cz | url = https://livemarketing.cz/clanky/jaka-jsou-nejposlouchanejsi-radia-v-roce-2022/}}</ref> [[Soubor:Seznam.cz logo.svg|náhled|Nejvýznamnější českou mediální internetovou firmou je Seznam.cz]] Českému internetu kraluje vyhledávač [[Seznam.cz]]. Největšími zpravodajskými weby jsou [[iDNES.cz]] a [[Novinky.cz]]. Nejnavštěvovanější kulturní stránkou je [[Česko-Slovenská filmová databáze]].<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = Novotný | jméno = Michal | titul = Žebříček TOP 10: Nejnavštěvovanější weby | periodikum = Markomu.cz | url = https://www.markomu.cz/nejnavstevovanejsi-weby/ | datum vydání = 2018-03-15 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> [[Česká Wikipedie]] vznikla roku 2002 a v současnosti je co do počtu hesel největší českou encyklopedií v historii.<ref>{{Citace periodika | příjmení = | jméno = | titul = Česká Wikipedie se stala největší českou encyklopedií všech dob | periodikum = Literární noviny | datum = 2011-07-11 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://literarky.cz/politika/161-dnes/4793-eska-wikipedie-se-stala-nejvti-eskou-encyklopedii-vech-dob- | datum přístupu = 2017-07-12 }}{{Nedostupný zdroj}}</ref><ref>{{Citace periodika | příjmení = | jméno = | autor = mil | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = Česká tisková kancelář | titul = Česká Wikipedie má už 200 tisíc článků. Překonala Ottův slovník naučný | periodikum = Hospodářské noviny | datum = 2011-07-07 | ročník = | číslo = | strany = | url = https://tech.ihned.cz/c1-52253190-ceska-wikipedie-ma-uz-200-tisic-clanku-prekonala-ottuv-slovnik-naucny | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> Významnými českými novináři byli například [[Johann Ferdinand ze Schönfeldu|Jan Ferdinand ze Schönfeldu]], [[Václav Matěj Kramerius]], [[Karel Havlíček Borovský]], [[Julius Grégr]], [[Jan Neruda]], [[Vítězslav Hálek]], [[Josef Hubáček (novinář)|Josef Hubáček]], [[Bohumír Šmeral]], [[Ivan Olbracht]], [[Karel Jonáš (politik)|Karel Jonáš]], [[František Xaver Šalda]], [[Karel Čapek]], [[Vladislav Vančura]], [[Ferdinand Peroutka]], [[Milena Jesenská]], [[Jožka Pejskar]], [[Lída Rakušanová]], [[Ivan Medek]], [[Zdeněk Velíšek]], [[Jaroslav Kmenta]], [[Radek John]], [[Josef Klíma]], [[Jindřich Šídlo]], [[Václav Moravec]], [[Světlana Witowská]], [[Nora Fridrichová]], [[Jiří Kubík]], [[Sabina Slonková]], [[Janek Kroupa]], [[Michal Kubal]] nebo [[Martin Řezníček]]. === Festivaly, přehlídky, ceny === [[Soubor:Smetana_Hall_at_the_Municipal_House_(Obecni_Dum),_Prague_-_9006.jpg|náhled|[[Smetanova síň]] [[Obecní dům|Obecního domu]], centrum festivalu [[Pražské jaro (festival)|Pražské jaro]]]] Kulturní a společenské dění pravidelně vrcholí na různých festivalech a přehlídkách. K největším festivalům vážné hudby patří [[Pražské jaro (festival)|Pražské jaro]], [[Smetanova Litomyšl]] a [[Janáčkovy Hukvaldy]]. V oblasti jazzu je to [[Jazz Goes to Town]] v Hradci Králové, [[Bohemia JazzFest]] pořádaný v různých městech současně a [[Prague Proms]].<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Hudební festivaly klasické hudby a jazzu | periodikum = www.czech.cz | vydavatel = | url = http://www.czech.cz/cz/95168-hudebni-festivaly-klasicke-hudby-a-jazzu | datum vydání = | url archivu = https://web.archive.org/web/20160920225732/http://www.czech.cz/cz/95168-hudebni-festivaly-klasicke-hudby-a-jazzu | datum přístupu = 2016-09-05 | datum archivace = 2016-09-20 | nedostupné = ano }}</ref> Největším tanečním festivalem je [[Tanec Praha]]. V oblasti výtvarného umění je to přehlídka [[Pražské bienále]]. Velkou tradici má festival scénografie [[Pražské Quadriennale]]. Zcela zvláštní výtvarnou akcí je pak [[Signal Festival|Festival světla Signal]]. K velkým divadelním akcím patří tradiční festival amatérského divadla [[Jiráskův Hronov]]. [[Loutkářská Chrudim]] je nejstarší loutkářský festival na světě.<ref>http://www.chrudimsky.navstevnik.cz/tiskova-zprava/?id=30053&typ=tz</ref> Na loutky je zaměřena též [[Skupova Plzeň]], od roku 2016 přitom bylo české loutkářství zařazeno k nehmotnému dědictví UNESCO.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = Ferebauer | jméno = Václav (fer) | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = Česká tisková kancelář | titul = České a slovenské loutkářství se dostalo na seznam UNESCO | periodikum = [[iDNES.cz]] | url = http://zpravy.idnes.cz/ceske-a-slovenske-loutkarstvi-unesco-d8c-/domaci.aspx?c=A161201_172857_domaci_jj | datum vydání = 2016-12-01 | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> Na moderní cirkus a akrobacii se zaměřuje [[Letní Letná]]. Divadlo i hudbu s dobročinností spojuje festival v bohnické psychiatrické léčebně [[Mezi ploty]]. Největšími knižními akcemi jsou [[Svět knihy]] a [[Festival spisovatelů Praha]]. V oblasti rockové a popové hudby jsou největšími festivaly [[Rock for People]], [[Colours of Ostrava]], [[Trutnov Open Air Festival]], [[Benátská noc]], [[Hrady CZ]], [[Votvírák]], [[United Islands of Prague]], [[Sázavafest]], [[Rock for Churchill]], [[Footfest]], [[Keltská noc]] či [[Mácháč (festival)|Mácháč]]. V oblasti rapu a hip hopu je největší akcí [[Hip Hop Kemp]] u Hradce Králové, největšími metalovými festivaly jsou [[Masters of Rock]] ve Vizovicích a [[Brutal Assault]] v Josefově, v oblasti taneční hudby [[Beats for Love]] ve Vítkovicích, [[Let It Roll]] a [[Mighty Sounds]].<ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Nejlepší hudební festivaly v ČR pro letošní rok 2015 {{!}} Magazín {{!}} TripZone.cz|periodikum=magazin.tripzone.cz|url=http://magazin.tripzone.cz/nejlepsi-hudebni-festivaly-v-cr-pro-letosni-rok-2015-215|datum přístupu=2016-09-05}}</ref> Největší akcí lidové hudby je tradičně [[Mezinárodní folklorní festival Strážnice]]. Největším a nejtradičnějším filmovým festivalem je [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary]]. Jemu se snaží širokým záběrem konkurovat [[Febiofest]]. Další festivaly mají užší žánrové zaměření – na dětský film se zaměřuje [[Zlín Film Festival|Film festival Zlín]], na film kreslený a loutkový [[AniFest]], na film dokumentární [[Jeden svět]] a [[Mezinárodní festival dokumentárních filmů Ji.hlava|Jihlava]], výhradně české filmy jsou uváděny na [[Finále Plzeň]]. Dlouhou tradici má mezinárodní televizní festival [[Zlatá Praha (festival)|Zlatá Praha]]. Tradičními přehlídkami průmyslovými jsou [[Mezinárodní strojírenský veletrh|brněnský strojírenský veletrh]] a zemědělská výstava [[Země živitelka]] v Českých Budějovicích. Ke společensko-kulturním událostem patří rovněž udílení různých cen. Největší prestiži se těší cena [[Český lev]] pro filmaře, [[Cena Thálie|Ceny Thálie]] pro divadelníky, [[Anděl (cena)|Ceny Anděl]] pro hudebníky, [[Sportovec roku]] či ceny [[Česká hlava]] pro vědce. == Věda a vzdělávání == [[Soubor:Budova Akademie věd ČR.jpg|náhled|Budova [[Akademie věd České republiky]] v Praze]] [[Soubor:Jan Amos Comenius (Komensky) (1592-1670). Tsjechisch humanist en pedagoog. Als voorganger van de Moravische of Boheemse Broedergemeente verdreven en sedert 1656 gevestigd te Amsterdam Rijksmuseum SK-A-2161.jpeg|náhled|upright| [[Jan Amos Komenský]]]] === Věda a technika === {{Podrobně|Česká věda}} ==== Humanitní a sociální vědy ==== Zakladatelem české vzdělanosti byl [[Cyril a Metoděj|Konstantin Filozof]], první významný myslitel působící na českém území. Významnými středověkými teology byli [[Jan Hus]], [[Jeroným Pražský]] a [[Petr Chelčický]]. [[Jan Amos Komenský]] podstatným způsobem přispěl k rozvoji moderní pedagogiky, především ve spisech ''Didaktica magna'' (''Velká didaktika''), ''Janua linguarum reserata'' (''Dveře jazyků otevřené''), ''Orbis pictus'' (''Svět v obrazech'') a ''Schola ludus'' (''Škola hrou''). Židovskou středověkou vzdělanost reprezentoval především [[Jehuda ben Becalel|rabbi Löw]], jenž vstoupil i do českých pověstí (se svým [[golem]]em). Nejvýznamnějším historikem, filozofem a intelektuálem barokní éry (18. století) byl [[Bohuslav Balbín]]. Výraznou roli v národním obrození (1. polovina 19. století) sehrála jazykověda ([[Josef Dobrovský]], [[Josef Jungmann]], [[Pavel Josef Šafařík|Pavel Jozef Šafařík]], [[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]), historiografie ([[Gelasius Dobner]], [[František Palacký]]) a folkloristika ([[Karel Jaromír Erben]]). Ve druhé polovině století sílu české vzdělanosti manifestoval [[Ottův slovník naučný]] (vydáván od roku 1888). K vůdčím osobnostem českého intelektuálního života té doby patřil filozof [[Tomáš Garrigue Masaryk]] a jeho okruh kolem časopisu Čas ([[Jan Herben]], [[Jan Gebauer]]). Právě tento okruh odstartoval tzv. [[Spor o Rukopisy|rukopisné spory]] roku 1886 a [[spor o smysl českých dějin]] roku 1912, právě v těchto diskusích český národ tehdy nejvíce ohmatával svou identitu. Významným intelektuálem byl i [[Konstantin Jireček]], který rozvinul obor [[byzantologie]] (viz např. [[Jirečkova linie]]) a sehrál významnou roli v bulharském národním obrození, nebo vynikající orientalista a archeolog [[Alois Musil]] (bratranec slavného rakouského spisovatele [[Robert Musil|Roberta Musila]]). Velkou společenskou roli sehrával národopisec [[Vojta Náprstek]] či etnograf [[Emil Holub]]. Navzdory rozvoji, mnozí nadaní rodáci, zejména německy mluvící, v té době české země opouštěli a uplatňovali se ve Vídni a jinde. Příkladem mohou být filosof [[Edmund Husserl]], psychoanalytik [[Sigmund Freud]], ekonom [[Josef Alois Schumpeter|Joseph Schumpeter]], marxistický teoretik [[Karl Kautsky]], právní teoretik [[Hans Kelsen]], ekonom [[Eugen von Böhm-Bawerk|Eugen Böhm von Bawerk]], psycholog [[Max Wertheimer]], hudební teoretici [[Eduard Hanslick]] a [[Guido Adler]], jazykovědec [[Julius Pokorny]] či filozof [[Herbert Feigl]]. Odcházeli ale i někteří česky mluvící, jako historik umění [[Max Dvořák]] či antropolog [[Aleš Hrdlička]]. Naopak v Praze po celý život zůstal filozof [[Bernard Bolzano]]. Za první republiky vědeckých úspěchů dosáhl orientalista [[Bedřich Hrozný]], který rozluštil jazyk Chetitů, archeolog [[Karel Absolon]] objevil proslulou Věstonickou venuši, významným archeologem byl i [[Lubor Niederle]]. Mimořádný rozkvět zažívala jazykověda, v Praze se ustavil tzv. [[Pražský lingvistický kroužek]] ([[Vilém Mathesius]], [[Roman Jakobson]], [[Jan Mukařovský]], [[Bohuslav Havránek]], [[René Wellek]]), který prosazoval strukturalistický přístup k jazyku a světu. Nacistická okupace ze země vyhnala i významné budoucí myslitele, sociologa [[Ernest Gellner|Ernesta Gellnera]] nebo filozofa [[Vilém Flusser|Viléma Flussera]]. V 60. letech 20. století zájem světa budil neortodoxní marxismus, který byl hlavním ideovým zázemím [[Pražské jaro|pražského jara 1968]], a který reprezentovali zejména [[Karel Kosík]] (spis ''Dialektika konkrétního'') či [[Eduard Goldstücker]]. V 70. letech to byly spíše myšlenky filozofa [[Jan Patočka|Jana Patočky]], které se staly ideovou základnou [[Charta 77|Charty 77]], či filozofa undergroundu [[Egon Bondy|Egona Bondyho]]. Vysokou úroveň měla po celou dobu socialistického režimu [[egyptologie]], která se prezentovala mj. vykopávkami v [[Abúsír|Abusíru]] (zejm. [[Miroslav Verner]]).<ref>{{Citace periodika | příjmení = | jméno = | titul = Objevy, které změnily dějiny. Česká egyptologie je malá, ale extrémně úspěšná | periodikum = ČT24 | datum = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/veda/2058474-objevy-ktere-zmenily-dejiny-ceska-egyptologie-je-mala-ale-extremne-uspesna | datum přístupu = 2017-07-08 }}</ref> Zvláštní kapitolou dějin vědy v socialistickém Československu byl státní psychologický výzkum účinků [[Diethylamid kyseliny lysergové|LSD]], podílel se na něm i [[Stanislav Grof]], který později v USA vytvořil metodu [[Holotropní dýchání|holotropního dýchání]].<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = V Československu zkusili LSD vědci, umělci i mladý Miloš Zeman | periodikum = iDNES.cz | vydavatel = | url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/dokument-lsd-made-in-cssr-0hc-/filmvideo.aspx?c=A151006_183119_televize_vha | datum vydání = 2015-10-06 | datum přístupu = 2017-07-08 }}</ref> Světový zájem vzbudily i archeologické experimenty [[Pavel Pavel|Pavla Pavla]].<ref>{{Citace periodika | příjmení = | jméno = | titul = Pavel Pavel, muž, který rozhýbal tajemné sochy na Velikonočním ostrově | periodikum = Český rozhlas | datum = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.rozhlas.cz/radiozurnal/vecernihost/_zprava/pavel-pavel-muz-ktery-rozhybal-tajemne-sochy-na-velikonocnim-ostrove--1332118 | datum přístupu = 2017-07-08 }}</ref> ==== Přírodní, exaktní a technické vědy ==== [[Soubor:Heyrovsky Jaroslav crop.jpg|náhled|upright|Český chemik a akademik [[Jaroslav Heyrovský]], nositel [[Nobelova cena|Nobelovy ceny]]]] Zásadním impulsem k rozvoji vědeckého myšlení (byť to nebylo v počátcích samozřejmě odděleno plně od myšlení filozofického a teologického) bylo založení [[Univerzita Karlova|Karlovy univerzity]] králem [[Karel IV.|Karlem IV.]] roku 1348. Šlo o první univerzitu ve střední Evropě. Nelze vyloučit, že se roku 1459 narodil v [[Český Krumlov|Českém Krumlově]] vynikající kartograf [[Martin Behaim]], tvůrce nejstaršího dochovaného glóbusu na světě. Roku 1460 se v Chebu narodil významný matematik [[Johannes Widmann]], který zavedl znaménka plus a minus, působil ale po většinu života v Lipsku. Érou vědeckého rozkvětu byla i epocha [[Rudolf II.|Rudolfa II.]] Na jeho pražském dvoře působili astronomové [[Tycho Brahe]] a [[Johannes Kepler]]. V Praze v té době navíc působil i významný židovský matematik [[David Gans]]. Lékař [[Ján Jesenský]] v Praze provedl první veřejnou pitvu. K vrcholným vzdělancům domácí barokní vědy patřil [[Jan Marcus Marci|Jan Marek Marci z Kronlandu]] či botanik [[Georg Joseph Kamel]]. Kněz [[Prokop Diviš]] v té době vynalezl hromosvod. V Praze se v té době, byť tak trochu náhodou, také narodil [[Alois Senefelder]], který roku 1796 vynalezl litografii. Rozvoji věd výrazně napomohlo založení [[Královská česká společnost nauk|Královské české společnosti nauk]] roku 1784 (právě na její tradici dnes navazuje Akademie věd ČR) a Vlasteneckého muzea v Čechách roku 1818. Výraznou roli v tom sehráli největší české vědecké osobnosti té doby [[Ignác Antonín Born|Ignác Born]] a [[Kašpar Šternberk]]. Obě instituce vznikly v rámci procesu českého národního obrození. Přírodní a technické vědy rozvíjeli v éře obrození [[Jan Evangelista Purkyně]], [[Jan Svatopluk Presl]], [[Karel Bořivoj Presl]] či vynálezce lodního šroubu [[Josef Ressel]]. [[František Josef Gerstner]] sestrojil první parní stroj v českých zemích (1805–1807), [[Josef Božek]] předvedl první parovůz (1815) a paroloď (1817). [[Bratranci Veverkové]] vynalezli ruchadlo. Německou vědu v Čechách reprezentoval například [[Christian Doppler]]. V Čechách v té době působil i francouzský paleontolog [[Joachim Barrande]]. I v oblasti přírodních věd svou vlast opustilo mnoho talentovaných rodáků. Matematik [[Kurt Gödel]], biologové [[Gerty Coriová]] a [[Carl Ferdinand Cori|Carl Cori]] (nositelé Nobelovy ceny za fyziologii a lékařství), astronom [[Johann Palisa]], fyzik [[Georg Placzek]], chemik [[Johann Josef Loschmidt]], průkopník půdní mechaniky [[Karl von Terzaghi]], matematička [[Olga Taussky-Toddová]], botanik [[Heinrich Wilhelm Schott]], astronomové [[Theodor von Oppolzer]] a [[Joseph Johann von Littrow]], zakladatel dermatologie [[Ferdinand von Hebra]], chemik [[Hans Tropsch]]. Ve Štětí se narodil [[Franz Reichelt]], průkopník [[Parašutismus|parašutismu]], který zahynul při testování záchranného obleku vlastní výroby skokem z [[Eiffelova věž|Eiffelovy věže]].<ref>{{Citace elektronické monografie | příjmení = | jméno = | titul = Tragický experiment „létajícího krejčího“ z Čech. Smrtelný pád z Eiffelovky v roce 1912 zachytila kamera | url = http://www.muzivcesku.cz/tragicky-experiment-letajiciho-krejciho-cech-smrtelny-pad-eiffelovky-roce-1912-zachytila-kamera/ | vydavatel = Muži v Česku | místo = | datum vydání = 2018-09-28 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Do Vídně odešel i český lékař [[Karel Rokytanský]]. Z německy mluvících vědců v českých zemích naopak zůstali pracovat světově významný biolog [[Gregor Mendel]], zakladatel genetiky, či fyzik [[Ernst Mach]]. V Praze na německé univerzitě krátký čas působil i fyzik [[Albert Einstein]]. Ani česká věda však nestála v 2. polovině 19. století stranou. Rozvíjela se v těsném sepětí s průmyslem, který rychle mohutněl. Jejími klíčovými představiteli byli vynálezce obloukové lampy [[František Křižík]] či objevitel čtyř krevních skupin [[Jan Janský]]. Do dějin fotografické a polygrafické techniky v té době výrazně zasáhly [[Jakub Husník]] a [[Karel Klíč]]. Průkopníkem aviatiky byl [[Jan Kašpar]]. [[Jan Kříženecký]] roku 1898 představil první kinematograf v českých zemích. Prostor pro vědu vytvořila i nová Československá republika založená roku 1918. V Brně byla tehdy (1919) založena Masarykova univerzita. V oblasti topologie se výrazně prosadil matematik [[Eduard Čech]]. Botanik [[Alberto Vojtěch Frič]] objevil řadu nových kaktusů. Dalším významným botanikem byl [[Karel Domin]]. Technik [[Viktor Kaplan]] vynalezl nový druh turbíny. [[Hans Ledwinka]] zkonstruoval roku 1934 první sériově vyráběný automobil s aerodynamickou karosérií Tatra 77. Další automobilový konstruktér [[Ferdinand Porsche]] se také narodil v Čechách, ovšem prosadil se zejména v Německu a jako spolupracovník s nacisty by se do republiky po válce ani vrátit nemohl. Mezi Němci odsunutými po druhé světové válce byl i nositel Nobelovy ceny za fyziku za rok 2007 [[Peter Grünberg]].[[Soubor:Magion 1 Satelite.jpg|náhled|Družice [[Magion]]]]Po druhé světové válce bylo největším úspěchem české vědy udělení Nobelovy ceny za chemii [[Jaroslav Heyrovský|Jaroslavu Heyrovskému]] roku 1959, za objev [[polarografie]] a analytickou chemii. Vynálezem měkkých ([[hydrogel]]ových) kontaktních čoček a silonu proslul [[Otto Wichterle]].<ref>[http://www.eyetopics.com/articles/18/1/The-History-of-Contact-Lenses.html The History of Contact Lenses] {{Wayback|url=http://www.eyetopics.com/articles/18/1/The-History-of-Contact-Lenses.html |date=20130429122029 }}. Retrieved 3 March 2009.</ref> [[Oldřich Homuta]] vynalezl roku 1957 praktickou pomůcku do domácnosti: remosku. Významným astronomem byl [[Antonín Mrkos]] působící na [[Observatoř Kleť|Hvězdárně Kleť]]. [[Armin Delong]] dosáhl mimořádných výsledků v oblasti mikroskopie. [[Stanislav Brebera]] vynalezl trhavinu [[Semtex]].<ref>{{cite web | title=Velikáni české vědy | url=http://www.velikani-ceske-vedy.estranky.cz/clanky/biografie/stanislav-brebera | work= | publisher= | author= | date= | accessdate=1 November 2010}}</ref> Výkladní skříní režimu pak byla účast na sovětském vesmírném programu [[Interkosmos]] (čs. družice [[Magion]], první československý kosmonaut [[Vladimír Remek]] – první člověk ve vesmíru, který nebyl občanem [[Spojené státy americké|USA]] či [[Sovětský svaz|SSSR]]). Symbolem porevoluční vědy se stal chemik [[Antonín Holý]], tvůrce poměrně účinných léků proti [[AIDS]].<ref>{{Cite web |url=http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |title=Faces of the Presidency |accessdate=8 January 2009 |work= |publisher=EU2009.cz |date= |archive-url=https://web.archive.org/web/20090119103222/http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |archive-date=2009-01-19 |dead-url=ano |titul=Archivovaná kopie |datum přístupu=2012-02-15 |url archivu=https://web.archive.org/web/20090119103222/http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |datum archivace=2009-01-19 }}</ref> Ve spolupráci s Evropskou unií bylo otevřeno několik nových vědeckých center zaměřených mj. na nanotechnologie a laserovou techniku ([[CEITEC]], [[ELI Beamlines]], [[HiLASE]] aj.). V Antarktidě byla založena česká [[Mendelova polární stanice]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Mendelova polární stanice, kterou vybudovala brněnská Masarykova univerzita, po osmi týdnech osiřela | periodikum = Brno | url = https://brno.rozhlas.cz/mendelova-polarni-stanice-kterou-vybudovala-brnenska-masarykova-univerzita-po-6472943 | datum vydání = 2007-03-16 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> === Školství === {{Podrobně|Vzdělávání v Česku|Seznam vysokých škol v Česku}} [[Soubor:Sčítání obyvatelstva 2011, 30 měst, vzdělání magisterské.svg|náhled|vlevo|Podíl vysokoškolsky vzdělaných obyvatel měst v&nbsp;České republice k roku 2011]] [[Soubor:Praha Karolinum ext 1.jpg|náhled|[[Karolinum]] – sídlo [[Univerzita Karlova|Karlovy univerzity v&nbsp;Praze]]]] [[Soubor:Biotechnologický inkubátor JIC INBIT.jpg|náhled|[[Kampus]] [[Masarykova univerzita|Masarykovy univerzity v&nbsp;Brně]], v popředí Biotechnologický inkubátor]] Školství v České republice je organizováno v rámci [[Základní škola|základních]], [[Střední škola|středních]], [[Vyšší odborná škola|vyšších odborných]] a [[Vysoká škola|vysokých]] škol. Vysoké školy jsou veřejné, státní a soukromé, nejstarší a nejvýznamnější je [[Univerzita Karlova|Univerzita Karlova v Praze]], která je zároveň nejstarším vysokým učením ve střední Evropě (založena 1348). Druhou nejstarší univerzitou v ČR je [[Univerzita Palackého v Olomouci]], jež vznikla roku 1573. Nejstarší vysokou školou uměleckého typu je [[Akademie výtvarných umění v Praze]], která svou historii píše od roku 1799. Dalšími významnými vysokými školami jsou [[České vysoké učení technické v Praze]] (založeno 1707), [[Vysoké učení technické v Brně]] (založeno 1899) či [[Masarykova univerzita]] (založena 1919). V roce 1945 byla založena [[Akademie múzických umění v Praze|Akademie múzických umění]]. Na její součásti [[Filmová a televizní fakulta Akademie múzických umění v Praze|FAMU]] vystudovala nejen řada osobností českého a slovenského filmu, ale i známí zahraniční filmaři [[Agnieszka Hollandová|Agnieszka Holland]], [[Emir Kusturica]], [[Lordan Zafranović]] či [[Goran Paskaljević]]. Největšími co do počtu studentů jsou Univerzita Karlova (49 094 studentů v roce 2009) a Masarykova univerzita (38 216 studentů v roce 2009).<ref>http://www.msmt.cz/file/12782/download/</ref> Podle žebříčku ''QS World University Rankings'' z roku 2014 je Univerzita Karlova 244. nejlepší vysokou školou světa. České vysoké učení technické se umístilo na 411.–420. místě. Masarykova univerzita v Brně se umístila na 551.–600. místě, Vysoké učení technické v Brně na 651.–700. místě a [[Vysoká škola ekonomická v Praze]] byla zařazena do skupiny 701+ (pod 700. místem, bez dalšího rozlišování). Jiné české vysoké školy žebříček QS do měření nezahrnuje.<ref>https://vsmonitor.wordpress.com/2014/09/30/mezinarodni-zebricek-vysokych-skol-qs-2014/</ref> Nejznámějším systémem měření a srovnávání kvality vysokých škol je tzv. [[šanghajský žebříček]] (ARWU), každoročně určující 500 nejlepších vysokých škol světa. Jedinou českou, která se v něm dosud objevila, je Univerzita Karlova. V roce 2014 se umístila na 201.–300. místě. Podle ARWU tak Univerzita Karlova patří mezi 2 procenta nejlepších vysokých škol na světě.<ref>https://vsmonitor.wordpress.com/2014/08/26/sanghajsky-zebricek-vysokych-skol-v-roce-2014/</ref> Existují také méně formalizovaná srovnání spíše publicistického typu, která čas od času za nejkvalitnější univerzitu v ČR označí třeba brněnskou Masarykovu.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = Keményová | jméno = Zuzana | titul = Žebříček českých vysokých škol: Brno výrazně porazilo Univerzitu Karlovu | periodikum = Hospodářské noviny (IHNED.cz) | url = https://ihned.cz/c1-63417720-nejlepsi-vysoke-skoly-v-cesku-special-hn | datum vydání = 2015-01-22 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Podle sčítání z roku 2011 činí podíl vysokoškolsky vzdělaného obyvatelstva celkem 10,7 %; co se týče měst, nejvyšší podíl vykazuje [[Praha]] (20,7 %), [[Brno]] (20,6 %) a [[Olomouc]] (17,9 %).<ref>[http://vdb.czso.cz/sldbvo Sčítání lidu, domů a bytů 2011 (záložka „Vše o území“)]</ref> K nejslavnějším středním školám patří [[Pražská konzervatoř]], druhá škola svého druhu na světě (založena 1808). Školu vedli i [[Antonín Dvořák]], [[Josef Suk starší|Josef Suk]], [[Vítězslav Novák]] či [[Josef Bohuslav Foerster]]. Podle studie společnosti Pearson z roku 2012 má ČR 22. nejkvalitnější školství mezi vyspělými zeměmi.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Studie: Nejlepší systém vzdělávání mají Finové, Česko podprůměrné | periodikum = E15.cz | url = https://www.e15.cz/domaci/studie-nejlepsi-system-vzdelavani-maji-finove-cesko-podprumerne-936369 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Podle informací [[Organizace pro hospodářskou spolupráci a rozvoj|OECD]] z roku 2007 Česko směřuje do vzdělávání 10 procent veřejných výdajů, čímž se v srovnávacím žebříčku řadí na předposlední místo spolu s [[Japonsko|Japonskem]]. Vyjádřeno podílem [[Hrubý domácí produkt|HDP]] se jedná o asi 4,6 %, což je podstatně méně než průměr zemí OECD, který činí 6,1 %.<ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Češi skrblí na vzdělání, říká mezinárodní studie | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavatel = Economia | odkaz na vydavatele = Economia |url=http://aktualne.centrum.cz/zahranici/evropa/clanek.phtml?id=676577|datum přístupu=2016-09-05}}</ref> Současně čeští pedagogové dostávají čtvrté nejnižší platy z více než třiceti zemí sledovaných OECD. == Sport == {{Podrobně|Sport v Česku|Česko na olympijských hrách|Československo na olympijských hrách|Čechy na olympijských hrách}} [[Soubor:Emil Zátopek redux.jpg|náhled|upright|vlevo|Čtyřnásobný olympijský vítěz ve vytrvalostním běhu, [[Emil Zátopek]]]] [[Soubor:Larisa Latynina, Birgit Radochla, Věra Čáslavská 1964.jpg|náhled|upright|[[Věra Čáslavská]] na [[Sportovní gymnastika na Letních olympijských hrách 1964|LOH 1964]]]] Nejsledovanějším a nejnavštěvovanějším sportem je v Česku [[lední hokej]], druhým [[fotbal]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Sport číslo 1 v Česku: Fotbal versus hokej | periodikum = Finance.cz | datum_vydání = 2019-09-02 | url = https://www.finance.cz/526932-fotbal-versus-hokej/}}</ref> Dalšími nejnavštěvovanějšími sporty jsou [[biatlon]], lyžování, tenis, florbal, basketbal a&nbsp;volejbal.<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Výsledky průzkumu ČEŠI A SPORT | vydavatel = Sport Invest | datum_vydání = 2015-07-20 | url = http://www.sport-invest.cz/aktuality/vysledky-pruzkumu-cesi-a-sport/ | datum přístupu = 2016-06-23 | url archivu = https://web.archive.org/web/20160813222421/http://www.sport-invest.cz/aktuality/vysledky-pruzkumu-cesi-a-sport/ | datum archivace = 2016-08-13 | nedostupné = ano }}</ref> Podle statistiky [[Česká unie sportu|České unie sportu]] jsou nejpopulárnějšími sporty v ČR podle velikosti členské základny sportovních oddílů: fotbal, [[tenis]], lední hokej, [[volejbal]], [[florbal]], [[golf]], [[hokejbal]], [[atletika]], [[basketbal]] a&nbsp;[[lyžování]].<ref>[http://sport.idnes.cz/golf-florbal-a-hokejbal-pronikly-mezi-nejoblibenejsi-ceske-sporty-1cv-/sporty.aspx?c=A091011_125801_sporty_par Golf, florbal a hokejbal pronikly mezi nejoblíbenější české sporty]</ref> Nejsledovanějšími sportovními událostmi jsou [[lední hokej na olympijských hrách]] a [[mistrovství světa v ledním hokeji]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = ČT sport vysílá deset let, nejsledovanější byl hokej | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/clanky/2016/02/ct-sport-vysila-deset-let-nejsledovanejsi-byl-hokej/}}</ref> Mezi další nejsledovanější patří [[mistrovství Evropy ve fotbale]], [[Liga mistrů UEFA]] a [[mistrovství světa ve fotbale]]. === Olympijské hry === Na [[Olympijské hry|olympijských hrách]] startují čeští sportovci od roku 1900, nejprve pod vlajkou [[Čechy na olympijských hrách|Čech]], od roku 1920 v reprezentaci [[Československo na olympijských hrách|Československa]] a od roku 1994 v dresech samostatného [[Česko na olympijských hrách|Česka]]. Čeští olympionici dosáhli významných úspěchů. Již v&nbsp;roce 1900 [[František Janda-Suk]] získal na druhých OH stříbrnou medaili v&nbsp;[[Hod diskem|hodu diskem]], první olympijské prvenství vybojoval roku 1924 [[Bedřich Šupčík]] ve [[šplh na laně|šplhu na laně]]. Na [[Letní olympijské hry|letních olympijských hrách]] získala [[Sportovní gymnastika|gymnastka]] [[Věra Čáslavská]] sedm zlatých [[Olympijské hry|olympijských medailí]] (3× 1964, 4× 1968). Běžec [[Emil Zátopek]] obdržel čtyři zlaté (1×&nbsp;1948, 3×&nbsp;1952), tři zlaté má [[Hod oštěpem|oštěpař]] [[Jan Železný]] (1992, 1996, 2000). Dvě zlaté získali rychlostní kanoisté [[Josef Holeček]] (1948, 1952) a&nbsp;[[Martin Doktor]] (1996), kanoistka [[Štěpánka Hilgertová]] (1996, 2000), oštěpařka [[Barbora Špotáková]] (2008, 2012) a tenistka [[Kateřina Siniaková]] (2020, 2024). Na [[Zimní olympijské hry|zimních olympijských hrách]] vybojovala lyžařka [[Kateřina Neumannová]] celkem šest medailí, sedm cenných kovů si přivezla ze ZOH [[Rychlobruslení|rychlobruslařka]] [[Martina Sáblíková]], z toho tři zlaté (2×&nbsp;2010, 1×&nbsp;2014). Trojici zlatých medailí získala také [[Ester Ledecká]], a to ve dvou různých sportech – ve snowboardingu a ve sjezdovém lyžování. === Lehká atletika === Kromě letních olympijských her se čeští [[Lehká atletika|lehcí atleti]] účastní také pravidelných mistrovství světa a Evropy. V dresu samostatného Česka se mistry světa v atletice stali oštěpaři [[Jan Železný]], [[Vítězslav Veselý (atlet)|Vítězslav Veselý]] a [[Barbora Špotáková]], trojskokanka [[Šárka Kašpárková]], běžci [[Ludmila Formanová]] a [[Zuzana Hejnová]], desetibojaři [[Tomáš Dvořák]] a [[Roman Šebrle]]. V hale navíc zlato brali běžec [[Pavel Maslák]] (a to již třikrát), sedmibojař [[Robert Změlík]] a skokanka o tyči [[Pavla Rybová|Pavla Hamáčková]]. Na mistrovství Evropy krom jmenovaných zlato získali i skokanka o tyči [[Jiřina Kudličková|Jiřina Ptáčníková]], v hale překážkář [[Petr Svoboda (atlet)|Petr Svoboda]], běžci [[Denisa Rosolová]] a [[Jakub Holuša]], koulař [[Tomáš Staněk]] a oštěpař [[Jakub Vadlejch]]. V dresu Československa titul mistra světa vybojovali i další Češi: běžkyně [[Jarmila Kratochvílová]], koulařka [[Helena Fibingerová]], v hale pak koulař [[Remigius Machura]] a skokan do dálky [[Jan Leitner]]. Mistry Evropy byli běžci [[Emil Zátopek]] a [[Jaroslava Jehličková]], překážkář [[Jindřich Roudný]], koulař [[Jiří Skobla]], chodec [[Josef Doležal (atlet)|Josef Doležal]], oštěpařka [[Dana Zátopková]], skokanka do výšky [[Miloslava Rezková]], diskař [[Ludvík Daněk]], v hale titul navíc krom jmenovaných získali skokani do výšky [[Milada Karbanová]] a [[Vladimír Malý]], běžci [[Karel Kolář]], [[Taťána Kocembová]], [[Lubomír Tesáček]] a [[Milena Matějkovičová]], překážkář [[Aleš Höffer]], koulař [[Jaroslav Brabec (atlet)|Jaroslav Brabec]] a skokanka do dálky [[Jarmila Nygrýnová]]. Běžkyně [[Jarmila Kratochvílová]] již od roku 1983 drží světový rekord v&nbsp;běhu na 800&nbsp;metrů, jde o&nbsp;nejdéle platný světový rekord v&nbsp;historii ženské atletiky.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Nečekaný rekord na náhradní trati přežil už tři desetiletí | periodikum = [[Česká televize]] | url = https://www.ceskatelevize.cz/sport/atletika/235791-necekany-rekord-na-nahradni-trati-prezil-uz-tri-desetileti/ | datum přístupu = }}</ref> === Fotbal === [[Soubor:Josef Masopust official photo.jpg|náhled|upright|[[Josef Masopust]] se Zlatým míčem]] ==== Reprezentace ==== Fotbalová reprezentace Československa získala dvě stříbrné medaile na mistrovství světa, v letech [[Mistrovství světa ve fotbale 1934|1934]] a [[Mistrovství světa ve fotbale 1962|1962]]. V&nbsp;roce 1976 vyhrálo Československo [[mistrovství Evropy ve fotbale 1976]] v [[Jugoslávie|Jugoslávii]], přičemž z&nbsp;22&nbsp;hráčů na soupisce bylo jen sedm Čechů. Stříbro na tomto turnaji československý nebo český národní tým vybojoval roku [[Mistrovství Evropy ve fotbale 1996|1996]], bronz pak v letech [[Mistrovství Evropy ve fotbale 1960|1960]], [[Mistrovství Evropy ve fotbale 1980|1980]] a [[Mistrovství Evropy ve fotbale 2004|2004]]. Roku 1980 získal olympijský výběr ČSSR zlaté medaile na [[Letní olympijské hry 1980|letních olympijských hrách v&nbsp;Moskvě]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Vaněk | jméno = Karel a kolektiv | odkaz na autora = | titul = Malá encyklopedie fotbalu | vydavatel = [[Nakladatelství Olympia]] | místo = Praha | rok = 1984 | vydání = 1 | počet stran = 404 | strany = 70, 221}}</ref> ==== Klubový fotbal ==== Před druhou světovou válkou patřily [[AC Sparta Praha]] a [[SK Slavia Praha]] k nejlepším klubům Evropy. Sparta dvakrát vyhrála [[Středoevropský pohár]] (1927, 1935), nejvýznamnější klubovou soutěž té doby, Slavia jednou (1938). Po založení evropských pohárů, organizovaných od 50. let asociací [[UEFA]], se v nich nejdál dostaly [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] (semifinále [[Pohár mistrů evropských zemí 1966/67|PMEZ 1966/67]], semifinále [[Pohár vítězů pohárů 1985/86|PVP 1985/86]]), Sparta (semifinále [[Pohár mistrů evropských zemí 1991/92|PMEZ 1991/92]], semifinále [[Pohár vítězů pohárů 1972/73|PVP 1972/73]]), [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]] (semifinále [[Pohár vítězů pohárů 1978/79|PVP 1978/79]]), [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]] (semifinále [[Pohár UEFA 1982/83|UEFA 1982/83]]) a Slavia (semifinále [[Pohár UEFA 1995/96|UEFA 1995/96]]). Čtvrtfinále hrály [[FC Hradec Králové|SK Hradec Králové]], [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovka Brno]], [[MFK Vítkovice|TJ Vítkovice]], [[SK Sigma Olomouc|Sigma Olomouc]] a [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]. ==== Osobnosti ==== [[Josef Masopust]] (1962) a [[Pavel Nedvěd]] (2003) vyhráli anketu [[Zlatý míč]], která každoročně hledá nejlepšího fotbalistu Evropy. Brankář [[Ivo Viktor]] skončil v&nbsp;této anketě roku 1976 třetí. [[Oldřich Nejedlý]] byl nejlepším střelcem [[mistrovství světa ve fotbale 1934]]. [[Milan Baroš]] byl nejlepším střelcem [[Mistrovství Evropy ve fotbale 2004|mistrovství Evropy 2004]]. Nejvíce startů za [[Československá fotbalová reprezentace|reprezentaci Československa]] si připsal [[Zdeněk Nehoda]], za [[Česká fotbalová reprezentace|reprezentaci ČR]] [[Petr Čech]], nejlepším československým reprezentačním střelcem byl [[Antonín Puč]], v dresu ČR [[Jan Koller]].<ref>{{Citace elektronického periodika|periodikum = repre.fotbal.cz|url = https://repre.fotbal.cz/tym/historicke-statistiky/1|titul = Statistiky fotbalových reprezentantů}}</ref> Nejprestižnější evropskou pohárovou soutěž, [[Liga mistrů UEFA|Ligu mistrů]], vyhráli [[Vladimír Šmicer]], [[Milan Baroš]] (oba roku 2005 s&nbsp;[[Liverpool FC|FC Liverpool]]), [[Marek Jankulovski]] (2007 s [[AC Milán|AC Milan]]) a brankář [[Petr Čech]] (2012 s&nbsp;[[Chelsea FC]]). Nedvěd získal roku 1999 s&nbsp;[[SS Lazio|Laziem Řím]] [[Pohár vítězů pohárů]]. [[Evropská liga UEFA|Pohár UEFA]] (potažmo nástupnickou Evropskou ligu) vyhráli [[Jiří Němec (fotbalista)|Jiří Němec]], [[Radoslav Látal]] (oba 1997 se [[FC Schalke 04|Schalke 04]]), Vladimír Šmicer, [[Patrik Berger]] (oba 2001 s&nbsp;Liverpoolem), [[Radek Šírl]] (2008 se [[FK Zenit Sankt-Petěrburg|Zenitem Petrohrad]]), [[Tomáš Hübschman]] (2009 se [[FK Šachtar Doněck|Šachťarem Doněck]]), [[Tomáš Ujfaluši]] (2010 s&nbsp;klubem [[Atlético Madrid]]),&nbsp;[[Petr Čech]] (2013 s&nbsp;Chelsea) a [[Tomáš Vaclík]] (2020 se Sevillou). Význačným střelcem, jehož velkou část kariéry však pohltila [[druhá světová válka]], byl [[Josef Bican]]. Jedním z&nbsp;nejlepších brankářů své doby na světě byl [[František Plánička]]. K dalším úspěšným fotbalistům patří [[Svatopluk Pluskal]], [[Ladislav Novák (fotbalista)|Ladislav Novák]], [[Antonín Panenka]], [[Ladislav Vízek]], [[Tomáš Skuhravý]], [[Karel Poborský]] a [[Tomáš Rosický]]. === Lední hokej === [[Soubor:Jaromír Jágr, ice hockey champion 2010.jpg|náhled|[[Jaromír Jágr]] hovoří k fanouškům po výhře na [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2010|MS 2010]]]] V ledním hokeji patří k největším reprezentačním úspěchům zlatá medaile na [[Zimní olympijské hry 1998|olympijských hrách v Naganu]] roku 1998, jejíž cena tkví v&nbsp;tom, že se turnaje zúčastnili poprvé všichni nejlepší hráči planety, včetně profesionálů ze severoamerické [[National Hockey League|NHL]]. Ke hvězdám týmu patřili zejména útočník [[Jaromír Jágr]] a brankář [[Dominik Hašek]]. Co se týče hokejových individualit, je Jágr co do počtu bodů druhým nejlepším v celé historii NHL.<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = NHL STATISTICS | url = https://www.nhl.com/stats/skaters?reportType=allTime&seasonFrom=19171918&seasonTo=20232024&gameType=2&sort=points&page=0&pageSize=50 | vydavatel = NHL.com}}</ref> Dvakrát vyhrál [[Stanley Cup|Stanleyův pohár]] (1990/91 a 1991/92 s&nbsp;klubem [[Pittsburgh Penguins]]). Dva Stanley Cupy má i&nbsp;Hašek, a&nbsp;to s&nbsp;[[Detroit Red Wings]] (2001/2002, 2007/2008). Třikrát tuto trofej vyhráli [[Jaroslav Pouzar]] a [[Jiří Hrdina (lední hokejista)|Jiří Hrdina]], dvakrát [[Petr Sýkora (1976)|Petr Sýkora]], [[Patrik Eliáš]], [[Bobby Holík]], [[Michal Rozsíval]] a [[Jiří Fischer]]. Nejvíce bodů v&nbsp;kanadském bodování získali v základní části NHL spolu s&nbsp;Jágrem, Eliášem, Holíkem a&nbsp;Sýkorou také [[Milan Hejduk]], [[Petr Nedvěd]], [[Martin Straka (lední hokejista)|Martin Straka]] a [[Václav Prospal]], v playoff [[David Krejčí]] a [[Michal Pivoňka]]. Před rokem 1989 však čeští hokejisté NHL mohli hrát jen výjimečně, přesto měli světovou úroveň. Velkých úspěchů dosáhla slavná generace čtyřicátých let jako byli [[Vladimír Bouzek]], [[Stanislav Konopásek]], [[Bohumil Modrý]], [[Václav Roziňák]], [[Vladimír Zábrodský]], [[Augustin Bubník]] a [[Jaroslav Drobný (tenista)|Jaroslav Drobný]]. V&nbsp;padesátých a&nbsp;šedesátých letech vynikli [[Vlastimil Bubník]], [[Bronislav Danda]] a&nbsp;[[Václav Pantůček]]. V&nbsp;sedmdesátých letech pak [[Jiří Bubla]], [[Ivan Hlinka]], [[Jiří Holeček]], [[Jiří Holík]], [[Oldřich Machač]], [[Vladimír Martinec]], [[František Pospíšil]], [[Miroslav Dvořák (lední hokejista)|Miroslav Dvořák]], [[Václav Nedomanský]], [[Milan Nový]], [[Jaroslav Holík (lední hokejista)|Jaroslav Holík]], [[Milan Chalupa]]. [[Vladimír Růžička]] je jediným hráčem, který zažil největší úspěch 80.&nbsp;let (zlato z&nbsp;MS 1985) i let devadesátých (zlato z Nagana). [[Jiří Šlégr]] je spolu s Jágrem jediným českým členem [[Triple Gold Club]]u, do něhož symbolicky vstupují hráči, kteří vyhráli mistrovství světa, olympijské hry i Stanleyův pohár.<ref>{{Citace elektronického periodika|periodikum = iihf.com|url = http://www.iihf.com/iihf-home/history/the-iihf/triple-gold-club/|titul = Triple Gold Club|jazyk = en}}</ref> [[Československá hokejová reprezentace|Mužstvo Československa]], tvořené především českými hráči, vyhrálo mistrovství světa v letech [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1947|1947]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1949|1949]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1972|1972]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1976|1976]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1977|1977]] a [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1985|1985]]. [[Česká hokejová reprezentace|Mužstvo České republiky]] zvítězilo v letech [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1996|1996]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1999|1999]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2000|2000]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2001|2001]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2005|2005]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2010|2010]] a [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2024|2024]]. Pět zlatých z MS má [[František Kaberle]] a [[David Výborný]], čtyři [[Pavel Patera]] a [[Martin Procházka]]. Největším úspěchem [[Česká ženská hokejová reprezentace|ženské reprezentace]] jsou bronzové medaile z MS v letech [[Mistrovství světa v ledním hokeji žen 2022|2022]] a [[Mistrovství světa v ledním hokeji žen 2023|2023]]. Kluby, které vyhrály [[Extraliga ledního hokeje|českou hokejovou ligu]], jsou [[HC Olomouc]], [[VHK ROBE Vsetín|HC Vsetín]], [[HC Sparta Praha]], [[HC Slavia Praha]], [[PSG Berani Zlín|Zlín]], [[HC Dynamo Pardubice|Dynamo Pardubice]], [[HC Energie Karlovy Vary|HC Karlovy Vary]], [[HC Oceláři Třinec]], [[HC Škoda Plzeň]], [[HC Verva Litvínov|HC Litvínov]], [[Bílí Tygři Liberec]] a [[HC Kometa Brno|Kometa Brno]]. Československou ligu vyhrály navíc kluby [[LTC Praha]], [[ATK Praha (lední hokej)|ATK Praha]], [[ČEZ Motor České Budějovice|Motor České Budějovice]], [[HC Vítkovice Ridera|HC Vítkovice]], [[Rytíři Kladno|Kladno]] a [[HC Dukla Jihlava|Dukla Jihlava]]. V [[Kontinentální hokejová liga|KHL]] působil jen krátkou dobu český klub [[HC Lev Praha]], nicméně probojoval se až do jejího finále. === Tenis === [[Soubor:Fed Cup Final 2016 FRA vs CZE PPP 3538 (31066166125).jpg|náhled|vlevo|[[tým Česka v Billie Jean King Cupu|Český fedcupový tým]] s&nbsp;desátým pohárem po [[Finále Fed Cupu 2016|finálové výhře]] v&nbsp;roce [[Fed Cup 2016|2016]]. ''Zleva:'' [[Lucie Hradecká|Hradecká]], [[Petra Kvitová|Kvitová]], [[Petr Pála|Pála]], [[Barbora Strýcová|Strýcová]] a&nbsp;[[Karolína Plíšková|Plíšková]]]]Úspěšná je česká [[tenis]]ová škola. [[Martina Navrátilová]], již jako reprezentantka USA, vyhrála devětkrát tenisový turnaj [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]] (1978, 1979, 1982, 1983, 1984, 1985, 1986, 1987, 1990). Dvakrát vyhrála Wimbledon [[Petra Kvitová]] (2011, 2014), jednou [[Jana Novotná]] (1998), [[Markéta Vondroušová]] (2023) a [[Barbora Krejčíková]] (2024). Jediným českým mužským vítězem turnaje ve Wimbledonu se stal [[Jan Kodeš]] (1973), ale v minulosti zde triumfoval jako reprezentant Egypta i [[Jaroslav Drobný (tenista)|Jaroslav Drobný]] (1954). [[Ivan Lendl]] byl 270&nbsp;týdnů světovou jedničkou v&nbsp;[[Žebříček ATP|žebříčku ATP]], jako dosud jediný český hráč. Ženskému [[Žebříček WTA|žebříčku WTA]] kralovala celkem 332&nbsp;týdnů Martina Navrátilová v dresu USA. V&nbsp;roce 2017 se světovou hráčkou č.&nbsp;1 stala [[Karolína Plíšková]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = První česká světová jednička! Plíškovou posunula na trůn Halepová | periodikum = iDNES.cz | url = http://sport.idnes.cz/tenis-svetova-jednicka-halepova-pliskova-f1b-/tenis.aspx?c=A170711_180623_tenis_tie | datum vydání = 2017-07-11 | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> Krom jmenovaných hráčů vyhráli některý z tzv. [[Grand Slam (tenis)|grandslamových]] turnajů také [[Petr Korda]] ([[Australian Open 1998 – mužská dvouhra|Austrálie 1998]]) a&nbsp;[[Hana Mandlíková]] (Austrálie 1980, 1987, Paříž 1981, US Open 1985). Deblovou specialistkou byla [[Helena Suková]], jež ve čtyřhře vyhrála čtrnáct grandslamových turnajů. [[Daviscupový tým Československa|Mužská tenisová reprezentace Československa]] resp. [[Daviscupový tým Česka|Česka]] vyhrála třikrát [[Davis Cup]], a to [[Davis Cup 1980|1980]], [[Davis Cup 2012|2012]] a&nbsp;[[Davis Cup 2013|2013]] (z toho dvakrát jako Česko).<ref>{{Citace elektronického periodika|periodikum = daviscup.com|url = https://www.daviscup.com/en/teams/team.aspx?id=CZE|titul = Český daviscupový tým|jazyk = en}}</ref> [[Tým Československa v Billie Jean King Cupu|Ženská tenisová reprezentace Československa]] resp. [[Tým Česka v Billie Jean King Cupu|Česka]] zvítězila v [[Billie Jean King Cup]]u dokonce desetkrát ([[Pohár federace 1975|1975]], [[Pohár federace 1983|1983]], [[Pohár federace 1984|1984]], [[Pohár federace 1985|1985]], [[Pohár federace 1988|1988]], [[Fed Cup 2011|2011]], [[Fed Cup 2012|2012]], [[Fed Cup 2014|2014]], [[Fed Cup 2015|2015]], [[Fed Cup 2016|2016]] a&nbsp;[[Fed Cup 2018|2018]]), z toho šestkrát jako Česko. === Ostatní sporty === [[Soubor:Praha, Vinohrady, Sportovní hala Folimanka.jpg|náhled|[[Sportovní hala Folimanka]] basketbalové [[USK Praha]]]] [[Československá ženská basketbalová reprezentace|Československé]] a [[Česká ženská basketbalová reprezentace|české basketbalistky]] mají tři stříbra (1964, 1971, 2010) a tři bronzy (1957, 1959, 1975) z mistrovství světa, v roce [[Mistrovství Evropy v basketbalu žen 2005|2005]] vyhrály mistrovství Evropy. [[Československá mužská basketbalová reprezentace|Českoslovenští basketbalisté]] vyhráli mistrovství Evropy v roce 1946, šestkrát přivezli stříbro (1947, 1951, 1955, 1959, 1967, 1985). Evropskou pohárovou soutěž v basketbale žen (dnes [[Euroliga v basketbalu žen|Euroliga]], dříve Pohár mistrů evropských zemí) vyhrála [[BC Sparta Praha|Sparta Praha]] (1975/76), Gambrinus Brno (2005/06) a [[ZVVZ USK Praha]] ([[Euroliga v basketbalu žen 2014/15|2014/15]]). Analogickou [[Pohár vítězů pohárů v basketbalu mužů|mužskou soutěž]] vyhrál [[USK Praha]] v sezóně 1968/69. Nejlepším českým basketbalistou 20.&nbsp;století byl vyhlášen [[Jiří Zídek (1944)|Jiří Zídek]]. Jeho syn [[Jiří Zídek|Jiří Zídek mladší]] byl prvním českým hráčem v americké [[National Basketball Association|NBA]]. Následovali ho [[Jiří Welsch]], [[Jan Veselý (basketbalista)|Jan Veselý]] a nejnověji [[Tomáš Satoranský]]. [[Hana Horáková]] byla v roce 2010 vyhlášena nejlepší basketbalistkou Evropy.<ref>{{Citace elektronického periodika |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.womensbasketball-in-france.com/fiba-europe-player-of-the-year-2010-is-hana-horakova.html |datum přístupu=2019-05-13 |url archivu=https://web.archive.org/web/20190513072705/http://www.womensbasketball-in-france.com/fiba-europe-player-of-the-year-2010-is-hana-horakova.html |datum archivace=2019-05-13 |nedostupné=ano }}</ref> [[Československá ženská házenkářská reprezentace|Ženská házenkářská reprezentace]] vyhrála mistrovství světa (1957), jednou přivezla stříbro (1986) a jednou bronz (1962). [[Československá mužská házenkářská reprezentace|Muži]] vyhráli mistrovství světa roku 1967, krom toho mají dvě stříbra (1958, 1961) a dva bronzy (1954, 1964). Získali též stříbro na olympijských hrách v Mnichově roku 1972. Tým mužů Dukly Praha třikrát vyhrál Pohár mistrů evropských zemí (1957, 1963, 1984), ženský tým Sparty Praha jednou (1962). [[Filip Jícha]] byl roku 2010 vyhlášen nejlepším házenkářem světa.<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=Seznam.cz|titul=Jícha dobyl svět! Čech byl vyhlášen nejlepším házenkářem planety za rok 2010|url=http://www.sport.cz/ostatni/micove-sporty/clanek/181015-jicha-dobyl-svet-cech-byl-vyhlasen-nejlepsim-hazenkarem-planety-za-rok-2010.html|datum přístupu=2016-09-05}}</ref> Ve volejbale má [[československá mužská volejbalová reprezentace|mužská reprezentace]] dva tituly mistra světa (1956, 1966), tři tituly mistra Evropy (1948, 1955, 1958), stříbro a bronz z olympijských her (1964, 1968). [[Československá ženská volejbalová reprezentace|Ženy]] vyhrály roku 1955 mistrovství Evropy. Nejlepším českým volejbalistou 20. století byl vyhlášen [[Josef Musil]], jenž se stal rovněž prvním Čechem uvedeným do mezinárodní volejbalové Síně slávy.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Zemřel nejlepší volejbalista 20. století. Musil se dožil 85 let {{!}} Lidé | periodikum = Lidovky.cz | url = https://www.lidovky.cz/lide/zemrel-nejlepsi-volejbalista-20-stoleti-josef-musil-se-dozil-85-let.A170827_185723_lide_lar | datum vydání = 2017-08-27 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> K předním šachistům patřili [[Wilhelm Steinitz]], [[Richard Réti]] (viz [[Rétiho hra]]) či [[Věra Menčíková]]. Českým přínosem světovému šachu je rovněž [[Traxlerův protiútok]]. Nejúspěšnějším českým šachistou současnosti je [[David Navara]]. [[Tomáš Enge]] je jediným českým účastníkem závodů [[Formule 1]]. I v dalších sportech se objevily v éře samostatného Česka výrazné osobnosti – v biatlonu ([[Gabriela Soukalová]]), v judu ([[Lukáš Krpálek]]), v krasobruslení ([[Tomáš Verner]]), v silniční cyklistice ([[Roman Kreuziger]]), v horských kolech ([[Jaroslav Kulhavý]]), ve snowboardcrossu ([[Eva Adamczyková]]), veslování ([[Miroslava Topinková Knapková|Miroslava Knapková]], [[Ondřej Synek]]), kanoistice ([[Martin Fuksa]], [[Josef Dostál (kajakář)|Josef Dostál]]), běžeckém lyžování ([[Lukáš Bauer]]), akrobatickém lyžování ([[Aleš Valenta]]), střelbě ([[Kateřina Emmons]]), moderním pětiboji ([[David Svoboda]]), alpském lyžování ([[Šárka Strachová]]), sportovním lezení ([[Adam Ondra]]), skikrosu ([[Tomáš Kraus]]), dráhové cyklistice ([[Lada Kozlíková]]), cyklokrosu ([[Zdeněk Štybar]]), ale i v menších sportech jako jsou skiboby ([[Alena Housová]], [[Irena Francová-Dohnálková]]), krasojízda ([[Martina Štěpánková (sportovkyně)|Martina Štěpánková]]), sportovní rybolov ([[Kateřina Marková]]) či orientační běh ([[Dana Šafka Brožková|Dana Brožková]]). Z éry Československa lze vzpomenout významné postavy kolové [[Bratři Pospíšilové|bratry Pospíšily]], skokany na lyžích [[Jiří Raška|Jiřího Rašku]], [[Pavel Ploc|Pavla Ploce]] a [[Jiří Parma|Jiřího Parmu]], cyklokrosaře [[Radomír Šimůnek|Radomíra Šimůnka]] či zápasníka [[Vítězslav Mácha|Vítězslava Máchu]]. === Soutěže a sportoviště === [[Soubor:Sazka-arena-02.jpg|náhled|[[O2 arena]], největší sportovní hala v zemi]] [[Soubor:Dostihove zavodiste Pardubice Foto Petr Kolmann.jpg|náhled|[[Dostihové závodiště Pardubice]], místo konání [[Velká pardubická|Velké pardubické]]]] K největším pravidelným mezinárodním sportovním akcím v ČR patří atletická [[Zlatá tretra Ostrava|Zlatá tretra]] v Ostravě, běžecký [[Pražský mezinárodní maraton]], [[České hokejové hry]], jezdecká [[Velká pardubická]], kombinovaaný tenisový turnaj [[Prague Open]] (navazující na [[Czech Open (1987–1999)|Czech Open]]) a ženský [[WTA Prague Open|Prague Open]], lyžařská [[Jizerská padesátka]], automobilová [[Barum Czech Rally Zlín|Barum rallye]] ve Zlíně či plochodrážní [[Zlatá přilba]] v Pardubicích. V minulosti byly významnými akcemi i [[Závod míru]] či motocyklová [[Velká cena České republiky silničních motocyklů|Velká cena České republiky]] na okruhu v Brně. Ve vodním slalomu či v&nbsp;biatlonu se v ČR pravidelně konají závody světového poháru. Z domácích soutěží patří k nejsledovanějším pravidelným soutěžím [[1. česká fotbalová liga]] (dříve [[Fotbalová liga Československa]]), [[Extraliga ledního hokeje|Česká hokejová extraliga]] (dříve [[Československá hokejová liga]]) a Česká basketbalová liga (dříve [[Československá basketbalová liga]]). V ČR se konala i řada jednorázových mezinárodních sportovních akcí, kupříkladu na pražském stadionu v Edenu se roku [[Superpohár UEFA 2013|2013 hrálo finále evropského Superpoháru]], v roce 2015 se v Praze ([[Fortuna Arena|Eden]] a Letná), v Olomouci ([[Andrův stadion]]) a v Uherském Hradišti (Stadion Miroslava Valenty) konalo [[Mistrovství Evropy ve fotbale hráčů do 21 let]], jedenáctkrát se v Česku konalo [[mistrovství světa v ledním hokeji]] ([[Mistrovství světa v ledním hokeji 1933|1933]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1938|1938]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1947|1947]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1959|1959]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1972|1972]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1978|1978]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1985|1985]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1992|1992]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2004|2004]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2015|2015]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2024|2024]]), několikrát též mistrovství světa a Evropy v basketbale mužů ([[Mistrovství Evropy v basketbalu mužů 1947|1947]], [[Mistrovství Evropy v basketbalu mužů 1981|1981]], [[Mistrovství Evropy v basketbalu mužů 2022|2022]]) i žen ([[Mistrovství Evropy v basketbalu žen 1956|1956]], [[Mistrovství světa v basketbalu žen 1967|1967]], [[Mistrovství Evropy v basketbalu žen 1995|1995]], [[Mistrovství světa v basketbalu žen 2010|2010]], [[Mistrovství Evropy v basketbalu žen 2017|2017]]), mistrovství světa v házené mužů ([[Mistrovství světa v házené mužů 1964|1964]], [[Mistrovství světa v házené mužů 1990|1990]]) i žen ([[Mistrovství světa v házené žen 1978|1978]]), mistrovství světa a Evropy ve volejbale mužů ([[Mistrovství světa ve volejbale mužů 1949|1949]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale mužů 1958|1958]], [[Mistrovství světa ve volejbale mužů 1966|1966]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale mužů 2001|2001]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale mužů 2011|2011]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale mužů 2021|2021]]) i žen ([[Mistrovství Evropy ve volejbale žen 1949|1949]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale žen 1958|1958]], [[Mistrovství světa ve volejbale žen 1986|1986]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale žen 1993|1993]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale žen 1997|1997]]), [[mistrovství Evropy v atletice 1978]] a dvě halová atletická mistrovství Evropy ([[Evropské halové hry v atletice 1967|1967]], [[Halové mistrovství Evropy v atletice 2015|2015]]), [[mistrovství světa v klasickém lyžování 2009]] v Liberci, [[mistrovství světa v&nbsp;biatlonu 2013]] a [[Mistrovství světa v biatlonu 2024|2024]] v Novém Městě na Moravě, dvě zimní univerziády (1964, 1978), deset mistrovství světa či Evropy v&nbsp;krasobruslení ([[Mistrovství světa v krasobruslení 1908|1908]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1928|1928]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1934|1934]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1937|1937]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1948|1948]], [[Mistrovství světa v krasobruslení 1962|1962]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1988|1988]], [[Mistrovství světa v krasobruslení 1993|1993]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1999|1999]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 2017|2017]]), tři mistrovství světa ve florbale mužů ([[Mistrovství světa ve florbale 1998|1998]], [[Mistrovství světa ve florbale 2008|2008]], [[Mistrovství světa ve florbale 2018|2018]]) a dvě žen ([[Mistrovství světa ve florbale žen 2013|2013]], [[Mistrovství světa ve florbale žen 2025|2025]]) a v letech 1969 a 1981 se na [[Velodrom Brno|brněnském velodromu]] konalo [[mistrovství světa v dráhové cyklistice]]. K nejmodernějším sportovištím patří fotbalové stánky Eden a [[Stadion Sparty na Letné|Letná]] v Praze, [[Stadion města Plzně|stadion ve Štruncových sadech]] v&nbsp;Plzni a [[Malšovická aréna]] v Hradci Králové, víceúčelové haly [[O2 arena|O2 Arena]] v Praze, [[Ostravar Aréna]] v Ostravě, [[KV Arena]] v Karlových Varech, [[Home Credit Arena]] v Liberci a [[Werk Arena (2014)|Werk Arena]] v Třinci, atletický [[Městský stadion v Ostravě-Vítkovicích]], [[Masarykův okruh]] v&nbsp;Brně pro motoristické závody či [[Skokanský areál Ještěd|skokanské můstky]] na [[Ještěd]]u. Historicky významnými jsou též pražský [[Velký strahovský stadion]], na kterém se konaly mj. [[Všesokolský slet|sokolské slety]] a&nbsp;který býval uváděn jako největší sportovní stadion na světě, [[Sportovní hala Fortuna|Sportovní hala]] v&nbsp;Praze-[[Bubeneč|Bubenči]], [[Zimní stadión Štvanice|zimní stadion]] na pražské [[Štvanice (ostrov)|Štvanici]], [[Tenisový areál Štvanice|tenisový stadion na Štvanici]], [[Stadion Evžena Rošického]] v Praze na Strahově či skokanské můstky [[Skokanské můstky v Harrachově|Čerťák]] v&nbsp;[[Harrachov]]ě. Organizačně stojí na špici českého sportu [[Česká unie sportu]] a [[Český olympijský výbor]]. K největším sportovním svazům patří [[Fotbalová asociace České republiky|Fotbalová asociace ČR]] a&nbsp;[[Český svaz ledního hokeje]]. Všesportovní anketou je [[Sportovec roku]], významnými oborovými anketami jsou [[Fotbalista roku (Česko)|Fotbalista roku]], [[Zlatá hokejka]], [[Atlet roku]] či [[Zlatý kanár]]. === Tělovýchova === [[Soubor:Bundesarchiv Bild 102-13621, Prag, Stadion, Sokolfest.jpg|náhled|[[Všesokolský slet]] v&nbsp;roce 1932 v&nbsp;Praze na [[Velký strahovský stadion|Strahovském stadionu]]]] Počátky organizované české tělovýchovy sahají do roku 1862, kdy [[Miroslav Tyrš]], [[Jindřich Fügner]] a další založili spolek [[Sokol (spolek)|Sokol]], který se postupně rozrostl v důležitou národní organizaci. Od něho se časem odštěpily levicová [[Dělnická tělocvičná jednota]] a&nbsp;katolický [[Orel (spolek)|Orel]]. Tyto organizace pořádaly pravidelná masová cvičení. Největší celonárodní akcí v době před převzetím moci komunisty byly Sokolem pořádané [[Všesokolský slet|Všesokolské slety]] na [[Velký strahovský stadion|Strahovském stadionu]] v Praze. V [[Komunistický režim v Československu|éře socialismu]] navázaly na ně tzv. [[Spartakiáda|spartakiády]], pořádané státu podřízeným [[Československý svaz tělesné výchovy|Československým svazem tělesné výchovy]] (ČSTV). Velkou tradici má česká [[turistika]]. [[Klub českých turistů]], založený [[Vojta Náprstek|Vojtou Náprstkem]], pečuje o&nbsp;unikátní síť turistických značek, jednu z nejhustších na světě. Její počátky sahají do roku 1889.<ref>{{Citace elektronického periodika |titul=Archivovaná kopie |url=https://www.kct.cz/cms/historie-kct |datum přístupu=2016-12-06 |url archivu=https://web.archive.org/web/20161220075755/https://www.kct.cz/cms/historie-kct |datum archivace=2016-12-20 |nedostupné=ano }}</ref> Velkou společenskou roli ve 20.&nbsp;století sehrál český [[tramping]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = První osada, první píseň. Dějiny trampingu odhalí televizní seriál | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/kultura/film-televize/dejiny-trampingu-serial-zvlastni-znameni-touha.A150820_124815_televize_vha | datum vydání = 2015-08-20 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref><ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Tramping - český fenomén s cizím jménem {{!}} www.tisnoviny.cz | periodikum = www.tisnoviny.cz | url = https://www.tisnoviny.cz/obsah/tramping-cesky-fenomen-s-cizim-jmenem | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Populární je také [[požární sport]]. Průkopníky moderního sportu a [[Olympijské hry|olympismu]] v českých zemích byli [[Jiří Stanislav Guth-Jarkovský|Jiří Guth-Jarkovský]] a [[Josef Rössler-Ořovský]]. == Další charakteristiky == === Kuchyně === {{Podrobně|Česká kuchyně|České pivo}} [[Soubor:Svíčková na smetaně.JPG|náhled|upright|vlevo|[[Svíčková na smetaně]] s&nbsp;českými [[knedlík]]y]] [[Soubor:Pilsner urquell mug.jpg|náhled|upright|[[Prazdroj|Pilsner Urquell]] bylo prvním pivem [[Pivo plzeňského typu|plzeňského typu]] na světě]] Česká kuchyně je ovlivněna polohou Česka v průsečíku západních a východních vlivů. Půldruhého století ovlivňovala a byla ovlivňována kuchyní kulturně i jazykově blízkého [[Slovensko|Slovenska]], ale mnohem déle trvala interakce s [[německá kuchyně|německou]] (zejména pak [[bavorsko]]u) a [[rakouská kuchyně|rakouskou kuchyní]], od kterých různé pokrmy přijímala ([[vídeňský řízek]], [[Vepřo knedlo zelo|vepřo-knedlo-zelo]], [[bramboračka]], [[Jablečný závin|štrúdl]]), ale také tyto kuchyně naopak inspirovala ([[povidla]], [[koláč]]e, [[svíčková na smetaně]]). Obecně česká jídla zapadají do středoevropských chutí, s některými místními originalitami – krom už uvedených např. [[smažený sýr]], [[knedlík]]y, [[Utopenec|utopenci]], [[Olomoucké tvarůžky|olomoucké syrečky]], vánoční [[kapr]] (''Český kapr'' je obchodní značkou), [[hořické trubičky]], [[škubánky]], [[pivní sýr]] atd. Východní vlivy ([[Slovenská kuchyně|slovenské]], [[Maďarská kuchyně|maďarské]], [[Polská kuchyně|polské]] či [[Ruská kuchyně|ruské]]) v české kuchyni zastupují např. [[boršč]], [[trdelník]], [[živáňská pečeně]], [[guláš]] anebo [[tlačenka]]. Ryby jsou v českém jídelníčku málo časté (tzv. mořské plody se rozmohly až v souvislosti s moderním stravováním a zásobováním potravinami z dovozu), naopak, v evropském kontextu mimořádné je použití jedlých hub a mletého [[Mák setý|máku]]. Tvary některých druhů pečiva – např. [[rohlík]]ů – jsou také v Evropě (s výjimkou Slovenska) neobvyklé, i když samotné těsto, z něhož jsou vyráběny, je běžné. Na podobu novověké české kuchyně měla zásadní vliv [[Magdalena Dobromila Rettigová]]. Z českých nápojů vyniká [[České pivo|pivo]], jehož vaření tu má tisíciletou tradici a patří mezi nejznámější a nejkvalitnější na světě (v rámci EU je název ''České pivo'' chráněným zeměpisným označením). První doložený [[pivovar]] tu existoval už v roce 993 a Česko má nejvyšší [[Seznam států světa podle spotřeby piva na osobu|spotřebu piva na osobu]] na světě. Vysoce alkoholická [[slivovice]], pálená hlavně na východní Moravě, je běžně známa i v jiných státech východní a jihovýchodní Evropy, zato bylinné likéry ''[[Fernet Stock]]'' a ''[[Becherovka]]'' jsou českými specialitami. [[Víno]] se vyrábí především na jižní Moravě, která má k pěstování révy podstatně lepší podmínky než jiné části republiky (byly tu i vyšlechtěny domácí odrůdy, např. ''[[Cabernet Moravia]]'', ''[[Pálava (odrůda révy vinné)|Pálava]]'' nebo ''[[Muškát moravský]]''). [[Kofein]]ová limonáda ''[[Kofola]]'' je další českou specialitou. === Svátky === {{Podrobně|Státní svátky Česka}} Dny pracovního klidu zahrnují státní svátky, které se vážou k české státnosti, a ostatní svátky, které se vážou k historickým událostem nebo tradicím. {| class="wikitable" |+ Dny pracovního klidu ! Datum ! Název ! Popis |- |[[1. leden]] |''[[Den obnovy samostatného českého státu]]'' |Vznik Česka v roce [[1993]]. |- | [[Výpočet data Velikonoc|Pohyblivý svátek (březen – duben)]] |''[[Velký pátek]]''¹ |Křesťanský svátek. Tento den je připomínkou smrti [[Ježíš Kristus|Ježíše Krista]] na kříži. |- | [[Výpočet data Velikonoc|Pohyblivý svátek (březen – duben)]] |''[[Velikonoční pondělí]]''¹ |Křesťanský svátek, tradice vítání jara. Následuje po [[slavnost Zmrtvýchvstání Páně|neděli Zmrtvýchvstání Páně]]. |- |[[1. květen]] |''[[Svátek práce]]''¹ |[[Druhá internacionála|Sociálně demokratickou internacionálou]] prosazená vzpomínka na dělnickou stávku v [[Chicago|Chicagu]] roku [[1886]]. Od 1. května 1886 platila v USA osmihodinová pracovní doba. |- |[[8. květen]] |''[[Den vítězství]]'' |Konec [[druhá světová válka|druhé světové války]] v Evropě. |- |[[5. červenec]] |''[[Den slovanských věrozvěstů Cyrila a Metoděje]]'' |Příchod věrozvěstů Cyrila a Metoděje na [[Velkomoravská říše|Velkou Moravu]] roku [[863]]. |- |[[6. červenec]] |''[[Den upálení mistra Jana Husa]]'' |Upálení kněze a reformátora mistra Jana Husa během [[Kostnický koncil|Kostnického koncilu]] roku [[1415]]. |- |[[28. září]] |''[[Den české státnosti]]'' |Zavraždění knížete [[Svatý Václav|Svatého Václava]] roku [[935]] ([[929]]) ve [[Stará Boleslav|Staré Boleslavi]]. |- |[[28. říjen]] |''[[Den vzniku samostatného československého státu]]'' |[[Vznik Československa]] roku [[1918]]. |- |[[17. listopad]] |''[[Den boje za svobodu a demokracii a Mezinárodní den studentstva|Den boje za svobodu a demokracii]]'' |Připomínka studentských demonstrací a následného uzavření českých vysokých škol německými okupanty v roce [[1939]] a studentské demonstrace z roku [[1989]], která odstartovala [[Sametová revoluce|Sametovou revoluci]]. <br />''([[Mezinárodní den studentstva]])'' |- |[[24. prosinec]] |''[[Štědrý den]]''¹ |Večerní oslava [[Vánoce|Vánoc]]. |- |[[25. prosinec]] |''[[Slavnost Narození Páně|1. svátek vánoční]]''¹ |V [[Římskokatolická církev|katolické]] a [[Evangelická církev|evangelické]] [[liturgie|liturgii]] oslava narození Ježíše Krista. |- |[[26. prosinec]] |''[[Svátek svatého Štěpána|2. svátek vánoční]]''¹ |V [[Římskokatolická církev|katolické]] a [[Evangelická církev|evangelické]] [[liturgie|liturgii]] připomínka prvního křesťanského [[mučedník]]a [[Svatý Štěpán|Štěpána]]. |- |} ¹ Označuje tzv. ''ostatní svátky'', které nesouvisejí s českou státností. == Odkazy == === Poznámky === {{Poznámky}} === Reference === {{Upravit reference}} <references> <ref name="Cizinci 2024">{{Citace elektronické monografie | titul = Ukrainians make up more than half of the foreigners registered in the Czech Republic - Prague Daily News | url = https://www.praguedaily.news/2025/02/28/ukrainians-make-up-more-than-half-of-the-foreigners-registered-in-the-czech-republic/ | datum vydání = 2025-02-28 | datum přístupu = 2025-10-19 | jazyk = en-US }}</ref> </references> === Související články === * [[Logo České republiky]] * [[Seznam představitelů českého státu|Seznam hlav českého státu]] * [[Seznam světového dědictví v Evropě, A–Ch#Česká republika|Světové dědictví v Česku]] * [[Vstup České republiky do Evropské unie]] === Externí odkazy === * {{Commonscat}} * {{Wikicesty|průvodce=Česko}} * {{Wikislovník|heslo=český}} * {{Wikizprávy|kategorie=Česko}} * {{Wikislovník|heslo=Česko}} * {{Wikicitáty|téma=Česko}} * {{Osmrelace|51684}} * {{Oficiální web}} * [https://portal.gov.cz/ Portál veřejné správy] * [https://geoportal.gov.cz/ Národní geoportál] {{Administrativní dělení Česka}} {{Evropa}} {{Navboxes | title = Členství v mezinárodních organizacích | list = {{V4}} {{EU}} {{NATO}} {{Evropský hospodářský prostor (EHP)}} }} {{Autoritní data}} {{Portály|Česko}} [[Kategorie:Česko| ]] [[Kategorie:Státy Evropy]] [[Kategorie:Vnitrozemské státy]] [[Kategorie:Státy a území vzniklé roku 1993]] [[Kategorie:Státy EU]] [[Kategorie:Státy NATO]] [[Kategorie:Slovanské státy a území]] [[Kategorie:Státy Iniciativy Trojmoří]] nku7fif0bz0up5od1dxncxyk0sqcag3 8211562 8211536 2026-05-10T10:37:58Z RONALDO-SK 11297 /* Doprava */ 8211562 wikitext text/x-wiki == Geografia == [[Súbor:Czechia-geographic map-cz.svg|náhľad|Geografická mapa Česka]] {{Hlavný článok|Geografia Česka}} [[Súbor:Satellite image of Czech Republic in September 2003.jpg|náhľad|Satelitný pohľad na Česko v auguste 2003]] [[Súbor:Husova bouda zima, lyzari.JPG|náhľad|Lyžiarsky resort v [[Krkonoše|Krkonošoch]]]] [[Súbor:Kralicky-Sneznik-03.jpg|náhľad|[[Králický Sněžník (vrch)|Králický Sněžník]]]] Česko sa nachádza v strednej Európe a susedí so štyrmi štátmi. Na západe ide o Nemecko, na severovýchode o Poľsko, na juhovýchode o Slovensko a južnú hranicu zdieľa s Rakúskom. Dĺžka západnej spoločnej hranice s [[Nemecko|Nemeckom]] je 810,7 km, s [[Rakúsko|Rakúskom]] je dlhá 466,1 km, so [[Slovensko|Slovenskom]] 251,8 km a s [[Poľsko|Poľskom]] na severe 761,8&nbsp;km. Celková rozloha je 78 870 km², z toho 2 % tvoria vodné plochy. === Geológia, geomorfológia a pôdy === {{Hlavný článok|Geomorfologické členenie Česka}} Prevažná časť územia patrí ku geologicky stabilnému [[Česká vysočina|Českému masívu]], vyzdvihnutému hercýnskym [[orogenéza|vrásnením]] v období [[devón]]u a [[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónu]] (v [[Paleozoikum|prvohorách]]). Oblasť [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] na východe územia je mladšia a bola vyzdvihnutá alpínskym vrásnením v období [[terciér|treťohôr]]. Z geomorfologického hľadiska leží Česko na rozhraní dvoch horských sústav. Západnú a strednú časť vypĺňa [[Česká vysočina]], majúca prevažne ráz pahorkatín až vrchovín ([[Šumava]], [[Český les]], [[Krušné hory]], [[Děčínská vrchovina]], [[Jizerské hory]], [[Krkonoše]], [[Orlické hory]], [[Králický Sněžník (pohorie)|Králický Sněžník]], [[Jesenická oblast|Jeseníky]], [[Českomoravská vrchovina]]). Do východnej časti štátu zasahujú [[Západné Karpaty]] ([[Moravsko-sliezske Beskydy]], [[Biele Karpaty]], [[Javorníky]]). Z celkovej plochy Česka leží 52 817 km² (67 %) v nadmorskej výške do 500 m, 25 222&nbsp;km² (32 %) vo výške 500 až 1 000 m a iba 827&nbsp;km² (1,05 %) vo výške nad 1 000 m; stredná nadmorská výška je 430 m. Najvyšším českým vrcholom je vrch [[Sněžka]] s 1603 m n. m., najnižším potom [[Labe]] na odtoku z krajiny pri [[Hřensko|Hřensku]] s 115 m n. m. [[Hranická priepasť]] je najhlubšie zatopenou jaskyňou na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NOVÉ ČESKÉ NEJ: Hranická propast je nejhlubší na světě | periodikum = National Geographic Česko | url = https://www.national-geographic.cz/clanky/nove-ceske-nej-hranicka-propast-je-nejhlubsi-na-svete-20161001.html | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najrozsiahlejším [[kras]]ovým územím je [[Moravský kras]]. Z [[Vyvretá hornina|vyvretých hornín]] v ČR prevládajú [[granit|žula]], [[bazalt|čadič]] a [[Fonolit|znelec]]. Z [[Usadená hornina|usadených]] [[pieskovec]], [[vápenec]] a [[bridlica]]. Z [[Premenená hornina|premenených]] [[rula]], [[Svor (hornina)|svor]] a [[fylit]]. Pôdny pokryv sa vyznačuje značnou variabilitou. Najrozšírenejším typom pôd v Česku sú [[kambizem|hnedé pôdy]]. V nížinách sa nachádzajú úrodné [[černozem]]e. Z hľadiska členenia krajiny sú na území ČR zastúpené štyri biogeografické podprovincie: Celé územie Čiech zaberá [[hercýnska podprovincia]], na Morave a v Sliezsku môžeme identifikovať [[polonská podprovincia|polonskú podprovinciu]], [[Západokarpatská podprovincia|západokarpatskú podprovinciu]] a [[severopanónska podprovincia|severopanónsku podprovinciu]]. V podobnej typológii [[ekoregión]]ov, ktorú používa [[Svetový fond na ochranu prírody]], tvorí územie Čiech prevažne stredoeurópsky zmiešaný les a na Morave a v Sliezsku sa nachádzajú malé enklávy panónskeho zmiešaného lesa, západoeurópskeho listnatého lesa a karpatského ihličnatého lesa.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = CULEK | meno = Martin | spoluautori = a kol. | titul = Biogeografické členění České republiky II. díl | vydavateľ = Agentura ochrany přírody a krajiny ČR | miesto = Praha | rok = 2005 | počet strán = 589 | strany = | isbn = 80-86064-82-4}}</ref> === Hydrológia a podnebie === {{Hlavný článok|Podnebie Česka|Povodia v Česku|Zoznam riek v Česku}} Českým územím prechádza [[rozvodie|hlavné európske rozvodie]] oddeľujúce [[úmorie]] [[Severné more|Severného]], [[Baltské more|Baltského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]]. Hlavné riečny osy v Čechách sú [[Labe]] (370 km) s [[Vltava|Vltavou]] (433 km), na Morave rieka [[Morava (rieka)|Morava]] (246 km) s [[Dyje]] (306 km) a v Sliezsku [[Odra]] (135 km) s [[Opava (rieka)|Opavou]] (131 km). Dlhý tok na území ČR majú aj [[Ohře]] (246 km), [[Sázava (rieka)|Sázava]] (225 km), [[Jihlava (rieka)|Jihlava]] (180 km), [[Svratka (rieka)|Svratka]] (168 km), [[Jizera (rieka)|Jizera]] (167 km), [[Lužnice (rieka)|Lužnice]] (157 km), [[Berounka]] (139 km) a [[Otava (rieka)|Otava]] (111 km).<ref>KOHOUTEK, František; HOUSER, Milan; DAVÍDEK, Branislav. ''Československé řeky kilometráž A-Z''. Praha: Olympia, 1978.</ref> Najväčším prírodným jazerom Česka je [[Černé jezero (Šumava)|Černé jezero]] na Šumave.<ref>http://www.kudyznudy.cz/Aktivity-a-akce/Aktivity/Cerne-jezero.aspx</ref> [[Súbor:Czechia Köppen.svg|náhľad|250x250pixelov|Typy klímy Česka]] [[Podnebie (klíma)|Podnebie]] je v Česku mierne, prechodné medzi [[Kontinentálne podnebie|kontinentálnym]] a [[Oceánske podnebie|oceánskym typom]]. Typické je striedanie štyroch ročných období. Je charakterizované prevládajúcim západným prúdením a intenzívnou [[Tlaková níž|cyklonálnou činnosťou]]. Prímorský vplyv sa prejavuje hlavne v Čechách, na Moravě a v Sliezsku už pribúdajú kontinentálne podnebné vplyvy. Najväčší vplyv na podnebie v Česku má však [[nadmorská výška]] a [[Reliéf (geomorfológia)|reliéf]]. Dlhodobý priemer [[Dĺžka slnečného svitu|slnečného svitu]] sa v Česku pohybuje okolo 1500 hodín za rok. Je tu značná sezónna premenlivosť s minimom v decembri (40 hodín) a maximom v júli (200 hodín).<ref>https://www.meteocentrum.cz/</ref> Typické sú hojné zrážky a prechody frontálnych systémov – ročne ich v priemere cez územie Česka prejde 140. Najviac zrážok spadne v júni alebo júli, najmenej v januári alebo februári. Najzrážkovejším miestom v ČR sú [[Jizerské hory]] (hlavne oblasť [[Bílý Potok|Bíleho Potoka]]). Najsuchším potom [[Libědice]] v okrese Chomutov, ležiace v zrážkovom tieni [[Krušné hory|Krušných hôr]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.meteopress.cz/nejdestivejsi-a-nejsussi-mista-v-cr/ |dátum prístupu=2016-12-05 |url archivu=https://web.archive.org/web/20141022214617/http://www.meteopress.cz/nejdestivejsi-a-nejsussi-mista-v-cr/ |dátum archivácie=2014-10-22 |nedostupné=ano }}</ref> Najväčšiu časť vôd z územia Česka [[Odtok|odvádza]] [[Povodie Labe|Labe]] (63 %), nasleduje [[Povodie Moravy|Morava]] (27 %) a [[Povodie Odry|Odra]] (9,4 %).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Smolová | meno = Irena | titul = Hydrologické podmínky ČR – vodní toky | url = https://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/GCZ/GCZ_hydrologicke%20pomery_vodni%20toky.pdf | url2 = https://geography.upol.cz/kgg-gcz | vydavateľ = Univerzita Palackého v Olomouci, Přírodovědecká fakulta, Katedra geografie | miesto = Olomouc | dátum prístupu = 2023-11-12 | strany = 2 }}</ref> Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi 5,5 °C až 9 °C. Najchladnejším mesiacom roku je január, najteplejším júl. V dlhodobom priemere ich delí 20 °C. [[Tropický deň|Tropických dní]] je zaznamenávaných priemerne 12 ročne, [[Tropická noc|tropické noci]] sú veľmi vzácne. [[Arktický deň|Arktické dni]] bývajú 1 – 2 ročne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Klima České republiky {{!}} In-počasí | periodikum = www.in-pocasi.cz | url = http://www.in-pocasi.cz/archiv/klima.php | jazyk = cs | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najteplejšími miestami sú oblasti [[Dyjsko-svratecký úval|Dyjsko-svrateckého]] a [[Dolnomoravský úval|Dolnomoravského úvalu]] a potom veľké mestá, hlavne Praha, kde teplotu zvyšuje hustá zástavba. Najstudenejším miestom je vrchol [[Sněžka|Sněžky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Teplotní poměry v České republice | periodikum = Příroda.cz | vydavateľ = | url = https://www.priroda.cz/clanky.php?detail=655 | dátum vydania = | jazyk = cs | url archívu = | datum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najveternejším miestom Českej republiky je vrchol [[Milešovka|Milešovky]]. Zároveň ide o miesto s najväčším počtom búrok v roku.<ref>https://mapy.cz/zakladni?x=14.4667000&y=50.0833020&z=11&source=base&id=1913948</ref> === Fauna a flóra === {{Hlavný článok|Fauna Česka|Flóra Česka}} [[Flóra Česka|Flóra]] a [[fauna Česka|fauna v Česku]] svedčí o vzájomnom prelínaní hlavných smerov, ktorými sa v Európe šírilo rastlinstvo a živočíšstvo. Lesy zaberajú 33 % celkovej rozlohy krajiny. Pre Českú republiku sú typické [[Zmiešaný les|zmiešané]] [[dub]]ové, [[Jedľa (rod)|jedľové]] a [[Smrek (rod)|smrekové]] lesy. V druhovej skladbe avšak prevládajú [[Borovicorasty|ihličnany]] (asi z dvoch tretín) oproti [[Listnatý strom|listnáčom]], hoci prirodzený pôvodný pomer bol obrátený. Za túto zmenu môže masívna výsadba hlavne smrečín, ktorá začala na českom území v [[18. storočie|18. storočí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.hnutiduha.cz/sites/default/files/publikace/typo3/Druhova_skladba_ceskych_lesu.pdf |dátum prístupu=2016-07-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160818165348/http://www.hnutiduha.cz/sites/default/files/publikace/typo3/Druhova_skladba_ceskych_lesu.pdf |dátum archivácie=2016-08-18 |nedostupné=ano }}</ref> V českých lesoch sa vyskytuje živočíšstvo typické pre [[bióm]] [[Opadavý listnatý les|zmiešaných lesov]] [[Mierne pásmo|mierneho podnebného pásu]]. Na území ČR rastie zhruba 3,5 tisíca druhov rastlín, z toho cez 2,5 tisíca je pôvodných. Pestovaných je 500 bežnejších druhov drevín a približne 2 000 taxónov drevín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál české flóry|periodikum=flora.upol.cz|url=http://flora.upol.cz|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Najbežnejšími druhmi divoko žijúcich zvierat sú [[zajac]]e, [[vydry]] a [[Kuna (rod)|kuny]]. V lesoch a na poliach prevládajú [[bažant]]y, [[jarabica|jarabice]], [[Diviak lesný|diviaky lesné]], vysoká zver, [[Kačica divá|kačice]] a [[Hus divá|husy]]. Vzácnejšie sú [[Orol|orly]] a [[Volavka|volavky]]. Na severovýchode Moravy sa vyskytujú aj [[Vlk dravý|vlky]] a [[medveď hnedý]], aj keď vzácne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|příjmení=www.mccanndigital.cz|titul=Flora a fauna|periodikum=www.czech.cz|url=http://www.czech.cz/cz/Objevte-CR/Fakta-o-CR/Flora-a-fauna|datum přístupu=2016-09-04|url archivu=https://web.archive.org/web/20160919212807/http://www.czech.cz/cz/Objevte-CR/Fakta-o-CR/Flora-a-fauna|datum archivace=2016-09-19|nedostupné=ano}}</ref> Celkový počet druhov živočíchov v Česku je odhadovaný na 40 000, z toho najmenej 28 124 druhov sú [[bezstavovce]].<ref>Beran L., Kubíková J., Špryňar P., 2006: Výsledky výzkumu bezobratlých v CHKO Kokořínsko. [Results of invertebrate investigation in Kokořínsko Protected Landscape Area]. – In: Beran L. et al., 2006: Bezobratlí Kokořínska. [Invertebrates of Kokořínsko]. – Bohemia centralis, Praha, 27: 577-582.</ref> === Ochrana životného prostredia === [[Súbor:Pravcicka brana1.JPG|náhľad|[[Pravčická brána]] na území [[Národný park České Švýcarsko|NP České Švýcarsko]]]] {{Hlavný článok|Životné prostredie v Česku|Chránené územia v Česku}} Podľa ''[[Environmental Performance Index]]'' (Index výkonnosti z hľadiska životného prostredia) je ČR 17. najohľaduplnejšou krajinou k životnému prostrediu na svete (k roku 2024).<ref name="EPIreport">{{cite web|author=Block, S.; Emerson, J.W.; Esty, D.C.; de Sherbinin, A.; Wendling, Z.A.|display-authors=et al.|year=2024|title=2024 Environmental Performance Index|location=New Haven, CT|publisher=Yale Center for Environmental Law & Policy|website=epi.yale.edu|url=https://epi.yale.edu/downloads/2024epireport.pdf|date=2024-10-03|access-date=2024-10-24}}</ref> Zachovalá príroda a krajina je chránená v [[Chránené územia v Česku|chránených územiach]]. Najvyšším orgánom [[ochrana prírody v Česku|ochrany prírody]] a [[životné prostredie v Česku|životného prostredia v Česku]] je [[Ministerstvo životného prostredia Českej republiky]]. V Česku sa nachádzajú štyri veľkoplošné oblasti s najvyššou mierou ochrany, [[Národné parky v Česku|národné parky]]. Sú nimi [[Krkonošský národný park]] (od roku 1963), [[Národný park Šumava]] (1991), [[Národný park Podyjí]] (1991) a [[Národný park České Švýcarsko]] (2000). Ministerstvo životného prostredia v roku 2009 oznámilo, že pripravuje vyhlásenie Národného parku Křivoklátsko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | příjmení = | jméno = | odkaz na autora = | titul = Křivoklátsko se zřejmě dočká puncu národního parku | url = http://www.ct24.cz/veda-a-technika/45991-krivoklatsko-se-zrejme-docka-puncu-narodniho-parku/ | datum vydání = 2009-2-18 | datum aktualizace = | datum přístupu = 2010-2-25 | vydavatel = ČT24 | url archivu = https://web.archive.org/web/20090423212845/http://www.ct24.cz/veda-a-technika/45991-krivoklatsko-se-zrejme-docka-puncu-narodniho-parku/ | datum archivace = 2009-04-23 | nedostupné = ano }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|příjmení=|jméno=www.tyden.cz|titul=Nový národní park Křivoklátsko. Na tahu jsou poslanci|url=http://www.tyden.cz/rubriky/domaci/politika/novy-narodni-park-krivoklatsko-na-tahu-jsou-poslanci_359621.html|vydavatel=|místo=|datum vydání=2015-10-20|datum přístupu=2016-09-04}}</ref> Medzi chránené územia a objekty patria (v zátvorke ich počet k februáru 2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Souhrnný přehled | periodikum = drusop.nature.cz | url = http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/sumarizace/index.php?frame | datum přístupu = 2025-02-10 }}</ref>): * [[Národné parky v Česku|národné parky]] (4) * [[Zoznam chránených krajinných oblastí v Česku|chránené krajinné oblasti]] (26) * [[Národné prírodné rezervácie v Česku|národné prírodné rezervácie]] (109) * [[Národné prírodné pamiatky v Česku|národné prírodné pamiatky]] (126) * [[Prírodné rezervácie v Česku|prírodné rezervácie]] (823) * [[Prírodné pamiatky v Česku|prírodné pamiatky]] (1622) * [[Vtáčie oblasti v Česku|vtáčie oblasti]] ([[Natura 2000]], 42) * [[Územie európskeho významu|európsky významné lokality]] (Natura 2000, 1111) * [[Pamätný strom v Česku|pamätné stromy]] (5490) == Politický systém == {{Hlavný článok|Politický systém Českej republiky|Volebný systém v Česku|Zoznam politických strán v Česku|Zoznam predsedov vlád Česka|Zoznam prezidentov Česka}} [[Súbor:WallensteinPalacePrague.jpg|náhľad|[[Valdštejnský palác]] je sídlem horní komory [[Parlament Českej republiky|Parlamentu ČR]]]] Česká republika je [[Nepriama demokracia|zastupiteľská demokracia]], [[parlamentná republika]]. Výkonnou mocou disponuje [[Prezident Českej republiky|prezident]] a [[Vláda Českej republiky|vláda]], pričom vláda je vrcholným orgánom výkonnej moci. Vláda je zodpovedná [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovni]]. [[Hlava štátu|Hlavou štátu]] je prezident, [[Voľba prezidenta Českej republiky|volený priamou voľbou]]. [[Prezident Českej republiky|Prezident]] menuje so súhlasom [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senátu]] sudcov [[Ústavný súd Českej republiky|Ústavného súdu]], za určitých podmienok môže rozpustiť [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckú snemovňu]] a vetovať zákony (okrem [[Štátny rozpočet|štátneho rozpočtu]] a ústavných zákonov). Menuje taktiež [[predseda vlády|predsedu vlády]] a ďalších jej členov menuje na jeho návrh. Prijímá demisiu predsedu vlády a jeho prostredníctvom aj od jednotlivých členov vlády. Prezident tradične sídli na Pražskom hrade, k dispozícii má aj [[Lány (zámok)|zámok v Lánoch]]. Udeľuje či prepožičiava štátne vyznamenania. Najvyššími štátnymi vyznamenaniami sú [[Rad Bieleho leva]], [[Rád Tomáša Garrigua Masaryka]], [[Medaila Za hrdinstvo]] a [[Medaila Za zásluhy]]. [[Parlament Českej republiky]] je [[bikameralizmus|dvojkomorový]], dolnou komorou je [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslanecká snemovňa]], hornou komorou [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senát]]. Do Poslaneckej snemovne sa volí 200 poslancov každé štyri roky na základe [[pomerný volebný systém|pomerného zastúpenia]]. Raz za dva roky sa voľbami obmení tretina Senátu na základe dvojkolových [[Väčšinový volebný systém|väčšinových volieb]]. Každý z 81 senátorov má šesťročný [[mandát (politika)|mandát]]. Obe komory českého parlamentu sídli v Prahe na [[Malá Strana|Malej Strane]], Snemovňa v [[Thunovský palác|Thunovskom paláci]], Senát vo [[Valdštejnský palác|Valdštejnskom paláci]]. [[Ústavný súd Českej republiky|Ústavný súd]] s počtom 15 sudcov je garantom ústavnosti, poskytuje ochranu základným (ústavným) právam a môže aj rušiť zákony či ich ustanovenia. Nie je ale súčasťou [[Súdy v Česku|systému všeobecných súdov]], vrcholným orgánom tu je [[Najvyšší súd Českej republiky|Najvyšší súd]], pôsobiaci v civilnej aj trestnej justícii, a [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyšší správny súd]] s agendou správneho súdnictva. Centrálnou bankou štátu je nezávislá [[Česká národná banka]], ktorá oi. vydáva českú menu, [[Česká koruna (mena)|českú korunu]]. === Prezident === {{Hlavný článok|Prezident Českej republiky}} [[Prezident Českej republiky]] je hlavou štátu a súčasťou výkonnej moci v Českej republike. Sídli na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]], k dispozícii má aj [[Lány (zámok)|zámok v Lánoch]]. Od roku 1993 bol prezident volený nepriamo parlamentom, v roku 2012 bola voľba zmenená na priamu. Prvým českým prezidentom se v roku 1993 stal [[Václav Havel]], ktorý v úrade zotrval dve päťročné funkčné obdobia. Dvakrát boli zvolený aj jeho nástupcovia [[Václav Klaus]] (2003 – 2013) a [[Miloš Zeman]] (2013 – 2023). Od roku 2023 je prezidentom [[Petr Pavel]]. === Vláda a štátna správa === {{Hlavný článok|Vláda Českej republiky}} [[Súbor:Garden of Straka Academy, Prague Malá Strana.jpg|náhľad|Budova [[Strakova akadémiia|Strakovej akadémie]] na [[Malá Strana|Malej Strane]] v Prahe je sídlom [[Vláda Českej republiky|vlády Českej republiky]]]] [[Súbor:Cerninsky Palac 切寧宮 - panoramio.jpg|náhľad|[[Černínsky palác]], sídlo českej diplomacie v blízkosti pražského hradu]] [[Vláda Českej republiky]] je vrcholný orgán [[výkonná moc|výkonnej moci]] v Českej republike. Ich postavenie vymedzuje [[Ústava Českej republiky]]. Vláda sa skladá z [[Predseda vlády Českej republiky|predsedu vlády]] (premiéra), miestopredsedu vlády (vicepremiérov) a [[minister|ministrov]]. [[Úrad vlády Českej republiky]] sídli v budove [[Strakova akadémia|Strakovej akadémie]] v [[Praha|Prahe]] na [[Malá Strana|Malej Strane]]. Tradičným sídlom premiéra je [[Kramářova vila]]. Premiérmi samostatnej Českej republiky boli [[Václav Klaus]] (1993 – 1997), [[Josef Tošovský]] (1997 – 1998), [[Miloš Zeman]] (1998 – 2002), [[Vladimír Špidla]] (2002 – 2004), [[Stanislav Gross]] (2004 – 2005), [[Jiří Paroubek]] (2005 – 2006), [[Mirek Topolánek]] (2006 – 2009), [[Jan Fischer]] (2009 – 2010), [[Petr Nečas]] (2010 – 2013), [[Jiří Rusnok]] (2013 – 2014), [[Bohuslav Sobotka]] (2014 – 2017), [[Andrej Babiš]] (2017 – 2021)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1993-2021 ČR | periodikum = www.vlada.cz | url = https://www.vlada.cz/cz/clenove-vlady/historie-minulych-vlad/prehled-vlad-cr/1993-2007-cr/ | datum přístupu = 2021-12-18 }}</ref> a [[Petr Fiala]] (od 2021). Súčasťou všetkých vlád ČR bolo [[Ministerstvo financií Českej republiky|ministerstvo financií]], [[Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky|zahraničných vecí]], [[zoznam ministrov vnútra Českej republiky|vnútra]], [[Ministerstvo obrany Českej republiky|obrany]], [[Ministerstvo práce a sociálnych vecí Českej republiky|práce a sociálnych vecí]], [[Ministerstvo pre miestny rozvoj Českej republiky|pre miestny rozvoj]], [[Ministerstvo dopravy Českej republiky|dopravy]], [[Ministerstvo kultúry Českej republiky|kultúry]], [[Ministerstvo priemyslu a obchodu Českej republiky|priemyslu]], [[Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky|spravodlivosti]], [[Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky|školstva]], [[Ministerstvo zdravotníctva Českej republiky|zdravotníctva]], [[Ministerstvo poľnohospodárstva Českej republiky|poľnohospodárstva]] a [[Ministerstvo životného prostredia Českej republiky|životného prostredia]]. V rokoch 1993 – 1996 existovalo ministerstvo národného majetku a privatizácie, v rokoch 2003 – 2007 [[Ministerstvo informatiky Českej republiky|ministerstvo informatiky]]. Ministerstvo vnútra riadi oi. [[Policie České republiky|Políciiu ČR]] a [[Hasičský záchranný zbor Českej republiky|Hasičský záchranný zbor]], ministerstvo dopravy [[Riaditeľstvo ciest a diaľnic]], [[Správa železnic|Správu železnic]] a [[Státní fond dopravní infrastruktury]], ministerstvo kultúry [[Národný pamiatkový ústav]], ministerstvo financií [[Colná správa Českej republiky|Colnú správu Českej republiky]], ministerstvo obrany [[Armáda Českej republiky|Armádu ČR]] a [[Vojenské spravodajstvo (ČR)|vojenské spravodajstvo]], ministerstvo práce [[Česká správa sociálneho zabezpečenia|Českú správu sociálneho zabezpečenia]] a [[Úrad práce Českej republiky|Úrad práce]], ministerstvo priemyslu [[Česká obchodná inšpekcia|Českú obchodnú inšpekciu]], ministerstvo spravodlivosti [[Väzeňská služba Českej republiky|Väzeňskú službu Českej republiky]] (súdna moc je proti tomu nezávislá), ministerstvo školstva [[Česká školská inšpekcia|Českú školskú inšpekciu]], ministerstvo zahraničia zastupiteľské úrady ČR v zahraničí a [[České centrá]], ministerstvo poľnohospodárstva [[Štátna veterinárna správa Českej republiky|Štátnu veterinárnu správu]], [[Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia|Štátnu poľnohospodársku a potravinársku inšpekciu]], [[Štátny pozemkový úrad]], [[Český úřad zeměměřický a katastrální]] a [[Štátny poľnohospodársky intervenčný fond]], ministerstvo životného prostredia [[Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR|Agentúru ochrany prírody a krajiny]], [[Česká inšpekcia životného prostredia|Českú inšpekciu životného prostredia]] a [[Český hydrometeorologický ústav]], ministerstvo pre miestny rozvoj [[Štátny fond podpory investícii|Štátny fond rozvoja bývania]]. Viacmenej samostatnými [[Ústredný orgán štátnej správy|ústrednými orgánmi štátnej správy]] sú [[Národný bezpečnostný úrad]], [[Český telekomunikačný úrad]], [[Úrad priemyselného vlastníctva]], [[Český štatistický úrad]], [[Český banský úrad]], [[Energetický regulačný úrad]], [[Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže]] (antimonopolný úrad), [[Správa štátnych hmotných rezerv]], [[Štátny úrad pre jadrovú bezpečnosť]], [[Úrad pre medzinárodnoprávnu ochranu detí]], [[Úrad pre zahraničné styky a informácie]], [[Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie]], [[Úrad na ochranu osobných údajov]] a [[Bezpečnostná informačná služba]]. Úplne mimo výkonnú moc, súdnu aj zákonodárnu je [[Najvyšší kontrolný úrad]]. Sociálny zmier v krajine zaisťuje tzv. [[tripartita]], teda pravidelné trojstranné rokovania medzi vládou, najväčšou odborovou centrálou v krajine ([[Českomoravská konfederácia odborových zväzov|Českomoravskú konfederáciu odborových zväzov]]) a zamestnávateľmi reprezentovanými [[Hospodárska komora Českej republiky|Hospodárskou komorou ČR]] a [[Zväz priemyslu a dopravy ČR|Zväzom priemyslu a dopravy ČR]]. V ére samostatnej ČR sa na vláde podieľali politické zoskupenia [[Občianska demokratická strana|ODS]], [[KDU-ČSL]], [[Kresťanskodemokratická strana|KDS]], [[Občianska demokratická aliancia|ODA]], [[Sociálna demokracia (Česko)|ČSSD]], [[Únia slobody – Demokratická únia|US-DEU]], [[Strana zelených|Zelení]], [[TOP 09]], [[Veci verejné|VV]], [[Rád národa|LIDEM]], [[ANO 2011|ANO]], [[Starostovia a nezávislí|STAN]] a [[Česká pirátska strana|Piráti]]. V československej histórii to boli naviac [[Československá národná demokracia|národní demokrati]], [[Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu|agrárnici]], [[Česká strana národno-sociálna|národní socialisti]], [[Československá živnostnicko-obchodnická strana|živnostníci]], [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|ľudáci]], [[Nemecký zväz poľnohospodárov|nemeckí agrárnici]], [[Nemecká kresťansko sociálna strana ľudová|nemeckí kresťanskí socialisti]], [[Nemecká sociálne demokratická strana robotnícka v ČSR|nemeckí sociálni demokrati]], [[Národné zjednotenie]], [[Strana národnej jednoty]], [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]], [[Strana slobody]], [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]], [[Strana slovenskej obrody]], [[Občianske fórum]], [[Verejnosť proti násiliu]], [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Občianska demokratická únia|ODÚ]], [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], [[Občianske hnutie (české politické hnutie)|OH]] a [[Hnutie za samosprávnu demokraciu – Spoločnosť pre Moravu a Sliezsko|HSD-SMS]]. Historicky prvými českými politickými stranami boli [[Staročesi|Národná strana]] [[(Staročesi)]] (1848), [[Mladočesi]] (1874) a [[Sociálna demokracia (Česko)|sociálni demokrati]] (1878, pod názvom Sociálno demokratická strana českoslovanská v Rakúsku). Významnými českými politikmi boli napríklad [[František Palacký]], [[Jiří František August Buquoy|Jiří František Buquoy]], [[Rudolf Stadion]], [[Felix ze Schwarzenbergu|Felix Schwarzenberg]], [[Karel Chotek]], [[Karel III. ze Schwarzenbergu|Karel III. Schwarzenberg]], [[František Ladislav Rieger]], [[Julius Grégr]], [[Alois Pražák]], [[Eugen Czernin]], [[Antonín Randa]], [[Karel Kramář]], [[Tomáš Garrigue Masaryk]], [[Edvard Beneš]], [[Antonín Švehla]], [[Vlastimil Tusar]], [[Jan Malypetr]], [[Jan Šrámek]], [[Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi|Richard Coundenhove-Calergi]], [[Petr Zenkl]], [[Milada Horáková]], [[Václav Havel]], [[Dagmar Burešová]], [[Petr Pithart]], [[Václav Klaus]], [[Josef Lux]], [[Miloš Zeman]], [[Vladimír Špidla]], [[Karel Schwarzenberg|Karel VII. Schwarzenberg]], [[Miloš Vystrčil]] alebo [[Věra Jourová]]. === Právny a súdny systém === {{Hlavný článok|Súdy v Česku}} [[Súbor:Brno-Nejvyšší správní soud ČR.jpg|náhľad|Sídlo [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyššieho správneho súdu]] v Brne]] [[Právny poriadok Českej republiky|Český právny poriadok]] je súčasťou germánskej vetvy kontinentálneho typu právnej kultúry (niekedy nazývanej aj rímske právo, v anglických krajinách ''civil law''). Je tvorený predpismi prijímanými českými zákonodarcami, právom Európskej únie, medzinárodnými dohodami, ktoré sú ratifikované českým parlamentom a niektorými nálezmi Ústavného súdu (tými, ktoré nejakú časť zákonov označujú za protiústavné). Tieto predpisy sú pravidelne vydávané v [[Zbierka zákonov|Zbierke zákonov]] a [[Zbierka zákonov|Zbierke medzinárodných zmlúv]]. Česká republika je [[unitárny štát]], čo znamená, že jednotlivé jeho časti nemôžu mať vlastnú legislatívu (ako je to napríklad vo federáciách).<ref>https://is.muni.cz/el/1441/jaro2012/SA4BP_ZPrS/um/pr.system.pdf</ref> Základom právneho systému je Ústava ČR prijatá v roku 1993. Nový [[Trestný zákonník (Česko, 2009)|trestný zákonník]] je účinný od roku 2010, [[Občiansky zákonník (Česko)|občiansky zákonník]] od roku 2014. Tradíciu súkromného práva v Česku silno formoval [[Rakúske cisárstvo|rakúsky]] [[všeobecný občiansky zákonník]]. [[Súdna moc]] Českej republiky je tvorená Ústavným súdom a sústavou všeobecných súdov, Ústavný súd je ale zvláštnym ústavným orgánom súdneho typu. Jeho úlohou je hlavne vykonávať kontrolu ústavnosti a plniť niektoré úlohy volebného a politického súdnictva. Ústavný súd sídli v Brne, v budove bývalej moravskej Zemskej snemovne. Predsedami Ústavného súdu samostatného Česka boli [[Zdeněk Kessler]] (1993 – 2003), [[Miloš Holeček]] (2003), [[Pavel Rychetský]] (2003 – 2023) a [[Josef Baxa]] (od 2023). Sústava všeobecných súdov sa skladá z okresných súdov, krajských a vrchných. Na jej vrchole stojí [[Najvyšší súd Českej republiky|Najvyšší súd]] a [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyšší správny súd]]. Obe inštitúcie sídlia taktiež v Brne, rovnako ako [[Najvyššie štátne zastupiteľstvo]]. Ako je v tradícii germánskeho rímskeho práva obvyklé, sústava všeobecných súdov sa delí na tri vetvy: civilné súdnicto, trestné a správne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ústav státu a práva Akademie věd České republiky | periodikum = www.ilaw.cas.cz | url = https://www.ilaw.cas.cz// | jazyk = cs | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> === Zahraničné vzťahy === {{Hlavný článok|Zahraničné vzťahy Česka|Zoznam českých veľvyslanectiev v zahraničí}} [[Súbor:Diplomatic missions of the Czech Republic.png|náhľad|vľavo|Krajiny, v ktorých má Česko svoje [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec |veľvyslanectva]]]] [[Súbor:Visa requirements for Czech citizens.png|náhľad|[[Vízové požiadavky pre českých občanov]]: bezvízový vstup do 167 krajín podľa tzv. ''Visa Restriction Index'' 2016<ref name="Visa Restriction Index 2016">[https://www.henleyglobal.com/files/download/HP/hvri/HP%20Visa%20Restrictions%20Index%20160223.pdf Global Ranking - Visa Restriction Index 2016] {{Wayback|url=https://www.henleyglobal.com/files/download/HP/hvri/HP%20Visa%20Restrictions%20Index%20160223.pdf |date=20160312121441 }}. Henley & Partners. 23. únor 2016</ref>{{legenda|#042E9B|[[Sloboda pohybu]]}}{{legenda|#22B14C|Vízum nie je požadované}}{{legenda|#B5E61D|Víza udeľované pri príchode}}{{legenda|#61c09a|Elektronické vízum (eVisa)}} {{legenda|#79D343|Predom schválené víza pri príchode}}{{legenda|#A8ACAB|Víza požadované pred príchodom}}]] Česká republika má zavedenú štruktúru zahraničných vzťahov. Je členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Európska únia|Európskej únie]] (EÚ), [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|Organizácie pre hospodársku spoluprácu]] (OECD) a [[Rada Európy|Rady Európy]]. Je pozorovateľom [[Organizácia amerických štátov|Organizácie amerických štátov]].<ref>{{Cite web|url=http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/3237.htm |title=The Czech Republic's Membership in International Organizations |publisher=[[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|United States State Department]] |accessdate=8 August 2015}}</ref> Všetky štáty (138 štátov ku dňu 3. mája 2016, z toho je deväť štátov zastúpených [[diplomat]]mi v hodnosti [[chargé d’affaires]]<ref>Ministry of Foreign Affairs of the Czech Republic. Diplomatic Protocol, Diplomatic List, May 3, 2016. http://www.mzv.cz/file/442309/DL2016_05_03.pdf (anglicky).</ref>) a medzinárodné resp. nadštátne organizácie, ktoré majú diplomatické styky s Českou republikou, majú veľvyslanectva v [[Praha|Prahe]], a niektoré z nich majú [[Konzul (diplomacia)|generálne konzuláty]] alebo konzuláty v určitých mestách, hlavne v [[Brno|Brne]]. Česká republika má v štátoch a pri medzinárodných resp. nadštátnych organizácií, s ktorými má diplomatické styky, [[Reciprocita (právo)|recipročne]] svoje [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanectvá]] (ambasády) a konzuláty. Podľa tzv. ''Visa Restriction Indexu'' z roku 2016 majú českí občania možnost bezvízového vstupu do 167 krajín, čím sa zaraďujú medzi najmenej vízami obmedzené národy.<ref name="Visa Restriction Index 2016"/> Hlavnú rolu v zameriavaní a upresňovaní zahraničnej politiky majú [[Zoznam predsedov vlád Česka|premiér]] a [[zoznam ministrov zahraničných vecí Českej republiky|minister zahraničných vecí]]. Pre zahraničnú politiku Českej republiky je zásadné členstvo v Európskej únii, v ktorej ČR v prvej polovici v roku 2009 aj predsedala. Česká republika má silné väzby so [[Slovensko|Slovenskom]], [[Poľsko|Poľskom]] a [[Maďarsko|Maďarskom]], oi. ako člen [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]].<ref>{{Cite web|url=http://www.visegradgroup.eu/about |title=About the Visegrad Group |work=[[Visegrad Group]] |accessdate=8 August 2015}}</ref> Česká republika má rozsiahle styky so susedným [[Nemecko|Nemeckom]]<ref>{{Cite web |url=http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |title=Společné prohlášení ke strategickému dialogu mezi Ministerstvem zahraničních věcí České republiky a Ministerstvem zahraničních věcí Spolkové republiky Německo jako novém rámci pro česko-německé vztahy |publisher=German embassy in the Czech Republic |accessdate=8 August 2015 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160303190422/http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |archive-date=03-03-2016 |dead-url=ano |titul=Archivovaná kopie |dátum prístupu=10-05-2016 |url archivu=https://web.archive.org/web/20150903213529/http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |dátum archivace=03-09-2015 }}</ref> a ďalšími členskými štátmi Európskej únie, so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi americkými]]<ref>{{Cite web|url=http://www.mzv.cz/washington/en/czech_u_s_relations/index.html |title=Czech-U.S. Relations |publisher=ministerstvo zahraničí ČR |accessdate=8 August 2015}}</ref> a s [[Izrael]]om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko je věrnější než USA. Zatímco Izrael už kritizuje většina světa, Fiala dál chce přesouvat ambasádu | periodikum = Hospodářské noviny | dátum_vydania = 20. března 2024 | url = https://archiv.hn.cz/c1-67306380-cesko-je-vernejsi-nez-usa-zatimco-izrael-uz-kritizuje-vetsina-sveta-fiala-dal-chce-presouvat-ambasadu }}</ref> Na Blízkom východe je dôležitým partnerom [[Saudská Arábia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko podporuje násilné režimy a povstalce na Blízkém východě, tvrdí Nesehnutí. Může za to nedostatečná kontrola vývozu zbraní | periodikum = Hospodářské noviny | dátum_vydania = 20. září 2018 | url = https://domaci.ihned.cz/c1-66249980-cesko-podporuje-nasilne-rezimy-a-povstalce-na-blizkem-vychode-tvrdi-nesehnuti-muze-za-to-nedostatecna-kontrola-vyvozu-zbrani }}</ref> Po roku 2020 dochádza k posilňovaniu vzťahov s ázijskými demokratickými štátmi, napríklad s [[Taiwan]]om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Programové prohlášení vlády | periodikum = www.vlada.cz | url = http://www.vlada.cz/cz/jednani-vlady/programove-prohlaseni/programove-prohlaseni-vlady-193547/ | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-01-10 }}</ref> Česko má naopak dlhodobo zlé vzťahy s [[Rusko|Ruskou federáciou]], od roku 2021 Česko figuruje na oficiálnom ruskom zozname nepriateľských krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rusko zveřejnilo seznam nepřátelských zemí. Jsou na něm jen dvě: Česko a USA | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/rusko-zverejnilo-oficialne-seznam-zemi-ktere-nepovazuje-za-p/r~4fd09930b4c911eb89ccac1f6b220ee8/ | dátum vydania = 2021-05-14 | dátum prístupu = 2022-03-02 }}</ref> Problematické vzťahy má Česká republika taktiež aj s [[Čína|Čínskou ľudovou republikou]]. Českí predstavitelia podporujú [[disident]]ov v [[Mjanmarsko|Barme]], [[Bielorusko|Bielorusku]], [[Moldavsko|Moldavsku]], na [[Kuba|Kube]] a v ďalších štátoch.<ref name="democrats">{{Cite news|url=http://www.economist.com/displayStory.cfm?story_id=9725352 |title=Czechs with few mates |work=The Economist |date=30 August 2007 |accessdate=8 August 2015}} Zdroj sa vzťahuje na obdobie do roku 2007.</ref> K slávnym českým diplomatom minulosti patrili napríklad [[Jaroslav Lev z Rožmitálu a na Blatné|Jaroslav Lev z Rožmitálu]], [[Humprecht Jan Černín|Humprecht Jan Czernin]], [[Václav Antonín z Kounic-Rietbergu|Václav Antonín Kounic-Rietberg]], [[Filip Josef Kinský]], [[Karel Filip ze Schwarzenbergu|Karel Filip Schwarzenberg]], [[Alois Lexa von Aehrenthal|Alois Lexa z Aehrentahlu]], [[Otakar Černín|Otakar Czernin]], [[Edvard Beneš]], [[Kamil Krofta]], [[Jan Masaryk]], [[Jiří Hájek]], [[Jiří Dienstbier (1937)|Jiří Dienstbier]], [[Luboš Dobrovský]], [[Josef Zieleniec]], [[Michael Žantovský]], [[Karel Kovanda]], [[Petr Kolář (diplomat)|Petr Kolář]], [[Alexandr Vondra]], [[Karel Schwarzenberg]] či [[Petr Pavel]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ministři a ministerstvo v historii {{!}} Ministerstvo zahraničních věcí České republiky | periodikum = www.mzv.cz | url = https://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/ministri_a_ministerstvo_v_historii/index.html | dátum prístupu = 2022-12-02 }}</ref> === Ozbrojené sily === {{Hlavný článok|Armáda Českej republiky}} [[Súbor:Czech KFOR (1).jpg|náhľad|Českí vojaci na hliadke počas misie [[Sily pre Kosovo|KFOR]] v [[Kosovo|Kosove]]]] Armáda Českej republiky sa skladá z [[Vzdušné sily Armády Českej republiky|letectva]], [[Pozemné sily Armády Českej republiky|pozemných síl]] a podporných jednotiek. [[Prezident Českej republiky]] je vrchným veliteľom ozbrojených síl. V roku 2004 bola zrušená [[základná vojenská služba]] a armáda sa tak stala plne profesionálnou organizáciou. 12. marca 1999 krajina vstúpila do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]], v rámci nej plní svoje vojenské záväzky. Počet aktívnych vojakov je približne 29 300 vrátane civilných zamestnancov. České jednotky sa podieľali na operáciách [[UNPROFOR]], [[SFOR]], [[EUFOR]] v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], [[Sily pre Kosovo|KFOR]] v [[Kosovo|Kosove]] a [[Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily|ISAF]] v [[Afganistan]]e. Od roku 2003 pôsobia českí vojaci v [[Irak]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Balkán, Irák, Afghánistán – česká armáda si v rámci zahraničních misí vydobyla v NATO respekt | periodikum = Český rozhlas | dátum_vydania = 12. března 2019 | url = https://www.radio.cz/cz/rubrika/panorama/balkan-irak-afghanistan-ceska-armada-si-v-ramci-zahranicnich-misi-vydobyla-v-nato-respekt }}</ref> České letectvo sa taktiež podieľa na [[Baltic Air Policing|obrane vzdušného priestoru]] [[Pobaltský štát|Pobaltských štátov]] a [[Island]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = České gripeny budou opět střežit Island, první piloti odletí v září | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/cesi-budou-hlidat-island-gripeny.A160316_161457_domaci_ale | dátum vydania = 2016-03-16 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Vysokú prestíž majú tradične českí vojenskí chemici (dnes [[31. pluk radiačnej, chemickej a biologickej ochrany]] v Liberci). Od svojho prvého nasadenia v medzinárodných silách v operácii [[Druhá vojna v Perzskom zálive|Púštna búrka]] v roku 1991, patrí k hlavným českým príspevkom k spojeneckým akciám. Od roku 2003 libereckí chemici pravidelne velia mnohonárodnému praporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany [[Sily rýchlej reakcie NATO|Síl rýchlej reakcie NATO]] (''NATO Response Force'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liberečtí chemici si na slavnostním nástupu připomněli významné svátky {{!}} Armáda ČR | periodikum = www.army.cz | url = http://www.army.cz/liberecti-chemici-si-na-slavnostnim-nastupu-pripomneli-vyznamne-svatky-74591/ | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Výzbroj Armády Českej republiky zahŕňa nadzvukové stíhačky [[Saab JAS-39 Gripen|JAS-39 Gripen]], bojové lietadlá [[Aero L-159 Alca]], útočné helikoptéry [[Mil Mi-24|Mil Mi-35]], obrnené transportéry: [[Pandur II]], [[BVP-1]], [[BVP-2]], [[OT-90]] a modernizované tanky [[T-72M4CZ]]. Najznámejšími českými, respektíve československými, vojakmi a vojvodcami minulosti boli [[Přemysl Otakar II.]], [[Ján (Čechy)|Ján Luxemburský]], [[Jan Žižka]], [[Albrecht z Valdštejna]], [[Karel Filip ze Schwarzenbergu|Karel Filip Schwarzenberg]], [[Josef Václav Radecký z Radče]], [[Josef Šnejdárek]], [[Heliodor Píka]], [[Ludvík Svoboda]], [[Jan Kubiš]], [[Jozef Gabčík]], [[František Fajtl]] či [[Petr Pavel]]. === Ľudské práva === [[Súbor:Hagibor Rádio SE 4.jpg|náhľad|Budova [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]] v Prahe na [[Hagibor]]e]] {{Hlavný článok|Ľudské práva v Česku|Cenzúra v Česku}} Ľudské práva v Česku sú garantované [[Listina základných práv a slobôd|Listinou základných práv a slobôd]] a [[medzinárodná zmluva|medzinárodnými zmluvami]] o [[ľudské práva|ľudských právach]]. Napriek tomu sa vyskytovali prípady porušovania ľudských práv ako diskriminácia rómskych detí,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Komárek|meno=Michal|titul=Diskriminace Romů v českých školách jako evropský problém|url=http://literarky.cz/komentare/michal-komarek/18387-diskriminace-rom-v-eskych-kolach-jako-evropsky-problem|datum přístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160401143159/http://literarky.cz/komentare/michal-komarek/18387-diskriminace-rom-v-eskych-kolach-jako-evropsky-problem|dátum archivácie=2016-04-01|nedostupné=ano}}</ref> kvôli ktorým [[Európska komisia]] požiadala Česko o podanie vysvetlenia,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evropská komise žádá Česko o data kvůli diskriminaci Romů ve školách|periodikum=iDNES.cz|url=http://zpravy.idnes.cz/eu-chce-iformace-o-udajne-diskriminaci-romu-ve-skolstvi-pig-/domaci.aspx?c=A140925_201335_domaci_cen|dátum vydania=2014-09-25|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> alebo nezákonnej [[Sterilizácia (medicína)|sterilizácie]] [[Rómovia|rómskych]] žien,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evropský soud tlačí vládu k odškodnění za nedobrovolné sterilizace romských žen - Liga lidských práv|periodikum=llp.cz|url=http://llp.cz/2014/03/evropsky-soud-tlaci-vladu-k-odskodneni-za-nedobrovolne-sterilizace-romskych-zen/|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160402194316/http://llp.cz/2014/03/evropsky-soud-tlaci-vladu-k-odskodneni-za-nedobrovolne-sterilizace-romskych-zen/|dátum archivácie=2016-04-02}}</ref> za ktoré sa v roku 2009 [[vláda Českej republiky|vláda]] ospravedlnila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda: Litujeme nezákonných sterilizací romských žen | periodikum = Lidovky.cz | dátum vydania = 2009-11-23 | dátum prístupu = 2015-01-28 | url = http://www.lidovky.cz/vlada-litujeme-nezakonnych-sterilizaci-romskych-zen-p06-/zpravy-domov.aspx?c=A091123_165045_ln_domov_mtr }}</ref> Podľa komentára verejného ochrancu práv [[Stanislav Křeček|Stanislava Křečka]] z roku 2020 je diskriminácia Rómov v súčasnosti len minimálna, čomu nasvedčuje štatistika podaných oznámení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Křeček: Žádnou segregaci Romů nechci. Ať ale nemají zvláštní zacházení | periodikum = Seznam Zprávy | odkaz na periodikum = Seznam Zprávy | vydavateľ = Seznam.cz | odkaz na vydavateľa = Seznam.cz | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/krecek-zadnou-segregaci-romu-nechci-at-ale-nemaji-zvlastni-zachazeni-112349 | dátum prístupu = 2020-08-25 }}</ref> Dochádza takiež k porušovaniu ľudských práv v niektorých zariadeniach pre seniorov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V některých zařízeních pro seniory hrozila klientům podvýživa, upozornila ombudsmanka|url=http://www.novinky.cz/domaci/360142-v-nekterych-zarizenich-pro-seniory-hrozila-klientum-podvyziva-upozornila-ombudsmanka.html|datum přístupu=2016-09-04|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> a v psychiatrických liečebniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Echo24|titul=Česko opět čelí kritice za klecová lůžka v ústavech pro duševně choré - Echo24.cz|url=http://echo24.cz/a/i9wEL/cesko-opet-celi-kritice-za-klecova-luzka-v-ustavech-pro-dusevne-chore|dátum vydania=2014-06-27|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}</ref> V roku 2000 bol na ochranu základných práv a slobôd zriadený úrad [[Verejný ochránce práv (Česko)|Verejného ochrancu práv]] (ombudsmana). Autorita ombudsmana je však skôr neformálna. Podľa [[Index ekonomickej slobody|indexu ekonomickej slobody]], ktorý vytvára ''The Heritage Foundation'' a ''The Wall Street Journal'', je Česko 24. najslobodnejšia krajina na svete z hľadiska obchodu (stav v roku 2016).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.heritage.org/index/excel/2016/index2016_data.xls |dátum prístupu=2016-12-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160207175335/http://www.heritage.org/index/excel/2016/index2016_data.xls |dátum archivácie=2016-02-07 }}</ref> Podľa [[Reportéri bez hraníc|Svetového indexu slobody tlače]], vytváraného organizáciou [[Reportéri bez hraníc]], mala ČR 14. najslobodnejšie mediálne prostredie na svete (stav v roku 2023).<ref name="indextisku" /> Praha je sídlom [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Radio Free Europe/Radio Liberty]]. Stanica dnes sídli na Hagiboru. Na začiatku 90. rokov ju do Československa osobne pozval [[Václav Havel]].<ref>http://www.radio.cz/en/section/curraffrs/launch-of-rfe-broadcasts-from-prague-recalled-on-20th-anniversary</ref> Osoby rovnakého pohlavia môžu v ČR uzavrieť tzv. [[Registrované partnerstvá v Česku|registrované partnerstvo]] (viac [[LGBT práva v Česku]]). K najznámejším českým aktivistom a podporovateľom ľudských práv patrí pražská rodáčka [[Bertha von Suttner|Bertha von Suttnerová]], ktorá za svoj [[Pacifizmus|pacifistický]] boj získala [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovu cenu za mier]], filozof a prvý československý prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk]], študent [[Jan Palach]], ktorý sa v roku 1969 upálil na protest proti sovietskej okupácii, [[Karel Schwarzenberg]], ktorý bol v rokoch 1984 až 1990 predsedom Medzinárodného helsinského výboru pre ľudské práva, [[Václav Havel]], dlhoročný disident a neskorší prezident, sociologička a disidentka [[Jiřina Šiklová]] či [[Šimon Pánek]], zakladateľ organizácie [[Člověk v tísni]]. === Administratívne delenie === {{Hlavný článok|Administratívne delenie Česka|Kraj (Česko)|Okres (Česko)|CZ-NUTS}} [[Súbor:Ceska republika - Historicke zeme a soucasne kraje.png|náhľad|300px|vpravo|Samosprávne kraje a historické krajiny ČR]] ==== Kraje ==== Územie Česka sa delí na 14 vyšších územných samosprávnych celkov – krajov. Toto rozdelenie bolo zriadené 1. januára 2000 ústavným zákonom č. 347/1997 Sb. Krajský úrad je krajským orgánom vykonávajúcim tiež [[prenesená pôsobnosť|prenesenú pôsobnosť]] štátnej správy, na jeho čele stojí riaditeľ. Hlavou každého kraja je [[Hajtman kraja|hajtman]], iba hlavou Prahy je [[primátor (Česko)|primátor]]. Územné kraje ani samosprávne kraje nerešpektujú hranice [[České krajiny|historických Českých krajín]]. Územie [[Juhočeský kraj|Juhočeského kraja]], [[Juhomoravský kraj|Juhomoravského kraja]], [[Pardubický kraj|Pardubického kraje]] a [[kraj Vysočina|kraja Vysočina]] sa nachádza ako v [[Čechy|Čechách]], tak na [[Morava (región)|Morave]] a územie [[Olomoucký kraj|Olomouckého kraja]] a [[Moravsko-sliezsky kraj|Moravsko-sliezskeho kraja]] sa nachádza ako na Morave, tak v [[České Sliezsko|Českom Sliezsku]]. Rozdelenie do 14 krajov je uplatňované pri [[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky|voľbách do Poslaneckej snemovne PČR]], kde každý politický subjekt môže podať 14 kandidátok. Dnešné územie Českej republiky sa delilo na [[História krajov v Česku|kraje]] v rôznych obmenách od doby vlády [[Přemysl Otakar II.|Premysla Otakara II.]] až do 19. storočia. Následne bolo toto delenie nahradené iba okresmi, v období [[Prvá česko-slovenská republika|prvej republiky]] potom zemským zriadením. Kraje boli obnovené v roku 1948, v roku 1960 prebehlo rozdelenie Česka do siedmich krajov a hlavného mesta. Tieto kraje ''[[de facto]]'' zanikli so zriadením nových krajov v roku 2000, ''[[de iure]]'' však existovali súbežne s novými krajmi až do 1. januára 2021, keď boli zrušené na základe nového [[zákon o územnosprávnom členení štátu|zákona o územnosprávnom členení štátu]].<ref>{{Citácia právneho predpisu | typ = Zákon | číslo = 51/2020 Sb. | názov = o územně správním členění státu | poznámka = Zákony pro lidi | url = https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2020-51 | dátum prístupu = 2021-04-08 }}</ref> Členenia na iba osem krajov však stále pretrváva v organizácii [[Súdy v Česku|českej justície]].<ref>{{Citácia právneho predpisu | typ = Zákon | číslo = 6/2002 Sb. | názov = o soudech, soudcích, přísedících a státní správě soudů a o změně některých dalších zákonů (zákon o soudech a soudcích) | poznámka = Krajské soudy a jejich obvody jsou definovány v příloze č. 2 | url = https://www.e-sbirka.cz/sb/2002/6 | dátum prístupu = 2025-07-24 }}</ref> {| border=0 cellspacing=0 cellpadding=0 align=right |- | colspan=4 | <hr> |- valign=top | '''samosprávny kraj''' | rowspan=16 | &nbsp;&nbsp; | '''[[Krajské mesto (Česko)|krajské mesto]]''' | align="right" | '''obyvateľov'''<ref name="PočetObyv2025" /> |- | colspan="4" | <hr> |- | colspan=3 | [[Praha|Hlavné mesto Praha]] | align="right" | 1 397 880 |- | [[Stredočeský kraj]] | [[Praha]] | align="right" | 1 466 215 |- | [[Juhočeský kraj]] | [[České Budějovice]] | align=right | 653 227 |- | [[Plzeňský kraj]] | [[Plzeň]] | align=right | 614 640 |- | [[Karlovarský kraj]] | [[Karlovy Vary]] | align=right | 293 195 |- | [[Ústecký kraj]] | [[Ústí nad Labem]] | align=right | 808 356 |- | [[Liberecký kraj]] | [[Liberec]] | align=right | 449 494 |- | [[Královohradecký kraj]] | [[Hradec Králové]] | align=right | 555 923 |- | [[Pardubický kraj]] | [[Pardubice]] | align=right | 530 469 |- | [[Kraj Vysočina]] | [[Jihlava]] | align=right | 517 647 |- | [[Juhomoravský kraj]] | [[Brno]] | align=right | 1 229 343 |- | [[Olomoucký kraj]] | [[Olomouc]] | align=right | 631 500 |- | [[Zlínský kraj]] | [[Zlín]] | align=right | 578 998 |- | [[Moravsko-sliezsky kraj]] | [[Ostrava]] | align=right | 1 182 613 |- | colspan=4 | <hr> |} ==== Okresy ==== Kraje sa ďalej delia na okresy, dohromady je v Česku 76 okresov (posledný z nich – [[okres Jeseník]] – vznikol až 1. januára [[1996]]). V roku 1990 boli okresní národní výbory transformované na okresní úrady, namiesto zboru voleného občanmi ich riadili [[Okresné zhromaždenie|okresné zhromaždenia]] volené [[zastupiteľstvo kraja|krajským zastupiteľstvom]]. Ku dňu [[1. január|1. januára]] [[2003]] boli okresné úrady zrušené. [[Okres]]y ako jednotka štátnej správy naďalej existujú, okresy taktiež zastávajú štatistickú jednotku. ==== Obce a ich správne obvody ==== V roku [[1990]] boli [[miestny národný výbor|miestne]] a [[mestský národný výbor|mestské]] národné výbory premenené na [[obecný úrad|obecné]] a [[Obecný úrad|mestské úrady]], pričom volené orgány získali takzvanú [[samostatná pôsobnosť|samostatnú pôsobnosť]], ktorá začala byť rozlišovaná od [[prenesená pôsobnosť|prenesenej pôsobnosti]] štátnej správy. Pre výkon štátnej správy na najnižšej úrovni bol zvolený zmiešaný model: obecný úrad je obecným orgánom. Česká republika sa [[1. január|1. januára]] [[1993]] stala samostatným štátom, ale na vnútorné územné členenie to vplyv nemalo. Z hľadiska všeobecnej štátnej správy sa kraje delia na [[správny obvod|správne obvody]] [[Obec s rozšírenou pôsobnosťou|obcí s rozšírenou pôsobnosťou]] (niekedy tiež nazývané „malé okresy“ alebo „obce III. typu“). Takými obcami sa stali všetky doposiaľ okresné mestá, pribudli k ním však mnoho ďalších miest. Tieto obvody sa niekde ďalej delia na správne obvody [[Poverený obecný úrad|obcí s povereným obecným úradom]] (tzv. „obce II. typu“), ktoré vykonávajú niektoré špecifické právomoci štátnej správy aj pre okolité obce. Ešte menšie bývajú niektoré správne obvody [[matrika|matrík]]. Niektoré pôsobnosti štátnej správy vykonávajú pre svoje územie všetky obce. ==== NUTS ==== [[Súbor:Cznuts2.svg|náhled|Štatistické oblasti [[Spoločná nomenklatúra územných jednotiek pre štatistické účely|NUTS]] 2 <br />v Českej republike, [[CZ-NUTS]] 2]] Členenie na jednotky [[CZ-NUTS|NUTS]] 1, ktoré zodpovedajú územiu veľkosťou 3 – 7 miliónov obyvateľov, nebolo v Česku zavedené. Jednotku NUTS 1 tak tvorí celé územie Česka. Na úrovni NUTS 2 sa kraje združujú do štatistických oblastí nazývaných regióny súdržnosti, ktoré majú mať zrovnateľný počet obyvateľov, aby mohli byť centrálne riadené v projektoch partnerstiev Európskej únie, a pri financovaní miestnych projektov. Plzeňský a Juhočeský kraj sú tak združené do [[Región súdržnosti Juhozápad|regiónu súdržnosti Juhozápad]], Karlovarský a Ústecký do [[Región súdržnosti Severozápad|regiónu súdržnosti Severozápad]], Liberecký, Královohradecký a Pardubický do [[Región súdržnosti Severovýchod|regiónu súdržnosti Severovýchod]], Vysočina a Juhomoravský do [[Región súdržnosti Juhovýchod|regiónu súdržnosti Juhovýchod]], Olomoucký a Zlínský do [[Región súdržnosti Stredná Morava|regiónu súdržnosti Stredná Morava]]. Regióny súdržnosti [[Región súdržnosti Praha|Praha]], [[Región súdržnosti Stredné Čechy|Stredné Čechy]] a [[Región súdržnosti Moravsko-sliezsko|Moravsko-sliezsko]] sú každý tvorené jediným krajom. Kraje sú umiestnené na úrovni NUTS 3. ==== Euroregióny ==== {{Hlavný článok|Zoznam euroregiónov v Česku}} Pre posilnenie [[región|regionálnej]] spolupráce v Európe vznikajú takzvané [[euroregión]]y, a to spravidla v regiónoch delených štátnymi hranicami. Najstarší z nich je [[Euroregión Nisa]], ktorý leží na [[trojmedzie|trojmedzí]] [[Čechy|Čech]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Poľsko|Poľska]] predovšetkým v povodí [[Lužická Nisa|Lužickej Nisy]]. Zaberá plochu 13 033 km², z toho na českom území 3 163 km². == Ekonomika == {{Hlavný článok|Ekonomika Česka}} === Všeobecná charakteristika === [[Súbor:Nové Město, Na příkopě 28, Česká národní banka.jpg|náhľad|[[Česká národná banka]] v [[Praha|Prahe]]]] [[Súbor:Europe-GDP-PPP-per-capita-map.png|náhľad|Európske štáty podľa [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|HDP na obyvateľa]]]] {{Hlavný článok|Ekonomika Česka|Štátny dlh Česka}} Hospodárstvo českých krajín tradične patrí k najrozvinutejším v Európe. [[Hrubý domáci produkt]] dosahuje výšku vyspelých štátov sveta. V roku [[2015]] bol [[hrubý domáci produkt]] (HDP) na osobu v [[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]] 31 600 amerických dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World Factbook — Central Intelligence Agency|periodikum=www.cia.gov|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2004rank.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20190529122611/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2004rank.html|dátum archivácie=2019-05-29|nedostupné=ano}}</ref> Výkonnosť českej ekonomiky bola v roku 2019 93 % priemeru [[Európska únia|EÚ]].<ref>[https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tec00114/default/table?lang=en Eurostat:GDP per capita in PPS]</ref> [[Ekonomika Česka|Česká ekonomika]] je tak 16. najsilnejšou v EÚ. Svojou výkonnosťou predbehla v roku [[2005]] ekonomiku [[Portugalsko|Portugalska]], potom [[Grécko|Grécka]], [[Cyprus|Cypru]] a teraz sa blíži na úroveň [[Taliansko|Talianska]] a [[Španielsko|Španielska]]. [[Svetová banka]] (WB) už Česko vyradila zo zoznamu „rozvojových krajín“. Z investičného hľadiska banka [[JPMorgan Chase]] v roku 2017 české štátne dlhopisy zaradila do indexu „rozvíjajúcich sa trhov“ (emerging markets).<ref>{{Citácia periodika|titul=JPMorgan Chase přeřadila české dluhopisy z kategorie vyspělých zemí do indexů rozvíjejících se trhů|periodikum=Investicniweb.cz|jazyk=cs-CZ|url=https://www.investicniweb.cz/news-2017-2-23-jpmorgan-chase-preradila-ceske-dluhopisy-ze-skupiny-vyspelych-zemi-do-indexu-rozvijejicich-se-zemi/|dátum prístupu=2018-11-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Banka přeřadí Česko z&nbsp;vyspělých zemí do rozvojových. Neplníme příjem na hlavu | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis |jazyk=cs|url=https://www.novinky.cz/ekonomika/430220-banka-preradi-cesko-z-vyspelych-zemi-do-rozvojovych-neplnime-prijem-na-hlavu.html |datum prístupu=2017-04-11}}</ref> Napriek tomu dnes patrí k tridsiatke najvyspelejších štátov, tzv. „platcom“, ktorí z rozpočtu Svetovej banky neberú peniaze, ale naopak ich do nej vkladajú. Podľa Indexu spoločenského rozvoja (Social Progress Index), kotrý vytvára nezisková organizácia Social Progress Imperative a spoločnosť Deloitte, je ČR 22. najrozvinutejším štátom sveta (k 2015).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko je v&nbsp;kvalitě života na 22. místě na světě, dokonce před Itálií|url=https://www.novinky.cz/ekonomika/366662-cesko-je-v-kvalite-zivota-na-22-miste-na-svete-dokonce-pred-italii.html | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis |dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs}}</ref> Podľa [[Index ľudského rozvoja|Indexu ľudského rozvoja]], ktorý vypočítava [[Organizácia spojených národov|OSN]], je 28. najrozvinutejším štátom.<ref>http://hdr.undp.org/sites/default/files/2015_human_development_report.pdf</ref> V rebríčku bohatstva svojich občanov, ktorý zostavuje skupina [[Allianz]], bola v roku 2015 Česká republika taktiež na 28. mieste na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.tyden.cz|meno=|titul=Bohatství stoupá. Průměrný Čech vlastní 305 tisíc korun|url=http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/bohatstvi-stoupa-prumerny-cech-vlastni-305-tisic-korun_357353.html|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2015-09-29|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Majetok je podľa štúdie Global Wealth Report spoločnosti The Boston Consulting Group v ČR rozložené pomerne rovnomerne: päť percent najbohatších Čechov vlastní 45 percent celkového finančného bohatstva (v USA je to 77 percent).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pět procent Čechů vlastní 45 procent bohatství - Echo24.cz|url=http://echo24.cz/a/iB9u7/pet-procent-cechu-vlastni-45-procent-bohatstvi|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2015-04-15|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}</ref> Taktiež príjmová nerovnosť medzi ľuďmi patrí v ČR k najnižším v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=tyden.cz|meno=|titul=Příjmová nerovnost? Češi jsou rovnostáři|url=http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/podnikani-a-prace/prijmova-nerovnost-cesi-jsou-rovnostari_328591.html|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2014-12-30|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> S tým súvisí aj odhad OECD, že v ČR ja najmenšia miera [[Chudoba|chudoby]] v celej Európe.<ref>http://www.mpsv.cz/cs/17826</ref> V roku 2018 žilo na [[Hranica chudoby|hranici chudoby]] 9,6 percent ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Příjmová chudoba ohrožuje desetinu obyvatel ČR. Živoří ale výrazně více lidí | periodikum = Echo24 | dátum_vydania = 25. března 2019 | url = https://echo24.cz/a/SZfy8/prijmova-chudoba-ohrozuje-desetinu-obyvatel-cr-zivori-ale-vyrazne-vice-lidi }}</ref> ČR je silne exportnou ekonomikou, český export prekonal v roku 2018 hranicu 4,4 bilióna korún, čím bol vytvorený nový historický rekord. V roku 2018 mierilo 84,1 percenta vývozu z ČR do krajín Európskej únie. Z hľadiska štátov dominoval vývoz do [[Nemecko|Nemecka]] (32,4 percenta), s odstupom nasledovalo [[Slovensko]] (7,6 percent), [[Poľsko]] (6,1) a [[Rakúsko]] (4,5). Dominoval dovoz z Nemecka (25,0 percenta), [[Čína|Číny]] (14,1) a Poľska (7,7).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zahraniční obchod ČR - roční údaje - 2018 | periodikum = Český statistický úřad | dátum_vydania = 30. září 2019 | url = https://www.czso.cz/csu/czso/zahranicni-obchod-cr-rocni-udaje-2018 }}</ref> Zdanenie bolo v roku 2015 v ČR na úrovni 39,6 percenta HDP.<ref name="cia">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World Factbook — Central Intelligence Agency|periodikum=www.cia.gov|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ez.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20181226012446/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ez.html%20|dátum archivácie=2018-12-26|nedostupné=ano}}</ref> Pre štruktúru zdanenia je typická nízka miera [[Priama daň|priamych daní]], priemerná miera [[Nepriama daň|nepriamých]] a veľmi vysoká miera sociálnych príspevkov ([[sociálne zabezpečenie|sociálne]] a [[Zdravotné poistenie v Česku|zdravotné poistenie]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezviko=eDOTACE|titul=Zdanění v EU - struktura a efektivita výběru daní - eDOTACE|periodikum=www.edotace.cz|url=http://www.edotace.cz/clanky/zdaneni-v-eu-struktura-a-efektivita-vyberu-dani|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Typickým rysom českej ekonomiky je relatívne nízka miera nezamestnanosti, v marci 2016 dosiahla ČR najnižšiu nezamestnanosť v celej Európskej únii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko má nejnižší nezaměstnanost z&nbsp;celé EU, předběhlo už i&nbsp;Německo|url=http://www.novinky.cz/ekonomika/402011-cesko-ma-nejnizsi-nezamestnanost-z-cele-eu-predbehlo-uz-i-nemecko.html|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> Jeho zadlženie bolo k roku 2015 siedme najnižšie v EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko je sedmou nejméně zadluženou zemí EU|url=http://www.novinky.cz/ekonomika/401288-cesko-je-sedmou-nejmene-zadluzenou-zemi-eu.html|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> K roku 2016 bol [[Štátny dlh Česka|štátny dlh]] 1,836 bilióna korún, čo predstavovalo 40,3 percent hrubého domáceho produktu (priemer EÚ 85,2 percent HDP, eurozóny 90,7 percent HDP).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČSÚ: Míru zadlužení porušuje většina zemí EU, Česko ne {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/csu-miru-zadluzeni-porusuje-vetsina-zemi-eu-cesko-ne/1380321|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Dlhy českých domácností boli k júnu 2016 1,369 bilióna korún, dlhy firiem voči bankám 1,176 bilióna korún.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dluhy českých domácností v červnu stouply na 1,369 bilionu korun {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/dluhy-ceskych-domacnosti-v-cervnu-stouply-na-1-369-bilionu-korun/1376400|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> V roku 2016 vo forme [[Odliv kapitálu|dividend]] odplynulo z Česka do zahraničia 289 miliárd korún<ref>[https://www.novinky.cz/ekonomika/433801-do-zahranici-odteklo-na-dividendach-rekordnich-289-miliard.html Do zahraničí odteklo na dividendách rekordních 289 miliard]. Novinky. 31. března 2017.</ref> a podľa niektorých odhadov sa ročne odvádza z Česka do zahraničia až 700 miliárd korún,<ref>[https://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/jak-zahranicni-firmy-doji-cesko-odtece-az-700-miliard-rocne_457806.html Jak zahraniční firmy dojí Česko. Odteče až 700 miliard ročně]. Týden. 6. prosince 2017.</ref> čo je avšak priamy dôsledok zahraničných investícií. K roku 2016 bolo v ČR 23 200 dolárových milionárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Počet dolarových milionářů v ČR stoupl o osm pct na 23.200 lidí {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/pocet-dolarovych-milionaru-v-cr-stoupl-o-osm-pct-na-23-200-lidi/1375615|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Medzinárodná ratingová agentura Standard & Poor's oceňuje od roku 2011 úverovú spoľahlivosť Českej republiky stupňom AA-.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Agentura S&P potvrdila rating České republiky na stupni AA- {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/agentura-s-p-potvrdila-rating-ceske-republiky-na-stupni-aa/1374382|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Podľa poradenskej siete BDO bolo k roku 2016 Česko 26. najatraktívnejšou krajinou sveta pre investorov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BDO: Nejatraktivnější pro investory je Hongkong, ČR na 26. místě {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/bdo-nejatraktivnejsi-pro-investory-je-hongkong-cr-na-26-miste/1373844|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> K významným hospodárskym inštitúciám patrí [[Burza cenných papierov Praha|Pražská burza]] (a jej [[PX|index PX]]). S [[Korupcia|korupciou]] sa v Česku stretlo 60 % opýtaných podnikateľov.<ref>[https://byznys.ihned.cz/c1-64760700-pruzkum-vetsina-podnikatelu-se-setkala-s-uplatky-zadne-zlepseni-nevidi Průzkum: Většina podnikatelů se setkala s úplatky. Žadné zlepšení nevidí]. Hospodářské noviny. 19. října 2015.</ref> === Mena === [[Súbor:5 000 czk note 2009.jpg|náhľad|Päťtisícová bankovka českej koruny s portrétom [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]]]] Oficiálnou českou menou je [[Česká koruna (mena)|česká koruna]] (skratka Kč). Vydáva ju [[Česká národná banka]], úplne nezávislá od vlády. Členmi jej vedenia – bankovnej rady – menuje prezident republiky. Kurz meny je plávajúci, pokiaľ sa Česká národná banka nerozhodne inak, napríklad od 7. novembra 2013 intervenovala na devízovom trhu s cieľom držať kurz koruny voči euru približne na hladine 27 korún za euro.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor1 = ČTK | odkaz_na_autora1 = Česká tisková kancelář | titul = Intervence ČNB pokračují, skončí nejdříve ve 2. čtvrtletí 2017 | periodikum = ČeskéNoviny.cz | dátum_vydania = 2016-09-29 | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/intervence-cnb-pokracuji-skonci-nejdrive-ve-2-ctvrtleti-2017/1398055 | dátum_prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Dôvodom na opatrenia boli obavy z [[Deflácia (záporná inflácia)|deflácia]]. Intervencie boli ukončené na jar 2017<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | odkaz na autora = Česká tisková kancelář | titul = ČNB ukončila intervence, koruna posílila, rostou výnosy dluhopisů | periodikum = ČeskéNoviny.cz | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cnb-ukoncila-intervence-koruna-muze-posilit-pod-27-kc-eur/1470372 | dátum prístupu = 2017-06-12 }}</ref> a intervenciami posilnený kurz si koruna udržovala do 1. štvrťročia 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Směnný kurz EU/Kč | url = https://www.kb.cz/cs/kurzovni-listek/detail-kurzu?curr=eur | vydavateľ = Komerční banka }}</ref> Prístupovou zmluvou z roku 2003 sa Česko zaviazalo prijať európsku menu [[euro]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euro a Česká republika | url = http://www.zavedenieura.cz/cs/euro-a-ceska-republika | vydavateľ = Ministerstvo financí ČR | dátum_prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Vládou však doposiaľ nebol stanovený termín prijatia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor1 = ČTK | odkaz_na_autora1 = Česká tisková kancelář | titul = Analýza: Rozhodnutí o vstupu Česka do eurozóny bude hlavně politické | periodikum = ČeskéNoviny.cz | dátum_vydania = 2017-06-01 | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/analyza-rozhodnuti-o-vstupu-ceska-do-eurozony-bude-hlavne-politicke/1492235 | dátum_prístupu = 2017-07-12 }}</ref> ani termín vstupu do mechanizmu zmenových kurzov [[ERM II]], ktorý musí prijatie eura predchádzať. Vstup do mechanizmu ERM II je poslednou z piatich [[Konvergenčné kritériá|konvergenčných kritérií]], ktoré ČR doposiaľ nesplnila. Prijatie eura bránia obavy z [[Dlhová kríza v eurozóne|dlhovej krízy v eurozóne]] a nízka podpora prijatia eura u verejnosti. Do roku 2005 sa podpora u verejnosti pohybovala okolo 50 %, v ďalších rokoch ale vytrvalo klesala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tisková zpráva: Občané ČR o budoucnosti EU a přijetí eura – duben 2017 | url = https://cvvm.soc.cas.cz/media/com_form2content/documents/c2/a4326/f9/pm170524a.pdf | druh nosiča = PDF online | vydavateľ = Centrum pro výzkum veřejného mínění | dátum_prístupu = 2017-07-12 | strany = 4 | dátum_vydania = 2017-05-24 }}</ref> Podľa agentúry [[STEM]] sa podpora zavedenia eura v rokoch 2015 až 2023 pohybovala medzi 15–20 %, pričom pri výskume z roku 2023 odpovedalo 56 % respondentov „určite nie“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euro, nebo koruna? Češi mají jasno, pokud by záleželo jen na veřejném mínění, společnou měnu nepřijmou | periodikum = iROZHLAS | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/euro-nebo-koruna-cesi-maji-jasno-pokud-zalezelo-jen-na-verejnem-mineni-spolecnou_2405160500_aur | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2025-07-15 }}</ref> Naopak podľa [[Eurobarometer|Eurobarometra]] podpora pre vstup do [[Eurozóna|eurozóny]] stále rastie, v roku 2021 bolo pre 40 % Čechov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euro místo koruny? Češi mění názor, příznivců evropské měny přibylo | periodikum = Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/euro-misto-koruny-cesi-meni-nazor-priznivcu-evropske-meny-pribylo-152964 | dátum vydania = 2021-05-04 | dátum prístupu = 2025-07-24 }}</ref> a v roku 2022 šlo o 44 % českých občanov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podpora eura v ČR výrazně vzrostla | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | url = https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-podpora-eura-v-cr-vyrazne-vzrostla-40399769 | dátum vydania = 2022-06-10 | dátum prístupu = 2025-07-24 }}</ref> K historickým menám používaným v Česku patrí [[Koruna česko-slovenská|česko-slovenská koruna]], [[Koruna (Protektorát Čechy a Morava)|protektorátna koruna]], [[Koruna (Rakúsko-Uhorsko)|rakúsko-uhorská koruna]] či [[Rakúsky zlatý|rakúsko-uhorský zlatý]]. K významným minciam minulosti patrí [[pražský groš]] či [[jáchymovský tolar]], od ktorého má mena [[dolár]] [[Etymológia|etymologický]] pôvod. === Vývoj ekonomiky === {{hlavný článok|Hospodárske dejiny Česka}} [[Súbor:Vítkovické železárny polovina 19 století.jpg|náhľad|[[Vítkovické železiarne]] v polovici 19. storočia]] [[Súbor:Parní lokomotiva Skaličák 20.jpg|náhľad|Značka kedysi slávneho strojárenského koncernu [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]], ktorý po mnohých fúziách vznikol v roku 1927]] V českých krajinách sa počiatky moderného priemyslu dajú vysledovať do časov panovania cisára [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]], keď sa začali spolu so zárodkami [[Veda|modernej vedy]] objavovať aj prvé priemyselné technológie a myslenie. Proces prerušila [[tridsaťročná vojna]] a aj po nej v strednej Európe došlo k istému oneskoreniu v nadviazaní na túto tradíciu. Začiatky industrializácie tu súvisia s ideológiou [[Merkantilizmus|merkantilizmu]] a [[Osvietenský absolutizmus|osvietenským absolutizmom]] [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]]. Priekopníkmi tu boli hlavne šľachtici. Prvý priemysel, ktorý sa začal v českých krajinách masovo rozvíjať, bol [[Textilníctvo|textilný priemysel]], v 18. storočí ešte osamotený. Zlom prišiel na začiatku 19. storočia, keď sa české krajiny začali rýchlo industrializovať, došlo k tzv. [[Priemyselná revolúcia v Česku|priemyselnej revolúcii]]. Rozvíjali sa nové odbory (hlavne cukrovarníctvo, sklárstvo, pivovarníctvo, výroba porcelánu, chemický priemysel, ťažký priemysel a strojárenstvo) a od 20. a 30. rokov 19. storočia sa tento priemysel taktiež mechanizoval, s pomocou [[Parný stroj|parného stroja]], kľúčového vynálezu epochy. V 2. polovici storočia sa objavili nové technológie (elektrina, telegraf, telefón), rodilo sa kapitalistické finančníctvo ([[Živnostenská banka|Živnobanka]]), mohutnelo strojárenstvo, jednak za pomoci fúzií a koncentrácie kapitálu (napr. koncerny [[Škoda Holding|Škoda]] a [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]]), a taktiež tým, že sa začali vyrábať stroje pre rozvíjajúcu sa železnicu a systémy mestskej hromadnej dopravy. Na konci storočia sa objavuje výroba automobilov a motocyklov ([[Laurin & Klement|Laurin a Klement]]). Do konca 19. storočia sa stali české krajiny najpriemyselnejšou časťou vtedajšej [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchie]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mrázek | meno = Otakar | odkaz na autora = Otakar Mrázek | titul = Vývoj průmyslu v českých zemích a na Slovensku od manufaktury do roku 1918| vydavateľ = Nakladatelství politické literatury | miesto = Praha | rok = 1964| počet strán = 490}}</ref> Počas Prvej republiky rozmach pokračoval, objavili sa aj nové dynamicky expandujúce odvetvia (napr. obuvníctvo – firma [[Baťa]] či zbrojárstvo – [[Zbrojovka Brno]]). Podľa kritéria „národného dôchodku na obyvateľa“ bola medzivojnová československá ekonomika 14. najvyspelejšia v Európe a 18. – 20. na svete. Priemyselná produkcia bola desiata najvyššia na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ekonomika ČSSR v letech padesátých a šedesátých {{!}} 21. 7. 2011 {{!}} Pavel Rybák | periodikum = Britské listy | url = https://blisty.cz/art/59458-ekonomika-cssr-v-nbsp-letech-padesatych-a-sedesatych.html | dátum vydania = 2011-07-21 | jazyk = en | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Silno exportnú ekonomiku ťažko zasiahla [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|svetová kríza]], ktorá začala v roku 1929. Vliekla sa takmer až do konca 30. rokov. Po druhej svetovej vojne bol priemysel v mimoriadnej miere zoštátnený a po nástupe komunistov k moci začalo byť hospodárstvo centrálne riadené a plánované. Naviac sa podvolilo potrebám [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rady vzájomnej hospodárskej pomoci]], ktorá združovala socialistické štáty, takže došlo v 50. rokoch k prílišnej orientácii na ťažký priemysel. Od 60. rokov sa dal priestor širšej a vyváženejšej škále odvetví, nadviazalo sa na dobrú strojárenskú a chemickú tradíciu. Na konci 60. rokov vedenie KSČ plánovalo väčšiu ekonomickú reformu ([[Ota Šik|Otu Šika]]), ktorá by centrálne riadenú ekonomiku skĺbila s voľným trhom, ale [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] ju znemožnil. Nové vedenie KSČ tak zvolilo cestu veľkých infraštruktúrnych a energetických projektov, pri ktorých bolo centrálne riadenie čiastočne výhodou (rozsiahla výstavba sídlisk, diaľníc, jadrových elektrární, priehrad, doindustrializácia Slovenska). Hospodárstvo avšak nedokázalo pružne reagovať na potreby spotrebiteľov a nezachytilo ani technologický prevrat tej doby, počítačovú a digitálnu revolúciu. Špecifickou líniou, snáď v niektorých ohľadoch aj podvratnou, bolo [[Družstvo (ekonómia)|družstevníctvo]], kde sa objavila aj nečakaná pružnosť a efektivita (napr. výroba počítačov v [[JZD Slušovice]]). Počas tzv. [[Perestrojka|perestrojky]], prestavby hospodárstva, ku ktorému impulzy prišli z Moskvy, bol tejto línii daný väčší priestor a rovnako tak bolo čiastočne dovolené súkromné podnikanie (napr. aj jedna z najväčších súčasných českých firiem, antivírová spoločnosť [[Avast Software|Avast]], začínala ako perestrojkové družstvo). Reformy však boli príliš pomalé a nestretli sa ani s takou podporou verejnosti ako reformy konca 60. rokov. Politická revolúcia v roku 1989 ukončila komunistickú vládu aj pokusy o reformy na jej konci. Došlo k transformácii centrálne riadeného hospodárstva a [[privatizácia|privatizácii]] štátneho majetku (viac [[kupónová privatizácia]], [[veľká privatizácia]], [[malá privatizácia]]). V rámci [[reštitúcia|reštitúcií]] bola taktiež navrátená časť majetkov znárodnených po roku 1948. Dôsledky otvorenej konkurencie najviac postihli odvetvia [[ťažký priemysel|ťažkého priemyslu]] a ťažkého strojárenstva, ktoré neboli konkurencieschopné, alebo boli chybne privatizované. Veľká časť podnikov bola začlenená do nadnárodných korporácií. Podiel priemyslu na tvorbe [[Hrubý domáci produkt|HDP]] klesol v zrovnaní s rokom 1990 na polovicu a jeho miesto zabral sektor služieb. Po vstupe krajiny do Európskej únie v roku 2004 nasledovalo obdobie hospodárskeho rastu. Pomohli aj priame dotácie, od momentu vstupu do polovice roku 2016 Česko získalo z rozpočtu EÚ o 627,8 miliardy korún viac, než do nej odviedlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČR v pololetí získala z EU o 66,6 miliardy Kč více, než zaplatila {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cr-v-pololeti-ziskala-z-eu-o-66-6-miliardy-kc-vice-nez-zaplatila/1376329|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Tak ako väčšinu štátov sveta, aj Česko zasiahla svetová ekonomická kríza, ktorá vypukla v roku 2008. Prejavila sa hlavne poklesom HDP o 4,5 % v roku 2009, zvyšovaním nezamestnanosti a rastom zadlženia štátu. Bankový systém oproti tomu kríze odolal a negatívne javy alebo priamo krachy bánk ako v iných štátoch EÚ sa neuskutočnili. ČR sa vyhla aj dlhovej kríze, ktorá postihla niektoré štáty eurozóny. Po roku 2011 sa obnovil hospodársky rast a česká ekonomika preukazuje vysokú výkonnosť. === Najväčšie firmy === {{Hlavný článok|Zoznam najväčších českých firiem podľa tržieb|Zoznam najväčších zamestnávateľov v Česku|Zoznam najbohatších ľudí v Česku}} [[Súbor:Avast logo 2021.svg|náhľad|Logo [[Avast Software]], českej softwarové firmy]] [[Súbor:BB Centrum, Prague, Czech Republic.jpg|náhľad|Areál [[BB Centrum]] v Prahe, sídlo rady firiem, oi. aj štátneho [[ČEZ]]u]] ==== Podľa tržieb ==== Podľa tržieb boli v roku 2019 v ČR najväčšie firmy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko1 = Křeček | meno1 = Štěpán | titul = Žebříček největších firem v České republice | url = https://www.kurzy.cz/zpravy/554133-zebricek-nejvetsich-firem-v-ceske-republice/ | vydavateľ = kurzy.cz | dátum_vydania = 2020-08-14 }}</ref> {{stĺpce|2| * [[Škoda Auto]] (459,1 miliardy korún). * [[Energetický a průmyslový holding]] (230,0 miliardy Kč) * [[ČEZ]] (206,2 miliardy Kč) * [[Agrofert]] (162,0 miliardy Kč) * [[Foxconn CZ]] (152,4 miliardy Kč) }} ==== Podľa počtu zamestnancov ==== Najväčšími zamestnávateľmi v roku 2018 boli firmy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Největší firmy v Česku podle tržeb i zaměstnanců. Projděte si žebříček Czech Top 100 | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia | dátum_vydania = 2019-06-11 | url = https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/nejvetsim-firmam-v-cesku-se-dari-trzby-skodovky-rostou-nejvi/r~1febd2968c2811e9a305ac1f6b220ee8/ | dátum_prístupu = 2020-12-16 }}</ref> {{stĺpce|2| * [[Agrofert]] (32 770 zamestnancov) * [[Škoda Auto]] (32 599 zamestnancov) * [[ČEZ]] (31 385 zamestnancov) * [[Česká pošta]] (30 128 zamestnancov) * [[České dráhy]] (23 374 zamestnancov) }} <!-- Aj po rozsiahlej privatizácii 90. rokov zostal v ekonomike silný verejný sektor s veľkými zamestnávateľmi ([[Česká pošta]], [[České dráhy]], [[Dopravní podnik hl. m. Prahy]], Letisko Praha, [[Lesy České republiky]], [[Čepro]], [[ČEPS]]) a v prípade energetické firmy [[ČEZ]] aj s jednou z najziskovejších firiem. Najväčším súkromným zamestnávateľom sa časom stala potravinársko-chemická skupina [[Agrofert]] ([[Andrej Babiš]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Největší zaměstnavatelé v Česku. Nový žebříček vedou policie a pošta|periodikum=Aktuálně.cz|url=https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/nejvetsi-zamestnavatele-v-cesku-novy-zebricek-vedou-policie/r~968be8fae47411e59e52002590604f2e/|dátum prístupu=2016-08-05}}</ref> Akýmsi víťazom „lotérie kupónovej privatizácie“ sa stala skupina [[PPF (spoločnosť)|PPF]] [[Petr Kellner|Petra Kellnera]], ktorá sa špecializuje hlavne na finančné podnikanie ([[Home Credit (spoločnosť)|Home Credit]], [[Air Bank]] atď.). Výkladnou skriňou nového režimu sa stali medzinárodne úspešní podnikatelia, ktorí založili firmu po revolúcii tzv. na zelenej lúke (teda nie na báze starších podnikov) – k takým patrí firma [[Seznam.cz]] ([[Ivo Lukačovič]]), softwarové antivírové firmy [[Avast Software|Avast]] ([[Pavel Baudiš]], [[Eduard Kučera]]) a [[AVG Technologies|AVG]] (pôvodne česká, neskôr predaná do zahraničia, potom odkúpená Avastom)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Úšela|meno=Jan|titul=Avast kupuje konkurenční AVG. Vznikne český antivirový gigant s více než 400 miliony uživatelů|url=http://byznys.ihned.cz/c1-65358430-antivirove-spolecnosti-se-spojuji-avast-software-koupi-avg-technologies-za-1-3-miliardy-dolaru|dátum vydania=2016-07-07|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skvělá zpráva pro české podnikání: Spojení IT hvězd Avast a AVG {{!}} Téma|periodikum=Lidovky.cz|url=http://ceskapozice.lidovky.cz/skvela-zprava-pro-ceske-podnikani-spojeni-it-hvezd-avast-a-avg-p64-/tema.aspx?c=A160711_151908_pozice-tema_lube|dátum vydania=2016-07-12|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> či internetový obchod [[Alza.cz]] ([[Aleš Zavoral]]). Priemysel sa výrazne orientoval na automobily a s nimi spätú výrobu, ako je výroba plochých skiel, súčiastok a gumárenstvo ([[Škoda Auto|Škoda]], [[Hyundai Motor Manufacturing Czech|Hyundai]], [[TPCA]], [[Johnson Controls]], [[AGC Flat Glass Czech|AGC]], [[MTX Group|MTX]], [[Sungwoo Hitech]], [[Brose CZ]], [[Continental Automotive Czech Republic|Continental Automotive]], [[ČGS Holding]], [[Continental Barum]], [[Marelli Automotive Lighting Jihlava|Automotive Lighting]], [[ZF Automotive Czech|ZF]], [[Witte Nejdek|Witte]]), podobne ako na Slovensku. Taktiež výroba vlakových súprav, koľajových zariadení a autobusov sa udržela ([[Škoda Transportation]], [[Bonatrans Group]], [[Iveco Czech Republic|Iveco]]). Minulý režim vybudoval základňu predovšetkým pre rozvoj potravinárskeho, (petro)chemického priemyslu a energetiky.{{doplňte zdroj}} V potravinárstve sa okrem Agrofertu presadili firmy [[Hruška (firma)|Hruška]], [[Kofola ČeskoSlovensko|Kofola]] či [[Hamé]]. O vytvorenie českej fast foodovej siete sa pokúsila firma [[Crocodille]] (sendvičérie Crocodille a bagetérie [[Bageterie Boulevard]]). V petrochémii to bola skupina [[KKCG]] [[Karel Komárek mladší|Karla Komárka]] ([[MND]], Vítkovice Holding ad.), ENI, [[Slovnaft]], OMV, [[Shell Czech Republic|Shell]], Synthos, [[Tank ONO]], v energetike [[Energetický a průmyslový holding]] ([[Daniel Křetínský]]), [[RWE Supply & Trading CZ|RWE]], [[Unipetrol]], [[Pražská plynárenská]], Alpiq, [[E.ON]], [[Lama Energy Group]], Eriell, [[Pražská energetika]]. Aj cez mnoho problémov sa stále držia ešte silní hráči aj v ťažkom priemysle, ťažebníctve a ťažkom strojárenstve ([[OKD]], [[Liberty Ostrava]], [[Třinecké železárny]], [[Czech Coal]] [[Pavel Tykač|Pavla Tykače]], [[Sokolovská uhelná]], [[Severočeské doly]], [[Ferona]] či [[FINITRADING|Finitrading]] [[Tomáš Chrenek|Tomáše Chrenka]]). V elektronike a presnom strojárenstve fungujú predovšetkým továrne korporácií [[Siemens Česká republika|Siemens]], [[Bosch Group ČR|Bosch]], [[Foxconn CZ|Foxconn]], [[Panasonic AVC Networks Czech|Panasonic]], [[ABB]], [[AT Computers]], [[eD' system Czech|eD' system]], [[SWS]], [[AVX]] Czech Republic, [[Inventec]] a české značky elektroniky [[Evolveo]], [[ETA (firma)|ETA]], [[Jablotron]] a [[Tesla (podnik)|Tesla]]. Rozvinuli sa aj firmy v niektorých netradičných odvetviach, ako je personalistika (ManpowerGroup), outsourcing (ISS Facility Services), výherné automaty (European Data Project) či zdravotné služby (Phoenix, Alliance Healthcare). V oblasti realít a developmentu dominuje [[CPI Group]] ([[Radovan Vítek]]). Kľúčovými hráčmi v bankovnom sektore sú [[Česká spořitelna]], [[Komerční banka]], [[Československá obchodní banka|ČSOB]], [[Generali Česká pojišťovna|Česká pojišťovna]] a Kooperativa poišťovňa, v stavebníctve [[Metrostav]], [[Skanska]], [[OHL ŽS]], [[Strabag CZ|Strabag]] a [[Eurovia CS|Eurovia]], v mobilných komunikáciách O2, T-Mobile a Vodafone. Významnú rolu hrajú aj mnohostranné finančné skupiny – BMM Group ([[Zdeněk Bakala]]), [[Penta Investments]] ([[Marek Dospiva]], Jaroslav Haščák, Martin Kúšik), [[Unimex Group]] ([[Jiří Šimáně (podnikatel)|Jiří Šimáně]]) či GES Group [[Ivan Zach|Ivana Zacha]]. K veľkým firmám patrí aj vodárenská [[Veolia Česká republika|Veolia]] alebo tabakové [[Imperial Tobacco ČR|Imperial Tobacco]] a [[Altria Group|Philip Morris]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=100 nejvýznamnějších firem|periodikum=www.czechtop100.cz|url=http://www.czechtop100.cz/zebricky-firem/nejvyznamnejsi-firmy/100-nejvyznmanejsich-firem-cr.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archivu=https://web.archive.org/web/20160816072122/http://www.czechtop100.cz/zebricky-firem/nejvyznamnejsi-firmy/100-nejvyznmanejsich-firem-cr.html|dátum archivácie=2016-08-16|nedostupné=ano}}</ref> --> === Poľnohospodárstvo === {{hlavný článok|Poľnohospodárstvo v Česku}} [[Súbor:Cesky strakaty krava.jpg|náhľad|Plemeno [[český strakatý skot]]]] [[Súbor:Czechered landscape ESA359991.jpg|náhľad|Mozaika stredočeskej poľnohospodárskej krajiny (farebne sú rozlíšené rôzne plodiny)]] Pestuje sa hlavne [[Obilniny|obilie]] ([[pšenica]], [[jačmeň]], [[kukurica siata|kukurica]]), [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[cukrová repa]]; z technických plodín [[ľan]] a [[Kapusta repková pravá|repka]]. Význam má aj pestovanie [[chmeľ]]u, sadovníctvo a vinohradníctvo. Základom živočíšnej výroby je chov dobytku, prasiat a ošípaných, ďalej včelárstvo alebo chov sladkovodných rýb (obzvlášť [[kapor|kaprov]]). Poľnohospodári k roku 2016 hospodárili na 4,26 miliónov hektároch [[Poľnohospodárska pôda|poľnohospodárskej pôdy]], čo predstavovalo 54 percent celkovej rozlohy štátu. Na jedného obyvateľa Českej republiky pripadlo 0,42 hektára poľnohospodárskej pôdy, z toho 0,30 ha ornej pôdy, čo zodpovedá európskemu priemeru. Tretinu pôdneho fondu tvoria lesy. Od roku 1995 ubúda poľnohospodárskej pôdy, k roku 2016 asi 15 tisíc hektárov, oproti tomu výmera lesov vzrástla o 16 tisíc hektárov. Podobne klesá výmera ornej pôdy na úkor trvalých trávnych porastov, teda lučín a pastvín. Tých v uvedenom období pribudlo 71 tisíc hektárov. Typické pre ČR je vysoké percento poľnohospodárskych podnikov vlastnených právnickými osobami, po Francúzsku (29,2 %) sú v tomto ohľadu s 13,5 % na druhom mieste v EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V&nbsp;čem je české zemědělství jiné? {{!}} Statistika&My - měsíčník Českého statistického úřadu|periodikum=www.statistikaamy.cz|url=http://www.statistikaamy.cz/2014/07/v-cem-je-ceske-zemedelstvi-jine/|dátum prístupu=2016-09-04|dátum archivácie=2016-08-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20160808232021/http://www.statistikaamy.cz/2014/07/v-cem-je-ceske-zemedelstvi-jine/|nedostupné=ano}}</ref> Typický pre české poľnohospodárstvo je rovnako veľký podiel prenajatej pôdy (asi 90 %). Taktiež veľkostná štruktúra poľnohospodárskych podnikov v ČR sa výrazne líši od štruktúry podnikov v ostatných krajinách Európskej únie. Veľké podniky, teda tie s viac než 50 hektármi obhospodárovanej poľnohospodárskej pôdy, v ČR obhospodarujú 92,2 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy. V zbytku EÚ sú obvyklejšie menšie podniky. Dôvodom je oi. česká tradícia [[Družstvo (ekonómia)|družstevníctva]] aj kolektivizácie 50. rokov. K roku 2004 pracovalo v poľnohospodárstve 141 000 osôb, v štruktúre zamestnanosti to predstavovalo 2,9 % pracovníkov v ČR. Typické je, že počet pracovníkov v poľnohospodárstve od 90. rokov trvalo klesá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zemědělství (eAGRI)|periodikum=eagri.cz|url=http://eagri.cz/public/web/mze/zemedelstvi/|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> K zásadným výsledkom českého chovateľstva a šľachtiteľstva patria plemená ako [[československý vlčiak]], [[český teriér]], [[pražský krysařík]], [[chodský pes]], [[český fousek]] či [[starokladrubský kôň]]. Unikátny bol rovnako projekt na záchranu [[Hucul (kôň)|huculského koňa]]. === Priemysel === {{Hlavný článok|Priemysel v Česku|Priemyselná revolúcia v Česku|Automobilový priemysel v Česku}} [[Súbor:Muzeum MHD, tramvaje T3 8084 a 6149, zepředu.jpg|náhľad|[[Tatra T3]], najpočetnejšia električka na svete, vyrábaná 1962 – 1997]] Priemysel vytvára 35 % hrubého produktu českého hospodárstva. Hlavnými priemyselnými centrami sú [[Praha]], [[Brno]], [[Ostrava|Ostravsko]], [[Plzeň]] a [[Mladá Boleslav]]. Medzi hlavné odvetvia v Česku patrí [[Chemický priemysel|chemický]], [[Strojárstvo|strojárenský]], [[Metalurgia|hutnický]] a [[potravinársky priemysel|potravinársky]] priemysel. Ďalšie významné odvetvia sú [[energetika|energetický]] priemysel, [[stavebníctvo]] a [[Spotrebný priemysel|výroba spotrebného tovaru]]. Menej významné odvetvia sú zbrojárenský priemysel a napr. [[sklárstvo]], ktoré má v Čechách dlhú tradíciu. Veľký význam, obzvlášť pre [[Vývoz (obchod)|export]], má [[automobilový priemysel]]. Najväčším výrobcom automobilov je spoločnosť [[Škoda Auto]]. V roku 2015 vyrobili v Českej republike spoločnosti Škoda (patriaca nemeckému koncernu [[Volkswagen]]), [[TPCA]], ktorá združuje japonskú firmu [[Toyota]] a francúzsku [[Peugeot]] - [[Citroën]], a juhokórejská firma [[Hyundai]] dohromady rekordných 1 298 236 osobných automobilov.<ref>http://www.autoweek.cz/cs-tiskove_zpravy-vyroba_vozidel_v_cr_dosahla_v_roce_2015_noveho_rekordu-5051</ref> [[Súbor:Škoda Superb IV Combi Automesse Ludwigsburg 2024 IMG 1477.jpg|náhľad|[[Škoda Auto]] je jedným z najväčších výrobcov automobilov v Európe, v roku 2018 predala rekordný počet 1,25 milióna vozidiel<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda loni prodala rekordních 1,25 milionu vozů | periodikum = Novinky.cz | dátum_vydania = 2019-01-10 | url = https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-skoda-loni-prodala-rekordnich-125-milionu-vozu-40267264}}</ref> (zatiaľ neprekonané)]] Tradícia [[Automobilový priemysel v Česku|českého automobilového priemyslu]] siaha do roku 1897, keď bol v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] vyrobený prvý český automobil so [[Motor s vnútorným spaľovaním|spaľovacím motorom]] značky [[Präsident (automobilová značka)|Präsident]]. O dva roky neskôr mladoboleslavská továreň [[Laurin & Klement]] začala vyrábať motocykle Slavia, avšak v roku 1905 sa aj v Mladej Boleslavi preorientovali na automobily.<ref>kol.: ''Československé dějiny v datech'', Praha, Svoboda 1987.</ref> Továreň Laurin & Klement sa stala základnou, na ktorej vyrástla automobilka Škoda. Najpredávanejšími škodovkami súčasnosti sú [[Škoda Octavia]], [[Škoda Fabia]], [[Škoda Superb]] a [[Škoda Kodiaq]]. V minulosti uspeli [[Škoda Yeti]], [[Škoda Felicia]], [[Škoda Roomster]], [[Škoda Favorit]] či rada [[Škoda 742|Škoda 742 (vrátane modelu Škoda 120]]). K ďalším automobilovým značkám patrí aj [[Tatra]] (ťažké nákladné automobily, tretí najstarší výrobca automobilov na svete), [[Avia]] (stredné nákladné automobily), k historickým potom [[Praga]], [[LIAZ|Liaz]] a [[Karosa]]. Tatra sa preslávila nákladným vozom [[Tatra 815]] či armádnou [[Tatra 813|Tatrou 813]]. Najznámejšími osobnými automobilmi z kopřivnickej továrne boli [[Tatra 603]] a [[Tatra 97]]. [[Tatra 77]] bola prvým sériovo vyrábaným automobilom s aerodynamickou karosériou na svete. V aute [[Tatra 87]] podnikli cestovatelia [[Jiří Hanzelka]] a [[Miroslav Zikmund]] svoje slávne cesty do Afriky a Južnej Ameriky. Autobusy dnes vyrábajú firmy [[Iveco Czech Republic]] a [[SOR Libchavy]], najznámejšími českými autobusmi sp [[Škoda 706 RTO]] či [[Karosa ŠM 11]]. Trolejbusy najskôr vyrábala [[Škoda Ostrov]] (napr. typ [[Škoda 9Tr]]), teraz predovšetkým [[Škoda Electric]]. Ďalšími českými výrobcami dopravných a poľnohospodárskych prostriedkov sú [[Zetor]] (traktory), [[Kaipan]] (roadstery), [[Jawa]] (motocykle) a [[Česká zbrojovka Strakonice|Čezeta]] (elektrické skútre). Koľajové vozidlá vyrába predovšetkým [[Škoda Transportation]] (električky, trolejbusy, metro). Historicky je však najslávnejším českým dráhovým vozidlom električka [[Tatra T3]] z ČKD Praha, s 14 tisícmi vyrobenými kusmi najpočetnejšia električka na svete. Medzi železničnými vozidlami potom [[Slovenská strela|motorový voz rady M 290.0]], tzv. Slovenská strela z Tatry Kopřivnice (1936). [[Súbor:LET L-410NG OK-NGA ILA Berlin 2016 09.jpg|náhľad|[[Let L-410 NG]], najväčšie dopravné lietadlo vyrábané v Česku]] Výroba lietadiel prebieha v [[Aero Vodochody]] (armádne) a v [[Let Kunovice|Letu Kunovice]] (civilné), v minulosti taktiež v pražskej Avii. K najslávnejším českým lietadlám patrili [[Avia B-534]] a [[Avia S-199]] (dôležitá zbraň v izraelsko-arabskej vojne v roku 1948). Bitevník [[Aero L-159 Alca]] zase zohráva značnú rolu v boji irackej armády proti [[Islamský štát (militantná organizácia)|Islamskému štátu]]. Ako cvičné vojenské litadlá sa v minulosti osvedčili [[Aero L-29 Delfín]] či [[Aero L-39 Albatros]]. V Kunovicích sa špecializovali na klzáky (hlavne [[Let L-13 Blaník]]), ale aj ich [[Let L-410 Turbolet]] sa stal jedným z najpoužívanejších českých lietadiel, uplatnil sa predovšetkým v Sovietskom zväze. V minulosti prebiehala výroba poľnohospodárskych a akrobatických lietadiel taktiež v [[ZLIN Aircraft|Otrokovicích]] ([[Zlín Z-42|Z-42]], [[Zlín Z-50|Z-50]], [[Zlín Z-37 Čmelák|Z-37 Čmelák]]). Predstaviteľmi chemického priemyslu sú napríklad skupiny [[Agrofert]] alebo [[Draslovka|Draslovka Global Holding]]. Prvá republika veľa vsadila na zbrojný priemysel, založené boli vtedy [[Česká zbrojovka Strakonice]], [[Zbrojovka Brno]] a [[Česká zbrojovka Uherský Brod]] (najznámejšími českými zbraňami vo svete sú tank [[LT vz. 38]], [[samopal vzor 61]] („škorpión“), pištoľ [[Čz 75]], [[ľahký guľomet vz. 26]], [[samopal vzor 58]], [[OT-64 SKOT]] či [[pištoľ vz. 52]]). Najväčší český textilný a obuvnícky priemysel zastupuje firma [[Baťa]], ktorá pôsobí v viac než 50 krajinách sveta. Predaj českých hodiniek [[PRIM]] naopak výrazne poklesol, z viac než pól milióna predávaných kusov ročne na konci 80. rokov. [[Súbor:Moser Culbuto 16520.JPG|náhľad|Poháre [[Moser]] z roku 1935]] Významnú rolu hrá výroba [[České sklo|českého skla]]. K najznámejším českým výrobcom skla patrí: [[Moser]] (považovaný za najluxusnejšiu českú značku), [[Rückl (skláreň)|Rückl]] (sklo od nich vlastnila napríklad britská kráľovná Alžbeta II), [[Crystalex]] (najväčší český výrobca nápojových pohárikov), [[Sklárne Bohemia]] Poděbrady (najväčší český výrobca olovnatého krištáľu) a [[Lasvit]] (luxusné sklenené svetelné inštalácie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Studie: Nejluxusnější českou značkou je Moser | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/clanky/2016/08/studie-nejluxusnejsi-ceskou-znackou-je-moser/}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Český křišťál je světový unikát, sklenky unesou i stíhačku | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2018-03-01 | url = https://www.idnes.cz/bydleni/architektura/ceske-sklo-veletrh-ambiente.A180227_205143_architektura_rez}}</ref> Tradičným odvetvím je [[Výroba piva|pivovarníctvo]]. [[České pivo|Pivo sa v Česku]] pilo a vyrábalo minimálne od roku 993, z toho roku máme dochovanú správu o tom, že biskup [[Vojtech Pražský|Vojtech]] zakázal mníchom [[Břevnovský kláštor|Břevnovského kláštora]] vyrábať pivo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.ceske-pivo.cz/historie-ceskeho-pivovarnictvi-data-fakta |dátum prístupu=2016-12-07 |url archivu=https://web.archive.org/web/20161220073443/http://www.ceske-pivo.cz/historie-ceskeho-pivovarnictvi-data-fakta |dátum archivácie=2016-12-20 |nedostupné=ano }}</ref> V Plzni vznikol v roku 1842 druh piva (pils, pilsner, [[pivo plzeňského typu]]), ktorý je dnes najrozšírenejším na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Klička | meno = Jan | titul = Přesný recept na plzeňské pivo zná maximálně deset sládků | dátum vydania = 2013-08-20 | url = https://www.denik.cz/ekonomika/presny-recept-na-plzenske-pivo-zna-maximalne-deset-sladku-20130819.html | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> V produkcii piva je ČR na 15. mieste na svete. V krajine je 40 veľkých priemyselných pivovarov a k tomu mnoho malých pivovarov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko – země piva | periodikum = www.czech.cz | url = http://www.czech.cz/cz/Podnikani/Firmy-v-CR/Cesko-%E2%80%93-zeme-piva | dátum prístupu = 2019-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190729084343/http://www.czech.cz/cz/Podnikani/Firmy-v-CR/Cesko-%E2%80%93-zeme-piva | dátum archivácie = 2019-07-29 | nedostupné = ano }}</ref> Najväčšími pivovarmi sú [[Plzeňský Prazdroj]] (značky [[Prazdroj|Pilsner Urquell]], [[Gambrinus]], [[Velkopopovický Kozel]], [[Radegast (pivo)|Radegast]]), [[Pivovary Staropramen]] ([[Staropramen]]), [[Heineken International|Heineken Česká republika]] ([[Pivovar Starobrno|Starobrno]], [[Krušovice (pivo)|Krušovice]]), [[Budějovický Budvar]] ([[Budweiser Budvar|Budvar]]) a [[Pivovar Přerov|PMS Přerov]] ([[Zubr (pivo)|Zubr]], [[Pivovar Litovel|Litovel]], [[Pivovar Holba|Holba]]). K malým pivovarom patrí napríklad [[Bernard (pivovar)|Bernard]] v Humpolci.<ref name=":0" /> === Ťažba === {{Hlavný článok|Ťažba v Česku}} Ku kľúčovým nerastným surovinám ťaženým v Česku patria [[Čierne uhlie|čierne]] a [[hnedé uhlie]], ďalej [[kaolín]], [[íl]], [[grafit]], [[vápenec]] alebo iné stavebné hmoty. Nálezisko [[Urán (chemický prvok)|uránu]] sa nachádza pri obci [[Dolní Rožínka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historie a současnost těžby uranu v ČR | periodikum = OEnergetice.cz | dátum = 2017-01-24 | url = http://oenergetice.cz/ostatni/historie-a-soucasnost-tezby-uranu-v-cr/ | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> V roku 2016 boli v oblasti [[Krušné hory|Krušných hôr]] objavené veľké zásoby [[Lítium|lítia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Miliardy pod Cínovcem. Zdejší lithium chce Albrightová i Janeček | periodikum = TÝDEN.cz | dátum = 2017-03-21 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/miliardy-pod-cinovcem-zdejsi-lithium-chce-albrightova-i-janecek_422325.html | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> V malom rozsahu sa na juhu Moravy [[Ropné zásoby Česka|ťaží ropa a zemný plyn]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Těžba ropy a zemního plynu v České republice - historie a současnost | periodikum = OEnergetice.cz | dátum = 2016-12-19 | url = http://oenergetice.cz/ropa/tezba-ropy-a-zemniho-plynu-v-ceske-republice-historie-a-soucasnost/ | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> ale väčší objem týchto surovín je dovážaný zo zahraničia. Keďže tretinu krajiny pokrývajú lesy, patrí drevo taktiež k vývozným artiklom. === Telekomunikácie a IT === [[Súbor:Praha Holešovice EUSPA 1.jpg|náhľad|Centrála systému [[Galileo (navigačný systém)|Galileo]] v Prahe]] V krajine sa prudko rozvíjajú [[telekomunikácie]]. Najväčší [[Mobilný operátor|telefónny operátor]] v krajine [[SPT Telecom|Český Telecom]] sa spojil s globálnou spoločnosťou [[Telefónica]] a premenoval sa na [[O2 Czech Republic]]. Táto spoločnosť je taktiež, spolu so spoločnosťami [[T-Mobile Czech Republic|T-Mobile]] a [[Vodafone Czech Republic|Vodafone]], jedným z najväčších mobilných operátorov a poskytovateľov [[internet]]u v krajine. V roku 2014 bolo v ČR 1,89 milióna pevných telefónnych liniek, 14 miliónov mobilných telefónov a cez 4 milióny internetových pripojení. Internet používalo 8,2 milióna Čechov, teda 77,5 percent obyvateľov krajiny.<ref name=cia /> Národná internetová [[doména najvyššej úrovne]] pre Českú republiku je [[.cz]]. Ku koncu roka 2016 bolo zaregistrovaných cez 1 280 000 adries s doménou .cz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet .cz domén - Statistiky CZ. | periodikum = stats.nic.cz | url = https://stats.nic.cz/stats/number_of_domains/ | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Dve antivírusové obrie spoločnosti [[Avast Software|Avast]] a [[AVG Technologies|AVG]] boli založené v Českej republike. V júli 2016 bolo oznámené, že Avast získal konkurenčný AVG za 1,3 miliardy $, spolu majú tieto spoločnosti používateľskú základňu okolo 400 milióna ľudí a 40% podiel na trhu mimo Čínu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Avast not done with deal-making after AVG buy, but no rush | vydavateľ = Reuters | dátum_vydania = 2016-09-30 | url = http://www.reuters.com/article/us-avast-avg-tech-ceo-idUSKCN1201R2?type=companyNews | jazyk = Anglicky}}</ref> Agentúra [[Agentúra Európskej únie pre Kozmický program|EUSPA]], ktorá riadi [[Galileo (navigačný systém)|navigačný systém Galileo]], sídli od roku 2012 v pražských [[Holešovice|Holešoviciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Praha je už čtyři roky sídlem Agentury pro evropský satelitní systém. Co z toho má Česká republika? | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/1968049-praha-je-uz-ctyri-roky-sidlem-agentury-pro-evropsky-satelitni-system-co-z-toho-ma-ceska | dátum vydania = | url archívu = | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Plánuje sa sťahovanie do väčšej budovy na pražskú [[Palmovka|Palmovku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stěhování evropské „NASA“ na Palmovku nabírá zpoždění. Kvůli tajným dokumentům | periodikum = Seznamzpravy.cz | dátum_vydania = 2024-01-31 | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-zivot-v-cesku-stehovani-evropske-nasa-na-palmovku-nabira-zpozdeni-kvuli-tajnym-dokumentum-244821}}</ref> === Doprava === {{Hlavný článok|Doprava v Česku}} [[Súbor:Motorways in Czechia map.svg|náhľad|[[Diaľnice v Česku]]]] ==== Cestná sieť ==== {{Hlavný článok|Diaľnice v Česku|Cesta I. triedy|Cesta II. triedy|Cesta III. triedy}} Dĺžka cestnej dopravnej siete v roku 2015 bola 55 737,5 km. Z toho 776 km tvorili [[Diaľnice v Česku|diaľnice]] a 6 244,9 km [[cesta I. triedy|cesty I. triedy]] (vrátane 459,4 km [[Rýchlostné cesty v Česku|rýchlostných komunikácií]]).<ref name="rocenka">[https://www.sydos.cz/cs/rocenka-2015/rocenka/htm_cz/cz15_321000.html Ročenka dopravy 2015: Infrastruktura silniční dopravy], Ministerstvo dopravy ČR</ref> [[Diaľnice v Česku|Diaľničná sieť]] je stále vo výstavbe. Hlavnou komunikáciou bude po svojom dokončení [[Diaľnica D1 (Česko)|diaľnica D1]], ktorá spojí [[Praha|Prahu]], [[Brno]] a [[Ostrava|Ostravu]] s Poľskem (smer [[Katovice]]). Už dokončenými komunikáciami sú [[Diaľnica D2 (Česko)|diaľnica D2]], spojujúca Brno a Bratislavu, [[Diaľnica D5 (Česko)|diaľnica D5]] spojujúca Prahu, Plzeň a Nemecko (smer [[Norimberg]]), [[Diaľnica D8 (Česko)|diaľnica D8]] z Prahy cez [[Ústí nad Labem]] do Nemecka (smer [[Drážďany]]), [[Diaľnica D10 (Česko)|diaľnica D10]] (Praha – Turnov), [[Diaľnica D46 (Česko)|diaľnica D46]] (Vyškov – Olomouc) a [[Diaľnica D56 (Česko)|diaľnica D56]] (Ostrava – Frýdek-Místek). V rôzne pokročilom stave výstavby sú ďalej [[Diaľnica D0 (Česko)|diaľnica D0]], [[Diaľnica D3 (Česko)|diaľnica D3]], [[Diaľnica D4 (Česko)|diaľnica D4]], [[Diaľnica D6 (Česko)|diaľnica D6]], [[Diaľnica D7 (Česko)|diaľnica D7]], [[Diaľnica D11 (Česko)|diaľnica D11]], [[Diaľnica D35 (Česko)|diaľnica D35]], [[Diaľnica D48 (Česko)|diaľnica D48]], [[Diaľnica D49 (Česko)|diaľnica D49]], [[Diaľnica D52 (Česko)|diaľnica D52]] a [[Diaľnica D55 (Česko)|diaľnica D55]]. Maximálna povolená rýchlosť na diaľnici je 130 km/h. Za používanie diaľníc platia motoristi [[diaľničný poplatok]], pričom od roku 2007 existuje systém [[Elektronické mýtne v Česku|elektronického mýtneho]]. Úmrtnosť na českých cestách bola v prepočte na obyvateľa v roku 2004 približne 1,6× vyššia než v Nemecku, aj keď intenzita dopravy je nižšia. Počet 1286 usmrtených z roku 2005 sa kolísavo znižuje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vnější příčiny úmrtí v ČR v letech 1994 až 2006 PDF |url=http://www.czso.cz/csu/2007edicniplan.nsf/t/AE00323F7A/$File/403507k06.pdf |dátum prístupu=2010-06-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20101117223446/http://www.czso.cz/csu/2007edicniplan.nsf/t/AE00323F7A/$File/403507k06.pdf |dátum archivácie=2010-11-17 }}</ref> V roku 2010 zomrelo na cestách 802 ľudí. Každé registrované vozidlo v ČR musí mať [[Evidenčné číslo vozidiel v Česku|štátnu poznávaciu značku]]. Jej súčasná podoba pochádza z roku 2001. ==== Železnice ==== {{Hlavný článok|Železničná doprava v Česku|Zoznam železničných tratí v Česku}} [[Súbor:Rychlík und Supercity in Praha hlavní nádraží.jpg|náhľad|[[Pendolino]] ([[Elektrická jednotka 680]]) na [[Praha hlavní nádraží|Hlavnom nádraží]] v Prahe]] Česko má so svojimi 9 568 km jednu z najhustejších železničných sietí v Európe. Z toho je 3 212 km tratí [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaných]] a 1 906 km je dvoj- a viackoľajových.<ref name="doicr">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dopravní infrastruktura – časové řady. ČSÚ, 1.8.2011 |url=http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/dopravni_infrastruktura_casove_rady |dátum prístupu=2012-03-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20111114153716/http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/dopravni_infrastruktura_casove_rady |dátum archivácie=2011-11-14 }}</ref> Správcom a prevádzkovateľom úplnej väčšiny železničnej infraštruktúry je štátna organizácia [[Správa železnic]]. České dráhy prevádzkujú [[vysokorýchlostný vlak|vysokorýchlostné vlaky]] [[Elektrická jednotka 680|Pendolino]], ale keďže žiadne trate nie sú [[Vysokorýchlostná železnica|vysokorýchlostné]], je ich maximálna rýchlosť obmedzená na 160 km/h. Prepravný výkon v osobnej doprave od roku 1995 klesal k minimu 6 518 milióna [[Deľba prepravnej práce|osobokilometrov]] v roku 2003 (81 % v roku 1995), potom stúpal až k 11 069 miliónom osobokilometrov v roku 2019 (138 % v roku 1995). V súvislosti s pandémiou prudko klesol v roku 2020 (6 485 milióna osobokilometrov) a do konca roku 2022 sa ešte nevrátil do hodnôt z roku 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokuemntu | titul = Doprava - Naturální ukazatele - časové řady | kapitola = Osobní doprava - časové řady : Tab. 1 Přeprava cestujících železniční dopravou | url = https://www.czso.cz/csu/czso/osobni_doprava_casove_rady | vydavateľ = Český statistický úřad | dátum vydania = 2024-02-06 | dátum prístupu = 2024-02-20 }}</ref> Prepravný výkon v nákladnej doprave od roku 1995 kolísavo klesal k minimu 12 791 milióna [[Deľba prepravnej práce|tonakilometrov]] v roku 2009 (68 % v roku 1995), a od tej doby pomaly kolísavo stúpal k 16 777 miliónom tonokilometrov v roku 2022 (74 % v roku 1995). V pandemickom roku 2020 sa prejavil pokles o 6 %, ktorý bol hneď nasledujúceho roku zahladený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doprava - Naturální ukazatele - časové řady | kapitola = Nákladní doprava - časové řady : Tab. 1 Železniční nákladní doprava | url = https://www.czso.cz/csu/czso/nakladni_doprava_casove_rady | vydavateľ = Český statistický úřad | dátum vydania = 2024-02-06 | dátum prístupu = 2024-02-20 }}</ref> Od roku [[1991]] je Česko zapojené do siete medzinárodných vlakov [[EuroCity]], od roku 2005 zaisťujú niektoré z medzinárodných spojení aj vlaky [[SuperCity]], ich ťažisko je na linke Praha – Ostrava. Najäčším [[Železničná doprava v Česku|železničným dopravcom]] sú [[České dráhy]]. Nákladný železničný trh je liberalizovaný, [[Konkurencia dopravcov v osobnej železničnej doprave v Česku|liberalizácia v osobnej doprave]] prebieha. Väčšina osobnej železničnej dopravy je podporovaná z verejných rozpočtov prostredníctvom dlhodobých zmlúv s dopravcami. Hlavným železničným uzlom je [[Praha hlavní nádraží|Hlavní nádraží v Prahe]]. Jeho stará budova je pamiatkovou chránenou [[Secesia (architektúra)|secesnou]] stavbou z dielne architekta [[Josef Fanta|Josefa Fantu]]. Medzinárodne využívaný je unikátny [[Železničný skúšobný okruh Cerhenice].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Exkurze na okruh, kde se krotí ti nejlepší evropští „železní oři“ {{!}} PN | periodikum = podebradskenoviny.cz | url = http://podebradskenoviny.cz/zpravodajstvi/exkurze-na-okruh-kde-se-kroti-ti-nejlepsi-evropsti-zelezni-ori | dátum prístupu = 2019-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20161220074148/http://podebradskenoviny.cz/zpravodajstvi/exkurze-na-okruh-kde-se-kroti-ti-nejlepsi-evropsti-zelezni-ori | dátum archivácie = 2016-12-20 }}</ref> ==== Letectvo ==== [[Súbor:Prg Ruzyne airport 5841.JPG|náhľad|[[Letisko Václava Havla Praha|Letisko Václava Havla]] v Prahe]] {{Hlavný článok|Zoznam letísk v Česku|Zoznam leteckých spoločností Česka}} +V Česku je celkem 91 civilních letišť,<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=|jméno=|titul=Letiště v ČR|url=http://www.czech.cz/cz/92812-mezinarodni-letiste-v-cr|vydavatel=czech.cz|místo=|datum vydání=|datum přístupu=2017-02-16|url archivu=https://web.archive.org/web/20170518223151/http://www.czech.cz/cz/92812-mezinarodni-letiste-v-cr|datum archivace=2017-05-18|nedostupné=ano}}</ref> z toho 46 má zpevněný [[Vzletová a přistávací dráha|povrch]]. Pouze 5 letišť vypravuje pravidelné lety. Většina [[letectví|letecké dopravy]] se v Česku realizuje přes [[Praha|pražské]] [[letiště Václava Havla Praha]], které v roce 2016 přepravilo 13 milionů pasažérů.<ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Pražské letiště má nový rekord, letos odbavilo už 13 milionů cestujících|periodikum=iDNES.cz|url=http://ekonomika.idnes.cz/letiste-milnik-cestujici-rekord-dav-/ekonomika.aspx?c=A161230_112818_ekonomika_bur|datum vydání=2016-12-30|datum přístupu=2017-02-16}}</ref> V zimní sezóně 2016/17 se z něj létalo do 105 destinací v 39 zemích světa.<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=|jméno=|titul=Magazín Terminál - zajímavá letadla za rok 2016|url=https://www.youtube.com/watch?v=DXKAqAUno0I|vydavatel=prg.aero|místo=|datum vydání=2016-11-07|datum přístupu=2017-02-16}}</ref> Mezi další letiště s pravidelným, ale méně hustým civilním provozem patří [[letiště Brno-Tuřany]], [[Letiště Leoše Janáčka Ostrava|Ostrava-Leoše Janáčka]], [[Letiště Pardubice|Pardubice]] a [[Letiště Karlovy Vary|Karlovy Vary]]. Působí zde tři hlavní pravidelné letecké společnosti. Nejstarší z nich jsou [[České aerolinie]], největší letecká společnost je [[Smartwings|Travel Service]], pod který spadá také nízkonákladová společnost [[Smartwings]]. Mezi další české letecké společnosti patří [[Van Air Europe]], [[Silver Air]] a další letecké společnosti poskytující služby [[aerotaxi]], například [[ABS Jets]], [[CTR Flight Services]], [[G-JET]] či [[Silesia Air]]. ==== Vodní doprava ==== [[Vodní doprava v Česku]] je provozována na řekách [[Labe]] a [[Vltava]] a dalších uzavřených vodních plochách, pro rekreační účely. Nejvýznamnějším provozovatelem vodní dopravy je [[Československá plavba labská]]. ČR disponuje i [[Svobodné přístavní pásmo v Hamburku a Štětíně|vlastním přístavním územím]] v areálu námořního přístavu v [[Hamburk]]u v Německu. Přístavy [[Moldauhafen]] a [[Saalehafen]] byly na základě [[Versailleská smlouva|Versailleské smlouvy]] pronajaty v roce 1929 na 99 let (do roku 2028) Československu. Téhož roku Československo zakoupilo i přístav [[Peutehafen]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Přístavní území ČR v Hamburku {{!}} ŘVC ČR | periodikum = www.rvccr.cz | url = http://www.rvccr.cz/pristavy-a-sluzby/pristavni-uzemi-cr-v-hamburku | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Od roku 1993 je spravuje Česko. Přístavy využívala [[Československá námořní plavba]], dnes [[Československá námořní plavba|Česká námořní plavba]]. Velkou tradici (již od [[Jakub Krčín|Jakuba Krčína]]) má vodohospodářství, splavňování, budování jezů a přehrad. Největšími přehradami v ČR jsou [[Vodní nádrž Orlík|Orlík]], [[Vodní nádrž Lipno|Lipno]], [[Vodní nádrž Švihov|Švihov (Želivka)]], [[Vodní nádrž Nechranice|Nechranice]], [[Vodní nádrž Slapy|Slapy]], [[Vodní nádrž Slezská Harta|Slezská Harta]], [[Vodní nádrž Vranov|Vranov]], [[Vodní nádrž Dalešice|Dalešice]], [[Vodní nádrž Rozkoš|Rozkoš]] a soustava nádrží [[Vodní dílo Nové Mlýny|Nové Mlýny]].<ref>http://voda.tzb-info.cz/11949-nejvetsi-prehrady-a-vodni-elektrarny-v-ceske-republice</ref> ==== Městská hromadná doprava ==== {{viz též|Městská hromadná doprava v Česku}} [[Soubor:Škoda 15T, smyčka Radlická.jpg|náhled|vlevo|Tramvaj 15T v zastávce Radlická]] [[Soubor:2Mt (81-71M) č. 3125 - stanice Malostranská.jpg|náhled|Klasický design [[A (linka metra v Praze)|trasy A]] Pražského metra, stanice [[Malostranská (stanice metra)|Malostranská]]]] V České republice existuje velká tradice [[Městská hromadná doprava v Česku|městské hromadné dopravy]]. Systémy MHD se začaly rozvíjet od 60. let 19. století – [[koněspřežná tramvaj v Brně]] byla zavedena již roku 1869, v roce 1875 pak [[Koněspřežná tramvaj v Praze|v Praze]]. První [[parní tramvaj]] mělo také [[parní tramvaj v Brně|Brno]], do provozu zde byla uvedena roku 1884. Prvenství při zavádění [[Elektrická tramvaj|elektrických tramvají]] si zajistily [[Tramvajová doprava v Teplicích|Teplice]], kde elektřinou poháněná tramvaj vyjela na trať roku 1895. Rok poté se přidala [[Tramvajová doprava v Praze|Praha]] (zde již od roku 1891 fungovala převážně předváděcí [[Elektrická dráha na Letné v Praze|Křižíkova elektrická dráha na Letné]]), roku 1897 [[Tramvajová doprava v Liberci|Liberec]], v roce 1899 [[Tramvajová doprava v Olomouci|Olomouc]], [[Tramvajová doprava v Plzni|Plzeň]] a [[Tramvajová doprava v Ústí nad Labem|Ústí nad Labem]], 1900 [[Tramvajová doprava v Brně|Brno]] a [[Tramvajová doprava v Jablonci nad Nisou|Jablonec nad Nisou]], 1901 [[Tramvajová doprava v Mostě a v Litvínově|Most a Litvínov]] a [[Tramvajová doprava v Ostravě|Ostrava]], 1902 [[Tramvajová doprava v Mariánských Lázních|Mariánské Lázně]], 1905 [[Tramvajová doprava v Opavě|Opava]], 1909 [[Tramvajová doprava v Českých Budějovicích|České Budějovice]] a [[Tramvajová doprava v Jihlavě|Jihlava]], 1911 [[Tramvajová doprava v Těšíně|Těšín]] a 1916 [[Tramvajová doprava v Bohumíně|Bohumín]]. Od 70. let 20. století funguje v ČR sedm tramvajových systémů: v [[Tramvajová doprava v Praze|Praze]], [[Tramvajová doprava v Brně|Brně]], [[Tramvajová doprava v Ostravě|Ostravě]], [[Tramvajová doprava v Plzni|Plzni]], [[Tramvajová doprava v Liberci|Liberci]], [[Tramvajová doprava v Olomouci|Olomouci]] a společný [[Tramvajová doprava v Mostě a v Litvínově|tramvajový systém Mostu a Litvínova]]. Ve 20. století je patrný trend úbytku tramvajové dopravy na úkor autobusové. Autobusová městská doprava se od 90. let integruje s příměstskou, větší roli od začátku 21. století také hraje městská a příměstská železnice (např. [[Esko Praha]]). Okrajovou roli v systému hromadné dopravy hrají lanové dráhy ([[Lanové dráhy v Karlových Varech|Karlovy Vary]], [[Lanová dráha na Petřín|Praha]]) či vodní doprava ([[Přívozy Pražské integrované dopravy|pražské přívozy]], [[Lodní doprava na Brněnské přehradě|doprava na Brněnské přehradě]]). Jediným městem v ČR, kde byl vybudován systém městské podzemní dráhy, takzvaného [[Metro|metra]], je Praha. Provoz [[Metro v Praze|pražského metra]] byl zahájen 9. května 1974. Síť tras k roku 2015 měřila 65,2&nbsp;km, soupravy zastavovaly v 61 stanicích. Pražské metro přepraví přes 1,6 milionů cestujících denně. Podle hodnocení [[Mezinárodní automobilová federace|Mezinárodní automobilové federace]] z roku 2010 má Praha čtvrtou nejkvalitnější městskou hromadnou dopravu v Evropě (po [[Mnichov]]u, [[Helsinky|Helsinkách]] a [[Vídeň|Vídni]]).<ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Praha má čtvrtou nejlepší MHD v Evropě, v testu jí pomohlo levné jízdné|periodikum=iDNES.cz|url=http://zpravy.idnes.cz/praha-ma-ctvrtou-nejlepsi-mhd-v-evrope-v-testu-ji-pomohlo-levne-jizdne-1e4-/domaci.aspx?c=A100218_113342_praha_nos|datum vydání=2010-02-18|datum přístupu=2016-09-05}}</ref> === Energetika === {{Podrobně|Energetika v Česku}} [[Soubor:Temelin 04710048 (8356289819).jpg|náhled|[[Jaderná elektrárna Temelín]], nejvýkonnější elektrárna v Česku a jedna ze dvou jaderných elektráren v zemi]] Česko v současnosti snižuje svojí energetickou závislost na [[hnědé uhlí|hnědém uhlí]], která se negativně projevovala v kvalitě životního prostředí v severních Čechách. V roce 2005 bylo 65,4 procent elektřiny vyráběno pomocí páry a spalováním (hlavně uhlí), 30 procent v jaderných elektrárnách a 4,6 procenta z obnovitelných zdrojů, včetně vodních elektráren. Největším českým energetickým zdrojem je [[Jaderná elektrárna Temelín]] (14 % výroby elektřiny v Česku), další jaderná elektrárna je v [[Jaderná elektrárna Dukovany|Dukovanech]]. Česko patří mezi největší vývozce proudu v Evropě, v roce 2013 vyvezlo asi 17 TWh, což je víc než vyrobí Temelín.<ref>[http://aktualne.centrum.cz/domaci/zivot-v-cesku/clanek.phtml?id=800111 Česko si zapsalo rekord. Vyvezlo nejvíc elektřiny]</ref> ČR je na sedmém místě na světě ve vývozu elektrické energie a na desátém ve výrobě energie z jádra.<ref name=cia /> [[Zelená dohoda pro Evropu]] počítá do roku 2033 s koncem používání [[uhlí]],<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Jak to bude s elektřinou? ČR ji stále vyváží, po útlumu uhlí se to ale změní | periodikum = Deník.cz | datum vydání = 2024-03-05 | url = https://www.denik.cz/energie/elektrina-utlum-uhli.html }}</ref> ze kterého se v roce 2023 vyráběla skoro polovina elektřiny v Česku.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Elektřina z uhlí se Česku přestává vyplácet, Síkela slibuje řízený odchod | periodikum = iDNES.cz | datum vydání = 2024-03-14 | url = https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/uhli-energetika-teplarny-utlum-tezba-odchod.A240313_155931_ekonomika_hyk }}</ref> Výpadek uhlí má být postupně nahrazen [[Jaderná energetika v Česku|jadernou energií]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Konec uhlí 2033 pořád platí, proud půjde i dovážet, plánuje Síkela | periodikum = Seznam Zprávy | datum_vydání = 11. října 2023 | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/ekonomika-konec-uhli-2033-porad-plati-proud-pujde-i-dovazet-planuje-sikela-238140 }}</ref> [[Zemní plyn]] je nakupován od norských společností a jako zkapalněný plyn [[Zkapalněný zemní plyn|LNG]] z [[Nizozemsko|Nizozemska]] a [[Belgie]]. V minulosti pocházely tři čtvrtiny dodávek plynu z [[Rusko|Ruska]], ale po vypuknutí [[Ruská invaze na Ukrajinu|války na Ukrajině]] byly tyto dodávky postupně zastaveny.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = ‚V lednu ani kubík.‘ Dovoz plynu z Ruska do Česka klesl na nulu, uvedl Síkela | periodikum = iROZHLAS | url = https://www.irozhlas.cz/ekonomika/cesko-zasoby-plyn-rusko_2302182048_zuj | datum přístupu = 2023-03-30 }}</ref> Zkapalněný zemní plyn se začal dovážet také z USA či [[Katar]]u.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Solidarita se nekoná. Německo od léta zvýší přirážku za tranzit plynu | periodikum = iDNES.cz | datum_vydání = 24. května 2024 | url = https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/plyn-lng-evropska-unie.A240524_135144_ekonomika_hyk#cxrecs_s }}</ref> === Maloobchod === Symbolem konzumního životního stylu se staly po revoluci roku 1989 supermarkety a hypermarkety, které ovládly maloobchodní sféru více než kdekoli jinde v Evropě.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Nákupní centra stále rostou, budou ale menší | periodikum = ČT24 | odkaz na periodikum = ČT24 | vydavatel = Česká televize | odkaz na vydavatele = Česká televize | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/ekonomika/1510832-nakupni-centra-stale-rostou-budou-ale-mensi | datum přístupu = 2016-09-05 }}</ref> === Cestovní ruch === {{Podrobně|Cestovní ruch v Česku|Seznam hradů, tvrzí a zřícenin v Česku}} [[Soubor:Prague Praha 2014 Holmstad Vaclavplassen i nybyen Nove Mesto flott.jpg|náhled|[[Václavské náměstí]]]] České hospodářství získává vysoké příjmy z cestovního ruchu. V roce 2001 celkové výnosy z cestovního ruchu dosáhly 118,13 miliardy korun, což tehdy představovalo 5,5 % [[Hrubý domácí produkt|HDP]]. V následujících letech však zájem cizinců o ČR, částečně z důvodu posílení kurzu české [[koruna česká|koruny]], poněkud opadl. Posléze koruna oslabila; v roce 2016 navštívilo Česko 9,3 milionu turistů ze zahraničí.<ref>{{Citace periodika|titul=Nejúspěšnější rok: turistů z ciziny přijelo rekordních devět milionů|periodikum=Zprávy E15.cz|url=http://zpravy.e15.cz/byznys/obchod-a-sluzby/nejuspesnejsi-rok-turistu-z-ciziny-prijelo-rekordnich-devet-milionu-1328598|datum přístupu=2017-02-09}}</ref> Praha je pátým nejnavštěvovanějším městem Evropy, po [[Londýn]]u, [[Paříž]]i, [[Istanbul]]u a [[Řím]]u.<ref>{{Citace elektronické monografie|titul=Top 100 City Destinations Ranking - 2013 Data|url=http://blog.euromonitor.com/2015/01/top-100-city-destinations-ranking.html|datum vydání=2015-01-27|datum přístupu=2016-09-05|jazyk=en-US}}</ref> Podle agentury [[CzechTourism]] byly v roce 2014 nejnavštěvovanějšími turistickými cíli v ČR [[Pražský hrad]] (1 799 300 turistů), [[Zoo Praha|Zoologická zahrada Praha]] (1 382 200), [[Aquapalace Praha|AquaPalace Praha]] (845 300), [[Dolní oblast Vítkovice|Dolní oblast Vítkovic]] a [[Hornické muzeum Landek Park|Landek Park]] v Ostravě (808 900), [[Staroměstská radnice]] (včetně [[Staroměstský orloj|orloje]]) v Praze (739 800), Pivovarské muzeum a podzemí v Plzni (600 000), [[Zoologická zahrada Zlín|Zoologická zahrada Zlín-Lešná]] (585 100), [[Židovské muzeum v Praze]] (580 000), [[Petřínská rozhledna]] v Praze (557 400) a [[Zoologická zahrada a botanický park Ostrava|Zoologická zahrada Ostrava]] (540 500).<ref>{{Citace elektronické monografie|titul=Nejnavštěvovanější místa v&nbsp;ČR: opět vede Pražský hrad, umístily se i&nbsp;méně známé lokality|url=http://www.novinky.cz/cestovani/373453-nejnavstevovanejsi-mista-v-cr-opet-vede-prazsky-hrad-umistily-se-i-mene-zname-lokality.html|datum přístupu=2016-09-05|jazyk=cs-CZ}}</ref> Úspěch pražské zoo souvisí s její prestiží. V roce 2015 uživatelé největšího cestovatelského serveru [[TripAdvisor]] pražskou zoo určili jako čtvrtou nejlepší na světě.<ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Zoo Praha je čtvrtá nejlepší na světě|url=http://www.novinky.cz/cestovani/375116-zoo-praha-je-ctvrta-nejlepsi-na-svete.html|datum přístupu=2016-09-05|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavatel = Borgis }}</ref> Magazín [[Forbes]] ji roku 2008 označil za sedmou nejlepší na světě.<ref>{{Citace elektronické monografie|titul=Žebříček nejlepších zoo na světě podle magazínu Forbes|url=https://www.zoopraha.cz/aktualne/ostatni-clanky/223-zebricek-nejlepsich-zoo-na-svete-podle-magazinu-forbes|datum přístupu=2016-09-05}}</ref> [[Soubor:Lednice, zámek (05).jpg|náhled|Novogotický [[Lednice (zámek)|zámek Lednice]]]] [[Soubor:Český Krumlov, zámek a kostel zdola3.jpg|náhled|vlevo|[[Český Krumlov (hrad a zámek)|Hrad a zámek Český Krumlov]] v jižních Čechách]] [[Soubor:Zámek hluboká.jpg|náhled|[[Hluboká (zámek)|Zámek Hluboká]] poblíž Českých Budějovic]] [[Soubor:Zamek Karlštejn.jpg|náhled|Středověký [[Karlštejn|hrad Karlštejn]] poblíž [[Beroun]]a]] [[Soubor:Praha, Zlatá ulička - panoramio (2).jpg|náhled|vlevo|[[Zlatá ulička]] v Praze]] Z hradů a zámků jsou kromě Pražského hradu nejnavštěvovanější [[Lednice (zámek)|zámek Lednice]], [[Český Krumlov (hrad a zámek)|zámek Český Krumlov]], [[Hluboká (zámek)|zámek Hluboká nad Vltavou]], [[Karlštejn|hrad Karlštejn]], [[Průhonice (zámek)|zámek Průhonice]], [[Dětenice (zámek)|zámek Dětenice]], [[Konopiště|zámek Konopiště]], [[Arcibiskupský zámek Kroměříž|arcibiskupský zámek a zahrady v Kroměříži]] a [[Loučeň (zámek)|zámek Loučeň]].<ref name="haz">{{Citace elektronického periodika|příjmení=Novotný|jméno=Jiří|titul=TOP 100 Nejnavštěvovanější místa v ČR - České hrady a zámky|periodikum=www.hrady-zamky-cr.cz|url=http://www.hrady-zamky-cr.cz/pamatky/top.php|datum přístupu=2016-09-05|url archivu=https://web.archive.org/web/20160716184752/http://www.hrady-zamky-cr.cz/pamatky/top.php|datum archivace=2016-07-16}}</ref> Ve Středočeském kraji jsou turistickými lákadly také [[Kostel Všech svatých (Sedlec)|kostnice v Sedlci]] v Kutné Hoře a [[chrám svaté Barbory]] tamtéž, hrady [[Křivoklát]], [[Český Šternberk (hrad)|Český Šternberk]] a [[Kokořín (hrad)|Kokořín]], zámky [[Poděbrady (zámek)|Poděbrady]] a [[Veltrusy (zámek)|Veltrusy]], v Jihočeském kraji [[Vyšebrodský klášter|klášter Vyšší Brod]], hrady [[Rožmberk (hrad)|Rožmberk]] a [[Zvíkov (hrad)|Zvíkov]], zámky [[Orlík (zámek)|Orlík]], [[Červená Lhota (zámek)|Červená Lhota]] a [[Jindřichův Hradec (zámek)|Jindřichův Hradec]], v Karlovarském kraji [[Loket (hrad)|hrad Loket]], v Ústeckém kraji [[Koncentrační tábor Terezín|Památník Terezín]], hrad [[Hazmburk]] a zámek [[Duchcov (zámek)|Duchcov]], v Libereckém hrady [[Trosky (hrad)|Trosky]], [[Grabštejn]], [[Lemberk]], [[Bezděz (hrad)|Bezděz]] a [[Sychrov (zámek)|zámek Sychrov]], v Královéhradeckém [[Bílá věž (Hradec Králové)|Bílá věž]] v Hradci Králové, hrad [[Kost (hrad)|Kost]], zámky [[Ratibořice (zámek)|Ratibořice]], [[Karlova Koruna]] a [[Hrádek u Nechanic (zámek)|Hrádek u Nechanic]], v Pardubickém [[Muzeum v přírodě Vysočina|soubor lidových staveb]] u Hlinska a zámek [[Pardubice (zámek)|Pardubice]], na Vysočině [[Telč (zámek)|zámek Telč]], v Olomouckém [[Bouzov (hrad)|hrad Bouzov]], v Jihomoravském [[Katedrála svatého Petra a Pavla|katedrála sv. Petra a Pavla]] v Brně, hrady [[Špilberk]], [[Pernštejn (hrad)|Pernštejn]], [[Veveří (hrad)|Veveří]] a [[Bítov (hrad)|Bítov]], ve Zlínském [[Valašské muzeum v přírodě]] v Rožnově pod Radhoštěm, hrad [[Buchlov]] a zámek [[Buchlovice (zámek)|Buchlovice]]. K nejznámějším pražským pamětihodnostem patří krom dosud jmenovaných [[Kostel Matky Boží před Týnem|Týnský chrám]], [[Staronová synagoga]], [[Starý židovský hřbitov v Praze-Josefově|Starý židovský hřbitov]], [[Betlémská kaple]], [[Břevnovský klášter]], [[Stavovské divadlo]], [[Pražské Jezulátko]], [[Emauzský klášter]], [[palác Kinských]], [[Maiselova synagoga]], [[Pivovar U Fleků]], [[Španělská synagoga]], [[pražská Loreta]], z novějších pak [[Lennonova zeď]] či [[Žižkovský vysílač|Žižkovská televizní věž]]. Krom katedrály sv. Víta patří k turisticky nejatraktivnějším částem Pražského hradu [[Zlatá ulička]], [[Bazilika svatého Jiří|bazilika sv. Jiří]], [[Královská zahrada]], [[Letohrádek královny Anny]] a [[Starý královský palác (Pražský hrad)|Starý královský palác]]. Nejznámějšími mimopražskými a mimobrněnskými svatostánky jsou [[Katedrála svatého Václava|katedrála svatého Václava v Olomouci]], [[Velká synagoga v Plzni]], [[Kostel Nejsvětější Trojice (Fulnek)|kostel Nejsvětější Trojice ve Fulneku]], [[Katedrála svatého Bartoloměje|katedrála svatého Bartoloměje v Plzni]], [[Katedrála Božského Spasitele|katedrála Božského Spasitele v Ostravě]] a [[Katedrála svatého Štěpána (Litoměřice)|katedrála svatého Štěpána v Litoměřicích]]. V ČR je asi 700 muzeí.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Muzea a galerie | periodikum = www.czech.cz | url = http://www.czech.cz/cz/Turistika/Kam-jit,-co-navstivit/Muzea-a-galerie | datum přístupu = 2019-12-14 | url archivu = https://web.archive.org/web/20190819222917/http://www.czech.cz/cz/Turistika/Kam-jit,-co-navstivit/Muzea-a-galerie | datum archivace = 2019-08-19 | nedostupné = ano }}</ref> Největším je [[Národní muzeum]] (jeho součástí je Přírodovědecké muzeum, Historické muzeum, Náprstkovo muzeum asijských, afrických a amerických kultur a Muzeum české hudby), [[Moravské zemské muzeum]], [[Židovské muzeum v Praze]], [[Národní technické muzeum v Praze|Národní technické muzeum]], [[Uměleckoprůmyslové muzeum v Praze]], [[Muzeum hlavního města Prahy]] (vlastní [[Langweilův model Prahy]] a spravuje i [[Müllerova vila|Müllerovu vilu]]), [[Vojenské technické muzeum Lešany]], [[Muzeum umění Olomouc]], [[Slovácké muzeum v Uherském Hradišti]]. K nejnavštěvovanějším patří též [[Hornické muzeum Příbram|Hornické muzeum v Příbrami]] a [[České muzeum stříbra|České muzeum stříbra v Kutné Hoře]]. Z přírodních památek to jsou [[Punkevní jeskyně]] a propast [[Macocha]], [[soutěsky Kamenice]], [[Pravčická brána]], [[Koněpruské jeskyně]], [[Bozkovské dolomitové jeskyně]] či [[Jetřichovické vyhlídky]].<ref name="haz" /> Mimořádné postavení mají kulturní památky zapsané na [[Světové dědictví (Česko)|seznam světového kulturního dědictví UNESCO]]. Kromě již uvedených (Kroměříž, Český Krumlov, centrum Prahy) jsou to [[vila Tugendhat]] v Brně, vesnice [[Holašovice]], historické jádro [[Kutná Hora-Vnitřní Město|Kutné Hory]], [[Lednicko-valtický areál]], [[Litomyšl (zámek)|zámek a zámecký areál Litomyšl]], [[Sloup Nejsvětější Trojice (Olomouc)|sloup Nejsvětější Trojice]] v Olomouci, historické centrum [[Třebíč]]e ([[Zámostí (Třebíč)|Třebíčská židovská čtvrť]] a [[Bazilika svatého Prokopa]]) a [[Kostel svatého Jana Nepomuckého (Žďár nad Sázavou)|poutní kostel sv. Jana Nepomuckého na Zelené hoře]]. Na seznam nehmotného světového kulturního dědictví UNESCO byly zapsány [[Jízda králů]] na Slovácku a na Hané, [[sokolnictví]], [[masopustní průvody s maskami na Hlinecku]], [[slovácký verbuňk]]<ref>{{Citace elektronického periodika|příjmení=s.r.o.|jméno=World Media Partners,|titul=Dvanáct českých divů světa|periodikum=www.unesco-czech.cz|url=http://www.unesco-czech.cz/|datum přístupu=2016-09-05}}</ref> a nejnověji, v roce 2016, české loutkářství.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = České a slovenské loutkářství je na seznamu UNESCO | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavatel = Borgis | url = https://www.novinky.cz/kultura/clanek/ceske-a-slovenske-loutkarstvi-je-na-seznamu-unesco-40016895 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Některé lokality mají zvláštní význam pro spjatost s českými dějinami nebo mýty – hora [[Říp]], [[Vyšehrad]] (zejm. [[Vyšehradský hřbitov]], kde je pohřben [[Antonín Dvořák]] i [[Bedřich Smetana]]), hora [[Blaník]], [[Velehrad]] spojený s památkou cyrilometodějskou a velkomoravskou, [[Bazilika svatého Václava (Stará Boleslav)|kostel svatého Václava]] ve Staré Boleslavi spjatý s legendou o zabití knížete Václava, [[Pravoslavný chrám svatého Cyrila a Metoděje (Praha)|pravoslavný chrám svatých Cyrila a Metoděje]] v Praze, kde za druhé světové války zahynuli strůjci atentátu na Heydricha. K oblíbeným turistickým akcím patří [[Muzejní noc]], [[Noc kostelů]], [[Hradozámecká noc]], rekonstrukce nejslavnějších bitev, jež se odehrály na českém území ([[bitva u Slavkova]], [[bitva u Hradce Králové]], [[bitva u Kolína]], [[Obléhání Brna (1645)|obléhání Brna Švédy]] atd.), [[Dny NATO v Ostravě]] či armádní [[Bahna]].<ref>http://www.kudyznudy.cz/Aktuality/Co-prinese-rok-2016--nejocekavanejsi-a-nejlepsi-ak.aspx</ref> Krom toho řada festivalů a veletrhů (viz [[#Festivaly, přehlídky, ceny|příslušný oddíl]]). Tradičními turistickými magnety bývala lázeňská města jako [[Karlovy Vary]], [[Mariánské Lázně]] a [[Františkovy Lázně]], ovšem lázeňství se dostalo do krize. Karlovy Vary si však zachovávají atraktivitu kupříkladu i díky každoročnímu [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary|mezinárodnímu filmovému festivalu]]. Tato filmová přehlídka založená po druhé světové válce je dnes největší kulturní akcí v ČR. Významné rekreační oblasti v ČR jsou [[Národní park České Švýcarsko|České Švýcarsko]], [[Český ráj]], [[Krkonoše]] a [[Šumava]]. == Obyvatelstvo == {{Historie počtu obyvatel |title = Vývoj populace v českých zemích (sčítání lidu) |source = [[Český statistický úřad|ČSÚ]]<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Veřejná databáze: Počet a pohyb obyvatel v Českých zemích (roční údaje) | periodikum = vdb.czso.cz | vydavatel = Český statistický úřad | url = https://vdb.czso.cz/vdbvo2/faces/index.jsf?page=vystup-objekt&pvo=DEMDCR1&z=T&f=TABULKA&skupId=4791&katalog=33157&pvo=DEMDCR1 | datum přístupu = 2024-11-28 }}</ref> |type = ČR |cols = 2 |1857 |7016531 |1869 |7617230 |1880 |8222013 |1890 | 8665421 |1900 |9372214 |1910 |10078637 |1921 |10009587 |1930 |10674386 |1950 |8896133 |1961 |9571531 |1970 |9807697 |1980 |10291927 |1991 |10302215 |2001 |10230060 |2011 |10436560 |2021 |10524167 }} {{viz též|Obyvatelstvo Česka}} Na konci roku 2018 žilo v České republice dle [[Český statistický úřad|Českého statistického úřadu]] 10 649 800 lidí. [[Přirozený přírůstek]] v roce 2018 byl 1116 osob, [[plodnost#Úhrnná plodnost|úhrnná plodnost]] dosáhla hodnoty 1,71, v roce 2021 pak dosáhla hodnoty 1,83. Hlavní příčinou růstu počtu obyvatel je dlouhodobě migrace – v roce 2018 byl počet přistěhovalých o 38 629 osob vyšší než počet vystěhovalých, šlo zejména o migraci z [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Slovensko|Slovenska]]. Průměrný věk činil v roce 2018 42,3 let, [[střední délka života]] byla 76,1 let u mužů a 81,9 let u žen. V roce 2018 byl nejlidnatějším krajem Středočeský s 1 369 332 obyvateli. Byl jediným krajem, kde žilo více lidí než v Praze, která měla 1 308 632 obyvatel.<ref name="StatRocenka2019">{{Citace elektronické monografie | titul = Statistická ročenka České republiky - 2019 | vydavatel = Český statistický úřad | url = https://www.czso.cz/csu/czso/statisticka-rocenka-ceske-republiky-2019 | datum přístupu = 2020-06-21 }}</ref> === Vývoj počtu obyvatel v Česku === {{#chart:Czech Republic Total Population.chart}} === Etnické složení === [[Soubor:Věkové složení obyvatelstva ČR 2024.png|náhled|Věkové složení obyvatelstva ČR 2024<ref name="vekoveslozeni">[https://www.kurzy.cz/ekonomika/vekove-slozeni/ Věkové složení obyvatel] - Obyvatelstvo ČR [[Kurzy.cz]].</ref>]] {{Podrobně|Národnostní složení České republiky}} V posledním sčítání lidu v roce [[2011]] se 64,3 % obyvatel Česka přihlásilo k [[Češi|české]] národnosti (86,1 % z těch, kteří se k nějaké národnosti přihlásili), která zcela převažuje ve všech okresech Česka, 5,0 % obyvatel deklarovalo národnost [[Moravané|moravskou]] a 0,1 % národnost [[Slezané|slezskou]],<ref name="SLDB2011">{{Citace elektronického periodika | titul = Obyvatelstvo podle pohlaví a podle druhu pobytu, státního občanství, způsobu bydlení, národnosti a náboženské víry | url = https://vdb.czso.cz/vdbvo2/faces/index.jsf?page=vystup-objekt&pvo=OTCR111&z=T&f=TABULKA&katalog=30809&v=v122__null__null__null#w= | periodikum = vdb.czso.cz | datum přístupu = 2019-08-08 }}</ref> v obou případech rovněž hovořící převážně [[Čeština|česky]]. Podle názoru [[Český statistický úřad|Českého statistického úřadu]] jde o důsledek rozdělení [[Češi|české národnosti]], před sčítáním v roce [[1991]] ještě jednotné, v důsledku medializace moravské národnostní problematiky a tedy do jisté míry uměle;<ref>{{Citace elektronického periodika |titul=Český statistický úřad: Základní informace o vývoji obyvatelstva, domácností, domů a bytů, část 5. Národnost a mateřský jazyk |url=http://www.czso.cz/csu/2005edicniplan.nsf/t/D6002FD8F5/$File/kap_I_05.pdf |datum přístupu=2008-05-15 |url archivu=https://web.archive.org/web/20160309223736/http://www.czso.cz/csu/2005edicniplan.nsf/t/D6002FD8F5/$File/kap_I_05.pdf |datum archivace=2016-03-09 }}</ref> [[Moravané (strana)|politická strana Moravané]] tento stav naopak hodnotí jako projev spontánního národního obrození.<ref>[http://moravane.eu/?s=n%C3%A1rodn%C3%ADho+obrozen%C3%AD+Moravan%C5%AF „Moravané“]</ref> Faktem zůstává, že moravskou, částečně slezskou a po určitou dobu i českou a slovenskou národnost bylo v různých obdobích existence [[Československo|Československa]] možno deklarovat jen omezeně (skupina nebyla uváděna v koncových statistikách) nebo vůbec ne (ke skupině nebylo možno se přihlásit) a teprve v roce [[1991]], krátce před rozpadem státu, bylo poprvé plně přihlédnuto ke každé z těchto čtyř národností jednotlivě.<ref>[http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/prvni_ceskoslovenske_scitani_lidu_1921 „Český statistický úřad: První Československé sčítání lidu 1921“] {{Wayback|url=http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/prvni_ceskoslovenske_scitani_lidu_1921 |date=20120604093519 }}. [http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/narodnosti_v_cr_od_r_1921 „Český statistický úřad: Národnosti v ČR od r. 1921“].</ref> Celkem 25,3 % obyvatel Česka využilo při sčítání lidu v roce 2011 možnost nevyplňovat ve sčítacích formulářích dobrovolnou kolonku národnosti a ponechalo ji prázdnou.<ref name="SLDB2011" /> === Etnografické skupiny === [[Soubor:Kroj 8 svobodní detail.jpg|náhled|Slavnostní [[kroj]] svobodného páru z Moravského [[Slovácko|Slovácka]]]] [[Soubor:Narodnostni-slozeni-cr.png|náhled|Národnostní složení ČR]] V Česku existuje několik etnografických skupin úzce spjatých s krajem, kde žijí, které se v minulosti lišily některými kulturními rysy a dialektem. V Čechách to jsou například [[Chodové]], [[Plzeňáci]], [[Blata|Blaťáci]] a [[Doudlebové]], na Moravě [[Horácko|Horáci]], [[Hanáci]], [[Moravští Chorvati]],<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = 500 let od příchodu na jižní Moravu. Charváti? Vinaři milující fazolovou polévku | periodikum = Brněnský deník | datum_vydání = 8. srpna 2015 | url = https://brnensky.denik.cz/z-regionu/500-let-od-prichodu-na-jizni-moravu-charvati-vinari-milujici-fazolovou-polevku-20150808.html }}</ref> [[Moravští Slováci]], [[Podlužáci]], [[Valašsko|Valaši]], [[Laši]] a další a ve Slezsku např. [[Goralé]],<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hubinger | jméno = Václav | příjmení2 = Honzák | jméno2 = František | příjmení3 = Polišenský | jméno3 = Jiří | spoluautoři = | rok = 1985 | titul = Národy celého světa (Malé encyklopedie) | vydavatel = Mladá fronta | místo = Praha | isbn = | strany = 69 }}</ref> [[Slezané|Šlonzáci]],<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Boj za slezskou věc: Kdo usiloval o nezávislost Slezska? | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost | datum_vydání = 31. prosince 2018 | url = https://www.stoplusjednicka.cz/boj-za-slezskou-vec-kdo-usiloval-o-nezavislost-slezska }}</ref> [[Moravci]] a [[Prajzové|Prajzáci]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Být Prajzákem | periodikum = Historie.cs | datum_vydání = 26. října 2019 | url = https://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10150778447-historie-cs/419236100051004/titulky }}</ref> Tyto rozdíly se začaly, zejména po [[Druhá světová válka|druhé světové válce]], stírat, některé krajové zvláštnosti se však dosud udržují. Kromě těchto geograficky rozlišitelných etnografických skupin stojí za zmínku víceméně rozptýlené, specifické etnografické skupiny. Jedná se o [[Romové v Česku|romskou]] a [[Židé v Česku|židovskou]] etnografickou skupinu. === Cizinci === Na konci roku 2022 podle [[Český statistický úřad|Českého statistického úřadu]] žilo v Česku 1&nbsp;113&nbsp;698 cizinců (10,3 % z celkové populace), z&nbsp;nich 29,9 % zde mělo udělený [[trvalý pobyt]].<ref name="cizinci1">{{Citace elektronického periodika | titul = Cizinci v ČR v letech 2004 - 2022 (stav k 31. 12.) | periodikum = czso.cz (Český statistický úřad) | url = https://www.czso.cz/documents/11292/41862280/c01R01_2022.pdf/14cb3934-9b32-4d4d-8017-9700f6e7edb7?version=1.0 | datum přístupu = 2023-06-23 | url archivu = https://web.archive.org/web/20230623183151/https://www.czso.cz/documents/11292/41862280/c01R01_2022.pdf/14cb3934-9b32-4d4d-8017-9700f6e7edb7?version=1.0 | datum archivace = 2023-06-23 }}</ref> Dalších 2456 osob bylo v roce 2022 v [[azyl|azylovém řízení]].<ref name="cizinci1" /> Osoby cizího původu s&nbsp;uděleným českým občanstvím v&nbsp;uvedených počtech nejsou zahrnuty. V [[Praha|Praze]] a [[Středočeský kraj|Středočeském kraji]] v roce 2022 žilo celkem 504 tisíc cizinců, tedy necelá polovina z&nbsp;jejich celkového počtu v&nbsp;ČR.<ref name="cizinciKraje">{{Citace elektronického periodika | titul = Cizinci v ČR podle regionu soudržnosti, kraje a okresu v letech 1996 - 2022 (stav k 31. 12.) | periodikum = czso.cz (Český statistický úřad) | url = https://www.czso.cz/documents/11292/27320905/c01R05_2022.pdf/1c68dfda-ac08-4307-a57f-b663132d19b8?version=1.0 | datum přístupu = 2023-06-23 | url archivu = https://web.archive.org/web/20230623183723/https://www.czso.cz/documents/11292/27320905/c01R05_2022.pdf/1c68dfda-ac08-4307-a57f-b663132d19b8?version=1.0 | datum archivace = 2023-06-23 }}</ref> Nejvíce cizinců pochází z [[Ukrajina|Ukrajiny]], jejíž státní příslušníci v roce 2004 počtem překonali cizince ze [[Slovensko|Slovenska]]; dále následují cizinci z [[Vietnam]]u, [[Rusko|Ruska]], [[Německo|Německa]] a [[Polsko|Polska]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Data - počet cizinců | periodikum = Czso.cz | url = https://www.czso.cz/csu/cizinci/4-ciz_pocet_cizincu#cr}}</ref> Vietnamci pobývají v Česku v průměru nejdéle (8&nbsp;let), lidé z&nbsp;bývalé [[Jugoslávie]] jen o&nbsp;rok méně. Podle údajů ČSÚ z roku 2012 byl největší podíl [[Vysoká škola|vysokoškolsky vzdělaných]] mezi osobami přicházejícími z&nbsp;[[Rusko|Ruska]] (27 % imigrantů z&nbsp;této země). Největší část svých výdělků do mateřské země posílali [[Ukrajinci]] (17 % příjmu).<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Cizinci v ČR: Vietnamci u nás zakořenili | periodikum = czso.cz | url = https://www.czso.cz/csu/czso/cizinci_v_cr_vietnamci_u_nas_zakorenili20120214 }}</ref> Od vstupu do [[Evropská unie|Evropské unie]] se počet cizinců v Česku postupně zvyšoval, ale jejich podíl na populaci zůstával nižší než v ostatních zemích Evropské unie&nbsp;– v roce 2016 bylo Česko z&nbsp;28&nbsp;států unie z&nbsp;hlediska etnické heterogenity na 24.&nbsp;místě.<ref>Cizinců v Česku přibylo. Nejvíce jich přichází z&nbsp;Ukrajiny a Slovenska. [http://zpravy.aktualne.cz/domaci/cizincu-v-cesku-pribyva-tvori-4-5-populace-nejvice-jich-pric/r~7595e2d0d3db11e5a8d7002590604f2e/]</ref> V roce 2021 v Česku počet cizinců dosáhl 6,2 %, v&nbsp;sousedním [[Německo|Německu]] žil největší počet cizinců v&nbsp;EU, to jest 7,2&nbsp;milionu (9 % populace). V&nbsp;[[Rakousko|Rakousku]] je podíl cizinců na celkovém počtu obyvatel 10,8 % a&nbsp;ve [[Španělsko|Španělsku]] 12 %.<ref>[http://europa.eu/rapid/press-release_STAT-12-105_en.htm?locale=en Foreign citizens in EU]</ref> Ke skokovému zvýšení podílu cizinců v Česku nad 10 % z celkové populace došlo v roce 2022 s příchodem ukrajinských uprchlíků v důsledku [[Ruská invaze na Ukrajinu|ruské invaze na Ukrajinu]]. {| class="wikitable" style="display:inline-block;vertical-align:top;" |+ Nejčastější země původu cizinců žijících v Česku k 31. březnu 2026 (nad 10 tisíc osob) ! Země původu !! Počet osob<ref>https://mv.gov.cz/clanek/cizinci-s-povolenym-pobytem.aspx</ref> |- | {{flagicon|Ukraine}} [[Ukrajina]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:602263}} |- | {{flagicon|Slovakia}} [[Slovensko]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:126220}} |- | {{flagicon|Vietnam}} [[Vietnam]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:69966}} |- | {{flagicon|Russia}} [[Rusko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:37468}} |- | {{flagicon|Romania}} [[Rumunsko]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:21330}} |- | {{flagicon|Poland}} [[Polsko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:17601}} |- | {{flagicon|Bulgaria}} [[Bulharsko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:17447}} |- | {{flagicon|Filipíny}} [[Filipíny]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:15959}} |- | {{flagicon|Mongolia}} [[Mongolsko]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:15147}} |- | {{flagicon|Hungary}} [[Maďarsko]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:12214}} |- | {{flagicon|India}} [[Indie]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:11853}} |- | {{flagicon|Germany}} [[Německo]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:10953}} |- | {{flagicon|Kazakhstan}} [[Kazachstán]] || style="text-align:right" | {{růst}} {{formatnum:10666}} |- | {{flagicon|China}} [[Čína]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:10347}} |- | {{flagicon|United States}} [[Spojené státy americké]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:10328}} |- ! colspan="2" | {{růst}}/{{pokles}} – porovnání s 28. únorem 2026 |} {| class="wikitable" style="text-align:right;display:inline-block;vertical-align:top;" |+ Počet cizinců v Česku<ref name="Cizinci 2024"/><ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Počet cizinců, demografické události | periodikum = Statistika | url = https://csu.gov.cz/pocet-cizincu-demograficke-udalosti?pocet=10&start=0&podskupiny=291&razeni=-datumVydani | datum přístupu = 2024-09-07 }}</ref> ! Rok !! Počet<br /><small>(údaje k 31.&nbsp;12.)</small> !! Podíl na<br />celkové populaci |- | 2000 || {{formatnum:200951}} || 2,0 % |- | 2001 || {{formatnum:210794}} || 2,1 % |- | 2002 || {{formatnum:231608}} || 2,3 % |- | 2003 || {{formatnum:240421}} || 2,4 % |- | 2004 || {{formatnum:254294}} || 2,5 %<!--1,9 %--> |- | 2005 || {{formatnum:278312}} || 2,7 %<!--2,5 %--> |- | 2006 || {{formatnum:321456}} || 3,1 %<!--2,9 %--> |- | 2007 || {{formatnum:392315}} || 3,8 %<!--3,3 %--> |- | 2008 || {{formatnum:437565}} || 4,2 %<!--3,9 %--> |- | 2009 || {{formatnum:432503}} || 4,1 %<!--4,0 %--> |- | 2010 || {{formatnum:424291}} || 4,0 %<!--3,9 %--> |- | 2011 || {{formatnum:434153}} || 4,1 %<!--4,0 %--> |- | 2012 || {{formatnum:435946}} || 4,1 % |- | 2013 || {{formatnum:439189}} || 4,1 % |- | 2014 || {{formatnum:449367}} || 4,2 % |- | 2015 || {{formatnum:464670}} || 4,3 % |- | 2016 || {{formatnum:493441}} || 4,5 % |- | 2017 || {{formatnum:524142}} || 4,8 % |- | 2018 || {{formatnum:564345}} || 5,1 % |- | 2019 || {{formatnum:593366}} || 5,4 % |- | 2020 || {{formatnum:632570}} || 5,8 % |- | 2021 || {{formatnum:658564}} || 6,2 % |- | 2022 || {{formatnum:1113698}} || 10,3 % |- | 2023 || {{formatnum:1063225}} || 9,8 % |- | 2024 || {{formatnum:1094090}} || 10,0 % |- | 2025 || {{formatnum:1131197}} || 10,4 % |} === Náboženství === {{Podrobně|Náboženství v Česku|Křesťanství v Česku}} [[Soubor:Prince Rastislav.JPG|náhled|upright|vlevo|[[Rostislav|Svatý Rostislav]], kníže Velkomoravské říše, za jehož panování se uskutečnila [[Cyril a Metoděj|cyrilometodějská misie]].]] {{bar box |title=Náboženství v Česku (2021)<ref name="SLDB2011" /> |titlebar= |float=right |bars= {{bar percent|[[Irreligiozita|bez vyznání]]|Black|47.8}} {{bar percent|nedeklarované|Gray|30.1}} {{bar percent|[[Katolicismus|katolické]]|DarkOrchid|9.3}} {{bar percent|neorganizovaní věřící|Chartreuse|9.1}} {{bar percent|ostatní křesťané|Turquoise|2.4}} {{bar percent|[[Protestantismus|protestantské]]|DodgerBlue|0.5}} {{bar percent|ostatní náboženství / neznámé|Crimson|1.2}} }} {{bar box |title=Náboženství v Česku (2011)<ref name="Czech Statistical Office">{{cite web |url=http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/$File/PVCR071_ENG.pdf |title=Population by religious belief and by municipality size groups |accessdate=23 April 2012 |publisher=Czech Statistical Office |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20150221184947/http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/%24File/PVCR071_ENG.pdf |archive-date=21 February 2015 |df=dmy |titul=Archivovaná kopie |datum přístupu=2013-06-25 |url archivu=https://web.archive.org/web/20150221184947/http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/$File/PVCR071_ENG.pdf |datum archivace=2015-02-21 |nedostupné=ano }}</ref> |titlebar= |float=right |bars= {{bar percent|nedeklarované|Gray|44.7}} {{bar percent|[[Irreligiozita|bez vyznání]]|Black|34.5}} {{bar percent|[[Katolicismus|katolické]]|DarkOrchid|10.5}} {{bar percent|neorganizovaní věřící|Chartreuse|6.8}} {{bar percent|ostatní křesťané|Turquoise|1.1}} {{bar percent|[[Protestantismus|protestantské]]|DodgerBlue|1}} {{bar percent|ostatní náboženství / neznámé|Crimson|0.7}} }} Česko má jednu z nejméně náboženských populací na světě. V průzkumech projektu [[Eurobarometr]] v roce 2005 odpovědělo 19 % tázaných, že věří v Boha, 50 % věří v nějakou životní či duchovní sílu a 30 % nevěří v nic z toho.<ref>http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_225_report_en.pdf</ref> Podle posledního [[Sčítání lidu, domů a bytů 2021 v Česku|sčítání lidu z roku 2021]] je 5 milionů obyvatel [[Ireligiozita|bez vyznání]], tedy 48 % populace. K různým církvím a náboženským společnostem se přihlásilo 1,1 milionu obyvatel, dále někteří uvedli, že jsou věřící a hlásí se k církvi, ale už neoznačili konkrétní církev. Jako věřící, ale nehlásící se k žádné církvi ani náboženské společnosti se výslovně označilo 960 tisíc osob, kromě toho jiní občané uvedli pouze určité náboženství. Celkově se tak k nějaké víře či vyznání přihlásilo 2,3 milionu, tedy 22 % obyvatel Česka. Celkem 3,2 milionu obyvatel (30 %) ovšem tuto dobrovolnou kolonku ve sčítacích formulářích nevyplnilo.<ref name=":1">{{Citace elektronické monografie | titul = Výsledky sčítání 2021 – otevřená data. Obyvatelstvo podle náboženské víry (data a schéma) | url = https://www.czso.cz/csu/czso/vysledky-scitani-2021-otevrena-data | vydavatel = Český statistický úřad | datum vydání = 2022-04-06 | datum přístupu = 2022-09-08 }}</ref> Nejpočetnější náboženství v Česku je [[křesťanství]]. Největší náboženskou skupinou byla v roce 2021 [[Římskokatolická církev v Česku|římskokatolická církev]], která měla 741 tisíc věřících (7 %), což by byl výrazný pokles oproti roku 2011, kdy se k ní hlásilo celkem 1,08 milionu věřících (10,4 %).<ref name="SLDB2011" /> Ovšem 236 tisíc obyvatel uvedlo „katolická víra“ nebo „katolík“, celkem tak šlo o 977 tisíc věřících (9,3 %). Následovaly velké protestantské církve [[Českobratrská církev evangelická]] s 33 tisíci členů (0,3 %) a [[Církev československá husitská]] s 24 tisíci členů (0,2 %), podobně ale 27 tisíc obyvatel jen obecně uvedlo, že jsou protestanty nebo evangelíky. Vyšší podíl věřících měla [[Pravoslavná církev v českých zemích a na Slovensku|Pravoslavná církev]], k níž se přihlásilo 41 tisíc lidí, významnější byli také [[Svědkové Jehovovi]] s 13 tisíci, [[Církev bratrská]] s 11 tisíci nebo [[Řeckokatolická církev v Česku|řeckokatolická církev]] s 8 tisíci věřících. Jen obecně ke křesťanství se navíc přihlásilo 71 tisíc obyvatel. Počet vyznavačů [[Judaismus|judaismu]] byl 2 tisíce, k [[islám v Česku|islámu]] se hlásilo 5 tisíc lidí, k různým odvětvím [[Buddhismus|buddhismu]] 6 tisíc osob a k [[Hinduismus|hinduismu]] necelé 2 tisíce obyvatel. Recesisté se hlásili např. k [[Jediismus|jediismu]] (21 tisíc) nebo [[Létající špagetové monstrum|pastafariánství]] (necelé 3 tisíce). K [[Ateismus|ateismu]] se přihlásilo 555 osob, [[Novopohanství|pohanství]] deklarovalo téměř 3 tisíce osob.<ref name=":1" /> Podíl deklarovaných věřících se od předešlého sčítání lidu roku 2011 prakticky nezměnil. Vzrostl počet osob bez vyznání, oproti tomu se snížil počet osob, které se rozhodly na dobrovolnou otázku neodpovídat.<ref name="CSU">{{Citace elektronického periodika |titul=Podrobné údaje – Náboženská víra podle krajů |url=http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/obyvatelstvo_podle_nabozenske_viry_podle_kraju_podrobne_udaje/$File/sldb_podrobna_vira.xls |datum přístupu=2011-12-16 |url archivu=https://web.archive.org/web/20120106061535/http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/obyvatelstvo_podle_nabozenske_viry_podle_kraju_podrobne_udaje/$File/sldb_podrobna_vira.xls |datum archivace=2012-01-06 }}</ref> Geograficky je vyšší koncentrace věřících na jižní a východní [[Morava|Moravě]], naopak severní a severozápadní [[Čechy]] vykazují vyšší podíl osob bez vyznání. <gallery perrow="3" caption="Podíl věřících obyvatel"> Soubor:Věřící - sčítání 1991.png|Sčítání lidu 1991 Soubor:Věřící - sčítání 2001.png|Sčítání lidu 2001 Soubor:Věřící - sčítání 2011.png|Sčítání lidu 2011 </gallery> Historicky důležitou roli v náboženském vývoji sehrálo [[husitství]], [[utrakvismus]], [[Jednota bratrská]] (a její součást [[Moravští bratři]]). [[Česká reformace]] sehrála významnou roli i v [[České národní obrození|národním obrození]], byť moderní český národ se [[Protestantismus|protestantským]] nakonec nestal. Katolická a pravoslavná církev uznávají svaté, z českých osobností uznávají obě svatost [[Svatý Ivan|Ivana]], [[Svatá Ludmila|Ludmily]], [[Svatý Václav|Václava]] a [[Svatý Prokop|Prokopa]]. Katolická církev navíc uznává [[Svatý Vojtěch|Vojtěcha]], [[Svatý Radim|Radima]], [[Anežka Česká|Anežku Českou]], [[Zdislava z Lemberka|Zdislavu z Lemberka]], [[Jan Nepomucký|Jana Nepomuckého]], [[Jan Sarkander|Jana Sarkandera]] a [[Jan Nepomuk Neumann|Jana Nepomuka Neumanna]] a [[Klement Maria Hofbauer|Klementa Mariu Hofbauera]]. Pravoslavní navíc ještě svatého [[Rostislav]]a a [[Svatý Gorazd II.|Gorazda II.]] (Matěje Pavlíka), jenž za druhé světové války ukrýval parašutisty, kteří zabili nacistického pohlavára Heydricha. === Největší města podle počtu obyvatel === {{Podrobně|Seznam měst v Česku|Seznam měst v Česku podle počtu obyvatel|Seznam obcí v Česku}} {{Největší města Česka}} == Kultura == {{podrobně|Česká kultura}} === Literatura === {{Podrobně|Česká literatura|Seznam českých spisovatelů}} [[Soubor:Clementinum baroque library 7.jpg|náhled|vlevo|[[Národní knihovna České republiky|Národní knihovna ČR]]: barokní sál [[Klementinum|Klementina]]]] [[Soubor:Jaroslav Seifert 1981 foto Hana Hamplová.jpg|náhled|[[Jaroslav Seifert]], jediný český nositel [[Nobelova cena za literaturu|Nobelovy ceny za literaturu]]|upright]] [[Soubor:Kafka1906 cropped.jpg|náhled|upright|Česko-německo-židovský spisovatel [[Franz Kafka]]|alt=]] Literární dějiny počínají ústní tradicí, v níž vyniká pověst o [[Čech, Lech a Rus|praotci Čechovi]], [[Krok (vojvoda)|Krokovi]], [[Libuše (kněžna)|Libuši]], [[Přemysl Oráč|Přemyslu Oráčovi]] a [[Dívčí válka|dívčí válce]]. Počátky české psané literatury souvisí s činností [[Cyril a Metoděj|Konstantina Filozofa a jeho bratra Metoděje]] na Velké Moravě. Ti spolu se svými žáky (nejvýznamnějším z nich byl [[Kliment Ochridský]]) vytvořili, ve [[Staroslověnština|staroslověnštině]] a za pomoci písma [[hlaholice]], první české literární památky (''[[Proglas]]'', ''[[Život Metodějův]]'', ''[[Život Konstantinův]]''). Po vyhnání této skupiny z Moravy začala klíčovou roli sehrávat latina, vznikaly v ní legendy (''[[Kristiánova legenda]]''), kroniky (zejm. [[Kosmas|Kosmova]] ''[[Kosmova kronika česká|Kronika Čechů]]'')<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Pobavit a poučit: Druhá strana slavné Kosmovy kroniky | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost | url = https://www.stoplusjednicka.cz/pobavit-poucit-druha-strana-kosmovy-kroniky | datum vydání = 2016-09-13 | jazyk = en | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> i jiné žánry (např. ''[[Vita Caroli]]'', vlastní životopis krále [[Karel IV.|Karla IV.]]). Prvními významnými česky psanými texty byly ''[[Alexandreis|Alexandreida]]'' a ''[[Dalimilova kronika]]''.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = Turčeková | jméno = Šárka | titul = Alexandreida je nesmrtelným dílem o životě legendárního rytíře | periodikum = TOPZINE.cz | url = https://www.topzine.cz/alexandreida-je-nesmrtelnym-dilem-o-zivote-legendarniho-rytire | datum vydání = 2010-12-23 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref><ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Slovo a slovesnost – Dalimilova kronika a počátky české slovesnosti | periodikum = sas.ujc.cas.cz | url = http://sas.ujc.cas.cz/archiv.php?art=2387 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Prvními autory, kteří psali i česky, a kteří došli světového věhlasu, byli [[Jan Hus]], jeden ze zakladatelů evropské reformace, a [[Jan Amos Komenský]], nejvýznamnější představitel [[Humanismus a renesance v české literatuře|humanismu v české literatuře]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Nekonečné putování Učitele národů: Kam zavál osud Jana Ámose Komenského? | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost | url = https://www.stoplusjednicka.cz/nekonecne-putovani-ucitele-narodu-kam-zaval-osud-jana-amose-komenskeho | datum vydání = 2019-02-03 | jazyk = en | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Dalšími významnými autory reformace byli [[Jeroným Pražský]] a [[Petr Chelčický]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Jeroným Pražský — Lidé — Česká televize | periodikum = [[Česká televize]] | url = https://www.ceskatelevize.cz/lide/jeronym-prazsky/ | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref><ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Petr Chelčický | periodikum = www.phil.muni.cz | url = https://www.phil.muni.cz/fil/scf/komplet/chelck.html | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Po porážce [[České stavovské povstání|stavovského povstání]] v [[Bitva na Bílé hoře|bitvě na Bílé hoře]] roku 1620 nastalo složité období vytlačování a odumírání češtiny. Proti tomu se v barokní éře postavil [[Bohuslav Balbín]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Balbín Bohuslav: velký český vlastenec | periodikum = HedvabnaStezka.cz | url = https://www.hedvabnastezka.cz/fotokurzy/4552-bohuslav-balbin/ | datum přístupu = 2019-12-14 | url archivu = https://web.archive.org/web/20200409162342/https://www.hedvabnastezka.cz/fotokurzy/4552-bohuslav-balbin/ | datum archivace = 2020-04-09 }}</ref> Ústup češtiny však zastavil až proces tzv. [[České národní obrození|národního obrození]], který začal na konci 18. století. Klíčovou postavou první etapy obrození byl lingvista [[Josef Dobrovský]].<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Příběhy slavných: Josef Dobrovský | periodikum = Český rozhlas Dvojka | vydavatel = | url = https://dvojka.rozhlas.cz/pribehy-slavnych-josef-dobrovsky-7492738 | datum vydání = 2015-08-24 | url archivu = | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> V druhé etapě to byli [[Josef Jungmann]], který kladl důraz na jazykovou koncepci národa, a [[Pavel Josef Šafařík|Pavel Jozef Šafařík]], představitel [[Panslavismus|panslovanských]] tendencí. Tehdy se začala objevovat také již první svébytná literatura ([[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]). Proces vyvrcholil ve třetí etapě, kdy [[František Palacký]] a [[Karel Havlíček Borovský]] dokončili koncept českého národa politicky a kdy vznikla i vrcholná díla literární, ať už básnická (Havlíček, [[Karel Hynek Mácha]], [[Karel Jaromír Erben]]), prozaická ([[Božena Němcová]]), či divadelní ([[Josef Kajetán Tyl]], [[Karel Sabina]]). Ve druhé polovině 19. století se literární život začal prudce rozvíjet, vznikaly skupiny s různým programem – [[májovci]] ([[Jan Neruda]], [[Vítězslav Hálek]], [[Jakub Arbes]], [[Karolina Světlá|Karolína Světlá]]), [[ruchovci]] ([[Svatopluk Čech]]), [[lumírovci]] ([[Jaroslav Vrchlický]], [[Julius Zeyer]]), [[Realismus (literatura)|realisté]] ([[Alois Jirásek]]), [[Manifest české moderny|česká moderna]] ([[Antonín Sova]], [[Otokar Březina]]) či tzv. [[anarchističtí buřiči]] ([[Viktor Dyk]], [[Petr Bezruč]]). Od konce 19. století začínala též vzkvétat [[Pražská německá literatura|německy psaná literatura]] (zejména v Praze), která se stala světovým fenoménem, především díky [[Franz Kafka|Franzi Kafkovi]] (''[[Proces (román)|Proces]]'', ''[[Zámek (román)|Zámek]]'', ''[[Amerika (román)|Amerika]]''), ale i jiným ([[Rainer Maria Rilke]], [[Gustav Meyrink]], [[Franz Werfel]], [[Max Brod]], [[Egon Erwin Kisch|Egon Erwín Kisch]], [[Karl Kraus]], [[Marie von Ebner-Eschenbachová]], [[Adalbert Stifter]], [[Otfried Preußler|Ottfried Preussler]], [[Leo Perutz]], [[Ernst Weiss]]). V první polovině 20. století si vydobyli světový význam i česky píšící tvůrci, především [[Jaroslav Hašek]] (zejm. ''[[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojáka Švejka]]'') a [[Karel Čapek]] (zejm. ''[[Válka s Mloky|Válka s mloky]]''). Silná byla též levicová avantgarda, která se sdružila do spolku [[Svaz moderní kultury Devětsil|Devětsil]], který se věnoval nejprve [[Proletářská poezie|proletářské poezii]], posléze vymyslel směr [[poetismus]], aby většina autorů nakonec přešla k [[Surrealismus|surrealismu]]. Členem Devětsilu byl i [[Jaroslav Seifert]], dosud jediný Čech oceněný [[Nobelova cena za literaturu|Nobelovou cenou za literaturu]] (roku 1984).<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Jaroslav Seifert - druhý český laureát nobelovy ceny | periodikum = www.converter.cz | url = http://www.converter.cz/nobel/seifert.htm | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> K dalším významným členům patřili [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Vladislav Vančura]], [[František Halas]] a [[Karel Teige]]. Mimo avantgardní kruhy stáli např. [[Ivan Olbracht]], [[Vladimír Holan]] či [[Ladislav Klíma]]. Ve druhé polovině 20. století se největšího ohlasu dostalo [[Milan Kundera|Milanu Kunderovi]] (zejm. ''[[Nesnesitelná lehkost bytí]]'', ''[[Žert (román)|Žert]]'') a [[Bohumil Hrabal|Bohumilu Hrabalovi]]. Literatura se tehdy z politických důvodů (zvláště po [[Invaze vojsk Varšavské smlouvy do Československa|sovětské okupaci roku 1968]]) rozdělila na exilovou, samizdatovou a oficiální. K významným exilovým autorům krom Kundery patřili [[Pavel Kohout (spisovatel)|Pavel Kohout]], [[Josef Škvorecký]] a [[Arnošt Lustig]]. Samizdatová literatura se štěpila na [[Disident|disent]] spjatý zejména s [[Charta 77|Chartou 77]] ([[Václav Havel]], [[Ivan Klíma]], [[Ludvík Vaculík]]) a tzv. [[underground]] ([[Egon Bondy]], [[Ivan Martin Jirous]]). Z oficiálních prozaiků dosáhl největšího mezinárodního věhlasu spolu s Hrabalem [[Ladislav Fuks]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Spalovač mrtvol v rakvi nespával. Ladislav Fuks byl zvrácenou hvězdou | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/kultura/literatura/ladislav-fuks.A130914_180029_literatura_ts | datum vydání = 2013-09-15 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Po [[Sametová revoluce|sametové revoluci z roku 1989]] toto rozdělení literárního života padlo. Z nových autorů se po roce 1989 nejvíce prosadili [[Michal Viewegh]], [[Patrik Ouředník]] a [[Jáchym Topol]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Evropa čte nejen Viewegha, nejpřekládanější je Ivan Klíma | periodikum = iDNES.cz | url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/evropa-cte-nejen-viewegha-nejprekladanejsi-je-ivan-klima-pk3-/literatura.aspx?c=A090517_113323_literatura_ob | datum vydání = 2009-05-17 | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref>[[Soubor:Milan Kundera.jpg|náhled|Český spisovatel a básník [[Milan Kundera]]]]K významným novinářům krom výše uvedených patřili [[Julius Fučík]], [[Milena Jesenská]] nebo [[Ferdinand Peroutka]]. V ČR je udělována významná mezinárodní literární [[Cena Franze Kafky]]. Z domácích literárních cen patří k nejvýznamnějším [[Magnesia Litera]], [[Státní ceny za literaturu a za překladatelské dílo]], [[Cena Jaroslava Seiferta]], [[Cena Jiřího Ortena]] či [[Cena Josefa Škvoreckého]]. ČR má unikátní síť veřejných knihoven, nejhustší v Evropě.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Česko má zdaleka nejhustší síť veřejných knihoven v EU | periodikum = TÝDEN.cz | vydavatel = | url = https://www.tyden.cz/rubriky/kultura/literatura/cesko-ma-zdaleka-nejhustsi-sit-verejnych-knihoven-v-eu_284260.html | datum vydání = 2013-09-30 | url archivu = | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Je tvořena více než 5400 knihovnami. Ve středu této sítě se nachází [[Národní knihovna České republiky|Národní knihovna ČR]]. Sídlí v pražském [[Klementinum|Klementinu]]. K nejcennějším památkám schraňovaným Národní knihovnou ČR patří rukopis [[Kodex vyšehradský|Kodexu vyšehradského]] (jehož cena se odhaduje na miliardu korun), [[Lobkovický graduál]], rukopisy středověké pražské univerzity, „Knihy na řetězech“ z knihovny jáchymovské městské školy ze 16. století, [[Codex pictoricus Mexicanus]] misionáře Ignáce Tirsche, autografy Jana Husa a Jakoubka ze Stříbra, sbírka grafických listů univerzitních tezí, list [[Gutenbergova bible|Gutenbergovy bible]] z roku 1454, [[Homiliář opatovický|Opatovický homiliář]], [[Mattioliho herbář]] ze 16. století, nejstarší tisk na českém území (latinská Statuta z roku 1349), zlomek Žaltáře z Řezna pocházející z konce 8. století, řecké papyry z 1. století, [[Svatojiřské přípisky|Svatojiřský antifonář]] či [[Velislavova bible]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Klementinská NEJ... — Národní knihovna České republiky | periodikum = www.nkp.cz | url = https://www.nkp.cz/o-knihovne/zakladni-informace/klementinska-nej | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Zdaleka nejcennější rukopis vzniklý na českém území, perla středověkého knihařství zvaná [[Codex gigas]] (též Ďáblova bible), však byl za třicetileté války ukořistěn Švédy a do ČR bývá jen výjimečně zapůjčován.<ref>{{Citace elektronické monografie | příjmení = | jméno = | titul = Nejzáhadnější bible světa: Jaká tajemství skrývá Codex gigas? – EpochálníSvět.cz | url = https://epochalnisvet.cz/nejzahadnejsi-bible-sveta-jaka-tajemstvi-skryva-codex-gigas/ | vydavatel = | místo = | datum vydání = | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Vzácné tisky a rukopisy (např. Žlutický kancionál) schraňuje též [[Památník národního písemnictví]] sídlící ve [[Strahovský klášter|Strahovském klášteře]], v [[Hvězda (letohrádek)|letohrádku Hvězda]] a v tzv. [[Vila Marianne Gellertové-Petschkové|Třetí Petschkově vile]] v Bubenči. Památník disponuje mj. rozsáhlou sbírkou [[ex libris]]. Další významnou českou knihovnou je [[Městská knihovna v Praze]]. === Divadlo === {{Podrobně|České divadlo}} [[Soubor:Prague 07-2016 View from Petrinska Tower img4.jpg|náhled|vlevo|[[Národní divadlo]] nabízí operu, balet i činohru]] [[Soubor:Václav Havel-Szilágyi.jpg|náhled|upright|[[Václav Havel]], dramatik a esejista, později také prezident České republiky|alt=]] České divadelnictví má kořeny již ve středověku. Nejstarším dochovaným dramatickým dílem s využitím češtiny je zlomek česko-latinské hry ze [[14. století]], zvané obvykle ''[[Mastičkář]]''.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Hrabák | jméno = Josef | odkaz na autora = Josef Hrabák | příjmení2 = Havránek | jméno2 = Bohuslav | odkaz na autora2 = Bohuslav Havránek | spoluautoři = a kol. | titul = Výbor z české literatury od počátků po dobu Husovu | url = http://www.ucl.cas.cz/edicee/data/antologie/zliteratury/VZCL3/44.pdf | vydavatel = ČSAV | místo = Praha | rok = 1957 | počet stran = 851 | isbn = | strany = 247}}</ref> Původně šlo o jakousi mezihru v inscenaci evangelijních scén – popisuje situaci, kdy jde Ježíšova matka Marie na trh koupit vonné masti k nabalzamování mrtvého Ježíšova těla. Scéna se však stále více osamostatňovala a popisovala satiricky poměry v měšťanském prostředí. V [[19. století]] sehrálo divadlo výraznou roli v [[České národní obrození|národním obrození]] ([[Václav Kliment Klicpera]], [[Josef Kajetán Tyl]]). Emancipační snahy českého národa se v 2. polovině 19. století projevily otevřením [[Národní divadlo|Národního divadla]] v Praze v roce [[1883]]. Národní divadlo od té doby uvádí jak [[Státní opera Praha|opery]] tak činohry. V 90. letech [[19. století]] pronikaly do českého divadla evropské literární směry, zejména [[Realismus (literatura)|realismus]], který reprezentoval [[Ladislav Stroupežnický]], především svou vesnickou veselohrou ''[[Naši furianti]]'', a posléze zejména [[bratři Mrštíkové]] svou ''[[Maryša|Maryšou]]''. Také [[Gabriela Preissová]] přinesla na česká jeviště silná témata (''Gazdina Roba'', ''[[Její pastorkyňa]]''). Za tuto moderní dramatiku bojoval zejména režisér [[Jaroslav Kvapil]], který se též prezentoval jako dramatik (''[[Princezna Pampeliška]]''). V první polovině [[20. století]] došlo k rozvoji [[avantgarda|avantgardního]] divadla reprezentovaného [[Osvobozené divadlo|Osvobozeným divadlem]] [[Jiří Voskovec|Jiřího Voskovce]] a [[Jan Werich|Jana Wericha]], nebo [[Emil František Burian|Emilem Františkem Burianem]], [[Jiří Frejka|Jiřím Frejkou]], [[Jindřich Honzl|Jindřichem Honzlem]] či [[Jiří Mahen|Jiřím Mahenem]]. Na světových jevištích se nejvíce prosadily hry [[Karel Čapek|Karla Čapka]] (''[[R.U.R.]]'', ''[[Věc Makropulos]]''), nebo [[František Langer|Františka Langera]] (''Periférie''). Ve druhé polovině 20. století získal výjimečný mezinárodní ohlas projekt [[Alfréd Radok|Alfreda Radoka]] [[Laterna magika]], první multimediální umělecký projekt na světě, připravený původně pro světovou výstavu [[Světová výstava 1958|Expo 58]]. Vznikl též fenomén divadel malých forem: [[Semafor (divadlo)|Semafor]] ([[Jiří Suchý]] a [[Jiří Šlitr]]), [[divadlo Na zábradlí]] ([[Jan Grossman]], [[Ivan Vyskočil]]), [[Činoherní klub]] ([[Ladislav Smoček]]), [[Divadlo Husa na provázku|Husa na provázku]], [[Studio Ypsilon|Ypsilonka]] ([[Jan Schmid]]), [[Divadlo Sklep]] či [[divadlo Járy Cimrmana]] ([[Zdeněk Svěrák]], [[Ladislav Smoljak]]). V 60. letech se nejúspěšnějším dramatikem stal [[Pavel Kohout (spisovatel)|Pavel Kohout]] (zejm. ''August, August, august''), [[absurdní drama]] reprezentoval [[Václav Havel]]. Ve Zlíně se narodil známý britský dramatik [[Tom Stoppard]]. K divadelním oceněním patří [[Cena Thálie|Ceny Thálie]] či [[Cena Alfréda Radoka]]. === Film === {{Podrobně|Česká kinematografie|Seznam českých filmů}} [[Soubor:Miloš Forman (Reykjavik, 2009) (cropped 2).jpg|náhled|upright|Česko-americký režisér a scenárista [[Miloš Forman]], držitel dvou [[Oscar]]ů za nejlepší režii|alt=]] V éře [[Němý film|němého filmu]] hranice vlasti překročil věhlas odvážných filmových projektů [[Gustav Machatý|Gustava Machatého]] ''Erotikon'' (1929) a ''[[Extase (film)|Extase]]'' (1933). Mezinárodního ohlasu dosáhla v 60. letech [[20. století]] [[československá nová vlna]] ([[Miloš Forman]], [[Věra Chytilová]], [[Jiří Menzel]], [[Ján Kadár]], [[Elmar Klos]], [[Jaromil Jireš]], [[František Vláčil]], [[Vojtěch Jasný]], [[Juraj Jakubisko]], [[Juraj Herz]], [[Ivan Passer]], [[Jan Němec]]). Klíčovými snímky československé nové vlny byly ''[[Ostře sledované vlaky]]'', ''[[Obchod na korze]]'', ''[[Lásky jedné plavovlásky]]'', ''[[Hoří, má panenko]]'', ''[[Sedmikrásky]]'', ''[[Černý Petr (film)|Černý Petr]]'', ''[[Skřivánci na niti]]'', ''[[Marketa Lazarová (film)|Markéta Lazarová]]'', ''[[Až přijde kocour]]'', ''[[Spalovač mrtvol]]'', ''[[Transport z ráje]]'', ''[[Rozmarné léto (film)|Rozmarné léto]]'', ''[[Všichni dobří rodáci]]'', ''[[Démanty noci (film)|Démanty noci]]'', ''[[Intimní osvětlení]]'', ''[[Žert (film)|Žert]]'' či ''[[O slavnosti a hostech]]''. Vážné umělecké ambice se podařilo ve stejné době naplnit [[Karel Kachyňa|Karlu Kachyňovi]] (''[[Ucho (film)|Ucho]]''), [[Otakar Vávra|Otakaru Vávrovi]], [[Jiří Krejčík|Jiřímu Krejčíkovi]] (''[[Vyšší princip (film)|Vyšší princip]]'') či [[Karel Zeman|Karlu Zemanovi]] (''[[Vynález zkázy (film)|Vynález zkázy]]''). 30. až 50. léta a posléze 70. až 80. léta ovšem svědčila více populárnímu filmu než uměleckému, s nadčasovou elegancí tohoto prostoru využili třeba režiséři [[Bořivoj Zeman]], [[Oldřich Lipský]], [[Václav Vorlíček]] (''[[Tři oříšky pro Popelku]]''), [[Martin Frič]] a [[Ladislav Smoljak]], scenáristé [[Jiří Brdečka]] (''[[Limonádový Joe aneb Koňská opera|Limonádový Joe]]'', ''[[Adéla ještě nevečeřela]]''), [[Miloš Macourek]], [[Zdeněk Svěrák]] nebo skladatelé filmové hudby [[Zdeněk Liška]], [[Luboš Fišer]] a [[Petr Hapka]]. [[Soubor:Jiří Menzel Odessa International Film Festival.jpg|upright|náhled|Režisér [[Jiří Menzel]]]] Snímky ''[[Obchod na korze]]'' (1965), ''[[Ostře sledované vlaky]]'' (1967) a ''[[Kolja]]'' (1996) získaly [[Oscar za nejlepší cizojazyčný film|Oscara za nejlepší neanglicky mluvený film]], šest dalších filmů se dostalo do nominace: ''Lásky jedné plavovlásky'' (1966), ''Hoří, má panenko'' (1968), ''[[Vesničko má středisková]]'' (1986), ''[[Obecná škola (film)|Obecná škola]]'' (1991), ''[[Musíme si pomáhat]]'' (2000) a ''[[Želary (film)|Želary]]'' (2003). Mezinárodního věhlasu se dostalo českým loutkovým a animovaným filmům režisérů jako byli [[Jiří Trnka]], [[Hermína Týrlová]], [[Zdeněk Miler]], [[Jan Švankmajer]] (zejm. ''[[Něco z Alenky]]'') a [[Břetislav Pojar]]. K této tradici patří i televizní cyklus ''[[Večerníček|Večerníčků]]'', na němž spolupracovali i přední výtvarníci jako [[Adolf Born]], [[Zdeněk Smetana]] či [[Vladimír Jiránek]]. Prvním českým [[Počítačová 3D grafika|3D počítačově animovaným]] filmem byl v roce 2008 ''[[Kozí příběh – pověsti staré Prahy]]'' [[Jan Tománek (režisér)|Jana Tománka]]. Především v jiných než českých kinematografiích se prosadila řada českých rodáků, z režisérů například [[Georg Wilhelm Pabst]] a [[Karel Reisz]], z kameramanů [[Karl Freund]], z herců [[Herbert Lom]] nebo [[Barbara Bouchetová]]. Z českých herců patří v zahraničí k nejznámějším [[Karel Roden]] a [[Libuše Šafránková]], populární díky pohádce ''Tři oříšky pro Popelku'' zejména v Norsku. [[Barrandov Studio|Filmové ateliéry Barrandov]] patří k největším v Evropě. Po roce 1990 je využívají zejména zahraniční produkce, vznikaly v něm mj. filmy ''[[Mission: Impossible]]'', ''[[Casino Royale (film, 2006)|Casino Royale]]'', ''[[Letopisy Narnie: Princ Kaspian]]'', ''[[Letopisy Narnie: Lev, čarodějnice a skříň]]'', ''[[Dítě číslo 44 (film)|Dítě číslo 44]]'', ''[[Hannibal – Zrození]]'', ''[[Iluzionista (film, 2006)|Iluzionista]]'', ''[[Vetřelec vs. Predátor (film)|Vetřelec vs. Predátor]]'', ''[[Agent bez minulosti]]'' aj. === Hudba === {{Podrobně|Česká hudba}} [[Soubor:Dvorak.jpg|náhled|upright|Světově známý hudební skladatel [[Antonín Dvořák]]|alt=]] Česká [[hudba]] má své kořeny v nejméně 1000 let staré [[Duchovní hudba|duchovní hudbě]]. Nejstarší duchovní píseň v českých zemích byla staroslověnská: ''[[Hospodine, pomiluj ny]]''. Vznikla na konci 10. století, nebo počátku 11. století. Původ je zřetelně staroslověnský, pronikly do ní ovšem i prvky staročeštiny (patrně v průběhu času). První duchovní píseň ve staročeštině ''[[Svatováclavský chorál|Svatý Václave, vévodo české země]]'' (též ''Svatováclavský chorál'') vznikla ve 12. století. Zapsána byla ale až ve 14. století v kronice [[Beneš Krabice z Veitmile|Beneše Krabice z Veitmile]]. Podobně významná je ''Ostrovská píseň''. Zabývá se přítomností Krista ve svátosti oltářní. Zapsána byla v kodexu kláštera z Ostrova u Davle, podle prvního verše se jí též říká ''Slovo do světa stvorenie''. Má na rozdíl od svatováclavského chorálu již složitější básnickou formu. Významným centrem středověké hudby byla [[Šumava]]. První hudební paměti zde pocházejí z knihovny [[Cisterciácký řád|cisterciáckého]] kláštera ve [[Vyšší Brod|Vyšším Brodě]], založeného roku 1259. Například rukopis č. 42 z roku 1410 zde popisuje píseň ''[[Jezu Kriste, ščedrý kněže]]'', kterou si zpívali také husité. Husitskou písňovou tvorbu, tedy tvorbu přelomu 14. a 15. století, zachoval ''[[Jistebnický kancionál]]'' (zejm. ''[[Ktož jsú boží bojovníci]]'' a ''[[Povstaň, povstaň veliké město pražské]]''). Důležitou etapou ve vývoji české hudby bylo [[baroko]] (17. a 18. století). Tehdy se hudba ustavila jako samostatný profesionální obor. Za první české hudební skladatele lze považovat barokní tvůrce jako byli [[Adam Václav Michna z Otradovic|Adam Michna z&nbsp;Otradovic]], [[Heinrich Biber]] (český Němec), [[Jan Dismas Zelenka]], [[Antonín Rejcha]], [[Jan Václav Stamic]], [[Josef Mysliveček]], [[Jan Ladislav Dusík]], [[Jiří Antonín Benda]], [[František Xaver Richter]], [[Jan Křtitel Vaňhal]], [[František Xaver Brixi]] či [[Leopold Koželuh]]. V době [[Národní obrození|národního obrození]] na barokní hudbu bezprostředně navázali [[Jakub Jan Ryba|Jan Jakub Ryba]] či [[Václav Jan Křtitel Tomášek]].[[Soubor:Vltava-main-theme.svg|náhled|Hlavní téma {{Audio|Vltava-main-theme-2.ogg|přehrát}}]]Toto byla základna, na niž se ve druhé polovině [[19. století]] mohli postavit klíčoví autoři moderní české vážné hudby, především [[Bedřich Smetana]] (zejm. ''[[Má vlast]]'', ''[[Prodaná nevěsta]]'') a [[Antonín Dvořák]], nejslavnější český skladatel ve světě (zejm. ''[[Symfonie č. 9 (Dvořák)|Novosvětská]]'', ''[[Rusalka (Dvořák)|Rusalka]]'' a ''[[Slovanské tance]]''). Tradice pak pokračovala s neztenčenou silou, především díla [[Leoš Janáček|Leoše Janáčka]] pronikla do celého světa. Součástí [[repertoár]]u mnoha [[Operní scéna|operních domů]] jsou všechny jeho opery, zejména ''[[Její pastorkyňa]]'' (v zahraničí pod názvem ''Jenůfa''), ''[[Káťa Kabanová]]'', ''[[Z mrtvého domu]]'' a ''[[Věc Makropulos]]''. Často uváděny jsou také jeho ''[[Glagolská mše (Janáček)|Glagolská mše]]'' a ''[[Sinfonietta (Janáček)|Sinfonietta]]''. Další významní čeští hudební skladatelé 19. a [[20.&nbsp;století]] jsou [[Zdeněk Fibich]], [[Josef Bohuslav Foerster]], [[Vítězslav Novák]], [[Josef Suk starší]] (zeť Antonína Dvořáka), [[Alois Hába]], [[Ervín Schulhoff]], [[Bohuslav Martinů]], [[Pavel Haas]], [[Viktor Ullmann]] či [[Petr Eben]]. Překvapivého úspěchu mj. na scéně [[New York|newyorské]] [[Metropolitní opera|Metropolitan Opera]] dosáhl [[Jaromír Weinberger]] se svou operou ''[[Švanda dudák (Weinberger)|Švanda dudák]]''. Známými [[Opereta|operetními]] skladateli byli mj. [[Oskar Nedbal]] či [[Rudolf Friml]]. V roce 1860 se v [[Kaliště (okres Pelhřimov)|Kališti]] na [[Morava|Moravě]] narodil světově proslulý skladatel, [[Němčina|německy]] mluvící [[Gustav Mahler]]. Ve [[Vídeň|Vídni]] a později v [[Hollywood]]u se prosadil [[Brno|brněnský]] rodák [[Erich Wolfgang Korngold|Erich Korngold]]. V Česku se narodili i klavírní virtuózové [[Ignaz Moscheles]], [[Alfred Brendel]], [[Rudolf Serkin]] a [[Alice Herzová-Sommerová|Alice Herz-Sommerová]], z vídeňské české komunity vzešel [[Ernst Křenek]]. Prosadili se i čeští hudební [[interpret (hudba)|interpreti]]. Lze jmenovat mnoho jmen, jako jsou dirigenti [[Rafael Kubelík]], [[Václav Talich]], [[Václav Neumann]], [[Karel Ančerl]] nebo [[Jiří Bělohlávek]], v současnosti pak [[Petr Altrichter]], [[Tomáš Netopil]] a [[Jakub Hrůša]]. Dále hudební instrumentalisté: [[Housle|houslisté]] [[František Benda]], [[Vojtěch Živný]], [[Jan Křtitel Václav Kalivoda]], [[František Ondříček]], [[Jan Kubelík]] a&nbsp;[[Josef Suk mladší]] (Dvořákův pravnuk); [[Violoncello|violoncellista]] [[David Popper]], [[Cembalo|cembalistka]] [[Zuzana Růžičková]] či [[Lesní roh|hornista]] [[Radek Baborák]]. Nelze opomenout [[Zpěvák|pěvkyně]], jako byly nebo jsou [[Ema Destinnová]], [[Maria Jeritza]], [[Jarmila Novotná]], [[Gabriela Beňačková]], [[Eva Urbanová]] a&nbsp;[[Magdalena Kožená]]. Velkými českými [[tenor]]isty byli [[Beno Blachut]] a [[Ivo Žídek]]. V&nbsp;současnosti velmi úspěšný je [[baryton]]ista [[Adam Plachetka]]. Z hudebních těles dosáhl mezinárodního významu nejen [[orchestr#Symfonický (filharmonický) orchestr|symfonický orchestr]] [[Česká filharmonie]], ale i další symfonické a komorní orchestry a nově tzv. [[Baroko|barokní]] soubory. V neposlední řadě byly a jsou úspěšné také české [[pěvecký sbor|pěvecké sbory]] a malá hudební tělesa, zejména [[Smyčcové kvarteto|smyčcové kvartety]]. Krátce po druhé světové válce také vznikl významný hudební festival vážné hudby [[Pražské jaro (festival)|Pražské jaro]], který se tradičně koná v různých pražských koncertních sálech.[[Soubor:Karel Gott 2002-foto13.jpg|náhled|261x261pixelů|Český zpěvák [[Karel Gott]]|alt=]]Češi se ve 20. století ujali i v nových žánrech. V jazzu [[Jaroslav Ježek]], [[Miroslav Vitouš]], orchestr [[Gustav Brom|Gustava Broma]] a další. V&nbsp;populární hudbě působili [[Jan Hammer]] nebo [[Karel Svoboda]], v&nbsp;hudbě folkové [[Karel Kryl]] či [[Jaromír Nohavica]]. V reakci na populární dechovou hudbu rakouskou (zejména vojenskou) se rozvinula i její specifická česká verze, především díky [[František Kmoch|Františku Kmochovi]]. Ve světě nejznámější české melodie jsou dodnes právě ty dechovkové (zejm. ''[[Vjezd gladiátorů]]'' [[Julius Fučík (skladatel)|Julia Fučíka]] a ''[[Škoda lásky]]'' [[Jaromír Vejvoda|Jaromíra Vejvody]]). Mezinárodních úspěchů dosáhl zpěvák [[Karel Gott]], který se během své kariéry stal nejznámějším zpěvákem z Česka 20. století. V mezinárodní soutěži [[Eurovision Song Contest]] z českých reprezentantů nejvíce uspěl [[Mikolas Josef]] (6. místo v roce 2018). === Výtvarné umění === {{Podrobně|České výtvarné umění}} [[Soubor:Vestonicka venuse edit.jpg|náhled|vlevo|upright=0.6|''[[Věstonická venuše]]'']] U prvního a také zdaleka nejslavnějšího českého výtvarného díla autora neznáme. Jde o sošku ''[[Věstonická venuše|Věstonické venuše]]'', patrně nejstarší keramickou sošku na světě, která vznikla v mladším [[paleolit]]u a byla nalezena roku 1925 na jižní Moravě. Většina výtvarných umělců však byla anonymních ještě v éře [[Gotika|gotické]], malířství bylo tehdy ostatně vnímáno jako řemeslo, v němž autor není tak podstatný, a nikoli jako umění. O umělcích této doby hovoříme za pomoci pojmů jako [[Mistr Litoměřického oltáře|Mistr litoměřického oltáře]], [[Mistr Třeboňského oltáře|Mistr třeboňského oltáře]], [[Mistr vyšebrodského oltáře]] či [[Mistr Theodorik]].[[Soubor:Oltář s Nejsvětější Trojicí, Mistr litoměřického oltáře, Národní galerie v Praze.jpg|náhled|Oltář s Nejsvětější Trojicí od [[Mistr Litoměřického oltáře|Mistra Litoměřického oltáře]]]] Autorské malířství přišlo na scénu v baroku. K nejvýznamnějším českým barokním malířům patřili [[Karel Škréta]], [[Jan Kupecký]] a [[Petr Brandl]]. Zcela zvláštní postavení měl [[Václav Hollar]], který proslul svými rytinami. Vrcholná sochařská díla v té éře vytvořili [[Matyáš Bernard Braun]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]]. V první polovině 19. století probíhal proces českého národního obrození, ovšem obrozenci na malířství nekladli takový důraz jako na literaturu, divadlo či vědu. Malířství zůstávalo na pozici řemesla, přičemž v krajinářství vynikal [[Josef Matěj Navrátil]], v portrétu a zátiší [[Karel Purkyně]]. Zlom přišel v polovině 19. století, kdy do českých zemí dorazila vlna [[Romantismus|romantismu]] a [[Realismus (výtvarné umění)|realismu]]. Nejvýznamnějším představitelem malířského romantismu byl [[Josef Mánes]], dnes známý především díky výzdobě pražského orloje. Realistickou malbu zvolil například [[Jaroslav Čermák (malíř)|Jaroslav Čermák]]. Se 70. a 80. lety nastoupila tzv. [[Generace Národního divadla]], tedy tvůrci, kteří se nějak podíleli na výzdobě právě stavěné „Zlaté kapličky“: Mezi nimi se největšího mezinárodního ohlasu dostalo [[Mikoláš Aleš|Mikoláši Alšovi]]. K dalším členům generace patřili [[Vojtěch Hynais]], [[Julius Mařák]], [[Václav Brožík]], [[Jakub Schikaneder]], [[František Ženíšek]] či [[Josef Tulka]]. K této generaci patřil i sochař [[Josef Václav Myslbek]]. [[Soubor:Slovane v pravlasti 81x61m.jpg|náhled|''[[Slovanská epopej]]'' [[Alfons Mucha|Alfonse Muchy]] (1912)]]Většina z autorů Generace Národního divadla nadále oscilovala mezi romantickou a realistickou malbou, zejména krajiny. To však brzy některým autorům nestačilo. Krajinář [[Antonín Chittussi]] začal měnit techniku krajinomalby až tak, že se dostal na pokraj [[Impresionismus|impresionismu]]. Vrcholným představitelem tohoto směru se pak stal [[Antonín Slavíček]]. Dílo [[Luděk Marold|Luďka Marolda]] je zase někdy označováno za předzvěst malby secesní. Právě [[secese]] pak patří ke klíčovým směrům, které se vynořily na konci 19. století. V českém prostředí sehrála mimořádnou roli. Její hlavní představitel, [[Alfons Mucha]], je dnes nejznámějším českým malířem ve světě. Mucha se proslavil krom svých známých plakátů také cyklem 20 velkoformátových obrazů ''[[Slovanská epopej]]'', která shrnuje dějiny českého národa a [[Slované|Slovanů]]. Vystavena je ve [[Veletržní palác|Veletržním paláci]] v Praze, bývala v [[Moravský Krumlov|Moravském Krumlově]]. K secesi lze řadit i dílo [[Max Švabinský|Maxe Švabinského]] a [[Jan Preisler|Jana Preislera]]. Patří k ní i významní sochaři: [[František Bílek (sochař, 1872–1941)|František Bílek]], [[Jan Štursa]] či [[Ladislav Šaloun]]. Secese provokovala svým sklonem k užitkovosti, avšak jinak ctila techniky klasické a akademické. Proti těm se však na konci století začaly bouřit nové směry. Především [[expresionismus]]. Do české expresionistické skupiny [[Osma (umělecká skupina)|Osma]] patřili [[Bohumil Kubišta]], [[Emil Filla]] či [[Otakar Kubín]]. Členové Osmy pak přecházeli ke [[Kubismus|kubismu]], dalšímu novému avantgardnímu směru.[[Soubor:Josef Čapek Letadlo.jpg|náhled|''Letadlo'' od [[Josef Čapek|Josefa Čapka]] (1929)]]Právě avantgarda začala v první polovině 20. století určovat směr. Od kubismu k čisté [[Abstraktní umění|abstraktní malbě]] došel [[František Kupka]]. Doznívající kubismus hledající nové formy vyjádření byl pěstován ve skupině [[Tvrdošíjní]] (zejm. [[Josef Čapek]], [[Jan Zrzavý]] a sochař [[Otto Gutfreund]]). Členové avantgardního Devětsilu se pak nadchli pro [[surrealismus]] ([[Toyen]], [[Jindřich Štyrský]], [[Josef Šíma (malíř)|Josef Šíma]]). Avantgardě navzdory si svou cestou šel [[Josef Lada]] – a i on dnes patří k nejslavnějším českým malířům ve světě. Ve druhé polovině 20. století autoři povětšinou rozvíjeli objevy avantgardní revoluce – v abstraktní tvorbě to byl například [[Vladimír Vašíček]], část díla jí věnoval [[Oldřich Lajsek]], [[Mikuláš Medek]], [[Vladimír Boudník]] aj. Na surrealistickou hravost, zejména ve svých známých kolážích, navazoval v exilu působící [[Jiří Kolář]] či doma tvořící [[Jan Švankmajer]]. Zcela nového směru zvaného [[pop-art]] se dotkl [[Kája Saudek]]. Na konci 80. let vystoupili členové skupiny [[Skupina Tvrdohlaví|Tvrdohlaví]] ([[Jiří David (výtvarník)|Jiří David]], [[Petr Nikl]], [[Jaroslav Róna]]). Nejznámějšími představiteli české umělecké fotografie jsou [[František Drtikol]], [[Josef Sudek]], [[Jan Saudek]] či [[Josef Koudelka]]. Zvláštním fenoménem v umělecké fotografii je [[Miroslav Tichý]]. V českém výtvarném umění hraje významnou roli knižní ilustrace, karikatura a kreslený film. Mistrem karikatury byl [[František Gellner]], v knižní ilustraci vynikli [[Viktor Oliva]], Josef Lada, [[Jiří Trnka]], [[Zdeněk Burian]], [[Adolf Born]] či [[Květa Pacovská]], která za knižní ilustrace roku 1992 získala Cenu Hanse Christiana Andersena od Mezinárodního sdružení pro dětskou knihu. V kresleném filmu se prosadili [[Zdeněk Smetana]] či [[Zdeněk Miler]]. K významným německým malířům narozeným v českých zemích patřili [[Anton Raphael Mengs]], [[Alfred Kubin]], [[Gabriel Max]], [[Josef Führich]] či [[Emil Orlik]]. [[Soubor:Praha Veletržní palác hala3.jpg|náhled|vlevo|upright|Hala [[Národní galerie Praha|Národní galerie]] v Praze|alt=]] Za nejcennější výtvarné dílo na českém území odborníci označují obraz benátského malíře [[Tizian]]a ''[[Apollo a Marsyas]]'', jež je vystaven v [[Obrazárna zámku Kroměříž|obrazárně kroměřížského zámku]]. Nejcennější díla českého výtvarného umění se snaží shromažďovat [[Národní galerie Praha|Národní galerie]]. Z děl zahraničních autorů v jejím vlastnictví patří k nejcennějším ''Růžencová slavnost'' [[Albrecht Dürer|Albrechta Dürera]], ''Adam a Eva'' [[Lucas Cranach starší|Lucase Cranacha staršího]], autoportrét [[Henri Rousseau]]a, [[Rembrandt]]ův ''Učenec v pracovně'', ''Šimon a malý Ježíš'' [[Petr Brandl|Petra Brandla]], ''Milenci'' [[Auguste Renoir|Augusta Renoira]], ''Panny'' [[Gustav Klimt|Gustava Klimta]], ''Zelená pšeničné pole s cypřiši'' [[Vincent van Gogh|Vincenta van Gogha]], autoportrét [[Ilja Repin|Ilji Repina]], ''V Moulin Rouge'' [[Henri de Toulouse-Lautrec]]a či ''Vzpomínka na Le Havre'' [[Pablo Picasso|Pabla Picassa]]. Národní galerie vystavuje ve [[Šternberský palác (Hradčany)|Šternberském paláci]], [[Schwarzenberský palác v Praze|Schwarzenberském paláci]], [[Klášter svatého Jiří (Praha)|klášteře sv. Jiří]], [[Jízdárna Pražského hradu|Jízdárně Pražského hradu]], [[Salmovský palác|Salmovském paláci]], [[Anežský klášter|Anežském klášteře]], [[Palác Kinských|paláci Kinských]], [[Veletržní palác|Veletržním paláci]], v [[Dům U Černé Matky Boží|domě U černé matky Boží]], na [[Zbraslavský klášter|zámku Zbraslav]], v [[Žďár nad Sázavou (klášter)|klášteře ve Žďáru nad Sázavou]] a na [[Fryštát (zámek)|zámku Fryštát]]. K dalším významným galeriím patří [[Moravská galerie v Brně|Moravská galerie]] (vystavuje v pěti budovách: [[Místodržitelský palác (Brno)|Místodržitelský palác]], [[Pražákův palác]], [[Uměleckoprůmyslové muzeum (Brno)|Uměleckoprůmyslové muzeum]], [[Jurkovičova vila]] v Brně a [[Rodný dům Josefa Hoffmanna]] v [[Brtnice|Brtnici u Jihlavy]]) a [[Galerie hlavního města Prahy]] ([[dům U Zlatého prstenu]], [[dům U Kamenného zvonu]], [[Staroměstská radnice]], [[Bílkova vila]], Dům Františka Bílka v Chýnově, [[Městská knihovna v Praze|Městská knihovna]] na Mariánském náměstí, [[Troja (zámek)|Trojský zámek]]). K nejznámějším sochám v ČR patří [[Ladislav Šaloun|Šalounova]] [[Pomník mistra Jana Husa|socha Jana Husa]] na [[Staroměstské náměstí|Staroměstském náměstí]], [[Josef Václav Myslbek|Myslbekův]] [[Pomník svatého Václava|pomník knížete Václava]] na [[Václavské náměstí|Václavském náměstí]], [[Olbram Zoubek|Zoubkův]] [[Pomník obětem komunismu (Petřín)|Pomník obětem komunismu]] na Petříně, [[Bohumil Kafka|Kafkova]] socha Jana Žižky v [[Národní památník na Vítkově|Národním památníku na Vítkově]] (největší jezdecká socha v Evropě). Největší českou sochou všech dob byl [[Stalinův pomník]] na Letné, který však na svém místě stál jen v letech 1955–1962. Dnes se na jeho místě nachází [[Pražský metronom]]. V poslední době se velmi oblíbenou u turistů stala [[David Černý|Černého]] [[Hlava Franze Kafky]] u obchodního centra [[Quadrio]]. Černý na sebe strhl pozornost také svou provokací [[Entropa]]. [[Anna Chromy]] v Praze u Stavovského divadla instalovala jeden ze svých ''Plášťů svědomí''. Nejvýznamnější českou výtvarnou cenou je [[Cena Jindřicha Chalupeckého]]. === Architektura === {{Podrobně|Česká architektura|Románská architektura v Česku|Gotická architektura v Česku|Barokní architektura v&nbsp;Česku}} První fázi vývoje [[architektura|architektury]] na českém území s&nbsp;dochovanými stavbami tvoří [[Románský sloh|románská]] architektura. Z&nbsp;předchozí, [[Velkomoravská říše|velkomoravské]] fáze, se dochovaly pouze [[Archeologie|archeologické]] nálezy. V období románského slohu vznikly v&nbsp;Česku první kamenné stavby, a to především [[kostel]]y a budovy [[klášter]]ů, ke konci období také první [[hrad]]y a městské stavby ([[Hradba|opevnění]], domy). Stavby [[Románská architektura|románské architektury]] vznikaly na českém území od sklonku [[9. století]] do poloviny [[13. století]], kdy se začal zvolna prosazovat [[Gotická architektura v Česku|sloh gotický]].[[Soubor:KUTNA HORA (js) 11.jpg|náhled|vpravo|Česká gotika: [[chrám svaté Barbory|chrám svaté Barbory v&nbsp;Kutné Hoře]]]][[Gotická architektura]] v českých zemích vrcholila za [[Karel IV.|Karla IV.]] Ten nechal v Praze postavit ve vrcholně gotickém slohu [[Karlův most]] a rozjela se velkorysá výstavba [[Katedrála svatého Víta, Václava a Vojtěcha|katedrály sv. Víta]], s&nbsp;pomocí architekta [[Petr Parléř|Petra Parléře]] a jeho syna [[Jan Parléř|Jana Parléře]]. Jako schránku nových korunovačních klenotů, které nechal Karel vytvořit, dal ve středních Čechách vystavět hrad [[Karlštejn]], jehož architektem byl [[Matyáš z&nbsp;Arrasu]]. Dalšího vrcholu dosáhla gotika v éře vlády [[Jagellonci|Jagellonců]] (též se hovoří o vladislavské či [[Jagellonská gotika|jagellonské gotice]]). [[Vladislav Jagellonský]] zahájil velkolepou přestavbu [[Pražský hrad|Pražského hradu]] a povolal ze Saska stavitele [[Benedikt Rejt|Benedikta Rejta]], který v&nbsp;Čechách mimo jiné vytvořil [[Vladislavský sál]] a [[chrám svaté Barbory]] v [[Kutná Hora|Kutné Hoře]], na jehož výstavbě se podílel další známý stavitel [[Matěj Rejsek]], autor pražské [[Prašná brána|Prašné brány]]. [[Antonín Pilgram]] v té době zanechal otisky pozdní gotiky v&nbsp;[[Brno|Brně]].[[Soubor:Chlumec - Karlova koruna.jpg|náhled|vlevo|České baroko: zámek [[Karlova Koruna]]]][[Letohrádek královny Anny]] na Pražském hradě bývá označován za stylově nejčistší [[Renesanční architektura|renesanční]] stavbu na sever od [[Alpy|Alp]]. K významným renesančním stavbám patří i [[Hvězda (letohrádek)|letohrádek Hvězda]], nebo [[Litomyšl (zámek)|zámek Litomyšl]]. Především díky renesančnímu náměstí se na seznam Světového dědictví UNESCO dostala [[Telč]], o stejný zápis usiluje renesanční městská architektura ve [[Slavonice|Slavonicích]].<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Renaissance Houses at Slavonice | periodikum = UNESCO World Heritage Centre | vydavatel = | url = http://whc.unesco.org/en/tentativelists/1507/ | datum vydání = | jazyk = en | url archivu = | datum přístupu = 2020-01-04 }}</ref> Také v éře barokní v českých zemích působili významní architekti jako [[Carlo Lurago]] ([[Klementinum]]), [[Francesco Caratti]] ([[Černínský palác]]), [[Jan Baptista Mathey]] ([[Arcibiskupský palác v Praze|Arcibiskupský palác]], [[Toskánský palác]], [[Troja (zámek)|letohrádek v Tróji]]), [[Jan Blažej Santini-Aichel]] ([[Kostel svatého Jana Nepomuckého (Žďár nad Sázavou)|kostel na Zelené hoře]]), [[František Maxmilián Kaňka]] ([[Karlova Koruna]]), [[Kryštof Dientzenhofer]] (kostel svaté Markéty v&nbsp;Břevnovském klášteře) nebo jeho syn [[Kilián Ignác Dientzenhofer]] ([[Kostel svatého Mikuláše (Malá Strana)|malostranský]] i [[Kostel svatého Mikuláše (Staré Město)|staroměstský kostel sv. Mikuláše]]). [[Soubor:Sychrov letecky.jpg|náhled|Zámek Sychrov ze vzduchu]] Pro architekturu 19. století byl typický [[Historismus (umění)|historismus]]. V&nbsp;jeho duchu tvořil například architekt a stavitel [[Josef Hlávka]], jehož [[Rezidence bukovinských metropolitů]] v&nbsp;[[Černovice (Ukrajina)|Černovicích]] (dnes [[Ukrajina]], v 19. století na území Rakousko-Uherska) je dnes zapsaná na [[Světové dědictví|Seznamu světového dědictví UNESCO]]. Jedním z nejvýznamnějších architektonických děl historismu a romantismu je novogotický zámek [[Sychrov (zámek)|Sychrov]], přestavěný do současné podoby v 19. století [[Kamil Rohan|knížetem Kamilem z Rohanu]]. Dílem historismu byly i budovy [[Národní divadlo|Národního divadla]], [[Národní muzeum|Národního muzea]] či [[Rudolfinum|Rudolfina]] v&nbsp;Praze. Významná byla v české architektuře vlna [[Secesní architektura|secese]] na přelomu 19. a 20. století (zejm. [[Obecní dům]] v&nbsp;Praze, z&nbsp;architektů [[Antonín Balšánek]], [[Osvald Polívka]], [[Josef Fanta]], [[Jan Letzel]]), těsně před válkou pak kubismu, což bylo českou specialitou ([[dům U Černé Matky Boží]] [[Josef Gočár|Josefa Gočára]], [[Kovařovicova vila]] [[Josef Chochol|Josefa Chochola]]). [[Soubor:Praha dům U Černé Matky Boží 1.jpg|náhled|[[Český kubismus]]: [[dům U Černé Matky Boží]] v Praze]] [[Soubor:Villa Tugendhat, Brno.jpg|náhled|Český funkcionalismus: [[vila Tugendhat]] v Brně ([[Ludwig Mies van der Rohe]])]] Od 20. let 20. století architektura tíhla k&nbsp;[[Funkcionalismus|funkcionalismu]] ([[Veletržní palác]] v&nbsp;Praze, [[Baťův mrakodrap]] ve Zlíně či [[vila Tugendhat]] v&nbsp;Brně z&nbsp;dílny [[Ludwig Mies van der Rohe|Ludwiga Miese van der Rohe]]), k&nbsp;jeho představitelům patřili [[Jan Kotěra]] a Josef Gočár. V&nbsp;Praze v&nbsp;té době pracoval i významný slovinský architekt [[Jože Plečnik|Josip Plečnik]] (zejm. [[Kostel Nejsvětějšího srdce Páně (Vinohrady)|kostel Nejsvětějšího Srdce Páně]] na náměstí Jiřího z&nbsp;Poděbrad v&nbsp;Praze). [[Pavel Janák]] se tehdy rovněž pokusil vytvořit „národní sloh“, kombinaci lidové a&nbsp;moderní architektury (zejm. [[Pardubické krematorium|krematorium v&nbsp;Pardubicích]] a [[palác Adria]] v&nbsp;Praze). Podobnou cestou šel [[Dušan Jurkovič]].[[Soubor:OD Kotva 1.jpg|náhled|Český brutalismus: [[kotva (obchodní dům)|obchodní dům Kotva]] v Praze|vlevo]]V 50. letech 20. století byl vyžadován jako oficiální styl [[socialistický realismus]] (též zvaný sorela). Charakteristickými stavbami v&nbsp;jeho duchu jsou [[hotel Jalta]] na Václavském náměstí či [[sídliště Poruba]] v&nbsp;Ostravě.<ref>{{Citace elektronického periodika |titul=Archivovaná kopie |url=http://architektura.klenot.cz/images/stories/materialy/Dejiny17.pdf |datum přístupu=2017-07-11 |url archivu=https://web.archive.org/web/20150428161321/http://architektura.klenot.cz/images/stories/materialy/Dejiny17.pdf |datum archivace=2015-04-28 |nedostupné=ano }}</ref> Specifickou odnoží sorely byl tzv. stalinský neoklasicismus, který v&nbsp;Česku reprezentuje [[International (hotel v Praze)|hotel Internacional]] v&nbsp;pražských Dejvicích. Na konci 50. let se však v&nbsp;architektuře (a ovšem i v&nbsp;[[design]]u) prosadil styl nový, zvaný [[Bruselský styl|bruselský]] – to podle toho, že byl představen na světové výstavě [[Světová výstava 1958|Expo 58]] v&nbsp;[[Brusel]]u. Vyznačoval se oblými tvary a skleněnými fasádami. Typickou stavbou v&nbsp;bruselském stylu byly především výstavní pavilon a restaurace [[Československý pavilon na Světové výstavě 1958|československého pavilonu]] na Expu. Dalšími důležitými stavbami bruselského stylu byly [[pavilon Z]] na [[Brněnské výstaviště|brněnském výstavišti]], [[Plavecký stadion Podolí|plavecký stadion v&nbsp;Podolí]] či [[Havířov (nádraží)|nádraží v&nbsp;Havířově]].<ref>{{Citace elektronické monografie | příjmení = Veselková | jméno = Ivana | titul = Bruselský styl je pořád in | url = http://www.rozhlas.cz/radiowave/rozhovory/_zprava/bruselsky-styl-je-porad-in--1429947 | datum vydání = 2014-12-08 | datum přístupu = 2017-07-12 | vydavatel = Rozhlas.cz }}</ref> Na konci 60. let však bruselský styl vytlačila česká verze [[Brutalismus|brutalismu]]. Ceněny jsou zejména projekty z&nbsp;dílny [[Věra Machoninová|Věry Machoninové]] a jejího manžela [[Vladimír Machonin|Vladimíra Machonina]] ([[dům bytové kultury]] v&nbsp;Praze, [[hotel Thermal]] v&nbsp;Karlových Varech, [[Kotva (obchodní dům)|obchodní dům Kotva]] v&nbsp;Praze, [[Velvyslanectví České republiky v Berlíně|velvyslanectví ČSSR v&nbsp;Berlíně]]). Z&nbsp;dalších brutalistických staveb je připomínáno zejména [[československé velvyslanectví v Londýně]] architektů [[Jan Bočan|Jana Bočana]], [[Jan Šrámek (architekt)|Jana Šrámka]] a Karla Štěpánského, [[Fairmont Golden Prague|hotel Intercontinental]] v&nbsp;Praze od [[Karel Bubeníček|Karla Bubeníčka]] a [[Karel Filsak|Karla Filsaka]], [[Žižkovský vysílač|žižkovský televizní vysílač]] [[Václav Aulický|Václava Aulického]] či stavby [[Karel Prager|Karla Pragera]] ([[Nová budova Národního muzea|budova bývalého Federálního shromáždění]], [[Nová scéna (Praha)|Nová scéna]] Národního divadla).<ref>{{Citace periodika | titul = O českém brutalismu, high-tech stylu, o čase budovat, moci... | periodikum = Vltava | datum = 2015-12-30 | url = https://vltava.rozhlas.cz/o-ceskem-brutalismu-high-tech-stylu-o-case-budovat-moci-chranit-a-touze-borit-5105034 | datum přístupu = 2017-07-11 }}</ref> Nejoceňovanější stavbou této doby však byl [[Ještěd (hotel a vysílač)|vysílač na Ještědu]] od [[Karel Hubáček|Karla Hubáčka]]. [[Soubor:Tanzendes Haus 2023.jpg|náhled|Český postmodernismus: [[Tančící dům]] v Praze]] V polistopadové architektuře sehrálo výraznou roli dílo [[Frank Gehry|Franka Gehryho]] [[Tančící dům]] v&nbsp;Praze, které přímo inicioval [[Václav Havel]] a jež bývá uváděno jako symbol [[Postmoderní architektura|postmoderní architektury]]. Z&nbsp;významných světových architektů v&nbsp;Praze tvořil ještě [[Jean Nouvel]] ([[Zlatý Anděl]] na pražském Smíchově), či [[Ricardo Bofill]], který se podílel na modernizaci kdysi dělnického Karlína ([[Corso Karlín]] aj.). V&nbsp;přípravách je projekt proměny okolí pražského Masarykova nádraží, který vypracovala držitelka Pritzkerovy ceny [[Zaha Hadid]]ová. Z&nbsp;projektů domácích architektů si největší kredit získal projekt [[Národní technická knihovna|Národní technické knihovny]] v&nbsp;pražských Dejvicích, [[Kongresové centrum Zlín]] architektky [[Eva Jiřičná|Evy Jiřičné]], budovy [[Univerzitní kampus Bohunice|Univerzitního kampusu v&nbsp;Brně]], [[Moravská zemská knihovna v Brně|Moravské zemské knihovny]] a [[Moravský zemský archiv v Brně|Moravského zemského archivu]], [[Skleněný dům firmy Lasvit|Skleněný dům]] v&nbsp;[[Nový Bor|Novém Boru]], nástavba někdejší vysoké pece [[Bolt Tower]] v&nbsp;[[Ostrava|Ostravě]] architekta [[Josef Pleskot|Josefa Pleskota]], nebo stanice pražského metra [[Rajská zahrada (stanice metra)|Rajská zahrada]] [[Patrik Kotas|Patrika Kotase.]] Hojně diskutovaný projekt [[Národní knihovna na Letné|nové budovy Národní knihovny]] od [[Jan Kaplický|Jana Kaplického]] zůstal jen na papíře. Českými rodáky byli i významní architekti [[Adolf Loos]], [[Josef Hoffmann]], [[Joseph Maria Olbrich]] či [[Balthasar Neumann]]. === Videoherní tvorba === {{Podrobně|Český videoherní průmysl}} [[Soubor:Logo Mafia.svg|náhled|Logo české hry [[Mafia: The City of Lost Heaven]]]] V sedmdesátých a hlavně osmdesátých letech se v Česku objevilo nové odvětví kulturní tvorby – [[počítačová hra|počítačové hry]]. To se začalo rozvíjet hlavně po roce [[1994]], kdy vyšlo ''[[Tajemství Oslího ostrova]]''. Poté následovaly, v Česku poměrně úspěšné a populární hry jako ''[[Dračí historie]]'', ''[[Fish Fillets]]'' či ''[[Brány Skeldalu]]''. V roce 1999 se povedlo v zahraničí uspět hře ''[[Hidden & Dangerous]]''. V dalších letech následovaly mezinárodně úspěšné herní tituly, jako ''[[Operace Flashpoint]]'', ''[[Mafia: The City of Lost Heaven]]'' či ''[[Vietcong (videohra)|Vietcong]]''. Ke světoznámým českým hrám patří [[Mafia II|druhý]] a [[Mafia III|třetí]] díl Mafie, ''[[Euro Truck Simulator]]'' a jeho [[Euro Truck Simulator 2|pokračování]], ''[[American Truck Simulator]]'', ''[[Operace Flashpoint|ArmA]]'' (a [[Arma 2|druhý]] a [[Arma 3|třetí díl]]), ''[[Silent Hill: Downpour]]'', ''[[Machinarium]]'', ''[[18 Wheels of Steel]]'', ''[[DayZ]]'', ''[[Bus Driver]]'', ''[[Botanicula]]'' či ''[[Kingdom Come: Deliverance]]''. V Česku funguje několik světově známých herních studií, jako [[Bohemia Interactive|Bohemia Interactive Studio]], [[SCS Software]], [[Amanita Design]] nebo [[Madfinger Games]] (nebo bývalé [[2K Czech]]). Od roku 2010 jsou české hry oceňovány na [[Anifilm]]u v rámci soutěže [[Česká hra roku]] a v letech 2011 až 2013 v rámci soutěže [[Booom]]. Lze se setkat s názorem, že videohry jsou největším kulturním exportem České republiky.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = Pros | jméno = Marek | titul = Videohry jsou největším kulturní exportem Česka, tvrdí odborník | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavatel = Economia | odkaz na vydavatele = Economia | datum_vydání = 2014-03-04 | datum_přístupu = 2014-04-20 | url = http://magazin.aktualne.cz/svelch-hry-jsou-nejvetsi-kulturni-export-ceske-republiky/r~8398882ca2d911e3b7290025900fea04/ }}</ref> === Populární kultura === [[Soubor:Šafaříkovy sady - panoramio.jpg|náhled|upright|Socha [[Spejbl a Hurvínek|Spejbla a Hurvínka]] v [[Plzeň|Plzni]]]] Krom kultury vysoké a lidové se v českých zemích, jako všude jinde, rozvíjela od počátků 19. století i kultura populární. Některé popkulturní fenomény jsou pevně usazeny v českém kolektivním vědomí a slouží nezřídka i k národní sebeidentifikaci. Anketa České televize [[Kniha mého srdce]] z roku 2009 například ukázala masovost obliby literárních postav, jako jsou sluha [[Saturnin (román)|Saturnin]] z humoristického románu [[Zdeněk Jirotka|Zdeňka Jirotky]], Švejk z románu Haškova či [[Rychlé šípy]] z chlapeckých románů a komiksů [[Jaroslav Foglar|Jaroslava Foglara]].<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Kniha mého srdce — Česká televize | periodikum = [[Česká televize]] | vydavatel = | url = http://www.ceskatelevize.cz/porady/10214215895-kniha-meho-srdce/ | datum vydání = | datum přístupu = 2016-09-05 }}</ref> Podobná anketa o [[Největší Čech|Největšího Čecha]] zase ukázala roli humoristického fenoménu [[Jára Cimrman|Járy Cimrmana]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Největší Čech: Jára Cimrman | periodikum = [[iDNES.cz]] | url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/nejvetsi-cech-jara-cimrman-dcl-/show_aktual.aspx?c=A050201_211139_domaci_sas | datum vydání = 2005-02-02 | datum přístupu = 2016-09-05 }}</ref> Význačnou roli sehrála též dvojice loutek, které vytvořil za první republiky [[Josef Skupa]]: [[Spejbl a Hurvínek]]. Skupa tím navázal na velkou českou loutkářskou tradici, spjatou mimo jiné se jménem [[Matěj Kopecký|Matěje Kopeckého]]. Z dětské literatury vzešla podobně populární postavička [[Ferda Mravenec|Ferdy Mravence]] (a jeho souputníka [[Brouk Pytlík|Brouka Pytlíka]]), kterou stvořil [[Ondřej Sekora]]. K nejpopulárnějším českým komiksům patří [[Čtyřlístek (komiks)|Čtyřlístek]].<ref>{{Citace elektronické monografie|titul=Čtyřlístek slaví|url=http://www.kulturninovinky.cz/popkulturni-legenda-slavi/|datum vydání=2015-11-12|datum přístupu=2016-09-05|jazyk=cs-CZ}}</ref> [[Pérák]] byl ztvárněn jako jediný český [[superhrdina]] ve filmu a [[komiks]]u. Zdrojem podobných popkulturních fenoménů se v 2. polovině 20. století stal film a především televize – cyklus televizních [[Večerníček|Večerníčků]] přinesl populární postavičky jako [[O krtkovi|Krteček]] Zdeňka Milera, [[Bob a Bobek – králíci z klobouku|Bob a Bobek]] či [[Pat a Mat]] Vladimíra Jiránka, [[Maxipes Fík]] Jiřího Šalamouna, [[Pohádky z mechu a kapradí|Křemílek a Vochomůrka]] či [[Rákosníček]] Zdeňka Smetany, [[Mach a Šebestová]] Adolfa Borna či [[Rumcajs]] Radka Pilaře.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Nejlepší Večerníček — Česká televize | periodikum = [[Česká televize]] | vydavatel = | url = http://www.ceskatelevize.cz/porady/10492742198-nej-ct/21352216211-nejlepsi-vecernicek/ | datum vydání = | datum přístupu = 2016-09-05 }}</ref> Televizní a filmová tvorba pro děti 70. a 80. let 20. století zase přinesla fenomény jako [[Pan Tau]], ''[[Arabela (seriál)|Arabela]]'' či ''[[Návštěvníci (seriál)|Návštěvníci]]''. Nejvýraznější postavou české pop-music, která se začala formovat od 50. let, je dlouhodobě zpěvák [[Karel Gott]]. Často se ve světě prosazují české modelky, k nimž patří [[Karolína Kurková]], [[Eva Herzigová]], [[Pavlína Pořízková]], [[Petra Němcová]], [[Taťána Kuchařová]], [[Daniela Peštová]] a [[Alena Šeredová]]. === Média === {{viz též|Seznam českých časopisů}} V ČR existuje systém [[Veřejnoprávní médium|veřejnoprávních médií]], která jsou ze zákona placena z veřejných peněz ([[Koncesionářský poplatek|koncesionářské poplatky]]), s jen omezenou možností vlády a správy je ovlivňovat. K takovým institucím patří [[Česká televize]] (navazuje na státní [[Československá televize|Československou televizi]], jejíž vysílání započalo roku 1953), [[Český rozhlas]] ([[Československý rozhlas]] začal vysílat roku 1923) a [[Česká tisková kancelář]], která ovšem není placena z koncesionářských poplatků.[[Soubor:Česká televize.jpg|náhled|Areál [[Česká televize|České televize]] na [[Kavčí hory|Kavčích horách]] v Praze]]První soukromá televizní stanice [[Premiéra TV]] (později [[Prima (televizní stanice)|Prima]]) vznikla roku 1993. Rok nato začala vysílat [[TV Nova]]. Stanice veřejnoprávní České televize ([[ČT1]], [[ČT2]], [[ČT sport]], [[ČT :D]], [[ČT art]], [[ČT24]]) spolu s kanály provozovanými společnostmi [[TV Nova (společnost)|CET 21]] (Nova, [[Nova Cinema]], [[Nova Action]], [[Nova Fun]], [[Nova Krimi]], [[Nova Sport 1]], [[Nova Sport 2]], [[Nova International]]) a [[FTV Prima]] (Prima, [[Prima Cool]], [[Prima Love]], [[Prima Zoom]], [[Prima Max]], [[Paramount Network (česká televizní stanice)|Prima Comedy Central]]) televiznímu trhu i po digitalizaci vysílání dodnes dominují, v roce 2015 například dosáhly souhrnné sledovanosti 82 %. Této „velké trojce“ nejúspěšněji konkuruje [[TV Barrandov]] (kanály Barrandov, [[Barrandov Kino|Kino Barrandov]], [[Barrandov Krimi]], [[Barrandov News]]).<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Televize | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/slovnik-a-mediatypy/typy-medii/televize/ | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Poměrně dlouhou tradici má od roku 2002 též specializovaná hudební televize [[Óčko]].<ref>{{Citace periodika | příjmení = Polák | jméno = Lukáš | titul = Hudební televize Óčko slaví patnáct let, diváci vyberou nejoblíbenější tuzemský klip | periodikum = Český rozhlas | datum = 2017-05-15 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.rozhlas.cz/digital/televize/_zprava/hudebni-televize-ocko-slavi-patnact-let-divaci-vyberou-nejoblibenejsi-tuzemsky-klip--1725977 | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> Od září 2000 doplnily nabídku také satelitní televize.<ref>{{Citace periodika | příjmení = | jméno = | titul = Satelitní televize v České republice | periodikum = DigiZone.cz | datum = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.digizone.cz/specialy/satelit/ | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> Nejsledovanější hlavní zpravodajský pořad vysílá [[TV Nova]].<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Zpravodajský trojboj: Hvězdná Nova oslabuje, Prima se tahala s Událostmi ČT o druhé místo | vydavatel = Hospodářské noviny | url = http://domaci.ihned.cz/c1-62697190-udalosti-ct-ubyvaji-divaci-prima-zpravy-nova-televizni-noviny}}</ref> Nejčtenějšími deníky jsou [[Blesk (noviny)|''Blesk'']], ''[[Mladá fronta DNES]]'', [[Právo (deník)|''Právo'']], ''[[Deník (regionální noviny)|Deník]]'', ''[[Aha!]]'' a ''[[Lidové noviny]]''.<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Čechy nejvíce zajímá bulvár. Nejčtenější v zemi je deník Blesk | vydavatel = ČTK | datum_vydání = 2015-07-15 | url = http://ekonomika.eurozpravy.cz/ceska-republika/93351-cechy-nejvice-zajima-bulvar-nejctenejsi-v-zemi-je-denik-blesk/ | datum přístupu = 2017-01-22 | url archivu = https://web.archive.org/web/20150723023940/http://ekonomika.eurozpravy.cz/ceska-republika/93351-cechy-nejvice-zajima-bulvar-nejctenejsi-v-zemi-je-denik-blesk/ | datum archivace = 2015-07-23 | nedostupné = ano }}</ref><ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad deníků | periodikum = www.unievydavatelu.cz | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/deniky/fakta_cisla_denicich/prodany_naklad_deniku/314-deniky_celostatni | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Nejčtenějším zdarma rozdávaným deníkem je [[Metro (deník)|''Metro'']].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad deníků | periodikum = www.unievydavatelu.cz | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/deniky/fakta_cisla_denicich/prodany_naklad_deniku/315-deniky_zdarma | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Nejprodávanější zpravodajské časopisy jsou: [[Květy (časopis)|''Květy'']], [[Reflex (časopis)|''Reflex'']], [[Téma (časopis)|''Téma'']], [[Respekt (časopis)|''Respekt'']] a [[Týden (časopis)|''Týden'']],<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Zpravodajské týdeníky - celostátní | periodikum = www.unievydavatelu.cz | vydavatel = Unie vydavatelů ČR | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1677-zpravodajske_tydeniky_celostatni | datum vydání = únor 2017 | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> mezi společenskými časopisy to v únoru 2017 byly ''[[Rytmus života]]'', ''[[Blesk (noviny)|Nedělní Blesk]]'', ''[[Pestrý svět]]'' či ''Sedmička''.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Společenské časopisy | periodikum = www.unievydavatelu.cz | vydavatel = Unie vydavatelů ČR | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1019-spolecenske_casopisy | datum vydání = únor 2017 | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> Z dětských časopisů se drží ''[[Sluníčko]]'', [[ABC (časopis)|''ABC'']] a [[Mateřídouška (časopis)|''Mateřídouška'']].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad časopisů | periodikum = www.unievydavatelu.cz | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1009-casopisy_pro_deti_a_mladez | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> V roce 2023 bylo Česko v [[Index svobody tisku|Indexu svobody tisku]] na 14. místě.<ref name="indextisku">{{Citace elektronické monografie | titul = World Press Freedom Index | url = https://rsf.org/en/index?year=2023 | vydavatel = Reporters Without Borders | datum přístupu = 2023-09-02 | jazyk = en }}</ref> Historický význam měly ''[[Národní listy]]'', ''[[Právo lidu]]'', ''[[Svobodné slovo|České slovo]]'' (později ''Svobodné slovo'' a ''Slovo''), ''[[Zemědělské noviny]]'', [[Práce (noviny)|''Práce'']], ''[[Lidová demokracie]]'' či ''[[Mladý svět]]''. Váhu měly v minulosti i literární časopisy a intelektuální revue jako [[Přítomnost (časopis)|''Přítomnost'']] či ''[[Tvorba (časopis, 1925–1938)|Tvorba]]'' ve 20. a 30. letech 20. století nebo ''[[Literární noviny]]'' v 60. letech 20. století. K zaniklým časopisům pro mládež patří ''[[Mladý hlasatel]]'' či [[skaut (časopis)|''Junák'']], do nichž přispíval [[Jaroslav Foglar]], nebo [[Ohníček (časopis)|''Ohníček'']] a ''[[Sedmička (časopis)|Sedmička]]''. Československo se stalo roku 1923 po [[Spojené státy americké|USA]] a [[Spojené království|Velké Británii]] třetí zemí, kde začal pravidelně vysílat rozhlas.<ref>[https://www.ceskatelevize.cz/zpravodajstvi-ostrava/novinky-ze-studia/239896-rozhlas-byl-nejen-svedkem-ale-take-hybatelem-deni-20-stoleti/ Rozhlas byl nejen svědkem, ale také hybatelem dění 20. století]</ref> Nejúspěšnější stanicí veřejnoprávního rozhlasu je [[Český rozhlas Radiožurnál|Radiožurnál]], ze soukromých rádií jsou to: [[Rádio Impuls]], [[Evropa 2]], [[Rádio Blaník]] a [[Frekvence 1]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Jaká jsou nejposlouchanější rádia v roce 2022? | periodikum = Livemarketing.cz | url = https://livemarketing.cz/clanky/jaka-jsou-nejposlouchanejsi-radia-v-roce-2022/}}</ref> [[Soubor:Seznam.cz logo.svg|náhled|Nejvýznamnější českou mediální internetovou firmou je Seznam.cz]] Českému internetu kraluje vyhledávač [[Seznam.cz]]. Největšími zpravodajskými weby jsou [[iDNES.cz]] a [[Novinky.cz]]. Nejnavštěvovanější kulturní stránkou je [[Česko-Slovenská filmová databáze]].<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = Novotný | jméno = Michal | titul = Žebříček TOP 10: Nejnavštěvovanější weby | periodikum = Markomu.cz | url = https://www.markomu.cz/nejnavstevovanejsi-weby/ | datum vydání = 2018-03-15 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> [[Česká Wikipedie]] vznikla roku 2002 a v současnosti je co do počtu hesel největší českou encyklopedií v historii.<ref>{{Citace periodika | příjmení = | jméno = | titul = Česká Wikipedie se stala největší českou encyklopedií všech dob | periodikum = Literární noviny | datum = 2011-07-11 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://literarky.cz/politika/161-dnes/4793-eska-wikipedie-se-stala-nejvti-eskou-encyklopedii-vech-dob- | datum přístupu = 2017-07-12 }}{{Nedostupný zdroj}}</ref><ref>{{Citace periodika | příjmení = | jméno = | autor = mil | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = Česká tisková kancelář | titul = Česká Wikipedie má už 200 tisíc článků. Překonala Ottův slovník naučný | periodikum = Hospodářské noviny | datum = 2011-07-07 | ročník = | číslo = | strany = | url = https://tech.ihned.cz/c1-52253190-ceska-wikipedie-ma-uz-200-tisic-clanku-prekonala-ottuv-slovnik-naucny | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> Významnými českými novináři byli například [[Johann Ferdinand ze Schönfeldu|Jan Ferdinand ze Schönfeldu]], [[Václav Matěj Kramerius]], [[Karel Havlíček Borovský]], [[Julius Grégr]], [[Jan Neruda]], [[Vítězslav Hálek]], [[Josef Hubáček (novinář)|Josef Hubáček]], [[Bohumír Šmeral]], [[Ivan Olbracht]], [[Karel Jonáš (politik)|Karel Jonáš]], [[František Xaver Šalda]], [[Karel Čapek]], [[Vladislav Vančura]], [[Ferdinand Peroutka]], [[Milena Jesenská]], [[Jožka Pejskar]], [[Lída Rakušanová]], [[Ivan Medek]], [[Zdeněk Velíšek]], [[Jaroslav Kmenta]], [[Radek John]], [[Josef Klíma]], [[Jindřich Šídlo]], [[Václav Moravec]], [[Světlana Witowská]], [[Nora Fridrichová]], [[Jiří Kubík]], [[Sabina Slonková]], [[Janek Kroupa]], [[Michal Kubal]] nebo [[Martin Řezníček]]. === Festivaly, přehlídky, ceny === [[Soubor:Smetana_Hall_at_the_Municipal_House_(Obecni_Dum),_Prague_-_9006.jpg|náhled|[[Smetanova síň]] [[Obecní dům|Obecního domu]], centrum festivalu [[Pražské jaro (festival)|Pražské jaro]]]] Kulturní a společenské dění pravidelně vrcholí na různých festivalech a přehlídkách. K největším festivalům vážné hudby patří [[Pražské jaro (festival)|Pražské jaro]], [[Smetanova Litomyšl]] a [[Janáčkovy Hukvaldy]]. V oblasti jazzu je to [[Jazz Goes to Town]] v Hradci Králové, [[Bohemia JazzFest]] pořádaný v různých městech současně a [[Prague Proms]].<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = Hudební festivaly klasické hudby a jazzu | periodikum = www.czech.cz | vydavatel = | url = http://www.czech.cz/cz/95168-hudebni-festivaly-klasicke-hudby-a-jazzu | datum vydání = | url archivu = https://web.archive.org/web/20160920225732/http://www.czech.cz/cz/95168-hudebni-festivaly-klasicke-hudby-a-jazzu | datum přístupu = 2016-09-05 | datum archivace = 2016-09-20 | nedostupné = ano }}</ref> Největším tanečním festivalem je [[Tanec Praha]]. V oblasti výtvarného umění je to přehlídka [[Pražské bienále]]. Velkou tradici má festival scénografie [[Pražské Quadriennale]]. Zcela zvláštní výtvarnou akcí je pak [[Signal Festival|Festival světla Signal]]. K velkým divadelním akcím patří tradiční festival amatérského divadla [[Jiráskův Hronov]]. [[Loutkářská Chrudim]] je nejstarší loutkářský festival na světě.<ref>http://www.chrudimsky.navstevnik.cz/tiskova-zprava/?id=30053&typ=tz</ref> Na loutky je zaměřena též [[Skupova Plzeň]], od roku 2016 přitom bylo české loutkářství zařazeno k nehmotnému dědictví UNESCO.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = Ferebauer | jméno = Václav (fer) | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = Česká tisková kancelář | titul = České a slovenské loutkářství se dostalo na seznam UNESCO | periodikum = [[iDNES.cz]] | url = http://zpravy.idnes.cz/ceske-a-slovenske-loutkarstvi-unesco-d8c-/domaci.aspx?c=A161201_172857_domaci_jj | datum vydání = 2016-12-01 | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> Na moderní cirkus a akrobacii se zaměřuje [[Letní Letná]]. Divadlo i hudbu s dobročinností spojuje festival v bohnické psychiatrické léčebně [[Mezi ploty]]. Největšími knižními akcemi jsou [[Svět knihy]] a [[Festival spisovatelů Praha]]. V oblasti rockové a popové hudby jsou největšími festivaly [[Rock for People]], [[Colours of Ostrava]], [[Trutnov Open Air Festival]], [[Benátská noc]], [[Hrady CZ]], [[Votvírák]], [[United Islands of Prague]], [[Sázavafest]], [[Rock for Churchill]], [[Footfest]], [[Keltská noc]] či [[Mácháč (festival)|Mácháč]]. V oblasti rapu a hip hopu je největší akcí [[Hip Hop Kemp]] u Hradce Králové, největšími metalovými festivaly jsou [[Masters of Rock]] ve Vizovicích a [[Brutal Assault]] v Josefově, v oblasti taneční hudby [[Beats for Love]] ve Vítkovicích, [[Let It Roll]] a [[Mighty Sounds]].<ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Nejlepší hudební festivaly v ČR pro letošní rok 2015 {{!}} Magazín {{!}} TripZone.cz|periodikum=magazin.tripzone.cz|url=http://magazin.tripzone.cz/nejlepsi-hudebni-festivaly-v-cr-pro-letosni-rok-2015-215|datum přístupu=2016-09-05}}</ref> Největší akcí lidové hudby je tradičně [[Mezinárodní folklorní festival Strážnice]]. Největším a nejtradičnějším filmovým festivalem je [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary]]. Jemu se snaží širokým záběrem konkurovat [[Febiofest]]. Další festivaly mají užší žánrové zaměření – na dětský film se zaměřuje [[Zlín Film Festival|Film festival Zlín]], na film kreslený a loutkový [[AniFest]], na film dokumentární [[Jeden svět]] a [[Mezinárodní festival dokumentárních filmů Ji.hlava|Jihlava]], výhradně české filmy jsou uváděny na [[Finále Plzeň]]. Dlouhou tradici má mezinárodní televizní festival [[Zlatá Praha (festival)|Zlatá Praha]]. Tradičními přehlídkami průmyslovými jsou [[Mezinárodní strojírenský veletrh|brněnský strojírenský veletrh]] a zemědělská výstava [[Země živitelka]] v Českých Budějovicích. Ke společensko-kulturním událostem patří rovněž udílení různých cen. Největší prestiži se těší cena [[Český lev]] pro filmaře, [[Cena Thálie|Ceny Thálie]] pro divadelníky, [[Anděl (cena)|Ceny Anděl]] pro hudebníky, [[Sportovec roku]] či ceny [[Česká hlava]] pro vědce. == Věda a vzdělávání == [[Soubor:Budova Akademie věd ČR.jpg|náhled|Budova [[Akademie věd České republiky]] v Praze]] [[Soubor:Jan Amos Comenius (Komensky) (1592-1670). Tsjechisch humanist en pedagoog. Als voorganger van de Moravische of Boheemse Broedergemeente verdreven en sedert 1656 gevestigd te Amsterdam Rijksmuseum SK-A-2161.jpeg|náhled|upright| [[Jan Amos Komenský]]]] === Věda a technika === {{Podrobně|Česká věda}} ==== Humanitní a sociální vědy ==== Zakladatelem české vzdělanosti byl [[Cyril a Metoděj|Konstantin Filozof]], první významný myslitel působící na českém území. Významnými středověkými teology byli [[Jan Hus]], [[Jeroným Pražský]] a [[Petr Chelčický]]. [[Jan Amos Komenský]] podstatným způsobem přispěl k rozvoji moderní pedagogiky, především ve spisech ''Didaktica magna'' (''Velká didaktika''), ''Janua linguarum reserata'' (''Dveře jazyků otevřené''), ''Orbis pictus'' (''Svět v obrazech'') a ''Schola ludus'' (''Škola hrou''). Židovskou středověkou vzdělanost reprezentoval především [[Jehuda ben Becalel|rabbi Löw]], jenž vstoupil i do českých pověstí (se svým [[golem]]em). Nejvýznamnějším historikem, filozofem a intelektuálem barokní éry (18. století) byl [[Bohuslav Balbín]]. Výraznou roli v národním obrození (1. polovina 19. století) sehrála jazykověda ([[Josef Dobrovský]], [[Josef Jungmann]], [[Pavel Josef Šafařík|Pavel Jozef Šafařík]], [[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]), historiografie ([[Gelasius Dobner]], [[František Palacký]]) a folkloristika ([[Karel Jaromír Erben]]). Ve druhé polovině století sílu české vzdělanosti manifestoval [[Ottův slovník naučný]] (vydáván od roku 1888). K vůdčím osobnostem českého intelektuálního života té doby patřil filozof [[Tomáš Garrigue Masaryk]] a jeho okruh kolem časopisu Čas ([[Jan Herben]], [[Jan Gebauer]]). Právě tento okruh odstartoval tzv. [[Spor o Rukopisy|rukopisné spory]] roku 1886 a [[spor o smysl českých dějin]] roku 1912, právě v těchto diskusích český národ tehdy nejvíce ohmatával svou identitu. Významným intelektuálem byl i [[Konstantin Jireček]], který rozvinul obor [[byzantologie]] (viz např. [[Jirečkova linie]]) a sehrál významnou roli v bulharském národním obrození, nebo vynikající orientalista a archeolog [[Alois Musil]] (bratranec slavného rakouského spisovatele [[Robert Musil|Roberta Musila]]). Velkou společenskou roli sehrával národopisec [[Vojta Náprstek]] či etnograf [[Emil Holub]]. Navzdory rozvoji, mnozí nadaní rodáci, zejména německy mluvící, v té době české země opouštěli a uplatňovali se ve Vídni a jinde. Příkladem mohou být filosof [[Edmund Husserl]], psychoanalytik [[Sigmund Freud]], ekonom [[Josef Alois Schumpeter|Joseph Schumpeter]], marxistický teoretik [[Karl Kautsky]], právní teoretik [[Hans Kelsen]], ekonom [[Eugen von Böhm-Bawerk|Eugen Böhm von Bawerk]], psycholog [[Max Wertheimer]], hudební teoretici [[Eduard Hanslick]] a [[Guido Adler]], jazykovědec [[Julius Pokorny]] či filozof [[Herbert Feigl]]. Odcházeli ale i někteří česky mluvící, jako historik umění [[Max Dvořák]] či antropolog [[Aleš Hrdlička]]. Naopak v Praze po celý život zůstal filozof [[Bernard Bolzano]]. Za první republiky vědeckých úspěchů dosáhl orientalista [[Bedřich Hrozný]], který rozluštil jazyk Chetitů, archeolog [[Karel Absolon]] objevil proslulou Věstonickou venuši, významným archeologem byl i [[Lubor Niederle]]. Mimořádný rozkvět zažívala jazykověda, v Praze se ustavil tzv. [[Pražský lingvistický kroužek]] ([[Vilém Mathesius]], [[Roman Jakobson]], [[Jan Mukařovský]], [[Bohuslav Havránek]], [[René Wellek]]), který prosazoval strukturalistický přístup k jazyku a světu. Nacistická okupace ze země vyhnala i významné budoucí myslitele, sociologa [[Ernest Gellner|Ernesta Gellnera]] nebo filozofa [[Vilém Flusser|Viléma Flussera]]. V 60. letech 20. století zájem světa budil neortodoxní marxismus, který byl hlavním ideovým zázemím [[Pražské jaro|pražského jara 1968]], a který reprezentovali zejména [[Karel Kosík]] (spis ''Dialektika konkrétního'') či [[Eduard Goldstücker]]. V 70. letech to byly spíše myšlenky filozofa [[Jan Patočka|Jana Patočky]], které se staly ideovou základnou [[Charta 77|Charty 77]], či filozofa undergroundu [[Egon Bondy|Egona Bondyho]]. Vysokou úroveň měla po celou dobu socialistického režimu [[egyptologie]], která se prezentovala mj. vykopávkami v [[Abúsír|Abusíru]] (zejm. [[Miroslav Verner]]).<ref>{{Citace periodika | příjmení = | jméno = | titul = Objevy, které změnily dějiny. Česká egyptologie je malá, ale extrémně úspěšná | periodikum = ČT24 | datum = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/veda/2058474-objevy-ktere-zmenily-dejiny-ceska-egyptologie-je-mala-ale-extremne-uspesna | datum přístupu = 2017-07-08 }}</ref> Zvláštní kapitolou dějin vědy v socialistickém Československu byl státní psychologický výzkum účinků [[Diethylamid kyseliny lysergové|LSD]], podílel se na něm i [[Stanislav Grof]], který později v USA vytvořil metodu [[Holotropní dýchání|holotropního dýchání]].<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = | jméno = | titul = V Československu zkusili LSD vědci, umělci i mladý Miloš Zeman | periodikum = iDNES.cz | vydavatel = | url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/dokument-lsd-made-in-cssr-0hc-/filmvideo.aspx?c=A151006_183119_televize_vha | datum vydání = 2015-10-06 | datum přístupu = 2017-07-08 }}</ref> Světový zájem vzbudily i archeologické experimenty [[Pavel Pavel|Pavla Pavla]].<ref>{{Citace periodika | příjmení = | jméno = | titul = Pavel Pavel, muž, který rozhýbal tajemné sochy na Velikonočním ostrově | periodikum = Český rozhlas | datum = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.rozhlas.cz/radiozurnal/vecernihost/_zprava/pavel-pavel-muz-ktery-rozhybal-tajemne-sochy-na-velikonocnim-ostrove--1332118 | datum přístupu = 2017-07-08 }}</ref> ==== Přírodní, exaktní a technické vědy ==== [[Soubor:Heyrovsky Jaroslav crop.jpg|náhled|upright|Český chemik a akademik [[Jaroslav Heyrovský]], nositel [[Nobelova cena|Nobelovy ceny]]]] Zásadním impulsem k rozvoji vědeckého myšlení (byť to nebylo v počátcích samozřejmě odděleno plně od myšlení filozofického a teologického) bylo založení [[Univerzita Karlova|Karlovy univerzity]] králem [[Karel IV.|Karlem IV.]] roku 1348. Šlo o první univerzitu ve střední Evropě. Nelze vyloučit, že se roku 1459 narodil v [[Český Krumlov|Českém Krumlově]] vynikající kartograf [[Martin Behaim]], tvůrce nejstaršího dochovaného glóbusu na světě. Roku 1460 se v Chebu narodil významný matematik [[Johannes Widmann]], který zavedl znaménka plus a minus, působil ale po většinu života v Lipsku. Érou vědeckého rozkvětu byla i epocha [[Rudolf II.|Rudolfa II.]] Na jeho pražském dvoře působili astronomové [[Tycho Brahe]] a [[Johannes Kepler]]. V Praze v té době navíc působil i významný židovský matematik [[David Gans]]. Lékař [[Ján Jesenský]] v Praze provedl první veřejnou pitvu. K vrcholným vzdělancům domácí barokní vědy patřil [[Jan Marcus Marci|Jan Marek Marci z Kronlandu]] či botanik [[Georg Joseph Kamel]]. Kněz [[Prokop Diviš]] v té době vynalezl hromosvod. V Praze se v té době, byť tak trochu náhodou, také narodil [[Alois Senefelder]], který roku 1796 vynalezl litografii. Rozvoji věd výrazně napomohlo založení [[Královská česká společnost nauk|Královské české společnosti nauk]] roku 1784 (právě na její tradici dnes navazuje Akademie věd ČR) a Vlasteneckého muzea v Čechách roku 1818. Výraznou roli v tom sehráli největší české vědecké osobnosti té doby [[Ignác Antonín Born|Ignác Born]] a [[Kašpar Šternberk]]. Obě instituce vznikly v rámci procesu českého národního obrození. Přírodní a technické vědy rozvíjeli v éře obrození [[Jan Evangelista Purkyně]], [[Jan Svatopluk Presl]], [[Karel Bořivoj Presl]] či vynálezce lodního šroubu [[Josef Ressel]]. [[František Josef Gerstner]] sestrojil první parní stroj v českých zemích (1805–1807), [[Josef Božek]] předvedl první parovůz (1815) a paroloď (1817). [[Bratranci Veverkové]] vynalezli ruchadlo. Německou vědu v Čechách reprezentoval například [[Christian Doppler]]. V Čechách v té době působil i francouzský paleontolog [[Joachim Barrande]]. I v oblasti přírodních věd svou vlast opustilo mnoho talentovaných rodáků. Matematik [[Kurt Gödel]], biologové [[Gerty Coriová]] a [[Carl Ferdinand Cori|Carl Cori]] (nositelé Nobelovy ceny za fyziologii a lékařství), astronom [[Johann Palisa]], fyzik [[Georg Placzek]], chemik [[Johann Josef Loschmidt]], průkopník půdní mechaniky [[Karl von Terzaghi]], matematička [[Olga Taussky-Toddová]], botanik [[Heinrich Wilhelm Schott]], astronomové [[Theodor von Oppolzer]] a [[Joseph Johann von Littrow]], zakladatel dermatologie [[Ferdinand von Hebra]], chemik [[Hans Tropsch]]. Ve Štětí se narodil [[Franz Reichelt]], průkopník [[Parašutismus|parašutismu]], který zahynul při testování záchranného obleku vlastní výroby skokem z [[Eiffelova věž|Eiffelovy věže]].<ref>{{Citace elektronické monografie | příjmení = | jméno = | titul = Tragický experiment „létajícího krejčího“ z Čech. Smrtelný pád z Eiffelovky v roce 1912 zachytila kamera | url = http://www.muzivcesku.cz/tragicky-experiment-letajiciho-krejciho-cech-smrtelny-pad-eiffelovky-roce-1912-zachytila-kamera/ | vydavatel = Muži v Česku | místo = | datum vydání = 2018-09-28 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Do Vídně odešel i český lékař [[Karel Rokytanský]]. Z německy mluvících vědců v českých zemích naopak zůstali pracovat světově významný biolog [[Gregor Mendel]], zakladatel genetiky, či fyzik [[Ernst Mach]]. V Praze na německé univerzitě krátký čas působil i fyzik [[Albert Einstein]]. Ani česká věda však nestála v 2. polovině 19. století stranou. Rozvíjela se v těsném sepětí s průmyslem, který rychle mohutněl. Jejími klíčovými představiteli byli vynálezce obloukové lampy [[František Křižík]] či objevitel čtyř krevních skupin [[Jan Janský]]. Do dějin fotografické a polygrafické techniky v té době výrazně zasáhly [[Jakub Husník]] a [[Karel Klíč]]. Průkopníkem aviatiky byl [[Jan Kašpar]]. [[Jan Kříženecký]] roku 1898 představil první kinematograf v českých zemích. Prostor pro vědu vytvořila i nová Československá republika založená roku 1918. V Brně byla tehdy (1919) založena Masarykova univerzita. V oblasti topologie se výrazně prosadil matematik [[Eduard Čech]]. Botanik [[Alberto Vojtěch Frič]] objevil řadu nových kaktusů. Dalším významným botanikem byl [[Karel Domin]]. Technik [[Viktor Kaplan]] vynalezl nový druh turbíny. [[Hans Ledwinka]] zkonstruoval roku 1934 první sériově vyráběný automobil s aerodynamickou karosérií Tatra 77. Další automobilový konstruktér [[Ferdinand Porsche]] se také narodil v Čechách, ovšem prosadil se zejména v Německu a jako spolupracovník s nacisty by se do republiky po válce ani vrátit nemohl. Mezi Němci odsunutými po druhé světové válce byl i nositel Nobelovy ceny za fyziku za rok 2007 [[Peter Grünberg]].[[Soubor:Magion 1 Satelite.jpg|náhled|Družice [[Magion]]]]Po druhé světové válce bylo největším úspěchem české vědy udělení Nobelovy ceny za chemii [[Jaroslav Heyrovský|Jaroslavu Heyrovskému]] roku 1959, za objev [[polarografie]] a analytickou chemii. Vynálezem měkkých ([[hydrogel]]ových) kontaktních čoček a silonu proslul [[Otto Wichterle]].<ref>[http://www.eyetopics.com/articles/18/1/The-History-of-Contact-Lenses.html The History of Contact Lenses] {{Wayback|url=http://www.eyetopics.com/articles/18/1/The-History-of-Contact-Lenses.html |date=20130429122029 }}. Retrieved 3 March 2009.</ref> [[Oldřich Homuta]] vynalezl roku 1957 praktickou pomůcku do domácnosti: remosku. Významným astronomem byl [[Antonín Mrkos]] působící na [[Observatoř Kleť|Hvězdárně Kleť]]. [[Armin Delong]] dosáhl mimořádných výsledků v oblasti mikroskopie. [[Stanislav Brebera]] vynalezl trhavinu [[Semtex]].<ref>{{cite web | title=Velikáni české vědy | url=http://www.velikani-ceske-vedy.estranky.cz/clanky/biografie/stanislav-brebera | work= | publisher= | author= | date= | accessdate=1 November 2010}}</ref> Výkladní skříní režimu pak byla účast na sovětském vesmírném programu [[Interkosmos]] (čs. družice [[Magion]], první československý kosmonaut [[Vladimír Remek]] – první člověk ve vesmíru, který nebyl občanem [[Spojené státy americké|USA]] či [[Sovětský svaz|SSSR]]). Symbolem porevoluční vědy se stal chemik [[Antonín Holý]], tvůrce poměrně účinných léků proti [[AIDS]].<ref>{{Cite web |url=http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |title=Faces of the Presidency |accessdate=8 January 2009 |work= |publisher=EU2009.cz |date= |archive-url=https://web.archive.org/web/20090119103222/http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |archive-date=2009-01-19 |dead-url=ano |titul=Archivovaná kopie |datum přístupu=2012-02-15 |url archivu=https://web.archive.org/web/20090119103222/http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |datum archivace=2009-01-19 }}</ref> Ve spolupráci s Evropskou unií bylo otevřeno několik nových vědeckých center zaměřených mj. na nanotechnologie a laserovou techniku ([[CEITEC]], [[ELI Beamlines]], [[HiLASE]] aj.). V Antarktidě byla založena česká [[Mendelova polární stanice]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Mendelova polární stanice, kterou vybudovala brněnská Masarykova univerzita, po osmi týdnech osiřela | periodikum = Brno | url = https://brno.rozhlas.cz/mendelova-polarni-stanice-kterou-vybudovala-brnenska-masarykova-univerzita-po-6472943 | datum vydání = 2007-03-16 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> === Školství === {{Podrobně|Vzdělávání v Česku|Seznam vysokých škol v Česku}} [[Soubor:Sčítání obyvatelstva 2011, 30 měst, vzdělání magisterské.svg|náhled|vlevo|Podíl vysokoškolsky vzdělaných obyvatel měst v&nbsp;České republice k roku 2011]] [[Soubor:Praha Karolinum ext 1.jpg|náhled|[[Karolinum]] – sídlo [[Univerzita Karlova|Karlovy univerzity v&nbsp;Praze]]]] [[Soubor:Biotechnologický inkubátor JIC INBIT.jpg|náhled|[[Kampus]] [[Masarykova univerzita|Masarykovy univerzity v&nbsp;Brně]], v popředí Biotechnologický inkubátor]] Školství v České republice je organizováno v rámci [[Základní škola|základních]], [[Střední škola|středních]], [[Vyšší odborná škola|vyšších odborných]] a [[Vysoká škola|vysokých]] škol. Vysoké školy jsou veřejné, státní a soukromé, nejstarší a nejvýznamnější je [[Univerzita Karlova|Univerzita Karlova v Praze]], která je zároveň nejstarším vysokým učením ve střední Evropě (založena 1348). Druhou nejstarší univerzitou v ČR je [[Univerzita Palackého v Olomouci]], jež vznikla roku 1573. Nejstarší vysokou školou uměleckého typu je [[Akademie výtvarných umění v Praze]], která svou historii píše od roku 1799. Dalšími významnými vysokými školami jsou [[České vysoké učení technické v Praze]] (založeno 1707), [[Vysoké učení technické v Brně]] (založeno 1899) či [[Masarykova univerzita]] (založena 1919). V roce 1945 byla založena [[Akademie múzických umění v Praze|Akademie múzických umění]]. Na její součásti [[Filmová a televizní fakulta Akademie múzických umění v Praze|FAMU]] vystudovala nejen řada osobností českého a slovenského filmu, ale i známí zahraniční filmaři [[Agnieszka Hollandová|Agnieszka Holland]], [[Emir Kusturica]], [[Lordan Zafranović]] či [[Goran Paskaljević]]. Největšími co do počtu studentů jsou Univerzita Karlova (49 094 studentů v roce 2009) a Masarykova univerzita (38 216 studentů v roce 2009).<ref>http://www.msmt.cz/file/12782/download/</ref> Podle žebříčku ''QS World University Rankings'' z roku 2014 je Univerzita Karlova 244. nejlepší vysokou školou světa. České vysoké učení technické se umístilo na 411.–420. místě. Masarykova univerzita v Brně se umístila na 551.–600. místě, Vysoké učení technické v Brně na 651.–700. místě a [[Vysoká škola ekonomická v Praze]] byla zařazena do skupiny 701+ (pod 700. místem, bez dalšího rozlišování). Jiné české vysoké školy žebříček QS do měření nezahrnuje.<ref>https://vsmonitor.wordpress.com/2014/09/30/mezinarodni-zebricek-vysokych-skol-qs-2014/</ref> Nejznámějším systémem měření a srovnávání kvality vysokých škol je tzv. [[šanghajský žebříček]] (ARWU), každoročně určující 500 nejlepších vysokých škol světa. Jedinou českou, která se v něm dosud objevila, je Univerzita Karlova. V roce 2014 se umístila na 201.–300. místě. Podle ARWU tak Univerzita Karlova patří mezi 2 procenta nejlepších vysokých škol na světě.<ref>https://vsmonitor.wordpress.com/2014/08/26/sanghajsky-zebricek-vysokych-skol-v-roce-2014/</ref> Existují také méně formalizovaná srovnání spíše publicistického typu, která čas od času za nejkvalitnější univerzitu v ČR označí třeba brněnskou Masarykovu.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = Keményová | jméno = Zuzana | titul = Žebříček českých vysokých škol: Brno výrazně porazilo Univerzitu Karlovu | periodikum = Hospodářské noviny (IHNED.cz) | url = https://ihned.cz/c1-63417720-nejlepsi-vysoke-skoly-v-cesku-special-hn | datum vydání = 2015-01-22 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Podle sčítání z roku 2011 činí podíl vysokoškolsky vzdělaného obyvatelstva celkem 10,7 %; co se týče měst, nejvyšší podíl vykazuje [[Praha]] (20,7 %), [[Brno]] (20,6 %) a [[Olomouc]] (17,9 %).<ref>[http://vdb.czso.cz/sldbvo Sčítání lidu, domů a bytů 2011 (záložka „Vše o území“)]</ref> K nejslavnějším středním školám patří [[Pražská konzervatoř]], druhá škola svého druhu na světě (založena 1808). Školu vedli i [[Antonín Dvořák]], [[Josef Suk starší|Josef Suk]], [[Vítězslav Novák]] či [[Josef Bohuslav Foerster]]. Podle studie společnosti Pearson z roku 2012 má ČR 22. nejkvalitnější školství mezi vyspělými zeměmi.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Studie: Nejlepší systém vzdělávání mají Finové, Česko podprůměrné | periodikum = E15.cz | url = https://www.e15.cz/domaci/studie-nejlepsi-system-vzdelavani-maji-finove-cesko-podprumerne-936369 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Podle informací [[Organizace pro hospodářskou spolupráci a rozvoj|OECD]] z roku 2007 Česko směřuje do vzdělávání 10 procent veřejných výdajů, čímž se v srovnávacím žebříčku řadí na předposlední místo spolu s [[Japonsko|Japonskem]]. Vyjádřeno podílem [[Hrubý domácí produkt|HDP]] se jedná o asi 4,6 %, což je podstatně méně než průměr zemí OECD, který činí 6,1 %.<ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Češi skrblí na vzdělání, říká mezinárodní studie | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavatel = Economia | odkaz na vydavatele = Economia |url=http://aktualne.centrum.cz/zahranici/evropa/clanek.phtml?id=676577|datum přístupu=2016-09-05}}</ref> Současně čeští pedagogové dostávají čtvrté nejnižší platy z více než třiceti zemí sledovaných OECD. == Sport == {{Podrobně|Sport v Česku|Česko na olympijských hrách|Československo na olympijských hrách|Čechy na olympijských hrách}} [[Soubor:Emil Zátopek redux.jpg|náhled|upright|vlevo|Čtyřnásobný olympijský vítěz ve vytrvalostním běhu, [[Emil Zátopek]]]] [[Soubor:Larisa Latynina, Birgit Radochla, Věra Čáslavská 1964.jpg|náhled|upright|[[Věra Čáslavská]] na [[Sportovní gymnastika na Letních olympijských hrách 1964|LOH 1964]]]] Nejsledovanějším a nejnavštěvovanějším sportem je v Česku [[lední hokej]], druhým [[fotbal]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Sport číslo 1 v Česku: Fotbal versus hokej | periodikum = Finance.cz | datum_vydání = 2019-09-02 | url = https://www.finance.cz/526932-fotbal-versus-hokej/}}</ref> Dalšími nejnavštěvovanějšími sporty jsou [[biatlon]], lyžování, tenis, florbal, basketbal a&nbsp;volejbal.<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Výsledky průzkumu ČEŠI A SPORT | vydavatel = Sport Invest | datum_vydání = 2015-07-20 | url = http://www.sport-invest.cz/aktuality/vysledky-pruzkumu-cesi-a-sport/ | datum přístupu = 2016-06-23 | url archivu = https://web.archive.org/web/20160813222421/http://www.sport-invest.cz/aktuality/vysledky-pruzkumu-cesi-a-sport/ | datum archivace = 2016-08-13 | nedostupné = ano }}</ref> Podle statistiky [[Česká unie sportu|České unie sportu]] jsou nejpopulárnějšími sporty v ČR podle velikosti členské základny sportovních oddílů: fotbal, [[tenis]], lední hokej, [[volejbal]], [[florbal]], [[golf]], [[hokejbal]], [[atletika]], [[basketbal]] a&nbsp;[[lyžování]].<ref>[http://sport.idnes.cz/golf-florbal-a-hokejbal-pronikly-mezi-nejoblibenejsi-ceske-sporty-1cv-/sporty.aspx?c=A091011_125801_sporty_par Golf, florbal a hokejbal pronikly mezi nejoblíbenější české sporty]</ref> Nejsledovanějšími sportovními událostmi jsou [[lední hokej na olympijských hrách]] a [[mistrovství světa v ledním hokeji]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = ČT sport vysílá deset let, nejsledovanější byl hokej | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/clanky/2016/02/ct-sport-vysila-deset-let-nejsledovanejsi-byl-hokej/}}</ref> Mezi další nejsledovanější patří [[mistrovství Evropy ve fotbale]], [[Liga mistrů UEFA]] a [[mistrovství světa ve fotbale]]. === Olympijské hry === Na [[Olympijské hry|olympijských hrách]] startují čeští sportovci od roku 1900, nejprve pod vlajkou [[Čechy na olympijských hrách|Čech]], od roku 1920 v reprezentaci [[Československo na olympijských hrách|Československa]] a od roku 1994 v dresech samostatného [[Česko na olympijských hrách|Česka]]. Čeští olympionici dosáhli významných úspěchů. Již v&nbsp;roce 1900 [[František Janda-Suk]] získal na druhých OH stříbrnou medaili v&nbsp;[[Hod diskem|hodu diskem]], první olympijské prvenství vybojoval roku 1924 [[Bedřich Šupčík]] ve [[šplh na laně|šplhu na laně]]. Na [[Letní olympijské hry|letních olympijských hrách]] získala [[Sportovní gymnastika|gymnastka]] [[Věra Čáslavská]] sedm zlatých [[Olympijské hry|olympijských medailí]] (3× 1964, 4× 1968). Běžec [[Emil Zátopek]] obdržel čtyři zlaté (1×&nbsp;1948, 3×&nbsp;1952), tři zlaté má [[Hod oštěpem|oštěpař]] [[Jan Železný]] (1992, 1996, 2000). Dvě zlaté získali rychlostní kanoisté [[Josef Holeček]] (1948, 1952) a&nbsp;[[Martin Doktor]] (1996), kanoistka [[Štěpánka Hilgertová]] (1996, 2000), oštěpařka [[Barbora Špotáková]] (2008, 2012) a tenistka [[Kateřina Siniaková]] (2020, 2024). Na [[Zimní olympijské hry|zimních olympijských hrách]] vybojovala lyžařka [[Kateřina Neumannová]] celkem šest medailí, sedm cenných kovů si přivezla ze ZOH [[Rychlobruslení|rychlobruslařka]] [[Martina Sáblíková]], z toho tři zlaté (2×&nbsp;2010, 1×&nbsp;2014). Trojici zlatých medailí získala také [[Ester Ledecká]], a to ve dvou různých sportech – ve snowboardingu a ve sjezdovém lyžování. === Lehká atletika === Kromě letních olympijských her se čeští [[Lehká atletika|lehcí atleti]] účastní také pravidelných mistrovství světa a Evropy. V dresu samostatného Česka se mistry světa v atletice stali oštěpaři [[Jan Železný]], [[Vítězslav Veselý (atlet)|Vítězslav Veselý]] a [[Barbora Špotáková]], trojskokanka [[Šárka Kašpárková]], běžci [[Ludmila Formanová]] a [[Zuzana Hejnová]], desetibojaři [[Tomáš Dvořák]] a [[Roman Šebrle]]. V hale navíc zlato brali běžec [[Pavel Maslák]] (a to již třikrát), sedmibojař [[Robert Změlík]] a skokanka o tyči [[Pavla Rybová|Pavla Hamáčková]]. Na mistrovství Evropy krom jmenovaných zlato získali i skokanka o tyči [[Jiřina Kudličková|Jiřina Ptáčníková]], v hale překážkář [[Petr Svoboda (atlet)|Petr Svoboda]], běžci [[Denisa Rosolová]] a [[Jakub Holuša]], koulař [[Tomáš Staněk]] a oštěpař [[Jakub Vadlejch]]. V dresu Československa titul mistra světa vybojovali i další Češi: běžkyně [[Jarmila Kratochvílová]], koulařka [[Helena Fibingerová]], v hale pak koulař [[Remigius Machura]] a skokan do dálky [[Jan Leitner]]. Mistry Evropy byli běžci [[Emil Zátopek]] a [[Jaroslava Jehličková]], překážkář [[Jindřich Roudný]], koulař [[Jiří Skobla]], chodec [[Josef Doležal (atlet)|Josef Doležal]], oštěpařka [[Dana Zátopková]], skokanka do výšky [[Miloslava Rezková]], diskař [[Ludvík Daněk]], v hale titul navíc krom jmenovaných získali skokani do výšky [[Milada Karbanová]] a [[Vladimír Malý]], běžci [[Karel Kolář]], [[Taťána Kocembová]], [[Lubomír Tesáček]] a [[Milena Matějkovičová]], překážkář [[Aleš Höffer]], koulař [[Jaroslav Brabec (atlet)|Jaroslav Brabec]] a skokanka do dálky [[Jarmila Nygrýnová]]. Běžkyně [[Jarmila Kratochvílová]] již od roku 1983 drží světový rekord v&nbsp;běhu na 800&nbsp;metrů, jde o&nbsp;nejdéle platný světový rekord v&nbsp;historii ženské atletiky.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Nečekaný rekord na náhradní trati přežil už tři desetiletí | periodikum = [[Česká televize]] | url = https://www.ceskatelevize.cz/sport/atletika/235791-necekany-rekord-na-nahradni-trati-prezil-uz-tri-desetileti/ | datum přístupu = }}</ref> === Fotbal === [[Soubor:Josef Masopust official photo.jpg|náhled|upright|[[Josef Masopust]] se Zlatým míčem]] ==== Reprezentace ==== Fotbalová reprezentace Československa získala dvě stříbrné medaile na mistrovství světa, v letech [[Mistrovství světa ve fotbale 1934|1934]] a [[Mistrovství světa ve fotbale 1962|1962]]. V&nbsp;roce 1976 vyhrálo Československo [[mistrovství Evropy ve fotbale 1976]] v [[Jugoslávie|Jugoslávii]], přičemž z&nbsp;22&nbsp;hráčů na soupisce bylo jen sedm Čechů. Stříbro na tomto turnaji československý nebo český národní tým vybojoval roku [[Mistrovství Evropy ve fotbale 1996|1996]], bronz pak v letech [[Mistrovství Evropy ve fotbale 1960|1960]], [[Mistrovství Evropy ve fotbale 1980|1980]] a [[Mistrovství Evropy ve fotbale 2004|2004]]. Roku 1980 získal olympijský výběr ČSSR zlaté medaile na [[Letní olympijské hry 1980|letních olympijských hrách v&nbsp;Moskvě]].<ref>{{Citace monografie | příjmení = Vaněk | jméno = Karel a kolektiv | odkaz na autora = | titul = Malá encyklopedie fotbalu | vydavatel = [[Nakladatelství Olympia]] | místo = Praha | rok = 1984 | vydání = 1 | počet stran = 404 | strany = 70, 221}}</ref> ==== Klubový fotbal ==== Před druhou světovou válkou patřily [[AC Sparta Praha]] a [[SK Slavia Praha]] k nejlepším klubům Evropy. Sparta dvakrát vyhrála [[Středoevropský pohár]] (1927, 1935), nejvýznamnější klubovou soutěž té doby, Slavia jednou (1938). Po založení evropských pohárů, organizovaných od 50. let asociací [[UEFA]], se v nich nejdál dostaly [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] (semifinále [[Pohár mistrů evropských zemí 1966/67|PMEZ 1966/67]], semifinále [[Pohár vítězů pohárů 1985/86|PVP 1985/86]]), Sparta (semifinále [[Pohár mistrů evropských zemí 1991/92|PMEZ 1991/92]], semifinále [[Pohár vítězů pohárů 1972/73|PVP 1972/73]]), [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]] (semifinále [[Pohár vítězů pohárů 1978/79|PVP 1978/79]]), [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]] (semifinále [[Pohár UEFA 1982/83|UEFA 1982/83]]) a Slavia (semifinále [[Pohár UEFA 1995/96|UEFA 1995/96]]). Čtvrtfinále hrály [[FC Hradec Králové|SK Hradec Králové]], [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovka Brno]], [[MFK Vítkovice|TJ Vítkovice]], [[SK Sigma Olomouc|Sigma Olomouc]] a [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]. ==== Osobnosti ==== [[Josef Masopust]] (1962) a [[Pavel Nedvěd]] (2003) vyhráli anketu [[Zlatý míč]], která každoročně hledá nejlepšího fotbalistu Evropy. Brankář [[Ivo Viktor]] skončil v&nbsp;této anketě roku 1976 třetí. [[Oldřich Nejedlý]] byl nejlepším střelcem [[mistrovství světa ve fotbale 1934]]. [[Milan Baroš]] byl nejlepším střelcem [[Mistrovství Evropy ve fotbale 2004|mistrovství Evropy 2004]]. Nejvíce startů za [[Československá fotbalová reprezentace|reprezentaci Československa]] si připsal [[Zdeněk Nehoda]], za [[Česká fotbalová reprezentace|reprezentaci ČR]] [[Petr Čech]], nejlepším československým reprezentačním střelcem byl [[Antonín Puč]], v dresu ČR [[Jan Koller]].<ref>{{Citace elektronického periodika|periodikum = repre.fotbal.cz|url = https://repre.fotbal.cz/tym/historicke-statistiky/1|titul = Statistiky fotbalových reprezentantů}}</ref> Nejprestižnější evropskou pohárovou soutěž, [[Liga mistrů UEFA|Ligu mistrů]], vyhráli [[Vladimír Šmicer]], [[Milan Baroš]] (oba roku 2005 s&nbsp;[[Liverpool FC|FC Liverpool]]), [[Marek Jankulovski]] (2007 s [[AC Milán|AC Milan]]) a brankář [[Petr Čech]] (2012 s&nbsp;[[Chelsea FC]]). Nedvěd získal roku 1999 s&nbsp;[[SS Lazio|Laziem Řím]] [[Pohár vítězů pohárů]]. [[Evropská liga UEFA|Pohár UEFA]] (potažmo nástupnickou Evropskou ligu) vyhráli [[Jiří Němec (fotbalista)|Jiří Němec]], [[Radoslav Látal]] (oba 1997 se [[FC Schalke 04|Schalke 04]]), Vladimír Šmicer, [[Patrik Berger]] (oba 2001 s&nbsp;Liverpoolem), [[Radek Šírl]] (2008 se [[FK Zenit Sankt-Petěrburg|Zenitem Petrohrad]]), [[Tomáš Hübschman]] (2009 se [[FK Šachtar Doněck|Šachťarem Doněck]]), [[Tomáš Ujfaluši]] (2010 s&nbsp;klubem [[Atlético Madrid]]),&nbsp;[[Petr Čech]] (2013 s&nbsp;Chelsea) a [[Tomáš Vaclík]] (2020 se Sevillou). Význačným střelcem, jehož velkou část kariéry však pohltila [[druhá světová válka]], byl [[Josef Bican]]. Jedním z&nbsp;nejlepších brankářů své doby na světě byl [[František Plánička]]. K dalším úspěšným fotbalistům patří [[Svatopluk Pluskal]], [[Ladislav Novák (fotbalista)|Ladislav Novák]], [[Antonín Panenka]], [[Ladislav Vízek]], [[Tomáš Skuhravý]], [[Karel Poborský]] a [[Tomáš Rosický]]. === Lední hokej === [[Soubor:Jaromír Jágr, ice hockey champion 2010.jpg|náhled|[[Jaromír Jágr]] hovoří k fanouškům po výhře na [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2010|MS 2010]]]] V ledním hokeji patří k největším reprezentačním úspěchům zlatá medaile na [[Zimní olympijské hry 1998|olympijských hrách v Naganu]] roku 1998, jejíž cena tkví v&nbsp;tom, že se turnaje zúčastnili poprvé všichni nejlepší hráči planety, včetně profesionálů ze severoamerické [[National Hockey League|NHL]]. Ke hvězdám týmu patřili zejména útočník [[Jaromír Jágr]] a brankář [[Dominik Hašek]]. Co se týče hokejových individualit, je Jágr co do počtu bodů druhým nejlepším v celé historii NHL.<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = NHL STATISTICS | url = https://www.nhl.com/stats/skaters?reportType=allTime&seasonFrom=19171918&seasonTo=20232024&gameType=2&sort=points&page=0&pageSize=50 | vydavatel = NHL.com}}</ref> Dvakrát vyhrál [[Stanley Cup|Stanleyův pohár]] (1990/91 a 1991/92 s&nbsp;klubem [[Pittsburgh Penguins]]). Dva Stanley Cupy má i&nbsp;Hašek, a&nbsp;to s&nbsp;[[Detroit Red Wings]] (2001/2002, 2007/2008). Třikrát tuto trofej vyhráli [[Jaroslav Pouzar]] a [[Jiří Hrdina (lední hokejista)|Jiří Hrdina]], dvakrát [[Petr Sýkora (1976)|Petr Sýkora]], [[Patrik Eliáš]], [[Bobby Holík]], [[Michal Rozsíval]] a [[Jiří Fischer]]. Nejvíce bodů v&nbsp;kanadském bodování získali v základní části NHL spolu s&nbsp;Jágrem, Eliášem, Holíkem a&nbsp;Sýkorou také [[Milan Hejduk]], [[Petr Nedvěd]], [[Martin Straka (lední hokejista)|Martin Straka]] a [[Václav Prospal]], v playoff [[David Krejčí]] a [[Michal Pivoňka]]. Před rokem 1989 však čeští hokejisté NHL mohli hrát jen výjimečně, přesto měli světovou úroveň. Velkých úspěchů dosáhla slavná generace čtyřicátých let jako byli [[Vladimír Bouzek]], [[Stanislav Konopásek]], [[Bohumil Modrý]], [[Václav Roziňák]], [[Vladimír Zábrodský]], [[Augustin Bubník]] a [[Jaroslav Drobný (tenista)|Jaroslav Drobný]]. V&nbsp;padesátých a&nbsp;šedesátých letech vynikli [[Vlastimil Bubník]], [[Bronislav Danda]] a&nbsp;[[Václav Pantůček]]. V&nbsp;sedmdesátých letech pak [[Jiří Bubla]], [[Ivan Hlinka]], [[Jiří Holeček]], [[Jiří Holík]], [[Oldřich Machač]], [[Vladimír Martinec]], [[František Pospíšil]], [[Miroslav Dvořák (lední hokejista)|Miroslav Dvořák]], [[Václav Nedomanský]], [[Milan Nový]], [[Jaroslav Holík (lední hokejista)|Jaroslav Holík]], [[Milan Chalupa]]. [[Vladimír Růžička]] je jediným hráčem, který zažil největší úspěch 80.&nbsp;let (zlato z&nbsp;MS 1985) i let devadesátých (zlato z Nagana). [[Jiří Šlégr]] je spolu s Jágrem jediným českým členem [[Triple Gold Club]]u, do něhož symbolicky vstupují hráči, kteří vyhráli mistrovství světa, olympijské hry i Stanleyův pohár.<ref>{{Citace elektronického periodika|periodikum = iihf.com|url = http://www.iihf.com/iihf-home/history/the-iihf/triple-gold-club/|titul = Triple Gold Club|jazyk = en}}</ref> [[Československá hokejová reprezentace|Mužstvo Československa]], tvořené především českými hráči, vyhrálo mistrovství světa v letech [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1947|1947]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1949|1949]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1972|1972]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1976|1976]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1977|1977]] a [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1985|1985]]. [[Česká hokejová reprezentace|Mužstvo České republiky]] zvítězilo v letech [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1996|1996]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1999|1999]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2000|2000]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2001|2001]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2005|2005]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2010|2010]] a [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2024|2024]]. Pět zlatých z MS má [[František Kaberle]] a [[David Výborný]], čtyři [[Pavel Patera]] a [[Martin Procházka]]. Největším úspěchem [[Česká ženská hokejová reprezentace|ženské reprezentace]] jsou bronzové medaile z MS v letech [[Mistrovství světa v ledním hokeji žen 2022|2022]] a [[Mistrovství světa v ledním hokeji žen 2023|2023]]. Kluby, které vyhrály [[Extraliga ledního hokeje|českou hokejovou ligu]], jsou [[HC Olomouc]], [[VHK ROBE Vsetín|HC Vsetín]], [[HC Sparta Praha]], [[HC Slavia Praha]], [[PSG Berani Zlín|Zlín]], [[HC Dynamo Pardubice|Dynamo Pardubice]], [[HC Energie Karlovy Vary|HC Karlovy Vary]], [[HC Oceláři Třinec]], [[HC Škoda Plzeň]], [[HC Verva Litvínov|HC Litvínov]], [[Bílí Tygři Liberec]] a [[HC Kometa Brno|Kometa Brno]]. Československou ligu vyhrály navíc kluby [[LTC Praha]], [[ATK Praha (lední hokej)|ATK Praha]], [[ČEZ Motor České Budějovice|Motor České Budějovice]], [[HC Vítkovice Ridera|HC Vítkovice]], [[Rytíři Kladno|Kladno]] a [[HC Dukla Jihlava|Dukla Jihlava]]. V [[Kontinentální hokejová liga|KHL]] působil jen krátkou dobu český klub [[HC Lev Praha]], nicméně probojoval se až do jejího finále. === Tenis === [[Soubor:Fed Cup Final 2016 FRA vs CZE PPP 3538 (31066166125).jpg|náhled|vlevo|[[tým Česka v Billie Jean King Cupu|Český fedcupový tým]] s&nbsp;desátým pohárem po [[Finále Fed Cupu 2016|finálové výhře]] v&nbsp;roce [[Fed Cup 2016|2016]]. ''Zleva:'' [[Lucie Hradecká|Hradecká]], [[Petra Kvitová|Kvitová]], [[Petr Pála|Pála]], [[Barbora Strýcová|Strýcová]] a&nbsp;[[Karolína Plíšková|Plíšková]]]]Úspěšná je česká [[tenis]]ová škola. [[Martina Navrátilová]], již jako reprezentantka USA, vyhrála devětkrát tenisový turnaj [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]] (1978, 1979, 1982, 1983, 1984, 1985, 1986, 1987, 1990). Dvakrát vyhrála Wimbledon [[Petra Kvitová]] (2011, 2014), jednou [[Jana Novotná]] (1998), [[Markéta Vondroušová]] (2023) a [[Barbora Krejčíková]] (2024). Jediným českým mužským vítězem turnaje ve Wimbledonu se stal [[Jan Kodeš]] (1973), ale v minulosti zde triumfoval jako reprezentant Egypta i [[Jaroslav Drobný (tenista)|Jaroslav Drobný]] (1954). [[Ivan Lendl]] byl 270&nbsp;týdnů světovou jedničkou v&nbsp;[[Žebříček ATP|žebříčku ATP]], jako dosud jediný český hráč. Ženskému [[Žebříček WTA|žebříčku WTA]] kralovala celkem 332&nbsp;týdnů Martina Navrátilová v dresu USA. V&nbsp;roce 2017 se světovou hráčkou č.&nbsp;1 stala [[Karolína Plíšková]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = První česká světová jednička! Plíškovou posunula na trůn Halepová | periodikum = iDNES.cz | url = http://sport.idnes.cz/tenis-svetova-jednicka-halepova-pliskova-f1b-/tenis.aspx?c=A170711_180623_tenis_tie | datum vydání = 2017-07-11 | datum přístupu = 2017-07-12 }}</ref> Krom jmenovaných hráčů vyhráli některý z tzv. [[Grand Slam (tenis)|grandslamových]] turnajů také [[Petr Korda]] ([[Australian Open 1998 – mužská dvouhra|Austrálie 1998]]) a&nbsp;[[Hana Mandlíková]] (Austrálie 1980, 1987, Paříž 1981, US Open 1985). Deblovou specialistkou byla [[Helena Suková]], jež ve čtyřhře vyhrála čtrnáct grandslamových turnajů. [[Daviscupový tým Československa|Mužská tenisová reprezentace Československa]] resp. [[Daviscupový tým Česka|Česka]] vyhrála třikrát [[Davis Cup]], a to [[Davis Cup 1980|1980]], [[Davis Cup 2012|2012]] a&nbsp;[[Davis Cup 2013|2013]] (z toho dvakrát jako Česko).<ref>{{Citace elektronického periodika|periodikum = daviscup.com|url = https://www.daviscup.com/en/teams/team.aspx?id=CZE|titul = Český daviscupový tým|jazyk = en}}</ref> [[Tým Československa v Billie Jean King Cupu|Ženská tenisová reprezentace Československa]] resp. [[Tým Česka v Billie Jean King Cupu|Česka]] zvítězila v [[Billie Jean King Cup]]u dokonce desetkrát ([[Pohár federace 1975|1975]], [[Pohár federace 1983|1983]], [[Pohár federace 1984|1984]], [[Pohár federace 1985|1985]], [[Pohár federace 1988|1988]], [[Fed Cup 2011|2011]], [[Fed Cup 2012|2012]], [[Fed Cup 2014|2014]], [[Fed Cup 2015|2015]], [[Fed Cup 2016|2016]] a&nbsp;[[Fed Cup 2018|2018]]), z toho šestkrát jako Česko. === Ostatní sporty === [[Soubor:Praha, Vinohrady, Sportovní hala Folimanka.jpg|náhled|[[Sportovní hala Folimanka]] basketbalové [[USK Praha]]]] [[Československá ženská basketbalová reprezentace|Československé]] a [[Česká ženská basketbalová reprezentace|české basketbalistky]] mají tři stříbra (1964, 1971, 2010) a tři bronzy (1957, 1959, 1975) z mistrovství světa, v roce [[Mistrovství Evropy v basketbalu žen 2005|2005]] vyhrály mistrovství Evropy. [[Československá mužská basketbalová reprezentace|Českoslovenští basketbalisté]] vyhráli mistrovství Evropy v roce 1946, šestkrát přivezli stříbro (1947, 1951, 1955, 1959, 1967, 1985). Evropskou pohárovou soutěž v basketbale žen (dnes [[Euroliga v basketbalu žen|Euroliga]], dříve Pohár mistrů evropských zemí) vyhrála [[BC Sparta Praha|Sparta Praha]] (1975/76), Gambrinus Brno (2005/06) a [[ZVVZ USK Praha]] ([[Euroliga v basketbalu žen 2014/15|2014/15]]). Analogickou [[Pohár vítězů pohárů v basketbalu mužů|mužskou soutěž]] vyhrál [[USK Praha]] v sezóně 1968/69. Nejlepším českým basketbalistou 20.&nbsp;století byl vyhlášen [[Jiří Zídek (1944)|Jiří Zídek]]. Jeho syn [[Jiří Zídek|Jiří Zídek mladší]] byl prvním českým hráčem v americké [[National Basketball Association|NBA]]. Následovali ho [[Jiří Welsch]], [[Jan Veselý (basketbalista)|Jan Veselý]] a nejnověji [[Tomáš Satoranský]]. [[Hana Horáková]] byla v roce 2010 vyhlášena nejlepší basketbalistkou Evropy.<ref>{{Citace elektronického periodika |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.womensbasketball-in-france.com/fiba-europe-player-of-the-year-2010-is-hana-horakova.html |datum přístupu=2019-05-13 |url archivu=https://web.archive.org/web/20190513072705/http://www.womensbasketball-in-france.com/fiba-europe-player-of-the-year-2010-is-hana-horakova.html |datum archivace=2019-05-13 |nedostupné=ano }}</ref> [[Československá ženská házenkářská reprezentace|Ženská házenkářská reprezentace]] vyhrála mistrovství světa (1957), jednou přivezla stříbro (1986) a jednou bronz (1962). [[Československá mužská házenkářská reprezentace|Muži]] vyhráli mistrovství světa roku 1967, krom toho mají dvě stříbra (1958, 1961) a dva bronzy (1954, 1964). Získali též stříbro na olympijských hrách v Mnichově roku 1972. Tým mužů Dukly Praha třikrát vyhrál Pohár mistrů evropských zemí (1957, 1963, 1984), ženský tým Sparty Praha jednou (1962). [[Filip Jícha]] byl roku 2010 vyhlášen nejlepším házenkářem světa.<ref>{{Citace elektronické monografie|příjmení=Seznam.cz|titul=Jícha dobyl svět! Čech byl vyhlášen nejlepším házenkářem planety za rok 2010|url=http://www.sport.cz/ostatni/micove-sporty/clanek/181015-jicha-dobyl-svet-cech-byl-vyhlasen-nejlepsim-hazenkarem-planety-za-rok-2010.html|datum přístupu=2016-09-05}}</ref> Ve volejbale má [[československá mužská volejbalová reprezentace|mužská reprezentace]] dva tituly mistra světa (1956, 1966), tři tituly mistra Evropy (1948, 1955, 1958), stříbro a bronz z olympijských her (1964, 1968). [[Československá ženská volejbalová reprezentace|Ženy]] vyhrály roku 1955 mistrovství Evropy. Nejlepším českým volejbalistou 20. století byl vyhlášen [[Josef Musil]], jenž se stal rovněž prvním Čechem uvedeným do mezinárodní volejbalové Síně slávy.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Zemřel nejlepší volejbalista 20. století. Musil se dožil 85 let {{!}} Lidé | periodikum = Lidovky.cz | url = https://www.lidovky.cz/lide/zemrel-nejlepsi-volejbalista-20-stoleti-josef-musil-se-dozil-85-let.A170827_185723_lide_lar | datum vydání = 2017-08-27 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> K předním šachistům patřili [[Wilhelm Steinitz]], [[Richard Réti]] (viz [[Rétiho hra]]) či [[Věra Menčíková]]. Českým přínosem světovému šachu je rovněž [[Traxlerův protiútok]]. Nejúspěšnějším českým šachistou současnosti je [[David Navara]]. [[Tomáš Enge]] je jediným českým účastníkem závodů [[Formule 1]]. I v dalších sportech se objevily v éře samostatného Česka výrazné osobnosti – v biatlonu ([[Gabriela Soukalová]]), v judu ([[Lukáš Krpálek]]), v krasobruslení ([[Tomáš Verner]]), v silniční cyklistice ([[Roman Kreuziger]]), v horských kolech ([[Jaroslav Kulhavý]]), ve snowboardcrossu ([[Eva Adamczyková]]), veslování ([[Miroslava Topinková Knapková|Miroslava Knapková]], [[Ondřej Synek]]), kanoistice ([[Martin Fuksa]], [[Josef Dostál (kajakář)|Josef Dostál]]), běžeckém lyžování ([[Lukáš Bauer]]), akrobatickém lyžování ([[Aleš Valenta]]), střelbě ([[Kateřina Emmons]]), moderním pětiboji ([[David Svoboda]]), alpském lyžování ([[Šárka Strachová]]), sportovním lezení ([[Adam Ondra]]), skikrosu ([[Tomáš Kraus]]), dráhové cyklistice ([[Lada Kozlíková]]), cyklokrosu ([[Zdeněk Štybar]]), ale i v menších sportech jako jsou skiboby ([[Alena Housová]], [[Irena Francová-Dohnálková]]), krasojízda ([[Martina Štěpánková (sportovkyně)|Martina Štěpánková]]), sportovní rybolov ([[Kateřina Marková]]) či orientační běh ([[Dana Šafka Brožková|Dana Brožková]]). Z éry Československa lze vzpomenout významné postavy kolové [[Bratři Pospíšilové|bratry Pospíšily]], skokany na lyžích [[Jiří Raška|Jiřího Rašku]], [[Pavel Ploc|Pavla Ploce]] a [[Jiří Parma|Jiřího Parmu]], cyklokrosaře [[Radomír Šimůnek|Radomíra Šimůnka]] či zápasníka [[Vítězslav Mácha|Vítězslava Máchu]]. === Soutěže a sportoviště === [[Soubor:Sazka-arena-02.jpg|náhled|[[O2 arena]], největší sportovní hala v zemi]] [[Soubor:Dostihove zavodiste Pardubice Foto Petr Kolmann.jpg|náhled|[[Dostihové závodiště Pardubice]], místo konání [[Velká pardubická|Velké pardubické]]]] K největším pravidelným mezinárodním sportovním akcím v ČR patří atletická [[Zlatá tretra Ostrava|Zlatá tretra]] v Ostravě, běžecký [[Pražský mezinárodní maraton]], [[České hokejové hry]], jezdecká [[Velká pardubická]], kombinovaaný tenisový turnaj [[Prague Open]] (navazující na [[Czech Open (1987–1999)|Czech Open]]) a ženský [[WTA Prague Open|Prague Open]], lyžařská [[Jizerská padesátka]], automobilová [[Barum Czech Rally Zlín|Barum rallye]] ve Zlíně či plochodrážní [[Zlatá přilba]] v Pardubicích. V minulosti byly významnými akcemi i [[Závod míru]] či motocyklová [[Velká cena České republiky silničních motocyklů|Velká cena České republiky]] na okruhu v Brně. Ve vodním slalomu či v&nbsp;biatlonu se v ČR pravidelně konají závody světového poháru. Z domácích soutěží patří k nejsledovanějším pravidelným soutěžím [[1. česká fotbalová liga]] (dříve [[Fotbalová liga Československa]]), [[Extraliga ledního hokeje|Česká hokejová extraliga]] (dříve [[Československá hokejová liga]]) a Česká basketbalová liga (dříve [[Československá basketbalová liga]]). V ČR se konala i řada jednorázových mezinárodních sportovních akcí, kupříkladu na pražském stadionu v Edenu se roku [[Superpohár UEFA 2013|2013 hrálo finále evropského Superpoháru]], v roce 2015 se v Praze ([[Fortuna Arena|Eden]] a Letná), v Olomouci ([[Andrův stadion]]) a v Uherském Hradišti (Stadion Miroslava Valenty) konalo [[Mistrovství Evropy ve fotbale hráčů do 21 let]], jedenáctkrát se v Česku konalo [[mistrovství světa v ledním hokeji]] ([[Mistrovství světa v ledním hokeji 1933|1933]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1938|1938]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1947|1947]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1959|1959]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1972|1972]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1978|1978]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1985|1985]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 1992|1992]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2004|2004]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2015|2015]], [[Mistrovství světa v ledním hokeji 2024|2024]]), několikrát též mistrovství světa a Evropy v basketbale mužů ([[Mistrovství Evropy v basketbalu mužů 1947|1947]], [[Mistrovství Evropy v basketbalu mužů 1981|1981]], [[Mistrovství Evropy v basketbalu mužů 2022|2022]]) i žen ([[Mistrovství Evropy v basketbalu žen 1956|1956]], [[Mistrovství světa v basketbalu žen 1967|1967]], [[Mistrovství Evropy v basketbalu žen 1995|1995]], [[Mistrovství světa v basketbalu žen 2010|2010]], [[Mistrovství Evropy v basketbalu žen 2017|2017]]), mistrovství světa v házené mužů ([[Mistrovství světa v házené mužů 1964|1964]], [[Mistrovství světa v házené mužů 1990|1990]]) i žen ([[Mistrovství světa v házené žen 1978|1978]]), mistrovství světa a Evropy ve volejbale mužů ([[Mistrovství světa ve volejbale mužů 1949|1949]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale mužů 1958|1958]], [[Mistrovství světa ve volejbale mužů 1966|1966]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale mužů 2001|2001]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale mužů 2011|2011]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale mužů 2021|2021]]) i žen ([[Mistrovství Evropy ve volejbale žen 1949|1949]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale žen 1958|1958]], [[Mistrovství světa ve volejbale žen 1986|1986]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale žen 1993|1993]], [[Mistrovství Evropy ve volejbale žen 1997|1997]]), [[mistrovství Evropy v atletice 1978]] a dvě halová atletická mistrovství Evropy ([[Evropské halové hry v atletice 1967|1967]], [[Halové mistrovství Evropy v atletice 2015|2015]]), [[mistrovství světa v klasickém lyžování 2009]] v Liberci, [[mistrovství světa v&nbsp;biatlonu 2013]] a [[Mistrovství světa v biatlonu 2024|2024]] v Novém Městě na Moravě, dvě zimní univerziády (1964, 1978), deset mistrovství světa či Evropy v&nbsp;krasobruslení ([[Mistrovství světa v krasobruslení 1908|1908]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1928|1928]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1934|1934]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1937|1937]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1948|1948]], [[Mistrovství světa v krasobruslení 1962|1962]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1988|1988]], [[Mistrovství světa v krasobruslení 1993|1993]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 1999|1999]], [[Mistrovství Evropy v krasobruslení 2017|2017]]), tři mistrovství světa ve florbale mužů ([[Mistrovství světa ve florbale 1998|1998]], [[Mistrovství světa ve florbale 2008|2008]], [[Mistrovství světa ve florbale 2018|2018]]) a dvě žen ([[Mistrovství světa ve florbale žen 2013|2013]], [[Mistrovství světa ve florbale žen 2025|2025]]) a v letech 1969 a 1981 se na [[Velodrom Brno|brněnském velodromu]] konalo [[mistrovství světa v dráhové cyklistice]]. K nejmodernějším sportovištím patří fotbalové stánky Eden a [[Stadion Sparty na Letné|Letná]] v Praze, [[Stadion města Plzně|stadion ve Štruncových sadech]] v&nbsp;Plzni a [[Malšovická aréna]] v Hradci Králové, víceúčelové haly [[O2 arena|O2 Arena]] v Praze, [[Ostravar Aréna]] v Ostravě, [[KV Arena]] v Karlových Varech, [[Home Credit Arena]] v Liberci a [[Werk Arena (2014)|Werk Arena]] v Třinci, atletický [[Městský stadion v Ostravě-Vítkovicích]], [[Masarykův okruh]] v&nbsp;Brně pro motoristické závody či [[Skokanský areál Ještěd|skokanské můstky]] na [[Ještěd]]u. Historicky významnými jsou též pražský [[Velký strahovský stadion]], na kterém se konaly mj. [[Všesokolský slet|sokolské slety]] a&nbsp;který býval uváděn jako největší sportovní stadion na světě, [[Sportovní hala Fortuna|Sportovní hala]] v&nbsp;Praze-[[Bubeneč|Bubenči]], [[Zimní stadión Štvanice|zimní stadion]] na pražské [[Štvanice (ostrov)|Štvanici]], [[Tenisový areál Štvanice|tenisový stadion na Štvanici]], [[Stadion Evžena Rošického]] v Praze na Strahově či skokanské můstky [[Skokanské můstky v Harrachově|Čerťák]] v&nbsp;[[Harrachov]]ě. Organizačně stojí na špici českého sportu [[Česká unie sportu]] a [[Český olympijský výbor]]. K největším sportovním svazům patří [[Fotbalová asociace České republiky|Fotbalová asociace ČR]] a&nbsp;[[Český svaz ledního hokeje]]. Všesportovní anketou je [[Sportovec roku]], významnými oborovými anketami jsou [[Fotbalista roku (Česko)|Fotbalista roku]], [[Zlatá hokejka]], [[Atlet roku]] či [[Zlatý kanár]]. === Tělovýchova === [[Soubor:Bundesarchiv Bild 102-13621, Prag, Stadion, Sokolfest.jpg|náhled|[[Všesokolský slet]] v&nbsp;roce 1932 v&nbsp;Praze na [[Velký strahovský stadion|Strahovském stadionu]]]] Počátky organizované české tělovýchovy sahají do roku 1862, kdy [[Miroslav Tyrš]], [[Jindřich Fügner]] a další založili spolek [[Sokol (spolek)|Sokol]], který se postupně rozrostl v důležitou národní organizaci. Od něho se časem odštěpily levicová [[Dělnická tělocvičná jednota]] a&nbsp;katolický [[Orel (spolek)|Orel]]. Tyto organizace pořádaly pravidelná masová cvičení. Největší celonárodní akcí v době před převzetím moci komunisty byly Sokolem pořádané [[Všesokolský slet|Všesokolské slety]] na [[Velký strahovský stadion|Strahovském stadionu]] v Praze. V [[Komunistický režim v Československu|éře socialismu]] navázaly na ně tzv. [[Spartakiáda|spartakiády]], pořádané státu podřízeným [[Československý svaz tělesné výchovy|Československým svazem tělesné výchovy]] (ČSTV). Velkou tradici má česká [[turistika]]. [[Klub českých turistů]], založený [[Vojta Náprstek|Vojtou Náprstkem]], pečuje o&nbsp;unikátní síť turistických značek, jednu z nejhustších na světě. Její počátky sahají do roku 1889.<ref>{{Citace elektronického periodika |titul=Archivovaná kopie |url=https://www.kct.cz/cms/historie-kct |datum přístupu=2016-12-06 |url archivu=https://web.archive.org/web/20161220075755/https://www.kct.cz/cms/historie-kct |datum archivace=2016-12-20 |nedostupné=ano }}</ref> Velkou společenskou roli ve 20.&nbsp;století sehrál český [[tramping]].<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = První osada, první píseň. Dějiny trampingu odhalí televizní seriál | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/kultura/film-televize/dejiny-trampingu-serial-zvlastni-znameni-touha.A150820_124815_televize_vha | datum vydání = 2015-08-20 | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref><ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Tramping - český fenomén s cizím jménem {{!}} www.tisnoviny.cz | periodikum = www.tisnoviny.cz | url = https://www.tisnoviny.cz/obsah/tramping-cesky-fenomen-s-cizim-jmenem | datum přístupu = 2019-12-14 }}</ref> Populární je také [[požární sport]]. Průkopníky moderního sportu a [[Olympijské hry|olympismu]] v českých zemích byli [[Jiří Stanislav Guth-Jarkovský|Jiří Guth-Jarkovský]] a [[Josef Rössler-Ořovský]]. == Další charakteristiky == === Kuchyně === {{Podrobně|Česká kuchyně|České pivo}} [[Soubor:Svíčková na smetaně.JPG|náhled|upright|vlevo|[[Svíčková na smetaně]] s&nbsp;českými [[knedlík]]y]] [[Soubor:Pilsner urquell mug.jpg|náhled|upright|[[Prazdroj|Pilsner Urquell]] bylo prvním pivem [[Pivo plzeňského typu|plzeňského typu]] na světě]] Česká kuchyně je ovlivněna polohou Česka v průsečíku západních a východních vlivů. Půldruhého století ovlivňovala a byla ovlivňována kuchyní kulturně i jazykově blízkého [[Slovensko|Slovenska]], ale mnohem déle trvala interakce s [[německá kuchyně|německou]] (zejména pak [[bavorsko]]u) a [[rakouská kuchyně|rakouskou kuchyní]], od kterých různé pokrmy přijímala ([[vídeňský řízek]], [[Vepřo knedlo zelo|vepřo-knedlo-zelo]], [[bramboračka]], [[Jablečný závin|štrúdl]]), ale také tyto kuchyně naopak inspirovala ([[povidla]], [[koláč]]e, [[svíčková na smetaně]]). Obecně česká jídla zapadají do středoevropských chutí, s některými místními originalitami – krom už uvedených např. [[smažený sýr]], [[knedlík]]y, [[Utopenec|utopenci]], [[Olomoucké tvarůžky|olomoucké syrečky]], vánoční [[kapr]] (''Český kapr'' je obchodní značkou), [[hořické trubičky]], [[škubánky]], [[pivní sýr]] atd. Východní vlivy ([[Slovenská kuchyně|slovenské]], [[Maďarská kuchyně|maďarské]], [[Polská kuchyně|polské]] či [[Ruská kuchyně|ruské]]) v české kuchyni zastupují např. [[boršč]], [[trdelník]], [[živáňská pečeně]], [[guláš]] anebo [[tlačenka]]. Ryby jsou v českém jídelníčku málo časté (tzv. mořské plody se rozmohly až v souvislosti s moderním stravováním a zásobováním potravinami z dovozu), naopak, v evropském kontextu mimořádné je použití jedlých hub a mletého [[Mák setý|máku]]. Tvary některých druhů pečiva – např. [[rohlík]]ů – jsou také v Evropě (s výjimkou Slovenska) neobvyklé, i když samotné těsto, z něhož jsou vyráběny, je běžné. Na podobu novověké české kuchyně měla zásadní vliv [[Magdalena Dobromila Rettigová]]. Z českých nápojů vyniká [[České pivo|pivo]], jehož vaření tu má tisíciletou tradici a patří mezi nejznámější a nejkvalitnější na světě (v rámci EU je název ''České pivo'' chráněným zeměpisným označením). První doložený [[pivovar]] tu existoval už v roce 993 a Česko má nejvyšší [[Seznam států světa podle spotřeby piva na osobu|spotřebu piva na osobu]] na světě. Vysoce alkoholická [[slivovice]], pálená hlavně na východní Moravě, je běžně známa i v jiných státech východní a jihovýchodní Evropy, zato bylinné likéry ''[[Fernet Stock]]'' a ''[[Becherovka]]'' jsou českými specialitami. [[Víno]] se vyrábí především na jižní Moravě, která má k pěstování révy podstatně lepší podmínky než jiné části republiky (byly tu i vyšlechtěny domácí odrůdy, např. ''[[Cabernet Moravia]]'', ''[[Pálava (odrůda révy vinné)|Pálava]]'' nebo ''[[Muškát moravský]]''). [[Kofein]]ová limonáda ''[[Kofola]]'' je další českou specialitou. === Svátky === {{Podrobně|Státní svátky Česka}} Dny pracovního klidu zahrnují státní svátky, které se vážou k české státnosti, a ostatní svátky, které se vážou k historickým událostem nebo tradicím. {| class="wikitable" |+ Dny pracovního klidu ! Datum ! Název ! Popis |- |[[1. leden]] |''[[Den obnovy samostatného českého státu]]'' |Vznik Česka v roce [[1993]]. |- | [[Výpočet data Velikonoc|Pohyblivý svátek (březen – duben)]] |''[[Velký pátek]]''¹ |Křesťanský svátek. Tento den je připomínkou smrti [[Ježíš Kristus|Ježíše Krista]] na kříži. |- | [[Výpočet data Velikonoc|Pohyblivý svátek (březen – duben)]] |''[[Velikonoční pondělí]]''¹ |Křesťanský svátek, tradice vítání jara. Následuje po [[slavnost Zmrtvýchvstání Páně|neděli Zmrtvýchvstání Páně]]. |- |[[1. květen]] |''[[Svátek práce]]''¹ |[[Druhá internacionála|Sociálně demokratickou internacionálou]] prosazená vzpomínka na dělnickou stávku v [[Chicago|Chicagu]] roku [[1886]]. Od 1. května 1886 platila v USA osmihodinová pracovní doba. |- |[[8. květen]] |''[[Den vítězství]]'' |Konec [[druhá světová válka|druhé světové války]] v Evropě. |- |[[5. červenec]] |''[[Den slovanských věrozvěstů Cyrila a Metoděje]]'' |Příchod věrozvěstů Cyrila a Metoděje na [[Velkomoravská říše|Velkou Moravu]] roku [[863]]. |- |[[6. červenec]] |''[[Den upálení mistra Jana Husa]]'' |Upálení kněze a reformátora mistra Jana Husa během [[Kostnický koncil|Kostnického koncilu]] roku [[1415]]. |- |[[28. září]] |''[[Den české státnosti]]'' |Zavraždění knížete [[Svatý Václav|Svatého Václava]] roku [[935]] ([[929]]) ve [[Stará Boleslav|Staré Boleslavi]]. |- |[[28. říjen]] |''[[Den vzniku samostatného československého státu]]'' |[[Vznik Československa]] roku [[1918]]. |- |[[17. listopad]] |''[[Den boje za svobodu a demokracii a Mezinárodní den studentstva|Den boje za svobodu a demokracii]]'' |Připomínka studentských demonstrací a následného uzavření českých vysokých škol německými okupanty v roce [[1939]] a studentské demonstrace z roku [[1989]], která odstartovala [[Sametová revoluce|Sametovou revoluci]]. <br />''([[Mezinárodní den studentstva]])'' |- |[[24. prosinec]] |''[[Štědrý den]]''¹ |Večerní oslava [[Vánoce|Vánoc]]. |- |[[25. prosinec]] |''[[Slavnost Narození Páně|1. svátek vánoční]]''¹ |V [[Římskokatolická církev|katolické]] a [[Evangelická církev|evangelické]] [[liturgie|liturgii]] oslava narození Ježíše Krista. |- |[[26. prosinec]] |''[[Svátek svatého Štěpána|2. svátek vánoční]]''¹ |V [[Římskokatolická církev|katolické]] a [[Evangelická církev|evangelické]] [[liturgie|liturgii]] připomínka prvního křesťanského [[mučedník]]a [[Svatý Štěpán|Štěpána]]. |- |} ¹ Označuje tzv. ''ostatní svátky'', které nesouvisejí s českou státností. == Odkazy == === Poznámky === {{Poznámky}} === Reference === {{Upravit reference}} <references> <ref name="Cizinci 2024">{{Citace elektronické monografie | titul = Ukrainians make up more than half of the foreigners registered in the Czech Republic - Prague Daily News | url = https://www.praguedaily.news/2025/02/28/ukrainians-make-up-more-than-half-of-the-foreigners-registered-in-the-czech-republic/ | datum vydání = 2025-02-28 | datum přístupu = 2025-10-19 | jazyk = en-US }}</ref> </references> === Související články === * [[Logo České republiky]] * [[Seznam představitelů českého státu|Seznam hlav českého státu]] * [[Seznam světového dědictví v Evropě, A–Ch#Česká republika|Světové dědictví v Česku]] * [[Vstup České republiky do Evropské unie]] === Externí odkazy === * {{Commonscat}} * {{Wikicesty|průvodce=Česko}} * {{Wikislovník|heslo=český}} * {{Wikizprávy|kategorie=Česko}} * {{Wikislovník|heslo=Česko}} * {{Wikicitáty|téma=Česko}} * {{Osmrelace|51684}} * {{Oficiální web}} * [https://portal.gov.cz/ Portál veřejné správy] * [https://geoportal.gov.cz/ Národní geoportál] {{Administrativní dělení Česka}} {{Evropa}} {{Navboxes | title = Členství v mezinárodních organizacích | list = {{V4}} {{EU}} {{NATO}} {{Evropský hospodářský prostor (EHP)}} }} {{Autoritní data}} {{Portály|Česko}} [[Kategorie:Česko| ]] [[Kategorie:Státy Evropy]] [[Kategorie:Vnitrozemské státy]] [[Kategorie:Státy a území vzniklé roku 1993]] [[Kategorie:Státy EU]] [[Kategorie:Státy NATO]] [[Kategorie:Slovanské státy a území]] [[Kategorie:Státy Iniciativy Trojmoří]] 6xl3n138iapl3u651v746xqqu7b41f9 14 486343 8211390 7639755 2026-05-09T22:07:47Z ~2026-28066-05 294370 Pod písmenom Č pridanie folklórneho súbora Čarnica, najstaršieho FS v Košiciach 8211390 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Folklórne súbory a skupiny]] [[Kategória:Slovenské hudobné skupiny| ]] [[Kategória:Kultúra na Slovensku|Folkĺór]] Čarnica (folklórny súbor) ipcr3fmfd7r8x6pf0ev6a5157tgq642 8211396 8211390 2026-05-09T22:10:46Z ~2026-28066-05 294370 Oprava. Pridanie FS Čarnica do podkategórie písm. Č 8211396 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Folklórne súbory a skupiny]] [[Kategória:Slovenské hudobné skupiny| ]] [[Kategória:Kultúra na Slovensku|Folkĺór]] hms1k0fk3hiui4lvxhthskrmc0iyq4s 8211415 8211396 2026-05-09T22:29:04Z ~2026-28066-05 294370 Pridanie FS Čarnica 8211415 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Folklórne súbory a skupiny]] [[Kategória:Slovenské hudobné skupiny| ]] [[Kategória:Kultúra na Slovensku|Folkĺór]] [[Category:'''''Čarnica (folklórny súbor'''''<nowiki>]]</nowiki> fpfabkzmp6v6z31o2dzcwqmc6l0ffbn 8211416 8211415 2026-05-09T22:30:21Z ~2026-28066-05 294370 8211416 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Folklórne súbory a skupiny]] [[Kategória:Slovenské hudobné skupiny| ]] [[Kategória:Kultúra na Slovensku|Folkĺór]] [[Č:'''''Čarnica (folklórny súbor'''''<nowiki>]]</nowiki> k4wgev3vgclou65dzq76os6s1nxtq3j 8211472 8211416 2026-05-10T04:17:21Z DurMar12 181423 Stránku o FS je potrebné vytvoriť a pridať do nej túto kategóriu. 8211472 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Folklórne súbory a skupiny]] [[Kategória:Slovenské hudobné skupiny| ]] [[Kategória:Kultúra na Slovensku|Folkĺór]] hms1k0fk3hiui4lvxhthskrmc0iyq4s 2 505079 8211171 8210613 2026-05-09T12:46:51Z Pe3kZA 39673 akt. 8211171 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Číčovský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Trávnik (obec)|Trávnik]] | municipality1 = [[Číčov]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Vznik | source_location = Číčovské rybníky, [[Číčov]] | source_elevation = cca 109 | source_lat_d = 47.7837 | source_long_d = 17.7463 | mouth = [[Podunajská rovina]] | mouth_location = [[Číčov-Holiare]], [[Trávnik (obec)|Trávnik]] | mouth_elevation = cca 107 | mouth_lat_d = 47.7613 | mouth_long_d = 17.7877 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 5,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-155--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Číčovský kanál'''<ref name=UGK/> je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je pravostranným prítokom kanála [[Číčov-Holiare]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 5,5 km a je tokom V. rádu. Časťou toku vedie územím [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy|Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy]].<ref name=Tm/> == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na juhu strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | miesto = Bratislava}}</ref>, v blízkosti Číčovských rybníkov<ref name=UGK/>, severozápadne od obce [[Číčov]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|109}}<ref name=UGK/> Začína v blízkosti [[Lyonský kanál|Lyonského kanála]] a lemuje najskôr severozápadný a následne východný okraj rybníkov.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Na západnom okraji [[Číčov]]a opúšťa [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy|Chránenú krajinnú oblasť Dunajské luhy]] a stáča sa východným smerom. Priberá pravostranný Hamský kanál<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.764581,17.776339,17 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = }}</ref> a pokračuje okrajom chráneného areálu [[Číčovský park]], kde vteká do časti [[Čiližská mokraď]]<ref name=GP/> a následne sa stáča južným smerom.<ref name=mcz/> Ľavostranne odbočuje prepojenie s kanálom [[Číčov-Holiare]] a Číčovský kanál pokračuje centrom obce [[Číčov]], kde sa lemovaný súvislým pobrežným porastom postupne stáča na juhovýchod. Vedie okrajom intravilánu, opúšťa [[Čiližská mokraď|Čiližskú mokraď]] a v závere opäť vteká do [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy|Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy]].<ref name=Tm/> V hustom lesom poraste, v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}}, južne od obce [[Trávnik (obec)|Trávnik]] sa pravostranne vlieva do kanála [[Číčov-Holiare]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.78783&y=47.76129&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Číčovský kanál vzniká a takmer celou dĺžkou tečie územím obce [[Číčov]], len na dolnom toku prechádza do katastra obce [[Trávnik (obec)|Trávnik]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Tr%C3%A1vnik&source=osm&id=1015716186&ds=2&x=17.7785611&y=47.7630438&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]] * [[Čiližská mokraď]] * [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.78783&y=47.76129&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (2. časť)}} <!-- [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Číčov]] [[Kategória:Trávnik (obec)]] --> {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=190 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=vkuD>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name="vkuT">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=95 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> loic55jaj6snbw0uv1abyx08h94czpg 8211540 8211171 2026-05-10T09:18:44Z Pe3kZA 39673 akt. 8211540 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Číčov-Holiare | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] | commune = | municipality = [[Trávnik (obec)|Trávnik]] | municipality1 = [[Číčov]] | municipality2 = [[Veľký Meder]] | municipality3 = [[Holiare]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = Vrbina-Holiare | tributary_right = Číčovský kanál | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Vznik | source_location = [[Číčov-Klížska Nemá]], [[Číčov]] | source_elevation = cca 108 | source_lat_d = 47.7594 | source_long_d = 17.7907 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Čiližská mokraď]] | mouth_location = [[Holiare-Kosihy]], <nowiki>Kosihy</nowiki> | mouth_elevation = cca 107 | mouth_lat_d = 47.8306 | mouth_long_d = 17.8019 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 10 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = III. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-155--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Číčov-Holiare'''<ref name=UGK/> je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresov [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] a [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je pravostranným prítokom kanála [[Holiare-Kosihy]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 10 km a je tokom III. rádu. Krátkou časťou vedie územím [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy|Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy]].<ref name=Tm/> == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na južnom okraji strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]] a jej časti [[Čiližská mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = Bratislava}}</ref>, v blízkosti Číčovských rybníkov<ref name=UGK/>, severozápadne od obce [[Číčov]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}}<ref name=UGK/> Je pokračovaním kanála [[Číčov-Klížska Nemá]], na ktorý nadväzuje juhovýchodne od obce [[Číčov]], na okraji [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy|Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy]].<ref name=Tm/> Spočiatku tečie severozápadným, postupne severným smerom a prijíma ľavostranný [[Číčovský kanál]].<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Pokračuje okrajom obce [[Číčov]], kde je ľavostranné prepojenie s Číčovským kanálom<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.784203,17.769007,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | jazyk = }}</ref> a lemovaný riedkym porastom s viacerými kratšími prípojmi pokračuje rovinatou krajinou [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]]. V strednej časti prijíma pravostranný Dvorský a ľavostranný Babovský kanál<ref name=UGK/> a v oblasti Malá Moňota<ref name=vku/> sa stáča severovýchodným smerom. Onedlho priberá pravostranný Odolov a Kéčsky kanál a v oblasti Stará Moňota<ref name=mcz/> významný ľavostranný kanál [[Vrbina-Holiare]]. Tu sa vodný tok dočasne točí viac východným smerom a v závere vedie k obci [[Holiare]]. Na sútoku s kanálmi [[Veľký Meder-Holiare]] a Holiare-Lipové napája v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}} kanál [[Holiare-Kosihy]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.80195&y=47.8308&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vzhľadom na rovinaté povodie je prietok v kanále s minimálnym spádom možný obomi smermi, čo potvrdzujú aj mapové podklady.<ref name=vku/><ref name=GP/> Kanál Číčov-Holiare preteká územím obcí [[Trávnik (obec)|Trávnik]], [[Číčov]], [[Veľký Meder]] a [[Holiare]] v okresoch [[Komárno (okres)|Komárno]] a [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] a v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom]] a [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Ve%C4%BEk%C3%BD%20Meder&source=osm&id=1015717186&ds=1&x=17.7752832&y=47.8186850&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]] * [[Čiližská mokraď]] * [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.80195&y=47.8308&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (2. časť)}} <!-- [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Dunajská Streda]] [[Kategória:Číčov]] [[Kategória:Trávnik (obec)]] [[Kategória:Veľký Meder]] [[Kategória:Holiare]] --> {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=190 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=vkuD>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name="vkuT">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=95 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> 9d6wah1mal1hg0lgkmdtzox2ygbwtu3 0 510170 8211526 7807266 2026-05-10T08:30:42Z ChiK 257752 ([[c:GR|GR]]) [[File:Emblem of Tamil Nadu.svg]] → [[File:Seal of Tamil Nadu.svg]] Better option 8211526 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Ázie v pozemnom hokeji mužov | rok = 2007 | iný názov = | logo = Seal of Tamil Nadu.svg | veľkosť loga = 100px | popis loga = Znak štátu Tamilnádu | usporiadateľ = India | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[31. august]]{{--}}[[9. september]] [[2007]] | počet tímov = 11 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = India | počet titulov = 2 | zápasy = 35 | góly = 282 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Čennaj]] | rok pred = 2003 | rok po = 2009 }} '''Majstrovstvá Ázie v pozemnom hokeji mužov 2007''' boli v poradí 7. [[Majstrovstvá Ázie v pozemnom hokeji]] mužov, ktoré organizuje [[Ázijská federácia pozemného hokeja]] (ASHF). Konali sa od [[31. augusta]]{{--}}[[9. septembra]] [[2007]] v meste [[Čennaj]], v štáte [[Tamilnádu]], v [[India|Indii]], za účasti rekordných 11 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Asia Cup in Chennai from Sept 1 to 9 | url = http://www.dawn.com/news/255343/asia-cup-in-chennai-from-sept-1-to-9 | dátum vydania = 7.7.2007 | dátum prístupu = 26.2.2014 | vydavateľ = dawn.com | jazyk = anglicky }}</ref> Pohár AHF, ako kvalifikačné podujatie na Majstrovstvá Ázie, sa pred týmto turnajom nekonal, ázijských majstrovstiev sa zúčastnili preto všetky družstvá, ktoré o ne prejavili záujem. India hostila ázijský šampionát mužov druhýkrát, keď predtým hostila turnaj v roku 1989, v [[Naí Dillí]]. Domáce družstvo Indie na turnaji opäť zvíťazilo a získalo tak druhýkrát ázijský titul.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = India retain Asia Cup | url = http://www.tribuneindia.com/2007/20070910/sports.htm#1 | dátum vydania = 10.9.2007 | dátum prístupu = 26.2.2014 | vydavateľ = tribuneindia.com | jazyk = anglicky }}</ref> == Účastníci == {| class="wikitable" width=350 style=text-align:center |- ! Podujatie !! Družstvá |- | Organizátor || align=left|{{IND|phm|1}} |- | [[Majstrovstvá Ázie v pozemnom hokeji mužov 2003|Majstrovstvá Ázie 2003]] || align=left|{{PAK|phm|1}}<br/>{{KOR|phm|1}}<br>{{JPN|phm|1}}<br>{{MYS|phm|1}}<br>{{CHN|phm|1}}<br>{{HKG|phm|1}}<br>{{BGD|phm|1}} |- | nováčikovia || align=left|{{SGP|phm|1}}<br>{{LKA|phm|1}}<br>{{THA|phm|1}} |} == Výsledky == === Základné skupiny === {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ==== Skupina A ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="350" |- ! ! width=40|{{JPN}} ! width=40|{{PAK}} ! width=40|{{HKG}} ! width=40|{{SGP}} |- |style="text-align: left;"| {{MYS|phm|1}} | {{ku|2|0}} | {{ku|3|3}} | {{ku|13|1}} | {{ku|8|0}} |- |style="text-align: left;"| {{JPN|phm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|3|1}} | {{ku|7|1}} | {{ku|8|0}} |- |style="text-align: left;"| {{PAK|phm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|6|1}} | {{ku|8|0}} |- |style="text-align: left;"| {{HKG|phm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|3|2}} |} {| class=wikitable style="text-align:center ;font-size:90%" |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=130 |Družstvo !width=15 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=15 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=15 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=15 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=20 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}} !width=20 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=25 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{MYS|phm|1}} |4||3||1||0|| 26|| 4|| +22||'''10''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{JPN|phm|1}} |4||3||0||1|| 18|| 4|| +14||'''9''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. |align=left|{{PAK|phm|1}} |4||2||1||1|| 18|| 7|| +11||'''7''' |- bgcolor=#FFDCCC |4. |align=left|{{HKG|phm|1}} |4||1||0||3|| 6|| 28|| −22||'''3''' |- bgcolor=#FFCCCC |5. |align=left|{{SGP|phm|1}} |4||0||0||4|| 2|| 27|| −25||'''0''' |} {{Stĺpce-2}} ==== Skupina B ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="380" |- ! ! width=40|{{KOR}} ! width=40|{{CHN}} ! width=40|{{BGD}} ! width=40|{{LKA}} ! width=40|{{THA}} |- |style="text-align: left;"| {{IND|phm|1}} | {{ku|3|2}} | {{ku|1|0}} | {{ku|6|0}} | {{ku|20|0}} | {{ku|16|0}} |- |style="text-align: left;"| {{KOR|phm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|3|3}} | {{ku|8|0}} | {{ku|12|2}} | {{ku|16|0}} |- |style="text-align: left;"| {{CHN|phm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|6|0}} | {{ku|10|2}} | {{ku|13|0}} |- |style="text-align: left;"| {{BGD|phm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|3|2}} | {{ku|13|0}} |- |style="text-align: left;"| {{LKA|phm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|9|1}} |} {| class=wikitable style="text-align:center ;font-size:90%" |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140 |Družstvo !width=15 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=15 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=15 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=15 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=20 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}} !width=20 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=25 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{IND|phm|1}} |5||5||0||0|| 46|| 2|| +44||'''15''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{KOR|phm|1}} |5||3||1||1|| 41|| 8|| +33||'''10''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. |align=left|{{CHN|phm|1}} |5||3||1||1|| 32|| 6|| +26||'''10''' |- bgcolor=#FFDCCC |4. |align=left|{{BGD|phm|1}} |5||2||0||3|| 16|| 22|| −6||'''6''' |- bgcolor=#FFCCCC |5. |align=left|{{LKA|phm|1}} |5||1||0||4|| 15|| 46|| −31||'''3''' |- bgcolor=#FFCCCC |6. |align=left|{{THA|phm|1}} |5||0||0||5|| 1|| 67|| −66||'''0''' |} {{Stĺpce-koniec}} === Play off === ==== Stretnutie o 9.{{--}}11. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[8. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| '''{{SGP|phm|2}}''' |'''{{ku|4|0}}''' |align=left| {{THA|phm|1}} |} ==== Stretnutie o 9. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[8. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| '''{{LKA|phm|2}}''' |'''{{ku|6|0}}''' |align=left| {{SGP|phm|1}} |} ==== Stretnutia o 5.{{--}}8. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[8. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| '''{{PAK|phm|2}}''' |'''{{ku|10|0}}''' |align=left| {{BGD|phm|1}} |- |align=right| '''{{CHN|phm|2}}''' |'''{{ku|6|1}}''' |align=left| {{HKG|phm|1}} |} ==== Stretnutie o 7. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[9. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| '''{{BGD|phm|2}}''' |'''{{ku|3|1}}''' |align=left| {{HKG|phm|1}} |} ==== Stretnutie o 5. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[9. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| '''{{CHN|phm|2}}''' |'''{{ku|3|2}}''' |align=left| {{PAK|phm|1}} |} ==== Semifinále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[8. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| {{MYS|phm|2}} |'''{{ku|1|2}}''' |align=left| '''{{KOR|phm|1}}''' |- |align=right| '''{{IND|phm|2}}''' |'''{{ku|4|1}}''' |align=left| {{JPN|phm|1}} |} ==== Stretnutie o 3. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=6|[[9. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| '''{{MYS|phm|2}}''' |'''{{ku|5|3}}''' |align=left| {{JPN|phm|1}} |} ==== Finále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[9. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| '''{{IND|phm|2}}''' |'''{{ku|7|2}}''' |align=left| {{KOR|phm|1}} |} == Konečné poradie tímov == {| class="wikitable" |-bgcolor="#E4E4E4" ! width=20|Por. ! width=150|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] || {{IND|phm|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] || {{KOR|phm|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] || {{MYS|phm|1}} |- |align="center"| 4. || {{JPN|phm|1}} |- |align="center"| 5. || {{CHN|phm|1}} |- |align="center"| 6. || {{PAK|phm|1}} |- |align="center"| 7. || {{BGD|phm|1}} |- |align="center"| 8. || {{HKG|phm|1}} |- |align="center"| 9. || {{LKA|phm|1}} |- |align="center"| 10. || {{SGP|phm|1}} |- |align="center"| 11. || {{THA|phm|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá Ázie v pozemnom hokeji žien 2007]] <!-- == Externé odkazy == * [http://asiacup2007.commonwealthgames2010.com/ Oficiálna stránka Majstrovstiev Ázie 2007] --> == Zdroje == * [http://asiahockey.org/wp-content/uploads/2013/09/History-Mens-Asia-Cup.pdf Majstrovstvá Ázie na oficiálnej stránke ASHF] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130921110825/http://asiahockey.org/wp-content/uploads/2013/09/History-Mens-Asia-Cup.pdf |date=2013-09-21 }} {{eng icon}} * [http://www.todor66.com/hockey/field/Asia/Men_2007.html Majstrovstvá Ázie 2007 na stránke todor66.com] {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Ázie v pozemnom hokeji}} }} [[Kategória:Pozemný hokej v 2007]] [[Kategória:Majstrovstvá Ázie v pozemnom hokeji|Muži]] [[Kategória:Športové podujatia v Indii|Pozemný hokej]] [[Kategória:2007 v Indii]] [[Kategória:Šport v Chennai]] 5vexml4pzqrsnhf52n38hkjneh0437k 10 512033 8211296 5736191 2026-05-09T19:17:27Z Pe3kZA 39673 wl. 8211296 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Polynézia | nadpis = [[Polynézia]] | obrázok = [[Súbor:Map OC-Polynesia.PNG|90px|Mapa Polynézie]] | skupina1 = [[Polynézsky trojuholník]] | zoznam1 = * [[Južné ostrovy]] * [[Cookove ostrovy]] * [[Veľkonočný ostrov]] * [[Gambierove ostrovy|Gambiéry]] * [[Havajské ostrovy]] * [[Markézy]] * [[Nový Zéland]] * [[Pitcairn (ostrov)|Pitcairn]] * [[Sala y Gómez]] * [[Rotuma]] * [[Samoa (súostrovie)|Samoa]] * [[Ostrovy Spoločnosti]] * [[Tokelau]] * [[Tonga]] * [[Tuamotu]] * [[Tuvalu]] * [[Wallis a Futuna]] | skupina2 = [[Polynesian outlier]]s | zoznam2 = * [[Aniwa]] * [[Anuta]] * [[Emae]] * [[Futuna]] * [[Kapingamarangi]] * [[Loyalty Islands]] * [[Mele]] * [[Nuguria]] * [[Nukumanu]] * [[Nukuoro]] * [[Ontong Java]] * [[Ouvéa]] * [[Pileni]] * [[Rennell a Bellona]] * [[Sikaiana]] * [[Takuu]] * [[Tikopia]] | skupina3 = Ovplyvnené Polynéziou | zoznam3 = * [[Ostrovy Lau]] }}<noinclude> [[Kategória:Polynézia]] [[Kategória:Francúzska Polynézia]] [[Kategória:Geografické navigačné šablóny Francúzska]] </noinclude> 18mavzwm8lir2xvmcfxomlnxorx3u0j 0 513252 8211243 7681113 2026-05-09T16:46:19Z Pe3kZA 39673 ref 8211243 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Vysielač Tokaj | native_name = Tokaji-hegy | other_name = | category = Televízny a rozhlasový vysielač <!-- *** Image *** --> | image = Tokaj, Hungary 03944.JPG | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Maďarsko | country_flag = 1 | state = [[Tokaj (mesto)|Tokaj]] | state_type = Kataster obce | region = [[Boršodsko-abovsko-zemplínska župa|Boršodsko-abovsko-<br/>zemplínska župa]] | district = | district1 = | commune_type = Obvod | commune = Tokaj | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | range = Tokaji-hegység | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = Kopasz-hegy | coordinates_no_title = | elevation = 512 | elevation_round = | lat_d = 48 | lat_m = 07 | lat_s = 13 | lat_NS = S | long_d = 21 | long_m = 22 | long_s = 55 | long_EW = V | coordinates_format = <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = 120 | height1 = | height1_type = Vyhliadka | number = | number_type = Počet výťahov | area = <!-- *** Features *** --> | author = | author_type = | author1 = | author1_type = | style = | material = | material1 = | material2 = <!-- *** History & management *** --> | established = 1956 | established_type = <!--Začiatok výstavby--> Dokončenie výstavby | established1 = <!--1956--> | established1_type = <!--Dokončenie--> | established2 = | established2_type = | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = | owner_type = <!-- *** Acess *** --> | public = | access = Cestou z obce Tarcal <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Free fields *** --> | free = | free_type = <!-- *** Maps *** --> | map = Hungary physical map.svg | map_background = | map_caption = Poloha v Maďarsku | map_locator = Maďarsko <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Vysielač Tokaj''' sa nachádza v severovýchodnej časti [[Maďarsko|Maďarska]], asi 2 km západne od mesta [[Tokaj (mesto)|Tokaj]]. V najjužnejšom výbežku pohoria Tokaji-hegység sa na {{Mnm|512}} vysokom vrchu Kopasz-hegy nachádza 120 m vysoký vysielač.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Informácie na vysielače.szm.com |url=http://www.vysielace.szm.com/madarsko/tokaj-tokaji-hegy/tokaj-tokaji-hegy.htm |dátum prístupu=2014-04-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140413150111/http://www.vysielace.szm.com/madarsko/tokaj-tokaji-hegy/tokaj-tokaji-hegy.htm |dátum archivácie=2014-04-13 }}</ref> V spodnej časti železobetónová, vo vrchnej oceľová konštrukcia vysielača vytvára dominantu okolia nad sútokom [[Bodrog]]u a [[Tisa|Tisy]]. Do prevádzky bol uvedený v roku [[1956]], odkedy zabezpečuje šírenie rozhlasového a televízneho signálu pre veľkú časť východného [[Maďarsko|Maďarska]] s presahmi na [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskú oblasť]] a juhovýchodnú časť [[Slovensko|Slovenska]]. O veľkom význame kóty napovedá aj množstvo telekomunikačných objektov, ktoré sa nachádzajú na vrchole. Prístup na vrchol je zabezpečený asfaltovou cestou z obce [[Tarcal]]. == Vysielanie == V súčasnej dobe je možné z vysielača prijímať: === Rozhlas<ref>[http://fmscan.org/ml.php?r=f&t=3700215 Zoznam vysielaných rádií]</ref> === {| class="wikitable sortable" style="text-align:right" |- bgcolor="#dfdfdf" ! [[Frekvencia (fyzika)|Frekvencia]]<br />[MHz] ! Stanica ! [[Efektívny vyžarovaný výkon|ERP]] ! Polarizácia |- |{{0}}88,3 MHz |Dankó Rádió |6,2 kW |Horizontálna |- |{{0}}92,7 MHz |Petőfi Rádió |50 kW |Horizontálna |- |{{0}}97,5 MHz |Kossuth Rádió |50 kW |Horizontálna |- |101,8 MHz |Szent István Rádió |0,1 kW |Horizontálna |- |103,5 MHz |Retró Radió |62 kW |Horizontálna |- |105,5 MHz |Bartók Rádió |50 kW |Horizontálna |- |} === Digitálna televízia (DVB-T) === {| class="wikitable sortable" style="text-align:right" |- bgcolor="#dfdfdf" ! Kanál ! [[Multiplex (digitálna televízia)|Multiplex]] ! [[Efektívny vyžarovaný výkon|ERP]] ! Polarizácia ! Poznámka |- |60 |[[Multiplex 1 (Maďarsko)|Multiplex 1]] |50 kW |Horizontálna |Miskolc |- |31 |[[Multiplex 2 (Maďarsko)|Multiplex 2]] |50 kW |Horizontálna | |- |63 |[[Multiplex 3 (Maďarsko)|Multiplex 3]] |50 kW |Horizontálna | |- |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://fmscan.org/ml.php?r=f&t=3700215 Fotogaléria a informácie o vysielači] [[Kategória:Vysielače v Maďarsku|Tokaj]] mqvxmkd78m9eaqkojze3viehhtpbeeh 0 514855 8211428 7888267 2026-05-09T22:50:33Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211428 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Llantwit Major, East Street.jpg|thumb|Llantwit Major]] '''Llantwit Major''' (walesky ''Llanilltud Fawr'') je malé pobrežné mesto v grófstve [[Vale of Glamorgan]] vo [[Wales]]e ležiace v [[Bristolský záliv|Bristolskom zálive]]. Ide o jedno zo štyroch miest ležiacich vo Vale of Glamorgan a čo do počtu obyvateľov tretie najväčšie (k roku 2001 tu žilo 13 366 obyvateľov) po [[Barry (Vale of Glamorgan)|Barry]] a [[Penarth]] a pred [[Cowbridge]], ktoré leží 7,2 kilometra severovýchodne. Centrum mesta Llantwit Major leží približne 14 kilometrov juhovýchodne od centra mesta [[Bridgend]], 16 kilometrov západne od centra Barry a 24 kilometrov juhozápadne od centra hlavného mesta Walesu [[Cardiff]]. Pôvodný waleský názov mesta Llanilltud Fawr pochádza od mena svätého [[Illtud]]a, ktorý sem prišiel z [[Bretónsko (región)|Bretónska]]. Ten tu založil kláštor a k nemu pripojenú školu [[Cor Tewdws]], ktorá sa postupne stala jednou z najváženejších kresťanských škôl svojej doby. Vo svojej vrcholnej dobe tu študovalo vyše 2000 študentov, vrátane princov a mnohých významných duchovných, pričom niektorí z nich sú dnes uctievaní ako svätí. Kláštor aj škola zanikla v roku 987 po príchode [[Vikingovia|Vikingov]]. Kláštor bol prestavaný v roku 1111 a naďalej zostal centrom vzdelanosti pod taktovkou opátstva [[Tewkesbury]]. Uzavretý bol v roku 1539 v rámci rušenia kláštorov. V meste sa ďalej nachádza [[St Illtyd's Church (Llantwit Major)|kostol]] z trinásteho storočia, ktorý bol postavený neďaleko kláštora. Dnes je zapísaný v zozname [[listed building]] prvého stupňa a je jedným z najstarších farských kostolov vo Walese. Mesto Llantwit Major zažívalo počas dvadsiateho storočia obrovský rozvoj vďaka tomu, že tu bola ubytovaná časť členov [[Royal Air Force]]; neďaleko mesta bola postavená základňa. Mestom Llantwit Major prechádza železničná trať, ktorá bola opätovne otvorená v roku 2005, a nachádza sa tu tiež železničná stanica. Miestna pláž Collugh je populárnym miestom pre surfarov a nachádzajú sa tu zvyšky pevnosti z doby železnej. Ďalej je tu jedno z najväčších waleských nálezisk skamenelín z [[Jura (geochronologická jednotka)|jury]]. Miestna kamienková pláž je súčasťou 23 kilometrov dlhého [[Glamorgan|glamorganského]] pobrežia, ktoré sa tiahne od [[Gileston]]u na východe až na newtonov bod blízko [[Southerndown]]u na západe. == Iné projekty == {{projekt|Commonscat=Llantwit Major}} == Externé odkazy == * [http://www.llantwitmajortowncouncil.gov.uk/ Oficiálny web] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180905061159/http://www.llantwitmajortowncouncil.gov.uk/ |date=2018-09-05 }} == Zdroj == {{Portál|Spojené kráľovstvo}} {{Preklad|cs|Llantwit Major|11368200}} [[Kategória:Mestá vo Walese]] faa61niphth7oprrueoqqqwycmik07i 0 516836 8211200 7988702 2026-05-09T14:30:01Z ~2026-27735-81 294182 /* Manet M 90 */ Žiadne české bájky o Ulmanovi a cezete. 8211200 wikitext text/x-wiki <!-- článok bude ešte rozšírený --> <!-- je treba upraviť štylistiku, je to dosť kostrbaté, inak super--> [[Súbor:Tatran125.jpg|náhľad|Manet (Tatran) S 125 Typ 03/A]] '''Manet''' je značka slovenských [[motocykel|motocyklov]], [[moped]]ov a [[skúter|skútrov]], vyrábaných v [[Považské strojárne|Považských strojárňach]] v Československu medzi rokmi [[1947]]–[[1964]]. Výroba mopedov značky Manet prebiehala aj v rokoch 1993 - 2006. Sesterskou značkou pre [[Považská Bystrica|považskobystrické]] motocykle Manet bol Tatran. == História == Koncepcia prvých [[motocykel|motocyklov]] '''Manet''' vznikla v spolupráci viacerých konštruktérov pod vedením Rudlofa Žnivu. Projektant Zdeno Nagy popísal začiatok motocyklov Manet takto: " Ullman zohnal starý rám z Ogara (pravdepodobne model 125 z 1940), ja som zohnal starý dvojpiestový motor [[Puch|PUCH]], to boli pomôcky pri vzniku prvého Maneta." Teórie o prototypoch a dokumentácii vyvinutých počas vojny v iných fabrikách sa ukázali ako nepotvrdené a zavádzajúce. Názov Manet je odvodený od blízkeho vrchu [[Veľký Manín|Manín]], ktorý je na dohľad z výrobného závodu. Vedenie podniku povolilo vytvoriť konštrukčný tím na spracovanie dokumentácie pre prípravu výroby až keď projekt začal nadobúdať reálnu podobu. Na projekte spolupracovali aj konštruktéri Sedlák, Sklenář a Lota. Ako prvý vznikol motocykel ''Manet M 90''. Neskôr, na základe koncepcie malého motocykla Pionier 50 vznikola celá rada inovovaných typov. Manet S 100 / 125 a následne [[Tatran S 125]] boli typickými predstaviteľmi skútrov vyrábaných v Považských strojárňach . Výroba bola dočasne prerušená v roku 1982 a znovuobnovená v roku 1993. Už prvý motocykel Manet M 90 bol úspešný na pretekoch motocyklov. Preto vývojové oddelenie Považských strojární vyvinulo neskôr celú radu pretekových a súťažných motocyklov označených ako Tatran. Motocykle Manet a Tatran sa vyvážali prakticky do celého sveta, najmä do [[NSR]], [[NDR]], [[Maďarsko|Maďarska]], [[Poľsko|Poľska]], [[Bulharsko|Bulharska]], [[Rumunsko|Rumunska]], ale aj [[Škandinávia|severských štátov]] či [[Spojené kráľovstvo|Anglicka]], [[USA]] a [[Kanada|Kanady]]. == Manet M 90 == [[Súbor:Manet M-90 (Krivonoska 2005).JPG|náhľad|Manet M 90]] Motocykel navrhol kolektiv zamestnancov Považských strojární, pod vedením Rudolfa Žnivu. Výroba začala v roku 1947. Charakteristickým konštrukčným prvkom bol uzol rámu pod sedlom. Konštruktéri použili pri návrhu to najlepšie z tých čias: teleskopickú prednú [[Vidlica|vidlicu]], odpružené uloženie sedla, odkladaciu schránku integrovanú do nádrže, decentne umiestnený [[Sekundárny elektrochemický článok|akumulátor]], výkonný motor s nízkou spotrebou a váhou. Ako prvý motocykel v Československu bol dodávaný na trh v metalizovanej farbe. Napokon bolo bolo vyrobených spolu 37 630 kusov. Viacero majiteľov si upravovalo motocykel doplnením zadného odpruženia a sedadla spolujazdca. Výrobu motocyklu ukončil [[Kórejská vojna|kórejský konflikt]] okolo roku [[1951]] a Považské strojárne sa vrátili k [[Munícia|zbrojnej výrobe]]. Základné technické parametre: Jednovalcový, dvojpiestový, [[dvojtaktný motor]] s [[Zdvihový objem|objemom]] {{cm3|90|m}} a trojrýchlostnou [[Prevodovka|prevodovkou]]. Výkon motora 2,6 [[Watt (jednotka)|kW]] (3,5 [[Kôň (jednotka)|HP]]), maximálna rýchlosť {{kmh|65|m|w}}. Predné koleso je odpružené pomocou [[teleskop]]ickej vidlice so zdvihom {{mm|90|m}}, zadné koleso je pevne pripevnené k trubkovému rámu. Výroba ukončená v roku [[1951]]. == Manet S 100 == Prototypy skútra Manet boli postavené v [[Považské strojárne|Považských strojárňach]] už v roku 1957. Oproti neskoršej produkcii mali mierne odlišné karosovanie. '''Manet S 100''' bol prvýkrát predstavený v roku [[1958]]. V porovnaní s M 90-tkou bol motocykel kompletne iný. Najviditeľnejšou zmenou bola plná kapotáž, čelné ochranné [[plexisklo]], smerovky a predĺžené sedadlo pre dve osoby. Veľkým pokrokom bol dynamospúšťač, teda elektrický štartér a [[dynamo]] v jednom. Ako štartér mal výkon 300 W, pri chode motora mal ako dynamo výkon 60 W. Na tú dobu to táto maloobjemová kategória motocyklov nemala takmer nikde na svete. O napájanie štartéra sa starali dve 6 V [[olovo|olovené]] akumulátorové batérie s kapacitou 12 [[Ampérhodina|Ah]]. Objem nútene chladeného motora sa zdvihol na {{cm3|100|m}} a jeho výkon 3,7 kW (5 HP) bol prenášaný prostredníctvom 4-stupňovej prevodovky. Odpružená vidlica predného kolesa mala {{mm|120|m}} zdvih a zadné kolesá boli upevnené na kyvnú vidlicu s pružinovým tlmením a {{mm|90|m}} zdvihom. Tento typ sa vyrábal až do roku [[1964]]. Celkovo bolo vyrobených 51 244 kusov. == Manet UR-50 (prototyp) == Plánovala sa aj výroba motocyklov a skútrov v objemových triedach 50, 75, 125 a {{cm3|175|m}}. Po vyrobení funkčných vzoriek motocyklov sa zistilo mnoho nedostatkov a prekážok, napríklad celková hmotnosť objemových koncepcií 50 a {{cm3|75|m}} sa vyšplhala nad {{kg|100|m}} oproti plánovaným {{kg|56–63|m}}. V rokoch [[1963]]–[[1965]] sa podarilo vyvinúť mini skúter ''Manet UR-50'', ktorý konštrukčne vychádzal zo skútra ''Manet S 125''. Aj keď sa jednalo o pomerne vydarený a sľubný [[prototyp]] maloobjemového skútra, neprešiel až do [[Výroba (proces)#Sériová|sériovej výroby]]. Niektoré jeho komponenty ako rýchlomer, zadné svetlo či predný reflektor sa použili pri iných motocykloch. == Manet/Tatran S 125 == [[Súbor:Tatran S125.jpg|náhľad|Tatran S125]] Po úspechu modelu ''Manetu S 100'' si zákazníci žiadali zvýšiť výkon, najmä kvôli jazde v trochu náročnejších terénoch. Problémom však bola direktíva, ktorá Považským strojárňam neumožňovala vyrábať motocykle s objemom motora väčším ako {{cm3|100|m}}. Napokon sa podarilo vyjednať výnimku a mohlo sa začať s vývojom 125–ky. Výrobca v prvej fáze zväčšil [[zdvihový objem]] na {{cm3|123.15|m}} tým, že [[Vŕtanie (rozmer)|vŕtanie]] [[piest]]u valca zväčšil z {{mm|50|m}} na {{mm|56|m}}. Výkon motora sa zvýšil na 5,5 kW (7 HP) pri 5300 ot/min, čo si zároveň vyžiadalo aj nútené chladenie. Maximálna rýchlosť stúpla na {{kmh|85|m}}. Vzhľad skútra sa nezmenil, ale na vzhľadovo identickom motocykli (Manet 100) sa objavil nápis ''Manet S 125''. Po menšej zmene krytovania pribudol aj nápis ''Tatran 125''. V celom priebehu výroby 125–ky sa objavilo niekoľko vývojových verzií, všetky boli ale vo výrobe súhrnne označované ako ''Tatran S 125''. Celkovo bolo vyrobených 95 207 kusov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ulický | meno = Gustav | odkaz na autora = | titul = mesačník MOT'or Nová technika | vydavateľ = Elektro-energo s.r.o. | miesto = Bratislava | rok = 2013 | issn = 1336-4200 | strany = 5-6 | počet strán = 82 | url = | jazyk = slovensky }}</ref> * Manet S 125 Typ 03 Tento typ bol vyrábaný iba na krátku dobu v roku [[1964]]. Kapotovanie je podobné z ''Manetu S 100'', [[výfuk]] sa premiestnil na pravú stranu. * Typ 03 - A (Tatran) Výroba modelu ''Tatran S 125'' sa začala prakticky v rovnakom čase ako u ''Manetu S 125''. Viditeľnou zmenou boli hranatejšie tvary predného blatníka a zadného krytu. Okrem toho sa vylepšil [[Svetlomet (automobil)|svetlomet]], zadné smerovky a zadné svetlo. Výroba bola ukončená v roku [[1969]], keď Považské Strojárne ukončili výrobu [[skúter|skútrov]] a prešli na výrobu maloobjemových [[moped]]ov (od roku 1970, populárne [[Babetta|Babetty]]). Vo výrobe zostali aj motocykle v kategóriach {{cm3|50|m}} (Mustang) a {{cm3|90|m}} (SK 90). == Manet Korado == Moped Manet Korado (50 cm³) bol vyrábaný v rokoch 1993-2006 vo viacerých modifikáciach. Jednalo sa o moped vlastného návrhu, s palivovou nádržou integrovanou do nosnej rúry rámu. Motor bol použitý licenčný, jednorýchlostný, zn. Puch. Mal dve výkonové verzie (1,5 kW a 2 kW) a moped mal vyhotovenie s pedálmi, alebo ako mokik. Neskôr pribudla elegantná kapotáž (TX-1 a TX-2), ktorej autorom bol Roland Kollath (autor dizajnu iného slovenského motocykla Roland 180 cz). Kvalitný a spoľahlivý moped získal v roku 1997 certifikát SLOVAK GOLD. Na prelome milénia to bol najpredávanejší motocykel v Česku a na Slovensku. Úspešný bol aj na zahraničných trhoch, napr. v USA, Nemecku a Holandsku, kde ho je možné dohľadať pod značkou Puch Korado, alebo Puch Z-one. == Prehľad typov == * Manet M-90 * Manet S 100 ** typ 01 (1958) ** typ 01/A (1962) ** typ 01/B (1963) * Manet S 125 ** typ 02 ** typ 03 (1964) 59 * Tatran S 125 ** typ 03 (1964) ** typ 03/A (1966) ** typ 03/B *Korado **typ maxi (1,5 kW) **typ supermaxi (2,0 kW) <!-- == Manet a Tatran v zahraničí == Od roku 1960 sa začali vyvážať prvé vozidlá typu ''Manet S 100'' do [[NDR]]. V roku 1965 bol exportovaný aj Tatran. Cena vo vtedajších HO obchodoch bola 2250 východonemeckých mariek. Tatrany a Manety bolo možné často vídať na východonemeckých cestách až do polovice osemdesiatych rokov. --> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Považské strojárne]] * [[Babetta]] * [[Jawa Pionier#Jawa 23 Mustang|Mustang 23]] <!-- == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:}} --> == Externé odkazy == * [http://www.skutrklub.cz/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=182&amp;Itemid=79 Historie Manet na www.skutrklub.cz] * [http://www.w3.org/1999/xhtml Článok o histórii výroby v Pov. Strojárňach] * [http://skutr.manet.sweb.cz/ Web skutr.manet.sweb.cz] * [http://www.tatran.net www.tatran.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140706074934/http://www.tatran.net/ |date=2014-07-06 }} == Zdroj == * Jednostopové motorové vozidlá z Považských strojární, Vybrané motocykle v zbierkach Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici, ISBN 978-80-970311-6-9, Vydavateľ: Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici, PDF * mesačník ''MOT'or Nová technika'', január 2013, ISSN 1336-4200 * ''Skútry Manet a Tatran'', Marcel Malypetr a Ludvík Opletal, Grada Publishing a.s, ISBN 978-80-247-4724-8 [[Kategória:Podniky na Slovensku]] [[Kategória:Motocykle]] qud7ivykqqf2og5kepf82v9exftsdaq 8211201 8211200 2026-05-09T14:32:34Z ~2026-27735-81 294182 /* Manet S 100 */ 8211201 wikitext text/x-wiki <!-- článok bude ešte rozšírený --> <!-- je treba upraviť štylistiku, je to dosť kostrbaté, inak super--> [[Súbor:Tatran125.jpg|náhľad|Manet (Tatran) S 125 Typ 03/A]] '''Manet''' je značka slovenských [[motocykel|motocyklov]], [[moped]]ov a [[skúter|skútrov]], vyrábaných v [[Považské strojárne|Považských strojárňach]] v Československu medzi rokmi [[1947]]–[[1964]]. Výroba mopedov značky Manet prebiehala aj v rokoch 1993 - 2006. Sesterskou značkou pre [[Považská Bystrica|považskobystrické]] motocykle Manet bol Tatran. == História == Koncepcia prvých [[motocykel|motocyklov]] '''Manet''' vznikla v spolupráci viacerých konštruktérov pod vedením Rudlofa Žnivu. Projektant Zdeno Nagy popísal začiatok motocyklov Manet takto: " Ullman zohnal starý rám z Ogara (pravdepodobne model 125 z 1940), ja som zohnal starý dvojpiestový motor [[Puch|PUCH]], to boli pomôcky pri vzniku prvého Maneta." Teórie o prototypoch a dokumentácii vyvinutých počas vojny v iných fabrikách sa ukázali ako nepotvrdené a zavádzajúce. Názov Manet je odvodený od blízkeho vrchu [[Veľký Manín|Manín]], ktorý je na dohľad z výrobného závodu. Vedenie podniku povolilo vytvoriť konštrukčný tím na spracovanie dokumentácie pre prípravu výroby až keď projekt začal nadobúdať reálnu podobu. Na projekte spolupracovali aj konštruktéri Sedlák, Sklenář a Lota. Ako prvý vznikol motocykel ''Manet M 90''. Neskôr, na základe koncepcie malého motocykla Pionier 50 vznikola celá rada inovovaných typov. Manet S 100 / 125 a následne [[Tatran S 125]] boli typickými predstaviteľmi skútrov vyrábaných v Považských strojárňach . Výroba bola dočasne prerušená v roku 1982 a znovuobnovená v roku 1993. Už prvý motocykel Manet M 90 bol úspešný na pretekoch motocyklov. Preto vývojové oddelenie Považských strojární vyvinulo neskôr celú radu pretekových a súťažných motocyklov označených ako Tatran. Motocykle Manet a Tatran sa vyvážali prakticky do celého sveta, najmä do [[NSR]], [[NDR]], [[Maďarsko|Maďarska]], [[Poľsko|Poľska]], [[Bulharsko|Bulharska]], [[Rumunsko|Rumunska]], ale aj [[Škandinávia|severských štátov]] či [[Spojené kráľovstvo|Anglicka]], [[USA]] a [[Kanada|Kanady]]. == Manet M 90 == [[Súbor:Manet M-90 (Krivonoska 2005).JPG|náhľad|Manet M 90]] Motocykel navrhol kolektiv zamestnancov Považských strojární, pod vedením Rudolfa Žnivu. Výroba začala v roku 1947. Charakteristickým konštrukčným prvkom bol uzol rámu pod sedlom. Konštruktéri použili pri návrhu to najlepšie z tých čias: teleskopickú prednú [[Vidlica|vidlicu]], odpružené uloženie sedla, odkladaciu schránku integrovanú do nádrže, decentne umiestnený [[Sekundárny elektrochemický článok|akumulátor]], výkonný motor s nízkou spotrebou a váhou. Ako prvý motocykel v Československu bol dodávaný na trh v metalizovanej farbe. Napokon bolo bolo vyrobených spolu 37 630 kusov. Viacero majiteľov si upravovalo motocykel doplnením zadného odpruženia a sedadla spolujazdca. Výrobu motocyklu ukončil [[Kórejská vojna|kórejský konflikt]] okolo roku [[1951]] a Považské strojárne sa vrátili k [[Munícia|zbrojnej výrobe]]. Základné technické parametre: Jednovalcový, dvojpiestový, [[dvojtaktný motor]] s [[Zdvihový objem|objemom]] {{cm3|90|m}} a trojrýchlostnou [[Prevodovka|prevodovkou]]. Výkon motora 2,6 [[Watt (jednotka)|kW]] (3,5 [[Kôň (jednotka)|HP]]), maximálna rýchlosť {{kmh|65|m|w}}. Predné koleso je odpružené pomocou [[teleskop]]ickej vidlice so zdvihom {{mm|90|m}}, zadné koleso je pevne pripevnené k trubkovému rámu. Výroba ukončená v roku [[1951]]. == Manet S 100 == Prototypy skútra Manet boli postavené v [[Považské strojárne|Považských strojárňach]] už v roku 1957. Oproti neskoršej produkcii mali mierne odlišné karosovanie. '''Manet S 100''' bol prvýkrát predstavený v roku [[1958]]. V porovnaní s M 90-tkou bol motocykel kompletne iný. Najviditeľnejšou zmenou bola plná kapotáž, čelné ochranné [[plexisklo]], smerovky a predĺžené sedadlo pre dve osoby. Veľkým pokrokom bol dynamospúšťač, teda elektrický štartér a [[dynamo]] v jednom. Ako štartér mal výkon 300 W, pri chode motora mal ako dynamo výkon 60 W. Na tú dobu to táto maloobjemová kategória motocyklov nemala takmer nikde na svete. O napájanie štartéra sa starali dve 6 V [[olovo|olovené]] akumulátorové batérie s kapacitou 12 [[Ampérhodina|Ah]]. Motor s núteným chladením mal objem {{cm3|100|m}} a jeho výkon 3,7 kW (5 HP) bol prenášaný prostredníctvom 4-stupňovej prevodovky. Odpružená vidlica predného kolesa mala {{mm|120|m}} zdvih a zadné kolesá boli upevnené na kyvnú vidlicu s pružinovým tlmením a {{mm|90|m}} zdvihom. Tento typ sa vyrábal až do roku [[1964]]. Celkovo bolo vyrobených 51 244 kusov. == Manet UR-50 (prototyp) == Plánovala sa aj výroba motocyklov a skútrov v objemových triedach 50, 75, 125 a {{cm3|175|m}}. Po vyrobení funkčných vzoriek motocyklov sa zistilo mnoho nedostatkov a prekážok, napríklad celková hmotnosť objemových koncepcií 50 a {{cm3|75|m}} sa vyšplhala nad {{kg|100|m}} oproti plánovaným {{kg|56–63|m}}. V rokoch [[1963]]–[[1965]] sa podarilo vyvinúť mini skúter ''Manet UR-50'', ktorý konštrukčne vychádzal zo skútra ''Manet S 125''. Aj keď sa jednalo o pomerne vydarený a sľubný [[prototyp]] maloobjemového skútra, neprešiel až do [[Výroba (proces)#Sériová|sériovej výroby]]. Niektoré jeho komponenty ako rýchlomer, zadné svetlo či predný reflektor sa použili pri iných motocykloch. == Manet/Tatran S 125 == [[Súbor:Tatran S125.jpg|náhľad|Tatran S125]] Po úspechu modelu ''Manetu S 100'' si zákazníci žiadali zvýšiť výkon, najmä kvôli jazde v trochu náročnejších terénoch. Problémom však bola direktíva, ktorá Považským strojárňam neumožňovala vyrábať motocykle s objemom motora väčším ako {{cm3|100|m}}. Napokon sa podarilo vyjednať výnimku a mohlo sa začať s vývojom 125–ky. Výrobca v prvej fáze zväčšil [[zdvihový objem]] na {{cm3|123.15|m}} tým, že [[Vŕtanie (rozmer)|vŕtanie]] [[piest]]u valca zväčšil z {{mm|50|m}} na {{mm|56|m}}. Výkon motora sa zvýšil na 5,5 kW (7 HP) pri 5300 ot/min, čo si zároveň vyžiadalo aj nútené chladenie. Maximálna rýchlosť stúpla na {{kmh|85|m}}. Vzhľad skútra sa nezmenil, ale na vzhľadovo identickom motocykli (Manet 100) sa objavil nápis ''Manet S 125''. Po menšej zmene krytovania pribudol aj nápis ''Tatran 125''. V celom priebehu výroby 125–ky sa objavilo niekoľko vývojových verzií, všetky boli ale vo výrobe súhrnne označované ako ''Tatran S 125''. Celkovo bolo vyrobených 95 207 kusov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ulický | meno = Gustav | odkaz na autora = | titul = mesačník MOT'or Nová technika | vydavateľ = Elektro-energo s.r.o. | miesto = Bratislava | rok = 2013 | issn = 1336-4200 | strany = 5-6 | počet strán = 82 | url = | jazyk = slovensky }}</ref> * Manet S 125 Typ 03 Tento typ bol vyrábaný iba na krátku dobu v roku [[1964]]. Kapotovanie je podobné z ''Manetu S 100'', [[výfuk]] sa premiestnil na pravú stranu. * Typ 03 - A (Tatran) Výroba modelu ''Tatran S 125'' sa začala prakticky v rovnakom čase ako u ''Manetu S 125''. Viditeľnou zmenou boli hranatejšie tvary predného blatníka a zadného krytu. Okrem toho sa vylepšil [[Svetlomet (automobil)|svetlomet]], zadné smerovky a zadné svetlo. Výroba bola ukončená v roku [[1969]], keď Považské Strojárne ukončili výrobu [[skúter|skútrov]] a prešli na výrobu maloobjemových [[moped]]ov (od roku 1970, populárne [[Babetta|Babetty]]). Vo výrobe zostali aj motocykle v kategóriach {{cm3|50|m}} (Mustang) a {{cm3|90|m}} (SK 90). == Manet Korado == Moped Manet Korado (50 cm³) bol vyrábaný v rokoch 1993-2006 vo viacerých modifikáciach. Jednalo sa o moped vlastného návrhu, s palivovou nádržou integrovanou do nosnej rúry rámu. Motor bol použitý licenčný, jednorýchlostný, zn. Puch. Mal dve výkonové verzie (1,5 kW a 2 kW) a moped mal vyhotovenie s pedálmi, alebo ako mokik. Neskôr pribudla elegantná kapotáž (TX-1 a TX-2), ktorej autorom bol Roland Kollath (autor dizajnu iného slovenského motocykla Roland 180 cz). Kvalitný a spoľahlivý moped získal v roku 1997 certifikát SLOVAK GOLD. Na prelome milénia to bol najpredávanejší motocykel v Česku a na Slovensku. Úspešný bol aj na zahraničných trhoch, napr. v USA, Nemecku a Holandsku, kde ho je možné dohľadať pod značkou Puch Korado, alebo Puch Z-one. == Prehľad typov == * Manet M-90 * Manet S 100 ** typ 01 (1958) ** typ 01/A (1962) ** typ 01/B (1963) * Manet S 125 ** typ 02 ** typ 03 (1964) 59 * Tatran S 125 ** typ 03 (1964) ** typ 03/A (1966) ** typ 03/B *Korado **typ maxi (1,5 kW) **typ supermaxi (2,0 kW) <!-- == Manet a Tatran v zahraničí == Od roku 1960 sa začali vyvážať prvé vozidlá typu ''Manet S 100'' do [[NDR]]. V roku 1965 bol exportovaný aj Tatran. Cena vo vtedajších HO obchodoch bola 2250 východonemeckých mariek. Tatrany a Manety bolo možné často vídať na východonemeckých cestách až do polovice osemdesiatych rokov. --> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Považské strojárne]] * [[Babetta]] * [[Jawa Pionier#Jawa 23 Mustang|Mustang 23]] <!-- == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:}} --> == Externé odkazy == * [http://www.skutrklub.cz/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=182&amp;Itemid=79 Historie Manet na www.skutrklub.cz] * [http://www.w3.org/1999/xhtml Článok o histórii výroby v Pov. Strojárňach] * [http://skutr.manet.sweb.cz/ Web skutr.manet.sweb.cz] * [http://www.tatran.net www.tatran.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140706074934/http://www.tatran.net/ |date=2014-07-06 }} == Zdroj == * Jednostopové motorové vozidlá z Považských strojární, Vybrané motocykle v zbierkach Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici, ISBN 978-80-970311-6-9, Vydavateľ: Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici, PDF * mesačník ''MOT'or Nová technika'', január 2013, ISSN 1336-4200 * ''Skútry Manet a Tatran'', Marcel Malypetr a Ludvík Opletal, Grada Publishing a.s, ISBN 978-80-247-4724-8 [[Kategória:Podniky na Slovensku]] [[Kategória:Motocykle]] j29sl863u56tu5osa7gsw2ru6imxci4 8211202 8211201 2026-05-09T14:35:22Z ~2026-27735-81 294182 /* Manet UR-50 (prototyp) */ 8211202 wikitext text/x-wiki <!-- článok bude ešte rozšírený --> <!-- je treba upraviť štylistiku, je to dosť kostrbaté, inak super--> [[Súbor:Tatran125.jpg|náhľad|Manet (Tatran) S 125 Typ 03/A]] '''Manet''' je značka slovenských [[motocykel|motocyklov]], [[moped]]ov a [[skúter|skútrov]], vyrábaných v [[Považské strojárne|Považských strojárňach]] v Československu medzi rokmi [[1947]]–[[1964]]. Výroba mopedov značky Manet prebiehala aj v rokoch 1993 - 2006. Sesterskou značkou pre [[Považská Bystrica|považskobystrické]] motocykle Manet bol Tatran. == História == Koncepcia prvých [[motocykel|motocyklov]] '''Manet''' vznikla v spolupráci viacerých konštruktérov pod vedením Rudlofa Žnivu. Projektant Zdeno Nagy popísal začiatok motocyklov Manet takto: " Ullman zohnal starý rám z Ogara (pravdepodobne model 125 z 1940), ja som zohnal starý dvojpiestový motor [[Puch|PUCH]], to boli pomôcky pri vzniku prvého Maneta." Teórie o prototypoch a dokumentácii vyvinutých počas vojny v iných fabrikách sa ukázali ako nepotvrdené a zavádzajúce. Názov Manet je odvodený od blízkeho vrchu [[Veľký Manín|Manín]], ktorý je na dohľad z výrobného závodu. Vedenie podniku povolilo vytvoriť konštrukčný tím na spracovanie dokumentácie pre prípravu výroby až keď projekt začal nadobúdať reálnu podobu. Na projekte spolupracovali aj konštruktéri Sedlák, Sklenář a Lota. Ako prvý vznikol motocykel ''Manet M 90''. Neskôr, na základe koncepcie malého motocykla Pionier 50 vznikola celá rada inovovaných typov. Manet S 100 / 125 a následne [[Tatran S 125]] boli typickými predstaviteľmi skútrov vyrábaných v Považských strojárňach . Výroba bola dočasne prerušená v roku 1982 a znovuobnovená v roku 1993. Už prvý motocykel Manet M 90 bol úspešný na pretekoch motocyklov. Preto vývojové oddelenie Považských strojární vyvinulo neskôr celú radu pretekových a súťažných motocyklov označených ako Tatran. Motocykle Manet a Tatran sa vyvážali prakticky do celého sveta, najmä do [[NSR]], [[NDR]], [[Maďarsko|Maďarska]], [[Poľsko|Poľska]], [[Bulharsko|Bulharska]], [[Rumunsko|Rumunska]], ale aj [[Škandinávia|severských štátov]] či [[Spojené kráľovstvo|Anglicka]], [[USA]] a [[Kanada|Kanady]]. == Manet M 90 == [[Súbor:Manet M-90 (Krivonoska 2005).JPG|náhľad|Manet M 90]] Motocykel navrhol kolektiv zamestnancov Považských strojární, pod vedením Rudolfa Žnivu. Výroba začala v roku 1947. Charakteristickým konštrukčným prvkom bol uzol rámu pod sedlom. Konštruktéri použili pri návrhu to najlepšie z tých čias: teleskopickú prednú [[Vidlica|vidlicu]], odpružené uloženie sedla, odkladaciu schránku integrovanú do nádrže, decentne umiestnený [[Sekundárny elektrochemický článok|akumulátor]], výkonný motor s nízkou spotrebou a váhou. Ako prvý motocykel v Československu bol dodávaný na trh v metalizovanej farbe. Napokon bolo bolo vyrobených spolu 37 630 kusov. Viacero majiteľov si upravovalo motocykel doplnením zadného odpruženia a sedadla spolujazdca. Výrobu motocyklu ukončil [[Kórejská vojna|kórejský konflikt]] okolo roku [[1951]] a Považské strojárne sa vrátili k [[Munícia|zbrojnej výrobe]]. Základné technické parametre: Jednovalcový, dvojpiestový, [[dvojtaktný motor]] s [[Zdvihový objem|objemom]] {{cm3|90|m}} a trojrýchlostnou [[Prevodovka|prevodovkou]]. Výkon motora 2,6 [[Watt (jednotka)|kW]] (3,5 [[Kôň (jednotka)|HP]]), maximálna rýchlosť {{kmh|65|m|w}}. Predné koleso je odpružené pomocou [[teleskop]]ickej vidlice so zdvihom {{mm|90|m}}, zadné koleso je pevne pripevnené k trubkovému rámu. Výroba ukončená v roku [[1951]]. == Manet S 100 == Prototypy skútra Manet boli postavené v [[Považské strojárne|Považských strojárňach]] už v roku 1957. Oproti neskoršej produkcii mali mierne odlišné karosovanie. '''Manet S 100''' bol prvýkrát predstavený v roku [[1958]]. V porovnaní s M 90-tkou bol motocykel kompletne iný. Najviditeľnejšou zmenou bola plná kapotáž, čelné ochranné [[plexisklo]], smerovky a predĺžené sedadlo pre dve osoby. Veľkým pokrokom bol dynamospúšťač, teda elektrický štartér a [[dynamo]] v jednom. Ako štartér mal výkon 300 W, pri chode motora mal ako dynamo výkon 60 W. Na tú dobu to táto maloobjemová kategória motocyklov nemala takmer nikde na svete. O napájanie štartéra sa starali dve 6 V [[olovo|olovené]] akumulátorové batérie s kapacitou 12 [[Ampérhodina|Ah]]. Motor s núteným chladením mal objem {{cm3|100|m}} a jeho výkon 3,7 kW (5 HP) bol prenášaný prostredníctvom 4-stupňovej prevodovky. Odpružená vidlica predného kolesa mala {{mm|120|m}} zdvih a zadné kolesá boli upevnené na kyvnú vidlicu s pružinovým tlmením a {{mm|90|m}} zdvihom. Tento typ sa vyrábal až do roku [[1964]]. Celkovo bolo vyrobených 51 244 kusov. == Manet UR-50 (prototyp) == Plánovala sa aj výroba motocyklov a skútrov v objemových triedach 50, 75, 125 a {{cm3|175|m}}. Po vyrobení funkčných vzoriek motocyklov sa zistilo mnoho nedostatkov a prekážok, napríklad celková hmotnosť objemových koncepcií 50 a {{cm3|75|m}} sa vyšplhala nad {{kg|100|m}} oproti plánovaným {{kg|56–63|m}}. V rokoch [[1963]]–[[1965]] sa podarilo vyvinúť mini skúter ''Manet UR-50'', ktorý konštrukčne vychádzal zo skútra ''Manet S 125''. Aj keď sa jednalo o pomerne vydarený a sľubný [[prototyp]] maloobjemového skútra, neprešiel až do [[Výroba (proces)#Sériová|sériovej výroby]]. Príčinou bolo zlyhanie projektu UR (unifikovaná rada) na strane Jawy. Niektoré jeho komponenty ako rýchlomer, zadné svetlo či predný reflektor sa použili pri iných motocykloch. == Manet/Tatran S 125 == [[Súbor:Tatran S125.jpg|náhľad|Tatran S125]] Po úspechu modelu ''Manetu S 100'' si zákazníci žiadali zvýšiť výkon, najmä kvôli jazde v trochu náročnejších terénoch. Problémom však bola direktíva, ktorá Považským strojárňam neumožňovala vyrábať motocykle s objemom motora väčším ako {{cm3|100|m}}. Napokon sa podarilo vyjednať výnimku a mohlo sa začať s vývojom 125–ky. Výrobca v prvej fáze zväčšil [[zdvihový objem]] na {{cm3|123.15|m}} tým, že [[Vŕtanie (rozmer)|vŕtanie]] [[piest]]u valca zväčšil z {{mm|50|m}} na {{mm|56|m}}. Výkon motora sa zvýšil na 5,5 kW (7 HP) pri 5300 ot/min, čo si zároveň vyžiadalo aj nútené chladenie. Maximálna rýchlosť stúpla na {{kmh|85|m}}. Vzhľad skútra sa nezmenil, ale na vzhľadovo identickom motocykli (Manet 100) sa objavil nápis ''Manet S 125''. Po menšej zmene krytovania pribudol aj nápis ''Tatran 125''. V celom priebehu výroby 125–ky sa objavilo niekoľko vývojových verzií, všetky boli ale vo výrobe súhrnne označované ako ''Tatran S 125''. Celkovo bolo vyrobených 95 207 kusov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ulický | meno = Gustav | odkaz na autora = | titul = mesačník MOT'or Nová technika | vydavateľ = Elektro-energo s.r.o. | miesto = Bratislava | rok = 2013 | issn = 1336-4200 | strany = 5-6 | počet strán = 82 | url = | jazyk = slovensky }}</ref> * Manet S 125 Typ 03 Tento typ bol vyrábaný iba na krátku dobu v roku [[1964]]. Kapotovanie je podobné z ''Manetu S 100'', [[výfuk]] sa premiestnil na pravú stranu. * Typ 03 - A (Tatran) Výroba modelu ''Tatran S 125'' sa začala prakticky v rovnakom čase ako u ''Manetu S 125''. Viditeľnou zmenou boli hranatejšie tvary predného blatníka a zadného krytu. Okrem toho sa vylepšil [[Svetlomet (automobil)|svetlomet]], zadné smerovky a zadné svetlo. Výroba bola ukončená v roku [[1969]], keď Považské Strojárne ukončili výrobu [[skúter|skútrov]] a prešli na výrobu maloobjemových [[moped]]ov (od roku 1970, populárne [[Babetta|Babetty]]). Vo výrobe zostali aj motocykle v kategóriach {{cm3|50|m}} (Mustang) a {{cm3|90|m}} (SK 90). == Manet Korado == Moped Manet Korado (50 cm³) bol vyrábaný v rokoch 1993-2006 vo viacerých modifikáciach. Jednalo sa o moped vlastného návrhu, s palivovou nádržou integrovanou do nosnej rúry rámu. Motor bol použitý licenčný, jednorýchlostný, zn. Puch. Mal dve výkonové verzie (1,5 kW a 2 kW) a moped mal vyhotovenie s pedálmi, alebo ako mokik. Neskôr pribudla elegantná kapotáž (TX-1 a TX-2), ktorej autorom bol Roland Kollath (autor dizajnu iného slovenského motocykla Roland 180 cz). Kvalitný a spoľahlivý moped získal v roku 1997 certifikát SLOVAK GOLD. Na prelome milénia to bol najpredávanejší motocykel v Česku a na Slovensku. Úspešný bol aj na zahraničných trhoch, napr. v USA, Nemecku a Holandsku, kde ho je možné dohľadať pod značkou Puch Korado, alebo Puch Z-one. == Prehľad typov == * Manet M-90 * Manet S 100 ** typ 01 (1958) ** typ 01/A (1962) ** typ 01/B (1963) * Manet S 125 ** typ 02 ** typ 03 (1964) 59 * Tatran S 125 ** typ 03 (1964) ** typ 03/A (1966) ** typ 03/B *Korado **typ maxi (1,5 kW) **typ supermaxi (2,0 kW) <!-- == Manet a Tatran v zahraničí == Od roku 1960 sa začali vyvážať prvé vozidlá typu ''Manet S 100'' do [[NDR]]. V roku 1965 bol exportovaný aj Tatran. Cena vo vtedajších HO obchodoch bola 2250 východonemeckých mariek. Tatrany a Manety bolo možné často vídať na východonemeckých cestách až do polovice osemdesiatych rokov. --> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Považské strojárne]] * [[Babetta]] * [[Jawa Pionier#Jawa 23 Mustang|Mustang 23]] <!-- == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:}} --> == Externé odkazy == * [http://www.skutrklub.cz/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=182&amp;Itemid=79 Historie Manet na www.skutrklub.cz] * [http://www.w3.org/1999/xhtml Článok o histórii výroby v Pov. Strojárňach] * [http://skutr.manet.sweb.cz/ Web skutr.manet.sweb.cz] * [http://www.tatran.net www.tatran.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140706074934/http://www.tatran.net/ |date=2014-07-06 }} == Zdroj == * Jednostopové motorové vozidlá z Považských strojární, Vybrané motocykle v zbierkach Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici, ISBN 978-80-970311-6-9, Vydavateľ: Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici, PDF * mesačník ''MOT'or Nová technika'', január 2013, ISSN 1336-4200 * ''Skútry Manet a Tatran'', Marcel Malypetr a Ludvík Opletal, Grada Publishing a.s, ISBN 978-80-247-4724-8 [[Kategória:Podniky na Slovensku]] [[Kategória:Motocykle]] akc8wyqjje4pr6nsh58clu3p2eo6ha4 8211203 8211202 2026-05-09T14:37:06Z ~2026-27735-81 294182 /* Manet/Tatran S 125 */ Nevyziadalo. Uz mal od M100 8211203 wikitext text/x-wiki <!-- článok bude ešte rozšírený --> <!-- je treba upraviť štylistiku, je to dosť kostrbaté, inak super--> [[Súbor:Tatran125.jpg|náhľad|Manet (Tatran) S 125 Typ 03/A]] '''Manet''' je značka slovenských [[motocykel|motocyklov]], [[moped]]ov a [[skúter|skútrov]], vyrábaných v [[Považské strojárne|Považských strojárňach]] v Československu medzi rokmi [[1947]]–[[1964]]. Výroba mopedov značky Manet prebiehala aj v rokoch 1993 - 2006. Sesterskou značkou pre [[Považská Bystrica|považskobystrické]] motocykle Manet bol Tatran. == História == Koncepcia prvých [[motocykel|motocyklov]] '''Manet''' vznikla v spolupráci viacerých konštruktérov pod vedením Rudlofa Žnivu. Projektant Zdeno Nagy popísal začiatok motocyklov Manet takto: " Ullman zohnal starý rám z Ogara (pravdepodobne model 125 z 1940), ja som zohnal starý dvojpiestový motor [[Puch|PUCH]], to boli pomôcky pri vzniku prvého Maneta." Teórie o prototypoch a dokumentácii vyvinutých počas vojny v iných fabrikách sa ukázali ako nepotvrdené a zavádzajúce. Názov Manet je odvodený od blízkeho vrchu [[Veľký Manín|Manín]], ktorý je na dohľad z výrobného závodu. Vedenie podniku povolilo vytvoriť konštrukčný tím na spracovanie dokumentácie pre prípravu výroby až keď projekt začal nadobúdať reálnu podobu. Na projekte spolupracovali aj konštruktéri Sedlák, Sklenář a Lota. Ako prvý vznikol motocykel ''Manet M 90''. Neskôr, na základe koncepcie malého motocykla Pionier 50 vznikola celá rada inovovaných typov. Manet S 100 / 125 a následne [[Tatran S 125]] boli typickými predstaviteľmi skútrov vyrábaných v Považských strojárňach . Výroba bola dočasne prerušená v roku 1982 a znovuobnovená v roku 1993. Už prvý motocykel Manet M 90 bol úspešný na pretekoch motocyklov. Preto vývojové oddelenie Považských strojární vyvinulo neskôr celú radu pretekových a súťažných motocyklov označených ako Tatran. Motocykle Manet a Tatran sa vyvážali prakticky do celého sveta, najmä do [[NSR]], [[NDR]], [[Maďarsko|Maďarska]], [[Poľsko|Poľska]], [[Bulharsko|Bulharska]], [[Rumunsko|Rumunska]], ale aj [[Škandinávia|severských štátov]] či [[Spojené kráľovstvo|Anglicka]], [[USA]] a [[Kanada|Kanady]]. == Manet M 90 == [[Súbor:Manet M-90 (Krivonoska 2005).JPG|náhľad|Manet M 90]] Motocykel navrhol kolektiv zamestnancov Považských strojární, pod vedením Rudolfa Žnivu. Výroba začala v roku 1947. Charakteristickým konštrukčným prvkom bol uzol rámu pod sedlom. Konštruktéri použili pri návrhu to najlepšie z tých čias: teleskopickú prednú [[Vidlica|vidlicu]], odpružené uloženie sedla, odkladaciu schránku integrovanú do nádrže, decentne umiestnený [[Sekundárny elektrochemický článok|akumulátor]], výkonný motor s nízkou spotrebou a váhou. Ako prvý motocykel v Československu bol dodávaný na trh v metalizovanej farbe. Napokon bolo bolo vyrobených spolu 37 630 kusov. Viacero majiteľov si upravovalo motocykel doplnením zadného odpruženia a sedadla spolujazdca. Výrobu motocyklu ukončil [[Kórejská vojna|kórejský konflikt]] okolo roku [[1951]] a Považské strojárne sa vrátili k [[Munícia|zbrojnej výrobe]]. Základné technické parametre: Jednovalcový, dvojpiestový, [[dvojtaktný motor]] s [[Zdvihový objem|objemom]] {{cm3|90|m}} a trojrýchlostnou [[Prevodovka|prevodovkou]]. Výkon motora 2,6 [[Watt (jednotka)|kW]] (3,5 [[Kôň (jednotka)|HP]]), maximálna rýchlosť {{kmh|65|m|w}}. Predné koleso je odpružené pomocou [[teleskop]]ickej vidlice so zdvihom {{mm|90|m}}, zadné koleso je pevne pripevnené k trubkovému rámu. Výroba ukončená v roku [[1951]]. == Manet S 100 == Prototypy skútra Manet boli postavené v [[Považské strojárne|Považských strojárňach]] už v roku 1957. Oproti neskoršej produkcii mali mierne odlišné karosovanie. '''Manet S 100''' bol prvýkrát predstavený v roku [[1958]]. V porovnaní s M 90-tkou bol motocykel kompletne iný. Najviditeľnejšou zmenou bola plná kapotáž, čelné ochranné [[plexisklo]], smerovky a predĺžené sedadlo pre dve osoby. Veľkým pokrokom bol dynamospúšťač, teda elektrický štartér a [[dynamo]] v jednom. Ako štartér mal výkon 300 W, pri chode motora mal ako dynamo výkon 60 W. Na tú dobu to táto maloobjemová kategória motocyklov nemala takmer nikde na svete. O napájanie štartéra sa starali dve 6 V [[olovo|olovené]] akumulátorové batérie s kapacitou 12 [[Ampérhodina|Ah]]. Motor s núteným chladením mal objem {{cm3|100|m}} a jeho výkon 3,7 kW (5 HP) bol prenášaný prostredníctvom 4-stupňovej prevodovky. Odpružená vidlica predného kolesa mala {{mm|120|m}} zdvih a zadné kolesá boli upevnené na kyvnú vidlicu s pružinovým tlmením a {{mm|90|m}} zdvihom. Tento typ sa vyrábal až do roku [[1964]]. Celkovo bolo vyrobených 51 244 kusov. == Manet UR-50 (prototyp) == Plánovala sa aj výroba motocyklov a skútrov v objemových triedach 50, 75, 125 a {{cm3|175|m}}. Po vyrobení funkčných vzoriek motocyklov sa zistilo mnoho nedostatkov a prekážok, napríklad celková hmotnosť objemových koncepcií 50 a {{cm3|75|m}} sa vyšplhala nad {{kg|100|m}} oproti plánovaným {{kg|56–63|m}}. V rokoch [[1963]]–[[1965]] sa podarilo vyvinúť mini skúter ''Manet UR-50'', ktorý konštrukčne vychádzal zo skútra ''Manet S 125''. Aj keď sa jednalo o pomerne vydarený a sľubný [[prototyp]] maloobjemového skútra, neprešiel až do [[Výroba (proces)#Sériová|sériovej výroby]]. Príčinou bolo zlyhanie projektu UR (unifikovaná rada) na strane Jawy. Niektoré jeho komponenty ako rýchlomer, zadné svetlo či predný reflektor sa použili pri iných motocykloch. == Manet/Tatran S 125 == [[Súbor:Tatran S125.jpg|náhľad|Tatran S125]] Po úspechu modelu ''Manetu S 100'' si zákazníci žiadali zvýšiť výkon, najmä kvôli jazde v trochu náročnejších terénoch. Problémom však bola direktíva, ktorá Považským strojárňam neumožňovala vyrábať motocykle s objemom motora väčším ako {{cm3|100|m}}. Napokon sa podarilo vyjednať výnimku a mohlo sa začať s vývojom 125–ky. Výrobca v prvej fáze zväčšil [[zdvihový objem]] na {{cm3|123.15|m}} tým, že [[Vŕtanie (rozmer)|vŕtanie]] [[piest]]u valca zväčšil z {{mm|50|m}} na {{mm|56|m}}. Výkon motora sa zvýšil na 5,5 kW (7 HP) pri 5300 ot/min. Maximálna rýchlosť stúpla na {{kmh|85|m}}. Vzhľad skútra sa nezmenil, ale na vzhľadovo identickom motocykli (Manet 100) sa objavil nápis ''Manet S 125''. Po menšej zmene krytovania pribudol aj nápis ''Tatran 125''. V celom priebehu výroby 125–ky sa objavilo niekoľko vývojových verzií, všetky boli ale vo výrobe súhrnne označované ako ''Tatran S 125''. Celkovo bolo vyrobených 95 207 kusov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ulický | meno = Gustav | odkaz na autora = | titul = mesačník MOT'or Nová technika | vydavateľ = Elektro-energo s.r.o. | miesto = Bratislava | rok = 2013 | issn = 1336-4200 | strany = 5-6 | počet strán = 82 | url = | jazyk = slovensky }}</ref> * Manet S 125 Typ 03 Tento typ bol vyrábaný iba na krátku dobu v roku [[1964]]. Kapotovanie je podobné z ''Manetu S 100'', [[výfuk]] sa premiestnil na pravú stranu. * Typ 03 - A (Tatran) Výroba modelu ''Tatran S 125'' sa začala prakticky v rovnakom čase ako u ''Manetu S 125''. Viditeľnou zmenou boli hranatejšie tvary predného blatníka a zadného krytu. Okrem toho sa vylepšil [[Svetlomet (automobil)|svetlomet]], zadné smerovky a zadné svetlo. Výroba bola ukončená v roku [[1969]], keď Považské Strojárne ukončili výrobu [[skúter|skútrov]] a prešli na výrobu maloobjemových [[moped]]ov (od roku 1970, populárne [[Babetta|Babetty]]). Vo výrobe zostali aj motocykle v kategóriach {{cm3|50|m}} (Mustang) a {{cm3|90|m}} (SK 90). == Manet Korado == Moped Manet Korado (50 cm³) bol vyrábaný v rokoch 1993-2006 vo viacerých modifikáciach. Jednalo sa o moped vlastného návrhu, s palivovou nádržou integrovanou do nosnej rúry rámu. Motor bol použitý licenčný, jednorýchlostný, zn. Puch. Mal dve výkonové verzie (1,5 kW a 2 kW) a moped mal vyhotovenie s pedálmi, alebo ako mokik. Neskôr pribudla elegantná kapotáž (TX-1 a TX-2), ktorej autorom bol Roland Kollath (autor dizajnu iného slovenského motocykla Roland 180 cz). Kvalitný a spoľahlivý moped získal v roku 1997 certifikát SLOVAK GOLD. Na prelome milénia to bol najpredávanejší motocykel v Česku a na Slovensku. Úspešný bol aj na zahraničných trhoch, napr. v USA, Nemecku a Holandsku, kde ho je možné dohľadať pod značkou Puch Korado, alebo Puch Z-one. == Prehľad typov == * Manet M-90 * Manet S 100 ** typ 01 (1958) ** typ 01/A (1962) ** typ 01/B (1963) * Manet S 125 ** typ 02 ** typ 03 (1964) 59 * Tatran S 125 ** typ 03 (1964) ** typ 03/A (1966) ** typ 03/B *Korado **typ maxi (1,5 kW) **typ supermaxi (2,0 kW) <!-- == Manet a Tatran v zahraničí == Od roku 1960 sa začali vyvážať prvé vozidlá typu ''Manet S 100'' do [[NDR]]. V roku 1965 bol exportovaný aj Tatran. Cena vo vtedajších HO obchodoch bola 2250 východonemeckých mariek. Tatrany a Manety bolo možné často vídať na východonemeckých cestách až do polovice osemdesiatych rokov. --> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Považské strojárne]] * [[Babetta]] * [[Jawa Pionier#Jawa 23 Mustang|Mustang 23]] <!-- == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:}} --> == Externé odkazy == * [http://www.skutrklub.cz/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=182&amp;Itemid=79 Historie Manet na www.skutrklub.cz] * [http://www.w3.org/1999/xhtml Článok o histórii výroby v Pov. Strojárňach] * [http://skutr.manet.sweb.cz/ Web skutr.manet.sweb.cz] * [http://www.tatran.net www.tatran.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140706074934/http://www.tatran.net/ |date=2014-07-06 }} == Zdroj == * Jednostopové motorové vozidlá z Považských strojární, Vybrané motocykle v zbierkach Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici, ISBN 978-80-970311-6-9, Vydavateľ: Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici, PDF * mesačník ''MOT'or Nová technika'', január 2013, ISSN 1336-4200 * ''Skútry Manet a Tatran'', Marcel Malypetr a Ludvík Opletal, Grada Publishing a.s, ISBN 978-80-247-4724-8 [[Kategória:Podniky na Slovensku]] [[Kategória:Motocykle]] 84rfls4av02tmv1znv94zl1s31a87yw 8211204 8211203 2026-05-09T14:44:57Z ~2026-27735-81 294182 /* Manet Korado */ Manet štvortakt 8211204 wikitext text/x-wiki <!-- článok bude ešte rozšírený --> <!-- je treba upraviť štylistiku, je to dosť kostrbaté, inak super--> [[Súbor:Tatran125.jpg|náhľad|Manet (Tatran) S 125 Typ 03/A]] '''Manet''' je značka slovenských [[motocykel|motocyklov]], [[moped]]ov a [[skúter|skútrov]], vyrábaných v [[Považské strojárne|Považských strojárňach]] v Československu medzi rokmi [[1947]]–[[1964]]. Výroba mopedov značky Manet prebiehala aj v rokoch 1993 - 2006. Sesterskou značkou pre [[Považská Bystrica|považskobystrické]] motocykle Manet bol Tatran. == História == Koncepcia prvých [[motocykel|motocyklov]] '''Manet''' vznikla v spolupráci viacerých konštruktérov pod vedením Rudlofa Žnivu. Projektant Zdeno Nagy popísal začiatok motocyklov Manet takto: " Ullman zohnal starý rám z Ogara (pravdepodobne model 125 z 1940), ja som zohnal starý dvojpiestový motor [[Puch|PUCH]], to boli pomôcky pri vzniku prvého Maneta." Teórie o prototypoch a dokumentácii vyvinutých počas vojny v iných fabrikách sa ukázali ako nepotvrdené a zavádzajúce. Názov Manet je odvodený od blízkeho vrchu [[Veľký Manín|Manín]], ktorý je na dohľad z výrobného závodu. Vedenie podniku povolilo vytvoriť konštrukčný tím na spracovanie dokumentácie pre prípravu výroby až keď projekt začal nadobúdať reálnu podobu. Na projekte spolupracovali aj konštruktéri Sedlák, Sklenář a Lota. Ako prvý vznikol motocykel ''Manet M 90''. Neskôr, na základe koncepcie malého motocykla Pionier 50 vznikola celá rada inovovaných typov. Manet S 100 / 125 a následne [[Tatran S 125]] boli typickými predstaviteľmi skútrov vyrábaných v Považských strojárňach . Výroba bola dočasne prerušená v roku 1982 a znovuobnovená v roku 1993. Už prvý motocykel Manet M 90 bol úspešný na pretekoch motocyklov. Preto vývojové oddelenie Považských strojární vyvinulo neskôr celú radu pretekových a súťažných motocyklov označených ako Tatran. Motocykle Manet a Tatran sa vyvážali prakticky do celého sveta, najmä do [[NSR]], [[NDR]], [[Maďarsko|Maďarska]], [[Poľsko|Poľska]], [[Bulharsko|Bulharska]], [[Rumunsko|Rumunska]], ale aj [[Škandinávia|severských štátov]] či [[Spojené kráľovstvo|Anglicka]], [[USA]] a [[Kanada|Kanady]]. == Manet M 90 == [[Súbor:Manet M-90 (Krivonoska 2005).JPG|náhľad|Manet M 90]] Motocykel navrhol kolektiv zamestnancov Považských strojární, pod vedením Rudolfa Žnivu. Výroba začala v roku 1947. Charakteristickým konštrukčným prvkom bol uzol rámu pod sedlom. Konštruktéri použili pri návrhu to najlepšie z tých čias: teleskopickú prednú [[Vidlica|vidlicu]], odpružené uloženie sedla, odkladaciu schránku integrovanú do nádrže, decentne umiestnený [[Sekundárny elektrochemický článok|akumulátor]], výkonný motor s nízkou spotrebou a váhou. Ako prvý motocykel v Československu bol dodávaný na trh v metalizovanej farbe. Napokon bolo bolo vyrobených spolu 37 630 kusov. Viacero majiteľov si upravovalo motocykel doplnením zadného odpruženia a sedadla spolujazdca. Výrobu motocyklu ukončil [[Kórejská vojna|kórejský konflikt]] okolo roku [[1951]] a Považské strojárne sa vrátili k [[Munícia|zbrojnej výrobe]]. Základné technické parametre: Jednovalcový, dvojpiestový, [[dvojtaktný motor]] s [[Zdvihový objem|objemom]] {{cm3|90|m}} a trojrýchlostnou [[Prevodovka|prevodovkou]]. Výkon motora 2,6 [[Watt (jednotka)|kW]] (3,5 [[Kôň (jednotka)|HP]]), maximálna rýchlosť {{kmh|65|m|w}}. Predné koleso je odpružené pomocou [[teleskop]]ickej vidlice so zdvihom {{mm|90|m}}, zadné koleso je pevne pripevnené k trubkovému rámu. Výroba ukončená v roku [[1951]]. == Manet S 100 == Prototypy skútra Manet boli postavené v [[Považské strojárne|Považských strojárňach]] už v roku 1957. Oproti neskoršej produkcii mali mierne odlišné karosovanie. '''Manet S 100''' bol prvýkrát predstavený v roku [[1958]]. V porovnaní s M 90-tkou bol motocykel kompletne iný. Najviditeľnejšou zmenou bola plná kapotáž, čelné ochranné [[plexisklo]], smerovky a predĺžené sedadlo pre dve osoby. Veľkým pokrokom bol dynamospúšťač, teda elektrický štartér a [[dynamo]] v jednom. Ako štartér mal výkon 300 W, pri chode motora mal ako dynamo výkon 60 W. Na tú dobu to táto maloobjemová kategória motocyklov nemala takmer nikde na svete. O napájanie štartéra sa starali dve 6 V [[olovo|olovené]] akumulátorové batérie s kapacitou 12 [[Ampérhodina|Ah]]. Motor s núteným chladením mal objem {{cm3|100|m}} a jeho výkon 3,7 kW (5 HP) bol prenášaný prostredníctvom 4-stupňovej prevodovky. Odpružená vidlica predného kolesa mala {{mm|120|m}} zdvih a zadné kolesá boli upevnené na kyvnú vidlicu s pružinovým tlmením a {{mm|90|m}} zdvihom. Tento typ sa vyrábal až do roku [[1964]]. Celkovo bolo vyrobených 51 244 kusov. == Manet UR-50 (prototyp) == Plánovala sa aj výroba motocyklov a skútrov v objemových triedach 50, 75, 125 a {{cm3|175|m}}. Po vyrobení funkčných vzoriek motocyklov sa zistilo mnoho nedostatkov a prekážok, napríklad celková hmotnosť objemových koncepcií 50 a {{cm3|75|m}} sa vyšplhala nad {{kg|100|m}} oproti plánovaným {{kg|56–63|m}}. V rokoch [[1963]]–[[1965]] sa podarilo vyvinúť mini skúter ''Manet UR-50'', ktorý konštrukčne vychádzal zo skútra ''Manet S 125''. Aj keď sa jednalo o pomerne vydarený a sľubný [[prototyp]] maloobjemového skútra, neprešiel až do [[Výroba (proces)#Sériová|sériovej výroby]]. Príčinou bolo zlyhanie projektu UR (unifikovaná rada) na strane Jawy. Niektoré jeho komponenty ako rýchlomer, zadné svetlo či predný reflektor sa použili pri iných motocykloch. == Manet/Tatran S 125 == [[Súbor:Tatran S125.jpg|náhľad|Tatran S125]] Po úspechu modelu ''Manetu S 100'' si zákazníci žiadali zvýšiť výkon, najmä kvôli jazde v trochu náročnejších terénoch. Problémom však bola direktíva, ktorá Považským strojárňam neumožňovala vyrábať motocykle s objemom motora väčším ako {{cm3|100|m}}. Napokon sa podarilo vyjednať výnimku a mohlo sa začať s vývojom 125–ky. Výrobca v prvej fáze zväčšil [[zdvihový objem]] na {{cm3|123.15|m}} tým, že [[Vŕtanie (rozmer)|vŕtanie]] [[piest]]u valca zväčšil z {{mm|50|m}} na {{mm|56|m}}. Výkon motora sa zvýšil na 5,5 kW (7 HP) pri 5300 ot/min. Maximálna rýchlosť stúpla na {{kmh|85|m}}. Vzhľad skútra sa nezmenil, ale na vzhľadovo identickom motocykli (Manet 100) sa objavil nápis ''Manet S 125''. Po menšej zmene krytovania pribudol aj nápis ''Tatran 125''. V celom priebehu výroby 125–ky sa objavilo niekoľko vývojových verzií, všetky boli ale vo výrobe súhrnne označované ako ''Tatran S 125''. Celkovo bolo vyrobených 95 207 kusov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ulický | meno = Gustav | odkaz na autora = | titul = mesačník MOT'or Nová technika | vydavateľ = Elektro-energo s.r.o. | miesto = Bratislava | rok = 2013 | issn = 1336-4200 | strany = 5-6 | počet strán = 82 | url = | jazyk = slovensky }}</ref> * Manet S 125 Typ 03 Tento typ bol vyrábaný iba na krátku dobu v roku [[1964]]. Kapotovanie je podobné z ''Manetu S 100'', [[výfuk]] sa premiestnil na pravú stranu. * Typ 03 - A (Tatran) Výroba modelu ''Tatran S 125'' sa začala prakticky v rovnakom čase ako u ''Manetu S 125''. Viditeľnou zmenou boli hranatejšie tvary predného blatníka a zadného krytu. Okrem toho sa vylepšil [[Svetlomet (automobil)|svetlomet]], zadné smerovky a zadné svetlo. Výroba bola ukončená v roku [[1969]], keď Považské Strojárne ukončili výrobu [[skúter|skútrov]] a prešli na výrobu maloobjemových [[moped]]ov (od roku 1970, populárne [[Babetta|Babetty]]). Vo výrobe zostali aj motocykle v kategóriach {{cm3|50|m}} (Mustang) a {{cm3|90|m}} (SK 90). == Manet Korado == Moped Manet Korado (50 cm³) bol vyrábaný v rokoch 1993-2006 vo viacerých modifikáciach. Jednalo sa o moped vlastného návrhu, s palivovou nádržou integrovanou do nosnej rúry rámu. Motor bol použitý licenčný, jednorýchlostný, zn. Puch. Mal dve výkonové verzie (1,5 kW a 2 kW) a moped mal vyhotovenie s pedálmi, alebo ako mokik. Neskôr pribudla elegantná kapotáž (TX-1 a TX-2), ktorej autorom bol Roland Kollath (autor dizajnu iného slovenského motocykla Roland 180 cz). Kvalitný a spoľahlivý moped získal v roku 1997 certifikát SLOVAK GOLD. Na prelome milénia to bol najpredávanejší motocykel v Česku a na Slovensku. Úspešný bol aj na zahraničných trhoch, napr. v USA, Nemecku a Holandsku, kde ho je možné dohľadať pod značkou Puch Korado, alebo Puch Z-one. == Prototypy == Pomerne neznámou históriou sú štvortaktné prototypy značky Manet. Kým na prelome 40tych a 50tych rokov to bol Manet 350 OHC s jednovalcovým motorom, na konci 90tych rokov sa na verejnosti objavil Manet 620 SM, s kvapalinou chladeným jednovalcom. == Prehľad typov == * Manet M-90 * Manet S 100 ** typ 01 (1958) ** typ 01/A (1962) ** typ 01/B (1963) * Manet S 125 ** typ 02 ** typ 03 (1964) 59 * Tatran S 125 ** typ 03 (1964) ** typ 03/A (1966) ** typ 03/B *Korado **typ maxi (1,5 kW) **typ supermaxi (2,0 kW) <!-- == Manet a Tatran v zahraničí == Od roku 1960 sa začali vyvážať prvé vozidlá typu ''Manet S 100'' do [[NDR]]. V roku 1965 bol exportovaný aj Tatran. Cena vo vtedajších HO obchodoch bola 2250 východonemeckých mariek. Tatrany a Manety bolo možné často vídať na východonemeckých cestách až do polovice osemdesiatych rokov. --> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Považské strojárne]] * [[Babetta]] * [[Jawa Pionier#Jawa 23 Mustang|Mustang 23]] <!-- == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:}} --> == Externé odkazy == * [http://www.skutrklub.cz/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=182&amp;Itemid=79 Historie Manet na www.skutrklub.cz] * [http://www.w3.org/1999/xhtml Článok o histórii výroby v Pov. Strojárňach] * [http://skutr.manet.sweb.cz/ Web skutr.manet.sweb.cz] * [http://www.tatran.net www.tatran.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140706074934/http://www.tatran.net/ |date=2014-07-06 }} == Zdroj == * Jednostopové motorové vozidlá z Považských strojární, Vybrané motocykle v zbierkach Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici, ISBN 978-80-970311-6-9, Vydavateľ: Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici, PDF * mesačník ''MOT'or Nová technika'', január 2013, ISSN 1336-4200 * ''Skútry Manet a Tatran'', Marcel Malypetr a Ludvík Opletal, Grada Publishing a.s, ISBN 978-80-247-4724-8 [[Kategória:Podniky na Slovensku]] [[Kategória:Motocykle]] 02fvmis2eesf4lfi1h23rabz0jfxpd5 8211228 8211204 2026-05-09T15:56:04Z Safíček 270527 Bez zdroja 8211228 wikitext text/x-wiki <!-- článok bude ešte rozšírený --> <!-- je treba upraviť štylistiku, je to dosť kostrbaté, inak super-->{{Bez zdroja}}[[Súbor:Tatran125.jpg|náhľad|Manet (Tatran) S 125 Typ 03/A]] '''Manet''' je značka slovenských [[motocykel|motocyklov]], [[moped]]ov a [[skúter|skútrov]], vyrábaných v [[Považské strojárne|Považských strojárňach]] v Československu medzi rokmi [[1947]]–[[1964]]. Výroba mopedov značky Manet prebiehala aj v rokoch 1993 - 2006. Sesterskou značkou pre [[Považská Bystrica|považskobystrické]] motocykle Manet bol Tatran. == História == Koncepcia prvých [[motocykel|motocyklov]] '''Manet''' vznikla v spolupráci viacerých konštruktérov pod vedením Rudlofa Žnivu. Projektant Zdeno Nagy popísal začiatok motocyklov Manet takto: " Ullman zohnal starý rám z Ogara (pravdepodobne model 125 z 1940), ja som zohnal starý dvojpiestový motor [[Puch|PUCH]], to boli pomôcky pri vzniku prvého Maneta." Teórie o prototypoch a dokumentácii vyvinutých počas vojny v iných fabrikách sa ukázali ako nepotvrdené a zavádzajúce. Názov Manet je odvodený od blízkeho vrchu [[Veľký Manín|Manín]], ktorý je na dohľad z výrobného závodu. Vedenie podniku povolilo vytvoriť konštrukčný tím na spracovanie dokumentácie pre prípravu výroby až keď projekt začal nadobúdať reálnu podobu. Na projekte spolupracovali aj konštruktéri Sedlák, Sklenář a Lota. Ako prvý vznikol motocykel ''Manet M 90''. Neskôr, na základe koncepcie malého motocykla Pionier 50 vznikola celá rada inovovaných typov. Manet S 100 / 125 a následne [[Tatran S 125]] boli typickými predstaviteľmi skútrov vyrábaných v Považských strojárňach . Výroba bola dočasne prerušená v roku 1982 a znovuobnovená v roku 1993. Už prvý motocykel Manet M 90 bol úspešný na pretekoch motocyklov. Preto vývojové oddelenie Považských strojární vyvinulo neskôr celú radu pretekových a súťažných motocyklov označených ako Tatran. Motocykle Manet a Tatran sa vyvážali prakticky do celého sveta, najmä do [[NSR]], [[NDR]], [[Maďarsko|Maďarska]], [[Poľsko|Poľska]], [[Bulharsko|Bulharska]], [[Rumunsko|Rumunska]], ale aj [[Škandinávia|severských štátov]] či [[Spojené kráľovstvo|Anglicka]], [[USA]] a [[Kanada|Kanady]]. == Manet M 90 == [[Súbor:Manet M-90 (Krivonoska 2005).JPG|náhľad|Manet M 90]] Motocykel navrhol kolektiv zamestnancov Považských strojární, pod vedením Rudolfa Žnivu. Výroba začala v roku 1947. Charakteristickým konštrukčným prvkom bol uzol rámu pod sedlom. Konštruktéri použili pri návrhu to najlepšie z tých čias: teleskopickú prednú [[Vidlica|vidlicu]], odpružené uloženie sedla, odkladaciu schránku integrovanú do nádrže, decentne umiestnený [[Sekundárny elektrochemický článok|akumulátor]], výkonný motor s nízkou spotrebou a váhou. Ako prvý motocykel v Československu bol dodávaný na trh v metalizovanej farbe. Napokon bolo bolo vyrobených spolu 37 630 kusov. Viacero majiteľov si upravovalo motocykel doplnením zadného odpruženia a sedadla spolujazdca. Výrobu motocyklu ukončil [[Kórejská vojna|kórejský konflikt]] okolo roku [[1951]] a Považské strojárne sa vrátili k [[Munícia|zbrojnej výrobe]]. Základné technické parametre: Jednovalcový, dvojpiestový, [[dvojtaktný motor]] s [[Zdvihový objem|objemom]] {{cm3|90|m}} a trojrýchlostnou [[Prevodovka|prevodovkou]]. Výkon motora 2,6 [[Watt (jednotka)|kW]] (3,5 [[Kôň (jednotka)|HP]]), maximálna rýchlosť {{kmh|65|m|w}}. Predné koleso je odpružené pomocou [[teleskop]]ickej vidlice so zdvihom {{mm|90|m}}, zadné koleso je pevne pripevnené k trubkovému rámu. Výroba ukončená v roku [[1951]]. == Manet S 100 == Prototypy skútra Manet boli postavené v [[Považské strojárne|Považských strojárňach]] už v roku 1957. Oproti neskoršej produkcii mali mierne odlišné karosovanie. '''Manet S 100''' bol prvýkrát predstavený v roku [[1958]]. V porovnaní s M 90-tkou bol motocykel kompletne iný. Najviditeľnejšou zmenou bola plná kapotáž, čelné ochranné [[plexisklo]], smerovky a predĺžené sedadlo pre dve osoby. Veľkým pokrokom bol dynamospúšťač, teda elektrický štartér a [[dynamo]] v jednom. Ako štartér mal výkon 300 W, pri chode motora mal ako dynamo výkon 60 W. Na tú dobu to táto maloobjemová kategória motocyklov nemala takmer nikde na svete. O napájanie štartéra sa starali dve 6 V [[olovo|olovené]] akumulátorové batérie s kapacitou 12 [[Ampérhodina|Ah]]. Motor s núteným chladením mal objem {{cm3|100|m}} a jeho výkon 3,7 kW (5 HP) bol prenášaný prostredníctvom 4-stupňovej prevodovky. Odpružená vidlica predného kolesa mala {{mm|120|m}} zdvih a zadné kolesá boli upevnené na kyvnú vidlicu s pružinovým tlmením a {{mm|90|m}} zdvihom. Tento typ sa vyrábal až do roku [[1964]]. Celkovo bolo vyrobených 51 244 kusov. == Manet UR-50 (prototyp) == Plánovala sa aj výroba motocyklov a skútrov v objemových triedach 50, 75, 125 a {{cm3|175|m}}. Po vyrobení funkčných vzoriek motocyklov sa zistilo mnoho nedostatkov a prekážok, napríklad celková hmotnosť objemových koncepcií 50 a {{cm3|75|m}} sa vyšplhala nad {{kg|100|m}} oproti plánovaným {{kg|56–63|m}}. V rokoch [[1963]]–[[1965]] sa podarilo vyvinúť mini skúter ''Manet UR-50'', ktorý konštrukčne vychádzal zo skútra ''Manet S 125''. Aj keď sa jednalo o pomerne vydarený a sľubný [[prototyp]] maloobjemového skútra, neprešiel až do [[Výroba (proces)#Sériová|sériovej výroby]]. Príčinou bolo zlyhanie projektu UR (unifikovaná rada) na strane Jawy. Niektoré jeho komponenty ako rýchlomer, zadné svetlo či predný reflektor sa použili pri iných motocykloch. == Manet/Tatran S 125 == [[Súbor:Tatran S125.jpg|náhľad|Tatran S125]] Po úspechu modelu ''Manetu S 100'' si zákazníci žiadali zvýšiť výkon, najmä kvôli jazde v trochu náročnejších terénoch. Problémom však bola direktíva, ktorá Považským strojárňam neumožňovala vyrábať motocykle s objemom motora väčším ako {{cm3|100|m}}. Napokon sa podarilo vyjednať výnimku a mohlo sa začať s vývojom 125–ky. Výrobca v prvej fáze zväčšil [[zdvihový objem]] na {{cm3|123.15|m}} tým, že [[Vŕtanie (rozmer)|vŕtanie]] [[piest]]u valca zväčšil z {{mm|50|m}} na {{mm|56|m}}. Výkon motora sa zvýšil na 5,5 kW (7 HP) pri 5300 ot/min. Maximálna rýchlosť stúpla na {{kmh|85|m}}. Vzhľad skútra sa nezmenil, ale na vzhľadovo identickom motocykli (Manet 100) sa objavil nápis ''Manet S 125''. Po menšej zmene krytovania pribudol aj nápis ''Tatran 125''. V celom priebehu výroby 125–ky sa objavilo niekoľko vývojových verzií, všetky boli ale vo výrobe súhrnne označované ako ''Tatran S 125''. Celkovo bolo vyrobených 95 207 kusov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ulický | meno = Gustav | odkaz na autora = | titul = mesačník MOT'or Nová technika | vydavateľ = Elektro-energo s.r.o. | miesto = Bratislava | rok = 2013 | issn = 1336-4200 | strany = 5-6 | počet strán = 82 | url = | jazyk = slovensky }}</ref> * Manet S 125 Typ 03 Tento typ bol vyrábaný iba na krátku dobu v roku [[1964]]. Kapotovanie je podobné z ''Manetu S 100'', [[výfuk]] sa premiestnil na pravú stranu. * Typ 03 - A (Tatran) Výroba modelu ''Tatran S 125'' sa začala prakticky v rovnakom čase ako u ''Manetu S 125''. Viditeľnou zmenou boli hranatejšie tvary predného blatníka a zadného krytu. Okrem toho sa vylepšil [[Svetlomet (automobil)|svetlomet]], zadné smerovky a zadné svetlo. Výroba bola ukončená v roku [[1969]], keď Považské Strojárne ukončili výrobu [[skúter|skútrov]] a prešli na výrobu maloobjemových [[moped]]ov (od roku 1970, populárne [[Babetta|Babetty]]). Vo výrobe zostali aj motocykle v kategóriach {{cm3|50|m}} (Mustang) a {{cm3|90|m}} (SK 90). == Manet Korado == Moped Manet Korado (50 cm³) bol vyrábaný v rokoch 1993-2006 vo viacerých modifikáciach. Jednalo sa o moped vlastného návrhu, s palivovou nádržou integrovanou do nosnej rúry rámu. Motor bol použitý licenčný, jednorýchlostný, zn. Puch. Mal dve výkonové verzie (1,5 kW a 2 kW) a moped mal vyhotovenie s pedálmi, alebo ako mokik. Neskôr pribudla elegantná kapotáž (TX-1 a TX-2), ktorej autorom bol Roland Kollath (autor dizajnu iného slovenského motocykla Roland 180 cz). Kvalitný a spoľahlivý moped získal v roku 1997 certifikát SLOVAK GOLD. Na prelome milénia to bol najpredávanejší motocykel v Česku a na Slovensku. Úspešný bol aj na zahraničných trhoch, napr. v USA, Nemecku a Holandsku, kde ho je možné dohľadať pod značkou Puch Korado, alebo Puch Z-one. == Prototypy == Pomerne neznámou históriou sú štvortaktné prototypy značky Manet. Kým na prelome 40tych a 50tych rokov to bol Manet 350 OHC s jednovalcovým motorom, na konci 90tych rokov sa na verejnosti objavil Manet 620 SM, s kvapalinou chladeným jednovalcom. == Prehľad typov == * Manet M-90 * Manet S 100 ** typ 01 (1958) ** typ 01/A (1962) ** typ 01/B (1963) * Manet S 125 ** typ 02 ** typ 03 (1964) 59 * Tatran S 125 ** typ 03 (1964) ** typ 03/A (1966) ** typ 03/B *Korado **typ maxi (1,5 kW) **typ supermaxi (2,0 kW) <!-- == Manet a Tatran v zahraničí == Od roku 1960 sa začali vyvážať prvé vozidlá typu ''Manet S 100'' do [[NDR]]. V roku 1965 bol exportovaný aj Tatran. Cena vo vtedajších HO obchodoch bola 2250 východonemeckých mariek. Tatrany a Manety bolo možné často vídať na východonemeckých cestách až do polovice osemdesiatych rokov. --> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Považské strojárne]] * [[Babetta]] * [[Jawa Pionier#Jawa 23 Mustang|Mustang 23]] <!-- == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:}} --> == Externé odkazy == * [http://www.skutrklub.cz/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=182&amp;Itemid=79 Historie Manet na www.skutrklub.cz] * [http://www.w3.org/1999/xhtml Článok o histórii výroby v Pov. Strojárňach] * [http://skutr.manet.sweb.cz/ Web skutr.manet.sweb.cz] * [http://www.tatran.net www.tatran.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140706074934/http://www.tatran.net/ |date=2014-07-06 }} == Zdroj == * Jednostopové motorové vozidlá z Považských strojární, Vybrané motocykle v zbierkach Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici, ISBN 978-80-970311-6-9, Vydavateľ: Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici, PDF * mesačník ''MOT'or Nová technika'', január 2013, ISSN 1336-4200 * ''Skútry Manet a Tatran'', Marcel Malypetr a Ludvík Opletal, Grada Publishing a.s, ISBN 978-80-247-4724-8 [[Kategória:Podniky na Slovensku]] [[Kategória:Motocykle]] 8y4oo96y97yqsozzynpvgluqesijur3 8211240 8211228 2026-05-09T16:40:56Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Safíček|Safíček]] ([[User_talk:Safíček|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-27735-81 8211204 wikitext text/x-wiki <!-- článok bude ešte rozšírený --> <!-- je treba upraviť štylistiku, je to dosť kostrbaté, inak super--> [[Súbor:Tatran125.jpg|náhľad|Manet (Tatran) S 125 Typ 03/A]] '''Manet''' je značka slovenských [[motocykel|motocyklov]], [[moped]]ov a [[skúter|skútrov]], vyrábaných v [[Považské strojárne|Považských strojárňach]] v Československu medzi rokmi [[1947]]–[[1964]]. Výroba mopedov značky Manet prebiehala aj v rokoch 1993 - 2006. Sesterskou značkou pre [[Považská Bystrica|považskobystrické]] motocykle Manet bol Tatran. == História == Koncepcia prvých [[motocykel|motocyklov]] '''Manet''' vznikla v spolupráci viacerých konštruktérov pod vedením Rudlofa Žnivu. Projektant Zdeno Nagy popísal začiatok motocyklov Manet takto: " Ullman zohnal starý rám z Ogara (pravdepodobne model 125 z 1940), ja som zohnal starý dvojpiestový motor [[Puch|PUCH]], to boli pomôcky pri vzniku prvého Maneta." Teórie o prototypoch a dokumentácii vyvinutých počas vojny v iných fabrikách sa ukázali ako nepotvrdené a zavádzajúce. Názov Manet je odvodený od blízkeho vrchu [[Veľký Manín|Manín]], ktorý je na dohľad z výrobného závodu. Vedenie podniku povolilo vytvoriť konštrukčný tím na spracovanie dokumentácie pre prípravu výroby až keď projekt začal nadobúdať reálnu podobu. Na projekte spolupracovali aj konštruktéri Sedlák, Sklenář a Lota. Ako prvý vznikol motocykel ''Manet M 90''. Neskôr, na základe koncepcie malého motocykla Pionier 50 vznikola celá rada inovovaných typov. Manet S 100 / 125 a následne [[Tatran S 125]] boli typickými predstaviteľmi skútrov vyrábaných v Považských strojárňach . Výroba bola dočasne prerušená v roku 1982 a znovuobnovená v roku 1993. Už prvý motocykel Manet M 90 bol úspešný na pretekoch motocyklov. Preto vývojové oddelenie Považských strojární vyvinulo neskôr celú radu pretekových a súťažných motocyklov označených ako Tatran. Motocykle Manet a Tatran sa vyvážali prakticky do celého sveta, najmä do [[NSR]], [[NDR]], [[Maďarsko|Maďarska]], [[Poľsko|Poľska]], [[Bulharsko|Bulharska]], [[Rumunsko|Rumunska]], ale aj [[Škandinávia|severských štátov]] či [[Spojené kráľovstvo|Anglicka]], [[USA]] a [[Kanada|Kanady]]. == Manet M 90 == [[Súbor:Manet M-90 (Krivonoska 2005).JPG|náhľad|Manet M 90]] Motocykel navrhol kolektiv zamestnancov Považských strojární, pod vedením Rudolfa Žnivu. Výroba začala v roku 1947. Charakteristickým konštrukčným prvkom bol uzol rámu pod sedlom. Konštruktéri použili pri návrhu to najlepšie z tých čias: teleskopickú prednú [[Vidlica|vidlicu]], odpružené uloženie sedla, odkladaciu schránku integrovanú do nádrže, decentne umiestnený [[Sekundárny elektrochemický článok|akumulátor]], výkonný motor s nízkou spotrebou a váhou. Ako prvý motocykel v Československu bol dodávaný na trh v metalizovanej farbe. Napokon bolo bolo vyrobených spolu 37 630 kusov. Viacero majiteľov si upravovalo motocykel doplnením zadného odpruženia a sedadla spolujazdca. Výrobu motocyklu ukončil [[Kórejská vojna|kórejský konflikt]] okolo roku [[1951]] a Považské strojárne sa vrátili k [[Munícia|zbrojnej výrobe]]. Základné technické parametre: Jednovalcový, dvojpiestový, [[dvojtaktný motor]] s [[Zdvihový objem|objemom]] {{cm3|90|m}} a trojrýchlostnou [[Prevodovka|prevodovkou]]. Výkon motora 2,6 [[Watt (jednotka)|kW]] (3,5 [[Kôň (jednotka)|HP]]), maximálna rýchlosť {{kmh|65|m|w}}. Predné koleso je odpružené pomocou [[teleskop]]ickej vidlice so zdvihom {{mm|90|m}}, zadné koleso je pevne pripevnené k trubkovému rámu. Výroba ukončená v roku [[1951]]. == Manet S 100 == Prototypy skútra Manet boli postavené v [[Považské strojárne|Považských strojárňach]] už v roku 1957. Oproti neskoršej produkcii mali mierne odlišné karosovanie. '''Manet S 100''' bol prvýkrát predstavený v roku [[1958]]. V porovnaní s M 90-tkou bol motocykel kompletne iný. Najviditeľnejšou zmenou bola plná kapotáž, čelné ochranné [[plexisklo]], smerovky a predĺžené sedadlo pre dve osoby. Veľkým pokrokom bol dynamospúšťač, teda elektrický štartér a [[dynamo]] v jednom. Ako štartér mal výkon 300 W, pri chode motora mal ako dynamo výkon 60 W. Na tú dobu to táto maloobjemová kategória motocyklov nemala takmer nikde na svete. O napájanie štartéra sa starali dve 6 V [[olovo|olovené]] akumulátorové batérie s kapacitou 12 [[Ampérhodina|Ah]]. Motor s núteným chladením mal objem {{cm3|100|m}} a jeho výkon 3,7 kW (5 HP) bol prenášaný prostredníctvom 4-stupňovej prevodovky. Odpružená vidlica predného kolesa mala {{mm|120|m}} zdvih a zadné kolesá boli upevnené na kyvnú vidlicu s pružinovým tlmením a {{mm|90|m}} zdvihom. Tento typ sa vyrábal až do roku [[1964]]. Celkovo bolo vyrobených 51 244 kusov. == Manet UR-50 (prototyp) == Plánovala sa aj výroba motocyklov a skútrov v objemových triedach 50, 75, 125 a {{cm3|175|m}}. Po vyrobení funkčných vzoriek motocyklov sa zistilo mnoho nedostatkov a prekážok, napríklad celková hmotnosť objemových koncepcií 50 a {{cm3|75|m}} sa vyšplhala nad {{kg|100|m}} oproti plánovaným {{kg|56–63|m}}. V rokoch [[1963]]–[[1965]] sa podarilo vyvinúť mini skúter ''Manet UR-50'', ktorý konštrukčne vychádzal zo skútra ''Manet S 125''. Aj keď sa jednalo o pomerne vydarený a sľubný [[prototyp]] maloobjemového skútra, neprešiel až do [[Výroba (proces)#Sériová|sériovej výroby]]. Príčinou bolo zlyhanie projektu UR (unifikovaná rada) na strane Jawy. Niektoré jeho komponenty ako rýchlomer, zadné svetlo či predný reflektor sa použili pri iných motocykloch. == Manet/Tatran S 125 == [[Súbor:Tatran S125.jpg|náhľad|Tatran S125]] Po úspechu modelu ''Manetu S 100'' si zákazníci žiadali zvýšiť výkon, najmä kvôli jazde v trochu náročnejších terénoch. Problémom však bola direktíva, ktorá Považským strojárňam neumožňovala vyrábať motocykle s objemom motora väčším ako {{cm3|100|m}}. Napokon sa podarilo vyjednať výnimku a mohlo sa začať s vývojom 125–ky. Výrobca v prvej fáze zväčšil [[zdvihový objem]] na {{cm3|123.15|m}} tým, že [[Vŕtanie (rozmer)|vŕtanie]] [[piest]]u valca zväčšil z {{mm|50|m}} na {{mm|56|m}}. Výkon motora sa zvýšil na 5,5 kW (7 HP) pri 5300 ot/min. Maximálna rýchlosť stúpla na {{kmh|85|m}}. Vzhľad skútra sa nezmenil, ale na vzhľadovo identickom motocykli (Manet 100) sa objavil nápis ''Manet S 125''. Po menšej zmene krytovania pribudol aj nápis ''Tatran 125''. V celom priebehu výroby 125–ky sa objavilo niekoľko vývojových verzií, všetky boli ale vo výrobe súhrnne označované ako ''Tatran S 125''. Celkovo bolo vyrobených 95 207 kusov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ulický | meno = Gustav | odkaz na autora = | titul = mesačník MOT'or Nová technika | vydavateľ = Elektro-energo s.r.o. | miesto = Bratislava | rok = 2013 | issn = 1336-4200 | strany = 5-6 | počet strán = 82 | url = | jazyk = slovensky }}</ref> * Manet S 125 Typ 03 Tento typ bol vyrábaný iba na krátku dobu v roku [[1964]]. Kapotovanie je podobné z ''Manetu S 100'', [[výfuk]] sa premiestnil na pravú stranu. * Typ 03 - A (Tatran) Výroba modelu ''Tatran S 125'' sa začala prakticky v rovnakom čase ako u ''Manetu S 125''. Viditeľnou zmenou boli hranatejšie tvary predného blatníka a zadného krytu. Okrem toho sa vylepšil [[Svetlomet (automobil)|svetlomet]], zadné smerovky a zadné svetlo. Výroba bola ukončená v roku [[1969]], keď Považské Strojárne ukončili výrobu [[skúter|skútrov]] a prešli na výrobu maloobjemových [[moped]]ov (od roku 1970, populárne [[Babetta|Babetty]]). Vo výrobe zostali aj motocykle v kategóriach {{cm3|50|m}} (Mustang) a {{cm3|90|m}} (SK 90). == Manet Korado == Moped Manet Korado (50 cm³) bol vyrábaný v rokoch 1993-2006 vo viacerých modifikáciach. Jednalo sa o moped vlastného návrhu, s palivovou nádržou integrovanou do nosnej rúry rámu. Motor bol použitý licenčný, jednorýchlostný, zn. Puch. Mal dve výkonové verzie (1,5 kW a 2 kW) a moped mal vyhotovenie s pedálmi, alebo ako mokik. Neskôr pribudla elegantná kapotáž (TX-1 a TX-2), ktorej autorom bol Roland Kollath (autor dizajnu iného slovenského motocykla Roland 180 cz). Kvalitný a spoľahlivý moped získal v roku 1997 certifikát SLOVAK GOLD. Na prelome milénia to bol najpredávanejší motocykel v Česku a na Slovensku. Úspešný bol aj na zahraničných trhoch, napr. v USA, Nemecku a Holandsku, kde ho je možné dohľadať pod značkou Puch Korado, alebo Puch Z-one. == Prototypy == Pomerne neznámou históriou sú štvortaktné prototypy značky Manet. Kým na prelome 40tych a 50tych rokov to bol Manet 350 OHC s jednovalcovým motorom, na konci 90tych rokov sa na verejnosti objavil Manet 620 SM, s kvapalinou chladeným jednovalcom. == Prehľad typov == * Manet M-90 * Manet S 100 ** typ 01 (1958) ** typ 01/A (1962) ** typ 01/B (1963) * Manet S 125 ** typ 02 ** typ 03 (1964) 59 * Tatran S 125 ** typ 03 (1964) ** typ 03/A (1966) ** typ 03/B *Korado **typ maxi (1,5 kW) **typ supermaxi (2,0 kW) <!-- == Manet a Tatran v zahraničí == Od roku 1960 sa začali vyvážať prvé vozidlá typu ''Manet S 100'' do [[NDR]]. V roku 1965 bol exportovaný aj Tatran. Cena vo vtedajších HO obchodoch bola 2250 východonemeckých mariek. Tatrany a Manety bolo možné často vídať na východonemeckých cestách až do polovice osemdesiatych rokov. --> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Považské strojárne]] * [[Babetta]] * [[Jawa Pionier#Jawa 23 Mustang|Mustang 23]] <!-- == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:}} --> == Externé odkazy == * [http://www.skutrklub.cz/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=182&amp;Itemid=79 Historie Manet na www.skutrklub.cz] * [http://www.w3.org/1999/xhtml Článok o histórii výroby v Pov. Strojárňach] * [http://skutr.manet.sweb.cz/ Web skutr.manet.sweb.cz] * [http://www.tatran.net www.tatran.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140706074934/http://www.tatran.net/ |date=2014-07-06 }} == Zdroj == * Jednostopové motorové vozidlá z Považských strojární, Vybrané motocykle v zbierkach Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici, ISBN 978-80-970311-6-9, Vydavateľ: Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici, PDF * mesačník ''MOT'or Nová technika'', január 2013, ISSN 1336-4200 * ''Skútry Manet a Tatran'', Marcel Malypetr a Ludvík Opletal, Grada Publishing a.s, ISBN 978-80-247-4724-8 [[Kategória:Podniky na Slovensku]] [[Kategória:Motocykle]] 02fvmis2eesf4lfi1h23rabz0jfxpd5 8211258 8211240 2026-05-09T17:35:21Z ~2026-27065-36 293875 8211258 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tatran125.jpg|náhľad|Manet (Tatran) S 125 Typ 03/A]] '''Manet''' je značka slovenských [[motocykel|motocyklov]], [[moped]]ov a [[skúter|skútrov]], vyrábaných v [[Považské strojárne|Považských strojárňach]] v Československu medzi rokmi [[1947]]–[[1964]]. Výroba mopedov značky Manet prebiehala aj v rokoch 1993 - 2006. Sesterskou značkou pre [[Považská Bystrica|považskobystrické]] motocykle Manet bol Tatran. == História == Koncepcia prvých [[motocykel|motocyklov]] Manet vznikla v spolupráci viacerých konštruktérov pod vedením Rudlofa Žnivu. Projektant Zdeno Nagy popísal začiatok motocyklov Manet takto: " Ullman zohnal starý rám z Ogara (pravdepodobne model 125 z 1940), ja som zohnal starý dvojpiestový motor [[Puch|PUCH]], to boli pomôcky pri vzniku prvého Maneta." Teórie o prototypoch a dokumentácii vyvinutých počas vojny v iných fabrikách sa ukázali ako nepotvrdené a zavádzajúce. Názov Manet je odvodený od blízkeho vrchu [[Veľký Manín|Manín]], ktorý je na dohľad z výrobného závodu. Vedenie podniku povolilo vytvoriť konštrukčný tím na spracovanie dokumentácie pre prípravu výroby až keď projekt začal nadobúdať reálnu podobu. Na projekte spolupracovali aj konštruktéri Sedlák, Sklenář a Lota. Ako prvý vznikol motocykel ''Manet M 90''. Neskôr, na základe koncepcie malého motocykla Pionier 50 vznikola celá rada inovovaných typov. Manet S 100 / 125 a následne [[Tatran S 125]] boli typickými predstaviteľmi skútrov vyrábaných v Považských strojárňach . Výroba bola dočasne prerušená v roku 1982 a znovuobnovená v roku 1993. Už prvý motocykel Manet M 90 bol úspešný na pretekoch motocyklov. Preto vývojové oddelenie Považských strojární vyvinulo neskôr celú radu pretekových a súťažných motocyklov označených ako Tatran. Motocykle Manet a Tatran sa vyvážali prakticky do celého sveta, najmä do [[NSR]], [[NDR]], [[Maďarsko|Maďarska]], [[Poľsko|Poľska]], [[Bulharsko|Bulharska]], [[Rumunsko|Rumunska]], ale aj [[Škandinávia|severských štátov]] či [[Spojené kráľovstvo|Anglicka]], [[USA]] a [[Kanada|Kanady]]. == Manet M 90 == [[Súbor:Manet M-90 (Krivonoska 2005).JPG|náhľad|Manet M 90]] Motocykel navrhol kolektiv zamestnancov Považských strojární, pod vedením Rudolfa Žnivu. Výroba začala v roku 1947. Charakteristickým konštrukčným prvkom bol uzol rámu pod sedlom. Konštruktéri použili pri návrhu to najlepšie z tých čias: teleskopickú prednú [[Vidlica|vidlicu]], odpružené uloženie sedla, odkladaciu schránku integrovanú do nádrže, decentne umiestnený [[Sekundárny elektrochemický článok|akumulátor]], výkonný motor s nízkou spotrebou a váhou. Ako prvý motocykel v Československu bol dodávaný na trh v metalizovanej farbe. Napokon bolo bolo vyrobených spolu 37 630 kusov. Viacero majiteľov si upravovalo motocykel doplnením zadného odpruženia a sedadla spolujazdca. Výrobu motocyklu ukončil [[Kórejská vojna|kórejský konflikt]] okolo roku [[1951]] a Považské strojárne sa vrátili k [[Munícia|zbrojnej výrobe]]. Základné technické parametre: Jednovalcový, dvojpiestový, [[dvojtaktný motor]] s [[Zdvihový objem|objemom]] {{cm3|90|m}} a trojrýchlostnou [[Prevodovka|prevodovkou]]. Výkon motora 2,6 [[Watt (jednotka)|kW]] (3,5 [[Kôň (jednotka)|HP]]), maximálna rýchlosť {{kmh|65|m|w}}. Predné koleso je odpružené pomocou [[teleskop]]ickej vidlice so zdvihom {{mm|90|m}}, zadné koleso je pevne pripevnené k trubkovému rámu. Výroba ukončená v roku [[1951]]. == Manet S 100 == Prototypy skútra Manet boli postavené v [[Považské strojárne|Považských strojárňach]] už v roku 1957. Oproti neskoršej produkcii mali mierne odlišné karosovanie. '''Manet S 100''' bol prvýkrát predstavený v roku [[1958]]. V porovnaní s M 90-tkou bol motocykel kompletne iný. Najviditeľnejšou zmenou bola plná kapotáž, čelné ochranné [[plexisklo]], smerovky a predĺžené sedadlo pre dve osoby. Veľkým pokrokom bol dynamospúšťač, teda elektrický štartér a [[dynamo]] v jednom. Ako štartér mal výkon 300 W, pri chode motora mal ako dynamo výkon 60 W. Na tú dobu to táto maloobjemová kategória motocyklov nemala takmer nikde na svete. O napájanie štartéra sa starali dve 6 V [[olovo|olovené]] akumulátorové batérie s kapacitou 12 [[Ampérhodina|Ah]]. Motor s núteným chladením mal objem {{cm3|100|m}} a jeho výkon 3,7 kW (5 HP) bol prenášaný prostredníctvom 4-stupňovej prevodovky. Odpružená vidlica predného kolesa mala {{mm|120|m}} zdvih a zadné kolesá boli upevnené na kyvnú vidlicu s pružinovým tlmením a {{mm|90|m}} zdvihom. Tento typ sa vyrábal až do roku [[1964]]. Celkovo bolo vyrobených 51 244 kusov. == Manet UR-50 (prototyp) == Plánovala sa aj výroba motocyklov a skútrov v objemových triedach 50, 75, 125 a {{cm3|175|m}}. Po vyrobení funkčných vzoriek motocyklov sa zistilo mnoho nedostatkov a prekážok, napríklad celková hmotnosť objemových koncepcií 50 a {{cm3|75|m}} sa vyšplhala nad {{kg|100|m}} oproti plánovaným {{kg|56–63|m}}. V rokoch [[1963]]–[[1965]] sa podarilo vyvinúť mini skúter ''Manet UR-50'', ktorý konštrukčne vychádzal zo skútra ''Manet S 125''. Aj keď sa jednalo o pomerne vydarený a sľubný [[prototyp]] maloobjemového skútra, neprešiel až do [[Výroba (proces)#Sériová|sériovej výroby]]. Príčinou bolo zlyhanie projektu UR (unifikovaná rada) na strane Jawy. Niektoré jeho komponenty ako rýchlomer, zadné svetlo či predný reflektor sa použili pri iných motocykloch. == Manet/Tatran S 125 == [[Súbor:Tatran S125.jpg|náhľad|Tatran S125]] Po úspechu modelu ''Manetu S 100'' si zákazníci žiadali zvýšiť výkon, najmä kvôli jazde v trochu náročnejších terénoch. Problémom však bola direktíva, ktorá Považským strojárňam neumožňovala vyrábať motocykle s objemom motora väčším ako {{cm3|100|m}}. Napokon sa podarilo vyjednať výnimku a mohlo sa začať s vývojom 125–ky. Výrobca v prvej fáze zväčšil [[zdvihový objem]] na {{cm3|123.15|m}} tým, že [[Vŕtanie (rozmer)|vŕtanie]] [[piest]]u valca zväčšil z {{mm|50|m}} na {{mm|56|m}}. Výkon motora sa zvýšil na 5,5 kW (7 HP) pri 5300 ot/min. Maximálna rýchlosť stúpla na {{kmh|85|m}}. Vzhľad skútra sa nezmenil, ale na vzhľadovo identickom motocykli (Manet 100) sa objavil nápis ''Manet S 125''. Po menšej zmene krytovania pribudol aj nápis ''Tatran 125''. V celom priebehu výroby 125–ky sa objavilo niekoľko vývojových verzií, všetky boli ale vo výrobe súhrnne označované ako ''Tatran S 125''. Celkovo bolo vyrobených 95 207 kusov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ulický | meno = Gustav | odkaz na autora = | titul = mesačník MOT'or Nová technika | vydavateľ = Elektro-energo s.r.o. | miesto = Bratislava | rok = 2013 | issn = 1336-4200 | strany = 5-6 | počet strán = 82 | url = | jazyk = slovensky }}</ref> * Manet S 125 Typ 03 Tento typ bol vyrábaný iba na krátku dobu v roku [[1964]]. Kapotovanie je podobné z ''Manetu S 100'', [[výfuk]] sa premiestnil na pravú stranu. * Typ 03 - A (Tatran) Výroba modelu ''Tatran S 125'' sa začala prakticky v rovnakom čase ako u ''Manetu S 125''. Viditeľnou zmenou boli hranatejšie tvary predného blatníka a zadného krytu. Okrem toho sa vylepšil [[Svetlomet (automobil)|svetlomet]], zadné smerovky a zadné svetlo. Výroba bola ukončená v roku [[1969]], keď Považské Strojárne ukončili výrobu [[skúter|skútrov]] a prešli na výrobu maloobjemových [[moped]]ov (od roku 1970, populárne [[Babetta|Babetty]]). Vo výrobe zostali aj motocykle v kategóriach {{cm3|50|m}} (Mustang) a {{cm3|90|m}} (SK 90). == Manet Korado == Moped Manet Korado (50 cm³) bol vyrábaný v rokoch 1993-2006 vo viacerých modifikáciach. Jednalo sa o moped vlastného návrhu, s palivovou nádržou integrovanou do nosnej rúry rámu. Motor bol použitý licenčný, jednorýchlostný, zn. Puch. Mal dve výkonové verzie (1,5 kW a 2 kW) a moped mal vyhotovenie s pedálmi, alebo ako mokik. Neskôr pribudla elegantná kapotáž (TX-1 a TX-2), ktorej autorom bol Roland Kollath (autor dizajnu iného slovenského motocykla Roland 180 cz). Kvalitný a spoľahlivý moped získal v roku 1997 certifikát SLOVAK GOLD. Na prelome milénia to bol najpredávanejší motocykel v Česku a na Slovensku. Úspešný bol aj na zahraničných trhoch, napr. v USA, Nemecku a Holandsku, kde ho je možné dohľadať pod značkou Puch Korado, alebo Puch Z-one. == Prototypy == Pomerne neznámou históriou sú štvortaktné prototypy značky Manet. Kým na prelome 40tych a 50tych rokov to bol Manet 350 OHC s jednovalcovým motorom, na konci 90tych rokov sa na verejnosti objavil Manet 620 SM, s kvapalinou chladeným jednovalcom. == Prehľad typov == * Manet M-90 * Manet S 100 ** typ 01 (1958) ** typ 01/A (1962) ** typ 01/B (1963) * Manet S 125 ** typ 02 ** typ 03 (1964) 59 * Tatran S 125 ** typ 03 (1964) ** typ 03/A (1966) ** typ 03/B *Korado **typ maxi (1,5 kW) **typ supermaxi (2,0 kW) <!-- == Manet a Tatran v zahraničí == Od roku 1960 sa začali vyvážať prvé vozidlá typu ''Manet S 100'' do [[NDR]]. V roku 1965 bol exportovaný aj Tatran. Cena vo vtedajších HO obchodoch bola 2250 východonemeckých mariek. Tatrany a Manety bolo možné často vídať na východonemeckých cestách až do polovice osemdesiatych rokov. --> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Považské strojárne]] * [[Babetta]] * [[Jawa Pionier#Jawa 23 Mustang|Mustang 23]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.skutrklub.cz/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=182&amp;Itemid=79 Historie Manet na www.skutrklub.cz] * [http://www.w3.org/1999/xhtml Článok o histórii výroby v Pov. Strojárňach] * [http://skutr.manet.sweb.cz/ Web skutr.manet.sweb.cz] * [http://www.tatran.net www.tatran.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140706074934/http://www.tatran.net/ |date=2014-07-06 }} == Zdroj == * Jednostopové motorové vozidlá z Považských strojární, Vybrané motocykle v zbierkach Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici, ISBN 978-80-970311-6-9, Vydavateľ: Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici, PDF * mesačník ''MOT'or Nová technika'', január 2013, ISSN 1336-4200 * ''Skútry Manet a Tatran'', Marcel Malypetr a Ludvík Opletal, Grada Publishing a.s, ISBN 978-80-247-4724-8 [[Kategória:Podniky na Slovensku]] [[Kategória:Motocykle]] jtdqi0lccmgio2omhxkwhmp72n8f80m 8211264 8211258 2026-05-09T17:53:24Z Pe3kZA 39673 /* Prehľad typov */ d 8211264 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tatran125.jpg|náhľad|Manet (Tatran) S 125 Typ 03/A]] '''Manet''' je značka slovenských [[motocykel|motocyklov]], [[moped]]ov a [[skúter|skútrov]], vyrábaných v [[Považské strojárne|Považských strojárňach]] v Československu medzi rokmi [[1947]]–[[1964]]. Výroba mopedov značky Manet prebiehala aj v rokoch 1993 - 2006. Sesterskou značkou pre [[Považská Bystrica|považskobystrické]] motocykle Manet bol Tatran. == História == Koncepcia prvých [[motocykel|motocyklov]] Manet vznikla v spolupráci viacerých konštruktérov pod vedením Rudlofa Žnivu. Projektant Zdeno Nagy popísal začiatok motocyklov Manet takto: " Ullman zohnal starý rám z Ogara (pravdepodobne model 125 z 1940), ja som zohnal starý dvojpiestový motor [[Puch|PUCH]], to boli pomôcky pri vzniku prvého Maneta." Teórie o prototypoch a dokumentácii vyvinutých počas vojny v iných fabrikách sa ukázali ako nepotvrdené a zavádzajúce. Názov Manet je odvodený od blízkeho vrchu [[Veľký Manín|Manín]], ktorý je na dohľad z výrobného závodu. Vedenie podniku povolilo vytvoriť konštrukčný tím na spracovanie dokumentácie pre prípravu výroby až keď projekt začal nadobúdať reálnu podobu. Na projekte spolupracovali aj konštruktéri Sedlák, Sklenář a Lota. Ako prvý vznikol motocykel ''Manet M 90''. Neskôr, na základe koncepcie malého motocykla Pionier 50 vznikola celá rada inovovaných typov. Manet S 100 / 125 a následne [[Tatran S 125]] boli typickými predstaviteľmi skútrov vyrábaných v Považských strojárňach . Výroba bola dočasne prerušená v roku 1982 a znovuobnovená v roku 1993. Už prvý motocykel Manet M 90 bol úspešný na pretekoch motocyklov. Preto vývojové oddelenie Považských strojární vyvinulo neskôr celú radu pretekových a súťažných motocyklov označených ako Tatran. Motocykle Manet a Tatran sa vyvážali prakticky do celého sveta, najmä do [[NSR]], [[NDR]], [[Maďarsko|Maďarska]], [[Poľsko|Poľska]], [[Bulharsko|Bulharska]], [[Rumunsko|Rumunska]], ale aj [[Škandinávia|severských štátov]] či [[Spojené kráľovstvo|Anglicka]], [[USA]] a [[Kanada|Kanady]]. == Manet M 90 == [[Súbor:Manet M-90 (Krivonoska 2005).JPG|náhľad|Manet M 90]] Motocykel navrhol kolektiv zamestnancov Považských strojární, pod vedením Rudolfa Žnivu. Výroba začala v roku 1947. Charakteristickým konštrukčným prvkom bol uzol rámu pod sedlom. Konštruktéri použili pri návrhu to najlepšie z tých čias: teleskopickú prednú [[Vidlica|vidlicu]], odpružené uloženie sedla, odkladaciu schránku integrovanú do nádrže, decentne umiestnený [[Sekundárny elektrochemický článok|akumulátor]], výkonný motor s nízkou spotrebou a váhou. Ako prvý motocykel v Československu bol dodávaný na trh v metalizovanej farbe. Napokon bolo bolo vyrobených spolu 37 630 kusov. Viacero majiteľov si upravovalo motocykel doplnením zadného odpruženia a sedadla spolujazdca. Výrobu motocyklu ukončil [[Kórejská vojna|kórejský konflikt]] okolo roku [[1951]] a Považské strojárne sa vrátili k [[Munícia|zbrojnej výrobe]]. Základné technické parametre: Jednovalcový, dvojpiestový, [[dvojtaktný motor]] s [[Zdvihový objem|objemom]] {{cm3|90|m}} a trojrýchlostnou [[Prevodovka|prevodovkou]]. Výkon motora 2,6 [[Watt (jednotka)|kW]] (3,5 [[Kôň (jednotka)|HP]]), maximálna rýchlosť {{kmh|65|m|w}}. Predné koleso je odpružené pomocou [[teleskop]]ickej vidlice so zdvihom {{mm|90|m}}, zadné koleso je pevne pripevnené k trubkovému rámu. Výroba ukončená v roku [[1951]]. == Manet S 100 == Prototypy skútra Manet boli postavené v [[Považské strojárne|Považských strojárňach]] už v roku 1957. Oproti neskoršej produkcii mali mierne odlišné karosovanie. '''Manet S 100''' bol prvýkrát predstavený v roku [[1958]]. V porovnaní s M 90-tkou bol motocykel kompletne iný. Najviditeľnejšou zmenou bola plná kapotáž, čelné ochranné [[plexisklo]], smerovky a predĺžené sedadlo pre dve osoby. Veľkým pokrokom bol dynamospúšťač, teda elektrický štartér a [[dynamo]] v jednom. Ako štartér mal výkon 300 W, pri chode motora mal ako dynamo výkon 60 W. Na tú dobu to táto maloobjemová kategória motocyklov nemala takmer nikde na svete. O napájanie štartéra sa starali dve 6 V [[olovo|olovené]] akumulátorové batérie s kapacitou 12 [[Ampérhodina|Ah]]. Motor s núteným chladením mal objem {{cm3|100|m}} a jeho výkon 3,7 kW (5 HP) bol prenášaný prostredníctvom 4-stupňovej prevodovky. Odpružená vidlica predného kolesa mala {{mm|120|m}} zdvih a zadné kolesá boli upevnené na kyvnú vidlicu s pružinovým tlmením a {{mm|90|m}} zdvihom. Tento typ sa vyrábal až do roku [[1964]]. Celkovo bolo vyrobených 51 244 kusov. == Manet UR-50 (prototyp) == Plánovala sa aj výroba motocyklov a skútrov v objemových triedach 50, 75, 125 a {{cm3|175|m}}. Po vyrobení funkčných vzoriek motocyklov sa zistilo mnoho nedostatkov a prekážok, napríklad celková hmotnosť objemových koncepcií 50 a {{cm3|75|m}} sa vyšplhala nad {{kg|100|m}} oproti plánovaným {{kg|56–63|m}}. V rokoch [[1963]]–[[1965]] sa podarilo vyvinúť mini skúter ''Manet UR-50'', ktorý konštrukčne vychádzal zo skútra ''Manet S 125''. Aj keď sa jednalo o pomerne vydarený a sľubný [[prototyp]] maloobjemového skútra, neprešiel až do [[Výroba (proces)#Sériová|sériovej výroby]]. Príčinou bolo zlyhanie projektu UR (unifikovaná rada) na strane Jawy. Niektoré jeho komponenty ako rýchlomer, zadné svetlo či predný reflektor sa použili pri iných motocykloch. == Manet/Tatran S 125 == [[Súbor:Tatran S125.jpg|náhľad|Tatran S125]] Po úspechu modelu ''Manetu S 100'' si zákazníci žiadali zvýšiť výkon, najmä kvôli jazde v trochu náročnejších terénoch. Problémom však bola direktíva, ktorá Považským strojárňam neumožňovala vyrábať motocykle s objemom motora väčším ako {{cm3|100|m}}. Napokon sa podarilo vyjednať výnimku a mohlo sa začať s vývojom 125–ky. Výrobca v prvej fáze zväčšil [[zdvihový objem]] na {{cm3|123.15|m}} tým, že [[Vŕtanie (rozmer)|vŕtanie]] [[piest]]u valca zväčšil z {{mm|50|m}} na {{mm|56|m}}. Výkon motora sa zvýšil na 5,5 kW (7 HP) pri 5300 ot/min. Maximálna rýchlosť stúpla na {{kmh|85|m}}. Vzhľad skútra sa nezmenil, ale na vzhľadovo identickom motocykli (Manet 100) sa objavil nápis ''Manet S 125''. Po menšej zmene krytovania pribudol aj nápis ''Tatran 125''. V celom priebehu výroby 125–ky sa objavilo niekoľko vývojových verzií, všetky boli ale vo výrobe súhrnne označované ako ''Tatran S 125''. Celkovo bolo vyrobených 95 207 kusov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ulický | meno = Gustav | odkaz na autora = | titul = mesačník MOT'or Nová technika | vydavateľ = Elektro-energo s.r.o. | miesto = Bratislava | rok = 2013 | issn = 1336-4200 | strany = 5-6 | počet strán = 82 | url = | jazyk = slovensky }}</ref> * Manet S 125 Typ 03 Tento typ bol vyrábaný iba na krátku dobu v roku [[1964]]. Kapotovanie je podobné z ''Manetu S 100'', [[výfuk]] sa premiestnil na pravú stranu. * Typ 03 - A (Tatran) Výroba modelu ''Tatran S 125'' sa začala prakticky v rovnakom čase ako u ''Manetu S 125''. Viditeľnou zmenou boli hranatejšie tvary predného blatníka a zadného krytu. Okrem toho sa vylepšil [[Svetlomet (automobil)|svetlomet]], zadné smerovky a zadné svetlo. Výroba bola ukončená v roku [[1969]], keď Považské Strojárne ukončili výrobu [[skúter|skútrov]] a prešli na výrobu maloobjemových [[moped]]ov (od roku 1970, populárne [[Babetta|Babetty]]). Vo výrobe zostali aj motocykle v kategóriach {{cm3|50|m}} (Mustang) a {{cm3|90|m}} (SK 90). == Manet Korado == Moped Manet Korado (50 cm³) bol vyrábaný v rokoch 1993-2006 vo viacerých modifikáciach. Jednalo sa o moped vlastného návrhu, s palivovou nádržou integrovanou do nosnej rúry rámu. Motor bol použitý licenčný, jednorýchlostný, zn. Puch. Mal dve výkonové verzie (1,5 kW a 2 kW) a moped mal vyhotovenie s pedálmi, alebo ako mokik. Neskôr pribudla elegantná kapotáž (TX-1 a TX-2), ktorej autorom bol Roland Kollath (autor dizajnu iného slovenského motocykla Roland 180 cz). Kvalitný a spoľahlivý moped získal v roku 1997 certifikát SLOVAK GOLD. Na prelome milénia to bol najpredávanejší motocykel v Česku a na Slovensku. Úspešný bol aj na zahraničných trhoch, napr. v USA, Nemecku a Holandsku, kde ho je možné dohľadať pod značkou Puch Korado, alebo Puch Z-one. == Prototypy == Pomerne neznámou históriou sú štvortaktné prototypy značky Manet. Kým na prelome 40tych a 50tych rokov to bol Manet 350 OHC s jednovalcovým motorom, na konci 90tych rokov sa na verejnosti objavil Manet 620 SM, s kvapalinou chladeným jednovalcom. == Prehľad typov == * Manet M-90 * Manet S 100 ** typ 01 (1958) ** typ 01/A (1962) ** typ 01/B (1963) * Manet S 125 ** typ 02 ** typ 03 (1964) 59 * Tatran S 125 ** typ 03 (1964) ** typ 03/A (1966) ** typ 03/B *Korado **typ maxi (1,5 kW) **typ supermaxi (2,0 kW) <!-- == Manet a Tatran v zahraničí == Od roku 1960 sa začali vyvážať prvé vozidlá typu ''Manet S 100'' do [[NDR]]. V roku 1965 bol exportovaný aj Tatran. Cena vo vtedajších HO obchodoch bola 2250 východonemeckých mariek. Tatrany a Manety bolo možné často vídať na východonemeckých cestách až do polovice osemdesiatych rokov. --> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Považské strojárne]] * [[Babetta]] * [[Jawa Pionier#Jawa 23 Mustang|Mustang 23]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.skutrklub.cz/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=182&amp;Itemid=79 Historie Manet na www.skutrklub.cz] * [http://www.w3.org/1999/xhtml Článok o histórii výroby v Pov. Strojárňach] * [http://skutr.manet.sweb.cz/ Web skutr.manet.sweb.cz] * [http://www.tatran.net www.tatran.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140706074934/http://www.tatran.net/ |date=2014-07-06 }} == Zdroj == * Jednostopové motorové vozidlá z Považských strojární, Vybrané motocykle v zbierkach Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici, ISBN 978-80-970311-6-9, Vydavateľ: Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici, PDF * mesačník ''MOT'or Nová technika'', január 2013, ISSN 1336-4200 * ''Skútry Manet a Tatran'', Marcel Malypetr a Ludvík Opletal, Grada Publishing a.s, ISBN 978-80-247-4724-8 [[Kategória:Podniky na Slovensku]] [[Kategória:Motocykle]] mdya9gzp6gyzc4ac03sf58mwxap3yvy 2 531730 8211512 8211055 2026-05-10T07:47:51Z PeterKLK 94978 /* Ladislav Pecko */ aktualizácia 8211512 wikitext text/x-wiki {{Pieskovisko redaktora}} ==Miloš Glonek== Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = XXIII. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zvíťazila moderna | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1984 | mesiac = júl | ročník = XXXVIII. | číslo = 161 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre "17"<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = január | ročník = XVIII. | číslo = 3 | strany = 20 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode [[Dušan Tittel|Dušana Tittela]] do Francúzska sa stal lídrom obrany, v sezóne 1991/92 patril medzi najpríjemnejšie prekvapenia ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 289 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Majster 1992, v novembri 1992 prestúpil do talianskeho klubu [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> piaty Slovák, prvý po 50 rokoch** V [[Serie A|Serii A]] mal premiéru 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), v zápase strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ako strážca Caniggiu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 277 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, Glonek odohral v sezóne 23 zápasov, Ancona obsadila 17. miesto a vypadla. V sezóne 1993/94 pôsobil v [[Serie B|Serii B]], nastúpil v 31 zápasoch, 1994 finále [[Coppa Italia|Talianskeho pohára]] [[Sampdoria Janov]] (0 : 0,1 : 6)** prestup do SM Caen,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek Francúzom? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 220 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 14. októbra 1994 proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (1 : 0), v sezóne odohral 25 zápasov, s mužstvom vypadol* V [[Ligue 2]] sa po roku vrátili späť medzi elitu, 1996/97 znova vypadli** Po štyri a pol roku sa vrátil pomôcť Slovanu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Tomaschekom, Glonekom i Stúpalom! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 154 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý ustúpil z popredných pozícií. V sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] bol kapitánom mužstva, v [[Niké liga|slovenskej lige]] absolvoval víťaznú premiéru v 1. kole proti Humennému (5 : 1). Glonek veril, že sa vytvorí nové silné mužstvo, ale belasí skončili v lige až na 5. mieste. V predkole PVP síce vyradili [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]], no v 1. kole vypadli s [[FC Chelsea]]. Sklamaný Glonek sa vrátil späť do Caen, kde ďalšie tri sezóny pôsobil v Ligue 2. V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 13 zápasov. Najskôr neoficiálne zápasy na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mladí skrotili Stojkoviča | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = august | ročník = II. | číslo = 185 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin|Jean-Pierra Papina]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na Papina si trúfa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = 36 | číslo = 172 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prednosť však dostal sparťan Novotný. V prípravnom zápase s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2) sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra sa odkladá | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 239 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), v auguste 1992 {{AUT|f|0|Rakúsko}} (2 : 2) len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = XLVI. | číslo = 197 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek jednotkou | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = 37 | číslo = 163 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát sa tešil z víťazstva až v deviatom reprezentačnom štarte proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Práve preto, že Miloš Glonek v drese ČSFR ešte nevyhral, vyzýva: Držte nám palce! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 224 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral šesť zápasov, vrátane skvelého víťazstva 5 : 2 nad {{ROU|f|0|Rumunskom}}** V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} mal premiéru 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). Nastúpil v historicky prvom súťažnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 7. septembra 1994 v [[Bratislava|Bratislave]] s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), v kvalifikácii odohral šesť zápasov. Posledný krát reprezentoval 27. marca 1996 v [[Nitra|Nitre]] v priateľskom zápase proti {{BLR|f|0|Bielorusku}} (4 : 0), v národnom mužstve odohral 12 zápasov. === Úspechy === * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * finalista Talianskeho pohára 1994 s Anconou '''Individuálne''' * Jedenástka roka * 5. miesto v ankete Futbalista roka 1992 ==Ladislav Pecko== Legenda [[ŠK Slovan Bratislava]]. Vynikal rýchlosťou a ťahom na bránu, začínal ako útočník, neskôr sa preorientoval na obrancu. Zaujímavé je, že na obidvoch postoch sa presadil do reprezentácie** S futbalom začínal ako žiak v [[TJ Tatran Krásno nad Kysucou|Tatrane Krásno nad Kysucou]], 2. dorasteneckú ligu si zahral v [[MFK Dolný Kubín|Dolný Kubín]], kde bol jeho spoluhráčom ďalší budúci slovanista [[Dušan Tittel]]. Na turnaji dorasteneckých mužstiev si oboch šikovných futbalistov vyhliadol vtedajší tréner dorastu Slovana [[Jozef Obert]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osa, ktorej žihadlá bolia... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = december | ročník = XLII. | číslo = 305 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Tittel odišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v roku 1984, o rok neskôr ho nasledoval aj Pecko. Najskôr hral v belasom drese dorasteneckú ligu, potom zbieral cenné skúsenosti v A-mužstve, ktoré hralo po vypadnutí z najvyššej súťaže tri sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Prvú príležitosť dostal v závere sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] od trénera Valéra Šveca proti Leviciam, celkom odohral v SNL 55 zápasov, dal 11 gólov. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1) rovnako ako Dušan Tittel a Jozef Juriga,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 27. novembra 1988 mužstvu TJ Vítkovice (3 : 2). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto a vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]. V [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] mal Slovan za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nečakané – rozdielom triedy! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = september | ročník = XLIII. | číslo = 216 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prehral v odvete 0 : 4 po predĺžení, Pecko hral v obidvoch zápasoch. V sezóne 1989/90 bol Slovan piaty, Pecko odohral 29 zápasov, dal sedem gólov, dvakrát skóroval v derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert belasej filharmónie. V útoku neudržateľný Pecko | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = 35 | číslo = 78 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a v sezóne 1990/91 už siahal na majstrovský titul. Počas rozbehnutej sezóny prejavil o Pecka záujem CD Logroñés, štvrtý tím španielskej [[La Liga|Primera División]], kde mal byť zapožičaný do konca sezóny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ladislav Pecko: Adios, Slovan! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XLV. | číslo = 87 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po zápase 22. kola s [[DAC Dunajská Streda]] (2 : 0), v ktorom vypracoval obidva góly belasých, sa s ním lúčili fanúšikovia transparentom ''„Lacko Pecko, neopúšťaj nás“''. Pecko odišiel na dva týždne do Španielska, no nakoniec nedošlo k dohode medzi klubmi a Pecko sa vrátil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko doma! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 85 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase prehral Slovan doma so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a ďalšou domácou prehrou s Hradcom Králové (0 : 1) sa pripravil o titul.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Clapci, nie ste vo forme! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 21 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko však ďalej bavil divákov, v zápase s Bohemiansom Praha prispel k výhre 4 : 0 dvomi gólmi, jeho šprintérske súboje s obrancami privádzali divákov do varu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Klokani“ ďaleko nedoskákali. Ladislav Pecko roztlieskal tribúny | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 101 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 získal Slovan titul po 17 rokoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osmy titul Slovana, dolu Banská Bystrica a Cheb | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 130 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> belasí ťahali ešte z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Každá pieseň sa raz skončí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 17 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v ankete týždenníka TIP ligová jedenástka roka 1991 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Všetci hrali na Máčalovu nôtu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 2 | strany = 11,12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na jeseň 1994 krátko hosťoval v mužstve [[FKD Drnovice|Petra Drnovice]], jeho účinkovanie v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] trvalo len tri zápasy. Ďalšie štyri tituly získal Pecko v [[Niké liga|slovenskej lige]], prvé tri sezóny bol Slovan suverén súťaže,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko najlepší pravý obranca! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 143 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan do tretice majstrom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = máj | ročník = L. | číslo = 124 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrtý titul získal [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Titul znova v belasom. Pecko bol „seknutý“, König v šoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 117 | strany = 6,10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V drese Slovana odohral rekordných * sezón a 431 ligových zápasov. V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1 doma),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Chelsea FC|FC Chelsea]] (0 :2 , 0 : 2). ===Reprezentačná kariéra=== V reprezentácii [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] odohral 13 zápasov, vrátane štvrťfinále ME 1990 proti Švédsku (1 : 2, 0 : 4). Vo februári 1990 dostal prvú pozvánku do A-mužstva {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}}, zúčastnil sa sústredenia na Kanárskych ostrovoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prianie nováčika Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = február | ročník = XLIV. | číslo = 36 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> bol v širšom kádri mužstva v rámci prípravy na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pozve aj ich "Ciao"? | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XXXV. | číslo = 12 | strany = 20-22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V národnom mužstve debutoval až po svetovom šampionáte 13. októbra 1990 v [[Paríž]]i v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2), v 83. minúte striedal Michala Bílka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čakanie /nielen na favorita/ | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XXXV. | číslo = 46 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1991 bol už pevnou súčasťou reprezentácie, nastúpil v deviatich zápasoch. Začiatkom roka patril k najlepším hráčom v stretnutiach s {{AUS|f|0|Austráliou}}, v marci zažiaril v prípravnom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) v [[Olomouc]]i, kde hral len 17 minút, no stihol dať gól hlavou a na ďalší prihrať [[Václav Daněk|Václavovi Daněkovi]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hanácka žatva ako sa patrí! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 74 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase kvalifikácie s ''Les Bleus'' v [[Bratislava|Bratislave]] nastúpil v základnej zostave v útoku s Pavlom Kukom, v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2) vytvoril útočnú dvojicu s klubovým spoluhráčom [[Peter Dubovský|Petrom Dubovským]], v zostave hrali aj ďalší slovanisti [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko prihral na vedúci gól Václavovi Němečkovi. V decembri 1991 proti {{BRA|f|0|Brazílii}} (1 : 2) striedal v 60. minúte Dubovského. {{SVK|f|0|Slovensko}} reprezentoval šesťkrát, prvý raz 16. augusta 1995 v [[Trabzon]]e v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] proti {{AZE|f|0|Azerbajdžanu}} (1 : 0). Hral aj v ďalších kvalifikačných zápasoch s {{ISR|f|0|Izraelom}} (1 : 0) a s {{ROU|f|0|Rumunskom}} (0 : 2). Po piatich rokoch sa vrátil do reprezentácie<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko opäť v reprezentácii! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 126 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a odohral ďalšie tri zápasy, na turnaji Kirin cup proti {{JPN|f|0|Japonsku}} (1 : 1), nastúpil aj v dvoch prípravných zápasoch proti {{GRC|f|0|Grécku}} (2 : 0) a {{ALG|f|0|Alžírsku}} (1 : 1). ===Trénerska kariéra=== V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] priviedol ako hlavný tréner Slovan k jeho piatemu titulu v slovenskej lige po 10 rokoch, asistentami boli Peckovi bývalí spoluhráči [[Vladimír Kinder]] a [[Marián Zeman]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovan je futbalovým majstrom Slovenska | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovan-je-futbalovym-majstrom-slovenska/ | dátum vydania = 13. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] pôsobil ako tréner aj v kluboch [[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] a [[MFK Ružomberok]], v [[2. slovenská futbalová liga|2. lige]] viedol mužstvá [[FC Petržalka]] a [[MFK Dolný Kubín]]. S reprezentáciou [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovenska do 17 rokov]] postúpil do semifinále ME U-17,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = U17 – Pred jedenástimi rokmi na domácom Eure 2013 až do semifinále | url = https://futbalsfz.sk/u17-pred-jedenastimi-rokmi-na-domacom-eure-2013-az-do-semifinale/ | dátum vydania = 17. 5. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> čím si zároveň vybojovali účasť na MS 2013 hráčov do 17 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pecko uzavrel nomináciu na MS do 17 rokov, sú v nej i legionári | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/294751-pecko-uzavrel-nominaciu-na-ms-do-17-rokov-su-v-nej-i-legionari/ | dátum vydania = 1. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na šampionáte postúpili mladí Slováci do osemfinále, kde prehrali s Uruguajom 2 : 4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mladí Slováci na MS do 17 rokov skončili. S Uruguajom prehrali 2:4 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/297690-mladi-slovaci-na-ms-do-17-rokov-skoncili-s-uruguajom-prehrali-24/ | dátum vydania = 29. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * 4× majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996, 1999) * 4× víťaz Slovenského pohára so Slovanom 1989, 1994, 1997, 1999 * víťaz Matičného pohára 1994 * člen Jedenástky roka 1990, 1991, 1995, 2000 Trénerské * majster Slovenska 2008/09 so Slovanom Bratislava * semifinalista ME hráčov do 17 rokov (2013) * osemfinalista MS hráčov do 17 rokov (2013) ==Vladimír Kinder== S futbalom začínal ako žiak v [[ŠK Slovan Bratislava|Slovane Bratislava]], najskôr hrával v strede útoku, na ľavého obrancu sa preorientoval v juniorke pod trénerom Jozefom Valovičom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kinder už nechce mlčať: Poviem vám, v koho vrecku sa stratili milióny za môj prestup zo Slovana | url = https://sport24.pluska.sk/futbal/kinder-uz-nechce-mlcat-poviem-vam-v-koho-vrecku-sa-stratili-miliony-za-moj-prestup-zo-slovana | dátum vydania = 29. 3. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport24.pluska.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Po návrate z vojenčiny v Karlových Varoch sa hlásil v kabíne A-tímu Slovana. Pri svojej premiére v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 18. novembra 1990 nastúpil ako stredný útočník proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (4 : 2) a v 22. minúte strelil svoj prvý ligový gól. Slovan v tejto sezóne bojoval o titul so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]], s ktorou prehral doma v kľúčovom zápase 0 : 3<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a obsadil druhé miesto.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V nasledujúcej sezóne 1991/92 získal Slovan po 17 rokoch majstrovský titul, Kinder nastúpil v 29 zápasoch, strelil dva góly, jeden z nich rozhodol o víťazstve nad [[FC Baník Ostrava|Baníkom Ostrava]] (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ďalekonosná Kinderova strela | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 15 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ďalšie tri tituly získal v [[Niké liga|slovenskej lige]], kde patril k oporám belasých a k najväčším osobnostiam súťaže. Dvakrát získal „Cenu Antona Ondruša“ pre najlepšieho hráča sezóny v ankete, v ktorej hlasovali hráči ligových klubov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tréner Galis, futbalista Kinder. Vyhral super chalan | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = jún | ročník = XLVIII. | číslo = 141 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vlaňajšok ako cez „kopirák“: opäť Galis, opäť Kinder! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 139 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1993 sa prvý krát objavil v ankete [[Jedenástka roka (anketa)|Jedenástke roka]], nechýbal ani na jednom hlasovacom lístku, všetci hlasujúci tréneri ho zaradili do najlepšej zostavy roka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Stopercentný“ iba Kinder | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 296 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 vyhral anketu [[Futbalista roka 1994 (Slovensko)|Futbalista roka]]. V decembri 1995 nastúpil v mužstve „vianočných hviezd“ spolu s [[Marián Zeman|Mariánom Zemanom]] proti [[AC Miláno]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenské „vianočné hviezdy“ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = január | ročník = XXVI. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), bol pri víťazstvách nad [[Fußball-Bundesliga|bundesligovými]] klubmi [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1996 skóroval v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Trabzonspor]]u, strelou spoza šestnástky do „šibenice“ rozhodol o víťazstve 2 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šok, hlavička, lahôdka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = august | ročník = 41 | číslo = 153 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Naposledy obliekol dres Slovana v novembri 1996 proti [[FK Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]], k víťazstvu 5 : 0 prispel gólom. V decembri 1996 prestúpil do anglického klubu [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]], stal sa tak prvým slovenským futbalistom v [[Premier League]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dres číslo 7 má už svojho pána | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = január | ročník = LI. | číslo = 15 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V súťaži debutoval 1. marca 1997 proti [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] (1 : 3),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehrou okorenená premiéra | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 51 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól dal vo svojom druhom zápase 5. marca 1997 proti [[Derby County FC|Derby County]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pravačka zavelila k poltuctovej nádielke | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 55 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne [[FA Premier League 1996/1997|1996/97]] stihol odohrať 6 zápasov, „Boro“ vypadli, ale darilo sa im v pohárových súťažiach. Kinder sa stal prvým Slovákom, ktorý hral vo finále [[FA Cup|Anglického pohára]] 1997, Middlesbrough prehral s [[Chelsea FC|Chelsea]] 0 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vladimír Kinder na poslednú štvrťhodinu. Zážitok, ktorý sa už nemusí opakovať | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 113 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Nastúpil aj v opakovanom finálovom zápase [[EFL Cup|Ligového pohára]], pri prehre s [[Leicester City FC|Leicestrom City]] 0 : 1 po predĺžení odohral celých 120 minút.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Napriek prehre – potlesk! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = apríl | ročník = LI. | číslo = 89 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1998 odohral celý zápas vo finále Ligového pohára s Chelsea (0 : 2 po predĺžení),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder si zahral s Gascoigneom | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 74 | strany = 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v priebehu jedného roka bol trikrát vo finále pohárových súťaží, ani raz však nezískal víťaznú trofej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do tretice – všetko zlé! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 75 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ďalšej sezóne si Middlesbrough vybojoval postup z [[EFL Championship]], Kinder nastúpil v 26 zápasoch, dvakrát skóroval. V sezóne [[FA Premier League 1998/1999|1998/99]] nastúpil len v piatich zápasoch, dal dva góly. V 5. kole v septembri skóroval proti [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] (3 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri strely – jeden gól | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = september | ročník = LII. | číslo = 212 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> sedem mesiacov mu tréner Bryan Robson nedal príležitosť, nastúpil až v 34. kole v apríli 1999 a znova skóroval proti [[Coventry City FC|Coventry City]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder hral, ba dal aj gól! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = apríl | ročník = LIII. | číslo = 89 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Svoje pôsobenie v Middlesbrough ukončil predčasne po dva a pol roku, o jeho služby malo záujem viacero klubov. S francúzskym klubom [[SC Bastia]] bol na sústredení, pripravoval sa s Artmediou aj so Slovanom, nakoniec podpísal zmluvu s [[FKD Drnovice|Petrou Drnovice]]. V [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval v sezóne [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]] v 17. kole proti Brnu (3 : 2), celkom odohral v súťaži 19 zápasov bez gólového zápisu. V novembri 2000 sa stal hráčom [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]], po štyroch rokoch sa vrátil na slovenské trávniky v mestskom derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (1 : 4). Ako kapitán priviedol mužstvo k historickému 2. miestu v lige v sezóne [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]]. Artmedia sa prvý krát stala najlepším bratislavským klubom a vybojovala si účasť v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Artmedia v Európe! Štrngli si s Pohárom UEFA | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 115 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 34-ročný Kinder patril k najvýraznejším osobnostiam celej ligy, svojimi výkonmi si vyslúžil už šiesty raz miesto v [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástke sezóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kto by to bol čakal po zlom úvode... | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 133 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej sezóne prestúpil do druholigového rakúskeho klubu SC Untersiebenbrunn. V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] sa ako asistent trénera [[Ladislav Pecko|Ladislava Pecka]] podieľal na zisku majstrovského titulu Slovana. ===Repre=== {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval raz, tréner [[Václav Ježek]] mu dal príležitosť v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]], 16. júna 1993 proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0) striedal v 54. minúte Pavla Kuku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aspoň na pár minút... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 137 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol aj v nominácii na posledný zápas s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), do hry však nezasiahol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vencel áno, Molnár nie | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 261 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 38 zápasov, bol pri prvom oficiálnom vystúpení národného mužstva 2. februára 1994 proti {{UAE|f|0|Spojeným arabským emirátom}} (1 : 0), aj pri prvom domácom zápase 20. apríla 1994 v Bratislave proti {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1), v ktorom strelil svoj jediný reprezentačný gól.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Patril k oporám reprezentácie v kvalifikačných zápasoch o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] i [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]], v roku 1994 ako jediný nastúpil vo všetkých medzištátnych zápasoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenská futbalová reprezentácia v roku 1994. Iba Kinder vo všetkých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 299 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po prehre 0 : 3 v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v októbri 1998 sa vytratil z reprezentácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Možno som nastúpiť nemal... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 239 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po troch rokoch ho tréner [[Jozef Adamec]] nominoval na prípravný zápas s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder namiesto Tomascheka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = august | ročník = 46 | číslo = 155 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v ktorom Kinder naposledy obliekol reprezentačný dres. ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996) * víťaz Slovenského pohára 1994 * víťaz Matičného pohára 1994, 1996 * vicemajster Slovenska 2001/02 s Artmediou * finalista FA Cupu 1997 s FC Middlesbrough * 2× finalista Ligového pohára s FC Middlesbrough (1997, 1998) Individuálne * Futbalista roka 1994 * 2× najlepší hráč slovenskej ligy (1994, 1995)* * 6× člen Jedenástky roka/sezóny (1993, 1994, 1995, 1996, 2001, 2002) ==Dušan Tittel== Vynikal spoľahlivosťou a stabilnými výkonmi, jeho prednosťami boli streľba zo štandardných situácii a hra hlavou. Rodák z [[Námestovo|Námestova]] začínal s futbalom ako 8-ročný v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], v mládežníckych kategóriach hrával v útoku. Na turnaji dorastencov v Dolnom Kubíne si ho všimol [[Jozef Obert]], tréner dorastu Slovana Bratislava. V roku 1984 prišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], s mužstvom dorastencov sa stal majstrom Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naše športové nádeje | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = september | ročník = XXXIX. | číslo = 209 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho spoluhráčmi v majstrovskom tíme boli aj ďalšie neskoršie opory A-mužstva [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]] [[Alexander Vencel mladší]], Miroslav Chvíla, Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dočkali sa. Predstavujeme dorasteneckého majstra SSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = jún | ročník = XXXIX. | číslo = 147 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1985 vypadol Slovan z najvyššej súťaže a tri sezóny sa snažil o návrat medzi elitu v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Tittel odohral v SNL 84 zápasov, prvý seniorský gól v belasom drese strelil v 1. kole sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1986/1987|1986/87]] proti Tesle Stropkov (5 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naplnené túžby | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 194 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1), ligovú premiéru absolvovali tiež [[Ladislav Pecko]] a Jozef Juriga.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil 23. októbra 1988 Spartaku Hradec Králové (3 : 0). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty. V roku 1989 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]], v 1. kole [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]] mal za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 (Tittel dal gól)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nečakané – rozdielom triedy! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = september | ročník = XLIII. | číslo = 216 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prehrali v odvete 0 : 4 po predĺžení. Tittel hrával v stopérskej dvojici s reprezentantom [[Vladimír Kinier|Vladimírom Kinierom]], popri ktorom vyrástol na jednu z opôr Slovana.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Rozprávanie o Dušanovi Tittelovi, futbalistovi Slovana Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 178 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Stal sa objavom sezóny 1990/91,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Iba titul nás uspokojí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = január | ročník = XXIII. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> osobnosťou číslo jeden, Slovan bojoval o titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Paradoxne, v sezóne 1991/92, keď Slovan získal titul po 17 rokoch, nebol Tittel pri tom, bol už hráčom francúzskeho klubu [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1991 proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], hneď v premiére skóroval, v 89. minúte strelou z 25 metrov vyrovnal na 1 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov a Daňkov debut par excellence | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = júl | ročník = XXIII. | číslo = 30 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po roku a pol sa vrátil späť do Slovana, v jarnej časti poslednej sezóny „federálnej“ ligy prispel k tretej priečke belasých. V auguste 1993 odštartoval prvý ročník samostatnej [[Niké liga|slovenskej ligy]], Slovan bol suverénom prvých troch sezón, v ktorých získal majstrovský hetrik. Tittel bol trikrát členom majstrovského mužstva, v rokoch 1994 a 1997 získal aj Slovenský pohár. V európskych pohároch nedosiahol Slovan výraznejší úspech, ako majstra ho zaradili len do [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]], so silnými súpermi odohral hlavne doma vyrovnané zápasy. Tittel strelil góly proti [[Aston Villa|Aston Ville]] (1 : 2), [[Borussia Dortmund|Borussii Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac =október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac =september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej ére v Slovane vymenil belasé farby za červeno-čierny dres [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]], prvý gól strelil práve v derby proti Slovanu (4 : 0). S klubom sa stal vicemajstrom v sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]], v roku 1998 vyhral už štvrtý raz v kariére Slovenský pohár (vo finále dal gól)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vicemajster vystúpil z majstrovho tieňa | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = jún | ročník = LII. | číslo = 130 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Superpohár je "andelský" | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = júl | ročník = LII. | číslo = 166 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trnavčania boli v obidvoch prípadoch boli úspešnejší ako majstrovský tím [[1. FC Košice]] (2 : 0 a 3 : 1). Tittel patril k ofenzívnym typom obrancu, často sa presadzoval strelecky,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov päťdesiaty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = november | ročník = LI. | číslo = 252 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> celkom strelil 62 ligových gólov. Po dvoch sezónach v Trnave pokračoval v kariére v [[AC Omonia|Omonii Nikózia]], kde mu pribudla ďalšia trofej – Cyperský pohár v roku 2000.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittel víťazom Cyperského pohára! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 111 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo februári 2001 sa vrátil do Slovana, kde v jarnej časti sezóny ukončil hráčsku kariéru. Trikrát vyhral anketu [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trecampeon Dušan Tittel! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = december | ročník = LI. | číslo = 289 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát sa stal Osobnosťou roka v ankete organizovanej redakciou športu [[Slovenská televízia|STV]] a denníkom ''Šport''. Vo futbale ostal pôsobiť v rôznych funcionárskych a manažérskych funkciách. V roku 2023 sa ako člen strany [[HLAS – sociálna demokracia]] stal poslancom [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. Reprezentoval päťkrát mužstvo [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]], s ktorým hral vo štvrťfinále ME 1988 proti Grécku. V roku 1989 sa dostal do nominácie A-mužstva na turnaj vo švajčiarskom [[Aarau]], zahral si v prípravnom zápase a FC Chur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelova premiéra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 158 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V apríli 1990 nastúpil v zápase B-mužstiev ČSFR a Anglicka (0 : 2). V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 11 zápasov, debutoval 29. augusta 1990 proti {{FIN|f|0|Fínsku}} (1 : 1). Bolo to prvé vystúpenie po úspešných [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]], pod vedením nového trénera Milana Máčalu debutovalo sedem nováčikov. V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] nastúpil v piatich zápasoch, vo {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2) prihrával na gól [[Tomáš Skuhravý|Skuhravému]], doma proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2) po jeho strele odrazenej od žrde strelil víťazný gól [[Ľubomír Moravčík]]. Po roku 1993 patril k lídrom reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}, v jej drese odohral 44 zápasov a dal 7 gólov, v siedmich zápasoch bol kapitánom mužstva. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil 29. apríla 1994 v [[Moskva|Moskve]] proti {{RUS|f|0|Rusku}} (1 : 2). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] nastúpil vo všetkých desiatich zápasoch a so štyrmi gólmi bol najlepším strelcom mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťzápasoví traja, deväťstominútový len Tittel | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = október | ročník = LI. | číslo = 239 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trikrát skóroval v zápasoch s {{MLT|f|0|Maltou}} (6 : 0, 2 : 0), najkrajší gól strelil {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 4), keď z 30 metrov prekonal brankára Andoniho Zubizarretu. S reprezentáciou sa rozlúčil 14. októbra 1998 v Bratislave prehrou 0 : 3 s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]]. {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||29. 5. 1994||[[Moskva]]||{{RUS|f|1}}||<center>1 : 2||{{gól|33}}||priateľský |- |<center>2.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|35}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>3.||rowspan="2"|22. 9. 1996||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{MLT|f|1}}||rowspan="2"|<center>6 : 0||rowspan="2"|{{gól|13}}<br/>{{gól|82}}||rowspan="2"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>4. |- |<center>5.||13. 11. 1996||[[Santa Cruz de Tenerife]]||{{ESP|f|1}}||<center>1 : 4||{{gól|39}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>6.||31. 3. 1997||[[Valletta|La Valletta]]||{{MLT|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>7.||9. 2. 1998||[[Larnaka]]||{{FIN|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|31}}||medzinárodný turnaj |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (7) |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1989/1990||predkolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>3 : 0||<center>1 |- |rowspan="6"|<center>Pohár UEFA||<center>1993/1994||1. kolo||{{ENG}} [[Aston Villa]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1994/1995||predkolo||{{NIR}} Portadown||<center>3 : 0||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]]||<center>2 : 1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1995/1996||predkolo||{{HRV}} [[NK Osijek]]||<center>4 : 0||<center>1 |- |1. kolo||{{DEU}} [[1. FC Kaiserslautern]]||<center>2 : 1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Spartak Trnava (2) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1997/1998||1. predkolo||{{MLT}} FC Birkirkara||<center>1 : 0||<center>1 |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1998/1999||predkolo||{{MKD}} Vardar Skopje||<center>2 : 0||<center>1 |} === Úspechy === * 3× majster Slovenska so Slovanom Bratislava 1994, 1995, 1996 * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * vicemajster Slovenska so Spartakom Trnava 1998 * 4× víťaz Slovenského pohára (1989, 1994, 1997 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * 2× víťaz Matičného pohára (1996 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * víťaz Cyperského pohára 2000 s Omoniou '''Individuálne''' * 3× Futbalista roka (1995, 1996, 1997) * 2× Osobnosť roka slovenskej ligy (1995, 1997) * 7× člen Jedenástky roka (1990, 1993, 1994, 1995, 1996, 1997, 1998) ===Funkcionárska a politická činnosť=== * Generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu (SFZ), 2002 - 2006 * Generálny manažér ŠK Slovan Bratislava, 2008 - 2011 * Prezident Únie ligových klubov (ÚLK), 2011 - 2014 * Generálny riaditeľ a tréner ŠK Slovan Bratislava, 2014 - 2015 * Športový a marketingový riaditeľ, MFK Ružomberok 2015 - * Poslanec Národnej rady SR == Peter Dubovský == Jeden z najväčších talentov slovenského futbalu, elegantný technik, vynikajúci strelec. S futbalom začínal v menšom bratislavskom klube TJ Vinohrady, ako 13-ročný sa stal hráčom [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], kde získal titul majstra Česko-Slovenska v kategórii žiakov aj dorastu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladké ovocie štvorročnej práce | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = júl | ročník = XXXI. | číslo = 132 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Maturitu zložili úspešne. Futbaloví dorastensi Slovana siedmykát majstrom Československa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = jún | ročník = XXXV. | číslo = 118 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 17-ročný, 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2) nastúpil symbolicky na posledné tri minúty. V ďalšom kole už odohral celý zápas proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ani keby už bol kozákom | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = XXII. | číslo = 15 | strany = 4,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil vo svojom štvrtom ligovom zápase 15. apríla 1990 v derby so [[FC Spartak Trnava|Spartakom Trnava]] (1 : 1). V sezóne 1991/92 strelil na jeseň 19 gólov, keď neskóroval iba v jedinom zápase, od 5. po 17. kolo mal sériu 13 zápasov s gólovým zápisom,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šanca blysnúť sa v Európe. Čo všetko prezrádza v súťaži kanonierov gólostroj Petra DUbovského | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 46 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> proti [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] sa blysol hetrikom (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert majstra Dubovského. 11 zápasov = 15 gólov! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XXXVI. | číslo = 210 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan lámal bradaté rekordy | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XXXVI. | číslo = 234 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan ťahal z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry, po 17 rokoch získal majstrovský titul,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský sa stal kráľom strelcov s rekordným počtom 27 gólov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazi Pohára Práce. Peter Dubovský rekordérom medzi kanoniermi | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a zaradil sa medzi [[Najlepší strelci Európy 1991/1992|najlepších kanonierov v Európe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Streleckí králi z európskych „dvorcov“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = júl | ročník = XLVI. | číslo = 172 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V poslednej „federálnej“ sezóne 1992/93 obhájil korunu kráľa strelcov s 24 gólmi,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bravó, Peter! Králi strelcov (od Vaníka po Dubovského) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 136 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> svojho konkurenta v súboji o prvenstvo Pavla Kuku zo Slavie predstihol v posledných dvoch kolách, v ktorých dal päť gólov – hetrik proti [[FK Dukla Praha|Dukle Praha]] (6 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poltuctové „DOVIDENIA“ | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 105 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a dva góly proti TJ Vítkovice (2 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koruna zostáva na Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 115 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský odohral v čs. lige 93 zápasov, strelil 59 gólov. V európskych pohároch dal gól hlavou [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2) v 1. kole [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj „profesori“ sa mýlia... | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = II. | číslo = 220 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dva góly strelil [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]] (4 : 1) v [[Liga majstrov UEFA|Európskom pohári majstrov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri zásahy do čierneho! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 221 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> O Dubovského mal záujem [[Louis van Gaal]], tréner [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]], kde mal nahradiť [[Dennis Bergkamp|Dennisa Bergkampa]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Ajaxu? | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 129 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nakoniec prestúpil do „kráľovského“ klubu [[Real Madrid CF|Real Madrid]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Realu Madrid! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 174 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[La Liga|Primera División]] debutoval 4. septembra 1993 v zápase s [[Club Atlético Osasuna|Osasunou]] (4 :1 ),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V premiére Realu Madrid aj Dubovský | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 208 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zostave Realu mu robili spoločnosť hviezdne mená – reprezentanti {{ESP|f|0|Španielska}} Emilio Butragueño, Sanchís, Míchel, [[Fernando Hierro]], Martín Vázquez, Čiľan [[Iván Zamorano]], Chorvát Robert Prosinečki.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Osasuna – Real Madrid 1:4 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=19000 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1993/94 odohral 26 zápasov, strelil jeden gól, 25. marca 1994 skóroval v zápase 24. kola proti [[Valencia CF|Valencii]] (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strelecké vykúpenie v útoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 73 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Real obsadil v lige 4. miesto, ale v decembri 1993 vyhral [[Supercopa de España|Španielsky superpohár]] v dvojzápase s [[FC Barcelona]], Dubovský v prvom zápase striedal Ivána Zamorana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Supercopa-Final Real Madrid-Barcelona 3-1 | url = https://www.bdfutbol.com/p/p.php?id=490070 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V prvej sezóne mal Dubovský stabilné miesto v zostave, tréner Benito Floro mu dôveroval, ale potom prišiel tréner [[Jorge Valdano]], Dubovský dostával menej príležitostí, navyše začala vychádzať nová hviezda Realu [[Raúl González Blanco|Raúl]]. Hoci pred sezónou 1994/95 zažiaril na turnaji v [[Cádiz]]e, kde dal dva góly v stretnutí proti [[SSC Neapol]] (4 : 1),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La gran noche de Dubovsky | url = https://www.lne.es/deportes/2017/02/15/gran-noche-dubovsky-19382431.html | dátum vydania = 15. 2. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = lne.es | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trofeo Ramón de Carranza (Cádiz-Spain) 1955-2025 | url = https://www.rsssf.org/tablesc/carranza.html#94 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rsssf.org | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne, v ktorej získal Real titul po štvorročnej nadvláde [[FC Barcelona|Barcelony]], odohral Dubovský len päť zápasov. Strelil jeden gól [[Real Zaragoza|Zaragoze]], strelou z 20 metrov uzavrel skóre na 3 : 0, bol to jeho prvý ligový gól po ročnej prestávke a zároveň jeho posledný gól v drese „bieleho baletu“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Bum“ pravačky po tridsiatich sekundách | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = apríl | ročník = IL. | číslo = 85 | strany = 5 a 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za Real skóroval aj v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] proti [[FC Lugano]] (3 : 0), dva góly dal aj v prípravnom zápase proti [[PSV Eindhoven]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 292 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po dvoch sezónach prestúpil do Realu Oviedo,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský definitívne v Oviede! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = júl | ročník = IL. | číslo = 172 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý ligový zápas v novom drese odohral 3. septembra 1995 proti Zaragoze (0 : 1), podľa denníka ''AS'' bol spolu s brankárom Morom najlepším hráčom Ovieda. V 3. kole sa vytiahol proti svojmu bývalému klubu, na víťazstve 3 : 2 nad Realom Madrid sa podieľal dvomi gólovými prihrávkami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prihrával na góly Olimu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 216 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský strelecky ožil, od 8. do 11. kola skóroval v štyroch zápasoch za sebou,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľavačka, čo potápa! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = november | ročník = IL. | číslo = 257 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne 1995/96 dal sedem gólov v 31 zápasoch. Päť sezón bol oporou klubu, hrajúceho väčšinou o záchranu v lige. V roku 1997 ho zranenie a operácia kolena vyradili na 10 mesiacov. V sezóne 1998/99 dokázalo Oviedo s Dubovským v zostave poraziť veľkokluby Barcelonu (2 : 1, Dubovský prihral na gól Fabiovi Pintovi) aj Real Madrid (1 : 0). V sezóne 1999/2000 pauzoval niekoľko zápasov pre zranenie členka, v predposlednom kole dal gól proti [[Rayo Vallecano]], Oviedo sa víťazstvom 2 : 1 zachránilo v lige. Posledný zápas v španielskej lige odohral 20. mája 2000 proti [[Real Sociedad de Fútbol|Realu Sociedad]] (0 : 1), v Primera División pôsobil sedem sezón s bilanciou 151 zápasov a 19 gólov. Jeho život sa skončil predčasne 23. júna 2000 na dovolenke v [[Thajsko|Thajsku]], zomrel na následky zranení po nešťastnom páde z útesu, keď sa pošmykol pri fotografovaní.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tragický skon Petra Dubovského | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský bol [[Futbalista roka 1993 (Slovensko)|Futbalistom roka 1993]], v tom istom roku obsadil ôsmu priečku v ankete talianskeho týždenníka '' Guerin Sportivo'' o najlepšieho mladého futbalistu Európy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Elegantný Slovák“ v prvej desiatke | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 173 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete Futbalista desaťročia bol druhý za [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]],<ref>{{cite web|url=http://www.sme.sk/c/763260/futbalista-desatrocia-u-nas-1-l-moravcik-2-p-dubovsky.html|title=Futbalista desaťročia u nás: 1. Ľ. Moravčík, 2. P. Dubovský|publisher=sme.sk|date=18. december 2002}}</ref> v ankete [[Futbalista storočia (Slovensko)|Futbalista storočia]] obsadil štvrté miesto. V roku 2024 bol uvedený in memoriam do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2025 v rámci spomienkového zápasu Internacionálov Slovenska s bývalými hráčmi Realu Madrid a Realu Oviedo pomenovali v [[Oviedo|Oviede]] na Dubovského počesť ulicu pri štadióne ''Paseo de Peter Dubovský''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ohromné gesto: V španielskom Oviede pomenujú ulicu po Petrovi Dubovskom | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/752234-ohromne-gesto-v-spanielskom-oviede-pomenuju-ulicu-po-petrovi-dubovskom/ | dátum vydania = 16. 6. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = INTERNACIONÁLI SR - Zápas na počesť Petra Dubovského, ktorý bude mať v Oviede ulicu | url = https://futbalsfz.sk/internacionali-sr-zapas-na-pocest-petra-dubovskeho-ktory-bude-mat-v-oviede-ulicu/ | dátum vydania = 12. 5. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na jeho pamiatku sa od roku 2000 udeľuje [[Cena Petra Dubovského]] pre najlepšieho slovenského futbalistu do 21 rokov. === Repre === V mládežníckych kategóriach hral v reprezentáciach do 17 a 18 rokov, nastrieľal v nich 18 gólov. S mužstvom [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] si zahral vo štvrťfinále ME 1992 proti [[Talianske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Taliansku U-21]]. V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] v kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v tomto stretnutí nastúpil v útoku s klubovým spoluhráčom [[Ladislav Pecko|Ladislavom Peckom]], kvarteto slovanistov v zápase doplnili ďalší debutant [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehra nepotešila, hra však povzbudila | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XXII. | číslo = 47 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral osem zápasov, s šiestimi gólmi bol najlepší strelec mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Česko-slovenský futbalový rok 1993. Najlepší strelec: Dubovský | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 301 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát skóroval 23. septembra 1992 v [[Košice|Košiciach]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (4 : 0), nezabudnuteľný je jeho čistý hattrick proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (5 : 2), keď najskôr dal gól z voleja, ďalší pridal strelou od žrde a skóre uzavrel z priameho kopu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Za dve červené Dubovského hattrick | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 127 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hattrick ide do sveta | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Strelecky sa presadil aj vo {{WAL|f|0|Walese}} (2 : 2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovského góly udržiavajú nádej | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 211 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a doma proti {{CYP|f|0|Cypru}} (3 : 0). 17. novembra 1993 v [[Brusel]]i odohrala reprezentácia pod názvom RČS posledný zápas spoločnej histórie s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), Dubovský spolu s [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]] a [[Jaroslav Timko|Jaroslavom Timkom]] boli jediní Slováci v mužstve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti dopísali poslednú kapitolu s číslom 499 v Bruseli | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/136634-futbalisti-dopisali-poslednu-kapitolu-s-cislom-499-v-bruseli/ | dátum vydania = 28. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Česko-Slovensko reprezentoval 14×, dal 6 gólov. V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 33 zápasov, strelil 12 gólov. Prvý raz nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvé dva góly, obidva z pokutového kopu strelil 20. apríla 1994 v Bratislave {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri domácej premiére národného mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát skóroval aj v priateľskom zápase s {{RUS|f|0|Ruskom}} (2 : 1) v marci 1995.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský triafa pravačkou i hlavou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = marec | ročník = XIL. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>. V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, strelil tri góly. Chýbal len v úvodnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}}, na ktorý ho neuvoľnil Real Madrid.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Proti Francúzom bez Dubovského! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 206 | strany = 1 a 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (2 : 1) strelil víťazný gól v poslednej minúte zápasu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Krôčik od kvalifikačného hrobu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = L. | číslo = 204 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Posledný krát obliekol reprezentačný dres 31. mája 2000 v [[Moskva|Moskve]] v priateľskom zápase s Ruskom (1 : 1). === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||23. 9. 1992||[[Košice]]||{{FRO|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|90.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>2.||rowspan="3"|2. 6. 1993||rowspan="3"|[[Košice]]||rowspan="3"|{{ROU|f|1}}||rowspan="3"|<center>5 : 2||rowspan="3"|{{gól|59}} <br/>{{gól|82}} <br/>{{gól|90}}||rowspan="3"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>3. |- |<center>4. |- |<center>5.||8. 9. 1993||[[Cardiff]]||{{WAL|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|68}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>6.||27. 10. 1993||[[Košice]]||{{CYP|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|12}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (12) |- |<center>7.||rowspan="2"|20. 4. 1994||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{HRV|f|1}}||rowspan="2"|<center>4 : 1||rowspan="2"|{{gól|24}}<br/>{{gól|61}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>8. |- |<center>9.||12. 11. 1994||[[Bukurešť]]||{{ROU|f|1}}||<center>2 : 3||{{gól|56}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>10.||rowspan="2"|8. 3. 1995||rowspan="2"|[[Košice]]||rowspan="2"|{{RUS|f|1}}||rowspan="2"|<center>2 : 1||rowspan="2"|{{gól|26}}<br/>{{gól|69}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>11. |- |<center>12.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|45}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>13.||11. 10. 1995||[[Bratislava]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|31}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>14.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>15.||22. 9. 1996||[[Bratislava]]||{{MLT|f|1}}||<center>6 : 0||{{gól|58}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>16.||23. 10. 1996||[[Bratislava]]||{{FRO|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|20}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>17.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|26}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |- |<center>18.||10. 10. 1998||[[Vaduz]]||{{LIE|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|13}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1991/1992||1. kolo||{{ESP}} [[Real Madrid]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1992/1993||1. kolo||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||<center>4 : 1||<center>2 |- ! colspan="6"| Góly za Real Madrid (1) |- |<center>PVP||<center>1993/1994||1. kolo||{{CHE}} [[FC Lugano]]||<center>3 : 0||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' '''Klubové''' * majster Československa 1992 so Slovanom Bratislava * majster Španielska 1995 s Realom Madrid * víťaz Španielskeho Superpohára 1993 s Realom Madrid '''Individuálne''' * Futbalista roka 1993 * 2. miesto v ankete Futbalista desaťročia * 2. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * 4. miesto v ankete Futbalista storočia na Slovensku * člen Siene slávy slovenského futbalu * najlepší strelec čs. ligy 1991/92 (27 gólov), 1992/93 (24 gólov) * najlepší strelec RČS v kvalifikácii MS 1994 (6 gólov) === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=5064 Peter Dubovský na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/peter-dubovsky/2122 Peter Dubovský na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.bdfutbol.com/en/j/j2240.html Peter Dubovský na bdfutbol.com] == Ľubomír Moravčík == Brilantný obojnohý technik s presnou prihrávkou a dobrou strelou, hravý typ futbalistu. Odchovanec nitrianskeho futbalu, v kategórii dorastu získal titul majstra Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mládež píše novú históriu. O majstrovi SSR a dorasteneckej lige | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 150 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 18-ročný v drese [[FC Nitra|Plastiky Nitra]] 16. októbra 1983 proti [[FK Teplice|Sklo Unionu Teplice]] (1 : 1). Potom čo Nitra vypadla z najvyššej súťaže, odohral dve sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej futbalovej lige]], v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] si Nitra vybojovala návrat medzi elitu s osembodovým náskokom pred [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanom Bratislava]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predstavujeme nováčik I. futbalovej ligy – Plastika Nitra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = jún | ročník = XL. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil Moravčík 19. augusta 1986 v domácom zápase s Bohemiansom Praha (2 : 3).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra Plastike nevyšla | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 195 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1988/89 obsadila Nitra tretie miesto v lige,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra vyhrala preteky o prsia. Obzretie za I. futbalovou ligou | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XLIII. | číslo = 145 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v poslednom kole si v priamom súboji s [[FK Dukla Praha|Duklou Praha]] (3 : 2) vybojovala miestenku v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď skóre stretnutia otvoril už v 9. minúte práve Moravčík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra s európskou etiketou! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XXI. | číslo = 25 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V PVP bude hrát Slovan, v Pohár UEFA Ostrava a Nitra | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/15/8.png | dátum vydania = 15. 6. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V Pohári UEFA vypadla Nitra v 1. kole s [[1. FC Köln]] po výsledkoch 1 : 4 a 0 : 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Keď bolo v Nitre na futbale 15-tisíc ľudí | url = https://mynitra.sme.sk/c/7385980/ked-bolo-v-nitre-na-futbale-15-tisic-ludi.html | dátum vydania = 17. 9. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mynitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1989/90 sa Moravčík zaradil medzi najlepších strelcov ligy, po jesennej časti bol s 10 gólmi dokonca v čele kanonierov. Darilo sa mu proti pražským klubom, gólom prispel k vysokej výhre 4 : 0 nad obhajcom titulu [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík náš, koľko gólov dáš? | periodikum = ŽIVOT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXXIX. | číslo = 46 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] dal dva góly (3 : 2). Na jar pridal štyri presné zásahy, v lige odohral celkom 119 zápasov, dal 30 gólov. Po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] prestúpil do francúzskeho klubu [[AS Saint-Étienne]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1990 proti [[Stade Rennais FC|Stade Rennes]] (0 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v talianskom duchu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = júl | ročník = XLIV. | číslo = 171 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 1. decembra 1990 v 18. kole proti [[Stade Brestois]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je strelec | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = december | ročník = XLIV. | číslo = 284 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo svojej premiérovej sezóne odohral 37 zápasov, so 7 gólmi bol najlepší strelec mužstva,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa góly | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 24 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> skóroval aj proti lídrovi [[Olympique Marseille]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Chapeau, Moravčík! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 66 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> jeho góly však nestačili na lepšie ako 13. miesto v tabuľke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa, mužstvo klesá... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XXIII. | číslo = 15 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 strelil štyri góly, po víťazstve 3 : 0 (1 gól) nad [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] ho športový denník ''L'Équipe'' označil za „čarodejníka“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = L'Équipe: Moravčík – čarodejník | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo [[Coupe de France|Francúzskom pohári]] sa s mužstvom dostal až do semifinále, kde ich zastavil [[FC Nantes]]. Moravčíkovým spoluhráčom bol v jarnej časti sezóny aj slovenský kanonier [[Milan Luhový]]. Výborne odštartoval sezónu 1992/93, v prvých štyroch kolách trikrát skóroval, po 7. kole mal na konte štyri góly a spolu s ďalšími šiestimi hráčmi viedol poradie najlepších kanonierov. Rovnaký počet gólov mal napríklad aj [[Rudi Völler]] z Marseille. O Moravčíkove služby prejavil záujem Bernard Tapie, majiteľ [[Olympique Marseille]], ale Moravčík napriek lákavej ponuke ostal v St. Étienne. Týždenník ''France Football'' uverejnil na titulnej strane Moravčíkovu fotografiu s nadpisom ''Moravčík, zelené zlato'', podľa klubových farieb ASSE.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na starom, a nie po starom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 261 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho výkony sa prejavili aj v hodnotení uznávaného týždenníka, ktorý ho vyhlásil za najlepšieho zahraničného hráča ligy v roku 1992.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík najlepší aj vo Francúzsku | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = II. | číslo = 2 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1995 zažiaril v prípravnom zápase s [[AC Miláno]], keď sa dvomi gólmi postaral o víťazstvo 2 : 1 nad „rossoneri“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík zdolal AC Miláno! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = august | ročník = IL. | číslo = 197 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AS Saint-Étienne - AC Milan, Match Amical (1995-1996) | url = https://www.asse-stats.com/match-asse-milan-ac-amical-1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = asse-stats.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1995/96 bol kapitánom mužstva, odohral 34 zápasov, strelil 7 gólov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zo zahraničnej tlače - L'Équipe. Moravčík talizmanom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 218 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> St. Étienne vypadlo do druhej ligy, Moravčík sa po šiestich sezónach rozlúčil s dresom ''Les Verts'' s bilanciou 197 zápasov a 31 gólov. Znova o neho prejavil záujem Olympique Marseille, nakoniec sa stal hráčom korzického klubu [[SC Bastia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dnešok je Bastia | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = júl | ročník = L. | číslo = 167 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V novom drese sa skvele uviedol, v prvých siedmich zápasoch strelil štyri góly, Bastia bola po 9. kole na druhej priečke ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľubomír Moravčík kráľom Korzičanov | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = V. | číslo = 37 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zápase 12. kola s [[AS Monaco]] však utrpel Moravčík po zákroku Emmanuela Petita zlomeninu nohy, po operácii nasledovala dlhá 133-dňová pauza bez futbalu. V máji 1997 podpísal zmluvu so švajčiarskym klubom [[FC Sion]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík podpísal na dva roky Sionu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 121 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý rátal s jeho skúsenosťami v Lige majstrov. V Sione začal s prípravou, no hneď na prvom tréningu sa mu obnovila zlomenina nohy a musel absolvovať operáciu, čím sa stal pre klub nepoužiteľný. Vrátil sa späť do Bastie, na ligový zápas nastúpil po šesťmesačnej pauze až v decembri 1997, prvý gól v sezóne strelil na jar 1998 v 31 .kole, keď prekonal spoluhráča z reprezentácie [[Alexander Vencel mladší|Alexandra Vencela]] v bráne [[RC Strasbourg Alsace|RC Štrasburg]] (1 : 1), skóroval aj v ďalšom kole proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (2 : 1). Posledný zápas vo francúzskej lige odohral 9. mája 1998, v súťaži odohral celkom 230 zápasov, dal 39 gólov. Stal sa hráčom MSV Duisburg,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Idem tam, kde ma chcú všetci | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = apríl | ročník = LII. | číslo = 99 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> premiéru v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] absolvoval 14. augusta 1998 proti [[Eintracht Frankfurt|Eintrachtu Frankfurt]] (2 : 1), časopis ''Kicker'' ho označil za najlepšieho hráča zápasu a zaradil ho do zostavy kola.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Podľa Kickeru: Moravčík mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = august | ročník = LII. | číslo = 190 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Napriek úspešnému debutu nebol Moravčík spokojný so svojou pozíciou v mužstve a po piatich zápasoch sa rozhodol ukončiť pôsobenie v klube. V októbri 1998 prestúpil do [[Celtic FC|Celticu Glasgow]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je v Celtiku Glasgow! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 245 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kde ho dotiahol tréner [[Jozef Vengloš]]. Prvý krát sa stalo, že slovenský tréner pôsobiaci v zahraničí angažoval slovenského futbalistu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vengloš verí, že Moravčík Celtiku pomôže | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 250 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> média sa posmešne vyjadrovali, že „strýko Joe“ si priviedol syna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík spomína na začiatky v Celticu: Písali, že prišiel stroskotanec, potom som všetkým vytrel kocúra | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/lubomir-moravcik-spomina-na-zaciatky-v-celtic-glasgow-pisali-ze-prisiel-stroskotanec-potom-som-vsetkym-vytrel-kocura-2023050216493091514 | dátum vydania = 10. 11. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Scottish Premiership|škótskej lige]] debutoval 7. novembra 1998 proti FC Dundee (6 : 1), Vo svojom treťom ligovom zápase zažiaril v derby s [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], pri výhre 5 : 1 dal dva góly a na ďalšie dva prihral, bolo to najvyššie víťazstvo Celticu nad rivalom od januára 1966.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol taký šťastný, že góly ani neoslavoval | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = november | ročník = LII. | číslo = 271 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Celtic FC - Rangers FC 5:1 (Premiership 1998/1999, 15. Round) | url = https://www.worldfootball.net/report/premiership-1998-1999-celtic-fc-rangers-fc_2/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = worldfootball.net | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1999/2000 sa strelecky prebudil v decembri, skóroval v troch ligových zápasoch po sebe [[Hibernian FC|Hibernian]] (4 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Stále parádny futbalový marš Ľubomíra Moravčíka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = december | ročník = LIII. | číslo = 281 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]] (6 : 0), [[Dundee United FC|Dundee United]] (4 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Roztopašné futbalové decko. Ľuboš Moravčík teraz exceluje v Celtiku Glasgow | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = marec | ročník = I. | číslo = 19 | strany = 24 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Celtic vyhral Ligový pohár po výhre 2 : 0 nad [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík s trofejou | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = marec | ročník = LIV. | číslo = 67 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> keď do finále posunul mužstvo Moravčíkov gól v semifinále, vo finále Škótskeho pohára prehrali s Rangers 0 : 1. V Pohári UEFA skóroval proti [[Girondins Bordeaux]] (1 : 2 po predĺžení). V sezóne 2000/01 získal Moravčík svoj prvý majstrovský titul v kariére,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík sa teší z prvého titulu | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = apríl | ročník = III. | číslo = 83 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne odohral 27 zápasov a s 9 gólmi bol tretí najlepší strelec mužstva. Celtic vyhral aj Škótsky pohár, vo finále zdolal [[Hibernian FC|FC Hibernian]] 3 : 0 a obhájil prvenstvo v Ligovom pohári po víťazstve 3 : 0 nad [[Kilmarnock FC|Kilmarnockom]], čím skompletizoval [[treble]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkov Celtic získal fantastický "treble" | periodikum = Košický denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 120 | strany = VIII | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako 36-ročný si prvý raz zahral prestížnu [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], v skupinovej fáze nastúpil v zápasoch s [[FC Porto]] (0 : 3), [[Rosenborg BK]] (0 : 2), skvelý výkon predviedol v zápase s [[Juventus FC|Juventusom Turín]], pri víťazstve 4 : 3 sa podieľal na troch góloch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík doslova exceloval | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 212 | strany = 19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík byl hvězdou v marném boji Celtiku | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/moravcik-byl-hvezdou-v-marnem-boji-celtiku.A011101_151710_fot_pohary_rou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 2001/02 obhájil Celtic titul, Moravčík nastúpil v lige 27×, dal šesť gólov. Moravčík sa stal počas štyroch sezón v Celticu miláčikom tribún, klubovou legendou, uviedli ho do Siene slávy klubu, bývalý spoluhráč z Celticu [[Švédsko|Švéd]] [[Henrik Larsson]] označil Moravčíka za jedného z najlepších futbalistov, s ktorými hral počas svojej kariéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hral s Ronaldom i Messim. Podľa švédskeho reprezentanta patril k najlepším aj Moravčík | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-larsson-najlepsi-hrac-moravcik-relacia-2026/ | dátum vydania = 10. 1. 2026 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v roku 2002 v japonskom klube JEF United Ičihara znovu pod vedením trénera Vengloša.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík do japonskej Ičihary za trénerom Venglošom? | periodikum = Spišský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 101 | strany = III | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát bol zvolený za najlepšieho hráča krajiny, v roku 1992 vyhral anketu [[Futbalista roka (Česko-Slovensko)|Futbalista roka v Československu]], o deväť rokov neskôr sa stal ako 36-ročný najstarším víťazom ankety [[Futbalista roka 2001 (Slovensko)|Futbalista roka na Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Titul futbalistu roka som si vytrucoval, vraví Moravčík | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/257191-titul-futbalistu-roka-som-si-vytrucoval-vravi-moravcik/ | dátum vydania = 28. 1. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Sedemkrát sa umiestnil v Top-3 spomínaných ankiet, v roku 2002 vyhral anketu Futbalista desaťročia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalistom desaťročia Moravčík | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 294 | strany = IV | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1999 sa Moravčíkovi dostalo cti zahrať si vo [[Výber sveta (futbal)|Výbere sveta]] v exhibičnom zápase proti jedenástke [[Nelson Mandela|Nelsona Mandelu]] v [[Johannesburg]]u, strelil gól po prihrávke [[Thomas Häßler|Thomasa Hässlera]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Má ďalšie pozvanie do výberu sveta! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 183 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trafil aj Moravčík | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 191 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 2024 bol uvedený do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Repre === Prvé reprezentačné štarty zbieral v olympijskom mužstve Česko-Slovenska v kvalifikácii o postup na [[Letné olympijské hry 1988|OH 1988 v Soule]]. Dres „olympionikov“ obliekol 12×, strelil jeden gól Fínsku (2 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príliš skromné víťazstvo | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = september | ročník = XLI. | číslo = 224 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S mužstvom vyhral v roku 1987 turnaj ''Merdeka cup'' v [[Malajzia|Malajzii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympionici dobyli Merdeku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = december | ročník = XIX. | číslo = 52 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S Výberom čs. ligy dvakrát vyhral ''Prezidentov pohár'' v [[Soul]]e, v roku 1988 dal vo finále víťazný gól olympionikom ZSSR (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Soul už počul našu hymnu... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 27 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 11. novembra 1987 v Prahe v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|ME 1988]] proti {{WAL|f|0|Walesu}} (2 : 0). Bol členom mužstva, ktoré si vybojovalo postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]]. V kvalifikácii odohral sedem zápasov, vynikol v zápase proti {{CHE|f|0|Švajčiarsku}} (3 : 0), prvý gól dal [[Tomáš Skuhravý]] hlavou po Moravčíkovom centri, tretí dal Moravčík krásnou strelou spoza šestnástky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nevedel sa dočkať konca | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 44 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dlouhé trápení, skvělý závěr | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/10/26/8.png | dátum vydania = 26. 10. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Na záverečnom turnaji v Taliansku odohral všetkých päť zápasov, vo štvrťfinále s {{DEU|f|0|Nemeckou spolkovou republikou}} (0 : 1) bol vylúčený po tom čo vykopol kopačku, ktorú mu prišliapol [[Pierre Littbarski]]. Ďalší veľký zápas odohral Moravčík v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2). Moravčík bol najlepším hráčom na ihrisku, prvý gól strelil po jeho centri do šestnástky [[Václav Daněk]], v 77. minúte dal víťazný gól, keď loptu odrazenú od žrde strelou zblízka dopravil do brány.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zásah v pravú chvíľu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XLIV. | číslo = 269 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V marci 1991 v priateľskom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) dal gól takmer z polovice ihriska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkova gólová paráda | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = II. | číslo = 74 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval 42×, dal šesť gólov. Po rozdelení [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa stal lídrom a kapitánom novotvoriacej sa reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri premiére národného mužstva na domácej pôde.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Posledný klinec zatĺkol kapitán | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 91 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] ako jediný odohral všetkých 10 zápasov, bol pri historicky prvom súťažnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), skóroval proti {{ISR|f|0|Izraelu}} (2 : 2). Ruský denník ''Sport-Express'' ho zaradil ako jediného Slováka do jedenástky kvalifikačnej skupiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v jedenástke našej skupiny | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = december | ročník = IL. | číslo = 278 | strany = 36 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol autorom historicky prvého gólu Slovenska v bojoch o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] v zápase s {{FRO|f|0|Faerskými ostrovmi}} (2 : 1). V roku 1998 bol s tromi gólmi najlepším strelcom reprezentácie. Posledný krát reprezentoval 11. októbra 2000 v Bratislave proti {{SWE|f|0|Švédsku}} (0 : 0) v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|MS 2002]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľ. Moravčík končí v reprezentácii! | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = II. | číslo = 237 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za národný tím odohral 37 zápasov, 24 s kapitánskou páskou, strelil šesť gólov. === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||25. 10. 1989||[[Praha]]||{{CHE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|88.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] |- |<center>2.||14. 11. 1990||[[Praha]]||{{ESP|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|77.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] |- |<center>3.||27. 3. 1991||[[Olomouc]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|42.}}||priateľský |- |<center>4.||25. 9. 1991||[[Oslo]]||{{NOR|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|53.}}||priateľský |- |<center>5.||19. 8. 1992||[[Bratislava]]||{{AUT|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|90.}}||priateľský |- |<center>6.||24. 3. 1993||[[Limassol]]||{{CYP|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|34.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (6) |- |<center>7.||20. 4. 1994||[[Bratislava]]||{{HRV|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|83.}}||priateľský |- |<center>8.||12. 10. 1994||[[Tel Aviv]]||{{ISR|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|14.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>9.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|13.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>10.||6. 2. 1998||[[Limassol]]||{{SVN|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|75.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>11.||7. 2. 1998||[[Limassol]]||{{ISL|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|63.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>12.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|37.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Celtic Glasgow (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2000/2001||predkolo||{{LUX}} Jeunesse Esch||<center>4 : 0||<center>2 |- |2. kolo||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]]||<center>1 : 2 pp||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' * štvrťfinalista MS 1990 * víťaz Merdeka Cupu 1987 s olympijským mužstvom Česko-Slovenska * 2× víťaz Prezidentského pohára s ligovým výberom Česko-Slovenska (1988, 1989) '''Klubové''' * 2× majster Škótska s Celticom Glasgow (2001, 2002) * víťaz Škótskeho pohára 2001 s Celticom * 2× víťaz Ligového pohára s Celticom (2000, 2001) * semifinalista Francúzskeho pohára 1993 s AS St. Étienne * účasť v Pohári UEFA 1989/90 s Plastikou Nitra '''Individuálne''' * Futbalista roka 1992 v Česko-Slovensku * Futbalista roka 2001 na Slovensku * Futbalista desaťročia (1993 - 2003) * 3. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * najlepší zahraničný hráč francúzskej ligy 1992 * člen Siene slávy slovenského futbalu * člen Siene slávy Celticu Glasgow === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=14327 Ľubomír Moravčík na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/lubomir-moravcik/2473 Ľubomír Moravčík na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.asse-stats.com/lubomir-moravcik Ľubomír Moravčík na asse-stats.com] *[https://www.fitbastats.com/celtic/player.php?playerid=2852 Ľubomír Moravčík na fitbastats.com] == Róbert Semeník == Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/ | dátum vydania = 22. 6. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = duklasport.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html | dátum vydania = 14. 6. 1996 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]* Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html | dátum vydania = 6. 6. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * návrat do BB <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2 | dátum vydania = 9. 1. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/ | dátum vydania = 8. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou* 2005 Slovenský pohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/ | dátum vydania = 8. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> dvojnásobný stovkár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/ | dátum vydania = 25. 9. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0) | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14 | dátum vydania = 9. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra] Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8× Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}* === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1995||rowspan="2"|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||<center>3:2||<center>1 |- |{{TUR}} Bursaspor||<center>1:1||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Duklu B. Bystrica (4) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="3"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||<center>3:0||<center>1 |- |rowspan="2"|2. predkolo||rowspan="2"|{{CHE}} FC Wil||<center>3:1||<center>2 |- |<center>1:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za FC Nitra (2) |- |<center>Pohár Intertoto||<center>2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||<center>3:1||<center>2 |} == Stanislav Šesták == [[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000 | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = XI. | číslo = 2508 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď dvaja urobia to isté... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 220 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šesták v Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = február | ročník = 47 | číslo = 29 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól materskému klubu Prešovu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Gólový zápis Šestáka | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = september | ročník = XIII. | číslo = 2936 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/ | dátum vydania = 9. 2. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/ | dátum vydania = 24. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Superpohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/ | dátum vydania = 18. 7. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/ | dátum vydania = 11. 8. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/ | dátum vydania = 11. 4. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/ | dátum vydania = 12. 12. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/ | dátum vydania = 13. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/ | dátum vydania = 16. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/ | dátum vydania = 3. 4. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]] === Reprezentačná kariéra === kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Suverénny postup | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = LIV. | číslo = 244 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov. == Róbert Vittek == Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/ | dátum vydania = 30. 8. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* v 2. bundeslige debutoval v zápase 5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/ | dátum vydania = 14. 9. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/ | dátum vydania = 10. 11. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/ | dátum vydania = 30. 10. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/ | dátum vydania = 12. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige | dátum vydania = 9. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 12. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[SV Werder Brémy]] (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/ | dátum vydania = 19. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekovci deklasovali Bayern | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/ | dátum vydania = 2. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara | dátum vydania = 28. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v semifinále a finále nehral pre zranenie* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. 2007/08 vypadli* Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/ | dátum vydania = 15. 11. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige. [[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/ | dátum vydania = 21. 8. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sita.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom | dátum vydania = 23. 10. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/ | dátum vydania = 1. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/ | dátum vydania = 14. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Marek Mintál == [[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76 prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov* Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/ | dátum vydania = 7. 3. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]* 24 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/ | dátum vydania = 22. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ | dátum vydania = 25. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/ | dátum vydania = 30. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Objav sezóny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ | dátum vydania = 7. 6. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]* Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/ | dátum vydania = 17. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/ | dátum vydania = 5. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, AE Larisa (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?] Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/] [[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/ | dátum vydania = 7. 7. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/ | dátum vydania = 29. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov. {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za MŠK Žilina (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1999||rowspan="2"|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||<center>2:0||<center>2 |- |{{FRA}} FC Metz||<center>2:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Norimberg (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2007/2008||rowspan="2"|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||<center>2:1||<center>2 |- |{{GRC}} AE Larisa||<center>3:1||<center>1 |} == Anton Moravčík== S futbalom začínal v Hlohovci, počas učňovských rokov hral v ŠK Baťovany, najskôr v doraste, majster Ponitria**19 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dorast ŠK Baťovany | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1947 | mesiac = november | ročník = | číslo = 167 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> potom v A-mužstve v divízii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom | periodikum = TEMPO | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = júl | ročník = LXXVI | číslo = 24 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu | periodikum = Cieľ | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = február | ročník = III. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 289 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov. V rokoch 1953 – 1954 bol počas voječiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0) | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva. [[ŠK Slovan Bratislava]] dvakrát [[Česko-slovenský pohár vo futbale]], Dukla a [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]** Európsky pohár majstrov, Pohár víťazov pohárov UEFA Tottenham Hotspur FC Prague Sydney**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík už na ceste | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = december | ročník = XIII. | číslo = 308 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> tréner Štefan Čambal, Slovan na zájazde gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Žiadal isi Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = január | ročník = XX. | číslo = 20 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1956 {{HUN|f|0|Maďarsko}} 4 : 2,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 59 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} 1 : 0 Maracana <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = august | ročník = IV. | číslo = 92 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tlieskali mu na Maracane | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1957 | mesiac = máj | ročník = II. | číslo = 19 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pepek bol prvý | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = február | ročník = IL. | číslo = 45 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1957 najlepší strelec repre 4 góly/5 z**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 153-154 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Bol v príprave na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]], zranil sa, 18. háč Kraus alebo Moravčík? <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = máj | ročník = VII. | číslo = 60 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Medzinárodný pohár dr. Geröa <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 53 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Pohár národov [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]] semifinále {{URS|f|0|Sovietsky zväz}} 0:3 posledný zápas**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = júl | ročník = VIII. | číslo = 81 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. S futbalom začínal v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presídlil po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Ako 17-ročný hral divíznu súťaž hral v [[Partizánske|Partizánskom]], tu si ho vyhliadla prvoligová [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]]. V jej drese debutoval v [[československá futbalová liga]] ešte v dorasteneckom veku* V roku 1953 narukoval do mužstva ÚDA Praha, v tom roku sa hrala len jednokolová súťaž a armádny klub, neskôr známy pod názvom [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] získal svoj prvý majstrovský titul. Moravčík k prvenstvu prispel *, v poslednom zápase dal päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7:0). V nasledujúcej sezóne bol Moravčík s ôsmimi gólmi najlepším strelcom vojakov. V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase práve proti Žiline* 4x naj. strelec, 6 hetrikov - stý gól [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4:0), prvý bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dosť pohodlné víťazstvo | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1961 | mesiac = november | ročník = IX. | číslo = 224 | strany = 1,2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 3x vicemajster, 2x Čs. pohár S druhým a tretím ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhral [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a to v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1:1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4:1, dva góly**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = júl | ročník = XI. | číslo = 142 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]-Slovan Bratislava (0:0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9:0.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = august | ročník = XI. | číslo = 152 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] ako prvý čs. klub, 1955 [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]* === Repre === {{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1:3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve. Moravčík zažiaril v roku [[1956]], keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách góly {{HUN|f|0|Maďarsku}} (4:2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a {{BRA|f|0|Brazílii}} (1:0) na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||rowspan="2"|20. 5. 1956||rowspan="2"|[[Budapešť]]||rowspan="2"|{{HUN|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:2||rowspan="2"|{{gól|27}}<br/> {{gól|55}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>2. |- |<center>3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||<center>1:0||{{gól|53}}||priateľský |- |<center>4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||<center>1:2|||{{gól|76}}||priateľský |- |<center>5.||rowspan="2"|13. 10. 1957||rowspan="2"|[[Viedeň]]||rowspan="2"|{{AUT|f|1}}||rowspan="2"|<center>2:2||rowspan="2"|{{gól|5}} <br/> {{gól|7}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>6. |- |<center>7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||<center>4:1||{{gól|23}}||priateľský |- |<center>8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||<center>2:1||{{gól|84}}||priateľský |- |<center>9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||<center>2:1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár |- |<center>10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||<center>4:0||{{gól|26}}||priateľský |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- |rowspan="2"|<center>EPM||rowspan="2"|<center>1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||<center>4:0||<center>1 |- |1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>1:0||<center>1 |- |rowspan="5"|<center>PVP||rowspan="3"|<center>1962/1963||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||<center>1:1||<center>1 |- |<center>1:0||<center>1 |- |štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||<center>2:0||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||<center>8:1||<center>2 |- |2. kolo||{{WAL}} Borough United||<center>3:0||<center>1 |} === Zdroje === *''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976 *''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981 == Tomáš Oravec == Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = novemeber | ročník = LII. | číslo = 270 | strany = 22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri body ako dar novému trénerovi | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 111 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 209 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min | dátum vydania = 8. 2. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov byl pět minut od titulu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn | dátum vydania = 10. 5. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot | dátum vydania = 7. 4. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca | dátum vydania = 5. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223 | dátum vydania = 3. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/ | dátum vydania = 2. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov. Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/ | dátum vydania = 11. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Panionios a Boavista Porto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/ | dátum vydania = 10. 1. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/ | dátum vydania = 29. 6. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/ | dátum vydania = 31. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/ | dátum vydania = 20. 5. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734 | dátum vydania = 12. 3. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 2010 majster**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/ | dátum vydania = 10. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/ | dátum vydania = 29. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes | dátum vydania = 18. 8. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/ | dátum vydania = 16. 9. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378 | dátum vydania = 29. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ | dátum vydania = 19. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>** Čína**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/ | dátum vydania = 2. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**11/3**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/ | dátum vydania = 27. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/ | dátum vydania = 13. 8. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = trnavskyhlas.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**Enosis Neon Paralimni === Reprezentačná kariéra === [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prvá vážna skúška na výbornú | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 203 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba] == Tomáš Medveď == S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = august | ročník = XXIII. | číslo = 33 | strany = 20,21 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poštárske k.o. košickým VSS | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = október | ročník = XLIV. | číslo = 248 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 149 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]]. V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = január | ročník = XLVIII. | číslo = 7 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | december | ročník = IL. | číslo = 586 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]] V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Návrat stratených synov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = január | ročník = L. | číslo = 3 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 58 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 190 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = september | ročník = LI. | číslo = 211 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** [[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 115 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Ulmu | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = júl | ročník = LIV. | číslo = 165 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0). návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5 | dátum vydania = 18. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka] [[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/ | dátum vydania = 26. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 4 góly Vasasu 6:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/ | dátum vydania = 19. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/ | dátum vydania = 24. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> prvý Slovák v čínskej lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/ | dátum vydania = 30. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V slov. lige obliekal dresy 8 klubov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/ | dátum vydania = 22. 2. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html | dátum vydania = 18. 10. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/ | dátum vydania = 28. 2. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, riaditeľ KLK <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/ | dátum vydania = 26. 7. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď naostro – tak s ostrými! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 268 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = november | ročník = XLVIII. | číslo = 90 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = august | ročník = XLVIII. | číslo = 167 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> == Tibor Mičinec == {{Infobox futbalista |meno = Tibor Mičinec |foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG |prezývka = ''Barón'' |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}} |rodné mesto = [[Kremnica]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |pozícia = útočník |roky = 1974-1978<br/>1978-79<br /> 1979-80<br/>1980-86, 1992 <br /> 1987-1989 <br />1989-1991 <br />1991<br />1994-1995 <br />1995-1996 |kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] <br/> VTJ Písek <br/> VTJ Tábor <br/>[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] <br /> [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] <br />[[Omonia Nikózia]] <br />[[CD Logroñés]] <br />[[ŠVARC Benešov]]<br />[[Svit Zlín]] |zápasy(góly) = <br/><br /><br/>154{{0}}(52)<br />{{0}}74{{0}}(28)<br />{{0}}50{{0}}(20)<br />{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}22{{0}}{{0}}(5)<br />{{0}}16{{0}}{{0}}(0) |národné mužstvo = {{CSK|f|1}} |reprezentačné roky = 1984-1987 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1) }} S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Znova medzi ligovou elitou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1977 | mesiac = jún | ročník = XXX. | číslo = 151 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = máj | ročník = XII. | číslo = 37 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Norma chlapcov od Botiča | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = september | ročník = XXXII. | číslo = 218 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mičinec sa mohol presláviť... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = jún | ročník = XXII. | číslo = 263 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bohemians poprvé mistrem | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png | dátum vydania = 13. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ve znamení klokana | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png | dátum vydania = 21. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Překvapení ve Vršovicích | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png | dátum vydania = 14. 3. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 144 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1982 | mesiac = november | ročník = XXXVI. | číslo = 262 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0:1, 1:3) nad ich sily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bohemians.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]. Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prim hráli Bohemians | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png | dátum vydania = 11. 12. 1984 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0:1 a skončil druhý za Spartou len o skóre <ref>.{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png | dátum vydania = 20. 6. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = marec | ročník = XIX. | číslo = 10 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228 | dátum vydania = 20. 5. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ =dac1904.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png | dátum vydania = 22. 6. 1987 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladká odmena za peknú sezónu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = jún | ročník = XIX. | číslo = 26 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vrcholom boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], vonku 1:3 Mičinec prihral na gól Szabanovi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png | dátum vydania = 27. 10. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> doma za stavu 0:2 prestrelil bránu** [http://www.fcdac1904.com/Archiv/1988_89/88_89_UEFA_2.kolo1_Bayern-DAC.htm] [[La Liga]] CD Logroñés 1 zápas proti [[Real Sociedad]] 15. 12. 1991, v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nikdy viac do Španielska! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 4 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953] [[AC Omonia]] 20 gólov, P-UEFA vyradili Slaviu Sofia 2 góly Bohemka stý gól proti Unionu Cheb, Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* === Reprezentačná kariéra === {{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii MS 1986 nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól* [https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png Vítězství nad silným soupeřem]. Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Orlica odletela bez koristi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = november | ročník = XIX. | číslo = 45 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2:1 hlavou po centri Levého === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Bohemians Praha (7) |- |rowspan="5"|<center>Pohár UEFA||<center>1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||<center>2:0||<center>1 |- |<center>1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||<center>4:0||<center>1 |- |<center>1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||<center>6:1||<center>3 |- |rowspan="2"|<center>1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||<center>4:1||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||<center>2:4||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za DAC Dunajská Streda (4) |- |rowspan="2"|<center>PVP||rowspan="2"|<center>1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||<center>5:1||<center>2 |- |1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>Pohár UEFA||<center>1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||<center>6:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>1990/1991||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{BGR}} Slavia Sofia||<center>1:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |} == Jozef Kožlej == Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na prešovskú nôtu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = máj | ročník = XLVI. | číslo = 112 | strany = 1,8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, finále Sparta<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 133 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Raz to muselo prísť! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = október | ročník = XLVI. | číslo = 254 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = február | ročník = XLVII. | číslo = 26 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Veľkolepé oslavy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 134 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V troch kolách za tri kluby? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále* V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najvyššie ciele vicemajstra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 148 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 4 góly Prešovu (5 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 102 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do odvety aj s nádejou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 187 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = december | ročník = LII. | číslo = 301 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> odkiaľ sa vrátil do Košíc. Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch! | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html | dátum vydania = 15. 5. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyprus, 2000-01 | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html | dátum vydania = 11. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/ | dátum vydania = 24. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = "Cyperčan" J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html | dátum vydania = 23. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753] Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005 2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/ | dátum vydania = 26. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 23. 10. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/] === Reprezentačná kariéra === Reprezentoval ČSFR 21,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťminútovka zo zlého sna! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21* {{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej medzi jankechovcov! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = október | ročník = L. | číslo = 244 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0) === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||<center>1:0||{{gól|83}}||priateľský |- |<center>2.||rowspan="2"|14. 5. 2002||rowspan="2"|[[Prešov]]||rowspan="2"|{{UZB|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:1||rowspan="2"|{{gól|47}} <br/> {{gól|79}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>3. |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||<center>4:1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||<center>8:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Olympiakos Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2001/2002||rowspan="2"|1. predkolo||rowspan="2"|{{HUN}} Dunaferr||<center>2:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (3) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||<center>4:0||<center>1 |- |2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||<center>1:1||<center>1 |- |<center>2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za AE Larissa (1) |- |<center>Pohár UEFA||<center>2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||<center>1:3||<center>1 |} ==Basketbalisti storočia== '''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = december | ročník = LIV. | číslo = 298 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===Basketbalisti storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalisti storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Stanislav Kropilák]]||<center>218 |- |<center>2.<center>||[[Richard Petruška]]||<center>76 |- |<center>3.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>71 |- |<center>4.<center>||[[Peter Rajniak]]||<center>68 |- |<center>5.<center>||[[Oto Matický]]||<center>67 |- |<center>6.<center>||[[Gustáv Hraška]]||<center>56 |- |<center>7.<center>||[[Boris Lukášik]]||<center>54 |- |<center>8.<center>||[[Juraj Žuffa]]||<center>35 |- |<center>9.<center>||[[Dušan Lukášik]]||<center>22 |- |<center>10.<center>||[[Ján Hluchý]] ||<center>18 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalistky storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Anna Kotočová]]||<center>164 |- |<center>2.<center>||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||<center>122 |- |<center>3.<center>||[[Andrea Kuklová]]||<center>70 |- |<center>4.<center>||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||<center>67 |- |<center>5.<center>||[[Eva Petrovičová]]||<center>55 |- |<center>6.<center>||[[Iveta Bieliková]]||<center>32 |- |<center>7.<center>||[[Zora Brziaková]]||<center>30 |- |<center>8.<center>||[[Yvetta Polláková]]||<center>22 |- |rowspan="2"|<center>9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||<center>21 |- |[[Nataša Dekanová]]||<center>21 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===Tréneri storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner mužov !Body |- |<center>1.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>20 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>17 |- |<center>3.<center>||Miroslav Rehák||<center>8 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner žien !Body |- |<center>1.<center>||[[Natália Hejková]]||<center>27 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>16 |- |<center>3.<center>||Jozef Hodál||<center>2 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Ján Hluchý== {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Hluchý |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[7. február]] [[1925]] |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlatý triumf ženevský | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1981 | mesiac = máj | ročník = XXVI. | číslo = 18 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]]. Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj v Sofii tretie | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = jún | ročník = V. | číslo = 24 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1971 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 150 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kmeť s duchom moderny | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = február | ročník = XXXIV. | číslo = 6 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = január | ročník = XLIII. | číslo = 20 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = marec | ročník = XLIII. | číslo = 67 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď počúvli Hluchého | periodikum = Život | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = apríl | ročník = XXXIX. | číslo = 14 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * člen Siene slávy slovenského basketbalu '''Trénerské úspechy''' * 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska * víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza * 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava * 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň * 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien ==Gustáv Herrmann== {{Infobox Osobnosť |Meno = Gustáv Herrmann |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[16. marec]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = november | ročník = LIV. | číslo = 270 | strany = 39 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava. V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/ | dátum vydania = 20. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Istanbulu vezieme striebro | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 127 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76). Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner) * 3. miesto na ME 1957 (tréner) * 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku * Tréner storočia v kategórii tréner mužov * člen Siene slávy slovenského basketbalu * Strieborné kruhy SŠOV == Najúspešnejší športovci Slovenska == V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie ** Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. "separovania" upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992 | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = XLVII. | číslo = 4 | strany = 7-9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===1958=== Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 5 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]] |- |<center>5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]] |- |<center>6.||Walter Renner||[[cyklistika]] |- |<center>7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]] |- |<center>8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]] |- |<center>9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]] |- |<center>10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} ===1962=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desať najlepších na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1962 | mesiac = december | ročník = X. | číslo = 258 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]] |- |<center>4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]] |- |<center>6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]] |- |<center>8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]] |- |<center>9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |} ===1963=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = december | ročník = XI. | číslo = 259-260 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]] |- |<center>5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]] |- |<center>6.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Vojtech Stantien||[[box]] |- |<center>9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]] |- |<center>3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku 1964 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = január | ročník = XIII. | číslo = 1 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia |- |<center>6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]] |- |<center>7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>9.||[[František Srna]]||motocyklový šport |- |<center>10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} ===1965=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} == BC Prievidza == V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html | dátum vydania = 12. 8. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = myhornanitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný "federálny" titul** === Bilancia v čs. lige === :{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93 :{{druhé miesto}} 1991/92 :{{tretie miesto}} 1990/91 === Umiestnenie v jednotlivých sezónach === {|width=100% |width=33%| *1961/62 - 10. miesto *1962/63 - 12. zostup *1966/67 - 8. *1967/68 - 12. zostup *1969/70 - 6. *1970/71 - 9. *1971/72 - 8. *1972/73 - 5. |width=33%| *1973/74 - 7. *1974/75 - 8. *1975/76 - 5. *1976/77 - 8. *1977/78 - 10. *1978/79 - 10. *1979/80 - 10. zostup *1981/82 - 7. |width=33%| *1982/83 - 11. zostup *1986/87 - 6. *1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3) *1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prievidza poprvé mistrem | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1989/90 - 6. *1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2) *1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3) *1992/93 - majster ČSFR <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod | url = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Majstrovské kádre <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021) | url = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>=== *1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý *1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}} *1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek *1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek *2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers *2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič === BC v európskych pohároch === [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm] [[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]] BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990) Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek), {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |rowspan="2"|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83) |- |osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93) |- |rowspan="2"|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78) |- |2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103) |- |rowspan="2"|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68) |- |2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93). |} '''Koračov pohár''' BC Prievidza - 6 ročníků Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997). {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107) |- |1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80) |- |rowspan="2"|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96) |- |1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111) |- |1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91) |- |rowspan="4"|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81) |- |rowspan="3"|štvrťfinálová <br/> skupina <br/> 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98) |- |{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74) |- |{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89) |} '''Saporta cup/FIBA European cup''' Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky) {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86) |- |1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107) |} '''FIBA Liga majstrov''' 2016/17 {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73 '''FIBA Europe Cup''' 2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque === Hráči BC Prievidza v reprezentácii === Uhnák, Jašš, Jančura, Marko == Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach == === Pohárové súťaže riadené UEFA === Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále** V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli** [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan korunoval slovenský polrok | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = máj | ročník = I. | číslo = 15 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper vo finále |- |rowspan="2"|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||<center>1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Benfica-Barcelona 3:2 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/ | dátum vydania = 10. 6. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||<center>2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/ | dátum vydania = 18. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/ | dátum vydania = 21. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper v semifinále |- |rowspan="4"|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||<center>1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||<center>1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |colspan="2"|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], <br/>[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||<center>1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = apríl | ročník = I. | číslo = 11 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||<center>2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1 |- |rowspan="4"|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0) | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1973 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png | dátum vydania = 17. 4. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2 |- |rowspan="5"|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png | dátum vydania = 21. 4. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html | dátum vydania = 14. 2. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = denik.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1 | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2:2 |- |[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||<center>2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/ | dátum vydania = 2. 6. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/ | dátum vydania = 14. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Pohárové súťaže iných konfederácií === * [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/ | dátum vydania = 6. 6. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól === Ostatné pohárové súťaže === '''SEP''' Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992. {|class="wikitable" ! Rok ! Meno/Klub ! Súper vo finále ! Poznámka |- |<center>1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále |- |<center>1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva |- |<center>1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0|| |- |<center>1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png | dátum vydania = 2. 11. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 <br/> Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec |- |<center>1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = júl | ročník = I. | číslo = 21 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 <br/>Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek |- |<center>1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina* |- |<center>1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým|| |} Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan '''Rappanov pohár''' {|class="wikitable" ! Rok ! Klub ! Súper vo finále ! Zostava |- |<center>1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 <br/> {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 <br/> {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 <br/> {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč|| |} '''Interpohár''' Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina '''Latinský pohár''' Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957. Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona Posledný víťaz: 1957 Real Madrid Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno *[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Nice 1:0 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Veľtržný pohár''' *Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA. [[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]** *[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Birmingham 4:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> == Majstrovské tituly== Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ | dátum vydania = 3. 12. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rimava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]** V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]** V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach** [[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]** Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé Právo, 1. 12. 1988 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto** [[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]** ==Poháre== [[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]** [[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]] [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) [[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]** [[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé [[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic | dátum vydania = 24. 2. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998 *[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012 {{FRA}} [[Coupe de la Ligue]] *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] [[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]** Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko, == Najviac pohárov v zahraničí == {|class="wikitable" !Počet <br/> titulov !width=150|Meno !Národný pohár !Ligový pohár !Superpohár |- |<center>5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} |- |<center>||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}|||| |- |<center>||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}} |- |<center>6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}} |- |<center>||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}|||| |- |<center>||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}|||| |- |<center>||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>||[[]]|||||| |} ===Tréneri s pohárovými trofejami=== {|class="wikitable" !width=150|Meno !Pohárové trofeje !Klub |- |[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)<br/> Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) <br/> {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952) |- |[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972) |- |[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974) |- |[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006) |- |[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] <br/> Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010) |- |[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015) |- |[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014) |} ===Ligové tituly=== * [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956 * [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975 * [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977 * [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991 * [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986 * [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994 * [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010 * [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014 == Klub ligových šampiónov == '''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera. {|class="wikitable" |- !Počer titulov !width=150|Meno !Hráčske tiuly !Trénerské tituly |- |<center>12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010 |- |<center>10||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014|| |- |<center>9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956 |- |<center>9||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024,2025 |- |<center>8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 || |- |<center>7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963|| |- |<center>7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943 |- |<center>7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975 |- |<center>7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014 |- |<center>6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951|| |- |<center>6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964|| |- |<center>6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994 |- |<center>6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999 |- |<center>6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009 |- |<center>6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009|| |- |<center>6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014|| |- |<center>6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998|| |- |<center>6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003|| |- |<center>6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021 |- |<center>6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025|| |- |<center>5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943|| |- |<center>5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955|| |- |<center>5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942|| |- |<center>5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951|| |- |<center>5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946|| |- |<center>5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973 |- |<center>5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan="6"|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 || |- |<center>5||[[Vladimír Hagara]]|| |- |<center>5||[[Anton Hrušecký]]|| |- |<center>5||[[Alojz Fandel]]|| |- |<center>5||[[Vojtech Varadín]]|| |- |<center>5||[[Stanislav Martinkovič]]|| |- |<center>5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014|| |- |<center>5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008|| |- |<center>5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013 |- |<center>5<center>||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5<center>||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019 |- |<center>5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024|| |} == Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>131 |- |{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||<center>2 |- |{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||<center>22 |- |{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||<center>23 |- |{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||<center>16 |- |{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||<center>100 |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||<center>15 |- |{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||<center>10 |- |{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||<center>4 |- |{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||<center>17 |- |{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||<center>32 |- |{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>28 |- |{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||<center>15 |- |{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>31 |- |{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||<center>23 |- |{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||<center>8 |- |{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||<center>31 |- |{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||<center>20 |- |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||<center>10 |- |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||<center>4 |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>29 |- |{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||<center>5 |- |{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||<center>16 |- |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||<center>18 |- |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||<center>25 |- |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||<center>13 |- |{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||<center>2 |- |{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||<center>17* |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||<center>17 |- |{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>19 |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||<center>42 |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||<center>14 |- |{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||<center>33 |- |{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>13 |- |{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>55 |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>32 |- |{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>27 |- |{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||<center>52 |- |{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>18 |- |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||<center>10 |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||<center>16 |- |{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||<center>8 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>33 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||<center>21 |- |{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||<center>6 |- |{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||<center>38 |- |{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||<center>6 |- |{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||<center>6 |- |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||<center>120 |- |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||<center>79 |- |{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||<center>78 |- |{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||<center>53 |- |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||<center>54 |- |{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||<center> |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Najviac gólov v kluboch== {|class="wikitable" !width=150|Klub !width=150|Najviac gólov !width=250|Ďalší strelci |- |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]] |- |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava <br> (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]] |- |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]] |- |[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]] |- |[[MFK Košice|VSS Košice <br> (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]] |- |[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]] |- |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina <br> (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]] |- |[[FC Nitra|FC Nitra <br> (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]] |- |[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]] |- |[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]] |- |[[AS Trenčín|AS Trenčín <br> (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]] |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]] |- |[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]] |- |[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]] |- |[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]] |- |[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]] |- |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] <br> 22 [[Marek Holmík]]|| |- |[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]|| |- |[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]|| |- |[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]|| |- |[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]|| |- |[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]|| |- |[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]|||| |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]|||| |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]|| |} 0mxetty7gmga1bzb24d4ikwbnrs5c1l 8211514 8211512 2026-05-10T07:54:07Z PeterKLK 94978 /* Ladislav Pecko */ aktualizácia 8211514 wikitext text/x-wiki {{Pieskovisko redaktora}} ==Miloš Glonek== Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = XXIII. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zvíťazila moderna | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1984 | mesiac = júl | ročník = XXXVIII. | číslo = 161 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre "17"<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = január | ročník = XVIII. | číslo = 3 | strany = 20 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode [[Dušan Tittel|Dušana Tittela]] do Francúzska sa stal lídrom obrany, v sezóne 1991/92 patril medzi najpríjemnejšie prekvapenia ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 289 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Majster 1992, v novembri 1992 prestúpil do talianskeho klubu [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> piaty Slovák, prvý po 50 rokoch** V [[Serie A|Serii A]] mal premiéru 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), v zápase strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ako strážca Caniggiu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 277 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, Glonek odohral v sezóne 23 zápasov, Ancona obsadila 17. miesto a vypadla. V sezóne 1993/94 pôsobil v [[Serie B|Serii B]], nastúpil v 31 zápasoch, 1994 finále [[Coppa Italia|Talianskeho pohára]] [[Sampdoria Janov]] (0 : 0,1 : 6)** prestup do SM Caen,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek Francúzom? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 220 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 14. októbra 1994 proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (1 : 0), v sezóne odohral 25 zápasov, s mužstvom vypadol* V [[Ligue 2]] sa po roku vrátili späť medzi elitu, 1996/97 znova vypadli** Po štyri a pol roku sa vrátil pomôcť Slovanu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Tomaschekom, Glonekom i Stúpalom! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 154 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý ustúpil z popredných pozícií. V sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] bol kapitánom mužstva, v [[Niké liga|slovenskej lige]] absolvoval víťaznú premiéru v 1. kole proti Humennému (5 : 1). Glonek veril, že sa vytvorí nové silné mužstvo, ale belasí skončili v lige až na 5. mieste. V predkole PVP síce vyradili [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]], no v 1. kole vypadli s [[FC Chelsea]]. Sklamaný Glonek sa vrátil späť do Caen, kde ďalšie tri sezóny pôsobil v Ligue 2. V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 13 zápasov. Najskôr neoficiálne zápasy na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mladí skrotili Stojkoviča | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = august | ročník = II. | číslo = 185 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin|Jean-Pierra Papina]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na Papina si trúfa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = 36 | číslo = 172 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prednosť však dostal sparťan Novotný. V prípravnom zápase s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2) sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra sa odkladá | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 239 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), v auguste 1992 {{AUT|f|0|Rakúsko}} (2 : 2) len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = XLVI. | číslo = 197 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek jednotkou | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = 37 | číslo = 163 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát sa tešil z víťazstva až v deviatom reprezentačnom štarte proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Práve preto, že Miloš Glonek v drese ČSFR ešte nevyhral, vyzýva: Držte nám palce! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 224 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral šesť zápasov, vrátane skvelého víťazstva 5 : 2 nad {{ROU|f|0|Rumunskom}}** V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} mal premiéru 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). Nastúpil v historicky prvom súťažnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 7. septembra 1994 v [[Bratislava|Bratislave]] s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), v kvalifikácii odohral šesť zápasov. Posledný krát reprezentoval 27. marca 1996 v [[Nitra|Nitre]] v priateľskom zápase proti {{BLR|f|0|Bielorusku}} (4 : 0), v národnom mužstve odohral 12 zápasov. === Úspechy === * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * finalista Talianskeho pohára 1994 s Anconou '''Individuálne''' * Jedenástka roka * 5. miesto v ankete Futbalista roka 1992 ==Ladislav Pecko== Legendárny hráč [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]]. Vynikal rýchlosťou a ťahom na bránu, začínal ako útočník, neskôr sa preorientoval na obrancu. Zaujímavé je, že na obidvoch postoch sa presadil do reprezentácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Čo je s vami?“ Ladislav Pecko: Trénujem v Petržalke, snívam, že raz sa dočkám vnuka, z ktorého urobím futbalistu“ | url = https://futbalsfz.sk/co-je-s-vami-ladislav-pecko-trenujem-v-petrzalke-snivam-ze-raz-sa-dockam-vnuka-z-ktoreho-urobim-futbalistu/ | dátum vydania = 27. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> S futbalom začínal ako žiak v [[TJ Tatran Krásno nad Kysucou|Tatrane Krásno nad Kysucou]], 2. dorasteneckú ligu si zahral v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde bol jeho spoluhráčom ďalší budúci slovanista [[Dušan Tittel]]. Na turnaji dorasteneckých mužstiev si oboch šikovných futbalistov vyhliadol vtedajší tréner dorastu Slovana [[Jozef Obert]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osa, ktorej žihadlá bolia... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = december | ročník = XLII. | číslo = 305 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Tittel odišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v roku 1984, o rok neskôr ho nasledoval aj Pecko. Najskôr hral v belasom drese dorasteneckú ligu, potom zbieral cenné skúsenosti v A-mužstve, ktoré hralo po vypadnutí z najvyššej súťaže tri sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Prvú príležitosť dostal v závere sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] od trénera Valéra Šveca proti Leviciam, celkom odohral v SNL 55 zápasov, dal 11 gólov. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1) rovnako ako Dušan Tittel a Jozef Juriga,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 27. novembra 1988 mužstvu TJ Vítkovice (3 : 2). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto a vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]. V [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] mal Slovan za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nečakané – rozdielom triedy! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = september | ročník = XLIII. | číslo = 216 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prehral v odvete 0 : 4 po predĺžení, Pecko hral v obidvoch zápasoch. V sezóne 1989/90 bol Slovan piaty, Pecko odohral 29 zápasov, dal sedem gólov, dvakrát skóroval v derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert belasej filharmónie. V útoku neudržateľný Pecko | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = 35 | číslo = 78 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a v sezóne 1990/91 už siahal na majstrovský titul. Počas rozbehnutej sezóny prejavil o Pecka záujem CD Logroñés, štvrtý tím španielskej [[La Liga|Primera División]], kde mal byť zapožičaný do konca sezóny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ladislav Pecko: Adios, Slovan! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XLV. | číslo = 87 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po zápase 22. kola s [[DAC Dunajská Streda]] (2 : 0), v ktorom vypracoval obidva góly belasých, sa s ním lúčili fanúšikovia transparentom ''„Lacko Pecko, neopúšťaj nás“''. Pecko odišiel na dva týždne do Španielska, no nakoniec nedošlo k dohode medzi klubmi a Pecko sa vrátil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko doma! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 85 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase prehral Slovan doma so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a ďalšou domácou prehrou s Hradcom Králové (0 : 1) sa pripravil o titul.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Clapci, nie ste vo forme! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 21 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko však ďalej bavil divákov, v zápase s Bohemiansom Praha prispel k výhre 4 : 0 dvomi gólmi, jeho šprintérske súboje s obrancami privádzali divákov do varu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Klokani“ ďaleko nedoskákali. Ladislav Pecko roztlieskal tribúny | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 101 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 získal Slovan titul po 17 rokoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osmy titul Slovana, dolu Banská Bystrica a Cheb | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 130 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> belasí ťahali ešte z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Každá pieseň sa raz skončí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 17 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v ankete týždenníka TIP ligová jedenástka roka 1991 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Všetci hrali na Máčalovu nôtu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 2 | strany = 11,12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na jeseň 1994 krátko hosťoval v mužstve [[FKD Drnovice|Petra Drnovice]], jeho účinkovanie v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] trvalo len tri zápasy. Ďalšie štyri tituly získal Pecko v [[Niké liga|slovenskej lige]], prvé tri sezóny bol Slovan suverén súťaže,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko najlepší pravý obranca! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 143 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan do tretice majstrom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = máj | ročník = L. | číslo = 124 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrtý titul získal [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Titul znova v belasom. Pecko bol „seknutý“, König v šoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 117 | strany = 6,10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V drese Slovana odohral rekordných * sezón a 431 ligových zápasov. V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1 doma),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Chelsea FC|FC Chelsea]] (0 :2 , 0 : 2). ===Reprezentačná kariéra=== V reprezentácii [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] odohral 13 zápasov, vrátane štvrťfinále ME 1990 proti Švédsku (1 : 2, 0 : 4). Vo februári 1990 dostal prvú pozvánku do A-mužstva {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}}, zúčastnil sa sústredenia na Kanárskych ostrovoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prianie nováčika Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = február | ročník = XLIV. | číslo = 36 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> bol v širšom kádri mužstva v rámci prípravy na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pozve aj ich "Ciao"? | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XXXV. | číslo = 12 | strany = 20-22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V národnom mužstve debutoval až po svetovom šampionáte 13. októbra 1990 v [[Paríž]]i v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2), v 83. minúte striedal Michala Bílka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čakanie /nielen na favorita/ | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XXXV. | číslo = 46 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1991 bol už pevnou súčasťou reprezentácie, nastúpil v deviatich zápasoch. Začiatkom roka patril k najlepším hráčom v stretnutiach s {{AUS|f|0|Austráliou}}, v marci zažiaril v prípravnom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) v [[Olomouc]]i, kde hral len 17 minút, no stihol dať gól hlavou a na ďalší prihrať [[Václav Daněk|Václavovi Daněkovi]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hanácka žatva ako sa patrí! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 74 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase kvalifikácie s ''Les Bleus'' v [[Bratislava|Bratislave]] nastúpil v základnej zostave v útoku s Pavlom Kukom, v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2) vytvoril útočnú dvojicu s klubovým spoluhráčom [[Peter Dubovský|Petrom Dubovským]], v zostave hrali aj ďalší slovanisti [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko prihral na vedúci gól Václavovi Němečkovi. V decembri 1991 proti {{BRA|f|0|Brazílii}} (1 : 2) striedal v 60. minúte Dubovského. {{SVK|f|0|Slovensko}} reprezentoval šesťkrát, prvý raz 16. augusta 1995 v [[Trabzon]]e v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] proti {{AZE|f|0|Azerbajdžanu}} (1 : 0). Hral aj v ďalších kvalifikačných zápasoch s {{ISR|f|0|Izraelom}} (1 : 0) a s {{ROU|f|0|Rumunskom}} (0 : 2). Po piatich rokoch sa vrátil do reprezentácie<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko opäť v reprezentácii! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 126 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a odohral ďalšie tri zápasy, na turnaji Kirin cup proti {{JPN|f|0|Japonsku}} (1 : 1), nastúpil aj v dvoch prípravných zápasoch proti {{GRC|f|0|Grécku}} (2 : 0) a {{ALG|f|0|Alžírsku}} (1 : 1). ===Trénerska kariéra=== V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] priviedol ako hlavný tréner Slovan k jeho piatemu titulu v slovenskej lige po 10 rokoch, asistentami boli Peckovi bývalí spoluhráči [[Vladimír Kinder]] a [[Marián Zeman]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovan je futbalovým majstrom Slovenska | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovan-je-futbalovym-majstrom-slovenska/ | dátum vydania = 13. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] pôsobil ako tréner aj v kluboch [[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] a [[MFK Ružomberok]], v [[2. slovenská futbalová liga|2. lige]] viedol mužstvá [[FC Petržalka]] a [[MFK Dolný Kubín]]. S reprezentáciou [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovenska do 17 rokov]] postúpil do semifinále ME U-17,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = U17 – Pred jedenástimi rokmi na domácom Eure 2013 až do semifinále | url = https://futbalsfz.sk/u17-pred-jedenastimi-rokmi-na-domacom-eure-2013-az-do-semifinale/ | dátum vydania = 17. 5. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> čím si zároveň vybojovali účasť na MS 2013 hráčov do 17 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pecko uzavrel nomináciu na MS do 17 rokov, sú v nej i legionári | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/294751-pecko-uzavrel-nominaciu-na-ms-do-17-rokov-su-v-nej-i-legionari/ | dátum vydania = 1. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na šampionáte postúpili mladí Slováci do osemfinále, kde prehrali s Uruguajom 2 : 4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mladí Slováci na MS do 17 rokov skončili. S Uruguajom prehrali 2:4 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/297690-mladi-slovaci-na-ms-do-17-rokov-skoncili-s-uruguajom-prehrali-24/ | dátum vydania = 29. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * 4× majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996, 1999) * 4× víťaz Slovenského pohára so Slovanom 1989, 1994, 1997, 1999 * víťaz Matičného pohára 1994 * člen Jedenástky roka 1990, 1991, 1995, 2000 Trénerské * majster Slovenska 2008/09 so Slovanom Bratislava * víťaz Slovenského pohára 2009 * semifinalista ME hráčov do 17 rokov (2013) * osemfinalista MS hráčov do 17 rokov (2013) ==Vladimír Kinder== S futbalom začínal ako žiak v [[ŠK Slovan Bratislava|Slovane Bratislava]], najskôr hrával v strede útoku, na ľavého obrancu sa preorientoval v juniorke pod trénerom Jozefom Valovičom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kinder už nechce mlčať: Poviem vám, v koho vrecku sa stratili milióny za môj prestup zo Slovana | url = https://sport24.pluska.sk/futbal/kinder-uz-nechce-mlcat-poviem-vam-v-koho-vrecku-sa-stratili-miliony-za-moj-prestup-zo-slovana | dátum vydania = 29. 3. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport24.pluska.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Po návrate z vojenčiny v Karlových Varoch sa hlásil v kabíne A-tímu Slovana. Pri svojej premiére v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 18. novembra 1990 nastúpil ako stredný útočník proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (4 : 2) a v 22. minúte strelil svoj prvý ligový gól. Slovan v tejto sezóne bojoval o titul so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]], s ktorou prehral doma v kľúčovom zápase 0 : 3<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a obsadil druhé miesto.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V nasledujúcej sezóne 1991/92 získal Slovan po 17 rokoch majstrovský titul, Kinder nastúpil v 29 zápasoch, strelil dva góly, jeden z nich rozhodol o víťazstve nad [[FC Baník Ostrava|Baníkom Ostrava]] (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ďalekonosná Kinderova strela | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 15 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ďalšie tri tituly získal v [[Niké liga|slovenskej lige]], kde patril k oporám belasých a k najväčším osobnostiam súťaže. Dvakrát získal „Cenu Antona Ondruša“ pre najlepšieho hráča sezóny v ankete, v ktorej hlasovali hráči ligových klubov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tréner Galis, futbalista Kinder. Vyhral super chalan | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = jún | ročník = XLVIII. | číslo = 141 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vlaňajšok ako cez „kopirák“: opäť Galis, opäť Kinder! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 139 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1993 sa prvý krát objavil v ankete [[Jedenástka roka (anketa)|Jedenástke roka]], nechýbal ani na jednom hlasovacom lístku, všetci hlasujúci tréneri ho zaradili do najlepšej zostavy roka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Stopercentný“ iba Kinder | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 296 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 vyhral anketu [[Futbalista roka 1994 (Slovensko)|Futbalista roka]]. V decembri 1995 nastúpil v mužstve „vianočných hviezd“ spolu s [[Marián Zeman|Mariánom Zemanom]] proti [[AC Miláno]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenské „vianočné hviezdy“ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = január | ročník = XXVI. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), bol pri víťazstvách nad [[Fußball-Bundesliga|bundesligovými]] klubmi [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1996 skóroval v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Trabzonspor]]u, strelou spoza šestnástky do „šibenice“ rozhodol o víťazstve 2 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šok, hlavička, lahôdka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = august | ročník = 41 | číslo = 153 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Naposledy obliekol dres Slovana v novembri 1996 proti [[FK Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]], k víťazstvu 5 : 0 prispel gólom. V decembri 1996 prestúpil do anglického klubu [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]], stal sa tak prvým slovenským futbalistom v [[Premier League]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dres číslo 7 má už svojho pána | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = január | ročník = LI. | číslo = 15 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V súťaži debutoval 1. marca 1997 proti [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] (1 : 3),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehrou okorenená premiéra | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 51 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól dal vo svojom druhom zápase 5. marca 1997 proti [[Derby County FC|Derby County]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pravačka zavelila k poltuctovej nádielke | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 55 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne [[FA Premier League 1996/1997|1996/97]] stihol odohrať 6 zápasov, „Boro“ vypadli, ale darilo sa im v pohárových súťažiach. Kinder sa stal prvým Slovákom, ktorý hral vo finále [[FA Cup|Anglického pohára]] 1997, Middlesbrough prehral s [[Chelsea FC|Chelsea]] 0 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vladimír Kinder na poslednú štvrťhodinu. Zážitok, ktorý sa už nemusí opakovať | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 113 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Nastúpil aj v opakovanom finálovom zápase [[EFL Cup|Ligového pohára]], pri prehre s [[Leicester City FC|Leicestrom City]] 0 : 1 po predĺžení odohral celých 120 minút.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Napriek prehre – potlesk! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = apríl | ročník = LI. | číslo = 89 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1998 odohral celý zápas vo finále Ligového pohára s Chelsea (0 : 2 po predĺžení),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder si zahral s Gascoigneom | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 74 | strany = 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v priebehu jedného roka bol trikrát vo finále pohárových súťaží, ani raz však nezískal víťaznú trofej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do tretice – všetko zlé! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 75 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ďalšej sezóne si Middlesbrough vybojoval postup z [[EFL Championship]], Kinder nastúpil v 26 zápasoch, dvakrát skóroval. V sezóne [[FA Premier League 1998/1999|1998/99]] nastúpil len v piatich zápasoch, dal dva góly. V 5. kole v septembri skóroval proti [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] (3 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri strely – jeden gól | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = september | ročník = LII. | číslo = 212 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> sedem mesiacov mu tréner Bryan Robson nedal príležitosť, nastúpil až v 34. kole v apríli 1999 a znova skóroval proti [[Coventry City FC|Coventry City]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder hral, ba dal aj gól! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = apríl | ročník = LIII. | číslo = 89 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Svoje pôsobenie v Middlesbrough ukončil predčasne po dva a pol roku, o jeho služby malo záujem viacero klubov. S francúzskym klubom [[SC Bastia]] bol na sústredení, pripravoval sa s Artmediou aj so Slovanom, nakoniec podpísal zmluvu s [[FKD Drnovice|Petrou Drnovice]]. V [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval v sezóne [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]] v 17. kole proti Brnu (3 : 2), celkom odohral v súťaži 19 zápasov bez gólového zápisu. V novembri 2000 sa stal hráčom [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]], po štyroch rokoch sa vrátil na slovenské trávniky v mestskom derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (1 : 4). Ako kapitán priviedol mužstvo k historickému 2. miestu v lige v sezóne [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]]. Artmedia sa prvý krát stala najlepším bratislavským klubom a vybojovala si účasť v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Artmedia v Európe! Štrngli si s Pohárom UEFA | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 115 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 34-ročný Kinder patril k najvýraznejším osobnostiam celej ligy, svojimi výkonmi si vyslúžil už šiesty raz miesto v [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástke sezóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kto by to bol čakal po zlom úvode... | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 133 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej sezóne prestúpil do druholigového rakúskeho klubu SC Untersiebenbrunn. V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] sa ako asistent trénera [[Ladislav Pecko|Ladislava Pecka]] podieľal na zisku majstrovského titulu Slovana. ===Repre=== {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval raz, tréner [[Václav Ježek]] mu dal príležitosť v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]], 16. júna 1993 proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0) striedal v 54. minúte Pavla Kuku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aspoň na pár minút... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 137 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol aj v nominácii na posledný zápas s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), do hry však nezasiahol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vencel áno, Molnár nie | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 261 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 38 zápasov, bol pri prvom oficiálnom vystúpení národného mužstva 2. februára 1994 proti {{UAE|f|0|Spojeným arabským emirátom}} (1 : 0), aj pri prvom domácom zápase 20. apríla 1994 v Bratislave proti {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1), v ktorom strelil svoj jediný reprezentačný gól.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Patril k oporám reprezentácie v kvalifikačných zápasoch o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] i [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]], v roku 1994 ako jediný nastúpil vo všetkých medzištátnych zápasoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenská futbalová reprezentácia v roku 1994. Iba Kinder vo všetkých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 299 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po prehre 0 : 3 v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v októbri 1998 sa vytratil z reprezentácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Možno som nastúpiť nemal... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 239 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po troch rokoch ho tréner [[Jozef Adamec]] nominoval na prípravný zápas s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder namiesto Tomascheka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = august | ročník = 46 | číslo = 155 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v ktorom Kinder naposledy obliekol reprezentačný dres. ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996) * víťaz Slovenského pohára 1994 * víťaz Matičného pohára 1994, 1996 * vicemajster Slovenska 2001/02 s Artmediou * finalista FA Cupu 1997 s FC Middlesbrough * 2× finalista Ligového pohára s FC Middlesbrough (1997, 1998) Individuálne * Futbalista roka 1994 * 2× najlepší hráč slovenskej ligy (1994, 1995)* * 6× člen Jedenástky roka/sezóny (1993, 1994, 1995, 1996, 2001, 2002) ==Dušan Tittel== Vynikal spoľahlivosťou a stabilnými výkonmi, jeho prednosťami boli streľba zo štandardných situácii a hra hlavou. Rodák z [[Námestovo|Námestova]] začínal s futbalom ako 8-ročný v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], v mládežníckych kategóriach hrával v útoku. Na turnaji dorastencov v Dolnom Kubíne si ho všimol [[Jozef Obert]], tréner dorastu Slovana Bratislava. V roku 1984 prišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], s mužstvom dorastencov sa stal majstrom Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naše športové nádeje | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = september | ročník = XXXIX. | číslo = 209 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho spoluhráčmi v majstrovskom tíme boli aj ďalšie neskoršie opory A-mužstva [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]] [[Alexander Vencel mladší]], Miroslav Chvíla, Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dočkali sa. Predstavujeme dorasteneckého majstra SSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = jún | ročník = XXXIX. | číslo = 147 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1985 vypadol Slovan z najvyššej súťaže a tri sezóny sa snažil o návrat medzi elitu v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Tittel odohral v SNL 84 zápasov, prvý seniorský gól v belasom drese strelil v 1. kole sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1986/1987|1986/87]] proti Tesle Stropkov (5 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naplnené túžby | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 194 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1), ligovú premiéru absolvovali tiež [[Ladislav Pecko]] a Jozef Juriga.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil 23. októbra 1988 Spartaku Hradec Králové (3 : 0). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty. V roku 1989 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]], v 1. kole [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]] mal za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 (Tittel dal gól)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nečakané – rozdielom triedy! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = september | ročník = XLIII. | číslo = 216 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prehrali v odvete 0 : 4 po predĺžení. Tittel hrával v stopérskej dvojici s reprezentantom [[Vladimír Kinier|Vladimírom Kinierom]], popri ktorom vyrástol na jednu z opôr Slovana.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Rozprávanie o Dušanovi Tittelovi, futbalistovi Slovana Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 178 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Stal sa objavom sezóny 1990/91,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Iba titul nás uspokojí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = január | ročník = XXIII. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> osobnosťou číslo jeden, Slovan bojoval o titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Paradoxne, v sezóne 1991/92, keď Slovan získal titul po 17 rokoch, nebol Tittel pri tom, bol už hráčom francúzskeho klubu [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1991 proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], hneď v premiére skóroval, v 89. minúte strelou z 25 metrov vyrovnal na 1 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov a Daňkov debut par excellence | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = júl | ročník = XXIII. | číslo = 30 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po roku a pol sa vrátil späť do Slovana, v jarnej časti poslednej sezóny „federálnej“ ligy prispel k tretej priečke belasých. V auguste 1993 odštartoval prvý ročník samostatnej [[Niké liga|slovenskej ligy]], Slovan bol suverénom prvých troch sezón, v ktorých získal majstrovský hetrik. Tittel bol trikrát členom majstrovského mužstva, v rokoch 1994 a 1997 získal aj Slovenský pohár. V európskych pohároch nedosiahol Slovan výraznejší úspech, ako majstra ho zaradili len do [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]], so silnými súpermi odohral hlavne doma vyrovnané zápasy. Tittel strelil góly proti [[Aston Villa|Aston Ville]] (1 : 2), [[Borussia Dortmund|Borussii Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac =október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac =september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej ére v Slovane vymenil belasé farby za červeno-čierny dres [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]], prvý gól strelil práve v derby proti Slovanu (4 : 0). S klubom sa stal vicemajstrom v sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]], v roku 1998 vyhral už štvrtý raz v kariére Slovenský pohár (vo finále dal gól)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vicemajster vystúpil z majstrovho tieňa | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = jún | ročník = LII. | číslo = 130 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Superpohár je "andelský" | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = júl | ročník = LII. | číslo = 166 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trnavčania boli v obidvoch prípadoch boli úspešnejší ako majstrovský tím [[1. FC Košice]] (2 : 0 a 3 : 1). Tittel patril k ofenzívnym typom obrancu, často sa presadzoval strelecky,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov päťdesiaty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = november | ročník = LI. | číslo = 252 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> celkom strelil 62 ligových gólov. Po dvoch sezónach v Trnave pokračoval v kariére v [[AC Omonia|Omonii Nikózia]], kde mu pribudla ďalšia trofej – Cyperský pohár v roku 2000.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittel víťazom Cyperského pohára! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 111 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo februári 2001 sa vrátil do Slovana, kde v jarnej časti sezóny ukončil hráčsku kariéru. Trikrát vyhral anketu [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trecampeon Dušan Tittel! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = december | ročník = LI. | číslo = 289 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát sa stal Osobnosťou roka v ankete organizovanej redakciou športu [[Slovenská televízia|STV]] a denníkom ''Šport''. Vo futbale ostal pôsobiť v rôznych funcionárskych a manažérskych funkciách. V roku 2023 sa ako člen strany [[HLAS – sociálna demokracia]] stal poslancom [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. Reprezentoval päťkrát mužstvo [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]], s ktorým hral vo štvrťfinále ME 1988 proti Grécku. V roku 1989 sa dostal do nominácie A-mužstva na turnaj vo švajčiarskom [[Aarau]], zahral si v prípravnom zápase a FC Chur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelova premiéra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 158 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V apríli 1990 nastúpil v zápase B-mužstiev ČSFR a Anglicka (0 : 2). V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 11 zápasov, debutoval 29. augusta 1990 proti {{FIN|f|0|Fínsku}} (1 : 1). Bolo to prvé vystúpenie po úspešných [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]], pod vedením nového trénera Milana Máčalu debutovalo sedem nováčikov. V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] nastúpil v piatich zápasoch, vo {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2) prihrával na gól [[Tomáš Skuhravý|Skuhravému]], doma proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2) po jeho strele odrazenej od žrde strelil víťazný gól [[Ľubomír Moravčík]]. Po roku 1993 patril k lídrom reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}, v jej drese odohral 44 zápasov a dal 7 gólov, v siedmich zápasoch bol kapitánom mužstva. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil 29. apríla 1994 v [[Moskva|Moskve]] proti {{RUS|f|0|Rusku}} (1 : 2). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] nastúpil vo všetkých desiatich zápasoch a so štyrmi gólmi bol najlepším strelcom mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťzápasoví traja, deväťstominútový len Tittel | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = október | ročník = LI. | číslo = 239 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trikrát skóroval v zápasoch s {{MLT|f|0|Maltou}} (6 : 0, 2 : 0), najkrajší gól strelil {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 4), keď z 30 metrov prekonal brankára Andoniho Zubizarretu. S reprezentáciou sa rozlúčil 14. októbra 1998 v Bratislave prehrou 0 : 3 s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]]. {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||29. 5. 1994||[[Moskva]]||{{RUS|f|1}}||<center>1 : 2||{{gól|33}}||priateľský |- |<center>2.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|35}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>3.||rowspan="2"|22. 9. 1996||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{MLT|f|1}}||rowspan="2"|<center>6 : 0||rowspan="2"|{{gól|13}}<br/>{{gól|82}}||rowspan="2"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>4. |- |<center>5.||13. 11. 1996||[[Santa Cruz de Tenerife]]||{{ESP|f|1}}||<center>1 : 4||{{gól|39}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>6.||31. 3. 1997||[[Valletta|La Valletta]]||{{MLT|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>7.||9. 2. 1998||[[Larnaka]]||{{FIN|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|31}}||medzinárodný turnaj |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (7) |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1989/1990||predkolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>3 : 0||<center>1 |- |rowspan="6"|<center>Pohár UEFA||<center>1993/1994||1. kolo||{{ENG}} [[Aston Villa]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1994/1995||predkolo||{{NIR}} Portadown||<center>3 : 0||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]]||<center>2 : 1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1995/1996||predkolo||{{HRV}} [[NK Osijek]]||<center>4 : 0||<center>1 |- |1. kolo||{{DEU}} [[1. FC Kaiserslautern]]||<center>2 : 1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Spartak Trnava (2) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1997/1998||1. predkolo||{{MLT}} FC Birkirkara||<center>1 : 0||<center>1 |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1998/1999||predkolo||{{MKD}} Vardar Skopje||<center>2 : 0||<center>1 |} === Úspechy === * 3× majster Slovenska so Slovanom Bratislava 1994, 1995, 1996 * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * vicemajster Slovenska so Spartakom Trnava 1998 * 4× víťaz Slovenského pohára (1989, 1994, 1997 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * 2× víťaz Matičného pohára (1996 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * víťaz Cyperského pohára 2000 s Omoniou '''Individuálne''' * 3× Futbalista roka (1995, 1996, 1997) * 2× Osobnosť roka slovenskej ligy (1995, 1997) * 7× člen Jedenástky roka (1990, 1993, 1994, 1995, 1996, 1997, 1998) ===Funkcionárska a politická činnosť=== * Generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu (SFZ), 2002 - 2006 * Generálny manažér ŠK Slovan Bratislava, 2008 - 2011 * Prezident Únie ligových klubov (ÚLK), 2011 - 2014 * Generálny riaditeľ a tréner ŠK Slovan Bratislava, 2014 - 2015 * Športový a marketingový riaditeľ, MFK Ružomberok 2015 - * Poslanec Národnej rady SR == Peter Dubovský == Jeden z najväčších talentov slovenského futbalu, elegantný technik, vynikajúci strelec. S futbalom začínal v menšom bratislavskom klube TJ Vinohrady, ako 13-ročný sa stal hráčom [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], kde získal titul majstra Česko-Slovenska v kategórii žiakov aj dorastu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladké ovocie štvorročnej práce | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = júl | ročník = XXXI. | číslo = 132 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Maturitu zložili úspešne. Futbaloví dorastensi Slovana siedmykát majstrom Československa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = jún | ročník = XXXV. | číslo = 118 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 17-ročný, 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2) nastúpil symbolicky na posledné tri minúty. V ďalšom kole už odohral celý zápas proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ani keby už bol kozákom | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = XXII. | číslo = 15 | strany = 4,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil vo svojom štvrtom ligovom zápase 15. apríla 1990 v derby so [[FC Spartak Trnava|Spartakom Trnava]] (1 : 1). V sezóne 1991/92 strelil na jeseň 19 gólov, keď neskóroval iba v jedinom zápase, od 5. po 17. kolo mal sériu 13 zápasov s gólovým zápisom,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šanca blysnúť sa v Európe. Čo všetko prezrádza v súťaži kanonierov gólostroj Petra DUbovského | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 46 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> proti [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] sa blysol hetrikom (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert majstra Dubovského. 11 zápasov = 15 gólov! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XXXVI. | číslo = 210 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan lámal bradaté rekordy | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XXXVI. | číslo = 234 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan ťahal z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry, po 17 rokoch získal majstrovský titul,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský sa stal kráľom strelcov s rekordným počtom 27 gólov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazi Pohára Práce. Peter Dubovský rekordérom medzi kanoniermi | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a zaradil sa medzi [[Najlepší strelci Európy 1991/1992|najlepších kanonierov v Európe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Streleckí králi z európskych „dvorcov“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = júl | ročník = XLVI. | číslo = 172 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V poslednej „federálnej“ sezóne 1992/93 obhájil korunu kráľa strelcov s 24 gólmi,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bravó, Peter! Králi strelcov (od Vaníka po Dubovského) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 136 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> svojho konkurenta v súboji o prvenstvo Pavla Kuku zo Slavie predstihol v posledných dvoch kolách, v ktorých dal päť gólov – hetrik proti [[FK Dukla Praha|Dukle Praha]] (6 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poltuctové „DOVIDENIA“ | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 105 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a dva góly proti TJ Vítkovice (2 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koruna zostáva na Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 115 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský odohral v čs. lige 93 zápasov, strelil 59 gólov. V európskych pohároch dal gól hlavou [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2) v 1. kole [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj „profesori“ sa mýlia... | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = II. | číslo = 220 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dva góly strelil [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]] (4 : 1) v [[Liga majstrov UEFA|Európskom pohári majstrov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri zásahy do čierneho! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 221 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> O Dubovského mal záujem [[Louis van Gaal]], tréner [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]], kde mal nahradiť [[Dennis Bergkamp|Dennisa Bergkampa]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Ajaxu? | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 129 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nakoniec prestúpil do „kráľovského“ klubu [[Real Madrid CF|Real Madrid]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Realu Madrid! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 174 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[La Liga|Primera División]] debutoval 4. septembra 1993 v zápase s [[Club Atlético Osasuna|Osasunou]] (4 :1 ),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V premiére Realu Madrid aj Dubovský | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 208 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zostave Realu mu robili spoločnosť hviezdne mená – reprezentanti {{ESP|f|0|Španielska}} Emilio Butragueño, Sanchís, Míchel, [[Fernando Hierro]], Martín Vázquez, Čiľan [[Iván Zamorano]], Chorvát Robert Prosinečki.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Osasuna – Real Madrid 1:4 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=19000 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1993/94 odohral 26 zápasov, strelil jeden gól, 25. marca 1994 skóroval v zápase 24. kola proti [[Valencia CF|Valencii]] (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strelecké vykúpenie v útoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 73 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Real obsadil v lige 4. miesto, ale v decembri 1993 vyhral [[Supercopa de España|Španielsky superpohár]] v dvojzápase s [[FC Barcelona]], Dubovský v prvom zápase striedal Ivána Zamorana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Supercopa-Final Real Madrid-Barcelona 3-1 | url = https://www.bdfutbol.com/p/p.php?id=490070 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V prvej sezóne mal Dubovský stabilné miesto v zostave, tréner Benito Floro mu dôveroval, ale potom prišiel tréner [[Jorge Valdano]], Dubovský dostával menej príležitostí, navyše začala vychádzať nová hviezda Realu [[Raúl González Blanco|Raúl]]. Hoci pred sezónou 1994/95 zažiaril na turnaji v [[Cádiz]]e, kde dal dva góly v stretnutí proti [[SSC Neapol]] (4 : 1),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La gran noche de Dubovsky | url = https://www.lne.es/deportes/2017/02/15/gran-noche-dubovsky-19382431.html | dátum vydania = 15. 2. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = lne.es | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trofeo Ramón de Carranza (Cádiz-Spain) 1955-2025 | url = https://www.rsssf.org/tablesc/carranza.html#94 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rsssf.org | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne, v ktorej získal Real titul po štvorročnej nadvláde [[FC Barcelona|Barcelony]], odohral Dubovský len päť zápasov. Strelil jeden gól [[Real Zaragoza|Zaragoze]], strelou z 20 metrov uzavrel skóre na 3 : 0, bol to jeho prvý ligový gól po ročnej prestávke a zároveň jeho posledný gól v drese „bieleho baletu“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Bum“ pravačky po tridsiatich sekundách | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = apríl | ročník = IL. | číslo = 85 | strany = 5 a 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za Real skóroval aj v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] proti [[FC Lugano]] (3 : 0), dva góly dal aj v prípravnom zápase proti [[PSV Eindhoven]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 292 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po dvoch sezónach prestúpil do Realu Oviedo,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský definitívne v Oviede! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = júl | ročník = IL. | číslo = 172 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý ligový zápas v novom drese odohral 3. septembra 1995 proti Zaragoze (0 : 1), podľa denníka ''AS'' bol spolu s brankárom Morom najlepším hráčom Ovieda. V 3. kole sa vytiahol proti svojmu bývalému klubu, na víťazstve 3 : 2 nad Realom Madrid sa podieľal dvomi gólovými prihrávkami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prihrával na góly Olimu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 216 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský strelecky ožil, od 8. do 11. kola skóroval v štyroch zápasoch za sebou,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľavačka, čo potápa! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = november | ročník = IL. | číslo = 257 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne 1995/96 dal sedem gólov v 31 zápasoch. Päť sezón bol oporou klubu, hrajúceho väčšinou o záchranu v lige. V roku 1997 ho zranenie a operácia kolena vyradili na 10 mesiacov. V sezóne 1998/99 dokázalo Oviedo s Dubovským v zostave poraziť veľkokluby Barcelonu (2 : 1, Dubovský prihral na gól Fabiovi Pintovi) aj Real Madrid (1 : 0). V sezóne 1999/2000 pauzoval niekoľko zápasov pre zranenie členka, v predposlednom kole dal gól proti [[Rayo Vallecano]], Oviedo sa víťazstvom 2 : 1 zachránilo v lige. Posledný zápas v španielskej lige odohral 20. mája 2000 proti [[Real Sociedad de Fútbol|Realu Sociedad]] (0 : 1), v Primera División pôsobil sedem sezón s bilanciou 151 zápasov a 19 gólov. Jeho život sa skončil predčasne 23. júna 2000 na dovolenke v [[Thajsko|Thajsku]], zomrel na následky zranení po nešťastnom páde z útesu, keď sa pošmykol pri fotografovaní.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tragický skon Petra Dubovského | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský bol [[Futbalista roka 1993 (Slovensko)|Futbalistom roka 1993]], v tom istom roku obsadil ôsmu priečku v ankete talianskeho týždenníka '' Guerin Sportivo'' o najlepšieho mladého futbalistu Európy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Elegantný Slovák“ v prvej desiatke | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 173 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete Futbalista desaťročia bol druhý za [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]],<ref>{{cite web|url=http://www.sme.sk/c/763260/futbalista-desatrocia-u-nas-1-l-moravcik-2-p-dubovsky.html|title=Futbalista desaťročia u nás: 1. Ľ. Moravčík, 2. P. Dubovský|publisher=sme.sk|date=18. december 2002}}</ref> v ankete [[Futbalista storočia (Slovensko)|Futbalista storočia]] obsadil štvrté miesto. V roku 2024 bol uvedený in memoriam do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2025 v rámci spomienkového zápasu Internacionálov Slovenska s bývalými hráčmi Realu Madrid a Realu Oviedo pomenovali v [[Oviedo|Oviede]] na Dubovského počesť ulicu pri štadióne ''Paseo de Peter Dubovský''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ohromné gesto: V španielskom Oviede pomenujú ulicu po Petrovi Dubovskom | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/752234-ohromne-gesto-v-spanielskom-oviede-pomenuju-ulicu-po-petrovi-dubovskom/ | dátum vydania = 16. 6. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = INTERNACIONÁLI SR - Zápas na počesť Petra Dubovského, ktorý bude mať v Oviede ulicu | url = https://futbalsfz.sk/internacionali-sr-zapas-na-pocest-petra-dubovskeho-ktory-bude-mat-v-oviede-ulicu/ | dátum vydania = 12. 5. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na jeho pamiatku sa od roku 2000 udeľuje [[Cena Petra Dubovského]] pre najlepšieho slovenského futbalistu do 21 rokov. === Repre === V mládežníckych kategóriach hral v reprezentáciach do 17 a 18 rokov, nastrieľal v nich 18 gólov. S mužstvom [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] si zahral vo štvrťfinále ME 1992 proti [[Talianske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Taliansku U-21]]. V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] v kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v tomto stretnutí nastúpil v útoku s klubovým spoluhráčom [[Ladislav Pecko|Ladislavom Peckom]], kvarteto slovanistov v zápase doplnili ďalší debutant [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehra nepotešila, hra však povzbudila | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XXII. | číslo = 47 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral osem zápasov, s šiestimi gólmi bol najlepší strelec mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Česko-slovenský futbalový rok 1993. Najlepší strelec: Dubovský | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 301 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát skóroval 23. septembra 1992 v [[Košice|Košiciach]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (4 : 0), nezabudnuteľný je jeho čistý hattrick proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (5 : 2), keď najskôr dal gól z voleja, ďalší pridal strelou od žrde a skóre uzavrel z priameho kopu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Za dve červené Dubovského hattrick | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 127 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hattrick ide do sveta | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Strelecky sa presadil aj vo {{WAL|f|0|Walese}} (2 : 2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovského góly udržiavajú nádej | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 211 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a doma proti {{CYP|f|0|Cypru}} (3 : 0). 17. novembra 1993 v [[Brusel]]i odohrala reprezentácia pod názvom RČS posledný zápas spoločnej histórie s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), Dubovský spolu s [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]] a [[Jaroslav Timko|Jaroslavom Timkom]] boli jediní Slováci v mužstve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti dopísali poslednú kapitolu s číslom 499 v Bruseli | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/136634-futbalisti-dopisali-poslednu-kapitolu-s-cislom-499-v-bruseli/ | dátum vydania = 28. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Česko-Slovensko reprezentoval 14×, dal 6 gólov. V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 33 zápasov, strelil 12 gólov. Prvý raz nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvé dva góly, obidva z pokutového kopu strelil 20. apríla 1994 v Bratislave {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri domácej premiére národného mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát skóroval aj v priateľskom zápase s {{RUS|f|0|Ruskom}} (2 : 1) v marci 1995.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský triafa pravačkou i hlavou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = marec | ročník = XIL. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>. V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, strelil tri góly. Chýbal len v úvodnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}}, na ktorý ho neuvoľnil Real Madrid.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Proti Francúzom bez Dubovského! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 206 | strany = 1 a 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (2 : 1) strelil víťazný gól v poslednej minúte zápasu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Krôčik od kvalifikačného hrobu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = L. | číslo = 204 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Posledný krát obliekol reprezentačný dres 31. mája 2000 v [[Moskva|Moskve]] v priateľskom zápase s Ruskom (1 : 1). === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||23. 9. 1992||[[Košice]]||{{FRO|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|90.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>2.||rowspan="3"|2. 6. 1993||rowspan="3"|[[Košice]]||rowspan="3"|{{ROU|f|1}}||rowspan="3"|<center>5 : 2||rowspan="3"|{{gól|59}} <br/>{{gól|82}} <br/>{{gól|90}}||rowspan="3"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>3. |- |<center>4. |- |<center>5.||8. 9. 1993||[[Cardiff]]||{{WAL|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|68}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>6.||27. 10. 1993||[[Košice]]||{{CYP|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|12}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (12) |- |<center>7.||rowspan="2"|20. 4. 1994||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{HRV|f|1}}||rowspan="2"|<center>4 : 1||rowspan="2"|{{gól|24}}<br/>{{gól|61}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>8. |- |<center>9.||12. 11. 1994||[[Bukurešť]]||{{ROU|f|1}}||<center>2 : 3||{{gól|56}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>10.||rowspan="2"|8. 3. 1995||rowspan="2"|[[Košice]]||rowspan="2"|{{RUS|f|1}}||rowspan="2"|<center>2 : 1||rowspan="2"|{{gól|26}}<br/>{{gól|69}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>11. |- |<center>12.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|45}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>13.||11. 10. 1995||[[Bratislava]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|31}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>14.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>15.||22. 9. 1996||[[Bratislava]]||{{MLT|f|1}}||<center>6 : 0||{{gól|58}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>16.||23. 10. 1996||[[Bratislava]]||{{FRO|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|20}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>17.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|26}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |- |<center>18.||10. 10. 1998||[[Vaduz]]||{{LIE|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|13}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1991/1992||1. kolo||{{ESP}} [[Real Madrid]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1992/1993||1. kolo||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||<center>4 : 1||<center>2 |- ! colspan="6"| Góly za Real Madrid (1) |- |<center>PVP||<center>1993/1994||1. kolo||{{CHE}} [[FC Lugano]]||<center>3 : 0||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' '''Klubové''' * majster Československa 1992 so Slovanom Bratislava * majster Španielska 1995 s Realom Madrid * víťaz Španielskeho Superpohára 1993 s Realom Madrid '''Individuálne''' * Futbalista roka 1993 * 2. miesto v ankete Futbalista desaťročia * 2. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * 4. miesto v ankete Futbalista storočia na Slovensku * člen Siene slávy slovenského futbalu * najlepší strelec čs. ligy 1991/92 (27 gólov), 1992/93 (24 gólov) * najlepší strelec RČS v kvalifikácii MS 1994 (6 gólov) === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=5064 Peter Dubovský na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/peter-dubovsky/2122 Peter Dubovský na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.bdfutbol.com/en/j/j2240.html Peter Dubovský na bdfutbol.com] == Ľubomír Moravčík == Brilantný obojnohý technik s presnou prihrávkou a dobrou strelou, hravý typ futbalistu. Odchovanec nitrianskeho futbalu, v kategórii dorastu získal titul majstra Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mládež píše novú históriu. O majstrovi SSR a dorasteneckej lige | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 150 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 18-ročný v drese [[FC Nitra|Plastiky Nitra]] 16. októbra 1983 proti [[FK Teplice|Sklo Unionu Teplice]] (1 : 1). Potom čo Nitra vypadla z najvyššej súťaže, odohral dve sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej futbalovej lige]], v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] si Nitra vybojovala návrat medzi elitu s osembodovým náskokom pred [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanom Bratislava]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predstavujeme nováčik I. futbalovej ligy – Plastika Nitra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = jún | ročník = XL. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil Moravčík 19. augusta 1986 v domácom zápase s Bohemiansom Praha (2 : 3).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra Plastike nevyšla | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 195 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1988/89 obsadila Nitra tretie miesto v lige,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra vyhrala preteky o prsia. Obzretie za I. futbalovou ligou | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XLIII. | číslo = 145 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v poslednom kole si v priamom súboji s [[FK Dukla Praha|Duklou Praha]] (3 : 2) vybojovala miestenku v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď skóre stretnutia otvoril už v 9. minúte práve Moravčík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra s európskou etiketou! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XXI. | číslo = 25 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V PVP bude hrát Slovan, v Pohár UEFA Ostrava a Nitra | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/15/8.png | dátum vydania = 15. 6. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V Pohári UEFA vypadla Nitra v 1. kole s [[1. FC Köln]] po výsledkoch 1 : 4 a 0 : 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Keď bolo v Nitre na futbale 15-tisíc ľudí | url = https://mynitra.sme.sk/c/7385980/ked-bolo-v-nitre-na-futbale-15-tisic-ludi.html | dátum vydania = 17. 9. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mynitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1989/90 sa Moravčík zaradil medzi najlepších strelcov ligy, po jesennej časti bol s 10 gólmi dokonca v čele kanonierov. Darilo sa mu proti pražským klubom, gólom prispel k vysokej výhre 4 : 0 nad obhajcom titulu [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík náš, koľko gólov dáš? | periodikum = ŽIVOT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXXIX. | číslo = 46 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] dal dva góly (3 : 2). Na jar pridal štyri presné zásahy, v lige odohral celkom 119 zápasov, dal 30 gólov. Po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] prestúpil do francúzskeho klubu [[AS Saint-Étienne]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1990 proti [[Stade Rennais FC|Stade Rennes]] (0 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v talianskom duchu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = júl | ročník = XLIV. | číslo = 171 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 1. decembra 1990 v 18. kole proti [[Stade Brestois]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je strelec | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = december | ročník = XLIV. | číslo = 284 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo svojej premiérovej sezóne odohral 37 zápasov, so 7 gólmi bol najlepší strelec mužstva,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa góly | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 24 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> skóroval aj proti lídrovi [[Olympique Marseille]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Chapeau, Moravčík! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 66 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> jeho góly však nestačili na lepšie ako 13. miesto v tabuľke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa, mužstvo klesá... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XXIII. | číslo = 15 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 strelil štyri góly, po víťazstve 3 : 0 (1 gól) nad [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] ho športový denník ''L'Équipe'' označil za „čarodejníka“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = L'Équipe: Moravčík – čarodejník | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo [[Coupe de France|Francúzskom pohári]] sa s mužstvom dostal až do semifinále, kde ich zastavil [[FC Nantes]]. Moravčíkovým spoluhráčom bol v jarnej časti sezóny aj slovenský kanonier [[Milan Luhový]]. Výborne odštartoval sezónu 1992/93, v prvých štyroch kolách trikrát skóroval, po 7. kole mal na konte štyri góly a spolu s ďalšími šiestimi hráčmi viedol poradie najlepších kanonierov. Rovnaký počet gólov mal napríklad aj [[Rudi Völler]] z Marseille. O Moravčíkove služby prejavil záujem Bernard Tapie, majiteľ [[Olympique Marseille]], ale Moravčík napriek lákavej ponuke ostal v St. Étienne. Týždenník ''France Football'' uverejnil na titulnej strane Moravčíkovu fotografiu s nadpisom ''Moravčík, zelené zlato'', podľa klubových farieb ASSE.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na starom, a nie po starom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 261 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho výkony sa prejavili aj v hodnotení uznávaného týždenníka, ktorý ho vyhlásil za najlepšieho zahraničného hráča ligy v roku 1992.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík najlepší aj vo Francúzsku | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = II. | číslo = 2 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1995 zažiaril v prípravnom zápase s [[AC Miláno]], keď sa dvomi gólmi postaral o víťazstvo 2 : 1 nad „rossoneri“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík zdolal AC Miláno! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = august | ročník = IL. | číslo = 197 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AS Saint-Étienne - AC Milan, Match Amical (1995-1996) | url = https://www.asse-stats.com/match-asse-milan-ac-amical-1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = asse-stats.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1995/96 bol kapitánom mužstva, odohral 34 zápasov, strelil 7 gólov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zo zahraničnej tlače - L'Équipe. Moravčík talizmanom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 218 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> St. Étienne vypadlo do druhej ligy, Moravčík sa po šiestich sezónach rozlúčil s dresom ''Les Verts'' s bilanciou 197 zápasov a 31 gólov. Znova o neho prejavil záujem Olympique Marseille, nakoniec sa stal hráčom korzického klubu [[SC Bastia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dnešok je Bastia | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = júl | ročník = L. | číslo = 167 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V novom drese sa skvele uviedol, v prvých siedmich zápasoch strelil štyri góly, Bastia bola po 9. kole na druhej priečke ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľubomír Moravčík kráľom Korzičanov | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = V. | číslo = 37 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zápase 12. kola s [[AS Monaco]] však utrpel Moravčík po zákroku Emmanuela Petita zlomeninu nohy, po operácii nasledovala dlhá 133-dňová pauza bez futbalu. V máji 1997 podpísal zmluvu so švajčiarskym klubom [[FC Sion]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík podpísal na dva roky Sionu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 121 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý rátal s jeho skúsenosťami v Lige majstrov. V Sione začal s prípravou, no hneď na prvom tréningu sa mu obnovila zlomenina nohy a musel absolvovať operáciu, čím sa stal pre klub nepoužiteľný. Vrátil sa späť do Bastie, na ligový zápas nastúpil po šesťmesačnej pauze až v decembri 1997, prvý gól v sezóne strelil na jar 1998 v 31 .kole, keď prekonal spoluhráča z reprezentácie [[Alexander Vencel mladší|Alexandra Vencela]] v bráne [[RC Strasbourg Alsace|RC Štrasburg]] (1 : 1), skóroval aj v ďalšom kole proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (2 : 1). Posledný zápas vo francúzskej lige odohral 9. mája 1998, v súťaži odohral celkom 230 zápasov, dal 39 gólov. Stal sa hráčom MSV Duisburg,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Idem tam, kde ma chcú všetci | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = apríl | ročník = LII. | číslo = 99 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> premiéru v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] absolvoval 14. augusta 1998 proti [[Eintracht Frankfurt|Eintrachtu Frankfurt]] (2 : 1), časopis ''Kicker'' ho označil za najlepšieho hráča zápasu a zaradil ho do zostavy kola.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Podľa Kickeru: Moravčík mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = august | ročník = LII. | číslo = 190 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Napriek úspešnému debutu nebol Moravčík spokojný so svojou pozíciou v mužstve a po piatich zápasoch sa rozhodol ukončiť pôsobenie v klube. V októbri 1998 prestúpil do [[Celtic FC|Celticu Glasgow]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je v Celtiku Glasgow! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 245 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kde ho dotiahol tréner [[Jozef Vengloš]]. Prvý krát sa stalo, že slovenský tréner pôsobiaci v zahraničí angažoval slovenského futbalistu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vengloš verí, že Moravčík Celtiku pomôže | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 250 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> média sa posmešne vyjadrovali, že „strýko Joe“ si priviedol syna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík spomína na začiatky v Celticu: Písali, že prišiel stroskotanec, potom som všetkým vytrel kocúra | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/lubomir-moravcik-spomina-na-zaciatky-v-celtic-glasgow-pisali-ze-prisiel-stroskotanec-potom-som-vsetkym-vytrel-kocura-2023050216493091514 | dátum vydania = 10. 11. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Scottish Premiership|škótskej lige]] debutoval 7. novembra 1998 proti FC Dundee (6 : 1), Vo svojom treťom ligovom zápase zažiaril v derby s [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], pri výhre 5 : 1 dal dva góly a na ďalšie dva prihral, bolo to najvyššie víťazstvo Celticu nad rivalom od januára 1966.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol taký šťastný, že góly ani neoslavoval | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = november | ročník = LII. | číslo = 271 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Celtic FC - Rangers FC 5:1 (Premiership 1998/1999, 15. Round) | url = https://www.worldfootball.net/report/premiership-1998-1999-celtic-fc-rangers-fc_2/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = worldfootball.net | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1999/2000 sa strelecky prebudil v decembri, skóroval v troch ligových zápasoch po sebe [[Hibernian FC|Hibernian]] (4 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Stále parádny futbalový marš Ľubomíra Moravčíka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = december | ročník = LIII. | číslo = 281 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]] (6 : 0), [[Dundee United FC|Dundee United]] (4 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Roztopašné futbalové decko. Ľuboš Moravčík teraz exceluje v Celtiku Glasgow | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = marec | ročník = I. | číslo = 19 | strany = 24 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Celtic vyhral Ligový pohár po výhre 2 : 0 nad [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík s trofejou | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = marec | ročník = LIV. | číslo = 67 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> keď do finále posunul mužstvo Moravčíkov gól v semifinále, vo finále Škótskeho pohára prehrali s Rangers 0 : 1. V Pohári UEFA skóroval proti [[Girondins Bordeaux]] (1 : 2 po predĺžení). V sezóne 2000/01 získal Moravčík svoj prvý majstrovský titul v kariére,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík sa teší z prvého titulu | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = apríl | ročník = III. | číslo = 83 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne odohral 27 zápasov a s 9 gólmi bol tretí najlepší strelec mužstva. Celtic vyhral aj Škótsky pohár, vo finále zdolal [[Hibernian FC|FC Hibernian]] 3 : 0 a obhájil prvenstvo v Ligovom pohári po víťazstve 3 : 0 nad [[Kilmarnock FC|Kilmarnockom]], čím skompletizoval [[treble]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkov Celtic získal fantastický "treble" | periodikum = Košický denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 120 | strany = VIII | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako 36-ročný si prvý raz zahral prestížnu [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], v skupinovej fáze nastúpil v zápasoch s [[FC Porto]] (0 : 3), [[Rosenborg BK]] (0 : 2), skvelý výkon predviedol v zápase s [[Juventus FC|Juventusom Turín]], pri víťazstve 4 : 3 sa podieľal na troch góloch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík doslova exceloval | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 212 | strany = 19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík byl hvězdou v marném boji Celtiku | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/moravcik-byl-hvezdou-v-marnem-boji-celtiku.A011101_151710_fot_pohary_rou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 2001/02 obhájil Celtic titul, Moravčík nastúpil v lige 27×, dal šesť gólov. Moravčík sa stal počas štyroch sezón v Celticu miláčikom tribún, klubovou legendou, uviedli ho do Siene slávy klubu, bývalý spoluhráč z Celticu [[Švédsko|Švéd]] [[Henrik Larsson]] označil Moravčíka za jedného z najlepších futbalistov, s ktorými hral počas svojej kariéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hral s Ronaldom i Messim. Podľa švédskeho reprezentanta patril k najlepším aj Moravčík | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-larsson-najlepsi-hrac-moravcik-relacia-2026/ | dátum vydania = 10. 1. 2026 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v roku 2002 v japonskom klube JEF United Ičihara znovu pod vedením trénera Vengloša.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík do japonskej Ičihary za trénerom Venglošom? | periodikum = Spišský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 101 | strany = III | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát bol zvolený za najlepšieho hráča krajiny, v roku 1992 vyhral anketu [[Futbalista roka (Česko-Slovensko)|Futbalista roka v Československu]], o deväť rokov neskôr sa stal ako 36-ročný najstarším víťazom ankety [[Futbalista roka 2001 (Slovensko)|Futbalista roka na Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Titul futbalistu roka som si vytrucoval, vraví Moravčík | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/257191-titul-futbalistu-roka-som-si-vytrucoval-vravi-moravcik/ | dátum vydania = 28. 1. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Sedemkrát sa umiestnil v Top-3 spomínaných ankiet, v roku 2002 vyhral anketu Futbalista desaťročia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalistom desaťročia Moravčík | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 294 | strany = IV | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1999 sa Moravčíkovi dostalo cti zahrať si vo [[Výber sveta (futbal)|Výbere sveta]] v exhibičnom zápase proti jedenástke [[Nelson Mandela|Nelsona Mandelu]] v [[Johannesburg]]u, strelil gól po prihrávke [[Thomas Häßler|Thomasa Hässlera]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Má ďalšie pozvanie do výberu sveta! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 183 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trafil aj Moravčík | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 191 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 2024 bol uvedený do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Repre === Prvé reprezentačné štarty zbieral v olympijskom mužstve Česko-Slovenska v kvalifikácii o postup na [[Letné olympijské hry 1988|OH 1988 v Soule]]. Dres „olympionikov“ obliekol 12×, strelil jeden gól Fínsku (2 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príliš skromné víťazstvo | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = september | ročník = XLI. | číslo = 224 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S mužstvom vyhral v roku 1987 turnaj ''Merdeka cup'' v [[Malajzia|Malajzii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympionici dobyli Merdeku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = december | ročník = XIX. | číslo = 52 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S Výberom čs. ligy dvakrát vyhral ''Prezidentov pohár'' v [[Soul]]e, v roku 1988 dal vo finále víťazný gól olympionikom ZSSR (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Soul už počul našu hymnu... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 27 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 11. novembra 1987 v Prahe v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|ME 1988]] proti {{WAL|f|0|Walesu}} (2 : 0). Bol členom mužstva, ktoré si vybojovalo postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]]. V kvalifikácii odohral sedem zápasov, vynikol v zápase proti {{CHE|f|0|Švajčiarsku}} (3 : 0), prvý gól dal [[Tomáš Skuhravý]] hlavou po Moravčíkovom centri, tretí dal Moravčík krásnou strelou spoza šestnástky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nevedel sa dočkať konca | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 44 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dlouhé trápení, skvělý závěr | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/10/26/8.png | dátum vydania = 26. 10. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Na záverečnom turnaji v Taliansku odohral všetkých päť zápasov, vo štvrťfinále s {{DEU|f|0|Nemeckou spolkovou republikou}} (0 : 1) bol vylúčený po tom čo vykopol kopačku, ktorú mu prišliapol [[Pierre Littbarski]]. Ďalší veľký zápas odohral Moravčík v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2). Moravčík bol najlepším hráčom na ihrisku, prvý gól strelil po jeho centri do šestnástky [[Václav Daněk]], v 77. minúte dal víťazný gól, keď loptu odrazenú od žrde strelou zblízka dopravil do brány.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zásah v pravú chvíľu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XLIV. | číslo = 269 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V marci 1991 v priateľskom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) dal gól takmer z polovice ihriska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkova gólová paráda | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = II. | číslo = 74 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval 42×, dal šesť gólov. Po rozdelení [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa stal lídrom a kapitánom novotvoriacej sa reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri premiére národného mužstva na domácej pôde.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Posledný klinec zatĺkol kapitán | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 91 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] ako jediný odohral všetkých 10 zápasov, bol pri historicky prvom súťažnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), skóroval proti {{ISR|f|0|Izraelu}} (2 : 2). Ruský denník ''Sport-Express'' ho zaradil ako jediného Slováka do jedenástky kvalifikačnej skupiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v jedenástke našej skupiny | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = december | ročník = IL. | číslo = 278 | strany = 36 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol autorom historicky prvého gólu Slovenska v bojoch o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] v zápase s {{FRO|f|0|Faerskými ostrovmi}} (2 : 1). V roku 1998 bol s tromi gólmi najlepším strelcom reprezentácie. Posledný krát reprezentoval 11. októbra 2000 v Bratislave proti {{SWE|f|0|Švédsku}} (0 : 0) v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|MS 2002]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľ. Moravčík končí v reprezentácii! | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = II. | číslo = 237 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za národný tím odohral 37 zápasov, 24 s kapitánskou páskou, strelil šesť gólov. === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||25. 10. 1989||[[Praha]]||{{CHE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|88.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] |- |<center>2.||14. 11. 1990||[[Praha]]||{{ESP|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|77.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] |- |<center>3.||27. 3. 1991||[[Olomouc]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|42.}}||priateľský |- |<center>4.||25. 9. 1991||[[Oslo]]||{{NOR|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|53.}}||priateľský |- |<center>5.||19. 8. 1992||[[Bratislava]]||{{AUT|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|90.}}||priateľský |- |<center>6.||24. 3. 1993||[[Limassol]]||{{CYP|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|34.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (6) |- |<center>7.||20. 4. 1994||[[Bratislava]]||{{HRV|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|83.}}||priateľský |- |<center>8.||12. 10. 1994||[[Tel Aviv]]||{{ISR|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|14.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>9.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|13.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>10.||6. 2. 1998||[[Limassol]]||{{SVN|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|75.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>11.||7. 2. 1998||[[Limassol]]||{{ISL|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|63.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>12.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|37.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Celtic Glasgow (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2000/2001||predkolo||{{LUX}} Jeunesse Esch||<center>4 : 0||<center>2 |- |2. kolo||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]]||<center>1 : 2 pp||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' * štvrťfinalista MS 1990 * víťaz Merdeka Cupu 1987 s olympijským mužstvom Česko-Slovenska * 2× víťaz Prezidentského pohára s ligovým výberom Česko-Slovenska (1988, 1989) '''Klubové''' * 2× majster Škótska s Celticom Glasgow (2001, 2002) * víťaz Škótskeho pohára 2001 s Celticom * 2× víťaz Ligového pohára s Celticom (2000, 2001) * semifinalista Francúzskeho pohára 1993 s AS St. Étienne * účasť v Pohári UEFA 1989/90 s Plastikou Nitra '''Individuálne''' * Futbalista roka 1992 v Česko-Slovensku * Futbalista roka 2001 na Slovensku * Futbalista desaťročia (1993 - 2003) * 3. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * najlepší zahraničný hráč francúzskej ligy 1992 * člen Siene slávy slovenského futbalu * člen Siene slávy Celticu Glasgow === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=14327 Ľubomír Moravčík na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/lubomir-moravcik/2473 Ľubomír Moravčík na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.asse-stats.com/lubomir-moravcik Ľubomír Moravčík na asse-stats.com] *[https://www.fitbastats.com/celtic/player.php?playerid=2852 Ľubomír Moravčík na fitbastats.com] == Róbert Semeník == Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/ | dátum vydania = 22. 6. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = duklasport.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html | dátum vydania = 14. 6. 1996 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]* Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html | dátum vydania = 6. 6. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * návrat do BB <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2 | dátum vydania = 9. 1. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/ | dátum vydania = 8. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou* 2005 Slovenský pohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/ | dátum vydania = 8. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> dvojnásobný stovkár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/ | dátum vydania = 25. 9. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0) | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14 | dátum vydania = 9. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra] Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8× Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}* === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1995||rowspan="2"|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||<center>3:2||<center>1 |- |{{TUR}} Bursaspor||<center>1:1||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Duklu B. Bystrica (4) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="3"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||<center>3:0||<center>1 |- |rowspan="2"|2. predkolo||rowspan="2"|{{CHE}} FC Wil||<center>3:1||<center>2 |- |<center>1:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za FC Nitra (2) |- |<center>Pohár Intertoto||<center>2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||<center>3:1||<center>2 |} == Stanislav Šesták == [[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000 | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = XI. | číslo = 2508 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď dvaja urobia to isté... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 220 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šesták v Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = február | ročník = 47 | číslo = 29 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól materskému klubu Prešovu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Gólový zápis Šestáka | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = september | ročník = XIII. | číslo = 2936 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/ | dátum vydania = 9. 2. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/ | dátum vydania = 24. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Superpohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/ | dátum vydania = 18. 7. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/ | dátum vydania = 11. 8. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/ | dátum vydania = 11. 4. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/ | dátum vydania = 12. 12. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/ | dátum vydania = 13. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/ | dátum vydania = 16. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/ | dátum vydania = 3. 4. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]] === Reprezentačná kariéra === kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Suverénny postup | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = LIV. | číslo = 244 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov. == Róbert Vittek == Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/ | dátum vydania = 30. 8. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* v 2. bundeslige debutoval v zápase 5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/ | dátum vydania = 14. 9. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/ | dátum vydania = 10. 11. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/ | dátum vydania = 30. 10. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/ | dátum vydania = 12. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige | dátum vydania = 9. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 12. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[SV Werder Brémy]] (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/ | dátum vydania = 19. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekovci deklasovali Bayern | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/ | dátum vydania = 2. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara | dátum vydania = 28. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v semifinále a finále nehral pre zranenie* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. 2007/08 vypadli* Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/ | dátum vydania = 15. 11. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige. [[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/ | dátum vydania = 21. 8. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sita.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom | dátum vydania = 23. 10. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/ | dátum vydania = 1. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/ | dátum vydania = 14. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Marek Mintál == [[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76 prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov* Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/ | dátum vydania = 7. 3. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]* 24 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/ | dátum vydania = 22. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ | dátum vydania = 25. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/ | dátum vydania = 30. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Objav sezóny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ | dátum vydania = 7. 6. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]* Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/ | dátum vydania = 17. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/ | dátum vydania = 5. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, AE Larisa (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?] Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/] [[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/ | dátum vydania = 7. 7. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/ | dátum vydania = 29. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov. {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za MŠK Žilina (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1999||rowspan="2"|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||<center>2:0||<center>2 |- |{{FRA}} FC Metz||<center>2:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Norimberg (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2007/2008||rowspan="2"|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||<center>2:1||<center>2 |- |{{GRC}} AE Larisa||<center>3:1||<center>1 |} == Anton Moravčík== S futbalom začínal v Hlohovci, počas učňovských rokov hral v ŠK Baťovany, najskôr v doraste, majster Ponitria**19 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dorast ŠK Baťovany | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1947 | mesiac = november | ročník = | číslo = 167 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> potom v A-mužstve v divízii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom | periodikum = TEMPO | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = júl | ročník = LXXVI | číslo = 24 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu | periodikum = Cieľ | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = február | ročník = III. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 289 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov. V rokoch 1953 – 1954 bol počas voječiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0) | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva. [[ŠK Slovan Bratislava]] dvakrát [[Česko-slovenský pohár vo futbale]], Dukla a [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]** Európsky pohár majstrov, Pohár víťazov pohárov UEFA Tottenham Hotspur FC Prague Sydney**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík už na ceste | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = december | ročník = XIII. | číslo = 308 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> tréner Štefan Čambal, Slovan na zájazde gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Žiadal isi Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = január | ročník = XX. | číslo = 20 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1956 {{HUN|f|0|Maďarsko}} 4 : 2,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 59 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} 1 : 0 Maracana <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = august | ročník = IV. | číslo = 92 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tlieskali mu na Maracane | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1957 | mesiac = máj | ročník = II. | číslo = 19 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pepek bol prvý | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = február | ročník = IL. | číslo = 45 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1957 najlepší strelec repre 4 góly/5 z**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 153-154 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Bol v príprave na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]], zranil sa, 18. háč Kraus alebo Moravčík? <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = máj | ročník = VII. | číslo = 60 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Medzinárodný pohár dr. Geröa <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 53 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Pohár národov [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]] semifinále {{URS|f|0|Sovietsky zväz}} 0:3 posledný zápas**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = júl | ročník = VIII. | číslo = 81 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. S futbalom začínal v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presídlil po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Ako 17-ročný hral divíznu súťaž hral v [[Partizánske|Partizánskom]], tu si ho vyhliadla prvoligová [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]]. V jej drese debutoval v [[československá futbalová liga]] ešte v dorasteneckom veku* V roku 1953 narukoval do mužstva ÚDA Praha, v tom roku sa hrala len jednokolová súťaž a armádny klub, neskôr známy pod názvom [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] získal svoj prvý majstrovský titul. Moravčík k prvenstvu prispel *, v poslednom zápase dal päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7:0). V nasledujúcej sezóne bol Moravčík s ôsmimi gólmi najlepším strelcom vojakov. V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase práve proti Žiline* 4x naj. strelec, 6 hetrikov - stý gól [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4:0), prvý bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dosť pohodlné víťazstvo | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1961 | mesiac = november | ročník = IX. | číslo = 224 | strany = 1,2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 3x vicemajster, 2x Čs. pohár S druhým a tretím ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhral [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a to v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1:1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4:1, dva góly**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = júl | ročník = XI. | číslo = 142 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]-Slovan Bratislava (0:0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9:0.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = august | ročník = XI. | číslo = 152 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] ako prvý čs. klub, 1955 [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]* === Repre === {{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1:3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve. Moravčík zažiaril v roku [[1956]], keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách góly {{HUN|f|0|Maďarsku}} (4:2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a {{BRA|f|0|Brazílii}} (1:0) na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||rowspan="2"|20. 5. 1956||rowspan="2"|[[Budapešť]]||rowspan="2"|{{HUN|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:2||rowspan="2"|{{gól|27}}<br/> {{gól|55}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>2. |- |<center>3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||<center>1:0||{{gól|53}}||priateľský |- |<center>4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||<center>1:2|||{{gól|76}}||priateľský |- |<center>5.||rowspan="2"|13. 10. 1957||rowspan="2"|[[Viedeň]]||rowspan="2"|{{AUT|f|1}}||rowspan="2"|<center>2:2||rowspan="2"|{{gól|5}} <br/> {{gól|7}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>6. |- |<center>7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||<center>4:1||{{gól|23}}||priateľský |- |<center>8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||<center>2:1||{{gól|84}}||priateľský |- |<center>9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||<center>2:1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár |- |<center>10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||<center>4:0||{{gól|26}}||priateľský |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- |rowspan="2"|<center>EPM||rowspan="2"|<center>1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||<center>4:0||<center>1 |- |1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>1:0||<center>1 |- |rowspan="5"|<center>PVP||rowspan="3"|<center>1962/1963||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||<center>1:1||<center>1 |- |<center>1:0||<center>1 |- |štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||<center>2:0||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||<center>8:1||<center>2 |- |2. kolo||{{WAL}} Borough United||<center>3:0||<center>1 |} === Zdroje === *''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976 *''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981 == Tomáš Oravec == Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = novemeber | ročník = LII. | číslo = 270 | strany = 22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri body ako dar novému trénerovi | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 111 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 209 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min | dátum vydania = 8. 2. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov byl pět minut od titulu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn | dátum vydania = 10. 5. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot | dátum vydania = 7. 4. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca | dátum vydania = 5. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223 | dátum vydania = 3. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/ | dátum vydania = 2. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov. Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/ | dátum vydania = 11. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Panionios a Boavista Porto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/ | dátum vydania = 10. 1. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/ | dátum vydania = 29. 6. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/ | dátum vydania = 31. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/ | dátum vydania = 20. 5. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734 | dátum vydania = 12. 3. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 2010 majster**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/ | dátum vydania = 10. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/ | dátum vydania = 29. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes | dátum vydania = 18. 8. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/ | dátum vydania = 16. 9. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378 | dátum vydania = 29. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ | dátum vydania = 19. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>** Čína**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/ | dátum vydania = 2. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**11/3**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/ | dátum vydania = 27. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/ | dátum vydania = 13. 8. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = trnavskyhlas.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**Enosis Neon Paralimni === Reprezentačná kariéra === [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prvá vážna skúška na výbornú | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 203 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba] == Tomáš Medveď == S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = august | ročník = XXIII. | číslo = 33 | strany = 20,21 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poštárske k.o. košickým VSS | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = október | ročník = XLIV. | číslo = 248 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 149 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]]. V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = január | ročník = XLVIII. | číslo = 7 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | december | ročník = IL. | číslo = 586 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]] V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Návrat stratených synov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = január | ročník = L. | číslo = 3 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 58 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 190 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = september | ročník = LI. | číslo = 211 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** [[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 115 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Ulmu | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = júl | ročník = LIV. | číslo = 165 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0). návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5 | dátum vydania = 18. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka] [[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/ | dátum vydania = 26. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 4 góly Vasasu 6:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/ | dátum vydania = 19. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/ | dátum vydania = 24. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> prvý Slovák v čínskej lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/ | dátum vydania = 30. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V slov. lige obliekal dresy 8 klubov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/ | dátum vydania = 22. 2. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html | dátum vydania = 18. 10. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/ | dátum vydania = 28. 2. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, riaditeľ KLK <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/ | dátum vydania = 26. 7. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď naostro – tak s ostrými! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 268 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = november | ročník = XLVIII. | číslo = 90 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = august | ročník = XLVIII. | číslo = 167 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> == Tibor Mičinec == {{Infobox futbalista |meno = Tibor Mičinec |foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG |prezývka = ''Barón'' |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}} |rodné mesto = [[Kremnica]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |pozícia = útočník |roky = 1974-1978<br/>1978-79<br /> 1979-80<br/>1980-86, 1992 <br /> 1987-1989 <br />1989-1991 <br />1991<br />1994-1995 <br />1995-1996 |kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] <br/> VTJ Písek <br/> VTJ Tábor <br/>[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] <br /> [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] <br />[[Omonia Nikózia]] <br />[[CD Logroñés]] <br />[[ŠVARC Benešov]]<br />[[Svit Zlín]] |zápasy(góly) = <br/><br /><br/>154{{0}}(52)<br />{{0}}74{{0}}(28)<br />{{0}}50{{0}}(20)<br />{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}22{{0}}{{0}}(5)<br />{{0}}16{{0}}{{0}}(0) |národné mužstvo = {{CSK|f|1}} |reprezentačné roky = 1984-1987 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1) }} S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Znova medzi ligovou elitou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1977 | mesiac = jún | ročník = XXX. | číslo = 151 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = máj | ročník = XII. | číslo = 37 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Norma chlapcov od Botiča | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = september | ročník = XXXII. | číslo = 218 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mičinec sa mohol presláviť... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = jún | ročník = XXII. | číslo = 263 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bohemians poprvé mistrem | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png | dátum vydania = 13. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ve znamení klokana | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png | dátum vydania = 21. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Překvapení ve Vršovicích | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png | dátum vydania = 14. 3. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 144 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1982 | mesiac = november | ročník = XXXVI. | číslo = 262 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0:1, 1:3) nad ich sily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bohemians.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]. Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prim hráli Bohemians | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png | dátum vydania = 11. 12. 1984 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0:1 a skončil druhý za Spartou len o skóre <ref>.{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png | dátum vydania = 20. 6. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = marec | ročník = XIX. | číslo = 10 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228 | dátum vydania = 20. 5. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ =dac1904.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png | dátum vydania = 22. 6. 1987 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladká odmena za peknú sezónu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = jún | ročník = XIX. | číslo = 26 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vrcholom boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], vonku 1:3 Mičinec prihral na gól Szabanovi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png | dátum vydania = 27. 10. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> doma za stavu 0:2 prestrelil bránu** [http://www.fcdac1904.com/Archiv/1988_89/88_89_UEFA_2.kolo1_Bayern-DAC.htm] [[La Liga]] CD Logroñés 1 zápas proti [[Real Sociedad]] 15. 12. 1991, v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nikdy viac do Španielska! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 4 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953] [[AC Omonia]] 20 gólov, P-UEFA vyradili Slaviu Sofia 2 góly Bohemka stý gól proti Unionu Cheb, Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* === Reprezentačná kariéra === {{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii MS 1986 nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól* [https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png Vítězství nad silným soupeřem]. Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Orlica odletela bez koristi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = november | ročník = XIX. | číslo = 45 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2:1 hlavou po centri Levého === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Bohemians Praha (7) |- |rowspan="5"|<center>Pohár UEFA||<center>1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||<center>2:0||<center>1 |- |<center>1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||<center>4:0||<center>1 |- |<center>1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||<center>6:1||<center>3 |- |rowspan="2"|<center>1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||<center>4:1||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||<center>2:4||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za DAC Dunajská Streda (4) |- |rowspan="2"|<center>PVP||rowspan="2"|<center>1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||<center>5:1||<center>2 |- |1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>Pohár UEFA||<center>1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||<center>6:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>1990/1991||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{BGR}} Slavia Sofia||<center>1:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |} == Jozef Kožlej == Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na prešovskú nôtu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = máj | ročník = XLVI. | číslo = 112 | strany = 1,8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, finále Sparta<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 133 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Raz to muselo prísť! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = október | ročník = XLVI. | číslo = 254 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = február | ročník = XLVII. | číslo = 26 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Veľkolepé oslavy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 134 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V troch kolách za tri kluby? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále* V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najvyššie ciele vicemajstra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 148 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 4 góly Prešovu (5 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 102 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do odvety aj s nádejou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 187 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = december | ročník = LII. | číslo = 301 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> odkiaľ sa vrátil do Košíc. Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch! | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html | dátum vydania = 15. 5. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyprus, 2000-01 | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html | dátum vydania = 11. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/ | dátum vydania = 24. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = "Cyperčan" J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html | dátum vydania = 23. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753] Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005 2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/ | dátum vydania = 26. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 23. 10. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/] === Reprezentačná kariéra === Reprezentoval ČSFR 21,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťminútovka zo zlého sna! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21* {{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej medzi jankechovcov! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = október | ročník = L. | číslo = 244 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0) === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||<center>1:0||{{gól|83}}||priateľský |- |<center>2.||rowspan="2"|14. 5. 2002||rowspan="2"|[[Prešov]]||rowspan="2"|{{UZB|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:1||rowspan="2"|{{gól|47}} <br/> {{gól|79}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>3. |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||<center>4:1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||<center>8:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Olympiakos Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2001/2002||rowspan="2"|1. predkolo||rowspan="2"|{{HUN}} Dunaferr||<center>2:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (3) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||<center>4:0||<center>1 |- |2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||<center>1:1||<center>1 |- |<center>2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za AE Larissa (1) |- |<center>Pohár UEFA||<center>2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||<center>1:3||<center>1 |} ==Basketbalisti storočia== '''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = december | ročník = LIV. | číslo = 298 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===Basketbalisti storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalisti storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Stanislav Kropilák]]||<center>218 |- |<center>2.<center>||[[Richard Petruška]]||<center>76 |- |<center>3.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>71 |- |<center>4.<center>||[[Peter Rajniak]]||<center>68 |- |<center>5.<center>||[[Oto Matický]]||<center>67 |- |<center>6.<center>||[[Gustáv Hraška]]||<center>56 |- |<center>7.<center>||[[Boris Lukášik]]||<center>54 |- |<center>8.<center>||[[Juraj Žuffa]]||<center>35 |- |<center>9.<center>||[[Dušan Lukášik]]||<center>22 |- |<center>10.<center>||[[Ján Hluchý]] ||<center>18 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalistky storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Anna Kotočová]]||<center>164 |- |<center>2.<center>||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||<center>122 |- |<center>3.<center>||[[Andrea Kuklová]]||<center>70 |- |<center>4.<center>||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||<center>67 |- |<center>5.<center>||[[Eva Petrovičová]]||<center>55 |- |<center>6.<center>||[[Iveta Bieliková]]||<center>32 |- |<center>7.<center>||[[Zora Brziaková]]||<center>30 |- |<center>8.<center>||[[Yvetta Polláková]]||<center>22 |- |rowspan="2"|<center>9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||<center>21 |- |[[Nataša Dekanová]]||<center>21 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===Tréneri storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner mužov !Body |- |<center>1.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>20 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>17 |- |<center>3.<center>||Miroslav Rehák||<center>8 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner žien !Body |- |<center>1.<center>||[[Natália Hejková]]||<center>27 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>16 |- |<center>3.<center>||Jozef Hodál||<center>2 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Ján Hluchý== {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Hluchý |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[7. február]] [[1925]] |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlatý triumf ženevský | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1981 | mesiac = máj | ročník = XXVI. | číslo = 18 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]]. Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj v Sofii tretie | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = jún | ročník = V. | číslo = 24 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1971 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 150 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kmeť s duchom moderny | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = február | ročník = XXXIV. | číslo = 6 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = január | ročník = XLIII. | číslo = 20 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = marec | ročník = XLIII. | číslo = 67 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď počúvli Hluchého | periodikum = Život | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = apríl | ročník = XXXIX. | číslo = 14 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * člen Siene slávy slovenského basketbalu '''Trénerské úspechy''' * 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska * víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza * 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava * 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň * 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien ==Gustáv Herrmann== {{Infobox Osobnosť |Meno = Gustáv Herrmann |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[16. marec]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = november | ročník = LIV. | číslo = 270 | strany = 39 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava. V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/ | dátum vydania = 20. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Istanbulu vezieme striebro | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 127 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76). Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner) * 3. miesto na ME 1957 (tréner) * 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku * Tréner storočia v kategórii tréner mužov * člen Siene slávy slovenského basketbalu * Strieborné kruhy SŠOV == Najúspešnejší športovci Slovenska == V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie ** Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. "separovania" upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992 | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = XLVII. | číslo = 4 | strany = 7-9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===1958=== Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 5 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]] |- |<center>5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]] |- |<center>6.||Walter Renner||[[cyklistika]] |- |<center>7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]] |- |<center>8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]] |- |<center>9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]] |- |<center>10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} ===1962=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desať najlepších na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1962 | mesiac = december | ročník = X. | číslo = 258 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]] |- |<center>4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]] |- |<center>6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]] |- |<center>8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]] |- |<center>9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |} ===1963=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = december | ročník = XI. | číslo = 259-260 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]] |- |<center>5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]] |- |<center>6.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Vojtech Stantien||[[box]] |- |<center>9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]] |- |<center>3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku 1964 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = január | ročník = XIII. | číslo = 1 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia |- |<center>6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]] |- |<center>7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>9.||[[František Srna]]||motocyklový šport |- |<center>10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} ===1965=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} == BC Prievidza == V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html | dátum vydania = 12. 8. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = myhornanitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný "federálny" titul** === Bilancia v čs. lige === :{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93 :{{druhé miesto}} 1991/92 :{{tretie miesto}} 1990/91 === Umiestnenie v jednotlivých sezónach === {|width=100% |width=33%| *1961/62 - 10. miesto *1962/63 - 12. zostup *1966/67 - 8. *1967/68 - 12. zostup *1969/70 - 6. *1970/71 - 9. *1971/72 - 8. *1972/73 - 5. |width=33%| *1973/74 - 7. *1974/75 - 8. *1975/76 - 5. *1976/77 - 8. *1977/78 - 10. *1978/79 - 10. *1979/80 - 10. zostup *1981/82 - 7. |width=33%| *1982/83 - 11. zostup *1986/87 - 6. *1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3) *1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prievidza poprvé mistrem | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1989/90 - 6. *1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2) *1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3) *1992/93 - majster ČSFR <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod | url = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Majstrovské kádre <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021) | url = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>=== *1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý *1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}} *1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek *1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek *2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers *2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič === BC v európskych pohároch === [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm] [[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]] BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990) Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek), {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |rowspan="2"|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83) |- |osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93) |- |rowspan="2"|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78) |- |2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103) |- |rowspan="2"|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68) |- |2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93). |} '''Koračov pohár''' BC Prievidza - 6 ročníků Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997). {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107) |- |1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80) |- |rowspan="2"|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96) |- |1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111) |- |1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91) |- |rowspan="4"|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81) |- |rowspan="3"|štvrťfinálová <br/> skupina <br/> 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98) |- |{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74) |- |{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89) |} '''Saporta cup/FIBA European cup''' Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky) {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86) |- |1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107) |} '''FIBA Liga majstrov''' 2016/17 {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73 '''FIBA Europe Cup''' 2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque === Hráči BC Prievidza v reprezentácii === Uhnák, Jašš, Jančura, Marko == Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach == === Pohárové súťaže riadené UEFA === Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále** V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli** [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan korunoval slovenský polrok | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = máj | ročník = I. | číslo = 15 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper vo finále |- |rowspan="2"|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||<center>1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Benfica-Barcelona 3:2 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/ | dátum vydania = 10. 6. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||<center>2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/ | dátum vydania = 18. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/ | dátum vydania = 21. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper v semifinále |- |rowspan="4"|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||<center>1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||<center>1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |colspan="2"|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], <br/>[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||<center>1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = apríl | ročník = I. | číslo = 11 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||<center>2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1 |- |rowspan="4"|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0) | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1973 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png | dátum vydania = 17. 4. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2 |- |rowspan="5"|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png | dátum vydania = 21. 4. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html | dátum vydania = 14. 2. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = denik.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1 | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2:2 |- |[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||<center>2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/ | dátum vydania = 2. 6. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/ | dátum vydania = 14. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Pohárové súťaže iných konfederácií === * [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/ | dátum vydania = 6. 6. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól === Ostatné pohárové súťaže === '''SEP''' Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992. {|class="wikitable" ! Rok ! Meno/Klub ! Súper vo finále ! Poznámka |- |<center>1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále |- |<center>1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva |- |<center>1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0|| |- |<center>1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png | dátum vydania = 2. 11. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 <br/> Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec |- |<center>1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = júl | ročník = I. | číslo = 21 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 <br/>Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek |- |<center>1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina* |- |<center>1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým|| |} Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan '''Rappanov pohár''' {|class="wikitable" ! Rok ! Klub ! Súper vo finále ! Zostava |- |<center>1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 <br/> {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 <br/> {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 <br/> {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč|| |} '''Interpohár''' Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina '''Latinský pohár''' Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957. Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona Posledný víťaz: 1957 Real Madrid Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno *[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Nice 1:0 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Veľtržný pohár''' *Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA. [[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]** *[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Birmingham 4:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> == Majstrovské tituly== Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ | dátum vydania = 3. 12. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rimava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]** V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]** V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach** [[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]** Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé Právo, 1. 12. 1988 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto** [[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]** ==Poháre== [[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]** [[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]] [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) [[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]** [[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé [[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic | dátum vydania = 24. 2. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998 *[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012 {{FRA}} [[Coupe de la Ligue]] *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] [[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]** Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko, == Najviac pohárov v zahraničí == {|class="wikitable" !Počet <br/> titulov !width=150|Meno !Národný pohár !Ligový pohár !Superpohár |- |<center>5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} |- |<center>||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}|||| |- |<center>||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}} |- |<center>6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}} |- |<center>||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}|||| |- |<center>||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}|||| |- |<center>||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>||[[]]|||||| |} ===Tréneri s pohárovými trofejami=== {|class="wikitable" !width=150|Meno !Pohárové trofeje !Klub |- |[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)<br/> Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) <br/> {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952) |- |[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972) |- |[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974) |- |[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006) |- |[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] <br/> Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010) |- |[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015) |- |[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014) |} ===Ligové tituly=== * [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956 * [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975 * [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977 * [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991 * [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986 * [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994 * [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010 * [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014 == Klub ligových šampiónov == '''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera. {|class="wikitable" |- !Počer titulov !width=150|Meno !Hráčske tiuly !Trénerské tituly |- |<center>12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010 |- |<center>10||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014|| |- |<center>9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956 |- |<center>9||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024,2025 |- |<center>8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 || |- |<center>7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963|| |- |<center>7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943 |- |<center>7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975 |- |<center>7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014 |- |<center>6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951|| |- |<center>6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964|| |- |<center>6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994 |- |<center>6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999 |- |<center>6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009 |- |<center>6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009|| |- |<center>6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014|| |- |<center>6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998|| |- |<center>6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003|| |- |<center>6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021 |- |<center>6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025|| |- |<center>5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943|| |- |<center>5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955|| |- |<center>5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942|| |- |<center>5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951|| |- |<center>5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946|| |- |<center>5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973 |- |<center>5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan="6"|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 || |- |<center>5||[[Vladimír Hagara]]|| |- |<center>5||[[Anton Hrušecký]]|| |- |<center>5||[[Alojz Fandel]]|| |- |<center>5||[[Vojtech Varadín]]|| |- |<center>5||[[Stanislav Martinkovič]]|| |- |<center>5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014|| |- |<center>5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008|| |- |<center>5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013 |- |<center>5<center>||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5<center>||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019 |- |<center>5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024|| |} == Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>131 |- |{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||<center>2 |- |{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||<center>22 |- |{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||<center>23 |- |{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||<center>16 |- |{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||<center>100 |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||<center>15 |- |{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||<center>10 |- |{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||<center>4 |- |{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||<center>17 |- |{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||<center>32 |- |{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>28 |- |{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||<center>15 |- |{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>31 |- |{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||<center>23 |- |{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||<center>8 |- |{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||<center>31 |- |{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||<center>20 |- |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||<center>10 |- |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||<center>4 |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>29 |- |{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||<center>5 |- |{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||<center>16 |- |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||<center>18 |- |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||<center>25 |- |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||<center>13 |- |{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||<center>2 |- |{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||<center>17* |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||<center>17 |- |{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>19 |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||<center>42 |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||<center>14 |- |{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||<center>33 |- |{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>13 |- |{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>55 |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>32 |- |{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>27 |- |{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||<center>52 |- |{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>18 |- |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||<center>10 |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||<center>16 |- |{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||<center>8 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>33 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||<center>21 |- |{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||<center>6 |- |{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||<center>38 |- |{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||<center>6 |- |{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||<center>6 |- |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||<center>120 |- |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||<center>79 |- |{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||<center>78 |- |{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||<center>53 |- |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||<center>54 |- |{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||<center> |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Najviac gólov v kluboch== {|class="wikitable" !width=150|Klub !width=150|Najviac gólov !width=250|Ďalší strelci |- |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]] |- |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava <br> (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]] |- |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]] |- |[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]] |- |[[MFK Košice|VSS Košice <br> (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]] |- |[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]] |- |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina <br> (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]] |- |[[FC Nitra|FC Nitra <br> (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]] |- |[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]] |- |[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]] |- |[[AS Trenčín|AS Trenčín <br> (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]] |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]] |- |[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]] |- |[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]] |- |[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]] |- |[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]] |- |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] <br> 22 [[Marek Holmík]]|| |- |[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]|| |- |[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]|| |- |[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]|| |- |[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]|| |- |[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]|| |- |[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]|||| |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]|||| |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]|| |} 2667u4ko7gad16g1jnb5l69tbzttxb5 8211525 8211514 2026-05-10T08:29:15Z PeterKLK 94978 /* Ladislav Pecko */ aktualizácia 8211525 wikitext text/x-wiki {{Pieskovisko redaktora}} ==Miloš Glonek== Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = XXIII. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zvíťazila moderna | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1984 | mesiac = júl | ročník = XXXVIII. | číslo = 161 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre "17"<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = január | ročník = XVIII. | číslo = 3 | strany = 20 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode [[Dušan Tittel|Dušana Tittela]] do Francúzska sa stal lídrom obrany, v sezóne 1991/92 patril medzi najpríjemnejšie prekvapenia ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 289 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Majster 1992, v novembri 1992 prestúpil do talianskeho klubu [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> piaty Slovák, prvý po 50 rokoch** V [[Serie A|Serii A]] mal premiéru 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), v zápase strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ako strážca Caniggiu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 277 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, Glonek odohral v sezóne 23 zápasov, Ancona obsadila 17. miesto a vypadla. V sezóne 1993/94 pôsobil v [[Serie B|Serii B]], nastúpil v 31 zápasoch, 1994 finále [[Coppa Italia|Talianskeho pohára]] [[Sampdoria Janov]] (0 : 0,1 : 6)** prestup do SM Caen,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek Francúzom? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 220 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 14. októbra 1994 proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (1 : 0), v sezóne odohral 25 zápasov, s mužstvom vypadol* V [[Ligue 2]] sa po roku vrátili späť medzi elitu, 1996/97 znova vypadli** Po štyri a pol roku sa vrátil pomôcť Slovanu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Tomaschekom, Glonekom i Stúpalom! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 154 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý ustúpil z popredných pozícií. V sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] bol kapitánom mužstva, v [[Niké liga|slovenskej lige]] absolvoval víťaznú premiéru v 1. kole proti Humennému (5 : 1). Glonek veril, že sa vytvorí nové silné mužstvo, ale belasí skončili v lige až na 5. mieste. V predkole PVP síce vyradili [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]], no v 1. kole vypadli s [[FC Chelsea]]. Sklamaný Glonek sa vrátil späť do Caen, kde ďalšie tri sezóny pôsobil v Ligue 2. V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 13 zápasov. Najskôr neoficiálne zápasy na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mladí skrotili Stojkoviča | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = august | ročník = II. | číslo = 185 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin|Jean-Pierra Papina]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na Papina si trúfa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = 36 | číslo = 172 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prednosť však dostal sparťan Novotný. V prípravnom zápase s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2) sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra sa odkladá | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 239 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), v auguste 1992 {{AUT|f|0|Rakúsko}} (2 : 2) len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = XLVI. | číslo = 197 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek jednotkou | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = 37 | číslo = 163 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát sa tešil z víťazstva až v deviatom reprezentačnom štarte proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Práve preto, že Miloš Glonek v drese ČSFR ešte nevyhral, vyzýva: Držte nám palce! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 224 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral šesť zápasov, vrátane skvelého víťazstva 5 : 2 nad {{ROU|f|0|Rumunskom}}** V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} mal premiéru 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). Nastúpil v historicky prvom súťažnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 7. septembra 1994 v [[Bratislava|Bratislave]] s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), v kvalifikácii odohral šesť zápasov. Posledný krát reprezentoval 27. marca 1996 v [[Nitra|Nitre]] v priateľskom zápase proti {{BLR|f|0|Bielorusku}} (4 : 0), v národnom mužstve odohral 12 zápasov. === Úspechy === * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * finalista Talianskeho pohára 1994 s Anconou '''Individuálne''' * Jedenástka roka * 5. miesto v ankete Futbalista roka 1992 ==Ladislav Pecko== Legendárny hráč [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]]. Vynikal rýchlosťou a ťahom na bránu, začínal ako útočník, neskôr sa preorientoval na obrancu. Zaujímavé je, že na obidvoch postoch sa presadil do reprezentácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Čo je s vami?“ Ladislav Pecko: Trénujem v Petržalke, snívam, že raz sa dočkám vnuka, z ktorého urobím futbalistu“ | url = https://futbalsfz.sk/co-je-s-vami-ladislav-pecko-trenujem-v-petrzalke-snivam-ze-raz-sa-dockam-vnuka-z-ktoreho-urobim-futbalistu/ | dátum vydania = 27. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> S futbalom začínal ako žiak v [[TJ Tatran Krásno nad Kysucou|Tatrane Krásno nad Kysucou]], 2. dorasteneckú ligu si zahral v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde bol jeho spoluhráčom ďalší budúci slovanista [[Dušan Tittel]]. Na turnaji dorasteneckých mužstiev si oboch šikovných futbalistov vyhliadol vtedajší tréner dorastu Slovana [[Jozef Obert]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osa, ktorej žihadlá bolia... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = december | ročník = XLII. | číslo = 305 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Tittel odišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v roku 1984, o rok neskôr ho nasledoval aj Pecko. Najskôr hral v belasom drese dorasteneckú ligu, potom zbieral cenné skúsenosti v A-mužstve, ktoré hralo po vypadnutí z najvyššej súťaže tri sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Prvú príležitosť dostal v závere sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] od trénera Valéra Šveca proti Leviciam, celkom odohral v SNL 55 zápasov, dal 11 gólov. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1) rovnako ako Dušan Tittel a Jozef Juriga,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 27. novembra 1988 mužstvu TJ Vítkovice (3 : 2). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto a vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]. V [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] mal Slovan za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nečakané – rozdielom triedy! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = september | ročník = XLIII. | číslo = 216 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prehral v odvete 0 : 4 po predĺžení, Pecko hral v obidvoch zápasoch. V sezóne 1989/90 bol Slovan piaty, Pecko odohral 29 zápasov, dal sedem gólov, dvakrát skóroval v derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert belasej filharmónie. V útoku neudržateľný Pecko | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = 35 | číslo = 78 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas rozbehnutej sezóny 1990/91, v ktorej belasí bojovali o titul, prejavil o Pecka záujem CD Logroñés, štvrtý tím španielskej [[La Liga|Primera División]], kde mal byť zapožičaný do konca sezóny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ladislav Pecko: Adios, Slovan! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XLV. | číslo = 87 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po zápase 22. kola s [[DAC Dunajská Streda]] (2 : 0), v ktorom vypracoval obidva góly belasých, sa s ním lúčili fanúšikovia transparentom ''„Lacko Pecko, neopúšťaj nás“''. Pecko odišiel na dva týždne do Španielska, no nakoniec nedošlo k dohode medzi klubmi a Pecko sa vrátil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko doma! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 85 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan po dvoch prehrách na domácom ihrisku so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Clapci, nie ste vo forme! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 21 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nezískal titul, ale Pecko ďalej bavil divákov šprintérskymi súbojmi s obrancami súperov, v zápase s Bohemiansom Praha prispel k výhre 4 : 0 dvomi gólmi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Klokani“ ďaleko nedoskákali. Ladislav Pecko roztlieskal tribúny | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 101 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 získal Slovan titul po 17 rokoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osmy titul Slovana, dolu Banská Bystrica a Cheb | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 130 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> belasí ťahali ešte z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Každá pieseň sa raz skončí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 17 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v ankete týždenníka TIP ligová jedenástka roka 1991 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Všetci hrali na Máčalovu nôtu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 2 | strany = 11,12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na jeseň 1994 krátko hosťoval v mužstve [[FKD Drnovice|Petra Drnovice]], jeho účinkovanie v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] trvalo len tri zápasy. Ďalšie štyri tituly získal Pecko v [[Niké liga|slovenskej lige]], prvé tri sezóny bol Slovan suverén súťaže,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko najlepší pravý obranca! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 143 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan do tretice majstrom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = máj | ročník = L. | číslo = 124 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrtý titul získal [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Titul znova v belasom. Pecko bol „seknutý“, König v šoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 117 | strany = 6,10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V drese Slovana odohral rekordných * sezón a 431 ligových zápasov. V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1 doma),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Chelsea FC|FC Chelsea]] (0 :2 , 0 : 2). ===Reprezentačná kariéra=== V reprezentácii [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] odohral 13 zápasov, vrátane štvrťfinále ME 1990 proti Švédsku (1 : 2, 0 : 4). Vo februári 1990 dostal prvú pozvánku do A-mužstva {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}}, zúčastnil sa sústredenia na Kanárskych ostrovoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prianie nováčika Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = február | ročník = XLIV. | číslo = 36 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> bol v širšom kádri mužstva v rámci prípravy na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pozve aj ich "Ciao"? | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XXXV. | číslo = 12 | strany = 20-22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V národnom mužstve debutoval až po svetovom šampionáte 13. októbra 1990 v [[Paríž]]i v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2), v 83. minúte striedal Michala Bílka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čakanie /nielen na favorita/ | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XXXV. | číslo = 46 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1991 bol už pevnou súčasťou reprezentácie, nastúpil v deviatich zápasoch. Začiatkom roka patril k najlepším hráčom v stretnutiach s {{AUS|f|0|Austráliou}}, v marci zažiaril v prípravnom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) v [[Olomouc]]i, kde hral len 17 minút, no stihol dať gól hlavou a na ďalší prihrať [[Václav Daněk|Václavovi Daněkovi]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hanácka žatva ako sa patrí! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 74 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase kvalifikácie s ''Les Bleus'' v [[Bratislava|Bratislave]] nastúpil v základnej zostave v útoku s Pavlom Kukom, v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2) vytvoril útočnú dvojicu s klubovým spoluhráčom [[Peter Dubovský|Petrom Dubovským]], v zostave hrali aj ďalší slovanisti [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko prihral na vedúci gól Václavovi Němečkovi. V decembri 1991 proti {{BRA|f|0|Brazílii}} (1 : 2) striedal v 60. minúte Dubovského. {{SVK|f|0|Slovensko}} reprezentoval šesťkrát, prvý raz 16. augusta 1995 v [[Trabzon]]e v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] proti {{AZE|f|0|Azerbajdžanu}} (1 : 0). Hral aj v ďalších kvalifikačných zápasoch s {{ISR|f|0|Izraelom}} (1 : 0) a s {{ROU|f|0|Rumunskom}} (0 : 2). Po piatich rokoch sa vrátil do reprezentácie<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko opäť v reprezentácii! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 126 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a odohral ďalšie tri zápasy, na turnaji Kirin cup proti {{JPN|f|0|Japonsku}} (1 : 1), nastúpil aj v dvoch prípravných zápasoch proti {{GRC|f|0|Grécku}} (2 : 0) a {{ALG|f|0|Alžírsku}} (1 : 1). ===Trénerska kariéra=== V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] priviedol ako hlavný tréner Slovan k jeho piatemu titulu v slovenskej lige po 10 rokoch, asistentami boli Peckovi bývalí spoluhráči [[Vladimír Kinder]] a [[Marián Zeman]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovan je futbalovým majstrom Slovenska | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovan-je-futbalovym-majstrom-slovenska/ | dátum vydania = 13. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] pôsobil ako tréner aj v kluboch [[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] a [[MFK Ružomberok]], v [[2. slovenská futbalová liga|2. lige]] viedol mužstvá [[FC Petržalka]] a [[MFK Dolný Kubín]]. S reprezentáciou [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovenska do 17 rokov]] postúpil do semifinále ME U-17,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = U17 – Pred jedenástimi rokmi na domácom Eure 2013 až do semifinále | url = https://futbalsfz.sk/u17-pred-jedenastimi-rokmi-na-domacom-eure-2013-az-do-semifinale/ | dátum vydania = 17. 5. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> čím si zároveň vybojovali účasť na MS 2013 hráčov do 17 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pecko uzavrel nomináciu na MS do 17 rokov, sú v nej i legionári | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/294751-pecko-uzavrel-nominaciu-na-ms-do-17-rokov-su-v-nej-i-legionari/ | dátum vydania = 1. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na šampionáte postúpili mladí Slováci do osemfinále, kde prehrali s Uruguajom 2 : 4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mladí Slováci na MS do 17 rokov skončili. S Uruguajom prehrali 2:4 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/297690-mladi-slovaci-na-ms-do-17-rokov-skoncili-s-uruguajom-prehrali-24/ | dátum vydania = 29. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * 4× majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996, 1999) * 4× víťaz Slovenského pohára so Slovanom 1989, 1994, 1997, 1999 * víťaz Matičného pohára 1994 * člen Jedenástky roka 1990, 1991, 1995, 2000 Trénerské * majster Slovenska 2008/09 so Slovanom Bratislava * víťaz Slovenského pohára 2009 * semifinalista ME hráčov do 17 rokov (2013) * osemfinalista MS hráčov do 17 rokov (2013) ==Vladimír Kinder== S futbalom začínal ako žiak v [[ŠK Slovan Bratislava|Slovane Bratislava]], najskôr hrával v strede útoku, na ľavého obrancu sa preorientoval v juniorke pod trénerom Jozefom Valovičom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kinder už nechce mlčať: Poviem vám, v koho vrecku sa stratili milióny za môj prestup zo Slovana | url = https://sport24.pluska.sk/futbal/kinder-uz-nechce-mlcat-poviem-vam-v-koho-vrecku-sa-stratili-miliony-za-moj-prestup-zo-slovana | dátum vydania = 29. 3. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport24.pluska.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Po návrate z vojenčiny v Karlových Varoch sa hlásil v kabíne A-tímu Slovana. Pri svojej premiére v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 18. novembra 1990 nastúpil ako stredný útočník proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (4 : 2) a v 22. minúte strelil svoj prvý ligový gól. Slovan v tejto sezóne bojoval o titul so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]], s ktorou prehral doma v kľúčovom zápase 0 : 3<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a obsadil druhé miesto.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V nasledujúcej sezóne 1991/92 získal Slovan po 17 rokoch majstrovský titul, Kinder nastúpil v 29 zápasoch, strelil dva góly, jeden z nich rozhodol o víťazstve nad [[FC Baník Ostrava|Baníkom Ostrava]] (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ďalekonosná Kinderova strela | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 15 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ďalšie tri tituly získal v [[Niké liga|slovenskej lige]], kde patril k oporám belasých a k najväčším osobnostiam súťaže. Dvakrát získal „Cenu Antona Ondruša“ pre najlepšieho hráča sezóny v ankete, v ktorej hlasovali hráči ligových klubov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tréner Galis, futbalista Kinder. Vyhral super chalan | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = jún | ročník = XLVIII. | číslo = 141 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vlaňajšok ako cez „kopirák“: opäť Galis, opäť Kinder! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 139 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1993 sa prvý krát objavil v ankete [[Jedenástka roka (anketa)|Jedenástke roka]], nechýbal ani na jednom hlasovacom lístku, všetci hlasujúci tréneri ho zaradili do najlepšej zostavy roka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Stopercentný“ iba Kinder | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 296 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 vyhral anketu [[Futbalista roka 1994 (Slovensko)|Futbalista roka]]. V decembri 1995 nastúpil v mužstve „vianočných hviezd“ spolu s [[Marián Zeman|Mariánom Zemanom]] proti [[AC Miláno]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenské „vianočné hviezdy“ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = január | ročník = XXVI. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), bol pri víťazstvách nad [[Fußball-Bundesliga|bundesligovými]] klubmi [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1996 skóroval v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Trabzonspor]]u, strelou spoza šestnástky do „šibenice“ rozhodol o víťazstve 2 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šok, hlavička, lahôdka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = august | ročník = 41 | číslo = 153 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Naposledy obliekol dres Slovana v novembri 1996 proti [[FK Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]], k víťazstvu 5 : 0 prispel gólom. V decembri 1996 prestúpil do anglického klubu [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]], stal sa tak prvým slovenským futbalistom v [[Premier League]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dres číslo 7 má už svojho pána | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = január | ročník = LI. | číslo = 15 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V súťaži debutoval 1. marca 1997 proti [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] (1 : 3),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehrou okorenená premiéra | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 51 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól dal vo svojom druhom zápase 5. marca 1997 proti [[Derby County FC|Derby County]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pravačka zavelila k poltuctovej nádielke | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 55 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne [[FA Premier League 1996/1997|1996/97]] stihol odohrať 6 zápasov, „Boro“ vypadli, ale darilo sa im v pohárových súťažiach. Kinder sa stal prvým Slovákom, ktorý hral vo finále [[FA Cup|Anglického pohára]] 1997, Middlesbrough prehral s [[Chelsea FC|Chelsea]] 0 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vladimír Kinder na poslednú štvrťhodinu. Zážitok, ktorý sa už nemusí opakovať | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 113 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Nastúpil aj v opakovanom finálovom zápase [[EFL Cup|Ligového pohára]], pri prehre s [[Leicester City FC|Leicestrom City]] 0 : 1 po predĺžení odohral celých 120 minút.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Napriek prehre – potlesk! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = apríl | ročník = LI. | číslo = 89 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1998 odohral celý zápas vo finále Ligového pohára s Chelsea (0 : 2 po predĺžení),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder si zahral s Gascoigneom | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 74 | strany = 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v priebehu jedného roka bol trikrát vo finále pohárových súťaží, ani raz však nezískal víťaznú trofej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do tretice – všetko zlé! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 75 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ďalšej sezóne si Middlesbrough vybojoval postup z [[EFL Championship]], Kinder nastúpil v 26 zápasoch, dvakrát skóroval. V sezóne [[FA Premier League 1998/1999|1998/99]] nastúpil len v piatich zápasoch, dal dva góly. V 5. kole v septembri skóroval proti [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] (3 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri strely – jeden gól | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = september | ročník = LII. | číslo = 212 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> sedem mesiacov mu tréner Bryan Robson nedal príležitosť, nastúpil až v 34. kole v apríli 1999 a znova skóroval proti [[Coventry City FC|Coventry City]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder hral, ba dal aj gól! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = apríl | ročník = LIII. | číslo = 89 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Svoje pôsobenie v Middlesbrough ukončil predčasne po dva a pol roku, o jeho služby malo záujem viacero klubov. S francúzskym klubom [[SC Bastia]] bol na sústredení, pripravoval sa s Artmediou aj so Slovanom, nakoniec podpísal zmluvu s [[FKD Drnovice|Petrou Drnovice]]. V [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval v sezóne [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]] v 17. kole proti Brnu (3 : 2), celkom odohral v súťaži 19 zápasov bez gólového zápisu. V novembri 2000 sa stal hráčom [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]], po štyroch rokoch sa vrátil na slovenské trávniky v mestskom derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (1 : 4). Ako kapitán priviedol mužstvo k historickému 2. miestu v lige v sezóne [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]]. Artmedia sa prvý krát stala najlepším bratislavským klubom a vybojovala si účasť v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Artmedia v Európe! Štrngli si s Pohárom UEFA | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 115 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 34-ročný Kinder patril k najvýraznejším osobnostiam celej ligy, svojimi výkonmi si vyslúžil už šiesty raz miesto v [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástke sezóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kto by to bol čakal po zlom úvode... | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 133 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej sezóne prestúpil do druholigového rakúskeho klubu SC Untersiebenbrunn. V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] sa ako asistent trénera [[Ladislav Pecko|Ladislava Pecka]] podieľal na zisku majstrovského titulu Slovana. ===Repre=== {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval raz, tréner [[Václav Ježek]] mu dal príležitosť v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]], 16. júna 1993 proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0) striedal v 54. minúte Pavla Kuku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aspoň na pár minút... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 137 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol aj v nominácii na posledný zápas s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), do hry však nezasiahol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vencel áno, Molnár nie | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 261 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 38 zápasov, bol pri prvom oficiálnom vystúpení národného mužstva 2. februára 1994 proti {{UAE|f|0|Spojeným arabským emirátom}} (1 : 0), aj pri prvom domácom zápase 20. apríla 1994 v Bratislave proti {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1), v ktorom strelil svoj jediný reprezentačný gól.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Patril k oporám reprezentácie v kvalifikačných zápasoch o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] i [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]], v roku 1994 ako jediný nastúpil vo všetkých medzištátnych zápasoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenská futbalová reprezentácia v roku 1994. Iba Kinder vo všetkých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 299 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po prehre 0 : 3 v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v októbri 1998 sa vytratil z reprezentácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Možno som nastúpiť nemal... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 239 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po troch rokoch ho tréner [[Jozef Adamec]] nominoval na prípravný zápas s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder namiesto Tomascheka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = august | ročník = 46 | číslo = 155 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v ktorom Kinder naposledy obliekol reprezentačný dres. ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996) * víťaz Slovenského pohára 1994 * víťaz Matičného pohára 1994, 1996 * vicemajster Slovenska 2001/02 s Artmediou * finalista FA Cupu 1997 s FC Middlesbrough * 2× finalista Ligového pohára s FC Middlesbrough (1997, 1998) Individuálne * Futbalista roka 1994 * 2× najlepší hráč slovenskej ligy (1994, 1995)* * 6× člen Jedenástky roka/sezóny (1993, 1994, 1995, 1996, 2001, 2002) ==Dušan Tittel== Vynikal spoľahlivosťou a stabilnými výkonmi, jeho prednosťami boli streľba zo štandardných situácii a hra hlavou. Rodák z [[Námestovo|Námestova]] začínal s futbalom ako 8-ročný v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], v mládežníckych kategóriach hrával v útoku. Na turnaji dorastencov v Dolnom Kubíne si ho všimol [[Jozef Obert]], tréner dorastu Slovana Bratislava. V roku 1984 prišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], s mužstvom dorastencov sa stal majstrom Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naše športové nádeje | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = september | ročník = XXXIX. | číslo = 209 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho spoluhráčmi v majstrovskom tíme boli aj ďalšie neskoršie opory A-mužstva [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]] [[Alexander Vencel mladší]], Miroslav Chvíla, Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dočkali sa. Predstavujeme dorasteneckého majstra SSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = jún | ročník = XXXIX. | číslo = 147 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1985 vypadol Slovan z najvyššej súťaže a tri sezóny sa snažil o návrat medzi elitu v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Tittel odohral v SNL 84 zápasov, prvý seniorský gól v belasom drese strelil v 1. kole sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1986/1987|1986/87]] proti Tesle Stropkov (5 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naplnené túžby | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 194 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1), ligovú premiéru absolvovali tiež [[Ladislav Pecko]] a Jozef Juriga.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil 23. októbra 1988 Spartaku Hradec Králové (3 : 0). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty. V roku 1989 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]], v 1. kole [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]] mal za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 (Tittel dal gól)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nečakané – rozdielom triedy! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = september | ročník = XLIII. | číslo = 216 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prehrali v odvete 0 : 4 po predĺžení. Tittel hrával v stopérskej dvojici s reprezentantom [[Vladimír Kinier|Vladimírom Kinierom]], popri ktorom vyrástol na jednu z opôr Slovana.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Rozprávanie o Dušanovi Tittelovi, futbalistovi Slovana Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 178 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Stal sa objavom sezóny 1990/91,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Iba titul nás uspokojí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = január | ročník = XXIII. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> osobnosťou číslo jeden, Slovan bojoval o titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Paradoxne, v sezóne 1991/92, keď Slovan získal titul po 17 rokoch, nebol Tittel pri tom, bol už hráčom francúzskeho klubu [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1991 proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], hneď v premiére skóroval, v 89. minúte strelou z 25 metrov vyrovnal na 1 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov a Daňkov debut par excellence | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = júl | ročník = XXIII. | číslo = 30 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po roku a pol sa vrátil späť do Slovana, v jarnej časti poslednej sezóny „federálnej“ ligy prispel k tretej priečke belasých. V auguste 1993 odštartoval prvý ročník samostatnej [[Niké liga|slovenskej ligy]], Slovan bol suverénom prvých troch sezón, v ktorých získal majstrovský hetrik. Tittel bol trikrát členom majstrovského mužstva, v rokoch 1994 a 1997 získal aj Slovenský pohár. V európskych pohároch nedosiahol Slovan výraznejší úspech, ako majstra ho zaradili len do [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]], so silnými súpermi odohral hlavne doma vyrovnané zápasy. Tittel strelil góly proti [[Aston Villa|Aston Ville]] (1 : 2), [[Borussia Dortmund|Borussii Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac =október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac =september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej ére v Slovane vymenil belasé farby za červeno-čierny dres [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]], prvý gól strelil práve v derby proti Slovanu (4 : 0). S klubom sa stal vicemajstrom v sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]], v roku 1998 vyhral už štvrtý raz v kariére Slovenský pohár (vo finále dal gól)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vicemajster vystúpil z majstrovho tieňa | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = jún | ročník = LII. | číslo = 130 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Superpohár je "andelský" | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = júl | ročník = LII. | číslo = 166 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trnavčania boli v obidvoch prípadoch boli úspešnejší ako majstrovský tím [[1. FC Košice]] (2 : 0 a 3 : 1). Tittel patril k ofenzívnym typom obrancu, často sa presadzoval strelecky,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov päťdesiaty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = november | ročník = LI. | číslo = 252 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> celkom strelil 62 ligových gólov. Po dvoch sezónach v Trnave pokračoval v kariére v [[AC Omonia|Omonii Nikózia]], kde mu pribudla ďalšia trofej – Cyperský pohár v roku 2000.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittel víťazom Cyperského pohára! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 111 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo februári 2001 sa vrátil do Slovana, kde v jarnej časti sezóny ukončil hráčsku kariéru. Trikrát vyhral anketu [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trecampeon Dušan Tittel! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = december | ročník = LI. | číslo = 289 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát sa stal Osobnosťou roka v ankete organizovanej redakciou športu [[Slovenská televízia|STV]] a denníkom ''Šport''. Vo futbale ostal pôsobiť v rôznych funcionárskych a manažérskych funkciách. V roku 2023 sa ako člen strany [[HLAS – sociálna demokracia]] stal poslancom [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. Reprezentoval päťkrát mužstvo [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]], s ktorým hral vo štvrťfinále ME 1988 proti Grécku. V roku 1989 sa dostal do nominácie A-mužstva na turnaj vo švajčiarskom [[Aarau]], zahral si v prípravnom zápase a FC Chur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelova premiéra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 158 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V apríli 1990 nastúpil v zápase B-mužstiev ČSFR a Anglicka (0 : 2). V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 11 zápasov, debutoval 29. augusta 1990 proti {{FIN|f|0|Fínsku}} (1 : 1). Bolo to prvé vystúpenie po úspešných [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]], pod vedením nového trénera Milana Máčalu debutovalo sedem nováčikov. V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] nastúpil v piatich zápasoch, vo {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2) prihrával na gól [[Tomáš Skuhravý|Skuhravému]], doma proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2) po jeho strele odrazenej od žrde strelil víťazný gól [[Ľubomír Moravčík]]. Po roku 1993 patril k lídrom reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}, v jej drese odohral 44 zápasov a dal 7 gólov, v siedmich zápasoch bol kapitánom mužstva. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil 29. apríla 1994 v [[Moskva|Moskve]] proti {{RUS|f|0|Rusku}} (1 : 2). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] nastúpil vo všetkých desiatich zápasoch a so štyrmi gólmi bol najlepším strelcom mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťzápasoví traja, deväťstominútový len Tittel | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = október | ročník = LI. | číslo = 239 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trikrát skóroval v zápasoch s {{MLT|f|0|Maltou}} (6 : 0, 2 : 0), najkrajší gól strelil {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 4), keď z 30 metrov prekonal brankára Andoniho Zubizarretu. S reprezentáciou sa rozlúčil 14. októbra 1998 v Bratislave prehrou 0 : 3 s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]]. {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||29. 5. 1994||[[Moskva]]||{{RUS|f|1}}||<center>1 : 2||{{gól|33}}||priateľský |- |<center>2.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|35}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>3.||rowspan="2"|22. 9. 1996||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{MLT|f|1}}||rowspan="2"|<center>6 : 0||rowspan="2"|{{gól|13}}<br/>{{gól|82}}||rowspan="2"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>4. |- |<center>5.||13. 11. 1996||[[Santa Cruz de Tenerife]]||{{ESP|f|1}}||<center>1 : 4||{{gól|39}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>6.||31. 3. 1997||[[Valletta|La Valletta]]||{{MLT|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>7.||9. 2. 1998||[[Larnaka]]||{{FIN|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|31}}||medzinárodný turnaj |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (7) |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1989/1990||predkolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>3 : 0||<center>1 |- |rowspan="6"|<center>Pohár UEFA||<center>1993/1994||1. kolo||{{ENG}} [[Aston Villa]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1994/1995||predkolo||{{NIR}} Portadown||<center>3 : 0||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]]||<center>2 : 1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1995/1996||predkolo||{{HRV}} [[NK Osijek]]||<center>4 : 0||<center>1 |- |1. kolo||{{DEU}} [[1. FC Kaiserslautern]]||<center>2 : 1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Spartak Trnava (2) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1997/1998||1. predkolo||{{MLT}} FC Birkirkara||<center>1 : 0||<center>1 |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1998/1999||predkolo||{{MKD}} Vardar Skopje||<center>2 : 0||<center>1 |} === Úspechy === * 3× majster Slovenska so Slovanom Bratislava 1994, 1995, 1996 * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * vicemajster Slovenska so Spartakom Trnava 1998 * 4× víťaz Slovenského pohára (1989, 1994, 1997 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * 2× víťaz Matičného pohára (1996 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * víťaz Cyperského pohára 2000 s Omoniou '''Individuálne''' * 3× Futbalista roka (1995, 1996, 1997) * 2× Osobnosť roka slovenskej ligy (1995, 1997) * 7× člen Jedenástky roka (1990, 1993, 1994, 1995, 1996, 1997, 1998) ===Funkcionárska a politická činnosť=== * Generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu (SFZ), 2002 - 2006 * Generálny manažér ŠK Slovan Bratislava, 2008 - 2011 * Prezident Únie ligových klubov (ÚLK), 2011 - 2014 * Generálny riaditeľ a tréner ŠK Slovan Bratislava, 2014 - 2015 * Športový a marketingový riaditeľ, MFK Ružomberok 2015 - * Poslanec Národnej rady SR == Peter Dubovský == Jeden z najväčších talentov slovenského futbalu, elegantný technik, vynikajúci strelec. S futbalom začínal v menšom bratislavskom klube TJ Vinohrady, ako 13-ročný sa stal hráčom [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], kde získal titul majstra Česko-Slovenska v kategórii žiakov aj dorastu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladké ovocie štvorročnej práce | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = júl | ročník = XXXI. | číslo = 132 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Maturitu zložili úspešne. Futbaloví dorastensi Slovana siedmykát majstrom Československa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = jún | ročník = XXXV. | číslo = 118 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 17-ročný, 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2) nastúpil symbolicky na posledné tri minúty. V ďalšom kole už odohral celý zápas proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ani keby už bol kozákom | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = XXII. | číslo = 15 | strany = 4,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil vo svojom štvrtom ligovom zápase 15. apríla 1990 v derby so [[FC Spartak Trnava|Spartakom Trnava]] (1 : 1). V sezóne 1991/92 strelil na jeseň 19 gólov, keď neskóroval iba v jedinom zápase, od 5. po 17. kolo mal sériu 13 zápasov s gólovým zápisom,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šanca blysnúť sa v Európe. Čo všetko prezrádza v súťaži kanonierov gólostroj Petra DUbovského | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 46 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> proti [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] sa blysol hetrikom (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert majstra Dubovského. 11 zápasov = 15 gólov! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XXXVI. | číslo = 210 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan lámal bradaté rekordy | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XXXVI. | číslo = 234 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan ťahal z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry, po 17 rokoch získal majstrovský titul,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský sa stal kráľom strelcov s rekordným počtom 27 gólov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazi Pohára Práce. Peter Dubovský rekordérom medzi kanoniermi | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a zaradil sa medzi [[Najlepší strelci Európy 1991/1992|najlepších kanonierov v Európe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Streleckí králi z európskych „dvorcov“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = júl | ročník = XLVI. | číslo = 172 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V poslednej „federálnej“ sezóne 1992/93 obhájil korunu kráľa strelcov s 24 gólmi,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bravó, Peter! Králi strelcov (od Vaníka po Dubovského) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 136 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> svojho konkurenta v súboji o prvenstvo Pavla Kuku zo Slavie predstihol v posledných dvoch kolách, v ktorých dal päť gólov – hetrik proti [[FK Dukla Praha|Dukle Praha]] (6 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poltuctové „DOVIDENIA“ | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 105 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a dva góly proti TJ Vítkovice (2 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koruna zostáva na Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 115 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský odohral v čs. lige 93 zápasov, strelil 59 gólov. V európskych pohároch dal gól hlavou [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2) v 1. kole [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj „profesori“ sa mýlia... | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = II. | číslo = 220 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dva góly strelil [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]] (4 : 1) v [[Liga majstrov UEFA|Európskom pohári majstrov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri zásahy do čierneho! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 221 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> O Dubovského mal záujem [[Louis van Gaal]], tréner [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]], kde mal nahradiť [[Dennis Bergkamp|Dennisa Bergkampa]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Ajaxu? | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 129 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nakoniec prestúpil do „kráľovského“ klubu [[Real Madrid CF|Real Madrid]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Realu Madrid! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 174 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[La Liga|Primera División]] debutoval 4. septembra 1993 v zápase s [[Club Atlético Osasuna|Osasunou]] (4 :1 ),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V premiére Realu Madrid aj Dubovský | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 208 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zostave Realu mu robili spoločnosť hviezdne mená – reprezentanti {{ESP|f|0|Španielska}} Emilio Butragueño, Sanchís, Míchel, [[Fernando Hierro]], Martín Vázquez, Čiľan [[Iván Zamorano]], Chorvát Robert Prosinečki.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Osasuna – Real Madrid 1:4 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=19000 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1993/94 odohral 26 zápasov, strelil jeden gól, 25. marca 1994 skóroval v zápase 24. kola proti [[Valencia CF|Valencii]] (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strelecké vykúpenie v útoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 73 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Real obsadil v lige 4. miesto, ale v decembri 1993 vyhral [[Supercopa de España|Španielsky superpohár]] v dvojzápase s [[FC Barcelona]], Dubovský v prvom zápase striedal Ivána Zamorana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Supercopa-Final Real Madrid-Barcelona 3-1 | url = https://www.bdfutbol.com/p/p.php?id=490070 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V prvej sezóne mal Dubovský stabilné miesto v zostave, tréner Benito Floro mu dôveroval, ale potom prišiel tréner [[Jorge Valdano]], Dubovský dostával menej príležitostí, navyše začala vychádzať nová hviezda Realu [[Raúl González Blanco|Raúl]]. Hoci pred sezónou 1994/95 zažiaril na turnaji v [[Cádiz]]e, kde dal dva góly v stretnutí proti [[SSC Neapol]] (4 : 1),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La gran noche de Dubovsky | url = https://www.lne.es/deportes/2017/02/15/gran-noche-dubovsky-19382431.html | dátum vydania = 15. 2. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = lne.es | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trofeo Ramón de Carranza (Cádiz-Spain) 1955-2025 | url = https://www.rsssf.org/tablesc/carranza.html#94 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rsssf.org | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne, v ktorej získal Real titul po štvorročnej nadvláde [[FC Barcelona|Barcelony]], odohral Dubovský len päť zápasov. Strelil jeden gól [[Real Zaragoza|Zaragoze]], strelou z 20 metrov uzavrel skóre na 3 : 0, bol to jeho prvý ligový gól po ročnej prestávke a zároveň jeho posledný gól v drese „bieleho baletu“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Bum“ pravačky po tridsiatich sekundách | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = apríl | ročník = IL. | číslo = 85 | strany = 5 a 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za Real skóroval aj v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] proti [[FC Lugano]] (3 : 0), dva góly dal aj v prípravnom zápase proti [[PSV Eindhoven]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 292 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po dvoch sezónach prestúpil do Realu Oviedo,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský definitívne v Oviede! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = júl | ročník = IL. | číslo = 172 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý ligový zápas v novom drese odohral 3. septembra 1995 proti Zaragoze (0 : 1), podľa denníka ''AS'' bol spolu s brankárom Morom najlepším hráčom Ovieda. V 3. kole sa vytiahol proti svojmu bývalému klubu, na víťazstve 3 : 2 nad Realom Madrid sa podieľal dvomi gólovými prihrávkami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prihrával na góly Olimu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 216 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský strelecky ožil, od 8. do 11. kola skóroval v štyroch zápasoch za sebou,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľavačka, čo potápa! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = november | ročník = IL. | číslo = 257 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne 1995/96 dal sedem gólov v 31 zápasoch. Päť sezón bol oporou klubu, hrajúceho väčšinou o záchranu v lige. V roku 1997 ho zranenie a operácia kolena vyradili na 10 mesiacov. V sezóne 1998/99 dokázalo Oviedo s Dubovským v zostave poraziť veľkokluby Barcelonu (2 : 1, Dubovský prihral na gól Fabiovi Pintovi) aj Real Madrid (1 : 0). V sezóne 1999/2000 pauzoval niekoľko zápasov pre zranenie členka, v predposlednom kole dal gól proti [[Rayo Vallecano]], Oviedo sa víťazstvom 2 : 1 zachránilo v lige. Posledný zápas v španielskej lige odohral 20. mája 2000 proti [[Real Sociedad de Fútbol|Realu Sociedad]] (0 : 1), v Primera División pôsobil sedem sezón s bilanciou 151 zápasov a 19 gólov. Jeho život sa skončil predčasne 23. júna 2000 na dovolenke v [[Thajsko|Thajsku]], zomrel na následky zranení po nešťastnom páde z útesu, keď sa pošmykol pri fotografovaní.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tragický skon Petra Dubovského | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský bol [[Futbalista roka 1993 (Slovensko)|Futbalistom roka 1993]], v tom istom roku obsadil ôsmu priečku v ankete talianskeho týždenníka '' Guerin Sportivo'' o najlepšieho mladého futbalistu Európy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Elegantný Slovák“ v prvej desiatke | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 173 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete Futbalista desaťročia bol druhý za [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]],<ref>{{cite web|url=http://www.sme.sk/c/763260/futbalista-desatrocia-u-nas-1-l-moravcik-2-p-dubovsky.html|title=Futbalista desaťročia u nás: 1. Ľ. Moravčík, 2. P. Dubovský|publisher=sme.sk|date=18. december 2002}}</ref> v ankete [[Futbalista storočia (Slovensko)|Futbalista storočia]] obsadil štvrté miesto. V roku 2024 bol uvedený in memoriam do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2025 v rámci spomienkového zápasu Internacionálov Slovenska s bývalými hráčmi Realu Madrid a Realu Oviedo pomenovali v [[Oviedo|Oviede]] na Dubovského počesť ulicu pri štadióne ''Paseo de Peter Dubovský''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ohromné gesto: V španielskom Oviede pomenujú ulicu po Petrovi Dubovskom | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/752234-ohromne-gesto-v-spanielskom-oviede-pomenuju-ulicu-po-petrovi-dubovskom/ | dátum vydania = 16. 6. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = INTERNACIONÁLI SR - Zápas na počesť Petra Dubovského, ktorý bude mať v Oviede ulicu | url = https://futbalsfz.sk/internacionali-sr-zapas-na-pocest-petra-dubovskeho-ktory-bude-mat-v-oviede-ulicu/ | dátum vydania = 12. 5. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na jeho pamiatku sa od roku 2000 udeľuje [[Cena Petra Dubovského]] pre najlepšieho slovenského futbalistu do 21 rokov. === Repre === V mládežníckych kategóriach hral v reprezentáciach do 17 a 18 rokov, nastrieľal v nich 18 gólov. S mužstvom [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] si zahral vo štvrťfinále ME 1992 proti [[Talianske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Taliansku U-21]]. V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] v kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v tomto stretnutí nastúpil v útoku s klubovým spoluhráčom [[Ladislav Pecko|Ladislavom Peckom]], kvarteto slovanistov v zápase doplnili ďalší debutant [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehra nepotešila, hra však povzbudila | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XXII. | číslo = 47 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral osem zápasov, s šiestimi gólmi bol najlepší strelec mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Česko-slovenský futbalový rok 1993. Najlepší strelec: Dubovský | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 301 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát skóroval 23. septembra 1992 v [[Košice|Košiciach]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (4 : 0), nezabudnuteľný je jeho čistý hattrick proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (5 : 2), keď najskôr dal gól z voleja, ďalší pridal strelou od žrde a skóre uzavrel z priameho kopu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Za dve červené Dubovského hattrick | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 127 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hattrick ide do sveta | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Strelecky sa presadil aj vo {{WAL|f|0|Walese}} (2 : 2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovského góly udržiavajú nádej | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 211 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a doma proti {{CYP|f|0|Cypru}} (3 : 0). 17. novembra 1993 v [[Brusel]]i odohrala reprezentácia pod názvom RČS posledný zápas spoločnej histórie s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), Dubovský spolu s [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]] a [[Jaroslav Timko|Jaroslavom Timkom]] boli jediní Slováci v mužstve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti dopísali poslednú kapitolu s číslom 499 v Bruseli | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/136634-futbalisti-dopisali-poslednu-kapitolu-s-cislom-499-v-bruseli/ | dátum vydania = 28. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Česko-Slovensko reprezentoval 14×, dal 6 gólov. V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 33 zápasov, strelil 12 gólov. Prvý raz nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvé dva góly, obidva z pokutového kopu strelil 20. apríla 1994 v Bratislave {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri domácej premiére národného mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát skóroval aj v priateľskom zápase s {{RUS|f|0|Ruskom}} (2 : 1) v marci 1995.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský triafa pravačkou i hlavou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = marec | ročník = XIL. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>. V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, strelil tri góly. Chýbal len v úvodnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}}, na ktorý ho neuvoľnil Real Madrid.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Proti Francúzom bez Dubovského! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 206 | strany = 1 a 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (2 : 1) strelil víťazný gól v poslednej minúte zápasu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Krôčik od kvalifikačného hrobu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = L. | číslo = 204 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Posledný krát obliekol reprezentačný dres 31. mája 2000 v [[Moskva|Moskve]] v priateľskom zápase s Ruskom (1 : 1). === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||23. 9. 1992||[[Košice]]||{{FRO|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|90.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>2.||rowspan="3"|2. 6. 1993||rowspan="3"|[[Košice]]||rowspan="3"|{{ROU|f|1}}||rowspan="3"|<center>5 : 2||rowspan="3"|{{gól|59}} <br/>{{gól|82}} <br/>{{gól|90}}||rowspan="3"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>3. |- |<center>4. |- |<center>5.||8. 9. 1993||[[Cardiff]]||{{WAL|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|68}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>6.||27. 10. 1993||[[Košice]]||{{CYP|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|12}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (12) |- |<center>7.||rowspan="2"|20. 4. 1994||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{HRV|f|1}}||rowspan="2"|<center>4 : 1||rowspan="2"|{{gól|24}}<br/>{{gól|61}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>8. |- |<center>9.||12. 11. 1994||[[Bukurešť]]||{{ROU|f|1}}||<center>2 : 3||{{gól|56}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>10.||rowspan="2"|8. 3. 1995||rowspan="2"|[[Košice]]||rowspan="2"|{{RUS|f|1}}||rowspan="2"|<center>2 : 1||rowspan="2"|{{gól|26}}<br/>{{gól|69}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>11. |- |<center>12.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|45}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>13.||11. 10. 1995||[[Bratislava]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|31}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>14.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>15.||22. 9. 1996||[[Bratislava]]||{{MLT|f|1}}||<center>6 : 0||{{gól|58}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>16.||23. 10. 1996||[[Bratislava]]||{{FRO|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|20}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>17.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|26}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |- |<center>18.||10. 10. 1998||[[Vaduz]]||{{LIE|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|13}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1991/1992||1. kolo||{{ESP}} [[Real Madrid]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1992/1993||1. kolo||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||<center>4 : 1||<center>2 |- ! colspan="6"| Góly za Real Madrid (1) |- |<center>PVP||<center>1993/1994||1. kolo||{{CHE}} [[FC Lugano]]||<center>3 : 0||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' '''Klubové''' * majster Československa 1992 so Slovanom Bratislava * majster Španielska 1995 s Realom Madrid * víťaz Španielskeho Superpohára 1993 s Realom Madrid '''Individuálne''' * Futbalista roka 1993 * 2. miesto v ankete Futbalista desaťročia * 2. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * 4. miesto v ankete Futbalista storočia na Slovensku * člen Siene slávy slovenského futbalu * najlepší strelec čs. ligy 1991/92 (27 gólov), 1992/93 (24 gólov) * najlepší strelec RČS v kvalifikácii MS 1994 (6 gólov) === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=5064 Peter Dubovský na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/peter-dubovsky/2122 Peter Dubovský na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.bdfutbol.com/en/j/j2240.html Peter Dubovský na bdfutbol.com] == Ľubomír Moravčík == Brilantný obojnohý technik s presnou prihrávkou a dobrou strelou, hravý typ futbalistu. Odchovanec nitrianskeho futbalu, v kategórii dorastu získal titul majstra Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mládež píše novú históriu. O majstrovi SSR a dorasteneckej lige | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 150 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 18-ročný v drese [[FC Nitra|Plastiky Nitra]] 16. októbra 1983 proti [[FK Teplice|Sklo Unionu Teplice]] (1 : 1). Potom čo Nitra vypadla z najvyššej súťaže, odohral dve sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej futbalovej lige]], v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] si Nitra vybojovala návrat medzi elitu s osembodovým náskokom pred [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanom Bratislava]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predstavujeme nováčik I. futbalovej ligy – Plastika Nitra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = jún | ročník = XL. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil Moravčík 19. augusta 1986 v domácom zápase s Bohemiansom Praha (2 : 3).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra Plastike nevyšla | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 195 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1988/89 obsadila Nitra tretie miesto v lige,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra vyhrala preteky o prsia. Obzretie za I. futbalovou ligou | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XLIII. | číslo = 145 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v poslednom kole si v priamom súboji s [[FK Dukla Praha|Duklou Praha]] (3 : 2) vybojovala miestenku v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď skóre stretnutia otvoril už v 9. minúte práve Moravčík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra s európskou etiketou! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XXI. | číslo = 25 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V PVP bude hrát Slovan, v Pohár UEFA Ostrava a Nitra | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/15/8.png | dátum vydania = 15. 6. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V Pohári UEFA vypadla Nitra v 1. kole s [[1. FC Köln]] po výsledkoch 1 : 4 a 0 : 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Keď bolo v Nitre na futbale 15-tisíc ľudí | url = https://mynitra.sme.sk/c/7385980/ked-bolo-v-nitre-na-futbale-15-tisic-ludi.html | dátum vydania = 17. 9. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mynitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1989/90 sa Moravčík zaradil medzi najlepších strelcov ligy, po jesennej časti bol s 10 gólmi dokonca v čele kanonierov. Darilo sa mu proti pražským klubom, gólom prispel k vysokej výhre 4 : 0 nad obhajcom titulu [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík náš, koľko gólov dáš? | periodikum = ŽIVOT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXXIX. | číslo = 46 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] dal dva góly (3 : 2). Na jar pridal štyri presné zásahy, v lige odohral celkom 119 zápasov, dal 30 gólov. Po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] prestúpil do francúzskeho klubu [[AS Saint-Étienne]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1990 proti [[Stade Rennais FC|Stade Rennes]] (0 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v talianskom duchu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = júl | ročník = XLIV. | číslo = 171 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 1. decembra 1990 v 18. kole proti [[Stade Brestois]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je strelec | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = december | ročník = XLIV. | číslo = 284 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo svojej premiérovej sezóne odohral 37 zápasov, so 7 gólmi bol najlepší strelec mužstva,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa góly | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 24 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> skóroval aj proti lídrovi [[Olympique Marseille]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Chapeau, Moravčík! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 66 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> jeho góly však nestačili na lepšie ako 13. miesto v tabuľke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa, mužstvo klesá... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XXIII. | číslo = 15 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 strelil štyri góly, po víťazstve 3 : 0 (1 gól) nad [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] ho športový denník ''L'Équipe'' označil za „čarodejníka“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = L'Équipe: Moravčík – čarodejník | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo [[Coupe de France|Francúzskom pohári]] sa s mužstvom dostal až do semifinále, kde ich zastavil [[FC Nantes]]. Moravčíkovým spoluhráčom bol v jarnej časti sezóny aj slovenský kanonier [[Milan Luhový]]. Výborne odštartoval sezónu 1992/93, v prvých štyroch kolách trikrát skóroval, po 7. kole mal na konte štyri góly a spolu s ďalšími šiestimi hráčmi viedol poradie najlepších kanonierov. Rovnaký počet gólov mal napríklad aj [[Rudi Völler]] z Marseille. O Moravčíkove služby prejavil záujem Bernard Tapie, majiteľ [[Olympique Marseille]], ale Moravčík napriek lákavej ponuke ostal v St. Étienne. Týždenník ''France Football'' uverejnil na titulnej strane Moravčíkovu fotografiu s nadpisom ''Moravčík, zelené zlato'', podľa klubových farieb ASSE.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na starom, a nie po starom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 261 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho výkony sa prejavili aj v hodnotení uznávaného týždenníka, ktorý ho vyhlásil za najlepšieho zahraničného hráča ligy v roku 1992.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík najlepší aj vo Francúzsku | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = II. | číslo = 2 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1995 zažiaril v prípravnom zápase s [[AC Miláno]], keď sa dvomi gólmi postaral o víťazstvo 2 : 1 nad „rossoneri“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík zdolal AC Miláno! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = august | ročník = IL. | číslo = 197 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AS Saint-Étienne - AC Milan, Match Amical (1995-1996) | url = https://www.asse-stats.com/match-asse-milan-ac-amical-1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = asse-stats.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1995/96 bol kapitánom mužstva, odohral 34 zápasov, strelil 7 gólov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zo zahraničnej tlače - L'Équipe. Moravčík talizmanom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 218 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> St. Étienne vypadlo do druhej ligy, Moravčík sa po šiestich sezónach rozlúčil s dresom ''Les Verts'' s bilanciou 197 zápasov a 31 gólov. Znova o neho prejavil záujem Olympique Marseille, nakoniec sa stal hráčom korzického klubu [[SC Bastia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dnešok je Bastia | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = júl | ročník = L. | číslo = 167 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V novom drese sa skvele uviedol, v prvých siedmich zápasoch strelil štyri góly, Bastia bola po 9. kole na druhej priečke ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľubomír Moravčík kráľom Korzičanov | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = V. | číslo = 37 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zápase 12. kola s [[AS Monaco]] však utrpel Moravčík po zákroku Emmanuela Petita zlomeninu nohy, po operácii nasledovala dlhá 133-dňová pauza bez futbalu. V máji 1997 podpísal zmluvu so švajčiarskym klubom [[FC Sion]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík podpísal na dva roky Sionu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 121 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý rátal s jeho skúsenosťami v Lige majstrov. V Sione začal s prípravou, no hneď na prvom tréningu sa mu obnovila zlomenina nohy a musel absolvovať operáciu, čím sa stal pre klub nepoužiteľný. Vrátil sa späť do Bastie, na ligový zápas nastúpil po šesťmesačnej pauze až v decembri 1997, prvý gól v sezóne strelil na jar 1998 v 31 .kole, keď prekonal spoluhráča z reprezentácie [[Alexander Vencel mladší|Alexandra Vencela]] v bráne [[RC Strasbourg Alsace|RC Štrasburg]] (1 : 1), skóroval aj v ďalšom kole proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (2 : 1). Posledný zápas vo francúzskej lige odohral 9. mája 1998, v súťaži odohral celkom 230 zápasov, dal 39 gólov. Stal sa hráčom MSV Duisburg,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Idem tam, kde ma chcú všetci | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = apríl | ročník = LII. | číslo = 99 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> premiéru v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] absolvoval 14. augusta 1998 proti [[Eintracht Frankfurt|Eintrachtu Frankfurt]] (2 : 1), časopis ''Kicker'' ho označil za najlepšieho hráča zápasu a zaradil ho do zostavy kola.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Podľa Kickeru: Moravčík mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = august | ročník = LII. | číslo = 190 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Napriek úspešnému debutu nebol Moravčík spokojný so svojou pozíciou v mužstve a po piatich zápasoch sa rozhodol ukončiť pôsobenie v klube. V októbri 1998 prestúpil do [[Celtic FC|Celticu Glasgow]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je v Celtiku Glasgow! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 245 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kde ho dotiahol tréner [[Jozef Vengloš]]. Prvý krát sa stalo, že slovenský tréner pôsobiaci v zahraničí angažoval slovenského futbalistu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vengloš verí, že Moravčík Celtiku pomôže | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 250 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> média sa posmešne vyjadrovali, že „strýko Joe“ si priviedol syna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík spomína na začiatky v Celticu: Písali, že prišiel stroskotanec, potom som všetkým vytrel kocúra | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/lubomir-moravcik-spomina-na-zaciatky-v-celtic-glasgow-pisali-ze-prisiel-stroskotanec-potom-som-vsetkym-vytrel-kocura-2023050216493091514 | dátum vydania = 10. 11. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Scottish Premiership|škótskej lige]] debutoval 7. novembra 1998 proti FC Dundee (6 : 1), Vo svojom treťom ligovom zápase zažiaril v derby s [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], pri výhre 5 : 1 dal dva góly a na ďalšie dva prihral, bolo to najvyššie víťazstvo Celticu nad rivalom od januára 1966.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol taký šťastný, že góly ani neoslavoval | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = november | ročník = LII. | číslo = 271 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Celtic FC - Rangers FC 5:1 (Premiership 1998/1999, 15. Round) | url = https://www.worldfootball.net/report/premiership-1998-1999-celtic-fc-rangers-fc_2/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = worldfootball.net | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1999/2000 sa strelecky prebudil v decembri, skóroval v troch ligových zápasoch po sebe [[Hibernian FC|Hibernian]] (4 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Stále parádny futbalový marš Ľubomíra Moravčíka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = december | ročník = LIII. | číslo = 281 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]] (6 : 0), [[Dundee United FC|Dundee United]] (4 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Roztopašné futbalové decko. Ľuboš Moravčík teraz exceluje v Celtiku Glasgow | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = marec | ročník = I. | číslo = 19 | strany = 24 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Celtic vyhral Ligový pohár po výhre 2 : 0 nad [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík s trofejou | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = marec | ročník = LIV. | číslo = 67 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> keď do finále posunul mužstvo Moravčíkov gól v semifinále, vo finále Škótskeho pohára prehrali s Rangers 0 : 1. V Pohári UEFA skóroval proti [[Girondins Bordeaux]] (1 : 2 po predĺžení). V sezóne 2000/01 získal Moravčík svoj prvý majstrovský titul v kariére,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík sa teší z prvého titulu | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = apríl | ročník = III. | číslo = 83 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne odohral 27 zápasov a s 9 gólmi bol tretí najlepší strelec mužstva. Celtic vyhral aj Škótsky pohár, vo finále zdolal [[Hibernian FC|FC Hibernian]] 3 : 0 a obhájil prvenstvo v Ligovom pohári po víťazstve 3 : 0 nad [[Kilmarnock FC|Kilmarnockom]], čím skompletizoval [[treble]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkov Celtic získal fantastický "treble" | periodikum = Košický denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 120 | strany = VIII | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako 36-ročný si prvý raz zahral prestížnu [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], v skupinovej fáze nastúpil v zápasoch s [[FC Porto]] (0 : 3), [[Rosenborg BK]] (0 : 2), skvelý výkon predviedol v zápase s [[Juventus FC|Juventusom Turín]], pri víťazstve 4 : 3 sa podieľal na troch góloch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík doslova exceloval | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 212 | strany = 19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík byl hvězdou v marném boji Celtiku | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/moravcik-byl-hvezdou-v-marnem-boji-celtiku.A011101_151710_fot_pohary_rou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 2001/02 obhájil Celtic titul, Moravčík nastúpil v lige 27×, dal šesť gólov. Moravčík sa stal počas štyroch sezón v Celticu miláčikom tribún, klubovou legendou, uviedli ho do Siene slávy klubu, bývalý spoluhráč z Celticu [[Švédsko|Švéd]] [[Henrik Larsson]] označil Moravčíka za jedného z najlepších futbalistov, s ktorými hral počas svojej kariéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hral s Ronaldom i Messim. Podľa švédskeho reprezentanta patril k najlepším aj Moravčík | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-larsson-najlepsi-hrac-moravcik-relacia-2026/ | dátum vydania = 10. 1. 2026 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v roku 2002 v japonskom klube JEF United Ičihara znovu pod vedením trénera Vengloša.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík do japonskej Ičihary za trénerom Venglošom? | periodikum = Spišský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 101 | strany = III | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát bol zvolený za najlepšieho hráča krajiny, v roku 1992 vyhral anketu [[Futbalista roka (Česko-Slovensko)|Futbalista roka v Československu]], o deväť rokov neskôr sa stal ako 36-ročný najstarším víťazom ankety [[Futbalista roka 2001 (Slovensko)|Futbalista roka na Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Titul futbalistu roka som si vytrucoval, vraví Moravčík | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/257191-titul-futbalistu-roka-som-si-vytrucoval-vravi-moravcik/ | dátum vydania = 28. 1. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Sedemkrát sa umiestnil v Top-3 spomínaných ankiet, v roku 2002 vyhral anketu Futbalista desaťročia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalistom desaťročia Moravčík | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 294 | strany = IV | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1999 sa Moravčíkovi dostalo cti zahrať si vo [[Výber sveta (futbal)|Výbere sveta]] v exhibičnom zápase proti jedenástke [[Nelson Mandela|Nelsona Mandelu]] v [[Johannesburg]]u, strelil gól po prihrávke [[Thomas Häßler|Thomasa Hässlera]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Má ďalšie pozvanie do výberu sveta! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 183 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trafil aj Moravčík | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 191 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 2024 bol uvedený do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Repre === Prvé reprezentačné štarty zbieral v olympijskom mužstve Česko-Slovenska v kvalifikácii o postup na [[Letné olympijské hry 1988|OH 1988 v Soule]]. Dres „olympionikov“ obliekol 12×, strelil jeden gól Fínsku (2 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príliš skromné víťazstvo | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = september | ročník = XLI. | číslo = 224 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S mužstvom vyhral v roku 1987 turnaj ''Merdeka cup'' v [[Malajzia|Malajzii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympionici dobyli Merdeku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = december | ročník = XIX. | číslo = 52 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S Výberom čs. ligy dvakrát vyhral ''Prezidentov pohár'' v [[Soul]]e, v roku 1988 dal vo finále víťazný gól olympionikom ZSSR (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Soul už počul našu hymnu... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 27 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 11. novembra 1987 v Prahe v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|ME 1988]] proti {{WAL|f|0|Walesu}} (2 : 0). Bol členom mužstva, ktoré si vybojovalo postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]]. V kvalifikácii odohral sedem zápasov, vynikol v zápase proti {{CHE|f|0|Švajčiarsku}} (3 : 0), prvý gól dal [[Tomáš Skuhravý]] hlavou po Moravčíkovom centri, tretí dal Moravčík krásnou strelou spoza šestnástky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nevedel sa dočkať konca | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 44 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dlouhé trápení, skvělý závěr | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/10/26/8.png | dátum vydania = 26. 10. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Na záverečnom turnaji v Taliansku odohral všetkých päť zápasov, vo štvrťfinále s {{DEU|f|0|Nemeckou spolkovou republikou}} (0 : 1) bol vylúčený po tom čo vykopol kopačku, ktorú mu prišliapol [[Pierre Littbarski]]. Ďalší veľký zápas odohral Moravčík v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2). Moravčík bol najlepším hráčom na ihrisku, prvý gól strelil po jeho centri do šestnástky [[Václav Daněk]], v 77. minúte dal víťazný gól, keď loptu odrazenú od žrde strelou zblízka dopravil do brány.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zásah v pravú chvíľu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XLIV. | číslo = 269 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V marci 1991 v priateľskom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) dal gól takmer z polovice ihriska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkova gólová paráda | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = II. | číslo = 74 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval 42×, dal šesť gólov. Po rozdelení [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa stal lídrom a kapitánom novotvoriacej sa reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri premiére národného mužstva na domácej pôde.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Posledný klinec zatĺkol kapitán | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 91 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] ako jediný odohral všetkých 10 zápasov, bol pri historicky prvom súťažnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), skóroval proti {{ISR|f|0|Izraelu}} (2 : 2). Ruský denník ''Sport-Express'' ho zaradil ako jediného Slováka do jedenástky kvalifikačnej skupiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v jedenástke našej skupiny | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = december | ročník = IL. | číslo = 278 | strany = 36 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol autorom historicky prvého gólu Slovenska v bojoch o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] v zápase s {{FRO|f|0|Faerskými ostrovmi}} (2 : 1). V roku 1998 bol s tromi gólmi najlepším strelcom reprezentácie. Posledný krát reprezentoval 11. októbra 2000 v Bratislave proti {{SWE|f|0|Švédsku}} (0 : 0) v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|MS 2002]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľ. Moravčík končí v reprezentácii! | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = II. | číslo = 237 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za národný tím odohral 37 zápasov, 24 s kapitánskou páskou, strelil šesť gólov. === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||25. 10. 1989||[[Praha]]||{{CHE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|88.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] |- |<center>2.||14. 11. 1990||[[Praha]]||{{ESP|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|77.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] |- |<center>3.||27. 3. 1991||[[Olomouc]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|42.}}||priateľský |- |<center>4.||25. 9. 1991||[[Oslo]]||{{NOR|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|53.}}||priateľský |- |<center>5.||19. 8. 1992||[[Bratislava]]||{{AUT|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|90.}}||priateľský |- |<center>6.||24. 3. 1993||[[Limassol]]||{{CYP|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|34.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (6) |- |<center>7.||20. 4. 1994||[[Bratislava]]||{{HRV|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|83.}}||priateľský |- |<center>8.||12. 10. 1994||[[Tel Aviv]]||{{ISR|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|14.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>9.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|13.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>10.||6. 2. 1998||[[Limassol]]||{{SVN|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|75.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>11.||7. 2. 1998||[[Limassol]]||{{ISL|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|63.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>12.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|37.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Celtic Glasgow (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2000/2001||predkolo||{{LUX}} Jeunesse Esch||<center>4 : 0||<center>2 |- |2. kolo||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]]||<center>1 : 2 pp||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' * štvrťfinalista MS 1990 * víťaz Merdeka Cupu 1987 s olympijským mužstvom Česko-Slovenska * 2× víťaz Prezidentského pohára s ligovým výberom Česko-Slovenska (1988, 1989) '''Klubové''' * 2× majster Škótska s Celticom Glasgow (2001, 2002) * víťaz Škótskeho pohára 2001 s Celticom * 2× víťaz Ligového pohára s Celticom (2000, 2001) * semifinalista Francúzskeho pohára 1993 s AS St. Étienne * účasť v Pohári UEFA 1989/90 s Plastikou Nitra '''Individuálne''' * Futbalista roka 1992 v Česko-Slovensku * Futbalista roka 2001 na Slovensku * Futbalista desaťročia (1993 - 2003) * 3. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * najlepší zahraničný hráč francúzskej ligy 1992 * člen Siene slávy slovenského futbalu * člen Siene slávy Celticu Glasgow === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=14327 Ľubomír Moravčík na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/lubomir-moravcik/2473 Ľubomír Moravčík na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.asse-stats.com/lubomir-moravcik Ľubomír Moravčík na asse-stats.com] *[https://www.fitbastats.com/celtic/player.php?playerid=2852 Ľubomír Moravčík na fitbastats.com] == Róbert Semeník == Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/ | dátum vydania = 22. 6. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = duklasport.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html | dátum vydania = 14. 6. 1996 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]* Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html | dátum vydania = 6. 6. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * návrat do BB <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2 | dátum vydania = 9. 1. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/ | dátum vydania = 8. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou* 2005 Slovenský pohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/ | dátum vydania = 8. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> dvojnásobný stovkár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/ | dátum vydania = 25. 9. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0) | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14 | dátum vydania = 9. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra] Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8× Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}* === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1995||rowspan="2"|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||<center>3:2||<center>1 |- |{{TUR}} Bursaspor||<center>1:1||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Duklu B. Bystrica (4) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="3"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||<center>3:0||<center>1 |- |rowspan="2"|2. predkolo||rowspan="2"|{{CHE}} FC Wil||<center>3:1||<center>2 |- |<center>1:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za FC Nitra (2) |- |<center>Pohár Intertoto||<center>2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||<center>3:1||<center>2 |} == Stanislav Šesták == [[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000 | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = XI. | číslo = 2508 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď dvaja urobia to isté... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 220 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šesták v Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = február | ročník = 47 | číslo = 29 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól materskému klubu Prešovu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Gólový zápis Šestáka | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = september | ročník = XIII. | číslo = 2936 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/ | dátum vydania = 9. 2. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/ | dátum vydania = 24. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Superpohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/ | dátum vydania = 18. 7. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/ | dátum vydania = 11. 8. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/ | dátum vydania = 11. 4. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/ | dátum vydania = 12. 12. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/ | dátum vydania = 13. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/ | dátum vydania = 16. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/ | dátum vydania = 3. 4. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]] === Reprezentačná kariéra === kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Suverénny postup | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = LIV. | číslo = 244 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov. == Róbert Vittek == Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/ | dátum vydania = 30. 8. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* v 2. bundeslige debutoval v zápase 5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/ | dátum vydania = 14. 9. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/ | dátum vydania = 10. 11. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/ | dátum vydania = 30. 10. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/ | dátum vydania = 12. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige | dátum vydania = 9. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 12. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[SV Werder Brémy]] (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/ | dátum vydania = 19. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekovci deklasovali Bayern | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/ | dátum vydania = 2. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara | dátum vydania = 28. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v semifinále a finále nehral pre zranenie* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. 2007/08 vypadli* Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/ | dátum vydania = 15. 11. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige. [[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/ | dátum vydania = 21. 8. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sita.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom | dátum vydania = 23. 10. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/ | dátum vydania = 1. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/ | dátum vydania = 14. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Marek Mintál == [[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76 prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov* Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/ | dátum vydania = 7. 3. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]* 24 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/ | dátum vydania = 22. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ | dátum vydania = 25. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/ | dátum vydania = 30. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Objav sezóny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ | dátum vydania = 7. 6. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]* Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/ | dátum vydania = 17. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/ | dátum vydania = 5. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, AE Larisa (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?] Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/] [[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/ | dátum vydania = 7. 7. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/ | dátum vydania = 29. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov. {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za MŠK Žilina (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1999||rowspan="2"|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||<center>2:0||<center>2 |- |{{FRA}} FC Metz||<center>2:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Norimberg (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2007/2008||rowspan="2"|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||<center>2:1||<center>2 |- |{{GRC}} AE Larisa||<center>3:1||<center>1 |} == Anton Moravčík== S futbalom začínal v Hlohovci, počas učňovských rokov hral v ŠK Baťovany, najskôr v doraste, majster Ponitria**19 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dorast ŠK Baťovany | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1947 | mesiac = november | ročník = | číslo = 167 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> potom v A-mužstve v divízii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom | periodikum = TEMPO | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = júl | ročník = LXXVI | číslo = 24 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu | periodikum = Cieľ | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = február | ročník = III. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 289 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov. V rokoch 1953 – 1954 bol počas voječiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0) | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva. [[ŠK Slovan Bratislava]] dvakrát [[Česko-slovenský pohár vo futbale]], Dukla a [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]** Európsky pohár majstrov, Pohár víťazov pohárov UEFA Tottenham Hotspur FC Prague Sydney**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík už na ceste | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = december | ročník = XIII. | číslo = 308 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> tréner Štefan Čambal, Slovan na zájazde gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Žiadal isi Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = január | ročník = XX. | číslo = 20 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1956 {{HUN|f|0|Maďarsko}} 4 : 2,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 59 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} 1 : 0 Maracana <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = august | ročník = IV. | číslo = 92 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tlieskali mu na Maracane | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1957 | mesiac = máj | ročník = II. | číslo = 19 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pepek bol prvý | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = február | ročník = IL. | číslo = 45 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1957 najlepší strelec repre 4 góly/5 z**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 153-154 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Bol v príprave na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]], zranil sa, 18. háč Kraus alebo Moravčík? <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = máj | ročník = VII. | číslo = 60 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Medzinárodný pohár dr. Geröa <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 53 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Pohár národov [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]] semifinále {{URS|f|0|Sovietsky zväz}} 0:3 posledný zápas**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = júl | ročník = VIII. | číslo = 81 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. S futbalom začínal v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presídlil po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Ako 17-ročný hral divíznu súťaž hral v [[Partizánske|Partizánskom]], tu si ho vyhliadla prvoligová [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]]. V jej drese debutoval v [[československá futbalová liga]] ešte v dorasteneckom veku* V roku 1953 narukoval do mužstva ÚDA Praha, v tom roku sa hrala len jednokolová súťaž a armádny klub, neskôr známy pod názvom [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] získal svoj prvý majstrovský titul. Moravčík k prvenstvu prispel *, v poslednom zápase dal päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7:0). V nasledujúcej sezóne bol Moravčík s ôsmimi gólmi najlepším strelcom vojakov. V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase práve proti Žiline* 4x naj. strelec, 6 hetrikov - stý gól [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4:0), prvý bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dosť pohodlné víťazstvo | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1961 | mesiac = november | ročník = IX. | číslo = 224 | strany = 1,2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 3x vicemajster, 2x Čs. pohár S druhým a tretím ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhral [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a to v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1:1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4:1, dva góly**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = júl | ročník = XI. | číslo = 142 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]-Slovan Bratislava (0:0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9:0.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = august | ročník = XI. | číslo = 152 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] ako prvý čs. klub, 1955 [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]* === Repre === {{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1:3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve. Moravčík zažiaril v roku [[1956]], keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách góly {{HUN|f|0|Maďarsku}} (4:2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a {{BRA|f|0|Brazílii}} (1:0) na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||rowspan="2"|20. 5. 1956||rowspan="2"|[[Budapešť]]||rowspan="2"|{{HUN|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:2||rowspan="2"|{{gól|27}}<br/> {{gól|55}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>2. |- |<center>3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||<center>1:0||{{gól|53}}||priateľský |- |<center>4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||<center>1:2|||{{gól|76}}||priateľský |- |<center>5.||rowspan="2"|13. 10. 1957||rowspan="2"|[[Viedeň]]||rowspan="2"|{{AUT|f|1}}||rowspan="2"|<center>2:2||rowspan="2"|{{gól|5}} <br/> {{gól|7}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>6. |- |<center>7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||<center>4:1||{{gól|23}}||priateľský |- |<center>8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||<center>2:1||{{gól|84}}||priateľský |- |<center>9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||<center>2:1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár |- |<center>10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||<center>4:0||{{gól|26}}||priateľský |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- |rowspan="2"|<center>EPM||rowspan="2"|<center>1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||<center>4:0||<center>1 |- |1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>1:0||<center>1 |- |rowspan="5"|<center>PVP||rowspan="3"|<center>1962/1963||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||<center>1:1||<center>1 |- |<center>1:0||<center>1 |- |štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||<center>2:0||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||<center>8:1||<center>2 |- |2. kolo||{{WAL}} Borough United||<center>3:0||<center>1 |} === Zdroje === *''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976 *''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981 == Tomáš Oravec == Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = novemeber | ročník = LII. | číslo = 270 | strany = 22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri body ako dar novému trénerovi | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 111 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 209 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min | dátum vydania = 8. 2. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov byl pět minut od titulu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn | dátum vydania = 10. 5. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot | dátum vydania = 7. 4. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca | dátum vydania = 5. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223 | dátum vydania = 3. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/ | dátum vydania = 2. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov. Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/ | dátum vydania = 11. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Panionios a Boavista Porto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/ | dátum vydania = 10. 1. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/ | dátum vydania = 29. 6. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/ | dátum vydania = 31. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/ | dátum vydania = 20. 5. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734 | dátum vydania = 12. 3. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 2010 majster**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/ | dátum vydania = 10. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/ | dátum vydania = 29. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes | dátum vydania = 18. 8. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/ | dátum vydania = 16. 9. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378 | dátum vydania = 29. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ | dátum vydania = 19. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>** Čína**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/ | dátum vydania = 2. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**11/3**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/ | dátum vydania = 27. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/ | dátum vydania = 13. 8. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = trnavskyhlas.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**Enosis Neon Paralimni === Reprezentačná kariéra === [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prvá vážna skúška na výbornú | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 203 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba] == Tomáš Medveď == S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = august | ročník = XXIII. | číslo = 33 | strany = 20,21 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poštárske k.o. košickým VSS | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = október | ročník = XLIV. | číslo = 248 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 149 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]]. V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = január | ročník = XLVIII. | číslo = 7 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | december | ročník = IL. | číslo = 586 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]] V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Návrat stratených synov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = január | ročník = L. | číslo = 3 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 58 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 190 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = september | ročník = LI. | číslo = 211 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** [[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 115 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Ulmu | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = júl | ročník = LIV. | číslo = 165 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0). návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5 | dátum vydania = 18. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka] [[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/ | dátum vydania = 26. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 4 góly Vasasu 6:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/ | dátum vydania = 19. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/ | dátum vydania = 24. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> prvý Slovák v čínskej lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/ | dátum vydania = 30. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V slov. lige obliekal dresy 8 klubov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/ | dátum vydania = 22. 2. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html | dátum vydania = 18. 10. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/ | dátum vydania = 28. 2. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, riaditeľ KLK <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/ | dátum vydania = 26. 7. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď naostro – tak s ostrými! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 268 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = november | ročník = XLVIII. | číslo = 90 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = august | ročník = XLVIII. | číslo = 167 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> == Tibor Mičinec == {{Infobox futbalista |meno = Tibor Mičinec |foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG |prezývka = ''Barón'' |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}} |rodné mesto = [[Kremnica]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |pozícia = útočník |roky = 1974-1978<br/>1978-79<br /> 1979-80<br/>1980-86, 1992 <br /> 1987-1989 <br />1989-1991 <br />1991<br />1994-1995 <br />1995-1996 |kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] <br/> VTJ Písek <br/> VTJ Tábor <br/>[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] <br /> [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] <br />[[Omonia Nikózia]] <br />[[CD Logroñés]] <br />[[ŠVARC Benešov]]<br />[[Svit Zlín]] |zápasy(góly) = <br/><br /><br/>154{{0}}(52)<br />{{0}}74{{0}}(28)<br />{{0}}50{{0}}(20)<br />{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}22{{0}}{{0}}(5)<br />{{0}}16{{0}}{{0}}(0) |národné mužstvo = {{CSK|f|1}} |reprezentačné roky = 1984-1987 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1) }} S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Znova medzi ligovou elitou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1977 | mesiac = jún | ročník = XXX. | číslo = 151 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = máj | ročník = XII. | číslo = 37 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Norma chlapcov od Botiča | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = september | ročník = XXXII. | číslo = 218 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mičinec sa mohol presláviť... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = jún | ročník = XXII. | číslo = 263 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bohemians poprvé mistrem | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png | dátum vydania = 13. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ve znamení klokana | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png | dátum vydania = 21. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Překvapení ve Vršovicích | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png | dátum vydania = 14. 3. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 144 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1982 | mesiac = november | ročník = XXXVI. | číslo = 262 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0:1, 1:3) nad ich sily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bohemians.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]. Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prim hráli Bohemians | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png | dátum vydania = 11. 12. 1984 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0:1 a skončil druhý za Spartou len o skóre <ref>.{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png | dátum vydania = 20. 6. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = marec | ročník = XIX. | číslo = 10 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228 | dátum vydania = 20. 5. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ =dac1904.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png | dátum vydania = 22. 6. 1987 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladká odmena za peknú sezónu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = jún | ročník = XIX. | číslo = 26 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vrcholom boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], vonku 1:3 Mičinec prihral na gól Szabanovi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png | dátum vydania = 27. 10. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> doma za stavu 0:2 prestrelil bránu** [http://www.fcdac1904.com/Archiv/1988_89/88_89_UEFA_2.kolo1_Bayern-DAC.htm] [[La Liga]] CD Logroñés 1 zápas proti [[Real Sociedad]] 15. 12. 1991, v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nikdy viac do Španielska! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 4 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953] [[AC Omonia]] 20 gólov, P-UEFA vyradili Slaviu Sofia 2 góly Bohemka stý gól proti Unionu Cheb, Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* === Reprezentačná kariéra === {{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii MS 1986 nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól* [https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png Vítězství nad silným soupeřem]. Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Orlica odletela bez koristi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = november | ročník = XIX. | číslo = 45 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2:1 hlavou po centri Levého === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Bohemians Praha (7) |- |rowspan="5"|<center>Pohár UEFA||<center>1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||<center>2:0||<center>1 |- |<center>1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||<center>4:0||<center>1 |- |<center>1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||<center>6:1||<center>3 |- |rowspan="2"|<center>1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||<center>4:1||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||<center>2:4||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za DAC Dunajská Streda (4) |- |rowspan="2"|<center>PVP||rowspan="2"|<center>1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||<center>5:1||<center>2 |- |1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>Pohár UEFA||<center>1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||<center>6:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>1990/1991||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{BGR}} Slavia Sofia||<center>1:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |} == Jozef Kožlej == Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na prešovskú nôtu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = máj | ročník = XLVI. | číslo = 112 | strany = 1,8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, finále Sparta<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 133 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Raz to muselo prísť! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = október | ročník = XLVI. | číslo = 254 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = február | ročník = XLVII. | číslo = 26 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Veľkolepé oslavy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 134 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V troch kolách za tri kluby? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále* V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najvyššie ciele vicemajstra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 148 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 4 góly Prešovu (5 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 102 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do odvety aj s nádejou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 187 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = december | ročník = LII. | číslo = 301 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> odkiaľ sa vrátil do Košíc. Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch! | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html | dátum vydania = 15. 5. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyprus, 2000-01 | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html | dátum vydania = 11. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/ | dátum vydania = 24. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = "Cyperčan" J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html | dátum vydania = 23. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753] Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005 2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/ | dátum vydania = 26. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 23. 10. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/] === Reprezentačná kariéra === Reprezentoval ČSFR 21,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťminútovka zo zlého sna! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21* {{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej medzi jankechovcov! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = október | ročník = L. | číslo = 244 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0) === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||<center>1:0||{{gól|83}}||priateľský |- |<center>2.||rowspan="2"|14. 5. 2002||rowspan="2"|[[Prešov]]||rowspan="2"|{{UZB|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:1||rowspan="2"|{{gól|47}} <br/> {{gól|79}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>3. |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||<center>4:1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||<center>8:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Olympiakos Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2001/2002||rowspan="2"|1. predkolo||rowspan="2"|{{HUN}} Dunaferr||<center>2:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (3) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||<center>4:0||<center>1 |- |2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||<center>1:1||<center>1 |- |<center>2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za AE Larissa (1) |- |<center>Pohár UEFA||<center>2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||<center>1:3||<center>1 |} ==Basketbalisti storočia== '''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = december | ročník = LIV. | číslo = 298 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===Basketbalisti storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalisti storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Stanislav Kropilák]]||<center>218 |- |<center>2.<center>||[[Richard Petruška]]||<center>76 |- |<center>3.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>71 |- |<center>4.<center>||[[Peter Rajniak]]||<center>68 |- |<center>5.<center>||[[Oto Matický]]||<center>67 |- |<center>6.<center>||[[Gustáv Hraška]]||<center>56 |- |<center>7.<center>||[[Boris Lukášik]]||<center>54 |- |<center>8.<center>||[[Juraj Žuffa]]||<center>35 |- |<center>9.<center>||[[Dušan Lukášik]]||<center>22 |- |<center>10.<center>||[[Ján Hluchý]] ||<center>18 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalistky storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Anna Kotočová]]||<center>164 |- |<center>2.<center>||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||<center>122 |- |<center>3.<center>||[[Andrea Kuklová]]||<center>70 |- |<center>4.<center>||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||<center>67 |- |<center>5.<center>||[[Eva Petrovičová]]||<center>55 |- |<center>6.<center>||[[Iveta Bieliková]]||<center>32 |- |<center>7.<center>||[[Zora Brziaková]]||<center>30 |- |<center>8.<center>||[[Yvetta Polláková]]||<center>22 |- |rowspan="2"|<center>9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||<center>21 |- |[[Nataša Dekanová]]||<center>21 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===Tréneri storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner mužov !Body |- |<center>1.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>20 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>17 |- |<center>3.<center>||Miroslav Rehák||<center>8 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner žien !Body |- |<center>1.<center>||[[Natália Hejková]]||<center>27 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>16 |- |<center>3.<center>||Jozef Hodál||<center>2 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Ján Hluchý== {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Hluchý |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[7. február]] [[1925]] |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlatý triumf ženevský | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1981 | mesiac = máj | ročník = XXVI. | číslo = 18 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]]. Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj v Sofii tretie | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = jún | ročník = V. | číslo = 24 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1971 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 150 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kmeť s duchom moderny | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = február | ročník = XXXIV. | číslo = 6 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = január | ročník = XLIII. | číslo = 20 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = marec | ročník = XLIII. | číslo = 67 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď počúvli Hluchého | periodikum = Život | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = apríl | ročník = XXXIX. | číslo = 14 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * člen Siene slávy slovenského basketbalu '''Trénerské úspechy''' * 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska * víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza * 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava * 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň * 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien ==Gustáv Herrmann== {{Infobox Osobnosť |Meno = Gustáv Herrmann |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[16. marec]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = november | ročník = LIV. | číslo = 270 | strany = 39 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava. V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/ | dátum vydania = 20. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Istanbulu vezieme striebro | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 127 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76). Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner) * 3. miesto na ME 1957 (tréner) * 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku * Tréner storočia v kategórii tréner mužov * člen Siene slávy slovenského basketbalu * Strieborné kruhy SŠOV == Najúspešnejší športovci Slovenska == V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie ** Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. "separovania" upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992 | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = XLVII. | číslo = 4 | strany = 7-9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===1958=== Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 5 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]] |- |<center>5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]] |- |<center>6.||Walter Renner||[[cyklistika]] |- |<center>7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]] |- |<center>8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]] |- |<center>9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]] |- |<center>10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} ===1962=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desať najlepších na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1962 | mesiac = december | ročník = X. | číslo = 258 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]] |- |<center>4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]] |- |<center>6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]] |- |<center>8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]] |- |<center>9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |} ===1963=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = december | ročník = XI. | číslo = 259-260 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]] |- |<center>5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]] |- |<center>6.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Vojtech Stantien||[[box]] |- |<center>9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]] |- |<center>3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku 1964 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = január | ročník = XIII. | číslo = 1 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia |- |<center>6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]] |- |<center>7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>9.||[[František Srna]]||motocyklový šport |- |<center>10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} ===1965=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} == BC Prievidza == V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html | dátum vydania = 12. 8. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = myhornanitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný "federálny" titul** === Bilancia v čs. lige === :{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93 :{{druhé miesto}} 1991/92 :{{tretie miesto}} 1990/91 === Umiestnenie v jednotlivých sezónach === {|width=100% |width=33%| *1961/62 - 10. miesto *1962/63 - 12. zostup *1966/67 - 8. *1967/68 - 12. zostup *1969/70 - 6. *1970/71 - 9. *1971/72 - 8. *1972/73 - 5. |width=33%| *1973/74 - 7. *1974/75 - 8. *1975/76 - 5. *1976/77 - 8. *1977/78 - 10. *1978/79 - 10. *1979/80 - 10. zostup *1981/82 - 7. |width=33%| *1982/83 - 11. zostup *1986/87 - 6. *1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3) *1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prievidza poprvé mistrem | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1989/90 - 6. *1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2) *1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3) *1992/93 - majster ČSFR <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod | url = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Majstrovské kádre <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021) | url = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>=== *1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý *1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}} *1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek *1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek *2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers *2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič === BC v európskych pohároch === [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm] [[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]] BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990) Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek), {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |rowspan="2"|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83) |- |osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93) |- |rowspan="2"|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78) |- |2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103) |- |rowspan="2"|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68) |- |2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93). |} '''Koračov pohár''' BC Prievidza - 6 ročníků Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997). {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107) |- |1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80) |- |rowspan="2"|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96) |- |1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111) |- |1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91) |- |rowspan="4"|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81) |- |rowspan="3"|štvrťfinálová <br/> skupina <br/> 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98) |- |{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74) |- |{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89) |} '''Saporta cup/FIBA European cup''' Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky) {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86) |- |1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107) |} '''FIBA Liga majstrov''' 2016/17 {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73 '''FIBA Europe Cup''' 2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque === Hráči BC Prievidza v reprezentácii === Uhnák, Jašš, Jančura, Marko == Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach == === Pohárové súťaže riadené UEFA === Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále** V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli** [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan korunoval slovenský polrok | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = máj | ročník = I. | číslo = 15 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper vo finále |- |rowspan="2"|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||<center>1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Benfica-Barcelona 3:2 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/ | dátum vydania = 10. 6. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||<center>2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/ | dátum vydania = 18. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/ | dátum vydania = 21. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper v semifinále |- |rowspan="4"|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||<center>1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||<center>1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |colspan="2"|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], <br/>[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||<center>1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = apríl | ročník = I. | číslo = 11 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||<center>2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1 |- |rowspan="4"|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0) | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1973 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png | dátum vydania = 17. 4. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2 |- |rowspan="5"|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png | dátum vydania = 21. 4. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html | dátum vydania = 14. 2. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = denik.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1 | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2:2 |- |[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||<center>2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/ | dátum vydania = 2. 6. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/ | dátum vydania = 14. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Pohárové súťaže iných konfederácií === * [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/ | dátum vydania = 6. 6. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól === Ostatné pohárové súťaže === '''SEP''' Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992. {|class="wikitable" ! Rok ! Meno/Klub ! Súper vo finále ! Poznámka |- |<center>1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále |- |<center>1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva |- |<center>1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0|| |- |<center>1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png | dátum vydania = 2. 11. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 <br/> Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec |- |<center>1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = júl | ročník = I. | číslo = 21 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 <br/>Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek |- |<center>1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina* |- |<center>1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým|| |} Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan '''Rappanov pohár''' {|class="wikitable" ! Rok ! Klub ! Súper vo finále ! Zostava |- |<center>1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 <br/> {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 <br/> {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 <br/> {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč|| |} '''Interpohár''' Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina '''Latinský pohár''' Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957. Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona Posledný víťaz: 1957 Real Madrid Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno *[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Nice 1:0 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Veľtržný pohár''' *Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA. [[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]** *[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Birmingham 4:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> == Majstrovské tituly== Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ | dátum vydania = 3. 12. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rimava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]** V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]** V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach** [[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]** Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé Právo, 1. 12. 1988 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto** [[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]** ==Poháre== [[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]** [[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]] [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) [[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]** [[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé [[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic | dátum vydania = 24. 2. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998 *[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012 {{FRA}} [[Coupe de la Ligue]] *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] [[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]** Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko, == Najviac pohárov v zahraničí == {|class="wikitable" !Počet <br/> titulov !width=150|Meno !Národný pohár !Ligový pohár !Superpohár |- |<center>5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} |- |<center>||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}|||| |- |<center>||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}} |- |<center>6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}} |- |<center>||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}|||| |- |<center>||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}|||| |- |<center>||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>||[[]]|||||| |} ===Tréneri s pohárovými trofejami=== {|class="wikitable" !width=150|Meno !Pohárové trofeje !Klub |- |[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)<br/> Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) <br/> {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952) |- |[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972) |- |[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974) |- |[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006) |- |[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] <br/> Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010) |- |[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015) |- |[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014) |} ===Ligové tituly=== * [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956 * [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975 * [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977 * [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991 * [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986 * [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994 * [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010 * [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014 == Klub ligových šampiónov == '''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera. {|class="wikitable" |- !Počer titulov !width=150|Meno !Hráčske tiuly !Trénerské tituly |- |<center>12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010 |- |<center>10||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014|| |- |<center>9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956 |- |<center>9||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024,2025 |- |<center>8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 || |- |<center>7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963|| |- |<center>7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943 |- |<center>7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975 |- |<center>7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014 |- |<center>6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951|| |- |<center>6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964|| |- |<center>6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994 |- |<center>6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999 |- |<center>6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009 |- |<center>6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009|| |- |<center>6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014|| |- |<center>6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998|| |- |<center>6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003|| |- |<center>6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021 |- |<center>6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025|| |- |<center>5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943|| |- |<center>5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955|| |- |<center>5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942|| |- |<center>5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951|| |- |<center>5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946|| |- |<center>5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973 |- |<center>5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan="6"|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 || |- |<center>5||[[Vladimír Hagara]]|| |- |<center>5||[[Anton Hrušecký]]|| |- |<center>5||[[Alojz Fandel]]|| |- |<center>5||[[Vojtech Varadín]]|| |- |<center>5||[[Stanislav Martinkovič]]|| |- |<center>5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014|| |- |<center>5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008|| |- |<center>5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013 |- |<center>5<center>||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5<center>||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019 |- |<center>5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024|| |} == Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>131 |- |{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||<center>2 |- |{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||<center>22 |- |{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||<center>23 |- |{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||<center>16 |- |{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||<center>100 |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||<center>15 |- |{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||<center>10 |- |{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||<center>4 |- |{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||<center>17 |- |{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||<center>32 |- |{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>28 |- |{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||<center>15 |- |{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>31 |- |{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||<center>23 |- |{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||<center>8 |- |{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||<center>31 |- |{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||<center>20 |- |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||<center>10 |- |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||<center>4 |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>29 |- |{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||<center>5 |- |{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||<center>16 |- |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||<center>18 |- |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||<center>25 |- |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||<center>13 |- |{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||<center>2 |- |{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||<center>17* |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||<center>17 |- |{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>19 |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||<center>42 |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||<center>14 |- |{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||<center>33 |- |{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>13 |- |{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>55 |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>32 |- |{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>27 |- |{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||<center>52 |- |{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>18 |- |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||<center>10 |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||<center>16 |- |{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||<center>8 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>33 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||<center>21 |- |{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||<center>6 |- |{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||<center>38 |- |{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||<center>6 |- |{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||<center>6 |- |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||<center>120 |- |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||<center>79 |- |{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||<center>78 |- |{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||<center>53 |- |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||<center>54 |- |{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||<center> |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Najviac gólov v kluboch== {|class="wikitable" !width=150|Klub !width=150|Najviac gólov !width=250|Ďalší strelci |- |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]] |- |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava <br> (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]] |- |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]] |- |[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]] |- |[[MFK Košice|VSS Košice <br> (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]] |- |[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]] |- |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina <br> (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]] |- |[[FC Nitra|FC Nitra <br> (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]] |- |[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]] |- |[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]] |- |[[AS Trenčín|AS Trenčín <br> (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]] |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]] |- |[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]] |- |[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]] |- |[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]] |- |[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]] |- |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] <br> 22 [[Marek Holmík]]|| |- |[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]|| |- |[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]|| |- |[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]|| |- |[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]|| |- |[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]|| |- |[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]|||| |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]|||| |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]|| |} cmiiar4e69tbpds2o6diu5nrka9yufl 8211556 8211525 2026-05-10T10:31:34Z PeterKLK 94978 /* Vladimír Kinder */ aktualizácia 8211556 wikitext text/x-wiki {{Pieskovisko redaktora}} ==Miloš Glonek== Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = XXIII. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zvíťazila moderna | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1984 | mesiac = júl | ročník = XXXVIII. | číslo = 161 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre "17"<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = január | ročník = XVIII. | číslo = 3 | strany = 20 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode [[Dušan Tittel|Dušana Tittela]] do Francúzska sa stal lídrom obrany, v sezóne 1991/92 patril medzi najpríjemnejšie prekvapenia ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 289 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Majster 1992, v novembri 1992 prestúpil do talianskeho klubu [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> piaty Slovák, prvý po 50 rokoch** V [[Serie A|Serii A]] mal premiéru 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), v zápase strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ako strážca Caniggiu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 277 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, Glonek odohral v sezóne 23 zápasov, Ancona obsadila 17. miesto a vypadla. V sezóne 1993/94 pôsobil v [[Serie B|Serii B]], nastúpil v 31 zápasoch, 1994 finále [[Coppa Italia|Talianskeho pohára]] [[Sampdoria Janov]] (0 : 0,1 : 6)** prestup do SM Caen,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek Francúzom? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 220 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 14. októbra 1994 proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (1 : 0), v sezóne odohral 25 zápasov, s mužstvom vypadol* V [[Ligue 2]] sa po roku vrátili späť medzi elitu, 1996/97 znova vypadli** Po štyri a pol roku sa vrátil pomôcť Slovanu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Tomaschekom, Glonekom i Stúpalom! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 154 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý ustúpil z popredných pozícií. V sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] bol kapitánom mužstva, v [[Niké liga|slovenskej lige]] absolvoval víťaznú premiéru v 1. kole proti Humennému (5 : 1). Glonek veril, že sa vytvorí nové silné mužstvo, ale belasí skončili v lige až na 5. mieste. V predkole PVP síce vyradili [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]], no v 1. kole vypadli s [[FC Chelsea]]. Sklamaný Glonek sa vrátil späť do Caen, kde ďalšie tri sezóny pôsobil v Ligue 2. V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 13 zápasov. Najskôr neoficiálne zápasy na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mladí skrotili Stojkoviča | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = august | ročník = II. | číslo = 185 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin|Jean-Pierra Papina]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na Papina si trúfa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = 36 | číslo = 172 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prednosť však dostal sparťan Novotný. V prípravnom zápase s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2) sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra sa odkladá | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 239 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), v auguste 1992 {{AUT|f|0|Rakúsko}} (2 : 2) len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = XLVI. | číslo = 197 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek jednotkou | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = 37 | číslo = 163 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát sa tešil z víťazstva až v deviatom reprezentačnom štarte proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Práve preto, že Miloš Glonek v drese ČSFR ešte nevyhral, vyzýva: Držte nám palce! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 224 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral šesť zápasov, vrátane skvelého víťazstva 5 : 2 nad {{ROU|f|0|Rumunskom}}** V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} mal premiéru 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). Nastúpil v historicky prvom súťažnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 7. septembra 1994 v [[Bratislava|Bratislave]] s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), v kvalifikácii odohral šesť zápasov. Posledný krát reprezentoval 27. marca 1996 v [[Nitra|Nitre]] v priateľskom zápase proti {{BLR|f|0|Bielorusku}} (4 : 0), v národnom mužstve odohral 12 zápasov. === Úspechy === * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * finalista Talianskeho pohára 1994 s Anconou '''Individuálne''' * Jedenástka roka * 5. miesto v ankete Futbalista roka 1992 ==Ladislav Pecko== Legendárny hráč [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]]. Vynikal rýchlosťou a ťahom na bránu, začínal ako útočník, neskôr sa preorientoval na obrancu. Zaujímavé je, že na obidvoch postoch sa presadil do reprezentácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Čo je s vami?“ Ladislav Pecko: Trénujem v Petržalke, snívam, že raz sa dočkám vnuka, z ktorého urobím futbalistu“ | url = https://futbalsfz.sk/co-je-s-vami-ladislav-pecko-trenujem-v-petrzalke-snivam-ze-raz-sa-dockam-vnuka-z-ktoreho-urobim-futbalistu/ | dátum vydania = 27. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> S futbalom začínal ako žiak v [[TJ Tatran Krásno nad Kysucou|Tatrane Krásno nad Kysucou]], 2. dorasteneckú ligu si zahral v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde bol jeho spoluhráčom ďalší budúci slovanista [[Dušan Tittel]]. Na turnaji dorasteneckých mužstiev si oboch šikovných futbalistov vyhliadol vtedajší tréner dorastu Slovana [[Jozef Obert]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osa, ktorej žihadlá bolia... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = december | ročník = XLII. | číslo = 305 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Tittel odišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v roku 1984, o rok neskôr ho nasledoval aj Pecko. Najskôr hral v belasom drese dorasteneckú ligu, potom zbieral cenné skúsenosti v A-mužstve, ktoré hralo po vypadnutí z najvyššej súťaže tri sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Prvú príležitosť dostal v závere sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] od trénera Valéra Šveca proti Leviciam, celkom odohral v SNL 55 zápasov, dal 11 gólov. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1) rovnako ako Dušan Tittel a Jozef Juriga,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 27. novembra 1988 mužstvu TJ Vítkovice (3 : 2). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto a vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]. V [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] mal Slovan za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nečakané – rozdielom triedy! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = september | ročník = XLIII. | číslo = 216 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prehral v odvete 0 : 4 po predĺžení, Pecko hral v obidvoch zápasoch. V sezóne 1989/90 bol Slovan piaty, Pecko odohral 29 zápasov, dal sedem gólov, dvakrát skóroval v derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert belasej filharmónie. V útoku neudržateľný Pecko | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = 35 | číslo = 78 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas rozbehnutej sezóny 1990/91, v ktorej belasí bojovali o titul, prejavil o Pecka záujem CD Logroñés, štvrtý tím španielskej [[La Liga|Primera División]], kde mal byť zapožičaný do konca sezóny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ladislav Pecko: Adios, Slovan! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XLV. | číslo = 87 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po zápase 22. kola s [[DAC Dunajská Streda]] (2 : 0), v ktorom vypracoval obidva góly belasých, sa s ním lúčili fanúšikovia transparentom ''„Lacko Pecko, neopúšťaj nás“''. Pecko odišiel na dva týždne do Španielska, no nakoniec nedošlo k dohode medzi klubmi a Pecko sa vrátil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko doma! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 85 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan po dvoch prehrách na domácom ihrisku so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Clapci, nie ste vo forme! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 21 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nezískal titul, ale Pecko ďalej bavil divákov šprintérskymi súbojmi s obrancami súperov, v zápase s Bohemiansom Praha prispel k výhre 4 : 0 dvomi gólmi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Klokani“ ďaleko nedoskákali. Ladislav Pecko roztlieskal tribúny | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 101 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 získal Slovan titul po 17 rokoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osmy titul Slovana, dolu Banská Bystrica a Cheb | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 130 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> belasí ťahali ešte z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Každá pieseň sa raz skončí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 17 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v ankete týždenníka TIP ligová jedenástka roka 1991 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Všetci hrali na Máčalovu nôtu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 2 | strany = 11,12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na jeseň 1994 krátko hosťoval v mužstve [[FKD Drnovice|Petra Drnovice]], jeho účinkovanie v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] trvalo len tri zápasy. Ďalšie štyri tituly získal Pecko v [[Niké liga|slovenskej lige]], prvé tri sezóny bol Slovan suverén súťaže,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko najlepší pravý obranca! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 143 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan do tretice majstrom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = máj | ročník = L. | číslo = 124 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrtý titul získal [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Titul znova v belasom. Pecko bol „seknutý“, König v šoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 117 | strany = 6,10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V drese Slovana odohral rekordných * sezón a 431 ligových zápasov. V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1 doma),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Chelsea FC|FC Chelsea]] (0 :2 , 0 : 2). ===Reprezentačná kariéra=== V reprezentácii [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] odohral 13 zápasov, vrátane štvrťfinále ME 1990 proti Švédsku (1 : 2, 0 : 4). Vo februári 1990 dostal prvú pozvánku do A-mužstva {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}}, zúčastnil sa sústredenia na Kanárskych ostrovoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prianie nováčika Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = február | ročník = XLIV. | číslo = 36 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> bol v širšom kádri mužstva v rámci prípravy na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pozve aj ich "Ciao"? | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XXXV. | číslo = 12 | strany = 20-22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V národnom mužstve debutoval až po svetovom šampionáte 13. októbra 1990 v [[Paríž]]i v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2), v 83. minúte striedal Michala Bílka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čakanie /nielen na favorita/ | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XXXV. | číslo = 46 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1991 bol už pevnou súčasťou reprezentácie, nastúpil v deviatich zápasoch. Začiatkom roka patril k najlepším hráčom v stretnutiach s {{AUS|f|0|Austráliou}}, v marci zažiaril v prípravnom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) v [[Olomouc]]i, kde hral len 17 minút, no stihol dať gól hlavou a na ďalší prihrať [[Václav Daněk|Václavovi Daněkovi]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hanácka žatva ako sa patrí! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 74 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase kvalifikácie s ''Les Bleus'' v [[Bratislava|Bratislave]] nastúpil v základnej zostave v útoku s Pavlom Kukom, v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2) vytvoril útočnú dvojicu s klubovým spoluhráčom [[Peter Dubovský|Petrom Dubovským]], v zostave hrali aj ďalší slovanisti [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko prihral na vedúci gól Václavovi Němečkovi. V decembri 1991 proti {{BRA|f|0|Brazílii}} (1 : 2) striedal v 60. minúte Dubovského. {{SVK|f|0|Slovensko}} reprezentoval šesťkrát, prvý raz 16. augusta 1995 v [[Trabzon]]e v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] proti {{AZE|f|0|Azerbajdžanu}} (1 : 0). Hral aj v ďalších kvalifikačných zápasoch s {{ISR|f|0|Izraelom}} (1 : 0) a s {{ROU|f|0|Rumunskom}} (0 : 2). Po piatich rokoch sa vrátil do reprezentácie<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko opäť v reprezentácii! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 126 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a odohral ďalšie tri zápasy, na turnaji Kirin cup proti {{JPN|f|0|Japonsku}} (1 : 1), nastúpil aj v dvoch prípravných zápasoch proti {{GRC|f|0|Grécku}} (2 : 0) a {{ALG|f|0|Alžírsku}} (1 : 1). ===Trénerska kariéra=== V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] priviedol ako hlavný tréner Slovan k jeho piatemu titulu v slovenskej lige po 10 rokoch, asistentami boli Peckovi bývalí spoluhráči [[Vladimír Kinder]] a [[Marián Zeman]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovan je futbalovým majstrom Slovenska | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovan-je-futbalovym-majstrom-slovenska/ | dátum vydania = 13. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] pôsobil ako tréner aj v kluboch [[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] a [[MFK Ružomberok]], v [[2. slovenská futbalová liga|2. lige]] viedol mužstvá [[FC Petržalka]] a [[MFK Dolný Kubín]]. S reprezentáciou [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovenska do 17 rokov]] postúpil do semifinále ME U-17,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = U17 – Pred jedenástimi rokmi na domácom Eure 2013 až do semifinále | url = https://futbalsfz.sk/u17-pred-jedenastimi-rokmi-na-domacom-eure-2013-az-do-semifinale/ | dátum vydania = 17. 5. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> čím si zároveň vybojovali účasť na MS 2013 hráčov do 17 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pecko uzavrel nomináciu na MS do 17 rokov, sú v nej i legionári | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/294751-pecko-uzavrel-nominaciu-na-ms-do-17-rokov-su-v-nej-i-legionari/ | dátum vydania = 1. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na šampionáte postúpili mladí Slováci do osemfinále, kde prehrali s Uruguajom 2 : 4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mladí Slováci na MS do 17 rokov skončili. S Uruguajom prehrali 2:4 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/297690-mladi-slovaci-na-ms-do-17-rokov-skoncili-s-uruguajom-prehrali-24/ | dátum vydania = 29. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * 4× majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996, 1999) * 4× víťaz Slovenského pohára so Slovanom 1989, 1994, 1997, 1999 * víťaz Matičného pohára 1994 * člen Jedenástky roka 1990, 1991, 1995, 2000 Trénerské * majster Slovenska 2008/09 so Slovanom Bratislava * víťaz Slovenského pohára 2009 * semifinalista ME hráčov do 17 rokov (2013) * osemfinalista MS hráčov do 17 rokov (2013) ==Vladimír Kinder== S futbalom začínal ako žiak v [[ŠK Slovan Bratislava|Slovane Bratislava]], najskôr hrával v strede útoku, na ľavého obrancu sa preorientoval v juniorke pod trénerom Jozefom Valovičom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kinder už nechce mlčať: Poviem vám, v koho vrecku sa stratili milióny za môj prestup zo Slovana | url = https://sport24.pluska.sk/futbal/kinder-uz-nechce-mlcat-poviem-vam-v-koho-vrecku-sa-stratili-miliony-za-moj-prestup-zo-slovana | dátum vydania = 29. 3. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport24.pluska.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Po návrate z vojenčiny v Karlových Varoch sa hlásil v kabíne A-tímu Slovana. Pri svojej premiére v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 18. novembra 1990 nastúpil ako stredný útočník proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (4 : 2) a v 22. minúte strelil svoj prvý ligový gól. Slovan v tejto sezóne bojoval o titul so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]], s ktorou prehral doma v kľúčovom zápase 0 : 3<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a obsadil druhé miesto.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V nasledujúcej sezóne 1991/92 získal Slovan po 17 rokoch majstrovský titul, Kinder nastúpil v 29 zápasoch, strelil dva góly, jeden z nich rozhodol o víťazstve nad [[FC Baník Ostrava|Baníkom Ostrava]] (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ďalekonosná Kinderova strela | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 15 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ďalšie tri tituly získal v [[Niké liga|slovenskej lige]], kde patril k oporám belasých a k najväčším osobnostiam súťaže. Dvakrát získal „Cenu Antona Ondruša“ pre najlepšieho hráča sezóny v ankete, v ktorej hlasovali hráči ligových klubov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tréner Galis, futbalista Kinder. Vyhral super chalan | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = jún | ročník = XLVIII. | číslo = 141 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vlaňajšok ako cez „kopirák“: opäť Galis, opäť Kinder! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 139 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1993 sa prvý krát objavil v ankete [[Jedenástka roka (anketa)|Jedenástke roka]], nechýbal ani na jednom hlasovacom lístku, všetci hlasujúci tréneri ho zaradili do najlepšej zostavy roka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Stopercentný“ iba Kinder | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 296 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 vyhral anketu [[Futbalista roka 1994 (Slovensko)|Futbalista roka]] a V decembri toho istého roku nastúpil v mužstve „vianočných hviezd“ spolu s [[Marián Zeman|Mariánom Zemanom]] proti [[AC Miláno]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenské „vianočné hviezdy“ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = január | ročník = XXVI. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), bol pri víťazstvách nad [[Fußball-Bundesliga|bundesligovými]] klubmi [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1996 skóroval v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Trabzonspor]]u, strelou spoza šestnástky do „šibenice“ rozhodol o víťazstve 2 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šok, hlavička, lahôdka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = august | ročník = 41 | číslo = 153 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Naposledy obliekol dres Slovana v novembri 1996 proti [[FK Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]], k víťazstvu 5 : 0 prispel gólom. V decembri 1996 prestúpil do anglického klubu [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]], stal sa tak prvým slovenským futbalistom v [[Premier League]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dres číslo 7 má už svojho pána | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = január | ročník = LI. | číslo = 15 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V súťaži debutoval 1. marca 1997 proti [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] (1 : 3),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehrou okorenená premiéra | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 51 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól dal vo svojom druhom zápase 5. marca 1997 proti [[Derby County FC|Derby County]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pravačka zavelila k poltuctovej nádielke | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 55 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne [[FA Premier League 1996/1997|1996/97]] stihol odohrať 6 zápasov, „Boro“ vypadli, ale darilo sa im v pohárových súťažiach. Kinder sa stal prvým Slovákom, ktorý hral vo finále [[FA Cup|Anglického pohára]] 1997, Middlesbrough prehral s [[Chelsea FC|FC Chelsea]] 0 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vladimír Kinder na poslednú štvrťhodinu. Zážitok, ktorý sa už nemusí opakovať | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 113 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Nastúpil aj v opakovanom finálovom zápase [[EFL Cup|Ligového pohára]], pri prehre s [[Leicester City FC|Leicestrom City]] 0 : 1 po predĺžení odohral celých 120 minút.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Napriek prehre – potlesk! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = apríl | ročník = LI. | číslo = 89 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1998 odohral celý zápas vo finále Ligového pohára s Chelsea (0 : 2 po predĺžení),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder si zahral s Gascoigneom | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 74 | strany = 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v priebehu jedného roka bol trikrát vo finále pohárových súťaží, ani raz však nezískal víťaznú trofej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do tretice – všetko zlé! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 75 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ďalšej sezóne si Middlesbrough vybojoval postup z [[EFL Championship]], Kinder nastúpil v 26 zápasoch, dvakrát skóroval. V sezóne [[FA Premier League 1998/1999|1998/99]] nastúpil len v piatich zápasoch, dal dva góly. V 5. kole v septembri skóroval proti [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] (3 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri strely – jeden gól | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = september | ročník = LII. | číslo = 212 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> sedem mesiacov mu tréner Bryan Robson nedal príležitosť, nastúpil až v 34. kole v apríli 1999 a znova skóroval proti [[Coventry City FC|Coventry City]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder hral, ba dal aj gól! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = apríl | ročník = LIII. | číslo = 89 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Svoje pôsobenie v Middlesbrough ukončil predčasne po dva a pol roku, o jeho služby malo záujem viacero klubov. S francúzskym klubom [[SC Bastia]] bol na sústredení, pripravoval sa s Artmediou aj so Slovanom, nakoniec podpísal zmluvu s [[FKD Drnovice|Petrou Drnovice]]. V [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval v sezóne [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]] v 17. kole proti Brnu (3 : 2), celkom odohral v súťaži 19 zápasov bez gólového zápisu. V novembri 2000 sa stal hráčom [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]], po štyroch rokoch sa vrátil na slovenské trávniky v mestskom derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (1 : 4). Ako kapitán priviedol mužstvo k historickému 2. miestu v lige v sezóne [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]]. Artmedia sa prvý krát stala najlepším bratislavským klubom a vybojovala si účasť v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Artmedia v Európe! Štrngli si s Pohárom UEFA | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 115 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 34-ročný Kinder patril k najvýraznejším osobnostiam celej ligy, svojimi výkonmi si vyslúžil už šiesty raz miesto v [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástke sezóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kto by to bol čakal po zlom úvode... | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 133 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej sezóne prestúpil do druholigového rakúskeho klubu SC Untersiebenbrunn. V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] sa ako asistent trénera [[Ladislav Pecko|Ladislava Pecka]] podieľal na zisku majstrovského titulu Slovana. ===Repre=== {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval raz, tréner [[Václav Ježek]] mu dal príležitosť v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]], 16. júna 1993 proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0) striedal v 54. minúte Pavla Kuku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aspoň na pár minút... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 137 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol aj v nominácii na posledný zápas s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), do hry však nezasiahol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vencel áno, Molnár nie | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 261 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 38 zápasov, bol pri prvom oficiálnom vystúpení národného mužstva 2. februára 1994 proti {{UAE|f|0|Spojeným arabským emirátom}} (1 : 0), aj pri prvom domácom zápase 20. apríla 1994 v Bratislave proti {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1), v ktorom strelil svoj jediný reprezentačný gól.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Patril k oporám reprezentácie v kvalifikačných zápasoch o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] i [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]], v roku 1994 ako jediný nastúpil vo všetkých medzištátnych zápasoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenská futbalová reprezentácia v roku 1994. Iba Kinder vo všetkých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 299 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po prehre 0 : 3 v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v októbri 1998 sa vytratil z reprezentácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Možno som nastúpiť nemal... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 239 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po troch rokoch ho tréner [[Jozef Adamec]] nominoval na prípravný zápas s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder namiesto Tomascheka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = august | ročník = 46 | číslo = 155 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v ktorom Kinder naposledy obliekol reprezentačný dres. ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996) * víťaz Slovenského pohára 1994 * víťaz Matičného pohára 1994, 1996 * vicemajster Slovenska 2001/02 s Artmediou * finalista FA Cupu 1997 s FC Middlesbrough * 2× finalista Ligového pohára s FC Middlesbrough (1997, 1998) Individuálne * Futbalista roka 1994 * 2× najlepší hráč slovenskej ligy (1994, 1995)* * 6× člen Jedenástky roka/sezóny (1993, 1994, 1995, 1996, 2001, 2002) ==Dušan Tittel== Vynikal spoľahlivosťou a stabilnými výkonmi, jeho prednosťami boli streľba zo štandardných situácii a hra hlavou. Rodák z [[Námestovo|Námestova]] začínal s futbalom ako 8-ročný v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], v mládežníckych kategóriach hrával v útoku. Na turnaji dorastencov v Dolnom Kubíne si ho všimol [[Jozef Obert]], tréner dorastu Slovana Bratislava. V roku 1984 prišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], s mužstvom dorastencov sa stal majstrom Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naše športové nádeje | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = september | ročník = XXXIX. | číslo = 209 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho spoluhráčmi v majstrovskom tíme boli aj ďalšie neskoršie opory A-mužstva [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]] [[Alexander Vencel mladší]], Miroslav Chvíla, Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dočkali sa. Predstavujeme dorasteneckého majstra SSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = jún | ročník = XXXIX. | číslo = 147 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1985 vypadol Slovan z najvyššej súťaže a tri sezóny sa snažil o návrat medzi elitu v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Tittel odohral v SNL 84 zápasov, prvý seniorský gól v belasom drese strelil v 1. kole sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1986/1987|1986/87]] proti Tesle Stropkov (5 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naplnené túžby | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 194 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1), ligovú premiéru absolvovali tiež [[Ladislav Pecko]] a Jozef Juriga.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil 23. októbra 1988 Spartaku Hradec Králové (3 : 0). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty. V roku 1989 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]], v 1. kole [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]] mal za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 (Tittel dal gól)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nečakané – rozdielom triedy! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = september | ročník = XLIII. | číslo = 216 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prehrali v odvete 0 : 4 po predĺžení. Tittel hrával v stopérskej dvojici s reprezentantom [[Vladimír Kinier|Vladimírom Kinierom]], popri ktorom vyrástol na jednu z opôr Slovana.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Rozprávanie o Dušanovi Tittelovi, futbalistovi Slovana Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 178 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Stal sa objavom sezóny 1990/91,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Iba titul nás uspokojí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = január | ročník = XXIII. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> osobnosťou číslo jeden, Slovan bojoval o titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Paradoxne, v sezóne 1991/92, keď Slovan získal titul po 17 rokoch, nebol Tittel pri tom, bol už hráčom francúzskeho klubu [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1991 proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], hneď v premiére skóroval, v 89. minúte strelou z 25 metrov vyrovnal na 1 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov a Daňkov debut par excellence | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = júl | ročník = XXIII. | číslo = 30 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po roku a pol sa vrátil späť do Slovana, v jarnej časti poslednej sezóny „federálnej“ ligy prispel k tretej priečke belasých. V auguste 1993 odštartoval prvý ročník samostatnej [[Niké liga|slovenskej ligy]], Slovan bol suverénom prvých troch sezón, v ktorých získal majstrovský hetrik. Tittel bol trikrát členom majstrovského mužstva, v rokoch 1994 a 1997 získal aj Slovenský pohár. V európskych pohároch nedosiahol Slovan výraznejší úspech, ako majstra ho zaradili len do [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]], so silnými súpermi odohral hlavne doma vyrovnané zápasy. Tittel strelil góly proti [[Aston Villa|Aston Ville]] (1 : 2), [[Borussia Dortmund|Borussii Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac =október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac =september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej ére v Slovane vymenil belasé farby za červeno-čierny dres [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]], prvý gól strelil práve v derby proti Slovanu (4 : 0). S klubom sa stal vicemajstrom v sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]], v roku 1998 vyhral už štvrtý raz v kariére Slovenský pohár (vo finále dal gól)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vicemajster vystúpil z majstrovho tieňa | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = jún | ročník = LII. | číslo = 130 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Superpohár je "andelský" | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = júl | ročník = LII. | číslo = 166 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trnavčania boli v obidvoch prípadoch boli úspešnejší ako majstrovský tím [[1. FC Košice]] (2 : 0 a 3 : 1). Tittel patril k ofenzívnym typom obrancu, často sa presadzoval strelecky,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov päťdesiaty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = november | ročník = LI. | číslo = 252 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> celkom strelil 62 ligových gólov. Po dvoch sezónach v Trnave pokračoval v kariére v [[AC Omonia|Omonii Nikózia]], kde mu pribudla ďalšia trofej – Cyperský pohár v roku 2000.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittel víťazom Cyperského pohára! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 111 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo februári 2001 sa vrátil do Slovana, kde v jarnej časti sezóny ukončil hráčsku kariéru. Trikrát vyhral anketu [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trecampeon Dušan Tittel! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = december | ročník = LI. | číslo = 289 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát sa stal Osobnosťou roka v ankete organizovanej redakciou športu [[Slovenská televízia|STV]] a denníkom ''Šport''. Vo futbale ostal pôsobiť v rôznych funcionárskych a manažérskych funkciách. V roku 2023 sa ako člen strany [[HLAS – sociálna demokracia]] stal poslancom [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. Reprezentoval päťkrát mužstvo [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]], s ktorým hral vo štvrťfinále ME 1988 proti Grécku. V roku 1989 sa dostal do nominácie A-mužstva na turnaj vo švajčiarskom [[Aarau]], zahral si v prípravnom zápase a FC Chur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelova premiéra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 158 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V apríli 1990 nastúpil v zápase B-mužstiev ČSFR a Anglicka (0 : 2). V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 11 zápasov, debutoval 29. augusta 1990 proti {{FIN|f|0|Fínsku}} (1 : 1). Bolo to prvé vystúpenie po úspešných [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]], pod vedením nového trénera Milana Máčalu debutovalo sedem nováčikov. V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] nastúpil v piatich zápasoch, vo {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2) prihrával na gól [[Tomáš Skuhravý|Skuhravému]], doma proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2) po jeho strele odrazenej od žrde strelil víťazný gól [[Ľubomír Moravčík]]. Po roku 1993 patril k lídrom reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}, v jej drese odohral 44 zápasov a dal 7 gólov, v siedmich zápasoch bol kapitánom mužstva. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil 29. apríla 1994 v [[Moskva|Moskve]] proti {{RUS|f|0|Rusku}} (1 : 2). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] nastúpil vo všetkých desiatich zápasoch a so štyrmi gólmi bol najlepším strelcom mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťzápasoví traja, deväťstominútový len Tittel | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = október | ročník = LI. | číslo = 239 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trikrát skóroval v zápasoch s {{MLT|f|0|Maltou}} (6 : 0, 2 : 0), najkrajší gól strelil {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 4), keď z 30 metrov prekonal brankára Andoniho Zubizarretu. S reprezentáciou sa rozlúčil 14. októbra 1998 v Bratislave prehrou 0 : 3 s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]]. {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||29. 5. 1994||[[Moskva]]||{{RUS|f|1}}||<center>1 : 2||{{gól|33}}||priateľský |- |<center>2.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|35}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>3.||rowspan="2"|22. 9. 1996||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{MLT|f|1}}||rowspan="2"|<center>6 : 0||rowspan="2"|{{gól|13}}<br/>{{gól|82}}||rowspan="2"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>4. |- |<center>5.||13. 11. 1996||[[Santa Cruz de Tenerife]]||{{ESP|f|1}}||<center>1 : 4||{{gól|39}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>6.||31. 3. 1997||[[Valletta|La Valletta]]||{{MLT|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>7.||9. 2. 1998||[[Larnaka]]||{{FIN|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|31}}||medzinárodný turnaj |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (7) |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1989/1990||predkolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>3 : 0||<center>1 |- |rowspan="6"|<center>Pohár UEFA||<center>1993/1994||1. kolo||{{ENG}} [[Aston Villa]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1994/1995||predkolo||{{NIR}} Portadown||<center>3 : 0||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]]||<center>2 : 1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1995/1996||predkolo||{{HRV}} [[NK Osijek]]||<center>4 : 0||<center>1 |- |1. kolo||{{DEU}} [[1. FC Kaiserslautern]]||<center>2 : 1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Spartak Trnava (2) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1997/1998||1. predkolo||{{MLT}} FC Birkirkara||<center>1 : 0||<center>1 |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1998/1999||predkolo||{{MKD}} Vardar Skopje||<center>2 : 0||<center>1 |} === Úspechy === * 3× majster Slovenska so Slovanom Bratislava 1994, 1995, 1996 * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * vicemajster Slovenska so Spartakom Trnava 1998 * 4× víťaz Slovenského pohára (1989, 1994, 1997 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * 2× víťaz Matičného pohára (1996 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * víťaz Cyperského pohára 2000 s Omoniou '''Individuálne''' * 3× Futbalista roka (1995, 1996, 1997) * 2× Osobnosť roka slovenskej ligy (1995, 1997) * 7× člen Jedenástky roka (1990, 1993, 1994, 1995, 1996, 1997, 1998) ===Funkcionárska a politická činnosť=== * Generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu (SFZ), 2002 - 2006 * Generálny manažér ŠK Slovan Bratislava, 2008 - 2011 * Prezident Únie ligových klubov (ÚLK), 2011 - 2014 * Generálny riaditeľ a tréner ŠK Slovan Bratislava, 2014 - 2015 * Športový a marketingový riaditeľ, MFK Ružomberok 2015 - * Poslanec Národnej rady SR == Peter Dubovský == Jeden z najväčších talentov slovenského futbalu, elegantný technik, vynikajúci strelec. S futbalom začínal v menšom bratislavskom klube TJ Vinohrady, ako 13-ročný sa stal hráčom [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], kde získal titul majstra Česko-Slovenska v kategórii žiakov aj dorastu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladké ovocie štvorročnej práce | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = júl | ročník = XXXI. | číslo = 132 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Maturitu zložili úspešne. Futbaloví dorastensi Slovana siedmykát majstrom Československa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = jún | ročník = XXXV. | číslo = 118 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 17-ročný, 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2) nastúpil symbolicky na posledné tri minúty. V ďalšom kole už odohral celý zápas proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ani keby už bol kozákom | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = XXII. | číslo = 15 | strany = 4,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil vo svojom štvrtom ligovom zápase 15. apríla 1990 v derby so [[FC Spartak Trnava|Spartakom Trnava]] (1 : 1). V sezóne 1991/92 strelil na jeseň 19 gólov, keď neskóroval iba v jedinom zápase, od 5. po 17. kolo mal sériu 13 zápasov s gólovým zápisom,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šanca blysnúť sa v Európe. Čo všetko prezrádza v súťaži kanonierov gólostroj Petra DUbovského | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 46 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> proti [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] sa blysol hetrikom (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert majstra Dubovského. 11 zápasov = 15 gólov! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XXXVI. | číslo = 210 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan lámal bradaté rekordy | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XXXVI. | číslo = 234 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan ťahal z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry, po 17 rokoch získal majstrovský titul,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský sa stal kráľom strelcov s rekordným počtom 27 gólov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazi Pohára Práce. Peter Dubovský rekordérom medzi kanoniermi | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a zaradil sa medzi [[Najlepší strelci Európy 1991/1992|najlepších kanonierov v Európe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Streleckí králi z európskych „dvorcov“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = júl | ročník = XLVI. | číslo = 172 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V poslednej „federálnej“ sezóne 1992/93 obhájil korunu kráľa strelcov s 24 gólmi,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bravó, Peter! Králi strelcov (od Vaníka po Dubovského) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 136 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> svojho konkurenta v súboji o prvenstvo Pavla Kuku zo Slavie predstihol v posledných dvoch kolách, v ktorých dal päť gólov – hetrik proti [[FK Dukla Praha|Dukle Praha]] (6 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poltuctové „DOVIDENIA“ | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 105 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a dva góly proti TJ Vítkovice (2 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koruna zostáva na Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 115 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský odohral v čs. lige 93 zápasov, strelil 59 gólov. V európskych pohároch dal gól hlavou [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2) v 1. kole [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj „profesori“ sa mýlia... | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = II. | číslo = 220 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dva góly strelil [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]] (4 : 1) v [[Liga majstrov UEFA|Európskom pohári majstrov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri zásahy do čierneho! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 221 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> O Dubovského mal záujem [[Louis van Gaal]], tréner [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]], kde mal nahradiť [[Dennis Bergkamp|Dennisa Bergkampa]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Ajaxu? | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 129 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nakoniec prestúpil do „kráľovského“ klubu [[Real Madrid CF|Real Madrid]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Realu Madrid! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 174 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[La Liga|Primera División]] debutoval 4. septembra 1993 v zápase s [[Club Atlético Osasuna|Osasunou]] (4 :1 ),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V premiére Realu Madrid aj Dubovský | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 208 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zostave Realu mu robili spoločnosť hviezdne mená – reprezentanti {{ESP|f|0|Španielska}} Emilio Butragueño, Sanchís, Míchel, [[Fernando Hierro]], Martín Vázquez, Čiľan [[Iván Zamorano]], Chorvát Robert Prosinečki.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Osasuna – Real Madrid 1:4 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=19000 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1993/94 odohral 26 zápasov, strelil jeden gól, 25. marca 1994 skóroval v zápase 24. kola proti [[Valencia CF|Valencii]] (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strelecké vykúpenie v útoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 73 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Real obsadil v lige 4. miesto, ale v decembri 1993 vyhral [[Supercopa de España|Španielsky superpohár]] v dvojzápase s [[FC Barcelona]], Dubovský v prvom zápase striedal Ivána Zamorana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Supercopa-Final Real Madrid-Barcelona 3-1 | url = https://www.bdfutbol.com/p/p.php?id=490070 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V prvej sezóne mal Dubovský stabilné miesto v zostave, tréner Benito Floro mu dôveroval, ale potom prišiel tréner [[Jorge Valdano]], Dubovský dostával menej príležitostí, navyše začala vychádzať nová hviezda Realu [[Raúl González Blanco|Raúl]]. Hoci pred sezónou 1994/95 zažiaril na turnaji v [[Cádiz]]e, kde dal dva góly v stretnutí proti [[SSC Neapol]] (4 : 1),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La gran noche de Dubovsky | url = https://www.lne.es/deportes/2017/02/15/gran-noche-dubovsky-19382431.html | dátum vydania = 15. 2. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = lne.es | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trofeo Ramón de Carranza (Cádiz-Spain) 1955-2025 | url = https://www.rsssf.org/tablesc/carranza.html#94 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rsssf.org | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne, v ktorej získal Real titul po štvorročnej nadvláde [[FC Barcelona|Barcelony]], odohral Dubovský len päť zápasov. Strelil jeden gól [[Real Zaragoza|Zaragoze]], strelou z 20 metrov uzavrel skóre na 3 : 0, bol to jeho prvý ligový gól po ročnej prestávke a zároveň jeho posledný gól v drese „bieleho baletu“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Bum“ pravačky po tridsiatich sekundách | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = apríl | ročník = IL. | číslo = 85 | strany = 5 a 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za Real skóroval aj v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] proti [[FC Lugano]] (3 : 0), dva góly dal aj v prípravnom zápase proti [[PSV Eindhoven]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 292 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po dvoch sezónach prestúpil do Realu Oviedo,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský definitívne v Oviede! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = júl | ročník = IL. | číslo = 172 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý ligový zápas v novom drese odohral 3. septembra 1995 proti Zaragoze (0 : 1), podľa denníka ''AS'' bol spolu s brankárom Morom najlepším hráčom Ovieda. V 3. kole sa vytiahol proti svojmu bývalému klubu, na víťazstve 3 : 2 nad Realom Madrid sa podieľal dvomi gólovými prihrávkami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prihrával na góly Olimu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 216 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský strelecky ožil, od 8. do 11. kola skóroval v štyroch zápasoch za sebou,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľavačka, čo potápa! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = november | ročník = IL. | číslo = 257 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne 1995/96 dal sedem gólov v 31 zápasoch. Päť sezón bol oporou klubu, hrajúceho väčšinou o záchranu v lige. V roku 1997 ho zranenie a operácia kolena vyradili na 10 mesiacov. V sezóne 1998/99 dokázalo Oviedo s Dubovským v zostave poraziť veľkokluby Barcelonu (2 : 1, Dubovský prihral na gól Fabiovi Pintovi) aj Real Madrid (1 : 0). V sezóne 1999/2000 pauzoval niekoľko zápasov pre zranenie členka, v predposlednom kole dal gól proti [[Rayo Vallecano]], Oviedo sa víťazstvom 2 : 1 zachránilo v lige. Posledný zápas v španielskej lige odohral 20. mája 2000 proti [[Real Sociedad de Fútbol|Realu Sociedad]] (0 : 1), v Primera División pôsobil sedem sezón s bilanciou 151 zápasov a 19 gólov. Jeho život sa skončil predčasne 23. júna 2000 na dovolenke v [[Thajsko|Thajsku]], zomrel na následky zranení po nešťastnom páde z útesu, keď sa pošmykol pri fotografovaní.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tragický skon Petra Dubovského | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský bol [[Futbalista roka 1993 (Slovensko)|Futbalistom roka 1993]], v tom istom roku obsadil ôsmu priečku v ankete talianskeho týždenníka '' Guerin Sportivo'' o najlepšieho mladého futbalistu Európy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Elegantný Slovák“ v prvej desiatke | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 173 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete Futbalista desaťročia bol druhý za [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]],<ref>{{cite web|url=http://www.sme.sk/c/763260/futbalista-desatrocia-u-nas-1-l-moravcik-2-p-dubovsky.html|title=Futbalista desaťročia u nás: 1. Ľ. Moravčík, 2. P. Dubovský|publisher=sme.sk|date=18. december 2002}}</ref> v ankete [[Futbalista storočia (Slovensko)|Futbalista storočia]] obsadil štvrté miesto. V roku 2024 bol uvedený in memoriam do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2025 v rámci spomienkového zápasu Internacionálov Slovenska s bývalými hráčmi Realu Madrid a Realu Oviedo pomenovali v [[Oviedo|Oviede]] na Dubovského počesť ulicu pri štadióne ''Paseo de Peter Dubovský''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ohromné gesto: V španielskom Oviede pomenujú ulicu po Petrovi Dubovskom | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/752234-ohromne-gesto-v-spanielskom-oviede-pomenuju-ulicu-po-petrovi-dubovskom/ | dátum vydania = 16. 6. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = INTERNACIONÁLI SR - Zápas na počesť Petra Dubovského, ktorý bude mať v Oviede ulicu | url = https://futbalsfz.sk/internacionali-sr-zapas-na-pocest-petra-dubovskeho-ktory-bude-mat-v-oviede-ulicu/ | dátum vydania = 12. 5. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na jeho pamiatku sa od roku 2000 udeľuje [[Cena Petra Dubovského]] pre najlepšieho slovenského futbalistu do 21 rokov. === Repre === V mládežníckych kategóriach hral v reprezentáciach do 17 a 18 rokov, nastrieľal v nich 18 gólov. S mužstvom [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] si zahral vo štvrťfinále ME 1992 proti [[Talianske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Taliansku U-21]]. V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] v kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v tomto stretnutí nastúpil v útoku s klubovým spoluhráčom [[Ladislav Pecko|Ladislavom Peckom]], kvarteto slovanistov v zápase doplnili ďalší debutant [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehra nepotešila, hra však povzbudila | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XXII. | číslo = 47 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral osem zápasov, s šiestimi gólmi bol najlepší strelec mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Česko-slovenský futbalový rok 1993. Najlepší strelec: Dubovský | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 301 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát skóroval 23. septembra 1992 v [[Košice|Košiciach]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (4 : 0), nezabudnuteľný je jeho čistý hattrick proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (5 : 2), keď najskôr dal gól z voleja, ďalší pridal strelou od žrde a skóre uzavrel z priameho kopu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Za dve červené Dubovského hattrick | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 127 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hattrick ide do sveta | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Strelecky sa presadil aj vo {{WAL|f|0|Walese}} (2 : 2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovského góly udržiavajú nádej | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 211 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a doma proti {{CYP|f|0|Cypru}} (3 : 0). 17. novembra 1993 v [[Brusel]]i odohrala reprezentácia pod názvom RČS posledný zápas spoločnej histórie s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), Dubovský spolu s [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]] a [[Jaroslav Timko|Jaroslavom Timkom]] boli jediní Slováci v mužstve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti dopísali poslednú kapitolu s číslom 499 v Bruseli | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/136634-futbalisti-dopisali-poslednu-kapitolu-s-cislom-499-v-bruseli/ | dátum vydania = 28. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Česko-Slovensko reprezentoval 14×, dal 6 gólov. V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 33 zápasov, strelil 12 gólov. Prvý raz nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvé dva góly, obidva z pokutového kopu strelil 20. apríla 1994 v Bratislave {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri domácej premiére národného mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát skóroval aj v priateľskom zápase s {{RUS|f|0|Ruskom}} (2 : 1) v marci 1995.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský triafa pravačkou i hlavou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = marec | ročník = XIL. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>. V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, strelil tri góly. Chýbal len v úvodnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}}, na ktorý ho neuvoľnil Real Madrid.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Proti Francúzom bez Dubovského! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 206 | strany = 1 a 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (2 : 1) strelil víťazný gól v poslednej minúte zápasu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Krôčik od kvalifikačného hrobu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = L. | číslo = 204 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Posledný krát obliekol reprezentačný dres 31. mája 2000 v [[Moskva|Moskve]] v priateľskom zápase s Ruskom (1 : 1). === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||23. 9. 1992||[[Košice]]||{{FRO|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|90.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>2.||rowspan="3"|2. 6. 1993||rowspan="3"|[[Košice]]||rowspan="3"|{{ROU|f|1}}||rowspan="3"|<center>5 : 2||rowspan="3"|{{gól|59}} <br/>{{gól|82}} <br/>{{gól|90}}||rowspan="3"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>3. |- |<center>4. |- |<center>5.||8. 9. 1993||[[Cardiff]]||{{WAL|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|68}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>6.||27. 10. 1993||[[Košice]]||{{CYP|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|12}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (12) |- |<center>7.||rowspan="2"|20. 4. 1994||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{HRV|f|1}}||rowspan="2"|<center>4 : 1||rowspan="2"|{{gól|24}}<br/>{{gól|61}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>8. |- |<center>9.||12. 11. 1994||[[Bukurešť]]||{{ROU|f|1}}||<center>2 : 3||{{gól|56}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>10.||rowspan="2"|8. 3. 1995||rowspan="2"|[[Košice]]||rowspan="2"|{{RUS|f|1}}||rowspan="2"|<center>2 : 1||rowspan="2"|{{gól|26}}<br/>{{gól|69}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>11. |- |<center>12.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|45}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>13.||11. 10. 1995||[[Bratislava]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|31}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>14.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>15.||22. 9. 1996||[[Bratislava]]||{{MLT|f|1}}||<center>6 : 0||{{gól|58}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>16.||23. 10. 1996||[[Bratislava]]||{{FRO|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|20}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>17.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|26}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |- |<center>18.||10. 10. 1998||[[Vaduz]]||{{LIE|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|13}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1991/1992||1. kolo||{{ESP}} [[Real Madrid]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1992/1993||1. kolo||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||<center>4 : 1||<center>2 |- ! colspan="6"| Góly za Real Madrid (1) |- |<center>PVP||<center>1993/1994||1. kolo||{{CHE}} [[FC Lugano]]||<center>3 : 0||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' '''Klubové''' * majster Československa 1992 so Slovanom Bratislava * majster Španielska 1995 s Realom Madrid * víťaz Španielskeho Superpohára 1993 s Realom Madrid '''Individuálne''' * Futbalista roka 1993 * 2. miesto v ankete Futbalista desaťročia * 2. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * 4. miesto v ankete Futbalista storočia na Slovensku * člen Siene slávy slovenského futbalu * najlepší strelec čs. ligy 1991/92 (27 gólov), 1992/93 (24 gólov) * najlepší strelec RČS v kvalifikácii MS 1994 (6 gólov) === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=5064 Peter Dubovský na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/peter-dubovsky/2122 Peter Dubovský na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.bdfutbol.com/en/j/j2240.html Peter Dubovský na bdfutbol.com] == Ľubomír Moravčík == Brilantný obojnohý technik s presnou prihrávkou a dobrou strelou, hravý typ futbalistu. Odchovanec nitrianskeho futbalu, v kategórii dorastu získal titul majstra Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mládež píše novú históriu. O majstrovi SSR a dorasteneckej lige | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 150 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 18-ročný v drese [[FC Nitra|Plastiky Nitra]] 16. októbra 1983 proti [[FK Teplice|Sklo Unionu Teplice]] (1 : 1). Potom čo Nitra vypadla z najvyššej súťaže, odohral dve sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej futbalovej lige]], v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] si Nitra vybojovala návrat medzi elitu s osembodovým náskokom pred [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanom Bratislava]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predstavujeme nováčik I. futbalovej ligy – Plastika Nitra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = jún | ročník = XL. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil Moravčík 19. augusta 1986 v domácom zápase s Bohemiansom Praha (2 : 3).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra Plastike nevyšla | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 195 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1988/89 obsadila Nitra tretie miesto v lige,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra vyhrala preteky o prsia. Obzretie za I. futbalovou ligou | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XLIII. | číslo = 145 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v poslednom kole si v priamom súboji s [[FK Dukla Praha|Duklou Praha]] (3 : 2) vybojovala miestenku v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď skóre stretnutia otvoril už v 9. minúte práve Moravčík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra s európskou etiketou! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XXI. | číslo = 25 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V PVP bude hrát Slovan, v Pohár UEFA Ostrava a Nitra | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/15/8.png | dátum vydania = 15. 6. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V Pohári UEFA vypadla Nitra v 1. kole s [[1. FC Köln]] po výsledkoch 1 : 4 a 0 : 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Keď bolo v Nitre na futbale 15-tisíc ľudí | url = https://mynitra.sme.sk/c/7385980/ked-bolo-v-nitre-na-futbale-15-tisic-ludi.html | dátum vydania = 17. 9. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mynitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1989/90 sa Moravčík zaradil medzi najlepších strelcov ligy, po jesennej časti bol s 10 gólmi dokonca v čele kanonierov. Darilo sa mu proti pražským klubom, gólom prispel k vysokej výhre 4 : 0 nad obhajcom titulu [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík náš, koľko gólov dáš? | periodikum = ŽIVOT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXXIX. | číslo = 46 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] dal dva góly (3 : 2). Na jar pridal štyri presné zásahy, v lige odohral celkom 119 zápasov, dal 30 gólov. Po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] prestúpil do francúzskeho klubu [[AS Saint-Étienne]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1990 proti [[Stade Rennais FC|Stade Rennes]] (0 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v talianskom duchu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = júl | ročník = XLIV. | číslo = 171 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 1. decembra 1990 v 18. kole proti [[Stade Brestois]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je strelec | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = december | ročník = XLIV. | číslo = 284 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo svojej premiérovej sezóne odohral 37 zápasov, so 7 gólmi bol najlepší strelec mužstva,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa góly | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 24 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> skóroval aj proti lídrovi [[Olympique Marseille]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Chapeau, Moravčík! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 66 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> jeho góly však nestačili na lepšie ako 13. miesto v tabuľke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa, mužstvo klesá... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XXIII. | číslo = 15 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 strelil štyri góly, po víťazstve 3 : 0 (1 gól) nad [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] ho športový denník ''L'Équipe'' označil za „čarodejníka“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = L'Équipe: Moravčík – čarodejník | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo [[Coupe de France|Francúzskom pohári]] sa s mužstvom dostal až do semifinále, kde ich zastavil [[FC Nantes]]. Moravčíkovým spoluhráčom bol v jarnej časti sezóny aj slovenský kanonier [[Milan Luhový]]. Výborne odštartoval sezónu 1992/93, v prvých štyroch kolách trikrát skóroval, po 7. kole mal na konte štyri góly a spolu s ďalšími šiestimi hráčmi viedol poradie najlepších kanonierov. Rovnaký počet gólov mal napríklad aj [[Rudi Völler]] z Marseille. O Moravčíkove služby prejavil záujem Bernard Tapie, majiteľ [[Olympique Marseille]], ale Moravčík napriek lákavej ponuke ostal v St. Étienne. Týždenník ''France Football'' uverejnil na titulnej strane Moravčíkovu fotografiu s nadpisom ''Moravčík, zelené zlato'', podľa klubových farieb ASSE.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na starom, a nie po starom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 261 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho výkony sa prejavili aj v hodnotení uznávaného týždenníka, ktorý ho vyhlásil za najlepšieho zahraničného hráča ligy v roku 1992.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík najlepší aj vo Francúzsku | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = II. | číslo = 2 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1995 zažiaril v prípravnom zápase s [[AC Miláno]], keď sa dvomi gólmi postaral o víťazstvo 2 : 1 nad „rossoneri“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík zdolal AC Miláno! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = august | ročník = IL. | číslo = 197 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AS Saint-Étienne - AC Milan, Match Amical (1995-1996) | url = https://www.asse-stats.com/match-asse-milan-ac-amical-1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = asse-stats.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1995/96 bol kapitánom mužstva, odohral 34 zápasov, strelil 7 gólov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zo zahraničnej tlače - L'Équipe. Moravčík talizmanom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 218 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> St. Étienne vypadlo do druhej ligy, Moravčík sa po šiestich sezónach rozlúčil s dresom ''Les Verts'' s bilanciou 197 zápasov a 31 gólov. Znova o neho prejavil záujem Olympique Marseille, nakoniec sa stal hráčom korzického klubu [[SC Bastia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dnešok je Bastia | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = júl | ročník = L. | číslo = 167 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V novom drese sa skvele uviedol, v prvých siedmich zápasoch strelil štyri góly, Bastia bola po 9. kole na druhej priečke ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľubomír Moravčík kráľom Korzičanov | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = V. | číslo = 37 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zápase 12. kola s [[AS Monaco]] však utrpel Moravčík po zákroku Emmanuela Petita zlomeninu nohy, po operácii nasledovala dlhá 133-dňová pauza bez futbalu. V máji 1997 podpísal zmluvu so švajčiarskym klubom [[FC Sion]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík podpísal na dva roky Sionu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 121 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý rátal s jeho skúsenosťami v Lige majstrov. V Sione začal s prípravou, no hneď na prvom tréningu sa mu obnovila zlomenina nohy a musel absolvovať operáciu, čím sa stal pre klub nepoužiteľný. Vrátil sa späť do Bastie, na ligový zápas nastúpil po šesťmesačnej pauze až v decembri 1997, prvý gól v sezóne strelil na jar 1998 v 31 .kole, keď prekonal spoluhráča z reprezentácie [[Alexander Vencel mladší|Alexandra Vencela]] v bráne [[RC Strasbourg Alsace|RC Štrasburg]] (1 : 1), skóroval aj v ďalšom kole proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (2 : 1). Posledný zápas vo francúzskej lige odohral 9. mája 1998, v súťaži odohral celkom 230 zápasov, dal 39 gólov. Stal sa hráčom MSV Duisburg,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Idem tam, kde ma chcú všetci | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = apríl | ročník = LII. | číslo = 99 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> premiéru v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] absolvoval 14. augusta 1998 proti [[Eintracht Frankfurt|Eintrachtu Frankfurt]] (2 : 1), časopis ''Kicker'' ho označil za najlepšieho hráča zápasu a zaradil ho do zostavy kola.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Podľa Kickeru: Moravčík mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = august | ročník = LII. | číslo = 190 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Napriek úspešnému debutu nebol Moravčík spokojný so svojou pozíciou v mužstve a po piatich zápasoch sa rozhodol ukončiť pôsobenie v klube. V októbri 1998 prestúpil do [[Celtic FC|Celticu Glasgow]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je v Celtiku Glasgow! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 245 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kde ho dotiahol tréner [[Jozef Vengloš]]. Prvý krát sa stalo, že slovenský tréner pôsobiaci v zahraničí angažoval slovenského futbalistu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vengloš verí, že Moravčík Celtiku pomôže | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 250 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> média sa posmešne vyjadrovali, že „strýko Joe“ si priviedol syna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík spomína na začiatky v Celticu: Písali, že prišiel stroskotanec, potom som všetkým vytrel kocúra | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/lubomir-moravcik-spomina-na-zaciatky-v-celtic-glasgow-pisali-ze-prisiel-stroskotanec-potom-som-vsetkym-vytrel-kocura-2023050216493091514 | dátum vydania = 10. 11. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Scottish Premiership|škótskej lige]] debutoval 7. novembra 1998 proti FC Dundee (6 : 1), Vo svojom treťom ligovom zápase zažiaril v derby s [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], pri výhre 5 : 1 dal dva góly a na ďalšie dva prihral, bolo to najvyššie víťazstvo Celticu nad rivalom od januára 1966.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol taký šťastný, že góly ani neoslavoval | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = november | ročník = LII. | číslo = 271 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Celtic FC - Rangers FC 5:1 (Premiership 1998/1999, 15. Round) | url = https://www.worldfootball.net/report/premiership-1998-1999-celtic-fc-rangers-fc_2/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = worldfootball.net | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1999/2000 sa strelecky prebudil v decembri, skóroval v troch ligových zápasoch po sebe [[Hibernian FC|Hibernian]] (4 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Stále parádny futbalový marš Ľubomíra Moravčíka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = december | ročník = LIII. | číslo = 281 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]] (6 : 0), [[Dundee United FC|Dundee United]] (4 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Roztopašné futbalové decko. Ľuboš Moravčík teraz exceluje v Celtiku Glasgow | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = marec | ročník = I. | číslo = 19 | strany = 24 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Celtic vyhral Ligový pohár po výhre 2 : 0 nad [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík s trofejou | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = marec | ročník = LIV. | číslo = 67 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> keď do finále posunul mužstvo Moravčíkov gól v semifinále, vo finále Škótskeho pohára prehrali s Rangers 0 : 1. V Pohári UEFA skóroval proti [[Girondins Bordeaux]] (1 : 2 po predĺžení). V sezóne 2000/01 získal Moravčík svoj prvý majstrovský titul v kariére,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík sa teší z prvého titulu | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = apríl | ročník = III. | číslo = 83 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne odohral 27 zápasov a s 9 gólmi bol tretí najlepší strelec mužstva. Celtic vyhral aj Škótsky pohár, vo finále zdolal [[Hibernian FC|FC Hibernian]] 3 : 0 a obhájil prvenstvo v Ligovom pohári po víťazstve 3 : 0 nad [[Kilmarnock FC|Kilmarnockom]], čím skompletizoval [[treble]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkov Celtic získal fantastický "treble" | periodikum = Košický denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 120 | strany = VIII | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako 36-ročný si prvý raz zahral prestížnu [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], v skupinovej fáze nastúpil v zápasoch s [[FC Porto]] (0 : 3), [[Rosenborg BK]] (0 : 2), skvelý výkon predviedol v zápase s [[Juventus FC|Juventusom Turín]], pri víťazstve 4 : 3 sa podieľal na troch góloch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík doslova exceloval | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 212 | strany = 19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík byl hvězdou v marném boji Celtiku | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/moravcik-byl-hvezdou-v-marnem-boji-celtiku.A011101_151710_fot_pohary_rou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 2001/02 obhájil Celtic titul, Moravčík nastúpil v lige 27×, dal šesť gólov. Moravčík sa stal počas štyroch sezón v Celticu miláčikom tribún, klubovou legendou, uviedli ho do Siene slávy klubu, bývalý spoluhráč z Celticu [[Švédsko|Švéd]] [[Henrik Larsson]] označil Moravčíka za jedného z najlepších futbalistov, s ktorými hral počas svojej kariéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hral s Ronaldom i Messim. Podľa švédskeho reprezentanta patril k najlepším aj Moravčík | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-larsson-najlepsi-hrac-moravcik-relacia-2026/ | dátum vydania = 10. 1. 2026 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v roku 2002 v japonskom klube JEF United Ičihara znovu pod vedením trénera Vengloša.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík do japonskej Ičihary za trénerom Venglošom? | periodikum = Spišský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 101 | strany = III | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát bol zvolený za najlepšieho hráča krajiny, v roku 1992 vyhral anketu [[Futbalista roka (Česko-Slovensko)|Futbalista roka v Československu]], o deväť rokov neskôr sa stal ako 36-ročný najstarším víťazom ankety [[Futbalista roka 2001 (Slovensko)|Futbalista roka na Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Titul futbalistu roka som si vytrucoval, vraví Moravčík | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/257191-titul-futbalistu-roka-som-si-vytrucoval-vravi-moravcik/ | dátum vydania = 28. 1. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Sedemkrát sa umiestnil v Top-3 spomínaných ankiet, v roku 2002 vyhral anketu Futbalista desaťročia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalistom desaťročia Moravčík | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 294 | strany = IV | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1999 sa Moravčíkovi dostalo cti zahrať si vo [[Výber sveta (futbal)|Výbere sveta]] v exhibičnom zápase proti jedenástke [[Nelson Mandela|Nelsona Mandelu]] v [[Johannesburg]]u, strelil gól po prihrávke [[Thomas Häßler|Thomasa Hässlera]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Má ďalšie pozvanie do výberu sveta! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 183 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trafil aj Moravčík | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 191 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 2024 bol uvedený do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Repre === Prvé reprezentačné štarty zbieral v olympijskom mužstve Česko-Slovenska v kvalifikácii o postup na [[Letné olympijské hry 1988|OH 1988 v Soule]]. Dres „olympionikov“ obliekol 12×, strelil jeden gól Fínsku (2 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príliš skromné víťazstvo | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = september | ročník = XLI. | číslo = 224 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S mužstvom vyhral v roku 1987 turnaj ''Merdeka cup'' v [[Malajzia|Malajzii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympionici dobyli Merdeku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = december | ročník = XIX. | číslo = 52 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S Výberom čs. ligy dvakrát vyhral ''Prezidentov pohár'' v [[Soul]]e, v roku 1988 dal vo finále víťazný gól olympionikom ZSSR (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Soul už počul našu hymnu... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 27 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 11. novembra 1987 v Prahe v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|ME 1988]] proti {{WAL|f|0|Walesu}} (2 : 0). Bol členom mužstva, ktoré si vybojovalo postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]]. V kvalifikácii odohral sedem zápasov, vynikol v zápase proti {{CHE|f|0|Švajčiarsku}} (3 : 0), prvý gól dal [[Tomáš Skuhravý]] hlavou po Moravčíkovom centri, tretí dal Moravčík krásnou strelou spoza šestnástky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nevedel sa dočkať konca | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 44 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dlouhé trápení, skvělý závěr | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/10/26/8.png | dátum vydania = 26. 10. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Na záverečnom turnaji v Taliansku odohral všetkých päť zápasov, vo štvrťfinále s {{DEU|f|0|Nemeckou spolkovou republikou}} (0 : 1) bol vylúčený po tom čo vykopol kopačku, ktorú mu prišliapol [[Pierre Littbarski]]. Ďalší veľký zápas odohral Moravčík v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2). Moravčík bol najlepším hráčom na ihrisku, prvý gól strelil po jeho centri do šestnástky [[Václav Daněk]], v 77. minúte dal víťazný gól, keď loptu odrazenú od žrde strelou zblízka dopravil do brány.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zásah v pravú chvíľu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XLIV. | číslo = 269 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V marci 1991 v priateľskom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) dal gól takmer z polovice ihriska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkova gólová paráda | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = II. | číslo = 74 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval 42×, dal šesť gólov. Po rozdelení [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa stal lídrom a kapitánom novotvoriacej sa reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri premiére národného mužstva na domácej pôde.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Posledný klinec zatĺkol kapitán | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 91 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] ako jediný odohral všetkých 10 zápasov, bol pri historicky prvom súťažnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), skóroval proti {{ISR|f|0|Izraelu}} (2 : 2). Ruský denník ''Sport-Express'' ho zaradil ako jediného Slováka do jedenástky kvalifikačnej skupiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v jedenástke našej skupiny | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = december | ročník = IL. | číslo = 278 | strany = 36 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol autorom historicky prvého gólu Slovenska v bojoch o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] v zápase s {{FRO|f|0|Faerskými ostrovmi}} (2 : 1). V roku 1998 bol s tromi gólmi najlepším strelcom reprezentácie. Posledný krát reprezentoval 11. októbra 2000 v Bratislave proti {{SWE|f|0|Švédsku}} (0 : 0) v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|MS 2002]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľ. Moravčík končí v reprezentácii! | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = II. | číslo = 237 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za národný tím odohral 37 zápasov, 24 s kapitánskou páskou, strelil šesť gólov. === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||25. 10. 1989||[[Praha]]||{{CHE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|88.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] |- |<center>2.||14. 11. 1990||[[Praha]]||{{ESP|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|77.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] |- |<center>3.||27. 3. 1991||[[Olomouc]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|42.}}||priateľský |- |<center>4.||25. 9. 1991||[[Oslo]]||{{NOR|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|53.}}||priateľský |- |<center>5.||19. 8. 1992||[[Bratislava]]||{{AUT|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|90.}}||priateľský |- |<center>6.||24. 3. 1993||[[Limassol]]||{{CYP|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|34.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (6) |- |<center>7.||20. 4. 1994||[[Bratislava]]||{{HRV|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|83.}}||priateľský |- |<center>8.||12. 10. 1994||[[Tel Aviv]]||{{ISR|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|14.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>9.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|13.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>10.||6. 2. 1998||[[Limassol]]||{{SVN|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|75.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>11.||7. 2. 1998||[[Limassol]]||{{ISL|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|63.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>12.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|37.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Celtic Glasgow (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2000/2001||predkolo||{{LUX}} Jeunesse Esch||<center>4 : 0||<center>2 |- |2. kolo||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]]||<center>1 : 2 pp||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' * štvrťfinalista MS 1990 * víťaz Merdeka Cupu 1987 s olympijským mužstvom Česko-Slovenska * 2× víťaz Prezidentského pohára s ligovým výberom Česko-Slovenska (1988, 1989) '''Klubové''' * 2× majster Škótska s Celticom Glasgow (2001, 2002) * víťaz Škótskeho pohára 2001 s Celticom * 2× víťaz Ligového pohára s Celticom (2000, 2001) * semifinalista Francúzskeho pohára 1993 s AS St. Étienne * účasť v Pohári UEFA 1989/90 s Plastikou Nitra '''Individuálne''' * Futbalista roka 1992 v Česko-Slovensku * Futbalista roka 2001 na Slovensku * Futbalista desaťročia (1993 - 2003) * 3. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * najlepší zahraničný hráč francúzskej ligy 1992 * člen Siene slávy slovenského futbalu * člen Siene slávy Celticu Glasgow === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=14327 Ľubomír Moravčík na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/lubomir-moravcik/2473 Ľubomír Moravčík na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.asse-stats.com/lubomir-moravcik Ľubomír Moravčík na asse-stats.com] *[https://www.fitbastats.com/celtic/player.php?playerid=2852 Ľubomír Moravčík na fitbastats.com] == Róbert Semeník == Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/ | dátum vydania = 22. 6. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = duklasport.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html | dátum vydania = 14. 6. 1996 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]* Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html | dátum vydania = 6. 6. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * návrat do BB <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2 | dátum vydania = 9. 1. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/ | dátum vydania = 8. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou* 2005 Slovenský pohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/ | dátum vydania = 8. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> dvojnásobný stovkár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/ | dátum vydania = 25. 9. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0) | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14 | dátum vydania = 9. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra] Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8× Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}* === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1995||rowspan="2"|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||<center>3:2||<center>1 |- |{{TUR}} Bursaspor||<center>1:1||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Duklu B. Bystrica (4) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="3"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||<center>3:0||<center>1 |- |rowspan="2"|2. predkolo||rowspan="2"|{{CHE}} FC Wil||<center>3:1||<center>2 |- |<center>1:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za FC Nitra (2) |- |<center>Pohár Intertoto||<center>2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||<center>3:1||<center>2 |} == Stanislav Šesták == [[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000 | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = XI. | číslo = 2508 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď dvaja urobia to isté... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 220 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šesták v Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = február | ročník = 47 | číslo = 29 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól materskému klubu Prešovu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Gólový zápis Šestáka | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = september | ročník = XIII. | číslo = 2936 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/ | dátum vydania = 9. 2. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/ | dátum vydania = 24. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Superpohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/ | dátum vydania = 18. 7. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/ | dátum vydania = 11. 8. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/ | dátum vydania = 11. 4. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/ | dátum vydania = 12. 12. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/ | dátum vydania = 13. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/ | dátum vydania = 16. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/ | dátum vydania = 3. 4. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]] === Reprezentačná kariéra === kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Suverénny postup | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = LIV. | číslo = 244 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov. == Róbert Vittek == Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/ | dátum vydania = 30. 8. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* v 2. bundeslige debutoval v zápase 5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/ | dátum vydania = 14. 9. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/ | dátum vydania = 10. 11. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/ | dátum vydania = 30. 10. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/ | dátum vydania = 12. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige | dátum vydania = 9. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 12. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[SV Werder Brémy]] (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/ | dátum vydania = 19. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekovci deklasovali Bayern | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/ | dátum vydania = 2. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara | dátum vydania = 28. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v semifinále a finále nehral pre zranenie* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. 2007/08 vypadli* Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/ | dátum vydania = 15. 11. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige. [[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/ | dátum vydania = 21. 8. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sita.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom | dátum vydania = 23. 10. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/ | dátum vydania = 1. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/ | dátum vydania = 14. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Marek Mintál == [[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76 prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov* Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/ | dátum vydania = 7. 3. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]* 24 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/ | dátum vydania = 22. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ | dátum vydania = 25. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/ | dátum vydania = 30. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Objav sezóny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ | dátum vydania = 7. 6. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]* Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/ | dátum vydania = 17. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/ | dátum vydania = 5. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, AE Larisa (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?] Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/] [[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/ | dátum vydania = 7. 7. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/ | dátum vydania = 29. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov. {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za MŠK Žilina (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1999||rowspan="2"|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||<center>2:0||<center>2 |- |{{FRA}} FC Metz||<center>2:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Norimberg (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2007/2008||rowspan="2"|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||<center>2:1||<center>2 |- |{{GRC}} AE Larisa||<center>3:1||<center>1 |} == Anton Moravčík== S futbalom začínal v Hlohovci, počas učňovských rokov hral v ŠK Baťovany, najskôr v doraste, majster Ponitria**19 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dorast ŠK Baťovany | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1947 | mesiac = november | ročník = | číslo = 167 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> potom v A-mužstve v divízii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom | periodikum = TEMPO | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = júl | ročník = LXXVI | číslo = 24 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu | periodikum = Cieľ | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = február | ročník = III. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 289 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov. V rokoch 1953 – 1954 bol počas voječiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0) | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva. [[ŠK Slovan Bratislava]] dvakrát [[Česko-slovenský pohár vo futbale]], Dukla a [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]** Európsky pohár majstrov, Pohár víťazov pohárov UEFA Tottenham Hotspur FC Prague Sydney**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík už na ceste | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = december | ročník = XIII. | číslo = 308 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> tréner Štefan Čambal, Slovan na zájazde gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Žiadal isi Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = január | ročník = XX. | číslo = 20 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1956 {{HUN|f|0|Maďarsko}} 4 : 2,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 59 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} 1 : 0 Maracana <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = august | ročník = IV. | číslo = 92 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tlieskali mu na Maracane | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1957 | mesiac = máj | ročník = II. | číslo = 19 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pepek bol prvý | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = február | ročník = IL. | číslo = 45 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1957 najlepší strelec repre 4 góly/5 z**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 153-154 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Bol v príprave na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]], zranil sa, 18. háč Kraus alebo Moravčík? <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = máj | ročník = VII. | číslo = 60 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Medzinárodný pohár dr. Geröa <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 53 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Pohár národov [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]] semifinále {{URS|f|0|Sovietsky zväz}} 0:3 posledný zápas**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = júl | ročník = VIII. | číslo = 81 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. S futbalom začínal v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presídlil po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Ako 17-ročný hral divíznu súťaž hral v [[Partizánske|Partizánskom]], tu si ho vyhliadla prvoligová [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]]. V jej drese debutoval v [[československá futbalová liga]] ešte v dorasteneckom veku* V roku 1953 narukoval do mužstva ÚDA Praha, v tom roku sa hrala len jednokolová súťaž a armádny klub, neskôr známy pod názvom [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] získal svoj prvý majstrovský titul. Moravčík k prvenstvu prispel *, v poslednom zápase dal päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7:0). V nasledujúcej sezóne bol Moravčík s ôsmimi gólmi najlepším strelcom vojakov. V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase práve proti Žiline* 4x naj. strelec, 6 hetrikov - stý gól [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4:0), prvý bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dosť pohodlné víťazstvo | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1961 | mesiac = november | ročník = IX. | číslo = 224 | strany = 1,2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 3x vicemajster, 2x Čs. pohár S druhým a tretím ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhral [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a to v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1:1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4:1, dva góly**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = júl | ročník = XI. | číslo = 142 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]-Slovan Bratislava (0:0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9:0.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = august | ročník = XI. | číslo = 152 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] ako prvý čs. klub, 1955 [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]* === Repre === {{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1:3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve. Moravčík zažiaril v roku [[1956]], keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách góly {{HUN|f|0|Maďarsku}} (4:2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a {{BRA|f|0|Brazílii}} (1:0) na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||rowspan="2"|20. 5. 1956||rowspan="2"|[[Budapešť]]||rowspan="2"|{{HUN|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:2||rowspan="2"|{{gól|27}}<br/> {{gól|55}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>2. |- |<center>3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||<center>1:0||{{gól|53}}||priateľský |- |<center>4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||<center>1:2|||{{gól|76}}||priateľský |- |<center>5.||rowspan="2"|13. 10. 1957||rowspan="2"|[[Viedeň]]||rowspan="2"|{{AUT|f|1}}||rowspan="2"|<center>2:2||rowspan="2"|{{gól|5}} <br/> {{gól|7}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>6. |- |<center>7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||<center>4:1||{{gól|23}}||priateľský |- |<center>8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||<center>2:1||{{gól|84}}||priateľský |- |<center>9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||<center>2:1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár |- |<center>10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||<center>4:0||{{gól|26}}||priateľský |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- |rowspan="2"|<center>EPM||rowspan="2"|<center>1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||<center>4:0||<center>1 |- |1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>1:0||<center>1 |- |rowspan="5"|<center>PVP||rowspan="3"|<center>1962/1963||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||<center>1:1||<center>1 |- |<center>1:0||<center>1 |- |štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||<center>2:0||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||<center>8:1||<center>2 |- |2. kolo||{{WAL}} Borough United||<center>3:0||<center>1 |} === Zdroje === *''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976 *''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981 == Tomáš Oravec == Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = novemeber | ročník = LII. | číslo = 270 | strany = 22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri body ako dar novému trénerovi | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 111 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 209 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min | dátum vydania = 8. 2. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov byl pět minut od titulu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn | dátum vydania = 10. 5. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot | dátum vydania = 7. 4. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca | dátum vydania = 5. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223 | dátum vydania = 3. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/ | dátum vydania = 2. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov. Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/ | dátum vydania = 11. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Panionios a Boavista Porto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/ | dátum vydania = 10. 1. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/ | dátum vydania = 29. 6. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/ | dátum vydania = 31. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/ | dátum vydania = 20. 5. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734 | dátum vydania = 12. 3. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 2010 majster**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/ | dátum vydania = 10. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/ | dátum vydania = 29. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes | dátum vydania = 18. 8. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/ | dátum vydania = 16. 9. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378 | dátum vydania = 29. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ | dátum vydania = 19. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>** Čína**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/ | dátum vydania = 2. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**11/3**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/ | dátum vydania = 27. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/ | dátum vydania = 13. 8. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = trnavskyhlas.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**Enosis Neon Paralimni === Reprezentačná kariéra === [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prvá vážna skúška na výbornú | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 203 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba] == Tomáš Medveď == S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = august | ročník = XXIII. | číslo = 33 | strany = 20,21 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poštárske k.o. košickým VSS | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = október | ročník = XLIV. | číslo = 248 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 149 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]]. V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = január | ročník = XLVIII. | číslo = 7 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | december | ročník = IL. | číslo = 586 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]] V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Návrat stratených synov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = január | ročník = L. | číslo = 3 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 58 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 190 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = september | ročník = LI. | číslo = 211 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** [[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 115 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Ulmu | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = júl | ročník = LIV. | číslo = 165 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0). návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5 | dátum vydania = 18. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka] [[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/ | dátum vydania = 26. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 4 góly Vasasu 6:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/ | dátum vydania = 19. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/ | dátum vydania = 24. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> prvý Slovák v čínskej lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/ | dátum vydania = 30. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V slov. lige obliekal dresy 8 klubov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/ | dátum vydania = 22. 2. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html | dátum vydania = 18. 10. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/ | dátum vydania = 28. 2. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, riaditeľ KLK <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/ | dátum vydania = 26. 7. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď naostro – tak s ostrými! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 268 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = november | ročník = XLVIII. | číslo = 90 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = august | ročník = XLVIII. | číslo = 167 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> == Tibor Mičinec == {{Infobox futbalista |meno = Tibor Mičinec |foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG |prezývka = ''Barón'' |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}} |rodné mesto = [[Kremnica]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |pozícia = útočník |roky = 1974-1978<br/>1978-79<br /> 1979-80<br/>1980-86, 1992 <br /> 1987-1989 <br />1989-1991 <br />1991<br />1994-1995 <br />1995-1996 |kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] <br/> VTJ Písek <br/> VTJ Tábor <br/>[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] <br /> [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] <br />[[Omonia Nikózia]] <br />[[CD Logroñés]] <br />[[ŠVARC Benešov]]<br />[[Svit Zlín]] |zápasy(góly) = <br/><br /><br/>154{{0}}(52)<br />{{0}}74{{0}}(28)<br />{{0}}50{{0}}(20)<br />{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}22{{0}}{{0}}(5)<br />{{0}}16{{0}}{{0}}(0) |národné mužstvo = {{CSK|f|1}} |reprezentačné roky = 1984-1987 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1) }} S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Znova medzi ligovou elitou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1977 | mesiac = jún | ročník = XXX. | číslo = 151 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = máj | ročník = XII. | číslo = 37 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Norma chlapcov od Botiča | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = september | ročník = XXXII. | číslo = 218 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mičinec sa mohol presláviť... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = jún | ročník = XXII. | číslo = 263 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bohemians poprvé mistrem | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png | dátum vydania = 13. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ve znamení klokana | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png | dátum vydania = 21. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Překvapení ve Vršovicích | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png | dátum vydania = 14. 3. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 144 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1982 | mesiac = november | ročník = XXXVI. | číslo = 262 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0:1, 1:3) nad ich sily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bohemians.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]. Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prim hráli Bohemians | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png | dátum vydania = 11. 12. 1984 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0:1 a skončil druhý za Spartou len o skóre <ref>.{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png | dátum vydania = 20. 6. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = marec | ročník = XIX. | číslo = 10 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228 | dátum vydania = 20. 5. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ =dac1904.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png | dátum vydania = 22. 6. 1987 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladká odmena za peknú sezónu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = jún | ročník = XIX. | číslo = 26 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vrcholom boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], vonku 1:3 Mičinec prihral na gól Szabanovi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png | dátum vydania = 27. 10. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> doma za stavu 0:2 prestrelil bránu** [http://www.fcdac1904.com/Archiv/1988_89/88_89_UEFA_2.kolo1_Bayern-DAC.htm] [[La Liga]] CD Logroñés 1 zápas proti [[Real Sociedad]] 15. 12. 1991, v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nikdy viac do Španielska! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 4 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953] [[AC Omonia]] 20 gólov, P-UEFA vyradili Slaviu Sofia 2 góly Bohemka stý gól proti Unionu Cheb, Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* === Reprezentačná kariéra === {{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii MS 1986 nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól* [https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png Vítězství nad silným soupeřem]. Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Orlica odletela bez koristi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = november | ročník = XIX. | číslo = 45 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2:1 hlavou po centri Levého === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Bohemians Praha (7) |- |rowspan="5"|<center>Pohár UEFA||<center>1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||<center>2:0||<center>1 |- |<center>1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||<center>4:0||<center>1 |- |<center>1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||<center>6:1||<center>3 |- |rowspan="2"|<center>1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||<center>4:1||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||<center>2:4||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za DAC Dunajská Streda (4) |- |rowspan="2"|<center>PVP||rowspan="2"|<center>1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||<center>5:1||<center>2 |- |1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>Pohár UEFA||<center>1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||<center>6:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>1990/1991||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{BGR}} Slavia Sofia||<center>1:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |} == Jozef Kožlej == Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na prešovskú nôtu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = máj | ročník = XLVI. | číslo = 112 | strany = 1,8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, finále Sparta<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 133 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Raz to muselo prísť! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = október | ročník = XLVI. | číslo = 254 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = február | ročník = XLVII. | číslo = 26 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Veľkolepé oslavy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 134 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V troch kolách za tri kluby? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále* V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najvyššie ciele vicemajstra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 148 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 4 góly Prešovu (5 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 102 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do odvety aj s nádejou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 187 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = december | ročník = LII. | číslo = 301 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> odkiaľ sa vrátil do Košíc. Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch! | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html | dátum vydania = 15. 5. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyprus, 2000-01 | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html | dátum vydania = 11. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/ | dátum vydania = 24. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = "Cyperčan" J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html | dátum vydania = 23. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753] Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005 2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/ | dátum vydania = 26. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 23. 10. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/] === Reprezentačná kariéra === Reprezentoval ČSFR 21,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťminútovka zo zlého sna! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21* {{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej medzi jankechovcov! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = október | ročník = L. | číslo = 244 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0) === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||<center>1:0||{{gól|83}}||priateľský |- |<center>2.||rowspan="2"|14. 5. 2002||rowspan="2"|[[Prešov]]||rowspan="2"|{{UZB|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:1||rowspan="2"|{{gól|47}} <br/> {{gól|79}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>3. |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||<center>4:1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||<center>8:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Olympiakos Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2001/2002||rowspan="2"|1. predkolo||rowspan="2"|{{HUN}} Dunaferr||<center>2:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (3) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||<center>4:0||<center>1 |- |2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||<center>1:1||<center>1 |- |<center>2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za AE Larissa (1) |- |<center>Pohár UEFA||<center>2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||<center>1:3||<center>1 |} ==Basketbalisti storočia== '''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = december | ročník = LIV. | číslo = 298 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===Basketbalisti storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalisti storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Stanislav Kropilák]]||<center>218 |- |<center>2.<center>||[[Richard Petruška]]||<center>76 |- |<center>3.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>71 |- |<center>4.<center>||[[Peter Rajniak]]||<center>68 |- |<center>5.<center>||[[Oto Matický]]||<center>67 |- |<center>6.<center>||[[Gustáv Hraška]]||<center>56 |- |<center>7.<center>||[[Boris Lukášik]]||<center>54 |- |<center>8.<center>||[[Juraj Žuffa]]||<center>35 |- |<center>9.<center>||[[Dušan Lukášik]]||<center>22 |- |<center>10.<center>||[[Ján Hluchý]] ||<center>18 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalistky storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Anna Kotočová]]||<center>164 |- |<center>2.<center>||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||<center>122 |- |<center>3.<center>||[[Andrea Kuklová]]||<center>70 |- |<center>4.<center>||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||<center>67 |- |<center>5.<center>||[[Eva Petrovičová]]||<center>55 |- |<center>6.<center>||[[Iveta Bieliková]]||<center>32 |- |<center>7.<center>||[[Zora Brziaková]]||<center>30 |- |<center>8.<center>||[[Yvetta Polláková]]||<center>22 |- |rowspan="2"|<center>9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||<center>21 |- |[[Nataša Dekanová]]||<center>21 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===Tréneri storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner mužov !Body |- |<center>1.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>20 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>17 |- |<center>3.<center>||Miroslav Rehák||<center>8 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner žien !Body |- |<center>1.<center>||[[Natália Hejková]]||<center>27 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>16 |- |<center>3.<center>||Jozef Hodál||<center>2 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Ján Hluchý== {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Hluchý |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[7. február]] [[1925]] |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlatý triumf ženevský | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1981 | mesiac = máj | ročník = XXVI. | číslo = 18 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]]. Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj v Sofii tretie | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = jún | ročník = V. | číslo = 24 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1971 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 150 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kmeť s duchom moderny | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = február | ročník = XXXIV. | číslo = 6 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = január | ročník = XLIII. | číslo = 20 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = marec | ročník = XLIII. | číslo = 67 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď počúvli Hluchého | periodikum = Život | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = apríl | ročník = XXXIX. | číslo = 14 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * člen Siene slávy slovenského basketbalu '''Trénerské úspechy''' * 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska * víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza * 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava * 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň * 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien ==Gustáv Herrmann== {{Infobox Osobnosť |Meno = Gustáv Herrmann |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[16. marec]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = november | ročník = LIV. | číslo = 270 | strany = 39 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava. V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/ | dátum vydania = 20. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Istanbulu vezieme striebro | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 127 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76). Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner) * 3. miesto na ME 1957 (tréner) * 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku * Tréner storočia v kategórii tréner mužov * člen Siene slávy slovenského basketbalu * Strieborné kruhy SŠOV == Najúspešnejší športovci Slovenska == V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie ** Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. "separovania" upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992 | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = XLVII. | číslo = 4 | strany = 7-9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===1958=== Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 5 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]] |- |<center>5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]] |- |<center>6.||Walter Renner||[[cyklistika]] |- |<center>7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]] |- |<center>8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]] |- |<center>9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]] |- |<center>10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} ===1962=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desať najlepších na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1962 | mesiac = december | ročník = X. | číslo = 258 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]] |- |<center>4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]] |- |<center>6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]] |- |<center>8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]] |- |<center>9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |} ===1963=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = december | ročník = XI. | číslo = 259-260 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]] |- |<center>5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]] |- |<center>6.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Vojtech Stantien||[[box]] |- |<center>9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]] |- |<center>3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku 1964 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = január | ročník = XIII. | číslo = 1 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia |- |<center>6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]] |- |<center>7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>9.||[[František Srna]]||motocyklový šport |- |<center>10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} ===1965=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} == BC Prievidza == V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html | dátum vydania = 12. 8. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = myhornanitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný "federálny" titul** === Bilancia v čs. lige === :{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93 :{{druhé miesto}} 1991/92 :{{tretie miesto}} 1990/91 === Umiestnenie v jednotlivých sezónach === {|width=100% |width=33%| *1961/62 - 10. miesto *1962/63 - 12. zostup *1966/67 - 8. *1967/68 - 12. zostup *1969/70 - 6. *1970/71 - 9. *1971/72 - 8. *1972/73 - 5. |width=33%| *1973/74 - 7. *1974/75 - 8. *1975/76 - 5. *1976/77 - 8. *1977/78 - 10. *1978/79 - 10. *1979/80 - 10. zostup *1981/82 - 7. |width=33%| *1982/83 - 11. zostup *1986/87 - 6. *1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3) *1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prievidza poprvé mistrem | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1989/90 - 6. *1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2) *1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3) *1992/93 - majster ČSFR <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod | url = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Majstrovské kádre <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021) | url = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>=== *1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý *1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}} *1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek *1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek *2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers *2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič === BC v európskych pohároch === [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm] [[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]] BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990) Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek), {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |rowspan="2"|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83) |- |osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93) |- |rowspan="2"|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78) |- |2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103) |- |rowspan="2"|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68) |- |2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93). |} '''Koračov pohár''' BC Prievidza - 6 ročníků Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997). {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107) |- |1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80) |- |rowspan="2"|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96) |- |1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111) |- |1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91) |- |rowspan="4"|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81) |- |rowspan="3"|štvrťfinálová <br/> skupina <br/> 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98) |- |{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74) |- |{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89) |} '''Saporta cup/FIBA European cup''' Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky) {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86) |- |1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107) |} '''FIBA Liga majstrov''' 2016/17 {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73 '''FIBA Europe Cup''' 2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque === Hráči BC Prievidza v reprezentácii === Uhnák, Jašš, Jančura, Marko == Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach == === Pohárové súťaže riadené UEFA === Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále** V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli** [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan korunoval slovenský polrok | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = máj | ročník = I. | číslo = 15 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper vo finále |- |rowspan="2"|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||<center>1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Benfica-Barcelona 3:2 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/ | dátum vydania = 10. 6. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||<center>2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/ | dátum vydania = 18. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/ | dátum vydania = 21. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper v semifinále |- |rowspan="4"|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||<center>1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||<center>1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |colspan="2"|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], <br/>[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||<center>1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = apríl | ročník = I. | číslo = 11 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||<center>2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1 |- |rowspan="4"|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0) | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1973 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png | dátum vydania = 17. 4. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2 |- |rowspan="5"|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png | dátum vydania = 21. 4. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html | dátum vydania = 14. 2. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = denik.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1 | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2:2 |- |[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||<center>2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/ | dátum vydania = 2. 6. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/ | dátum vydania = 14. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Pohárové súťaže iných konfederácií === * [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/ | dátum vydania = 6. 6. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól === Ostatné pohárové súťaže === '''SEP''' Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992. {|class="wikitable" ! Rok ! Meno/Klub ! Súper vo finále ! Poznámka |- |<center>1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále |- |<center>1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva |- |<center>1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0|| |- |<center>1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png | dátum vydania = 2. 11. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 <br/> Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec |- |<center>1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = júl | ročník = I. | číslo = 21 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 <br/>Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek |- |<center>1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina* |- |<center>1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým|| |} Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan '''Rappanov pohár''' {|class="wikitable" ! Rok ! Klub ! Súper vo finále ! Zostava |- |<center>1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 <br/> {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 <br/> {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 <br/> {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč|| |} '''Interpohár''' Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina '''Latinský pohár''' Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957. Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona Posledný víťaz: 1957 Real Madrid Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno *[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Nice 1:0 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Veľtržný pohár''' *Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA. [[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]** *[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Birmingham 4:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> == Majstrovské tituly== Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ | dátum vydania = 3. 12. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rimava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]** V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]** V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach** [[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]** Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé Právo, 1. 12. 1988 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto** [[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]** ==Poháre== [[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]** [[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]] [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) [[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]** [[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé [[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic | dátum vydania = 24. 2. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998 *[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012 {{FRA}} [[Coupe de la Ligue]] *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] [[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]** Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko, == Najviac pohárov v zahraničí == {|class="wikitable" !Počet <br/> titulov !width=150|Meno !Národný pohár !Ligový pohár !Superpohár |- |<center>5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} |- |<center>||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}|||| |- |<center>||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}} |- |<center>6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}} |- |<center>||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}|||| |- |<center>||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}|||| |- |<center>||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>||[[]]|||||| |} ===Tréneri s pohárovými trofejami=== {|class="wikitable" !width=150|Meno !Pohárové trofeje !Klub |- |[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)<br/> Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) <br/> {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952) |- |[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972) |- |[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974) |- |[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006) |- |[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] <br/> Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010) |- |[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015) |- |[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014) |} ===Ligové tituly=== * [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956 * [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975 * [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977 * [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991 * [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986 * [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994 * [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010 * [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014 == Klub ligových šampiónov == '''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera. {|class="wikitable" |- !Počer titulov !width=150|Meno !Hráčske tiuly !Trénerské tituly |- |<center>12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010 |- |<center>10||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014|| |- |<center>9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956 |- |<center>9||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024,2025 |- |<center>8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 || |- |<center>7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963|| |- |<center>7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943 |- |<center>7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975 |- |<center>7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014 |- |<center>6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951|| |- |<center>6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964|| |- |<center>6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994 |- |<center>6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999 |- |<center>6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009 |- |<center>6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009|| |- |<center>6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014|| |- |<center>6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998|| |- |<center>6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003|| |- |<center>6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021 |- |<center>6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025|| |- |<center>5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943|| |- |<center>5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955|| |- |<center>5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942|| |- |<center>5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951|| |- |<center>5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946|| |- |<center>5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973 |- |<center>5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan="6"|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 || |- |<center>5||[[Vladimír Hagara]]|| |- |<center>5||[[Anton Hrušecký]]|| |- |<center>5||[[Alojz Fandel]]|| |- |<center>5||[[Vojtech Varadín]]|| |- |<center>5||[[Stanislav Martinkovič]]|| |- |<center>5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014|| |- |<center>5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008|| |- |<center>5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013 |- |<center>5<center>||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5<center>||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019 |- |<center>5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024|| |} == Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>131 |- |{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||<center>2 |- |{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||<center>22 |- |{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||<center>23 |- |{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||<center>16 |- |{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||<center>100 |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||<center>15 |- |{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||<center>10 |- |{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||<center>4 |- |{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||<center>17 |- |{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||<center>32 |- |{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>28 |- |{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||<center>15 |- |{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>31 |- |{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||<center>23 |- |{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||<center>8 |- |{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||<center>31 |- |{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||<center>20 |- |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||<center>10 |- |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||<center>4 |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>29 |- |{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||<center>5 |- |{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||<center>16 |- |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||<center>18 |- |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||<center>25 |- |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||<center>13 |- |{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||<center>2 |- |{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||<center>17* |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||<center>17 |- |{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>19 |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||<center>42 |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||<center>14 |- |{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||<center>33 |- |{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>13 |- |{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>55 |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>32 |- |{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>27 |- |{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||<center>52 |- |{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>18 |- |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||<center>10 |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||<center>16 |- |{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||<center>8 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>33 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||<center>21 |- |{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||<center>6 |- |{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||<center>38 |- |{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||<center>6 |- |{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||<center>6 |- |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||<center>120 |- |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||<center>79 |- |{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||<center>78 |- |{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||<center>53 |- |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||<center>54 |- |{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||<center> |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Najviac gólov v kluboch== {|class="wikitable" !width=150|Klub !width=150|Najviac gólov !width=250|Ďalší strelci |- |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]] |- |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava <br> (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]] |- |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]] |- |[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]] |- |[[MFK Košice|VSS Košice <br> (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]] |- |[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]] |- |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina <br> (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]] |- |[[FC Nitra|FC Nitra <br> (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]] |- |[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]] |- |[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]] |- |[[AS Trenčín|AS Trenčín <br> (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]] |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]] |- |[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]] |- |[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]] |- |[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]] |- |[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]] |- |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] <br> 22 [[Marek Holmík]]|| |- |[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]|| |- |[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]|| |- |[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]|| |- |[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]|| |- |[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]|| |- |[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]|||| |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]|||| |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]|| |} eawq8s6zx6cneebpapx7il28ws2ipod 8211560 8211556 2026-05-10T10:33:55Z PeterKLK 94978 /* Ladislav Pecko */ aktualizácia 8211560 wikitext text/x-wiki {{Pieskovisko redaktora}} ==Miloš Glonek== Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = XXIII. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zvíťazila moderna | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1984 | mesiac = júl | ročník = XXXVIII. | číslo = 161 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre "17"<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = január | ročník = XVIII. | číslo = 3 | strany = 20 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode [[Dušan Tittel|Dušana Tittela]] do Francúzska sa stal lídrom obrany, v sezóne 1991/92 patril medzi najpríjemnejšie prekvapenia ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 289 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Majster 1992, v novembri 1992 prestúpil do talianskeho klubu [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> piaty Slovák, prvý po 50 rokoch** V [[Serie A|Serii A]] mal premiéru 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), v zápase strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ako strážca Caniggiu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 277 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, Glonek odohral v sezóne 23 zápasov, Ancona obsadila 17. miesto a vypadla. V sezóne 1993/94 pôsobil v [[Serie B|Serii B]], nastúpil v 31 zápasoch, 1994 finále [[Coppa Italia|Talianskeho pohára]] [[Sampdoria Janov]] (0 : 0,1 : 6)** prestup do SM Caen,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek Francúzom? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 220 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 14. októbra 1994 proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (1 : 0), v sezóne odohral 25 zápasov, s mužstvom vypadol* V [[Ligue 2]] sa po roku vrátili späť medzi elitu, 1996/97 znova vypadli** Po štyri a pol roku sa vrátil pomôcť Slovanu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Tomaschekom, Glonekom i Stúpalom! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 154 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý ustúpil z popredných pozícií. V sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] bol kapitánom mužstva, v [[Niké liga|slovenskej lige]] absolvoval víťaznú premiéru v 1. kole proti Humennému (5 : 1). Glonek veril, že sa vytvorí nové silné mužstvo, ale belasí skončili v lige až na 5. mieste. V predkole PVP síce vyradili [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]], no v 1. kole vypadli s [[FC Chelsea]]. Sklamaný Glonek sa vrátil späť do Caen, kde ďalšie tri sezóny pôsobil v Ligue 2. V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 13 zápasov. Najskôr neoficiálne zápasy na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mladí skrotili Stojkoviča | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = august | ročník = II. | číslo = 185 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin|Jean-Pierra Papina]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na Papina si trúfa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = 36 | číslo = 172 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prednosť však dostal sparťan Novotný. V prípravnom zápase s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2) sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra sa odkladá | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 239 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), v auguste 1992 {{AUT|f|0|Rakúsko}} (2 : 2) len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = XLVI. | číslo = 197 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek jednotkou | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = 37 | číslo = 163 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát sa tešil z víťazstva až v deviatom reprezentačnom štarte proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Práve preto, že Miloš Glonek v drese ČSFR ešte nevyhral, vyzýva: Držte nám palce! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 224 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral šesť zápasov, vrátane skvelého víťazstva 5 : 2 nad {{ROU|f|0|Rumunskom}}** V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} mal premiéru 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). Nastúpil v historicky prvom súťažnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 7. septembra 1994 v [[Bratislava|Bratislave]] s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), v kvalifikácii odohral šesť zápasov. Posledný krát reprezentoval 27. marca 1996 v [[Nitra|Nitre]] v priateľskom zápase proti {{BLR|f|0|Bielorusku}} (4 : 0), v národnom mužstve odohral 12 zápasov. === Úspechy === * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * finalista Talianskeho pohára 1994 s Anconou '''Individuálne''' * Jedenástka roka * 5. miesto v ankete Futbalista roka 1992 ==Ladislav Pecko== Legendárny hráč [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]]. Vynikal rýchlosťou a ťahom na bránu, začínal ako útočník, neskôr sa preorientoval na obrancu. Zaujímavé je, že na obidvoch postoch sa presadil do reprezentácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Čo je s vami?“ Ladislav Pecko: Trénujem v Petržalke, snívam, že raz sa dočkám vnuka, z ktorého urobím futbalistu“ | url = https://futbalsfz.sk/co-je-s-vami-ladislav-pecko-trenujem-v-petrzalke-snivam-ze-raz-sa-dockam-vnuka-z-ktoreho-urobim-futbalistu/ | dátum vydania = 27. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> S futbalom začínal ako žiak v [[TJ Tatran Krásno nad Kysucou|Tatrane Krásno nad Kysucou]], 2. dorasteneckú ligu si zahral v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde bol jeho spoluhráčom ďalší budúci slovanista [[Dušan Tittel]]. Na turnaji dorasteneckých mužstiev si oboch šikovných futbalistov vyhliadol vtedajší tréner dorastu Slovana [[Jozef Obert]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osa, ktorej žihadlá bolia... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = december | ročník = XLII. | číslo = 305 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Tittel odišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v roku 1984, o rok neskôr ho nasledoval aj Pecko. Najskôr hral v belasom drese dorasteneckú ligu, potom zbieral cenné skúsenosti v A-mužstve, ktoré hralo po vypadnutí z najvyššej súťaže tri sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Prvú príležitosť dostal v závere sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] od trénera Valéra Šveca proti Leviciam, celkom odohral v SNL 55 zápasov, dal 11 gólov. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1) rovnako ako Dušan Tittel a Jozef Juriga,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 27. novembra 1988 mužstvu TJ Vítkovice (3 : 2). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto a vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]. V [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] mal Slovan za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nečakané – rozdielom triedy! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = september | ročník = XLIII. | číslo = 216 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prehral v odvete 0 : 4 po predĺžení, Pecko hral v obidvoch zápasoch. V sezóne 1989/90 bol Slovan piaty, Pecko odohral 29 zápasov, dal sedem gólov, dvakrát skóroval v derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert belasej filharmónie. V útoku neudržateľný Pecko | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = 35 | číslo = 78 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas rozbehnutej sezóny 1990/91, v ktorej belasí bojovali o titul, prejavil o Pecka záujem CD Logroñés, štvrtý tím španielskej [[La Liga|Primera División]], kde mal byť zapožičaný do konca sezóny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ladislav Pecko: Adios, Slovan! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XLV. | číslo = 87 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po zápase 22. kola s [[DAC Dunajská Streda]] (2 : 0), v ktorom vypracoval obidva góly belasých, sa s ním lúčili fanúšikovia transparentom ''„Lacko Pecko, neopúšťaj nás“''. Pecko odišiel na dva týždne do Španielska, no nakoniec nedošlo k dohode medzi klubmi a Pecko sa vrátil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko doma! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 85 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan po dvoch prehrách na domácom ihrisku so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Clapci, nie ste vo forme! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 21 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nezískal titul, ale Pecko ďalej bavil divákov šprintérskymi súbojmi s obrancami súperov, v zápase s Bohemiansom Praha prispel k výhre 4 : 0 dvomi gólmi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Klokani“ ďaleko nedoskákali. Ladislav Pecko roztlieskal tribúny | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 101 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 získal Slovan titul po 17 rokoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osmy titul Slovana, dolu Banská Bystrica a Cheb | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 130 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> belasí ťahali ešte z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Každá pieseň sa raz skončí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 17 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v ankete týždenníka TIP ligová jedenástka roka 1991 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Všetci hrali na Máčalovu nôtu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 2 | strany = 11,12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na jeseň 1994 krátko hosťoval v mužstve [[FKD Drnovice|Petra Drnovice]], jeho účinkovanie v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] trvalo len tri zápasy. Ďalšie štyri tituly získal Pecko v [[Niké liga|slovenskej lige]], prvé tri sezóny bol Slovan suverén súťaže,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko najlepší pravý obranca! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 143 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan do tretice majstrom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = máj | ročník = L. | číslo = 124 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrtý titul získal [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Titul znova v belasom. Pecko bol „seknutý“, König v šoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 117 | strany = 6,10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V drese Slovana odohral rekordných 19 sezón a 431 ligových zápasov. V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1 doma),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Chelsea FC|FC Chelsea]] (0 :2 , 0 : 2). ===Reprezentačná kariéra=== V reprezentácii [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] odohral 13 zápasov, vrátane štvrťfinále ME 1990 proti Švédsku (1 : 2, 0 : 4). Vo februári 1990 dostal prvú pozvánku do A-mužstva {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}}, zúčastnil sa sústredenia na Kanárskych ostrovoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prianie nováčika Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = február | ročník = XLIV. | číslo = 36 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> bol v širšom kádri mužstva v rámci prípravy na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pozve aj ich "Ciao"? | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XXXV. | číslo = 12 | strany = 20-22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V národnom mužstve debutoval až po svetovom šampionáte 13. októbra 1990 v [[Paríž]]i v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2), v 83. minúte striedal Michala Bílka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čakanie /nielen na favorita/ | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XXXV. | číslo = 46 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1991 bol už pevnou súčasťou reprezentácie, nastúpil v deviatich zápasoch. Začiatkom roka patril k najlepším hráčom v stretnutiach s {{AUS|f|0|Austráliou}}, v marci zažiaril v prípravnom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) v [[Olomouc]]i, kde hral len 17 minút, no stihol dať gól hlavou a na ďalší prihrať [[Václav Daněk|Václavovi Daněkovi]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hanácka žatva ako sa patrí! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 74 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase kvalifikácie s ''Les Bleus'' v [[Bratislava|Bratislave]] nastúpil v základnej zostave v útoku s Pavlom Kukom, v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2) vytvoril útočnú dvojicu s klubovým spoluhráčom [[Peter Dubovský|Petrom Dubovským]], v zostave hrali aj ďalší slovanisti [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko prihral na vedúci gól Václavovi Němečkovi. V decembri 1991 proti {{BRA|f|0|Brazílii}} (1 : 2) striedal v 60. minúte Dubovského. {{SVK|f|0|Slovensko}} reprezentoval šesťkrát, prvý raz 16. augusta 1995 v [[Trabzon]]e v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] proti {{AZE|f|0|Azerbajdžanu}} (1 : 0). Hral aj v ďalších kvalifikačných zápasoch s {{ISR|f|0|Izraelom}} (1 : 0) a s {{ROU|f|0|Rumunskom}} (0 : 2). Po piatich rokoch sa vrátil do reprezentácie<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko opäť v reprezentácii! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 126 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a odohral ďalšie tri zápasy, na turnaji Kirin cup proti {{JPN|f|0|Japonsku}} (1 : 1), nastúpil aj v dvoch prípravných zápasoch proti {{GRC|f|0|Grécku}} (2 : 0) a {{ALG|f|0|Alžírsku}} (1 : 1). ===Trénerska kariéra=== V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] priviedol ako hlavný tréner Slovan k jeho piatemu titulu v slovenskej lige po 10 rokoch, asistentami boli Peckovi bývalí spoluhráči [[Vladimír Kinder]] a [[Marián Zeman]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovan je futbalovým majstrom Slovenska | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovan-je-futbalovym-majstrom-slovenska/ | dátum vydania = 13. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] pôsobil ako tréner aj v kluboch [[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] a [[MFK Ružomberok]], v [[2. slovenská futbalová liga|2. lige]] viedol mužstvá [[FC Petržalka]] a [[MFK Dolný Kubín]]. S reprezentáciou [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovenska do 17 rokov]] postúpil do semifinále ME U-17,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = U17 – Pred jedenástimi rokmi na domácom Eure 2013 až do semifinále | url = https://futbalsfz.sk/u17-pred-jedenastimi-rokmi-na-domacom-eure-2013-az-do-semifinale/ | dátum vydania = 17. 5. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> čím si zároveň vybojovali účasť na MS 2013 hráčov do 17 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pecko uzavrel nomináciu na MS do 17 rokov, sú v nej i legionári | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/294751-pecko-uzavrel-nominaciu-na-ms-do-17-rokov-su-v-nej-i-legionari/ | dátum vydania = 1. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na šampionáte postúpili mladí Slováci do osemfinále, kde prehrali s Uruguajom 2 : 4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mladí Slováci na MS do 17 rokov skončili. S Uruguajom prehrali 2:4 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/297690-mladi-slovaci-na-ms-do-17-rokov-skoncili-s-uruguajom-prehrali-24/ | dátum vydania = 29. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * 4× majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996, 1999) * 4× víťaz Slovenského pohára so Slovanom 1989, 1994, 1997, 1999 * víťaz Matičného pohára 1994 * člen Jedenástky roka 1990, 1991, 1995, 2000 Trénerské * majster Slovenska 2008/09 so Slovanom Bratislava * víťaz Slovenského pohára 2009 * semifinalista ME hráčov do 17 rokov (2013) * osemfinalista MS hráčov do 17 rokov (2013) ==Vladimír Kinder== S futbalom začínal ako žiak v [[ŠK Slovan Bratislava|Slovane Bratislava]], najskôr hrával v strede útoku, na ľavého obrancu sa preorientoval v juniorke pod trénerom Jozefom Valovičom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kinder už nechce mlčať: Poviem vám, v koho vrecku sa stratili milióny za môj prestup zo Slovana | url = https://sport24.pluska.sk/futbal/kinder-uz-nechce-mlcat-poviem-vam-v-koho-vrecku-sa-stratili-miliony-za-moj-prestup-zo-slovana | dátum vydania = 29. 3. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport24.pluska.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Po návrate z vojenčiny v Karlových Varoch sa hlásil v kabíne A-tímu Slovana. Pri svojej premiére v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 18. novembra 1990 nastúpil ako stredný útočník proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (4 : 2) a v 22. minúte strelil svoj prvý ligový gól. Slovan v tejto sezóne bojoval o titul so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]], s ktorou prehral doma v kľúčovom zápase 0 : 3<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a obsadil druhé miesto.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V nasledujúcej sezóne 1991/92 získal Slovan po 17 rokoch majstrovský titul, Kinder nastúpil v 29 zápasoch, strelil dva góly, jeden z nich rozhodol o víťazstve nad [[FC Baník Ostrava|Baníkom Ostrava]] (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ďalekonosná Kinderova strela | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 15 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ďalšie tri tituly získal v [[Niké liga|slovenskej lige]], kde patril k oporám belasých a k najväčším osobnostiam súťaže. Dvakrát získal „Cenu Antona Ondruša“ pre najlepšieho hráča sezóny v ankete, v ktorej hlasovali hráči ligových klubov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tréner Galis, futbalista Kinder. Vyhral super chalan | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = jún | ročník = XLVIII. | číslo = 141 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vlaňajšok ako cez „kopirák“: opäť Galis, opäť Kinder! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 139 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1993 sa prvý krát objavil v ankete [[Jedenástka roka (anketa)|Jedenástke roka]], nechýbal ani na jednom hlasovacom lístku, všetci hlasujúci tréneri ho zaradili do najlepšej zostavy roka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Stopercentný“ iba Kinder | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 296 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 vyhral anketu [[Futbalista roka 1994 (Slovensko)|Futbalista roka]] a V decembri toho istého roku nastúpil v mužstve „vianočných hviezd“ spolu s [[Marián Zeman|Mariánom Zemanom]] proti [[AC Miláno]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenské „vianočné hviezdy“ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = január | ročník = XXVI. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V európskych pohároch odohral veľké zápasy proti [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2, 1 : 1), [[AC Miláno]] (0 : 1, 0 : 4), [[Aston Villa|Aston Ville]] (0 : 0, 1 : 2), bol pri víťazstvách nad [[Fußball-Bundesliga|bundesligovými]] klubmi [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1996 skóroval v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Trabzonspor]]u, strelou spoza šestnástky do „šibenice“ rozhodol o víťazstve 2 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šok, hlavička, lahôdka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = august | ročník = 41 | číslo = 153 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Naposledy obliekol dres Slovana v novembri 1996 proti [[FK Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]], k víťazstvu 5 : 0 prispel gólom. V decembri 1996 prestúpil do anglického klubu [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]], stal sa tak prvým slovenským futbalistom v [[Premier League]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dres číslo 7 má už svojho pána | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = január | ročník = LI. | číslo = 15 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V súťaži debutoval 1. marca 1997 proti [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] (1 : 3),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehrou okorenená premiéra | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 51 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól dal vo svojom druhom zápase 5. marca 1997 proti [[Derby County FC|Derby County]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pravačka zavelila k poltuctovej nádielke | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 55 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne [[FA Premier League 1996/1997|1996/97]] stihol odohrať 6 zápasov, „Boro“ vypadli, ale darilo sa im v pohárových súťažiach. Kinder sa stal prvým Slovákom, ktorý hral vo finále [[FA Cup|Anglického pohára]] 1997, Middlesbrough prehral s [[Chelsea FC|FC Chelsea]] 0 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vladimír Kinder na poslednú štvrťhodinu. Zážitok, ktorý sa už nemusí opakovať | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 113 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Nastúpil aj v opakovanom finálovom zápase [[EFL Cup|Ligového pohára]], pri prehre s [[Leicester City FC|Leicestrom City]] 0 : 1 po predĺžení odohral celých 120 minút.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Napriek prehre – potlesk! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = apríl | ročník = LI. | číslo = 89 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1998 odohral celý zápas vo finále Ligového pohára s Chelsea (0 : 2 po predĺžení),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder si zahral s Gascoigneom | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 74 | strany = 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v priebehu jedného roka bol trikrát vo finále pohárových súťaží, ani raz však nezískal víťaznú trofej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do tretice – všetko zlé! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 75 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ďalšej sezóne si Middlesbrough vybojoval postup z [[EFL Championship]], Kinder nastúpil v 26 zápasoch, dvakrát skóroval. V sezóne [[FA Premier League 1998/1999|1998/99]] nastúpil len v piatich zápasoch, dal dva góly. V 5. kole v septembri skóroval proti [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] (3 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri strely – jeden gól | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = september | ročník = LII. | číslo = 212 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> sedem mesiacov mu tréner Bryan Robson nedal príležitosť, nastúpil až v 34. kole v apríli 1999 a znova skóroval proti [[Coventry City FC|Coventry City]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder hral, ba dal aj gól! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = apríl | ročník = LIII. | číslo = 89 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Svoje pôsobenie v Middlesbrough ukončil predčasne po dva a pol roku, o jeho služby malo záujem viacero klubov. S francúzskym klubom [[SC Bastia]] bol na sústredení, pripravoval sa s Artmediou aj so Slovanom, nakoniec podpísal zmluvu s [[FKD Drnovice|Petrou Drnovice]]. V [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval v sezóne [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]] v 17. kole proti Brnu (3 : 2), celkom odohral v súťaži 19 zápasov bez gólového zápisu. V novembri 2000 sa stal hráčom [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]], po štyroch rokoch sa vrátil na slovenské trávniky v mestskom derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (1 : 4). Ako kapitán priviedol mužstvo k historickému 2. miestu v lige v sezóne [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]]. Artmedia sa prvý krát stala najlepším bratislavským klubom a vybojovala si účasť v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Artmedia v Európe! Štrngli si s Pohárom UEFA | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 115 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 34-ročný Kinder patril k najvýraznejším osobnostiam celej ligy, svojimi výkonmi si vyslúžil už šiesty raz miesto v [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástke sezóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kto by to bol čakal po zlom úvode... | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 133 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej sezóne prestúpil do druholigového rakúskeho klubu SC Untersiebenbrunn. V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] sa ako asistent trénera [[Ladislav Pecko|Ladislava Pecka]] podieľal na zisku majstrovského titulu Slovana. ===Repre=== {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval raz, tréner [[Václav Ježek]] mu dal príležitosť v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]], 16. júna 1993 proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0) striedal v 54. minúte Pavla Kuku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aspoň na pár minút... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 137 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol aj v nominácii na posledný zápas s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), do hry však nezasiahol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vencel áno, Molnár nie | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 261 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 38 zápasov, bol pri prvom oficiálnom vystúpení národného mužstva 2. februára 1994 proti {{UAE|f|0|Spojeným arabským emirátom}} (1 : 0), aj pri prvom domácom zápase 20. apríla 1994 v Bratislave proti {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1), v ktorom strelil svoj jediný reprezentačný gól.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Patril k oporám reprezentácie v kvalifikačných zápasoch o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] i [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]], v roku 1994 ako jediný nastúpil vo všetkých medzištátnych zápasoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenská futbalová reprezentácia v roku 1994. Iba Kinder vo všetkých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 299 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po prehre 0 : 3 v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v októbri 1998 sa vytratil z reprezentácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Možno som nastúpiť nemal... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 239 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po troch rokoch ho tréner [[Jozef Adamec]] nominoval na prípravný zápas s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder namiesto Tomascheka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = august | ročník = 46 | číslo = 155 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v ktorom Kinder naposledy obliekol reprezentačný dres. ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996) * víťaz Slovenského pohára 1994 * víťaz Matičného pohára 1994, 1996 * vicemajster Slovenska 2001/02 s Artmediou * finalista FA Cupu 1997 s FC Middlesbrough * 2× finalista Ligového pohára s FC Middlesbrough (1997, 1998) Individuálne * Futbalista roka 1994 * 2× najlepší hráč slovenskej ligy (1994, 1995)* * 6× člen Jedenástky roka/sezóny (1993, 1994, 1995, 1996, 2001, 2002) ==Dušan Tittel== Vynikal spoľahlivosťou a stabilnými výkonmi, jeho prednosťami boli streľba zo štandardných situácii a hra hlavou. Rodák z [[Námestovo|Námestova]] začínal s futbalom ako 8-ročný v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], v mládežníckych kategóriach hrával v útoku. Na turnaji dorastencov v Dolnom Kubíne si ho všimol [[Jozef Obert]], tréner dorastu Slovana Bratislava. V roku 1984 prišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], s mužstvom dorastencov sa stal majstrom Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naše športové nádeje | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = september | ročník = XXXIX. | číslo = 209 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho spoluhráčmi v majstrovskom tíme boli aj ďalšie neskoršie opory A-mužstva [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]] [[Alexander Vencel mladší]], Miroslav Chvíla, Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dočkali sa. Predstavujeme dorasteneckého majstra SSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = jún | ročník = XXXIX. | číslo = 147 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1985 vypadol Slovan z najvyššej súťaže a tri sezóny sa snažil o návrat medzi elitu v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Tittel odohral v SNL 84 zápasov, prvý seniorský gól v belasom drese strelil v 1. kole sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1986/1987|1986/87]] proti Tesle Stropkov (5 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naplnené túžby | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 194 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1), ligovú premiéru absolvovali tiež [[Ladislav Pecko]] a Jozef Juriga.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil 23. októbra 1988 Spartaku Hradec Králové (3 : 0). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty. V roku 1989 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]], v 1. kole [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]] mal za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3 : 0 (Tittel dal gól)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nečakané – rozdielom triedy! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = september | ročník = XLIII. | číslo = 216 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prehrali v odvete 0 : 4 po predĺžení. Tittel hrával v stopérskej dvojici s reprezentantom [[Vladimír Kinier|Vladimírom Kinierom]], popri ktorom vyrástol na jednu z opôr Slovana.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Rozprávanie o Dušanovi Tittelovi, futbalistovi Slovana Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 178 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Stal sa objavom sezóny 1990/91,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Iba titul nás uspokojí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = január | ročník = XXIII. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> osobnosťou číslo jeden, Slovan bojoval o titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Paradoxne, v sezóne 1991/92, keď Slovan získal titul po 17 rokoch, nebol Tittel pri tom, bol už hráčom francúzskeho klubu [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1991 proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], hneď v premiére skóroval, v 89. minúte strelou z 25 metrov vyrovnal na 1 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov a Daňkov debut par excellence | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = júl | ročník = XXIII. | číslo = 30 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po roku a pol sa vrátil späť do Slovana, v jarnej časti poslednej sezóny „federálnej“ ligy prispel k tretej priečke belasých. V auguste 1993 odštartoval prvý ročník samostatnej [[Niké liga|slovenskej ligy]], Slovan bol suverénom prvých troch sezón, v ktorých získal majstrovský hetrik. Tittel bol trikrát členom majstrovského mužstva, v rokoch 1994 a 1997 získal aj Slovenský pohár. V európskych pohároch nedosiahol Slovan výraznejší úspech, ako majstra ho zaradili len do [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]], so silnými súpermi odohral hlavne doma vyrovnané zápasy. Tittel strelil góly proti [[Aston Villa|Aston Ville]] (1 : 2), [[Borussia Dortmund|Borussii Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac =október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac =september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej ére v Slovane vymenil belasé farby za červeno-čierny dres [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]], prvý gól strelil práve v derby proti Slovanu (4 : 0). S klubom sa stal vicemajstrom v sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]], v roku 1998 vyhral už štvrtý raz v kariére Slovenský pohár (vo finále dal gól)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vicemajster vystúpil z majstrovho tieňa | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = jún | ročník = LII. | číslo = 130 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Superpohár je "andelský" | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = júl | ročník = LII. | číslo = 166 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trnavčania boli v obidvoch prípadoch boli úspešnejší ako majstrovský tím [[1. FC Košice]] (2 : 0 a 3 : 1). Tittel patril k ofenzívnym typom obrancu, často sa presadzoval strelecky,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov päťdesiaty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = november | ročník = LI. | číslo = 252 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> celkom strelil 62 ligových gólov. Po dvoch sezónach v Trnave pokračoval v kariére v [[AC Omonia|Omonii Nikózia]], kde mu pribudla ďalšia trofej – Cyperský pohár v roku 2000.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittel víťazom Cyperského pohára! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 111 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo februári 2001 sa vrátil do Slovana, kde v jarnej časti sezóny ukončil hráčsku kariéru. Trikrát vyhral anketu [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trecampeon Dušan Tittel! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = december | ročník = LI. | číslo = 289 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát sa stal Osobnosťou roka v ankete organizovanej redakciou športu [[Slovenská televízia|STV]] a denníkom ''Šport''. Vo futbale ostal pôsobiť v rôznych funcionárskych a manažérskych funkciách. V roku 2023 sa ako člen strany [[HLAS – sociálna demokracia]] stal poslancom [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. Reprezentoval päťkrát mužstvo [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]], s ktorým hral vo štvrťfinále ME 1988 proti Grécku. V roku 1989 sa dostal do nominácie A-mužstva na turnaj vo švajčiarskom [[Aarau]], zahral si v prípravnom zápase a FC Chur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelova premiéra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 158 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V apríli 1990 nastúpil v zápase B-mužstiev ČSFR a Anglicka (0 : 2). V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 11 zápasov, debutoval 29. augusta 1990 proti {{FIN|f|0|Fínsku}} (1 : 1). Bolo to prvé vystúpenie po úspešných [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]], pod vedením nového trénera Milana Máčalu debutovalo sedem nováčikov. V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] nastúpil v piatich zápasoch, vo {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2) prihrával na gól [[Tomáš Skuhravý|Skuhravému]], doma proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2) po jeho strele odrazenej od žrde strelil víťazný gól [[Ľubomír Moravčík]]. Po roku 1993 patril k lídrom reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}, v jej drese odohral 44 zápasov a dal 7 gólov, v siedmich zápasoch bol kapitánom mužstva. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil 29. apríla 1994 v [[Moskva|Moskve]] proti {{RUS|f|0|Rusku}} (1 : 2). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] nastúpil vo všetkých desiatich zápasoch a so štyrmi gólmi bol najlepším strelcom mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťzápasoví traja, deväťstominútový len Tittel | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = október | ročník = LI. | číslo = 239 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trikrát skóroval v zápasoch s {{MLT|f|0|Maltou}} (6 : 0, 2 : 0), najkrajší gól strelil {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 4), keď z 30 metrov prekonal brankára Andoniho Zubizarretu. S reprezentáciou sa rozlúčil 14. októbra 1998 v Bratislave prehrou 0 : 3 s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]]. {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||29. 5. 1994||[[Moskva]]||{{RUS|f|1}}||<center>1 : 2||{{gól|33}}||priateľský |- |<center>2.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|35}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>3.||rowspan="2"|22. 9. 1996||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{MLT|f|1}}||rowspan="2"|<center>6 : 0||rowspan="2"|{{gól|13}}<br/>{{gól|82}}||rowspan="2"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>4. |- |<center>5.||13. 11. 1996||[[Santa Cruz de Tenerife]]||{{ESP|f|1}}||<center>1 : 4||{{gól|39}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>6.||31. 3. 1997||[[Valletta|La Valletta]]||{{MLT|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>7.||9. 2. 1998||[[Larnaka]]||{{FIN|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|31}}||medzinárodný turnaj |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (7) |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1989/1990||predkolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>3 : 0||<center>1 |- |rowspan="6"|<center>Pohár UEFA||<center>1993/1994||1. kolo||{{ENG}} [[Aston Villa]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1994/1995||predkolo||{{NIR}} Portadown||<center>3 : 0||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]]||<center>2 : 1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1995/1996||predkolo||{{HRV}} [[NK Osijek]]||<center>4 : 0||<center>1 |- |1. kolo||{{DEU}} [[1. FC Kaiserslautern]]||<center>2 : 1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Spartak Trnava (2) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1997/1998||1. predkolo||{{MLT}} FC Birkirkara||<center>1 : 0||<center>1 |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1998/1999||predkolo||{{MKD}} Vardar Skopje||<center>2 : 0||<center>1 |} === Úspechy === * 3× majster Slovenska so Slovanom Bratislava 1994, 1995, 1996 * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * vicemajster Slovenska so Spartakom Trnava 1998 * 4× víťaz Slovenského pohára (1989, 1994, 1997 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * 2× víťaz Matičného pohára (1996 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * víťaz Cyperského pohára 2000 s Omoniou '''Individuálne''' * 3× Futbalista roka (1995, 1996, 1997) * 2× Osobnosť roka slovenskej ligy (1995, 1997) * 7× člen Jedenástky roka (1990, 1993, 1994, 1995, 1996, 1997, 1998) ===Funkcionárska a politická činnosť=== * Generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu (SFZ), 2002 - 2006 * Generálny manažér ŠK Slovan Bratislava, 2008 - 2011 * Prezident Únie ligových klubov (ÚLK), 2011 - 2014 * Generálny riaditeľ a tréner ŠK Slovan Bratislava, 2014 - 2015 * Športový a marketingový riaditeľ, MFK Ružomberok 2015 - * Poslanec Národnej rady SR == Peter Dubovský == Jeden z najväčších talentov slovenského futbalu, elegantný technik, vynikajúci strelec. S futbalom začínal v menšom bratislavskom klube TJ Vinohrady, ako 13-ročný sa stal hráčom [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], kde získal titul majstra Česko-Slovenska v kategórii žiakov aj dorastu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladké ovocie štvorročnej práce | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = júl | ročník = XXXI. | číslo = 132 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Maturitu zložili úspešne. Futbaloví dorastensi Slovana siedmykát majstrom Československa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = jún | ročník = XXXV. | číslo = 118 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 17-ročný, 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2) nastúpil symbolicky na posledné tri minúty. V ďalšom kole už odohral celý zápas proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ani keby už bol kozákom | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = XXII. | číslo = 15 | strany = 4,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil vo svojom štvrtom ligovom zápase 15. apríla 1990 v derby so [[FC Spartak Trnava|Spartakom Trnava]] (1 : 1). V sezóne 1991/92 strelil na jeseň 19 gólov, keď neskóroval iba v jedinom zápase, od 5. po 17. kolo mal sériu 13 zápasov s gólovým zápisom,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šanca blysnúť sa v Európe. Čo všetko prezrádza v súťaži kanonierov gólostroj Petra DUbovského | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 46 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> proti [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] sa blysol hetrikom (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert majstra Dubovského. 11 zápasov = 15 gólov! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XXXVI. | číslo = 210 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan lámal bradaté rekordy | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XXXVI. | číslo = 234 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan ťahal z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry, po 17 rokoch získal majstrovský titul,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský sa stal kráľom strelcov s rekordným počtom 27 gólov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazi Pohára Práce. Peter Dubovský rekordérom medzi kanoniermi | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a zaradil sa medzi [[Najlepší strelci Európy 1991/1992|najlepších kanonierov v Európe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Streleckí králi z európskych „dvorcov“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = júl | ročník = XLVI. | číslo = 172 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V poslednej „federálnej“ sezóne 1992/93 obhájil korunu kráľa strelcov s 24 gólmi,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bravó, Peter! Králi strelcov (od Vaníka po Dubovského) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 136 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> svojho konkurenta v súboji o prvenstvo Pavla Kuku zo Slavie predstihol v posledných dvoch kolách, v ktorých dal päť gólov – hetrik proti [[FK Dukla Praha|Dukle Praha]] (6 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poltuctové „DOVIDENIA“ | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 105 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a dva góly proti TJ Vítkovice (2 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koruna zostáva na Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 115 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský odohral v čs. lige 93 zápasov, strelil 59 gólov. V európskych pohároch dal gól hlavou [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2) v 1. kole [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj „profesori“ sa mýlia... | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = II. | číslo = 220 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dva góly strelil [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]] (4 : 1) v [[Liga majstrov UEFA|Európskom pohári majstrov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri zásahy do čierneho! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 221 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> O Dubovského mal záujem [[Louis van Gaal]], tréner [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]], kde mal nahradiť [[Dennis Bergkamp|Dennisa Bergkampa]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Ajaxu? | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 129 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nakoniec prestúpil do „kráľovského“ klubu [[Real Madrid CF|Real Madrid]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Realu Madrid! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 174 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[La Liga|Primera División]] debutoval 4. septembra 1993 v zápase s [[Club Atlético Osasuna|Osasunou]] (4 :1 ),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V premiére Realu Madrid aj Dubovský | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 208 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zostave Realu mu robili spoločnosť hviezdne mená – reprezentanti {{ESP|f|0|Španielska}} Emilio Butragueño, Sanchís, Míchel, [[Fernando Hierro]], Martín Vázquez, Čiľan [[Iván Zamorano]], Chorvát Robert Prosinečki.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Osasuna – Real Madrid 1:4 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=19000 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1993/94 odohral 26 zápasov, strelil jeden gól, 25. marca 1994 skóroval v zápase 24. kola proti [[Valencia CF|Valencii]] (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strelecké vykúpenie v útoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 73 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Real obsadil v lige 4. miesto, ale v decembri 1993 vyhral [[Supercopa de España|Španielsky superpohár]] v dvojzápase s [[FC Barcelona]], Dubovský v prvom zápase striedal Ivána Zamorana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Supercopa-Final Real Madrid-Barcelona 3-1 | url = https://www.bdfutbol.com/p/p.php?id=490070 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V prvej sezóne mal Dubovský stabilné miesto v zostave, tréner Benito Floro mu dôveroval, ale potom prišiel tréner [[Jorge Valdano]], Dubovský dostával menej príležitostí, navyše začala vychádzať nová hviezda Realu [[Raúl González Blanco|Raúl]]. Hoci pred sezónou 1994/95 zažiaril na turnaji v [[Cádiz]]e, kde dal dva góly v stretnutí proti [[SSC Neapol]] (4 : 1),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La gran noche de Dubovsky | url = https://www.lne.es/deportes/2017/02/15/gran-noche-dubovsky-19382431.html | dátum vydania = 15. 2. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = lne.es | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trofeo Ramón de Carranza (Cádiz-Spain) 1955-2025 | url = https://www.rsssf.org/tablesc/carranza.html#94 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rsssf.org | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne, v ktorej získal Real titul po štvorročnej nadvláde [[FC Barcelona|Barcelony]], odohral Dubovský len päť zápasov. Strelil jeden gól [[Real Zaragoza|Zaragoze]], strelou z 20 metrov uzavrel skóre na 3 : 0, bol to jeho prvý ligový gól po ročnej prestávke a zároveň jeho posledný gól v drese „bieleho baletu“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Bum“ pravačky po tridsiatich sekundách | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = apríl | ročník = IL. | číslo = 85 | strany = 5 a 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za Real skóroval aj v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] proti [[FC Lugano]] (3 : 0), dva góly dal aj v prípravnom zápase proti [[PSV Eindhoven]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 292 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po dvoch sezónach prestúpil do Realu Oviedo,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský definitívne v Oviede! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = júl | ročník = IL. | číslo = 172 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý ligový zápas v novom drese odohral 3. septembra 1995 proti Zaragoze (0 : 1), podľa denníka ''AS'' bol spolu s brankárom Morom najlepším hráčom Ovieda. V 3. kole sa vytiahol proti svojmu bývalému klubu, na víťazstve 3 : 2 nad Realom Madrid sa podieľal dvomi gólovými prihrávkami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prihrával na góly Olimu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 216 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský strelecky ožil, od 8. do 11. kola skóroval v štyroch zápasoch za sebou,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľavačka, čo potápa! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = november | ročník = IL. | číslo = 257 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne 1995/96 dal sedem gólov v 31 zápasoch. Päť sezón bol oporou klubu, hrajúceho väčšinou o záchranu v lige. V roku 1997 ho zranenie a operácia kolena vyradili na 10 mesiacov. V sezóne 1998/99 dokázalo Oviedo s Dubovským v zostave poraziť veľkokluby Barcelonu (2 : 1, Dubovský prihral na gól Fabiovi Pintovi) aj Real Madrid (1 : 0). V sezóne 1999/2000 pauzoval niekoľko zápasov pre zranenie členka, v predposlednom kole dal gól proti [[Rayo Vallecano]], Oviedo sa víťazstvom 2 : 1 zachránilo v lige. Posledný zápas v španielskej lige odohral 20. mája 2000 proti [[Real Sociedad de Fútbol|Realu Sociedad]] (0 : 1), v Primera División pôsobil sedem sezón s bilanciou 151 zápasov a 19 gólov. Jeho život sa skončil predčasne 23. júna 2000 na dovolenke v [[Thajsko|Thajsku]], zomrel na následky zranení po nešťastnom páde z útesu, keď sa pošmykol pri fotografovaní.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tragický skon Petra Dubovského | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský bol [[Futbalista roka 1993 (Slovensko)|Futbalistom roka 1993]], v tom istom roku obsadil ôsmu priečku v ankete talianskeho týždenníka '' Guerin Sportivo'' o najlepšieho mladého futbalistu Európy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Elegantný Slovák“ v prvej desiatke | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 173 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete Futbalista desaťročia bol druhý za [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]],<ref>{{cite web|url=http://www.sme.sk/c/763260/futbalista-desatrocia-u-nas-1-l-moravcik-2-p-dubovsky.html|title=Futbalista desaťročia u nás: 1. Ľ. Moravčík, 2. P. Dubovský|publisher=sme.sk|date=18. december 2002}}</ref> v ankete [[Futbalista storočia (Slovensko)|Futbalista storočia]] obsadil štvrté miesto. V roku 2024 bol uvedený in memoriam do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2025 v rámci spomienkového zápasu Internacionálov Slovenska s bývalými hráčmi Realu Madrid a Realu Oviedo pomenovali v [[Oviedo|Oviede]] na Dubovského počesť ulicu pri štadióne ''Paseo de Peter Dubovský''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ohromné gesto: V španielskom Oviede pomenujú ulicu po Petrovi Dubovskom | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/752234-ohromne-gesto-v-spanielskom-oviede-pomenuju-ulicu-po-petrovi-dubovskom/ | dátum vydania = 16. 6. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = INTERNACIONÁLI SR - Zápas na počesť Petra Dubovského, ktorý bude mať v Oviede ulicu | url = https://futbalsfz.sk/internacionali-sr-zapas-na-pocest-petra-dubovskeho-ktory-bude-mat-v-oviede-ulicu/ | dátum vydania = 12. 5. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na jeho pamiatku sa od roku 2000 udeľuje [[Cena Petra Dubovského]] pre najlepšieho slovenského futbalistu do 21 rokov. === Repre === V mládežníckych kategóriach hral v reprezentáciach do 17 a 18 rokov, nastrieľal v nich 18 gólov. S mužstvom [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] si zahral vo štvrťfinále ME 1992 proti [[Talianske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Taliansku U-21]]. V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] v kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v tomto stretnutí nastúpil v útoku s klubovým spoluhráčom [[Ladislav Pecko|Ladislavom Peckom]], kvarteto slovanistov v zápase doplnili ďalší debutant [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehra nepotešila, hra však povzbudila | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XXII. | číslo = 47 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral osem zápasov, s šiestimi gólmi bol najlepší strelec mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Česko-slovenský futbalový rok 1993. Najlepší strelec: Dubovský | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 301 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát skóroval 23. septembra 1992 v [[Košice|Košiciach]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (4 : 0), nezabudnuteľný je jeho čistý hattrick proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (5 : 2), keď najskôr dal gól z voleja, ďalší pridal strelou od žrde a skóre uzavrel z priameho kopu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Za dve červené Dubovského hattrick | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 127 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hattrick ide do sveta | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Strelecky sa presadil aj vo {{WAL|f|0|Walese}} (2 : 2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovského góly udržiavajú nádej | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 211 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a doma proti {{CYP|f|0|Cypru}} (3 : 0). 17. novembra 1993 v [[Brusel]]i odohrala reprezentácia pod názvom RČS posledný zápas spoločnej histórie s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), Dubovský spolu s [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]] a [[Jaroslav Timko|Jaroslavom Timkom]] boli jediní Slováci v mužstve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti dopísali poslednú kapitolu s číslom 499 v Bruseli | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/136634-futbalisti-dopisali-poslednu-kapitolu-s-cislom-499-v-bruseli/ | dátum vydania = 28. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Česko-Slovensko reprezentoval 14×, dal 6 gólov. V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 33 zápasov, strelil 12 gólov. Prvý raz nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvé dva góly, obidva z pokutového kopu strelil 20. apríla 1994 v Bratislave {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri domácej premiére národného mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát skóroval aj v priateľskom zápase s {{RUS|f|0|Ruskom}} (2 : 1) v marci 1995.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský triafa pravačkou i hlavou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = marec | ročník = XIL. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>. V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, strelil tri góly. Chýbal len v úvodnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}}, na ktorý ho neuvoľnil Real Madrid.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Proti Francúzom bez Dubovského! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 206 | strany = 1 a 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (2 : 1) strelil víťazný gól v poslednej minúte zápasu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Krôčik od kvalifikačného hrobu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = L. | číslo = 204 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Posledný krát obliekol reprezentačný dres 31. mája 2000 v [[Moskva|Moskve]] v priateľskom zápase s Ruskom (1 : 1). === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||23. 9. 1992||[[Košice]]||{{FRO|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|90.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>2.||rowspan="3"|2. 6. 1993||rowspan="3"|[[Košice]]||rowspan="3"|{{ROU|f|1}}||rowspan="3"|<center>5 : 2||rowspan="3"|{{gól|59}} <br/>{{gól|82}} <br/>{{gól|90}}||rowspan="3"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>3. |- |<center>4. |- |<center>5.||8. 9. 1993||[[Cardiff]]||{{WAL|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|68}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>6.||27. 10. 1993||[[Košice]]||{{CYP|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|12}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (12) |- |<center>7.||rowspan="2"|20. 4. 1994||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{HRV|f|1}}||rowspan="2"|<center>4 : 1||rowspan="2"|{{gól|24}}<br/>{{gól|61}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>8. |- |<center>9.||12. 11. 1994||[[Bukurešť]]||{{ROU|f|1}}||<center>2 : 3||{{gól|56}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>10.||rowspan="2"|8. 3. 1995||rowspan="2"|[[Košice]]||rowspan="2"|{{RUS|f|1}}||rowspan="2"|<center>2 : 1||rowspan="2"|{{gól|26}}<br/>{{gól|69}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>11. |- |<center>12.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|45}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>13.||11. 10. 1995||[[Bratislava]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|31}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>14.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>15.||22. 9. 1996||[[Bratislava]]||{{MLT|f|1}}||<center>6 : 0||{{gól|58}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>16.||23. 10. 1996||[[Bratislava]]||{{FRO|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|20}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>17.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|26}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |- |<center>18.||10. 10. 1998||[[Vaduz]]||{{LIE|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|13}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1991/1992||1. kolo||{{ESP}} [[Real Madrid]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1992/1993||1. kolo||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||<center>4 : 1||<center>2 |- ! colspan="6"| Góly za Real Madrid (1) |- |<center>PVP||<center>1993/1994||1. kolo||{{CHE}} [[FC Lugano]]||<center>3 : 0||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' '''Klubové''' * majster Československa 1992 so Slovanom Bratislava * majster Španielska 1995 s Realom Madrid * víťaz Španielskeho Superpohára 1993 s Realom Madrid '''Individuálne''' * Futbalista roka 1993 * 2. miesto v ankete Futbalista desaťročia * 2. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * 4. miesto v ankete Futbalista storočia na Slovensku * člen Siene slávy slovenského futbalu * najlepší strelec čs. ligy 1991/92 (27 gólov), 1992/93 (24 gólov) * najlepší strelec RČS v kvalifikácii MS 1994 (6 gólov) === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=5064 Peter Dubovský na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/peter-dubovsky/2122 Peter Dubovský na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.bdfutbol.com/en/j/j2240.html Peter Dubovský na bdfutbol.com] == Ľubomír Moravčík == Brilantný obojnohý technik s presnou prihrávkou a dobrou strelou, hravý typ futbalistu. Odchovanec nitrianskeho futbalu, v kategórii dorastu získal titul majstra Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mládež píše novú históriu. O majstrovi SSR a dorasteneckej lige | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 150 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 18-ročný v drese [[FC Nitra|Plastiky Nitra]] 16. októbra 1983 proti [[FK Teplice|Sklo Unionu Teplice]] (1 : 1). Potom čo Nitra vypadla z najvyššej súťaže, odohral dve sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej futbalovej lige]], v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] si Nitra vybojovala návrat medzi elitu s osembodovým náskokom pred [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanom Bratislava]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predstavujeme nováčik I. futbalovej ligy – Plastika Nitra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = jún | ročník = XL. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil Moravčík 19. augusta 1986 v domácom zápase s Bohemiansom Praha (2 : 3).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra Plastike nevyšla | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 195 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1988/89 obsadila Nitra tretie miesto v lige,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra vyhrala preteky o prsia. Obzretie za I. futbalovou ligou | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XLIII. | číslo = 145 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v poslednom kole si v priamom súboji s [[FK Dukla Praha|Duklou Praha]] (3 : 2) vybojovala miestenku v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď skóre stretnutia otvoril už v 9. minúte práve Moravčík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra s európskou etiketou! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XXI. | číslo = 25 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V PVP bude hrát Slovan, v Pohár UEFA Ostrava a Nitra | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/15/8.png | dátum vydania = 15. 6. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V Pohári UEFA vypadla Nitra v 1. kole s [[1. FC Köln]] po výsledkoch 1 : 4 a 0 : 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Keď bolo v Nitre na futbale 15-tisíc ľudí | url = https://mynitra.sme.sk/c/7385980/ked-bolo-v-nitre-na-futbale-15-tisic-ludi.html | dátum vydania = 17. 9. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mynitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1989/90 sa Moravčík zaradil medzi najlepších strelcov ligy, po jesennej časti bol s 10 gólmi dokonca v čele kanonierov. Darilo sa mu proti pražským klubom, gólom prispel k vysokej výhre 4 : 0 nad obhajcom titulu [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík náš, koľko gólov dáš? | periodikum = ŽIVOT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXXIX. | číslo = 46 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] dal dva góly (3 : 2). Na jar pridal štyri presné zásahy, v lige odohral celkom 119 zápasov, dal 30 gólov. Po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] prestúpil do francúzskeho klubu [[AS Saint-Étienne]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1990 proti [[Stade Rennais FC|Stade Rennes]] (0 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v talianskom duchu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = júl | ročník = XLIV. | číslo = 171 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 1. decembra 1990 v 18. kole proti [[Stade Brestois]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je strelec | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = december | ročník = XLIV. | číslo = 284 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo svojej premiérovej sezóne odohral 37 zápasov, so 7 gólmi bol najlepší strelec mužstva,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa góly | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 24 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> skóroval aj proti lídrovi [[Olympique Marseille]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Chapeau, Moravčík! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 66 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> jeho góly však nestačili na lepšie ako 13. miesto v tabuľke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa, mužstvo klesá... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XXIII. | číslo = 15 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 strelil štyri góly, po víťazstve 3 : 0 (1 gól) nad [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] ho športový denník ''L'Équipe'' označil za „čarodejníka“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = L'Équipe: Moravčík – čarodejník | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo [[Coupe de France|Francúzskom pohári]] sa s mužstvom dostal až do semifinále, kde ich zastavil [[FC Nantes]]. Moravčíkovým spoluhráčom bol v jarnej časti sezóny aj slovenský kanonier [[Milan Luhový]]. Výborne odštartoval sezónu 1992/93, v prvých štyroch kolách trikrát skóroval, po 7. kole mal na konte štyri góly a spolu s ďalšími šiestimi hráčmi viedol poradie najlepších kanonierov. Rovnaký počet gólov mal napríklad aj [[Rudi Völler]] z Marseille. O Moravčíkove služby prejavil záujem Bernard Tapie, majiteľ [[Olympique Marseille]], ale Moravčík napriek lákavej ponuke ostal v St. Étienne. Týždenník ''France Football'' uverejnil na titulnej strane Moravčíkovu fotografiu s nadpisom ''Moravčík, zelené zlato'', podľa klubových farieb ASSE.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na starom, a nie po starom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 261 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho výkony sa prejavili aj v hodnotení uznávaného týždenníka, ktorý ho vyhlásil za najlepšieho zahraničného hráča ligy v roku 1992.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík najlepší aj vo Francúzsku | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = II. | číslo = 2 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1995 zažiaril v prípravnom zápase s [[AC Miláno]], keď sa dvomi gólmi postaral o víťazstvo 2 : 1 nad „rossoneri“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík zdolal AC Miláno! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = august | ročník = IL. | číslo = 197 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AS Saint-Étienne - AC Milan, Match Amical (1995-1996) | url = https://www.asse-stats.com/match-asse-milan-ac-amical-1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = asse-stats.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1995/96 bol kapitánom mužstva, odohral 34 zápasov, strelil 7 gólov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zo zahraničnej tlače - L'Équipe. Moravčík talizmanom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 218 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> St. Étienne vypadlo do druhej ligy, Moravčík sa po šiestich sezónach rozlúčil s dresom ''Les Verts'' s bilanciou 197 zápasov a 31 gólov. Znova o neho prejavil záujem Olympique Marseille, nakoniec sa stal hráčom korzického klubu [[SC Bastia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dnešok je Bastia | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = júl | ročník = L. | číslo = 167 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V novom drese sa skvele uviedol, v prvých siedmich zápasoch strelil štyri góly, Bastia bola po 9. kole na druhej priečke ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľubomír Moravčík kráľom Korzičanov | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = V. | číslo = 37 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zápase 12. kola s [[AS Monaco]] však utrpel Moravčík po zákroku Emmanuela Petita zlomeninu nohy, po operácii nasledovala dlhá 133-dňová pauza bez futbalu. V máji 1997 podpísal zmluvu so švajčiarskym klubom [[FC Sion]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík podpísal na dva roky Sionu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 121 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý rátal s jeho skúsenosťami v Lige majstrov. V Sione začal s prípravou, no hneď na prvom tréningu sa mu obnovila zlomenina nohy a musel absolvovať operáciu, čím sa stal pre klub nepoužiteľný. Vrátil sa späť do Bastie, na ligový zápas nastúpil po šesťmesačnej pauze až v decembri 1997, prvý gól v sezóne strelil na jar 1998 v 31 .kole, keď prekonal spoluhráča z reprezentácie [[Alexander Vencel mladší|Alexandra Vencela]] v bráne [[RC Strasbourg Alsace|RC Štrasburg]] (1 : 1), skóroval aj v ďalšom kole proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (2 : 1). Posledný zápas vo francúzskej lige odohral 9. mája 1998, v súťaži odohral celkom 230 zápasov, dal 39 gólov. Stal sa hráčom MSV Duisburg,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Idem tam, kde ma chcú všetci | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = apríl | ročník = LII. | číslo = 99 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> premiéru v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] absolvoval 14. augusta 1998 proti [[Eintracht Frankfurt|Eintrachtu Frankfurt]] (2 : 1), časopis ''Kicker'' ho označil za najlepšieho hráča zápasu a zaradil ho do zostavy kola.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Podľa Kickeru: Moravčík mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = august | ročník = LII. | číslo = 190 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Napriek úspešnému debutu nebol Moravčík spokojný so svojou pozíciou v mužstve a po piatich zápasoch sa rozhodol ukončiť pôsobenie v klube. V októbri 1998 prestúpil do [[Celtic FC|Celticu Glasgow]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je v Celtiku Glasgow! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 245 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kde ho dotiahol tréner [[Jozef Vengloš]]. Prvý krát sa stalo, že slovenský tréner pôsobiaci v zahraničí angažoval slovenského futbalistu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vengloš verí, že Moravčík Celtiku pomôže | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 250 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> média sa posmešne vyjadrovali, že „strýko Joe“ si priviedol syna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík spomína na začiatky v Celticu: Písali, že prišiel stroskotanec, potom som všetkým vytrel kocúra | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/lubomir-moravcik-spomina-na-zaciatky-v-celtic-glasgow-pisali-ze-prisiel-stroskotanec-potom-som-vsetkym-vytrel-kocura-2023050216493091514 | dátum vydania = 10. 11. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Scottish Premiership|škótskej lige]] debutoval 7. novembra 1998 proti FC Dundee (6 : 1), Vo svojom treťom ligovom zápase zažiaril v derby s [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], pri výhre 5 : 1 dal dva góly a na ďalšie dva prihral, bolo to najvyššie víťazstvo Celticu nad rivalom od januára 1966.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol taký šťastný, že góly ani neoslavoval | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = november | ročník = LII. | číslo = 271 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Celtic FC - Rangers FC 5:1 (Premiership 1998/1999, 15. Round) | url = https://www.worldfootball.net/report/premiership-1998-1999-celtic-fc-rangers-fc_2/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = worldfootball.net | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1999/2000 sa strelecky prebudil v decembri, skóroval v troch ligových zápasoch po sebe [[Hibernian FC|Hibernian]] (4 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Stále parádny futbalový marš Ľubomíra Moravčíka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = december | ročník = LIII. | číslo = 281 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]] (6 : 0), [[Dundee United FC|Dundee United]] (4 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Roztopašné futbalové decko. Ľuboš Moravčík teraz exceluje v Celtiku Glasgow | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = marec | ročník = I. | číslo = 19 | strany = 24 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Celtic vyhral Ligový pohár po výhre 2 : 0 nad [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík s trofejou | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = marec | ročník = LIV. | číslo = 67 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> keď do finále posunul mužstvo Moravčíkov gól v semifinále, vo finále Škótskeho pohára prehrali s Rangers 0 : 1. V Pohári UEFA skóroval proti [[Girondins Bordeaux]] (1 : 2 po predĺžení). V sezóne 2000/01 získal Moravčík svoj prvý majstrovský titul v kariére,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík sa teší z prvého titulu | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = apríl | ročník = III. | číslo = 83 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne odohral 27 zápasov a s 9 gólmi bol tretí najlepší strelec mužstva. Celtic vyhral aj Škótsky pohár, vo finále zdolal [[Hibernian FC|FC Hibernian]] 3 : 0 a obhájil prvenstvo v Ligovom pohári po víťazstve 3 : 0 nad [[Kilmarnock FC|Kilmarnockom]], čím skompletizoval [[treble]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkov Celtic získal fantastický "treble" | periodikum = Košický denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 120 | strany = VIII | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako 36-ročný si prvý raz zahral prestížnu [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], v skupinovej fáze nastúpil v zápasoch s [[FC Porto]] (0 : 3), [[Rosenborg BK]] (0 : 2), skvelý výkon predviedol v zápase s [[Juventus FC|Juventusom Turín]], pri víťazstve 4 : 3 sa podieľal na troch góloch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík doslova exceloval | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 212 | strany = 19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík byl hvězdou v marném boji Celtiku | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/moravcik-byl-hvezdou-v-marnem-boji-celtiku.A011101_151710_fot_pohary_rou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 2001/02 obhájil Celtic titul, Moravčík nastúpil v lige 27×, dal šesť gólov. Moravčík sa stal počas štyroch sezón v Celticu miláčikom tribún, klubovou legendou, uviedli ho do Siene slávy klubu, bývalý spoluhráč z Celticu [[Švédsko|Švéd]] [[Henrik Larsson]] označil Moravčíka za jedného z najlepších futbalistov, s ktorými hral počas svojej kariéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hral s Ronaldom i Messim. Podľa švédskeho reprezentanta patril k najlepším aj Moravčík | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-larsson-najlepsi-hrac-moravcik-relacia-2026/ | dátum vydania = 10. 1. 2026 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v roku 2002 v japonskom klube JEF United Ičihara znovu pod vedením trénera Vengloša.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík do japonskej Ičihary za trénerom Venglošom? | periodikum = Spišský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 101 | strany = III | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát bol zvolený za najlepšieho hráča krajiny, v roku 1992 vyhral anketu [[Futbalista roka (Česko-Slovensko)|Futbalista roka v Československu]], o deväť rokov neskôr sa stal ako 36-ročný najstarším víťazom ankety [[Futbalista roka 2001 (Slovensko)|Futbalista roka na Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Titul futbalistu roka som si vytrucoval, vraví Moravčík | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/257191-titul-futbalistu-roka-som-si-vytrucoval-vravi-moravcik/ | dátum vydania = 28. 1. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Sedemkrát sa umiestnil v Top-3 spomínaných ankiet, v roku 2002 vyhral anketu Futbalista desaťročia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalistom desaťročia Moravčík | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 294 | strany = IV | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1999 sa Moravčíkovi dostalo cti zahrať si vo [[Výber sveta (futbal)|Výbere sveta]] v exhibičnom zápase proti jedenástke [[Nelson Mandela|Nelsona Mandelu]] v [[Johannesburg]]u, strelil gól po prihrávke [[Thomas Häßler|Thomasa Hässlera]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Má ďalšie pozvanie do výberu sveta! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 183 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trafil aj Moravčík | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 191 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 2024 bol uvedený do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Repre === Prvé reprezentačné štarty zbieral v olympijskom mužstve Česko-Slovenska v kvalifikácii o postup na [[Letné olympijské hry 1988|OH 1988 v Soule]]. Dres „olympionikov“ obliekol 12×, strelil jeden gól Fínsku (2 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príliš skromné víťazstvo | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = september | ročník = XLI. | číslo = 224 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S mužstvom vyhral v roku 1987 turnaj ''Merdeka cup'' v [[Malajzia|Malajzii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympionici dobyli Merdeku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = december | ročník = XIX. | číslo = 52 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S Výberom čs. ligy dvakrát vyhral ''Prezidentov pohár'' v [[Soul]]e, v roku 1988 dal vo finále víťazný gól olympionikom ZSSR (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Soul už počul našu hymnu... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 27 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 11. novembra 1987 v Prahe v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|ME 1988]] proti {{WAL|f|0|Walesu}} (2 : 0). Bol členom mužstva, ktoré si vybojovalo postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]]. V kvalifikácii odohral sedem zápasov, vynikol v zápase proti {{CHE|f|0|Švajčiarsku}} (3 : 0), prvý gól dal [[Tomáš Skuhravý]] hlavou po Moravčíkovom centri, tretí dal Moravčík krásnou strelou spoza šestnástky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nevedel sa dočkať konca | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 44 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dlouhé trápení, skvělý závěr | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/10/26/8.png | dátum vydania = 26. 10. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Na záverečnom turnaji v Taliansku odohral všetkých päť zápasov, vo štvrťfinále s {{DEU|f|0|Nemeckou spolkovou republikou}} (0 : 1) bol vylúčený po tom čo vykopol kopačku, ktorú mu prišliapol [[Pierre Littbarski]]. Ďalší veľký zápas odohral Moravčík v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2). Moravčík bol najlepším hráčom na ihrisku, prvý gól strelil po jeho centri do šestnástky [[Václav Daněk]], v 77. minúte dal víťazný gól, keď loptu odrazenú od žrde strelou zblízka dopravil do brány.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zásah v pravú chvíľu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XLIV. | číslo = 269 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V marci 1991 v priateľskom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) dal gól takmer z polovice ihriska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkova gólová paráda | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = II. | číslo = 74 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval 42×, dal šesť gólov. Po rozdelení [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa stal lídrom a kapitánom novotvoriacej sa reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri premiére národného mužstva na domácej pôde.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Posledný klinec zatĺkol kapitán | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 91 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] ako jediný odohral všetkých 10 zápasov, bol pri historicky prvom súťažnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), skóroval proti {{ISR|f|0|Izraelu}} (2 : 2). Ruský denník ''Sport-Express'' ho zaradil ako jediného Slováka do jedenástky kvalifikačnej skupiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v jedenástke našej skupiny | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = december | ročník = IL. | číslo = 278 | strany = 36 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol autorom historicky prvého gólu Slovenska v bojoch o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] v zápase s {{FRO|f|0|Faerskými ostrovmi}} (2 : 1). V roku 1998 bol s tromi gólmi najlepším strelcom reprezentácie. Posledný krát reprezentoval 11. októbra 2000 v Bratislave proti {{SWE|f|0|Švédsku}} (0 : 0) v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|MS 2002]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľ. Moravčík končí v reprezentácii! | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = II. | číslo = 237 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za národný tím odohral 37 zápasov, 24 s kapitánskou páskou, strelil šesť gólov. === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||25. 10. 1989||[[Praha]]||{{CHE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|88.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] |- |<center>2.||14. 11. 1990||[[Praha]]||{{ESP|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|77.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] |- |<center>3.||27. 3. 1991||[[Olomouc]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|42.}}||priateľský |- |<center>4.||25. 9. 1991||[[Oslo]]||{{NOR|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|53.}}||priateľský |- |<center>5.||19. 8. 1992||[[Bratislava]]||{{AUT|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|90.}}||priateľský |- |<center>6.||24. 3. 1993||[[Limassol]]||{{CYP|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|34.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (6) |- |<center>7.||20. 4. 1994||[[Bratislava]]||{{HRV|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|83.}}||priateľský |- |<center>8.||12. 10. 1994||[[Tel Aviv]]||{{ISR|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|14.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>9.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|13.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>10.||6. 2. 1998||[[Limassol]]||{{SVN|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|75.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>11.||7. 2. 1998||[[Limassol]]||{{ISL|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|63.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>12.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|37.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Celtic Glasgow (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2000/2001||predkolo||{{LUX}} Jeunesse Esch||<center>4 : 0||<center>2 |- |2. kolo||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]]||<center>1 : 2 pp||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' * štvrťfinalista MS 1990 * víťaz Merdeka Cupu 1987 s olympijským mužstvom Česko-Slovenska * 2× víťaz Prezidentského pohára s ligovým výberom Česko-Slovenska (1988, 1989) '''Klubové''' * 2× majster Škótska s Celticom Glasgow (2001, 2002) * víťaz Škótskeho pohára 2001 s Celticom * 2× víťaz Ligového pohára s Celticom (2000, 2001) * semifinalista Francúzskeho pohára 1993 s AS St. Étienne * účasť v Pohári UEFA 1989/90 s Plastikou Nitra '''Individuálne''' * Futbalista roka 1992 v Česko-Slovensku * Futbalista roka 2001 na Slovensku * Futbalista desaťročia (1993 - 2003) * 3. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * najlepší zahraničný hráč francúzskej ligy 1992 * člen Siene slávy slovenského futbalu * člen Siene slávy Celticu Glasgow === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=14327 Ľubomír Moravčík na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/lubomir-moravcik/2473 Ľubomír Moravčík na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.asse-stats.com/lubomir-moravcik Ľubomír Moravčík na asse-stats.com] *[https://www.fitbastats.com/celtic/player.php?playerid=2852 Ľubomír Moravčík na fitbastats.com] == Róbert Semeník == Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/ | dátum vydania = 22. 6. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = duklasport.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html | dátum vydania = 14. 6. 1996 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]* Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html | dátum vydania = 6. 6. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * návrat do BB <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2 | dátum vydania = 9. 1. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/ | dátum vydania = 8. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou* 2005 Slovenský pohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/ | dátum vydania = 8. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> dvojnásobný stovkár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/ | dátum vydania = 25. 9. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0) | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14 | dátum vydania = 9. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra] Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8× Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}* === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1995||rowspan="2"|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||<center>3:2||<center>1 |- |{{TUR}} Bursaspor||<center>1:1||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Duklu B. Bystrica (4) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="3"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||<center>3:0||<center>1 |- |rowspan="2"|2. predkolo||rowspan="2"|{{CHE}} FC Wil||<center>3:1||<center>2 |- |<center>1:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za FC Nitra (2) |- |<center>Pohár Intertoto||<center>2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||<center>3:1||<center>2 |} == Stanislav Šesták == [[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000 | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = XI. | číslo = 2508 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď dvaja urobia to isté... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 220 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šesták v Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = február | ročník = 47 | číslo = 29 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól materskému klubu Prešovu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Gólový zápis Šestáka | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = september | ročník = XIII. | číslo = 2936 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/ | dátum vydania = 9. 2. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/ | dátum vydania = 24. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Superpohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/ | dátum vydania = 18. 7. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/ | dátum vydania = 11. 8. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/ | dátum vydania = 11. 4. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/ | dátum vydania = 12. 12. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/ | dátum vydania = 13. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/ | dátum vydania = 16. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/ | dátum vydania = 3. 4. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]] === Reprezentačná kariéra === kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Suverénny postup | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = LIV. | číslo = 244 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov. == Róbert Vittek == Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/ | dátum vydania = 30. 8. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* v 2. bundeslige debutoval v zápase 5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/ | dátum vydania = 14. 9. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/ | dátum vydania = 10. 11. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/ | dátum vydania = 30. 10. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/ | dátum vydania = 12. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige | dátum vydania = 9. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 12. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[SV Werder Brémy]] (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/ | dátum vydania = 19. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekovci deklasovali Bayern | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/ | dátum vydania = 2. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara | dátum vydania = 28. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v semifinále a finále nehral pre zranenie* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. 2007/08 vypadli* Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/ | dátum vydania = 15. 11. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige. [[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/ | dátum vydania = 21. 8. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sita.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom | dátum vydania = 23. 10. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/ | dátum vydania = 1. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/ | dátum vydania = 14. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Marek Mintál == [[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76 prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov* Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/ | dátum vydania = 7. 3. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]* 24 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/ | dátum vydania = 22. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ | dátum vydania = 25. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/ | dátum vydania = 30. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Objav sezóny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ | dátum vydania = 7. 6. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]* Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/ | dátum vydania = 17. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/ | dátum vydania = 5. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, AE Larisa (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?] Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/] [[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/ | dátum vydania = 7. 7. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/ | dátum vydania = 29. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov. {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za MŠK Žilina (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1999||rowspan="2"|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||<center>2:0||<center>2 |- |{{FRA}} FC Metz||<center>2:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Norimberg (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2007/2008||rowspan="2"|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||<center>2:1||<center>2 |- |{{GRC}} AE Larisa||<center>3:1||<center>1 |} == Anton Moravčík== S futbalom začínal v Hlohovci, počas učňovských rokov hral v ŠK Baťovany, najskôr v doraste, majster Ponitria**19 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dorast ŠK Baťovany | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1947 | mesiac = november | ročník = | číslo = 167 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> potom v A-mužstve v divízii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom | periodikum = TEMPO | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = júl | ročník = LXXVI | číslo = 24 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu | periodikum = Cieľ | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = február | ročník = III. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 289 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov. V rokoch 1953 – 1954 bol počas voječiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0) | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva. [[ŠK Slovan Bratislava]] dvakrát [[Česko-slovenský pohár vo futbale]], Dukla a [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]** Európsky pohár majstrov, Pohár víťazov pohárov UEFA Tottenham Hotspur FC Prague Sydney**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík už na ceste | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = december | ročník = XIII. | číslo = 308 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> tréner Štefan Čambal, Slovan na zájazde gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Žiadal isi Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = január | ročník = XX. | číslo = 20 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1956 {{HUN|f|0|Maďarsko}} 4 : 2,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 59 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} 1 : 0 Maracana <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = august | ročník = IV. | číslo = 92 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tlieskali mu na Maracane | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1957 | mesiac = máj | ročník = II. | číslo = 19 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pepek bol prvý | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = február | ročník = IL. | číslo = 45 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1957 najlepší strelec repre 4 góly/5 z**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 153-154 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Bol v príprave na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]], zranil sa, 18. háč Kraus alebo Moravčík? <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = máj | ročník = VII. | číslo = 60 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Medzinárodný pohár dr. Geröa <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 53 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Pohár národov [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]] semifinále {{URS|f|0|Sovietsky zväz}} 0:3 posledný zápas**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = júl | ročník = VIII. | číslo = 81 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. S futbalom začínal v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presídlil po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Ako 17-ročný hral divíznu súťaž hral v [[Partizánske|Partizánskom]], tu si ho vyhliadla prvoligová [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]]. V jej drese debutoval v [[československá futbalová liga]] ešte v dorasteneckom veku* V roku 1953 narukoval do mužstva ÚDA Praha, v tom roku sa hrala len jednokolová súťaž a armádny klub, neskôr známy pod názvom [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] získal svoj prvý majstrovský titul. Moravčík k prvenstvu prispel *, v poslednom zápase dal päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7:0). V nasledujúcej sezóne bol Moravčík s ôsmimi gólmi najlepším strelcom vojakov. V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase práve proti Žiline* 4x naj. strelec, 6 hetrikov - stý gól [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4:0), prvý bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dosť pohodlné víťazstvo | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1961 | mesiac = november | ročník = IX. | číslo = 224 | strany = 1,2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 3x vicemajster, 2x Čs. pohár S druhým a tretím ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhral [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a to v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1:1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4:1, dva góly**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = júl | ročník = XI. | číslo = 142 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]-Slovan Bratislava (0:0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9:0.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = august | ročník = XI. | číslo = 152 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] ako prvý čs. klub, 1955 [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]* === Repre === {{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1:3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve. Moravčík zažiaril v roku [[1956]], keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách góly {{HUN|f|0|Maďarsku}} (4:2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a {{BRA|f|0|Brazílii}} (1:0) na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||rowspan="2"|20. 5. 1956||rowspan="2"|[[Budapešť]]||rowspan="2"|{{HUN|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:2||rowspan="2"|{{gól|27}}<br/> {{gól|55}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>2. |- |<center>3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||<center>1:0||{{gól|53}}||priateľský |- |<center>4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||<center>1:2|||{{gól|76}}||priateľský |- |<center>5.||rowspan="2"|13. 10. 1957||rowspan="2"|[[Viedeň]]||rowspan="2"|{{AUT|f|1}}||rowspan="2"|<center>2:2||rowspan="2"|{{gól|5}} <br/> {{gól|7}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>6. |- |<center>7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||<center>4:1||{{gól|23}}||priateľský |- |<center>8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||<center>2:1||{{gól|84}}||priateľský |- |<center>9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||<center>2:1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár |- |<center>10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||<center>4:0||{{gól|26}}||priateľský |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- |rowspan="2"|<center>EPM||rowspan="2"|<center>1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||<center>4:0||<center>1 |- |1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>1:0||<center>1 |- |rowspan="5"|<center>PVP||rowspan="3"|<center>1962/1963||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||<center>1:1||<center>1 |- |<center>1:0||<center>1 |- |štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||<center>2:0||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||<center>8:1||<center>2 |- |2. kolo||{{WAL}} Borough United||<center>3:0||<center>1 |} === Zdroje === *''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976 *''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981 == Tomáš Oravec == Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = novemeber | ročník = LII. | číslo = 270 | strany = 22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri body ako dar novému trénerovi | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 111 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 209 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min | dátum vydania = 8. 2. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov byl pět minut od titulu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn | dátum vydania = 10. 5. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot | dátum vydania = 7. 4. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca | dátum vydania = 5. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223 | dátum vydania = 3. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/ | dátum vydania = 2. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov. Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/ | dátum vydania = 11. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Panionios a Boavista Porto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/ | dátum vydania = 10. 1. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/ | dátum vydania = 29. 6. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/ | dátum vydania = 31. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/ | dátum vydania = 20. 5. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734 | dátum vydania = 12. 3. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 2010 majster**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/ | dátum vydania = 10. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/ | dátum vydania = 29. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes | dátum vydania = 18. 8. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/ | dátum vydania = 16. 9. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378 | dátum vydania = 29. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ | dátum vydania = 19. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>** Čína**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/ | dátum vydania = 2. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**11/3**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/ | dátum vydania = 27. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/ | dátum vydania = 13. 8. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = trnavskyhlas.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**Enosis Neon Paralimni === Reprezentačná kariéra === [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prvá vážna skúška na výbornú | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 203 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba] == Tomáš Medveď == S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = august | ročník = XXIII. | číslo = 33 | strany = 20,21 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poštárske k.o. košickým VSS | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = október | ročník = XLIV. | číslo = 248 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 149 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]]. V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = január | ročník = XLVIII. | číslo = 7 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | december | ročník = IL. | číslo = 586 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]] V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Návrat stratených synov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = január | ročník = L. | číslo = 3 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 58 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 190 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = september | ročník = LI. | číslo = 211 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** [[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 115 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Ulmu | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = júl | ročník = LIV. | číslo = 165 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0). návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5 | dátum vydania = 18. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka] [[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/ | dátum vydania = 26. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 4 góly Vasasu 6:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/ | dátum vydania = 19. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/ | dátum vydania = 24. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> prvý Slovák v čínskej lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/ | dátum vydania = 30. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V slov. lige obliekal dresy 8 klubov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/ | dátum vydania = 22. 2. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html | dátum vydania = 18. 10. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/ | dátum vydania = 28. 2. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, riaditeľ KLK <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/ | dátum vydania = 26. 7. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď naostro – tak s ostrými! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 268 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = november | ročník = XLVIII. | číslo = 90 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = august | ročník = XLVIII. | číslo = 167 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> == Tibor Mičinec == {{Infobox futbalista |meno = Tibor Mičinec |foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG |prezývka = ''Barón'' |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}} |rodné mesto = [[Kremnica]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |pozícia = útočník |roky = 1974-1978<br/>1978-79<br /> 1979-80<br/>1980-86, 1992 <br /> 1987-1989 <br />1989-1991 <br />1991<br />1994-1995 <br />1995-1996 |kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] <br/> VTJ Písek <br/> VTJ Tábor <br/>[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] <br /> [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] <br />[[Omonia Nikózia]] <br />[[CD Logroñés]] <br />[[ŠVARC Benešov]]<br />[[Svit Zlín]] |zápasy(góly) = <br/><br /><br/>154{{0}}(52)<br />{{0}}74{{0}}(28)<br />{{0}}50{{0}}(20)<br />{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}22{{0}}{{0}}(5)<br />{{0}}16{{0}}{{0}}(0) |národné mužstvo = {{CSK|f|1}} |reprezentačné roky = 1984-1987 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1) }} S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Znova medzi ligovou elitou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1977 | mesiac = jún | ročník = XXX. | číslo = 151 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = máj | ročník = XII. | číslo = 37 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Norma chlapcov od Botiča | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = september | ročník = XXXII. | číslo = 218 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mičinec sa mohol presláviť... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = jún | ročník = XXII. | číslo = 263 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bohemians poprvé mistrem | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png | dátum vydania = 13. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ve znamení klokana | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png | dátum vydania = 21. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Překvapení ve Vršovicích | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png | dátum vydania = 14. 3. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 144 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1982 | mesiac = november | ročník = XXXVI. | číslo = 262 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0:1, 1:3) nad ich sily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bohemians.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]. Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prim hráli Bohemians | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png | dátum vydania = 11. 12. 1984 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0:1 a skončil druhý za Spartou len o skóre <ref>.{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png | dátum vydania = 20. 6. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = marec | ročník = XIX. | číslo = 10 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228 | dátum vydania = 20. 5. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ =dac1904.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png | dátum vydania = 22. 6. 1987 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladká odmena za peknú sezónu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = jún | ročník = XIX. | číslo = 26 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vrcholom boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], vonku 1:3 Mičinec prihral na gól Szabanovi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png | dátum vydania = 27. 10. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> doma za stavu 0:2 prestrelil bránu** [http://www.fcdac1904.com/Archiv/1988_89/88_89_UEFA_2.kolo1_Bayern-DAC.htm] [[La Liga]] CD Logroñés 1 zápas proti [[Real Sociedad]] 15. 12. 1991, v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nikdy viac do Španielska! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 4 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953] [[AC Omonia]] 20 gólov, P-UEFA vyradili Slaviu Sofia 2 góly Bohemka stý gól proti Unionu Cheb, Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* === Reprezentačná kariéra === {{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii MS 1986 nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól* [https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png Vítězství nad silným soupeřem]. Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Orlica odletela bez koristi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = november | ročník = XIX. | číslo = 45 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2:1 hlavou po centri Levého === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Bohemians Praha (7) |- |rowspan="5"|<center>Pohár UEFA||<center>1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||<center>2:0||<center>1 |- |<center>1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||<center>4:0||<center>1 |- |<center>1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||<center>6:1||<center>3 |- |rowspan="2"|<center>1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||<center>4:1||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||<center>2:4||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za DAC Dunajská Streda (4) |- |rowspan="2"|<center>PVP||rowspan="2"|<center>1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||<center>5:1||<center>2 |- |1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>Pohár UEFA||<center>1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||<center>6:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>1990/1991||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{BGR}} Slavia Sofia||<center>1:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |} == Jozef Kožlej == Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na prešovskú nôtu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = máj | ročník = XLVI. | číslo = 112 | strany = 1,8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, finále Sparta<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 133 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Raz to muselo prísť! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = október | ročník = XLVI. | číslo = 254 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = február | ročník = XLVII. | číslo = 26 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Veľkolepé oslavy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 134 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V troch kolách za tri kluby? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále* V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najvyššie ciele vicemajstra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 148 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 4 góly Prešovu (5 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 102 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do odvety aj s nádejou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 187 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = december | ročník = LII. | číslo = 301 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> odkiaľ sa vrátil do Košíc. Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch! | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html | dátum vydania = 15. 5. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyprus, 2000-01 | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html | dátum vydania = 11. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/ | dátum vydania = 24. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = "Cyperčan" J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html | dátum vydania = 23. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753] Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005 2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/ | dátum vydania = 26. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 23. 10. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/] === Reprezentačná kariéra === Reprezentoval ČSFR 21,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťminútovka zo zlého sna! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21* {{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej medzi jankechovcov! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = október | ročník = L. | číslo = 244 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0) === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||<center>1:0||{{gól|83}}||priateľský |- |<center>2.||rowspan="2"|14. 5. 2002||rowspan="2"|[[Prešov]]||rowspan="2"|{{UZB|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:1||rowspan="2"|{{gól|47}} <br/> {{gól|79}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>3. |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||<center>4:1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||<center>8:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Olympiakos Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2001/2002||rowspan="2"|1. predkolo||rowspan="2"|{{HUN}} Dunaferr||<center>2:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (3) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||<center>4:0||<center>1 |- |2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||<center>1:1||<center>1 |- |<center>2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za AE Larissa (1) |- |<center>Pohár UEFA||<center>2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||<center>1:3||<center>1 |} ==Basketbalisti storočia== '''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = december | ročník = LIV. | číslo = 298 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===Basketbalisti storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalisti storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Stanislav Kropilák]]||<center>218 |- |<center>2.<center>||[[Richard Petruška]]||<center>76 |- |<center>3.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>71 |- |<center>4.<center>||[[Peter Rajniak]]||<center>68 |- |<center>5.<center>||[[Oto Matický]]||<center>67 |- |<center>6.<center>||[[Gustáv Hraška]]||<center>56 |- |<center>7.<center>||[[Boris Lukášik]]||<center>54 |- |<center>8.<center>||[[Juraj Žuffa]]||<center>35 |- |<center>9.<center>||[[Dušan Lukášik]]||<center>22 |- |<center>10.<center>||[[Ján Hluchý]] ||<center>18 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalistky storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Anna Kotočová]]||<center>164 |- |<center>2.<center>||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||<center>122 |- |<center>3.<center>||[[Andrea Kuklová]]||<center>70 |- |<center>4.<center>||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||<center>67 |- |<center>5.<center>||[[Eva Petrovičová]]||<center>55 |- |<center>6.<center>||[[Iveta Bieliková]]||<center>32 |- |<center>7.<center>||[[Zora Brziaková]]||<center>30 |- |<center>8.<center>||[[Yvetta Polláková]]||<center>22 |- |rowspan="2"|<center>9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||<center>21 |- |[[Nataša Dekanová]]||<center>21 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===Tréneri storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner mužov !Body |- |<center>1.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>20 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>17 |- |<center>3.<center>||Miroslav Rehák||<center>8 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner žien !Body |- |<center>1.<center>||[[Natália Hejková]]||<center>27 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>16 |- |<center>3.<center>||Jozef Hodál||<center>2 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Ján Hluchý== {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Hluchý |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[7. február]] [[1925]] |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlatý triumf ženevský | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1981 | mesiac = máj | ročník = XXVI. | číslo = 18 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]]. Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj v Sofii tretie | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = jún | ročník = V. | číslo = 24 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1971 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 150 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kmeť s duchom moderny | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = február | ročník = XXXIV. | číslo = 6 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = január | ročník = XLIII. | číslo = 20 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = marec | ročník = XLIII. | číslo = 67 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď počúvli Hluchého | periodikum = Život | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = apríl | ročník = XXXIX. | číslo = 14 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * člen Siene slávy slovenského basketbalu '''Trénerské úspechy''' * 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska * víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza * 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava * 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň * 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien ==Gustáv Herrmann== {{Infobox Osobnosť |Meno = Gustáv Herrmann |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[16. marec]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = november | ročník = LIV. | číslo = 270 | strany = 39 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava. V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/ | dátum vydania = 20. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Istanbulu vezieme striebro | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 127 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76). Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner) * 3. miesto na ME 1957 (tréner) * 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku * Tréner storočia v kategórii tréner mužov * člen Siene slávy slovenského basketbalu * Strieborné kruhy SŠOV == Najúspešnejší športovci Slovenska == V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie ** Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. "separovania" upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992 | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = XLVII. | číslo = 4 | strany = 7-9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===1958=== Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 5 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]] |- |<center>5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]] |- |<center>6.||Walter Renner||[[cyklistika]] |- |<center>7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]] |- |<center>8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]] |- |<center>9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]] |- |<center>10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} ===1962=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desať najlepších na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1962 | mesiac = december | ročník = X. | číslo = 258 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]] |- |<center>4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]] |- |<center>6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]] |- |<center>8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]] |- |<center>9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |} ===1963=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = december | ročník = XI. | číslo = 259-260 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]] |- |<center>5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]] |- |<center>6.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Vojtech Stantien||[[box]] |- |<center>9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]] |- |<center>3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku 1964 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = január | ročník = XIII. | číslo = 1 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia |- |<center>6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]] |- |<center>7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>9.||[[František Srna]]||motocyklový šport |- |<center>10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} ===1965=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} == BC Prievidza == V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html | dátum vydania = 12. 8. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = myhornanitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný "federálny" titul** === Bilancia v čs. lige === :{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93 :{{druhé miesto}} 1991/92 :{{tretie miesto}} 1990/91 === Umiestnenie v jednotlivých sezónach === {|width=100% |width=33%| *1961/62 - 10. miesto *1962/63 - 12. zostup *1966/67 - 8. *1967/68 - 12. zostup *1969/70 - 6. *1970/71 - 9. *1971/72 - 8. *1972/73 - 5. |width=33%| *1973/74 - 7. *1974/75 - 8. *1975/76 - 5. *1976/77 - 8. *1977/78 - 10. *1978/79 - 10. *1979/80 - 10. zostup *1981/82 - 7. |width=33%| *1982/83 - 11. zostup *1986/87 - 6. *1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3) *1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prievidza poprvé mistrem | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1989/90 - 6. *1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2) *1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3) *1992/93 - majster ČSFR <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod | url = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Majstrovské kádre <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021) | url = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>=== *1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý *1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}} *1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek *1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek *2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers *2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič === BC v európskych pohároch === [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm] [[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]] BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990) Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek), {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |rowspan="2"|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83) |- |osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93) |- |rowspan="2"|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78) |- |2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103) |- |rowspan="2"|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68) |- |2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93). |} '''Koračov pohár''' BC Prievidza - 6 ročníků Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997). {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107) |- |1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80) |- |rowspan="2"|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96) |- |1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111) |- |1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91) |- |rowspan="4"|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81) |- |rowspan="3"|štvrťfinálová <br/> skupina <br/> 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98) |- |{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74) |- |{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89) |} '''Saporta cup/FIBA European cup''' Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky) {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86) |- |1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107) |} '''FIBA Liga majstrov''' 2016/17 {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73 '''FIBA Europe Cup''' 2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque === Hráči BC Prievidza v reprezentácii === Uhnák, Jašš, Jančura, Marko == Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach == === Pohárové súťaže riadené UEFA === Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále** V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli** [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan korunoval slovenský polrok | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = máj | ročník = I. | číslo = 15 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper vo finále |- |rowspan="2"|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||<center>1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Benfica-Barcelona 3:2 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/ | dátum vydania = 10. 6. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||<center>2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/ | dátum vydania = 18. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/ | dátum vydania = 21. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper v semifinále |- |rowspan="4"|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||<center>1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||<center>1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |colspan="2"|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], <br/>[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||<center>1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = apríl | ročník = I. | číslo = 11 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||<center>2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1 |- |rowspan="4"|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0) | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1973 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png | dátum vydania = 17. 4. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2 |- |rowspan="5"|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png | dátum vydania = 21. 4. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html | dátum vydania = 14. 2. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = denik.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1 | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2:2 |- |[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||<center>2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/ | dátum vydania = 2. 6. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/ | dátum vydania = 14. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Pohárové súťaže iných konfederácií === * [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/ | dátum vydania = 6. 6. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól === Ostatné pohárové súťaže === '''SEP''' Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992. {|class="wikitable" ! Rok ! Meno/Klub ! Súper vo finále ! Poznámka |- |<center>1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále |- |<center>1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva |- |<center>1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0|| |- |<center>1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png | dátum vydania = 2. 11. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 <br/> Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec |- |<center>1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = júl | ročník = I. | číslo = 21 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 <br/>Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek |- |<center>1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina* |- |<center>1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým|| |} Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan '''Rappanov pohár''' {|class="wikitable" ! Rok ! Klub ! Súper vo finále ! Zostava |- |<center>1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 <br/> {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 <br/> {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 <br/> {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč|| |} '''Interpohár''' Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina '''Latinský pohár''' Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957. Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona Posledný víťaz: 1957 Real Madrid Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno *[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Nice 1:0 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Veľtržný pohár''' *Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA. [[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]** *[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Birmingham 4:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> == Majstrovské tituly== Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ | dátum vydania = 3. 12. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rimava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]** V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]** V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach** [[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]** Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé Právo, 1. 12. 1988 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto** [[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]** ==Poháre== [[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]** [[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]] [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) [[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]** [[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé [[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic | dátum vydania = 24. 2. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998 *[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012 {{FRA}} [[Coupe de la Ligue]] *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] [[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]** Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko, == Najviac pohárov v zahraničí == {|class="wikitable" !Počet <br/> titulov !width=150|Meno !Národný pohár !Ligový pohár !Superpohár |- |<center>5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} |- |<center>||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}|||| |- |<center>||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}} |- |<center>6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}} |- |<center>||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}|||| |- |<center>||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}|||| |- |<center>||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>||[[]]|||||| |} ===Tréneri s pohárovými trofejami=== {|class="wikitable" !width=150|Meno !Pohárové trofeje !Klub |- |[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)<br/> Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) <br/> {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952) |- |[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972) |- |[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974) |- |[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006) |- |[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] <br/> Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010) |- |[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015) |- |[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014) |} ===Ligové tituly=== * [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956 * [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975 * [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977 * [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991 * [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986 * [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994 * [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010 * [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014 == Klub ligových šampiónov == '''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera. {|class="wikitable" |- !Počer titulov !width=150|Meno !Hráčske tiuly !Trénerské tituly |- |<center>12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010 |- |<center>10||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014|| |- |<center>9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956 |- |<center>9||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024,2025 |- |<center>8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 || |- |<center>7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963|| |- |<center>7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943 |- |<center>7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975 |- |<center>7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014 |- |<center>6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951|| |- |<center>6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964|| |- |<center>6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994 |- |<center>6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999 |- |<center>6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009 |- |<center>6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009|| |- |<center>6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014|| |- |<center>6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998|| |- |<center>6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003|| |- |<center>6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021 |- |<center>6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025|| |- |<center>5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943|| |- |<center>5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955|| |- |<center>5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942|| |- |<center>5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951|| |- |<center>5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946|| |- |<center>5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973 |- |<center>5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan="6"|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 || |- |<center>5||[[Vladimír Hagara]]|| |- |<center>5||[[Anton Hrušecký]]|| |- |<center>5||[[Alojz Fandel]]|| |- |<center>5||[[Vojtech Varadín]]|| |- |<center>5||[[Stanislav Martinkovič]]|| |- |<center>5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014|| |- |<center>5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008|| |- |<center>5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013 |- |<center>5<center>||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5<center>||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019 |- |<center>5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024|| |} == Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>131 |- |{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||<center>2 |- |{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||<center>22 |- |{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||<center>23 |- |{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||<center>16 |- |{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||<center>100 |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||<center>15 |- |{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||<center>10 |- |{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||<center>4 |- |{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||<center>17 |- |{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||<center>32 |- |{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>28 |- |{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||<center>15 |- |{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>31 |- |{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||<center>23 |- |{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||<center>8 |- |{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||<center>31 |- |{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||<center>20 |- |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||<center>10 |- |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||<center>4 |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>29 |- |{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||<center>5 |- |{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||<center>16 |- |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||<center>18 |- |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||<center>25 |- |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||<center>13 |- |{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||<center>2 |- |{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||<center>17* |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||<center>17 |- |{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>19 |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||<center>42 |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||<center>14 |- |{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||<center>33 |- |{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>13 |- |{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>55 |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>32 |- |{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>27 |- |{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||<center>52 |- |{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>18 |- |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||<center>10 |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||<center>16 |- |{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||<center>8 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>33 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||<center>21 |- |{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||<center>6 |- |{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||<center>38 |- |{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||<center>6 |- |{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||<center>6 |- |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||<center>120 |- |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||<center>79 |- |{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||<center>78 |- |{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||<center>53 |- |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||<center>54 |- |{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||<center> |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Najviac gólov v kluboch== {|class="wikitable" !width=150|Klub !width=150|Najviac gólov !width=250|Ďalší strelci |- |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]] |- |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava <br> (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]] |- |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]] |- |[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]] |- |[[MFK Košice|VSS Košice <br> (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]] |- |[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]] |- |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina <br> (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]] |- |[[FC Nitra|FC Nitra <br> (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]] |- |[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]] |- |[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]] |- |[[AS Trenčín|AS Trenčín <br> (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]] |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]] |- |[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]] |- |[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]] |- |[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]] |- |[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]] |- |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] <br> 22 [[Marek Holmík]]|| |- |[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]|| |- |[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]|| |- |[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]|| |- |[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]|| |- |[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]|| |- |[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]|||| |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]|||| |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]|| |} e725jndeb8g7twf8jzevx9je7ykrw2u 0 542109 8211460 7905517 2026-05-10T00:50:29Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 3 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211460 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ludmila Brožová-Polednová | Rodné meno = Biedermannová | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis = česká prokurátorka | Dátum narodenia = [[20. december]] [[1921]] | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2015|1|15|1921|12|20}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Ludmila Brožová-Polednová''', rodená '''Biedermannová''' (v marci 1950 si zmenila priezvisko na Brožová<ref>http://www.lidovky.cz/zivot-ludmily-brozove-polednove-ve-dvaceti-datech-fwg-/ln_noviny.asp?c=A080908_000019_ln_noviny_sko&klic=227451&mes=080908_0</ref>) (* [[20. december]] [[1921]], [[Praha]]{{--}}† [[15. január]] [[2015]], [[Praha]]) bola známa [[Prokuratúra (štátne zastupiteľstvo)|prokurátorka]] Štátneho súdu, oddelenie Praha ([[1950]]-[[1952]]), neskôr (po zrušení štátnej prokuratúry) okresná prokurátorka [[Rokycany (Česko)|Rokycany]] (od roku [[1953]]) a prokurátorka Generálnej prokuratúry.<ref>Jaroslav Vorel, Alena Šimánková, Lukáš Babka: [http://web.mvcr.cz/archiv2008/policie/udv/sesity/sesit10/sesit_10.doc Československá justice v letech 1948–1953 v dokumentech Díl II.]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023|bot=InternetArchiveBot|fix-attempted=yes}}, str. 44,48,63,65 in SEŠITY Úřadu dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu č. 9, Editor Monika Kipeťová, Vydání 1. Praha 2004, ISBN 80-86621-05-7</ref> Bola jediným aktívnym účastníkom vykonštruovaných politických procesov v 50. rokoch, ktorý bol odsúdený. Brožová-Polednová bola odsúdená za svoj podiel na [[Justičná vražda|justičnej vražde]] [[Milada Horáková|Milady Horákovej]] na 6 rokov odňatia slobody nepodmienečne. Tento trest jej bol zmiernený prezidentskou milosťou. == Robotnícka prokurátorka == Bola absolventkou (tzv. robotníckou prokurátorkou) dvojročnej Právnickej školy pracujúcich - absolventka Právnickej školy pracujúcich (1. 12. 1948 až 30. 11. 1949) Ludmila Biedermannová-Brožová-Polednová, zaradená od 1. 4. 1950 do cirkevného odd. SP prokurátora Čížka, v skutočnosti však bez právnického vzdelania a praxe. Komunistickou stranou bola dosadená na miesto prokurátora, z ktorého sa po roku [[1948]] stala kľúčová osoba pri riadení, inscenácii a manipulácii súdnych procesov.<ref>Jaroslav Vorel, Alena Šimánková, Lukáš Babka: [http://web.mvcr.cz/archiv2008/policie/udv/sesity/sesit10/sesit_10.doc Československá justice v letech 1948–1953 v dokumentech Díl II.]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023|bot=InternetArchiveBot|fix-attempted=yes}}, str. 62-64 in SEŠITY Úřadu dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu č. 9, Editor Monika Kipeťová, Vydání 1. Praha 2004, ISBN 80-86621-05-7</ref> Je známa ako prokurátorka z [[vykonštruovaný proces|vykonštruovaných procesov]] v dobách [[Stalinizmus|stalinizmu]] v 50. rokoch, napríklad s JUDr. [[Milada Horáková|Miladou Horákovou]] a spol. alebo tiež s [[Vít Tajovský|Vítom Tajovským]]. Ako mladá bola vybraná do procesu s Horákovou zrejme preto, aby tri obvinené ženy súdené mužom nevzbudili u verejnosti ľútosť (tiež mala už prax pri vyšetrovaní Dr. Josefa Toufara, ktorý 25. februára 1950 zomrel, pozri [[Číhošťský zázrak]]). Brožová svoju vinu vždy popierala, existuje filmový záznam jej fanatického prejavu proti Dr. Horákovej. Osobne sa zúčastnila licitácie v kolektíve sudcov, prokurátorov námestníka ministra spravodlivosti Karla Klosa s návrhom trestov ešte pred súdnym procesom. Angažovala sa pre odmietnutie milosti pre Horákovou u prezidenta republiky. Zúčastnila sa jej popravy vo [[Väznica Pankrác|väznici na Pankráci]], v ten istý deň po výkone trestu smrti reční Brožová na zvolanej manifestácii na námestí Prokopa Holého v Prahe na Žižkove o úspechu súdu.<ref>Pavlína Formánková: [http://www.ustrcr.cz/data/pdf/pamet-dejiny/0701-20-41.pdf Vypořádali jsme se s Horákovou, vypořádáme se i s americkým broukem!] in paměť a dějiny 2007/01</ref><ref name="koura">Petr Koura, Pavlína Formánková: [http://www.respekt.cz/login.php?mes=no&odkudPoprve=%252Fclanek.php%253FfIDCLANKU%253D1474%2526fIDROCNIKU%253D2007 Dostala jsem úkol]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} in Respekt 32/2007, 5. srpna 2007. ([http://www.cs-magazin.com/2007-09/view.php?article=articles/cs070979.htm neautorizovaná kopie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160305172258/http://www.cs-magazin.com/2007-09/view.php?article=articles%2Fcs070979.htm |date=2016-03-05 }})</ref> S ​​výnimkou prvých štyroch mesiacov roku 1956, kedy bola na materskej dovolenke, spracovávala Ludmila Brožová na Krajskej prokuratúre v Plzni všetky žaloby v protištátnych veciach od začiatku roka 1953 do apríla 1964.<ref>Lidové noviny 12. 5. 2010 str. 14 Titulek: Ludmila Brožová žalovala stovky osob</ref> Jej činnosť ako prokurátorky je tiež možno považovať ako ukážku tzv. triednej justície, teda za rovnaké činy mali navrhovať rozdielne trestné sadzby podľa triedneho postavenia: továrnik prísnejšími trestami, robotník miernejšie.<ref>Jaroslav Vorel, Alena Šimánková a kolektiv: [http://web.mvcr.cz/archiv2008/policie/udv/sesity/sesit8/justice.doc Československá justice v letech 1948–1953 v dokumentech Díl I.]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023|bot=InternetArchiveBot|fix-attempted=yes}}, str. 63 in SEŠITY Úřadu dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu č. 8, Editor Jan Táborský, Vydání 1., Praha 2003, ISBN 80-86621-03-0</ref> == Obvinenia == Major polície Ilja Pravda obvinil Brožovú ako poslednú žijúcu prokurátorku spolu s vtedajším brutálnym vyšetrovateľom Milanom Moučkom za podiel na justičných vraždách v [[Proces so skupinou Milady Horákovej|procese s Miladou Horákovou]] prvýkrát v roku [[2006]], kedy bol prípad vrátený prokurátorom na došetrenie.<ref>Jáchym Topol: [http://www.respekt.cz/clanek.php?fIDCLANKU=1243&fIDROCNIKU=2006 Vrazi v talárech chtějí klid] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061009025412/http://www.respekt.cz/clanek.php?fIDCLANKU=1243&fIDROCNIKU=2006 |date=2006-10-09 }}, in Respekt 30/2006, 23. července 2006</ref> Druhýkrát bola v júli [[2007]] obvinená Brožová už sama na základe novo objavených materiálov v Národnom archíve.<ref>[http://www.lidovky.cz/zalobkyni-obvinili-za-vrazdu-milady-horakove-fa9-/ln_domov.asp?c=A070730_162217_ln_domov_znk Žalobkyni obvinili za vraždu Milady Horákové]. in Lidovky.cz, 30. červenec 2007</ref><ref>Ondřej Šťastný: [http://zpravy.idnes.cz/trest-pro-horakovou-padl-uz-pet-dni-pred-procesem-f7t-/domaci.asp?c=A070712_211510_domaci_mad Trest pro Horákovou padl už pět dní před procesem] in idnes.cz, 13. července 2007</ref> Tieto údajne novo nájdené materiály však publikoval v roku [[1995]] historik [[Karel Kaplan]] v knihe o procese s Miladou Horákovou.<ref name="koura" /> == Proces == Dňa [[1. november|1. novembra]] [[2007]] bola bývalá prokurátorka [[Mestský súd v Prahe|Mestským súdom v Prahe]] odsúdená k osemročnému nepodmienečnému trestu. Predseda senátu Petr Braun pripustil, že Brožová zo zdravotných dôvodov možno nenastúpi na výkon trestu, zdôraznil však dôležitosť samotného odsúdenia ako takého aj v kontexte morálneho odsúdenia zločinov komunizmu.<ref>Ondřej Šťastný: [http://www.ceskenoviny.cz/index_view.php?id=279617 Prokurátorka v procesu s Horákovou dostala osm let]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} in ČeskéNoviny.cz,</ref><ref>Ondřej Šťastný: [http://zpravy.idnes.cz/prokuratorka-horakove-dostala-osm-let-vezeni-foe-/krimi.asp?c=A071101_132625_krimi_mad iDnes.cz: Prokurátorka Horákové dostala osm let vězení] in ides.cz, 1. listopad 2007</ref> Dňa [[10. februára]] [[2008]] [[Vrchný súd v Prahe]] rozhodol, že štvornásobná justičná vražda z roku [[1950]] je premlčaná, a tým tak Brožovú oslobodil. [[Najvyšší súd Českej republiky|Najvyšší súd]] z podnetu [[najvyššie štátne zastupiteľstvo|najvyššej štátnej zástupkyne]] však prípad vrátil vrchnému súdu na posúdenie a dňa 11. septembra 2008 bola Brožová odsúdená na 6 rokov odňatia slobody nepodmienečne, pod dolnou hranicou trestnej sadzby. Využitá bola pre ňu právna úprava z čias [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]], platná ešte v čase procesu s Miladou Horákovou, ktorá pripúšťala nižšiu trestnú sadzbu.<ref>Petr Zídek: [http://www.lidovky.cz/jen-plnili-pokyny-0m4-/ln_noviny.asp?c=A070818_000117_ln_noviny_sko&klic=220952&mes=070818_0 Jen plnili pokyny] in Lidové noviny, 18. srpna 2007</ref><ref>Petr Zídek: [http://www.lidovky.cz/proces-ocima-svych-strujcu-ddw-/ln_noviny.asp?c=A080607_000121_ln_noviny_sko&klic=225858&mes=080607_0 Proces očima svých strůjců] in Lidové noviny, 7. června 2008</ref><ref>Petr Zídek: [http://www.lidovky.cz/promena-jedne-herecky-0tw-/ln_noviny.asp?c=A080906_000110_ln_noviny_sko&klic=227439&mes=080906_0 Proměna jedné herečky] in Lidové noviny, 6. září 2008</ref><ref>Petr Zídek: [http://www.lidovky.cz/zidek-pustit-brozovou-polednovou-ne-dso-/ln_nazory.asp?c=A090617_103211_ln_nazory_bat Pustit Brožovou-Polednovou? Ne] in Lidové noviny, 17. června 2009</ref><ref>Petr Ježek: [http://zpravy.idnes.cz/prokuratorka-procesu-s-horakovou-dostala-6-let-podle-prava-z-roku-1852-1gi-/krimi.asp?c=A080909_094015_krimi_cen Prokurátorka procesu s Horákovou dostala 6 let podle práva z roku 1852] in idnes.cz, 9. září 2008</ref> Žiadosť najvyššej štátnej zástupkyne o milosť pre Brožovú u [[Prezident Českej republiky|prezidenta republiky]] bola zamietnutá.<ref>Pavla Jeřábková: [http://zpravy.idnes.cz/klaus-se-rozhodl-milost-brozove-polednove-neudeli-fww-/domaci.asp?c=A080923_133507_domaci_pje Klaus se rozhodl, milost Brožové-Polednové neudělí] in idnes.cz, 23. září 2008</ref> [[19. marca]] [[2009]] nastúpila na výkon trestu do väznice vo [[Světlá nad Sázavou|Svetlej nad Sázavou]].<ref>[http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/brozova-polednova-nastoupila-do-veznice/366524 Brožová-Polednová nastoupila do věznice]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}, [[Česká tisková kancelář|ČTK]]</ref><ref>Markéta Chaloupská:[http://aktualne.centrum.cz/domaci/soudy-a-pravo/clanek.phtml?id=632180 Brožová-Polednová nastoupila v 87 letech do vězení], aktualne.cz, 19.3.2009</ref> Jej advokátka oznámila, že podá ústavnú sťažnosť,<ref>Miroslava Vejvodová: [http://www.denik.cz/z_domova/advokat-polednove-poda-ustavni-stiznost20090320.html Advokát Polednové podá ústavní stížnost] denik.cz, 20.3.2009</ref> ale tú v júli 2009 [[Ústavný súd Českej republiky|Ústavný súd]] odmietol a definitívne tak potvrdil šesťročný trest väzenia. Následne zamietol súd žiadosť o prerušenie výkonu trestu.<ref>[http://www.ct24.cz/domaci/61589-soud-zamitl-zadost-brozove-polednove-o-preruseni-vykonu-trestu/ Soud zamítl žádost Brožové-Polednové o přerušení výkonu trestu], ČT24, 22. července 2009</ref> == Udelenie milosti == 21. decembra 2010 udelil prezident [[Václav Klaus]] Brožovej-Polednovej milosť. Jej udelenie bolo vysvetlené tým, že prezident "prihliadol k vysokému veku odsúdenej, k tomu, že časť trestu už vykonala, a k jej zdravotnému stavu."<ref>[http://www.hrad.cz/cs/pro-media/tiskove-zpravy/6822.shtml Prezident udělil milosti] na hrad.cz 21. prosince 2010</ref><ref>[http://zpravy.idnes.cz/klaus-udelil-milost-brozove-polednove-prokuratorce-z-procesu-s-horakovou-1u2-/domaci.asp?c=A101221_162113_domaci_vel Klaus udělil milost Brožové-Polednové, prokurátorce z procesu s Horákovou] in idnes.cz, 21. prosince 2010</ref> Po svojom prepustení Brožová-Polednová svoje činy neľutovala a milosť prezidenta považovala za samozrejmosť. Pozastavila sa však nad tým, že za účasť na procese nebol odsúdený žiadny sudca.<ref>[http://zpravy.idnes.cz/mfdnes.asp?v=297&r=z_domovaa&idc=1503935 Polednová: Být Horákovou, nepřiznala bych se]</ref> == Európsky súd pre ľudské práva == Na svoje odsúdenie sa sťažovala aj na [[Európsky súd pre ľudské práva|Európskom súde pre ľudské práva]], kde prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala, že jej konanie nebolo v 50. rokoch 20. storočia trestné a že Česko v jej prípade porušilo [[právo na spravodlivý proces]]. Jej sťažnosť bola ale zamietnutá, pretože mala možnosť sa vyjadriť ku všetkým dôkazom, bola odsúdená podľa vtedy účinného zákona a pretože si musela byť pri svojom právnickom vzdelaní aj predchádzajúcich skúsenostiach prokurátorky vedomá, že celý proces bol dopredu zmanipulovaný. Podľa súdu [[Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd|Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd]] nemôže „poskytovať ochranu likvidovaniu politických oponentov prostredníctvom trestov smrti ukladaných v konaní, ktoré zjavne porušuje právo na spravodlivý proces a najmä právo na život.“<ref>Justice.cz: [http://portal.justice.cz/Justice2/MS/ms.aspx?j=33&o=23&k=2375&d=317638 Tiskové prohlášení Ministerstva spravedlnosti k rozhodnutí Evropského soudu pro lidská práva ve věci Polednová proti České republice], 6. července 2011</ref><ref>ČeskéNoviny.cz: [http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/evropsky-soud-zamitl-stiznost-brozove-polednove/660251 Evropský soud zamítl stížnost Brožové-Polednové]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}, 7. července 2011</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} *{{Preklad|cs|Ludmila Brožová-Polednová|12221695}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Zídek | meno = Petr | titul = Příběh herečky : Ludmila Brožová a její svět | vydavateľ = Dokořán | miesto = Praha | rok = 2010 | počet strán = 264 | isbn = 978-80-7363-259-5}} == Pozri aj == * [[Proces so skupinou Milady Horákovej]] == Externé odkazy == * [http://www.youtube.com/watch?v=QRTxcCF6VHg Zvukový záznam zo záverečnej reči Brožovej z procesu s Miladou Horákovou a spol] * [http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/343394-zomrela-ludmila-brozova-polednova-prokuratorka-v-procese-s-miladou-horakovou/ Zomrela Ludmila Brožová-Polednová, prokurátorka v procese s Horákovou] - spravy.pravda.sk {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Brožová Polednová, Ludmila}} [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Českí právnici]] [[Kategória:Česko-slovenskí prokurátori]] etogtcqs2hufg0y5emyo65bmxxt8s93 0 548113 8211170 6060623 2026-05-09T12:43:53Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211170 wikitext text/x-wiki {{Hlavný článok|Majstrovstvá Afriky v basketbale mužov 2003|Basketbal na Afrických hrách 2003}} [[Súbor:FIBA Africa subzones.PNG|náhľad|Zóny FIBA Africa]] '''Kvalifikácia na Majstrovstvá Afriky v basketbale mužov 2003''' bola [[Afrika|africká]] kontinentálna kvalifikácia v [[basketbal]]e mužov, ktorú organizuje [[Africká basketbalová federácia]] (FIBA Africa). Zúčastnilo sa jej 21 afrických družstiev, ktoré súťažili o 7 miest na záverečný turnaj v 7 kvalifikačných zónach. Prebiehala od [[14. marca]] do [[9. júna]] [[2003]]. Táto kvalifikácia bol zároveň aj '''kvalifikácia v basketbale mužov na Africké hry 2003''', z ktorej postúpilo 7 družstiev{{--}}všetci víťazi skupín + Alžírsko a Madagaskar. == Priamy postup == Priamo postúpili hostiteľská krajina a 4 najlepšie družstvá [[Majstrovstvá Afriky v basketbale mužov 2001|Majstrovstiev Afriky 2001]]: * {{EGY|bm|1}} * {{AGO|bm|1}} * {{DZA|bm|1}} * {{TUN|bm|1}} * {{NGA|bm|1}} == Výsledky == === Zóna 1 === * {{MAR}} [[Casablanca]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Morocco beat Libya to qualify for basketball CAN 2003 | url = http://www.panapress.com/Morocco-beat-Libya-to-qualify-for-basketball-CAN-2003--13-481756-17-lang2-index.html | dátum vydania = 4.5.2003 | dátum prístupu = 13.4.2014 | vydavateľ = panapress.com | jazyk = anglicky }}</ref> {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="250" |- ! ! width=45|{{LBY}} ! width=45|{{LBY}} |- |style="text-align: left;"| {{MAR|bm|1}} | {{ku|65|63}} | {{ku|66|63}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130|Družstvo !width=17| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=17| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=17| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50| Skóre !width=25| {{tooltip|+/−|+/− rozdiel v skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. | align="left" | {{MAR|bm|1}} | 2|| 2|| 0|| {{ku|131|126}} || +5||'''5''' |- |2. | align="left" | {{LBY|bm|1}} | 2|| 0|| 2|| {{ku|126|131}} || −5||'''2''' |} Pozn: Alžírsko malo účasť na šampionáte automatickú a zároveň postúpilo z tejto zóny aj na Africké hry 2003. === Zóna 2 === * {{SEN}} [[Dakar]] Z dvojice {{SEN|bm}} a {{CPV|bm}} postúpil Senegal. === Zóna 3 === Na oba turnaje postúpilo {{CIV|bm}}. === Zóna 4 === ==== Skupina F ==== * {{CMR}} [[Yaoundé]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = CAR wins Zone 4 basketball tournament |url = http://www.panapress.com/CAR-wins-Zone-4-basketball-tournament--12-483897-135-lang2-index.html |dátum vydania = 8.6.2003 |dátum prístupu = 13.4.2014 |vydavateľ = panapress.com |jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="470" |- ! ! width=45|{{COG}} ! width=45|{{COD}} ! width=45|{{CMR}} ! width=45|{{GAB}} ! width=45|{{GNQ}} |- |style="text-align: left;"| {{CAF|bm|1}} | {{ku|79|70}} | {{ku|88|66}} | {{ku|71|58}} | {{ku|82|52}} | {{ku|103|46}} |- |style="text-align: left;"| {{COG|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|65|59}} | {{ku|78|76}} | {{ku|79|86}} | {{ku|139|57}} |- |style="text-align: left;"| {{COD|bm|1|KDR}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|70|55}} | {{ku|75|70}} | {{ku|100|28}} |- |style="text-align: left;"| {{CMR|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|92|67}} | {{ku|137|34}} |- |style="text-align: left;"| {{GAB|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|125|44}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=220|Družstvo !width=17| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=17| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=17| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50| Skóre !width=25| {{tooltip|+/−|+/− rozdiel v skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. | align="left" | {{CAF|bm|1}} | 5|| 5|| 0|| {{ku|423|292}} || +131||'''10''' |- |2. | align="left" | {{COG|bm|1}} | 5|| 3|| 2|| {{ku|431|357}} || +74||'''8''' |- |3. | align="left" | {{COD|bm|1}} | 5|| 3|| 2|| {{ku|370|306}} || +64||'''8''' |- |4. | align="left" | {{CMR|bm|1}} | 5|| 2|| 3|| {{ku|418|320}} || +98||'''7''' |- |5. | align="left" | {{GAB|bm|1}} | 5|| 2|| 3|| {{ku|400|372}} || +28||'''7''' |- |6. | align="left" | {{GNQ|bm|1}} | 5|| 0|| 5|| {{ku|209|604}} || −395||'''5''' |} === Zóna 5 === * {{minivlajka|neznáma}} {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="250" |- ! ! width=45|{{KEN}} ! width=45|{{ETH}} |- |style="text-align: left;"| {{EGY|bm|1}} | {{ku|87|59}} | {{ku|113|55}} |- |style="text-align: left;"| {{KEN|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|100|63}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130|Družstvo !width=17| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=17| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=17| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50| Skóre !width=25| {{tooltip|+/−|+/− rozdiel v skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#eeeeee |1. | align="left" | {{EGY|bm|1}} | 2|| 2|| 0|| {{ku|200|114}} || +86||'''4''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. | align="left" | {{KEN|bm|1}} | 2|| 1|| 1|| {{ku|159|150}} || +9||'''3''' |- |3. | align="left" | {{ETH|bm|1}} | 2|| 0|| 2|| {{ku|118|213}} || −95||'''2''' |} Pozn: Egypt sa kvalifikoval na Africké hry 2003. === Zóna 6 === * {{MOZ}} [[Mozambik]] {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="400" |- ! ! width=45|{{MOZ}} ! width=45|{{ZAF}} ! width=45|{{BWA}} ! width=45|{{ZMB}} ! width=45|{{LSO}} |- |style="text-align: left;"| {{AGO|bm|1}} | {{ku|64|51}} | {{ku|64|43}} | {{ku|120|45}} | {{ku|138|44}} | {{ku|148|25}} |- |style="text-align: left;"| {{MOZ|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku||}} | {{ku|102|57}} | {{ku||}} | {{ku||}} |- |style="text-align: left;"| {{ZAF|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku||}} | {{ku|85|48}} | {{ku||}} |- |style="text-align: left;"| {{BWA|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku||}} | {{ku||}} |- |style="text-align: left;"| {{ZMB|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku||}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=130|Družstvo !width=17| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=17| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=17| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50| Skóre !width=25| {{tooltip|+/−|+/− rozdiel v skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. | align="left" | {{AGO|bm|1}} | 5|| 5|| 0|| {{ku|534|208}} || +326||'''10''' |- |2. | align="left" | {{MOZ|bm|1}} | 5|| 4|| 1|| {{ku||}} || ||'''9''' |- |3. | align="left" | {{ZAF|bm|1}} | 5|| 3|| 2|| {{ku||}} || ||'''8''' |- |4. | align="left" | {{BWA|bm|1}} | 5|| || || {{ku||}} || || |- |5. | align="left" | {{ZMB|bm|1}} | 5|| || || {{ku||}} || || |- |6. | align="left" | {{LSO|bm|1}} | 5|| || || {{ku||}} || || |} === Zóna 7 === Mal postúpiť {{MDG|bm}}, ktorý sa však z majstrovstiev odhlásil a nahradila ho {{ZAF|bm}}, ktorá súťažila v skupine Zóny VI. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.fibaafrica.com/ Oficiálna stránka FIBA Africa] {{eng icon}}/{{fra icon}} == Zdroj == * [http://www.todor66.com/basketball/Africa/Men_Q_2003.html Kvalifikácia 2003 na stránke tofor66.com] {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Afriky v basketbale}} }} [[Kategória:Basketbal v 2003]] [[Kategória:Majstrovstvá Afriky v basketbale]] [[Kategória:Basketbal na Afrických hrách]] epabqno3c3a47uoqdjewbfhwfu25ys9 0 548191 8211174 7715316 2026-05-09T12:47:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211174 wikitext text/x-wiki {{Hlavný článok|Majstrovstvá Afriky v basketbale mužov 2005}} [[Súbor:FIBA Africa subzones.PNG|náhľad|Zóny FIBA Africa]] '''Kvalifikácia na Majstrovstvá Afriky v basketbale mužov 2005''' bola [[Afrika|africká]] kontinentálna kvalifikácia v [[basketbal]]e mužov, ktorú organizuje [[Africká basketbalová federácia]] (FIBA Africa). Zúčastnilo sa jej 17 afrických družstiev, ktoré súťažili o 7 miest na záverečný turnaj v 5 kvalifikačných zónach. Prebiehala od [[25. mája]] do [[4. júna]] [[2005]]. == Priamy postup == Priamo postúpili hostiteľská krajina a 4 najlepšie družstvá z [[Majstrovstvá Afriky v basketbale mužov 2003|Majstrovstiev Afriky 2003]]: * {{DZA|bm|1}} * {{AGO|bm|1}} * {{NGA|bm|1}} * {{EGY|bm|1}} * {{SEN|bm|1}} == Výsledky == === Zóna 1 === * {{MAR}} [[Fes]] {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="400" |- ! ! width=45|{{MAR}} ! width=45|{{LBY}} ! width=45|{{MAR}} ! width=45|{{LBY}} |- |style="text-align: left;"| {{TUN|bm|1}} | {{ku|70|61}} | {{ku|81|68}} | {{ku|72|81}} | {{ku|120|76}} |- |style="text-align: left;"| {{MAR|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|71|35}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|71|59}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=140|Družstvo !width=17| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=17| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=17| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60| Skóre !width=28| {{tooltip|+/−|+/− rozdiel v skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. | align="left" | {{TUN|bm|1}} | 4|| 3|| 1|| {{ku|343|286}} || +57||'''7''' |- bgcolor=#FFFFCC |2. | align="left" | {{MAR|bm|1}} | 4|| 3|| 1|| {{ku|284|236}} || +48||'''7''' |- |3. | align="left" | {{LBY|bm|1}} | 4|| 0|| 4|| {{ku|238|343}} || −105||'''4''' |} === Zóna 2 === * {{CPV}} [[Praia]] {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="300" |- ! ! width=45|{{CPV}} ! width=45|{{GIN}} ! width=45|{{GMB}} |- |style="text-align: left;"| {{MLI|bm|1}} | {{ku|83|64}} | {{ku|75|64}} | {{ku|128|32}} |- |style="text-align: left;"| {{CPV|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|72|66}} | {{ku|103|60}} |- |style="text-align: left;"| {{GIN|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|78|51}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=150|Družstvo !width=17| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=17| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=17| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60| Skóre !width=28| {{tooltip|+/−|+/− rozdiel v skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. | align="left" | {{MLI|bm|1}} | 3|| 3|| 0|| {{ku|286|160}} || +126||'''6''' |- |2. | align="left" | {{CPV|bm|1}} | 3|| 2|| 1|| {{ku|239|209}} || +30||'''5''' |- |3. | align="left" | {{GIN|bm|1}} | 3|| 1|| 2|| {{ku|208|198}} || +10||'''4''' |- |4. | align="left" | {{GMB|bm|1}} | 3|| 0|| 3|| {{ku|143|309}} || −166||'''3''' |} === Zóna 3 === * {{CIV}} [[Abidjan]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = CAN 2005 basketball eliminations for Cote d'Ivoire |url = http://www.panapress.com/CAN-2005-basketball-eliminations-for-Cote-d-ivoire--12-566427-33-lang2-index.html |dátum vydania = 22.4.2005 |dátum prístupu = 15.4.2014 |vydavateľ = panapress.com |jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="270" |- ! ! width=45|{{NER}} ! width=45|{{NER}} |- |style="text-align: left;"| {{CIV|bm|1}} | {{ku|89|50}} | {{ku|71|43}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=150|Družstvo !width=17| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=17| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=17| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60| Skóre !width=28| {{tooltip|+/−|+/− rozdiel v skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. | align="left" | {{CIV|bm|1}} | 2|| 2|| 0|| {{ku|408|319}} || +89||'''4''' |- |2. | align="left" | {{NER|bm|1}} | 2|| 0|| 2|| {{ku|93|160}} || −67||'''2''' |} === Zóna 4 === * {{CAF}} [[Bangui]] {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="410" |- ! ! width=45|{{GAB}} ! width=45|{{COD}} ! width=45|{{GAB}} ! width=45|{{COD}} |- |style="text-align: left;"| {{CAF|bm|1}} | {{ku|71|54}} | {{ku|64|55}} | {{ku|72|57}} | {{ku|62|42}} |- |style="text-align: left;"| {{GAB|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|87|74}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|72|52}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=220|Družstvo !width=17| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=17| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=17| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60| Skóre !width=28| {{tooltip|+/−|+/− rozdiel v skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. | align="left" | {{CAF|bm|1}} | 4|| 4|| 0|| {{ku|269|208}} || +61||'''8''' |- bgcolor=#FFFFCC |2. | align="left" | {{GAB|bm|1}} | 4|| 2|| 2|| {{ku|270|269}} || +1||'''6''' |- |3. | align="left" | {{COD|bm|1}} | 4|| 0|| 4|| {{ku|223|285}} || −62||'''4''' |} === Zóna 6 === * {{MOZ}} [[Maputo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Continental basketball qualifiers shift to Maputo | url = https://www.mmegi.bw/2005/May/Wednesday25/593976390582.html | dátum vydania = 25.5.2005 | dátum prístupu = 15.4.2014 | vydavateľ = mmegi.bw | jazyk = anglicky }}</ref> {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="400" |- ! ! width=45|{{MOZ}} ! width=45|{{ZMB}} ! width=45|{{LSO}} ! width=45|{{BWA}} |- |style="text-align: left;"| {{ZAF|bm|1}} | {{ku|72|63}} | {{ku|74|66}} | {{ku|74|55}} | {{ku|96|41}} |- |style="text-align: left;"| {{MOZ|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|65|58}} | {{ku|81|52}} | {{ku|90|33}} |- |style="text-align: left;"| {{ZMB|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|69|52}} | {{ku|62|53}} |- |style="text-align: left;"| {{LSO|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|74|50}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=150|Družstvo !width=17| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=17| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=17| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60| Skóre !width=28| {{tooltip|+/−|+/− rozdiel v skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. | align="left" | {{ZAF|bm|1}} | 4|| 4|| 0|| {{ku|316|225}} || +91||'''8''' |- |2. | align="left" | {{MOZ|bm|1}} | 4|| 3|| 1|| {{ku|299|215}} || +84||'''7''' |- |3. | align="left" | {{ZMB|bm|1}} | 4|| 2|| 2|| {{ku|255|244}} || +11||'''6''' |- |4. | align="left" | {{LSO|bm|1}} | 4|| 1|| 3|| {{ku|233|274}} || −41||'''5''' |- |5. | align="left" | {{BWA|bm|1}} | 4|| 0|| 4|| {{ku|177|322}} || −145||'''4''' |} Pozn: Pôvodne sa mala na turnaji predstaviť aj {{NAM|bm}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NBF ready for Zone Six | url = http://www.namibian.com.na/indexx.php?archive_id=15692&page_type=archive_story_detail&page=5273 | dátum vydania = 29.3.2005 | dátum prístupu = 15.4.2014 | vydavateľ = namibian.com.na | jazyk = anglicky }}</ref> Chýbajúce družstvá zo zón V a VII nahradili družstvá na druhých miestach zo zón I (Maroko) a IV (Gabon). == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.fibaafrica.com/ Oficiálna stránka FIBA Africa] {{eng icon}}/{{fra icon}} == Zdroje == * [http://www.todor66.com/basketball/Africa/Men_Q_2005.html Kvalifikácia 2005 na stránke tofor66.com] {{eng icon}} * [https://sites.google.com/site/nbtrank/tournaments/fiba-afrobasket-championships/fiba-african-championship-2005 Kvalifikácia 2005 na stránke nbtrank] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150422043510/https://sites.google.com/site/nbtrank/tournaments/fiba-afrobasket-championships/fiba-african-championship-2005 |date=2015-04-22 }} {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Afriky v basketbale}} }} [[Kategória:Basketbal v 2005]] [[Kategória:Majstrovstvá Afriky v basketbale]] bxcjn620zzywky3ecbob9jqbnrvochy 0 548907 8211473 8032200 2026-05-10T04:21:54Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211473 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Afriky v basketbale mužov | rok = 2001 | iný názov = | logo = Coat of arms of Morocco.svg | veľkosť loga = 100px | popis loga = Znak Maroka | usporiadateľ = Maroko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[4. august|4.]]{{--}}[[12. august]] [[2001]] | počet tímov = 12 | počet dejísk = 2 | počet miest = 2 | víťaz = Angola | počet titulov = 6 | zápasy = 38 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{MAR}} Miloud Dahine (21 {{tooltip|b/z|bodov na zápas}}) | najužitočnejší hráč = {{AGO}} Miguel Lutonda | dejiská = [[Rabat (mesto)|Rabat]]<br>[[Casablanca]] | rok pred = 1999 | rok po = 2003 }} '''Majstrovstvá Afriky v basketbale mužov 2001''' boli v poradí 21. [[Majstrovstvá Afriky v basketbale]] mužov, ktoré organizuje [[Africká basketbalová federácia]] (FIBA Africa). Konali sa v mestách [[Rabat (mesto)|Rabat]] a [[Casablanca]], v [[Maroko|Maroku]] v dňoch od [[4. august|4.]]{{--}}[[12. augusta]] [[2001]], za účasti 12 tímov. Maroko bolo organizátorom afrického šampionátu mužov štvrtýkrát, predtým hostilo turnaj v rokoch 1964, 1968 (oba v Casablance) a 1980 (v Rabate). Zápasy sa hrali v arénach [[Salle Mohammed V]] s kapacitou 12 000 divákov a [[Salle Ibn Yassine]] s kapacitou 5 000 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Calendrier général et constitution de groupes |url = http://www.afrobasket.ma/calendrier.htm |dátum vydania = |dátum prístupu = 25.4.2015 |vydavateľ = afrobasket.ma |jazyk = francúzsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20021210091114/http://www.afrobasket.ma/calendrier.htm |dátum archivácie = 2002-12-10 }}</ref> {{AGO|bm}} získala svoj šiesty titul, keď vo finále zvíťazila nad {{DZA|bm|0|Alžírskom}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Angola are African Basketball Champions |url = http://www.panapress.com/Angola-are-African-Basketball-Champions--13-499057-17-lang2-index.html |dátum vydania = 13.8.2001 |dátum prístupu = 25.4.2015 |vydavateľ = panapress.com |jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Morocco: Angola, Algeria Set for the World | url = http://allafrica.com/stories/200108150103.html | dátum vydania = 15.8.2001 | dátum prístupu = 25.4.2015 | vydavateľ = allafrica.com | jazyk = anglicky }}</ref> To získalo medailu po 36-tich rokoch. Tento turnaj zároveň slúžil ako kvalifikácia afrických družstiev na [[Majstrovstvá sveta v basketbale mužov 2002|Majstrovstvá sveta 2002]], ktoré organizovali [[Spojené štáty]]. Kvalifikovali sa na ne 2 najlepšie družstvá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Africa: Basketball; Angola And Algeria In World Tourney | url = http://allafrica.com/stories/200202200808.html | dátum vydania = 21.2.2002 | dátum prístupu = 25.4.2015 | vydavateľ = allafrica.com | jazyk = anglicky }}</ref> == Kvalifikácia == {| class="wikitable" width=500 style=text-align:center |- ! colspan=2|Podujatie !! Miestenky !! Kvalifikanti |- | colspan=2|Organizátor || 1 || align=left|{{MAR|bm|1}} |- | colspan=2|[[Majstrovstvá Afriky v basketbale mužov 1999|Majstrovstvá Afriky 1999]] || 1 || align=left|{{AGO|bm|1}} |- | rowspan=7|Kvalifikácia || Zóna 1 || 2 || align=left|{{DZA|bm|1}}<br>{{TUN|bm|1}} |- | Zóna 2 || 2 || align=left|{{MLI|bm|1}}<br>{{SEN|bm|1}} |- | Zóna 3 || 2 || align=left|{{CIV|bm|1}}<br>{{NGA|bm|1}} |- | Zóna 4 || 1 || align=left|{{CAF|bm|1}} |- | Zóna 5 || 1 || align=left|{{EGY|bm|1}} |- | Zóna 6 || 2 || align=left|{{ZAF|bm|1}}<br>{{MOZ|bm|1}} |} == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== * [[Casablanca]] {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="470" |- ! ! width=50|{{TUN}} ! width=50|{{MAR}} ! width=50|{{CIV}} ! width=50|{{MOZ}} ! width=50|{{MLI}} |- |style="text-align: left;"| {{EGY|bm|1}} | {{ku|84|77}} | {{ku|82|88}} | {{ku|83|81}} | {{ku|86|80}} | {{ku|77|69}} |- |style="text-align: left;"| {{TUN|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|80|76}} | {{ku|68|58}} | {{ku|87|74}} | {{ku|77|76}} |- |style="text-align: left;"| {{MAR|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|67|80}} | {{ku|78|57}} | {{ku|88|83}} |- |style="text-align: left;"| {{CIV|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|75|60}} | {{ku|71|79}} |- |style="text-align: left;"| {{MOZ|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|85|67}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=150| Družstvo !width=20| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60| Skóre !width=30| {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=22| {{tooltip|B|Zápasy}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. | align="left" | {{EGY|bm|1}} | 5|| 4|| 1|| {{ku|412|395}} || +17||'''9''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. | align="left" | {{TUN|bm|1}} | 5|| 4|| 1|| {{ku|389|368}} || +21||'''9''' |- bgcolor=#eeeeee |3. | align="left" | {{MAR|bm|1}} | 5|| 3|| 2|| {{ku|397|382}} || +15||'''8''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. | align="left" | {{CIV|bm|1}} | 5|| 2|| 3|| {{ku|365|357}} || +8||'''7''' |- bgcolor=#dddddd |5. | align="left" | {{MOZ|bm|1}} | 5|| 1|| 4|| {{ku|356|393}} || −37||'''6''' |- bgcolor=#d6d6d6 |6. | align="left" | {{MLI|bm|1}} | 5|| 1|| 4|| {{ku|374|398}} || −24||'''6''' |} ==== Skupina B ==== * [[Rabat (mesto)|Rabat]] {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="480" |- ! ! width=50|{{AGO}} ! width=50|{{NGA}} ! width=50|{{SEN}} ! width=50|{{CAF}} ! width=50|{{ZAF}} |- |style="text-align: left;"| {{DZA|bm|1}} | {{ku|78|70}} | {{ku|58|59}} | {{ku|71|56}} | {{ku|79|66}} | {{ku|76|46}} |- |style="text-align: left;"| {{AGO|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|54|43}} | {{ku|68|60}} | {{ku|71|57}} | {{ku|76|40}} |- |style="text-align: left;"| {{NGA|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|80|65}} | {{ku|59|56}} | {{ku|64|47}} |- |style="text-align: left;"| {{SEN|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|104|49}} | {{ku|69|37}} |- |style="text-align: left;"| {{CAF|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|77|41}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=160| Družstvo !width=20| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60| Skóre !width=30| {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=22| {{tooltip|B|Zápasy}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. | align="left" | {{DZA|bm|1}} | 5|| 4|| 1|| {{ku|362|297}} || +65||'''9''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. | align="left" | {{AGO|bm|1}} | 5|| 4|| 1|| {{ku|339|278}} || +61||'''9''' |- bgcolor=#eeeeee |3. | align="left" | {{NGA|bm|1}} | 5|| 4|| 1|| {{ku|305|280}} || +25||'''9''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. | align="left" | {{SEN|bm|1}} | 5|| 2|| 3|| {{ku|354|305}} || +49||'''7''' |- bgcolor=#dddddd |5. | align="left" | {{CAF|bm|1}} | 5|| 1|| 4|| {{ku|305|354}} || −49||'''6''' |- bgcolor=#d6d6d6 |6. | align="left" | {{ZAF|bm|1}} | 5|| 0|| 5|| {{ku|211|362}} || −151||'''5''' |} === Play-off === ==== Stretnutie o 11. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[12. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=170| |- |align=right| '''{{MLI|bm|2}}''' |'''{{ku|63|54}}''' |align=left| {{ZAF|bm|1}} |} ==== Stretnutie o 9. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[12. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=80| !width=180| |- |align=right| {{MOZ|bm|2}} |'''{{ku|63|79}}''' |align=left| '''{{CAF|bm|1}}''' |} ==== Stretnutie o 7. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[11. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=170| |- |align=right| '''{{SEN|bm|2}}''' |'''{{ku|73|60}}''' |align=left| {{CIV|bm|1}} |} ==== Stretnutie o 5. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[11. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=180| !width=80| !width=170| |- |align=right| {{MAR|bm|2}} |'''{{ku|66|79}}''' |align=left| '''{{NGA|bm|1}}''' |} ==== Semifinále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[11. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=170| |- |align=right| {{EGY|bm|2}} |'''{{ku|60|72}}''' |align=left| '''{{AGO|bm|1}}''' |- |align=right| '''{{DZA|bm|2}}''' |'''{{ku|77|76}}''' |align=left| {{TUN|bm|1}} |} ==== Stretnutie o 3. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=5|[[12. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=170| |- |align=right| '''{{EGY|bm|2}}''' |'''{{ku|77|71}}''' |align=left| {{TUN|bm|1}} |} ==== Finále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[12. august]], [[Casablanca]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=170| |- |align=right| {{DZA|bm|2}} |'''{{ku|68|78}}''' |align=left| '''{{AGO|bm|1}}''' |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! Por. ! width=160|Družstvo |- bgcolor=#F7F6A8 | align="center"| [[Súbor:Gold medal africa.svg|17px]] || {{AGO|bm|1}} || rowspan=2 bgcolor=#CCFFCC| postup na [[Majstrovstvá sveta v basketbale mužov 2002|MS 2002]] |- bgcolor=#DCE5E5 | align="center"| [[Súbor:Silver medal africa.svg|17px]] || {{DZA|bm|1}} |- bgcolor=#FFDAB9 | align="center"| [[Súbor:Bronze medal africa.svg|17px]] || {{EGY|bm|1}} |- |align="center"| 4. || {{TUN|bm|1}} |- |align="center"| 5. || {{NGA|bm|1}} |- |align="center"| 6. || {{MAR|bm|1}} |- |align="center"| 7. || {{SEN|bm|1}} |- |align="center"| 8. || {{CIV|bm|1}} |- |align="center"| 9. || {{CAF|bm|1}} |- |align="center"| 10. || {{MOZ|bm|1}} |- |align="center"| 11. || {{MLI|bm|1}} |- |align="center"| 12. || {{ZAF|bm|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20011128115059/http://www.afrobasket.ma/ Oficiálna stránka Majstrovstiev Afriky 2001 (archive.org)] {{fra icon}} * [https://web.archive.org/web/20011209091604/http://www.fiba.com/blockbuster/africa/index.asp?CC=AFMSM&YearBegin=2001 Majstrovstiev Afriky 2001 na stránke FIBA (archiv.org)] {{eng icon}} * [http://www.fibaafrica.com Oficiálna stránka FIBA Africa] {{fra icon}}/{{eng icon}} == Zdroje == * [http://archive.fiba.com/pages/eng/fa/event/p/sid/2409/_/2001_African_Championship_for_Men/index.html Majstrovstvá Afriky 2001 na archívnej stránke FIBA] {{eng icon}} * [http://www.todor66.com/basketball/Africa/Men_2001.html Majstrovstvá Afriky 2001 na stránke todor66.com] {{eng icon}} * [http://www.the-sports.org/basketball-2001-men-s-fiba-africa-championship-epr18654.html Majstrovstvá Afriky 2001 na stránke the-sports.org]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{eng icon}} * [https://sites.google.com/site/nbtrank/tournaments/fiba-afrobasket-championships/fiba-african-championship-2001 Majstrovstvá Afriky 2001 na stránke nbtrank]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{eng icon}} * [http://www.afrobasket.com/African-Championships/basketball_2001.asp Majstrovstvá Afriky 2001 na stránke afrobasket.com] {{eng icon}} * [https://web.archive.org/web/20011221010020/http://www.vertbleu.fr/basketstat/africa/2001/index.html Majstrovstvá Afriky 2001 na stránke vertbleu.fr (archive.org)] {{fra icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Afriky v basketbale}} }} [[Kategória:Basketbal v 2001]] [[Kategória:Majstrovstvá Afriky v basketbale|Muži]] [[Kategória:Športové podujatia v Maroku|Basketbal]] fbf1kpk2nhke4fty1tlz2h0k86esm8p 0 552606 8211505 7819331 2026-05-10T06:52:16Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211505 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Afriky vo volejbale žien | rok = 2001 | iný názov = | logo = Coat of arms of Nigeria.svg | veľkosť loga = 110px | popis loga = Znak Nigérie | usporiadateľ = Nigéria | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[5. november|5.]]{{--}}[[11. november]] [[2001]] | počet tímov = 4 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Seychely | počet titulov = 1 | zápasy = 7 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Port Harcourt]] | rok pred = 1999 | rok po = 2003 }} '''Majstrovstvá Afriky vo volejbale žien 2001''' boli v poradí 10. [[majstrovstvá Afriky vo volejbale]] žien, ktoré organizuje [[Africká volejbalová konfederácia]] (CAVB). Konali sa od [[5. november|5.]]{{--}}[[11. november]] [[2001]] v [[Port Harcourt]], v [[Nigéria|Nigérii]], za účasti iba 4 tímov. Nováčikom turnaja bolo družstvo Seychel. Angola, Libéria aj Pobrežie Slonoviny chceli poslať tiež svoje tímy, ktoré by však dorazili až po začiatku súťaže a preto im to nebolo nakoniec odobrené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Volleyball Turns Back Monrovia, Abidjan. |url = http://business.highbeam.com/3548/article-1G1-79763640/volleyball-turns-back-monrovia-abidjan |dátum vydania = 5.11.2001 |dátum prístupu = 14.6.2015 |vydavateľ = business.highbeam.com |jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Nigéria bola organizátorom afrického šampionátu žien tretíkrát, predtým hostila toto podujatie v rokoch 1993 a 1999, vždy v Lagose. Titul získali {{SYC|vz}}, ktoré vo finálovom zápase zvíťazili nad domácou {{NGA|vz|0|Nigériou}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Cameroon, Seychelles win African Volleyball titles |url = http://www.panapress.com/Cameroon,-Seychelles-win-African-Volleyball-titles--13-449212-18-lang2-index.html |dátum vydania = 11.11.2001 |dátum prístupu = 14.6.2015 |vydavateľ = panapress.com |jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Turnaja sa nezúčastnili predchádzajúci medailisti z Kene, Egypta či Tuniska. == Výsledky == === Základná skupina === {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff ;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width="80px" rowspan="2"|Dátum !width="140px" rowspan="2"|Družstvo 1 !rowspan=2 width=35px|Výsledok !width="140px" rowspan="2"|Družstvo 2 !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci |-bgcolor=#AAAAFF !width=35px|1 !width=35px|2 !width=35px|3 !width=35px|4 !width=35px|5 |- bgcolor=#e6e6e6 | 5. november || align=right| '''{{SYC|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ZAF|vz|1}} || {{ku|25|12}} || {{ku|25|22}} || {{ku|25|21}} || {{ku||}} || || '''{{ku|75|55}}''' || |- bgcolor=#D2D2D2 |6. november || align=right| {{NGA|vz|2}} || '''{{ku|?|?}}''' || align=left| {{CMR|vz|1}} || {{ku||}} || {{ku||}} || {{ku||}} || || || '''{{ku||}}''' || |- bgcolor=#e6e6e6 |november || align=right| '''{{SYC|vz|2}}''' || '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{NGA|vz|1}} || {{ku|25|22}} || {{ku|22|25}} || {{ku|25|20}} || {{ku|22|25}} || {{ku|15|12}} || '''{{ku|109|104}}''' || |- bgcolor=#D2D2D2 |november || align=right| {{CMR|vz|2}} || '''{{ku|?|?}}''' || align=left| {{ZAF|vz|1}} || {{ku||}} || {{ku||}} || {{ku||}} || || || '''{{ku||}}''' || |- bgcolor=#e6e6e6 |november || align=right| '''{{SYC|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{CMR|vz|1}} || {{ku|25|21}} || {{ku|25|20}} || {{ku|25|18}} || || || '''{{ku|75|59}}''' || |- bgcolor=#D2D2D2 |november || align=right| {{NGA|vz|2}} || '''{{ku|?|?}}''' || align=left| {{ZAF|vz|1}} || {{ku||}} || {{ku||}} || {{ku||}} || || || '''{{ku||}}''' || |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0 ;background:#ffffff ;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px"| Por !width="140px"| Štát !width="15px"| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width="15px"| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width="15px"| {{tooltip|P|Prehry}} !width="45px"| Sety !width="55px"| Lopty !width="35px"| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width="35px"| Body |-bgcolor=#AAAAFF |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|{{SYC|vz|1}} |3||3||0|| {{ku|9|2}} || {{ku|259|218}} || +41||'''6''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{NGA|vz|1}} |3|| || || {{ku||}} || {{ku||}} || || |- bgcolor=#eeeeee |3. || align=left|{{CMR|vz|1}} |3|| || || {{ku||}} || {{ku||}} || || |- bgcolor=#eeeeee |4. || align=left|{{ZAF|vz|1}} |3|| || || {{ku||}} || {{ku||}} || || |} === Finále === {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff ;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width="80px" rowspan="2"|Dátum !width="140px" rowspan="2"|Družstvo 1 !rowspan=2 width=35px|Výsledok !width="140px" rowspan="2"|Družstvo 2 !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci |-bgcolor=#AAAAFF !width=35px|1 !width=35px|2 !width=35px|3 !width=35px|4 !width=35px|5 |- bgcolor=#e6e6e6 | 11. november || align=right| '''{{SYC|vz|2}}''' || '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{NGA|vz|1}} || {{ku|23|25}} || {{ku|32|30}} || {{ku|25|17}} || {{ku|20|25}} || {{ku|15|11}} || '''{{ku|115|108}}''' || |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! Por. ! width=140|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| [[Súbor:Gold medal africa.svg|17px]] || {{SYC|vz|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| [[Súbor:Silver medal africa.svg|17px]] || {{NGA|vz|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| [[Súbor:Bronze medal africa.svg|17px]] || {{CMR|vz|1}} |- | align="center"| 4. || {{ZAF|vz|1}} |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.cavb.org/ Oficiálna stránka Africkej volejbalovej konfederáce] {{eng icon}} == Zdroj == * [http://www.todor66.com/volleyball/Africa/Women_2001.html Majstrovstvá Afriky 2001 na stránke todor66.com] {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Afriky vo volejbale}} }} [[Kategória:Volejbal v 2001]] [[Kategória:Majstrovstvá Afriky vo volejbale|Ženy]] [[Kategória:Športové podujatia v Nigérii|Volejbal]] 5nu9r757ax6cpcrdbgnk9xraxebyp6f 0 552639 8211506 7819332 2026-05-10T07:05:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 5 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211506 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Afriky vo volejbale žien | rok = 2003 | iný názov = | logo = Coat of Arms of Nairobi.svg | veľkosť loga = 100px | popis loga = Znak Nairobi | usporiadateľ = Keňa | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[16. august|16.]]{{--}}[[23. august]] [[2003]] | počet tímov = 8 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Egypt | počet titulov = 3 | zápasy = 18 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{KEN}} Dorcas Ndasabaová | najužitočnejší hráč = {{EGY}} Tahani Tosonová | dejiská = [[Nairobi]] | rok pred = 2001 | rok po = 2005 }} '''Majstrovstvá Afriky vo volejbale žien 2003''' boli v poradí 11. [[majstrovstvá Afriky vo volejbale]] žien, ktoré organizuje [[Africká volejbalová konfederácia]] (CAVB). Konali sa od [[16. august|16.]]{{--}}[[23. augusta]] [[2003]] v [[Nairobi]], v [[Keňa|Keni]], za účasti 8 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Kenya to host Africa Women's Volleyball championship |url = http://www.panapress.com/Kenya-to-host-Africa-Women-s-Volleyball-championship--13-471347-17-lang1-index.html |dátum vydania = 8.1.2003 |dátum prístupu = 15.6.2015 |vydavateľ = panapress.com |jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 14th African Women's Championship Drawing of Lots | url = http://www.fivb.org/EN/Infomedia/PressRelease.asp?No=1417 | dátum vydania = 15.8.2003 | dátum prístupu = 15.6.2015 | vydavateľ = FIVB | jazyk = anglicky }}</ref> Nováčikom turnaja bolo družstvo Senegalu; Alžírsko sa predstavilo po 18-tich rokoch. Pôvodne sa malo na turnaji predstaviť až 12 tímov, okrem zúčastnených aj {{ZAF|vz}}, {{CIV|vz}} a {{UGA|vz}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Africa Volley championship opens Saturday in Nairobi |url = http://www.panapress.com/Africa-Volley-championship-opens-Saturday-in-Nairobi--13-489150-17-lang1-index.html |dátum vydania = 15.8.2003 |dátum prístupu = 15.6.2015 |vydavateľ = panapress.com |jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Ešte skôr sa odhlásili {{NGA|vz}} a {{MUS|vz}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = 12 countries set for African Nations Cup volley tourney |url = http://www.panapress.com/12-countries-set-for-African-Nations-Cup-volley-tourney--13-486334-17-lang2-index.html |dátum vydania = 16.7.2003 |dátum prístupu = 15.6.2015 |vydavateľ = panapress.com |jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Zápasy sa hrali v aréne [[Kasarani Moi International Sports Centre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = 10 countries for Nations Cup tourney |url = http://www.panapress.com/10-countries-for-Nations-Cup-tourney--13-486851-18-lang2-index.html |dátum vydania = 24.7.2003 |dátum prístupu = 15.6.2015 |vydavateľ = panapress.com |jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Svoj tretí titul v histórii získal {{EGY|vz}}, ktorý vo finálovom zápase zvíťazil nad domácou {{KEN|vz|0|Keňou}}.<ref name=egypt>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Egypt Women qualify for World Cup | url = http://www.fivb.org/EN/Infomedia/PressRelease.asp?No=1480 | dátum vydania = 23.8.2003 | dátum prístupu = 15.6.2015 | vydavateľ = FIVB | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Egypt wins African women's Volleyball Nations Cup |url = http://www.panapress.com/Egypt-wins-African-women-s-Volleyball-Nations-Cup--13-489634-17-lang2-index.html |dátum vydania = 23.8.2003 |dátum prístupu = 15.6.2015 |vydavateľ = panapress.com |jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Majstrovstvá zároveň slúžili ako kvalifikácia afrických družstiev na [[Svetový pohár vo volejbale|Svetový pohár]] 2003, ktorý sa uskutočnil v [[Japonsko|Japonsku]]. Kvalifikovalo sa naň iba víťazné družstvo.<ref name=egypt/> == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff ;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width="80px" rowspan="2"|Dátum !width="140px" rowspan="2"|Družstvo 1 !rowspan=2 width=35px|Výsledok !width="140px" rowspan="2"|Družstvo 2 !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci |-bgcolor=#AAAAFF !width=35px|1 !width=35px|2 !width=35px|3 !width=35px|4 !width=35px|5 |- bgcolor=#e6e6e6 |16. august || align=right| '''{{EGY|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{TUN|vz|1}} || {{ku|29|27}} || {{ku|25|18}} || {{ku|25|21}} || {{ku||}} || || '''{{ku|79|66}}''' || |- bgcolor=#D2D2D2 |16. august || align=right| '''{{KEN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{COD|vz|1|KDR}} || {{ku|25|9}} || {{ku|25|13}} || {{ku|25|15}} || || || '''{{ku|75|37}}''' || |- bgcolor=#e6e6e6 |17. august || align=right| '''{{TUN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{COD|vz|1|KDR}} || {{ku|25|16}} || {{ku|25|22}} || {{ku|25|10}} || || || '''{{ku|75|48}}''' || |- bgcolor=#D2D2D2 |17. august || align=right| {{KEN|vz|2}} || '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{EGY|vz|1}}''' || {{ku|15|25}} || {{ku|25|27}} || {{ku|25|12}} || {{ku|25|23}} || {{ku|14|16}} || '''{{ku|104|103}}''' || 6 000 |- bgcolor=#e6e6e6 |18. august || align=right| '''{{EGY|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{COD|vz|1|KDR}} || {{ku|25|21}} || {{ku|25|16}} || {{ku|25|11}} || || || '''{{ku|75|48}}''' || |- bgcolor=#D2D2D2 |18. august || align=right| '''{{KEN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{TUN|vz|1}} || {{ku|25|17}} || {{ku|25|20}} || {{ku|25|23}} || || || '''{{ku|75|60}}''' || |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0 ;background:#ffffff ;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px"| Por !width="220px"| Štát !width="15px"| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width="15px"| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width="15px"| {{tooltip|P|Prehry}} !width="45px"| Sety !width="55px"| Lopty !width="35px"| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width="35px"| Body |-bgcolor=#AAAAFF |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|{{EGY|vz|1}} |3||3||0|| {{ku|9|2}} || {{ku|257|218}} || +39||'''6''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{KEN|vz|1}} |3||2||1|| {{ku|8|3}} || {{ku|254|200}} || +54||'''5''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. || align=left|{{TUN|vz|1}} |3||1||2|| {{ku|3|6}} || {{ku|201|202}} || −1||'''4''' |- bgcolor=#FFCCCC |4. || align=left|{{COD|vz|1}} |3||0||3|| {{ku|0|9}} || {{ku|133|225}} || −92||'''3''' |} ==== Skupina B ==== {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff ;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width="80px" rowspan="2"|Dátum !width="140px" rowspan="2"|Družstvo 1 !rowspan=2 width=35px|Výsledok !width="140px" rowspan="2"|Družstvo 2 !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci |-bgcolor=#AAAAFF !width=35px|1 !width=35px|2 !width=35px|3 !width=35px|4 !width=35px|5 |- bgcolor=#e6e6e6 |16. august || align=right| '''{{DZA|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{SEN|vz|1}} || {{ku|27|25}} || {{ku|25|16}} || {{ku|25|10}} || {{ku||}} || || '''{{ku|77|51}}''' || |- bgcolor=#D2D2D2 |16. august || align=right| {{SYC|vz|2}} || '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{CMR|vz|1}}''' || {{ku|13|25}} || {{ku|18|25}} || {{ku|20|25}} || || || '''{{ku|51|75}}''' || |- bgcolor=#e6e6e6 |17. august || align=right| {{SYC|vz|2}} || '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{DZA|vz|1}}''' || {{ku|18|25}} || {{ku|18|25}} || {{ku|25|19}} || {{ku|19|25}} || || '''{{ku|80|94}}''' || |- bgcolor=#D2D2D2 |17. august || align=right| '''{{CMR|vz|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{SEN|vz|1}} || {{ku|25|22}} || {{ku|22|25}} || {{ku|25|23}} || {{ku|25|19}} || || '''{{ku|97|89}}''' || |- bgcolor=#e6e6e6 |18. august || align=right| '''{{CMR|vz|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{DZA|vz|1}} || {{ku|25|16}} || {{ku|25|20}} || {{ku|21|25}} || {{ku|25|18}} || || '''{{ku|96|79}}''' || |- bgcolor=#D2D2D2 |18. august || align=right| '''{{SYC|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{SEN|vz|1}} || {{ku|25|22}} || {{ku|25|19}} || {{ku|25|13}} || || || '''{{ku|75|54}}''' || |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0 ;background:#ffffff ;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="30px"| Por !width="140px"| Štát !width="15px"| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width="15px"| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width="15px"| {{tooltip|P|Prehry}} !width="45px"| Sety !width="55px"| Lopty !width="35px"| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width="35px"| Body |-bgcolor=#AAAAFF |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|{{CMR|vz|1}} |3||3||0|| {{ku|9|2}} || {{ku|268|219}} || +49||'''6''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{DZA|vz|1}} |3||2||1|| {{ku|7|4}} || {{ku|250|227}} || +23||'''5''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. || align=left|{{SYC|vz|1}} |3||1||2|| {{ku|4|6}} || {{ku|206|223}} || −17||'''4''' |- bgcolor=#FFCCCC |4. || align=left|{{SEN|vz|1}} |3||0||3|| {{ku|1|9}} || {{ku|194|249}} || −55||'''3''' |} === Play off === {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff ;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width="80px" rowspan="2"|Dátum !width="150px" rowspan="2"|Družstvo 1 !rowspan=2 width=35px|Výsledok !width="150px" rowspan="2"|Družstvo 2 !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci |-bgcolor=#AAAAFF !width=35px|1 !width=35px|2 !width=35px|3 !width=35px|4 !width=35px|5 |- bgcolor=#87CEFF |colspan=11 align=left|'''Stretnutie o 7. miesto''' |- bgcolor=#e6e6e6 |20. august || align=right| '''{{SEN|vz|2}}''' || '''{{ku|2|3}}''' || align=left| {{COD|vz|1|KDR}} || {{ku|26|28}} || {{ku|22|25}} || {{ku|35|33}} || {{ku|25|18}} || {{ku|12|15}} || '''{{ku|120|119}}''' || |- bgcolor=#87CEFF |colspan=11 align=left|'''Stretnutie o 5. miesto''' |- bgcolor=#e6e6e6 |20. august || align=right| {{SYC|vz|2}} || '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{TUN|vz|1}}''' || {{ku|24|26}} || {{ku|18|25}} || {{ku|28|30}} || || || '''{{ku|70|81}}''' || |- bgcolor=#87CEFF |colspan=11 align=left|'''Semifinále''' |- bgcolor=#e6e6e6 |20. august || align=right| '''{{EGY|vz|2}}''' || '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{DZA|vz|1}} || {{ku|21|25}} || {{ku|25|19}} || {{ku|25|18}} || {{ku|18|25}} || {{ku|15|10}} || '''{{ku|104|97}}''' || |- bgcolor=#D2D2D2 |20. august || align=right| {{CMR|vz|2}} || '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{KEN|vz|1}}''' || {{ku|12|25}} || {{ku|17|25}} || {{ku|21|25}} || || || '''{{ku|50|75}}''' || |- bgcolor=#87CEFF |colspan=11 align=left|'''Stretnutie o 3. miesto''' |- bgcolor=#e6e6e6 |22. august || align=right| '''{{CMR|vz|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{DZA|vz|1}} || {{ku|25|22}} || {{ku|25|16}} || {{ku|20|25}} || {{ku|25|20}} || || '''{{ku|95|83}}''' || |- bgcolor=#87CEFF |colspan=11 align=left|'''Finále''' |- bgcolor=#e6e6e6 |23. august || align=right| '''{{EGY|vz|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{KEN|vz|1}} || {{ku|25|19}} || {{ku|22|25}} || {{ku|29|27}} || {{ku|25|19}} || || '''{{ku|101|90}}''' || |}<br> == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! Por. ! width=220|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| [[Súbor:Gold medal africa.svg|17px]] || {{EGY|vz|1}} | bgcolor=#CCFFCC| postup na Svetový pohár 2003 |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| [[Súbor:Silver medal africa.svg|17px]] || {{KEN|vz|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| [[Súbor:Bronze medal africa.svg|17px]] || {{CMR|vz|1}} |- | align="center"| 4. || {{DZA|vz|1}} |- | align="center"| 5. || {{TUN|vz|1}} |- | align="center"| 6. || {{SYC|vz|1}} |- | align="center"| 7. || {{COD|vz|1}} |- | align="center"| 8. || {{SEN|vz|1}} |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.cavb.org/ Oficiálna stránka Africkej volejbalovej konfederáce] {{eng icon}} * [http://volleyballkenya.org/ Oficiálna stránka Kenskej volejbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150623001641/http://volleyballkenya.org/ |date=2015-06-23 }} {{eng icon}} == Zdroje == * [https://web.archive.org/web/20090831002347/http://www.cavb.org/competitions/2003/2003_AFR_WOM_NATIONS_CHA.html Majstrovstvá Afriky 2003 na stránke Africkej volejbalovej konfederácie (archive.org)] {{eng icon}} * [http://www.todor66.com/volleyball/Africa/Women_2003.html Majstrovstvá Afriky 2003 na stránke todor66.com] {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Afriky vo volejbale}} }} [[Kategória:Volejbal v 2003]] [[Kategória:Majstrovstvá Afriky vo volejbale|Ženy]] [[Kategória:Športové podujatia v Keni|Volejbal]] j5prd1i0er5swyoe40nnllxcmaeo2uf 0 552699 8211507 7837355 2026-05-10T07:08:56Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211507 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Afriky vo volejbale žien | rok = 2005 | iný názov = | logo = Coat of arms of Nigeria.svg | veľkosť loga = 110px | popis loga = Znak Nigérie | usporiadateľ = Nigéria | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[8. september|8.]]{{--}}[[15. september]] [[2005]] | počet tímov = 8 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Keňa | počet titulov = 5 | zápasy = 18 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{TUN}} Nehal El Ghoolová | najužitočnejší hráč = {{EGY}} Tahani Tosonová | dejiská = [[Abuja]] | rok pred = 2003 | rok po = 2007 }} '''Majstrovstvá Afriky vo volejbale žien 2005''' boli v poradí 12. [[majstrovstvá Afriky vo volejbale]] žien, ktoré organizuje [[Africká volejbalová konfederácia]] (CAVB). Konali sa od [[8. september|8.]]{{--}}[[15. septembra]] [[2005]] v meste [[Abuja]], v [[Nigéria|Nigérii]], za účasti 8 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = 8 teams compete in the strongest ever competition |url = http://www.cavb.org/competitions/2005/2005Women_African_Nations_Championship______8.html |dátum vydania = 7.9.2005 |dátum prístupu = 15.6.2015 |vydavateľ = CAVB |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20081013111038/http://www.cavb.org/competitions/2005/2005Women_African_Nations_Championship______8.html |dátum archivácie = 2008-10-13 }}</ref> Turnaja sa malo pôvodne zúčastniť aj družstvo Mauríciusu. Nigéria bola organizátorom afrického šampionátu žien štvrtýkrát, predtým hostila toto podujatie v rokoch 1993, 1999 (oba v [[Lagos]]e) a 2001 (v [[Port Harcourt]]). Zápasy sa hrali v aréne [[Indoor Sports Hall National Stadium Abuja]], ktorá má kapacitu 3 000 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Nigeria and Kenya to Final Spot |url = http://www.cavb.org/competitions/2005/2005Women_African_Nations_Championship______3.html |dátum vydania = 13.9.2005 |dátum prístupu = 15.6.2015 |vydavateľ = panapress.com |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20081013110511/http://www.cavb.org/competitions/2005/2005Women_African_Nations_Championship______3.html |dátum archivácie = 2008-10-13 }}</ref> Svoj piaty titul získala {{KEN|vz}}, ktorá vo finálovom zápase zvíťazila nad domácou {{NGA|vz|0|Nigériou}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Kenya retains trophy |url = http://www.cavb.org/competitions/2005/2005Women_African_Nations_Championship______1.html |dátum vydania = 15.9.2005 |dátum prístupu = 15.6.2015 |vydavateľ = CAVB |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20081014120832/http://www.cavb.org/competitions/2005/2005Women_African_Nations_Championship______1.html |dátum archivácie = 2008-10-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Kenya wins African volleyball championship |url = http://www.panapress.com/Kenya-wins-African-volleyball-championship--13-573675-17-lang2-index.html |dátum vydania = 15.9.2005 |dátum prístupu = 15.6.2015 |vydavateľ = panapress.com |jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff ;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width="80px" rowspan="2"|Dátum !width="140px" rowspan="2"|Družstvo 1 !rowspan=2 width=35px|Výsledok !width="140px" rowspan="2"|Družstvo 2 !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci |-bgcolor=#AAAAFF !width=35px|1 !width=35px|2 !width=35px|3 !width=35px|4 !width=35px|5 |- bgcolor=#e6e6e6 |8. september || align=right| '''{{NGA|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{BWA|vz|1}} || {{ku|25|18}} || {{ku|25|19}} || {{ku|25|21}} || || || '''{{ku|75|58}}''' || 800 |- bgcolor=#D2D2D2 |9. september || align=right| {{CMR|vz|2}} || '''{{ku|2|3}}''' || align=left| '''{{TUN|vz|1}}''' || {{ku|22|25}} || {{ku|22|25}} || {{ku|25|14}} || {{ku|27|25}} || {{ku|14|16}} || '''{{ku|110|105}}''' || 300 |- bgcolor=#e6e6e6 |10. september || align=right| '''{{TUN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{BWA|vz|1}} || {{ku|25|12}} || {{ku|25|7}} || {{ku|25|20}} || || || '''{{ku|75|39}}''' || 200 |- bgcolor=#D2D2D2 |10. september || align=right| '''{{NGA|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{CMR|vz|1}} || {{ku|25|17}} || {{ku|25|15}} || {{ku|25|14}} || || || '''{{ku|75|46}}''' || 600 |- bgcolor=#e6e6e6 |11. september || align=right| '''{{CMR|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{BWA|vz|1}} || {{ku|25|14}} || {{ku|25|15}} || {{ku|25|14}} || || || '''{{ku|75|46}}''' || |- bgcolor=#D2D2D2 |11. september || align=right| '''{{NGA|vz|2}}''' || '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{TUN|vz|1}} || {{ku||}} || {{ku||}} || {{ku||}} || {{ku||}} || {{ku||}} || '''{{ku|109|100}}''' || |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0 ;background:#ffffff ;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="20px"| Por !width="150px"| Štát !width="15px"| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width="15px"| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width="15px"| {{tooltip|P|Prehry}} !width="45px"| Sety !width="55px"| Lopty !width="35px"| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width="35px"| Body |-bgcolor=#AAAAFF |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|{{NGA|vz|1}} |3||3||0|| {{ku|9|2}} || {{ku|259|204}} || +55||'''6''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{TUN|vz|1}} |3||2||1|| {{ku|8|5}} || {{ku|280|258}} || +22||'''5''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. || align=left|{{CMR|vz|1}} |3||1||2|| {{ku|5|6}} || {{ku|231|234}} || −3||'''4''' |- bgcolor=#FFCCCC |4. || align=left|{{BWA|vz|1}} |3||0||3|| {{ku|0|9}} || {{ku|151|225}} || −74||'''3''' |} ==== Skupina B ==== {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff ;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width="80px" rowspan="2"|Dátum !width="140px" rowspan="2"|Družstvo 1 !rowspan=2 width=35px|Výsledok !width="140px" rowspan="2"|Družstvo 2 !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci |-bgcolor=#AAAAFF !width=35px|1 !width=35px|2 !width=35px|3 !width=35px|4 !width=35px|5 |- bgcolor=#e6e6e6 |9. september || align=right| '''{{EGY|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{CIV|vz|1}} || {{ku|25|4}} || {{ku|25|10}} || {{ku|25|10}} || {{ku||}} || || '''{{ku|75|24}}''' || 100 |- bgcolor=#D2D2D2 |9. september || align=right| '''{{KEN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{MAR|vz|1}} || {{ku|25|12}} || {{ku|25|11}} || {{ku|26|24}} || || || '''{{ku|76|47}}''' || 500 |- bgcolor=#e6e6e6 |10. september || align=right| '''{{MAR|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{CIV|vz|1}} || {{ku|25|9}} || {{ku|25|8}} || {{ku|25|9}} || || || '''{{ku|75|26}}''' || 500 |- bgcolor=#D2D2D2 |10. september || align=right| '''{{KEN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{EGY|vz|1}} || {{ku|25|16}} || {{ku|28|30}} || {{ku|25|20}} || {{ku|25|19}} || || '''{{ku|103|85}}''' || 500 |- bgcolor=#e6e6e6 |11. september || align=right| '''{{KEN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{CIV|vz|1}} || {{ku||}} || {{ku||}} || {{ku||}} || || || '''{{ku|75|20}}''' || |- bgcolor=#D2D2D2 |11. september || align=right| '''{{EGY|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{MAR|vz|1}} || {{ku||}} || {{ku||}} || {{ku||}} || || || '''{{ku|75|49}}''' || |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0 ;background:#ffffff ;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="20px"| Por !width="140px"| Štát !width="15px"| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width="15px"| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width="15px"| {{tooltip|P|Prehry}} !width="45px"| Sety !width="55px"| Lopty !width="35px"| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width="35px"| Body |-bgcolor=#AAAAFF |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|{{KEN|vz|1}} |3||3||0|| {{ku|9|1}} || {{ku|254|152}} || +102||'''6''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{EGY|vz|1}} |3||2||1|| {{ku|7|3}} || {{ku|235|176}} || +59||'''5''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. || align=left|{{MAR|vz|1}} |3||1||2|| {{ku|3|6}} || {{ku|171|177}} || −6||'''4''' |- bgcolor=#FFCCCC |4. || align=left|{{CIV|vz|1}} |3||0||3|| {{ku|0|9}} || {{ku|70|225}} || −155||'''3''' |} === Play off === {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff ;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width="80px" rowspan="2"|Dátum !width="150px" rowspan="2"|Družstvo 1 !rowspan=2 width=35px|Výsledok !width="150px" rowspan="2"|Družstvo 2 !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci |-bgcolor=#AAAAFF !width=35px|1 !width=35px|2 !width=35px|3 !width=35px|4 !width=35px|5 |- bgcolor=#87CEFF |colspan=11 align=left|'''Stretnutie o 7. miesto''' |- bgcolor=#e6e6e6 |13. september || align=right| '''{{BWA|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{CIV|vz|1}} || {{ku|25|9}} || {{ku|25|16}} || {{ku|25|12}} || || || '''{{ku|75|37}}''' || |- bgcolor=#87CEFF |colspan=11 align=left|'''Stretnutie o 5. miesto''' |- bgcolor=#e6e6e6 |13. september || align=right| '''{{CMR|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{MAR|vz|1}} || {{ku|25|20}} || {{ku|25|12}} || {{ku|25|20}} || || || '''{{ku|75|52}}''' || |- bgcolor=#87CEFF |colspan=11 align=left|'''Semifinále''' |- bgcolor=#e6e6e6 |13. september || align=right| '''{{KEN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{TUN|vz|1}} || {{ku|25|15}} || {{ku|21|25}} || {{ku|20|25}} || {{ku|25|10}} || {{ku|15|13}} || '''{{ku|106|88}}''' || |- bgcolor=#D2D2D2 |13. september || align=right| '''{{NGA|vz|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{EGY|vz|1}} || {{ku|25|17}} || {{ku|20|25}} || {{ku|25|23}} || {{ku|26|24}} || || '''{{ku|96|89}}''' || |- bgcolor=#87CEFF |colspan=11 align=left|'''Stretnutie o 3. miesto''' |- bgcolor=#e6e6e6 |14. september || align=right| '''{{EGY|vz|2}}''' || '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{TUN|vz|1}} || {{ku|22|25}} || {{ku|25|27}} || {{ku|25|21}} || {{ku|25|17}} || {{ku|15|9}} || '''{{ku|112|99}}''' || |- bgcolor=#87CEFF |colspan=11 align=left|'''Finále''' |- bgcolor=#e6e6e6 |15. september || align=right| '''{{KEN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{NGA|vz|1}} || {{ku|19|25}} || {{ku|25|22}} || {{ku|25|21}} || {{ku|25|18}} || || '''{{ku|94|86}}''' || |}<br> == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=150|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| [[Súbor:Gold medal africa.svg|17px]] || {{KEN|vz|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| [[Súbor:Silver medal africa.svg|17px]] || {{NGA|vz|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| [[Súbor:Bronze medal africa.svg|17px]] || {{EGY|vz|1}} |- | align="center"| 4. || {{TUN|vz|1}} |- | align="center"| 5. || {{CMR|vz|1}} |- | align="center"| 6. || {{MAR|vz|1}} |- | align="center"| 7. || {{BWA|vz|1}} |- | align="center"| 8. || {{CIV|vz|1}} |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.cavb.org/ Oficiálna stránka Africkej volejbalovej konfederáce] {{eng icon}} == Zdroje == * [https://web.archive.org/web/20090831002352/http://www.cavb.org/competitions/2005/2005Women_African_Nations_Championship.html Majstrovstvá Afriky 2005 na stránke Africkej volejbalovej konfederácie (archive.org)] {{eng icon}} * [http://www.todor66.com/volleyball/Africa/Women_2005.html Majstrovstvá Afriky 2005 na stránke todor66.com] {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Afriky vo volejbale}} }} [[Kategória:Volejbal v 2005]] [[Kategória:Majstrovstvá Afriky vo volejbale|Ženy]] [[Kategória:Športové podujatia v Nigérii|Volejbal]] fqswd3op32kv24mv94ohgpmnc58kkuv 0 552711 8211508 7825988 2026-05-10T07:12:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211508 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Afriky vo volejbale žien | rok = 2007 | iný názov = | logo = Coat of Arms of Nairobi.svg | veľkosť loga = 100px | popis loga = Znak Nairobi | usporiadateľ = Keňa | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[5. september|5.]]{{--}}[[11. september]] [[2007]] | počet tímov = 10 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Keňa | počet titulov = 6 | zápasy = 24 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{TUN}} Nihel Goulová | najužitočnejší hráč = {{KEN}} Dorcas Ndasabaová | dejiská = [[Nairobi]] | rok pred = 2005 | rok po = 2009 }} '''Majstrovstvá Afriky vo volejbale žien 2007''' boli v poradí 13. [[majstrovstvá Afriky vo volejbale]] žien, ktoré organizuje [[Africká volejbalová konfederácia]] (CAVB). Konali sa od [[5. september|5.]]{{--}}[[11. septembra]] [[2007]] v [[Nairobi]], v [[Keňa|Keni]], za účasti 10 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Kenya Hosts the competition instead of Uganda |url = http://www.cavb.org/2007/08/09.html |dátum vydania = 9.8.2007 |dátum prístupu = 16.6.2015 |vydavateľ = CAVB |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20070906104824/http://www.cavb.org/2007/08/09.html |dátum archivácie = 2007-09-06 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = 10 teams compete for a World Cup slot |url = http://www.cavb.org/2007_WAN_Championship/Kenya01.html |dátum vydania = 4.9.2007 |dátum prístupu = 16.6.2015 |vydavateľ = CAVB |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20120324012904/http://www.cavb.org/2007_WAN_Championship/Kenya01.html |dátum archivácie = 2012-03-24 }}</ref> Turnaja sa nezúčastnili pôvodne plánované družstvá Konžskej demokratickej republiky, Maurícia, Nigérie a Seychel.<ref name=kenya/> Nováčikmi turnaja boli družstvá Rwandy a Ugandy. Keňa bola organizátorom afrického šampionátu žien druhýkrát, predtým hostila toto podujatie v roku 2003, rovnako v Nairobi. Zápasy sa hrali v aréne [[Kasarani Moi International Sports Center]], ktorá má kapacitu 5 000 divákov.<ref name=kenya>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Kenya starts preparations to host Africa Cup of Nations – Women |url = http://www.cavb.org/2007/08/12.html |dátum vydania = 22.8.2007 |dátum prístupu = 16.6.2015 |vydavateľ = panapress.com |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20070906104945/http://www.cavb.org/2007/08/12.html |dátum archivácie = 2007-09-06 }}</ref> Titul obhájila domáca {{KEN|vz}}, ktorá vo finálovom zápase zvíťazila nad {{DZA|vz|0|Alžírskom}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Kenya Wins the trophy and secured World Cup Berth |url = http://www.cavb.org/2007_WAN_Championship/Kenya08.html |dátum vydania = 11.9.2007 |dátum prístupu = 16.6.2015 |vydavateľ = CAVB |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20120324013103/http://www.cavb.org/2007_WAN_Championship/Kenya08.html |dátum archivácie = 2012-03-24 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Kenya beats Algeria to get Volleyball World Cup berth |url = http://www.panapress.com/Kenya-beats-Algeria-to-get-Volleyball-World-Cup-berth--13-507798-18-lang1-index.html |dátum vydania = 12.9.2007 |dátum prístupu = 16.6.2015 |vydavateľ = panapress.com |jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Majstrovstvá zároveň slúžili ako kvalifikácia afrických družstiev na [[Svetový pohár vo volejbale|Svetový pohár]] 2007, ktorý sa uskutočnil v [[Japonsko|Japonsku]]. Kvalifikovalo sa naň iba víťazné družstvo.<ref name=kenya/> == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff ;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width="90px" rowspan="2"|Dátum !width="140px" rowspan="2"|Družstvo 1 !rowspan=2 width=35px|Výsledok !width="140px" rowspan="2"|Družstvo 2 !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci |-bgcolor=#AAAAFF !width=35px|1 !width=35px|2 !width=35px|3 !width=35px|4 !width=35px|5 |- bgcolor=#e6e6e6 |5. september || align=right| '''{{DZA|vz|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{CMR|vz|1}} || {{ku|25|20}} || {{ku|25|20}} || {{ku|23|25}} || {{ku|25|11}} || || '''{{ku|98|76}}''' || 150 |- bgcolor=#D2D2D2 |5. september || align=right| '''{{KEN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{BWA|vz|1}} || {{ku|25|10}} || {{ku|25|14}} || {{ku|25|16}} || || || '''{{ku|75|40}}''' || 300 |- bgcolor=#e6e6e6 |6. september || align=right| '''{{CMR|vz|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{BWA|vz|1}} || {{ku|21|25}} || {{ku|25|6}} || {{ku|25|17}} || {{ku|25|22}} || || '''{{ku|96|70}}''' || 120 |- bgcolor=#D2D2D2 |6. september || align=right| '''{{KEN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{UGA|vz|1}} || {{ku|25|20}} || {{ku|25|12}} || {{ku|25|7}} || || || '''{{ku|75|39}}''' || 500 |- bgcolor=#e6e6e6 |7. september || align=right| '''{{DZA|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{BWA|vz|1}} || {{ku|25|17}} || {{ku|25|21}} || {{ku|25|18}} || || || '''{{ku|75|55}}''' || 100 |- bgcolor=#D2D2D2 |7. september || align=right| '''{{CMR|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{UGA|vz|1}} || {{ku|25|16}} || {{ku|25|14}} || {{ku|25|15}} || || || '''{{ku|75|45}}''' || 300 |- bgcolor=#e6e6e6 |8. september || align=right| '''{{DZA|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{UGA|vz|1}} || {{ku|25|22}} || {{ku|25|21}} || {{ku|25|15}} || || || '''{{ku|75|58}}''' || 120 |- bgcolor=#D2D2D2 |8. september || align=right| '''{{KEN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{CMR|vz|1}} || {{ku|25|12}} || {{ku|25|13}} || {{ku|25|18}} || || || '''{{ku|75|43}}''' || 2 000 |- bgcolor=#e6e6e6 |9. september || align=right| '''{{BWA|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{UGA|vz|1}} || {{ku|27|25}} || {{ku|25|23}} || {{ku|25|19}} || || || '''{{ku|77|67}}''' || 80 |- bgcolor=#D2D2D2 |9. september || align=right| '''{{KEN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{DZA|vz|1}} || {{ku|25|22}} || {{ku|25|22}} || {{ku|25|15}} || || || '''{{ku|75|59}}''' || 3 500 |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0 ;background:#ffffff ;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="20px"| Por !width="150px"| Štát !width="15px"| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width="15px"| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width="15px"| {{tooltip|P|Prehry}} !width="45px"| Sety !width="55px"| Lopty !width="35px"| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width="35px"| Body |-bgcolor=#AAAAFF |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|{{KEN|vz|1}} |4||4||0|| {{ku|12|0}} || {{ku|300|177}} || +123||'''8''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{DZA|vz|1}} |4||3||1|| {{ku|9|4}} || {{ku|305|265}} || +40||'''7''' |- bgcolor=#eeeeee |3. || align=left|{{CMR|vz|1}} |4||2||2|| {{ku|7|7}} || {{ku|288|289}} || −1||'''6''' |- bgcolor=#eeeeee |4. || align=left|{{BWA|vz|1}} |4||1||3|| {{ku|4|9}} || {{ku|243|313}} || −70||'''5''' |- bgcolor=#eeeeee |5. || align=left|{{UGA|vz|1}} |4||0||4|| {{ku|0|12}} || {{ku|210|302}} || −92||'''4''' |} ==== Skupina B ==== {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff ;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width="90px" rowspan="2"|Dátum !width="140px" rowspan="2"|Družstvo 1 !rowspan=2 width=35px|Výsledok !width="140px" rowspan="2"|Družstvo 2 !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci |-bgcolor=#AAAAFF !width=35px|1 !width=35px|2 !width=35px|3 !width=35px|4 !width=35px|5 |- bgcolor=#e6e6e6 |5. september || align=right| '''{{SEN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{RWA|vz|1}} || {{ku|25|11}} || {{ku|28|26}} || {{ku|25|11}} || || || '''{{ku|78|58}}''' || 100 |- bgcolor=#D2D2D2 |5. september || align=right| '''{{TUN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ZAF|vz|1}} || {{ku|25|13}} || {{ku|25|14}} || {{ku|25|9}} || || || '''{{ku|75|36}}''' || 150 |- bgcolor=#e6e6e6 |6. september || align=right| '''{{ZAF|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{RWA|vz|1}} || {{ku|25|19}} || {{ku|25|17}} || {{ku|25|14}} || || || '''{{ku|75|50}}''' || 100 |- bgcolor=#D2D2D2 |6. september || align=right| '''{{EGY|vz|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{SEN|vz|1}} || {{ku|25|22}} || {{ku|30|28}} || {{ku|27|29}} || {{ku|25|21}} || || '''{{ku|107|100}}''' || 300 |- bgcolor=#e6e6e6 |7. september || align=right| '''{{EGY|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ZAF|vz|1}} || {{ku|25|15}} || {{ku|25|17}} || {{ku|25|18}} || || || '''{{ku|75|50}}''' || 150 |- bgcolor=#D2D2D2 |7. september || align=right| '''{{TUN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{RWA|vz|1}} || {{ku|25|17}} || {{ku|25|10}} || {{ku|25|12}} || || || '''{{ku|75|39}}''' || 300 |- bgcolor=#e6e6e6 |8. september || align=right| '''{{SEN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ZAF|vz|1}} || {{ku|25|21}} || {{ku|25|17}} || {{ku|25|18}} || || || '''{{ku|75|56}}''' || 250 |- bgcolor=#D2D2D2 |8. september || align=right| '''{{EGY|vz|2}}''' || '''{{ku|1|3}}''' || align=left| {{TUN|vz|1}} || {{ku|24|26}} || {{ku|25|19}} || {{ku|26|28}} || {{ku|21|25}} || || '''{{ku|96|98}}''' || 1 200 |- bgcolor=#e6e6e6 |9. september || align=right| '''{{TUN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{SEN|vz|1}} || {{ku|24|26}} || {{ku|26|24}} || {{ku|25|15}} || {{ku|25|22}} || || '''{{ku|10|87}}''' || 150 |- bgcolor=#D2D2D2 |9. september || align=right| '''{{EGY|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{RWA|vz|1}} || {{ku|25|7}} || {{ku|25|18}} || {{ku|25|8}} || || || '''{{ku|75|33}}''' || 500 |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0 ;background:#ffffff ;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="20px"| Por !width="140px"| Štát !width="15px"| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width="15px"| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width="15px"| {{tooltip|P|Prehry}} !width="45px"| Sety !width="55px"| Lopty !width="35px"| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width="35px"| Body |-bgcolor=#AAAAFF |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|{{TUN|vz|1}} |4||4||0|| {{ku|12|2}} || {{ku|348|256}} || +92||'''8''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{EGY|vz|1}} |4||3||1|| {{ku|10|4}} || {{ku|353|272}} || +81||'''7''' |- bgcolor=#eeeeee |3. || align=left|{{SEN|vz|1}} |4||2||2|| {{ku|8|6}} || {{ku|340|322}} || +18||'''6''' |- bgcolor=#eeeeee |4. || align=left|{{ZAF|vz|1}} |4||1||3|| {{ku|3|9}} || {{ku|206|275}} || −69||'''5''' |- bgcolor=#eeeeee |5. || align=left|{{RWA|vz|1}} |4||0||4|| {{ku|0|12}} || {{ku|181|303}} || −122||'''4''' |} === Play off === {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff ;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width="90px" rowspan="2"|Dátum !width="150px" rowspan="2"|Družstvo 1 !rowspan=2 width=35px|Výsledok !width="150px" rowspan="2"|Družstvo 2 !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci |-bgcolor=#AAAAFF !width=35px|1 !width=35px|2 !width=35px|3 !width=35px|4 !width=35px|5 |- bgcolor=#87CEFF |colspan=11 align=left|'''Semifinále''' |- bgcolor=#e6e6e6 |10. september || align=right| {{TUN|vz|2}} || '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{DZA|vz|1}}''' || {{ku|25|21}} || {{ku|21|25}} || {{ku|23|25}} || {{ku|18|25}} || || '''{{ku|87|96}}''' || |- bgcolor=#D2D2D2 |10. september || align=right| '''{{KEN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{EGY|vz|1}} || {{ku|25|22}} || {{ku|25|9}} || {{ku|25|21}} || || || '''{{ku|75|43}}''' || |- bgcolor=#87CEFF |colspan=11 align=left|'''Stretnutie o 3. miesto''' |- bgcolor=#e6e6e6 |11. september || align=right| '''{{TUN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{EGY|vz|1}} || {{ku|18|25}} || {{ku|25|23}} || {{ku|25|21}} || {{ku|26|24}} || || '''{{ku|94|93}}''' || |- bgcolor=#87CEFF |colspan=11 align=left|'''Finále''' |- bgcolor=#e6e6e6 |11. september || align=right| '''{{KEN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{DZA|vz|1}} || {{ku|25|23}} || {{ku|25|22}} || {{ku|25|23}} || || || '''{{ku|75|68}}''' || 5 000 |}<br> == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| [[Súbor:Gold medal africa.svg|17px]] || {{KEN|vz|1}} | bgcolor=#CCFFCC| postup na Svetový pohár 2007 |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| [[Súbor:Silver medal africa.svg|17px]] || {{DZA|vz|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| [[Súbor:Bronze medal africa.svg|17px]] || {{TUN|vz|1}} |- | align="center"| 4. || {{EGY|vz|1}} |- | align="center"| 5. || {{SEN|vz|1}} |- | align="center"| 6. || {{CMR|vz|1}} |- | align="center"| 7. || {{BWA|vz|1}} |- | align="center"| 8. || {{ZAF|vz|1}} |- | align="center"| 9. || {{UGA|vz|1}} |- | align="center"| 10. || {{RWA|vz|1}} |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.cavb.org/ Oficiálna stránka Africkej volejbalovej konfederáce] {{eng icon}} * [http://volleyballkenya.org/ Oficiálna stránka Kenskej volejbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150623001641/http://volleyballkenya.org/ |date=2015-06-23 }} {{eng icon}} == Zdroje == * [https://web.archive.org/web/20120324012855/http://www.cavb.org/2007_WAN_Championship/Results.html Majstrovstvá Afriky 2007 na stránke Africkej volejbalovej konfederácie (archive.org)] {{eng icon}} * [http://www.todor66.com/volleyball/Africa/Women_2007.html Majstrovstvá Afriky 2007 na stránke todor66.com] {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Afriky vo volejbale}} }} [[Kategória:Volejbal v 2007]] [[Kategória:Majstrovstvá Afriky vo volejbale|Ženy]] [[Kategória:Športové podujatia v Keni|Volejbal]] gyek86k6s9i25weskx032r1guwueuld 0 552756 8211509 7821111 2026-05-10T07:16:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211509 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Afriky vo volejbale žien | rok = 2009 | iný názov = | logo = Blida_Coat_of_Arms_(French_Algeria).svg | veľkosť loga = 90px | popis loga = Znak Blidy | usporiadateľ = Alžírsko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[3. október|3.]]{{--}}[[8. október]] [[2009]] | počet tímov = 6 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Alžírsko | počet titulov = 1 | zápasy = 15 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{DZA}} Lydia Oulmouová | najužitočnejší hráč = {{DZA}} Lydia Oulmouová | dejiská = [[Blida]] | rok pred = 2007 | rok po = 2011 }} '''Majstrovstvá Afriky vo volejbale žien 2009''' boli v poradí 14. [[majstrovstvá Afriky vo volejbale]] žien, ktoré organizuje [[Africká volejbalová konfederácia]] (CAVB). Konali sa od [[3. október|3.]]{{--}}[[8. októbra]] [[2009]] v [[Blida|Blide]], v [[Alžírsko|Alžírsku]], za účasti 6 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = En prévision du championnat d'Afrique: Intense préparation pour l'EN féminine | url = http://www.djazairess.com/fr/lqo/5126040 | dátum vydania = 3.9.2009 | dátum prístupu = 16.6.2015 | vydavateľ = djazairess.com | jazyk = francúzsky }}</ref> Turnaja sa nezúčastnili pôvodne plánované družstvá Kene, Konžskej demokratickej republiky a Sudánu. Keňa sa nezúčastnila kvôli finančným problémom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Cash-strapped Kenyan volleyballers out of African Championships |url = http://www.panapress.com/Cash-strapped-Kenyan-volleyballers-out-of-African-Championships--13-528871-18-lang2-index.html |dátum vydania = 24.9.2009 |dátum prístupu = 17.6.2015 |vydavateľ = panapress.com |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160305070747/http://www.panapress.com/Cash-strapped-Kenyan-volleyballers-out-of-African-Championships--13-528871-18-lang2-index.html |dátum archivácie = 2016-03-05 }}</ref> Zápasy sa hrali v aréne [[Salle omnisports Hocine Chalane de Blida]], ktorá má kapacitu 5 000 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 13ème Championnat d'Afrique dames: C'est parti hier à Blida | url = http://www.lequotidien-oran.com/index.php?news=5127284 | dátum vydania = 4.10.2009 | dátum prístupu = 17.6.2015 | vydavateľ = lequotidien-oran.com | jazyk = francúzsky }}</ref> Titul získalo domáce {{DZA|vz}}, ktoré vyhralo šesťčlennú skupinu pred {{TUN|vz|0|Tuniskom}} a {{CMR|vz|0|Kamerunom}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Volley-ball féminin: l'Algérie remporte son 1er titre de champion d'Afrique |url = http://www.tsa-algerie.com/sport/volley-ball-feminin-l-algerie-remporte-son-1er-titre-de_8003.html |dátum vydania = 8.10.2009 |dátum prístupu = 17.6.2015 |vydavateľ = tsa-algerie.com |jazyk = francúzsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20091011103338/http://www.tsa-algerie.com/sport/volley-ball-feminin-l-algerie-remporte-son-1er-titre-de_8003.html |dátum archivácie = 2009-10-11 }}</ref> == Výsledky == {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff ;text-align:center" width=750 |-bgcolor=#AAAAFF !width="80px" rowspan="2"|Dátum !width="140px" rowspan="2"|Družstvo 1 !rowspan=2 width=35px|Výsledok !width="140px" rowspan="2"|Družstvo 2 !colspan=5|Sety !rowspan=2|Lopty spolu !rowspan=2|Diváci |-bgcolor=#AAAAFF !width=35px|1 !width=35px|2 !width=35px|3 !width=35px|4 !width=35px|5 |- bgcolor=#e6e6e6 |3. október || align=right| '''{{SEN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{BWA|vz|1}} || {{ku|18|25}} || {{ku|25|18}} || {{ku|26|24}} || {{ku|25|21}} || || '''{{ku|94|88}}''' || |- bgcolor=#D2D2D2 |3. október || align=right| '''{{TUN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{MAR|vz|1}} || {{ku|25|17}} || {{ku|25|9}} || {{ku|25|16}} || || || '''{{ku|75|42}}''' || |- bgcolor=#e6e6e6 |3. október || align=right| '''{{DZA|vz|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{CMR|vz|1}} || {{ku|20|25}} || {{ku|25|13}} || {{ku|25|18}} || {{ku|28|26}} || || '''{{ku|98|82}}''' || |- bgcolor=#D2D2D2 |4. október || align=right| {{CMR|vz|2}} || '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{TUN|vz|1}}''' || {{ku|25|20}} || {{ku|21|25}} || {{ku|15|25}} || {{ku|17|25}} || || '''{{ku|78|95}}''' || |- bgcolor=#e6e6e6 |4. október || align=right| '''{{BWA|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{MAR|vz|1}} || {{ku|25|19}} || {{ku|25|23}} || {{ku|25|20}} || || || '''{{ku|75|62}}''' || |- bgcolor=#D2D2D2 |4. október || align=right| '''{{DZA|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{SEN|vz|1}} || {{ku|25|13}} || {{ku|25|19}} || {{ku|25|14}} || || || '''{{ku|75|46}}''' || |- bgcolor=#e6e6e6 |5. október || align=right| '''{{TUN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{BWA|vz|1}} || {{ku|25|14}} || {{ku|25|14}} || {{ku|25|16}} || || || '''{{ku|75|44}}''' || |- bgcolor=#D2D2D2 |5. október || align=right| '''{{CMR|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{SEN|vz|1}} || {{ku|25|18}} || {{ku|25|19}} || {{ku|25|14}} || || || '''{{ku|75|51}}''' || |- bgcolor=#e6e6e6 |5. október || align=right| '''{{DZA|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{MAR|vz|1}} || {{ku|25|11}} || {{ku|25|19}} || {{ku|25|11}} || || || '''{{ku|75|41}}''' || |- bgcolor=#D2D2D2 |7. október || align=right| '''{{SEN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{MAR|vz|1}} || {{ku|18|25}} || {{ku|25|17}} || {{ku|25|20}} || {{ku|25|21}} || || '''{{ku|93|83}}''' || |- bgcolor=#e6e6e6 |7. október || align=right| '''{{CMR|vz|2}}''' || '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{BWA|vz|1}} || {{ku|25|21}} || {{ku|22|25}} || {{ku|25|22}} || {{ku|25|22}} || || '''{{ku|97|90}}''' || |- bgcolor=#D2D2D2 |7. október || align=right| '''{{DZA|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{TUN|vz|1}} || {{ku|25|21}} || {{ku|25|17}} || {{ku|25|15}} || || || '''{{ku|75|53}}''' || |- bgcolor=#e6e6e6 |8. október || align=right| '''{{CMR|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{MAR|vz|1}} || {{ku|25|13}} || {{ku|25|10}} || {{ku|25|21}} || || || '''{{ku|75|44}}''' || |- bgcolor=#D2D2D2 |8. október || align=right| '''{{TUN|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{SEN|vz|1}} || {{ku|25|14}} || {{ku|25|19}} || {{ku|25|18}} || || || '''{{ku|75|51}}''' || |- bgcolor=#e6e6e6 |8. október || align=right| '''{{DZA|vz|2}}''' || '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{BWA|vz|1}} || {{ku|25|19}} || {{ku|25|8}} || {{ku|25|11}} || || || '''{{ku|75|38}}''' || |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0 ;background:#ffffff ;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width="20px"| Por !width="140px"| Štát !width="15px"| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width="15px"| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width="15px"| {{tooltip|P|Prehry}} !width="45px"| Sety !width="55px"| Lopty !width="35px"| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width="35px"| Body |-bgcolor=#AAAAFF |- bgcolor=#eeeeee |1. || align=left|{{DZA|vz|1}} |5||5||0|| {{ku|15|1}} || {{ku|398|260}} || +138||'''10''' |- bgcolor=#eeeeee |2. || align=left|{{TUN|vz|1}} |5||4||1|| {{ku|12|4}} || {{ku|373|290}} || +83||'''9''' |- bgcolor=#eeeeee |3. || align=left|{{CMR|vz|1}} |5||3||2|| {{ku|11|7}} || {{ku|407|378}} || +29||'''8''' |- bgcolor=#eeeeee |4. || align=left|{{SEN|vz|1}} |5||2||3|| {{ku|6|11}} || {{ku|335|396}} || −61||'''7''' |- bgcolor=#eeeeee |5. || align=left|{{BWA|vz|1}} |5||1||4|| {{ku|5|12}} || {{ku|335|403}} || −68||'''6''' |- bgcolor=#eeeeee |6. || align=left|{{MAR|vz|1}} |5||0||5|| {{ku|1|15}} || {{ku|272|393}} || −121||'''5''' |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| [[Súbor:Gold medal africa.svg|17px]] || {{DZA|vz|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| [[Súbor:Silver medal africa.svg|17px]] || {{TUN|vz|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| [[Súbor:Bronze medal africa.svg|17px]] || {{CMR|vz|1}} |- | align="center"| 4. || {{SEN|vz|1}} |- | align="center"| 5. || {{BWA|vz|1}} |- | align="center"| 6. || {{MAR|vz|1}} |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.cavb.org/ Oficiálna stránka Africkej volejbalovej konfederáce] {{eng icon}} * [http://www.afvb.org Oficiálna stránka Alžírskej volejbalovej federácie] {{fra icon}} == Zdroje == * [http://www.todor66.com/volleyball/Africa/Women_2009.html Majstrovstvá Afriky 2009 na stránke todor66.com] {{eng icon}} * [http://www.goalzz.com/main.aspx?c=5200 Majstrovstvá Afriky 2009 na stránke goalzz.com] {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Afriky vo volejbale}} }} [[Kategória:Volejbal v 2009]] [[Kategória:Majstrovstvá Afriky vo volejbale|Ženy]] [[Kategória:Športové podujatia v Alžírsku|Volejbal]] [[Kategória:2009 v Alžírsku]] iokcg39aorp3jg7xvdc5ojp0mtsbabh 0 553195 8211518 7867120 2026-05-10T08:12:35Z ~2026-28147-00 294384 S 8211518 wikitext text/x-wiki '''Mormonizmus''' je sekta ktorá je zlá je podobná kresťanstu neverte v nu v ziadnom prípade dakujemá: == Zdroj == {{Preklad|cs|Mormonismus|12680709}} {{náboženský výhonok}} [[Kategória:Mormonizmus| ]] [[Kategória:Náboženské smery]] f91jikd0nx1n48nga7x3xcfjhgmslr3 8211519 8211518 2026-05-10T08:14:14Z ~2026-28147-00 294384 Zmente 8211519 wikitext text/x-wiki '''Mormonizmus''' je to duchovný smer == Zdroj == {{Preklad|cs|Mormonismus|12680709}} {{náboženský výhonok}} [[Kategória:Mormonizmus| ]] [[Kategória:Náboženské smery]] ogigknexeimg7pgq5afsyqd4ci1n8b2 8211520 8211519 2026-05-10T08:14:24Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28147-00|~2026-28147-00]] ([[User_talk:~2026-28147-00|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 178.40.240.49 7867120 wikitext text/x-wiki '''Mormonizmus''' je duchovný smer niekoľkých rôznych kresťanských cirkví spojených s postavou „proroka“ [[Joseph Smith|Josepha Smitha]] alebo s jeho dielom [[Kniha Mormónova|Kniha Mormonova]]. V súčasnosti sú dominantné predovšetkým 3 mormónske spoločenstvá: * [[Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní]] (''nazývaná aj LDS – Latter-day Saints / Svätí posledných dní)'' – považuje sa za jedinú cirkev, ktorá má v súčasnosti kňazskú právomoc od Boha * [[Kristova komunita]] (''RLDS – reorganizovaná LDS'') – nepovažuje sa za jedinú pravú cirkev, radšej na seba nazerá ako na kresťanskú komunitu * FLDS (''fundamentalistická LDS'') – najväčšia [[Polygamia|polygamná]] mormónska cirkev v dnešných USA. Odštiepila sa od cirkvi LDS počas éry Wilforda Woodruffa, ktorý ustúpil americkej vláde a vzdal sa plurálneho manželstva. == Zdroj == {{Preklad|cs|Mormonismus|12680709}} {{náboženský výhonok}} [[Kategória:Mormonizmus| ]] [[Kategória:Náboženské smery]] dq9oown9hervsplp9rgbal68ga5gtlq 0 554243 8211273 6107967 2026-05-09T18:21:00Z ~2026-27065-36 293875 8211273 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo |názov = Nieciecza |iný názov = |typ = [[Dedina (všeobecne)|dedina]] |znak = |vlajka = |obrázok = |popis = |štát = Poľsko |región = [[Malopoľské vojvodstvo|Malopoľské]] |región typ = Vojvodstvo |podregión = [[Powiat tarnowski|Tarnów]] |podregión typ = Okres |podregión1 = [[gmina Żabno|Żabno]] |podregión1 typ = Gmina |nadmorská výška = |zemepisná šírka = 50,15 |zemepisná dĺžka = 20,85 |rozloha = |obyvateľov = 750 |obyvateľov dátum = 2012 |obyvateľov zdroj = |starosta = |PSČ = |predvoľba = |mapa = |mapa popis = |lokátor = auto |lokátor1 = |mapa1 popis = |web = |commons = |poznámky = }} '''Nieciecza''' je [[Dedina (všeobecne)|dedina]] v Poľsku. Nachádza sa v severovýchodnej časti [[Malopoľské vojvodstvo|Malopoľského vojvodstva]] v [[gmina Żabno|gmine Żabno]] a v [[Powiat tarnowski|okrese Tarnów]]. Podľa údajov z roku [[2012]] mala 750 obyvateľov. Nieciecza sa stala známou predovšetkým vďaka [[futbal]]u. Tamojší klub [[Bruk-Bet Termalica Nieciecza]] postúpil v roku [[2015]] do najvyššej poľskej súťaže [[Ekstraklasa|Ekstraklasy]]. Podľa mediálnych informácii ide o najmenšiu obec v [[Európa|Európe]], aká kedy hrala najvyššiu ligovú súťaž.<ref>Komentár počas televízného prenosu zo zápasu 1. kola [[Ekstraklasa|Ekstraklasy]] 2015/2016 [[Piast Gliwice]] – [[Termalica Bruk-Bet Nieciecza]] na kanáli [[Eurosport]] 2 vysielaného 20. júla 2015</ref> Predtým tento rekord držali [[Česko|české]] [[Blšany]] s viac ako 900 obyvateľmi. Na vzostupe klubu sa podieľal aj slovenský tréner [[Dušan Radolský]], ktorý v ňom pôsobil v sezóne [[2011]]/[[2012]] a počas časti roka [[2013]]. == Referencie == {{referencie}} == Zdroj == {{preklad|pl|Nieciecza|43218143|pl|Dušan Radolský|42217259}} == Externé odkazy == * ''sportrevue.cz:'' [http://www.sportrevue.cz/i-v-polsku-maji-blsany-do-elitni-souteze-miri-dedina-se-750-obyvateli I v Polsku mají Blšany. Do elitní soutěže míří dědina se 750 obyvateli] {{ces icon}} {{Poľský výhonok}} [[Kategória:Powiat tarnowski]] [[Kategória:Dediny v Poľsku]] qwrfp57rztwmvk79513jpr4u2877kmt 0 555157 8211547 8201155 2026-05-10T10:07:05Z Lukas565 251676 doplnenie 8211547 wikitext text/x-wiki [[File:Cardinal - choir dress.svg|right|thumb|Zborový odev kardinála]] '''Zoznam žijúcich kardinálov''' obsahuje všetkých žijúcich kardinálov rozdelených podľa konzistória, v ktorom boli kreovaní. Právo voliť pápeža majú tí kardináli, ktorí majú menej ako 80 rokov (narodení {{Dátum|{{#time: Y| -80 years}}-{{CURRENTMONTH}}-{{CURRENTDAY}}|dmrg|a}} a neskôr). <small>[informácia sa automaticky aktualizuje každý deň]</small> Posledné [[Pápežské konzistórium|konzistórium]] sa konalo [[7. decembra]] [[2024]], keď [[pápež]] [[František (pápež)|František]] vymenoval 21 [[kardinál]]ov vrátane 20 [[kardinál]]ov voličov.<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ordinary Public Consistory for the creation of new Cardinals, 07.12.2024| url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/events/event.dir.html/content/vaticanevents/en/2024/12/7/concistoro-creazione-cardinali.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable" ! Celkový počet !! Kardináli voliči !! Kardináli nevoliči !! Ku dňu |- | <center>243 || <center>119 || <center>124 || <center>[[21. apríl]] [[2026]] |- |} * Posledným kardinálom voličom, ktorý dovŕšil 80 rokov [[21. apríla]] [[2026]] bol [[kardinál]] [[Juan José Omella i Omella]].<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OMELLA OMELLA Card. Juan José| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_omella_jj.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> * Ďalší kardinál volič, ktorý dovŕši 80 rokov [[22. mája]] [[2026]] bude [[kardinál]] [[Francesco Montenegro]].<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MONTENEGRO Card. Francesco| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_montenegro_f.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> * Posledný [[kardinál]], ktorý zomrel [[22. marec|22. marca]] [[2026]] vo veku 92 rokov bol [[kardinál]] [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]].<ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jean-Baptiste (Gioan Baotixita) Cardinal Phạm Minh Mẫn † | url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bphmm.html | vydavateľ = catholic-hierarchy.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> [[Fernando Natalio Chomalí Garib]]{{--}}69 narodeniny.<ref name="e">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CHOMALÍ GARIB Card. Fernando Natalio | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_chomali_fn.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> == Formálna priorita kolégia kardinálov == {| class="wikitable" ! colspan="1" |Úrad !Kardinál !Konkláve |- |[[Dekan kardinálskeho kolégia]] | |[[Giovanni Battista Re]] | nevolič |- |[[Prodekan kardinálskeho kolégia]] | |[[Leonardo Sandri]] | nevolič |- |[[Kardinál-biskup]]{{--}}najvyššie postavený kardinál | |[[Pietro Parolin]] | volič |- |[[Kardinál-kňaz]]{{--}}najstaršie postavený kardinál | |[[Michael Michai Kitbunchu]] | nevolič |- |[[Kardinál-kňaz]]{{--}}najstaršie postavený kardinál | |[[Peter Kodwo Appiah Turkson]] | volič |- |[[Kardinál-diakon]]{{--}}najstaršie postavený kardinál diakon | |[[Dominique Mamberti]] | volič |- |[[Kardinál-diakon]]{{--}}najmladšie postavený kardinál diakon | |[[George Jacob Koovakad]] | volič |- |Najmladší kardinál v [[Kolégium kardinálov|kardinálskom kolégiu]] | |[[Mykola Byčok]] | volič |- |Najstarší kardinál v [[Kolégium kardinálov|kardinálskom kolégiu]] | |[[Angelo Acerbi]] | nevolič |- |} == Kardináli vymenovaní Jánom Pavlom II. == [[File:San Giovanni Paolo II.jpg|right|thumb|Ján Pavol II.]] === Konzistórium 2. februára 1983 === * {{Kardinál info|Michael Michai Kitbunchu|1929-01-25|kňaz|THA}} === Konzistórium 25. mája 1985 === * {{Kardinál info|Francis Arinze|1932-11-01|biskup|NGA}} * {{Kardinál info|Paul Poupard|1930-08-30|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Friedrich Wetter|1928-02-20|kňaz|DEU}} === Konzistórium 28. júna 1991 === * {{Kardinál info|Nicolás de Jesús López Rodríguez|1936-10-31|kňaz|DOM}} * {{Kardinál info|Roger Michael Mahony|1936-02-27|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Camillo Ruini|1931-02-19|kňaz|ITA}} === Konzistórium 26. novembra 1994 === * {{Kardinál info|Julius Riyadi Darmaatmadja|1934-12-20|kňaz|IDN}} * {{Kardinál info|Adam Joseph Maida|1930-03-18|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Vinko Puljić|1945-09-08|kňaz|BIH}} * {{Kardinál info|Juan Sandoval Íñiguez|1933-03-28|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Emmanuel Wamala|1926-12-15|kňaz|UGA}} === Konzistórium 21. februára 1998 === * {{Kardinál info|Salvatore De Giorgi|1930-09-06|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Jānis Pujats|1930-11-14|kňaz|LVA}} * {{Kardinál info|Norberto Rivera Carrera|1942-06-06|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Antonio María Rouco Varela|1936-08-24|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Christoph Schönborn|1945-01-22|kňaz|AUT}} * {{Kardinál info|James Francis Stafford|1932-07-26|kňaz|USA}} === Konzistórium 21. februára 2001 === * {{Kardinál info|Audrys Juozas Bačkis|1937-02-01|kňaz|LTU}} * {{Kardinál info|Juan Luis Cipriani Thorne|1943-12-28|kňaz|PER}} * {{Kardinál info|Francisco Javier Errázuriz Ossa|1933-09-05|kňaz|CHI}} * {{Kardinál info|Walter Kasper|1933-03-05|kňaz|DEU}} * {{Kardinál info|Wilfrid Fox Napier|1941-03-08|kňaz|ZAF}} * {{Kardinál info|Giovanni Battista Re|1934-01-30|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga|1942-12-29|kňaz|HND}} * {{Kardinál info|José Saraiva Martins|1932-01-06|biskup|PRT}} * {{Kardinál info|Crescenzio Sepe|1943-06-02|kňaz|ITA}} === Konzistórium 21. októbra 2003 === * {{Kardinál info|Ennio Antonelli|1936-11-18|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Philippe Barbarin|1950-10-17|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Tarcisio Bertone|1934-12-02|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Josip Bozanić|1949-03-20|kňaz|CRO}} * {{Kardinál info|Péter Erdő|1952-06-25|kňaz|HUN}} * {{Kardinál info|Julián Herranz Casado|1930-03-31|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Anthony Okogie|1936-06-16|kňaz|NGA}} * {{Kardinál info|Marc Ouellet|1944-06-08|biskup|CAN}} * {{Kardinál info|Justin Francis Rigali|1935-04-19|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Angelo Scola|1941-11-07|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Peter Kodwo Appiah Turkson|1948-10-11|kňaz|GHA}} * {{Kardinál info|Gabriel Zubeir Wako|1941-02-27|kňaz|SDN}} == Kardináli vymenovaní Benediktom XVI. == [[File:Benoit-XVI 2.jpg|right|thumb|Benedikt XVI.]] === Konzistórium 24. marca 2006 === * {{Kardinál info|Antonio Cañizares Llovera|1945-10-15|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Stanisław Dziwisz|1939-04-27|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Seán Patrick O'Malley|1944-06-29|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Jean-Pierre Ricard|1944-09-25|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Franc Rodé|1934-09-23|kňaz|SLO}} * {{Kardinál info|Gaudencio Borbon Rosales|1932-08-10|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Agostino Vallini|1940-04-17|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Joseph Zen Ze-kiun|1932-01-13|kňaz|CHN}} === Konzistórium 24. novembra 2007 === * {{Kardinál info|Angelo Bagnasco|1943-01-14|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Seán Brady|1939-08-16|kňaz|IRL}} * {{Kardinál info|Angelo Comastri|1943-09-17|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Daniel Nicholas DiNardo|1949-05-23|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Raffaele Farina|1933-09-24|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Oswald Gracias|1944-12-24|kňaz|IND}} * {{Kardinál info|Giovanni Lajolo|1935-01-03|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Lluís Martínez Sistach|1937-04-29|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|John Njue|1946-01-01|kňaz|KEN}} * {{Kardinál info|Francisco Robles Ortega|1949-03-02|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Stanisław Ryłko|1945-07-04|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Leonardo Sandri|1943-11-18|biskup|ARG}} * {{Kardinál info|Théodore-Adrien Sarr|1936-11-28|kňaz|SEN}} * {{Kardinál info|Odilo Pedro Scherer|1949-09-21|kňaz|BRA}} === Konzistórium 20. novembra 2010 === * {{Kardinál info|Walter Brandmüller|1929-01-05|diakon|DEU}} * {{Kardinál info|Raymond Leo Burke|1948-06-30|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Raymundo Damasceno Assis|1937-02-15|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Kurt Koch|1950-03-15|kňaz|CHE}} * {{Kardinál info|Reinhard Marx|1953-09-21|kňaz|DEU}} * {{Kardinál info|Francesco Monterisi|1934-05-28|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Kazimierz Nycz|1950-02-01|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Mauro Piacenza|1944-09-15|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Malcolm Ranjith|1947-11-15|kňaz|SRI}} * {{Kardinál info|Gianfranco Ravasi|1942-10-18|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Paolo Romeo|1938-02-20|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Robert Sarah|1945-06-15|kňaz|GUI}} * {{Kardinál info|Donald William Wuerl|1940-11-12|kňaz|USA}} === Konzistórium 18. februára 2012 === * {{Kardinál info|Santos Abril y Castelló|1935-09-21|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|George Alencherry|1945-04-19|kňaz|IND}} * {{Kardinál info|Giuseppe Bertello|1942-10-01|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Giuseppe Betori|1947-02-25|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|João Braz de Aviz|1947-04-24|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Domenico Calcagno|1943-02-03|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Francesco Coccopalmerio|1938-03-06|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Thomas Christopher Collins|1947-01-16|kňaz|CAN}} * {{Kardinál info|Timothy Dolan|1950-02-06|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Willem Jacobus Eijk|1953-06-22|kňaz|NED}} * {{Kardinál info|Fernando Filoni|1946-04-15|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Manuel Monteiro de Castro|1938-03-29|kňaz|PRT}} * {{Kardinál info|Edwin Frederick O'Brien|1939-04-08|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|John Tong Hon|1939-07-31|kňaz|CHN}} * {{Kardinál info|Antonio Maria Vegliò|1938-02-03|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Giuseppe Versaldi|1943-07-30|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Rainer Maria Woelki|1956-08-18|kňaz|DEU}} === Konzistórium 24. novembra 2012 === * {{Kardinál info|Baselios Cleemis Thottunkal|1959-06-15|kňaz|IND}} * {{Kardinál info|James Michael Harvey|1949-10-20|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|John Onaiyekan|1944-01-29|kňaz|NGR}} * {{Kardinál info|Béchara Butrus Raï|1940-02-25|biskup|LBN}} * {{Kardinál info|Rubén Salazar Gómez|1942-09-22|kňaz|COL}} * {{Kardinál info|Luis Antonio Tagle|1957-06-21|biskup|PHL}} == Kardináli vymenovaní pápežom Františkom == [[File:Pope Francis Korea Haemi Castle 19.jpg|right|thumb|František]] === Konzistórium 22. februára 2014 === * {{Kardinál info|Lorenzo Baldisseri|1940-09-29|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Gualtiero Bassetti|1942-04-07|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Leopoldo José Brenes Solórzano|1949-03-07|kňaz|NIC}} * {{Kardinál info|Ricardo Ezzati Andrello|1942-01-07|kňaz|CHI}} * {{Kardinál info|Jean-Pierre Kutwa|1945-12-22|kňaz|CIV}} * {{Kardinál info|Gérald Cyprien Lacroix|1957-07-27|kňaz|CAN}} * {{Kardinál info|Chibly Langlois|1958-11-29|kňaz|HTI}} * {{Kardinál info|Gerhard Ludwig Müller|1947-12-31|kňaz|DEU}} * {{Kardinál info|Vincent Nichols|1945-11-08|kňaz|GBR}} * {{Kardinál info|Philippe Nakellentuba Ouédraogo|1945-12-31|kňaz|BFA}} * {{Kardinál info|Pietro Parolin|1955-01-17|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Mario Aurelio Poli|1947-11-29|kňaz|ARG}} * {{Kardinál info|Orlando Beltran Quevedo|1939-03-11|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Beniamino Stella|1941-08-18|biskup|ITA}} * {{Kardinál info|Orani João Tempesta|1950-06-23|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Andrew Yeom Soo-jung|1943-12-05|kňaz|KOR}} === Konzistórium 14. februára 2015 === * {{Kardinál info|Ricardo Blázquez Pérez|1942-04-13|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Charles Maung Bo|1948-10-29|kňaz|MYA}} * {{Kardinál info|John Atcherley Dew|1948-05-05|kňaz|NZL}} * {{Kardinál info|Manuel José Macário do Nascimento Clemente|1948-07-16|kňaz|PRT}} * {{Kardinál info|Júlio Duarte Langa|1927-10-27|kňaz|MOZ}} * {{Kardinál info|Arlindo Gomes Furtado|1949-11-15|kňaz|CPV}} * {{Kardinál info|Francis Xavier Kriengsak Kovithavanij|1949-06-27|kňaz|THA}} * {{Kardinál info|José Luis Lacunza Maestrojuán|1944-02-24|kňaz|PAN}} * {{Kardinál info|Soane Patita Paini Mafi|1961-12-19|kňaz|TGA}} * {{Kardinál info|Dominique Mamberti|1952-03-07|diakon|FRA}} * {{Kardinál info|Francesco Montenegro|1946-05-22|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Pierre Nguyễn Văn Nhơn|1938-04-01|kňaz|VNM}} * {{Kardinál info|Berhaneyesus Demerew Surafiel|1948-07-14|kňaz|ETH}} * {{Kardinál info|Daniel Fernando Sturla Berhouet|1959-07-04|kňaz|URU}} * {{Kardinál info|Alberto Suárez Inda|1939-01-30|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Luis Héctor Villalba|1934-10-11|kňaz|ARG}} === Konzistórium 19. novembra 2016 === * {{Kardinál info|Carlos Aguiar Retes|1950-01-09|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Blase Joseph Cupich|1949-03-19|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Patrick D’Rozario|1943-10-01|kňaz|BGD}} * {{Kardinál info|Sérgio da Rocha|1959-10-21|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Jozef De Kesel|1947-06-17|kňaz|BEL}} * {{Kardinál info|Kevin Joseph Farrell|1947-09-02|diakon|USA}} * {{Kardinál info|Dieudonné Nzapalainga|1967-03-14|kňaz|CAF}} * {{Kardinál info|Maurice Piat|1941-07-17|kňaz|MUS}} * {{Kardinál info|John Ribat|1957-02-09|kňaz|PNG}} * {{Kardinál info|Carlos Osoro Sierra|1945-05-16|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Baltazar Enrique Porras Cardozo|1944-10-10|kňaz|VEN}} * {{Kardinál info|Ernest Simoni|1928-10-18|diakon|ALB}} * {{Kardinál info|Joseph William Tobin|1952-05-03|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Mario Zenari|1946-01-05|diakon|ITA}} === Konzistórium 28. júna 2017 === * {{Kardinál info|Anders Arborelius|1949-09-24|kňaz|SWE}} * {{Kardinál info|Louis-Marie Ling Mangkhanekhoun|1944-04-08|kňaz|LAO}} * {{Kardinál info|Juan José Omella i Omella|1946-04-21|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Gregorio Rosa Chávez|1942-09-03|kňaz|ESA}} * {{Kardinál info|Jean Zerbo|1943-12-27|kňaz|MLI}} === Konzistórium 28. júna 2018 === * {{Kardinál info|Giovanni Angelo Becciu|1948-06-02|diakon|ITA|nevolič}} * {{Kardinál info|Pedro Ricardo Barreto Jimeno|1944-02-12|kňaz|PER}} * {{Kardinál info|Aquilino Bocos Merino|1938-05-17|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Joseph Coutts|1945-07-21|kňaz|PAK}} * {{Kardinál info|Angelo De Donatis|1954-01-04|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|António Augusto dos Santos Marto|1947-05-05|kňaz|POR}} * {{Kardinál info|Konrad Krajewski|1963-11-25|diakon|POL}} * {{Kardinál info|Luis Francisco Ladaria Ferrer|1944-04-19|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Thomas Aquino Manyo Maeda|1949-03-03|kňaz|JPN}} * {{Kardinál info|Giuseppe Petrocchi|1948-08-19|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Louis Raphaël I Sako|1948-07-04|biskup|IRQ}} * {{Kardinál info|Toribio Ticona Porco|1937-04-25|kňaz|BOL}} * {{Kardinál info|Désiré Tsarahazana|1954-06-13|kňaz|MAD}} === Konzistórium 5. októbra 2019 === * {{Kardinál info|José Tolentino de Mendonça|1965-12-15|diakon|POR}} * {{Kardinál info|Ignatius Suharyo Hardjoatmodjo|1950-07-09|kňaz|IDN}} * {{Kardinál info|Juan de la Caridad García Rodríguez|1948-07-11|kňaz|CUB}} * {{Kardinál info|Fridolin Ambongo Besungu|1960-01-24|kňaz|COG}} * {{Kardinál info|Jean-Claude Höllerich|1958-08-09|kňaz|LUX}} * {{Kardinál info|Alvaro Leonel Ramazzini Imeri|1947-07-16|kňaz|GUA}} * {{Kardinál info|Matteo Maria Zuppi|1955-10-11|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Cristóbal López Romero|1952-05-19|kňaz|MAR}} * {{Kardinál info|Michael Czerny|1946-07-18|diakon|CAN}} * {{Kardinál info|Michael Louis Fitzgerald|1937-08-17|diakon|ENG}} * {{Kardinál info|Sigitas Tamkevičius|1938-11-07|kňaz|LTU}} === Konzistórium 28. novembra 2020 === * {{Kardinál info|Mario Grech|1957-02-20|diakon|MLT}} * {{Kardinál info|Marcello Semeraro|1947-12-22|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Antoine Kambanda|1958-11-10|kňaz|RWA}} * {{Kardinál info|Wilton Daniel Gregory|1947-12-07|kňaz|USA}} * {{Kardinál info|Jose Fuerte Advincula|1952-03-30|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Celestino Aós Braco|1945-04-06|kňaz|CHL}} * {{Kardinál info|Augusto Paolo Lojudice|1964-07-01|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Mauro Gambetti|1965-10-27|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Felipe Arizmendi Esquivel|1940-05-01|kňaz|MEX}} * {{Kardinál info|Silvano Maria Tomasi|1940-10-12|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Raniero Cantalamessa|1934-07-22|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Enrico Feroci|1940-08-27|diakon|ITA}} === Konzistórium 27. augusta 2022 === * {{Kardinál info|Arthur Roche|1950-03-06|diakon|ENG}} * {{Kardinál info|Lazzaro You Hueng-sik|1951-11-17|diakon|KOR}} * {{Kardinál info|Fernando Vérgez Alzaga|1945-03-01|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Jean-Marc Noël Aveline|1958-12-26|diakon|FRA}} * {{Kardinál info|Peter Ebere Okpaleke|1963-03-01|diakon|NGA}} * {{Kardinál info|Leonardo Ulrich Steiner|1950-11-06|diakon|BRA}} * {{Kardinál info|Filipe Neri António Sebastião do Rosário Ferrão|1953-01-20|diakon|IND}} * {{Kardinál info|Robert Walter McElroy|1954-02-05|diakon|USA}} * {{Kardinál info|Virgilio do Carmo da Silva|1967-11-27|diakon|TLS}} * {{Kardinál info|Oscar Cantoni|1950-09-01|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Anthony Poola|1961-11-15|diakon|IND}} * {{Kardinál info|Paulo Cezar Costa|1967-07-20|diakon|BRA}} * {{Kardinál info|William Seng Chye Goh|1957-06-25|diakon|SGP}} * {{Kardinál info|Adalberto Martínez Flores|1951-07-08|diakon|PAR}} * {{Kardinál info|Giorgio Marengo|1974-06-07|diakon|MNG}} * {{Kardinál info|Jorge Enrique Jiménez Carvajal|1942-03-29|diakon|COL}} * {{Kardinál info|Arrigo Miglio|1942-07-18|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Gianfranco Ghirlanda|1942-07-05|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Fortunato Frezza|1942-02-06|diakon|ITA}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Annuncio di Concistoro il 27 agosto per la creazione di nuovi Cardinali, 29.05.2022 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2022/05/29/0408/00844.html | dátum vydania = 2022-05-29 | dátum prístupu = 2022-05-29 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref> === Konzistórium 30. septembra 2023 === * {{Kardinál info|Lev XIV.|1955-09-14|pápež|USA|t=Robert Francis Prevost|pápežA=Leva XIV}} * {{Kardinál info|Claudio Gugerotti|1955-10-07|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Víctor Manuel Fernández|1960-07-18|diakon|ARG}} * {{Kardinál info|Emil Paul Tscherrig|1947-02-03|diakon|SUI}} * {{Kardinál info|Christophe Louis Yves Georges Pierre|1946-01-30|diakon|FRA}} * {{Kardinál info|Pierbattista Pizzaballa|1965-04-21|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Stephen Brislin|1956-09-24|kňaz|RSA}} * {{Kardinál info|Ángel Sixto Rossi|1958-08-11|kňaz|ARG}} * {{Kardinál info|Luis José Rueda Aparicio|1962-03-03|kňaz|COL}} * {{Kardinál info|Grzegorz Ryś|1964-02-09|kňaz|POL}} * {{Kardinál info|Stephen Ameyu Martin Mulla|1964-01-10|kňaz|SSD}} * {{Kardinál info|José Cobo Cano|1965-09-20|kňaz|ESP}} * {{Kardinál info|Protase Rugambwa|1960-05-31|kňaz|TAN}} * {{Kardinál info|Sebastian Francis|1951-11-11|kňaz|MYS}} * {{Kardinál info|Stephen Chow Sau-yan|1959-08-07|kňaz|HKG}} * {{Kardinál info|François-Xavier Bustillo|1968-11-02|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Américo Manuel Alves Aguiar|1973-12-12|kňaz|POR}} * {{Kardinál info|Ángel Fernández Artime|1960-08-21|diakon|ESP}} * {{Kardinál info|Agostino Marchetto|1940-08-28|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Diego Rafael Padrón Sánchez|1939-05-17|kňaz|VEN}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le parole del Papa alla recita dell’Angelus, 09.07.2023 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2023/07/09/0502/01116.html | dátum vydania = 2023-07-09 | dátum prístupu = 2023-07-09 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref> === Konzistórium 7. decembra 2024 === * {{Kardinál info|Angelo Acerbi|1925-09-23|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|Carlos Gustavo Castillo Mattasoglio|1950-02-28|kňaz|PER}} * {{Kardinál info|Vicente Bokalic Iglic|1952-06-11|kňaz|ARG}} * {{Kardinál info|Luis Gerardo Cabrera Herrera|1955-10-11|kňaz|ECU}} * {{Kardinál info|Fernando Natalio Chomalí Garib|1957-05-10|kňaz|CHL}} * {{Kardinál info|Tarcisio Isao Kikuchi|1958-11-01|kňaz|JPN}} * {{Kardinál info|Pablo Virgilio Siongco David|1959-03-02|kňaz|PHL}} * {{Kardinál info|Ladislav Német|1956-09-07|kňaz|SRB}} * {{Kardinál info|Jaime Spengler|1960-09-06|kňaz|BRA}} * {{Kardinál info|Ignace Bessi Dogbo|1961-08-17|kňaz|CIV}} * {{Kardinál info|Jean-Paul Vesco|1962-03-10|kňaz|FRA}} * {{Kardinál info|Dominique Joseph Mathieu|1963-06-13|kňaz|IRN}} * {{Kardinál info|Roberto Repole|1967-01-29|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Baldassare Reina|1970-01-29|kňaz|ITA}} * {{Kardinál info|Francis Leo|1971-06-30|kňaz|CAN}} * {{Kardinál info|Rolandas Makrickas|1972-01-31|diakon|LTU}} * {{Kardinál info|Mykola Bychok|1980-02-13|kňaz|AUS}} * {{Kardinál info|Timothy Peter Joseph Radcliffe|1945-08-22|diakon|ENG}} * {{Kardinál info|Fabio Baggio|1965-01-15|diakon|ITA}} * {{Kardinál info|George Jacob Koovakad|1973-08-11|diakon|IND}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le parole del Papa alla recita dell’Angelus, 06.10.2024 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2024/10/06/0773/01530.html | dátum vydania = 2024-10-06 | dátum prístupu = 2024-10-06 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Consistory of 2024.12.08 (at the time of announcement) | url = https://gcatholic.org/hierarchy/data/cardFR1.htm#2024 | dátum vydania = 2024-10-06 | dátum prístupu = 2024-10-07 | vydavateľ = GCatholic | jazyk = en }}</ref> * {{Kardinál info|Domenico Battaglia|1963-01-20|kňaz|ITA}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dichiarazione del Direttore della Sala Stampa della Santa Sede, 04.11.2024 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2024/11/04/0859/01709.html | dátum vydania = 2024-11-04 | dátum prístupu = 2024-11-04 | vydavateľ = Bolletion Sala Stampa Dela Santa Sede | jazyk = it }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II.]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Benediktom XVI.]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom]] == Zdroj == * [http://www.catholic-hierarchy.org/event/consist.html Pápežské konzistóriá na ''catholic-hierarchy.org''] [[Kategória:Zoznamy kardinálov]] lmge1d2vdvhc70r0wad3ozlsmjln2vd 0 556205 8211199 7648813 2026-05-09T14:25:07Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor TamilNadu_Logo.svg bol nahradený odkazom Seal_of_Tamil_Nadu.svg. 8211199 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Ázie v basketbale žien | rok = 2009 | iný názov = | logo = Seal of Tamil Nadu.svg | veľkosť loga = 100px | popis loga = Znak Tamilnádu | usporiadateľ = India | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[17. september|17.]]{{--}}[[24. september]] [[2009]] | počet tímov = 12 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Čína | počet titulov = 10 | zápasy = 36 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{IND}} Geethu Anna Joseová (22 {{tooltip|b/z|bodov na zápas}}) | najužitočnejší hráč = {{CHN}} Lan Bianová | dejiská = [[Čennai]] | rok pred = 2007 | rok po = 2011 }} '''Majstrovstvá Ázie v basketbale žien 2009''' boli v poradí 23. [[majstrovstvá Ázie v basketbale]] žien, ktoré organizuje [[Ázijská basketbalová federácia]] (FIBA Asia). Konali sa v [[Čennai]], v štáte [[Tamilnádu]], v [[India|Indii]] v dňoch od [[17. september|17.]]{{--}}[[24. septembra]] [[2009]], za účasti 12 tímov rozdelených do 2 výkonnostných divízií.<ref name=chennai>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Chennai to host FIBA Asia Women Championship |url = http://india2009.fiba.com/pages/eng/fe/09/fascw/news/p/nid/30741/article.html |dátum vydania = 29.6.2009 |dátum prístupu = 2.9.2015 |vydavateľ = FIBA |jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Who’ll break the East Asian monopoly? |url = http://india2009.fiba.com/pages/eng/fe/09/fascw/news/p/nid/32139/article.html |dátum vydania = 16.9.2009 |dátum prístupu = 2.9.2015 |vydavateľ = FIBA |jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> India bola organizátorom ázijského šampionátu žien prvýkrát, predtým však hostila turnaj mužov v roku 1981. Zápasy sa hrali v aréne [[Jawaharlal Nehru Stadium (Chennai)|Jawaharlal Nehru Stadium]] s kapacitou 8 000 miest. Desiaty titul získala {{CHN|bz}}, ktorá vo finálovom stretnutí zvíťazila nad obhajcom titulu z {{KOR|bz|0|Kórejskej republiky}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = China overpower Korea to regain gold |url = http://india2009.fiba.com/pages/eng/fe/09/fascw/news/p/nid/34334/sid/4026/game-report.html |dátum vydania = 24.9.2009 |dátum prístupu = 2.9.2015 |vydavateľ = FIBA |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150914234731/http://www.india2009.fiba.com/pages/eng/fe/09/fascw/news/p/nid/34334/sid/4026/game-report.html |dátum archivácie = 2015-09-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = China Wins Asian Women's Basketball Championships |url = http://www.womenofchina.cn/womenofchina/html1/news/sports/10/964-1.htm |dátum vydania = 25.9.2009 |dátum prístupu = 2.9.2015 |vydavateľ = womenofchina.cn |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160305072420/http://www.womenofchina.cn/womenofchina/html1/news/sports/10/964-1.htm |dátum archivácie = 2016-03-05 }}</ref> Turnaj zároveň slúžil ako kvalifikácia ázijských družstiev na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 2010|Majstrovstvá sveta 2010]], ktoré organizovalo [[Česko]]. Kvalifikovali sa na ne 3 najlepšie družstvá.<ref name=chennai/> == Výsledky == === Divízia I === ==== Základná skupina ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="490" |- ! ! width=55|{{KOR}} ! width=55|{{JPN}} ! width=55|{{TPE}} ! width=55|{{THA}} ! width=55|{{IND}} |- |style="text-align: left;"| {{CHN|bz|1}} | {{ku|75|72}} | {{ku|75|58}} | {{ku|82|54}} | {{ku|115|51}} | {{ku|107|49}} |- |style="text-align: left;"| {{KOR|bz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|82|68}} | {{ku|96|55}} | {{ku|116|45}} | {{ku|102|46}} |- |style="text-align: left;"| {{JPN|bz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|73|65}} | {{ku|94|60}} | {{ku|108|58}} |- |style="text-align: left;"| {{TPE|bz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|76|66}} | {{ku|84|61}} |- |style="text-align: left;"| {{THA|bz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|78|67}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150|Družstvo !width=20| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60| Skóre !width=30| {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. || align=left| {{CHN|bz|1}} |5||5||0|| {{ku|454|284}} || +170||'''10''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. || align=left| {{KOR|bz|1}} |5||4||1|| {{ku|468|289}} || +179||'''9''' |- bgcolor=#CCFFCC |3. || align=left| {{JPN|bz|1}} |5||3||2|| {{ku|401|340}} || +61||'''8''' |- bgcolor=#CCFFCC |4. || align=left| {{TPE|bz|1}} |5||2||3|| {{ku|334|378}} || −44||'''7''' |- bgcolor=#FFE4B5 |5. || align=left| {{THA|bz|1}} |5||1||4|| {{ku|300|468}} || −168||'''6''' |- bgcolor=#FFE4B5 |6. || align=left| {{IND|bz|1}} |5||0||5|| {{ku|281|479}} || −198||'''5''' |} ==== Play-off ==== ===== Semifinále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=5|[[23. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=90| !width=160| |- |align=right| '''{{KOR|bz|2}}''' |'''{{ku|101|57}}''' |align=left| {{JPN|bz|1}} | [http://india2009.fiba.com/pages/eng/fe/09/fascw/p/gid/A/grid/33/rid/7155/game.html info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120311213256/http://india2009.fiba.com/pages/eng/fe/09/fascw/p/gid/A/grid/33/rid/7155/game.html |date=2012-03-11 }} |- |align=right| '''{{CHN|bz|2}}''' |'''{{ku|70|59}}''' |align=left| {{TPE|bz|1}} | [http://india2009.fiba.com/pages/eng/fe/09/fascw/p/gid/A/grid/34/rid/7155/game.html info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120311213330/http://india2009.fiba.com/pages/eng/fe/09/fascw/p/gid/A/grid/34/rid/7155/game.html |date=2012-03-11 }} |} ===== Stretnutie o 3. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=5|[[24. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=90| !width=160| |- |align=right| '''{{JPN|bz|2}}''' |'''{{ku|72|57}}''' |align=left| {{TPE|bz|1}} | [http://india2009.fiba.com/pages/eng/fe/09/fascw/p/ct//gid/A/grid/35/lid_42753_cp//lid_42753_itemcount//lid_42753_rpp//orderby//rid/7156/sid/4026/game.html info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100116012420/http://www.india2009.fiba.com/pages/eng/fe/09/fascw/p/ct/gid/A/grid/35/lid_42753_cp/lid_42753_itemcount/lid_42753_rpp/orderby/rid/7156/sid/4026/game.html |date=2010-01-16 }} |} ===== Finále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[24. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=90| !width=160| |- |align=right| '''{{CHN|bz|2}}''' |'''{{ku|91|71}}''' |align=left| {{KOR|bz|1}} | [http://india2009.fiba.com/pages/eng/fe/09/fascw/p/gid/A/grid/36/rid/7156/sid/4026/game.html info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150916154122/http://india2009.fiba.com/pages/eng/fe/09/fascw/p/gid/A/grid/36/rid/7156/sid/4026/game.html |date=2015-09-16 }} |} ---- === Divízia II === ==== Základná skupina ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="480" |- ! ! width=55|{{LBN}} ! width=55|{{KAZ}} ! width=55|{{PHL}} ! width=55|{{UZB}} ! width=55|{{LKA}} |- |style="text-align: left;"| {{MYS|bz|1}} | {{ku|84|69}} | {{ku|71|57}} | {{ku|55|61}} | {{ku|78|77}} | {{ku|81|45}} |- |style="text-align: left;"| {{LBN|bz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|83|58}} | {{ku|78|54}} | {{ku|83|68}} | {{ku|96|54}} |- |style="text-align: left;"| {{KAZ|bz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|71|52}} | {{ku|75|70}} | {{ku|94|40}} |- |style="text-align: left;"| {{PHL|bz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|81|73}} | {{ku|70|55}} |- |style="text-align: left;"| {{UZB|bz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|89|48}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150|Družstvo !width=20| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60| Skóre !width=30| {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#FFE4B5 |1. || align=left| {{MYS|bz|1}} |5||4||1|| {{ku|369|309}} || +60||'''9''' |- bgcolor=#FFE4B5 |2. || align=left| {{LBN|bz|1}} |5||4||1|| {{ku|409|318}} || +91||'''9''' |- |3. || align=left| {{KAZ|bz|1}} |5||3||2|| {{ku|355|316}} || +39||'''8''' |- |4. || align=left| {{PHL|bz|1}} |5||3||2|| {{ku|318|332}} || −14||'''8''' |- |5. || align=left| {{UZB|bz|1}} |5||1||4|| {{ku|377|365}} || +12||'''6''' |- |6. || align=left| {{LKA|bz|1}} |5||0||5|| {{ku|242|430}} || −188||'''5''' |} ==== Barážové stretnutia ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFE4B5 | colspan=5|[[23. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=90| !width=160| |- |align=right| {{THA|bz|2}} |'''{{ku|58|83}}''' |align=left| '''{{LBN|bz|1}}''' | [http://india2009.fiba.com/pages/eng/fe/09/fascw/p/gid/A/grid/31/rid/7154/game.html info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120311213126/http://india2009.fiba.com/pages/eng/fe/09/fascw/p/gid/A/grid/31/rid/7154/game.html |date=2012-03-11 }} |- |align=right| '''{{IND|bz|2}}''' |'''{{ku|90|74}}''' |align=left| {{MYS|bz|1}} | [http://india2009.fiba.com/pages/eng/fe/09/fascw/p/gid/A/grid/32/rid/7154/game.html info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120311213205/http://india2009.fiba.com/pages/eng/fe/09/fascw/p/gid/A/grid/32/rid/7154/game.html |date=2012-03-11 }} |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=150|Družstvo |- bgcolor=#F7F6A8 |align=center| [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] || {{CHN|bz|1}} | rowspan=3 bgcolor=#CCFFCC| postup na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 2010|MS 2010]] |- bgcolor=#DCE5E5 |align=center| [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] || {{KOR|bz|1}} |- bgcolor=#FFDAB9 |align=center| [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] || {{JPN|bz|1}} |- |align=center| 4. || {{TPE|bz|1}} |- |align=center| 5. || {{LBN|bz|1}} [[Súbor:Green Arrow Up.svg|15px|postup do I. divízie]] |- |align=center| 6. || {{IND|bz|1}} |- |align=center| 7. || {{MYS|bz|1}} |- |align=center| 8. || {{THA|bz|1}} [[Súbor:Red Arrow Down.svg|15px|zostup do II. divízie]] |- |align=center| 9. || {{KAZ|bz|1}} |- |align=center| 10. || {{PHL|bz|1}} |- |align=center| 11. || {{UZB|bz|1}} |- |align=center| 12. || {{LKA|bz|1}} |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://india2009.fiba.com/ Oficiálna stránka Majstrovstiev Ázie 2009] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140728083715/http://india2009.fiba.com/ |date=2014-07-28 }} {{eng icon}}/{{zho icon}} * [https://web.archive.org/web/20150130021514/http://www.fibaasia.net/ Oficiálna stránka FIBA Asia (archive.org)] {{eng icon}} * [http://basketballfederationindia.org/ Oficiálna stránka Indickej basketbalovej federácie] {{eng icon}} == Zdroje == * [http://archive.fiba.com/pages/eng/fa/event/p/sid/4026/_/2009_FIBA_Asia_Championship_for_Women/index.html Majstrovstvá Ázie 2009 na archívnej stránke FIBA] {{eng icon}} * [http://www.todor66.com/basketball/Asia/Women_2009.html Majstrovstvá Ázie 2009 na stránke todor66.com] {{eng icon}} * [http://www.asia-basket.com/Asian-Championships/basketball_2009.asp?women=1 Majstrovstvá Ázie 2009 na stránke asia-basket.com] {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Ázie v basketbale}} }} [[Kategória:Basketbal v 2009]] [[Kategória:Majstrovstvá Ázie v basketbale|Ženy]] [[Kategória:Športové podujatia v Indii|Basketbal]] [[Kategória:2009 v Indii]] [[Kategória:Šport v Chennai]] qag5fdwtgagag6iw7tofeqgdu8eopqp 0 556526 8211464 7949893 2026-05-10T02:52:24Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211464 wikitext text/x-wiki {{Infobox koncertné turné | Názov = MADE 2015 World Tour | Obrázok = | Popis obrázka = | Interpret = [[Big Bang (kórejská skupina)|Big Bang]] | Miesto = [[Severná Amerika]], [[Ázia]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | Typ = | Album = ''[[M (album, Big Bang)|M]]''<br>''[[A (album, Big Bang)|A]]''<br>''[[D (album, Big Bang)|D]]''<br>''[[E (album, Big Bang)|E]]'' | Dátum začatia = [[25. apríl]] [[2015]] | Dátum ukončenia = [[6. marec]] [[2016]] | Počet etáp = 4 | Počet vystúpení = 56 v [[Ázia|Ázii]]<br>7 v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]<br>3 v [[Austrália (štát)|Austrálii]]<br>Spolu 66 | Predchádzajúce turné = ''[[Zoznam koncertných turné skupiny Big Bang#Japan Dome Tour X|Japan Dome Tour X]]'' | Predchádzajúce turné rok = 2014 – 2015 | Toto turné = '''''MADE 2015 World Tour''''' | Toto turné rok = 2015 – 2016 | Nasledujúce turné = ''[[Made V.I.P Tour]]'' | Nasledujúce turné rok = 2016 | Web = [http://www.facebook.com/BIGBANG/app_825494344209321 MADE 2015 World Tour] | Commons = }} '''Big Bang MADE 2015-16 World Tour''' bolo druhé [[Turné|svetové turné]] [[Kórejská republika|juhokórejskej]] skupiny [[Big Bang (kórejská skupina)|Big Bang]] na podporu ich tretieho kórejského štúdiového albumu (v celkovom poradí už siedmeho) ''[[Made|MADE]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Big Bang leave fans in a frenzy with theatrical trailer for 'MADE' tour + YGE explains the meaning behind the album title|url=http://www.allkpop.com/article/2015/04/big-bang-leave-fans-in-a-frenzy-with-theatrical-trailer-for-made-tour-yge-explains-the-meaning-behind-the-album-title|vydavateľ=Allkpop |dátum vydania=17. apríl 2015 |dátum prístupu=2015-09-01|jazyk=anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Ock |meno=Hyun-ju |titul=Big Bang to release new album in May |url=http://news.asiaone.com/news/showbiz/big-bang-release-new-album-may |vydavateľ=Asiaone |dátum vydania=2. apríl 2015 |dátum prístupu=2015-09-01 |jazyk=anglicky |url archívu=https://web.archive.org/web/20150720181453/http://news.asiaone.com/news/showbiz/big-bang-release-new-album-may |dátum archivácie=2015-07-20 }}</ref> Ázijské vystúpenia boli ohlásené v apríli 2015. Počas turné navštívili 13 krajín vrátane Číny, Japonska a Spojených štátov.<ref name="FinalNumbers"/> Turné odštartovalo 25. apríla 2015 v [[Soul]]e. Koncertov sa zúčastnilo 1,5 milióna fanúšikov z celého sveta, čím sa stalo najväčším turné kórejského interpreta.<ref name="The Korean Times">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Kim |meno=Jae-heun |url=http://www.koreatimes.co.kr/www/news/culture/2016/03/201_199828.html|titul=Big Bang's Seoul concert had it all|vydavateľ=The Korean Times|dátum vydania=7. marec 2016 |dátum prístupu=2016-06-12|jazyk=po anglicky}}</ref><ref name="FinalNumbers">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.yg-life.com/archives/72250?lang=en|titul=BIGBANG is always different… World tour that has drawn 1.5 million fans ended in great success|vydavateľ=YG Life|dátum vydania=6. marec 2016 |dátum prístupu=2016-06-12|jazyk=po anglicky}}</ref> ==Príprava== Turné bolo ohlásené 1. apríla 2015 prostredníctvom [[Twitter]]u YG Entertainment. Prvé dva koncerty sponzorované Naverom sa konali 25. a 26. apríla v Olympic Gymnastics Arena. 27. apríla boli ohlásené zvyšné zastávky ázijskej etapy. Turné bude pokračovať aj v roku 2016. 16. apríla bol na oficiálnom [[YouTube]] kanáli skupiny zverejnený trailer.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.youtube.com/watch?v=VwV2I5tH4no|titul=BIGBANG - 'MADE' TOUR TRAILER |vydavateľ=BIGBANG Youtube Channel |dátum vydania=16. apríl 2015|dátum prístupu=2015-09-07}}</ref> Natáčanie v Los Angeles trvalo 4 dni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.kpopstarz.com/articles/191763/20150411/big-bang-new-music-video-taeyang.htm |titul=Big Bang Spotted Filming New Music Video In L.A... With Taeyang In A Wheelchair? |vydavateľ=Kpopstarz |dátum vydania=11. apríl 2015 |dátum prístupu=2015-09-02 |jazyk=anglicky |url archívu=https://web.archive.org/web/20180831141349/https://www.kpopstarz.com/articles/191763/20150411/big-bang-new-music-video-taeyang.htm |dátum archivácie=2018-08-31 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://mwave.interest.me/enewsworld/en/article/90955/big-bang-members-spotted-in-los-angeles-filming-new-mv |titul=Big Bang Members Spotted in Los Angeles Filming New MV |dátum vydania=10. apríl 2015 |vydavateľ=CJ E&M |dátum prístupu=2015-09-02 |jazyk=anglicky |url archívu=https://web.archive.org/web/20150910180447/http://mwave.interest.me/enewsworld/en/article/90955/big-bang-members-spotted-in-los-angeles-filming-new-mv |dátum archivácie=2015-09-10 }}</ref> Pieseň v traileri zložili Kush a So Won-čin, text napísal [[G-Dragon]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.sbs.com.au/popasia/blog/2015/04/17/bigbang-drop-theatrical-trailer-new-album-made|titul=BIGBANG drop theatrical trailer for new album & tour "MADE" |vydavateľ=SBS PopAsia |dátum vydania=16. apríl 2015|dátum prístupu=2015-09-07|jazyk=anglicky}}</ref> Bolo tiež oznámené, že na turné bude spolupracovať veľmi uznávaný tím osobností ako Leroy Bennett, Ed Burke, Gil Smith II a Jonathan Lia. Tí predtým pracovali s [[Beyoncé]] a [[Jay-Z]] na ich ''On The Run Tour'', ale aj so skupinou Big Bang počas ''[[Big Bang Alive Galaxy Tour 2012|Alive Galaxy Tour]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.vogue.com.tw/feature/entertainment/content-20922.html|titul=不搶票對不起自己！韓國天團BIGBANG來台開唱啦！|vydavateľ=Vogue|dátum vydania=3. august 2015|dátum prístupu=2015-09-06|jazyk=zh|url archívu=https://web.archive.org/web/20151021075539/http://www.vogue.com.tw/feature/entertainment/content-20922.html|dátum archivácie=2015-10-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.kpopstarz.com/articles/190876/20150408/big-bang-2015-world-tour-beyonce-jay-z-on-the-run.htm|titul=Excitement For Big Bang's Comeback Builds As Beyoncé-Jay-Z Concert Crew Joins Group's 2015 World Tour|vydavateľ=Kpopstarz|dátum vydania=8. apríl 2015|dátum prístupu=2015-09-01|priezvisko=Herman|meno=Tamar|jazyk=anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20180831072139/https://www.kpopstarz.com/articles/190876/20150408/big-bang-2015-world-tour-beyonce-jay-z-on-the-run.htm|dátum archivácie=2018-08-31}}</ref> 10. júla bolo potvrdených 7 nových koncertov v Mexiku, Austrálii, Číne a Taiwane. Je to prvýkrát, čo skupina vystúpi v Mexiku a Austrálii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://twitter.com/ygent_official/status/619400756198686720|titul=BIGBANG 2015 WORLD TOUR 'MADE' IN YANJI AND TAIPEI CONFIRMED|vydavateľ=YG Family Twitter |dátum vydania=10. júl 2015|dátum prístupu=2015-09-06|jazyk=anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url= http://twitter.com/ygent_official/status/619340349220085760 |titul=BIGBANG 2015 WORLD TOUR 'MADE' IN MEXICO AND AUSTRALIA CONFIRMED|vydavateľ=YG Family Twitter |dátum vydania=10. júl 2015|dátum prístupu=2015-09-06|jazyk=anglicky}}</ref> 31. júla boli pridané 2 koncerty v [[Macao|Macau]], kde Big Bang vystúpia tiež po prvý raz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://twitter.com/ygent_official/status/626980687678013440/photo/1|titul=BIGBANG 2015 WORLD TOUR 'MADE' IN MACAO CONFIRMED|vydavateľ=YG Family Twitter |dátum vydania=31. júl 2015|dátum prístupu=2015-09-07|jazyk=anglicky}}</ref> 11. augusta bol v Austrálii pridaný ďalší koncert.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sbs.com.au/popasia/blog/2015/08/11/bigbang-announce-2nd-sydney-show|titul=BIGBANG announce 2nd Sydney show! |vydavateľ=SBS PopAsia |dátum vydania=11. august 2015|dátum prístupu=2015-09-08|jazyk=anglicky}}</ref> ==Koncerty== Lístky na koncerty v Soule boli vypredané do niekoľkých minút. Server pod vysokým náporom zlyhal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mwave.interest.me/enewsworld/en/article/91007/fans-struggle-to-get-tickets-to-big-bangs-upcoming-concert |titul=Fans Struggle to Get Tickets to Big Bang′s Upcoming Concert |priezvisko=Kim |meno=Ji-yeon|vydavateľ= CJ E&M |dátum vydania=10. apríl 2015|dátum prístupu=2015-09-08|jazyk=anglicky}}</ref> V Číne bolo na 11 vypredaných koncertoch v mestách Kanton,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.iduobo.com/2015/05/14/bigbang-china-tour-guangzhou-station-tickets-sold-out-two-concerts-38518.html|titul=BIGBANG China Tour Guangzhou station tickets sold out two concerts|vydavateľ=Netease Arts|dátum vydania=14. máj 2015|dátum prístupu=2015-09-07|jazyk=anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20160304185544/http://www.iduobo.com/2015/05/14/bigbang-china-tour-guangzhou-station-tickets-sold-out-two-concerts-38518.html|dátum archivácie=2016-03-04}}</ref> Peking,<ref name="Beijing Concert">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://news.asiaone.com/news/showbiz/overseas-concerts-sold-out-top-k-pop-boy-groups|titul=Overseas concerts sold out for top K-pop boy groups|vydavateľ=Asiaone|dátum vydania=8. jún 2015|dátum prístupu=2015-09-07|jazyk=anglicky|url archívu=https://archive.today/20150803121623/http://news.asiaone.com/news/showbiz/overseas-concerts-sold-out-top-k-pop-boy-groups|dátum archivácie=2015-08-03}}</ref> Šanghaj,<ref name="Shanghai Concert">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://osen.mt.co.kr/article/G1110183415|titul=빅뱅, 상하이 월드투어 3만여 관객 열광..대성황 |vydavateľ=Osen |dátum vydania=22. jún 2015|dátum prístupu=2015-09-04|jazyk=ko}}</ref> Ta-lien a Wu-chan rekordných 180 000 fanúšikov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://ent.qq.com/a/20150902/016244.htm|titul=BIGBANG唱遍中国11城市 创韩国歌手新纪录|vydavateľ=QQ|dátum vydania=2. september 2015|dátum prístupu=2015-09-08|jazyk=zh}}</ref> Ďalšie vypredané koncerty v Číne zahŕňajú 3 po sebe idúce vystúpenia v Hongkongu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.yg-life.com/archives/52505?lang=en|titul=BIGBANG Rounded off Hong Kong Concert, "Singing All Together Anywhere around the World" |vydavateľ=YG Entertainment |dátum vydania= 15. jún 2015 |dátum prístupu=2015-09-07|jazyk=anglicky}}</ref> a dve v Macau, čo viedlo k pridaniu ďalšieho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.weibo.com/2809310870/CyGEDnnpg?from=page_1004062809310870_profile&wvr=6&mod=weibotime&type=comment#_rnd1441222431553|titul=Additional Macau Concert added|vydavateľ=Weibo |dátum vydania=2. september 2015|dátum prístupu=2015-09-08|jazyk=zh}}</ref> V Singapure bol záujem taký veľký, že po vypredaní oboch koncertov sa začali predávať takzvané „audio miesta“, pretože mali obmedzený výhľad na pódium.<ref name="Singapur">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.straitstimes.com/lifestyle/entertainment/bigbang-brings-on-the-party-with-fancy-moves-solid-vocals-and-off-the-wall|titul=BigBang brings on the party with fancy moves, solid vocals and off-the-wall humour|vydavateľ=The Straits Times|dátum vydania=19. júl 2015|dátum prístupu=2015-09-04|jazyk=anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20150721232837/http://www.straitstimes.com/lifestyle/entertainment/bigbang-brings-on-the-party-with-fancy-moves-solid-vocals-and-off-the-wall|dátum archivácie=2015-07-21}}</ref> V Malajzii sa zhromaždili stovky fanúšikov, aby si stihli kúpiť lístky. Kvôli vysokému dopytu bol pridaný ďalší koncert.<ref name="Malaysia Concert">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.kpopstarz.com/articles/206014/20150531/bigbang-malaysia-2015-world-tour-made.htm|titul=Big Bang Add Additional Date To MADE World Tour In Malaysia|vydavateľ=Kpopstarz|dátum vydania=31. máj 2015|dátum prístupu=2015-09-03|jazyk=anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20150622132114/http://www.kpopstarz.com/articles/206014/20150531/bigbang-malaysia-2015-world-tour-made.htm|dátum archivácie=2015-06-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.thestar.com.my/News/Nation/2015/07/11/Big-Bang-set-to-rock-KL/|titul=Big Bang set to rock KL|vydavateľ=The Star|dátum vydania= 11. júl 2015|dátum prístupu=2015-09-04|jazyk=anglicky}}</ref> V koncoročnom rebríčku časopisu ''Pollstar'', kde bolo zoradených 200 najlepších severoamerických koncertných turné, obsadili Big Bang 126. miesto a za 4 koncerty zarobili 7,8 miliónov amerických dolárov.<ref name="Pollstar">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.pollstar.com/news_article.aspx?ID=822216|titul=Pollstar’s 2015 Year End Stats & Analysis|vydavateľ=Pollstar|dátum vydania=8. január 2016 |dátum prístupu=2016-06-12|jazyk=po anglicky}}</ref> ==Rekordy== Počas ''MADE Tour'' Big Bang pokorili mnoho rekordov. * Najsledovanejší K-popový online koncert v histórii.<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://osen.mt.co.kr/article/G1110182870|titul=빅뱅, 월드투어 ‘MADE’ 中 텐센트 비디오 통해 생중계|vydavateľ= Osen|dátum vydania= 21. jún 2015|dátum prístupu=2015-09-05|priezvisko= Jong |meno=Jun-hwa |jazyk=ko}}</ref> * Prvý zahraničný interpret, ktorý mal v Japonsku „Dome Tour“ tri roky za sebou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mwave.interest.me/enewsworld/en/article/91785/bigbang-to-hold-japan-dome-tour|titul=Big Bang Becomes First Foreign Artist to Hold Japanese Dome Tour Three Years Straight |vydavateľ=CJ E&M |dátum vydania= 27. apríl 2015|dátum prístupu=2015-09-04|priezvisko=Lee |meno=Jin-ho|jazyk=anglicky}}</ref> * Jediný zahraničný interpret, ktorý mal v šanghajskej Mercedes-Benz Arena tri koncerty za sebou.<ref name="Shanghai Concert"/> * Prvý kórejský interpret, ktorý mal v Kuala Lumpur dva koncerty za sebou.<ref name="Malaysia Concert"/> * Najväčšie turné K-popového interpreta v histórii Spojených štátov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/6576209/bigbang-america-tour-2015|titul=BIGBANG Announce Huge Arena Tour for America This Fall |vydavateľ=Billboard|dátum vydania= 27. máj 2015|dátum prístupu=2015-09-04|priezvisko=Benjamin |meno=Jeff|jazyk=anglicky}}</ref> * Prvý zahraničný interpret, ktorému sa podarilo v Hongkongu vypredať 3 koncerty dvakrát po sebe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.scmp.com/magazines/48hrs/article/1803062/big-bang-gigs-sell-out-and-sandra-ngs-stage-debut-hot-ticket-too|titul=Big Bang gigs sell out|vydavateľ=South China Morning Post|dátum vydania= 21. máj 2015|dátum prístupu=2015-09-03|jazyk=anglicky}}</ref> * Jeden z najdrahších koncertov v histórii Malajzie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.kpopstarz.com/articles/221151/20150717/big-bang-made-tour-malaysia.htm|titul=Big Bang Mount One Of The Most Expensive Concerts In Malaysian History For 'MADE' World Tour|vydavateľ=Kpop Starz|dátum vydania=17. júl 2015|dátum prístupu=2015-09-01|priezvisko=Jamias|meno=Mickey|jazyk=anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20150721214145/http://www.kpopstarz.com/articles/221151/20150717/big-bang-made-tour-malaysia.htm|dátum archivácie=2015-07-21}}</ref> * Najväčší počet divákov na koncerte K-popového interpreta v čínskom meste Čcheng-tu.<ref name="Chengdu">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://tenasia.hankyung.com/archives/632680|titul=빅뱅, 중국 청두 공연 성료…3만 관객 매료|vydavateľ=10asia|dátum vydania=15. august 2015|dátum prístupu=2015-09-01|priezvisko=Lee|meno=Eun-ho|jazyk=ko|url archívu=https://web.archive.org/web/20170620171900/http://tenasia.hankyung.com/archives/632680|dátum archivácie=2017-06-20}}</ref> * Najväčšie turné kórejského interpreta v Číne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://osen.mt.co.kr/article/G1110236379|titul=빅뱅, 韓가수 최다 中 11개도시-18만명 동원 투어 성료.."다시 올 것"|vydavateľ=Osen|dátum vydania= 31. august 2015|dátum prístupu=2015-09-01|priezvisko= Son |meno=Mi-kyong |jazyk=ko}}</ref> * Najväčší K-popový koncert v Kanade.<ref name="torontoconcert">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thestar.com/entertainment/music/2015/09/26/k-pop-band-big-bang-doing-booming-business-in-toronto.html|titul=K-pop band Big Bang doing booming business in Toronto|vydavateľ=The Star|dátum vydania=26. september 2015|priezvisko= Patch |meno=Nick|dátum prístupu=2015-10-07|jazyk=anglicky}}</ref> * Najväčšie publikum v rámci zahraničných interpretov v histórii Japonska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.yg-life.com/archives/71927?lang=en|titul=BIGBANG’s dome tour that drew as many as 911,000 fans marked grand finale…The first time ever|vydavateľ=YG Life|dátum vydania=25. február 2016 |dátum prístupu=2016-06-12|jazyk=po anglicky}}</ref><ref name="Japonska účasť">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.barks.jp/news/?id=1000124598|titul=【ライブレポート】5万5000人が東京ドーム揺らす。BIGBANG、史上初の3年連続＆91万人動員の日本ツアー終了|vydavateľ= Barks Japan Music Network|dátum vydania=24. február 2016 |dátum prístupu=2016-06-12|jazyk=po japonsky}}</ref> ==Živé vysielanie== 2. decembra 2014 malo [[YG Entertainment]] v Hongkongu tlačovú konferenciu, kde predstavilo spoluprácu s ''Tencent QQ Music''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.koreaboo.com/news/yg-entertainment-partners-chinese-group-qq-music/|titul=YG Entertainment partners up with Chinese group QQ Music|vydavateľ= Koreaboo|dátum vydania= 2. december 2014|dátum prístupu=2015-09-05|jazyk=anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://blogs.wsj.com/digits/2014/12/02/tencent-signs-deal-with-k-pop-agency-behind-psy-big-bang/|titul=Tencent Signs Deal With K-Pop Agency Behind Psy, Big Bang|vydavateľ=Wall Street Journal|dátum vydania= 2. december 2014|dátum prístupu=2015-09-05|jazyk=anglicky}}</ref> ''Tencent QQ'' je najväčšia online platforma v krajine. Na spoločnej tlačovej konferencii oznámili, že ''Tencent QQ'' bude 21. júna exkluzívne vysielať naživo posledný koncert skupiny v Šanghaji. Vysielanie prilákalo 18,8 miliónov divákov, čím sa stal najsledovanejším K-popovým online koncertom v histórii.<ref name="r1" /> 25. októbra bol naživo vysielaný koncert v Macau. Prostredníctvom ''QQ Music'' ho sledovalo viac ako 975 000 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://v.qq.com/live/p/topic/2119/review.html|titul=BIGBANG[MADE]世界巡演澳门站 |vydavateľ=QQ Music|dátum prístupu=2016-06-12|jazyk=zh}}</ref> Posledný koncert v Soule bol vysielaný cez čínsky portál ''Tencent'' a ''V App''. Jedna kamera snímala celú skupinu a päť ďalších každého člena osobitne. Cez ''V App'' sledovalo koncert viac ako 3,62 miliónov fanúšikov, čím sa video stalo najsledovanejším v rámci tejto aplikácie.<ref name="The Korean Times"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.yg-life.com/archives/72281?lang=en|titul=[V-APP] BIGBANG’s concert recorded the highest number of viewers at 2.11 million… Over 3million when including multi-cam viewers|vydavateľ=YG Life|dátum vydania=7. marec 2016 |dátum prístupu=2016-06-12|jazyk=po anglicky}}</ref> ==Kritika== Turné bolo hudobnými kritikmi veľmi uznávané. Denník ''[[The New York Times]]'' nazval Big Bang „hladkými K-popovými zločincami“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.nytimes.com/2015/10/04/arts/music/bigbang-smooth-k-pop-criminals-bring-made-to-newark.html?_r=0 |titul=BigBang, Smooth K-Pop Criminals, Bring ‘Made’ to Newark |meno=Jon |priezvisko=Caramanica |vydavateľ=The New York Time |dátum vydania= 30. september 2015|dátum prístupu=2015-12-02|jazyk=anglicky}}</ref> a koncert opísal ako „extrémny, intenzívny a ohromujúci karneval kórejského popu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.nytimes.com/2015/10/13/arts/music/review-bigbang-following-the-k-pop-playbook-with-flash.html?_r=0 |titul=Review: BigBang, Following the K-Pop Playbook With Flash |meno=Jon |priezvisko=Caramanica |vydavateľ=The New York Time |dátum vydania= 12. október 2015|dátum prístupu=2015-12-02|jazyk=anglicky}}</ref> Britský denník ''[[The Guardian]]'' dal koncertu v Newarku 4 hviezdičky z piatich a opísal to tak, že „K-popoví hrdinovia priniesli paličky na cukrovú vatu s ostrými hranami“ a všetkých piatich členov pochválil za individuálne talenty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.theguardian.com/music/2015/oct/13/big-bang-review-k-pop-heroes-deliver-candyfloss-hooks|titul=Big Bang review – K-pop heroes deliver candyfloss hooks with a sharp edge |autor=Bryan Armen Graham|vydavateľ=The Guardian|dátum vydania= 13. október 2015|dátum prístupu=2015-12-02|jazyk=anglicky}}</ref> Americký denník ''[[Los Angeles Times]]'' opísal Big Bang ako „jedných z najvynaliezavejších a esteticky vizionárskych interpretov vo svojom žánri“ a ich koncert v Anaheime nazval „neuveriteľne významným momentom pre K-pop“, pričom pochválil aj rozmanitosť ich piesní a výkonov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.latimes.com/entertainment/music/posts/la-et-ms-live-big-bang-explodes-k-pop-convention-at-the-honda-center-20151005-story.html|titul=Review BigBang explodes K-Pop convention at the Honda Center |meno=August |priezvisko=Brown|vydavateľ=Los Angeles Times|dátum vydania= 5. október 2015|dátum prístupu=2015-12-02|jazyk=anglicky}}</ref> ''[[Billboard]]'' dal koncertu 4,5/5 hviezdičiek a Big Bang nazval „piatimi osobami, ktoré sú samostatne komplexné, ale spolu tvoria skvelú [[Superskupina|superskupinu]]“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.billboard.com/articles/review/6723075/bigbang-made-world-tour-live-review |meno= Jeff|priezvisko= Benjamin|titul=BIGBANG Confirm Their Power as a Group & Individuals at Jersey 'Made' Arena Shows: Live Review |vydavateľ=Billboard|dátum vydania= 13. október 2015|dátum prístupu=2015-12-02|jazyk=anglicky}}</ref> ''Vibe'' nazval Big Bang „kráľmi K-popu“ a za najzaujímavejšie momenty večera označil ich sólové vystúpenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.vibe.com/2015/10/review-big-bang-performs-first-us-show-in-3-years/ |meno= David|priezvisko=Lee|titul=Review: Kings of K-Pop BIGBANG Performs First U.S. Show In 3 Years|vydavateľ=Vibe|dátum vydania= 13. október 2015|dátum prístupu=2015-12-02|jazyk=anglicky}}</ref> Denník ''The Michigan Daily'' nazval Big Bang skupinou, ktorá „inovuje aj určuje smer žánru“ a koncert opísal ako „elektrickú, mimotelovú skúsenosť“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.michigandaily.com/section/arts/bigbang-explosive-their-made-tour |meno=Allen|priezvisko= Donne|titul=Review: BIGBANG explosive for their "MADE" tour|vydavateľ=The Michigan Daily|dátum vydania= 25. október 2015|dátum prístupu=2015-12-02|jazyk=anglicky}}</ref> Týždenník ''The Village Voice'' opísal koncert ako „jedinečný a úplne odlišný od západnej popovej schémy“, ktorý „slúžil na odrazenie dúhového spektra ľudských emócií“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.villagevoice.com/music/k-pop-kings-bigbang-fly-seouls-soul-to-nyc-7777060|titul=K-POP KINGS BIGBANG FLY SEOUL'S SOUL TO NYC|meno=Maria|priezvisko=Sherman|vydavateľ=The Village Voice|dátum vydania=12. október 2015|dátum prístupu=2015-12-02|jazyk=anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20161103234044/http://www.villagevoice.com/music/k-pop-kings-bigbang-fly-seouls-soul-to-nyc-7777060|dátum archivácie=2016-11-03}}</ref> ''The AU Review'' pochválil produkciu aj hudobné smerovanie skupiny, a zároveň sa vyjadril, že to bol „fantastický koncert fantastickej skupiny talentovaných jedincov“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.theaureview.com/asia/reviews/bigbang-made-world-tour-allphones-arena-sydney-18-10-15|titul=HELLO ASIA! LIVE REVIEW: BIGBANG MADE WORLD TOUR - ALLPHONES ARENA, SYDNEY (17.10.15)|meno=Cassandra|priezvisko=Monjo|vydavateľ=HELLO ASIA!|dátum vydania=18. október 2015|dátum prístupu=2015-12-02|jazyk=anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20151208175310/http://www.theaureview.com/asia/reviews/bigbang-made-world-tour-allphones-arena-sydney-18-10-15|dátum archivácie=2015-12-08}}</ref> ==Zoznam piesní== {{Collapsible list | expand = | framestyle = border:none; padding:0; background: lavender; font-size: 100%; width: 65%; | titlestyle = text-align: center; | title = Zoznam piesní na prvom koncerte v Soule | liststyle = background: white; text-align: left; font-size: 100%; | hlist = | bullets = | 1. „Fantastic Baby“ | 2. „Tonight“ | 3. „Stupid Liar“ | 4. „Haru Haru“ | 5. „How Gee“ | 6. „Feeling“ | 7. „[[Loser (Big Bang)|Loser]]“ | 8. „Blue“ | 9. „Bad Boy“ | 10. „Cafe“ | 11. „Lies“ | 12. „Strong Baby“ {{malé|([[Sungri]])}} | 13. „Let's Talk About Love“ {{malé|(Sungri feat. [[G-Dragon]] a [[Tchäjang]])}} | 14. „Wings“ {{malé|([[Däsong]])}} | 15. „Doom Dada“ {{malé|([[T.O.P]])}} | 16. „Eyes, Nose, Lips“ {{malé|([[Tchäjang]])}} | 17. „[[Good Boy]]“ {{malé|(G-Dragon a Tchäjang)}} | 18. „Crooked“ {{malé|([[G-Dragon]])}} | 19. „[[Bae Bae]]“ | 20. „Last Farewell“ | '''Prídavok''' | 1. „Hands Up“ | 2. „Heaven“ | 3. „Bae Bae“ | 4. „Fantastic Baby“ | 5. „Loser“ }} {{Collapsible list | expand = | framestyle = border:none; padding:0; background: lavender; font-size: 100%; width: 65%; | titlestyle = text-align: center; | title = Zoznam piesní v Pekingu po vydaní Série MADE – ''[[A (album, Big Bang)|A]]'' | liststyle = background: white; text-align: left; font-size: 100%; | hlist = | bullets = | 1. „[[Bang Bang Bang (Big Bang)|Bang Bang Bang]]“ | 2. „Tonight“ | 3. „Stupid Liar“ | 4. „Haru Haru“ | 5. „How Gee“ | 6. „Feeling“ | 7. „[[Loser (Big Bang)|Loser]]“ | 8. „Blue“ | 9. „Bad Boy“ | 10. „Cafe“ | 11. „Lies“ | 12. „Strong Baby“ {{malé|([[Sungri]])}} | 13. „Let's Talk About Love“ {{malé|(Sungri feat. [[G-Dragon]] a [[Tchäjang]])}} | 14. „Wings“ {{malé|([[Däsong]])}} | 15. „Doom Dada“ {{malé|([[T.O.P]])}} | 16. „Eyes, Nose, Lips“ {{malé|([[Tchäjang]])}} | 17. „[[Good Boy]]“ {{malé|(G-Dragon a Tchäjang)}} | 18. „Crooked“ {{malé|([[G-Dragon]])}} | 19. „[[Bae Bae]]“ | 20. „Fantastic Baby“ | '''Prídavok''' | 1. „[[We Like 2 Party]]“ | 2. „Hands Up“ | 3. spontánny výber | 4. „Fantastic Baby“ }} {{Collapsible list | expand = | framestyle = border:none; padding:0; background: lavender; font-size: 100%; width: 65%; | titlestyle = text-align: center; | title = Zoznam piesní v Thajsku po vydaní Série MADE – ''[[D (album, Big Bang)|D]]'' | liststyle = background: white; text-align: left; font-size: 100%; | hlist = | bullets = | 1. „[[Bang Bang Bang (Big Bang)|Bang Bang Bang]]“ | 2. „Tonight“ | 3. „Stupid Liar“ | 4. „Haru Haru“ | 5. „[[Loser (Big Bang)|Loser]]“ | 6. „Blue“ | 7. „Bad Boy“ | 8. „[[If You]]“ | 9. „Lies“ | 10. „Strong Baby“ {{malé|([[Sungri]])}} | 11. „Let's Talk About Love“ {{malé|(Sungri feat. [[G-Dragon]] a [[Tchäjang]])}} | 12. „Wings“ {{malé|([[Däsong]])}} | 13. „Doom Dada“ {{malé|([[T.O.P]])}} | 14. „Eyes, Nose, Lips“ {{malé|([[Tchäjang]])}} | 15. „[[Good Boy]]“ {{malé|(G-Dragon a Tchäjang)}} | 16. „Crooked“ {{malé|([[G-Dragon]])}} | 17. „[[Sober (Big Bang)|Sober]]“ | 18. „[[Bae Bae]]“ | 19. „Fantastic Baby“ | 20. „[[We Like 2 Party]]“ | 21. „Hands Up“ | '''Prídavok z 2. koncertu v Singapure''' | 1. „Bang Bang Bang“ | 2. „Good Boy“ | 3. „Bae Bae“ }} {{Collapsible list | expand = | framestyle = border:none; padding:0; background: lavender; font-size: 100%; width: 65%; | titlestyle = text-align: center; | title = Zoznam piesní v Čcheng-tu po vydaní Série MADE – ''[[E (album, Big Bang)|E]]'' | liststyle = background: white; text-align: left; font-size: 100%; | hlist = | bullets = | 1. „[[Bang Bang Bang (Big Bang)|Bang Bang Bang]]“ | 2. „Tonight“ | 3. „Stupid Liar“ | 4. „Haru Haru“ | 5. „[[Loser (Big Bang)|Loser]]“ | 6. „Blue“ | 7. „Bad Boy“ | 8. „[[If You]]“ | 9. „Lies“ | 10. „Strong Baby“ {{malé|([[Sungri]])}} | 11. „[[Let's Not Fall in Love]]“ | 12. „Wings“ {{malé|([[Däsong]])}} | 13. „Doom Dada“ {{malé|([[T.O.P]])}} | 14. „Eyes, Nose, Lips“ {{malé|([[Tchäjang]])}} | 15. „[[Zutter]]“ {{malé|(G-Dragon a T.O.P)}} | 16. „[[Good Boy]]“ {{malé|(G-Dragon a Tchäjang)}} | 17. „Crooked“ {{malé|([[G-Dragon]])}} | 18. „[[Sober (Big Bang)|Sober]]“ | 19. „[[Bae Bae]]“ | 20. „Fantastic Baby“ | 21. „[[We Like 2 Party]]“ | 22. „Hands Up“ | '''Prídavok z 2. koncertu v Singapure''' | 1. „Bang Bang Bang“ | 2. „Good Boy“ | 3. „Bae Bae“ }} {{Collapsible list | expand = | framestyle = border:none; padding:0; background: lavender; font-size: 100%; width: 65%; | titlestyle = text-align: center; | title = Zoznam piesní na koncertoch v Japonsku | liststyle = background: white; text-align: left; font-size: 100%; | hlist = | bullets = | 1. „[[Bang Bang Bang (Big Bang)|Bang Bang Bang]]“ | 2. „Tonight“ | 3. „Stupid Liar“ | 4. „Haru Haru“ | 5. „[[Loser (Big Bang)|Loser]]“ | 6. „Blue“ | 7. „Bad Boy“ | 8. „[[If You]]“ | 9. „Strong Baby“ {{malé|([[Sungri]])}} | 10. „Wings“ {{malé|([[Däsong]])}} | 11. „Doom Dada“ {{malé|([[T.O.P]])}} | 12. „Eyes, Nose, Lips“ {{malé|([[Tchäjang]])}} | 13. „[[Zutter]]“ {{malé|(G-Dragon a T.O.P)}} | 14. „[[Good Boy]]“ {{malé|(G-Dragon a Tchäjang)}} | 15. „Crooked“ {{malé|([[G-Dragon]])}} | 16. „[[Sober (Big Bang)|Sober]]“ | 17. „[[Bae Bae]]“ | 18. „Fantastic Baby“ | '''Prídavok''' | 1. „[[We Like 2 Party]]“ | 2. „Let Me Hear Your Voice“ | 3. „My Heaven“ | '''2. prídavok''' | 1. „Bang Bang Bang“ | 2. „Bae Bae“ }} {{Collapsible list | expand = | framestyle = border:none; padding:0; background: lavender; font-size: 100%; width: 65%; | titlestyle = text-align: center; | title = Zoznam piesní na poslednom koncerte v Soule | liststyle = background: white; text-align: left; font-size: 100%; | hlist = | bullets = | 1. „[[Bang Bang Bang (Big Bang)|Bang Bang Bang]]“ | 2. „Tonight“ | 3. „Stupid Liar“ | 4. „Haru Haru“ | 5. „[[Loser (Big Bang)|Loser]]“ | 6. „Blue“ | 7. „Bad Boy“ | 8. „[[If You]]“ | 9. „Strong Baby“ {{malé|([[Sungri]])}} | 10. „Wings“ {{malé|([[Däsong]])}} | 11. „Doom Dada“ {{malé|([[T.O.P]])}} | 12. „Eyes, Nose, Lips“ {{malé|([[Tchäjang]])}} | 13. „[[Zutter]]“ {{malé|(G-Dragon a T.O.P)}} | 14. „[[Good Boy]]“ {{malé|(G-Dragon a Tchäjang)}} | 15. „Crooked“ {{malé|([[G-Dragon]])}} | 16. „[[Sober (Big Bang)|Sober]]“ | 17. „[[Bae Bae]]“ | 18. „Fantastic Baby“ | '''Prídavok''' | 1. „[[We Like 2 Party]]“ | 2. „Lies“ | 3. „Bang Bang Bang“ }} ==Zoznam vystúpení== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! scope="col" style="width:12em;"| Dátum ! scope="col" style="width:10em;"| Mesto ! scope="col" style="width:10em;"| Štát ! scope="col" style="width:19em;"| Miesto konania ! scope="col" style="width:10em;"| Počet divákov |- ! colspan="5"| '''Ázia''' <ref name="Tour Dates">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.facebook.com/BIGBANG/app_825494344209321 |titul= Big Bang MADE Tour|vydavateľ=BIGBANG Facebook |dátum prístupu=2015-09-06|jazyk=anglicky}}</ref> |- | 25. apríl 2015 | rowspan="2"| [[Soul]] | rowspan="2"| [[Kórejská republika]] | rowspan="2"| Olympic Gymnastics Arena | rowspan="2"| 26 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://kpopherald.koreaherald.com/view.php?ud=201504271720484209792_2|titul= Big Bang kicks off world tour with a nod to Seoul fans|dátum vydania=27. apríl 2015|vydavateľ=Korean Herald|dátum prístupu=2015-09-06|priezvisko=Won |meno=Ho-jung|jazyk=anglicky}}</ref> |- | 26. apríl 2015 |- | 30. máj 2015 | rowspan="2"| [[Kanton (mesto)|Kanton]] | rowspan="4"| [[Čína]] | rowspan="2"| Guangzhou International Sports Arena | rowspan="2"| 24 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://kpopherald.koreaherald.com/view.php?ud=201505311611315019157_2|titul= Big Bang kick off 'MADE' world tour in China|dátum vydania=31. máj 2015|vydavateľ=Korean Herald|dátum prístupu=2015-09-06|priezvisko=Yoon |meno=Sarah|jazyk=anglicky}}</ref> |- | 31. máj 2015 |- | 6. jún 2015 | rowspan="2"| [[Peking]] | rowspan="2"| MasterCard Center | rowspan="2"| 23 000 <ref name="Beijing Concert"/> |- | 7. jún 2015 |- | 12. jún 2015 | rowspan="3"| Čchi-lie-ťiao | rowspan="3"| [[Hongkong]] | rowspan="3"| AsiaWorld–Arena | rowspan="3"| 36 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://sports.donga.com/3/02/20150615/71866668/2|titul= 빅뱅 홍콩 콘서트 마무리 ‘전세계 어딜가도 떼창’|vydavateľ=Sports Donga|dátum vydania=15. jún 2015|dátum prístupu=2015-09-07|jazyk=ko}}</ref> |- | 13. jún 2015 |- | 14. jún 2015 |- | 19. jún 2015 | rowspan="3"| [[Šanghaj]] | rowspan="5"| [[Čína]] | rowspan="3"| Mercedes-Benz Arena | rowspan="3"| 30 000 <ref name="Shanghai Concert"/> |- | 20. jún 2015 |- | 21. jún 2015 |- | 26. jún 2015 | [[Ta-lien]] | Zhongsheng Center | 15 000 <ref name="Dalian And Wuhan Concerts">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.kpopstarz.com/articles/215233/20150629/big-bang-china.htm|titul=Big Bang Successfully Wrap Up Dalian And Wuhan Concerts|vydavateľ=Kpopstarz|dátum vydania=29. jún 2015|dátum prístupu=2015-09-07|priezvisko=Elizabeth|meno=Hailie|jazyk=anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20150806091220/http://www.kpopstarz.com/articles/215233/20150629/big-bang-china.htm|dátum archivácie=2015-08-06}}</ref> |- | 28. jún 2015 | [[Wu-chan]] | Wuhan Gymnasium | 13 000 <ref name="Dalian And Wuhan Concerts"/> |- | 11. júl 2015 | rowspan="2"| [[Bangkok]] | rowspan="2"| [[Thajsko]] | rowspan="2"| IMPACT Arena | rowspan="2"| 20 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.kpopstarz.com/articles/219606/20150714/big-bang-sober-if-you-made-tour-thailand.htm|titul=Big Bang Perform ‘Sober,’ ‘If You’ For 1st Time At MADE World Tour Stop In Bangkok, Thailand|vydavateľ=Kpopstarz|dátum vydania=14. júl 2015|dátum prístupu=2015-09-07|priezvisko=Elizabeth|meno=Hailie|jazyk=anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20160304080249/http://www.kpopstarz.com/articles/219606/20150714/big-bang-sober-if-you-made-tour-thailand.htm|dátum archivácie=2016-03-04}}</ref> |- | 12. júl 2015 |- | 18. júl 2015 | rowspan="2"| Kallang | rowspan="2"| [[Singapur]] | rowspan="2"| Singapore Indoor Stadium | rowspan="2"| 20 000 <ref name="Singapur"/> |- | 19. júl 2015 |- | 24. júl 2015 | rowspan="2"| [[Kuala Lumpur]] | rowspan="2"| [[Malajzia]] | rowspan="2"| Putra Indoor Stadium | rowspan="4"| 45 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.yg-life.com/archives/53698?lang=en|titul=BIGBANG’s World Tour in 3 Asian Countries 45,000 Fans Ecstatic|vydavateľ=YG Entertainment|dátum vydania=2. august 2015 |dátum prístupu=2015-09-08|jazyk=anglicky}}</ref> |- | 25. júl 2015 |- | 30. júl 2015 | [[Manila]] | [[Filipíny]] | Mall of Asia Arena |- | 1. august 2015 | [[Jakarta]] | [[Indonézia]] | Indonesia Convention Exhibition |- | 7. august 2015 | [[Šen-čen]] | rowspan="6"| [[Čína]] | Shenzhen Bay Sports Center | 12 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://hk.apple.nextmedia.com/entertainment/art/20150809/19248686|titul=BIGBANG深圳完騷趕去蒲|vydavateľ=Nextmedia|dátum vydania=9. august 2015 |dátum prístupu=2015-10-07|jazyk=zh}}</ref> |- | 9. august 2015 | [[Nanking]] | Nanjing Olympic Sports Center Gymnasium | 10 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://ent.news.cn/2015-08/11/c_128116303.htm|titul=韩国人气天团BIGBANG南京开唱 万名粉丝齐互动|vydavateľ=News.cn|dátum vydania=11. august 2015 |dátum prístupu=2015-10-07|jazyk=zh}}</ref> |- | 14. august 2015 | [[Čcheng-tu]] | Chengdu Sports Centre | 30 000 <ref name="Chengdu"/> |- | 25. august 2015 | [[Chang-čou]] | Yellow Dragon Sports Center | 21 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://sg.entertainment.yahoo.com/news/bigbang-to-fascinate-china-012212070.html|titul=Bigbang To Fascinate China|vydavateľ=Yahoo Entertainment Singapore|dátum vydania=26. august 2015|dátum prístupu=2015-09-08|priezvisko=Ahn|meno=Woorim|jazyk=anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20150925180503/https://sg.entertainment.yahoo.com/news/bigbang-to-fascinate-china-012212070.html|dátum archivácie=2015-09-25}}</ref> |- | 28. august 2015 | [[Čchang-ša]] | Hunan International Convention & Exhibition Centre | 7 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.yule.com.cn/html/201508/5920.html|titul=BIGBANG长沙“万鞋之夜”昨晚开唱|vydavateľ=Yule|dátum vydania=29. august 2015 |dátum prístupu=2015-10-07|jazyk=zh}}</ref> |- | 30. august 2015 | [[Čchung-čching]] | Chongqing International Expo Center | 10 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://ent.news.cn/2015-09/02/c_128190628.htm|titul=BIGBANG重庆演唱会 粉丝“火红”应援大合唱|vydavateľ=News.cn|dátum vydania=2. september 2015 |dátum prístupu=2015-10-07|jazyk=zh}}</ref> |- | 24. september 2015 | rowspan="4"| [[Tchaj-pej]] | rowspan="4"| [[Taiwan]] | rowspan="4"| Taipei Arena | rowspan="4"| 44 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ettoday.net/news/20150924/569842.htm|titul=BIGBANG首場《BANG》轟蛋　TOP露酒窩撒嬌萌炸|vydavateľ=Ettoday.net|dátum vydania=24. september 2015|dátum prístupu=2015-10-07|jazyk=zh}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- | 25. september 2015 |- | 26. september 2015 |- | 27. september 2015 |- ! colspan="5"| '''Severná Amerika''' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.kpopstarz.com/articles/205087/20150526/big-bang-made-tour-us.htm|titul=Big Bang Announce North American Tour With Stops In Las Vegas, Los Angeles And New Jersey|dátum vydania=26. máj 2015|dátum prístupu=2015-09-08|priezvisko=Stanley|meno=Adrienne|vydavateľ=Kpopstarz|jazyk=anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20170731235138/http://www.kpopstarz.com/articles/205087/20150526/big-bang-made-tour-us.htm|dátum archivácie=2017-07-31}}</ref> |- | 2. október 2015 | rowspan="1"| [[Las Vegas]] | rowspan="3"| [[Spojené štáty]] | rowspan="1"| Mandalay Bay Events Center | rowspan="1"| 9 000 <ref name="usconcerts">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://news.joins.com/article/18803981|titul=美 LA타임즈 “빅뱅, 왜 최고인지를 증명했다” 극찬|vydavateľ=Joins|dátum vydania=6. október 2015 |dátum prístupu=2015-10-07|jazyk=ko}}</ref> |- | 3. október 2015 | rowspan="1"| [[Los Angeles]] | rowspan="1"| [[Staples Center]] | rowspan="1"| 14 000 <ref name="usconcerts"/> |- | 4. október 2015 | rowspan="1"| [[Anaheim]] | rowspan="1"| Honda Center | rowspan="1"| 11 000 <ref name="usconcerts"/> |- | 7. október 2015 | rowspan="1"| [[Mexiko (mesto)|Mexiko]] | rowspan="1"| [[Mexiko]] | rowspan="1"| Mexico City Arena | rowspan="1"| 15 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.yg-life.com/archives/56779?lang=en |titul=15,000 Fans Flocked to BIGBANG’s First Concert in Mexico |vydavateľ= YG Entertainment |dátum vydania=8. október 2015 |dátum prístupu=2015-12-02|jazyk=anglicky}}</ref> |- | 10. október 2015 | rowspan="2"| [[Newark (New Jersey)|Newark]] | rowspan="2"| [[Spojené štáty]] | rowspan="2"| [[Prudential Center]] | rowspan="2"| 24 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://mwave.interest.me/enewsworld/en/article/98682/big-bang-performs-for-24000-fans-in-new-jersey |meno=Su Mi |priezvisko=Jeon |titul=Big Bang Performs for 24,000 Fans in New Jersey |vydavateľ=CJ E&M |dátum vydania=12. október 2015 |dátum prístupu=2015-12-02 |jazyk=anglicky |url archívu=https://web.archive.org/web/20160331013647/http://mwave.interest.me/enewsworld/en/article/98682/big-bang-performs-for-24000-fans-in-new-jersey |dátum archivácie=2016-03-31 }}</ref> |- | 11. október 2015 |- | 13. október 2015 | rowspan="1"| [[Toronto]] | rowspan="1"| [[Kanada]] | rowspan="1"| [[Air Canada Centre]] | rowspan="1"| 14 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.yg-life.com/archives/56904?lang=en |titul=BIGBANG’s MADE Tour in North America was a Huge Success Drawing 87,000 Fans |vydavateľ= YG Entertainment |dátum vydania=14. október 2015 |dátum prístupu=2015-12-02|jazyk=anglicky}}</ref> |- ! colspan="5"| '''Austrália''' <ref name="Tour Dates"/> |- | 17. október 2015 | rowspan="2"| [[Sydney]] | rowspan="3"| [[Austrália (štát)|Austrália]] | rowspan="2"| Allphones Arena | rowspan="2"| 23 000 <ref name="australia">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.yg-life.com/archives/57033?lang=en |titul=[Star Cast] BIGBANG ‘MADE’s first Australian tour!! Let’s go and join it! |vydavateľ= YG Entertainment |dátum vydania=22. október 2015 |dátum prístupu=2015-12-02|jazyk=anglicky}}</ref> |- | 18. október 2015 |- | 21. október 2015 | rowspan="1"| [[Melbourne]] | rowspan="1"| [[Rod Laver Arena]] | rowspan="1"| 12 000 <ref name="australia"/> |- ! colspan="5"| '''Ázia''' <ref name="Tour Dates"/> |- | 23. október 2015 | rowspan="3"| Cotai | rowspan="3"| [[Macao]] | rowspan="3"| CotaiArena | rowspan="3"| 30 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.yg-life.com/archives/57073?lang=en |titul=BIGBANG finished Macao concert in success “fascinating 30,000 fans” |vydavateľ= YG Entertainment |dátum vydania=26. október 2015 |dátum prístupu=2015-12-02|jazyk=anglicky}}</ref> |- | 24. október 2015 |- | 25. október 2015 |- | 12. november 2015 | rowspan="4"| [[Tokio]] | rowspan="18"| [[Japonsko]] | rowspan="4"| Tokyo Dome | rowspan="18"| 911 000 <ref name="Japonska účasť"/> |- | 13. november 2015 |- | 14. november 2015 |- | 15. november 2015 |- | 20. november 2015 | rowspan="3"| [[Osaka (mesto)|Osaka]] | rowspan="3"| Kyocera Dome |- | 21. november 2015 |- | 22. november 2015 |- | 28. november 2015 | rowspan="2"| [[Fukuoka (Fukuoka)|Fukuoka]] | rowspan="2"| Fukuoka Dome |- | 29. november 2015 |- | 5. december 2015 | rowspan="2"| [[Nagoja]] | rowspan="2"| Nagoya Dome |- | 6. december 2015 |- | 9. január 2016 | rowspan="3"| [[Osaka (mesto)|Osaka]] | rowspan="3"| Kyocera Dome |- | 10. január 2016 |- | 11. január 2016 |- | 6. február 2016 | rowspan="2"| [[Fukuoka (Fukuoka)|Fukuoka]] | rowspan="2"| Fukuoka Dome |- | 7. február 2016 |- | 23. február 2016 | rowspan=2| [[Tokio]] | rowspan=2| Tokyo Dome |- | 24. február 2016 |- | 4. marec 2016 | rowspan=3| [[Soul]] | rowspan=3| [[Kórejská republika]] | rowspan=3| Olympic Gymnastics Arena | rowspan=3| 39 000 <ref name="The Korean Times"/> |- | 5. marec 2016 |- |6. marec 2016 |- ! colspan="4"| '''Spolu''' ! '''1 500 000''' <ref name="The Korean Times"/><ref name="FinalNumbers"/> |- |} ==Zrušené vystúpenia== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! scope="col" style="width:12em;"| Dátum ! scope="col" style="width:10em;"| Mesto ! scope="col" style="width:10em;"| Štát ! scope="col" style="width:19em;"| Miesto konania ! scope="col" style="width:12em;"| Dôvod |- | 16. august 2015 | Jan-ži | [[Čína]] | Yanji People's Stadium | nepredvídateľná okolnosť <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.facebook.com/BIGBANG/posts/991604954229836 |titul=Update to Chinese tourdates|vydavateľ= BIGBANG Facebook |dátum vydania=11. august 2015|dátum prístupu=2015-09-08|jazyk=anglicky}}</ref> |} ==Galéria== <Gallery> Obrázok:BIGBANG MADE TOUR IN DALIAN.jpg|BIGBANG Made Tour v čínskom meste Ta-lien, 27. jún 2015. Obrázok:BIGBANG MADE TOUR IN DALIAN - 2.jpg|BIGBANG Made Tour v čínskom meste Ta-lien, 27. jún 2015. Obrázok:BIGBANG - Made Tour Final - 2.png|BIGBANG Made Tour Final v Soule. Obrázok:BIGBANG - Made Tour Final - 3.png|BIGBANG Made Tour Final v Soule. Obrázok:Seungri - Made Tour Final - 5.png|Sungri počas BIGBANG Made Tour Final v Soule. </Gallery> ==Referencie== {{Referencie|3}} ==Externé odkazy== * [http://www.ygfamily.com/artist/main.asp?LANGDIV=E&ATYPE=2&PTYPE=&ARTIDX=3&PROIDX=&IDX=&page= Oficiálna webová stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151016134904/http://www.ygfamily.com/artist/Main.asp?LANGDIV=E&ATYPE=2&PTYPE=&ARTIDX=3&PROIDX=&IDX=&page= |date=2015-10-16 }} * [http://ygfamily.com/index.asp?LANGDIV=E&ATYPE=&PTYPE=&ARTIDX=&PROIDX=&IDX=&page= YG Entertainment] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150925062616/http://www.ygfamily.com/index.asp?LANGDIV=E&ATYPE=&PTYPE=&ARTIDX=&PROIDX=&IDX=&page= |date=2015-09-25 }} ==Zdroj== {{Preklad|en|MADE 2015 World Tour|724537578}} {{Big Bang}} [[Kategória:Big Bang (hudobná skupina)]] [[Kategória:Turné skupiny Big Bang]] kcchl5e74495gql6nnrc7dedl64ybj4 0 556636 8211474 8032212 2026-05-10T04:26:15Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211474 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Afriky v basketbale žien | rok = 2015 | iný názov = | logo = Coat_of_arms_of_Cameroon.svg | veľkosť loga = 100px | popis loga = Znak Kamerunu | usporiadateľ = Kamerun | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[24. september]]{{--}}[[3. október]] [[2015]] | počet tímov = 12 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Senegal | počet titulov = 11 | zápasy = 46 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{GAB}} Geraldine Robertová (20,4 {{tooltip|b/z|bodov na zápas}}) | najužitočnejší hráč = {{SEN}} Aya Traoréová | dejiská = [[Yaoundé]] | rok pred = 2013 | rok po = 2017 }} '''Majstrovstvá Afriky v basketbale žien 2015''' boli v poradí 22. [[majstrovstvá Afriky v basketbale]] žien, ktoré organizuje [[Africká basketbalová federácia]] (FIBA Africa). Konali sa v [[Yaoundé]], v [[Kamerun]]e od [[24. septembra]]{{--}}[[3. októbra]] [[2015]], za účasti 12 tímov.<ref name=overview>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Overview |url = http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/overview |dátum vydania = |dátum prístupu = 12.9.2015 |vydavateľ = FIBA |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150919165717/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/overview |dátum archivácie = 2015-09-19 }}</ref> Zápasy sa uskutočnili v aréne [[Yaounde multipurpose sport complex]] s kapacitou 5 400 miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Yaounde |url = http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/yaounde |dátum vydania = |dátum prístupu = 12.9.2015 |vydavateľ = FIBA |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150908101237/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/yaounde |dátum archivácie = 2015-09-08 }}</ref> Svoj jedenásty titul získal {{SEN|bz}}, ktorý vo finálovom stretnutí zvíťazil nad domácim {{CMR|bz|0|Kamerunom}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Senegal clinch 11th AfroBasket Women title and qualify for 2016 Rio Olympics |url = http://www.fiba.com/pr-59-senegal-clinch-11th-afrobasket-women-title-and-qualify-for-2016-rio-olympics |dátum vydania = 4.10.2015 |dátum prístupu = 5.10.2015 |vydavateľ = FIBA |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20151007044248/http://www.fiba.com/pr-59-senegal-clinch-11th-afrobasket-women-title-and-qualify-for-2016-rio-olympics |dátum archivácie = 2015-10-07 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Après 2009, les "Lionnes" regoûtent au sacre continental | url = http://www.pressafrik.com/Afrobasket-feminin-2015-Finale-Senegal-81-66-Cameroun-Apres-2009-les-Lionnes-regoutent-au-sacre-continental_a141190.html | dátum vydania = 4.10.2015 | dátum prístupu = 5.10.2015 | vydavateľ = pressafrik.com | jazyk = francúzsky }}</ref> Bronzová skončila {{NGA|bz}}, keď vyhrala nad obhajcom titulu z {{AGO|bz|0|Angoly}}. Tento turnaj zároveň slúžil ako kvalifikácia afrických družstiev na [[Basketbal na Letných olympijských hrách 2016|Letné olympijské hry 2016]], ktoré hostilo [[Rio de Janeiro]]. Kvalifikovalo sa na ne iba víťazné družstvo.<ref name=overview/> Ďalšie 2 družstvá postúpili na [[Kvalifikácia v basketbale žien na LOH 2016|svetovú olympijskú kvalifikáciu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Road to Rio 2016 tips off |url = http://www.fiba.com/news/road-to-rio-2016-tips-off |dátum vydania = 11.6.2015 |dátum prístupu = 12.9.2015 |vydavateľ = insidethegames.biz |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150915213548/http://www.fiba.com/news/road-to-rio-2016-tips-off |dátum archivácie = 2015-09-15 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Road to Rio 2016 |url = http://www.fiba.com/downloads/road_to_rio/fiba_road_to_rio2016_women.jpg |dátum vydania = |dátum prístupu = 12.9.2015 |vydavateľ = FIBA |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20151108161618/http://www.fiba.com/downloads/road_to_rio/fiba_road_to_rio2016_women.jpg |dátum archivácie = 2015-11-08 }}</ref> Kamerun bol zvolený za organizátora tohoto turnaja v marci 2014 na zasadnutí FIBA Africa v [[Abidjan]]e. Ďalšími dvoma uchádzačmi boli [[Angola]] a [[Pobrežie Slonoviny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tunisia, Cameroon to host AfroBasket 2015 | url = http://www.vanguardngr.com/2014/03/tunisia-cameroon-host-afrobasket-2015/ | dátum vydania = 7.3.2014 | dátum prístupu = 12.9.2015 | vydavateľ = vanguardngr.com | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = FIBA Africa awards Tunisia, Cameroon hosting right of 2015 Afrobasket |url = http://www.afrobasket.com/African%20Championships%20U18/news/354704/FIBA-Africa-awards-Tunisia,-Cameroon-hosting-right-of-2015-Afrobasket |dátum vydania = 7.3.2014 |dátum prístupu = 12.9.2015 |vydavateľ = afrobasket.com |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160304190507/http://www.afrobasket.com/African%20Championships%20U18/news/354704/FIBA-Africa-awards-Tunisia,-Cameroon-hosting-right-of-2015-Afrobasket |dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia na Majstrovstvá Afriky v basketbale žien 2015}} 11 družstiev, ktoré sa kvalifikovali z kvalifikácie, bolo doplnené o jedno družstvo s divokou kartou. Tá bola udelená družstvu Egypta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Egypt awarded wild card to round out field for AfroBasket Women 2015 |url = http://www.fiba.com/news/egypt-awarded-wild-card-to-round-out-field-for-afrobasket-women-2015 |dátum vydania = 29.8.2015 |dátum prístupu = 12.9.2015 |vydavateľ = FIBA |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150915102305/http://www.fiba.com/news/egypt-awarded-wild-card-to-round-out-field-for-afrobasket-women-2015 |dátum archivácie = 2015-09-15 }}</ref> {| class="wikitable" width=600 style=text-align:center |- ! colspan=2|Podujatie !! Miestenky !! Kvalifikanti !! Účasti |- | colspan=2|Organizátor || 1 || align=left|{{CMR|bz|1}} || 10 |- | colspan=2|[[Majstrovstvá Afriky v basketbale žien 2013|Majstrovstvá Afriky 2013]] || 4 || align=left|{{AGO|bz|1}}<br>{{MOZ|bz|1}}<br>{{SEN|bz|1}}<br>{{MLI|bz|1}} || 16<br>14<br>21<br>16 |- | rowspan=6|[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Afriky v basketbale žien 2015|Kvalifikácia 2015]] | Zóna 1 || 1 || align=left|{{DZA|bz|1}} || 7 |- | Zóna 2 || 1 || align=left|{{GIN|bz|1}} || 6 |- | Zóna 3 || 1 || align=left|{{NGA|bz|1}} || 10 |- | Zóna 4 || 1 || align=left|{{GAB|bz|1}} || 1 |- | Zóna 5 || 1 || align=left|{{UGA|bz|1}} || 1 |- | Zóna 6 || 1 || align=left|{{ZAF|bz|1}} || 4 |- | colspan=2|Voľná karta || 1 || align=left|{{EGY|bz|1}} || 9 |} == Nasadenie do skupín == Žrebovanie majstrovstiev, ktoré prebehlo 9. mája 2015,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Draw results in for AfroBasket Women 2015 |url = http://www.fiba.com/news/draw-results-in-for-afrobasket-women-2015 |dátum vydania = 9.5.2015 |dátum prístupu = 12.9.2015 |vydavateľ = FIBA |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20151007043409/http://www.fiba.com/news/draw-results-in-for-afrobasket-women-2015 |dátum archivácie = 2015-10-07 }}</ref> bolo rozlosované podľa nasledujúcich výkonnostných skupín: {| class="wikitable" style=font-size:90% align=center width=90% |- ! 1. kôš !! 2. kôš !! 3. kôš !! 4. kôš !! 5. kôš !! 6. kôš |- | {{CMR|bz|1}} (47.)<br>{{AGO|bz|1}} (18.) | {{SEN|bz|1}} (24.)<br>{{MOZ|bz|1}} (27.) | {{MLI|bz|1}} (19.)<br>{{NGA|bz|1}} (46.) | {{GIN|bz|1}} (70.)<br>{{ZAF|bz|1}} (70.) | {{GAB|bz|1}} (-)<br>{{EGY|bz|1}} (69.) | {{DZA|bz|1}} (70.)<br>{{UGA|bz|1}} (-) |} Pozn: Číslo v zátvorke udáva umiestnenie vo svetovom rebríčku [[Medzinárodná basketbalová federácia|FIBA]] v roku 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Ranking Women after the 2014 FIBA World Championship for Women |url = http://www.fiba.com/rankingwomen |dátum vydania = 5.10.2014 |dátum prístupu = 12.9.2015 |vydavateľ = FIBA |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160917170948/http://www.fiba.com/rankingwomen |dátum archivácie = 2016-09-17 }}</ref> == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[24. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=90| !width=200| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{GAB|bz|2}}''' |'''{{ku|70|39}}''' |<small>({{ku|18|9}}, {{ku|11|16}}, {{ku|20|8}}, {{ku|21|6}})</small> |align=left| {{UGA|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2409/Gabon-Uganda info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150926032902/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2409/Gabon-Uganda |date=2015-09-26 }} |- |align=right| '''{{MLI|bz|2}}''' |'''{{ku|69|27}}''' |<small>({{ku|18|6}}, {{ku|17|7}}, {{ku|19|8}}, {{ku|15|6}})</small> |align=left| {{ZAF|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2409/South-Africa-Mali info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150925150653/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2409/South-Africa-Mali |date=2015-09-25 }} |- |align=right| {{MOZ|bz|2}} |'''{{ku|54|68}}''' |<small>({{ku|13|17}}, {{ku|17|10}}, {{ku|11|15}}, {{ku|13|26}})</small> |align=left| '''{{CMR|bz|1}}''' | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2409/Cameroon-Mozambique info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150925150548/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2409/Cameroon-Mozambique |date=2015-09-25 }} |} {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[25. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=90| !width=200| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{MOZ|bz|2}}''' |'''{{ku|73|50}}''' |<small>({{ku|20|11}}, {{ku|13|19}}, {{ku|24|9}}, {{ku|16|11}})</small> |align=left| {{UGA|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2509/Mozambique-Uganda info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150927162755/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2509/Mozambique-Uganda |date=2015-09-27 }} |- |align=right| {{ZAF|bz|2}} |'''{{ku|42|71}}''' |<small>({{ku|12|19}}, {{ku|10|17}}, {{ku|9|18}}, {{ku|11|17}})</small> |align=left| '''{{GAB|bz|1}}''' | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2509/South-Africa-Gabon info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150927161048/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2509/South-Africa-Gabon |date=2015-09-27 }} |- |align=right| {{MLI|bz|2}} |'''{{ku|43|44}}''' |<small>({{ku|11|9}}, {{ku|11|14}}, {{ku|11|12}}, {{ku|10|9}})</small> |align=left| '''{{CMR|bz|1}}''' | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2509/Cameroon-Mali info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150927162741/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2509/Cameroon-Mali |date=2015-09-27 }} |} {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[26. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=90| !width=200| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{MOZ|bz|2}}''' |'''{{ku|86|43}}''' |<small>({{ku|20|13}}, {{ku|11|11}}, {{ku|32|4}}, {{ku|23|15}})</small> |align=left| {{ZAF|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2609/Mozambique-South-Africa info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150928004226/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2609/Mozambique-South-Africa |date=2015-09-28 }} |- |align=right| '''{{CMR|bz|2}}''' |'''{{ku|86|34}}''' |<small>({{ku|16|6}}, {{ku|22|8}}, {{ku|25|6}}, {{ku|23|14}})</small> |align=left| {{UGA|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2609/Uganda-Cameroon info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150925150534/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2609/Uganda-Cameroon |date=2015-09-25 }} |- |align=right| '''{{MLI|bz|2}}''' |'''{{ku|71|63}}''' |<small>({{ku|15|17}}, {{ku|29|16}}, {{ku|19|12}}, {{ku|8|18}})</small> |align=left| {{GAB|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2609/Mali-Gabon info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150925150717/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2609/Mali-Gabon |date=2015-09-25 }} |} {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[28. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=90| !width=200| !width=150| !width=100| |- |align=right| {{ZAF|bz|2}} |'''{{ku|43|55}}''' |<small>({{ku|9|11}}, {{ku|10|15}}, {{ku|14|17}}, {{ku|10|12}})</small> |align=left| '''{{UGA|bz|1}}''' | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2809/Uganda-South-Africa info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150930005250/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2809/Uganda-South-Africa |date=2015-09-30 }} |- |align=right| '''{{MLI|bz|2}}''' |'''{{ku|57|52}}''' |<small>({{ku|11|15}}, {{ku|21|11}}, {{ku|15|12}}, {{ku|10|14}})</small> |align=left| {{MOZ|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2809/Mali-Mozambique info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150930010038/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2809/Mali-Mozambique |date=2015-09-30 }} |- |align=right| '''{{CMR|bz|2}}''' |'''{{ku|67|56}}''' |<small>({{ku|11|18}}, {{ku|26|3}}, {{ku|14|28}}, {{ku|16|7}})</small> |align=left| {{GAB|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2809/Cameroon-Gabon info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150930005231/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2809/Cameroon-Gabon |date=2015-09-30 }} |} {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[29. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=90| !width=200| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{MLI|bz|2}}''' |'''{{ku|73|55}}''' |<small>({{ku|22|16}}, {{ku|17|6}}, {{ku|15|14}}, {{ku|19|19}})</small> |align=left| {{UGA|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2909/Uganda-Mali info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150930005312/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2909/Uganda-Mali |date=2015-09-30 }} |- |align=right| '''{{CMR|bz|2}}''' |'''{{ku|78|51}}''' |<small>({{ku|12|11}}, {{ku|27|8}}, {{ku|15|17}}, {{ku|24|15}})</small> |align=left| {{ZAF|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2909/South-Africa-Cameroon info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150930005311/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2909/South-Africa-Cameroon |date=2015-09-30 }} |- |align=right| '''{{MOZ|bz|2}}''' |'''{{ku|79|49}}''' |<small>({{ku|19|10}}, {{ku|17|14}}, {{ku|22|8}}, {{ku|21|17}})</small> |align=left| {{GAB|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2909/Gabon-Mozambique info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150930010116/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2909/Gabon-Mozambique |date=2015-09-30 }} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140|Družstvo !width=20| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60| Skóre !width=30| {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Zápasy}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. || align=left| {{CMR|bz|1}} |5||5||0|| {{ku|343|238}} || +105||'''10''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. || align=left| {{MLI|bz|1}} |5||4||1|| {{ku|313|241}} || +72||'''9''' |- bgcolor=#CCFFCC |3. || align=left| {{MOZ|bz|1}} |5||3||2|| {{ku|344|267}} || +77||'''8''' |- bgcolor=#CCFFCC |4. || align=left| {{GAB|bz|1}} |5||2||3|| {{ku|309|298}} || +11||'''7''' |- bgcolor=#FFDCCC |5. || align=left| {{UGA|bz|1}} |5||1||4|| {{ku|233|345}} || −112||'''6''' |- bgcolor=#FFDCCC |6. || align=left| {{ZAF|bz|1}} |5||0||5|| {{ku|206|359}} || −153||'''5''' |} ==== Skupina B ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[24. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=90| !width=200| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{EGY|bz|2}}''' |'''{{ku|96|55}}''' |<small>({{ku|27|14}}, {{ku|25|8}}, {{ku|17|21}}, {{ku|27|12}})</small> |align=left| {{DZA|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2409/Egypt-Algeria info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150926022551/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2409/Egypt-Algeria |date=2015-09-26 }} |- |align=right| '''{{AGO|bz|2}}''' |'''{{ku|50|46}}''' |<small>({{ku|18|19}}, {{ku|7|10}}, {{ku|15|14}}, {{ku|10|3}})</small> |align=left| {{SEN|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2409/Angola-Senegal info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150926032531/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2409/Angola-Senegal |date=2015-09-26 }} |- |align=right| '''{{NGA|bz|2}}''' |'''{{ku|100|47}}''' |<small>({{ku|25|9}}, {{ku|18|19}}, {{ku|30|12}}, {{ku|27|7}})</small> |align=left| {{GIN|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2409/Guinea-Nigeria info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150930005906/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2409/Guinea-Nigeria |date=2015-09-30 }} |} {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[25. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=90| !width=200| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{EGY|bz|2}}''' |'''{{ku|81|73}}''' |<small>({{ku|23|19}}, {{ku|25|15}}, {{ku|21|23}}, {{ku|12|16}})</small> |align=left| {{GIN|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2509/Guinea-Egypt info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150927162656/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2509/Guinea-Egypt |date=2015-09-27 }} |- |align=right| '''{{SEN|bz|2}}''' |'''{{ku|70|62}}''' |<small>({{ku|17|12}}, {{ku|19|17}}, {{ku|20|13}}, {{ku|14|20}})</small> |align=left| {{DZA|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2509/Senegal-Algeria info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150927162716/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2509/Senegal-Algeria |date=2015-09-27 }} |- |align=right| '''{{AGO|bz|2}}''' |'''{{ku|57|51}}''' |<small>({{ku|11|12}}, {{ku|13|9}}, {{ku|17|18}}, {{ku|16|12}})</small> |align=left| {{NGA|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2509/Angola-Nigeria info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150927161102/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2509/Angola-Nigeria |date=2015-09-27 }} |} {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[26. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=90| !width=200| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{NGA|bz|2}}''' |'''{{ku|97|68}}''' |<small>({{ku|29|12}}, {{ku|32|16}}, {{ku|17|23}}, {{ku|19|17}})</small> |align=left| {{EGY|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2609/Nigeria-Egypt info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150928183102/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2609/Nigeria-Egypt |date=2015-09-28 }} |- |align=right| '''{{SEN|bz|2}}''' |'''{{ku|102|44}}''' |<small>({{ku|30|14}}, {{ku|23|10}}, {{ku|27|7}}, {{ku|22|13}})</small> |align=left| {{GIN|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2609/Senegal-Guinea info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150927202015/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2609/Senegal-Guinea |date=2015-09-27 }} |- |align=right| '''{{AGO|bz|2}}''' |'''{{ku|71|53}}''' |<small>({{ku|16|9}}, {{ku|24|12}}, {{ku|13|15}}, {{ku|18|17}})</small> |align=left| {{DZA|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2609/Algeria-Angola info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150925150849/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2609/Algeria-Angola |date=2015-09-25 }} |} {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[28. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=90| !width=200| !width=150| !width=100| |- |align=right| {{DZA|bz|2}} |'''{{ku|66|67}}''' |<small>({{ku|24|18}}, {{ku|17|20}}, {{ku|18|14}}, {{ku|7|15}})</small> |align=left| '''{{GIN|bz|1}}''' | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2809/Algeria-Angola info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150930010023/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2809/Algeria-Angola |date=2015-09-30 }} |- |align=right| {{AGO|bz|2}} |'''{{ku|52|53}}''' |<small>({{ku|16|16}}, {{ku|11|11}}, {{ku|11|15}}, {{ku|14|11}})</small> |align=left| '''{{EGY|bz|1}}''' | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2809/Angola-Egypt info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150930005216/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2809/Angola-Egypt |date=2015-09-30 }} |- |align=right| {{SEN|bz|2}} |'''{{ku|64|75}}''' |<small>({{ku|11|13}}, {{ku|18|27}}, {{ku|20|20}}, {{ku|16|15}})</small> |align=left| '''{{NGA|bz|1}}''' | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2809/Nigeria-Senegal info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150930005242/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2809/Nigeria-Senegal |date=2015-09-30 }} |} {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[29. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=90| !width=200| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{SEN|bz|2}}''' |'''{{ku|84|72}}''' |<small>({{ku|25|17}}, {{ku|20|12}}, {{ku|28|18}}, {{ku|11|25}})</small> |align=left| {{EGY|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2909/Egypt-Senegal info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150930010106/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2909/Egypt-Senegal |date=2015-09-30 }} |- |align=right| '''{{NGA|bz|2}}''' |'''{{ku|79|49}}''' |<small>({{ku|15|13}}, {{ku|15|8}}, {{ku|24|8}}, {{ku|25|20}})</small> |align=left| {{DZA|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2909/Algeria-Nigeria info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150930010050/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2909/Algeria-Nigeria |date=2015-09-30 }} |- |align=right| '''{{AGO|bz|2}}''' |'''{{ku|89|47}}''' |<small>({{ku|19|7}}, {{ku|20|5}}, {{ku|25|15}}, {{ku|25|20}})</small> |align=left| {{GIN|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2909/Guinea-Angola info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150930005303/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/2909/Guinea-Angola |date=2015-09-30 }} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140|Družstvo !width=20| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60| Skóre !width=30| {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Zápasy}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. || align=left| {{AGO|bz|1}} |5||4||1|| {{ku|319|250}} || +69||'''9''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. || align=left| {{NGA|bz|1}} |5||4||1|| {{ku|402|285}} || +117||'''9''' |- bgcolor=#CCFFCC |3. || align=left| {{SEN|bz|1}} |5||3||2|| {{ku|366|303}} || +63||'''8''' |- bgcolor=#CCFFCC |4. || align=left| {{EGY|bz|1}} |5||3||2|| {{ku|370|361}} || +9||'''8''' |- bgcolor=#FFDCCC |5. || align=left| {{GIN|bz|1}} |5||1||4|| {{ku|278|438}} || −160||'''6''' |- bgcolor=#FFDCCC |6. || align=left| {{DZA|bz|1}} |5||0||5|| {{ku|285|383}} || −98||'''5''' |} === Play-off === ==== Stretnutia o 9.{{--}}12. miesto ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[1. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=90| !width=200| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{UGA|bz|2}}''' |'''{{ku|75|73}}''' |<small>({{ku|19|16}}, {{ku|11|15}}, {{ku|14|20}}, {{ku|31|22}})</small> |align=left| {{DZA|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0110/Algeria-Uganda info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150929143026/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0110/Algeria-Uganda |date=2015-09-29 }} |- |align=right| '''{{GIN|bz|2}}''' |'''{{ku|61|57}}''' |<small>({{ku|21|6}}, {{ku|8|16}}, {{ku|13|20}}, {{ku|19|15}})</small> |align=left| {{ZAF|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0110/South-Africa-Guinea info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150928175559/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0110/South-Africa-Guinea |date=2015-09-28 }} |} ==== Stretnutie o 11. miesto ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[2. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=90| !width=200| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{DZA|bz|2}}''' |'''{{ku|87|49}}''' |<small>({{ku|19|14}}, {{ku|15|15}}, {{ku|28|7}}, {{ku|25|13}})</small> |align=left| {{ZAF|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0210/Algeria-South-Africa info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151005162816/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0210/Algeria-South-Africa |date=2015-10-05 }} |} ==== Stretnutie o 9. miesto ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[2. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=90| !width=200| !width=150| !width=100| |- |align=right| {{UGA|bz|2}} |'''{{ku|52|53}}''' |<small>({{ku|16|12}}, {{ku|10|13}}, {{ku|13|9}}, {{ku|13|19}})</small> |align=left| '''{{GIN|bz|1}}''' | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0210/Uganda-Guinea info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151005161009/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0210/Uganda-Guinea |date=2015-10-05 }} |} ==== Štvrťfinále ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[1. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=90| !width=200| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{NGA|bz|2}}''' |'''{{ku|71|66}}''' |<small>({{ku|20|13}}, {{ku|21|23}}, {{ku|12|18}}, {{ku|18|12}})</small> |align=left| {{MOZ|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0110/Mozambique-Nigeria info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151003214532/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0110/Mozambique-Nigeria |date=2015-10-03 }} |- |align=right| {{MLI|bz|2}} |'''{{ku|38|57}}''' |<small>({{ku|18|14}}, {{ku|8|14}}, {{ku|0|15}}, {{ku|12|14}})</small> |align=left| '''{{SEN|bz|1}}''' | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0110/Senegal-Mali info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151003204613/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0110/Senegal-Mali |date=2015-10-03 }} |- |align=right| '''{{CMR|bz|2}}''' |'''{{ku|76|54}}''' |<small>({{ku|25|14}}, {{ku|20|7}}, {{ku|14|17}}, {{ku|17|16}})</small> |align=left| {{EGY|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0110/Egypt-Cameroon info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151003211958/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0110/Egypt-Cameroon |date=2015-10-03 }} |- |align=right| '''{{AGO|bz|2}}''' |'''{{ku|57|44}}''' |<small>({{ku|12|15}}, {{ku|16|6}}, {{ku|17|7}}, {{ku|12|16}})</small> |align=left| {{GAB|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0110/Gabon-Angola info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151003214610/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0110/Gabon-Angola |date=2015-10-03 }} |} ==== Stretnutia o 5.{{--}}8. miesto ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[2. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=90| !width=200| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{MOZ|bz|2}}''' |'''{{ku|99|76}}''' |<small>({{ku|24|23}}, {{ku|27|16}}, {{ku|20|29}}, {{ku|28|8}})</small> |align=left| {{EGY|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0210/Egypt-Mozambique info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151005170831/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0210/Egypt-Mozambique |date=2015-10-05 }} |- |align=right| '''{{MLI|bz|2}}''' |'''{{ku|71|52}}''' |<small>({{ku|17|13}}, {{ku|16|15}}, {{ku|20|8}}, {{ku|18|16}})</small> |align=left| {{GAB|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0210/Gabon-Mali info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151005164905/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0210/Gabon-Mali |date=2015-10-05 }} |} ==== Stretnutie o 7. miesto ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[3. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=90| !width=200| !width=150| !width=100| |- |align=right| {{EGY|bz|2}} |'''{{ku|67|71}}''' |<small>({{ku|21|12}}, {{ku|16|14}}, {{ku|9|20}}, {{ku|21|25}})</small> |align=left| '''{{GAB|bz|1}}''' | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0310/Egypt-Gabon info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151005164955/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0310/Egypt-Gabon |date=2015-10-05 }} |} ==== Stretnutie o 5. miesto ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[3. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=90| !width=200| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{MLI|bz|2}}''' |'''{{ku|69|68}}''' |<small>({{ku|18|11}}, {{ku|8|21}}, {{ku|25|20}}, {{ku|18|16}})</small> |align=left| {{MOZ|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0310/Mozambique-Mali info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151005170901/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0310/Mozambique-Mali |date=2015-10-05 }} |} ==== Semifinále ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[2. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=90| !width=200| !width=150| !width=100| |- |align=right| '''{{CMR|bz|2}}''' |'''{{ku|71|70}}''' |<small>({{ku|15|23}}, {{ku|21|13}}, {{ku|13|15}}, {{ku|22|19}})</small> |align=left| {{NGA|bz|1}} | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0210/Cameroon-Nigeria info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151005170735/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0210/Cameroon-Nigeria |date=2015-10-05 }} |- |align=right| {{AGO|bz|2}} |'''{{ku|54|56}}''' |<small>({{ku|15|19}}, {{ku|9|16}}, {{ku|10|10}}, {{ku|20|11}})</small> |align=left| '''{{SEN|bz|1}}''' | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0210/Angola-Senegal info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151005023515/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0210/Angola-Senegal |date=2015-10-05 }} |} ==== Stretnutie o 3. miesto ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=5|[[3. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=90| !width=200| !width=150| !width=100| |- |align=right| {{AGO|bz|2}} |'''{{ku|55|65}}''' |<small>({{ku|11|14}}, {{ku|20|17}}, {{ku|24|14}}, {{ku|0|20}})</small> |align=left| '''{{NGA|bz|1}}''' | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0310/Nigeria-Angola info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151005004751/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0310/Nigeria-Angola |date=2015-10-05 }} |} ==== Finále ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[3. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=90| !width=200| !width=150| !width=100| |- |align=right| {{CMR|bz|2}} |'''{{ku|66|81}}''' |<small>({{ku|17|20}}, {{ku|14|20}}, {{ku|19|17}}, {{ku|16|24}})</small> |align=left| '''{{SEN|bz|1}}''' | [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0310/Cameroon-Senegal info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151005172631/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015/0310/Cameroon-Senegal |date=2015-10-05 }} |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140|Družstvo |- bgcolor=#F7F6A8 |align=center| [[Súbor:Gold medal asia.svg|17px]] || {{SEN|vz|1}} | bgcolor=#CCFFCC| postup na [[Basketbal na Letných olympijských hrách 2016|LOH 2016]] |- bgcolor=#DCE5E5 |align=center| [[Súbor:Silver medal asia.svg|17px]] || {{CMR|vz|1}} | rowspan=2 bgcolor=#FFFFCC| postup na [[Kvalifikácia v basketbale žien na LOH 2016|svetovú OH kvalifikáciu 2016]] |- bgcolor=#FFDAB9 |align=center| [[Súbor:Bronze medal asia.svg|17px]] || {{NGA|vz|1}} |- |align=center| 4. || {{AGO|vz|1}} |- |align=center| 5. || {{MLI|vz|1}} |- |align=center| 6. || {{MOZ|vz|1}} |- |align=center| 7. || {{GAB|vz|1}} |- |align=center| 8. || {{EGY|vz|1}} |- |align=center| 9. || {{GIN|vz|1}} |- |align=center| 10. || {{UGA|vz|1}} |- |align=center| 11. || {{DZA|vz|1}} |- |align=center| 12. || {{ZAF|vz|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.fibaafrica.com/ Oficiálna stránka FIBA Africa] {{eng icon}}/{{fra icon}} * [http://www.fecabasket.com/ Oficiálna stránka Kamerunskej basketbalovej federácie]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{fra icon}} * {{youtube|mYlDfMXdB_E|Highlight finálového zápasu Majstrovstiev Afriky 2015}} == Zdroje == * [http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015 Oficiálna stránka Majstrovstiev Afriky 2015] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150919110943/http://www.fiba.com/afrobasketwomen/2015 |date=2015-09-19 }} {{eng icon}}/{{fra icon}} * [http://www.todor66.com/basketball/Africa/Women_2015.html Majstrovstvá Afriky 2015 na stránke todor66.com] {{eng icon}} * [http://www.the-sports.org/basketball-2015-women-s-fiba-africa-championship-epr40051.html Majstrovstvá Afriky 2015 na stránke the-sports.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150701225243/http://www.the-sports.org/basketball-2015-women-s-fiba-africa-championship-epr40051.html |date=2015-07-01 }} {{eng icon}} * [http://www.afrobasket.com/African-Championships/basketball.asp?Women=1 Majstrovstvá Afriky na stránke afrobasket.com] {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá Afriky v basketbale}} }} [[Kategória:Basketbal v 2015]] [[Kategória:Majstrovstvá Afriky v basketbale|Ženy]] [[Kategória:Športové podujatia v Kamerune|Basketbal]] 0prd32yd87awmxifqvj4mbwjyjitkfp 0 556850 8211581 8203568 2026-05-10T11:26:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211581 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá COCABA v basketbale mužov | rok = 2015 | iný názov = | logo = Blason_de_San_José_(Costa_Rica).svg | veľkosť loga = 80px | popis loga = Znak San José | usporiadateľ = Kostarika | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[16. september|16.]]{{--}}[[20. september]] [[2015]] | počet tímov = 7 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Panama | počet titulov = 3 | zápasy = 13 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{MEX}} Fernando Benítez (96 b) | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[San José (Kostarika)|San José]] | rok pred = 2013 | rok po = 2017 }} '''Majstrovstvá COCABA v basketbale mužov 2015''' boli v poradí 8. [[majstrovstvá COCABA v basketbale]] mužov, ktoré organizuje [[Stredoamerická basketbalová konfederácia]] (COCABA). Konali sa v [[San José (Kostarika)|San José]], v [[Kostarika|Kostarike]] od [[16. september|16.]]{{--}}[[20. septembra]] [[2015]], za účasti 7 tímov.<ref name=mexico>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Results of the Draws for the 2015 COCABA Championships |url = http://www.fibaamericas.com/en/noticiasread4.asp?r=935EAC821E6A4B3BA9FDFBAB03022B60 |dátum vydania = 4.8.2015 |dátum prístupu = 18.9.2015 |vydavateľ = FIBA Americas |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150921055602/http://www.fibaamericas.com/en/noticiasread4.asp?r=935EAC821E6A4B3BA9FDFBAB03022B60 |dátum archivácie = 2015-09-21 }}</ref> Pôvodne sa na turnaji malo predstaviť aj družstvo Belize. Kostarika bola organizátorom stredoamerického šampionátu mužov druhýkrát, predtým hostila toto podujatie v roku 1999, rovnako v San José. Zápasy sa hrali v aréne [[Gimnasio Nacional San José]] s kapacitou 5 000 miest na sedenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Hoy comienza el Campeonato Centroamericano COCABA 2015 |url = http://www.fecobacr.com/noticia/hoy-comienza-el-campeonato-centroamericano-cocaba-2015/ |dátum vydania = 16.9.2015 |dátum prístupu = 18.9.2015 |vydavateľ = fecobacr.com |jazyk = španielsky }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Svoj tretí titul získala {{PAN|bm}}, ktorá vo finálovom stretnutí zvíťazila nad domácou {{CRI|bm|0|Kostarikou}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panamá sepultó el sueño tico | url = http://www.nacion.com/deportes/Panama-sepulto-sueno-tico_0_1513448689.html | dátum vydania = 20.9.2015 | dátum prístupu = 20.9.2015 | vydavateľ = nacion.com | jazyk = španielsky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Costa Rica se quedó con el segundo lugar del COCABA |url = http://deporticos.co.cr/costa-rica-se-quedo-con-el-segundo-lugar-del-cocaba/ |dátum vydania = 20.9.2015 |dátum prístupu = 20.9.2015 |vydavateľ = deporticos.co.cr |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160124174230/http://deporticos.co.cr/costa-rica-se-quedo-con-el-segundo-lugar-del-cocaba/ |dátum archivácie = 2016-01-24 }}</ref> Turnaj zároveň slúži ako kvalifikácia stredoamerických družstiev na [[Centrobasket mužov 2016|Centrobasket 2016]]. Kvalifikujú sa naň 2 najlepšie družstvá.<ref name=mexico/> == Účastníci == {| class="wikitable" width=450 style=text-align:center |- ! Skupina A !! Účasti !! Skupina B !! Účasti |- | align=left|{{MEX|bm|1}} (19.) || 5 || align=left|{{PAN|bm|1}} (33.) || 6 |- | align=left|{{CRI|bm|1}} (–) || 7 || align=left|{{SLV|bm|1}} (–) || 6 |- | align=left|{{HND|bm|1}} (–) || 7 || align=left|{{NIC|bm|1}} (–) || 6 |- | align=left|{{GTM|bm|1}} (–) || 6 || align=left|<s>{{BLZ|bm|1}} (–)</s> || 4 |} Pozn: Číslo v zátvorke udáva umiestnenie vo svetovom rebríčku [[Medzinárodná basketbalová federácia|FIBA]] v roku 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Ranking Men after the 2014 FIBA Basketball World Cup |url = http://www.fiba.com/rankingmen |dátum vydania = 14.9.2014 |dátum prístupu = 18.9.2015 |vydavateľ = FIBA |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160917170752/http://www.fiba.com/rankingmen |dátum archivácie = 2016-09-17 }}</ref> == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[16. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| '''{{MEX|bm|2}}''' |'''{{ku|82|77}}''' |<small>({{ku|26|22}}, {{ku|13|15}}, {{ku|19|23}}, {{ku|24|17}})</small> |align=left| {{HND|bm|1}} | [http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=A&n=1&r=11886&t=QXBYAUQBPM info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151004233340/http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=A&n=1&r=11886&t=QXBYAUQBPM |date=2015-10-04 }} |- |align=right| '''{{CRI|bm|2}}''' |'''{{ku|85|59}}''' |<small>({{ku|23|11}}, {{ku|20|24}}, {{ku|21|10}}, {{ku|21|14}})</small> |align=left| {{GTM|bm|1}} | [http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=A&n=2&r=11886&t=QXBYAUQBPM info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150930175652/http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=A&n=2&r=11886&t=QXBYAUQBPM |date=2015-09-30 }} |} {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[17. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| '''{{MEX|bm|2}}''' |'''{{ku|82|77}}''' |<small>({{ku|26|22}}, {{ku|13|15}}, {{ku|19|23}}, {{ku|24|17}})</small> |align=left| {{GTM|bm|1}} | [http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=A&n=1&r=11886&t=QXBYAUQBPM info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151004233340/http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=A&n=1&r=11886&t=QXBYAUQBPM |date=2015-10-04 }} |- |align=right| '''{{CRI|bm|2}}''' |'''{{ku|65|54}}''' |<small>({{ku|25|14}}, {{ku|14|13}}, {{ku|12|13}}, {{ku|14|14}})</small> |align=left| {{HND|bm|1}} | [http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=A&n=3&r=11886&t=QXBYAUQBPM info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150930175915/http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=A&n=3&r=11886&t=QXBYAUQBPM |date=2015-09-30 }} |} {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[18. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| {{GTM|bm|2}} |'''{{ku|56|95}}''' |<small>({{ku|13|25}}, {{ku|21|14}}, {{ku|4|27}}, {{ku|18|29}})</small> |align=left| '''{{HND|bm|1}}''' | [http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=A&n=5&r=11886&t=QXBYAUQBPM info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151001053919/http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=A&n=5&r=11886&t=QXBYAUQBPM |date=2015-10-01 }} |- |align=right| {{MEX|bm|2}} |'''{{ku|61|63}}''' |<small>({{ku|11|10}}, {{ku|12|21}}, {{ku|14|15}}, {{ku|24|17}})</small> |align=left| '''{{CRI|bm|1}}''' | [http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=A&n=6&r=11886&t=QXBYAUQBPM info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151001060940/http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=A&n=6&r=11886&t=QXBYAUQBPM |date=2015-10-01 }} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140|Družstvo !width=20| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60| Skóre !width=30| {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Zápasy}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. || align=left| {{CRI|bm|1}} |3||3||0|| {{ku|213|174}} || +39||'''6''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. || align=left| {{MEX|bm|1}} |3||2||1|| {{ku|232|204}} || +28||'''5''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. || align=left| {{HND|bm|1}} |3||1||2|| {{ku|226|203}} || +23||'''4''' |- bgcolor=#FFDCCC |4. || align=left| {{GTM|bm|1}} |3||0||3|| {{ku|179|269}} || −90||'''3''' |} ==== Skupina B ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[16. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| {{SLV|bm|2}} |'''{{ku|66|75}}''' |<small>({{ku|15|14}}, {{ku|20|17}}, {{ku|14|22}}, {{ku|17|22}})</small> |align=left| '''{{NIC|bm|1}}''' | [http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=B&n=2&r=11886&t=QXBYAUQBPM info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151001002148/http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=B&n=2&r=11886&t=QXBYAUQBPM |date=2015-10-01 }} |} {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[17. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| '''{{PAN|bm|2}}''' |'''{{ku|88|63}}''' |<small>({{ku|24|14}}, {{ku|24|18}}, {{ku|27|15}}, {{ku|13|16}})</small> |align=left| {{NIC|bm|1}} | [http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=B&n=4&r=11886&t=QXBYAUQBPM info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151001002226/http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=B&n=4&r=11886&t=QXBYAUQBPM |date=2015-10-01 }} |} {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[18. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| '''{{PAN|bm|2}}''' |'''{{ku|76|73}}''' |<small>({{ku|15|12}}, {{ku|15|15}}, {{ku|25|21}}, {{ku|21|25}})</small> |align=left| {{SLV|bm|1}} | [http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=B&n=6&r=11886&t=QXBYAUQBPM info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151001053907/http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=B&n=6&r=11886&t=QXBYAUQBPM |date=2015-10-01 }} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140|Družstvo !width=20| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60| Skóre !width=30| {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Zápasy}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. || align=left| {{PAN|bm|1}} |2||2||0|| {{ku|164|136}} || +28||'''4''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. || align=left| {{NIC|bm|1}} |2||1||1|| {{ku|138|154}} || −16||'''3''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. || align=left| {{SLV|bm|1}} |2||0||2|| {{ku|139|151}} || −12||'''2''' |} === Play off === ==== Stretnutie o 5.{{--}}7. miesto ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[20. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| '''{{SLV|bm|2}}''' |'''{{ku|84|76}}''' |<small>({{ku|23|28}}, {{ku|19|15}}, {{ku|19|14}}, {{ku|23|19}})</small> |align=left| {{GTM|bm|1}} | [http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=13&n=A&r=11887&t=QXBYAUQBPM info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150930193037/http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=13&n=A&r=11887&t=QXBYAUQBPM |date=2015-09-30 }} |} ==== Stretnutie o 5. miesto ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[20. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| '''{{HND|bm|2}}''' |'''{{ku|65|46}}''' |<small>({{ku|21|11}}, {{ku|23|10}}, {{ku|16|14}}, {{ku|5|11}})</small> |align=left| {{SLV|bm|1}} | [http://fibaamericas.com/box.asp?g=15&n=A&r=11889&t=QXBYAUQBPM info]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |} ==== Semifinále ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[19. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=210| !width=130| !width=100| |- |align=right| '''{{CRI|bm|2}}''' |'''{{ku|51|43}}''' |<small>({{ku|15|9}}, {{ku|10|9}}, {{ku|8|15}}, {{ku|18|10}})</small> |align=left| {{NIC|bm|1}} | [http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=15&n=A&r=11888&t=QXBYAUQBPM info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150930175647/http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=15&n=A&r=11888&t=QXBYAUQBPM |date=2015-09-30 }} |- |align=right| '''{{PAN|bm|2}}''' |'''{{ku|110|105 p}}''' |<small>({{ku|20|28}}, {{ku|20|13}}, {{ku|23|16}}, {{ku|18|24}}; {{ku|29|24}})</small> |align=left| {{MEX|bm|1}} | [http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=16&n=A&r=11888&t=QXBYAUQBPM info]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |} ==== Stretnutie o 3. miesto ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=5|[[20. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| {{MEX|bm|2}} |'''{{ku|71|75}}''' |<small>({{ku|17|12}}, {{ku|19|25}}, {{ku|14|20}}, {{ku|21|18}})</small> |align=left| '''{{NIC|bm|1}}''' | [http://fibaamericas.com/box.asp?g=19&n=A&r=11889&t=QXBYAUQBPM info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160305111609/http://fibaamericas.com/box.asp?g=19&n=A&r=11889&t=QXBYAUQBPM |date=2016-03-05 }} |} ==== Finále ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[20. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| '''{{PAN|bm|2}}''' |'''{{ku|74|46}}''' |<small>({{ku|21|6}}, {{ku|12|11}}, {{ku|23|12}}, {{ku|18|17}})</small> |align=left| {{CRI|bm|1}} | [http://fibaamericas.com/box.asp?g=20&n=A&r=11889&t=QXBYAUQBPM info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160305045128/http://fibaamericas.com/box.asp?g=20&n=A&r=11889&t=QXBYAUQBPM |date=2016-03-05 }} |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140|Družstvo |- bgcolor=#F7F6A8 |align=center| [[Súbor:Gold medal centralamerica.svg|17px]] || {{PAN|bm|1}} | rowspan=2 bgcolor=#CCFFCC| postup na [[Centrobasket mužov 2016|Centrobasket 2016]] |- bgcolor=#DCE5E5 |align=center| [[Súbor:Silver medal centralamerica.svg|17px]] || {{CRI|bm|1}} |- bgcolor=#FFDAB9 |align=center| [[Súbor:Bronze medal centralamerica.svg|17px]] || {{NIC|bm|1}} |- |align=center| 4. || {{MEX|bm|1}} |- |align=center| 5. || {{HND|bm|1}} |- |align=center| 6. || {{SLV|bm|1}} |- |align=center| 7. || {{GTM|bm|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://fibaamericas.com/ Oficiálna stránka FIBA Americas] {{spa icon}}/{{eng icon}} * [http://www.fecobacr.com Oficiálna stránka Kostarickej basketbalovej federácie]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{spa icon}} == Zdroje == * [http://www.fibaamericas.com/en/torneos1.asp?xtab=1&t=QXBYAUQBPM Majstrovstvá COCABA 2015 na stránke FIBA Americas] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150921044948/http://www.fibaamericas.com/en/torneos1.asp?t=QXBYAUQBPM&xtab=1 |date=2015-09-21 }} {{spa icon}}/{{eng icon}} * [http://www.the-sports.org/basketball-2015-men-s-cocaba-championship-epr65366.html Majstrovstvá COCABA 2015 na stránke the-sports.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170615173125/http://www.the-sports.org/basketball-2015-men-s-cocaba-championship-epr65366.html |date=2017-06-15 }} {{eng icon}} * [http://www.latinbasket.com/COCABA-Championships/basketball.asp Majstrovstvá COCABA na stránke latinbasket.com] {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá COCABA v basketbale}} }} [[Kategória:Basketbal v 2015]] [[Kategória:Majstrovstvá COCABA v basketbale|Muži]] [[Kategória:Športové podujatia v Kostarike|Basketbal]] dclxxiu8ircxoezmmr8eojaf0rzqr9w 0 557027 8211582 7999514 2026-05-10T11:40:08Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211582 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá COCABA v basketbale žien | rok = 2015 | iný názov = | logo = Blason_de_San_José_(Costa_Rica).svg | veľkosť loga = 80px | popis loga = Znak San José | usporiadateľ = Kostarika | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[23. september|23.]]{{--}}[[27. september]] [[2015]] | počet tímov = 7 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Mexiko | počet titulov = 4 | zápasy = 15 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{HND}} Nelly Rapalo Julyová (104 b) | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Cartago]] | rok pred = 2013 | rok po = 2017 }} '''Majstrovstvá COCABA v basketbale žien 2015''' boli v poradí 6. [[majstrovstvá COCABA v basketbale]] žien, ktoré organizuje [[Stredoamerická basketbalová konfederácia]] (COCABA). Konali sa v meste [[Cartago]], v [[Kostarika|Kostarike]] od [[23. september|23.]]{{--}}[[27. septembra]] [[2015]], za účasti rekordných 7 tímov.<ref name=sorteos>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Resultados de los Sorteos para los Campeonatos COCABA 2015 |url = http://fibaamericas.com/noticiasread4.asp?r=79A456DC499944AF80E358FF4761FC25 |dátum vydania = 4.8.2015 |dátum prístupu = 20.9.2015 |vydavateľ = FIBA Americas |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160402005859/http://www.fibaamericas.com/noticiasread4.asp?r=79A456DC499944AF80E358FF4761FC25 |dátum archivácie = 2016-04-02 }}</ref> Nováčikom turnaja bolo iba družstvo Panamy. Kostarika bola organizátorom stredoamerického šampionátu žien prvýkrát, predtým však hostila mužský turnaj v rokoch 1999 a 2015, v [[San José (Kostarika)|San José]]. Zápasy sa odohrali v aréne [[Polideportivo de Cartago]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Selección femenina de baloncesto luchó hasta el final para debutar con triunfo en Cocaba 201 | url = http://www.nacion.com/deportes/otros-deportes/Seleccion-femenina-baloncesto-debutar-Cocaba_0_1513848741.html | dátum vydania = 23.9.2015 | dátum prístupu = 28.9.2015 | vydavateľ = nacion.com | jazyk = španielsky }}</ref> Titul získalo štvrtýkrát v rade {{MEX|bz}}, ktoré vo finálovom stretnutí zvíťazilo nad {{GTM|bz|0|Guatemalou}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = México ganó COCABA 2015 Femenil a Guatemala | url = http://www.mediotiempo.com/mas-deportes/noticias/2015/09/27/mexico-gano-cocaba-2015-femenil-a-guatemala | dátum vydania = 27.9.2015 | dátum prístupu = 28.9.2015 | vydavateľ = mediotiempo.com | jazyk = španielsky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = México gana Campeonato Centroamericano de Baloncesto Femenil |url = http://deportes.terra.com.mx/mexico-gana-campeonato-centroamericano-de-baloncesto-femenil,d8412a47403a06c0c9b055ecb46243b1q99uokru.html |dátum vydania = 27.9.2015 |dátum prístupu = 28.9.2015 |vydavateľ = deportes.terra.com.mx |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150928215004/http://deportes.terra.com.mx/mexico-gana-campeonato-centroamericano-de-baloncesto-femenil,d8412a47403a06c0c9b055ecb46243b1q99uokru.html |dátum archivácie = 2015-09-28 }}</ref> Turnaj zároveň slúžil ako kvalifikácia stredoamerických družstiev na [[Centrobasket žien 2016|Centrobasket 2016]]. Kvalifikovali sa naň 2 najlepšie družstvá.<ref name=sorteos/> == Účastníci == {| class="wikitable" width=450 style=text-align:center |- ! Skupina A !! Účasti !! Skupina B !! Účasti |- | align=left|{{CRI|bz|1}} (-) || 5 || align=left|{{MEX|bz|1}} (30.) || 4 |- | align=left|{{SLV|bz|1}} (–) || 4 || align=left|{{GTM|bz|1}} (–) || 4 |- | align=left|{{HND|bz|1}} (–) || 4 || align=left|{{NIC|bz|1}} (–) || 2 |- | colspan=2| || align=left|{{PAN|bz|1}} (–) || 0 |} Pozn: Číslo v zátvorke udáva umiestnenie vo svetovom rebríčku [[Medzinárodná basketbalová federácia|FIBA]] v roku 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Ranking Women after the 2014 FIBA World Championship for Women |url = http://www.fiba.com/rankingwomen |dátum vydania = 5.10.2014 |dátum prístupu = 20.9.2015 |vydavateľ = FIBA |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160917170948/http://www.fiba.com/rankingwomen |dátum archivácie = 2016-09-17 }}</ref> == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[23. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| '''{{CRI|bz|2}}''' |'''{{ku|73|68}}''' |<small>({{ku|20|17}}, {{ku|19|18}}, {{ku|19|20}}, {{ku|15|13}})</small> |align=left| {{SLV|bz|1}} | [http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=A&n=1&r=11890&t=UBWYXEFDVI info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150925111203/http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=A&n=1&r=11890&t=UBWYXEFDVI |date=2015-09-25 }} |} {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[24. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| '''{{SLV|bz|2}}''' |'''{{ku|88|58}}''' |<small>({{ku|27|14}}, {{ku|17|8}}, {{ku|28|20}}, {{ku|16|16}})</small> |align=left| {{HND|bz|1}} | [http://fibaamericas.com/box.asp?g=A&n=3&r=11890&t=UBWYXEFDVI info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150926040316/http://fibaamericas.com/box.asp?g=A&n=3&r=11890&t=UBWYXEFDVI |date=2015-09-26 }} |} {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[25. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| {{CRI|bz|2}} |'''{{ku|60|61}}''' |<small>({{ku|12|20}}, {{ku|6|9}}, {{ku|23|15}}, {{ku|19|17}})</small> |align=left| '''{{HND|bz|1}}''' | [http://fibaamericas.com/box.asp?g=A&n=5&r=11890&t=UBWYXEFDVI info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150927093829/http://fibaamericas.com/box.asp?g=A&n=5&r=11890&t=UBWYXEFDVI |date=2015-09-27 }} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140|Družstvo !width=20| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60| Skóre !width=30| {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Zápasy}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. || align=left| {{SLV|bz|1}} |2||1||1|| {{ku|156|131}} || +25||'''3''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. || align=left| {{CRI|bz|1}} |2||1||1|| {{ku|133|129}} || +4||'''3''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. || align=left| {{HND|bz|1}} |2||1||1|| {{ku|119|148}} || −29||'''3''' |} ==== Skupina B ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[23. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| '''{{MEX|bz|2}}''' |'''{{ku|87|39}}''' |<small>({{ku|17|6}}, {{ku|21|12}}, {{ku|30|12}}, {{ku|19|9}})</small> |align=left| {{NIC|bz|1}} | [http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=B&n=1&r=11890&t=UBWYXEFDVI info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150925112448/http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=B&n=1&r=11890&t=UBWYXEFDVI |date=2015-09-25 }} |- |align=right| '''{{GTM|bz|2}}''' |'''{{ku|85|74}}''' |<small>({{ku|23|20}}, {{ku|20|15}}, {{ku|21|23}}, {{ku|21|16}})</small> |align=left| {{PAN|bz|1}} | [http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=B&n=2&r=11890&t=UBWYXEFDVI info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150925112203/http://www.fibaamericas.com/en/box.asp?g=B&n=2&r=11890&t=UBWYXEFDVI |date=2015-09-25 }} |} {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[24. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| {{NIC|bz|2}} |'''{{ku|69|80}}''' |<small>({{ku|22|15}}, {{ku|23|24}}, {{ku|14|25}}, {{ku|10|16}})</small> |align=left| '''{{PAN|bz|1}}''' | [http://fibaamericas.com/box.asp?g=B&n=3&r=11890&t=UBWYXEFDVI info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150926031253/http://fibaamericas.com/box.asp?g=B&n=3&r=11890&t=UBWYXEFDVI |date=2015-09-26 }} |- |align=right| '''{{MEX|bz|2}}''' |'''{{ku|78|46}}''' |<small>({{ku|26|12}}, {{ku|17|9}}, {{ku|17|13}}, {{ku|18|12}})</small> |align=left| {{GTM|bz|1}} | [http://fibaamericas.com/box.asp?g=B&n=4&r=11890&t=UBWYXEFDVI info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150926035115/http://fibaamericas.com/box.asp?g=B&n=4&r=11890&t=UBWYXEFDVI |date=2015-09-26 }} |} {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[25. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| '''{{GTM|bz|2}}''' |'''{{ku|78|29}}''' |<small>({{ku|27|3}}, {{ku|14|8}}, {{ku|23|10}}, {{ku|14|8}})</small> |align=left| {{NIC|bz|1}} | [http://fibaamericas.com/box.asp?g=B&n=5&r=11890&t=UBWYXEFDVI info]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |align=right| '''{{MEX|bz|2}}''' |'''{{ku|84|62}}''' |<small>({{ku|23|9}}, {{ku|16|19}}, {{ku|23|20}}, {{ku|22|14}})</small> |align=left| {{PAN|bz|1}} | [http://fibaamericas.com/box.asp?g=B&n=6&r=11890&t=UBWYXEFDVI info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150927080919/http://fibaamericas.com/box.asp?g=B&n=6&r=11890&t=UBWYXEFDVI |date=2015-09-27 }} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140|Družstvo !width=20| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60| Skóre !width=30| {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Zápasy}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. || align=left| {{MEX|bz|1}} |3||3||0|| {{ku|249|147}} || +102||'''6''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. || align=left| {{GTM|bz|1}} |3||2||1|| {{ku|209|181}} || +28||'''5''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. || align=left| {{PAN|bz|1}} |3||1||2|| {{ku|216|238}} || −22||'''4''' |- bgcolor=#FFDCCC |4. || align=left| {{NIC|bz|1}} |3||0||3|| {{ku|137|245}} || −108||'''3''' |} === Play off === ==== Stretnutie o 5.{{--}}7. miesto ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[26. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| '''{{HND|bz|2}}''' |'''{{ku|77|58}}''' |<small>({{ku|8|23}}, {{ku|22|10}}, {{ku|28|14}}, {{ku|19|11}})</small> |align=left| {{NIC|bz|1}} | [http://fibaamericas.com/box.asp?g=10&n=A&r=11977&t=UBWYXEFDVI info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150928132606/http://fibaamericas.com/box.asp?g=10&n=A&r=11977&t=UBWYXEFDVI |date=2015-09-28 }} |} ==== Stretnutie o 5. miesto ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[27. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| {{PAN|bz|2}} |'''{{ku|60|68}}''' |<small>({{ku|21|16}}, {{ku|10|10}}, {{ku|9|25}}, {{ku|20|17}})</small> |align=left| '''{{HND|bz|1}}''' | [http://fibaamericas.com/box.asp?g=11&n=A&r=11977&t=UBWYXEFDVI info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150929054506/http://fibaamericas.com/box.asp?g=11&n=A&r=11977&t=UBWYXEFDVI |date=2015-09-29 }} |} ==== Semifinále ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=5|[[26. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| {{SLV|bz|2}} |'''{{ku|53|61}}''' |<small>({{ku|11|18}}, {{ku|19|17}}, {{ku|14|11}}, {{ku|9|15}})</small> |align=left| '''{{GTM|bz|1}}''' | [http://fibaamericas.com/box.asp?g=13&n=A&r=11978&t=UBWYXEFDVI info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150928121658/http://fibaamericas.com/box.asp?g=13&n=A&r=11978&t=UBWYXEFDVI |date=2015-09-28 }} |- |align=right| '''{{MEX|bz|2}}''' |'''{{ku|60|42}}''' |<small>({{ku|22|12}}, {{ku|11|2}}, {{ku|20|10}}, {{ku|7|18}})</small> |align=left| {{CRI|bz|1}} | [http://fibaamericas.com/box.asp?g=12&n=A&r=11978&t=UBWYXEFDVI info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150928142114/http://fibaamericas.com/box.asp?g=12&n=A&r=11978&t=UBWYXEFDVI |date=2015-09-28 }} |} ==== Stretnutie o 3. miesto ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=5|[[27. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| '''{{SLV|bz|2}}''' |'''{{ku|57|39}}''' |<small>({{ku|11|10}}, {{ku|21|7}}, {{ku|10|16}}, {{ku|15|6}})</small> |align=left| {{CRI|bz|1}} | [http://fibaamericas.com/box.asp?g=14&n=A&r=11979&t=UBWYXEFDVI info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150929043342/http://fibaamericas.com/box.asp?g=14&n=A&r=11979&t=UBWYXEFDVI |date=2015-09-29 }} |} ==== Finále ==== {| style="text-align:center ;font-size:90%" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[27. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=200| !width=140| !width=100| |- |align=right| '''{{MEX|bz|2}}''' |'''{{ku|57|49}}''' |<small>({{ku|10|15}}, {{ku|9|12}}, {{ku|13|14}}, {{ku|25|8}})</small> |align=left| {{GTM|bz|1}} | [http://fibaamericas.com/box.asp?g=15&n=A&r=11979&t=UBWYXEFDVI info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150929031836/http://fibaamericas.com/box.asp?g=15&n=A&r=11979&t=UBWYXEFDVI |date=2015-09-29 }} |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140|Družstvo |- bgcolor=#F7F6A8 |align=center| [[Súbor:Gold medal centralamerica.svg|17px]] || {{MEX|bz|1}} | rowspan=2 bgcolor=#CCFFCC| postup na [[Centrobasket žien 2016|Centrobasket 2016]] |- bgcolor=#DCE5E5 |align=center| [[Súbor:Silver medal centralamerica.svg|17px]] || {{GTM|bz|1}} |- bgcolor=#FFDAB9 |align=center| [[Súbor:Bronze medal centralamerica.svg|17px]] || {{SLV|bz|1}} |- |align=center| 4. || {{CRI|bz|1}} |- |align=center| 5. || {{HND|bz|1}} |- |align=center| 6. || {{PAN|bz|1}} |- |align=center| 7. || {{NIC|bz|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://fibaamericas.com/ Oficiálna stránka FIBA Americas] {{spa icon}}/{{eng icon}} * [http://www.fecobacr.com Oficiálna stránka Kostarickej basketbalovej federácie]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{spa icon}} == Zdroje == * [http://fibaamericas.com/torneos1.asp?xtab=1&t=UBWYXEFDVI Majstrovstvá COCABA 2015 na stránke FIBA Americas] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190819080636/http://www.fibaamericas.com/torneos1.asp?xtab=1&t=UBWYXEFDVI |date=2019-08-19 }} {{spa icon}}/{{eng icon}} * [http://www.latinbasket.com/COCABA-Championships/basketball.asp?women=1 Majstrovstvá COCABA žien na stránke latinbasket.com] {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá COCABA v basketbale}} }} [[Kategória:Basketbal v 2015]] [[Kategória:Majstrovstvá COCABA v basketbale|Ženy]] [[Kategória:Športové podujatia v Kostarike|Basketbal]] 9e84n68isyjyj41u35m3h9itp4o07o6 0 557214 8211571 8032449 2026-05-10T10:59:43Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211571 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá COCABA v basketbale mužov | rok = 1999 | iný názov = | logo = Blason_de_San_José_(Costa_Rica).svg | veľkosť loga = 90px | popis loga = Znak San José | usporiadateľ = Kostarika | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[20. november|20.]]{{--}}[[26. november]] [[1999]] | počet tímov = 5 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Panama | počet titulov = 1 | zápasy = 10 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{HND}} Pedro Salazar (83 b) | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[San José (Kostarika)|San José]] | rok pred = | rok po = 2004 }} '''Majstrovstvá COCABA v basketbale mužov 1999''' boli 1. [[majstrovstvá COCABA v basketbale]] mužov, ktoré organizuje [[Stredoamerická basketbalová konfederácia]] (COCABA). Konali sa v [[San José (Kostarika)|San José]], v [[Kostarika|Kostarike]] od [[20. november|20.]]{{--}}[[26. novembra]] [[1999]], za účasti 5 tímov.<ref name=monarcas>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = El área busca sus monarcas |url = http://wvw.nacion.com/ln_ee/1999/noviembre/20/deportes8.html |dátum vydania = 20.11.1999 |dátum prístupu = 24.9.2015 |vydavateľ = nacion.com |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160304220923/http://wvw.nacion.com/ln_ee/1999/noviembre/20/deportes8.html |dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> Zápasy sa hrali v aréne [[Gimnasio Nacional San José]]<ref name=monarcas/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Pulso del torneo |url = http://wvw.nacion.com/ln_ee/1999/noviembre/25/pulso.jpg |dátum vydania = 25.11.1999 |dátum prístupu = 24.9.2015 |vydavateľ = nacion.com |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160305012945/http://wvw.nacion.com/ln_ee/1999/noviembre/25/pulso.jpg |dátum archivácie = 2016-03-05 }}</ref> s kapacitou 5 000 miest na sedenie. Titul získala {{PAN|bm}}, ktoré sa v jedinej hranej skupine umiestnila pred {{HND|bm|0|Hondurasom}} a domácou {{CRI|bm|0|Kostarikou}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Panamá campeón |url = http://wvw.nacion.com/ln_ee/1999/noviembre/27/deportes4.html |dátum vydania = 27.11.1999 |dátum prístupu = 24.9.2015 |vydavateľ = nacion.com |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160305013152/http://wvw.nacion.com/ln_ee/1999/noviembre/27/deportes4.html |dátum archivácie = 2016-03-05 }}</ref> Turnaj zároveň slúžil ako kvalifikácia stredoamerických družstiev na [[Centrobasket mužov 2001|Centrobasket 2001]]. Kvalifikovali sa naň 2 najlepšie družstvá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Peña piensa en la final |url = http://wvw.nacion.com/ln_ee/1999/noviembre/19/deportes2.html |dátum vydania = 19.11.1999 |dátum prístupu = 24.9.2015 |vydavateľ = nacion.com |jazyk = španielsky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Výsledky == === Základná skupina === {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="450" |- ! ! width=55|{{HND}} ! width=55|{{CRI}} ! width=55|{{NIC}} ! width=55|{{GTM}} |- |style="text-align: left;"| {{PAN|bm|1}} | {{ku|87|70}} | {{ku|81|79}} | {{ku|111|84}} | {{ku|77|55}} |- |style="text-align: left;"| {{HND|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|69|57}} | {{ku|66|63}} | {{ku|81|71}} |- |style="text-align: left;"| {{CRI|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|82|75}} | {{ku|94|57}} |- |style="text-align: left;"| {{NIC|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|71|70}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140|Družstvo !width=20| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20| {{tooltip|P|Prehry}} !width=60| Skóre !width=30| {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20| {{tooltip|B|Zápasy}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. || align=left| {{PAN|bm|1}} |4||4||0|| {{ku|356|288}} || +68||'''8''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. || align=left| {{HND|bm|1}} |4||3||1|| {{ku|286|278}} || +8||'''7''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. || align=left| {{CRI|bm|1}} |4||2||2|| {{ku|312|282}} || +30||'''6''' |- bgcolor=#FFDCCC |4. || align=left| {{NIC|bm|1}} |4||1||3|| {{ku|293|329}} || −36||'''5''' |- |5. || align=left| {{GTM|bm|1}} |4||0||4|| {{ku|253|323}} || −70||'''4''' |} === Play off === ==== Stretnutie o 3. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=5|[[14. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=140| |- |align=right| '''{{CRI|bm|2}}''' |'''{{ku|91|77}}''' |align=left| {{NIC|bm|1}} |} ==== Finále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[14. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=140| |- |align=right| '''{{PAN|bm|2}}''' |'''{{ku|77|50}}''' |align=left| {{HND|bm|1}} |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140|Družstvo |- bgcolor=#F7F6A8 |align=center| [[Súbor:Gold medal centralamerica.svg|17px]] || {{PAN|bm|1}} | rowspan=2 bgcolor=#CCFFCC| postup na [[Centrobasket mužov 2001|Centrobasket 2001]] |- bgcolor=#DCE5E5 |align=center| [[Súbor:Silver medal centralamerica.svg|17px]] || {{HND|bm|1}} |- bgcolor=#FFDAB9 |align=center| [[Súbor:Bronze medal centralamerica.svg|17px]] || {{CRI|bm|1}} |- |align=center| 4. || {{NIC|bm|1}} |- |align=center| 5. || {{GTM|bm|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://fibaamericas.com/ Oficiálna stránka FIBA Americas] {{spa icon}}/{{eng icon}} * [http://www.fecobacr.com Oficiálna stránka Kostarickej basketbalovej federácie]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{spa icon}} == Zdroj == * [http://www.latinbasket.com/COCABA-Championships/basketball_1999.asp Majstrovstvá COCABA 1999 na stránke latinbasket.com] {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Majstrovstvá COCABA v basketbale}} }} [[Kategória:Basketbal v 1999]] [[Kategória:Majstrovstvá COCABA v basketbale|Muži]] [[Kategória:Športové podujatia v Kostarike|Basketbal]] 4hp0v4acttysbk6cxmphsydhrzsny30 0 560444 8211297 8016928 2026-05-09T19:18:31Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211297 wikitext text/x-wiki {{Infobox Letecká nehoda |Titulok = Let Metrojet 9268 |Obrázok = Airbus A321-231 MetroJet EI-ETJ.JPG |Popis obrázku = EI-ETJ, 14 mesiacov pred nehodou |Dátum = 31. október 2015 |Čas = 4:13 [[UTC+2]] |Charakteristika = dezintegrácia vo vzduchu |Hlavná príčina = |Miesto = [[Sinajský polostrov]], [[Egypt]] |Zemepisná šírka = 30.1506 |Zemepisná dĺžka = 34.178 |Mapframe zoom = 7 |Začiatok letu = [[Šarm aš-Šajch|Letisko Šarm aš-Šajch]], [[Egypt]] |Medzipristátie = |Cieľ letu = [[Letisko Pulkovo]], [[Petrohrad]], [[Rusko]] |Model = [[Airbus A320|Airbus A321]] |Dopravca = Metrojet |Registrácia = FEI-ETJ |Vek = 18 rokov |Počet osôb na palube = 224<ref name="r1">{{cite web|title=Russian passenger plane crashes in Egypt's Sinai, country's Prime Minister says|url=http://edition.cnn.com/2015/10/31/middleeast/egypt-plane-crash/index.html|website=cnn|accessdate=31 October 2015}}</ref> |Prežilo = 0 |Zranených = 0 |Mŕtvych = 224 |Lietadlo = Zničené }} '''Let Metrojet 9268''' bol medzinárodný charterový osobný let, ktorý sa 31. októbra 2015 po štarte z [[Šarm aš-Šajch|medzinárodného letiska v Šarm aš-Šajchu]] zrútil na Sinaji.<ref name="ah">http://avherald.com/h?article=48e9abe4</ref> Na palube [[Airbus A320|Airbusu A321]] letelo 217 cestujúcich a sedem členov posádky.<ref name="telegraph">{{cite web | url=http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/russia/11967354/Russian-airliner-crashes-in-Egypts-Sinai-peninsula-with-224-people-on-board-latest-news.html | title=Russian airliner crashes in Egypt's Sinai peninsula with 219 or 224 people on board | work=The Daily Telegraph | date=October 31, 2015 | last=Sawer | first=Patrick | accessdate=October 31, 2015}}</ref><ref name="r1" /> Predbežne oznámenou príčinou havárie bol výbuch bomby na palube lietadla.<ref>[http://www.rozhlas.cz/zpravy/blizkyvychod/_zprava/rusko-priznalo-ze-jeho-dopravni-letadlo-na-sinaji-znicili-teroriste--1555072 Rusko přiznalo, že jeho dopravní letadlo na Sinaji zničili teroristé]</ref> [[Súbor:Flight_7K9268_crash.svg|thumb|vlevo|Trasa letu 9268]] == Príčina havárie == Príčina pádu lietadla nebola na začiatku jasná. Diskutované boli štyri možné teórie: chyba posádky, technická porucha lietadla, zostrelenie raketou, alebo výbuch na palube.<ref>[http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1612273-ctyri-teorie-co-zpusobilo-nejhorsi-tragedii-v-historii-ruskeho-civilniho-letectvi Štyri teórie: Čo spôsobilo najhoršie tragédiu v histórii ruského civilného letectva?] </ref> Hoci egyptské úrady odmietali možnosť zostrelenie lietadla, letecké spoločnosti [[Air France]]-[[KLM Royal Dutch Airlines|KLM]], [[Lufthansa]] a [[Emirates]] odklonili svoje lety mimo [[Sinajský polostrov]].<ref>[http://www.rozhlas.cz/zpravy/blizkyvychod/_zprava/1549615 Ruské lietadlo sa zrejme rozpadol už vo vzduchu, vyplýva z vyšetrovania]</ref> Americká televízna stanica [[CNN]] s odvolaním sa na zdroje z amerických tajných služieb uviedla, že príčinou katastrofy mohla byť bomba, ktorá mohla byť umiestnená do lietadla niekým z egyptského letiskového personálu. Americké úrady podľa CNN hodnotí tamojšej bezpečnosť ako veľmi nedbalou.<ref>http://www.rozhlas.cz/zpravy/svet/_zprava/pad-ruskeho-letadla-na-sinaji-mozna-zpusobila-bomba-britove-rusi-lety-z-egypta--1551059 Pád ruského lietadla na Sinaji možná spôsobila bomba. Briti ruší lety z Egypta</ref> Britský premiér [[David Cameron]] následne uviedol, že považuje verziu o teroristickom útoku za stále pravdepodobnejšie. [[Spojené kráľovstvo]] a [[Írsko]] zastavili v stredu 4. novembra odlety svojich lietadiel z letiska Šarm aš-Šajch a Británie na letisko vyslala vlastný expertný tím.<ref>[http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1613596-po-washingtonu-se-ozyva-i-londyn-stopy-od-padu-airbusu-vedou-k Po Washingtonu sa ozýva aj Londýn: Stopy od pádu airbusu vedú k IS]</ref> Dňa 17. novembra potvrdil šéf ruskej spravodajskej služby [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]] Alexander Bortnikov, že išlo o teroristický útok s tým, že v troskách lietadla boli nájdené stopy výbušniny.<ref name="r2">[http://www.ceskenoviny.cz/svet/zpravy/pad-ruskeho-letadla-na-sinaji-byl-podle-fsb-teroristicky-cin/1282344 Pád ruského lietadla na Sinaji bol podľa FSB teroristický čin]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Ruské laboratória našli stopy výbušniny aj na osobných veciach obetí. Explózii podľa nich spôsobila podomácky vyrobená nálož dosahujúci sily asi kilogramu trhaviny [[Trinitrotoluén|TNT]].<ref>[http://www.rozhlas.cz/zpravy/blizkyvychod/_zprava/rusko-priznalo-ze-jeho-dopravni-letadlo-na-sinaji-znicili-teroriste--1555072 Rusko priznalo, že jeho dopravné lietadlo na Sinaji zničili teroristi]</ref> == Medzinárodná reakcia == * {{Flagicon|Slovakia}} Prezident [[Andrej Kiska]] zaslal sústrastný telegram prezidentovi Ruskej federácie k úmrtiu ruských občanov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = kancelária prezidenta SR | titul = Sústrastný telegram prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku | url = https://www.prezident.sk/upload-files/86299.pdf | dátum vydania = 2012-10-3 | dátum prístupu = 2015-11-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> * {{Flagicon|Rusko}} Šéf ruskej spravodajskej služby [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]] a protiteroristického výboru Alexander Bortnikov odporučil pozastaviť všetky civilné lety do Egypta, kým nebudú jasné príčiny katastrofy. Prezident Putin dal vláde za úlohu pripraviť evakuáciu asi 50 tisíc ruských turistov z Egypta.<ref>[http://www.rozhlas.cz/zpravy/svet/_zprava/rusko-rusi-lety-do-egypta-ze-zeme-bude-evakuovat-desitky-tisic-turistu--1551810 Rusko ruší lety do Egypta, zo zeme bude evakuovať desiatky tisíc turistov]</ref> Prezident [[Vladimír Putin|Putin]] 17. novembra vyhlásil, že Rusko nájde a potrestá strojca útoku, nech sa skrývajú kdekoľvek, a že nariadil tajným službám, aby sa na pátranie po organizátoroch útoku zamerali.<ref name="r2" /> FSB vypísala odmenu vo výške 50 miliónov [[dolár]]ov za informácie vedúce k zadržaniu páchateľov.<ref>[http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1620405-ruska-fsb-vypsala-odmenu-50-milionu-dolaru-pad-letadla-na-sinaji-pry-zpusobila-bomba ruská FSB vypísala odmenu 50 miliónov dolárov - pád lietadla na Sinaji vraj spôsobila bomba]</ref> == Referencie == <references /> == Zdroj == {{Preklad|cs|Let Kogalymavia 9268|13058932}} [[Kategória:Letecké nehody]] [[Kategória:Katastrofy v 2015]] [[Kategória:Teroristické útoky]] gqq9gzs3rq3k0k8m42bfllvi9bubuxi 0 571601 8211516 8124740 2026-05-10T08:00:45Z FS Hornád 260396 /* Úspechy a ocenenia */ 8211516 wikitext text/x-wiki {{Folklórny súbor | meno_súboru = Hornád | logo_súboru = | typ_súboru = [[folklórny súbor]] | založenie = [[1963]] | vedúci = Bc. Alexandra Ťasková a Bc. Patrik Seliga | kontakt = Južná Trieda 4B<br />04001 Košice<br />tel: +421 948 78 66 78<br />e-mail: fshornad@fshornad.com | krajina = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | www = {{url|https://www.fshornad.com}} }} [[Súbor:FS Hornád.jpg|náhľad|FS Hornád]] '''Hornád''' je [[Slovensko|slovenské]] [[Folklór (kultúra)|folkórne]] umelecké teleso [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]]. Hlavnou myšlienkou tvorby súboru je zachovávanie tanečno-hudobných tradícií [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] a hľadanie nových ciest ich interpretácie a javiskového stvárnenia.<ref name="fshornad-o-nas">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nás | url = https://www.fshornad.com | vydavateľ = Folklórny súbor Hornád | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> == História == Súbor začal písať svoju históriu v roku [[1963]], vtedy ešte ako folklórny súbor ''Stavbár'' s umeleckým vedúcim Ing. Imrichom Jasaňom. V roku [[1974]] bol premenovaný na folklórny súbor ''Dargov'' a pod jeho tvorbu sa výrazne podpísal umelecký vedúci Ing. Imrich Mészároš. V roku [[1989]] sa súbor rozpadol a znova obnovil v [[1991]]. Od roku [[1992]] opäť a naposledy zmenil názov na folklórny súbor Hornád. Od roku [[1993]] viedli súbor Marianna Svoreňová a Slavomír Ondejka. Od roku [[2011]] je Folklórny súbor Hornád pod finančnou, materiálnou, aj myšlienkovou záštitou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V roku [[2014]] zastrešilo organizačné záležitosti súboru občianske združenie FS HORNÁD pod vedením Martina Baču a umeleckým vedúcim Štefanom Štecom. == Chronológia == * [[1963]] – vznik FS Stavbár – umelecký vedúci Ing. Imrich Jasaň, zriaďovateľ – SPŠ-stavebná v Košiciach * [[1968]] – zmena zriaďovateľa – Okresné osvetové stredisko Košice-vidiek * [[1974]] – zmena názvu na FS DARGOV – umelecký ved. Ing. Imrich Mészároš, zriaďovateľ – ZK ROH ZTS * [[1989]] – rozpad FS DARGOV (zánik ZK ROH ZTS) * [[1991]] – znovuzaloženie FS DARGOV ako občianskeho združenia, umelecký vedúci Ing. Ján Grega * [[1992]] – zmena názvu na FS HORNÁD, sídlo CVČ DOMINO, umelecká vedúca Anna-Mária Sýkorová * [[1993]] – umeleckí vedúci – Marianna Svoreňová, Ing. Slavomír Ondejka * [[2005]] – zmena pôsobenia z CVČ Domino na Dom ľudového tanca * [[2011]] – štatút akademického telesa pod záštitou UPJŠ, zmena pôsobiska * [[2014]] – vznik OZ FS HORNÁD – vedúci Ing. Martin Bača, um. vedúci Mgr. Štefan Štec * [[2023]] – vedúci: Ing. Martin Horváth, Ing. Nikola Bernátová * [[2025]] – vedúci: Bc. Alexandra Ťasková, Bc. Patrik Seliga == Názvy súboru == * [[1963]] – Folklórny súbor Stavbár * [[1974]] – Folklórny súbor Dargov * [[1992]] – Folklórny súbor Hornád == Súčasnosť == Súbor vydaním CD roku 2013 a následným odprezentovaním programu k 50temu výročiu založenia v roku 2014 zavŕšil jednu kapitolu tvorby pod ktorú sa podpísali mnohé osobnosti folklórneho života. Po zmene vedenia v roku [[2015]] až do súčasnosti sa pod umeleckým vedením Mgr. Štefana Šteca venuje folklórnej tvorbe s nádychom tanečného divadla. Teleso tvorí približne 60 členov v troch zložkách – tanečnej, hudobnej a speváckej. V decembri 2015 odprezentoval súbor program pod názvom ''OKA MIH'', ktorého jednotlivé choreografie získali hneď niekoľko ocenení. V roku 2018 pri príležitosti 55. výročia založenia súboru predstavil Hornád epický program ''Veci čo sa dejú'' v réžii Štefana Šteca. V novembri 2024 predstavil súbor pri príležitosti 60. výročia založenia súboru program VLNY Hornádu, ktorého autorom je Štefan Štec. == Úspechy a ocenenia == * [[1974]] – Poprad, II. československý festival FS – cena za programový blok * [[1988]] – festival Drevľanskije džerela, Rovno, Ukrajina – laureát festivalu * [[1994]] – celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – 3. miesto<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Kocák|meno=Štefan|odkaz na autora=|titul=|vydanie=prvé|vydavateľ=Hornozemplínske osvetové stredisko Vranov nad Topľou|miesto=Vranov nad Topľou|rok=2012|isbn=978-80-970865-2-7|kapitola=Výsledky Šaffovej ostrohy v rokoch 1993-2011|strany=189|jazyk=slovenský}}</ref> * [[2000]] – celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – 3. miesto<ref name=":1" /> * [[2001]] – celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – 1. a 2. miesto<ref name=":1" /> * [[2002]] – celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – 2. a 3. miesto<ref name=":1" /> * [[2004]] – celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – 1. a 2. miesto<ref name=":1" /> * [[2007]] – krajské kolo súťaže a prehliadky tvorivých choreografií za "Kruťak a kolomyjka z Habury" – 1.miesto * [[2007]] – celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – 3x1. a 2. miesto<ref name=":1" /> * [[2008]] – celoslovenská súťaž v speve „Makovická struna“ – 2.miesto duetá a cena za popularizáciu národnej piesne (Štefan Štec)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Škodyová|meno=Alena|titul=|url=http://www.jankohrasko.sk/clanok/15919/makovicka-struna-2008-36-prehliadka-narodnych-piesni/|dátum vydania=21. 01. 2009|dátum prístupu=5.9.2016|vydavateľ=jankohrasko.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20160924072547/http://www.jankohrasko.sk/clanok/15919/makovicka-struna-2008-36-prehliadka-narodnych-piesni/|dátum archivácie=2016-09-24}}</ref> * [[2008]] – Laureát medzinárodného folklórneho festivalu Strážnice , 2009<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Oficiálne stránky festivalu Strážnice|meno=|titul=|url=http://festivalstraznice.cz/o-festivalu/ceny-mff-straznice/|dátum vydania=|dátum prístupu|vydavateľ=Festival Strážnice}}</ref> * [[2009]] – celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – 1. a 3. miesto<ref name=":1" /> * [[2009]] – celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – Cena Petra Homolku – Štefan Štec<ref name=":1" /> * [[2010]] – celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – 1. 2. a 3. miesto<ref name=":1" /> * [[2010]] – celoslovenská súťaž v speve „Makovická struna“ – Štefan Štec – laureát v sólo speve * [[2011]] – celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – 2x2. a 3. miesto<ref name=":1" /> * [[2012]] – celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – 2x1. a 2. miesto<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Halcin|meno=Jozef|titul=|url=http://folklorista.sk/2012/05/saffova-ostroha-2012-vysledky/|dátum vydania=1.6.2012|dátum prístupu=1.6.2012|vydavateľ=jankohrasko.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20160917192845/http://folklorista.sk/2012/05/saffova-ostroha-2012-vysledky/|dátum archivácie=2016-09-17}}</ref> * [[2009|2012]] – celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – Cena Petra Homolku - Ivana Topoľovská<ref name=":2" /> * [[2012]] – Medzinárodný akademický festival Akademická Nitra – Laureát<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=https://www.portalvs.sk/sk/aktuality/aktualita/skoncila-sa-folklorna-akademicka-nitra-2012-|dátum vydania=9.7.2012|dátum prístupu=9.7.2012|vydavateľ=www.portalvs.sk}}</ref> * [[2013]] – Celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – 2. miesto<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Obec Dlhé Klčovo|titul=|url=http://www.dlheklcovo.sk/e_download.php?file=data/editor/50sk_1.pdf&original=17.pdf|dátum vydania=|6=dátum prístupu|vydavateľ=http://www.dlheklcovo.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=august 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[2014]] – Celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – titul laureát<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno= Obec Dlhé Klčovo|titul=|url=http://www.dlheklcovo.sk/obec-13/aktuality/?pageshowing=23&more=8#msg8|dátum vydania=|dátum prístupu=7.9.2016|vydavateľ=http://www.dlheklcovo.sk}}</ref> * [[2014]] – Medzinárodný akademický festival Akademická Nitra – Laureát<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Chosraviová|meno=Renáta|titul=|url=http://www.uniag.sk/sk/aktualne-informacie/items/laureatmi-akademickej-nitry-2014-su-hornad-a-polana/|dátum vydania=11.07.2014|dátum prístupu=11.07.2014|vydavateľ=http://www.uniag.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20161011092211/http://www.uniag.sk/sk/aktualne-informacie/items/laureatmi-akademickej-nitry-2014-su-hornad-a-polana/|dátum archivácie=2016-10-11}}</ref> * [[2015]] – Celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – strieborné a bronzové pásmo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=http://www.nocka.sk/ludova-kultura/2015/celostatne-prehliadky/so/vysledky|dátum vydania=|dátum prístupu=7.9.2016|vydavateľ=www.nocka.sk}}</ref> * [[2015]] – Medzinárodný akademický festival Akademický Zvolen – Laureát<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=https://www.tuzvo.sk/sk/aktuality/akademicky-zvolen-2015/zvolenska-fujara-putuje-do-kosic/|dátum vydania=|dátum prístupu=17.7.2015|vydavateľ=https://www.tuzvo.sk/|url archívu=https://web.archive.org/web/20160919004328/https://www.tuzvo.sk/sk/aktuality/akademicky-zvolen-2015/zvolenska-fujara-putuje-do-kosic/|dátum archivácie=2016-09-19}}</ref> * [[2016]] – Medzinárodný akademický festival Akademická Nitra – Laureát<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hrehová|meno=Mária|titul=PhD.|url=https://www.upjs.sk/public/media/12445/2016-09-02-TS-Folklorny-subor-Hornad-opat-laureatom.pdf|dátum vydania=2-9-2016|dátum prístupu=5-9-2016|vydavateľ=UPJŠ}}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[2016]] – Dubnický folklórny festival - Laureát<ref name=":0" /> * [[2017]] – Celoštátna súťažná prehliadka choreografií folklórnych kolektívov - Laureát(Choreografia "Maľovaní")<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=lks|titul=Tlačová správa - Tancuj, tancuj 2017|url=http://www.lks.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=1142:tancuj-tancuj-2017-tlaova-sprava&catid=37:udovy-tanec-a-tradina-kultura&Itemid=70|dátum prístupu=2018-01-17|vydavateľ=www.lks.sk}}</ref> * [[2017]] – Celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – Zlaté Pásmo – Martin Horváth, Alexandra Ťasková * [[2018]] – Medzinárodný folklórny festival Jánošíkov Dukát – Rožnov pod Radhoštěm - Laureát festivalu<ref name="fshornad-o-nas" /> * [[2019]] – Celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – Zlaté Pásmo – Róbert Sabol, Veronika Vaľková <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hornozemplínske osvetové stredisko|titul=Tlačová správa - Šaffova Ostroha 2019|url=http://www.osvetavranov.sk/clanok/saffova-ostroha-2019|dátum prístupu=2019-05-27|vydavateľ=www.osvetavranov.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=január 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[2019]] – Medzinárodný akademický festival Akademický Zvolen – Laureát <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Technická univerzita vo Zvolene|meno= Ing. Ľubica Benková|titul=Tlačová správa – Zvolenská fujara opäť putuje do Košíc|url=https://www.tuzvo.sk/en/node/4956|dátum vydania=|dátum prístupu=12.7.2019|vydavateľ=https://www.tuzvo.sk/}}</ref> * [[2021|2021]] – Medzinárodný akademický festival Akademická Nitra – Laureát<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2021070700000180|dátum vydania=7.7.2021|dátum prístupu=7.7.2021|vydavateľ=TASR}}</ref> * [[2021]] – Jazykom tanca – celoštátna postupová súťaž a prehliadka choreografií folklórnych kolektívov – Laureát<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=https://www.nocka.sk/jazykom-tanca-2021/|dátum vydania=30.6.2021|dátum prístupu=30.6.2021|vydavateľ=Národné osvetové centrum, www.nocka.sk}}</ref> * [[2021]] – Cena Rektora UPJŠ - v kategórii "Významný mediálny čin" za reprezentáciu a šírenie dobrého mena UPJŠ v Košiciach * [[2022]] – súťažná prehliadka Klenoty Kraja - Kategória A * [[2022]] – Celoštátna postupová súťaž a prehliadka choreografií folklórnych súborov - Zlaté pásmo * [[2023]] – Medzinárodný akademický festival Akademická Nitra - Cena poroty za mimoriadny spevácky výkon - Mária Mamrillová * [[2025]] – Vidiečanova Habovka - regionálne kolo - Zlaté pásmo s priamym postupom do krajského kola * [[2025]] – Cena predsedu Košického samosprávneho kraja za rok 2024 * [[2025]] – Cena verejnosti Košického samosprávneho kraja za rok 2024 * [[2025]] – Medzinárodný akademický festival Akademická Nitra - Laureát<ref>[https://akademickanitra.sk/laureati/ Medzinárodný akademický festival Akademická Nitra - Laureát]</ref> * [[2025]] – Krajské kolo súťaže Vidiečanova Habovka - Zlaté pásmo<ref>[https://www.ckkk.sk/aktuality/vidiecanova-habovka-2025/ Krajské kolo súťaže Vidiečanova Habovka - Zlaté pásmo]</ref> * [[2025]] – Krajské kolo súťaže Jazykom tanca - Zlaté pásmo s návrhom na postup do celoštátneho kola<ref>[https://www.ckkk.sk/aktuality/jazykom-tanca-prihlasovanie/ Krajské kolo súťaže Jazykom tanca - Zlaté pásmo s návrhom na postup do celoštátneho kola]</ref> * [[2025]] - Celoštátne kolo postupovej súťaže a prehliadky choreografií FS a tanečných zoskupení Jazykom tanca - strieborné pásmo (choreografia KOLOROVANÉ)<ref name="noc">[https://www.nocka.sk/jazykom-tanca-2025-vysledky/ Jazykom tanca]</ref> * [[2025]] - Celoštátne kolo postupovej súťaže a prehliadky choreografií FS a tanečných zoskupení Jazykom tanca - Špeciálna cena za audiovizuálne spracovanie témy (choreografia KOLOROVANÉ)<ref name="noc" /> * [[2026]] - Prehliadka folklórnych súborov v Košickom kraji - "Klenoty kraja" - zlaté pásmo == Programy a projekt == * Pravidelná účasť na príprave škôl tanca v relácii [[RTVS]] – Kapura * spolupodieľanie sa na projektoch Husľovačka 1 a Husľovačka 2 * spolupodieľanie sa na projekte Majstri * spolupodieľanie sa na projekte Tance a tanečníci * spolupodieľanie sa na projekte Vytvorila dedina, tancuje mesto * [[2009]] – výročný program k 45temu výročiu – Tancovisko * [[2014]] – výročný program k 50temu výročiu * [[2015]] – profilový program OKA MIH * [[2017]] – Účasť v prvej sérii šou RTVS - Zem Spieva (semifinále)<ref name="fshornad-o-nas" /> * [[2018]] – Výročný program Veci čo sa dejú * [[2018]] – Hudobno-spevácky program Obzretia * [[2024]] – Výročný program VLNY Hornádu == Diskografia == * [[2013]] – CD ''Hornád 2013'' * [[2018]] – OKA MIH Soundtrack * [[2020]] – Veci čo sa dejú (CD a DVD) == Osobnosti súboru == * Imrich Jasaň, Imrich Meszáros, Marianna Svoreňová, Slavomír Ondejka, Vladimír Michalko, Ladislav Pástor, Zuzana Bartová, Terézia Virágová, Štefan Štec, Dušana Štecová, Martin Topoľovský, Ivana Topoľovská, Nikola Bernatová, Martina Takácsová, Martin Bača, Ingrid Starcová, Jozef Holota, Lenka Sciranková, Katarína Zagibová, Michaela Hrebíková, Marek Hudák, Martin Horváth... == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický}} * [https://www.fshornad.com Oficiálna stránka súboru] * [https://www.upjs.sk/verejnost-media/vztahy-s-verejnostou/fs-hornad/ Stránka súboru pod UPJŠ] * [https://www.facebook.com/fshornad/ profil súboru] na [[Facebook]]u {{Folklórne kolektívy}} [[Kategória:Slovenské folklórne súbory]] [[Kategória:Organizácie založené v 1963]] [[Kategória:Kultúra v Košiciach]] e6pbohc34l3pmzy928oggdh8gifkkz3 8211551 8211516 2026-05-10T10:23:48Z ~2026-28248-86 294395 /* Úspechy a ocenenia */ 8211551 wikitext text/x-wiki {{Folklórny súbor | meno_súboru = Hornád | logo_súboru = | typ_súboru = [[folklórny súbor]] | založenie = [[1963]] | vedúci = Bc. Alexandra Ťasková a Bc. Patrik Seliga | kontakt = Južná Trieda 4B<br />04001 Košice<br />tel: +421 948 78 66 78<br />e-mail: fshornad@fshornad.com | krajina = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | www = {{url|https://www.fshornad.com}} }} [[Súbor:FS Hornád.jpg|náhľad|FS Hornád]] '''Hornád''' je [[Slovensko|slovenské]] [[Folklór (kultúra)|folkórne]] umelecké teleso [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]]. Hlavnou myšlienkou tvorby súboru je zachovávanie tanečno-hudobných tradícií [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] a hľadanie nových ciest ich interpretácie a javiskového stvárnenia.<ref name="fshornad-o-nas">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nás | url = https://www.fshornad.com | vydavateľ = Folklórny súbor Hornád | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> == História == Súbor začal písať svoju históriu v roku [[1963]], vtedy ešte ako folklórny súbor ''Stavbár'' s umeleckým vedúcim Ing. Imrichom Jasaňom. V roku [[1974]] bol premenovaný na folklórny súbor ''Dargov'' a pod jeho tvorbu sa výrazne podpísal umelecký vedúci Ing. Imrich Mészároš. V roku [[1989]] sa súbor rozpadol a znova obnovil v [[1991]]. Od roku [[1992]] opäť a naposledy zmenil názov na folklórny súbor Hornád. Od roku [[1993]] viedli súbor Marianna Svoreňová a Slavomír Ondejka. Od roku [[2011]] je Folklórny súbor Hornád pod finančnou, materiálnou, aj myšlienkovou záštitou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V roku [[2014]] zastrešilo organizačné záležitosti súboru občianske združenie FS HORNÁD pod vedením Martina Baču a umeleckým vedúcim Štefanom Štecom. == Chronológia == * [[1963]] – vznik FS Stavbár – umelecký vedúci Ing. Imrich Jasaň, zriaďovateľ – SPŠ-stavebná v Košiciach * [[1968]] – zmena zriaďovateľa – Okresné osvetové stredisko Košice-vidiek * [[1974]] – zmena názvu na FS DARGOV – umelecký ved. Ing. Imrich Mészároš, zriaďovateľ – ZK ROH ZTS * [[1989]] – rozpad FS DARGOV (zánik ZK ROH ZTS) * [[1991]] – znovuzaloženie FS DARGOV ako občianskeho združenia, umelecký vedúci Ing. Ján Grega * [[1992]] – zmena názvu na FS HORNÁD, sídlo CVČ DOMINO, umelecká vedúca Anna-Mária Sýkorová * [[1993]] – umeleckí vedúci – Marianna Svoreňová, Ing. Slavomír Ondejka * [[2005]] – zmena pôsobenia z CVČ Domino na Dom ľudového tanca * [[2011]] – štatút akademického telesa pod záštitou UPJŠ, zmena pôsobiska * [[2014]] – vznik OZ FS HORNÁD – vedúci Ing. Martin Bača, um. vedúci Mgr. Štefan Štec * [[2023]] – vedúci: Ing. Martin Horváth, Ing. Nikola Bernátová * [[2025]] – vedúci: Bc. Alexandra Ťasková, Bc. Patrik Seliga == Názvy súboru == * [[1963]] – Folklórny súbor Stavbár * [[1974]] – Folklórny súbor Dargov * [[1992]] – Folklórny súbor Hornád == Súčasnosť == Súbor vydaním CD roku 2013 a následným odprezentovaním programu k 50temu výročiu založenia v roku 2014 zavŕšil jednu kapitolu tvorby pod ktorú sa podpísali mnohé osobnosti folklórneho života. Po zmene vedenia v roku [[2015]] až do súčasnosti sa pod umeleckým vedením Mgr. Štefana Šteca venuje folklórnej tvorbe s nádychom tanečného divadla. Teleso tvorí približne 60 členov v troch zložkách – tanečnej, hudobnej a speváckej. V decembri 2015 odprezentoval súbor program pod názvom ''OKA MIH'', ktorého jednotlivé choreografie získali hneď niekoľko ocenení. V roku 2018 pri príležitosti 55. výročia založenia súboru predstavil Hornád epický program ''Veci čo sa dejú'' v réžii Štefana Šteca. V novembri 2024 predstavil súbor pri príležitosti 60. výročia založenia súboru program VLNY Hornádu, ktorého autorom je Štefan Štec. == Úspechy a ocenenia == * [[1974]] – Poprad, II. československý festival FS – cena za programový blok * [[1988]] – festival Drevľanskije džerela, Rovno, Ukrajina – laureát festivalu * [[1994]] – celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – 3. miesto<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Kocák|meno=Štefan|odkaz na autora=|titul=|vydanie=prvé|vydavateľ=Hornozemplínske osvetové stredisko Vranov nad Topľou|miesto=Vranov nad Topľou|rok=2012|isbn=978-80-970865-2-7|kapitola=Výsledky Šaffovej ostrohy v rokoch 1993-2011|strany=189|jazyk=slovenský}}</ref> * [[2000]] – celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – 3. miesto<ref name=":1" /> * [[2001]] – celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – 1. a 2. miesto<ref name=":1" /> * [[2002]] – celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – 2. a 3. miesto<ref name=":1" /> * [[2004]] – celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – 1. a 2. miesto<ref name=":1" /> * [[2007]] – krajské kolo súťaže a prehliadky tvorivých choreografií za "Kruťak a kolomyjka z Habury" – 1.miesto * [[2007]] – celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – 3x1. a 2. miesto<ref name=":1" /> * [[2008]] – celoslovenská súťaž v speve „Makovická struna“ – 2.miesto duetá a cena za popularizáciu národnej piesne (Štefan Štec)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Škodyová|meno=Alena|titul=|url=http://www.jankohrasko.sk/clanok/15919/makovicka-struna-2008-36-prehliadka-narodnych-piesni/|dátum vydania=21. 01. 2009|dátum prístupu=5.9.2016|vydavateľ=jankohrasko.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20160924072547/http://www.jankohrasko.sk/clanok/15919/makovicka-struna-2008-36-prehliadka-narodnych-piesni/|dátum archivácie=2016-09-24}}</ref> * [[2008]] – Laureát medzinárodného folklórneho festivalu Strážnice , 2009<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Oficiálne stránky festivalu Strážnice|meno=|titul=|url=http://festivalstraznice.cz/o-festivalu/ceny-mff-straznice/|dátum vydania=|dátum prístupu|vydavateľ=Festival Strážnice}}</ref> * [[2009]] – celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – 1. a 3. miesto<ref name=":1" /> * [[2009]] – celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – Cena Petra Homolku – Štefan Štec<ref name=":1" /> * [[2010]] – celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – 1. 2. a 3. miesto<ref name=":1" /> * [[2010]] – celoslovenská súťaž v speve „Makovická struna“ – Štefan Štec – laureát v sólo speve * [[2011]] – celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – 2x2. a 3. miesto<ref name=":1" /> * [[2012]] – celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – 2x1. a 2. miesto<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Halcin|meno=Jozef|titul=|url=http://folklorista.sk/2012/05/saffova-ostroha-2012-vysledky/|dátum vydania=1.6.2012|dátum prístupu=1.6.2012|vydavateľ=jankohrasko.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20160917192845/http://folklorista.sk/2012/05/saffova-ostroha-2012-vysledky/|dátum archivácie=2016-09-17}}</ref> * [[2009|2012]] – celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – Cena Petra Homolku - Ivana Topoľovská<ref name=":2" /> * [[2012]] – Medzinárodný akademický festival Akademická Nitra – Laureát<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=https://www.portalvs.sk/sk/aktuality/aktualita/skoncila-sa-folklorna-akademicka-nitra-2012-|dátum vydania=9.7.2012|dátum prístupu=9.7.2012|vydavateľ=www.portalvs.sk}}</ref> * [[2013]] – Celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – 2. miesto<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Obec Dlhé Klčovo|titul=|url=http://www.dlheklcovo.sk/e_download.php?file=data/editor/50sk_1.pdf&original=17.pdf|dátum vydania=|6=dátum prístupu|vydavateľ=http://www.dlheklcovo.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=august 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[2014]] – Celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – titul laureát<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno= Obec Dlhé Klčovo|titul=|url=http://www.dlheklcovo.sk/obec-13/aktuality/?pageshowing=23&more=8#msg8|dátum vydania=|dátum prístupu=7.9.2016|vydavateľ=http://www.dlheklcovo.sk}}</ref> * [[2014]] – Medzinárodný akademický festival Akademická Nitra – Laureát<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Chosraviová|meno=Renáta|titul=|url=http://www.uniag.sk/sk/aktualne-informacie/items/laureatmi-akademickej-nitry-2014-su-hornad-a-polana/|dátum vydania=11.07.2014|dátum prístupu=11.07.2014|vydavateľ=http://www.uniag.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20161011092211/http://www.uniag.sk/sk/aktualne-informacie/items/laureatmi-akademickej-nitry-2014-su-hornad-a-polana/|dátum archivácie=2016-10-11}}</ref> * [[2015]] – Celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – strieborné a bronzové pásmo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=http://www.nocka.sk/ludova-kultura/2015/celostatne-prehliadky/so/vysledky|dátum vydania=|dátum prístupu=7.9.2016|vydavateľ=www.nocka.sk}}</ref> * [[2015]] – Medzinárodný akademický festival Akademický Zvolen – Laureát<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=https://www.tuzvo.sk/sk/aktuality/akademicky-zvolen-2015/zvolenska-fujara-putuje-do-kosic/|dátum vydania=|dátum prístupu=17.7.2015|vydavateľ=https://www.tuzvo.sk/|url archívu=https://web.archive.org/web/20160919004328/https://www.tuzvo.sk/sk/aktuality/akademicky-zvolen-2015/zvolenska-fujara-putuje-do-kosic/|dátum archivácie=2016-09-19}}</ref> * [[2016]] – Medzinárodný akademický festival Akademická Nitra – Laureát<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hrehová|meno=Mária|titul=PhD.|url=https://www.upjs.sk/public/media/12445/2016-09-02-TS-Folklorny-subor-Hornad-opat-laureatom.pdf|dátum vydania=2-9-2016|dátum prístupu=5-9-2016|vydavateľ=UPJŠ}}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[2016]] – Dubnický folklórny festival - Laureát<ref name=":0" /> * [[2017]] – Celoštátna súťažná prehliadka choreografií folklórnych kolektívov - Laureát(Choreografia "Maľovaní")<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=lks|titul=Tlačová správa - Tancuj, tancuj 2017|url=http://www.lks.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=1142:tancuj-tancuj-2017-tlaova-sprava&catid=37:udovy-tanec-a-tradina-kultura&Itemid=70|dátum prístupu=2018-01-17|vydavateľ=www.lks.sk}}</ref> * [[2017]] – Celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – Zlaté Pásmo – Martin Horváth, Alexandra Ťasková * [[2018]] – Medzinárodný folklórny festival Jánošíkov Dukát – Rožnov pod Radhoštěm - Laureát festivalu<ref name="fshornad-o-nas" /> * [[2019]] – Celoslovenská súťaž tanečníkov „Šaffova ostroha“ – Zlaté Pásmo – Róbert Sabol, Veronika Vaľková <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hornozemplínske osvetové stredisko|titul=Tlačová správa - Šaffova Ostroha 2019|url=http://www.osvetavranov.sk/clanok/saffova-ostroha-2019|dátum prístupu=2019-05-27|vydavateľ=www.osvetavranov.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=január 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[2019]] – Medzinárodný akademický festival Akademický Zvolen – Laureát <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Technická univerzita vo Zvolene|meno= Ing. Ľubica Benková|titul=Tlačová správa – Zvolenská fujara opäť putuje do Košíc|url=https://www.tuzvo.sk/en/node/4956|dátum vydania=|dátum prístupu=12.7.2019|vydavateľ=https://www.tuzvo.sk/}}</ref> * [[2021|2021]] – Medzinárodný akademický festival Akademická Nitra – Laureát<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2021070700000180|dátum vydania=7.7.2021|dátum prístupu=7.7.2021|vydavateľ=TASR}}</ref> * [[2021]] – Jazykom tanca – celoštátna postupová súťaž a prehliadka choreografií folklórnych kolektívov – Laureát<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=https://www.nocka.sk/jazykom-tanca-2021/|dátum vydania=30.6.2021|dátum prístupu=30.6.2021|vydavateľ=Národné osvetové centrum, www.nocka.sk}}</ref> * [[2021]] – Cena Rektora UPJŠ - v kategórii "Významný mediálny čin" za reprezentáciu a šírenie dobrého mena UPJŠ v Košiciach * [[2022]] – súťažná prehliadka Klenoty Kraja - Kategória A * [[2022]] – Celoštátna postupová súťaž a prehliadka choreografií folklórnych súborov - Zlaté pásmo * [[2023]] – Medzinárodný akademický festival Akademická Nitra - Cena poroty za mimoriadny spevácky výkon - Mária Mamrillová * [[2025]] – Vidiečanova Habovka - regionálne kolo - Zlaté pásmo s priamym postupom do krajského kola * [[2025]] – Cena predsedu Košického samosprávneho kraja za rok 2024 * [[2025]] – Cena verejnosti Košického samosprávneho kraja za rok 2024 * [[2025]] – Medzinárodný akademický festival Akademická Nitra - Laureát<ref>[https://akademickanitra.sk/laureati/ Medzinárodný akademický festival Akademická Nitra - Laureát]</ref> * [[2025]] – Krajské kolo súťaže Vidiečanova Habovka - Zlaté pásmo<ref>[https://www.ckkk.sk/aktuality/vidiecanova-habovka-2025/ Krajské kolo súťaže Vidiečanova Habovka - Zlaté pásmo]</ref> * [[2025]] – Krajské kolo súťaže Jazykom tanca - Zlaté pásmo s návrhom na postup do celoštátneho kola<ref>[https://www.ckkk.sk/aktuality/jazykom-tanca-prihlasovanie/ Krajské kolo súťaže Jazykom tanca - Zlaté pásmo s návrhom na postup do celoštátneho kola]</ref> * [[2025]] - Celoštátne kolo postupovej súťaže a prehliadky choreografií FS a tanečných zoskupení Jazykom tanca - strieborné pásmo (choreografia KOLOROVANÉ)<ref name="noc">[https://www.nocka.sk/jazykom-tanca-2025-vysledky/ Jazykom tanca]</ref> * [[2025]] - Celoštátne kolo postupovej súťaže a prehliadky choreografií FS a tanečných zoskupení Jazykom tanca - Špeciálna cena za audiovizuálne spracovanie témy (choreografia KOLOROVANÉ)<ref name="noc" /> * [[2026]] - Prehliadka folklórnych súborov v Košickom kraji - "Klenoty kraja" - zlaté pásmo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Klenoty kraja 2026 - výsledky {{!}} Centrum kultúry Košického kraja | url = https://www.ckkk.sk/podujatia/klenoty-kraja-2026/ | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Programy a projekt == * Pravidelná účasť na príprave škôl tanca v relácii [[RTVS]] – Kapura * spolupodieľanie sa na projektoch Husľovačka 1 a Husľovačka 2 * spolupodieľanie sa na projekte Majstri * spolupodieľanie sa na projekte Tance a tanečníci * spolupodieľanie sa na projekte Vytvorila dedina, tancuje mesto * [[2009]] – výročný program k 45temu výročiu – Tancovisko * [[2014]] – výročný program k 50temu výročiu * [[2015]] – profilový program OKA MIH * [[2017]] – Účasť v prvej sérii šou RTVS - Zem Spieva (semifinále)<ref name="fshornad-o-nas" /> * [[2018]] – Výročný program Veci čo sa dejú * [[2018]] – Hudobno-spevácky program Obzretia * [[2024]] – Výročný program VLNY Hornádu == Diskografia == * [[2013]] – CD ''Hornád 2013'' * [[2018]] – OKA MIH Soundtrack * [[2020]] – Veci čo sa dejú (CD a DVD) == Osobnosti súboru == * Imrich Jasaň, Imrich Meszáros, Marianna Svoreňová, Slavomír Ondejka, Vladimír Michalko, Ladislav Pástor, Zuzana Bartová, Terézia Virágová, Štefan Štec, Dušana Štecová, Martin Topoľovský, Ivana Topoľovská, Nikola Bernatová, Martina Takácsová, Martin Bača, Ingrid Starcová, Jozef Holota, Lenka Sciranková, Katarína Zagibová, Michaela Hrebíková, Marek Hudák, Martin Horváth... == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický}} * [https://www.fshornad.com Oficiálna stránka súboru] * [https://www.upjs.sk/verejnost-media/vztahy-s-verejnostou/fs-hornad/ Stránka súboru pod UPJŠ] * [https://www.facebook.com/fshornad/ profil súboru] na [[Facebook]]u {{Folklórne kolektívy}} [[Kategória:Slovenské folklórne súbory]] [[Kategória:Organizácie založené v 1963]] [[Kategória:Kultúra v Košiciach]] gmkyh3lgnzbzs92845q0k4ayzsx337t 0 582353 8211389 8059911 2026-05-09T22:07:41Z ~2026-28110-23 294369 8211389 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo |názov = F-14 Tomcat |obrázok = Súbor: US Navy 051105-F-5480T-005 An F-14D Tomcat conducts a mission over the Persian Gulf-region.jpg |text = F-14D [[United States Navy|amerického námorníctva]] počas misie v oblasti [[Perzský záliv|Perzského zálivu]] v roku 2005 |typ = prepadové [[stíhacie lietadlo]], stíhacie lietadlo na vybojovanie vzdušnej nadvlády a viacúčelové stíhacie lietadlo |výrobca = [[Grumman]] |prvý let = [[21. december|21. decembra]] [[1970]] |zavedený = [[22. september|22. septembra]] [[1974]] |vyradený = [[22. september|22. septembra]] [[2006]] ([[United States Navy]]) |charakter = v službe u iránskeho letectva |hlavný používateľ = [[United States Navy]] |viac používateľov = [[Vzdušné sily Iránskej islamskej republiky|Iránske vzdušné sily]] |výroba = [[1969]] – [[1991]] |vyrobených kusov = 712 }} '''Grumman F-14 Tomcat''' je americké dvojmotorové nadzvukové [[stíhacie lietadlo]] 4. generácie s meniteľnou geometriou krídel. Primárne bolo skonštruované ako palubné stíhacie lietadlo na vybojovanie vzdušnej nadvlády, ale neskôr získalo aj výzbroj, určenú na ničenie pozemných cieľov. Tomcat bol vyvinutý spoločnosťou [[Grumman]] pre [[United States Navy|americké námorníctvo]] ako náhrada lietadiel [[McDonnell Douglas F-4 Phantom II| F-4 Phantom II]]. V priebehu rokov 1976 – 1979 bolo dodaných 78 lietadiel F-14A aj [[Irán|Iránu]], ktorý bol vtedy pod vládou šáha [[Mohammad Rezá Šáh Pahlaví|Rezu Pahlavího]]. == Vznik a vývoj == [[Súbor:US Navy 051010-N-5088T-001 A specially painted F-14D Tomcat, assigned to the Blacklions of Fighter Squadron Two One Three (VF-213), conducts a mission over the Persian Gulf.jpg|thumb|right|F-14D počas misie nad Irakom]] [[Súbor:F-14A Tomcat of VF-126 c1993.jpg|thumb|right|F-14A z letky VF-126]] V 60. rokoch 20. storočia začalo [[United States Navy|americké námorníctvo]] hľadať nové palubné stíhacie lietadlo, ktoré by bolo vhodným nástupcom lietadiel [[McDonnell Douglas F-4 Phantom II|F-4 Phantom]]. [[United States Navy|US Navy]] nakoniec podporilo spoločný projekt firiem General Dynamics a Grumman, ktorý bol nazvaný F-111B. Táto stíhačka s meniteľnou geometriou krídel vychádzala konštrukčne zo strojov [[F-111 Aardvark]]. Celkovo bolo vyrobených 7 prototypov F-111B, konštruktérom sa však nepodarilo splniť jednu z podstatných technických požiadaviek, akou bola nižšia hmotnosť. Lietadlo bolo pre operácie z paluby lietadlovej lode príliš ťažké a tak bol projekt v roku 1968 zrušený. Následne vypísalo americké námorníctvo novú súťaž, v rámci ktorej sa do užšieho výberu dostali dvaja uchádzači – McDonnell Douglas a Grumman. Kým McDonnell Douglas predstavil modifikovanú verziu [[McDonnell Douglas F-15 Eagle|F-15]], Grumman prišiel so svojím Modelom 303. Grumman navrhoval vyvinúť lietadlo s meniteľnou geometriou krídel, ktoré by bolo vybavené moderným rádiolokátorom Hughes AWG-9. Grumman získal značné skúsenosti s technológiou meniteľnej geometrie krídel pri predchádzajúcom vývoji lietadla XF10F Jaguar, ktoré však bolo postavené len ako prototyp.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=F-14A Tomcat |url=http://www.navalaviationmuseum.org/attractions/aircraft-exhibits/item/?item=f-14a_tomcat_flightline |dátum prístupu=2016-09-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20181205145742/http://www.navalaviationmuseum.org/attractions/aircraft-exhibits/item/?item=f-14a_tomcat_flightline |dátum archivácie=2018-12-05 }}</ref> V januári 1969 prebehlo záverečné vyhodnotenie oboch návrhov a o mesiac neskôr bola so spoločnosťou Grumman podpísaná zmluva na vývoj stíhačky F-14A.<ref>[http://www.globalsecurity.org/military///systems///aircraft/vfx.htm VFX (Navy Fighter Experimental)]</ref> Firma Grumman nadviazala na svoju tradíciu v pomenovaní svojich lietadiel po mačkách. Dala preto stíhačke F-14 prezývku Tomcat, pričom išlo odkaz na mačku admirála Thomasa Connollyho (Tom’s cat).<ref>[http://www.nytimes.com/1996/06/09/us/thomas-connolly-86-top-gun-admiral-dies.html Thomas Connolly, 86, Top-Gun Admiral, Dies]</ref> F-14 sa vzniesla prvýkrát k oblohe dňa 21. decembra 1970, len 22 mesiacov potom, keď vyhrala firma Grumman súťaž na vývoj tohto lietadla. Prvý prototyp absolvoval svoj prvý let o 16:00, čo bolo pomerne neskoro, keďže v decembri sa na východnom pobreží USA stmieva už o 17:00. Počasie taktiež nebolo ideálne, ale Grumman potreboval vykonať prvý let do konca roka 1970, inak by musel zaplatiť námorníctvu pokutu za porušenie zmluvy. V súvislosti s blížiacimi sa Vianocami si firma uvedomovala, že veľa ľudí začne čerpať dovolenku, aby si predĺžili vianočné sviatky, takže to bolo "buď teraz alebo nikdy". Dňa 30. decembra 1970, počas druhého letu, sa prvý prototyp zrútil pre poruchu hydraulického čerpadla. Posádka úplne stratila kontrolu nad riadením lietadla, napriek tomu sa im podarilo bezpečne katapultovať. Následne bolo vyrobených ešte 11 prototypov pre účely ďalšieho testovania. Podobný osud, ako v prípade 1. prototypu, postihol ešte dve lietadlá. Dňa 20. júna 1973 havaroval 6. prototyp, na ktorom prebiehalo testovanie zbraní. Nehodu zapríčinila raketa AIM-7, ktorá po vystrelení zamierila smerom hore a prerazila palivovú nádrž. To spôsobilo požiar a posádka musela núdzovo opustiť kokpit. 8. prototyp sa kvôli požiaru motora zrútil 13.05.1974. Sériová výroba lietadiel sa po úspešnom absolvovaní všetkých testov spustila v roku 1972<ref>[http://www.anft.net/f-14/f14-history-f14a.htm F-14A: The Beginning]</ref> a 22. septembra 1974 boli stroje F-14 zaradené do služby v americkom námorníctve. Lietadlá sa počas 32 rokov zúčastnili [[Druhá vojna v Perzskom zálive|vojny v Perzskom zálive]], [[Tretia vojna v Perzskom zálive|v Iraku]], ale aj [[Vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)|v Afganistane]]. Nakoniec boli v roku 2006 vyradené z aktívnej služby a úplne nahradené stíhačkami [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|F/A-18 Hornet]]. ==Konštrukcia== [[Súbor:F-14 3 Yokota Tokyo.jpg|thumb|right|Predný pohľad na F-14]] [[Súbor:F-14 AWG-9 Rear Cockpit Tactical Information Display-TID.jpg|thumb|right|Displej F-14 zobrazujúci taktické informácie]] [[Súbor:F-14 Tomcat radar USSHM.JPG|thumb|right|Radar AWG-9 vystavený v múzeu v priestorch lode USS Hornet ]] [[Súbor:F-14D LANTIRN.jpg|thumb|right|Systém LANTIRN na lietadle F-14D]] [[Súbor:AIM-54 6 Pack.jpg|thumb|right|Tomcat vyzbrojený 6 strelami Phoenix]] [[Súbor:AIM-54 Phoenix on plane.jpg|thumb|right|Výzbroj F-14: zľava Mk82, AIM-7 a AIM-9]] ===Drak=== Stredná a zadná časť trupu pozostáva z dvoch oddelených v priestorov pre motory, spojených dohromady plochou konštrukciou, prezývanou „palacinka“. Tá prispieva k vyššiemu vztlaku lietadla, umožňuje pripojiť viac zbraňových závesníkov a poskytuje priestor pre palivo a vybavenie. V zadnej časti „palacinky“ sú aerodynamické brzdy, nachádzajúce sa v hornej i spodnej časti, pričom sa môžu roztvoriť pod uhlom až 60 stupňov. Spodná brzda je rozdelená na dve časti kvôli uloženiu aretačného háku. Po stranách trupu sa nachádzajú dva veľké obdĺžnikové prívody vzduchu. Predná časť prívodov vzduchu je ostro skosená smerom dolu, aby mal motor dostatok vzduchu aj pri manévroch s vysokým uhlom nábehu. Hlavný jednokolesový podvozok sa zaťahuje dopredu do konštrukcie, v ktorej sú uchytené krídla a otáča sa o 90 stupňov, aby boli kolesá uložené vo vodorovnej polohe. Dvojkolesový predný podvozok sa zasúva smerom dopredu do šachty v nose lietadla. V trupe Tomcatu sa nachádzajú tri celistvé palivové nádrže, ktoré pojmú celkovo 6185 l paliva. F-14 je tiež vybavená zaťahovacím nadstavcom na tankovanie počas letu, ktorý sa nachádza na pravej strane trupu. Tomcat nemá elektronický systém fly-by-wire alebo mechanizmus umelej stability. Riadiaci systém pozostáva z konvenčných tyčí a káblov, pružín, serv a posilňovačov. Všetky z riadiace plochy sú poháňané mechanicky, iba [[Spojler (lietadlo)|spojlery]] majú elektrický pohon. ===Krídla=== Koncept meniteľnej geometrie krídel umožňuje ich nastavenie v rozsahu od 20 do 68 stupňov. Pre potreby skladovania lietadiel na palube lietadlovej lode je možné manuálne sklopiť krídla pod uhlom 75 stupňov. Toto je možné vďaka tomu, že krídla sú pripevnené k trupu o niečo vyššie, než horizontálne chvostové plochy. Nastavenie geometrie krídel je automaticky riadené centrálnym počítačom AiResearch CP-1166B/A. Počas vzletu a pristávania, ako aj pri nízkych rýchlostiach letu, sú krídla nastavené pod uhlom 20 stupňov a dosahujú tak maximálne rozpätie {{m|19.1|m}}. Pri lete nadzvukovými rýchlosťami sú nastavené pod uhlom 68 stupňov. V prípade núdze môže však pilot odstaviť systém a prebrať kontrolu nad nastavením krídel. ===Kokpit=== Dvojmiestna kabína posádky F-14 pozostáva z dvoch samostatných kokpitov s tandemovým usporiadaním. Pilot sedí v predu a v zadnej časti je sedadlo dôstojníka zbraňových systémov. Obaja členovia posádky sedia na vystreľovacích sedačkách Martin-Baker GRU-7A s raketovým pohonom, ktoré môžu byť použité už v nulovej nadmorskej výške a pri nulovej rýchlosti. Pilot má tri displeje pre sledovanie letu, navigáciu a taktické dáta, vrátane ovládacích prvkov letu a výzbroje. Dôstojník v zadnej časti má ovládacie prvky a displeje pre riadenie paľby prostredníctvom systému AWG-9. Má tiež určité prístroje, poskytujúce základné informácie o lete, ale nemôže prebrať kontrolu nad lietadlom. Jeho hlavnou náplňou je obsluha radaru, identifikácia protivníka a vedenie prenasledovania nepriateľa. Na rozdiel od [[McDonnell Douglas F-4 Phantom II|Phantomu]], môže každý člen posádky vystrelovať rakety. ===Motory=== Pohon variantu F-14A zabezpečovala dvojica motorov Pratt & Whitney TF30, vyvinutých pôvodne pre F-111B. Každý z motorov disponoval pri forsáži výkonom 92,9 kN a Tomcaty, vybavené týmto pohonným systémom, dokázali vyvinúť maximálnu rýchlosť 2,34 [[Machovo číslo|M]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Grumman F-14A Tomca |url=http://www.joebaugher.com/navy_fighters/f14_2.html |dátum prístupu=2016-09-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20101124022031/http://joebaugher.com/navy_fighters/f14_2.html |dátum archivácie=2010-11-24 }}</ref> Motory TF30 však pre svoju nespoľahlivosť zožali vlnu kritiky už pri ich použití v počiatočnej produkčnej sérii Tomcatov. Tieto námietky sa ukázali ako opodstatnené už počas vojny v Perzskom zálive. V plne naložených Tomcatoch, ktoré tankovali počas letu vo výške asi {{m|7000|m}}, dochádzalo k pumpáži (nesprávne fungovanie kompresora), čo bolo často sprevádzané výšľahmi plameňov z motorov. Preto boli ďalšie verzie F-14 vybavené spoľahlivejšími a navyše výkonnejšími motormi F110-GE-400. Každý z týchto motorov od firmy General Electric poskytoval pri zapnutí prídavného spaľovania výkon 123,7 kN. ===Avionika=== F-14 je vybavený pulzným dopplerovským rádiolokátorom Hughes AN/AWG-9, ktorý bol odvodený z radaru AN/ASG-18, vyvinutého pre [[North American XF-108 Rapier|F-108 Rapier]] a [[General Dynamics–Grumman F-111B|F-111B]]. AWG-9 umožňuje pilotovi páliť takmer simultánne na 6 nepriateľských lietadiel, pričom dokáže sledovať ďalších 24 cieľov. Radar je v podstate tanier s priemerom {{cm|92|m}}, ktorý môže byť naklonený smerom dolu a sledovať tak aj nízko letiace objekty. AWG-9 vie detegovať lietadlo na viac ako {{km|200|m}} a sledovať na {{km|130|m}}. Prvá produkčná séria Tomcatov bola vybavená infračerveným senzorom AN/ALR-23, ktorý sa nachádzal pod nosom lietadla a umožňoval vyhľadávať nepriateľské stroje na základe tepelných emisií. Ten sa však ukázal ako neúčinný, a preto bol neskôr nahradený TV kamerou Northrop AAX-1, vybavenou stabilizovaným teleobjektívom. V prvej polovici 90. rokov boli americké F-14 vybavené navigačným a zameriavacím systémom LANTIRN, ktorý im umožňoval zhadzovať na ciele laserom navádzané bomby. Digitálny prenos dát medzi Tomcatom a veliacim strediskom na lodi zaisťovalo zariadenie Harris ASW-27B. Tento systém bolo možné tiež použiť na dátovú komunikáciu medzi F-14 a lietadlom včasnej výstrahy [[Northrop Grumman E-2 Hawkeye|E-2C Hawkeye]]. Vďaka nemu si mohli lietadlá vzájomne odovzdávať informácie o vzdušných cieľoch, čo pomáhalo posádkam Tomcatov získať širší obraz o taktickej situácii. A navyše, ak to taktika vyžadovala, ASW-27B umožňoval lietadlu F-14 operovať bez použitia vlastných senzorov. Tomcaty boli spočiatku vybavené radarovým výstražným systémom AN/APR-25 a AN/APR-27. Tie boli neskôr nahradené systémom AN/ALR-45 alebo AN/ALR-50 a záverečná produkčná séria dostala AN/ALR-67. Tieto systémy boli navrhnuté tak, aby varovali posádku pred raketami protilietadlového kompletu, akým je napríklad [[2K12 Kub]]. Ochranu posádky F-14 pred prilietajúcimi raketami zabezpečujú aj výmetnice klamných cieľov Goodyear AN/ALE-39. K ďalšiemu avionickému vybaveniu F-14 patril inerciálny navigačný systém Asn 92 Kainovia II a komunikačný systém, ktorý pozostával z UHF rádia ARC-51 (neskôr nahradený ARC-159). ===Výzbroj=== Primárnou výzbrojou Tomcatov boli protilietadlové strely dlhého dosahu [[AIM-54A Phoenix]]. Raketa letí v nízkych nadmorských výškach rýchlosťou [[Machovo číslo|Mach]] 3.8, hoci vo vysokej letovej hladine je schopná vyvinúť rýchlosť až [[Machovo číslo|Mach]] 5. Radar AWG-9 dokáže uzamknúť vzdušný cieľ na vzdialenosť {{km|130|m}} a raketa môže byť vystrelená na {{km|100|m}}. AIM-54A letí po vystrelení po predprogramovanej dráhe, asi v polovici dráhy sa zapne poloaktívne navádzanie a zhruba {{km|20|m}} od cieľa spúšťa svoj vlastný radar. F-14 má schopnosť niesť až šesť rakiet Phoenix, avšak stroje amerického námorníctva takto vyzbrojené zvyčajne nelietali. Stíhačky v tejto konfigurácii mali neúmerne zvýšenú hmotnosť a v prípade, že strely neboli použité, vyústilo to do veľmi tvrdých pristátí na palubách lietadlových lodí. V obvyklej bojovej konfigurácii boli Tomcaty vyzbrojené 4 strelami Phoenix, 2 [[AIM-7 Sparrow]] a dvojicou [[AIM-9 Sidewinder]]. Strela stredného dosahu Sparrow bola do Tomcatov integrovaná od verzie AIM-7E-2. Sparrow mala len poloaktívne navádzanie, čo znamenalo, že F-14 musela celý čas ožarovať cieľ svojím radarom. Na rozdiel od rakiet Phoenix, mohla byť v danom okamihu na cieľ navádzaná len jedna strela AIM-7. Sparrow mala dolet asi {{km|45|m}} a F-14 mohla byť vyzbrojená maximálne 6 raketami tohto typu. Infračervená strela krátkeho dosahu Sidewinder bola do Tomcatov integrovaná od verzie AIM-9J. Sidewinder má maximálny dolet {{km|35|m}} a F-14 môže niesť až 4 tieto strely. Hoci lietadlá F-14 neboli primárne konštruované s cieľom ničiť pozemné ciele, dostali do výzbroje klasické voľne padajúce bomby, ako Mk 83 a Mk 84. Neskôr k nim pribudli aj laserom navádzané bomby rodiny [[Paveway]] a [[Joint Direct Attack Munition|JDAM]] (GBU-31, GBU-38). == Operačné nasadenie == [[Súbor:Iran Air Force Grumman F-14A Tomcat Sharifi.jpg|thumb|right|Lietadlo iránskeho letectva F-14A]] [[Súbor:F-14 Tomcat VF-114 escorting TU-95 Bear.jpg|thumb|right|Americká F-14A eskortuje sovietsky Tu-95RT]] [[Súbor:F-14 Tomcat with landing gear down.jpg|thumb|right|F-14 vyzbrojená len raketami Sidewinder]] [[Súbor:F-14B VF-143 Bomb.JPEG|thumb|right|F-14B zhadzuje bombu Mk 83]] [[Súbor:F-14 final catapult July 2006.jpg|thumb|right|Posledný vzlet F-14 z lietadlovej lode USS Theodore Roosevelt dňa 28. júla 2006]] ===[[Iránsko-iracká vojna]]=== Vojna sa oficiálne začala 22. septembra 1980, keď po dlhotrvajúcich cezhraničných konfliktoch uskutočnilo iracké letectvo útok na šesť základní iránskeho letectva a štyri kasárne pozemného vojska. Ako odpoveď na tento nečakaný iracký nálet vykonalo 23. septembra 140 iránskych lietadiel masívny útok, ktorého cieľom sa stala rafinéria, dvojica kasární a niekoľko leteckých základní v okolí [[Bagdad]]u, [[Mosul]]u, [[Karkúk]]u a [[Kút (Irak)]|Kút]]. Stíhacie krytie pred nepriateľskými lietadlami poskytovali [[McDonnell Douglas F-4 Phantom II|Phantomom]] stíhačky F-14, ktoré si v niekoľkých vzdušných súbojoch pripísali štyri potvrdené zostrely irackých MiGov a jeden nepotvrdený. Rozsiahla letecká kampaň iránskeho letectva, namierená proti irackej infraštruktúre a letiskám, pokračovala takmer celý týždeň, počas ktorého Tomcaty zostrelili ďalšie dva stroje [[MiG-23]]. Dňa 2. decembra 1980 jedna F-14 počas rutinného hliadkovacieho letu dostala do potýčky so štvoricou lietadiel [[MiG-21|MiG-21MF]]. Pilotovi F-14 sa podarilo zostreliť prvý zo skupiny MiGov na vzdialenosť {{km|16|m}}, na čo sa zvyšné tri dali na útek. Dňa 7. januára 1981 vystrelil pilot F-14 raketu AIM-54 Phoenix na vodcu štvorice [[MiG-23|MiGov-23BN]]. Masívny výbuch zmietol prvý MiG z oblohy a ďalšie dva poškodil. O tri týždne neskôr, 29. januára, zaútočil Tomcat na nepriateľský [[Su-22]]. Na vzdialenosť menej ako {{km|50|m}} vystrelil raketu Phoenix, ktorá rozlomila iracký Suchoj na dve polovice. Počas prvých šiestich mesiacov vojny zaznamenali iránske F-14s viac ako 50 víťazstiev vo vzdušných súbojoch proti irackým MiG-21, MiG-23, Su-20 a Su-22. Zatiaľ čo straty na strane Iránu predstavovali iba jednu F-14A. Tá bola poškodená troskami z MiG-21, ktorý explodoval priamo pred Tomcatom.<ref>[https://web.archive.org/web/20120204042640/http://www.acig.org/artman/publish/article_212.shtml Persian 'Cats]</ref> ===Incident v zálive Veľká Syrta=== V auguste 1981 nariadil Ronald Reagan námorné cvičenie “Freedom of Navigation” v zálive [[Veľká Syrta]], ktorý [[Líbya]] považovala za svoje výsostné vody. Cvičenia sa zúčastnila lietadlová loď [[USS Forrestal (CV-59)]] so stíhačkami [[McDonnell Douglas F-4 Phantom II|Phantom]] a [[Nimitz (trieda lodí)|USS Nimitz (CVN-68)]], ktorá niesla na palube stroje F-14 Tomcat. Dňa 19. augusta 1981, počas hliadkovacieho letu pri pobreží Líbye, zachytili americké F-14 na svojich radaroch blížiacu sa dvojicu [[Su-22]]. Jedno z líbyjských lietadiel vystrelilo na Tomcaty raketu, tá však minula cieľ. Piloti F-14 opätovali streľbu a pomocou rakiet [[AIM-9 Sidewinder|AIM-9L]] zostrelili oba nepriateľské Suchoje. Celý vzdušný súboj trval len 45 sekúnd.<ref>[https://theaviationist.com/2013/08/19/tomcats-2-libya-0/ How two U.S. Navy F-14 Tomcats shot down two Gaddafi’s Su-22 Fitters, 32 years ago today]</ref> ===[[Druhá vojna v Perzskom zálive|Vojna v Perzskom zálive]]=== Od 17. januára 1991 sa americké F-14 zapojili do plnenia rôznych úloh v rámci operácie Púštna búrka (Operation Desert Storm) v Perzskom zálive. Na misie do [[Kuvajt (štát)|Kuvajtu]] a [[Irak|Iraku]] štartovali z piatich lietadlových lodí: USS John F. Kennedy (CV 67), [[USS Saratoga (CV-60)|USS Saratoga (CV 60)]], USS America (CV 66), USS Ranger (CV 61) a [[Nimitz (trieda lodí)|USS Theodore Roosevelt (CVN 71)]]. V čase, keď začínala operácia Púštna búrka, boli F-14 jedinými americkými stíhačkami v aktívnej službe, ktoré mali za sebou skutočné vzdušné súboje s potvrdenými zostrelmi nepriateľských lietadiel. Paradoxne však počas vojny v Perzskom zálive vykonávali prevažne hliadkovacie lety. Vybavené zariadením TARPS (Tactical Airborne Reconnaissance Pod) boli Tomcaty vysielané taktiež na prieskumné misie, počas ktorých vyhľadávali iracké mobilné raketové systémy [[Scud]]. Keďže hlavnú rolu pri potláčaní irackého letectva zohrali stíhačky [[McDonnell Douglas F-15 Eagle|F-15C]], pripísali si F-14 len jediný zostrel vzdušného cieľa. Išlo o vrtuľník [[Mil Mi-8]], ktorý bol zničený strelou [[AIM-9 Sidewinder]]. K tomuto zostrelu došlo 6. februára 1991 a išlo o posledné vzdušné víťazstvo Tomcatov v službách US Navy.<ref>[http://www.defensemedianetwork.com/stories/gulf-war-20th-f-14-tomcat-in-combat/ Gulf War 20th: F-14 Tomcat in Combat]</ref> Počas celej leteckej kampane stratilo americké námorníctvo len jeden stroj F-14A+, ktorý bol 21. januára 1991 zostrelený irackým protivzdušným systémom [[S-75|S-75 Dvina]]. Obaja piloti sa stihli katapultovať, ale len jedného z nich americké špeciálne jednotky zachránili. Druhého zajala iracká armáda a bol väznený až do konca vojny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=US Navy and US Marine Corps BuNos |url=http://www.joebaugher.com/navy_serials/thirdseries21.html |dátum prístupu=2016-09-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20101031101646/http://joebaugher.com/navy_serials/thirdseries21.html |dátum archivácie=2010-10-31 }}</ref> ===[[Vojna v Kosove]]=== Do ozbrojeného konfliktu v [[Kosovo|Kosove]], ktorý prebiehal medzi silami [[Juhoslovanská zväzová republika|Juhoslovanskej zväzovej republiky]] a povstaleckou skupinou kosovských Albáncov známou ako [[Kosovská oslobodzovacia armáda]] (UÇK), sa zapojila v roku 1999 aj [[Severoatlantická aliancia]] (NATO). Bombardovacia kampaň NATO trvala od [[24. marca]] do [[11. júna]] [[1999]] a angažovali sa v nej hlavne vzdušné sily USA. Tomcaty vzlietali z lietadlovej lode USS Theodore Roosevelt a zhodili celkovo 350 laserom navádzaných bômb. Stroje F-14 spolu so stíhačkami [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|F/A-18]] zničili alebo poškodili 477 taktických cieľov a 88 pevných cieľov. ===[[Vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)|Operácia Trvalá sloboda (Operation Enduring Freedom)]]=== Dňa 7. októbra 2002 vzlietli americké F-14 (z lietadlovej lode USS Enterprises) a stíhačky [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|F/A-18]] (z lietadlovej lode USS Carl Vinson) na prvú bombardovaciu misiu v [[Afganistan|Afganistane]]. Hlavnými cieľmi boli teroristické základne, zbrane a vozidlá, výcvikové tábory a vojenské jednotky [[Tálibán|Tálibánu]].<ref>[http://www.anft.net/f-14/f14-history-combat.htm F-14 Tomcat Carrier-Borne Air Defence / F-14 Combat Records]</ref> ===[[Tretia vojna v Perzskom zálive|Operácia Iracká sloboda (Operation Iraqi Freedom)]]=== Na rozdiel od operácie Púštna búrka, kde sa Tomcaty zapojili do bojových akcií minimálne, bolo pôsobenie F-14 v kampani Iracká sloboda, ktorá prebiehala v Iraku o 12 rokov neskôr, oveľa masívnejšie. 52 stíhačiek F-14D sa okrem lokalizovania irackých oddielov a systémov [[protivzdušná obrana|protivzdušnej obrany]] zapájali výrazne viac do útokov na pozemné ciele. Popri [[Boeing F/A-18E/F Super Hornet|Super Hornetoch]], ktoré sa zúčastnili bojových akcií prvýkrát, ničili nepriateľské pozemné ciele {{kg|900}} bombami JDAM (GBU-31).<ref>[http://www.anft.net/f-14/f14-history-combat-01.htm Special Forces And Tomcats Teamed Up For Classified Missions In Iraq]</ref> == Varianty == '''F-14A''' : Počiatočná produkčná séria, vyrábaná od roku 1972. Lietadlá v tejto verzii boli vybavené rádiolokátorom AWG-9 a motormi TF30. '''F-14B''' : Označenie lietadiel F-14A, ktorých modernizácia začala v marci 1987. Stroje, ktoré boli spočiatku nazvané F-14A Plus (alebo F-14A+), získali v rámci modernizácie nové motory GE F110-GE400 a nový radarový výstražný systém ALR-67. Dňa 1. mája 1991 boli tieto lietadlá premenované na F-14B a navyše bolo pod týmto označením vyrobených 38 nových stíhačiek. '''F-14D''' : Modernizácia lietadiel F-14A, ktoré neboli zmodernizované na úroveň F-14B. Táto verzia dostala taktiež spoľahlivé motory GE F110-GE400, novú digitálnu avioniku so "skleneným kokpitom" a radar AWG-9 bol nahradený modernejším AN/APG-71. Navyše bolo vyrobených 37 nových strojov v tomto štandarde. == Používatelia == [[Súbor:Iranian AF F-14 Tomcat landing at Mehrabad.jpg|thumb|right|Iránsky Tomcat F-14A]] === Súčasní používatelia === {{minivlajka|Irán}} [[Irán]] * [[Vzdušné sily Iránskej islamskej republiky]] – k decembru 2015 mali 24 lietadiel F-14A === Bývalí používatelia === {{minivlajka|USA}} '''[[Spojené štáty]]''' :[[United States Navy]] == Špecifikácie (F-14D)== [[Súbor: Grumman F-14 Tomcat.png|right|400px]] [[Súbor: F14 2 Wiki.jpg|thumb|right|F-14A]] === Technické údaje === * '''Posádka''': 2 * '''Dĺžka''': {{m|19.1|m}} * '''Rozpätie''': ** roztiahnuté: {{m|19.55|m}} ** stiahnuté: {{m|11.58|m}} * '''Výška''': {{m|4.88|m}} * '''Nosná plocha ''': {{m2|54.5}} * '''Hmotnosť (prázdny)''': {{kg|19838}} * '''Vzletová hmotnosť''': {{kg|27700}} * '''Maximálna vzletová hmotnosť''': {{kg|33720}} * '''Pohonná jednotka''': 2 × [[dvojprúdový motor]] General Electric F110-GE-400 s prídavným spaľovaním ** '''Suchý ťah''': 2× 73.9 kN ** '''Ťah s [[forsáž]]ou''': 2× 123.7 kN === Výkony === * '''Maximálna rýchlosť''': {{km|2485|m}}/h vo vysokej letovej hladine * '''Bojový dolet''': {{km|926|m}} * '''Preletový dolet''': {{km|2960|m}} s 3 prídavnými palivovými nádržami * '''Dostup''': {{m|15200|m}} * '''Stúpavost''': {{m|229}}/s * '''Plošné zaťaženie''': {{kg|468.7}}/m² * '''Ťah/Hmotnosť''': 0,88 === Výzbroj === * 1 kanón M61A1 Vulcan kalibru {{mm|20|m}} so zásobou munície 675 ks * 10 externých závesov – s nosnosťou do {{kg|6600}} ** '''Strely vzduch-vzduch:''' *** 6× [[AIM-7 Sparrow]] *** 4× [[AIM-9 Sidewinder]] *** 6× [[AIM-54 Phoenix]] ** '''Bomby:''' *** rodina bômb Mark 80 *** Mk 20 Rockeye II *** [[Paveway]] *** [[Joint Direct Attack Munition|JDAM]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Grumman F-14 Tomcat Carrier-Borne Air Defence / Air Superiority Fighter (1974) |url=http://www.militaryfactory.com/aircraft/detail-page-2.asp?aircraft_id=63 |dátum prístupu=2016-09-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160919062617/http://www.militaryfactory.com/aircraft/detail-page-2.asp?aircraft_id=63 |dátum archivácie=2016-09-19 }}</ref> == Referencie == {{reflist}} == Pozri aj == * [[Suchoj Su-33]] * [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet]] {{Portál|Letectvo|Letecký}} [[Kategória:Stíhacie lietadlá USA]] [[Kategória:Palubné lietadlá USA]] [[Kategória:Lietadlá Grumman]] de1nol3vo1uguq9apqgpnsxqdzzkmhe 0 583721 8211308 7719575 2026-05-09T19:44:40Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211308 wikitext text/x-wiki {{Infobox Letisko |názov = Letisko Praha-Kbely |iné názvy = Letiště Praha-Kbely |typ = vojenské neverejné |obrázok = Letiste Praha-Kbely.jpg |popis obrázku = |prevádzkovateľ = Letectvo Armády ČR |otvorené = december [[1918]] |mesto = [[Praha]] ({{km|11|m}}) |webstránka = |nadmorská výška = 280 |zemepisná šírka = 50.1216667 |zemepisná dĺžka = 14.5452778 |ICAO=LKKB |IATA=- |rok štatistiky= |cestujúcich= |lietadiel= |dráha 1= 06/24 |dĺžka 1= 2 080 |povrch 1= [[betón]] |dráha 2= |dĺžka 2= |povrch 2= |dráha 3= |dĺžka 3= |povrch 3= }} '''Letisko Praha-Kbely''' ({{V jazyku|ces|''Letiště Praha-Kbely''}}), ([[Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo|ICAO]]: '''LKKB''') je neverejné vojenské [[letisko]] nachádzajúce sa na severovýchodnom okraji [[Praha|Prahy]] v mestskej časti [[Kbely]]. Čiastočne zasahuje aj na územie [[Hloubětín]]a a [[Vysočany (Praha)|Vysočian]]. V súčasnej dobe je na ňom umiestnená 24. základňa dopravného letectva, pod ktorú spadá aj letka [[Ministerstvo obrany ČR|ministerstva obrany]], ktorá zabezpečuje prepravu ústavných činiteľov. Letisko Kbely sa nachádza južne od neďalekého [[Letisko Letňany|letiska Letňany]]. == História == [[Súbor:Kbely_airport_tower.JPG|vľavo|náhľad|Vodárenská veža v areáli letiska]] [[Súbor:Kbely_-_vysílač_Radio_Praha_04.JPG|náhľad|Miesto, kde stál stan Radia Praha]] [[Súbor:Kbely-priblizovací_draha.jpg|vpravo|náhľad|Približovacia svetelná sústava letiska]] Planina medzi obcami Kbely, Letňany a Vysočany bola ako vhodná pre výstavbu letiska vybraná v novembri roku [[1918]]. Bolo tu vybudovaných niekoľko budov a plátenných hangárov a už v decembri 1918 z letiska vzlietli prvé lietadlá. Bolo to prvé plnohodnotné letisko založené po [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojne]] v Česku. Pred ním existovalo ešte [[Letiště Cheb|letisko v Chebe]], ktoré bolo založené za [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]] a dočasné letisko na poli neďaleko [[Strašnice|Strašníc]]. Letisko sa potom postupne stalo centrom rozvoja československého letectva, ktorým bolo až do roku [[1937]], kedy bolo otvorené letisko v [[Letisko Václava Havla Praha|Prahe-Ruzyni]]. * Letisko v Kbeloch od roku 1921 do roku 1931 pravidelne navštevoval prezident republiky [[Tomáš Garrigue Masaryk]]. * V roku [[1928]] tu bola vybudovaná vodárenská veža, ktorá slúžila aj ako [[maják]]. Ten mal podľa vtedajších údajov [[Svietivosť (fyzika)|svietivosť]] ako 1 000 000 sviečok. * V roku [[1929]] sa tu usídlil 6. bombardovacie pluk. * V roku [[1933]] sa tu uskutočnil prvý veľký armádny letecký deň, kde sa - prvýkrát v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] - objavili skupinoví leteckí akrobati. Ďalšieho leteckého dňa v roku [[1936]] sa zúčastnilo 200 lietadiel a videlo ho viac ako štvrť milióna divákov. * Koncom [[30. roky 19. storočia|tridsiatych]] rokov sa letisko aj s letcami pripravovalo na okupáciu. Na začiatku vojny bolo letisko medzi prvými obsadenými objektmi v Čechách. Lietadlá padli do nemeckých rúk a letci odchádzali do zahraničia, k odboju. Letisko bolo nacistami premenené na dielne a na dopravné letisko, ale koncom vojny bolo len v rukách [[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]]. * Američania (15th Air Force USAAF) podnikali na Kbely nálety. Najväčší prebehol [[25. marec|25. marca]] [[1945]]. * Po skončení vojny sa sem vracali česko-slovenskí bojovníci zo [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a z [[Spojené kráľovstvo|Británie]]. * Po vojne a rekonštrukcii sa premenilo na vojenské dopravné letisko. === Rozhlasový vysielač === História letiska Kbely nie je spojená len s letectvom, ale aj s vysielaním rozhlasu. Prvé trvalé prenosy ''Radia Praha'' začali vysielaním zo stanu na letisku Kbely [[18. máj]]a [[1923]] o 20:15. Tým sa stalo ''Radio Praha'' druhou civilnou vysielačkou v Európe po [[British Broadcasting Corporation|BBC]] s pravidelným rozhlasovým vysielaním.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krupička | meno = Miroslav | odkaz na autora = | vydavateľ = Český rozhlas | titul = Historie českého rozhlasu | url = http://www.radio.cz/cz/static/historie-radia-praha/historie-cro | dátum vydania = | dátum prístupu = 2010-12-15 | miesto = Praha | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Súčasnosť == Od júla [[1994]] bolo letisko Praha-Kbely sídlom 6. základne dopravného letectva. Pri letisku fungujú ešte Vojenský technický ústav letectva a protivzdušnej obrany (od roku [[1922]]) a Letecké múzeum Kbely (od [[1968]]). K 1. júlu 2003 bola základňa premenovaná na 24. základňu dopravného letectva T.G. Masaryka. [[Súbor:Kbely_Airport_-_panorama.jpg|stred|náhľad|800x800bod|Panoráma Letiska Kbely]] == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kbely Airport}} == Externé odkazy == * [http://www.zdl.army.cz 24. základňa dopravného letectva Praha-Kbely] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190104115944/http://www.zdl.army.cz/ |date=2019-01-04 }} oficiálne stránky základne * [http://www.army.cz/scripts/detail.php?id=5396 24. základňa dopravného letectva Praha-Kbely] na serveri ministerstva obrany * [http://www.vhu.cz/muzea/zakladni-informace-o-lm-kbely/ Oficiálne stránky Leteckého múzea Kbely] na serveri Vojenského historického ústavu == Zdroj == *{{Preklad|cs|Letiště Praha-Kbely|14053172}} {{Letiská v Česku}} [[Kategória:Doprava v Prahe]] [[Kategória:Letiská v Česku]] qiebwt1z4oaxly5oxct6dyc0e0klump 0 587391 8211256 7718045 2026-05-09T17:34:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211256 wikitext text/x-wiki '''Lačného téma''' alebo '''Lačného cyklus''', niekedy tiež skrátene '''Lačný''', je téma niektorých skladieb [[Kompozičný šach|kompozičného šachu]], pomenované po [[Česko-Slovensko|československom]] šachistovi [[Slováci|slovenskej]] národnosti [[Ľudovít Lačný|Ľudovítovi Lačnom]], ktorý ho prvýkrát zverejnil v roku 1949. V tejto téme sú rôzne varianty riešenia cyklicky prepojené. S cyklickými témami zrejme ako prvý prišiel v 30. rokoch 20. storočia [[Taliansko|taliansky]] problemista [[Luigi Ceriani]]. Úlohy, ktoré publikoval v časopisoch {{Cudzojazyčne|de|''Die Schwalbe''}} a {{Cudzojazyčne|en|''The Problemist''}}, však vtedy nevzbudili príliš záujmu a niektoré z nich navyše neboli korektné. V roku 1949 zaslal Ľudovít Lačný úlohu s vlastnou verziou cyklickej témy do [[Poľsko|poľskej]] súťaže Przepiorkov memoriál, v ktorej úloha získala prvú cenu a tzv. Lačného téme sa dostalo veľkého ohlasu. Neskôr si téma získala mnoho priaznivcov a veľa Lačného nasledovníkov ju ďalej rozvíjalo.<ref name="Cyclone2 chronológia" /> == Princíp Lačného témy == Všeobecne možno riešenie každej cyklickej úlohy zapísať do prehľadnej tabuľky:<ref name="Princip" /> {| class="wikitable" | colspan="3" | | '''Obrana 1''' | '''obrana 2''' | '''obrana 3''' |- | '''''1. fáza''''' | úvodný ťah | hrozba | mat | mat | mat |- | '''''2. fáza''''' | úvodný ťah | hrozba | mat | mat | mat |- | '''''3. fáza''''' | úvodný ťah | hrozba | mat | mat | mat |- |} Podstatou Lačného cyklu je, že ak by sa čierny v počiatočnej pozícii bránil obranou ''a'', biely by reagoval ťahom ''A'', na čierneho obranu ''b'' by odpovedal ťahom ''B'' a na ''c'' ťahom ''C''. V ďalšej fáze hry však biely svoje odpovede musí posunúť, takže na ťah ''a'' volí odpoveď ''B'', na ťah ''b'' odpovedá ''C'' a na ťah ''c'' reaguje ťahom ''a''. Tabuľka pre Lačného cyklus teda vyzerá nasledovne:<ref name="Princip" /> {| class="wikitable" | colspan="3" | | '''a''' | '''b''' | '''c''' |- | '''''1. fáza''''' | | | A | B | C |- | '''''2. fáza''''' | úvodný ťah | hrozba | B | C | A |- |} {{Chess diagram| tright |'''Ľudovít Lačný'''<br /> 1.&nbsp;cena, Przepiorkov memoriál, 1949 | | | | | | | | | | | |pd|kl| | | |bd| | |pd| | | | | | | |ql| | | |bl |qd|rl|pd| | |nl|nd| |rd| | | |kd|nl|bl| |rd|rl|pd| | | | | |nd| | | | | |bd| |Biely tiahne a dá druhým ťahom [[mat]] }} Pôvodná Lačného úloha je zobrazená na diagrame vpravo. V prvej fáze, ktorej sa hovorí zdanlivá hra, sa čiernemu ponúkajú tri možné obrany:<ref name="Lacny theme" /> : 1. ... Jh2 [a] 2. Dd4 # [A] : 1. ... c1D [b] 2. Jg2 # [B] : 1. ... c3 [c] 2. De4 # [C] Na ťahu je však biely a k riešeniu vedie ťah 1. Jd2! (s hrozbou 2. Jf1 #), po ktorom sa [[Šachmat|matujúce]] ťahy cyklicky posunú: : 1. ... Jh2 [a] 2. Jg2 # [B] : 1. ... c1D [b] 2. De4 # [C] : 1. ... c3 [c] 2. Dd4 # [A] V tabuľke vyzerá riešenie nasledovne: {| class="wikitable" | colspan="3" | | '''Jh2''' | '''c1D''' | '''c3''' |- | '''''1. fáza''''' | | | Dd4 # | Jg2 # | De4 # |- | '''''2. fáza''''' | Jd2! | Jf1 # | Jg2 # | De4 # | Dd4 # |- |} Ako bolo povedané vyššie, prvá úloha tohto typu bola zostavená v roku 1949. Slovenský šachista Peter Gvozdják vo svojej knihe ''Cyclone 2'' uvádza, že od tej doby bolo do roku 2009 zostavených celkom 839 úloh s klasickou Lačného témou.<ref name="Statistics" /> == Rozšírená Lačného téma == {{Chess diagram| tright |'''Ľudovít Lačný'''<br /> ''Pravda'', 1969 | | | | | | | | |kl| | | | | | |pl |bl| |pd| |rl| | | |pd| | | | |bd|rl|pd | | | |kd|nl| | |rd |ql| | | | | |bl| | | |rd| |pd| |pd|nd |bd| |nd| |nl| |qd| |Biely tiahne a dá druhým ťahom mat }} Základnú Lačného tému je možné ďalej rozšíriť dvoma spôsobmi: pridaním ďalšej možnosti čierneho obrany, alebo rozšírením o ďalšiu fázu, a tým aj uzavretím cyklu. === Štvornásobný Lačný === Roku 1969 zorganizovali slovenské noviny [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] k 20. výročiu zostavenia prvej úlohy s Lačného témou turnaj zameraný na dvojťažky s tou istou témou, a to v dvoch sekciách – skladby ortodoxného [[Šach (hra)|šachu]] a [[Exošach|exošachové]] skladby. Súťaž v prvej menovanej sekcii vyhral sám Ľudovít Lačný, keď predstavil prvú úlohu s štvornásobným Lačného cyklom, ktorá podľa niektorých komentárov znateľne predbehla svoju dobu.<ref name="Cyclone2 chronológia" /> V prvej fáze zdanlivej hry možno na obrany čierneho ''a'', ''b'', ''c'' a ''d'' odpovedať matmi ''A'', ''B'', ''C'' a ''D'', v ďalšej fáze hry potom je na rovnaké obrany nutné odpovedať matmi ''B'', ''C'', ''D'' a ''A''. Úloha je zobrazená na druhom diagrame vpravo a riešenie je v nasledujúcej tabuľke:<ref name="Lacny theme2" /> {| class="wikitable" | colspan="3" | | '''Sh7''' | '''Sc3''' | '''De3''' | '''Vxe4''' |- | '''1. fáza''' | | | Jxc2 # | Dc5 # | Dd6 # | Vd6 # |- | '''2. fáza''' | Jc3! | h8D # | Dc5 # | Dd6 # | Vd6 # | Jxc2 # |- |} Od tej doby boli zostavené aj ďalšie úlohy s päť- a viacnásobnou Lačného témou.<ref name="Lacny theme" /> === Uzavretý cyklus === {{Chess diagram| tright |'''Peter Gvozdják'''<br /> {{Cudzojazyčne|de|''Die Schwalbe''}}, 1985 | |bd|rd|nl| |nl| |kl | | | | | | |rl| | | | | | |pd| | |rl| | |pd|kd| | |pl | | | | | |pd| |ql | | |pd|rd|pd|pl| | |bl| | | |pl| | |nd |qd| |nd| | | | | |Biely tiahne a dá druhým ťahom mat }} Lačného cyklus tiež môže byť uzavretý zahrnutím tretej fázy, kedy na obrany čierneho ''a'', ''b'', ''c'' možno najprv odpovedať ''A'', ''B'', ''C'', neskôr ''B'', ''C'', ''A'' a nakoniec ''C'', ''A'', ''B''. Ako prví zostavili úlohy s uzavretým Lačného cyklom problemisti [[Štefan Sovík]] a [[Juraj Brabec|Juraj Brabec]], obaja v roku 1969. Jednalo sa však o úlohy exošachové a Štefan Sovík s ňou dokonca zvíťazil v exošachovej sekcii vyššie zmieneného výročného turnaja.<ref name="Cyclone2 chronológia" /> Príkladom ortodoxného problému s kompletným Lačného cyklom môže byť dvojťažka [[Peter Gvozdják|Petra Gvozdjáka]] z roku 1985.<ref name="Gvozdják" /> Úloha má tri varianty s mierne pozmenenými pozíciami, tzv. dvojníkmi. Pozícia 1 je znázornená na treťom diagrame vpravo. V pozícii 2 sú premiestnení pešiak (Pc3–c7) a veža (Vd3–d7). V pozícii 3 sú premiestnení strelci (Sa2–c2 a Sb8–e8). Cyklicky prepojené riešenie všetkých dvojníkov je v nasledujúcej tabuľke:<ref name="complete" /> {| class="wikitable" | colspan="3" | | '''Kd6''' | '''Kd4''' | '''Kf5''' |- | '''1''' | Jd7! | + | Dxf4 # | Vxd5 # | Dxf6 # |- | '''2''' | Jd6! | + | Vxd5 # | Dxf6 # | Dxf4 # |- | '''3''' | Ve7! | + | Dxf6 # | Dxf4 # | Vxd5 # |- |} {{Chess diagram| tright |'''Fjodor Davidenko'''<br />'''Vladimir Ričkov'''<br /> 1. cena, ''{{Cudzojazyčne|en|Olympic Tourney}}'', 1980 | | | | | | | | | | | | | |rl| |bl | |pd| |pl| |pl| |bl | | | | |pl| |nl| | | | | |pd|kd|pd|pd |ql|pd| |rd|pd|pl| |pd | | | |bd| | | | | |bd| | | |rl|nl|kl |Biely tiahne a dá tretím ťahom mat }} Uzavretého cyklu možno dosiahnuť tiež bez podobných variantných pozícií, keď jedna z fáz úlohy iba zavádza riešiteľa na zlú stopu. Niektoré varianty tohto riešenia úlohy síce tiež vedú k cieľu a dokonca sú cyklicky prepojené s ostatnými fázami, ale čiernemu ostáva jedna možnosť, ako sa útoku úspešne brániť, takže je nutné hľadať riešenie iné. Príkladom môže byť úloha [[Fjodor Davidenko|Fjodora Davidenka]] a [[Vladimir Ričkov|Vladimira Ričkova]], ktorá získala prvú cenu na Olympijskom turnaji roku 1980. Úloha so zadaním matu 3. ťahom je zobrazená na štvrtom diagrame vpravo. Lačného cyklus, ktorý je súčasťou jej riešenia, je v nasledujúcej tabuľke, útok bieleho v druhej fáze je odmietnutý ťahom 1. ... Sb4.<ref name="complete" /><ref name="Meson" /> {| | | |- | rowspan="4" | {| class="wikitable" | colspan="3" | | '''Vd4''' | '''Vd5''' | '''Vxd6''' |- style="height:28px" | '''''1. fáza''''' | --- | | Fxe4 + | Je2 + | Jxe4 + |- style="height:28px" | '''''2. fáza''''' | Da4? | Dxe4 + | Je2 + | Jxe4 + | Fxe4 + |- style="height:28px" | '''''3.&nbsp;fázy''''' | Da8! | Dxe4 + | Jxe4 + | Fxe4 + | Je2 + |- style="height:28px" |} | style="height:28px" | |- style="height:28px" | |- style="height:28px" | ''-Sb4!'' |- style="height:28px" | |} == Príbuzné témy == Veľmi príbuznou témou je tzv. hrozbový [[Dombro-Lačného cyklus]], tiež nazývaný Šedejov cyklus,<ref name="International Chess" /> kedy biely hrozí matom ''A'', pričom obrana ''a'' vedie k matu ''B'' a obrana ''b'' vedie k matu ''C'', v ďalšej fáze potom biely hrozí matom ''B'', pričom obrana ''a'' vedie k matu ''C'' a obrana ''b'' k matu ''A''. Predtým sa podobné problémy tiež nazývali iba Lačný, neskôr ich však šachoví problemisti začali odlišovať.<ref name="Lacny theme2" /> Okrem toho existujú aj ďalšie témy s cyklicky previazanými riešeniami v rôznych fázach hry, ako napríklad [[Kissov cyklus|Kissov]] alebo [[Djuraševićov cyklus]].<ref name="Lörinc" /> == Referencie == <references> <ref name="Cyclone2 chronológia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gvozdják | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Cyclone 2 | kapitola=Chronológia | url = http://www.jurajlorinc.com/chess/c2_text_sk.doc | druh nosiča = DOC online | dátum vydania = 2010 | dátum prístupu = 2016-12-20 | vydavateľ = | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="Princip">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gvozdják | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Cyclone 2 | kapitola = Three white moves | strany = 7 | url = http://www.jurajlorinc.com/chess/cyclone2select.pdf | druh nosiča = PDF online | dátum vydania = 2010 | dátum prístupu = 2016-12-20 | vydavateľ = | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky }}</ref> <ref name="Statistics">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gvozdják | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Cyclone 2 | kapitola = Statistics – Problems | strany = 47 | url = http://www.jurajlorinc.com/chess/cyclone2select.pdf | druh nosiča = PDF online | dátum vydania = 2010 | dátum prístupu = 2016-12-20 | vydavateľ = | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky }}</ref> <ref name="Lacny theme">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lörinc | meno = Juraj | odkaz na autora = | titul = Lacny theme 1 | kapitola = Statistics – Problems | url = http://www.jurajlorinc.com/chess/lacny1.htm | dátum vydania = 1999-11-01 | dátum prístupu = 2016-12-20 | jazyk = anglicky }}</ref> <ref name="Lacny theme2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lörinc | meno = Juraj | odkaz na autora = | titul = Lacny theme 2 | kapitola = Statistics – Problems | url = http://www.jurajlorinc.com/chess/lacny2.htm | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-20 | jazyk = anglicky }}</ref> <ref name="Gvozdják">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Yet Another Chess Problem Database: Problem 259285 | url = http://www.yacpdb.org/#259285 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-20 | jazyk = anglicky }}</ref> <ref name="complete">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gvozdják | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Cyclone 2 | kapitola=Complete Lačný cycle | strany = 191 | url = | dátum vydania = 2010 | miesto = Bratislava | jazyk = anglicky }}</ref> <ref name="Meson">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MESON Chess Problem Database | kapitola = 1st Prize, Olympic Ty., 1981 | url = http://www.bstephen.me.uk/meson/pidsearch.pl?type=composers&pid=5560 | jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="International Chess">{{Citácia knihy | meno zborník = Juraj | priezvisko zborník = Lörinc | odkaz na autora zborník = | autor zborník2 = et al. | kapitola zborník = Skladateľské súťaže | url kapitoly zborník = | priezvisko = Gvozdják | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = International Chess Composition Festival | vydavateľ = Organizácia slovenského kompozičného šachu | miesto = | rok = 2010 | isbn = | url = http://www.goja.sk/Bulletin_Marianka_2010.pdf | strany = 110 }}</ref> <ref name="Lörinc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lörinc | meno = Juraj | odkaz na autora = | titul = Cyclone 2 | kapitola = Themes, names and examples | url = http://www.jurajlorinc.com/chess/cyclone.htm | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-12-20 | jazyk = anglicky }}</ref> </references> == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Gvozdjak | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Cyclone: a Study of the Cyclic Chess Problem | vydavateľ = Éditions de L'Apprenti Sorcier | miesto = Hull, Québec | rok = 2001 | isbn = 0968882854 | strany = | jazyk = anglicky }} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20110506154711/http://jurajlorinc.tripod.com/chess/xlacny.htm Ľudovít Lačný] {{en}} * [https://web.archive.org/web/20050219155626/http://members.tripod.com/~JurajLorinc/chess/ti_l.htm#lacnc Lačného úlohy na stránkach Juraja Lörinca] {{en}} ==Zdroj== {{Preklad|cs|Lačného téma|13539166}} [[Kategória:Kompozičný šach]] [[Kategória:Šach v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Šach v 1949]] k7b29k1sn9jgpgkig9uyw3t1y1g39rb 0 588814 8211362 6792963 2026-05-09T21:37:41Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211362 wikitext text/x-wiki '''Lietuvos gėjų lyga''' ({{vjz|lit|Lietuvos gėjų lyga|}}, skr. LGL) je [[Litva|litovská]] [[mimovládna organizácia]], ktorá zastupuje záujmy miestnej [[LGBT]] komunity. Je jedinou organizáciou v Litve, ktorá bojuje výlučne za podporu LGBT práv. Bola založená [[3. december|3. decembra]] [[1993]] a patrí medzi najstaršie [[Občianske združenie|občianske združenia]] v krajine. LGL organizuje festival ''[[Baltic Pride]]'', ktorý sa vo [[Vilnius]]e koná raz za tri roky. Po ostatné roky vo Vilniuse organizuje festival ''Rainbow Days''. == Organizácia a sídlo == Tím LGL pozostáva z päťčlennej rady, sedemčlenného personálu, dvoch medzinárodných dobrovoľníkov (ktorí sa podieľajú na činnosti organizácie v rámci programu [[Európska dobrovoľnícka služba|Európskej dobrovoľníckej služby]]) a viac ako dvadsať miestnych a medzinárodných dobrovoľníkov. Kancelária LGL, komunitné centrum a jediná LGBT knižnica v krajine sa nachádza na adrese Pylimo 21, [[Vilnius]]. LGL je členskou organizáciou [[National Equality and Diversity Forum]] (NEDF) a [[Human Rights Coalition]] (HRC). Podieľa sa na spolupráci v rámci medzinárodných zastrešujúcich organizácií ako ILGA (the [[International Lesbian, Gay, Bisexual, Trans and Intersex Association|International Lesbian and Gay Association]]), IGLYO (the [[International Lesbian, Gay, Bisexual, Transgender and Queer Youth and Student Organisation|International Lesbian, Gay, Bisexual, Transgender, Queer Youth and Student Organization]]), EPOA (the [[European Pride Organizers Association]]) a TGEU (the [[European Transgender Network]]). == Externé odkazy == * [http://www.lgl.lt/en/ Oficiálna stránka] (anglicky) * [http://nlif.lt/en/about/ National Equality and Diversity Forum] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170308044505/http://nlif.lt/en/about/ |date=2017-03-08 }} (anglicky) == Zdroj == * {{Preklad|en|Lithuanian Gay League|748487656}} [[Kategória:Organizácie v Litve]] [[Kategória:LGBT organizácie]] pfo4nvtnghxo8erbipaxgniscdw8s7m 0 589718 8211546 8100451 2026-05-10T09:57:54Z Barry Cunningham 267796 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8211546 wikitext text/x-wiki [[File:Slovenská otčina.jpg|thumb|Titulný list časopisu ''Slovenská otčina''.]] '''''Slovenská otčina''''' bol [[časopis]], ktorý vychádzal na [[Slovensko|Slovensku]] v 20. rokoch 20. storočia. Časopis vychádzal v [[Žilina|Žiline]] mesačne dva razy. ==Časopis a jeho podnázvy== * Časopis všeodborového sdruženia: Odboru [[Kresťanstvo|kresťanských]] maloroľníkov a domkárov (otčin) sorganizovanných v Slov. ľudovej strane * od apríla 1923: Orgán "Slovenskej Otčiny" sväzu kresťanských maloroľníkov, domkárova apoľnohospodárskych robotníkov slovenských * februára 1924: Časopis organizácie "Slovenskej Otčiny" v rámci : Národnej kresťansko-sedliackej strany * od apríla 1924: bez podtitulu == Redaktor a vydavateľ == * hlavný [[redaktor]]: Jozef Vrabec * zodpovedný redaktor: Koloman Gregorka, potom Alojz Vrabec, Emil Strelec * majiteľ a vydavateľ: Všeodborové sdruženie slov. kresť. robotníctva v Žiline, potom "Slovenské Noviny" * tlač: L. Biel, Žilina, potom Kníhtlačiareň Ján Spriska, Žilina == Periodicita == * 1922 - roč. I. - 7 čísiel - po 4 s. * 1923 - roč. II. - 19 č. - po 4 s. * 1924 - roč. III. - 47 č. - po 4 s. * 1925 - roč. IV. - 51 č. - po 4 s. * 1926 - roč. V. - 21 č. - po 4 s. - vychádzal do 27. novembra 1926 == Časopis v elektronickej podobe == * [http://digitalna.kniznica.info/s/HWNH1539dO ''Slovenská otčina''] - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] == Zdroj == * SLOVENSKÁ OTČINA. In: ''Bibliografia slovenských a inorečových novín a časopisov z rokov 1919 - 1938''. Zost. Kipsová et al. Martin : Matica slovenská, 1968. 1074 s. [[Kategória:Týždenníky na Slovensku]] ng54wk7mj3x7d79p7prfq67ppnijbdq 0 600457 8211446 7227858 2026-05-09T23:49:43Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211446 wikitext text/x-wiki {{Infobox národný hokejový tím | Meno = Lotyšské národné inline hokejové družstvo mužov | Logo = Coat of Arms of Latvia.svg | Logo veľkosť = 130px | komentár = | Prezývky = | Asociácia = [[Lotyšská federácia ľadového hokeja|LHF]]<br>[[Lotyšská inline hokejová federácia|LIHF]] | Tréner = {{LVA}} Olegs Sorokins<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Latvia Team Roster | url = http://stats.iihf.com/hydra/inline/158/IHM1580LAT_33_2_0.pdf | dátum vydania = 26.06.2017 | dátum prístupu = 10.07.2017 | vydavateľ = IIHF | jazyk = po anglicky }}</ref> <small>(2017)</small> | Najviac zápasov = | Najlepší strelec = | Najproduktívnejší hráč = | Tímové farby = {{colorbox|darkred}} {{colorbox|white}} | Prvý zápas = | Najvyššia výhra = '''Lotyšsko''' {{LVA}} {{ku|35|1}} {{MKD|ilhm|1}}<br><small>([[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji 2014|Kvalifikácia na MS 2014]], Nemecko, august 2013)</small> | Najvyššia prehra = | Účasti na MS = | MS prvá účasť = | MS najlepšie = | MS medaily = | Iný názov = [[Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji|Majstrovstvá sveta IIHF]] | Iný účasti = 3 | Iný prvá účasť = 2006 | Iný najlepšie = 10. miesto (2017) | Iný medaily = | Iný2 názov = [[Majstrovstvá sveta FIRS v inline hokeji|Majstrovstvá sveta FIRS]] | Iný2 účasti = 5 | Iný2 prvá účasť = 2012 | Iný2 najlepšie = 4. miesto (2015) | Iný3 názov = | Iný3 účasti = | Iný3 prvá účasť = | Iný3 najlepšie = | Štatistika = }} '''Lotyšské národné inline hokejové družstvo mužov''' je národné družstvo mužov, ktoré reprezentuje [[Lotyšsko]] v medzinárodných inline hokejových súťažiach. Funguje pod záštitou [[Lotyšská federácia ľadového hokeja|Lotyšskej federácie ľadového hokeja]] (LHF) a tiež [[Lotyšská inline hokejová federácia|Lotyšskej inline hokejovej federácie]] (LIHF). Družstvo sa prvýkrát predstavilo na [[Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji|majstrovstvách sveta IIHF]] v roku [[2014]], keď zvládlo kvalifikáciu, a odvtedy sa na nich predstavuje pravidelne. Najlepší výsledok dosiahlo v roku 2017, keď skončilo desiate. [[Majstrovstvá sveta FIRS v inline hokeji|Majstrovstiev sveta FIRS]] sa prvýkrát zúčastnilo v roku 2012, v [[Kolumbia|Kolumbii]] a odvtedy sa tiež na nich predstavuje pravidelne. Najlepšie umiestnenie dosiahlo v roku 2015, keď sa prebojovalo do semifinále turnaja. == Výsledky == ;[[Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji]] {| class="wikitable" width=60% style="text-align:center;" |- ! style="background:lightgrey"|Rok ! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− ! style="background:lightgrey"|Umiestenie |- | [[Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji 1996|MS 1996{{--}}2003]] | colspan=7| ''nezúčastnilo sa'' |- | [[Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji 2003|MS 2003{{--}}2012]] | colspan=7| ''nezúčastnilo sa kvalifikácie'' |- | [[Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji 2013|MS 2013]] | colspan=6| || nekvalifikovalo sa |- | {{CZE}} [[Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji 2014|MS I. div 2014]] | 6|| 1|| 0|| 5|| {{ku|16|40}} || −24|| {{tooltip|12. miesto|4. miesto v I. divízii}} |- | {{FIN}} [[Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji 2015|MS I. div 2015]] | 6|| 4|| 0|| 2|| {{ku|57|15}} || +42|| {{tooltip|14. miesto|6. miesto v I. divízii}} |- | {{SVK}} [[Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji 2017|MS I. div 2017]] | 6|| 5|| 0|| 1|| {{ku|44|22}} || +22|| {{tooltip|10. miesto|2. miesto v I. divízii}} |} ;Kvalifikácia na majstrovstvá sveta IIHF {| class="wikitable" width=60% style="text-align:center;" |- ! style="background:lightgrey"|Kvalifikácia ! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− ! style="background:lightgrey"|{{tooltip|Umiestnenie|Umiestnenie/z počtu družstiev}} |- | {{BGR}} [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji 2013|2013]] | 3|| 2|| 0|| 1|| {{ku|47|12}} || +35|| 2./4 |- | {{DEU}} [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji 2014|2014]] | 2|| 2|| 0|| 0|| {{ku|48|1}} || +47|| 1./3 [[Súbor:Media-playback-start-green.svg|20px|postup]] |- | {{AUT}} [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji 2017|2017]] | 4|| 4|| 0|| 0|| {{ku|62|8}} || +54|| 1./8 [[Súbor:Media-playback-start-green.svg|20px|postup]] |} ;[[Majstrovstvá sveta FIRS v inline hokeji]] {| class="wikitable" width=60% style="text-align:center;" |- ! style="background:lightgrey"|Rok ! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− ! style="background:lightgrey"|Umiestenie |- | [[Majstrovstvá sveta FIRS v inline hokeji 1995|MS 1995{{--}}2011]] | colspan=7|''nezúčastnilo sa'' |- | {{COL}} [[Majstrovstvá sveta FIRS v inline hokeji 2012|MS 2012]] | 6|| 4|| 0|| 2|| {{ku|24|14}} || +10|| 7. miesto |- | {{USA}} [[Majstrovstvá sveta FIRS v inline hokeji 2013|MS 2013]] | 7|| 1|| 0|| 6|| {{ku|25|49}} || −24|| 14. miesto |- | {{FRA}} [[Majstrovstvá sveta FIRS v inline hokeji 2014|MS 2014]] | 7|| 3|| 1|| 3|| {{ku|55|30}} || +25|| 8. miesto |- | {{ARG}} [[Majstrovstvá sveta FIRS v inline hokeji 2015|MS 2015]] | 6|| 2|| 0|| 4|| {{ku|20|26}} || −6|| 4. miesto |- | {{ITA}} [[Majstrovstvá sveta FIRS v inline hokeji 2016|MS 2016]] | 6|| 1|| 1|| 4|| {{ku|23|34}} || −11|| 8. miesto |} === [[Inline hokej na Svetových hrách|Svetové hry]] === * ''nekvalifikovalo sa'' == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Lotyšské národné hokejové mužstvo]] * [[Lotyšské národné inline hokejové družstvo žien]] == Externé odkazy == * [https://lhf.lv/lv Oficiálna stránka Lotyšskej federácie ľadového hokeja] {{lav icon}} * [http://lihc.lv/ Inlinej hokej v Lotyšsku]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{lav icon}} * [http://www.lihf.lv/ Oficiálna stránka Lotyšskej inline hokejovej federácie] {{lav icon}} {{Koncové šablóny |{{Národné inline hokejové družstvá}} }} [[Kategória:Národné inlinehokejové družstvá]] [[Kategória:Lotyšské národné družstvá|Inline hokej]] [[Kategória:Inline hokej v Lotyšsku|Národné]] srtqt7k3pi7fy4t2j7ikd1gnvcht0ya 0 610679 8211430 8013889 2026-05-09T22:53:47Z Lukas1906 256294 historia 8211430 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building | name = Saratov | native_name = | other_name = | category = [[nákupné centrum]] | image = OD Saratov 01.jpg | image_caption = | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = Bratislavský kraj | district = [[Bratislava IV (okres)|Bratislava IV]] | commune_type = Mesto | commune = Bratislava | municipality_type = Mestská časť | municipality = [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]] | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.1925543 | long_d = 17.03407870000001 | coordinates_type = | map_caption = Poloha v rámci Bratislavy | map_locator = Bratislava | Portal1 = Architektúra | Portal2 = Bratislava | Portal3 = }} '''Obchodný dom Saratov''' (pôvodne Atrium Saratov alebo Obchodné centrum Saratov) je [[nákupné centrum]] na [[Saratovská ulica (Bratislava)|Saratovskej ulici]], [[Bratislava – mestská časť Dúbravka]]. Centrum bolo otvorené v roku [[1979]], rekonštrukcia v roku [[2008]] pridala vyše 2 500 [[Štvorcový meter|metrov štvorcových]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obchodné centrum SARATOV 2 | url = http://www.tatrareal.sk/obchodne_centrum_SARATOV_2.php | vydavateľ = tatrareal.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130112043952/http://www.tatrareal.sk/obchodne_centrum_SARATOV_2.php | dátum archivácie = 2013-01-12 }}</ref> a posledná rekonštrukcia v roku [[2014]] zväčšila celkovú plochu na 7 744 metrov štvorcových.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zrekonštruujú obchodné centrum Saratov, obnovené by malo byť v budúcom roku | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/zivot-v-meste/12268-zrekonstruuju-obchodne-centrum-saratov-obnovene-by-malo-byt-v-buducom-roku | vydavateľ = bratislavskenoviny.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-14 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ds | odkaz na autora = | titul = Dúbravský Saratov dostane prístavbu | periodikum = reality.etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://reality.etrend.sk/komercne-nehnutelnosti/dubravsky-saratov-dostane-pristavbu.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2014-05-06 | dátum prístupu = 2017-12-14 }}</ref> == História == Pôvodné nákupné stredisko navrhli v rokoch [[1975]] - [[1983]] architekti pod vedením Imricha Ehrenbergera ako súčasť vyššej občianskej vybavenosti sústredenej okolo [[Saratovská ulica (Bratislava)|Saratovskej ulice]], ktorá tvorila hlavnú komunikačnú trasu nového panelákového [[Sídlisko (komplex budov)|sídliska]]. Nákupné stredisko bolo dokončené v roku [[1983]] pod názvom Dom služieb Saratov a tvorila ho zložitá štruktúra uzavretých vnútorných obchodných plôch a otvorených aj krytých vonkajších verejných priestorov. Jadrom priestorovej koncepcie bola čiastočne krytá obchodná ulica prechádzajúca centrom strediska, do ktorej ústili jednotlivé obchodné prevádzky. Stredisko obsahovalo aj viaceré umelecké diela, napríklad sústavu monumentálnych dekoratívnych plastík od [[Akademický sochár|akademickej sochárky]] Ľudmily Cvengrošovej a fontánu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor =Register modernej architektúry oA HÚ SAV | odkaz na autora = | titul = Nákupné stredisko Saratov | url = https://register-architektury.sk/sk/objekt/368-nakupne-stredisko-saratov | vydavateľ = SAV | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2006]] bol názov strediska Dom služieb Saratov, bolo na približne 75% obsadené a celé bolo vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy. Súdny znalec stanovil jeho cenu na 23 809 379 [[Slovenská koruna|Sk]] a konštatoval, že údržbe je zo strany vlastníka venovaná len minimálna najnutnejšia starostlivosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor =Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy (2002-2006) | odkaz na autora = | titul = Bod č. 27 - Návrh na predaj nehnuteľností v Bratislave, k. ú. Dúbravka, a to stavby súp. č. 3228 - Dom služieb Saratov | url = https://zastupitelstvo.bratislava.sk/mestske-zastupitelstvo-hlavneho-mesta-sr-bratislavy-2002-2006-zasadnutie-25052006/bod-27/ | vydavateľ = Magistrát Bratislava | dátum vydania = 2006-05-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na začiatku [[21. storočie|21. storočia]] bola budova kompletne prestavaná, pričom sa znovu využila jej pôvodná konštrukcia a iba do určitej miery sa zachovali časti priestorového riešenia. Viaceré umelecké diela boli odstránené. Komplexná premena bola zavŕšená v roku [[2008]] rekonštrukciou druhej časti, zvanej aj OC Saratov 2. Vzniklo ďalších 2 320 m2 čistej obchodnej plochy a taktiež prepojenie s OC Saratov 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor =Tatra Real | odkaz na autora = | titul = Obchodné centrum SARATOV 2 | url = https://www.tatrareal.sk/oc-saratov-2/ | vydavateľ = Tatra Real | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Už v roku [[2020]] si budova vyžiadala ďalšiu rekonštrukciu, ktorá prebehla za plnej prevádzky obchodného strediska. Rekonštrukcia mala zabrániť aj lietaniu a hniezdeniu [[Vtáky|vtákov]] v stropnej časti medzi dvomi budovami. Po rekonštrukcii mal Obchodný dom Saratov dve poschodia, 19 obchodných prevádzok, dve kaviarne a reštaurácie a dodnes patrí k najstarším obchodným centrám v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor =Bratislavský kraj | odkaz na autora = | titul = Obchodný dom Saratov v Dúbravke rekonštruujú | url = https://bratislavskykraj.sk/obchodny-dom-saratov-v-dubravke-rekonstruuju/ | vydavateľ = Bratislavký kraj | dátum vydania = 2020-04-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Dopravné spojenie == {{Zastávka|ba|OD Saratov|datum}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.ocsaratov.sk Domovská stránka] {{Bratislavský výhonok}} {{Nákupné centrá v Bratislave}} [[Kategória:Nákupné centrá v Bratislave]] [[Kategória:Dúbravka (Bratislava)]] qyxtejf7wu5mex94xserihx6iwh57yq 10 613873 8211421 7938363 2026-05-09T22:36:41Z Niegodzisie 166980 8211421 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Rolling Stones | nadpis = [[The Rolling Stones]] | typ obsahu = hlist | nad = * [[Mick Jagger]] * [[Keith Richards]] * [[Ronnie Wood]] * [[Brian Jones]] * [[Ian Stewart]] * [[Bill Wyman]] * [[Charlie Watts]] * [[Mick Taylor]] | skupina1 = [[Štúdiový album|Štúdiové albumy]] | zoznam1 = * ''[[The Rolling Stones (album)|The Rolling Stones]]'' * ''[[The Rolling Stones (album)|England's Newest Hit Makers]]'' * ''[[12 × 5]]'' * ''[[The Rolling Stones No. 2]]'' * ''[[The Rolling Stones, Now!]]'' * ''[[Out of Our Heads (album)|Out of Our Heads]]'' * ''[[December’s Children (And Everybody’s)]]'' * ''[[Aftermath (album Rolling Stones)|Aftermath]]'' * ''[[Between the Buttons]]'' * ''[[Their Satanic Majesties Request]]'' * ''[[Beggars Banquet]]'' * ''[[Let It Bleed (album)|Let It Bleed]]'' * ''[[Sticky Fingers]]'' * ''[[Exile On Main St.]]'' * ''[[Goats Head Soup]]'' * ''[[It’s Only Rock ’n Roll]]'' * ''[[Black and Blue]]'' * ''[[Some Girls]]'' * ''[[Emotional Rescue]]'' * ''[[Tattoo You]]'' * ''[[Undercover (album Rolling Stones)|Undercover]]'' * ''[[Dirty Work (album Rolling Stones)|Dirty Work]]'' * ''[[Steel Wheels]]'' * ''[[Voodoo Lounge]]'' * ''[[Bridges to Babylon]]'' * ''[[A Bigger Bang]]'' * ''[[Blue & Lonesome (album Rolling Stones)|Blue & Lonesome]]'' * ''[[Hackney Diamonds]]'' * ''[[Foreign Tongues]]'' | skupina2 = [[Extended play|EP]] | zoznam2 = * ''[[The Rolling Stones (EP)]]'' * ''[[Five by Five (Rolling Stones EP)]]'' * ''[[Got Live If You Want It! (EP)]]'' * '''60's UK EP Collection'' | skupina3 = [[Koncertný album|Koncertné albumy]] | zoznam3 = * ''[[Got Live If You Want It!]]'' * ''[[Get Yer Ya-Ya’s Out!]]'' * ''[[Love You Live]]'' * ''[[Still Life]]'' * ''[[Flashpoint]]'' * ''[[Stripped (Rolling Stones)|Stripped]]'' * ''[[The Rolling Stones Rock and Roll Circus]]'' * ''[[No Security]]'' * ''[[Live Licks]]'' * ''[[Shine a Light]]'' * ''[[On Air]]'' * ''[[El Mocambo 1977]]'' * ''[[Live at Racket, NYC]]'' | skupina4 = [[Kompilačný album|Kompilácie]] | zoznam4 = * ''Big Hits (High Tide and Green Grass)'' * ''Flowers'' * ''Through the Past, Darkly (Big Hits Vol. 2)'' * ''Stone Age'' * ''Gimme Shelter'' * ''Hot Rocks 1964–1971'' * ''Milestones'' * ''Rock 'n' Rolling Stones'' * ''More Hot Rocks (Big Hits & Fazed Cookies)'' * ''No Stone Unturned'' * ''Metamorphosis'' * ''Made in the Shade'' * ''Rolled Gold: The Very Best of the Rolling Stones'' * ''Get Stoned (30 Greatest Hits)'' * ''Time Waits for No One: Anthology 1971–1977'' * ''Solid Rock'' * ''Sucking in the Seventies'' * ''Slow Rollers'' * ''Story of The Stones'' * ''Rewind (1971–1984)'' * ''Singles Collection: The London Years'' * ''Jump Back: The Best of The Rolling Stones'' * ''Forty Licks'' * ''Rarities 1971–2003'' * ''GRRR!'' * ''Honk'' | skupina5 = Koncertné filmy | zoznam5 = | skupina6 = Filmy | zoznam6 = | skupina7 = Dokumentárne filmy | zoznam7 = | skupina8 = [[Soundtrack]]y | zoznam8 = | skupina9 = [[Singel (hudba)|Single]] | zoznam9 = <!-- Nedávajte sem všetkých vyše 120 singlov, dajte len tie, ktoré majú svoje stránky... --> * „[[(I Can't Get No) Satisfaction]]“ / „[[The Spider and the Fly (skladba)|The Spider and the Fly]]“ * „[[Sympathy for the Devil]]“ * „[[Anybody Seen My Baby?]]“ * „[[Angie]]“ / „[[Silver Train (skladba)|Silver Train]]“ * „[[Start Me Up]]“ | skupina10 = Súvisiace články | zoznam10 = * [[Diskografia The Rolling Stones|Diskografia]] * [[Koncerty The Rolling Stones]] * [[Jagger-Richards]] * [[Rolling Stones Records]] * [[Rolling Stones Mobile Studio]] * [[Andrew Loog Oldham]] * [[Allen Klein]] * [[Peter Meaden]] * [[John Pasche]] }}<noinclude>[[Kategória:Navigačné šablóny hudobných skupín|Rolling Stones]]</noinclude> hykfpmlx9w0ft3znjvfqra8n1zxge6r 0 613985 8211459 8019862 2026-05-10T00:37:40Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211459 wikitext text/x-wiki {{olympijská účasť}} {{Infobox Krasokorčuliar | celé meno = Lucie Myslivečková | obrázok = Cup of Russia 2010 - Lucie Myslivečková.jpg | popis obrázka = Myslivečková v roku 2010 | prezývky = | reprezentuje = Slovensko | reprezentoval1 = Česko | reprezentoval2 = | reprezentoval3 = | reprezentoval4 = | dátum narodenia = {{dnv|1989|12|08}} | miesto narodenia = [[Čeladná]], [[Československo]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | bydlisko = | výška = | váha = | meno partnera = | meno partnerky = | meno bývalého partnera = | meno bývalej partnerky = | meno trénera = | meno bývalého trénera = | meno choreografa = | klub = [[ŠKP Bratislava (krasokorčuľovanie)|ŠKP Bratislava]]<ref name=xxiii/> | krátky a voľný program = | krátky program = | voľný program = | poznámky = <!-- *nepovinné* --> }} '''Lucie Myslivečková''' (* [[8. december]] [[1989]], [[Čeladná]]<ref name=xxiii>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lucie Myslivečková | url = http://www.pjongcang.olympic.sk/en/slovak-expedition/athletes/figure-skating/lucie-mysliveckova- | vydavateľ = pjongcang.olympic.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-02-16 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>) je slovenská [[Krasokorčuľovanie|krasokorčuliarka]] súťažiaca v ženskej sólovej kategórii. Spolu s [[Lukáš Csölley|Lukášom Csöllym]] trénujú v talianskom Miláne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tanečný pár Myslivečková, Csölley postúpil na ZOH | url = https://www.olympic.sk/aktuality-sov/tanecny-par-mysliveckova-csolley-postupil-na-zoh | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-02-16 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Krasokorčuliarska kariéra == Svoju kariéru začala v roku 1993.<ref name=xxiii/> V minulosti boli jej partnermi Matěj Novák a Neil Brown.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Seznam.cz | odkaz na autora = | titul = Partnery pro krasobruslení hledají v cizině. U nás je kluků málo, vysvětluje Myslivečková | url = https://www.sport.cz/ostatni/ostatni/clanek/196925-partnery-pro-krasobrusleni-hledaji-v-cizine-u-nas-je-kluku-malo-vysvetluje-mysliveckova.html | vydavateľ = sport.cz | dátum vydania = 2012-01-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Sezóna 2016-2017 === [[Federica Testa]] ukončila kariéru a Lukáš Csöllym tak ostal bez partnerky. V júli 2016 oznámil nájdenie novej partnerky, Lucie Myslivečkovej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Csölley má novú tanečnú partnerku. Luciu Myslivečkovú | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://sport.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/398782-csolley-ma-novu-tanecnu-partnerku-luciu-mysliveckovu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2016-07-11 | dátum prístupu = 2018-02-16 }}</ref> === Sezóna 2017-2018 === Miestenku na [[Zimné olympijské hry 2018|Zimných olympijských hrách 2018]] v kórejskom [[Pchjongčchang]]u získala spolu s partnerom [[Lukáš Csölley|Lukášom Csöllym]] 30. septembra 2017 ziskom 6. miesta na Nebelhorn Trophy 2017 v Oberstdorfe v Nemecku. Na hudbu kabaretu Lizy Minelli získali vo voľnom tanci 87,25 bodov, čo je ich osobné maximum. Súčtom 143,22 bodov vylepšili svoje maximum z Memoriála Ondreja Nepelu 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Krasokorčuliari Lucie Myslivečková a Lukáš Csölley postúpili na olympiádu do Pjongčangu | url = https://www.webnoviny.sk/slovenski-krasokorculiari-lucie-mysliveckova-a-lukas-csolley-ziskali-miestenku-do-pjongcangu/ | vydavateľ = webnoviny.sk | dátum vydania = 2017-09-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> V januári 2018 bola ich olympijská účasť potvrdená.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Konečná nominácia Slovenska na ZOH 2018. Pocestuje 56 športovcov | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/317580/konecna-nominacia-slovenska-na-zoh-2018-pocestuje-56-sportovcov/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-26 | dátum prístupu = 2018-02-02 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Do Pjongčangu pôjde 56 slovenských športovcov. Výprava bude mať 121 ľudí | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://sport.pravda.sk/zoh-2018/clanok/456198-do-pjongcangu-odcestuje-56-slovenskych-sportovcov-vyprava-bude-mat-121-ludi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-26 | dátum prístupu = 2018-02-02 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Portál|Šport|Športový|Ľudia|Biografický}} {{Slováci na ZOH 2018}} {{DEFAULTSORT:Myslivečková, Lucie}} [[Kategória:Českí krasokorčuliari]] [[Kategória:Slovenské krasokorčuliarky]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] [[Kategória:Krasokorčuliari na Zimných olympijských hrách 2018]] 6u8ef73bze5isljgkszlqp94px5jn2r 0 618228 8211210 8099759 2026-05-09T14:59:11Z Teslaton 12161 štúdium, rodina, ocenenia, ref., wl., ext.o., typografia 8211210 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexej Fulmek | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský žurnalista a vydavateľ | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1966|02|03}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = Bratislava | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = výkonný riaditeľ a predseda predstavenstva [[Petit Press]] | Známy vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = [[Denisa Fulmeková]] | Partnerka = | Deti = Miriam (* 1994) {{break}} Laura (* 2010) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Alexej Fulmek''' (* [[3. február]] [[1966]], [[Bratislava]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezident Kiska udelil 30 osobnostiam štátne vyznamenania. Ocenení boli aj traja Rómsky kandidáti. | url = https://presstv.sk/zpravy/prezident-kiska-udelil-30-osobnostiam-statne-vyznamenania-oceneni-boli-aj-traja-romsky-kandidati/ | vydavateľ = presstv.sk | dátum vydania = 2019-01-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190113062820/https://presstv.sk/zpravy/prezident-kiska-udelil-30-osobnostiam-statne-vyznamenania-oceneni-boli-aj-traja-romsky-kandidati/ | dátum archivácie = 2019-01-13 }}</ref><ref name="dennikn-2017-rozhovor" /> je slovenský [[novinár]], [[reportáž|reportér]] a od roku [[1993]] riaditeľ vydavateľstva [[Petit Press]]. == Životopis == V roku [[1984]] absolvoval [[Gymnázium Jura Hronca]] na Novohradskej ulici v Bratislave,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ročenka - 50 rokov GJH | url = https://www.gjh.sk/absolventi-a-zaujimavosti/rocenka-50-rokov-gjh | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | miesto = Bratislava}}</ref> následne v roku [[1988]] štúdium [[žurnalistika|žurnalistiky]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]].<ref name="uk-absolvent">Alexej Fulmek. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Absolventi | url = https://absolventi.uniba.sk/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | miesto = Bratislava}}</ref> V slovenskej Asociácii vydavateľov tlače je predseda predstavenstva,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Orgány | url = https://vydavatelia.sk/organy/ | vydavateľ = Asociácia vydavateľov tlače | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> spoluzaložil a vedie Kanceláriu pre overovanie nákladov tlače ABC SR. V medzinárodnej organizácii Media Development Investment Fund je člen predstavenstva.<ref name="dennikn-2017-rozhovor">{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = Monika Tódová | titul = Riaditeľ vydavateľstva denníka SME Fulmek: Penta napadla náš hrdinský príbeh, našej kultúre nerozumie | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/978142/fulmek-penta-napadla-nas-hrdinsky-pribeh-nasej-kulture-nerozumie/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-12-21 | dátum prístupu = 2019-01-12 }}</ref> V roku [[2017]] ho valné zhromaždenie potvrdilo vo funkcii CEO a predsedu predstavenstva [[Petit Press]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alexej Fulmek ostane naďalej CEO a predseda predstavenstva vydavateľstva Petit Press | url = https://www.mediahub.sk/alexej-fulmek-ostane-nadalej-ceo-a-predseda-predstavenstva-vydavatelstva-petit-press/ | vydavateľ = mediahub.sk | dátum vydania = 2017-04-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Je ženatý so spisovateľkou [[Denisa Fulmeková|Denisou Fulmekovou]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hanus | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = Martin Hanus (novinár) | titul = Bez neho by sme tu neboli | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/20274/bez-neho-by-sme-tu-neboli | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2017-01-08 | dátum prístupu = 2026-05-09}}</ref> s ktorou majú dcéry Miriam (* 1994) a Lauru (* 2010).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Fulmek | meno = Alexej | autor = | odkaz na autora = | titul = Alexej Fulmek: 35 obrazov zo života SME | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/komentare/c/alexej-fulmek-35-obrazov-zo-zivota-sme | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-14 | dátum prístupu = 2026-05-09}}</ref> == Prehľad činnosti == Stručný zoznam funkcií:<ref>https://www.linkedin.com/in/alexej-fulmek-496595b/</ref> * september 1989 – október 1992: [[novinár|žurnalista]] v denníku ''[[Smena (denník)|Smena]]'' * október 1992 – január 1993: zástupca šéfredaktora denníkov ''Smena'' a ''[[SME]]'' * január 1993 – výkonný riaditeľ vydavateľstva [[Petit Press]] == Knižné publikácie == * {{Citácia knihy | priezvisko = Fulmek | meno = Alexej | autor = | odkaz na autora = | titul = Bol som dlho v SME : Spomienky muža, ktorý s Karolom Ježíkom zakladal denník SME | vydanie = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | rok = 2019 | počet strán = 384 | url = | isbn = 978-80-559-0364-4}} == Ocenenia == * [[2019]]: [[Rad Ľudovíta Štúra]] I. triedy „''za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o budovanie demokratickej spoločnosti a o rozvoj vydavateľskej činnosti''“, prepožičaný [[Prezident Slovenskej republiky|prezidentom SR]] [[Andrej Kiska|Andrejom Kiskom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezident udelil štátne vyznamenania 15 ženám a 15 mužom | url = https://www.prezident.sk/article/prezident-udelil-statne-vyznamenania-30-osobnostiam/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2019-01-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[2023]]: Cena primátora 2023 od primátora Bratislavy [[Matúš Vallo|Matúša Valla]] „''za prínos v oblasti vydavateľskej činnosti a nezávislej žurnalistiky''“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ambrová | meno = Slávka | autor = | odkaz na autora = | titul = Cenu primátora 2023 od Matúša Valla získalo osem osobností | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/cenu-primatora-2023-od-matusa-valla-ziskalo-osem-osobnosti/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-20 | dátum prístupu = 2026-05-09}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.sme.sk/autor/alexej-fulmek Alexej Fulmek] – profil a články na webe denníka ''SME'' * [https://www.omediach.com/tag/Alexej%20Fulmek Články týkajúce sa Alexeja Fulmeka] na portáli ''O médiách'' * [https://www.sme.sk/komentare/c/alexej-fulmek-35-obrazov-zo-zivota-sme Alexej Fulmek: 35 obrazov zo života SME] – príbeh denníka ''SME'' pohľadom spoluzakladateľa a vydavateľa (2018) * [https://domov.sme.sk/c/22025825/rozhovor-vydavatel-alexej-fulmek-vydava-knihu-o-sme.html Kočnerovi často naleteli aj novinári] – rozhovor s Alexejom Fulmekom o vydaní knihy ''Bol som dlho v SME'', vstupe Penty, odchode časti redaktorov do Denníka N a situácii na slovenskom mediálnom trhu (2019) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Fulmek, Alexej}} [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí manažéri]] [[Kategória:Slovenskí vydavatelia]] [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Petit Press]] [[Kategória:SME]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra I. triedy]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] n59jxcsdx764jgi7d2bp7oedhpjnloc 0 621588 8211374 8032048 2026-05-09T21:50:31Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211374 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Volleyball Nations League Logo.png|náhľad|Logo Ligy národov]] [[Súbor:2019 FIVB Volleyball Men's Nations League 04.jpg|náhľad|Zápas LN 2019 medzi {{BRA|vm|0|Brazíliou}} a {{IRN|vz|0|Iránom}}]] '''Liga národov vo volejbale''' ({{vjz|eng|''FIVB Volleyball Men's Nations League''}}, skr. ''VNL'') je prestížna svetová súťaž národných družstiev vo [[volejbal]]e, ktorú organizuje [[Medzinárodná volejbalová federácia]] (FIVB). Vznikla v roku 2018, keď nahradila mužskú [[Svetová liga vo volejbale|Svetovú ligu]] a ženskú súťaž [[World Grand Prix vo volejbale|World Grand Prix]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIVB announces the Volleyball Nations League | url = https://www.fivb.org/viewPressRelease.asp?No=73085&Language=en#.W3dA5SQzbyF | dátum vydania = 12.10.2017 | dátum prístupu = 17.08.2018 | vydavateľ = FIVB | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Svetová liga minulosťou. Liga národov je bez Slovákov, tí mieria do novej európskej ligy |url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_svetova-liga-minulostou-liga |dátum vydania = 13.10.2017 |dátum prístupu = 17.08.2018 |vydavateľ = SVF |jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Podobne ako predchádzajúce podujatia, aj VNL prebieha každoročne. Pre postup do 16-člennej súťaže slúži kvalifikačný turnaj [[FIVB Vyzývací pohár vo volejbale|FIVB Vyzývací pohár]], ktorého víťaz sa kvalifikuje do Ligy národov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Six teams line up for Volleyball Challenger Cup and one open berth in 2019 Men's VNL | url = http://www.fivb.org/en/Volleyball/viewPressRelease.asp?No=76157&Language=en | dátum vydania = 19.06.2018 | dátum prístupu = 17.08.2018 | vydavateľ = FIVB | jazyk = po anglicky }}</ref> V prvom ročníku mužov, ktorý hostilo [[Francúzsko]], zvíťazilo {{RUS|vm}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Volejbalovú ligu národov vyhrali Rusi, vo finále zdolali domáce Francúzsko | url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_volejbalovu-ligu-narodov-vyhra | dátum vydania = 08.07.2018 | dátum prístupu = 17.08.2018 | vydavateľ = SVF | jazyk = }}</ref> Spolu s {{FRA|vm|0|Francúzskom}} majú najviac víťazstiev. V ženskom turnaji získalo najviac prvenstiev {{USA|vz}}. == Muži == ==== Zoznam ==== {| class=wikitable width=800 |- ! style="background:lightblue" | Rok ! style="background:lightblue" | Miesto ! style="background:lightblue" | Tímy ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal world centered.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal world centered.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal world centered.svg|17px]] bronz |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Liga národov vo volejbale mužov 2018|LN 2018]] | {{FRA}} [[Lille]] | align=center| 16 | {{RUS|vm|1}} | {{FRA|vm|1}} | {{USA|vm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Liga národov vo volejbale mužov 2019|LN 2019]] | {{USA}} [[Chicago]] | align=center| 16 | {{RUS|vm|1}} | {{USA|vm|1}} | {{POL|vm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | colspan=6 align=center|V roku 2020 sa Liga národov kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii s ocohorením COVID-19]] nehrala.<ref name=fivb>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIVB zrušila tohtoročnú Ligu národov (VNL) | url = http://www.svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_fivb-zrusila-tohtorocnu-ligu-n | dátum vydania = 08.05.2020 | dátum prístupu = 02.02.2021 | vydavateľ = SVF | jazyk = }}</ref> |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Liga národov vo volejbale mužov 2021|LN 2021]] | {{ITA}} [[Rimini]] | align=center| 16 | {{BRA|vm|1}} | {{POL|vm|1}} | {{FRA|vm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Liga národov vo volejbale mužov 2022|LN 2022]] | {{ITA}} [[Bologna]] | align=center| 16 | {{FRA|vm|1}} | {{USA|vm|1}} | {{POL|vm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Liga národov vo volejbale mužov 2023|LN 2023]] | {{POL}} [[Gdansk]] | align=center| 16 | {{POL|vm|1}} | {{USA|vm|1}} | {{JPN|vm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Liga národov vo volejbale mužov 2024|LN 2024]] | {{POL}} [[Lodž]] | align=center| 16 | {{FRA|vm|1}} | {{JPN|vm|1}} | {{POL|vm|1}} |} ==== Medailová bilancia družstiev ==== {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! style="background:lightblue" |{{tooltip|Por|Poradie}} ! style="background:lightblue" width=140|Družstvo ! style=background:lightblue width=120|[[Súbor:Gold medal world centered.svg|17px]] zlato ! style=background:lightblue |[[Súbor:Silver medal world centered.svg|17px]] striebro ! style=background:lightblue width=120|[[Súbor:Bronze medal world centered.svg|17px]] bronz ! style="background:lightblue" |Medaily |- | align=center|1. |{{FRA|vm|1}} |'''2''' (2022, 2024) |'''1''' (2018) |'''1''' (2021) | align=center|4 |- | align=center|2. |{{RUS|vm|1}} |'''2''' (2018, 2019) |0 |0 | align=center|2 |- | align=center|3. |{{POL|vm|1}} |'''1''' (2023) |'''1''' (2021) |'''3''' (2019, 2022, 2024) | align=center|5 |- | align=center|4. |{{BRA|vm|1}} |'''1''' (2021) |0 |0 | align=center|1 |- | align=center|5. |{{USA|vm|1}} |0 |'''3''' (2019, 2022, 2023) |'''1''' (2018) | align=center|4 |- | align=center|6. |{{JPN|vm|1}} |0 |'''1''' (2024) |'''1''' (2023) | align=center|2 |} == Ženy == ==== Zoznam ==== {| class=wikitable width=800 |- ! style="background:lightblue" | Rok ! style="background:lightblue" | Miesto ! style="background:lightblue" | Tímy ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal world centered.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal world centered.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal world centered.svg|17px]] bronz |- bgcolor=#FFD4E4 | align=center| [[Liga národov vo volejbale žien 2018|LN 2018]] | {{CHN}} [[Nanking]] | align=center| 16 | {{USA|vz|1}} | {{TUR|vz|1}} | {{CHN|vz|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Liga národov vo volejbale žien 2019|LN 2019]] | {{CHN}} [[Nanking]] | align=center| 16 | {{USA|vz|1}} | {{BRA|vz|1}} | {{CHN|vz|1}} |- bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6 align=center|V roku 2020 sa Liga národov kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii s ocohorením COVID-19]] nehrala.<ref name=fivb/> |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Liga národov vo volejbale žien 2021|LN 2021]] | {{ITA}} [[Rimini]] | align=center| 16 | {{USA|vz|1}} | {{BRA|vz|1}} | {{TUR|vz|1}} |- bgcolor=#FFD4E4 | align=center| [[Liga národov vo volejbale žien 2022|LN 2022]] | {{TUR}} [[Ankara]] | align=center| 16 | {{ITA|vz|1}} | {{BRA|vz|1}} | {{SRB|vz|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Liga národov vo volejbale žien 2023|LN 2023]] | {{USA}} [[Arlington (Texas)|Arlington]] | align=center| 16 | {{TUR|vz|1}} | {{CHN|vz|1}} | {{POL|vz|1}} |- bgcolor=#FFD4E4 | align=center| [[Liga národov vo volejbale žien 2024|LN 2024]] | {{THA}} [[Bangkok]] | align=center| 16 | {{ITA|vz|1}} | {{JPN|vz|1}} | {{POL|vz|1}} |} ==== Medailová bilancia družstiev ==== {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! style="background:lightblue" |{{tooltip|Por|Poradie}} ! style="background:lightblue" width=140|Družstvo ! style=background:lightblue |[[Súbor:Gold medal world centered.svg|17px]] zlato ! style=background:lightblue |[[Súbor:Silver medal world centered.svg|17px]] striebro ! style=background:lightblue |[[Súbor:Bronze medal world centered.svg|17px]] bronz ! style="background:lightblue" |Medaily |- | align=center|1. ||{{USA|vz|1}} |'''3''' (2018, 2019, 2021) |0 |0 | align=center|3 |- | align=center|2. ||{{ITA|vz|1}} |'''2''' (2022, 2024) |0 |0 | align=center|2 |- | align=center|3. ||{{TUR|vz|1}} |'''1''' (2023) |'''1''' (2018) |'''1''' (2021) | align=center|3 |- | align=center|4. ||{{BRA|vz|1}} |0 |'''3''' (2019, 2021, 2022) |0 | align=center|3 |- | align=center|5. ||{{CHN|vz|1}} |0 |'''1''' (2023) |'''2''' (2018, 2019) | align=center|3 |- | align=center|6. ||{{JPN|vz|1}} |0 |'''1''' (2024) |0 | align=center|1 |- | align=center|7. ||{{POL|vz|1}} |0 |0 |'''2''' (2023, 2024) | align=center|2 |- | align=center|8. ||{{SRB|vz|1}} |0 |0 |'''1''' (2022) | align=center|1 |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[FIVB Vyzývací pohár vo volejbale]]* * [[Svetová liga vo volejbale]] * [[World Grand Prix vo volejbale]] == Externé odkazy == * [http://www.fivb.com/ Oficiálna stránka Medzinárodnej volejbalovej federácie] {{eng icon}} == Zdroje == * [http://www.volleyball.world/vnl Liga národov na stránke Medzinárodnej volejbalovej federácie] {{eng icon}} * [http://todor66.com/volleyball/World_League/index.html Svetová liga vo volejbale na stránke todor66.com] {{eng icon}} * [http://www.the-sports.org/volleyball-men-s-nations-league-presentation-medal-winners-sup12723.html Svetová liga mužov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191006004402/https://www.the-sports.org/volleyball-men-s-nations-league-presentation-medal-winners-sup12723.html |date=2019-10-06 }} a [http://www.the-sports.org/volleyball-women-s-nations-league-presentation-medal-winners-sup12724.html žien vo volejbale na stránke the-sports.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180731212554/http://www.the-sports.org/volleyball-women-s-nations-league-presentation-medal-winners-sup12724.html |date=2018-07-31 }} {{eng icon}} {{Medzinárodný volejbal}} [[Kategória:Volejbalové súťaže]] t5dtrzygse8129je04ibwpaf4leei6s 0 623583 8211328 8046779 2026-05-09T20:08:17Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211328 wikitext text/x-wiki {{Infobox Olympiáda|2020|letné paralympijské| | Logo = | Veľkosť = | Voliteľný popis = | Mesto = {{JPN}} [[Tokio]] | Motto = | Počet krajín = | Počet atlétov = 4403 | Súťaže = 539 v 22 športoch | Začiatok = 24. august 2021 | Koniec = 5. september 2021 | Oficiálne otvorenie = [[japonský cisár]] [[Naruhito]] | Sľub za atlétov = | Sľub za rozhodcov = | Sľub za trénerov = | Olympijský oheň = | Olympijská vlajka = | Štadión = | Predchádzajúce = [[Letné paralympijské hry 2016|Rio de Janeiro, 2016]] | Nasledujúce = ''[[Letné paralympijské hry 2024|Paríž 2024]]'' }} '''XVI. letné paralympijské hry''' boli [[letné paralympijské hry]], ktoré sa konali od [[24. august]]a do [[5. septembra]] [[2021]] v [[japonsko]]m [[Tokio|Tokiu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SOŠV | titul = Preložené olympijské hry v Tokiu sa majú konať 23. 7. – 8. 8. 2021. Siekel: Poznanie termínu prináša pokoj na prispôsobenie príprav | url = https://www.olympic.sk/clanok/prelozene-olympijske-hry-v-tokiu-sa-maju-konat-23-7-8-8-2021-siekel-poznanie-terminu-prinasa | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = 2020-03-30 | dátum prístupu = 2021-07-15 | miesto = Bratislava | jazyk = sk }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> O konaní hier sa rozhodlo v septembri 2013 na zasadaní Medzinárodného olympijského výboru v [[Buenos Aires]]. Japonské hlavné mesto porazilo [[Istanbul]].<ref name="spv-budu-konat"/> Zo 40 športovísk na olympijské a paralympijské hry bolo k septembru 2018 hotových 23.<ref name="olympic-aktualny-riport-sov-z-predolympijskeho"/> V marci 2021 bolo oznámené, že hry sa budú konať bez divákov.<ref name="dennikn-na-tohtorocnych-olympijskych"/> == Športy == V programe hier bolo 22 športov. Medzi nové športy patrili [[bedminton]] a [[taekwondo]], zrušené boli [[jachting]] a [[futbal so siedmymi hráčmi]].<ref name="sporty"/> {| class="wikitable" style="margin:0.5em auto; font-size:90%;position:relative;"width:75%;" |-8 | style="width:2.5em; background:#0c3; text-align:center;"|'''OC'''||Otvárací ceremoniál | style="width:2.5em; background:#39f; text-align:center;"|●||Súťaže disciplín | style="width:2.5em; background:#fc0; text-align:center;"|'''1'''||Finále disciplín | style="width:2.5em; background:#e33; text-align:center;"|'''CC'''||Slávnostné zakončenie |} {| class="wikitable" style="margin:0.5em auto; font-size:90%; line-height:1.25em;width:75%;" |- !august/september !style="width:2.5em"|24<br/>Uto !style="width:2.5em"|25<br/>Str !style="width:2.5em"|26<br/>Štv !style="width:2.5em"|27<br/>Pia !style="width:2.5em"|28<br/>Sob !style="width:2.5em"|29<br/>Ned !style="width:2.5em"|30<br/>Pon !style="width:2.5em"|31<br/>Uto !style="width:2.5em"|1<br/>Str !style="width:2.5em"|2<br/>Štv !style="width:2.5em"|3<br/>Pia !style="width:2.5em"|4<br/>Sob !style="width:2.5em"|5<br>Ned !Disciplíny |- | [[File:Paralympic flag.svg|20px|alt=|link=]] Ceremónie || style="background:#0c3; text-align:center;"|'''OC'''|| || || || || || || || || || || || style="background:#e33; text-align:center;"|'''CC'''|| |- style="text-align:center;" | style="text-align:left;"|[[File:Archery pictogram (Paralympics).svg|20px|alt=|link=]] Lukostreľba <!-- 24 -->| <!-- 25 -->| <!-- 26 -->| <!-- 27 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 28 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''1''' <!-- 29 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''1''' <!-- 30 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''2''' <!-- 31 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''2''' <!-- 1 -->| <!-- 2 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''1''' <!-- 3 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''1''' <!-- 4 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''1''' <!-- 5 -->| <!-- T -->| '''9''' |- style="text-align:center;" | style="text-align:left;"|[[File:Athletics pictogram (Paralympics).svg|20px|alt=|link=]] Atletika <!-- 24 -->| <!-- 25 -->| <!-- 26 -->| <!-- 27 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''13''' <!-- 28 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''16''' <!-- 29 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''19''' <!-- 30 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''16''' <!-- 31 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''21''' <!-- 1 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''17''' <!-- 2 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''18''' <!-- 3 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''17''' <!-- 4 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''25''' <!-- 5 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''5''' <!-- T -->| '''167''' |- style="text-align:center;" | style="text-align:left;"|[[File:Badminton pictogram (Paralympics).svg|20px|alt=|link=]] Badminton <!-- 24 -->| <!-- 25 -->| <!-- 26 -->| <!-- 27 -->| <!-- 28 -->| <!-- 29 -->| <!-- 30 -->| <!-- 31 -->| <!-- 1 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 2 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 3 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 4 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''7''' <!-- 5 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''7''' <!-- T -->| '''14''' |- style="text-align:center;" | style="text-align:left;"|[[File:Boccia pictogram (Paralympics).svg|20px|alt=|link=]] Boccia <!-- 24 -->| <!-- 25 -->| <!-- 26 -->| <!-- 27 -->| <!-- 28 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 29 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 30 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 31 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 1 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''4''' <!-- 2 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 3 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 4 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''3''' <!-- 5 -->| <!-- T -->| '''7''' |- style="text-align:center;" | style="text-align:left;"|[[File:Cycling (road) pictogram (Paralympics).svg|20px|alt=|link=]] Cestná cyklistika <!-- 24 -->| <!-- 25 -->| <!-- 26 -->| <!-- 27 -->| <!-- 28 -->| <!-- 29 -->| <!-- 30 -->| <!-- 31 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''19''' <!-- 1 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''6''' <!-- 2 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''5''' <!-- 3 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''4''' <!-- 4 -->| <!-- 5 -->| <!-- T -->| '''34''' |- style="text-align:center;" | style="text-align:left;"|[[File:Cycling (track) pictogram (Paralympics).svg|20px|alt=|link=]] Cyklistika <!-- 24 -->| <!-- 25 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''4''' <!-- 26 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''5''' <!-- 27 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''5''' <!-- 28 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''3''' <!-- 29 -->| <!-- 30 -->| <!-- 31 -->| <!-- 1 -->| <!-- 2 -->| <!-- 3 -->| <!-- 4 -->| <!-- 5 -->| <!-- T -->| '''17''' |- style="text-align:center;" | style="text-align:left;"|[[File:Equestrian Vaulting pictogram.svg|20px|alt=|link=]] Jazdectvo <!-- 24 -->| <!-- 25 -->| <!-- 26 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''3''' <!-- 27 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''2''' <!-- 28 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 29 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''1''' <!-- 30 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''5''' <!-- 31 -->| <!-- 1 -->| <!-- 2 -->| <!-- 3 -->| <!-- 4 -->| <!-- 5 -->| <!-- T -->| '''11''' |- style="text-align:center;" | style="text-align:left;"|[[File:Football 5-a-side pictogram (Paralympics).svg|20px|alt=|link=]] Futbal 5 <!-- 24 -->| <!-- 25 -->| <!-- 26 -->| <!-- 27 -->| <!-- 28 -->| <!-- 29 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 30 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 31 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 1 -->| <!-- 2 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 3 -->| <!-- 4 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''1''' <!-- 5 -->| <!-- T -->| '''1''' |- style="text-align:center;" | style="text-align:left;"|[[File:Goalball pictogram (Paralympics).svg|20px|alt=|link=]] Goalball <!-- 24 -->| <!-- 25 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 26 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 27 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 28 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 29 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 30 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 31 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 1 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 2 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 3 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''2''' <!-- 4 -->| <!-- 5 -->| <!-- T -->| '''2''' |- style="text-align:center;" | style="text-align:left;"|[[File:Judo pictogram.svg|20px|alt=|link=]] Džudo <!-- 24 -->| <!-- 25 -->| <!-- 26 -->| <!-- 27 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''4''' <!-- 28 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''4''' <!-- 29 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''5''' <!-- 30 -->| <!-- 31 -->| <!-- 1 -->| <!-- 2 -->| <!-- 3 -->| <!-- 4 -->| <!-- 5 -->| <!-- T -->| '''13''' |- style="text-align:center;" | style="text-align:left;"|[[File:Paracanoe pictogram (Paralympics).svg|20px|alt=|link=]] Kanoistika <!-- 24 -->| <!-- 25 -->| <!-- 26 -->| <!-- 27 -->| <!-- 28 -->| <!-- 29 -->| <!-- 30 -->| <!-- 31 -->| <!-- 1 -->| <!-- 2 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 3 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''4''' <!-- 4 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''5''' <!-- 5 -->| <!-- T -->| '''9''' |- style="text-align:center;" | style="text-align:left;"|[[File:Powerlifting pictogram (Paralympics).svg|20px|alt=|link=]] Vzpieranie <!-- 24 -->| <!-- 25 -->| <!-- 26 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''4''' <!-- 27 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''4''' <!-- 28 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''4''' <!-- 29 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''4''' <!-- 30 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''4''' <!-- 31 -->| <!-- 1 -->| <!-- 2 -->| <!-- 3 -->| <!-- 4 -->| <!-- 5 -->| <!-- T -->| '''20''' |- style="text-align:center;" | style="text-align:left;"|[[File:Rowing pictogram.svg|20px|alt=|link=]] Veslovanie <!-- 24 -->| <!-- 25 -->| <!-- 26 -->| <!-- 27 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 28 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 29 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''4''' <!-- 30 -->| <!-- 31 -->| <!-- 1 -->| <!-- 2 -->| <!-- 3 -->| <!-- 4 -->| <!-- 5 -->| <!-- T -->| '''4''' |- style="text-align:center;" | style="text-align:left;"|[[File:Shooting pictogram (Paralympics).svg|20px|alt=|link=]] Streľba <!-- 24 -->| <!-- 25 -->| <!-- 26 -->| <!-- 27 -->| <!-- 28 -->| <!-- 29 -->| <!-- 30 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''3''' <!-- 31 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''2''' <!-- 1 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''2''' <!-- 2 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''1''' <!-- 3 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''2''' <!-- 4 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''2''' <!-- 5 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''1''' <!-- T -->| '''13''' |- style="text-align:center;" | style="text-align:left;"|[[File:Sitting volleyball pictogram (Paralympics).svg|20px|alt=|link=]] Volejbal vozíčkarov <!-- 24 -->| <!-- 25 -->| <!-- 26 -->| <!-- 27 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 28 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 29 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 30 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 31 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 1 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 2 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 3 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 4 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''1''' <!-- 5 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''1''' <!-- T -->| '''2''' |- style="text-align:center;" | style="text-align:left;"|[[File:Swimming pictogram (Paralympics).svg|20px|alt=|link=]] Plávanie <!-- 24 -->| <!-- 25 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''16''' <!-- 26 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''14''' <!-- 27 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''14''' <!-- 28 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''14''' <!-- 29 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''13''' <!-- 30 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''15''' <!-- 31 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''14''' <!-- 1 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''15''' <!-- 2 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''15''' <!-- 3 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''16''' <!-- 4 -->| <!-- 5 -->| <!-- T -->| '''146''' |- style="text-align:center;" | style="text-align:left;"|[[File:Table tennis pictogram (Paralympics).svg|20px|alt=|link=]] Stolný tenis <!-- 24 -->| <!-- 25 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 26 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 27 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 28 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''5''' <!-- 29 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''8''' <!-- 30 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''8''' <!-- 31 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 1 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 2 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''5''' <!-- 3 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''5''' <!-- 4 -->| <!-- 5 -->| <!-- T -->| '''31''' |- style="text-align:center;" | style="text-align:left;"|[[File:Triathlon pictogram.svg|20px|alt=|link=]] Paratriatlon <!-- 24 -->| <!-- 25 -->| <!-- 26 -->| <!-- 27 -->| <!-- 28 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''4''' <!-- 29 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''4''' <!-- 30 -->| <!-- 31 -->| <!-- 1 -->| <!-- 2 -->| <!-- 3 -->| <!-- 4 -->| <!-- 5 -->| <!-- T -->| '''8''' |- style="text-align:center;" | style="text-align:left;"|[[File:Taekwondo pictogram (Paralympics).svg|20px|alt=|link=]] Taekwondo <!-- 24 -->| <!-- 25 -->| <!-- 26 -->| <!-- 27 -->| <!-- 28 -->| <!-- 29 -->| <!-- 30 -->| <!-- 31 -->| <!-- 1 -->| <!-- 2 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''2''' <!-- 3 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''2''' <!-- 4 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''2''' <!-- 5 -->| <!-- T -->| '''6''' |- style="text-align:center;" | style="text-align:left;"|[[File:Wheelchair basketball pictogram (Paralympics).svg|20px|alt=|link=]] Basketbal na vozíku <!-- 24 -->| <!-- 25 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 26 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 27 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 28 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 29 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 30 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 31 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 1 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 2 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 3 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 4 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''1''' <!-- 5 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''1''' <!-- T -->| '''2''' |- style="text-align:center;" | style="text-align:left;"|[[File:Wheelchair fencing pictogram (Paralympics).svg|20px|alt=|link=]] Šerm na vozíku <!-- 24 -->| <!-- 25 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''4''' <!-- 26 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''4''' <!-- 27 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''2''' <!-- 28 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''4''' <!-- 29 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''2''' <!-- 30 -->| <!-- 31 -->| <!-- 1 -->| <!-- 2 -->| <!-- 3 -->| <!-- 4 -->| <!-- 5 -->| <!-- T -->| '''16''' |- style="text-align:center;" | style="text-align:left;"|[[File:Wheelchair rugby pictogram (Paralympics).svg|20px|alt=|link=]] Ragby na vozíku <!-- 24 -->| <!-- 25 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 26 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 27 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 28 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 29 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''1''' <!-- 30 -->| <!-- 31 -->| <!-- 1 -->| <!-- 2 -->| <!-- 3 -->| <!-- 4 -->| <!-- 5 -->| <!-- T -->| '''1''' |- style="text-align:center;" | style="text-align:left;"|[[File:Wheelchair tennis pictogram (Paralympics).svg|20px|alt=|link=]] Tenis na vozíku <!-- 24 -->| <!-- 25 -->| <!-- 26 -->| <!-- 27 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 28 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 29 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 30 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 31 -->| style="background-color:#3399ff;" |● <!-- 1 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''1''' <!-- 2 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''1''' <!-- 3 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''2''' <!-- 4 -->| style="background-color:#ffcc00;" |'''2''' <!-- 5 -->| <!-- T -->| '''6''' |- !Disciplíny spolu !! 0 !! 24 !! 30 !! 44 !! 55 !! 62 !! 54 !! 58 !! 44 !! 48 !! 55 !! 50 !! 15 !! 539 |- !Súťaže spolu!! 0 !! 24 !! 54 !! 98 !! 153 !! 215 !! 269 !! 327 !! 371 !! 419 !! 474 !! 524 !! 539 !! |- !august/september !24<br/>Uto !25<br/>Str !26<br/>Štv !27<br/>Pia !28<br/>Sob !29<br/>Ned !30<br/>Pon !31<br/>Uto !1<br/>Str !2<br/>Štv !3<br/>Pia !4<br/>Sob !5<br>Ned !Disciplíny |} == Slovensko na paralympiáde == 14. júla 2021 parastrelec [[Radoslav Malenovský]] zložil sľub do rúk prezidentky [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]] za členov paralympijskej výpravy.<ref name="pravda-tokio-2020"/> === Slovenskí športovci === Slovenskú výpravu tvorilo 27 športovcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tokio 2020 | url = https://paralympic.sk/podujatia/tokio-2020/ | vydavateľ = paralympic.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable sortable" style="text-align:right" |- bgcolor="#dfdfdf" ! Šport ! Športovec<br/>(navádzač) ! Dátum konania ! Umiestnenie |- | Atletika || [[Marián Kuřeja]]<br>[[Ladislav Čuchran]]<br>[[Dušan Laczkó]] || || [[Súbor:Bronze medal icon.svg]]{{#tag:ref|hod kuželkou|group=pozn}}<br>5. miesto{{#tag:ref|hod oštepom|group=pozn}}<br>5. miesto{{#tag:ref|hod diskom|group=pozn}} |- | Boccia || [[Samuel Andrejčík]]<br/>[[Michaela Balcová]]<br/>[[Róbert Mezík]]<br>[[Tomáš Král]]<br>[[Kristína Kudláčová]]<br>[[Rastislav Kurilák]]<br>[[Martin Strehársky]] || || [[Súbor:Gold medal icon.svg]]{{#tag:ref|súťaž jednotlivcov|group=pozn}} [[Súbor:Gold medal icon.svg]]{{#tag:ref|súťaž dvojíc|group=pozn}}<br> [[Súbor:Gold medal icon.svg]]{{#tag:ref|súťaž dvojíc|group=pozn}} <br>štvrťfinále<br>.<br>.<br>.<br>[[Súbor:Gold medal icon.svg]]{{#tag:ref|súťaž dvojíc (náhradník)|group=pozn}} |- | Cyklistika || [[Jozef Metelka]]<br/>[[Patrik Kuril]]<br>[[Ondrej Strečko (cyklista)|Ondrej Strečko]]<br/>[[Anna Oroszová]] || 31. augusta || [[Súbor:Gold medal icon.svg]]{{#tag:ref|dráhová cyklistika: stíhacie preteky na 4 km|group=pozn}} [[Súbor:Silver medal icon.svg]]{{#tag:ref|cyklistika: časovka|group=pozn}} [[Súbor:Bronze medal icon.svg]]{{#tag:ref|1 km s pevným štartom (C4)|group=pozn}}<br> [[Súbor:Gold medal icon.svg]]{{#tag:ref|cyklistika: časovka|group=pozn}} 7. miesto{{#tag:ref|preteky s hromadným štartom|group=pozn}}<br> 8. miesto{{#tag:ref|časovka (C5)|group=pozn}} 12. miesto{{#tag:ref|preteky s hromadným štartom|group=pozn}} <br>4. miesto{{#tag:ref|časovka - handbike|group=pozn}} 8. miesto{{#tag:ref|cestné preteky - handbike|group=pozn}} |- | Lukostreľba || [[Dávid Ivan (lukostrelec)|Dávid Ivan]]<br>[[Marián Marečák]]<br>[[Marcel Pavlík]] || ||osemfinále<br>osemfinále{{#tag:ref|kladkový luk|group=pozn}}<br>4. miesto{{#tag:ref|kladkový luk|group=pozn}} |- | Plávanie || [[Tatiana Blattnerová]] || || 11. miesto{{#tag:ref|100 m voľným spôsobom|group=pozn}} 9. miesto{{#tag:ref|400 m voľným spôsobom|group=pozn}} 9. miesto{{#tag:ref|100 m prsia|group=pozn}} 12. miesto{{#tag:ref|100 m znak|group=pozn}} 13. miesto{{#tag:ref|50 m voľný spôsob|group=pozn}} |- | Stolný tenis || [[Ján Riapoš]]<br/>[[Martin Ludrovský]]<br/>[[Alena Kánová]]<br/>[[Peter Mihálik (stolný tenista)|Peter Mihálik]]<br>[[Boris Trávníček]] || || [[Súbor:Bronze medal icon.svg]]{{#tag:ref|štvorhra|group=pozn}}<br>[[Súbor:Bronze medal icon.svg]]{{#tag:ref|štvorhra|group=pozn}}<br>[[Súbor:Silver medal icon.svg]]{{#tag:ref|dvojhra (TT2)|group=pozn}}<br>[[Súbor:Bronze medal icon.svg]]{{#tag:ref|štvorhra|group=pozn}}<br>[[Súbor:Bronze medal icon.svg]]{{#tag:ref|štvorhra|group=pozn}} |- | Streľba || [[Veronika Vadovičová]]<br/>[[Radoslav Malenovský]]<br>[[Kristína Funková]] || || [[Súbor:Gold medal icon.svg]]{{#tag:ref|ľubovoľná malokalibrovka na 60 rán v ľahu|group=pozn}} 6. miesto{{#tag:ref|ľubovoľná malokalibrovka na 3 × 40 rán|group=pozn}} 4. miesto{{#tag:ref|vzduchová puška: 60 rán v stoji|group=pozn}} 6. miesto{{#tag:ref|vzduchová puška: v ľahu|group=pozn}}<br>7. miesto{{#tag:ref|ľubovoľná malokalibrovka na 3 × 40 rán|group=pozn}} 5. miesto{{#tag:ref|vzduchová puška: 60 rán v stoji|group=pozn}} 29. miesto{{#tag:ref|vzduchová puška: v ľahu|group=pozn}} 35. miesto{{#tag:ref|ľubovoľná malokalibrovka na 60 rán v ľahu|group=pozn}}<br>19. miesto{{#tag:ref|ľubovoľná malokalibrovka na 60 rán v ľahu|group=pozn}} |- | Tenis na vozíku || [[Marek Gergely]] || || 2. kolo |} == Slovenskí medailisti == {| class="wikitable" |- ! Medaila !! Športovec !! Šport |- | [[Súbor:Gold medal icon.svg]] zlatá || [[Veronika Vadovičová]] || [[streľba]]; ľubovoľná malokalibrovka |- | [[Súbor:Gold medal icon.svg]] zlatá || [[Jozef Metelka]] || [[cyklistika]]; stíhacie preteky na 4 km |- | [[Súbor:Gold medal icon.svg]] zlatá || [[Patrik Kuril]] || [[cyklistika]]; časovka |- | [[Súbor:Gold medal icon.svg]] zlatá || [[Samuel Andrejčík]] || [[boccia]]; jednotlivci (BC4) |- | [[Súbor:Gold medal icon.svg]] zlatá || [[Samuel Andrejčík]]<br>[[Michaela Balcová]]<br>[[Martin Strehársky]] (N) || [[boccia]]; družstvá (BC4) |- | [[Súbor:Silver medal icon.svg]] strieborná || [[Alena Kánová]] || [[stolný tenis]]; dvojhra (TT2) |- | [[Súbor:Silver medal icon.svg]] strieborná || [[Jozef Metelka]] || [[cyklistika]]; časovka |- | [[Súbor:Bronze medal icon.svg]] bronzová || [[Jozef Metelka]] || [[cyklistika]]; šprint na 1 000 m (C4) |- | [[Súbor:Bronze medal icon.svg]] bronzová || [[Marián Kuřeja]] || hod kuželkou |- | [[Súbor:Bronze medal icon.svg]] bronzová || [[Boris Trávníček]]<br>[[Peter Mihálik (stolný tenista)|Peter Mihálik]] || [[stolný tenis]]; štvorhra |- | [[Súbor:Bronze medal icon.svg]] bronzová || [[Ján Riapoš]]<br>[[Martin Ludrovský]] || [[stolný tenis]]; štvorhra |} == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="sporty">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tokio 2020 | url = https://paralympic.sk/podujatia/tokio-2020/ | vydavateľ = Slovenský paralympijský výbor | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="pravda-tokio-2020">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Máte naše uznanie. Čaputová vyprevadila športovcov do Tokia | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://sport.pravda.sk/oh-2020/clanok/594526-mate-nase-uznanie-caputova-pochvalila-sportovcov-pred-odchodom-do-tokia/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2021-07-14 | dátum prístupu = 2021-08-10 }}</ref> <ref name="dennikn-na-tohtorocnych-olympijskych">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na tohtoročných olympijských a paralympijských | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2320048/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-03-20 | dátum prístupu = 2021-03-20 }}</ref> <ref name="spv-budu-konat">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Slovensky paralympisky vybor | odkaz na autora = | titul = Paralympijské hry 2020 sa budú konať v Tokiu | url = https://spv.sk/novinky/aktuality/spv/paralympijske-hry-2020-sa-budu-konat-v-tokiu | vydavateľ = Slovenský paralympijský výbor | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="olympic-aktualny-riport-sov-z-predolympijskeho">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Aktuálny riport SOV z predolympijského Tokia: prípravy podľa plánu, obavy z úmorných horúčav a výčinov živlov, diskusia o zavedení letného času | url = https://www.olympic.sk/aktuality-sov/aktualny-riport-sov-z%C2%A0predolympijskeho-tokia--pripravy-podla-planu-obavy-z%C2%A0umornych-horucav-a%C2%A0vycinov-zivlov-diskusia-o%C2%A0zavedeni-letneho-casu | vydavateľ = Slovenský olympijský výbor | dátum vydania = 2018-09-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-21 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181021151342/https://www.olympic.sk/aktuality-sov/aktualny-riport-sov-z%C2%A0predolympijskeho-tokia--pripravy-podla-planu-obavy-z%C2%A0umornych-horucav-a%C2%A0vycinov-zivlov-diskusia-o%C2%A0zavedeni-letneho-casu | dátum archivácie = 2018-10-21 }}</ref> }} == Poznámky == {{Stĺpce|2| <references group=pozn/> }} == Iné projekty == {{Projekt}} {{portál|Šport|Športový}} {{Navigačná lišta Olympijské hry}} [[Kategória:Letné paralympijské hry 2020| ]] [[Kategória:Šport v 2020]] [[Kategória:Letné paralympijské hry|2020]] [[Kategória:Športové podujatia v Tokiu]] o36a7o3kltqtk9291kxe3r1tz5fhtc1 0 627123 8211451 8039566 2026-05-10T00:08:57Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211451 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film| Názov=Love Story| Poster=| Originál=Love Story| Žáner=romantický/dráma/adaptácia| Krajina=[[Spojené štáty|USA]]| Rok=[[1970]]| Dĺžka= | Jazyk=[[angličtina]]| Rozpočet= 2 200 000 $| Zárobok=136 400 000 $| Spoločnosť= [[Paramount Pictures]] (USA)| Réžia=[[Arthur Hiller]]| Scenár=[[Erich Segal]]| Produkcia= Howard G. Minsky| Hudba=[[Francis Lai]]| Kamera=Richard C. Kratina| Obsadenie=[[Ali MacGrawová]]<br />[[Ryan O’Neal]]<br />[[Ray Milland]]<br />[[Tommy Lee Jones]] }} '''''Love Story''''' je americká romantická dráma režiséra [[Arthur Hiller|Arthura Hillera]] z roku [[1970]]. Hlavné úlohy zamilovanej dvojice stvárnili [[Ali MacGrawová]] a [[Ryan O’Neal]]. Film bol nominovaný na sedem [[Academy Awards|Oscarov]], získal však jediný, za najlepšiu hudbu. Film bol tiež ekonomicky úspešný, pri rozpočte 2,2 milióna [[Americký dolár|dolárov]] utržil 136,4 milióna dolárov.<ref>[http://www.the-numbers.com/movie/Love-Story#tab=summary The Numbers: Love Story (1970)]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V roku [[2002]] skončil v rebríčku 100 najlepších romantických filmov, ktorý zostavil [[Americký filmový inštitút]], na 9. mieste.<ref>[http://www.afi.com/100years/passions.aspx AFI 's AFI' s 100 Years ... 100 Passions]</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * {{imdb film|id=0066011|názov=Love Story}} * {{csfd film|id=13693|názov=Love Story}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Love Story|15495969}} [[Kategória:Filmy z 1970]] [[Kategória:Romantické filmy USA]] [[Kategória:Filmové drámy USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Zlatý glóbus]] [[Kategória:Filmy štúdia Paramount Pictures]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] g45lavqwe6wu32stdvlswgmr07rykyc 0 633883 8211331 8203326 2026-05-09T20:18:33Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 5 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211331 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Letný európsky olympijský festival mládeže | rok = 2022 | iný názov = | logo = EYOF logo Námestie slobody.jpg | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = | dátum = [[24. júl]]{{--}}[[30. júl]] 2022 | počet tímov = | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | dejiská = [[Banská Bystrica]], [[Slovensko]] | návštevnosť = | aktualizácia = | rok pred = 2022 | rok po = 2023 }} '''Letný európsky olympijský festival mládeže 2022''' sa konal 24. až 30. júla 2022 v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]].<ref name="banskabystrica-landing"/> Bol to 16. ročník [[Európsky olympijský festival mládeže|Európskeho olympijského festivalu mládeže]].<ref name="olympic-skoncil-sa-eyof-v-banskej-bystrici"/> Zápasy kolektívnych športov sa odohrávali aj vo [[Zvolen|Zvolene]], [[Detva|Detve]], [[Badín|Badíne]] a [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupči]].<ref name="olympic-xvi-letny-eyof-uspech"/> Mottom podujatia bolo: „Pripravení zažiariť“<ref name="olympic-xvi-letny-eyof-uspech"/><ref name="olympic-ohen-mieru-na-slavnostnom-otvoreni-xvi"/> resp. „Ready to shine“.<ref name="olympic-ohen-mieru-na-slavnostnom-otvoreni-xvi"/> Slovensko v roku 1999 hosťovalo zimnú verziu podujatia v [[Poprad|Poprade]].<ref name="olympic-ohen-mieru-na-slavnostnom-otvoreni-xvi"/> == Organizácia == Pôvodne mali byť hostiteľským mestom [[Košice]]. Potom ako sa vzdali organizovania boli favoritmi tiež [[Šamorín]] a [[Žilina]]. 2. mája 2019 bolo podujatie pridelené Banskej Bystrici.<ref name="banskabystrica-aktuality"/><ref name="kosiceonline-eyof"/> Podujatie 6. júna 2019 schválilo banskobystrické mestské zastupiteľstvo.<ref name="bystricoviny-zastupotelstvo"/> Primátor Banskej Bystrice, [[Ján Nosko|Jána Noska]], ako podmienku konania podujatia zmienil rekonštrukciu [[Štadión SNP|národného atletického štadióna]] ako aj výstavbu multifunkčnej športovej haly.<ref name="aktuality-podla-noska"/> V decembri 2020 štát na športové podujatie vyčlenil 17,2 milióna eur. Na opravu [[Zimný štadión Banská Bystrica|zimného štadióna]] v Banskej Bystrici bolo určených 3,35 mil. eur, opravená bude aj športová hala na Štiavničkách a v [[Detva|Detve]] a plaváreň v Banskej Bystrici. Zabezpečná bude aj športová hala v [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupči]].<ref name="dennikn-stat-vyclenil"/> Na podujatí sa očakávalo takmer 4 000 športovcov z 50 krajín.<ref name="dennikn-stat-vyclenil"/> Oznam o presune hier na rok 2022 bol urobený v máji 2020 potom ako boli na rok 2021 presunuté [[Letné olympijské hry 2020|Letné olympíjske hry 2020 v Tokiu]]. Zámerom bolo vyhnúť sa kolízii podujatí.<ref name="eurolympic-news"/> Ubytovanie športovcov malo byť sústredené do Olympijskej dediny na Tajovského ulici a [[Trieda SNP (Banská Bystrica)|Triede SNP]] v priestoroch internátov Univerzity Mateja Bela kde je 2 800 lôžok, po rozšírení kapacity ich malo byť 3 000 až 3 100. Ďalších 700 miest by mohli poskytnúť internáty v správe BBSK.<ref name="bystricoviny-zastupotelstvo"/> === Športoviská === Pre podujatie boli pripravené tieto športoviská<ref name="olympic-sportoviska"/>: * Športový park EYOF ** [[Štadión SNP]] (atletika) ** tréningový štadión (atletika) ** krytá plaváreň (plávanie) ** džudistická hala [[Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica|VŠC Dukla]] (džudo) ** tenisové kurty (tenis) ** bedmintonové kurty (bedminton) ** telocvičňa [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzity Mateja Bela]] (basketbal) * [[Zimný štadión Banská Bystrica|Zimný štadión]] (športová gymnastika) * cesty Banskej Bystrice (cestná cyklistika) * okolité mesto a obce ** [[Badín]] (basketbal mužov) ** [[Detva]] (hádzaná žien) ** [[Slovenská Ľupča]] (volejbal žien) ** [[Zvolen]] športové centrum RaTeS (volejbal a hádzaná mužov) Športový riaditeľ podujatia ku gymnastike na Zimnom štadióne poznamenal: „Bolo to logisticky najzložitejšie. Na ilustráciu – gymnastické vybavenie nám doručili deviatimi kamiónmi. Pritom treba povedať, že tento starý zimný štadión, aj keď bol renovovaný, nebol stavaný na multišportové podujatia. Druhá najzložitejšia bola atletika, pretože to je najkomplexnejší šport. V princípe rovnaké zázemie, aké je na hlavnom štadióne, sme museli vybudovať aj na susednom tréningovom. Príprava týchto športovísk nám dala najviac zabrať.“<ref name="olympic-xvi-letny-eyof-uspech"/> Plánované športoviská boli tiež Zimný štadión vo [[Zvolen]]e hala A, zimné štadióny v [[Brezno|Brezne]] a v [[Žiar nad Hronom|Žiari nad Hronom]] a prípadne nová hala na Strednej športovej škole či nová multifunkčná hala v meste. Plážové kúpalisko mohlo hostiť triatlon.<ref name="bystricoviny-zastupotelstvo"/> Policajné zabezpečenie podujatia zabezpečovala aj [[Vojenská polícia (Slovensko)|Vojenská polícia]]. Jej činnosť bola „zameraná predovšetkým na kontrolu osôb pri vstupe detekčným systémom Proscreen 900 Plus, kontrolu vozidiel, 24 hodinovú hliadkovú činnosť a pyrotechnické prehliadky so služobným psom“.<ref name="mil-policajne-zabezpecenie"/> == Športy a športovci == Podujatie malo byť zamerané na tieto športy: [[atletika|atletiku]], [[basketbal]], [[cestná cyklistika|cestnú cyklistiku]], [[džudo]], [[Hádzaná (7 hráčov)|hádzanú]], [[plávanie]], [[športová gymnastika|športovú gymnastiku]], [[tenis]], [[triatlon]] a [[volejbal]],<ref name="banskabystrica-aktuality"/> triatlon z nich nakoniec vypadol a pridaný bol [[bedminton]].<ref name="olympic-sportoviska"/> Celkovo sa zúčastnilo 2300 športovcov zo 48 krajín.<ref name="eyof2022-zopar-zaujimavych-cisel"/> Podujatie predpokladá približne 3700 športovcov, 460 rozhodcov, 200 zástupcov médií a 240 VIP hostí. Bude tiež nutná asi tisícka dobrovoľníkov.<ref name="aktuality-podla-noska"/> Podujatie zabezpečovalo viac než tisíc dobrovoľníkov.<ref name="olympic-xvi-letny-eyof-uspech"/> Na podujatí chýbali výpravy [[Rusko|Ruska]] a [[Bielorusko|Bieloruska]]. Po [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázii na Ukrajinu]] to bolo z „preventívnych dôvodov – z obáv, že ich účasť by mohla v iných výpravách vzbudiť veľmi negatívne reakcie“.<ref name="olympic-ohen-mieru-na-slavnostnom-otvoreni-xvi"/> === Medaile === Najúspešnejšiou výpravou bola [[Taliansko|talianska]], získala 47 medailí: 21 zlatých, 12 strieborných a 14 bronzových. Slovenská výprava získala 2 zlaté, 1 striebornú a 3 bronzové medaily, dve z tenisu, atletiky a plávania.<ref name="eyof2022-medailova-bilancia-taliani"/> {|class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |+ Tabuľka medailí Letného európskeho olympijského festivalu mládeže 2022<ref name="eyof2022-med"/> |- !Poradie !Krajina !style="background-color:gold;width:4em"|'''Zlato''' !style="background-color:silver;width:4em"|'''Striebro''' !style="background-color:#cc9966;width:4em"|'''Bronz''' !style="width:4em"|'''Spolu''' |- | 1 || align="left" | {{ITA}} [[Taliansko]] | 21 || 12 || 14 || 47 |- | 2 || align="left" | {{GER}} [[Nemecko]] | 9 || 8 || 15 || 32 |- | 3 || align="left" | {{ESP}} [[Španielsko]] | 8 || 7 || 4 || 19 |- | 4 || align="left" | {{GBR}} [[Spojené kráľovstvo]] | 7 || 5 || 6 || 18 |- | 5 || align="left" | {{HUN}} [[Maďarsko]] | 6 || 9 || 9 || 24 |- | 6 || align="left" | {{FRA}} [[Francúzsko]] | 6 || 7 || 4 || 17 |- | 7 || align="left" | {{UKR}} [[Ukrajina]] | 6 || 6 || 6 || 18 |- | 8 || align="left" | {{TUR}} [[Turecko]] | 5 || 9 || 1 || 15 |- | 9 || align="left" | {{ROU}} [[Rumunsko]] | 5 || 8 || 6 || 19 |- | 10 || align="left" | {{POL}} [[Poľsko]] | 5 || 5 || 10 || 20 |- | 21 || align="left" style="background-color:#ccccff" | {{SVK}} [[Slovensko]] | 2 || 1 || 3 || 6 |} == Otvárací a záverečný ceremoniál == === Otvárací ceremoniál === Otvárací ceremoniál sa konal 24. júla 2022 v Parku pod Pamätníkom. Podujatie oficiálne otvoril predseda Národnej rady [[Boris Kollár]]. Zúčastnilo sa ho 48 národných výprav. Vlajku [[Európske olympijské výbory|Európskych olympijských výborov]] priniesli gymnastka [[Marianna Némethová-Krajčírová]], chodec [[Jozef Pribilinec]], vodní slalomári [[Elena Kaliská]], [[Michal Martikán]], biatlonistka [[Martina Halinárová]] a strelec [[Jozef Gönci]]. Oheň mieru zapálili biatlonistka [[Anastasia Kuzminová]] a chodec [[Matej Tóth]]. Druhá časť programu bola venovaná umelcom a celkom sa na pódiu zúčastnilo takmer 4 000 účinkujúcich vrátane športovcov.<ref name="eyof2022-eyof-otvorili"/> Naživo ceremoniál sledovalo 7500 divákov.<ref name="eyof2022-zopar-zaujimavych-cisel"/> Vlajku slovenskej výpravy niesli atlétka Tereza Beňová a tenista Daniel Balaščák. V kultúrnej časti otvorenia účinkovali: Slovenskí symfonici, operný spevák [[Tomáš Juhás]], [[Cigánski diabli]] so [[Slovenské divadlo tanca|Slovenským divadlom tanca]], The Wave by RDS, [[Urpín (folklórny súbor)|Folklórny súbor Urpín]], Lea Müllerová, Karolína Tkáčová, Lima Prágerová a Les Sirènes.<ref name="olympic-ohen-mieru-na-slavnostnom-otvoreni-xvi"/> === Zatvárací ceremoniál === Kvôli počasiu sa program presunul z plánovaného Parku pod Pamätníkom do Športovej haly na Štiavničkách kde prebehol v obmedzenom režime. Vlajku od organizátorov prevzali organizátori ďalšieho ročníku zo [[Slovinsko|slovinského]] mesta [[Maribor]]. Slovenskou vlajkonosičkou bola tenistka Renáta Jamrichová.<ref name="olympic-skoncil-sa-eyof-v-banskej-bystrici"/> == Návštevnosť == Podľa výkonného riaditeľa organizačného výboru podujatia všetky športoviská navštívilo „zhruba 150-tisíc ľudí“, ďalších 60 tisíc malo navštíviť Fan zónu.<ref name="olympic-xvi-letny-eyof-uspech"/> Návštevnosť súťaže v športovej gymnastike, kde „bolo napríklad v stredu [27. júla] 1744 divákov (mimo akreditovaných), čo je pre tento šport na Slovensku (na rozdiel od zahraničia...) nevídané číslo“.<ref name="olympic-xvi-letny-eyof-uspech"/> == Galéria == <gallery> Súbor:Banská Bystrica - Pamätník SNP (2019) -d.jpg|Park pod Pamätníkom Súbor:Zimný štadión Banská Bystrica 2022a.jpg|Zimný štadión, dejisko gymnastických súťaží </gallery> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="eurolympic-news">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = New dates set for EYOF Banská Bystrica in 2022 | url = https://www.eurolympic.org/new-dates-set-for-eyof-banska-bystrica-in-2022/ | vydavateľ = eurolympic.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="dennikn-stat-vyclenil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štát vyčlenil na Európsky olympijský festival | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2182208/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-10 | dátum prístupu = 2020-12-14 }}</ref> <ref name="banskabystrica-aktuality">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Aktuality | url = https://www.banskabystrica.sk/aktuality/2019/dejiskom-letneho-eyof-2021-bude-banska-bystrica/ | vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | dátum vydania = 2019-05-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="kosiceonline-eyof">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = EYOF bude nakoniec organizovať Banská Bystrica | url = https://www.kosiceonline.sk/eyof-bude-nakoniec-organizovat-banska-bystrica | vydavateľ = kosiceonline.sk | dátum vydania = 2019-05-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-09 | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> <ref name="aktuality-podla-noska">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Podľa Noska je obnova štadióna podmienkou konania EYOF-u v Banskej Bystrici | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/395869/podla-noska-je-obnova-stadiona-podmienkou-konania-eyof-u-v-banskej-bystrici/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-06 | dátum prístupu = 2019-06-09 }}</ref> <ref name="bystricoviny-zastupotelstvo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mestské zastupiteľstvo v Banskej Bystrici jednomyseľne schválilo usporiadanie EYOF 2021 | url = https://www.bystricoviny.sk/spravy/mestske-zastupitelstvo-v-banskej-bystrici-o-usporiadani-eyof-2021/ | vydavateľ = bystricoviny.sk | dátum vydania = 2019-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="banskabystrica-landing">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Európsky olympijský festival mládeže 2022 | url = https://www.banskabystrica.sk/eyof2022/ | vydavateľ = banskabystrica.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="olympic-skoncil-sa-eyof-v-banskej-bystrici">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pašuth | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Skončil sa EYOF v Banskej Bystrici, najväčší aplauz pre dobrovoľníkov | url = https://www.olympic.sk/clanok/skoncil-sa-eyof-v-banskej-bystrici | vydavateľ = SOŠV | dátum vydania = 2022-07-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220818224257/https://www.olympic.sk/clanok/skoncil-sa-eyof-v-banskej-bystrici | dátum archivácie = 2022-08-18 }}</ref> <ref name="eyof2022-eyof-otvorili">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = EYOF otvoril predseda NR SR, oheň mieru zapálili Kuzminová s Tóthom | url = https://eyof2022.com/news/eyof-otvoril-predseda-nr-sr-ohen-mieru-zapalili-kuzminova-s-tothom/ | vydavateľ = eyof2022.com | dátum vydania = 2022-07-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220805153015/https://eyof2022.com/news/eyof-otvoril-predseda-nr-sr-ohen-mieru-zapalili-kuzminova-s-tothom/ | dátum archivácie = 2022-08-05 }}</ref> <ref name="eyof2022-medailova-bilancia-taliani">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Medailová bilancia: Taliani si podmanili EYOF, Slováci najlepší v tenise | url = https://eyof2022.com/news/medailova-bilancia-taliani-si-podmanili-eyof-slovaci-najlepsi-v-tenise/ | vydavateľ = eyof2022.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221127043404/https://eyof2022.com/news/medailova-bilancia-taliani-si-podmanili-eyof-slovaci-najlepsi-v-tenise/ | dátum archivácie = 2022-11-27 }}</ref> <ref name="eyof2022-zopar-zaujimavych-cisel">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zopár zaujímavých čísel z EYOF 2022 | url = https://eyof2022.com/news/zopar-zaujimavych-cisel-z-eyof-2022/ | vydavateľ = eyof2022.com | dátum vydania = 2022-07-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221127063621/https://eyof2022.com/news/zopar-zaujimavych-cisel-z-eyof-2022/ | dátum archivácie = 2022-11-27 }}</ref> <ref name="olympic-xvi-letny-eyof-uspech">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Souček | meno = Ľubomír | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = XVI. letný EYOF v Banskej Bystrici priniesol všestranný slovenský úspech | url = https://www.olympic.sk/clanok/xvi-letny-eyof-v-banskej-bystrici-priniesol-vsestranny-slovensky-uspech | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = 2022-07-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-08 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220818234617/https://www.olympic.sk/clanok/xvi-letny-eyof-v-banskej-bystrici-priniesol-vsestranny-slovensky-uspech | dátum archivácie = 2022-08-18 }}</ref> <ref name="eyof2022-med">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = EYOF 2022 Results, Scoring & Schedule System | url = https://results.eyof2022.com/medals | vydavateľ = results.eyof2022.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-08 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220801100450/https://results.eyof2022.com/medals/ | dátum archivácie = 2022-08-01 }}</ref> <ref name="olympic-sportoviska">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Pred letným EYOF v Banskej Bystrici: Koncept podujatia a rozloženie športovísk | url = https://www.olympic.sk/clanok/pred-letnym-eyof-v-banskej-bystrici-koncept-podujatia-rozlozenie-sportovisk | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = 2022-07-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-08 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="olympic-ohen-mieru-na-slavnostnom-otvoreni-xvi">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Souček | meno = Ľubomír | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Oheň mieru na slávnostnom otvorení XVI. letného EYOF v Banskej Bystrici zapálili olympijskí víťazi Anastasia Kuzminová a Matej Tóth | url = https://www.olympic.sk/clanok/ohen-mieru-na-slavnostnom-otvoreni-xvi-letneho-eyof-v-banskej-bystrici-zapalili-olympijski | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = 2022-07-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-08 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220818222555/https://www.olympic.sk/clanok/ohen-mieru-na-slavnostnom-otvoreni-xvi-letneho-eyof-v-banskej-bystrici-zapalili-olympijski | dátum archivácie = 2022-08-18 }}</ref> <ref name="mil-policajne-zabezpecenie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Policajné zabezpečenie Európskeho olympijského festivalu mládeže EYOF 2022 | url = https://www.mil.sk/100464/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2022-08-10 | dátum prístupu = 2022-08-25 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220825115737/https://www.mil.sk/100464/?pg=1 | dátum archivácie = 2022-08-25 }}</ref> }} [[Kategória:Európsky olympijský festival mládeže]] [[Kategória:2022 na Slovensku]] [[Kategória:Športové podujatia v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Badín]] [[Kategória:Šport v Detve]] [[Kategória:Slovenská Ľupča]] [[Kategória:Šport vo Zvolene]] hik7d1bfk5nfvt8l4bixtopnbuidysh 0 635897 8211528 8206335 2026-05-10T08:42:19Z ~2026-28211-83 294387 Single + info 2025 a 2026 8211528 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Tereza Mašková | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = česká speváčka | Rodné meno =Tereza Anna Mašková | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1996|4|11}} | Miesto narodenia = [[Třinec]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner =pop, funk | Roky pôsobenia = 2018{{--}} | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka =https://www.terezamaskova.cz/ |Celé meno=Tereza Anna Žilák Mašková|Súrodenci=Veronika Mašková|Manžel=Oliver Žilák (od 10.5.2025)}} '''Tereza Anna Žilák Mašková''' (* [[11. apríl]] [[1996]], [[Třinec]]) je [[Česko|česká]] [[Spevák|speváčka]], víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2018)|piatej série]] speváckej súťaže [[Česko Slovenská SuperStar]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Novou českou a slovenskou SuperStar je růžovovlasá Tereza Mašková|url=https://www.idnes.cz/revue/spolecnost/superstar-2018-vitezka-finale-tereza-maskova-eliska-ruskova-karmen-pal-balaz.A180610_214600_lidicky_zar|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2018-06-10|dátum prístupu=2019-07-27}}</ref> Krátko po víťazstve v SuperStar dostala ponuku účinkovať v českej verzii relácie [[Tvoja tvár znie povedome]], kde stvárnila spevákov ako [[Rihanna|Rihannu]], [[Karel Gott|Karla Gotta]], [[Pink]] alebo repera [[50 Cent|50 Centa]]. Celkovo skončila na 4. mieste. Dňa [[16. november|16. novembra]] [[2018]] jej vyšiel album ''Tereza Mašková (Vítěz Superstar 2018)'' a o deň neskôr, [[17. november|17. novembra]] [[2018]], vydala svoju debutovú pieseň ''New Me''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=První singl :: Tereza Mašková {{!}} Home|url=https://www.terezamaskova.com/prvni-singl/|vydavateľ=www.terezamaskova.com|dátum prístupu=2019-07-27|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20190402135456/https://www.terezamaskova.com/prvni-singl/|dátum archivácie=2019-04-02}}</ref> Dňa 16. júna 2019 jej vyšiel druhý singel Žár. Dňa 13. októbra 2019 vyšiel jej tretí singel „O nás dvou“, ktorý zložila kapela [[No Name]] spoločne s herečkou [[Jana Kolesárová|Janou Kolesárovou]]. V júni 2020 vydala štvrtý debutový singel „Tažní ptáci“. Dňa 12. júna 2020 vydala svoje prvé debutové album Zmatená. Dňa 4. septembra 2020 vyšla titulná pieseň „Tam za řekou“ k rozprávke Princezna zakletá v čase, ktorú Tereza naspievala spoločne s Markem Lamborou a [[Natalia Germani|Natáliou Germáni]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tereza Mašková ft. Marek Lambora, Natália Germáni & cast - Tam za řekou (Princezna zakletá v čase) | url = https://www.youtube.com/watch?v=rNVy5XY8nIU&ab_channel=WarnerMusicGold | dátum vydania = 2020-09-04 | dátum prístupu = 2025-02-23 | priezvisko = Warner Music Gold}}</ref> Na konci októbra 2020 vydala piaty singel „Nahá“ z albumu Zmatená. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tereza Mašková - NAHÁ (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=AzkfCMn1FOY&ab_channel=TerezaMa%C5%A1kov%C3%A1Official | dátum vydania = 2020-10-25 | dátum prístupu = 2025-02-23 | priezvisko = Tereza Mašková Official}}</ref> Dňa 15. mája 2022 vydala singel „Dívej se na mě“, z vtedy pripravovaného druhého štúdiového albumu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tereza Mašková prichádza s novým singlom Dívej se na mě | url = https://www.teraz.sk/magazin/tereza-maskova-vydava-novy-singel-d/633688-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2025-02-23 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> Od septembra 2022 je spoločne s Václavom Noidom Bártou novou členkou Orchestru Karla Vlacha.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Legendární Orchestr Karla Vlacha omlazuje: Přichází Noid Bárta a Mašková | url = https://cnn.iprima.cz/simonova-a-zima-predali-zezlo-mlade-generaci-kdo-se-stal-soucasti-legendarniho-orchestru-186506 | vydavateľ = CNN Prima NEWS | dátum prístupu = 2025-02-23 | jazyk = cs | meno = F. T. V. | priezvisko = Prima}}</ref> Dňa 21. októbra 2022 vyšlo jej druhé sólové album Svět je málo růžový.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tereza Mašková vydává druhou studiovku "Svět je málo růžový" | url = https://musicserver.cz/clanek/69413/tereza-maskova-vydava-druhou-studiovku-svet-je-malo-ruzovy/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2025-02-23 | priezvisko = prolidi.cz}}</ref> Dňa 23. októbra 2022 vyšla titulná pieseň k albumu „Náš Příběh“, ktorú naspievala spoločne s Markom Lamborou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Tereza Mašková se dala dohromady s Markem Lamborou a je z toho "Náš příběh" | url = https://musicserver.cz/clanek/69489/tereza-maskova-nas-pribeh-ft-marek-lambora/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2025-02-23 | priezvisko = prolidi.cz}}</ref> Dňa 22. novembra 2022 vyšla titulná pieseň „Cesta z bodláčí“ k rozprávke Princezna zakletá v čase 2, ktorú naspievala s Markom Lamborou, [[Ján Jackuliak|Jánom Jackuliakom]] a Simonou Zmrzlou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tereza Mašková - Cesta z bodláčí (Princezna zakletá v čase 2) | url = https://www.youtube.com/watch?v=azYZA-W9Uxw | dátum vydania = 2022-11-22 | dátum prístupu = 2025-02-23 | priezvisko = Tereza Mašková Official}}</ref> Od marca 2023 stvárňuje v alternácii s [[Eva Burešová|Evou Burešovou]] hlavnú rolu Rachel Marron v muzikáli The Bodyguard v Hudobnom divadle Karlín v Prahe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hudební divadlo Karlín uvede v březnu příštího roku muzikál The Bodyguard {{!}} ČeskéNoviny.cz | url = https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/hudebni-divadlo-karlin-uvede-v-breznu-pristiho-roku-muzikal-the-bodyguard/2279634 | vydavateľ = www.ceskenoviny.cz | dátum prístupu = 2025-02-23 | jazyk = cs }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Dňa 24. apríla 2023 bolo oznámené, že je jednou z účastníčok dvanástej rady súťaže StarDance …když hvězdy tančí (česká verzia [[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let’s Dance]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENA-IN - Nikdy jsem nechodila do tanečních, přiznává zpěvačka a účastnice letošního StarDance Tereza Mašková. Nejvíce se těší na cha-chu | url = https://zena-in.cz/clanek/nikdy-jsem-nechodila-do-tanecnich-priznava-zpevacka-a-ucastnice-letosniho-stardance-tereza-maskova-nejvice-se-tesi-na-cha-chu | vydavateľ = ŽENA-IN | dátum prístupu = 2025-02-23 | jazyk = cs-CZ}}</ref> Dňa 22. júna 2023 bolo oznámené, že si zatancuje s Danielom Kecskemétim. Zo súťaže boli vyradení v 5. kole. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = StarDance opustili Tereza Mašková a Daniel Kecskeméti - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/kultura-pate-kolo-stardance-bude-letem-svetem-40450349 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2023-11-11 | dátum prístupu = 2025-02-23 | jazyk = cs}}</ref> Dňa 17. septembra 2023 vydala druhý singel „Budu při tobě stát“ z albumu Svět je málo růžový.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Budu při Tobě stát, zpívá Tereza Mašková. K písni vydala dojemný klip | url = https://www.evropa2.cz/clanky/muzika/budu-pri-tobe-stat-zpiva-tereza-maskova-k-pisni-vydala-dojemny-klip | vydavateľ = EVROPA 2 | dátum prístupu = 2025-02-23 | jazyk = cs | priezvisko = Evropa2 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240212014614/https://www.evropa2.cz/clanky/muzika/budu-pri-tobe-stat-zpiva-tereza-maskova-k-pisni-vydala-dojemny-klip | dátum archivácie = 2024-02-12 }}</ref> Dňa 19. novembra 2023 odohrala svoj prvý veľký koncert v Pražskej Lucerne, medzi hosťami sa objavili Marek Lambora, [[Igor Timko]] a Zoltán Sallai zo skupiny [[No Name]]. Dňa 11. decembra 2023 k päťdesiatemu výročiu rozprávky [[Tri oriešky pre Popolušku|''Tri oriešky pre Popolušku'']] naspievala v odlišnom aranžmá song „Tři oříšky“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Tereza Mašková vkusně připomíná vánoční megahit Ivety Bartošové "Tři oříšky" | url = https://musicserver.cz/clanek/72553/tereza-maskova-tri-orisky/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2025-02-23 | priezvisko = prolidi.cz}}</ref> V marci 2024 vyšiel jej nový singel „Jíst, spát, meditovat, milovat“. Vo videoklipe si zahrala aj jej sestra Veronika.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Tereza Mašková zve novým klipem "Jíst, spát, meditovat, milovat" na své první turné | url = https://musicserver.cz/clanek/73084/tereza-maskova-jist-spat-meditovat-milovat/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2025-02-23 | priezvisko = prolidi.cz}}</ref> Dňa 4. a 5. októbra 2024 odohrala koncerty v Pražskej Lucerne, medzi hosťami sa objavili napríklad [[Marek Ztracený]], [[Ondřej Brzobohatý]] alebo Darija Pavlovičová.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NAžIVO: Díky vokální bohyni Tereze Maškové byl v Lucerně svět na chvíli růžovější | url = https://musicserver.cz/clanek/74680/tereza-maskova-ruzova-lucerna-velky-sal-lucerny-praha-4-10-2024/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2025-02-23 | priezvisko = prolidi.cz}}</ref> Dňa 1. decembra 2024 vyšla jej prvá vianočná pesnička „Tebe toužím si přát“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tereza Mašková - Tebe toužím si přát (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=1skR3YBdt-s&ab_channel=TerezaMa%C5%A1kov%C3%A1Official | dátum vydania = 2024-12-01 | dátum prístupu = 2025-02-23 | priezvisko = Tereza Mašková Official}}</ref> K rozprávke Čarovné jablko (2024) naspievala titulnú pieseň „Láska hlídá nás“. Slovenskú verziu piesne „Láska stráži nás“ naspievala spoločne s [[Ondřej Brzobohatý|Ondřejom Brzobohatým]]. V máji 2025 vydala album Růžová Lucerna Live s výberom najlepších skladieb z koncertov v pražskej Lucerne. 7. novembra 2025 vydala svoje tretie sólové album s názvom (Ne)budu sedět v koutě.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RECENZE: Citlivý zpěv i hluboké texty. Tereza Mašková na albu "(Ne)budu sedět v koutě" svým hlasem léčí | url = https://musicserver.cz/clanek/77514/tereza-maskova-ne-budu-sedet-v-koute/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2026-05-10 | priezvisko = prolidi.cz}}</ref> Na albume sa autorsky najviac podieľali Jan Vávra, Rony Janeček a Václav Hoidekr. Z uvedeného albumu potom vyšiel pilotný singel „Hořkosladký valčík“. 24. januára 2026 odohrala svoj doteraz najväčší koncert v kariére v pražskom [[O2 Universum|O2 universum]]. Medzi hosťami sa objavil herec Marek Lambora alebo kapela [[No Name|No Name.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NAžIVO: Koncert s velkou show a ještě větší duší. Tereza Mašková nadchla O2 universum | url = https://musicserver.cz/clanek/78086/tereza-maskova-ruzove-o2-universum-praha-24-1-2026/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2026-05-10 | priezvisko = prolidi.cz}}</ref> 1. marca 2026 vydala druhý videoklip k singlu „Ať se loučíš sám“ z albumu (Ne)budu sedět v koutě. Vo videoklipe si okrem iného zahrali aj herci Marek Lambora a Darija Pavlovičová.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tereza Mašková opět spojila síly s Markem Lamborou. S Darijou Pavlovičovou se v jejím klipu ujali hlavních rolí | url = https://www.evropa2.cz/clanky/muzika/tereza-maskova-opet-spojila-sily-s-markem-lamborou-s-darijou-pavlovicovou-se-v-jejim-klipu-ujali-hlavnich-roli | vydavateľ = EVROPA 2 | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = cs | priezvisko = Evropa2}}</ref> 26. apríla 2026 vyšiel singel „Nepočítaj roky, počítaj priateľov“, ktorý naspievala spoločne so skupinou [[No Name|No Name.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: "Nepočítej léta, počítej přátele". No Name a Tereza Mašková připomínají, že to nejcennější nelze měřit čísly | url = https://musicserver.cz/clanek/78788/no-name-tereza-maskova-nepocitej-leta-pocitej-pratele/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2026-05-10 | priezvisko = prolidi.cz}}</ref> == Diskografia == === Albumy === {| class="wikitable" |+ !Rok !Album |- |2018 |Tereza Mašková (Vítěz Superstar 2018) |- |2020 |Zmatená |- |2022 |Svět je málo růžový |- |2025 |Růžová Lucerna Live |- |2025 |(Ne)budu sedět v koutě |} === Single === {| class="wikitable" |+ !Rok !Názov piesne !Album |- |2018 |New Me | rowspan="5" |Zmatená |- | rowspan="3" |2019 |Žár |- |O Nás Dvou |- |Láskou se splést |- | rowspan="3" |2020 |Tažní ptáci |- |Tam za řekou ft. Marek Lambora, Natália Germáni | |- |Nahá |Zmatená |- | rowspan="3" |2022 |Dívej se na mě | rowspan="2" |Svět je málo růžový |- |Náš Příběh ft. Marek Lambora |- |Cesta z bodláčí | |- | rowspan="2" |2023 |Budu při tobě stát |Svět je málo růžový |- |Tři oříšky | |- | rowspan="5" |2024 |Jíst, spát, meditovat, milovat | |- |Pocit feat. Vojtěch Drahokoupil | |- |Tebe toužím si přát | |- |Láska stráži nás ft. Ondřej G. Brzobohatý | |- |Láska hlídá nás | |- |2025 |Hořkosladký valčík | rowspan="2" |(Ne)budu sedět v koutě |- | rowspan="2" |2026 |Ať se loučíš sám |- |Nepočítej léta, počítej přátele (ft. No Name) | |} == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Česko Slovenská SuperStar (2018)]] * [[Karmen Pál-Baláž]] == Externé odkazy == * [https://www.youtube.com/channel/UC8htQT3V-GdUTPFAKD4Avyw Diela Terezy Maškovej na Youtube] == Zdroj == * {{Preklad|cs|Tereza Mašková|17509441}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mašková, Tereza}} [[Kategória:České speváčky]] [[Kategória:Osobnosti z Třinca]] kqgk8lyi06d5od3xsx8t0ufhsrcnuax 8211563 8211528 2026-05-10T10:38:53Z ~2026-28232-46 294397 8211563 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Tereza Mašková | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = česká speváčka | Rodné meno = Tereza Anna Mašková | Celé meno = Tereza Anna Žilák Mašková | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1996|4|11}} | Miesto narodenia = [[Třinec]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = pop, funk | Roky pôsobenia = od 2018 | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Súrodenci = Veronika Mašková | Manžel = Oliver Žilák (od 10. mája 2025) | Webstránka = {{url|https://www.terezamaskova.cz}} }} '''Tereza Anna Žilák Mašková''' (* [[11. apríl]] [[1996]], [[Třinec]]) je [[Česko|česká]] [[Spevák|speváčka]], víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2018)|piatej série]] speváckej súťaže [[Česko Slovenská SuperStar]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Novou českou a slovenskou SuperStar je růžovovlasá Tereza Mašková|url=https://www.idnes.cz/revue/spolecnost/superstar-2018-vitezka-finale-tereza-maskova-eliska-ruskova-karmen-pal-balaz.A180610_214600_lidicky_zar|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2018-06-10|dátum prístupu=2019-07-27}}</ref> Krátko po víťazstve v SuperStar dostala ponuku účinkovať v českej verzii relácie [[Tvoja tvár znie povedome]], kde stvárnila spevákov ako [[Rihanna|Rihannu]], [[Karel Gott|Karla Gotta]], [[Pink]] alebo repera [[50 Cent|50 Centa]]. Celkovo skončila na 4. mieste. Dňa [[16. november|16. novembra]] [[2018]] jej vyšiel album ''Tereza Mašková (Vítěz Superstar 2018)'' a o deň neskôr, [[17. november|17. novembra]] [[2018]], vydala svoju debutovú pieseň ''New Me''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=První singl :: Tereza Mašková {{!}} Home|url=https://www.terezamaskova.com/prvni-singl/|vydavateľ=www.terezamaskova.com|dátum prístupu=2019-07-27|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20190402135456/https://www.terezamaskova.com/prvni-singl/|dátum archivácie=2019-04-02}}</ref> Dňa 16. júna 2019 jej vyšiel druhý singel Žár. Dňa 13. októbra 2019 vyšiel jej tretí singel „O nás dvou“, ktorý zložila kapela [[No Name]] spoločne s herečkou [[Jana Kolesárová|Janou Kolesárovou]]. V júni 2020 vydala štvrtý debutový singel „Tažní ptáci“. Dňa 12. júna 2020 vydala svoje prvé debutové album Zmatená. Dňa 4. septembra 2020 vyšla titulná pieseň „Tam za řekou“ k rozprávke Princezna zakletá v čase, ktorú Tereza naspievala spoločne s Markem Lamborou a [[Natalia Germani|Natáliou Germáni]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tereza Mašková ft. Marek Lambora, Natália Germáni & cast - Tam za řekou (Princezna zakletá v čase) | url = https://www.youtube.com/watch?v=rNVy5XY8nIU&ab_channel=WarnerMusicGold | dátum vydania = 2020-09-04 | dátum prístupu = 2025-02-23 | priezvisko = }}</ref> Na konci októbra 2020 vydala piaty singel „Nahá“ z albumu Zmatená. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tereza Mašková - NAHÁ (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=AzkfCMn1FOY&ab_channel=TerezaMa%C5%A1kov%C3%A1Official | dátum vydania = 2020-10-25 | dátum prístupu = 2025-02-23 | priezvisko = }}</ref> Dňa 15. mája 2022 vydala singel „Dívej se na mě“, z vtedy pripravovaného druhého štúdiového albumu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tereza Mašková prichádza s novým singlom Dívej se na mě | url = https://www.teraz.sk/magazin/tereza-maskova-vydava-novy-singel-d/633688-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2025-02-23 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> Od septembra 2022 je spoločne s Václavom Noidom Bártou novou členkou Orchestru Karla Vlacha.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Legendární Orchestr Karla Vlacha omlazuje: Přichází Noid Bárta a Mašková | url = https://cnn.iprima.cz/simonova-a-zima-predali-zezlo-mlade-generaci-kdo-se-stal-soucasti-legendarniho-orchestru-186506 | vydavateľ = CNN Prima NEWS | dátum prístupu = 2025-02-23 | jazyk = cs | meno = | priezvisko = }}</ref> Dňa 21. októbra 2022 vyšlo jej druhé sólové album Svět je málo růžový.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tereza Mašková vydává druhou studiovku "Svět je málo růžový" | url = https://musicserver.cz/clanek/69413/tereza-maskova-vydava-druhou-studiovku-svet-je-malo-ruzovy/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2025-02-23 | priezvisko = }}</ref> Dňa 23. októbra 2022 vyšla titulná pieseň k albumu „Náš Příběh“, ktorú naspievala spoločne s Markom Lamborou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Tereza Mašková se dala dohromady s Markem Lamborou a je z toho "Náš příběh" | url = https://musicserver.cz/clanek/69489/tereza-maskova-nas-pribeh-ft-marek-lambora/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2025-02-23 | priezvisko = }}</ref> Dňa 22. novembra 2022 vyšla titulná pieseň „Cesta z bodláčí“ k rozprávke Princezna zakletá v čase 2, ktorú naspievala s Markom Lamborou, [[Ján Jackuliak|Jánom Jackuliakom]] a Simonou Zmrzlou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tereza Mašková - Cesta z bodláčí (Princezna zakletá v čase 2) | url = https://www.youtube.com/watch?v=azYZA-W9Uxw | dátum vydania = 2022-11-22 | dátum prístupu = 2025-02-23 | priezvisko = }}</ref> Od marca 2023 stvárňuje v alternácii s [[Eva Burešová|Evou Burešovou]] hlavnú rolu Rachel Marron v muzikáli The Bodyguard v Hudobnom divadle Karlín v Prahe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hudební divadlo Karlín uvede v březnu příštího roku muzikál The Bodyguard {{!}} ČeskéNoviny.cz | url = https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/hudebni-divadlo-karlin-uvede-v-breznu-pristiho-roku-muzikal-the-bodyguard/2279634 | vydavateľ = www.ceskenoviny.cz | dátum prístupu = 2025-02-23 | jazyk = cs }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Dňa 24. apríla 2023 bolo oznámené, že je jednou z účastníčok dvanástej rady súťaže StarDance …když hvězdy tančí (česká verzia [[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let’s Dance]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENA-IN - Nikdy jsem nechodila do tanečních, přiznává zpěvačka a účastnice letošního StarDance Tereza Mašková. Nejvíce se těší na cha-chu | url = https://zena-in.cz/clanek/nikdy-jsem-nechodila-do-tanecnich-priznava-zpevacka-a-ucastnice-letosniho-stardance-tereza-maskova-nejvice-se-tesi-na-cha-chu | vydavateľ = ŽENA-IN | dátum prístupu = 2025-02-23 | jazyk = cs-CZ}}</ref> Dňa 22. júna 2023 bolo oznámené, že si zatancuje s Danielom Kecskemétim. Zo súťaže boli vyradení v 5. kole. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = StarDance opustili Tereza Mašková a Daniel Kecskeméti - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/kultura-pate-kolo-stardance-bude-letem-svetem-40450349 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2023-11-11 | dátum prístupu = 2025-02-23 | jazyk = cs}}</ref> Dňa 17. septembra 2023 vydala druhý singel „Budu při tobě stát“ z albumu Svět je málo růžový.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Budu při Tobě stát, zpívá Tereza Mašková. K písni vydala dojemný klip | url = https://www.evropa2.cz/clanky/muzika/budu-pri-tobe-stat-zpiva-tereza-maskova-k-pisni-vydala-dojemny-klip | vydavateľ = EVROPA 2 | dátum prístupu = 2025-02-23 | jazyk = cs | priezvisko = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240212014614/https://www.evropa2.cz/clanky/muzika/budu-pri-tobe-stat-zpiva-tereza-maskova-k-pisni-vydala-dojemny-klip | dátum archivácie = 2024-02-12 }}</ref> Dňa 19. novembra 2023 odohrala svoj prvý veľký koncert v Pražskej Lucerne, medzi hosťami sa objavili Marek Lambora, [[Igor Timko]] a Zoltán Sallai zo skupiny [[No Name]]. Dňa 11. decembra 2023 k päťdesiatemu výročiu rozprávky [[Tri oriešky pre Popolušku|''Tri oriešky pre Popolušku'']] naspievala v odlišnom aranžmá song „Tři oříšky“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Tereza Mašková vkusně připomíná vánoční megahit Ivety Bartošové "Tři oříšky" | url = https://musicserver.cz/clanek/72553/tereza-maskova-tri-orisky/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2025-02-23 | priezvisko = }}</ref> V marci 2024 vyšiel jej nový singel „Jíst, spát, meditovat, milovat“. Vo videoklipe si zahrala aj jej sestra Veronika.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Tereza Mašková zve novým klipem "Jíst, spát, meditovat, milovat" na své první turné | url = https://musicserver.cz/clanek/73084/tereza-maskova-jist-spat-meditovat-milovat/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2025-02-23 | priezvisko = }}</ref> Dňa 4. a 5. októbra 2024 odohrala koncerty v Pražskej Lucerne, medzi hosťami sa objavili napríklad [[Marek Ztracený]], [[Ondřej Brzobohatý]] alebo Darija Pavlovičová.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NAžIVO: Díky vokální bohyni Tereze Maškové byl v Lucerně svět na chvíli růžovější | url = https://musicserver.cz/clanek/74680/tereza-maskova-ruzova-lucerna-velky-sal-lucerny-praha-4-10-2024/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2025-02-23 | priezvisko = }}</ref> Dňa 1. decembra 2024 vyšla jej prvá vianočná pesnička „Tebe toužím si přát“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tereza Mašková - Tebe toužím si přát (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=1skR3YBdt-s&ab_channel=TerezaMa%C5%A1kov%C3%A1Official | dátum vydania = 2024-12-01 | dátum prístupu = 2025-02-23 | priezvisko = }}</ref> K rozprávke Čarovné jablko (2024) naspievala titulnú pieseň „Láska hlídá nás“. Slovenskú verziu piesne „Láska stráži nás“ naspievala spoločne s [[Ondřej Brzobohatý|Ondřejom Brzobohatým]]. V máji 2025 vydala album Růžová Lucerna Live s výberom najlepších skladieb z koncertov v pražskej Lucerne. 7. novembra 2025 vydala svoje tretie sólové album s názvom (Ne)budu sedět v koutě.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RECENZE: Citlivý zpěv i hluboké texty. Tereza Mašková na albu "(Ne)budu sedět v koutě" svým hlasem léčí | url = https://musicserver.cz/clanek/77514/tereza-maskova-ne-budu-sedet-v-koute/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2026-05-10 | priezvisko = }}</ref> Na albume sa autorsky najviac podieľali Jan Vávra, Rony Janeček a Václav Hoidekr. Z uvedeného albumu potom vyšiel pilotný singel „Hořkosladký valčík“. 24. januára 2026 odohrala svoj doteraz najväčší koncert v kariére v pražskom [[O2 Universum|O2 universum]]. Medzi hosťami sa objavil herec Marek Lambora alebo kapela [[No Name]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NAžIVO: Koncert s velkou show a ještě větší duší. Tereza Mašková nadchla O2 universum | url = https://musicserver.cz/clanek/78086/tereza-maskova-ruzove-o2-universum-praha-24-1-2026/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2026-05-10 | priezvisko = }}</ref> 1. marca 2026 vydala druhý videoklip k singlu „Ať se loučíš sám“ z albumu ''(Ne)budu sedět v koutě''. Vo videoklipe si okrem iného zahrali aj herci Marek Lambora a Darija Pavlovičová.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tereza Mašková opět spojila síly s Markem Lamborou. S Darijou Pavlovičovou se v jejím klipu ujali hlavních rolí | url = https://www.evropa2.cz/clanky/muzika/tereza-maskova-opet-spojila-sily-s-markem-lamborou-s-darijou-pavlovicovou-se-v-jejim-klipu-ujali-hlavnich-roli | vydavateľ = EVROPA 2 | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = cs | priezvisko = }}</ref> 26. apríla 2026 vyšiel singel „Nepočítej léta, počítej přátele“, ktorý naspievala spoločne so skupinou [[No Name]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: "Nepočítej léta, počítej přátele". No Name a Tereza Mašková připomínají, že to nejcennější nelze měřit čísly | url = https://musicserver.cz/clanek/78788/no-name-tereza-maskova-nepocitej-leta-pocitej-pratele/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2026-05-10 | priezvisko = }}</ref> == Diskografia == === Albumy === {| class="wikitable" |+ !Rok !Album |- |2018 |Tereza Mašková (Vítěz Superstar 2018) |- |2020 |Zmatená |- |2022 |Svět je málo růžový |- |2025 |Růžová Lucerna Live |- |2025 |(Ne)budu sedět v koutě |} === Single === {| class="wikitable" |+ !Rok !Názov piesne !Album |- |2018 |New Me | rowspan="5" |Zmatená |- | rowspan="3" |2019 |Žár |- |O Nás Dvou |- |Láskou se splést |- | rowspan="3" |2020 |Tažní ptáci |- |Tam za řekou ft. Marek Lambora, Natália Germáni | |- |Nahá |Zmatená |- | rowspan="3" |2022 |Dívej se na mě | rowspan="2" |Svět je málo růžový |- |Náš Příběh ft. Marek Lambora |- |Cesta z bodláčí | |- | rowspan="2" |2023 |Budu při tobě stát |Svět je málo růžový |- |Tři oříšky | |- | rowspan="5" |2024 |Jíst, spát, meditovat, milovat | |- |Pocit feat. Vojtěch Drahokoupil | |- |Tebe toužím si přát | |- |Láska stráži nás ft. Ondřej G. Brzobohatý | |- |Láska hlídá nás | |- |2025 |Hořkosladký valčík | rowspan="2" |(Ne)budu sedět v koutě |- | rowspan="2" |2026 |Ať se loučíš sám |- |Nepočítej léta, počítej přátele (ft. No Name) | |} == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Česko Slovenská SuperStar (2018)]] * [[Karmen Pál-Baláž]] == Externé odkazy == * [https://www.youtube.com/channel/UC8htQT3V-GdUTPFAKD4Avyw Diela Terezy Maškovej na Youtube] == Zdroj == {{Preklad|cs|Tereza Mašková|17509441}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mašková, Tereza}} [[Kategória:České speváčky]] [[Kategória:Osobnosti z Třinca]] 6hxgb5wznv0uh6becjxmjuawcrvbsbg 8211564 8211563 2026-05-10T10:41:12Z ~2026-28232-46 294397 8211564 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Tereza Mašková | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = česká speváčka | Rodné meno = Tereza Anna Mašková | Celé meno = Tereza Anna Žilák Mašková | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1996|4|11}} | Miesto narodenia = [[Třinec]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = pop, funk | Roky pôsobenia = od 2018 | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Súrodenci = Veronika Mašková | Manžel = Oliver Žilák (od 10. mája 2025) | Webstránka = {{url|https://www.terezamaskova.cz}} }} '''Tereza Anna Žilák Mašková''' (* [[11. apríl]] [[1996]], [[Třinec]]) je [[Česko|česká]] [[Spevák|speváčka]], víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2018)|piatej série]] speváckej súťaže [[Česko Slovenská SuperStar]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Novou českou a slovenskou SuperStar je růžovovlasá Tereza Mašková|url=https://www.idnes.cz/revue/spolecnost/superstar-2018-vitezka-finale-tereza-maskova-eliska-ruskova-karmen-pal-balaz.A180610_214600_lidicky_zar|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2018-06-10|dátum prístupu=2019-07-27}}</ref> Krátko po víťazstve v SuperStar dostala ponuku účinkovať v českej verzii relácie [[Tvoja tvár znie povedome]], kde stvárnila spevákov ako [[Rihanna|Rihannu]], [[Karel Gott|Karla Gotta]], [[Pink]] alebo repera [[50 Cent|50 Centa]]. Celkovo skončila na 4. mieste. Dňa [[16. november|16. novembra]] [[2018]] jej vyšiel album ''Tereza Mašková (Vítěz Superstar 2018)'' a o deň neskôr, [[17. november|17. novembra]] [[2018]], vydala svoju debutovú pieseň ''New Me''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=První singl :: Tereza Mašková {{!}} Home|url=https://www.terezamaskova.com/prvni-singl/|vydavateľ=www.terezamaskova.com|dátum prístupu=2019-07-27|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20190402135456/https://www.terezamaskova.com/prvni-singl/|dátum archivácie=2019-04-02}}</ref> Dňa 16. júna 2019 jej vyšiel druhý singel Žár. Dňa 13. októbra 2019 vyšiel jej tretí singel „O nás dvou“, ktorý zložila kapela [[No Name]] spoločne s herečkou [[Jana Kolesárová|Janou Kolesárovou]]. V júni 2020 vydala štvrtý debutový singel „Tažní ptáci“. Dňa 12. júna 2020 vydala svoje prvé debutové album Zmatená. Dňa 4. septembra 2020 vyšla titulná pieseň „Tam za řekou“ k rozprávke Princezna zakletá v čase, ktorú Tereza naspievala spoločne s Markem Lamborou a [[Natalia Germani|Natáliou Germáni]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tereza Mašková ft. Marek Lambora, Natália Germáni & cast - Tam za řekou (Princezna zakletá v čase) | url = https://www.youtube.com/watch?v=rNVy5XY8nIU&ab_channel=WarnerMusicGold | dátum vydania = 2020-09-04 | dátum prístupu = 2025-02-23 | priezvisko = }}</ref> Na konci októbra 2020 vydala piaty singel „Nahá“ z albumu Zmatená. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tereza Mašková - NAHÁ (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=AzkfCMn1FOY&ab_channel=TerezaMa%C5%A1kov%C3%A1Official | dátum vydania = 2020-10-25 | dátum prístupu = 2025-02-23 | priezvisko = }}</ref> Dňa 15. mája 2022 vydala singel „Dívej se na mě“, z vtedy pripravovaného druhého štúdiového albumu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tereza Mašková prichádza s novým singlom Dívej se na mě | url = https://www.teraz.sk/magazin/tereza-maskova-vydava-novy-singel-d/633688-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2025-02-23 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> Od septembra 2022 je spoločne s Václavom Noidom Bártou novou členkou Orchestru Karla Vlacha.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Legendární Orchestr Karla Vlacha omlazuje: Přichází Noid Bárta a Mašková | url = https://cnn.iprima.cz/simonova-a-zima-predali-zezlo-mlade-generaci-kdo-se-stal-soucasti-legendarniho-orchestru-186506 | vydavateľ = CNN Prima NEWS | dátum prístupu = 2025-02-23 | jazyk = cs | meno = | priezvisko = }}</ref> Dňa 21. októbra 2022 vyšlo jej druhé sólové album Svět je málo růžový.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tereza Mašková vydává druhou studiovku "Svět je málo růžový" | url = https://musicserver.cz/clanek/69413/tereza-maskova-vydava-druhou-studiovku-svet-je-malo-ruzovy/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2025-02-23 | priezvisko = }}</ref> Dňa 23. októbra 2022 vyšla titulná pieseň k albumu „Náš Příběh“, ktorú naspievala spoločne s Markom Lamborou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Tereza Mašková se dala dohromady s Markem Lamborou a je z toho "Náš příběh" | url = https://musicserver.cz/clanek/69489/tereza-maskova-nas-pribeh-ft-marek-lambora/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2025-02-23 | priezvisko = }}</ref> Dňa 22. novembra 2022 vyšla titulná pieseň „Cesta z bodláčí“ k rozprávke Princezna zakletá v čase 2, ktorú naspievala s Markom Lamborou, [[Ján Jackuliak|Jánom Jackuliakom]] a Simonou Zmrzlou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tereza Mašková - Cesta z bodláčí (Princezna zakletá v čase 2) | url = https://www.youtube.com/watch?v=azYZA-W9Uxw | dátum vydania = 2022-11-22 | dátum prístupu = 2025-02-23 | priezvisko = }}</ref> Od marca 2023 stvárňuje v alternácii s [[Eva Burešová|Evou Burešovou]] hlavnú rolu Rachel Marron v muzikáli The Bodyguard v Hudobnom divadle Karlín v Prahe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hudební divadlo Karlín uvede v březnu příštího roku muzikál The Bodyguard {{!}} ČeskéNoviny.cz | url = https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/hudebni-divadlo-karlin-uvede-v-breznu-pristiho-roku-muzikal-the-bodyguard/2279634 | vydavateľ = www.ceskenoviny.cz | dátum prístupu = 2025-02-23 | jazyk = cs }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Dňa 24. apríla 2023 bolo oznámené, že je jednou z účastníčok dvanástej rady súťaže StarDance …když hvězdy tančí (česká verzia [[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let’s Dance]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENA-IN - Nikdy jsem nechodila do tanečních, přiznává zpěvačka a účastnice letošního StarDance Tereza Mašková. Nejvíce se těší na cha-chu | url = https://zena-in.cz/clanek/nikdy-jsem-nechodila-do-tanecnich-priznava-zpevacka-a-ucastnice-letosniho-stardance-tereza-maskova-nejvice-se-tesi-na-cha-chu | vydavateľ = ŽENA-IN | dátum prístupu = 2025-02-23 | jazyk = cs-CZ}}</ref> Dňa 22. júna 2023 bolo oznámené, že si zatancuje s Danielom Kecskemétim. Zo súťaže boli vyradení v 5. kole. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = StarDance opustili Tereza Mašková a Daniel Kecskeméti - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/kultura-pate-kolo-stardance-bude-letem-svetem-40450349 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2023-11-11 | dátum prístupu = 2025-02-23 | jazyk = cs}}</ref> Dňa 17. septembra 2023 vydala druhý singel „Budu při tobě stát“ z albumu Svět je málo růžový.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Budu při Tobě stát, zpívá Tereza Mašková. K písni vydala dojemný klip | url = https://www.evropa2.cz/clanky/muzika/budu-pri-tobe-stat-zpiva-tereza-maskova-k-pisni-vydala-dojemny-klip | vydavateľ = EVROPA 2 | dátum prístupu = 2025-02-23 | jazyk = cs | priezvisko = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240212014614/https://www.evropa2.cz/clanky/muzika/budu-pri-tobe-stat-zpiva-tereza-maskova-k-pisni-vydala-dojemny-klip | dátum archivácie = 2024-02-12 }}</ref> Dňa 19. novembra 2023 odohrala svoj prvý veľký koncert v Pražskej Lucerne, medzi hosťami sa objavili Marek Lambora, [[Igor Timko]] a Zoltán Sallai zo skupiny [[No Name]]. Dňa 11. decembra 2023 k päťdesiatemu výročiu rozprávky [[Tri oriešky pre Popolušku|''Tri oriešky pre Popolušku'']] naspievala v odlišnom aranžmá song „Tři oříšky“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Tereza Mašková vkusně připomíná vánoční megahit Ivety Bartošové "Tři oříšky" | url = https://musicserver.cz/clanek/72553/tereza-maskova-tri-orisky/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2025-02-23 | priezvisko = }}</ref> V marci 2024 vyšiel jej nový singel „Jíst, spát, meditovat, milovat“. Vo videoklipe si zahrala aj jej sestra Veronika.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Tereza Mašková zve novým klipem "Jíst, spát, meditovat, milovat" na své první turné | url = https://musicserver.cz/clanek/73084/tereza-maskova-jist-spat-meditovat-milovat/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2025-02-23 | priezvisko = }}</ref> Dňa 4. a 5. októbra 2024 odohrala koncerty v Pražskej Lucerne, medzi hosťami sa objavili napríklad [[Marek Ztracený]], [[Ondřej Brzobohatý]] alebo Darija Pavlovičová.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NAžIVO: Díky vokální bohyni Tereze Maškové byl v Lucerně svět na chvíli růžovější | url = https://musicserver.cz/clanek/74680/tereza-maskova-ruzova-lucerna-velky-sal-lucerny-praha-4-10-2024/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2025-02-23 | priezvisko = }}</ref> Dňa 1. decembra 2024 vyšla jej prvá vianočná pesnička „Tebe toužím si přát“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tereza Mašková - Tebe toužím si přát (Official Video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=1skR3YBdt-s&ab_channel=TerezaMa%C5%A1kov%C3%A1Official | dátum vydania = 2024-12-01 | dátum prístupu = 2025-02-23 | priezvisko = }}</ref> K rozprávke Čarovné jablko (2024) naspievala titulnú pieseň „Láska hlídá nás“. Slovenskú verziu piesne „Láska stráži nás“ naspievala spoločne s [[Ondřej Brzobohatý|Ondřejom Brzobohatým]]. V máji 2025 vydala album Růžová Lucerna Live s výberom najlepších skladieb z koncertov v pražskej Lucerne. 7. novembra 2025 vydala svoje tretie sólové album s názvom (Ne)budu sedět v koutě.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RECENZE: Citlivý zpěv i hluboké texty. Tereza Mašková na albu "(Ne)budu sedět v koutě" svým hlasem léčí | url = https://musicserver.cz/clanek/77514/tereza-maskova-ne-budu-sedet-v-koute/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2026-05-10 | priezvisko = }}</ref> Na albume sa autorsky najviac podieľali Jan Vávra, Rony Janeček a Václav Hoidekr. Z uvedeného albumu potom vyšiel pilotný singel „Hořkosladký valčík“. 24. januára 2026 odohrala svoj doteraz najväčší koncert v kariére v pražskom [[O2 Universum|O2 universum]]. Medzi hosťami sa objavil herec Marek Lambora alebo kapela [[No Name]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NAžIVO: Koncert s velkou show a ještě větší duší. Tereza Mašková nadchla O2 universum | url = https://musicserver.cz/clanek/78086/tereza-maskova-ruzove-o2-universum-praha-24-1-2026/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2026-05-10 | priezvisko = }}</ref> 1. marca 2026 vydala druhý videoklip k singlu „Ať se loučíš sám“ z albumu ''(Ne)budu sedět v koutě''. Vo videoklipe si okrem iného zahrali aj herci Marek Lambora a Darija Pavlovičová.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tereza Mašková opět spojila síly s Markem Lamborou. S Darijou Pavlovičovou se v jejím klipu ujali hlavních rolí | url = https://www.evropa2.cz/clanky/muzika/tereza-maskova-opet-spojila-sily-s-markem-lamborou-s-darijou-pavlovicovou-se-v-jejim-klipu-ujali-hlavnich-roli | vydavateľ = EVROPA 2 | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = cs | priezvisko = }}</ref> 26. apríla 2026 vyšiel singel „Nepočítej léta, počítej přátele“, ktorý naspievala spoločne so skupinou [[No Name]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: "Nepočítej léta, počítej přátele". No Name a Tereza Mašková připomínají, že to nejcennější nelze měřit čísly | url = https://musicserver.cz/clanek/78788/no-name-tereza-maskova-nepocitej-leta-pocitej-pratele/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2026-05-10 | priezvisko = }}</ref> == Diskografia == === Albumy === {| class="wikitable" |+ !Rok !Album |- |2018 |Tereza Mašková (Vítěz Superstar 2018) |- |2020 |Zmatená |- |2022 |Svět je málo růžový |- |2025 |Růžová Lucerna Live |- |2025 |(Ne)budu sedět v koutě |} === Single === {| class="wikitable" |+ !Rok !Názov piesne !Album |- |2018 |New Me | rowspan="5" |Zmatená |- | rowspan="3" |2019 |Žár |- |O Nás Dvou |- |Láskou se splést |- | rowspan="3" |2020 |Tažní ptáci |- |Tam za řekou ft. Marek Lambora, Natália Germáni | |- |Nahá |Zmatená |- | rowspan="3" |2022 |Dívej se na mě | rowspan="2" |Svět je málo růžový |- |Náš Příběh ft. Marek Lambora |- |Cesta z bodláčí | |- | rowspan="2" |2023 |Budu při tobě stát |Svět je málo růžový |- |Tři oříšky | |- | rowspan="5" |2024 |Jíst, spát, meditovat, milovat | |- |Pocit feat. Vojtěch Drahokoupil | |- |Tebe toužím si přát | |- |Láska stráži nás ft. Ondřej G. Brzobohatý | |- |Láska hlídá nás | |- |2025 |Hořkosladký valčík | rowspan="2" |(Ne)budu sedět v koutě |- | rowspan="2" |2026 |Ať se loučíš sám |- |Nepočítej léta, počítej přátele (ft. No Name) | |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Česko Slovenská SuperStar (2018)]] * [[Karmen Pál-Baláž]] == Externé odkazy == * [https://www.terezamaskova.cz/ Oficiálna stránka] == Zdroj == {{Preklad|cs|Tereza Mašková|17509441}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mašková, Tereza}} [[Kategória:České speváčky]] [[Kategória:České popové speváčky]] [[Kategória:Osobnosti z Třinca]] 7b2upmcyedz6ubun6jq0yxvs6qu1vt0 2 646280 8211529 8194644 2026-05-10T08:42:41Z Scholastikos 174170 8211529 wikitext text/x-wiki '''Zoznam hesiel, ktoré som založil, alebo zásadne prepracoval'''. Pre anglické heslá pozri [[:en:User:ScholastikosSVK/my pages]] V prípade, že osoba má priezvisko, je radená podľa priezviska, v prípade prezývky/titulu pod vlastné meno. '''Stav ku dňu: 10. 05. 2026''' '''Vysvetlivky:''' '''P'''{{--}}preklad == A == * [[Abo Tbileli]] * [[Miroslav Konštanc Adam|Adam, Miroslav Konštanc]] * [[Aghlabovci]] * [[Hélène Ahrweilerová|Ahrweilerová, Hélène]] * [[Achelóos (rieka)]] * [[Ak Kojunlu]] * [[akritai]] * [[Geórgios Akropolites|Akropolites, Geórgios]] * [[allagion]] (P) * [[Alexios I. (Byzantská ríša)]] * [[Alexios I. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Alexios II.]] * [[Alexios III.]] * [[Alexios III. (Byzantská ríša)]] * [[Alexios IV.]] * [[Alexios V.]] * [[Ali paša z Janiny]] * [[Alkuin]] * [[Almohádovci]] * [[Almorávidovci]] * [[Alžbeta Kumánska]] (fem.) * [[Aľmetievsk]] * [[Ambrosius Milánsky]] * [[amorejská dynastia]] * [[amorijská dynastia]] * [[Anastáz Knihovník]] * [[anatéma]] * [[Andronikos I.]] * [[Andronikos I. (Byzantská ríša)]] * [[Andronikos II.]] * [[Andronikos III.]] * [[Angelovci]] * [[Ani (rozlišovacia stránka)]] * [[Anijské kráľovstvo]] * [[anjelská omša]] ‎ * [[Hans Ankum|Ankum, Hans]] * [[apidológia]] * [[Gustáv Appel|Appel, Gustáv]] * [[Arachthos]] * [[Araks]] * [[Vincenzo Arangio-Ruiz|Arangio-Ruiz, Vincenzo]] * [[Ardašír]] * [[Alexios Aristénos|Aristénos, Alexios]] * [[Arménske kráľovstvo]] * [[Arménske kniežatstvo v Kilikii]] * [[Arménske kráľovstvo v Kilikii]] * [[Arménske kráľovstvo (starovek)]] * [[Arsenios]] * [[Arta]] * [[Askold]] * [[Anton Aškerc|Aškerc, Anton]] * [[Ašot]] * [[Ašot I.]] * [[Ašot I. (kuropalat)]] * [[Ašot I. (arménsky kráľ)]] * [[Ašot II.]] * [[Ašot II. (arménsky kráľ)]] * [[Ašot III.]] * [[Ašot III. (arménsky kráľ)]] * [[Ašot IV.]] * [[Ašot IV. (arménsky kráľ)]] * [[Michaél Attaleiates|Attaleiates, Michaél]] * [[Ezio Auditore|Auditore, Ezio]] * [[Arsenios Autóreianos|Autóreianos, Arsenios]] * [[Atanaziánske vyznanie viery]] * [[Jozef Augustín|Augustín, Jozef]] * [[Avarský kaganát]] * [[Avenarius]] == Á == * [[árenda]] * [[Áron (komitopulos)]] == B == * [[Francišak Kazimiravič Bahuševič|Bahuševič, Francišak Kazimiravič]] * [[Bachčisaraj]] * [[Balduin I.]] * [[Stanislav Balík|Balík, Stanislav]] * [[Aharon Barak|Barak, Aharon]] * [[Barákova komisia]] * [[Barlaam a Joazaf]] * [[Barlaam z Kalábrie]] * [[barnabitská komisia]] * [[Bartek]] * [[František Bartoň|Bartoň, František]] * [[Milan Bartošek|Bartošek, Milan]] * [[Nikéforos Basilakes|Basilakes, Nikéforos]] * [[Basilika]] * [[Bazil I. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Bazil II. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Bazilika Panny Márie Lichenskej]] * [[baziliky]] * [[William Worth Belknap|Belknap, William Worth]] * [[Róbert Bellarmin|Bellarmín, Róbert]] * [[Benjamín z Tudely]] * [[František Bernadič|Bernadič, František]] * [[Bernard III.]] * [[Bernart de Ventadorn]] * [[berytská právnická škola]] * [[Beyşehir]] * [[Beyşehir Gölü]] * [[Biblioteca Medicea Laurenziana]] * [[biblistika]] * [[Adam Bielecki|Bielecki, Adam]] * [[Maria Bieșuová|Bieșuová, Maria]] (fem.) * [[Biondo Biondi|Biondi, Biondo]] * [[Biondo Biondi (právnik)|Biondi, Biondo (právnik)]] * [[bitka pri rieke Jarmúk]] * [[bitka pri Mantzikerte]] * [[Ana Blandiana|Blandiana, Ana]] (fem.) * [[Matthaios Blastares|Blastares, Matthaios]] * [[BML]] * [[Pavel Boček|Boček, Pavel]] * [[bočka]] * [[Chrám Bohorodičky Ljevišskej|Bogorodica Ljeviška, chrám]] * [[Miroslav Boháček|Boháček, Miroslav]] * [[bolonská škola]] * [[Peter Bornemisa|Bornemisa, Peter]] * [[Pietro Bonfante|Bonfante, Pietro]] * [[Bosnianske kráľovstvo]] * [[Bosniansky banát]] * [[Jiří Brdlík|Brdlík, Jiří]] * [[John Brown|Brown, John]] * [[Antonín Brož|Brož, Antonín]] * [[Bruno zo Schauenburgu]] * [[Milan Bubák|Bubák, Milan]] * [[Milan Bubák (kňaz)|Bubák, Milan (kňaz)]] * [[Antonín Buček|Buček, Antonín]] * [[Mara Bunevová|Bunevová, Mara]] (fem.) * [[Eduard Burda|Burda, Eduard]] * [[Burdur]] * [[Burdur Gölü]] * [[Bújovci]] * [[Franz Bydlinski|Bydlinski, Franz]] * [[bylinkárstvo]] * [[byzantská architektúra]] * [[byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období]] * [[byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období]] * [[byzantské umenie v komnénovskom a angelovskom období]] * [[byzantské umenie v macedónskom období]] * [[byzantské umenie v období obrazoborectva]] * [[byzantské výtvarné umenie]] == C == * [[Cecilián]] * [[Cena Fra Angelica]] * [[Ceyhan]] * [[Ceyhan (rieka)]] * [[Juraj Cintula|Cintula, Juraj]] * [[circumcellioni]] * [[Codex Iustinianus]] * [[Codex Theodosianus]] * [[Gilbert Cohen-Séat|Cohen-Séat, Gilbert]] * [[Collatio legum Romanarum et Mosaicarum]] * [[Colonus]] * ''[[Coptic Encyclopedia]]'' * [[Corpus iuris civilis]] * [[Crusader Kings II]] * [[Johann Crüger|Crüger, Johann]] * [[Ladislav Csontos|Csontos, Ladislav]] * [[Alan Curtis|Curtis, Alan]] * [[Zbigniew Cybulski|Cybulski, Zbigniew]] * [[Cyperské kráľovstvo]] * [[Jan Cyž|Cyž, Jan]] * [[Jan Cyž (právnik)|Cyž, Jan (právnik)]] * [[Henryk Czyż|Czyż, Henryk]] * [[Henryk Czyż (hudobný skladateľ)|Czyż, Henryk]] == Č == * [[Monika Čambáliková|Čambáliková, Monika]] (fem.) * [[Radek Černoch|Černoch, Radek]] * [[Juraj Červenák|Červenák, Juraj]] * [[Červona ruta]] * [[Červona ruta (film)]] * [[Ján Čipka|Čipka, Ján]] * [[František Čitbaj|<bdi>Čitbaj</bdi><bdi>, František</bdi>]] == D == * [[Dachla]] * [[Anna Dalasséna|Dalasséna, Anna]] (fem.) * [[Enrico Dandolo|Dandolo, Enrico]] * [[Enrico Dandolo (rozlišovacia stránka)|Dandolo, Enrico (rozlišovacia stránka)]] * [[Danišmendovci]] * [[Datalan]] * [[Martin David|David, Martin]] * [[Martin Davídek|Davídek, Martin]] * [[Dávid III.]] * [[Dávid IV.]] * [[dejiny kresťanstva]] * [[Peter Deljan|Deljan, Peter]] * [[deviatnik]] * [[démos]] * [[Didaché]] * [[Charles Diehl|Diehl, Charles]] * [[Dies irae (hymnus)]] * [[Digesta Iustiniani]] * [[Diyarbakır]] * [[Demeter Solúnsky]] * [[demokracia karpatského typu]] * [[Doctor Marianus]] * [[Doboj]] * [[Dobrá kniha]] * [[Róbert Dobrovodský|Dobrovodský, Róbert]] * [[doktor kánonického práva]] * [[Don Bosco]] * [[donatizmus]] * [[Donát]] * [[Růžena Dostálová|Dostálová, Růžena]] (fem.) * [[Duchoň]] * [[Dulafovci]] * [[Dukas]] * [[Dukovci]] * [[dvojpešiak]] * [[Antonín Dvořák (rozlišovacia stránka)|Dvořák, Antonín (rozlišovacia stránka)]] * [[Rudolf Dvořák (rozlišovacia stránka)|Dvořák, Rudolf (rozlišovacia stránka)]] == Ď == == Dz == == Dž == * [[Džalájírovci]] * [[Ivane Džavachišvili|Džavachišvili, Ivane]] == E == * [[EBR]] * [[Edikt zjednotenia]] * [[Efrém Sýrsky]] * [[Eğirdir]] * [[Eğirdir Gölü]] * [[Eliáš I.]] * [[Eliáš II.]] * ''[[Encyclopaedia Aethiopica]]'' * ''[[Encyclopedia of the Bible and Its Reception]]'' * ''[[Encyklopedia katolicka]]'' * ''[[Encyklopedie českých právních dějin]]'' * ''[[Enciklopedija Slovenije]]'' * [[Erzurum]] * [[Eskişehir]] * [[František Esterházi (1715 – 1785)|Esterházi, František (1715 – 1785)]] * [[Eusebios z Nikomédie]] == É == == F == * [[Vladimír Fajnor|Fajnor, Vladimír]] * [[Faustus z Mily]] * [[fáma o smrti Martina Šmída]] * [[Juan Fernández (moreplavec)|Fernández, Juan (moreplavec)]] * [[Festschrift]] * [[Paul Féval|Féval, Paul]] * [[Antonín Fiala|Fiala, Antonín]] * [[filiálka]] * [[Andrej Filipek|Filipek, Andrej]] * [[Filo]] * [[Július Filo|Filo, Július]] * [[Július Filo (keramikár)|Filo, Július (keramikár)]] * [[Vladimír Filo|Filo, Vladimír]] * [[Filoxén z Mabbúgu]] * [[Fiľo]] * [[flagelantstvo]] * [[Joe Fletcher|Fletcher, Joe]] * [[Francisco de Vitoria]] * [[Francúzske kráľovstvo]] * [[Fratelli tutti]] == G == * [[Maksim Gaspari|Gaspari, Maksim]] * [[Pietro Gasparri|Gasparri, Pietro]] * [[Germanos I.]] * [[Giacomo dalla Torre del Tempio di Sanguinetto]] * [[Kiro Gligorov|Gligorov, Kiro]] * [[Johann Ernst Glück|Glück, Johann Ernst]] * [[Michaél Glykas|Glykas, Michaél]] * [[Goliáš (rozlišovacia stránka)]] * [[Goliáš]] * [[Remigiusz Piotr Górski|Górski, Remigiusz Piotr]] * [[Antonín Gottwald|Gottwald, Antonín]] * [[Gracián]] * [[Gratianus (právnik)]] * [[Gratianov dekrét]] * [[grammatikos]] * [[Gregor II.]] * [[Gregor V.]] * [[Gregor VII.]] * [[Gregor IX.]] * [[Gregor Lusavorič]] * [[Nikéforos Grégoras|Grégoras, Nikéforos]] * [[Gregoriana]] * [[Hugo Grotius|Grotius, Hugo]] * [[Gruzínska národná légia]] * [[Gruzínske kráľovstvo]] * [[Ján Gunčaga|Gunčaga, Ján]] * [[Ján Gunčaga (lekár)|Gunčaga, Ján (lekár)]] * [[Pál Gyulai|Gyulai, Pál]] * [[Pál Gyulai (literárny historik)|Gyulai, Pál]] == Ġ == * [[Ġgantija]] == H == * [[Hagia Eiréné]] * [[Hagia Sofia]] * [[Antonín Hájek|Hájek, Antonín]] * [[Anton Hajduk|Hajduk, Anton]] * [[Haličsko-volynské kniežatstvo]] * [[Halys]] * [[Hamadán]] * [[Hamdánovci]] * [[Hamdánovci (Sýria)|Hamdánovci]] * [[Hanacpachap cussicuinin]] * [[Herbert Hausmaninger|Hausmaninger, Herbert]] * [[Heinrich Lotyšský]] * [[Ivo Helóry|Helóry, Ivo]] * [[Henáná z Adiabény]] * [[hérakleiovská dynastia]] * [[heréza]] * [[Herman z Reichenau]] * [[Hexabiblos (rozlišovacia stránka)]] * [[Leopold Heyrovský|Heyrovský, Leopold]] * [[Leopold Heyrovský (právny romanista)|Heyrovský, Leopold (právny romanista)]] * [[Hierotej (aténsky biskup)]] * [[Historický a archeologický komplex Bolgaru]] * [[Hlina (rozlišovacia stránka)]] * [[Hlinkova mládež]] * [[HM]] * [[André Hoffmann|Hoffmann, André]] * [[Hohenštaufovci]] * [[Oldřich Holiš|Holiš, Oldřich]] * [[Tom Holland|Holland, Tom]] * [[Mária Hollósyová|Hollósyová, Mária]] (fem.) * [[Hossius z Cordoby]] * [[Rudolf Hrušínský|Hrušínský, Rudolf]] * [[Igor Hrušovský|Hrušovský, Igor]] == Ch == * [[Laonikos Chalkokondyles|Chalkokondyles, Laonikos]] * [[Charles de Gaulle (rozlišovacia stránka)]] * [[Chálid ibn al-Walíd]] * [[Ivan Cheben|Cheben, Ivan]] * [[Chorvátske kniežatstvo]] * [[Chorvátske kráľovstvo]] * [[Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102)]] * [[Branislav Choma|Choma, Branislav]] * [[Karel Chotek|Chotek, Karel]] * [[Nikétas Chóniates|Chóniates, Nikétas]] * [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)]] * [[Chrám svätého Spasiteľa (Chóra)]] * [[Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše]] * [[Chrysocheir]] * [[Chrysotriklinos]] * [[Ján Chryzostom|Chryzostom, Ján]] * [[Nikéforos Chumnos|Chumnos, Nikéforos]] == I == * [[Ibas z Edessy]] * [[Idrísovci]] * [[Kolë Idromeno|Idromeno, Kolë]] * [[Ichšídovci]] * [[Institutiones Gai]] * [[Institutiones Iustiniani]] * [[Ioane Petrici]] * [[Ióannes Italos]] * [[Ióannes Klimax]] * [[Ióannes Malalas]] * [[Ióannes Mauropous]] * [[Ióannes Orfanotrofos]] * [[Ióannes Scholastikos]] * [[Salvius Iulianus|Iulianus, Salvius]] * ''[[ius civile]]'' * [[Konstantin Vasilievič Ivanov|Ivanov, Konstantin Vasilievič]] * [[Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk|Ivasiuk, Volodymyr Mychajlovyč]] * [[Monastier Iviron|Iviron, monastier]] * [[Izabella]] * [[Izák Sýrsky (rozlišovacia stránka)]] == Í == * [[Ílchanát]] == İ == * [[İznik Gölü]] * [[İznik (rozlišovacia stránka)]] == J == * [[Jakub Baradai]] * [[Jakub zo Sarugu]] * [[Janovský záliv]] * [[jazdec]] * [[Jágerská arcidiecéza]] * [[Jákub ibn Lajt as-Saffár]] * [[Ján I. (Byzantská ríša)]] * [[Ján II. (Byzantská ríša)]] * [[Ján III. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Ján III. (Nikajské cisárstvo)]] * [[Ján IV. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Ján IV. (Nikajské cisárstvo)]] * [[Ján V. (Byzantská ríša)]] * [[Ján VI. (Byzantská ríša)]] * [[Ján VII. (Byzantská ríša)]] * [[Ján VII. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Ján VIII. (alexandrijský patriarcha)]] * [[Ján VIII. (Byzantská ríša)]] * [[Ján VIII. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Ján IX.]] * [[Ján X. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Ján XI. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Ján XII.]] * [[Ján XIII.]] * [[Ján XIII. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Ján XIV. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Ján XVI.]] * [[Ján XVIII.]] * [[Ján Almužník]] * [[Ján Kasián]] * [[Ján Xifilinos]] * [[Ján z Benátok]] * [[Jarmúk]] * [[Jaroslav I.]] * [[Jezdec]] * [[Stanislav Ježek|Ježek, Stanislav]] * [[Rudolf von Jhering|Jhering, Rudolf von]] * [[Alex Jones (rozlišovacia stránka)|Jones, Alex (rozlišovacia stránka)]] * [[Jordanes]] * [[Jozef I.]] * [[Jozef II.]] * [[Jozef III.]] * [[Jozef IV.]] * [[Jozef V.]] * [[Jozef VI.]] * [[Juliana z Norwichu]] (fem.) * [[Anička Jurkovičová|Jurkovičová, Anička]] * [[Anna Jurkovičová|Jurkovičová, Anna]] * [[Anna Jurkovičová-Hurbanová|Jurkovičová-Hurbanová, Anna]] (fem.) * [[Oktawiusz Jurewicz|Jurewicz, Oktawiusz]] * [[Justinián I.]] * [[Justinián II.]] * [[justinovská dynastia]] == K == * [[Kónstantinos Kabasilas|Kabasilas, Kónstantinos]] * [[Nikolaos Kabasilas|Kabasilas, Nikolaos]] * [[Neilos Kabasilas|Kabasilas, Neilos]] * [[Kabasilovci]] * [[Kamensk-Šachtinskij]] * [[kandahár (rozlišovacia stránka)]] * [[Kantakuzénovci]] * [[Kapan]] * [[Kara Kojunlu]] * [[Karantánia]] * [[Zóé Karbónopsina|Karbónopsina, Zóé]] (fem.) * [[Karol VII.]] * ''[[Kartuli sabčota enciklopedia]]'' * [[katafrakt]] * [[katakomby (rozlišovacia stránka)]] * ''[[Katoličeskaja enciklopedija]]'' * [[katolikon]] * [[Blaž Kavčič|Kavčič, Blaž]] * [[Kayseri]] * [[Kazašský chanát]] * [[Kazvín]] * [[Alexandr Petrovič Každan|Každan, Alexandr Petrovič]] * [[Karské kráľovstvo]] * [[Katarína Sienská]] (fem.) * [[Mostaj Kärim|Kärim Mostaj]] * [[Hans Kelsen|Kelsen, Hans]] * [[Keresztúr]] * [[Štefan Kereškéni|Kereškéni, Štefan]] * [[Kęstutis]] * [[Jaromír Kincl|Kincl, Jaromír]] * [[Jaromír Kincl (právny romanista)|Kincl, Jaromír (právny romanista)]] * [[Ióannes Kinnamos|Kinnamos, Ióannes]] * [[Pavel Dmitrijevič Kiseľov|Kiseľov, Pavel Dmitijevič]] * [[Kizilirmak]] * [[Jean Klastersky|Klastersky, Jean]] * [[Klement Gottwald (rozlišovacia stránka)]] * [[Klétus]] * [[Bohuslav Klíma|Klíma, Bohuslav]] * [[know-how]] * [[Kňazské bratstvo svätého Pia X.]] * [[Kobryn]] * [[Mihăil Kogălniceanu|Kogălniceanu, Mihăil]] * [[Filotheos Kokkinos|Kokkinos, Filotheos]] * [[Michael Francis Kolarcik|Kolarcik, Michael Francis]] * [[Ľubomír Kolár|Kolár, Ľubomír]] * [[Kolderova komisia]] * [[Koleda (pieseň)|koleda (pieseň)]] * [[kolonát]] * [[kolón]] * [[Anna Komnéna|Komnéna, Anna]] (fem.) * [[Komnénovci]] * [[kondak]] * [[Konštantín II. (ochridský arcibiskup)]] * [[Konštantín VIII.]] * [[Konštantín IX.]] * [[Konštantín Preslavský]] * [[Kopáň (rozlišovacia stránka)]] * [[Tomáš Kopecký (rozlišovacia stránka)|Kopecký, Tomáš (rozlišovacia stránka)]] * [[kopt]] * [[Kopti]] * [[Václav Koranda|Koranda, Václav]] * [[Cyprián Ján Korec|Korec, Cyprián Ján]] * [[Korutánske vojvodstvo]] * [[Korzo (rozlišovacia stránka)]] * [[korzo]] * [[Ignacy Koschembahr-Łyskowski|Koschembahr-Łyskowski, Ignacy]] ‎ * [[Kosmas Indikopleustes]] * [[Kostol svätého Dominika Sávia]] * [[Margita Kováčová (spisovateľka)|Kováčová, Margita (spisovateľka)]] (fem.) * [[kovoroľníctvo]] * [[József Kőrösy|Kőrösy, József]] * [[Rudolf Krajčovič|Krajčovič, Rudolf]] * [[Kralupy]] * [[Bronislav Ignác Kramár|Kramár, Bronislav Ignác]] * [[Arno Kraus|Kraus, Arno]] * [[Kráľovský dvor (Uhorsko)]] * [[Krescent (svätec)]] * [[kriminológia]] * [[Ľudovít Križan|Križan, Ľudovít]] * [[Alexandra Krsková|Krsková, Alexandra]] (fem.) * [[Jozef Kršek|Kršek, Jozef]] * [[Bohumil Kubát|Kubát, Bohumil]] * [[Kum]] * [[Kumm]] * [[Kunhuta Uhorská]] (fem.) * [[Klára Kuzmová|Kuzmová, Klára]] (fem.) == L == * [[Šebastián Labo|Labo, Šebastián]] * [[Miriam Laclavíková|Laclavíková, Miriam]] (fem.) * [[Lambert]] * [[Laskarovci]] * [[Lazar]] * [[Lazár]] * [[Josef Laža|Laža, Josef]] * [[Josef Laža (spevák)|Laža, Josef (spevák)]] * [[Marcel Lefebvre|Lefebvre, Marcel]] * [[Mykola Dmytrovyč Leontovyč|Leontovyč, Mykola Dmytrovyč]] * [[Leopold I. (Rakúsko, Babenberg)]] * [[Lesia Ukrajinka]] (fem.) * [[Lev Ochridský]] * [[Lev Diakon]] * [[Alun Lewis|Lewis, Alun]] * [[Lex Rhodia de iactu]] * ''[[Lexikon des Mittelalters]]'' * ''[[Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska]]'' * [[Licinius]] * [[Miloš Lichner|Lichner, Miloš]] * [[Anna Rosina Listiusová|Listiusová, Anna Rosina]] (fem.) * [[Félix Litva|Litva, Félix]] * [[Littera Florentina]] * [[Lubyho právnické dni]] * [[luciový stolček]] * [[Umelecký súbor Lúčnica|Lúčnica]] == M == * [[Macedónska dynastia]] * [[Magnifikat (rozlišovacia stránka)]] * [[Magnifikat]] * [[Ladislav Macho|Macho, Ladislav]] * [[Ladislav Macho (vedec)|Macho, Ladislav]] * [[Maková]] * [[Michaél Maleinos|Maleinos, Michaél]] * [[Maleinovci]] * [[Malé Arménsko]] * [[mamlúk]] * [[Kónstantinos Manasses|Manasses, Konštantín]] * [[mancipácia]] * [[Geórgios Maniakes|Maniakes, Geórgios]] * [[manicheizmus]] * [[Manuel I. (Byzantská ríša)]] * [[Manuel II. (Byzantská ríša)]] * [[Marvánovci]] * [[Marvánovci (Diyarbakır)]] * [[Ján Martvoň|Martvoň, Ján]] * [[Martyrius]] * [[Martyrius (ostrihomský arcibiskup)]] * [[Theo Mayer-Maly|Mayer-Maly, Theo]] * [[mazdakizmus]] * [[Jozef Medový|Medový, Jozef]] * [[Igor Pavlovič Medvedev|Medvedev, Igor Pavlovič]] * [[Ménas]] * [[Ménas (veľkomučeník)]] * [[Ménas (aksumský biskup)]] * [[Ménas (abba)]] * [[Ménas (sinajský mních)]] * [[Ménas (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Ménas (z al-Ašmúnajnu)]] * [[Ménas (nikiuský biskup)]] * [[Ménas (tmuiský biskup)]] * [[Ménas Kallikelados]] * [[Ménas I. (alexandrijský patriarcha)]] * [[Ménas II. (alexandrijský patriarcha)]] * [[Ménodóros]] * [[mesalianizmus]] * [[Metod I.]] * [[Metod Olympský]] * [[metochion]] * [[Theodóros Metochites|Metochites, Theodóros]] * [[Vincas Mickevičius-Kapsukas|Mickevičius-Kapsukas, Vincas]] * [[Anton Mihálik|Mihálik, Anton]] * [[Cyril Minárik|Minárik, Cyril]] * [[Mirdásovci]] * [[Modestinus]] * [[Mohr]] * [[Mojžiš Etiópsky]] * [[Peter Molnár|Molnár, Peter]] * [[monoenergizmus]] * [[monotheletizmus]] * [[Mordvania]] * [[Morejský despotát]] * [[Tommaso Morosini|Morosini, Tommaso]] * [[Movses Chorenaci]] * [[Møllehøj]] * [[Murat (rieka)]] * [[Ján Muskata|Muskata, Ján]] == N == * [[Najvyšší správny súd Slovenskej republiky]] * [[nartex]] * [[náboženstvo v Byzantskej ríši]] * [[František Nábělek|Nábělek, František]] * [[Jozef Naďšándor|Naďšándor, Jozef]] * [[Narodenie Panny Márie]] (fem.) * [[Pawoł Nedo|Nedo, Pawoł]] * [[Nektários Eginský]] * ''[[nemo plus iuris]]'' * [[Bohumil Němec|Němec, Bohumil]] * [[Damián Němec|Němec, Damián]] * [[Rudolf Němec|Němec, Rudolf]] * [[Nepela]] * ''[[New Catholic Encyclopedia]]'' * [[nibelunská strofa]] * [[Antti Niemi|Niemi, Antti]] * [[Nikefor II. (Byzantská ríša)]] * [[Nikefor II. (Byzantská ríša)]] * [[Nikodém Hagiorita]] * [[Nikolaos I. Mystikos]] * [[Nino Gruzínska]] (fem.) * [[Nitrianske kniežatstvo]] * [[Níšápúr]] * [[Nomos geórgikos]] * [[novéna]] * [[Marianna Novotná|Novotná, Marianna]] (fem.) == O == * [[obdobie sťahovania národov na Slovensku]] * [[obhajca (trestné právo)]] * [[Októbrový diplom]] * [[Andrea Olšovská|Olšovská, Andrea]] (fem.) * [[Rajmund Ondruš|Ondruš, Rajmund]] * [[Orbis Iuris Romani]] * [[Ordžonikidze]] * [[Petro Pavlo Oros|Oros, Petro Pavlo]] * [[Monastier Ostrog|Ostrog, monastier]] * [[Oto IV. z Bergova]] * [[Oľga Ovečková|Ovečková, Oľga]] (fem.) == P == * [[Geórgios Pachymeres|Pachymeres, Geórgios]] * [[Palaiologovci]] * [[Aemilius Papinianus|Papinianus, Aemilius]] * [[papyrológia]] * [[Július Pašteka|Pašteka, Július]] * [[Pata]] * [[Pata (rozlišovacia stránka)]] * [[Pata Pata]] * [[paulikánstvo]] * [[Paulinus z Noly]] * [[Pád Konštantínopola]] * [[Pápežský biblický inštitút]] * [[Pápežský slovenský ústav svätých Cyrila a Metoda]] * [[Roman Paulus|Paulus, Roman]] * [[Roman Paulus (zápasník)|Paulus, Roman (zápasník)]] * [[Ľuba Pavlovičová-Baková|Pavlovičová-Baková, Ľuba]] (fem.) * [[Viera Pawliková-Vilhanová|Pawliková-Vilhanová, Viera]] (fem.) * [[Konstantin Päts|Päts, Konstantin]] * [[Pekárstvo]] * [[Pekáreň]] * [[Pekáreň (rozlišovacia stránka)]] * [[Dmitrij Sergejevič Peskov|Peskov, Dmitrij Sergejevič]] * [[Peter III.]] * [[Peter III. (alexandrijský patriarcha)]] * [[Piast]] * [[Piast (rozlišovacia stránka)]] * [[PIB]] * [[Nina Viktorovna Pigulevská|Pigulevská, Nina Viktorovna]] (fem.) * [[Pilát]] * [[Pillerova komisia]] * [[Theodor Pištěk|Pištěk, Theodor]] * [[Issa Alexandrovič Plijev|Plijev, Issa Alexandrovič]] * [[pobožnosť]] * [[podvod]] * [[Pontius]] * [[Pontius Pilatus]] * [[Ivan Dmytrovyč Popovyč|Popovyč, Ivan Dmytrovyč]] * [[Portál: Byzantská ríša]] * [[Jozef Porubčan|Porubčan, Jozef]] * [[Jiří Pospíšil|Pospíšil, Jiří]] * [[postbyzantské umenie]] * [[povstanie Nika]] * [[Poznaj sám seba]] * ''[[Pravoslavnaja enciklopedija]]'' * [[Právnická jednota na Slovensku]] * ''[[Právník]]'' * ''[[Právny obzor]]'' * [[Práznovce]] * [[Robert Prévost|Prévost, Robert]] * [[Stanislav Přibyl|Přibyl, Stanislav]] * [[prosfora]] * [[prothesis (rozlišovacia stránka)]] * [[Michaél Psellos|Psellos, Michaél]] * [[Pseudoizidorova zbierka]] * [[Pug]] * [[Georg Friedrich Puchta|Puchta, Georg Friedrich]] * [[Pyramus]] == Q == * [[Quo vadis (latinský výraz)|''quo vadis'']] * [[Quo vadis (román)|''Quo vadis'' (román)]] == R == * [[Hadrián Radványi|Radványi, Hadrián]] * [[László Rajk|Rajk, László]] * [[ranokresťanské umenie]] * [[Edvard Ravnikar|Ravnikar, Edvard]] * [[regent (rozlišovacia stránka)]] * [[Mikołaj Rej z Nagłowic|Rej, Mikolaj]] * [[Albert Réville|Réville, Albert]] * [[rímske právo]] * [[Paul Ritter|Ritter, Paul]] * ''[[Roľnícke noviny]]'' * [[Roman III.]] * [[Roman Sladkopevec]] * [[roráty]] * [[rozsudok]] * [[Rothad zo Soissons]] * [[Róbert z Molesme]] * [[Rumský sultanát]] * [[Albert Rusnák|Rusnák, Albert]] * [[Jiří Růžek|Růžek, Jiří]] * [[Antonín Růžička|Růžička, Antonín]] == Ř == * [[Bohumil Říha|Říha, Bohumil]] == S == * [[Saffárovci]] * [[Safin]] * [[Sahak Veľký]] * [[Sakarya (rieka)]] * [[sakkos (rúcho)]] * [[Salan]] * [[Alexander Salzmann|Salzmann, Alexander]] * [[Ferdinand Salzmann|Salzmann, Ferdinand]] * [[Samova ríša]] * [[Şanlıurfa]] * [[Friedrich Carl von Savigny|Savigny, Friedrich Carl von]] * [[Sámánovci]] * [[Sälama II. (rozlišovacia stránka)]] * [[Sedembolestná Panna Mária]] (fem.) * [[Seldžuci]] * [[Seldžucká ríša]] * [[Sensus fidei]] * [[separát]] * [[Severos z Antiochie]] * [[Neal Shusterman|Shusterman, Neal]] * [[Schächter]] * [[scholastikos]] * [[Ferenc Sidó|Sidó, Ferenc]] * [[Simeon Nový Teológ]] * [[Theofylaktos Simokattes|Simokattes, Theofylaktos]] * [[Michal Skřejpek|Skřejpek, Michal]] * [[Ióannes Skylitzes|Skylitzes, Ióannes]] * [[slniečkár]] * ''[[Slovenský národopis]]'' * [[Adam Smith (rozlišovacia stránka)|Smith, Adam (rozlišovacia stránka)]] * [[Brooke Smith|Smith, Brooke]] * [[Alice Smithová|Smithová, Alice]] * [[Otakar Sommer|Sommer, Otakar]] * [[Hinko Smrekar|Smrekar, Hinko]] * ''[[sortes sanctorum]]'' * [[Ladislav Soukup|Soukup, Ladislav]] * [[Jiří Spáčil|Spáčil, Jiří]] * [[Spoločnosť Božieho Slova]] * [[Michaél Spondyles|Spondyles, Michaél]] * [[Jan Stráský|Stráský, Ján]] * [[Monastier Studenica|Studenica, monastier]] * [[Monastier Studios|Studios, monastier]] * [[Súdna rada Slovenskej republiky]] * [[Igor Súkenník|Súkenník, Igor]] * [[Igor Súkenník (1966)|Súkenník, Igor (1966)]] * [[svätá Irena]] * [[svätý Joachim]] * [[svätý Timotej]] * [[Emil Svoboda|Svoboda, Emil]] * [[Emil Svoboda (právnik)|Svoboda, Emil (právnik)]] * [[Symeon z Emesy]] * [[Symeón (stylita z Lesbu)]] * [[Sýrska dynastia]] == Š == * [[Šafin]] * [[Šanta]] * [[šianec]] * [[Šianec (vyhliadka)]] * [[Šimon Stylita]] * [[Šimon Stylita starší]] * [[Jozef Šimončič (historik)|Šimončič, Jozef (historik)]] * [[šochet]] * [[Ladislav Šoltés|Šoltés, Ladislav]] * [[Emil Špaldon|Špaldon, Emil]] * [[Jozef Špirko|Špirko, Jozef]] * [[Jozef Špirko (historik)|Špirko, Jozef (historik)]] * [[Mohammad Štajje|Štajje, Mohammad]] * [[Štefan Dušan]] * [[Štefan Nemanja]] * [[Ján Štefanec|Štefanec, Ján]] * [[štvrtá križiacka výprava]] == T == * [[Ta' Dmejrek]] * [[Tamara (kráľovná)]] (fem.) * [[Hans Tausen|Tausen, Hans]] * [[Táhirovci (Perzia)]] * [[Telerig]] * [[Teodor IV.]] * [[Teofan Grék]] * [[teória dvoch mečov]] * [[teória Slnka a Mesiaca]] * [[teta (rozlišovacia stránka)]] * [[Thalelaios]] * [[Theodora (manželka Justiniána II.)]] (fem.) * [[Theodora (prvé meno)]] (fem.) * [[Theodora (6. storočie)]] (fem.) * [[Theodora (9. storočie)]] (fem.) * [[Theodora (11. storočie)]] (fem.) * [[Theodóros Abú Kurra]] * [[Theofanes Homologétes]] * [[Theotokos]] (fem.) * ''[[thema]]'' * [[Ľudmila Thurzová|Thurzová, Ľudmila]] * [[Timotej (biskup)]] * [[Timotheos z Gazy]] * [[Timotej I.]] * [[Timotej II.]] * [[Timotej III.]] * [[Timotej I. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Timotej I. (nestoriánsky patriarcha)]] * [[Timotej II. (alexandrijský patriarcha)]] * [[Timotej III. (alexandrijský patriarcha)]] * [[Timotej IV.]] * [[Timotej z Prusy]] * [[Timotej zo Symbolov]] * [[Tiridates]] * [[Tiridates I.]] * [[Tiridates II.]] * [[Tiridates III.]] * [[titulárny biskup]] * [[točka]] * [[Tomáš Slovan]] * [[Tomáš z Celana]] * [[Ján Tomka-Sásky|Tomka-Sásky, Ján]] * [[Albert Tót|Tót, Albert]] * [[Vojtech Tóth|Tóth, Vojtech]] * [[trácka dynastia]] * [[Tri kapitoly]] * [[Tripoliské grófstvo]] * [[Trulánsky koncil]] * [[Tuz Gölü]] * [[Túlúnovci]] == Ť == == U == * [[učiteľ Cirkvi]] * [[uhorková sezóna]] * [[Ukajlovci]] * [[Eli Urbanová|Urbanová, Eli]] (fem.) * [[Valentin Urfus|Urfus, Valentin]] * ''[[usucapio]]'' * [[Uznesenie (právo)|uznesenie]] == Ú == * [[Úrad špeciálnej prokuratúry]] * [[Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied]] * [[Ústredie ľudovej umeleckej výroby]] == V == * [[Ján Vagač|Vagač, Ján]] * [[Ján Vagač (bryndziar)|Vagač, Ján]] * [[Vagaršapat]] * [[Róbert Valenta|Valenta, Róbert]] * [[Josef Vančura|Vančura, Josef]] * [[Vanské jazero]] * [[Vladimír Vavřínek|Vavřínek, Vladimír]] * [[Antonín Václavík|Václavík, Antonín]] * [[Antonín Václavík (etnograf)|Václavík, Antonín (etnograf)]] * [[Jan Vážný|Vážný, Jan]] * [[včasnoslovanské obdobie]] * [[Včelár (mesačník)|''Včelár'' (mesačník)]] * [[Veľké Arménsko]] * [[veľkonočný pozdrav]] * [[Jean Verdier|Verdier, Jean]] * [[vianočná koleda]] * [[Ľubo Virág|Virág, Ľubo]] * [[Vlastimil Vondruška|Vondruška, Vlastimil]] * [[Rudolf Vrba (rozlišovacia stránka)|Vrba, Rudolf (rozlišovacia stránka)]] * [[vydržanie]] * [[významové univerzum]] == W == * [[Andreas Wacke|Wacke, Andreas]] * [[Jolanta Wadowská-Królová|Wadowská-Królová, Jolanta]] (fem.) * [[Eliška Wagnerová|Wagnerová, Eliška]] (fem.) * [[Walther von der Vogelweide]] * [[František Weiss|Weiss, František]] * [[František Weiss (rozlišovacia stránka)|Weiss, František (rozlišovacia stránka)]] * [[František Weyr|Weyr, František]] * [[František Weyr (rozlišovacia stránka)|Weyr, František (rozlišovacia stránka)]] * [[Wincenty Kadłubek]] * [[Bernhard Windscheid|Windscheid, Bernhard]] * [[Mina Witkojcová|Witkojcová, Mina]] (fem.) * [[Moriz Wlassak|Wlassak, Moriz]] * [[Christian Wolff (rozlišovacia stránka)|Wolff, Christian (rozlišovacia stránka)]] == X == * ''[[xenodochium]]'' == Y == * [[Yeşilırmak]] * [[Yeşilırmak (rieka)]] == Z == * [[Zóé Zaoutzaina|Zaoutzaina, Zóé]] (fem.) * [[Jozef Záhora|Záhora, Jozef]] * [[Tomáš Zahradníček|Zahradníček, Tomáš]] * [[Západoslovenské múzeum v Trnave]] * [[Bohumila Zástěrová|Zástěrová, Bohumila]] (fem.) * [[Adolf Záturecký|Záturecký, Adolf]] * [[záujmová samospráva]] * [[Zijárovci]] * [[Matija Majar-Ziljski|Ziljski, Matija Majar]] * [[Vasyľ Ivanovyč Zinkevyč|Zinkevyč, Vasyľ Ivanovyč]] * [[Anton Ziolkovský|Ziolkovský, Anton]] * [[Ióannes Zónaras|Zónaras, Ióannes]] * [[Zoznam držiteľov čestných doktorátov Trnavskej univerzity v Trnave]] * [[Zoznam držiteľov čestných doktorátov Univerzity Komenského v Bratislave]] * [[Zoznam ekumenických patriarchov Konštantínopolu|Zoznam ekumenických patriarchov Konštantínopola]] * [[Zoznam jágerských biskupov a arcibiskupov]] * [[Zoznam pápežov]] * [[Zoznam rektorov Univerzity Komenského v Bratislave]] * [[Zóé (Byzantská ríša)]] (fem.) * [[Zósimos (historik)]] == Ž == * [[Jan Železný|Železný, Jan]] * [[Michaela Židlická|Židlická, Michaela]] (fem.) * [[Židlický]] == 0{{--}}9 == * [[42 mučeníkov z Amoria]] lorl8q39jrbuwsbxvefafeky5kue8sz 0 648142 8211423 8197759 2026-05-09T22:39:34Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211423 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Liv Ullmann | fotka = Liv Ullmann 1966 2 (cropped).jpg | veľkosť fotky = | komentár = v roku 1966 | celé meno = Liv Johanne Ullmann | dátum narodenia = {{dnv|1938|12|16}} | miesto narodenia = [[Tokio]], [[Japonsko]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka | roky pôsobenia = 1957– 1979 | manžel = Hans Stang (1960⁠ – r. ⁠1965) <br /> Donald Saunders (1985 - r. 1995) | priateľ = [[Ingmar Bergman]] (1965 - 1970) | deti = Linn (* 1966) | rodičia = Erik Viggo Ullmann, Janna Erbe | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Liv Johanne Ullmann''' (* [[16. december]] [[1938]], [[Tokio]], [[Japonsko]])<ref>{{cite web |url=http://snl.no/Liv_Ullmann |title=Liv Ullmann |first=Svend Erik Løken |last=Larsen |date=30 August 2017 |via=Store norske leksikon}}</ref> je [[Nóri|nórska]] [[herečka]] a [[režisér]]ka ocenená za svoj herecký výkon viacerými filmovým oceneniami. == Detstvo a mladosť == Narodila sa v Tokiu, kde jej otec Erik Viggo Ullmann (1907 - 1945), letecký inžinier, v tom čase pracoval,<ref name="bio">{{en}}&nbsp;[http://www.filmreference.com/film/40/Liv-Ullmann.html Liv Ullmann Biography]</ref> a Janny Erbe. Jej starý otec bol počas druhej svetovej vojny poslaný do koncentračného tábora [[Dachau]], aby pomohol Židom utiecť, v tábore zomrel.<ref>{{cite news |url=https://www.theguardian.com/film/2001/feb/03/features.weekend1 |title=A Lifelong Liaison |work=[[The Guardian]] |date=3 February 2001 |first=Simon |last=Hattenstone |accessdate=13 September 2014}}</ref> Keď mala dva roky, rodina sa presťahovala do [[Toronto|Toronta]] v štáte [[Ontário]], kde jej otec pracoval počas druhej svetovej vojny na nórskej základni leteckých síl.<ref name="jones-little-norway">{{cite news |work=Toronto Star |title=Unravelling Little Norway's Big Secrets |page=M03 |date=10 May 1986 |last=Jones |first=Donald}}</ref> Rodina sa presťahovala do [[New York (mesto)|New Yorku]], kde o štyri roky neskôr zomrel jej otec na nádor na mozgu.<ref name="jones-little-norway"/><ref>{{cite news |url=https://www.thestar.com/entertainment/movies/2014/09/09/tiff_liv_ullmann_spent_worst_and_best_times_of_my_life_in_toronto.html |title=TIFF: Liv Ullmann spent 'worst and best times of my life' in Toronto |work=Toronto Star |date=9 September 2014 |first=Richard |last=Ouzounian |accessdate=13 September 2014}}</ref> Jej matka pracovala v kníhkupectve a vychovávala dve dcéry.<ref>{{cite news |url=https://www.telegraph.co.uk/culture/4719825/The-Bergman-connection.html |title=The Bergman connection |work=[[The Daily Telegraph]] |date=12 February 2000 |accessdate=13 September 2014}}</ref> Nakoniec sa vrátili do [[Nórsko|Nórska]] a usadili sa v [[Trondheim]]e. <ref>{{cite news |url=https://online.wsj.com/articles/SB10001424052748703440604575496481625406098 |title=Liv Ullmann's Return to the Stage |newspaper=The Wall Street Journal |date=17 September 2010 |first=J. S. |last=Marcus |accessdate=13 September 2014}}</ref> == Kariéra == === Herectvo === Svoju hereckú kariéru začala ako divadelná herečka v Nórsku v polovici 50. rokov. Po väčšinu svojej kariéry pokračovala v [[Divadlo (umenie)|divadle]] a bola známa pre stvárnenie Nory v hre [[Henrik Ibsen|Henrika Ibsena]] ''[[Dom bábik]]'', ale stala sa známejšou keď začala pracovať so švédskym filmovým režisérom [[Ingmar Bergman|Ingmarom Bergmanom]]. [[Súbor:Liv Ullmann 2014.jpg|vľavo|náhľad|230x230bod|Ullmannová v roku 2014.]] Bola viac ako 40-krát nominovaná na rôzne filmové ocenenia, vrátane rôznych ocenení za celoživotné prínosy, trikrát získala ocenenie pre najlepšiu herečku od Národnej spoločnosti filmových kritikov, trikrát od Národnej recenznej rady, trikrát získala ocenenie od New York Film Critics Circle, a jeden [[Zlatý glóbus]]. V roku [[1971]] bola nominovaná na [[Academy Awards|Oscara]] za najlepšiu herečku za film ''The Emigrants'' a opäť v roku [[1976]] za film ''Face to Face''. V roku [[1980]] jej režisér [[Brian De Palma]] ponúkol úlohu Kate Millerovej v thrilleri o erotických zločinoch ''Dressed to Kill'' ktorú kvôli násiliu odmietla.<ref>{{cite web |url=http://thisdistractedglobe.com/2008/07/29/dressed-to-kill-1980/ |title=Dressed to Kill (1980) |website=thisdistractedglobe.com |accessdate=2020-04-03 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20180630161703/http://thisdistractedglobe.com/2008/07/29/dressed-to-kill-1980/ |archivedate=2018-06-30 }}</ref> V roku [[1982]] Ingmar Bergman chcel, aby hrala postavu Emelie Ekdahl v jeho celovečernom filme ''Fanny a Alexander'', túto úlohu napísal pre ňu.<ref name="tv.nrk.no">{{cite web |url=http://tv.nrk.no/serie/viggo-paa-loerdag/NNFA58102310/23-10-2010 |title=NRK TV – Se Viggo på lørdag }}</ref> Úlohu odmietla, pretože mala pocit, že rola je pre ňu príliš smutná. Neskôr v rozhovoroch uviedla, že toto odmietnutie je jednou z mála vecí, ktoré skutočne ľutuje.<ref name="tv.nrk.no"/> Bola predsedníčkou poroty na 34. medzinárodnom filmovom festivale v [[Berlín]]e v roku [[1984]].<ref name="Berlinale">{{cite web |url=http://www.berlinale.de/en/archiv/jahresarchive/1984/04_jury_1984/04_Jury_1984.html |title=Berlinale: 1984 Juries |accessdate=21 November 2010 |publisher=Berlin International Film Festival}}</ref> V roku [[2002]] bola v porote [[Medzinárodný filmový festival v roku 1946 (Cannes)|filmového festivalu v Cannes]]. Mala možnosť menšej roly v seriáli ''[[Sex v meste|Sex and the City]]''<ref>{{cite web |url=http://www.vg.no/rampelys/tv/sex-og-singelliv-for-liv-ullmann/a/202460/ |title=Sex og singelliv for Liv Ullmann }}</ref>, ktorú odmietla aj napriek tomu, že je fanúšikom seriálu.<ref>{{cite web |url=http://www.dagbladet.no/kultur/2003/11/20/384081.html |title=Sex og singel-Liv |date=20 November 2003 }}</ref> V roku [[2008]] bola hlavnou porotkyňou na 30. Medzinárodnom filmovom festivale v [[Moskva|Moskve]].<ref name="Moscow2008">{{cite web |url=http://www.moscowfilmfestival.ru/miff34/eng/archives/?year=2008 |title=30th Moscow International Film Festival (2008) |accessdate=1 June 2013 |work=MIFF |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130421050837/http://www.moscowfilmfestival.ru/miff34/eng/archives/?year=2008 |archivedate=21 April 2013}}</ref> Publikovala dve autobiografie, ''Changing'' (1977) a ''Choices'' (1984). V roku [[2012]] sa zúčastnila Medzinárodných cien indickej filmovej akadémie v [[Singapur]]e, kde bola ocenená za vynikajúci prínos v medzinárodnom filme a tiež predstavila svoj film o svojom vzťahu s Ingmarom Bergmanom.<ref name="IIFA">{{cite web |url=http://www.mid-day.com/entertainment/2012/jun/070612-Honoured-to-share-the-dias-with-Shabana-Azmi-Liv-Ullmann-Hassan.htm |title=Honoured to Share the Dais with Shabana Azmi, Liv Ullmann: Hassan |accessdate=7 July 2012 |work=[[Mid Day]] |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130609110714/http://www.mid-day.com/entertainment/2012/jun/070612-Honoured-to-share-the-dias-with-Shabana-Azmi-Liv-Ullmann-Hassan.htm |archivedate=2013-06-09 }}</ref> === Réžia === Jej prvým filmom bol ''Sofie'' z roku [[1992]]. V priebehu roku [[2006]] Ullmannová oznámila, že bola nútená ukončiť svoje dlhoročný sen natočiť film podľa knižnej predlohy [[Dom bábik]]. Podľa jej vyjadrenia Nórsky filmový fond jej a spisovateľke Kjetil Bjørnstad bránil v realizácii projektu. Hlavné postavy filmu mali stvárniť austrálska herečka [[Cate Blanchettová|Cate Blanchett]] a britská herečka [[Kate Winsletová|Kate Winslet]]. V roku [[2013]] Ullmannová režírovala filmovú adaptáciu ''Miss Julie''. Film mal premiéru v septembri [[2014]], a hrali v ňom [[Jessica Chastain]], [[Colin Farrell]] a [[Samantha Morton]].<ref>{{cite web |url=http://articles.latimes.com/2013/feb/01/entertainment/la-et-cm-jessica-chastain-miss-julie-liv-ullman-20130131 |title=Jessica Chastain to star in Liv Ullmann's film of 'Miss Julie' |first=Mike |last=Boehm |date=1 February 2013 |work=Los Angeles Times}}</ref> [[Súbor:Liv Ullmann honorary doctor NTNU.jpg|náhľad|Ullmannová pri prevzatí Čestného doktorátu v roku 2006.]] == Súkromný život == Okrem nórčiny hovorí švédsky, anglicky a ďalšími európskymi jazykmi.<ref>{{cite book |title=Liv Ullmann: interviews |last=Liv |first=Ullmann |date=2006 |publisher=University Press of Mississippi |others=Long, Robert Emmet |isbn=157806824X |edition=1st |location=Jackson, MS |oclc=61458361}}</ref> V rokoch [[1965]] – [[1970]] bol jej partnerom s [[Ingmar Bergman]] a majú spolu dcéru Linn (* 1966), spisovateľku. [[1985]] - [[1995]] bol jej manželom realitný maklér Donald Saunders.<ref>https://www.imdb.com/name/nm0880521/bio?ref_=nm_ov_bio_sm</ref> Je veľvyslankyňou dobrej vôle [[Detský fond OSN|UNICEF]].<ref>{{cite web |url=http://www.unicef.org/people/25620_20184.html |publisher=[[UNICEF]] |title=Unicef People |accessdate=2020-04-03 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20201125233328/https://www.unicef.org/people/25620_20184.html |archivedate=2020-11-25 }}</ref> Je tiež spoluzakladateľkou a čestnou predsedníčkou ženského výboru pre utečencov Medzinárodného záchranného výboru. V roku [[2006]] získala doktorát filozofie na Nórskej univerzite vedy a techniky.<ref>{{cite web |url=http://www.ntnu.edu/phd/honorary-doctors |publisher=Norwegian University of Science and Technology |title=Honorary Doctors}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0880521|meno=Liv Ullmann}} * {{csfd meno|id=920|meno=Liv Ullmann}} * {{Čfn osoba|id=22300|meno=Liv Ullmann}} * [https://www.fdb.cz/lidi/22300-liv-ullmann.html Liv Ullmann na FDb.cz] * [http://www.ceskatelevize.cz/program/1187762846-17.07.2009-12:40-2-na-plovarne-s-liv-ullmannovou.html Rozhovor Marka Ebena s Liv Ullmann Na plovárně] == Zdroj == {{Preklad|en|Liv Ullmann|945499287}} {{Navboxes |title = Ceny Liv Ullmann |list = {{Zlatý glóbus - najlepšia herečka (dráma) 1961 - 1980}} {{Držiteľky ceny National Board of Review Award}} {{Donatellov David pre najlepšiu herečku}} {{Donatellov David pre najlepšiu zahraničnú herečku}} }} {{Predsedovia poroty Filmového Festivalu v Cannes}}{{Predsedovia poroty Berlínského filmového festivalu}}{{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ullmannová, Liv}} [[Kategória:Nórske filmové herečky]] [[Kategória:Nórske divadelné osobnosti]] [[Kategória:Televízne režisérky]] [[Kategória:Držiteľky ceny Zlatý glóbus za najlepší ženský herecký výkon (dráma)]] [[Kategória:Držitelia ceny Donatellov David]] [[Kategória:Osobnosti z Tokia]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Olafa]] olbhdiiudqd6p1x93s6kg1spq48u42s 0 650271 8211442 8113066 2026-05-09T23:19:22Z Fillos X. 212061 8211442 wikitext text/x-wiki Tento zoznam zobrazuje 30 najsledovanejších najsledovanejších videí na [[YouTube]]. Zoznam je aktuálny k 27. septembru 2025. YouTube je americká webová stránka na zdieľanie videí so sídlom v San Bruno v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Založili ho [[Steve Chen]], [[Chad Hurley]] a [[Jawed Karim]] vo februári 2005 a prvé video bolo „Me at the zoo“, ktoré Karim nahral na svoj kanál v apríli 2005. Aj keď najsledovanejšie videá boli pôvodne [[Vírusové video|virálne videá]], ako napríklad „Evolution of Dance“ a „Charlie Bit My Finger“, najsledovanejšie videá čoraz viac súvisia s hudobnými videami. Od [[Videoklip|videoklipu]] „[[Bad Romance]]“ od [[Lady Gaga]] je každé jedno video, ktoré sa dostalo na zoznam najsledovanejších videí na YouTube, hudobné video. V novembri 2005 sa reklama Nike s brazílskym futbalovým hráčom [[Ronaldinho]]m stala prvým videom, ktoré dosiahlo milión zhliadnutí. Míľnik jednej miliardy zhliadnutí prvýkrát prekonalo „Gangnam Style“ v decembri 2012. Dňa 13. januára 2022 sa „Baby Shark“ od Pinkfong stalo prvým videom, ktoré dosiahlo 10 miliárd zhliadnutí. Zhliadnutia predstavujú počet pozretí videa. Aby sa zabezpečilo, že návštevnosť pochádza od skutočných ľudí a nie zo skriptov alebo iných klamlivých metód, YouTube používa tajný algoritmus na oddelenie legitímnych zhliadnutí od nelegitímnych a do počtu zhliadnutí sú tak zahrnuté iba legitímne zhliadnutia. Konkrétne, aby sa započítalo ako legitímne zhliadnutie, používateľ musí úmyselne spustiť prehrávanie videa a prehrať aspoň 30 sekúnd videa (alebo celé video v prípade kratších videí). Okrem toho, zatiaľ čo opakované prehratia sa počítajú ako zhliadnutia, existuje limit 4 alebo 5 zhliadnutí na adresu IP počas 24-hodinového obdobia. Po tomto čase sa do uplynutia 24-hodinového intervalu nezapočítavajú žiadne ďalšie zhliadnutia z tejto adresy IP. == Najsledovanejšie videá == {| class="sortable wikitable" style="text-align:center;" |+Top 30 YouTube videí s najväčším počtom zhliadnutí ''<small>(k 27.09.2025)'' !Poradie !Názov videa !Autor videa !Počet zhliadnutí<br><small>(v miliardách)</small> !Dátum nahrania !Ref. |- |1. |align="left"|„Baby Shark Dance“ |Pinkfong Kids' Songs & Stories |16,32 |{{Dátum|2016-6-17}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=XqZsoesa55w|title=<nowiki>Baby Shark Dance | #babyshark Most Viewed Video | Animal Songs | PINKFONG Songs for Children</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |2. |align="left"|„Despacito“ |[[Luis Fonsi]] featuring [[Daddy Yankee]] |8,82 |{{Dátum|2017-1-12}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=kJQP7kiw5Fk|title=<nowiki>Luis Fonsi – Despacito ft. Daddy Yankee</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |3. | align="left" |„Wheels on the Bus“ |Cocomelon - Nursery Rhymes |8,02 |{{Dátum|2018-5-24}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=e_04ZrNroTo|title=<nowiki>Wheels on the Bus | @CoComelon Nursery Rhymes & Kids Songs</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |4. |align="left"|„Bath Song“ |Cocomelon - Nursery Rhymes |7,24 |{{Dátum|2018-5-2}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=WRVsOCh907o|title=<nowiki>Bath Song | @CoComelon Nursery Rhymes & Kids Songs</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |5. | align="left" |„Johny Johny Yes Papa“ |LooLoo Kids - Nursery Rhymes and Children's Songs |7,11 |{{Dátum|2016-10-8}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=F4tHL8reNCs|title=<nowiki>Johny Johny Yes Papa THE BEST Song for Children | LooLoo Kids</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |6. |align="left"|„See You Again“ |[[Wiz Khalifa]] featuring [[Charlie Puth]] |6,80 |{{Dátum|2015-4-6}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=RgKAFK5djSk|title=<nowiki>Wiz Khalifa – See You Again ft. Charlie Puth [Official Video] Furious 7 Soundtrack</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |7. | align="left" |„Phonics Song with Two Words“ |ChuChu TV Nursery Rhymes & Kids Songs |6,72 |{{Dátum|2014-3-6}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=hq3yfQnllfQ|title=<nowiki>Phonics Song with TWO Words – ABC Alphabet Songs with Sounds for Children</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |8. | align="left" |„Shape of You“ |[[Ed Sheeran]] |6,57 |{{Dátum|2017-1-30}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=JGwWNGJdvx8|title=<nowiki>Ed Sheeran – Shape of You [Official Video]</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |9. | align="left" |„Gangnam Style“ |[[Psy (hudobník)|Psy]] |5,72 |{{Dátum|2012-7-15}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=9bZkp7q19f0|title=<nowiki>PSY – GANGNAM STYLE(강남스타일) M/V</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |10. | align="left" |„Uptown Funk“ |[[Mark Ronson]] feat. [[Bruno Mars]] |5,66 |{{Dátum|2014-11-19}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=OPf0YbXqDm0|title=<nowiki>Mark Ronson – Uptown Funk ft. Bruno Mars</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |11. | align="left" |„Axel F“ |Crazy Frog |5,46 |{{Dátum|2009-6-16}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=k85mRPqvMbE|title=<nowiki>Crazy Frog - Axel F (Official Video)</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |12. | align="left" |„Learning Colors – Colorful Eggs on a Farm“ |Miroshka TV |5,35 |{{Dátum|2018-2-27}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=_nAu9D-8srA|title=<nowiki>Учим цвета Разноцветные яйца на ферме Miroshka Tv</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |13. | align="left" |„Dame Tu Cosita“ |El chombo |5,19 |{{Dátum|2018-4-5}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=FzG4uDgje3M|title=<nowiki>El Chombo - Dame Tu Cosita feat. Cutty Ranks (Official Video) [Ultra Music]</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |14. | align="left" |„Shree Hanuman Chalisa“ |T-Series Bhakti Sagar |4,89 |{{Dátum|2011-5-10}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=AETFvQonfV8|title=<nowiki>श्री हनुमान चालीसा | Shree Hanuman Chalisa Original Video | GULSHAN KUMAR | HARIHARAN |Full HD</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |15. | align="left" |„[[Máša a medveď|Masha and the Bear]] – Recipe for Disaster“ |Get Movies |4,66 |{{Dátum|2012-1-31}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=KYniUCGPGLs|title=<nowiki>Маша и Медведь (Masha and The Bear) - Маша плюс каша (17 Серия)</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |16. | align="left" |„Baa Baa Black Sheep“ |Cocomelon - Nursery Rhymes |4,61 |{{Dátum|2018-6-25}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=MR5XSOdjKMA|title=<nowiki>Baa Baa Black Sheep | @CoComelon Nursery Rhymes & Kids Songs</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |17. | align="left" |„Lakdi Ki Kathi“ |Jingle Toons |4,50 |{{Dátum|2018-6-14}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=3bLfzgZ-wO8|title=<nowiki>लकड़ी की काठी | Lakdi ki kathi | Popular Hindi Children Songs | Animated Songs by JingleToons</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |18. | align="left" |„Waka Waka (This Time for Africa)“ |[[Shakira]] feat. Freshlyground |4,35 |{{Dátum|2010-6-4}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=pRpeEdMmmQ0|title=<nowiki>Shakira – Waka Waka (This Time for Africa) (The Official 2010 FIFA World Cup™ Song)</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |19. | align="left" |„Sugar“ |[[Maroon 5]] |4,29 |{{Dátum|2015-1-14}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=09R8_2nJtjg|title=<nowiki>Maroon 5 – Sugar</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |20. | align="left" |„Humpty the train on a fruits ride“ |Kiddiestv Hindi - Nursery Rhymes & Kids Songs |4,26 |{{Dátum|2018-1-26}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=138nNxXUJXw|title=<nowiki>Humpty the Train on a Fruits Ride | हम्प्टी ट्रैन और उसके फल दोस्तों से मिलिए | Kiddiestv Hindi</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |21. | align="left" |„Counting Stars“ |[[OneRepublic]] |4,26 |{{Dátum|2013-5-31}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=hT_nvWreIhg|title=<nowiki>OneRepublic – Counting Stars</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |22. | align="left" |„Roar“ |[[Katy Perry]] |4,21 |{{Dátum|2013-9-5}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=CevxZvSJLk8|title=<nowiki>Katy Perry – Roar (Official)</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |23. | align="left" |„Baby Shark“ |Cocomelon - Nursery Rhymes |4,09 |21. november 2017 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=020g-0hhCAU|title=<nowiki>Baby Shark | ‪@CoComelon‬ Nursery Rhymes & Kids Songs</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |24. |align="left"|„Dark Horse“ |[[Katy Perry]] feat. [[Juicy J]] |4,05 |{{Dátum|2014-2-20}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=0KSOMA3QBU0|title=<nowiki>Katy Perry – Dark Horse (Official) ft. Juicy J</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |25. |align="left"|„Perfect“ |[[Ed Sheeran]] |4,03 |{{Dátum|2017-11-9}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=2Vv-BfVoq4g|title=<nowiki>Ed Sheeran - Perfect (Official Music Video)</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |26. | align="left" |„Temu's Big Game Ad“ |Temu |4,01 |12. február 2024 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=5Od0aOse1wc|title=<nowiki>Temu's Big Game Ad Encore TV Commercial 2024</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |27. | align="left" |„Sorry“ |[[Justin Bieber]] |4,01 |{{Dátum|2015-10-22}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=fRh_vgS2dFE|title=<nowiki>Justin Bieber – Sorry (PURPOSE : The Movement)</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |28. | align="left" |„Thinking Out Loud“ |[[Ed Sheeran]] |3,93 |{{Dátum|2014-10-7}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=lp-EO5I60KA|title=<nowiki>Ed Sheeran – Thinking Out Loud [Official Video]</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |29. | align="left" |„Let Her Go“ |Passenger |3,91 |{{Dátum|2012-7-25}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=RBumgq5yVrA|title=<nowiki>Passenger &#124; Let Her Go (Official Video)</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- |30. | align="left" |„Girls Like You“ |[[Maroon 5]] feat. [[Cardi B]] |3,90 |{{Dátum|2018-5-31}} |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=aJOTlE1K90k|title=<nowiki>Maroon 5 – Girls Like You ft. Cardi B</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |} == Miliarda zhliadnutí == Prvou metrikou popularity videí bol takzvaný Billion-View Club (Klub miliardy zhliadnutí), ktorý označuje videá, ktoré od svojho zverejnenia úspešne dosiahli viac ako 1 miliardu zhliadnutí. V decembri 2012 sa video "[[Gangnam Style]]“ stalo prvým videom, ktoré dosiahlo miliardu zhliadnutí. Do júna 2015 sa tomuto medzníku podarilo dosiahnuť len videu „Baby“ od [[Justin Bieber|Justina Biebera]]. Do októbra 2015 to však urobilo celkom desať videí a ich počet sa vo februári 2018 zvýšil na 100 a ich počet ďalej vzrástol na viac ako 400 v roku 2024. Staršie videá, ktoré predchádzali vytvoreniu YouTube v roku 2005, ale boli pridané neskôr: * „November Rain“ od [[Guns N’ Roses|Guns N 'Roses]] sa stalo prvým videom natočeným pred vytvorením YouTube, ktoré dosiahlo 1 miliardu zhliadnutí do júla 2018. * „[[Numb]]“ od [[Linkin Park]] bolo prvé video z roku 2000, ktoré predchádzalo službe YouTube a v novembri 2018 dosiahlo 1 miliardu zhliadnutí. * „[[Bohemian Rhapsody]]“ od [[Queen (skupina)|Queen]] bolo prvým videom zo sedemdesiatych rokov (a videom pred 90. rokmi), ktoré v júli 2019 dosiahlo 1 miliardu zobrazení. * „Sweet Child o 'Mine" od [[Guns N’ Roses|Guns N 'Roses]] bolo prvé video z 80. rokov, ktoré v októbri 2019 dosiahlo 1 miliardu zhliadnutí. S narastajúcim počtom videí, ktoré do roku 2018 prekonávali miliardu zhliadnutí sa zvýšili záujem o medzník prekonania dvoch a troch miliárd zhliadnutí. V máji 2014 sa „Gangnam Style“ stal prvým videom, ktoré presiahlo dve miliardy zobrazení. „Despacito“ sa stalo prvým videom, ktoré dosiahlo tri miliardy zhliadnutí v auguste 2017, štyri miliardy v októbri 2017, päť miliárd v apríli 2018 a šesť miliárd vo februári 2019 a sedem miliárd v októbri 2020. „Baby Shark Dance“ sa stalo prvým videom, ktoré dosiahlo osem miliárd zhliadnutí vo februári 2021, deväť miliárd zhliadnutí v júli 2021 a desať miliárd zhliadnutí v januári 2022. V marci 2024 má viac ako štrnásť miliárd videní. Od mája 2020 prekročilo trinásť videí štyri miliardy zhliadnutí, z ktorých osem presahuje päť miliárd zhliadnutí, päť presahuje šesť miliárd zhliadnutí a dve z nich presahuje osem miliárd zhliadnutí. „See You Again“ sa stalo druhým videom, ktoré v auguste 2017 dosiahlo tri miliardy zhliadnutí, nasledované „Gangnam Style“ v novembri 2017. „Shape of You“ sa stalo druhým videom, ktoré v januári 2019 dosiahlo štyri miliardy zhliadnutí, po ktorom nasledovalo „See You Again“ vo februári 2019. „Baby Shark Dance“ sa stalo druhým videom, ktoré v apríli 2020 dosiahlo päť miliárd zhliadnutí, nasledované „Shape of You“ v októbri 2020. „Baby Shark Dance“ sa stalo druhým videom, ktoré dosiahlo šesť miliárd zhliadnutí v júli 2020 a sedem miliárd zhliadnutí v októbri 2020. Od mája 2020 videá, ktoré najrýchlejšie dosiahli jednu miliardu zhliadnutí sú „[[Hello (pieseň, Adele)|Hello]]“ (87 dní), „[[Despacito]]“ (96 dní) a „[[Shape of You]]“ (97 dní). Videá, ktoré najrýchlejšie dosiahli dve miliardy zhliadnutí sú „Despacito“ (154 dní), „Shape of You“ (187 dní) a „Girls Like You“ (293 dní). Videá, ktoré najrýchlejšie prekonali tri miliardy zobrazení sú „Despacito“ (203 dní) a „Shape of You“ (342 dní). Videá, ktoré najrýchlejšie dosiahli štyri miliardy zobrazení sú „Despacito“ (271 dní) a „Shape of You“ (708 dní). Väčšina týchto videí s aspoň miliardou zhliadnutí boli komerčné hudobné videá populárnych umelcov, ale zoznam obsahuje aj videá zamerané na deti. Medzi ne patria dve epizódy ruskej animovanej kreslenej rozprávky ''[[Máša a medveď]]'', verzia „The Wheels on the Bus“ od britského animačného štúdia Little Baby Bum a „Johnny Johnny Yes Papa“ z detských staníc LooLoo Kids a ChuChu TV. Rôzne verzie piesne „Baby Shark“ celkovo zhromaždili do januára 2019 viac ako päť miliárd zobrazení. „Baby Shark“ od Pinkfong je teraz najsledovanejším videom na platforme. 29. októbra 2020 prekonal „Baby Shark“ 7 miliárd zhliadnutí a 2. novembra 2020 prekonal „Despacito“ a stal sa tak najsledovanejším videom na YouTube. Dňa 23. februára 2021 prekonal „Baby Shark“ 8 miliárd zhliadnutí a stal sa prvým videom, ktorému sa to podarilo. Dňa 20. júla 2021 prekonal „Baby Shark“ 9 miliárd zhliadnutí a stal sa prvým (a momentálne jediným) videom, ktorému sa to podarilo. 13. januára 2022 sa Baby Shark stalo prvým (a momentálne jediným) videom, ktoré prekonalo 10 miliárd zhliadnutí. Dňa 14. júla 2022 vytvoril YouTube špeciálny playlist a video oslavujúc 317 hudobných videí, ktoré dosiahli 1 miliardu videní a pridali sa do „Klubu miliardových videní“. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam najsledovanejších slovenských YouTube videí]] * [[Zoznam najsledovanejších slovenských hudobných videí na YouTube]] * [[Zoznam najsledovanejších českých hudobných videí na YouTube]] == Zdroj == {{Preklad|en|List of most-viewed YouTube videos|975500413}} [[Kategória:YouTube]] [[Kategória:Internetové zoznamy|Youtube]] 4mefs62k4x4qpdn10scl5cerj7ri5zc 0 658222 8211326 7765462 2026-05-09T20:01:07Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211326 wikitext text/x-wiki {{Infobox Olympiáda|2014|letné mládeže| <!--Pozor: Posledná vertikálna čiara musí zostať v tomto riadku --> | Logo = Ceremonia de clausura Nankín 2014 Argentina 07.jpg | Veľkosť = 200px | Voliteľný popis = záverečný ceremoniál | Mesto = [[Nanking]]<br>{{Minivlajka|Čína|w}} | Motto = | Počet krajín = 203 | Počet atlétov = 3{{0}}579 | Súťaže = 222 v 28 športoch | Začiatok = [[16. august]] [[2014]] | Koniec = [[28. august]] [[2014]] | Oficiálne otvorenie = | Sľub za atlétov = | Sľub za rozhodcov = | Sľub za trénerov = | Olympijský oheň = | Olympijská vlajka = | Štadión = | Predchádzajúce = [[Letné olympijské hry mládeže 2010|Singapur 2010]] | Nasledujúce = [[Letné olympijské hry mládeže 2018|Buenos Aires 2018]] }} '''Letné olympijské hry mládeže 2014''', oficiálne '''II. letné olympijské hry mládeže''' ({{v jazyku|eng|''2014 Summer Youth Olympic Games''}}, oficiálne {{v jazyku|eng|''II Summer Youth Olympic Games''}}) boli medzinárodné športové podujatie. Konali sa [[16. august]]a až [[28. august]]a 2014 v [[Čína|čínskom]] meste [[Nanking]].<ref name="olympicchannel-nanjing-2014"/> Hier sa zúčastnilo 3579 športovcov z 203 krajín, súťažili v 222 súťažiach <ref name="olympic-nanjing-2014"/> v 28 športoch.<ref name="olympic-nanjing-2014"/> == Voľba miesta konania == Výberový proces budúceho miesta konania bol [[Medzinárodný olympijský výbor|Medzinárodným olympijským výborom]] oficiálne odštartovaný 19. decembra 2008, kandidáti sa mohli prihlásiť do 2. februára 2009.<ref name="olympic-launches-2014"/> Rozhodnutie prideliť hostiteľské právo Nankingu bolo oznámené 10. februára 2010 počas [[Zimné olympijské hry 2010|zimnej olympiády 2010]] v [[Kanada|kanadskom]] [[Vancouver]]i. Nanking získal 47 hlasov, na druhom mieste sa umiestnila [[Poľsko|poľská]] [[Poznaň]] so 42 bodmi.<ref name="olympic-decison"/><ref name="aroundtherings-2014-wins"/> == Organizácie hier == Štafeta s [[Olympijský oheň|olympjiským ohňom]] začala 30. apríla 2014 o 11:16 v Aténach, oheň putoval 108 dní.<ref name="olympic-report"/> Poslednou bežkyňou bola [[Čchen Žuo-lin]], olympijská víťazka v skokoch do vody z [[Letné olympijské hry 2012|Londýna 2012]]. Otváracieho ceremoniálu sa zúčastnilo 39 381 divákov.<ref name="olympic-report"/> Hry otvoril čínsky prezident [[Si Ťin-pching]], otváracieho ceremoniálu sa zúčastnili tiež [[Pan Ki-mun]], generálny tajomník [[Organizácia spojených národov|OSN]] či [[Thomas Bach]], predseda [[Medzinárodný olympijský výbor|Medzinárodného olympijského výboru]].<ref name="india-2014-open"/> 18 551 dobrovoľníkov spolu odpracovalo viac než 2 milióny hodín. Celkovo sa predalo 519 483 vstupeniek zo 650 000. Odovzdaných bolo 402 zlatých, 393 strieborných a 423 bronzových medailí.<ref name="olympic-report"/> Predpokladaný rozpočet na podujatie bol v auguste 2012 315 miliónov [[Americký dolár|USD]], rozpočet strávený na [[Letné olympijské hry 2008|letnej olympiáde 2008 v Pekingu]] bol oficiálne 15 miliárd dolárov, reálne však podľa odhadov mohol byť až viac než 40 miliárd [[Americký dolár|USD]].<ref name="reuters-cheap"/> == Súťaže == Na hrách sa uskutočnilo 222 súťaží v 28 športoch. Dva nové športy boli pridané do hier od [[Letné olympijské hry mládeže 2010|predošlých hier]]: [[rugby]] a [[golf]]. Golf bol na olympijskom programe prvý krát od [[Letné olympijské hry 1900|2. olympiády v roku 1900]]. Rugby síce bolo na programe pred 70 rokmi, ale nie vo formáte 7 na 7. Pridaných bolo aj 21 súžaží. Premiéru mal ženský [[box]]. Ďalšou novinkou bolo zahrnutie medzinárodných tímov so zmiešanými rodmi v 15 športoch a 18 súťažiach. Celkovo sa hier zúčastnilo 1 908 športovcov a 1 851 športovkýň. Museli byť narodení medzi 1 januárom 1996 a 31. decembrom 1999.<ref name="olympic-report"/> === Športy === Súťaže sa uskutočnili v týchto športoch<ref name="olympic-report"/>: {{Stĺpce|2| * [[atletika]] * [[basketbal]] * [[bedminton]] * [[box (šport)|box]] * [[cyklistika]] * [[džudo]] * [[futbal]] * [[golf]] * gymnastika ** [[moderná gymnastika]] ** [[športová gymnastika]] * [[hádzaná]] * [[hokej]] 5 na 5 * [[jachting]] * [[jazdectvo (šport)|jazdectvo]] * [[kanoe]]-[[kajak]] * [[lukostrelba]] * [[moderný päťboj]] * [[plážový volejbal]] * [[ragby]] * [[stolný tenis]] * [[šerm]] * [[športová streľba]] * [[taekwondo]] * [[tenis]] * [[triatlon]] * [[veslovanie]] * [[vzpieranie]] * vodné športy ** [[plávanie]] ** [[skoky do vody]] * [[zápasenie]] }} V takzvanom ''Sports Lab'' boli predvádzané neolympijské športy: [[korčuľovanie na kolieskových korčuliach]], [[skejtbording]], [[Lezenie (šport)|lezenie]] a [[wušu]].<ref name="olympic-report"/> === Športoviská === Hry využili celkom 35 športovísk, z toho 27 súťažných a 8 tréningových.<ref name="olympic-report"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="olympicchannel-nanjing-2014">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nanjing 2014 {{!}} Summer Youth Olympic Games | url = https://www.olympicchannel.com/en/events/detail/nanjing-2014-summer-youth-olympic-games/ | vydavateľ = olympicchannel.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="india-2014-open">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Indo-Asian News Service | odkaz na autora = | titul = 2014 Summer Youth Olympic Games open in Nanjing with more than 3,700 athletes | url = https://www.india.com/sports/2014-summer-youth-olympic-games-open-in-nanjing-with-more-than-3700-athletes-120518/ | vydavateľ = india.com | dátum vydania = 2014-08-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="olympic-nanjing-2014">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nanjing 2014 | url = https://www.olympic.org/nanjing-2014 | vydavateľ = olympic.org | dátum vydania = 2020-11-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="olympic-launches-2014">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IOC officially launches 2014 Summer Youth Olympic Games Bid Process | url = https://www.olympic.org/news/ioc-officially-launches-2014-summer-youth-olympic-games-bid-process | vydavateľ = olympic.org | dátum vydania = 2020-11-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="olympic-report">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SHARE THE GAMES SHARE OUR DREAMS Official Report of the 2nd Summer Youth Olympic Games — Nanjing 2014 | url = https://stillmed.olympic.org/media/Document%20Library/OlympicOrg/Games/YOG/Summer-YOG/YOG-Nanjing-2014-Youth-Olympic-Games/Official-Report-Nanjing-2014.pdf | vydavateľ = stillmed.olympic.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-21 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="olympic-decison">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nanjing to host 2nd Summer Youth Olympic Games in 2014 | url = https://www.olympic.org/news/nanjing-to-host-2nd-summer-youth-olympic-games-in-2014 | vydavateľ = olympic.org | dátum vydania = 2020-11-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="aroundtherings-2014-wins">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nanjing Wins 2014 Youth Olympics Games | url = http://aroundtherings.com/site/A__34238/Title__Nanjing-Wins-2014-Youth-Olympics-Games/292/Articles | vydavateľ = aroundtherings.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-21 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201129104925/http://aroundtherings.com/site/A__34238/Title__Nanjing-Wins-2014-Youth-Olympics-Games/292/Articles | dátum archivácie = 2020-11-29 }}</ref> <ref name="reuters-cheap">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Staff | meno = Reuters | autor = | odkaz na autora = | titul = China to go cheap on 2014 Youth Olympics | url = https://in.reuters.com/article/uk-games-china-budget/china-to-go-cheap-on-2014-youth-olympics-idINLNE87U00520120831 | vydavateľ = in.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-21 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.olympic.org/nanjing-2014 Oficiálna stránka MOV] {{Navigačná lišta Olympijské hry}} [[Kategória:Letné olympijské hry mládeže|2014]] [[Kategória:Šport v 2014]] [[Kategória:Športové podujatia v Číne]] [[Kategória:Šport v Nankingu]] [[Kategória:2014 v Číne]] roda0g0c9b2o9ah6h4nxcd5wnbpvgw6 0 662977 8211222 7848814 2026-05-09T15:51:19Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211222 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kňaz | meno = Ladislav Belás | aktuálny titul = titulárny zoborský opát, kanonik katedrálnej kapituly | portrét = <!-- meno obrázku na commons --> | popis portrétu = | podpis = <!-- meno obrázku na commons --> | štát pôsobenia = [[Slovensko]] | erb = Miroslav Glejtek Erb Mons. Ladislava Belása.jpg | heslo = Mitis et Humilis | heslo po slovensky = tichý a pokorný | dátum narodenia = [[22. február]] [[1930]] | miesto narodenia = [[Milochov]] | dátum úmrtia = {{dúv|2021|01|05|1930|02|22}} | miesto úmrtia = [[Nitra]] | dátum pohrebu = [[10. január]] 2021 | miesto pohrebu = Nitra | alma mater = [[Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK Bratislava]] | 1. funkcia = | 1. funkcia - obdobie = | 1. funkcia - predchodca = | 1. funkcia - nástupca = | 2. funkcia = | 2. funkcia - obdobie = | 2. funkcia - predchodca = | 2. funkcia - nástupca = | funkcie = | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | diakonát dátum = <!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{dv|1953|06|21|1930|02|22}} | kňazské svätenie miesto = [[Bratislava]] | kňazské svätenie svätiteľ = [[Ambróz Lazík]] | kňazský svätiteľ funkcia = apoštolský administrátor trnavskej apoštolskej administratúry | inkardinácia = <!-- [[Nitrianska diecéza]] prever --> }} [[Monsignor|Mons.]] [[Doktor teológie|ThDr.]] '''Ladislav Belás''' (* [[22. február]] [[1930]], [[Milochov]]{{--}}† [[5. január]] [[2021]], [[Nitra]]) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, historik a bibliotekár.<ref name="LKKOS"/> == Životopis == Narodil sa 22. februára 1930 v obci [[Milochov]] (dnes súčasť [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]]) ako prvorodený syn robotníka Vincenta Belása a Kataríny, rod. Strhákovej.<ref name="bio-bibl"/>{{rp|7}} Školskú dochádzku začal 1. septembra 1936 v miestnej [[ľudová škola|ľudovej škole]]. Po ukončení prvých piatich ročníkov pokračoval (na návrh miestneho [[kaplán]]a Floriána Sabu) štúdiom na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Nitra|Nitre]] od školského roku 1941/1942. [[Maturitná skúška|Maturoval]] [[15. jún]]a [[1949]].<ref name="bio-bibl"/>{{rp|8}} Pokračoval štúdium v Nitre na Vysokej škole bohosloveckej (1949{{--}}1950).<ref name="LKKOS"/> Po jej zrušení študoval na [[Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte]] v Bratislave. Po ukončení štúdia ho vysvätil [[Ambróz Lazík]] [[21. jún]]a [[1953]] v [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|dóme svätého Martina v Bratislave]] za kňaza.<ref name="bio-bibl"/>{{rp|9}} Po vysvätení pôsobil ako [[kaplán]] v obci [[Skalité]] ([[1953]]{{--}}1954, 4 mesiace zastupoval aj chorého kňaza v [[Belá (okres Žilina)|Belej pri Varíne]]), po preložení pôsobil v rokoch 1954{{--}}[[1963]] v [[Čadca|Čadci]] a 1963{{--}}[[1970]] ako správca fary v [[Beluša|Beluši]].<ref name="bio-bibl"/>{{rp|9-10}} V rámci ďalšieho štúdia spracoval tému, ktorú pod názvom ''Vývoj rímskeho misála a jeho povinné zavedenie v Uhorsku so zreteľom na cyrilometodskú tradíciu'' obhájil ako [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]] a [[25. jún]]a [[1971]] ho promovali na [[Doktor teológie|doktora teológie]].<ref name="LKKOS"/> Po udelení doktorátu sa vracia do Nitry, v rokoch 1971{{--}}[[1980]] pôsobil ako tajomník biskupského úradu, notár cirkevného súdu a prosynodálny examinátor.<ref name="bio-bibl"/>{{rp|10}} V roku [[1973]] ho pápež [[Pavol VI.]] vymenoval za pápežského kaplána ([[monsignor]]), stal sa nitrianskym sídelným [[kanonik]]om, od roku [[1977]] katedrálnym archidiakonom a na krátky čas aj správcom farnosti Nitra–Horné mesto. V roku [[1979]] ho zvolili za člena správneho výboru [[Spolok svätého Vojtecha|Spolku svätého Vojtecha]], v období [[1980]]{{--}}[[1985]] bol generálnym riaditeľom Ústrednej charity na Slovensku a správcom [[Kostol svätého Ladislava (Bratislava)|kostola svätého Ladislava]] v Bratislave. Následne (1985{{--}}[[1990]]) bol šéfredaktorom ''[[Katolícke noviny (1940)|Katolíckych novín]]'', správcom farnosti Nitra–Dolné mesto a v rokoch 1985{{--}}[[1989]] riaditeľom biskupského úradu v Nitre.<ref name="LKKOS"/> V roku [[1990]] štát vrátil cirkvi [[Historický fond Diecéznej knižnice|Diecéznu knižnicu]] a jej správcom bol od [[25. január]]a L. Belás. Od roku 1991 pôsobil ako cirkevný cenzor a odborný asistent pre odbor [[patrológia]] (do roku [[2005]]).<ref name="LKKOS"/> Od roku [[2017]] žil v [[Domov sociálnych služieb|DSS]] Promeritae Quieti sv. Svorada v Nitre.<ref name="DKI"/> Zomrel (po krátkej hospitalizácii) [[5. január]]a [[2021]] v nitrianskej nemocnici.<ref name="zomrel"/> Jeho erb vytvoril heraldik [[Miroslav Glejtek]].<ref name="erb"/> == Publikačná činnosť == Ladislav Belás mal výraznú publikačnú činnosť, ktorá bola zameraná na prínos [[kresťanstvo|kresťanstva]] k vzdelaniu a kultúre na Slovensku, kresťanské tradície a významné osobnosti Nitrianskej diecézy. Publikoval v periodikách ako ''Duchovný pastier'', ''Slovenské hlasy z Ríma'', ''Katolícke noviny'', ''Duchovní pastýř'' či ''Slovenské ozveny''.<ref name="LKKOS"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Smútočné oznámenie| url = https://horne.lefantovce.nrb.sk/smutocne-oznamenie/| vydavateľ = Farnosť Horné Lefantovce| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veriaci smútia: Zomrel zoborský opát a nitriansky kanonik Ladislav Belás| url = https://nitra.dnes24.sk/veriaci-smutia-zomrel-zoborsky-opat-a-nitriansky-kanonik-ladislav-belas-379319| vydavateľ = Global24, /nitra.dnes24.sk| dátum vydania = 2021-01-05| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> == Zdroje == {{referencie|refs= <ref name="LKKOS">{{Citácia knihy | kapitola zborník = BELÁS, Ladislav | titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | odkaz na titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Lúč (vydavateľstvo)|Lúč]] | rok = 2000 | isbn = 80-7114-300-6 | počet strán = 852 | strany = 79{{--}}80 }}</ref> <ref name="bio-bibl">{{Citácia knihy | editori = Anton Pažitný | titul = Mons. ThDr. Ladislav Belás : osobná biografia a bibliografia | miesto = Nitra | vydavateľ = Dom Matice slovenskej | rok = 2000 | isbn = 80-7090-561-1 | počet strán = 77 | strany = }}</ref> <ref name="DKI">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Belás, Ladislav | url = https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=belasladislav | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 6.2.2021 | vydavateľ = Dominikánsky knižný inštitút | miesto = }}</ref> <ref name="zomrel">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smútočné oznámenie - do večnosti odišiel titulárny zoborský opát a kanonik Mons. Ladislav Belás | url = http://www.biskupstvo-nitra.sk/smutocne-oznamenie-do-vecnosti-odisiel-titularny-zoborsky-opat-a-kanonik-mons-ladislav-belas/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.1.2021 | vydavateľ = Nitrianske biskupstvo | miesto = Nitra }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}, {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na Nitrianskom hrade do večnosti odprevadili kanonika a zoborského opáta Mons. Ladislava Belása | url = http://www.biskupstvo-nitra.sk/na-nitrianskom-hrade-do-vecnosti-odprevadili-kanonika-a-zoborskeho-opata-mons-ladislava-belasa/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 6.2.2021 | vydavateľ = Nitrianske biskupstvo | miesto = Nitra | url archívu = https://web.archive.org/web/20210128045704/http://www.biskupstvo-nitra.sk/na-nitrianskom-hrade-do-vecnosti-odprevadili-kanonika-a-zoborskeho-opata-mons-ladislava-belasa/ | dátum archivácie = 2021-01-28 }}</ref> <ref name="erb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Glejtek | meno = Miroslav | odkaz na autora = Miroslav Glejtek | titul = Erb Mons. Ladislava Belása, zoborského opáta a kanonika Nitrianskej kapituly | url = http://www.cirkevneerby.sk/k-belas.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 6.2.2021 | vydavateľ = | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220812060741/http://cirkevneerby.sk/k-belas.php | dátum archivácie = 2022-08-12 }}</ref> }} == Externé odkazy == * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Medailón Ladislava Belása | url = https://tvnitricka.sk/medailon-ladislava-belasa/ | dátum vydania = 24.12.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 6.2.2021 | vydavateľ = TV Nitrička | miesto = Nitra }} * [https://knihydominikani.sk/hlavna_bibl_b4?autor_id=152 Belás, Ladislav, knihydominikani.sk] * [https://www.youtube.com/watch?v=Z0_m6PaiE_o video z kázne L. Belása (1994)] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Belás, Ladislav}} [[Kategória:Kanonici]] [[Kategória:Osobnosti z Nitry]] [[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Slovenskí historici]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] jvyfugg2q0wxmin5cwloew9hdgzwev5 0 663658 8211197 8108720 2026-05-09T14:19:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211197 wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina|Obrázok=Glyoxylic_acid.png|Obrázok2=Glyoxylic_acid_3D_spacefill.png|Názov=Kyselina glyoxalová|Vzorec=C₂H₂O₃|Synonymá=kyselina glyoxylová, kyselina oxooctová, glyoxalát, glyoxylát|Vzhľad=Biela kryštalická látka|Molárna hmotnosť=74,035 g/mol|Hustota=1,384 g/ml|Teplota topenia=80 °C|Teplota varu=111 °C|CAS=298-12-4}} '''Kyselina glyoxalová''', občas '''kyselina glyoxylová''' alebo '''kyseliny oxooctová''', je [[organická zlúčenina]] a zároveň najmenšia [[aldehydokyselina]]. Podobne ako kyseliny [[Kyselina octová|octová]], [[Kyselina glykolová|glykolová]] a [[Kyselina šťaveľová|šťaveľová]] je kyselina glyoxalová jednou z C₂ [[Karboxylová kyselina|karboxylových kyselín]]. Je to biela kryštalická látka, ktorá sa vyskytuje v prírode a má i priemyselné použitie. Jej [[konjugovaná báza]] sa nazýva '''glyoxalát''' alebo '''glyoxylát'''. == Štruktúra a názvoslovie == Aj keď v štruktúre kyseliny glyoxalovej sa bežne značí [[aldehyd]]ová funkčná skupina, tento aldehyd je v niektorých situáciách len minoritná zložka hlavných prítomných foriem. Namiesto toho glyoxalát často vystupuje ako hydrát alebo cyklický [[dimér]]. Napríklad v prítomnosti vody sa karbonyl rýchlo mení na [[geminálny diol]] (ktorý sa popisuje ako „monohydrát“). [[Rovnovážna konštanta]] (K) pre tvorbu dihydroxyoctovej kyseliny je pri izbovej teplote 300:<ref>{{cite journal|last1=Sørensen|first1=P. E.|last2=Bruhn|first2=K.|last3=Lindeløv|first3=F.|title=Kinetics and equilibria for the reversible hydration of the aldehyde group in glyoxylic acid.|journal=Acta Chem. Scand.|year=1974|volume=28|pages=162–168|doi=10.3891/acta.chem.scand.28a-0162|doi-access=free}}</ref> : [[Súbor:Glyoxylic_acid_hydration.png|300x300bod]] V roztoku existuje monohydrát v rovnováhe s [[hemiacetál]]ovým dimérom:<ref name="Ull">Georges Mattioda and Yani Christidis “Glyoxylic Acid” Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry, 2002, Wiley-VCH, Weinheim. doi:[https://doi.org/10.1002/14356007.a12_495 10.1002/14356007.a12_495]</ref> : [[Súbor:Glyoxylic_acid_hydrate_dimerization.png|300x300bod]] Osamote má aldehydová štruktúra ako hlavný [[konformér]] cyklickú štruktúru s [[Vodíková väzba|vodíkovou väzbou]], pričom aldehydový karbonyl je v blízkosti [[karboxyl]]ového vodíka:<ref>{{cite journal|journal=Journal of Molecular Spectroscopy|volume=104|issue=1|year=1984|pages=25–39|title=Vibrational spectra of glyoxylic acid monomers|first1=Richard L.|last1=Redington|first2=Chin-Kang Jim|last2=Liang|doi=10.1016/0022-2852(84)90242-X|bibcode=1984JMoSp.104...25R}}</ref> [[Súbor:Glyoxylic_acid_H-bonded.png|100x100bod]] Konštanta [[Henryho zákon]]a pre kyselinu glyoxalovú je K_H = 1,09 × 10⁴ × exp[(40,0 × 10³/R) × (1/T − 1/298)].<ref>{{cite journal|last=Ip|first=H. S. Simon|author2=Huang, X. H. Hilda|author3=Yu, Jian Zhen|title=Effective Henry's law constants of glyoxal, glyoxylic acid, and glycolic acid|journal=Geophysical Research Letters|volume=36|issue=1|pages=L01802|doi=10.1029/2008GL036212|bibcode=2009GeoRL..36.1802I|year=2009|url=http://repository.ust.hk/ir/bitstream/1783.1-6115/1/HLCpaper2ndrevision.pdf}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Príprava == Kyselina glyoxalová vystupuje pri neutrálnom pH ako jej [[konjugovaná báza]], teda glyoxylát. Gyloxylát je vedľajším produktom [[Amidácia|amidačných]] procesov v biosyntéze niekoľkých amidovaných [[peptid]]ov. Podľa historických záznamov bola kyselina glyoxalová pripravená z kyseliny šťaveľovej [[Elektrosyntéza|elektrosynteticky]]:<ref>{{cite journal|author1=Tafel, Julius|author2=Friedrichs, Gustav|title=Elektrolytische Reduction von Carbonsäuren und Carbonsäureestern in schwefelsaurer Lösung|journal=Berichte der Deutschen Chemischen Gesellschaft|year=1904|volume=37|issue=3|pages=3187–3191|doi=10.1002/cber.190403703116|url=https://zenodo.org/record/1426114}}</ref><ref>{{cite book|last=Cohen|first=Julius|title=Practical Organic Chemistry 2nd Ed.|year=1920|publisher=Macmillan and Co. Limited|location=London|pages=102–104|url=http://www.sciencemadness.org/library/books/practical_organic_chemistry.pdf}}</ref> v organickej syntéze boli využité katódy z oxidu olovičitého na prípravu kyseliny glyoxalovej z kyseliny v šťaveľovej v roztoku kyseliny sírovej ako elektrolytu.<ref>{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=ArsfQZig_9AC&pg=PA573|page=574|title=Materials Handbook: A Concise Desktop Reference|author=François Cardarelli|publisher=Springer|year=2008|isbn=978-1-84628-668-1}}</ref> : [[Súbor:GlyoxalicAcidElectrosyn.png|380x380bod]] Horúca [[kyselina dusičná]] je schopná [[Oxidácia|oxidovať]] [[glyoxal]] až na kyselinu glyoxalovú. Táto reakcie ja však silne exotermická a náchylná k prehriatiu. Mimo toho je hlavným vedľajším produktom kyselina šťaveľová. Účinná je i [[ozonolýza]] [[Kyselina maleínová|kyseliny maleínovej]].<ref name="Ull" /> == Biologická úloha == === Glyoxylátový cyklus === {{Main|Glyoxylátový cyklus}} Glyoxylát je medziproduktom glyoxylátového cyklu, ktorý umožňuje rôznym organizmom, napríklad baktériám,<ref name="Holms">{{cite journal|year=1987|title=Control of flux through the citric acid cycle and the glyoxylate bypass in Escherichia coli|journal=Biochem Soc Symp.|volume=54|pages=17–31|pmid=3332993|author=Holms WH}}</ref> hubám a rastlinám,<ref name="Escher and Widmer F">{{cite journal|year=1997|title=Lipid mobilization and gluconeogenesis in plants: do glyoxylate cycle enzyme activities constitute a real cycle? A hypothesis|journal=Biol. Chem.|volume=378|issue=8|pages=803–813|pmid=9377475|vauthors=Escher CL, Widmer F}}</ref> premieňať [[mastné kyseliny]] na sacharidy. Glyoxylátový cyklus je takisto dôležitý u rastlín pre spustenie obranných mechanizmov proti hubám.<ref>{{Cite journal|doi=10.1016/j.fgb.2013.06.008|last4=Ubhayasekera|journal=Fungal Genetics and Biology|title=The glyoxylate cycle is involved in pleotropic phenotypes, antagonism and induction of plant defence responses in the fungal biocontrol agent Trichoderma atroviride|first6=Magnus|last6=Karlsson|first5=Dan Funck|last5=Jensen|first4=Wimal|first3=Sanjeewani|pmid=23850601|last3=Sooriyaarachchi|first2=Anders|last2=Broberg|first1=Mukesh K.|last1=Dubey|pages=33–41|volume=58–59|issn=1087-1845|date=September 2013}}</ref> Glyoxylátový cyklus začína aktivitou [[izocitrátlyáza|izocitrátlyázy]], ktorá premieňa [[izocitrát]] na [[sukcinát]] a glyoxylát.'''<ref name=":02">{{Citácia knihy|priezvisko=Škárka|meno=Bohumil|titul=Biochémia|vydanie=3|rok=1992|isbn=80-05-01076-1|priezvisko2=Ferenčík|meno2=Miroslav|strany=161-162}}</ref>''' Prebiehajú ďalšie výskumy na alternatívne využitia tohto cyklu, napríklad na biosyntézu sukcinátu.<ref>{{Cite journal|doi=10.1016/j.ymben.2013.07.004|last5=Liu|journal=Metabolic Engineering|title=Activation of glyoxylate pathway without the activation of its related gene in succinate-producing engineered Escherichia coli|first8=Ya-Jie|last8=Tang|first7=Tao|last7=Chen|first6=Zhan-Peng|last6=Yuan|first5=Jian-Hua|first4=Hong-Mei|pmid=23876414|last4=Li|first3=Lei|last3=Zhang|first2=Xiao-Hong|last2=Li|first1=Li-Wen|last1=Zhu|pages=9–19|volume=20|issn=1096-7176|date=November 2013}}</ref> === U človeka === Glyoxylát je produkovaný dvoma dráhami: cez oxidáciu [[Glykolát|glykolátu]] v peroxizómoch alebo cez katabolizmus [[Hydroxyprolín|hydroxyprolínu]] v mitochondriách.<ref name=":0">{{Cite journal|doi=10.1007/s00109-012-0930-z|last3=Frishberg|s2cid=11549218|hdl=11343/220107|date=2012-12-01|journal=Journal of Molecular Medicine|title=Primary hyperoxaluria type III—a model for studying perturbations in glyoxylate metabolism|first3=Yaacov|first2=James Jonathon|pmid=22729392|last2=Pitt|first1=Ruth|last1=Belostotsky|pages=1497–1504|issue=12|volume=90|issn=0946-2716|hdl-access=free}}</ref> V peroxizómoch sa glyoxylát konvertuje na [[glycín]] pomocou AGT1 alebo na [[oxalát]] pomocou [[glykolátoxidázy]]. V mitochondriách sa glyoxylát premieňa na glycín pomocou AGT2 alebo na glykolát pomocou [[glyoxylátreduktázy]]. Malé množstvo glyoxylátu sa premieňa na oxalát pomocou cytoplazmatickej [[laktátdehydrogenáza|laktátdehydrogenázy]].<ref name=":1">{{Cite journal|doi=10.1016/j.jhep.2010.07.036|pmid=21093948|issn=0168-8278|volume=54|issue=3|pages=513–520|last1=Schnedler|first1=Nina|last2=Burckhardt|first2=Gerhard|last3=Burckhardt|first3=Birgitta C.|title=Glyoxylate is a substrate of the sulfate-oxalate exchanger, sat-1, and increases its expression in HepG2 cells|journal=Journal of Hepatology|date=March 2011}}</ref> [[Súbor:Glyoxylate_metabolism_in_hepatocytes.jpg|stred|náhľad|600x600bod|Oxalátový a glyoxylátový metabolizmus v hepatocytoch. AGT 1 a 2, alanín:glyoxylátaminotrasnferáza 1 a 2; GO, glykolátoxidáza; GR, glyoxylátreduktáza; HKGA, 4-hydroxy-2-ketogluratátlyáza; LDH, laktátdehydrogenáza.]] === U rastlín === Okrem toho, že je glyoxylát intermediátom glyoxylátového cyklu, je glyoxylát i dôležitým medziproduktom vo fotorespiračnej dráhe. [[Fotorespirácia]] je výsledok vedľajšej reakcie enzýmu [[RuBisCO]] s O₂ namiesto CO₂. Na začiatku bola táto reakcia považovaná za stratu energie a zdrojov, neskôr bolo však ukázané, že fotorespirácia je dôležitou metódou regenerácie uhlíka a CO₂, odstraňovania odpadného fosfoglykolátu a spustenia obranných mechanizmov.<ref name=":2">{{Cite journal|doi=10.1199/tab.0130|first5=Rashad|pmc=3244903|pmid=22303256|date=2010-03-23|journal=The Arabidopsis Book / American Society of Plant Biologists|title=Photorespiration|first7=Fritz|last7=Kreuzaler|first6=Sophia|last6=Kürkcüoglu|last5=Kebeish|issn=1543-8120|first4=Christian|last4=Blume|first3=Markus|last3=Niessen|first2=Ina|last2=Horst|first1=Christoph|last1=Peterhansel|volume=8|page=e0130}}</ref> Počas fotorespirácie sa glyoxylát premieňa na glykolát vďaka aktivite glykolátoxidázy v peroxizómoch. Potom sa premieňa na glycín paralelne pomocou SGAT a GGAT a ten je možné transportovať do mitochondrií.<ref>{{Cite journal|doi=10.1016/j.jphotobiol.2014.11.009|last4=Ye|journal=Journal of Photochemistry and Photobiology B: Biology|title=Distinct photorespiratory reactions are preferentially catalyzed by glutamate:glyoxylate and serine:glyoxylate aminotransferases in rice|first6=Xinxiang|last6=Peng|first5=Jianhua|last5=Zhang|first4=Nenghui|first3=Juanying|pmid=25528301|last3=Ou|first2=Xingxue|last2=Mao|first1=Zhisheng|last1=Zhang|pages=110–117|volume=142|issn=1011-1344|date=January 2015}}</ref><ref name=":2" /> Takisto bolo popísané, že pyruvátdehydrogenázový komplex môže prispievať ku glykolátovému a glyoxylátovému metabolizmu.<ref>{{Cite journal|doi=10.1016/j.phytochem.2013.07.009|first3=Holger|journal=Phytochemistry|title=A possible role for the chloroplast pyruvate dehydrogenase complex in plant glycolate and glyoxylate metabolism|first5=Christoph|last5=Peterhansel|first4=Hans-Peter|last4=Braun|last3=Eubel|pmid=23916564|first2=Christof|last2=Behrens|first1=Christian|last1=Blume|pages=168–176|volume=95|issn=0031-9422|date=November 2013}}</ref> [[Súbor:Photorespiration_in_arabidopsis.jpg|stred|náhľad|600x600bod|Prehľad fotorespirácie v ''Arabidopsis''. GGAT, glyoxylát:glutamátaminotransferáza; GLYK, glycerátkináza; GO, glykolátoxidáza, HPR, hydroxypyruvátreduktáza; PGLP, fosfoglykolátfosfatáza; RuBisCO, RuBP karboxyláza/oxygenáza; SGAT, serín:glyoxylátaminotransferáza; SHM, serínhydroxymetyltransferáza.]] == Význam u chorôb == {{Primárne zdroje}} === Cukrovka === Glyoxylát sa pokladá za potenciálny marker počiatku diabetu druhého typu.<ref name=":3" /> Jeden z kľúčových patologických stavov cukrovky je produkcia pokročilých glykovaných konečných produktov (AGEs, z anglického ''advanced glycation end-products''), spôsobených [[Hyperglykémia|hyperglykémiou]].<ref>{{Cite journal|doi=10.3389/fendo.2012.00170|issn=1664-2392|volume=3|pages=170|last1=Nguyen|first1=Dung V.|last2=Shaw|first2=Lynn C.|last3=Grant|first3=Maria B.|title=Inflammation in the pathogenesis of microvascular complications in diabetes|journal=Frontiers in Endocrinology|date=2012-12-21|pmid=23267348|pmc=3527746}}</ref> AGEs môžu viesť k ďalším komplikáciám diabetu, ako je poškodenie tkaniva a kardiovaskulárne ochorenia.<ref>{{Cite journal|doi=10.1007/s00592-012-0412-3|issn=0940-5429|volume=50|issue=2|pages=101–110|last1=Piarulli|first1=Francesco|last2=Sartore|first2=Giovanni|last3=Lapolla|first3=Annunziata|title=Glyco-oxidation and cardiovascular complications in type 2 diabetes: a clinical update|journal=Acta Diabetologica|date=April 2013|pmid=22763581|pmc=3634985}}</ref> Všeobecne sú tvorené z reaktívnych aldehydov, ako sú tie v redukujúcich cukroch a alfa-oxoaldehydoch. V štúdiach bolo zistené, že hladina glyoxylátu bola výrazne zvýšená u pacientov, ktorí boli neskôr diagnostikovaní ako diabetici druhého typu.<ref name=":3">{{Cite journal|doi=10.1155/2014/685204|first6=Volker|pmc=4265698|pmid=25525609|date=2014|journal=Journal of Diabetes Research|title=Glyoxylate, a New Marker Metabolite of Type 2 Diabetes|first9=Dietrich|last9=Rein|first8=Hannelore|last8=Daniel|first7=Patricia|last7=Ruiz Noppinger|last6=Liebenberg|issn=2314-6745|first5=Ralf|last5=Looser|first4=Bianca|last4=Bethan|first3=Jan|last3=Wiemer|first2=Pieter|last2=Giesbertz|first1=Victoria J.|last1=Nikiforova|volume=2014|pages=685204}}</ref> Zvýšené hladiny glyoxylátu boli niekedy objavené až tri roky pred diagnózou, čo poukazuje na potenciálnu rolu glyoxylátu ako včasného predikčného markera. === Nefrolitiáza === Glyoxylát vystupuje vo vzniku [[Hyperoxalúria|hyperoxalúrie]], kľúčovej príčiny [[Nefrolitiáza|nefrolitázy]] (bežne známej ako obličkové kamene). Glyoxylát je substrátom i induktorom transportéru sulfátového aniónu-1 (sat-1), génu zodpovedného za transport oxalátu, čo mu umožňuje zvýšiť expresiu mRNA sat-1 a spôsobiť výtok oxalátu z bunky. Zvýšený výdaj oxalátu umožňuje hromadenie [[Šťavelan vápenatý|oxalátu vápenatého]] v moči, čo môže viesť k tvorbe obličkových kameňov.<ref name=":1" /> Poškodenie glyoxylátového metabolizmu umožňuje ďalší mechanizmus vývoja hyperoxalúrie. Mutácie, pri ktorých dochádza k strate funkcie génu HOGA1, vedú k strate 4-hydroxy-2-oxoglutarátaldolázy, enzýmu, ktorý sa účastní dráhy premeny hydroxyprolínu na glyoxylát. Glyoxylát, ktorý vzniká touto dráhou, sa bežne ukladá preč, aby nedochádzalo k jeho oxidácii na oxalát v [[cytosól]]e. Pri poškodení dráhy však vzniká nadbytok 4-hydroxy-2-oxoglutarátu, ktorý sa tiež môže presunúť do cytosólu a konvertovať na glyoxylát inou aldolázou. Tieto molekuly glyoxylátu môžu byť oxidované na oxalát, čím sa zvýši jeho koncentrácia a vzniká hyperoxalúria.<ref name=":0" /> == Reakcie a použitie == Kyselina glyoxalová je asi desaťkrát silnejšia kyselina než kyselina octová a jej [[disociačná konštanta]] je 4.7 × 10⁻⁴ (p''K''_a = 3.32): : OCH-COOH ⇌ OCH-COO^- + H⁺ V prítomnosti zásady podlieha kyselina glyoxalová [[Disproporcionácia|disproporcionácii]], čím vzniká [[kyselina hydroxyoctová]] a [[kyselina šťaveľová]]:{{Chýba citácia}} : 2 OCH-COOH + H₂O → HOCH₂-COOH + HOOC-COOH Kyselina glyoxalová tvorí [[heterocyklus]] po kondenzácii s [[Močovina|močovinou]] a 1,2-diaminobenzénom. === Fenolové deriváty === Kyselina glyoxalová všeobecne podstupuje [[Elektrofilná aromatická substitúcia|elektrofilnú aromatickú substitučnú]] reakciu s [[fenol]]mi, čo je verzatilný krok pre syntézu niekoľkých zlúčenín. Priamy produkt s fenolom je [[kyselina 4-hydroxymandľová]]. Táto zlúčenina reaguje s amoniakom za vzniku hydroxyfenylglycínu, ktorý je prekurzorom lieku [[amoxicilín]]u. Redukciou kyseliny 4-hydroxymandľovej vzniká kyselina 4-hydroxyfenyloctová, ktorá je prekurzorom lieku [[atenolol]]u.{{Chýba citácia}} Sekvencia reakcií, v ktorých reaguje kyselina glyoxalová s [[guaiakol]]om a následne sa oxiduje a dekarboxyluje, umožňuje syntézu vanilínu, pričom sa vlastne jedná o [[Formylácia|formylačný]] proces.<ref name="Ull" /><ref>{{cite journal|author1=Fatiadi, Alexander|author2=Schaffer, Robert|title=An Improved Procedure for Synthesis of <small>DL</small>-4-Hydroxy-3-methoxymandelic Acid (<small>DL</small>-"Vanillyl"-mandelic Acid, VMA)|journal=Journal of Research of the National Bureau of Standards Section A|year=1974|volume=78A|issue=3|pages=411–412|doi=10.6028/jres.078A.024|pmid=32189791|doi-access=free}}</ref><ref>{{cite book|author1=Kamlet, Jonas|author2=Mathieson, Olin|title=Manufacture of vanillin and its homologues U.S. Patent 2,640,083|year=1953|publisher=U.S. Patent Office|url=https://docs.google.com/viewer?url=patentimages.storage.googleapis.com/pdfs/US2640083.pdf|author1-link=Jonas Kamlet}}</ref> ==== Hopkins-Coleova reakcia ==== Glyoxylát je súčasťou [[Hopkins-Coleova reakcia|Hopkins-Coleovej reakcie]], ktorou je možné zistiť prítomnosť [[tryptofán]]u v proteínoch.<ref>{{cite book|author=R.A. Joshi|title=Question Bank of Biochemistry|url=https://books.google.com/books?id=Acf9BkEqJWYC&pg=PA64|year=2006|publisher=New Age International|isbn=978-81-224-1736-4|page=64}}</ref> === Environmentálna chémia === Kyselina glyoxalová je jednou z niekoľkých karboxylových kyselín obsahujúcich karbonylovú skupinu (ketón alebo aldehyd), ktoré sú bežné ako [[sekundárne organické aerosoly]]. V prítomnosti vody a svetla môže podstúpiť [[Fotochémia|fotochemickú]] oxidáciu. Môže prebehnúť niekoľko reakčných dráh, čo vedie k rôznym ďalším karboxylovým a aldehydovým produktom.<ref>{{cite journal|title=Aqueous Photochemistry of Glyoxylic Acid|first1=Alexis J.|last1=Eugene|first2=Sha-Sha|last2=Xia|first3=Marcelo I.|last3=Guzman|journal=J. Phys. Chem. A|year=2016|volume=120|issue=21|pages=3817–3826|doi=10.1021/acs.jpca.6b00225|pmid=27192089|bibcode=2016JPCA..120.3817E|doi-access=free}}</ref> == Bezpečnosť == Táto zlúčenina nie je veľmi toxická, LD₅₀ pre potkany je 2500 mg/kg.{{Chýba citácia}} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Glyoxylic acid|1010091511}} [[Kategória:Aldehydokyseliny]] 01r3b5ysw3hsw5zrekh2pzr9zbwdzfl 0 683727 8211466 7401962 2026-05-10T03:41:31Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211466 wikitext text/x-wiki {{žiadosť o obrázok}} {{Infobox Ulica | Názov = Magnezitová ulica | Obrázok = | Popis obrázka = | Štát = Slovensko | Mesto = Bratislava | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]] | Štvrť = | Obvod = | Číslo obvodu = [[Bratislava IV (okres)|IV]] | Nadmorská výška = | Severná šírka = 48.217450 | Východná dĺžka = 16.976072 | Dĺžka = 70 | Šírka = | Vznik = | PSČ = 841 07 | Začína = [[Mlynská ulica (Bratislava)|Mlynská ulica]] | Končí = [[Záveterná ulica]] | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = | Staršie názvy = | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Bratislava | Commons = }} '''Magnezitová ulica''' je [[ulica]] v [[Bratislava|Bratislave]], v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = One more step | url = https://archive.ph/VLYAp | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a ich zaradenie do pôsobnosti jednotlivých Okresných riaditeľstiev a Obvodných oddelení | url = https://docplayer.cz/25766699-Abecedny-zoznam-ulic-bratislavy-a-ich-zaradenie-do-posobnosti-jednotlivych-okresnych-riaditelstiev-a-obvodnych-oddeleni.html | vydavateľ = docplayer.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-20 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Nekrižuje sa so žiadnou ulicou. == Blízke ulice == * [[Mlynská ulica (Bratislava)|Mlynská ulica]] * [[Záveterná ulica]] == Dopravné spojenie == {{Zastávka|ba|Mlynská|datum}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://mapa.zoznam.sk/?search=Magnezitová Magnezitová ulica na mape Bratislavy] {{Bratislavský výhonok}} {{Devínska Nová Ves}} [[Kategória:Ulice v Devínskej Novej Vsi]] emzxd534nb5adt86e6a6vt5wmhi5rq0 0 684395 8211286 8168049 2026-05-09T18:47:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211286 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Les Charlots | Obrázok = Les Charlots dancing Sanremo festival 1974.webp | Veľkosť obrázku = 230px | Popis obrázku = Les Charlots (zľava: Gérard Rinaldi, Gérard Filippelli, Jean Sarrus a Jean-Guy Fechner) na festivale v [[Sanremo]] [[1974]]. | Bývalí členovia = (†) [[Gérard Rinaldi]]<br /b>(†) [[Gérard Filippelli]]<br /b>(†) [[Jean Sarrus]]<br /b>[[Luis Rego]]<br /b>(†) [[Richard Bonnot]]<br /b>(†) Jacques Dautriche<br /b>(†) Donald Rieubon<br /b>William Olivier | Členovia skupiny = [[Jean-Guy Fechner]] | Hudobný vydavateľ = Disques Vogue, Disques Barclay, Vogue International | Roky pôsobenia = [[1965]]{{--}}[[1997]], [[2007]]{{--}}[[2012]], od roku [[2014]] | Žáner = [[rock]], [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Krajina pôvodu = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Iné názvy = Les Problèmes | Webstránka = {{url|http://www.lescharlotsintime.sitew.fr}} | Portál 1 = Film | Portál 2 = Francúzsko | Portál 3 = Ľudia }} [[Súbor:Antoine 1964.jpg|náhľad|Spevák [[Antoine (spevák)|Antoine]], ktorého skupina Les Problèmes podporila pri jeho začiatkoch.]] [[Súbor:Brutos2.JPG|náhľad|Taliansky kvintet [[Brutos]] vrátane [[Aldo Maccione|Alda Maccioneho]] (vpravo), inšpiroval Les Problèmes s nápadom premeniť sa na komediálnu skupinu.]] [[Súbor:Les veilles fripouilles.jpg|náhľad|[[Jean Sarrus]] (uprostred) spolu s [[Alain Turban|Alainom Turbanom]] (vľavo) a [[Gilles Dreu|Gillesom Dreuom]] (vpravo) na hudobnom festivale v roku [[2017]].]] '''Les Charlots''' [le ʃarlɔ]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=L'alphabet phonétique international [API] (2)|url=https://apprendre.tv5monde.com/fr/aides/lalphabet-phonetique-international-api-2|vydavateľ=Apprendre le français avec TV5MONDE|dátum prístupu=2023-06-07|jazyk=fr}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots pronunciation in French|url=https://www.howtopronounce.com/french/les-charlots|vydavateľ=www.howtopronounce.com|dátum prístupu=2023-08-20|jazyk=en}}</ref> (v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] '''Les Problèmes''') je [[Francúzsko|francúzska]] populárna [[Rock|rocková]], [[Pop (hudobný žáner)|popová]] a [[Komédia|komediálna]] [[Skupina (sociológia)|skupina]] pôsobiaca najmä v [[70. roky 20. storočia|70.]] a [[80. roky 20. storočia|80.]] rokoch [[20. storočie|20. storočia]], ktorej hlavnými členmi boli: [[Gérard Rinaldi]], [[Gérard Filippelli]], [[Jean Sarrus]], [[Jean-Guy Fechner]], [[Luis Rego]] a [[Richard Bonnot]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots|url=https://www.fdb.cz/lidi/20245-les-charlots.html|vydavateľ=FDb.cz|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=cs|meno=|priezvisko=}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots Discography - Download Albums in Hi-Res|url=https://www.qobuz.com/gb-en/interpreter/les-charlots/55667|vydavateľ=Qobuz|dátum prístupu=2023-01-21|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots {{!}} OSOBNOSTI.cz|url=https://www.hudebniskupiny.cz/les-charlots|vydavateľ=HUDEBNISKUPINY.cz|dátum prístupu=2023-04-06|jazyk=cs|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Du micro à l'écran – Les Charlots, une certaine idée de la France|url=https://www.lepoint.fr/pop-culture/du-micro-a-l-ecran-les-charlots-une-certaine-idee-de-la-france-21-08-2020-2388473_2920.php|vydavateľ=Le Point|dátum vydania=2020-08-21|dátum prístupu=2023-09-21|jazyk=fr}}</ref> Názov skupiny nepriamo odkazuje na Charlota, postavu tuláka, ktorú hrá [[Charlie Chaplin]], ide ale aj o slangový výraz pre klaunov, šaškov, bláznov či idiotov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hvězdy francouzské kinematografie - Les Charlots|url=http://www.francouzskyfilm.cz/herci/charlots.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2008-12-02|dátum prístupu=2022-07-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20081202101113/http://www.francouzskyfilm.cz/herci/charlots.html|dátum archivácie=2008-12-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots – Francouzský film|url=https://francouzskyfilm.cz/les-charlots/|vydavateľ=francouzskyfilm.cz|dátum prístupu=2023-05-26}}</ref> Ich odľahčený komediálny štýl bol ovplyvnený štýlom populárnej [[Taliansko|talianskej]] skupiny [[Brutos]] a anarchistickým humorom [[Bratia Marxovci|bratov Marxovcov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Problèmes — “Je Ne Vois Rien”/”I See Nothing”: Brace for the Obscure (60s rock)! — November 6, 2023|url=https://bracefortheobscure60srock.com/2023/11/06/les-problemes-je-ne-vois-rien-i-see-nothing-brace-for-the-obscure-60s-rock-november-6-2023/|dátum vydania=2023-11-06|dátum prístupu=2025-11-28|jazyk=en|priezvisko=georgefishman2}}</ref> Za svoju slávu vďačia najmä svojim [[Paródia|parodicko]]-[[Komik|komickým]] piesňam ''Les Nouilles'' ([[1967]]), ''Merci patron'' ([[1971]]) alebo ''L'Apérobic'' ([[1983]]) a taktiež populárnym filmom zo [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] ako napr.: ''[[Bažanti (film)|Bažanti]]'' ([[1971]]), ''[[Blázni zo štadióna]]'' ([[1972]]), ''[[Veľký bazár (film)|Veľký bazár]]'' ([[1973]]) a ''[[Bažanti idú do boja]]'' ([[1974]]) v réžii [[Claude Zidi|Claudea Zidiho]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Фильмы с участием комик-группы Шарло список|url=https://topspiski.com/filmy-komik-gruppy-sharlo/|vydavateľ=ТОП списки|dátum vydania=2021-04-23|dátum prístupu=2022-11-26|jazyk=ru-RU|priezvisko=spisok}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tony Frank {{!}} Les CHARLOTS|url=https://www.tonyfrank.fr/artists/Les-CHARLOTS|vydavateľ=Tony Frank|dátum prístupu=2022-08-16|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Search|url=https://www.last.fm/search?q=Les+Charlots|vydavateľ=Last.fm|dátum prístupu=2023-04-06|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots Biography, Songs, & Albums|url=https://www.allmusic.com/artist/les-charlots-mn0000900033/biography|vydavateľ=AllMusic|dátum prístupu=2023-08-10|jazyk=en}}</ref> Les Charlots sú v histórii [[Francúzska kinematografia|francúzskej]] [[Kinematografia|kinematografie]] ojedinelý, pretože sú jedinou hudobnou skupinou, ktorá sa dostala na vrchol filmovej slávy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=créer un forum : LES CHARLOTS.FR|url=https://les5charlots.forumactif.org/|vydavateľ=les5charlots.forumactif.org|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=On savait rire : LES CHARLOTS|url=https://www.youtube.com/watch?v=KWLD61zLY6M|dátum vydania=2022-04-29|dátum prístupu=2025-11-28|priezvisko=The Royal Imperial Green Rabbit Company}}</ref> == História skupiny == === Začiatky kapely === V roku [[1963]] sa dvaja kamaráti, [[spevák]] [[Gérard Rinaldi]] a [[Basgitarista|bas-gitarista]] [[Jean Sarrus]], ktorí pôsobili v rôznych krátkodobých skupinách (Les Rebelles alebo Les Tarés), spojili a vytvorili si vlastnú rockovú skupinu s názvom Les Problèmes. Gérard Rinaldi sa v tom čase viac venoval [[Džez|jazzu]] a hre na [[akordeón]]. Jean Sarrus ešte udržiaval kontakty s basgitaristom [[Ronnie Bird|Ronnie Birdom]] a [[Dick Rivers|Dickom Riversom]]. V roku [[1964]] sa k nim pridal [[gitarista]] [[Luis Rego]], o rok neskôr gitarista a [[zvukový manažér]] [[Gérard Filippelli]] i [[bubeník]] [[Donald Rieubon]]. V polovici šesťdesiatych rokoch skupina často sprevádzala speváka [[Antoine (spevák)|Antoina]] a [[Hudobník|hudobníka]] [[Pascal Danel|Pascala Danela]] pri jeho vystúpeniach či koncertoch. Antoina podporili pri dvoch jeho najväčších hitoch ''Les Elucubrations d'Antoine'' (Antoinove lukubácie) a ''Je Dis ce que je pense, je vis comme je veux'' (Hovorím, čo si myslím, žijem ako chcem). V roku [[1965]] bol Luis Rego na dovolenke v [[Portugalsko|Portugalsku]] (vo svojej rodnej krajine), kde ho počas [[António de Oliveira Salazar|Salazarovho]] režimu na niekoľko mesiacov uväznili za dezerciu a vzburu. Rinaldi napísal pieseň ''Ballade à Luis Rego, Prisonnier Politique'' (Balada pre Luisa Rega, politického väzňa) ako reakciu na zadržanie Rega. Na Regove miesto v roku [[1965]] dočasne nastúpil gitarista [[Jacques Dautriche|Jacques „Sullivan“ Dautriche]], ktorý sa neskôr preslávil vydaním svojho psychedelického popového albumu ''Le pays des Merveilles'' (Krajina zázrakov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sullivan - artiste - sa discographie sur B&M|url=https://www.bide-et-musique.com/artist/7811.html|vydavateľ=www.bide-et-musique.com|dátum prístupu=2022-12-25}}</ref> Koncom roka [[1965|65]] bol bubeník Donald Rieubon povolaný na vojenskú službu, v skupine ho nahradil [[William Olivier]]. Na konci roku [[1965]] sa Jacques Dautriche vydal na sólovú kariéru a tak kapelu opustil. William Olivier sa rozhodol radšej zostať s hudobníkom Antoinom, pozície bubeníka sa teda zhostil [[Jean-Guy Fechner]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Que sont devenus les Charlots ? [Diaporama] - Télé Star|url=https://www.telestar.fr/culture/que-sont-devenus-les-charlots-diaporama-71329|vydavateľ=www.telestar.fr|dátum vydania=2015-04-03|dátum prístupu=2022-11-26|jazyk=fr|priezvisko=Telestar.fr}}</ref> Časom sa skupina z Les Problèmes premenovala na Les Charlots.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hervé Vilard, 51 ans, après en avoir fini avec Capri et vécu mille aventures, revient faire son Cirque d'Hiver. La chansonnette du mal-aimé.|url=https://www.liberation.fr/portrait/1998/02/27/herve-vilard-51-ans-apres-en-avoir-fini-avec-capri-et-vecu-mille-aventures-revient-faire-son-cirque-_228349/|vydavateľ=Libération|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr|meno=Mathieu|priezvisko=Lindon}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LES CHARLOTS - biographie - discographie - hit singles|url=https://www.laurentpons.com/charlots.htm|vydavateľ=www.laurentpons.com|dátum prístupu=2022-11-22}}</ref> Väčšinu skladieb napísal Rinaldi, Sarrus alebo Rego.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Les Charlots" : la vie actuelle des membres du groupe iconique|url=https://amomama.fr/185369-les-charlots-la-vie-actuelle-des-membres.html|vydavateľ=amomama.fr|dátum vydania=2019-12-12|dátum prístupu=2022-11-26|jazyk=fr|meno=ETEME ONGUENE Jeanne|priezvisko=Christelle}}</ref> Rinaldi bol hlavným spevákom a štyria ďalší spievali sprievodné vokály.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots, la paillardise assumée|url=https://www.lepoint.fr/editos-du-point/sebastien-le-fol/les-charlots-la-paillardise-assumee-07-08-2021-2438134_1913.php|vydavateľ=Le Point|dátum vydania=2021-08-07|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr|meno=Florent|priezvisko=Barraco}}</ref> V druhej polovici šesťdesiatych rokoch mali veľa turné po [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Taliansko|Taliansku]] či [[Quebec|Québecu]], ale aj mnoho vystúpení po boku hudobníkov ako: [[Johnny Hallyday]], [[Jacques Dutronc]], [[Jane Birkinová|Jane Birkin]], [[Claude François]], [[Françoise Hardyová|Françoise Hardy]], [[Jane Birkinová|Jane Birkin]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Les Charlots" in Toutes Catégories|url=https://picclick.fr/?q=Les+Charlots|vydavateľ=PicClick FR|dátum prístupu=2023-08-20|jazyk=fr}}</ref>, [[Aimable Pluchard|Aimable]] alebo [[Sylvie Vartanová|Sylvie Vartan]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Télé française années 70... et autres|url=https://tele70france.blogspot.com/search?q=Les+CHARLOTS|vydavateľ=tele70france.blogspot.com|dátum prístupu=2023-01-30|jazyk=fr}}</ref> Spolu so skupinou [[Téléphone]] sa stali jednou z dvoch francúzskych kapiel, ktoré začali koncert [[The Rolling Stones|Rolling Stones]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Problèmes... Avant Les Charlots|url=https://www.rockmadeinfrance.com/encyclo/les-problemes/9134/|dátum vydania=2013-05-19|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=fr-FR|priezvisko=Hervé}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Quiz Les Charlots {{!}} Quiz sur nos célèbres charlots|url=https://sk.topquizz.com/quiz/Les-Charlots-236691|vydavateľ=sk.topquizz.com|dátum prístupu=2023-04-21|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20221005180906/https://sk.topquizz.com/quiz/Les-Charlots-236691|dátum archivácie=2022-10-05}}</ref> Časopis Rolling Stone ich v roku [[1968]] označil za najlepších francúzskych rockových muzikantov. Koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] sa Les Charlots začali objavovať v komediálnych vystúpeniach vo francúzskej [[Televízia (prenos)|televízii]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=On savait rire : LES CHARLOTS|url=https://www.youtube.com/watch?v=KWLD61zLY6M|dátum prístupu=2022-12-31|jazyk=sk-SK}}</ref>, najmä v epizódach [[Satira|satirickej]] televíznej rozprávky ''Les Shadoks'' s hercom [[Jean Yanne|Jeanom Yanneom]] a v populárnom [[Sitkom|sitkome]] ''Les Saintes Chéries''. V priebehu roku [[1969]] nahrali cover album piesní [[Boris Vian|Borisa Viana]]. Medzi ich významné podujatia patrilo vystupovanie v [[Koncert|koncertných sálach]] a [[Kabaret|kabaretoch]] na [[Avenue des Champs-Élysées|Champs-Élysées]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pour une réhabilitation des Charlots|url=https://www.nouvelobs.com/les-internets-vous-parlent/20120302.OBS2794/pour-une-rehabilitation-des-charlots.html|vydavateľ=L'Obs|dátum vydania=2012-03-02|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=On savait rire : LES CHARLOTS|url=https://www.youtube.com/watch?v=KWLD61zLY6M|dátum prístupu=2023-10-12|jazyk=sk-SK}}</ref> === Preslávenie skupiny vo filme === [[Producent (umenie)|Producent]] [[Michel Ardan]] bol prvý, ktorý vnukol skupine myšlienku hrať vo filme, potom čo videl svoje [[deti]] smiať sa pri sledovaní Les Charlots v televízii. V roku [[1970]] sa ukázali vo [[Videoklip|videoklipe]] songu ''Sois érotique'', kde vystupovali ako komické [[Transvestizmus|transvestiti]]. Pre zvyšujúcu sa popularitu skupiny, sa [[režisér]] [[Philippe Clair]] rozhodol nakrútiť prvý film ''La Grande Java'' v hlavných úlohách s Les Charlots a hercom [[Francis Blanche|Francisom Blancheom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La Grande Java - la chronique de Nanarland|url=https://www.nanarland.com/chroniques/comedies-nanardes/comedies-pouet-pouet/la-grande-java.html|vydavateľ=www.nanarland.com|dátum prístupu=2022-12-30|jazyk=fr|priezvisko=Nanarland}}</ref> Vo filme hrali piatich členov rugbyového tímu, ktorému manažér ukradol peniaze. Film nebol príliš dobrý najmä preto, že Les Charlots neboli hercami, ale aj pre ich nedorozumenia s režisérom Philippom Clairom (často považovaným za jedného z najhorších francúzskych režisérov vôbec). Napriek tomu film zaznamenal prekvapivo obrovský úspech, s návštevnosťou takmer tri a pól milióna divákov vo francúzskych [[Kino|kinách]], odštartoval filmovú kariéru skupiny. V roku [[1971]] sa skupine podarí zložiť ich najznámejší hit ''Merci patron'' (Ďakujem šéfovi), ktorý vydali na svojom novom albume ''Charloteries''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LES CHARLOTS|url=https://www.melody.tv/artiste/les-charlots/|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=fr-FR}}</ref> Pieseň predstavuje v komickej a sarkastickej podobe tému vykorisťovania pracovníkov ich zamestnávateľom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Merci patron – Les Glottes Rebelles|url=https://www.lesglottesrebelles.com/merci-patron/|dátum prístupu=2022-12-24|jazyk=fr-FR}}</ref> Skladba sa stala opakujúcou sa hymnou odborárov počas demonštrácií, štrajkov a okupácií tovární v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Merci patron' des Charlots, une chanson communiste sur l'humour des fils d'ouvriers…|url=https://www.rtbf.be/article/merci-patron-des-charlots-une-chanson-communiste-sur-l-humour-des-fils-d-ouvriers-10096264|vydavateľ=RTBF|dátum prístupu=2022-12-24|jazyk=fr}}</ref> Počas toho istého roka s nimi režisér [[Claude Zidi]] (s ktorým budú mať ešte tri režijné spolupráce) natočil film ''Bažanti'' s vojnovou tematikou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=L'Alligatographe: Les bidasses en folie|url=http://alligatographe.blogspot.com/2017/03/bidasses-folie-charlots-zidi.html|dátum vydania=2017-03-07|dátum prístupu=2022-12-29|priezvisko=Alligator}}</ref> S takmer sedem a pól miliónovou návštevnosťou film triumfoval a celkovo sa stal druhým najsledovanejším vo Francúzsku, po animovanom filme ''[[Aristomačky]]'' [[Walt Disney|Walta Disneyho]]. V [[December|decembri]] [[1971]] sa Luis Rego, člen kvinteta, rozhodol vydať na sólovú kariéru a tak skupinu definitívne opustil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots - la biographie par Nanarland|url=https://www.nanarland.com/personnalites/acteurs/les-acteurs-connotes/les-charlots.html|vydavateľ=www.nanarland.com|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=fr|priezvisko=Nanarland}}</ref> Po odchode Rega sa kvarteto spojilo s výborným producentom a manažérom [[Christian Fechner|Christianom Fechnerom]], bratom Jeana-Guya Fechnera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Décès de Gérard Rinaldi|url=https://fr.news.yahoo.com/actualite/décès-gérard-rinaldi-103000016.html|vydavateľ=Yahoo News|dátum prístupu=2023-04-09|jazyk=fr-FR}}</ref> Ten nahradil Michela Ardana a postaral sa tak o kvalitnú produkciu ich filmov. Z vlastnej iniciatívy si vytvoril produkčnú spoločnosť [[Les Films Christian Fechner]] (FCF), ktorá od jej vzniku čiastočne produkovala všetky jeho filmy. V sedemdesiatom druhom natočili [[Šport|športovú]] [[Komédia|komédiu]] ''Blázni zo štadióna'' v réžii Clauda Zidiho a dobrodružný film ''Bažanti idú do Španielska'' po boku režiséra [[Jean Girault|Jeana Girauda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots Font L'espagne Film Complet|url=https://tyreece-wolf.blogspot.com/2021/03/les-charlots-font-lespagne-film-complet.html|dátum prístupu=2022-12-21|jazyk=id|url archívu=https://web.archive.org/web/20221221185127/https://tyreece-wolf.blogspot.com/2021/03/les-charlots-font-lespagne-film-complet.html|dátum archivácie=2022-12-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bažanti jedou do Španělska {{!}} 1972 {{!}} TV Program|url=https://tv-program.aktuality.sk/film/bazanti-jedou-do-spanelska/|vydavateľ=aktuality.sk|dátum prístupu=2023-04-06|jazyk=sk|priezvisko=Azet.sk}}</ref> Oba filmy zaznamenali obrovskú návštevnosť v kinách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots Les Fous Du Stade : Les fous du stade en VOD et en téléchargement sur myCANAL|url=https://saintpetersweet.blogspot.com/2021/03/les-charlots-les-fous-du-stade-les-fous.html|dátum prístupu=2022-12-27|jazyk=id|url archívu=https://web.archive.org/web/20221227182719/https://saintpetersweet.blogspot.com/2021/03/les-charlots-les-fous-du-stade-les-fous.html|dátum archivácie=2022-12-27}}</ref> V roku [[1973]] hrali vo filme Clauda Zidiho ''[[Veľký bazár (film)|Veľký bazár]]'' s hercom [[Michel Galabru|Michelom Galabruom]], skupina považuje tento film za ich najlepší.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Le Grand Bazar - la chronique de Nanarland|url=https://www.nanarland.com/chroniques/comedies-nanardes/comedies-pouet-pouet/le-grand-bazar.html|vydavateľ=www.nanarland.com|dátum prístupu=2022-12-22|jazyk=fr|priezvisko=Nanarland}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le Grand Bazar ou la sacralisation des Charlots | url = https://www.cinecomedies.com/dossiers/le-grand-bazar-ou-la-sacralisation-des-charlots/ | dátum vydania = 2023-09-05 | dátum prístupu = 2024-02-08 | jazyk = fr-FR | meno = Jérémie | priezvisko = Imbert}}</ref> S komikom [[Pierre Richard|Pierrom Richardom]] sa stretli pri natáčaní ľahkovážnej komédie ''Neviem nič, ale poviem všetko'', kde si skupina zahrala iba malú (desať sekundovú) úlohu vojakov na konci filmu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=lafoliedescharlots|url=http://www.lafoliedescharlots.com.sitew.com/|vydavateľ=SiteW.com|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=fr|url archívu=https://web.archive.org/web/20230408152649/http://www.lafoliedescharlots.com.sitew.com/|dátum archivácie=2023-04-08}}</ref> [[17. jún|17. júna]] 1973 sa s [[Albert Uderzo|Albertom Uderzom]] stretli na [[Korzika|Korzike]], aby spoločne zhodnotili dvadsiatu knihu o [[Asterix (postava)|Asterixovi]] a [[Obelix|Obelixovi]] (''Asterix na Korzike'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots Photos and Premium High Res Pictures - Getty Images|url=https://www.gettyimages.fi/photos/les-charlots?assettype=image&phrase=Les%20Charlots&sort=mostpopular&license=rf,rm|vydavateľ=www.gettyimages.fi|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref> Tiež vydali albumy ''En vadrouille'' (Na cestách) a ''Au pays des pesetas et d'autres aventures'' (V krajine divov a iných dobrodružstiev), ktoré obsahovali niekoľko ich hitov. Tiež mali dočinenia s populárnym [[Moderátor (reaktor)|moderátorom]] a [[Žurnalista|žurnalistom]] [[Philippe Bouvard|Philippom Bouvardom]] v spoločnej televíznej šou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les charlots hi-res stock photography and images|url=https://www.alamy.com/stock-photo/les-charlots.html|vydavateľ=Alamy|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=en|meno=Alamy|priezvisko=Limited}}</ref> Objavili sa aj v reklame na brusle, kde korčuľovali na slávnom námestí [[Palais de Chaillot]], neďaleko [[Eiffelova veža|Eiffelovej veže]]. V roku [[1974]] členovia Les Charlots účinkovali v prvej francúzskej rockovej opere ''La Révolution française'' (Francúzska revolúcia), ktorá vyšla v predchádzajúcom roku ako dvojalbum. Na vrchole slávy natočili až tri filmy za rok{{--}}historickú komédiu ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' (2 diely) a aj vojnový film ''Bažanti idú do boja''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Film Bažanti idú do boja online (1974) - SFD.sk|url=https://www.sfd.sk/film-1974/bazanti-idu-do-boja|dátum prístupu=2023-04-18|jazyk=sk}}</ref>, ktorý nadväzuje na film ''Bažanti''. Historická komédia vyniká akčnými bitkami a perfektnou výpravou, obohatenou o náročné a úchvatné kostýmy.<ref>http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/csg/?repo=sfurepo&key=3089906773</ref> Všetky tieto tri filmy, najmä film ''Bažanti idú do boja,'' zaznamenávajú solídne príjmy a stali sa legendami francúzskej kinematografie. V tom čase boli ich filmy obľúbené po celej [[Európa|Európe]], ale aj vo [[Východný blok|Východnom bloku]], [[India|Indii]] či [[Kanada|Kanade]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Комик-группа Шарло, фильмография 15 фильмов, купить на дисках почтой или скачать|url=https://www.visionary.ru/product_1391.html|vydavateľ=www.visionary.ru|dátum prístupu=2022-11-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20221126213713/https://www.visionary.ru/product_1391.html|dátum archivácie=2022-11-26}}</ref> Za svoju kariéru vydala skupina mnoho piesní, ale skladba ''Hénin-Liétard'' jednoznačne patrí medzi ich najosobnejšiu z ich tvorby. Téma trojminútovej piesne pojednáva o presťahovaní sa z malebnej dedinky do nehostinného a obrovského Paríža.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Paroles Hénin Liétard par Les Charlots - Paroles.net (lyrics)|url=https://www.paroles.net/les-charlots/paroles-henin-lietard|vydavateľ=www.paroles.net|dátum prístupu=2022-12-18}}</ref> Na začiatku roku [[1975]] Christian Fechner dal ponuku [[Louis de Funès|Louis de Funèsovi]] na spoločný film ''Merci patron'' (názov dostal podľa ich najznámejšieho hitu) s Les Charlots, Funès však v tom čase prekonal dva po sebe idúce [[Infarkt|infarkty]] a preto sa film nerealizoval. Podľa scenára od [[Michel Audiard|Michela Audiarda]] sa v komédii mali Les Charlots objaviť v úlohe nespokojných pracovníkov, ktorí chcú uniesť svojho šéfa (Louisa de Funèsa). Netreba zabudnúť na neprehliadnuteľný film ''Čo je veľa, to je veľa'' od herca a režiséra [[Didier Kaminka|Didiera Kaminky]], ktorého súčasťou bol aj pár minútový výstup skupiny ako robotníkov hľadajúcich prácu. Taktiež sa vo filme v menších úlohách objavili títo populárni herci: [[Claude Jade]], [[Jean Carmet]], [[Daniel Prévost]], [[Daniel Gélin]], prekvapivo ale aj Pierre Richard v krátkej úlohe policajta Henriho. Pieseň ''Mon ami tango'' (Môj tango priateľ) napísali talianski textári [[Mario Panzeri]], [[Lorenzo Pilat]] a [[Daniele Pace]] pre Les Charlots, následne bola spolu s ďalšími 11 songami súčasťou albumu ''Ce Soir J'attends Valéry'' (Dnes večer čakám na Valéryho). Fechner v spolupráci s bývalým kaskadérom [[Yvan Chiffre|Yvanom Chyffreom]] sa rozhodli napísať bláznivý scenár pre nový film so skupinou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bažanti z kapely Les Charlots jsou i po sedmdesátce usměvavými optimisty. Dva z kolegů je však již opustili|url=https://www.tvguru.cz/bazanti-z-kapely-les-charlots-jsou-i-po-sedmdesatce-usmevavymi-optimisty-dva-z-kolegu-je-vsak-jiz-opustili/|dátum vydania=2021-12-15|dátum prístupu=2022-11-26|priezvisko=Majka}}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Film s pomerne vysokým rozpočtom sa volá ''[[Bozky z Hongkongu]]'' a je to paródia na akčné filmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Que sont-ils devenus ? Les Charlots|url=https://www.indyblaveleblog.com/que-sont-ils-devenis-les-charlots|vydavateľ=www.indyblaveleblog.com|dátum prístupu=2023-01-21|jazyk=fr}}</ref> V [[Angličtina|angličtine]] je film známy pod názvom ''From Hong Kong with Love'', čím nepriamo odkazuje na druhú „oficiálnu“ [[James Bond (filmy)|bondovku]] ''[[James Bond: Srdečné pozdravy z Ruska|Srdečné pozdravy z Ruska]]'' (''From Russia with Love'') s [[Sean Connery|Connerym]] v postave [[James Bond|Jamesa Bonda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=From Hong Kong With Love - Rotten Tomatoes|url=https://www.rottentomatoes.com/m/bons_baisers_de_hong_kong_1975|vydavateľ=www.rottentomatoes.com|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=en}}</ref> Vo filme skupina neochotne nahradila nedávno zosnulého agenta [[James Bond|007]], aby vyšetrila záhadné zmiznutie britskej kráľovnej [[Alžbeta II.|Alžbety II.]], ktorú uniesol istý zloduch Marthy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bons baisers de Hong Kong|url=http://www.memoiresdeguerre.com/2021/03/bons-baisers-de-hong-kong.html|vydavateľ=Mémoires de Guerre|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=fr|meno=M&eacute;moires de|priezvisko=Guerre}}</ref> Natáčanie prebiehalo v štyroch krajinách ([[Francúzsko]], [[Anglicko|Veľká Británia]], [[Španielsko]] a [[Čína]]) za účasti zväčša anglosaských hercov ako napr.: [[Mickey Rooney]], [[Clifton James]], [[Bernard Lee]] ale aj s prekvapivou účasťou [[David Tomlinson|Davida Tomlinsona]] v úlohe Sira Johna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Résultats de recherche {{!}} INA|url=https://www.ina.fr/recherche|vydavateľ=ina.fr|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=fr}}</ref> Pred začiatkom natáčania museli členovia skupiny oprášiť svoju angličtinu, aby sa v scénach natáčaných v [[Hongkong|Hongkongu]] vôbec vedeli dorozumieť. Cesta do Hongkongu bola pre nich príležitosťou navštíviť mýtické [[Ópium|ópiové brlohy]], pre Rinaldiho to ale nedopadlo najrúžovejšie, pretože sa tam dostal do [[Kóma|kómy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bons Baisers de Hong Kong - la chronique de Nanarland|url=https://www.nanarland.com/chroniques/comedies-nanardes/comedies-pouet-pouet/bons-baisers-de-hong-kong.html|vydavateľ=www.nanarland.com|dátum prístupu=2022-12-22|jazyk=fr|priezvisko=Nanarland}}</ref> Film sa vo Francúzsku považuje za dosť rozporuplný, napriek tomu jeho návštevnosť v kinách dosiahla skoro tri milióny vstupov. V ich filmoch sa často objavili herci: [[Paul Préboist]], [[André Badin]], [[Gérard Croce]] či [[Pierre Gualdi]]. V máji 1976 boli hviezdami [[Festival de Cannes|filmového festivalu v Cannes]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exclu. Les Charlots, anciens collaborateurs d'Antoine : "Les fans de Johnny nous agressaient, on était obligé de se payer des gardes du corps !" (VIDEO)|url=https://www.programme-tv.net/news/musique/272662-exclu-les-charlots-anciens-collaborateurs-dantoine-les-fans-de-johnny-nous-agressaient-on-etait-oblige-de-se-payer-des-gardes-du-corps-video/|vydavateľ=www.programme-tv.net|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2022-07-25|jazyk=fr|meno=Jade|priezvisko=Olivier}}</ref> Toho roku štvorica vydala ich posledný spoločný album ''Nouvelle Cuvée'' (Nové víno), ktorého predný obal bol inšpirovaný britskou rockovou skupinou [[Queen (skupina)|Queen]]. V tom istom roku skupina dostáva od režiséra a scenáristu [[Bertrand Blier|Bertranda Bliera]] ponuku na drámu ''Charlots Charlottes''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hommage à Gérard Filipelli|url=http://www.cinecomedies.com/news/evenements/hommage-a-gerard-filipelli/|dátum vydania=2021-03-31|dátum prístupu=2023-01-08|jazyk=fr-FR|meno=Jérémie|priezvisko=Imbert}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=L’essentiel : le nouvel album des Charlots !|url=https://www.senioractu.com/L-essentiel-le-nouvel-album-des-Charlots-_a13804.html|vydavateľ=Senioractu.com : le magazine des seniors|dátum prístupu=2023-08-10|jazyk=fr|priezvisko=Senioractu.com}}</ref> Po prečítaní scenára sa Fechnerovi dej a téma filmu vôbec nepozdáva, nechce mať s filmom nič spoločné a odmieta ho natočiť. Dej filmu sleduje kapelu prostredníctvom jej koncertov, galavečerov a zobrazuje sentimentálny život jej členov, záver končí smrťou skupiny počas boja na [[Diskotéka|diskotéke]]. Producent a jeho asistent [[Claude Berri]] boli presvedčení, že by sa skupina nemala púšťať do drámy a mala by zostať pri komédii. Fechner už raz spolupracoval s Blierom na [[Erotický film|erotickej]] komédii ''Osudové ženy'' (''Calmos''), ale pri záverečnej realizácii filmu sa s ním zásadne nezhodol, čo tiež prispelo k tomu, že film bol v kinách prepadákom. Najmä Sarrus a Rinaldi spolu s tlačovým atašé [[André Bézu]] za každú cenu trvajú na realizácii filmu, aj bez Fechnerovej spolupráce. Fechner sa cíti byť členmi skupiny podvedený a rozhodne sa kúpiť práva na scenár iba preto, aby film nevznikol. Problémy však zďaleka nekončia a po ostrých výmenách názorov celá vec končí na súde, ktorý vyhráva Fechner a Berri. Znechutený a sklamaný Fechner sa rozhodne skončiť spoluprácu so skupinou, ktorej úspechy riadil už päť rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LA FIDÉLITÉ – LES CHARLOTS / CLAUDE ZIDI|url=https://leschroniquesdecliffhanger.com/2023/03/16/la-fidelite-les-charlots-claude-zidi/|dátum vydania=2023-03-16|dátum prístupu=2023-08-10|jazyk=fr-FR|meno=Jean-Philippe|priezvisko=Certa}}</ref> Na toto rozhodnutie zareaguje v [[Jún|júni]] aj člen kvarteta, brat producenta Jean-Guy Fechner, ktorý s neistotami skupinu opustí a radšej sa venuje marketingu pre svojho brata. Tým sa upustí aj od naplánovaného westernového projektu ''Bažanti na ďalekom západe'' (''Les Charlots au Far West''), kde mal hrať aj americký herec [[John Wayne]]. Vo [[Western|westernovom]] príbehu potrebuje istý [[kovboj]] (John Wayne) preniesť svoj [[dobytok]] cez [[púšť]], o pomoc musí požiadať mladých pomocníkov (Les Charlots). Film mal režírovať Claude Zidi a natáčanie malo prebiehať v [[Mexiko|Mexiku]] a vo filmových štúdiách [[Studios de Billancourt]]. === Skupina v trio zostave === Skupina sa zrazu stáva triom, bez producenta i manažéra a s menšími súdnymi dlhmi. Pomerne rýchlo ([[25. november|25. novembra]] [[1976]]) sa im podarí vytvoriť vlastnú produkčnú spoločnosť [[Choucroute International Production]], ktorá desať rokov produkovala ich filmy, albumy aj koncerty. Veľa nových scenáristických ponúk odmietajú{{--}}ako napr.: ''Bažanti vo vesmíre'' (''Les Charlots dans l'espace'' ([[1977]])) alebo ''Bažanti na cestách'' (''Les Bidasses en vadrouille'' ([[1979]])). Nakrútili však filmy ako ''Nech žije sloboda!'' ([[1978]]), ktorého jedna štvrtina deja sa odohrávala v [[Maroko|marockej]] [[Púšť|púšti]] a bizardno-absurdnú komédiu ''Bažanti v delíriu'' ([[1979]]) s [[Charles Gérard|Charlesom Gérardom]]. Vo filme ''Nech žije sloboda'' sa prvýkrát stretli s vtedy začínajúcou speváčkou a bývalou [[Modelka|modelkou]] [[Dani (speváčka)|Dani]]. Vo Francúzsku mali obe komédie slabší úspech. V roku [[1979]] sa trio objavilo vo svojej prvej [[Divadelná hra|divadelnej hre]] ''La Cuisine des Anges'' (Kuchyňa anjelov), čo bola veľmi úspešná skúsenosť. Koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov sa traja „bažanti“ zamerali na nové piesne a albumy, čo bolo pre nich veľkým prínosom. Počas roka [[1980]] si sami napísali scenár k filmu ''Bažanti kontra Dracula'', ktorý bohužiaľ v kinách zaznamenal iba niečo cez pól milióna divákov, čo v porovnaní s ich predošlými filmami bol veľký neúspech.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots Film : LES CHARLOTS, FILM TRAILLER, THEATRE DU CONGO - YouTube|url=https://childcarehelena.blogspot.com/2021/03/les-charlots-film-les-charlots-film.html|dátum prístupu=2022-12-25|jazyk=en-GB|url archívu=https://web.archive.org/web/20221221185127/https://childcarehelena.blogspot.com/2021/03/les-charlots-film-les-charlots-film.html|dátum archivácie=2022-12-21}}</ref> V [[Horor|hororovej]] [[Komédia|komédii]] sa vydali za [[Dracula (román)|Drakulom]] do [[Transylvánia|Transylvánie]], aby zachránili Philovu milenku Ariane, ktorá sa stala jeho obeťou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots Contre Dracula - Jean Sarrus Movies Age Biography - Seule une femme comme sa mère était en mesure d'utiliser tous ses pouvoirs lui exilir.|url=https://keithaa-bleak.blogspot.com/2021/04/les-charlots-contre-dracula-jean-sarrus.html|dátum prístupu=2022-12-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20221222182759/https://keithaa-bleak.blogspot.com/2021/04/les-charlots-contre-dracula-jean-sarrus.html|dátum archivácie=2022-12-22}}</ref> O tri roky neskôr dostali ponuku na film ''Návrat bažantov'' ([[1983]]), ktorého dej sa odohrával počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], ale do kín prišlo len niečo cez jeden milión divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots se vracejí|url=https://www.kafe.cz/celebrity/les-charlots-se-vraceji-24697.html|vydavateľ=Kafe.cz|dátum prístupu=2022-11-26|jazyk=cs}}</ref> Na konci toho istého roka sa im aspoň podarilo zložiť hit ''L'Apérobic'', ktorý bol súčasťou albumu ''C'est trop… c'est trop !''. Ich triumfom je popová pieseň ''C'est trop… c'est trop !'', ktorá bola populárna obzvlášť u [[Mladistvý|tínedžerov]]. Na oprášenie svojej slávy si zahrali vo filme ''Nebezpečné známosti'' ([[1984]]), ktorý tiež nezaznamenal veľký úspech. Finančne prispeli aj do [[Organizácia (podnik)|organizácie]] [[UNICEF]], ktorá je zameraná na pomoc deťom v núdzi. Po desiatich rokoch (od poslednej spolupráce) dostali od Claude Zidiho ponuku na ich 15. film ''Majstri gagov'' (''Les Rois du gag'') s [[Michel Serrault|Michelom Serraultom]]. Po následných nezhodách s režisérom sa Les Charlots odmietli vo filme zúčastniť. Zidi sa rozhodol prepísať scenár a film ponúkol vtedy začínajúcim komikom [[Thierry Lhermitte|Lhermitteovi]] a [[Gérard Jugnot|Jugnotovi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Rois du gag ou l’art de la comédie selon Claude Zidi | url = https://www.cinecomedies.com/dossiers/les-rois-du-gag-ou-lart-de-la-comedie-selon-claude-zidi/ | dátum vydania = 2023-09-20 | dátum prístupu = 2024-02-08 | jazyk = fr-FR | meno = Jérémie | priezvisko = Imbert}}</ref> Časom sa preorientovali z filmu na televíziu, kde vystupovali ako trio spevákov a komikov. Keď už ich filmy neboli také úspešné, tak ich Antenne 2 požiadala, aby spolu s [[Désirée Nosbuschová|Désirée Nosbusch]] usporiadali varietnú show ''Demain c'est dimanche'' (Zajtra je nedeľa). Produkovaný [[Gérard Lanvin|Gérardom Lauvinom]] a vysielaný v [[Sobota|sobotu]] večer nahrádzajúc šou ''Champs-Élysées'' sa vyskytnú v programe, ktorý bude trvať 4 mesiace (od septembra do decembra [[1985]]) a bude mať iba 9 častí. V polovici osemdesiatych rokoch naspievali upravenú verziu hitu ''Toute première fois'' (Po prvýkrát) od speváčky [[Jeanne Mas]]. Ich posledný spoločný [[štúdiový album]] ''[[Parod'Hit Parade]]'' bola zmeska parodovaných piesní od známych umelcov ([[Serge Gainsbourg]], [[Marc Lavoine]], [[Michel Jonasz]], [[Bibie]] alebo aj skupiny [[Chagrin d'amour]]). Na konci roka [[1986]] pre pocit márnosti a straty času opustil Gérard Rinaldi skupinu a venoval sa radšej sólovej kariére v [[Dabing|dabingu]] a [[Televízia (prenos)|televízii]]. === Skupina bez hlavného speváka === Duo Jean Sarrus a Gérard Filippelli si k sebe prizvali speváka [[Richard Bonnot|Richarda Bonnota]], čím zreformovali skupinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=L'aventure des Charlots se poursuit à Blesle pour Jean Sarrus|url=https://www.lamontagne.fr/blesle-43450/loisirs/l-aventure-des-charlots-se-poursuit-a-blesle-pour-jean-sarrus_11906279/|vydavateľ=www.lamontagne.fr|dátum vydania=2016-05-10|dátum prístupu=2022-12-03|meno=Centre|priezvisko=France}}</ref> V nasledujúcich rokoch trio nahralo niekoľko ďalších piesní vrátane ''Pour pas qu'l'amour Capote'' (Lebo nie takú lásku Capote), napísanej pre kampaň na zvýšenie povedomia o [[Aids|AIDS]]. Bohužiaľ nemali dostatok materiálu a príležitosti na výrobu nového albumu. Podľa fanúšikov skupina bez Rinaldiho okamžite rozpoznateľného hrubého hlasu (nahradeného Bonnotovým) znela takmer ako cover kapela. Zatiaľ čo sa Rinaldimu darilo vo svojej sólovej kariére, napríklad hraním v [[Dráma|dráme]] ''Zostup do pekla'' (''Descente aux enfers'') po boku [[Sophie Marceau]] a [[Claude Brasseur|Claude Brasseura]] alebo v komédii ''Šialený život Gérarda Floqueho'' (''La Vie dissolue de Gérard Floque'') režiséra [[Georges Lautner|Georgesa Lautnera]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CINEFICHES : Cinéma, DVD,|url=http://www.cinefiches.com/cv.php?id_cv=27563&nom=RINALDI+G%25E9rard|vydavateľ=www.cinefiches.com|dátum prístupu=2023-04-03}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, tak Les Charlots postupne upadali do neznáma. Sarrusa, Filippelliho, Rega a Rieubona (bývalých členov skupiny Les Problèmes) pozval v roku [[1988]] Ich starý priateľ spevák [[Antoine (spevák)|Antoine]] do [[Olympia (Paríž)|Olympie]], aby hrali na jeho najnovšom albume ''Antoine Retrouve Les Problèmes'' (Antoine a Les Problèms zase spolu).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filippelli, membre du groupe Les Charlot, est mort à 78 ans|url=https://www.francetvinfo.fr/culture/musique/chanson-francaise/gerard-filippelli-membre-du-groupe-les-charlot-est-mort-a-78-ans_4354191.html|vydavateľ=Franceinfo|dátum vydania=2021-03-31|dátum prístupu=2023-04-09|jazyk=fr-FR}}</ref> Aby Antoineho ešte viac spropagovali tak s ním odohrali zopár koncertov na pódiách. Bolo to prvýkrát, čo Les Charlots vystupovali pod názvom ''Les Problèmes'' od roku [[1966]]. Pozvaný bol aj Rinaldi, ale natáčal svoj hitový [[televízny seriál]] ''[[Marc et Sophie]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Rinaldi - Marc et Sophie ▷ SUPERLOUSTIC.COM|url=https://www.superloustic.com/playlist/gerard-rinaldi-marc-et-sophie/|dátum vydania=2016-12-12|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=fr-FR|meno=El|priezvisko=Loustico}}</ref> a nechcel sa zúčastniť nahrávania albumu. Po niekoľkých rokoch úspešnej spolupráce medzi skupinou a Johnny Hallydayom sa po Rinaldiho odchode prestali vídať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Interview avec Jean Sarrus (Les Charlots) : "Les fans de Johnny Hallyday venaient pour nous frapper et pour nous tondre à la fin du concert."|url=https://www.vacarm.net/interview-entretien/interview-avec-jean-sarrus-les-charlots-les-fans-de-johnny-hallyday-venaient-pour-nous-frapper-et-pour-nous-tondre-a-la-fin-du-concert/|dátum vydania=2016-04-07|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr-FR|priezvisko=Nathalie|url archívu=https://web.archive.org/web/20220215130903/https://www.vacarm.net/interview-entretien/interview-avec-jean-sarrus-les-charlots-les-fans-de-johnny-hallyday-venaient-pour-nous-frapper-et-pour-nous-tondre-a-la-fin-du-concert/|dátum archivácie=2022-02-15}}</ref> V roku [[1992]] Jean Sarrus napísal scenár a dokonca aj prvýkrát (s nevôľou) režíroval ich nový film ''Le Retour des Charlots'', ktorého značná časť deja sa odohrávala v [[Portugalsko|Portugalsku]]. Žiadny režisér sa nechcel projektu chopiť, preto nakoniec celá réžia padla na samotného Sarrusa, čo pre film nebola dobrá voľba, pretože Sarrus nemal vôbec žiadne skúsenosti s réžiou. V kinách bol film úplný prepadák hlavne kvôli absencii bývalého člena Gérarda Rinaldiho a tiež pre slabšie gagy a nelogický scenár. V kinách film zaznamenal iba niečo cez pätnásť tisíc divákov čo bola úplná katastrofa (!!!). Na filmovom [[Plagát|plagáte]] bola tvár Richarda Bonnota zámerne rozmazaná, aby sa vytvoril zmätok s populárnejším Rinaldim, ktorý vo filme nebol. Jean-Guy Fechner bol požiadaný, aby sa objavil vo filme, ale konflikt v plánovaní nakoniec zabránil opätovnému stretnutiu. Jean Sarrus sa kvôli strate na filme zadlžil na niekoľko rokov. Rok od vydania ich neúspešného filmu Sarrus dostal pomoc od združenia ''La roue tourne'' (Koleso sa točí), ktoré prichádza na pomoc hercom a herečkám vo finančnej núdzi. Čím ďalej tým viac bol ich [[humor]] nepopulárny a trpkejší, mali problém zaujať veľké publikom, príčinou bola absencia Rinaldiho. V roku [[1997]] sa pre nízku popularitu skupina rozpadla. === Reformácia ako duo kapela === V roku [[2007]] sa skupina opäť sformovala, ale iba ako duo Rinaldi a Sarrus. Bolo to prvýkrát po dvadsiatich rokoch čo sa Rinaldi a Sarrus spoločne stretli a zmierili sa po konfliktoch z osemdesiatych rokoch. Vystúpili na nostalgickom turné ''Age Tendre et Têtes de Bois'' (Nežný vek a drevené hlavy), kde spievali zmesi najväčších hitov skupiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Le nouveau cinéphile: Gérard Rinaldi est décédé...|url=https://lenouveaucinephile.blogspot.com/2012/03/gerard-rinaldi-est-decede.html|dátum vydania=2012-03-02|dátum prístupu=2023-04-09|meno=Nico|priezvisko=N}}</ref> Na koncertoch zvykli spolupracovať s francúzskymi umelcami vrátane [[Patrick Sébastien|Patricka Sébastiena]]. Na tomto turné a albume Rinaldi a Sarrus nehrali na žiadne hudobné nástroje, iba spievali. Vydali album coververzií svojich hitov zo [[60. roky 20. storočia|60.]] a [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] s názvom ''Les Charlots 2008''. V [[Nedeľa|nedeľu]] [[6. apríl|6. apríla]] [[2008]] sa všetci pôvodný členovia skupiny (Gérard Rinaldi, Gérard Filippelli, Jean Sarrus, Jean-Guy Fechner a Luis Rego) stretli a boli hosťami [[Michel Drucker|Michela Druckera]] v jeho známej televíznej šou ''[[Vivement dimanche]]'', kde obšírne hovorili o svojej kariére.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots - Vivement Dimanche 6 avril 2008|url=https://www.youtube.com/watch?v=5l4meZHLENs|dátum prístupu=2022-12-30|jazyk=sk-SK}}</ref> Bolo to prvýkrát od Regovho odchodu v roku [[1971]], keď sa všetci piati členovia skupiny spoločne stretli a vzájomne sa videli. Duo skončilo na začiatku roka [[2012]] pre zdravotné problémy Gérara Rinaldiho, ktorý o pár mesiacov skonal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=This is heavy...!: Téma: Bažanti (R.I.P. Gérard Rinaldi)|url=http://prokrastinacepopkulturou.blogspot.com/2012/03/tema-bazanti-rip-gerard-rinaldi.html|dátum vydania=sobota 3. března 2012|dátum prístupu=2022-11-26|priezvisko=Unknown}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Rinaldi : l'acteur et chanteur des Charlots est décédé - Cinéma, film, bidasses en folie|url=http://www.premiere.fr/Cinema/News-Cinema/Gerard-Rinaldi-l-acteur-et-chanteur-des-Charlots-est-decede-3159568|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-03-04|dátum prístupu=2022-08-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20120304223806/http://www.premiere.fr/Cinema/News-Cinema/Gerard-Rinaldi-l-acteur-et-chanteur-des-Charlots-est-decede-3159568|dátum archivácie=2012-03-04}}</ref> Všetkých členov kapely táto správa o smrti priateľa ťažko zasiahla. Počas roka 2012 sa mal nakrúcať film ''Veľký bazár 2'' s účasťou Les Charlots a Michela Galabruho, ale kvôli smrti šéfa skupiny projekt stroskotal. Po Rinaldiho smrti sa Jean Sarrus rozhodol napísať knihu ''Définitivement Charlots'' (Koniec Charlotov), ktorá rozpráva o dobrodružstvách a histórii skupiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=„Bažanti“ z kapely Les Charlots baví diváky již více než 50 let, dva z nich už však nejsou mezi námi|url=https://www.tvguru.cz/bazanti-z-kapely-les-charlots-bavi-divaky-jiz-vice-nez-50-let-dva-z-nich-uz-vsak-nejsou-mezi-nami/|dátum vydania=2022-12-27|dátum prístupu=2022-12-27|meno=Eliška|priezvisko=Kryštofová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean Sarrus - Définitivement Charlots|url=https://www.youtube.com/watch?v=NiRxALK1TRQ|dátum prístupu=2022-12-31|jazyk=sk-SK}}</ref> V [[November 2012|novembri]] [[2012]] je vydaná detským vydavateľstvom [[Grrr... Art (vydavateľstvo)|Grrr... Art]]. === Les Charlots ako trio === Pre Sarrusovú iniciatívu (ktorý sa vždy snažil udržať ducha kapely nažive) sa v roku [[2014]] kapela opäť obnovila v zostave Jeana Sarrusa, Jeana-Guya Fechnera a Richarda Bonnota.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots font Trazegnies|url=https://www.lavenir.net/regions/charleroi/2013/02/05/les-charlots-font-trazegnies-GGKKNBQA6FBHPKVTEWJQC6DZF4/|vydavateľ=lavenir.net|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr|meno=Thomas|priezvisko=Leodet}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Группа "Шарло" – 53 года на волне успеха.|url=https://dzen.ru/a/XTWHYW9fbwCt10kf|vydavateľ=Дзен {{!}} Блогерская платформа|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=ru}}</ref> Pôvodne sa mal do tria vrátiť aj Filippelli, ten ale považoval skupinu bez Rinaldiho za zbytočnú a tak pozvanie odmietol. Odohrali svoj <abbr>prvý koncert</abbr> [[26. september|26. septembra]] 2014 na festivale ''Generácia 80/90'' v [[Belgicko|belgickom]] [[Marbehan|Marbehane]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots à Grâce-Hollogne: «Les Gauff’, nos fils spirituels»|url=https://lameuse.sudinfo.be/440132/article/2019-09-20/les-charlots-grace-hollogne-les-gauff-nos-fils-spirituels|vydavateľ=Édition digitale de Liège|dátum vydania=2019-09-20|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr}}</ref> Za prítomnosti skupiny mali 3 dni otvorenú vlastnú výstavou, ktorou súčasťou bolo aj premietanie ich filmov, ako aj s účasťou [[Ginette Rinaldi|Ginette Rinaldiovej]], ktorá prišla na počesť svojho manžela Gérarda Rinaldiho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exposition sur le monde des Charlots|url=https://www.youtube.com/watch?v=36ipDsPbvtk|dátum prístupu=2022-12-28|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots font le festival - Interview des Charlots !! Télésambre 1 mars 2013 !|url=https://www.youtube.com/watch?v=IhuyGkEtAMY|dátum prístupu=2022-12-29|jazyk=sk-SK}}</ref> Na žiadosť priaznivcov sa skupina rozhodla dať si vyrobiť vlastné reklamné predmety vrátane tričiek, čiapok, [[Pero (nástroj na písanie)|pier]] alebo balónikov s ich fotkami. Na začiatku roka [[2021]] skupina účinkovala vo svojom dokumente [https://www.youtube.com/watch?v=On1y5IrbkcI ''Les Charlots Intime''], ktorého režisérom sa stal ich [[fanúšik]] [[Maxime Delavant]]. Bohužiaľ [[30. marec|30. marca]] [[2021]] zomrel bývalý člen kapely Gérard Filippelli na [[Zhubný nádor|rakovinu]], čo bola ďalšia smutná správa pre skupinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z původních „bažantů” je naživu jen polovina, dva nejoblíbenější členové Les Charlots již bohužel nejsou mezi námi|url=https://www.tvguru.cz/z-puvodnich-bazantu-je-nazivu-jen-polovina-dva-nejoblibenejsi-clenove-les-charlots-jiz-bohuzel-nejsou-mezi-nami/|dátum vydania=2021-05-02|dátum prístupu=2022-11-05|meno=Jiří|priezvisko=Kučera|url archívu=https://web.archive.org/web/20220719183755/https://www.tvguru.cz/z-puvodnich-bazantu-je-nazivu-jen-polovina-dva-nejoblibenejsi-clenove-les-charlots-jiz-bohuzel-nejsou-mezi-nami/|dátum archivácie=2022-07-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La fin des Charlots : ce qui est arrivé à Jean Sarrus, Luis Rego et Jean-Guy Fechner|url=https://amomama.fr/254078-la-fin-des-charlots-ce-qui-est-arriv-jea.html|vydavateľ=amomama.fr|dátum vydania=2021-04-01|dátum prístupu=2022-12-28|jazyk=fr|meno=Jacques|priezvisko=Ronny}}</ref> V tomto triu vystupujú na koncertoch a podujatiach až dodnes. V roku [[2023]] (pri príležitosti ich 60-ročnej kariéry) vydali ich nový 10-skladbový album, ktorého obsahom sú nové piesne spievané počas živých vystúpení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean Sarrus présente le nouvel album des Charlots, exclu Marianne Mélodie|url=https://www.youtube.com/watch?v=KJkgcvU3Tbw|dátum prístupu=2023-10-16|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Charlots sur scène à Courcelles aux Fééries de Noël pour le tout dernier concert de leur longue carrière | url = https://www.dhnet.be/regions/charleroi/2023/11/19/les-charlots-sur-scene-a-courcelles-aux-feeries-de-noel-pour-le-tout-dernier-concert-de-leur-longue-carriere-GFO7XPVL6FCO5NIW63YS4E22AQ/ | vydavateľ = DHnet | dátum vydania = 2024-02-08 | dátum prístupu = 2024-02-08 | jazyk = fr | meno = Thomas | priezvisko = LEODET}}</ref> Maxime Delavant sa po úspechu prvého dokumentu rozhodol natočiť druhý, ktorý chce zverejniť na svojom oficiálnom [[YouTube]] kanále.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maxime Delavant DA|url=https://www.facebook.com/people/Maxime-Delavant-DA/100029105693264/|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2022-12-28|jazyk=sk}}</ref> Podľa Jeana Sarrusa by sa mala skupina v najbližších rokoch zúčastniť aj natáčania zopár televíznych relácii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean Sarrus, le retour d’un Charlot en folie|url=http://www.cinecomedies.com/dossiers/jean-sarrus-le-retour-dun-charlot-en-folie/|dátum vydania=2022-08-19|dátum prístupu=2022-11-13|jazyk=fr-FR|meno=Jérémie|priezvisko=Imbert}}</ref> Skupina [[8. december|8. decembra]] [[2023]] vydala skladbu ''Les Charlots{{--}}Temps Pourri''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Charlots - Temps Pourri (Clip Officiel) | url = https://www.youtube.com/watch?v=l4QnLzXn7vI | dátum prístupu = 2024-01-13 | jazyk = sk-SK}}</ref> Na rok [[2024]] mali zorganizované podujatia na festivaloch so skupinou [[Les Forbans]]. === Les Charlots v aktuálnej zostave === Po smrti Jeana Sarrusa sa členmi skupiny stalo duo Jeana-Guy Fechner a Richard Bonnot.<ref>{{Citácia periodika|titul=Jean Sarrus, membre fondateur des Charlots, est mort à 79 ans|url=https://www.lemonde.fr/disparitions/article/2025/02/19/jean-sarrus-membre-fondateur-des-charlots-est-mort-a-79-ans_6554562_3382.html|dátum=2025-02-19|dátum prístupu=2025-02-27|jazyk=fr|periodikum=Le Monde}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mort de Jean Sarrus, un inénarrable Charlot|url=https://www.lefigaro.fr/cinema/mort-de-jean-sarrus-un-inenarrable-charlot-20250219|vydavateľ=Le Figaro|dátum vydania=2025-02-19|dátum prístupu=2025-11-28|jazyk=fr}}</ref> Zoskupenie vydržalo až do úmrtia Richarda Bonnota, ktorý zomrel [[28. október]] [[2025]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mort de Richard Bonnot : l’ancien membre du groupe "Les Charlots" est décédé à l’âge de 67 ans|url=https://www.midilibre.fr/2025/10/31/mort-de-richard-bonnot-lancien-membre-du-groupe-les-charlots-est-decede-a-lage-de-77-ans-13025249.php|vydavateľ=midilibre.fr|dátum prístupu=2025-11-28|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Richard Bonnot, membre des Charlots, est mort à 67 ans|url=https://www.lefigaro.fr/cinema/richard-bonnot-membre-des-charlots-est-mort-a-67-ans-20251030|vydavateľ=Le Figaro|dátum vydania=2025-10-30|dátum prístupu=2025-11-28|jazyk=fr}}</ref> == Členovia skupiny == [[Súbor:Les Charlots playing Sanremo festival 1974.webp|náhľad|Les Charlots na festivale v Sanreme v marci [[1974]].]] === Aktuálni členovia === * [[Jean-Guy Fechner]] ([[1966]]{{--}}[[1976]]){{--}}[[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]], (od roku [[2014]]){{--}}[[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]] === Bývalí členovia === * (†) [[Gérard Rinaldi]] ([[1965]]{{--}}[[1986]]){{--}}[[Spevák|spev]], [[saxofón]], [[akordeón]] a výnimočne aj [[Trúbka (hudobný nástroj)|trúbka]], ([[2007]]{{--}}[[2012]]){{--}}[[Spevák|spev]] * (†) [[Gérard Filippelli|Gérard „Phil“ Filippelli]] ([[1965]]{{--}}[[1997]]){{--}}[[gitara]] a [[sprievodný spev]] * (†) [[Jean Sarrus]] ([[1965]]{{--}}[[1997]]){{--}}[[basová gitara]] a [[sprievodný spev]], ([[2007]]{{--}}[[2012]]){{--}}[[basová gitara]] a [[Spevák|spev]], ([[2014]]{{--}}[[2025]]){{--}}[[basová gitara]] a [[Spevák|spev]] * [[Luis Rego]] ([[1965]]{{--}}[[1971]]){{--}}[[rytmická gitara]], [[klavír]], [[sprievodný spev]] a výnimočne aj [[Harmonika (hudobný nástroj)|harmonika]] a [[flauta]] * (†) [[Richard Bonnot]] ([[1987]]{{--}}[[1997]]){{--}}[[Spevák|spev]] a [[klavír]], ([[2014]]{{--}}[[2025]]){{--}}[[Spevák|spev]] * (†) [[Jacques Dautriche|Jacques „Sullivan“ Dautriche]] ([[1965]]){{--}}[[basová gitara]] a [[sprievodný spev]] * (†) [[Donald Rieubon]] ([[1965]]){{--}}[[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]] * [[William Olivier]] ([[1965]]{{--}}[[1966]]){{--}}[[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]] === Časová os členov === <timeline> ImageSize = width:1500 height:370 PlotArea = left:110 bottom:60 top:0 right:50 Alignbars = justify DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/1963 till:01/01/2027 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy Colors = id:vocals value:red legend:Spev id:Bvocals value:pink legend:Sprievodný_spev id:guitar value:green legend:Gitara id:bass value:blue legend:Basová_gitara id:lguitar value:purple legend:Rytmická_gitara id:drums value:orange legend:Bicie id:piano value:claret legend:Klavír id:saxophone value:yellow legend:Saxofón id:Lines value:black legend:Albumy id:Lines2 value:gray(0.45) legend:Filmy id:Lines3 value:gray(0.70) legend:Dokumenty id:Lines4 value:gray(0.90) legend:Vivement_Dimanche Legend = orientation:horizontal position:bottom ScaleMajor = increment:2 start:1963 ScaleMinor = increment:1 start:1964 BarData = bar:Jean text:"(†) Jean Sarrus" bar:Phil text:"(†) Gérard Filippelli" bar:Gérard text:"(†) Gérard Rinaldi" bar:Richard text:"(†) Richard Bonnot" bar:Jean-Guy text:"Jean-Guy Fechner" bar:Luis text:"Luis Rego" bar:Jacques text:"(†) Jacques Dautriche" bar:Donald text:"Donald Rieubon" bar:William text:"William Olivier" PlotData= width:15 textcolor:black align:left anchor:from shift:(10,-4) bar:Jean from:01/01/1963 till:01/01/1997 color:bass bar:Jean from:01/01/1963 till:01/01/1997 color:Bvocals width:4 bar:Jean from:01/04/2007 till:01/12/2011 color:bass bar:Jean from:01/04/2007 till:01/12/2011 color:vocals width:4 bar:Jean from:01/02/2014 till:19/02/2025 color:bass bar:Jean from:01/02/2014 till:19/02/2025 color:vocals width:4 bar:Phil from:01/01/1965 till:01/01/1997 color:guitar bar:Phil from:01/01/1965 till:01/01/1997 color:Bvocals width:4 bar:Phil from:01/04/2008 till:01/05/2008 color:vocals bar:Gérard from:01/01/1963 till:01/12/1986 color:vocals bar:Gérard from:01/01/1963 till:01/12/1986 color:saxophone width:4 bar:Gérard from:01/04/2007 till:01/01/2012 color:vocals bar:Richard from:01/01/1987 till:01/01/1997 color:vocals bar:Richard from:01/01/1987 till:01/01/1997 color:Piano width:4 bar:Richard from:01/02/2014 till:25/10/2025 color:vocals bar:Jean-Guy from:01/06/1966 till:01/06/1976 color:drums bar:Jean-Guy from:01/06/1966 till:01/06/1976 color:Bvocals width:4 bar:Jean-Guy from:01/04/2008 till:01/05/2008 color:vocals bar:Jean-Guy from:01/02/2014 till:01/11/2025 color:drums bar:Jean-Guy from:01/02/2014 till:01/11/2025 color:Bvocals width:4 bar:Luis from:01/01/1964 till:01/05/1965 color:lguitar bar:Luis from:01/01/1964 till:01/05/1965 color:Bvocals width:3 bar:Luis from:01/01/1964 till:01/05/1965 color:Piano width:8 bar:Luis from:01/09/1965 till:01/12/1971 color:lguitar bar:Luis from:01/09/1965 till:01/12/1971 color:Bvocals width:3 bar:Luis from:01/09/1965 till:01/12/1971 color:Piano width:8 bar:Luis from:01/10/1982 till:01/12/1982 color:lguitar bar:Luis from:01/10/1982 till:01/12/1982 color:Bvocals width:3 bar:Luis from:01/12/1987 till:01/03/1988 color:lguitar bar:Luis from:01/12/1987 till:01/03/1988 color:Bvocals width:3 bar:Luis from:01/12/1987 till:01/03/1988 color:Piano width:8 bar:Luis from:01/10/1991 till:01/12/1991 color:lguitar bar:Luis from:01/10/1991 till:01/12/1991 color:Bvocals width:3 bar:Luis from:01/04/2008 till:01/05/2008 color:vocals bar:Jacques from:01/05/1965 till:01/09/1965 color:bass bar:Jacques from:01/05/1965 till:01/09/1965 color:Bvocals width:4 bar:Donald from:01/01/1965 till:01/10/1965 color:drums bar:Donald from:01/01/1965 till:01/10/1965 color:Bvocals width:4 bar:Donald from:01/12/1987 till:01/02/1988 color:drums bar:Donald from:01/12/1987 till:01/02/1988 color:Bvocals width:4 bar:William from:01/10/1965 till:01/06/1966 color:drums bar:William from:01/10/1965 till:01/06/1966 color:Bvocals width:4 LineData = at:01/01/1966 color:black layer:back at:01/01/1967 color:black layer:back at:01/01/1968 color:black layer:back at:01/01/1969 color:black layer:back at:01/01/1970 color:black layer:back at:01/08/1970 color:lines2 layer:back at:01/01/1971 color:black layer:back at:15/12/1971 color:lines2 layer:back at:01/01/1972 color:black layer:back at:26/09/1972 color:lines2 layer:back at:14/12/1972 color:lines2 layer:back at:01/01/1973 color:black layer:back at:06/09/1973 color:lines2 layer:back at:06/12/1973 color:lines2 layer:back at:13/02/1974 color:lines2 layer:back at:13/03/1974 color:lines2 layer:back at:11/12/1974 color:lines2 layer:back at:01/01/1975 color:black layer:back at:04/06/1975 color:lines2 layer:back at:17/12/1975 color:lines2 layer:back at:01/01/1976 color:black layer:back at:01/01/1977 color:black layer:back at:01/02/1978 color:lines2 layer:back at:24/10/1979 color:lines2 layer:back at:17/12/1980 color:lines2 layer:back at:01/01/1983 color:black layer:back at:02/02/1983 color:lines2 layer:back at:08/02/1984 color:lines2 layer:back at:01/01/1985 color:black layer:back at:01/01/1986 color:black layer:back at:01/01/1988 color:black layer:back at:17/06/1992 color:lines2 layer:back at:01/01/2005 color:lines3 layer:back at:01/01/2008 color:black layer:back at:06/04/2008 color:lines4 layer:back at:03/04/2021 color:lines3 layer:back at:20/08/2023 color:black layer:back at:01/01/2024 color:lines3 layer:back </timeline> == Filmografia == Zdroje:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Les Charlots - Saga — The Movie Database (TMDB)|url=https://www.themoviedb.org/collection/188133-les-charlots-saga?language=sk-SK|vydavateľ=themoviedb.org|miesto=|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2025-11-28|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Charlots {{!}} Movies and Filmography | url = https://www.allmovie.com/artist/les-charlots-p229897 | vydavateľ = AllMovie | dátum prístupu = 2023-04-03 | jazyk = en}}</ref> === Celovečerné filmy === * [[1970]]: (''La Grande Java''), réžia [[Philippe Clair]] * [[1971]]: [[Bažanti (film)|''Bažanti'']] <!-- / ''Blázniví bažanti'' / ''Bažanti idú do sveta'' --> (''Les Bidasses en folie''), réžia [[Claude Zidi]] * [[1972]]: ''[[Blázni zo štadióna]]'' <!-- / ''Bažanti na Olympijských hrách'' --> (''Les Fous du stade''), réžia [[Claude Zidi]] * [[1972]]: ''Bažanti idú do Španielska'' (''Les Charlots font l'Espagne''), réžia [[Jean Girault]] * [[1973]]: ''[[Veľký bazár (film)|Veľký bazár]]'' (''Le Grand Bazar''), réžia [[Claude Zidi]] * [[1973]]: ''[[Neviem nič, ale poviem všetko]]'' (''Je sais rien, mais je dirai tout''), réžia [[Pierre Richard]]{{--}}Les Charlots sa vo filme objavia iba v [[Cameo rola|cameo úlohe]] * [[1974]]: ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' (''Les Quatre Charlots mousquetaires''), réžia [[André Hunebelle]] * [[1974]]: ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri 2.: Len počkaj kardinál!'' / ''Štyria sluhovia a kardinál'' (''À nous quatre, Cardinal !'' / ''Les Charlots en folie ! <abbr>2^e</abbr> round : À nous quatre, Cardinal !''), réžia [[André Hunebelle]] * [[1974]]: [[Bažanti idú do boja|''Bažanti idú do boja'']] <!-- <small>/ ''Záložky idú do vojny''</small> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots Compilation filmy {{!}} FILMTORO|url=https://filmtoro.cz/serie/les-charlots-compilation|vydavateľ=Filmtoro - filmy online, s titulky či českým dabingem a v HD kvalitě|dátum prístupu=2023-04-21|jazyk=cs|priezvisko=Filmtoro}}</ref>--> (''Les bidasses s'en vont en guerre''), réžia [[Claude Zidi]] * [[1975|1975:]] ''Čo je veľa, to je veľa'' (''Trop c'est trop''), réžia [[Didier Kaminka]]{{--}}Les Charlots sa vo filme objavia iba v [[Cameo rola|cameo úlohe]] * [[1975]]: ''[[Bozky z Hongkongu]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Rinaldi herec - SFD.sk|url=https://www.sfd.sk/film/gerard-rinaldi|vydavateľ=www.sfd.sk|dátum prístupu=2023-04-09|jazyk=sk}}</ref> (''Bons baisers de Hong Kong''), (''From Hong Kong with Love'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hong Kong Cinemagic - Bons Baisers de Hong-Kong|url=http://www.hkcinemagic.com/en/movie.asp?id=8185&showmovfullcast=1|vydavateľ=www.hkcinemagic.com|dátum prístupu=2023-04-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20230404104209/http://www.hkcinemagic.com/en/movie.asp?id=8185&showmovfullcast=1|dátum archivácie=2023-04-04}}</ref>, réžia [[Yvan Chiffre]] * [[1978]]: ''Nech žije sloboda!'' <!-- / ''Bažanti a cudzinecká légia'' --> (''Et vive la liberté !''), réžia [[Serge Korber]]{{--}}pôvodná idea od [[Gérard Oury|Gérarda Ouryho]] * [[1979]]: <!-- ''Blúznenie bažantov'' / ''Bažanti v delíriu'' --> (''Les Charlots en délire''), réžia [[Alain Basnier]] * [[1980]]: ''Bažanti kontra Dracula'' (''Les Charlots contre Dracula''), réžia [[Jean-Pierre Desagnat]] <small>a [[Jean-Pierre Vergne]]</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots contre Dracula - Fiche Film - La Cinémathèque française|url=http://cinema.encyclopedie.films.bifi.fr/index.php?pk=48005|vydavateľ=cinema.encyclopedie.films.bifi.fr|dátum prístupu=2023-04-04}}</ref> * [[1983]]: ''Návrat bažantov'' (''Le Retour des bidasses en folie''), réžia [[Michel Vocoret]] * [[1984]]: ''Bažanti{{--}}Nebezpečné známosti'' (''Charlots Connection''), réžia [[Jean Couturier]] * [[1992]]: (''Le Retour des Charlots''), réžia [[Jean Sarrus]] === Nezrealizované filmy === * [[1971]]: [[Doslovný preklad|dosl.]] ''Veľká mafia'' (''La Grande Maffia''), réžia [[Philippe Clair]]{{--}}scenár odmietnutý Les Charlots, vo filme ich nahradila skupina Tontos s Aldom Maccionem<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La Grande Maffia - la chronique de Nanarland|url=https://www.nanarland.com/chroniques/comedies-nanardes/comedies-pouet-pouet/la-grande-maffia.html|vydavateľ=www.nanarland.com|dátum prístupu=2022-11-22|jazyk=fr|priezvisko=Nanarland}}</ref> * [[1975]]: dosl. ''Ďakujem šéfe'' (''Merci Patron''), réžia [[Jean Girault]] / [[Claude Zidi]]{{--}}pre zlý zdravotný stav de Funèsa sa film nerealizoval<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Merci Patron Les Charlots et Louis de Funès Projet abandonné|url=https://www.youtube.com/watch?v=qfgPl0LojdA|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}</ref> * [[1976]]: <!-- Bažanti Bažantíci --> (''Charlots Charlottes''), réžia [[Denis Amar]] / [[Bertrand Blier]]{{--}}scenár kúpil a následne zničil ich producent Christian Fechner<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Charlots Charlottes Bertrand Blier|url=https://www.youtube.com/watch?v=Jo-84m0tTY0|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}</ref> * [[1976]]: dosl. ''Bažanti na ďalekom západe'' (''Les Charlots au Far West''), réžia [[Claude Zidi]]{{--}}po odchode producenta nikto film neinicioval<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean Guy Fechner parle d'un projet d'un western comique avec les charlots|url=https://www.youtube.com/watch?v=7cAdUZoyzns|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Projet de film avec John Wayne "Les Charlots au Far-West"|url=https://www.youtube.com/watch?v=h62tHiNJBMQ|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}</ref> * [[1977]]: dosl. ''Bažanti vo vesmíre'' (''Les Charlots dans l'espace''), réžia [[Guy Lux]]{{--}}scenár odmietnutý Les Charlots<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots parlent de Guy Lux|url=https://www.youtube.com/watch?v=_xR2fnIJu_M|dátum prístupu=2022-11-13|jazyk=sk-SK}}</ref> * [[1979]]: dosl. ''Bažanti na cestách'' (''Les Bidasses en vadrouille''), réžia [[Michel Ardan]]{{--}}scenár odmietnutý Les Charlots, vo filme ich nahradila skupina [[Martin Circus]] * [[1980]]: scenár od [[Jean-Jacques Beineix|Jeana-Jacquesa Beineixa]] odmietnutý Les Charlots * [[1985]]: ''Majstri gagov'' (''Les Rois du gag''), réžia [[Claude Zidi]]{{--}}po nezhodách s režisérom sa skupina odmietla projektu zúčastniť, vo filme ich nahradili herci [[Thierry Lhermitte]] a [[Gérard Jugnot]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Rois du Gag Les Charlots|url=https://www.youtube.com/watch?v=qizZqYM8RM0|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}</ref> * [[1985]]: (''Les Rois de la resquille''), réžia [[Bernard Launois]]{{--}}scenár odmietnutý Les Charlots * [[1985]]: (''Les Charlots à l’Élysée''){{--}}kvôli nezhodám sa film nenatočil<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Christian Ardan parle du film Les Charlots à l'Elysée|url=https://www.youtube.com/watch?v=6W68ZHNgU6Q|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}</ref> * [[2012]]: dosl. ''Veľký bazár 2'' (''Le Grand Bazar 2''){{--}}kvôli smrti Rinaldiho sa film nenatočil === TV relácie === * [[1968]]: (''Les Shadoks''), réžia [[Luc Favory]] * [[1969]]: (''L'homme qui venait du Cher''), réžia [[Pierre Desfons]] * [[1970]]: dosl. ''Svätúškovia'' (''Les saintes chéries : Eve et son premier client''), réžia [[Jean Becker]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les saintes chéries : Eve et son premier client|url=http://php88.free.fr/bdff/image_film.php?ID=7260#haut&p=film|vydavateľ=php88.free.fr|dátum prístupu=2023-04-02|jazyk=en}}</ref> * [[1970]]: (''La Lucarne magique : féérie contemporaine''), réžia [[Pierre Desfons]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La Lucarne magique : féérie contemporaine|url=http://php88.free.fr/bdff/image_film.php?ID=13648#haut&p=film|vydavateľ=php88.free.fr|dátum prístupu=2023-04-02|jazyk=en}}</ref> * [[1971]]: (''Cadet Rousselle''), réžia [[Georges Barrier]] * [[1975]]{{--}}[[1976]]: (''Système 2''), réžia [[Georges Barrier]] * [[1975]]: (''Les rendez-vous du dimanche''), réžia [[Guy Séligmann]] a [[Jacques Brialy]] * [[1979]]: (''Palmarès''), réžia [[Georges Barrier]] * [[1983]]: dosl. ''Honba za pokladom'' (''La Chasse aux trésors''), réžia [[Guy Job]] a [[Patrick Gandrey-Réty]]{{--}}šou navrhnutá [[Jacques Antoine|Jacquesom Antoinom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots refont "La Chasse aux trésors"|url=https://www.youtube.com/watch?v=F-dyLLMMsIA|dátum prístupu=2022-08-31|jazyk=sk-SK}}</ref> * [[1983]]{{--}}[[1984]]: (''L'école des fans''), réžia [[Jean-Louis Cap]] a [[Gérard Thomas]] * [[1983]]{{--}}[[1986]]: (''Champs-Elysées''), réžia [[Jean-Pierre Spiero]], [[Mathias Ledoux]] a [[Dirk Sanders]] * [[1985]]: dosl. ''Zajtra je nedeľa'' (''Demain c'est dimanche''), réžia [[Georges Barrier]] a [[Guy Job]] * [[2006]]: (''Les Années bonheur''), réžia [[Bernard Gonner]] * [[2008]]: dosl. ''Nech žije víkend'' (''Vivement dimanche''), réžia [[Dominique Colonna]]{{--}}šou s moderátorom [[Michel Drucker|Michelom Druckerom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots - Vivement Dimanche - Partie 1 - Vidéo Dailymotion|url=https://www.dailymotion.com/video/x51mux|vydavateľ=Dailymotion|dátum vydania=2008-04-12|dátum prístupu=2022-08-31|jazyk=en}}</ref> * [[2008]]{{--}}[[2011]]: dosl. ''Šťastné roky'' (''Les années bonheur''), réžia [[Bernard Gonner]] === Divadelné predstavenia === * [[1978]]: dosl. ''Kuchyňa anjelov'' (''La Cuisine des Anges''), réžia [[Francis Joffo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La Cuisine des anges / 1978-1979 / Saisons / Accueil / Mémoires Célestins / Racine - Célestins, Théâtre de Lyon|url=http://www.memoire.celestins-lyon.org/index.php/Saisons/1978-1979/La-Cuisine-des-anges|vydavateľ=www.memoire.celestins-lyon.org|dátum prístupu=2022-10-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20221021193520/http://www.memoire.celestins-lyon.org/index.php/Saisons/1978-1979/La-Cuisine-des-anges|dátum archivácie=2022-10-21}}</ref> * Les Charlots si zahrali s komikom [[Coluche|Colucheom]] v niekoľkých krátkych divadelných hrách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Watch – výsledky hľadania|url=https://www.facebook.com/watch/search/?q=les%20charlots|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2022-12-03}}</ref> === Dokumenty === * [[2021]]: ''Les Charlots Intime'' * [[2024]]: ''Les Charlots en folie'' == Diskografia == === Štúdiové albumy === {{Stĺpce|2| * [[1966]]: ''Antoine rencontre Les Problèmes''{{--}}(album opätovne vydatý v roku [[1995]]) * [[1967]]: ''Charlow-up'' * [[1968]]: ''Caf'Conc'Charlots'' * [[1969]]: ''Les Charlots chantent Boris Vian'' * [[1970]]: ''Charlotissimo'' * [[1971]]: ''Charloteries'' * [[1972]]: ''En vadrouille'' * [[1973]]: ''Au pays des pesetas et d'autres aventures'' * [[1975]]: ''Ce soir j'attends Valéry'' / ''Alors… raconte “Le Dîner du President”'' * [[1976]]: ''Nouvelle Cuvée'' * [[1977]]: ''Et ta sœur'' * [[1983]]: ''C'est trop… c'est trop !'' * [[1985]]: ''Fesse en rut majeur : les Charlots interdits'' * [[1986]]: ''[[Parod'Hit Parade]]'' * [[1988]]: ''Antoine Retrouve Les Problèmes''{{--}}Antoinov album, na ktorom skupina slúžila iba ako sprievod * [[2008]]: ''Les Charlots 2008'' (2 CD tituly s 11 bonusmi) * [[2023]]: ''Y'a pas d'âge pour...'' (10-skladbový album s novými piesňami spievanými počas živých vystúpení)<ref>https://www.mariannemelodie.fr/charlots-y-a-pas-d-age-pour-p3254547</ref><ref>https://www.youtube.com/playlist?list=OLAK5uy_noEEIwsrCvAFljzIPQZ9c4Hy43FXS2ku8</ref><ref>YouTube documentaire Interview des charlots{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.youtube.com/watch?v=3QGbksY07SE2022}}</ref> }} === Živé albumy === {{Stĺpce|2| * [[1967]]: ''Les Charlots à l'Olympia'' * [[1969]]: ''Il Etait Une Fois à l'Olympia'' * [[1972]]: ''Les Charlots{{--}}Olympia 72'' * [[1984]]: ''4. Festival du Rire de Rochefort''{{--}}(Les Charlots predvádzajú na pódiu to najlepšie zo svojej tvorby so sériou komických efektov.) }} === EP a single<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Encyclopédisque - Recherche|url=http://www.encyclopedisque.fr/recherche.html?rd=Les+Charlots#resultat|vydavateľ=www.encyclopedisque.fr|dátum prístupu=2022-12-21}}</ref> === {{Stĺpce|2| * [[1965]]: ''Je ne vois rien'' / ''Il suffirait d’un rien'' / ''Si c’est la nuit'' / ''Passe ton chemin'' (Les Problèmes) * [[1966]]: ''Ballade à Luis Rego, prisonnier politique'' / ''Pop jerk'' / ''On s’en fout'' / ''Pas adieu'' (Les Problèmes) * [[1966]]: ''Je dis ce que je pense et je vis comme je veux'' (Antoine) / ''Contre-élucubrations problématiques'' (Antoine) / ''Ce monde existe'' / ''Dodécaphonie'' (Les Problèmes) * [[1966]]: ''Je dis n’importe quoi, je fais tout ce qu’on me dit'' / ''Quand je pense à toi'' / ''Psychose'' (toujours) / ''Pas de problèmes'' * [[1966]]: ''Aventures à la télévision : Elle a gagné le yoyo en bois du Japon avec la ficelle du même métal'' / ''Charlots pub’s'' / ''Der Noël von Scharlots'' / ''Elle avait du poil au ventre'' * [[1967]]: ''Les Plaies-bois'' / ''Les Cha cha typiques'' / ''Cet été c'était toi'' / ''L'Amour avec toé'' * [[1967]]: ''Hey Max'' / ''Mange ta soupe Herman'' / ''Gros bébé'' (Touch mabadah cébonot bichidi) / ''Albert'' (alebo ''la Triste et Lamentable Histoire d’un contractuel'', ktorého príkladný život je stále vzorom tejto svetovej spoločnosti) * [[1967]]: ''Paulette la reine des paupiettes'' / ''Si tous les hippies avaient des clochettes'' / ''J'ai oublié bon bouchoir'' / ''Les Nouilles'' * [[1967]]: ''Berry Blues'' / ''Viens Bobonne'' / ''TVA TVA'' (À moi d'payer) / ''Necro-bossa'' * [[1968]]: ''Je chante en attendant que ça sèche'' / ''Say what I say'' / ''Je suis trop beau'' / ''Y'a plus d'vodka'' * [[1968]]: ''Je m'énerve'' / ''Aspirine Tango'' / ''Le Clown'' (Je deviendrai roi) / ''Gustine oh ! Gustine'' * [[1968]]: ''Sur la route de Pen'zac'' / ''Le Sheik'' / ''Le Trompette en bois'' / ''Il m'a vu nue'' * [[1968]]: ''Tu finiras sur les planches'' / ''Sur la commode'' / ''Dure de la feuille'' / ''Les Jardins de l'Alhambra'' * [[1968]]: ''Les disques d'or de la chanson : Je dis n’importe quoi, je fais tout ce qu’on me dit'' / ''Cet été, c’était toi'' / ''Paulette, la reine des paupiettes'' / ''Hey, Max'' * [[1969]]: ''Les Charlots chantent Boris Vian : Fais-moi mal Johnny'' / ''On n'est pas là pour se faire engueuler'' / ''Le Cinématographe'' / ''La Java des chaussettes à clous'' * [[1969]]: ''Les Charlots chantent Boris Vian : J'suis snob'' / ''L'Ame slave'' * [[1969]]: ''Le Pauvre Mec'' / ''Saint-Rock'' * [[1969]]: ''Il était une fois dans le Sud'' (Luis Rego a Gérard Rinaldi) / ''Rock à la Marie'' (Luis Rego a Gérard Rinaldi) * [[1970]]: ''Derrière chez moi'' / ''C'est la fin de l'été'' * [[1970]]: ''Sois érotique'' / ''Hbibi Diali'' (Maroquineries) * [[1971]]: ''Merci Patron'' / ''Berrystock'' * [[1971]]: ''Ouvre la f’nêtre'' / ''Les Gardiens de phare'' * [[1971]]: ''L'Allumeuse de vrais berbères'' / ''Au pas cadencé'' * [[1971]]: ''Joli, le monde est joli'' * [[1972]]: ''Ah ! les fraises et les framboises'' / ''Sous les bananiers'' * [[1972]]: ''Au pays des pesetas'' / ''Histoire drôle''{{--}}(piesne z filmu ''Les Charlots font l'Espagne'') * [[1972]]: ''Si tu n'veux pas payer d'impôts... cach' ton piano'' (coververzia piesne z roku [[1921]], Cachov tonový klavír od [[Albert Willemetz|Alberta Willemetza]] a [[Maurice Yvain|Mauricea Yvaina]], spievaný najmä [[Alexandre Dréan|Alexandrom Dréanom]], potom [[Dranem|Dranemom]]) / ''Tu sens la menthe'' * [[1972]]: ''Les Bravos de la chanson : Paulette, la reine des paupiettes'' / ''Derrière chez moi'' * [[1973]]: ''Music-boutique'' / ''J'irai revoir la Normandie'' * [[1973]]: ''Paroles, paroles, joli motard'' / ''Hénin-Liétard'' * [[1973]]: ''Youpi, c’est la vie'' / ''J’ai mon plan'' * [[1974]]: ''La Marche des Mousquetaires'' / ''La Ballade des valets''{{--}}(piesne z filmu ''Les Quatre Charlots mousquetaires'') * [[1974]]: ''La Ballade de Constance'' (spieva Gérard Rinaldi a [[Josephine Chaplin]]) / ''Mon ami Tango''{{--}}(piesne z filmu ''À nous quatre, Cardinal'') * [[1974]]: ''Le Chou farci'' / ''J'bois plus d'eau'' * [[1975]]: ''Ce soir j'attends Valéry'' / ''Alors… raconte'' * [[1976]]: ''From Hong Kong with love'' / ''Georges Super Star'' (spieva [[Mickey Rooney]]){{--}}(piesne z filmu ''Bons baisers de Hong Kong'') * [[1976]]: ''Les Colorants'' / ''M. le percepteur'' * [[1976]]: ''La Biguine au biniou'' / ''Y'en a pas deux comme toi'' * [[1977]]: ''Histoire merveilleuse'' / ''Touch mabadah cébonot bichidi (Gros bébé)'' * [[1977]]: ''Thème d'Omar'' (instrumental) / ''Et vive la liberté !'' (instrumental){{--}}(skladby z filmu ''Et vive la liberté'') * [[1978]]: ''Rio'' / ''En Amérique'' * [[1979]]: ''Ouille, ça fait mal'' / ''À l'ANPE'' * [[1981]]: ''T'es à l'usine, Eugène'' (Confidence sur le reggae) / ''Moi envie de faire tee-pee'' * [[1982]]: ''Chagrin d'labour'' / ''L'Islam classé X'' * [[1983]]: ''C'est trop… c'est trop !'' / ''L'Abbé rock'' * [[1983]]: ''L'Apérobic'' / ''Réflexions napoléoniennes sur un objet usuel de la vie en exil'' (La Table) * [[1984]]: ''Yodoloï'' / ''Le Grand Cacatoes des Indes'' * [[1984]]: ''Vamos a trabajar'' / ''Ça boogie-woogait'' * [[1985]]: ''Ah ! viens !'' (s účasťou [[Nicole Croisille]] alias Debbie Stoockett) / ''Neurochimie mon amour'' (Coït à Tokyo) * [[1986]]: ''Toot toot première fois'' / ''Station Barbès'' * [[1988]]: ''Antoine retrouve Les Problèmes'' (''Qu'est-ce qui ne tourne pas rond ?'' / ''Élucubrations 88'') * [[1988]]: ''Pour pas qu'l'amour capote'' (B-strana dosky je venovaná profesorovi [[Jean-Claude Chermann|Chermannovi]], spoluobjaviteľovi vírusu [[Vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti|HIV]]) * [[1991]]: ''La Pétanque'' / ''La Pétanque'' (instrumental) * [[2008]]: ''T'as les sixties'' / ''Le Blues du fumeur'' / ''Sonnez les trompettes'' * [[2015]]: ''Charlots Forever'' (špeciálny titul, ktorý zložil Alain Turban a naspieval Jean Sarrus na oslavu 50. výročia Charlotovcov) }} === Kompilácie === {{Stĺpce|2| * [[1967]]: ''Chansons'' * [[1972]]: ''Les Grands Succès (Greatest Hits)'' * [[1973]]: ''12 succès des Charlots'' * [[1974]]: ''12 chansons + 4'' * [[1977]]: ''Histoire merveilleuse'' * [[1977]]: ''Le Double Disque d'or des Charlots'' * [[1984]]: ''Nouvelle Édition'' * [[1984]]: ''Programme plus'' * [[1994]]: ''Tout doit disparaitre ! Les Bons Morceaux'' * [[1999]]: ''Les Charlots, anthologie vol. 1'' * [[2000]]: ''Les Charlots, anthologie vol. 2'' * [[2003]]: ''Les Essentiels'' * [[2006]]: ''Paulette, la reine des paupiettes'' * [[2011]]: ''Les Charlots, l'essentiel, 2CD'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti [[Sylvie Loeillet]] a [[Herbert Léonard|Herberta Léonarda]]) * [[2012]]: ''Les Charlots, Best Of, 3CD'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda) * [[2014]]: ''Bézu et les Charlots, Les Rois de la fête, 1CD + 1CD de Bezu'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda) * [[2015]]: ''Bézu et les Charlots, Les Chansons paillardes interdites, 1CD + 1CD de Bezu'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda) * [[2016]]: ''Le Very maxi meilleur de la crème du top, 2CD'' + [[Kompaktný disk| CD]] so slávnostnými piesňami naspievanými Jeanom Sarrusom (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda) }} === Spolupráca === {{Stĺpce|2| * [[1966]]: ''Comme le vent'' od [[Christine Delaroche]]{{--}}neuvedení Les Problèmes pieseň napísaná Rinaldim a Sarrusom * [[1967]]: ''Des garçons faciles'' od [[Clothilde]]{{--}}ďalšia umelecká nahrávka pre Disques Vogue * [[1970]]: ''Je t’aime…normal'' a ''Super-Gangsters'' od Jean a Janet (Jean Sarrus a [[Janet Woollacott]]){{--}}dve piesne sú napísané Rinaldim a Filippellim * [[1970]]: [[11. január|11. januára]] [[1970]] v programe ''Un incertain sourire'' na 2. kanáli ORTF účinkujú Charlotovci s dvomi nepublikovanými piesňami ''La Complainte de Peruggia'' a ''Elle est retrouvée, la Joconde'' (repríza programu na kanáli Melody v [[august 2017|auguste]] [[2017]]) * [[1973]]: ''La Révolution française'' od [[Claude-Michel Schönberg]]{{--}}''Serment de Talleyrand'' (12 júl 1789) a ''Fête de la Fédération'' (Talleyrand) * [[2011]]: ''Et maintenant… quelque chose de différent'' existuje verzia ''Le Chou farci'' na pódiu v podaní Les Charlots a [[Eddy Mitchell|Eddyho Mitchella]] }} == Fakty a zaujímavosti o skupine == * Podľa člena skupiny [[Jean-Guy Fechner|Jeana-Guya Fechnera]] na film ''Blázni zo štadióna'' prišlo v [[India|Indii]] do kín viac ako 50 miliónov divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anecdotes Jean-Guy Part 2 HD - Vidéo Dailymotion|url=https://www.dailymotion.com/video/xuj35|vydavateľ=Dailymotion|dátum vydania=2006-12-23|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=en}}</ref> * Počas sovietskej éry prišlo na film ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' okolo 56 600 000 divákov čím sa stal 1. najúspešnejším francúzskym filmom v [[Sovietsky zväz|ZSSR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Яндекс|url=https://www.kinopoisk.ru/showcaptcha?cc=1&mt=2219B3DFFB8C95A8749A98A152E63B1FE4E574FB7C44437B695D26D7DB908C06&retpath=aHR0cHM6Ly93d3cua2lub3BvaXNrLnJ1L2ZpbG0vNjA0OTg__1b1e2c92cee328c1ec1b27145327f933&t=2/1661460789/f2d831fde65ccd1bba4310659c299216&u=3c684664-5ff3e11d-27c51918-12cbb6ec&s=91956664b63bfd2cb6997755d9bc2bf8|vydavateľ=www.kinopoisk.ru|dátum prístupu=2022-08-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20220825210703/https://www.kinopoisk.ru/showcaptcha?cc=1&mt=2219B3DFFB8C95A8749A98A152E63B1FE4E574FB7C44437B695D26D7DB908C06&retpath=aHR0cHM6Ly93d3cua2lub3BvaXNrLnJ1L2ZpbG0vNjA0OTg__1b1e2c92cee328c1ec1b27145327f933&t=2/1661460789/f2d831fde65ccd1bba4310659c299216&u=3c684664-5ff3e11d-27c51918-12cbb6ec&s=91956664b63bfd2cb6997755d9bc2bf8|dátum archivácie=2022-08-25}}</ref> * Počas sovietskej éry prišlo na komédiu ''Bažanti idú do boja'' vyše 50 miliónov divákov čím sa stala 3. najúspešnejším francúzskym filmom v [[Sovietsky zväz|ZSSR]] po mušketierovke ''Zorro'' s [[Alain Delon|Alainom Delonom]], ktorá obsadila druhé miesto.<ref>{{Citácia knihy|titul=Liste des plus gros succès du box-office en URSS|url=https://fr.wikipedia.org/w/index.php?title=Liste_des_plus_gros_succ%C3%A8s_du_box-office_en_URSS&oldid=194389202|rok=2022-06-09|jazyk=fr|poznámka=Page Version ID: 194389202}}</ref> * Vo [[Francúzsko|Francúzsku]] prišlo za celé obdobie do kín na filmy od skupiny Les Charlots takmer 40 miliónov divákov. * Podľa programu [[StudioCanal|Canal+]] (histoires de cinéma) odvysielaného [[11. máj|11. mája]] [[2010]] sa celosvetová návštevnosť filmov Les Charlots v kinách odhaduje na 1 miliardu. * Les Charlots boli v rôznych krajinách známi ako: Bažanti ([[Česko]] a [[Slovensko]]), 5 matti ([[Taliansko]]), The Crazy Boys ([[Anglicko|Veľká Británia]]), Die tollen Charlots ([[Nemecko]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Filmografie Les Charlots|url=https://www.fernsehserien.de/les-charlots/filmografie|vydavateľ=fernsehserien.de|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=de|meno=imfernsehen GmbH & Co|priezvisko=KG}}</ref>, Locos ([[Španielsko]]), Шарло ([[Rusko]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Французская комик-группа "Шарло"///Les Charlots {{!}} VK|url=https://vk.com/les_charlots|vydavateľ=vk.com|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=en}}</ref> alebo ལེ་ཤར་ལོ། ([[Tibet (autonómna oblasť)|Tibet]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots - L'essentiel|url=https://www.facebook.com/LESCHARLOTS2021|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2022-12-03|jazyk=sk}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=lafoliedescharlots|url=http://www.lafoliedescharlots.com.sitew.com/|vydavateľ=SiteW.com|dátum prístupu=2022-12-30|jazyk=fr|url archívu=https://web.archive.org/web/20230408152649/http://www.lafoliedescharlots.com.sitew.com/|dátum archivácie=2023-04-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LES CHARLOTS|url=https://www.facebook.com/people/LES-CHARLOTS/100063655242436/|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2023-04-02|jazyk=sk}}</ref> * [[Piatok]] [[2. marec|2. marca]] [[2012]] zomrel člen skupiny [[Gérard Rinaldi]] vo veku 69 rokoch v zdravotnom stredisku [[Fontenay-lès-Briis]] ([[Essonne (departement)|Essonne]]) na rakovinu lymfatického systému.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zemřela hvězda francouzské komedie Bažanti Gérard Rinaldi|url=https://www.super.cz/9440-zemrela-hvezda-francouzske-komedie-bazanti-gerard-rinaldi.html|vydavateľ=www.super.cz|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=cs|priezvisko=Seznam.cz}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Julie Arnold (Marc & Sophie) réagit à la mort de Gérard Rinaldi - Voici|url=https://www.voici.fr/news-people/actu-people/julie-arnold-marc-sophie-reagit-a-la-mort-de-gerard-rinaldi-442098|vydavateľ=Voici.fr|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr|meno=Prisma|priezvisko=Média|url archívu=https://web.archive.org/web/20230130233534/https://www.voici.fr/news-people/actu-people/julie-arnold-marc-sophie-reagit-a-la-mort-de-gerard-rinaldi-442098|dátum archivácie=2023-01-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ADIEU A GERARD RINALDI (LES CHARLOTS) - CINETOM|url=http://www.cinetom.fr/archives/2012/03/03/23661283.html|vydavateľ=www.cinetom.fr|dátum vydania=2012-03-03|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mort de Gérard Rinaldi : Ses amis Jean Sarrus et Herbert Léonard témoignent|url=https://www.purepeople.com/article/mort-de-gerard-rinaldi-ses-amis-jean-sarrus-et-herbert-leonard-temoignent_a97274/1|vydavateľ=www.purepeople.com|dátum prístupu=2022-11-26|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hommage à Gérard RINALDI|url=http://jambambois.centerblog.net/353-hommage-a-gerard-rinaldi|vydavateľ=Centerblog|dátum vydania=2012-03-02|dátum prístupu=2022-11-26|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mort de Gérard Rinaldi : les Charlots, des comiques subversifs ? - le Plus|url=https://leplus.nouvelobs.com/contribution/356789-mort-de-gerard-rinaldi-les-charlots-des-comiques-subversifs.html|vydavateľ=leplus.nouvelobs.com|dátum prístupu=2022-12-03|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La mort d'un "Charlot", Gérard Rinaldi|url=https://www.francetvinfo.fr/culture/cinema/la-mort-d-039-un-quot-charlotquot-gerard-rinaldi_3325179.html|vydavateľ=Franceinfo|dátum vydania=2012-12-10|dátum prístupu=2022-12-18|jazyk=fr-FR}}</ref> * Aby Rinaldimu vzdali poctu tak sa [[12. marec|12. marca]] o 19:00 zišli jeho priatelia a rodina v [[Théâtre de la Michodière]] v [[Paríž|Paríži]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Funérailles Mort : Gérard RINALDI : avis de décès|url=https://www.avis-de-deces.com/deces-celebrites/449/Gerard-Rinaldi|vydavateľ=www.avis-de-deces.com|dátum prístupu=2022-11-22}}</ref> * „Je to pre mňa stále veľmi bolestivé. Po tridsiatich siedmich rokoch, čo sme spolu žili, si myslím, že Gérard bol skvelým mužom.“{{--}}povedala jeho manželka [[Ginette Rinaldi]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La veuve de Gérard Rinaldi parle de son décès en 2012 : "Je ne ferai jamais son deuil"|url=https://amomama.fr/137020-grard-rinaldi-nous-a-quitts-il-y-a-7-ans.html|vydavateľ=amomama.fr|dátum vydania=2021-03-02|dátum prístupu=2022-12-09|jazyk=fr|meno=Michael Markus|priezvisko=Mvondo}}</ref> * [[Gérard Filippelli]] zomrel na rakovinu v nemocnici [[Argenteuil (mesto)|Argenteuil]] [[30. marec|30. marca]] [[2021]], vo veku 78 rokoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli, membre de la célèbre bande Les Charlots, est décédé|url=https://www.dhnet.be/medias/musique/2021/03/30/gerard-filipelli-membre-de-la-celebre-bande-les-charlots-est-decede-FAN7EYIV6NFIJIGKCM43XGNM5U/|vydavateľ=DHnet|dátum prístupu=2022-07-15|jazyk=fr|meno=La|priezvisko=Rédaction}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mort du grand échalas des Charlots, l'acteur Gérard Filippelli [vidéo]|url=https://www.charentelibre.fr/culture-et-loisirs/cinema/mort-du-grand-echalas-des-charlots-l-acteur-gerard-filippelli-video-5856466.php|vydavateľ=CharenteLibre.fr|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=fr-FR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filippelli : C'était un drôle de charlot ! - France Dimanche|url=https://www.francedimanche.fr/actualites/gerard-filippelli-c-etait-un-drole-de-charlot|vydavateľ=www.francedimanche.fr|dátum prístupu=2022-08-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20220707185202/https://www.francedimanche.fr/actualites/gerard-filippelli-c-etait-un-drole-de-charlot|dátum archivácie=2022-07-07}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mort de Gérard Filipelli : que deviennent Jean Sarrus, Luis Rego et Jean-Guy Fechner, les autres membres des Charlots ? - Voici|url=https://www.voici.fr/news-people/actu-people/mort-de-gerard-filipelli-que-deviennent-jean-sarrus-luis-rego-et-jean-guy-fechner-les-autres-membres-des-charlots-700661|vydavateľ=Voici.fr|dátum prístupu=2022-09-05|jazyk=fr|meno=Prisma|priezvisko=Média}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=24385|url=https://janelle64.skyrock.com/3341011522-24385.html|vydavateľ=Skyrock|dátum vydania=2021-03-31|dátum prístupu=2022-09-02|jazyk=fr|priezvisko=janelle64|url archívu=https://web.archive.org/web/20220902120600/https://janelle64.skyrock.com/3341011522-24385.html|dátum archivácie=2022-09-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli, ancien membre du groupe Les Charlots, est mort à 78 ans|url=https://actu.fr/ile-de-france/paris_75056/gerard-filipelli-ancien-membre-du-groupe-les-charlots-est-mort-a-78-ans_40670703.html|vydavateľ=actu.fr|dátum prístupu=2022-11-11|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Death of the great stakes of the Charlots, the actor Gérard Filippelli|url=https://www.tellerreport.com/life/2021-03-31-death-of-the-great-stakes-of-the-charlots--the-actor-g%C3%A9rard-filippelli.HkXNglzfHu.html|vydavateľ=www.tellerreport.com|dátum prístupu=2022-12-18|jazyk=en|priezvisko=Anonym}}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * Philov pohreb sa konal v najväčšom súkromí, jeho telo bolo spopolnené v [[Krematórium|krematóriu]] [[Saint-Ouen-l’Aumône|Saint-Ouen-l'Aumône]]. * Pri dopravnej nehode v roku [[1970]] zomrela manželka Gérarda Filippelliho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli, vrchní komediant z “Bažantů”, slaví 78. narozeniny. V den, kdy mu zemřela žena, musel odehrát koncert|url=https://www.tvguru.cz/gerard-filipelli-vrchni-komediant-z-bazantu-slavi-78-narozeniny-v-den-kdy-mu-zemrela-zena-musel-odehrat-koncert/|dátum vydania=2020-12-12|dátum prístupu=2022-07-25|meno=Jiří|priezvisko=Kučera|url archívu=https://web.archive.org/web/20220727151333/https://www.tvguru.cz/gerard-filipelli-vrchni-komediant-z-bazantu-slavi-78-narozeniny-v-den-kdy-mu-zemrela-zena-musel-odehrat-koncert/|dátum archivácie=2022-07-27}}</ref> * Skupina vydala celkovo 17 [[Štúdiový album|štúdiových albumov]] a napísala viac ako 300 piesní vo [[Francúzština|francúzštine]], [[Angličtina|angličtine]] a [[Taliančina|taliančine]].<ref name=":3" /> * Z celého počtu 15 filmov v hlavnej úlohe s Les Charlots, bolo do [[Čeština|češtiny]] [[Dabing|nadabovaných]] 12 filmov a do [[Slovenčina|slovenčiny]] iba 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dabingová Databáze - DabDB|url=https://dabdb.cz/search/?text=ba%C5%BEanti|vydavateľ=dabdb.cz|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref> * Niektoré ich filmy vyšli skôr na [[DVD]] v Česku ako vo Francúzsku. * Gérard Filippelli si vytvoril prezývku Phil, lebo v skupine sa vyskytovali dvaja Gérardovia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lipelli - Bažanti - POSTAVY.cz|url=https://www.postavy.cz/phil-lipelli/|vydavateľ=www.postavy.cz|dátum prístupu=2022-08-31}}</ref> * Mimo skupiny sa často Phil a Luis stretávali, aby si spolu zadžemovali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli, membre de la célèbre bande des Charlots, est décédé à l'âge de 78 ans|url=https://www.cnews.fr/culture/2021-03-31/gerard-filipelli-membre-de-la-celebre-bande-des-charlots-est-decede-lage-de-78|vydavateľ=CNEWS|dátum prístupu=2022-08-23|jazyk=fr}}</ref> * Ani jeden z členov skupiny pôvodne nemal v úmysle stať sa hercom a nemyslel si, že ich spoločná filmová kariéra vydrží. * Podľa Rinaldiho (šéfa skupiny) sa stali ich filmy známe po celom svete najmä vďaka tomu, že ste nepotrebovali hovoriť po francúzsky, aby ste pochopili zápletky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Rinaldi {{!}} Site officiel {{!}} Secavi|url=http://secavi.free.fr/gr/#six|vydavateľ=secavi.free.fr|dátum prístupu=2023-04-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20230409143237/http://secavi.free.fr/gr/#six|dátum archivácie=2023-04-09}}</ref> * Jean-Guy Fechner vlastní pôsobivú zbierku bicích nástrojov. * V roku [[1997]] Gérard Filippelli odišiel z verejného života, no stále bol hudobníkom a filantropom. Pracoval so znevýhodnenými deťmi a učil ich základy hrania na gitaru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=«C’était l’insouciance et la gentillesse» : le dernier des Charlots pleure son ami Phil|url=https://www.leparisien.fr/culture-loisirs/cinema/cetait-linsouciance-et-la-gentillesse-le-dernier-des-charlots-pleure-son-ami-phil-31-03-2021-7JI7CFWTJNC4PIBCPHRTWCKSD4.php|vydavateľ=leparisien.fr|dátum vydania=2021-03-31|dátum prístupu=2022-12-04|jazyk=fr-FR|meno=Par Éric Bureau Le 31 mars 2021|priezvisko=à 22h22}}</ref> * Kvôli mnohým finančným problémom sa v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] [[Jean Sarrus]] nakrátko stal televíznym moderátorom v relácii o [[Country|country hudbe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean SARRUS, la mémoire des Charlots|url=https://www.youtube.com/watch?v=3qEjRnYIGWc|dátum prístupu=2022-09-02|jazyk=sk-SK}}</ref> * V roku [[1964]] si Filippelli v [[Châteauroux|Chateauroux]] kúpil od amerického vojaka zosilňovač za 500 [[Francúzsky frank|frankov]], aby sa zdokonalil v hre na gitaru. * Gérard, ktorý rozprával svoj príbeh prostredníctvom rozhovorov, priznáva, že jeho najlepšou spomienkou bola cesta do Indie. S prekvapením tam zistil, že sú skutočnými hviezdami až do tej miery, že ich verejné vystúpenia vyvolali nepokoje. * Luis Rego sa rozhodol opustiť Les Charlots, pretože sa obával, že jeho sláva bude navždy spojená s kapelou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les bidasses s’en vont en guerre (C8) : découvrez pourquoi Luis Rego a refusé de jouer dans le film…|url=https://www.programme-tv.net/news/cinema/298467-les-bidasses-sen-vont-en-guerre-c8-decouvrez-pourquoi-luis-rego-a-refuse-de-jouer-dans-le-film/|vydavateľ=www.programme-tv.net|dátum vydania=2022-04-10|dátum prístupu=2022-09-17|jazyk=fr|meno=Emilie|priezvisko=Lopez}}</ref> * Filippelli vo svojich sedemdesiatich rokoch oznámil: „Kde nie je Sarrus tam nie je Les Charlots.“ * Keď Luis Rego definitívne opustil skupinu, tak si zahral v mnohých významných francúzskych komédiách{{--}}''Neviem nič, ale poviem všetko'' ([[1973]]), ''Náhradník'' ([[1975]]), ''Dovolenka po francúzsku'' ([[1978]]) alebo ''Pomsta opereného hada'' ([[1984]]). Napriek odchodu z Les Charlots sa Rego objavil v dvoch filmoch zo skupinou (''Návrat bažantov'' ([[1983]]) a ''Le Retour des Charlots'' ([[1992]])), kde hral iba vedľajšiu úlohu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les CHARLOTS|url=https://en.notrecinema.com/communaute/stars/stars.php3?staridx=20284|vydavateľ=notreCinema.com|dátum prístupu=2022-11-11|jazyk=en}}</ref> * Jean Sarrus je autorom dvoch životopisných kníh a to ''100% Charlots'' ([[2004]]) a ''Définitivement Charlots'' ([[2012]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=JEAN SARRUS : " UNE HEURE AVEC..." JEAN SARRUS, à l'occasion de la sortie de son autobiographie " definitivement charlots" François Joyeux reçoit dans " Une heure Avec... " le comédien, musicien et auteur : Jean Sarrus|url=http://www.yvelinesradio.com/infos_all/affichage_all_01_489716576612_24742.html|vydavateľ=www.yvelinesradio.com|dátum prístupu=2022-11-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20221105113533/http://www.yvelinesradio.com/infos_all/affichage_all_01_489716576612_24742.html|dátum archivácie=2022-11-05}}</ref> * Ich najpredávanejším albumom bol ''Charloteries'' s viac než milión predanými kusmi. * Celková minutáž ich filmov je 1 267 minút, to znamená že priemerná dĺžka jedného filmu je zhruba 85 minút. Ich časovo najdlhší film je ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' s celkovou dĺžkou 110 minút a najkratší je ich posledný film s iba 77 minútami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Социальная сеть Одноклассники. Общение с друзьями в ОК. Ваше место встречи с одноклассниками|url=https://ok.ru/|vydavateľ=Одноклассники {{!}} OK.ru|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=ru}}</ref> * Ku všetkým filmom s Les Charlots v hlavných úlohách s výnimkou ''Bažanti v delíriu'' si skupina skladala hudbu sama. * O niekoľko rokov neskôr Filippelli žartom vyhlásil: „ten posledný film s Richardom Bonnotom bol len vtip, nebolo to nič iné ako príležitosť ísť na dovolenku.“ * V [[70. roky 20. storočia|sedemdesiatych rokoch]] boli módnym vzorom francúzskej [[Mládež|mládeže]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=European Film Star Postcards: Les Charlots|url=https://filmstarpostcards.blogspot.com/2012/05/les-charlots.html|dátum vydania=2012-05-14|dátum prístupu=2022-12-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots "Fan Club Officiel"|url=https://fr-ca.facebook.com/people/Les-Charlots-Fan-Club-Officiel/100063840241291/|vydavateľ=fr-ca.facebook.com|dátum prístupu=2022-12-31|jazyk=fr}}</ref> * Od roku [[1970]] až po rok [[1992]] si spolu zahrali v hlavnej úlohe v 15 filmoch<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots|url=https://www.allocine.fr/personne/fichepersonne_gen_cpersonne=76546.html|vydavateľ=AlloCiné|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=fr|priezvisko=AlloCine}}</ref>, z ktorých sa 5 natáčalo aj mimo územia Francúzska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FILM DIMENTICATI (O DIMENTICABILI): Cinque matti allo stadio (1972)|url=https://teoremacinema.com/film-dimenticati-e-dimenticabili-cinque-matti-allo-stadio-1972/|dátum vydania=2021-04-01|dátum prístupu=2022-12-09|jazyk=it-IT|meno=Bepi|priezvisko=Vigna|url archívu=https://web.archive.org/web/20221209191909/https://teoremacinema.com/film-dimenticati-e-dimenticabili-cinque-matti-allo-stadio-1972/|dátum archivácie=2022-12-09}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Rinaldi {{!}} Filmová místa.cz|url=https://www.filmovamista.cz/osoba/zobraz?id=9364-Gerard-Rinaldi|vydavateľ=www.filmovamista.cz|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref> * Ich najchybnejším filmom je ''Veľký bazár''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Erreurs de Films - Films avec Jean-Sarrus|url=https://www.erreursdefilms.com/voir-les-films-avec-Jean-Sarrus.html|vydavateľ=www.erreursdefilms.com|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref> * V komédii ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' je možné v 23 minúte zbadať v pozadí [[kamión]], film sa ale odohráva v [[17. storočie|17 storočí]]. * Po rokoch Filippelli povedal{{--}}„Ak ste fanúšikom Les Charlots, bude najlepšie, ak nebudete pozerať naše posledné filmy.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots au bout du Phil|url=https://www.youtube.com/watch?v=tkn47a4YMis|dátum prístupu=2022-12-31|jazyk=sk-SK}}</ref> * Herečka [[Josiane Balasko]] v roku [[1998]] zverila Jeanovi Sarrusovi krátku ale komplikovanú úlohu opravára v jej filme ''Un grand cri d'amour''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean Sarrus|url=https://www.unifrance.org/annuaires/personne/128040/jean-sarrus|vydavateľ=www.unifrance.org|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=fr}}</ref> * V sedemdesiatych rokoch sa skupina objavila na niekoľkých plagátoch populárneho francúzskeho komiksu [[Pif (komiks)|Pif]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pif Gadget avec Les Charlots|url=https://www.youtube.com/watch?v=cndPd53sDZA|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=sk-SK}}</ref> * [[Lino Ventura]] raz videl jednu komédiu s Les Charlots a povedal: „Už filmom vôbec nerozumiem!“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=«Les Bidasses s’en vont en guerre»: l’insouciant Charlot|url=https://www.telecablesat.fr/33/cinema/les-bidasses-s-en-vont-en-guerre-l-insouciant-charlot.html|vydavateľ=Télécâble Sat Hebdo|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=fr}}</ref> * Jean Sarrus a Gérard Filippelli sú jediní členovia, ktorí sa objavili v každom z 15 filmov kapely. Gérard Rinaldi sa objavil v 14 z nich, Jean-Guy Fechner v 9, Luis Rego v 4 a Richard Bonnot iba v 1. * Okrem Gérarda Filippelliho (Phil) si Charlotovci ponechávajú svoje krstné mená vo všetkých svojich filmoch, okrem dvojdielnej série o ''Štyroch sluhoch a štyroch mušketieroch'', kde hrajú komorníkov mušketierov a majú mená z pôvodného románu od [[Alexandre Dumas starší|Alexandra Dumasa st.]] V ''La Grande Java'' od Philippa Claira sa iba Gérard Rinaldi nevolá Gérard, ale Philippot, snúbenec Kouglofovej dcéry. * Vo Francúzsku ešte stále nie sú tri filmy vydané na DVD a to ''La Grande Java'', ''À nous quatre, Cardinal'' a ''Et vive la liberté''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots : 4 comédies cultes en coffret DVD|url=http://www.cinecomedies.com/news/dvd-bluray/les-charlots-4-comedies-cultes-en-coffret-dvd/|dátum vydania=2018-08-22|dátum prístupu=2023-01-08|jazyk=fr-FR|meno=Jérémie|priezvisko=Imbert}}</ref> * Krátko pred začiatkom natáčania komédie ''Bažanti idú do boja'' si pri nehode na motorke Jean Sarrus zlomil nohu. Výsledkom toho je, že všetky scény vo filme kde Jean skáče, uteká alebo bicykluje, predvádza kaskadérsky dvojník.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=[Film] Les Bidasses s’en vont en Guerre, de Claude Zidi (1974)|url=https://www.darksidereviews.com/film-les-bidasses-sen-vont-en-guerre-de-claude-zidi-1974/|dátum vydania=2022-01-15|dátum prístupu=2022-09-17|jazyk=fr-FR|priezvisko=Cherycok}}</ref> * Niektoré ich komédie boli dokonca vydané aj vo verzii knižného [[Komiks|komiksu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Používateľ Les... - Les charlots " C'est trop, c'est trop "|url=https://www.facebook.com/186532641748539/photos/a.186561771745626/1512813405787116/|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=sk}}</ref> * Gérard Rinaldi vysvetlil, že by sa nikdy nechcel vrátiť do svojich 20 rokoch. „Povedzme, že keby som mal opäť 20 rokov a vedel by som to čo viem dnes, nerobil by som to čo robím. Smeroval by som ku kariére vo vede.“ Povedal a odhalil svoju vášeň pre vedu vrátane [[Astronómia|astronómie]] a [[Astrofyzika|astrofyziky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Décès. Gérard Rinaldi, pilier des Charlots et voix familière du petit écran, est mort vendredi.. Les Charlots perdent leur figure emblématique|url=https://www.bienpublic.com/loisirs/2012/03/04/les-charlots-perdent-leur-figure-emblematique|vydavateľ=www.bienpublic.com|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=FR-fr}}</ref> * Luis Rego, ktorý sa už vo svojich 17 rokoch odsťahoval z [[Lisabon|Lisabonu]] do Francúzska (kde žije doteraz), márne pokúšal žiadať o francúzsku štátnu príslušnosť. Hovorí, že podľa jeho informácii je jediným Portugalcom, ktorý žije vo Francúzsku už desaťročia a ktorému bola odopretá francúzska štátna príslušnosť. Má obnoviteľné 10-ročné povolenie k pobytu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Luis Rego : peut-être le seul portugais à n'avoir jamais obtenu la nationalité française|url=https://www.radiofrance.fr/franceinter/podcasts/d-ici-d-ailleurs/luis-rego-peut-etre-le-seul-portugais-a-n-avoir-jamais-obtenu-la-nationalite-francaise-5301297|vydavateľ=France Inter|dátum vydania=2016-05-06|dátum prístupu=2022-12-17|jazyk=fr}}</ref> * Gérard Rinaldi študoval na gymnáziu [[Lycée Charlemagne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=phtoto de gérard rinaldi|url=http://gerardrinaldiparchoumilameo.wifeo.com/gerard-rinaldi-au-fil-des-annees.php|vydavateľ=gerardrinaldiparchoumilameo.wifeo.com|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=GERARD RINALDI ENFANT|url=https://horreursmusicales.over-blog.com/2021/01/gerard-rinaldi-enfant.html|vydavateľ=HORREURS MUSICALES|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=fr|meno=Ringard|priezvisko=Willycat}}</ref> Neskôr váhal medzi vysokou školou žurnalistiky a Národnou školou civilného letectva, aby sa stal pilotom lietadla, nakoniec ale zostal hudobníkom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=GERARD RINALDI|url=http://www.cinestranger.com/2015/02/gerard-rinaldi.html|vydavateľ=ACTERIEUR DU CINEMA|dátum prístupu=2022-12-03|jazyk=fr|priezvisko=cinestranger}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Rinaldi - CinéArtistes.com|url=http://www.cineartistes.com/fiche-G%25E9rard+Rinaldi.html|vydavateľ=www.cineartistes.com|dátum prístupu=2023-04-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20230406165603/http://www.cineartistes.com/fiche-G%E9rard+Rinaldi.html|dátum archivácie=2023-04-06}}</ref> * Ich obľúbencom bol aj [[politik]] [[Georges Pompidou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LesCharlots.fr|url=https://www.facebook.com/people/LesCharlotsfr/100041017072779/|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2022-10-21|jazyk=sk}}</ref> * Komédia ''Bažanti kontra Dracula'' sa odohráva v [[Rumunsko|Rumunsku]] pri čom sa natáčala vo Francúzsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LES CHARLOTS|url=https://www.facebook.com/people/LES-CHARLOTS/100063655242436/|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=sk}}</ref> * Na jednom koncerte Sarrus povedal [[Mick Jagger|Mickovi Jaggerovi]], že ak chcú, Rolling Stones môžu zahrať ''Paulette la Reine des Paupiettes''. Jagger zdvorilo odmietol. * Podľa jedného z členov skupiny, Gérarda Filippelliho, sa nápad na pieseň ''Merci Patron'' zrodil, keď sa skupina vracala z galavečera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mot-clé - Merci patron - La Tengo Editions|url=http://www.la-tengo.com/index.php?tag/Merci%20patron|vydavateľ=www.la-tengo.com|dátum vydania=2022-12-22|dátum prístupu=2022-12-24|jazyk=fr|priezvisko=webaviz.com}}</ref> * Speváčka a tanečníčka [[Janet Woollacott]] niekoľko rokov žila s Jeanom Sarrusom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janette Woollacott, grand amour et seule femme de Claude François, est morte|url=https://www.purepeople.com/article/janette-woollacott-grand-amour-et-seule-femme-de-claude-francois-est-morte_a91235/1|vydavateľ=www.purepeople.com|dátum prístupu=2022-12-27|jazyk=fr}}</ref> * Najvyšší z členov skupiny je Richard Bonnot a najnižší zas Luis Rego. * [[Jacques Dautriche]], ktorý v skupine pôsobil iba jeden rok, zomrel [[1. september|1. septembra]] [[2013]] vo svojich 70 rokoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jacques Dautriche|url=https://www.choisirunfilm.fr/personne/jacques-dautriche-173138.htm|vydavateľ=www.choisirunfilm.fr|dátum prístupu=2022-11-17}}</ref> * Bývalý člen skupiny Les Problèmes [[William Olivier]] medzi rokmi [[1974]]{{--}}[[1978]] spolupracoval s Les Charlots na ich filmoch ako hudobný aranžér. * Po odchode [[Donald Rieubon|Donalda Rieubona]] na vojenskú službu sa do skupiny Les Charlots nevrátil. Neskôr hral v skupinách: Le Musical College ([[1968]]), Martin Circus ([[1970]]), Labyrinthe ([[1970]]{{--}}[[1973]]), Tartempion ([[1973]]), Visitors ([[1974]]) a tiež chvíľu pri spevákovi [[Nino Ferrer]]. * [[Richard Bonnot]] sa po odchode zo skupiny na krátko stal televíznym moderátorom v [[Saint-Tropez]], tiež bol hviezdnym hostiteľom v šou ''Rendez-vous de l'été'' (Letné stretnutie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=charlot. Richard Bonnot, Charlot de 1986 à 1996, se dévoile seul en scène avec « Chansons pour elles ».. Bonnot, seul sans sa bande|url=https://www.lejsl.com/pays-charolais/2012/10/07/bonnot-seul-sans-sa-bande|vydavateľ=www.lejsl.com|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=FR-fr}}</ref> * Pri premietaní ich filmu ''Le Retour des Charlots'' bol Richard Bonnot jediným prítomným divákom zo skupiny. * Rinaldi bol aj dosť známym dabérom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Rinaldi|url=https://mubi.com/cast/gerard-rinaldi|vydavateľ=MUBI|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=en}}</ref>, prepožičal svoj hlas hercom ako [[David Suchet]], [[Ben Kingsley]], [[Dustin Hoffman]], [[Steve Martin]], [[Burt Reynolds]], [[John Malkovich]], [[Kelsey Grammer]] ale aj postavám (Kent Brockman, Seymour Skinner, [[Clancy Wiggum]], [[Montgomery Burns|Charles Montgomery Burns]] a šašo Krusty) z animovaného seriálu [[Simpsonovci]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Rinaldi nous a quittés ! Infos - AlloDoublage.com, le site référence du doublage français.|url=http://www.allodoublage.com/news/breve.php?val=89_gerard+rinaldi+nous+quittes|vydavateľ=www.allodoublage.com|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots ne rient pas|url=https://www.liberation.fr/cinema/2012/03/02/les-charlots-ne-rient-pas_800170/|vydavateľ=Libération|dátum prístupu=2022-12-09|jazyk=fr}}</ref> * V značnom počte ich filmov sa objavil aj herec [[Jacques Seiler]] (napr. postava [[Seržant (hodnosť)|seržanta]] Belleca alebo [[Gróf|grófa]] Rocheforta), ktorému v komédiách dosť často zvykli robiť napriek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=tollen Charlots - Die Trottel von der 3. Kompanie, Die – italo-cinema.de|url=https://www.italo-cinema.de/item/tollen-charlots-die-trottel-von-der-3-kompanie|vydavateľ=www.italo-cinema.de|dátum prístupu=2022-12-18|jazyk=de-de|url archívu=https://web.archive.org/web/20221218144655/https://www.italo-cinema.de/item/tollen-charlots-die-trottel-von-der-3-kompanie|dátum archivácie=2022-12-18}}</ref> * Koncom [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych]] rokov zvykol Rinaldi často vystupovať s vtedy začínajúcim [[Christian Clavier|Christianom Clavierom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásenie na Facebook|url=https://www.facebook.com/login.php?next=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgerardrinaldi%2Fmentions|vydavateľ=Facebook|dátum prístupu=2023-04-09|jazyk=sk}}</ref> * Vo filme ''Veľký bazár 2'' mali hrať všetci piati pôvodní členovia skupiny ale aj Michel Galabru vo svojich deväťdesiatich rokoch. * Bonnot, ktorý sa objavil v najmenej úspešnom zo všetkých ich filmov a sotva si pamätal na svoje príspevky k posledným piesňam, nie je fanúšikmi Les Charlots považovaný za skutočného člena skupiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=charlot. Richard Bonnot, Charlot de 1986 à 1996, se dévoile seul en scène avec « Chansons pour elles ».. Bonnot, seul sans sa bande|url=https://www.lejsl.com/edition-de-montceau-les-mines/2012/09/12/bonnot-seul-sans-sa-bande|vydavateľ=www.lejsl.com|dátum prístupu=2022-12-24|jazyk=FR-fr}}</ref> * V šiestich ich filmoch sa v cameo role objavil aj ich producent Christian Fechner. * Medzi ich najpopulárnejšie skladby patria ''Merci Patron'', ''L'Apérobic'', ''C'est trop… c'est trop !'', ''Joli, le monde est joli'', ''Derrière chez moi'', ''Si tu ne veux pas payer d’impots'', ''Chagrin d’labour'', ''Paulette la reine des paupiettes'', ''Albert'', ''Sois érotique'' ale aj hit ''Les Nouilles''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots|url=https://www.discogs.com/artist/576638-Les-Charlots|vydavateľ=Discogs|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Internet Archive: Digital Library of Free & Borrowable Books, Movies, Music & Wayback Machine|url=https://archive.org/search?query=Les+Charlots|vydavateľ=archive.org|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Les Charlots" in Toutes Catégories|url=https://picclick.fr/?q=Les+Charlots|vydavateľ=PicClick FR|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=fr}}</ref> == Návštevnosť == {| class="wikitable sortable mw-collapsible" |+Počty vstupov do kín !# !Film !{{FRA}} Francúzsko<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box office Les Charlots - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/box-office-les-charlots-c24555678|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2023-04-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20240229114747/http://www.boxofficestory.com/box-office-les-charlots-c24555678|dátum archivácie=2024-02-29}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Recherches - JP Box-Office|url=https://www.jpbox-office.com/search.php|vydavateľ=www.jpbox-office.com|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref> !{{RUS}} Rusko<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Яндекс|url=https://www.kinopoisk.ru/showcaptcha?cc=1&mt=A2450BF372C58945B0F6AD80ED42276944D6992131935550AD90149E78261DA8EDD9&retpath=aHR0cHM6Ly93d3cua2lub3BvaXNrLnJ1L2ZpbG0vNTczMjkvZGF0ZXM__a62f533fcdf6a7453809ff0ecb5b0ac6&t=2/1680521033/f117fd875bd753de49b70c79343d4b54&u=3b555e68-639daa15-b32a6df0-ae2b72ee&s=e781b0fe03bbccafb6447db1d9087da1|vydavateľ=www.kinopoisk.ru|dátum prístupu=2023-04-03}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Жерар Ринальди|url=https://www.kino-teatr.ru/kino/acter/m/euro/72015/bio/|vydavateľ=Кино-Театр.Ру|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref> !{{ESP}} Španielsko<ref name=":4" /> |- |1. |(''La Grande Java'') |3 385 636 |N/A |N/A |- |2. |''Bažanti'' |7 460 911 |N/A |743 428 |- |3. |''Blázni zo štadióna'' |5 744 270 |N/A |504 064 |- |4. |''Bažanti idú do Španielska'' |4 162 897 |N/A |N/A |- |5. |''Veľký bazár'' |3 913 477 |45 000 000 |N/A |- |6. |''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' |2 190 139 |56 100 000 |N/A |- |7. |''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' ''2.: Len počkaj kardinál!'' |1 386 200 |N/A |N/A |- |8. |''Bažanti idú do boja'' |4 154 509 |50 100 000 |N/A |- |9. |''Bozky z Hongkongu'' |2 859 962 |N/A |243 116 |- |10. |''Nech žije sloboda!'' |1 277 646 |N/A |N/A |- |11. |''Les Charlots en délire'' |1 103 094 |N/A |N/A |- |12. |''Bažanti kontra Dracula'' |555 878 |N/A |N/A |- |13. |''Návrat bažantov'' |1 106 593 |N/A |N/A |- |14. |''Bažanti{{--}}Nebezpečné známosti'' |578 239 |N/A |N/A |- |15. |(''Le Retour des Charlots'') |15 883 |N/A |N/A |} == TV vysielanie ich filmov na Slovensku a v Česku == Pravidelne ich filmy (''Bažanti'', ''Bažanti idú do boja'', ''Veľký bazár'' a ''Blázni zo štadióna'') vysielajú na slovenskej [[Jednotka (RTVS)|Jednotke]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RTVSOfficial - YouTube|url=https://www.youtube.com/@RTVSOfficial|vydavateľ=www.youtube.com|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bažanti {{!}} Telkáč.sk|url=https://telkac.zoznam.sk/hladaj?squery=Ba%C5%BEanti|vydavateľ=telkac.zoznam.sk|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots|url=https://www.tv-archiv.sk/-les-charlots|vydavateľ=www.tv-archiv.sk|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=sk}}</ref> V Česku ich často dávajú na [[ČT1]] a [[ČT2]], taktiež ale aj na [[TV Nova|Nove]], [[TV Prima|Prime]] a Barrandove.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots - výsledky vyhledávání {{!}} Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/hledani/|vydavateľ=www.ceskatelevize.cz|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bažanti|url=https://prima.iprima.cz/tema/bazanti|vydavateľ=Prima|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots {{!}} Kinobox.cz|url=https://www.kinobox.cz/osobnosti/167143-les-charlots|vydavateľ=www.kinobox.cz|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=cs}}</ref> Ich komédie zvyknú dávať cez [[Letné prázdniny|letné]] a [[Zimné prázdniny|zimné]] prázdniny. == Dabing == {| class="wikitable sortable mw-collapsible" |+<u>Tabuľka dabingu</u> !# !Herec !Spätý CZ dabér !Zdroj !Spätý SK dabér !Zdroj |- |1. |Gérard Rinaldi |[[Petr Štěpánek (herec)|Petr Štěpánek]] a [[Marek Libert]] |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Rinaldi - Dabingforum.cz|url=https://dabingforum.cz/viewtopic.php?f=69&t=6296|vydavateľ=dabingforum.cz|dátum prístupu=2022-11-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Rinaldi - DabDB|url=https://dabdb.cz/osoba/6296-gerard-rinaldi/|vydavateľ=dabdb.cz|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref> |[[Stanislav Král]] |<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bažanti - Nech žije sloboda! / Et vive la liberté!|url=https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&t=10533|vydavateľ=www.dabingforum.sk|dátum prístupu=2022-11-13|jazyk=sk}}</ref> |- |2. |Gérard „Phil“ Filippelli |[[Viktor Preiss]], [[Pavel Trávníček]] a [[Mário Kubec]] |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli - Dabingforum.cz|url=https://dabingforum.cz/viewtopic.php?t=6298|vydavateľ=dabingforum.cz|dátum prístupu=2022-11-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli - DabDB|url=https://dabdb.cz/osoba/6298-gerard-filipelli/|vydavateľ=dabdb.cz|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref> |[[Peter Kočiš]] |<ref name=":0" /> |- |3. |Jean Sarrus |[[Jiří Štěpnička]] a [[Petr Burian]] |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean Sarrus - Dabingforum.cz|url=https://dabingforum.cz/viewtopic.php?t=6297|vydavateľ=dabingforum.cz|dátum prístupu=2022-11-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean Sarrus - DabDB|url=https://dabdb.cz/osoba/6297-jean-sarrus/|vydavateľ=dabdb.cz|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref> |[[Martin Zatovič]] |<ref name=":0" /> |- |4. |Jean-Guy Fechner |[[Petr Oliva]] a [[Marek Holý]] |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean-Guy Fechner - Dabingforum.cz|url=https://dabingforum.cz/viewtopic.php?t=6299|vydavateľ=dabingforum.cz|dátum prístupu=2022-11-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean-Guy Fechner - DabDB|url=https://dabdb.cz/osoba/6299-jean-guy-fechner/|vydavateľ=dabdb.cz|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref> |<ref name="vs" group="pozn.">Do slovenčiny neboli nadabované filmy v ktorých hral Jean-Guy Fechner.</ref> | |- |5. |Luis Rego |[[Petr Svoboda (herec)|Petr Svoboda]] a [[Jan Maxián]] |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Luis Rego - DabDB|url=https://dabdb.cz/osoba/11629-luis-rego/|vydavateľ=dabdb.cz|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref> |<ref name="vs2" group="pozn.">Do slovenčiny neboli nadabované filmy v ktorých hral Luis Rego.</ref> | |} == Galéria == <gallery> Súbor:Gérard Rinaldi Identité années 1960.jpg|Rinaldi v roku [[1960]]. Súbor:Identite-LuisRego-1967.jpg|Rego v roku [[1967]]. Súbor:Gérard Filippelli, Phil des Charlots, 1967.png|Filippelli v roku [[1967]]. Súbor:Luis Rego.jpg|Luis Rego na prahu sedemdesiatky. </gallery> == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy|priezvisko=Sarrus|meno=Jean|titul=Définitivement Charlots|odkaz na autora=Jean Sarrus|vydanie=|vydavateľ=Grrr...Art Éditions|miesto=Francúzsko|rok=2012|url=|isbn=978-2365920148|kapitola=|strany=373|jazyk=francúzsky}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Sarrus|meno=Jean|titul=100% Charlots : Autobiographie|odkaz na autora=Jean Sarrus|vydanie=|vydavateľ=Ramsay|miesto=Francúzsko|rok=2004|url=|isbn=2841147193|kapitola=|strany=356|jazyk=francúzsky}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Sarrus|meno=Jean|titul=La grande blanchisserie|odkaz na autora=Jean Sarrus|vydanie=|vydavateľ=GRRR|miesto=Francúzsko|rok=2021|url=|isbn=2365921477|kapitola=|strany=|jazyk=francúzsky|priezvisko2=Mainguené|meno2=Sandra|odkaz na autora2=|priezvisko3=Eho|meno3=Jérôme|odkaz na autora3=}} * [https://books.google.fr/books?id=c214Ioxho1gC&pg=PT207&lpg=PT207&dq=Les+Charlots+dans+l%27espace+de+Guy+Lux&source=bl&ots=6EHgJUb0Nu&sig=Ft9YjZuTti1S8lyzTDCUeMkOYHs&hl=fr&sa=X&ved=0ahUKEwjTibqx-5TRAhVM7hoKHXzLCoUQ6AEINTAE#v=onepage&q&f=false ''Les Charlots''] v [[Google knihy|Google Livres]] (po francúzsky) == Pozri aj == * [[Martin Circus]] * [[Triangle]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=744110}} * {{Imdb meno|id=0153273}} * {{Fdb meno|id=2376}} * {{Kinobox meno|id=167143}} * [https://www.nanarland.com/personnalites/acteurs/les-acteurs-connotes/les-charlots.html Les Charlots] na Nanarland {{Fra icon}} * [https://www.discogs.com/fr/artist/576638-Les-Charlots?srsltid=AfmBOor7CJINvAVqVL9-8eyVAPKWiM5ljuzY_S0XdIjQgwMWsSVzMm2C Les Charlots] v [[Discogs]] {{Eng icon}} * [https://www.ina.fr/recherche?q=les+charlots&espace=1&media=1&sort=pertinence&order=desc Les Charlots] v [[Institut national de l'audiovisuel|INA]] {{Fra icon}} * [https://www.facebook.com/p/LesCharlotsfr-100041017072779/ Oficiálna Facebook stránka] == Zdroj == * Zdroje slovenských názvov filmov sú zo stránky ČSFD.sk. {{Les Charlots}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Charlots}} [[Kategória:Les Charlots| ]] [[Kategória:Francúzske rockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Francúzske popové hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1965]] [[Kategória:Hudobné skupiny ukončené v roku 1997]] [[Kategória:Hudobné skupiny ukončené v roku 2011]] [[Kategória:Francúzski komici]] [[Kategória:Chlapčenské hudobné skupiny]] [[Kategória:Francúzski skladatelia filmovej hudby]] 6h51ay4hhyssji53u6haceelogkv6wo 14 689125 8211249 7483497 2026-05-09T16:58:05Z Jetam2 30982 zar 8211249 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:2003]] [[Kategória:Zaniklo v 21. storočí|2003]] sq1qfwyvvluku92z770xj3v4qemh0dk 0 691394 8211209 8208524 2026-05-09T14:55:10Z ~2026-27298-48 293973 /* ěSérie */ 8211209 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Dunaj, k vašim službám | en = | logo = | žáner = výpravný dobový [[seriál]] | námet = Jan Coufal<br>Filip Bobiňski | scenár = [[Evita Twardzik]]<br>Jozef Koleják<br>Katarína Mikulíková | réžia = Peter Hoferica<br>Peter Magát<br>Peter Kelíšek | obsadenie = Barbora Andrešičová ako Irena Bočkay<br>[[Emil Horváth]] ako Rudolf Kučera<br>[[Zdena Studenková]] ako Edita Kučerová<br>Igor Kassala ako Karol Tomka<br>Lesana Krausková ako Alena Valentová<br>[[Monika Hilmerová]] ako Vilma Rusnáková<br>[[Petra Dubayová]] ako Eva Dušeková<br>[[Kristína Svarinská]] ako Klára Zacharová<br>[[Filip Tůma]] ako Anton Holubec<br>Marek Rozkoš ako Peter Kučera<br>Martin Mňahončák ako Viliam Urban<br>[[Ráchel Šoltésová]] ako Kristína Bognárová<br>[[Matúš Kvietik]] ako Jakub Lukáč<br>[[Ján Koleník]] ako Walter Klaus<br>[[Tomáš Maštalír]] ako Leopold Kučera a Dominik Römer ako Hitler | hudba = Peter Graus | hudba popiska = | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | počet sérií = 13 | počet častí = 294 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonný producent = Mirka Grimaldi | producent = Peter Kelíšek | kamera = Martin Jurči <br>Roman Šupej<br>Sean Grimaldi | strih = Michal Čepec <br>Simona Vallovičová <br>Peter Sedláčik <br>Maroš Šlapeta | dĺžka = cca 55-60 min. | spoločnosť = BEETLE s.r.o. | distribútor = | rok orig = [[10. január]] [[2023]] – súčasnosť | tv orig = [[TV Markíza]] | rok sk = | tv sk = | formát obrazu = | prístupnosť = {{Veková prístupnosť|15}} | webstránky = {{url|markiza.sk/relacie/dunaj-k-vasim-sluzbam}} }} '''''Dunaj, k vašim službám''''' je [[slovensko|slovenský]] dobový [[seriál]] na [[TV Markíza]], ktorý sa vysiela od [[10. január]]a [[2023]] dvakrát do týždňa, v utorky a štvrtky o 20:30.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dunaj {{!}} Televízia Markíza | url = https://dunaj.markiza.sk | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Markíza v 2023: Výpravný seriál s Koleníkom aj novinka s Maštalírom, na jar nové Let´s Dance! | url = https://mediaboom.sk/markiza-v-roku-2023-vypravny-serial-s-kolenikom-novinka-s-mastalirom-na-jar-nova-seria-lets-dance | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2022-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Synopsa == Seriál sa odohráva v roku [[1939]] v [[Bratislava|Bratislave]], kedy sa otvára nový [[obchodný dom Dunaj]]. Práve tento dom sa stal symbolom modernej doby a prepychovou dominantou centra mesta. Obchodný dom Dunaj je však plný ľudí v čase, keď je krajina uvrhnutá do neistoty a strachu z možnej vojny, nakoľko bol vyhlásený [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenský štát]]. == Obsadenie == {|class="wikitable" |+ |- ! rowspan="2" | herec ! rowspan="2" | postava ! rowspan="2" | povolanie ! rowspan="2" | poznámky ! colspan="3" | postavy |- ! style="background: #D3FFDD; text-align: center" | hlavná ! style="background: #FFE1E2; text-align: center" | vedľajšia ! style="background: #D8EBFF; text-align: center" | hosť |- ! colspan="7" |hlavné slovenské rodiny : |- ! colspan="7" | rodina Kučerovci |- | [[Emil Horváth]] | Rudolf Kučera |bývalý majiteľ a predavač na oddelení hudby obchodného domu Dunaj, teraz upratovač, v odboji | manžel Edity, otec Petra '''†''' a Ireny, nevlastný otec Leopolda, svokor Imricha a Kláry, švagor Antona a Terezy, dedo Ota '''†''', Lujzy a Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zdena Studenková]] | Edita Kučerová {{Small|(rod. Koháryová)}} | bývalá spolumajiteľka obchodného domu Dunaj, bývalá predsedníčka spolku slovenských žien | manželka Rudolfa, matka Petra '''†''', Ireny a Leopolda, sestra Antona, švagrina Terezy, svokra Imricha a Kláry, babka Ota '''†''', Lujzy a Filipa, stryná Antónie, bývalá partnerka Vladimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Marek Rozkoš]] | '''†''' Peter Kučera | bol spolumajiteľ obchodného domu Dunaj, právnik, v odboji ako letec, zomrel na následky streľby, ktorú vykonal Walter Klaus | manžel Kláry, otec Filipa, syn Rudolfa a Edity, brat Ireny a polorodý brat Leopolda, zať Ernesta, švagor Imricha, strýko Ota '''†''' a Lujzy, vdovec po Johane, synovec Antona, bratranec Antonie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}6. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristína Svarinská]] | Klára Kučerová | stará sa o personálné veci v Dunaji, je bývalá spolumajiteľka Dunaja a predavačka na oddelení módy, v odboji | snúbenica Lukáša, vdova po Petrovi '''†''', mama Filipa, dcéra Ernesta a Eleonóry, švagriná Ireny, Leopolda a Imricha, nevesta Rudolfa a Edity, bývalá partnerka Kamila | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Roman Michalko]] |Filip Kučera |dieťa |*1942, syn Kláry a Petra '''†''', vnuk Edity, Rudolfa, Ernesta a Eleonóry, synovec Ireny, Imricha a Leopolda, bratranec Ota a Lujzy | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | 7. - 13. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |6. |- |[[Tomáš Maštalír]] |Leopold Kučera |dlhodobo v kúpeloch, bývá vo Švajčiarsku, kde je aj v odboji, začal znova chodiť po úraze ( padol z koňa ) |syn Edity a Vladimíra, nevlastný syn Rudolfa, nevlastný brat Ireny a Petra '''†''', švagor Imricha a Kláry, strýko Ota '''†''', Lujzy a Filipa, bratranec Antónie, synovec Antona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Marta Turianová]] |Hana Petrášová |slúžka u Kučerovcov | ---- | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Bočkayovci |- | [[Barbora Andrešičová]] | Irena Bočkayová {{Small|(rod. Kučerová)}} | bývalá spolumajiteľka obchodného domu Dunaj, bývalá riaditeľka v kameňolome a šéf redaktorka Hlasu odboja, čaká dieťa | manželka Imricha, matka Ota '''†''' a Lujzy, dcéra Rudolfa a Edity, sestra Petra '''†''' a polorodá sestra Leopolda, švagriná Kláry, krstná mama Filipa, neter Antona a Terezy, sesternica Antónie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Ivan Šándor]] | Imrich Bočkay | šľachtic, zástupca guvernéra Národnej Banky, šéf odboja | manžel Ireny, otec Ota '''†''' a Lujzy, švagor Petra '''†''', Kláry a Leopolda, zať Rudolfa a Edity, strýko Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Thalia Alexandra Král]] | Lujza Bočkay |žiačka | dcéra Ireny a Imricha, vnučka Rudolfa a Edity, neter Kláry, Petra '''†''' a Leopolda, sestra Ota '''†''', sesternica Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Šimon Silaj]] | '''†''' Oto Bočkay |žiak, umrel pri bombardovaní | syn Ireny a Imricha, vnuk Rudolfa a Edity, synovec Kláry, Petra '''†''' a Leopolda, brat Lujzy, bratranec Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Holubcova |- | [[Filip Tůma]] | Anton Holubec | šéf tajných služieb, bývalý riaditeľ obchodného domu Dunaj, vrah Valeriána '''†''', pokúsil sa zabiť Terezu, bol zatknutý za vlastizradu, chcel byť v odboji, nakoniec kolaboruje | manžel Terezy, otec Antónie, milenec Adely, bývalý manžel Leny, brat Edity, strýc Petra '''†''', Ireny a Leopolda, švagor Rudolfa a bývalý švagor Waltera a Helgy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Barbora Chlebcová]] | Tereza Holubcová <small>(rod.Lapšanská)</small> | vedúca na oddelení módy v Dunaji, bývalá veliteľka ženského krídla HSĽS a bývalá predsedníčka SSŽ |manželka Antona, matka Antónie, švagrina Rudolfa a Edity, neter Františka a Valérie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 5. - 7., 9. - 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Zuzana Mitríková]] |Antónia Holubcová |dieťa |dcéra Antona a Terezy, neter Edity, teta Ireny a Leopolda, Lujzy, Ota '''†''' a Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Almásyovci |- | [[Vladimír Hajdu|Ady Hajdu]] | Ernest Almásy | šľachtic | otec Kláry, svokor Petra '''†''' a dedo Filipa, láska sestry Bernadetty (Emílie) | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |5. - 8., 10.-14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Dočekalovi |- |[[Simona Kollárová]] |'''†''' Júlia Dočekalová |zomrela na rakovinu, pracovala pre Antona |vdova, matka Petríka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Peter Dočekal |dieťa, žije u Kučerovcov |syn Júlie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |hlavné židovské rodiny : |- ! colspan="7" | rodiny Gutmannovci a Dušekovci |- | [[Jakub Jablonský]] | Dávid Gutmann |žid v odboji, bývalý študent architektúry, bývalý architekt u Hanákovcov, pracoval na Ústredni židov, teraz sa ukrývá v povstaleckom tábore | partner Evy '''†''', otec Janka a Márie, vnuk Márie, kamarát Laca, Aleny, Kláry a Magdy '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Petra Dubayová]] | '''†''' Eva Dušeková | majiteľka kabaretu a speváčka, arizátorka penziónu, bývalá predavačka a upratovačka na oddelení módy, zomrela na následky bombardovania v Bratislave | partnerka Dávida, mama Jána a Márie, sestra Adama, bývalá milenka Waltera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}12. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martin Minarovič]] |Ján Dušek |dieťa |syn Evy '''†''' a Dávida, brat Márie, synovec Adama, pravnuk Márie Gutmannovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. - 11. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |13. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |12. |- |[[Adela Babulic]] |Mária Dušeková |dieťa |dcéra Evy '''†''' a Dávida, sestra Jána, neter Adama, pravnučka Márie Gutmannovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 12. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martin Klinčúch]] |Adam Dušek |gardista |brat Evy '''†''', ujo Jána a Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jana Pilzová]] | Mária Gutmannová | bývalá majiteľka penziónu, v koncentračnom tábore, židovka, služka a pekárka v Auschwitzi | babka Dávida, prababka Janka a Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |12. |- ! colspan="7" | rodina Urbanovci |- | [[Martin Mňahončák]] | Viliam Urban | bývalý okresný veliteľ Hlinkovej slovenskej gardy a predavač na oddelení hudby, teraz v koncentračnom tábore | partner Anny, bývalý manžel Anny a Magdy '''†''', otec Veroniky a adoptívny otec Ondríka, syn Stanislavy, kamarát Jána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Petra Brocková]] | Anna Urbanová | židovka, bývalá vedúca krajčírskej dielne a predavačka na oddelení hudby, pracovala na protektoráte, teraz v koncentračnom tábore | partnerka Viliama, bývalá manželka Viliama, mama Veroniky, bývalá nevesta Stanislavy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Adela Babulic]] |Veronika Urbanová |dieťa, teraz v koncentračnom tábore |dcéra Anny a Viliama, nevl. sestra Ondríka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8.{{--}}11., 13. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Vincent Figula]] |Ondrej Čontoš |žiak |syn Malvíny, adoptívny syn Viliama, v starostlivosti Jána Kováča | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |6. - 11., 13. - 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ľudmila Mandžárová]] |Stanislava Urbanová |matka Viliama, udala syna za vzťah s Annou |matka Viliama, bývalá svokra Anny a Magdanény '''†''', babka Veroniky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Anna Jakab Rakovská]] | '''†''' Malvína Čontošová | bývalá spoločníčka na Vydrici a predavačka na oddelení módy, bola zabitá básnikom Valeriánom | matka Ondríka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 4.{{--}}5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" | vedenie a zamestnanci obchodného domu Dunaj : |- |[[Adam Bardy]] |Lukáš Kudlička |majiteľ obchodného domu Dunaj,podnikateľ, vrah svojho otca, postrelil Waltera, v odboji, pomáhá židom |snúbenec Kláry, bývalý manžel Adely | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 9.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Nela Pocisková]] |Adela Kudličková <small>(rod.Brunovská)</small> |podnikateľka, spolumajitelka Dunaja, čaká dieťa s Antonom |dcera Aurélie Brunovské, bývalá manželka Lukáša, milenka Antona Holubca | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 11. - 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Lesana Krausková]] | Alena Valentová | bývalá vedúca na oddelenia módy, módná návrhárka, špionka v rafinérii Apollo, v odboji |snúbenica Michala, sestra Maríny '''†''', bývalá švagriná Jana, bývalá priateľka Martina a Jakuba, neter Rozálie, krstná mama Filipa Kučeru a Márie Dušekovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Matej Landl]] | Ján Kováč | bývalý okresný veliteľ Hlinkovej gardy, vrátník v Dunaji, bývalý majiteľ penziónu, stará sa o Ondríka s Luciou |vdovec po Maríne '''†''', bývalý švagor Aleny, kamarát Márie a Lucie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Igor Kasala]] | Karol Tomka | vedúci v reštaurácii | manžel Jany, bývalý priateľ Vilmy Raue | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jana Jackovičová]] |Elena |sekretárka |zamestnankyňa Lukáša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11. - 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Ema |predavačka |kolegyňa Aleny, Kláry a Terezy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |bývalí zamestnanci obchodného domu Dunaj : |- |[[Monika Szabó]] |'''†''' Magdaléna Koptíková <small>(rod.Lepáčková)</small> |bola fotografka v Dunaji, v odboji, pomáhala s Hlasom odboja, popravená Krügerom za spoluprácu s odbojom |manželka Laca, bývalá manželka Viliama, adoptívna mama Veroniky a Ondríka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 7. - 13. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Magdaléna Hroboňová]] |'''†''' Marína Kováčová <small>( rod.Valentová )</small> |sekretárka, zomrela pri pôrode |manželka Jána, sestra Aleny '''†''', neter Rozálie, bývalá priateľka Milana Kohúta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 10. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ján Cibula]] |Milan Kohút |opravár, ušiel pred vojnou, prišiel o nohu |bývalý priateľ Maríny '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |9. - 10. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Peter Trník]] | Emil Klimo | vedúci strážnej služby |kamarát Karola a Jána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Kyzeková]] | Lýdia | sekretárka |kamarátka Emila | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristína Spáčová]] | Marta Grúberová | klaviristka, bola znásilnená Antonom Holubcom, odišla zo Slovenského štátu |kamarátka Kláry a Aleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |nemocnica : |- | [[Sarah Arató]] | Dr. Šarlota Majerová | lekárka, učiteľka na fakulte, v odboji |mama Barbory, bývalá manželka Ivana '''†''', bývalá priateľka Leopolda Matúša a Jonáša, kolegyňa Vilmy, Václava a Alberta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dušan Szabó]] | Dr. Václav Važan | primár v nemocnici |kolega Šarloty, Vilmy a Alberta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juraj Koči]] |Ľuboš Brezina |lekár, má cukrovku, v odboji, na povstání |spolužiak Vilmy a Fera, kamarát Thomasa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dávid Kakas|Dávid Kakaš]] |František Lauka |lekár, má amputovanú ruku, v odboji, na povstání |spolužiak Vilmy a Ľuboša, kamarát Thomasa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Hana Krejčová]] |Zuzana Lukáčová |zdravotná sestra v nemocnici |sestra Jakuba, Ľudovíta, Mateja, Pavla a Anny, teraz žije s Vilmou, Albertom a Thomasom Raue | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |bývalý zamestnanci nemocnice : |- |[[Ján Greššo]] |'''†''' Dr. Ivan Majer |primár psychiatrie, bol zastrelený na Patrónke SS vojákom |bývalý manžel Šarloty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 2., 4. - 5., 11. - 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |14. |- |[[Ivan Krúpa]] |[[Docent|doc.]] Dr. Zoltán Polák |dekan [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|lekárskej fakulty]], lekár |profesor na lekárskej fakulte | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10., 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |príslušníci SS s rodinami & nemeckí občania : |- ! colspan="7" | rodina Klausovci |- | [[Ján Koleník]] | Walter Klaus | príslušník SS, vrah Petra '''†''', Wolfganga '''†''' a Jarky '''†''', postrelil ho Lukáš Kudlička | manžel Helgy, otec Wolfganga '''†''' a Richarda, nevlastný otec Elizy, brat Wolfganga '''†''', švagor Leny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jana Majeská]] | Helga Klaus <small>(rod. Diettrich)</small> |manželka príslušníka SS, na materskej, vrahyňa Ludwiga | manželka Waltera, matka Elizy, Richarda a Wolfganga '''†''', bývalá milenka Ludwiga '''†''', dcéra Josepha '''†''', sestra Leny, švagriná Wolfganga '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Kristína Székely]] |Eliza Klaus |dieťa |dcéra Helgy a Ludwiga '''†''' ''<small>(oficiálne Waltera)</small>'', sestra Wolfganga '''†''' a Richarda''',''' neter Leny a Wolfganga '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 7. - 12.,14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Bruno Oravec]] |Richard Klaus |dieťa |syn Helgy a Waltera, brat Elizy a Wolfganga '''†''', synovec Leny a Wolfganga '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 11. - 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |(nedostupné) |'''†''' Wolfgang Klaus |zomrel na záškrt |syn Helgy a Waltera, brat Elizy, synovec Leny a Wolfganga | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Šimon Jakuš]] |'''†''' Wolfgang Klaus |mal Downov syndróm, bol udusený Walterom |brat Waltera, švagor Helgy, strýko Wolfganga | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 8. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lívia Michalčík Dujavová]] |Dita Klaus |opatrovateľka Wolfganga |sesternica Waltera a Wolfganga''',''' teta Wolfganga | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7. - 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Šicková]] | Miriam | slúžka u Klausovcov | --- | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 4.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Diettrich |- |[[Jana Kovalčiková]] |Lena Diettrich |majiteľka kabaretu a bývalá spolumajiteľka obchodného domu Dunaj, v odboji |partnerka Reného, bývalá manželka Antona, láska Caspera, dcéra Josepha '''†''', sestra Helgy, švagriná Waltera, teta Elizy, Richarda a Wolfganga '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. - 8. 10.- 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ján Mistrík]] |'''†''' Joseph Diettrich |nemecký dôstojník; bol otrávený kyanidom v obchodnom dome Dunaj |otec Leny a Helgy, svokor Waltera, dedo Wolfganga '''†,''' Elizy a Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Raue |- |[[Monika Hilmerová]] |Dr. Vilma Raue <small>(rod.Rusnáková)</small> |doktorka, v odboji, bývalá vedúca oddelenia módy |manželka Alberta, matka Kristíny, nevlastná mama Thomasa, bývalá manželka Štefana, svokra Ervína '''†''', kolegyňa Šarloty a Viktora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ján Dobrík]] |Dr. Franz Raue <small>( Albert Zauber )</small> |príslušník armády, lekár, v odboji |manžel Vilmy, otec Thomasa, kolega Šarloty a Viktora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |5. - 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Krištof Kelíšek]] |Thomas Raue |študent nemeckého gymnázia, v odboji |partner Barbory, syn Alberta / Franze Raue, nevlastný syn Vilmy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Mária Landlová]] |Hilda Wágnerová |hrdá na nacistický režim |manželka Karola, babka Thomasa, svokra Alberta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Vladimír Rohoň]] |Karol Wágner |hrdý na nacistický režim |manžel Hildy, dedo Thomasa, bývalý svokor Alberta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Müllerovci |- | [[Martin Nikodým]] | Hans Müller | príslušník SS, Sturmbannführer |otec Bernarda, manžel Saskii | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Saskia Müller |žena v domácnosti |manželka Johanna, matka Bernarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |5. - 6., 10. - 11., 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Oliver Hlasný]] |Bernard Müller |žiak nemeckého gymnázia |syn Johanna a Saskii kamarát Daga a Thomasa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Krügerovci '''†''' |- | [[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]] | '''†''' Gerhard Krüger | príslušník SS, Sturmbannführer, vrah Magdaleny Koptíkovej '''†,''' zastrelil ho Laco |manžel Ingrid '''†''', otec Daga '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |'''†''' Ingrid Krügerová |zomrela na gangrénu |manželka Gerharda '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 7. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Maroš Baňas]] |'''†''' Dag Krüger |žiak nemeckého gymnázia, boxoval, bol v Maďarsku na fronte, na ňom aj zomrel |syn Gerharda '''†''' a Ingrid '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Bauerovci |- |[[Kamila Heribanová]] |Lucia Vychodilová |sekretárka na štábe SS, vdova, bývalá chemička, v odboji |dcéra Berty, mama Jurka '''†,''' manželka Romana '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 13.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] |Berta Bauer |karpatská <nowiki>''slovenská''</nowiki> Nemka, udala svojho zaťa a Urbanovce, hrála to, že je invalidná |matka Lucie, svokra Romana '''†''', babka Jurka '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 13.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ottó Culka]] |'''†''' Roman Vychodil |chemik, v odboji, zomrel na streľbu |manžel Lucie, otec Jurka, zať Berty | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |13. | style="text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Grabeovci |- |[[Ján Bakala]] |'''†''' Horst Grabe |Obersturmbannführer, bol obesený za zradu na príkaz Waltera Klauss |manžel Frídy, milenec Leny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 7. - 8. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Diana Dulinková]] |Frída Grabe |odišla do Berlína |vdova po Horstovi | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Weissovci '''†''' |- | [[Marek Fašiang]] | '''†''' Ludwig Weiss | Oberstürmbannführer, vojenský pridelenec a dôstojník, bol na fronte a oslepol na jedno oko, zastrelila ho Helga Klaus | bývalý milenec Helgy, otec Elizy Klaus | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 5.{{--}}6., 10. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |9. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |členovia SS armády |- |[[Marcel Ochránek]] |Erich Fischer |príslušník SS, Standartenführer |páčila sa mu Helga Klaus | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10., 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Přemysl Boublík]] |Günter |príslušník SS | býval s Klárou, Alenou a Lacom | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |13. | style="text-align: center;" | |- |[[Enrico Favero]] |'''†''' Lars |príslušník SS, zabila ho Kristína Steinerová |kamarát Güntera | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |13. | style="text-align: center;" | |- |[[Adam Jančina]] |'''†''' Jürgen Schultz |príslušník SS, srazila ho autom Helga Klaus |páčila sa mu Kristína | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |13. | style="text-align: center;" | |- |[[Matej Erby]] |'''†''' Sebastian Bach |príslušník SS, plánoval atentát na Hitlera s Albertom, popravený, obvinil Waltera Klausa |spolužiak Waltera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] |Jürgen Weismann |príslušník SS |páčila sa mu Lena | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |nemeckí občania : |- |[[Adriana Novakov]] |Astrid Höss |aristokratka, neter Rudolfa Hössa, skončila v koncentračnom tábore z ktorého utiekla, teraz sa ukrývá s partizánmi |bývalá milenka Waltera Klausa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 11. - 12. 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lucia Vráblicová]] |Gloria Maschke |bývalá vedecko - medicínska pracovníčka na Antopologickom inštitúte v Berlíne, testovala Waltera Klausa, teraz v Osvienčime, povedala Astrid pravdu o rodine Klausovcov |asistentka Dr. [[Josef Mengele|Mengeleho]] | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8., 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |12. |- |[[Bianka Šutičová]] |Ulrike Haushoffer |nemecká občianka |páčil sa jej Ludwig Weiss | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |gardisti z Hlinkovej slovenskej strany : |- | [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]] | Július Šándor | gardista, vrah Františka Kocába , vrátil sa z frontu ako nadporučík slovenskej armády |bývalý priateľ Kristíny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 8., 12. - 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martin Grman]] |Vojtech Kadnár |gardista, vo väzení |kamarát Júliusa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lukáš Frflajs]] |Patrik |gardista |kamarát Joža, Nikolasa, Borisa, Kazimíra, Ota a Izidora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lukáš Šípka]] |Jožo |gardista |kamarát Patrika, Nikolasa, Borisa, Kazimíra, Ota a Izidora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lukáš Trepáč]] |Nikolas |gardista |kamarát Patrika, Joža, Borisa, Kazimíra, Ota a Izidora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Luboš Hrbal|Luboš Hrbal,]] |Boris |gardista |kamarát Patrika, Joža, Nikolasa, Kazimíra, Ota a Izidora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Marcel Čálik]] |Kazimír |gardista |kamarát Patrika, Joža, Nikolasa, Borisa, Ota a Izidora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tomáš Haveta]] |Oto |gardista |kamarát Patrika, Joža, Nikolasa, Borisa, Kazimíra a Izidora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tomáš Kupec]] |Izidor |gardista |kamarát Patrika, Joža, Nikolasa, Borisa, Ota a Kazimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Kocábova |- |[[Pavol Topoľský]] |'''†''' František Kocáb |gardista, bol zabitý Júliusom |manžel Valérie, ujo Terezy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 2.,4. - 7. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Mária Brainerová]] |Valéria Kocábová |dôchodkyňa |vdova po Františkovi, teta Terezy, prateta Antónie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7. - 8., 10. - 11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |členovia slovenského odboja : |- | [[Filip Šebesta]] | Ladislav Koptík |člen odboja, komunista | vdovec po Magde '''†,''' brat Anežky '''†,''' kamarát Dávida | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Pecha]] |Michal Belan <small>( Karol Marceli )</small> |nadporučík slovenskej armády, v odboji, bývalý seminarista v kostole |snúbenec Aleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |5. - 7., | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |10. |- ! colspan="7" |členovia slovenské armády : |- |[[Dávid Hartl]] |Vincent Lém |vojak, partizán pri SNP |kamarát Laca | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 13.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |členovia rudej armády : |- |[[Adam Madeja]] |Váňa |vojak |kamarát Sergeja | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |13. | style="text-align: center;" |12. |- |[[Ladislav Ladomirjak]] |'''†''' Sergej |vojak, zastrelil ho Váňa |kamarát Váňu | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |13. | style="text-align: center;" | |- ! colspan="7" |členovia komunistickej strany : |- |[[Paula Lopatovská]] |Milada |komunistka, bola zavretá v Ilave |kamarátka Laca | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10.,12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Kristóf Melecsky|Kristóf Melecsky]] |Dezider |komunista bol zavretý v Ilave |kamarát Laca | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |spolok slovenských žien tzv. okrášľovací spolok : |- | [[Oľga Belešová]] | Valeria Valešková | členka spolku slovenských žien | manželka Miloša, kamarátka Edity, Gizely a Alžbety | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}3., 5.{{--}}7., 9. - 11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Hana Gajdošová-Letková]] | Gizela Hoffmannová | členka spolku slovenských žien | manželka Vincenta; kamarátka Edity, Valérie a Alžbety | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}2., 5.{{--}}6., 9. - 10., 13 | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |zamestnanci kabaretu : |- |[[Viktória Kondrashová]] |Zita |speváčka v kabarete |vysmievala sa z Evy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |františkánsky kostol : |- |[[Ján Gallovič]] |kňaz Povzdech |františkánsky kňaz |ordinár seminaristu | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}2., 5. - 8., 11. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ostatné slovenské rodiny : |- ! colspan="7" |rodina Hanákovci '''†''' |- |[[Juraj Loj]] |'''†''' Viktor Hanák |šéf rafinérie Apollo, bývalý štátny tajomník na ministerstve, zabil svoju manželku Oľgu, potom to poprel, zomrel pri bombardovaní rafinérie Apollo |manžel Oľgy '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Barbora Bezáková]] |'''†''' Oľga Hanáková |umelkyňa, zabitá manželom |manželka Viktora '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Horváthovci |- | [[Vladimír Černý (herec)|Vladimír Černý]] | Pavol Horváth | bývalý policajný prezident | manžel Alžbety, otec Johany '''†'''; kamarát Edity a Rudolfa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}10., 12., 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Frenglová]] | Alžbeta Horváthová | členka spolku slovenských žien | manželka Pavla, matka Johany '''†''', kamarátka Edity, Rudolfa, Gizely a Valérie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}7., 9. - 10., 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Mária Schumerová]] | '''†''' Johana Kučerová <small>(rod.Horváthová)</small> | umelkyňa (maliarka); zomrela po streľbe na ulici, bola chorá | manželka Petra, dcéra Pavla a Alžbety, kamarátka Kláry | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 3.{{--}}4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Turzovci |- |[[Žofia Martišová]] |Stela Turzová |dôchodkyňa |babka Kamila | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3.{{--}}8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Tomáš Pokorný]] | Kamil Turza | právnik | vnuk Stely, kamarát Petra '''†''', Ervína a Ireny, bývalý snúbenec Kláry a Vierky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 3.{{--}}4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}2., 5. 7. - 8., 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Maníkovci |- |[[Marián Labuda ml.]] |Tibor Maník |vedúcí na pošte v Banskej Bystrici |manžel Táni, otec Tibora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Katarína Baranová]] |Táňa Maníková |žena v domácnosti |manželka Tibora, matka Tibora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |(nedostupné) |Tibor Maník<small>ml.</small> |dieťa |syn Tibora a Táni | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Bogárovci |- | [[Juraj Rašla]] | Štefan Bogár |bývalý gardista | otec Kristíny a Paľka, bývalý manžel Vilmy, manžel Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 8. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Edita Borsová]] |Marta Bogárová |bývalá majiteľka penziónu |manželka Štefana, matka Pavla, nevlastná matka Kristíny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 8. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Pavol Bogár |žiak nemeckého gymnázia |syn Štefana a Marty, nevlastný brat Kristíny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 8. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" | rodina Lukáčovci |- | [[Matúš Kvietik]] | Jakub Lukáč | bývalý čašník v obchodnom dome Dunaj, teraz na úteku |partner Gréty, ex-partner Aleny, brat Anny, Ludovíta, Mateja a Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}7. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Chiara Mederová]] |Gréta Kopecká |bývalá zlatníčka v obchodnom dome Dunaj, teraz na úteku |priateľka Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |5. - 7. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jan Révai]] |Martin Lukáč |v Amerike s deťmi |bývalý partner Aleny, otec Jakuba, Anny, Ludovíta, Mateja a Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 3.{{--}}4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jana Zvaríková]] | '''†''' Zuzana Lukáčová st. | zomrela na [[Tuberkulóza|tuberkulózu]] |manželka Martina, matka Jakuba, Anny, Ludovíta, Mateja a Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Richard Kinšt]] | Ľudovít Lukáč | školák v Amerike |brat Jakuba, Anny, Mateja , Pavla a Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | {{farba|gray|(nedostupné)}} | Anna Lukáčová | školáčka v Amerike |sestra Jakuba, Ludovíta, Mateja a Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | {{farba|gray|(nedostupné)}} | Matej Lukáč | školák v Amerike |brat Jakuba, Anny, Ludovíta a Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | | | | | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |židovské rodiny & židia : |- |[[László István Béhr]] |Kasper |žid, utiekol cez hranice |láska Leny Diettrich | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 4.{{--}}6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Csongor Kassai]] |Joachim |žid, učil deti v dielni |otec Alžbety, kamarát Leny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. - 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Sofia Lord]] |Alžbeta |hluchonemé dieťa |dcéra Cyrila, kamarátka Leny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. - 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Kristína Sihelská]] |Chana |pracovala na ústredni židov |kamarátka a kolegyňa Jakoba a Dávida Gutmanna | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}9., 11. - 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Milan Chalmovský]] |Jakob |pracovala na ústredni židov |kamarát a kolega Chany a Dávida Gutmanna | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}9., 11. - 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tatiana Šúrová]] |Jozefína Weinbergová |židovka, dojka Antónie |manželka Zoltána, matka Oskara | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11. - 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Michal Legíň]] |Zoltán Weinberger |žid |manžel Jozefíny, otec Oskara | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11. - 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Makar Tikhomirov]] |Rudolf Vrba/Walter Rosenberg |žid, ktorý utiekol z Osvienčimu | --- | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |11. |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Leon |žid, žiak |kamarát Thomasa, na ulici ho napadli Jonáš, Dag a Bernard | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Veronika Šupejová]] |Sára Lochová |židovka |Matka Šimona a Adiny, kamarátka Ester a Anny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}7. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anton Šulík ml.]] |Áron Alner |bývalý pekár v Dunaji, žid, utiekol do Maďarska s rodinou |Manžel Ljuky, otec Maxmiliána, Daniela, Simona, Eugena, Ladislava, Blanky a Rozálie, kamarát Rudolfa Kučeru | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}5., 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Petra Gavláková]] |Ráchel Elsnerová |pracuje v dielni |Matka Judity, kamarátka Árona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 6. - 11., 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |v deji sa už tieto židovké rodiny nevyskytujú : |- ! colspan="7" | rodina Steinerovci |- | [[Marián Slovák]] | Izák Steiner | bývalý majiteľ pivovaru, odišiel do Palestíny | manžel Ester, otec Ervína '''†''', svokor Kristíny, kamarát Rudolfa a Edity | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ľudmila Lukačíková Kozmenko]] |Ester Steinerová |žena v domácnosti, odišla do Palestíny |manželka Izáka, matka Ervína '''†''', svokra Kristíny, kamarátka Edity a Rudolfa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}2, 4.. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Károly Tóth|Karol Tóth]] | '''†''' Ervín Steiner | bývalý právnik, vrátil sa z Palestíny, zomrel v boji (SNP) | manžel Kristíny, syn Izáka a Ester, kamarát Petra a Kamila | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2.{{--}}4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1., 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Ráchel Šoltésová]] | Kristína Steinerová <small>( rod. Bogárová )</small> | čašnička v kabarete, bývalá predavačka na oddelení módy, vrátila sa z Palestíny, vdova | vdova po Ervínovi '''†''', dcéra Vilmy a Štefana, nevesta Izáka a Ester nevlastná sesta Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}4., 13.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tomáš Turek]] |Kornel Steiner |žid na úteku, je z Humenného |bratranec Izáka, otec Rebeky a Samuela, manžel Štefánie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Štefánia Steinerová |židovka na úteku, je z Humenného |matka Rebeky a Samuela, manželka Kornela | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Rebeka Steinerová |židovka na úteku, je z Humenného |dcéra Kornela a Štefánie, sestra Samuela | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Natan Šantavý]] |Samuel Steiner |žid na úteku, je z Humenného |syn Kornela a Štefánie, brat Rebeky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Karnitzová |- |[[Veronika Lackovičová]] |Ester Karnitzová |v koncentračnom tábore, židovka |dcéra Adiny a Félixa, kamarátka Dávida a Laca, bývalá opatrovateľka Johanna | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tibor Fabó]] |'''†''' Félix Karnitz |žid, bývalý lekárnik, zomrel v koncentračnom tábore |otec Ester, manžel Adiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}7. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Valéria Fürješová]] |'''†''' Adina Karnitzová |židovka, bývalá lekárnička, zabitá Valeriánom |manželka Félixa, matka Ester | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" | aktuálné ostatné postavy : |- |[[Roman Poláčik]] |René Monde |cudzinec, prekladateľ SS, tajne v odboji |partner Leny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 13.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tamara Hrnčiarová]] |Dorota Gajdošová |speváčka v kabarete |páči sa jej Joachim býva u Kučerovcov | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |14. | style="text-align: center;" |13. |- |[[Gréta Polonská]] |Barbora Vargová |študentka, čaká dieťa |dcéra Šarloty a Jonáša. Čakajú s Thomasom dieťa, idú sa brať. | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 13.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |11. |- |[[Peter Ondrejička]] |Jonáš Krupina |podnikateľ |otec Barbory a Dany, láska Šarloty, manžel Boženy | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |13. - 14. | style="text-align: center;" | |- |[[Noël Czuczor]] |Joachim |objavil sa v kabarete |páči sa mu Dorota | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |14. | style="text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ostatné postavy : |- |[[Erik Žibek]] |Matúš Lenart |letec z letky, barman, zrádca, odišel preč po odhalení, bol v odboji |bývalý priateľ Šarloty, kamarát Petra '''†''', bývalý spojenec Imricha aj Waltera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 6., 9.{{--}}10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Maroš Kramár]] |Vladimír Ruttkay |obchodník, majiteľ kameňolomu, podvodník, utiekol do zahraničia |bývalý priateľ Edity, otec Leopolda Kučeru | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |9. - 10. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondřej Kavan]] |Ján Nehera |majitel obchodného domu Nehera |šéf Adely, známy Antona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 2., 4., 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martin Donutil]] |Oldřich Albín Nový |herec, má ženu židovku |kolega Evy Dušekovej '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Gabriela Dolná]] |Rozália Valentová |dôchodkyňa, býva v Lučenci |teta Aleny a Maríny '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ela Lehotská]] |Ida Valentová |dôchodkyňa, býva v Lučenci |matka Aleny a Maríny '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. - 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Oľga Solárová]] |Otília Kudličková |dôchodkyňa z Liptovského Mikuláša, má byt v Bratislave |nevlastná mama Lukáša, sestra Dariny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. - 11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juliana Hamranová]] |Nora Čenková |vdova, jej muž zomrel v bani |mama Mila, Timei, Jarmily, Tomáša a Alžbety | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |mladšie verzie postav : |- |[[Samuel Teicher]] |Rudolf Kučera |mladšia verzia Rudolfa | bol zamilovaný do Edity | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. - 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Alexandra Sokolová]] |Edita Koháryová |mladšia verzia Edity | bola zamilovaná do Vladimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. - 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Michal Kaprálik]] |Vladimír Ruttkay |mladšia verzia Vladimíra | záletník | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. - 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ostatné postavy, ktoré zomreli : |- |[[Lucia Siposová]] |'''†''' Ela |bývalá kabaretiérka, v odboji, nechal ju zastreliť Walter Klaus |bývalá kamarátka Evy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}9. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |11. |- |[[Andrea Kiráľová]] |'''†''' Viera Vargová |služobná, zomrela v nemocnici po chorobe |starala sa o Barboru <small>( dcéru Šarloty a Jonáša</small> <small>)</small> | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |12. - 13. | style="text-align: center;" | |- |[[Andrea Süttöová]] |'''†''' Agáta Kudličková |zomrela, bola vo väzení za vraždu manžela, ktorú spáchal jej syn Lukáš |mama Lukáša Kudličku | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 10. |- |[[Sára Suchovská]] |'''†''' Anežka Koptíková |obesená po atentáte na Josepha Diettricha, čašníčka v Dunaji |sestra Laca, bola zalúbená do Dávida Gutmanna | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Roman Hargaš]] |'''†''' Valerián Furdek |básnik, vrah mladých žien |bol zabitý Antonom Holubcom | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lenka Kopuncová - Fecková]] |'''†''' Jarka |speváčka, obesil ju Walter Klaus |bývalá milenka Waltera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dagmar Sanitrová]] |'''†''' Eleonóra Rakovská <small>( Bernadetta )</small> |matka predstavená |biologická mama Kláry, babka Filipa, láska Ernesta Almásy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Oszlík|Peter Oszlik]] |'''†''' Marek Drobný |zlodej, bol zabitý |bývalý priateľ Emílie | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | | # - 2. | |} == Série == {|class="wikitable sortable" style="width:50%; text-align:center" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Premiéra ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Prvá epizóda ! Posledná epizóda |- | style="background:#BB2528; width:1%;" | | '''[[#1. séria|1.]]''' | 20 | [[10. január]] [[2023]] | [[16. marec]] [[2023]] | rowspan="4" | Utorok & štvrtok 20:30 | rowspan="17" | [[TV Markíza]] |- | style="background:#80461B; width:1%;" | | '''[[#2. séria|2.]]''' | 20 | [[21. marec]] [[2023]] | [[30. máj]] [[2023]] |- | style="background:#FFA500; width:1%;" | | '''[[#3. séria|3.]]''' | 15 | [[22. august]] [[2023]] | [[10. október]] [[2023]] |- | style="background:#F7C34B; width:1%;"| |'''[[#4. séria|4.]]''' | 15 | [[12. október]] [[2023]] | [[30. november]] [[2023]] |- | style="background:#F7C34B; width:1%;"| | colspan="2" | '''[[#Vianočný špeciál (2023)|Vianočný špeciál]]''' | colspan="2" | [[5. december]] [[2023]] | Utorok 20:30 |- | style="background:#008B00; width:1%;"| | '''[[#5. séria|5.]]''' | 21 | [[23. január]] [[2024]] | [[4. apríl]] [[2024]] | rowspan="4" | Utorok & štvrtok 20:30 |- | style="background:#9BD7C8; width:1%;"| | '''[[#6. séria|6.]]''' | 21 | [[9. apríl]] [[2024]] | [[20. jún]] [[2024]] |- | style="background:#0e6a9f; width:1%;"| | '''[[#7. séria|7.]]''' | 17 | [[27. august]] [[2024]] | [[22. október]] [[2024]] |- | style="background:#6395EC; width:1%;"| | '''[[#8. séria|8.]]''' | 17 | [[24. október]] [[2024]] | [[19. december]] [[2024]] |- | style="background:#6395EC; width:1%;"| | colspan="2" | '''[[#Vianočný špeciál (2024)|Vianočný špeciál]]''' | colspan="2" | [[19. december]] [[2024]] | Štvrtok 22:10 |- | style="background:#BB2528; width:1%;" | | '''[[#9. séria|9.]]''' | 22 |[[6. január]] [[2025]] |[[18. marec]] [[2025]] | Pondelok 20:30 (špeciálna epizóda)<br />Utorok & štvrtok 20:30 |- | style="background:#80461B; width:1%;" | | '''[[#10. séria|10.]]''' | 22 |[[20. marec]] [[2025]] |[[10. jún]] [[2025]] | Utorok a štvrtok 20:30 |- | style="background:#80461B; width:1%;" | | colspan="2" | '''[[#Príbeh, ktorý ožil|Príbeh, ktorý ožil]]''' | colspan="2" |[[12. jún]] [[2025]] | Štvrtok 20:30 |- | style="background:#FFA500; width:1%;" | | '''[[#11. séria|11.]]''' | 14 | [[2. september]] [[2025]] | [[23. október]] [[2025]] | rowspan="2" | Utorok & štvrtok 20:30 |- | style="background:#F7C34B; width:1%;"| | '''[[#12. séria|12.]]''' | 14 | [[28. október]] [[2025]] | [[4. december]] [[2025]] |- | style="background:#F7C34B; width:1%;"| | colspan="2" | '''[[#Vianočný špeciál (2025)|Vianočný špeciál]]''' | colspan="2" | [[9. december]] [[2025]] | Utorok 20:30 |- | style="background:#008B00; width:1%;"| | '''[[#13. séria|13.]]''' |19 | [[27. január]] [[2026]] |2. apríl 2026 | | Utorok a štvrtok 20:30 |- | |14. | |7. apríl 2026 |} == Časti == === 1. séria (2023) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | Scenár ! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{Minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 10. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 12. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 17. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 19. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 24. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 26. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 31. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 2. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 7. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 9. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 14. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 16. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 21. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 23. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 28. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 2. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 17 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 7. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 18 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 9. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 19 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 14. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 20 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 16. marec 2023 }} |} === 2. séria (2023) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | № ! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | # ! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | Názov ! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | Réžia ! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | Scenár ! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | Premiéra<br>{{Minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 21. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 23. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 28. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 30. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 6. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 11. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 13. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 18. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 20. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 27. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 2. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 4. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 9. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 11. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 17 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 16. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 18 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 23. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 19 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 25. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 20 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 30. máj 2023 }} |} {{Časť (TV seriál)}} === 3. séria (2023) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:3%;"| № ! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:3%;"| # ! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:8%;"| Názov ! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:31%;"| Réžia ! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:22%;"| Scenár ! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 41 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 41 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 22. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 42 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 42 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 24. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 43 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 43 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 44 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 44 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 31. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 45 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 45 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 46 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 46 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 47 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 47 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 48 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 48 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 49 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 49 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 50 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 50 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 21. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 51 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 51 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 26. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 52 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 52 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 53 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 53 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 54 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 54 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 55 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 55 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. október 2023 }} |} === 4. séria (2023) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:3%;"| № ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:3%;"| # ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:8%;"| Názov ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:31%;"| Réžia ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:22%;"| Scenár ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 56 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 56 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 57 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 57 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 17. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 58 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 58 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 59 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 59 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 24. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 60 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 60 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 26. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 61 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 61 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 31. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 62 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 62 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 2. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 63 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 63 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 64 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 64 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 65 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 65 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 66 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 66 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 16. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 67 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 67 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 21. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 68 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 68 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 69 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 69 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 70 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 70 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. november 2023 }} |} === Vianočný špeciál (2023) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:3%;"| № ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:3%;"| # ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:8%;"| Názov ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:31%;"| Réžia ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:22%;"| Scenár ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 71 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 71 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. december 2023 }} |} === 5. séria (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #778899; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #778899; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #778899; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #778899; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 72 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 72 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. január 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 73 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 73 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 25. január 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 74 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 74 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. január 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 75 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 75 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 1. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 76 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 76 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 77 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 77 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 8. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 78 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 78 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 13. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 79 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 79 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 15. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 80 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 80 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 20. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 81 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 81 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 22. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 82 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 82 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 83 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 83 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 84 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 84 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 85 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 86 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 86 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 87 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 87 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 88 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 88 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 89 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 89 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 21. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 90 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 90 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 26. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 91 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 91 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 92 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 92 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. apríl 2024 }} |} === 6. séria (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #778899; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #778899; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #778899; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #778899; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 93 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 93 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 94 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 94 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 11. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 95 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 95 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 16. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 96 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 96 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 18. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 97 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 97 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 98 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 98 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 25. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 99 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 99 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 100 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 100 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 2. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 101 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 101 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 102 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 102 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 103 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 103 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 104 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 104 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 16. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 105 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 105 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 106 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 106 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 107 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 107 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 108 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 108 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. jún 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 109 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 109 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. jún 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 110 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 110 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 11. jún 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 111 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 111 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 13. jún 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 112 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 112 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 18. jún 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 113 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 113 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 20. jún 2024 }} |} === 7. séria (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #778899; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #778899; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #778899; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #778899; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 114 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 114 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 115 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 115 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 116 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 116 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 117 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 117 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 118 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 118 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 119 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 119 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 120 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 120 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 17. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 121 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 121 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 122 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 122 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 24. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 123 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 123 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 26. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 124 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 124 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 1. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 125 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 125 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 126 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 126 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 8. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 127 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 127 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 128 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 128 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 15. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 129 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 129 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 17. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 130 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 130 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 22. október 2024 }} |} === 8. séria (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #778899; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #778899; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #778899; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #778899; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 131 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 131 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 24. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 132 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 132 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 133 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 133 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 31. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 134 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 134 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 135 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 135 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 136 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 136 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 137 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 137 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 138 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 138 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 139 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 139 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 21. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 140 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 140 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 26. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 141 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 141 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 142 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 142 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. december 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 143 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 143 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. december 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 144 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 144 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. december 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 145 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 145 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. december 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 146 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 146 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 17. december 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 147 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 147 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. december 2024 }} |} === Vianočný špeciál (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #778899; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #778899; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #778899; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #778899; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 148 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 148 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. december 2024 }} |} === 9. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 149 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 149 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 150 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 150 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 151 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 151 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 152 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 152 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 153 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 153 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 16. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 154 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 154 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 21. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 155 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 155 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 156 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 156 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 157 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 157 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 158 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 158 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 159 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 159 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 160 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 160 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 11. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 161 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 161 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 13. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 162 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 162 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 18. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 163 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 163 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 20. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 164 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 164 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 25. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 165 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 165 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 166 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 166 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 167 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 167 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 168 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 168 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 11. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 169 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 169 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 13. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 170 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 170 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 18. marec 2025 }} |} === 10. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #80461B; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #80461B; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #80461B; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #80461B; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #80461B; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #80461B; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 171 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 171 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 20. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 172 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 172 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 25. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 173 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 173 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 174 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 174 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 175 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 175 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 176 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 176 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 177 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 177 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 178 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 178 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 179 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 179 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 180 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 180 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 181 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 181 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 182 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 182 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 183 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 183 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 184 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 184 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 13. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 185 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 185 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 15. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 186 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 186 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 20. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 187 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 187 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 22. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 188 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 188 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 189 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 189 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 190 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 190 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 191 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 191 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 192 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 192 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. jún 2025 }} |} === Príbeh, ktorý ožil (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #80461B; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #80461B; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #80461B; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #80461B; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #80461B; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #80461B; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 193 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 193 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 12. jún 2025 }} |} ===11. séria (2025)=== {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 194 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 194 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 2. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 195 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 195 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 196 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 196 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 197 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 197 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 11. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 198 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 198 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 16. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 199 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 199 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 18. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 200 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 200 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 201 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 201 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 25. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 202 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 202 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 203 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 203 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 2. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 204 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 204 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 205 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 205 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 206 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 206 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 207 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 207 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 16. október 2025 }} |} === 12. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 208 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 208 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 21. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 209 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 209 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 210 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 210 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 211 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 211 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 212 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 212 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 213 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 213 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 214 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 214 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 11. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 215 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 215 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 13. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 216 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 216 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 18. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 217 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 217 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 20. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 218 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 218 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 25. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 219 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 219 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 220 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 220 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 2. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 221 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 221 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. december 2025 }} |} === Vianočný špeciál (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 222 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 222 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. december 2025 }} |} === 13. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #008B00; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #008B00; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #008B00; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #008B00; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #008B00; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #008B00; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 223 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 223 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 224 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 224 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 225 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 225 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 226 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 226 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 227 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 227 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 228 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 228 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 229 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 229 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 17. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 230 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 230 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 231 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 231 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 24. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 232 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 232 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 26. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 233 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 233 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 234 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 234 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 235 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 235 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 236 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 236 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 237 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 237 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 17. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 238 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 238 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 239 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 239 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 24. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 240 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 240 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 31. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 241 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 241 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026 }} |} == Galéria == <gallery> File:Námestie SNP 30 03.jpg|Skutočný [[Obchodný dom Dunaj]] v Bratislave pred poslednou rekonštrukciou, ktorá mu vrátila pôvodný vzhľad (2018) File:Bratislava Šulekova 9 495.jpg|Penzión (v skutočnosti [[vila]] na [[Šulekova ulica (Bratislava)|Šulekovej ulici]] 9 v Bratislave) File:Bratislava castle historical picture.jpg|[[Vydrica (Bratislava)|Vydrica]] s [[Bratislavský hrad|Bratislavským hradom]] (17. storočie) File:Františkánsky kostol priečelie.jpg|[[Kostol Zvestovania Pána (Bratislava)|Františkánsky kostol]] v Bratislave File:Smoke rising from the Apollo refinery in Bratislava on June 16, 1944.jpg|Autentická fotografia bombardovania [[Apollo (podnik)|rafinérie Apollo]] v Bratislave (16. jún 1944) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový|Slovensko|Slovenský}} * {{Oficiálna stránka|https://www.markiza.sk/relacie/dunaj-k-vasim-sluzbam}} * {{Csfd film|1287632|Dunaj, k vašim službám}} * {{Imdb film|27564441|Dunaj, k vašim službám}} * {{Fdb film|193992|Dunaj, k vašim službám}} [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2023]] [[Kategória:Seriály s tematikou druhej svetovej vojny]] 4mvtg372k2av50turydu4fkmxw9qrnl 0 692122 8211176 7857564 2026-05-09T12:49:34Z Michal62606 117643 8211176 wikitext text/x-wiki '''Scary Movie''' je americká hororová komediálna filmová séria, ktorá obsahuje päť parodických filmov zameraných najmä na paródie hororových filmov. Filmy spoločne zarobili takmer 900 miliónov dolárov po celom svete. Herečky [[Anna Farisová|Anna Faris]] a [[Regina Hall]] sa objavujú vo všetkých častiach okrem piateho filmu. Sériu vytvorili [[Keenen Ivory Wayans]], [[Shawn Wayans]] a [[Marlon Wayans]], ktorí napísali a režírovali prvé dva diely, pričom v posledných dvoch aj účinkovali. Filmy boli produkované spoločnosťou [[Dimension Films]] a distribuované prostredníctvom spoločností [[Miramax Films]] (1–3) a [[The Weinstein Company]] (4–5). == Filmy zo série == '''[[Scary Movie|Scary Movie 1]]''' je prvý film série, natočený v roku [[2000]]. Bol to najlepšie zarábajúci film série s 278 019 771 dolármi po celom svete. Prvá časť paroduje niekoľko filmov a televíznych relácií, s primárnym zameraním na ''[[Vreskot (film z roku 1996)|Vreskot]]'' a ''Viem, čo ste robili minulé leto''. V hlavných úlohách sa predstavili: [[Anna Farisová|Anna Faris]], [[Regina Hall]], [[Shawn Wayans]], [[Marlon Wayans]], [[Jon Abrahams]], [[Shannon Elizabeth]], [[Cheri Oteri]], [[Dave Sheridan]], [[Lochlyn Munro]], [[Kurt Fuller]], [[Marissa Jaret Winokur]] a [[Carmen Electra]]. '''[[Scary Movie 2]]''' je druhým filmom série, natočený v roku [[2001]]. Celosvetovo zarobil 141 220 678 dolárov. Jedná sa o posledný diel, v ktorom figurovali súrodenci Wayansovci. Film paroduje filmy ako ''Exorcista'', ''Legenda pekelného domu'', ''Charlieho anjeli'', ''The Shining'', ''Hannibal'', ''Rocky'', ''Muž bez tieňa'' a ''Pod povrchom''. V hlavných úlohách sa predstavili: [[Anna Farisová|Anna Faris]], [[Regina Hall]], [[Shawn Wayans]], [[Marlon Wayans]], [[Tim Curry]], [[David Cross (herec)|David Cross]], [[Tori Spellingová|Tori Spelling]], [[Chris Elliott]], [[Christopher Masterson]] a [[Kathleen Robertsonová|Kathleen Robertson]]. '''[[Scary Movie 3]]''' je tretím filmom série, natočený v roku [[2003]]. Film celosvetovo zarobil 220 673 217 dolárov a ide o druhý najúspešnejší film série. Dej filmu je paródiou na filmy ''Kruh'', [[8. míľa]], [[Matrix (film)|Matrix]], ''Bláznivá strela 1'', ''Bláznivá strela 2'' a ''Pripútajte sa, prosím''. Paroduje aj viaceré známe osobnosti ako napríklad Michaela Jacksona. Jedná sa o prvý film zo série, v ktorom nespolupracovali bratia Wayansovci. V hlavných úlohách sa predstavili: [[Anna Farisová|Anna Faris]], [[Regina Hall]], [[Charlie Sheen]], [[Anthony Anderson]], [[Kevin Hart]], [[Denise Richardsová|Denise Richards]], [[Simon Rex]], [[Leslie Nielsen]], [[Eddie Griffin]] a [[Queen Latifah]]. '''[[Scary Movie 4]]''' je štvrtým filmom série, natočený v roku [[2006]]. Film celosvetovo zarobil 178 049 620 dolárov, čo z neho robí tretí najlepší film série. Film paroduje filmy ''Vojna svetov'', ''Saw'', ''Nenávisť'' a ''Osada''. Zároveň ide o posledný film v sérii, v ktorom sa objavili niektorí z pôvodných členov hereckého obsadenia. V hlavných úlohách sa predstavili: [[Anna Farisová|Anna Faris]], [[Regina Hall]], [[Anthony Anderson]], [[Simon Rex]], [[Christ Elliott]], [[Bill Pullman]], [[Carmen Electra]], [[Leslie Nielsen]], [[Craig Bierko]] a [[Charlie Sheen]]. '''[[Scary Movie 5]]''' je piaty film série, natočený v roku [[2013]]. Je to jediný film zo série, v ktorom nie sú [[Anna Farisová|Anna Faris]] a [[Regina Hall]]. Film celosvetovo zarobil 72 992 798 dolárov, čím je najmenej úspešný z celej filmovej série. V hlavných úlohách sa predstavili: [[Ashley Tisdalová|Ashley Tisdale]], [[Simon Rex]], [[Kate Walsh (herečka)|Kate Walsh]], [[Heather Locklear]], [[Molly Shannonová|Molly Shannon]], [[Charlie Sheen]], [[Terry Crews]], [[Sarah Hyland]], [[Erica Ash]], [[Lidia Porto]] a [[Lindsay Lohanová|Lindsay Lohan]]. '''[[Scary Movie 6]]''' je šiesty film série, natočený v roku [[2026]]. Dej filmu je paródiou na [[Vreskot (film z roku 2022)|''Vreskot 5'']] a ''[[Vreskot 6]]'', ''M3GAN'', ''Úsmev'', ''Substancia'', ''Hriešnici'', ''Zbrane'', Uteč, [[Halloween (film z roku 1978)|''Halloween'']], Sekáč, [[Terrifier]], [[Wednesday (televízny seriál)|Wednesday]] a Tiché miesto. V hlavných úlohách sa predstavili: [[Anna Farisová|Anna Faris]], [[Regina Hall]], [[Shawn Wayans]], [[Marlon Wayans]], [[Chris Elliott]], [[Cheri Oteri]], [[Dave Sheridan]], [[Lochlyn Munro]], [[Anthony Anderson]], [[Jon Abrahams]], [[Olivia Rose Keegan]], [[Cameron Scott Roberts]], [[Savannah Lee May]], [[Heidi Gardner]], [[Sydney Park]], [[Damon Wayans Jr.]], [[Billy Slaughter]] a [[Kim Wayans]]. == Zdroj == {{Preklad|en|Scary Movie (film series)|1125593052}} [[Kategória:Filmy USA]] 75f2oxtr9gyuyxk0o5gkom6i04804fz 8211178 8211176 2026-05-09T12:50:04Z Michal62606 117643 aktualizácia a zdroj 8211178 wikitext text/x-wiki '''Scary Movie''' je americká hororová komediálna filmová séria, ktorá obsahuje päť parodických filmov zameraných najmä na paródie hororových filmov. Filmy spoločne zarobili takmer 900 miliónov dolárov po celom svete. Herečky [[Anna Farisová|Anna Faris]] a [[Regina Hall]] sa objavujú vo všetkých častiach okrem piateho filmu. Sériu vytvorili [[Keenen Ivory Wayans]], [[Shawn Wayans]] a [[Marlon Wayans]], ktorí napísali a režírovali prvé dva diely, pričom v posledných dvoch aj účinkovali. Filmy boli produkované spoločnosťou [[Dimension Films]] a distribuované prostredníctvom spoločností [[Miramax Films]] (1–3) a [[The Weinstein Company]] (4–5). == Filmy zo série == '''[[Scary Movie|Scary Movie 1]]''' je prvý film série, natočený v roku [[2000]]. Bol to najlepšie zarábajúci film série s 278 019 771 dolármi po celom svete. Prvá časť paroduje niekoľko filmov a televíznych relácií, s primárnym zameraním na ''[[Vreskot (film z roku 1996)|Vreskot]]'' a ''Viem, čo ste robili minulé leto''. V hlavných úlohách sa predstavili: [[Anna Farisová|Anna Faris]], [[Regina Hall]], [[Shawn Wayans]], [[Marlon Wayans]], [[Jon Abrahams]], [[Shannon Elizabeth]], [[Cheri Oteri]], [[Dave Sheridan]], [[Lochlyn Munro]], [[Kurt Fuller]], [[Marissa Jaret Winokur]] a [[Carmen Electra]]. '''[[Scary Movie 2]]''' je druhým filmom série, natočený v roku [[2001]]. Celosvetovo zarobil 141 220 678 dolárov. Jedná sa o posledný diel, v ktorom figurovali súrodenci Wayansovci. Film paroduje filmy ako ''Exorcista'', ''Legenda pekelného domu'', ''Charlieho anjeli'', ''The Shining'', ''Hannibal'', ''Rocky'', ''Muž bez tieňa'' a ''Pod povrchom''. V hlavných úlohách sa predstavili: [[Anna Farisová|Anna Faris]], [[Regina Hall]], [[Shawn Wayans]], [[Marlon Wayans]], [[Tim Curry]], [[David Cross (herec)|David Cross]], [[Tori Spellingová|Tori Spelling]], [[Chris Elliott]], [[Christopher Masterson]] a [[Kathleen Robertsonová|Kathleen Robertson]]. '''[[Scary Movie 3]]''' je tretím filmom série, natočený v roku [[2003]]. Film celosvetovo zarobil 220 673 217 dolárov a ide o druhý najúspešnejší film série. Dej filmu je paródiou na filmy ''Kruh'', [[8. míľa]], [[Matrix (film)|Matrix]], ''Bláznivá strela 1'', ''Bláznivá strela 2'' a ''Pripútajte sa, prosím''. Paroduje aj viaceré známe osobnosti ako napríklad Michaela Jacksona. Jedná sa o prvý film zo série, v ktorom nespolupracovali bratia Wayansovci. V hlavných úlohách sa predstavili: [[Anna Farisová|Anna Faris]], [[Regina Hall]], [[Charlie Sheen]], [[Anthony Anderson]], [[Kevin Hart]], [[Denise Richardsová|Denise Richards]], [[Simon Rex]], [[Leslie Nielsen]], [[Eddie Griffin]] a [[Queen Latifah]]. '''[[Scary Movie 4]]''' je štvrtým filmom série, natočený v roku [[2006]]. Film celosvetovo zarobil 178 049 620 dolárov, čo z neho robí tretí najlepší film série. Film paroduje filmy ''Vojna svetov'', ''Saw'', ''Nenávisť'' a ''Osada''. Zároveň ide o posledný film v sérii, v ktorom sa objavili niektorí z pôvodných členov hereckého obsadenia. V hlavných úlohách sa predstavili: [[Anna Farisová|Anna Faris]], [[Regina Hall]], [[Anthony Anderson]], [[Simon Rex]], [[Christ Elliott]], [[Bill Pullman]], [[Carmen Electra]], [[Leslie Nielsen]], [[Craig Bierko]] a [[Charlie Sheen]]. '''[[Scary Movie 5]]''' je piaty film série, natočený v roku [[2013]]. Je to jediný film zo série, v ktorom nie sú [[Anna Farisová|Anna Faris]] a [[Regina Hall]]. Film celosvetovo zarobil 72 992 798 dolárov, čím je najmenej úspešný z celej filmovej série. V hlavných úlohách sa predstavili: [[Ashley Tisdalová|Ashley Tisdale]], [[Simon Rex]], [[Kate Walsh (herečka)|Kate Walsh]], [[Heather Locklear]], [[Molly Shannonová|Molly Shannon]], [[Charlie Sheen]], [[Terry Crews]], [[Sarah Hyland]], [[Erica Ash]], [[Lidia Porto]] a [[Lindsay Lohanová|Lindsay Lohan]]. '''[[Scary Movie 6]]''' je šiesty film série, natočený v roku [[2026]]. Dej filmu je paródiou na [[Vreskot (film z roku 2022)|''Vreskot 5'']] a ''[[Vreskot 6]]'', ''M3GAN'', ''Úsmev'', ''Substancia'', ''Hriešnici'', ''Zbrane'', Uteč, [[Halloween (film z roku 1978)|''Halloween'']], Sekáč, [[Terrifier]], [[Wednesday (televízny seriál)|Wednesday]] a Tiché miesto. V hlavných úlohách sa predstavili: [[Anna Farisová|Anna Faris]], [[Regina Hall]], [[Shawn Wayans]], [[Marlon Wayans]], [[Chris Elliott]], [[Cheri Oteri]], [[Dave Sheridan]], [[Lochlyn Munro]], [[Anthony Anderson]], [[Jon Abrahams]], [[Olivia Rose Keegan]], [[Cameron Scott Roberts]], [[Savannah Lee May]], [[Heidi Gardner]], [[Sydney Park]], [[Damon Wayans Jr.]], [[Billy Slaughter]] a [[Kim Wayans]]. == Zdroj == {{Preklad|en|Scary Movie (film series)|1353260280}} [[Kategória:Filmy USA]] 86m04zj5fqdfz41nhca4iwdf9a9ft77 0 692453 8211544 8208589 2026-05-10T09:36:46Z ~2026-28174-24 294393 /* Tabuľka bodov */ 8211544 wikitext text/x-wiki '''''Let’s Dance''''' je [[Slovensko|slovenská]] verzia populárnej zahraničnej tanečnej show '''''Stricly Come Dancing'''''. Všetkých jedenásť sezón vysiela [[TV Markíza]] od roku [[2006]]. {{Infobox Televízna relácia | sk = Let’s Dance | logo = | typ = súťažná relácia<br />tanečná relácia<br />reality show | víťaz = [[#Prehľad sérií|Prehľad víťazov]] | scenár = Jan Liška | réžia = Pepe Majeský | moderátori = Adam Bardy<br />[[Jana Kovalčiková]] | porota = Richard Genzer<br />[[Laura Arcolinová]]<br />Tatiana Drexler<br >[[Ján Ďurovčík]] | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}) | miesto = [[Expo Aréna]], [[Incheba]] | počet sérií = 11 | počet epizód = 112 | produkčná spoločnosť = BBC Studios | vysielanie = [[8. október]] [[2006]]{{--}}súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | formát obrazu = 4:3 (2006{{--}}2008)<br>16:9 (2009{{--}}2026) }} Víťazmi prvého ročníka (2006) sa stala herečka [[Zuzana Fialová]] a tanečník Peter Modrovský. Druhý ročník (2008) ovládla herečka [[Michaela Čobejová]] s profesionálnym tanečníkom Tomášom Surovcom. Víťazmi tretieho ročníka (2009) sa stala markizácka rosnička [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] s tanečníčkou Katarínou Jakeš. Víťazmi štvrtého ročníka (2010) sa stala herečka a speváčka [[Nela Pocisková]] a už druhýkrát profesionálny tanečník Peter Modrovský. Víťazmi piateho ročníka (2011) sa stala moderátorka [[Jana Hospodárová]] a Matej Chren. Víťazmi šiesteho ročníka (2017) sa stal obľúbený herec [[Vladimír Kobielsky]] a Dominika Vaš Chrapeková. Víťazmi siedmeho ročníka (2022) sa stal herec [[Ján Koleník]] s tanečníčkou Vandou Polákovou. Víťazmi ôsmeho ročníka (2023) sa stala herečka [[Jana Kovalčiková]] s tanečníkom Vilémom Šírom. Víťazmi deviateho ročníka (2024) sa stal herec [[Jakub Jablonský]] a tanečníčka Eliška Betáková. Jubilejný desiaty ročník (2025) rozžiarili [[Kristián Baran]] a Dominika Rošková. == Moderátori a porotcovia == ''Prehľad moderátorov relácie '''Let’s Dance''':'' :{{legenda|#62dcf6;|Stály moderátor|okraj=1px solid darkgray}} :{{legenda|orange|Epizódny moderátor|okraj=1px solid darkgray}} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Moderátor ! 2006 ! 2008 ! 2009 ! 2010 ! 2011 ! 2017 ! 2022 ! 2023 ! 2024 ! 2025 ! 2026 |- | [[Martin Rausch]] | colspan="4" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="5" bgcolor="darkgray" | |- | [[Adela Vinczeová]] | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="5" bgcolor="darkgray" | |- | [[Zuzana Fialová]] | colspan="2" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="8" bgcolor="darkgray" | |- | Libor Bouček | colspan="4" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="6" bgcolor="darkgray" | |- | [[Viktor Vincze]] | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Martina Zábranská | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="4" style="text-align:center; background:darkgray;" | |- | Lucia Hlaváčková | colspan="7" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Anna Jakab Rakovská]] | colspan="9" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Jana Kovalčiková]] | colspan="9" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | Vilém Šír | colspan="9" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:orange" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | Adam Bardy | colspan="10" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6" | |} ''Prehľad porotcov relácie '''Let’s Dance''':'' :{{legenda|#62dcf6;|Stály porotca|okraj=1px solid darkgray}} :{{legenda|lightgreen|Epizódny porotca|okraj=1px solid darkgray}} :{{legenda|pink|Poradný porotca|okraj=1px solid darkgray}} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" !Porotca ! 2006 ! 2008 ! 2009 ! 2010 ! 2011 ! 2017 ! 2022 ! 2023 ! 2024 ! 2025 ! 2026 |- | [[Ján Ďurovčík]] | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:pink" | | colspan="7" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | [[Jozef Bednárik]] | colspan="5" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="6" bgcolor="darkgray" | |- | Dagmar Hubová | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 5. diel |- | Elena Jágerská | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="10" bgcolor="darkgray" | |- | Tatiana Drexler | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="6" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | [[Zuzana Fialová]] | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="3" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 7. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 6. diel |- | Zdeněk Chlopčík | colspan="3" bgcolor="darkgray" | | colspan="2" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="3" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 4. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Dara Rolins]] | colspan="4" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="4" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 6. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | Petr Horáčkek | colspan="5" bgcolor="darkgray" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="5" bgcolor="darkgray" | |- | [[Adela Vinczeová]] | colspan="6" bgcolor="darkgray" | | colspan="3" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Jorge González | colspan="6" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="4" bgcolor="darkgray" | |- | [[Ján Koleník]] | colspan="7" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 5. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 10. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Facundo Arana]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 1. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Petra Polnišová]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 2. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 2. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Nela Pocisková]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 3. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 5. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Vladimír Kobielsky]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 6. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | Adam Bardy | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 8. diel | colspan="1" style="text- align:center; background:#62dcf6;" | | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Helena Vondráčková]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 9. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Jana Kovalčiková]] | colspan="8" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 10. diel | colspan="2" bgcolor="darkgray" | |- | [[Paula Abdul]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 1. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Gabriela Marcinková]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 3. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Zdena Studenková]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 4. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Juraj Loj]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 7. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Jakub Jablonský]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 8. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Leoš Mareš]] | colspan="9" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 9. diel | colspan="1" bgcolor="darkgray" | |- | [[Laura Arcolinová]] | colspan="10" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | Richard Genzer | colspan="10" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text-align:center; background:#62dcf6;" | |- | Ivana Gáborík | colspan="10" style="text-align:center; background:darkgray;" | | colspan="1" style="text- align:center; background:lightgreen" | 2. diel |} == Prehľad sérií == {| class="wikitable" style="text-align:center; white-space:nowrap; font-size:85%;" |- ! style="width:10%;" rowspan="2"|Séria ! style="width:5%;" rowspan="2"|{{Tooltip|Párov|Počet súťažných párov v danej sérii}} ! style="width:5%;" rowspan="2"| {{Tooltip|Týždňov|Počet týždňov súťaže v danej sérii}} ! style="width:10%;" rowspan="2"| {{Tooltip|Doba vysielania|Dátum začiatku a konca vysielania}} ! style="width:45%;" colspan="3"| Umiestnenie celebrit a tanečníkov |- ! style="width:15%; background:gold;"|Prvé miesto ! style="width:15%; background:silver;"|Druhé miesto ! style="width:15%; background:tan;"|Tretie miesto |- | '''[[#Prvá séria{{--}}2006|1.]]''' | 10 | 10 | 8. október{{--}}10. december 2006 | [[Zuzana Fialová]] & Peter Modrovský | [[Juraj Bača (kanoista)|Juraj Bača]] & Barbora Jančinová | [[Tomáš Bezdeda]] & Mirka Kosorínová |- | '''[[#Druhá séria{{--}}2008|2.]]''' | 10 | 10 | 27. apríl{{--}}29. jún 2008 | [[Michaela Čobejová]] & Tomáš Surovec | [[Radoslav Židek]] & Silvia Kadnárová | [[Andrea Verešová]] & Petr Čadek |- | '''[[#Tretia séria{{--}}2009|3.]]''' | 10 | 10 | 12. apríl{{--}}14. jún 2009 | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] & Katarína Jakeš | [[Petra Polnišová]] & Tomáš Surovec | [[Adela Vinczeová]] & Peter Modrovský |- | '''[[#Štvrtá séria{{--}}2010|4.]]''' | 11 | 11 | 21. marec{{--}}30. máj 2010 | [[Nela Pocisková]] & Peter Modrovský | [[Eva Máziková]] & Štefan Čermák | [[Martina Šimkovičová]] & Tomáš Antálek |- | '''[[#Piata séria{{--}}2011|5.]]''' | 12 | 11 | 9. september{{--}}18. november 2011 | [[Jana Hospodárová]] & Matej Chren | [[Martin Mňahončák]] & Natália Glosíková | [[Peter Marcin]] & Ivana Gáborík |- | '''[[#Šiesta séria{{--}}2017|6.]]''' | 11 | 10 | 3. september{{--}}5. november 2017 | [[Vladimír Kobielsky]] & Dominika Vaš Chrapeková | [[Branislav Deák]] & Dominika Rošková | [[Silvia Lakatošová]] & David Schavel |- | '''[[#Siedma séria{{--}}2022|7.]]''' | 11 | 10 | 6. marec{{--}}8. máj 2022 | [[Ján Koleník]] & Vanda Poláková | [[Adam Bardy]] & Dominika Rošková | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková]] & Vilém Šír |- | '''[[#Ôsma séria{{--}}2023|8.]]''' | 12 | 10 | 5. marec{{--}}7. máj 2023 | [[Jana Kovalčiková]] & Vilém Šír | [[Gabriela Marcinková]] & Matyáš Adamec | [[Vratko Sirági]] & Anna Riebauerová |- | '''[[#Deviata séria{{--}}2024|9.]]''' | 11 | 10 | 3. marec{{--}}5. máj 2024 |[[Jakub Jablonský]] a Eliška Betáková |[[Juraj Loj]] a Natália Horváthová |[[Anna Jakab Rakovská]] a Jaroslav Ihring |- | '''[[#Desiata séria{{--}}2025|10.]]''' | 11 | 10 | 2. marec{{--}}4. máj 2025 |[[Kristián Baran]] a Dominika Rošková |[[Zuzana Porubjaková]] a Jaroslav Ihring |[[Ráchel Šoltésová]] a Titus Ablorh |- | '''[[#Jedenásta séria{{--}}2026|11.]]''' | 10 | 10 | 8. marec{{--}}10. máj 2026 | - | - | - |} == Prvá séria{{--}}2006 == ''V prvej sérii tancovalo desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Zuzana Fialová]] | herečka | Peter Modrovský | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Juraj Bača (kanoista)|Juraj Bača]] | kanoista | Barbora Jančinová | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Tomáš Bezdeda]] | spevák | Mirka Kosorínová | 3. miesto |- | [[Marianna Ďurianová]] | moderátorka | Erik Ňarjaš | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Maroš Kramár]] | herec | Denisa Halická | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Helena Vondráčková]] | speváčka | Milan Plačko | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Kateřina Brožová]] | herečka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Jozef Golonka]] | bývalý hokejista | Lujza Tarajová | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Jan Novotný (hviezda show)|Jan Novotný]] | hviezda show | Marcela Spišiaková | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[František Mikloško (návrhár)|František Mikloško]] | módny návrhár | Kristína Kamenická | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} == Druhá séria{{--}}2008 == ''V druhej sérii tancovalo desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Michaela Čobejová]] | herečka | Tomáš Surovec | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Radoslav Židek]] | snowboardista | Barbora Jančinová | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Andrea Verešová]] | modelka | Petr Čadek | 3. miesto |- | [[Jozef Vajda]] | herec | Katarína Jakeš | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Rastislav Žitný]] | moderátor | Veronika Husárová | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Miriam Kalisová]] | moderátorka | Ladislav Gerényi | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Marta Sládečková]] | herečka | Juraj Fáber | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Martin Konrád]] | spevák | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Silvia Šarköziová]] | violončelistka | Karol Brüll | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Milan Markovič]] | humorista, herec | Michaela Marková | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} == Tretia séria{{--}}2009 == ''V tretej sérii tancovalo desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] | herec, komik | Katarína Jakeš | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Petra Brocková|Petra Polnišová]] | herečka | Tomáš Surovec | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Adela Vinczeová]] | moderátorka | Peter Modrovský | 3. miesto |- | [[Iveta Bartošová]] | speváčka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Fedor Flašík]] | podnikateľ | Silvia Kadnárová | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Filip Tůma]] | herec | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Zora Czoborová]] | fitneska | Erik Ňarjaš | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Vincent Lukáč]] | bývalý hokejista | Denisa Halická | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Marcela Laiferová]] | speváčka | Milan Plačko | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Martin Šmahel]] | model | Mirka Kosorínová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} == Štvrtá séria{{--}}2010 == ''Vo štvrtej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' :{{Color box|lightgreen|border=silver}} Odstup zo sútěže {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Nela Pocisková]] | herečka, speváčka | Peter Modrovský | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Eva Máziková]] | spevácka diva | Štefan Čermák | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Martina Šimkovičová]] | moderátorka | Tomáš Antálek | 3. miesto |- bgcolor=lightgreen | [[Miroslav Šmajda]] | spevák | Katarína Jakeš | 4. miesto |- | [[Patrícia Vitteková]] | speváčka | Milan Plačko | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Elena Podzámska]] | herečka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- bgcolor=lightgreen | [[Simona Krainová]] | modelka | Erik Ňarjaš | 7. miesto |- | [[Roman Pomajbo]] | herec, humorista | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Andy Hryc]] | herec | Michaela Marková | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Štefan Skrúcaný]] | herec | Mirka Kosorínová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | [[Marek Vašut]] | herec | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Piata séria{{--}}2011 == ''V piatej sérii tancovalo dvanásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | [[Jana Hospodárová]] | moderátorka | Matej Chren | 1. miesto |- bgcolor=silver | [[Martin Mňahončák]] | herec, komik | Natália Glosíková | 2. miesto |- bgcolor=tan | [[Peter Marcin]] | herec | Ivana Gáborík | 3. miesto |- | [[Petra Marko]] | podnikateľka | Dodo Herák | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | [[Viktor Horján]] | herec | Marek Vrána | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | [[Patrik Švajda]] | moderátor | Martina Reiterová | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | [[Gabriela Gunčíková]] | speváčka | Peter Modrovský | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | [[Alena Heribanová]] | moderátorka, autorka | Tomáš Surovec | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | [[Tomáš Kovács]] | boxer | Michaela Marková | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | [[Katarína Knechtová]] | speváčka | Tomáš Uváček | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | [[Sisa Sklovská]] | speváčka | Omar Topić | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |- | [[Karin Haydu]] | herečka | Tomáš Antálek | bgcolor="#F4C7B8" | 12. miesto |} == Šiesta séria{{--}}2017 == ''V šiestej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' :{{Color box|lightgreen|border=silver}} Odstup zo sútěže {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9505 | [[Vladimír Kobielsky]] | herec | Dominika Vaš Chrapeková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9501 | [[Branislav Deák]] | herec | Dominika Rošková | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9508 | [[Silvia Lakatošová]] | modelka | David Schavel | 3. miesto |- | 9507 | [[Eva Kramerová]] | stand-up komička | Lukáš Hojdan | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9503 | [[Emma Drobná]] | speváčka, herečka | Filip Buranský | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9511 | [[Lenka Vavrinčíková]] | moderátorka | Adam Břešťanský | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9506 | [[Michal Konrád]] | šéfkuchár | Patrícia Martinovičová | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- bgcolor=lightgreen | 9509 | [[Petra Vajdová]] | herečka | Fabio Bellucci | 8. miesto |- | 9504 | [[Daniela Hantuchová]] | tenistka | Erik Ňarjaš | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9502 | [[Tomáš Dohňanský]] | basgitarista | Katarína Lacková | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9510 | [[Peter Varinský]] | moderátor | Paulína Gašparíková | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Siedma séria{{--}}2022 == ''V siedmej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9506 | [[Ján Koleník]] | herec | Vanda Poláková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9502 | [[Adam Bardy]] | herec, model | Dominika Rošková | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9510 | [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková]] | herečka | Vilém Šír | 3. miesto |- | 9511 | [[Attila Végh]] | bojovník MMA | Eliška Betáková | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9503 | [[Dominika Cibulková]] | tenistka | Róbert Pavlík | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9509 | [[Kristína Svarinská]] | herečka | Marek Klič | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9508 | [[Diana Mórová]] | herečka | Marek Bureš | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9507 | [[Michal Kovačič]] | moderátor, novinár | Simona Brecíková | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9501 | [[Viktória Aicha]] | influencerka | Fabio Belluci | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9505 | [[Fero Joke]] | stand-up komik | Vanessa Indrová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9504 | [[Marek Fašiang]] | herec | Adriana Mašková | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Ôsma séria{{--}}2023 == ''V ôsmej sérii tancovalo jedenásť párov<br >(a jeden náhradný pár) zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' :{{Color box|lightgreen|border=silver}} Odstup zo sútěže {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9507 | [[Jana Kovalčiková]] | herečka | Vilém Šír | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9509 | [[Gabriela Marcinková]] | herečka | Matyáš Adamec | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9503 | [[Vratko Sirági]] | moderátor | Anna Riebauerová | 3. miesto |- | 9505 | [[Marián Gáborík]] | bývalý hokejista | Ivana Gáborík | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9501 | [[Richard Autner]] | herec, hudobník | Dominika Rošková | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9510 | [[Boris Valábik]] | bývalý hokejista | Eliška Betáková | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9502 | [[Mario Cimarro]] | herec | Vanessa Indrová | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9504 | [[Henrieta Farkašová]] | paralympijská lyžiarka | Marek Klič | bgcolor="#F4C7B8" | 8. místo |- | 9508 | [[Helena Krajčiová]] | herečka | Fabio Bellucci | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9511 | [[Milan „Junior“ Zimnýkoval|Milan Zimnýkoval]] | moderátor | Radka Britaňáková | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- bgcolor=lightgreen | (9503) | [[Mária Čírová]] | speváčka | Joris Yacoub | 11. miesto |- | 9506 | [[Victor Ibara]] | herec, študent | Simona Brecíková | bgcolor="#F4C7B8" | 12. miesto |} == Deviata séria{{--}}2024 == ''V deviatej sérii tancovalo jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9505 | [[Jakub Jablonský]] | herec | Eliška Betáková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9508 | [[Juraj Loj]] | herec | Natália Horváthová | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9506 | [[Anna Jakab Rakovská]] | herečka | Jaroslav Ihring | 3. miesto |- | 9502 | [[Petra Dubayová]] | herečka | Matyáš Adamec | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9510 | [[Tina (speváčka)|Tina]] | speváčka | Vilém Šír | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9511 | [[Ján Tribula]] | redaktor | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9509 | [[Martin Novák (kuchár)|Martin Novák]] | šéfkuchár | Julie Rezková | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9501 | [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | herec | Patrícia Piešťanská | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9504 | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] | herečka | Róbert Pavlík | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9503 | [[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]] | bývalý futbalista | Vanessa Indrová | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9507 | [[Michaela Kocianová]] | topmodelka | Csaba Ádám | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Desiata séria{{--}}2025 == ''V desiatej sérii bude tancovať jedenásť párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Tanečný partner ! Výsledok |- bgcolor=gold | 9501 | [[Kristián Baran]] | herec | Dominika Rošková | 1. miesto |- bgcolor=silver | 9507 | [[Zuzana Porubjaková]] | herečka | Jaroslav Ihring | 2. miesto |- bgcolor=tan | 9511 | [[Ráchel Šoltésová]] | herečka | Titus Ablorh | 3. miesto |- | 9509 | [[Peter Sagan]] | cyklista | Eliška Betáková | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9502 | [[Eva Burešová]] | speváčka, herečka | Matyáš Adamec | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9508 | [[Marek Rozkoš]] | herec | Natália Horváthová | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9504 | [[Juraj Kemka]] | herec, komik | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9506 | [[Zuzana Mauréry]] | herečka | Matej Chren | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9503 | [[Šimon Jakuš]] | herec, športovec | Patrícia Piešťanská | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9505 | [[Simona Leskovská]] | moderátorka | Vilém Šír | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |- | 9510 | [[Adam Šedro]] | športovec, model | Jasmin Affašová | bgcolor="#F4C7B8" | 11. miesto |} == Jedenásta séria{{--}}2026 == ''V jedenástej sérii bude tancovať desať párov zložených zo slovenskej celebrity a profesionálneho tanečníka:'' ''Táto séria bude All stars! Objavia sa v nej najväčšie a najlepšie hviezdy, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnili to, ako show vnímajú diváci.'' ''Jedenásta série ponesie podtitul "Gladiátori".'' {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! SMS ! Celebrita ! Povolanie celebrity ! Pôvodné umiestnenie ! Tanečný partner ! Výsledok |- | 9501 | [[Kristián Baran]] | herec | víťaz 10. série | Eliška Betáková | |- | 9505 | [[Ján Koleník]] | herec | víťaz 7. série | Dominika Rošková | |- | 9510 | [[Zuzana Porubjaková]] | herečka | finalistka 10. série | Matyáš Adamec | |- | 9503 | [[Jakub Jablonský]] | herec | víťaz 9. série | Anna Riebauerová | bgcolor="#F4C7B8" | 4. miesto |- | 9506 | [[Gabriela Marcinková]] | herečka | finalistka 8. série | Jaroslav Ihring | bgcolor="#F4C7B8" | 5. miesto |- | 9508 | [[Nela Pocisková]] | herečka, speváčka | víťazka 4. série | Filip Kucman | bgcolor="#F4C7B8" | 6. miesto |- | 9507 | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] | herec, zabávač | víťaz 3. série | Natália Glosíková | bgcolor="#F4C7B8" | 7. miesto |- | 9509 | [[Petra Polnišová]] | herečka | finalistka 3. série | Vilém Šír | bgcolor="#F4C7B8" | 8. miesto |- | 9504 | [[Vladimír Kobielsky]] | herec | víťaz 6. série | Natália Horváthová | bgcolor="#F4C7B8" | 9. miesto |- | 9502 | [[Jana Hospodárová]] | moderátorka, aktivistka | víťazka 5. série | Fabio Bellucci | bgcolor="#F4C7B8" | 10. miesto |} === Tabuľka bodov === {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | Osobnosť ! rowspan="2" | Výsledok ! colspan="10" | Epizóda ! rowspan="2" | Priemer |- ! 1 ! 2 ! 3 ! 4 ! 5 ! 6 ! 7 ! 8 ! 9 ! 10 |- | [[Kristián Baran]] | | {{red|24}} | 30 | 29 | {{green|'''37'''}} | 31 | {{red|35}} | 68 | 74 | {{red|76}} | | 33.67 |- | [[Ján Koleník]] | | 34 | 32 | 35 | 36 | 37 | {{green|'''38'''}} | {{green|'''76'''}} | 73 | 78 | | 36.58 |- | [[Zuzana Porubjaková]] | |{{green|'''35'''}} | 27 | 34 | 35 | 35 | {{green|'''38'''}} | 71 | {{green|'''78'''}} | {{green|'''79'''}} | | 36.00 |- | [[Jakub Jablonský]] | 4. miesto | 28 | {{green|'''35'''}} | 30 | 29 | {{green|'''38'''}} | 37 | 66 | 74 | bgcolor="#F4C7B8" | 78 | colspan="1" bgcolor=darkgrey | | 34.58 |- | [[Gabriela Marcinková]] | 5. miesto | {{red|24}} | 33 | {{green|'''36'''}} | 30 | 29 | 37 | 72 | bgcolor="#F4C7B8" | {{red|70}} | colspan="2" bgcolor=darkgrey | | 33.10 |- | [[Nela Pocisková]] | 6. miesto | 34 | 31 | 28 | 32 | 33 | 37 | bgcolor="#F4C7B8" | {{red|61}} | colspan="3" bgcolor=darkgrey | | 32.00 |- | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]] | 7. miesto | 27 | {{red|19}} | {{red|22}} | {{red|23}} | bgcolor="#F4C7B8" | {{red|23}} | colspan="5" bgcolor=darkgrey | | 22.80 |- | [[Petra Polnišová]] | 8. miesto | {{red|24}} | 23 | 26 | bgcolor="#F4C7B8" | 27 | colspan="6" bgcolor=darkgrey | | 25.00 |- | [[Vladimír Kobielsky]] | 9. miesto | {{red|24}} | 25 | bgcolor="#F4C7B8" | 27 | colspan="7" bgcolor=darkgrey | | 25.33 |- | [[Jana Hospodárová]] | 10. miesto | 30 | bgcolor="#F4C7B8" | 22 | colspan="8" bgcolor=darkgrey | | 26.00 |} === Týždeň 1 (8. marca 2026) === *Tento týždeň neprebehla eliminácia. Hodnotenie poroty sa prenieslo do ďalšieho týždňa. *Opening: Misirlou - [[Dick Dale|Dick Dale & His Del-Tones]], tanečné páry {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | Jakub & Anna | Samba | rowspan="2" | 8 | 6 | 7 | 7 | 28 | 4. |- ! 2 | Nela & Filip | Waltz | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" | 8 | 34 | =2. |- ! 3 | Zuzana & Matyáš | Jive | 9 | 35 | 1. |- ! 4 | Vlado & Natália | Viedenský valčík | 6 | 6 | 6 | 6 | 24 | =6. |- ! 5 | Jana & Fabio | Tango | 7 | 8 | 8 | 7 | 30 | 3. |- ! 6 | Petra & Vilém | Cha-cha | 8 | rowspan="2" | 5 | rowspan="2" | 5 | 6 | rowspan="2" | 24 | rowspan="2" | =6. |- ! 7 | Kristián & Eliška | Pasodoble | 7 | 7 |- ! 8 | Juraj & Natália | Viedenský valčík | 8 | 7 | rowspan="2" | 6 | rowspan="2" | 6 | 27 | 5. |- ! 9 | Gabriela & Jaroslav | Rumba | 7 | 5 | 24 | =6. |- ! 10 | Ján & Dominika | Samba | 9 | 9 | 8 | 8 | 34 | =2. |} === Týždeň 2 (15. marca 2026) === *Skóre porotcov z oboch týždňov sa zlúčia s hlasmi divákov a pár s najnižším celkovým počtom bodov súťaž opustí. *Každý tanečný pár zatancuje najlepší tanec nejakého svojho súpera, pričom mal iba týždeň na to sa ho naučiť. *Špeciálne vystúpenie: Ladylicious ft. [[Jana Kovalčiková]] (She Wants to Move - N.E.R.D.) *Laura Arcolinová pracovne odcestovala do zahraničia a nahradila ju Ivana Gáborík. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Finálny súčet ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Gáborík ! Ďurovčík |- ! 1 | Gabriela & Jaroslav | Waltz | 9 | 9 | rowspan="2" | 8 | 7 | 33 | 57 | 5. |- ! 2 | Zuzana & Matyáš | Cha-cha | 7 | 6 | 6 | 27 | 62 | 4. |- ! 3 | Jakub & Anna | Rumba | 9 | 9 | 9 | 8 | 35 | 63 | 3. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''4''' | Jana & Fabio | Quickstep | 6 | 5 | 6 | 5 | 22 | 52 | 7. |- ! 5 | Petra & Vilém | Tango | rowspan="2" | 7 | 5 | rowspan="2" | 6 | 5 | 23 | 47 | 9. |- ! 6 | Vlado & Natália | Cha-cha | 6 | 6 | 25 | 49 | 8. |- ! 7 | Kristián & Eliška | Slowfox | 8 | 8 | 7 | 7 | 30 | 54 | 6. |- ! 8 | Juraj & Natália | Cha-cha | 5 | 4 | 5 | 5 | 19 | 46 | 10. |- ! 9 | Ján & Dominika | Quickstep | 9 | 7 | 9 | rowspan="2" | 7 | 32 | 66 | 1. |- ! 10 | Nela & Filip | Tango | 8 | 8 | 8 | 31 | 65 | 2. |} === Týždeň 3 (22. marca 2026) === *Opening: Welcome To The Jungle - [[Guns N’ Roses]], KRS Movement *Téma: [[Láska]] *Súťažné páry venovali tanca svojim blízkym alebo ľuďom na ktorých im záleží. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Venovanie ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | Jakub & Anna | Viedenský valčík | 8 | 8 | rowspan="2" | 7 | rowspan="3" | 7 | 30 | Jakubovej partnerke | 4. |- ! 2 | Nela & Filip | rowspan="2" | Cha-cha | rowspan="3" | 7 | rowspan="2" | 7 | 28 | Neliným deťom a manželovi | 6. |- ! 3 | Kristián & Eliška | 8 | 29 | Kristiánovmu pedagógovi | 5. |- ! 4 | Petra & Vilém | Waltz | 6 | 7 | 6 | 26 | Petrinej mame | 8. |- ! 5 | Gabriela & Jaroslav | Tango | 10 | 9 | 9 | 8 | 36 | Gabikinemu kolegovi | 1. |- ! 6 | Juraj & Natália | Rumba | 6 | 6 | 5 | 5 | 22 | Jurajovmu kamarátovi | 9. |- ! 7 | Ján & Dominika | Viedenský valčík | 8 | 10 | 9 | 8 | 35 | Janovej faninke | 2. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''8''' | Vlado & Natália | Slowfox | 7 | 6 | 7 | 7 | 27 | Vladovým deťom | 7. |- ! 9 | Zuzana & Matyáš | Slowfox | 9 | 9 | 8 | 8 | 34 | Zuziným kolegom | 3. |} === Týždeň 4 (29. marca 2026) === *Tento večer prebehne súboj porotcov, súboj o bonusové body do porotcovskej tabuľky. Každý porotca sa stane kapitánom svojho vlastného tanečného tímu, práve porotcovia budú tí, ktorí rozhodnú, ako bude choreografia vyzerať a môžu sa jej sami zúčastniť. *Téma: [[žáner]] *Každý tanečný pár si vybral špecifický žáner, v ktorom predviedol svoj tanec. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár (tím) ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Žáner ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | Nela & Filip | Viedenský valčík | 8 | 8 | 8 | rowspan="2" | 8 | 32 | telenovela | 4. |- ! 2 | Ján & Dominika | rowspan="2" | Cha-cha | 10 | 9 | 9 | 36 | detektívka | 2. |- ! 3 | Jakub & Anna | 7 | 8 | 7 | 7 | 29 | romantický príbeh | 6. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''4''' | Petra & Vilém | Samba | 7 | 7 | 7 | 6 | 27 | reality show | 7. |- ! 5 | Zuzana & Matyáš | Quickstep | 10 | 9 | 8 | 8 | 35 | horor | 3. |- ! 6 | Juraj & Natália | Tango | 6 | 6 | 6 | 5 | 23 | správy (počasie) | 8. |- ! 7 | Gabriela & Jaroslav | Samba | 8 | 7 | 8 | 7 | 30 | prvá láska | 5. |- ! 8 | Kristián & Eliška | Viedenský valčík | 10 | 10 | 9 | 8 | 37 | stres | 1. |} === Týždeň 5 (5. apríla 2026) === *Každý pár zatancoval jeden spoločenský tanec a jeden ľudový tanec. V rámci svojho ľudového tanca boli páry rozdelené do dvoch tímov. Ľudové tance neboli hodnotené porotou. *Opening: umelecký súbor Prvosienka *Špeciálne vystúpenie: [[SĽUK]] *Laura Arcolinová pracovne odcestovala do zahraničia a nahradila ju Dagmar Hubová. *Téma: [[Veľká Noc]] {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Hubová ! Ďurovčík |- bgcolor="#F4C7B8" | '''1''' | Juraj & Natália | Jive | 6 | 6 | 6 | 5 | 23 | 7. |- ! 2 | Gabriela & Jaroslav | Slowfox | 7 | rowspan="2" | 7 | 8 | rowspan="2" | 7 | 29 | 6. |- ! 3 | Kristián & Eliška | Samba | 8 | rowspan="2" | 9 | 31 | 5. |- ! 4 | Jakub & Anna | Tango | 10 | rowspan="2" | 10 | 9 | 38 | 1. |- ! 5 | Ján & Dominika | Jive | 9 | 10 | rowspan="3" | 8 | 37 | 2. |- ! 6 | Nela & Filip | Pasodoble | 8 | 9 | 8 | 33 | 4. |- ! 7 | Zuzana & Matyáš | Rumba | 9 | 8 | 10 | 35 | 3. |} === Týždeň 6 (12. apríla 2026) === *Opening: Žal se odkládá - [[Jiří Korn]], vypadnuté páry 11. série *Laura Arcolinová naposledy odcestovala kvôli pracovným záležitostiam a v porote ju nahradila herečka a víťazka prvej série [[Zuzana Fialová]]. *Dnes večer nikto nevypadne. *Na parket sa vrátili tváre z minulých sérií, ktoré zanechali veľkú stopu a utvorili páry s celebritami z aktuálneho ročníka. Profesionálni tanečníci im robili choreografiu. *Téma: [[Charita|Charitatívne kolo]] *Tanečné páry sa rozdelili do tímov v ktorých zatancovali Disco tance. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Fialová ! Ďurovčík |- ! 1 | Zuzana & [[Ján Tribula|Ján]] | Waltz | 8 | 10 | 10 | 10 | 38 | =1. |- ! 2 | Nela & [[Filip Tůma|Filip]] | Samba | 10 | rowspan="3" | 9 | 9 | rowspan="3" | 9 | rowspan="3" | 37 | rowspan="3" | =2. |- ! 3 | Gabriela & Vratko | rowspan="3" | Jive | rowspan="4" | 9 | rowspan="4" | 10 |- ! 4 | Jakub & [[Anna Jakab Rakovská|Anna]] |- ! 5 | Kristián & [[Ráchel Šoltésová|Ráchel]] | 8 | 8 | 35 | 3. |- ! 6 | Ján & [[Eva Máziková|Eva]] | Waltz | 10 | 9 | 38 | =1. |} === Týždeň 7 (19. apríla 2026) === *Tanečné páry si v priamom prenose vyžrebovali tanec a mali jednu hodinu na to vytvoriť úplne nové choreografie v nových kostýmoch as novou hudbou. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" |- ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Finálny súčet ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- bgcolor="#F4C7B8" | '''1''' | rowspan="2" | Nela & Filip | Quickstep | 8 | 7 | 7 | rowspan="2" | 8 | 30 | rowspan="2" | 61 | rowspan="2" | 6. |- bgcolor="#F4C7B8" | '''7''' | Tango | 7 | 8 | 8 | 31 |- ! 2 | rowspan="2" | Zuzana & Matyáš | Tango | 9 | 10 | 10 | 9 | 38 | rowspan="2" | 71 | rowspan="2" | 3. |- ! 8 | rowspan="2" | Slowfox | 8 | rowspan="2" | 8 | 9 | rowspan="2" | 8 | 33 |- ! 3 | rowspan="2" | Jakub & Anna | 10 | rowspan="2" | 8 | 34 | rowspan="2" | 66 | rowspan="2" | 5. |- ! 9 | Viedenský valčík | 8 | 9 | 7 | 32 |- ! 4 | rowspan="2" | Ján & Dominika | Tango | 10 | rowspan="2" | 10 | 9 | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" | 38 | rowspan="2" | 76 | rowspan="2" | 1. |- ! 10 | rowspan="2" | Viedenský valčík | rowspan="5" | 9 | 10 |- ! 5 | rowspan="2" | Gabriela & Jaroslav | 9 | rowspan="2" | 9 | 8 | 35 | rowspan="2" | 72 | rowspan="2" | 2. |- ! 11 | Slowfox | 10 | 9 | 37 |- ! 6 | rowspan="2" | Kristián & Eliška | Waltz | 8 | 7 | 7 | 31 | rowspan="2" | 68 | rowspan="2" | 4. |- ! 12 | Slowfox | 10 | 9 | 9 | 37 |} === Týždeň 8 (26. apríla 2026) === *Opening: ukážka z predstavenia Vták Ohnivák {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" |- ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Finálny súčet ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | rowspan="2" | Kristián & Eliška | Contemporary | 9 | 9 | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" | 9 | 36 | rowspan="2" | 74 | rowspan="2" | =2. |- ! 6 | Quickstep | 10 | 10 | 38 |-bgcolor="#F4C7B8" | '''2''' | rowspan="2" | Gabriela & Jaroslav | Quickstep | rowspan="2" | 9 | 8 | 8 | 8 | 33 | rowspan="2" | 70 | rowspan="2" | 4. |-bgcolor="#F4C7B8" | '''7''' | Contemporary | 10 | 9 | 9 | 37 |- ! 3 | rowspan="2" | Ján & Dominika | Contemporary | 10 | 10 | rowspan="2" | 9 | 10 | 39 | rowspan="2" | 73 | rowspan="2" | 3. |- ! 8 | Rumba | 9 | 8 | 8 | 34 |- ! 4 | rowspan="2" | Jakub & Anna | Pasodoble | rowspan="4" | 10 | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" | 9 | rowspan="4" | 9 | rowspan="2" | 37 | rowspan="2" | 74 | rowspan="2" | =2. |- ! 10 | rowspan="2" | Contemporary |- ! 5 | rowspan="2" | Zuzana & Matyáš | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" | 39 | rowspan="2" | 78 | rowspan="2" | 1. |- ! 9 | Samba |} === Týždeň 9 (3. mája 2026) === *Špeciálne vystúpenie: [[Laura Arcolinová]], Massimo Arcolin *Tento týždeň sa bude konať aj tanečný súboj. Celebrity z dvoch párov s najnižším celkovým počtom bodov sa stretnú proti sebe bez svojich tanečných partnerov. Porota rozhodne, ktorý pár postúpi do finále. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; white-space:nowrap;" |- ! rowspan="2" | R/O ! rowspan="2" | Pár ! rowspan="2" | Tanec ! colspan="4" | Skóre poroty ! rowspan="2" | Celkom ! rowspan="2" | Finálny súčet ! rowspan="2" | Tabuľka |- ! Genzer ! Drexler ! Arcolinová ! Ďurovčík |- ! 1 | rowspan="2" | Ján & Dominika | Charleston | rowspan="4" | 10 | rowspan="4" | 10 | 9 | 9 | 38 | rowspan="2" | 78 | rowspan="2" | =2. |- ! 5 | Slowfox | rowspan="3" | 10 | 10 | 40 |- ! 2 | rowspan="2" | Zuzana & Matyáš | Viedenský valčík | 9 | 39 | rowspan="2" | 79 | rowspan="2" | 1. |- ! 6 | Charleston | 10 | 40 |-bgcolor="#F4C7B8" | '''3''' | rowspan="2" | Jakub & Anna | Charleston | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" | 10 | 9 | 9 | 38 | rowspan="2" | 78 | rowspan="2" | =2. |-bgcolor="#F4C7B8" | '''7''' | Quickstep | 10 | 10 | 40 |- ! 4 | rowspan="2" | Kristián & Eliška | Rumba | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" | 38 | rowspan="2" | 76 | rowspan="2" | 3. |- ! 8 | Charleston |} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=258272|názov=Let’s Dance}} [[Kategória:Televízne relácie na Slovensku]] [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] mz61gneo4wz0sprjzadeutk92ieg5ic 0 695385 8211214 8203081 2026-05-09T15:14:05Z Teslaton 12161 /* Externé odkazy */ 8211214 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmonaut | Meno = Reid Wiseman | Typ = astronaut [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] | Portrét = Jsc2023e0016434 alt.jpg | Popis = Wiseman v roku 2023 | Podpis = | Štpríslušnosť = [[Spojené štáty|USA]] | Dátum narodenia = {{dnv|1975|11|11}} | Miesto narodenia = [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]], [[Maryland]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Zamestnanie = | Súčasné zamestnanie = | Predchádzajúce zamestnanie = | Kozmonaut od = [[2011]] | Kozmonaut do = | Hodnosť = | Čas vo vesmíre = 165 dní, 8 hodín, 1 minúta | Čas výstupov EVA = 12 hodín, 47 minút | Misie = Soyuz TMA-13M (Expedition 40/41), Artemis 2 (plánovaná) | Znaky = [[Súbor:ISS Expedition 40 Patch.png|30px]][[Súbor:ISS Expedition 41 Patch.svg|30px]] }} '''Gregory Reid Wiseman''' (* [[11. november]] [[1975]], [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]], [[Maryland]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký [[Kozmonaut|astronaut]], inžinier a námorný letec, ktorý do [[14. november|14. novembra]] 2022 pôsobil ako šéf úradu astronautov [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. Wiseman bol v júni [[2009]] vybraný za člena 20. skupiny astronautov NASA a v roku [[2011]] získal kvalifikáciu astronauta. Wiseman sa zúčastnil na svojom prvom vesmírnom lete ako člen posádky Expedície 40/41, ktorá odštartovala na [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnú vesmírnu stanicu]] [[28. máj|28. mája]] [[2014]] a vrátila sa [[10. november|10. novembra]] [[2014]]. Pred nástupom do NASA bol Wiseman námorným letcom a skúšobným pilotom. Wiseman bol od júna [[2017]] zástupcom vedúceho úradu astronautov a pracoval pod vedením hlavného astronauta Patricka Forrestera. Dňa [[18. december|18. decembra]] [[2020]] bol povýšený na vedúceho úradu. Wiseman bol vybraný za veliteľa posádky pre let [[Artemis II]], ktorý v roku [[2026]] obletel [[Mesiac]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V prvej posádke lunárnej misie po 50 rokoch je žena i Afroameričan|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/v-prvej-posadke-lunarnej-misie-po-50-r/705523-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2023-04-04|dátum prístupu=2023-04-04|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> == Životopis == Reid Wiseman, rodák z [[Baltimore (Maryland)|Baltimoru]] v štáte [[Maryland]] a absolvent Dulaney High School na predmestí Timonium, získal titul v odbore počítačového a systémového inžinierstva na Rensselaer Polytechnic Institute a následne v roku [[2006]] získal magisterský titul v odbore systémového inžinierstva na baltimorskej [[Johns Hopkins University]]. Wiseman bol ženatý s Carroll (Taylor) Wisemanovou až do jej smrti v roku [[2020]] a má dve dcéry. == Vojenská kariéra == Po absolvovaní Rensselaer Polytechnic Institute v roku [[1997]] bol Reid povolaný do vojenskej služby v rámci programu NROTC a absolvoval letecký výcvik na námornej leteckej základni Pensacola na [[Florida|Floride]]. V roku [[1999]] bol vymenovaný za námorného letca a hlásil sa v 101. stíhacej letke na námornej leteckej stanici Oceana vo [[Virgínia|Virgínii]], kde prešiel na stíhačku [[Grumman F-14 Tomcat|F-14 Tomcat]]. Po úvodnom výcviku bol Reid pridelený k stíhacej letke 31, tiež na NAS Oceana, a absolvoval dve nasadenia na [[Blízky východ|Blízkom východe]]. Počas svojho druhého nasadenia v roku [[2003]] bol vybraný na štúdium v Námornej škole pre skúšobných pilotov (NTPS) na námornej leteckej základni Patuxent River v [[Maryland|Marylande]] v triede NTPS 125. Po ukončení štúdia v júni [[2004]] bol Reid pridelený ako skúšobný pilot a projektový dôstojník v Leteckej skúšobnej a hodnotiacej letke dva tri (VX-23) na NAS Patuxent River. Vo VX-23 Reid získal titul M.S. a pracoval na rôznych programoch letových skúšok, ktoré sa týkali lietadiel [[Lockheed Martin F-35 Lightning II|F-35C Lightning II]], [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|F/A-18 Hornet]] s oddelením zbraní, spôsobilosti lodí a T-45 Goshawk. Po skončení pôsobenia na NAS Patuxent River sa Reid hlásil do Carrier Air Wing Seventeen (CVW-17) ako dôstojník pre úderné operácie, kde absolvoval nasadenie v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]]. Odtiaľ bol pridelený k 103. údernej stíhacej letke na NAS Oceana, kde lietal na lietadle [[Boeing F/A-18E/F Super Hornet|F/A-18F Super Hornet]]. Bol vyslaný na Blízky východ, keď ho vybrali na výcvik astronautov. Počas služby v rôznych jednotkách amerického námorníctva získal viaceré vyznamenania. == Kariéra v NASA == Dňa [[29. jún|29. júna]] [[2009]] [[National Aeronautics and Space Administration|Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA)]] oznámil, že Wiseman bol vybraný ako jeden z deviatich kandidátov z 3 500 uchádzačov, ktorí sa zúčastnili na výcviku astronautov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NASA - 2009 Astronaut Class|url=https://www.nasa.gov/astronauts/ascans2009.html|vydavateľ=www.nasa.gov|dátum prístupu=2023-04-04|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20090801162824/http://www.nasa.gov/astronauts/ascans2009.html|dátum archivácie=2009-08-01}}</ref> Wiseman povedal, že v mladosti často chodieval na vystúpenia „Modrých anjelov“ amerického námorníctva a silnú túžbu stať sa astronautom nadobudol, keď v roku [[2001]] osobne videl štart raketoplánu [[Space Shuttle]]. === Expedícia 40/41 === Wiseman bol členom posádky [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanice]] Expedícia 40/41. Misia trvala šesť mesiacov a trvala od mája do novembra [[2014]]. Wiseman odštartoval [[28. máj|28. mája]] [[2014]] o 19:57 [[Koordinovaný svetový čas|UTC]]. Misia sa vrátila na Zem [[10. november|10. novembra]] [[2014]] o 03:58 [[Koordinovaný svetový čas|UTC]]. === Vedúci úradu astronautov === Wiseman bol [[18. december|18. decembra]] [[2020]] vybraný za nového šéfa úradu astronautov NASA, kde nahradil Patricka Forrestera. Predtým pôsobil ako Forresterov zástupca šéfa Astronautského úradu. [[14. november|14. novembra]] [[2022]] odstúpil z funkcie šéfa, aby sa mohol vrátiť do aktívnej letovej rotácie. === Veliteľ Artemis II === Dňa [[3. apríl|3. apríla]] [[2023]] bol Wiseman vybraný za veliteľa posádky pre misiu Artemis II, ktorá má podľa plánu prejsť okolo [[Mesiac|Mesiaca]] najskôr v novembri [[2024]]. Spolu s ním sa na nej zúčastnia astronauti NASA [[Christina Kochová]], [[Victor Glover]] a astronaut Kanadskej vesmírnej agentúry Jeremy Hansen. == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Program Artemis]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/astronauts/biographies/g-reid-wiseman/biography Gregory Wiseman] – biografia na webe NASA * {{kosmonautix.cz téma|reid-wiseman}} == Zdroj == {{preklad|en|Gregory R. Wiseman|1148100053}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Wiseman, Gregory Reid}} [[Kategória:Osobnosti z Baltimoru]] [[Kategória:Vojenské osobnosti USA]] [[Kategória:Testovací piloti USA]] [[Kategória:Kozmonauti USA]] [[Kategória:Osobnosti NASA]] [[Kategória:Absolventi Johns Hopkins University]] mxhi2mrv01zmfpz6pnvg0kemdf7q4vg 0 697456 8211545 8211157 2026-05-10T09:56:23Z Peter 51345 269569 8211545 wikitext text/x-wiki {{Blížiace sa športové podujatie|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|rok=2027|usporiadateľ=Nemecko|počet dejísk=2|počet miest=2|dejiská=[[Düsseldorf]], [[Mannheim]]|nasledujúce podujatie=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2028|predchádzajúce podujatie=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|dátum=14. – 30. máj 2027|počet tímov=16}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027''' budú v poradí 90. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]. Turnaj Top divízie sa bude hrať v [[Düsseldorf|Düsseldorfe]] a [[Mannheim|Mannheime]] v [[Nemecko|Nemecku]] od 14. do 30. mája 2027<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Nemecko bude hostiť jubilejné 90. MS v hokeji v roku 2027|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/sport/nemecko-bude-hostit-jubilejne-90-ms-v/717075-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2023-05-26|dátum prístupu=2023-05-26}}</ref> == Kandidatúra hostiteľskej krajiny == Jedinými uchádzačmi boli Kazachstan a Nemecko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Offiziell: DEB bewirbt sich um die Austragung der WM 2027, Konkurrenz aus Kasachstan und Norwegen | url = https://www.eishockeynews.de/aktuell/artikel/2022/09/23/offiziell-deb-bewirbt-sich-um-die-austragung-der-wm-2027-konkurrenz-aus-kasachstan-und-norwegen/45060842-e43a-4d6f-a9d5-5378cd5f0092.html | vydavateľ = www.eishockeynews.de | dátum prístupu = 2026-04-18 | jazyk = de}}</ref> Nórsko stiahlo svoju kandidatúru v januári, štyri a pol mesiaca pred výberom hostiteľskej krajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Norway withdraws bid | url = https://www.iihf.com/en/news/41675/norway_withdraws_bid | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu = 2026-04-18 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Norsk ishockey omfavner VM-planer, nå er første søkerby valgt | url = https://www.hockey4you.no/post/norsk-ishockey-omfavner-vm-planer-n%C3%A5-er-f%C3%B8rste-s%C3%B8kerby-valgt | vydavateľ = Hockey4You | dátum vydania = 2022-01-29 | dátum prístupu = 2026-04-18 | jazyk = no | priezvisko = Redaksjonen}}</ref> Záujem prejavilo aj Rakúsko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ÖEHV: Verband plant eine A-WM in Österreich – die Chancen stehen gut! | url = https://hockey-news.info/oeehv-verband-plant-eine-a-wm-in-oesterreich-die-chancen-stehen-gut/ | dátum vydania = 2019-05-21 | dátum prístupu = 2026-04-18 | jazyk = de | meno = Hockey | priezvisko = News}}</ref> Nakoniec, 26. mája 2023, kongres IIHF udelil Nemecku právo usporiadať túto súťaž.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - And 2027 goes to … | url = https://www.iihf.com/en/news/45067/and_2027_goes_to_%E2%80%A6 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu = 2026-04-18 | jazyk = en}}</ref> == Kvalifikované tímy == '''Kvalifikované ako hostiteľ''' * {{GER|lh|1}} '''Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026 – I. divízia|I. A divízie MS 202]]'''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026 – I. divízia|'''6''']] * {{KAZ|lh|1}} * {{UKR|lh|1}} == Dejiská == Využijú sa dve dejiská.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2027 IIHF-Eishockey-Weltmeisterschaft wird in Deutschland ausgetragen - Eishockey-Weltverband IIHF vergibt Recht zur Austragung an DEB - Deutscher Eishockey-Bund e. V. | url = https://www.deb-online.de/2023/05/26/2027-iihf-eishockey-weltmeisterschaft-wird-in-deutschland-ausgetragen-eishockey-weltverband-iihf-vergibt-recht-zur-austragung-an-deb/ | dátum vydania = 2023-05-26 | dátum prístupu = 2026-04-18 | jazyk = de}}</ref> Je možné, že úvodný zápas Nemecka sa odohrá na futbalovom štadióne, podobne ako v roku 2010.<ref>{{Citácia periodika|titul=Deutschland richtet Eishockey-WM 2027 aus|url=https://www.spiegel.de/sport/eishockey/eishockey-wm-2027-deutschland-erhaelt-wm-zuschlag-a-719b44ec-a6ef-4256-b131-556f640564fc|periodikum=Der Spiegel|dátum=2023-05-26|dátum prístupu=2026-04-18|issn=2195-1349|jazyk=de}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{GER|w}} |- ![[Düsseldorf]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Nemecko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Nemecko|lat=51.272146|long=6.811420|label='''[[Düsseldorf]]'''|position=top}} {{LocMap~|Nemecko|lat=49.46373|long=8.51757|label='''[[Mannheim]]'''|position=bottom}}}} ![[Mannheim]] |- |[[PSD Bank Dome]] Kapacita: 14 282 |[[SAP Arena]] Kapacita: 13 600 |- |[[Súbor:ISS Dome Düsseldorf.jpg|220x220bod]] |[[Súbor:MannheimSAParena2017-09-30-11-09-03 (cropped).jpg|stred|220x220bod]] |} == Referencie == {{Referencie}} {{Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2027]] [[Kategória:Ľadový hokej v Nemecku]] [[Kategória:2027 v Nemecku]] [[Kategória:Šport v Mannheime]] [[Kategória:Šport v Düsseldorfe]] ox79snocai1xg79q00g6tqzbubsovpe 0 704774 8211458 8191526 2026-05-10T00:36:47Z PaulLim11 274213 Image 8211458 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Krysten Ritterová | fotka = Krysten Ritter - LA Times Festival of Books 2025.jpg | komentár = v roku 2025 | celé meno = Krysten Ritter | dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1981|12|16}} | miesto narodenia = [[Bloomsburg (Pensylvánia)|Bloomsburg]], [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka | roky pôsobenia =[[2001]]{{--}}súčasnosť | manžel = | priateľ = Adam Granduciel {{small|(od 2014)}} | deti = 1 | rodičia = }} '''Krysten Ritterová''' ({{vjz|eng|Krysten Ritter}}; * [[16. december]] [[1981]], [[Bloomsburg (Pensylvánia)|Bloomsburg]], [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]]) je americká [[Herectvo|herečka]], známa z televíznych seriálov [[Ženy z rodu Gilmorovcov|''Ženy z rodu Gilmorovcov'']] (2000{{--}}2007), [[Veronika Marsová|''Veronika Marsová'']] (2004{{--}}2007), ''[[Perníkový tatko]]'' (2008{{--}}2013) a ''[[Jessica Jones (seriál)|Jessica Jones]]'' (2015{{--}}2019). == Detstvo a mladosť == Ritterová vyrastala v dedine Shickshinny v [[Pensylvánia|Pensylvánii]], kde žije jej matka, nevlastný otec a sestra. Má [[Nemci|nemecký]], [[Angličania|anglický]] a [[Škóti|škótsky]] pôvod. == Kariéra == === Modeling === Začínala ako modelka, vo veku 15 rokov. Počas strednej školy cestovala do [[New York (mesto)|New Yorku]] a [[Philadelphia|Philadelphie]], aby sa zúčastnila rôznych modelingových prehliadok a podpísala zmluvu s agentúrou Elite Model Management a [[Wilhelmina Models]]. Ritterová sa presťahovala do [[New York (mesto)|New Yorku]] a stala sa medzinárodne známou modelkou. Objavila sa na titulných stránkach rôznych časopisoch a pracovala v [[Tokio|Tokiu]], [[New York (mesto)|New Yorku]], [[Paríž|Paríži]] a [[Miláno|Miláne]]. === Herectvo === V roku [[2001]] získala svoju prvú úlohu vo filme. Spočiatku stvárňovala len vedľajšie postavy. V roku [[2006]] sa objavila v divadelnej inscenácii All This Intimacy, na off-Broadway. [[Súbor:James Van Der Beek & Krysten Ritter Photo Op GalaxyCon Austin 2023.jpg|vľavo|náhľad|265x265bod|Ritterová a [[James Van Der Beek]] na GalaxyCon Austin v roku 2023.]] Jej prvá väčšia a významnejšia postava bola v televíznom seriály [[Veronika Marsová|''Veronika Marsová'']], kde sa objavila v druhej sérii seriálu. Neskôr, sa objavila aj v televíznom seriáli [[Ženy z rodu Gilmorovcov|''Ženy z rodu Gilmorovcov'']], kde stvárnila kamarátku postavy Rory Gilmore, ktorú stvárnila [[Alexis Bledelová|Alexis Bledel]]. Ritterová sa objavila v ôsmych epizódach televízneho seriálu, v rokoch [[2006]] až [[2007]]. V roku [[2008]] si zahrala po boku [[Katherine Heiglová|Katherine Heigl]], v romantickej komédii ''27 šiat''. V rokoch [[2009]] až [[2010]] hrala v televíznom seriáli ''[[Perníkový tatko]]''. V roku [[2011]] sa pripojila k hereckému obsadeniu ako [[Kate Bosworthová|Kate Bosworth]], [[Rachel Bilson]] a [[Jason Biggs]] vo filme ''Denník slobodnej matky''. 5. decembra [[2014]] bola Ritterová obsadená do hlavnej úlohy v televíznom seriáli ''[[Jessica Jones (seriál)|Jessica Jones]]''. Za svoj herecký výkon v seriáli bola Ritterová nominovaná na viacero ocenení, vrátane Saturn Awards a Critics Choice Awards. Televízny seriál sa natáčal až do roku [[2019]]. V roku [[2021]] si zahrala vo filme ''Nightbooks''. V roku [[2023]] hrala v televíznom seriáli ''Love & Death''. == Súkromný život == Ritterová sa v roku [[2007]] presťahovala z [[Brooklyn|Brooklynu]] do [[Los Angeles]]. Aktívne obhajuje práva zvierat, pózuje pre reklamné kampane [[People for the Ethical Treatment of Animals|PETA]]. Je zanietenou pletiarkou a objavila sa na titulke Vogue Knitting. Od roku [[2014]] je jej partnerom hudobník [[Adam Granduciel]], ktorému poradila syna v roku [[2019]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Krysten Ritter}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=1269983}} * {{csfd meno|id=50305}} == Zdroj == {{Preklad|en|Krysten Ritter|1184363325}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ritterová, Krysten}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Dabingové herečky USA]] [[Kategória:Modelky USA]] [[Kategória:Osobnosti USA anglického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA škótskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA nemeckého pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Pensylvánie]] [[Kategória:Aktivisti za práva zvierat]] n954rqdq527oskfuf0v6mwhg0g9akhz 0 707510 8211337 8203741 2026-05-09T20:29:52Z ~2026-28279-45 294363 8211337 wikitext text/x-wiki {{významnosť}} Toto je '''zoznam českých [[youtuber|youtuberov]] podľa počtu odberateľov'''. Zoznam je aktuálny k 23. decembru 2025. Zoznam zahŕňa iba kanály s videoobsahom v češtine a pôsobiace prevažne pre české publikum. Zahrnutí sú tvorcovia, ktorých kanál má aspoň zhruba 400 tisíc odberateľov.Momentalne na 1. Mieste FIZIstyle 7,2 miliona == Zoznam najodoberanejších českých youtuberov == {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |+Zoznam Top 50 českých youtuberov podľa počtu odberateľov ''<small>(k 1.6.2025)'' !Poradie !Youtuber / YouTube kanál !Počet odberateľov !Dátum vytvorenia !Počet zhliadnutí<br><small>(v miliónoch)</small> !Poznámky |- | 1. | align="left" | FIZIstyle | data-sort-value="1290" | 10 miliónov | {{Dátum|2009-6-4}} | data-sort-value="1492" | 2 641 |Fizi je veľmi preafektovaný |- | 2. | align="left" | Tary | data-sort-value="1270" | 1,72 milióna | {{Dátum|2011-11-27}} | 2 665 | |- | 3. | align="left" | [[Jan Macák|MenT]] | data-sort-value="1520" | 1,59 milióna | {{Dátum|2009-11-1}} | 973 | |- | 4. | align="left" | Stejk | data-sort-value="1270" | 1,44 milióna | {{Dátum|2010-1-19}} | 899 | |- | 5. |align="left"| HouseBox | data-sort-value="1180" | 1,31 milióna | {{Dátum|2011-4-22}} | 941 | |- | 6. | align="left" | GEJMR | data-sort-value="1040" | 1,29 milióna | {{Dátum|2011-11-27}} | 730 | |- | 7. | align="left" | Jirka Král | data-sort-value="1110" | 1,11 milióna | {{Dátum|2012-8-6}} | 376 | align="left" | neaktívny od 2. septembra 2018 |- | 8. | align="left" | SirYakari | 1,02 milióna | {{Dátum|2013-9-25}} | 749 | |- | 9. | align="left" | Kovy | 1,02 milióna | {{Dátum|2014-1-5}} | 274 | |- | 10. | align="left" | Jon Marianek | 1,01 milióna | {{Dátum|2012-2-3}} | 325 | |- | 11. | align="left" | RiZiPlaysTV | 1,01 milióna | {{Dátum|2012-10-23}} | 1 093 | |- | 12. | align="left" | PedrosGame | 1 milión | {{Dátum|2012-1-5}} | 385 | |- | 13. | align="left" | Porty | 998 tisíc | {{Dátum|2013-10-1}} | 436 | |- | 14. | align="left" | TVTwixx (viac tvorcov) | 927 tisíc | 25. február 2012 | 395 | |- | 15. | align="left" | FattyPillowTV | 920 tisíc | {{Dátum|2014-12-1}} | 326 | |- | 16. | align="left" | Baxtrix | 891 tisíc | {{Dátum|2014-3-12}} | 784 | |- | 17. | align="left" | Misha | 884 tisíc | 27. august 2012 | 231 | |- | 18. | align="left" | Pokeccc | 872 tisíc | {{Dátum|2007-9-7}} | 615 | |- | 19. | align="left" | VladaVideos | 799 tisíc | {{Dátum|2013-10-4}} | 192 | |- | 20. | align="left" | Vítek | 792 tisíc | {{Dátum|2012-3-20}} | 242 | |- | 21. | align="left" | Wedry | 785 tisíc | {{Dátum|2012-1-13}} | 383 | |- | 22. | align="left" | Hoggy | 781 tisíc | {{Dátum|2013-5-7}} | 147 | align="left" | neaktívny od 18. decembra 2018 |- | 23. | align="left" | Attack | 770 tisíc | {{Dátum|2012-9-16}} | 333 | |- | 24. | align="left" | Kluci z Prahy | 731 tisíc | {{Dátum|2020-10-2}} | 194 | |- | 25. | align="left" | TopTrendingCZ | 704 tisíc | {{Dátum|2015-12-10}} | 370 | |- | 26. | align="left" | petangames | 665 tisíc | {{Dátum|2012-2-2}} | 229 | |- | 27. | align="left" | [[Ben Cristovao]] | 667 tisíc | {{Dátum|2009-9-10}} | 459 | |- | 28. | align="left" | Agraelus | 637 tisíc | {{Dátum|2010-6-2}} | 419 | |- | 29. | align="left" | AtiShow | 629 tisíc | {{Dátum|2013-2-11}} | 175 | |- | 30. | align="left" | Pimps | 619 tisíc | {{Dátum|2014-9-29}} | 340 | |- | 31. | align="left" | NejFake | 604 tisíc | {{Dátum|2009-7-31}} | 157 | |- | 32. | align="left" | Mattem | 575 tisíc | {{Dátum|2013-12-12}} | 242 | |- | 33. | align="left" | Tadeas | 569 tisíc | {{Dátum|2019-7-27}} | 165 | |- | 34. | align="left" | FlyGunCZ | 565 tisíc | {{Dátum|2009-11-12}} | 176 | |- | 35. | align="left" | Stay12 | 560 tisíc | {{Dátum|2014-9-16}} | 219 | |- | 36. | align="left" | Vidrail | 559 tisíc | {{Dátum|2013-1-11}} | 125 | |- | 37. | align="left" | Show Jana Krause | 557 tisíc | {{Dátum|2011-5-3}} | 609 | |- | 38. | align="left" | VADAK | 542 tisíc | {{Dátum|2012-3-30}} | 81 | align="left" | neaktívny od 24. mája 2020 |- | 39. | align="left" | SmusaGames | 540 tisíc | {{Dátum|2011-2-24}} | 172 | |- | 40. | align="left" | Hendysovo Doupě | 533 tisíc | {{Dátum|2015-5-1}} | 205 | |- | 41. | align="left" | Jmenuju Se Martin | 529 tisíc | {{Dátum|2014-3-29}} | 56 | |- | 42. | align="left" | Aik & Johanka | 515 tisíc | {{Dátum|2010-5-14}} | 219 | |- | 43. | align="left" | Projekt Creep | 510 tisíc | {{Dátum|2012/3/20||}} | 17 | align="left" | neaktívny od 8. decembra 2019 |- | 44. | align="left" | Anna Sulc | 503 tisíc | {{Dátum|2011-10-15}} | 175 | |- | 45. | align="left" | Smusa | 494 tisíc | {{Dátum|2013-2-16}} | 48 | |- | 46. | align="left" | MarweX | 461 tisíc | {{Dátum|2013-8-17}} | 280 | |- |47. | align="left" |Taky Bige |424 tisíc |3. apríl 2020 |294 | align="left" | |- | 48. | align="left" | Artix | 420 tisíc | {{Dátum|2012-9-17}} | 1,8 |neaktívny |- | |} == Pozri aj == * [[Zoznam najodoberanejších slovenských YouTube kanálov]] * [[Zoznam najsledovanejších YouTube videí]] * [[Zoznam najsledovanejších slovenských hudobných videí na YouTube]] == Externé odkazy == * [https://socialblade.com/youtube/top/country/cz/mostsubscribed Top 100 youtuberov v Česku podľa počtu odberateľov - socialblade.com] == Zdroj == {{Preklad | jazyk = cs | článok = Seznam nejodebíranějších českých youtuberů | revízia = 23541873 }} [[Kategória:YouTube]] [[Kategória:Českí youtuberi| ]] mgw4mze8a2ukvhj6vzuxtzd3iixlyr1 8211345 8211337 2026-05-09T20:58:01Z Safíček 270527 Zmazať lebo 8211345 wikitext text/x-wiki {{Zmazať lebo|Nedoložená významnosť}} Toto je '''zoznam českých [[youtuber|youtuberov]] podľa počtu odberateľov'''. Zoznam je aktuálny k 23. decembru 2025. Zoznam zahŕňa iba kanály s videoobsahom v češtine a pôsobiace prevažne pre české publikum. Zahrnutí sú tvorcovia, ktorých kanál má aspoň zhruba 400 tisíc odberateľov.Momentalne na 1. Mieste FIZIstyle 7,2 miliona == Zoznam najodoberanejších českých youtuberov == {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |+Zoznam Top 50 českých youtuberov podľa počtu odberateľov ''<small>(k 1.6.2025)'' !Poradie !Youtuber / YouTube kanál !Počet odberateľov !Dátum vytvorenia !Počet zhliadnutí<br><small>(v miliónoch)</small> !Poznámky |- | 1. | align="left" | FIZIstyle | data-sort-value="1290" | 10 miliónov | {{Dátum|2009-6-4}} | data-sort-value="1492" | 2 641 |Fizi je veľmi preafektovaný |- | 2. | align="left" | Tary | data-sort-value="1270" | 1,72 milióna | {{Dátum|2011-11-27}} | 2 665 | |- | 3. | align="left" | [[Jan Macák|MenT]] | data-sort-value="1520" | 1,59 milióna | {{Dátum|2009-11-1}} | 973 | |- | 4. | align="left" | Stejk | data-sort-value="1270" | 1,44 milióna | {{Dátum|2010-1-19}} | 899 | |- | 5. |align="left"| HouseBox | data-sort-value="1180" | 1,31 milióna | {{Dátum|2011-4-22}} | 941 | |- | 6. | align="left" | GEJMR | data-sort-value="1040" | 1,29 milióna | {{Dátum|2011-11-27}} | 730 | |- | 7. | align="left" | Jirka Král | data-sort-value="1110" | 1,11 milióna | {{Dátum|2012-8-6}} | 376 | align="left" | neaktívny od 2. septembra 2018 |- | 8. | align="left" | SirYakari | 1,02 milióna | {{Dátum|2013-9-25}} | 749 | |- | 9. | align="left" | Kovy | 1,02 milióna | {{Dátum|2014-1-5}} | 274 | |- | 10. | align="left" | Jon Marianek | 1,01 milióna | {{Dátum|2012-2-3}} | 325 | |- | 11. | align="left" | RiZiPlaysTV | 1,01 milióna | {{Dátum|2012-10-23}} | 1 093 | |- | 12. | align="left" | PedrosGame | 1 milión | {{Dátum|2012-1-5}} | 385 | |- | 13. | align="left" | Porty | 998 tisíc | {{Dátum|2013-10-1}} | 436 | |- | 14. | align="left" | TVTwixx (viac tvorcov) | 927 tisíc | 25. február 2012 | 395 | |- | 15. | align="left" | FattyPillowTV | 920 tisíc | {{Dátum|2014-12-1}} | 326 | |- | 16. | align="left" | Baxtrix | 891 tisíc | {{Dátum|2014-3-12}} | 784 | |- | 17. | align="left" | Misha | 884 tisíc | 27. august 2012 | 231 | |- | 18. | align="left" | Pokeccc | 872 tisíc | {{Dátum|2007-9-7}} | 615 | |- | 19. | align="left" | VladaVideos | 799 tisíc | {{Dátum|2013-10-4}} | 192 | |- | 20. | align="left" | Vítek | 792 tisíc | {{Dátum|2012-3-20}} | 242 | |- | 21. | align="left" | Wedry | 785 tisíc | {{Dátum|2012-1-13}} | 383 | |- | 22. | align="left" | Hoggy | 781 tisíc | {{Dátum|2013-5-7}} | 147 | align="left" | neaktívny od 18. decembra 2018 |- | 23. | align="left" | Attack | 770 tisíc | {{Dátum|2012-9-16}} | 333 | |- | 24. | align="left" | Kluci z Prahy | 731 tisíc | {{Dátum|2020-10-2}} | 194 | |- | 25. | align="left" | TopTrendingCZ | 704 tisíc | {{Dátum|2015-12-10}} | 370 | |- | 26. | align="left" | petangames | 665 tisíc | {{Dátum|2012-2-2}} | 229 | |- | 27. | align="left" | [[Ben Cristovao]] | 667 tisíc | {{Dátum|2009-9-10}} | 459 | |- | 28. | align="left" | Agraelus | 637 tisíc | {{Dátum|2010-6-2}} | 419 | |- | 29. | align="left" | AtiShow | 629 tisíc | {{Dátum|2013-2-11}} | 175 | |- | 30. | align="left" | Pimps | 619 tisíc | {{Dátum|2014-9-29}} | 340 | |- | 31. | align="left" | NejFake | 604 tisíc | {{Dátum|2009-7-31}} | 157 | |- | 32. | align="left" | Mattem | 575 tisíc | {{Dátum|2013-12-12}} | 242 | |- | 33. | align="left" | Tadeas | 569 tisíc | {{Dátum|2019-7-27}} | 165 | |- | 34. | align="left" | FlyGunCZ | 565 tisíc | {{Dátum|2009-11-12}} | 176 | |- | 35. | align="left" | Stay12 | 560 tisíc | {{Dátum|2014-9-16}} | 219 | |- | 36. | align="left" | Vidrail | 559 tisíc | {{Dátum|2013-1-11}} | 125 | |- | 37. | align="left" | Show Jana Krause | 557 tisíc | {{Dátum|2011-5-3}} | 609 | |- | 38. | align="left" | VADAK | 542 tisíc | {{Dátum|2012-3-30}} | 81 | align="left" | neaktívny od 24. mája 2020 |- | 39. | align="left" | SmusaGames | 540 tisíc | {{Dátum|2011-2-24}} | 172 | |- | 40. | align="left" | Hendysovo Doupě | 533 tisíc | {{Dátum|2015-5-1}} | 205 | |- | 41. | align="left" | Jmenuju Se Martin | 529 tisíc | {{Dátum|2014-3-29}} | 56 | |- | 42. | align="left" | Aik & Johanka | 515 tisíc | {{Dátum|2010-5-14}} | 219 | |- | 43. | align="left" | Projekt Creep | 510 tisíc | {{Dátum|2012/3/20||}} | 17 | align="left" | neaktívny od 8. decembra 2019 |- | 44. | align="left" | Anna Sulc | 503 tisíc | {{Dátum|2011-10-15}} | 175 | |- | 45. | align="left" | Smusa | 494 tisíc | {{Dátum|2013-2-16}} | 48 | |- | 46. | align="left" | MarweX | 461 tisíc | {{Dátum|2013-8-17}} | 280 | |- |47. | align="left" |Taky Bige |424 tisíc |3. apríl 2020 |294 | align="left" | |- | 48. | align="left" | Artix | 420 tisíc | {{Dátum|2012-9-17}} | 1,8 |neaktívny |- | |} == Pozri aj == * [[Zoznam najodoberanejších slovenských YouTube kanálov]] * [[Zoznam najsledovanejších YouTube videí]] * [[Zoznam najsledovanejších slovenských hudobných videí na YouTube]] == Externé odkazy == * [https://socialblade.com/youtube/top/country/cz/mostsubscribed Top 100 youtuberov v Česku podľa počtu odberateľov - socialblade.com] == Zdroj == {{Preklad | jazyk = cs | článok = Seznam nejodebíranějších českých youtuberů | revízia = 23541873 }} [[Kategória:YouTube]] [[Kategória:Českí youtuberi| ]] 83vkxia0214wvy5dmxyxqzy6e4gucw1 8211359 8211345 2026-05-09T21:32:41Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Safíček|Safíček]] ([[User_talk:Safíček|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-28279-45 8211337 wikitext text/x-wiki {{významnosť}} Toto je '''zoznam českých [[youtuber|youtuberov]] podľa počtu odberateľov'''. Zoznam je aktuálny k 23. decembru 2025. Zoznam zahŕňa iba kanály s videoobsahom v češtine a pôsobiace prevažne pre české publikum. Zahrnutí sú tvorcovia, ktorých kanál má aspoň zhruba 400 tisíc odberateľov.Momentalne na 1. Mieste FIZIstyle 7,2 miliona == Zoznam najodoberanejších českých youtuberov == {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |+Zoznam Top 50 českých youtuberov podľa počtu odberateľov ''<small>(k 1.6.2025)'' !Poradie !Youtuber / YouTube kanál !Počet odberateľov !Dátum vytvorenia !Počet zhliadnutí<br><small>(v miliónoch)</small> !Poznámky |- | 1. | align="left" | FIZIstyle | data-sort-value="1290" | 10 miliónov | {{Dátum|2009-6-4}} | data-sort-value="1492" | 2 641 |Fizi je veľmi preafektovaný |- | 2. | align="left" | Tary | data-sort-value="1270" | 1,72 milióna | {{Dátum|2011-11-27}} | 2 665 | |- | 3. | align="left" | [[Jan Macák|MenT]] | data-sort-value="1520" | 1,59 milióna | {{Dátum|2009-11-1}} | 973 | |- | 4. | align="left" | Stejk | data-sort-value="1270" | 1,44 milióna | {{Dátum|2010-1-19}} | 899 | |- | 5. |align="left"| HouseBox | data-sort-value="1180" | 1,31 milióna | {{Dátum|2011-4-22}} | 941 | |- | 6. | align="left" | GEJMR | data-sort-value="1040" | 1,29 milióna | {{Dátum|2011-11-27}} | 730 | |- | 7. | align="left" | Jirka Král | data-sort-value="1110" | 1,11 milióna | {{Dátum|2012-8-6}} | 376 | align="left" | neaktívny od 2. septembra 2018 |- | 8. | align="left" | SirYakari | 1,02 milióna | {{Dátum|2013-9-25}} | 749 | |- | 9. | align="left" | Kovy | 1,02 milióna | {{Dátum|2014-1-5}} | 274 | |- | 10. | align="left" | Jon Marianek | 1,01 milióna | {{Dátum|2012-2-3}} | 325 | |- | 11. | align="left" | RiZiPlaysTV | 1,01 milióna | {{Dátum|2012-10-23}} | 1 093 | |- | 12. | align="left" | PedrosGame | 1 milión | {{Dátum|2012-1-5}} | 385 | |- | 13. | align="left" | Porty | 998 tisíc | {{Dátum|2013-10-1}} | 436 | |- | 14. | align="left" | TVTwixx (viac tvorcov) | 927 tisíc | 25. február 2012 | 395 | |- | 15. | align="left" | FattyPillowTV | 920 tisíc | {{Dátum|2014-12-1}} | 326 | |- | 16. | align="left" | Baxtrix | 891 tisíc | {{Dátum|2014-3-12}} | 784 | |- | 17. | align="left" | Misha | 884 tisíc | 27. august 2012 | 231 | |- | 18. | align="left" | Pokeccc | 872 tisíc | {{Dátum|2007-9-7}} | 615 | |- | 19. | align="left" | VladaVideos | 799 tisíc | {{Dátum|2013-10-4}} | 192 | |- | 20. | align="left" | Vítek | 792 tisíc | {{Dátum|2012-3-20}} | 242 | |- | 21. | align="left" | Wedry | 785 tisíc | {{Dátum|2012-1-13}} | 383 | |- | 22. | align="left" | Hoggy | 781 tisíc | {{Dátum|2013-5-7}} | 147 | align="left" | neaktívny od 18. decembra 2018 |- | 23. | align="left" | Attack | 770 tisíc | {{Dátum|2012-9-16}} | 333 | |- | 24. | align="left" | Kluci z Prahy | 731 tisíc | {{Dátum|2020-10-2}} | 194 | |- | 25. | align="left" | TopTrendingCZ | 704 tisíc | {{Dátum|2015-12-10}} | 370 | |- | 26. | align="left" | petangames | 665 tisíc | {{Dátum|2012-2-2}} | 229 | |- | 27. | align="left" | [[Ben Cristovao]] | 667 tisíc | {{Dátum|2009-9-10}} | 459 | |- | 28. | align="left" | Agraelus | 637 tisíc | {{Dátum|2010-6-2}} | 419 | |- | 29. | align="left" | AtiShow | 629 tisíc | {{Dátum|2013-2-11}} | 175 | |- | 30. | align="left" | Pimps | 619 tisíc | {{Dátum|2014-9-29}} | 340 | |- | 31. | align="left" | NejFake | 604 tisíc | {{Dátum|2009-7-31}} | 157 | |- | 32. | align="left" | Mattem | 575 tisíc | {{Dátum|2013-12-12}} | 242 | |- | 33. | align="left" | Tadeas | 569 tisíc | {{Dátum|2019-7-27}} | 165 | |- | 34. | align="left" | FlyGunCZ | 565 tisíc | {{Dátum|2009-11-12}} | 176 | |- | 35. | align="left" | Stay12 | 560 tisíc | {{Dátum|2014-9-16}} | 219 | |- | 36. | align="left" | Vidrail | 559 tisíc | {{Dátum|2013-1-11}} | 125 | |- | 37. | align="left" | Show Jana Krause | 557 tisíc | {{Dátum|2011-5-3}} | 609 | |- | 38. | align="left" | VADAK | 542 tisíc | {{Dátum|2012-3-30}} | 81 | align="left" | neaktívny od 24. mája 2020 |- | 39. | align="left" | SmusaGames | 540 tisíc | {{Dátum|2011-2-24}} | 172 | |- | 40. | align="left" | Hendysovo Doupě | 533 tisíc | {{Dátum|2015-5-1}} | 205 | |- | 41. | align="left" | Jmenuju Se Martin | 529 tisíc | {{Dátum|2014-3-29}} | 56 | |- | 42. | align="left" | Aik & Johanka | 515 tisíc | {{Dátum|2010-5-14}} | 219 | |- | 43. | align="left" | Projekt Creep | 510 tisíc | {{Dátum|2012/3/20||}} | 17 | align="left" | neaktívny od 8. decembra 2019 |- | 44. | align="left" | Anna Sulc | 503 tisíc | {{Dátum|2011-10-15}} | 175 | |- | 45. | align="left" | Smusa | 494 tisíc | {{Dátum|2013-2-16}} | 48 | |- | 46. | align="left" | MarweX | 461 tisíc | {{Dátum|2013-8-17}} | 280 | |- |47. | align="left" |Taky Bige |424 tisíc |3. apríl 2020 |294 | align="left" | |- | 48. | align="left" | Artix | 420 tisíc | {{Dátum|2012-9-17}} | 1,8 |neaktívny |- | |} == Pozri aj == * [[Zoznam najodoberanejších slovenských YouTube kanálov]] * [[Zoznam najsledovanejších YouTube videí]] * [[Zoznam najsledovanejších slovenských hudobných videí na YouTube]] == Externé odkazy == * [https://socialblade.com/youtube/top/country/cz/mostsubscribed Top 100 youtuberov v Česku podľa počtu odberateľov - socialblade.com] == Zdroj == {{Preklad | jazyk = cs | článok = Seznam nejodebíranějších českých youtuberů | revízia = 23541873 }} [[Kategória:YouTube]] [[Kategória:Českí youtuberi| ]] mgw4mze8a2ukvhj6vzuxtzd3iixlyr1 8211493 8211359 2026-05-10T06:09:50Z Scholastikos 174170 d. 8211493 wikitext text/x-wiki {{významnosť}} Toto je '''zoznam českých [[youtuber|youtuberov]] podľa počtu odberateľov'''. Zoznam je aktuálny k 23. decembru 2025. Zoznam zahŕňa iba kanály s videoobsahom v češtine a pôsobiace prevažne pre české publikum. Zahrnutí sú tvorcovia, ktorých kanál má aspoň zhruba 400 tisíc odberateľov. == Zoznam najodoberanejších českých youtuberov == {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |+Zoznam Top 50 českých youtuberov podľa počtu odberateľov ''<small>(k 1.6.2025)'' !Poradie !Youtuber / YouTube kanál !Počet odberateľov !Dátum vytvorenia !Počet zhliadnutí<br><small>(v miliónoch)</small> !Poznámky |- | 1. | align="left" | FIZIstyle | data-sort-value="1290" | 10 miliónov | {{Dátum|2009-6-4}} | data-sort-value="1492" | 2 641 | |- | 2. | align="left" | Tary | data-sort-value="1270" | 1,72 milióna | {{Dátum|2011-11-27}} | 2 665 | |- | 3. | align="left" | [[Jan Macák|MenT]] | data-sort-value="1520" | 1,59 milióna | {{Dátum|2009-11-1}} | 973 | |- | 4. | align="left" | Stejk | data-sort-value="1270" | 1,44 milióna | {{Dátum|2010-1-19}} | 899 | |- | 5. |align="left"| HouseBox | data-sort-value="1180" | 1,31 milióna | {{Dátum|2011-4-22}} | 941 | |- | 6. | align="left" | GEJMR | data-sort-value="1040" | 1,29 milióna | {{Dátum|2011-11-27}} | 730 | |- | 7. | align="left" | Jirka Král | data-sort-value="1110" | 1,11 milióna | {{Dátum|2012-8-6}} | 376 | align="left" | neaktívny od 2. septembra 2018 |- | 8. | align="left" | SirYakari | 1,02 milióna | {{Dátum|2013-9-25}} | 749 | |- | 9. | align="left" | Kovy | 1,02 milióna | {{Dátum|2014-1-5}} | 274 | |- | 10. | align="left" | Jon Marianek | 1,01 milióna | {{Dátum|2012-2-3}} | 325 | |- | 11. | align="left" | RiZiPlaysTV | 1,01 milióna | {{Dátum|2012-10-23}} | 1 093 | |- | 12. | align="left" | PedrosGame | 1 milión | {{Dátum|2012-1-5}} | 385 | |- | 13. | align="left" | Porty | 998 tisíc | {{Dátum|2013-10-1}} | 436 | |- | 14. | align="left" | TVTwixx (viac tvorcov) | 927 tisíc | 25. február 2012 | 395 | |- | 15. | align="left" | FattyPillowTV | 920 tisíc | {{Dátum|2014-12-1}} | 326 | |- | 16. | align="left" | Baxtrix | 891 tisíc | {{Dátum|2014-3-12}} | 784 | |- | 17. | align="left" | Misha | 884 tisíc | 27. august 2012 | 231 | |- | 18. | align="left" | Pokeccc | 872 tisíc | {{Dátum|2007-9-7}} | 615 | |- | 19. | align="left" | VladaVideos | 799 tisíc | {{Dátum|2013-10-4}} | 192 | |- | 20. | align="left" | Vítek | 792 tisíc | {{Dátum|2012-3-20}} | 242 | |- | 21. | align="left" | Wedry | 785 tisíc | {{Dátum|2012-1-13}} | 383 | |- | 22. | align="left" | Hoggy | 781 tisíc | {{Dátum|2013-5-7}} | 147 | align="left" | neaktívny od 18. decembra 2018 |- | 23. | align="left" | Attack | 770 tisíc | {{Dátum|2012-9-16}} | 333 | |- | 24. | align="left" | Kluci z Prahy | 731 tisíc | {{Dátum|2020-10-2}} | 194 | |- | 25. | align="left" | TopTrendingCZ | 704 tisíc | {{Dátum|2015-12-10}} | 370 | |- | 26. | align="left" | petangames | 665 tisíc | {{Dátum|2012-2-2}} | 229 | |- | 27. | align="left" | [[Ben Cristovao]] | 667 tisíc | {{Dátum|2009-9-10}} | 459 | |- | 28. | align="left" | Agraelus | 637 tisíc | {{Dátum|2010-6-2}} | 419 | |- | 29. | align="left" | AtiShow | 629 tisíc | {{Dátum|2013-2-11}} | 175 | |- | 30. | align="left" | Pimps | 619 tisíc | {{Dátum|2014-9-29}} | 340 | |- | 31. | align="left" | NejFake | 604 tisíc | {{Dátum|2009-7-31}} | 157 | |- | 32. | align="left" | Mattem | 575 tisíc | {{Dátum|2013-12-12}} | 242 | |- | 33. | align="left" | Tadeas | 569 tisíc | {{Dátum|2019-7-27}} | 165 | |- | 34. | align="left" | FlyGunCZ | 565 tisíc | {{Dátum|2009-11-12}} | 176 | |- | 35. | align="left" | Stay12 | 560 tisíc | {{Dátum|2014-9-16}} | 219 | |- | 36. | align="left" | Vidrail | 559 tisíc | {{Dátum|2013-1-11}} | 125 | |- | 37. | align="left" | Show Jana Krause | 557 tisíc | {{Dátum|2011-5-3}} | 609 | |- | 38. | align="left" | VADAK | 542 tisíc | {{Dátum|2012-3-30}} | 81 | align="left" | neaktívny od 24. mája 2020 |- | 39. | align="left" | SmusaGames | 540 tisíc | {{Dátum|2011-2-24}} | 172 | |- | 40. | align="left" | Hendysovo Doupě | 533 tisíc | {{Dátum|2015-5-1}} | 205 | |- | 41. | align="left" | Jmenuju Se Martin | 529 tisíc | {{Dátum|2014-3-29}} | 56 | |- | 42. | align="left" | Aik & Johanka | 515 tisíc | {{Dátum|2010-5-14}} | 219 | |- | 43. | align="left" | Projekt Creep | 510 tisíc | {{Dátum|2012/3/20||}} | 17 | align="left" | neaktívny od 8. decembra 2019 |- | 44. | align="left" | Anna Sulc | 503 tisíc | {{Dátum|2011-10-15}} | 175 | |- | 45. | align="left" | Smusa | 494 tisíc | {{Dátum|2013-2-16}} | 48 | |- | 46. | align="left" | MarweX | 461 tisíc | {{Dátum|2013-8-17}} | 280 | |- |47. | align="left" |Taky Bige |424 tisíc |3. apríl 2020 |294 | align="left" | |- | 48. | align="left" | Artix | 420 tisíc | {{Dátum|2012-9-17}} | 1,8 |neaktívny |- | |} == Pozri aj == * [[Zoznam najodoberanejších slovenských YouTube kanálov]] * [[Zoznam najsledovanejších YouTube videí]] * [[Zoznam najsledovanejších slovenských hudobných videí na YouTube]] == Externé odkazy == * [https://socialblade.com/youtube/top/country/cz/mostsubscribed Top 100 youtuberov v Česku podľa počtu odberateľov - socialblade.com] == Zdroj == {{Preklad | jazyk = cs | článok = Seznam nejodebíranějších českých youtuberů | revízia = 23541873 }} [[Kategória:YouTube]] [[Kategória:Českí youtuberi| ]] 27h6n0m89ytp93zsq05xhaorzd9scoc 0 708662 8211394 8094069 2026-05-09T22:09:28Z Feriontly17x17x7 228747 akt., úvod, ib, gs bilancia, ext. o. 8211394 wikitext text/x-wiki {{Infobox Tenista | meno = Jannik Sinner | obrázok = Sinner MCM23 (8) (52883593853).jpg|200px | prezývka = The Fox<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Soccer-mad Italy is now obsessed with tennis player Jannik Sinner after his Australian Open title | url = https://apnews.com/article/jannik-sinner-italy-australian-open-03573689c4c58c2851d1006e26546ac9 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2024-01-28 | dátum prístupu = 2024-06-27 | jazyk = en}}</ref> | krajina = {{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] | sídlo = [[Monte Carlo]], Monako | dátum narodenia = {{dnv|2001|8|16}} | miesto narodenia = [[San Candido]], [[Autonómna provincia Bolzano – Horná Adiža|Južné Tirolsko]], [[Taliansko]] | výška = 1,93 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jannik Sinner: «A Montecarlo una settimana di allenamento attivo. Mamma se telefono tanto non risponde. Io troppo buono? No normale» | url = https://www.corriere.it/sport/tennis/24_aprile_08/jannik-sinner-montecarlo-intervista-8c113d52-f51a-11ee-8039-1c28fae7e4cb.shtml | vydavateľ = Corriere della Sera | dátum vydania = 2024-08-04 | dátum prístupu = 2024-06-26 | jazyk = it-IT | meno = Gaia | priezvisko = Piccardi}}</ref> | váha =77kg | rokprof = [[2018]] | koniec kariéry = | hral = pravou rukou; obojručný bekhend | výhry = 63 506 324 $ | dvojhra výhryprehry = 351-88 | dvojhra víťazstvá = 28 | dvojhra pozícia = 1([[10. jún]] [[2024]]) | aktuálna pozícia = 1([[4. máj]] [[2026]]) | AustralianOpenvýsledok= '''V''' ([[Australian Open 2024|2024]], [[Australian Open 2025|2025]]) | FrenchOpenvýsledok = F ([[2025]]) | Wimbledonvýsledok = '''V''' ([[Wimbledon 2025|2025]]) | USOpenvýsledok = '''V''' ([[US Open 2024|2024]]) | Inéturnaje = Áno | ATPFinalsvýsledok = '''V''' ([[ATP Finals|2024]], [[ATP Finals|2025]]) | štvorhra výhryprehry = 27-26 | štvorhra víťazstvá = 1 | štvorhra pozícia = 124 ([[27. september]] [[2021]]) | Tím=áno | DavisCupvýsledok= '''Víťaz''' ([[Davisov pohár|2023]], [[Davisov pohár|2024]]) | stav k = 4. máj 2026 |tréner=Simone Vagnozzi [[Darren Cahill]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jannik Sinner’s Aussie coach sends chills through tennis after ‘unprecedented’ feat | url = https://www.foxsports.com.au/tennis/australian-open/jannik-sinners-aussie-coach-sends-chills-through-tennis-after-unprecedented-feat/news-story/95f33062a5b294a9ddf59534d3c8318e | vydavateľ = Fox Sports | dátum vydania = 2024-01-28 | dátum prístupu = 2024-06-26 | jazyk = en}}</ref>}} '''Jannik Sinner''' (* [[16. august]] [[2001]], [[San Candido]], [[Taliansko]]) je taliansky profesionálny tenista. Počas svojej kariéry vyhral 28 turnajov [[Association of Tennis Professionals|ATP]] v dvojhre a jeden turnaj vo štvorhre. [[28. január]]a [[2024]] triumfoval v mužskej dvojhre na [[Australian Open]] a získal prvý [[Grandslam (tenis)|grandslamový]] titul v kariére. Vo finále zvíťazil nad Rusom [[Daniil Sergejevič Medvedev|Daniilom Medvedevom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sinner triumfoval ako prvý Talian v histórii v mužskej dvojhre | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024012800000095 | vydavateľ = TASR | dátum vydania = 2024-01-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> [[10. jún]]a [[2024]] sa dostal na 1. miesto medzinárodného rebríčka ATP vo dvojhre.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tenis-Roland: Sinner premiérovo do semifinále, bude jednotkou: "Splnený sen" (2) | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024060400000381 | vydavateľ = TASR | dátum vydania = 2024-06-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jannik Sinner assured of rise to World No. 1 {{!}} ATP Tour | url = https://www.atptour.com/en/news/sinner-roland-garros-2024-world-no-1-guaranteed | vydavateľ = atptour.com | dátum vydania = 2024-06-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Životopis == Narodil sa do nemecky hovoriacej rodiny v meste San Candido v [[Autonómna provincia Bolzano – Horná Adiža|Južnom Tirolsku]] na severe Talianska pri hranici s [[Rakúsko]]m. Vyrastal v meste Sesto v [[Dolomity|Dolomitoch]], východných [[Alpy|Alpách]], kde jeho rodičia pracovali ako kuchár a čašníčka v lyžiarskej chate.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jannik Sinner, dallo sci al primo trionfo tennistico in Atp | url = https://www.dovesciare.it/news/2020-11-14/jannik-sinner-dallo-sci-al-primo-trionfo-tennistico-atp | vydavateľ = DoveSciare | dátum prístupu = 2024-06-26 | jazyk = it}}</ref> Má brata Marca.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jannik Sinner {{!}} Overview {{!}} ATP Tour {{!}} Tennis | url = http://www.atptour.com/en/players/jannik-sinner/s0ag/overview | vydavateľ = ATP Tour | dátum prístupu = 2024-06-26 | jazyk = en}}</ref> Ako trojročný začal lyžovať a hrať tenis. V siedmich rokoch prestal s tenisom a futbalom a sústredil sa na lyžovanie. V juniorskej vekovej kategórii patril k najlepším talianskym lyžiarom. Ako sedemročný sa stal majstrom Talianska v [[Lyžovanie|obrovskom slalome]] a v jedenástich rokoch sa stal vicemajstrom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jannik Sinner Is Ready for Tennis Superstardom | url = https://www.interviewmagazine.com/culture/jannik-sinner-is-ready-for-tennis-superstardom | vydavateľ = Interview Magazine | dátum vydania = 2023-05-01 | dátum prístupu = 2024-06-27 | jazyk = en-US | meno = Mekala | priezvisko = Rajagopal}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jannik Sinner: the rising teenage star ‘like a young Federer’ | url = https://www.thetimes.com/sport/tennis/article/jannik-sinner-the-rising-teenage-star-like-a-young-federer-b6wzt37qb | vydavateľ = www.thetimes.com | dátum vydania = 2024-06-26 | dátum prístupu = 2024-06-26 | jazyk = en | meno = Stuart Fraser, Tennis Correspondent | priezvisko = Melbourne}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = jannik sinner a otto anni era uno sciatore provetto, poi arrivo' secondo e decise di... | url = http://m.dagospia.com/jannik-sinner-a-otto-anni-era-uno-sciatore-provetto-poi-arrivo-secondo-e-decise-di-219940 | vydavateľ = m.dagospia.com | dátum vydania = 2019-11-24 | dátum prístupu = 2024-06-26}}</ref> V trinástich rokoch sa však definitívne rozhodol pre tenis, lebo chcel o víťazstvo súťažiť v individuálnom športe len proti jednému priamemu súperovi a mať väčšiu kontrolu nad výsledkom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = ATP | titul = First-Time Winner Spotlight: Jannik Sinner | url = https://www.atptour.com/en/news/sinner-first-time-winner-spotlight-sofia-2020 | dátum vydania = 2020-11-14 | dátum prístupu = 2024-06-26}}</ref> V Alpách sa mohol venovať tenisu len dvakrát do týždňa a nehovoril taliansky. S podporou rodičov sa tak sám odsťahoval do mesta [[Bordighera]] v [[Ligúria|Ligúrii]] na pobreží [[Ligúrske more|Ligúrskeho mora]] a začal trénovať pod vedením kouča Riccarda Piattiho.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Meet The Former Ski Champ Who Could Be The ‘Next Roger Federer’ | url = https://www.forbes.com/sites/daniellerossingh/2020/02/26/meet-the-former-ski--champ-who-could-be-the-next-roger-federer/ | vydavateľ = Forbes | dátum prístupu = 2024-06-26 | jazyk = en | meno = Danielle | priezvisko = Rossingh}}</ref> V rámci okruhu ITF debutoval ako šestnásťročný v januári [[2018]] na turnaji v [[Šarm aš-Šajch]]u, kde v druhom kole prehral s Francúzom Johanom Tatlotom.<ref>https://www.itftennis.com/en/players/jannik-sinner/800405198/ita/mt/s/overview/</ref> == Finálové účasti na turnajoch ATP (19) == {{ATP legenda}} === Dvojhra - výhry (14) === {| class="wikitable" |- bgcolor="#eeeeee" |'''Č.''' |'''Dátum''' |'''Turnaj''' |'''Povrch''' |'''Súper vo finále''' |'''Skóre''' |- bgcolor="{{ATP legenda/ATP International Series}}" | 1. | [[14. november]] [[2020]] | [[Sofia Open|Sofia]], [[Bulharsko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Kanada}} [[Vasek Pospisil]] | {{ku|6|4}}, {{ku|3|6}}, {{ku|7|6}}³ |- bgcolor="{{ATP legenda/ATP International Series}}" | 2. | [[7. február]] [[2021]] | [[Great Ocean Road Open 2021|Melbourne]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | tvrdý | {{Minivlajka|Taliansko}} [[Stefano Travaglia]] | {{ku|7|6}}⁴, {{ku|6|4}} |- bgcolor="{{ATP legenda/ATP International Series Gold}}" | 3. | [[8. august]] [[2021]] | [[Washington Open|Washington]], [[Spojené štáty|USA]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Mackenzie McDonald]] | {{ku|7|5}}, {{ku|4|6}}, {{ku|7|5}} |- bgcolor="{{ATP legenda/ATP International Series}}" | 4. | [[3. október]] [[2021]] | Sofia, [[Bulharsko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Gaël Monfils]] | {{ku|6|3}}, {{ku|6|4}} |- bgcolor="{{ATP legenda/ATP International Series}}" | 5. | [[24. október]] [[2021]] | [[European Open|Antverpy]], [[Belgicko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Argentína}} [[Diego Schwartzman]] | {{ku|6|2}}, {{ku|6|2}} |- bgcolor="{{ATP legenda/ATP International Series}}" | 6. | [[31. júl]] [[2022]] | [[Croatia Open Umag|Umag]], [[Chorvátsko]] | antuka | {{Minivlajka|Španielsko}} [[Carlos Alcaraz]] | {{ku|6|7}}⁵, {{ku|6|1}}, {{ku|6|1}} |- bgcolor="{{ATP legenda/ATP International Series}}" | 7. | [[12. február]] [[2023]] | [[Open Sud de France|Montpellier]], [[Francúzsko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Maxime Cressy]] | {{ku|7|6}}³, {{ku|6|3}} |- bgcolor="{{ATP legenda/ATP Masters Series}}" | 8. | [[13. august]] [[2023]] | [[Canada Masters|Toronto]], [[Kanada]] | tvrdý | {{Minivlajka|Austrália}} [[Alex de Minaur]] | {{ku|6|4}}, {{ku|6|1}} |- bgcolor="{{ATP legenda/ATP International Series Gold}}" | 9. | [[4. október]] [[2023]] | [[China Open (tenis)|Peking]], [[Čína]] | tvrdý | {{Minivlajka|}} [[Daniil Sergejevič Medvedev|Daniil Medvedev]] | {{ku|7|6}}², {{ku|7|6}}² |- bgcolor="{{ATP legenda/ATP International Series Gold}}" | 10. | [[29. október]] [[2023]] | [[BA-CA Tennis Trophy|Viedeň]], [[Rakúsko]] | tvrdý | {{Minivlajka|}} [[Daniil Sergejevič Medvedev|Daniil Medvedev]] | {{ku|7|6}}⁷, {{ku|4|6}}, {{ku|6|3}} |- bgcolor="{{ATP legenda/Grand Slam}}" | 11. | [[28. január]] [[2024]] | [[Australian Open]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | tvrdý | {{Minivlajka|}} [[Daniil Sergejevič Medvedev|Daniil Medvedev]] | {{ku|3|6}}, {{ku|3|6}}, {{ku|6|4}}, {{ku|6|4}}, {{ku|6|3}} |- bgcolor="{{ATP legenda/ATP International Series Gold}}" | 12. | [[18. február]] [[2024]] | [[ABN AMRO World Tennis Tournament|Rotterdam]], [[Holandsko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Austrália}} [[Alex de Minaur]] | {{ku|7|5}}, {{ku|6|4}} |- bgcolor="{{ATP legenda/ATP Masters Series}}" | 13. | [[31. marec]] [[2024]] | [[Miami Masters|Miami]], [[Spojené štáty|USA]] | tvrdý | {{Minivlajka|Bulharsko}} [[Grigor Dimitrov]] | {{ku|6|3}}, {{ku|6|1}} |- bgcolor="{{ATP legenda/ATP Masters Series}}" | 14. | [[23. jún]] [[2024]] | [[Gerry Weber Open|Halle]], [[Nemecko]] | tráva | {{Minivlajka|Poľsko}} [[Hubert Hurkacz]] | {{ku|7|6}}⁸, {{ku|7|6}}² |} === Dvojhra - prehry (4) === {| class="wikitable" |'''Č.''' |'''Dátum''' |'''Turnaj''' |'''Povrch''' |'''Súper vo finále''' |'''Skóre''' |- bgcolor="{{ATP legenda/ATP Masters Series}}" | 1. | [[4. apríl]] [[2021]] | [[Miami Masters|Miami]], [[Spojené štáty|USA]] | tvrdý | {{Minivlajka|Poľsko}} [[Hubert Hurkacz]] | {{ku|6|7}}⁴, {{ku|4|6}} |- bgcolor="{{ATP legenda/ATP International Series Gold}}" | 2. | [[19. február]] [[2023]] | [[ABN AMRO World Tennis Tournament|Rotterdam]], [[Holandsko]] | tvrdý | {{Minivlajka|}} [[Daniil Sergejevič Medvedev|Daniil Medvedev]] | {{ku|7|5}}, {{ku|2|6}}, {{ku|2|6}} |- bgcolor="{{ATP legenda/ATP Masters Series}}" | 3. | [[2. apríl]] [[2023]] | [[Miami Masters|Miami]], [[Spojené štáty|USA]] | tvrdý | {{Minivlajka|}} [[Daniil Sergejevič Medvedev|Daniil Medvedev]] | {{ku|5|7}}, {{ku|3|6}} |- bgcolor="{{ATP legenda/Tennis Masters Cup}}" | 4. | [[19. november]] [[2023]] | [[ATP Finals|Turín]], [[Taliansko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Srbsko}} [[Novak Đoković|Novak Djoković]] | {{ku|3|6}}, {{ku|3|6}} |} === Štvorhra - výhry (1) === {| class="wikitable" |- bgcolor="#eeeeee" |'''Č.''' |'''Dátum''' |'''Turnaj''' |'''Povrch''' |'''Partner''' |'''Súperi vo finále''' |'''Skóre''' |- bgcolor="{{ATP legenda/ATP International Series}}" | 1. | [[1. august]] [[2021]] | [[Atlanta Open|Atlanta]], [[Spojené štáty|USA]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Reilly Opelka]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Steve Johnson (tenista)|Steve Johnson]]<br />{{Minivlajka|Austrália}} [[Jordan Thompson (tenista)|Jordan Thompson]] | {{ku|6|4}}, {{ku|6|7}}⁶, [{{ku|10|3}}] |} == Bilancia na grandslamových turnajoch == {| class="wikitable" |- bgcolor="#efefef" ! Turnaj !! 2019 !! 2020 !! 2021 !! 2022 !! 2023 !! 2024 !! 2025 !! 2026 !! {{Tooltip| {{ku|V|P}} | Výhry : Prehry}} !! {{Tooltip| SR | Pomer vyhraných turnajov ku všetkým odohraným}} |- |style="background:#EFEFEF;" | [[Australian Open|Aus Open]] | align="center"|A | align="center" style="background:#afeeee;"|2K | align="center" style="background:#afeeee;"|1K | align="center" style="background:#ffebcd;"|ŠF | align="center" style="background:#afeeee;"|4K | align="center" style="background:lime;"|'''V''' | align="center" style="background:lime;"|'''V''' | align="center" style="background:yellow;"|SF | align="center" style="background:#EFEFEF;" |{{ku|27|5}} | align="center" style="background:#EFEFEF;" |{{ku|2|7}} |- |style="background:#EFEFEF;" | [[French Open]] | align="center"|A | align="center" style="background:#ffebcd;"|ŠF | align="center" style="background:#afeeee;"|4K | align="center" style="background:#afeeee;"|4K | align="center" style="background:#afeeee;"|2K | align="center" style="background:yellow;"|SF | align="center" style="background:#d8bfd8|F | align="center"| | align="center" style="background:#EFEFEF;" |{{ku|22|6}} | align="center" style="background:#EFEFEF;" |{{ku|0|6}} |- |style="background:#EFEFEF;" | [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]] | align="center"|Q1 | align="center"|N | align="center" style="background:#afeeee;"|1K | align="center" style="background:#ffebcd;"|ŠF | align="center" style="background:yellow;"|SF | align="center" style="background:#ffebcd;"|ŠF | align="center" style="background:lime;"|'''V''' | align="center"| | align="center" style="background:#EFEFEF;" |{{ku|20|4}} | align="center" style="background:#EFEFEF;" |{{ku|1|5}} |- |style="background:#EFEFEF;" | [[US Open]] | align="center" style="background:#afeeee;"|1K | align="center" style="background:#afeeee;"|1K | align="center" style="background:#afeeee;"|4K | align="center" style="background:#ffebcd;"|ŠF | align="center" style="background:#afeeee;"|4K | align="center" style="background:lime;"|'''V''' | align="center" style="background:#d8bfd8|F | | align="center" style="background:#EFEFEF;" |{{ku|23|6}} | align="center" style="background:#EFEFEF;" |{{ku|1|7}} |- |style="background:#EFEFEF;" | {{Tooltip| '''{{ku|V|P}}''' | Grandslamové Výhry : Prehry}} |align="center" style="background:#EFEFEF;" |'''{{ku|0|1}}''' |align="center" style="background:#EFEFEF;" |'''{{ku|5|3}}''' |align="center" style="background:#EFEFEF;" |'''{{ku|6|4}}''' |align="center" style="background:#EFEFEF;" |'''{{ku|15|4}}''' |align="center" style="background:#EFEFEF;" |'''{{ku|12|4}}''' |align="center" style="background:#EFEFEF;" |'''{{ku|23|2}}''' |align="center" style="background:#EFEFEF;" |'''{{ku|26|2}}''' |align="center" style="background:#EFEFEF;" |'''{{ku|5|1}}''' |align="center" style="background:#EFEFEF;" |'''{{ku|92|21}}''' |align="center" style="background:#EFEFEF;" |'''{{ku|4|25}}''' |} {{Malé|'''V''' - víťaz; '''F''' - finále; '''SF''' - semifinále; '''ŠF''' - štvrťfinále; '''4K''' - 4. kolo; '''3K''' - 3. kolo; '''2K''' - 2. kolo; '''1K''' - 1. kolo; '''A''' - chýbal; '''N''' - nehralo sa}} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Jannik Sinner}} == Externé odkazy == {{ATP profil|S0AG}} * [https://www.itftennis.com/en/players/jannik-sinner/800405198/ita/mt/s/overview/ Jannik Sinner] na stránkach ITF {{eng icon}} * [https://www.daviscup.com/en/players/a89c0b92-22c1-45e5-8add-22ca97bbec6e Jannik Sinner] na stránkach DAVIS CUP {{eng icon}} == Zdroj == {{Portál|Tenis|3=Šport|5=Taliansko}}{{Preklad|en|Jannik Sinner|1353317040}} {{Biografický výhonok}} {{Rebríček ATP a WTA|mužská dvojhra=a}} {{Svetové tenisové jednotky (muži)}} {{Víťazi Australian Open}} {{Víťazi Wimbledonu}} {{Víťazi US Open}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sinner, Jannik}} [[Kategória:Talianski tenisti]] [[Kategória:Víťazi Australian Open]] [[Kategória:Víťazi Wimbledonu]] [[Kategória:Víťazi US Open]] avx5deowx4dpmlolyttcb2upxne2xki 0 711912 8211457 8208344 2026-05-10T00:33:11Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211457 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Lucia Yar | Rodné meno = Lucia Mrázová | Popis osoby = slovenská politická analytička | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = [[Zoznam europoslancov SR (2024 – 2029)|Zvolená]] | Úrad = poslankyňa [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] | Začiatok obdobia = 2024 | Koniec obdobia = 2029 | Predchodca = | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1987|05|15}} | Miesto narodenia = [[Snina]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[Univerzita Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Lucia Yar''', [[Doktor (PhD.)|PhD]] (rod. Mrázová; * [[15. máj]] [[1987]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/257011/LUCIA_YAR/home|titul=Poslanci EP | Lucia YAR|vydavateľ=[[Európsky parlament]]|dátum prístupu=2025-12-23}}</ref> [[Snina]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PhDr. Lucia YAR – Obrana a strategie | url = https://www.obranaastrategie.cz/redakce/tisk.php?lanG=cs&clanek=272128&slozka=17481&as4uOriginalDomain=www.obranaastrategie.cz&as4u_protocol=https& | vydavateľ = www.obranaastrategie.cz | dátum prístupu = 2024-04-08}}</ref><ref name="uk-absolvent" /> je slovenská politická analytička, expertka na [[Európska únia|Európsku úniu]] a medzinárodnú bezpečnosť, bývalá [[Novinár|novinárka]] a vysokoškolská [[Pedagogika|pedagogička]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Databáze expertek Lucia Yar | url = https://databaze-expertek.amo.cz/person/lucia-yar | vydavateľ = <nowiki>#Ženyjsou</nowiki> | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = cs | meno = solidpixels | priezvisko = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240206123706/https://databaze-expertek.amo.cz/person/lucia-yar | dátum archivácie = 2024-02-06 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lucia Yar | url = https://praguesummit.eu/person/lucia-yar/ | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = cs | meno = digiONE-the digital experience agency | priezvisko = www.digione.cz}}</ref> Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu]] v júni 2024 bola ako nezávislá odborníčka za hnutie [[Progresívne Slovensko]] zvolená za [[Zoznam europoslancov SR (2024 – 2029)|europoslankyňu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledky volieb : Kandidáti zvolení za poslancov Európskeho parlamentu 8. júna 2024 | url = https://www.minv.sk/?ep-vysledky | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Životopis == Narodila sa v [[Snina|Snine]] a má [[Rusíni na Slovensku|rusínske]] a [[Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)|goralské]] korene.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O Lucii – Lucia Yar | url = https://www.luciayar.eu/?page_id=59 | dátum vydania = 2024-03-06 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk-SK | url archívu = https://web.archive.org/web/20240406153822/https://www.luciayar.eu/?page_id=59 | dátum archivácie = 2024-04-06 }}</ref> Vyštudovala Gymnázium v Snine,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gymnázium Snina – Vitajte... | url = http://www.gymsnina.sk/_absolventi/2006.html | vydavateľ = www.gymsnina.sk | dátum prístupu = 2024-04-08}}</ref> kde spoluzakladala najprv školský, neskôr mestský študentský parlament. V roku [[2009]] získala titul [[bakalár]] z [[Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave|Katedry žurnalistiky]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (FiF UK).<ref name="uk-absolvent">Lucia Yar, rod. Mrázová. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Absolventi | url = https://absolventi.uniba.sk/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-12 | miesto = Bratislava}}</ref> V magisterskom štúdiu pokračovala v odbore európske štúdiá na [[Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského]] (FSEV UK), ktoré ukončila v roku [[2011]] s červeným diplomom a cenou rektora.<ref name="uk-absolvent" /><ref>Lucia Mrázová. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa o činnosti Univerzity Komenského v Bratislave za rok 2011 | url = https://uniba.sk/fileadmin/ruk/uradna_vyveska/Vyrocne_spravy_a_hodnotenia_UK/Vyrocna_sprava_o_cinnosti_UK_za_rok_2011.pdf | vydavateľ = Univerzita Komenského | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-29 | jazyk = }}</ref> Študijné pobyty v oblasti medzinárodnej bezpečnosti a európskej integrácie absolvovala na [[Ghent University]] a [[University of Helsinki]]. Rigoróznu prácu o aktivitách [[European External Action Service|Európskej služby pre vonkajšiu činnosť]] obhájila v roku [[2014]] na [[Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave|FSEV UK]].<ref name="uk-absolvent" /> Po štúdiách pôsobila v [[Európska komisia|Európskej komisii]] na Riaditeľstve pre podnikanie a priemysel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European Stagiaires Journal: ABOUT US | url = https://europeanstagiaires.blogspot.com/p/about-us_27.html | dátum prístupu = 2024-04-08}}</ref> Od roku [[2013]], počas pôsobenia v tureckom [[Istanbul|Istanbule]], začala písať populárny blog,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Články od Lucia Mrázová | url = https://blog.sme.sk/ | vydavateľ = blog.sme.sk | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref> za ktorý v roku [[2014]] získala ocenenie (3. miesto) Bloger roka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na Slovensku odštartovala celonárodná súťaž BLOGER ROKA 2014 | url = https://www.nextech.sk/a/Na-Slovensku-odstartovala-celonarodna-sutaz-BLOGER-ROKA-2014 | vydavateľ = IT News | dátum vydania = 2015-03-05 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Pod vedením [[Oľga Gyárfášová|doc. Oľgy Gyárfášovej]] absolvovala na [[Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave|FSEV UK]] v rokoch [[2019]] až [[2021]] aj doktorandské štúdium v odbore politické vedy. Vo výskume sa na prípadovej štúdii z Turecka venovala zastúpeniu žien v poloautoritárskych režimoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obhajoby dizertačných prác | url = https://fses.uniba.sk/studium/doktorandske-studium/obhajoby-dizertacnych-prac/ | vydavateľ = fses.uniba.sk | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk-SK}}</ref> Od roku [[2015]] do roku [[2017]] pôsobila na [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerstve obrany Slovenskej republiky]] ako poradkyňa štátneho tajomníka.<ref name=":1" /> V rokoch [[2016]] až [[2019]] spolupracovala a externe prednášala pre European Security and Defence College. V rokoch [[2017]] a [[2023]] bola externou prednášajúcou na [[Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave|FSEV UK]].<ref name=":1" /> Od roku [[2017]] bola najprv editorkou a následne šéfredaktorkou portálu o [[Európska únia|Európskej únii]], Euractiv Slovensko. Venovala sa primárne zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Európa zatiaľ nevymyslela, čo s jej bojovníkmi ISIS. Turci držia eso v rukáve (rozhovor) | url = https://www.aktuality.sk/clanok/739919/europa-zatial-nevymyslela-co-s-jej-bojovnikmi-isis-turci-drzia-eso-v-rukave-rozhovor/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2019-11-13 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HNonline.sk – Európska armáda | url = https://hnonline.sk/focus/publicistika/27614855-europska-armada | vydavateľ = hnonline.sk | dátum vydania = 2022-05-06 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk-sk}}</ref> transatlantickej bezpečnosti,<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠTÚDIO TA3: Analytička L. Yar o stave armád štátov EÚ | url = https://www.ta3.com/clanok/189235/studio-ta3-analyticka-l-yar-o-stave-armad-statov-eu | vydavateľ = ta3 | dátum vydania = 2020-11-30 | dátum prístupu = 2024-04-08 | meno = televízia | priezvisko = ta3}}</ref> jednotnému digitálnemu trhu EÚ,<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K veci: Umelá inteligencia a jej regulácia v EÚ | url = https://slovensko.rtvs.sk/rubriky/aktualne-rubriky/k-veci/329524/k-veci-umela-inteligencia-a-jej-regulacia-v-eu | vydavateľ = rtvs.sk | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk}}</ref> neskôr rovnoprávnosti a zastúpeniu žien.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žien v parlamente máme stále málo. Hostkou relácie Téma bola Lucia Yar | url = https://www.youtube.com/watch?v=HyKZtePDqwM | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk-SK}}</ref> Ako politická analytička v rámci toho spolupracovala na viacerých národných a medzinárodných projektoch, podporovaných medzi inými aj z [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerstva obrany SR]], [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR]], [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] a [[Európska komisia|Európskej komisie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Projects | url = https://www.europolicy.sk/projects | vydavateľ = www.europolicy.sk | dátum prístupu = 2024-04-08}}</ref> Moderovala a ako analytička účinkovala aj v takmer stovke odborných panelov, zameraných na politiky EÚ. Ako komentátorka spolupracovala s [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]],<ref name=":4" /> [[TA3]],<ref name=":3" /> [[TV JOJ]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Analytička na Blízky východ a seizmológ v Štúdiu JOJ 24 o zemetrasení | url = https://joj24.noviny.sk/studio-joj-24/748351-analyticka-na-blizky-vychod-a-seizmolog-v-studiu-joj-24-o-zemetraseni | vydavateľ = joj24.noviny.sk | dátum vydania = 2022-12-03 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk}}</ref> [[Denník N]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lucia Yar | url = https://dennikn.sk/autor/lucia-yar/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2023-06-01 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk-SK}}</ref> [[SME]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Francúzsky plán pre EÚ? Priority sú obrana, inovácie a budovanie síl rýchleho nasadenia | url = https://video.sme.sk/c/22820251/francuzsky-plan-pre-eu-obrana-ako-priorita-inovacie-a-budovanie-sil-rychleho-nasadenia.html | vydavateľ = video.sme.sk | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> a ďalšími, najmä slovenskými médiami.<ref name=":1" /> V roku [[2019]] bola jednou zo štvorice nominovaných v kategórii komentár v najprestížnejšej slovenskej cene v oblasti [[Žurnalistika|žurnalistiky]], [[Novinárska cena]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nominácie za rok 2019 | url = https://novinarskacena.sk/nominacie-za-rok-2019 | vydavateľ = Novinárska cena | dátum vydania = 2020-09-24 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk | meno = Adbee digital | priezvisko = www.adbee.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Nomináciu získala redakcia portálu EURACTIV Slovensko aj v roku [[2021]] v kategórii Cena Global Journalism.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Novinárska cena 2021 predstavuje nominácie | url = https://novinarskacena.sk/novinarska-cena-2021-predstavuje-nominacie | vydavateľ = Novinárska cena | dátum vydania = 2022-05-11 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk | meno = Adbee digital | priezvisko = www.adbee.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Redakciu nominovala v roku [[2023]] na Cenu inakosti aj [[Iniciatíva Inakosť]] v kategórii Médiá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nominácie na Ceny Inakosti 2023 | url = https://inakost.sk/nominacie-na-ceny-inakosti-2023/ | dátum vydania = 2023-11-30 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk-SK | meno = Nataša Jurčová | priezvisko = Findrová}}</ref> Z redakcie odišla vo februári 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BRAINEE.sk – Lucia Yar, Marcinková aj ministerka Šimkovičová. Toto sú ženy, ktoré sa rozhodli uchádzať o tvoje hlasy v eurovoľbách | url = https://brainee.hnonline.sk/notsorry/news/spolocnost/slovensko/96137613-lucia-yar-marcinkova-aj-ministerka-simkovicova-toto-su-zeny-ktore-sa-rozhodli-uchadzat-o-tvoje-hlasy-v-eurovolbach | vydavateľ = brainee.hnonline.sk | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk-sk}}</ref> Pred slovenskými parlamentnými voľbami v roku [[2023]] ako dobrovoľníčka viedla mediálnu časť kampane [[Zakrúžkuj ženu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krúžkujte vo voľbách ženy, nabádajú. Očakávame kritiku, no aj veda je na našej strane, hovorí Lucia Yar (podcast) | url = https://www.aktuality.sk/clanok/6iIVmDe/kruzkujte-vo-volbach-zeny-nabadaju-ocakavame-kritiku-no-aj-veda-je-na-nasej-strane-hovori-lucia-yar-podcast/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2023-07-31 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref> ktorá získala podporu silnú celospoločenskú podporu, vrátane prezidentky [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lucia Yar: Slovensko je v parlamentním zastoupení žen na chvostu Evropské unie | url = https://denikreferendum.cz/clanek/35589-slovensko-jevparlamentnim-zastoupeni-zen-nachvostu-evropske-unie | vydavateľ = Deník Referendum | dátum vydania = 2023-09-07 | dátum prístupu = 2024-04-08 | jazyk = cs | meno = Lucia | priezvisko = Yar}}</ref> V marci 2024 ju ako odborníčku pozvalo hnutie [[Progresívne Slovensko]] na svoju kandidátsku listinu do [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|európskych volieb]]. Kandidovala zo 6. priečky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Za PS bude v eurovoľbách kandidovať aj Martin Poliačik | url = https://dennikn.sk/minuta/3867564/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2024-03-06 | dátum prístupu = 2024-03-06 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam zaregistrovaných kandidátov | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/volby_a_referendum/120_ep/ep24_kandidati/EP24_ZZK21.pdf | dátum prístupu = 2024-04-06 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky}}</ref> Je vydatá.<ref name=":1" /> == Práca v Európskom parlamente == V júni 2024 bola zvolená za poslankyňu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], kde pôsobí v piatich výboroch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Home {{!}} Lucia YAR {{!}} MEPs {{!}} European Parliament | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/en/257011/LUCIA_YAR/home | vydavateľ = www.europarl.europa.eu | dátum vydania = 1987-05-15 | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = en}}</ref> Vo výbore pre rozpočet (BUDG) zastáva funkciu podpredsedníčky a koordinátorky skupiny [[Obnovme Európu|Renew Europe]]. Podieľa sa napríklad na príprave nového viacročného rozpočtu a tvorbe finančného nástroja SAFE.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Europoslankyňa Lucia Yar | url = https://luciayar.sk/ | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = sk-SK}}</ref> Vo výbore pre bezpečnosť a obranu (SEDE) sa venuje posilneniu obranných kapacít EÚ, ochrane infraštruktúry a podpore európskeho obranného priemyslu. Ako členka výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM) je okrem iného spoluspravodajkyňou smernice o právach obetí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Reports - as rapporteur {{!}} Lucia YAR {{!}} MEPs {{!}} European Parliament | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/en/257011/LUCIA_YAR/main-activities/reports | vydavateľ = www.europarl.europa.eu | dátum vydania = 1987-05-15 | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = en}}</ref> Ako náhradníčka pôsobí aj vo výbore pre zahraničné veci (AFET) a výbore pre občianske slobody (LIBE).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Home {{!}} Lucia YAR {{!}} MEPs {{!}} European Parliament | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/en/257011/LUCIA_YAR/home | vydavateľ = www.europarl.europa.eu | dátum vydania = 1987-05-15 | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = en}}</ref> V máji 2025 bola organizáciou Eulytix označená za najaktívnejšiu europoslankyňu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yar | meno = Lucia | titul = MEP mesiaca podľa eulytix| url = https://www.linkedin.com/posts/luciayar_mep-mesiaca-pod%C4%BEa-eulytix-s-kolegami-activity-7342920913786499072-Zufd | vydavateľ = www.linkedin.com | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = en}}</ref> == Publikačná činnosť == * YAR, L. (2020). [[Kurdi|Kurdish]] Female Fighters in [[Sýria|Syria]] during and after the Fight Against Isis: Emancipation as a Fundamental Motive for the Struggle in Northeast Syria. Defence & Strategy, 20(2):19-40. DOI: 10.3849/1802-7199.20.2020.02.019{{--}}040. Dec 18, 2020<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yar | meno = Lucia | titul = Kurdish Female Fighters in Syria during and after the Fight Against Isis: Emancipation as a Fundamental Motive for the Struggle in Northeast Syria. | url = https://www.academia.edu/62810226/Kurdish_Female_Fighters_in_Syria_During_and_After_the_Fight_Against_Isis | dátum vydania = 2020-12.18 | dátum prístupu = 2024-04-08 | vydavateľ = Defence & Strategy}}</ref> * YAR, L. (2020). Turkey in Crisis: Divergent Foreign Policy as a Cover-up for the Economic Crisis. In KINER, A. et. at. (Ed.) International Relations 2020: Current Issues of World Economy and Politics. (pp. 744{{--}}752). Bratislava: Publishing Ekonóm. Dec 4, 2020<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = YAR | meno = Lucia | titul = Turkey in Crisis: Divergent Foreign Policy as a Cover-up for the Economic Crisis | url = https://www.portalvs.sk/en/konferencie-a-seminare/zobrazit/medzinarodne-vztahy-2020-aktualne-otazky-svetovej-ekonomiky-a-politiky-online | dátum vydania = 2020-12-04 | dátum prístupu = 2024-04-08 | vydavateľ = Publishing Ekonóm}}</ref> * YAR, L. (2016). Turkey in 2015: How Elections, Kurds and Neighbouring Conflict Shaped Turkey’s Security. In BÁTOR, P. & [[Róbert Ondrejcsák|ONDREJCSÁK, R]]. (Ed.) Panorama of global security environment 2015{{--}}2016 (pp. 273{{--}}275). Bratislava: STRATPOL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = YAR | meno = Lucia | titul = Turkey in 2015: How Elections, Kurds and Neighbouring Conflict Shaped Turkey’s Security | url = https://www.researchgate.net/publication/344635047_Turkey_in_2015_How_Elections_Kurds_and_Neighbouring_Conflict_Shaped_Turkey's_Security | dátum vydania = 2016-10 | dátum prístupu = 2024-04-08 | vydavateľ = STRATPOL}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://progresivne.sk/kandidatka/lucia-yar/?europoslanec Lucia Yar] na webe Progresívneho Slovenska * [https://x.com/lucia_yar Lucia Yar] na Twitteri (X) * [https://euractiv.sk/authors/lucia-yar/ Lucia Yar] – články na webe ''Euractiv.sk'' * [https://dennikn.sk/autor/lucia-yar/ Lucia Yar] – články na webe ''Denníka N'' {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2024 – 2029)}} {{DEFAULTSORT:Yar, Lucia}} [[Kategória:Osobnosti zo Sniny]] [[Kategória:Slovenskí publicisti]] [[Kategória:Šéfredaktori periodík na Slovensku]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] 0l317mlu8c0j7laez9x61x26kkw6ndk 0 713756 8211443 7895356 2026-05-09T23:21:08Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211443 wikitext text/x-wiki {{Infobox Výtvarné dielo|Názov=''London Bridge on the Night of the Marriage of the Prince and Princess of Wales''|Obrázok=William Holman Hunt - London Bridge on the Night of the Marriage of the Prince and Princess of Wales - 1864.jpg|Autor=[[William Holman Hunt]]|Rok=[[1864]]|Technika=olej na plátne|Galéria=[[Ashmolean Museum]], [[Oxford]]|Šírka=98|Výška=65|Portál 1=Spojené kráľovstvo}} '''''London Bridge on the Night of the Marriage of the Prince and Princess of Wales''''' ([[Doslovný preklad|dosl. p.]] ''London Bridge v noci svadby princa a princeznej z Walesu'') je [[Maľba|obraz]] z roku [[1864]] od anglického [[Preraffaelisti|preraffaelistu]] a umelca [[William Holman Hunt|Williama Holmana Hunta]].<ref>Allen, Rick. ''The Moving Pageant: A Literary Sourcebook on London Street Life, 1700-1914''. Routledge, 2006.</ref>{{Rp|179}}<ref>Dyos, Harold James & Wolff, Michael . ''The Victorian City: Images and Realities, Volume 2''. Taylor & Francis, 1999.</ref>{{Rp|464}} Zobrazuje dav na moste [[London Bridge]] v noci [[10. marec|10. marca]] [[1863]], noci svadby [[Eduard VII.|princa Alberta]] a [[Dánsko|dánskej]] [[Alexandra Dánska|princeznej Alexandry]], ktorá sa odohrala v [[Kaplnka svätého Juraja (hrad Windsor)|Kaplnke sv. Juraja]] na [[Windsor Castle]] skorej počas toho dňa. Most je zobrazený ako ozdobený [[Vlajka Dánska|dánskymi vlajkami]] na počesť princeznej Alexandry, ktorá sa vydala za najstaršieho syna a dediča [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|kráľovnej Viktórie]]. Hunt bol fascinovaný kontrastom umelého a prirodzeného svetla, ako aj „[[William Hogarth|Hogartovským]] humorom“ davu.<ref>https://artuk.org/discover/artworks/london-bridge-on-the-night-of-the-marriage-of-the-prince-and-princess-of-wales-142172#{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Dielo je súčasťou zbierky [[Ashmoleovo múzeum|Ashmoleovho múzea]] v [[Oxford]]e.<ref>Charles, Victoria. ''Art in Europe''. Parkstone International, 2014.</ref>{{Rp|250}} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|London Bridge on the Night of the Marriage of the Prince and Princess of Wales|1211561302}} [[Kategória:Obrazy preraffaelistov]] [[Kategória:Britské obrazy]] [[Kategória:Obrazy v Ashmolean Museum]] 5qni30qct4ojgo3hon0fo9hx5gw5k0r 0 715797 8211375 8031364 2026-05-09T21:51:00Z ~2026-27858-30 294279 8211375 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Cigánky | en = Gitanas | logo = | krajina = {{minivlajka|Mexiko}} [[Mexiko]] | dĺžka = 45 minút | počet častí = 162 | počet sérií = | jazyk = [[španielčina]] | slogan = | hudba = David Bustamante – ''Ay gitana mía'' | réžia = | scenár = | námet = | žáner = [[telenovela]] | rok orig = 27. júl 2004 – 26. marec 2005 | tv orig = [[Telemundo]] | rok sk = 19. september 2005 – 12. január 2006 | tv sk = [[TV Markíza]] | obsadenie = [[Manolo Cardona]]<br>[[Ana de la Reguera]]<br>[[Saúl Lisazo]]<br>[[Dolores Heredia]] }} '''''Cigánky''''' ({{v jazyku|spa}} ''Gitanas'') je [[Mexiko|mexická]] [[telenovela]] z produkcie spoločností [[Telemundo]] a Argos Comunicación v rokoch [[2004]] – [[2005]]. Hlavné postavy stvárnili herci [[Ana de la Reguera]], [[Manolo Cardona]], [[Dolores Heredia]] a [[Saúl Lisazo]], v záporných rolách účinkovali [[Saby Kamalich]], [[Arturo Ríos]], [[Erick Elías]], [[Elizabeth Cervantes]] a [[Esteban Soberanes]]. Telenovela je adaptáciou [[Čile|čilskej]] telenovely ''Romané'' z roku [[2000]]. == Obsadenie == {| class="wikitable" |+ !Herec / Herečka !Postava !{{SVK}} Slovenské znenie |- |[[Ana de la Reguera]] |''María Salomé Antich'' |[[Lenka Košická]] |- |[[Manolo Cardona]] |''Sebastián Domínguez'' |[[Emanuel Hason]] |- |[[Saby Kamalich]] |''Doña Victoria Lambert de Domínguez'' |[[Eva Matejková]] |- |[[Dolores Heredia]] |''Jovanka Antich'' |[[Szidi Tobias]] |- |[[Saúl Lisazo]] |''Padre Juan Domínguez Lambert'' |[[Jozef Vajda]] |- |[[Arturo Ríos]] |''Drago'' |[[Matej Landl]] |- |[[Carlos Torres Torrija]] |''Rafael Domínguez Lambert'' |[[Maroš Kramár]] |- |[[Elizabeth Cervantes]] |''Eréndira Lambert'' |[[Lucia Hurajová]] |- |[[Mariana Gajá]] |''María Sashenka Antich'' |[[Lucia Gažiová]] |- |[[Karina Mora]] |''María Magdalena Antich'' |[[Gabriela Dzuríková]] |- |[[Erick Elías]] |''Jonás'' |[[Juraj Kemka]] |- |[[Marco Treviño]] |''Vanya Antich'' | |- |[[Luisa Huertas]] |''Mamá Pasca Antich'' |[[Eva Landlová]] |- |[[Farnesio de Bernal]] |''Baldomero Antich'' | |- |[[Esteban Soberanes]] |''Rodrigo'' |[[Martin Kaprálik]] |- |[[Alejandro Calva]] |''Lazlo California'' | |- |[[Itari Marta]] |''Milenka California'' | |- |[[Karina Gidi]] |''Vinka California'' | |- |[[Ivan Elizondo]] |''Yanni'' | |- |[[Gastón Melo]] |''Escudero'' | |- |[[Ruben Cristiany]] |''Milos'' | |- |[[Socorro de la Campa]] |''pizonca'' | |- |[[Manuel Balbi]] |''Mirko'' |[[Marián Miezga]] |- |[[Enrique Singer]] |''Alfredo'' | |- |[[Gabriela de la Garza]] |''Sandra'' |[[Helena Geregová]] |- |[[Luis Gerardo Méndez]] |''Claudio'' |[[Ján Koleník]] |- |[[Pablo Laffite]] |''Ianko'' | |- |[[Chao (herec)|Chao]] |''Branco'' | |- |[[Ilean Almaguer]] |''Camila'' |[[Zuzana Porubjaková]] |- |[[Edison Ruiz]] |''Mario'' | |- |[[Carmen Madrid]] |''Ofelia'' | |- |[[Verónica Terán]] |''Adela'' | |- |[[Marcela Espeso]] |''Josefa'' | |- |[[Blas García]] |''Simón'' | |- |[[Ximena Rubio]] |''Jimena'' |[[Daniela Kuffelová]] |- |[[Martha Higareda]] |''Jovanka Antich (zamlada)'' | |- |[[Luis Koellar]] |''Rafael Domínguez (zamlada)'' | |- |[[Francis Laboriel]] |''El pescador negrito'' | |- |[[Fabián Mejía]] |''Doctor'' | |} == Vysielanie na Slovensku == {| class="wikitable" |- ! TV stanica !! Dátum uvedenia !! Dátum finále !! Týždenný plán !! Čas |- |rowspan="2" | [[TV Markíza]] || 19. september 2005 || 12. január 2006<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SME online | url = http://www.sme.sk:80/tvoko/program.asp | dátum prístupu = 2025-05-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20060112153957/http://www.sme.sk:80/tvoko/program.asp | dátum archivácie = 2006-01-12}}</ref> || pondelok – piatok || 17. hod. |- | 9. marec 2009<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TV program - program televíznych staníc - aktuálny TV program 21 TV staníc s možnosťou filtrácie a výberu programov, 09. marec 2009 | url = http://www.tv-program.24hod.sk/tv-program/?current_day=20090309 | dátum prístupu = 2025-05-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20091126035722/http://www.tv-program.24hod.sk/tv-program/?current_day=20090309 | dátum archivácie = 2009-11-26}}</ref> || 7. júl 2009<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TV program - program televíznych staníc - aktuálny TV program 21 TV staníc s možnosťou filtrácie a výberu programov, 07. júl 2009 | url = http://www.tv-program.24hod.sk/tv-program/?current_day=20090707 | dátum prístupu = 2025-05-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20091201075148/http://www.tv-program.24hod.sk/tv-program/?current_day=20090707 | dátum archivácie = 2009-12-01}}</ref> || pondelok – piatok || 08. hod., 09. hod. |- | [[TV Doma]] || 5. jún 2017<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Temperamentné Cigánky prichádzajú na Doma: Pozrite si prvé promo! | url = https://www.markiza.sk/clanok/529467-temperamentne-ciganky-prichadzaju-na-doma-pozrite-si-prve-promo | vydavateľ = markiza.sk | dátum vydania = 2017-05-21 | dátum prístupu = 2024-07-06 | jazyk = }}</ref> || 6. október 2017 || pondelok – piatok || 16. hod., 17. hod. |- |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{csfd film|id=179550|názov=Cigánky}} * {{imdb film|id=0414736|názov=Cigánky}} [[Kategória:Mexické telenovely]] [[Kategória:Telenovely z 2004]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2004]] [[Kategória:Telenovely televízie Telemundo]] hjn2w05ti2y7jt1ewp7l0wppx0pojcw 14 716062 8211500 7882328 2026-05-10T06:36:44Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Univerzita Georga Augusta v Göttingene]] pomocou použitia HotCat 8211500 wikitext text/x-wiki * {{Commonscat}} [[Kategória:Absolventi vysokých škôl v Nemecku]] [[Kategória:Univerzita Georga Augusta v Göttingene]] qpzh6891h479ikixev8zj3w0x8s5qot 0 716963 8211281 8051886 2026-05-09T18:41:00Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211281 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Etching tag chicago.jpg|náhľad|330x330bod|Tag vytvorený pomocou procesu leptania skla.]] '''Leptanie skla''' (anglicky ''glass etching'') je spôsob vytvárania [[grafity]] za pomoci silného kyslého roztoku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Graffiti Heart {{!}} Jargon | url = https://graffitiheart.org/glossary/ | vydavateľ = graffitiheart.org | dátum prístupu = 2024-07-31 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240727033632/https://graffitiheart.org/glossary/ | dátum archivácie = 2024-07-27 }}</ref> Proces leptania skla sa vyvinul vo [[Švédsko|Švédsku]] v 18. storočí, odkiaľ sa rozšíril do Európy a stal sa populárnym vo viktoriánskom Anglicku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = https://www.acidetchedglass.co.uk/history-of-glass-etching | url = https://www.acidetchedglass.co.uk/history-of-glass-etching | vydavateľ = www.acidetchedglass.co.uk | dátum prístupu = 2024-07-31 | jazyk = en}}</ref> Samotná technika leptania sa okrem vytvárania dekoratívnych okien rozšírila aj na pole grafity subkultúry predovšetkým vďaka svojej permanentnosti. Grafity vytvorené takýmto spôsobom sa dajú odstrániť iba prebrúsením zasiahnutého skla.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Acid Graffiti | url = https://glass-polishers.uk/services/acid-graffiti-in-london-and-all-over-the-uk-acid-etched-graffiti-removal-from-shops-restaurants-cafes-offices-and-more/ | dátum prístupu = 2024-07-31 | jazyk = en-GB }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Definícia == Na leptanie skla sa najčastejšie používa [[kyselina fluorovodíková]]<ref name=":0" /> v špeciálnom popisovači vybaveným hrotom tvoreným lôžkom s guľatou stopou, ktorá steká na vertikálnej ploche. Intenzitu stekania je možné ovplyvniť prípadným stlačením popisovača. Po nanesení tekutiny na sklený povrch dôjde k permanentnému vypáleniu, ktoré je neodstrániteľné čistením. Z dôvodu manipulácie s korozívnou kyselinou sa jedná o veľmi nebezpečný proces tvorenia graffiti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Graffiti Styles: 18 Types of Graffiti That Define the Art | url = https://graffstorm.com/graffiti-styles | vydavateľ = Graff Storm | dátum vydania = 2022-01-29 | dátum prístupu = 2024-07-31 | jazyk = en | meno = Richard | priezvisko = September}}</ref> == Druhy grafitov tvorené leptaním == * tag – podpis autora či zoskupenia, ktorého je členom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Graffiti Tagging: Everything you need to know | url = https://avantarte.com/insights/avant-essay/are-graffiti-tags-the-purest-art-form | vydavateľ = avantarte.com | dátum vydania = 2023-07-12 | dátum prístupu = 2024-07-31 | jazyk = en}}</ref> * [[Throw up|throw upy]] – zložitejšia forma grafitov oproti tagu, leptanie skla umožňuje vytvoriť iba obrys a nie kombináciu obrysu a výplne, teda hollow * piecy – kyselina neumožňuje tvorenie viacfarebných piecov, preto sa pomocou nej tvoria len ľahko čitateľné obrysy == Referencie == {{Portál|Umenie|Umelecký}} {{Referencie}} [[Kategória:Graffiti]] 781fbmu6ip0go91ckj4ezkl16z94ta6 0 720971 8211411 7949179 2026-05-09T22:24:10Z Niegodzisie 166980 8211411 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[The Rolling Stones]] | Názov = Hackney Diamonds | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[blues rock]]<ref name="cos">{{Cite web |website=[[Consequence (publication)|Consequence]] |language=en-US |date=2023-06-09 |access-date=2023-08-23 |title=Bill Wyman to Appear on New Rolling Stones Album: Report |department=Music |url=https://consequence.net/2023/06/bill-wyman-new-rolling-stones-album/ |first=Scoop |last=Harrison}}</ref> | Dĺžka = 48:23 | Dátum vydania = 20. október 2023 | Miesto nahratia = február 2019, 2020, december 2022&nbsp;– január 2023<br />[[Electric Lady Studios|Electric Lady]] (Greenwich Village, NYC, USA)<br />[[Henson Recording Studios|Henson]] (Los Angeles, Kalifornia, USA)<br />[[The Hit Factory]]/Germano (NYC, USA)<br />[[Metropolis Studios|Metropolis]] (Londýn, UK)<br />Sanctuary ([[Nassau]], [[Bahamy]]) | Popis = | Vydavateľ = [[Polydor Records|Polydor]]<br />[[Geffen Records|Geffen]] | Producent = [[Andrew Watt]]<br />[[Don Was]] („Live by the Sword“) | Skladateľ = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Blue & Lonesome (album Rolling Stones)|Blue & Lonesome]]<br />(2016) | Tento album = Hackney Diamonds<br />(2023) | Nasledujúci album = [[Foreign Tongues]]<br />(2026) | Recenzie = * ADM 7.7/10<ref name="adm">{{Cite web |url=http://www.anydecentmusic.com/review/13794/_.aspx |title=Hackney Diamonds by The Rolling Stones reviews {{!}} AnyDecentMusic |language=en-US |website=[[AnyDecentMusic?]] |access-date=2024-06-03 |date=n.d.}}</ref> * MC 78/100<ref name="mc">{{Cite web |url=https://www.metacritic.com/music/hackney-diamonds/the-rolling-stones |title=Hackney Diamonds by The Rolling Stones Reviews and Tracks&nbsp;– Metacritic |language=en-US |website=[[Metacritic]] |publisher=[[Fandom, Inc.]] |access-date=2024-06-03 |date=n.d.}}</ref> * [[AllMusic]] {{rating|3.5|5}}<ref name="amg">{{Cite web |url=https://allmusic.com/album/mw0004084671 |title=The Rolling Stones&nbsp;– Hackney Diamonds |language=en-US |website=[[AllMusic]] |publisher=[[RhythmOne]] |access-date=2023-10-21 |first=Stephen Thomas |last=Erlewine |author-link=Stephen Thomas Erlewine|date=n.d.}}</ref> * ''[[The Daily Telegraph]]'' {{rating|5|5}}<ref name="tdt">{{Cite news |url=https://www.telegraph.co.uk/music/what-to-listen-to/the-rolling-stones-hackney-diamonds-review/ |newspaper=[[The Daily Telegraph]] |title=The Rolling Stones, Hackney Diamonds, review: a raucous and dirty modern rock classic |department=Review |access-date=2023-10-09 |date=2023-10-06 |first=Neil |last=McCormick |author-link=Neil McCormick |language=en-GB |issn=0307-1235 |oclc=49632006}}</ref> * ''[[Evening Standard]]'' {{rating|4|5}}<ref name="es">{{Cite news |newspaper=[[Evening Standard]] |url=https://www.standard.co.uk/culture/music/the-rolling-stones-hackney-diamonds-album-review-b1112603.html |language=en-GB |last=Robinson |first=Martin |title=The Rolling Stones: Hackney Diamonds album review&nbsp;– this is rock 'n' roll done right |date=2023-10-10 |access-date=2023-10-10 |department=Culture > Music |issn=2041-4404}}</ref> * ''[[Financial Times]]'' {{rating|4|5}}<ref name="ft">{{Cite news |newspaper=[[The Financial Times]] |last=Hunter-Tilney |first=Ludovic |date=2023-10-11 |access-date=2023-10-11 |language=en-GB |department=Albums |title=Rolling Stones sparkle again in new album Hackney Diamonds&nbsp;– review |url=https://www.ft.com/content/b0e28441-fe6a-4198-a63b-003fb1e2256b |issn=0307-1766}}</ref> * ''[[The Independent]]'' {{rating|4|5}}<ref name="ind">{{Cite news |url=https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/reviews/rolling-stones-hackney-diamonds-review-b2426709.html |newspaper=[[The Independent]] |title=The Rolling Stones review, Hackney Diamonds: Keith Richards and Ronnie Wood rip through riffs like guitarists half their ages |department=Culture > Music > Reviews |access-date=2023-10-09 |date=2023-10-09 |first=Mark |last=Beaumont |language=en-GB |issn=1741-9743 |oclc=185201487}}</ref> * ''[[Irish Examiner]]'' {{rating|4|5}}<ref name="ie">{{Cite news |url=https://www.irishexaminer.com/lifestyle/artsandculture/arid-41246575.html |newspaper=[[Irish Examiner]] |title=The Rolling Stones' album review: McCartney and Gaga pitch in on Hackney Diamonds |department=Lifestyle |access-date=2023-10-14 |date=2023-10-12 |first=Ed |last=Power |language=en-IE |issn=1393-9564}}</ref> * ''[[Irish Times]]'' {{rating|4|5}}<ref name="it">{{Cite news |url=https://www.irishtimes.com/culture/music/review/2023/10/06/rolling-stones-hackney-diamonds-this-albums-stone-cold-crackers-are-the-bands-best-songs-in-decades/ |newspaper=[[Irish Times]] |title=Rolling Stones: Hackney Diamonds&nbsp;– These stone-cold crackers are the band's best songs in decades |department='''Music''' Review |access-date=2023-10-09 |date=2023-10-06 |first=Tony |last=Clayton-Lea |language=en-IE |issn=0791-5144}}</ref> * ''[[The Scotsman]]'' {{Rating|4|5}}<ref name="scot">{{Cite news |first=Fiona |last=Shepherd |url=https://www.scotsman.com/whats-on/arts-and-entertainment/album-reviews-the-rolling-stones-cara-j-easton-incognito-4369783 |title=Album reviews: The Rolling Stones {{!}} Cara J Easton {{!}} Incognito |department=What's On |date=2023-10-12 |access-date=2023-10-14 |newspaper=[[The Scotsman]] |language=en-GB |issn=0307-5850 |oclc=614655655}}</ref> * ''[[Pitchfork Media|Pitchfork]]'' 4.5/10<ref name="pm">{{Cite web |language=en-US |date=2023-10-20 |access-date=2023-10-20 |title=The Rolling Stones: Hackney Diamonds Album Review |url=https://pitchfork.com/reviews/albums/the-rolling-stones-hackney-diamonds/ |department=Albums |last=Currin |first=Grayson Haver |website=[[Pitchfork (website)|Pitchfork]]}}</ref> * ''[[The Times]]'' {{Rating|5|5}}<ref name="times">{{cite news |issn=0140-0460 |publisher=[[News Corp]] |last=Hodgkinson |first=Will |author-link=Will Hodgkinson |date=2023-10-09 |url-access=subscription |title=The Rolling Stones: Hackney Diamonds review&nbsp;— a joy from beginning to end |access-date=2023-10-14 |work=[[The Times]] |language=en-GB |url=https://www.thetimes.co.uk/article/mick-jagger-rolling-stones-hackney-diamonds-interview-d2dpjc9mv |department=Interview}}</ref> | Misc = {{Single | Názov = Hackney Diamonds | Farba pozadia = #B0C4DE | Singel 1 = Angry | Singel 1 dátum = 6. september 2023 | Singel 2 = Sweet Sounds of Heaven | Singel 2 dátum = 28. september 2023 | Singel 3 = Mess It Up | Singel 3 dátum = 20. október 2023 | Singel 4 = | Singel 4 dátum = | Singel 5 = | Singel 5 dátum = | Singel 6 = | Singel 6 dátum = | Singel 7 = | Singel 7 dátum = | Singel 8 = | Singel 8 dátum = | Singel 9 = | Singel 9 dátum = | Singel 10 = | Singel 10 dátum = | Singel 11 = | Singel 11 dátum = | Singel 12 = | Singel 12 dátum = }} }} '''''Hackney Diamonds''''' je dvadsiaty štvrtý štúdiový album anglickej rockovej skupiny [[The Rolling Stones]]. Na hudobný trh bol vydaný 20. októbra 2023. Je to prvý album s originálnym hudobným materiálom od Rolling Stones od roku 2005 (album ''[[A Bigger Bang]]'') a ich prvý album, ktorý nahrali po smrti bubeníka [[Charlie Watts|Charlieho Wattsa]] († 2021). Na album, ktorý produkoval [[Andrew Watt]], prispeli aj hostia ako [[Elton John]], [[Lady Gaga]], [[Paul McCartney]], [[Stevie Wonder]] a bývalý basgitarista skupiny Rolling Stones, [[Bill Wyman]]. Album ''Hackney Diamonds'' si získal pozitívne recenzie, pričom niektorí kritici ho považovali za najsilnejší album kapely, ktorý vydali za posledné desaťročia. Propagovali ho singly „Angry“, „Sweet Sounds of Heaven“ a „Mess It Up“. Album bol podporený rozsiahlou marketingovou kampaňou, ktorá okrem iných propagačných akcií zahŕňala aj reklamný a tovar. Tento album dosiahol prvé miesta rebríčkov 20 krajín vrátane Veľkej Británie, Rakúska, Austrálie, Grécka, Argentíny, Holandska a Nemecka. Bol to 14. album Rolling Stones, ktorý sa umiestnil na prvom mieste v rebríčku [[UK Albums Chart]], a to najprv v prvom týždni a potom ešte znova, 22. decembra, čím sa stal prvým vianočným albumom Rolling Stones číslo jeden. ''Hackney Diamonds'' bol certifikovaný zlatom v niekoľkých krajinách, platinu získal v Rakúsku, Francúzsku a Nemecku. V nasledujúcom roku po vyjdení albumu 2024 sa kapela Rolling Stones vydala na podporné [[Hackney Diamonds Tour]]. == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na [[Kompaktný disk|CD]] albumu ''Hackney Diamonds'' | Všetko zložené jedným človekom = [[Jagger-Richards]], pokiaľ nie je uvedené inak. | celková_dĺžka = 48:23 | autorstvo = áno | titul1 = Angry | poznámka1 = | skladateľ1 = Jagger–Richards, [[Andrew Watt]] | dĺžka1 = 3:46 | titul2 = Get Close | poznámka2 = | skladateľ2 = Jagger–Richards, Watt | dĺžka2 = 4:10 | titul3 = Depending On You | poznámka3 = | skladateľ3 = Jagger–Richards, Watt | dĺžka3 = 4:03 | titul4 = Bite My Head Off | poznámka4 = | skladateľ4 = | dĺžka4 = 3:31 | titul5 = Whole Wide World | poznámka5 = | skladateľ5 = | dĺžka5 =3:58 | titul6 = Dreamy Skies | poznámka6 = | skladateľ6 = | dĺžka6 = 4:38 | titul7 = Mess It Up | poznámka7 = | skladateľ7 = | dĺžka7 = 4:03 | titul8 = Live by the Sword | poznámka8 = | skladateľ8 = | dĺžka8 = 3:59 | titul9 = Driving Me Too Hard | poznámka9 = | skladateľ9 = | dĺžka9 = 3:16 | titul10 = Tell Me Straight | poznámka10 = | skladateľ10 = | dĺžka10 = 2:56 | titul11 = Sweet Sounds of Heaven | poznámka11 = | skladateľ11 = | dĺžka11 = 7:22 | titul12 = Rolling Stone Blues | poznámka12 = | skladateľ12 = [[Muddy Waters]] | dĺžka12 = 2:41 }} == Výroba albumu == Upravené z informácií na obale CD .<ref name="ln">{{cite AV media notes |title=Hackney Diamonds |author=[[The Rolling Stones]] |year=2023 |publisher=[[Polydor Records]]}}</ref> ;kapela The Rolling Stones * [[Mick Jagger]]&nbsp;– spev (okrem „Tell Me Straight“), vokály, gitara, perkusie, harmonika v nahrávke „Dreamy Skies“ a „Rolling Stone Blues“ * [[Keith Richards]]&nbsp;– vokály, gitara, basová gitara v nahrávke „Angry“, „Dreamy Skies“, „Tell Me Straight“ a „Sweet Sounds of Heaven“; spev v nahrávke „Tell Me Straight“<ref name="angrysingle">{{Cite news |newspaper=[[The Guardian]] |url=https://www.theguardian.com/music/2023/sep/06/we-were-lazy-the-rolling-stones-unveil-new-original-album-hackney-diamonds-after-18-year-wait |language=en-GB |last=Beaumont-Thomas |first=Ben |title='We were lazy!' The Rolling Stones unveil new original album Hackney Diamonds after 18-year wait |date=2023-09-06 |access-date=2023-09-06 |department=Music |issn=1756-3224 |oclc=60623878}}</ref> * [[Ronnie Wood]]&nbsp;– vokály, gitara, basová gitara v nahrávke „Driving Me Too Hard“ ;Hostia * [[Ronnie Blake|Ron Blake]]&nbsp;– trúbka v nahrávke „Get Close“ a „Sweet Sounds of Heaven“ * [[David Campbell (composer)|David Campbell]]&nbsp;– aranžmány sláčikov * Matt Clifford&nbsp;– klávesové nástroje v nahrávke „Whole Wide World“; klavír v nahrávke „Angry“, „Depending On You“, „Bite My Head Off“, „Whole Wide World“, „Dreamy Skies“, „Driving Me Too Hard“; elektrický klavír Wurlitzer v nahrávke „Get Close“; klavír Rhodes v nahrávke „Whole Wide World“, „Mess It Up“, „Driving Me Too Hard“, „Tell Me Straight“; organ v nahrávke „Driving Me Too Hard“; Hammond B3 organ v nahrávke „Sweet Sounds of Heaven“<ref name="as6">{{Cite web |magazine=[[American Songwriter]] |language=en-US |date=2023-09-06 |access-date=2023-09-06 |title=6 Things The Rolling Stones Revealed About Their 24th Album 'Hackney Diamonds' |department=Latest Music News & Stories |url=https://americansongwriter.com/6-things-the-rolling-stones-revealed-about-their-24th-album-hackney-diamonds |first=Tina |last=Benitez-Eves |issn=0896-8993 |oclc=17342741}}</ref><ref name="thetimes">{{cite news |last=Hodgkinson |first=Will |author-link=Will Hodgkinson |date=2023-09-06 |url-access=subscription |title=I've heard Hackney Diamonds. It's the best Rolling Stones album since 1978 |access-date=2023-09-13 |issn=0140-0460 |publisher=[[News Corp]] |work=[[The Times]] |language=en-GB |url=https://www.thetimes.co.uk/article/rolling-stones-hackney-diamonds-new-album-review-best-since-some-girls-1978-ftn2b3nvs |department=Music}}</ref> * Karlos Edwards&nbsp;– perkusie * [[Elton John]]&nbsp;– klavír v nahrávke „Get Close“ a „Live by the Sword“<ref name="bbtrack">{{Cite web |magazine=[[Billboard (magazine)|Billboard]] |last=Kaufman |first=Gil |date=2023-09-14 |access-date=2023-09-14 |issn=0006-2510 |language=en-US |department=Rock |title=Rolling Stones Announce Full 'Hackney Diamonds' Track List, Featuring Lady Gaga, Elton John, Stevie Wonder & Paul McCartney |url=https://www.billboard.com/music/rock/rolling-stones-hackney-diamonds-track-list-features-1235413069/}}</ref><ref name="sdut">{{Cite news |newspaper=[[The San Diego Union-Tribune]] |language=en-US |date=2023-08-22 |access-date=2023-09-06 |title=Rolling Stones appear to be teasing the release of a new album called 'Hackney Diamonds' |department=Music |url=https://www.sandiegouniontribune.com/entertainment/music/story/2023-08-22/rolling-stones-appear-to-be-teasing-the-release-of-a-new-album-called-hackney-diamonds |first=George |last=Varga |issn=1063-102X}}</ref> * [[Steve Jordan (drummer)|Steve Jordan]]&nbsp;– bicie nástroje (všetky nahrávky okrem „Mess It Up“, „Live by the Sword“ a „Rolling Stone Blues“) * [[James King (musician)|James King]]&nbsp;– saxofón v nahrávke „Get Close“ a „Sweet Sounds of Heaven“. * [[Lady Gaga]]&nbsp;– spev v nahrávke „Sweet Sounds of Heaven“<ref name="spinnew">{{Cite web |magazine=[[Spin (magazine)|Spin]] |language=en-US |date=2023-09-06 |access-date=2023-09-06 |title=Rolling Stones' New LP, 'Hackney Diamonds,' Due Oct.&nbsp;20 |department=News |url=https://www.spin.com/2023/09/rolling-stones-hackney-diamonds-launch/ |first=Johnathan |last=Cohen |issn=0886-3032}}</ref><ref name="thetimes" /> * [[Paul McCartney]]&nbsp;– basová gitara v nahrávke „Bite My Head Off“<ref name="bbtrack" /> * [[Benmont Tench]]&nbsp;– Hammond organ v nahrávke „Depending On You“ a „Dreamy Skies“ * [[Andrew Watt (record producer)|Andrew Watt]]&nbsp;– basová gitara v nahrávke „Get Close“, „Depending On You“, „Whole Wide World“, „Mess It Up“ a „Sweet Sounds of Heaven“; gitara v nahrávke „Depending On You“ a „Mess It Up“; perkusie v nahrávke „Angry“, „Depending On You“, „Whole Wide World“ a „Driving Me Too Hard“; klávesové nástroje v nahrávke „Mess It Up“; vokály v nahrávke „Angry“, „Get Close“, „Depending On You“, „Whole Wide World“, „Driving Me Too Hard“ a „Sweet Sounds of Heaven“; aranžmány sláčikov<ref name="thetimes" /> * [[Charlie Watts]]&nbsp;– bicie nástroje v nahrávke „Mess It Up“ a „Live by the Sword“<ref name="spinnew" /><ref name="thetimes" /><ref name="cnnobit">{{Cite web |publisher=[[CNN]] |language=en-US |date=2021-08-24 |access-date=2023-10-25 |title=Charlie Watts, drummer for the Rolling Stones, dies at 80 |department=Entertainment |first=Hilary |last=Clarke |url=https://edition.cnn.com/2021/08/24/entertainment/charlie-watts-dead/index.html}}</ref> * [[Stevie Wonder]]&nbsp;– klavír, elektrický klavír Rhodes, [[Moog synthesizer]] (všetko v nahrávke „Sweet Sounds of Heaven“)<ref name="angrysingle" /><ref name="bbtrack" /> * [[Bill Wyman]]&nbsp;– basová gitara v nahrávke „Live by the Sword“<ref name="thetimes" /> ;Produkcia * Paulina Almira&nbsp;– ilustrácie * [[Matt Colton]]&nbsp;– mastering v Metropolis Studios * Matt Clifford&nbsp;– technik nahrávania („Live by the Sword“)<ref name="as6" /><ref name="thetimes" /> * [[Serban Ghenea]]&nbsp;– mixovanie v MixMaster Studios, Virginia Beach, Virginia, United&nbsp;States (okrem „Rolling Stone Blues“) * Paul Lamalfa&nbsp;– mixovanie v nahrávke „Rolling Stone Blues“ * Studio Fury&nbsp;– umelecké návrhy a dizajn * Marc VanGool&nbsp;– technik nahrávania * [[Don Was]]&nbsp;– nahrávanie bicích a produkcia („Live by the Sword“)<ref name="thetimes" /> * Andrew Watt&nbsp;– producent,<ref name="thetimes" /> mixing v nahrávke „Rolling Stone Blues“ == Rebríčky == {{col-begin}} {{col-2}} ===Týždenné rebríčky=== {| class="wikitable sortable plainrowheaders" |+ týždenné pozície albumu ''Hackney Diamonds'' ! scope="col"| Rebríček (2023) ! scope="col"| Najvyššia<br />pozícia |- | scope="row"| Argentine Albums ([[Argentine Chamber of Phonograms and Videograms Producers|CAPIF]])<ref name="capif">{{cite web|url=https://www.diariodecultura.com.ar/rankings/los-discos-mas-vendidos-de-la-semana-3/|title=Los discos más vendidos de la semana|work=Diario de Cultura|publisher=[[Argentine Chamber of Phonograms and Videograms Producers]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20231031164110/https://www.diariodecultura.com.ar/rankings/los-discos-mas-vendidos-de-la-semana-3/|archive-date=31 October 2023|access-date=31 October 2023}}</ref> | 1 |- {{album chart|Australia|1|artist=The Rolling Stones|album=Hackney Diamonds|rowheader=true|access-date=1 November 2023}} |- {{album chart|Austria|1|artist=The Rolling Stones|album=Hackney Diamonds|rowheader=true|access-date=31 October 2023}} |- {{album chart|Flanders|1|artist=The Rolling Stones|album=Hackney Diamonds|rowheader=true|access-date=29 October 2023}} |- {{album chart|Wallonia|1|artist=The Rolling Stones|album=Hackney Diamonds|rowheader=true|access-date=29 October 2023}} |- {{album chart|BillboardCanada|8|artist=The Rolling Stones|rowheader=true|access-date=2023-10-30}} |- | scope="row"| Croatian International Albums ([[Top of the Shops|HDU]])<ref name="croatia">{{cite web|url=https://www.top-lista.hr/www/lista-prodaje-strano-43-tjedan-2023/|title=Lista prodaje 43. tjedan 2023|date=31 October 2023 |publisher=[[Top of the Shops]]|language=hr|access-date=1 November 2023|archive-date=1 November 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20231101062354/https://www.top-lista.hr/www/lista-prodaje-strano-43-tjedan-2023/|url-status=live}}</ref> | 1 |- {{album chart|Czech|2|date=202343|rowheader=true|access-date=30 October 2023}} |- {{album chart|Denmark|1|M|url=http://hitlisten.nu/default.asp?w=43&y=2023&list=a40|title=Hitlisten.NU – Album Top-40 Uge 43, 2023|publisher=[[Hitlisten]]|artist=The Rolling Stones|album=Hackney Diamonds|rowheader=true|access-date=1 November 2023}} |- {{album chart|Netherlands|1|artist=The Rolling Stones|album=Hackney Diamonds|rowheader=true|access-date=28 October 2023}} |- {{album chart|Finland|3|artist=The Rolling Stones|album=Hackney Diamonds|rowheader=true|access-date=28 October 2023}} |- {{album chart|France|1|M|url=http://snepmusique.com/les-tops/le-top-de-la-semaine/top-albums/?semaine=43?&annee=2023&categorie=Top%20Albums|title=Top Albums (Week 43, 2023)|publisher=Syndicat National de l'Édition Phonographique|artist=The Rolling Stones|album=Hackney Diamonds|rowheader=true|access-date=30 October 2023|refname="French"}} |- {{album chart|Germany4|1|id=524114|artist=The Rolling Stones|album=Hackney Diamonds|rowheader=true|access-date=27 October 2023}} |- | scope="row"| Greek Albums ([[IFPI Greece]])<ref name="ifpigr">{{Cite web |date=26 October 2023 |title=Official IFPI Charts Top-75 Albums Sales Chart |url=https://www.ifpi.gr/charts_en.html |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20231101123849/https://www.ifpi.gr/charts_en.html |archive-date=1 November 2023 |access-date=6 November 2023|publisher=[[IFPI Greece]]}}</ref> | 1 |- {{album chart|Hungary|8|year=2023|week=43|rowheader=true|access-date=2 November 2023}} |- | scope="row"| Icelandic Albums ([[Tónlistinn]])<ref name="ice">{{cite web|url=https://plotutidindi.is/tonlistinn/|title=Tónlistinn – Plötur – Vika 43 – 2023|publisher=Plötutíðindi|language=is|trans-title=The Music – Albums – Week 43 – 2023|access-date=28 October 2023|archive-date=28 October 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20231028205424/https://plotutidindi.is/tonlistinn/|url-status=live}}</ref> | 1 |- {{album chart|Ireland3|1|date=20231027|rowheader=true|access-date=1 November 2023}} |- | scope="row"| Italian Albums ([[Federazione Industria Musicale Italiana|FIMI]])<ref name="fimi">{{cite web|url=https://www.fimi.it/top-of-the-music/classifiche.kl#/charts/1/2023/43|title=Album – Classifica settimanale WK 43 (dal 20.10.2023 al 26.10.2023)|publisher=[[Federazione Industria Musicale Italiana]]|language=it|access-date=28 October 2023}}</ref> | 2 |- {{album chart|Oricon|5|date=2023-11-06|rowheader=true|access-date=1 November 2023}} |- | scope="row"| Japanese Combined Albums ([[Oricon]])<ref name="oriconcom">{{cite web |title=Oricon Top 50 Combined Albums: 2023-10-30 |url=https://www.oricon.co.jp/rank/coa/w/2023-10-30/ |publisher=[[Oricon]] |access-date=27 October 2023|language=ja}}</ref> | 5 |- | scope="row"| Japanese Hot Albums (''[[Billboard Japan]]'')<ref name="bbjp">{{cite web|url=https://billboard-japan.com/charts/detail?a=hot_albums&year=2023&month=10&day=30|title=Billboard Japan Hot Albums – Week of 25 October 2023|website=[[Billboard Japan]]|language=ja|access-date=25 October 2023}}</ref> | 4 |- | scope="row"| Lithuanian Albums ([[AGATA (organization)|AGATA]])<ref name="agata">{{cite web|url=https://www.agata.lt/lt/naujienos/s43-2/|title=2023 43-os savaitės klausomiausi (Top 100)|publisher=[[AGATA (organization)|AGATA]]|language=lt|date=27 October 2023|access-date=27 October 2023}}</ref> | 68 |- | scope="row"| New Zealand Albums ([[Recorded Music NZ|RMNZ]])<ref name="rmnz">{{cite web|url=https://nztop40.co.nz/chart/albums?chart=5697|title=NZ Top 40 Albums Chart|publisher=[[Recorded Music NZ]]|date=30 October 2023|access-date=28 October 2023|accessdate=2024-11-03|archiveurl=https://web.archive.org/web/20231027210420/https://nztop40.co.nz/chart/albums?chart=5697|archivedate=2023-10-27}}</ref> | 1 |- {{album chart|Norway|1|artist=The Rolling Stones|album=Hackney Diamonds|rowheader=true|access-date=28 October 2023}} |- {{album chart|Poland2|3|date=20.10.2023–26.10.2023|rowheader=true|access-date=2 November 2023}} |- {{Album chart|Portugal|1|artist=The Rolling Stones|album=Hackney Diamonds|access-date=2 November 2023|rowheader=true}} |- {{album chart|Scotland|1|date=20231027|rowheader=true|access-date=28 October 2023}} |- | scope="row"| Slovak Albums ([[International Federation of the Phonographic Industry|ČNS IFPI]])<ref>{{cite web|url=https://ifpicr.cz/hitparada/36?weekId=2866|title=Top 100 Slovak Albums|publisher=[[International Federation of the Phonographic Industry]]|access-date=August 22, 2024}}</ref> | 11 |- {{album chart|Spain|2|M|url=https://www.elportaldemusica.es/lists/top-100-albums/2023/43|title=100 Albums weekly|publisher=[[PROMUSICAE]]|artist=The Rolling Stones|album=Hackney Diamonds|rowheader=true|access-date=30 October 2023}} |- {{album chart|Sweden|1|artist=The Rolling Stones|album=Hackney Diamonds|rowheader=true|access-date=1 November 2023}} |- {{album chart|Switzerland|1|artist=The Rolling Stones|album=Hackney Diamonds|rowheader=true|access-date=29 October 2023}} |- {{album chart|UK2|1|date=20231027|rowheader=true|access-date=27 October 2023}} |- {{album chart|Billboard200|3|artist=The Rolling Stones|rowheader=true|access-date=31 October 2023}} |- {{album chart|BillboardRock|2|artist=The Rolling Stones|rowheader=true|access-date=31 October 2023}} |} {{col-2}} ===Koncororčné rebríčky=== {| class="wikitable sortable plainrowheaders" |+ koncoročné pozície albumu ''Hackney Diamonds'' ! scope="col"| Rebríček (2023) ! scope="col"| Pozícia |- | scope="row"| Austrian Albums (Ö3 Austria)<ref name="atchart">{{cite web |url=https://oe3.orf.at/charts/stories/oe3austriatop40longplay/ |title=Ö3 Austria Top40 Jahrescharts 2023 |date=8 November 2019 |publisher=[[Ö3 Austria Top 40]] |language=de |access-date=28 December 2023 |archive-date=28 December 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20231228085855/https://oe3.orf.at/charts/stories/oe3austriatop40longplay/ |url-status=live}}</ref> | 1 |- | scope="row"| Belgian Albums (Ultratop Flanders)<ref name="flchart">{{cite web |url=https://www.ultratop.be/nl/annual.asp?year=2023&cat=a |title=Jaaroverzichten 2023 |publisher=[[Ultratop]] |language=nl |access-date=7 January 2024}}</ref> | 12 |- | scope="row"| Belgian Albums (Ultratop Wallonia)<ref name="wachart">{{cite web |url=https://www.ultratop.be/fr/annual.asp?year=2023&cat=a |title=Rapports annuels 2023 |publisher=[[Ultratop]] |language=fr |access-date=7 January 2024}}</ref> | 17 |- | scope="row"| Dutch Albums (Album Top 100)<ref name="nldchart">{{cite web |url=https://dutchcharts.nl/jaaroverzichten.asp?year=2023&cat=a |title=Jaaroverzichten – Album 2023 |website=dutchcharts.nl |language=nl |access-date=3 January 2024}}</ref> | 1 |- | scope="row"| French Albums (SNEP)<ref name="frchart">{{cite web |url=https://snepmusique.com/actualites-du-snep/2023-la-dynamique-de-la-production-et-de-la-consommation-musicales-en-france/ |title=2023: La dynamique de la production et de la consommation musicales en France |publisher=[[SNEP]] |language=fr |date=8 January 2024 |access-date=13 January 2024}}</ref> | 20 |- | scope="row"| German Albums (Offizielle Top 100)<ref name="chartdemtv">{{cite web |url=https://www.mtv.de/info/9rdbv0/jahrescharts-2023-album |date=2023-12-08 |title=Jahrescharts 2023 Album |publisher=[[MTV]] |language=de-DE |access-date=2023-12-10}}</ref> | 1 |- | scope="row"| Polish Albums (ZPAV)<ref name="chartpl">{{cite web|url=https://www.olis.pl/assets/OLIS_23_albumy.pdf|title=Top 100 {{!}} OLiS – albumy {{!}} 2023|publisher=[[Polish music charts|OLiS]]. [[Polish Society of the Phonographic Industry]]|language=pl|access-date=16 February 2024}}</ref> | 46 |- | scope="row"| Spanish Albums (PROMUSICAE)<ref name="chartes">{{cite web|url=https://www.elportaldemusica.es/lists/top-100-albums/2023|title=Top 100 Albums Yearly|publisher=[[Promusicae]]|work=El portal de Música|access-date=20 January 2024}}</ref> | 51 |- | scope="row"| Swiss Albums (Schweizer Hitparade)<ref name="swichart">{{cite web |url=https://hitparade.ch/charts/jahreshitparade/2023/alben |title=Schweizer Jahreshitparade 2023 |website=hitparade.ch |access-date=31 December 2023}}</ref> | 1 |- | scope="row"| UK Albums (OCC)<ref name="ukchart">{{cite web |url=https://www.officialcharts.com/charts/end-of-year-artist-albums-chart/20230101/37502/ |title=End of Year Albums Chart – 2023 |publisher=[[Official Charts Company]] |access-date=3 January 2024}}</ref> | 27 |} {{col-end}} ==Certifikácie a predaje== {{Certification Table Top|caption=Certifikácie a predaje albumu ''Hackney Diamonds''}} {{Certification Table Entry|region=France|artist=Rolling Stones|title=Hackney Diamonds|award=Platinum|type=album|relyear=2023|certyear=2023|access-date=7 November 2023}} {{Certification Table Entry|region=Italy|relyear=2023|certyear=2024|title=Hackney Diamonds|artist=Rolling Stones|type=album|award=Gold|id=12052|access-date=13 February 2024}} {{Certification Table Entry|region=Switzerland|artist=Rolling Stones|title=Hackney Diamonds|award=Gold|type=album|relyear=2023|certyear=2024|access-date=27 January 2024}} {{Certification Table Entry|region=United Kingdom|relyear=2023|certyear=2023|title=Hackney Diamonds|artist=Rolling Stones|type=album|award=Gold|id=19398-44-2|access-date=17 November 2023}} {{Certification Table Bottom|noshipments=true|nosales=true|streaming=true}} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == * {{Preklad|en|Hackney Diamonds|1252261903}} {{Rolling Stones}} [[Kategória:Albumy The Rolling Stones]] [[Kategória:Hudobné albumy z 2023]] jmc07k3u8puirgkxw36y723inlcir86 0 723026 8211229 8209996 2026-05-09T15:57:28Z ~2026-27298-48 293973 /* Obsadenie */ 8211229 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Sľub | en = | logo = | žáner = výpravný rodinný a komediálny dobový [[seriál]] | námet = | scenár = [[Evita Twardzik]] | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | obsadenie = [[Adriána Brnčalová]] ako Zuzana Fraňová<br>[[Kristián Baran]] ako Michal Andráš<br>[[Jakub Švec]] ako Igor Valent<br>[[Gabriela Dzuríková]] ako Zdena Hanúsková<br>[[Ráchel Šoltésová]] ako Táňa Kollárová<br>[[Michal Ďuriš]] ako Viktor Gálik | hudba = [[Dara Rolins]] – „[[Sľub (pieseň)|Sľub]]“<br> '''Hudba''': Peter Graus, Tomáš Zubák<br/>'''Text a spev''': [[Dara Rolins]] | hudba popiska = Titulná pieseň | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | počet sérií = 5 | počet častí = 180+1 | výkonný producent = Nikola Šmátralová | producent = Alexandra Dubovská, Ivana Luknárová | kamera = Michal Adamec, Šimon Ciprich, Slavomír Maxian, Milan Minarík, Peter Nôta, Volodymyr Ostapets | strih = Peter Kovaľ | dĺžka =~ 45 min.<br> 15 min. (181) | spoločnosť = BEETLE s r. o. | distribútor = | rok orig = [[13. január]] [[2025]] – súčasnosť | tv orig = [[TV Markíza]] | rok sk =2025/26 | tv sk = | formát obrazu = [[16:9]] | prístupnosť = {{Veková prístupnosť|12}} | webstránky = {{url|markiza.sk/relacie/slub}} }} '''''Sľub''''' je slovenský denný výpravný rodinný komediálny [[televízny seriál]] odohrávajúci sa v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] v [[Československá socialistická republika|ČSSR]], ktorý sa vysiela cez pracovné dni o 17:55 na [[TV Markíza]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový denný rodinný seriál Sľub vás do 80. rokov prenesie už 13. januára 2025 {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/clanok/942227-novy-denny-rodinny-serial-slub-vas-do-80-rokov-prenesie-uz-13-januara-2025 | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2024-12-26 | jazyk = sk}}</ref> a v piatok pondelková časť na [[Voyo]]. == Dej == Píše sa 3. september 1984, prvý deň nového školského roku 1984/1985. Prváčikovia plní očakávaní, rebelantskí tínedžeri aj učitelia prichádzajú do Základnej školy SNP so svojimi radosťami, snami, ale aj menšími či väčšími tajomstvami. Príbeh prepletá nielen osudy [[Žiak (škola)|žiakov]], [[učiteľ]]ov, ale aj celých rodín, ktoré sú poznačené dianím v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] aj v okolitom svete.<ref name=":0" /> V seriáli sledujeme príbeh učiteľky a jej manžela, ktorých o pokoj pripraví sestrina emigrácia na západ. Spoznávame rodinu riaditeľa školy, ktorú spája aj rozdeľuje jedno veľké tajomstvo, alebo rodinu malého prváčika, ktorá prejde príchodom nového školského roka viacerými životnými skúškami. V niekedy úsmevných, inokedy vážnejších príbehoch sa sľubuje vernosť aj nenávisť, no najmä – hľadá sa životná láska. Tak je to aj v prípade obľúbenej učiteľky ôsmakov Zuzany ([[Adriána Brnčalová]]), ktorej život sa v jeden moment obráti naruby. Musí sa postarať o malé dieťa svojich najlepších priateľov. Nie je na to však sama. Okrem starostlivosti o malého Kubka tak rieši aj boj medzi rozumom a srdcom. Vyhrá ho seriózny a úspešný detský chirurg Igor ([[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]), ktorého jej chce dohodiť jej mama Mária ([[Zuzana Tlučková]]), alebo divoký a trochu nezodpovedný učiteľ Michal ([[Kristián Baran]]), s ktorým sa stále smeje? == Obsadenie == {| class="wikitable sortable" |- ! rowspan="2" | herec ! rowspan="2" | postava ! rowspan="2" | povolanie ! rowspan="2" | vztahy ! colspan="3" | postavy |- ! style="background: #D3FFDD; text-align: center" | hlavná ! style="background: #FFE1E2; text-align: center" | vedľajšia ! style="background: #D8EBFF; text-align: center" | hosť |- ! colspan="7" |Andrášovci & Fraňovci |- | [[Kristián Baran]] | Michal Andráš | učiteľ zemepisu a telesnej výchovy, vedúcí krúžku basketballu pre chalanov |partner Kamily, bývalý manžel Zuzany, bývalý zať Márie, adoptívny otec Jakuba, brat Vladimíra, švagor Andrei, syn Jany a Ruda †, bývalý partner Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Adriána Brnčalová]] | Zuzana Fraňová | učiteľka slovenského jazyka a hudobnej výchovy, vedúca zboru Spevokol, výchovná poradkyňa | adoptívna matka Jakuba, dcéra Márie a Jara, bývalá manželka Michala, bývalá partnerka Igora, bývalá nevesta Jany a Ruda †, bývalá švagriná Vladimíra a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Mesík]] |Jakub Kaprálik | dieťa, sirota | adoptívný syn Zuzany a Michala, syn Lucie † a Petera †, adoptívny vnuk Márie, Jaroslava, Jany a Ruda †, synovec Natálie a Mira, adoptívný synovec Vlada a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Tlučková]] | Mária Fraňová | zdravotná sestra | matka Zuzany, adoptívná babka Jakuba, bývalá svokra Michala, bývalá partnerka Dr. Jaroslava Gregora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Filip Pavúk]] | Vladimír Andráš | čašník vo vieche, pomocný kuchár v školskej jedalni | manžel Andrei, syn Jany a Ruda †, brat Michala, bývalý švagor Zuzany, nevl. ujo Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristína Sisková]] | Andrea Andrášová <small>(rod.Marková)</small> | triedna učiteľka siedmákov ZDŠ SNP, učiteľka prírodopisu | manželka Vlada, sestra Veroniky, dcéra Heleny a Mareka, teta Heleny, švagriňa Róberta a Michala, bývalá priateľka Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jana Pilzová]] |Jana Andrášová |dôchodkyňa, emigrovala do Švédska |vdova po Rudovi †, matka Michala a Vladimíra, adoptívna babka Jakuba, svorka Andrei, bývalá svokra Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ivo Gogál]] |'''†''' Rudolf Andráš |zomrel na embóliu |manžel Jany, otec Michala a Vladimíra, adoptívny dedko Jakuba, svokor Andrei, bývalý svokor Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Hanúskovci & Kupperová |- | [[Dušan Cinkota]] | [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Pavol Hanúsek | predseda na MNV | manžel Zdeny, otec Róberta, nevlastný otec Martiny, svokor Veroniky, dedo Heleny, švagor Heleny a Jána, strýko Barbory a Viliama, zať Marty, brat Gity | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Gabriela Dzuríková]] | Zdena Hanúsková ({{Small|rod. Kupperová}}) | riaditeľka ZDŠ SNP, učiteľka ruštiny, komunistka | manželka Pavola, matka Róberta a Martiny, svokra Veroniky, babka Heleny, sestra Heleny, bývalá svokra Igora, švagriná Gity a Jana, teta Barbory a Viliama, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristián Macháček]] | Róbert Hanúsek | robí v knižnici, má cukrovku, hrá v kapele s chalanmi | manžel Veroniky, otec Heleny, syn Zdeny a Pavola, brat Martiny, vnuk Marty synovec Heleny, Jana a Gity, bratranec Barbory a Viliama, zať Heleny a Mareka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Magdaléna Hroboňová]] |Veronika Hanúsková <small>(rod. Marková)</small> |na rodičovskej dovolenke, vysokoškoľačka |manželka Róberta, matka Heleny, sestra Andrei, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Zdeny a Pavola | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | --- |Helena Hanúsková |bábätko |dcéra Róberta a Veroniky, vnučka Zdeny, Pavola, Heleny a Mareka, neter Martiny, Barbory a Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] |Marta Kupperová |dôchodkyňa |matka Zdeny a Heleny, babka Róberta, Barbory, Viliama a Martiny, prababka Heleny, svokra Jána a Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Horváthovci |- | [[Gregor Hološka]] | Ján Horváth | školník, údržbár a učiteľ dieleń na ZŠ SNP | manžel Heleny, otec Barbory a Viliama, švagor Zdeny a Pavla, ujo Róberta a Martiny, zať Marty, aféra Boženy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Anikó Vargová]] | Helena Horváthová ({{Small|rod. Kupperová}}) | vedúca lahôdok | manželka Jána, matka Barbory a Viliama, sestra Zdeny, švagriná Pavla, teta Róberta a Martiny, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dorota Kaľavská]] | Barbora Horváthová | študentka prvého ročníka herectva na konzervatóriu | dcéra Heleny a Jána, sestra Viliama, neter Zdeny a Pavla, sesternica Róberta a Martiny, teta Heleny, vnučka Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Daniel Fekete]] | Viliam Horváth | žiak siedmeho ročníka ZDŠ SNP | syn Heleny a Jána, brat Barbory, synovec Zdeny a Pavla, bratranec Róberta a Martiny, ujo Heleny, kamarát a spolužiak Alžbety, vnuk Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Gálikovci |- | [[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]] | Viktor Gálik | triedny učiteľ druhákov, bývalý riaditeľ a zástupca ZDŠ SNP, učiteľ dejepisu | manžel Zlatice, otec Juraja, dedko Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dagmar Sanitrová]] | [[Magister farmácie|PhMr.]] Zlatica Gáliková | na dôchodku, teraz pomocná kuchárka v školskej jedalni, bývalá predavačka v lahôdkách a farmaceutka | manželka Viktora, matka Juraja, babka Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.,3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juraj Rašla]] |Juraj Gálik |ukrýval sa pred VB, podpísal spoluprácu s ŠTB, lesník |otec Martiny, syn Zlatice a Viktora, bývalý priateľ Zdeny, svokor Igora, spolužiak a kamoš Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.,3. |- ! colspan="7" | Valentovci |- | [[Štefan Skrúcaný]] | Štefan Valent, [[Kandidát vied|CSc.]] | predseda KNV | manžel Magdalény, otec Igora, svokor Martiny, bývalý milenec Jarky a Natálie, kamarát Viktora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Eva Pavlíková]] | Magdaléna Valentová | zamestnankyňa ROH | manželka Štefana, matka Igora, svokra Martiny, kamarátka Zlatice, Zity a Marie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]] | [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr]]. Igor Valent | detský chirurg v nemocnici, bývalý primár v nemocnici | manžel Martiny, syn Magdalény a Štefana, zať Zdeny a Juraja, švagor Róberta, bývalý partner Zuzany, kolega Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Paula Lopatovská]] | Martina Valentová <small>( rod. Gáliková )</small> | pionierska vedúca ZDŠ | manželka Igora, dcéra Zdeny a Juraja, vnučka Zlatice, Viktora a Marty, polorodá sestra Róberta, nevesta Štefana a Magdalény, teta Heleny, švagriňa Veroniky, neter Heleny a Jána, sesternice Barbory a Viliama, bývalá snúbenica Ivana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Bartošovci & Antálkovci |- | [[Vladimír Kobielsky]] | [[MUDr.]] Roman Bartoš | chirurg, primár oddelenia, komunista, podal trestné oznámenie na Dávida | manžel Marcely, otec Lenky, adoptívny otec Adama, brat Ivany, švagor Dávida a Karola, ujo Alžbety, bývalý milenec Dany, kamarát Igora a Juraja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Soňa Norisová]] |[[Ing.]] Marcela Bartošová |architektka, pracovníčka na Miestnom národnom výbore |manželka Romana, matka Lenky, adoptívna mama Adama, švagriňa Ivany a Dávida, teta Alžbety, kolegyňa Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | 1.- 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tatiana Čobejová]] |Lenka Bartošová |študentka prvého ročníka gymnázia |páči sa jej Matej, dcéra Marcely a Romana, nevlastná sestra Adama, neter Ivany a Dávida, sesternica Alžbety, kamarátka Barbory a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Nemček]] |Adam Bartoš |žiak druhého ročníka ZŠ |brat Richarda, adoptívny syn Marcely a Romana, nevlastný brat Lenky, nevl. synovec Ivany a Dávida, nevl. bratranec Alžbety, spolužiak Eriky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Sebastian Dobrovod]] |Richard Antálek |žiak siedmeho ročníka ZDŠ SNP |brat Adama, syn Karola | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Matej Erby]] |Karol Antálek |bol vo väzení |otec Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Sklenárovci |- |[[Eva Mores]] |[[Doktor práv|JUDr.]] Ivana Sklenárová ({{Small|rod. Bartošová}}) |sudkyňa, čaká dieťa, odišla od Dávida |manželka Dávida, matka Alžbety, sestra Romana, švagriná Marcely, teta Lenky a nevl. teta Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Filip Tůma]] |Dávid Sklenár |tréner AK Bratislava |manžel Ivany, otec Alžbety, švagor Romana a Marcely, ujo Lenky a nev. ujo Adama, partner Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Alica Esterková]] |Alžbeta Sklenárová |žiačka siedmeho ročníka ZŠ, hrá basketball |dcéra Ivany a Dávida, neter Romana a Marcely, sesternica Lenky a nevl. sesternica Adama, spolužiačka a kamarátka Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Roháčovci |- |[[Anna Jakab Rakovská]] |Hana Roháčová ({{Small|rod. Pašková}}) |sanitárka v nemocnici, študentka zdravotnej školy, bývalá predavačka v lahôdkach, bola vo väzení za krádež peniazí |matka Andreja a Eriky, dcéra Zity, bývalá partnerka Milana, kamarátka Natálie a Jozefa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2.- 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Nádasdi]] |[[Poručík|por.]] Milan Roháč |príslušník VB, teraz v Šamoríně |bývalý partner Hany, otec Andreja, Eriky a Dušana, bývalý zať Zity, bývalý snúbenec Radky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondrej Kandráč mladší|Ondrej Kandráč ml.]] |Andrej Roháč |študent prvého ročníka hotelovej školy |syn Hany a Milana, brat Eriky a polorodý brat Dušana, vnuk Zity, kamarát Lenky a Barbory | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Nikola Urbánková]] |Erika Roháčová |žiačka druhého ročníka ZDŠ SNP |dcéra Hany a Milana, sestra Andreja a polorodá sestra Dušana, vnučka Zity, kamarátka a spolužiačka Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Šišková]] |Zita Pašková |vedúca školskej jedálne |matka Hany, vdova, babka Andreja a Eriky, svokra Milana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.- 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dorota Tóthová]] |Radka Malčáková |na materskej dovolenke |bývalá snúbenica Milana, matka Dušana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Gregorovci |- |[[Maroš Kramár]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Jaroslav Gregor |lekár v nemocnici |manžel Evy, otec Mateja a Zuzany, bývalý priateľ Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Michaela Čobejová]] |Eva Gregorová |zástupkyňa na škole SNP a bývalá riaditeľka školy v Banskej Bystrici, učiteľka matematiky, eštebačka |manželka Jaroslava, mama Mateja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Marko Kramár]] |Matej Gregor |mladá tenisová nádej |syn Evy a Jaroslava, partner Lenky, polorodý brat Zuzany Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Kollárovci |- | [[Marek Rozkoš]] | Jozef Kollár | šofér sanitky | vdovec po Táne, otec Aleny, brat Maja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Ráchel Šoltésová]] | '''†''' Táňa Kollárová | zomrela vo Viedni kam emigrovala, bývalá triedna učiteľka prvákov | manželka Jozefa, matka Aleny, sestra Aleny, švagriná Maja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Hugo Veselý]] |Majo Kollár |bývalý atlét AK Bratislava, odišel so študentkou do Myjavy |brat Jozefa, ujo Aleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Chalúpkovci |- |[[Gabriela Marcinková]] |Natália Chalúpková <small>(rod.Kapráliková)</small> |sanitárka, bývalá referentka MNV, žila v Líbyi s manželom, čaká dieťa s Dávidom |partnerka Dávida, bývalá manželka Miroslava, bývalá milenka Štefana, bývalá nevesta Zuzany a Michala, sestra Petera †, švagriná Lucie †, teta Kubka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lukáš Dóza]] |Miroslav Chalúpka |stavbár, žil v Líbyi |bývalý manžel Natálie, partner Dagmar, ujo Kubka, švagor Petra † a Lucie † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Markovci |- |[[Edita Borsová]] |Helena Marková | -- |matka Andrei a Veroniky, svokra Róberta, babka Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2.-3. |- |[[Roman Mrázik]] |Marek Marko | -- |otec Andrei a Veroniky, svokor Róberta, dedo Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- ! colspan="7" |Kaprálikovci |- | [[Adam Bardy]] | '''†''' Peter Kaprálik | účastník smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrel | manžel Lucie, otec Jakuba, brat Natálie, švagor Miroslava, najlepší kamarát Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | [[Dana Droppová]] | '''†''' Lucia Kapráliková | účastníčka smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrela | manželka Petra, matka Jakuba, švagriná Natálie a Miroslava, najlepšia kamarátka Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- ! colspan="7" |zamestnanci lahôdok |- |[[Monika Szabó]] |Kamila Liptáková |predávačka v lahôdkach, vekslačka |partnerka Michala, kolegyňa Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ďalší zamestnanci ZDŠ SNP : |- | [[Simona First]] | Olinka | upratovačka |mama Janka a ďalších 4 detí | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |bývalí žiaci ZDŠ SNP : |- |[[Zoja Lukýová]] |Mária |bývalá žiačka ôsmeho ročníka ZŠ SNP, študentka strednej školy |bývalá spolužiačka Barbory, Lenky, Andreja a Alexandera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Maxim Zušťák]] |Alexander 'Šaňi' Molnár |bývalý žiak ôsmeho ročníka ZŠ SNP, študent gymnázia |bývalý spolužiak Barbory, Lenky, Márie a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |zamestnanci nemocnice : |- |[[Jaroslav Mendel]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Fábis |riaditeľ nemocnice |šéf Romana, Igora a Jaroslava | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Adriana Novakov]] | [[MUDr.]] Dana Hanzelová | detská lekárka, vracia sa z Banskej Bystrice urobiť si v nemocnici atestáciu | manželka Rudolfa, kolegyňa Romana, Igora a Jaroslava, bývalá milenka Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Viktória Vadovičová]] |Vierka |zdravotná sestra |bývalá kolegyňa Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.- 3. |- ! colspan="7" |príslušníci štátnej a verejnej bezpečnosti: |- |[[Michal Jánoš]] |[[Práporčík|práp.]] Marián Vlk |príslušník ŠTB |kolega Milana a Maroša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Michal Vidan]] | [[Práporčík|práp.]] Maroš Ondáš | príslušník ŠTB |kolega Milana a Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.- 2. |- ! colspan="7" |ďalšie postavy : |- | [[Tomáš Sitkey]] | „Lekvár“ | taxikár, vekslák, donáša pre verejnú bezpečnosť | známy Michala a Vladimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Danica Jurčová]] | Jarka Virdzeková | matrikárka |bývalá milenka Štefana, kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Adam Herich]] |Tibor Macho |robí na súde a je aj donášač pre [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]] |kolega Ivany Sklenárovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- | [[Zuzana Skopálová]] | Anna Kováčová | sociálna pracovníčka |kontroluje adopciu Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Jana Kvantiková]] |Monika Fayad |ušla zo Sýrie |matka Yusufa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |(nedostupné) |Yusuf Fayad |chorý chlapec |syn Moniky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Mrázovci |- |[[Peter Oszlík]] |Milan Mráz |riaditeľ v rafinérii, ktorý týral svoju bývalú manželku a dcéru |otec Bronislavy, bývalý manžel Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Jana Balzar Lieskovská]] |Slávka Mrázová |pacientka Dr. Bartoša, rozvedená, bola týraná bývalým manželom |matka Bronislavy, bývalá manželka Milana Mráza | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Kapráliková]] |Bronislava Mrázová |otec jej dal facku |dcéra Milana a Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |ostatné postavy ktoré skončili : |- |[[Dárius Kočí]] |Ivan Mikuš |horolezec, skaut |bývalý snúbenec Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Vladislav Plevčík]] |[[JUDr.]] Emil Bobocký |právnik |právnik Hany Roháčovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Petra Lángová]] |[[Dr.]] Belanová |psychologička v manželskej a predmanželskej poradni |kontrolovala Zuzanu a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Michal Paulovský]] |Hans Bauer |pomohol Táně k emigrácii |známý Aleny ( sestry Táni ) | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- | [[Veronika Lackovičová]] | Zuzana Pospíšilová | študentka medicíny |kamarátka Igora, bývalá partnerka Michala Andráša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Majerníková Koval]] |Gita Hanúsková |žena v domácnosti, žije v dome po tete s rodinou |sestra Pavola, švagriná Zdeny, teta Roberta a nevl. teta Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |epizódne postavy: |- |[[Zuzana Znášiková Martinková]] |Božena |úradnička |páčí sa jej Jano | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Zdena Studenková]] | ---- | nahovorila na telefóne | známá Heleny a Jána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Roman Féder]] |[[Miroslav Válek]] |[[Zoznam ministrov kultúry Slovenskej republiky|Minister kultúry SSR]] |kúpil básničku od Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Ján Bakala]] |Lukáš |učiteľ, v Polsku ho spoznala Zuzana |páčil sa Zuzaně Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Alexandre Pajon]] |Pierre |bývá v Paríži |páčil sa mu Zita | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Vanesa Antovská]] |Soňa |mladé dievča z viechy |známá Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- | [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | ---- | predseda prijímacej komisie [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|konzervatória]] |prijal Barboru Horváthovú | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Rastislav Zvara]] |Gustav Pekár |horal |milenec Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Jozef Abafi]] |Sergej Dimov |učiteľ leningradskej školy, chcel utiecť na západ |páčila sa mu Andrea Marková | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Diana Velčická]] |Iveta |má zdravotné problémy |sesternica Marcely, <nowiki>''švagriná''</nowiki> Romana, teta Lenky a Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Daniel Gálik Zwach]] |Ondrej Podmanický |lyžiar, teraz na vozíčku |operoval ho Dr. Roman Bartoš | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Roman Fratrič]] |p. František |na dôchodku |páčila sa mu Mária Fraňová | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Zuzana Šicková]] |p. Kopecká |zákazníčka v lahôdkach |známa Heleny Horváthovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.,2. |} == Série == {|class="wikitable sortable"; style="text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#BB2528; color:#000000;" | | '''[[1. séria (2025)|1]]''' |110 | [[13. január]] [[2025]] |[[2025|23. jún 2025]] | rowspan="5" width="100" |pondelok - piatok 17:55 - 19:00 | rowspan="5" |[[Súbor:Markiza.png|alt=Markíza TV|náhľad]] |- | style="background:#FFFF00; color:#000000;" | | '''[[2. séria (2025)|2]]''' |70 |[[1. september]] [[2025]] |[[5. december]] [[2025]] |- | style="background:#1ECA54; color:#000000;" | | '''[[3. séria (2026)|3]]''' |100 |[[26. január]] [[2026]] |? |- | style="background:#16A4F6; color:#000000;" | | '''[[4. séria (2026)|4]]''' |70 (?) |? |? |- |} == Časti == === 1. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| 1. séria (13.01.2025{{--}}23.06.2025) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 1 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 17 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 18 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 19 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 20 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 21 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 22 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 23 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 24 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 25 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 26 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 27 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 28 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 29 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 30 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 31 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 32 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 33 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 34 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 35 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 36 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 37 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 38 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 39 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 40 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 41 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 42 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 43 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 44 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 45 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 46 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 47 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 48 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 49 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 50 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 51 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 52 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 53 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 54 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 55 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 56 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 57 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 58 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 59 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 60 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 61 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 62 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 63 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 63 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 64 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 64 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 65 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 65 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 66 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 66 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 67 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 67 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 68 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 68 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 69 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 69 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 70 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 70 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 71 |ep2 = 71 |pôvodný názov = Epizóda 71 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 72 |ep2 = 72 |pôvodný názov = Epizóda 72 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 73 |ep2 = 73 |pôvodný názov = Epizóda 73 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 74 |ep2 = 74 |pôvodný názov = Epizóda 74 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 75 |ep2 = 75 |pôvodný názov = Epizóda 75 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 76 |ep2 = 76 |pôvodný názov = Epizóda 76 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025}} {{Časť (TV seriál) |ep = 77 |ep2 = 77 |pôvodný názov = Epizóda 77 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 78 |ep2 = 78 |pôvodný názov = Epizóda 78 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 79 |ep2 = 79 |pôvodný názov = Epizóda 79 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 80 |ep2 = 80 |pôvodný názov = Epizóda 80 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81 |ep2 = 81 |pôvodný názov = Epizóda 81 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 82 |ep2 = 82 |pôvodný názov = Epizóda 82 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83 |ep2 = 83 |pôvodný názov = Epizóda 83 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 84 |ep2 = 84 |pôvodný názov = Epizóda 84 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 85 |ep2 = 85 |pôvodný názov = Epizóda 85 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 86 |ep2 = 86 |pôvodný názov = Epizóda 86 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 87 |ep2 = 87 |pôvodný názov = Epizóda 87 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 88 |ep2 = 88 |pôvodný názov = Epizóda 88 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 89 |pôvodný názov = Epizóda 89 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 90 |ep2 = 90 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 91 |ep2 = 91 |pôvodný názov = Epizóda 91 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 92 |ep2 = 92 |pôvodný názov = Epizóda 92 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 93 |ep2 = 93 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 94 |ep2 = 94 |pôvodný názov = Epizóda 94 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 95 |ep2 = 95 |pôvodný názov = Epizóda 95 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 96 |ep2 = 96 |pôvodný názov = Epizóda 96 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 97 |ep2 = 97 |pôvodný názov = Epizóda 97 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 98 |ep2 = 98 |pôvodný názov = Epizóda 98 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 99 |ep2 = 99 |pôvodný názov = Epizóda 99 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 100 |ep2 = 100 |pôvodný názov = Epizóda 100 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 101 |ep2 = 101 |pôvodný názov = Epizóda 101 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 102 |ep2 = 102 |pôvodný názov = Epizóda 102 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 103 |ep2 = 103 |pôvodný názov = Epizóda 103 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 104 |ep2 = 104 |pôvodný názov = Epizóda 104 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 105 |ep2 = 105 |pôvodný názov = Epizóda 105 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 106 |ep2 = 106 |pôvodný názov = Epizóda 106 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 107 |ep2 = 107 |pôvodný názov = Epizóda 107 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 108 |ep2 = 108 |pôvodný názov = Epizóda 108 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 109 |ep2 = 109 |pôvodný názov = Epizóda 109 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 110 |ep2 = 110 |pôvodný názov = Epizóda 110 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. jún 2025 }} |} === 2. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;" | 2. séria (01.09.2025{{--}}05.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 111 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 111 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 112 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 112 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 113 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 113 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 114 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 114 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 115 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 115 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 116 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 116 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 117 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 117 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 118 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 118 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 119 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 119 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 120 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 120 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 121 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 121 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 122 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 122 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 123 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 123 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 124 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 124 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 125 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 125 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 126 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 126 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 127 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 127 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 128 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 128 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 129 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 129 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 130 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 130 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 131 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 131 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 132 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 132 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 133 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 133 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 134 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 134 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 135 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 135 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 136 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 136 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 137 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 137 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 138 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 138 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 139 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 139 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 140 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 140 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 141 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 141 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 142 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 142 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 143 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 143 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 144 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 144 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 145 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 145 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 146 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 146 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 147 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 147 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 148 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 148 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 149 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 149 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 150 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 150 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 151 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 151 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 152 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 152 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 153 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 153 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 154 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 154 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 155 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 155 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 156 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 156 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 157 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 157 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 158 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 158 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 159 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 159 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 160 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 160 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 161 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 161 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 162 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 162 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 163 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 163 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 164 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 164 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 165 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 165 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 166 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 166 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 167 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 167 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 168 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 168 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 169 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 169 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 170 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 170 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 171 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 171 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 172 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 172 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 173 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 173 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 174 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 174 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 175 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 175 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 176 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 176 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 177 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 177 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 178 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 178 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 179 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 179 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 180 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 180 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. december 2025 }} |- ! colspan=8 style="background: #FFFF00; color: #000;" | Vianočný špeciál (11.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = - |ep2 = - |pôvodný názov = Vianočný špeciál I. |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. december 2025 }} |} === 3. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| 3. séria (26.01.2026{{--}}19.06.2026) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 181 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 182 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 2 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 183 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 3 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 184 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 4 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 185 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 5 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 186 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 6 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 187 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 7 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 188 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 8 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 189 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 9 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 190 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 10 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 191 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 11 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 192 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 12 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 193 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 13 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 194 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 14 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 195 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 15 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 196 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 16 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 197 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 17 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 198 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 18 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 199 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 19 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 200 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 20 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 201 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 21 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 202 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 22 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 203 | ep2 = 23 | pôvodný názov = Epizóda 23 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 204 | ep2 = 24 | pôvodný názov = Epizóda 24 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 205 | ep2 = 25 | pôvodný názov = Epizóda 25 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 206 | ep2 = 26 | pôvodný názov = Epizóda 26 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 207 | ep2 = 27 | pôvodný názov = Epizóda 27 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 208 | ep2 = 28 | pôvodný názov = Epizóda 28 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 209 | ep2 = 29 | pôvodný názov = Epizóda 29 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 210 | ep2 = 30 | pôvodný názov = Epizóda 30 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 211 | ep2 = 31 | pôvodný názov = Epizóda 31 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 212 | ep2 = 32 | pôvodný názov = Epizóda 32 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 213 | ep2 = 33 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 214 | ep2 = 34 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. marec 2036 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 215 | ep2 = 35 | pôvodný názov = Epizóda 35 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 216 | ep2 = 36 | pôvodný názov = Epizóda 36 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 217 | ep2 = 37 | pôvodný názov = Epizóda 37 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 218 | ep2 = 38 | pôvodný názov = Epizóda 38 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 219 | ep2 = 39 | pôvodný názov = Epizóda 39 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 220 | ep2 = 40 | pôvodný názov = Epizóda 40 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 221 | ep2 = 41 | pôvodný názov = Epizóda 41 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 222 | ep2 = 42 | pôvodný názov = Epizóda 42 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 223 | ep2 = 43 | pôvodný názov = Epizóda 43 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 224 | ep2 = 44 | pôvodný názov = Epizóda 44 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 225 | ep2 = 45 | pôvodný názov = Epizóda 45 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 226 | ep2 = 46 | pôvodný názov = Epizóda 46 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 31. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 227 | ep2 = 47 | pôvodný názov = Epizóda 47 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 228 | ep2 = 48 | pôvodný názov = Epizóda 48 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 229 | ep2 = 49 | pôvodný názov = Epizóda 49 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 230 | ep2 = 50 | pôvodný názov = Epizóda 50 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 231 | ep2 = 51 | pôvodný názov = Epizóda 51 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 232 | ep2 = 52 | pôvodný názov = Epizóda 52 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 233 | ep2 = 53 | pôvodný názov = Epizóda 53 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 234 | ep2 = 54 | pôvodný názov = Epizóda 54 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 235 | ep2 = 55 | pôvodný názov = Epizóda 55 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 236 | ep2 = 56 | pôvodný názov = Epizóda 56 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 237 | ep2 = 57 | pôvodný názov = Epizóda 57 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 238 | ep2 = 58 | pôvodný názov = Epizóda 58 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 239 | ep2 = 59 | pôvodný názov = Epizóda 59 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 240 | ep2 = 60 | pôvodný názov = Epizóda 60 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 241 | ep2 = 61 | pôvodný názov = Epizóda 61 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 242 | ep2 = 62 | pôvodný názov = Epizóda 62 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 243 | ep2 = 63 | pôvodný názov = Epizóda 63 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 244 | ep2 = 64 | pôvodný názov = Epizóda 64 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 245 | ep2 = 65 | pôvodný názov = Epizóda 65 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 246 | ep2 = 66 | pôvodný názov = Epizóda 66 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 247 | ep2 = 67 | pôvodný názov = Epizóda 67 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 248 | ep2 = 68 | pôvodný názov = Epizóda 68 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 249 | ep2 = 69 | pôvodný názov = Epizóda 69 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 250 | ep2 = 70 | pôvodný názov = Epizóda 70 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 251 | ep2 = 71 | pôvodný názov = Epizóda 71 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 252 | ep2 = 72 | pôvodný názov = Epizóda 72 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 253 | ep2 = 73 | pôvodný názov = Epizóda 73 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 254 | ep2 = 74 | pôvodný názov = Epizóda 74 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 255 | ep2 = 75 | pôvodný názov = Epizóda 75 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 256 | ep2 = 76 | pôvodný názov = Epizóda 76 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 257 | ep2 = 77 | pôvodný názov = Epizóda 77 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 258 | ep2 = 78 | pôvodný názov = Epizóda 78 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 259 | ep2 = 79 | pôvodný názov = Epizóda 79 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 260 | ep2 = 80 | pôvodný názov = Epizóda 80 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 261 | ep2 = 81 | pôvodný názov = Epizóda 81 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 262 | ep2 = 82 | pôvodný názov = Epizóda 82 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 263 | ep2 = 83 | pôvodný názov = Epizóda 83 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 264 | ep2 = 84 | pôvodný názov = Epizóda 84 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. máj 2026 ? }} {{Časť (TV seriál) | ep = 265 | ep2 = 85 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. máj 2026 ? }} {{Časť (TV seriál) | ep = 266 | ep2 = 86 | pôvodný názov = Epizóda 86 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. jún 2026 ? }} {{Časť (TV seriál) | ep = 267 | ep2 = 87 | pôvodný názov = Epizóda 87 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. jún 2026 ? }} {{Časť (TV seriál) | ep = 268 | ep2 = 88 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. jún 2026 ? }} {{Časť (TV seriál) | ep = 269 | ep2 = 89 | pôvodný názov = Epizóda 89 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. jún 2026 ? }} {{Časť (TV seriál) | ep = 270 | ep2 = 90 | pôvodný názov = Epizóda 90 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. jún 2026 ? }} |} == Galéria == <gallery> Súbor:Cyklotrasa R11 Dúbravka - centrum (Bratislava), prejazd 24.3.2022.jpg|Exteriér Základnej školy SNP (v skutočnosti [[Spojená škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím]] na [[Svrčia ulica|Svrčej ulici]] 6 v [[Bratislava|Bratislave]]) Súbor:Druzba internat 2007 (cropped).jpg|Budova domu služieb, kde sa nachádzajú aj lahôdky Heleny Horváthovej (v skutočnosti budova [[kongresové centrum|kongresového centra]] [[Univerzita Komenského v Bratislave, Vysokoškolský internát Družba|vysokoškolského internátu Družba]] v Bratislave) Talichova Bratislava.jpg|Bytový dom rodiny Horváthovcov a Hanúskovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Talichova ulica (Bratislava)|Talichovej ulici]] 6 v Bratislave) Súbor:Bratislava Tobrucká 02 01.jpg|Bytový dom rodiny Bartošovcov, Gálikovcov a Sklenárovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Tobrucká ulica|Tobruckej ulici]] 2, [[Medená ulica (Bratislava)|Medenej ulici]] 10 a [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]] 15 – 17) Súbor:Garaze_Bratislava.jpg|Miesto, kde sa v 1. sérii nachádzala [[garáž]] kapely Roba Hanúska a jeho spoluhráčov (v skutočnosti [[Koncerty na garážach]]) Súbor:Bratislava (688).jpg|Budova [[Národný výbor|krajského a miestneho národného výboru]] (v skutočnosti [[Slovenský národný archív]]) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.markiza.sk/relacie/slub ''Sľub''] na [[Facebook|TV Markíza]] * {{Csfd film|id=1605585|názov=Sľub}} * {{Imdb film|id=tt35082595|názov=Sľub}} * {{Fdb film|id=202120|názov=Sľub}} [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2025]] n269xtwwpakmm6w9hrtt3v0mqf91pqy 0 726547 8211277 8053455 2026-05-09T18:32:07Z ~2026-27065-36 293875 8211277 wikitext text/x-wiki {{Infobox Letecká nehoda | Titulok = Let Delta Airlines 79 | Obrázok = Boeing 767-332ER(w) ‘N175DN - 175’ Delta (30460948720).jpg | Popis obrázku = Boeing 767 registrácie N175DN (2016) | Dátum = 1. september 2023 | Čas = 10:33 UTC<br/>12:33 CEST | Hlavná príčina = Poškodený motor č. 2 (PW4060) | Miesto = Runway 06/24 | Zemepisná šírka = 50.109 | Zemepisná dĺžka = 14.2501 | Mapframe zoom = 13 | Model = Boeing 767 | Dopravca = [[Delta Air Lines]] | Registrácia = N175DN | IATA číslo letu = DL79 | ICAO číslo letu = DAL79 | Začiatok letu = [[Letisko Václava Havla Praha|Letisko Václava Havla]], [[Praha]] | Cieľ letu = [[Medzinárodné letisko Johna F. Kennedyho]], [[New York]] | Počet osôb na palube = 221 | Prežilo = 221 | Zranených = 0 | Mŕtvych = 0 }} '''Let Delta Airlines 79''' je pravidelná linka spoločnosti [[Delta Air Lines]] z [[Letisko Václava Havla Praha|medzinárodného letiska Vaclava Havla]] v [[Praha|Prahe]] (PRG) na [[medzinárodné letisko Johna F. Kennedyho]] (JFK) v [[New York (mesto)|New Yorku]]. V piatok [[1. september|1. septembra]] [[2023]] o 12:33, krátko po štarte z pražského letiska z dráhy 24, došlo k zlyhaniu pravého motora; príčinou mohol byť náraz s vtákom alebo jednoduché opotrebovanie a vek materiálu. Problémy naznačovali aj hustý čierny dym vychádzajúci z motora. Kapitán vyhlásil núdzu a po 20 minútach pristál s lietadlom naspäť na dráhu 24. Po pristáti čakal na pristávacej dráhe na hasičov pražského letiska, a záchranných zložiek, po približne 35 minútach sa lietadlo za pomoci hasičov odklonilo mimo z hlavnej dráhy, vďaka ktorému bola obnovená doprava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nouzové přistání na Ruzyni. Boeing mířící do New Yorku hlásil kouř na palubě - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/krimi-nouzove-pristani-na-ruzyni-40442284 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2023-09-01 | dátum prístupu = 2025-02-28 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Flightradar24 on X|url=https://twitter.com/flightradar24/status/1697569381427949881|periodikum=X (formerly Twitter)|dátum prístupu=2025-02-28|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Prague Airport on X|url=https://twitter.com/PragueAirport/status/1697572290878115911|periodikum=X (formerly Twitter)|dátum prístupu=2025-02-28|jazyk=en}}</ref> Cestujúci nemuseli byť evakuovaný a odišli štandardnou cestou.<ref name=":0">https://twitter.com/PragueAirport/status/1697580734829969577</ref> V pohotovosti boli a hasiči so šiestich staníc z Prahy a v [[Stredočeský kraj|Stredočeskeho kraja]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražské letiště muselo uzavřít dráhu kvůli nouzovému přistání 33 let starého Boeingu Delty | url = https://zdopravy.cz/prazske-letiste-muselo-uzavrit-drahu-kvuli-nouzovemu-pristani-33-let-stareho-boeingu-delty-175500/ | dátum vydania = 2023-09-01 | dátum prístupu = 2025-02-28 | jazyk = cs | meno = Vojtěch | priezvisko = Očadlý}}</ref> Došlo k odkloneniu celkovo troch letov: [[Tajarán al-Imárát|EK]] 139, [[Deutsche Lufthansa|LH]] 1690 a [[Icelandair|FI]] 536.<ref name=":0" /> Všetky tieto lety boli odklonene do [[Drážďany|Drážďan]] (DRS). Po dotankovaní pokračovali naspäť na pražské letisko. == Oprava a odlet == Dňa [[3. september|3. septembra]] [[2023]], krátko pred 9:45 pristál v Prahe nákladný [[Boeing 747|Boeing 747-412(BCF)]] spoločnosti [[National Airlines]] (imatrikulácia: N702CA). Doviezol náhradný motor z [[Medzinárodné letisko Hartsfield-Jackson Atlanta|medzinárodného letiska Hartsfielda-Jacksona]] v [[Atlanta|Atlante]] (ATL) v [[Spojené štáty|USA]].<ref>https://twitter.com/Dave_JetsPRG</ref> [[5. september|5. septembra]] [[2023]] o 8:44 odletelo lietadlo na [[medzinárodné letisko Johna F. Kennedyho]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] pod číslom letu DL9961. == Vyhlásenie == [[Súbor:Prago-Ruzyně, flughaveno, el-aera vido, 7.jpeg|náhľad|Medzinárodné letisko Václava Havla v Prahe]] V októbri 2023 český ÚZPLN oznámil, že keď lietadlo stúpalo cez 500 stôp AGL, z pravej strany sa ozval hlasný hluk, po ktorom takmer okamžite nasledovali indikácie poruchy pravého motora, ktoré posádku prinútili vyhlásiť núdzový stav. Posádka pokračovala v stúpaní do výšky 3000 stôp a vrátila sa do Prahy na dráhu 24. Lietadlo sa zastavilo na pristávacej dráhe, posádka vypla ľavý motor len so zapnutou APU, následne bolo odtiahnuté z dráhy. Vo výfukovom potrubí pravého motora sa našli kovové úlomky. Boroskopická kontrola odhalila poškodenie od 4. stupňa nízkotlakového kompresora s úplným zničením stupňov 5 až 13 vysokotlakového kompresora, 1. a 2. stupňa vysokotlakovej turbíny s chýbajúcimi všetkými lopatkami. Motor bol vymenený, poškodený motor bol odvezený výrobcovi na podrobnú analýzu výrobcom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Aviation Herald | url = https://avherald.com/h?article=50dd3054 | vydavateľ = avherald.com | dátum prístupu = 2025-02-28}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Letecké nehody]] [[Kategória:2023 v Česku]] [[Kategória:Doprava v Prahe]] [[Kategória:Udalosti v 2023]] bhakdkbity7vimd9cl3tm3r6kicvu5v 0 726568 8211217 8081997 2026-05-09T15:33:07Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211217 wikitext text/x-wiki {{Infobox budova | názov = La Samaritaine | obrázok = La Samaritaine and Statue of Henri IV.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Obchodný dom La Samaritaine z druhého brehu [[Seina|Sainy]]. V popredí sa nachádza [[Jazdecká socha Henricha IV.]] <!-- Základné údaje --> | sloh = [[secesia (architektúra)|secesia]], [[art deco]] | stavebný materiál = | architekt = [[Frantz Jourdain]], [[Henri Sauvage]] | výstavba = [[1933]] | prestavba = | zánik = <!-- Majiteľ --> | staviteľ = | súčasný majiteľ = [[LVMH]] | posledný majiteľ = | ďalší majitelia = [[Ernest Cognacq]] a [[Marie-Louise Jaÿ]] | hospodár = | pomenovaná po = <!-- Poloha --> | adresa = [[1. obvod (Paríž)|1. obvod]], [[Paríž]], [[Francúzsko]] | ulica = | pohorie = | nadmorská výška = | zemepisná šírka = 48.85939205832181 | zemepisná dĺžka = 2.342408345219403 | štát = Paríž | popis mapy = <!-- Ďalšie údaje --> | číslo pamiatky = [https://pop.culture.gouv.fr/notice/merimee/PA00086005 PA00086005] | web = https://www.dfs.com/fr/samaritaine | poznámky = |Portál 1 = Francúzsko |Portál 2 = |Portál 3 = |Portál 4 = }} '''La Samaritaine''' (plným názvom '''Grands magasins de la Samaritaine''') je [[obchodný dom]] v [[Paríž|Paríži]] na nábreží [[Seina|Seiny]] v [[1. obvod (Paríž)|1. obvode]] medzi ulicami ''[[Rue de la Monnaie]]'' a ''[[Rue de l’Arbre-Sec]]''. Obchod bol od roku [[2005]] do [[23. jún|23. júna]] [[2021]] uzavretý. La Samaritaine bol s predajnou plochou {{m2|48&nbsp;000|w}} najväčší obchodný dom v Paríži a tesne tak predstihol domy ''[[Galeries Lafayette]]'' a ''[[Printemps]]''. == História == [[Súbor:La_samaritaine_as_seen_from_the_Pont_Neuf.jpg|vľavo|náhľad|La Samaritaine]] Obchod založil v roku [[1869]] [[Ernest Cognacq]] pôvodom z [[Île de Ré]] spolu s manželkou [[Marie-Louise Jaÿ]]. Ernest Cognacq začal ako predajca [[Kravata|kravát]] na [[Pont Neuf]], neskôr si zriadil malý obchod na ulici ''[[Rue de la Monnaie]]''. Obchod prosperoval a tak ho manželia rozširovali nákupom okolitých budov, až vznikol obchodný dom zaberajúci niekoľko susediacich domov. Bloky domov boli v rokoch [[1883]]{{--}}[[1933]] postupne upravované, najmä v rokoch [[1903]]{{--}}[[1907]], kedy [[architekt]] [[Frantz Jourdain]] uplatnil princípy [[Secesia|secesie]]. Prestavbu v roku [[1933]] urobil v štýle [[art deco]] architekt [[Henri Sauvage]]. Celý obchod č. 2 a ďalej [[fasáda]] a strecha obchodu č. 3 sú preto od roku [[1990]] chránené ako [[Monument historique|historická pamiatka]]. Vzhľadom na zlé ekonomické výsledky na začiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] obchodný dom zmenšil svoju predajnú plochu. Ekonomické problémy však pokračovali a preto ho v roku [[2001]] skúpila skupina [[LVMH]] (Moët Hennessy Louis Vuitton). Predajňa bola zatvorená [[15. jún|15. júna]] [[2005]] z dôvodu vážneho rizika požiaru, pričom budova potrebovala naliehavú bezpečnostnú rekonštrukciu.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Top Paris store 'was fire risk' | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/4082272.stm | dátum vydania = 10 June 2005 | dátum prístupu = 13 November 2017 | jazyk = en-GB}}</ref> LVMH koncom roka [[2010]] kúpila zvyšné podiely v obchodnom dome od nadácie Cognacq-Jay, vďaka čomu mala obchodný dom v plnom vlastníctve.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://ae.fashionnetwork.com/news/La-samaritaine-in-paris-becomes-full-property-of-lvmh,137192.html | jazyk = en-AE | priezvisko = AE | meno = FashionNetwork com | titul = La Samaritaine in Paris becomes full property of LVMH | dátum prístupu = 2024-10-16 | vydavateľ = FashionNetwork.com}}</ref> Prestavba sa mala začať v roku [[2011]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.archdaily.com/141425/sanaa-releases-rendering-for-paris-la-samaritaine-restoration | jazyk = en-US | titul = SANAA Announces Plans for Paris' La Samaritaine Restoration | dátum vydania = 2011-06-07 | dátum prístupu = 2024-10-16 | vydavateľ = ArchDaily}}</ref> V januári [[2015]] boli práce na predajni opäť zastavené po tom, čo francúzsky súd zrušil stavebné povolenie.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Willsher|meno=Kim|titul=Work on Parisian former department store La Samaritaine stops again|periodikum=[[The Guardian]]|dátum=2015-01-06|issn=0261-3077|url=https://www.theguardian.com/world/2015/jan/06/work-parisian-department-store-la-samaritaine-stops|dátum prístupu=2024-10-16|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=SANAA's Plans For La Samaritaine in Paris Blocked Once Again|periodikum=ArchDaily|dátum=14 January 2015|url=https://www.archdaily.com/587268/sanaa-s-plans-for-la-samaritaine-in-paris-blocked-once-again|dátum prístupu=13 November 2017|jazyk=en-US}}</ref> Práce sa opäť rozbehli, keďže stále existoval odpor k novým fasádam navrhnutým japonskou architektonickou firmou [[SANAA]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.dezeen.com/2021/06/22/la-samaritaine-department-store-sanaa-opens-paris/ | jazyk = en | titul = SANAA's overhaul of La Samaritaine department store opens in Paris | dátum vydania = 2021-06-22 | dátum prístupu = 2024-10-16 | vydavateľ = Dezeen}}</ref> starostka Paríža [[Anne Hidalgo|Anne Hidalgová]] plány podporila.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Willsher|meno=Kim|titul=French historians battle to save face of La Samaritaine|periodikum=[[The Guardian]]|dátum=2014-04-11|issn=0261-3077|url=https://www.theguardian.com/world/2014/apr/11/la-samaritaine-redevelopment-battle-paris|dátum prístupu=2024-10-16|jazyk=en-GB}}</ref> Po šestnástich rokoch od zatvorenia bol obchodný dom znovu otvorený pre verejnosť v júni [[2021]], teraz je tiež pod značkou [[DFS Group|DFS]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.forbes.com/sites/rooksanahossenally/2021/06/23/inside-la-samaritaine-paris-iconic-department-store-reopens-after-16-years/ | jazyk = en | priezvisko = Hossenally | meno = Rooksana | titul = Inside La Samaritaine: Paris's Iconic Department Store Reopens After 16 Years | dátum prístupu = 2024-10-16 | vydavateľ = Forbes}}</ref> Obchod znovu otvorili francúzsky prezident [[Emmanuel Macron]] a generálny riaditeľ LVMH [[Bernard Arnault]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://wwd.com/feature/emmanuel-macron-bernard-arnault-la-samaritaine-department-store-inauguration-1234851251/ | jazyk = en-US | priezvisko = Diderich | meno = Joelle | titul = French President Emmanuel Macron Inaugurates La Samaritaine | dátum vydania = 2021-06-21 | dátum prístupu = 2024-10-16 | vydavateľ = WWD}}</ref> Budovy teraz zahŕňajú hotel Cheval Blanc, škôlku, kancelárie a [[HLM|sociálne bývanie]].<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.wallpaper.com/architecture/la-samaritaine-paris-department-store-reopens-france | jazyk = en | priezvisko = Serafin | meno = Amy | titul = Legendary Paris department store La Samaritaine reopens | dátum vydania = 2021-06-21 | dátum prístupu = 2024-10-16 | vydavateľ = [[Wallpaper (magazine)|Wallpaper*]]}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.lesechos.fr/industrie-services/immobilier-btp/les-hlm-de-la-samaritaine-inaugures-a-paris-1348784 | priezvisko = Dicharry | meno = Elsa | titul = Les 96 HLM de la Samaritaine inaugurés dans le coeur de Paris | dátum prístupu = 16 October 2024 | vydavateľ = [[Les Echos (France)|Les Echos]]}}</ref> == Pôvod mena == [[Súbor:La_Samaritaine_par_Scotin.jpg|náhľad|Čerpadlo v roku [[1742]]]] La Samaritaine (slovensky Samaritánka) bol názov vodného [[Čerpadlo|čerpadla]] umiestneného blízko mosta Pont Neuf, ktorého existencia je známa od doby vlády [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henricha IV.]] Čerpadlo pumpovalo vodu zo Seiny do mestských [[Kašna|fontán]]. Stavba bola ozdobená sochárskou výzdobou zobrazujúcou stretnutie [[Ježiš Kristus|Ježiša]] a Samaritánky pri [[Jakub (Izrael)|Jákobovej]] studni, ktorého autormi boli sochári [[Bernard Frémin|Bernard]] a [[René Frémin]] ([[1672]]{{--}}[[1744]]). == Dizajn a štýl budovy == [[Súbor:La_Samartaine_facade.jpg|vpravo|náhľad|Fasáda v [[Secesia (architektúra)|secesnom]] štýle]] Jourdainovo členstvo vo viacerých spoločnostiach výrazne ovplyvnilo jeho osobnú architektonickú teóriu a výber dizajnu Samaritaine.<ref name=":0">{{Citácia knihy|isbn=9789004078796|priezvisko=Clausen|meno=Meredith L.|titul=Frantz Jourdain and the Samaritaine : Art Nouveau Theory and Criticism|vydavateľ=[[Brill Publishers]]|miesto=Leiden|rok=1987}}</ref> Jourdain bol prezidentom Societe du Nouveau počas vrcholu hnutia [[Secesia|Art Nouveau]]. Pôvodný dizajn budovy silne stelesňuje ideály tohto umeleckého štýlu.<ref name=":0" /> Zatiaľ čo skeletová konštrukcia obchodného domu je postavená z ocele a skla, budova obsahuje množstvo aplikovaných ozdôb, ktoré znižujú tvrdosť jej tuhej konštrukcie.<ref name=":2">{{Citácia knihy|isbn=9781592537792|priezvisko=Richard.|meno=Poulin|titul=Graphic design and architecture, a 20th century history : a guide to type, image, symbol, and visual storytelling in the modern world|miesto=Beverly, Massachusetts|rok=November 2012}}</ref> Exteriér budovy má dve [[Kupola|kupoly]] zo sklenených tehál, ktoré sa v noci rozsvietia.<ref name=":3">{{Citácia periodika|url=http://lha.revues.org/478?lang=en|jazyk=fr|doi=10.4000/lha.478|issn=1627-4970|priezvisko=Vayron|meno=Olivier|titul=Dômes et signes spectaculaires dans les couronnements des grands magasins parisiens : Dufayel, Grand-Bazar de la rue de Rennes, Printemps, Samaritaine.|periodikum=Livraisons de l'Histoire de l'Architecture|dátum=10 June 2015|číslo=29|strany=89{{--}}112|priezvisko2=Leniaud|meno2=Jean-Michel}}</ref> Predĺžené vertikály kupol, rozdelené do ôsmich strán, zvýrazňujú výšku budovy a priťahujú oko diváka na vrchol predajne.<ref name=":3" /> [[Fasáda|Fasádu]] budovy tvoria keramické panely v pestrých farebných odtieňoch žltej, bielej, zelenej a zlatej.<ref name=":0" /> Slovo „Samaritaine“, ako aj časť dostupného tovaru a tovaru, sú zobrazené okolo fasády budovy farebným [[Smalt|smaltom]] pomocou prepracovaného písma.<ref name=":2" /> Okolo týchto nápisov sú rozptýlené farebné naturalistické kvetinové motívy, ktoré pokračujú aj v interiéri budovy.<ref name=":0" /> V interiéri sa nachádzajú dekoratívne železné schodiská, sklenená dlažba a fresky s opakovaným kvetinovým motívom. <ref name=":2" /> Tieto prvky zahŕňajú ornament aj funkčnosť, ktoré sú základnými princípmi secesného hnutia.<ref name=":2" /> Základné myšlienky secesie a Samaritaine viedli k moderným hnutiam 20. rokov 20. storočia.<ref name=":0" /> == La Samaritaine v kinematografii == * Pohľad na fasádu La Samaritaine sa objavuje vo filme ''[[Au bonheur des dames (film z roku 1930)|Au bonheur des dames]]'' od [[Julien Duvivier|Juliena Duviviera]] ([[1930]]). * Dlhá sekvencia z filmu ''[[Les Moutons de Panurge]]'' z roku [[1961]] sa natáčala v La Samaritaine. * Film ''[[Bébert et l’Omnibus]]'' z roku [[1963]] bol čiastočne natočený v La Samaritaine. * Miesto sa nakrátko objavuje vo filme ''[[Tatie Danielle]]'' z roku [[1990]] počas jazdy autom po Paríži. * ''[[Agent bez minulosti]]'', uvedený v kinách v roku [[2002]], obsahuje scénu na streche La Samaritaine. * Natáčala sa tu časť filmu ''[[Holy Motors]]'' ([[2012]]) od [[Leos Carax|Leosa Caraxa]]. * Film ''[[Au bonheur des ogres (film)|Au bonheur des ogres]]'', uvedený do kín v roku [[2013]], bol natočený v La Samaritaine v roku [[2012]]. * ''[[Nocturama (film)|Nocturama]]'', uvedená do kín v roku [[2016]], sa v tomto obchode natáčala počas leta [[2015]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.dfs.com/fr/samaritaine Oficiálne stránky obchodního domu]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.france-pittoresque.com/anecdotes/88.htm História obchodného domu] * [http://fr.structurae.de/structures/data/index.cfm?id=s0012990 História obchodného domu] na [[Structurae]] * [http://www.culture.gouv.fr/public/mistral/merimee_fr?ACTION=CHERCHER&FIELD_1=REF&VALUE_1=PA00086005 Záznam v evidencii historických pamiatok] == Zdroj == {{Preklad|cs|La Samaritaine|24640162|en|La Samaritaine|1257091067|fr|La Samaritaine|221873398}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Historické pamiatky v Paríži]] [[Kategória:1. obvod (Paríž)]] [[Kategória:Obchodné domy vo Francúzsku]] [[Kategória:Podniky v Paríži]] [[Kategória:Art deco stavby]] [[Kategória:Secesné stavby vo Francúzsku]] [[Kategória:Architektúra z 1933]] [[Kategória:Organizácie založené v 1869]] [[Kategória:Značky LVMH]] 7jzjza88yitsmvc3cz95t1kqutc6nad 0 726609 8211279 8147554 2026-05-09T18:35:46Z ~2026-27065-36 293875 8211279 wikitext text/x-wiki {{Infobox Letecká spoločnosť|logo=Logo of Vietnam Airlines.jpg|názov=Vietnam Airlines<br/>Hãng hàng không Quốc gia Việt Nam|IATA=VN|ICAO=HVN|callsign=VIET NAM AIRLINES|založená=15. január 1956|hlavné letiská=[[Medzinárodné letisko Noi Bai]], [[Hanoj]]<br/>[[Letisko Tân Sơn Nhất]], [[Ho Či Minovo Mesto]]|frequent_flyer=Lotusmiles|focus_cities=[[Phnom Penh]]<br/>[[Siem Reap]]|aliancia=[[SkyTeam]]<br/>[[SkyTeam Cargo]]|veľkosť flotily=93|destinácie=66|materská spoločnosť=Vietnam Airlines JSC|sídlo=200 Nguyễn Sơn, Bồ Đề ward, okres Long Biên, Hanoj, Vietnam|kľúčové osobnosti=Lê Hồng Hà ([[Prezident]] a [[Výkonný riaditeľ|CEO]])<br/>Đặng Ngọc Hoà ([[Predseda]])|zamestnanci=6 500 (2023)|webová stránka=[https://www.vietnamairlines.com www.vietnamairlines.com]}} '''Vietnam Airlines''' (vietnamsky: Hãng hàng không Quốc gia Việt Nam, lit. Vietnam Nation Airlines) je vlajkový letecký dopravca vo [[Vietnam|Vietname]]. Letecká spoločnosť bola založená v roku 1956 a neskôr v apríli 1989 bola založená ako štátny podnik. Vietnam Airlines má sídlo v okrese [[Long Biên]] v [[Hanoj|Hanoji]], s o základňami na [[Medzinárodne letisko Noi Bai|medzinárodnom letisku Noi Bai]] v [[Hanoj|Hanoji]] a na [[Letisko Tân Sơn Nhất|medzinárodnom letisku Tân Sơn Nhất]] v [[Hočiminovo Mesto|Hočiminovom meste]]. Letecká spoločnosť lieta na 117 linkách v 19 krajinách, okrem zdieľaných služieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines on ch-aviation | url = https://www.ch-aviation.com/portal/airline/VN | vydavateľ = ch-aviation | dátum prístupu = 2025-03-02 | jazyk = en-US}}</ref> Od svojho vzniku až do začiatku 90. rokov 20. storočia bola spoločnosť Vietnam Airlines v rámci leteckého priemyslu menej významným dopravcom, pretože jej činnosť bola sťažená rôznymi faktormi vrátane sociálno-ekonomickej a politickej situácie v krajine. Po normalizácii vzťahov vlády so Spojenými štátmi mohla letecká spoločnosť expandovať, zlepšiť svoje produkty a služby a modernizovať svoju starnúcu flotilu. V roku 1996 vietnamská vláda spojila 20 spoločností poskytujúcich služby do spoločnosti Vietnam Airlines Corporation, ktorej ústredným prvkom bola samotná letecká spoločnosť. V roku 2010 bola korporácia reštrukturalizovaná na spoločnosť s ručením obmedzeným a premenovaná na [[Vietnam Airlines Company Limited]]. Na spoločnosť dohliada sedemčlenná správna rada, ktorú vymenúva vietnamský premiér. Vietnam Airlines zohráva kľúčovú úlohu v hospodárskom rozvoji krajiny, keďže osobná doprava je jej hlavnou činnosťou. Vlastní 100 % [[Vietnam Air Service Company]] - regionálnej leteckej spoločnosti v južnom Vietname a takmer 99 % nízkonákladového dopravcu [[Pacific Airlines]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = https://www.vietnamairlines.com/jp/vi/vietnam-airlines/investor-relations/~/media/34BBD7878401422681A2F90F92C4CB08.ashx | vydavateľ = www.vietnamairlines.com | dátum prístupu = 2025-03-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20241204044146/https://www.vietnamairlines.com/jp/vi/vietnam-airlines/investor-relations/~/media/34BBD7878401422681A2F90F92C4CB08.ashx | dátum archivácie = 2024-12-04 }}</ref> Okrem toho korporácia získava príjmy z leteckého stravovania a údržby a generálnych opráv lietadiel prostredníctvom viacerých svojich dcérskych spoločností vrátane [[Vietnam Airlines Engineering Company]] a [[Vietnam Airlines Caterers]]. Spoločnosť tiež diverzifikovala svoje investície do odvetvia prenájmu lietadiel a pozemných služieb na letiskách a snaží sa vyrábať súčasti lietadiel. Kontroluje a prevádzkuje nákladnú divíziu [[Vietnam Airlines Cargo]]. Vietnam Airlines sa stala členom aliancie SkyTeam v júni 2010, čím sa stala prvým dopravcom z juhovýchodnej Ázie, ktorý sa stal členom tejto aliancie. Od septembra 2021 predstavuje podiel štátu vo Vietnam Airlines 86,34 %, All Nippon Airways vlastní 5,62 %, pričom je strategickým akcionárom národného vlajkového dopravcu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HVN: Tổng Công ty Hàng không Việt Nam - CTCP (HOSE) | url = https://cafef.vn/du-lieu/hose/hvn-tong-cong-ty-hang-khong-viet-nam-ctcp.chn | vydavateľ = CafeF.vn | dátum vydania = 2025-03-02 | dátum prístupu = 2025-03-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines issues US$350-million shares for stakeholders | url = https://hanoitimes.vn/vietnam-airlines-issues-us350-million-shares-for-stakeholders-318797.html | vydavateľ = hanoitimes.vn | dátum prístupu = 2025-03-02 | jazyk = en}}</ref> == Destinácie == Vietnam Airlines má sieť letov v rámci Ázie, Severnej Ameriky, Európy a Oceánie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Bản đồ Mạng Đường Bay Vietnam Airlines|url=http://www.vietnamairlines.com/vn/vi/plan-book/timetable-routemap/worldwide-routemap|periodikum=Vietnam Airlines|dátum prístupu=2025-03-02|jazyk=vi}}</ref> S približne 300 dennými letmi,<ref>https://web.archive.org/web/20140419013929/https://www.skyteam.com/Global/Press/Facts%20and%20figures/2012%20Nov%20Xiamen/Fact_Sheet_SkyTeam_2013_update_5mar14.pdf</ref> lieta do 21 domácich destinácií a do 43 medzinárodných destinácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Route Maps {{!}} Vietnam Airlines | url = https://www.vietnamairlines.com/vn/en/plan-book/worldwide-routemap | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-10-08 | dátum prístupu = 2025-03-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171008110311/https://www.vietnamairlines.com/vn/en/plan-book/worldwide-routemap | dátum archivácie = 2017-10-08 }}</ref> Okrem toho má dohody o spoločnom označovaní liniek s viacerými leteckými spoločnosťami, pričom niektoré z nich smerujú do Severnej Ameriky. {| class="wikitable" !Krajina !Mesto !Letisko !Poznámka !Referencie |- | rowspan="3" |[[Austrália (štát)|Austrália]] |[[Melbourne]] |[[Letisko Melbourne]] | | |- |[[Perth (Západná Austrália)|Perth]] |[[Letisko Perth]] | | style="text-align:center;" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Vietnam Airlines To Add Perth from December 7 - Airline Ratings|url=https://www.airlineratings.com/featured/vietnam-airlines-to-add-perth-from-december-7/|periodikum=Airline Ratings|dátum=2023-08-28|dátum prístupu=2025-03-02|jazyk=en-US|meno=Geoffrey|priezvisko=Thomas}}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- |[[Sydney]] |[[Letisko Sydney]] | | |- | rowspan="3" |[[Kambodža]] |[[Phnom Pénh]] |[[Medzinárodné letisko Phnom Penh]] | | |- | rowspan="2" |[[Siem Reap]] |[[Medzinárodné letisko Siem Reap]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Letisko zatvorené | |- |[[Medzinárodné letisko Siem Reap-Angko]] | | |- | rowspan="40" |[[Čína]] | rowspan="2" |[[Peking]] |[[Medzinárodné letisko Peking]] | | |- |[[Medzinárodné letisko Peking Ta-sing]] |style="background:#ffe4e4;text-align:center"|Začína sa 30. marca 2025 | style="text-align:center;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines Adds Ho Chi Minh City – Beijing Service in NS25 | url = https://www.aeroroutes.com/eng/250129-vnns25pkx | vydavateľ = AeroRoutes | dátum prístupu = 2025-03-02 | jazyk = en-CA}}</ref> |- |[[Čchang-čchun]] |[[Medzinárodné letisko Čchang-čchun Lung-ťia]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Sezónna listina | |- |[[Čchang-čou]] |[[Medzinárodné letisko Čchang-čou Benniu]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- | rowspan="2" |[[Čcheng-tu]] |[[Medzinárodné letisko Čcheng-tu Šuang-liou]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Medzinárodné letisko Čcheng-tu Tianfu]] | | style="text-align:center;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines khai thác trở lại đường bay Hà Nội - Thành Đô (Trung Quốc) | url = https://hanoimoi.vn/vietnam-airlines-khai-thac-tro-lai-duong-bay-ha-noi-thanh-do-trung-quoc-667217.html | vydavateľ = hanoimoi.vn | dátum vydania = 2024-05-23 | dátum prístupu = 2025-03-02 | jazyk = vi | priezvisko = hanoimoi.vn}}</ref> |- |[[Ta-lien]] |[[Medzinárodné letisko Ta-lien Čou-šuej-c’]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Fu-čou]] |[[Medzinárodné letisko Fu-čou Čchang-le]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- | rowspan="2" |[[Kanton (mesto)|Kanton]] |[[Medzinárodné letisko Kanton Paj-jün]] | | |- |[[Medzinárodné letisko Kanton Paj-jün|Staré medzinárodné letisko Kanton Paj-jün]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Letisko zatvorené | |- |[[Kuej-jang]] |[[Medzinárodné letisko Kuej-jang Lung-tung-pao]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Chaj-kchou]] |[[Medzinárodné letisko Chaj-kchou Mej-lan]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Chang-čou]] |[[Medzinárodné letisko Chang-čou Siao-šan]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Charbin]] |[[Medzinárodné letisko Charbin Tchaj-pching]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Che-fej]] |[[Medzinárodné letisko Che-fej Sin-čchiao]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Chöch chot]] |[[Medzinárodné letisko Chöch chot Baita]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Ťi-nan]] |[[Medzinárodné letisko Ťi-nan Jao-čchiang]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- | rowspan="2" |[[Kchun-ming]] |[[Medzinárodné letisko Kchun-ming Čchang-šuej]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Medzinárodné letisko Kchun-ming Wujiaba]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Letisko zatvorené | |- |[[Lan-čou]] |[[Medzinárodné letisko Lan-čou Čung-čchuan]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Nančang]] |[[Medzinárodné letisko Nan-čchang Čchang-pej]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Nanking]] |[[Medzinárodné letisko Nanking Lu-kchou]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Nan-ning]] |[[Medzinárodné letisko Nan-ning Wu-sü]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Ning-po]] |[[Medzinárodné letisko Ning-po Li-še]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Ordos]] |[[Medzinárodné letisko Ordos Ejin Horo]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Čchüan-čou]] |[[Medzinárodné letisko Čchüan-čou Ťin-ťiang]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Šanghaj]] |[[Medzinárodné letisko Šanghaj-Pchu-tung]] | | |- |[[Šen-jang]] |[[Medzinárodné letisko Šen-jang Tchao-sien]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Šen-čen]] |[[Medzinárodné letisko Šen-čen Pao-an]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Šijiazhuang]] |[[Medzinárodné letisko Š’-ťia-čuang Čeng-ting]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Taijuan]] |[[Medzinárodné letisko Tchaj-jüan Wu-sü]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Tiencin|Tchien-ťin]] |[[Medzinárodné letisko Tchien-ťin Pin-chaj]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Wen-čou]] |[[Medzinárodné letisko Wen-čou Lung-wan]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Wu-chan]] |[[Medzinárodné letisko Wu-chan Tchien-che]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Wu-si]] |[[Medzinárodné letisko Su-nan Šuo-fang]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Sia-men]] |[[Medzinárodné letisko Sia-men Kao-čchi]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Si-an]] |[[Medzinárodné letisko Si-an Sien-jang]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Sezonná listina | |- |[[Jen-čcheng]] |[[Medzinárodné letisko Jen-čcheng Nanyan]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Jin-čchuan]] |[[Medzinárodné letisko Jin-čchuan Che-tung]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Čeng-čou]] |[[Medzinárodné letisko Čeng-čou Sin-čeng]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Francúzsko]] |[[Paríž]] |[[Letisko Charlesa de Gaulla]] | | |- | rowspan="2" |[[Nemecko]] |[[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]] |[[Letisko Frankfurt nad Mohanom]] | | |- |[[Mníchov]] |[[Letisko Franza Josefa Straußa Mníchov]] | | style="text-align:center;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines boosts Munich Airport’s status with direct flights to Vietnam - Travel And Tour World | url = https://www.travelandtourworld.com/news/article/vietnam-airlines-boosts-munich-airports-status-with-direct-flights-to-vietnam/ | dátum vydania = 2024-03-11 | dátum prístupu = 2025-03-02 | jazyk = en-US}}</ref> |- | rowspan="2" |[[Hongkong]] | rowspan="2" |Hongkong |[[Medzinárodné letisko Hongkong]] | | |- |[[Letisko Kai Tak]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Letisko zatvorené | |- | rowspan="2" |[[India]] |[[Dillí]] |[[Medzinárodné letisko Indiry Gándhíové]] | | style="text-align:center;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines launches direct route to India | url = https://en.vietnamplus.vn/vietnam-airlines-launches-direct-route-to-india/231202.vnp | vydavateľ = Vietnam+ (VietnamPlus) | dátum vydania = 2022-06-15 | dátum prístupu = 2025-03-02 | jazyk = vi | priezvisko = Vietnam+ (VietnamPlus)}}</ref> |- |[[Bombaj]] |[[Medzinárodné letisko Čhatrapatího Šivádžího]] | | style="text-align:center;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines Adds Mumbai From May 2023 | url = https://www.aeroroutes.com/eng/230321-vnin | vydavateľ = AeroRoutes | dátum prístupu = 2025-03-02 | jazyk = en-CA}}</ref> |- |[[Indonézia]] |[[Jakarta]] |[[Medzinárodné letisko Sukarno-Hatta]] | | |- |[[Taliansko]] |[[Miláno]] |[[Letisko Miláno-Malpensa]] |style="background:#ffe4e4;text-align:center"|Začína sa 1. júla 2025 | style="text-align:center;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines Schedules Milan Launch in July 2025 | url = https://www.aeroroutes.com/eng/240913-vnjul25mxp | vydavateľ = AeroRoutes | dátum prístupu = 2025-03-02 | jazyk = en-CA}}</ref> |- | rowspan="7" |[[Japonsko]] |[[Fukuoka (Fukuoka)|Fukuoka]] |[[Letisko Fukuoka]] | | |- |[[Ibaraki (prefektúra)|Ibaraki]] |[[Letisko Ibaraki]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Nagoja]] |[[Medzinárodnné letisko Čúbu]] | | |- |[[Osaka (mesto)|Osaka]] |[[Medzinárodné letisko Kansai]] | | |- |[[Sapporo]] |[[Letisko New Chitose]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- | rowspan="2" |[[Tokio]] |[[Medzinárodné letisko Tokio]] | | |- |[[Medzinárodné letisko Narita]] | | |- | rowspan="2" |[[Laos]] |[[Luang Prabang]] |[[Medzinárodné letisko Luang Prabang]] | | |- |[[Vientian]] |[[Medzinárodné letisko Wattay]] | | |- |[[Macao]] |Macao |[[Medzinárodné letisko Macao]] | | |- | rowspan="3" |[[Malajzia]] | rowspan="2" |[[Kuala Lumpur]] |[[Medzinárodné letisko Kuala Lumpur]] | | |- |[[Letisko Sultan Abdul Aziz Shah]] | | |- |[[Penang]] |[[Medzinárodné letisko Penang]] | | |- |[[Mjanmarsko]] |[[Rangún]] |[[Medzinárodné letisko Rangún]] | | |- |[[Filipíny]] |[[Manila]] |[[Medzinárodné letisko Ninoy Aquino]] | | style="text-align:center;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines Moves Manila Service Resumption to June 2024 | url = https://www.aeroroutes.com/eng/240411-vnns24mnl | vydavateľ = AeroRoutes | dátum prístupu = 2025-03-02 | jazyk = en-CA}}</ref> |- | rowspan="2" |[[Rusko]] | rowspan="2" |[[Moskva]] |[[Medzinárodné letisko Domodedovo]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Medzinárodné letisko Šeremetievo]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | style="text-align:center;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Туристам вновь обещают прямые перелеты в столицу Вьетнама из Москвы | url = https://www.tourdom.ru/news/turistam-vnov-obeshchayut-pryamye-perelety-v-stolitsu-vetnama-iz-moskvy | vydavateľ = Tourdom.ru | dátum prístupu = 2025-03-02 | jazyk = ru}}</ref> |- |[[Singapur]] |Singapúr |[[Letisko Singapur-Changi]] | | |- | rowspan="4" |[[Kórejská republika]] |[[Pusan]] |[[Medzinárodné letisko Kimhe]] | | |- |[[Muan-gun]] |[[Medzinárodné letisko Muan-gun]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- | rowspan="2" |[[Soul]] |[[Medzinárodné letisko Kimpcho]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Medzinárodné letisko Inčchon]] | | |- | rowspan="3" |[[Taiwan]] |[[Kao-siung]] |[[Medzinárodné letisko Kao-siung]] | | |- |[[Tchaj-čung]] |[[Medzinárodné letisko Tchaj-čung]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Tchaj-pej]] |[[Medzinárodné letisko Taiwan-Tchao-jüan]] | | |- | rowspan="3" |[[Thajsko]] | rowspan="2" |[[Bangkok]] |[[Medzinárodné letisko Bangkok-Don Muang]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Letisko Suvarnabhumi]] | | |- |[[Phuket]] |[[Medzinárodné letisko Phuket]] | | |- |[[Spojené arabské emiráty]] |[[Dubaj (mesto)|Dubaj]] |[[Medzinárodné letisko Dubaj]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- | rowspan="2" |[[Spojené kráľovstvo]] | rowspan="2" |[[Londýn]] |[[Letisko Londýn-Gatwick]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Letisko Londýn-Heathrow]] | | style="text-align:center;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines NS24 London Operations – 28DEC23 | url = https://www.aeroroutes.com/eng/231229-vnns24lhr | vydavateľ = AeroRoutes | dátum prístupu = 2025-03-02 | jazyk = en-CA}}</ref> |- |[[Spojené štáty]] |[[San Francisco]] |[[Medzinárodné letisko San Francisco]] | | style="text-align:center;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Traveling to Vietnam Will Be Easier Than Ever Next Year, Thanks to These Airlines | url = https://www.cntraveler.com/story/traveling-to-vietnam-will-be-easier-than-ever-next-year-thanks-to-these-airlines | vydavateľ = Condé Nast Traveler | dátum vydania = 2021-12-02 | dátum prístupu = 2025-03-02 | jazyk = en-US | meno = Jessica | priezvisko = Puckett}}</ref> |- | rowspan="29" |[[Vietnam]] |[[Buôn Ma Thuột]] |[[Letisko Buon Ma Thuot]] | | |- |[[Cà Mau]] |[[Letisko Cà Mau]] | | |- |[[Cần Thơ]] |[[Medzinárodné letisko Cần Thơ]] | | |- |[[Chu Lai]] |[[Letisko Chu Lai]] | | |- |[[Côn Đảo]] |[[Letisko Côn Đảo]] | | |- | rowspan="2" |[[Đà Lạt]] |[[Letisko Cam Ly]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Letisko zatvorené | |- |[[Medzinárodné letisko Lien Khuong]] | | |- |[[Đà Nẵng]] |[[Letisko Đà Nẵng|Medzinárodné letisko Đà Nẵng]] |style="background:#ffe4bc;text-align:center"|Základňa | |- |[[Điện Biên Phủ]] |[[Letisko Dien Bien]] | | |- |[[Đồng Hới]] |[[Letisko Đồng Hới]] | | |- |[[Hải Phòng]] |[[Medzinárodné letisko Cat Bi]] | | |- |[[Hạ Long]] |[[Medzinárodné letisko Van Don]] | | |- | rowspan="2" |[[Hanoj]] |[[Letisko Gia Lam]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Medzinárodné letisko Noi Bai]] |style="background:#ffe4bc;text-align:center"|Základňa | |- |[[Hočiminovo Mesto]] |[[Letisko Tân Sơn Nhất]] |style="background:#ffe4bc;text-align:center"|Základňa | |- |[[Huế]] |[[Medzinárodné letisko Phu Bai]] | | |- | rowspan="2" |[[Nha Trang]] |[[Letisko Cam Ranh|Medzinárodné letisko Cam Ranh]] |style="background:#ffe4bc;text-align:center"|Základňa | |- |[[Letisko Nha Trang]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Letisko zatvorené | |- | rowspan="2" |[[Phú Quốc]] |[[Letisko Duong Dong]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Letisko zatvorené | |- |[[Medzinárodné letisko Phú Quốc]] | | |- |[[Pleiku]] |[[Letisko Pleiku]] | | |- | rowspan="2" |[[Qui Nhơn]] |[[Letisko Phu Cat]] | | |- |[[Letisko Qui Nhơn]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Letisko zatvorené | |- |[[Rạch Giá]] |[[Letisko Rạch Giá]] | | |- |[[Sơn La]] |[[Letisko Nà Sản]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Thanh Hóa]] |[[Letisko Sao Vàng]] | | |- |[[Tuy Hòa]] |[[Letisko Tuy Hoa]] | | |- |[[Vinh]] |[[Medzinárodné letisko Vinh]] | | |- |[[Vũng Tàu]] |[[Letisko Vung Tau]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |} === Lety počas Tết === [[Súbor:VN-A327 - Vietnam Airlines - Airbus A321-231 - Skyteam Livery - HKG (13694604534).jpg|náhľad|225x225bod|Airbus A321-231 spoločnosti Vietnam Airlines vo farbách SkyTeam na letisku v Hongkongu]] Vietnam Airlines tradične zvýšila počet letov medzi vietnamskými mestami, aby uspokojila veľké požiadavky, ktoré prinášajú každoročné oslavy [[Vietnamský nový rok|Tết]]. Toto rušné obdobie, ktoré môže trvať od konca januára do polovice februára, je najvýznamnejším vietnamským sviatkom; domáce letecké spoločnosti v tomto období plánujú stovky dodatočných letov, aby sa Vietnamci mohli vrátiť k svojim rodinám, často na vidieku, a osláviť túto udalosť. V roku 2010 zvýšila letecká spoločnosť kapacitu sedadiel na niektorých vnútroštátnych trasách zo 45 % na 120 %,. V roku 2011 zvýšila počet dodatočných letov na desiatich trasách, čím pridala viac ako 100 000 sedadiel. Približne 63 000 z týchto miest bolo medzi Hanojom a Hočiminovým mestom. Predstavovalo to pozoruhodný 41 % nárast oproti bežným dňom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines to add over 580 flights for Tet holiday - News VietNamNet | url = http://english.vietnamnet.vn/en/travel/2756/vietnam-airlines-to-add-over-580-flights-for-tet-holiday.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2012-09-24 | dátum prístupu = 2025-03-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120924125334/http://english.vietnamnet.vn/en/travel/2756/vietnam-airlines-to-add-over-580-flights-for-tet-holiday.html | dátum archivácie = 2012-09-24 }}</ref> V roku 2013 dopravca počas osláv pridal ďalších 174 000 miest, z čoho 82 000 miest bolo na hlavnej trase medzi hlavnými uzlami. === Aliancie === Vietnam Airlines vstúpili do [[SkyTeam|aliancie SkyTeam]] 10. júna 2010.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines formally joins SkyTeam - 6/10/2010 - Flight Global | url = http://www.flightglobal.com/news/articles/vietnam-airlines-formally-joins-skyteam-343109/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2014-04-08 | dátum prístupu = 2025-03-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140408224316/http://www.flightglobal.com/news/articles/vietnam-airlines-formally-joins-skyteam-343109/ | dátum archivácie = 2014-04-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines Joins SkyTeam | url = http://www.skyteam.com/en/About-us/Press/News/2010/Vietnam-Airlines-Joins-SkyTeam/ | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = 2013-07-13 | dátum prístupu = 2025-03-02 | url archívu = https://archive.today/20130713100608/http://www.skyteam.com/en/About-us/Press/News/2010/Vietnam-Airlines-Joins-SkyTeam/ | dátum archivácie = 2013-07-13 }}</ref> === Dohody o zdieľaní kódov === Vietnam Airlines zdieľa kódy s týmito leteckými spoločnosťami:<ref>{{Citácia periodika|titul=airline-partners|url=http://www.vietnamairlines.com/vn/en/vietnam-airlines/subsidiaries-partners/airline-partners|periodikum=Vietnam Airlines|dátum prístupu=2025-03-02}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=How To Earn Miles {{!}} Frequent Flyer Program {{!}} Vietnam Airlines|url=http://www.vietnamairlines.com/vn/en/lotusmile/earn-miles/earn-miles-with-vietnam-airlines|periodikum=Vietnam Airlines|dátum prístupu=2025-03-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20190830023704/https://www.vietnamairlines.com/vn/en/lotusmile/earn-miles/earn-miles-with-vietnam-airlines|dátum archivácie=2019-08-30}}</ref> == Flotila == === Súčasná flotila === Od augusta 2024 spoločnosť Vietnam Airlines prevádzkuje tieto lietadlá:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines considering 50-strong B737 MAX order - ch-aviation | url = https://www.ch-aviation.com/portal/news/131776-vietnam-airlines-considering-50-strong-b737-max-order | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2023-09-21 | dátum prístupu = 2025-03-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230921004819/https://www.ch-aviation.com/portal/news/131776-vietnam-airlines-considering-50-strong-b737-max-order | dátum archivácie = 2023-09-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Fleet Information {{!}} Fly with Vietnam Airlines|url=https://www.vietnamairlines.com/vn/en/vietnam-airlines/our-fleets|periodikum=Vietnam Airlines|dátum prístupu=2025-03-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20201221115052/https://www.vietnamairlines.com/vn/en/vietnam-airlines/our-fleets/|dátum archivácie=2020-12-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = https://www.airbus.com/content/dam/corporate-topics/publications/o&d/ODs-April-2021-Airbus-Commercial-Aircraf.xlsx | vydavateľ = www.airbus.com | dátum prístupu = 2025-03-02}}</ref> {| class="wikitable" |+Flotila spoločnosti Vietnam Airlines ! rowspan="2" |Lietadlo ! rowspan="2" |V službe ! rowspan="2" |Objednávky ! colspan="4" |Cestujúci ! rowspan="2" |Poznámky |- !{{Tooltip|C|Trieda business}} !{{Tooltip|W|Trieda Premium economy}} !{{Tooltip|Y|Trieda economy}} !Celkom |- | style="text-align:center;" |[[Airbus A320neo]] | style="text-align:center;" |1 | style="text-align:center;" |4 | style="text-align:center;" |4 | style="text-align:center;" |– | style="text-align:center;" |180 | style="text-align:center;" |184 | style="text-align:center;" |Najmenej 2 lietadlá neboli prevzaté a presunuté do spoločnosti [[Volaris]]. Dodávky sa začínajú v júli 2024. |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |[[Airbus A321-200]] | rowspan="3" style="text-align:center;" |42 | rowspan="3" style="text-align:center;" |– | rowspan="2" style="text-align:center;" |16 | rowspan="3" style="text-align:center;" |– | style="text-align:center;" |162 | style="text-align:center;" |178 | rowspan="3" style="text-align:center;" |Jedno lietadlo namaľované vo farbách [[SkyTeam|SkyTeamu]]. Staršie lietadlá budú vyradené. |- | style="text-align:center;" |168 | style="text-align:center;" |184 |- | style="text-align:center;" |8 | style="text-align:center;" |195 | style="text-align:center;" |203 |- | style="text-align:center;" |[[Airbus A321neo]] | style="text-align:center;" |20 | style="text-align:center;" |– | style="text-align:center;" |8 | style="text-align:center;" |– | style="text-align:center;" |195 | style="text-align:center;" |203 | |- | rowspan="2" style="text-align:center;" |[[Airbus A350|Airbus A350-900]] | rowspan="2" style="text-align:center;" |14 | rowspan="2" style="text-align:center;" |– | rowspan="2" style="text-align:center;" |29 | style="text-align:center;" |45 | style="text-align:center;" |231 | style="text-align:center;" |305 | rowspan="2" | |- | style="text-align:center;" |36 | style="text-align:center;" |240 | style="text-align:center;" |305 |- | rowspan="2" style="text-align:center;" |[[Boeing 787 Dreamliner|Boeing 787-9]] | rowspan="2" style="text-align:center;" |11 | rowspan="2" style="text-align:center;" |– | rowspan="2" style="text-align:center;" |28 | style="text-align:center;" |35 | style="text-align:center;" |211 | style="text-align:center;" |274 | rowspan="2" | |- | style="text-align:center;" |– | style="text-align:center;" |283 | style="text-align:center;" |311 |- | style="text-align:center;" |[[Boeing 787-10]] | style="text-align:center;" |5 | style="text-align:center;" |3 | style="text-align:center;" |24 | style="text-align:center;" |– | style="text-align:center;" |343 | style="text-align:center;" |367 | |- ! colspan="8" |Nákladná flotila spoločnosti Vietnam Airlines |- | style="text-align:center;" |[[Airbus A321-200/P2F]] | style="text-align:center;" |– | style="text-align:center;" |2 | colspan="4" style="text-align:center;" |{{Tooltip|Cargo|Nákladná konfigurácia}} | |- !Celkom !93 !9 ! colspan="5" | |} <gallery widths="190" heights="190" perrow="4"> Súbor:Vietnam Airlines Airbus A321 VN-A390 Da Nang 2023 (02).jpg|'''Airbus A321ceo''' Súbor:Vietnam Airlines Airbus A321neo VN-A512 Da Nang 2023 (01).jpg|'''Airbus A321neo''' Súbor:Vietnam Airlines, Boeing 787-9 Dreamliner, VN-A861.jpg|'''Boeing 787-9 Dreamliner''' Súbor:Vietnam Airlines Airbus A350-900XWB VN-A887.jpg|alt=Vietnam Airlines Airbus A350-900XWB|'''Vietnam Airlines Airbus A350-900 XWB''' Súbor:Vietnam Airlines (VN-A874) Boeing 787-10 Dreamliner at Sydney Airport (5).jpg|'''Boeing 787-10 Dreamliner''' </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Letecké spoločnosti Vietnamu]] [[Kategória:Podniky založené v 1956]] oaaguucn3rb003zb4icvs7eo2og8qyj 0 727897 8211280 8009074 2026-05-09T18:39:20Z ~2026-27065-36 293875 8211280 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Battle of Vienna.Sipahis.jpg|náhľad|Sipáhiovia v čase [[Bitka pri Viedni|Bitky pri Viedni]].]] '''Sipáhi''' alebo '''spahi''' bol turecký [[Jazdectvo (druh pozemných vojsk)|ozbrojený jazdec]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=DANGL|meno=Votjtech|titul=Bitky a bojiská v našich dejinách|vydanie=1|vydavateľ=Perfekt, a.s.|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-8046-864-4|strany=767}}</ref> V istom zmysle slova išlo dokonca o obdobu európskeho [[Rytier (stredovek)|rytiera]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOPČAN|meno=Vojtech|titul=Turecké nebezpečenstvo a Slovensko|vydanie=1|vydavateľ=Veda: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|miesto=Bratislava|rok=1986|isbn=71-016-86|strany=196}}</ref> V čase existencie [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] jestvovali dva druhy sipáhiov. Prvú skupinu predstavovala gardová jazda ([[Turečtina|tur]]. ''ulúfeli sipáhi'') ktorá bola vydržiavaná zo žoldu. Druhú skupinu predstavovala lénna jazda ([[Turečtina|tur]]. ''timárli sipáhi''), pričom išlo o držiteľov timárov alebo dokonca predstaviteľov vojensko-feudálnej triedy.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOPČAN|meno=Vojtech|titul=Slovensko v tieni polmesiaca|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Osveta, n.p.|miesto=Martin|rok=1983|isbn=70-072-83|strany=183|priezvisko2=KRAJČOVIČOVÁ|meno2=Klára}}</ref> Samotní sipáhiovia predstavovali tú najviac početnú časť osmanskej armády. Ich vojenská povinnosť bola silno prísna. Zaujímavosťou je fakt, ktorého pointa jasne naznačuje, že v prípade potreby musel narukovať každý a to dokonca i zdravotne chorý jazdec, ktorého niesli za postupujúcim vojskom na nosidlách. Neprítomnosť v boji bez dôvodu sa trestala odňatím léna. Lénni sipáhiovia sa v čase, keď platil mier, zdržiavali povinne v regióne, kde mali rozmiestnené majetky. Naopak gardoví sipáhiovia bývali v kasárňach. Práve tieto podmienky umožňovali rýchlu mobilizáciu. Sipáhiovia mali za bojové zásluhy udelené ďalšie lénna, čo znamenalo stimulovanie ich bojového odhodlania.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ Vladimír a kol|titul=Encyklopédia vojen: Od najstarších čias po súčasnosť|vydanie=1|vydavateľ=Ikar|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-551-5611-8|strany=330}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * KOPČAN, Vojtech; KRAJČOVIČOVÁ, Klára. ''Slovensko v tieni polmesiaca''. Martin: Vydavateľstvo Osveta, n.p., 1983. 216 s. 70-072-83. * KOPČAN, Vojtech. ''Turecké nebezpečenstvo a Slovensko''. Bratislava: Veda : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1986. 222 s. 71-016-86. * [[Peter Kónya|KÓNYA, Peter]] a kol. ''Dejiny Uhorska (1000-1918).'' Bratislava: Citadella, s.r.o., 2014. 787 s. <nowiki>ISBN 978-80-89628-59-9</nowiki>. * [[Vojtech Dangl|DANGL, Vojtech]]. ''Bitky a bojiská v našich dejinách.'' Bratislava: Perfekt, a.s., 2017. 787 s. ISBN 978-80-8046-864-4. == Pozri aj == * [[Osmanská ríša]] * [[Obliehanie Viedne|Obliehanie Viedne (1529)]] * [[Osmanské Uhorsko]] == Zdroj == * SEGEŠ Vladimír a kol. ''Encyklopédia vojen: Od najstarších čias po súčasnosť.'' Bratislava: Ikar, 2020. 357 s. <nowiki>ISBN 978-80-551-5611-8</nowiki>. [[Kategória:Vojsko v Osmanskej ríši]] [[Kategória:Vojenské jednotky]] gjcr25ggotkxw0lnrrx7myv6it1ui1z 0 728067 8211282 8127393 2026-05-09T18:42:51Z ~2026-27065-36 293875 8211282 wikitext text/x-wiki {{Infobox Videohra|názov=Marvel' Spider-Man 2|obrázok=Marvel's Spider-Man 2 (2025) logo official (SGDB 124347).png|autor=[[Insomniac Games]]|vydavateľ=[[Sony Interactive Entertainment]]|producent=Bryan Intihar<br/>Ryan Smith|skladateľ=[[John Paesano]]|dizajnér=Jacinda Chew<br/>Grant Hollis|návrh=Jon Paguette<br/>Walt Williams<br/>Benjamin Arfmann|séria=''[[Spider-Man (séria videohier)|Marvel's Spider-Man]]''|mód=[[Hra jedného hráča|Single-player]]|platforma=[[PlayStation 5]]<br/>[[Windows]]|vydanie='''PlayStation 5'''<br/>20. október 2023<br/>'''Windows'''<br/>30. január 2025|žáner=[[Akčná hra (žáner počítačových hier)|Akčná adventúra]]}} '''''Marvel's Spider-Man 2''''' je [[Akčná hra (žáner počítačových hier)|akčná adventúra]] z roku 2023, ktorú vyvinula spoločnosť [[Insomniac Games]] a vydala spoločnosť [[Sony Interactive Entertainment]]. Je založená na postave [[Spider-Man (komiks)|Spider-Mana]] z [[Marvel Comics|Marvel]] [[Marvel Comics|Comics]] a obsahuje príbeh inšpirovaný jeho dlhoročnou komiksovou mytológiou, ktorá je odvodená aj z rôznych adaptácií v iných médiách. Ide o tretí príspevok do série ''[[Spider-Man (séria videohier)|Marvel's Spider-Man]]'', ktorý pôsobí ako pokračovanie hry ''[[Marvel's Spider-Man (2018)|Marvel's Spider-Man]]'' (2018) a nadväzuje na hru ''[[Marvel's Spider-Man: Miles Morales]]'' (2020). Dej sleduje [[Spider-Man (komiks)|Petra Parkera]] a [[Spider-Man (komiks)|Milesa Moralesa]], ktorí sa dostávajú do konfliktu s [[Kraven the Hunter|Kravenom Lovcom]], ktorý mení [[New York (mesto)|New York]] na lovisko supersilných jedincov; a s mimozemským symbiontom [[Venom|Venomom]], ktorý sa pripúta k Petrovi a negatívne ho ovplyvňuje, pričom hrozí, že zničí jeho osobné vzťahy. Hra stavia na základoch, ktoré vytvorili jej predchodcovia, s dôrazom na viaceré herné štýly, ktoré ponúkajú Peter Parker a Miles Morales ako Spider-Mani. Hra rozširuje ich existujúce schopnosti prechádzania a boja, vrátane nových pavučinových gadgetov a oblekov, ktoré možno odomknúť prostredníctvom postupu v príbehu. Predstavuje tiež bývalý oblek symbionta Spider-Mana, ktorý dáva Parkerovi jedinečné schopnosti oproti jeho predchádzajúcej hrateľnej podobe. Rovnako ako v predchádzajúcich hrách, obsah mimo hlavného príbehu pozostáva z plnenia vedľajších úloh a získavania zberateľských predmetov roztrúsených po celom otvorenom svete hry, pričom hráč môže prepínať medzi Parkerom a Moralesom a plniť špecializované úlohy pre každého z nich, pričom každý z nich má svoje vlastné jedinečné schopnosti. Diskusie o riadnom pokračovaní hry ''Marvel's Spider-Man'' sa začali už počas vývoja hry, pričom v hre aj v ''Milesovi Moralesovi'' sa objavili otvorené príbehové vlákna pre budúce tituly. Hra bola oznámená v septembri 2021. Kreatívny riaditeľ Bryan Intihar, herný režisér Ryan Smith, vedúci rozprávania Jon Paquette a výtvarná riaditeľka Jacinda Chew zo spoločnosti Insomniac Games si zopakovali svoje povinnosti z predchádzajúcich dielov, zatiaľ čo [[Yuri Lowenthal]], [[Nadji Jeter]] a [[Laura Bailey]] sa vracajú na čele herného hlasového ansámblu, ktorý tvoria ďalší vracajúci sa herci a postavy z predchádzajúcich hier. [[Jim Pirri]] a [[Tony Todd]] sa k ansámblu pridávajú ako hlasy Kravena a Venoma. Ide o Toddovo posledné videoherné predstavenie vydané počas jeho života pred jeho smrťou v roku 2024. Hra ''Marvel's Spider-Man 2'' bola vydaná pre [[PlayStation 5]] 20. októbra 2023. Hra získala uznanie kritiky, pričom chvála smerovala k jej príbehu, charakterizácii a hrateľnosti. Bola nominovaná na mnohé ocenenia na konci roka a zvíťazila v šiestich kategóriách [[27. ročník D.I.C.E. Awards|27. ročníka D.I.C.E. Awards]], vrátane [[D.I.C.E ocenenie za akčnú hru roka|akčnej hry roka]]. Hry sa predalo viac ako 2,5 milióna kusov za 24 hodín a viac ako päť miliónov kusov za 11 dní, čím sa stala najrýchlejšie predávaným titulom prvej strany systému PlayStation. Od apríla 2024 sa hry predalo viac ako 11 miliónov kusov. Port hry pre systém [[Microsoft Windows|Windows]], vyvinutý spoločnosťou [[Nixxes Software]], bol vydaný 30. januára 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spider-Man 2 PC Officially Announced With January Release Date, No Additional Story Content Planned | url = https://www.ign.com/articles/spider-man-2-pc-officially-announced-with-january-release-date | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2024-10-18 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en | meno = Kat | priezvisko = Bailey}}</ref> == Hra == ''Marvel's Spider-Man 2'' je [[Akčná hra (žáner počítačových hier)|akčná dobrodružná hra]] [[Hra jedného hráča|pre jedného hráča]], ktorá sa hrá z [[Third-person shooter|pohľadu tretej osoby]]. Rovnako ako v prvej hre sú Peter Parker a Miles Morales dve hlavné postavy, pričom Mary Jane a Venom sú hrateľné v určitých misiách a stávajú sa samostatne hrateľnými v súlade s príbehom, keď prechádzajú otvoreným svetom New Yorku a bojujú proti nepriateľom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel's 'Spider-Man 2' Release Window, Trailer, Gameplay, Villains, and More {{!}} The Mary Sue | url = https://www.themarysue.com/marvels-spider-man-2-release-window-trailer-gameplay-villains-and-more/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2023-04-13 | dátum prístupu = 2025-03-30 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230413203601/https://www.themarysue.com/marvels-spider-man-2-release-window-trailer-gameplay-villains-and-more/ | dátum archivácie = 2023-04-13 }}</ref> hráči môžu získavať nové schopnosti a zbierať rôzne [[Spider-Man (komiks)|obleky Spider-Mana]]. Peter a Miles sa môžu kedykoľvek počas voľného pohybu v otvorenom svete hry ľubovoľne striedať a majú vyhradené misie v hlavnom príbehu aj v rámci vedľajšieho obsahu, ktorý využíva ich individuálne vlastnosti. hra rozširuje otvorený svet predchádzajúcich dielov a umožňuje hráčom okrem [[Manhattan|Manhattanu]], ktorý bol hlavným dejiskom predchádzajúcich dvoch hier, preskúmať aj [[Brooklyn]] a [[Queens]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spider-Man 2 Map 'Roughly Twice the Size', Adds Queens and Brooklyn | url = https://www.pushsquare.com/news/2023/06/spider-man-2-map-roughly-twice-the-size-adds-queens-and-brooklyn | vydavateľ = Push Square | dátum vydania = 2023-06-01 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-GB | meno = Push | priezvisko = Square}}</ref> Na základe bojového systému z predchádzajúcich dielov môžu obaja Spider-Mani odrážať fyzické útoky, pretože niektoré typy nepriateľov sú odolné voči uhýbaniu. Počas prechádzania sú nové obleky Petra aj Milesa vybavené pavučinovými krídlami, ktoré im po nasadení umožňujú plachtiť mestom, pričom ich rýchlosť a prejdená vzdialenosť sa zvyšuje, keď využívajú oblasti, ako sú veterné tunely. Koliesko s gadgetmi každého Spider-Mana bolo vylepšené o ďalšie vybaviteľné mody pre ich pavučinové strelce, ako napríklad možnosť vrhnúť Web Line cez stĺpy pre dodatočnú oporu počas stealth sekvencií zavesených nad nepriateľmi, a Web Grabber, ktorý umožňuje stiahnuť viacerých nepriateľov na izolované miesto pre Stealth Takedown, ktorý možno vykonať na dvoch nepriateľoch naraz. Okrem štandardných herných schopností Petra Parkera je hrateľný, keď je spojený so [[Venom|symbiontom Venomom]], ktorý mu udeľuje úponky, ktoré môže používať v boji, a jedinečné schopnosti založené na pavučine. Obaja Spider-Mani majú individuálne stromy zručností s ďalšími odomykateľnými schopnosťami pre oboch, keď nazbierajú dostatok bodov zručností v súlade s ich úrovňou skúseností, ako aj tretí strom zručností venovaný spoločným schopnostiam medzi nimi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel’s Spider-Man 2 gameplay revealed | url = https://blog.playstation.com/2023/05/24/marvels-spider-man-2-gameplay-revealed/ | vydavateľ = PlayStation.Blog | dátum vydania = 2023-05-24 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel's Spider-Man 2's Peter Parker, Miles Morales Will Have Unique and Shared Skill Trees in PS5 Sequel | url = https://www.pushsquare.com/news/2023/05/marvels-spider-man-2s-peter-parker-miles-morales-will-have-unique-and-shared-skill-trees-in-ps5-sequel | vydavateľ = Push Square | dátum vydania = 2023-05-29 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-GB | meno = Push | priezvisko = Square}}</ref> == Marketing == Odhalenie hry sa uskutočnilo počas podujatia PlayStation Showcase spoločnosti [[Sony Interactive Entertainment]] v máji 2023 a zdôraznilo misiu v rámci hlavnej príbehovej kampane hry, ktorá ukázala Petra Parkera v obleku symbionta a [[Spider-Man (komiks)|Milesa Moralesa / Spider-Mana]], ako dvojica zachytáva pokus [[Kraven the Hunter|Kravenových]] lovcov o zajatie [[Dr. Curt Connors|Dr. Curta Connorsa]], keď sa v dôsledku jeho premeny na Lizarda vlámal do rybieho trhu neďaleko newyorských dokov.<ref>{{Citácia periodika|titul=PlayStation Showcase: Spider-Man 2 leads PS5’s 2023 games lineup|url=https://www.theguardian.com/games/2023/may/25/playstation-showcase-spider-man-2-leads-ps5s-2023-games-lineup|periodikum=The Guardian|dátum=2023-05-24|dátum prístupu=2025-03-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Keza|priezvisko=MacDonald}}</ref> V rámci propagácie hry sa samostatný fragment hry objavil v scéne z filmu ''[[Spider-Man: Across the Spider-Verse]]'' (2023), ktorá zobrazovala spolubývajúceho Milesa Moralesa Gankeho Leeho, ako hrá hru na svojej konzole [[PlayStation 5]] na ich internáte. Sekvencia ukazovala [[Spider-Man (komiks)|Petra Parkera / Spider-Mana]], ako iniciuje zákrok na obyčajného zločinca pomocou prídavných pavúčích nôh, ktorými je vybavený jeho nový pokročilý oblek<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spider-Man: Across The Spider-Verse Has Easter Eggs For Upcoming PS5 Spidey Game | url = https://www.gamespot.com/articles/spider-man-across-the-spider-verse-has-easter-eggs-for-upcoming-ps5-spidey-game/1100-6514763/ | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-US}}</ref>. Koncepty pavúčích mužov bojujúcich proti Kravenovi Lovcovi aj Venomovi boli predstavené na [[Summer Game Fest 2023]], kde sa ako hosť objavil kreatívny riaditeľ Bryan Intihar, aby diskutoval o príbehu hry a odhalil dátum uvedenia hry na trh a obal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spider-Man 2 Release Date, Cover Art Debut at Summer Game Fest | url = https://www.playstationlifestyle.net/2023/06/08/spider-man-2-release-date-cover-art-summer-game-fest/ | dátum vydania = 2023-06-08 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-US | meno = Michael | priezvisko = Leri}}</ref> Hlavná téma hry, „Greater Together“, ktorú zložil [[John Paesano]], bola predvedená na 10-ročnom koncerte The Game Awards v júni 2023 a krátko na to bola vydaná na hudobných streamovacích službách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = You Can Listen to Marvel's Spider-Man 2's Heroic Main Theme on Spotify Right Now | url = https://www.pushsquare.com/news/2023/06/you-can-listen-to-marvels-spider-man-2s-heroic-main-theme-on-spotify-right-now | vydavateľ = Push Square | dátum vydania = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-GB | meno = Push | priezvisko = Square}}</ref> Intihar spolu s producentom Billom Rosemannom z Marvel Games, Lowenthalom, Jeterom, Baileym a Toddom prezentovali panel v hale H na [[San Diego Comic-Con|Comic-Cone v San Diegu]] v júli 2023 s názvom „Symbiotické vzťahy“. Panel prezradil ďalšie podrobnosti o príbehu a postavách a bol sprevádzaný debutom príbehového traileru a odhalením pamätných balíčkov a príslušenstva pre konzolu PlayStation 5, ktoré sa budú zhodovať s uvedením hry na trh.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SDCC 2023: Marvel's Spider-Man 2 Showcases New Story Trailer at San Diego Comic-Con 2023 | url = https://www.marvel.com/articles/games/sdcc-2023-marvels-spider-man-2-showcases-new-story-trailer-at-san-diego-comic-con-2023 | vydavateľ = www.marvel.com | dátum prístupu = 2025-03-30}}</ref> Prehľad hry nahovorený kreatívnym riaditeľom Bryanom Intiharom bol uvedený v rámci prezentácie PlayStation State of Play v septembri 2023 spolu s predpremiérovými podujatiami organizovanými pre novinárov z médií v Los Angeles, kde boli predstavené rozsiahlejšie ukážky a hrateľné zostavy hry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Check Out the Exclusive Reveals From the Marvel’s Spider-Man 2 Preview Event | url = https://www.marvel.com/articles/games/exclusive-reveals-marvels-spider-man-2-preview-event | vydavateľ = www.marvel.com | dátum prístupu = 2025-03-30}}</ref> 15. októbra 2023 bol počas [[New York Comic Con|newyorského Comic Conu]] online zverejnený launch trailer hry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'Marvel's Spider-Man 2' Gears Up for Release with New Launch Trailer | url = https://www.marvel.com/articles/games/marvels-spider-man-2-gears-up-for-release-with-new-launch-trailer | vydavateľ = www.marvel.com | dátum prístupu = 2025-03-30}}</ref> === Súvisiace médiá a tovar === V máji 2023, na [[Deň voľného komiksu]], vyšiel v Marvel Comics prequelový komiks, ktorý napísal autor ''Marvel's Spider-Man'' [[Christos Gage]] a ilustroval Ig Guara. Príbeh sa odohráva po udalostiach z ''Milesa Moralesa'' a Peter Parker, Miles Morales a Mary Jane Watsonová sa v ňom snažia nájsť rovnováhu medzi svojimi individuálnymi povinnosťami a príslušnými povinnosťami prvých z nich voči New Yorku ako Spider-Manovi a ako hlavný antagonista vystupuje [[The Hood]], ktorý sa snaží získať údajne starodávnu tabuľku zašifrovanú magickými hárkami, aby oživil svoju umierajúcu matku. Režisér príbehu hry a spoluscenárista ''Marvel's Spider-Man'' Jon Paquette rozviedol záujem autorského tímu o predstavenie The Hooda pre komiks, pričom uviedol, že mali záujem preskúmať myšlienku, že obaja Spider-Mani musia čeliť hrozbe so silami, ktoré presahujú ich chápanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel’s Spider-Man 2 prequel comic announced for Free Comic Book Day | url = https://blog.playstation.com/2023/05/03/marvels-spider-man-2-prequel-comic-announced-for-free-comic-book-day/ | vydavateľ = PlayStation.Blog | dátum vydania = 2023-05-03 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = You need to read this free Marvel’s Spider-Man 2 prequel comic | url = https://www.digitaltrends.com/gaming/marvels-spider-man-2-prequel-comic-free-online/ | vydavateľ = Digital Trends | dátum vydania = 2023-05-10 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-us}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel's Spider-Man 2 Prequel Comic Can Now Be Read Online | url = https://www.pushsquare.com/news/2023/05/marvels-spider-man-2-prequel-comic-can-now-be-read-online | vydavateľ = Push Square | dátum vydania = 2023-05-11 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-GB | meno = Push | priezvisko = Square}}</ref> == Vydanie == Hra ''Marvel's Spider-Man 2'' bola vydaná pre [[PlayStation 5]] 20. októbra 2023. 7. marca 2024 bol vydaný režim [[New Game Plus]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spider-Man 2's New Game Plus mode has been delayed to 2024, but the patch will come with other "highly requested features" | url = https://www.gamesradar.com/spider-man-2s-new-game-plus-mode-has-been-delayed-to-2024-but-the-patch-will-come-with-other-highly-requested-features/ | vydavateľ = gamesradar | dátum vydania = 2023-12-13 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en | meno = Dustin Bailey | priezvisko = published}}</ref> 30. januára 2025 bol vydaný port hry pre [[Microsoft Windows|Windows]], ktorý vyvinula spoločnosť [[Nixxes Software]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spider-Man 2 Swings Onto Steam With Forgiving PC Specs | url = https://www.ign.com/articles/spider-man-2-swings-onto-steam-with-forgiving-pc-specs | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2025-01-30 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en | meno = Sayem | priezvisko = Ahmed}}</ref> Okrem štandardnej edície bola k dispozícii aj digitálna Deluxe edícia hry. Táto edícia obsahuje dve sady piatich jedinečných oblekov pre Petra Parkera a Milesa Moralesa, ktoré navrhli hosťujúci umelci zo [[PlayStation Studio|štúdií PlayStation]] a širšieho zábavného priemyslu. Obsahuje dodatočné rámčeky, nálepky pre herný režim Photo Mode a dva body schopností navyše na odomknutie schopností. Zberateľská edícia bude distribuovaná prostredníctvom zúčastnených predajcov a služby PlayStation Direct. Obsahuje poukaz na stiahnutie digitálnej Deluxe edície, oceľovú knižnú skladačku a 19-palcovú sošku na vystavenie zobrazujúcu Spider-Manov bojujúcich s Venomom. Všetky predobjednávky bez ohľadu na edíciu obsahujú bonusy na skoré odomknutie: „Arachknight Suit“ pre Petra Parkera a „Shadow-Spider Suit“ pre Milesa Moralesa, gadget Web Grabber a tri dodatočné body schopností.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel’s Spider-Man 2 arrives only on PS5 October 20, Collector’s & Digital Deluxe Editions detailed | url = https://blog.playstation.com/2023/06/08/marvels-spider-man-2-arrives-only-on-ps5-october-20-collectors-digital-deluxe-editions-detailed/ | vydavateľ = PlayStation.Blog | dátum vydania = 2023-06-08 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-US}}</ref> Pri príležitosti uvedenia hry na trh distribuovala spoločnosť Sony Interactive Entertainment 1. septembra 2023 špeciálnu edíciu balíka konzoly PlayStation 5 s motívom hry. Ide o variant štandardnej konzoly PlayStation 5 s vlastnými čelnými panelmi a jedinečným dizajnom ovládača [[PlayStation 5|DualSense]], ktorý vychádza z vyobrazenia symbionta Venoma ovíjajúceho sa okolo červeného gradientu zdobiaceho emblém Spider-Mana Petra Parkera. Umelecká riaditeľka spoločnosti Insomniac Games Jacinda Chew poznamenala, že tento dizajn evokuje rôzne spôsoby, akými hráči v príbehu hry zažívajú preberanie moci nad Petrom symbiontom, a opísala ho ako „neustály tlak a snahu o nadvládu, či už vnútornú alebo vonkajšiu, pričom výsledok nie je istý.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = First Look: PS5 Console – Marvel’s Spider-Man 2 Limited Edition Bundle | url = https://blog.playstation.com/2023/07/20/first-look-ps5-console-marvels-spider-man-2-limited-edition-bundle/ | vydavateľ = PlayStation.Blog | dátum vydania = 2023-07-20 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-US}}</ref> Konzola sa dodáva s digitálnym poukazom na štandardnú edíciu hry na predplatenie pred uvedením na trh. Čelné dosky a špeciálny ovládač DualSense sa predávajú ako samostatné príslušenstvo pre existujúcich majiteľov konzoly PS5 s diskom aj digitálnej edície.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spider-Man 2 PS5 and DualSense Controller Revealed at SDCC, Available for Pre-Order Next Week | url = https://www.ign.com/articles/spider-man-2-ps5-and-dualsense-controller-revealed-at-sdcc-available-for-pre-order-next-week | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2023-07-20 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en | meno = Rebekah | priezvisko = Valentine}}</ref> == Prijatie == === Prijatie kritikou === Podľa webovej stránky agregátora recenzií [[Metacritic]] získala hra ''Marvel's Spider-Man 2'' od kritikov „všeobecné uznanie“ a 97 % kritikov ju odporučilo na agregátore [[OpenCritic]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel's Spider-Man 2 Reviews | url = https://opencritic.com/game/15052/marvels-spider-man-2 | vydavateľ = OpenCritic | dátum vydania = 2023-10-16 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en}}</ref> Výrazná chvála smerovala k príbehu a charakteristike hlavných hercov. Gene Park, píšuci pre ''[[The Washington Post]]'', pochválil vývoj a rastúce napätie medzi Petrom Parkerom a Milesom Moralesom, ako aj priateľstvo prvého z nich s Harrym Osbornom, pričom poznamenal, že bolo posunuté čo najďalej spôsobom, ktorý „uspokojivo sledoval.“<ref>{{Citácia periodika|titul=Review {{!}} ‘Marvel’s Spider-Man 2’ offers a familiar story and pristine gameplay|url=https://www.washingtonpost.com/entertainment/video-games/2023/10/16/marvels-spider-man-2-ps5-review/|periodikum=The Washington Post|dátum=2023-10-16|dátum prístupu=2025-03-30|issn=0190-8286|jazyk=en-US|meno=Gene|priezvisko=Park}}</ref> Matt Miller z ''[[Game Informer]]'' vyzdvihol účinnosť príbehu vychádzajúceho z filozofických konceptov spojených s hrdinstvom proti zloduchom, pričom uznal schopnosť hry vyťažiť z „otázok o návrate z temného miesta a o ďalšej šanci bez ohľadu na minulé chyby“. Miller tiež pochválil účinnosť hry ako časti väčšej trilógie hier, ktorá je schopná stáť samostatne, ale je „lepšia, keď ju zažijete celú“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel's Spider-Man 2 Review - Sticking The Landing - Game Informer | url = https://www.gameinformer.com/review/marvels-spider-man-2/sticking-the-landing | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2023-10-16 | dátum prístupu = 2025-03-30 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231016140344/https://www.gameinformer.com/review/marvels-spider-man-2/sticking-the-landing | dátum archivácie = 2023-10-16 }}</ref> V recenzii hry s hodnotením 10/10 ''[[Inverse]]'' vyjadrili pochvalu vývojárom za bezproblémové spojenie prebiehajúceho príbehu s hernými mechanikami, čoho príkladom je použitie retrospektívnych sekvencií na naučenie hráča základným mechanikám, ako je stealth a riešenie hádaniek, ako aj variovanie hry medzi pokojnejším budovaním postavy, minihrami a charakteristickými scénami počas akčných sekvencií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'Spider-Man 2' Review: The New King of Superhero Games | url = https://www.inverse.com/gaming/spider-man-2-review | vydavateľ = Inverse | dátum vydania = 2023-10-16 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en}}</ref> === Predaj === ''Marvel's Spider-Man 2'' sa predalo viac ako 2,5 milióna kusov za prvých 24 hodín od vydania, čím sa stala najrýchlejšie predávanou hrou [[PlayStation Studios|štúdia PlayStation]], ak sa ako meradlo použije prvých 24 hodín,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sony says Spider-Man 2 is the fastest selling PlayStation Studios game in history | url = https://www.videogameschronicle.com/news/sony-says-spider-man-2-is-the-fastest-selling-playstation-studios-game-in-history/ | vydavateľ = VGC | dátum vydania = 2023-10-23 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-US}}</ref> a viac ako päť miliónov kusov za 11 dní. V [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] bola hra najpredávanejšou maloobchodnou hrou počas týždňa vydania, čím sa stala štvrtým najväčším fyzickým predajom roka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spider-Man 2 beats Super Mario Bros Wonder in the UK physical charts | url = https://www.videogameschronicle.com/news/spider-man-2-beats-super-mario-bros-wonder-in-the-uk-physical-charts/ | vydavateľ = VGC | dátum vydania = 2023-10-23 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-US}}</ref> 4. februára 2024 sa hry predalo desať miliónov kusov. 20. apríla 2024 sa hry predalo viac ako 11 miliónov kusov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel’s Spider-Man 2 sales top 11 million | url = https://www.gematsu.com/2024/05/marvels-spider-man-2-sales-top-11-million | vydavateľ = Gematsu | dátum vydania = 2024-05-29 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-US}}</ref> === Ocenenia === ''[[Time]]'' umiestnil hru na tretie miesto vo svojom zozname najlepších hier roku 2023.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 10 Best Video Games of 2023 | url = https://time.com/6340124/best-video-games-2023/ | vydavateľ = TIME | dátum vydania = 2023-11-29 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en | meno = Richard | priezvisko = Newby | url archívu = https://web.archive.org/web/20231130120813/https://time.com/6340124/best-video-games-2023/ | dátum archivácie = 2023-11-30 }}</ref> [[GamesRadar+]]'' aj ''[[Empire]]'' umiestnili hru na štvrté miesto vo svojich zoznamoch najlepších hier roku 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 25 best games of 2023 | url = https://www.gamesradar.com/best-games-2023/ | vydavateľ = gamesradar | dátum vydania = 2023-02-01 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en | meno = Josh West Contributions from GamesRadar Staff last | priezvisko = updated}}</ref> Hra získala ako hra roka ''[[IGN]]'' (podľa výberu čitateľov)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel's Spider-Man 2 Is the Winner of IGN's Best Video Game of 2023 Bracket | url = https://www.ign.com/articles/marvels-spider-man-2-is-the-winner-of-igns-best-video-game-of-2023-bracket | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2023-12-21 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en | meno = IGN Global | priezvisko = Studios}}</ref> a niekoľko ocenení (vrátane PS5 hry roka) na ''[[PlayStation|PlayStation Blog Awards]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PS.Blog Game of the Year 2023: The Winners | url = https://blog.playstation.com/2023/12/20/ps-blog-game-of-the-year-2023-the-winners/ | vydavateľ = PlayStation.Blog | dátum vydania = 2023-12-20 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en-US}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Videohry USA]] [[Kategória:Hry pre Windows]] [[Kategória:Hry pre PlayStation 5]] [[Kategória:Počítačové hry z 2023]] 5mqs6zot9wq157z73077tbtgkwmw1h2 0 728202 8211285 8081763 2026-05-09T18:47:04Z ~2026-27065-36 293875 8211285 wikitext text/x-wiki {{Infobox Videohra|názov=Elden Ring|obrázok=Elden Ring - Title.png|autor=[[FromSoftware]]|vydavateľ=[[Bandai Namco Entertainemnt]]<br/>[[Japonsko|JP:]] FromSoftware|producent=Yuzo Kojima|dizajnér=Yosuke Kayugawa<br/>Ryu Matsumoto|programátor=Takeshi Suzuki<br/>Yuki Kido|výtvarník=Hidenori Sato<br/>Ryo Fujimaki|návrh=Hidetaka Miyazaki<br/>[[George Raymond Richard Martin|George R. R. Martin]]|skladateľ=Tsukasa Saitoh<br/>Shoi Miyazawa<br/>Tai Tomisawa<br/>Yuka Kitamura<br/>Yoshimi Kudo<br/>Soma Tanizaki|platforma=[[PlayStation 4]]<br/>[[PlayStation 5]]<br/>[[Windows]]<br/>[[Xbox One]]<br/>[[Xbox Series X|Xbox Series X/S]]<br/>[[Nintendo Switch|Nintendo Switch 2]]|vydanie=25. február 2022|žáner=[[Hra na hrdinov|RPG]]|mód=[[Hra jedného hráča|Single-player]], [[Hra viacerých hráčov|Multiplayer]]}} '''''Elden Ring''''' je [[Hra na hrdinov|akčná RPG hra]] z roku 2022, ktorú vyvinula spoločnosť [[FromSoftware]]. Jej režisérom je [[Hidetaka Miyazaki]] a o tvorbu sveta sa postaral americký [[fantasy]] spisovateľ [[George Raymond Richard Martin|George R. R. Martin]]. Vydala ju spoločnosť FromSoftware pre [[PlayStation 4]], [[PlayStation 5]], [[Microsoft Windows|Windows]], [[Xbox One]] a [[Xbox Series X|Xbox Series X/S]] 25. februára v Japonsku a medzinárodne spoločnosť [[Bandai Namco Entertainment]]. Hra sa odohráva v Krajine medzi a hráči ovládajú prispôsobiteľnú hráčsku postavu na výprave s cieľom opraviť Elden Ring a stať sa novým Elden Lord. Hra ''Elden Ring'' je prezentovaná z pohľadu [[Third-person shooter|tretej osoby]] a hráči sa môžu voľne pohybovať v jej otvorenom svete. Šesť hlavných oblastí je možné prechádzať pomocou koňa Torrenta. Lineárne skryté kobky možno preskúmať a nájsť v nich užitočné predmety. Hráči môžu používať niekoľko typov zbraní a magických kúziel vrátane nepriameho zásahu, ktorý umožňuje mechanika stealth. V celom hernom svete sú kontrolné body, ktoré umožňujú rýchle cestovanie a umožňujú hráčom zlepšovať svoje atribúty pomocou hernej meny nazývanej runy. Hra Elden Ring obsahuje online režim pre [[Hra viacerých hráčov|viacerých hráčov]], v ktorom sa hráči spájajú prostredníctvom kooperatívnej hry, aby bojovali proti [[Boss|bossom]] alebo sa zapojili do boja hráča proti hráčovi. Spoločnosť FromSoftware chcela vytvoriť hru s otvoreným svetom založenú na ''[[Dark Souls]]''. Miyazaki obdivoval Martinovu predchádzajúcu prácu a dúfal, že jeho príspevok prinesie prístupnejší príbeh ako predchádzajúce hry spoločnosti. Martin dostal neobmedzenú slobodu pri navrhovaní príbehu, zatiaľ čo Miyazaki bol hlavným autorom herného príbehu. Príbeh hry je však stále prezentovaný prostredníctvom chuťového textu, dialógov, vizuálneho rozprávania a interpretácií hráčov. Vývojári sa sústredili na rozsah prostredia, správu štatistík a príbeh; rozsah si vyžadoval výstavbu niekoľkých štruktúr okolo jeho sveta. Hra ''Elden Ring'' získala niekoľko [[Game of the Year|ocenení za hru roka]] a bola označovaná za jednu z najlepších hier všetkých čias, pričom chvála sa týkala jej otvoreného sveta, herných systémov a prostredia. Predalo sa z nej viac ako 28 miliónov kópií, čím sa zároveň stala jednou z najpredávanejších hier všetkých čias. Sťahovateľný obsah (DLC) '''''Shadow of the Erdtree''''' sleduje postavu hráča v krajine tieňov. Vyšlo v júni 2024 s podobným ohlasom a predalo sa z neho viac ako päť miliónov kópií. Vydanie vedľajšej hry zameranej na hru viacerých hráčov, ''[[Elden Ring Nightreign]]'', je naplánované na rok 2025. == Hra == ''Elden Ring'' je [[Hra na hrdinov|akčná RPG]] hra z [[Third-person shooter|pohľadu tretej osoby]]. Obsahuje prvky, ktoré sú podobné prvkom v iných hrách vyvinutých spoločnosťou [[FromSoftware]], ako sú série ''[[Dark Souls]]'', ''[[Bloodborne]]'' a ''[[Sekiro: Shadows Die Twice]]''. Hra sa odohráva v otvorenom svete; hráči môžu voľne preskúmavať Krajinu medzi a jej šesť hlavných oblastí, medzi ktoré patrí Limgrave - oblasť trávnatých plání a starobylých zrúcanín - a Caelid, červenkastá pustatina, ktorá je domovom nemŕtvych príšer.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Where Elden Ring takes place and the story explained | url = https://www.gamesradar.com/elden-ring-where-does-it-take-place-setting-story-lore/ | vydavateľ = gamesradar | dátum vydania = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Will Sawyer Contributions from Joel Franey last | priezvisko = updated}}</ref> otvorený svet sa preskúmava pomocou koníka postavy Torrenta ako hlavného dopravného prostriedku, hoci hráči môžu mimo boja používať rýchle cestovanie. V priebehu hry sa hráči stretávajú s nehernými postavami (NPC) a nepriateľmi, vrátane polobohov, ktorí vládnu každej hlavnej oblasti a slúžia ako hlavní [[Boss|bossovia]] hry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring: Release Date, Gameplay, and What We Know So Far | url = https://www.ign.com/articles/elden-ring-release-date-news-gameplay-trailer-story | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2021-06-16 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Mark | priezvisko = Knapp}}</ref> Okrem hlavných oblastí má ''Elden Ring'' skryté kobky, katakomby, tunely a jaskyne, kde môžu hráči bojovať s bossmi a zbierať užitočné predmety.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elden Ring dungeons: Where to find them and how to complete them|url=https://www.pcgamer.com/elden-ring-dungeons-locations-guide/|periodikum=PC Gamer|dátum=2022-03-10|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en|meno=Sean|priezvisko=Martin|meno2=Sarah James|priezvisko2=published}}</ref> Na začiatku hry si hráč vyberie triedu postavy, ktorá určuje jeho počiatočné kúzla, vybavenie a atribúty.<ref>{{Citácia periodika|titul=Which class to choose in Elden Ring|url=https://www.pcgamer.com/all-elden-ring-classes-origins/|periodikum=PC Gamer|dátum=2022-03-03|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en|meno=Sean|priezvisko=Martin|meno2=Lauren Morton|priezvisko2=published}}</ref> Boj s nepriateľmi môže prebiehať na blízko alebo na diaľku pomocou zbraní na diaľku. Útokom nepriateľov sa dá vyhýbať alebo ich blokovať pomocou štítov. Kúzla umožňujú hráčom vylepšovať svoje zbrane, bojovať s nepriateľmi na diaľku a obnovovať stratené zásahové body. Hráč si môže zapamätať obmedzené množstvo týchto kúziel, ktoré môže zoslať pomocou palice alebo predmetu posvätná pečať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring beginner’s tips | url = https://www.pcgamesn.com/elden-ring/beginners-guide-tips | vydavateľ = PCGamesN | dátum vydania = 2023-04-25 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US}}</ref> Zbrane možno vylepšovať pomocou popola vojny, čo sú získateľné kúzla, ktoré zbraniam dodávajú nové schopnosti. Popol vojny možno na zbrane aplikovať alebo z nich odstrániť a každý popol pridáva zbraňové umenie, špeciálnu schopnosť, ktorú možno použiť počas boja. Okrem priameho boja možno použiť mechaniku utajenia, ktorá umožňuje vyhnúť sa nepriateľom alebo zamerať nepriateľov kritickými zásahmi, keď sú skrytí. Ohromenie nepriateľov a parírovanie ich útokov môže tiež vytvoriť príležitosti na kritické zásahy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tips and Tricks - Elden Ring Guide | url = https://www.ign.com/wikis/elden-ring/Tips_and_Tricks | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2021-06-10 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en}}</ref> [[Checkpoint|Checkpointy]] nazývané miesta milosti sa nachádzajú počas celej hry; na týchto miestach môžu postavy zvýšiť silu svojich atribútov, zmeniť zapamätané kúzla, vymeniť vojnový popol alebo prejsť na rýchle cestovanie. Po smrti sa hráči objavia na poslednom mieste milosti, s ktorým interagovali. Prípadne sa môžu rozhodnúť pre respawn na určitých miestach zvýraznených „kolkami Mariky“ za predpokladu, že zomreli v blízkosti.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elden Ring Site of Grace locations|url=https://www.eurogamer.net/elden-ring-all-site-of-grace-locations-8042|periodikum=Eurogamer.net|dátum=2022-04-01|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en}}</ref> Aby hráč zvýšil svoje atribúty na miestach milosti, musí minúť runy, menu v hre, ktorú získava porážkou nepriateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How to level up in Elden Ring and best stats | url = https://www.rockpapershotgun.com/elden-ring-level-up | vydavateľ = Rock Paper Shotgun | dátum vydania = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Ollie Toms Guides | priezvisko = Editor}}</ref> Runy je možné použiť na nákup predmetov a vylepšovanie zbraní a brnenia. Umieranie v Elden Ring spôsobí, že hráč stratí všetky nazbierané runy na mieste smrti; ak hráč pred získaním run znova zomrie, budú navždy stratené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Tips: Learning The Ways Of The Lands Between | url = https://www.gamespot.com/articles/elden-ring-tips-for-beginners-learning-the-ways-of-the-lands-between/1100-6500838/ | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US}}</ref> ''Elden Ring'' obsahuje craftovacie mechaniky; na vytvorenie predmetov sú potrebné materiály. Recepty, ktoré sú potrebné na výrobu predmetov, možno nájsť v zberateľských predmetoch nazývaných kuchárske knihy, ktoré sú roztrúsené po celom svete. Materiály možno zbierať porážkou nepriateľov, skúmaním herného sveta alebo obchodovaním s obchodnými NPC. Medzi vyrobené predmety patria jedovaté šípky, explodujúce hrnce a spotrebný materiál, ktorý dočasne zvyšuje bojovú silu hráča.<ref>{{Citácia periodika|titul=Crafting in Elden Ring explained: How to get a Crafting Kit and all Cookbook locations listed|url=https://www.eurogamer.net/elden-ring-crafting-kit-cookbooks-list-unlock-8042|periodikum=Eurogamer.net|dátum=2022-02-24|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en}}</ref> Podobne ako v Dark Souls hrách, hráč môže privolať priateľské NPC nazývané duchovia, aby bojovali s nepriateľmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Has a Mechanic That Sounds a Bit Like… Pokémon - Summer of Gaming | url = https://www.ign.com/articles/elden-ring-enemy-spirit-summons-pokemon-mechanic-summer-of-gaming | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2021-06-14 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Matt | priezvisko = Purslow}}</ref> Vyvolanie každého typu ducha vyžaduje jeho ekvivalent Duchovného popola; rôzne typy Spirit Ashes možno objaviť, keď hráč skúma herný svet. Duchov je možné vyvolať iba v blízkosti štruktúr nazývaných Pamätníky znovuzrodenia, ktoré sa primárne nachádzajú vo veľkých oblastiach a v arénach na boj s bossmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How to summon NPCs in Elden Ring and use Spirit Ashes | url = https://www.gamesradar.com/elden-ring-summons-ash-spirit-npcs/ | vydavateľ = gamesradar | dátum vydania = 2022-08-30 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Joel Franey Contributions from Leon Hurley last | priezvisko = updated}}</ref> ''Elden Ring'' má [[Hra viacerých hráčov|multiplayerový]] systém, ktorý umožňuje, aby boli hráči povolaní na kooperatívnu hru a hru hráč proti hráčovi (PvP) cez internet.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elden Ring co-op guide: with and without the Seamless Co-op mod|url=https://www.pcgamer.com/is-elden-ring-co-op-multiplayer/|periodikum=PC Gamer|dátum=2024-05-29|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en|meno=Wes Fenlon Contributions from Sarah|priezvisko=James|meno2=Tyler Colp last|priezvisko2=updated}}</ref> Kooperatívna hra zahŕňa umiestnenie privolávacieho znaku na zem, čo spôsobí, že tento znak bude viditeľný pre online hráčov, ktorí použili zodpovedajúci predmet. Ak so znakom interaguje iný hráč, hráč, ktorý znak umiestnil, je privolaný do ich sveta. Kooperatívni hráči zostávajú v tom istom svete, kým nie je porazený šéf danej oblasti alebo kým povolaný hráč nezomrie a nevráti sa do svojho domovského sveta. V boji PvP sa privolávacie znamenie používa na vyzvanie iného hráča na súboj, alebo môže hráč použiť ďalšie predmety na inváziu do svetov iných. Svetoví hostitelia môžu použiť „jazyk posmechu“ na zvýšenie pravdepodobnosti, že ich svet napadnú iní, a na skrátenie času medzi inváziami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Multiplayer Explained: Co-op, Invasions, and PvP Duels | url = https://www.ign.com/articles/elden-ring-multiplayer-co-op-pvp | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2021-11-12 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Matt | priezvisko = Purslow}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Elden Ring multiplayer: How to play with friends and how summoning works|url=https://www.eurogamer.net/elden-ring-multiplayer-how-to-play-with-friends-summoning-8042|periodikum=Eurogamer.net|dátum=2021-11-12|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en}}</ref> == Súhrn == === Nastavenie a postavy === ''Elden Ring'' sa odohráva v Lands Between, ríši ovplyvnenej entitami nazývanými Outer Gods. Najvýraznejší je Greater Will, ktorý vytvoril Elden Ring – zbierku rún, ktoré riadia zákony reality. Vyslanec Väčšej vôle, Dva prsty, urobil plavidlo ženy menom Marika Eldenského prsteňa, ktorá ju povzniesla k božstvu. Potom vytvorila náboženstvo nazývané Zlatý rád popri manželke, Elden Lord; dvaja mali tento titul: Godfrey, barbarský bojovník vyhnaný z neznámych dôvodov, a Radagon, Marikino mužské alter ego. Marika tiež zasadila mohutný zlatý strom zvaný Erdtree, ktorý zdobil obyvateľov ríše. Nakoniec odstránila Runu smrti z Eldenského prsteňa a zverila ju svojmu vlčiemu tieňu Malikethovi, čo spôsobilo, že zosnulý neprešiel ďalej, ale namiesto toho sa znovuzrodil cez Erdtree. Zlatý rád však prenasledoval aj určité rasy: Omenov, ľudí narodených s rohmi vyrastajúcimi po celom tele, a Tarnished, Godfreyho bojovníkov, ktorí boli vyhnaní po boku svojho vodcu. Po tom, čo sa jej prvorodený, Godwyn, stal bezduchým pomocou ukradnutého kúska Runy smrti, Marika sa zdanlivo zbláznila a rozbila Elden Ring, čo prinútilo jeho skutočnú podobu, Elden Beast, uväzniť ju v Erdtree. Potom Marikini príbuzní zdedili úlomky prsteňa, čo vyvolalo vojnu o nástupníctvo. Títo polobohovia sú Morgott, znamenie lojálne Zlatému rádu napriek tomu, že čelia diskriminácii; Mohg, Morgottovo dvojča, ktorý si želá vytvoriť vlastnú dynastiu pod iným vonkajším bohom; [[Radahn]], generál bojovníka, ktorý sa stal divokým po tom, čo ho postihla Scarlet Rot choroba; Rykard, bývalý prétor, ktorý sa spojil s obrovským hadím bohom; [[Ranni]], čarodejnica, ktorá sa snaží zvrhnúť Veľkú vôľu, ktorá zorganizovala Godwynovu smrť; [[Miquella]], pôvabná mystička prekliata večným zrodom; [[Malenia]], Miquellino dvojča a rytierka, ktorá je predchodkyňou Scarlet Rot; Godrick, vzdialený príbuzný, ktorý na seba vrúbľuje časti tela svojich poddaných; a Rennala, kráľovná Splnu a Radagonova bývalá manželka. Vyhnaní Tarnished dostali silu od tajomného zdroja, ktorý ich vzkriesil a udelil im nesmrteľnosť. Potom boli povolaní späť do Zemí medzi, aby opravili Eldenský prsteň a stali sa novým Elden Lordom. Medzi povolanými patrí Goldmask, fundamentalista, ktorý sa snaží oživiť Zlatý rád; Fia, spoločníčka na smrteľnej posteli, ktorá sa pokúša oživiť Godwyna; Dung Eater, zločinec, ktorý chce všetkých v Krajinách medzi milosťami zbaviť; Sir Gideon Ofnir, špión, ktorý skúma aktuálne udalosti; a postava hráča, poškvrnená bez slávy. ''Shadow of the Erdtree'' predstavuje Krajinu tieňov, z ktorej Marika pochádza. Jej ľud bol vyhladený Hornsentom, bytosťami podobnými Omenom, ktorí v tom čase vládli Krajinám medzi. Poháňaná dvoma prstami, okamžite použila artefakt nazývaný Brána božstva, aby sa stala bohom. Potom magicky ukryla Krajinu tieňov pred zvyškom Zemí medzi. Potom nechala ďalšieho zo svojich potomkov, Messmera, zmasakrovať Hornsent, aby pomstila svoj ľud. Neskôr ho tam však nechala, aby utajila svoj pôvod a zabránila tomu, aby sa stal budúcou hrozbou. === Zápletka === ==== ''Elden Ring'' ==== Počas svojho pátrania sa Tarnished stretávajú s tajomnou pannou menom Melina, ktorá jej ponúka pomoc za to, že ju priviedli do Erdtree. Po preukázaní ich sily Melina privedie Tarnished do Holdu pri okrúhlom stole – miesto, kde sa stretávajú kolegovia Tarnished – kde sa stretnú s Two Fingers, ktorí im prezradia, že aspoň dva z úlomkov Eldenského prsteňa, známe ako Great Runes, musia byť pozbierané a prinesené do Erdtree, aby ho opravili. Nakoniec sa Tarnished dostanú na úpätie Erdtree, kde bojujú s Morgottom, aby získali vstup. Avšak aj keď majú potrebné črepy, nájdu cestu vo vnútri zablokovanú tŕňmi. V reakcii na to Melina radí Tarnished, aby vyhľadali silu padlého Boha, Flame of Ruin, a zapálili Erdtree. Prípadne môžu uzavrieť pakt s iným vonkajším bohom, korupčným Frenzied Flame. Ak by Tarnished použili Flame of Ruin, Melina sa obetuje ako podpaľ, aby zapálila Erdtree. Nie je potrebná žiadna obeť, ak sa použije Frenzied Flame, ale Melina opustí Tarnished. Keď Erdtree horí, Tarnished vystopuje a zabije Maliketha, aby získal Runu smrti, vlial ju do plameňov, aby spálil tŕne. Na ceste späť do Erdtree ich však konfrontuje Gideon, ktorý sa zbláznil po tom, čo sa dozvedel pravdu o Väčšiej Vôli, a Godfrey, ktorý sa snaží získať späť titul Elden Lord. Po tom, čo ich oboch porazili, Tarnished vstúpia do Erdtree, kde bojujú a zabíjajú Radagona aj Eldenské zviera. Poškvrnený potom získa prístup k Marikinej mŕtvole, ktorá obsahuje zvyšky Eldenského prsteňa, z ktorého je dostupných šesť koncov v závislosti od ich výberu spojencov: * Všetky prvé štyri konce spôsobili, že sa Poškvrnený stal Elden Lordom a ohlásil nový vek. ** Predvolená koncovka; ak sa Tarnished s nikým nespojili, Lands Between zostanú tak, ako sú, čo vedie k ''Age of Fracture''. ** Ak sa Tarnished spojili so zlatou maskou, uvádzajú v ''Age of Order'' poriadku presadzovaním zákonov do Elden Ringu. ** Ak sa Tarnished spojili s Fia, uvádzajú ''Age of the Duskborn'' tým, že zmenia spôsob, akým funguje smrť v Lands Between. ** Ak sa Tarnished spojili s Dung Eater, rozpútajú ''Blessing of Despair,'' zbavuje každého v Lands Between of grace. * Ak sa Tarnished sprisahali s Ranni, stanú sa jej družkou a ona zničí Elden Ring, čím zaháji ''Age of Stars''. * Ak Tarnished uzavreli pakt so Zbesilým plameňom, zapálili Lands Between a stali sa ''Lord of Frenzied Flame''. Potom Melina, ak je stále nažive, prisahá pomstu proti poškvrneným. ==== ''Shadow of the Erdtree'' ==== The Tarnished sleduje stopu Miquelly, ktorú Mohg zdanlivo uniesol. Po zabití Mohga a Radahna zistia, že Miquella opustila jeho telo, aby prešla do Krajiny tieňov. Do ríše vstupujú cez Miquellinu mŕtvolu a Tarnished ho naďalej sledujú tak, že nachádzajú jeho opustené aspekty roztrúsené po celej krajine. Voliteľne môžu Poškvrnení komunikovať aj s Miquellovými nasledovníkmi, ktorí nasledovali svojho pána: Leda, jeden z Miquellových rytierov; Dane, mních rozčarovaný zo Zlatého rádu; Freyja, vojak Radahnovej armády; Hornsent, rodák z Krajiny tieňov; Thiollier, ctiteľ Miquellinho ženského alter-ega, sv. Triny; Sir Ansbach, bývalý Mohgov nasledovník; a Moore, tvor Scarlet Rot. Miquellina stopa vedie Tarnished k Bráne božstva, no nájdu ju zamknutú za magickými tŕňmi, čo ich prinúti postaviť sa a zabiť Messmera, aby ich upálil pomocou svojej sily. Keď sa však blížia k Bráne, sú konfrontovaní Miquellinými stúpencami, ktorí sa obrátili proti sebe po tom, čo sa jeho kúzlo podnecujúce náklonnosť zrušilo, pričom tí, čo prežili, záviseli od rozhodnutí Poškvrnených. Pri konfrontácii s Miquellou sa ukáže, že zorganizoval svoj vlastný únos a použil Mohgovu mŕtvolu, aby oživil Radahna ako svojho manžela v božskom rituále vzostupu. Poškvrnený pokračuje v zabití Miquelly aj Radahna, čím zmarí mystikov vzostup k božstvu a zabráni tomu, aby naplnil jeho 'Vek súcitu'. == Recepcia == [[Súbor:Elden Ring wins Game of the Year, GDCA 2023.jpg|náhľad|290x290bod|''Elden Ring'' vyhral hru roka na 23. ročníku Game Developers Choice Awards]] ''Elden Ring'' získal „všeobecné uznanie“ podľa webovej stránky [[Metacritic]], ktorá zhromažďuje recenzie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring critic reviews | url = https://www.metacritic.com/game/elden-ring/critic-reviews/?platform=pc | vydavateľ = www.metacritic.com | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en}}</ref> Bola citovaná ako jedna z najlepších videohier všetkých čias.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 100 best video games of all time, ranked | url = https://ftw.usatoday.com/story/tech/gaming/2022/09/10/best-video-games/81281940007/ | vydavateľ = For The Win | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US | priezvisko = GLHF}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=The best 100 games of all time, ranked - Video Games on Sports Illustrated|url=https://videogames.si.com/guides/best-games|periodikum=Video Games on Sports Illustrated|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en}}</ref> Otvorený svet hry získal uznanie; recenzenti chválili mechaniku prieskumu. Tamoor Hussain z ''[[GameSpot]]'' ocenil Lands Between ako najrozsiahlejšie nastavenie FromSoftware, pričom za hlavnú príťažlivosť hry označil prieskum a objavovanie. Mitchell Saltzman z IGN pochválil Eldena Ringa za odmeňujúci prieskum v každej časti mapy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Review | url = https://www.ign.com/articles/elden-ring-review | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2022-02-23 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Mitchell | priezvisko = Saltzman}}</ref> [[Simon Parkin]] z ''[[The Guardian]]'' nazval prostredie hry „pútavé a vynaliezavé“.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elden Ring review – an unrivalled masterpiece of design and inventiveness|url=https://www.theguardian.com/games/2022/feb/23/elden-ring-review-an-unrivalled-masterpiece-of-design-and-inventiveness|periodikum=The Guardian|dátum=2022-02-23|dátum prístupu=2025-04-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Simon|priezvisko=Parkin}}</ref> Niektorým recenzentom sa páčilo, že otvorená krajina poskytuje príležitosti na objavovanie a skúšanie viacerých výziev.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elden Ring review - FromSoft ventures into a sumptuous open world|url=https://www.eurogamer.net/elden-ring-review|periodikum=Eurogamer.net|dátum=2022-02-23|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en}}</ref> Prieskum hry vyvolal mnoho priaznivých porovnaní s ''The Legend of Zelda: Breath of the Wild''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Review - Death Of The Wild | url = https://www.gamespot.com/reviews/elden-ring-review-death-of-the-wild/1900-6417832/ | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US}}</ref> Prostredia hry boli tiež chválené za svoje umelecké návrhy; recenzenti kladne hodnotili ich prevedenie v otvorenom prostredí a ocenili návrhy lineárnych dungeonov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Review - Death Of The Wild | url = https://www.gamespot.com/reviews/elden-ring-review-death-of-the-wild/1900-6417832/ | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Review - Absolutely Astonishing Adventure - Game Informer | url = https://www.gameinformer.com/review/elden-ring/absolutely-astonishing-adventure | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2022-02-23 | dátum prístupu = 2025-04-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220223152109/https://www.gameinformer.com/review/elden-ring/absolutely-astonishing-adventure | dátum archivácie = 2022-02-23 }}</ref> Podobne ako v mnohých predchádzajúcich hrách od FromSoftware, obtiažnosť ''Elden Ring'' vyvolala veľa komentárov; recenzenti chválili aj kritizovali nedostatok jednoduchých režimov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Painfully Difficult: From Software's 30+ Year Journey From PS1 to Elden Ring | url = https://www.ign.com/articles/painfully-difficult-from-softwares-30-year-journey-from-ps1-to-elden-ring | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2022-03-07 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = David | priezvisko = Wildgoose}}</ref> Iní recenzenti považovali Elden Ring za najdostupnejšiu hru Souls a povedali, že hráč sa môže rozhodnúť vyhnúť sa ťažkým hrozbám a vrátiť sa s väčšími skúsenosťami.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elden Ring review - FromSoft ventures into a sumptuous open world|url=https://www.eurogamer.net/elden-ring-review|periodikum=Eurogamer.net|dátum=2022-02-23|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en}}</ref> Boj Elden Ring bol chválený za to, že ponúkal možnosti boja s nepriateľmi a zároveň udržiaval hru náročnú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Review - Absolutely Astonishing Adventure - Game Informer | url = https://www.gameinformer.com/review/elden-ring/absolutely-astonishing-adventure | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2022-02-23 | dátum prístupu = 2025-04-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220223152109/https://www.gameinformer.com/review/elden-ring/absolutely-astonishing-adventure | dátum archivácie = 2022-02-23 }}</ref> Torrent a rýchle cestovanie boli dobre prijaté funkcie a recenzenti ich citovali ako veľké vylepšenia smerom k ľahšiemu preskúmaniu hry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring (for PC) Review | url = https://www.pcmag.com/reviews/elden-ring-for-pc | vydavateľ = PCMAG | dátum vydania = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en}}</ref> Umiestnenie kontrolných bodov bolo chválené ako užitočné pre prístupnosť hry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Review: Elden Ring | url = https://www.destructoid.com/reviews/review-elden-ring/ | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US}}</ref> Niektorí recenzenti kritizovali množstvo herných menu a systémov prístupnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What would an accessible Souls game look like? | url = https://www.eurogamer.net/what-would-an-accessible-souls-game-look-like | vydavateľ = Eurogamer.net | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Ed Nightingale Deputy News | priezvisko = Editor}}</ref> Recenzenti sa sťažovali na slabý výkon verzie Windows; Bežne sa spomínali problémy s framerate.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring (for PC) Review | url = https://www.pcmag.com/reviews/elden-ring-for-pc | vydavateľ = PCMAG | dátum vydania = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en}}</ref> Recenzenti poznamenali, že príbehu ''Elden Ring'' chýba Martinov štýl písania. Kyle Orland z ''[[Ars Technica]]'' povedal, že príbeh hry je „typicky riedky a záhadný“ a líši sa od očakávaní Martinových fanúšikov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring review: Come see the softer side of punishing difficulty | url = https://arstechnica.com/gaming/2022/02/elden-ring-review-come-see-the-softer-side-of-punishing-difficulty/ | vydavateľ = Ars Technica | dátum vydania = 2022-02-23 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US | meno = Kyle | priezvisko = Orland}}</ref> Chris Carter z ''[[Destructoid]]'' nazval príbeh „nízkym“, ale povedal, že je lepšie vyrozprávaný ako predchádzajúce hry FromSoftware. Aoife Wilson z Eurogamer povedala, že silné začlenenie Georga R. R. Martina do marketingu bolo „mätúce“, keď jeho príspevky k celkovému príbehu boli nejasné.[79] Mitchellovi Saltzmanovi neprekážalo, že Martin nemá štýl, a povedal, že ho „uchvátili“ skôr vedľajšie príbehy než nejaký veľký, zastrešujúci dej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Review | url = https://www.ign.com/articles/elden-ring-review | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2022-02-23 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Mitchell | priezvisko = Saltzman}}</ref> Novinári sa venovali speedrunningovej komunite ''Elden Ring.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Lord Breaks Own World Record Five Times In A Row | url = https://kotaku.com/elden-ring-speedrun-world-record-distortion2-youtube-30-1848655345 | vydavateľ = Kotaku | dátum vydania = 2022-03-15 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en}}</ref> Krátko po vydaní hráči objavili chybu nazývanú „zip glitch“, ktorá hráčom umožňuje deformovať sa po mape.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elden Ring speedrunner slashes world record to 19 minutes, as community split over patches|url=https://www.pcgamer.com/elden-ring-speedrunner-slashes-world-record-to-19-minutes-as-community-split-over-patches/|periodikum=PC Gamer|dátum=2022-03-28|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en|meno=Rich Stanton|priezvisko=published}}</ref> Chyba bola odstránená vývojármi, čo viedlo speedrunnerov k používaniu staršej verzie hry na speedruny. Hra bola porazená za menej ako päť minút pomocou chyby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring beaten in less than five minutes, for the first time ever | url = https://www.pcgamesn.com/elden-ring/speedrun-five-minutes | vydavateľ = PCGamesN | dátum vydania = 2022-07-19 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US}}</ref> === ''Shadow of the Erdtree'' === Rozšírenie, ''Shadow of the Erdtree'', získalo na Metacritic skóre 94/100.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring: Shadow of the Erdtree Reviews | url = https://www.metacritic.com/game/elden-ring-shadow-of-the-erdtree/ | vydavateľ = www.metacritic.com | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en}}</ref> DLC bolo všeobecne chválené za to, že ponúka podobný zmysel pre odmeňujúce skúmanie a atmosféru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring: Shadow of the Erdtree DLC Review | url = https://www.ign.com/articles/elden-ring-shadow-of-the-erdtree-dlc-review | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Mitchell | priezvisko = Saltzman}}</ref> === Predaje === ''Elden Ring'' predal celosvetovo 13,4 milióna kópií do konca marca 2022 a 28,6 milióna do septembra 2024, čo z neho robí jednu z najpredávanejších videohier všetkých čias. Bola to najpredávanejšia hra v niekoľkých regiónoch od februára do marca 2022<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Is Now The US's Best-Selling Game Of The Last Year, Topping Even CoD: Vanguard | url = https://www.gamespot.com/articles/elden-ring-is-now-the-uss-best-selling-game-of-the-last-year-topping-even-cod-vanguard/1100-6503438/ | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US}}</ref> a je najrýchlejšie predávanou hrou Bandai Namco všetkých čias.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Passes 16 Million Sales [Update] | url = https://www.ign.com/articles/elden-ring-sells-16-million-copies | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2022-03-16 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Adam | priezvisko = Bankhurst}}</ref> Bola to druhá najpredávanejšia hra roku 2022 v USA po [[Call of Duty 4: Modern Warfare|Call of Duty: Modern Warfare II]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Is No Longer 2022's Best-Selling Game In The US | url = https://www.gamespot.com/articles/elden-ring-is-no-longer-2022s-best-selling-game-in-the-us/1100-6509917/ | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US}}</ref> tretia najpredávanejšia v Európe a desiata najpredávanejšia v Japonsku v maloobchode.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GamesIndustry.biz presents… The Year In Numbers 2022 | url = https://www.gamesindustry.biz/gamesindustrybiz-presents-the-year-in-numbers-2022 | vydavateľ = GamesIndustry.biz | dátum vydania = 2022-12-20 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = James Batchelor | priezvisko = Editor-in-chief}}</ref> ''Shadow of the Erdtree'' predal päť miliónov kópií za tri dni po vydaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Those Tough Elden Ring DLC Requirements Didn’t Stop Shadow of the Erdtree Sales — It Sold an Incredible 5 Million in Just 3 Days | url = https://www.ign.com/articles/those-tough-elden-ring-dlc-requirements-didnt-stop-shadow-of-the-erdtree-sales-it-sold-an-incredible-5-million-in-just-3-days | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2024-06-27 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Wesley | priezvisko = Yin-Poole}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Japonské videohry]] [[Kategória:Počítačové hry na hrdinov]] [[Kategória:Hry pre Nintendo Switch 2]] [[Kategória:Hry pre PlayStation 4]] [[Kategória:Hry pre PlayStation 5]] [[Kategória:Hry pre Windows]] [[Kategória:Hry pre Xbox One]] [[Kategória:Počítačové hry z 2021]] 2cm5vnn6tv6up2bhswk5kalxr867p6m 8211287 8211285 2026-05-09T18:47:40Z ~2026-27065-36 293875 8211287 wikitext text/x-wiki {{Infobox Videohra|názov=Elden Ring|obrázok=Elden Ring - Title.png|autor=[[FromSoftware]]|vydavateľ=[[Bandai Namco Entertainemnt]]<br/>[[Japonsko|JP:]] FromSoftware|producent=Yuzo Kojima|dizajnér=Yosuke Kayugawa<br/>Ryu Matsumoto|programátor=Takeshi Suzuki<br/>Yuki Kido|výtvarník=Hidenori Sato<br/>Ryo Fujimaki|návrh=Hidetaka Miyazaki<br/>[[George Raymond Richard Martin|George R. R. Martin]]|skladateľ=Tsukasa Saitoh<br/>Shoi Miyazawa<br/>Tai Tomisawa<br/>Yuka Kitamura<br/>Yoshimi Kudo<br/>Soma Tanizaki|platforma=[[PlayStation 4]]<br/>[[PlayStation 5]]<br/>[[Windows]]<br/>[[Xbox One]]<br/>[[Xbox Series X|Xbox Series X/S]]<br/>[[Nintendo Switch|Nintendo Switch 2]]|vydanie=25. február 2022|žáner=[[Hra na hrdinov|RPG]]|mód=[[Hra jedného hráča|Single-player]], [[Hra viacerých hráčov|Multiplayer]]}} '''''Elden Ring''''' je [[Hra na hrdinov|akčná RPG hra]] z roku 2022, ktorú vyvinula spoločnosť [[FromSoftware]]. Jej režisérom je [[Hidetaka Miyazaki]] a o tvorbu sveta sa postaral americký [[fantasy]] spisovateľ [[George Raymond Richard Martin|George R. R. Martin]]. Vydala ju spoločnosť FromSoftware pre [[PlayStation 4]], [[PlayStation 5]], [[Microsoft Windows|Windows]], [[Xbox One]] a [[Xbox Series X|Xbox Series X/S]] 25. februára v Japonsku a medzinárodne spoločnosť [[Bandai Namco Entertainment]]. Hra sa odohráva v Krajine medzi a hráči ovládajú prispôsobiteľnú hráčsku postavu na výprave s cieľom opraviť Elden Ring a stať sa novým Elden Lord. Hra ''Elden Ring'' je prezentovaná z pohľadu [[Third-person shooter|tretej osoby]] a hráči sa môžu voľne pohybovať v jej otvorenom svete. Šesť hlavných oblastí je možné prechádzať pomocou koňa Torrenta. Lineárne skryté kobky možno preskúmať a nájsť v nich užitočné predmety. Hráči môžu používať niekoľko typov zbraní a magických kúziel vrátane nepriameho zásahu, ktorý umožňuje mechanika stealth. V celom hernom svete sú kontrolné body, ktoré umožňujú rýchle cestovanie a umožňujú hráčom zlepšovať svoje atribúty pomocou hernej meny nazývanej runy. Hra Elden Ring obsahuje online režim pre [[Hra viacerých hráčov|viacerých hráčov]], v ktorom sa hráči spájajú prostredníctvom kooperatívnej hry, aby bojovali proti [[Boss|bossom]] alebo sa zapojili do boja hráča proti hráčovi. Spoločnosť FromSoftware chcela vytvoriť hru s otvoreným svetom založenú na ''[[Dark Souls]]''. Miyazaki obdivoval Martinovu predchádzajúcu prácu a dúfal, že jeho príspevok prinesie prístupnejší príbeh ako predchádzajúce hry spoločnosti. Martin dostal neobmedzenú slobodu pri navrhovaní príbehu, zatiaľ čo Miyazaki bol hlavným autorom herného príbehu. Príbeh hry je však stále prezentovaný prostredníctvom chuťového textu, dialógov, vizuálneho rozprávania a interpretácií hráčov. Vývojári sa sústredili na rozsah prostredia, správu štatistík a príbeh; rozsah si vyžadoval výstavbu niekoľkých štruktúr okolo jeho sveta. Hra ''Elden Ring'' získala niekoľko [[Game of the Year|ocenení za hru roka]] a bola označovaná za jednu z najlepších hier všetkých čias, pričom chvála sa týkala jej otvoreného sveta, herných systémov a prostredia. Predalo sa z nej viac ako 28 miliónov kópií, čím sa zároveň stala jednou z najpredávanejších hier všetkých čias. Sťahovateľný obsah (DLC) '''''Shadow of the Erdtree''''' sleduje postavu hráča v krajine tieňov. Vyšlo v júni 2024 s podobným ohlasom a predalo sa z neho viac ako päť miliónov kópií. Vydanie vedľajšej hry zameranej na hru viacerých hráčov, ''[[Elden Ring Nightreign]]'', je naplánované na rok 2025. == Hra == ''Elden Ring'' je [[Hra na hrdinov|akčná RPG]] hra z [[Third-person shooter|pohľadu tretej osoby]]. Obsahuje prvky, ktoré sú podobné prvkom v iných hrách vyvinutých spoločnosťou [[FromSoftware]], ako sú série ''[[Dark Souls]]'', ''[[Bloodborne]]'' a ''[[Sekiro: Shadows Die Twice]]''. Hra sa odohráva v otvorenom svete; hráči môžu voľne preskúmavať Krajinu medzi a jej šesť hlavných oblastí, medzi ktoré patrí Limgrave - oblasť trávnatých plání a starobylých zrúcanín - a Caelid, červenkastá pustatina, ktorá je domovom nemŕtvych príšer.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Where Elden Ring takes place and the story explained | url = https://www.gamesradar.com/elden-ring-where-does-it-take-place-setting-story-lore/ | vydavateľ = gamesradar | dátum vydania = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Will Sawyer Contributions from Joel Franey last | priezvisko = updated}}</ref> otvorený svet sa preskúmava pomocou koníka postavy Torrenta ako hlavného dopravného prostriedku, hoci hráči môžu mimo boja používať rýchle cestovanie. V priebehu hry sa hráči stretávajú s nehernými postavami (NPC) a nepriateľmi, vrátane polobohov, ktorí vládnu každej hlavnej oblasti a slúžia ako hlavní [[Boss|bossovia]] hry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring: Release Date, Gameplay, and What We Know So Far | url = https://www.ign.com/articles/elden-ring-release-date-news-gameplay-trailer-story | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2021-06-16 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Mark | priezvisko = Knapp}}</ref> Okrem hlavných oblastí má ''Elden Ring'' skryté kobky, katakomby, tunely a jaskyne, kde môžu hráči bojovať s bossmi a zbierať užitočné predmety.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elden Ring dungeons: Where to find them and how to complete them|url=https://www.pcgamer.com/elden-ring-dungeons-locations-guide/|periodikum=PC Gamer|dátum=2022-03-10|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en|meno=Sean|priezvisko=Martin|meno2=Sarah James|priezvisko2=published}}</ref> Na začiatku hry si hráč vyberie triedu postavy, ktorá určuje jeho počiatočné kúzla, vybavenie a atribúty.<ref>{{Citácia periodika|titul=Which class to choose in Elden Ring|url=https://www.pcgamer.com/all-elden-ring-classes-origins/|periodikum=PC Gamer|dátum=2022-03-03|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en|meno=Sean|priezvisko=Martin|meno2=Lauren Morton|priezvisko2=published}}</ref> Boj s nepriateľmi môže prebiehať na blízko alebo na diaľku pomocou zbraní na diaľku. Útokom nepriateľov sa dá vyhýbať alebo ich blokovať pomocou štítov. Kúzla umožňujú hráčom vylepšovať svoje zbrane, bojovať s nepriateľmi na diaľku a obnovovať stratené zásahové body. Hráč si môže zapamätať obmedzené množstvo týchto kúziel, ktoré môže zoslať pomocou palice alebo predmetu posvätná pečať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring beginner’s tips | url = https://www.pcgamesn.com/elden-ring/beginners-guide-tips | vydavateľ = PCGamesN | dátum vydania = 2023-04-25 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US}}</ref> Zbrane možno vylepšovať pomocou popola vojny, čo sú získateľné kúzla, ktoré zbraniam dodávajú nové schopnosti. Popol vojny možno na zbrane aplikovať alebo z nich odstrániť a každý popol pridáva zbraňové umenie, špeciálnu schopnosť, ktorú možno použiť počas boja. Okrem priameho boja možno použiť mechaniku utajenia, ktorá umožňuje vyhnúť sa nepriateľom alebo zamerať nepriateľov kritickými zásahmi, keď sú skrytí. Ohromenie nepriateľov a parírovanie ich útokov môže tiež vytvoriť príležitosti na kritické zásahy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tips and Tricks - Elden Ring Guide | url = https://www.ign.com/wikis/elden-ring/Tips_and_Tricks | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2021-06-10 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en}}</ref> [[Checkpoint|Checkpointy]] nazývané miesta milosti sa nachádzajú počas celej hry; na týchto miestach môžu postavy zvýšiť silu svojich atribútov, zmeniť zapamätané kúzla, vymeniť vojnový popol alebo prejsť na rýchle cestovanie. Po smrti sa hráči objavia na poslednom mieste milosti, s ktorým interagovali. Prípadne sa môžu rozhodnúť pre respawn na určitých miestach zvýraznených „kolkami Mariky“ za predpokladu, že zomreli v blízkosti.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elden Ring Site of Grace locations|url=https://www.eurogamer.net/elden-ring-all-site-of-grace-locations-8042|periodikum=Eurogamer.net|dátum=2022-04-01|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en}}</ref> Aby hráč zvýšil svoje atribúty na miestach milosti, musí minúť runy, menu v hre, ktorú získava porážkou nepriateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How to level up in Elden Ring and best stats | url = https://www.rockpapershotgun.com/elden-ring-level-up | vydavateľ = Rock Paper Shotgun | dátum vydania = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Ollie Toms Guides | priezvisko = Editor}}</ref> Runy je možné použiť na nákup predmetov a vylepšovanie zbraní a brnenia. Umieranie v Elden Ring spôsobí, že hráč stratí všetky nazbierané runy na mieste smrti; ak hráč pred získaním run znova zomrie, budú navždy stratené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Tips: Learning The Ways Of The Lands Between | url = https://www.gamespot.com/articles/elden-ring-tips-for-beginners-learning-the-ways-of-the-lands-between/1100-6500838/ | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US}}</ref> ''Elden Ring'' obsahuje craftovacie mechaniky; na vytvorenie predmetov sú potrebné materiály. Recepty, ktoré sú potrebné na výrobu predmetov, možno nájsť v zberateľských predmetoch nazývaných kuchárske knihy, ktoré sú roztrúsené po celom svete. Materiály možno zbierať porážkou nepriateľov, skúmaním herného sveta alebo obchodovaním s obchodnými NPC. Medzi vyrobené predmety patria jedovaté šípky, explodujúce hrnce a spotrebný materiál, ktorý dočasne zvyšuje bojovú silu hráča.<ref>{{Citácia periodika|titul=Crafting in Elden Ring explained: How to get a Crafting Kit and all Cookbook locations listed|url=https://www.eurogamer.net/elden-ring-crafting-kit-cookbooks-list-unlock-8042|periodikum=Eurogamer.net|dátum=2022-02-24|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en}}</ref> Podobne ako v Dark Souls hrách, hráč môže privolať priateľské NPC nazývané duchovia, aby bojovali s nepriateľmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Has a Mechanic That Sounds a Bit Like… Pokémon - Summer of Gaming | url = https://www.ign.com/articles/elden-ring-enemy-spirit-summons-pokemon-mechanic-summer-of-gaming | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2021-06-14 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Matt | priezvisko = Purslow}}</ref> Vyvolanie každého typu ducha vyžaduje jeho ekvivalent Duchovného popola; rôzne typy Spirit Ashes možno objaviť, keď hráč skúma herný svet. Duchov je možné vyvolať iba v blízkosti štruktúr nazývaných Pamätníky znovuzrodenia, ktoré sa primárne nachádzajú vo veľkých oblastiach a v arénach na boj s bossmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How to summon NPCs in Elden Ring and use Spirit Ashes | url = https://www.gamesradar.com/elden-ring-summons-ash-spirit-npcs/ | vydavateľ = gamesradar | dátum vydania = 2022-08-30 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Joel Franey Contributions from Leon Hurley last | priezvisko = updated}}</ref> ''Elden Ring'' má [[Hra viacerých hráčov|multiplayerový]] systém, ktorý umožňuje, aby boli hráči povolaní na kooperatívnu hru a hru hráč proti hráčovi (PvP) cez internet.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elden Ring co-op guide: with and without the Seamless Co-op mod|url=https://www.pcgamer.com/is-elden-ring-co-op-multiplayer/|periodikum=PC Gamer|dátum=2024-05-29|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en|meno=Wes Fenlon Contributions from Sarah|priezvisko=James|meno2=Tyler Colp last|priezvisko2=updated}}</ref> Kooperatívna hra zahŕňa umiestnenie privolávacieho znaku na zem, čo spôsobí, že tento znak bude viditeľný pre online hráčov, ktorí použili zodpovedajúci predmet. Ak so znakom interaguje iný hráč, hráč, ktorý znak umiestnil, je privolaný do ich sveta. Kooperatívni hráči zostávajú v tom istom svete, kým nie je porazený šéf danej oblasti alebo kým povolaný hráč nezomrie a nevráti sa do svojho domovského sveta. V boji PvP sa privolávacie znamenie používa na vyzvanie iného hráča na súboj, alebo môže hráč použiť ďalšie predmety na inváziu do svetov iných. Svetoví hostitelia môžu použiť „jazyk posmechu“ na zvýšenie pravdepodobnosti, že ich svet napadnú iní, a na skrátenie času medzi inváziami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Multiplayer Explained: Co-op, Invasions, and PvP Duels | url = https://www.ign.com/articles/elden-ring-multiplayer-co-op-pvp | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2021-11-12 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Matt | priezvisko = Purslow}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Elden Ring multiplayer: How to play with friends and how summoning works|url=https://www.eurogamer.net/elden-ring-multiplayer-how-to-play-with-friends-summoning-8042|periodikum=Eurogamer.net|dátum=2021-11-12|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en}}</ref> == Súhrn == === Nastavenie a postavy === ''Elden Ring'' sa odohráva v Lands Between, ríši ovplyvnenej entitami nazývanými Outer Gods. Najvýraznejší je Greater Will, ktorý vytvoril Elden Ring – zbierku rún, ktoré riadia zákony reality. Vyslanec Väčšej vôle, Dva prsty, urobil plavidlo ženy menom Marika Eldenského prsteňa, ktorá ju povzniesla k božstvu. Potom vytvorila náboženstvo nazývané Zlatý rád popri manželke, Elden Lord; dvaja mali tento titul: Godfrey, barbarský bojovník vyhnaný z neznámych dôvodov, a Radagon, Marikino mužské alter ego. Marika tiež zasadila mohutný zlatý strom zvaný Erdtree, ktorý zdobil obyvateľov ríše. Nakoniec odstránila Runu smrti z Eldenského prsteňa a zverila ju svojmu vlčiemu tieňu Malikethovi, čo spôsobilo, že zosnulý neprešiel ďalej, ale namiesto toho sa znovuzrodil cez Erdtree. Zlatý rád však prenasledoval aj určité rasy: Omenov, ľudí narodených s rohmi vyrastajúcimi po celom tele, a Tarnished, Godfreyho bojovníkov, ktorí boli vyhnaní po boku svojho vodcu. Po tom, čo sa jej prvorodený, Godwyn, stal bezduchým pomocou ukradnutého kúska Runy smrti, Marika sa zdanlivo zbláznila a rozbila Elden Ring, čo prinútilo jeho skutočnú podobu, Elden Beast, uväzniť ju v Erdtree. Potom Marikini príbuzní zdedili úlomky prsteňa, čo vyvolalo vojnu o nástupníctvo. Títo polobohovia sú Morgott, znamenie lojálne Zlatému rádu napriek tomu, že čelia diskriminácii; Mohg, Morgottovo dvojča, ktorý si želá vytvoriť vlastnú dynastiu pod iným vonkajším bohom; [[Radahn]], generál bojovníka, ktorý sa stal divokým po tom, čo ho postihla Scarlet Rot choroba; Rykard, bývalý prétor, ktorý sa spojil s obrovským hadím bohom; [[Ranni]], čarodejnica, ktorá sa snaží zvrhnúť Veľkú vôľu, ktorá zorganizovala Godwynovu smrť; [[Miquella]], pôvabná mystička prekliata večným zrodom; [[Malenia]], Miquellino dvojča a rytierka, ktorá je predchodkyňou Scarlet Rot; Godrick, vzdialený príbuzný, ktorý na seba vrúbľuje časti tela svojich poddaných; a Rennala, kráľovná Splnu a Radagonova bývalá manželka. Vyhnaní Tarnished dostali silu od tajomného zdroja, ktorý ich vzkriesil a udelil im nesmrteľnosť. Potom boli povolaní späť do Zemí medzi, aby opravili Eldenský prsteň a stali sa novým Elden Lordom. Medzi povolanými patrí Goldmask, fundamentalista, ktorý sa snaží oživiť Zlatý rád; Fia, spoločníčka na smrteľnej posteli, ktorá sa pokúša oživiť Godwyna; Dung Eater, zločinec, ktorý chce všetkých v Krajinách medzi milosťami zbaviť; Sir Gideon Ofnir, špión, ktorý skúma aktuálne udalosti; a postava hráča, poškvrnená bez slávy. ''Shadow of the Erdtree'' predstavuje Krajinu tieňov, z ktorej Marika pochádza. Jej ľud bol vyhladený Hornsentom, bytosťami podobnými Omenom, ktorí v tom čase vládli Krajinám medzi. Poháňaná dvoma prstami, okamžite použila artefakt nazývaný Brána božstva, aby sa stala bohom. Potom magicky ukryla Krajinu tieňov pred zvyškom Zemí medzi. Potom nechala ďalšieho zo svojich potomkov, Messmera, zmasakrovať Hornsent, aby pomstila svoj ľud. Neskôr ho tam však nechala, aby utajila svoj pôvod a zabránila tomu, aby sa stal budúcou hrozbou. === Zápletka === ==== ''Elden Ring'' ==== Počas svojho pátrania sa Tarnished stretávajú s tajomnou pannou menom Melina, ktorá jej ponúka pomoc za to, že ju priviedli do Erdtree. Po preukázaní ich sily Melina privedie Tarnished do Holdu pri okrúhlom stole – miesto, kde sa stretávajú kolegovia Tarnished – kde sa stretnú s Two Fingers, ktorí im prezradia, že aspoň dva z úlomkov Eldenského prsteňa, známe ako Great Runes, musia byť pozbierané a prinesené do Erdtree, aby ho opravili. Nakoniec sa Tarnished dostanú na úpätie Erdtree, kde bojujú s Morgottom, aby získali vstup. Avšak aj keď majú potrebné črepy, nájdu cestu vo vnútri zablokovanú tŕňmi. V reakcii na to Melina radí Tarnished, aby vyhľadali silu padlého Boha, Flame of Ruin, a zapálili Erdtree. Prípadne môžu uzavrieť pakt s iným vonkajším bohom, korupčným Frenzied Flame. Ak by Tarnished použili Flame of Ruin, Melina sa obetuje ako podpaľ, aby zapálila Erdtree. Nie je potrebná žiadna obeť, ak sa použije Frenzied Flame, ale Melina opustí Tarnished. Keď Erdtree horí, Tarnished vystopuje a zabije Maliketha, aby získal Runu smrti, vlial ju do plameňov, aby spálil tŕne. Na ceste späť do Erdtree ich však konfrontuje Gideon, ktorý sa zbláznil po tom, čo sa dozvedel pravdu o Väčšiej Vôli, a Godfrey, ktorý sa snaží získať späť titul Elden Lord. Po tom, čo ich oboch porazili, Tarnished vstúpia do Erdtree, kde bojujú a zabíjajú Radagona aj Eldenské zviera. Poškvrnený potom získa prístup k Marikinej mŕtvole, ktorá obsahuje zvyšky Eldenského prsteňa, z ktorého je dostupných šesť koncov v závislosti od ich výberu spojencov: * Všetky prvé štyri konce spôsobili, že sa Poškvrnený stal Elden Lordom a ohlásil nový vek. ** Predvolená koncovka; ak sa Tarnished s nikým nespojili, Lands Between zostanú tak, ako sú, čo vedie k ''Age of Fracture''. ** Ak sa Tarnished spojili so zlatou maskou, uvádzajú v ''Age of Order'' poriadku presadzovaním zákonov do Elden Ringu. ** Ak sa Tarnished spojili s Fia, uvádzajú ''Age of the Duskborn'' tým, že zmenia spôsob, akým funguje smrť v Lands Between. ** Ak sa Tarnished spojili s Dung Eater, rozpútajú ''Blessing of Despair,'' zbavuje každého v Lands Between of grace. * Ak sa Tarnished sprisahali s Ranni, stanú sa jej družkou a ona zničí Elden Ring, čím zaháji ''Age of Stars''. * Ak Tarnished uzavreli pakt so Zbesilým plameňom, zapálili Lands Between a stali sa ''Lord of Frenzied Flame''. Potom Melina, ak je stále nažive, prisahá pomstu proti poškvrneným. ==== ''Shadow of the Erdtree'' ==== The Tarnished sleduje stopu Miquelly, ktorú Mohg zdanlivo uniesol. Po zabití Mohga a Radahna zistia, že Miquella opustila jeho telo, aby prešla do Krajiny tieňov. Do ríše vstupujú cez Miquellinu mŕtvolu a Tarnished ho naďalej sledujú tak, že nachádzajú jeho opustené aspekty roztrúsené po celej krajine. Voliteľne môžu Poškvrnení komunikovať aj s Miquellovými nasledovníkmi, ktorí nasledovali svojho pána: Leda, jeden z Miquellových rytierov; Dane, mních rozčarovaný zo Zlatého rádu; Freyja, vojak Radahnovej armády; Hornsent, rodák z Krajiny tieňov; Thiollier, ctiteľ Miquellinho ženského alter-ega, sv. Triny; Sir Ansbach, bývalý Mohgov nasledovník; a Moore, tvor Scarlet Rot. Miquellina stopa vedie Tarnished k Bráne božstva, no nájdu ju zamknutú za magickými tŕňmi, čo ich prinúti postaviť sa a zabiť Messmera, aby ich upálil pomocou svojej sily. Keď sa však blížia k Bráne, sú konfrontovaní Miquellinými stúpencami, ktorí sa obrátili proti sebe po tom, čo sa jeho kúzlo podnecujúce náklonnosť zrušilo, pričom tí, čo prežili, záviseli od rozhodnutí Poškvrnených. Pri konfrontácii s Miquellou sa ukáže, že zorganizoval svoj vlastný únos a použil Mohgovu mŕtvolu, aby oživil Radahna ako svojho manžela v božskom rituále vzostupu. Poškvrnený pokračuje v zabití Miquelly aj Radahna, čím zmarí mystikov vzostup k božstvu a zabráni tomu, aby naplnil jeho 'Vek súcitu'. == Recepcia == [[Súbor:Elden Ring wins Game of the Year, GDCA 2023.jpg|náhľad|290x290bod|''Elden Ring'' vyhral hru roka na 23. ročníku Game Developers Choice Awards]] ''Elden Ring'' získal „všeobecné uznanie“ podľa webovej stránky [[Metacritic]], ktorá zhromažďuje recenzie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring critic reviews | url = https://www.metacritic.com/game/elden-ring/critic-reviews/?platform=pc | vydavateľ = www.metacritic.com | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en}}</ref> Bola citovaná ako jedna z najlepších videohier všetkých čias.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 100 best video games of all time, ranked | url = https://ftw.usatoday.com/story/tech/gaming/2022/09/10/best-video-games/81281940007/ | vydavateľ = For The Win | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US | priezvisko = GLHF}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=The best 100 games of all time, ranked - Video Games on Sports Illustrated|url=https://videogames.si.com/guides/best-games|periodikum=Video Games on Sports Illustrated|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en}}</ref> Otvorený svet hry získal uznanie; recenzenti chválili mechaniku prieskumu. Tamoor Hussain z ''[[GameSpot]]'' ocenil Lands Between ako najrozsiahlejšie nastavenie FromSoftware, pričom za hlavnú príťažlivosť hry označil prieskum a objavovanie. Mitchell Saltzman z IGN pochválil Eldena Ringa za odmeňujúci prieskum v každej časti mapy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Review | url = https://www.ign.com/articles/elden-ring-review | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2022-02-23 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Mitchell | priezvisko = Saltzman}}</ref> [[Simon Parkin]] z ''[[The Guardian]]'' nazval prostredie hry „pútavé a vynaliezavé“.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elden Ring review – an unrivalled masterpiece of design and inventiveness|url=https://www.theguardian.com/games/2022/feb/23/elden-ring-review-an-unrivalled-masterpiece-of-design-and-inventiveness|periodikum=The Guardian|dátum=2022-02-23|dátum prístupu=2025-04-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Simon|priezvisko=Parkin}}</ref> Niektorým recenzentom sa páčilo, že otvorená krajina poskytuje príležitosti na objavovanie a skúšanie viacerých výziev.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elden Ring review - FromSoft ventures into a sumptuous open world|url=https://www.eurogamer.net/elden-ring-review|periodikum=Eurogamer.net|dátum=2022-02-23|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en}}</ref> Prieskum hry vyvolal mnoho priaznivých porovnaní s ''The Legend of Zelda: Breath of the Wild''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Review - Death Of The Wild | url = https://www.gamespot.com/reviews/elden-ring-review-death-of-the-wild/1900-6417832/ | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US}}</ref> Prostredia hry boli tiež chválené za svoje umelecké návrhy; recenzenti kladne hodnotili ich prevedenie v otvorenom prostredí a ocenili návrhy lineárnych dungeonov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Review - Death Of The Wild | url = https://www.gamespot.com/reviews/elden-ring-review-death-of-the-wild/1900-6417832/ | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Review - Absolutely Astonishing Adventure - Game Informer | url = https://www.gameinformer.com/review/elden-ring/absolutely-astonishing-adventure | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2022-02-23 | dátum prístupu = 2025-04-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220223152109/https://www.gameinformer.com/review/elden-ring/absolutely-astonishing-adventure | dátum archivácie = 2022-02-23 }}</ref> Podobne ako v mnohých predchádzajúcich hrách od FromSoftware, obtiažnosť ''Elden Ring'' vyvolala veľa komentárov; recenzenti chválili aj kritizovali nedostatok jednoduchých režimov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Painfully Difficult: From Software's 30+ Year Journey From PS1 to Elden Ring | url = https://www.ign.com/articles/painfully-difficult-from-softwares-30-year-journey-from-ps1-to-elden-ring | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2022-03-07 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = David | priezvisko = Wildgoose}}</ref> Iní recenzenti považovali Elden Ring za najdostupnejšiu hru Souls a povedali, že hráč sa môže rozhodnúť vyhnúť sa ťažkým hrozbám a vrátiť sa s väčšími skúsenosťami.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elden Ring review - FromSoft ventures into a sumptuous open world|url=https://www.eurogamer.net/elden-ring-review|periodikum=Eurogamer.net|dátum=2022-02-23|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en}}</ref> Boj Elden Ring bol chválený za to, že ponúkal možnosti boja s nepriateľmi a zároveň udržiaval hru náročnú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Review - Absolutely Astonishing Adventure - Game Informer | url = https://www.gameinformer.com/review/elden-ring/absolutely-astonishing-adventure | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2022-02-23 | dátum prístupu = 2025-04-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220223152109/https://www.gameinformer.com/review/elden-ring/absolutely-astonishing-adventure | dátum archivácie = 2022-02-23 }}</ref> Torrent a rýchle cestovanie boli dobre prijaté funkcie a recenzenti ich citovali ako veľké vylepšenia smerom k ľahšiemu preskúmaniu hry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring (for PC) Review | url = https://www.pcmag.com/reviews/elden-ring-for-pc | vydavateľ = PCMAG | dátum vydania = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en}}</ref> Umiestnenie kontrolných bodov bolo chválené ako užitočné pre prístupnosť hry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Review: Elden Ring | url = https://www.destructoid.com/reviews/review-elden-ring/ | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US}}</ref> Niektorí recenzenti kritizovali množstvo herných menu a systémov prístupnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What would an accessible Souls game look like? | url = https://www.eurogamer.net/what-would-an-accessible-souls-game-look-like | vydavateľ = Eurogamer.net | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Ed Nightingale Deputy News | priezvisko = Editor}}</ref> Recenzenti sa sťažovali na slabý výkon verzie Windows; Bežne sa spomínali problémy s framerate.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring (for PC) Review | url = https://www.pcmag.com/reviews/elden-ring-for-pc | vydavateľ = PCMAG | dátum vydania = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en}}</ref> Recenzenti poznamenali, že príbehu ''Elden Ring'' chýba Martinov štýl písania. Kyle Orland z ''[[Ars Technica]]'' povedal, že príbeh hry je „typicky riedky a záhadný“ a líši sa od očakávaní Martinových fanúšikov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring review: Come see the softer side of punishing difficulty | url = https://arstechnica.com/gaming/2022/02/elden-ring-review-come-see-the-softer-side-of-punishing-difficulty/ | vydavateľ = Ars Technica | dátum vydania = 2022-02-23 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US | meno = Kyle | priezvisko = Orland}}</ref> Chris Carter z ''[[Destructoid]]'' nazval príbeh „nízkym“, ale povedal, že je lepšie vyrozprávaný ako predchádzajúce hry FromSoftware. Aoife Wilson z Eurogamer povedala, že silné začlenenie Georga R. R. Martina do marketingu bolo „mätúce“, keď jeho príspevky k celkovému príbehu boli nejasné.[79] Mitchellovi Saltzmanovi neprekážalo, že Martin nemá štýl, a povedal, že ho „uchvátili“ skôr vedľajšie príbehy než nejaký veľký, zastrešujúci dej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Review | url = https://www.ign.com/articles/elden-ring-review | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2022-02-23 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Mitchell | priezvisko = Saltzman}}</ref> Novinári sa venovali speedrunningovej komunite ''Elden Ring.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Lord Breaks Own World Record Five Times In A Row | url = https://kotaku.com/elden-ring-speedrun-world-record-distortion2-youtube-30-1848655345 | vydavateľ = Kotaku | dátum vydania = 2022-03-15 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en}}</ref> Krátko po vydaní hráči objavili chybu nazývanú „zip glitch“, ktorá hráčom umožňuje deformovať sa po mape.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elden Ring speedrunner slashes world record to 19 minutes, as community split over patches|url=https://www.pcgamer.com/elden-ring-speedrunner-slashes-world-record-to-19-minutes-as-community-split-over-patches/|periodikum=PC Gamer|dátum=2022-03-28|dátum prístupu=2025-04-02|jazyk=en|meno=Rich Stanton|priezvisko=published}}</ref> Chyba bola odstránená vývojármi, čo viedlo speedrunnerov k používaniu staršej verzie hry na speedruny. Hra bola porazená za menej ako päť minút pomocou chyby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring beaten in less than five minutes, for the first time ever | url = https://www.pcgamesn.com/elden-ring/speedrun-five-minutes | vydavateľ = PCGamesN | dátum vydania = 2022-07-19 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US}}</ref> === ''Shadow of the Erdtree'' === Rozšírenie, ''Shadow of the Erdtree'', získalo na Metacritic skóre 94/100.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring: Shadow of the Erdtree Reviews | url = https://www.metacritic.com/game/elden-ring-shadow-of-the-erdtree/ | vydavateľ = www.metacritic.com | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en}}</ref> DLC bolo všeobecne chválené za to, že ponúka podobný zmysel pre odmeňujúce skúmanie a atmosféru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring: Shadow of the Erdtree DLC Review | url = https://www.ign.com/articles/elden-ring-shadow-of-the-erdtree-dlc-review | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2024-06-18 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Mitchell | priezvisko = Saltzman}}</ref> === Predaje === ''Elden Ring'' predal celosvetovo 13,4 milióna kópií do konca marca 2022 a 28,6 milióna do septembra 2024, čo z neho robí jednu z najpredávanejších videohier všetkých čias. Bola to najpredávanejšia hra v niekoľkých regiónoch od februára do marca 2022<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Is Now The US's Best-Selling Game Of The Last Year, Topping Even CoD: Vanguard | url = https://www.gamespot.com/articles/elden-ring-is-now-the-uss-best-selling-game-of-the-last-year-topping-even-cod-vanguard/1100-6503438/ | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US}}</ref> a je najrýchlejšie predávanou hrou Bandai Namco všetkých čias.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Passes 16 Million Sales [Update] | url = https://www.ign.com/articles/elden-ring-sells-16-million-copies | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2022-03-16 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Adam | priezvisko = Bankhurst}}</ref> Bola to druhá najpredávanejšia hra roku 2022 v USA po [[Call of Duty 4: Modern Warfare|Call of Duty: Modern Warfare II]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elden Ring Is No Longer 2022's Best-Selling Game In The US | url = https://www.gamespot.com/articles/elden-ring-is-no-longer-2022s-best-selling-game-in-the-us/1100-6509917/ | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en-US}}</ref> tretia najpredávanejšia v Európe a desiata najpredávanejšia v Japonsku v maloobchode.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GamesIndustry.biz presents… The Year In Numbers 2022 | url = https://www.gamesindustry.biz/gamesindustrybiz-presents-the-year-in-numbers-2022 | vydavateľ = GamesIndustry.biz | dátum vydania = 2022-12-20 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = James Batchelor | priezvisko = Editor-in-chief}}</ref> ''Shadow of the Erdtree'' predal päť miliónov kópií za tri dni po vydaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Those Tough Elden Ring DLC Requirements Didn’t Stop Shadow of the Erdtree Sales — It Sold an Incredible 5 Million in Just 3 Days | url = https://www.ign.com/articles/those-tough-elden-ring-dlc-requirements-didnt-stop-shadow-of-the-erdtree-sales-it-sold-an-incredible-5-million-in-just-3-days | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2024-06-27 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = en | meno = Wesley | priezvisko = Yin-Poole}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Japonské videohry]] [[Kategória:Počítačové hry na hrdinov]] [[Kategória:Hry pre Nintendo Switch 2]] [[Kategória:Hry pre PlayStation 4]] [[Kategória:Hry pre PlayStation 5]] [[Kategória:Hry pre Windows]] [[Kategória:Hry pre Xbox One]] [[Kategória:Počítačové hry z 2022]] ruogv7tn2xgyobf3vrni682lobcnfuj 0 728734 8211541 8174608 2026-05-10T09:20:21Z Peter 51345 269569 8211541 wikitext text/x-wiki {{Infobox|zahlavie=Fight Night Challenge|obrazok=|stylZahlavia=background:#cfcfcf|popisObrazka=|hlavicka1=Základné údaje|stylHlavicky=background:#cfcfcf|popis2=Dátum založenia|data2=2021|popis3=Zakladatelia|data3=[[Attila Végh]]|popis5=Krajiny|data5=[[Česko]], [[Slovensko]]|popis6=Oblasť|data6=[[Eurázia]]|hlavicka7=Charakteristika firmy|popis8=Priemysel|data8=[[Box (šport)|Box]]|popis9=TV Partner|data9=ppv.fnc.live|popis10=|data10=|hlavicka11=Identifikátory|popis12=Oficiálna stránka|data12=[https://fnc.live/ https://fnc.live]}} '''Fight Night Challenge''' ('''FNC''') je česko-slovenská organizácia, ktorá usporadúva exhibičné zápasy pod pravidlami [[Box (šport)|boxu]]. Organizátorom je známy [[Zmiešané bojové umenia|MMA]] zápasník [[Attila Végh]]. Organizácia vznikla v roku 2021, keď prišla so svojím prvým turnajom ''Fight Night Challenge 1''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fight Night Challenge program, výsledky LIVE STREAM | url = https://www.fightlive.sk/rubriky/fnc/co-je-fight-night-challenge-informacie-kalendar-vysledky_1370.html | vydavateľ = www.fightlive.sk | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk}}</ref> Turnaj prebehol v [[Zoner BOBYHALL]] v [[Brno|Brne]]. Moderátormi boli bývalý [[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenskí]] hokejisti [[Marián Gáborík]] a [[Boris Valábik]], uvádzač zápasov bol MMA zápasník [[Karlos Vémola]] a o Live Shows sa postarali slovenskí [[Rapper|rapperi]] [[Ego (raper)|Ego]], [[Pil C]] a [[Majk Spirit]]. Po prvom úspešnom galavečeri sa organizácia rozhodla v tom ďalej pokračovať a začala usporadúvať ďalšie turnaje po celom Česku a Slovensku. ''Fight Night Challenge'' primárne usporadúva zápasy celebrít, známych osobností tak aj profesionálnych zápasníkov. V organizácií sme mohli vidieť mená ako [[Marcel Hossa]], [[Ján Jackuliak]], zo sveta rappu Frayer Flexking, [[Separ]], [[Majk Spirit]] či Marpo alebo zo sveta bojových športov Ivan Buchinger, Václav Sivák, Petr Kníže či samotný [[Attila Végh]]. Na platforme [[YouTube]] kam organizácia dáva zostrihy zápasov alebo rozhovory má cez 44 tisíc fanúšikov. == Turnaje == {| class="wikitable" !Udalosť !Dátum !Miesto !Hlavný zápas / ''Hlavný predzápas'' !Víťaz !Ukončenie !Poznámka !{{Tooltip|Ref.|Referencie}} |- | rowspan="2" |Fight Night Challenge 11 | rowspan="2" |<small>12.12.2026</small> | rowspan="2" |<small>Zimný štadión Ondreja Nepelu, Bratislava, Slovensko</small> |'''TBA vs. TBA''' | | | | rowspan="2" | |- |''TBA vs. TBA'' | | | |- | rowspan="2" |Fight Night Challenge 11 | rowspan="2" |<small>9.5.2026</small> | rowspan="2" |<small>Zimný štadión Ondreja Nepelu, Bratislava, Slovensko</small> |'''Erik Tlkanec vs.''' '''Samuel Krištofič''' |'''Tlkanec''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>O titul OG</small> | rowspan="2" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ONLINE: Fight Night Challenge 11 🔴 live priebeh a výsledky zápasov | url = https://www.fightlive.sk/rubriky/fnc/live-vysledky-fight-night-challenge-11-bratislava-zapasy-online-prenosy-dnes-2026-05-09_2465.html | vydavateľ = www.fightlive.sk | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = sk | priezvisko = FightLive.sk}}</ref> |- |''Kristian Daniel vs.'' ''Lukáš Děkýš'' |''Děkýš'' |''3. kolo - TKO'' |<small>O titul Pro OG</small> |- | rowspan="2" |Fight Night Challenge 10 | rowspan="2" |<small>13.12.2025</small> | rowspan="2" |<small>Zimný štadión Ondreja Nepelu, Bratislava, Slovensko</small> |'''Andreas Stolárik vs. Rastislav Zvara''' |'''Stolárik''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výsledky Fight Night Challenge 10: Šok v hlavnom zápase, Flexking porazil Zvaru! | url = https://www.fightlive.sk/rubriky/fnc/vysledky-fight-night-challenge-10-flexking-porazil-zvaru_2338.html | vydavateľ = www.fightlive.sk | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |''Jozef Murin vs.'' ''Kristián Daniel'' |''Daniel'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Fight Night Challenge 9 | rowspan="2" |<small>19.4.2025</small> | rowspan="2" |<small>O2 Universum, Praha, Česko</small> |'''Lukáš Fajk vs.''' '''Alexander Cverna''' |'''Fajk''' |'''Diskvalifikácia''' |<small>O titul OG</small> | rowspan="2" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fight Night Challenge 9 Kedy a kde sa koná ďalšá celebritný turnaj v boxe | url = https://www.fightlive.sk/rubriky/fnc/fight-night-challenge-9-fajk-vs-cverna-dalsia-bitka-o-titul-a-nabita-karta-zapasov_2058.html | vydavateľ = www.fightlive.sk | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk}}</ref> |- |''Jakub Enžl vs.'' ''Ján Murcin'' |''Murcin'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Fight Night Challenge 8 | rowspan="2" |<small>27.12.2024</small> | rowspan="2" |<small>O2 Universum, Praha, Česko</small> |'''Lukáš Fajk vs.''' '''Mariusz Wach''' |'''Fajk''' |'''4. kolo - DEC''' |<small>O titul OG</small> | rowspan="2" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fight Night Challenge 8: Fajk vs Wach [BOX] » VÝSLEDKY | url = https://www.fightlive.sk/rubriky/fnc/fight-night-challenge-8-praha-fajk-vs-wach-box-o-titul-termin-kurzy_1977.html | vydavateľ = www.fightlive.sk | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk}}</ref> |- |''Otakar Petřina vs.'' ''Václav Mikulášek'' |''Mikulášek'' |''4. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Fight Night Challenge 7 | rowspan="2" |<small>26.10.2024</small> | rowspan="2" |<small>Gopass aréna, Bratislava, Slovensko</small> |'''Erik Tlkanec vs.''' '''Rigodanzo, Lakatoš a Kováčik''' |'''Tlkanec''' |'''4. kolo - DEC''' |<small>Zápas 1 vs. 3</small> | rowspan="2" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fight Night Challenge 7 ZÁPASY a VÝSLEDKY | url = https://www.fightlive.sk/rubriky/fnc/fight-night-challenge-7-tlkanec-kiraly-fuco-zlobor-a-filip-sulik-v-oktobri-v-bratislave_1917.html | vydavateľ = www.fightlive.sk | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk}}</ref> |- |''Andreas Stolárik vs.'' ''Lukáš Bartoš'' |''Stolárik'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Fight Night Challenge 6 | rowspan="2" |<small>20.4.2024</small> | rowspan="2" |<small>Zimný štadión Ondreja Nepelu, Bratislava, Slovensko</small> |'''Andreas Stolárik vs.''' '''Filip Tóth''' |'''Stolárik''' |'''2. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FNC 6 fight card, bojovníci, zápasy VÝSLEDKY | url = https://www.fightlive.sk/rubriky/fnc/flexking-vs-stryco-filip-v-hlavnom-zapase-fight-night-challenge-6_1737.html | vydavateľ = www.fightlive.sk | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk}}</ref> |- |''Erik Tlkanec vs.'' ''Rigodanzo, Lakatoš a Kováčik'' | |''Remíza'' |<small>Zápas 1 vs. 3</small> |- | rowspan="2" |Fight Night Challenge 5 | rowspan="2" |<small>2.12.2023</small> | rowspan="2" |<small>Zimný štadión Ondreja Nepelu, Bratislava, Slovensko</small> |'''Roman Grigely vs.''' '''Marián Hossa''' |'''Hossa''' |'''Diskvalifikácia''' | | rowspan="2" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fight Night Challenge 5 [ONLINE] karta, zápasy, výsledky | url = https://www.fightlive.sk/rubriky/fnc/fight-night-challenge-5-momo-vs-hossa-datum-informacie-kurzy-prenos_1643.html | vydavateľ = www.fightlive.sk | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk}}</ref> |- |''Andreas Stolárik vs.'' ''Adam Štrba'' |''Stolárik'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Fight Night Challenge 4 | rowspan="2" |<small>13.5.2023</small> | rowspan="2" |<small>Mestská športová hala, Trnava, Slovensko</small> |'''Patrik Vrbovský vs.''' '''Petr Kníže''' |'''Kníže''' |'''4. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fight Night Challenge 4 ᐈ informácie, zápasy, výsledky, Attila Végh | url = https://www.fightlive.sk/rubriky/fnc/fight-night-challenge-4-vegh-vs-spicely-datum-zapasy-kurzy_1487.html | vydavateľ = www.fightlive.sk | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk}}</ref> |- |''Attila Végh vs.'' ''Eric Spicely'' |''Végh'' |''4. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Fight Night Challenge 3 | rowspan="2" |<small>27.12.2022</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Brno, Česko</small> |'''Vlasto Čepo vs.''' '''Ivan Vičić''' |'''Čepo''' |'''1. kolo - KO''' | | rowspan="2" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fight Night Challenge 3: Čepo, Mirgová, Végh, Vémola livestream, dátum | url = https://www.fightlive.sk/rubriky/fnc/fight-night-challenge-3-info-datum-zapasy-kurzy-nazivo_1420.html | vydavateľ = www.fightlive.sk | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk}}</ref> |- |''Andreas Stolárik vs.'' ''Imi Štefánik'' |''Stolárik'' |''2. kolo - KO'' | |- | rowspan="2" |Fight Night Challenge 2 | rowspan="2" |<small>3.6.2022</small> | rowspan="2" |<small>NTC Aréna. Bratislava, Slovensko</small> |'''Michal Kmeť vs.''' '''Michal Dušička''' |'''Dušička''' |'''2. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fight Night Challenge 2【Bratislava】Separ vs. Majk Spirit livestream, zápasy a kurzy | url = https://www.fightlive.sk/rubriky/fnc/fight-night-challenge-2-separ-vs-majk-spirit-program-a-kurzy_1286.html | vydavateľ = www.fightlive.sk | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk}}</ref> |- |''Attila Végh vs.'' ''Emanuel Newton'' |''Végh'' |''4. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Fight Night Challenge 1 | rowspan="2" |<small>27.12.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Brno, Česko</small> |'''Attila Végh vs.''' '''Patrik Kincl''' |'''Végh''' |'''4. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fight Night Challenge【Rytmus a spol.】livestream, program a výsledky | url = https://www.fightlive.sk/rubriky/fnc/fight-night-challenge-rytmus-boraros-vegh-aj-gaborik-info-a-datum_1231.html | vydavateľ = www.fightlive.sk | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk}}</ref> |- |''Patrik Vrbovský vs.'' ''Gábor Boráros'' |''Boráros'' |''4. kolo - DEC'' | |} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Box v Česku]] [[Kategória:Box na Slovensku]] fq7wezp1zcvvbf9nh0genv3lb30yirf 0 728856 8211275 8029483 2026-05-09T18:28:08Z ~2026-27065-36 293875 8211275 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo|názov=Boeing Dreamlifter|obrázok=Obrázok:Boeing 747-400LCF Dreamlifter.jpg|text=Boeing 747-400 LCF Dreamlifter|typ=Boeing 747-400 LCF|výrobca=[[Boeing Commercial Airplanes]]<br/>[[Evergreen Aviation Technologies Corporation]]|charakter=V službe|hlavný používateľ=[[Atlas Air]] na základe zmluvy so spoločnosťou [[Boeing]]|vyrobených kusov=4 (všetky prestavané lietadlá)|zavedený=2007|prvý let=9. september 2006}} '''Boeing Dreamlifter''', oficiálne '''747-400 Large Cargo Freighter''' ('''LCF'''), je širokotrupé [[Lietadlo|nákladné lietadlo]], ktoré bolo rozsiahle upravené z dopravného lietadla [[Boeing 747|Boeing 747-400]]. S objemom 65 000 kubických stôp (1 840 m3)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.eaa.org/ehotline/issues/080711.html |dátum prístupu=2025-04-18 |url archívu=https://archive.today/20130414144411/http://www.eaa.org/ehotline/issues/080711.html |dátum archivácie=2013-04-14 }}</ref> pojme trikrát viac nákladu ako nákladné lietadlo [[Boeing 747|747-400F]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boeing Selects EGAT for 747 Large Cargo Freighter Modifications | url = http://www.boeing.com/news/releases/2005/q1/nr_050218g.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2005-02-19 | dátum prístupu = 2025-04-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20121013223036/http://www.boeing.com/news/releases/2005/q1/nr_050218g.html | dátum archivácie = 2012-10-13 }}</ref> Toto nadrozmerné lietadlo bolo navrhnuté na prepravu súčiastok [[Boeing 787 Dreamliner|Boeingu 787 Dreamliner]] medzi Talianskom, Japonskom a USA, ale prepravovalo aj zdravotnícke potreby počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boeing's massive oversized cargo plane just flew its first COVID-19 mission from Hong Kong to South Carolina. Take a look at the 'Dreamlifter.' | url = https://www.businessinsider.com/coronavirus-boeing-donating-three-747-dreamlifters-to-aid-distribution-2020-3 | vydavateľ = Business Insider | dátum prístupu = 2025-04-18 | jazyk = en-US | meno = Thomas | priezvisko = Pallini}}</ref> == Vývoj == Spoločnosť [[Boeing Commercial Airplanes]] 13. októbra 2003 oznámila, že vzhľadom na časovú náročnosť pozemnej a námornej prepravy bude hlavnou metódou prepravy dielov na montáž lietadla [[Boeing 787 Dreamliner]] (vtedy známeho ako 7E7) letecká preprava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boeing 7E7 Will Use Air Transport for Component Delivery | url = https://boeing.mediaroom.com/2003-10-13-Boeing-7E7-Will-Use-Air-Transport-for-Component-Delivery | vydavateľ = MediaRoom | dátum prístupu = 2025-04-18}}</ref> Diely lietadla Boeing 787 sa považovali za príliš veľké pre štandardné námorné prepravné kontajnery, rovnako ako aj pre lietadlá Boeing 747-400F, [[Antonov An-124]] a [[Antonov An-225|An-225]]. Pôvodne sa mali tri použité osobné lietadlá 747-400 prestavať na konfiguráciu outsize, aby mohli prevážať podzostavy z Japonska a Talianska do [[North Charleston|North Charlestonu v Južnej Karolíne]] a potom do štátu [[Washington (štát USA)|Washington]] na konečnú montáž, ale neskôr sa do programu pridalo štvrté lietadlo.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ugly in the Air: Boeing's New Plane Gets Gawks, Stares|url=https://www.wsj.com/articles/SB116822235075569896|periodikum=Wall Street Journal|dátum=2007-01-08|dátum prístupu=2025-04-18|issn=0099-9660|jazyk=en-US|meno=J. Lynn|priezvisko=Lunsford}}</ref> Large Cargo Freighter má vypuklý trup podobný koncepcii [[Aero Spacelines Super Guppy|Super Guppy]] a outsize nákladných lietadiel [[Airbus Beluga]] a [[Airbus Beluga|BelugaXL]], ktoré sa tiež používajú na prepravu krídel a častí trupu. Konverziu LCF čiastočne navrhla moskovská kancelária spoločnosti Boeing a [[Rocketdyne|Boeing Rocketdyne]], pričom výkyvná chvostová časť bola navrhnutá v spolupráci so [[Španielsko|španielskou]] spoločnosťou [[Siemens Gamesa|Gamesa Aeronáutica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boeing: Boeing's 747 Large Cargo Freighter Development on Plan | url = http://www.boeing.com/news/releases/2005/photorelease/q1/pr_050222g-1.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2006-05-27 | dátum prístupu = 2025-04-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20060527040652/http://www.boeing.com/news/releases/2005/photorelease/q1/pr_050222g-1.html | dátum archivácie = 2006-05-27 }}</ref> Nákladná časť lietadla je beztlaková.<ref>http://www.boeing.com/news/frontiers/archive/2005/june/ts_sf05.html</ref> Na rozdiel od hydraulicky podopieranej nosovej časti na nákladnom lietadle 747 sa chvostová časť otvára a zatvára pomocou upraveného prepravného kontajnerového vozíka a k zadnej časti trupu sa uzamyká pomocou 21 elektronických pohonov. Úpravy vykonala na [[Taiwan|Taiwane]] spoločnosť [[Evergreen Aviation Technologies Corporation]], spoločný podnik spoločností [[EVA Air]] a [[General Electric]] patriacich do skupiny Evergreen Group.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boeing: Boeing 747 Large Cargo Freighter Rolls Out; Prepares for First Flight | url = http://www.boeing.com/news/releases/2006/q3/060817b_pr.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2006-09-01 | dátum prístupu = 2025-04-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20060901095645/http://www.boeing.com/news/releases/2006/q3/060817b_pr.html | dátum archivácie = 2006-09-01 }}</ref> Spoločnosť Boeing opätovne získala štyri lietadlá 747-400; jedno bývalé lietadlo [[Air China]], dve bývalé lietadlá [[China Airlines]] a jedno bývalé lietadlo [[Malaysia Airlines]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Malaysian Air 9M-MPA Airfleets | url = http://www.airfleets.net/ficheapp/plane-b747-27042.htm | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2006-03-07 | dátum prístupu = 2025-04-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131004221920/http://www.airfleets.net/ficheapp/plane-b747-27042.htm | dátum archivácie = 2013-10-04 }}</ref> [[Súbor:Evergreen Aviation Technologies Corporation Boeing 747-400 LCF.jpg|náhľad|283x283bod|Prvé prestavané lietadlo N747BC v roku 2006]] Prvé lietadlo 747 Large Cargo Freighter (LCF) bolo vyvezené z hangáru na [[Medzinárodné letisko Taiwan-Tchao-jüan|medzinárodnom letisku Taipei Taoyuan]] 17. augusta 2006 a 9. septembra 2006 úspešne absolvovalo svoj prvý skúšobný let z tohto letiska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boeing: Boeing 747 Large Cargo Freighter Completes First Flight | url = http://www.boeing.com/commercial/news/2006/q3/060909a_nr.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2006-12-06 | dátum prístupu = 2025-04-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20091002034744/http://www.boeing.com/commercial/news/2006/q3/060909a_nr.html | dátum archivácie = 2009-10-02 }}</ref> Časti lietadla 787 Dreamliner sa do lietadla umiestňujú pomocou nákladného nakladača DBL-100, najdlhšieho nákladného nakladača na svete. V júni 2006 bol dokončený prvý nákladný nakladač DBL-100.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boeing: First Cargo Loader Completed for Boeing 747 Large Cargo Freighter | url = http://www.boeing.com/news/releases/2006/q2/060612d_pr.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2006-06-14 | dátum prístupu = 2025-04-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120204073942/http://www.boeing.com/news/releases/2006/q2/060612d_pr.html | dátum archivácie = 2012-02-04 }}</ref> Neobvyklý vzhľad 747 LCF vyvolal prirovnania k lietadlám [[Oscar Mayer Wienermobile]] a [[Hughes H-4 Hercules]] („Spruce Goose“).<ref>{{Citácia periodika|titul=Ugly in the Air: Boeing's New Plane Gets Gawks, Stares|url=https://www.wsj.com/articles/SB116822235075569896|periodikum=Wall Street Journal|dátum=2007-01-08|dátum prístupu=2025-04-18|issn=0099-9660|jazyk=en-US|meno=J. Lynn|priezvisko=Lunsford}}</ref> Kvôli jeho nevšednému vzhľadu - ktorý sa ešte zhoršil tým, že prvé lietadlo zostalo nejaký čas nenamaľované kvôli potrebe okamžitého testovania - sa prezident spoločnosti Boeing Commercial Airplanes Scott Carson vtipne ospravedlnil konštruktérovi [[Boeing 747|747]] [[Joe Sutter|Joeovi Sutterovi]], že „ho mrzí, čo sme urobili s tvojím lietadlom“.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ugly in the Air: Boeing's New Plane Gets Gawks, Stares|url=https://www.wsj.com/articles/SB116822235075569896|periodikum=Wall Street Journal|dátum=2007-01-08|dátum prístupu=2025-04-18|issn=0099-9660|jazyk=en-US|meno=J. Lynn|priezvisko=Lunsford}}</ref> == Incidenty == 20. novembra 2013 lietadlo Dreamlifter N780BA prevádzkované spoločnosťou [[Atlas Air]] neúmyselne pristálo na [[Letisko plukovníka Jamesa Jabaru|letisku plukovníka Jamesa Jabara]], malom letisku všeobecného letectva vo [[Wichita|Wichite]] v štáte [[Kansas (štát USA)|Kansas]]. Jeho plánovaným cieľom bola [[letecká základňa McConnell]], ktorá sa nachádza 9 míľ (14 km) za letiskom Jabara na rovnakom kurze. Lietadlo dokázalo nasledujúci deň úspešne opäť vzlietnuť z dráhy Jabara vo výške 6 101 stôp (1 860 m) a bez nehody pristálo na McConnellovom letisku.<ref>https://data.ntsb.gov/carol-repgen/api/Aviation/ReportMain/GenerateNewestReport/88465/pdf</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'Wrong airport' Dreamlifter successfully takes off | url = https://www.cnbc.com/2013/11/21/uh-oh-dreamlifter-lands-at-wrong-airport.html | vydavateľ = CNBC | dátum vydania = 2013-11-21 | dátum prístupu = 2025-04-18 | jazyk = en | meno = Phil | priezvisko = LeBeau}}</ref> Dňa 11. októbra 2022 stratil Dreamlifter N718BA prevádzkovaný spoločnosťou Atlas Air pri štarte z [[Taranto|Taranta]] v Taliansku koleso z hlavného podvozku. Koleso sa odrazilo mimo perimetra letiska a skončilo vo vinici. Lietadlo pokračovalo v lete do North Charlestonu v Južnej Karolíne (CHS) a bezpečne pristálo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boeing 747-400LCF Dreamlifter sheds wheel on take-off from Taranto | url = https://www.flightglobal.com/safety/boeing-747-400lcf-dreamlifter-sheds-wheel-on-take-off-from-taranto/150509.article | vydavateľ = Flight Global | dátum prístupu = 2025-04-18 | jazyk = en | meno = David | priezvisko = Kaminski-Morrow2022-10-12T06:55:00+01:00}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.counton2.com/news/local-news/charleston-county-news/dreamlifter-loses-wheel-en-route-from-italy-to-charleston/ |dátum prístupu=2025-04-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20250211075422/https://www.counton2.com/news/local-news/charleston-county-news/dreamlifter-loses-wheel-en-route-from-italy-to-charleston/ |dátum archivácie=2025-02-11 }}</ref> == Špecifikácie == Hlavný nákladný priestor lietadla 747 LCF má objem 65 000 kubických stôp (1 840 m3) a maximálna nosnosť je 250 000 libier (113 400 kg).<ref>http://www.boeing.com/news/frontiers/archive/2006/november/mainfeature.pdf</ref> {| class="wikitable sortable" style="width:60%; text-align: center; font-size:95%;" !Model !747 Dreamlifter !747-400 |- !Posádka v kokpite | colspan="2" |Dva |- !Dĺžka |71.68 m |70.7 m |- !Rozpätie krídel | colspan="2" |64.4 m |- !Výška |21.54 m |19.4 m |- !Šírka trupu |8.38 m |6.50 m |- !Špecifikácia prevádzková prázdna hmotnosť |180 530 kg |179 015 kg |- !Maximálna vzletová hmotnosť |364 235 kg |396 890 kg |- !Cestovná rýchlosť |[[Machovo číslo|Mach]] 0.82 (470 kn; 871 km/h; 541 mph) |[[Machovo číslo|Mach]] 0.855 (490 kn; 908 km/h; 564 mph) |- !Vzletová dráha pri MTOW |2 840 m |3 018 m |- !Dolet pri plnom zaťažení |7 800 km |13 450 km |- !Maximálna kapacita paliva |199 150 [[Liter|l]] |216 850 [[Liter|l]] |- !Modely motorov (x4) |[[Pratt & Whitney PW4000|PW 4056]] |[[Pratt & Whitney PW4000|PW 4056]] [[General Electric CF6|GE CF6-80C2B5F]] [[Rolls-Royce RB211|RR RB211-524G/H]] |- !Ťah motora (na motor) |63 300 lbf (282 kN) |PW: 63 300 lbf (282 kN) GE: 62 100 lbf (276 kN) RR: 59 500 lbf (265 kN) |} Zdroje: ''Boeing 747-400 specifications'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 747-8 | url = https://www.boeing.com/commercial/747-8 | vydavateľ = www.boeing.com | dátum prístupu = 2025-04-18 | jazyk = en-US}}</ref> ''Boeing 747 Airport Report'',[<ref>http://www.boeing.com/commercial/airports/747.htm</ref> 747 LCF fact sheet<ref>http://www.boeing.com/commercial/787family/dreamlifter_fact.html</ref> == Pozri aj == '''Súvisiaci vývoj''' * [[Boeing 747|Boeing 747-400]] – lietadlo so širokým trupom, vylepšená výrobná séria 747 * [[Boeing 787 Dreamliner]] – širokotrupé prúdové lietadlo spoločnosti Boeing '''Lietadlá s porovnateľnou úlohou, konfiguráciou a dobou výroby''' * [[Aero Spacelines Pregnant Guppy]] – Konverzia nákladného lietadla Boeing 377 Stratocruiser * [[Aero Spacelines Super Guppy]] – väčšia turbovrtuľová verzia outsize nákladného lietadla Pregnant Guppy * [[Conroy CL-44-0 Skymonster|Conroy CL-44-0 ''Skymonster'']] – kanadské nákladné lietadlo so 4 turbovrtuľovými motormi, 1969 - nadrozmerná nákladná verzia Canadair CL-44 * [[Antonov An-225|Antonov An-225 ''Mrija'']] – sovietske/ukrajinské ťažké strategické nákladné lietadlo * [[Airbus Beluga|Airbus A300-600ST ''Beluga'']] – externá nákladná verzia dopravného lietadla A300-600 * [[Airbus Beluga|Airbus A330-743L ''BelugaXL'']] – veľké nákladné lietadlo na rok 2020 == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Lietadlá USA]] [[Kategória:Lietadlá Boeing]] [[Kategória:Nákladné lietadlá]] 00fnappu6r5ypm3aawe2n36d2rwsgrp 0 729609 8211272 8205179 2026-05-09T18:20:01Z ~2026-27065-36 293875 8211272 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub|obrázok=KS Nieciecza herb.jpg|štadión=[[Stadion Sportowy Bruk-Bet Termalica]]|kapacita=4,595|liga=[[I liga]]|založený=1922|sezóna=14th od 18|tréner=[[Marcin Brosz]]|vzor_lp1=Orangovy}} [[Súbor:Stadion KS Nieciecza elewacja.jpg|náhľad|Štadión klubu]] '''Bruk-Bet Termalica Nieciecza''' je [[Poľsko|poľský]] profesionálny [[futbalový klub]] so sídlom v [[Nieciecza|Niecieczi]]. Súťažia v I. lige, druhej úrovni poľského futbalového ligového systému. == História == Tím bol založený v roku 1922. Klub vznikol po druhej svetovej vojne a prevzal predtým existujúci tím. Oficiálne farby tímu sú oranžová a modrá. V máji 2015, po obsadení druhého miesta v I. lige, sa klub prvýkrát vo svojej histórii dostal do [[Ekstraklasa|Ekstraklasy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Termalica Bruk-Bet w Ekstraklasie | url = http://www.90minut.pl/news/251/news2513420-Termalica-Bruk-Bet-w-Ekstraklasie.html | vydavateľ = www.90minut.pl | dátum prístupu = 2025-05-05}}</ref> Termalica Bruk-Bet Nieciecza má iba 750 obyvateľov a je futbalovým klubom z najmenšej dediny v histórii, ktorý sa kvalifikoval do najvyššej úrovne európskej futbalovej ligy (predchádzajúci rekord držal [[Mjällby AIF]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The story of a village team challenging for the Polish title | url = https://www.irishtimes.com/sport/soccer/the-story-of-a-village-team-challenging-for-the-polish-title-1.2966527 | vydavateľ = The Irish Times | dátum prístupu = 2025-05-05 | jazyk = en}}</ref> V roku 2021 skončili v I. lige na druhom mieste a druhýkrát vo svojej histórii si vybojovali postup do Ekstraklasy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Radomiak i Bruk-Bet zagrają w Ekstraklasie! | url = https://sport.tvp.pl/54321321/1-liga-radomiak-radom-i-bruk-bet-termalica-nieciecza-z-awansem | vydavateľ = sport.tvp.pl | dátum vydania = 2021-06-13 | dátum prístupu = 2025-05-05 | jazyk = pl | meno = | priezvisko = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Poľské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1922]] otzrco6k0aqpvv1kax818c27z0g2k44 0 729664 8211239 8204460 2026-05-09T16:36:12Z ~2026-27065-36 293875 8211239 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub|obrázok=Mjällby AIF.jpg|názovklubu=Mjällby Allmänna Idrottsförening|založený=1 Apríla 1939|štadión=[[Strandvallen]], [[Hällevik]]|kapacita=6 750|liga=[[Allsvenskan]]|sezóna=2025|pozícia=1. miesto}} '''Mjällby Allmänna Idrottsförening''', tiež známy jednoducho ako '''Mjällby AIF''', '''Mjällby''' alebo (najmä lokálne) '''Maif''' alebo MAIF, je švédsky profesionálny [[futbalový klub]] so sídlom v Hälleviku v obci Sölvesborg. Klub je pridružený k Blekinge Fotbollförbund a svoje domáce zápasy hráva na štadióne [[Strandvallen]]. Klubové farby, ktoré sa odrážajú na ich erbe a drese, sú žltá a čierna. Klub bol založený 1. apríla 1939 a odohral deväť sezón v najvyššej švédskej futbalovej lige [[Allsvenskan]]. Prvú sezónu klub v lige odohral v roku 1980 a v súčasnosti hrá v Allsvenskan. S deviatimi sezónami je Mjällby AIF najúspešnejším futbalovým tímom z provincie Blekinge. Bývalí švédski futbaloví reprezentanti Christian Wilhelmsson a Mattias Asper začali svoju kariéru v klube. Obaja hráči tiež ukončili svoju hráčsku kariéru v Mjällby. 18. mája 2023 odohral Mjällby AIF finále Švédskeho pohára na Strandvallene, kde prehral 1:4 s BK Häcken.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fotboll: Häcken vinner tredje cuptiteln | url = https://www.svt.se/sport/fotboll/hacken-vinner-tredje-cuptiteln | vydavateľ = SVT Sport | dátum vydania = 2023-05-18 | dátum prístupu = 2025-05-06 | jazyk = sv | meno = | priezvisko = }}</ref> [[Súbor:Mjällby AIF lineup v AIK in 2013.jpg|náhľad|Zostava Mjällby AIF proti AIK v roku 2013.]] == Úspechy == ; [[Allsvenskan]] * '''Víťazi (1):''' 2025 ; [[Superettan]] * '''Víťazi (2):''' 2009, 2019 ; [[Svenska Cupen]] * Druhé miesto (1): 2022 – 2023 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Švédske futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1939]] h8n5phds5zyvulj262uetdfacz5ufiq 0 729678 8211259 8204429 2026-05-09T17:36:39Z ~2026-27065-36 293875 8211259 wikitext text/x-wiki ''Hlavný článok: [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|Majstrovstvá sveta]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|v ľadovom hokeji 2025]]'' Súpiska každého tímu pozostáva z minimálne 15 korčuliarov (útočníkov a obrancov) a dvoch brankárov a maximálne 22 korčuliarov a troch brankárov. Všetkých 16 zúčastnených krajín muselo po potvrdení svojimi príslušnými národnými asociáciami predložiť „dlhý zoznam“ najneskôr dva týždne pred turnajom a konečný zoznam do stretnutia pasovej kontroly pred začiatkom turnaja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Tournament Info 2025 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP | url = https://www.iihf.com/en/events/2025/wm/tournamentinfo/59072/player_entry | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu = 2025-05-06 | jazyk = en}}</ref> == Skupina A == === Fínsko === Súpiska s 25 hráčmi bola vymenovaná 4. mája 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.leijonat.fi/index.php/maajoukkueet/a-maajoukkue/2024-25/mm2025/item/49228-a-maajoukkue-valmis-mm-kisoihin-pennanen-naelkaeinen-ja-kilpailukykyinen-joukkue |dátum prístupu=2025-05-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20250506153228/https://www.leijonat.fi/index.php/maajoukkueet/a-maajoukkue/2024-25/mm2025/item/49228-a-maajoukkue-valmis-mm-kisoihin-pennanen-naelkaeinen-ja-kilpailukykyinen-joukkue |dátum archivácie=2025-05-06 }}</ref> Hlavný tréner: [[Antti Pennanen]]<ref>https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM9050FIN_33_1_0.pdf</ref> {| class="wikitable sortable" style="width:60%; text-align: center; font-size:95%;" !Č. !Poz. !Hráč !Klub |- |'''31''' |B |Justus Annunen |{{USA}} [[Nashville Predators]] |- |'''33''' |B |Emil Larmi |{{SWE}} [[Växjö Lakers]] |- |'''74''' |B |Juuse Saros |{{USA}} [[Nashville Predators]] |- |'''2''' |O |Rasmus Rissanen |{{SWE}} [[Linköpings HC]] |- |'''4''' |O |Mikko Lehtonen |{{SUI}} [[ZSC Lions]] |- |'''6''' |O |Tony Sund |{{FIN}} [[HIFK]] |- |'''18''' |O |Vili Saarijärvi |{{SUI}} [[SCL Tigers]] |- |'''23''' |O |Nikolas Matinpalo |{{CAN}} [[Ottawa Senators]] |- |'''37''' |O |Atro Leppänen |{{FIN}} [[Vaasan Sport]] |- |'''42''' |O |Robin Salo |{{SWE}} [[Malmö Redhawks]] |- |'''50''' |O |Mikael Seppälä |{{SWE}} [[HV71 Jönköping|HV71]] |- |'''13''' |Ú |Mikael Ruohomaa |{{SWE}} [[Frölunda HC Göteborg|Frölunda HC]] |- |'''15''' |Ú |Lenni Hämeenaho |{{FIN}} [[Porin Ässät]] |- |'''19''' |Ú |Waltteri Merelä |{{SUI}} [[SC Bern]] |- |'''20''' |Ú |Eeli Tolvanen |{{USA}} [[Seattle Kraken]] |- |'''21''' |Ú |Patrik Puistola |{{SWE}} [[Örebro HK]] |- |'''24''' |Ú |Hannes Björninen |{{SWE}} [[Örebro HK]] |- |'''29''' |Ú |Ahti Oksanen |{{SUI}} [[Lausanne HC]] |- |'''47''' |Ú |Eemil Erholtz |{{FIN}} [[Porin Ässät]] |- |'''61''' |Ú |Juuso Pärssinen |{{USA}} [[New York Rangers]] |- |'''82''' |Ú |Harri Pesonen |{{SUI}} [[SCL Tigers]] |- |'''86''' |Ú |Teuvo Teräväinen |{{USA}} [[Chicago Blackhawks]] |- |'''91''' |Ú |Juho Lammikko |{{SUI}} [[ZSC Lions]] |} === Francúzsko === Súpiska bola oznámená 6. mája 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EDF. La liste pour le Mondial de Stockholm | url = https://www.hockeyfrance.com/actu/actualites-des-equipes-de-france/2025/05/edf-la-liste-pour-le-mondial-de-stockholm/ | dátum vydania = 2025-05-06 | dátum prístupu = 2025-05-07 | jazyk = fr}}</ref> Hlavný tréner: [[Yorick Treille]] {| class="wikitable sortable" style="width:60%; text-align: center; font-size:95%;" !Č. !Poz. !Hráč !Klub |- |'''30''' |B |Antoine Keller |{{SUI}} [[Chaux-de-Fonds HC]] |- |'''32''' |B |Quemtim Pappilon |{{FRA}} [[Boxers de Bordeaux]] |- |'''33''' |B |Julian Junca |{{SVK}} [[HK Dukla Ingema Michalovce]] |- |'''5''' |O |Emzo Guebey |{{SUI}} [[HC Davos]] |- |'''6''' |O |Vincent Llorca |{{FRA}} [[Ducs d'Angers]] |- |'''7''' |O |Pierre Crinon |{{FRA}} [[Brûleurs de Loups]] |- |'''8''' |O |Hugo Gallet |{{FIN}} [[Iisalmen Peli-Karhut]] |- |'''27''' |O |Jules Boscq |{{USA}} [[Iowa Heartlanders]] |- |'''44''' |O |Kevin Spinozzi |{{FRA}} [[Boxers de Bordeaux]] |- |'''86''' |O |Yohan Coulaud |{{FRA}} [[Marseille Spartans]] |- |'''3''' |Ú |Charles Bertrand |{{GER}} [[ERC Ingolstadt]] |- |'''9''' |Ú |Alexandre Texier |{{USA}} [[St. Louis Blues]] |- |'''20''' |Ú |Fabien Colloti |{{FRA}} [[Marseille Spartans]] |- |'''22''' |Ú |Guallaume Lecterc |{{FRA}} [[Brûleurs de Loups]] |- |'''25''' |Ú |Nicolas Ritz |{{DEN}} [[Herning Blue Fox]] |- |'''29''' |Ú |Louis Boudon |{{SWE}} [[Nybro Vikings IF]] |- |'''41''' |Ú |Pierre-Edduardo Bellemare |{{SUI}} [[HC Ajoie]] |- |'''72''' |Ú |Jordann Perret |{{CZE}} [[Mountfield HK]] |- |'''77''' |Ú |Sacha Treille |{{FRA}} [[Brûleurs de Loups]] |- |'''78''' |Ú |Dylan Fabre |{{FIN}} [[Ässät Pori]] |- |'''81''' |Ú |Anthony Rech |{{FRA}} [[Dragons de Rouen]] |- |'''90''' |Ú |Aurelien Dair |{{FRA}} [[Brûleurs de Loups]] |- |'''94''' |Ú |Tim Bozon |{{SUI}} [[Lausanne HC]] |- |'''95''' |Ú |Kevin Bozon |{{SUI}} [[HC Ajoie]] |} === Lotyšsko === {| class="wikitable sortable" style="width:60%; text-align: center; font-size:95%;" Hlavný tréner: [[Harijs Vītoliņš]] !Č. !Poz. !Hráč !Klub |- |'''40''' |B |Mareks Mitens |{{minivlajka|Slovensko}} [[HK Spišská Nová Ves]] |- |'''50''' |B |Kristers Gudļevskis |{{minivlajka|Nemecko}} [[Fischtown Pinguins Bremerhaven|Bremerhaven]] |- |'''88''' |B |Gustavs Grigals |{{minivlajka|Slovensko}} [[HK Dukla Trenčín]] |- |'''6''' |O |Markuss Komuls |{{minivlajka|Česko}} [[Rytíři Kladno]] |- |'''27''' |O |Oskars Cibuļskis |{{minivlajka|Dánsko}} [[Herning Blue Fox]] |- |'''29''' |O |Ralfs Freibergs |{{minivlajka|Česko}} [[HC Vítkovice Ridera]] |- |'''42''' |O |Miks Tumānovs |{{minivlajka|Fínsko}} [[TuTo Hockey]] |- |'''55''' |O |Roberts Mamčics |{{minivlajka|Česko}} [[HC Energie Karlovy Vary]] |- |'''72''' |O |Jānis Jaks |{{minivlajka|Česko}} [[HC Energie Karlovy Vary]] |- |'''77''' |O |Kristaps Zīle |{{minivlajka|Česko}} [[HC Verva Litvínov]] |- |'''94''' |O |Kristiāns Rubīns |{{minivlajka|Česko}} [[HC Škoda Plzeň]] |- |'''11''' |Ú |Dans Ločmelis |{{minivlajka|USA}} [[Providence Bruins]] |- |'''12''' |Ú |Glebs Prohorenkovs |{{minivlajka|USA}} [[Niagara Purple Eagles]] |- |'''13''' |Ú |Rihards Bukarts |{{minivlajka|Česko}} [[HC Vítkovice Ridera]] |- |'''16''' |Ú |Kaspars Daugaviņš |bez klubu |- |'''17''' |Ú |Mārtiņš Dzierkals |{{minivlajka|Švédsko}} [[Skellefteå AIK]] |- |'''21''' |Ú |Rūdolfs Balcers |{{minivlajka|Švajčiarsko}} [[ZSC Zürich Lions]] |- |'''22''' |Ú |Toms Andersons |{{minivlajka|Švajčiarsko}} [[HC La Chaux-de-Fonds]] |- |'''34''' |Ú |Eduard Tralmaks |{{minivlajka|Česko}} [[Rytíři Kladno]] |- |'''36''' |Ú |Martins Laviņš |{{minivlajka|USA}} [[University of New Hampshire]] |- |'''43''' |Ú |Anrī Ravinskis |{{minivlajka|Fínsko}} [[HPK Hämeenlinna]] |- |'''82''' |Ú |Fēlikss Gavars |{{minivlajka|USA}} [[St. Lawrence University]] |- |'''89''' |Ú |Filips Buncis |{{minivlajka|Dánsko}} [[Odense Bulldogs]] |- |'''95''' |Ú |Oskars Batņa |{{minivlajka|Česko}} [[Mountfield HK]] |- |'''97''' |Ú |Haralds Egle |{{minivlajka|Slovensko}} [[HK 32 Liptovský Mikuláš]] |} === Rakúsko === {| class="wikitable sortable" style="width:60%; text-align: center; font-size:95%;" Hlavný tréner: [[Roger Bader]] !Č. !Poz. !Hráč !Klub |- |'''30''' |B |David Kickert |{{AUT}} [[Red Bull Salzburg EC|Red Bull Salzburg]] |- |'''33''' |B |Florian Vorauer |{{AUT}} [[EC KAC]] |- |'''35''' |B |Atte Tolvanen |{{AUT}} [[Red Bull Salzburg EC|Red Bull Salzburg]] |- |'''4''' |O |Ramon Schnetzer |{{AUT}} [[Pioneers Vorarlberg]] |- |'''6''' |O |Luis Lindner |{{USA}} [[New Hampshire Wildcats]] |- |'''12''' |O |David Maier |{{AUT}} [[EC KAC]] |- |'''18''' |O |Paul Stapelfeldt |{{AUT}} [[Red Bull Salzburg EC|Red Bull Salzburg]] |- |'''32''' |O |Bernd Wolf |{{SUI}} [[EHC Kloten]] |- |'''45''' |O |Gregor Biber |{{SWE}} [[Rögle BK]] |- |'''78''' |O |Thimo Nickl |{{AUT}} [[EC KAC]] |- |'''91''' |O |Dominique Heinrich |{{AUT}} [[Vienna Capitals]] |- |'''92''' |O |Clemens Unterweger |{{AUT}} [[EC KAC]] |- |'''3''' |Ú |Peter Schneider |{{AUT}} [[Red Bull Salzburg EC|Red Bull Salzburg]] |- |'''5''' |Ú |Thomas Raffl |{{AUT}} [[Red Bull Salzburg EC|Red Bull Salzburg]] |- |'''7''' |Ú |Brian Lebler |{{SUI}} [[Black Wings Linz]] |- |'''16''' |Ú |Dominic Zwerger |{{SUI}} [[HC Ambri-Piotta]] |- |'''19''' |Ú |Vinzenz Rohrer |{{SUI}} [[ZSC Lions]] |- |'''21''' |Ú |Lukas Haudum |{{AUT}} [[Graz 99ers]] |- |'''24''' |Ú |Benjamin Baumgartner |{{SUI}} [[SC Bern]] |- |'''27''' |Ú |Lukas Kainz |{{AUT}} [[Graz 99ers]] |- |'''29''' |Ú |Oliver Achermann |{{SUI}} [[La Chaux-de-Fonds]] |- |'''48''' |Ú |Lucas Thaler |{{AUT}} [[Red Bull Salzburg EC|Red Bull Salzburg]] |- |'''52''' |Ú |Paul Huber |{{AUT}} [[Graz 99ers]] |- |'''80''' |Ú |Nikolaus Kraus |{{AUT}} [[Red Bull Salzburg EC|Red Bull Salzburg]] |- |'''96''' |Ú |Marco Kasper |{{USA}} [[Detroit Red Wings]] |} === Slovensko === ''Bližšie informácie v osobitnom článku [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2025]].'' Zostava 26 hráčov bola oznámená 7. mája 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenskí hokejisti odleteli do dejiska MS. Országh spravil poslednú zmenu v nominácii | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nominacia-slovensko-supiska-skupina-a-ms-v-hokeji-2025/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-05-08 | jazyk = sk}}</ref> Hlavný tréner: [[Vladimír Országh]] {| class="wikitable sortable" style="width:60%; text-align: center; font-size:95%;" !Č. !Poz. !Hráč !Klub |- |'''24''' |B |Patrik Rybár |{{RUS}} [[HC Červená hviezda Kunlun]] |- |'''31''' |B |Samuel Hlavaj |{{USA}} [[Iowa Wild]] |- |'''32''' |B |Adam Húska |{{SUI}} [[HC Lugano]] |- |'''4''' |O |Dávid Mudrák |{{CZE}} [[Mountfield HK]] |- |'''6''' |O |Dávid Romaňák |{{SVK}} [[HK Spišská Nová Ves]] |- |'''7''' |O |Mário Grman |{{RUS}} [[CHK Admiral]] |- |'''22''' |O |Mislav Rosandič |{{SVK}} [[HC Košice]] |- |'''29''' |O |Michal Ivan |{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] |- |'''64''' |O |Patrik Koch |{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]] |- |'''73''' |O |Andrej Golian |{{SVK}} [[HC Slovan Bratislava]] |- |'''76''' |O |Michal Beňo |{{SVK}} [[HKM Zvolen]] |- | |O |Samuel Kňažko |{{USA}} [[Cleveland Monsters]] |- |'''8''' |Ú |Maxim Čajkovič |{{CZE}} [[HC Verva Litvínov]] |- |'''10''' |Ú |Adam Sýkora |{{USA}} [[Hartford Wolf Pack]] |- |'''13''' |Ú |Michal Krištof |{{SUI}} [[SCL Tigers]] |- |'''15''' |Ú |Dalibor Dvorský |{{USA}} [[Springfield Thunderbirds]] |- |'''16''' |Ú |Róbert Lantoši |{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] |- |'''17''' |Ú |Matej Kašlík |{{CZE}} [[Banes Motor České Budějovice]] |- |'''19''' |Ú |Patrik Hrehorčák |{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]] |- |'''27''' |Ú |Sebastián Čederle |{{SVK}} [[HK Nitra]] |- |'''40''' |Ú |Miloš Roman |{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]] |- |'''42''' |Ú |Samuel Honzek |{{CAN}} [[Calgary Wranglers]] |- |'''49''' |Ú |Samuel Takáč |{{SVK}} [[HC Slovan Bratislava]] |- |'''77''' |Ú |Martin Faško-Rudáš |{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] |- |'''88''' |Ú |Martin Chromiak |{{USA}} [[Ontario Reign]] |- |'''91''' |Ú |Matúš Sukeľ |{{CZE}} [[HC Verva Litvínov]] |- | |Ú |Pavol Regenda |{{USA}} [[San Jose Barracuda]] |} === Slovinsko === {| class="wikitable sortable" style="width:60%; text-align: center; font-size:95%;" Hlavný tréner: [[Edo Terglav]] !Č. !Poz. !Hráč !Klub |- |'''33''' |B |Žan Us |{{minivlajka|Slovinsko}} [[HDD Jesenice]] |- |'''61''' |B |Lukáš Horák |{{minivlajka|Slovinsko}} [[HK Olimpija]] |- |'''69''' |B |Matija Pintarič |{{minivlajka|Francúzsko}} [[Brûleurs de Loups de Grenoble]] |- |'''4''' |O |Aleksandar Magovac |{{minivlajka|Francúzsko}} [[Gothiques d'Amiens]] |- |'''6''' |O |Miha Stebih |{{minivlajka|Česko}} [[SK Horácká Slavia Třebíč]] |- |'''14''' |O |Matic Podlipnik |{{minivlajka|Rakúsko}} [[EC Kitzbühel]] |- |'''15''' |O |Blaž Gregorc |{{minivlajka|Slovinsko}} [[HK Olimpija]] |- |'''17''' |O |Jan Goličič |{{minivlajka|Kanada}} [[Gatineau Olympiques]] |- |'''41''' |O |Jan Ćosić |{{minivlajka|Slovinsko}} [[HK Olimpija]] |- |'''43''' |O |Urban Podrekar |{{minivlajka|USA}} [[Flint Firebirds]] |- |'''96''' |O |Bine Mašič |{{minivlajka|Slovinsko}} [[HK Olimpija]] |- |'''8''' |Ú |Marcel Mahkovec |{{minivlajka|Slovinsko}} [[HK Olimpija]] |- |'''10''' |Ú |Miha Beričič |{{minivlajka|Slovinsko}} [[HK Olimpija]] |- |'''12''' |Ú |Nik Simšič |{{minivlajka|Slovinsko}} [[HK Olimpija]] |- |'''13''' |Ú |Nace Lungus |{{minivlajka|USA}} [[Augustana Vikings]] |- |'''18''' |Ú |Ken Ograjenšek |{{minivlajka|Rakúsko}} [[EHC Black Wings Linz]] |- |'''21''' |Ú |Jan Drozg |{{minivlajka|Čína}} [[HC Červená hviezda Kunlun]] |- |'''23''' |Ú |Jaka Sodja |{{minivlajka|Slovinsko}} [[HK Olimpija]] |- |'''46''' |Ú |Matic Török |{{minivlajka|Fínsko}} [[KooKoo]] |- |'''47''' |Ú |Rok Macuh |{{minivlajka|Česko}} [[HC Olomouc]] |- |'''49''' |Ú |Filip Sitar |{{minivlajka|USA}} [[University of Connecticut]] |- |'''55''' |Ú |Robert Sabolič |{{minivlajka|Slovinsko}} [[HK Olimpija]] |- |'''70''' |Ú |Rok Kapel |{{minivlajka|Slovinsko}} [[HK Olimpija]] |- |'''91''' |Ú |Žan Jezovšek |{{minivlajka|Nemecko}} [[EV Lindau Islanders]] |- |'''92''' |Ú |Anže Žeželj |{{minivlajka|Maďarsko}} [[Fehérvár HA]] |} === Švédsko === <ref>https://www.swehockey.se/media/yfphdqkj/tk_april25_truppannons_roster_feed2.jpg</ref> Hlavný tréner: [[Sam Hallam]] {| class="wikitable sortable" style="width:60%; text-align: center; font-size:95%;" !Č. !Poz. !Hráč !Klub |- |'''25''' |B |Jacob Markström |{{USA}} [[New Jersey Devils]] |- |'''35''' |B |Samuel Ersson |{{USA}} [[Philadelphia Flyers]] |- |'''40''' |B |Arvid Söderblom |{{USA}} [[Detroit Red Wings]] |- |'''4''' |O |Rasmus Andersson |{{CAN}} [[Calgary Flames]] |- |'''6''' |O |Adam Larsson |{{USA}} [[Seattle Kraken]] |- |'''9''' |O |Gabriel Carlsson |{{SWE}} [[Växjö Lakers]] |- |'''23''' |O |Marcus Pettersson |{{CAN}} [[Vancouver Canucks]] |- |'''77''' |O |Simon Edvinsson |{{USA}} [[Detroit Red Wings]] |- | |O |Jonas Brodin |{{USA}} [[Minnesota Wild]] |- |'''10''' |Ú |Alexander Wennberg |{{USA}} [[San Jose Sharks]] |- |'''11''' |Ú |Mikael Backlund |{{CAN}} [[Calgary Flames]] |- |'''12''' |Ú |Max Friberg |{{SWE}} [[Frölunda HC Göteborg|Frölunda HC]] |- |'''21''' |Ú |Christoffer Ehn |{{SWE}} [[Linköpings HC]] |- |'''27''' |Ú |William Eklund |{{USA}} [[San Jose Sharks]] |- |'''28''' |Ú |Anton Bengtsson |{{SWE}} [[Rögle BK]] |- |'''37''' |Ú |Isac Lundeström |{{USA}} [[Anaheim Ducks]] |- |'''51''' |Ú |Emil Heineman |{{CAN}} [[Montreal Canadiens]] |- |'''82''' |Ú |Jesper Frödén |{{SUI}} [[ZSC Lions]] |- |'''90''' |Ú |Marcus Johansson |{{USA}} [[Minnesota Wild]] |- |'''91''' |Ú |Leo Carlsson |{{USA}} [[Anaheim Ducks]] |- |'''93''' |Ú |Mika Zibanejad |{{USA}} [[New York Rangers]] |- | |Ú |Filip Forsberg |{{USA}} [[Nashville Predators]] |- | |Ú |Elias Lindholm |{{USA}} [[Boston Bruins]] |- | |Ú |Lucas Raymond |{{USA}} [[Detroit Red Wings]] |} === Kanada === Zostava 15 hráčov bola oznámená 1. mája 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = First 15 players named to National Men’s Team for 2025 IIHF World Championship | url = https://www.hockeycanada.ca/en-ca/news/group-named-for-mens-worlds-2025-mwc | vydavateľ = www.hockeycanada.ca | dátum prístupu = 2025-05-06 | jazyk = en-ca}}</ref> Hlavný tréner: [[Dean Evason]] {| class="wikitable sortable" style="width:60%; text-align: center; font-size:95%;" !Č. !Poz. !Hráč !Klub |- |'''31''' |B |Dylan Garand |{{USA}} [[Hartford Wolf Pack]] |- | |B |Marc-André Fleury |{{USA}} [[Minnesota Wild]] |- |'''6''' |O |Travis Sanheim |{{USA}} [[Philadelphia Flyers]] |- |'''8''' |O |Noah Dobson |{{USA}} [[New York Islanders]] |- |'''41''' |O |Ryker Evans |{{USA}} [[Seattle Kraken]] |- |'''52''' |O |MacKenzie Weegar |{{CAN}} [[Calgary Flames]] |- |'''62''' |O |Brandon Montour |{{USA}} [[Seattle Kraken]] |- | |O |Mike Matheson |{{CAN}} [[Montreal Canadiens]] |- |'''9''' |Ú |Macklin Celebrini |{{USA}} [[San Jose Sharks]] |- |'''11''' |Ú |Travis Konecny |{{USA}} [[Philadelphia Flyers]] |- |'''14''' |Ú |Bo Horvat |{{USA}} [[New York Islanders]] |- |'''19''' |Ú |Adam Fantilli |{{USA}} [[Columbus Blue Jackets]] |- |'''27''' |Ú |Barrett Hayton |{{USA}} [[Utah Hockey Club]] |- |'''29''' |Ú |Nathan MacKinnon |{{USA}} [[Colorado Avalanche]] |- |'''50''' |Ú |Will Cuylle |{{USA}} [[New York Rangers]] |- |'''71''' |Ú |Tyson Foerster |{{USA}} [[Philadelphia Flyers]] |- |'''87''' |Ú |Sidney Crosby |{{USA}} [[Pittsburgh Penguins]] |- |'''90''' |Ú |Ryan O'Reilly |{{USA}} [[Nashville Predators]] |- |'''91''' |Ú |Kent Johnson |{{USA}} [[Columbus Blue Jackets]] |} == Skupina B == === Česko === Zostava s 24 hráčmi bola oznámená 4. mája 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trenér Radim Rulík zveřejnil nominaci na mistrovství světa 2025 {{!}} Český hokej | url = https://www.ceskyhokej.cz/novinky/7805-trener-radim-rulik-zverejnil-nominaci-na-mistrovstvi-sveta-2025 | vydavateľ = www.ceskyhokej.cz | dátum prístupu = 2025-05-06 | jazyk = cs}}</ref> Hlavný tréner: [[Radim Rulík]] {| class="wikitable sortable" style="width:60%; text-align: center; font-size:95%;" !Č. !Poz. !Hráč !Klub |- | |B |Josef Kořenář |{{CZE}} [[HC Sparta Praha]] |- |'''50''' |B |Karel Vejmelka |{{USA}} [[Utah Hockey Club]] |- |'''80''' |B |Daniel Vladař |{{CAN}} [[Calgary Flames]] |- |'''7''' |O |David Špaček |{{USA}} [[Iowa Wild]] |- |'''17''' |O |Filip Hronek |{{CAN}} [[Vancouver Canucks]] |- |'''20''' |O |Daniel Gazda |{{FIN}} [[Ilves Tampere|Ilves]] |- |'''26''' |O |Jiří Ticháček |{{CZE}} [[Rytíři Kladno]] |- |'''36''' |O |Jakub Krejčík |{{CZE}} [[HC Sparta Praha]] |- |'''55''' |O |Libor Hájek |{{CZE}} [[HC Dynamo Pardubice]] |- |'''77''' |O |Filip Pyrochta |{{CZE}} [[BK Mladá Boleslav]] |- |'''84''' |O |Tomáš Kundrátek |{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]] |- |'''8''' |Ú |Ondřej Beránek |{{CZE}} [[HC Energie Karlovy Vary]] |- |'''10''' |Ú |Roman Červenka |{{CZE}} [[HC Dynamo Pardubice]] |- |'''18''' |Ú |Filip Zadina |{{SUI}} [[HC Davos]] |- |'''19''' |Ú |Jakub Flek |{{CZE}} [[HC Kometa Brno]] |- |'''22''' |Ú |Jáchym Kondelík |{{CZE}} [[HC Dynamo Pardubice]] |- |'''23''' |Ú |Lukáš Sedlák |{{CZE}} [[HC Dynamo Pardubice]] |- |'''43''' |Ú |Michael Špaček |{{CZE}} [[HC Sparta Praha]] |- |'''44''' |Ú |Matěj Stránský |{{SUI}} [[HC Davos]] |- |'''86''' |Ú |Petr Kodýtek |{{FIN}} [[HIFK]] |- |'''88''' |Ú |David Pastrňák |{{USA}} [[Boston Bruins]] |- |'''94''' |Ú |Jakub Lauko |{{USA}} [[Boston Bruins]] |- |'''96''' |Ú |Daniel Voženílek |{{SUI}} [[EV Zug]] |- |'''98''' |Ú |Martin Nečas |{{USA}} [[Colorado Avalanche]] |- | |Ú |Adam Klapka |{{CAN}} [[Calgary Flames]] |} === Dánsko === {| class="wikitable sortable" style="width:60%; text-align: center; font-size:95%;" Hlavný tréner: [[Mikael Gath]] !Č. !Poz. !Hráč !Klub |- |'''32''' |B |Sebastian Dahm |{{AUT}} [[EC KAC]] |- |'''80''' |B |Frederik Dichow |{{SWE}} [[HV71 Jönköping]] |- |'''15''' |O |Matias Lassen |{{SWE}} [[Malmö Redhawks]] |- |'''22''' |O |Markus Lauridsen |{{GER}} [[Löwen Frankfurt]] |- |'''25''' |O |Oliver Lauridsen |{{FIN}} [[TPS Turku]] |- |'''40''' |O |Anders Koch |{{FIN}} [[Kiekko-Espoo]] |- |'''41''' |O |Jesper Jensen Aabo |{{AUT}} [[EC KAC]] |- |'''42''' |O |Phillip Bruggisser |{{GER}} [[Fischtown Pinguins Bremerhaven]] |- |'''48''' |O |Nicholas B. Jensen |{{GER}} [[Fischtown Pinguins Bremerhaven]] |- |'''11''' |Ú |Alexander True |{{SWE}} [[MoDo Hockey]] |- |'''12''' |Ú |Oscar Fisker Mølgaard |{{USA}} [[Coachella Valley Firebirds]] |- |'''17''' |Ú |Nicklas Jensen |{{CHE}} [[SC Rapperswil-Jona Lakers]] |- |'''29''' |Ú |Mikkel Aagaard |{{SWE}} [[MoDo Hockey]] |- |'''38''' |Ú |Morten Poulsen |{{DEN}} [[Herning Blue Fox]] |- |'''50''' |Ú |Mathias Bau Hansen |{{DEN}} [[Herning Blue Fox]] |- |'''54''' |Ú |Felix Scheel |{{GER}} [[Fischtown Pinguins Bremerhaven]] |- |'''63''' |Ú |Patrick Russell |{{SWE}} [[Linköpings HC|HC Linköping]] |- |'''65''' |Ú |Christian Wejse |{{GER}} [[Fischtown Pinguins Bremerhaven]] |- |'''72''' |Ú |Nicolai Meyer |{{SWE}} [[Södertälje SK]] |- |'''77''' |Ú |Mathias From |{{AUT}} [[EC KAC]] |- |'''86''' |Ú |Joachim Blichfeld |{{SWE}} [[Rögle BK]] |- |'''95''' |Ú |Nick Olesen |{{CZE}} [[Banes Motor České Budějovice]] |} === Kazachstan === {| class="wikitable sortable" style="width:60%; text-align: center; font-size:95%;" Hlavný tréner: [[Oleg Bolyakin]] !Č. !Poz. !Hráč !Klub |- |'''1''' |B |Jelal-ad-Din Amirbekov |{{minivlajka|Rusko}} [[Magnitka Magnitogorsk]] |- |'''20''' |B |Maxim Pavlenko |{{minivlajka|Rusko}} [[HC Riazaň]] |- |'''32''' |B |Sergey Kudryavtsev |{{minivlajka|Kazachstan}} [[Arlan Kokshetau]] |- |'''7''' |O |Leonid Metalnikov |{{minivlajka|Rusko}} [[CHK Admiral|Admiral Vladivostok]] |- |'''24''' |O |Dmitriy Breus |{{minivlajka|Rusko}} [[CHK Torpedo Nižnij Novgorod]] |- |'''28''' |O |Valeriy Orekhov |{{minivlajka|Rusko}} [[CHK Metallurg (Magnitogorsk)|Metallurg Magnitogorsk]] |- |'''31''' |O |Artyom Korolyov |{{minivlajka|Kazachstan}} [[Barys Astana]] |- |'''33''' |O |Eduard Mikhailov |{{minivlajka|Kazachstan}} [[Arlan Kokshetau]] |- |'''58''' |O |Tamirlan Gaitamirov |{{minivlajka|Kazachstan}} [[Barys Astana]] |- |'''71''' |O |Samat Daniyar |{{minivlajka|Kazachstan}} [[Barys Astana]] |- |'''87''' |O |Adil Beketayev |{{minivlajka|Kazachstan}} [[Barys Astana]] |- |'''10''' |Ú |Nikita Mikhailis |{{minivlajka|Rusko}} [[CHK Metallurg (Magnitogorsk)|Metallurg Magnitogorsk]] |- |'''13''' |Ú |Dinmukhammed Kaiyrzhan |{{minivlajka|Kazachstan}} [[Barys Astana]] |- |'''17''' |Ú |Alikhan Omirbekov |{{minivlajka|Kazachstan}} [[Barys Astana]] |- |'''18''' |Ú |Vladimir Volkov |{{minivlajka|Kazachstan}} [[Arkan Kokshetau]] |- |'''22''' |Ú |Kirill Panyukov |{{minivlajka|Kazachstan}} [[Barys Astana]] |- |'''23''' |Ú |Maxim Mukhametov |{{minivlajka|Kazachstan}} [[Barys Astana]] |- |'''27''' |Ú |Artyom Likhotnikov |{{minivlajka|Uzbekistan}} [[Humo Taškent]] |- |'''34''' |Ú |Viacheslav Kolesnikov |{{minivlajka|Kazachstan}} [[Nomad Astana]] |- |'''48''' |Ú |Roman Starchenko |{{minivlajka|Kazachstan}} [[Barys Astana]] |- |'''64''' |Ú |Arkadiy Shestakov |{{minivlajka|Rusko}} [[CHK Admiral|Admiral Vladivostok]] |- |'''81''' |Ú |Batyrlan Muratov |{{minivlajka|Kazachstan}} [[Barys Astana]] |- |'''84''' |Ú |Kirill Savitskiy |{{minivlajka|Kazachstan}} [[Barys Astana]] |- |'''88''' |Ú |Yevgeniy Rymarev |{{minivlajka|Rusko}} [[Junison Moskva]] |- |'''96''' |Ú |Alikhan Assetov |{{minivlajka|Kazachstan}} [[Barys Astana]] |} === Maďarsko === {| class="wikitable sortable" style="width:60%; text-align: center; font-size:95%;" Hlavný tréner: [[Gergely Majoross]] !Č. !Poz. !Hráč !Klub |- |'''1''' |B |Bence Bálisz |{{NOR}} [[Sparta Warriors]] |- |'''30''' |B |Ádám Vay |{{SVK}} [[HK Poprad]] |- |'''35''' |B |Dominik Horváth |{{HUN}} [[Fehérvár AV19]] |- |'''8''' |O |Bence Szabó |{{HUN}} [[Budapest Jégkorong Akadémia HC]] |- |'''11''' |O |Gábor Tornyai |{{HUN}} [[Újpesti TE]] |- |'''23''' |O |Zétény Hadobás |{{USA}} [[Iowa Heartlanders]] |- |'''27''' |O |Henrik Nilsson |{{SWE}} [[Kalmar HC]] |- |'''33''' |O |Milán Horváth |{{HUN}} [[Budapest Jégkorong Akadémia HC]] |- |'''55''' |O |Tamás Ortenszky |{{CHE}} [[EHC Winterthur]] |- |'''70''' |O |Zsombor Garát |{{ENG}} [[Nottingham Panthers]] |- |'''82''' |O |Šimon Szathmáry |{{HUN}} [[DVTK Jegesmedvék]] |- |'''5''' |Ú |Domán Kristóf Szongoth |{{FIN}} [[KooKoo]] |- |'''7''' |Ú |András Mihalik |{{HUN}} [[Debreceni EAC]] |- |'''10''' |Ú |Ferenc Laskawy |{{HUN}} [[Újpesti TE]] |- |'''13''' |Ú |Krisztián Nagy |{{HUN}} [[Budapest Jégkorong Akadémia HC]] |- |'''16''' |Ú |János Hári |{{HUN}} [[Fehérvár AV19]] |- |'''21''' |Ú |Kristóf Papp |{{USA}} [[Iowa Heartlanders]] |- |'''22''' |Ú |Vilmos Galló |{{FIN}} [[KooKoo]] |- |'''24''' |Ú |Kristof Németh |{{HUN}} [[Fehérvár AV19]] |- |'''34''' |Ú |István Terbócs |{{HUN}} [[Fehérvár AV19]] |- |'''36''' |Ú |Csanád Erdély |{{HUN}} [[Fehérvár AV19]] |- |'''61''' |Ú |Péter Vincze |{{ROU}} [[Gyergyói HK]] |- |'''68''' |Ú |Bence Horváth |{{FIN}} [[Jukurit]] |- |'''87''' |Ú |Gergő Ambrus |{{HUN}} [[Fehérvár AV19]] |- |'''93''' |Ú |Ákos Mihály |{{HUN}} [[Fehérvár AV19]] |} === Nemecko === {| class="wikitable sortable" style="width:60%; text-align: center; font-size:95%;" Hlavný tréner: [[Harold Kreis]] !Č. !Poz. !Hráč !Klub |- |'''30''' |B |Philipp Grubauer |{{USA}} [[Seattle Kraken]] |- |'''31''' |B |Arno Tiefensee |{{GER}} [[Adler Mannheim]] |- |'''35''' |B |Mathias Niederberger |{{GER}} [[EHC Red Bull München]] |- |'''11''' |O |Korbinian Geibel |{{GER}} [[Eisbären Berlin]] |- |'''12''' |O |Eric Mik |{{GER}} [[Eisbären Berlin]] |- |'''27''' |O |Maksymilian Szuber |{{USA}} [[Tucson Roadrunners]] |- |'''38''' |O |Fabio Wagner |{{GER}} [[ERC Ingolstadt]] |- |'''41''' |O |Jonas Müller |{{GER}} [[Eisbären Berlin]] |- |'''49''' |O |Lukas Kälble |{{GER}} [[Adler Mannheim]] |- |'''53''' |O |Moritz Seider |{{USA}} [[Detroit Red Wings]] |- |'''57''' |O |Leon Hüttl |{{GER}} [[ERC Ingolstadt]] |- |'''7''' |Ú |Maximilian Kastner |{{GER}} [[EHC Red Bull München]] |- |'''18''' |Ú |Tim Stützle |{{CAN}} [[Ottawa Senators]] |- |'''19''' |Ú |Wojciech Stachowiak |{{GER}} [[ERC Ingolstadt]] |- |'''40''' |Ú |Alexander Ehl |{{GER}} [[Düsseldorfer EG]] |- |'''42''' |Ú |Yasin Ehliz |{{GER}} [[EHC Red Bull München]] |- |'''44''' |Ú |Josh Samanski |{{GER}} [[Straubing Tigers]] |- |'''50''' |Ú |Patrick Hager |{{GER}} [[EHC Red Bull München]] |- |'''56''' |Ú |Manuel Wiederer |{{GER}} [[Eisbären Berlin]] |- |'''65''' |Ú |Marc Michaelis |{{GER}} [[Adler Mannheim]] |- |'''72''' |Ú |Dominik Kahún |{{CHE}} [[Lausanne HC]] |- |'''73''' |Ú |Lukas Reichel |{{USA}} [[Chicago Blackhawks]] |- |'''74''' |Ú |Justin Schütz |{{GER}} [[Kölner Haie]] |- |'''83''' |Ú |Leo Pföderl |{{GER}} [[Eisbären Berlin]] |- |'''92''' |Ú |Marcel Noebels |{{GER}} [[Eisbären Berlin]] |- |'''95''' |Ú |Frederik Tiffels |{{GER}} [[Eisbären Berlin]] |} === Nórsko === {| class="wikitable sortable" style="width:60%; text-align: center; font-size:95%;" Hlavný tréner: [[Tobias Johansson]] !Č. !Poz. !Hráč !Klub |- |'''30''' |B |Tobias Normann |{{SWE}} [[Frölunda HC Göteborg]] |- |'''31''' |B |Jonas Arntzen |{{SWE}} [[Örebro HK]] |- |'''35''' |B |Mathias Arnkværn |{{NOR}} [[Vålerenga Ishockey]] |- |'''2''' |O |Isak Hansen |{{SWE}} [[Vimmerby HC]] |- |'''4''' |O |Johannes Johannesen |{{FIN}} [[Pelicans]] |- |'''5''' |O |Jonas Myhre |{{NOR}} [[Sparta Warriors]] |- |'''7''' |O |Sander Vold Engebråten |{{SWE}} [[BIK Karlskoga]] |- |'''43''' |O |Max Krogdahl |{{SWE}} [[Djurgårdens IF Hockey]] |- |'''47''' |O |Adrian Saxrud-Danielsen |{{NOR}} [[Storhamar Dragons]] |- |'''72''' |O |Stian Solberg |{{USA}} [[San Diego Gulls]] |- |'''78''' |O |Emil Martinsen Lilleberg |{{USA}} [[Tampa Bay Lightning]] |- |'''12''' |Ú |Noah Steen |{{SWE}} [[Örebro HK]] |- |'''13''' |Ú |Petter Vesterheim |{{SWE}} [[Malmö Redhawks]] |- |'''17''' |Ú |Eirik Østrem Salsten |{{CZE}} [[HC Energie Karlovy Vary]] |- |'''18''' |Ú |Thomas Olsen |{{FIN}} [[Jukurit]] |- |'''19''' |Ú |Håvard Østrem Salsten |{{NOR}} [[Storhamar Dragons]] |- |'''21''' |Ú |Martin Johnsen |{{SWE}} [[Mora IK]] |- |'''22''' |Ú |Martin Rønnild |{{NOR}} [[Storhamar Dragons]] |- |'''23''' |Ú |Thomas Berg-Paulsen |{{SWE}} [[Malmö Redhawks]] |- |'''24''' |Ú |Jacob Berglund |{{NOR}} [[Storhamar Dragons]] |- |'''26''' |Ú |Patrick Elvseen |{{NOR}} [[Stavanger Oilers]] |- |'''27''' |Ú |Andreas Martinsen |{{NOR}} [[Storhamar Dragons]] |- |'''37''' |Ú |Markus Vikingstad |{{GER}} [[Fischtown Pinguins Bremerhaven]] |- |'''39''' |Ú |Simen Andre Edvardsen |{{SWE}} [[BIK Karlskoga]] |- |'''71''' |Ú |Eskild Bakke Olsen |{{SWE}} [[BIK Karlskoga]] |} === Švajčiarsko === Hlavný tréner: [[Patrick Fischer]] {| class="wikitable sortable" style="width:60%; text-align: center; font-size:95%;" !Č. !Poz. !Hráč !Klub |- |'''26''' |B |Sandro Aeschlimann |{{CHE}} [[HC Davos]] |- |'''34''' |B |Stéphane Charlin |{{CHE}} [[SCL Tigers]] |- |'''63''' |B |Leonardo Genoni |{{CHE}} [[EV Zug]] |- |'''14''' |O |Dean Kukan |{{CHE}} [[ZSC Zürich Lions]] |- |'''43''' |O |Andrea Glauser |{{CHE}} [[Lausanne HC]] |- |'''45''' |O |Michael Fora |{{CHE}} [[HC Davos]] |- |'''54''' |O |Christian Marti |{{CHE}} [[ZSC Zürich Lions]] |- |'''56''' |O |Tim Berni |{{CHE}} [[Genève-Servette HC]] |- |'''71''' |O |Jonas Siegenthaler |{{USA}} [[New Jersey Devils]] |- |'''72''' |O |Dominik Egli |{{SWE}} [[Frölunda HC Göteborg]] |- |'''86''' |O |Janis Moser |{{USA}} [[Tampa Bay Lightning]] |- |'''8''' |Ú |Simon Knak |{{CHE}} [[HC Davos]] |- |'''9''' |Ú |Damien Riat |{{CHE}} [[Lausanne HC]] |- |'''10''' |Ú |Andres Ambühl |{{CHE}} [[HC Davos]] |- |'''13''' |Ú |Nico Hischier |{{USA}} [[New Jersey Devils]] |- |'''15''' |Ú |Grégory Hoffmann |{{CHE}} [[EV Zug]] |- |'''17''' |Ú |Ken Jäger |{{CHE}} [[Lausanne HC]] |- |'''21''' |Ú |Kevin Fiala |{{USA}} [[Los Angeles Kings]] |- |'''22''' |Ú |Nino Niederreiter |{{CAN}} [[Winnipeg Jets]] |- |'''28''' |Ú |Timo Meier |{{USA}} [[New Jersey Devils]] |- |'''62''' |Ú |Denis Malgin |{{CHE}} [[ZSC Zürich Lions]] |- |'''73''' |Ú |Sandro Schmid |{{CHE}} [[HC Fribourg-Gottéron]] |- |'''80''' |Ú |Nicolas Bächler |{{CHE}} [[ZSC Zürich Lions]] |- |'''85''' |Ú |Sven Andrighetto |{{CHE}} [[ZSC Zürich Lions]] |- |'''88''' |Ú |Christoph Bertschy |{{CHE}} [[HC Fribourg-Gottéron]] |- |'''95''' |Ú |Tyler Moy |{{CHE}} [[SC Rapperswil-Jona Lakers]] |} === USA === Zostava s 22 hráčmi bola oznámená 30. apríla 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Additions Announced to U.S. Men’s National Team Roster | url = https://teamusa.usahockey.com/news_article/show/1337958 | vydavateľ = Team USA Hockey | dátum vydania = 2025-04-30 | dátum prístupu = 2025-05-06 | jazyk = en-us | meno = U. S. A. | priezvisko = Hockey}}</ref> Hlavný tréner: [[Ryan Warsofsky]] {| class="wikitable sortable" style="width:60%; text-align: center; font-size:95%;" !Č. !Poz. !Hráč !Klub |- |'''1''' |B |Jeremy Swayman |{{USA}} [[Boston Bruins]] |- |'''30''' |B |Hampton Slukynsky |{{USA}} [[Western Michigan University]] |- |'''35''' |B |Joey Daccord |{{USA}} [[Seattle Kraken]] |- |'''2''' |O |Jackson LaCombe |{{USA}} [[Anaheim Ducks]] |- |'''6''' |O |Manson Lohrei |{{USA}} [[Boston Bruins]] |- |'''7''' |O |Michael Kesselring |{{USA}} [[Utah Mammoth|Utah HC]] |- |'''8''' |O |Zeev Buium |{{USA}} [[University of Denver]] |- |'''20''' |O |Andrew Peeke |{{USA}} [[Boston Bruins]] |- |'''44''' |O |Cole Hutson |{{USA}} [[Boston University]] |- |'''73''' |O |Alex Vlasic |{{USA}} [[Chicago Blackhawks]] |- |'''76''' |O |Brady Skjei |{{USA}} [[Nashville Predators]] |- |'''9''' |Ú |Clayton Keller |{{USA}} [[Utah Mammoth|Utah HC]] |- |'''10''' |Ú |Matty Beniers |{{USA}} [[Seattle Kraken]] |- |'''12''' |Ú |Shane Pinto |{{CAN}} [[Ottawa Senators]] |- |'''18''' |Ú |Drew O'Connor |{{CAN}} [[Vancouver Canucks]] |- |'''19''' |Ú |Cutter Gauthier |{{USA}} [[Anaheim Ducks]] |- |'''22''' |Ú |Isaac Howard |{{USA}} [[Michigan State University]] |- |'''23''' |Ú |Michael Eyssimont |{{USA}} [[Seattle Kraken]] |- |'''43''' |Ú |Will Smith |{{USA}} [[San Jose Sharks]] |- |'''47''' |Ú |Michael McCarron |{{USA}} [[Nashville Predators]] |- |'''72''' |Ú |Tage Thompson |{{USA}} [[Buffalo Sabres]] |- |'''81''' |Ú |Josh Doan |{{USA}} [[Utah Mammoth|Utah HC]] |- |'''83''' |Ú |Conor Garland |{{CAN}} [[Vancouver Canucks]] |- |'''91''' |Ú |Frank Lazar |{{USA}} [[Chicago Blackhawks]] |- |'''92''' |Ú |Logan Cooley |{{USA}} [[Utah Mammoth|Utah HC]] |} == Referencie == {{Portál|Ľadový hokej|Hokejový}} {{Referencie}} [[Kategória:Súpisky hokejových reprezentací na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025]] juu2d60cyh0rl2v0pgr0evwpsimwwp1 0 729704 8211234 8204428 2026-05-09T16:23:28Z ~2026-27065-36 293875 8211234 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Žiga Frelih | dátum narodenia = {{dnv|1998|02|06}} | miesto narodenia = [[Ľubľana]] | štát = [[Slovinsko]] | výška = 1,97 m | pozícia = [[brankár]] | súčasný klub = [[FC Spartak Trnava]] | klubové číslo = 1 | mládežnícke roky = | roky = 2015-2016 <br /> 2015-2016<br />2016-2017<br />2017-2019 <br /> 2019-2020 <br /> 2020-2021<br />2021-2022<br />2022 <br /> 2023 <br />2023-2024 <br />2024- | kluby = [[Bravo]]<br />→ [[NK Celje]]<br />[[Domžale]]<br />[[Krško]]<br />[[NK Inter Zaprešić|Inter Zaprešić]]<br />[[NK Olimpija Ľubľana|Olimpija Ľubľana]]<br />[[Gil Vicente]]<br />→ [[G.D. Chaves]]<br />[[CD Mirandés|Mirandés]]<br />[[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]]<br />[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] | zápasy(góly) = 19 (0)<br />{{0}}0 (0)<br />{{0}}0 (0)<br />17 (0)<br />22 (1)<br />36 (0)<br />19 (0)<br />{{0}}0 (0)<br />{{0}}1 (0)<br />18 (0)<br />53 (0) | reprezentačné roky = 2019 | národné mužstvo = Slovinsko U21 | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}5 (0) | pkupdate = 28. február 2026 }} '''Žiga Frelih''' (* [[6. február]] [[1998]], [[Ľubľana]], [[Slovinsko]]) je slovinský profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hrá za slovenský klub [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] ako [[brankár]]. == Klubová kariéra == Frelih je odchovancom mládežníckeho tímu Bravo a svoju seniorskú kariéru začal v slovinskej tretej divízii v roku 2015. Neskôr pôsobil ako náhradný brankár v kluboch Celje a Domžale. Frelih prestúpil do Krška v roku 2017 a svoj prvý seniorský zápas zaň odohral 16. augusta 2017 v zápase Slovinského futbalového pohára s Ilirijou 1911, ktorý sa skončil remízou 0:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ilirija vs. Krško - 16 August 2017 - Soccerway | url = https://int.soccerway.com/matches/2017/08/16/slovenia/cup/ilirija/nk-krko/2476133/ | vydavateľ = int.soccerway.com | dátum prístupu = 2025-05-07 | jazyk = en}}</ref> Svoj debut v najvyššej divízii za Krško absolvoval 8. apríla 2018 v zápase proti Olimpiji Ľubľana, ktorý sa skončil prehrou 1:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krško vs. Olimpija - 8 April 2018 - Soccerway | url = https://int.soccerway.com/matches/2018/04/08/slovenia/1-snl/nk-krko/nk-olimpija-ljubljana/2474862/ | vydavateľ = int.soccerway.com | dátum prístupu = 2025-05-07 | jazyk = en}}</ref> V roku 2019 Frelih prestúpil do chorvátskeho klubu Inter Zaprešić.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vratar Krškega bo kariero nadaljeval na Hrvaškem - Novica - Nogomania | url = https://www.nogomania.com/Novica/Vratar-Krskega-bo-kariero-nadaljeval-na-Hrvaskem | vydavateľ = www.nogomania.com | dátum prístupu = 2025-05-07}}</ref> Tam strelil svoj prvý gól v kariére pri remíze 2:2 s Istrou 4. októbra 2019 v 92. minúte zápasu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žiga Frelih zabil gol v 94. minuti in svoji ekipi priigral remi! - Novica - Nogomania | url = https://www.nogomania.com/Novica/Ziga-Frelih-zabil-gol-v-94-minuti-in-svoji-ekipi-priigral-remi | vydavateľ = www.nogomania.com | dátum prístupu = 2025-05-07}}</ref> Po tom, čo si tam vyslúžil miesto v základnej zostave, sa vrátil do Slovinska a v auguste 2020 podpísal zmluvu s Olimpijou Ľubľana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Olimpijo prihaja Žiga Frelih | url = http://www.nkolimpija.si/v-olimpijo-prihaja-ziga-frelih-news | vydavateľ = NK Olimpija | dátum prístupu = 2025-05-07 }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V klube zostal jeden rok, kým mu v júli 2021 nerozviazala zmluva z dôvodu údajného porušenia disciplinárnych pravidiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Olimpija se je razšla z vratarjem Žigo Frelihom | url = https://www.rtvslo.si/sport/nogomet/prva-liga/olimpija-se-je-razsla-z-vratarjem-zigo-frelihom/588975 | vydavateľ = rtvslo.si | dátum prístupu = 2025-05-07 | jazyk = sl | meno = | priezvisko = }}</ref> V septembri 2021 Frelih podpísal trojročnú zmluvu s klubom [[Gil Vicente F.C.|Gil Vicente]] z Primeira Ligy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žiga Frelih je našel rešitev za svojo kariero, branil bo v tujini - Novica - Nogomania | url = https://www.nogomania.com/Novica/Ziga-Frelih-je-nasel-resitev-za-svojo-kariero-branil-bo-v-tujini | vydavateľ = www.nogomania.com | dátum prístupu = 2025-05-07}}</ref> 1. augusta 2022 bol požičaný do Chavesu,<ref>{{Citácia periodika|titul=Guarda-redes Ziga Frelih deixa o Gil Vicente, mas continua na Liga Bwin|url=https://www.ojogo.pt/futebol/1a-liga/chaves/noticias/guarda-redes-ziga-frelih-deixa-o-gil-vicente-mas-continua-na-liga-bwin-15064052.html|periodikum=O Jogo|dátum=2022-08-01|dátum prístupu=2025-05-07|jazyk=pt-PT|meno=|priezvisko=}}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ale koncom mesiaca klub opustil kvôli osobným problémom,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Desp. Chaves: Ziga Frelih na porta de saída por problemas pessoais | url = https://maisfutebol.iol.pt/desp-chaves/ziga-frelih/desp-chaves-ziga-frelih-na-porta-de-saida-por-problemas-pessoais | vydavateľ = Maisfutebol | dátum prístupu = 2025-05-07 | jazyk = en}}</ref> a následne zrušil zmluvu s Gil Vicente. Dňa 3. februára 2023 sa Frelih presťahoval do Španielska a bol oznámený v Segunda División v klube CD Mirandés.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ziga Frelih, refuerzo para la portería jabata | url = https://www.cdmirandes.com/noticias/ziga-frelih-refuerzo-para-la-porteria-jabata | vydavateľ = www.cdmirandes.com | dátum prístupu = 2025-05-07 | jazyk = es}}</ref> == Reprezentačná kariéra == Frelih bol mládežníckym reprezentantom Slovinska, predtým reprezentoval slovinský tím do 21 rokov. V marci 2021 bol povolaný na tréning so seniorským tímom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frelih: "Veliko sem se naučil od Jana Oblaka" | url = https://sportklub.n1info.si/nogomet/frelih-veliko-sem-se-naucil-od-jana-oblaka/ | vydavateľ = Sportklub | dátum vydania = 2021-04-03 | dátum prístupu = 2025-05-07 | jazyk = sl-SI | meno = Sport | priezvisko = Klub}}</ref> == Referencia == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Frelih, Žiga}} [[Kategória:Slovinskí futbalisti]] [[Kategória:Futbaloví brankári]] [[Kategória:Hráči NK Celje]] [[Kategória:Hráči NK Krško]] [[Kategória:Hráči NK Inter Zaprešić]] [[Kategória:Hráči NK Olimpija Ljubljana]] [[Kategória:Hráči CD Mirandés]] [[Kategória:Hráči MFK Zemplín Michalovce]] [[Kategória:Hráči FC Spartak Trnava]] [[Kategória:Hráči Liga Portugal]] [[Kategória:Osobnosti z Ľubľany]] 3tvgkq55gkm4reuqvvednpazy7nyc5g 0 730105 8211263 8204387 2026-05-09T17:50:01Z ~2026-27065-36 293875 8211263 wikitext text/x-wiki {{Infobox Videohra|názov=Doom: The Dark Ages|autor=[[id Software]]|vydavateľ=[[Bethesda Softworks]]|producent=Hugo Martin|dizajnér=Emerson Tung|skladateľ=[[Finishing Move]]|séria=''[[Doom]]''|engine=[[id Tech 8]]|platforma=[[PlayStation 5]]<br/>[[Windows]]<br/>[[Xbox Series X|Xbox Series X/S]]|vydanie=15. máj 2025|žáner=[[First-person shooter]]|mód=[[Hra jedného hráča|Single-player]]}} '''''Doom: The Dark Ages''''' je strieľačka z pohľadu [[First-person shooter|prvej osoby]], ktorú vyvinula spoločnosť [[id Software]] a vydala [[Bethesda Softworks]]. Je to ôsmy hlavný diel série ''[[Doom]]'' a tretí diel modernej série, ktorý nasleduje po hre ''[[Doom Eternal]]'' (2020). Hra naratívne slúži ako [[prequel]] k hre ''[[Doom]]'' (2016). Spoločnosť id Software začala pracovať na hre ''The Dark Ages'' po dokončení kampane ''[[Doom Eternal|The Ancient Gods]]'', ktorá nasledovala po spustení hry Doom Eternal v roku 2021, a plná produkcia sa začala v auguste 2022. Hra bola ohlásená v júni 2024. Vydanie hry Doom: ''The Dark Ages'' pre [[PlayStation 5]], [[Microsoft Windows|Windows]] a [[Xbox Series X|Xbox Series X/S]] je naplánované na 15. mája 2025. == Hrateľnosť == Zatiaľ čo predchádzajúce hry série ''[[Doom]]'', ako napríklad ''[[Doom]]'' (2016) a ''[[Doom Eternal]]'' (2020), sa zameriavali na rýchly akrobatický boj, ''Doom: The Dark Ages'' sa posúva smerom k ťažšiemu a viac pozemnému bojovému zážitku s dôrazom na strategické stretnutia.<ref>{{Citácia periodika|titul=After Doom Eternal's intense acrobatics, Doom: The Dark Ages will focus on simplified, ergonomic controls: 'You shouldn't be fighting the controls, you should be fighting the bad guys'|url=https://www.pcgamer.com/games/fps/after-doom-eternals-intense-acrobatics-doom-the-dark-ages-will-focus-on-simplified-ergonomic-controls-you-shouldnt-be-fighting-the-controls-you-should-be-fighting-the-bad-guys/|periodikum=PC Gamer|dátum=2025-01-23|dátum prístupu=2025-05-13|jazyk=en|meno=Phil Savage|priezvisko=published}}</ref> [[Doom Slayer]] je zobrazený ako „železný tank“ vybavený vylepšenými možnosťami boja zblízka a funkciou spomaleného zabíjania v štýle Glory pre lepšiu kontrolu počas boja.<ref>{{Citácia periodika|titul=Doom: The Dark Ages gets release date confirmed, will make you feel like an "iron tank" rather than the "fighter jet" acrobatics of Doom Eternal|url=https://www.eurogamer.net/doom-the-dark-ages-gets-release-date-confirmed-will-make-you-feel-like-an-iron-tank-rather-than-the-fighter-jet-acrobatics-of-doom-eternal|periodikum=Eurogamer.net|dátum=2025-01-23|dátum prístupu=2025-05-13|jazyk=en}}</ref> Zavedenie Štítovej píly umožňuje blokovanie, krytie a útok jedným vstupom. Hráči môžu tiež ovládať nové zbrane, ako napríklad Drvič lebiek, zbraň, ktorá strieľa úlomky kostí na nepriateľov. K dispozícii budú aj zbrane na boj zblízka, ako sú rukavice, [[Kyjak|železný kyjak]] a [[cep]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doom: The Dark Ages ditches Doom Eternal’s acrobatics for raw, heavy power | url = https://www.polygon.com/gaming/512422/doom-dark-ages-release-date-preview?utm_source=chatgpt.com | dátum vydania = 2025-01-23 | dátum prístupu = 2025-05-13 | jazyk = en-US | meno = Michael | priezvisko = McWhertor}}</ref> Hra je tiež prvou v sérii, ktorá umožňuje hráčom pilotovať vozidlá, ako napríklad kybernetický drak a 30-poschodový robot Atlan, na boj proti nepriateľom počas určitých častí hry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = As if Doomguy Wasn’t Strong Enough, ‘DOOM: The Dark Ages’ Turns the Power Fantasy up to 666 | url = https://www.vice.com/en/article/as-if-doomguy-wasnt-strong-enough-doom-the-dark-ages-turns-the-power-fantasy-up-to-666/ | dátum vydania = 2025-01-23 | dátum prístupu = 2025-05-13 | jazyk = en-US | meno = Matt | priezvisko = Vatankhah}}</ref> Rozprávanie kladie väčší dôraz na rozprávanie príbehu s väčším počtom prestrihových scén a vývoja postáv, čo poskytuje hlbší vhľad do pôvodu Doom Slayera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doom: The Dark Ages looks metal as hell and launches in May | url = https://www.theverge.com/2025/1/23/24349379/doom-the-dark-ages-release-date-trailer-xbox-pc-ps5?utm_source=chatgpt.com | vydavateľ = The Verge | dátum vydania = 2025-01-23 | dátum prístupu = 2025-05-13 | jazyk = en-US | meno = Andrew | priezvisko = Webster}}</ref> == Dej == === Predpoklad === Doom: The Dark Ages je prequelom k filmu Doom (2016), ktorý sleduje vzostup protagonistu série, Doom Slayera, ktorý sa stáva poslednou nádejou kráľovstva bojujúceho proti silám pekla v techno-stredovekom prostredí. === Synopsa === Dlho pred inváziou Pekla na Mars aj Zem sú Noční strážcovia Argent D'Nur, vedení kráľom Novikom a veliteľmi Thirou a Valenom, a ich spojenci Maykri, uväznení v zúrivej vojne so silami Pekla, ktoré hľadajú Srdce Argentu. Zabijak Skazy, ktorého Maykri posilnili, je nasadený, aby pomohol zvrátiť situáciu v prospech ľudstva. Zabijak však nebojuje úplne z vlastnej vôle, pretože jeho pán Kreed Maykr potláča jeho myseľ zariadením nazývaným Tether. Medzitým si vodca síl Pekla, princ Ahzrak, uvedomí, že sa neoplatí pokúšať sa bojovať priamo s Zabijakom a sústredí svoje úsilie na nájdenie Srdca. Ahzrak konečne nájde úkryt Srdca a zaútočí naň, ale Zabijak a Novik spoločne dokážu Ahzrakovi prekaziť a udržať Srdce mimo jeho rúk. Novik sa však rozhodne nechať si Srdce pre seba, pretože úplne nedôveruje Zabijakovi Skazy ani Maykrom. Ahzrak potom vedie protiútok, aby obkľúčil a zničil sily Strážcov skôr, ako stihnú uniknúť. Kreed odmieta nasadiť Premožiteľa na pomoc, pretože sa chce chrániť. Premožiteľ, ktorý nechce vidieť nevinných vraždiť démonmi, sa dokáže oslobodiť od kontroly Tetheru nad sebou, čo prinúti Kreeda poslať ho späť do boja, kde úspešne zadrží démonov dostatočne dlho na to, aby Strážcovia unikli. Keďže Ahzrak opäť prekazil svoj pokus, ponúkne Kreedovi spojenectvo. Medzitým sa Premožiteľ pokúša odstrániť Tether zo svojho brnenia, ale s malým úspechom, a Thira ho poverí, aby našiel zdroj energie Srdca Argentu skôr, ako to urobí Ahzrak. Thira spustí starodávny rituál, aby posilnila štít Premožiteľa, a vydá sa na útok na Ahzrakovu pevnosť v pekle. Medzitým Kreed zradí Strážcov tým, že pošle Ahzrakovi nahrávku Thirinho rituálu, ktorú zachytil Tether. Ten si uvedomí, že Thira je v skutočnosti zdrojom energie Srdca, a prikáže ju zajať živú. Keďže sa mu nepodarí nájsť Ahzraka, Vrah sa vracia do ríše smrteľníkov, len aby videl, ako Thiru a Kreeda zajmú ​​démoni. Aby ich Vrah mohol sledovať, prebudí starodávneho Starého a nasleduje ho späť do jeho domovskej planéty. Ahzrak však dokáže Vraha premôcť a podmaniť si ho. Ahzrak odhalí, že Thira ukrýva dušu Wraitha a extrahuje ju, aby napájal Srdce. Namiesto toho, aby nasledoval Kreedovu radu a zabil Vraha, Ahzrak ho nechá uväzneného, ​​zatiaľ čo vedie záverečný útok proti Strážcom. Uväznený trojicou Starých, Vrah sám zničí Tether vo svojom brnení a zabije Starých spolu so sebou. Jeho duša je potom poslaná do pekla, kde sa prebojuje späť do roviny smrteľníkov, keď ho Valen vzkriesi démonickým rituálom. Vrah zabije Kreeda za jeho zradu a potom sa opäť postaví Ahzrakovi, porazí ho a oslobodí Thirinu dušu. Ahzrak uteká späť do Pekla, pričom Premožiteľ a Thira vedú protiofenzívu s cieľom ho raz a navždy zlikvidovať. Premožiteľ zaženie Ahzraka do kúta a zabije ho, čím prinúti jeho sily ustúpiť a zachráni Argenta D'Nura. Následne sa Maykri dištancujú od Kreedových činov, zatiaľ čo Novik a Valen plánujú odstrániť všetkých zostávajúcich zradcov medzi sebou. Thira zjednocuje Strážcov a vyzýva ich, aby neverili Maykrom, ale sebe. Premožiteľ medzitým velí Kreedovej lodi a používa ju na pokračovanie vo svojej sólovej krížovej výprave proti Peklu. == Vývoj == Po vydaní druhej kampane sťahovateľného obsahu (DLC) pre hru ''[[Doom Eternal]]'' s názvom ''The Ancient Gods - Part 2'' v marci 2021 kreatívny riaditeľ Hugo Martin spomenul, že je otvorený skúmaniu ďalších príbehov s protagonistom série [[Doom Slayer]] v budúcich hrách, napriek tomu, že zamýšľal, že ''The Ancient Gods'' bude vyvrcholením dejového oblúku postavy, ktorý sa začal hrou ''[[Doom]]'' (2016).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New Details On The Slayer's Final Days In Doom Eternal: The Ancient Gods | url = https://www.gameinformer.com/2021/03/17/new-details-on-the-slayers-final-days-in-doom-eternal-the-ancient-gods | vydavateľ = Game Informer | dátum vydania = 2020-10-20 | dátum prístupu = 2025-05-13 | jazyk = en | meno = Andrew | priezvisko = Reiner}}</ref> Jednou z možností, ktorú vyjadril, bolo rozprávanie príbehu okolo prvého stretnutia Slayera s Nočnými strážcami na Argent D'Nur, v prostredí, ktoré by bolo v porovnaní s predchádzajúcimi hrami viac zakorenené vo [[fantasy]] estetike.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Where does Doom go next? | url = https://www.polygon.com/22333698/doom-eternal-dlc-ancient-gods-part-2-sequels | dátum vydania = 2021-03-17 | dátum prístupu = 2025-05-13 | jazyk = en-US | meno = Ben | priezvisko = Kuchera}}</ref> Do novembra 2021 spoločnosť [[id Software]] začala s predprodukciou novej akčnej strieľačky z [[First-person shooter|pohľadu prvej osoby]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = id Software Is Hiring For A 'Long-Running Iconic Action FPS' Game | url = https://www.purexbox.com/news/2021/11/id-software-is-hiring-for-a-long-running-iconic-action-fps-game | vydavateľ = Pure Xbox | dátum vydania = 2021-11-01 | dátum prístupu = 2025-05-13 | jazyk = en-US | meno = Pure | priezvisko = Xbox}}</ref> Počas [[QuakeCon|QuakeConu]] 2022 výkonný producent Marty Stratton potvrdil, že vývojári začali s produkciou svojho ďalšieho projektu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DOOM Eternal Developer Teases Next Game | url = https://comicbook.com/gaming/news/doom-eternal-id-software-new-game-tease/ | dátum vydania = 2022-08-21 | dátum prístupu = 2025-05-13 | jazyk = en-US | meno = Logan | priezvisko = Moore}}</ref> V septembri 2023 uniklo na internet množstvo dokumentov, ktoré predložila materská spoločnosť [[ZeniMax Media]], [[Microsoft]], počas súdneho sporu ''[[FTC vs. Microsoft]]'', týkajúceho sa ich blížiacej sa [[Activision Blizzard|akvizície Activision Blizzard]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Xbox leak: new Xbox Series X design, next-gen in 2028, and more | url = https://www.theverge.com/2023/9/19/23880165/xbox-leak-ftc-documents-new-xbox-series-x-controller-next-gen | vydavateľ = The Verge | dátum vydania = 2023-09-19 | dátum prístupu = 2025-05-13 | jazyk = en-US | meno = Verge | priezvisko = Staff}}</ref> Súčasťou bol aj interný plán týkajúci sa viacerých titulov od [[Bethesda Softworks]] vo vývoji.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Microsoft documents leak new Bethesda games, including an Oblivion remaster | url = https://www.theverge.com/2023/9/19/23880132/microsoft-ftc-documents-leak-oblivion-fallout-3-remaster-doom-xbox | vydavateľ = The Verge | dátum vydania = 2023-09-19 | dátum prístupu = 2025-05-13 | jazyk = en-US | meno = Jay | priezvisko = Peters}}</ref> Nový titul Doom s názvom Doom: Year Zero mal byť vydaný počas fiškálneho roka Bethesdy 2023, ktorý sa v tom čase končí marcom 2024, s dvoma sadami stiahnuteľného obsahu (DLC) predbežne datovanými na fiškálny rok 2023 a fiškálny rok 2024, ktorý sa končí marcom 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Microsoft documents leak new Bethesda games, including an Oblivion remaster | url = https://www.theverge.com/2023/9/19/23880132/microsoft-ftc-documents-leak-oblivion-fallout-3-remaster-doom-xbox | vydavateľ = The Verge | dátum vydania = 2023-09-19 | dátum prístupu = 2025-05-13 | jazyk = en-US | meno = Jay | priezvisko = Peters}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Xbox's Phil Spencer Acknowledges Massive Court Document Leak: 'So Much Has Changed' | url = https://www.ign.com/articles/xboxs-phil-spencer-acknowledges-massive-court-document-leak-so-much-has-changed | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2023-09-19 | dátum prístupu = 2025-05-13 | jazyk = en | meno = Alex | priezvisko = Stedman}}</ref> V máji 2024 množstvo médií informovalo o hre s oficiálnym názvom ''Doom: The Dark Ages'', o ktorej sa špekulovalo, že bude prequelom k hre ''Doom'' (2016), odohrávajúcim sa v [[Fantasy|temnom fantasy]] prostredí pripomínajúcom [[stredovek]] a skúmajúcim skoršie obdobie života Doom Slayera.<ref>{{Citácia periodika|titul=New Doom reveal hinted at by Zenimax trademark|url=https://www.rockpapershotgun.com/new-doom-reveal-hinted-at-by-zenimax-trademark|periodikum=Rock, Paper, Shotgun|dátum=2024-05-13|dátum prístupu=2025-05-13|jazyk=en|meno=Edwin Evans-Thirlwell News|priezvisko=Editor|meno2=Edwin|priezvisko2=Evans-Thirlwell}}</ref> ''Doom: The Dark Ages'' používa engine od [[id Tech 8]] a bude obsahovať pokročilú hernú fyziku, ktorá zahŕňa aj zničiteľné prostredia. == Vydanie == V septembri 2020, po spustení spoločnosti ''Doom Eternal'', [[Microsoft]] uzavrel dohodu o získaní materskej spoločnosti spoločnosti Bethesda, Zenimax Media za 7,5 miliárd dolárov, čo získala vlastníctvo všetkých pridružených vývojových tímov a franšízových tímov spoločnosti Bethesda, vrátane [[id Software]] a licencií ''[[Doom]]'', ktorá je teraz v rámci spoločnosti [[Microsoft|Microsoft Gaming]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Welcoming the Talented Teams and Beloved Game Franchises of Bethesda to Xbox | url = https://news.xbox.com/en-us/2020/09/21/welcoming-bethesda-to-the-xbox-family/ | vydavateľ = Xbox Wire | dátum vydania = 2020-09-21 | dátum prístupu = 2025-05-13 | jazyk = en-US | meno = Phil Spencer, Head of | priezvisko = Xbox}}</ref> Doom: The Dark Ages bol vyhlásený na udalosti Microsoft Xbox Games Showcase 9. júna 2024, kde sa potvrdilo vydanie v systéme [[Windows]] a [[Xbox Series X|Xbox Series X/S]] v roku 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New 'Medieval' Doom Reportedly Coming To PS5 And Xbox, Will Be Announced In June | url = https://kotaku.com/doom-3-eternal-sequel-dark-ages-year-zero-xbox-june-1851500253 | vydavateľ = Kotaku | dátum vydania = 2024-05-24 | dátum prístupu = 2025-05-13 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doom: The Dark Ages is launching in 2025 | url = https://www.theverge.com/24172041/doom-the-dark-ages-xbox-summer-game-fest-trailer | vydavateľ = The Verge | dátum vydania = 2024-06-09 | dátum prístupu = 2025-05-13 | jazyk = en-US | meno = Andrew | priezvisko = Webster}}</ref> Po prezentácii bola verzia [[PlayStation 5]] vyhlásená za deň a dátum spustenia s ostatnými platformami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DOOM: The Dark Ages Announced, Confirmed for PS5 - Xbox Games Showcase 2024 | url = https://www.ign.com/articles/doom-the-dark-ages-announced-confirmed-for-ps5-xbox-games-showcase-2024 | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2024-06-09 | dátum prístupu = 2025-05-13 | jazyk = en | meno = Taylor | priezvisko = Lyles}}</ref> Pokiaľ ide o rozhodnutie nevykonávať exkluzivitu v názve, [[Phil Spencer]] vysvetlil, že história série Doom na iných platformách z nej urobila sériu, ktorú cítil, „všetci si zaslúžia hrať.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Phil Spencer Briefly Explains the Decision to Bring Doom: The Dark Ages to PlayStation 5 - IGN Live 2024 | url = https://www.ign.com/articles/phil-spencer-briefly-explains-the-decision-to-bring-doom-the-dark-ages-to-playstation-5-ign-live-2024 | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2024-06-09 | dátum prístupu = 2025-05-13 | jazyk = en | meno = Alex | priezvisko = Stedman}}</ref> Kupujúci grafickej karty [[GeForce|GeForce 50 Graphics]] karty RTX 5070 a vyšších modelov budú môcť dostať bezplatnú kópiu ''Doom:'' ''The Dark Ages'' do 21. mája 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grab a free copy of Doom The Dark Ages, thanks to this new Nvidia offer | url = https://www.pcgamesn.com/nvidia/doom-the-dark-ages-bundle | vydavateľ = PCGamesN | dátum vydania = 2025-04-30 | dátum prístupu = 2025-05-13 | jazyk = en-US}}</ref> Okrem toho spoločnosť [[ASUS]] spolupracovala s Bethesda Softworks a ID Software, aby ponúkla limitovanú edíciu RTX 5080 [[Asus|ROG]] Astral Graphics Card v ''Doom: The Dark Ages'' Design.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Asus Unveils Limited Edition Doom-Themed Nvidia GeForce RTX 5080 ROG Astral GPU With Exclusive Bundle for $1,999 | url = https://in.ign.com/doom-the-dark-ages/229936/news/asus-unveils-limited-edition-doom-themed-nvidia-geforce-rtx-5080-rog-astral-gpu-with-exclusive-bundl | vydavateľ = IGN India | dátum vydania = 2025-04-30 | dátum prístupu = 2025-05-13 | jazyk = en-in | meno = Rayan Sayyed Updated: | priezvisko = May 1 | priezvisko2 = 2025 | meno3 = 10:44 p m Posted: | priezvisko3 = April 30}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Videohry USA]] [[Kategória:Doom]] [[Kategória:First-person shooter]] [[Kategória:Hry pre PlayStation 5]] [[Kategória:Hry pre Windows]] [[Kategória:Počítačové hry z 2025]] 0egxyq9u82ng2te1zipjxzqdel4lb7k 0 730528 8211266 8204382 2026-05-09T18:03:32Z ~2026-27065-36 293875 8211266 wikitext text/x-wiki {{Infobox Videohra|názov=Golf With Your Friends|autor=Blacklight Interactive|vydavateľ=[[Team17]]|producent=Chris Chester<br/>Daniel Martin|distribútor=Kevin Karthew|dizajnér=Matt Burnill|programátor=Andrew MacKinnon|výtvarník=Phil Brown|skladateľ=Kriss Wiltshire|engine=[[Unity (herný engine)|Unity]]|platforma=[[Windows]]<br/>[[macOS]]<br/>[[Linux]]<br/>[[Nintendo Switch]]<br/>[[PlayStation 4]]<br/>[[Xbox One]]<br/>[[Google Stadia]]|vydanie='''Windows, Switch, PlayStation 4, Xbox One'''<br/>19. máj 2020<br/>'''Google Stadia'''<br/>14. apríl 2022|žáner=[[Počítačová hra|Príležitostné]], [[Počítačová hra|šport]]|mód=[[Hra jedného hráča|Single-player]], [[Hra viacerých hráčov|multiplayer]]}} '''''Golf With Your Friends''''' je [[Počítačová hra|golfová videohra]] od austrálskeho vývojára Blacklight Interactive, ktorú vydalo vydavateľstvo [[Team17]]. Hra bola spustená v režime skorého prístupu na platforme Steam 30. januára 2016 a plne vydaná 19. mája 2020 pre [[Microsoft Windows]], [[Nintendo Switch]], [[PlayStation 4]] a [[Xbox One]] a na [[Google Stadia]] 14. apríla 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Golf With Your Friends is OUT NOW on Google Stadia! | url = https://www.youtube.com/watch?v=TDOvQEgoAp8 | dátum vydania = 2022-04-14 | dátum prístupu = 2025-05-22 | priezvisko = Team17}}</ref> Pokračovanie s názvom ''Golf With Your Friends 2'' by malo vyjsť v rámci skorého prístupu v roku 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Golf With Your Friends 2 announced for consoles, PC | url = https://www.gematsu.com/2024/12/golf-with-your-friends-2-announced-for-consoles-pc | vydavateľ = Gematsu | dátum vydania = 2024-12-11 | dátum prístupu = 2025-05-22 | jazyk = en-US}}</ref> == Hrateľnosť == ''Golf With Your Friends'' umožňuje hrať až 12 hráčom v 13 náročných úrovniach, z ktorých každá má 18 jamiek, spolu 234. Hra obsahuje editor úrovní a možnosti prispôsobenia loptičiek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PressKit – Blacklightinteractive | url = http://www.blacklightinteractive.com/3297-2/ | vydavateľ = www.blacklightinteractive.com | dátum prístupu = 2025-05-22 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20250130011153/https://www.blacklightinteractive.com/3297-2/ | dátum archivácie = 2025-01-30 }}</ref> V hre je k dispozícii aj mapa ''[[The Escapists]]'' a ''[[Worms (hra)|Worms]]''.<ref>{{Citácia periodika|titul=Golf With Your Friends has left early access, adding a new course|url=https://www.rockpapershotgun.com/golf-with-your-friends-leaves-early-access|periodikum=Rock, Paper, Shotgun|dátum=2020-05-20|dátum prístupu=2025-05-22|jazyk=en|meno=Alice O'Connor Former Associate|priezvisko=Editor|meno2=Alice|priezvisko2=O'Connor}}</ref> == Vývoj a vydanie == Hru ''Golf'' ''With Your Friends'' vyvinulo trojčlenné herné štúdio Blacklight Interactive so sídlom v [[Brisbane]] a vydala ju spoločnosť [[Team17]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GOLF WITH YOUR FRIENDS Gets An Official Release Date And Opens Pre-Orders | url = https://gametyrant.com/news/golf-with-your-friends-gets-an-official-release-date-and-opens-pre-orders | vydavateľ = GameTyrant | dátum vydania = 2020-04-25 | dátum prístupu = 2025-05-22 | jazyk = en-US}}</ref> Hra bola spustená v režime skorého prístupu 30. januára 2016.<ref>{{Citácia periodika|titul=Premature Evaluation: Golf With Friends|url=https://www.rockpapershotgun.com/golf-with-friends-impressions|periodikum=Rock, Paper, Shotgun|dátum=2016-02-22|dátum prístupu=2025-05-22|jazyk=en|meno=Rob Zacny|priezvisko=Contributor|meno2=Rob|priezvisko2=Zacny}}</ref> Úplne vydaná bola 19. mája 2020 pre [[Microsoft Windows]], [[Nintendo Switch]], [[PlayStation 4]] a [[Xbox One]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Golf With Your Friends Release Date Announcement and Preorder! - Team17 Group PLC|url=https://www.team17.com/release-date-announcement/golf-with-your-friends/|periodikum=Team17 Group PLC|dátum=2020-04-21|dátum prístupu=2025-05-22|jazyk=en-GB|url archívu=https://web.archive.org/web/20201019153908/https://www.team17.com/release-date-announcement/golf-with-your-friends/|dátum archivácie=2020-10-19}}</ref> == Recenzie == Podľa agregátora recenzií [[Metacritic]] získala hra ''Golf'' ''With Your Friends'' „zmiešané alebo priemerné“ recenzie. Hra získala od Lylea Carra z ''GodIsAGeek.com'' skóre 9 z 10, čo bolo najvyššie skóre, aké hra získala. Myslel si, že fanúšikovia golfu si hru zamilujú, najmä kvôli „extravagantným úrovniam“ a „chaotickým herným režimom“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Golf With Your Friends review | url = https://www.godisageek.com/reviews/golf-with-your-friends-review/ | dátum vydania = 2020-05-26 | dátum prístupu = 2025-05-22 | jazyk = en-US}}</ref> J. Brodie Shirey zo ''[[Screen Rant]]'' dal hre štyri hviezdičky z maximálnych piatich, „Vynikajúce“. Hoci pripustil, že ''Golf'' ''With Your Friends'' môže mať „drobné nedostatky“, hru opísal ako „zábavnú“ a „farebnú“. Taktiež pochválil hernú fyziku, ktorá bola „z väčšej časti celkom dobrá“, pričom bol spokojný s rozmanitosťou ihrísk a typov hier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Golf With Your Friends Review | url = https://screenrant.com/golf-with-your-friends-game-review/ | vydavateľ = ScreenRant | dátum vydania = 2020-06-03 | dátum prístupu = 2025-05-22 | jazyk = en | meno = J. Brodie | priezvisko = Shirey}}</ref> Richard Dobson z ''The Xbox Hub'' poslal 3,5-hviezdičkovú recenziu. Chválil hru za nový zážitok s „množstvom možností prispôsobenia“ a „veľmi dobre navrhnutými traťami“, ako aj za vynikajúcu opakovanú hrateľnosť. Mal však pocit, že hra má určité problémy s kamerou a malé chyby, ktoré treba opraviť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Golf With Your Friends Review | url = https://www.thexboxhub.com/golf-with-your-friends-review/ | dátum vydania = 2020-05-21 | dátum prístupu = 2025-05-22 | jazyk = en-GB | meno = Richard | priezvisko = Dobson}}</ref> A.J. Maciejewski napísal recenziu na ''Videochums.com'' na základe svojich znalostí verzie pre [[Xbox One]] a ohodnotil hru 4,9 bodmi z 10 možných, čo bolo najnižšie skóre, ktoré hra získala. Myslel si, že hra je „sľubná“, ale kritizoval „extrémne jednoduchú“ hrateľnosť, nedostatok postáv a chyby, ktoré hra mala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Golf With Your Friends Review · A double bogey | url = https://videochums.com/review/golf-with-your-friends | vydavateľ = videochums.com | dátum vydania = 2020-05-19 | dátum prístupu = 2025-05-22 | jazyk = en-CA}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Videohry]] [[Kategória:Počítačové hry z 2020]] [[Kategória:Športové počítačové hry]] [[Kategória:Hry pre Nintendo Switch]] [[Kategória:Hry pre PlayStation 4]] [[Kategória:Hry pre Windows]] [[Kategória:Hry pre Xbox One]] eabso3p88o6ovdsak437ldxnaq1b1ij 0 730529 8211230 8204381 2026-05-09T16:03:51Z ~2026-27065-36 293875 8211230 wikitext text/x-wiki {{Infobox herná konzola|názov=Google Stadia|logo=Google Stadia logo.svg|obrázok=Google Stadia Cloud gaming (48605754611).jpg|popis=Mobilné zariadenie s hrou [[Mortal Kombat|Mortal Kombat 11]] na Stadii s oficiálnym ovládačom|výrobca=[[Google]]|typ=Cloudová herná služba|uvedenie=19. november 2019}} '''Stadia''' bola cloudová herná služba vyvinutá a prevádzkovaná spoločnosťou [[Google]]. Služba, vo vývoji známa ako '''Project''' '''Stream''', debutovala prostredníctvom uzavretej beta verzie v októbri 2018 a verejne spustená v novembri 2019. Stadia bola dostupná prostredníctvom zariadení [[Chromecast Ultra]] a [[Android TV|Android TV,]] na osobných počítačoch prostredníctvom webového prehliadača [[Google Chrome]] a ďalších prehliadačov založených na prehliadači Chromium, na [[Chromebook|Chromebookoch]] a tabletoch so systémom [[Chrome OS|ChromeOS]] a prostredníctvom mobilnej aplikácie Stadia na podporovaných zariadeniach s [[Android (operačný systém)|Androidom]]. K dispozícii bol aj experimentálny režim s podporou pre všetky zariadenia s Androidom, ktoré si mohli nainštalovať mobilnú aplikáciu Stadia. V decembri 2020 spoločnosť Google vydala progresívnu webovú aplikáciu Stadia pre [[iOS]], ktorá umožňuje hranie v prehliadači [[Safari (webový prehliadač)|Safari]]. Stadia dokázala streamovať videohry hráčom z početných [[Dátové centrum|dátových centier]] spoločnosti v rozlíšení až [[Rozlíšenie|4K]] a 60 snímkach za sekundu s podporou videa s [[High dynamic range imaging|vysokým dynamickým rozsahom]] (HDR). Ponúkala možnosť zakúpenia hier z obchodu spolu s výberom hier zadarmo. Zatiaľ čo základná služba bola bezplatná a umožňovala používateľom streamovať v rozlíšení až 1080p, mesačné predplatné [[Stadia Pro]] umožňovalo maximálne rozlíšenie 4K, [[Priestorový zvuk|priestorový zvuk 5.1]], [[High dynamic range imaging|HDR]] a ponúkalo rastúcu kolekciu bezplatných hier, ktoré – akonáhle boli nárokované – zostali v knižnici používateľa vždy, keď mal aktívne predplatné. Obe úrovne umožňovali používateľom hrať online hry pre viacerých hráčov bez akýchkoľvek dodatočných nákladov. Stadia bola integrovaná s [[YouTube]] a jej funkcia „zdieľania stavu“ umožňovala hráčom spustiť podporovanú hru z uloženého stavu zdieľaného iným hráčom prostredníctvom permalinku. Služba podporovala proprietárny [[herný ovládač]] Stadia od spoločnosti Google spolu s rôznymi ovládačmi, ktoré nie sú od Stadie, prostredníctvom pripojenia [[USB]] a [[Bluetooth]]. Táto služba konkurovala iným cloudovým herným službám vrátane cloudového streamovania [[PlayStation|PlayStation Plus]] od spoločnosti [[Sony (spoločnosť)|Sony]], [[GeForce|GeForce Now]] od spoločnosti [[NVIDIA|Nvidia]], [[Luna]] od spoločnosti [[Amazon]] a [[Xbox|Xbox Cloud Gaming]] od spoločnosti [[Microsoft Corporation|Microsoft]]. Stadia sa spočiatku stretla s zmiešanými ohlasmi od recenzentov, pričom väčšina kritiky smerovala k jej obmedzenej knižnici hier a nedostatku sľúbených funkcií. Google pôvodne zamýšľal vyvíjať interné hry okrem hosťovania hier produkovaných tretími stranami, ale vo februári 2021 od tohto plánu upustil a zatvoril svoje štúdiá. Služba pokračovala v predaji hier tretích strán a Google ponúkal technológiu streamovania hier ako produkt s vlastnou značkou. Google v septembri 2022 oznámil, že ukončí službu Stadia; služba bola 18. januára 2023 natrvalo ukončená. Google vrátil peniaze tým, ktorí si kúpili hardvér, a poskytol aktualizáciu softvéru pre ovládač Stadia, aby umožnil pripojenie Bluetooth na použitie v počítačoch, telefónoch, tabletoch a herných konzolách. == Dostupnosť a propagačné akcie == Stadia bola pôvodne spustená 19. novembra 2019 v 14 krajinách: Belgicku, [[Kanada|Kanade]], [[Dánsko|Dánsku]], [[Fínsko|Fínsku]], Francúzsku, Nemecku, Írsku, Taliansku, Holandsku, Nórsku, Španielsku, Švédsku, Spojenom kráľovstve a Spojených štátoch. Balík „Founder's Edition“, ktorý bol k dispozícii na predobjednávku za 129 USD pred spustením služby, obsahoval: [[Chromecast|Chromecast Ultra]]; limitovanú edíciu ovládača Stadia „Midnight Blue“; tri mesiace služby Pro; ďalšie tri mesiace služby Pro na darovanie priateľovi; odznak zakladateľa vedľa používateľského mena; a prvý prístup k registrácii používateľského mena.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Google’s Stadia cloud gaming service is coming November 19th: Everything you need to know | url = https://www.theverge.com/2019/6/6/18654632/google-stadia-price-release-date-games-bethesda-ea-doom-ubisoft-e3-2019 | vydavateľ = The Verge | dátum vydania = 2019-06-06 | dátum prístupu = 2025-05-22 | jazyk = en-US | meno = Nick | priezvisko = Statt}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Google’s Stadia cloud gaming service will launch on November 19th | url = https://www.theverge.com/2019/10/15/20908177/google-stadia-release-date-founders-edition-pixel-4-event | vydavateľ = The Verge | dátum vydania = 2019-10-15 | dátum prístupu = 2025-05-22 | jazyk = en-US | meno = Sean | priezvisko = Hollister}}</ref> Po vypredaní predobjednávok „Founder's Edition“ spoločnosť Google oznámila balíček „Premiere Edition“ za 129 USD, ktorý obsahoval Chromecast Ultra, ovládač Stadia „Clearly White“ a trojmesačné predplatné úrovne Pro.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Google Stadia launches backup Premiere Edition as Founders pre-order sells out | url = https://www.pcgamesn.com/stadia/google-premiere-edition-pre-order | vydavateľ = PCGamesN | dátum vydania = 2019-09-19 | dátum prístupu = 2025-05-22 | jazyk = en-US}}</ref> Pri spustení bola Stadia obmedzená iba na úroveň Pro s predplatným. Služba bola vo februári 2020 rozšírená na niekoľko zariadení [[Samsung Galaxy]], [[Razer|Razer Phone]] a [[Asus|ASUS ROG Phone]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stadia expanding Android mobile support this week | url = https://www.videogameschronicle.com/news/stadia-expanding-android-mobile-support-this-week/ | vydavateľ = VGC | dátum vydania = 2020-02-18 | dátum prístupu = 2025-05-22 | jazyk = en-US}}</ref> po tom, čo bola niekoľko mesiacov od svojho spustenia dostupná iba na zariadeniach [[Google Pixel]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Google Stadia launching on Chrome, Chrome OS, Chromecast Ultra, and Pixel phones|url=https://9to5google.com/2019/06/06/google-stadia-launching-on-chrome-os-chromecast-pixel-3-pixel-3a/|periodikum=9to5Google|dátum=2019-06-06|dátum prístupu=2025-05-22|jazyk=en-US|meno=Kyle|priezvisko=Bradshaw}}</ref> V marci 2020 spoločnosť Google poslala majiteľom zariadení Chromecast Ultra propagačné e-maily s ponukou troch mesiacov predplatného Stadia Pro bezplatne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Google now giving away three months of Stadia access to Chromecast owners | url = https://www.theverge.com/2020/3/6/21168471/google-stadia-cloud-gaming-chromecast-ultra-giveaway-promotion-subscription | vydavateľ = The Verge | dátum vydania = 2020-03-06 | dátum prístupu = 2025-05-22 | jazyk = en-US | meno = Nick | priezvisko = Statt}}</ref> Nasledujúci mesiac, keď bolo mnoho ľudí v domácej karanténe počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]], spoločnosť Google spustila bezplatnú verziu Stadie, ktorá bola dostupná pre kohokoľvek v oprávnených krajinách s platným účtom Google. Dvojmesačné predplatné Pro bolo poskytnuté bezplatne všetkým novým aj existujúcim používateľom platformy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Play Stadia Pro for free, starting today | url = https://blog.google/products/stadia/try-stadia-free-today/ | vydavateľ = Google | dátum vydania = 2020-04-08 | dátum prístupu = 2025-05-22 | jazyk = en-us}}</ref> Od júna 2020 bola Stadia dostupná na telefónoch [[OnePlus]] radu 5, 6 a 7 a prístup je možné povoliť aj na iných telefónoch a tabletoch s Androidom so systémom [[Android (operačný systém)|Android 6]] a novším ako „experimentálnu“ funkciu. Zároveň bolo dotykové ovládanie sprístupnené ako alternatíva k používaniu podporovaného ovládača pre zariadenia s dotykovou obrazovkou a systémom Android.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=This Week on Stadia: It’s a great time to buy the game you want most|url=https://community.stadia.com/t5/Stadia-Community-Blog/This-Week-on-Stadia-It-s-a-great-time-to-buy-the-game-you-want/ba-p/24303|dátum=2020-06-11|dátum prístupu=2025-05-22|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20230308082713/https://community.stadia.com/t5/Stadia-Community-Blog/This-Week-on-Stadia-It-s-a-great-time-to-buy-the-game-you-want/ba-p/24303|dátum archivácie=2023-03-08}}</ref> V tom istom mesiaci bol balík „Premiere Edition“ znížený na 99 USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Google Introduces Less Expensive Stadia Premiere Edition Bundle | url = https://www.gameinformer.com/2020/06/16/google-introduces-less-expensive-stadia-premiere-edition-bundle | vydavateľ = Game Informer | dátum prístupu = 2025-05-22 | jazyk = en | meno = Brian | priezvisko = Shea}}</ref> V novembri 2020 spoločnosť Google spustila dve propagačné akcie, v rámci ktorých rozdávala bezplatné balíky „Premiere Edition“. Prvá, ktorá sa začala 10. novembra, ponúkala balíky bezplatne predplatiteľom služby [[YouTube|YouTube Premium]] v ​​USA a Spojenom kráľovstve, ktorí sa prihlásili na odber pred 6. novembrom. Akcia sa v USA skončila o dva dni neskôr, keď spoločnosť Google vyčerpala všetky dostupné zásoby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Google is giving free Stadia gaming kits to YouTube premium subscribers | url = https://www.theverge.com/2020/11/10/21558820/youtube-premium-subscribers-free-stadia-premiere-edition-bundle-deals | vydavateľ = The Verge | dátum vydania = 2020-11-10 | dátum prístupu = 2025-05-22 | jazyk = en-US | meno = Taylor | priezvisko = Lyles}}</ref> Druhá propagačná akcia sa zhodovala s prvým výročím Stadie 19. novembra a ponúkala bezplatné balíky používateľom, ktorí si zakúpili kópiu hry ''[[Cyberpunk 2077]]'' na Stadii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Buying Cyberpunk 2077 on Stadia will get you a complimentary Stadia Premiere kit | url = https://www.theverge.com/good-deals/2020/11/19/21572301/cyberpunk-2077-google-stadia-free-premiere-kit-preorder-deal | vydavateľ = The Verge | dátum vydania = 2020-11-19 | dátum prístupu = 2025-05-22 | jazyk = en-US | meno = Cameron | priezvisko = Faulkner}}</ref> Spoločnosť Google ukončila akciu predčasne 10. decembra v Kanade<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Update regarding the Cyberpunk 2077 promotion | url = https://www.reddit.com/r/Stadia/comments/kas3wx/update_regarding_the_cyberpunk_2077_promotion/ | dátum vydania = 2020-12-11 | dátum prístupu = 2025-05-22 | priezvisko = GraceFromGoogle}}</ref> a 13. decembra vo všetkých ostatných regiónoch<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Cyberpunk 2077 promotion is now closed in all countries | url = https://www.reddit.com/r/Stadia/comments/kcm1ff/the_cyberpunk_2077_promotion_is_now_closed_in_all/ | dátum vydania = 2020-12-14 | dátum prístupu = 2025-05-22 | priezvisko = GraceFromGoogle}}</ref> po vyčerpaní zásob. V marci 2021 spoločnosť Google oznámila akciu Stadia v očakávaní vydania hry ''[[Resident Evil (séria)|Resident Evil Village]]''. Akcia ponúkala bezplatnú sadu Stadia Premiere po zakúpení štandardnej alebo deluxe edície hry. Všetci členovia Stadia Pro získali prístup k bezplatnej edícii ''[[Resident Evil (séria)|Resident Evil 7 Gold Edition]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Resident Evil Village is coming to Stadia, and Google will give you free hardware if you buy this version | url = https://www.theverge.com/2021/3/22/22340624/resident-evil-village-google-stadia-free-premiere-kit-preorder-promotion | vydavateľ = The Verge | dátum vydania = 2021-03-22 | dátum prístupu = 2025-05-22 | jazyk = en-US | meno = Taylor | priezvisko = Lyles}}</ref> V decembri 2020 sa Stadia rozšírila na osem nových európskych trhov: Rakúsko, Česko, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Švajčiarsko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stadia arrives in eight new European countries | url = https://blog.google/products/stadia/stadia-launches-eight-new-european-countries/ | vydavateľ = Google | dátum vydania = 2020-12-07 | dátum prístupu = 2025-05-22 | jazyk = en-us}}</ref> V júni 2021 bola Stadia spustená na väčšine zariadení so systémom [[Android TV]] vrátane [[Chromecast|Chromecastu s Google TV]], [[Nvidia Shield TV]] a ďalších inteligentných televízorov s podporou systému Android TV.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stadia is coming to Chromecast with Google TV on June 23rd | url = https://www.engadget.com/google-stadia-chromecast-with-google-tv-android-tv-160131677.html | vydavateľ = Engadget | dátum vydania = 2021-06-07 | dátum prístupu = 2025-05-22 | jazyk = en-US}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Google]] [[Kategória:Online hry]] [[Kategória:Vzniklo v 2019]] [[Kategória:Zaniklo v 2023]] jcmd4e88s8kxf60pv5rj2oi15dq3adb 0 730888 8211445 8047648 2026-05-09T23:35:22Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211445 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Loretta Switová | Rodné meno = Loretta Jane Szwed | Popis osoby = americká herečka, speváčka a tanečníčka | Portrét = Loretta Swit MASH 1972.JPG | Popis portrétu = Loretta Swit (1972) | Dátum narodenia = {{dn|1937|11|04}} | Miesto narodenia = [[Passaic]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2025|05|30|1937|11|04}} | Miesto úmrtia = [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát USA)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = American Academy of Dramatic Arts | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Lester John Szwed, Nellie Kassacková | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Dennis Holahan ([[1983]]{{--}}[[1995]]) | Deti = | Podpis = Loretta Swit - signature.svg | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Divadlo | Portál2 = Film | Portál3 = }} '''Loretta Switová''' (neprechýlene Loretta Swit), rodným menom '''Loretta Jane Szwedová''' (neprechýlene Loretta Jane Szwed; * [[4. november]] [[1937]], [[Passaic]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[30. máj]] [[2025]], [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát USA)|New York]])<ref>{{Citácia periodika | titul = Zemřela herečka Switová, majorka Houlihanová ze seriálu M.A.S.H. | periodikum = České Noviny | url = https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/2680483 | dátum vydania = 2025-05-30 | dátum prístupu = 2025-05-31 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ratner | meno = Tomáš | titul = Major Houlihanová odešla do nebe. Ve věku 87 let zemřela její představitelka Swit | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/kultura/film-televize/zemrela-herecka-loretta-swit-predstavitelka-major-houlihanove-ze-serialu-m-a-s-h.A250530_212931_filmvideo_remy | dátum vydania = 2025-05-30 | dátum prístupu = 2025-05-31 }}</ref> bola americká [[Herectvo|herečka]], [[Spevák|speváčka]] a [[Tanec|tanečníčka]], ktorá sa preslávila rolou vrchnej sestry major Margaret Houlihan v americkom televíznom seriáli ''[[M*A*S*H]]'', za ktorú získala dve [[Emmy Award|ceny Emmy]]. == Životopis == Narodila sa 4. novembra 1937 v New Jersey. Jej rodičia John Szwed i matka Nellie Kassack boli [[poľsko|poľského]] pôvodu. Mala o šesť rokov staršieho brata Roberta Johna. Prvý raz vystúpila pred publikom v siedmich rokoch, keď hrala 'Snehovú kráľovnú'' vo svojom rodnom meste. Vyštudovala ''[[American Academy of Dramatic Arts]]''. Na [[Broadway]]i debutovala v [[Henrik Ibsen|Ibsenovej]] hre ''Nepriateľ ľudu''. Po príchode do [[Hollywood]]u v roku [[1970]] hrala v televíznych seriáloch ako ''Gunsmoke'', ''Mannix'', ''Hawaii Five-O'' alebo ''Mission: Impossible''. V roku [[1972]] získala úlohu vrchnej sestry Margaret „Šťabajzny“ Houlihan v seriáli ''M*A*S*H''. Loretta, [[Alan Alda]], [[Jamie Farr]] a [[William Christopher]] účinkovali v seriáli až do jeho konca v roku [[1982]]. Spoločne s Alanom Aldom boli jediní, ktorí hral v pilotnom i záverečnom dieli. Za tuto rolu bola desaťkrát nominovaná na cenu [[Emmy Award|Emmy]], ktorú získala v rokoch [[1980]] a [[1982]], a štyrikrát na [[Zlatý glóbus]]. Keď sa v 80. rokoch zúčastnila natáčania dokumentárneho programu ''Korean War: The Untold Story'' (1988), navštívila [[Kórejská republika|Južnú Kóreu]]. Počas natáčania seriálu ''M*A*S*H'' si zahrala Chris Cagney v pilotnej epizode seriálu ''Cagney & Lacey'' (1981) a chcela seriál ''M*A*S*H'' opustiť, ale spoločnosť ''FOX'' ju neuvoľnila zo zmluvy. Bola tiež speváčkou a tanečníčkou a po celú svoju kariéru vystupovala v televíznych špeciáloch a varietných programoch (''The Muppet show'', ''Tony Orlando and Dawn'', ''The Captain and Tennille'' a ďalšie). V roku [[1983]] si vzala herca Dennise Holahana, ktorý v jednej epizéde seriálu ''M*A*S*H'' hral švédskeho diplomata ''Pera Johannsena''. Rozviedli sa v roku [[1995]]. Hrala aj v niekoľkých filmoch, s [[Jacqueline Bissetová|Jacqueline Bisset]] vo filme ''Stand Up and be counted'' (1972), s [[James Caan|Jamesom Caanom]] a [[Alan Arkin|Alanom Arkinom]] vo filme ''Freebie and the Bean'' ([[1974]]). [[Peter Fonda]] bol jej partnerom vo filme ''Race with the Devil'' ([[1975]]), [[William Holden]] vo filme [[Blake Edwards|Blakea Edwardsa]] ''S.O.B.'' ([[1981]]), [[Peter Cook]] vo filme ''Whoops Apocalypse'' (1986) a [[Chuck Norris]] vo filme ''Forest Warrior'' (1996). V roku [[1986]] vydala knihu ''Needlepoint Scrapbook'' o vyšívaní. V roku [[1989]] dostala svoju hviezdu na slávnom [[Hollywoodsky chodník slávy|chodníku slávy]]. Od roku [[1992]] päť rokov uvádzala dvakrát týždenne na stanici [[Discovery Channel]] program ''Those Incredible Animals'', ktorý vysielali vo viac než tridsiatich krajinách. Bola aktívnou členkou mnohých organizácii na ochranou práv zvierat ako ''Actors and Others For Animals'', ''The Wildlife Waystation'', ''The Hooved Animal Rescue Protection Society'' či ''The Ark Trust.'' Vďaka tomu sa stala ženou roku organizácii na ochranu práv zvierat ''Animal Protection Institute'' a ''International Fund For Animal.'' Od 90. rokov sa na televíznej obrazovke objavovala len sporadicky, vrátila sa na divadelné dosky, kde slávila úspech v hrách ''Shirley Valentine'', ''Mame'', ''Love Letters'', ''Song of Singapore'' či ''[[Monológy vagíny|The Vagina Monologues]]''. V septembri [[1996]] navštívila [[Praha|Prahu]] a stretla sa s českou herečkou [[Jorga Kotrbová|Jorgu Kotrbovou]], ktorá ju dabovala v seriáli ''M*A*S*H''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Melenová | meno = Andrea | titul = Zlatovláska i hlas Šťabajzny. Jorga Kotrbová se s Houlihanovou potkala | periodikum = iDNES.cz | dátum_vydania = 2024-07-13 | url = https://www.idnes.cz/zpravy/revue/spolecnost/jorga-kotrbova-herecka-dabing-zlatovlaska-stabajzba-mash.A240520_190225_lidicky_potu | dátum_prístupu = 2025-05-31 }}</ref> Zomrela 30. mája 2025 vo svojom dome v New Yorku vo veku 87 rokov. == Filmografia == * ''Beach Movie'' (1998) – Mrs. Jones * ''Diagnosis Murder'' (1993{{--}}2004) TV seriál – Maggie Dennings ** Drill for Death (# 5.15) (22. 1. 1998) * ''Cow and Chicken'' (1997{{--}}1999) TV seriál – sudkyňa (hlas) ** Lawnmower Chicken/Cow Loves Piles/I.M. Weasel: Law of Gravity (# 1.12) (9. 12. 1997) * ''Forest Warrior'' (1996) – Shirley * ''Burke’s Law'' (1994{{--}}1995) TV seriál – Evelyn Turner ** Who Killed the Sweet Smell of Success? (#2.12) (13. 7. 1995) * ''Murder, She Wrote'' (1984{{--}}1996) TV seriál – Kim Mitchell ** Portrait of Death (#10.13) (16. 1. 1994) * ''A Killer Among Friends'' (29. októbra 1992) (TV) – Det. Patricia Staley * ''Those Incredible Animals'' (1992{{--}}1997) – moderátorka * ''The Big Battalions'' (1992) (miniseriál) – Cora Lynne * ''Batman'' (1992{{--}}1995) TV seriál – Dr. Marcia Cates (hlas) ** Mad as a Hatter (# 1.24) (12. 10. 1992) * ''Hell Hath No Fury'' (1991) (TV) – Connie Stewart * ''A Matter of Principle'' ([[1990]]) (TV) * ''ABC Afterschool Specials'' ([[1972]]{{--}}[[1995]]) TV seriál – Wanda Karpinsky * ''14 Going on 30'' ([[1988]]) (TV) – Miss Horton ** My Dad Can’t Be Crazy, Can He? (# 18.1) (14. 9. 1989) * ''Korean War: The Untold Story'' (1988) (TV) – moderátorka * ''Dreams of Gold: The Mel Fisher Story'' (1986) (TV) – Deo Fisher * ''Whoops Apocalypse'' ([[1986]]) – prezidentka Barbara Adams * ''Miracle at Moreaux'' ([[1986]]) (TV) – Sister Gabrielle * ''Beer'' ([[1985]]) – B.D. Tucker * ''The Execution'' ([[1985]]) (TV) – Marysia Walenka * ''Sam'' ([[1985]]) (TV) …Samantha Flynn * ''The Love Boat'' ([[1977]]{{--}}[[1988]]) TV seriál – Kathy Ross ** My Mother, My Chaperone/The Present/The Death and Life of sir Albert Demerest/ Welcome Aboard Part II. (# 8.12) (24. 11. 1984) ** My Mother, My Chaperone/The Present/The Death and Life of sir Albert Demerest/ Welcome Aboard Part I. (# 8.11) (24. 11. 1984) * ''First Affair'' ([[1983]]) (TV) – Jane Simon * ''The Best Christmas Pageant Ever'' ([[1983]]) (TV) – Grace Bradley * ''Games Mother Never Taught You'' ([[1982]]) (TV) – Laura Bentells * ''The Kid from Nowhere'' ([[1982]]) (TV) – Caroline Baker * ''Cagney & Lacey'' ([[1981]]) (TV) – detektív Christine Cagney * ''S.O.B.'' ([[1981]]) – Polly Reed * ''The Love Tapes'' ([[1980]]) (TV) – Samantha Young * ''Valentine'' ([[1979]]) (TV) – Emily * ''Supertrain'' ([[1979]]) TV seriál – Alice Phillips ** Hail to the Chief (# 1.3) (28. 2. 1979) * ''Friendshies, Secrets and Lies'' ([[1979]]) (TV) – B.J. Lowell Finch * ''Mirror, Mirror'' ([[1979]]) (TV) – Sandy McLaren * ''The Love Boat'' ([[1977]]{{--}}[[1988]]) TV seriál – Miss Mishancow ** A Time for Everything/The Song is Ended/Accidental Cruise/Anouskka (# 2.8) (4. 11. 1978) * ''The Love Boat'' ([[1977]]{{--}}[[1988]]) TV seriál – Terry ** Ex plus Y/Golden Agers/Graham and Kelly (# 1.3) (8. 10. 1977) * ''The Hostage Heart'' ([[1977]]) (TV) – Chris LeBlanc * ''Good Heavens'' ([[1976]]) TV seriál – Maxine ** Good Neighbor Maxine (# 1.3) (15. 3. 1976) * ''Race with the Devil'' ([[1975]]) – Alice Stewart * ''It’s a Bird, It’s a Plane, It’s Superman'' ([[1975]]) (TV) – Sydney Carlton * ''The Last Day'' ([[1975]]) (TV) – Daisy * ''Petrocelli'' ([[1974]]{{--}}[[1976]]) TV seriál – Ella Knox ** By Reason of Madness (# 1.3) (25. 9. 1974) * ''Love, American Style'' ([[1969]]{{--}}[[1974]]) TV seriál ** Love and the Big Top/Love and the Locksmith/Love and the Odd Couples/Love and the Unwedding (segment „Love and the Locksmith“) (# 5.9) (16. 10. 1973) * ''Freebie and the Bean'' ([[1974]]) – Meyer’s Wife * ''Shirts/Skins'' ([[1973]]) (TV) – Linda Bush * ''Ironside'' ([[1967]]{{--}}[[1975]]) TV seriál – Sally Pearson ** Ollinger’s Last Case (# 6.15) (4. 1. 1973) * ''Love, American Style'' ([[1969]]{{--}}[[1974]]) TV seriál – Doris ** Love and the Hairy Excuse/Love and Lady Luck/Love and the Pick-Up Fantasy (segment „Love and the Pick-Up Fantasy“) (# 4.9) (10. 11. 1972) * ''M*A*S*H'' ([[1972]]{{--}}[[1983]]) – Major Margaret Houlihan, vrchná sestra * ''Stand Up and Be Counted'' ([[1972]]) – Hilary McBride * ''Bonanza'' ([[1959]]{{--}}[[1973]]) TV seriál – Ellen Sue Greely ** A Visit to Upright (# 13.25) (26. 3. 1972) * ''Fireball Forward'' ([[1972]]) – zdravotná sestra * ''Hawaii Five-O'' ([[1968]]{{--}}[[1980]]) TV seriál – Betty Landers ** Bait Once, Bait Twice (# 4.15) (4. 1. 1972) * ''Deadhead Miles'' ([[1972]]) – Žena so skleneným okom * ''The Bold Ones: The New Doctors'' ([[1969]]{{--}}[[1973]]) TV seriál – Rosalyn ** The Convicts (# 3.5) (21. 11. 1971) * ''Code’s Country'' ([[1971]]{{--}}[[1972]]) TV seriál – Ginny Lomax ** Homecoming (# 1.1) (19. 9. 1971) * ''Gunsmoke'' ([[1955]]{{--}}[[1975]]) TV seriál – Donna ** Snow Train: Part 2 (# 16.7) (26. 10. 1970) ** Snow Train: Part 1 (# 16.6) (19. 10. 1970) * ''Mannix'' ([[1967]]{{--}}[[1975]]) TV seriál – Jill Packard ** Figures In a Landscape (# 4.4) (10. 10. 1970) * ''Mission Impossible'' ([[1966]]{{--}}[[1973]]) TV seriál – Midge Larson ** Homecoming (# 5.4) (10. 10. 1970) * ''Hawaii Five-O'' ([[1968]]{{--}}[[1980]]) TV seriál – Wanda Russell ** Three Dead Cows at Makapuu: Part II. (# 2.24) (4. 3. 1970) ** Three Dead Cows at Makapuu: Part I. (# 2.23) (25. 2. 1970) * ''Mannix'' ([[1967]]{{--}}[[1975]]) TV seriál – Dorothy Harker ** Only One Death to a Customer (# 3.20) (14. 2. 1970) * ''Gunsmoke'' ([[1955]]{{--}}[[1975]]) – Belle Clark ** The Pack Rat (# 15.16) (12. 1. 1970) * ''Hawaii Five-O'' ([[1968]]{{--}}[[1980]]) TV seriál – Anna Stockton Schroeder ** A Thousand Pardons – You’re Dead! (# 2.1) (24. 9. 1969) == Ocenenia == === Emmy === * 1980: Outstanding Supporting actress in a comedy or variety or music series za M*A*S*H * 1982: Outstanding Supporting actress in a comedy or variety or music series za M*A*S*H === The Sarah Siddons Society Awardees === * 1991{{--}}1992: Sarah Siddons Award for Shirley Valentine == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Imdb meno|0842794}} * {{Csfd meno|4613}} * {{Fdb meno|22007}} * {{Kinobox meno|22007}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Loretta Switová|24945795}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Switová, Loretta}} [[Kategória:Divadelné herečky USA]] [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Osobnosti USA poľského pôvodu]] [[Kategória:Vegetariáni USA]] [[Kategória:Hollywoodsky chodník slávy]] [[Kategória:Držitelia ceny Emmy]] [[Kategória:Absolventi American Academy of Dramatic Arts]] [[Kategória:Osobnosti z New Jersey]] t0idnjlg3qrz7fcawuv86mlm6t5upoj 0 731232 8211265 8043990 2026-05-09T17:59:45Z ~2026-27065-36 293875 8211265 wikitext text/x-wiki {{na rozšírenie}} {{Infobox národný hokejový tím|Meno=Česko-slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Logo=Lesser coat of arms of Czechoslovakia.svg|Logo veľkosť=125px|Prezývky=|Asociácia=[[Česko-slovenský zväz ľadového hokeja]]|Najproduktívnejší hráč=[[Robert Reichel]] (40)|IIHF kód=TCH|IIHF miesto=|IIHF max=|IIHF max dátum=|IIHF min=|IIHF min dátum=|Tímové farby={{box farby|white}} {{box farby|#e01c24}} {{box farby|#0854a4}}|Dresy=[[File:Czechoslovakia national hockey team jerseys (1991).png]]|Prvý zápas={{CZE}} '''Česko-Slovensko''' 6 – 4 {{SWE|lhj|2}}<br/><small>([[Petrohrad]], [[Sovietsky zväz]]; 27. december 1973)<small>|Najvyššia výhra={{CZE}} '''Česko-Slovensko''' 7 – 4 {{CAN|lhj|2}}<br/><small>([[Gävle]], [[Švédsko]]; 4. január 1993)<small>|Najvyššia prehra={{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Národný hokejový tím Sovietskeho zväzu hráčov do 20 rokov|Sovietský zväz]] 9 – 1 '''Česko-Slovensko''' {{CZE}}<br/><small>([[Karlstad]], [[Švédsko]]; 30. december 1978)<small>|Účasti na MS=20|MS prvá účasť=1974|MS najlepšie=|MS medaily=[[Image:Silver medal with cup.svg|16px]] 5|Iný názov=|Iný účasti=|Iný prvá účasť=|Iný najlepšie=|Iný2 názov=|Iný2 účasti=|Iný2 prvá účasť=|Iný2 najlepšie=|Iný3 názov=|Iný3 účasti=|Iný3 prvá účasť=|Iný3 najlepšie=|Iný4 názov=|Iný4 účasti=|Iný4 prvá účasť=|Iný4 najlepšie=|ZOH účasti=|ZOH prvá účasť=|ZOH medaily=|Štatistika=}} '''Česko-slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov''' bol národným hokejovým tímom [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Tím reprezentoval Česko-Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvách sveta]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov]] [[Medzinárodná hokejová federácia|Medzinárodnej hokejovej federácie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Czechoslovakia {{!}} National Teams of Ice Hockey | url = http://www.nationalteamsoficehockey.com/czechoslovakia.html | vydavateľ = www.nationalteamsoficehockey.com | dátum prístupu = 2025-06-06}}</ref> Po zániku Česko-Slovenska sa Česko ujalo vedenia v hlavnej sérii a [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Slovensko]] muselo začať kvalifikáciu C-League. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Národné hokejové mužstvá hráčov do 20 rokov]] [[Kategória:Česko-slovenské národné družstvá]] dsro2w20szlhj4yjtgmzlqzc0om5pu6 0 732699 8211269 8159767 2026-05-09T18:14:08Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211269 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Lenacapavir (2).svg|náhľad|lenakapavir, inhibítor HIV kapsidy]] '''Lenakapavir''' (tiež '''Yeytuo,'''<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EU approves new twice-yearly jabi to prevent HIV | url = https://www.euronews.com/health/2025/08/26/eu-approves-new-twice-yearly-hiv-prevention-jab | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2025-08-26 | dátum prístupu = 2025-08-28 | jazyk = en}}</ref> '''Yeztugo,'''<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European Commission Authorizes Twice-Yearly Yeytuo® (Lenacapavir) for HIV Prevention | url = https://investors.gilead.com/news/news-details/2025/European-Commission-Authorizes-Twice-Yearly-Yeytuo-Lenacapavir-for-HIV-Prevention/default.aspx | vydavateľ = investors.gilead.com | dátum prístupu = 2025-08-28 | jazyk = en-US}}</ref> '''GS-6207'''<ref>{{Citácia periodika|titul=Clinical targeting of HIV capsid protein with a long-acting small molecule|url=https://www.nature.com/articles/s41586-020-2443-1|periodikum=Nature|dátum=2020-08-27|dátum prístupu=2025-06-24|ročník=584|číslo=7822|strany=614–618|issn=0028-0836|doi=10.1038/s41586-020-2443-1|jazyk=en|meno=John O.|priezvisko=Link|meno2=Martin S.|priezvisko2=Rhee|meno3=Winston C.|priezvisko3=Tse}}</ref>) je nové [[antivirotikum]] proti [[HIV]], ktoré bolo [[22. december|22. decembra]] [[2022]] schválené americkou [[FDA]] na supresiu vírusovej nálože u HIV-1 pozitívnych pacientov na základe klinickej štúdie [https://clinicaltrials.gov/study/NCT04150068?term=CAPELLA&rank=4 Capella Trial] (NCT04150068) u pacientov s multirezistentnými kmeňmi HIV-1 (Sunlenca).<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sunlenca lenacapavir Receives FDA Approval as a First in Class Twice Yearly Treatment Option for People Living With Multi Drug Resistant HIV | url = https://www.gilead.com/news/news-details/2022/sunlenca-lenacapavir-receives-fda-approval-as-a-first-in-class-twice-yearly-treatment-option-for-people-living-with-multi-drug-resistant-hiv | vydavateľ = www.gilead.com | dátum prístupu = 2025-06-23 | jazyk = en}}</ref> [[18. jún|18. júna]] [[2025]] bol lenakapavir schválený americkou [[FDA]] ako [[predexpozičná profylaxia]] proti možnej [[Infekcia|infekcii]] [[Vírus|vírusom]] [[HIV]], ktorá sa podáva dvakrát ročne podkožnou injekciou (Yeztugo).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FDA Approves a Twice-Yearly Shot to Prevent HIV | url = https://time.com/7295343/fda-hiv-shot-lenacapavir-yeztugo/ | vydavateľ = TIME | dátum vydania = 2025-06-18 | dátum prístupu = 2025-06-23 | jazyk = en | meno = Alice | priezvisko = Park | url archívu = https://web.archive.org/web/20250623223013/https://time.com/7295343/fda-hiv-shot-lenacapavir-yeztugo/ | dátum archivácie = 2025-06-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zásadný prielom v boji proti AIDS: Američania schválili injekciu od Gilead Sciences. Nadšenie krotí cena | url = https://vat.pravda.sk/clovek/clanok/756469-zasadny-prielom-v-boji-proti-aids-americania-schvalili-injekciu-od-gilead-sciences/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2025-06-19 | dátum prístupu = 2025-06-23 | jazyk = sk-SK}}</ref> Lenakapavir sa podáva injekčne pod kožu dvakrát ročne a má vyššiu účinnosť ako denné perorálne podávanie [[Proliečivo|proliečiv]] [[Tenofovir|tenofoviru]] v kombinácii s [[Emtricitabín|emtricitabínom]] (Truvada).<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Americký úřad FDA schválil preventivní injekci firmy Gilead Sciences proti HIV {{!}} ČeskéNoviny.cz | url = https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/2688761 | vydavateľ = www.ceskenoviny.cz | dátum prístupu = 2025-06-23 | jazyk = cs | url archívu = https://web.archive.org/web/20250623223015/https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/2688761 | dátum archivácie = 2025-06-23 }}</ref> Lenakapavir sa predáva pod komerčným názvom Yeztugo od firmy [[Gilead Science]]<nowiki/>s, ktorá vlastní patentové právca na [[liečivo]].<ref name=":0" /> Keďže ide o nové liečivo, ktoré je chránené [[Patent (právo vynálezcu)|patentom]], jeho cena je vysoká, udáva sa 28&nbsp;218 [[Americký dolár|amerických dolárov]] (24&nbsp;373&nbsp;[[Euro|eur]]) za rok, čiže 14&nbsp;109 [[Americký dolár|amerických dolárov]] (12&nbsp;186&nbsp;[[Euro|eur]]) za jednu injekciu s obsahom lenakapaviru.<ref name=":0" /> Ako nežiaduce účinky sa opisujú: citlivosť v mieste vpichu, bolesť hlavy, nevoľnosť.<ref name=":0" /> Liečivo lenakapavir nie je na Slovensku toho času dostupné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Produkty v ADC Klasifikácii HLJ05AX31 - Lenakapavir | url = https://www.adc.sk/databazy/produkty/klasifikacia/HLJ05AX31/lenakapavir.html | vydavateľ = ADC.sk | dátum prístupu = 2025-06-23 | jazyk = sk}}</ref> [[Európska únia]] schválila [[26. august|26.augusta]] [[2025]] lenakapavir na základe odporúčania regulátorov z [[Európska lieková agentúra|Európskej liekovej agentúry]].<ref name=":3" /> [[Liečivo]] sa bude predávať v [[Európska únia|Európskej únii]] (čiže v 27 členských štátoch EÚ), [[Island|Islande]], [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnsku]] a [[Nórsko|Nórsku]] pod komerčným názvom Yeytuo.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> == Farmakologické vlastnosti lenakapaviru == === Farmakodynamika === Lenakapavir (300 mg [[Tableta|tablety]] a 463,5 mg/1,5 ml [[Injekcia|injekcie]]) je dlhodobo pôsobiaci [[Inhibítor (chémia)|inhibítor]] [[HIV]] [[Kapsida|kapsidy]] schválený v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], [[Kanada|Kanade]] a [[Európska únia|Európskej únii]] na [[Liečba|liečbu]] [[Infekcia|infekcie]] [[HIV]] v kombinácii s inými antiretrovírusovými [[Liečivo|liečivami]] u ľudí s multirezistentným [[HIV]], ktorí prekonali dlhodobú liečbu HIV.<ref name=":1" /> [[Tableta|Tablety]] lenakapaviru sú schválené na perorálne podanie počas začatia liečby lenakapavirom, pred alebo v čase prvej injekcie dlhodobo pôsobiaceho lenakapaviru v závislosti od spôsobu začatia liečby.<ref name=":1" /> [[Súbor:Lenacapavir.png|náhľad|Životný cyklus HIV a biologické ciele účinku lenakapaviru]] Viacstupňový mechanizmus účinku lenakapaviru sa odlišuje od iných v súčasnosti schválených tried antivírusových látok a je navrhnutý tak, aby poskytol novú cestu pre vývoj dlhodobo pôsobiacej možnosti liečby pre jednotlivcov s multirezistentným HIV, ktorých vírus už účinne nereaguje na liečbu.<ref name=":1" /> Zatiaľ čo väčšina antivirotík pôsobí iba na jedno štádium replikácie vírusu,lenakapavir je navrhnutý tak, aby inhiboval HIV vo viacerých štádiách jeho životného cyklu a nemá žiadnu známu skríženú rezistenciu preukázanú ''[[in vitro]]'' s inými existujúcimi triedami liekov.<ref name=":1" /> Lenakapavir je jedinou možnosťou liečby HIV podávanou dvakrát ročne.<ref name=":1" /> Lenakapavir je viacstupňový selektívny inhibítor funkcie kapsidu HIV-1, ktorý sa priamo viaže na rozhranie medzi proteínovými podjednotkami kapsidu.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sunlenca {{!}} European Medicines Agency (EMA) | url = https://www.ema.europa.eu/en/medicines/human/EPAR/sunlenca | vydavateľ = www.ema.europa.eu | dátum vydania = 2022-06-22 | dátum prístupu = 2025-06-23 | jazyk = en}}</ref> Lenakapavir inhibuje replikáciu vírusu HIV-1 tým, že zasahuje do viacerých základných krokov životného cyklu vírusu vrátane kapsidom sprostredkovaného vychytávania provírusovej DNA HIV-1 jadrom (blokovaním väzby jadrových importných proteínov na kapsid), zostavovania a uvoľňovania vírusu (narušením funkcie Gag/GagPol, znížením tvorby podjednotiek CA) a tvorby jadra kapsidu (narušením rýchlosti spájania podjednotiek kapsidu, čo vedie k deformovaným kapsidom).<ref name=":2" /> === Farmakokinetika === Lenakapavir sa podáva v nasycovacej fáze vo forme tabliet, neskôr dvakrát ročne podkožnou injekciou.<ref name=":1" /> V prvý deň a druhý deň liečby je odporúčaná dávka 600 mg lenakapaviru užívaná perorálne.<ref name=":2" /> Vo ôsmy deň liečby je odporúčaná dávka 300 mg užívaná perorálne.<ref name=":2" /> Následne sa v 15. deň liečby odporúča dávka 927 mg podávaná formou subkutánnej injekcie.<ref name=":2" /> Odporúčaná dávka je 927 mg lenakapaviru podávaných formou subkutánnej injekcie raz za každých šesť mesiacov (26 týždňov) od dátumu podania poslednej injekcie (± 2 týždne).<ref name=":2" /> Injekcie lenakapaviru sú len na subkutánne použitie.<ref name=":2" /> Injekcie lenakapaviru sa musia podávať iba subkutánne do brucha (dve injekcie naraz, každá do iného miesta) zdravotníckym pracovníkom.<ref name=":2" /> Injekcie lenakapaviru sa nesmú podávať intradermálne.<ref name=":2" /> {| class="wikitable" |+ !Čas liečby !Dávka lenakapaviru !Vysvetlivka |- | colspan="3" |Začiatok liečby (nasycovacia dávka) |- |Prvý deň |600&nbsp;mg lenakapaviru perorálne |dvakrát denne jedna 300&nbsp;mg tableta |- |Druhý deň |600&nbsp;mg lenakapaviru perorálne |dvakrát denne jedna 300&nbsp;mg tableta |- |Ôsmy deň |300&nbsp;mg lenakapaviru perorálne |jedenkrát denne jedna 300&nbsp;mg tableta |- |Pätnásty deň |927&nbsp;mg lenakapaviru subkutánnou injekciou |dve 1,5&nbsp;ml injekcie naraz do rôznych miest na bruchu |- | colspan="3" |Udržovacie dávky |- |Každých šesť mesiacov (26 týždňov; ±&nbsp;2&nbsp;týždne) od dátumu podania poslednej injekcie lenakapaviru |927&nbsp;mg lenakapaviru subkutánnou injekciou |dve 1,5&nbsp;ml injekcie naraz do rôznych miest na bruchu |} Lenakapavir má dlhý [[biologický polčas]] a vysoký [[distribučný objem]]. Má však nízku [[Biologická dostupnosť|biologickú dostupnosť]], čo vyžaduje invazívne injekčné podanie. ==== Absorpcia ==== ===== Subkutánne podanie ===== Lenakapavir sa po subkutánnom podaní úplne absorbuje. V dôsledku pomalého uvoľňovania z miesta subkutánneho podania je profil absorpcie subkutánne podávaného lenakapaviru komplexný s maximálnymi plazmatickými koncentráciami dosahovanými 84 dní po podaní. ===== Perorálne podanie ===== Lenakapavir sa po perorálnom podaní absorbuje s maximálnymi plazmatickými koncentráciami dosahovanými približne 4 hodiny po podaní lenakapaviru. Absolútna biologická dostupnosť po perorálnom podaní lenakapaviru je nízka (približne 6 až 10 %). Lenakapavir je substrátom P-gp. Hodnoty AUC, Cmax a Tmax lenakapaviru po konzumácii jedla s nízkym obsahom tuku (~400 kcal, 25 % tuku) alebo s vysokým obsahom tuku (~1 000 kcal, 50 % tuku) boli porovnateľné so stavom nalačno. Perorálny lenakapavir sa môže podávať bez ohľadu na jedlo. ==== Distribúcia ==== Distribučný objem lenakapaviru v rovnovážnom stave bol u účastníkov s infekciou HIV-1 po intenzívnej predchádzajúcej liečbe na základe analýzy populačnej farmakokinetiky 976 litrov.<ref name=":2" /> Lenakapavir sa vo veľkej miere viaže na plazmatické bielkoviny (približne 99,8 %, na základe údajov ''in vivo'').<ref name=":2" /> ==== Biotransformácia ==== Po jednorazovej intravenóznej dávke rádioaktívne značeného lenakapaviru podanej zdravým účastníkom sa 76 % celkového rádioaktívne značeného liečiva vylúčilo stolicou a < 1 % močom.<ref name=":2" /> V plazme (69 %) a stolici (33 %) prevažovala nezmenená forma lenakapaviru.<ref name=":2" /> Metabolizmus zohrával v eliminácii lenakapaviru menej významnú úlohu.<ref name=":2" /> Lenakapavir bol metabolizovaný prostredníctvom oxidácie, ''N''-dealkylácie, hydrogenácie, hydrolýzy amidových väzieb, glukuronidácie, konjugácie hexózy, konjugácie pentózy a konjugácie glutatiónu; najmä prostredníctvom CYP3A a UGT1A1.<ref name=":2" /> Žiaden z cirkulujúcich metabolitov nepredstavoval > 10 % plazmatickej expozície súvisiacej s liekom.<ref name=":2" /> ==== Eliminácia ==== Medián polčasu eliminácie po perorálnom podaní bol v rozmedzí od 10 do 12 dní a v rozmedzí od 8 do 12 týždňov po subkutánnom podaní.<ref name=":2" /> Klírens lenakapaviru na základe analýzy populačnej farmakokinetiky u účastníkov s infekciou HIV-1 po intenzívnej predchádzajúcej liečbe bol 3,62 l/h.<ref name=":2" /> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Predexpozičná profylaxia]], preventívne užívanie liečiv (najmä [[Antivirotikum|antivirotík]] proti HIV) s cieľom zabrániť [[Infekcia|infekcii]] * [[Vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti|HIV]], vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti * [[Antivirotikum]], liečivo účinné proti určitému vírusu * [[Kapsida]], proteínový obal nukleovej kyseliny vírusov == Externé odkazy == * [https://www.ema.europa.eu/sk/documents/product-information/sunlenca-epar-product-information_sk.pdf SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU] [[Kategória:Antivirotiká]] [[Kategória:Farmakológia]] [[Kategória:AIDS]] [[Kategória:Vírusové choroby]] [[Kategória:Cyklopentény]] rcdm1c86oc3e2a4tpqszt2m1kktqopd 0 733726 8211463 8094735 2026-05-10T02:47:34Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211463 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = L’Homme qui a vu l’ours qui a vu l’homme | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = L’Homme qui a vu l’ours qui a vu l’homme | Názov2 = | Žáner = komédia | Dĺžka = 88 | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Jazyk = [[francúzština|francúzsky]] | Rok = [[2025]] | Dátum uvedenia = [[17. september]] (Francúzsko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = Moby Dick Films | Distribučná spoločnosť = ARP Sélection | Rozpočet = | Zárobok = <!-- --> | Ocenenia = | Veková prístupnosť = | Réžia = [[Pierre Richard]] | Scenár = Pierre Richard, Anne-Sophie Rivière | Predloha = | Námet = | Produkcia = [[Frédéric Niedermayer]] | Hudba = [[Olivier Defays]] | Kamera = Pierre Aïm, Mathieu Menut | Strih = Jeanne Kef | Zvuk = Steven Ghouti, Laurent Lafran, Vincent Mauduit | Scénografia = [[Mathieu Menut]] | Kostýmy = | Masky = | Špeciálne efekty = | Obsadenie2 = | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = }} [[Súbor:Pierre Richard-0851.jpg|náhľad|Hlavné herecké obsadenie a filmový štáb na predpremiére snímky ''L'Homme qui a vu l'ours qui a vu l'homme'' na [[Festival de Cannes|filmovom festivale v Cannes]] 2025.]] '''''L’Homme qui a vu l’ours qui a vu l’homme''''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[komédia]] z roku [[2025]], ktorú režíroval [[Pierre Richard]]. V hlavných úlohách hrali Pierre Richard, Timi-Joy Marbot a Gustave Kervern. Oficiálna [[kino]] premiéra sa konala [[17. september|17. septembra]] 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = L'Homme qui a vu l'ours qui a vu l'homme de Pierre Richard (2025) - Unifrance | url = https://www.unifrance.org/film/61400/l-homme-qui-a-vu-l-ours-qui-a-vu-l-homme | vydavateľ = www.unifrance.org | dátum prístupu = 2025-07-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «L'homme qui a vu l'ours qui a vu l'homme» : le dernier film de Pierre Richard en avant-première au Festival de Cannes 2025 | url = https://www.europe1.fr/culture/lhomme-qui-a-vu-lours-qui-a-vu-lhomme-le-dernier-film-de-pierre-richard-en-avant-premiere-au-festival-de-cannes-2025-753493 | vydavateľ = europe1.fr | dátum vydania = 2025-05-22 | dátum prístupu = 2025-07-16 | jazyk = fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = L'Homme qui a vu l'Ours qui a vu l'Homme de Pierre Richard, en séance spéciale à Cannes 2025 | url = https://www.sortiraparis.com/loisirs/cinema/articles/327655-l-homme-qui-a-vu-l-ours-qui-a-vu-l-homme-de-pierre-richard-en-seance-speciale-a-cannes-2025 | vydavateľ = www.sortiraparis.com | dátum prístupu = 2025-07-16 | jazyk = fr}}</ref> Snímka bola uvedená v sekcii špeciálne premietania na [[Festival de Cannes|filmovom festivale v Cannes]] 2025 na počesť Pierra Richarda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les secrets de tournage du film L'Homme qui a vu l'ours qui a vu l'homme | url = https://www.allocine.fr/film/fichefilm-1000005296/secrets-tournage/ | dátum prístupu = 2025-07-16 | jazyk = fr | priezvisko = AlloCine}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = L'HOMME QUI A VU L'OURS QUI A VU L'HOMME | url = https://www.festival-cannes.com/f/l-homme-qui-a-vu-l-ours-qui-a-vu-l-homme/ | vydavateľ = Festival de Cannes | dátum vydania = 2025-05-22 | dátum prístupu = 2025-07-16 | jazyk = fr-FR}}</ref> == Herecké obsadenie == * [[Pierre Richard]]{{--}}Grégoire * Timi-Joy Marbot{{--}}Michel * Gustave Kervern{{--}}Nanoche * Louis-Do de Lencquesaing{{--}}Christos * Jean-Claude Baudracco{{--}}Gros Nono * [[Anny Duperey]]{{--}}Anémone<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = L'homme qui a vu l'ours qui a vu l'homme de Pierre Richard | url = https://lemagcinema.fr/microcritique/lhomme-qui-a-vu-lours-qui-a-vu-lhomme-de-pierre-richard-2/ | vydavateľ = Le Mag Cinéma | dátum vydania = 2025-06-01 | dátum prístupu = 2025-07-16 | jazyk = fr-FR | meno = frédéric | priezvisko = rougeot}}</ref> * Christophe Lague{{--}}zástupca hlavného žandára * Vanessa Liautey{{--}}Bérénice * Mylène Vareilles{{--}}Dédée * Sophie Barbero{{--}}Sylvie * Patrick Ligardes{{--}}Jackot == Fakty a zaujímavosti == * Ide o ôsmy film, ktorý režíroval deväťdesiatročný herec a režisér Pierre Richard, 27 rokov po jeho predchádzajúcom filme ''Hlavou proti múru'' z roku [[1997]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "C'est un événement!": Pierre Richard, 90 ans, annonce avoir réalisé un nouveau film | url = https://www.bfmtv.com/people/cinema/c-est-un-evenement-pierre-richard-90-ans-annonce-avoir-realise-un-nouveau-film_AV-202501080764.html | vydavateľ = BFMTV | dátum vydania = 2025-01-08 | dátum prístupu = 2025-07-16 | jazyk = fr}}</ref> * Natáčanie komédie prebiehalo v [[Gruissan]] v departemente [[Aude (departement)|Aude]] od [[23. september|23. septembra]] do [[8. november|8. novembra]] [[2024]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = “L’homme qui a vu l’ours qui a vu l’homme” de Pierre Richard à Cannes – Occitanie films | url = https://www.occitanie-films.fr/lhomme-qui-a-vu-lours-qui-a-vu-lhomme-de-pierre-richard-a-cannes/ | vydavateľ = www.occitanie-films.fr | dátum prístupu = 2025-07-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le tournage du film de Pierre Richard pose ses caméras à Armissan, près de Narbonne | url = https://www.lindependant.fr/2024/10/26/le-tournage-du-film-de-pierre-richard-pose-ses-cameras-a-armissan-pres-de-narbonne-12281714.php | vydavateľ = lindependant.fr | dátum prístupu = 2025-07-16 | jazyk = fr}}</ref> * Rozpočet projektu je odhadovaný na 3,2 milióna [[Euro|eur]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SCRIPTOCLAP - L'homme qui a vu l'ours qui a vu l'homme | url = https://scriptoclap.fr/oeuvres/lhomme-qui-a-vu-lours-qui-a-vu-lhomme/ | vydavateľ = SCRIPTOCLAP | dátum prístupu = 2025-07-16 | jazyk = fr-FR }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * Vo Francúzsku videlo k 25. septembru snímku 30 659 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = L\'Homme qui a vu l\'ours qui a vu l\'homme (2025) - JP Box-Office (Mobile) | url = https://jpbox-office.com/mobile/fichfilm.php?id=24692 | vydavateľ = jpbox-office.com | dátum prístupu = 2025-09-25}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=1675623}} * {{Imdb film|id=36364025}} <!-- * {{Fdb film|id=}} --> * {{Kinobox film|id=4392618}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 2025]] [[Kategória:Francúzske filmové komédie]] q69hazip8udx3el7ob3c6p2u62prf8a 0 735269 8211480 8128655 2026-05-10T05:14:37Z Akul59 168826 odobratá [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]]; pridaná [[Kategória:Vodné toky v Nitrianskej pahorkatine]] pomocou použitia HotCat 8211480 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Oponický potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Topoľčany (okres)|Topoľčany]] | district1 = | commune = | municipality = [[Oponice]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Jelenec (geomorfologický podcelok)|Jelenec]] | source_type = Prameň | source_location = Drža | source_elevation = cca 360 | source_lat_d = 48.4435 | source_long_d = 18.1812 | mouth = [[Nitra (rieka)|Nitra]] | mouth_location = [[Nitrianska niva]] | mouth_elevation = cca 150 | mouth_lat_d = 48.4677 | mouth_long_d = 18.1229 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 5,4 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-12-735 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Nitry|Nitra]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Oponický potok'''<ref name=Geo/><ref name=UGK/> je vodný tok v [[Tribeč|pohorí Tribeč]] a v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP/> na území okresu [[Topoľčany (okres)|Topoľčany]]. Je to ľavostranný prítok [[Nitra (rieka)|rieky Nitry]]<ref name=Tm/> s dĺžkou približne 5,4 km a je tokom IV. rádu. V hornej časti preteká cez [[Chránená krajinná oblasť Ponitrie|Chránenú krajinnú oblasť Ponitrie]]. == Priebeh toku == Potok pramení v západnej časti pohoria [[Tribeč]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>, v geomorfologickom podcelku [[Jelenec (geomorfologický podcelok)|Jelenec]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-23 | miesto = Bratislava }}</ref>, na západnom úbočí vrchu Drža ({{Mnm|499}})<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|360}}<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.466113,18.136160,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-23 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Od prameňa v lokalite nazývanej Pod Holým vrchom<ref name=DM/> v závere nevýraznej doliny tečie západným, postupne až severozápadným smerom.<ref name=UGK/> Pokračuje severovýchodným úpätím Veľkej skaly ({{Mnm|496}}) popod [[Oponický hrad]]<ref name=DM>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 137 Tribeč – Pohronský Inovec – Topoľčianky | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-137-tribec-pohronsky-inovec-topolcianky-2/ | vydavateľ = CBS | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-23 | jazyk = }}</ref> a následne opúšťa súvislým lesom porastené územie, pohorie [[Tribeč]]<ref name=G/> i [[Chránená krajinná oblasť Ponitrie|Chránenú krajinnú oblasť Ponitrie]]. Vteká do [[Podunajská pahorkatina|Poduajskej pahorkatiny]], jej podcelku [[Nitrianska pahorkatina]] a časti [[Tribečské podhorie]].<ref name=GP/> Lemovaný pobrežnou vegetáciou pokračuje k obci [[Oponice]], pred ktorou priberá menší pravostranný prítok od [[Súlovce|Súloviec]].<ref name=DM/> Stáča sa západným smerom, lemuje park s kaštieľom<ref name=mcz/> a v južnej časti obce križuje [[Cesta II. triedy 593 (Slovensko)|cestu II/593]].<ref name=Tm/> Západne od obce križuje [[Oponický kanál]] a prechádza do [[Nitrianska niva|Nitrianskej nivy]] a jej časti [[Stredonitrianska niva]].<ref name=GP/> Západne od Oponíc sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|150}}<ref name=UGK/> vlieva ľavostranne do [[Nitra (rieka)|rieky Nitry]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.12308&y=48.46781&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=mcz/> Potok patrí do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Potok pramení a preteká katastrálnym územím obce [[Oponice]] v [[Topoľčany (okres)|okrese Topoľčany]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. V ústí sa dotýka katastra obce [[Kamanová]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=138 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Kamanov%C3%A1&source=osm&id=1015716874&ds=1&x=18.1220019&y=48.4671542&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Nitry]] * [[Tribeč]], [[Jelenec (geomorfologický podcelok)]] * [[Podunajská pahorkatina]], [[Nitrianska pahorkatina]], [[Tribečské podhorie]] * [[Nitrianska niva]], [[Stredonitrianska niva]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.12308&y=48.46781&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Nitry (3. časť)}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Nitrianskej pahorkatine]] [[Kategória:Vodné toky v Tribeči]] [[Kategória:Povodie Nitry]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Topoľčany]] [[Kategória:Oponice]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Nitra]] hv9nwbd611aiwpln5bh0b3zmrk385ux 0 735465 8211283 8106151 2026-05-09T18:44:00Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211283 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Les Bronzés font du ski | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = Les Bronzés font du ski | Názov2 = | Žáner = komédia | Dĺžka = 90 | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Jazyk = [[Francúzština|francúzsky]] | Rok = [[1979]] | Dátum uvedenia = [[21. november]] (Francúzsko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = [[Trinacra Films]] | Distribučná spoločnosť = C.C.F.C. | Rozpočet = | Zárobok = | Ocenenia = | Veková prístupnosť = | Réžia = [[Patrice Leconte]] | Scenár = [[Le Splendid]], Patrice Leconte | Predloha = | Námet = | Produkcia = [[Yves Rousset-Rouard]] | Hudba = [[Pierre Bachelet]] | Kamera = [[Jean-François Robin]] | Strih = [[Noëlle Boisson]] | Zvuk = | Scénografia = Jacques D'Ovidio | Kostýmy = Cécile Magnan | Masky = Jean-Pierre Eychenne | Špeciálne efekty = | Obsadenie2 = | Obsadenie = | Predchádzajúci = ''[[Les Bronzés (film)|Les Bronzés]]'' {{Small|([[1978]])}} | Nasledujúci = ''[[Les Bronzés 3 : Amis pour la vie]]'' {{Small|([[2006]])}} | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = }} '''''Les Bronzés font du ski''''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[komédia]] z roku [[1979]], ktorú režíroval [[Patrice Leconte]]. Ide o druhý film zo série [[Les Bronzés (filmová séria)|Les Bronzés]], v ktorom sa v hlavných úlohách objavili členovia zoskupenia [[Le Splendid]]. Snímka mala francúzsku premiéru [[21. november|21. novembra]] 1979.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = AlloCine | odkaz na autora = | titul = Les Bronzés font du ski de Patrice Leconte | url = https://www.allocine.fr/film/fichefilm_gen_cfilm=3198.html | vydavateľ = allocine.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-04 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Les Bronzés font du ski (1979) — The Movie Database (TMDB) | url = https://www.themoviedb.org/movie/33701-les-bronzes-font-du-ski?language=fr | vydavateľ = themoviedb.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-04 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les bronzés font du ski (1979) {{!}} MUBI | url = https://mubi.com/en/sk/films/les-bronzes-font-du-ski | dátum prístupu = 2025-09-04 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Bronzés font du ski – Etoile des neiges / Quand te reverrai-je ?... | url = http://le-bosse-fort.over-blog.com/article-les-bronzes-font-du-ski-etoile-des-neiges-quand-te-reverrai-je-101876256.html | vydavateľ = Le Défouloir d'un prof | dátum prístupu = 2025-09-04 | jazyk = fr | meno = Mr | priezvisko = Canard }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Herecké obsadenie == === Hlavné === * členovia [[Le Splendid]]: ** [[Josiane Balasko]]{{--}}Nathalie Morin ** [[Michel Blanc]]{{--}}Jean-Claude Dusse ** [[Marie-Anne Chazel]]{{--}}Gisèle „Gigi“ André ** [[Christian Clavier]]{{--}}Jérôme Tarayre ** [[Gérard Jugnot]]{{--}}Bernard Morin ** [[Dominique Lavanant]]{{--}}Christiane ** [[Thierry Lhermitte]]{{--}}Robert „Popeye“ Lespinasse ** [[Bruno Moynot]]{{--}}Gilbert Seldman <gallery> Súbor:Josiane Balasko 2014.jpg|Josiane Balasko Súbor:Michel Blanc 2009.jpg|Michel Blanc Súbor:Marie-Anne Chazel - Monte-Carlo Television Festival.JPG|Marie-Anne Chazel Súbor:Christian Clavier Cannes.jpg|Christian Clavier Súbor:Gérard Jugnot - Avant première Rose et Noir - Montpellier.jpg|Gérard Jugnot Súbor:Thierry Lhermitte 1998.jpg|Thierry Lhermitte </gallery> === Vedľajšie === * Maurice Chevit{{--}}Marius Franceschini * [[Roland Giraud]]{{--}}pán Camus * Fernand Bonnevie{{--}}inštruktor lyžovania (vlastná úloha) * Hélène Aubert{{--}}Martine * Guy Laporte{{--}}Martinin milenec prezývaný * Véronique Barrault{{--}}Jérômová zdravotná sestra * Michel Such{{--}}predchádzajúci nájomník * Isabelle de Botton{{--}}manželka predchádzajúceho nájomníka * Maurice Aufair{{--}}jeden z dvoch horolezcov * Jean-Marc Henchoz{{--}}jeden z dvoch horolezcov * David Pontremoli{{--}}Sylvio, [[Taliani|Talian]] z útulku * Attilio Maggiuli{{--}}Marcello, Talian * Doris Thomas{{--}}Frau Schmidt * Christian Divay{{--}}správca sedačkovej lanovky * Fabrice Rebois{{--}}účastník sedačkovej lanovky * Marlène Auffret{{--}}recepčná * Yvon Boullion{{--}}kuchár * Klari Hosszufalussy{{--}}Fernanda, Talianka z útulku == Filmový štáb == [[Súbor:Patrice Leconte Cabourg.jpg|náhľad|273x273bod|[[Patrice Leconte]]]] [[Filmový štáb]] tvorili:<ref name="Mt12">Časť údajov pochádza zo samotných úvodných a záverečných titulkov.</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Bronzés font du ski - Fiche Film - La Cinémathèque française | url = http://cinema.encyclopedie.films.bifi.fr/index.php?pk=57410 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.films.bifi.fr | dátum prístupu = 2025-09-04}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Bronzés font du ski de Patrice Leconte (1979) - Unifrance | url = https://www.unifrance.org/film/2505/les-bronzes-font-du-ski | vydavateľ = www.unifrance.org | dátum prístupu = 2025-09-04}}</ref> * Réžia{{--}}[[Patrice Leconte]] ** Asistenti réžie{{--}}Hubert Watrinet, Stéphane Clavier * Scenár{{--}}[[Le Splendid]] (všetci ôsmi členovia skupiny), Patrice Leconte * Dialógy{{--}}Le Splendid (všetci ôsmi členovia skupiny), Patrice Leconte * Produkcia{{--}}[[Yves Rousset-Rouard]] ** Vedúci výroby{{--}}Irénée Leriche * Hudba{{--}}[[Pierre Bachelet]] ** Aranžmány{{--}}[[Raymond Gimenès]] * Kamera{{--}}[[Jean-François Robin]] ** Eduardo Serra * Strih{{--}}[[Noëlle Boisson]] * Zvuk{{--}}Guillaume Sciama, Jacques Pibarot * Scénografia{{--}}Jacques d'Ovidio * Kostýmy{{--}}Cécile Magnan * Masky{{--}}Jean-Pierre Eychenne * Skript{{--}}Patrick Aubrée * Fotograf{{--}}Jean-Pierre Fizet == Technické parametre == Technický list pojmov:<ref name="Mt12" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Visas et Classification {{!}} CNC | url = https://www.cnc.fr/professionnels/visas-et-classification/50439 | vydavateľ = www.cnc.fr | dátum prístupu = 2025-09-04 | jazyk = fr-FR}}</ref><ref name=":0" /><ref name=":1" /> * Originálny / francúzsky názov{{--}}Les Bronzés font du ski * Rok uvedenia{{--}}[[1979]] * Premiéra{{--}}[[21. november]] (Francúzsko) * Dĺžka{{--}}90 [[Minúta|min.]] (celovečerný film) ** Dĺžka filmového pásu{{--}}2371 [[Meter|m]] * Žáner{{--}}komédia * Krajina pôvodu{{--}}[[Francúzsko]] * Číslo víza{{--}}50 439 * Dátum uvedenia víza{{--}} [[22. október]] 1979 * Počet vstupov divákov v kinách vo Francúzsku{{--}}1 535 781<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Bronzés font du ski (1979) - JP Box-Office (Mobile) | url = https://www.jpbox-office.com/mobile/fichfilm.php?id=7634 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2025-09-04}}</ref> * Veková prístupnosť{{--}}všetky publiká * Typ filmu{{--}}farebný, natáčaný na [[35 mm film]] ([[filmový pás]]) * Zvukový formát{{--}}Mono * Produkčná spoločnosť{{--}}[[Trinacra Films]]<ref name="vs" group="pozn.">Vlastná Roussetová produkčná spoločnosť.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Entretien avec Yves Rousset-Rouard | url = https://www.underscores.fr/rencontres/interviews/2022/06/entretien-avec-yves-rousset-rouard/ | dátum vydania = 2022-06-03 | dátum prístupu = 2025-09-05 | jazyk = fr-FR | meno = Michael | priezvisko = Ponchon}}</ref> * Distribučná spoločnosť{{--}}C.C.F.C. – Compagnie Commerciale Française Cinématographique (Paris) == Predprodukcia == Na rozdiel od scenára k filmu ''[[Les Bronzés (film)|Les Bronzés]]'' ([[1978]]), druhé pokračovanie nie je adaptáciou [[Divadelná inscenácia|divadelnej hry]], ale originálnym filmovým príbehom. Na písaní scenára sa podieľali najmä [[Christian Clavier]], [[Gérard Jugnot]], [[Thierry Lhermitte]] a [[Patrice Leconte]], ktorí sa snažili o ostrejší humor ako v prvom diele.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les secrets de tournage du film Les Bronzés font du ski | url = https://www.allocine.fr/film/fichefilm-3198/secrets-tournage/ | dátum prístupu = 2025-09-05 | jazyk = fr | priezvisko = AlloCine}}</ref> ''Les Bronzés font du ski'' je pokračovaním filmu ''Les Bronzés'', predstavuje tak rovnakú skupinu postáv, tentoraz na zimnej športovej dovolenke. Nápad na pokračovanie prvýkrát napadol producenta [[Yves Rousset-Rouard|Yvesa Rousset-Rouarda]] ešte predtým, ako bol prvý diel dokončený. Herci a filmár sa spočiatku zdráhali, no veľký úspech filmu ''Les Bronzés'' ich presvedčil.<ref name=":2" /> O tretom diele Les Bronzés, ktorý by produkoval [[Yves Rousset-Rouard|Rousset-Rouard]], založenom na výlete do [[New York (mesto)|New Yorku]], sa uvažovalo po úspechu ''Les Bronzés font du ski'', ale tím myšlienku opustil, aby mohol natočiť ''Le père Noël est une ordure'' ([[1982]]).<ref name=":2" /> Patrice Leconte nebol pozvaný režírovať tento nový projekt, pretože medzi ním a časťou tímu Splendid došlo k miernej nezhode po uverejnení článku v tlači, v ktorom filmár údajne vyhlásil: „Mám väčšiu hodnotu ako Les Bronzés font du ski.“ Režisér uznáva, že za veľkú časť svojej kariéry vďačí práve hereckému súboru.<ref name=":2" /> == Produkcia == Podľa Leconta a niektorých samotných hercov bolo natáčanie druhého filmu náročnejšie ako natáčanie ''Les Bronzés''. Napríklad Dominique Lavanant bola ubytovaná oddelene od zvyšku štábu a hrozilo, že sa vráti do [[Paríž|Paríža]].<ref name=":2" /> Treba poznamenať, že vo filme boli ako herci / [[Komparz|komparzisti]] použití obyvatelia obce [[Val-d’Isère]]; najmä lyžiarsky inštruktor, symbolická postava filmu, [[Fernand Bonnevie]]. Práve s ním sa postava Jean-Claude Dusse naučila „zapichnúť tyč“. Na úlohu skutočného inštruktora vo francúzskej lyžiarskej škole, si vybral Patrice Lecomte práve Bonnevieho, pretože, ako sám filmár povedal, chcel skutočného [[Savojsko (historické územie)|savojského]] inštruktora s prízvukom a tvárou ošľahanou odrazom slnka na [[Sneh|snehu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Bronzés font du ski : anecdotes et lieux de tournage à Val d’Isère | url = https://www.valdisere.com/experiences-a-vivre/les-bronzes-font-du-ski/ | vydavateľ = Val d’Isère : Station de ski Alpes et sports d’hiver | dátum prístupu = 2025-09-05 | jazyk = fr-FR}}</ref> == Postprodukcia == Po prvom strihu trvajúcom 2 hodiny a 10 minút museli Patrice Leconte a [[Strihač|strihačka]] Noëlle Boisson zostrihať 40 minút filmu vrátane dlhej sekcie, počas ktorej sa postavy stratili v horách a začali uvažovať o kanibalizme, aby prežili.<ref name=":2" /> === Hudba === [[Súbor:PierreBachelet.png|náhľad|244x244pixelů|[[Pierre Bachelet]] – hlavný hudobný skladateľ]] {{Infobox album | Farba pozadia = #B0C4DE | Názov = Les Bronzés font du ski | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Interpret = [[Pierre Bachelet]] | Typ = [[Štúdiový album]] | Dátum vydania = [[1979]] | Miesto nahratia = | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Dĺžka = | Popis = | Vydavateľ = | Producent = | Skladateľ = Pierre Bachelet | Recenzie = | Interpret 1 = | Predchádzajúci album = | Tento album = Les Bronzés font du ski<br>(1979) | Nasledujúci album = | Interpret 2 = | Predchádzajúci album 2 = | Nasledujúci album 2 = | Interpret 3 = | Predchádzajúci album 3 = | Nasledujúci album 3 = | Portál 1 = | Portál 2 = | Portál 3 = }} Hlavným hudobným skladateľom sa pre film stal [[Pierre Bachelet]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Bronzés - Les Bronzés Font Du Ski | url = https://www.discogs.com/release/14635940-Les-Bronz%C3%A9s-Les-Bronz%C3%A9s-Font-Du-Ski | dátum vydania = 2020-01-31 | dátum prístupu = 2025-08-27 | jazyk = fr}}</ref> {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Les Bronzés font du ski'' | celková_dĺžka = | autor hudby = áno | Všetko zložené jedným človekom = [[Pierre Bachelet]] | všetka hudba = Pierre Bachelet | autorstvo = Pierre Bachelet | autor textu piesne = Pierre Bachelet | jeden textár = | extra stĺpec = | collapsed = | titul1 = Just Because Of You (Come On My Love) | poznámka1 = spieva Eric Filet | dĺžka1 = 3:18 | text1 = | hudba1 = Pierre Bachelet | skladateľ1 = Pierre Bachelet | extra1 = | titul2 = Quand Te Reverrai-je, Pays Merveilleux ? | poznámka2 = spieva Michel Blanc | dĺžka2 = 0:50 | text2 = | hudba2 = Pierre Bachelet | skladateľ2 = Pierre Bachelet | extra2 = | titul3 = Fréquence Val D'Isère | poznámka3 = | dĺžka3 = 2:38 | text3 = | hudba3 = Pierre Bachelet | skladateľ3 = Pierre Bachelet | extra3 = | titul4 = Gigi Et Jérôme | poznámka4 = | dĺžka4 = 4:48 | text4 = | hudba4 = Pierre Bachelet | skladateľ4 = Pierre Bachelet | extra4 = | titul5 = Hors-piste | poznámka5 = | dĺžka5 = 2:27 | text5 = | hudba5 = Pierre Bachelet | skladateľ5 = Pierre Bachelet | extra5 = | titul6 = Quand Te Reverrai-je, Pays Merveilleux ? | poznámka6 = | dĺžka6 = 2:52 | text6 = | hudba6 = Pierre Bachelet | skladateľ6 = Pierre Bachelet | extra6 = Caroline Loeb, Patachtouille | titul7 = | poznámka7 = | dĺžka7 = | text7 = | hudba7 = Pierre Bachelet | skladateľ7 = Pierre Bachelet | extra7 = | titul8 = | poznámka8 = | dĺžka8 = | text8 = | hudba8 = Pierre Bachelet | skladateľ8 = Pierre Bachelet | extra8 = | titul9 = | poznámka9 = | dĺžka9 = | text9 = | hudba9 = Pierre Bachelet | skladateľ9 = Pierre Bachelet | extra9 = | titul10 = | poznámka10 = | dĺžka10 = | text10 = | hudba10 = Pierre Bachelet | skladateľ10 = Pierre Bachelet | extra10 = | titul11 = | poznámka11 = | dĺžka11 = | text11 = | hudba11 = Pierre Bachelet | skladateľ11 = Pierre Bachelet | extra11 = | titul12 = | poznámka12 = | dĺžka12 = | text12 = | hudba12 = Pierre Bachelet | skladateľ12 = Pierre Bachelet | extra12 = }} ==== Spolupracovníci ==== * Aranžmány{{--}}[[Raymond Gimenès]] == Distribúcia == Film si po jeho uvedení pozrelo viac ako 1,3 milióna divákov v porovnaní s takmer 2,2 miliónmi divákov u prvého diela.<ref name=":2" /> == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy|priezvisko=Rousset-Rouard|meno=Yves|titul=profession producteur|vydanie=|vydavateľ=Calmann-Lévy|miesto=Francúzsko|rok=1979|url=|isbn=2702103324|kapitola=|strany=254|odkaz na autora=|jazyk=francúzsky}} == Pozri aj == * [[Just Because of You]] (song) == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=32321}} * {{Imdb film|id=0078907}} * {{Fdb film|id=204867}} * {{Kinobox film|id=79585}} * {{Allociné film|id=3198}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 1979]] [[Kategória:Francúzske filmové komédie]] [[Kategória:Filmy režírované Patricom Leconteom]] [[Kategória:Filmy s hudbou Pierra Bacheleta]] [[Kategória:Filmy produkované Yvesom Roussetom-Rouardom]] jki792jj3zxyak7o44473wyeotjka86 0 735488 8211187 8204393 2026-05-09T13:16:52Z ~2026-27065-36 293875 8211187 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |celýnázov=Royale Union Saint-Gilloise |názovklubu=Union Saint-Gilloise |obrázok=USG.png |prezývka=''Les Unionistes''<br/>''The Old Lady''<br/>''Union 60''<br/>''The Apaches'' |založený=1. november 1897 |štadión=[[Štadión Josepha Mariena]] |kapacita=9 400 |majiteľ=Alex Muzio |predseda=Alex Muzio |tréner=[[David Hubert]] |liga=[[Jupiler League|Belgian Pro League]] |sezóna=[[Jupiler League 2024/2025|2024/2025]] |pozícia=1. miesto |vzor_lp1=_unionsg2425h |vzor_t1=_unionsg2425h |vzor_pp1=_unionsg2425h |vzor_tr1=_unionsg2425h |vzor_po1=_unionsg2425h |ľavéplece1=FFCC00 |telo1=FFCC00 |pravéplece1=FFCC00 |trenírky1=000050 |ponožky1=FFCC00 |vzor_lp2=_usg2526a |vzor_t2=_usg2526a |vzor_pp2=_usg2526a |vzor_tr2=_usg2526a |vzor_po2=_usg2526a |ľavéplece2=FFFFFF |telo2=FFFFFF |pravéplece2=FFFFFF |trenírky2=FFFFFF |ponožky2=FFFFFF |vzor_lp3=_usg2526t |vzor_t3=_usg2526t |vzor_pp3=_usg2526t |vzor_tr3=_usg2526t |vzor_p3=_usg2526t |ľavéplece3=000000 |pravéplece3=000000 |telo3=000000 |trenírky3=000000 |ponožky3=000000 }} '''Royale Union Saint-Gilloise''' ([<nowiki/>[[Francúzština|y.njɔ̃ sɛ̃.ʒil.waz]]]), tiež známy ako '''Union Saint-Gilloise''', '''Union SG''' alebo jednoducho '''Union''', je belgický profesionálny [[Futbal|futbalový]] klub z [[Brusel|Bruselu]] so sídlom vo [[Forest (Belgicko)|Foreste]]. Klub bol založený v roku 1897 v susednom [[Saint-Gilles]] a od 20. rokov 20. storočia hrá svoje domáce zápasy na historickom [[Štadión Josepha Mariena|štadióne Josepha Mariena]]. Union, jeden z najúspešnejších klubov v belgickej futbalovej histórii, získal v rokoch 1904 až 1935 jedenásť [[Jupiler League|národných titulov]] a dominoval domácemu futbalu pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]]. V rokoch 1933 až 1935 odohral 60 ligových zápasov bez prehry – národný rekord, ktorý stále platí. Po dlhom úpadku, ktorý viedol k poklesu klubu až do štvrtej ligy, zažil Union v 20. rokoch 21. storočia oživenie po prevzatí britským podnikateľom [[Tony Bloom|Tonym Bloomom]], ktorý je zároveň predsedom [[Brighton & Hove Albion FC|Brighton & Hove Albion]]. V roku 2021 sa po 48 rokoch vrátil do [[Jupiler League|najvyššej súťaže]] a v prvej sezóne po návrate skončil na čele tabuľky po základnej časti ako vôbec prvý klub v pozícii nováčika. Hoci v rokoch 2022, 2023 a 2024 tesne nezískal titul, Union si v roku 2025 zabezpečil svoj dvanásty ligový titul, čím ukončil 90-ročné obdobie bez titulu – jedno z najdlhších v európskom futbale. Popri domácom oživení sa klub opäť presadil aj v európskych súťažiach. Dostal sa do štvrťfinále [[Európska liga UEFA 2022/2023|Európskej ligy UEFA v sezóne 2022/2023]] a prvýkrát sa kvalifikoval do ligovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]]. Union Saint-Gilloise, známy svojou lojálnou fanúšikovskou základňou, inkluzívnou kultúrou štadiónov a progresívnymi hodnotami, sa stal jedným z najpresvedčivejších moderných úspechov belgického futbalu. == Kultúra klubu a fanúšikovia == Klub Union SG prijal [[Modrá|modrú]] a [[Žltá|žltú]] farbu ako farby svojho tímu. Ich klubovou hymnou je „Le chant des goals“ od Jeana Narcyho. Ako svoju gólovú pieseň na štadióne a na konci domácich zápasov hrajú „[[Vamos a la playa (pieseň od skupiny Righeira)|Vamos a la playa]]“. Neoficiálne motto klubu je „Antifašistický unionista na celý život“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brussels police prevent football fans from displaying anti-fascist slogans, MP says | url = https://www.brusselstimes.com/90087/brussels-police-prevent-football-fans-from-displaying-anti-fascist-slogans-mp-says | vydavateľ = www.brusselstimes.com | dátum prístupu = 2025-08-28 | jazyk = en | meno = The Brussels | priezvisko = Times}}</ref> Union Saint-Gilloise čerpá svoju podporu predovšetkým z regiónu [[Brusel|Brusel-Hlavné mesto]], s obzvlášť silným obdivom v južných štvrtiach a medzi robotníckymi komunitami v centre Bruselu vrátane štvrte [[Marollen]]. Klub je tiež známy svojou podporou medzi profesionálmi pracujúcimi v európskych inštitúciách v Bruseli.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How Saint-Gilles’ football team became the EU bubble’s favourite | url = https://www.theparliamentmagazine.eu/news/article/royal-saint-gilles-football-team-brussels-bubble-fandom | vydavateľ = The Parliament Magazine | dátum vydania = 2023-10-03 | dátum prístupu = 2025-08-28 | jazyk = en}}</ref> Fanúšikovia Unionu sú známi svojimi progresívnymi a inkluzívnymi hodnotami a často propagujú antifašistické a antirasistické ideály.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brussels police prevent football fans from displaying anti-fascist slogans, MP says | url = https://www.brusselstimes.com/90087/brussels-police-prevent-football-fans-from-displaying-anti-fascist-slogans-mp-says | vydavateľ = www.brusselstimes.com | dátum prístupu = 2025-08-28 | jazyk = en | meno = The Brussels | priezvisko = Times}}</ref> Ultras skupina klubu, známa ako Union Bhoys, okupuje časť štadióna určenú na státie Tribune Est. Udržiavajú priateľské vzťahy s fanúšikovskými skupinami z RFC Liège a Cercle Brugge. Štadión Stade Joseph Marien je všeobecne uznávaný pre svoju príjemnú a rodinnú atmosféru s rozmanitou zmesou divákov vrátane rodín a detí, ktorí pravidelne navštevujú zápasy spolu s hlasnejšími fanúšikmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Union Saint-Gilloise, more than a fairytale | url = https://www.nssmag.com/en/lifestyle/35810/union-saint-gilloise-stadium-inside | vydavateľ = nss sports | dátum prístupu = 2025-08-28 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I have a love affair with Union Saint Gilloise, and it’s okay | url = https://medium.com/@matthew.lynes/i-have-a-love-affair-with-union-saint-gilloise-and-its-okay-5d99245ce659 | dátum vydania = 2023-12-15 | dátum prístupu = 2025-08-28 | jazyk = en | meno = Matthew | priezvisko = Lynes}}</ref> == Rivalita == === ''Zwanze derby'' === Hlavnou mestskou rivalitou Unionu je zápas s [[RWDM Molenbeek]], v ktorom sa stretávame v zápase, ktorý sa hovorovo nazýva „Zwanze derby“, čo je termín odvodený z bruselského dialektu a kultúrneho humoru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historische derby's (2): het einde van de legendarische Union 60 | url = https://www.bruzz.be/videoreeks/video-historische-derbys-2-het-einde-van-de-legendarische-union-60 | vydavateľ = www.bruzz.be | dátum prístupu = 2025-08-28 | jazyk = nl}}</ref> Rivalita siaha až k skorším konfrontáciám s [[R. Daring Club Molenbeek|Daring Club de Bruxelles]], predchodcom moderných klubov z [[Molenbeek-Saint-Jean|Molenbeeku]]. Toto historické nepriateľstvo bolo zachované v bruselskej populárnej kultúre, najmä v hre ''Bossemans et Coppenolle''. Napriek rivalite si oba kluby občas udržiavali srdečné vzťahy, najmä v obdobiach finančnej nestability, a dokonca organizovali priateľské zápasy na vzájomnú podporu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://unionistes.be/rwdm-union-saint-gilloise/ |dátum prístupu=2025-08-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20201128141458/http://unionistes.be/rwdm-union-saint-gilloise/ |dátum archivácie=2020-11-28 }}</ref> === Rivalita s Anderlechtom === Union tiež zdieľa dlhodobú, hoci historicky menej častú, rivalitu s [[RSC Anderlecht|Anderlechtom]]. Tieto dva kluby, oba so sídlom v Bruseli, sa po zostupe Unionu v roku 1973 stretávali len sporadicky niekoľko desaťročí. Ich rivalita sa obnovila počas [[Belgický pohár 2017/2018|Belgického pohára 2017/2018]], keď Union porazil Anderlecht {{ku|3|0}} na [[Constant Vanden Stock Stadium|štadióne Constant Vanden Stock]], čo bol ich prvý oficiálny zápas od roku 1979.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 0-3: Union vernedert Anderlecht in Brusselse bekerderby | url = https://www.bruzz.be/sport/0-3-union-vernedert-anderlecht-brusselse-bekerderby-2018-09-27 | vydavateľ = www.bruzz.be | dátum prístupu = 2025-08-28 | jazyk = nl}}</ref> V roku 2021, po postupe Unionu do [[Jupiler League|Belgian Pro League]] po 49-ročnej absencii, sa derby obnovilo v ligovom formáte. Union zaznamenal víťazstvo {{ku|3|1}} vo svojom prvom zápase v najvyššej súťaži proti Anderlechtu. V januári 2022 vyhrali odvetu {{ku|1|0}}, čím zavŕšili svoje prvé ligové double nad Anderlechtom od začiatku 70. rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = L'Union Saint-Gilloise remporte le derby contre Anderlecht et s'envole au classement | url = http://www.rtl.be/sport/lunion-saint-gilloise-remporte-le-derby-contre-anderlecht-et-senvole-au/2022-01-30/article/448129 | vydavateľ = RTL Info | dátum vydania = 2022-01-30 | dátum prístupu = 2025-08-28 | jazyk = fr}}</ref> Union následne v nadstavbovej časti dvakrát porazil Anderlecht, keď doma vyhral {{ku|3|1}} a vonku {{ku|2|0}}. Sezóna sa skončila kontroverznou zmenou v manažmente, keďže hlavný tréner Unionu [[Felice Mazzù]] odišiel do Anderlechtu, čo vyvolalo kritiku zo strany Unionu a rokovania o odškodnom medzi klubmi.<ref>{{Citácia periodika|titul=Felice Mazzu volgt Vincent Kompany op bij Anderlecht: "Een unieke kans" {{!}} sporza|url=https://sporza.be/nl/2022/05/28/felice-mazzu-volgt-vincent-kompany-op-bij-anderlecht-een-unieke-kans~1653736762614/|periodikum=sporza.be|dátum prístupu=2025-08-28|jazyk=nl-BE}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Felice Mazzù becomes RSCA head coach {{!}} RSC Anderlecht | url = https://www.rsca.be/en/mazzu | vydavateľ = www.rsca.be | dátum prístupu = 2025-08-28 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Keert Mazzu terug naar Union als Judas of koning Midas? "Waarom was hij niet eerlijk?"|url=https://sporza.be/nl/2022/08/24/keert-mazzu-terug-naar-union-als-judas-of-koning-midas-waarom-was-hij-niet-eerlijk~1661323651288/|periodikum=sporza.be|dátum=2022-08-28|dátum prístupu=2025-08-28|jazyk=nl}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Najvyššia futbalová súťaž v Belgicku}} [[Kategória:Belgické futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1897]] [[Kategória:Brusel]] 7ny4r9rumwm05wgglac9uwsawmshmih 0 735682 8211185 8204373 2026-05-09T13:13:15Z ~2026-27065-36 293875 8211185 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Lásky v Istanbule}} {{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20250912}} {{Infobox Televízny seriál | sk = Lásky v Istanbule | en = | logo = | žáner = [[seriál]] | námet = | réžia = Ivan Holub | obsadenie = [[Marián Mitaš]], [[Lívia Bielovič]], [[Jana Labajová]], [[Daniel Žulčák]], [[Maroš Kramár]], [[Gregor Hološka]], [[Juraj Bača]], [[Roman Poláčik]], [[Peter Ondrejička]], [[Michaela Mäsiarová]], [[Diana Semanová]], [[Simona Kollárová]], [[Michal Režný]], [[Veronika Žilková]], [[Anna Šišková]], [[Marián Labuda ml.]], [[Matej Landl]], [[Sáva Popovič]], [[Ester Geislerová]], [[Hana Holišová]], [[Vlastina Svátková]], [[Ondřej Sokol]], [[Peter Marcin]], [[Viera Pavlíková]], [[Mareček Vozár]], [[Alptekin Serdengeçti]], [[Alp Aras]], [[Barbora Bezáková]], [[Barbora Holubová]], [[Alena Pajtinková]], [[Miroslav Dvorský]], [[Michaela Sanyová]], [[İlayda Orkut]], [[Mustafa Kazar]], [[Turgut Çalhan]], [[Ján Dobrík]], [[Mehmet Gögen]], [[Aykut Yılmaz]], [[Nevzer Tuğçe Gülhan]], [[Okan Şenozan]], [[Bronislava Kováčiková]], [[Jakub Kuka]], [[Jiří Morávek]], [[Tomáš Stopa]], [[Elena Kolek Spaskov]], [[Mert Şahin]], [[Ayşen Korkmaz]], [[Erol Taşçı]] a [[Marek Majeský]] | hudba = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | počet sérií = 1 | počet častí = 10 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonný producent = | producent = Oľga Núñezová, Peter Núñez, Marianna Heinz | kamera = Juraj Chlpík | strih = Maroš Čukan, Miroslav Gažo | dĺžka = cca 45 min. | rok orig = [[21. apríl]] [[2025]]{{--}}súčasnosť | tv orig = [[TV JOJ]] | webstránky = https://www.joj.sk/lasky-v-istanbule | scenár = Tomáš Dušička }} '''''Lásky v Istanbule''''' je [[Slovensko|slovenský]] romantický [[seriál]] [[TV JOJ]]. Ide o adaptáciu [[Turecko|tureckého]] [[seriál]]u z roku [[2010]] vysielanej v televízii Show TV FOX. Seriál sa začal vysielať od [[1. august]]a [[2024]] na JOJ Play. Hlavné postavy stvárňujú [[Marián Mitaš]] a [[Livia Bielovič]]. == Obsadenie == {|class="wikitable sortable" ! Herec ! Postava ! Povolanie ! Poznámky |- | [[Marián Mitaš]] | Martin Skala | Veľvyslanec | {{N/A}} |- | [[Lívia Bielovič]] | Zuzana Mrázová |slovenská konzulka | {{N/A}} |- | [[Jana Labajová]] | Nina Rasová | sekretárka konzulátu | {{N/A}} |- | [[Daniel Žulčák]] | Filip Svoboda a | kultúrny atašé v Istanbule | {{N/A}} |- | [[Maroš Kramár]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Gregor Hološka]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Juraj Bača]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Roman Poláčik]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Peter Ondrejička]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Michaela Mäsiarová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Diana Semanová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Simona Kollárová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Michal Režný]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Veronika Žilková]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Anna Šišková]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Marián Labuda ml.,]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Matej Landl]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Sáva Popovič]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Ester Geislerová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Hana Holišová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Vlastina Svátková]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Ondřej Sokol]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Peter Marcin]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Viera Pavlíková]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Mareček Vozár]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Alptekin Serdengeçti]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Alp Aras]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Barbora Bezáková]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Barbora Holubová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Alena Pajtinková]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Miroslav Dvorský]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Michaela Sanyová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[İlayda Orkut]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Mustafa Kazar]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Turgut Çalhan]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Ján Dobrík]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Mehmet Gögen]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Aykut Yılmaz]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Nevzer Tuğçe Gülhan]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Okan Şenozan]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Bronislava Kováčiková]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Jakub Kuka]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Jiří Morávek]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Tomáš Stopa]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Elena Kolek Spaskov]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Mert Şahin]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Ayşen Korkmaz]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Erol Taşçı]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Marek Majeský]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |} == Série == {|class="wikitable sortable" style="width:50%; text-align:center" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#23A0A0; width:1%;" | | '''[[#1. séria (2025)|1]]''' | 10 | [[21. apríl]] [[2025]] | [[21. máj]] [[2025]] | Pondelok a Streda 20:40 | [[TV JOJ]] |} == Časti == === 1. séria (2025) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | № ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | # ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Názov ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Réžia ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Scenár ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! colspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- style="font-size:80%" ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Rating / Share (%) (CS 12-54) ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Počet divákov (CS 12+) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 21. apríl 2025 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Ivan Holub |scenár = –Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 5. máj 2025 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 7. máj 2025 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 12. máj 2025 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 14. máj 2025 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 19. máj 2025 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 21. máj 2025 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} |} == Externé odkazy == * https://www.csfd.sk/film/1427686-lasky-v-istanbule/prehlad/ * https://www.joj.sk/lasky-v-istanbule * https://mediaboom.sk/joj-chysta-unikatnu-seriu-romantickych-serialov-horucej-novinke-nakrutila-pokracovanie * https://mediaboom.sk/velka-noc-na-jojke-odpali-najvacsiu-serialovu-novinku-proti-lets-dance-s-premierou-jari [[Kategória:Televízne seriály z roku 2024]] [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV JOJ]] o9joidq5hrbooye7qqe96qny3rfk10u 8211186 8211185 2026-05-09T13:15:30Z ~2026-27065-36 293875 /* 1. séria (2025) */ 8211186 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Lásky v Istanbule}} {{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20250912}} {{Infobox Televízny seriál | sk = Lásky v Istanbule | en = | logo = | žáner = [[seriál]] | námet = | réžia = Ivan Holub | obsadenie = [[Marián Mitaš]], [[Lívia Bielovič]], [[Jana Labajová]], [[Daniel Žulčák]], [[Maroš Kramár]], [[Gregor Hološka]], [[Juraj Bača]], [[Roman Poláčik]], [[Peter Ondrejička]], [[Michaela Mäsiarová]], [[Diana Semanová]], [[Simona Kollárová]], [[Michal Režný]], [[Veronika Žilková]], [[Anna Šišková]], [[Marián Labuda ml.]], [[Matej Landl]], [[Sáva Popovič]], [[Ester Geislerová]], [[Hana Holišová]], [[Vlastina Svátková]], [[Ondřej Sokol]], [[Peter Marcin]], [[Viera Pavlíková]], [[Mareček Vozár]], [[Alptekin Serdengeçti]], [[Alp Aras]], [[Barbora Bezáková]], [[Barbora Holubová]], [[Alena Pajtinková]], [[Miroslav Dvorský]], [[Michaela Sanyová]], [[İlayda Orkut]], [[Mustafa Kazar]], [[Turgut Çalhan]], [[Ján Dobrík]], [[Mehmet Gögen]], [[Aykut Yılmaz]], [[Nevzer Tuğçe Gülhan]], [[Okan Şenozan]], [[Bronislava Kováčiková]], [[Jakub Kuka]], [[Jiří Morávek]], [[Tomáš Stopa]], [[Elena Kolek Spaskov]], [[Mert Şahin]], [[Ayşen Korkmaz]], [[Erol Taşçı]] a [[Marek Majeský]] | hudba = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | počet sérií = 1 | počet častí = 10 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonný producent = | producent = Oľga Núñezová, Peter Núñez, Marianna Heinz | kamera = Juraj Chlpík | strih = Maroš Čukan, Miroslav Gažo | dĺžka = cca 45 min. | rok orig = [[21. apríl]] [[2025]]{{--}}súčasnosť | tv orig = [[TV JOJ]] | webstránky = https://www.joj.sk/lasky-v-istanbule | scenár = Tomáš Dušička }} '''''Lásky v Istanbule''''' je [[Slovensko|slovenský]] romantický [[seriál]] [[TV JOJ]]. Ide o adaptáciu [[Turecko|tureckého]] [[seriál]]u z roku [[2010]] vysielanej v televízii Show TV FOX. Seriál sa začal vysielať od [[1. august]]a [[2024]] na JOJ Play. Hlavné postavy stvárňujú [[Marián Mitaš]] a [[Livia Bielovič]]. == Obsadenie == {|class="wikitable sortable" ! Herec ! Postava ! Povolanie ! Poznámky |- | [[Marián Mitaš]] | Martin Skala | Veľvyslanec | {{N/A}} |- | [[Lívia Bielovič]] | Zuzana Mrázová |slovenská konzulka | {{N/A}} |- | [[Jana Labajová]] | Nina Rasová | sekretárka konzulátu | {{N/A}} |- | [[Daniel Žulčák]] | Filip Svoboda a | kultúrny atašé v Istanbule | {{N/A}} |- | [[Maroš Kramár]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Gregor Hološka]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Juraj Bača]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Roman Poláčik]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Peter Ondrejička]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Michaela Mäsiarová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Diana Semanová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Simona Kollárová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Michal Režný]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Veronika Žilková]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Anna Šišková]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Marián Labuda ml.,]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Matej Landl]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Sáva Popovič]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Ester Geislerová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Hana Holišová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Vlastina Svátková]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Ondřej Sokol]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Peter Marcin]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Viera Pavlíková]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Mareček Vozár]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Alptekin Serdengeçti]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Alp Aras]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Barbora Bezáková]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Barbora Holubová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Alena Pajtinková]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Miroslav Dvorský]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Michaela Sanyová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[İlayda Orkut]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Mustafa Kazar]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Turgut Çalhan]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Ján Dobrík]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Mehmet Gögen]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Aykut Yılmaz]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Nevzer Tuğçe Gülhan]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Okan Şenozan]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Bronislava Kováčiková]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Jakub Kuka]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Jiří Morávek]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Tomáš Stopa]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Elena Kolek Spaskov]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Mert Şahin]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Ayşen Korkmaz]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Erol Taşçı]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Marek Majeský]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |} == Série == {|class="wikitable sortable" style="width:50%; text-align:center" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#23A0A0; width:1%;" | | '''[[#1. séria (2025)|1]]''' | 10 | [[21. apríl]] [[2025]] | [[21. máj]] [[2025]] | Pondelok a Streda 20:40 | [[TV JOJ]] |} == Časti == === 1. séria (2025) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Scenár ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}} |- {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 21. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 5. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 7. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 12. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 14. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 19. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Ivan Holub |scenár = Tomáš Dušička |pôvodné uvedenie = 21. máj 2025 }} |} == Externé odkazy == * https://www.csfd.sk/film/1427686-lasky-v-istanbule/prehlad/ * https://www.joj.sk/lasky-v-istanbule * https://mediaboom.sk/joj-chysta-unikatnu-seriu-romantickych-serialov-horucej-novinke-nakrutila-pokracovanie * https://mediaboom.sk/velka-noc-na-jojke-odpali-najvacsiu-serialovu-novinku-proti-lets-dance-s-premierou-jari [[Kategória:Televízne seriály z roku 2024]] [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV JOJ]] kvftbc9fibnvgp92m67647fsxrh4vxc 0 735723 8211184 8204369 2026-05-09T13:07:45Z ~2026-27065-36 293875 8211184 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20250916}} {{Infobox Televízny seriál | sk = Miki | en = | logo = | žáner = [[miniséria]] | námet = | réžia = Jakub Kroner | obsadenie = [[Milan Ondrík]], [[Dušan Cinkota]], [[Gregor Hološka]], [[Martin Nahálka]], [[Rebeka Poláková]], [[Michal Kubovčík]], [[Anna Javorková]], [[Marek Fučík]], [[Jakub Kuka]], [[Gusztáv Dietz]], [[Ivan Vojtek]], [[Soňa Norisová]], [[Petra Blesáková]], [[Petra Vajdová]], [[Pavol Topoľský]], [[Norman Šáro]], [[Juraj Loj]], [[Miroslav Beňuš]], [[Patrik Minár]], [[Štefan Bendula]], [[Matěj Hádek]], [[Jevgenij Libezňuk]], [[Jan Pavel Filipenský]], [[Ondrej Kovaľ]], [[Lukáš Latinák]], [[Jakub Gogál]], [[Peter Batthyány]], [[Simon Fico]], [[Vica Kerekes]], [[Kamil Mikulčík]],[[ Zuzana Martinková Znášiková]], [[Igor Rattaj]], [[Peter Nádasdi]], [[Michal Nikodém]], [[Jozef Brestič]], [[Ján Greššo]], [[Zuzana Porubjaková]], [[Ela Lehotská]], [[Gabriela Dzuríková]], [[Vladimír Zboroň]], [[Branislav Bystriansky]] a [[Niko Primarodz]] | hudba = Dávid Kollár | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | počet sérií = 1 | počet častí = 4 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonný producent = | producent = Zuzana Mistríková, Radovan Gerek, David Blümel | kamera = Mário Ondriš | strih = Michal Kondrla | dĺžka = cca 45 min. | rok orig = [[14. september]] [[2025]]{{--}}[[5. október]] [[2025]] | tv orig = [[TV JOJ]] | scenár = Miro Šifra | webstránky = https://www.joj.sk/miki-miniseria }} '''''Miki''''' je [[Slovensko|slovenský]] dramatický [[seriál]] (miniséria) [[TV JOJ]]. Seriál sa začal vysielať od [[14. september|14. septembra]] do [[5. október|5. októbra]] [[2025]]. Hlavnú postavu v minisérii stvárni [[Milan Ondrík]]. == Obsadenie == {|class="wikitable sortable" ! Herec ! Postava ! Povolanie ! Poznámky |- | [[Milan Ondrík]] | [[Mikuláš Černák]] | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Dušan Cinkota]] | Miloš Kaštan | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Gregor Hološka]] | Ján Kán | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Martin Nahálka]] | Martin Laboš | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Rebeka Poláková]] | Iveta Černáková | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Michal Kubovčík]] | Vladimír Černák | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Anna Javorková]] | Žofia Černáková | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Marek Fučík]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Jakub Kuka]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Gusztáv Dietz]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Ivan Vojtek]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Soňa Norisová]] | Vlčkova manželka | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Petra Blesáková]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Petra Vajdová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Pavol Topoľský]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Norman Šáro]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Juraj Loj]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Miroslav Beňuš]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Patrik Minár]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Štefan Bendula]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Matěj Hádek]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Jevgenij Libezňuk]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Jan Pavel Filipenský]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Ondrej Kovaľ]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Lukáš Latinák]] | Miroslav Vlček | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Jakub Gogál]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Peter Batthyány]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Simon Fico]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Vica Kerekes]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Kamil Mikulčík]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Zuzana Martinková Znášiková]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Igor Rattaj]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Peter Nádasdi]] | Branislav | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Michal Nikodém]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Jozef Brestič]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Ján Greššo]] |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |- | [[Zuzana Porubjaková]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Ela Lehotská]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Gabriela Dzuríková]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Vladimír Zboroň]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Branislav Bystriansky]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Niko Primarodz]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |} == Série == {|class="wikitable sortable" style="width:50%; text-align:center" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#23A0A0; width:1%;" | | '''[[#1. séria (2025)|1]]''' | 4 | [[14. september]] [[2025]] | [[5. október]] [[2025]] | Nedeľa 22:00 | [[TV JOJ]] |} == Časti == === 1. séria (2025) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | № ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | # ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Názov ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Réžia ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Scenár ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! colspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- style="font-size:80%" ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Rating / Share (%) (CS 12-54) ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Počet divákov (CS 12+) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Jakub Kroner |scenár = Miro Šifra |pôvodné uvedenie = 14. september 2025 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Jakub Kroner |scenár = Miro Šifra |pôvodné uvedenie = 21. september 2025 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Jakub Kroner |scenár = Miro Šifra |pôvodné uvedenie = 28. september 2025 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Jakub Kroner |scenár = Miro Šifra |pôvodné uvedenie = 5. október 2025 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} |} == Pozri aj == * ''[[MIKI]]'' (film) * ''[[ČERNÁK]]'' (film) == Externé odkazy == * https://www.csfd.sk/film/1328975-miki/prehlad/ * https://www.joj.sk/miki-miniseria * https://mediaboom.sk/trhak-miki-mieri-do-televizie-joj-nasadi-rozsirenu-verziu-s-vystrihnutymi-scenami [[Kategória:Televízne seriály z roku 2025]] [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Slovenské dramatické televízne seriály]] [[Kategória:Slovenské kriminálne televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV JOJ]] pleehlw1aj3rbzstz41uvpeqs521axd 0 735857 8211193 8202283 2026-05-09T13:57:43Z ~2026-27065-36 293875 8211193 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{významnosť}} '''Chudáci''' sú slovenská [[hudobná skupina]], ktorej počiatky siahajú do roku 2010. Pôvodný názov zoskupenia bol '''Púvodní Chléf''', kapela sa ho rozhodla zmeniť v roku 2017, kedy do zostavy nastúpili noví členovia. Kapela sa hudobne radí k [[Pank|punkovej scéne]], ale v repertoári počuť vplyvy viacerých [[Hudobný žáner|žánrov]], preto pri svojom mene s obľubou uvádza žáner „chudácky punk“. == História == História kapely Chudáci siaha do roku 2010, kedy počas návštevy skanzenu kdesi na [[Morava (región)|Morave]], v rámci prednášky zaznelo slovné spojenie puvodní chléf. Táto atraktívna kombinácia slov okamžite podnietila vznik kapely, ktorá v tom čase nemala takmer žiadne texty, hudbu ani členov. Toto sa v nasledujúcom roku rýchlo zmenilo. Vzniklo niekoľko svojráznych piesní a prvé pokusy o ich zhudobnenie. V lete roku 2012 vystúpila kapela ''Púvodní Chléf'' na legendárnom Festivale z lásky v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], ktorý niekoľko rokov dával priestor mnohým neznámym kapelám a projektom, bez ohľadu na to, či boli dobré, alebo zlé. Svetová premiéra sa vydarila. Nakoľko súbor v tom čase hral len štyri piesne s celkovou dĺžkou vystúpenia desať minút, publikum počas koncertu nestihlo ani objektívne zhodnotiť umeleckú úroveň kapely. Takýto koncertný formát sa osvedčil a ''Púvodní Chléf'' sa stal základnou súčasťou nasledujúcich vydaní Festivalu z lásky. V roku 2014 si kapela zahrala v Žiline. Išlo o prvý koncert mimo domáceho banskobystrického ''[[Klub 77|Klubu 77]]''. ''Púvodní Chléf'' v tom čase pôsobil v štvorčlennej zostave: Momko – bicie nástroje, Pišta – basová gitara, Buko – elektrická gitara, Kax – spev. Kreatívne duo Buko (hudba), Kax (texty), zvládlo dať dohromady štyri hity s pracovnými názvami: ''Hovná'', ''Dôchodca'', ''Pedofília'' a ''Problém''. V príprave bol aj [[šláger]] ''Ukáž mi svoje prsia'', ale keďže sa členovia súboru stretávali len v [[Pohostinské zariadenie|pohostinstvách]], prípadne na zvukovej skúške pred koncertom, tvorba nových piesní sa odložila na neurčito. Napokon sa na neurčito odložilo aj koncertovanie a ''Púvodní Chléf'' pomaly upadal do zabudnutia. === 2017: Nová zostava a zmena názvu === V lete 2017, cestou na festival [[Vrbovské vetry|Vrbovské Vetry]], sa v jednom aute stretla štvorica kamarátov, viac-menej ovládajúcich nejaký hudobný nástroj, a pri debate o založení kapely, ''Púvodní Chléf'' opäť ožil. Počas leta začala kapela cvičiť a skúšať koncertný program. Kapela v zostave: Dano – gitara, Lukec – bicie nástroje, Samko – gitara, Kax – basová gitara a spev, prešla nielen výrazným znížením vekového priemeru, ale získala aj nové nadšenie a chuť tvoriť ďalšie hity. Letné pracovné nasadenie muselo byť intenzívne, keďže už v septembri čakali kapelu rovno dva koncerty. Nová zostava mala premiéru 16. septembra na Festivale z lásky. Z pôvodného repertoáru vypadla pieseň ''Pedofília'', ale protestsong ''Prasačiny, svinstvá'' bol adekvátnou náhradou. Setlist bol doplnený niekoľkými covermi od [[Slobodná Európa (skupina)|Slobodnej Európy]], [[The Sisters of Mercy]], či domácej avantgardnej pseudo-kapely [[Stokuriev]]. Druhý septembrový koncert priniesol možnosť zahrať si nie len pre kamarátov a ich kamarátov, ale ukázať sa pred plným klubom ako support pre vtedy legendárnu [[Zóna A|Zónu A]]. Klub bol vypredaný, priebeh podujatia bol pokojný, nikto sa nebil, nikto nehajloval. Ale keďže situácia okolo Zóny A začala v tom čase naberať divný smer, jednoduchým riešením, ako si zachovať dištanc od tohto koncertu, bolo zmeniť názov. ''Púvodní Chléf'' zatvoril pomyselné vráta a na scénu prišli Chudáci. === 2019: Návrat pôvodného člena === Nový, ľahko zapamätateľný názov otvoril kapele možnosti zahrať si častejšie. Zo zoznamu odohraných skladieb postupne ubúdali [[Cover verzia|cover verzie]] a nahradila ich autorská tvorba. V priebehu jesene 2018 vznikli skladby ''Nad vecou'' a ''Ukáž mi svoje prsia'', v ďalšom roku ''Sloboda'', ''Ticho'', ''Divná párty'' a svojrázna punková skladba ''Vo dne v noci''. V septembri 2019 opúšťa kapelu gitarista Dano a odchádza študovať do [[Praha|Prahy]]. Koncom roka sa ako koncertný hosť v dvoch piesňach, nechal pozvať zakladajúci člen Buko. Kapela tak vstúpila do novej éry a začala hrať chudácky punk s klávesmi. Príchod pandémie spôsobil vznik mnohých audio-vizuálnych záznamov a koncetných výstúpení bez divákov. V oklieštenej zostave: Lukec – bicie nástroje, Buko – klávesy, Kax – basová gitara a spev, odohrali Chudáci [[online]] ''Festival z lásky''. Gitarista Samko zostal z dôvodu pandémie v Prahe. V roku 2019 sa zátupcovia kapely objavili na odovzdávaní výročných cien [[Zruženie autorov a interpretov|Združenia autorov a interpretov]] v Bratislavskom klube [[Majestic Music Club|MMC]]. Chudáci boli nominovaní v kategórii Objav roka. Ocenenie v danej kategórii za rok 2018 napokon získala kapela [[The Youniverse]]. [[Súbor:Chudáci album cover 3.png|náhľad|Chudácky Punk (album cover)]] === 2021: Nahrávanie debutového albumu === Koncom roka 2020 nenaplnená túžba po kreativite a živých koncertoch vyústila do nahrávania albumu. V podzemných priestoroch [[Klub 77|Klubu 77]], začali Chudáci upratovať piesne a postupne nahrávať klávesy a basovú gitaru. Gitarista Samko zostal v Prahe a nahrával gitary. V nasledujúcom roku sa nahrali bicie nástroje v legendárnom banskobystrickom štúdiu Diera a následne sa celý materiál postupne dával dohromady. V roku 2021 sa do zostavy kapely pridáva basgitarista ''Dzurko''. Kax na koncertoch ochotne vymenil basovú gitaru za fľašu [[Prosecco|prosecca]] a kapela odrazu dostala plný, hutný zvuk. Na debutový album nahral práve ''Dzurko'' takmer všetky basové party, kamarát Hlaviel doprovodnú gitaru, pridali sa vokalistky (Zuzka, Adinka, Dorota Ideas) a materiál bol hotový a pripravený na vydanie. Prešli tri roky a album bol von! [[Debut]] s výstižným a logickým názvom ''[[Chudácky punk]]'' vyšiel 23. augusta 2024 v digitálnej podobe. Celkovo obsahuje 11 skladieb, ktoré sú prierezom autorskej tvorby kapely v priebehu štrnástich rokov. Jedinou cover verziou na albume je skladba ''Nadpriemerný človek'', ktorej autorom je domáca legenda Rasťo Škrinár. Medzitým z kapely odišiel Dzurko a zostava sa ustálila na klasickej štvorici: Lukec – bicie nástroje, Samko – gitara, Buko – basová gitara a kláves, Kax – spev, v ktorej pôsobí aj v súčasnosti. === 2025: Nové skladby a (ne)oslava výročia === [[Súbor:New songs recording.png|náhľad|Príprava nových skladieb, Klub 77, december 2024]] Začiatkom roka 2025 sa Chudáci odhodlali vytriediť rokmi nahromadené hudobné nápady, čím započal proces nahrávania druhého albumu. V januári boli nahraté bicie a perkusie ku šiestim skladbám v svojráznom štúdiu Nihil Centrum. Postupne sa pridávajú ostatné nástroje a spevy. Digitálne vydanie druhého albumu so zatiaľ neznámym názvom je naplánované na koniec roka. Aktuálne sa každý z členov kapely pravidelne zdržiava v inom štáte, preto je náročné sa nielen stretnúť, ale dokonca hrať koncert v rovnakej zostave. Začiatkom roka počas špeciálnej akustickej session nahradila Samka na gitare speváčka a skladateľka Sima na Zemi a namiesto bicích nástrojov sa použili klávesy, ktoré ovládala ''Ela'' z kapely Škridle. V júli 2025 odohrali Chudáci koncert pri príležitosti 15. výročia vzniku kapely. Oslavy sa však zúčastnili len dvaja členovia základnej zostavy. Buka na basovej gitare a Samka na sólovej gitare na koncerte nahradili spriatelení muzikanti. == Zostava skupiny == * Lukec - bicie nástroje, vokály (2017 - ) * Buko - elektrická gitara (2012 - 2014), basová gitara, klávesové nástroje, vokály (2020 - ) * Samko - elektrická gitara, vokály (2017 - ) * Kax - spev (2010 - ), basová gitara (2017 - 2021) === Púvodní Chléf (2012 - 2014) === * Kax - spev * Buko - elektrická gitara * Pišta - basová gitara * Momko - bicie nástroje === Chudáci (2017 - 2019) === * Kax - spev, basová gitara * Lukec - bicie nástroje * Samko - elektrická gitara * Dano - elektrická gitara === Chudáci (2019 - 2021) === * Kax - spev, basová gitara * Lukec - bicie nástroje * Samko - elektrická gitara * Buko - klávesové nástroje, elektrická gitara === Chudáci (2021 - 2023) === * Kax - spev * Lukec - bicie nástroje * Samko - elektrická gitara * Buko - klávesové nástroje * Dzurko - basová gitara === Spolupráca počas koncertov === * Vladko - basová gitara (2018, 2025) * Andie - bicie nástroje (2024, 2026), elektrická gitara (2025) * Marek - bicie nástroje (2022) * Matej - bicie nástroje (2022) * Milan - klávesové nástroje, spev (2017, 2023, 2024) * Ela - klávesové nástroje (2025) * Sima na Zemi - elektrická gitara, vokály (2025) * Filip - bicie nástroje (2017) * Tereza - spev, vokály (2019) == Diskografia == * 2024 – ''Chudácky punk'' == Externé odkazy == * [https://www.databazapunku.sk/kapela/chudaci/ Chudáci] – databazapunku.sk * [https://musicbrainz.org/artist/e8855ce0-9b81-4bec-8e90-a003d2190fa3 Chudáci] – music brainz [[Kategória:Slovenské punkrockové hudobné skupiny]] 7ra23vpuw1t2z9iy7puvl6cwxfe5dse 3 736220 8211373 8210729 2026-05-09T21:50:31Z Jetam2 30982 Rýchle vs pomalé zmazanie 8211373 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:43, 10. september 2025 (UTC) {{Experimenty2}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:39, 3. apríl 2026 (UTC) :Môžem sa opýtať za čo presne? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:46, 3. apríl 2026 (UTC) ::Môžeš - za Lesopark i ZŠ. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:05, 3. apríl 2026 (UTC) :::Lesopark nemá zdroje a ZŠ má zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:09, 3. apríl 2026 (UTC) :::A inak diki inšpiroval som sa Tebou a teraz pozerám posledné úpravy --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:11, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Pekné od teba, len potrebuješ trochu praxe; napr. urgent sa nevkladá na staršie články, ref. nepatrí pred text, IB ide vždy do úvodu článku a pod. Pozri si manuál a budeš podstatne zorientovanejší. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:17, 3. apríl 2026 (UTC) :::::Pls pošleš manuál? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:18, 3. apríl 2026 (UTC) ::::::Máš ho v uvítacej šablóne... A tu: [[Wikipédia:Príručka]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:20, 3. apríl 2026 (UTC) {{experimenty}}--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 20:57, 3. apríl 2026 (UTC) :Láskavo prestaň upravovať pravdivé informácie pod anonymným profilom a pridávať mi sem toto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:02, 3. apríl 2026 (UTC) ::Všetky tvoje doterajšie úpravy sú na prd. Láskavo prestaň ničiť obsah wikipédie a nájdi si inú zábavku pre deti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:04, 3. apríl 2026 (UTC) :::Na prd možno pre teba. Teraz pozerám a pod anonymným profilom vymazávaš všetko čo Ti príde pod ruku. Láskavo keď chceš robiť takéto veci sa prihlás. Aby ťa niekto nespoznal že robíš takéto veci --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:05, 3. apríl 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nedávaj pls. ľuďom na DS nepravdivé šablóny ako <code>{{Tl|Vandalizmus2}}</code>, ktorá oznamuje správcovský zásah (ktorý, nebol vykonaný). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:27, 3. apríl 2026 (UTC) :::::On mi ich sem dával. Dal som mu ju oprávnene za výmenu aktualizovaných informácií za zastaralé na stránke Trenčín a neustále vymazáva moje články --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:30, 3. apríl 2026 (UTC) :::::: Pri aktualizácii info. v článku o [[Trenčín|Trenčíne]] (a iných) treba podopĺňať ku tvrdeniam zdroje. == Podvodník == Ja tu nechcem mať toho podvodníka @[[Redaktor:~2026-20335-96|~2026-20335-96]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:28, 3. apríl 2026 (UTC) :Je vo zvyku diskusie na Wiki nemazať, je ale prípadne možnosť skryť hanlivé slová. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:33, 3. apríl 2026 (UTC) ::Aj keby som upravil zdroje tak mi to aj tak vymaže tak načo sa s tým trápiť --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:41, 3. apríl 2026 (UTC) == Blok == Zdravím! Odporúčam trochu vychladnúť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:45, 3. apríl 2026 (UTC) :Dobrý deň! Už som uviedol zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:54, 3. apríl 2026 (UTC) ::Akurát mi nejdú poslať --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:55, 3. apríl 2026 (UTC) {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:12, 4. apríl 2026 (UTC) :Ja sa tu na Vás môžem vyprdnúť. Neviem čo bereš za nezmysly ale žiadne som nepridával. Prečítaj si príručku. Ja dám niečo zmažú mi. Dám vandalovi vandalizmus zmaže si ho. Tak si ho aj ja zmažem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:10, 4. apríl 2026 (UTC) ::Urobíš veľmi múdro, keď svoj čas využiješ mimo wiki. Nateraz všetko úpravy vandalského charakteru. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:31, 4. apríl 2026 (UTC) == Hlasovanie + lepenie šablón == Nazdar, prosím Ťa, nemá zmysel, aby si hlasoval, keďže nemáš hlasovacie právo. Tu si môžeš pozrieť podmienky: [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]]. Ďalšia vec je lepenie šablón UU na diskusné stránky redaktorov...ako áno je to záslužná činnosť, len s tvojím počtom editov a ak sa ešte prihliadne k tomu aké edity to väčšinou boli, to pôsobí skôr smiešne (ak si ten človek pozrie, kto mu tam ten urgent nalepil). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:36, 20. apríl 2026 (UTC) :Ahoj Diki za info o tom hlasovaní. Nevedel som, že nemám hlasovacie právo. Som tu jeden z novších a ešte sa učím :-). To UU dávam len tam kde aj podľa pravidiel sú články, ktoré nespĺňajú pravidlá. A k tomu na tej mojej diskusnej stránke… to bolo asi pred mesiacom, keď tu bol nejaký anonym a stále vymazával moje články. Takže Diki --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:41, 20. apríl 2026 (UTC) :Ano k tomu hlasovaciemu právu mám len 100 úprav tak sa posnažím dodávať správne a pravdivé informácie :-). --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:44, 20. apríl 2026 (UTC) ::Ja chápem kam tie urgenty dávaš, len to môže pôsobiť zvláštne, preto len odporúčam, aby si konkrétne túto činnosť nechal skôr na zavedenejších redaktorov...zatiaľ. Čo sa týka toho spred mesiaca, ono za prvé, ty si tu reálne úplně rovnaký anonym...a veľká časť z nás. Ako z tvojho nicku toho o tebe človek nezistí viac než z IP adresy spomínaného redaktora, takže okrem ľudí, ktorí sa tu zaregistrovali pod svojím reálnym menom (alebo ho nemajú uvedené na redaktorskej stránke), sme čo sa týka anonymity na rovnakej úrovni ako neprihlásení redaktori. Okrem toho, ten ktorý ti „mazal články“ 1. je dlhoročný redaktor, ktorý sa pred časom rozhodol prispievať z IP adresy, nie je to nejaký vandalizujúci anonym a 2. on ti tie články nemazal, článok môže zmazať len admin, on ich len navrhoval na zmazanie a keďže s tým admini súhlasili, tak asi tie veci na zmazanie boli. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 20. apríl 2026 (UTC) :::Ďakujem za tvoj názor veľmi si ho vážim a budem sa snažiť orientovať sa podla neho. Vidím, že si vzdelaný a vieš zaobchádzať s ľuďmi :) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:17, 20. apríl 2026 (UTC) Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201025]: zdôvodnenie ''„Treba doplniť niektoré informácie“'' je dokonale vágne s má pridanú hodnotu blízku nule. Ak nedokážeš sformulovať konkrétne relevantné nedostatky, nechaj pls. vkladanie takýchto šablón na skúsenejších redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 20. apríl 2026 (UTC) :Ďakujem za tvoj názor ale musím sa ohradiť ak Ti to nebude vadiť. Pozrel som si hlasovanie a diskusiu a podľa nej som tam pridal túto šablónu. Áno priznávam ''popis som mohol dať lepší''. Každopádne keby si niečo chcel dodať táto diskusná stránka je otvorená. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:20, 20. apríl 2026 (UTC) ::Opätovne môžem len odporúčať čo sme ti už dvaja nezávisle uviedli vyššie: skús sa pre začiatok sústrediť na jednoduchšie veci (a tie dotiahnuť do stavu, aby to nemalo skôr charakter experimentov), nie na údržbu, oznamy a pod. Vyžaduje to nadobudnúť určitú prax, aby to bolo zmysluplné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:25, 20. apríl 2026 (UTC) Už som raz upozorňoval v zhrnutí k revertu, zjavne márne, takže ešte raz na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201372]: nové príspevky, vrátane upozornení, sa štandardne pripájajú na koniec diskusnej stránky. Nevkladaj ich prosím ľuďom na začiatok DS ani inde voľne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:10, 21. apríl 2026 (UTC) == Wikilinkovanie == Plus na margo vkladania wl. ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201355]: wikilinkuje sa spravidla prvý výskyt výrazu v článku, v prípade rozsiahlejších čl. prichádza do úvahy aj prvý výskyt v rámci každej sekcie. Hustejšie (na spôsob 7× wl. na stranu [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] v rámci jednej sekcie) je to vyložene kontraproduktívne. Nerob to pls. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:15, 21. apríl 2026 (UTC) == Vkladanie šablóny Na zmazanie == Pri vkladaní šablóny a zakladaní hlasovania dodržuj prosím postup uvedený v š. {{tl|Na zmazanie}}. Hlasovaciu stránku treba založiť preklikom z vloženej šablóny – vloží to tam vzor štruktúry hlasovania, vrátane nadpisu, kde treba vyplniť wl. na článok, nie odtiaľ nadpis odmazať a začať hneď zdôvodnením ako v prípade [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8201370]. Plus potom na koniec zdrojáku [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]] treba následne doplniť odkaz na nové hlasovanie v tvare <code><nowiki>{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol}}</nowiki></code> a do zhrnutia ideálne dtto. vo forme wl., tzn. <code><nowiki>[[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol]]</nowiki></code>, aby mali ostatní link na nové hlasovanie k dispozícii priamo z watchlistov a posledných úprav. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:40, 21. apríl 2026 (UTC) == Presun == Ahoj, článok máš na [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Saf%C3%AD%C4%8Dek/pieskovisko pieskovisku].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:04, 4. máj 2026 (UTC) :Ďakujem ako ho potom dat ako normalny? @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Presunie sa. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:08, 4. máj 2026 (UTC) :::Ako? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:11, 4. máj 2026 (UTC) ::::Stačí napísať do diskusie a ak bude OK tak sa presunie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:12, 4. máj 2026 (UTC) ::::Ako nič :)) Najskôr treba článok urobiť do stavu, aby zodpovedal kritériám. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:13, 4. máj 2026 (UTC) :::::Ďakujem už len posledná otázka musím uvádzať pri uložení aj popis zmien v pieskovisku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Kvôli prehľadu áno, no predovšetkým rob väčšie úpravy, aby ich nebolo sto... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:20, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Ani, nie ale je to lepšie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:18, 4. máj 2026 (UTC) :Môžem Vás prosím poprosiť o kontrolu môjho článku '''Lov slov junior''' na mojom [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|pieskovisku]]? Poprípade aby ste mi povedať čo upraviť/pridať. Ďakujem! :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:39, 4. máj 2026 (UTC) Prestaň pridávať ostatným redaktorom šablóny do diskusií, tvoje pôsobenie je vcelku jedna veľká bieda, nemáš na to, aby si o tom rozhodoval. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:37, 6. máj 2026 (UTC) :Pozri sa na svoje. @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:39, 6. máj 2026 (UTC) ::A mimochodom si v zlej sekcii --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:40, 6. máj 2026 (UTC) Nerozumieš? Nepridávaj šablóny na diskusné stránky, ich správnosť nevieš posúdiť. Prestaň otravovať ostatných redaktorov.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:43, 6. máj 2026 (UTC) :Môžeš láskavo prestať? Pridal som Ti akurát Experimenty za to, že si na stránke [[Lov slov junior]] vymazával niektoré informácie a ešte si ani nepopísal zmeny. Keď sa chce o tom človek porozprávať s Tebou tak si to hneď vymažeš @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:49, 6. máj 2026 (UTC) == Rollback == Formálně: žádost skončila neúspěšně, podle [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]] ''Neúspešnú žiadosť je možné opakovať najskôr za 1 mesiac od jej uzatvorenia''. Doporučuji však vzít si poučení z námitek tam a teprve po jejich vyřešení podávat novou žádost. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 07:44, 7. máj 2026 (UTC) == Trúsenie substubov == {{Urgentne upraviť autor|Michael Patrick Kelly}} {{Urgentne upraviť autor|Súprava metra 81-71M}} Nezakladaj tu prosím ďalšie podobné substuby bez dotiahnutia starších pokusov do príčetného stavu a rozsahu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:25, 7. máj 2026 (UTC) :Okej. Vieš zmazať obidva články prosím?@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:52, 7. máj 2026 (UTC) ::Pokiaľ máš v úmysle ich v horizonte dvoch týždňov dopracovať na zmysluplné články so všetkými náležitosťami, je na to priestor. Len prosím nezakladaj ďalšie drafty v takomto stave, treba ísť krok po kroku a najprv dotiahnuť jeden článok, až potom sa púšťať do zakladania ďalších. Ak ich dopracovať neplánuješ, daj vedieť, v takom prípade bude skutočne rozumnejšie vymazať ich hneď. Kým na nich neparticipovalo viacero redaktorov, nie je problém vymazať ich na žiadosť autora. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:01, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno môžeš ich vymazať. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 7. máj 2026 (UTC) ::::Ak si dokázal preložiť prvý odsek z češtiny, prečo to nerozšíriš a neurobíš z toho akceptovateľný článok? Ešte si riadne nezačal a už sa vzdávaš... Ak články existujú v niekoľkých jazykových verziách, majú dostatočnú významnosť. Editovať sa naučíš iba trpezlivosťou, tak to nevzdávaj a urob niečo zmysluplné. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:48, 7. máj 2026 (UTC) :::::No lenže prekladače už sú na toľko vysoelé že väčšinou to prekladajú úplne správne a možem sa smažkť amo chcem ale na konci mi väčšinou ukáže Nepreložený text 100% alebo 90% a nechce ma to pustiť.@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 05:17, 8. máj 2026 (UTC) ::::::Koľkože máš rokov? Preklad z češtiny by si mohol zvládnuť bez prekladača :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:07, 8. máj 2026 (UTC) :::::::Veď ho dáva automaticky@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:12, 8. máj 2026 (UTC) ::::::::Som hľadal kde sa dá vypnúť ale nenašiel som@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:14, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Dá sa tento nástroj ignorovať (križíkom zatvoriť), skopírovať si cudzojazyčný obsah a preložiť manuálne. Vtedy máš istotu, že text je zmysluplne preložený (pokiaľ dobre ovládaš SJ i ČJ), vrátane wikilinkov a šablón. Ak je to nad tvoje schopnosti, skúšaj menšie úpravy, kde si časom osvojíš všetky potrebné zručnosti. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:17, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Vykopírovávať do iného tabu idú rovnako dobre aj tie strojovo preložené odseky z pravého stĺpca prekladača. Čo neznamená, že je žiadúce plošne obchádzať prah úprav prekladu, vo väčšine prípadov tam rôzne manuálne korektúry sú nevyhnutné, okrem významových a štylistických aj mnohé technické (nežiadúce medzery pred/za interpunkciou, citácie zdrojov, wikilinky, atď.). Bez precíznej kontroly a dolaďenia vetu po vete (a zdroj po zdroji) sú výsledky zvyčajne nevyhovujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 8. máj 2026 (UTC) == Rýchle vs pomalé zmazanie == Ahoj! Keď vyprší urgent a článok nie je dostatočne upravený stačí dať {{tl|zl}}, čiže rýchly výmaz. Hlasovanie by sa malo spúšťať len pri nejasných situáciách. Odkazujem na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Papito_flows&diff=next&oldid=8203541 tento prípad].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:50, 9. máj 2026 (UTC) fsrk9r1s695dqiozoztwykc4v98p4ro 8211376 8211373 2026-05-09T21:53:41Z Fillos X. 212061 /* Rýchle vs pomalé zmazanie */ 8211376 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:43, 10. september 2025 (UTC) {{Experimenty2}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:39, 3. apríl 2026 (UTC) :Môžem sa opýtať za čo presne? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:46, 3. apríl 2026 (UTC) ::Môžeš - za Lesopark i ZŠ. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:05, 3. apríl 2026 (UTC) :::Lesopark nemá zdroje a ZŠ má zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:09, 3. apríl 2026 (UTC) :::A inak diki inšpiroval som sa Tebou a teraz pozerám posledné úpravy --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:11, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Pekné od teba, len potrebuješ trochu praxe; napr. urgent sa nevkladá na staršie články, ref. nepatrí pred text, IB ide vždy do úvodu článku a pod. Pozri si manuál a budeš podstatne zorientovanejší. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:17, 3. apríl 2026 (UTC) :::::Pls pošleš manuál? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:18, 3. apríl 2026 (UTC) ::::::Máš ho v uvítacej šablóne... A tu: [[Wikipédia:Príručka]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:20, 3. apríl 2026 (UTC) {{experimenty}}--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 20:57, 3. apríl 2026 (UTC) :Láskavo prestaň upravovať pravdivé informácie pod anonymným profilom a pridávať mi sem toto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:02, 3. apríl 2026 (UTC) ::Všetky tvoje doterajšie úpravy sú na prd. Láskavo prestaň ničiť obsah wikipédie a nájdi si inú zábavku pre deti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:04, 3. apríl 2026 (UTC) :::Na prd možno pre teba. Teraz pozerám a pod anonymným profilom vymazávaš všetko čo Ti príde pod ruku. Láskavo keď chceš robiť takéto veci sa prihlás. Aby ťa niekto nespoznal že robíš takéto veci --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:05, 3. apríl 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nedávaj pls. ľuďom na DS nepravdivé šablóny ako <code>{{Tl|Vandalizmus2}}</code>, ktorá oznamuje správcovský zásah (ktorý, nebol vykonaný). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:27, 3. apríl 2026 (UTC) :::::On mi ich sem dával. Dal som mu ju oprávnene za výmenu aktualizovaných informácií za zastaralé na stránke Trenčín a neustále vymazáva moje články --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:30, 3. apríl 2026 (UTC) :::::: Pri aktualizácii info. v článku o [[Trenčín|Trenčíne]] (a iných) treba podopĺňať ku tvrdeniam zdroje. == Podvodník == Ja tu nechcem mať toho podvodníka @[[Redaktor:~2026-20335-96|~2026-20335-96]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:28, 3. apríl 2026 (UTC) :Je vo zvyku diskusie na Wiki nemazať, je ale prípadne možnosť skryť hanlivé slová. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:33, 3. apríl 2026 (UTC) ::Aj keby som upravil zdroje tak mi to aj tak vymaže tak načo sa s tým trápiť --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:41, 3. apríl 2026 (UTC) == Blok == Zdravím! Odporúčam trochu vychladnúť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:45, 3. apríl 2026 (UTC) :Dobrý deň! Už som uviedol zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:54, 3. apríl 2026 (UTC) ::Akurát mi nejdú poslať --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:55, 3. apríl 2026 (UTC) {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:12, 4. apríl 2026 (UTC) :Ja sa tu na Vás môžem vyprdnúť. Neviem čo bereš za nezmysly ale žiadne som nepridával. Prečítaj si príručku. Ja dám niečo zmažú mi. Dám vandalovi vandalizmus zmaže si ho. Tak si ho aj ja zmažem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:10, 4. apríl 2026 (UTC) ::Urobíš veľmi múdro, keď svoj čas využiješ mimo wiki. Nateraz všetko úpravy vandalského charakteru. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:31, 4. apríl 2026 (UTC) == Hlasovanie + lepenie šablón == Nazdar, prosím Ťa, nemá zmysel, aby si hlasoval, keďže nemáš hlasovacie právo. Tu si môžeš pozrieť podmienky: [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]]. Ďalšia vec je lepenie šablón UU na diskusné stránky redaktorov...ako áno je to záslužná činnosť, len s tvojím počtom editov a ak sa ešte prihliadne k tomu aké edity to väčšinou boli, to pôsobí skôr smiešne (ak si ten človek pozrie, kto mu tam ten urgent nalepil). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:36, 20. apríl 2026 (UTC) :Ahoj Diki za info o tom hlasovaní. Nevedel som, že nemám hlasovacie právo. Som tu jeden z novších a ešte sa učím :-). To UU dávam len tam kde aj podľa pravidiel sú články, ktoré nespĺňajú pravidlá. A k tomu na tej mojej diskusnej stránke… to bolo asi pred mesiacom, keď tu bol nejaký anonym a stále vymazával moje články. Takže Diki --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:41, 20. apríl 2026 (UTC) :Ano k tomu hlasovaciemu právu mám len 100 úprav tak sa posnažím dodávať správne a pravdivé informácie :-). --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:44, 20. apríl 2026 (UTC) ::Ja chápem kam tie urgenty dávaš, len to môže pôsobiť zvláštne, preto len odporúčam, aby si konkrétne túto činnosť nechal skôr na zavedenejších redaktorov...zatiaľ. Čo sa týka toho spred mesiaca, ono za prvé, ty si tu reálne úplně rovnaký anonym...a veľká časť z nás. Ako z tvojho nicku toho o tebe človek nezistí viac než z IP adresy spomínaného redaktora, takže okrem ľudí, ktorí sa tu zaregistrovali pod svojím reálnym menom (alebo ho nemajú uvedené na redaktorskej stránke), sme čo sa týka anonymity na rovnakej úrovni ako neprihlásení redaktori. Okrem toho, ten ktorý ti „mazal články“ 1. je dlhoročný redaktor, ktorý sa pred časom rozhodol prispievať z IP adresy, nie je to nejaký vandalizujúci anonym a 2. on ti tie články nemazal, článok môže zmazať len admin, on ich len navrhoval na zmazanie a keďže s tým admini súhlasili, tak asi tie veci na zmazanie boli. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 20. apríl 2026 (UTC) :::Ďakujem za tvoj názor veľmi si ho vážim a budem sa snažiť orientovať sa podla neho. Vidím, že si vzdelaný a vieš zaobchádzať s ľuďmi :) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:17, 20. apríl 2026 (UTC) Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201025]: zdôvodnenie ''„Treba doplniť niektoré informácie“'' je dokonale vágne s má pridanú hodnotu blízku nule. Ak nedokážeš sformulovať konkrétne relevantné nedostatky, nechaj pls. vkladanie takýchto šablón na skúsenejších redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 20. apríl 2026 (UTC) :Ďakujem za tvoj názor ale musím sa ohradiť ak Ti to nebude vadiť. Pozrel som si hlasovanie a diskusiu a podľa nej som tam pridal túto šablónu. Áno priznávam ''popis som mohol dať lepší''. Každopádne keby si niečo chcel dodať táto diskusná stránka je otvorená. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:20, 20. apríl 2026 (UTC) ::Opätovne môžem len odporúčať čo sme ti už dvaja nezávisle uviedli vyššie: skús sa pre začiatok sústrediť na jednoduchšie veci (a tie dotiahnuť do stavu, aby to nemalo skôr charakter experimentov), nie na údržbu, oznamy a pod. Vyžaduje to nadobudnúť určitú prax, aby to bolo zmysluplné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:25, 20. apríl 2026 (UTC) Už som raz upozorňoval v zhrnutí k revertu, zjavne márne, takže ešte raz na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201372]: nové príspevky, vrátane upozornení, sa štandardne pripájajú na koniec diskusnej stránky. Nevkladaj ich prosím ľuďom na začiatok DS ani inde voľne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:10, 21. apríl 2026 (UTC) == Wikilinkovanie == Plus na margo vkladania wl. ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201355]: wikilinkuje sa spravidla prvý výskyt výrazu v článku, v prípade rozsiahlejších čl. prichádza do úvahy aj prvý výskyt v rámci každej sekcie. Hustejšie (na spôsob 7× wl. na stranu [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] v rámci jednej sekcie) je to vyložene kontraproduktívne. Nerob to pls. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:15, 21. apríl 2026 (UTC) == Vkladanie šablóny Na zmazanie == Pri vkladaní šablóny a zakladaní hlasovania dodržuj prosím postup uvedený v š. {{tl|Na zmazanie}}. Hlasovaciu stránku treba založiť preklikom z vloženej šablóny – vloží to tam vzor štruktúry hlasovania, vrátane nadpisu, kde treba vyplniť wl. na článok, nie odtiaľ nadpis odmazať a začať hneď zdôvodnením ako v prípade [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8201370]. Plus potom na koniec zdrojáku [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]] treba následne doplniť odkaz na nové hlasovanie v tvare <code><nowiki>{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol}}</nowiki></code> a do zhrnutia ideálne dtto. vo forme wl., tzn. <code><nowiki>[[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol]]</nowiki></code>, aby mali ostatní link na nové hlasovanie k dispozícii priamo z watchlistov a posledných úprav. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:40, 21. apríl 2026 (UTC) == Presun == Ahoj, článok máš na [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Saf%C3%AD%C4%8Dek/pieskovisko pieskovisku].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:04, 4. máj 2026 (UTC) :Ďakujem ako ho potom dat ako normalny? @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Presunie sa. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:08, 4. máj 2026 (UTC) :::Ako? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:11, 4. máj 2026 (UTC) ::::Stačí napísať do diskusie a ak bude OK tak sa presunie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:12, 4. máj 2026 (UTC) ::::Ako nič :)) Najskôr treba článok urobiť do stavu, aby zodpovedal kritériám. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:13, 4. máj 2026 (UTC) :::::Ďakujem už len posledná otázka musím uvádzať pri uložení aj popis zmien v pieskovisku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Kvôli prehľadu áno, no predovšetkým rob väčšie úpravy, aby ich nebolo sto... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:20, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Ani, nie ale je to lepšie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:18, 4. máj 2026 (UTC) :Môžem Vás prosím poprosiť o kontrolu môjho článku '''Lov slov junior''' na mojom [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|pieskovisku]]? Poprípade aby ste mi povedať čo upraviť/pridať. Ďakujem! :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:39, 4. máj 2026 (UTC) Prestaň pridávať ostatným redaktorom šablóny do diskusií, tvoje pôsobenie je vcelku jedna veľká bieda, nemáš na to, aby si o tom rozhodoval. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:37, 6. máj 2026 (UTC) :Pozri sa na svoje. @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:39, 6. máj 2026 (UTC) ::A mimochodom si v zlej sekcii --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:40, 6. máj 2026 (UTC) Nerozumieš? Nepridávaj šablóny na diskusné stránky, ich správnosť nevieš posúdiť. Prestaň otravovať ostatných redaktorov.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:43, 6. máj 2026 (UTC) :Môžeš láskavo prestať? Pridal som Ti akurát Experimenty za to, že si na stránke [[Lov slov junior]] vymazával niektoré informácie a ešte si ani nepopísal zmeny. Keď sa chce o tom človek porozprávať s Tebou tak si to hneď vymažeš @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:49, 6. máj 2026 (UTC) == Rollback == Formálně: žádost skončila neúspěšně, podle [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]] ''Neúspešnú žiadosť je možné opakovať najskôr za 1 mesiac od jej uzatvorenia''. Doporučuji však vzít si poučení z námitek tam a teprve po jejich vyřešení podávat novou žádost. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 07:44, 7. máj 2026 (UTC) == Trúsenie substubov == {{Urgentne upraviť autor|Michael Patrick Kelly}} {{Urgentne upraviť autor|Súprava metra 81-71M}} Nezakladaj tu prosím ďalšie podobné substuby bez dotiahnutia starších pokusov do príčetného stavu a rozsahu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:25, 7. máj 2026 (UTC) :Okej. Vieš zmazať obidva články prosím?@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:52, 7. máj 2026 (UTC) ::Pokiaľ máš v úmysle ich v horizonte dvoch týždňov dopracovať na zmysluplné články so všetkými náležitosťami, je na to priestor. Len prosím nezakladaj ďalšie drafty v takomto stave, treba ísť krok po kroku a najprv dotiahnuť jeden článok, až potom sa púšťať do zakladania ďalších. Ak ich dopracovať neplánuješ, daj vedieť, v takom prípade bude skutočne rozumnejšie vymazať ich hneď. Kým na nich neparticipovalo viacero redaktorov, nie je problém vymazať ich na žiadosť autora. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:01, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno môžeš ich vymazať. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 7. máj 2026 (UTC) ::::Ak si dokázal preložiť prvý odsek z češtiny, prečo to nerozšíriš a neurobíš z toho akceptovateľný článok? Ešte si riadne nezačal a už sa vzdávaš... Ak články existujú v niekoľkých jazykových verziách, majú dostatočnú významnosť. Editovať sa naučíš iba trpezlivosťou, tak to nevzdávaj a urob niečo zmysluplné. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:48, 7. máj 2026 (UTC) :::::No lenže prekladače už sú na toľko vysoelé že väčšinou to prekladajú úplne správne a možem sa smažkť amo chcem ale na konci mi väčšinou ukáže Nepreložený text 100% alebo 90% a nechce ma to pustiť.@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 05:17, 8. máj 2026 (UTC) ::::::Koľkože máš rokov? Preklad z češtiny by si mohol zvládnuť bez prekladača :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:07, 8. máj 2026 (UTC) :::::::Veď ho dáva automaticky@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:12, 8. máj 2026 (UTC) ::::::::Som hľadal kde sa dá vypnúť ale nenašiel som@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:14, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Dá sa tento nástroj ignorovať (križíkom zatvoriť), skopírovať si cudzojazyčný obsah a preložiť manuálne. Vtedy máš istotu, že text je zmysluplne preložený (pokiaľ dobre ovládaš SJ i ČJ), vrátane wikilinkov a šablón. Ak je to nad tvoje schopnosti, skúšaj menšie úpravy, kde si časom osvojíš všetky potrebné zručnosti. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:17, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Vykopírovávať do iného tabu idú rovnako dobre aj tie strojovo preložené odseky z pravého stĺpca prekladača. Čo neznamená, že je žiadúce plošne obchádzať prah úprav prekladu, vo väčšine prípadov tam rôzne manuálne korektúry sú nevyhnutné, okrem významových a štylistických aj mnohé technické (nežiadúce medzery pred/za interpunkciou, citácie zdrojov, wikilinky, atď.). Bez precíznej kontroly a dolaďenia vetu po vete (a zdroj po zdroji) sú výsledky zvyčajne nevyhovujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 8. máj 2026 (UTC) == Rýchle vs pomalé zmazanie == Ahoj! Keď vyprší urgent a článok nie je dostatočne upravený stačí dať {{tl|Zmazať lebo}}, čiže rýchly výmaz. Hlasovanie by sa malo spúšťať len pri nejasných situáciách. Odkazujem na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Papito_flows&diff=next&oldid=8203541 tento prípad].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:50, 9. máj 2026 (UTC) sjs30nkziat2hx1w7qxlb51ewc9kycf 8211377 8211376 2026-05-09T21:53:45Z Safíček 270527 /* Rýchle vs pomalé zmazanie */ odpoveď 8211377 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:43, 10. september 2025 (UTC) {{Experimenty2}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:39, 3. apríl 2026 (UTC) :Môžem sa opýtať za čo presne? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:46, 3. apríl 2026 (UTC) ::Môžeš - za Lesopark i ZŠ. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:05, 3. apríl 2026 (UTC) :::Lesopark nemá zdroje a ZŠ má zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:09, 3. apríl 2026 (UTC) :::A inak diki inšpiroval som sa Tebou a teraz pozerám posledné úpravy --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:11, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Pekné od teba, len potrebuješ trochu praxe; napr. urgent sa nevkladá na staršie články, ref. nepatrí pred text, IB ide vždy do úvodu článku a pod. Pozri si manuál a budeš podstatne zorientovanejší. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:17, 3. apríl 2026 (UTC) :::::Pls pošleš manuál? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:18, 3. apríl 2026 (UTC) ::::::Máš ho v uvítacej šablóne... A tu: [[Wikipédia:Príručka]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:20, 3. apríl 2026 (UTC) {{experimenty}}--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 20:57, 3. apríl 2026 (UTC) :Láskavo prestaň upravovať pravdivé informácie pod anonymným profilom a pridávať mi sem toto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:02, 3. apríl 2026 (UTC) ::Všetky tvoje doterajšie úpravy sú na prd. Láskavo prestaň ničiť obsah wikipédie a nájdi si inú zábavku pre deti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:04, 3. apríl 2026 (UTC) :::Na prd možno pre teba. Teraz pozerám a pod anonymným profilom vymazávaš všetko čo Ti príde pod ruku. Láskavo keď chceš robiť takéto veci sa prihlás. Aby ťa niekto nespoznal že robíš takéto veci --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:05, 3. apríl 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nedávaj pls. ľuďom na DS nepravdivé šablóny ako <code>{{Tl|Vandalizmus2}}</code>, ktorá oznamuje správcovský zásah (ktorý, nebol vykonaný). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:27, 3. apríl 2026 (UTC) :::::On mi ich sem dával. Dal som mu ju oprávnene za výmenu aktualizovaných informácií za zastaralé na stránke Trenčín a neustále vymazáva moje články --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:30, 3. apríl 2026 (UTC) :::::: Pri aktualizácii info. v článku o [[Trenčín|Trenčíne]] (a iných) treba podopĺňať ku tvrdeniam zdroje. == Podvodník == Ja tu nechcem mať toho podvodníka @[[Redaktor:~2026-20335-96|~2026-20335-96]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:28, 3. apríl 2026 (UTC) :Je vo zvyku diskusie na Wiki nemazať, je ale prípadne možnosť skryť hanlivé slová. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:33, 3. apríl 2026 (UTC) ::Aj keby som upravil zdroje tak mi to aj tak vymaže tak načo sa s tým trápiť --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:41, 3. apríl 2026 (UTC) == Blok == Zdravím! Odporúčam trochu vychladnúť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:45, 3. apríl 2026 (UTC) :Dobrý deň! Už som uviedol zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:54, 3. apríl 2026 (UTC) ::Akurát mi nejdú poslať --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:55, 3. apríl 2026 (UTC) {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:12, 4. apríl 2026 (UTC) :Ja sa tu na Vás môžem vyprdnúť. Neviem čo bereš za nezmysly ale žiadne som nepridával. Prečítaj si príručku. Ja dám niečo zmažú mi. Dám vandalovi vandalizmus zmaže si ho. Tak si ho aj ja zmažem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:10, 4. apríl 2026 (UTC) ::Urobíš veľmi múdro, keď svoj čas využiješ mimo wiki. Nateraz všetko úpravy vandalského charakteru. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:31, 4. apríl 2026 (UTC) == Hlasovanie + lepenie šablón == Nazdar, prosím Ťa, nemá zmysel, aby si hlasoval, keďže nemáš hlasovacie právo. Tu si môžeš pozrieť podmienky: [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]]. Ďalšia vec je lepenie šablón UU na diskusné stránky redaktorov...ako áno je to záslužná činnosť, len s tvojím počtom editov a ak sa ešte prihliadne k tomu aké edity to väčšinou boli, to pôsobí skôr smiešne (ak si ten človek pozrie, kto mu tam ten urgent nalepil). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:36, 20. apríl 2026 (UTC) :Ahoj Diki za info o tom hlasovaní. Nevedel som, že nemám hlasovacie právo. Som tu jeden z novších a ešte sa učím :-). To UU dávam len tam kde aj podľa pravidiel sú články, ktoré nespĺňajú pravidlá. A k tomu na tej mojej diskusnej stránke… to bolo asi pred mesiacom, keď tu bol nejaký anonym a stále vymazával moje články. Takže Diki --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:41, 20. apríl 2026 (UTC) :Ano k tomu hlasovaciemu právu mám len 100 úprav tak sa posnažím dodávať správne a pravdivé informácie :-). --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:44, 20. apríl 2026 (UTC) ::Ja chápem kam tie urgenty dávaš, len to môže pôsobiť zvláštne, preto len odporúčam, aby si konkrétne túto činnosť nechal skôr na zavedenejších redaktorov...zatiaľ. Čo sa týka toho spred mesiaca, ono za prvé, ty si tu reálne úplně rovnaký anonym...a veľká časť z nás. Ako z tvojho nicku toho o tebe človek nezistí viac než z IP adresy spomínaného redaktora, takže okrem ľudí, ktorí sa tu zaregistrovali pod svojím reálnym menom (alebo ho nemajú uvedené na redaktorskej stránke), sme čo sa týka anonymity na rovnakej úrovni ako neprihlásení redaktori. Okrem toho, ten ktorý ti „mazal články“ 1. je dlhoročný redaktor, ktorý sa pred časom rozhodol prispievať z IP adresy, nie je to nejaký vandalizujúci anonym a 2. on ti tie články nemazal, článok môže zmazať len admin, on ich len navrhoval na zmazanie a keďže s tým admini súhlasili, tak asi tie veci na zmazanie boli. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 20. apríl 2026 (UTC) :::Ďakujem za tvoj názor veľmi si ho vážim a budem sa snažiť orientovať sa podla neho. Vidím, že si vzdelaný a vieš zaobchádzať s ľuďmi :) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:17, 20. apríl 2026 (UTC) Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201025]: zdôvodnenie ''„Treba doplniť niektoré informácie“'' je dokonale vágne s má pridanú hodnotu blízku nule. Ak nedokážeš sformulovať konkrétne relevantné nedostatky, nechaj pls. vkladanie takýchto šablón na skúsenejších redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 20. apríl 2026 (UTC) :Ďakujem za tvoj názor ale musím sa ohradiť ak Ti to nebude vadiť. Pozrel som si hlasovanie a diskusiu a podľa nej som tam pridal túto šablónu. Áno priznávam ''popis som mohol dať lepší''. Každopádne keby si niečo chcel dodať táto diskusná stránka je otvorená. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:20, 20. apríl 2026 (UTC) ::Opätovne môžem len odporúčať čo sme ti už dvaja nezávisle uviedli vyššie: skús sa pre začiatok sústrediť na jednoduchšie veci (a tie dotiahnuť do stavu, aby to nemalo skôr charakter experimentov), nie na údržbu, oznamy a pod. Vyžaduje to nadobudnúť určitú prax, aby to bolo zmysluplné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:25, 20. apríl 2026 (UTC) Už som raz upozorňoval v zhrnutí k revertu, zjavne márne, takže ešte raz na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201372]: nové príspevky, vrátane upozornení, sa štandardne pripájajú na koniec diskusnej stránky. Nevkladaj ich prosím ľuďom na začiatok DS ani inde voľne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:10, 21. apríl 2026 (UTC) == Wikilinkovanie == Plus na margo vkladania wl. ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201355]: wikilinkuje sa spravidla prvý výskyt výrazu v článku, v prípade rozsiahlejších čl. prichádza do úvahy aj prvý výskyt v rámci každej sekcie. Hustejšie (na spôsob 7× wl. na stranu [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] v rámci jednej sekcie) je to vyložene kontraproduktívne. Nerob to pls. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:15, 21. apríl 2026 (UTC) == Vkladanie šablóny Na zmazanie == Pri vkladaní šablóny a zakladaní hlasovania dodržuj prosím postup uvedený v š. {{tl|Na zmazanie}}. Hlasovaciu stránku treba založiť preklikom z vloženej šablóny – vloží to tam vzor štruktúry hlasovania, vrátane nadpisu, kde treba vyplniť wl. na článok, nie odtiaľ nadpis odmazať a začať hneď zdôvodnením ako v prípade [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8201370]. Plus potom na koniec zdrojáku [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]] treba následne doplniť odkaz na nové hlasovanie v tvare <code><nowiki>{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol}}</nowiki></code> a do zhrnutia ideálne dtto. vo forme wl., tzn. <code><nowiki>[[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol]]</nowiki></code>, aby mali ostatní link na nové hlasovanie k dispozícii priamo z watchlistov a posledných úprav. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:40, 21. apríl 2026 (UTC) == Presun == Ahoj, článok máš na [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Saf%C3%AD%C4%8Dek/pieskovisko pieskovisku].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:04, 4. máj 2026 (UTC) :Ďakujem ako ho potom dat ako normalny? @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Presunie sa. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:08, 4. máj 2026 (UTC) :::Ako? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:11, 4. máj 2026 (UTC) ::::Stačí napísať do diskusie a ak bude OK tak sa presunie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:12, 4. máj 2026 (UTC) ::::Ako nič :)) Najskôr treba článok urobiť do stavu, aby zodpovedal kritériám. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:13, 4. máj 2026 (UTC) :::::Ďakujem už len posledná otázka musím uvádzať pri uložení aj popis zmien v pieskovisku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Kvôli prehľadu áno, no predovšetkým rob väčšie úpravy, aby ich nebolo sto... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:20, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Ani, nie ale je to lepšie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:18, 4. máj 2026 (UTC) :Môžem Vás prosím poprosiť o kontrolu môjho článku '''Lov slov junior''' na mojom [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|pieskovisku]]? Poprípade aby ste mi povedať čo upraviť/pridať. Ďakujem! :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:39, 4. máj 2026 (UTC) Prestaň pridávať ostatným redaktorom šablóny do diskusií, tvoje pôsobenie je vcelku jedna veľká bieda, nemáš na to, aby si o tom rozhodoval. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:37, 6. máj 2026 (UTC) :Pozri sa na svoje. @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:39, 6. máj 2026 (UTC) ::A mimochodom si v zlej sekcii --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:40, 6. máj 2026 (UTC) Nerozumieš? Nepridávaj šablóny na diskusné stránky, ich správnosť nevieš posúdiť. Prestaň otravovať ostatných redaktorov.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:43, 6. máj 2026 (UTC) :Môžeš láskavo prestať? Pridal som Ti akurát Experimenty za to, že si na stránke [[Lov slov junior]] vymazával niektoré informácie a ešte si ani nepopísal zmeny. Keď sa chce o tom človek porozprávať s Tebou tak si to hneď vymažeš @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:49, 6. máj 2026 (UTC) == Rollback == Formálně: žádost skončila neúspěšně, podle [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]] ''Neúspešnú žiadosť je možné opakovať najskôr za 1 mesiac od jej uzatvorenia''. Doporučuji však vzít si poučení z námitek tam a teprve po jejich vyřešení podávat novou žádost. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 07:44, 7. máj 2026 (UTC) == Trúsenie substubov == {{Urgentne upraviť autor|Michael Patrick Kelly}} {{Urgentne upraviť autor|Súprava metra 81-71M}} Nezakladaj tu prosím ďalšie podobné substuby bez dotiahnutia starších pokusov do príčetného stavu a rozsahu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:25, 7. máj 2026 (UTC) :Okej. Vieš zmazať obidva články prosím?@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:52, 7. máj 2026 (UTC) ::Pokiaľ máš v úmysle ich v horizonte dvoch týždňov dopracovať na zmysluplné články so všetkými náležitosťami, je na to priestor. Len prosím nezakladaj ďalšie drafty v takomto stave, treba ísť krok po kroku a najprv dotiahnuť jeden článok, až potom sa púšťať do zakladania ďalších. Ak ich dopracovať neplánuješ, daj vedieť, v takom prípade bude skutočne rozumnejšie vymazať ich hneď. Kým na nich neparticipovalo viacero redaktorov, nie je problém vymazať ich na žiadosť autora. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:01, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno môžeš ich vymazať. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 7. máj 2026 (UTC) ::::Ak si dokázal preložiť prvý odsek z češtiny, prečo to nerozšíriš a neurobíš z toho akceptovateľný článok? Ešte si riadne nezačal a už sa vzdávaš... Ak články existujú v niekoľkých jazykových verziách, majú dostatočnú významnosť. Editovať sa naučíš iba trpezlivosťou, tak to nevzdávaj a urob niečo zmysluplné. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:48, 7. máj 2026 (UTC) :::::No lenže prekladače už sú na toľko vysoelé že väčšinou to prekladajú úplne správne a možem sa smažkť amo chcem ale na konci mi väčšinou ukáže Nepreložený text 100% alebo 90% a nechce ma to pustiť.@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 05:17, 8. máj 2026 (UTC) ::::::Koľkože máš rokov? Preklad z češtiny by si mohol zvládnuť bez prekladača :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:07, 8. máj 2026 (UTC) :::::::Veď ho dáva automaticky@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:12, 8. máj 2026 (UTC) ::::::::Som hľadal kde sa dá vypnúť ale nenašiel som@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:14, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Dá sa tento nástroj ignorovať (križíkom zatvoriť), skopírovať si cudzojazyčný obsah a preložiť manuálne. Vtedy máš istotu, že text je zmysluplne preložený (pokiaľ dobre ovládaš SJ i ČJ), vrátane wikilinkov a šablón. Ak je to nad tvoje schopnosti, skúšaj menšie úpravy, kde si časom osvojíš všetky potrebné zručnosti. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:17, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Vykopírovávať do iného tabu idú rovnako dobre aj tie strojovo preložené odseky z pravého stĺpca prekladača. Čo neznamená, že je žiadúce plošne obchádzať prah úprav prekladu, vo väčšine prípadov tam rôzne manuálne korektúry sú nevyhnutné, okrem významových a štylistických aj mnohé technické (nežiadúce medzery pred/za interpunkciou, citácie zdrojov, wikilinky, atď.). Bez precíznej kontroly a dolaďenia vetu po vete (a zdroj po zdroji) sú výsledky zvyčajne nevyhovujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 8. máj 2026 (UTC) == Rýchle vs pomalé zmazanie == Ahoj! Keď vyprší urgent a článok nie je dostatočne upravený stačí dať {{tl|Zmazať lebo}}, čiže rýchly výmaz. Hlasovanie by sa malo spúšťať len pri nejasných situáciách. Odkazujem na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Papito_flows&diff=next&oldid=8203541 tento prípad].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:50, 9. máj 2026 (UTC) :Aha nevedel som. Ďakujem@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:53, 9. máj 2026 (UTC) oboprewznj7ma4sl9iav1lyc0t0u104 8211381 8211377 2026-05-09T21:57:49Z Safíček 270527 /* Rýchle vs pomalé zmazanie */ odpoveď 8211381 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:43, 10. september 2025 (UTC) {{Experimenty2}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:39, 3. apríl 2026 (UTC) :Môžem sa opýtať za čo presne? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:46, 3. apríl 2026 (UTC) ::Môžeš - za Lesopark i ZŠ. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:05, 3. apríl 2026 (UTC) :::Lesopark nemá zdroje a ZŠ má zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:09, 3. apríl 2026 (UTC) :::A inak diki inšpiroval som sa Tebou a teraz pozerám posledné úpravy --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:11, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Pekné od teba, len potrebuješ trochu praxe; napr. urgent sa nevkladá na staršie články, ref. nepatrí pred text, IB ide vždy do úvodu článku a pod. Pozri si manuál a budeš podstatne zorientovanejší. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:17, 3. apríl 2026 (UTC) :::::Pls pošleš manuál? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:18, 3. apríl 2026 (UTC) ::::::Máš ho v uvítacej šablóne... A tu: [[Wikipédia:Príručka]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:20, 3. apríl 2026 (UTC) {{experimenty}}--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 20:57, 3. apríl 2026 (UTC) :Láskavo prestaň upravovať pravdivé informácie pod anonymným profilom a pridávať mi sem toto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:02, 3. apríl 2026 (UTC) ::Všetky tvoje doterajšie úpravy sú na prd. Láskavo prestaň ničiť obsah wikipédie a nájdi si inú zábavku pre deti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:04, 3. apríl 2026 (UTC) :::Na prd možno pre teba. Teraz pozerám a pod anonymným profilom vymazávaš všetko čo Ti príde pod ruku. Láskavo keď chceš robiť takéto veci sa prihlás. Aby ťa niekto nespoznal že robíš takéto veci --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:05, 3. apríl 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nedávaj pls. ľuďom na DS nepravdivé šablóny ako <code>{{Tl|Vandalizmus2}}</code>, ktorá oznamuje správcovský zásah (ktorý, nebol vykonaný). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:27, 3. apríl 2026 (UTC) :::::On mi ich sem dával. Dal som mu ju oprávnene za výmenu aktualizovaných informácií za zastaralé na stránke Trenčín a neustále vymazáva moje články --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:30, 3. apríl 2026 (UTC) :::::: Pri aktualizácii info. v článku o [[Trenčín|Trenčíne]] (a iných) treba podopĺňať ku tvrdeniam zdroje. == Podvodník == Ja tu nechcem mať toho podvodníka @[[Redaktor:~2026-20335-96|~2026-20335-96]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:28, 3. apríl 2026 (UTC) :Je vo zvyku diskusie na Wiki nemazať, je ale prípadne možnosť skryť hanlivé slová. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:33, 3. apríl 2026 (UTC) ::Aj keby som upravil zdroje tak mi to aj tak vymaže tak načo sa s tým trápiť --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:41, 3. apríl 2026 (UTC) == Blok == Zdravím! Odporúčam trochu vychladnúť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:45, 3. apríl 2026 (UTC) :Dobrý deň! Už som uviedol zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:54, 3. apríl 2026 (UTC) ::Akurát mi nejdú poslať --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:55, 3. apríl 2026 (UTC) {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:12, 4. apríl 2026 (UTC) :Ja sa tu na Vás môžem vyprdnúť. Neviem čo bereš za nezmysly ale žiadne som nepridával. Prečítaj si príručku. Ja dám niečo zmažú mi. Dám vandalovi vandalizmus zmaže si ho. Tak si ho aj ja zmažem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:10, 4. apríl 2026 (UTC) ::Urobíš veľmi múdro, keď svoj čas využiješ mimo wiki. Nateraz všetko úpravy vandalského charakteru. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:31, 4. apríl 2026 (UTC) == Hlasovanie + lepenie šablón == Nazdar, prosím Ťa, nemá zmysel, aby si hlasoval, keďže nemáš hlasovacie právo. Tu si môžeš pozrieť podmienky: [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]]. Ďalšia vec je lepenie šablón UU na diskusné stránky redaktorov...ako áno je to záslužná činnosť, len s tvojím počtom editov a ak sa ešte prihliadne k tomu aké edity to väčšinou boli, to pôsobí skôr smiešne (ak si ten človek pozrie, kto mu tam ten urgent nalepil). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:36, 20. apríl 2026 (UTC) :Ahoj Diki za info o tom hlasovaní. Nevedel som, že nemám hlasovacie právo. Som tu jeden z novších a ešte sa učím :-). To UU dávam len tam kde aj podľa pravidiel sú články, ktoré nespĺňajú pravidlá. A k tomu na tej mojej diskusnej stránke… to bolo asi pred mesiacom, keď tu bol nejaký anonym a stále vymazával moje články. Takže Diki --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:41, 20. apríl 2026 (UTC) :Ano k tomu hlasovaciemu právu mám len 100 úprav tak sa posnažím dodávať správne a pravdivé informácie :-). --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:44, 20. apríl 2026 (UTC) ::Ja chápem kam tie urgenty dávaš, len to môže pôsobiť zvláštne, preto len odporúčam, aby si konkrétne túto činnosť nechal skôr na zavedenejších redaktorov...zatiaľ. Čo sa týka toho spred mesiaca, ono za prvé, ty si tu reálne úplně rovnaký anonym...a veľká časť z nás. Ako z tvojho nicku toho o tebe človek nezistí viac než z IP adresy spomínaného redaktora, takže okrem ľudí, ktorí sa tu zaregistrovali pod svojím reálnym menom (alebo ho nemajú uvedené na redaktorskej stránke), sme čo sa týka anonymity na rovnakej úrovni ako neprihlásení redaktori. Okrem toho, ten ktorý ti „mazal články“ 1. je dlhoročný redaktor, ktorý sa pred časom rozhodol prispievať z IP adresy, nie je to nejaký vandalizujúci anonym a 2. on ti tie články nemazal, článok môže zmazať len admin, on ich len navrhoval na zmazanie a keďže s tým admini súhlasili, tak asi tie veci na zmazanie boli. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 20. apríl 2026 (UTC) :::Ďakujem za tvoj názor veľmi si ho vážim a budem sa snažiť orientovať sa podla neho. Vidím, že si vzdelaný a vieš zaobchádzať s ľuďmi :) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:17, 20. apríl 2026 (UTC) Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201025]: zdôvodnenie ''„Treba doplniť niektoré informácie“'' je dokonale vágne s má pridanú hodnotu blízku nule. Ak nedokážeš sformulovať konkrétne relevantné nedostatky, nechaj pls. vkladanie takýchto šablón na skúsenejších redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 20. apríl 2026 (UTC) :Ďakujem za tvoj názor ale musím sa ohradiť ak Ti to nebude vadiť. Pozrel som si hlasovanie a diskusiu a podľa nej som tam pridal túto šablónu. Áno priznávam ''popis som mohol dať lepší''. Každopádne keby si niečo chcel dodať táto diskusná stránka je otvorená. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:20, 20. apríl 2026 (UTC) ::Opätovne môžem len odporúčať čo sme ti už dvaja nezávisle uviedli vyššie: skús sa pre začiatok sústrediť na jednoduchšie veci (a tie dotiahnuť do stavu, aby to nemalo skôr charakter experimentov), nie na údržbu, oznamy a pod. Vyžaduje to nadobudnúť určitú prax, aby to bolo zmysluplné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:25, 20. apríl 2026 (UTC) Už som raz upozorňoval v zhrnutí k revertu, zjavne márne, takže ešte raz na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201372]: nové príspevky, vrátane upozornení, sa štandardne pripájajú na koniec diskusnej stránky. Nevkladaj ich prosím ľuďom na začiatok DS ani inde voľne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:10, 21. apríl 2026 (UTC) == Wikilinkovanie == Plus na margo vkladania wl. ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201355]: wikilinkuje sa spravidla prvý výskyt výrazu v článku, v prípade rozsiahlejších čl. prichádza do úvahy aj prvý výskyt v rámci každej sekcie. Hustejšie (na spôsob 7× wl. na stranu [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] v rámci jednej sekcie) je to vyložene kontraproduktívne. Nerob to pls. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:15, 21. apríl 2026 (UTC) == Vkladanie šablóny Na zmazanie == Pri vkladaní šablóny a zakladaní hlasovania dodržuj prosím postup uvedený v š. {{tl|Na zmazanie}}. Hlasovaciu stránku treba založiť preklikom z vloženej šablóny – vloží to tam vzor štruktúry hlasovania, vrátane nadpisu, kde treba vyplniť wl. na článok, nie odtiaľ nadpis odmazať a začať hneď zdôvodnením ako v prípade [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8201370]. Plus potom na koniec zdrojáku [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]] treba následne doplniť odkaz na nové hlasovanie v tvare <code><nowiki>{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol}}</nowiki></code> a do zhrnutia ideálne dtto. vo forme wl., tzn. <code><nowiki>[[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol]]</nowiki></code>, aby mali ostatní link na nové hlasovanie k dispozícii priamo z watchlistov a posledných úprav. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:40, 21. apríl 2026 (UTC) == Presun == Ahoj, článok máš na [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Saf%C3%AD%C4%8Dek/pieskovisko pieskovisku].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:04, 4. máj 2026 (UTC) :Ďakujem ako ho potom dat ako normalny? @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Presunie sa. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:08, 4. máj 2026 (UTC) :::Ako? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:11, 4. máj 2026 (UTC) ::::Stačí napísať do diskusie a ak bude OK tak sa presunie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:12, 4. máj 2026 (UTC) ::::Ako nič :)) Najskôr treba článok urobiť do stavu, aby zodpovedal kritériám. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:13, 4. máj 2026 (UTC) :::::Ďakujem už len posledná otázka musím uvádzať pri uložení aj popis zmien v pieskovisku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Kvôli prehľadu áno, no predovšetkým rob väčšie úpravy, aby ich nebolo sto... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:20, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Ani, nie ale je to lepšie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:18, 4. máj 2026 (UTC) :Môžem Vás prosím poprosiť o kontrolu môjho článku '''Lov slov junior''' na mojom [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|pieskovisku]]? Poprípade aby ste mi povedať čo upraviť/pridať. Ďakujem! :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:39, 4. máj 2026 (UTC) Prestaň pridávať ostatným redaktorom šablóny do diskusií, tvoje pôsobenie je vcelku jedna veľká bieda, nemáš na to, aby si o tom rozhodoval. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:37, 6. máj 2026 (UTC) :Pozri sa na svoje. @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:39, 6. máj 2026 (UTC) ::A mimochodom si v zlej sekcii --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:40, 6. máj 2026 (UTC) Nerozumieš? Nepridávaj šablóny na diskusné stránky, ich správnosť nevieš posúdiť. Prestaň otravovať ostatných redaktorov.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:43, 6. máj 2026 (UTC) :Môžeš láskavo prestať? Pridal som Ti akurát Experimenty za to, že si na stránke [[Lov slov junior]] vymazával niektoré informácie a ešte si ani nepopísal zmeny. Keď sa chce o tom človek porozprávať s Tebou tak si to hneď vymažeš @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:49, 6. máj 2026 (UTC) == Rollback == Formálně: žádost skončila neúspěšně, podle [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]] ''Neúspešnú žiadosť je možné opakovať najskôr za 1 mesiac od jej uzatvorenia''. Doporučuji však vzít si poučení z námitek tam a teprve po jejich vyřešení podávat novou žádost. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 07:44, 7. máj 2026 (UTC) == Trúsenie substubov == {{Urgentne upraviť autor|Michael Patrick Kelly}} {{Urgentne upraviť autor|Súprava metra 81-71M}} Nezakladaj tu prosím ďalšie podobné substuby bez dotiahnutia starších pokusov do príčetného stavu a rozsahu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:25, 7. máj 2026 (UTC) :Okej. Vieš zmazať obidva články prosím?@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:52, 7. máj 2026 (UTC) ::Pokiaľ máš v úmysle ich v horizonte dvoch týždňov dopracovať na zmysluplné články so všetkými náležitosťami, je na to priestor. Len prosím nezakladaj ďalšie drafty v takomto stave, treba ísť krok po kroku a najprv dotiahnuť jeden článok, až potom sa púšťať do zakladania ďalších. Ak ich dopracovať neplánuješ, daj vedieť, v takom prípade bude skutočne rozumnejšie vymazať ich hneď. Kým na nich neparticipovalo viacero redaktorov, nie je problém vymazať ich na žiadosť autora. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:01, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno môžeš ich vymazať. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 7. máj 2026 (UTC) ::::Ak si dokázal preložiť prvý odsek z češtiny, prečo to nerozšíriš a neurobíš z toho akceptovateľný článok? Ešte si riadne nezačal a už sa vzdávaš... Ak články existujú v niekoľkých jazykových verziách, majú dostatočnú významnosť. Editovať sa naučíš iba trpezlivosťou, tak to nevzdávaj a urob niečo zmysluplné. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:48, 7. máj 2026 (UTC) :::::No lenže prekladače už sú na toľko vysoelé že väčšinou to prekladajú úplne správne a možem sa smažkť amo chcem ale na konci mi väčšinou ukáže Nepreložený text 100% alebo 90% a nechce ma to pustiť.@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 05:17, 8. máj 2026 (UTC) ::::::Koľkože máš rokov? Preklad z češtiny by si mohol zvládnuť bez prekladača :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:07, 8. máj 2026 (UTC) :::::::Veď ho dáva automaticky@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:12, 8. máj 2026 (UTC) ::::::::Som hľadal kde sa dá vypnúť ale nenašiel som@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:14, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Dá sa tento nástroj ignorovať (križíkom zatvoriť), skopírovať si cudzojazyčný obsah a preložiť manuálne. Vtedy máš istotu, že text je zmysluplne preložený (pokiaľ dobre ovládaš SJ i ČJ), vrátane wikilinkov a šablón. Ak je to nad tvoje schopnosti, skúšaj menšie úpravy, kde si časom osvojíš všetky potrebné zručnosti. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:17, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Vykopírovávať do iného tabu idú rovnako dobre aj tie strojovo preložené odseky z pravého stĺpca prekladača. Čo neznamená, že je žiadúce plošne obchádzať prah úprav prekladu, vo väčšine prípadov tam rôzne manuálne korektúry sú nevyhnutné, okrem významových a štylistických aj mnohé technické (nežiadúce medzery pred/za interpunkciou, citácie zdrojov, wikilinky, atď.). Bez precíznej kontroly a dolaďenia vetu po vete (a zdroj po zdroji) sú výsledky zvyčajne nevyhovujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 8. máj 2026 (UTC) == Rýchle vs pomalé zmazanie == Ahoj! Keď vyprší urgent a článok nie je dostatočne upravený stačí dať {{tl|Zmazať lebo}}, čiže rýchly výmaz. Hlasovanie by sa malo spúšťať len pri nejasných situáciách. Odkazujem na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Papito_flows&diff=next&oldid=8203541 tento prípad].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:50, 9. máj 2026 (UTC) :Aha nevedel som. Ďakujem@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:53, 9. máj 2026 (UTC) :Snažím sa byť užitočný :-). Zaoamätám si --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:57, 9. máj 2026 (UTC) l77jiydg5l9hqpz2yoqx2ib5cw3zfwe 8211382 8211381 2026-05-09T21:59:04Z Safíček 270527 /* */ Hoax odstránený 8211382 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:43, 10. september 2025 (UTC) {{Experimenty2}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:39, 3. apríl 2026 (UTC) :Môžem sa opýtať za čo presne? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:46, 3. apríl 2026 (UTC) ::Môžeš - za Lesopark i ZŠ. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:05, 3. apríl 2026 (UTC) :::Lesopark nemá zdroje a ZŠ má zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:09, 3. apríl 2026 (UTC) :::A inak diki inšpiroval som sa Tebou a teraz pozerám posledné úpravy --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:11, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Pekné od teba, len potrebuješ trochu praxe; napr. urgent sa nevkladá na staršie články, ref. nepatrí pred text, IB ide vždy do úvodu článku a pod. Pozri si manuál a budeš podstatne zorientovanejší. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:17, 3. apríl 2026 (UTC) :::::Pls pošleš manuál? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:18, 3. apríl 2026 (UTC) ::::::Máš ho v uvítacej šablóne... A tu: [[Wikipédia:Príručka]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:20, 3. apríl 2026 (UTC) [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 20:57, 3. apríl 2026 (UTC) :Láskavo prestaň upravovať pravdivé informácie pod anonymným profilom a pridávať mi sem toto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:02, 3. apríl 2026 (UTC) ::Všetky tvoje doterajšie úpravy sú na prd. Láskavo prestaň ničiť obsah wikipédie a nájdi si inú zábavku pre deti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:04, 3. apríl 2026 (UTC) :::Na prd možno pre teba. Teraz pozerám a pod anonymným profilom vymazávaš všetko čo Ti príde pod ruku. Láskavo keď chceš robiť takéto veci sa prihlás. Aby ťa niekto nespoznal že robíš takéto veci --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:05, 3. apríl 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nedávaj pls. ľuďom na DS nepravdivé šablóny ako <code>{{Tl|Vandalizmus2}}</code>, ktorá oznamuje správcovský zásah (ktorý, nebol vykonaný). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:27, 3. apríl 2026 (UTC) :::::On mi ich sem dával. Dal som mu ju oprávnene za výmenu aktualizovaných informácií za zastaralé na stránke Trenčín a neustále vymazáva moje články --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:30, 3. apríl 2026 (UTC) :::::: Pri aktualizácii info. v článku o [[Trenčín|Trenčíne]] (a iných) treba podopĺňať ku tvrdeniam zdroje. == Podvodník == Ja tu nechcem mať toho podvodníka @[[Redaktor:~2026-20335-96|~2026-20335-96]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:28, 3. apríl 2026 (UTC) :Je vo zvyku diskusie na Wiki nemazať, je ale prípadne možnosť skryť hanlivé slová. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:33, 3. apríl 2026 (UTC) ::Aj keby som upravil zdroje tak mi to aj tak vymaže tak načo sa s tým trápiť --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:41, 3. apríl 2026 (UTC) == Blok == Zdravím! Odporúčam trochu vychladnúť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:45, 3. apríl 2026 (UTC) :Dobrý deň! Už som uviedol zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:54, 3. apríl 2026 (UTC) ::Akurát mi nejdú poslať --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:55, 3. apríl 2026 (UTC) {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:12, 4. apríl 2026 (UTC) :Ja sa tu na Vás môžem vyprdnúť. Neviem čo bereš za nezmysly ale žiadne som nepridával. Prečítaj si príručku. Ja dám niečo zmažú mi. Dám vandalovi vandalizmus zmaže si ho. Tak si ho aj ja zmažem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:10, 4. apríl 2026 (UTC) ::Urobíš veľmi múdro, keď svoj čas využiješ mimo wiki. Nateraz všetko úpravy vandalského charakteru. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:31, 4. apríl 2026 (UTC) == Hlasovanie + lepenie šablón == Nazdar, prosím Ťa, nemá zmysel, aby si hlasoval, keďže nemáš hlasovacie právo. Tu si môžeš pozrieť podmienky: [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]]. Ďalšia vec je lepenie šablón UU na diskusné stránky redaktorov...ako áno je to záslužná činnosť, len s tvojím počtom editov a ak sa ešte prihliadne k tomu aké edity to väčšinou boli, to pôsobí skôr smiešne (ak si ten človek pozrie, kto mu tam ten urgent nalepil). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:36, 20. apríl 2026 (UTC) :Ahoj Diki za info o tom hlasovaní. Nevedel som, že nemám hlasovacie právo. Som tu jeden z novších a ešte sa učím :-). To UU dávam len tam kde aj podľa pravidiel sú články, ktoré nespĺňajú pravidlá. A k tomu na tej mojej diskusnej stránke… to bolo asi pred mesiacom, keď tu bol nejaký anonym a stále vymazával moje články. Takže Diki --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:41, 20. apríl 2026 (UTC) :Ano k tomu hlasovaciemu právu mám len 100 úprav tak sa posnažím dodávať správne a pravdivé informácie :-). --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:44, 20. apríl 2026 (UTC) ::Ja chápem kam tie urgenty dávaš, len to môže pôsobiť zvláštne, preto len odporúčam, aby si konkrétne túto činnosť nechal skôr na zavedenejších redaktorov...zatiaľ. Čo sa týka toho spred mesiaca, ono za prvé, ty si tu reálne úplně rovnaký anonym...a veľká časť z nás. Ako z tvojho nicku toho o tebe človek nezistí viac než z IP adresy spomínaného redaktora, takže okrem ľudí, ktorí sa tu zaregistrovali pod svojím reálnym menom (alebo ho nemajú uvedené na redaktorskej stránke), sme čo sa týka anonymity na rovnakej úrovni ako neprihlásení redaktori. Okrem toho, ten ktorý ti „mazal články“ 1. je dlhoročný redaktor, ktorý sa pred časom rozhodol prispievať z IP adresy, nie je to nejaký vandalizujúci anonym a 2. on ti tie články nemazal, článok môže zmazať len admin, on ich len navrhoval na zmazanie a keďže s tým admini súhlasili, tak asi tie veci na zmazanie boli. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 20. apríl 2026 (UTC) :::Ďakujem za tvoj názor veľmi si ho vážim a budem sa snažiť orientovať sa podla neho. Vidím, že si vzdelaný a vieš zaobchádzať s ľuďmi :) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:17, 20. apríl 2026 (UTC) Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201025]: zdôvodnenie ''„Treba doplniť niektoré informácie“'' je dokonale vágne s má pridanú hodnotu blízku nule. Ak nedokážeš sformulovať konkrétne relevantné nedostatky, nechaj pls. vkladanie takýchto šablón na skúsenejších redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 20. apríl 2026 (UTC) :Ďakujem za tvoj názor ale musím sa ohradiť ak Ti to nebude vadiť. Pozrel som si hlasovanie a diskusiu a podľa nej som tam pridal túto šablónu. Áno priznávam ''popis som mohol dať lepší''. Každopádne keby si niečo chcel dodať táto diskusná stránka je otvorená. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:20, 20. apríl 2026 (UTC) ::Opätovne môžem len odporúčať čo sme ti už dvaja nezávisle uviedli vyššie: skús sa pre začiatok sústrediť na jednoduchšie veci (a tie dotiahnuť do stavu, aby to nemalo skôr charakter experimentov), nie na údržbu, oznamy a pod. Vyžaduje to nadobudnúť určitú prax, aby to bolo zmysluplné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:25, 20. apríl 2026 (UTC) Už som raz upozorňoval v zhrnutí k revertu, zjavne márne, takže ešte raz na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201372]: nové príspevky, vrátane upozornení, sa štandardne pripájajú na koniec diskusnej stránky. Nevkladaj ich prosím ľuďom na začiatok DS ani inde voľne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:10, 21. apríl 2026 (UTC) == Wikilinkovanie == Plus na margo vkladania wl. ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201355]: wikilinkuje sa spravidla prvý výskyt výrazu v článku, v prípade rozsiahlejších čl. prichádza do úvahy aj prvý výskyt v rámci každej sekcie. Hustejšie (na spôsob 7× wl. na stranu [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] v rámci jednej sekcie) je to vyložene kontraproduktívne. Nerob to pls. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:15, 21. apríl 2026 (UTC) == Vkladanie šablóny Na zmazanie == Pri vkladaní šablóny a zakladaní hlasovania dodržuj prosím postup uvedený v š. {{tl|Na zmazanie}}. Hlasovaciu stránku treba založiť preklikom z vloženej šablóny – vloží to tam vzor štruktúry hlasovania, vrátane nadpisu, kde treba vyplniť wl. na článok, nie odtiaľ nadpis odmazať a začať hneď zdôvodnením ako v prípade [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8201370]. Plus potom na koniec zdrojáku [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]] treba následne doplniť odkaz na nové hlasovanie v tvare <code><nowiki>{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol}}</nowiki></code> a do zhrnutia ideálne dtto. vo forme wl., tzn. <code><nowiki>[[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol]]</nowiki></code>, aby mali ostatní link na nové hlasovanie k dispozícii priamo z watchlistov a posledných úprav. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:40, 21. apríl 2026 (UTC) == Presun == Ahoj, článok máš na [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Saf%C3%AD%C4%8Dek/pieskovisko pieskovisku].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:04, 4. máj 2026 (UTC) :Ďakujem ako ho potom dat ako normalny? @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Presunie sa. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:08, 4. máj 2026 (UTC) :::Ako? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:11, 4. máj 2026 (UTC) ::::Stačí napísať do diskusie a ak bude OK tak sa presunie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:12, 4. máj 2026 (UTC) ::::Ako nič :)) Najskôr treba článok urobiť do stavu, aby zodpovedal kritériám. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:13, 4. máj 2026 (UTC) :::::Ďakujem už len posledná otázka musím uvádzať pri uložení aj popis zmien v pieskovisku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Kvôli prehľadu áno, no predovšetkým rob väčšie úpravy, aby ich nebolo sto... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:20, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Ani, nie ale je to lepšie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:18, 4. máj 2026 (UTC) :Môžem Vás prosím poprosiť o kontrolu môjho článku '''Lov slov junior''' na mojom [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|pieskovisku]]? Poprípade aby ste mi povedať čo upraviť/pridať. Ďakujem! :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:39, 4. máj 2026 (UTC) Prestaň pridávať ostatným redaktorom šablóny do diskusií, tvoje pôsobenie je vcelku jedna veľká bieda, nemáš na to, aby si o tom rozhodoval. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:37, 6. máj 2026 (UTC) :Pozri sa na svoje. @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:39, 6. máj 2026 (UTC) ::A mimochodom si v zlej sekcii --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:40, 6. máj 2026 (UTC) Nerozumieš? Nepridávaj šablóny na diskusné stránky, ich správnosť nevieš posúdiť. Prestaň otravovať ostatných redaktorov.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:43, 6. máj 2026 (UTC) :Môžeš láskavo prestať? Pridal som Ti akurát Experimenty za to, že si na stránke [[Lov slov junior]] vymazával niektoré informácie a ešte si ani nepopísal zmeny. Keď sa chce o tom človek porozprávať s Tebou tak si to hneď vymažeš @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:49, 6. máj 2026 (UTC) == Rollback == Formálně: žádost skončila neúspěšně, podle [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]] ''Neúspešnú žiadosť je možné opakovať najskôr za 1 mesiac od jej uzatvorenia''. Doporučuji však vzít si poučení z námitek tam a teprve po jejich vyřešení podávat novou žádost. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 07:44, 7. máj 2026 (UTC) == Trúsenie substubov == {{Urgentne upraviť autor|Michael Patrick Kelly}} {{Urgentne upraviť autor|Súprava metra 81-71M}} Nezakladaj tu prosím ďalšie podobné substuby bez dotiahnutia starších pokusov do príčetného stavu a rozsahu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:25, 7. máj 2026 (UTC) :Okej. Vieš zmazať obidva články prosím?@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:52, 7. máj 2026 (UTC) ::Pokiaľ máš v úmysle ich v horizonte dvoch týždňov dopracovať na zmysluplné články so všetkými náležitosťami, je na to priestor. Len prosím nezakladaj ďalšie drafty v takomto stave, treba ísť krok po kroku a najprv dotiahnuť jeden článok, až potom sa púšťať do zakladania ďalších. Ak ich dopracovať neplánuješ, daj vedieť, v takom prípade bude skutočne rozumnejšie vymazať ich hneď. Kým na nich neparticipovalo viacero redaktorov, nie je problém vymazať ich na žiadosť autora. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:01, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno môžeš ich vymazať. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 7. máj 2026 (UTC) ::::Ak si dokázal preložiť prvý odsek z češtiny, prečo to nerozšíriš a neurobíš z toho akceptovateľný článok? Ešte si riadne nezačal a už sa vzdávaš... Ak články existujú v niekoľkých jazykových verziách, majú dostatočnú významnosť. Editovať sa naučíš iba trpezlivosťou, tak to nevzdávaj a urob niečo zmysluplné. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:48, 7. máj 2026 (UTC) :::::No lenže prekladače už sú na toľko vysoelé že väčšinou to prekladajú úplne správne a možem sa smažkť amo chcem ale na konci mi väčšinou ukáže Nepreložený text 100% alebo 90% a nechce ma to pustiť.@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 05:17, 8. máj 2026 (UTC) ::::::Koľkože máš rokov? Preklad z češtiny by si mohol zvládnuť bez prekladača :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:07, 8. máj 2026 (UTC) :::::::Veď ho dáva automaticky@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:12, 8. máj 2026 (UTC) ::::::::Som hľadal kde sa dá vypnúť ale nenašiel som@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:14, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Dá sa tento nástroj ignorovať (križíkom zatvoriť), skopírovať si cudzojazyčný obsah a preložiť manuálne. Vtedy máš istotu, že text je zmysluplne preložený (pokiaľ dobre ovládaš SJ i ČJ), vrátane wikilinkov a šablón. Ak je to nad tvoje schopnosti, skúšaj menšie úpravy, kde si časom osvojíš všetky potrebné zručnosti. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:17, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Vykopírovávať do iného tabu idú rovnako dobre aj tie strojovo preložené odseky z pravého stĺpca prekladača. Čo neznamená, že je žiadúce plošne obchádzať prah úprav prekladu, vo väčšine prípadov tam rôzne manuálne korektúry sú nevyhnutné, okrem významových a štylistických aj mnohé technické (nežiadúce medzery pred/za interpunkciou, citácie zdrojov, wikilinky, atď.). Bez precíznej kontroly a dolaďenia vetu po vete (a zdroj po zdroji) sú výsledky zvyčajne nevyhovujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 8. máj 2026 (UTC) == Rýchle vs pomalé zmazanie == Ahoj! Keď vyprší urgent a článok nie je dostatočne upravený stačí dať {{tl|Zmazať lebo}}, čiže rýchly výmaz. Hlasovanie by sa malo spúšťať len pri nejasných situáciách. Odkazujem na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Papito_flows&diff=next&oldid=8203541 tento prípad].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:50, 9. máj 2026 (UTC) :Aha nevedel som. Ďakujem@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:53, 9. máj 2026 (UTC) :Snažím sa byť užitočný :-). Zaoamätám si --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:57, 9. máj 2026 (UTC) 3ksf8n9u57ffa62gv0nqemz5hao7ma6 8211422 8211382 2026-05-09T22:39:12Z Teslaton 12161 /* Pokusy o hlasovania a ďalšie aktivity */ nová sekcia 8211422 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:43, 10. september 2025 (UTC) {{Experimenty2}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:39, 3. apríl 2026 (UTC) :Môžem sa opýtať za čo presne? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:46, 3. apríl 2026 (UTC) ::Môžeš - za Lesopark i ZŠ. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:05, 3. apríl 2026 (UTC) :::Lesopark nemá zdroje a ZŠ má zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:09, 3. apríl 2026 (UTC) :::A inak diki inšpiroval som sa Tebou a teraz pozerám posledné úpravy --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:11, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Pekné od teba, len potrebuješ trochu praxe; napr. urgent sa nevkladá na staršie články, ref. nepatrí pred text, IB ide vždy do úvodu článku a pod. Pozri si manuál a budeš podstatne zorientovanejší. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:17, 3. apríl 2026 (UTC) :::::Pls pošleš manuál? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:18, 3. apríl 2026 (UTC) ::::::Máš ho v uvítacej šablóne... A tu: [[Wikipédia:Príručka]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:20, 3. apríl 2026 (UTC) [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 20:57, 3. apríl 2026 (UTC) :Láskavo prestaň upravovať pravdivé informácie pod anonymným profilom a pridávať mi sem toto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:02, 3. apríl 2026 (UTC) ::Všetky tvoje doterajšie úpravy sú na prd. Láskavo prestaň ničiť obsah wikipédie a nájdi si inú zábavku pre deti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:04, 3. apríl 2026 (UTC) :::Na prd možno pre teba. Teraz pozerám a pod anonymným profilom vymazávaš všetko čo Ti príde pod ruku. Láskavo keď chceš robiť takéto veci sa prihlás. Aby ťa niekto nespoznal že robíš takéto veci --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:05, 3. apríl 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nedávaj pls. ľuďom na DS nepravdivé šablóny ako <code>{{Tl|Vandalizmus2}}</code>, ktorá oznamuje správcovský zásah (ktorý, nebol vykonaný). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:27, 3. apríl 2026 (UTC) :::::On mi ich sem dával. Dal som mu ju oprávnene za výmenu aktualizovaných informácií za zastaralé na stránke Trenčín a neustále vymazáva moje články --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:30, 3. apríl 2026 (UTC) :::::: Pri aktualizácii info. v článku o [[Trenčín|Trenčíne]] (a iných) treba podopĺňať ku tvrdeniam zdroje. == Podvodník == Ja tu nechcem mať toho podvodníka @[[Redaktor:~2026-20335-96|~2026-20335-96]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:28, 3. apríl 2026 (UTC) :Je vo zvyku diskusie na Wiki nemazať, je ale prípadne možnosť skryť hanlivé slová. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:33, 3. apríl 2026 (UTC) ::Aj keby som upravil zdroje tak mi to aj tak vymaže tak načo sa s tým trápiť --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:41, 3. apríl 2026 (UTC) == Blok == Zdravím! Odporúčam trochu vychladnúť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:45, 3. apríl 2026 (UTC) :Dobrý deň! Už som uviedol zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:54, 3. apríl 2026 (UTC) ::Akurát mi nejdú poslať --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:55, 3. apríl 2026 (UTC) {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:12, 4. apríl 2026 (UTC) :Ja sa tu na Vás môžem vyprdnúť. Neviem čo bereš za nezmysly ale žiadne som nepridával. Prečítaj si príručku. Ja dám niečo zmažú mi. Dám vandalovi vandalizmus zmaže si ho. Tak si ho aj ja zmažem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:10, 4. apríl 2026 (UTC) ::Urobíš veľmi múdro, keď svoj čas využiješ mimo wiki. Nateraz všetko úpravy vandalského charakteru. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:31, 4. apríl 2026 (UTC) == Hlasovanie + lepenie šablón == Nazdar, prosím Ťa, nemá zmysel, aby si hlasoval, keďže nemáš hlasovacie právo. Tu si môžeš pozrieť podmienky: [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]]. Ďalšia vec je lepenie šablón UU na diskusné stránky redaktorov...ako áno je to záslužná činnosť, len s tvojím počtom editov a ak sa ešte prihliadne k tomu aké edity to väčšinou boli, to pôsobí skôr smiešne (ak si ten človek pozrie, kto mu tam ten urgent nalepil). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:36, 20. apríl 2026 (UTC) :Ahoj Diki za info o tom hlasovaní. Nevedel som, že nemám hlasovacie právo. Som tu jeden z novších a ešte sa učím :-). To UU dávam len tam kde aj podľa pravidiel sú články, ktoré nespĺňajú pravidlá. A k tomu na tej mojej diskusnej stránke… to bolo asi pred mesiacom, keď tu bol nejaký anonym a stále vymazával moje články. Takže Diki --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:41, 20. apríl 2026 (UTC) :Ano k tomu hlasovaciemu právu mám len 100 úprav tak sa posnažím dodávať správne a pravdivé informácie :-). --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:44, 20. apríl 2026 (UTC) ::Ja chápem kam tie urgenty dávaš, len to môže pôsobiť zvláštne, preto len odporúčam, aby si konkrétne túto činnosť nechal skôr na zavedenejších redaktorov...zatiaľ. Čo sa týka toho spred mesiaca, ono za prvé, ty si tu reálne úplně rovnaký anonym...a veľká časť z nás. Ako z tvojho nicku toho o tebe človek nezistí viac než z IP adresy spomínaného redaktora, takže okrem ľudí, ktorí sa tu zaregistrovali pod svojím reálnym menom (alebo ho nemajú uvedené na redaktorskej stránke), sme čo sa týka anonymity na rovnakej úrovni ako neprihlásení redaktori. Okrem toho, ten ktorý ti „mazal články“ 1. je dlhoročný redaktor, ktorý sa pred časom rozhodol prispievať z IP adresy, nie je to nejaký vandalizujúci anonym a 2. on ti tie články nemazal, článok môže zmazať len admin, on ich len navrhoval na zmazanie a keďže s tým admini súhlasili, tak asi tie veci na zmazanie boli. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 20. apríl 2026 (UTC) :::Ďakujem za tvoj názor veľmi si ho vážim a budem sa snažiť orientovať sa podla neho. Vidím, že si vzdelaný a vieš zaobchádzať s ľuďmi :) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:17, 20. apríl 2026 (UTC) Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201025]: zdôvodnenie ''„Treba doplniť niektoré informácie“'' je dokonale vágne s má pridanú hodnotu blízku nule. Ak nedokážeš sformulovať konkrétne relevantné nedostatky, nechaj pls. vkladanie takýchto šablón na skúsenejších redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 20. apríl 2026 (UTC) :Ďakujem za tvoj názor ale musím sa ohradiť ak Ti to nebude vadiť. Pozrel som si hlasovanie a diskusiu a podľa nej som tam pridal túto šablónu. Áno priznávam ''popis som mohol dať lepší''. Každopádne keby si niečo chcel dodať táto diskusná stránka je otvorená. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:20, 20. apríl 2026 (UTC) ::Opätovne môžem len odporúčať čo sme ti už dvaja nezávisle uviedli vyššie: skús sa pre začiatok sústrediť na jednoduchšie veci (a tie dotiahnuť do stavu, aby to nemalo skôr charakter experimentov), nie na údržbu, oznamy a pod. Vyžaduje to nadobudnúť určitú prax, aby to bolo zmysluplné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:25, 20. apríl 2026 (UTC) Už som raz upozorňoval v zhrnutí k revertu, zjavne márne, takže ešte raz na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201372]: nové príspevky, vrátane upozornení, sa štandardne pripájajú na koniec diskusnej stránky. Nevkladaj ich prosím ľuďom na začiatok DS ani inde voľne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:10, 21. apríl 2026 (UTC) == Wikilinkovanie == Plus na margo vkladania wl. ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201355]: wikilinkuje sa spravidla prvý výskyt výrazu v článku, v prípade rozsiahlejších čl. prichádza do úvahy aj prvý výskyt v rámci každej sekcie. Hustejšie (na spôsob 7× wl. na stranu [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] v rámci jednej sekcie) je to vyložene kontraproduktívne. Nerob to pls. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:15, 21. apríl 2026 (UTC) == Vkladanie šablóny Na zmazanie == Pri vkladaní šablóny a zakladaní hlasovania dodržuj prosím postup uvedený v š. {{tl|Na zmazanie}}. Hlasovaciu stránku treba založiť preklikom z vloženej šablóny – vloží to tam vzor štruktúry hlasovania, vrátane nadpisu, kde treba vyplniť wl. na článok, nie odtiaľ nadpis odmazať a začať hneď zdôvodnením ako v prípade [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8201370]. Plus potom na koniec zdrojáku [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]] treba následne doplniť odkaz na nové hlasovanie v tvare <code><nowiki>{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol}}</nowiki></code> a do zhrnutia ideálne dtto. vo forme wl., tzn. <code><nowiki>[[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol]]</nowiki></code>, aby mali ostatní link na nové hlasovanie k dispozícii priamo z watchlistov a posledných úprav. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:40, 21. apríl 2026 (UTC) == Presun == Ahoj, článok máš na [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Saf%C3%AD%C4%8Dek/pieskovisko pieskovisku].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:04, 4. máj 2026 (UTC) :Ďakujem ako ho potom dat ako normalny? @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Presunie sa. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:08, 4. máj 2026 (UTC) :::Ako? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:11, 4. máj 2026 (UTC) ::::Stačí napísať do diskusie a ak bude OK tak sa presunie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:12, 4. máj 2026 (UTC) ::::Ako nič :)) Najskôr treba článok urobiť do stavu, aby zodpovedal kritériám. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:13, 4. máj 2026 (UTC) :::::Ďakujem už len posledná otázka musím uvádzať pri uložení aj popis zmien v pieskovisku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Kvôli prehľadu áno, no predovšetkým rob väčšie úpravy, aby ich nebolo sto... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:20, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Ani, nie ale je to lepšie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:18, 4. máj 2026 (UTC) :Môžem Vás prosím poprosiť o kontrolu môjho článku '''Lov slov junior''' na mojom [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|pieskovisku]]? Poprípade aby ste mi povedať čo upraviť/pridať. Ďakujem! :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:39, 4. máj 2026 (UTC) Prestaň pridávať ostatným redaktorom šablóny do diskusií, tvoje pôsobenie je vcelku jedna veľká bieda, nemáš na to, aby si o tom rozhodoval. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:37, 6. máj 2026 (UTC) :Pozri sa na svoje. @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:39, 6. máj 2026 (UTC) ::A mimochodom si v zlej sekcii --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:40, 6. máj 2026 (UTC) Nerozumieš? Nepridávaj šablóny na diskusné stránky, ich správnosť nevieš posúdiť. Prestaň otravovať ostatných redaktorov.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:43, 6. máj 2026 (UTC) :Môžeš láskavo prestať? Pridal som Ti akurát Experimenty za to, že si na stránke [[Lov slov junior]] vymazával niektoré informácie a ešte si ani nepopísal zmeny. Keď sa chce o tom človek porozprávať s Tebou tak si to hneď vymažeš @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:49, 6. máj 2026 (UTC) == Rollback == Formálně: žádost skončila neúspěšně, podle [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]] ''Neúspešnú žiadosť je možné opakovať najskôr za 1 mesiac od jej uzatvorenia''. Doporučuji však vzít si poučení z námitek tam a teprve po jejich vyřešení podávat novou žádost. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 07:44, 7. máj 2026 (UTC) == Trúsenie substubov == {{Urgentne upraviť autor|Michael Patrick Kelly}} {{Urgentne upraviť autor|Súprava metra 81-71M}} Nezakladaj tu prosím ďalšie podobné substuby bez dotiahnutia starších pokusov do príčetného stavu a rozsahu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:25, 7. máj 2026 (UTC) :Okej. Vieš zmazať obidva články prosím?@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:52, 7. máj 2026 (UTC) ::Pokiaľ máš v úmysle ich v horizonte dvoch týždňov dopracovať na zmysluplné články so všetkými náležitosťami, je na to priestor. Len prosím nezakladaj ďalšie drafty v takomto stave, treba ísť krok po kroku a najprv dotiahnuť jeden článok, až potom sa púšťať do zakladania ďalších. Ak ich dopracovať neplánuješ, daj vedieť, v takom prípade bude skutočne rozumnejšie vymazať ich hneď. Kým na nich neparticipovalo viacero redaktorov, nie je problém vymazať ich na žiadosť autora. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:01, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno môžeš ich vymazať. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 7. máj 2026 (UTC) ::::Ak si dokázal preložiť prvý odsek z češtiny, prečo to nerozšíriš a neurobíš z toho akceptovateľný článok? Ešte si riadne nezačal a už sa vzdávaš... Ak články existujú v niekoľkých jazykových verziách, majú dostatočnú významnosť. Editovať sa naučíš iba trpezlivosťou, tak to nevzdávaj a urob niečo zmysluplné. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:48, 7. máj 2026 (UTC) :::::No lenže prekladače už sú na toľko vysoelé že väčšinou to prekladajú úplne správne a možem sa smažkť amo chcem ale na konci mi väčšinou ukáže Nepreložený text 100% alebo 90% a nechce ma to pustiť.@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 05:17, 8. máj 2026 (UTC) ::::::Koľkože máš rokov? Preklad z češtiny by si mohol zvládnuť bez prekladača :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:07, 8. máj 2026 (UTC) :::::::Veď ho dáva automaticky@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:12, 8. máj 2026 (UTC) ::::::::Som hľadal kde sa dá vypnúť ale nenašiel som@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:14, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Dá sa tento nástroj ignorovať (križíkom zatvoriť), skopírovať si cudzojazyčný obsah a preložiť manuálne. Vtedy máš istotu, že text je zmysluplne preložený (pokiaľ dobre ovládaš SJ i ČJ), vrátane wikilinkov a šablón. Ak je to nad tvoje schopnosti, skúšaj menšie úpravy, kde si časom osvojíš všetky potrebné zručnosti. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:17, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Vykopírovávať do iného tabu idú rovnako dobre aj tie strojovo preložené odseky z pravého stĺpca prekladača. Čo neznamená, že je žiadúce plošne obchádzať prah úprav prekladu, vo väčšine prípadov tam rôzne manuálne korektúry sú nevyhnutné, okrem významových a štylistických aj mnohé technické (nežiadúce medzery pred/za interpunkciou, citácie zdrojov, wikilinky, atď.). Bez precíznej kontroly a dolaďenia vetu po vete (a zdroj po zdroji) sú výsledky zvyčajne nevyhovujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 8. máj 2026 (UTC) == Rýchle vs pomalé zmazanie == Ahoj! Keď vyprší urgent a článok nie je dostatočne upravený stačí dať {{tl|Zmazať lebo}}, čiže rýchly výmaz. Hlasovanie by sa malo spúšťať len pri nejasných situáciách. Odkazujem na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Papito_flows&diff=next&oldid=8203541 tento prípad].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:50, 9. máj 2026 (UTC) :Aha nevedel som. Ďakujem@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:53, 9. máj 2026 (UTC) :Snažím sa byť užitočný :-). Zaoamätám si --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:57, 9. máj 2026 (UTC) == Pokusy o hlasovania a ďalšie aktivity == Zdravím. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8211402]: pred pokusmi o hlasovania bez hl. práva, vyjadrovania sa k veciam, návrhmi na mazania a rôznymi ďalšími procedurálnymi, údržbovými a technickými aktivitami, skús prosím najprv získať track record jednoduchších zmysluplných aktivít – napr. základnej encyklopedickej tvorby v podobe, ktorá tu bude môcť zostať. Bude to prínosné pre teba aj pre ostatných. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:39, 9. máj 2026 (UTC) 05qjtzsb6uvsyhzejwulobp3ybs72hx 8211424 8211422 2026-05-09T22:40:19Z Safíček 270527 /* Pokusy o hlasovania a ďalšie aktivity */ odpoveď 8211424 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:43, 10. september 2025 (UTC) {{Experimenty2}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:39, 3. apríl 2026 (UTC) :Môžem sa opýtať za čo presne? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:46, 3. apríl 2026 (UTC) ::Môžeš - za Lesopark i ZŠ. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:05, 3. apríl 2026 (UTC) :::Lesopark nemá zdroje a ZŠ má zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:09, 3. apríl 2026 (UTC) :::A inak diki inšpiroval som sa Tebou a teraz pozerám posledné úpravy --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:11, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Pekné od teba, len potrebuješ trochu praxe; napr. urgent sa nevkladá na staršie články, ref. nepatrí pred text, IB ide vždy do úvodu článku a pod. Pozri si manuál a budeš podstatne zorientovanejší. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:17, 3. apríl 2026 (UTC) :::::Pls pošleš manuál? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:18, 3. apríl 2026 (UTC) ::::::Máš ho v uvítacej šablóne... A tu: [[Wikipédia:Príručka]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:20, 3. apríl 2026 (UTC) [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 20:57, 3. apríl 2026 (UTC) :Láskavo prestaň upravovať pravdivé informácie pod anonymným profilom a pridávať mi sem toto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:02, 3. apríl 2026 (UTC) ::Všetky tvoje doterajšie úpravy sú na prd. Láskavo prestaň ničiť obsah wikipédie a nájdi si inú zábavku pre deti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:04, 3. apríl 2026 (UTC) :::Na prd možno pre teba. Teraz pozerám a pod anonymným profilom vymazávaš všetko čo Ti príde pod ruku. Láskavo keď chceš robiť takéto veci sa prihlás. Aby ťa niekto nespoznal že robíš takéto veci --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:05, 3. apríl 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nedávaj pls. ľuďom na DS nepravdivé šablóny ako <code>{{Tl|Vandalizmus2}}</code>, ktorá oznamuje správcovský zásah (ktorý, nebol vykonaný). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:27, 3. apríl 2026 (UTC) :::::On mi ich sem dával. Dal som mu ju oprávnene za výmenu aktualizovaných informácií za zastaralé na stránke Trenčín a neustále vymazáva moje články --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:30, 3. apríl 2026 (UTC) :::::: Pri aktualizácii info. v článku o [[Trenčín|Trenčíne]] (a iných) treba podopĺňať ku tvrdeniam zdroje. == Podvodník == Ja tu nechcem mať toho podvodníka @[[Redaktor:~2026-20335-96|~2026-20335-96]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:28, 3. apríl 2026 (UTC) :Je vo zvyku diskusie na Wiki nemazať, je ale prípadne možnosť skryť hanlivé slová. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:33, 3. apríl 2026 (UTC) ::Aj keby som upravil zdroje tak mi to aj tak vymaže tak načo sa s tým trápiť --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:41, 3. apríl 2026 (UTC) == Blok == Zdravím! Odporúčam trochu vychladnúť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:45, 3. apríl 2026 (UTC) :Dobrý deň! Už som uviedol zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:54, 3. apríl 2026 (UTC) ::Akurát mi nejdú poslať --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:55, 3. apríl 2026 (UTC) {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:12, 4. apríl 2026 (UTC) :Ja sa tu na Vás môžem vyprdnúť. Neviem čo bereš za nezmysly ale žiadne som nepridával. Prečítaj si príručku. Ja dám niečo zmažú mi. Dám vandalovi vandalizmus zmaže si ho. Tak si ho aj ja zmažem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:10, 4. apríl 2026 (UTC) ::Urobíš veľmi múdro, keď svoj čas využiješ mimo wiki. Nateraz všetko úpravy vandalského charakteru. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:31, 4. apríl 2026 (UTC) == Hlasovanie + lepenie šablón == Nazdar, prosím Ťa, nemá zmysel, aby si hlasoval, keďže nemáš hlasovacie právo. Tu si môžeš pozrieť podmienky: [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]]. Ďalšia vec je lepenie šablón UU na diskusné stránky redaktorov...ako áno je to záslužná činnosť, len s tvojím počtom editov a ak sa ešte prihliadne k tomu aké edity to väčšinou boli, to pôsobí skôr smiešne (ak si ten človek pozrie, kto mu tam ten urgent nalepil). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:36, 20. apríl 2026 (UTC) :Ahoj Diki za info o tom hlasovaní. Nevedel som, že nemám hlasovacie právo. Som tu jeden z novších a ešte sa učím :-). To UU dávam len tam kde aj podľa pravidiel sú články, ktoré nespĺňajú pravidlá. A k tomu na tej mojej diskusnej stránke… to bolo asi pred mesiacom, keď tu bol nejaký anonym a stále vymazával moje články. Takže Diki --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:41, 20. apríl 2026 (UTC) :Ano k tomu hlasovaciemu právu mám len 100 úprav tak sa posnažím dodávať správne a pravdivé informácie :-). --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:44, 20. apríl 2026 (UTC) ::Ja chápem kam tie urgenty dávaš, len to môže pôsobiť zvláštne, preto len odporúčam, aby si konkrétne túto činnosť nechal skôr na zavedenejších redaktorov...zatiaľ. Čo sa týka toho spred mesiaca, ono za prvé, ty si tu reálne úplně rovnaký anonym...a veľká časť z nás. Ako z tvojho nicku toho o tebe človek nezistí viac než z IP adresy spomínaného redaktora, takže okrem ľudí, ktorí sa tu zaregistrovali pod svojím reálnym menom (alebo ho nemajú uvedené na redaktorskej stránke), sme čo sa týka anonymity na rovnakej úrovni ako neprihlásení redaktori. Okrem toho, ten ktorý ti „mazal články“ 1. je dlhoročný redaktor, ktorý sa pred časom rozhodol prispievať z IP adresy, nie je to nejaký vandalizujúci anonym a 2. on ti tie články nemazal, článok môže zmazať len admin, on ich len navrhoval na zmazanie a keďže s tým admini súhlasili, tak asi tie veci na zmazanie boli. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 20. apríl 2026 (UTC) :::Ďakujem za tvoj názor veľmi si ho vážim a budem sa snažiť orientovať sa podla neho. Vidím, že si vzdelaný a vieš zaobchádzať s ľuďmi :) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:17, 20. apríl 2026 (UTC) Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201025]: zdôvodnenie ''„Treba doplniť niektoré informácie“'' je dokonale vágne s má pridanú hodnotu blízku nule. Ak nedokážeš sformulovať konkrétne relevantné nedostatky, nechaj pls. vkladanie takýchto šablón na skúsenejších redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 20. apríl 2026 (UTC) :Ďakujem za tvoj názor ale musím sa ohradiť ak Ti to nebude vadiť. Pozrel som si hlasovanie a diskusiu a podľa nej som tam pridal túto šablónu. Áno priznávam ''popis som mohol dať lepší''. Každopádne keby si niečo chcel dodať táto diskusná stránka je otvorená. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:20, 20. apríl 2026 (UTC) ::Opätovne môžem len odporúčať čo sme ti už dvaja nezávisle uviedli vyššie: skús sa pre začiatok sústrediť na jednoduchšie veci (a tie dotiahnuť do stavu, aby to nemalo skôr charakter experimentov), nie na údržbu, oznamy a pod. Vyžaduje to nadobudnúť určitú prax, aby to bolo zmysluplné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:25, 20. apríl 2026 (UTC) Už som raz upozorňoval v zhrnutí k revertu, zjavne márne, takže ešte raz na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201372]: nové príspevky, vrátane upozornení, sa štandardne pripájajú na koniec diskusnej stránky. Nevkladaj ich prosím ľuďom na začiatok DS ani inde voľne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:10, 21. apríl 2026 (UTC) == Wikilinkovanie == Plus na margo vkladania wl. ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201355]: wikilinkuje sa spravidla prvý výskyt výrazu v článku, v prípade rozsiahlejších čl. prichádza do úvahy aj prvý výskyt v rámci každej sekcie. Hustejšie (na spôsob 7× wl. na stranu [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] v rámci jednej sekcie) je to vyložene kontraproduktívne. Nerob to pls. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:15, 21. apríl 2026 (UTC) == Vkladanie šablóny Na zmazanie == Pri vkladaní šablóny a zakladaní hlasovania dodržuj prosím postup uvedený v š. {{tl|Na zmazanie}}. Hlasovaciu stránku treba založiť preklikom z vloženej šablóny – vloží to tam vzor štruktúry hlasovania, vrátane nadpisu, kde treba vyplniť wl. na článok, nie odtiaľ nadpis odmazať a začať hneď zdôvodnením ako v prípade [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8201370]. Plus potom na koniec zdrojáku [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]] treba následne doplniť odkaz na nové hlasovanie v tvare <code><nowiki>{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol}}</nowiki></code> a do zhrnutia ideálne dtto. vo forme wl., tzn. <code><nowiki>[[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol]]</nowiki></code>, aby mali ostatní link na nové hlasovanie k dispozícii priamo z watchlistov a posledných úprav. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:40, 21. apríl 2026 (UTC) == Presun == Ahoj, článok máš na [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Saf%C3%AD%C4%8Dek/pieskovisko pieskovisku].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:04, 4. máj 2026 (UTC) :Ďakujem ako ho potom dat ako normalny? @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Presunie sa. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:08, 4. máj 2026 (UTC) :::Ako? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:11, 4. máj 2026 (UTC) ::::Stačí napísať do diskusie a ak bude OK tak sa presunie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:12, 4. máj 2026 (UTC) ::::Ako nič :)) Najskôr treba článok urobiť do stavu, aby zodpovedal kritériám. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:13, 4. máj 2026 (UTC) :::::Ďakujem už len posledná otázka musím uvádzať pri uložení aj popis zmien v pieskovisku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Kvôli prehľadu áno, no predovšetkým rob väčšie úpravy, aby ich nebolo sto... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:20, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Ani, nie ale je to lepšie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:18, 4. máj 2026 (UTC) :Môžem Vás prosím poprosiť o kontrolu môjho článku '''Lov slov junior''' na mojom [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|pieskovisku]]? Poprípade aby ste mi povedať čo upraviť/pridať. Ďakujem! :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:39, 4. máj 2026 (UTC) Prestaň pridávať ostatným redaktorom šablóny do diskusií, tvoje pôsobenie je vcelku jedna veľká bieda, nemáš na to, aby si o tom rozhodoval. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:37, 6. máj 2026 (UTC) :Pozri sa na svoje. @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:39, 6. máj 2026 (UTC) ::A mimochodom si v zlej sekcii --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:40, 6. máj 2026 (UTC) Nerozumieš? Nepridávaj šablóny na diskusné stránky, ich správnosť nevieš posúdiť. Prestaň otravovať ostatných redaktorov.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:43, 6. máj 2026 (UTC) :Môžeš láskavo prestať? Pridal som Ti akurát Experimenty za to, že si na stránke [[Lov slov junior]] vymazával niektoré informácie a ešte si ani nepopísal zmeny. Keď sa chce o tom človek porozprávať s Tebou tak si to hneď vymažeš @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:49, 6. máj 2026 (UTC) == Rollback == Formálně: žádost skončila neúspěšně, podle [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]] ''Neúspešnú žiadosť je možné opakovať najskôr za 1 mesiac od jej uzatvorenia''. Doporučuji však vzít si poučení z námitek tam a teprve po jejich vyřešení podávat novou žádost. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 07:44, 7. máj 2026 (UTC) == Trúsenie substubov == {{Urgentne upraviť autor|Michael Patrick Kelly}} {{Urgentne upraviť autor|Súprava metra 81-71M}} Nezakladaj tu prosím ďalšie podobné substuby bez dotiahnutia starších pokusov do príčetného stavu a rozsahu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:25, 7. máj 2026 (UTC) :Okej. Vieš zmazať obidva články prosím?@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:52, 7. máj 2026 (UTC) ::Pokiaľ máš v úmysle ich v horizonte dvoch týždňov dopracovať na zmysluplné články so všetkými náležitosťami, je na to priestor. Len prosím nezakladaj ďalšie drafty v takomto stave, treba ísť krok po kroku a najprv dotiahnuť jeden článok, až potom sa púšťať do zakladania ďalších. Ak ich dopracovať neplánuješ, daj vedieť, v takom prípade bude skutočne rozumnejšie vymazať ich hneď. Kým na nich neparticipovalo viacero redaktorov, nie je problém vymazať ich na žiadosť autora. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:01, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno môžeš ich vymazať. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 7. máj 2026 (UTC) ::::Ak si dokázal preložiť prvý odsek z češtiny, prečo to nerozšíriš a neurobíš z toho akceptovateľný článok? Ešte si riadne nezačal a už sa vzdávaš... Ak články existujú v niekoľkých jazykových verziách, majú dostatočnú významnosť. Editovať sa naučíš iba trpezlivosťou, tak to nevzdávaj a urob niečo zmysluplné. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:48, 7. máj 2026 (UTC) :::::No lenže prekladače už sú na toľko vysoelé že väčšinou to prekladajú úplne správne a možem sa smažkť amo chcem ale na konci mi väčšinou ukáže Nepreložený text 100% alebo 90% a nechce ma to pustiť.@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 05:17, 8. máj 2026 (UTC) ::::::Koľkože máš rokov? Preklad z češtiny by si mohol zvládnuť bez prekladača :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:07, 8. máj 2026 (UTC) :::::::Veď ho dáva automaticky@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:12, 8. máj 2026 (UTC) ::::::::Som hľadal kde sa dá vypnúť ale nenašiel som@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:14, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Dá sa tento nástroj ignorovať (križíkom zatvoriť), skopírovať si cudzojazyčný obsah a preložiť manuálne. Vtedy máš istotu, že text je zmysluplne preložený (pokiaľ dobre ovládaš SJ i ČJ), vrátane wikilinkov a šablón. Ak je to nad tvoje schopnosti, skúšaj menšie úpravy, kde si časom osvojíš všetky potrebné zručnosti. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:17, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Vykopírovávať do iného tabu idú rovnako dobre aj tie strojovo preložené odseky z pravého stĺpca prekladača. Čo neznamená, že je žiadúce plošne obchádzať prah úprav prekladu, vo väčšine prípadov tam rôzne manuálne korektúry sú nevyhnutné, okrem významových a štylistických aj mnohé technické (nežiadúce medzery pred/za interpunkciou, citácie zdrojov, wikilinky, atď.). Bez precíznej kontroly a dolaďenia vetu po vete (a zdroj po zdroji) sú výsledky zvyčajne nevyhovujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 8. máj 2026 (UTC) == Rýchle vs pomalé zmazanie == Ahoj! Keď vyprší urgent a článok nie je dostatočne upravený stačí dať {{tl|Zmazať lebo}}, čiže rýchly výmaz. Hlasovanie by sa malo spúšťať len pri nejasných situáciách. Odkazujem na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Papito_flows&diff=next&oldid=8203541 tento prípad].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:50, 9. máj 2026 (UTC) :Aha nevedel som. Ďakujem@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:53, 9. máj 2026 (UTC) :Snažím sa byť užitočný :-). Zaoamätám si --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:57, 9. máj 2026 (UTC) == Pokusy o hlasovania a ďalšie aktivity == Zdravím. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8211402]: pred pokusmi o hlasovania bez hl. práva, vyjadrovania sa k veciam, návrhmi na mazania a rôznymi ďalšími procedurálnymi, údržbovými a technickými aktivitami, skús prosím najprv získať track record jednoduchších zmysluplných aktivít – napr. základnej encyklopedickej tvorby v podobe, ktorá tu bude môcť zostať. Bude to prínosné pre teba aj pre ostatných. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:39, 9. máj 2026 (UTC) :Veď mám hlas. právo @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:40, 9. máj 2026 (UTC) gq9jb6f3bors1yuzcm5rqg05kf6xspu 8211426 8211424 2026-05-09T22:47:33Z Teslaton 12161 /* Pokusy o hlasovania a ďalšie aktivity */ nie 8211426 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:43, 10. september 2025 (UTC) {{Experimenty2}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:39, 3. apríl 2026 (UTC) :Môžem sa opýtať za čo presne? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:46, 3. apríl 2026 (UTC) ::Môžeš - za Lesopark i ZŠ. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:05, 3. apríl 2026 (UTC) :::Lesopark nemá zdroje a ZŠ má zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:09, 3. apríl 2026 (UTC) :::A inak diki inšpiroval som sa Tebou a teraz pozerám posledné úpravy --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:11, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Pekné od teba, len potrebuješ trochu praxe; napr. urgent sa nevkladá na staršie články, ref. nepatrí pred text, IB ide vždy do úvodu článku a pod. Pozri si manuál a budeš podstatne zorientovanejší. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:17, 3. apríl 2026 (UTC) :::::Pls pošleš manuál? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:18, 3. apríl 2026 (UTC) ::::::Máš ho v uvítacej šablóne... A tu: [[Wikipédia:Príručka]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:20, 3. apríl 2026 (UTC) [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 20:57, 3. apríl 2026 (UTC) :Láskavo prestaň upravovať pravdivé informácie pod anonymným profilom a pridávať mi sem toto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:02, 3. apríl 2026 (UTC) ::Všetky tvoje doterajšie úpravy sú na prd. Láskavo prestaň ničiť obsah wikipédie a nájdi si inú zábavku pre deti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:04, 3. apríl 2026 (UTC) :::Na prd možno pre teba. Teraz pozerám a pod anonymným profilom vymazávaš všetko čo Ti príde pod ruku. Láskavo keď chceš robiť takéto veci sa prihlás. Aby ťa niekto nespoznal že robíš takéto veci --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:05, 3. apríl 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nedávaj pls. ľuďom na DS nepravdivé šablóny ako <code>{{Tl|Vandalizmus2}}</code>, ktorá oznamuje správcovský zásah (ktorý, nebol vykonaný). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:27, 3. apríl 2026 (UTC) :::::On mi ich sem dával. Dal som mu ju oprávnene za výmenu aktualizovaných informácií za zastaralé na stránke Trenčín a neustále vymazáva moje články --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:30, 3. apríl 2026 (UTC) :::::: Pri aktualizácii info. v článku o [[Trenčín|Trenčíne]] (a iných) treba podopĺňať ku tvrdeniam zdroje. == Podvodník == Ja tu nechcem mať toho podvodníka @[[Redaktor:~2026-20335-96|~2026-20335-96]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:28, 3. apríl 2026 (UTC) :Je vo zvyku diskusie na Wiki nemazať, je ale prípadne možnosť skryť hanlivé slová. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:33, 3. apríl 2026 (UTC) ::Aj keby som upravil zdroje tak mi to aj tak vymaže tak načo sa s tým trápiť --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:41, 3. apríl 2026 (UTC) == Blok == Zdravím! Odporúčam trochu vychladnúť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:45, 3. apríl 2026 (UTC) :Dobrý deň! Už som uviedol zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:54, 3. apríl 2026 (UTC) ::Akurát mi nejdú poslať --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:55, 3. apríl 2026 (UTC) {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:12, 4. apríl 2026 (UTC) :Ja sa tu na Vás môžem vyprdnúť. Neviem čo bereš za nezmysly ale žiadne som nepridával. Prečítaj si príručku. Ja dám niečo zmažú mi. Dám vandalovi vandalizmus zmaže si ho. Tak si ho aj ja zmažem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:10, 4. apríl 2026 (UTC) ::Urobíš veľmi múdro, keď svoj čas využiješ mimo wiki. Nateraz všetko úpravy vandalského charakteru. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:31, 4. apríl 2026 (UTC) == Hlasovanie + lepenie šablón == Nazdar, prosím Ťa, nemá zmysel, aby si hlasoval, keďže nemáš hlasovacie právo. Tu si môžeš pozrieť podmienky: [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]]. Ďalšia vec je lepenie šablón UU na diskusné stránky redaktorov...ako áno je to záslužná činnosť, len s tvojím počtom editov a ak sa ešte prihliadne k tomu aké edity to väčšinou boli, to pôsobí skôr smiešne (ak si ten človek pozrie, kto mu tam ten urgent nalepil). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:36, 20. apríl 2026 (UTC) :Ahoj Diki za info o tom hlasovaní. Nevedel som, že nemám hlasovacie právo. Som tu jeden z novších a ešte sa učím :-). To UU dávam len tam kde aj podľa pravidiel sú články, ktoré nespĺňajú pravidlá. A k tomu na tej mojej diskusnej stránke… to bolo asi pred mesiacom, keď tu bol nejaký anonym a stále vymazával moje články. Takže Diki --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:41, 20. apríl 2026 (UTC) :Ano k tomu hlasovaciemu právu mám len 100 úprav tak sa posnažím dodávať správne a pravdivé informácie :-). --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:44, 20. apríl 2026 (UTC) ::Ja chápem kam tie urgenty dávaš, len to môže pôsobiť zvláštne, preto len odporúčam, aby si konkrétne túto činnosť nechal skôr na zavedenejších redaktorov...zatiaľ. Čo sa týka toho spred mesiaca, ono za prvé, ty si tu reálne úplně rovnaký anonym...a veľká časť z nás. Ako z tvojho nicku toho o tebe človek nezistí viac než z IP adresy spomínaného redaktora, takže okrem ľudí, ktorí sa tu zaregistrovali pod svojím reálnym menom (alebo ho nemajú uvedené na redaktorskej stránke), sme čo sa týka anonymity na rovnakej úrovni ako neprihlásení redaktori. Okrem toho, ten ktorý ti „mazal články“ 1. je dlhoročný redaktor, ktorý sa pred časom rozhodol prispievať z IP adresy, nie je to nejaký vandalizujúci anonym a 2. on ti tie články nemazal, článok môže zmazať len admin, on ich len navrhoval na zmazanie a keďže s tým admini súhlasili, tak asi tie veci na zmazanie boli. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 20. apríl 2026 (UTC) :::Ďakujem za tvoj názor veľmi si ho vážim a budem sa snažiť orientovať sa podla neho. Vidím, že si vzdelaný a vieš zaobchádzať s ľuďmi :) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:17, 20. apríl 2026 (UTC) Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201025]: zdôvodnenie ''„Treba doplniť niektoré informácie“'' je dokonale vágne s má pridanú hodnotu blízku nule. Ak nedokážeš sformulovať konkrétne relevantné nedostatky, nechaj pls. vkladanie takýchto šablón na skúsenejších redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 20. apríl 2026 (UTC) :Ďakujem za tvoj názor ale musím sa ohradiť ak Ti to nebude vadiť. Pozrel som si hlasovanie a diskusiu a podľa nej som tam pridal túto šablónu. Áno priznávam ''popis som mohol dať lepší''. Každopádne keby si niečo chcel dodať táto diskusná stránka je otvorená. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:20, 20. apríl 2026 (UTC) ::Opätovne môžem len odporúčať čo sme ti už dvaja nezávisle uviedli vyššie: skús sa pre začiatok sústrediť na jednoduchšie veci (a tie dotiahnuť do stavu, aby to nemalo skôr charakter experimentov), nie na údržbu, oznamy a pod. Vyžaduje to nadobudnúť určitú prax, aby to bolo zmysluplné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:25, 20. apríl 2026 (UTC) Už som raz upozorňoval v zhrnutí k revertu, zjavne márne, takže ešte raz na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201372]: nové príspevky, vrátane upozornení, sa štandardne pripájajú na koniec diskusnej stránky. Nevkladaj ich prosím ľuďom na začiatok DS ani inde voľne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:10, 21. apríl 2026 (UTC) == Wikilinkovanie == Plus na margo vkladania wl. ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201355]: wikilinkuje sa spravidla prvý výskyt výrazu v článku, v prípade rozsiahlejších čl. prichádza do úvahy aj prvý výskyt v rámci každej sekcie. Hustejšie (na spôsob 7× wl. na stranu [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] v rámci jednej sekcie) je to vyložene kontraproduktívne. Nerob to pls. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:15, 21. apríl 2026 (UTC) == Vkladanie šablóny Na zmazanie == Pri vkladaní šablóny a zakladaní hlasovania dodržuj prosím postup uvedený v š. {{tl|Na zmazanie}}. Hlasovaciu stránku treba založiť preklikom z vloženej šablóny – vloží to tam vzor štruktúry hlasovania, vrátane nadpisu, kde treba vyplniť wl. na článok, nie odtiaľ nadpis odmazať a začať hneď zdôvodnením ako v prípade [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8201370]. Plus potom na koniec zdrojáku [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]] treba následne doplniť odkaz na nové hlasovanie v tvare <code><nowiki>{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol}}</nowiki></code> a do zhrnutia ideálne dtto. vo forme wl., tzn. <code><nowiki>[[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol]]</nowiki></code>, aby mali ostatní link na nové hlasovanie k dispozícii priamo z watchlistov a posledných úprav. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:40, 21. apríl 2026 (UTC) == Presun == Ahoj, článok máš na [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Saf%C3%AD%C4%8Dek/pieskovisko pieskovisku].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:04, 4. máj 2026 (UTC) :Ďakujem ako ho potom dat ako normalny? @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Presunie sa. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:08, 4. máj 2026 (UTC) :::Ako? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:11, 4. máj 2026 (UTC) ::::Stačí napísať do diskusie a ak bude OK tak sa presunie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:12, 4. máj 2026 (UTC) ::::Ako nič :)) Najskôr treba článok urobiť do stavu, aby zodpovedal kritériám. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:13, 4. máj 2026 (UTC) :::::Ďakujem už len posledná otázka musím uvádzať pri uložení aj popis zmien v pieskovisku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Kvôli prehľadu áno, no predovšetkým rob väčšie úpravy, aby ich nebolo sto... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:20, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Ani, nie ale je to lepšie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:18, 4. máj 2026 (UTC) :Môžem Vás prosím poprosiť o kontrolu môjho článku '''Lov slov junior''' na mojom [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|pieskovisku]]? Poprípade aby ste mi povedať čo upraviť/pridať. Ďakujem! :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:39, 4. máj 2026 (UTC) Prestaň pridávať ostatným redaktorom šablóny do diskusií, tvoje pôsobenie je vcelku jedna veľká bieda, nemáš na to, aby si o tom rozhodoval. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:37, 6. máj 2026 (UTC) :Pozri sa na svoje. @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:39, 6. máj 2026 (UTC) ::A mimochodom si v zlej sekcii --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:40, 6. máj 2026 (UTC) Nerozumieš? Nepridávaj šablóny na diskusné stránky, ich správnosť nevieš posúdiť. Prestaň otravovať ostatných redaktorov.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:43, 6. máj 2026 (UTC) :Môžeš láskavo prestať? Pridal som Ti akurát Experimenty za to, že si na stránke [[Lov slov junior]] vymazával niektoré informácie a ešte si ani nepopísal zmeny. Keď sa chce o tom človek porozprávať s Tebou tak si to hneď vymažeš @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:49, 6. máj 2026 (UTC) == Rollback == Formálně: žádost skončila neúspěšně, podle [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]] ''Neúspešnú žiadosť je možné opakovať najskôr za 1 mesiac od jej uzatvorenia''. Doporučuji však vzít si poučení z námitek tam a teprve po jejich vyřešení podávat novou žádost. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 07:44, 7. máj 2026 (UTC) == Trúsenie substubov == {{Urgentne upraviť autor|Michael Patrick Kelly}} {{Urgentne upraviť autor|Súprava metra 81-71M}} Nezakladaj tu prosím ďalšie podobné substuby bez dotiahnutia starších pokusov do príčetného stavu a rozsahu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:25, 7. máj 2026 (UTC) :Okej. Vieš zmazať obidva články prosím?@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:52, 7. máj 2026 (UTC) ::Pokiaľ máš v úmysle ich v horizonte dvoch týždňov dopracovať na zmysluplné články so všetkými náležitosťami, je na to priestor. Len prosím nezakladaj ďalšie drafty v takomto stave, treba ísť krok po kroku a najprv dotiahnuť jeden článok, až potom sa púšťať do zakladania ďalších. Ak ich dopracovať neplánuješ, daj vedieť, v takom prípade bude skutočne rozumnejšie vymazať ich hneď. Kým na nich neparticipovalo viacero redaktorov, nie je problém vymazať ich na žiadosť autora. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:01, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno môžeš ich vymazať. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 7. máj 2026 (UTC) ::::Ak si dokázal preložiť prvý odsek z češtiny, prečo to nerozšíriš a neurobíš z toho akceptovateľný článok? Ešte si riadne nezačal a už sa vzdávaš... Ak články existujú v niekoľkých jazykových verziách, majú dostatočnú významnosť. Editovať sa naučíš iba trpezlivosťou, tak to nevzdávaj a urob niečo zmysluplné. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:48, 7. máj 2026 (UTC) :::::No lenže prekladače už sú na toľko vysoelé že väčšinou to prekladajú úplne správne a možem sa smažkť amo chcem ale na konci mi väčšinou ukáže Nepreložený text 100% alebo 90% a nechce ma to pustiť.@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 05:17, 8. máj 2026 (UTC) ::::::Koľkože máš rokov? Preklad z češtiny by si mohol zvládnuť bez prekladača :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:07, 8. máj 2026 (UTC) :::::::Veď ho dáva automaticky@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:12, 8. máj 2026 (UTC) ::::::::Som hľadal kde sa dá vypnúť ale nenašiel som@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:14, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Dá sa tento nástroj ignorovať (križíkom zatvoriť), skopírovať si cudzojazyčný obsah a preložiť manuálne. Vtedy máš istotu, že text je zmysluplne preložený (pokiaľ dobre ovládaš SJ i ČJ), vrátane wikilinkov a šablón. Ak je to nad tvoje schopnosti, skúšaj menšie úpravy, kde si časom osvojíš všetky potrebné zručnosti. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:17, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Vykopírovávať do iného tabu idú rovnako dobre aj tie strojovo preložené odseky z pravého stĺpca prekladača. Čo neznamená, že je žiadúce plošne obchádzať prah úprav prekladu, vo väčšine prípadov tam rôzne manuálne korektúry sú nevyhnutné, okrem významových a štylistických aj mnohé technické (nežiadúce medzery pred/za interpunkciou, citácie zdrojov, wikilinky, atď.). Bez precíznej kontroly a dolaďenia vetu po vete (a zdroj po zdroji) sú výsledky zvyčajne nevyhovujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 8. máj 2026 (UTC) == Rýchle vs pomalé zmazanie == Ahoj! Keď vyprší urgent a článok nie je dostatočne upravený stačí dať {{tl|Zmazať lebo}}, čiže rýchly výmaz. Hlasovanie by sa malo spúšťať len pri nejasných situáciách. Odkazujem na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Papito_flows&diff=next&oldid=8203541 tento prípad].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:50, 9. máj 2026 (UTC) :Aha nevedel som. Ďakujem@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:53, 9. máj 2026 (UTC) :Snažím sa byť užitočný :-). Zaoamätám si --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:57, 9. máj 2026 (UTC) == Pokusy o hlasovania a ďalšie aktivity == Zdravím. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8211402]: pred pokusmi o hlasovania bez hl. práva, vyjadrovania sa k veciam, návrhmi na mazania a rôznymi ďalšími procedurálnymi, údržbovými a technickými aktivitami, skús prosím najprv získať track record jednoduchších zmysluplných aktivít – napr. základnej encyklopedickej tvorby v podobe, ktorá tu bude môcť zostať. Bude to prínosné pre teba aj pre ostatných. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:39, 9. máj 2026 (UTC) :Veď mám hlas. právo @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:40, 9. máj 2026 (UTC) ::Nie, nemáš. Treba 200+ úprav v hlavnom [[Pomoc:Menný priestor|mennom priestore]] (ktoré ale pls. získavaj pokiaľ možno prirodezným spôsobom, tzn. príčetnými úpravami s jasnou pridanou hodnotou, nie umelou honbou za hl. právom, ktoré aj tak nedokážeš v súčasnom stave zmysluplne využiť), navyše k momentu začiatku hlasovania, nie spätne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:47, 9. máj 2026 (UTC) jngau2tqcvqi0vsx6vw77cooe52btlx 8211432 8211426 2026-05-09T22:58:26Z Safíček 270527 /* Pokusy o hlasovania a ďalšie aktivity */ odpoveď 8211432 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:43, 10. september 2025 (UTC) {{Experimenty2}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:39, 3. apríl 2026 (UTC) :Môžem sa opýtať za čo presne? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:46, 3. apríl 2026 (UTC) ::Môžeš - za Lesopark i ZŠ. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:05, 3. apríl 2026 (UTC) :::Lesopark nemá zdroje a ZŠ má zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:09, 3. apríl 2026 (UTC) :::A inak diki inšpiroval som sa Tebou a teraz pozerám posledné úpravy --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:11, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Pekné od teba, len potrebuješ trochu praxe; napr. urgent sa nevkladá na staršie články, ref. nepatrí pred text, IB ide vždy do úvodu článku a pod. Pozri si manuál a budeš podstatne zorientovanejší. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:17, 3. apríl 2026 (UTC) :::::Pls pošleš manuál? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:18, 3. apríl 2026 (UTC) ::::::Máš ho v uvítacej šablóne... A tu: [[Wikipédia:Príručka]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:20, 3. apríl 2026 (UTC) [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 20:57, 3. apríl 2026 (UTC) :Láskavo prestaň upravovať pravdivé informácie pod anonymným profilom a pridávať mi sem toto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:02, 3. apríl 2026 (UTC) ::Všetky tvoje doterajšie úpravy sú na prd. Láskavo prestaň ničiť obsah wikipédie a nájdi si inú zábavku pre deti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:04, 3. apríl 2026 (UTC) :::Na prd možno pre teba. Teraz pozerám a pod anonymným profilom vymazávaš všetko čo Ti príde pod ruku. Láskavo keď chceš robiť takéto veci sa prihlás. Aby ťa niekto nespoznal že robíš takéto veci --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:05, 3. apríl 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nedávaj pls. ľuďom na DS nepravdivé šablóny ako <code>{{Tl|Vandalizmus2}}</code>, ktorá oznamuje správcovský zásah (ktorý, nebol vykonaný). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:27, 3. apríl 2026 (UTC) :::::On mi ich sem dával. Dal som mu ju oprávnene za výmenu aktualizovaných informácií za zastaralé na stránke Trenčín a neustále vymazáva moje články --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:30, 3. apríl 2026 (UTC) :::::: Pri aktualizácii info. v článku o [[Trenčín|Trenčíne]] (a iných) treba podopĺňať ku tvrdeniam zdroje. == Podvodník == Ja tu nechcem mať toho podvodníka @[[Redaktor:~2026-20335-96|~2026-20335-96]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:28, 3. apríl 2026 (UTC) :Je vo zvyku diskusie na Wiki nemazať, je ale prípadne možnosť skryť hanlivé slová. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:33, 3. apríl 2026 (UTC) ::Aj keby som upravil zdroje tak mi to aj tak vymaže tak načo sa s tým trápiť --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:41, 3. apríl 2026 (UTC) == Blok == Zdravím! Odporúčam trochu vychladnúť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:45, 3. apríl 2026 (UTC) :Dobrý deň! Už som uviedol zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:54, 3. apríl 2026 (UTC) ::Akurát mi nejdú poslať --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:55, 3. apríl 2026 (UTC) {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:12, 4. apríl 2026 (UTC) :Ja sa tu na Vás môžem vyprdnúť. Neviem čo bereš za nezmysly ale žiadne som nepridával. Prečítaj si príručku. Ja dám niečo zmažú mi. Dám vandalovi vandalizmus zmaže si ho. Tak si ho aj ja zmažem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:10, 4. apríl 2026 (UTC) ::Urobíš veľmi múdro, keď svoj čas využiješ mimo wiki. Nateraz všetko úpravy vandalského charakteru. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:31, 4. apríl 2026 (UTC) == Hlasovanie + lepenie šablón == Nazdar, prosím Ťa, nemá zmysel, aby si hlasoval, keďže nemáš hlasovacie právo. Tu si môžeš pozrieť podmienky: [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]]. Ďalšia vec je lepenie šablón UU na diskusné stránky redaktorov...ako áno je to záslužná činnosť, len s tvojím počtom editov a ak sa ešte prihliadne k tomu aké edity to väčšinou boli, to pôsobí skôr smiešne (ak si ten človek pozrie, kto mu tam ten urgent nalepil). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:36, 20. apríl 2026 (UTC) :Ahoj Diki za info o tom hlasovaní. Nevedel som, že nemám hlasovacie právo. Som tu jeden z novších a ešte sa učím :-). To UU dávam len tam kde aj podľa pravidiel sú články, ktoré nespĺňajú pravidlá. A k tomu na tej mojej diskusnej stránke… to bolo asi pred mesiacom, keď tu bol nejaký anonym a stále vymazával moje články. Takže Diki --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:41, 20. apríl 2026 (UTC) :Ano k tomu hlasovaciemu právu mám len 100 úprav tak sa posnažím dodávať správne a pravdivé informácie :-). --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:44, 20. apríl 2026 (UTC) ::Ja chápem kam tie urgenty dávaš, len to môže pôsobiť zvláštne, preto len odporúčam, aby si konkrétne túto činnosť nechal skôr na zavedenejších redaktorov...zatiaľ. Čo sa týka toho spred mesiaca, ono za prvé, ty si tu reálne úplně rovnaký anonym...a veľká časť z nás. Ako z tvojho nicku toho o tebe človek nezistí viac než z IP adresy spomínaného redaktora, takže okrem ľudí, ktorí sa tu zaregistrovali pod svojím reálnym menom (alebo ho nemajú uvedené na redaktorskej stránke), sme čo sa týka anonymity na rovnakej úrovni ako neprihlásení redaktori. Okrem toho, ten ktorý ti „mazal články“ 1. je dlhoročný redaktor, ktorý sa pred časom rozhodol prispievať z IP adresy, nie je to nejaký vandalizujúci anonym a 2. on ti tie články nemazal, článok môže zmazať len admin, on ich len navrhoval na zmazanie a keďže s tým admini súhlasili, tak asi tie veci na zmazanie boli. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 20. apríl 2026 (UTC) :::Ďakujem za tvoj názor veľmi si ho vážim a budem sa snažiť orientovať sa podla neho. Vidím, že si vzdelaný a vieš zaobchádzať s ľuďmi :) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:17, 20. apríl 2026 (UTC) Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201025]: zdôvodnenie ''„Treba doplniť niektoré informácie“'' je dokonale vágne s má pridanú hodnotu blízku nule. Ak nedokážeš sformulovať konkrétne relevantné nedostatky, nechaj pls. vkladanie takýchto šablón na skúsenejších redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 20. apríl 2026 (UTC) :Ďakujem za tvoj názor ale musím sa ohradiť ak Ti to nebude vadiť. Pozrel som si hlasovanie a diskusiu a podľa nej som tam pridal túto šablónu. Áno priznávam ''popis som mohol dať lepší''. Každopádne keby si niečo chcel dodať táto diskusná stránka je otvorená. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:20, 20. apríl 2026 (UTC) ::Opätovne môžem len odporúčať čo sme ti už dvaja nezávisle uviedli vyššie: skús sa pre začiatok sústrediť na jednoduchšie veci (a tie dotiahnuť do stavu, aby to nemalo skôr charakter experimentov), nie na údržbu, oznamy a pod. Vyžaduje to nadobudnúť určitú prax, aby to bolo zmysluplné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:25, 20. apríl 2026 (UTC) Už som raz upozorňoval v zhrnutí k revertu, zjavne márne, takže ešte raz na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201372]: nové príspevky, vrátane upozornení, sa štandardne pripájajú na koniec diskusnej stránky. Nevkladaj ich prosím ľuďom na začiatok DS ani inde voľne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:10, 21. apríl 2026 (UTC) == Wikilinkovanie == Plus na margo vkladania wl. ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201355]: wikilinkuje sa spravidla prvý výskyt výrazu v článku, v prípade rozsiahlejších čl. prichádza do úvahy aj prvý výskyt v rámci každej sekcie. Hustejšie (na spôsob 7× wl. na stranu [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] v rámci jednej sekcie) je to vyložene kontraproduktívne. Nerob to pls. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:15, 21. apríl 2026 (UTC) == Vkladanie šablóny Na zmazanie == Pri vkladaní šablóny a zakladaní hlasovania dodržuj prosím postup uvedený v š. {{tl|Na zmazanie}}. Hlasovaciu stránku treba založiť preklikom z vloženej šablóny – vloží to tam vzor štruktúry hlasovania, vrátane nadpisu, kde treba vyplniť wl. na článok, nie odtiaľ nadpis odmazať a začať hneď zdôvodnením ako v prípade [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8201370]. Plus potom na koniec zdrojáku [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]] treba následne doplniť odkaz na nové hlasovanie v tvare <code><nowiki>{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol}}</nowiki></code> a do zhrnutia ideálne dtto. vo forme wl., tzn. <code><nowiki>[[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol]]</nowiki></code>, aby mali ostatní link na nové hlasovanie k dispozícii priamo z watchlistov a posledných úprav. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:40, 21. apríl 2026 (UTC) == Presun == Ahoj, článok máš na [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Saf%C3%AD%C4%8Dek/pieskovisko pieskovisku].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:04, 4. máj 2026 (UTC) :Ďakujem ako ho potom dat ako normalny? @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Presunie sa. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:08, 4. máj 2026 (UTC) :::Ako? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:11, 4. máj 2026 (UTC) ::::Stačí napísať do diskusie a ak bude OK tak sa presunie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:12, 4. máj 2026 (UTC) ::::Ako nič :)) Najskôr treba článok urobiť do stavu, aby zodpovedal kritériám. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:13, 4. máj 2026 (UTC) :::::Ďakujem už len posledná otázka musím uvádzať pri uložení aj popis zmien v pieskovisku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Kvôli prehľadu áno, no predovšetkým rob väčšie úpravy, aby ich nebolo sto... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:20, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Ani, nie ale je to lepšie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:18, 4. máj 2026 (UTC) :Môžem Vás prosím poprosiť o kontrolu môjho článku '''Lov slov junior''' na mojom [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|pieskovisku]]? Poprípade aby ste mi povedať čo upraviť/pridať. Ďakujem! :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:39, 4. máj 2026 (UTC) Prestaň pridávať ostatným redaktorom šablóny do diskusií, tvoje pôsobenie je vcelku jedna veľká bieda, nemáš na to, aby si o tom rozhodoval. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:37, 6. máj 2026 (UTC) :Pozri sa na svoje. @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:39, 6. máj 2026 (UTC) ::A mimochodom si v zlej sekcii --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:40, 6. máj 2026 (UTC) Nerozumieš? Nepridávaj šablóny na diskusné stránky, ich správnosť nevieš posúdiť. Prestaň otravovať ostatných redaktorov.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:43, 6. máj 2026 (UTC) :Môžeš láskavo prestať? Pridal som Ti akurát Experimenty za to, že si na stránke [[Lov slov junior]] vymazával niektoré informácie a ešte si ani nepopísal zmeny. Keď sa chce o tom človek porozprávať s Tebou tak si to hneď vymažeš @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:49, 6. máj 2026 (UTC) == Rollback == Formálně: žádost skončila neúspěšně, podle [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]] ''Neúspešnú žiadosť je možné opakovať najskôr za 1 mesiac od jej uzatvorenia''. Doporučuji však vzít si poučení z námitek tam a teprve po jejich vyřešení podávat novou žádost. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 07:44, 7. máj 2026 (UTC) == Trúsenie substubov == {{Urgentne upraviť autor|Michael Patrick Kelly}} {{Urgentne upraviť autor|Súprava metra 81-71M}} Nezakladaj tu prosím ďalšie podobné substuby bez dotiahnutia starších pokusov do príčetného stavu a rozsahu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:25, 7. máj 2026 (UTC) :Okej. Vieš zmazať obidva články prosím?@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:52, 7. máj 2026 (UTC) ::Pokiaľ máš v úmysle ich v horizonte dvoch týždňov dopracovať na zmysluplné články so všetkými náležitosťami, je na to priestor. Len prosím nezakladaj ďalšie drafty v takomto stave, treba ísť krok po kroku a najprv dotiahnuť jeden článok, až potom sa púšťať do zakladania ďalších. Ak ich dopracovať neplánuješ, daj vedieť, v takom prípade bude skutočne rozumnejšie vymazať ich hneď. Kým na nich neparticipovalo viacero redaktorov, nie je problém vymazať ich na žiadosť autora. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:01, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno môžeš ich vymazať. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 7. máj 2026 (UTC) ::::Ak si dokázal preložiť prvý odsek z češtiny, prečo to nerozšíriš a neurobíš z toho akceptovateľný článok? Ešte si riadne nezačal a už sa vzdávaš... Ak články existujú v niekoľkých jazykových verziách, majú dostatočnú významnosť. Editovať sa naučíš iba trpezlivosťou, tak to nevzdávaj a urob niečo zmysluplné. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:48, 7. máj 2026 (UTC) :::::No lenže prekladače už sú na toľko vysoelé že väčšinou to prekladajú úplne správne a možem sa smažkť amo chcem ale na konci mi väčšinou ukáže Nepreložený text 100% alebo 90% a nechce ma to pustiť.@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 05:17, 8. máj 2026 (UTC) ::::::Koľkože máš rokov? Preklad z češtiny by si mohol zvládnuť bez prekladača :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:07, 8. máj 2026 (UTC) :::::::Veď ho dáva automaticky@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:12, 8. máj 2026 (UTC) ::::::::Som hľadal kde sa dá vypnúť ale nenašiel som@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:14, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Dá sa tento nástroj ignorovať (križíkom zatvoriť), skopírovať si cudzojazyčný obsah a preložiť manuálne. Vtedy máš istotu, že text je zmysluplne preložený (pokiaľ dobre ovládaš SJ i ČJ), vrátane wikilinkov a šablón. Ak je to nad tvoje schopnosti, skúšaj menšie úpravy, kde si časom osvojíš všetky potrebné zručnosti. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:17, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Vykopírovávať do iného tabu idú rovnako dobre aj tie strojovo preložené odseky z pravého stĺpca prekladača. Čo neznamená, že je žiadúce plošne obchádzať prah úprav prekladu, vo väčšine prípadov tam rôzne manuálne korektúry sú nevyhnutné, okrem významových a štylistických aj mnohé technické (nežiadúce medzery pred/za interpunkciou, citácie zdrojov, wikilinky, atď.). Bez precíznej kontroly a dolaďenia vetu po vete (a zdroj po zdroji) sú výsledky zvyčajne nevyhovujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 8. máj 2026 (UTC) == Rýchle vs pomalé zmazanie == Ahoj! Keď vyprší urgent a článok nie je dostatočne upravený stačí dať {{tl|Zmazať lebo}}, čiže rýchly výmaz. Hlasovanie by sa malo spúšťať len pri nejasných situáciách. Odkazujem na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Papito_flows&diff=next&oldid=8203541 tento prípad].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:50, 9. máj 2026 (UTC) :Aha nevedel som. Ďakujem@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:53, 9. máj 2026 (UTC) :Snažím sa byť užitočný :-). Zaoamätám si --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:57, 9. máj 2026 (UTC) == Pokusy o hlasovania a ďalšie aktivity == Zdravím. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8211402]: pred pokusmi o hlasovania bez hl. práva, vyjadrovania sa k veciam, návrhmi na mazania a rôznymi ďalšími procedurálnymi, údržbovými a technickými aktivitami, skús prosím najprv získať track record jednoduchších zmysluplných aktivít – napr. základnej encyklopedickej tvorby v podobe, ktorá tu bude môcť zostať. Bude to prínosné pre teba aj pre ostatných. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:39, 9. máj 2026 (UTC) :Veď mám hlas. právo @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:40, 9. máj 2026 (UTC) ::Nie, nemáš. Treba 200+ úprav v hlavnom [[Pomoc:Menný priestor|mennom priestore]] (ktoré ale pls. získavaj pokiaľ možno prirodezným spôsobom, tzn. príčetnými úpravami s jasnou pridanou hodnotou, nie umelou honbou za hl. právom, ktoré aj tak nedokážeš v súčasnom stave zmysluplne využiť), navyše k momentu začiatku hlasovania, nie spätne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:47, 9. máj 2026 (UTC) :::Aha lebo sa dostala ku mne informácia, že mám. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:58, 9. máj 2026 (UTC) 44r82hnhexbdn36q6t4r5bk1tensl64 8211440 8211432 2026-05-09T23:11:04Z Teslaton 12161 /* Pokusy o hlasovania a ďalšie aktivity */ re 8211440 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:43, 10. september 2025 (UTC) {{Experimenty2}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:39, 3. apríl 2026 (UTC) :Môžem sa opýtať za čo presne? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:46, 3. apríl 2026 (UTC) ::Môžeš - za Lesopark i ZŠ. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:05, 3. apríl 2026 (UTC) :::Lesopark nemá zdroje a ZŠ má zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:09, 3. apríl 2026 (UTC) :::A inak diki inšpiroval som sa Tebou a teraz pozerám posledné úpravy --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:11, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Pekné od teba, len potrebuješ trochu praxe; napr. urgent sa nevkladá na staršie články, ref. nepatrí pred text, IB ide vždy do úvodu článku a pod. Pozri si manuál a budeš podstatne zorientovanejší. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:17, 3. apríl 2026 (UTC) :::::Pls pošleš manuál? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:18, 3. apríl 2026 (UTC) ::::::Máš ho v uvítacej šablóne... A tu: [[Wikipédia:Príručka]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:20, 3. apríl 2026 (UTC) [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 20:57, 3. apríl 2026 (UTC) :Láskavo prestaň upravovať pravdivé informácie pod anonymným profilom a pridávať mi sem toto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:02, 3. apríl 2026 (UTC) ::Všetky tvoje doterajšie úpravy sú na prd. Láskavo prestaň ničiť obsah wikipédie a nájdi si inú zábavku pre deti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:04, 3. apríl 2026 (UTC) :::Na prd možno pre teba. Teraz pozerám a pod anonymným profilom vymazávaš všetko čo Ti príde pod ruku. Láskavo keď chceš robiť takéto veci sa prihlás. Aby ťa niekto nespoznal že robíš takéto veci --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:05, 3. apríl 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nedávaj pls. ľuďom na DS nepravdivé šablóny ako <code>{{Tl|Vandalizmus2}}</code>, ktorá oznamuje správcovský zásah (ktorý, nebol vykonaný). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:27, 3. apríl 2026 (UTC) :::::On mi ich sem dával. Dal som mu ju oprávnene za výmenu aktualizovaných informácií za zastaralé na stránke Trenčín a neustále vymazáva moje články --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:30, 3. apríl 2026 (UTC) :::::: Pri aktualizácii info. v článku o [[Trenčín|Trenčíne]] (a iných) treba podopĺňať ku tvrdeniam zdroje. == Podvodník == Ja tu nechcem mať toho podvodníka @[[Redaktor:~2026-20335-96|~2026-20335-96]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:28, 3. apríl 2026 (UTC) :Je vo zvyku diskusie na Wiki nemazať, je ale prípadne možnosť skryť hanlivé slová. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:33, 3. apríl 2026 (UTC) ::Aj keby som upravil zdroje tak mi to aj tak vymaže tak načo sa s tým trápiť --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:41, 3. apríl 2026 (UTC) == Blok == Zdravím! Odporúčam trochu vychladnúť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:45, 3. apríl 2026 (UTC) :Dobrý deň! Už som uviedol zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:54, 3. apríl 2026 (UTC) ::Akurát mi nejdú poslať --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:55, 3. apríl 2026 (UTC) {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:12, 4. apríl 2026 (UTC) :Ja sa tu na Vás môžem vyprdnúť. Neviem čo bereš za nezmysly ale žiadne som nepridával. Prečítaj si príručku. Ja dám niečo zmažú mi. Dám vandalovi vandalizmus zmaže si ho. Tak si ho aj ja zmažem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:10, 4. apríl 2026 (UTC) ::Urobíš veľmi múdro, keď svoj čas využiješ mimo wiki. Nateraz všetko úpravy vandalského charakteru. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:31, 4. apríl 2026 (UTC) == Hlasovanie + lepenie šablón == Nazdar, prosím Ťa, nemá zmysel, aby si hlasoval, keďže nemáš hlasovacie právo. Tu si môžeš pozrieť podmienky: [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]]. Ďalšia vec je lepenie šablón UU na diskusné stránky redaktorov...ako áno je to záslužná činnosť, len s tvojím počtom editov a ak sa ešte prihliadne k tomu aké edity to väčšinou boli, to pôsobí skôr smiešne (ak si ten človek pozrie, kto mu tam ten urgent nalepil). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:36, 20. apríl 2026 (UTC) :Ahoj Diki za info o tom hlasovaní. Nevedel som, že nemám hlasovacie právo. Som tu jeden z novších a ešte sa učím :-). To UU dávam len tam kde aj podľa pravidiel sú články, ktoré nespĺňajú pravidlá. A k tomu na tej mojej diskusnej stránke… to bolo asi pred mesiacom, keď tu bol nejaký anonym a stále vymazával moje články. Takže Diki --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:41, 20. apríl 2026 (UTC) :Ano k tomu hlasovaciemu právu mám len 100 úprav tak sa posnažím dodávať správne a pravdivé informácie :-). --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:44, 20. apríl 2026 (UTC) ::Ja chápem kam tie urgenty dávaš, len to môže pôsobiť zvláštne, preto len odporúčam, aby si konkrétne túto činnosť nechal skôr na zavedenejších redaktorov...zatiaľ. Čo sa týka toho spred mesiaca, ono za prvé, ty si tu reálne úplně rovnaký anonym...a veľká časť z nás. Ako z tvojho nicku toho o tebe človek nezistí viac než z IP adresy spomínaného redaktora, takže okrem ľudí, ktorí sa tu zaregistrovali pod svojím reálnym menom (alebo ho nemajú uvedené na redaktorskej stránke), sme čo sa týka anonymity na rovnakej úrovni ako neprihlásení redaktori. Okrem toho, ten ktorý ti „mazal články“ 1. je dlhoročný redaktor, ktorý sa pred časom rozhodol prispievať z IP adresy, nie je to nejaký vandalizujúci anonym a 2. on ti tie články nemazal, článok môže zmazať len admin, on ich len navrhoval na zmazanie a keďže s tým admini súhlasili, tak asi tie veci na zmazanie boli. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 20. apríl 2026 (UTC) :::Ďakujem za tvoj názor veľmi si ho vážim a budem sa snažiť orientovať sa podla neho. Vidím, že si vzdelaný a vieš zaobchádzať s ľuďmi :) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:17, 20. apríl 2026 (UTC) Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201025]: zdôvodnenie ''„Treba doplniť niektoré informácie“'' je dokonale vágne s má pridanú hodnotu blízku nule. Ak nedokážeš sformulovať konkrétne relevantné nedostatky, nechaj pls. vkladanie takýchto šablón na skúsenejších redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 20. apríl 2026 (UTC) :Ďakujem za tvoj názor ale musím sa ohradiť ak Ti to nebude vadiť. Pozrel som si hlasovanie a diskusiu a podľa nej som tam pridal túto šablónu. Áno priznávam ''popis som mohol dať lepší''. Každopádne keby si niečo chcel dodať táto diskusná stránka je otvorená. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:20, 20. apríl 2026 (UTC) ::Opätovne môžem len odporúčať čo sme ti už dvaja nezávisle uviedli vyššie: skús sa pre začiatok sústrediť na jednoduchšie veci (a tie dotiahnuť do stavu, aby to nemalo skôr charakter experimentov), nie na údržbu, oznamy a pod. Vyžaduje to nadobudnúť určitú prax, aby to bolo zmysluplné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:25, 20. apríl 2026 (UTC) Už som raz upozorňoval v zhrnutí k revertu, zjavne márne, takže ešte raz na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201372]: nové príspevky, vrátane upozornení, sa štandardne pripájajú na koniec diskusnej stránky. Nevkladaj ich prosím ľuďom na začiatok DS ani inde voľne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:10, 21. apríl 2026 (UTC) == Wikilinkovanie == Plus na margo vkladania wl. ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201355]: wikilinkuje sa spravidla prvý výskyt výrazu v článku, v prípade rozsiahlejších čl. prichádza do úvahy aj prvý výskyt v rámci každej sekcie. Hustejšie (na spôsob 7× wl. na stranu [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] v rámci jednej sekcie) je to vyložene kontraproduktívne. Nerob to pls. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:15, 21. apríl 2026 (UTC) == Vkladanie šablóny Na zmazanie == Pri vkladaní šablóny a zakladaní hlasovania dodržuj prosím postup uvedený v š. {{tl|Na zmazanie}}. Hlasovaciu stránku treba založiť preklikom z vloženej šablóny – vloží to tam vzor štruktúry hlasovania, vrátane nadpisu, kde treba vyplniť wl. na článok, nie odtiaľ nadpis odmazať a začať hneď zdôvodnením ako v prípade [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8201370]. Plus potom na koniec zdrojáku [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]] treba následne doplniť odkaz na nové hlasovanie v tvare <code><nowiki>{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol}}</nowiki></code> a do zhrnutia ideálne dtto. vo forme wl., tzn. <code><nowiki>[[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol]]</nowiki></code>, aby mali ostatní link na nové hlasovanie k dispozícii priamo z watchlistov a posledných úprav. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:40, 21. apríl 2026 (UTC) == Presun == Ahoj, článok máš na [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Saf%C3%AD%C4%8Dek/pieskovisko pieskovisku].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:04, 4. máj 2026 (UTC) :Ďakujem ako ho potom dat ako normalny? @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Presunie sa. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:08, 4. máj 2026 (UTC) :::Ako? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:11, 4. máj 2026 (UTC) ::::Stačí napísať do diskusie a ak bude OK tak sa presunie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:12, 4. máj 2026 (UTC) ::::Ako nič :)) Najskôr treba článok urobiť do stavu, aby zodpovedal kritériám. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:13, 4. máj 2026 (UTC) :::::Ďakujem už len posledná otázka musím uvádzať pri uložení aj popis zmien v pieskovisku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Kvôli prehľadu áno, no predovšetkým rob väčšie úpravy, aby ich nebolo sto... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:20, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Ani, nie ale je to lepšie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:18, 4. máj 2026 (UTC) :Môžem Vás prosím poprosiť o kontrolu môjho článku '''Lov slov junior''' na mojom [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|pieskovisku]]? Poprípade aby ste mi povedať čo upraviť/pridať. Ďakujem! :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:39, 4. máj 2026 (UTC) Prestaň pridávať ostatným redaktorom šablóny do diskusií, tvoje pôsobenie je vcelku jedna veľká bieda, nemáš na to, aby si o tom rozhodoval. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:37, 6. máj 2026 (UTC) :Pozri sa na svoje. @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:39, 6. máj 2026 (UTC) ::A mimochodom si v zlej sekcii --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:40, 6. máj 2026 (UTC) Nerozumieš? Nepridávaj šablóny na diskusné stránky, ich správnosť nevieš posúdiť. Prestaň otravovať ostatných redaktorov.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:43, 6. máj 2026 (UTC) :Môžeš láskavo prestať? Pridal som Ti akurát Experimenty za to, že si na stránke [[Lov slov junior]] vymazával niektoré informácie a ešte si ani nepopísal zmeny. Keď sa chce o tom človek porozprávať s Tebou tak si to hneď vymažeš @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:49, 6. máj 2026 (UTC) == Rollback == Formálně: žádost skončila neúspěšně, podle [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]] ''Neúspešnú žiadosť je možné opakovať najskôr za 1 mesiac od jej uzatvorenia''. Doporučuji však vzít si poučení z námitek tam a teprve po jejich vyřešení podávat novou žádost. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 07:44, 7. máj 2026 (UTC) == Trúsenie substubov == {{Urgentne upraviť autor|Michael Patrick Kelly}} {{Urgentne upraviť autor|Súprava metra 81-71M}} Nezakladaj tu prosím ďalšie podobné substuby bez dotiahnutia starších pokusov do príčetného stavu a rozsahu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:25, 7. máj 2026 (UTC) :Okej. Vieš zmazať obidva články prosím?@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:52, 7. máj 2026 (UTC) ::Pokiaľ máš v úmysle ich v horizonte dvoch týždňov dopracovať na zmysluplné články so všetkými náležitosťami, je na to priestor. Len prosím nezakladaj ďalšie drafty v takomto stave, treba ísť krok po kroku a najprv dotiahnuť jeden článok, až potom sa púšťať do zakladania ďalších. Ak ich dopracovať neplánuješ, daj vedieť, v takom prípade bude skutočne rozumnejšie vymazať ich hneď. Kým na nich neparticipovalo viacero redaktorov, nie je problém vymazať ich na žiadosť autora. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:01, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno môžeš ich vymazať. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 7. máj 2026 (UTC) ::::Ak si dokázal preložiť prvý odsek z češtiny, prečo to nerozšíriš a neurobíš z toho akceptovateľný článok? Ešte si riadne nezačal a už sa vzdávaš... Ak články existujú v niekoľkých jazykových verziách, majú dostatočnú významnosť. Editovať sa naučíš iba trpezlivosťou, tak to nevzdávaj a urob niečo zmysluplné. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:48, 7. máj 2026 (UTC) :::::No lenže prekladače už sú na toľko vysoelé že väčšinou to prekladajú úplne správne a možem sa smažkť amo chcem ale na konci mi väčšinou ukáže Nepreložený text 100% alebo 90% a nechce ma to pustiť.@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 05:17, 8. máj 2026 (UTC) ::::::Koľkože máš rokov? Preklad z češtiny by si mohol zvládnuť bez prekladača :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:07, 8. máj 2026 (UTC) :::::::Veď ho dáva automaticky@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:12, 8. máj 2026 (UTC) ::::::::Som hľadal kde sa dá vypnúť ale nenašiel som@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:14, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Dá sa tento nástroj ignorovať (križíkom zatvoriť), skopírovať si cudzojazyčný obsah a preložiť manuálne. Vtedy máš istotu, že text je zmysluplne preložený (pokiaľ dobre ovládaš SJ i ČJ), vrátane wikilinkov a šablón. Ak je to nad tvoje schopnosti, skúšaj menšie úpravy, kde si časom osvojíš všetky potrebné zručnosti. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:17, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Vykopírovávať do iného tabu idú rovnako dobre aj tie strojovo preložené odseky z pravého stĺpca prekladača. Čo neznamená, že je žiadúce plošne obchádzať prah úprav prekladu, vo väčšine prípadov tam rôzne manuálne korektúry sú nevyhnutné, okrem významových a štylistických aj mnohé technické (nežiadúce medzery pred/za interpunkciou, citácie zdrojov, wikilinky, atď.). Bez precíznej kontroly a dolaďenia vetu po vete (a zdroj po zdroji) sú výsledky zvyčajne nevyhovujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 8. máj 2026 (UTC) == Rýchle vs pomalé zmazanie == Ahoj! Keď vyprší urgent a článok nie je dostatočne upravený stačí dať {{tl|Zmazať lebo}}, čiže rýchly výmaz. Hlasovanie by sa malo spúšťať len pri nejasných situáciách. Odkazujem na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Papito_flows&diff=next&oldid=8203541 tento prípad].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:50, 9. máj 2026 (UTC) :Aha nevedel som. Ďakujem@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:53, 9. máj 2026 (UTC) :Snažím sa byť užitočný :-). Zaoamätám si --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:57, 9. máj 2026 (UTC) == Pokusy o hlasovania a ďalšie aktivity == Zdravím. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8211402]: pred pokusmi o hlasovania bez hl. práva, vyjadrovania sa k veciam, návrhmi na mazania a rôznymi ďalšími procedurálnymi, údržbovými a technickými aktivitami, skús prosím najprv získať track record jednoduchších zmysluplných aktivít – napr. základnej encyklopedickej tvorby v podobe, ktorá tu bude môcť zostať. Bude to prínosné pre teba aj pre ostatných. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:39, 9. máj 2026 (UTC) :Veď mám hlas. právo @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:40, 9. máj 2026 (UTC) ::Nie, nemáš. Treba 200+ úprav v hlavnom [[Pomoc:Menný priestor|mennom priestore]] (ktoré ale pls. získavaj pokiaľ možno prirodezným spôsobom, tzn. príčetnými úpravami s jasnou pridanou hodnotou, nie umelou honbou za hl. právom, ktoré aj tak nedokážeš v súčasnom stave zmysluplne využiť), navyše k momentu začiatku hlasovania, nie spätne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:47, 9. máj 2026 (UTC) :::Aha lebo sa dostala ku mne informácia, že mám. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:58, 9. máj 2026 (UTC) ::::Áno, zazrel som, no nebola správna. Príspevky v NS0 viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne%3APr%C3%ADspevky&target=Saf%C3%AD%C4%8Dek&namespace=0]. Bez ohľadu na to, pls. fakt skús pokojne, postupne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC) chdu9d49hh0s17jwb4h7zedwtpo3x2c 8211444 8211440 2026-05-09T23:23:16Z Teslaton 12161 /* Pokusy o hlasovania a ďalšie aktivity */ + k urgentom po lehote 8211444 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:43, 10. september 2025 (UTC) {{Experimenty2}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:39, 3. apríl 2026 (UTC) :Môžem sa opýtať za čo presne? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:46, 3. apríl 2026 (UTC) ::Môžeš - za Lesopark i ZŠ. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:05, 3. apríl 2026 (UTC) :::Lesopark nemá zdroje a ZŠ má zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:09, 3. apríl 2026 (UTC) :::A inak diki inšpiroval som sa Tebou a teraz pozerám posledné úpravy --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:11, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Pekné od teba, len potrebuješ trochu praxe; napr. urgent sa nevkladá na staršie články, ref. nepatrí pred text, IB ide vždy do úvodu článku a pod. Pozri si manuál a budeš podstatne zorientovanejší. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:17, 3. apríl 2026 (UTC) :::::Pls pošleš manuál? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:18, 3. apríl 2026 (UTC) ::::::Máš ho v uvítacej šablóne... A tu: [[Wikipédia:Príručka]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:20, 3. apríl 2026 (UTC) [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 20:57, 3. apríl 2026 (UTC) :Láskavo prestaň upravovať pravdivé informácie pod anonymným profilom a pridávať mi sem toto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:02, 3. apríl 2026 (UTC) ::Všetky tvoje doterajšie úpravy sú na prd. Láskavo prestaň ničiť obsah wikipédie a nájdi si inú zábavku pre deti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:04, 3. apríl 2026 (UTC) :::Na prd možno pre teba. Teraz pozerám a pod anonymným profilom vymazávaš všetko čo Ti príde pod ruku. Láskavo keď chceš robiť takéto veci sa prihlás. Aby ťa niekto nespoznal že robíš takéto veci --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:05, 3. apríl 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nedávaj pls. ľuďom na DS nepravdivé šablóny ako <code>{{Tl|Vandalizmus2}}</code>, ktorá oznamuje správcovský zásah (ktorý, nebol vykonaný). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:27, 3. apríl 2026 (UTC) :::::On mi ich sem dával. Dal som mu ju oprávnene za výmenu aktualizovaných informácií za zastaralé na stránke Trenčín a neustále vymazáva moje články --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:30, 3. apríl 2026 (UTC) :::::: Pri aktualizácii info. v článku o [[Trenčín|Trenčíne]] (a iných) treba podopĺňať ku tvrdeniam zdroje. == Podvodník == Ja tu nechcem mať toho podvodníka @[[Redaktor:~2026-20335-96|~2026-20335-96]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:28, 3. apríl 2026 (UTC) :Je vo zvyku diskusie na Wiki nemazať, je ale prípadne možnosť skryť hanlivé slová. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:33, 3. apríl 2026 (UTC) ::Aj keby som upravil zdroje tak mi to aj tak vymaže tak načo sa s tým trápiť --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:41, 3. apríl 2026 (UTC) == Blok == Zdravím! Odporúčam trochu vychladnúť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:45, 3. apríl 2026 (UTC) :Dobrý deň! Už som uviedol zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:54, 3. apríl 2026 (UTC) ::Akurát mi nejdú poslať --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:55, 3. apríl 2026 (UTC) {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:12, 4. apríl 2026 (UTC) :Ja sa tu na Vás môžem vyprdnúť. Neviem čo bereš za nezmysly ale žiadne som nepridával. Prečítaj si príručku. Ja dám niečo zmažú mi. Dám vandalovi vandalizmus zmaže si ho. Tak si ho aj ja zmažem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:10, 4. apríl 2026 (UTC) ::Urobíš veľmi múdro, keď svoj čas využiješ mimo wiki. Nateraz všetko úpravy vandalského charakteru. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:31, 4. apríl 2026 (UTC) == Hlasovanie + lepenie šablón == Nazdar, prosím Ťa, nemá zmysel, aby si hlasoval, keďže nemáš hlasovacie právo. Tu si môžeš pozrieť podmienky: [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]]. Ďalšia vec je lepenie šablón UU na diskusné stránky redaktorov...ako áno je to záslužná činnosť, len s tvojím počtom editov a ak sa ešte prihliadne k tomu aké edity to väčšinou boli, to pôsobí skôr smiešne (ak si ten človek pozrie, kto mu tam ten urgent nalepil). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:36, 20. apríl 2026 (UTC) :Ahoj Diki za info o tom hlasovaní. Nevedel som, že nemám hlasovacie právo. Som tu jeden z novších a ešte sa učím :-). To UU dávam len tam kde aj podľa pravidiel sú články, ktoré nespĺňajú pravidlá. A k tomu na tej mojej diskusnej stránke… to bolo asi pred mesiacom, keď tu bol nejaký anonym a stále vymazával moje články. Takže Diki --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:41, 20. apríl 2026 (UTC) :Ano k tomu hlasovaciemu právu mám len 100 úprav tak sa posnažím dodávať správne a pravdivé informácie :-). --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:44, 20. apríl 2026 (UTC) ::Ja chápem kam tie urgenty dávaš, len to môže pôsobiť zvláštne, preto len odporúčam, aby si konkrétne túto činnosť nechal skôr na zavedenejších redaktorov...zatiaľ. Čo sa týka toho spred mesiaca, ono za prvé, ty si tu reálne úplně rovnaký anonym...a veľká časť z nás. Ako z tvojho nicku toho o tebe človek nezistí viac než z IP adresy spomínaného redaktora, takže okrem ľudí, ktorí sa tu zaregistrovali pod svojím reálnym menom (alebo ho nemajú uvedené na redaktorskej stránke), sme čo sa týka anonymity na rovnakej úrovni ako neprihlásení redaktori. Okrem toho, ten ktorý ti „mazal články“ 1. je dlhoročný redaktor, ktorý sa pred časom rozhodol prispievať z IP adresy, nie je to nejaký vandalizujúci anonym a 2. on ti tie články nemazal, článok môže zmazať len admin, on ich len navrhoval na zmazanie a keďže s tým admini súhlasili, tak asi tie veci na zmazanie boli. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 20. apríl 2026 (UTC) :::Ďakujem za tvoj názor veľmi si ho vážim a budem sa snažiť orientovať sa podla neho. Vidím, že si vzdelaný a vieš zaobchádzať s ľuďmi :) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:17, 20. apríl 2026 (UTC) Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201025]: zdôvodnenie ''„Treba doplniť niektoré informácie“'' je dokonale vágne s má pridanú hodnotu blízku nule. Ak nedokážeš sformulovať konkrétne relevantné nedostatky, nechaj pls. vkladanie takýchto šablón na skúsenejších redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 20. apríl 2026 (UTC) :Ďakujem za tvoj názor ale musím sa ohradiť ak Ti to nebude vadiť. Pozrel som si hlasovanie a diskusiu a podľa nej som tam pridal túto šablónu. Áno priznávam ''popis som mohol dať lepší''. Každopádne keby si niečo chcel dodať táto diskusná stránka je otvorená. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:20, 20. apríl 2026 (UTC) ::Opätovne môžem len odporúčať čo sme ti už dvaja nezávisle uviedli vyššie: skús sa pre začiatok sústrediť na jednoduchšie veci (a tie dotiahnuť do stavu, aby to nemalo skôr charakter experimentov), nie na údržbu, oznamy a pod. Vyžaduje to nadobudnúť určitú prax, aby to bolo zmysluplné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:25, 20. apríl 2026 (UTC) Už som raz upozorňoval v zhrnutí k revertu, zjavne márne, takže ešte raz na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201372]: nové príspevky, vrátane upozornení, sa štandardne pripájajú na koniec diskusnej stránky. Nevkladaj ich prosím ľuďom na začiatok DS ani inde voľne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:10, 21. apríl 2026 (UTC) == Wikilinkovanie == Plus na margo vkladania wl. ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201355]: wikilinkuje sa spravidla prvý výskyt výrazu v článku, v prípade rozsiahlejších čl. prichádza do úvahy aj prvý výskyt v rámci každej sekcie. Hustejšie (na spôsob 7× wl. na stranu [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] v rámci jednej sekcie) je to vyložene kontraproduktívne. Nerob to pls. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:15, 21. apríl 2026 (UTC) == Vkladanie šablóny Na zmazanie == Pri vkladaní šablóny a zakladaní hlasovania dodržuj prosím postup uvedený v š. {{tl|Na zmazanie}}. Hlasovaciu stránku treba založiť preklikom z vloženej šablóny – vloží to tam vzor štruktúry hlasovania, vrátane nadpisu, kde treba vyplniť wl. na článok, nie odtiaľ nadpis odmazať a začať hneď zdôvodnením ako v prípade [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8201370]. Plus potom na koniec zdrojáku [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]] treba následne doplniť odkaz na nové hlasovanie v tvare <code><nowiki>{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol}}</nowiki></code> a do zhrnutia ideálne dtto. vo forme wl., tzn. <code><nowiki>[[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol]]</nowiki></code>, aby mali ostatní link na nové hlasovanie k dispozícii priamo z watchlistov a posledných úprav. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:40, 21. apríl 2026 (UTC) == Presun == Ahoj, článok máš na [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Saf%C3%AD%C4%8Dek/pieskovisko pieskovisku].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:04, 4. máj 2026 (UTC) :Ďakujem ako ho potom dat ako normalny? @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Presunie sa. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:08, 4. máj 2026 (UTC) :::Ako? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:11, 4. máj 2026 (UTC) ::::Stačí napísať do diskusie a ak bude OK tak sa presunie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:12, 4. máj 2026 (UTC) ::::Ako nič :)) Najskôr treba článok urobiť do stavu, aby zodpovedal kritériám. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:13, 4. máj 2026 (UTC) :::::Ďakujem už len posledná otázka musím uvádzať pri uložení aj popis zmien v pieskovisku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Kvôli prehľadu áno, no predovšetkým rob väčšie úpravy, aby ich nebolo sto... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:20, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Ani, nie ale je to lepšie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:18, 4. máj 2026 (UTC) :Môžem Vás prosím poprosiť o kontrolu môjho článku '''Lov slov junior''' na mojom [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|pieskovisku]]? Poprípade aby ste mi povedať čo upraviť/pridať. Ďakujem! :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:39, 4. máj 2026 (UTC) Prestaň pridávať ostatným redaktorom šablóny do diskusií, tvoje pôsobenie je vcelku jedna veľká bieda, nemáš na to, aby si o tom rozhodoval. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:37, 6. máj 2026 (UTC) :Pozri sa na svoje. @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:39, 6. máj 2026 (UTC) ::A mimochodom si v zlej sekcii --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:40, 6. máj 2026 (UTC) Nerozumieš? Nepridávaj šablóny na diskusné stránky, ich správnosť nevieš posúdiť. Prestaň otravovať ostatných redaktorov.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:43, 6. máj 2026 (UTC) :Môžeš láskavo prestať? Pridal som Ti akurát Experimenty za to, že si na stránke [[Lov slov junior]] vymazával niektoré informácie a ešte si ani nepopísal zmeny. Keď sa chce o tom človek porozprávať s Tebou tak si to hneď vymažeš @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:49, 6. máj 2026 (UTC) == Rollback == Formálně: žádost skončila neúspěšně, podle [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]] ''Neúspešnú žiadosť je možné opakovať najskôr za 1 mesiac od jej uzatvorenia''. Doporučuji však vzít si poučení z námitek tam a teprve po jejich vyřešení podávat novou žádost. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 07:44, 7. máj 2026 (UTC) == Trúsenie substubov == {{Urgentne upraviť autor|Michael Patrick Kelly}} {{Urgentne upraviť autor|Súprava metra 81-71M}} Nezakladaj tu prosím ďalšie podobné substuby bez dotiahnutia starších pokusov do príčetného stavu a rozsahu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:25, 7. máj 2026 (UTC) :Okej. Vieš zmazať obidva články prosím?@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:52, 7. máj 2026 (UTC) ::Pokiaľ máš v úmysle ich v horizonte dvoch týždňov dopracovať na zmysluplné články so všetkými náležitosťami, je na to priestor. Len prosím nezakladaj ďalšie drafty v takomto stave, treba ísť krok po kroku a najprv dotiahnuť jeden článok, až potom sa púšťať do zakladania ďalších. Ak ich dopracovať neplánuješ, daj vedieť, v takom prípade bude skutočne rozumnejšie vymazať ich hneď. Kým na nich neparticipovalo viacero redaktorov, nie je problém vymazať ich na žiadosť autora. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:01, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno môžeš ich vymazať. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 7. máj 2026 (UTC) ::::Ak si dokázal preložiť prvý odsek z češtiny, prečo to nerozšíriš a neurobíš z toho akceptovateľný článok? Ešte si riadne nezačal a už sa vzdávaš... Ak články existujú v niekoľkých jazykových verziách, majú dostatočnú významnosť. Editovať sa naučíš iba trpezlivosťou, tak to nevzdávaj a urob niečo zmysluplné. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:48, 7. máj 2026 (UTC) :::::No lenže prekladače už sú na toľko vysoelé že väčšinou to prekladajú úplne správne a možem sa smažkť amo chcem ale na konci mi väčšinou ukáže Nepreložený text 100% alebo 90% a nechce ma to pustiť.@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 05:17, 8. máj 2026 (UTC) ::::::Koľkože máš rokov? Preklad z češtiny by si mohol zvládnuť bez prekladača :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:07, 8. máj 2026 (UTC) :::::::Veď ho dáva automaticky@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:12, 8. máj 2026 (UTC) ::::::::Som hľadal kde sa dá vypnúť ale nenašiel som@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:14, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Dá sa tento nástroj ignorovať (križíkom zatvoriť), skopírovať si cudzojazyčný obsah a preložiť manuálne. Vtedy máš istotu, že text je zmysluplne preložený (pokiaľ dobre ovládaš SJ i ČJ), vrátane wikilinkov a šablón. Ak je to nad tvoje schopnosti, skúšaj menšie úpravy, kde si časom osvojíš všetky potrebné zručnosti. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:17, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Vykopírovávať do iného tabu idú rovnako dobre aj tie strojovo preložené odseky z pravého stĺpca prekladača. Čo neznamená, že je žiadúce plošne obchádzať prah úprav prekladu, vo väčšine prípadov tam rôzne manuálne korektúry sú nevyhnutné, okrem významových a štylistických aj mnohé technické (nežiadúce medzery pred/za interpunkciou, citácie zdrojov, wikilinky, atď.). Bez precíznej kontroly a dolaďenia vetu po vete (a zdroj po zdroji) sú výsledky zvyčajne nevyhovujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 8. máj 2026 (UTC) == Rýchle vs pomalé zmazanie == Ahoj! Keď vyprší urgent a článok nie je dostatočne upravený stačí dať {{tl|Zmazať lebo}}, čiže rýchly výmaz. Hlasovanie by sa malo spúšťať len pri nejasných situáciách. Odkazujem na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Papito_flows&diff=next&oldid=8203541 tento prípad].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:50, 9. máj 2026 (UTC) :Aha nevedel som. Ďakujem@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:53, 9. máj 2026 (UTC) :Snažím sa byť užitočný :-). Zaoamätám si --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:57, 9. máj 2026 (UTC) == Pokusy o hlasovania a ďalšie aktivity == Zdravím. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8211402]: pred pokusmi o hlasovania bez hl. práva, vyjadrovania sa k veciam, návrhmi na mazania a rôznymi ďalšími procedurálnymi, údržbovými a technickými aktivitami, skús prosím najprv získať track record jednoduchších zmysluplných aktivít – napr. základnej encyklopedickej tvorby v podobe, ktorá tu bude môcť zostať. Bude to prínosné pre teba aj pre ostatných. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:39, 9. máj 2026 (UTC) :Veď mám hlas. právo @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:40, 9. máj 2026 (UTC) ::Nie, nemáš. Treba 200+ úprav v hlavnom [[Pomoc:Menný priestor|mennom priestore]] (ktoré ale pls. získavaj pokiaľ možno prirodezným spôsobom, tzn. príčetnými úpravami s jasnou pridanou hodnotou, nie umelou honbou za hl. právom, ktoré aj tak nedokážeš v súčasnom stave zmysluplne využiť), navyše k momentu začiatku hlasovania, nie spätne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:47, 9. máj 2026 (UTC) :::Aha lebo sa dostala ku mne informácia, že mám. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:58, 9. máj 2026 (UTC) ::::Áno, zazrel som, no nebola správna. Príspevky v NS0 viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne%3APr%C3%ADspevky&target=Saf%C3%AD%C4%8Dek&namespace=0]. Bez ohľadu na to, pls. fakt skús pokojne, postupne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC) ::::Čo sa týka urgentov po lehote, nie je žiadúce dávať ich na hlasovania keď ešte lehota ani poriadne nevypršala, má zmysel počkať ešte minimálne týždeň, či sa toho niektorý admin nechytí a nezmaže to alebo inak nevyrieši. Zakladať hlasovania má zmysel, keď už to tam trčí neprimerane dlho. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:23, 9. máj 2026 (UTC) 54tnxsk6sadqfzb8iigx6hmptnsf11a 4 738980 8211348 8210337 2026-05-09T21:16:41Z Safíček 270527 8211348 wikitext text/x-wiki {{Návod/{{PAGENAME}}}}Šablóna:Podozrenie na AI gnmhbbu88agijknh87duae57c9cn2ts 8211349 8211348 2026-05-09T21:17:43Z Safíček 270527 8211349 wikitext text/x-wiki {{Návod/{{PAGENAME}}}}<nowiki>{{Podozrenie na AI}}</nowiki> 5zt2djg2wv06q7efety7akav81tc7g3 8211351 8211349 2026-05-09T21:18:41Z Safíček 270527 8211351 wikitext text/x-wiki {{Návod/{{PAGENAME}}}}<nowiki>{{</nowiki> {{Podozrenie na AI}} g1fa8t3bm2y3lcjzz5a61ndvfa5ahdg 8211523 8211351 2026-05-10T08:20:20Z ~2026-28147-90 294385 Nález 8211523 wikitext text/x-wiki '''Nález dinosaura pri Myjave''' Nález dinosaura pri Myjava predstavuje významný paleontologický objav na území západného Slovenska. K objavu došlo v roku 2025 v oblasti bývalého lomu neďaleko mesta, kde boli počas geologického prieskumu objavené fosilizované kostrové pozostatky prehistorického plaza pochádzajúceho z obdobia vrchnej kriedy. Ide o jeden z najvýznamnejších nálezov dinosaurov na území Slovenska. '''Objav''' Fosílie boli objavené miestnym amatérskym geológom počas skúmania sedimentárnych vrstiev v okolí Myjavy. Po počiatočnom odkrytí neznámych kostí bol na miesto privolaný tím paleontológov zo slovenských univerzít a múzeí. Následný výskum potvrdil, že ide o zachované časti kostry menšieho bylinožravého dinosaura. Počas niekoľkotýždňových vykopávok boli objavené viaceré fosílne fragmenty vrátane častí chrbtice, rebier, stehennej kosti a zubov. Odborníci odhadli vek nálezu na približne 70 miliónov rokov. '''Význam nálezu''' Objav je významný najmä preto, že na území Slovenska sa kompletné alebo čiastočne zachované dinosaurie fosílie nachádzajú len veľmi zriedkavo. Väčšina doterajších paleontologických objavov v regióne pozostávala iba z menších kostných fragmentov alebo odtlačkov. Vedci predpokladajú, že oblasť dnešnej Myjavy bola v období druhohôr súčasťou pobrežnej nížiny s teplým a vlhkým podnebím. Nález podporuje teóriu, že územie dnešného západného Slovenska mohlo byť obývané viacerými druhmi dinosaurov migrujúcich medzi ostrovnými časťami pravekej Európy. '''Výskum''' Na výskume sa podieľali odborníci z viacerých slovenských vedeckých inštitúcií. Fosílie boli po vyzdvihnutí prevezené do laboratórií, kde prebiehalo ich čistenie, konzervovanie a analýza pomocou moderných zobrazovacích metód vrátane 3D skenovania. Výsledky prvých analýz naznačili, že nájdený jedinec mohol patriť do skupiny ornitopódov, teda dvojnohých bylinožravých dinosaurov. Presné zaradenie však zostalo predmetom ďalšieho výskumu. '''Kultúrny a turistický význam''' Objav vyvolal výrazný mediálny záujem a zvýšil turistický ruch v regióne Myjavy. Miestna samospráva následne pripravila projekt malého paleontologického centra a náučného chodníka venovaného pravekej histórii oblasti. Nález sa stal aj súčasťou vzdelávacích programov pre školy a regionálne múzeá. Repliky kostí boli vystavené na viacerých výstavách zameraných na geológiu a paleontológiu Slovenska. '''Referencie''' * Paleontologický výskum západného Slovenska * Geologické dejiny Karpatskej oblasti * Fosílne nálezy na území Slovenska * {{Podozrenie na AI}} c84ywu3wildokn52rfyug5nai60ykr5 0 740494 8211190 8204368 2026-05-09T13:40:25Z ~2026-27065-36 293875 8211190 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Cuauhtémoc | Popis osoby = panovník Aztéckej ríše | Dátum narodenia = [[14. júl]] [[1496]] | Miesto narodenia = [[Tenochtitlan]], [[Aztécka ríša]] | Dátum úmrtia = {{duv|1525|02|28|1496|07|14}} | Miesto úmrtia = [[Acalan]], [[Nové Španielsko]] | Štát pôsobenia = [[Mexiko]] | Národnosť = [[Aztékovia|azték]] | Známy vďaka = Dobytie Aztéckej ríše | Príbuzní = [[Moctezuma II.]] | Portrét = Relieve de Cuauhtémoc (Jesús F. Contreras), Patio Jesús F. Contreras, Aguascalientes.jpg | Popis portrétu = Reliéf aztéckeho panovníka Cuauhtémoc v Múzeu mexickej armády. Autor: Jesús F. Contreras. }} '''Cuauhtémoc''' (* [[14. júl]] [[1496]], [[Tenochtitlan]], [[Aztécka ríša]]{{--}}† [[28. február]] [[1525]], Acalan, Nové Španielsko) bol panovníkom [[Aztécka ríša|Aztéckej ríše]]. Zároveň bol ten, kto viedol posledné ozbrojené boje v mene vzdoru voči španielskym dobyvateľom počas obliehania mesta [[Tenochtitlan]]. == Cesta k panovníckej moci == Cuauhtémoc bol spočiatku hlavným účastníkom ozbrojeného povstania v meste [[Tenochtitlan]], ktoré vypuklo dňa [[10. máj]]a roku [[1520]], po tom, keď sa podarilo španielskym žoldnierom zmasakrovať aztéckych šľachticov. Bolo dosť možné to, že sa ako bojovník zúčastnil na ozbrojených útokoch proti žoldnierom španielskeho dobyvateľa [[Hernando Cortés|Hernána Cortésa]] presne vtedy, keď koncom júna roku [[1520]] utekali z preč z mesta.<ref name="vel">{{Citácia knihy|korporácia=Dorling Kindersley Limited|titul=Velikáni vojen - Ilustrované dejiny vojska od veliteľov po bojovníkov prvej línie|vydanie=1|vydavateľ=Ikar|miesto=Bratislava|rok=2023|isbn=978-80-551-9000-6|strany=116-130}}</ref> Po poprave aztéckeho panovníka [[Moctezuma II.|Moctezumu II.]] sa vladárskej moci zmocnil jeho synovec menom [[Cuitláhuac]]. Práve počas jeho panovania sa Cuauhtémoc zaradil k hlavným odporcom pre dohodu so španielskymi dobyvateľmi. V období jesene roku [[1520]] však [[Cuitláhuac]] skonal pre nákazu [[Kiahne|kiahňami]]. Cuauhtémoc sa ešte skôr oženil s dcérou už zosnulého aztéckeho vládcu [[Moctezuma II.|Moctezumu II.]] Následne bol z radu šľachticov zvolený za panovníka.<ref name="bitky">{{Citácia knihy|priezvisko=FIDLER|meno=Jiří|titul=Osudové bitky dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ottovo nakladatelství, s.r.o.|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=978-80-7451-692-4|strany=130}}</ref> Napriek tomu, že bol ešte stále mladý, bol korunovaný práve pre jeho odhodlanosť, akú mal proti votrelcom.<ref name="vel" /> == Bojovník za obranu civilizácie == {{hlavný článok|Dobytie Aztéckej ríše}} Cuauhtémoc vynaložil všetko vojenské úsilie pre opätovné zjednotenie síl a to tým, že by prijal na aztécku stranu späť podrobených indiánskych spojencov. To sa mu však nepodarilo. Práve indiánske kmene sa spojili proti aztéckej nadvláde so španielskymi dobyvateľmi a ich žoldniermi, s ktorými napokon úspešne obľahli mesto [[Tenochtitlan]]. Cuauhtémocovi sa podarilo organizovať obranu mesta až do polovice augusta roku [[1521]], pričom práve vtedy bol už v beznádejnej situácii. Mal v pláne viesť obranu mesta aby aspoň časť tamojších domorodých obyvateľov ochránil pred popravami.<ref name="bitky" /> Keď už aztéckym vojenským obrancom hrozila definitívna prehra na bojovom poli, pokúsil sa Cuauhtémoc utiecť na kanoe po jazere v nádeji, že bude môcť získať nových spojencov pre protišpanielsky odpor. Španielski žoldnieri ho však zajali.<ref name="vel" /> == Cesta rukojemníka a skon == V období až do roku [[1524]] bol španielskym rukojemníkom, čím musel uznať legitimáciu španielskej nadvlády. Zaujímavosťou bolo to, že sa podieľal na budovaní mesta [[Mexiko (mesto)|Mexiko]]. Následne ho španielsky conquistador menom [[Hernando Cortés|Hernán Corés]] zobral so sebou na vojenskú výpravu smerom do [[Honduras]]u, stále v pozícii rukojemníka.<ref name="bitky" /> Napokon ho dal roku [[1525]] obesiť, keďže sa dozvedel, že pripravuje nové povstanie proti španielskej nadvláde.<ref name="vel" /> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * Dorling Kindersley Limited. (2023). ''Velikáni vojen - Ilustrované dejiny vojska od veliteľov po bojovníkov prvej línie.'' Bratislava: Ikar. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-551-9000-6|ISBN 978-80-551-9000-6]] * FIDLER, Jiří. (2018). ''Osudové bitky dejín''. Praha: Ottovo nakladatelství, s.r.o. ISBN 978-80-7451-692-4 == Pozri aj == * [[Aztécka ríša]] * [[Moctezuma II.]] * [[Cuitláhuac]] * [[Dobytie Aztéckej ríše]] * [[Hernando Cortés]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Cuauhtémoc|24943784}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vládcovia Aztékov]] [[Kategória:Aztékovia]] [[Kategória:Popravení obesením]] o64e0nclenaud3sjis4lzctzthes1ju 1 740978 8211587 8131697 2026-05-10T11:48:05Z Scholastikos 174170 Scholastikos premiestnil stránku [[Diskusia:Miro Kasprzyk]] na [[Diskusia:Miroslav Kasprzyk]] 8131697 wikitext text/x-wiki == Stav == Nebude lepšie vrátiť článok do predošlej verzie? U pridaného textu chýbajú jednak zdroje druhak forma... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:28, 10. december 2025 (UTC) irp41v1fa63f9fpov445o4f6sfbevm2 0 741950 8211227 8138859 2026-05-09T15:55:15Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Chen_Boda_c._1966.jpg bol odstránený, pretože ho Taivo na Commons zmazal. 8211227 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Čchen Po-ta | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Čchen Po-ta v roku 1966 | Podpis = | Poradie = | Úrad = člen [[Stály výbor politbyra ústredného výboru Komunistickej strany Číny|Stáleho výboru Politbyra Komunistickej strany Číny]] | Začiatok obdobia = 1966 | Koniec obdobia = 1970 | Predchodca = | Nástupca = | Prezident = | Predseda = [[Mao Ce-tung]] | Dátum narodenia = [[29. júl]] [[1904]] | Miesto narodenia = [[Chuej-an]], [[Fu-ťien]], ríša [[Čching]] | Dátum úmrtia = {{duv|1989|09|20|1904|07|29}} | Miesto úmrtia = [[Peking]], [[Čína]] | Politická strana = [[Komunistická strana Číny]] | Alma mater = | Profesia = Politik | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Čchen Po-ta''' ({{vjz|cmn|陈伯达}}, {{pchin-jin|Chén Bódá}}; * [[29. júl|29. júla]] [[1904]], [[Chuej-an]]{{--}}† [[20. september|20. septembra]] [[1989]], [[Peking]]) bol čínsky propagandista, ktorý sa stal hlavným interpretom myšlienok [[Mao Ce-tung]]a. Krátku dobu strávil v pozícii jedného z piatich najmocnejších vodcov modernej [[Čína|Číny]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Chen Boda | priezvisko = Editors | meno = Britannica | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Chen-Boda | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = en }}</ref> == Život == === Mladosť a štúdium === Pochádzal z roľníckej rodiny. Vo veku 15 rokov nastúpil na univerzitu Ťi-mej v [[Sia-men]]e, kde dva a pol roka študoval. Potom sa vrátil do rodného Chuej-anu ako učiteľ na základnej škole. Bol veľkým obdivovateľom spisovateľa [[Kuo Mo-žo|Kuo Mo-ža]], v mladosti mu dokonca napísal list týkajúci sa jeho básne ''Bohyne''. V roku 1924 odišiel do [[Šanghaj|Šanghaja]], kde študoval literatúru. Tu sa začal dostávať do kontaktu s [[Komunizmus|komunizmom]] a študoval [[Marxizmus-leninizmus|marxisticko-leninistické teórie]]. O rok neskôr sa vratil späť do Sia-menu. Súčasne v tejto dobe prebiehalo rokovanie o spolupráci medzi [[Kuomintang|Kuomintangom]] a [[Komunistická strana Číny|Komunistickou stranou Číny]], Čchen Po-ta veril v [[Sunjatsen|Sunjatsenove]] [[Tri ľudové princípy]] a preto sa rozhodol vstúpiť do [[Kuomintang|Kuomintangu]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 陈伯达 | url = https://baike.baidu.com/item/%E9%99%88%E4%BC%AF%E8%BE%BE | vydavateľ = Baidu Baike | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = zh }}</ref> == Pôsobenie v Komunistickej strane == Potom, čo došlo k [[Šanghajský masaker|šanghajskému masakru]], kedy [[Čankajšek]] uskutočnil prevrat a bolo zlikvidovaných mnoho popredných komunistov, sa Čchen Po-ta rozhodol odísť z Kuomintangu a vstúpiť do [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]]. Bol poslaný do [[Wu-chan]]u, kde sa stal vedúcim propagandistického oddelenia Komunistickej strany. Potom odišiel na štúdiá do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].<ref name=":1" /> Po návrate späť do rodnej krajiny prijal pozíciu vysokoškolského učiteľa na univerzite v [[Peking]]u. Počas tohto obdobia pôsobil ako agent [[Komunistická strana Číny|komunistickej strany Číny]]. Po vypuknutí druhej [[Druhá čínsko-japonská vojna|čínsko-japonskej vojny]] (1937-1939) odišiel do komunistickej základne v [[Jen-an]]e v severozápadnej [[Čína|Číne]]. Tu na straníckych vysokých školách vyučoval [[marxizmus-leninizmus]].<ref name=":2" /> Tiež sa znovu stretol s [[Čang Wen-tchien]]om, bývalým spolužiakom z [[Moskva|Moskvy]], ktorý ho zoznámil s [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tungom]]. Keďže študenti príliš nerozumeli Čchenovmu učiteľskému výkladu, bol presunutý na oddelenie propagandy. Spočiatku Čchen [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tunga]] príliš neoslovil, jeho pozornosť si získal až na zasadnutí, kde boli prerokovávané myšlienky [[Sunjatsen|Sunjatsena]]. Ešte v ten večer bol pozvaný Maom, aby sa pripojil na spoločnú večeru, čo sa neskôr ukázalo ako zlomový bod v Čchenovom živote. V Jen-ane čoskoro získal veľmi dobrú reputáciu, samotný Mao počúval každú z jeho prednášok o starej čínskej filozofii. Ich vzťah sa naďalej veľmi zbližoval, dôkazom toho je aj fakt, že v roku 1939 sa Čchen stal námestníkom generálneho tajomníka predsedu vojenskej komisie (túto funkciu zastával Mao). Čchen Po-ta napísal veľa článkov, ktoré boli publikované počas protijaponskej vojny. Potom, čo [[Čankajšek]] vydal svoju knihu ''Osudy Číny'', nariadil [[Mao Ce-tung]] určitý typ protiútoku a poveril Čchen Po-tu a Fan Wen-čaa, aby spísali kritický komentár ku knihe. Táto kritika slúžila aj ako šírenie propagandy mimo strany, bola preložená do angličtiny. V 40. rokoch sa v Jen-ane podieľal na jednotlivých propagandistických kampaniach. Pozícia Čchena sa neustále zvyšovala. Postupne sa vypracovával na vyššie miesta a v roku 1951 začal písať politické pojednania a eseje v ktorej propaguje [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tungovu]] teóriu čínskej revolúcie v kombinácii s [[Marxizmus-leninizmus|marxizmom-leninizmom]]. Publikoval aj veľa článkov v časopise [[Žen-min ž'-pao]].<ref name=":2" /> Hoci nebýva spájaný so zahraničnými záležitosťami, v roku 1950 sprevádzal [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tunga]] na rokovaní do [[Moskva|Moskvy]], kde bola podpísaná prvá zmluva medzi [[Čína|ČĽR]] a [[Sovietsky zväz|ZSSR]].<ref name=":2" /> Roku 1958 sa stal šéfredaktorom časopisu ''Červená vlajka''.<ref name=":0">{{Citácia knihy | priezvisko = Jian | meno = Guo | priezvisko2 = Song | meno2 = Yongyi | priezvisko3 = Zhou | meno3 = Yuan | titul = Historical Dictionary of the Chinese Cultural Revolution | zväzok = | vydanie = | miesto = Lanham | vydavateľ = The Scarecrow Press | rok = 2006 | isbn = 978-0-8108-5461-1 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 474 | strany = 33{{--}}35 }}</ref> V roku 1966 bol na 11. plenárnom zasadnutí ôsmeho ústredného výboru Komunistickej strany Číny zvolený za [[Stály výbor politbyra ústredného výboru Komunistickej strany Číny|stáleho člena politbyra]].<ref name=":1" /> Potom, čo bola namiesto malej skupiny piatich pre [[Kultúrna revolúcia|kultúrnu revolúciu]] ustanovená nová skupina, stal sa Čchen Po-ta jedným z najbližších spolupracovníkov Maovej manželky [[Ťiang Čching]]. Krátko potom, čo bol dosadený, vydal úvodník s názvom ''Vykoreniť všetkých kravských diablov a hadích duchov'', čo znamenalo odstrániť staré myslenie, starú kultúru a staré zvyky a obyčaje.<ref name=":0" /> Z iniciatívy [[Čou En-laj|Čou En-laja]] vzišla skupinka politikov, ktorí sa snažili zmierniť výstrelky kultúrnej revolúcie a dokonca sa odvážili kritizovať [[Lin Piao|Lin Piaa]], Ťiang Čching a Čchen Po-tu. Po smrti [[Liou Šao-čchi|Liou Šao-čchiho]] si robil Čchen Po-ta nárok na jeho funkcie. V roku 1970 sa konalo zasadnutie pléna ÚV KS Číny, kde sa civilná opozícia rozhodla vyradiť Čchena Po-tu z politického a civilného života.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bakešová | meno = Ivana | titul = Čína ve XX. století | zväzok = 2 | vydanie = 1 | miesto = Olomouc | vydavateľ = Univerzita Palackého | rok = 2003 | isbn = 80-244-0611-X | edícia = Učebnice | zväzok edície = | počet strán = 218 | strany = }}</ref> == Koniec politickej kariéry == V roku 1970 bol na druhom pléne deviateho ústredného výboru KSČ účastníkom rozkolu medzi [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tungom]] a [[Lin Piao|Lin Piaom]]. Čchen tu podporil myšlienky [[Lin Piao|Lin Piaa]]. V auguste sa konalo zasadnutie, na ktorom Mao vydal článok, v ktorom označil Čchen Po-tu za strojcu chaosu v Kultúrnej revolúcii.<ref name=":0" /> Po druhom zasadnutí bola zriadená pracovná skupina na preskúmanie Čchen Po-tu. Po návrate do [[Peking|Pekingu]] bol uväznený v domácom väzení a stratil osobnú slobodu. 18. októbra 1970 bol formálne zadržaný a čakala ho rozsiahla kritika (neskôr bol osemnásťročný trest počítaný od tohto dňa). Oficiálne bol zatknutý až v roku 1976. 20. novembra bol postavený pred súd spolu s [[Gang štyroch|gangom štyroch]]. V roku 1980 bol odsúdený Najvyšším ľudovým súdom na 18 rokov väzenia. Zomrel 20. septembra 1989 na infarkt myokardu.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{preklad|cs|Čchen Po-ta|23158103}} [[Kategória:Úmrtia v 1989]] [[Kategória:Úmrtia 20. septembra]] [[Kategória:Narodenia v 1904]] [[Kategória:Narodenia 29. júla]] [[Kategória:Čínski politici]] [[Kategória:Politici Komunistickej strany Číny]] 6rr9xg1iqlnc2e3vnccu6y7hnfscadh 0 742283 8211165 8201379 2026-05-09T12:35:28Z ~2026-28033-37 294322 Úprava na základe zloženie sľubu dňa 9. 5. 2026 8211165 wikitext text/x-wiki {{Aktualita}}{{Infobox Politik | Portrét = Péter Magyar MEP (2024).jpg | Popis portrétu = Oficiálny portrét, 2024 | Podpis = Péter Magyar signature.svg | Úrad = 9. [[Predseda vlády Maďarska]] | Predchodca = [[Viktor Orbán]] | Začiatok obdobia = [[9. máj]] [[2026]] | Úrad2 = Predseda [[Strana rešpektu a slobody|strany TISZA]] | Začiatok obdobia2 = [[22. júl]] [[2024]] | Dátum narodenia = {{dnv|1981|3|16}} | Miesto narodenia = [[Budapešť]], [[Maďarsko]] | Politická strana = [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] <small>(2024 –)</small><br>[[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] <small>(2002 – 2024)</small> | Alma mater = [[Katolícka univerzita Pétera Pázmányho]] | Manželka = [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargová]] <small>(2006 – 2023)</small> | Deti = 3 | Úrad3 = [[Poslanec Európskeho parlamentu]] za [[Maďarsko]] | Začiatok obdobia3 = [[16. júl]] [[2024]] | Predchodca2 = Attila Szabó | Koniec obdobia3 = [[9. máj]] [[2026]] }} '''Péter Magyar''' (* [[16. marec]] [[1981]]; [[Budapešť]], [[Maďarsko]]) je maďarský [[politik]], premiér a [[právnik]], ktorý od roku 2024 pôsobí ako [[poslanec Európskeho parlamentu]] a predseda [[Strana rešpektu a slobody|Strany rešpektu a slobody]] (TISZA). V [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026|parlamentných voľbách v roku 2026]] doviedol stranu k víťazstvu a očakáva sa, že sa stane novým predsedom vlády Maďarska.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungarian opposition ousts Viktor Orbán after 16 years in power|url=https://www.theguardian.com/world/2026/apr/12/viktor-orban-concedes-defeat-as-opposition-wins-hungarian-election|periodikum=The Guardian|dátum=2026-04-13|dátum prístupu=2026-04-13|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ashifa|priezvisko=Kassam|meno2=Flora|priezvisko2=Garamvolgyi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viktor Orbán ousted after 16 years in power as Hungarian opposition wins election landslide | url = https://www.bbc.com/news/live/c2d8zw2d3rkt | vydavateľ = BBC News | dátum prístupu = 2026-04-13 | jazyk = en-GB}}</ref> Magyar, bývalý člen maďarskej vládnej strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] a exmanžel bývalej ministerky spravodlivosti [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargovej]], získal celosvetovú pozornosť, keď vo februári 2024 verejne oznámil svoju rezignáciu zo všetkých vládnych pozícií uprostred prezidentského škandálu s amnestiami a vyjadril hlbokú nespokojnosť s tým, ako Fidesz vládol krajine. 15. marca 2024 oznámil svoju túžbu vytvoriť novú politickú platformu pre občanov nespokojných aj s vládou, aj s establišmentovou opozíciou. Prevzal vedenie predtým neznámej [[Strana rešpektu a slobody|Strany rešpektu a slobody]] ({{Hun}}Tisztelet és Szabadság Párt; TISZA) a stal sa najvýznamnejším opozičným lídrom. Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]] získala jeho strana s takmer 30 % hlasov druhé miesto za Fideszom, čo je najvyšší počet a percento hlasov pre stranu inú než Fidesz od roku 2006. Magyar sa identifikuje ako „kritický“ [[Pro-europanizmus|pro-európan]] a [[Konzervatívny liberalizmus|konzervatívny liberál]].<ref name="mppoland">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://wyborcza.pl/7,75399,32168608,glowny-rywal-viktora-orbana-w-rozmowie-z-wyborcza-mam-rade.html | jazyk = pl | priezvisko = KOKOT | meno = Michał | titul = Rzucił wyzwanie Orbánowi i ma szansę wygrać. W rozmowie z "Wyborczą" jasno mówi o Polsce, Węgrzech i Ukrainie | dátum vydania = 2025-08-12 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = wyborcza.pl}}</ref> == Právna a skorá politická kariéra == Pred vstupom do politiky v miestnej pobočke [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|strany Fidesz]], v tom čase opozičnej strany, sa Magyar podieľal na ''[[pro bono]]'' právnom zastupovaní a pomoci protivládnym aktivistom počas protestov v Maďarsku v roku 2006. Po prevzatí moci stranou Fidesz v maďarských [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2010|parlamentných voľbách v roku 2010]] bol vymenovaný za úradníka na ministerstve zahraničných vecí. O rok neskôr, počas maďarského predsedníctva EÚ, nastúpil do Stáleho zastúpenia Maďarska v [[Európska únia|Európskej únii]]. V roku 2015 bol zamestnaný kanceláriou predsedu vlády. V septembri 2018 prevzal vedenie právneho riaditeľstva EÚ štátnej banky MBH Bank. V rokoch 2019 až 2022 bol generálnym riaditeľom Centra študentských pôžičiek. [[Súbor:Magyar_Péter.jpg|náhľad|Magyar počas kampane do Európskeho parlamentu v roku 2024]] === Odchod z Fideszu === Magyar sa prvýkrát dostal do povedomia svojou kritikou vládnych politikov po škandále s prezidentskou amnestiou [[Katalin Nováková|Katalin Novákovej]]. Vo februári 2024 Magyar zverejnil hlasovú nahrávku svojej manželky, ktorú tajne natočil bez jej vedomia alebo súhlasu. Z nej vyplynulo, že maďarská prezidentka [[Katalin Nováková]] v apríli 2023 udelila prezidentskú amnestiu Endremu Kónyovi, zástupcovi riaditeľa štátneho [[Detský domov|detského domova]] neďaleko [[Budapešť|Budapešti]]. Kónya nútil deti, aby utajili sexuálne zneužívanie zo strany jeho nadriadeného, riaditeľa domova Jánosa Vásárhelyiho.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Children's home crisis threatens very foundation of Orban regime, say analysts | url = https://www.intellinews.com/children-s-home-crisis-threatens-very-foundation-of-orban-regime-say-analysts-312370/ | vydavateľ = www.intellinews.com | dátum vydania = 2024-02-14 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> Škandál vyústil do protivládnych protestov požadujúcich, aby Nováková odstúpila; urobila tak 10. februára 2024.<ref name=":2" /> V ten istý deň Magyarova exmanželka [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargová]], bývalá ministerka spravodlivosti, ktorá amnestiu podpísala, tiež oznámila svoju rezignáciu z Národného zhromaždenia a pozície líderky kandidátky strany Fidesz v [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|júnových voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]].<ref name=":2">{{Cite news|date=10 February 2024|title=Hungarian President Katalin Novak resigns over child-abuse pardon scandal|url=https://www.bbc.com/news/world-middle-east-68264363|access-date=27 March 2024|language=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary resignations leave Viktor Orban in biggest crisis yet|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-68285304|dátum=2024-02-14|dátum prístupu=2025-12-30|jazyk=en-GB|periodikum=BBC News}}</ref> Len niekoľko hodín po oznámení jeho bývalej manželky o odchode z politiky zverejnil Magyar na [[Facebook|Facebooku]] príspevok, v ktorom vyhlásil, že rezignuje na funkcie v dvoch štátnych podnikoch a vzdá sa miesta v predstavenstve MBH Bank. Ďalej napísal, že v posledných rokoch si uvedomil, že myšlienka „národného, suverénneho, buržoázneho Maďarska“, deklarovaná ako cieľ vlády [[Viktor Orbán|Viktora Orbána,]] je v skutočnosti „politickým produktom“ slúžiacim na zakrytie masívnej korupcie a prevodov bohatstva tým, ktorí majú správne známosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Varga Judit volt férje: Egy percig sem akarok olyan rendszer részese lenni, amelyben Tónik, Ádámok és Barbarák vígan röhöghetnek a markukba | url = https://telex.hu/belfold/2024/02/10/magyar-peter-varga-judit-volt-ferje-lemondas-ner-rogan-antal | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-02-10 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> V nasledujúcich týždňoch Magyar poskytol niekoľko rozhovorov s najčítanejšími maďarskými spravodajskými organizáciami vrátane Partizán, Telex.hu a 444.hu, v ktorých rozsiahlo kritizoval vládu, najmä ministra Úradu premiéra Antala Rogána. Tvrdil, že počas svojho pôsobenia vo funkcii generálneho riaditeľa Centra študentských pôžičiek bol nútený uprednostňovať osoby blízke Orbánovi vo verejných súťažiach a bol pod tlakom v súvislosti s aspektmi jeho rozvodu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Orban's reputation tarnished by accusations from a former high-ranking official|url=https://www.lemonde.fr/en/international/article/2024/02/14/orban-s-reputation-tarnished-by-accusations-from-a-former-high-ranking-official_6523570_4.html|dátum=2024-02-14|dátum prístupu=2025-12-30|jazyk=en|periodikum=[[Le Monde]]}}</ref> Jeho prvý rozhovor, v ktorom tvrdil, že „polovicu krajiny vlastní zopár rodín“, mal k marcu 2024 viac ako dva milióny zhliadnutí.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://plus.thebulwark.com/p/hungary-orban-scandal-crisis-peter-magyar | jazyk = en | priezvisko = Baer | meno = David | titul = In Hungary, Scandal and Crisis Suddenly Energize the Opposition | dátum vydania = 2024-03-18 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = The Bulwark}}</ref> Magyar aj v nasledujúcich dňoch pokračoval v publikovaní príspevkov kritických voči osobnostiam spojeným s vládou tvrdiac, že ľudia priateľskí alebo príbuzní premiérovi, ako napríklad jeho zať István Tiborcz, nahromadili obrovské množstvo bohatstva skryté za domácimi fondmi súkromného kapitálu.<ref name=":0" /> 15. marca 2024 usporiadal v Budapešti zhromaždenie, ktorého sa zúčastnili desaťtisíce ľudí, na ktorom oznámil založenie novej politickej strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Thousands protest in Budapest as Orban embroiled in corruption scandal | url = http://www.euronews.com/2024/03/26/hungarian-whistleblower-releases-audio-suggesting-corruption-in-embattled-orban-government | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = en}}</ref> Podľa prieskumu verejnej mienky vykonaného v tom mesiaci približne 15 percent voličov uviedlo, že ak by kandidoval, „isto alebo s vysokou pravdepodobnosťou“ by hlasovali za Magyara.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://plus.thebulwark.com/p/hungary-orban-scandal-crisis-peter-magyar | jazyk = en | priezvisko = Baer | meno = David | titul = In Hungary, Scandal and Crisis Suddenly Energize the Opposition | dátum vydania = 2024-03-18 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = The Bulwark}}</ref> [[Súbor:Peter_Magyar.Viktor_Orban.jpg|náhľad|Magyar a premiér [[Viktor Orbán]] v roku 2024]] 6. apríla 2024 zorganizoval Magyar druhú demonštráciu proti vláde. Vládu Orbána opísal ako „feudalistický systém“, ktorý treba zrušiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mit mondott a tüntetésen? Íme Magyar Péter beszéde! | url = https://mosthir.hu/magyarorszag/2024/04/06/mit-mondott-a-tuntetesen-ime-magyar-peter-beszede/ | dátum vydania = 2024-04-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu | meno = Most | priezvisko = Hír}}</ref> Zúčastnili sa jej státisíce protestujúcich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter szerint 300-400 ezer ember tüntetett vele | url = https://hvg.hu/itthon/20240406_magyar-peter-tuntetes-letszam | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-04-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Vládou podporovaný think tank Megafon minul v týždňoch pred zhromaždením 117 miliónov HUF na reklamnú kampaň mierenú proti Magyarovi na Facebooku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Brutális összegért hirdettek a megafonosok a Facebookon Magyar Péter tüntetése előtt|url=https://rtl.hu/belfold/2024/04/11/megafon-facebook-magyar-peter-tuntetes|dátum prístupu=2025-12-27|jazyk=hu|periodikum=RTL.hu}}</ref> == Líder opozície (2024 – 2026) == Po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 sa strana TISZA stala najsilnejšou opozičnou stranou v Maďarsku a Magyar začal byť všeobecne považovaný za nového lídra opozície.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary: Newcomer Peter Magyar shakes Orban's hold on power | url = http://www.euronews.com/my-europe/2024/06/10/hungary-newcomer-peter-magyar-shakes-orbans-hold-on-power-early-results-say | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-06-10 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = en}}</ref> === Strana TISZA === {{Hlavný článok|Strana rešpektu a slobody}} [[Súbor:Magyar_Péter_Szigetszentmiklós.jpg|vľavo|náhľad|Magyar v [[Szigetszentmiklós|Szigetszentmiklósi]] v roku 2024 počas svojho prvého politického turné]] Magyar sa pridal k strane [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]], aby kandidoval vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]]. Magyar sa rozhodol prevziať menšiu stranu namiesto založenia novej, aby sa vyhol časovým obmedzeniam a potenciálnym administratívnym problémom.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elite defection and opposition realignment in Hungary: Respect and Freedom Party (TISZA) in the 2024 European Parliamentary elections|url=https://doi.org/10.1080/21599165.2025.2468693|periodikum=East European Politics|dátum=2025-04-03|dátum prístupu=2025-12-27|ročník=41|číslo=2|strany=263–276|issn=2159-9165|doi=10.1080/21599165.2025.2468693|meno=Daniel|priezvisko=Kovarek}}</ref> Po oznámení si Magyar rýchlo získal celonárodnú pozornosť a významnú verejnú podporu, vyzývajúc vládnucu stranu [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] aj tradičnú opozíciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Republikon Intézet | url = https://republikon.hu/elemzesek,-kutatasok/24-04-05_kvk.aspx | vydavateľ = republikon.hu | dátum prístupu = 2025-12-27 | priezvisko = http://republikon.hu}}</ref> Zatiaľ čo sa TISZA oficiálne vyhýba fixným ideologickým nálepkám, Magyarova rétorika často odráža centristické a umiernené konzervatívne hodnoty a zdôrazňuje národnú jednotu a politickú zodpovednosť pred straníckou príslušnosťou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mi rejlik Magyar Péter eddig meghirdetett, ideológiamentes nemzeti programja mögött? « Mérce | url = https://merce.hu/2024/03/27/magyar-peter-az-ideologiamentes/ | vydavateľ = Mérce | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar opakovane vyhlásil, že TISZA nevstúpi do žiadnej aliancie s takzvanými „starými opozičnými“ stranami a zdôraznil, že [[Strana rešpektu a slobody|Tisza]] má v úmysle vyzvať Fidesz v parlamentných voľbách v roku [[2026]] samostatne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter szerint nincs szükség ellenzéki összefogásra, mert ők az egyedüli ellenzék | url = https://valodihirek.hu/2024/08/25/magyar-peter-szerint-nincs-szukseg-ellenzeki-osszefogasra-mert-ok-az-egyeduli-ellenzek | dátum vydania = 2024-08-25 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu | meno = Valódi | priezvisko = Hírek}}</ref> Po Magyarovom vstupe do strany TISZA bolo spopularizovaných niekoľko jeho sloganov a verejných vyhlásení, vrátane „Tisa stúpa!“, „Krok za krokom, tehlu po tehle, si vezmeme späť svoju vlasť!“ alebo „Niet ľavice ani pravice, len Maďarov!“. === Demonštrácie === Pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024 usporiadal Magyar štyri veľké demonštrácie, ktoré prilákali desaťtisíce účastníkov. Prvé stretnutie, ktoré sa konalo na [[Andrássy út|Andrássyho triede]] 15. marca 2024 predtým, ako Magyar vstúpil do strany [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]], spečatilo jeho vzostup ako politickej osobnosti po verejnej kritike vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter 12 pontos programot hirdetett, minden politikai oldalnak odaszúrt, és mindenkit vár a formálódó pártjába - összefoglaló a beszédéről | url = https://hvg.hu/itthon/20240315_magyar-peter-beszed-osszefoglalo-marcius-15-2024-andrassy-ut | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> [[Súbor:Magyar_Péter_2024._április-án.jpg|náhľad|Magyar na svojej druhej veľkej demonštrácii v apríli 2024]] Neskôr 6. apríla 2024 zorganizoval druhé veľké zhromaždenie, kde jeho sympatizanti pochodovali z [[Deák Ferenc tér|Námestia Ferenca Deáka]] na [[Kossuth Lajos tér|Námestie Lajosa Kossutha]] v Budapešti. Počas tohto zhromaždenia Magyar oznámil, že začne celoštátne politické turné a uviedol, že jeho ďalšie významné podujatie sa uskutoční v [[Debrecín|Debrecíne]] pred Veľkým kalvínskym kostolom 5. mája 2024, [[Deň matiek|na Deň matiek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter országjárásra indul, anyák napjára pedig újabb tüntetést hirdetett | url = https://telex.hu/belfold/2024/04/06/magyar-peter-tuntetes-kossuth-ter-parlament-aprilis-6 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-04-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar usporiadal svoje štvrté veľké zhromaždenie 8. júna 2024 na [[Hősök tere|Námestí hrdinov]] v Budapešti ako záverečné podujatie kampane strany TISZA pred voľbami do Európskeho parlamentu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Választás 2024: Magyar Péter tüntetést szervezett a Hősök terére – kövesse velünk élőben! | url = https://24.hu/belfold/2024/06/08/magyar-peter-tuntetes-hosok-tere-valasztas-2024/ | dátum vydania = 2024-06-08 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Po voľbách Magyar usporiadal ďalších šesť demonštrácií. Svoje piate veľké zhromaždenie zorganizoval 5. októbra 2024 pred sídlom maďarského verejnoprávneho vysielateľa [[MTV (televízna stanica)|MTVA]]. Počas demonštrácie umiestnil na hlavný vchod do budovy plagát so šestnástimi požiadavkami, v ktorom vyzýval na slobodu médií a vládnu zodpovednosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ezt várja Magyar Péter és a tüntető tömeg az MTVA-tól – a HVG videója a szombati demonstrációról | url = https://hvg.hu/itthon/20241006_Ezt-varja-Magyar-Peter-es-a-tunteto-tomeg-az-MTVA-tol-a-HVG-videoja-a-szombati-demonstraciorol | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-10-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Šieste veľké zhromaždenie usporiadal 23. októbra 2024 v Budapešti pri príležitosti výročia [[Maďarské povstanie|maďarského povstania v roku 1956.]] Demonštrácia sa začala na [[Bem József tér|Námestí Józsefa Bema]] a pokračovala pochodom na [[Széna tér]]. Zhromaždenie prilákalo desaťtisíce účastníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter kihirdette, hogy a NER-nek vége, és politikus-castingot indít | url = https://hvg.hu/itthon/20241023_Magyar-Peter-kihirdette-hogy-a-NER-nek-vege-es-politikus-castingot-indit-ebx | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-10-23 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar usporiadal siedme veľké zhromaždenie 15. marca 2025 v [[Budapešť|Budapešti]], na rovnakom mieste ako svoju prvú demonštráciu o rok skôr. Počas podujatia oznámil začatie verejnej konzultácie „Hlas národa“, ktorú označil za formu referenda zdola nahor. Výsledky iniciatívy mali byť zapracované do budúceho politického programu strany TISZA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter üzent a kormánynak: Товарищи, конец! – így zajlottak az ünnepi események | url = https://hvg.hu/itthon/20250315_marcius-15-nemzeti-unnep-Orban-Viktor-Magyar-Peter-elo-percrol-percre-ebx | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2025-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Na pódiu sa objavil aj bývalý náčelník generálneho štábu Romulusz Ruszin-Szendi ako expert strany TISZA na obrannú politiku. Dňa 20. augusta 2025 usporiadal Magyar v [[Pannonhalma (mesto)|Pannonhalme]] ôsmu veľkú demonštráciu s názvom „Po stopách [[Štefan I. (Uhorsko)|svätého Štefana]]“, kde oznámil nový desaťbodový program, v ktorom načrtol kľúčové priority strany pre nadchádzajúcu politickú sezónu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Szent István-programot hirdetett Magyar Péter, a népességfogyás és elvándorlás megállításával, szuperkórházakkal és az önkormányzatok függetlenségével | url = https://telex.hu/belfold/2025/08/20/magyar-peter-pannonhalma-augusztus-20 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-08-20 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> 7. septembra 2025 zorganizoval Magyar deviate veľké podujatie v obci [[Kötcse]], ktoré sa konalo v ten istý deň ako každoročný prejav premiéra Viktora Orbána v tej istej dedine. Pred príchodom do Kötcse navštívil Magyar [[Balatonőszöd]], miesto, kde sa konal öszödský prejav bývalého premiéra [[Ferenc Gyurcsány|Ferenca Gyurcsányho]], odkiaľ symbolicky prešiel do Kötcse. Vo svojom prejave Magyar kritizoval Orbána aj Gyurcsányho za ich väzby s ruským prezidentom [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimirom Putinom]] a uviedol, že „jeden prijal Putina zľava, druhý sprava“. Počas zhromaždenia TISZA oficiálne spustila svoju kampaň pre parlamentné voľby v roku 2026 a predstavila [[Ágnes Forsthoffer|Ágnes Forsthofferovú]] ako tretiu podpredsedníčku strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter Kötcsén Orbánról és Gyurcsányról: Az egyik balról, a másik jobbról ölelte Putyint | url = https://hvg.hu/itthon/20250907_Magyar-Peter-Kotcse-beszed | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2025-09-07 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar ohlásil desiate veľké zhromaždenie s názvom „Národný pochod“ na 23. októbra 2025, opäť pri príležitosti výročia maďarskej revolúcie v roku 1956. Pochod sa začal na Deákovom námestí a pokračoval po Andrássyho triede až k Námestiu hrdinov v Budapešti. Magyar oznámil začiatok posledného celoštátneho turné strany TISZA pred parlamentnými voľbami v roku 2026 s názvom „Cesta k víťazstvu“. Podľa Magyara to bolo dovtedy najväčšie podujatie, ktoré strana TISZA zorganizovala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter: Október 23. nemcsak a múlt, hanem a magyar jövő üzenete is | url = https://telex.hu/belfold/2025/10/23/magyar-34 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-10-23 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> === Jeden milión krokov === Dňa 9. mája 2025 predniesol premiér Viktor Orbán v [[Kláštor Tihany|Tihanyjskom kláštore]] prejav, neskôr označovaný ako „Prejav v Tihany“. Orbán počas prejavu vyjadril podporu [[George Simion|Georgeovi Simionovi]], víťazovi prvého kola rumunských prezidentských volieb v roku 2025. Prejav vyvolal rozsiahle reakcie: [[Hunor Kelemen]], prezident [[Maďarský demokratický zväz Rumunska|Maďarského demokratického zväzu Rumunska]] (RMDSZ), kritizoval Orbánovo vyhlásenie a vyzval [[Maďari v Rumunsku|maďarských voličov v Transylvánii]], aby v druhom kole podporili [[Nicușor Dan|Nicușora Dana]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Óriási a botrány Orbán Viktor tihanyi beszéde miatt, elvesztheti az erdélyi szavazókat | url = https://168.hu/itthon/orban-viktor-tihanyi-beszed-287461 | vydavateľ = 168.hu | dátum vydania = 2025-05-13 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | priezvisko = 168}}</ref> V reakcii na to Péter Magyar 14. mája 2025 predniesol prejav pred [[Bazilika svätého Štefana|Bazilikou svätého Štefana]] v Budapešti, ktorým spustil iniciatívu s názvom „Jeden milión krokov“ – vyhlásil, že pôjde pešo z Budapešti do [[Oradea|Oradey]], čím symbolicky spojí Maďarsko a Transylvániu. Magyar dorazil do Oradey 24. mája 2025, kde predniesol prejav na nádvorí Oradeskej pevnosti pred sochou [[Ladislav I. (Uhorsko)|svätého Ladislava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter Nagyváradon: Az orbáni rombolás a múlté, a végső visszaszámlálás megkezdődött | url = https://24.hu/belfold/2025/05/24/magyar-peter-egymillio-lepes-nagyvarad-var-beszed-elozes-rost-andrea-nagy-ervin/ | dátum vydania = 2025-05-24 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> === Benešove dekréty === V reakcii na [[Slovensko|slovenskú]] novelu Trestného zákona z decembra 2025, ktorá kriminalizovala spochybňovanie [[Dekréty prezidenta republiky|Benešových dekrétov]] a stanovila za takýto čin šesťmesačný trest odňatia slobody, Magyar pohrozil vyhostením slovenského veľvyslanca z Budapešti a v januári sa zúčastnil nezávislého protestu pred tamojším slovenským veľvyslanectvom. Súčasne adresoval slovenskému premiérovi [[Robert Fico|Robertovi Ficovi]] otvorený list, v ktorom Fica vyzval na stiahnutie zákona. Zároveň kritizoval Orbána, vnímaného ako spojenca Fica, za mlčanie k téme. [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Slovenská vláda]] svoje kroky označila za „opodstatnené“, kým viacerí politici kritizovali Magyarovo využitie výrazu „[[Horná zem|Felvidék]]“, konkrétne „felvidéki magyarok“, na označenie [[Maďari na Slovensku|slovenských Maďarov]]. Magyar vyhlásil, že by ocenil, ak by reagovali na skutočné problémy a odsúdil zákony založené na kolektívnej vine. K využitiu výrazu sa vyjadril nasledovne: „Ak dovolíte – a aj keď nie – názvy geografických regiónov budem používať tak, ako som sa ich naučil od rodičov a ako ich používame už tisíc rokov. Rovnako ako aj [[Bratislava|hlavné mesto]], kde bolo korunovaných jedenásť uhorských panovníkov, nazýva každý Maďar Pozsony.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Péter Magyar sa pustil do sporu s Pellegrinim aj Ficom: kolektívna vina nemá v 21. storočí miesto | url = https://parameter.sk/sk/1308643/peter-magyar-sa-pustil-do-sporu-s-pellegrinim-aj-ficom-kolektivna-vina-nema-v-21-storoci-miesto/ | vydavateľ = Paraméter | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = List Pétera Magyara spustil konflikt. Pellegrini tvrdí, že PS zasahuje do maďarských volieb | url = https://dennikn.sk/5071862/list-petera-magyara-spustil-konflikt-pellegrini-tvrdi-ze-ps-zasahuje-do-madarskych-volieb/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2026-01-13 | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Napunk}}</ref> === Parlamentné voľby v roku 2026 === {{Hlavný článok|Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026}} Magyar doviedol Tiszu do parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnili 12. apríla 2026. Tisza presvedčivo zvíťazila nad Fideszom a získala dve tretiny mandátov v [[Maďarský parlament|parlamente]], čo je dostatočný počet na ústavnú väčšinu. Voľby mali so 79% najvyššiu účasť od pádu komunizmu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary Election Results: Viktor Orban Concedes Defeat and Congratulates Peter Magyar|url=https://www.nytimes.com/2026/04/12/world/europe/hungary-election-orban-magyar.html|periodikum=The New York Times|dátum=2026-04-12|dátum prístupu=2026-04-13|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Andrew|priezvisko=Higgins|meno2=Lili|priezvisko2=Rutai}}</ref> == Prípad Schadl-Völner == === Predloženie dôkazov === Dňa 20. marca 2024 Magyar niekoľko hodín vypovedal na Mestskej prokuratúre v súvislosti s medializovaným korupčným prípadom, do ktorého bol zapojený predseda súdnych exekútorov György Schadl,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The biggest corruption case of recent times in Hungary: the Schadl-Völner case | url = https://telex.hu/english/2023/03/09/the-biggest-corruption-case-of-recent-times-in-hungary-the-schadl-volner-case | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2023-03-09 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> o úplatkoch zaplatených bývalému štátnemu tajomníkovi pre spravodlivosť Pálovi Völnerovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar accuses Orban’s inner circle of tampering with evidence in high-profile corruption case | url = https://www.intellinews.com/magyar-accuses-orban-s-inner-circle-of-tampering-with-evidence-in-high-profile-corruption-case-317748/ | vydavateľ = www.intellinews.com | dátum vydania = 2024-03-21 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> Krátko po svojom svedectve oznámil novinárom, že má dôkazy vo forme zvukových nahrávok o tom, že minister Antal Rogán alebo jeho spolupracovníci manipulovali s dokumentmi týkajúcimi sa prípadu, aby skryli dôkazy, ktoré by Rogána usvedčili. O niekoľko dní neskôr v príspevku na Facebooku vyhlásil, že nahrávky zverejní o 9:00 26. marca 2024, v deň svojho ďalšieho stretnutia, v ktorom bude vypovedať a predkladať dôkazy prokurátorom. Napísal, že hneď, ako sa tak stane, hlavný prokurátor Péter Polt, ako aj celá Orbánova vláda, nebudú mať inú možnosť než odstúpiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter azt ígérte, kedden bemutatja a bizonyítéknak szánt felvételt | url = https://telex.hu/belfold/2024/03/23/magyar-peter-ugyeszseg-rogan-antal-bizonyitek | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-03-23 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> 26. marca Magyar zverejnil nahrávku, ktorá obsahuje dvojminútovú diskusiu medzi ním a jeho bývalou manželkou Judit Vargovou o prípade. Vargovej komentáre obviňujú Rogána z manipulácie s dôkazmi tým, že z dokumentov súvisiacich s prípadom odstránil svoje meno a/alebo meno jeho spolupracovníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Thousands protest in Budapest as Orban embroiled in corruption scandal | url = http://www.euronews.com/2024/03/26/hungarian-whistleblower-releases-audio-suggesting-corruption-in-embattled-orban-government | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> Nahrávku odovzdal Magyar prokurátorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orbán faces danger from new enemy brandishing a leaked tape | url = https://www.politico.eu/article/viktor-orban-peter-magyar-judit-varga-new-headache-leaked-tape/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en-GB}}</ref> === Obvinenia z domáceho násilia === [[Súbor:Varga_Judit_2020_wikipedia.jpg|náhľad|[[Judit Vargová (politička)|Judit Vargová]], bývalá manželka Pétera Magyara]] V ten istý deň, ako Magyar zverejnil nahrávku, na ktorej Vargová hovorí o Rogánovej úlohe v prípade Schadl-Völner, zverejnila Vargová na Facebooku dva príspevky, v ktorých tvrdila, že ju Magyar počas celého ich manželstva slovne a fyzicky zneužíval. Tvrdila tiež, že vyhlásenia, ktoré urobila na uniknutej nahrávke, boli vynútené počas interakcie s Magyarom, v ktorej sa cítila ohrozená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Üvöltözés és szidalmazás közben sorban lerángatta az ágytámla tetején lévő könyveket, és a hátamhoz vágta őket” – Varga Judit reakciója Magyar Péter hangfelvételére | url = https://telex.hu/belfold/2024/03/26/varga-judit-reakcio-magyar-peter-hangfelvetel-rogan-antal | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Neskôr večer zverejnil kanál [[YouTube]] ''Frizbi TV'' rozhovor s Vargovou, v ktorom podrobnejšie rozviedla svoje obvinenia vrátane toho, že ju Magyar pri rôznych príležitostiach bez jej súhlasu zamkol v izbe, tlačil ju k dverám, keď bola tehotná, chodil po ich spoločnom byte s nožom v ruke a raz predstieral samovraždu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter öngyilkosságot hazudott | url = https://www.origo.hu/itthon/2024/05/magyar-peter-ongyilkossagot-hazudott | vydavateľ = ORIGO | dátum vydania = 2024-05-04 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> ale keď prišla sanitka, odišiel v pyžame a Vargová musela poslať zdravotníkov preč.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Varga Judit: Volt, hogy a férjem bezárt egy szobába, és az egyik kisfiam szabadított ki | url = https://telex.hu/belfold/2024/03/27/varga-judit-bantalmazas-magyar-peter-hajdu-peter-frizbi | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Magyar označil obvinenia za ohováranie a vyhlásil, že Vargovú vydiera vláda. Podľa neho chceli vládne médiá len odvrátiť pozornosť od zvukovej nahrávky tým, že spustili útok na jeho povesť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter: Varga Judit csak terelni próbálja a figyelmet a bántalmazási váddal a hangfelvétel tartalmáról | url = https://media1.hu/2024/03/26/magyar-peter-varga-judit-bantalmazas-ragalmazas-hangfelvetel-tereles/ | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Szalay | priezvisko = Dániel}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter tagadja a bántalmazást, rágalmazással vádolja Varga Juditot | url = https://444.hu/2024/03/26/magyar-peter-tagadja-a-bantalmazast-ragalmazassal-vadolja-varga-juditot | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Czinkóczi | priezvisko = Sándor}}</ref> Podľa zverejnenej policajnej správy sa Magyar správal agresívne, zastrašoval a vyhrážal sa svojej manželke a svojmu okoliu, keď sa ona pokúsila odobrať jeho deti s pomocou policajtov, ktorí boli Vargovej strážcami kvôli jej ministerskej pozícii. Magyar sa Vargovej vyhrážal, že vyvolá škandál, ktorý by zvrhol vládu. Doma sa silno pohádali a potom sa odviezli do iného domu, kde sa nachádzali deti. Magyar sa pokúsil udalosti nahrať na telefón, ale polícia ho zastavila. Nakoniec Magyar odišiel domov a Vargová vzala deti k starým rodičom. Magyar uviedol, že policajná správa bola sfalšovaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter-ügy: itt a teljes rendőrségi jegyzőkönyv | url = https://mandiner.hu/belfold/2024/04/magyar-peter-ugy-itt-a-teljes-rendorsegi-jegyzokonyv | vydavateľ = Mandiner | dátum vydania = 2024-04-29 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Vargová zopakovala obvinenia v júli 2025 a tvrdila, že jej ex-manžel bol zradca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ex wife hits at Hungarian opposition leader Péter Magyar | url = http://www.euronews.com/my-europe/2025/07/04/ex-wife-hits-out-at-hungarian-opposition-leader-peter-magyar-calling-him-a-traitor | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2025-07-04 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> == Politické názory == [[Súbor:Magyar_Péter,_Mezőhegyes_(2025._08._04.).jpg|náhľad|Magyar (úplne vľavo) v [[Mezőhegyes]] na konskom povoze v roku 2025]] [[Súbor:1721744819040_20240723_EP-171134A_J1_462.jpg|náhľad|Magyar počas ustanovujúceho zasadnutia výboru AFCO v júli 2024]] Magyar je často opisovaný ako [[Konzervatívny liberalizmus|konzervatívny liberál]], ktorý kombinuje trhovo orientované ekonomické názory s dôrazom na občiansku zodpovednosť, právny štát a národnú kultúru. Často uvádza, že jeho hnutie sa snaží prekonať „staré ľavicovo-pravicové rozdelenie“ v maďarskej politike.<ref name="mppoland" /> Magyar vyjadril podporu prijatiu eura v Maďarsku po splnení potrebných ekonomických podmienok, argumentujúc, že prijatie spoločnej meny by posilnilo finančnú stabilitu a postavenie Maďarska v Európskej únii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orban’s Rival Vows to End Hungary Crisis by Unlocking EU Funds | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2024-12-02/orban-rival-magyar-vows-to-end-hungary-s-economic-crisis-by-unlocking-eu-funds?embedded-checkout=true | dátum vydania = 2024-12-02 | dátum prístupu = 2025-12-31 | dátum archivácie = 2025-08-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250828050925/https://www.bloomberg.com/news/articles/2024-12-02/orban-rival-magyar-vows-to-end-hungary-s-economic-crisis-by-unlocking-eu-funds | vydavateľ = Bloomberg | jazyk = en}}</ref> Magyar sa definuje ako silne [[Pro-europanizmus|proeurópsky]]<nowiki/>a podporuje hlbšiu spoluprácu v rámci Európskej únie a zosúladenie so západnými demokratickými hodnotami. Kritizoval konfrontačný postoj Orbánovej vlády voči inštitúciám EÚ a jej blízke vzťahy s [[Rusko|Ruskom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary: Why is Orban's opponent so successful? – DW – 04/24/2025 | url = https://www.dw.com/en/hungary-why-is-orbans-opponent-so-successful/a-72324318 | vydavateľ = dw.com | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> 15. marca 2025 počas siedmej veľkej demonštrácie mal Magyar na sebe tradičný Bocskaiho oblek, ktorý sa v Maďarsku často spája s konzervatívnou a vlasteneckou symbolikou. Jeho výber oblečenia bol všeobecne interpretovaný ako gesto smerom k národnej tradícii a kultúrnemu dedičstvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orbán poloskázva fenyeget, Magyar bocskaiban kérdez | url = https://444.hu/2025/03/15/orban-poloskazva-fenyeget-magyar-bocskaiban-kerdez | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2025-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Rovó | priezvisko = Attila}}</ref> == Verejný imidž == === Vzhľad === Maďarské médiá viackrát komentovali Magyarov vzhľad a oblečenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péternek öltözve várják a debreceni nagygyűlésre a Tisza-rajongókat | url = https://hvg.hu/itthon/20240502_magyar-peter-style-debrecen | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-05-02 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Jeho výrazný ležérny štýl, pozostávajúci z bielej košele alebo trička, džínsov alebo chino nohavíc a bielych tenisiek, jeho fanúšikovia kopírovali na niektorých podujatiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péternek öltözve várják a debreceni nagygyűlésre a Tisza-rajongókat | url = https://hvg.hu/itthon/20240502_magyar-peter-style-debrecen | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-05-02 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter tüntetésén a dresscode: „Magyar Péter style” öltözet | url = https://444.hu/2024/05/02/magyar-peter-tuntetesen-a-dresscode-magyar-peter-style-oltozet | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2024-05-02 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Mészáros | priezvisko = Juli}}</ref> Magyar sa tiež priklonil ku komentárom okolo svojho oblečenia a doplnkov a vydražil svoje luxusné slnečné okuliare na charitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 3 millióért kelt el Magyar Péter árverésre bocsátott napszemüvege | url = https://hvg.hu/elet/20240425_3-millioert-kelt-el-magyar-peter-arveresre-bocsatott-napszemuvege | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-04-25 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> === Sociálne siete === Magyarova prítomnosť na sociálnych sieťach, najmä na Facebooku, bola dôležitou súčasťou jeho popularity.<ref>{{Citácia periodika|titul=Generation Apathy: How Peter Magyar Is Mobilizing Hungary's Youth|url=https://www.rferl.org/a/peter-magyar-hungarian-youth-tisza/33058199.html|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2024-08-01|dátum prístupu=2025-12-31|jazyk=en|meno=Lili|priezvisko=Rutai}}</ref> Jeho počiatočná popularita sa spája s rozhovorom pre YouTube kanál Partizán z februára 2024, ktorý získal viac ako milión zhliadnutí.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary's media-savvy newcomer aims to disrupt political status quo|url=https://www.reuters.com/world/europe/hungarys-media-savvy-newcomer-aims-disrupt-political-status-quo-2024-05-02/|periodikum=Reuters|dátum prístupu=2025-12-31|jazyk=en-US}}</ref> == Osobný život == Magyar sa narodil 16. marca 1981 v [[Budapešť|Budapešti]]. [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargovú]] stretol 1. apríla 2005 na večierku; o ruku ju požiadal v auguste 2006. Majú troch synov; prvý sa narodil v roku 2008. Rodina žila niekoľko rokov v Bruseli, kým sa nevrátila do Budapešti po Vargovej nominácii na pozíciu ministerky spravodlivosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In an open cage – interview with Judit Varga and Péter Magyar | url = https://kepmas.hu/en/open-cage-interview-judit-varga-and-peter-magyar | vydavateľ = Képmás | dátum vydania = 2020-02-03 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref><ref name="europass_cv">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://brexit.kormany.hu/download/a/11/62000/VARGA%20Judit_CV_EN.pdf | priezvisko = Varga | meno = Judit | titul = Curriculum Vitae | dátum prístupu = 2025-12-31 | jazyk = en}}</ref> Pár oznámil rozvod v marci 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Válik Varga Judit igazságügyi miniszter | url = https://telex.hu/belfold/2023/03/07/valas-varga-judit-igazsagugyi-miniszter-magyar-peter | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2023-03-07 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Jeho rodina zastávala viacero funkcií v maďarskej politike, vrátane sudcu a bývalého prezidenta. Jeho starý otec Pál Erőss bol sudca, ktorý moderoval obľúbený televízny program o právnych záležitostiach. Jeho prastrýko [[Ferenc Mádl]] bol prezidentom Maďarska v rokoch 2000 až 2005 a jeho matka pracovala v súdnictve.<ref>{{Citácia periodika|titul=‘The time is here’: the ex-government insider shaking up Hungarian politics|url=https://www.theguardian.com/world/2024/mar/25/the-time-is-here-the-ex-government-insider-shaking-up-hungarian-politics|periodikum=The Guardian|dátum=2024-03-25|dátum prístupu=2025-12-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Lili|priezvisko=Bayer}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Egyszemélyes háborút indított a rendszer ellen - Ki is valójában a első számú közellenségnek kikiáltott Magyar Péter? | url = https://www.blikk.hu/politika/magyar-politika/magyar-peter-portre/0881fx3 | vydavateľ = Blikk | dátum vydania = 2024-02-20 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Meghalt dr. Erőss Pál, a nyolcvanas évek televíziós jogásza | url = https://hvg.hu/kultura/20210523_Meghalt_dr_Eross_Pal_a_nyolcvanas_evek_televizios_jogasza | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2021-05-23 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> V júli 2025 musel Magyar verejne priznať všetok svoj majetok kvôli zákonu, ktorý schválila vláda strany Fidesz. Z toho vyplynulo, že Magyar vlastní štyri nehnuteľnosti (dva byty, jednu garáž a jeden prázdny pozemok) a investície, úspory a hotovosť v hodnote 86,4 milióna [[Maďarský forint|forintov]] (223 874,67 [[Euro|eur]] k decembru 2025).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Négy ingatlan, festmények, 86 milliós megtakarítás – nyilvános Magyar Péter vagyonnyilatkozata | url = https://telex.hu/belfold/2025/07/10/tisza-part-magyar-peter-ep-kepviselok-vagyonnyilatkozat | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-07-10 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lex Magyar: nyilvánosságra hozták vagyonnyilatkozataikat a Tisza EP-képviselői | url = https://hvg.hu/itthon/20250710_magyar-peter-tisza-vagyonnyilatkozat | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2025-07-10 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Péter Magyar|1326144909}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Magyar, Péter}} [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Narodenia v 1981]] [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Poslanci Európskeho parlamentu z Maďarska]] [[Kategória:Osobnosti z Budapešti]] r9minhaw0g1hl4q7a4dvpgxkwu1kj6h 8211172 8211165 2026-05-09T12:47:07Z ~2026-28033-37 294322 8211172 wikitext text/x-wiki {{Aktualita}}{{Infobox Politik | Portrét = Peter-Magyar-portrait-2026.jpg | Popis portrétu = Oficiálny portrét, 2024 | Podpis = Péter Magyar signature.svg | Úrad = 9. [[Predseda vlády Maďarska]] | Predchodca = [[Viktor Orbán]] | Začiatok obdobia = [[9. máj]] [[2026]] | Úrad2 = Predseda [[Strana rešpektu a slobody|strany TISZA]] | Začiatok obdobia2 = [[22. júl]] [[2024]] | Dátum narodenia = {{dnv|1981|3|16}} | Miesto narodenia = [[Budapešť]], [[Maďarsko]] | Politická strana = [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] <small>(2024 –)</small><br>[[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] <small>(2002 – 2024)</small> | Alma mater = [[Katolícka univerzita Pétera Pázmányho]] | Manželka = [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargová]] <small>(2006 – 2023)</small> | Deti = 3 | Úrad3 = [[Poslanec Európskeho parlamentu]] za [[Maďarsko]] | Začiatok obdobia3 = [[16. júl]] [[2024]] | Predchodca2 = Attila Szabó | Koniec obdobia3 = [[9. máj]] [[2026]] }} '''Péter Magyar''' (* [[16. marec]] [[1981]]; [[Budapešť]], [[Maďarsko]]) je maďarský [[politik]], premiér a [[právnik]], ktorý od roku 2024 pôsobí ako [[poslanec Európskeho parlamentu]] a predseda [[Strana rešpektu a slobody|Strany rešpektu a slobody]] (TISZA). V [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026|parlamentných voľbách v roku 2026]] doviedol stranu k víťazstvu a očakáva sa, že sa stane novým predsedom vlády Maďarska.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungarian opposition ousts Viktor Orbán after 16 years in power|url=https://www.theguardian.com/world/2026/apr/12/viktor-orban-concedes-defeat-as-opposition-wins-hungarian-election|periodikum=The Guardian|dátum=2026-04-13|dátum prístupu=2026-04-13|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ashifa|priezvisko=Kassam|meno2=Flora|priezvisko2=Garamvolgyi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viktor Orbán ousted after 16 years in power as Hungarian opposition wins election landslide | url = https://www.bbc.com/news/live/c2d8zw2d3rkt | vydavateľ = BBC News | dátum prístupu = 2026-04-13 | jazyk = en-GB}}</ref> Magyar, bývalý člen maďarskej vládnej strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] a exmanžel bývalej ministerky spravodlivosti [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargovej]], získal celosvetovú pozornosť, keď vo februári 2024 verejne oznámil svoju rezignáciu zo všetkých vládnych pozícií uprostred prezidentského škandálu s amnestiami a vyjadril hlbokú nespokojnosť s tým, ako Fidesz vládol krajine. 15. marca 2024 oznámil svoju túžbu vytvoriť novú politickú platformu pre občanov nespokojných aj s vládou, aj s establišmentovou opozíciou. Prevzal vedenie predtým neznámej [[Strana rešpektu a slobody|Strany rešpektu a slobody]] ({{Hun}}Tisztelet és Szabadság Párt; TISZA) a stal sa najvýznamnejším opozičným lídrom. Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]] získala jeho strana s takmer 30 % hlasov druhé miesto za Fideszom, čo je najvyšší počet a percento hlasov pre stranu inú než Fidesz od roku 2006. Magyar sa identifikuje ako „kritický“ [[Pro-europanizmus|pro-európan]] a [[Konzervatívny liberalizmus|konzervatívny liberál]].<ref name="mppoland">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://wyborcza.pl/7,75399,32168608,glowny-rywal-viktora-orbana-w-rozmowie-z-wyborcza-mam-rade.html | jazyk = pl | priezvisko = KOKOT | meno = Michał | titul = Rzucił wyzwanie Orbánowi i ma szansę wygrać. W rozmowie z "Wyborczą" jasno mówi o Polsce, Węgrzech i Ukrainie | dátum vydania = 2025-08-12 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = wyborcza.pl}}</ref> == Právna a skorá politická kariéra == Pred vstupom do politiky v miestnej pobočke [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|strany Fidesz]], v tom čase opozičnej strany, sa Magyar podieľal na ''[[pro bono]]'' právnom zastupovaní a pomoci protivládnym aktivistom počas protestov v Maďarsku v roku 2006. Po prevzatí moci stranou Fidesz v maďarských [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2010|parlamentných voľbách v roku 2010]] bol vymenovaný za úradníka na ministerstve zahraničných vecí. O rok neskôr, počas maďarského predsedníctva EÚ, nastúpil do Stáleho zastúpenia Maďarska v [[Európska únia|Európskej únii]]. V roku 2015 bol zamestnaný kanceláriou predsedu vlády. V septembri 2018 prevzal vedenie právneho riaditeľstva EÚ štátnej banky MBH Bank. V rokoch 2019 až 2022 bol generálnym riaditeľom Centra študentských pôžičiek. [[Súbor:Magyar_Péter.jpg|náhľad|Magyar počas kampane do Európskeho parlamentu v roku 2024]] === Odchod z Fideszu === Magyar sa prvýkrát dostal do povedomia svojou kritikou vládnych politikov po škandále s prezidentskou amnestiou [[Katalin Nováková|Katalin Novákovej]]. Vo februári 2024 Magyar zverejnil hlasovú nahrávku svojej manželky, ktorú tajne natočil bez jej vedomia alebo súhlasu. Z nej vyplynulo, že maďarská prezidentka [[Katalin Nováková]] v apríli 2023 udelila prezidentskú amnestiu Endremu Kónyovi, zástupcovi riaditeľa štátneho [[Detský domov|detského domova]] neďaleko [[Budapešť|Budapešti]]. Kónya nútil deti, aby utajili sexuálne zneužívanie zo strany jeho nadriadeného, riaditeľa domova Jánosa Vásárhelyiho.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Children's home crisis threatens very foundation of Orban regime, say analysts | url = https://www.intellinews.com/children-s-home-crisis-threatens-very-foundation-of-orban-regime-say-analysts-312370/ | vydavateľ = www.intellinews.com | dátum vydania = 2024-02-14 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> Škandál vyústil do protivládnych protestov požadujúcich, aby Nováková odstúpila; urobila tak 10. februára 2024.<ref name=":2" /> V ten istý deň Magyarova exmanželka [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargová]], bývalá ministerka spravodlivosti, ktorá amnestiu podpísala, tiež oznámila svoju rezignáciu z Národného zhromaždenia a pozície líderky kandidátky strany Fidesz v [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|júnových voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]].<ref name=":2">{{Cite news|date=10 February 2024|title=Hungarian President Katalin Novak resigns over child-abuse pardon scandal|url=https://www.bbc.com/news/world-middle-east-68264363|access-date=27 March 2024|language=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary resignations leave Viktor Orban in biggest crisis yet|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-68285304|dátum=2024-02-14|dátum prístupu=2025-12-30|jazyk=en-GB|periodikum=BBC News}}</ref> Len niekoľko hodín po oznámení jeho bývalej manželky o odchode z politiky zverejnil Magyar na [[Facebook|Facebooku]] príspevok, v ktorom vyhlásil, že rezignuje na funkcie v dvoch štátnych podnikoch a vzdá sa miesta v predstavenstve MBH Bank. Ďalej napísal, že v posledných rokoch si uvedomil, že myšlienka „národného, suverénneho, buržoázneho Maďarska“, deklarovaná ako cieľ vlády [[Viktor Orbán|Viktora Orbána,]] je v skutočnosti „politickým produktom“ slúžiacim na zakrytie masívnej korupcie a prevodov bohatstva tým, ktorí majú správne známosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Varga Judit volt férje: Egy percig sem akarok olyan rendszer részese lenni, amelyben Tónik, Ádámok és Barbarák vígan röhöghetnek a markukba | url = https://telex.hu/belfold/2024/02/10/magyar-peter-varga-judit-volt-ferje-lemondas-ner-rogan-antal | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-02-10 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> V nasledujúcich týždňoch Magyar poskytol niekoľko rozhovorov s najčítanejšími maďarskými spravodajskými organizáciami vrátane Partizán, Telex.hu a 444.hu, v ktorých rozsiahlo kritizoval vládu, najmä ministra Úradu premiéra Antala Rogána. Tvrdil, že počas svojho pôsobenia vo funkcii generálneho riaditeľa Centra študentských pôžičiek bol nútený uprednostňovať osoby blízke Orbánovi vo verejných súťažiach a bol pod tlakom v súvislosti s aspektmi jeho rozvodu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Orban's reputation tarnished by accusations from a former high-ranking official|url=https://www.lemonde.fr/en/international/article/2024/02/14/orban-s-reputation-tarnished-by-accusations-from-a-former-high-ranking-official_6523570_4.html|dátum=2024-02-14|dátum prístupu=2025-12-30|jazyk=en|periodikum=[[Le Monde]]}}</ref> Jeho prvý rozhovor, v ktorom tvrdil, že „polovicu krajiny vlastní zopár rodín“, mal k marcu 2024 viac ako dva milióny zhliadnutí.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://plus.thebulwark.com/p/hungary-orban-scandal-crisis-peter-magyar | jazyk = en | priezvisko = Baer | meno = David | titul = In Hungary, Scandal and Crisis Suddenly Energize the Opposition | dátum vydania = 2024-03-18 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = The Bulwark}}</ref> Magyar aj v nasledujúcich dňoch pokračoval v publikovaní príspevkov kritických voči osobnostiam spojeným s vládou tvrdiac, že ľudia priateľskí alebo príbuzní premiérovi, ako napríklad jeho zať István Tiborcz, nahromadili obrovské množstvo bohatstva skryté za domácimi fondmi súkromného kapitálu.<ref name=":0" /> 15. marca 2024 usporiadal v Budapešti zhromaždenie, ktorého sa zúčastnili desaťtisíce ľudí, na ktorom oznámil založenie novej politickej strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Thousands protest in Budapest as Orban embroiled in corruption scandal | url = http://www.euronews.com/2024/03/26/hungarian-whistleblower-releases-audio-suggesting-corruption-in-embattled-orban-government | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = en}}</ref> Podľa prieskumu verejnej mienky vykonaného v tom mesiaci približne 15 percent voličov uviedlo, že ak by kandidoval, „isto alebo s vysokou pravdepodobnosťou“ by hlasovali za Magyara.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://plus.thebulwark.com/p/hungary-orban-scandal-crisis-peter-magyar | jazyk = en | priezvisko = Baer | meno = David | titul = In Hungary, Scandal and Crisis Suddenly Energize the Opposition | dátum vydania = 2024-03-18 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = The Bulwark}}</ref> [[Súbor:Peter_Magyar.Viktor_Orban.jpg|náhľad|Magyar a premiér [[Viktor Orbán]] v roku 2024]] 6. apríla 2024 zorganizoval Magyar druhú demonštráciu proti vláde. Vládu Orbána opísal ako „feudalistický systém“, ktorý treba zrušiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mit mondott a tüntetésen? Íme Magyar Péter beszéde! | url = https://mosthir.hu/magyarorszag/2024/04/06/mit-mondott-a-tuntetesen-ime-magyar-peter-beszede/ | dátum vydania = 2024-04-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu | meno = Most | priezvisko = Hír}}</ref> Zúčastnili sa jej státisíce protestujúcich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter szerint 300-400 ezer ember tüntetett vele | url = https://hvg.hu/itthon/20240406_magyar-peter-tuntetes-letszam | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-04-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Vládou podporovaný think tank Megafon minul v týždňoch pred zhromaždením 117 miliónov HUF na reklamnú kampaň mierenú proti Magyarovi na Facebooku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Brutális összegért hirdettek a megafonosok a Facebookon Magyar Péter tüntetése előtt|url=https://rtl.hu/belfold/2024/04/11/megafon-facebook-magyar-peter-tuntetes|dátum prístupu=2025-12-27|jazyk=hu|periodikum=RTL.hu}}</ref> == Líder opozície (2024 – 2026) == Po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 sa strana TISZA stala najsilnejšou opozičnou stranou v Maďarsku a Magyar začal byť všeobecne považovaný za nového lídra opozície.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary: Newcomer Peter Magyar shakes Orban's hold on power | url = http://www.euronews.com/my-europe/2024/06/10/hungary-newcomer-peter-magyar-shakes-orbans-hold-on-power-early-results-say | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-06-10 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = en}}</ref> === Strana TISZA === {{Hlavný článok|Strana rešpektu a slobody}} [[Súbor:Magyar_Péter_Szigetszentmiklós.jpg|vľavo|náhľad|Magyar v [[Szigetszentmiklós|Szigetszentmiklósi]] v roku 2024 počas svojho prvého politického turné]] Magyar sa pridal k strane [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]], aby kandidoval vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]]. Magyar sa rozhodol prevziať menšiu stranu namiesto založenia novej, aby sa vyhol časovým obmedzeniam a potenciálnym administratívnym problémom.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elite defection and opposition realignment in Hungary: Respect and Freedom Party (TISZA) in the 2024 European Parliamentary elections|url=https://doi.org/10.1080/21599165.2025.2468693|periodikum=East European Politics|dátum=2025-04-03|dátum prístupu=2025-12-27|ročník=41|číslo=2|strany=263–276|issn=2159-9165|doi=10.1080/21599165.2025.2468693|meno=Daniel|priezvisko=Kovarek}}</ref> Po oznámení si Magyar rýchlo získal celonárodnú pozornosť a významnú verejnú podporu, vyzývajúc vládnucu stranu [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] aj tradičnú opozíciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Republikon Intézet | url = https://republikon.hu/elemzesek,-kutatasok/24-04-05_kvk.aspx | vydavateľ = republikon.hu | dátum prístupu = 2025-12-27 | priezvisko = http://republikon.hu}}</ref> Zatiaľ čo sa TISZA oficiálne vyhýba fixným ideologickým nálepkám, Magyarova rétorika často odráža centristické a umiernené konzervatívne hodnoty a zdôrazňuje národnú jednotu a politickú zodpovednosť pred straníckou príslušnosťou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mi rejlik Magyar Péter eddig meghirdetett, ideológiamentes nemzeti programja mögött? « Mérce | url = https://merce.hu/2024/03/27/magyar-peter-az-ideologiamentes/ | vydavateľ = Mérce | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar opakovane vyhlásil, že TISZA nevstúpi do žiadnej aliancie s takzvanými „starými opozičnými“ stranami a zdôraznil, že [[Strana rešpektu a slobody|Tisza]] má v úmysle vyzvať Fidesz v parlamentných voľbách v roku [[2026]] samostatne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter szerint nincs szükség ellenzéki összefogásra, mert ők az egyedüli ellenzék | url = https://valodihirek.hu/2024/08/25/magyar-peter-szerint-nincs-szukseg-ellenzeki-osszefogasra-mert-ok-az-egyeduli-ellenzek | dátum vydania = 2024-08-25 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu | meno = Valódi | priezvisko = Hírek}}</ref> Po Magyarovom vstupe do strany TISZA bolo spopularizovaných niekoľko jeho sloganov a verejných vyhlásení, vrátane „Tisa stúpa!“, „Krok za krokom, tehlu po tehle, si vezmeme späť svoju vlasť!“ alebo „Niet ľavice ani pravice, len Maďarov!“. === Demonštrácie === Pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024 usporiadal Magyar štyri veľké demonštrácie, ktoré prilákali desaťtisíce účastníkov. Prvé stretnutie, ktoré sa konalo na [[Andrássy út|Andrássyho triede]] 15. marca 2024 predtým, ako Magyar vstúpil do strany [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]], spečatilo jeho vzostup ako politickej osobnosti po verejnej kritike vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter 12 pontos programot hirdetett, minden politikai oldalnak odaszúrt, és mindenkit vár a formálódó pártjába - összefoglaló a beszédéről | url = https://hvg.hu/itthon/20240315_magyar-peter-beszed-osszefoglalo-marcius-15-2024-andrassy-ut | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> [[Súbor:Magyar_Péter_2024._április-án.jpg|náhľad|Magyar na svojej druhej veľkej demonštrácii v apríli 2024]] Neskôr 6. apríla 2024 zorganizoval druhé veľké zhromaždenie, kde jeho sympatizanti pochodovali z [[Deák Ferenc tér|Námestia Ferenca Deáka]] na [[Kossuth Lajos tér|Námestie Lajosa Kossutha]] v Budapešti. Počas tohto zhromaždenia Magyar oznámil, že začne celoštátne politické turné a uviedol, že jeho ďalšie významné podujatie sa uskutoční v [[Debrecín|Debrecíne]] pred Veľkým kalvínskym kostolom 5. mája 2024, [[Deň matiek|na Deň matiek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter országjárásra indul, anyák napjára pedig újabb tüntetést hirdetett | url = https://telex.hu/belfold/2024/04/06/magyar-peter-tuntetes-kossuth-ter-parlament-aprilis-6 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-04-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar usporiadal svoje štvrté veľké zhromaždenie 8. júna 2024 na [[Hősök tere|Námestí hrdinov]] v Budapešti ako záverečné podujatie kampane strany TISZA pred voľbami do Európskeho parlamentu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Választás 2024: Magyar Péter tüntetést szervezett a Hősök terére – kövesse velünk élőben! | url = https://24.hu/belfold/2024/06/08/magyar-peter-tuntetes-hosok-tere-valasztas-2024/ | dátum vydania = 2024-06-08 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Po voľbách Magyar usporiadal ďalších šesť demonštrácií. Svoje piate veľké zhromaždenie zorganizoval 5. októbra 2024 pred sídlom maďarského verejnoprávneho vysielateľa [[MTV (televízna stanica)|MTVA]]. Počas demonštrácie umiestnil na hlavný vchod do budovy plagát so šestnástimi požiadavkami, v ktorom vyzýval na slobodu médií a vládnu zodpovednosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ezt várja Magyar Péter és a tüntető tömeg az MTVA-tól – a HVG videója a szombati demonstrációról | url = https://hvg.hu/itthon/20241006_Ezt-varja-Magyar-Peter-es-a-tunteto-tomeg-az-MTVA-tol-a-HVG-videoja-a-szombati-demonstraciorol | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-10-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Šieste veľké zhromaždenie usporiadal 23. októbra 2024 v Budapešti pri príležitosti výročia [[Maďarské povstanie|maďarského povstania v roku 1956.]] Demonštrácia sa začala na [[Bem József tér|Námestí Józsefa Bema]] a pokračovala pochodom na [[Széna tér]]. Zhromaždenie prilákalo desaťtisíce účastníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter kihirdette, hogy a NER-nek vége, és politikus-castingot indít | url = https://hvg.hu/itthon/20241023_Magyar-Peter-kihirdette-hogy-a-NER-nek-vege-es-politikus-castingot-indit-ebx | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-10-23 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar usporiadal siedme veľké zhromaždenie 15. marca 2025 v [[Budapešť|Budapešti]], na rovnakom mieste ako svoju prvú demonštráciu o rok skôr. Počas podujatia oznámil začatie verejnej konzultácie „Hlas národa“, ktorú označil za formu referenda zdola nahor. Výsledky iniciatívy mali byť zapracované do budúceho politického programu strany TISZA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter üzent a kormánynak: Товарищи, конец! – így zajlottak az ünnepi események | url = https://hvg.hu/itthon/20250315_marcius-15-nemzeti-unnep-Orban-Viktor-Magyar-Peter-elo-percrol-percre-ebx | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2025-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Na pódiu sa objavil aj bývalý náčelník generálneho štábu Romulusz Ruszin-Szendi ako expert strany TISZA na obrannú politiku. Dňa 20. augusta 2025 usporiadal Magyar v [[Pannonhalma (mesto)|Pannonhalme]] ôsmu veľkú demonštráciu s názvom „Po stopách [[Štefan I. (Uhorsko)|svätého Štefana]]“, kde oznámil nový desaťbodový program, v ktorom načrtol kľúčové priority strany pre nadchádzajúcu politickú sezónu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Szent István-programot hirdetett Magyar Péter, a népességfogyás és elvándorlás megállításával, szuperkórházakkal és az önkormányzatok függetlenségével | url = https://telex.hu/belfold/2025/08/20/magyar-peter-pannonhalma-augusztus-20 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-08-20 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> 7. septembra 2025 zorganizoval Magyar deviate veľké podujatie v obci [[Kötcse]], ktoré sa konalo v ten istý deň ako každoročný prejav premiéra Viktora Orbána v tej istej dedine. Pred príchodom do Kötcse navštívil Magyar [[Balatonőszöd]], miesto, kde sa konal öszödský prejav bývalého premiéra [[Ferenc Gyurcsány|Ferenca Gyurcsányho]], odkiaľ symbolicky prešiel do Kötcse. Vo svojom prejave Magyar kritizoval Orbána aj Gyurcsányho za ich väzby s ruským prezidentom [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimirom Putinom]] a uviedol, že „jeden prijal Putina zľava, druhý sprava“. Počas zhromaždenia TISZA oficiálne spustila svoju kampaň pre parlamentné voľby v roku 2026 a predstavila [[Ágnes Forsthoffer|Ágnes Forsthofferovú]] ako tretiu podpredsedníčku strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter Kötcsén Orbánról és Gyurcsányról: Az egyik balról, a másik jobbról ölelte Putyint | url = https://hvg.hu/itthon/20250907_Magyar-Peter-Kotcse-beszed | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2025-09-07 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar ohlásil desiate veľké zhromaždenie s názvom „Národný pochod“ na 23. októbra 2025, opäť pri príležitosti výročia maďarskej revolúcie v roku 1956. Pochod sa začal na Deákovom námestí a pokračoval po Andrássyho triede až k Námestiu hrdinov v Budapešti. Magyar oznámil začiatok posledného celoštátneho turné strany TISZA pred parlamentnými voľbami v roku 2026 s názvom „Cesta k víťazstvu“. Podľa Magyara to bolo dovtedy najväčšie podujatie, ktoré strana TISZA zorganizovala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter: Október 23. nemcsak a múlt, hanem a magyar jövő üzenete is | url = https://telex.hu/belfold/2025/10/23/magyar-34 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-10-23 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> === Jeden milión krokov === Dňa 9. mája 2025 predniesol premiér Viktor Orbán v [[Kláštor Tihany|Tihanyjskom kláštore]] prejav, neskôr označovaný ako „Prejav v Tihany“. Orbán počas prejavu vyjadril podporu [[George Simion|Georgeovi Simionovi]], víťazovi prvého kola rumunských prezidentských volieb v roku 2025. Prejav vyvolal rozsiahle reakcie: [[Hunor Kelemen]], prezident [[Maďarský demokratický zväz Rumunska|Maďarského demokratického zväzu Rumunska]] (RMDSZ), kritizoval Orbánovo vyhlásenie a vyzval [[Maďari v Rumunsku|maďarských voličov v Transylvánii]], aby v druhom kole podporili [[Nicușor Dan|Nicușora Dana]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Óriási a botrány Orbán Viktor tihanyi beszéde miatt, elvesztheti az erdélyi szavazókat | url = https://168.hu/itthon/orban-viktor-tihanyi-beszed-287461 | vydavateľ = 168.hu | dátum vydania = 2025-05-13 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | priezvisko = 168}}</ref> V reakcii na to Péter Magyar 14. mája 2025 predniesol prejav pred [[Bazilika svätého Štefana|Bazilikou svätého Štefana]] v Budapešti, ktorým spustil iniciatívu s názvom „Jeden milión krokov“ – vyhlásil, že pôjde pešo z Budapešti do [[Oradea|Oradey]], čím symbolicky spojí Maďarsko a Transylvániu. Magyar dorazil do Oradey 24. mája 2025, kde predniesol prejav na nádvorí Oradeskej pevnosti pred sochou [[Ladislav I. (Uhorsko)|svätého Ladislava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter Nagyváradon: Az orbáni rombolás a múlté, a végső visszaszámlálás megkezdődött | url = https://24.hu/belfold/2025/05/24/magyar-peter-egymillio-lepes-nagyvarad-var-beszed-elozes-rost-andrea-nagy-ervin/ | dátum vydania = 2025-05-24 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> === Benešove dekréty === V reakcii na [[Slovensko|slovenskú]] novelu Trestného zákona z decembra 2025, ktorá kriminalizovala spochybňovanie [[Dekréty prezidenta republiky|Benešových dekrétov]] a stanovila za takýto čin šesťmesačný trest odňatia slobody, Magyar pohrozil vyhostením slovenského veľvyslanca z Budapešti a v januári sa zúčastnil nezávislého protestu pred tamojším slovenským veľvyslanectvom. Súčasne adresoval slovenskému premiérovi [[Robert Fico|Robertovi Ficovi]] otvorený list, v ktorom Fica vyzval na stiahnutie zákona. Zároveň kritizoval Orbána, vnímaného ako spojenca Fica, za mlčanie k téme. [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Slovenská vláda]] svoje kroky označila za „opodstatnené“, kým viacerí politici kritizovali Magyarovo využitie výrazu „[[Horná zem|Felvidék]]“, konkrétne „felvidéki magyarok“, na označenie [[Maďari na Slovensku|slovenských Maďarov]]. Magyar vyhlásil, že by ocenil, ak by reagovali na skutočné problémy a odsúdil zákony založené na kolektívnej vine. K využitiu výrazu sa vyjadril nasledovne: „Ak dovolíte – a aj keď nie – názvy geografických regiónov budem používať tak, ako som sa ich naučil od rodičov a ako ich používame už tisíc rokov. Rovnako ako aj [[Bratislava|hlavné mesto]], kde bolo korunovaných jedenásť uhorských panovníkov, nazýva každý Maďar Pozsony.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Péter Magyar sa pustil do sporu s Pellegrinim aj Ficom: kolektívna vina nemá v 21. storočí miesto | url = https://parameter.sk/sk/1308643/peter-magyar-sa-pustil-do-sporu-s-pellegrinim-aj-ficom-kolektivna-vina-nema-v-21-storoci-miesto/ | vydavateľ = Paraméter | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = List Pétera Magyara spustil konflikt. Pellegrini tvrdí, že PS zasahuje do maďarských volieb | url = https://dennikn.sk/5071862/list-petera-magyara-spustil-konflikt-pellegrini-tvrdi-ze-ps-zasahuje-do-madarskych-volieb/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2026-01-13 | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Napunk}}</ref> === Parlamentné voľby v roku 2026 === {{Hlavný článok|Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026}} Magyar doviedol Tiszu do parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnili 12. apríla 2026. Tisza presvedčivo zvíťazila nad Fideszom a získala dve tretiny mandátov v [[Maďarský parlament|parlamente]], čo je dostatočný počet na ústavnú väčšinu. Voľby mali so 79% najvyššiu účasť od pádu komunizmu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary Election Results: Viktor Orban Concedes Defeat and Congratulates Peter Magyar|url=https://www.nytimes.com/2026/04/12/world/europe/hungary-election-orban-magyar.html|periodikum=The New York Times|dátum=2026-04-12|dátum prístupu=2026-04-13|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Andrew|priezvisko=Higgins|meno2=Lili|priezvisko2=Rutai}}</ref> == Prípad Schadl-Völner == === Predloženie dôkazov === Dňa 20. marca 2024 Magyar niekoľko hodín vypovedal na Mestskej prokuratúre v súvislosti s medializovaným korupčným prípadom, do ktorého bol zapojený predseda súdnych exekútorov György Schadl,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The biggest corruption case of recent times in Hungary: the Schadl-Völner case | url = https://telex.hu/english/2023/03/09/the-biggest-corruption-case-of-recent-times-in-hungary-the-schadl-volner-case | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2023-03-09 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> o úplatkoch zaplatených bývalému štátnemu tajomníkovi pre spravodlivosť Pálovi Völnerovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar accuses Orban’s inner circle of tampering with evidence in high-profile corruption case | url = https://www.intellinews.com/magyar-accuses-orban-s-inner-circle-of-tampering-with-evidence-in-high-profile-corruption-case-317748/ | vydavateľ = www.intellinews.com | dátum vydania = 2024-03-21 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> Krátko po svojom svedectve oznámil novinárom, že má dôkazy vo forme zvukových nahrávok o tom, že minister Antal Rogán alebo jeho spolupracovníci manipulovali s dokumentmi týkajúcimi sa prípadu, aby skryli dôkazy, ktoré by Rogána usvedčili. O niekoľko dní neskôr v príspevku na Facebooku vyhlásil, že nahrávky zverejní o 9:00 26. marca 2024, v deň svojho ďalšieho stretnutia, v ktorom bude vypovedať a predkladať dôkazy prokurátorom. Napísal, že hneď, ako sa tak stane, hlavný prokurátor Péter Polt, ako aj celá Orbánova vláda, nebudú mať inú možnosť než odstúpiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter azt ígérte, kedden bemutatja a bizonyítéknak szánt felvételt | url = https://telex.hu/belfold/2024/03/23/magyar-peter-ugyeszseg-rogan-antal-bizonyitek | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-03-23 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> 26. marca Magyar zverejnil nahrávku, ktorá obsahuje dvojminútovú diskusiu medzi ním a jeho bývalou manželkou Judit Vargovou o prípade. Vargovej komentáre obviňujú Rogána z manipulácie s dôkazmi tým, že z dokumentov súvisiacich s prípadom odstránil svoje meno a/alebo meno jeho spolupracovníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Thousands protest in Budapest as Orban embroiled in corruption scandal | url = http://www.euronews.com/2024/03/26/hungarian-whistleblower-releases-audio-suggesting-corruption-in-embattled-orban-government | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> Nahrávku odovzdal Magyar prokurátorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orbán faces danger from new enemy brandishing a leaked tape | url = https://www.politico.eu/article/viktor-orban-peter-magyar-judit-varga-new-headache-leaked-tape/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en-GB}}</ref> === Obvinenia z domáceho násilia === [[Súbor:Varga_Judit_2020_wikipedia.jpg|náhľad|[[Judit Vargová (politička)|Judit Vargová]], bývalá manželka Pétera Magyara]] V ten istý deň, ako Magyar zverejnil nahrávku, na ktorej Vargová hovorí o Rogánovej úlohe v prípade Schadl-Völner, zverejnila Vargová na Facebooku dva príspevky, v ktorých tvrdila, že ju Magyar počas celého ich manželstva slovne a fyzicky zneužíval. Tvrdila tiež, že vyhlásenia, ktoré urobila na uniknutej nahrávke, boli vynútené počas interakcie s Magyarom, v ktorej sa cítila ohrozená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Üvöltözés és szidalmazás közben sorban lerángatta az ágytámla tetején lévő könyveket, és a hátamhoz vágta őket” – Varga Judit reakciója Magyar Péter hangfelvételére | url = https://telex.hu/belfold/2024/03/26/varga-judit-reakcio-magyar-peter-hangfelvetel-rogan-antal | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Neskôr večer zverejnil kanál [[YouTube]] ''Frizbi TV'' rozhovor s Vargovou, v ktorom podrobnejšie rozviedla svoje obvinenia vrátane toho, že ju Magyar pri rôznych príležitostiach bez jej súhlasu zamkol v izbe, tlačil ju k dverám, keď bola tehotná, chodil po ich spoločnom byte s nožom v ruke a raz predstieral samovraždu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter öngyilkosságot hazudott | url = https://www.origo.hu/itthon/2024/05/magyar-peter-ongyilkossagot-hazudott | vydavateľ = ORIGO | dátum vydania = 2024-05-04 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> ale keď prišla sanitka, odišiel v pyžame a Vargová musela poslať zdravotníkov preč.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Varga Judit: Volt, hogy a férjem bezárt egy szobába, és az egyik kisfiam szabadított ki | url = https://telex.hu/belfold/2024/03/27/varga-judit-bantalmazas-magyar-peter-hajdu-peter-frizbi | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Magyar označil obvinenia za ohováranie a vyhlásil, že Vargovú vydiera vláda. Podľa neho chceli vládne médiá len odvrátiť pozornosť od zvukovej nahrávky tým, že spustili útok na jeho povesť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter: Varga Judit csak terelni próbálja a figyelmet a bántalmazási váddal a hangfelvétel tartalmáról | url = https://media1.hu/2024/03/26/magyar-peter-varga-judit-bantalmazas-ragalmazas-hangfelvetel-tereles/ | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Szalay | priezvisko = Dániel}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter tagadja a bántalmazást, rágalmazással vádolja Varga Juditot | url = https://444.hu/2024/03/26/magyar-peter-tagadja-a-bantalmazast-ragalmazassal-vadolja-varga-juditot | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Czinkóczi | priezvisko = Sándor}}</ref> Podľa zverejnenej policajnej správy sa Magyar správal agresívne, zastrašoval a vyhrážal sa svojej manželke a svojmu okoliu, keď sa ona pokúsila odobrať jeho deti s pomocou policajtov, ktorí boli Vargovej strážcami kvôli jej ministerskej pozícii. Magyar sa Vargovej vyhrážal, že vyvolá škandál, ktorý by zvrhol vládu. Doma sa silno pohádali a potom sa odviezli do iného domu, kde sa nachádzali deti. Magyar sa pokúsil udalosti nahrať na telefón, ale polícia ho zastavila. Nakoniec Magyar odišiel domov a Vargová vzala deti k starým rodičom. Magyar uviedol, že policajná správa bola sfalšovaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter-ügy: itt a teljes rendőrségi jegyzőkönyv | url = https://mandiner.hu/belfold/2024/04/magyar-peter-ugy-itt-a-teljes-rendorsegi-jegyzokonyv | vydavateľ = Mandiner | dátum vydania = 2024-04-29 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Vargová zopakovala obvinenia v júli 2025 a tvrdila, že jej ex-manžel bol zradca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ex wife hits at Hungarian opposition leader Péter Magyar | url = http://www.euronews.com/my-europe/2025/07/04/ex-wife-hits-out-at-hungarian-opposition-leader-peter-magyar-calling-him-a-traitor | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2025-07-04 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> == Politické názory == [[Súbor:Magyar_Péter,_Mezőhegyes_(2025._08._04.).jpg|náhľad|Magyar (úplne vľavo) v [[Mezőhegyes]] na konskom povoze v roku 2025]] [[Súbor:1721744819040_20240723_EP-171134A_J1_462.jpg|náhľad|Magyar počas ustanovujúceho zasadnutia výboru AFCO v júli 2024]] Magyar je často opisovaný ako [[Konzervatívny liberalizmus|konzervatívny liberál]], ktorý kombinuje trhovo orientované ekonomické názory s dôrazom na občiansku zodpovednosť, právny štát a národnú kultúru. Často uvádza, že jeho hnutie sa snaží prekonať „staré ľavicovo-pravicové rozdelenie“ v maďarskej politike.<ref name="mppoland" /> Magyar vyjadril podporu prijatiu eura v Maďarsku po splnení potrebných ekonomických podmienok, argumentujúc, že prijatie spoločnej meny by posilnilo finančnú stabilitu a postavenie Maďarska v Európskej únii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orban’s Rival Vows to End Hungary Crisis by Unlocking EU Funds | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2024-12-02/orban-rival-magyar-vows-to-end-hungary-s-economic-crisis-by-unlocking-eu-funds?embedded-checkout=true | dátum vydania = 2024-12-02 | dátum prístupu = 2025-12-31 | dátum archivácie = 2025-08-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250828050925/https://www.bloomberg.com/news/articles/2024-12-02/orban-rival-magyar-vows-to-end-hungary-s-economic-crisis-by-unlocking-eu-funds | vydavateľ = Bloomberg | jazyk = en}}</ref> Magyar sa definuje ako silne [[Pro-europanizmus|proeurópsky]]<nowiki/>a podporuje hlbšiu spoluprácu v rámci Európskej únie a zosúladenie so západnými demokratickými hodnotami. Kritizoval konfrontačný postoj Orbánovej vlády voči inštitúciám EÚ a jej blízke vzťahy s [[Rusko|Ruskom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary: Why is Orban's opponent so successful? – DW – 04/24/2025 | url = https://www.dw.com/en/hungary-why-is-orbans-opponent-so-successful/a-72324318 | vydavateľ = dw.com | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> 15. marca 2025 počas siedmej veľkej demonštrácie mal Magyar na sebe tradičný Bocskaiho oblek, ktorý sa v Maďarsku často spája s konzervatívnou a vlasteneckou symbolikou. Jeho výber oblečenia bol všeobecne interpretovaný ako gesto smerom k národnej tradícii a kultúrnemu dedičstvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orbán poloskázva fenyeget, Magyar bocskaiban kérdez | url = https://444.hu/2025/03/15/orban-poloskazva-fenyeget-magyar-bocskaiban-kerdez | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2025-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Rovó | priezvisko = Attila}}</ref> == Verejný imidž == === Vzhľad === Maďarské médiá viackrát komentovali Magyarov vzhľad a oblečenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péternek öltözve várják a debreceni nagygyűlésre a Tisza-rajongókat | url = https://hvg.hu/itthon/20240502_magyar-peter-style-debrecen | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-05-02 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Jeho výrazný ležérny štýl, pozostávajúci z bielej košele alebo trička, džínsov alebo chino nohavíc a bielych tenisiek, jeho fanúšikovia kopírovali na niektorých podujatiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péternek öltözve várják a debreceni nagygyűlésre a Tisza-rajongókat | url = https://hvg.hu/itthon/20240502_magyar-peter-style-debrecen | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-05-02 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter tüntetésén a dresscode: „Magyar Péter style” öltözet | url = https://444.hu/2024/05/02/magyar-peter-tuntetesen-a-dresscode-magyar-peter-style-oltozet | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2024-05-02 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Mészáros | priezvisko = Juli}}</ref> Magyar sa tiež priklonil ku komentárom okolo svojho oblečenia a doplnkov a vydražil svoje luxusné slnečné okuliare na charitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 3 millióért kelt el Magyar Péter árverésre bocsátott napszemüvege | url = https://hvg.hu/elet/20240425_3-millioert-kelt-el-magyar-peter-arveresre-bocsatott-napszemuvege | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-04-25 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> === Sociálne siete === Magyarova prítomnosť na sociálnych sieťach, najmä na Facebooku, bola dôležitou súčasťou jeho popularity.<ref>{{Citácia periodika|titul=Generation Apathy: How Peter Magyar Is Mobilizing Hungary's Youth|url=https://www.rferl.org/a/peter-magyar-hungarian-youth-tisza/33058199.html|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2024-08-01|dátum prístupu=2025-12-31|jazyk=en|meno=Lili|priezvisko=Rutai}}</ref> Jeho počiatočná popularita sa spája s rozhovorom pre YouTube kanál Partizán z februára 2024, ktorý získal viac ako milión zhliadnutí.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary's media-savvy newcomer aims to disrupt political status quo|url=https://www.reuters.com/world/europe/hungarys-media-savvy-newcomer-aims-disrupt-political-status-quo-2024-05-02/|periodikum=Reuters|dátum prístupu=2025-12-31|jazyk=en-US}}</ref> == Osobný život == Magyar sa narodil 16. marca 1981 v [[Budapešť|Budapešti]]. [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargovú]] stretol 1. apríla 2005 na večierku; o ruku ju požiadal v auguste 2006. Majú troch synov; prvý sa narodil v roku 2008. Rodina žila niekoľko rokov v Bruseli, kým sa nevrátila do Budapešti po Vargovej nominácii na pozíciu ministerky spravodlivosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In an open cage – interview with Judit Varga and Péter Magyar | url = https://kepmas.hu/en/open-cage-interview-judit-varga-and-peter-magyar | vydavateľ = Képmás | dátum vydania = 2020-02-03 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref><ref name="europass_cv">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://brexit.kormany.hu/download/a/11/62000/VARGA%20Judit_CV_EN.pdf | priezvisko = Varga | meno = Judit | titul = Curriculum Vitae | dátum prístupu = 2025-12-31 | jazyk = en}}</ref> Pár oznámil rozvod v marci 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Válik Varga Judit igazságügyi miniszter | url = https://telex.hu/belfold/2023/03/07/valas-varga-judit-igazsagugyi-miniszter-magyar-peter | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2023-03-07 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Jeho rodina zastávala viacero funkcií v maďarskej politike, vrátane sudcu a bývalého prezidenta. Jeho starý otec Pál Erőss bol sudca, ktorý moderoval obľúbený televízny program o právnych záležitostiach. Jeho prastrýko [[Ferenc Mádl]] bol prezidentom Maďarska v rokoch 2000 až 2005 a jeho matka pracovala v súdnictve.<ref>{{Citácia periodika|titul=‘The time is here’: the ex-government insider shaking up Hungarian politics|url=https://www.theguardian.com/world/2024/mar/25/the-time-is-here-the-ex-government-insider-shaking-up-hungarian-politics|periodikum=The Guardian|dátum=2024-03-25|dátum prístupu=2025-12-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Lili|priezvisko=Bayer}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Egyszemélyes háborút indított a rendszer ellen - Ki is valójában a első számú közellenségnek kikiáltott Magyar Péter? | url = https://www.blikk.hu/politika/magyar-politika/magyar-peter-portre/0881fx3 | vydavateľ = Blikk | dátum vydania = 2024-02-20 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Meghalt dr. Erőss Pál, a nyolcvanas évek televíziós jogásza | url = https://hvg.hu/kultura/20210523_Meghalt_dr_Eross_Pal_a_nyolcvanas_evek_televizios_jogasza | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2021-05-23 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> V júli 2025 musel Magyar verejne priznať všetok svoj majetok kvôli zákonu, ktorý schválila vláda strany Fidesz. Z toho vyplynulo, že Magyar vlastní štyri nehnuteľnosti (dva byty, jednu garáž a jeden prázdny pozemok) a investície, úspory a hotovosť v hodnote 86,4 milióna [[Maďarský forint|forintov]] (223 874,67 [[Euro|eur]] k decembru 2025).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Négy ingatlan, festmények, 86 milliós megtakarítás – nyilvános Magyar Péter vagyonnyilatkozata | url = https://telex.hu/belfold/2025/07/10/tisza-part-magyar-peter-ep-kepviselok-vagyonnyilatkozat | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-07-10 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lex Magyar: nyilvánosságra hozták vagyonnyilatkozataikat a Tisza EP-képviselői | url = https://hvg.hu/itthon/20250710_magyar-peter-tisza-vagyonnyilatkozat | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2025-07-10 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Péter Magyar|1326144909}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Magyar, Péter}} [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Narodenia v 1981]] [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Poslanci Európskeho parlamentu z Maďarska]] [[Kategória:Osobnosti z Budapešti]] a32eiq4gf24lwgj6q0kfr98gl9rimw6 8211173 8211172 2026-05-09T12:47:31Z ~2026-28033-37 294322 8211173 wikitext text/x-wiki {{Aktualita}}{{Infobox Politik | Portrét = Peter-Magyar-portrait-2026.jpg | Popis portrétu = Portrét, 2026 | Podpis = Péter Magyar signature.svg | Úrad = 9. [[Predseda vlády Maďarska]] | Predchodca = [[Viktor Orbán]] | Začiatok obdobia = [[9. máj]] [[2026]] | Úrad2 = Predseda [[Strana rešpektu a slobody|strany TISZA]] | Začiatok obdobia2 = [[22. júl]] [[2024]] | Dátum narodenia = {{dnv|1981|3|16}} | Miesto narodenia = [[Budapešť]], [[Maďarsko]] | Politická strana = [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] <small>(2024 –)</small><br>[[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] <small>(2002 – 2024)</small> | Alma mater = [[Katolícka univerzita Pétera Pázmányho]] | Manželka = [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargová]] <small>(2006 – 2023)</small> | Deti = 3 | Úrad3 = [[Poslanec Európskeho parlamentu]] za [[Maďarsko]] | Začiatok obdobia3 = [[16. júl]] [[2024]] | Predchodca2 = Attila Szabó | Koniec obdobia3 = [[9. máj]] [[2026]] }} '''Péter Magyar''' (* [[16. marec]] [[1981]]; [[Budapešť]], [[Maďarsko]]) je maďarský [[politik]], premiér a [[právnik]], ktorý od roku 2024 pôsobí ako [[poslanec Európskeho parlamentu]] a predseda [[Strana rešpektu a slobody|Strany rešpektu a slobody]] (TISZA). V [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026|parlamentných voľbách v roku 2026]] doviedol stranu k víťazstvu a očakáva sa, že sa stane novým predsedom vlády Maďarska.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungarian opposition ousts Viktor Orbán after 16 years in power|url=https://www.theguardian.com/world/2026/apr/12/viktor-orban-concedes-defeat-as-opposition-wins-hungarian-election|periodikum=The Guardian|dátum=2026-04-13|dátum prístupu=2026-04-13|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ashifa|priezvisko=Kassam|meno2=Flora|priezvisko2=Garamvolgyi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viktor Orbán ousted after 16 years in power as Hungarian opposition wins election landslide | url = https://www.bbc.com/news/live/c2d8zw2d3rkt | vydavateľ = BBC News | dátum prístupu = 2026-04-13 | jazyk = en-GB}}</ref> Magyar, bývalý člen maďarskej vládnej strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] a exmanžel bývalej ministerky spravodlivosti [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargovej]], získal celosvetovú pozornosť, keď vo februári 2024 verejne oznámil svoju rezignáciu zo všetkých vládnych pozícií uprostred prezidentského škandálu s amnestiami a vyjadril hlbokú nespokojnosť s tým, ako Fidesz vládol krajine. 15. marca 2024 oznámil svoju túžbu vytvoriť novú politickú platformu pre občanov nespokojných aj s vládou, aj s establišmentovou opozíciou. Prevzal vedenie predtým neznámej [[Strana rešpektu a slobody|Strany rešpektu a slobody]] ({{Hun}}Tisztelet és Szabadság Párt; TISZA) a stal sa najvýznamnejším opozičným lídrom. Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]] získala jeho strana s takmer 30 % hlasov druhé miesto za Fideszom, čo je najvyšší počet a percento hlasov pre stranu inú než Fidesz od roku 2006. Magyar sa identifikuje ako „kritický“ [[Pro-europanizmus|pro-európan]] a [[Konzervatívny liberalizmus|konzervatívny liberál]].<ref name="mppoland">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://wyborcza.pl/7,75399,32168608,glowny-rywal-viktora-orbana-w-rozmowie-z-wyborcza-mam-rade.html | jazyk = pl | priezvisko = KOKOT | meno = Michał | titul = Rzucił wyzwanie Orbánowi i ma szansę wygrać. W rozmowie z "Wyborczą" jasno mówi o Polsce, Węgrzech i Ukrainie | dátum vydania = 2025-08-12 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = wyborcza.pl}}</ref> == Právna a skorá politická kariéra == Pred vstupom do politiky v miestnej pobočke [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|strany Fidesz]], v tom čase opozičnej strany, sa Magyar podieľal na ''[[pro bono]]'' právnom zastupovaní a pomoci protivládnym aktivistom počas protestov v Maďarsku v roku 2006. Po prevzatí moci stranou Fidesz v maďarských [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2010|parlamentných voľbách v roku 2010]] bol vymenovaný za úradníka na ministerstve zahraničných vecí. O rok neskôr, počas maďarského predsedníctva EÚ, nastúpil do Stáleho zastúpenia Maďarska v [[Európska únia|Európskej únii]]. V roku 2015 bol zamestnaný kanceláriou predsedu vlády. V septembri 2018 prevzal vedenie právneho riaditeľstva EÚ štátnej banky MBH Bank. V rokoch 2019 až 2022 bol generálnym riaditeľom Centra študentských pôžičiek. [[Súbor:Magyar_Péter.jpg|náhľad|Magyar počas kampane do Európskeho parlamentu v roku 2024]] === Odchod z Fideszu === Magyar sa prvýkrát dostal do povedomia svojou kritikou vládnych politikov po škandále s prezidentskou amnestiou [[Katalin Nováková|Katalin Novákovej]]. Vo februári 2024 Magyar zverejnil hlasovú nahrávku svojej manželky, ktorú tajne natočil bez jej vedomia alebo súhlasu. Z nej vyplynulo, že maďarská prezidentka [[Katalin Nováková]] v apríli 2023 udelila prezidentskú amnestiu Endremu Kónyovi, zástupcovi riaditeľa štátneho [[Detský domov|detského domova]] neďaleko [[Budapešť|Budapešti]]. Kónya nútil deti, aby utajili sexuálne zneužívanie zo strany jeho nadriadeného, riaditeľa domova Jánosa Vásárhelyiho.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Children's home crisis threatens very foundation of Orban regime, say analysts | url = https://www.intellinews.com/children-s-home-crisis-threatens-very-foundation-of-orban-regime-say-analysts-312370/ | vydavateľ = www.intellinews.com | dátum vydania = 2024-02-14 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> Škandál vyústil do protivládnych protestov požadujúcich, aby Nováková odstúpila; urobila tak 10. februára 2024.<ref name=":2" /> V ten istý deň Magyarova exmanželka [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargová]], bývalá ministerka spravodlivosti, ktorá amnestiu podpísala, tiež oznámila svoju rezignáciu z Národného zhromaždenia a pozície líderky kandidátky strany Fidesz v [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|júnových voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]].<ref name=":2">{{Cite news|date=10 February 2024|title=Hungarian President Katalin Novak resigns over child-abuse pardon scandal|url=https://www.bbc.com/news/world-middle-east-68264363|access-date=27 March 2024|language=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary resignations leave Viktor Orban in biggest crisis yet|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-68285304|dátum=2024-02-14|dátum prístupu=2025-12-30|jazyk=en-GB|periodikum=BBC News}}</ref> Len niekoľko hodín po oznámení jeho bývalej manželky o odchode z politiky zverejnil Magyar na [[Facebook|Facebooku]] príspevok, v ktorom vyhlásil, že rezignuje na funkcie v dvoch štátnych podnikoch a vzdá sa miesta v predstavenstve MBH Bank. Ďalej napísal, že v posledných rokoch si uvedomil, že myšlienka „národného, suverénneho, buržoázneho Maďarska“, deklarovaná ako cieľ vlády [[Viktor Orbán|Viktora Orbána,]] je v skutočnosti „politickým produktom“ slúžiacim na zakrytie masívnej korupcie a prevodov bohatstva tým, ktorí majú správne známosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Varga Judit volt férje: Egy percig sem akarok olyan rendszer részese lenni, amelyben Tónik, Ádámok és Barbarák vígan röhöghetnek a markukba | url = https://telex.hu/belfold/2024/02/10/magyar-peter-varga-judit-volt-ferje-lemondas-ner-rogan-antal | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-02-10 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> V nasledujúcich týždňoch Magyar poskytol niekoľko rozhovorov s najčítanejšími maďarskými spravodajskými organizáciami vrátane Partizán, Telex.hu a 444.hu, v ktorých rozsiahlo kritizoval vládu, najmä ministra Úradu premiéra Antala Rogána. Tvrdil, že počas svojho pôsobenia vo funkcii generálneho riaditeľa Centra študentských pôžičiek bol nútený uprednostňovať osoby blízke Orbánovi vo verejných súťažiach a bol pod tlakom v súvislosti s aspektmi jeho rozvodu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Orban's reputation tarnished by accusations from a former high-ranking official|url=https://www.lemonde.fr/en/international/article/2024/02/14/orban-s-reputation-tarnished-by-accusations-from-a-former-high-ranking-official_6523570_4.html|dátum=2024-02-14|dátum prístupu=2025-12-30|jazyk=en|periodikum=[[Le Monde]]}}</ref> Jeho prvý rozhovor, v ktorom tvrdil, že „polovicu krajiny vlastní zopár rodín“, mal k marcu 2024 viac ako dva milióny zhliadnutí.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://plus.thebulwark.com/p/hungary-orban-scandal-crisis-peter-magyar | jazyk = en | priezvisko = Baer | meno = David | titul = In Hungary, Scandal and Crisis Suddenly Energize the Opposition | dátum vydania = 2024-03-18 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = The Bulwark}}</ref> Magyar aj v nasledujúcich dňoch pokračoval v publikovaní príspevkov kritických voči osobnostiam spojeným s vládou tvrdiac, že ľudia priateľskí alebo príbuzní premiérovi, ako napríklad jeho zať István Tiborcz, nahromadili obrovské množstvo bohatstva skryté za domácimi fondmi súkromného kapitálu.<ref name=":0" /> 15. marca 2024 usporiadal v Budapešti zhromaždenie, ktorého sa zúčastnili desaťtisíce ľudí, na ktorom oznámil založenie novej politickej strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Thousands protest in Budapest as Orban embroiled in corruption scandal | url = http://www.euronews.com/2024/03/26/hungarian-whistleblower-releases-audio-suggesting-corruption-in-embattled-orban-government | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = en}}</ref> Podľa prieskumu verejnej mienky vykonaného v tom mesiaci približne 15 percent voličov uviedlo, že ak by kandidoval, „isto alebo s vysokou pravdepodobnosťou“ by hlasovali za Magyara.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://plus.thebulwark.com/p/hungary-orban-scandal-crisis-peter-magyar | jazyk = en | priezvisko = Baer | meno = David | titul = In Hungary, Scandal and Crisis Suddenly Energize the Opposition | dátum vydania = 2024-03-18 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = The Bulwark}}</ref> [[Súbor:Peter_Magyar.Viktor_Orban.jpg|náhľad|Magyar a premiér [[Viktor Orbán]] v roku 2024]] 6. apríla 2024 zorganizoval Magyar druhú demonštráciu proti vláde. Vládu Orbána opísal ako „feudalistický systém“, ktorý treba zrušiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mit mondott a tüntetésen? Íme Magyar Péter beszéde! | url = https://mosthir.hu/magyarorszag/2024/04/06/mit-mondott-a-tuntetesen-ime-magyar-peter-beszede/ | dátum vydania = 2024-04-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu | meno = Most | priezvisko = Hír}}</ref> Zúčastnili sa jej státisíce protestujúcich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter szerint 300-400 ezer ember tüntetett vele | url = https://hvg.hu/itthon/20240406_magyar-peter-tuntetes-letszam | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-04-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Vládou podporovaný think tank Megafon minul v týždňoch pred zhromaždením 117 miliónov HUF na reklamnú kampaň mierenú proti Magyarovi na Facebooku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Brutális összegért hirdettek a megafonosok a Facebookon Magyar Péter tüntetése előtt|url=https://rtl.hu/belfold/2024/04/11/megafon-facebook-magyar-peter-tuntetes|dátum prístupu=2025-12-27|jazyk=hu|periodikum=RTL.hu}}</ref> == Líder opozície (2024 – 2026) == Po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 sa strana TISZA stala najsilnejšou opozičnou stranou v Maďarsku a Magyar začal byť všeobecne považovaný za nového lídra opozície.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary: Newcomer Peter Magyar shakes Orban's hold on power | url = http://www.euronews.com/my-europe/2024/06/10/hungary-newcomer-peter-magyar-shakes-orbans-hold-on-power-early-results-say | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-06-10 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = en}}</ref> === Strana TISZA === {{Hlavný článok|Strana rešpektu a slobody}} [[Súbor:Magyar_Péter_Szigetszentmiklós.jpg|vľavo|náhľad|Magyar v [[Szigetszentmiklós|Szigetszentmiklósi]] v roku 2024 počas svojho prvého politického turné]] Magyar sa pridal k strane [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]], aby kandidoval vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]]. Magyar sa rozhodol prevziať menšiu stranu namiesto založenia novej, aby sa vyhol časovým obmedzeniam a potenciálnym administratívnym problémom.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elite defection and opposition realignment in Hungary: Respect and Freedom Party (TISZA) in the 2024 European Parliamentary elections|url=https://doi.org/10.1080/21599165.2025.2468693|periodikum=East European Politics|dátum=2025-04-03|dátum prístupu=2025-12-27|ročník=41|číslo=2|strany=263–276|issn=2159-9165|doi=10.1080/21599165.2025.2468693|meno=Daniel|priezvisko=Kovarek}}</ref> Po oznámení si Magyar rýchlo získal celonárodnú pozornosť a významnú verejnú podporu, vyzývajúc vládnucu stranu [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] aj tradičnú opozíciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Republikon Intézet | url = https://republikon.hu/elemzesek,-kutatasok/24-04-05_kvk.aspx | vydavateľ = republikon.hu | dátum prístupu = 2025-12-27 | priezvisko = http://republikon.hu}}</ref> Zatiaľ čo sa TISZA oficiálne vyhýba fixným ideologickým nálepkám, Magyarova rétorika často odráža centristické a umiernené konzervatívne hodnoty a zdôrazňuje národnú jednotu a politickú zodpovednosť pred straníckou príslušnosťou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mi rejlik Magyar Péter eddig meghirdetett, ideológiamentes nemzeti programja mögött? « Mérce | url = https://merce.hu/2024/03/27/magyar-peter-az-ideologiamentes/ | vydavateľ = Mérce | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar opakovane vyhlásil, že TISZA nevstúpi do žiadnej aliancie s takzvanými „starými opozičnými“ stranami a zdôraznil, že [[Strana rešpektu a slobody|Tisza]] má v úmysle vyzvať Fidesz v parlamentných voľbách v roku [[2026]] samostatne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter szerint nincs szükség ellenzéki összefogásra, mert ők az egyedüli ellenzék | url = https://valodihirek.hu/2024/08/25/magyar-peter-szerint-nincs-szukseg-ellenzeki-osszefogasra-mert-ok-az-egyeduli-ellenzek | dátum vydania = 2024-08-25 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu | meno = Valódi | priezvisko = Hírek}}</ref> Po Magyarovom vstupe do strany TISZA bolo spopularizovaných niekoľko jeho sloganov a verejných vyhlásení, vrátane „Tisa stúpa!“, „Krok za krokom, tehlu po tehle, si vezmeme späť svoju vlasť!“ alebo „Niet ľavice ani pravice, len Maďarov!“. === Demonštrácie === Pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024 usporiadal Magyar štyri veľké demonštrácie, ktoré prilákali desaťtisíce účastníkov. Prvé stretnutie, ktoré sa konalo na [[Andrássy út|Andrássyho triede]] 15. marca 2024 predtým, ako Magyar vstúpil do strany [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]], spečatilo jeho vzostup ako politickej osobnosti po verejnej kritike vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter 12 pontos programot hirdetett, minden politikai oldalnak odaszúrt, és mindenkit vár a formálódó pártjába - összefoglaló a beszédéről | url = https://hvg.hu/itthon/20240315_magyar-peter-beszed-osszefoglalo-marcius-15-2024-andrassy-ut | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> [[Súbor:Magyar_Péter_2024._április-án.jpg|náhľad|Magyar na svojej druhej veľkej demonštrácii v apríli 2024]] Neskôr 6. apríla 2024 zorganizoval druhé veľké zhromaždenie, kde jeho sympatizanti pochodovali z [[Deák Ferenc tér|Námestia Ferenca Deáka]] na [[Kossuth Lajos tér|Námestie Lajosa Kossutha]] v Budapešti. Počas tohto zhromaždenia Magyar oznámil, že začne celoštátne politické turné a uviedol, že jeho ďalšie významné podujatie sa uskutoční v [[Debrecín|Debrecíne]] pred Veľkým kalvínskym kostolom 5. mája 2024, [[Deň matiek|na Deň matiek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter országjárásra indul, anyák napjára pedig újabb tüntetést hirdetett | url = https://telex.hu/belfold/2024/04/06/magyar-peter-tuntetes-kossuth-ter-parlament-aprilis-6 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-04-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar usporiadal svoje štvrté veľké zhromaždenie 8. júna 2024 na [[Hősök tere|Námestí hrdinov]] v Budapešti ako záverečné podujatie kampane strany TISZA pred voľbami do Európskeho parlamentu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Választás 2024: Magyar Péter tüntetést szervezett a Hősök terére – kövesse velünk élőben! | url = https://24.hu/belfold/2024/06/08/magyar-peter-tuntetes-hosok-tere-valasztas-2024/ | dátum vydania = 2024-06-08 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Po voľbách Magyar usporiadal ďalších šesť demonštrácií. Svoje piate veľké zhromaždenie zorganizoval 5. októbra 2024 pred sídlom maďarského verejnoprávneho vysielateľa [[MTV (televízna stanica)|MTVA]]. Počas demonštrácie umiestnil na hlavný vchod do budovy plagát so šestnástimi požiadavkami, v ktorom vyzýval na slobodu médií a vládnu zodpovednosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ezt várja Magyar Péter és a tüntető tömeg az MTVA-tól – a HVG videója a szombati demonstrációról | url = https://hvg.hu/itthon/20241006_Ezt-varja-Magyar-Peter-es-a-tunteto-tomeg-az-MTVA-tol-a-HVG-videoja-a-szombati-demonstraciorol | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-10-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Šieste veľké zhromaždenie usporiadal 23. októbra 2024 v Budapešti pri príležitosti výročia [[Maďarské povstanie|maďarského povstania v roku 1956.]] Demonštrácia sa začala na [[Bem József tér|Námestí Józsefa Bema]] a pokračovala pochodom na [[Széna tér]]. Zhromaždenie prilákalo desaťtisíce účastníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter kihirdette, hogy a NER-nek vége, és politikus-castingot indít | url = https://hvg.hu/itthon/20241023_Magyar-Peter-kihirdette-hogy-a-NER-nek-vege-es-politikus-castingot-indit-ebx | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-10-23 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar usporiadal siedme veľké zhromaždenie 15. marca 2025 v [[Budapešť|Budapešti]], na rovnakom mieste ako svoju prvú demonštráciu o rok skôr. Počas podujatia oznámil začatie verejnej konzultácie „Hlas národa“, ktorú označil za formu referenda zdola nahor. Výsledky iniciatívy mali byť zapracované do budúceho politického programu strany TISZA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter üzent a kormánynak: Товарищи, конец! – így zajlottak az ünnepi események | url = https://hvg.hu/itthon/20250315_marcius-15-nemzeti-unnep-Orban-Viktor-Magyar-Peter-elo-percrol-percre-ebx | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2025-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Na pódiu sa objavil aj bývalý náčelník generálneho štábu Romulusz Ruszin-Szendi ako expert strany TISZA na obrannú politiku. Dňa 20. augusta 2025 usporiadal Magyar v [[Pannonhalma (mesto)|Pannonhalme]] ôsmu veľkú demonštráciu s názvom „Po stopách [[Štefan I. (Uhorsko)|svätého Štefana]]“, kde oznámil nový desaťbodový program, v ktorom načrtol kľúčové priority strany pre nadchádzajúcu politickú sezónu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Szent István-programot hirdetett Magyar Péter, a népességfogyás és elvándorlás megállításával, szuperkórházakkal és az önkormányzatok függetlenségével | url = https://telex.hu/belfold/2025/08/20/magyar-peter-pannonhalma-augusztus-20 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-08-20 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> 7. septembra 2025 zorganizoval Magyar deviate veľké podujatie v obci [[Kötcse]], ktoré sa konalo v ten istý deň ako každoročný prejav premiéra Viktora Orbána v tej istej dedine. Pred príchodom do Kötcse navštívil Magyar [[Balatonőszöd]], miesto, kde sa konal öszödský prejav bývalého premiéra [[Ferenc Gyurcsány|Ferenca Gyurcsányho]], odkiaľ symbolicky prešiel do Kötcse. Vo svojom prejave Magyar kritizoval Orbána aj Gyurcsányho za ich väzby s ruským prezidentom [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimirom Putinom]] a uviedol, že „jeden prijal Putina zľava, druhý sprava“. Počas zhromaždenia TISZA oficiálne spustila svoju kampaň pre parlamentné voľby v roku 2026 a predstavila [[Ágnes Forsthoffer|Ágnes Forsthofferovú]] ako tretiu podpredsedníčku strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter Kötcsén Orbánról és Gyurcsányról: Az egyik balról, a másik jobbról ölelte Putyint | url = https://hvg.hu/itthon/20250907_Magyar-Peter-Kotcse-beszed | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2025-09-07 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar ohlásil desiate veľké zhromaždenie s názvom „Národný pochod“ na 23. októbra 2025, opäť pri príležitosti výročia maďarskej revolúcie v roku 1956. Pochod sa začal na Deákovom námestí a pokračoval po Andrássyho triede až k Námestiu hrdinov v Budapešti. Magyar oznámil začiatok posledného celoštátneho turné strany TISZA pred parlamentnými voľbami v roku 2026 s názvom „Cesta k víťazstvu“. Podľa Magyara to bolo dovtedy najväčšie podujatie, ktoré strana TISZA zorganizovala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter: Október 23. nemcsak a múlt, hanem a magyar jövő üzenete is | url = https://telex.hu/belfold/2025/10/23/magyar-34 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-10-23 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> === Jeden milión krokov === Dňa 9. mája 2025 predniesol premiér Viktor Orbán v [[Kláštor Tihany|Tihanyjskom kláštore]] prejav, neskôr označovaný ako „Prejav v Tihany“. Orbán počas prejavu vyjadril podporu [[George Simion|Georgeovi Simionovi]], víťazovi prvého kola rumunských prezidentských volieb v roku 2025. Prejav vyvolal rozsiahle reakcie: [[Hunor Kelemen]], prezident [[Maďarský demokratický zväz Rumunska|Maďarského demokratického zväzu Rumunska]] (RMDSZ), kritizoval Orbánovo vyhlásenie a vyzval [[Maďari v Rumunsku|maďarských voličov v Transylvánii]], aby v druhom kole podporili [[Nicușor Dan|Nicușora Dana]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Óriási a botrány Orbán Viktor tihanyi beszéde miatt, elvesztheti az erdélyi szavazókat | url = https://168.hu/itthon/orban-viktor-tihanyi-beszed-287461 | vydavateľ = 168.hu | dátum vydania = 2025-05-13 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | priezvisko = 168}}</ref> V reakcii na to Péter Magyar 14. mája 2025 predniesol prejav pred [[Bazilika svätého Štefana|Bazilikou svätého Štefana]] v Budapešti, ktorým spustil iniciatívu s názvom „Jeden milión krokov“ – vyhlásil, že pôjde pešo z Budapešti do [[Oradea|Oradey]], čím symbolicky spojí Maďarsko a Transylvániu. Magyar dorazil do Oradey 24. mája 2025, kde predniesol prejav na nádvorí Oradeskej pevnosti pred sochou [[Ladislav I. (Uhorsko)|svätého Ladislava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter Nagyváradon: Az orbáni rombolás a múlté, a végső visszaszámlálás megkezdődött | url = https://24.hu/belfold/2025/05/24/magyar-peter-egymillio-lepes-nagyvarad-var-beszed-elozes-rost-andrea-nagy-ervin/ | dátum vydania = 2025-05-24 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> === Benešove dekréty === V reakcii na [[Slovensko|slovenskú]] novelu Trestného zákona z decembra 2025, ktorá kriminalizovala spochybňovanie [[Dekréty prezidenta republiky|Benešových dekrétov]] a stanovila za takýto čin šesťmesačný trest odňatia slobody, Magyar pohrozil vyhostením slovenského veľvyslanca z Budapešti a v januári sa zúčastnil nezávislého protestu pred tamojším slovenským veľvyslanectvom. Súčasne adresoval slovenskému premiérovi [[Robert Fico|Robertovi Ficovi]] otvorený list, v ktorom Fica vyzval na stiahnutie zákona. Zároveň kritizoval Orbána, vnímaného ako spojenca Fica, za mlčanie k téme. [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Slovenská vláda]] svoje kroky označila za „opodstatnené“, kým viacerí politici kritizovali Magyarovo využitie výrazu „[[Horná zem|Felvidék]]“, konkrétne „felvidéki magyarok“, na označenie [[Maďari na Slovensku|slovenských Maďarov]]. Magyar vyhlásil, že by ocenil, ak by reagovali na skutočné problémy a odsúdil zákony založené na kolektívnej vine. K využitiu výrazu sa vyjadril nasledovne: „Ak dovolíte – a aj keď nie – názvy geografických regiónov budem používať tak, ako som sa ich naučil od rodičov a ako ich používame už tisíc rokov. Rovnako ako aj [[Bratislava|hlavné mesto]], kde bolo korunovaných jedenásť uhorských panovníkov, nazýva každý Maďar Pozsony.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Péter Magyar sa pustil do sporu s Pellegrinim aj Ficom: kolektívna vina nemá v 21. storočí miesto | url = https://parameter.sk/sk/1308643/peter-magyar-sa-pustil-do-sporu-s-pellegrinim-aj-ficom-kolektivna-vina-nema-v-21-storoci-miesto/ | vydavateľ = Paraméter | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = List Pétera Magyara spustil konflikt. Pellegrini tvrdí, že PS zasahuje do maďarských volieb | url = https://dennikn.sk/5071862/list-petera-magyara-spustil-konflikt-pellegrini-tvrdi-ze-ps-zasahuje-do-madarskych-volieb/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2026-01-13 | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Napunk}}</ref> === Parlamentné voľby v roku 2026 === {{Hlavný článok|Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026}} Magyar doviedol Tiszu do parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnili 12. apríla 2026. Tisza presvedčivo zvíťazila nad Fideszom a získala dve tretiny mandátov v [[Maďarský parlament|parlamente]], čo je dostatočný počet na ústavnú väčšinu. Voľby mali so 79% najvyššiu účasť od pádu komunizmu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary Election Results: Viktor Orban Concedes Defeat and Congratulates Peter Magyar|url=https://www.nytimes.com/2026/04/12/world/europe/hungary-election-orban-magyar.html|periodikum=The New York Times|dátum=2026-04-12|dátum prístupu=2026-04-13|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Andrew|priezvisko=Higgins|meno2=Lili|priezvisko2=Rutai}}</ref> == Prípad Schadl-Völner == === Predloženie dôkazov === Dňa 20. marca 2024 Magyar niekoľko hodín vypovedal na Mestskej prokuratúre v súvislosti s medializovaným korupčným prípadom, do ktorého bol zapojený predseda súdnych exekútorov György Schadl,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The biggest corruption case of recent times in Hungary: the Schadl-Völner case | url = https://telex.hu/english/2023/03/09/the-biggest-corruption-case-of-recent-times-in-hungary-the-schadl-volner-case | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2023-03-09 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> o úplatkoch zaplatených bývalému štátnemu tajomníkovi pre spravodlivosť Pálovi Völnerovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar accuses Orban’s inner circle of tampering with evidence in high-profile corruption case | url = https://www.intellinews.com/magyar-accuses-orban-s-inner-circle-of-tampering-with-evidence-in-high-profile-corruption-case-317748/ | vydavateľ = www.intellinews.com | dátum vydania = 2024-03-21 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> Krátko po svojom svedectve oznámil novinárom, že má dôkazy vo forme zvukových nahrávok o tom, že minister Antal Rogán alebo jeho spolupracovníci manipulovali s dokumentmi týkajúcimi sa prípadu, aby skryli dôkazy, ktoré by Rogána usvedčili. O niekoľko dní neskôr v príspevku na Facebooku vyhlásil, že nahrávky zverejní o 9:00 26. marca 2024, v deň svojho ďalšieho stretnutia, v ktorom bude vypovedať a predkladať dôkazy prokurátorom. Napísal, že hneď, ako sa tak stane, hlavný prokurátor Péter Polt, ako aj celá Orbánova vláda, nebudú mať inú možnosť než odstúpiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter azt ígérte, kedden bemutatja a bizonyítéknak szánt felvételt | url = https://telex.hu/belfold/2024/03/23/magyar-peter-ugyeszseg-rogan-antal-bizonyitek | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-03-23 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> 26. marca Magyar zverejnil nahrávku, ktorá obsahuje dvojminútovú diskusiu medzi ním a jeho bývalou manželkou Judit Vargovou o prípade. Vargovej komentáre obviňujú Rogána z manipulácie s dôkazmi tým, že z dokumentov súvisiacich s prípadom odstránil svoje meno a/alebo meno jeho spolupracovníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Thousands protest in Budapest as Orban embroiled in corruption scandal | url = http://www.euronews.com/2024/03/26/hungarian-whistleblower-releases-audio-suggesting-corruption-in-embattled-orban-government | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> Nahrávku odovzdal Magyar prokurátorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orbán faces danger from new enemy brandishing a leaked tape | url = https://www.politico.eu/article/viktor-orban-peter-magyar-judit-varga-new-headache-leaked-tape/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en-GB}}</ref> === Obvinenia z domáceho násilia === [[Súbor:Varga_Judit_2020_wikipedia.jpg|náhľad|[[Judit Vargová (politička)|Judit Vargová]], bývalá manželka Pétera Magyara]] V ten istý deň, ako Magyar zverejnil nahrávku, na ktorej Vargová hovorí o Rogánovej úlohe v prípade Schadl-Völner, zverejnila Vargová na Facebooku dva príspevky, v ktorých tvrdila, že ju Magyar počas celého ich manželstva slovne a fyzicky zneužíval. Tvrdila tiež, že vyhlásenia, ktoré urobila na uniknutej nahrávke, boli vynútené počas interakcie s Magyarom, v ktorej sa cítila ohrozená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Üvöltözés és szidalmazás közben sorban lerángatta az ágytámla tetején lévő könyveket, és a hátamhoz vágta őket” – Varga Judit reakciója Magyar Péter hangfelvételére | url = https://telex.hu/belfold/2024/03/26/varga-judit-reakcio-magyar-peter-hangfelvetel-rogan-antal | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Neskôr večer zverejnil kanál [[YouTube]] ''Frizbi TV'' rozhovor s Vargovou, v ktorom podrobnejšie rozviedla svoje obvinenia vrátane toho, že ju Magyar pri rôznych príležitostiach bez jej súhlasu zamkol v izbe, tlačil ju k dverám, keď bola tehotná, chodil po ich spoločnom byte s nožom v ruke a raz predstieral samovraždu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter öngyilkosságot hazudott | url = https://www.origo.hu/itthon/2024/05/magyar-peter-ongyilkossagot-hazudott | vydavateľ = ORIGO | dátum vydania = 2024-05-04 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> ale keď prišla sanitka, odišiel v pyžame a Vargová musela poslať zdravotníkov preč.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Varga Judit: Volt, hogy a férjem bezárt egy szobába, és az egyik kisfiam szabadított ki | url = https://telex.hu/belfold/2024/03/27/varga-judit-bantalmazas-magyar-peter-hajdu-peter-frizbi | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Magyar označil obvinenia za ohováranie a vyhlásil, že Vargovú vydiera vláda. Podľa neho chceli vládne médiá len odvrátiť pozornosť od zvukovej nahrávky tým, že spustili útok na jeho povesť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter: Varga Judit csak terelni próbálja a figyelmet a bántalmazási váddal a hangfelvétel tartalmáról | url = https://media1.hu/2024/03/26/magyar-peter-varga-judit-bantalmazas-ragalmazas-hangfelvetel-tereles/ | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Szalay | priezvisko = Dániel}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter tagadja a bántalmazást, rágalmazással vádolja Varga Juditot | url = https://444.hu/2024/03/26/magyar-peter-tagadja-a-bantalmazast-ragalmazassal-vadolja-varga-juditot | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Czinkóczi | priezvisko = Sándor}}</ref> Podľa zverejnenej policajnej správy sa Magyar správal agresívne, zastrašoval a vyhrážal sa svojej manželke a svojmu okoliu, keď sa ona pokúsila odobrať jeho deti s pomocou policajtov, ktorí boli Vargovej strážcami kvôli jej ministerskej pozícii. Magyar sa Vargovej vyhrážal, že vyvolá škandál, ktorý by zvrhol vládu. Doma sa silno pohádali a potom sa odviezli do iného domu, kde sa nachádzali deti. Magyar sa pokúsil udalosti nahrať na telefón, ale polícia ho zastavila. Nakoniec Magyar odišiel domov a Vargová vzala deti k starým rodičom. Magyar uviedol, že policajná správa bola sfalšovaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter-ügy: itt a teljes rendőrségi jegyzőkönyv | url = https://mandiner.hu/belfold/2024/04/magyar-peter-ugy-itt-a-teljes-rendorsegi-jegyzokonyv | vydavateľ = Mandiner | dátum vydania = 2024-04-29 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Vargová zopakovala obvinenia v júli 2025 a tvrdila, že jej ex-manžel bol zradca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ex wife hits at Hungarian opposition leader Péter Magyar | url = http://www.euronews.com/my-europe/2025/07/04/ex-wife-hits-out-at-hungarian-opposition-leader-peter-magyar-calling-him-a-traitor | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2025-07-04 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> == Politické názory == [[Súbor:Magyar_Péter,_Mezőhegyes_(2025._08._04.).jpg|náhľad|Magyar (úplne vľavo) v [[Mezőhegyes]] na konskom povoze v roku 2025]] [[Súbor:1721744819040_20240723_EP-171134A_J1_462.jpg|náhľad|Magyar počas ustanovujúceho zasadnutia výboru AFCO v júli 2024]] Magyar je často opisovaný ako [[Konzervatívny liberalizmus|konzervatívny liberál]], ktorý kombinuje trhovo orientované ekonomické názory s dôrazom na občiansku zodpovednosť, právny štát a národnú kultúru. Často uvádza, že jeho hnutie sa snaží prekonať „staré ľavicovo-pravicové rozdelenie“ v maďarskej politike.<ref name="mppoland" /> Magyar vyjadril podporu prijatiu eura v Maďarsku po splnení potrebných ekonomických podmienok, argumentujúc, že prijatie spoločnej meny by posilnilo finančnú stabilitu a postavenie Maďarska v Európskej únii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orban’s Rival Vows to End Hungary Crisis by Unlocking EU Funds | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2024-12-02/orban-rival-magyar-vows-to-end-hungary-s-economic-crisis-by-unlocking-eu-funds?embedded-checkout=true | dátum vydania = 2024-12-02 | dátum prístupu = 2025-12-31 | dátum archivácie = 2025-08-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250828050925/https://www.bloomberg.com/news/articles/2024-12-02/orban-rival-magyar-vows-to-end-hungary-s-economic-crisis-by-unlocking-eu-funds | vydavateľ = Bloomberg | jazyk = en}}</ref> Magyar sa definuje ako silne [[Pro-europanizmus|proeurópsky]]<nowiki/>a podporuje hlbšiu spoluprácu v rámci Európskej únie a zosúladenie so západnými demokratickými hodnotami. Kritizoval konfrontačný postoj Orbánovej vlády voči inštitúciám EÚ a jej blízke vzťahy s [[Rusko|Ruskom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary: Why is Orban's opponent so successful? – DW – 04/24/2025 | url = https://www.dw.com/en/hungary-why-is-orbans-opponent-so-successful/a-72324318 | vydavateľ = dw.com | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> 15. marca 2025 počas siedmej veľkej demonštrácie mal Magyar na sebe tradičný Bocskaiho oblek, ktorý sa v Maďarsku často spája s konzervatívnou a vlasteneckou symbolikou. Jeho výber oblečenia bol všeobecne interpretovaný ako gesto smerom k národnej tradícii a kultúrnemu dedičstvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orbán poloskázva fenyeget, Magyar bocskaiban kérdez | url = https://444.hu/2025/03/15/orban-poloskazva-fenyeget-magyar-bocskaiban-kerdez | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2025-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Rovó | priezvisko = Attila}}</ref> == Verejný imidž == === Vzhľad === Maďarské médiá viackrát komentovali Magyarov vzhľad a oblečenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péternek öltözve várják a debreceni nagygyűlésre a Tisza-rajongókat | url = https://hvg.hu/itthon/20240502_magyar-peter-style-debrecen | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-05-02 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Jeho výrazný ležérny štýl, pozostávajúci z bielej košele alebo trička, džínsov alebo chino nohavíc a bielych tenisiek, jeho fanúšikovia kopírovali na niektorých podujatiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péternek öltözve várják a debreceni nagygyűlésre a Tisza-rajongókat | url = https://hvg.hu/itthon/20240502_magyar-peter-style-debrecen | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-05-02 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter tüntetésén a dresscode: „Magyar Péter style” öltözet | url = https://444.hu/2024/05/02/magyar-peter-tuntetesen-a-dresscode-magyar-peter-style-oltozet | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2024-05-02 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Mészáros | priezvisko = Juli}}</ref> Magyar sa tiež priklonil ku komentárom okolo svojho oblečenia a doplnkov a vydražil svoje luxusné slnečné okuliare na charitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 3 millióért kelt el Magyar Péter árverésre bocsátott napszemüvege | url = https://hvg.hu/elet/20240425_3-millioert-kelt-el-magyar-peter-arveresre-bocsatott-napszemuvege | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-04-25 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> === Sociálne siete === Magyarova prítomnosť na sociálnych sieťach, najmä na Facebooku, bola dôležitou súčasťou jeho popularity.<ref>{{Citácia periodika|titul=Generation Apathy: How Peter Magyar Is Mobilizing Hungary's Youth|url=https://www.rferl.org/a/peter-magyar-hungarian-youth-tisza/33058199.html|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2024-08-01|dátum prístupu=2025-12-31|jazyk=en|meno=Lili|priezvisko=Rutai}}</ref> Jeho počiatočná popularita sa spája s rozhovorom pre YouTube kanál Partizán z februára 2024, ktorý získal viac ako milión zhliadnutí.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary's media-savvy newcomer aims to disrupt political status quo|url=https://www.reuters.com/world/europe/hungarys-media-savvy-newcomer-aims-disrupt-political-status-quo-2024-05-02/|periodikum=Reuters|dátum prístupu=2025-12-31|jazyk=en-US}}</ref> == Osobný život == Magyar sa narodil 16. marca 1981 v [[Budapešť|Budapešti]]. [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargovú]] stretol 1. apríla 2005 na večierku; o ruku ju požiadal v auguste 2006. Majú troch synov; prvý sa narodil v roku 2008. Rodina žila niekoľko rokov v Bruseli, kým sa nevrátila do Budapešti po Vargovej nominácii na pozíciu ministerky spravodlivosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In an open cage – interview with Judit Varga and Péter Magyar | url = https://kepmas.hu/en/open-cage-interview-judit-varga-and-peter-magyar | vydavateľ = Képmás | dátum vydania = 2020-02-03 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref><ref name="europass_cv">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://brexit.kormany.hu/download/a/11/62000/VARGA%20Judit_CV_EN.pdf | priezvisko = Varga | meno = Judit | titul = Curriculum Vitae | dátum prístupu = 2025-12-31 | jazyk = en}}</ref> Pár oznámil rozvod v marci 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Válik Varga Judit igazságügyi miniszter | url = https://telex.hu/belfold/2023/03/07/valas-varga-judit-igazsagugyi-miniszter-magyar-peter | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2023-03-07 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Jeho rodina zastávala viacero funkcií v maďarskej politike, vrátane sudcu a bývalého prezidenta. Jeho starý otec Pál Erőss bol sudca, ktorý moderoval obľúbený televízny program o právnych záležitostiach. Jeho prastrýko [[Ferenc Mádl]] bol prezidentom Maďarska v rokoch 2000 až 2005 a jeho matka pracovala v súdnictve.<ref>{{Citácia periodika|titul=‘The time is here’: the ex-government insider shaking up Hungarian politics|url=https://www.theguardian.com/world/2024/mar/25/the-time-is-here-the-ex-government-insider-shaking-up-hungarian-politics|periodikum=The Guardian|dátum=2024-03-25|dátum prístupu=2025-12-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Lili|priezvisko=Bayer}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Egyszemélyes háborút indított a rendszer ellen - Ki is valójában a első számú közellenségnek kikiáltott Magyar Péter? | url = https://www.blikk.hu/politika/magyar-politika/magyar-peter-portre/0881fx3 | vydavateľ = Blikk | dátum vydania = 2024-02-20 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Meghalt dr. Erőss Pál, a nyolcvanas évek televíziós jogásza | url = https://hvg.hu/kultura/20210523_Meghalt_dr_Eross_Pal_a_nyolcvanas_evek_televizios_jogasza | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2021-05-23 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> V júli 2025 musel Magyar verejne priznať všetok svoj majetok kvôli zákonu, ktorý schválila vláda strany Fidesz. Z toho vyplynulo, že Magyar vlastní štyri nehnuteľnosti (dva byty, jednu garáž a jeden prázdny pozemok) a investície, úspory a hotovosť v hodnote 86,4 milióna [[Maďarský forint|forintov]] (223 874,67 [[Euro|eur]] k decembru 2025).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Négy ingatlan, festmények, 86 milliós megtakarítás – nyilvános Magyar Péter vagyonnyilatkozata | url = https://telex.hu/belfold/2025/07/10/tisza-part-magyar-peter-ep-kepviselok-vagyonnyilatkozat | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-07-10 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lex Magyar: nyilvánosságra hozták vagyonnyilatkozataikat a Tisza EP-képviselői | url = https://hvg.hu/itthon/20250710_magyar-peter-tisza-vagyonnyilatkozat | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2025-07-10 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Péter Magyar|1326144909}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Magyar, Péter}} [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Narodenia v 1981]] [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Poslanci Európskeho parlamentu z Maďarska]] [[Kategória:Osobnosti z Budapešti]] iy4w2dt82zlr7yb4bfjhvn1p0g9y4xn 0 742404 8211388 8211077 2026-05-09T22:07:11Z Oto Zapletal 135950 /* Triatlon a akvatlon */ doplnenie slova "nízkej" do textu. 8211388 wikitext text/x-wiki '''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. == Charakteristika == Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZEMAN | meno = Václav | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice | vydanie = 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Galén | rok = 2006 | počet strán = 123 | isbn = 80-7262-331-1 | jazyk = cs }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FUDGE | meno = Jessie | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/) | dátum vydania = 8. február 2016 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information | dátum prístupu = 2026-05-08 }}</ref> == Princíp otužovania == Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac. Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref> == Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu == Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs }}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otužování dětí (1986) | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/ | vydavateľ = Česká televize | periodikum = Archiv ČT24 | dátum_vydania = 1986 | dátum_prístupu = 2026-01-01 | jazyk = cs | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov. }}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností. == Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 == === Základná škola Jubilejní park Znojmo === O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> == Triatlon a akvatlon == [[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]). Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov | url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov | dátum_vydania = 22.5.2016 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = sk }}</ref> Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! | url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024 | dátum_vydania = 24.5.2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Topsports | meno = | titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) | url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669 | dátum_vydania = 17. 5. 2024 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém | url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html | dátum_vydania = 16.6.2013 | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = cs }}</ref> Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende | url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13 | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 | url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/ | dátum_vydania = | dátum_prístupu = 2026-05-08 | jazyk = de }}</ref> Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf) | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = de | formát = PDF }}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]]. Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu. == Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov == V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Česko: === Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> === Nemecko:=== Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách. == Súťaže v plážových disciplínach == Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_vydania = 23. 9. 2017 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = CHAROUSKOVÁ | meno = Šárka | titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 25.9.2018 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref> Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zdravie]] lz1mq8e175j6oigeqtgjmlaluo77ktg 0 742516 8211162 8204322 2026-05-09T12:00:02Z ~2026-27065-36 293875 8211162 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Rusko-poľská vojna|súčasť=[[Rusko-poľská vojna|Rusko-poľskej vojny]] a [[Smuta|Smuty]]|obrázok=Rzeczpospolita Dymitriads.png|text k obr=Rozloha Poľsko-litovského kráľovstva v čase vrcholu vojny.|dátum=[[1605]]{{--}}[[1618]]|miesto=Ruské cárstvo|casus belli=politická snaha poľského kráľa Žigmunda III. Vasu pre zisk cárskeho panovníckeho trónu|výsledok=uzavretie mieru v Deuline zisk Smolenskej, Černihivskej a Severskej oblasti Poľsko-litovským kráľovstvom nástup Michaila Fiodoroviča Romanova na cársky trón a začiatok vlády dynastie Romanovcov (do roku 1918)|protivník1=[[Republika oboch národov]]<br/>[[Záporožská Sič (územie)]]|protivník2=[[Ruské cárstvo]]<br/>[[Švédske impérium ]] (1609{{--}}1610)|velitel1=[[Žigmund III. Vasa]]<br/>[[Vladislav IV. Vasa]]<br/>[[Stanisław Żółkiewski]]<br/>[[Jan Karol Chodkiewicz]]<br/>[[Petr Konaševič-Sahajdačnyj]]|velitel2=[[Boris Fiodorovič Godunov]]<br/>[[Vasilij IV. Ivanovič Šujskij]]<br/>[[Jacob De la Gardie]]}} '''Rusko-poľská vojna v rokoch 1605 až 1618''' bola ozbrojeným konfliktom medzi [[Ruské cárstvo|Ruským cárstvom]] na jednej strane a [[Republika oboch národov|Poľsko-litovským kráľovstvom]] na strane druhej v oblasti [[Východná Európa|východnej Európy]]. Príčinou vypuknutia tejto vojny bolo [[Anarchia|bezvládie]] na cárskom panovníckom dvore po skone panovníka [[Boris Fiodorovič Godunov|Borisa Fiodoroviča Godunova]], pričom práve poľsko-litovský kráľ menom Žigmund III. Vasa prejavil záujem o post vládcu Moskovskej Rusy. Roku [[1610]] sa časť ruskej šľachty rozhodla odovzdať panovnícke insígnie Vladislavovi IV. ako synovi poľsko-litovského kráľa Žigmunda III. Vasu, čo bolo opätovne sprevádzané ďalším vojenským zásahom poľských husárov. Východiskom sa napokon stala korunovácia Michaila Fiodoroviča Romanova, ktorý roku [[1613]] zasadol na cársky panovnícky stolec.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=288}}</ref> Rusko-poľská vojna v rokoch [[1605]] až [[1618]], ktorá trvala spolu až 13 rokov, sa napokon skončila uzavretím prímeria zo dňa [[3. január|3. januára]] roku [[1619]] v Deuline.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=137}}</ref> == Skon Ivana IV. Hrozného a jeho neduživý syn == Roku [[1584]] skonal cár [[Ivan IV.|Ivan IV. Hrozný]]. Novým nástupcom sa stal jeho dvadsaťosemročný syn menom [[Fiodor I. (Rusko)|Fiodor]]. Sám bol ten typ človeka, ktorý trávil oveľa viac svojho času rozjímaním a modlením za bránami kláštora či kostola než aby mal riešiť diplomatické záležitosti ako vladár. Jeho cynický otec však zlomil jeho vôľu natoľko, že sa nemohol stať suverénom, ktorý by zasadol na cársky stolec. == Nový panovník a obdobie lepších časov == Cár [[Fiodor I. (Rusko)|Fiodor I.]] však nebol vôbec schopný vládnuť nad územím Moskovskej Rusi. Sám hľadal nového vládcu, ktorým sa napokon stal jeho švagor menom [[Boris Fiodorovič Godunov|Boris Godunov]]. Ten pôsobil v období od roku [[1581]] ako [[bojar]] a člen osobných vojenských strážcov už zosnulého cára [[Ivan IV.|Ivana IV. Hrozného]]. [[Boris Fiodorovič Godunov|Boris Godunov]] sa stal krajinským správcom a v istom zmysle „spoluvládcom“ slabomyseľného cára [[Fiodor I. (Rusko)|Fiodora I.]] Napriek tomu, že sa vyznačoval ako negramotný a zároveň nie príliš majetný, keďže jeho rodové korene patrili mimo rodokmeňa dynastie Rjurikovcov či Romanovcov, dokázal byť šikovným diplomatom. Roku [[1587]] uzavrel prímerie s [[Republika oboch národov|Poľsko-litovským kráľovstvom]]. [[Ruské cárstvo]] získalo pod vládu späť územia, ktoré stratilo ešte v čase [[Livónska vojna|Livónskej vojny]]. Okrem tohto bol [[Ruské cárstvo|Ruskému cárstvu]] vrátený prístup k vodám [[Fínsky záliv|Fínskeho zálivu]]. O dva roky neskôr, presnejšie roku [[1589]], presadil úspešne povýšenie moskovského metropolitu na post patriarchu, v dôsledku čoho došlo k vymaneniu ruskej pravoslávnej cirkvi zo závislosti na [[Konštantínopolský ekumenický patriarchát|Konštantínopole]]. V januári roku [[1598]] zomrel slabomyseľný a zároveň bezdetný cár Fiodor I. Cárovná Irina napokon predala vládu Borisovi Godunovi ako jej vlastnému bratovi a uchýlila sa do kláštora. == Kto bol mních Grigorij Otrepjev ? == Ešte v máji roku [[1591]] došlo k tomu, že v Ugliči skonal druhý syn cára [[Ivan IV.|Ivana IV. Hrozného]], ktorým bol Uara-Dmitrij. Mal vtedy iba osem rokov, pričom často trpel [[Epilepsia|epilepsiou]]. Pravdepodobne si počas záchvatu podrezal vlastné hrdlo. Následne sa vynorili správy o tom, že Dmitrij stále žije a skrýva sa pred verejnosťou. Po viac než desiatich rokoch však prišiel na poľský kráľovský dvor taký človek, ktorý o sebe tvrdil, že je skutočným preživším cárovičom. Grigorij Otrepjev sa narodil pravdepodobne niekedy po roku [[1575]], čo znamenalo, že ešte pred úmrtím cára [[Boris Fiodorovič Godunov|Borisa Godunova]] a začatím vojny mal približne tridsať rokov. V čase svojej skorej mladosti pôsobil v službách bojarského rodu Romanovcov. Sám sa vyznačoval dobrodružnou povahou. Nakoniec sa dostal do kláštora. Tam prijal meno Grigorij. Múdry a obratný Otrepjev sa spolu s ostatnými pravoslávnymi kňazmi dostával do Čudova pri [[Moskovský kremeľ|Kremli]]. Tam sa dozvedel o skone akéhosi nového cároviča. Pravdepodobne vedel o tejto udalosti priveľa. Práve to bol dôvod, prečo mu napokon zo strany rostovského biskupa hrozilo zatknutie, v dôsledku čoho napokon vo februári roku [[1604]] odišiel z [[Moskva|Moskvy]] do Novgorodu Severského a následne smerom do [[Kyjev|Kyjeva]]. Odtiaľ sa dostal až na územie Poľska. Práve tam skoncoval s mníšskym menom a identitou. Vyslovil katolíckemu kňazovi počas spovede o tom, že on sám je cárovič Dmitrij. Poľsko-litovský kráľ menom Žigmund III. Vasa určil „ruskému dedičovi trónu“ ročný dôchodok až 40 000 [[Zlatka|zlatých]]. Váhal však, či by bolo vhodné ho podporiť pre zisk cárskeho stolca. Vtedy panoval totiž názor o tom, že [[Republika oboch národov|Poľsko-litovské kráľovstvo]] potrebovalo viac-menej podporu [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]] proti vojenskej hrozbe zo strany [[Švédske impérium|Švédskeho impéria]] a [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], než s ním viesť ozbrojené boje. Napokon sa podarilo vyriešiť tieto problémy, keď poľsko-litovský kráľ Žigmund III. Vasa zoznámil „cároviča Dmitrija“ s magnátom Jerzym Mniškovom. Ten následne prejavil podporu „cároviča“ tým, že vyhľadal ľudí, ktorí si zvolili to, že spolu s ním budú „hľadať šťastie v Rusku“. Grigorij Otrepjev sa po tomto odobral smerom do Samboru. Tam sa v júni roku 1604 oženil s Marinou Mniškovou. Po sobáši sľúbil poľskému magnátovi to, že po ovládnutí cárskeho panovníckeho stolca vyplatí magnátovi milión zlatých dukátov a dá mu do dedičnej držby územie Smolenského a Severského kniežatstva. == Hladomor == Roku [[1600]] postihol územie [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]] veľký [[hladomor]]. Ďalšie roky sa prejavili silným suchom a [[Mráz|mrazom]]. Ceny [[Obilie|obilia]] tak stúpli na desaťnásobok. V rokoch [[1601]] až [[1603]] došlo k vrcholu samotnej krízy. Poddaný ľud utekal z dedín smerom do miest. Tam však ľudia postupne zomierali. Iba v meste [[Moskva]] došlo k pochovaniu až 120 000 obetí [[Hladomor|hladomoru]]. == Skon Godunova a dynastická kríza == V apríli roku [[1605]] zomrel ruský cár [[Boris Fiodorovič Godunov]]. Nástupcom sa stal jeho šestnásťročný syn Fiodor Godunov. V skutočnosti bol však bez akejkoľvek šľachtickej alebo vojenskej podpory. Začiatkom júna roku [[1605]] bol napokon zbavený trónu a po niekoľkých dňoch so svojou sestrou uškrtený. == Zbrojenie samozvanca „Lžidimitrija I." a prológ vojny == V júni roku [[1604]] zorganizoval poľský magnát Jerzy Mniszech (Mnišek) vojsko v sile 1 600 žoldnierov. V auguste roku [[1604]] sa cárovič Dmitrij už ako Lžidimitrij I. pohol na čele tejto armády smerom k rieke [[Dneper]]. Po kratšom čase, presnejšie, v októbri roku [[1604]], došlo poľské vojsko až do [[Kyjev|Kyjeva]]. Tam sa k nemu pripojili [[Kozáci|kozácke oddiely]]. Dňa [[21. júl|21. júla]] roku [[1605]] vstúpili do [[Moskva|Moskvy]] vojská, ktoré viedol „cár Dmitrij I.“ Presne v ten deň bol slávnostne korunovaný za cára. Z kľúčových osobností na panovníckom dvore sa proti jeho vláde vzoprel iba moskovský patriarcha Iov, ktorého cár napokon prepustil z náboženskej služby a poslal do kláštora. == „Samozvanec“ na tróne a jeho zosadenie == [[Súbor:Last minutes of False Dmitry.jpg|náhľad|Cár Lžidimitrij I. Samozvanec pred útekom z okna. Obraz od Karola Weniga z roku [[1879]].]] Nový cár sa na panovníckom stolci prejavil ako skutočne inteligentný človek. Známy bol svojou štedrosťou voči bojarom a obyvateľom mesta [[Moskva]]. Po mesiaci panovania však nastal na cárskom dvore veľký zvrat. Dmitrij I. začal nazývať pravoslávnych veriacich za kacírov. Zároveň porušoval dávne zvyky, ktoré sa u cára dodržiavali podľa pravoslávneho rítu. Nadšenie z jeho panovania ešte z čias apríla roku [[1605]] sa u poddanského ľudu začalo vytrácať. Sám sa rozhodol túto situáciu zvrátiť tým, že dňa [[8. máj|8. mája]] roku [[1606]] usporiadal bohatý svadobný sobáš s „kacírskou defkou“ (tak ju prezývali obyvatelia mesta [[Moskva]]) a to Marinou Mniškovou. Po takmer dvoch týždňoch a to dňa [[17. máj|17. mája]] roku [[1605]] došlo k násilnému vtrhnutiu bojarov a ich prívržencov na čele s Vasiljom Šujským do [[Moskovský kremeľ|Kremľa]]. Cieľom bojarského veľmoža a jeho sympatizantov bolo doslova skoncovať s vládou „cára“ Dmitrija. Ten sa napokon rozhodol, že si zachráni vlastný život útekom z okna panovníckeho paláca. Po páde sa však zranil. Následne bol nájdený ukrajinskými strelcami a zabitý. Po jeho skone však udrel v meste silný mráz, pričom obyvatelia verili, že ide o nadprirodzenú silu „cára“. Jeho telo bolo následne vykopané a spálené. Prach z kostí bol nanesený do dela a vystrelený tým smerom, odkiaľ Dmitrij prišiel. == Traja cárovia (?) a nové zmätky == Po zvrhnutí vlády „cára Dmitrija“ bol dňa [[1. jún|1. júna]] roku [[1606]] v Uspenskom chráme korunovaný za cára bojar menom Vasilij Šujskij. Cárska autorita sa však zrútila. Sám panoval v prostredí bez vážnosti a úcty. V auguste roku [[1606]] vypuklo v Putivle roľnícke povstanie na čele s Ivanom Bolotnikovom. Jeho vojenskými spojencami boli ozbrojení kozáci. Prívrženci Bolotnikova tiahli smerom cez Jelec a [[Kaluga|Kalugu]] do [[Tula (Rusko)|Tuly]]. Cieľom Bolotnikova a jeho povstalcov bol ozbrojený útok na [[Moskva|Moskvu]]. Ten však vyšiel bez úspechu. Bolotnikove vojská boli odrazené. Sám Bolotnikov bol napokon v novembri roku [[1607]] popravený oslepením a po tomto akte utopením. Roku [[1608]] sa zhromaždilo nové poľské vojsko na čele s ďalším „samozvancom“, ktorým bol Lžidimitrj II. On sám si na čele vojakov zvolil vojenské obsadenie Moskvy a zisk cárskeho trónu. To mu sa mu však nepodarilo. Jeho armáda sa zastavila pri Tušine, kde narazila na jasný odpor tamojšieho obyvateľstva. [[Moskva]] mu teda odmietla otvoriť mestské brány. Medzitým poľsko-litovský kráľ menom Žigmund III. Vasa viedol diplomatické rokovania spolu s ruskými bojarmi v Moskve o zosadení a vypudení „cárika“ Šujského. Zároveň s nimi dohadoval dokonca popravu Lžidimitrija II. Okrem iného viedol rozhovory o korunovácii syna, kráľoviča Vladislava. V skutočnosti sám Žigmund III. Vasa mal v pláne získať vládu ako cár nad ruským územím. Lžidimitrij bol medzitým zavraždený vlastnými ozbrojencami, ktorí boli zároveň jeho telesnými strážcami. Poľsko-litovské vojská v tom istom čase obľahli mesto [[Moskva]] na znak podpory ruských stúpencov kráľa Žigmunda III. Vasu. Po určitom čase sa však ukázalo to, že poľský politický zámer, ktorého cieľom bolo ovládnutie cárskeho trónu narazil na silnejúci odpor celej krajiny.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŠVANKMAJER|meno=Milan et al|titul=Dějiny Ruska|vydanie=3. preprac|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|miesto=Praha|rok=1999|isbn=80-7106-183-2|strany=59; 63}}</ref> == Poľsko-litovské vojsko bližšie k Moskve == Dňa [[11. marec|11. marca]] roku [[1609]] začala poľsko-litovská armáda obliehať kľúčové mesto [[Smolensk]]. Nasledovala ďalší ozbrojený stret pri Klušyne. Stalo sa tak dňa [[4. júl|4. júla]] roku [[1610]], keď poľské vojsko pod velením hajtmana Stanislawa Zolkiewského zvíťazilo až nad päťnásobnou ruskou prevahou, ktorú viedol Dmitrij Šujský. Ten sa usiloval o to, aby bola prerazená dlhá poľská blokáda mesta [[Smolensk]]. V dôsledku nadchádzajúcej vojenskej porážky ruských oddielov sa ruskí [[Bojar|bojari]] odhodlali zosadiť cára Valilija Šujského. Po tomto akte otvorili brány [[Moskva|Moskvy]] poľským vojskám. Zosadený ruský cár Vasilij Šujskij bol vydaný do poľského zajatia. O rok a takmer sedem mesiacov neskôr, presnejšie dňa [[28. august|28. augusta]] roku [[1610]], povolali ruskí bojari Vladislava, syna poľsko-litovského kráľa Žigmunda III. Vasu na cársky trón. Musel však prijať pravoslávnu vieru a ukončiť výboje na území [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]]. Poľsko-litovský kráľ však tento akt jasne odmietol. Vydal rozkaz pre ďalšie vojenské obliehanie mesta [[Smolensk]]. Sám vystúpil s nárokmi pre panovanie v [[Moskva|Moskve]]. Jeho syn, neskorší poľsko-litovský kráľ Vladislav IV. Vasa si následne začal odvodzovať svoje nároky na cársky titul. Dňa [[13. jún|13. júna]] roku [[1611]] sa podarilo poľsko-litovskej armáde dobyť a získať mesto [[Smolensk]]. Stalo sa tak až po takmer dvoch rokoch ostreľovania mesta poľsko-litovskými oddielmi. Mesto bolo následne pripojené k územiu Litovského kniežatstva. Bol to rozhodujúci úspech vo vojne proti [[Moskva|Moskve]]. == Obrat == Dňa [[26. október|26. októbra]] roku [[1612]] došlo k vojenskej kapitulácii poľsko-litovskej armády priamo v [[Moskovský kremeľ|Moskovskom Kremli]], ktorý bol obliehaný vojskom [[Bojar|ruských bojarov]]. Znamenalo to tak definitívny koniec vojenských pokusov poľskej dynastie Vasa pre zisk cárskeho vladárskeho trónu. Predošlá voľba poľského kráľoviča Vladislava bola vyhlásená ako neplatná. Vojenská porážka poľsko-litovských oddielov tak prispela k nástupu dynastie Romanovcov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=134; 135}}</ref> Roku [[1613]] bol za cára korunovaný Michail Fiodorovič Romanov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=288}}</ref> [[Súbor:Minin i Pozharskiy.jpg|náhľad|479x479bod|Vojvodca menom Kuzma Minin (vpravo) a Dmitrij Požarskij v boji poľským okupantom.]] == Posledné boje a konečný mier == Ešte v rokoch [[1617]] až [[1618]] viedol poľsko-litovský kráľovič menom Vladislav z dynastie Vasa spolu s litovským hajtmanom Jánom Chodkiewiczom armádu, ktorá útočila na mesto [[Moskva]]. Cieľom bolo presadiť Vladislavove politické nároky na cársky panovnícky stolec. V dňoch [[10. október|10.]] až [[11. október|11. októbra]] roku [[1618]] napádali poľsko-litovské vojská mesto s cieľom dobyť ho. Viaceré útoky však napokon zlyhali. Dňa [[3. január|3. januára]] roku [[1619]] bola podpísaná mierová zmluva medzi poľsko-litovskou diplomaciou na jednej strane a tou cárskou na strane druhej v Deuline. Podľa mierových podmienok samotnej zmluvy získalo [[Republika oboch národov|Poľsko-litovské kráľovstvo]] pod svoju správu a vládu územie [[Smolenská oblasť|Smolenskej]], [[Černihivská oblasť|Černihivskej]] a Severskej oblasti. Otázka nárokov poľského kráľoviča Vladislava (budúci poľsko-litovský kráľ Vladislav IV.) pre zisk cárskeho trónu však nebola naďalej vyriešená.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=136; 137}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * KOSMAN, Marceli. (2011). ''Dějiny Polska.'' Praha: Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum. 978-80-246-1842-5. * MELICHAR, Václav et al. (1975). ''Dějiny Polska.'' Praha: Nakladatelství Svoboda. * ŘEZNÍK, Miloš. (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/9788072774081|ISBN]] [[Špeciálne:KnižnéZdroje/9788072774081|978-80-7277-408-1]]. * SKŘIVAN, Aleš. (2002). ''Lexikon světových dějin 1492'' ''&#x2013;'' ''1914''. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]]. * TEEPLE, Bliss John. (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. == Pozri aj == * [[Rusko-poľská vojna]] * [[Smuta]] * [[Ivan IV.|Ivan IV. Hrozný]] * [[Boris Fiodorovič Godunov]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * ŠVANKMAJER, Milan et al. (1999). ''Dějiny Ruska.'' 3. preprac. vyd. Praha: Nakladatelství Lidové noviny. ISBN 80-7106-183-2. [[Kategória:Vojny Ruska]] [[Kategória:Vojny Poľska]] [[Kategória:Vojny 17. storočia]] 1gvaqn6g7pye5n3p9sgip5nw4pudofm 4 743250 8211370 8210265 2026-05-09T21:47:53Z Jetam2 30982 arcív 8211370 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Štefan Comorek}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Bratislava Phoenix}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/SenMUN}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Miroslav Holzmann}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Shoppingmeile Lyssach}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Iplikátor Kuznecova}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Grand Theft Auto IV: The Lost and Damned}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Rockstar Dundee}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Rockstar India}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Rockstar Toronto}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Take-Two Interactive}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/ESPIK Group s.r.o.}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/XXXTentacion}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Veľká lóža Slovenska}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Modžtaba Chameneí}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Saint-Memmie Olympique}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Nadežda Timofejevna Bosikovová}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Črep (pálená hlina)}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Star Wars Jedi: Survivor}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam generálnych manažérov Vancouveru Canucks}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam SD objektov 2}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam významných svetových klaviristov}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Politické strany v Estónsku}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Vízia}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Stred hmotnosti telesa}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Skell}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Finále Stanley Cup 2025}} [[Kategória:Wikipédia:Archív stránok na zmazanie|2026]] ib0ve0ctr8u1n4ya6e8v491pc3d0oyq 0 743817 8211260 8185949 2026-05-09T17:47:18Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211260 wikitext text/x-wiki {{olympijská účasť}} {{Infobox športovec | meno = Lea Popovičová | popis osoby = slovenská rýchlokorčuliarka | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | celé meno = | rodné meno = | prezývka = | dátum narodenia = {{dnv|2007|12|23}} | miesto narodenia = [[Prešov]], [[Slovensko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = | národnosť = | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = | výška = | váha = | partner = | manžel = | deti = | krajina = | šport = rýchlokorčuľovanie | disciplína = šortrek | váhová kategória = | liga = | klub = ŠKM Akademik Prešov | tím = | tréner = | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} '''Lea Popovičová''' (* [[23. december]] [[2007]], [[Prešov]])<ref name="olympic-profil"/> je [[Slovensko|slovenská]] [[Rýchlokorčuľovanie|rýchlokorčuliarka]], súťažiaca v disciplíne [[šortrek]]. Zúčastnila sa [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hier 2026]]. == Životopis == === Športová kariéra === Jej tímom je ŠKM Akademik Prešov.<ref name="olympic-profil"/> V roku [[2023]] sa zúčastnila [[Európsky olympijský festival mládeže|Európskeho olympijskeho festivalu mládeže]], kde získala 6. miesta v šortreku na 500 a na 1500 m ako aj v mix štafete. V roku [[2024]] na [[Olympijské hry mládeže|Olympijských hrách mládeže]] získala 15. miesto na 1500 m a 20. na 500 a 1000 metrov.<ref name="olympic-profil"/> [[21. január]]a [[2026]] získala olympijskú miestenku na [[Zimné olympijské hry 2026]]. Na základe predošlých výsledkov ju vybral [[Slovenský zväz rýchlokorčuľovania]]. V porovnaní s kolegyňou [[Tamara Tokárová|Tamarou Tokárovou]] „mala vyšší počet lepších umiestnení (9:3), celkový bodový zisk (1021:632) a aj lepší dosiahnutý čas na 500 m trati (44,79 : 45,46)“.<ref name="sme-premiera"/> K olympijskej nominácii Popovičová uviedla „Nemám ambície o konkrétnom umiestnení. Uvedomujem si, že v silnej konkurencii bude na úspech treba aj trochu šťastia. Pokúsim sa o čo najlepší výkon a uvidíme, ako to dopadne.“<ref name="aktuality-vo-veku-17"/> V súťaži na 500 metrov nepostúpila do štvrťfinále. Vo svojej kvalifikačnej jazde získala 4. priečku časom 46,101 s.<ref name="sme-neprekvapila"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="olympic-profil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lea Popovičová | url = https://www.olympic.sk/sportovec/lea-popovicova | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-27 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="sme-premiera">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Premiéra pod piatimi kruhmi. Slovenská šortrekárka získala miestenku na ZOH | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sortrek-lea-popovicova-miestenka-premiera-zoh-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-27 }}</ref> <ref name="aktuality-vo-veku-17">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenka ide na olympiádu vo veku 17 rokov: Bolo by príjemné vytvoriť si osobný rekord | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/zimna-olympiada/clanok/slovenka-ide-na-olympiadu-vo-veku-17-rokov-bolo-by-prijemne-vytvorit-si-osobny-rekord-2026012209494271958 | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-27 }}</ref> <ref name="sme-neprekvapila">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mladá Slovenka v debute neprekvapila favoritky. Štartovala z najnevýhodnejšej pozície | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sortrek-lea-popovicova-nepostupila-z-kvalifikacie-na-500-metrov-zoh-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-02-10 | dátum prístupu = 2026-02-10 }}</ref> }} == Externé odkazy == * [https://www.olympic.sk/sportovec/lea-popovicova Lea Popovičová]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} na webe Slovenského olympijského a športového výboru * [https://www.shorttrackonline.info/skaterbio.php?id=STSVK22312200701 Lea Popovičová] na webe ShorttrackOnLine.info {{Slováci na ZOH 2026}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Popovičová, Lea}} [[Kategória:Osobnosti z Prešova]] [[Kategória:Slovenské rýchlokorčuliarky]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] [[Kategória:Rýchlokorčuliari na Zimných olympijských hrách 2026]] [[Kategória:Slovenskí šortrekári]] 83rzi7xgdysmp3krptx8lso1ma8tnix 0 744061 8211278 8164507 2026-05-09T18:34:57Z Peter 51345 269569 8211278 wikitext text/x-wiki {{Infobox štadión|názov štadiónu=Unipol Dome|fotka=Arena Santa Giulia - PalaItalia illuminata (11 gennaio 2026).jpg|štát=Taliansko|zemepisná šírka=45.4418257|zemepisná dĺžka=9.2578,9402|poloha=[[Milano Santa Giulia]], [[Miláno]]|kapacita=16 000|otvorený=2026|cena výstavby=180 miliónov €|architekt=[[Arup Group|Arup]]<br/>[[David Chipperfield]]|začiatok=2023}} '''Arena Milano''', známa z dôvodu sponzorstva ako '''Unipol Dome''' a tiež ako '''PalaItalia Santa Giulia''', je krytá aréna v [[Miláno|Miláne]] v [[Taliansko|Taliansku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = David Chipperfield Architects unveils Winter Olympics arena in Milan | url = https://www.dezeen.com/2022/03/11/santa-giulia-arena-david-chipperfield-architects/ | dátum vydania = 2022-03-11 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en | meno = Lizzie | priezvisko = Crook}}</ref> Pojme 16 000 divákov, z toho 12 000 na sedenie a 4 000 na státie pri koncertoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unipol Dome | url = https://unipoldome.it/arena | vydavateľ = Unipol Dome | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en}}</ref> Arena Milano je najväčšou krytou arénou pre športové a zábavné podujatia v Miláne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Arena in Milan Gets a New Name | url = https://www.stadiaworld.com/news/114920/arena-in-milan-gets-a-new-name | vydavateľ = stadiaworld | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en | meno = stadiaworld, Brühl | priezvisko = Germany}}</ref> V tejto aréne sa konali zápasy v [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026|ľadovom hokeji]] počas [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hier 2026]] a zápasy v para hokeju počas [[Zimné paralympijské hry 2026|Zimných paralympijských hier 2026]].<ref>https://olympics.com/en/olympic-games/milano-cortina-2026</ref> == História == Aréna je súčasťou prestavby štvrte Santa Giulia, ktorá sa nachádza v juhovýchodnom predmestí [[Miláno|Milána]] známeho ako Montecity-Rogoredo. Myšlienka vytvorenia Arény Milano vznikla počas kandidatúry [[Zimné olympijské hry 2026|Miláno-Cortina d'Ampezzo na zimné olympijské hry 2026]]; mestská správa sa však rozhodla, že zariadenie by sa malo postaviť bez ohľadu na to, či bude kandidatúra úspešná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dal PalaItalia al nuovo Villaggio olimpico: come cambierà Milano | url = https://milano.corriere.it/cronaca/cards/olimpiadi-2026-palaitalia-santa-giulia-ecco-come-cambiera-milano/palaitalia_principale.shtml | vydavateľ = Corriere della Sera | dátum vydania = 2019-06-24 | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = it | meno = Rossella | priezvisko = Burattino}}</ref> Projekt bol zverený spoločnosti Risanamento S.p.A. prostredníctvom jej dcérskej spoločnosti Santa Giulia S.p.A. Týždeň pred hlasovaním [[Medzinárodný olympijský výbor|Medzinárodného olympijského výboru]] o hostiteľovi zimných olympijských hier 2026 spoločnosť oznámila, že podpísala dohodu s austrálskou spoločnosťou Lendlease a Ogv Europe Limited o výstavbe arény. Sanácia oblasti, kde sa športové zariadenie stavia, sa začala v prvých mesiacoch roku 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Milano, arena a Santa Giulia: c’è il gestore | url = https://www.ilgiorno.it/milano/cronaca/arena-santa-giulia-4f705212 | vydavateľ = Il Giorno | dátum vydania = 2019-06-18 | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = it}}</ref> V roku 2025 talianska vláda vyčlenila 51 miliónov eur, aby pomohla staviteľovi pokryť dodatočné náklady, ktoré vznikli počas výstavby projektu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Milano, l'Arena di Santa Giulia «soccorsa» dal governo in vista dei Giochi 2026: in manovra trenta milioni di euro in più per il Pala Italia | url = https://milano.corriere.it/notizie/cronaca/25_novembre_01/milano-l-arena-di-santa-giulia-soccorsa-dal-governo-in-vista-dei-giocghi-2026-in-manovra-trenta-milioni-di-euro-in-piu-per-il-15c6f4dc-e3a3-46bb-acf4-4a1ed0960xlk.shtml | vydavateľ = Corriere della Sera | dátum vydania = 2025-11-01 | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = it-IT}}</ref> Medzi 10. a 11. januárom 2026, keď aréna ešte nebola dokončená, sa konali finálové zápasy Talianskeho pohára a majstrovstiev Serie A v ľadovom hokeji v sezóne 2025 – 2026, ktorými sa slávnostne otvorila zimná plocha. == Kritika == Arena Milano čelí kritike za to, že sa používa na oficiálne podujatia vrátane zápasov Final Four Talianskeho pohára a hokejových zápasov Serie A, napriek tomu, že je stále nedokončená. Počas niektorých zápasov boli hlásené prebiehajúce stavebné práce a technické problémy. V inom prípade bol jeden zápas dočasne prerušený kvôli diere, ktorá sa vytvorila v ľade, čo vyvolalo pochybnosti o spoľahlivosti zariadenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Olimpiadi, c'è un buco nel ghiaccio: sospeso per diversi minuti il primo match di hockey all'Arena Santa Giulia di Milano | url = https://www.ilfattoquotidiano.it/2026/01/09/olimpiadi-milano-buco-ghiaccio-arena-santagiulia-news/8251237/ | vydavateľ = Il Fatto Quotidiano | dátum vydania = 2026-01-09 | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = it-IT}}</ref> Stav miesta konania vyvolal kritiku aj zo strany medzinárodných médií, najmä tých spojených s [[National Hockey League]], s obavami, či aréna plne spĺňa olympijské štandardy a či bude výstavba dokončená včas.<ref>{{Citácia periodika|titul=Winter Olympic ice hockey venues may not be finished in time for Games|url=https://www.theguardian.com/sport/2026/jan/06/olympic-ice-hockey-stadium-construction|periodikum=The Guardian|dátum=2026-01-06|dátum prístupu=2026-02-01|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Associated|priezvisko=Press}}</ref> Kontroverzie sú súčasťou širšej diskusie o oneskoreniach infraštruktúry súvisiacich so [[Zimné olympijské hry 2026|zimnými olympijskými hrami v roku 2026]], najmä pokiaľ ide o dokončenie servisných priestorov a vonkajších prác na zariadení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Milano-Cortina, lavori in ritardo: corsa contro il tempo per l'Arena Santagiulia | url = https://www.gazzetta.it/olimpiadi-invernali/16-01-2026/milano-cortina-a-che-punto-sono-i-lavori-corsa-contro-il-tempo-per-l-arena-santagiulia.shtml | vydavateľ = La Gazzetta dello Sport | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = it-IT}}</ref> == Referencie == <references /> == Zdroj == {{preklad|en|PalaItalia|1334612669}} {{Športy na Zimných olympijských hrách 2026}} {{Navigačná lišta Olympijské hry}} {{Autoritné údaje}} [[Category:Stavby v Miláne]] [[Kategória:Hokejové štadióny v Taliansku]] [[Kategória:Architektúra z 2026]] [[Kategória:Športoviská na Zimných olympijských hrách 2026]] 5030el0zj5hb0d384toqhtds0rpnzpb 0 744084 8211325 8157886 2026-05-09T20:00:55Z Lukas1906 256294 8211325 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = JTRE a.s. | Logo spoločnosti = Slovakia Bratislava River Park JTRE logo cropped.jpg | Právna forma = [[akciová spoločnosť]] | Odvetvie = [[Developer|development nehnuteľností]] | Založená = 1996 | Sídlo = Dvořákovo nábrežie 10, [[Bratislava]] 811 02 | Štát sídla = [[Slovensko]] | Pôvod ={{minivlajka|Slovensko}} Slovensko | Vedenie = Ing. Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ | Územný rozsah = [[Európa]] | Vlastník = J&T Real Estate Holding Limited | Dcérske spoločnosti = JTRE London, JTRE Germany | Člen skupiny = | Prevádzkový zisk = | Čistý zisk = | Kapitálová primeranosť = | Počet zamestnancov = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = https://jtre.sk/ | Poznámka = }} '''JTRE''' je [[Európa|európsky]] [[developer]] [[Nehnuteľnosť|nehnuteľností]] so sídlom v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=The Slovak Spectator Slovak Business Directory|url=https://greenpages.sk/en/c/real-estate-developers.html|dátum vydania=|dátum prístupu=17.01.2026|vydavateľ=Petit Press}}</ref> <ref name=JTRE>https://jtre.sk/</ref> Spoločnosť doteraz dokončila viac ako 50 projektov v 9 krajinách s celkovou hodnotou viac ako 1,6 [[Miliarda|miliardy]] [[Euro|eur]] a podlahovou plochou viac ako 1 [[Milión|milión]] [[Štvorcový meter|m2]] a aktívne pôsobí v rôznych segmentoch trhu vrátane zmiešaných projektov, [[Kancelária|kancelárskych]], rezidenčných, [[Hotel|hotelových]], logistických, retailových a [[Priemysel|priemyselných]] projektov.<ref name=ASB1>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Profil spoločnosti J&T REAL ESTATE, a.s.|url=https://www.asb.sk/biznis/developeri/profil-spolocnosti-jt-real-estate-as|dátum vydania=26.05.2011|dátum prístupu=18.01.2026|vydavateľ=www.asb.sk}}</ref> Spoločnosť JTRE bola založená v roku [[1996]] ako súčasť stredoeurópskej investičnej [[Skupina J&T|skupiny J&T]]. Kontrolu nad spoločnosťou má holding J&T Real Estate Holding Limited, ktorý vlastní zakladateľ Peter Korbačka a [[Manažment (pracovníci)|manažment spoločnosti]]. JTRE má kancelárie v [[Londýn]]e, [[Berlín]]e, [[Praha|Prahe]] a Bratislave. Spoločnosť JTRE je držiteľom viacerých medzinárodných ocenení ako je cena CEEQA (Central & Eastern European Quality Awards)<ref name=cenaceeqa>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pokračovanie Eurovea s prvým slovenským mrakodrapom získalo prestížnu cenu CEEQA|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/vystavba/80579-pokracovanie-eurovea-s-prvym-slovenskym-mrakodrapom-ziskalo-prestiznu-cenu-ceeqa|dátum vydania=07.06.2024|dátum prístupu=20.01.2026|vydavateľ=Bratislavské Noviny}}</ref>, je 17-násobným recipientom ceny CIJ Awards<ref name=cenaCIJ>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=JTRE s tromi cenami na CIJ Awards Slovakia 2024|url=https://jtre.sk/novinky/tri_ceny_CIJ_awards_ma_jtre|dátum vydania=21.11.2024|dátum prístupu=20.01.2026|vydavateľ=JTRE}}</ref> a jej stavby získali ocenenie Stavba roka od Construction & Investment Journal. Jej projekty sú držiteľmi množstva regionálnych a lokálnych ocenení ako The United Kingdom Property Awards, Evening Standard New Homes Awards, The British Homes Awards<ref name=cenaBHA>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=2022 Winners|url=https://www.britishhomesawards.co.uk/media/British%20Homes%20Awards%202022/BHA_22_winners_I.pdf|dátum vydania=2022|dátum prístupu=20.01.2026|vydavateľ=British Homes Awards}}</ref>, RIBA Stirling prize<ref name=cenariba>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=JTRE developerom a investorom víťazného projektu|url=https://www.teraz.sk/najnovsie/jtre-developerom-a-investorom-vitazne/918726-clanok.html|dátum vydania=06.11.2025|dátum prístupu=20.01.2026|vydavateľ=TASR}}</ref> a ceny [[CE.ZA.AR]]. Spoločnosť JTRE bola jedenásťkrát ocenená ako Developer roka na Slovensku časopisom ASB a stala sa najdôveryhodnejšou značkou roku 2018 v kategórii Developer<ref name=cenadovera>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Poznáme značky, ktoré sú pre Slovákov najdôveryhodnejšie|url=https://strategie.hnonline.sk/news/marketing/1850839-pozname-znacky-ktore-su-pre-slovakov-najdoveryhodnejsie|dátum vydania=30.11.2018|dátum prístupu=20.01.2026|vydavateľ=HNonline.sk}}</ref>. Do roku 2024 bol obchodný názov spoločnosti J&T Real Estate.<ref name =ORSR>https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=20505&SID=2&P=1</ref> == Činnosť == Spoločnosť rozdeľuje svoje aktivity do piatich hlavných segmentov, pričom najdôležitejšou je development nehnuteľností<ref name=JTRE></ref>: * developerská činnosť, * správa nehnuteľností, * správa objektov (facility management), * [[private equity]] v oblasti nehnuteľností, * investície. == História == Spoločnosť JTRE vznikla v roku [[1996]] v [[Bratislava|Bratislave]] ako J&T Global, ktorú založil slovenský podnikateľ Peter Korbačka v rámci finančnej skupiny [[J&T FINANCE GROUP|J&T Finance Group]]. Prvým projektom boli Mestské vily Machnáč – rezidenčný projekt na bratislavskom hradnom kopci.<ref name=ASB1></ref> Prvý kancelársky projekt spoločnosti bola rekonštrukcia [[Westend Tower]] v bratislavskej štvrti [[Patrónka]]. Postupne spoločnosť získala viaceré prestížne [[Pozemok|pozemky]] v Bratislave a [[Praha|Prahe]] a rozšírila svoju činnosť na development celých mestských štvrtí, napríklad novej bratislavskej štvrte [[Eurovea City]]. V roku [[2006]] spoločnosť zmenila názov na J&T Real Estate a v roku [[2008]] bola založená [[holdingová spoločnosť]] JTRE Holding, ktorá sa oddelila od J&T Finance Group.<ref name=ASB1></ref> Portfólio sa ďalej rozšírilo o development [[hotel]]ových nehnuteľností v [[Moskva|Moskve]] (Hotel Baltschug Kempinski Moscow)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Hotel Baltschug Kempinski aj so slovenským podpisom|url=https://sita.sk/hotel-baltschug-kempinski-aj-so-slovenskym-podpisom/|dátum vydania=05.10.2012|dátum prístupu=18.01.2026|vydavateľ=SITA}}</ref>, Bratislave ([[Grand Hotel River Park]]) a vo [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatrách]] ([[Grand Hotel Kempinski High Tatras]]), ako aj o výstavbu [[priemysel]]ných hál a retailových priestorov (napríklad [[Eperia]] Shopping Mall v [[Prešov]]e)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Eperia Shopping Mall I. etapa|url=https://www.asb.sk/developerske-projekty/eperia-shopping-mall|dátum vydania=|dátum prístupu=17.01.2026|vydavateľ=www.asb.sk}}</ref>. V roku [[2018]] spoločnosť vstúpila na [[Spojené kráľovstvo|britský]] trh nehnuteľností akvizíciou projektu v štvrti [[South Bank]] v [[Londýn]]e. Projekt, ktorý nesie názov Triptych Bankside, bol dokončený v roku [[2022]] a získal viaceré prestíže ocenenia. Následne spoločnosť odkúpila londýnskeho [[developer]]a Sons & Co London Limited a premenovala ho na JTRE London Limited.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vašuta|meno=Tomáš|titul=J&T Real Estate expanduje v Londýne. Kúpila tam developerskú spoločnosť|url=https://www.sme.sk/index/c/jt-real-estate-expanduje-v-londyne-kupila-tam-developersku-spolocnost|dátum vydania=11.06.2020|dátum prístupu=18.01.2026|vydavateľ=www.sme.sk}}</ref> Do roku [[2019]] spoločnosť JTRE vybudovala nehnuteľnosti s celkovou [[Rozloha|rozlohou]] 1 [[milión]] [[Štvorcový meter|m²]] a hodnotou nad 1,6 [[Miliarda|miliardy]] [[Euro|eur]]. V roku [[2021]] oslávila spoločnosť 25 rokov aktívneho pôsobenia na trhu s realitami.<ref name=25rokov>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Developer JTRE dáva už 25 rokov ľuďom priestor pre bývanie, prácu, oddych i zábavu|url=https://jtre.sk/novinky/jtre_osavuje_25_rokov_posobenia_na_realitnom_trhu|dátum vydania=12.11.2021|dátum prístupu=18.01.2026|vydavateľ=JTRE}}</ref> V roku [[2023]] vzniklo JTRE Germany, keď spoločnosť JTRE odkúpila časť projektu Quartier Heidestrasse v [[berlín]]skej štvrti Europacity od nemeckého investora Aggregate Holdings. Projekt navrhnutý [[Architekt|štúdiom]] gmp Architekten tvorí multifunkčný blok s celkovou hrubou podlahovou plochou takmer 33-tisíc [[Štvorcový meter|m²]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=TASR|meno=|titul=Spoločnosť JTRE vstupuje na nemecký trh, prvý projekt bude v Berlíne|url=https://www.teraz.sk/ekonomika/spolocnost-jtre-vstupuje-na-nemecky-t/791283-clanok.html|dátum vydania=28.04.2024|dátum prístupu=19.01.2026|vydavateľ=TASR}}</ref> V roku [[2024]] zmenila spoločnosť svoje [[obchodné meno]] na JTRE.<ref name =ORSR></ref> == Portfólio == JTRE je mestotvorný developer, ktorý sa špecializuje na výstavbu komplexných mestských štvrtí ako je napríklad [[Eurovea City]] v [[Bratislava|Bratislave]] a je autorom prvého mrakodrapu na Slovensku [[Eurovea Tower]]. Spoločnosť patrí medzi lídrov v oblasti realitného developmentu v regióne [[Stredná a východná Európa|strednej a východnej Európy]]. Ako najväčší správca administratívnych priestorov v Bratislave manažuje JTRE viac ako 400-tisíc [[Štvorcový meter|m²]] kancelárií, v ktorých dáva priestor pre prácu desaťtisícom ľudí. V rezidenčných projektoch JTRE býva viac ako päťtisíc rodín.<ref name=JTRE></ref><ref name=25rokov></ref> Spoločnosť JTRE dokončila od svojho vzniku viac ako 50 developerských projektov, medzi významné realizované projekty patrí: Triptych Bankside v Londýne, [[Eurovea Tower]] v Bratislave, [[River Park]] v Bratislave, [[Zuckermandel]] v Bratislave, [[Panorama Towers (Bratislava)|Panorama Towers]] v Bratislave, Rustonka v Prahe, [[Grand Hotel Kempinski High Tatras]] na Štrbskom Plese, Hotel Baltschug Kempinski v Moskve, [[Eperia|Eperia Shopping Mall]] v Prešove, Prosek Point a Prosek Court v Prahe, Ovocné sady v Bratislave, [[Klingerka (projekt)|Klingerka]] v Bratislave, Vinárstvo Le Dôme v Saint-Émilion a Private Residences Štrbské pleso. <gallery> File:Eurovea Tower vo výstavbe 2.jpg|[[Eurovea Tower]] a rozšírenie [[Eurovea]] v Bratislave File:ZOOM NA RIVERPARK - panoramio.jpg|alt=River Park|[[River Park]] v Bratislave File:Panorama City Bratislava 05.jpg|alt=Panorama Towers|[[Panorama Towers (Bratislava)|Panorama Towers]] v Bratislave File:Bratislava from Danube 2020 34.jpg|[[Zuckermandel]] v Bratislave File:Klingerka.jpg|[[Klingerka (projekt)|Klingerka]] v Bratislave File:Landererova 12 02.jpg|alt=Landererova 12|Landererova 12 (L12) v Bratislave File:Patrónka 10.jpg|alt=Westend|Westend v Bratislave File:Budova Allianzu v Bratislave.jpg|Pribinova 19 v Bratislave File:Pribinova 34 office building in Bratislava.jpg|Pribinova 34 v Bratislave File:BYTOVÝ DOM KARLOVESKÉ RAMENO - panoramio.jpg|alt=Karloveske rameno|Karloveské rameno v Bratislave File:Triptych Bankside Development.jpg|Triptych Bankside v Londýne File:Appleby Blue Almshouses, Bermondsey 2025-09-04.jpg|Appleby Blue Almshouses v Bermondsey File:Grand Hotel Kempinski High Tatras.jpg|alt=Grand Hotel Kempinski High Tatras|[[Grand Hotel Kempinski High Tatras]] na Štrbskom Plese File:Hotel Baltschug Kempinski, Moscow 2014-10-03.jpg|alt=Hotel Baltschug Kempinski|Hotel Baltschug Kempinski v Moskve File:Eperia Prešov 18 Slovakia.jpg|alt=Eperia Shopping Mall|[[Eperia|Eperia Shopping Mall]] v Prešove </gallery> Súčasťou projektov JTRE sú aj [[Verejné priestranstvo|verejné priestory]] ako sú [[Nábrežie (breh)|nábrežné]] promenády v Eurovea City a v River Parku, Panorama park, Park Fuxova a park v Klingerke, [[Fontána|fontány]], detské [[Ihrisko|ihriská]] a športoviská. Spoločnosť tiež sprístupnila prírodný úkaz Skalný nos pod [[Bratislavský hrad|bratislavským hradom]]. Medzi významné developerské projekty JTRE vo [[Stavba (činnosť)|výstavbe]] patrí komplex Nordhafen Living & Office v Berlíne a polyfunkčná štvrť Downtown Yards v Bratislave.<ref name=Forbes1>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Matuščáková|meno=Zuzana|titul=Trojizbový byt od 410-tisíc eur. J&T Real Estate láme rekordy cenami v chystanom mrakodrape|url=https://www.forbes.sk/eurovea-tower-cena-bytu/|dátum vydania=06.09.2019|dátum prístupu=17.01.2026|vydavateľ=www.forbes.sk}}</ref> V pláne sú projekty: Nové Lido, Pasienky, Majer Vajnory a pokračovanie River Parku v Bratislave, Kempinski Grace Bay na ostrovoch Turks & Caicos a Grand Residences Štrbské Pleso vo Vysokých Tatrách.<ref name=JTRE></ref> == Vedenie spoločnosti == [[Výkonný riaditeľ|Výkonným riaditeľom]] JTRE je Pavel Pelikán.<ref name=ASB1></ref> Nigel Fleming pôsobí ako Managing Director spoločnosti JTRE London. Lukáš Sásik pôsobí ako Managing Director JTRE Germany. Predstavenstvo materského holdingu J&T Real Estate Holding Limited tvoria: Peter Korbačka (predseda), Pavel Pelikán, Peter Remenár, Juraj Kalman, Peter Píš a Michal Borguľa. == Ocenenia == * The United Kingdom Property Awards 2022 - Triptych Bankside - najlepší bytový interiér, 5-hviezdičkové ocenenie v kategórii Najlepší zmiešaný development, * Evening Standard New Homes Awards 2023 - Triptych Bankside - najlepšie luxusné bývanie, Najlepší byt, Development výnimočných architektonických kvalít. Appleby Blue - Najlepší development pre seniorov, Grand Prix, * RIBA Stirling prize za projekt Appleby Blue v Londýne<ref name=cenariba></ref>, * The British Homes Awards 2023 - Triptych Bankside – finalista kategórie Development roka<ref name=cenaBHA></ref>, * What House Awards 2023 - Triptych Bankside - Strieborné ocenenie v kategórii Najlepší byt, * Najdôveryhodnejšia značka roku 2018 v kategórii Developer<ref name=cenadovera></ref>, * 17x cena CIJ (Construction & Investment Journal) Awards<ref name=cenaCIJ></ref>, * 1x cena CE.ZA.AR, * 11x ASB Developer roka, * 1x cena CEEQA (Central & Eastern European Quality Awards)<ref name=cenaceeqa></ref>. JTRE je od roku [[2012]] členom Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC). == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://jtre.sk/ Oficiálny web] [[Kategória:Podniky založené v 1996]] 1etqwluovpmqc4wwamdv8uld6qmzhpa 0 744462 8211456 8162487 2026-05-10T00:26:11Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211456 wikitext text/x-wiki {{olympijská účasť}} {{Infobox športovec | meno = Lucia Mokrášová | obrázok = 2023-01-22 2-woman Bobsleigh (IBSF World Cup Bob & Skeleton 2022-23 Altenberg) by Sandro Halank–099.jpg | veľkosť obrázka = | popis obrázka = Lucia Mokrášová v roku 2022. | celé meno = | rodné meno = | prezývka = | dátum narodenia = {{dnv|1994|03|27}} | miesto narodenia = [[Ilava]], [[Slovensko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = | národnosť = | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = | výška = | váha = | partner = | manžel = | deti = | krajina = Slovensko | šport = [[Atletika]]<br>[[Boby]] | disciplína = dvojoboby | tréner = | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} '''Lucia Mokrášová''' (* [[27. marec]] [[1994]]<ref name="olympic-lucia-mokrasova"/><ref name="bobistov"/>, [[Ilava]]<ref name="olympic-lucia-mokrasova"/>) je [[Slovensko|slovenská]] športovkyňa. Reprezentuje Slovensko v [[Boby|boboch]], reprezentovala tiež v [[atletika|atletike]].<ref name="olympic-lucia-mokrasova"/> == Športová kariéra == Vo veku 7 rokov začala s [[tenis]]om. Od 14-tich rokov sa venovala atletike, najmä sedemboju. Na juniorských majstrovstvách sveta v roku 2012 v Barcelone získala 6. miesto, v roku 2013 v Rieti získala 5. miesto.<ref name="olympic-lucia-mokrasova"/> Stala sa majsterkou Slovenska v sedemboji a v behu na 400 metrov.<ref name="bobistov"/> V roku 2022 ju oslovila [[Viktória Čerňanská]], či by nechcela byť brzdárkou v dvojboboch.<ref name="bobistov"/> V dvojboboch získala na Majstrovstvách Európy 2023 5. miesto, o rok neskôr 7. miesto.<ref name="olympic-lucia-mokrasova"/> === Olympijské hry === 18. januára 2026 bola potvrdená účasť na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijskych hrách 2026 v Miláne a Cortine]] pre ženský dvojbob: [[Viktória Čerňanská]] a Lucia Mokrášová. Bude to prvá slovenská olympijská ženská reprezentácia dvojbobu.<ref name="sme-zaistili"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="olympic-lucia-mokrasova">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Lucia Mokrášová | url = https://www.olympic.sk/sportovec/lucia-mokrasova | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-09 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="sme-zaistili">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Je to definitívne. Slovenky si zaistili olympijskú miestenku v dvojboboch | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/boby-cernanska-mokrasova-miestenka-zoh-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-01-18 | dátum prístupu = 2026-01-20 }}</ref> <ref name="bobistov">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lucia Mokrášová | url = https://www.boby.sk/lucia-mokrasova/ | vydavateľ = [[Slovenský zväz bobistov]] | miesto = | dátum vydania = 2024-12-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-09 | jazyk = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.olympic.sk/sportovec/lucia-mokrasova Profil na Slovenskom olympijskom a športovom výbore]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [https://www.ibsf.org/de/athlet/12554 Profil na Medzinárodnej federácii bobov a ] * [https://worldathletics.org/athletes/slovak-republic/lucia-mokrasova-14379687 Profil na WorldAthletics] {{Slováci na ZOH 2026}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mokrášová, Lucia}} [[Kategória:Osobnosti z Ilavy]] [[Kategória:Slovenské atlétky]] [[Kategória:Slovenské bobistky]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] [[Kategória:Majsterky Slovenska v atletike]] [[Kategória:Bobisti na Zimných olympijských hrách 2026]] 9vuk671gpjwz0jtb8b0bhwzk4gj0pf6 2 744470 8211341 8210518 2026-05-09T20:42:20Z Jetam2 30982 + [[John Chilembwe]] 8211341 wikitext text/x-wiki 100 WikiDays, tretí pokus. [[Redaktor:Jetam2/100WikiDays2|druhý nevyšiel]] :) <center> {| class="wikitable" !Poradie !Článok !Štát !Dátum |- | 90. | [[John Chilembwe]] | {{minivlajka|Malawi|w}} | 2026-05-08 |- | 89. | [[Nina Pinzarrone]] | {{minivlajka|Belgicko|w}} | 2026-05-07 |- | 88. | [[Queen Bees and Wannabes]] | (globál) | 2026-05-06 |- | 87. | [[Afgánske národné ženské futbalové družstvo]] | {{minivlajka|Afganistan|w}} | 2026-05-05 |- | 86. | [[Gatunské jazero]] | {{minivlajka|Panama|w}} | 2026-05-04 |- | 85. | [[Baletný majster]] | (globál) | 2026-05-03 |- | 84. | [[Kowloon]] | {{minivlajka|Hongkong|w}} | 2026-05-02 |- | 83. | [[Blue Mountain Peak]] | {{minivlajka|Jamajka|w}} | 2026-05-01 |- | 82. | [[Vodná elektráreň Koman]] | {{minivlajka|Albánsko|w}} | 2026-04-30 |- | 81. | [[Medzinárodný deň tanca]] | (globál) | 2026-04-29 |- | 80. | [[Transformovňa]] | (globál) | 2026-04-28 |- | 79. | [[Dalälven]] | {{minivlajka|Švédsko|w}} | 2026-04-27 |- | 78. | [[Har Meron]] | {{minivlajka|Izrael|w}} | 2026-04-26 |- | 77. | [[Dahomejská ríša]] | {{minivlajka|Benin|w}} | 2026-04-25 |- | 76. | [[Kendari]] | {{minivlajka|Indonézia|w}} | 2026-04-24 |- | 75. | [[Hugues Fabrice Zango]] | {{minivlajka|Burkina|w}} | 2026-04-23 |- | 74. | [[Pešávar]] | {{minivlajka|Pakistan|w}} | 2026-04-22 |- | 73. | [[Glafkos Klerides]] | {{minivlajka|Cyprus|w}} | 2026-04-21 |- | 72. | [[University of the Bahamas]] | {{minivlajka|Bahamy|w}} | 2026-04-20 |- | 71. | [[Mount McClintock]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 2026-04-19 |- | 70. | [[Ana Kalandadze]] | {{minivlajka|Gruzínsko|w}} | 2026-04-18 |- | 69. | [[Cerro Catedral (Uruguaj)|Cerro Catedral]] | {{minivlajka|Uruguaj|w}} | 2026-04-17 |- |- | 68. | [[Río Lempa]] | {{minivlajka|Guatemala|w}} / {{minivlajka|Honduras|w}} / {{minivlajka|Salvádor|w}} | 2026-04-16 |- | 67. | [[Rock Islands]] | {{minivlajka|Palau|w}} | 2026-04-15 |- | 66. | [[Lenchu Kunzang]] | {{minivlajka|Bhután|w}} | 2026-04-14 |- | 65. | [[Medzinárodná sánkárska federácia]] | (globál) | 2026-04-13 |- | 64. | [[Drá’]] | {{minivlajka|Maroko|w}} / {{minivlajka|Alžírsko|w}} | 2026-04-12 |- | 63. | [[Elīna Ieva Bota]] | {{minivlajka|Lotyšsko|w}} | 2026-04-11 |- | 62. | [[Chillán]] | {{minivlajka|Čile|w}} | 2026-04-10 |- | 61. | [[James Meredith]] | {{minivlajka|Spojené štáty|w}} | 2026-04-09 |- | 60. | [[Fidžijčina]] | {{minivlajka|Fidži|w}} | 2026-04-08 |- | 59. | [[Kjógen]] (R) | {{minivlajka|Japonsko|w}} | 2026-04-07 |- | 58. | [[Bregalnica]] | {{minivlajka|Severné Macedónsko|w}} | 2026-04-06 |- | 57. | [[Cuando]] | {{minivlajka|Angola|w}} / {{minivlajka|Botswana|w}} / {{minivlajka|Namíbia|w}} / {{minivlajka|Zambia|w}} | 2026-04-05 |- | 56. | [[Aural]] | {{minivlajka|Kambodža|w}} | 2026-04-04 |- | 55. | [[Prírodná rezervácia centrálneho Surinamu]] | {{minivlajka|Surinam|w}} | 2026-04-03 |- | 54. | [[Andrus Merilo]] | {{minivlajka|Estónsko|w}} | 2026-04-02 |- | 53. | [[Tebua Tarawa]] (R) | {{minivlajka|Kiribati|w}} | 2026-04-01 |- | 52. | [[Kasamanka]] | {{minivlajka|Senegal|w}} | 2026-03-31 |- | 51. | [[Kaja (konfederácia štátov)]] (možno R) | {{minivlajka|Južná Kórea|w}} | 2026-03-30 |- | 50. | [[Ibagué]] | {{minivlajka|Kolumbia|w}} | 2026-03-29 |- | 49. | [[Sandra Izbașa]] | {{minivlajka|Rumunsko|w}} | 2026-03-28 |- | 48. | [[Let It Go (Ľadové kráľovstvo)]] (R) | globál | 2026-03-27 |- | 47. | [[Seretse Khama]] | {{minivlajka|Botswana|w}} | 2026-03-26 |- | 46. | [[Iguala]] | {{minivlajka|Mexiko|w}} | 2026-03-25 |- | 45. | [[Belucha]] | {{minivlajka|Kazachstan|w}} / {{minivlajka|Rusko|w}} | 2026-03-24 |- | 44. | [[Tina Trstenjak]] | {{minivlajka|Slovinsko|w}} | 2026-03-23 |- | 43. | [[Mount Wilhelm]] | {{minivlajka|Papua-Nová Guinea|w}} | 2026-03-22 |- | 42. | [[Colorado (rieka v Argentíne)]] | {{minivlajka|Argentína|w}} | 2026-03-21 |- | 41. | [[Logone]] | {{minivlajka|Čad|w}} / {{minivlajka|Kamerun|w}} | 2026-03-20 |- | 40. | [[Saint-Pierre (ostrov)]] | {{minivlajka|Francúzsko|w}} (Severná Amerika) | 2026-03-19 |- | 39. | [[Antilibanon]] | {{minivlajka|Libanon|w}} | 2026-03-18 |- | 38. | [[Thunské jazero]] | {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 2026-03-17 |- | 37. | [[Cerro Chirripó]] | {{minivlajka|Kostarika|w}} | 2026-03-16 |- | 36. | [[Antsirabe]] | {{minivlajka|Madagaskar|w}} | 2026-03-15 |- | 35. | [[Aucklandské ostrovy]] | {{minivlajka|Nový Zéland|w}} | 2026-03-14 |- | 34. | [[Národný park Río Abiseo]] | {{minivlajka|Peru|w}} | 2026-03-13 |- | 33. | [[Karakumský prieplav]] | {{minivlajka|Turkménsko|w}} | 2026-03-12 |- | 32. | [[Pico Turquino]] | {{minivlajka|Kuba|w}} | 2026-03-11 |- | 31. | [[Loch Coirib]] | {{minivlajka|Írsko|w}} | 2026-03-10 |- | 30. | [[Statnett]] | {{minivlajka|Nórsko|w}} | 2026-03-09 |- | 29. | [[Panevėžys]] | {{minivlajka|Litva|w}} | 2026-03-07 |- |- | 28. | [[Als (ostrov)]] | {{minivlajka|Dánsko|w}} | 2026-03-07 |- | 27. | [[Heluán]] | {{minivlajka|Egypt|w}} | 2026-03-06 |- | 26. | [[Cerro Tres Kandú]] | {{minivlajka|Paraguaj|w}} | 2026-03-05 |- | 25. | [[Fan Si Pan]] | {{minivlajka|Vietnam|w}} | 2026-03-04 |- | 24. | [[Narmada]] (R, reli) | {{minivlajka|India|w}} | 2026-03-03 |- | 23. | [[Frank Augustyn]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 2026-03-02 |- | 22. | [[Karen Kain]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 2026-03-01 |- | 21. | [[Ontario Power Generation]] (R) | {{minivlajka|Kanada|w}} | 2026-02-28 |- | 20. | [[Otter Rapids Generating Station]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 2026-02-27 |- | 19. | [[Abitibi Canyon Generating Station]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 2026-02-26 |- | 18. | [[Tano (rieka)]] | {{minivlajka|Ghana|w}} / {{minivlajka|Pobrežie Slonoviny|w}} | 2026-02-25 |- | 17. | [[Mont Bengoué]] | {{minivlajka|Gabon|w}} | 2026-02-24 |- | 16. | [[Akosombo Dam]] (R) | {{minivlajka|Ghana|w}} | 2026-02-23 |- | 15. | [[Národný park Hell's Gate]] | {{minivlajka|Keňa|w}} | 2026-02-22 |- | 14. | [[Lake Turkana Wind Power]] | {{minivlajka|Keňa|w}} | 2026-02-21 |- | 13. | [[Národný park Sibiloi]] | {{minivlajka|Keňa|w}} | 2026-02-20 |- | 12. | [[Peter Hinds]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-19 |- | 11. | [[Tomáš Cenek]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-18 |- | 10. | [[Christián Bosman]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-17 |- | 9. | [[Bruno Mick]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-16 |- | 8. | [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 2025]] | (globál) | 2026-02-15 |- | 7. | [[Lucas Pinheiro Braathen]] | {{minivlajka|Brazília|w}} / {{minivlajka|Nórsko|w}} | 2026-02-14 |- | 6. | [[Vladyslav Heraskevyč]] | {{minivlajka|Ukrajina|w}} | 2026-02-13 |- | 5. | [[Viktória Praxová]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-12 |- | 4. | [[Desana Špitzová]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-11 |- | 3. | [[Otto Šimko]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-10 |- | 2. | [[Lucia Mokrášová]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-09 |- | 1. | [[Medzinárodný paralympijský výbor]] | (globál) | 2026-02-08 |- |} fnkwd3rv89k5d6685pfak3xmvah1kmn 2 745459 8211221 8208323 2026-05-09T15:51:11Z Safíček 270527 Uzitocne odkazy 8211221 wikitext text/x-wiki {{#Babel:sk|en-2|cs-3}}{{Userbox wikipedia|rcp}} == Užitočné odkazy == [[Špeciálne:PoslednéÚpravy|Posledné úpravy]] j0i33uslgov4r4uvx10z8cxv5pwseua 14 745637 8211251 8174661 2026-05-09T16:59:36Z Jetam2 30982 zar 8211251 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:2026]] [[Kategória:Zaniklo v 21. storočí|2026]] ekv184plxl59mbdlzl93y77m76mw9yf 0 746072 8211469 8183315 2026-05-10T04:00:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211469 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Majdan | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = Lošonec - potok Majdan.jpg | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Trnava (okres)|Trnava]] | district1 = | commune = | municipality = [[Lošonec]] | municipality1 = [[Horné Orešany]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Malé Karpaty]], [[Pezinské Karpaty]], [[Biele hory]] | source_type = Prameň | source_location = [[Čierna skala (vrch v Malých Karpatoch; 662 m n. m.)|Čierna skala]] | source_elevation = cca 480 | source_lat_d = 48.4953 | source_long_d = 17.3419 | mouth = [[Parná]] | mouth_location = [[Lošonská kotlina]] | mouth_elevation = cca 235 | mouth_lat_d = 48.4698 | mouth_long_d = 17.3933 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 6 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VIII. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-16-1073 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Majdan'''<ref name=Geo/><ref name=mcz/> je vodný tok v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Trnava (okres)|Trnava]]. Je to ľavostranný prítok [[Parná|Parnej]] v povodí [[Váh]]u<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 6 km a je tokom VIII. rádu. Preteká [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenou krajinnou oblasťou Malé Karpaty]].<ref name=Tm/> == Priebeh toku == Potok pramení v strednej časti [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], v ich [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Pezinské Karpaty]] a [[Časť (geomorfológia)|časti]] [[Biele hory]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-11 | miesto = Bratislava}}</ref>, na južnom úbočí [[Čierna skala (vrch v Malých Karpatoch; 662 m n. m.)|Čiernej skaly]] ({{Mnm|662}})<ref name="vku"/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|480}}<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.478459,17.385666,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Od prameňa v lesnom poraste tečie východným smerom cez oblasť Polámané<ref name=mcz/>, kde opúšťa [[Biele hory]] a prechádza do [[Smolenická vrchovina|Smolenickej vrchoviny]].<ref name=GP/> Onedlho sa popod Obrtlo oblúkom stáča na juhovýchod a prijíma významný pravostranný prítok spod Tatárskeho ({{Mnm|486}}). Pokračuje lokalitou Vŕšky popri kameňolome<ref name=mcz/> a pod Jelením vrchom ({{Mnm|387}})<ref name="vku">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> prechádza v rámci [[Pezinské Karpaty|Pezinských Karpát]] do [[Lošonská kotlina|Lošonskej kotliny]].<ref name=GP/> Opúšťa súvislý lesný porast a lemovaný pásom vyššej vegetácie pokračuje cez Lošonské lúky na juhovýchod.<ref name=mcz/> Tečie popri lošonskom družstve a okrajom Panského lesa vteká do lokality Majdan<ref name="vku"/> s mnohými chatami.<ref name=Tm/> Pri rovnomennej horárni sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|235}} ľavostranne vlieva do [[Parná|Parnej]], prítoku [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávky]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.39331&y=48.47011&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok patrí do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Majdan pramení a preteká územím obce [[Lošonec]] v okrese [[Trnava (okres)|Trnava]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]], iba krátko pred ústím prechádza do katastra [[Horné Orešany|Horných Orešian]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=113 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015717516&ds=1&x=17.3923505&y=48.4718382&z=17 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Malé Karpaty]], [[Pezinské Karpaty]] * [[Biele hory]], [[Smolenická vrchovina]], [[Lošonská kotlina]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.39331&y=48.47011&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Parnej}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Malých Karpatoch]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Trnava]] [[Kategória:Lošonec]] [[Kategória:Horné Orešany]] g7tbzmqkle6sfb7p2gyqror26t15y24 0 746780 8211189 8206605 2026-05-09T13:33:43Z Jakub Škoda 96354 /* Dielo */ Zlúčenie dvoch podsekcií sekcie Dielo na základe spresnených faktografických údajov 8211189 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Jan Konfršt | popis osoby = český filozof, bývalý životný poradca a autor kníh s duchovnou tematikou | obrázok = Jan Konfrst portret pro Wiki.jpg | popis obrázka = Jan Konfršt v roku 2006 | dátum narodenia = {{dnv|1944|09|13}} | miesto narodenia = [[Praha]], [[Protektorát Čechy a Morava]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | národnosť = česká | alma mater = [[České vysoké učení technické]] | významné práce = ''Co když to bylo tak... Přemýšlejme'', ''Poutník : prostorem a časem'' | web = {{url|https://www.povidanisjanem.cz}} }} [[Ing.]] '''Jan Konfršt''' (* [[13. september]] [[1944]], [[Praha]])<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Štampach | meno = Ivan Odilo | autor = | odkaz na autora = | titul = Na nových stezkách ducha: přehled a analýza současné religiozity | vydanie = | vydavateľ = Vyšehrad | miesto = Praha | rok = 2010 | počet strán = 258 | url = | isbn = 978-80-7429-060-2 | kapitola = | strany = 200,258| jazyk = cs }}</ref> je [[Česko|český]] [[filozof]], vzdelaním a pôvodným povolaním technik, bývalý životný poradca a autor kníh a audiokníh s duchovnou tematikou. Prvá, vydaná v roku 2003, nesie názov ''Život v našich dlaních''. Dve zatiaľ posledné knihy sú audioknižná verzie románu ''Poutník : prostorem a časem'', vydaná v roku 2024, a kniha ''Modlitba ve spirále života'', vydaná v tom istom roku. == Život == Jan Konfršt (narodený 1944 v Prahe) pochádza z rodiny vysokoškolsky vzdelaných lekárnikov. Po absolvovaní gymnázia vyštudoval elektrotechniku na [[ČVUT]] v Prahe a viac ako dvadsať rokov pôsobil ako výskumný pracovník vo Výskumnom ústave textilných strojov v [[Liberec|Liberci]]. Po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii]] zanechal technickú profesiu, vyučil sa za nábytkového stolára a začal sa venovať témam osobného rozvoja.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Štampach | meno = Ivan Odilo | autor = | odkaz na autora = | titul = Přehled religionistiky | vydanie = | vydavateľ = Portál | miesto = Praha | rok = 2008 | počet strán = 237 | url = | isbn = 978-80-7367-384-0 | kapitola = | strany = 179,234| jazyk = cs }}</ref> Od roku 1994 do roku 2014 verejne vystupoval s rozhovormi zameranými na sebapoznanie. Z druhého manželstva má dvoch synov a žije s manželkou Jitkou Konfrštovou. == Verejná činnosť == Od roku 1994 začal Jan Konfršt verejne vystupovať na stretnutiach, ktoré sa neskôr stali známymi pod názvom ''Povídání s Janem'', kde odpovedal na otázky týkajúce sa osobného rozvoja a [[filozofia|filozofie]]. Postupne poskytoval aj individuálne konzultácie a bol hosťom viacerých relácií [[Český rozhlas|Českého rozhlasu]]. Od roku 1994 boli jeho verejné diskusie sporadicky zaznamenávané účastníkmi na [[diktafón]] a od roku 2002 už oficiálne digitálne zaznamenávané a vydávané vo forme zvukových nahrávok (CD/MP3). V roku 2003 vydal svoju prvú knihu ''Život v našich dlaních'' spolu s Dr. Ing. Martinom Dosoudilom, po ktorej nasledovali ďalšie tituly, napr. v roku 2010 kniha ''Vlastenectví''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brezina | meno = Daniel | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šimko | meno2 = Juraj | odkaz na autora2 = | titul = The basic features of the patriotism and his place in the social life | url = https://aos.tritius.sk/detail/575785 | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | doi = 10.52651/vr.a.2022.3.39-55 | dátum prístupu = | vydavateľ = Armed Forces Academy of General Milan Rastislav Štefánik | miesto = Liptovský Mikuláš | jazyk = en}}</ref> a séria audiokníh so slovom modlitba v názve, vytvorených v spolupráci s hercom a recitátorom Alfredom Strejčkom a skladateľom Janom Valterom. V roku 2020 vydal román ''Poutník : prostorem a časem'', v ktorom autorovi netradičným spôsobom prerozpráva životný príbeh [[Ježiš Kristus|Ježiša z Nazareta]] a jeho staršieho brata Jakuba počas jedinej noci nečakaný spoločník David, s ktorým sa Jan v knihe stretne počas jednej zo svojich potuliek v horách. Tento román neskôr vyšiel aj vo forme audioknihy (2024). Okrem toho sa zúčastňoval verejných diskusií, konferencií a rozhovorov pre rôzne časopisy a internetové platformy. Je autorom aj tematických úvah a esejí, z ktorých niektoré vyšli v knižnej podobe pod názvom ''Nikdy se nepřestaňme ptát'' (2023). == Filozofia == Filozofické pôsobenie Jana Konfršta sa od 90. rokov sústreďuje na duchovné a etické témy spojené s každodenným životom. Vo svojich knihách sa venuje vzťahu myslenia a osobnej pohody, otázkam medziľudských vzťahov, výchove detí, ako aj etickým aspektom súčasnej vedy a medicíny. K opakujúcim sa motívom patrí výklad zákona príčiny a následku, úvahy o vedomí a o duchovnom rozmere človeka. Vplyv na jeho myslenie mali okrem iných aj diela Paula Bruntona. Konfršt vo viacerých publikáciách predstavuje vlastné filozofické interpretácie kozmológie a vývoja života, pričom pracuje s pojmom „Vedomie“ ako univerzálnym súhrnom myšlienkovej energie. Touto optikou sa venuje aj témam spirituality, reinkarnácie a prirodzenosti viery v ľudskom živote. Pri verejných vystúpeniach nadväzuje na širší duchovný a literárny kontext, pričom cituje rôznych autorov moderného duchovného smerovania. Popri teoretických úvahách kladie dôraz aj na praktické aspekty osobného rozvoja, ako sú meditácia, práca s mysľou, starostlivosť o fyzické zdravie a vedomý spôsob života. == Dielo == * ''Život v našich dlaních'' (spolu s Martinom Dosoudilom) * ''Úvahy o životě'' * ''Úvahy o životě II'' * ''Vlastenectví'' * ''Vyprávění o Banátu'' (hlavný autor Josef Kocman (*1946), jeho rozprávanie zaznamenal Jan Konfršt) * ''Co když to bylo tak… Přemýšlejme'' * ''Poutník : prostorem a časem'' * ''Nikdy se neprestaňme ptát'' * ''Modlitba ve spirále života'' === Audioknihy === * ''Modlitba srdcem'' * ''Modlitba za Ježíše'' * ''Modlitba za Boha'' * ''Poutník : prostorem a časem'' (načítal autor, Jan Konfršt, hudba a zvukový sprievod: hudobný skladateľ Jan Valter) * ''Meditace o mateřštině'' (jedna esej z knihy J. Konfršta ''Nikdy se nepřestaňme ptát'', číta Alfred Strejček, 2025) == Galéria == <gallery> Súbor:Jan Konfršt a Jitka Konfrštová, Divadlo Na Maninách, Praha, 21. 1. 2026.jpg|Jan a Jitka Konfrštovi, Praha, 21. 1. 2026, Divadlo Na Maninách Súbor:Jan Hnízdil, Michalela van Erne, Jan Konfršt, 21. 1. 2026, Praha, Divadlo na Maninách.jpg|Spoločná diskusia: O chorobách a zdraví človeka i spoločnosti: Jan Konfršt, Jan Hnízdil a Michaela van Erne, 21. 1. 2026, Praha, Divadlo na Maninách Súbor:Jan Hnízdil, Michalela van Erne, Jan Konfršt, 21. 1. 2026, Praha, Divadlo na Maninách (4).jpg|Jan Hnízdil, Michalela van Erne, Jan Konfršt, 21. 1. 2026, Praha, Divadlo na Maninách Súbor:Jan Konfršt, Hynek Krupka a Roman Škoda, beseda Písek,12. 2.2026 (2,ořez2)).jpg|Jan Konfršt s Hynkom Krupkou počas diskusie na tému vedomá umelá inteligencia (AI), Písek, 12. 2. 2026, Divadlo pod Čarou </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = HNÍZDIL | meno = Jan | priezvisko2 = MANDAUSOVÁ | meno2 = Klára | titul = Příběhy obyčejného uzdravení | vydavateľ = NLN – Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2017 | isbn = 978-80-7422-601-4 | strany = 101–110 | jazyk = cs }} * {{Citácia knihy | priezvisko = ŠPERL | meno = Jan | priezvisko2 = KONFRŠT | meno2 = Jan | titul = Daniel Šperl: Všední slavnosti / v textech Jana Konfršta | vydavateľ = KANT | miesto = Praha | rok = 2008 | isbn = 978-80-86970-66-0 | jazyk = cs }} * {{Citácia knihy | priezvisko = ZÁMEČNÍK | meno = Miroslav | titul = Duše a křídla: Povídání na Cestě | vydavateľ = Euroservice 1999 | miesto = [s.l.] | rok = 2009 | isbn = 978-80-903318-8-4 | strany = 202-206 | jazyk = cs }} * {{Citácia knihy | priezvisko = KONFRŠT | meno = Jan | priezvisko2 = DOSOUDIL | meno2 = Martin | priezvisko3 = CECEK | meno3 = Jiří | titul = Das Leben in unseren Händen: Gespräche mit Jan | vydavateľ = novum Verlag GmbH | miesto = Wien | rok = 2009 | isbn = 978-3850223690 | jazyk = de }} * {{Citácia knihy | priezvisko = MIKOVÁ | meno = Kateřina | titul = Zdravá neMOC: příběh nemoci a uzdravení | vydavateľ = nákladem autorky | miesto = [s.l.] | rok = 2023 | isbn = 978-80-11-03791-8 | jazyk = cs }} == Iné projekty == {{Projekt|q=Jan Konfršt|commonscat=Jan Konfršt|wikisource=Author:Jan Konfršt}} == Externé odkazy == ==== Videá ==== * [https://www.youtube.com/watch?v=kqovROGCHME Predpremiéra filmu Petra Vachlera Tajomstvo a zmysel života – 6. recenzia filmu od divákov: spisovateľ Jan Konfršt a ďalší... (zverejnené 31. 10. 2023, zdroj: YouTube kanál: Tajemství a smysl života)] ==== Zvukové záznamy ==== *[https://soundcloud.com/jan-konfr-t Ukážky zo zvukových záznamov verejných diskusií s Janom Konfrštom: Povídání s Janom (CD/neskôr DVD/flashdisk); (Zdroj: kanál SoundCloud: Jan Konfršt)] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Konfršt, Jan}} [[Kategória:Českí filozofi]] [[Kategória:Českí vegetariáni]] [[Kategória:Absolventi Českého vysokého učení technického]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] 99zkd9xrons3u11lqcbyd54y8s0sedt 8211205 8211189 2026-05-09T14:45:04Z Jakub Škoda 96354 /* Literatúra */ Upresnenie dátumu a miesta vydania nemeckého prekladu knihy Život v našich dlaních, vrátane kontextu, podľa bibliografických údajov Nemeckej národnej knižnice 8211205 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Jan Konfršt | popis osoby = český filozof, bývalý životný poradca a autor kníh s duchovnou tematikou | obrázok = Jan Konfrst portret pro Wiki.jpg | popis obrázka = Jan Konfršt v roku 2006 | dátum narodenia = {{dnv|1944|09|13}} | miesto narodenia = [[Praha]], [[Protektorát Čechy a Morava]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | národnosť = česká | alma mater = [[České vysoké učení technické]] | významné práce = ''Co když to bylo tak... Přemýšlejme'', ''Poutník : prostorem a časem'' | web = {{url|https://www.povidanisjanem.cz}} }} [[Ing.]] '''Jan Konfršt''' (* [[13. september]] [[1944]], [[Praha]])<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Štampach | meno = Ivan Odilo | autor = | odkaz na autora = | titul = Na nových stezkách ducha: přehled a analýza současné religiozity | vydanie = | vydavateľ = Vyšehrad | miesto = Praha | rok = 2010 | počet strán = 258 | url = | isbn = 978-80-7429-060-2 | kapitola = | strany = 200,258| jazyk = cs }}</ref> je [[Česko|český]] [[filozof]], vzdelaním a pôvodným povolaním technik, bývalý životný poradca a autor kníh a audiokníh s duchovnou tematikou. Prvá, vydaná v roku 2003, nesie názov ''Život v našich dlaních''. Dve zatiaľ posledné knihy sú audioknižná verzie románu ''Poutník : prostorem a časem'', vydaná v roku 2024, a kniha ''Modlitba ve spirále života'', vydaná v tom istom roku. == Život == Jan Konfršt (narodený 1944 v Prahe) pochádza z rodiny vysokoškolsky vzdelaných lekárnikov. Po absolvovaní gymnázia vyštudoval elektrotechniku na [[ČVUT]] v Prahe a viac ako dvadsať rokov pôsobil ako výskumný pracovník vo Výskumnom ústave textilných strojov v [[Liberec|Liberci]]. Po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii]] zanechal technickú profesiu, vyučil sa za nábytkového stolára a začal sa venovať témam osobného rozvoja.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Štampach | meno = Ivan Odilo | autor = | odkaz na autora = | titul = Přehled religionistiky | vydanie = | vydavateľ = Portál | miesto = Praha | rok = 2008 | počet strán = 237 | url = | isbn = 978-80-7367-384-0 | kapitola = | strany = 179,234| jazyk = cs }}</ref> Od roku 1994 do roku 2014 verejne vystupoval s rozhovormi zameranými na sebapoznanie. Z druhého manželstva má dvoch synov a žije s manželkou Jitkou Konfrštovou. == Verejná činnosť == Od roku 1994 začal Jan Konfršt verejne vystupovať na stretnutiach, ktoré sa neskôr stali známymi pod názvom ''Povídání s Janem'', kde odpovedal na otázky týkajúce sa osobného rozvoja a [[filozofia|filozofie]]. Postupne poskytoval aj individuálne konzultácie a bol hosťom viacerých relácií [[Český rozhlas|Českého rozhlasu]]. Od roku 1994 boli jeho verejné diskusie sporadicky zaznamenávané účastníkmi na [[diktafón]] a od roku 2002 už oficiálne digitálne zaznamenávané a vydávané vo forme zvukových nahrávok (CD/MP3). V roku 2003 vydal svoju prvú knihu ''Život v našich dlaních'' spolu s Dr. Ing. Martinom Dosoudilom, po ktorej nasledovali ďalšie tituly, napr. v roku 2010 kniha ''Vlastenectví''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brezina | meno = Daniel | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šimko | meno2 = Juraj | odkaz na autora2 = | titul = The basic features of the patriotism and his place in the social life | url = https://aos.tritius.sk/detail/575785 | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | doi = 10.52651/vr.a.2022.3.39-55 | dátum prístupu = | vydavateľ = Armed Forces Academy of General Milan Rastislav Štefánik | miesto = Liptovský Mikuláš | jazyk = en}}</ref> a séria audiokníh so slovom modlitba v názve, vytvorených v spolupráci s hercom a recitátorom Alfredom Strejčkom a skladateľom Janom Valterom. V roku 2020 vydal román ''Poutník : prostorem a časem'', v ktorom autorovi netradičným spôsobom prerozpráva životný príbeh [[Ježiš Kristus|Ježiša z Nazareta]] a jeho staršieho brata Jakuba počas jedinej noci nečakaný spoločník David, s ktorým sa Jan v knihe stretne počas jednej zo svojich potuliek v horách. Tento román neskôr vyšiel aj vo forme audioknihy (2024). Okrem toho sa zúčastňoval verejných diskusií, konferencií a rozhovorov pre rôzne časopisy a internetové platformy. Je autorom aj tematických úvah a esejí, z ktorých niektoré vyšli v knižnej podobe pod názvom ''Nikdy se nepřestaňme ptát'' (2023). == Filozofia == Filozofické pôsobenie Jana Konfršta sa od 90. rokov sústreďuje na duchovné a etické témy spojené s každodenným životom. Vo svojich knihách sa venuje vzťahu myslenia a osobnej pohody, otázkam medziľudských vzťahov, výchove detí, ako aj etickým aspektom súčasnej vedy a medicíny. K opakujúcim sa motívom patrí výklad zákona príčiny a následku, úvahy o vedomí a o duchovnom rozmere človeka. Vplyv na jeho myslenie mali okrem iných aj diela Paula Bruntona. Konfršt vo viacerých publikáciách predstavuje vlastné filozofické interpretácie kozmológie a vývoja života, pričom pracuje s pojmom „Vedomie“ ako univerzálnym súhrnom myšlienkovej energie. Touto optikou sa venuje aj témam spirituality, reinkarnácie a prirodzenosti viery v ľudskom živote. Pri verejných vystúpeniach nadväzuje na širší duchovný a literárny kontext, pričom cituje rôznych autorov moderného duchovného smerovania. Popri teoretických úvahách kladie dôraz aj na praktické aspekty osobného rozvoja, ako sú meditácia, práca s mysľou, starostlivosť o fyzické zdravie a vedomý spôsob života. == Dielo == * ''Život v našich dlaních'' (spolu s Martinom Dosoudilom) * ''Úvahy o životě'' * ''Úvahy o životě II'' * ''Vlastenectví'' * ''Vyprávění o Banátu'' (hlavný autor Josef Kocman (*1946), jeho rozprávanie zaznamenal Jan Konfršt) * ''Co když to bylo tak… Přemýšlejme'' * ''Poutník : prostorem a časem'' * ''Nikdy se neprestaňme ptát'' * ''Modlitba ve spirále života'' === Audioknihy === * ''Modlitba srdcem'' * ''Modlitba za Ježíše'' * ''Modlitba za Boha'' * ''Poutník : prostorem a časem'' (načítal autor, Jan Konfršt, hudba a zvukový sprievod: hudobný skladateľ Jan Valter) * ''Meditace o mateřštině'' (jedna esej z knihy J. Konfršta ''Nikdy se nepřestaňme ptát'', číta Alfred Strejček, 2025) == Galéria == <gallery> Súbor:Jan Konfršt a Jitka Konfrštová, Divadlo Na Maninách, Praha, 21. 1. 2026.jpg|Jan a Jitka Konfrštovi, Praha, 21. 1. 2026, Divadlo Na Maninách Súbor:Jan Hnízdil, Michalela van Erne, Jan Konfršt, 21. 1. 2026, Praha, Divadlo na Maninách.jpg|Spoločná diskusia: O chorobách a zdraví človeka i spoločnosti: Jan Konfršt, Jan Hnízdil a Michaela van Erne, 21. 1. 2026, Praha, Divadlo na Maninách Súbor:Jan Hnízdil, Michalela van Erne, Jan Konfršt, 21. 1. 2026, Praha, Divadlo na Maninách (4).jpg|Jan Hnízdil, Michalela van Erne, Jan Konfršt, 21. 1. 2026, Praha, Divadlo na Maninách Súbor:Jan Konfršt, Hynek Krupka a Roman Škoda, beseda Písek,12. 2.2026 (2,ořez2)).jpg|Jan Konfršt s Hynkom Krupkou počas diskusie na tému vedomá umelá inteligencia (AI), Písek, 12. 2. 2026, Divadlo pod Čarou </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = HNÍZDIL | meno = Jan | priezvisko2 = MANDAUSOVÁ | meno2 = Klára | titul = Příběhy obyčejného uzdravení | vydavateľ = NLN – Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2017 | isbn = 978-80-7422-601-4 | strany = 101–110 | jazyk = cs }} * {{Citácia knihy | priezvisko = ŠPERL | meno = Jan | priezvisko2 = KONFRŠT | meno2 = Jan | titul = Daniel Šperl: Všední slavnosti / v textech Jana Konfršta | vydavateľ = KANT | miesto = Praha | rok = 2008 | isbn = 978-80-86970-66-0 | jazyk = cs }} * {{Citácia knihy | priezvisko = ZÁMEČNÍK | meno = Miroslav | titul = Duše a křídla: Povídání na Cestě | vydavateľ = Euroservice 1999 | miesto = [s.l.] | rok = 2009 | isbn = 978-80-903318-8-4 | strany = 202-206 | jazyk = cs }} * {{Citácia knihy | priezvisko = KONFRŠT | meno = Jan | priezvisko2 = DOSOUDIL | meno2 = Martin | priezvisko3 = ČEČEK | meno3 = Jiří | titul = Das Leben in unseren Händen: Gespräche mit Jan | vydavateľ = novum Verlag GmbH | miesto = Neckenmarkt; Wien; München | rok = 2008 | isbn = 978-3850223690 | jazyk = de }} * {{Citácia knihy | priezvisko = MIKOVÁ | meno = Kateřina | titul = Zdravá neMOC: příběh nemoci a uzdravení | vydavateľ = nákladem autorky | miesto = [s.l.] | rok = 2023 | isbn = 978-80-11-03791-8 | jazyk = cs }} == Iné projekty == {{Projekt|q=Jan Konfršt|commonscat=Jan Konfršt|wikisource=Author:Jan Konfršt}} == Externé odkazy == ==== Videá ==== * [https://www.youtube.com/watch?v=kqovROGCHME Predpremiéra filmu Petra Vachlera Tajomstvo a zmysel života – 6. recenzia filmu od divákov: spisovateľ Jan Konfršt a ďalší... (zverejnené 31. 10. 2023, zdroj: YouTube kanál: Tajemství a smysl života)] ==== Zvukové záznamy ==== *[https://soundcloud.com/jan-konfr-t Ukážky zo zvukových záznamov verejných diskusií s Janom Konfrštom: Povídání s Janom (CD/neskôr DVD/flashdisk); (Zdroj: kanál SoundCloud: Jan Konfršt)] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Konfršt, Jan}} [[Kategória:Českí filozofi]] [[Kategória:Českí vegetariáni]] [[Kategória:Absolventi Českého vysokého učení technického]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] 9c7jqaqss0l88vax3las6ju2ya0ao9n 0 748021 8211254 8208138 2026-05-09T17:28:22Z Peter 51345 269569 8211254 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovakia_national_ice_hockey_team_jerseys_2022_IHWC.png|alt=Slovakia national ice hockey team jerseys 2019 IHWC.png|náhľad|Dresy slovenského národného hokejového mužstva na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026]] Toto je zostava '''[[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]''' ktoré bude reprezentovať Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|'''Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026''']]. Tím povedie ako hlavný tréner [[Vladimír Országh]]. Asistentmi budú [[Peter Frühauf]] a [[Ján Pardavý]]. Zo zámoria ([[National Hockey League|NHL]], [[American Hockey League|AHL]]) boli zatiaľ potvrdené mená ako [[Adam Gajan]], [[Adam Sýkora]], [[Samuel Hlavaj]] a [[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Országh už dostal prísľub! Slovensko na MS v hokeji 2026 posilnia ďalší hráči zo zámoria | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/samuel-hlavaj-a-adam-gajan-posilnia-slovensko-na-ms-v-hokeji-2026-2026041314472453481 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný dres je pre neho posvätný! Prvý Slovák z NHL potvrdil, že príde na MS v hokeji 2026 | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/prvy-slovak-z-nhl-adam-sykora-potvrdil-ze-pride-na-ms-v-hokeji-2026-2026041309024681295 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diskusia: VIDEO: Ďalšia posila Slovenska z NHL na MS v hokeji. Pospíšil sa vyjadril pozitívne | url = https://sportnet.sme.sk/diskusia/hokej-martin-pospisil-ucast-posilni-slovensko-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = sk}}</ref> == Realizačný tím == * '''Generálny manažér''' – [[Miroslav Šatan]] * '''Hlavný tréner''' – [[Vladimír Országh]] * '''Konzultant''' – [[Craig Ramsay]] * '''Asistent trénera''' – [[Peter Frühauf]] * '''Asistent trénera''' – [[Ján Pardavý]] * '''Tréner brankárov''' – [[Ján Lašák]] * '''Kondičný tréner''' – [[Juraj Moravčík]] * '''Tímový lekár''' '''–''' [[Pavol Lauko]] * '''Fyzioterapeut''' – [[Martin Babják]] * '''Mediálny manažér''' – [[Peter Jánošík (manažér)|Peter Jánošík]] == Súpiska == ''Bude doplnená'' == Tvorba finálnej nominácie == === Dvojzápas proti Švajčiarsku === Slovenská hokejová reprezentácia povolala na prvý dvojzápas proti [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsku]] týchto 23 hráčov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slováci začnú prípravu so štyrmi nováčikmi. Gro tvoria hráči zo Slovenska a Česka | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-nominacia-slovensko-prve-zapasy-priprava-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-10 | jazyk = sk}}</ref> {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Roman Rychlík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Marek Korenčík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | rowspan="4" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Roman Faith]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |- |[[Adrián Holešinský]] <small>([[Banes Motor České Budějovice]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Andrej Kukuča]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Patrik Hrehorčák]] <small>([[HKM Zvolen]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Matúš Spodniak]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |[[Marek Valach]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Matúš Vojtech]] <small>([[HK 32 Liptovský Mikuláš]])</small> | colspan="2" | |} === Dvojzápas proti Lotyšsku === {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] <small>([[Mužský hokejový tím Minnesota Duluth Bulldogs|University of Minnesota-Duluth]])</small> |[[Samuel Hlavaj]] <small>([[Iowa Wild]])</small> |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[František Gajdoš]] <small>([[HC Verva Litvínov]])</small> | rowspan="5" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Mislav Rosandić]] <small>([[HC Košice]])</small> |- |[[Maxim Štrbák]] <small>([[Rochester Americans]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |- |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Adam Liška]] <small>([[CHK Severstaľ Čerepovec]])</small> |[[Adam Lukošik]] <small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small> |- |[[Jakub Minárik]] <small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Aurel Nauš]] <small>([[HK Poprad]])</small> |- |[[Šimon Petráš]] <small>([[HC Košice]])</small> |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Kristián Pospíšil]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] <small>([[Calgary Flames]])</small> |[[Adam Sýkora]] <small>([[New York Rangers]])</small> | |} == Príprava == {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 631|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159706/stats|brankár1=Roman Rychlík|brankár2=Leonardo Genoni|góly1=<br/>M. Vojtech (M. Holešinský) - 31:02<br/>J. Meliško (A. Kollár) - 41:52<br/>A. Kukuča (S. Petrovský, M. Valach) (PB) - 59:42|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}|góly2=20:20 - D. Rohrbach|strely1=16|strely2=16|tresty1=4|tresty2=2}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=17. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|3|2|1|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 535|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159707/stats|strely1=18|strely2=16|tresty1=0|tresty2=8|góly1=<br/><br/>M. Faško-Rudáš (A. Kollár) (PH) - 26:27<br/><br/><br/>O. Myklukha (A. Žiak, R. Faith) - 41:01<br/>M. Valach (O. Myklukha) (PH) - 44:24|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}<br/>{{ku|2|4|}}<br/>{{ku|3|4|}}<br/>{{ku|3|5|}}|góly2=14:07 - T. Scherwey (F. Herzog, G. Haas)<br/>21:23 - F. Herzog (T. Rochette, K. Jäger)<br/><br/>33:48 - F. Herzog (T. Scherwey, G. Haas)<br/>39:45 - R. Loeffel (T. Geisser, G. Hofmann)<br/><br/><br/>59:57 - K. Jäger (R. Loeffel) (PB)|brankár1=Eugen Rabčan|brankár2=Kevin Pasche<br/>(od 34. minúty Ludovic Waeber)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2025|čas=20:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|1|0|}}|štadión=[[Energie Schwaben Arena]], [[Kaufbeuren]]|divákov=|správa=|brankár1=Niklas Treutle|brankár2=Eugen Rabčan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=<br/>E. Hede (D. Leonhardt) - 20:16<br/> N. Kinder (N. Krammer) - 28:07<br/> D. Fishbuch ()|góly2=05:58 - M. Faško-Rudáš (M. Hrivík) (PH)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|1|0|}}|štadión=[[Curt Frenzel Stadium]], [[Augsburg]]|divákov=|správa=|brankár1=Leon Hungerecker|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Karachun (J. Chrobot) - 22:28<br/>F. Pilu (J. Chrobot) - 37:06<br/><br/><br/>T. Brunnhuber (PB) - 59:57|góly2=<br/><br/>39:39 - D. Romaňák (M. Valach, L. Radivojevič) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=2. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|2|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 823|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159708/stats|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Kristers Gudļevskis|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}|góly2=23:29 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>24:12 - D. Smirnovs (R. Baicers, O. Batna)<br/><br/>32:41 - R. Balcers (R. Mamcics, T. Andersons)<br/>42:39 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>55:53 - P. Zabusovs (T. Andersons, O. Batna)|góly1=<br/><br/><br/>A. Sýkora (K. Pospíšil. M. Pospíšil) - 29:05|strely1=17|strely2=17|tresty1=2|tresty2=6}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=3. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|2|1|2|1|1|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 112|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159709/stats|brankár1=Adam Gajan|brankár2=Gustavs Davis Grigals|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}<br/><br/>{{ku|5|2}}|tresty1=6|tresty2=10|strely1=32|strely2=8|góly1=K. Pospíšil (SN) - 07:55<br/><br/>F. Gajdoš (S. Petrovský, O. Myklukha) - 19:46<br/>S. Petrovský (M. Faško-Rudáš, A. Žiak) - 2817<br/>A. Liška (A. Kollár, K. Pospíšil) - 36:22<br/><br/><br/>A. Nauš (A. Liška, M. Rosandić) (OS) - 58:23|góly2=<br/><br/>10:15 - R. Balcers (D. Smirnovs)<br/><br/><br/>38:10 - F. Buncis (G. Prohorenkovs, A. Andzans) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|2|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Mads Søgaard}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=9. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|1|1|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Frederik Dichow Nissen}} == Základná skupina == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SVK|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NOR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}} |} === Zápasy === {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] c6sn7tg88gqhx4rhuavtniiev3eogco 8211257 8211254 2026-05-09T17:34:56Z Peter 51345 269569 8211257 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovakia_national_ice_hockey_team_jerseys_2022_IHWC.png|alt=Slovakia national ice hockey team jerseys 2019 IHWC.png|náhľad|Dresy slovenského národného hokejového mužstva na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026]] Toto je zostava '''[[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]''' ktoré bude reprezentovať Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|'''Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026''']]. Tím povedie ako hlavný tréner [[Vladimír Országh]]. Asistentmi budú [[Peter Frühauf]] a [[Ján Pardavý]]. Zo zámoria ([[National Hockey League|NHL]], [[American Hockey League|AHL]]) boli zatiaľ potvrdené mená ako [[Adam Gajan]], [[Adam Sýkora]], [[Samuel Hlavaj]] a [[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Országh už dostal prísľub! Slovensko na MS v hokeji 2026 posilnia ďalší hráči zo zámoria | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/samuel-hlavaj-a-adam-gajan-posilnia-slovensko-na-ms-v-hokeji-2026-2026041314472453481 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný dres je pre neho posvätný! Prvý Slovák z NHL potvrdil, že príde na MS v hokeji 2026 | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/prvy-slovak-z-nhl-adam-sykora-potvrdil-ze-pride-na-ms-v-hokeji-2026-2026041309024681295 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diskusia: VIDEO: Ďalšia posila Slovenska z NHL na MS v hokeji. Pospíšil sa vyjadril pozitívne | url = https://sportnet.sme.sk/diskusia/hokej-martin-pospisil-ucast-posilni-slovensko-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = sk}}</ref> == Realizačný tím == * '''Generálny manažér''' – [[Miroslav Šatan]] * '''Hlavný tréner''' – [[Vladimír Országh]] * '''Konzultant''' – [[Craig Ramsay]] * '''Asistent trénera''' – [[Peter Frühauf]] * '''Asistent trénera''' – [[Ján Pardavý]] * '''Tréner brankárov''' – [[Ján Lašák]] * '''Kondičný tréner''' – [[Juraj Moravčík]] * '''Tímový lekár''' '''–''' [[Pavol Lauko]] * '''Fyzioterapeut''' – [[Martin Babják]] * '''Mediálny manažér''' – [[Peter Jánošík (manažér)|Peter Jánošík]] == Súpiska == ''Bude doplnená'' == Tvorba finálnej nominácie == === Dvojzápas proti Švajčiarsku === Slovenská hokejová reprezentácia povolala na prvý dvojzápas proti [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsku]] týchto 23 hráčov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slováci začnú prípravu so štyrmi nováčikmi. Gro tvoria hráči zo Slovenska a Česka | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-nominacia-slovensko-prve-zapasy-priprava-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-10 | jazyk = sk}}</ref> {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Roman Rychlík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Marek Korenčík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | rowspan="4" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Roman Faith]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |- |[[Adrián Holešinský]] <small>([[Banes Motor České Budějovice]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Andrej Kukuča]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Patrik Hrehorčák]] <small>([[HKM Zvolen]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Matúš Spodniak]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |[[Marek Valach]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Matúš Vojtech]] <small>([[HK 32 Liptovský Mikuláš]])</small> | colspan="2" | |} === Dvojzápas proti Lotyšsku === {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Adam Gajan]] <small>([[Mužský hokejový tím Minnesota Duluth Bulldogs|University of Minnesota-Duluth]])</small> |[[Samuel Hlavaj]] <small>([[Iowa Wild]])</small> |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[František Gajdoš]] <small>([[HC Verva Litvínov]])</small> | rowspan="5" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Mislav Rosandić]] <small>([[HC Košice]])</small> |- |[[Maxim Štrbák]] <small>([[Rochester Americans]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |- |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Adam Liška]] <small>([[CHK Severstaľ Čerepovec]])</small> |[[Adam Lukošik]] <small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small> |- |[[Jakub Minárik]] <small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Aurel Nauš]] <small>([[HK Poprad]])</small> |- |[[Šimon Petráš]] <small>([[HC Košice]])</small> |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Kristián Pospíšil]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] <small>([[Calgary Flames]])</small> |[[Adam Sýkora]] <small>([[New York Rangers]])</small> | |} == Príprava == {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 631|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159706/stats|brankár1=Roman Rychlík|brankár2=Leonardo Genoni|góly1=<br/>M. Vojtech (M. Holešinský) - 31:02<br/>J. Meliško (A. Kollár) - 41:52<br/>A. Kukuča (S. Petrovský, M. Valach) (PB) - 59:42|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}|góly2=20:20 - D. Rohrbach|strely1=16|strely2=16|tresty1=4|tresty2=2}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=17. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|3|2|1|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 535|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159707/stats|strely1=18|strely2=16|tresty1=0|tresty2=8|góly1=<br/><br/>M. Faško-Rudáš (A. Kollár) (PH) - 26:27<br/><br/><br/>O. Myklukha (A. Žiak, R. Faith) - 41:01<br/>M. Valach (O. Myklukha) (PH) - 44:24|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}<br/>{{ku|2|4|}}<br/>{{ku|3|4|}}<br/>{{ku|3|5|}}|góly2=14:07 - T. Scherwey (F. Herzog, G. Haas)<br/>21:23 - F. Herzog (T. Rochette, K. Jäger)<br/><br/>33:48 - F. Herzog (T. Scherwey, G. Haas)<br/>39:45 - R. Loeffel (T. Geisser, G. Hofmann)<br/><br/><br/>59:57 - K. Jäger (R. Loeffel) (PB)|brankár1=Eugen Rabčan|brankár2=Kevin Pasche<br/>(od 34. minúty Ludovic Waeber)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2025|čas=20:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|1|0|}}|štadión=[[Energie Schwaben Arena]], [[Kaufbeuren]]|divákov=|správa=|brankár1=Niklas Treutle|brankár2=Eugen Rabčan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=<br/>E. Hede (D. Leonhardt) - 20:16<br/> N. Kinder (N. Krammer) - 28:07<br/> D. Fishbuch ()|góly2=05:58 - M. Faško-Rudáš (M. Hrivík) (PH)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|1|0|}}|štadión=[[Curt Frenzel Stadium]], [[Augsburg]]|divákov=|správa=|brankár1=Leon Hungerecker|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Karachun (J. Chrobot) - 22:28<br/>F. Pilu (J. Chrobot) - 37:06<br/><br/><br/>T. Brunnhuber (PB) - 59:57|góly2=<br/><br/>39:39 - D. Romaňák (M. Valach, L. Radivojevič) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=2. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|2|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 823|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159708/stats|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Kristers Gudļevskis|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}|góly2=23:29 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>24:12 - D. Smirnovs (R. Baicers, O. Batna)<br/><br/>32:41 - R. Balcers (R. Mamcics, T. Andersons)<br/>42:39 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>55:53 - P. Zabusovs (T. Andersons, O. Batna)|góly1=<br/><br/><br/>A. Sýkora (K. Pospíšil. M. Pospíšil) - 29:05|strely1=17|strely2=17|tresty1=2|tresty2=6}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=3. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|2|1|2|1|1|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 112|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159709/stats|brankár1=Adam Gajan|brankár2=Gustavs Davis Grigals|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}<br/><br/>{{ku|5|2}}|tresty1=6|tresty2=10|strely1=32|strely2=8|góly1=K. Pospíšil (SN) - 07:55<br/><br/>F. Gajdoš (S. Petrovský, O. Myklukha) - 19:46<br/>S. Petrovský (M. Faško-Rudáš, A. Žiak) - 2817<br/>A. Liška (A. Kollár, K. Pospíšil) - 36:22<br/><br/><br/>A. Nauš (A. Liška, M. Rosandić) (OS) - 58:23|góly2=<br/><br/>10:15 - R. Balcers (D. Smirnovs)<br/><br/><br/>38:10 - F. Buncis (G. Prohorenkovs, A. Andzans) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|2|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Mads Søgaard|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}|góly2=12:06 - M. From (N. Olesen, A. Koch)<br/>43:46 - F. Storm (A. True, K. Larsen)<br/>58:55 - N. Olesen (PB)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=9. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|1|1|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Frederik Dichow Nissen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=A. Kollár (M. Faško-Rudáš, F. Gajdoš) - 00:31<br/>P. Cehlárik (R. Petrovický, T. Kráľovič) - 07:52<br/>A. Liška (L. Radivojevič, M. Hrivík) (PH) - 28:33<br/><br/><br/>S. Čederle (PB) - 59:46|góly2=<br/><br/><br/>39:19 - P. Russell (N. Olesen, F. Storm)<br/>45:23 - A. True (F. Scheel, J. Jensen)}} == Základná skupina == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SVK|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NOR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}} |} === Zápasy === {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] ph0dr3x8665d9sytp0kv3nv5ws0s1rc 0 748078 8211169 8211141 2026-05-09T12:40:32Z Scholastikos 174170 treba zdroj... 8211169 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Žofia Mazovská |titul = mazovská kňažná |obrázok = |popis obrázku = |panovanie = |korunovácia = |pôvodné meno = Zofia mazowiecka |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[1497]] alebo [[1498]] |miesto narodenia = |dátum úmrtia = pred 11. marcom [[1543]] |miesto úmrtia = |miesto pochovania = |vierovyznanie = |predchodca = |regent = |nástupca = |manžel = Štefan Bátori (1520 – 1530){{break}}[[Ľudovít Pekry]] (1530 – 1543) |potomstvo = Stanislav Bátori{{break}}Anna Bátoriová |dynastia = [[Piastovci]] |otec = Konrád III. |matka = Anna Radziwiłłová |portál1 = |portál2 = }} '''Žofia Mazovská''' ({{vjz|pol|''Zofia Mazowiecka''}}; * [[1497]] alebo [[1498]] – † pred 11. marcom [[1543]]) bola poľská princezná z dynastie [[Piastovci|Piastovcov]], kňažná mazovská a významná postava uhorských politických dejín prvej polovice 16. storočia. Ako dcéra kniežaťa [[Konrád III. Ryšavý|Konráda III. Ryšavého]] a sesternica kráľa [[Žigmund I. (Poľsko)|Žigmunda I. Starého]] predstavovala dôležité dynastické spojenie medzi Poľským kráľovstvom a [[Uhorsko|Uhorskom]]. == Pôvod a mladosť == Žofia sa narodila ako najstaršia dcéra mazovského kniežaťa Konráda III. a jeho tretej manželky, litovskej šľachtičnej [[Anna Radziwiłłová (1476 – 1522)|Anny Radziwiłłovej]]. Po otcovej smrti v roku 1503 vyrastala pod poručníctvom svojej matky, ktorá vládla v Mazovsku ako regentka za Žofiiných bratov, [[Stanislav I. (Mazovsko)|Stanislava]] a [[Januš III.|Januša III.]] Vďaka ambicióznej politike svojej matky a blízkemu vzťahu s kráľovským dvorom Jagelovcov získala Žofia vynikajúce vzdelanie a kultúrny rozhľad, ktorý neskôr uplatnila vo svojich nových pôsobiskách. == Prvé manželstvo (Bátoryovci) == Jej prvý sobáš bol výsledkom vysokej medzinárodnej politiky. Dňa 17. septembra 1520 bola vo Varšave zosobášená ''per procura'' (v zastúpení) s vplyvným uhorským magnátom a krajinským palatínom Štefanom Bátorym (1477 – 1530). Na cestu do Uhorska sa vydala s honosným sprievodom 17. januára 1521. Oficiálne uzavretie manželstva prebehlo vo februári toho istého roku. Toto spojenie upevnilo vplyv Bátoryovcov a vytvorilo silnú väzbu na poľského kráľa. Z manželstva sa narodili dve deti, ktoré však neprežili detský vek: * Stanislav Bátori * Klára Bátoriová Po Štefanovej smrti v roku 1530 zostala Žofia bez mužského dediča, čo viedlo k vymretiu ečedskej vetvy rodu Bátori a k zložitým majetkovým sporom, do ktorých musel zasahovať aj kráľ. == Druhé manželstvo a pôsobenie na Liptove == Ešte v roku 1530 sa Žofia vydala druhýkrát. Jej manželom sa stal barón [[Ľudovít Pekry|Ľudovít Pekry z Petroviny]], magnát chorvátskeho pôvodu a významný spojenec [[Ján Zápoľský|Jána Zápoľského]]. Podľa záznamov mal pár dcéru Annu Pekry, ktorá sa vydala za Jána zo Žerotína. <ref>NAGY, Iván. ''Magyarország családai czimerekkel és nemzedékrendi táblákkal''. Zväzok 9. Pest: Ráth Mór, 1862, s. 189.</ref> Manželia spoločne spravovali rozsiahle panstvo [[Likava]] a mesto [[Ružomberok]]. Žofia, zvyknutá na komfort poľských kniežacích sídiel, vnímala hrad Likava ako príliš nehostinný a vojenský. Z tohto dôvodu iniciovali v roku 1530 výstavbu moderného renesančného nížinného kaštieľa priamo v Ružomberku. Tento objekt, postavený v štýle poľskej renesancie, kde podľa historikov bola založená kaplnka sv.Žofie a neskôr dostal na jej počesť názov [[Kaštieľ svätej Žofie]] (lat. ''Castellum Sanctae Sophiae''). == Odkaz a úmrtie == Žofia bola známa svojou hlbokou nábožnosťou, kultivovaným vystupovaním a podporou umenia. Do severného Uhorska priniesla renesančný životný štýl a módu typickú pre krakovský a varšavský dvor. Zomrela pred 11. marcom 1543. <ref name="Jasinski1998">JASIŃSKI, Kazimierz. ''Rodowód Piastów mazowieckich''. Poznań - Wrocław, 1998. s. 195-197. </ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * JASIŃSKI, Kazimierz. ''Rodowód Piastów mazowieckich''. Poznań - Wrocław: Wydawnictwo Historyczne, 1998. ISBN 83-913563-0-2. * HOUDEK, Ivan. ''Z dejín hradu Likavy a Ružomberka''. Ružomberok: Ján Párička, 1924. * NAGY, Iván. ''Magyarország családai czimerekkel és nemzékrendi táblákkal''. Pest: Ráth Mór, 1862. {{DEFAULTSORT:Mazovská, Žofia}} [[Kategória:Piastovci]] [[Kategória:Bátoriovci]] [[Kategória:Poľskí šľachtici]] [[Kategória:Narodenia v 90. rokoch 15. storočia]] [[Kategória:Úmrtia v 16. storočí]] gfs0aqe430ydis62kzyson00ao29nz0 0 748095 8211299 8203717 2026-05-09T19:26:24Z ~2026-28238-78 294359 UU zmenené 8211299 wikitext text/x-wiki {{UU|20260426}} {{významnosť}} JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba je slovenský advokát, komunálny politik a bývalý viceprimátor mesta Prešov. Narodil sa 14.10.1989 v Prešove. '''Vzdelanie''' V roku 2014 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde nadobudol titul Mgr. V roku 2018 úspešne zložil rigoróznu skúšku na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a bol mu udelený titul JUDr. Absolvoval aj štúdium Politológie, a v súčasnosti je doktorandom na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. V priebehu svojej praxe advokátskeho koncipienta nadobudol cenné skúsenosti s občianskym, obchodným, trestným a správnym právom. Odborné poznatky nadobudol aj na riadiacich pozíciách v samospráve a štátnych organizáciách. Od roku 2024 pôsobí ako advokát. Pravidelne sa vyjadruje pre média vo vzťahu k právnym otázkam.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Občan za dverami | url = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/14108/587161 | vydavateľ = stvr.sk | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk}}</ref> Špecializuje sa na najmä na oblasti trestného, občianskeho, obchodného, správneho, pracovného, ústavného práva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba - advokát Prešov | url = https://akfelbaba.sk/ | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = sk-SK}}</ref> [https://www.sak.sk/web/sk/cms/lawyer/adv/proxy/list/form/row/row/972864/attr/adv_full_name/display Aktívne ovláda anglický, nemecký a ruský jazyk.] Zaoberá sa československými právnymi dejinami a je spoluautor publikácií.<ref>{{Citácia periodika|titul=Vybrané otázky normativní úpravy a aplikační praxe obecných polehčujícíchokolností v Československu 1918–1938. 1. Normativita, její evoluce a kontext|url=https://www.paneuropskepravnickelisty.sk/index.php/ppl/article/view/159|periodikum=Paneuropean Law Journal|dátum=2024-12-15|dátum prístupu=2026-04-25|ročník=7|číslo=2|strany=11–37|issn=2644-450X|jazyk=sk|meno=Jiří Šouša|priezvisko=Jr|meno2=Vladimír|priezvisko2=Feľbaba|meno3=Martin|priezvisko3=Neumann}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vybrané otázky normativní úpravy a aplikační praxe obecných polehčujících okolností v Československu 1918-1938. 2. Aplikační praxe. | url = https://www.legalis.sk/clanky/6891/vybrane-otazky-normativni-upravy-a-aplikacni-praxe-obecnych-polehcujicich-okolnosti-v-ceskoslovensku-1918-1938-2-aplikacni-praxe | vydavateľ = Legalis {{!}} Aktuality a odborné články zo sveta práva na jednom mieste | dátum vydania = 2025-11-11 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = cs}}</ref> '''Komunálna politika''' V komunálnych voľbách 2018 bol zvolený za poslanca mesta Prešov ako nezávislý kandidát za koalíciu Kresťanskodemokratické hnutie, OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, NOVA .<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Feľbaba | url = https://www.sme.sk/osobnost/vladimir-felbaba | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> Získal 1008 platných hlasov. [https://korzar.sme.sk/presov/c/turcanova-si-vybrala-noveho-viceprimatora-stane-sa-nim-felbaba Zároveň vo volebnom období 2018-2022 získal ako politický nováčik post prvého viceprimátora mesta Prešov. Venoval sa hlavne právno-ekonomickým otázkam.] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozhlasový archív STVR | url = https://www.stvr.sk/radio/archiv/11452/1447913 | vydavateľ = www.stvr.sk | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk}}</ref> Vo volebnom období 2022-2026 kandidoval ako nezávislý za OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA. A bol znova zvolený za poslanca MsZ mesta Prešov za volebný obvod č. 5 (Solivar, Soľná Baňa, Šváby), keď získal 1 179 platných hlasov. Je členom Komisie MsZ mesta Prešov pre ochranu životného prostredia, predseda Komisie MsZ mesta Prešov pre ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a členom výboru mestkej časti 5. Zároveň je sobášiacim poslancom pri uzavretí manželstva pred Matričným úradom mesta Prešov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poslanci Prešove schválili zloženie mestskej rady aj členov komisií | url = https://www.kosiceonline.sk/poslanci-presove-schvalili-zlozenie-mestskej-rady-aj-clenov-komisii | vydavateľ = www.kosiceonline.sk | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en}}</ref> [https://standard.sk/711163/novy-poslanecky-klub-prekvapil-menami-so-spolupracou-rataju-zatial-vsetci V roku 2024 sa stal členom Poslaneckého klubu z nezaradených poslancov, ktorého predsedníčkou je Mgr. Zuzana Ondrejčáková, podpredsedom JUDr. Martin Eštočák a členkami Martinou Copákovou a PaedDr. Slávkou Čorejovou.]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Turčanová si vybrala nového viceprimátora, stane sa ním Feľbaba | url = https://korzar.sme.sk/presov/c/turcanova-si-vybrala-noveho-viceprimatora-stane-sa-nim-felbaba | vydavateľ = Korzár Prešov | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viceprimátor Feľbaba v rozhovore: Doprava si v Prešove stále vyžaduje veľkú pozornosť | url = https://presov.dnes24.sk/viceprimator-felbaba-v-rozhovore-doprava-si-v-presove-stale-vyzaduje-velku-pozornost-339257 | vydavateľ = Prešov24.sk | dátum vydania = 2019-08-23 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk | meno = Global24 | priezvisko = s.r.o}}</ref> {{KLÍČŘAZENÍ:JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba}} [[Kategória:Komunálna politika na Slovensku, advokát]] <references /> 5opipinkd15nyk94mhqnm2ddx1h01kw 8211304 8211299 2026-05-09T19:37:12Z ~2026-28238-78 294359 UU významné 8211304 wikitext text/x-wiki {{UU|20260426}} {{významnosť}} JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba (*14.10.1989, Prešov) je slovenský advokát, komunálny politik a bývalý viceprimátor mesta Prešov v rokoch 2018-2022. == Vzdelanie == V roku 2014 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde nadobudol titul Mgr. V roku 2018 úspešne zložil rigoróznu skúšku na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a bol mu udelený titul JUDr. Absolvoval aj štúdium Politológie, a v súčasnosti je doktorandom na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. V priebehu svojej praxe advokátskeho koncipienta nadobudol cenné skúsenosti s občianskym, obchodným, trestným a správnym právom. Odborné poznatky nadobudol aj na riadiacich pozíciách v samospráve a štátnych organizáciách. Od roku 2024 pôsobí ako advokát. Pravidelne sa vyjadruje pre média vo vzťahu k právnym otázkam.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Občan za dverami | url = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/14108/587161 | vydavateľ = stvr.sk | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk}}</ref> Špecializuje sa na najmä na oblasti trestného, občianskeho, obchodného, správneho, pracovného, ústavného práva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba - advokát Prešov | url = https://akfelbaba.sk/ | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = sk-SK}}</ref> [https://www.sak.sk/web/sk/cms/lawyer/adv/proxy/list/form/row/row/972864/attr/adv_full_name/display Aktívne ovláda anglický, nemecký a ruský jazyk.] Zaoberá sa československými právnymi dejinami a je spoluautor publikácií.<ref>{{Citácia periodika|titul=Vybrané otázky normativní úpravy a aplikační praxe obecných polehčujícíchokolností v Československu 1918–1938. 1. Normativita, její evoluce a kontext|url=https://www.paneuropskepravnickelisty.sk/index.php/ppl/article/view/159|periodikum=Paneuropean Law Journal|dátum=2024-12-15|dátum prístupu=2026-04-25|ročník=7|číslo=2|strany=11–37|issn=2644-450X|jazyk=sk|meno=Jiří Šouša|priezvisko=Jr|meno2=Vladimír|priezvisko2=Feľbaba|meno3=Martin|priezvisko3=Neumann}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vybrané otázky normativní úpravy a aplikační praxe obecných polehčujících okolností v Československu 1918-1938. 2. Aplikační praxe. | url = https://www.legalis.sk/clanky/6891/vybrane-otazky-normativni-upravy-a-aplikacni-praxe-obecnych-polehcujicich-okolnosti-v-ceskoslovensku-1918-1938-2-aplikacni-praxe | vydavateľ = Legalis {{!}} Aktuality a odborné články zo sveta práva na jednom mieste | dátum vydania = 2025-11-11 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = cs}}</ref> == Komunálna politika == V komunálnych voľbách 2018 bol zvolený za poslanca mesta Prešov ako nezávislý kandidát za koalíciu Kresťanskodemokratické hnutie, OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, NOVA .<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Feľbaba | url = https://www.sme.sk/osobnost/vladimir-felbaba | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> Získal 1008 platných hlasov. [https://korzar.sme.sk/presov/c/turcanova-si-vybrala-noveho-viceprimatora-stane-sa-nim-felbaba Zároveň vo volebnom období 2018-2022 získal ako politický nováčik post prvého viceprimátora mesta Prešov. Venoval sa hlavne právno-ekonomickým otázkam.] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozhlasový archív STVR | url = https://www.stvr.sk/radio/archiv/11452/1447913 | vydavateľ = www.stvr.sk | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk}}</ref> Vo volebnom období 2022-2026 kandidoval ako nezávislý za OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA. A bol znova zvolený za poslanca MsZ mesta Prešov za volebný obvod č. 5 (Solivar, Soľná Baňa, Šváby), keď získal 1 179 platných hlasov. Je členom Komisie MsZ mesta Prešov pre ochranu životného prostredia, predseda Komisie MsZ mesta Prešov pre ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a členom výboru mestkej časti 5. Zároveň je sobášiacim poslancom pri uzavretí manželstva pred Matričným úradom mesta Prešov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poslanci Prešove schválili zloženie mestskej rady aj členov komisií | url = https://www.kosiceonline.sk/poslanci-presove-schvalili-zlozenie-mestskej-rady-aj-clenov-komisii | vydavateľ = www.kosiceonline.sk | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en}}</ref> [https://standard.sk/711163/novy-poslanecky-klub-prekvapil-menami-so-spolupracou-rataju-zatial-vsetci V roku 2024 sa stal členom Poslaneckého klubu z nezaradených poslancov, ktorého predsedníčkou je Mgr. Zuzana Ondrejčáková, podpredsedom JUDr. Martin Eštočák a členkami Martinou Copákovou a PaedDr. Slávkou Čorejovou.]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Turčanová si vybrala nového viceprimátora, stane sa ním Feľbaba | url = https://korzar.sme.sk/presov/c/turcanova-si-vybrala-noveho-viceprimatora-stane-sa-nim-felbaba | vydavateľ = Korzár Prešov | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viceprimátor Feľbaba v rozhovore: Doprava si v Prešove stále vyžaduje veľkú pozornosť | url = https://presov.dnes24.sk/viceprimator-felbaba-v-rozhovore-doprava-si-v-presove-stale-vyzaduje-velku-pozornost-339257 | vydavateľ = Prešov24.sk | dátum vydania = 2019-08-23 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk | meno = Global24 | priezvisko = s.r.o}}</ref> {{KLÍČŘAZENÍ:JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba}}<references /> [[Kategória:Slovenskí komunálni politici]] [[Kategória:Slovenskí advokáti]] [[Kategória:Poslanci obecných zastupiteľstiev na Slovensku]] poqsbgtkehyww4qz9ldwt6qbogg8zlx 8211305 8211304 2026-05-09T19:38:01Z ~2026-28238-78 294359 8211305 wikitext text/x-wiki JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba (*14.10.1989, Prešov) je slovenský advokát, komunálny politik a bývalý viceprimátor mesta Prešov v rokoch 2018-2022. == Vzdelanie == V roku 2014 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde nadobudol titul Mgr. V roku 2018 úspešne zložil rigoróznu skúšku na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a bol mu udelený titul JUDr. Absolvoval aj štúdium Politológie, a v súčasnosti je doktorandom na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. V priebehu svojej praxe advokátskeho koncipienta nadobudol cenné skúsenosti s občianskym, obchodným, trestným a správnym právom. Odborné poznatky nadobudol aj na riadiacich pozíciách v samospráve a štátnych organizáciách. Od roku 2024 pôsobí ako advokát. Pravidelne sa vyjadruje pre média vo vzťahu k právnym otázkam.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Občan za dverami | url = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/14108/587161 | vydavateľ = stvr.sk | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk}}</ref> Špecializuje sa na najmä na oblasti trestného, občianskeho, obchodného, správneho, pracovného, ústavného práva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba - advokát Prešov | url = https://akfelbaba.sk/ | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = sk-SK}}</ref> [https://www.sak.sk/web/sk/cms/lawyer/adv/proxy/list/form/row/row/972864/attr/adv_full_name/display Aktívne ovláda anglický, nemecký a ruský jazyk.] Zaoberá sa československými právnymi dejinami a je spoluautor publikácií.<ref>{{Citácia periodika|titul=Vybrané otázky normativní úpravy a aplikační praxe obecných polehčujícíchokolností v Československu 1918–1938. 1. Normativita, její evoluce a kontext|url=https://www.paneuropskepravnickelisty.sk/index.php/ppl/article/view/159|periodikum=Paneuropean Law Journal|dátum=2024-12-15|dátum prístupu=2026-04-25|ročník=7|číslo=2|strany=11–37|issn=2644-450X|jazyk=sk|meno=Jiří Šouša|priezvisko=Jr|meno2=Vladimír|priezvisko2=Feľbaba|meno3=Martin|priezvisko3=Neumann}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vybrané otázky normativní úpravy a aplikační praxe obecných polehčujících okolností v Československu 1918-1938. 2. Aplikační praxe. | url = https://www.legalis.sk/clanky/6891/vybrane-otazky-normativni-upravy-a-aplikacni-praxe-obecnych-polehcujicich-okolnosti-v-ceskoslovensku-1918-1938-2-aplikacni-praxe | vydavateľ = Legalis {{!}} Aktuality a odborné články zo sveta práva na jednom mieste | dátum vydania = 2025-11-11 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = cs}}</ref> == Komunálna politika == V komunálnych voľbách 2018 bol zvolený za poslanca mesta Prešov ako nezávislý kandidát za koalíciu Kresťanskodemokratické hnutie, OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, NOVA .<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Feľbaba | url = https://www.sme.sk/osobnost/vladimir-felbaba | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> Získal 1008 platných hlasov. [https://korzar.sme.sk/presov/c/turcanova-si-vybrala-noveho-viceprimatora-stane-sa-nim-felbaba Zároveň vo volebnom období 2018-2022 získal ako politický nováčik post prvého viceprimátora mesta Prešov. Venoval sa hlavne právno-ekonomickým otázkam.] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozhlasový archív STVR | url = https://www.stvr.sk/radio/archiv/11452/1447913 | vydavateľ = www.stvr.sk | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk}}</ref> Vo volebnom období 2022-2026 kandidoval ako nezávislý za OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA. A bol znova zvolený za poslanca MsZ mesta Prešov za volebný obvod č. 5 (Solivar, Soľná Baňa, Šváby), keď získal 1 179 platných hlasov. Je členom Komisie MsZ mesta Prešov pre ochranu životného prostredia, predseda Komisie MsZ mesta Prešov pre ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a členom výboru mestkej časti 5. Zároveň je sobášiacim poslancom pri uzavretí manželstva pred Matričným úradom mesta Prešov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poslanci Prešove schválili zloženie mestskej rady aj členov komisií | url = https://www.kosiceonline.sk/poslanci-presove-schvalili-zlozenie-mestskej-rady-aj-clenov-komisii | vydavateľ = www.kosiceonline.sk | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en}}</ref> [https://standard.sk/711163/novy-poslanecky-klub-prekvapil-menami-so-spolupracou-rataju-zatial-vsetci V roku 2024 sa stal členom Poslaneckého klubu z nezaradených poslancov, ktorého predsedníčkou je Mgr. Zuzana Ondrejčáková, podpredsedom JUDr. Martin Eštočák a členkami Martinou Copákovou a PaedDr. Slávkou Čorejovou.]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Turčanová si vybrala nového viceprimátora, stane sa ním Feľbaba | url = https://korzar.sme.sk/presov/c/turcanova-si-vybrala-noveho-viceprimatora-stane-sa-nim-felbaba | vydavateľ = Korzár Prešov | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viceprimátor Feľbaba v rozhovore: Doprava si v Prešove stále vyžaduje veľkú pozornosť | url = https://presov.dnes24.sk/viceprimator-felbaba-v-rozhovore-doprava-si-v-presove-stale-vyzaduje-velku-pozornost-339257 | vydavateľ = Prešov24.sk | dátum vydania = 2019-08-23 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk | meno = Global24 | priezvisko = s.r.o}}</ref> {{KLÍČŘAZENÍ:JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba}}<references /> [[Kategória:Slovenskí komunálni politici]] [[Kategória:Slovenskí advokáti]] [[Kategória:Poslanci obecných zastupiteľstiev na Slovensku]] bywkewdh7r8boxjh16dh6xflvtgdtlk 8211311 8211305 2026-05-09T19:51:34Z ~2026-28238-78 294359 zaujímavé a významné 8211311 wikitext text/x-wiki JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba (*14.10.1989, Prešov) je slovenský advokát, komunálny politik a bývalý viceprimátor mesta Prešov v rokoch 2018-2022. == Vzdelanie == V roku 2014 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde nadobudol titul Mgr. V roku 2018 úspešne zložil rigoróznu skúšku na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a bol mu udelený titul JUDr. Absolvoval aj štúdium Politológie, a v súčasnosti je doktorandom na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. V priebehu svojej praxe advokátskeho koncipienta nadobudol cenné skúsenosti s občianskym, obchodným, trestným a správnym právom. Odborné poznatky nadobudol aj na riadiacich pozíciách v samospráve a štátnych organizáciách. Od roku 2024 pôsobí ako advokát. Pravidelne sa vyjadruje pre média vo vzťahu k právnym otázkam.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Občan za dverami | url = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/14108/587161 | vydavateľ = stvr.sk | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk}}</ref> Špecializuje sa na najmä na oblasti trestného, občianskeho, obchodného, správneho, pracovného, ústavného práva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba - advokát Prešov | url = https://akfelbaba.sk/ | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = sk-SK}}</ref> [https://www.sak.sk/web/sk/cms/lawyer/adv/proxy/list/form/row/row/972864/attr/adv_full_name/display Aktívne ovláda anglický, nemecký a ruský jazyk.] Zaoberá sa československými právnymi dejinami a je spoluautor publikácií.<ref>{{Citácia periodika|titul=Vybrané otázky normativní úpravy a aplikační praxe obecných polehčujícíchokolností v Československu 1918–1938. 1. Normativita, její evoluce a kontext|url=https://www.paneuropskepravnickelisty.sk/index.php/ppl/article/view/159|periodikum=Paneuropean Law Journal|dátum=2024-12-15|dátum prístupu=2026-04-25|ročník=7|číslo=2|strany=11–37|issn=2644-450X|jazyk=sk|meno=Jiří Šouša|priezvisko=Jr|meno2=Vladimír|priezvisko2=Feľbaba|meno3=Martin|priezvisko3=Neumann}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vybrané otázky normativní úpravy a aplikační praxe obecných polehčujících okolností v Československu 1918-1938. 2. Aplikační praxe. | url = https://www.legalis.sk/clanky/6891/vybrane-otazky-normativni-upravy-a-aplikacni-praxe-obecnych-polehcujicich-okolnosti-v-ceskoslovensku-1918-1938-2-aplikacni-praxe | vydavateľ = Legalis {{!}} Aktuality a odborné články zo sveta práva na jednom mieste | dátum vydania = 2025-11-11 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = cs}}</ref> == Komunálna politika == V komunálnych voľbách 2018 bol zvolený za poslanca mesta Prešov ako nezávislý kandidát za koalíciu Kresťanskodemokratické hnutie, OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, NOVA .<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Feľbaba | url = https://www.sme.sk/osobnost/vladimir-felbaba | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> Získal 1008 platných hlasov. [https://korzar.sme.sk/presov/c/turcanova-si-vybrala-noveho-viceprimatora-stane-sa-nim-felbaba Zároveň vo volebnom období 2018-2022 získal ako politický nováčik post prvého viceprimátora mesta Prešov. Venoval sa hlavne právno-ekonomickým otázkam.] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozhlasový archív STVR | url = https://www.stvr.sk/radio/archiv/11452/1447913 | vydavateľ = www.stvr.sk | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk}}</ref> Vo volebnom období 2022-2026 kandidoval ako nezávislý za OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA. A bol znova zvolený za poslanca MsZ mesta Prešov za volebný obvod č. 5 (Solivar, Soľná Baňa, Šváby), keď získal 1 179 platných hlasov. Je členom Komisie MsZ mesta Prešov pre ochranu životného prostredia, predseda Komisie MsZ mesta Prešov pre ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a členom výboru mestkej časti 5. Zároveň je sobášiacim poslancom pri uzavretí manželstva pred Matričným úradom mesta Prešov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poslanci Prešove schválili zloženie mestskej rady aj členov komisií | url = https://www.kosiceonline.sk/poslanci-presove-schvalili-zlozenie-mestskej-rady-aj-clenov-komisii | vydavateľ = www.kosiceonline.sk | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en}}</ref> [https://standard.sk/711163/novy-poslanecky-klub-prekvapil-menami-so-spolupracou-rataju-zatial-vsetci V roku 2024 sa stal členom Poslaneckého klubu z nezaradených poslancov, ktorého predsedníčkou je Mgr. Zuzana Ondrejčáková, podpredsedom JUDr. Martin Eštočák a členkami Martinou Copákovou a PaedDr. Slávkou Čorejovou.]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Turčanová si vybrala nového viceprimátora, stane sa ním Feľbaba | url = https://korzar.sme.sk/presov/c/turcanova-si-vybrala-noveho-viceprimatora-stane-sa-nim-felbaba | vydavateľ = Korzár Prešov | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viceprimátor Feľbaba v rozhovore: Doprava si v Prešove stále vyžaduje veľkú pozornosť | url = https://presov.dnes24.sk/viceprimator-felbaba-v-rozhovore-doprava-si-v-presove-stale-vyzaduje-velku-pozornost-339257 | vydavateľ = Prešov24.sk | dátum vydania = 2019-08-23 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk | meno = Global24 | priezvisko = s.r.o}}</ref> {{KLÍČŘAZENÍ:JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba}}<references /> [[Kategória:Slovenskí komunálni politici]] [[Kategória:Slovenskí advokáti]] [[Kategória:Poslanci obecných zastupiteľstiev na Slovensku]] [[Kategória:Právnická fakulta Karlovej univerzity]] 55ixz4tpcsh0jv563z8rfe61o7m1buj 8211313 8211311 2026-05-09T19:53:09Z Pe3kZA 39673 šabl. 8211313 wikitext text/x-wiki {{UU|20260426}} {{významnosť}} JUDr. Mgr. '''Vladimír Feľbaba''' (*14.10.1989, Prešov) je slovenský advokát, komunálny politik a bývalý viceprimátor mesta Prešov v rokoch 2018-2022. == Vzdelanie == V roku 2014 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde nadobudol titul Mgr. V roku 2018 úspešne zložil rigoróznu skúšku na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a bol mu udelený titul JUDr. Absolvoval aj štúdium Politológie, a v súčasnosti je doktorandom na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. V priebehu svojej praxe advokátskeho koncipienta nadobudol cenné skúsenosti s občianskym, obchodným, trestným a správnym právom. Odborné poznatky nadobudol aj na riadiacich pozíciách v samospráve a štátnych organizáciách. Od roku 2024 pôsobí ako advokát. Pravidelne sa vyjadruje pre média vo vzťahu k právnym otázkam.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Občan za dverami | url = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/14108/587161 | vydavateľ = stvr.sk | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk}}</ref> Špecializuje sa na najmä na oblasti trestného, občianskeho, obchodného, správneho, pracovného, ústavného práva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba - advokát Prešov | url = https://akfelbaba.sk/ | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = sk-SK}}</ref> [https://www.sak.sk/web/sk/cms/lawyer/adv/proxy/list/form/row/row/972864/attr/adv_full_name/display Aktívne ovláda anglický, nemecký a ruský jazyk.] Zaoberá sa československými právnymi dejinami a je spoluautor publikácií.<ref>{{Citácia periodika|titul=Vybrané otázky normativní úpravy a aplikační praxe obecných polehčujícíchokolností v Československu 1918–1938. 1. Normativita, její evoluce a kontext|url=https://www.paneuropskepravnickelisty.sk/index.php/ppl/article/view/159|periodikum=Paneuropean Law Journal|dátum=2024-12-15|dátum prístupu=2026-04-25|ročník=7|číslo=2|strany=11–37|issn=2644-450X|jazyk=sk|meno=Jiří Šouša|priezvisko=Jr|meno2=Vladimír|priezvisko2=Feľbaba|meno3=Martin|priezvisko3=Neumann}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vybrané otázky normativní úpravy a aplikační praxe obecných polehčujících okolností v Československu 1918-1938. 2. Aplikační praxe. | url = https://www.legalis.sk/clanky/6891/vybrane-otazky-normativni-upravy-a-aplikacni-praxe-obecnych-polehcujicich-okolnosti-v-ceskoslovensku-1918-1938-2-aplikacni-praxe | vydavateľ = Legalis {{!}} Aktuality a odborné články zo sveta práva na jednom mieste | dátum vydania = 2025-11-11 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = cs}}</ref> == Komunálna politika == V komunálnych voľbách 2018 bol zvolený za poslanca mesta Prešov ako nezávislý kandidát za koalíciu Kresťanskodemokratické hnutie, OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, NOVA .<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Feľbaba | url = https://www.sme.sk/osobnost/vladimir-felbaba | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> Získal 1008 platných hlasov. [https://korzar.sme.sk/presov/c/turcanova-si-vybrala-noveho-viceprimatora-stane-sa-nim-felbaba Zároveň vo volebnom období 2018-2022 získal ako politický nováčik post prvého viceprimátora mesta Prešov. Venoval sa hlavne právno-ekonomickým otázkam.] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozhlasový archív STVR | url = https://www.stvr.sk/radio/archiv/11452/1447913 | vydavateľ = www.stvr.sk | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk}}</ref> Vo volebnom období 2022-2026 kandidoval ako nezávislý za OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA. A bol znova zvolený za poslanca MsZ mesta Prešov za volebný obvod č. 5 (Solivar, Soľná Baňa, Šváby), keď získal 1 179 platných hlasov. Je členom Komisie MsZ mesta Prešov pre ochranu životného prostredia, predseda Komisie MsZ mesta Prešov pre ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a členom výboru mestkej časti 5. Zároveň je sobášiacim poslancom pri uzavretí manželstva pred Matričným úradom mesta Prešov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poslanci Prešove schválili zloženie mestskej rady aj členov komisií | url = https://www.kosiceonline.sk/poslanci-presove-schvalili-zlozenie-mestskej-rady-aj-clenov-komisii | vydavateľ = www.kosiceonline.sk | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en}}</ref> [https://standard.sk/711163/novy-poslanecky-klub-prekvapil-menami-so-spolupracou-rataju-zatial-vsetci V roku 2024 sa stal členom Poslaneckého klubu z nezaradených poslancov, ktorého predsedníčkou je Mgr. Zuzana Ondrejčáková, podpredsedom JUDr. Martin Eštočák a členkami Martinou Copákovou a PaedDr. Slávkou Čorejovou.]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Turčanová si vybrala nového viceprimátora, stane sa ním Feľbaba | url = https://korzar.sme.sk/presov/c/turcanova-si-vybrala-noveho-viceprimatora-stane-sa-nim-felbaba | vydavateľ = Korzár Prešov | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viceprimátor Feľbaba v rozhovore: Doprava si v Prešove stále vyžaduje veľkú pozornosť | url = https://presov.dnes24.sk/viceprimator-felbaba-v-rozhovore-doprava-si-v-presove-stale-vyzaduje-velku-pozornost-339257 | vydavateľ = Prešov24.sk | dátum vydania = 2019-08-23 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = sk | meno = Global24 | priezvisko = s.r.o}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{KLÍČŘAZENÍ:JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba}}<references /> [[Kategória:Slovenskí komunálni politici]] [[Kategória:Slovenskí advokáti]] [[Kategória:Poslanci obecných zastupiteľstiev na Slovensku]] [[Kategória:Právnická fakulta Karlovej univerzity]] 439i0u2ghuud58ajw2rr9lrrt0ese68 4 748924 8211402 8210820 2026-05-09T22:18:18Z Safíček 270527 Proti 8211402 wikitext text/x-wiki == [[Archaická spoločnosť]] == Toto je fakt silná káva, 3 vety s 3 RS a 2 červenými wl.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:47, 26. apríl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Ani to tu nemalo byť.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:47, 26. apríl 2026 (UTC) #{{Za}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:55, 26. apríl 2026 (UTC) ==== Proti ==== # {{proti}}, základný sociologický pojem. Pozri {{Citácia knihy | priezvisko = Keller | meno = Jan | odkaz na autora = Jan Keller | titul = Úvod do sociologie | vydanie text = 5. vyd. [i.e. 7. vyd.]. | miesto = Praha | vydavateľ = Sociologické nakladatelství | rok = 2004 | isbn = 80-86429-39-3 | počet strán = 204 | strany = 193 }} Wikidodkazy na RS bez problémov opraviteľné a opravené. Možnosť rozšíriť podľa {{Citácia knihy | kapitola zborník = společnosť preliterární | titul = Velký sociologický slovník | zväzok = II P{{--}}Ž | typ zväzku = Zv. | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Karolinum | rok = 1996 | isbn = 80-7184-310-5 | počet strán = | strany = 1204 }} a společnosť primitivní (s. 1204). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:05, 27. apríl 2026 (UTC) # {{Proti}}, opäť prípad, kde pojem je relevantný ako samostatné encyklopedické heslo, akurát spracovanie je nateraz len v podobe substubu (slovníková definícia). Rozšírenie aspoň do podoby výhonku je nanajvýš žiadúce, mazanie resp. umelé zlučovanie so všeobecnejším heslom mi nepríde ako krok k lepšiemu stavu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:02, 28. apríl 2026 (UTC) # {{Proti}} úplný základ tam bol aj pred úpravou, aj vtedy by som sa priklonil k proti, teraz určite proti --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 14:25, 2. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} Doplnené do dostatočného stavu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:51, 8. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} Doplnené dostatočne. Za mňa spĺňa požiadavky. 22:18, 9. máj 2026 (UTC) ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === Akože, stránka vznikla v auguste 2006 a odvtedy sa jej nikto nechytil. Samozrejme, že tam sú odkazy na rozlišovačky - nikto nepredpokladal, že sa z tých stránok stanú rozlišovačky (to ešte Bronto nezaviedol svoj hlúpy systém rozlišovania úplne všetkého). V tom stave každopádne súhlasím s tým, aby stránka bola zmazaná. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:55, 26. apríl 2026 (UTC) {{re|Vasiľ}} zaujímavé, že sa tej možnosti 20 rokov nikto nechytil. Tie 2 vety sa dajú zakomponovať do článku [[Spoločnosť (sociológia)]].--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:58, 27. apríl 2026 (UTC) :Za tie roky čo si ty si už podobné prípade určite videla. Zakomponovať sa určite dajú, otázka je, že či to je správne. Podľa mňa nie a preto som hlasoval proti. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:34, 28. apríl 2026 (UTC) ::{{re|Vasiľ}} "Za tie roky čo si ty si už podobné prípade určite videla." - čo si tým chcel povedať? --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 10:42, 28. apríl 2026 (UTC) {{re|Teslaton}} Nateraz? 20 rokov sa Ti zdá ako krátka doba na zlepšenie? '''Nikto''' o ten článok za tú dobu nezakopol, na čo chceš ešte čakať? Pridanie "zdroja" a oprava wl ho teda nijako prijateľne nevylepšilo. A nie je ani v iných jazykoch. A pokiaľ nie sú samostatné články, tak všeobecný článok je dobré a používané riešenie. Mimochodom, ani tie 3 tam uvádzané články doteraz, za 20 rokov, nikto neurobil. Aká je perspektíva?--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 10:51, 28. apríl 2026 (UTC) :::Preklep, „ty“, správne malo byť „tu“. Za tie roky čo si tu si už podobné články (ktoré sú veľmi málo editované) videla. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:06, 28. apríl 2026 (UTC) ::::{{re|Vasiľ}}, nebolo by lepšie zdroje pridať do článku miesto do diskusie?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:37, 28. apríl 2026 (UTC) :::::{{re|Vasiľ}}, tu nejde o počet editácii, ale o kvalitu a rozsah. 3 vety v takomto prípade naozaj nie sú OK. A keďže 20 rokov je v takom stave veľmi pochybujem, že sa to zmení.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:29, 28. apríl 2026 (UTC) :Stále chýba citácia pre definíciu termínu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:58, 5. máj 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === k0czi4l0mddeopysa0ctifabrbaos34 8211405 8211402 2026-05-09T22:18:46Z Safíček 270527 8211405 wikitext text/x-wiki == [[Archaická spoločnosť]] == Toto je fakt silná káva, 3 vety s 3 RS a 2 červenými wl.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:47, 26. apríl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Ani to tu nemalo byť.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:47, 26. apríl 2026 (UTC) #{{Za}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:55, 26. apríl 2026 (UTC) ==== Proti ==== # {{proti}}, základný sociologický pojem. Pozri {{Citácia knihy | priezvisko = Keller | meno = Jan | odkaz na autora = Jan Keller | titul = Úvod do sociologie | vydanie text = 5. vyd. [i.e. 7. vyd.]. | miesto = Praha | vydavateľ = Sociologické nakladatelství | rok = 2004 | isbn = 80-86429-39-3 | počet strán = 204 | strany = 193 }} Wikidodkazy na RS bez problémov opraviteľné a opravené. Možnosť rozšíriť podľa {{Citácia knihy | kapitola zborník = společnosť preliterární | titul = Velký sociologický slovník | zväzok = II P{{--}}Ž | typ zväzku = Zv. | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Karolinum | rok = 1996 | isbn = 80-7184-310-5 | počet strán = | strany = 1204 }} a společnosť primitivní (s. 1204). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:05, 27. apríl 2026 (UTC) # {{Proti}}, opäť prípad, kde pojem je relevantný ako samostatné encyklopedické heslo, akurát spracovanie je nateraz len v podobe substubu (slovníková definícia). Rozšírenie aspoň do podoby výhonku je nanajvýš žiadúce, mazanie resp. umelé zlučovanie so všeobecnejším heslom mi nepríde ako krok k lepšiemu stavu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:02, 28. apríl 2026 (UTC) # {{Proti}} úplný základ tam bol aj pred úpravou, aj vtedy by som sa priklonil k proti, teraz určite proti --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 14:25, 2. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} Doplnené do dostatočného stavu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:51, 8. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} Doplnené dostatočne. Za mňa spĺňa požiadavky. [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:18, 9. máj 2026 (UTC) ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === Akože, stránka vznikla v auguste 2006 a odvtedy sa jej nikto nechytil. Samozrejme, že tam sú odkazy na rozlišovačky - nikto nepredpokladal, že sa z tých stránok stanú rozlišovačky (to ešte Bronto nezaviedol svoj hlúpy systém rozlišovania úplne všetkého). V tom stave každopádne súhlasím s tým, aby stránka bola zmazaná. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:55, 26. apríl 2026 (UTC) {{re|Vasiľ}} zaujímavé, že sa tej možnosti 20 rokov nikto nechytil. Tie 2 vety sa dajú zakomponovať do článku [[Spoločnosť (sociológia)]].--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:58, 27. apríl 2026 (UTC) :Za tie roky čo si ty si už podobné prípade určite videla. Zakomponovať sa určite dajú, otázka je, že či to je správne. Podľa mňa nie a preto som hlasoval proti. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:34, 28. apríl 2026 (UTC) ::{{re|Vasiľ}} "Za tie roky čo si ty si už podobné prípade určite videla." - čo si tým chcel povedať? --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 10:42, 28. apríl 2026 (UTC) {{re|Teslaton}} Nateraz? 20 rokov sa Ti zdá ako krátka doba na zlepšenie? '''Nikto''' o ten článok za tú dobu nezakopol, na čo chceš ešte čakať? Pridanie "zdroja" a oprava wl ho teda nijako prijateľne nevylepšilo. A nie je ani v iných jazykoch. A pokiaľ nie sú samostatné články, tak všeobecný článok je dobré a používané riešenie. Mimochodom, ani tie 3 tam uvádzané články doteraz, za 20 rokov, nikto neurobil. Aká je perspektíva?--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 10:51, 28. apríl 2026 (UTC) :::Preklep, „ty“, správne malo byť „tu“. Za tie roky čo si tu si už podobné články (ktoré sú veľmi málo editované) videla. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:06, 28. apríl 2026 (UTC) ::::{{re|Vasiľ}}, nebolo by lepšie zdroje pridať do článku miesto do diskusie?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:37, 28. apríl 2026 (UTC) :::::{{re|Vasiľ}}, tu nejde o počet editácii, ale o kvalitu a rozsah. 3 vety v takomto prípade naozaj nie sú OK. A keďže 20 rokov je v takom stave veľmi pochybujem, že sa to zmení.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:29, 28. apríl 2026 (UTC) :Stále chýba citácia pre definíciu termínu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:58, 5. máj 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === egc495l4401rugglj2lebkdb6mfjsnd 8211414 8211405 2026-05-09T22:28:20Z Teslaton 12161 /* Proti */ -hlas, hl. právo 8211414 wikitext text/x-wiki == [[Archaická spoločnosť]] == Toto je fakt silná káva, 3 vety s 3 RS a 2 červenými wl.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:47, 26. apríl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Ani to tu nemalo byť.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:47, 26. apríl 2026 (UTC) #{{Za}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:55, 26. apríl 2026 (UTC) ==== Proti ==== # {{proti}}, základný sociologický pojem. Pozri {{Citácia knihy | priezvisko = Keller | meno = Jan | odkaz na autora = Jan Keller | titul = Úvod do sociologie | vydanie text = 5. vyd. [i.e. 7. vyd.]. | miesto = Praha | vydavateľ = Sociologické nakladatelství | rok = 2004 | isbn = 80-86429-39-3 | počet strán = 204 | strany = 193 }} Wikidodkazy na RS bez problémov opraviteľné a opravené. Možnosť rozšíriť podľa {{Citácia knihy | kapitola zborník = společnosť preliterární | titul = Velký sociologický slovník | zväzok = II P{{--}}Ž | typ zväzku = Zv. | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Karolinum | rok = 1996 | isbn = 80-7184-310-5 | počet strán = | strany = 1204 }} a společnosť primitivní (s. 1204). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:05, 27. apríl 2026 (UTC) # {{Proti}}, opäť prípad, kde pojem je relevantný ako samostatné encyklopedické heslo, akurát spracovanie je nateraz len v podobe substubu (slovníková definícia). Rozšírenie aspoň do podoby výhonku je nanajvýš žiadúce, mazanie resp. umelé zlučovanie so všeobecnejším heslom mi nepríde ako krok k lepšiemu stavu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:02, 28. apríl 2026 (UTC) # {{Proti}} úplný základ tam bol aj pred úpravou, aj vtedy by som sa priklonil k proti, teraz určite proti --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 14:25, 2. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} Doplnené do dostatočného stavu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:51, 8. máj 2026 (UTC) #: <s>{{Proti}} Doplnené dostatočne. Za mňa spĺňa požiadavky. [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:18, 9. máj 2026 (UTC)</s> <small>redaktor nemá [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie#Hlasovacie právo|hlasovacie právo]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:27, 9. máj 2026 (UTC)</small> ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === Akože, stránka vznikla v auguste 2006 a odvtedy sa jej nikto nechytil. Samozrejme, že tam sú odkazy na rozlišovačky - nikto nepredpokladal, že sa z tých stránok stanú rozlišovačky (to ešte Bronto nezaviedol svoj hlúpy systém rozlišovania úplne všetkého). V tom stave každopádne súhlasím s tým, aby stránka bola zmazaná. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:55, 26. apríl 2026 (UTC) {{re|Vasiľ}} zaujímavé, že sa tej možnosti 20 rokov nikto nechytil. Tie 2 vety sa dajú zakomponovať do článku [[Spoločnosť (sociológia)]].--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:58, 27. apríl 2026 (UTC) :Za tie roky čo si ty si už podobné prípade určite videla. Zakomponovať sa určite dajú, otázka je, že či to je správne. Podľa mňa nie a preto som hlasoval proti. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:34, 28. apríl 2026 (UTC) ::{{re|Vasiľ}} "Za tie roky čo si ty si už podobné prípade určite videla." - čo si tým chcel povedať? --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 10:42, 28. apríl 2026 (UTC) {{re|Teslaton}} Nateraz? 20 rokov sa Ti zdá ako krátka doba na zlepšenie? '''Nikto''' o ten článok za tú dobu nezakopol, na čo chceš ešte čakať? Pridanie "zdroja" a oprava wl ho teda nijako prijateľne nevylepšilo. A nie je ani v iných jazykoch. A pokiaľ nie sú samostatné články, tak všeobecný článok je dobré a používané riešenie. Mimochodom, ani tie 3 tam uvádzané články doteraz, za 20 rokov, nikto neurobil. Aká je perspektíva?--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 10:51, 28. apríl 2026 (UTC) :::Preklep, „ty“, správne malo byť „tu“. Za tie roky čo si tu si už podobné články (ktoré sú veľmi málo editované) videla. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:06, 28. apríl 2026 (UTC) ::::{{re|Vasiľ}}, nebolo by lepšie zdroje pridať do článku miesto do diskusie?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:37, 28. apríl 2026 (UTC) :::::{{re|Vasiľ}}, tu nejde o počet editácii, ale o kvalitu a rozsah. 3 vety v takomto prípade naozaj nie sú OK. A keďže 20 rokov je v takom stave veľmi pochybujem, že sa to zmení.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:29, 28. apríl 2026 (UTC) :Stále chýba citácia pre definíciu termínu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:58, 5. máj 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === jo03o8oj1r1ts1qy003igiuiuajr5l4 8211491 8211414 2026-05-10T06:07:38Z Scholastikos 174170 /* Archaická spoločnosť */ ponechané 8211491 wikitext text/x-wiki == [[Archaická spoločnosť]] == Toto je fakt silná káva, 3 vety s 3 RS a 2 červenými wl.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:47, 26. apríl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Ani to tu nemalo byť.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:47, 26. apríl 2026 (UTC) #{{Za}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:55, 26. apríl 2026 (UTC) ==== Proti ==== # {{proti}}, základný sociologický pojem. Pozri {{Citácia knihy | priezvisko = Keller | meno = Jan | odkaz na autora = Jan Keller | titul = Úvod do sociologie | vydanie text = 5. vyd. [i.e. 7. vyd.]. | miesto = Praha | vydavateľ = Sociologické nakladatelství | rok = 2004 | isbn = 80-86429-39-3 | počet strán = 204 | strany = 193 }} Wikidodkazy na RS bez problémov opraviteľné a opravené. Možnosť rozšíriť podľa {{Citácia knihy | kapitola zborník = společnosť preliterární | titul = Velký sociologický slovník | zväzok = II P{{--}}Ž | typ zväzku = Zv. | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Karolinum | rok = 1996 | isbn = 80-7184-310-5 | počet strán = | strany = 1204 }} a společnosť primitivní (s. 1204). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:05, 27. apríl 2026 (UTC) # {{Proti}}, opäť prípad, kde pojem je relevantný ako samostatné encyklopedické heslo, akurát spracovanie je nateraz len v podobe substubu (slovníková definícia). Rozšírenie aspoň do podoby výhonku je nanajvýš žiadúce, mazanie resp. umelé zlučovanie so všeobecnejším heslom mi nepríde ako krok k lepšiemu stavu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:02, 28. apríl 2026 (UTC) # {{Proti}} úplný základ tam bol aj pred úpravou, aj vtedy by som sa priklonil k proti, teraz určite proti --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 14:25, 2. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} Doplnené do dostatočného stavu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:51, 8. máj 2026 (UTC) #: <s>{{Proti}} Doplnené dostatočne. Za mňa spĺňa požiadavky. [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:18, 9. máj 2026 (UTC)</s> <small>redaktor nemá [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie#Hlasovacie právo|hlasovacie právo]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:27, 9. máj 2026 (UTC)</small> ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === Akože, stránka vznikla v auguste 2006 a odvtedy sa jej nikto nechytil. Samozrejme, že tam sú odkazy na rozlišovačky - nikto nepredpokladal, že sa z tých stránok stanú rozlišovačky (to ešte Bronto nezaviedol svoj hlúpy systém rozlišovania úplne všetkého). V tom stave každopádne súhlasím s tým, aby stránka bola zmazaná. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:55, 26. apríl 2026 (UTC) {{re|Vasiľ}} zaujímavé, že sa tej možnosti 20 rokov nikto nechytil. Tie 2 vety sa dajú zakomponovať do článku [[Spoločnosť (sociológia)]].--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:58, 27. apríl 2026 (UTC) :Za tie roky čo si ty si už podobné prípade určite videla. Zakomponovať sa určite dajú, otázka je, že či to je správne. Podľa mňa nie a preto som hlasoval proti. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:34, 28. apríl 2026 (UTC) ::{{re|Vasiľ}} "Za tie roky čo si ty si už podobné prípade určite videla." - čo si tým chcel povedať? --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 10:42, 28. apríl 2026 (UTC) {{re|Teslaton}} Nateraz? 20 rokov sa Ti zdá ako krátka doba na zlepšenie? '''Nikto''' o ten článok za tú dobu nezakopol, na čo chceš ešte čakať? Pridanie "zdroja" a oprava wl ho teda nijako prijateľne nevylepšilo. A nie je ani v iných jazykoch. A pokiaľ nie sú samostatné články, tak všeobecný článok je dobré a používané riešenie. Mimochodom, ani tie 3 tam uvádzané články doteraz, za 20 rokov, nikto neurobil. Aká je perspektíva?--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 10:51, 28. apríl 2026 (UTC) :::Preklep, „ty“, správne malo byť „tu“. Za tie roky čo si tu si už podobné články (ktoré sú veľmi málo editované) videla. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:06, 28. apríl 2026 (UTC) ::::{{re|Vasiľ}}, nebolo by lepšie zdroje pridať do článku miesto do diskusie?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:37, 28. apríl 2026 (UTC) :::::{{re|Vasiľ}}, tu nejde o počet editácii, ale o kvalitu a rozsah. 3 vety v takomto prípade naozaj nie sú OK. A keďže 20 rokov je v takom stave veľmi pochybujem, že sa to zmení.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:29, 28. apríl 2026 (UTC) :Stále chýba citácia pre definíciu termínu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:58, 5. máj 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === {{Ponechané}}--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 06:07, 10. máj 2026 (UTC) kwoptvm22bgkg3jwa1gjpm0l7hvhhmq 4 749458 8211420 8209008 2026-05-09T22:34:40Z Safíček 270527 Hlasovanie - Neutral 8211420 wikitext text/x-wiki == [[Umelá končatina]] == Starý článok bez náležitostí. Asi copy-paste z už nefungujúceho zdroja, zlepenec bez formátovania. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:14, 29. apríl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== ::<s># {{Za}} V tomto stave radšej za. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:21, 29. apríl 2026 (UTC)</s> ::<s># {{Za}} Slabé zdrojovanie, formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:56, 30. apríl 2026 (UTC)</s> ==== Proti ==== # {{Proti}} Po úprave. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:02, 1. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} Po úprave. Vďaka, KormiSK.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:13, 1. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} Po úprave. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:16, 1. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} Po úpravách proti, predsalen je to významná téma. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:30, 1. máj 2026 (UTC) ==== Zdržal sa ==== #{{Neutral}} Starý článok [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 9. máj 2026 (UTC) # === Diskusia === {{Re|Fillos X.|Jetam2}} Stránku som kompletne nahradil textom, ktorý som preložil z enwiki, prosím teda o posúdanie a vyjadrenie prípadneho názoru. Stránka je napojená na anglický článok [[en:Prosthesis]] a český [[cs:Protéza]], ktoré sú trochu všeobecnejšie, než len umelá končatina - stránku by som teda po hlasovaní presunul na názov [[Protéza]]; zatiaľ som vyriešil len presunovou šablónou, aby som nezmenil názov stránky, o ktorej sa hlasuje. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:02, 1. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ok, dik za info good job. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:14, 1. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Fillos X.}} A ten hlas zmeniť nechceš? :) ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:22, 1. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:30, 1. máj 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === {{Ponechané}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:00, 5. máj 2026 (UTC) fxs9t8nxtf9vck8wf3ybmazy3ns8jnk 8211433 8211420 2026-05-09T22:58:52Z Fillos X. 212061 /* Zdržal sa */ 8211433 wikitext text/x-wiki == [[Umelá končatina]] == Starý článok bez náležitostí. Asi copy-paste z už nefungujúceho zdroja, zlepenec bez formátovania. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:14, 29. apríl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== ::<s># {{Za}} V tomto stave radšej za. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:21, 29. apríl 2026 (UTC)</s> ::<s># {{Za}} Slabé zdrojovanie, formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:56, 30. apríl 2026 (UTC)</s> ==== Proti ==== # {{Proti}} Po úprave. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:02, 1. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} Po úprave. Vďaka, KormiSK.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:13, 1. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} Po úprave. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:16, 1. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} Po úpravách proti, predsalen je to významná téma. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:30, 1. máj 2026 (UTC) ==== Zdržal sa ==== #: <s> {{Neutral}} Starý článok [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 9. máj 2026 (UTC) </s> <small>redaktor nemá [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie#Hlasovacie právo|hlasovacie právo]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:58, 9. máj 2026 (UTC) </small> # === Diskusia === {{Re|Fillos X.|Jetam2}} Stránku som kompletne nahradil textom, ktorý som preložil z enwiki, prosím teda o posúdanie a vyjadrenie prípadneho názoru. Stránka je napojená na anglický článok [[en:Prosthesis]] a český [[cs:Protéza]], ktoré sú trochu všeobecnejšie, než len umelá končatina - stránku by som teda po hlasovaní presunul na názov [[Protéza]]; zatiaľ som vyriešil len presunovou šablónou, aby som nezmenil názov stránky, o ktorej sa hlasuje. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:02, 1. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ok, dik za info good job. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:14, 1. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Fillos X.}} A ten hlas zmeniť nechceš? :) ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:22, 1. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:30, 1. máj 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === {{Ponechané}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:00, 5. máj 2026 (UTC) m1cjvcu8uwx2dhw19bdwqao48nacwb8 4 749587 8211417 8210314 2026-05-09T22:31:24Z Safíček 270527 Neutral 8211417 wikitext text/x-wiki == [[Miro Kasprzyk]] == Text bez sekcií a wikilinkov, o formátovaní a dvojitých medzerách ani nehovorím, obsah je z nejakého dôvodu v tabuľke... Kompletne celé bez zdroja, neviem či je významné. V histórii viackrát premazané a vrátené naspäť. Navrhujem zmazať alebo vrátiť do [[Special:Diff/5814468|tejto revízie]] (prosím v hlasovaní o upresnenie preferovaného variantu). ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 2. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Zmazať. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 2. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Zmazať - aj v pôvodnej verzii je to bez zdrojov, ktoré by dokazovali významnosť --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 14:39, 2. máj 2026 (UTC) # ==== Proti ==== # {{Proti}} Po úpravách je OK, ešte by sa ale dalo dolaďovať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:36, 2. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} po úpravách je to lepšie.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 17:23, 4. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} Základnú výpovednú hodnotu má. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 16:38, 7. máj 2026 (UTC) # ==== Zdržal sa ==== #{{Neutral}} Podľa mňa článok má vcelku akceptovateľnú podobu ale sú aj veci, ktoré treba dorobiť. [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:31, 9. máj 2026 (UTC) # === Diskusia === @[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]], @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ahojte, stránku som zlepšil do normálneho stavu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miro_Kasprzyk&diff=8207430&oldid=8207222], netvrdím, že je to dokonalé ale aspoň omnoho lepšie ako doteraz. Daná osoba podmienku významnosti spĺňa, problém bol však spracovanie. Ak chcete zmeňte hlasy, príp. upravte ešte daný článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:09, 2. máj 2026 (UTC) :{{Re|Fillos X.}} Super, dík. V tomto stave je to určite lepšie, doplnil som ref na festival PAN, každopádne tam teda stále chýbajú nejaké zdroje dokladajúce významnosť... ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:49, 3. máj 2026 (UTC) :Je to lepšie, ale zdroje by bolo treba ešte dohľadať. K slovenským tlačovým zdrojom žiaľ dostup nemám. Ono významný byť môže a chvályhodná je aj jeho práca s deťmi, ale doložené by to byť malo. Keby tu niekto takto ozdrojovaný článok založil teraz, tak by jednoducho bol zmazaný. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 11:52, 3. máj 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === peoaftx95wicyd42lif7xw285o76m05 8211437 8211417 2026-05-09T23:04:04Z Fillos X. 212061 /* Zdržal sa */ 8211437 wikitext text/x-wiki == [[Miro Kasprzyk]] == Text bez sekcií a wikilinkov, o formátovaní a dvojitých medzerách ani nehovorím, obsah je z nejakého dôvodu v tabuľke... Kompletne celé bez zdroja, neviem či je významné. V histórii viackrát premazané a vrátené naspäť. Navrhujem zmazať alebo vrátiť do [[Special:Diff/5814468|tejto revízie]] (prosím v hlasovaní o upresnenie preferovaného variantu). ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 2. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Zmazať. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 2. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Zmazať - aj v pôvodnej verzii je to bez zdrojov, ktoré by dokazovali významnosť --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 14:39, 2. máj 2026 (UTC) # ==== Proti ==== # {{Proti}} Po úpravách je OK, ešte by sa ale dalo dolaďovať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:36, 2. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} po úpravách je to lepšie.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 17:23, 4. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} Základnú výpovednú hodnotu má. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 16:38, 7. máj 2026 (UTC) # ==== Zdržal sa ==== #: <s> {{Neutral}} Podľa mňa článok má vcelku akceptovateľnú podobu ale sú aj veci, ktoré treba dorobiť. [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:31, 9. máj 2026 (UTC) </s> <small>redaktor nemá [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie#Hlasovacie právo|hlasovacie právo]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:03, 9. máj 2026 (UTC) </small> # === Diskusia === @[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]], @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ahojte, stránku som zlepšil do normálneho stavu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miro_Kasprzyk&diff=8207430&oldid=8207222], netvrdím, že je to dokonalé ale aspoň omnoho lepšie ako doteraz. Daná osoba podmienku významnosti spĺňa, problém bol však spracovanie. Ak chcete zmeňte hlasy, príp. upravte ešte daný článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:09, 2. máj 2026 (UTC) :{{Re|Fillos X.}} Super, dík. V tomto stave je to určite lepšie, doplnil som ref na festival PAN, každopádne tam teda stále chýbajú nejaké zdroje dokladajúce významnosť... ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:49, 3. máj 2026 (UTC) :Je to lepšie, ale zdroje by bolo treba ešte dohľadať. K slovenským tlačovým zdrojom žiaľ dostup nemám. Ono významný byť môže a chvályhodná je aj jeho práca s deťmi, ale doložené by to byť malo. Keby tu niekto takto ozdrojovaný článok založil teraz, tak by jednoducho bol zmazaný. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 11:52, 3. máj 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === 55oa7wkg1mwqqw4ki3pciov9q7sohin 8211489 8211437 2026-05-10T06:04:28Z Scholastikos 174170 /* Miro Kasprzyk */ 8211489 wikitext text/x-wiki == [[Miro Kasprzyk]] == Text bez sekcií a wikilinkov, o formátovaní a dvojitých medzerách ani nehovorím, obsah je z nejakého dôvodu v tabuľke... Kompletne celé bez zdroja, neviem či je významné. V histórii viackrát premazané a vrátené naspäť. Navrhujem zmazať alebo vrátiť do [[Special:Diff/5814468|tejto revízie]] (prosím v hlasovaní o upresnenie preferovaného variantu). ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 2. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Zmazať. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 2. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Zmazať - aj v pôvodnej verzii je to bez zdrojov, ktoré by dokazovali významnosť --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 14:39, 2. máj 2026 (UTC) # ==== Proti ==== # {{Proti}} Po úpravách je OK, ešte by sa ale dalo dolaďovať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:36, 2. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} po úpravách je to lepšie.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 17:23, 4. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} Základnú výpovednú hodnotu má. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 16:38, 7. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} Spĺňa požiadavky na minimálny článok.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 06:04, 10. máj 2026 (UTC) # ==== Zdržal sa ==== #: <s> {{Neutral}} Podľa mňa článok má vcelku akceptovateľnú podobu ale sú aj veci, ktoré treba dorobiť. [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:31, 9. máj 2026 (UTC) </s> <small>redaktor nemá [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie#Hlasovacie právo|hlasovacie právo]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:03, 9. máj 2026 (UTC) </small> # === Diskusia === @[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]], @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ahojte, stránku som zlepšil do normálneho stavu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miro_Kasprzyk&diff=8207430&oldid=8207222], netvrdím, že je to dokonalé ale aspoň omnoho lepšie ako doteraz. Daná osoba podmienku významnosti spĺňa, problém bol však spracovanie. Ak chcete zmeňte hlasy, príp. upravte ešte daný článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:09, 2. máj 2026 (UTC) :{{Re|Fillos X.}} Super, dík. V tomto stave je to určite lepšie, doplnil som ref na festival PAN, každopádne tam teda stále chýbajú nejaké zdroje dokladajúce významnosť... ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:49, 3. máj 2026 (UTC) :Je to lepšie, ale zdroje by bolo treba ešte dohľadať. K slovenským tlačovým zdrojom žiaľ dostup nemám. Ono významný byť môže a chvályhodná je aj jeho práca s deťmi, ale doložené by to byť malo. Keby tu niekto takto ozdrojovaný článok založil teraz, tak by jednoducho bol zmazaný. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 11:52, 3. máj 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === anod4r9zh81f957u5li8dc88czt63md 8211553 8211489 2026-05-10T10:28:24Z Gitanes232 142243 proti 8211553 wikitext text/x-wiki == [[Miro Kasprzyk]] == Text bez sekcií a wikilinkov, o formátovaní a dvojitých medzerách ani nehovorím, obsah je z nejakého dôvodu v tabuľke... Kompletne celé bez zdroja, neviem či je významné. V histórii viackrát premazané a vrátené naspäť. Navrhujem zmazať alebo vrátiť do [[Special:Diff/5814468|tejto revízie]] (prosím v hlasovaní o upresnenie preferovaného variantu). ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 2. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Zmazať. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 2. máj 2026 (UTC) # <s> {{Za}} Zmazať - aj v pôvodnej verzii je to bez zdrojov, ktoré by dokazovali významnosť</s> --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 14:39, 2. máj 2026 (UTC) # ==== Proti ==== # {{Proti}} Po úpravách je OK, ešte by sa ale dalo dolaďovať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:36, 2. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} po úpravách je to lepšie.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 17:23, 4. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} Základnú výpovednú hodnotu má. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 16:38, 7. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} Spĺňa požiadavky na minimálny článok.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 06:04, 10. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} Po úpravách --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 10:28, 10. máj 2026 (UTC) # ==== Zdržal sa ==== #: <s> {{Neutral}} Podľa mňa článok má vcelku akceptovateľnú podobu ale sú aj veci, ktoré treba dorobiť. [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:31, 9. máj 2026 (UTC) </s> <small>redaktor nemá [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie#Hlasovacie právo|hlasovacie právo]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:03, 9. máj 2026 (UTC) </small> # === Diskusia === @[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]], @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ahojte, stránku som zlepšil do normálneho stavu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miro_Kasprzyk&diff=8207430&oldid=8207222], netvrdím, že je to dokonalé ale aspoň omnoho lepšie ako doteraz. Daná osoba podmienku významnosti spĺňa, problém bol však spracovanie. Ak chcete zmeňte hlasy, príp. upravte ešte daný článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:09, 2. máj 2026 (UTC) :{{Re|Fillos X.}} Super, dík. V tomto stave je to určite lepšie, doplnil som ref na festival PAN, každopádne tam teda stále chýbajú nejaké zdroje dokladajúce významnosť... ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:49, 3. máj 2026 (UTC) :Je to lepšie, ale zdroje by bolo treba ešte dohľadať. K slovenským tlačovým zdrojom žiaľ dostup nemám. Ono významný byť môže a chvályhodná je aj jeho práca s deťmi, ale doložené by to byť malo. Keby tu niekto takto ozdrojovaný článok založil teraz, tak by jednoducho bol zmazaný. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 11:52, 3. máj 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === 11lsyhvdtiqysu054fwks0fj7s4g8uj 8211589 8211553 2026-05-10T11:49:33Z Scholastikos 174170 /* Výsledok hlasovania */ ponechané 8211589 wikitext text/x-wiki == [[Miro Kasprzyk]] == Text bez sekcií a wikilinkov, o formátovaní a dvojitých medzerách ani nehovorím, obsah je z nejakého dôvodu v tabuľke... Kompletne celé bez zdroja, neviem či je významné. V histórii viackrát premazané a vrátené naspäť. Navrhujem zmazať alebo vrátiť do [[Special:Diff/5814468|tejto revízie]] (prosím v hlasovaní o upresnenie preferovaného variantu). ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 2. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Zmazať. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 2. máj 2026 (UTC) # <s> {{Za}} Zmazať - aj v pôvodnej verzii je to bez zdrojov, ktoré by dokazovali významnosť</s> --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 14:39, 2. máj 2026 (UTC) # ==== Proti ==== # {{Proti}} Po úpravách je OK, ešte by sa ale dalo dolaďovať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:36, 2. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} po úpravách je to lepšie.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 17:23, 4. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} Základnú výpovednú hodnotu má. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 16:38, 7. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} Spĺňa požiadavky na minimálny článok.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 06:04, 10. máj 2026 (UTC) # {{Proti}} Po úpravách --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 10:28, 10. máj 2026 (UTC) # ==== Zdržal sa ==== #: <s> {{Neutral}} Podľa mňa článok má vcelku akceptovateľnú podobu ale sú aj veci, ktoré treba dorobiť. [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:31, 9. máj 2026 (UTC) </s> <small>redaktor nemá [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie#Hlasovacie právo|hlasovacie právo]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:03, 9. máj 2026 (UTC) </small> # === Diskusia === @[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]], @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Ahojte, stránku som zlepšil do normálneho stavu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miro_Kasprzyk&diff=8207430&oldid=8207222], netvrdím, že je to dokonalé ale aspoň omnoho lepšie ako doteraz. Daná osoba podmienku významnosti spĺňa, problém bol však spracovanie. Ak chcete zmeňte hlasy, príp. upravte ešte daný článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:09, 2. máj 2026 (UTC) :{{Re|Fillos X.}} Super, dík. V tomto stave je to určite lepšie, doplnil som ref na festival PAN, každopádne tam teda stále chýbajú nejaké zdroje dokladajúce významnosť... ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:49, 3. máj 2026 (UTC) :Je to lepšie, ale zdroje by bolo treba ešte dohľadať. K slovenským tlačovým zdrojom žiaľ dostup nemám. Ono významný byť môže a chvályhodná je aj jeho práca s deťmi, ale doložené by to byť malo. Keby tu niekto takto ozdrojovaný článok založil teraz, tak by jednoducho bol zmazaný. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 11:52, 3. máj 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === {{PONECHANÉ}} dxx6l3ujd8dfj8db80i8z0cgqwbk1ai 0 749600 8211346 8207518 2026-05-09T21:04:58Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Vratislav_Manak_c_Jiří_Michalec.jpg bol odstránený, pretože ho Josve05a na Commons zmazal. 8211346 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Vratislav Maňák | pseudonym = | popis osoby = český spisovateľ a literárny historik | obrázok = | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = [[1988]] | miesto narodenia = | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | národnosť = [[Česi|česká]] | štátna príslušnosť = Česko | alma mater = [[Fakulta sociálnych vied Karlovej univerzity]] | zamestnanie = | rodičia = | príbuzní = | súrodenci = | manžel = | manželka = | partner = | partnerka = | deti = | vzťahy = | žáner = literárna tvorba, próza, poviedka a žurnalistika | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = | významné ocenenia = Cena Jiřího Ortena (2012) Cena Bohumila Polana (2017) | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = Česko | portál2 = }} [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Vratislav Maňák''' (* [[1988]]) je [[Česi|český]] [[spisovateľ]], [[novinár]], [[Literárna história|literárny historik]] a vyučujúci na [[Fakulta sociálnych vied Karlovej univerzity|Fakulte sociálnych vied]] [[Karlova univerzita|Univerzity Karlovej]] v [[Praha|Prahe]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Maňák|meno=Vratislav|titul=S Wittgensteinem v gay sauně|vydanie=1|vydavateľ=Host|miesto=Brno|rok=2026|isbn=978-80-275-2844-8|jazyk=český}}</ref> Vyštudoval žurnalistiku a mediálne štúdia.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vratislav Maňák: Jak je důležité míti Olega... | url = https://www.mac365.cz/vratislav-manak-jak-je-dulezite-miti-olega/t1678 | dátum prístupu = 2026-05-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LinkedIn: Vratislav Maňák | url = https://www.linkedin.com/in/vratislav-ma%C5%88%C3%A1k-0084835a/ | dátum prístupu = 2026-05-02}}</ref> == Dielo == * 2011: ''Šaty z igelitu'', súbor poviedok, vydavateľstvo Host,<ref name=":0" /><ref name=":1" /> * 2014: ''Muž z hodin'',<ref name=":1" /> * 2016: ''O Nebesáři'',<ref name=":1" /> * 2016: ''Rubikova kostka''<ref name=":1" />, román<ref name=":0" /> * 2016: ''Expedice z pohlednice'',<ref name=":1" /> * ''Smrt staré Maši''<ref name=":0" /> * ''Co se skrývá pod břečťanem''<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vratislav Maňák | url = https://www.knihydobrovsky.cz/autori/manak-vratislav-149661 | vydavateľ = Knihy Dobrovský | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = cs | priezvisko = KnihyDobrovsky.cz}}</ref> * ''Orchestrace jedné denunciace''<ref name=":2" /> vydavateľstvo Karolinum, * 2026: ''S Wittgensteinem v gay sauně'', sociologické reportáže<ref name=":0" /> === ''S Wittgensteinem v gay sauně'' === ''S Wittgensteinem v gay sauně'' je sociologická publikácia Vratislava Maňáka rozoberajúca stav LGBT+ komunity.<ref name=":0" /> Venuje sa kúpeľom v Budapešti, saune vo Viedni, Dúhovému pochodu v Bratislave, Mahenovmu divadlu v Brne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozčiluje mě způsob, jak se o homosexualitě mluví, říká spisovatel Maňák | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/kultura/rozciluje-me-zpusob-jak-se-o-homosexualite-mluvi-rika-spisovatel-manak-371158 | vydavateľ = ct24.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = cs | meno = Filip | priezvisko = Karban}}</ref> {{Citát|Hľadám jazyk pre niečo, o čom sa nemá hovoriť z morálnych dôvodov, ktoré prikazuje svet noriem, ktorý som si sám nevybral. Skúšam prekročiť to cudné ticho, ktoré okolo vystavala moc, aby za neho mohla rovnopohlavné zážitky zapudiť.}}V kapitole Héřin únos Ganyméda kritizuje súčasný stav [[LGBT|LGBT+ komunity]] na Slovensku, podrobne opisuje degradáciu pochodu hrdosti na Slovensku ([[Dúhový PRIDE Bratislava|Dúhový Pride]] v Bratislave) na konsenzuálne a neprovokujúce defilé.<ref name=":0" /> Kritizuje potrebu slovenskej LGBT+ komunity splynúť s majoritou a cielenie na rovnakosť členov minority a majority namiesto potrebnej rovnosti.<ref name=":0" /> Všíma si potrebu Slovákov po rodinnom a komunitnom živote ako dôsledok absencie a emigrácie intelektuálnych a podnikateľských elít v minulosti.<ref name=":0" /> Rovnomenná kapitola nesúca názov S Wittgensteinem v gay sauně reflektuje návštevu gay sauny Kaiserbründl vo Viedni fiktívne z možného pohľadu filozofa a gaya [[Ludwig Wittgenstein|Ludwiga Wittgensteina]].<ref name=":0" /> Kapitola Son regina! (syn kráľovnej) nesie podtitul O moci kráľovien a gayoch v opere.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Maňák, Vratislav}} [[Kategória:Narodenia v 1988]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity]] [[Kategória:Absolventi Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity]] [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí novinári]] [[Kategória:Českí literárni historici]] [[Kategória:České LGBT osobnosti]] i99wc744zsl3k2aglv15bnnpy3qhmie 8211418 8211346 2026-05-09T22:32:28Z ~2026-27065-36 293875 bez zdroja 8211418 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Vratislav Maňák | pseudonym = | popis osoby = český spisovateľ a literárny historik | obrázok = | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = {{dnv|1988}} | miesto narodenia = [[Stříbro]], [[Česko]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | národnosť = [[Česi|česká]] | štátna príslušnosť = Česko | alma mater = [[Fakulta sociálnych vied Karlovej univerzity]] | zamestnanie = | rodičia = | príbuzní = | súrodenci = | manžel = | manželka = | partner = | partnerka = | deti = | vzťahy = | žáner = literárna tvorba, próza, poviedka a žurnalistika | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = | významné ocenenia = Cena Jiřího Ortena (2012) Cena Bohumila Polana (2017) | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = Česko | portál2 = }} [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Vratislav Maňák''' (* [[1988]], [[Stříbro]], [[Česko]]) je [[Česi|český]] [[spisovateľ]], [[novinár]], [[Literárna história|literárny historik]] a vyučujúci na [[Fakulta sociálnych vied Karlovej univerzity|Fakulte sociálnych vied]] [[Karlova univerzita|Univerzity Karlovej]] v [[Praha|Prahe]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Maňák|meno=Vratislav|titul=S Wittgensteinem v gay sauně|vydanie=1|vydavateľ=Host|miesto=Brno|rok=2026|isbn=978-80-275-2844-8|jazyk=český}}</ref> Vyštudoval žurnalistiku a mediálne štúdia.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vratislav Maňák: Jak je důležité míti Olega... | url = https://www.mac365.cz/vratislav-manak-jak-je-dulezite-miti-olega/t1678 | dátum prístupu = 2026-05-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LinkedIn: Vratislav Maňák | url = https://www.linkedin.com/in/vratislav-ma%C5%88%C3%A1k-0084835a/ | dátum prístupu = 2026-05-02}}</ref> == Dielo == * 2011: ''Šaty z igelitu'', súbor poviedok, vydavateľstvo Host<ref name=":0" /><ref name=":1" /> * 2014: ''Muž z hodin''<ref name=":1" /> * 2016: ''O Nebesáři''<ref name=":1" /> * 2016: ''Rubikova kostka'', román<ref name=":1" /><ref name=":0" /> * 2016: ''Expedice z pohlednice''<ref name=":1" /> * ''Smrt staré Maši''<ref name=":0" /> * ''Co se skrývá pod břečťanem''<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vratislav Maňák | url = https://www.knihydobrovsky.cz/autori/manak-vratislav-149661 | vydavateľ = Knihy Dobrovský | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = cs | priezvisko = }}</ref> * ''Orchestrace jedné denunciace''<ref name=":2" /> vydavateľstvo Karolinum * 2026: ''S Wittgensteinem v gay sauně'', sociologické reportáže<ref name=":0" /> === ''S Wittgensteinem v gay sauně'' === ''S Wittgensteinem v gay sauně'' je sociologická publikácia Vratislava Maňáka rozoberajúca stav LGBT+ komunity.<ref name=":0" /> Venuje sa kúpeľom v Budapešti, saune vo Viedni, Dúhovému pochodu v Bratislave, Mahenovmu divadlu v Brne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozčiluje mě způsob, jak se o homosexualitě mluví, říká spisovatel Maňák | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/kultura/rozciluje-me-zpusob-jak-se-o-homosexualite-mluvi-rika-spisovatel-manak-371158 | vydavateľ = ct24.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = cs | meno = Filip | priezvisko = Karban}}</ref> V kapitole ''Héřin únos Ganyméda'' kritizuje súčasný stav [[LGBT|LGBT+ komunity]] na Slovensku, podrobne opisuje degradáciu pochodu hrdosti na Slovensku ([[Dúhový PRIDE Bratislava|Dúhový Pride]] v Bratislave) na konsenzuálne a neprovokujúce defilé.<ref name=":0" /> Kritizuje potrebu slovenskej LGBT+ komunity splynúť s majoritou a cielenie na rovnakosť členov minority a majority namiesto potrebnej rovnosti.<ref name=":0" /> Všíma si potrebu Slovákov po rodinnom a komunitnom živote ako dôsledok absencie a emigrácie intelektuálnych a podnikateľských elít v minulosti.<ref name=":0" /> Rovnomenná kapitola nesúca názov ''S Wittgensteinem v gay sauně'' reflektuje návštevu gay sauny Kaiserbründl vo Viedni fiktívne z možného pohľadu filozofa a gaya [[Ludwig Wittgenstein|Ludwiga Wittgensteina]].<ref name=":0" /> Kapitola ''Son regina!'' (syn kráľovnej) nesie podtitul ''O moci kráľovien a gayoch v opere''.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Maňák, Vratislav}} [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí novinári]] [[Kategória:Českí literárni historici]] [[Kategória:České LGBT osobnosti]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity]] [[Kategória:Absolventi Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity]] awje6frbxbe4frtj1o4a5riz0xzptrj 0 749713 8211468 8208938 2026-05-10T03:56:25Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8211468 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jedlo | názov = Majarete | obrázok = MAJARETE.jpg | komentár = | krajina = [[Karibik]] | región = [[Venezuela]], [[Kostarika]], [[Kuba]], [[Dominikánska republika]], [[Portoriko]] | chod = [[dezert]] | typ = [[puding]] alebo [[flan]] | hlavné ingrediencie = [[Kokosovník|kokosové]] mlieko, [[Kukuričný škrob|kukuričného škrobu]], [[Vanilka voňavá|vanilka]], nerafinovaný [[Sacharóza|trstinový cukor]], celá [[Škorica]], [[Chlorid sodný|soľ]], mletá škorica | variácie = s [[Ryža (potravina)|ryžovou]] [[Múka|múkou]], s [[Klinčekovec voňavý|klinčekmi]], s [[Badián (korenie)|badiánom]], s [[Muškátový orech|muškátovým orieškom]], s [[Pomaranč|pomarančovými]] listami, s kokosovou [[Smotana|smotanou]], s [[Mlieko (cicavce)|mliekom]], so zázvorom, s [[marshmallow]]s, | kalórie = | iné = vo Venezuele známe ako ''[[mazamorra]]'' alebo ''tequiche'' }} '''Majarete''' [čitaj: macharete] je typický [[dezert]] niektorých krajín [[Karibik]]u, ako [[Venezuela]], [[Kostarika]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ¡La cuchara tica: Majarete o papín! - Repretel | url = http://www.repretel.com/actualidad/la-cuchara-tica-majarete-o-papin-19027 | vydavateľ = Repretel | dátum prístupu = 2026-05-05 | jazyk = en | priezvisko = Repretel | url archívu = https://web.archive.org/web/20200815020119/http://www.repretel.com/actualidad/la-cuchara-tica-majarete-o-papin-19027 | dátum archivácie = 2020-08-15 }}</ref> [[Kuba]], [[Dominikánska republika]] a [[Portoriko]]. Pripravuje sa z [[kukuričný škrob|kukuričného škrobu]] a je to druh [[flan]]u alebo [[puding]]u. == Charakteristika == Je veľmi podobný [[flan]]u, ale na rozdiel od flanu neobsahuje [[vajce ako potravina|vajcia]]. Jeho konzistenciu dodáva [[kukuričný škrob]]. == Príprava == Zvyčajne sa pripravuje z [[Kokosovník|kokosového]] mlieka a [[Kukuričný škrob|kukuričného škrobu]]. Táto zmes sa varí na strednom ohni asi pol hodiny spolu s [[Vanilka voňavá|vanilkou]], nerafinovaným [[Sacharóza|trstinovým cukrom]], celou [[Škorica|škoricou]] a/alebo štipkou [[Chlorid sodný|soli]]. Potom sa naleje do formy, posype mletou škoricou a nechá sa vychladnúť, kým sa neservíruje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VenezuelaTuya | url = https://www.venezuelatuya.com/cocina/www.venezuelatuya.com | vydavateľ = Venezuela Tuya | dátum prístupu = 2026-05-05}}</ref> == Varianty == === Venezuela === Vo Venezuele sa táto zmes, ktorá sa pripravuje z jemnej [[Kukurica siata|kukurice]], nazýva ''[[mazamorra]]''. Niektorí ľudia ju radi pijú horúcu. V tomto prípade sa zmes zmení na hustú kašu, čo znamená, že nestuhne, a je známa ako ''tequiche'' (hlavne na ostrove [[Margarita (ostrov)|Margarita]]). === Portoriko === Tento dezert sa nepripravuje z kukurice, ale z [[Ryža (potravina)|ryžovej]] [[Múka|múky]]. Ryžová múka sa varí s [[Cukor (sladidlo)|cukrom]], [[Klinčekovec voňavý|klinčekmi]], [[Škorica|škoricou]], [[Vanilka voňavá|vanilkou]], [[Badián (korenie)|badiánom]], [[Muškátový orech|muškátovým orieškom]], [[Pomaranč|pomarančovými]] listami, [[Kokosovník|kokosovým]] mliekom, kokosovou [[Smotana|smotanou]], [[Mlieko (cicavce)|mliekom]] a niektorí ľudia do zmesi pridávajú aj [[Ďumbier lekársky|zázvor]] a [[marshmallow]]s. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|es|Majarete|171798667}} [[Kategória:Dezerty]] [[Kategória:Dominikánska kuchyňa]] hqvp31g7b6lg6umh7vfsxodifdyx9nx 0 749771 8211196 8210750 2026-05-09T14:15:17Z Teslaton 12161 + vydavateľstvo a portál Salon, chronológia, fixy, formulácie, ref., wl., typografia 8211196 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Marta Šimečková | Rodné meno = Marta Frišová | Popis osoby = slovenská novinárka, prekladateľka, tlmočníčka a editorka | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1962|02|15}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = [[Eduard Friš]] {{break}} [[Soňa Čechová]] | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = [[Martin Milan Šimečka]] | Partner = | Deti = [[Michal Šimečka]] (* 1984) {{break}} Júlia Šimečková (* 1989) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Marta Šimečková''' (rod. Frišová; * [[15. február]] [[1962]], [[Bratislava]])<ref name="p20s" /> je [[Slováci|slovenská]] [[novinár]]ka, [[preklad (jazykoveda)|prekladateľka]], [[tlmočenie|tlmočníčka]] a editorka.<ref name="p20s">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Marta Šimečková (*1962) | url = https://www.pribehy20storocia.sk/2024/11/13/marta-simeckova-1962/ | vydavateľ = Post Bellum SK : Príbehy 20. storočia | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2024-11-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref><ref name="skcinema">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Frišová, Marta, 1962- | titul = Heslár SFÚ | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0034666-Frisova-Marta-1962 | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref> == Životopis == Narodila sa v Bratislave v rodine historika, publicistu a politika [[Eduard Friš|Eduarda Friša]]<ref name="bscz-fris">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko zborník = Doskočil | meno zborník = Zdeněk | kapitola zborník = FRIŠ Eduard 27.1.1912-14.5.1978 | titul = Generální heslář Biografického slovníku českých zemí | url = http://biography.hiu.cas.cz/Personal/index.php/FRI%C5%A0_Eduard_27.1.1912-14.5.1978 | vydavateľ = Historický ústav AV ČR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> a prekladateľky, publicistky a propagátorky česko-slovenskej vzájomnosti [[Soňa Čechová|Sone Čechovej]] (rod. Kňazovičovej),<ref name="p20s" /> pochádzajúcej zo slovenskej národoveckej rodiny Bellovcov. Jej pradedom bol [[Matej Metod Bella]], jeden z troch slovenských poslancov [[Uhorský snem|Uhorského snemu]], neskôr signatár [[Martinská deklarácia|Martinskej deklarácie]] a po prvej svetovej vojne dlhoročný bratislavský župan.<ref name="aktuality-kto-je">{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je Michal Šimečka: Má krv starých národovcov a diplom z Oxfordu. Začínal u poslanca Smeru, dnes môže poraziť Fica | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/ZVwSjzA/kto-je-michal-simecka-ma-krv-starych-narodovcov-a-diplom-z-oxfordu-zacinal-u-poslanca-smeru-dnes-moze-porazit-fica/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-04 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref><ref name="skalsky-2007">{{Citácia periodika | priezvisko = Skalský | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = MOSTY prišli o Soňu Čechovú | periodikum = Slovenské dotyky : Magazín Slovákov v ČR | odkaz na periodikum = | url = http://www.slovacivosvete.sk/data/download/dotyky_04_07.pdf#page=5 | issn = | vydavateľ = Slovensko-český klub | miesto = Praha | dátum = | rok = 2007 | mesiac = apríl | deň = | ročník = XII | číslo = 4 | strany = 4 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref> V rokoch [[1977]]{{--}}[[1981]] absolvovala [[Gymnázium Jána Papánka|gymnázium na Vazovovej ulici]] v Bratislave<ref name="p20s" /> a v roku [[1985]] odbor prekladateľstva a tlmočníctva pre [[ruština|ruštinu]] a [[nemčina|nemčinu]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]].<ref name="p20s" /><ref name="uk-absolvent">Marta Frišová. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Absolventi | url = https://absolventi.uniba.sk/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | miesto = Bratislava}}</ref> Na prelome [[70. roky 20. storočia|70.]] a [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa spolu s vtedajším partnerom a neskorším manželom [[Martin Milan Šimečka|Martinom M. Šimečkom]] pohybovali v okruhu disidentov okolo [[Ján Budaj|Jána Budaja]]. Prispievala do [[samizdat]]ov, po roku [[1989]] pracovala pre vydavateľstvo Archa, ktoré po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] založil Martin M. Šimečka<ref name="slc-simecka">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin M. Šimečka | url = https://www.litcentrum.sk/autor/martin-m-simecka/zivotopis-autora | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref> a v česko-slovenskom týždenníku ''Mosty'', ktorého spoluzakladateľkou a šéfredaktorkou bola jej mama Soňa Čechová. Prispievala tiež do denníka ''[[SME]]'' a týždenníka ''[[Domino fórum]]''. V roku [[1996]] založila v denníku ''SME'' spolu s Andreou Pukovou, priateľkou a spolupracovníčkou z éry týždenníka ''Mosty'', prílohu ''Fórum''.<ref name="ceef-pripravuju">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central European Forum : Pripravujú | url = https://ceeforum.eu/o-nas/pripravuju/ | vydavateľ = Projekt Fórum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> Od roku [[2004]] pôsobila v mesačníku ''OS''.<ref name="p20s" /> V roku [[2006]] založila, opäť spolu s Andreou Pukovou, občianske združenie [[Projekt Fórum]], v ktorom pôsobí ako predsedníčka a [[štatutárny orgán|štatutárka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = "Projekt Fórum" - občianske združenie | titul = Register mimovládnych neziskových organizácií | url = https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542112805040415166 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref> Združenie prevádzkuje od roku 2006 vydavateľstvo Salon a rovnomenný webový portál, prinášajúci ''„každotýždenné prehľady textov, ktoré predstavovali intelektuálny prínos, prinášali nový pohľad či nové alebo nanovo usporiadané informácie, alebo hovorili nečakaným, inovatívnym jazykom, či jednoducho ponúkali pôžitok z čítania a uvažovania“'',<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nás | periodikum = Salon | odkaz na periodikum = | url = https://salon.eu.sk/sk/o-projekte | issn = | vydavateľ = Projekt Fórum | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2026-05-09}}</ref> ktorého boli Marta Šimečková s Andreou Pukovou spolueditorkami.<ref name="ceef-pripravuju" /> V roku [[2009]] potom online aktivity doplnili aj fyzickou platformou [[Stredoeurópske fórum]], v rámci ktorej organizovali každoročne v Bratislave k výročiu [[Nežná revolúcia|17. novembra]] konferenciu prednášok a diskusií s európsky a svetovo významnými intelektuálmi.<ref name="p20s" /><ref name="sme-2024">{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = Monika Tódová | titul = Marta Šimečková: Desí ma, že sa hovorí, že dva krát dva je päť, a ľudia tomu veria | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4168790/marta-simeckova-desi-ma-ze-sa-hovori-ze-dvakrat-dva-je-pat-a-ludia-tomu-veria/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-30 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref><ref name="sf-pripravuju">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central European Forum : O nás : Pripravujú | url = https://ceeforum.eu/o-nas/pripravuju/ | vydavateľ = Projekt Fórum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref> Na čiastočný úväzok pracuje na základnej škole v [[Plavecký Štvrtok|Plaveckom Štvrtku]], kde vyučuje [[Rómovia na Slovensku|rómske deti]].<ref name="p20s" /><ref name="sme-2024" /> === Osobný život === S manželom, prozaikom a publicistom [[Martin Milan Šimečka|Martinom M. Šimečkom]], majú syna [[Michal Šimečka|Michala]] (* 1984, politik, predseda [[Progresívne Slovensko|PS]]) a dcéru Júliu (* 1989, molekulárna biologička).<ref name="fb-rodina">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šimečka | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = Michal Šimečka | titul = [V šimečkovskej rodine boli vo svetle reflektorov vždy len muži] | url = https://www.facebook.com/miso.simecka/photos/a.196329254394013/261018074591797 | vydavateľ = Facebook : Michal Šimečka | dátum vydania = 2018-11-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horák | meno = Otakar | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenka pracuje vo firme, ktorá vyrába testy na koronavírus: Je taký dopyt, že pomaly nestíhame | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1842032/slovenka-pracuje-vo-firme-ktora-vyraba-testy-na-koronavirus-je-taky-dopyt-ze-pomaly-nestihame/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-07 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref> == Kritika == === Plagiátorská aféra „Edwin Grassmeier“ === V rokoch [[2001]]{{--}}[[2004]], teda v období keď bol šéfredaktorom [[Martin Milan Šimečka|Martin M. Šimečka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Fulmek | meno = Alexej | autor = | odkaz na autora = Alexej Fulmek | titul = Martin M. Šimečka odchádza zo SME | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/martin-m-simecka-odchadza-zo-sme | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-09-28 | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> pôsobila Marta Šimečková spolu s Andreou Pukovou v kultúrnej rubrike denníka ''[[SME]]'', kde zabezpečovali publikovanie exkluzívnych článkov z oblasti medzinárodnej kultúry pod menom Edwin Grassmeier. Vo februári 2004 upozornil analytik [[Gabriel Šípoš]], vtedajší spolupracovník projektu [[Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy|Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy]] (INEKO) ''Slovak Press Watch'' a neskorší riaditeľ [[Transparency International Slovensko]] v článku „Wer ist Edwin Grassmeier?“, že viaceré texty Edwina Grassmeiera nápadne pripomínajú články z webu nemeckého magazínu ''[[Der Spiegel]]''.<ref name="kernova-2026-05-05">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = Miroslava Kernová | titul = Najväčší plagiátorský škandál SME: Kto bol v skutočnosti Grassmeier a prečo dodnes Šimečková a Puková mlčia? | url = https://www.omediach.com/blog/30051-najvaecsi-plagiatorsky-skandal-sme-kto-bol-v-skutocnosti-grassmeier-a-preco-dodnes-simeckova-a-pukova-mlcia | vydavateľ = omediach.com | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref><ref name="tis-2026-05-04">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ako to bolo s odhalením plagiátorskej kauzy dvojice Puková - Šimečková? | url = https://www.facebook.com/transparencysk/posts/pfbid04DCefH9T49CFJ7xHbxERVzTSp7eanx1FVdGC9F5KdmfrFKeJm2HLaicXWqS6jpQwl | vydavateľ = Facebook : Transparency International Slovensko | miesto = | dátum vydania = 2026-05-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref> Šimečková s Pukovou existenciu autora obhajovali a uvádzali, že ide o reálneho externého spolupracovníka agentúry DPA, píšuceho pod pseudonymom, čo sa však vedeniu vydavateľstva [[Petit Press]] nepodarilo overiť. Čitateľom aj autorom kultúrnej redakcie Spiegel Online sa následne obe ospravedlnili a šéfredaktor Martin M. Šimečka preberanie textov označil za neúmyselné zlyhanie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Puková | meno = Andrea | priezvisko2 = Frišová | meno2 = Marta | priezvisko3 = Šimečka | meno3 = Martin M | titul = Ospravedlnenie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ospravedlnenie-16 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-03-02 | dátum prístupu = 2026-05-08}}</ref> Koncom marca 2004 potom vydal ospravedlnenie aj [[Alexej Fulmek]], generálny riaditeľ vydavateľstva Petit Press, ktorý uviedol: <blockquote>''„Vydavateľstvo sa pokúšalo vypátrať človeka, ktorý mal publikovať pod pseudonymom Edwin Grassmeier. Údajne ide o Hansa Petra Bergera, ktorý strávil istý čas v Tübingene, ale dnes tam už nežije. Jediný nepriamy dôkaz o jeho existencii je telefonát redaktorky Marty Frišovej-Šimečkovej z minulého roku. H. P. Berger poslal do redakcie aj email, v ktorom sa denníku SME ospravedlnil, ale uviedol v ňom falošné telefónne číslo a falošnú adresu. Napriek niektorým ďalším indíciám o tom, že existuje, sa nám ani intenzívnym pátraním nepodarilo dokázať identitu a prípadnú existenciu tohto človeka. Isté je, že nie je a nebol spolupracovníkom DPA.“''</blockquote> <blockquote>''„Zodpovednosť za publikovanie týchto článkov na seba prevzala Andrea Puková, vtedajšia vedúca oddelenia kultúry, ktorá sa rozhodla odísť z redakcie denníka SME a podpísala dohodu o výpovedi zmluvy k 5. marcu 2004. Tým považuje vydavateľstvo tento prípad za uzavretý a nebude sa k nemu viac vyjadrovať.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Fulmek | meno = Alexej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vážení čitatelia, | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/vazeni-citatelia-7 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-03-26 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref></blockquote> V rozhovore pre [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] v roku [[2018]] ku kauze spätne konštatoval: <blockquote>''„Pamätám si niekoľko prípadov, keď sme kvôli tomu prepúšťali ľudí. Asi najväčšia bola kauza Grassmeier … Bolo to fiktívne meno novinára, ktorý mal písať exkluzívne články nielen z oblasti kultúry. Dve naše redaktorky ho označovali za spolupracovníka DPA. Ja som vtedy dokonca najal novinára, Martina Kleina, aby vycestoval do Nemecka a hľadal ho, lebo som stále veril, že ten človek existuje. Ale nakoniec sa potvrdilo, že neexistuje a obe dievčatá z redakcie odišli.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FULMEK a KOTIAN: Nevedeli SME si predstaviť prácu v mečiarovskom médiu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/import/fulmek-kotian-sme-pribeh-vyrocie/302966-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-15 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref></blockquote> === Falšovanie dokumentov a podozrenia zo subvenčných podvodov v Projekte Fórum === V auguste [[2024]] usporiadal predseda vlády SR [[Robert Fico]] spolu s podpredsedom Národnej rady SR [[Tibor Gašpar|Tiborom Gašparom]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]) tlačovú besedu, na ktorej obvinil rodinu Šimečkovcov z obohacovania sa prostredníctvom štátnych dotácií, na ktorom malo podľa neho participovať aj občianske združenie [[Projekt Fórum]] Marty Šimečkovej. Komentátori a factcheckingové organizácie v tom čase interpretovali obvinenia prevažne ako účelový politický útok voči lídrovi [[Progresívne Slovensko|PS]] [[Michal Šimečka|Michalovi Šimečkovi]],<ref name="demagog-240930">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Matúš Šutaj Eštok : Vaša rodina (pozn. Michala Šimečku) dostala 1 200 000 eur. | url = https://demagog.sk/vyrok/49675 | periodikum = Demagóg.sk | vydavateľ = Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2024-09-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> ktorý v septembri 2024 vyústil až do jeho odvolania z postu podpredsedu Národnej rady.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Braxatorová | meno = Kristína | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Sliz | meno2 = Martin | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Koalícia odvolala Michala Šimečku z vedenia parlamentu. Robert Fico hovorí o ďalších krokoch v prípade dotácií | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/WqfpjAr/koalicia-odvolala-michala-simecku-z-vedenia-parlamentu-robert-fico-hovori-o-dalsich-krokoch-v-pripade-dotacii/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-17 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref><ref name="sme-2024" /> V septembri [[2025]] Robert Fico prezentoval ďalšie obvinenia, týkajúce sa konkrétne Projektu Fórum. Združenie podľa neho žiadalo o viacnásobné preplácanie rovnakých faktúr, čo označil za subvenčný podvod, keďže Marta Šimečková mala ako štatutárka podpísať čestné vyhlásenie, že združenie nežiada o dotáciu od iného subjektu. Celková výška dotácií od [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstva spravodlivosti SR]], [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry SR]] a [[Fond na podporu umenia|Fondu na podporu umenia]] mala dosiahnuť hodnotu 130-tisíc eur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jakubjaková | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = SITA | odkaz na autora3 = | titul = Premiér Fico opäť útočil na Šimečkovu rodinu, reagoval aj generálny prokurátor | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/domov/c/premier-fico-opat-utocil-na-simeckovu-rodinu-hovori-o-subvencnom-podvode | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-09-20 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref><ref name="zk-251103">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zelenková | meno = Júlia | priezvisko2 = Makarová | meno2 = Xénia | titul = Šimečkovú vyšetruje úrad, ktorý rieši mafiu. Štát jej faktúry tají | url = https://zastavmekorupciu.sk/kauzy/simeckovu-vysetruje-urad-ktory-riesi-mafiu-stat-jej-faktury-taji/ | vydavateľ = Nadácia Zastavme korupciu | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-11-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}</ref> Šimečkovci sa v reakciách na novinárske otázky ku kauze odvolávali najprv na administratívne chyby a neporiadok v účtovníctve, vo februári 2026 Martin M. Šimečka v rozhovore s [[Monika Tódová|Monikou Tódovou]] argumentoval slabou finančnou gramotnosťou svojej manželky a poukázal na to, že Marta Šimečková sa v Projekte Fórum neobohatila, práve naopak, rozpustila v ňom postupne celé svoje dedičstvo v hodnote prevyšujúcej 200-tisíc eur, v snahe pokryť dlhy resp. úroky z dlhov súvisiacich s projektom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin M. Šimečka: Marta nespochybňuje svoju zodpovednosť, vo fóre utopila celé dedičstvo | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/5155256/martin-m-simecka-marta-nespochybnuje-svoju-zodpovednost-vo-fore-utopila-cele-dedicstvo/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-02-21 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref> V apríli 2026 však Marta Šimečková zverejnila výpisy z bankového účtu, nanovo vyžiadané od banky,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Transparentné Fórum | url = https://www.transparentneforum.online/ | vydavateľ = Marta Šimečková | miesto = | dátum vydania = [2026-04] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = }}</ref> ktorých porovnanie s výpismi pripájanými k žiadostiam o dotácie preukazuje sfalšovanie údajov viacerých prevodov. To mala realizovať jej dlhoročná spolupracovníčka, projektová manažérka Projektu Fórum Andrea Puková, ktorá mala na starosti účtovníctvo aj realizácie bankových operácií.<ref name="n-260429">{{Citácia periodika | priezvisko = Benedikovičová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Koník | meno2 = Juraj | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Šimečková zverejnila výpisy z účtov, odhalili falšovanie prevodov a jej spolupracovníčku Pukovú | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/5304863/simeckova-zverejnila-vypisy-z-uctov-odhalili-falsovanie-prevodov-a-jej-spolupracovnicku-pukovu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-29 | dátum prístupu = 2026-05-06}}</ref> Šimečková zároveň priznala, že na účet Andrey Pukovej odchádzali z Projektu Fórum prostriedky aj pre ňu a jej spolupracovníčka za ňu platila aj mnohé úhrady. Túto schému využívala na vyhýbanie sa exekúciám súvisiacim so staršími aktivitami Projektu Fórum<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Turček | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Dokumenty zverejnené Martou Šimečkovou ukazujú, že sa vyhýbala exekúcii | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/zqOdKRi/dokumenty-zverejnene-martou-simeckovou-ukazuju-ze-sa-vyhybala-exekucii/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-30 | dátum prístupu = 2026-05-07}}</ref> (spor s Európskou výkonnou agentúrou pre vzdelávanie a kultúru EACEA, ktorá od združenia vymáha 113-tisíc eur za projekt ''Mirrors of Europe'' realizovaný v rokoch 2010{{--}}2012, ku ktorému sa združeniu nepodarilo získať potrebné spolufinancovanie a namiesto jeho zrušenia a vrátenia európskych prostriedkov sa ho snažilo zrealizovať v menšom rozsahu, čím však porušilo dohodu o grante<ref name="zk-251103" />). Puková sa na otázky ohľadom falšovania dokumentov odmietla vyjadriť s ohľadom na prebiehajúce vyšetrovanie.<ref name="n-260429" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=%C5%A0ime%C4%8Dkov%C3%A1,+Marta&sort=dateNewest&theme=system Zoznam diel Marty Šimečkovej] (+ [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Fri%C5%A1ov%C3%A1,+Marta&sort=dateNewest&theme=system Marta Frišová]) v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice * [https://sita.sk/osobnosti/marta-simeckova/ Spravodajstvo týkajúce sa Marty Šimečkovej] na portáli agentúry SITA * [https://dennikn.sk/4168790/marta-simeckova-desi-ma-ze-sa-hovori-ze-dvakrat-dva-je-pat-a-ludia-tomu-veria/ Marta Šimečková: Desí ma, že sa hovorí, že dva krát dva je päť, a ľudia tomu veria] – rozhovor v ''[[Denník N|Denníku N]]'' (2024) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šimečková, Marta}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí redaktori]] [[Kategória:SME]] [[Kategória:Plagiátorské aféry]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] noy9qzfa79kp6f0j647hhfkvmqnmdr9 0 749792 8211198 8210072 2026-05-09T14:22:43Z KasciJ 7207 fix IB 8211198 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = biskup | meno = | aktuálny titul = metropolita Haliča, arcibiskup Ľvova (Lembergu) | meno v inom jazyku = | kód jazyka = <!-- ak sa zadá musí byť v ISO kód jazyka hun: maďarčina, deu: nemčina, ... --> | portrét = Andrzej Szeptycki (a).jpg | popis portrétu = | erb = Herb Szeptycki.svg | štít erbu = <!-- meno obrázku na commons, ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra "typ" a "typ dodatok" --> | heslo = | heslo po slovensky = | podpis = <!-- meno obrázku na commons --> | štát pôsobenia = | dátum narodenia = {{dn|1865|7|29}} | miesto narodenia = [[Prylbyči]], [[Halič (región)|Halič]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | dátum úmrtia = {{duv|1944|11|4|1865|7|29}} | miesto úmrtia = [[Ľvov]], [[Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] (dnes [[Ukrajina]]) | dátum pohrebu = | miesto pohrebu = | alma mater = | 1. funkcia = | 1. funkcia - obdobie = | 1. funkcia - predchodca = | 1. funkcia - nástupca = | 2. funkcia = | 2. funkcia - obdobie = | 2. funkcia - predchodca = | 2. funkcia - nástupca = | funkcie = | cirkev = | rehoľa = | vstup do rehole dátum = | večné sľuby dátum = | diakonát dátum = {{duv|1892|08|27|1865|7|29}} | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = [[Julian Peleš]] | diakonát svätiteľ funkcia = Przemyslovský, Samborský a Sanocký biskup | kňazské svätenie dátum = {{duv|1892|08|28|1865|7|29}} | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = [[Julian Peleš]] | kňazský svätiteľ funkcia = Przemyslovský, Samborský a Sanocký biskup | inkardinácia = | dátum laicizácie = <!-- {{dv|dátum laicizácie|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | laicizujúci = | menovanie dátum = {{duv|1899|06|19|1865|7|29}} | menovanie osoba = | potvrdenie dátum = <!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | biskupské svätenie dátum = {{duv|1899|09|17|1865|7|29}} | biskupské svätenie miesto = [[Katedrála Vzkriesenia Pána (Stanislavov)|Katedrála Vzkriesenia Pána]] [[Stanislavov]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Julian Kuiłovskij]] | biskupský svätiteľ funkcia = Ľvovský arcibiskup | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Konstantyn Čechovič]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = Przemyslovský arcibiskup | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Józef Weber]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = Ľvovský pomocný biskup | portál1 = | portál2 = | portál3 = }} '''Andrej Šeptický''' ({{vjz|pol|''Andrzej Szeptycki''}}; {{vjz|ukr|Андрей Шептицький}}, roman. ''Andrey Sheptytsky''; * [[29. júl]] [[1865]], [[Prylbyči]], [[Ukrajina]]{{--}}† [[1. november]] [[1944]], [[Ľvov]], Ukrajina) bol prelát a teológ [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi]], ktorý pôsobil ako metropolita [[Halič (región)|Haliča]] a arcibiskup [[Ľvov]]a od roku 1901 až do svojej smrti v roku 1944. Jeho pôsobenie v úrade trvalo [[Svetová vojna|dve svetové vojny]] a sedem politických režimov: [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsky]], [[Ruská ríša|ruský]], ukrajinský, poľský, [[Sovietsky zväz|sovietsky]], [[Nacistické Nemecko|nacistický]] nemecký a opäť sovietsky.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Митрополит Андрей Шептицький - Україна Incognita | url = http://incognita.day.kyiv.ua/mitropolit-andrej-shepticzkij.html | vydavateľ = incognita.day.kyiv.ua | dátum prístupu = 2026-05-07 | priezvisko = }}</ref> Narodil sa ako Roman Šeptický v Prylbyči, dedine neďaleko [[Ľvov]]a v rakúskej Haliči, z otcovej strany [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej]] rodine Szeptycki, ktorá patrila k poľskej šľachte [[Podkarpatská Rus|rusínskeho]] pôvodu, a z matkinej strany v [[Poľsko|Poľsku]] veľmi slávnej rodine [[Fredro]], ktorá tiež patrila k [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej]] poľskej šľachte. Hoci bol pokrstený v [[Latinská cirkev|latinskej cirkvi]], Šeptický vstúpil v roku 1888 do gréckokatolíckeho [[Rád svätého Bazila Veľkého|rádu svätého Bazila Veľkého]] a prijal mníšske meno Andrej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Metropolitan Andrey | url = https://sheptytskyinstitute.ca/about/metropolitan-andrey/ | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = en-US}}</ref> V roku 1892 zložil slávnostné sľuby a bol tiež vysvätený za [[diakon]]a a [[kňaz]]a. Neskôr slúžil ako igumen a profesor seminára v baziliánskej reholi. V roku 1899 bol Šeptický nominovaný cisárom [[František Jozef I.|Františkom Jozefom]] za biskupa Stanislavova a v tom istom roku sa konalo jeho vysvätenie. V roku 1900 bol vybraný za metropolitného arcibiskupa Haliča (tiež vedúceho biskupa [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi]]) a v roku 1901 bol intronizovaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Metropolitan Sheptytsky 1865–1944 {{!}} Ukrainian Greek-Catholic Church | url = https://ugcc.ua/en/church/history/metropolitan-andrey-sheptytsky/ | vydavateľ = Ukrainian Greek Catholic Church | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = en}}</ref> Šeptický zohral významnú úlohu pri zvyšovaní ukrajinského národného povedomia na území dnešnej západnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] a pri rozširovaní Ukrajinskej katolíckej cirkvi. Obhajoval záujmy Ukrajincov pred [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskou]] Snemovňou lordov a [[cisár]]om [[František Jozef I.|Františkom Jozefom]], založil školy a nemocničnú spoločnosť a založil seminár a rád ukrajinských štúditských mníchov.<ref name=":0" /> Podľa cirkevného historika [[Jaroslav Pelikan|Jaroslava Pelikana]] „mitropolita Andrej Šeptický bol pravdepodobne najvplyvnejšou postavou ... v celých dejinách [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|ukrajinskej cirkvi]] v dvadsiatom storočí“. Na Ukrajine bolo po ňom pomenovaných niekoľko miest a organizácií, vrátane mesta [[Šeptyckyj]] v [[Ľvovská oblasť|Ľvovskej oblasti]] a Národného múzea ukrajinskej kultúry Andreja Šeptického v meste [[Ľvov]]. V roku 2015 [[František (pápež)|pápež František]] uznal jeho život za život hrdinskej cnosti tým, že ho vyhlásil za [[Ctihodný|ctihodného.]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Pope honours Ukrainian archbishop who saved Jews|url=https://www.bbc.com/news/blogs-news-from-elsewhere-33623104|periodikum=BBC News|dátum=2015-07-22|dátum prístupu=2026-05-07|jazyk=en-GB}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} *{{Preklad|en|Andrey Sheptytsky|1339049159}} {{DEFAULTSORT:Šeptický, Andrej}} [[Kategória:Ukrajinskí gréckokatolícki kňazi]] [[Kategória:Ukrajinskí gréckokatolícki arcibiskupi]] [[Kategória:Poľskí šľachtici]] [[Kategória:Ukrajinskí šľachtici]] [[Kategória:Ctihodní v katolíckej cirkvi]] [[Kategória:Baziliáni]] [[Kategória:Záchrancovia Židov počas holokaustu]] [[Kategória:Osobnosti z Ľvivskej oblasti]] 79shym92a9bt16qobvv7qh94rbirr0l 4 749811 8211413 8210945 2026-05-09T22:28:01Z Safíček 270527 Za 8211413 wikitext text/x-wiki ==[[Obchod Joseph]]== Článok bez základných náležitostí. Otázna významnosť, bez článku na en wiki. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 14:06, 7. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} V tomto stave lepšie zmazať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:12, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Nevhodne spracované. Nevýznamné.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:44, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Bez ladu a skladu :) <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 16:39, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:23, 8. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Otázny zdroj a nesprávne spracované [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:27, 9. máj 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === 2c6w0jsaah3k0mp5qr4kxnd6usqcd83 8211436 8211413 2026-05-09T23:02:35Z Fillos X. 212061 /* Za */ 8211436 wikitext text/x-wiki ==[[Obchod Joseph]]== Článok bez základných náležitostí. Otázna významnosť, bez článku na en wiki. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 14:06, 7. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} V tomto stave lepšie zmazať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:12, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Nevhodne spracované. Nevýznamné.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:44, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Bez ladu a skladu :) <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 16:39, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:23, 8. máj 2026 (UTC) #: <s> {{Za}} Otázny zdroj a nesprávne spracované [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:27, 9. máj 2026 (UTC) </s> <small>redaktor nemá [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie#Hlasovacie právo|hlasovacie právo]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:02, 9. máj 2026 (UTC) </small> ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === jacnzuoyp5j57f4nyj2jjijjbp9kibq 8211496 8211436 2026-05-10T06:12:46Z Scholastikos 174170 /* Obchod Joseph */ 8211496 wikitext text/x-wiki ==[[Obchod Joseph]]== Článok bez základných náležitostí. Otázna významnosť, bez článku na en wiki. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 14:06, 7. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} V tomto stave lepšie zmazať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:12, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Nevhodne spracované. Nevýznamné.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:44, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Bez ladu a skladu :) <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 16:39, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:23, 8. máj 2026 (UTC) #: <s> {{Za}} Otázny zdroj a nesprávne spracované [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:27, 9. máj 2026 (UTC) </s> <small>redaktor nemá [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie#Hlasovacie právo|hlasovacie právo]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:02, 9. máj 2026 (UTC) </small> # {{Za}} Bez významu a formy,--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 06:12, 10. máj 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === hu8duyq817hh3q81ezfofrjzzmj1koq 4 749812 8211410 8210940 2026-05-09T22:22:22Z Safíček 270527 Za 8211410 wikitext text/x-wiki ==[[ZŠ s MŠ Slovenská Ves]]== Obecné školy nespĺňajú významnosť. Na wiki sú jedine (tiež otázne) články o školách v mestách. Článok neaktuálny, možno spojiť s článkom o obci, ale v takom stave nepatrí ani tam.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 14:12, 7. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Bez zdroja, otázna významnosť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:45, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Nepreukázaný významnosť, čísla sú potenciálne neaktuálne. Nevidím úplne zmysel ani zachovávať na článku o obci. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:17, 8. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Viditeľne neaktuálny počet žiakov, bez zdroja. [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:22, 9. máj 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # {{Neutral}} Presunúť do článku o obci. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 16:32, 7. máj 2026 (UTC) # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === dcohdhprqbwbsxy08fo9g5z6rrearz0 8211434 8211410 2026-05-09T23:00:00Z Fillos X. 212061 /* Hlasovanie */ 8211434 wikitext text/x-wiki ==[[ZŠ s MŠ Slovenská Ves]]== Obecné školy nespĺňajú významnosť. Na wiki sú jedine (tiež otázne) články o školách v mestách. Článok neaktuálny, možno spojiť s článkom o obci, ale v takom stave nepatrí ani tam.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 14:12, 7. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Bez zdroja, otázna významnosť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:45, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Nepreukázaný významnosť, čísla sú potenciálne neaktuálne. Nevidím úplne zmysel ani zachovávať na článku o obci. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:17, 8. máj 2026 (UTC) # <s> {{Za}} Viditeľne neaktuálny počet žiakov, bez zdroja. [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:22, 9. máj 2026 (UTC) </s> <small>redaktor nemá [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie#Hlasovacie právo|hlasovacie právo]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:59, 9. máj 2026 (UTC) </small> ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # {{Neutral}} Presunúť do článku o obci. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 16:32, 7. máj 2026 (UTC) # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === 74163ij4arbj1up2kuyhwcplpf797r1 8211438 8211434 2026-05-09T23:05:41Z Fillos X. 212061 /* ZŠ s MŠ Slovenská Ves */ + 8211438 wikitext text/x-wiki ==[[ZŠ s MŠ Slovenská Ves]]== Obecné školy nespĺňajú významnosť. Na wiki sú jedine (tiež otázne) články o školách v mestách. Článok neaktuálny, možno spojiť s článkom o obci, ale v takom stave nepatrí ani tam.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 14:12, 7. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Bez zdroja, otázna významnosť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:45, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Nepreukázaný významnosť, čísla sú potenciálne neaktuálne. Nevidím úplne zmysel ani zachovávať na článku o obci. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:17, 8. máj 2026 (UTC) #: <s> {{Za}} Viditeľne neaktuálny počet žiakov, bez zdroja. [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:22, 9. máj 2026 (UTC) </s> <small>redaktor nemá [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie#Hlasovacie právo|hlasovacie právo]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:59, 9. máj 2026 (UTC) </small> ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # {{Neutral}} Presunúť do článku o obci. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 16:32, 7. máj 2026 (UTC) # {{Neutral}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:05, 9. máj 2026 (UTC) === Diskusia === === Výsledok hlasovania === j2ai7i35uk91xf22awljbsk3md9zy6q 8211483 8211438 2026-05-10T05:55:13Z Scholastikos 174170 /* Hlasovanie */ 8211483 wikitext text/x-wiki ==[[ZŠ s MŠ Slovenská Ves]]== Obecné školy nespĺňajú významnosť. Na wiki sú jedine (tiež otázne) články o školách v mestách. Článok neaktuálny, možno spojiť s článkom o obci, ale v takom stave nepatrí ani tam.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 14:12, 7. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Bez zdroja, otázna významnosť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:45, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Nepreukázaný významnosť, čísla sú potenciálne neaktuálne. Nevidím úplne zmysel ani zachovávať na článku o obci. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:17, 8. máj 2026 (UTC) #: <s> {{Za}} Viditeľne neaktuálny počet žiakov, bez zdroja. [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:22, 9. máj 2026 (UTC) </s> <small>redaktor nemá [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie#Hlasovacie právo|hlasovacie právo]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:59, 9. máj 2026 (UTC) </small> # {{Za}} Encyklopedicky nevýznamné.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 05:55, 10. máj 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # {{Neutral}} Presunúť do článku o obci. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 16:32, 7. máj 2026 (UTC) # {{Neutral}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:05, 9. máj 2026 (UTC) === Diskusia === === Výsledok hlasovania === h1wl3hmkdq47fkfx2244vfgww6ahppk 4 749813 8211412 8210941 2026-05-09T22:24:40Z Safíček 270527 Za 8211412 wikitext text/x-wiki ==[[Základná a stredná škola v Kirchdorfe]]== Nemecká obec s 5000 obyvateľmi. Na [https://de.wikipedia.org/wiki/Kirchdorf_am_Inn_(Landkreis_Rottal-Inn) nemeckej wiki škola spomenutá] jedinou vetou na konci článku. Nevedieme tu ani slovenské obecné školy, nie to ešte nemecké. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 14:18, 7. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Nevýznamné. Nedozdrojované.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:46, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Nevýznamné, navyše celý text je o budove, nie o škole ako takej. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:18, 8. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Nevýznamné. Ako bolo spomínané na nemeckej wiki len posledná veta a v článku sa viac hovorí o budove ako o škole. [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:24, 9. máj 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === ijzmi61yf0wkaccgrwwwg4xcbhra9ry 8211435 8211412 2026-05-09T23:01:28Z Fillos X. 212061 /* Hlasovanie */ 8211435 wikitext text/x-wiki ==[[Základná a stredná škola v Kirchdorfe]]== Nemecká obec s 5000 obyvateľmi. Na [https://de.wikipedia.org/wiki/Kirchdorf_am_Inn_(Landkreis_Rottal-Inn) nemeckej wiki škola spomenutá] jedinou vetou na konci článku. Nevedieme tu ani slovenské obecné školy, nie to ešte nemecké. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 14:18, 7. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Nevýznamné. Nedozdrojované.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:46, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Nevýznamné, navyše celý text je o budove, nie o škole ako takej. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:18, 8. máj 2026 (UTC) #: <s> {{Za}} Nevýznamné. Ako bolo spomínané na nemeckej wiki len posledná veta a v článku sa viac hovorí o budove ako o škole. [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:24, 9. máj 2026 (UTC) </s> <small>redaktor nemá [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie#Hlasovacie právo|hlasovacie právo]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:01, 9. máj 2026 (UTC) </small> ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === lpeof95o5hv9ypuvulenztih5kwhwj3 8211497 8211435 2026-05-10T06:13:41Z Scholastikos 174170 /* Hlasovanie */ 8211497 wikitext text/x-wiki ==[[Základná a stredná škola v Kirchdorfe]]== Nemecká obec s 5000 obyvateľmi. Na [https://de.wikipedia.org/wiki/Kirchdorf_am_Inn_(Landkreis_Rottal-Inn) nemeckej wiki škola spomenutá] jedinou vetou na konci článku. Nevedieme tu ani slovenské obecné školy, nie to ešte nemecké. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 14:18, 7. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Nevýznamné. Nedozdrojované.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:46, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Nevýznamné, navyše celý text je o budove, nie o škole ako takej. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:18, 8. máj 2026 (UTC) #: <s> {{Za}} Nevýznamné. Ako bolo spomínané na nemeckej wiki len posledná veta a v článku sa viac hovorí o budove ako o škole. [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:24, 9. máj 2026 (UTC) </s> <small>redaktor nemá [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie#Hlasovacie právo|hlasovacie právo]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:01, 9. máj 2026 (UTC) </small> # {{Za}} Encyklopedicky nevýznamné, nenaformátované a nedozdrojované.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 06:13, 10. máj 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === 90c26qnfuj1mlrkrrfb4wt5r08njwli 4 749814 8211403 8211149 2026-05-09T22:18:23Z Lalina 22926 /* Výsledok hlasovania */ dvojitý meter v praxi? Ale teraz je to OK? 8211403 wikitext text/x-wiki ==[[Vidria]]== Pravdepodobne vymyslený blud. Nič také pravdepodobne neexistuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 14:26, 7. máj 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Bez zdroja, zrejme výmysel.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:46, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 16:43, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Experimenty lze mazat i rychlosmazem. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 17:23, 7. máj 2026 (UTC) # {{Za}} Podľa návrhu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:20, 8. máj 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === {{ZMAZANÉ}} {{Re|Jetam2|Pe3kZA|OJJ}} Stránku som natvrdo zmazal ako zjavný vandalizmus (WP:KRZ, V3). V tomto prípade myslím, že skutočne nemá zmysel ani hlasovať, takže tu som si dovolil urobiť tento trochu neštandardný krok, pretože ho nepokladám za kontroverzný. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:22, 8. máj 2026 (UTC) :{{Re|KormiSK}} Ok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:18, 9. máj 2026 (UTC) Zaujímavé, už nehrozí dvojitý meter ako som si nedávno vypočula? --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:18, 9. máj 2026 (UTC) 1fgghltarkgwdewqq9nkll8ow883w3v 0 749864 8211167 8211147 2026-05-09T12:38:29Z Scholastikos 174170 Späť uu 8211167 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|2026-05-09}} {{Infobox Politik | meno = Štefan III. Báthory | rodné meno = ecsedi Báthori István | portrét = | popis portrétu = | poradie1 = [[Zoznam palatínov v Uhorsku|Palatín Uhorska]] | obdobie1 = [[1519]] – [[1523]]<br>[[1524]] – [[1525]]<br>[[1526]] – [[1530]] | panovník1 = [[Ľudovít II. (Uhorsko a Čechy)|Ľudovít II. Jagelovský]], [[Ferdinand I. (Habsburg)|Ferdinand I. Habsburský]] | predchodca1 = [[Imrich Perényi]] | nástupca1 = [[Ján VII. Bornemissa]] | funkcia2 = [[Župan (Uhorsko)|Temešský župan]] a hlavný kapitán Dolného Uhorska | obdobie2 = [[1511]] – [[1514]] | dátum narodenia = cca [[1480]] | miesto narodenia = pravdepodobne [[Ečed]] (Uhorsko) | dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|1530|5|8|1480}} | miesto úmrtia = [[Hrad Devín]], [[Uhorsko]] | miesto odpočinku = [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóm sv. Martina]], [[Bratislava]] | vyznanie = rímskokatolícke | manželka = [[Žofia Mazovská]] | deti = Anna, Stanislav | rodičia = Andrej Báthory, Juliana Rátótiová | rod = [[Bátoriovci|Báthoryovci (ečedská línia)]] }} '''Štefan III. Báthory''' (staršie: ''Štefan Bátory''; maď. ''ecsedi Báthori István''; prezývaný ''Sánta'' – Chromý; * cca [[1480]] – † [[8. máj]] [[1530]], [[Hrad Devín|Devín]]) bol významný uhorský aristokrat, štátnik, vojvodca a v troch obdobiach [[Zoznam palatínov v Uhorsku|palatín]] Uhorského kráľovstva. Bol kľúčovou postavou pri prechode uhorského trónu do rúk [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. == Životopis == Pochádzal z vplyvnej ečedskej (''ecsedi'') línie rodu [[Bátoriovci|Báthory]]. Jeho otcom bol Andrej Bátori a matkou Juliana Rátótiová. Od mladosti sa pohyboval v najvyšších politických kruhoch. V roku [[1507]] sa stal županom Zalianskej stolice a neskôr temešským županom. Vďaka svojej lojalite k [[Jagelovci|Jagelovcom]] ho kráľ [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav II.]] v roku [[1508]] vymenoval za vychovávateľa mladého princa Ľudovíta (budúci kráľ [[Ľudovít II. (Uhorsko a Čechy)|Ľudovít II.]]). == Vojenské pôsobenie a konflikty == Ako hlavný kapitán Dolného Uhorska viedol od roku [[1511]] úspešné obranné boje proti expandujúcej [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. Počas [[Dóžovo povstanie|Dóžovho povstania]] v roku [[1514]] stál na čele šľachtického odporu. Po počiatočnej porážke pri Nagylaku bol nútený ustúpiť na hrad Solymos. Spoločne so svojím neskorším rivalom [[Ján Zápoľský|Jánom Zápoľským]] však rozhodujúcim spôsobom prispel k definitívnej porážke povstalcov pri [[Temešvár|Temešváre]]. == Politická kariéra a palatínsky úrad == Úrad palatína zastával celkovo trikrát. Jeho pôsobenie bolo poznačené hlbokou krízou štátnych financií a neustálymi útokmi nižšej šľachty, ktorá ho obviňovala zo sprenevery prostriedkov určených na protitureckú obranu. Zúčastnil sa osudnej [[Bitka pri Moháči|bitky pri Moháči]] (1526), ktorú prežil. V následnom boji o uhorský trón sa postavil proti Jánovi Zápoľskému a stal sa jedným z najvernejších stúpencov '''[[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinanda I. Habsburského]]'''. Vďaka jeho diplomatickému úsiliu a vplyvu získal Ferdinand podporu veľkej časti uhorskej aristokracie. Za vernosť habsburskému dvoru bol kráľom odmenený strategickými majetkami, vrátane hradu [[Hrad Devín|Devín]] a panstva [[Kőszeg]]. Od roku [[1528]] zastával funkciu miestodržiteľa Uhorska. Zomrel na Devíne v roku 1530. Pochovaný je v hrobke pod [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dómom sv. Martina]] v Bratislave. == Rodina a potomstvo == Štefan Báthory bol ženatý s '''[[Žofia Mazovská|Žofiou Mazovskou]]''' (poľ. ''Zofia mazowiecka''), dcérou poľského kniežaťa Konráda III. Ryšavého z dynastie [[Piastovci|Piastovcov]]. Tento sobáš ho rodinne prepojil s poľským kráľovským dvorom [[Žigmund I. Starý|Žigmunda I. Starého]]. Mali dve deti: * Anna Bátoriová * Stanislav Bátori == Pozri aj == * [[Bátoriovci]] * [[Zoznam palatínov v Uhorsku]] * [[Žofia Mazovská]] == Zdroje == * C. TÓTH, Norbert. ''Szapolyai János és ecsedi Bátori István viszonya 1526 előtt''. In: Századok, 2012. * TARJÁN, Tamás. ''1530. május 8. Báthory István nádor halála''. Rubicon Online. [[Kategória:Bátoryovci]] [[Kategória:Palatíni (Uhorsko)]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Úmrtia v 1530]] 3z8962o12vrlxp3kk35vu0ewho5rqr4 0 749865 8211168 8211028 2026-05-09T12:39:01Z Scholastikos 174170 uu 8211168 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|2026-05-09}} '''Katarína Rozhanovská''' (staršie: ''Katarína z Rozhanoviec''; maď. ''Rozgonyi Katalin''; * [[1474]] – † po [[1533]]) bola vplyvná uhorská šľachtičná z popredného rodu [[Rozhanovci|Rozhanovcov]]. Jej historický význam spočíva v zabezpečení pokračovania ečedskej línie rodu [[Bátoryovci|Bátoryovcov]]. == Pôvod a rodina == Pochádzala z rodu Rozhanovcov, ktorý patril k najmocnejším šľachtickým domom v Uhorskom kráľovstve. V roku 1492 sa ako 18-ročná vydala za '''Andreja Bátoryho''', čím spojila dva dominantné rody vtedajšej doby. Cez tento zväzok sa stala švagrinou poľskej princeznej [[Žofia Mazovská|Žofie Mazovskej]]. == Dynastický význam == Katarína bola kľúčovou postavou pre prežitie rodu Bátoryovcov. Katarína a Andrej mali spolu 8 až 12 detí (podľa rôznych genealogických prameňov). Jej najvýznamnejším genealogickým odkazom je priama línia k najznámejšej členke rodu: * Cez svojho syna '''Juraja Bátoryho''' (György) bola '''starou matkou [[Alžbeta Bátoriová|Alžbety Bátoriovej]]''' (čachtickej panej). * Jej ďalší syn, Andrej Bátory, sa stal Liptovským županom, neskôr krajinským sudcom a oženil sa s poľskou dedičkou [[Anna Bonarová|Annou Bonarovou]] dcérou Severína Bonara. == Potomstvo == Medzi jej najvýznamnejšie deti patrili: * '''Juraj Bátory''' – manžel Anny Bátory zo Šomlyó a otec Alžbety Bátoryovej. * '''Andrej Bátory''' – krajinský sudca, Liptovský župan * '''Klára Bátoryová''' – vydatá za Antona Losonczyho. * '''Mikuláš Bátory''' – člen ečedskej vetvy. == Pozri aj == * [[Bátoryovci]] * [[Rozhanovci]] * [[Alžbeta Bátoryová]] == Zdroje == * NAGY, Iván. ''Magyarország családai czímerekkel és nemzékrendi táblákkal''. Pest: 1857 – 1868. * C. TÓTH, Norbert. ''Szapolyai János és ecsedi Bátori István viszonya 1526 előtt''. Századok, 2012. * Genealogické záznamy rodov Rozgonyi a Báthory. [[Kategória:Bátoryovci]] [[Kategória:Rozhanovci]] [[Kategória:Uhorská šľachta]] hyq5xfsd5af53stq97fkv2oysjpt0b7 3 749881 8211182 2026-05-09T13:00:58Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8211182 wikitext text/x-wiki {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 13:00, 9. máj 2026 (UTC) knv1n8bf5l1yyfk0kopy30zoeon1cuu 3 749883 8211195 2026-05-09T14:08:52Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8211195 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:08, 9. máj 2026 (UTC) 03yr52j7ojnjv852t0cmxe42rhjuk8a 0 749884 8211213 2026-05-09T15:07:57Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Vincent Luňáček | Portrét = | Popis osoby = slovenský prírodovedec a pedagóg | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia = [[3. marec]] [[1844]] | Miesto narodenia = [[Čelovce (okres Veľký Krtíš)|Čelovce]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1911|11|7|1844|3|3}} | Miesto úmrtia = [[Krupina]] | Alma mater = | Portál1 = Vedy o Zemi | Portál2 = Bi…“ 8211213 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Vincent Luňáček | Portrét = | Popis osoby = slovenský prírodovedec a pedagóg | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia = [[3. marec]] [[1844]] | Miesto narodenia = [[Čelovce (okres Veľký Krtíš)|Čelovce]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1911|11|7|1844|3|3}} | Miesto úmrtia = [[Krupina]] | Alma mater = | Portál1 = Vedy o Zemi | Portál2 = Biológia }} '''Jozef Vincent Luňáček''' (používal aj meno '''Vincent-Hugolín'''; * [[3. marec]] [[1844]], [[Čelovce (okres Veľký Krtíš)|Čelovce]] – † [[7. november]] [[1911]], [[Krupina]]) bol slovenský [[prírodovedec]], pedagóg a priekopník slovenskej [[paleontológia|paleontológie]] a [[geológia|geológie]].<ref name="BLS">{{Citácia knihy | autor = kolektív autorov | titul = Biografický lexikón Slovenska | diel = V. diel (Km – L) | isbn = 978-80-8149-011-8 | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2013 | strany = 852}}</ref>[[Súbor:Horné Strháre - Jozef Vincent Luňáček.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa J. V. Luňáčka v Horných Strhároch]] == Životopis == Narodil sa v rodine Jozefa Luňáčka a Alžbety rod. Polányiovej. Pôsobil ako učiteľ na viacerých miestach Slovenska. Významnú časť svojho profesionálneho života prežil v [[Horné Strháre|Horných Strhároch]], kde pôsobil v rokoch 1875 – 1894. Práve počas tohto obdobia rozvinul svoju vedeckú činnosť zameranú na výskum prírody južného Slovenska. Podnikal početné výskumné výlety do okolia, počas ktorých sa sústredil na zber a štúdium skamenelín. Bol taktiež častým hosťom [[Modrý Kameň|Modrého Kameňa]]<ref name="J.Fekete">{{Citácia knihy | autor = Ján Fekete | titul = Modrý Kameň: monografia k 700. výročiu založenia mesta | isbn = 978-80-2170-201-1 | miesto = Martin | vydavateľ = Osveta pre Mestský národný výbor v Modrom Kameni | rok = 1990 | strany = 264}}</ref>. Neskôr, v rokoch 1894 – 1905, pôsobil v [[Šášovské Podhradie|Šášovskom Podhradí]] a na sklonku života v Krupine. Úzko spolupracoval s popredným slovenským polyhistorom [[Andrej Kmeť|Andrejom Kmeťom]], ktorý si vysoko cenil jeho odborné znalosti a zberateľskú činnosť.<ref name="Vcelarstvo">{{Citácia knihy | autor = Štefan Kolenčík a kol. | titul = Encyklopédia včelárstva | isbn = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Príroda | rok = 1987 | strany = 639}}</ref> == Vedecký prínos == Hoci bol povolaním pedagóg, jeho prínos pre vedu presiahol hranice regiónu. Venoval sa predovšetkým: * '''Paleontológii:''' Patril k priekopníkom tohto odboru na Slovensku. Špecializoval sa na mikrofaunu a skameneliny treťohorných útvarov. Jeho zbierky sa stali dôležitým študijným materiálom pre vtedajšie geologické ústavy. * '''Botanike:''' Vypracoval floristický výskum okolia svojich pôsobísk a prispieval do odborných botanických periodík. * '''Geológii:''' Mapoval geologické zloženie stredného Slovenska, čím pomáhal k lepšiemu pochopeniu stratigrafie tohto územia. Za svoje vedecké zásluhy bol uznávaný aj rakúsko-uhorskými vedeckými spoločnosťami, najmä v Budapešti a vo Viedni.<ref name="Vcelarstvo"/> == Pamiatky == * Pamätná tabuľa v [[Šášovské Podhradie|Šášovskom Podhradí]] na budove bývalej školy. * Je pochovaný na [[Národný cintorín v Martine|Národnom cintoríne v Martine]]. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://sav.sk Jozef Vincent Luňáček na stránkach Botanického ústavu SAV] * [https://narodnycintorin.com Profil osobnosti na webe Národného cintorína] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Luňáček, Jozef Vincent}} [[Kategória:Slovenskí geológovia]] [[Kategória:Slovenskí paleontológovia]] [[Kategória:Slovenskí botanici]] [[Kategória:Osobnosti z Čeloviec (okres Veľký Krtíš)]] [[Kategória:Úmrtia v 1911]] [[Kategória:Narodenia v 1844]] 4h12iaxxrhokselfk7lds5tt4lop7n1 8211216 8211213 2026-05-09T15:29:16Z Teslaton 12161 IB norm., portály, náležitosti cit., wl., kat., typografia 8211216 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Vincent Luňáček | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský prírodovedec a pedagóg | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[3. marec]] [[1844]] | Miesto narodenia = [[Čelovce (okres Veľký Krtíš)|Čelovce]], [[Rakúske cisárstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1911|11|07|1844|03|03}} | Miesto úmrtia = [[Krupina]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Miesto pochovania = [[Národný cintorín v Martine]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Vedy o Zemi | Portál2 = Biológia | Portál3 = }} '''Jozef Vincent Luňáček''' (používal aj meno '''Vincent-Hugolín'''; * [[3. marec]] [[1844]], [[Čelovce (okres Veľký Krtíš)|Čelovce]] – † [[7. november]] [[1911]], [[Krupina]]) bol [[Slováci|slovenský]] [[prírodná veda|prírodovedec]], pedagóg a priekopník slovenskej [[paleontológia|paleontológie]] a [[geológia|geológie]].<ref name="BLS">{{Citácia knihy | autor = | titul = [[Biografický lexikón Slovenska]] | diel = V. diel (Km – L) | isbn = 978-80-8149-011-8 | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2013 | strany = 842 | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:c04efb73-8620-4280-ad15-5698e460a2df?page=uuid:0e735a61-c8c7-48fe-a0ec-76900df31dbb}}</ref>[[Súbor:Horné Strháre - Jozef Vincent Luňáček.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa J. V. Luňáčka v Horných Strhároch]] == Životopis == Narodil sa v rodine Jozefa Luňáčka a Alžbety rod. Polányiovej. Pôsobil ako učiteľ na viacerých miestach Slovenska. Významnú časť svojho profesionálneho života prežil v [[Horné Strháre|Horných Strhároch]], kde pôsobil v rokoch [[1875]]{{--}}[[1894]]. Práve počas tohto obdobia rozvinul svoju vedeckú činnosť zameranú na výskum prírody južného Slovenska. Podnikal početné výskumné výlety do okolia, počas ktorých sa sústredil na zber a štúdium skamenelín. Bol taktiež častým hosťom [[Modrý Kameň|Modrého Kameňa]].<ref name="J.Fekete">{{Citácia knihy | priezvisko = Fekete | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Fekete | titul = Modrý Kameň: monografia k 700. výročiu založenia mesta | isbn = 978-80-2170-201-1 | miesto = Martin | vydavateľ = Osveta pre Mestský národný výbor v Modrom Kameni | rok = 1990 | strany = 264}}</ref> Neskôr, v rokoch [[1894]]{{--}}[[1905]], pôsobil v [[Šášovské Podhradie|Šášovskom Podhradí]] a na sklonku života v Krupine. Úzko spolupracoval s popredným slovenským polyhistorom [[Andrej Kmeť|Andrejom Kmeťom]], ktorý si vysoko cenil jeho odborné znalosti a zberateľskú činnosť.<ref name="Vcelarstvo">{{Citácia knihy | priezvisko = Kolenčík | meno = Štefan | spoluautori = a kol. | titul = Encyklopédia včelárstva | isbn = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Príroda | rok = 1987 | strany = 639}}</ref> == Vedecký prínos == Hoci bol povolaním pedagóg, jeho prínos pre vedu presiahol hranice regiónu. Venoval sa predovšetkým: * '''Paleontológii:''' Patril k priekopníkom tohto odboru na Slovensku. Špecializoval sa na mikrofaunu a skameneliny treťohorných útvarov. Jeho zbierky sa stali dôležitým študijným materiálom pre vtedajšie geologické ústavy. * '''Botanike:''' Vypracoval floristický výskum okolia svojich pôsobísk a prispieval do odborných botanických periodík. * '''Geológii:''' Mapoval geologické zloženie stredného Slovenska, čím pomáhal k lepšiemu pochopeniu stratigrafie tohto územia. Za svoje vedecké zásluhy bol uznávaný aj rakúsko-uhorskými vedeckými spoločnosťami, najmä v Budapešti a vo Viedni.<ref name="Vcelarstvo"/> == Pamiatky == * Pamätná tabuľa v [[Šášovské Podhradie|Šášovskom Podhradí]] na budove bývalej školy. * Je pochovaný na [[Národný cintorín v Martine|Národnom cintoríne v Martine]]. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://sav.sk Jozef Vincent Luňáček na webe Botanického ústavu SAV] * [https://narodnycintorin.com Profil osobnosti na webe Národného cintorína] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Luňáček, Jozef Vincent}} [[Kategória:Slovenskí geológovia]] [[Kategória:Slovenskí paleontológovia]] [[Kategória:Slovenskí botanici]] [[Kategória:Osobnosti z Čeloviec (okres Veľký Krtíš)]] [[Kategória:Pochovaní na Národnom cintoríne v Martine]] gcfovvoh5i716qyzr2otwgn91g0let7 8211498 8211216 2026-05-10T06:19:49Z Bakjb 236375 miesto narodenia podľa SNK 8211498 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Vincent Luňáček | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský prírodovedec a pedagóg | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[3. marec]] [[1844]] | Miesto narodenia = [[Čekovce]], [[Rakúske cisárstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1911|11|07|1844|03|03}} | Miesto úmrtia = [[Krupina]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Miesto pochovania = [[Národný cintorín v Martine]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Vedy o Zemi | Portál2 = Biológia | Portál3 = }} '''Jozef Vincent Luňáček''' (používal aj meno '''Vincent-Hugolín'''; * [[3. marec]] [[1844]], [[Čekovce]] – † [[7. november]] [[1911]], [[Krupina]]) bol [[Slováci|slovenský]] [[prírodná veda|prírodovedec]], pedagóg a priekopník slovenskej [[paleontológia|paleontológie]] a [[geológia|geológie]].<ref name="BLS">{{Citácia knihy | autor = | titul = [[Biografický lexikón Slovenska]] | diel = V. diel (Km – L) | isbn = 978-80-8149-011-8 | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2013 | strany = 842 | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:c04efb73-8620-4280-ad15-5698e460a2df?page=uuid:0e735a61-c8c7-48fe-a0ec-76900df31dbb}}</ref>[[Súbor:Horné Strháre - Jozef Vincent Luňáček.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa J. V. Luňáčka v Horných Strhároch]] == Životopis == Narodil sa v rodine Jozefa Luňáčka a Alžbety rod. Polányiovej. Pôsobil ako učiteľ na viacerých miestach Slovenska. Významnú časť svojho profesionálneho života prežil v [[Horné Strháre|Horných Strhároch]], kde pôsobil v rokoch [[1875]]{{--}}[[1894]]. Práve počas tohto obdobia rozvinul svoju vedeckú činnosť zameranú na výskum prírody južného Slovenska. Podnikal početné výskumné výlety do okolia, počas ktorých sa sústredil na zber a štúdium skamenelín. Bol taktiež častým hosťom [[Modrý Kameň|Modrého Kameňa]].<ref name="J.Fekete">{{Citácia knihy | priezvisko = Fekete | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Fekete | titul = Modrý Kameň: monografia k 700. výročiu založenia mesta | isbn = 978-80-2170-201-1 | miesto = Martin | vydavateľ = Osveta pre Mestský národný výbor v Modrom Kameni | rok = 1990 | strany = 264}}</ref> Neskôr, v rokoch [[1894]]{{--}}[[1905]], pôsobil v [[Šášovské Podhradie|Šášovskom Podhradí]] a na sklonku života v Krupine. Úzko spolupracoval s popredným slovenským polyhistorom [[Andrej Kmeť|Andrejom Kmeťom]], ktorý si vysoko cenil jeho odborné znalosti a zberateľskú činnosť.<ref name="Vcelarstvo">{{Citácia knihy | priezvisko = Kolenčík | meno = Štefan | spoluautori = a kol. | titul = Encyklopédia včelárstva | isbn = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Príroda | rok = 1987 | strany = 639}}</ref> == Vedecký prínos == Hoci bol povolaním pedagóg, jeho prínos pre vedu presiahol hranice regiónu. Venoval sa predovšetkým: * '''Paleontológii:''' Patril k priekopníkom tohto odboru na Slovensku. Špecializoval sa na mikrofaunu a skameneliny treťohorných útvarov. Jeho zbierky sa stali dôležitým študijným materiálom pre vtedajšie geologické ústavy. * '''Botanike:''' Vypracoval floristický výskum okolia svojich pôsobísk a prispieval do odborných botanických periodík. * '''Geológii:''' Mapoval geologické zloženie stredného Slovenska, čím pomáhal k lepšiemu pochopeniu stratigrafie tohto územia. Za svoje vedecké zásluhy bol uznávaný aj rakúsko-uhorskými vedeckými spoločnosťami, najmä v Budapešti a vo Viedni.<ref name="Vcelarstvo"/> == Pamiatky == * Pamätná tabuľa v [[Šášovské Podhradie|Šášovskom Podhradí]] na budove bývalej školy. * Je pochovaný na [[Národný cintorín v Martine|Národnom cintoríne v Martine]]. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://sav.sk Jozef Vincent Luňáček na webe Botanického ústavu SAV] * [https://narodnycintorin.com Profil osobnosti na webe Národného cintorína] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Luňáček, Jozef Vincent}} [[Kategória:Osobnosti z Čekoviec]] [[Kategória:Slovenskí geológovia]] [[Kategória:Slovenskí paleontológovia]] [[Kategória:Slovenskí botanici]] [[Kategória:Pochovaní na Národnom cintoríne v Martine]] qnrii1hdp37ku795cmicsattt54pxtg 8211527 8211498 2026-05-10T08:33:52Z DurMar12 181423 Upravený infobox, pridané wikilinky 8211527 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Vincent Luňáček | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský prírodovedec a pedagóg | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[3. marec]] [[1844]] | Miesto narodenia = [[Čekovce]], [[Rakúske cisárstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1911|11|07|1844|03|03}} | Miesto úmrtia = [[Krupina]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Miesto pochovania = [[Národný cintorín v Martine]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = Jozef Luňáčeka{{Break}}Alžbety, rod. Polányiová | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Vedy o Zemi | Portál2 = Biológia | Portál3 = }} '''Jozef Vincent Luňáček''' (používal aj meno '''Vincent-Hugolín'''; * [[3. marec]] [[1844]], [[Čekovce]] – † [[7. november]] [[1911]], [[Krupina]]) bol [[Slováci|slovenský]] [[prírodná veda|prírodovedec]], pedagóg a priekopník slovenskej [[paleontológia|paleontológie]] a [[geológia|geológie]].<ref name="BLS">{{Citácia knihy | autor = | titul = [[Biografický lexikón Slovenska]] | diel = V. diel (Km – L) | isbn = 978-80-8149-011-8 | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2013 | strany = 842 | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:c04efb73-8620-4280-ad15-5698e460a2df?page=uuid:0e735a61-c8c7-48fe-a0ec-76900df31dbb}}</ref>[[Súbor:Horné Strháre - Jozef Vincent Luňáček.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa J. V. Luňáčka v Horných Strhároch]] == Životopis == Narodil sa v rodine Jozefa Luňáčka a Alžbety rod. Polányiovej. Pôsobil ako učiteľ na viacerých miestach Slovenska. Významnú časť svojho profesionálneho života prežil v [[Horné Strháre|Horných Strhároch]], kde pôsobil v rokoch [[1875]]{{--}}[[1894]]. Práve počas tohto obdobia rozvinul svoju vedeckú činnosť zameranú na výskum prírody južného Slovenska. Podnikal početné výskumné výlety do okolia, počas ktorých sa sústredil na zber a štúdium [[Fosília|skamenelín]]. Bol taktiež častým hosťom [[Modrý Kameň|Modrého Kameňa]].<ref name="J.Fekete">{{Citácia knihy | priezvisko = Fekete | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Fekete | titul = Modrý Kameň: monografia k 700. výročiu založenia mesta | isbn = 978-80-2170-201-1 | miesto = Martin | vydavateľ = Osveta pre Mestský národný výbor v Modrom Kameni | rok = 1990 | strany = 264}}</ref> Neskôr, v rokoch [[1894]]{{--}}[[1905]], pôsobil v [[Šášovské Podhradie|Šášovskom Podhradí]] a na sklonku života v Krupine. Úzko spolupracoval s popredným slovenským polyhistorom [[Andrej Kmeť|Andrejom Kmeťom]], ktorý si vysoko cenil jeho odborné znalosti a zberateľskú činnosť.<ref name="Vcelarstvo">{{Citácia knihy | priezvisko = Kolenčík | meno = Štefan | spoluautori = a kol. | titul = Encyklopédia včelárstva | isbn = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Príroda | rok = 1987 | strany = 639}}</ref> == Vedecký prínos == Hoci bol povolaním pedagóg, jeho prínos pre vedu presiahol hranice regiónu. Venoval sa predovšetkým: * '''Paleontológii:''' Patril k priekopníkom tohto odboru na Slovensku. Špecializoval sa na mikrofaunu a skameneliny treťohorných útvarov. Jeho zbierky sa stali dôležitým študijným materiálom pre vtedajšie geologické ústavy. * '''Botanike:''' Vypracoval floristický výskum okolia svojich pôsobísk a prispieval do odborných botanických periodík. * '''Geológii:''' Mapoval geologické zloženie stredného Slovenska, čím pomáhal k lepšiemu pochopeniu [[Stratigrafia|stratigrafie]] tohto územia. Za svoje vedecké zásluhy bol uznávaný aj rakúsko-uhorskými vedeckými spoločnosťami, najmä v Budapešti a vo Viedni.<ref name="Vcelarstvo"/> == Pamiatky == * Pamätná tabuľa v [[Šášovské Podhradie|Šášovskom Podhradí]] na budove bývalej školy. * Je pochovaný na [[Národný cintorín v Martine|Národnom cintoríne v Martine]]. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://sav.sk Jozef Vincent Luňáček na webe Botanického ústavu SAV] * [https://narodnycintorin.com Profil osobnosti na webe Národného cintorína] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Luňáček, Jozef Vincent}} [[Kategória:Osobnosti z Čekoviec]] [[Kategória:Slovenskí geológovia]] [[Kategória:Slovenskí paleontológovia]] [[Kategória:Slovenskí botanici]] [[Kategória:Pochovaní na Národnom cintoríne v Martine]] enejjojlntf988s5irphxr9j40ygneu 8211557 8211527 2026-05-10T10:32:10Z ~2026-28232-46 294397 8211557 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Vincent Luňáček | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský prírodovedec a pedagóg | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[3. marec]] [[1844]] | Miesto narodenia = [[Čekovce]], [[Rakúske cisárstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1911|11|07|1844|03|03}} | Miesto úmrtia = [[Krupina]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Miesto pochovania = [[Národný cintorín v Martine]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = Jozef Luňáčeka{{Break}}Alžbety, rod. Polányiová | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Vedy o Zemi | Portál2 = Biológia | Portál3 = }} '''Jozef Vincent Luňáček''' (používal aj meno '''Vincent-Hugolín'''; * [[3. marec]] [[1844]], [[Čekovce]] – † [[7. november]] [[1911]], [[Krupina]]) bol [[Slováci|slovenský]] [[prírodná veda|prírodovedec]], pedagóg a priekopník slovenskej [[paleontológia|paleontológie]] a [[geológia|geológie]].<ref name="BLS">{{Citácia knihy | autor = | titul = [[Biografický lexikón Slovenska]] | diel = V. diel (Km – L) | isbn = 978-80-8149-011-8 | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2013 | strany = 842 | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:c04efb73-8620-4280-ad15-5698e460a2df?page=uuid:0e735a61-c8c7-48fe-a0ec-76900df31dbb}}</ref>[[Súbor:Horné Strháre - Jozef Vincent Luňáček.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa J. V. Luňáčka v Horných Strhároch]] == Životopis == Narodil sa v rodine Jozefa Luňáčka a Alžbety rod. Polányiovej. Pôsobil ako učiteľ na viacerých miestach Slovenska. Významnú časť svojho profesionálneho života prežil v [[Horné Strháre|Horných Strhároch]], kde pôsobil v rokoch [[1875]]{{--}}[[1894]]. Práve počas tohto obdobia rozvinul svoju vedeckú činnosť zameranú na výskum prírody južného Slovenska. Podnikal početné výskumné výlety do okolia, počas ktorých sa sústredil na zber a štúdium [[Fosília|skamenelín]]. Bol taktiež častým hosťom [[Modrý Kameň|Modrého Kameňa]].<ref name="J.Fekete">{{Citácia knihy | priezvisko = Fekete | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Fekete | titul = Modrý Kameň: monografia k 700. výročiu založenia mesta | isbn = 978-80-2170-201-1 | miesto = Martin | vydavateľ = Osveta pre Mestský národný výbor v Modrom Kameni | rok = 1990 | strany = 264}}</ref> Neskôr, v rokoch [[1894]]{{--}}[[1905]], pôsobil v [[Šášovské Podhradie|Šášovskom Podhradí]] a na sklonku života v Krupine. Úzko spolupracoval s popredným slovenským polyhistorom [[Andrej Kmeť|Andrejom Kmeťom]], ktorý si vysoko cenil jeho odborné znalosti a zberateľskú činnosť.<ref name="Vcelarstvo">{{Citácia knihy | priezvisko = Kolenčík | meno = Štefan | spoluautori = a kol. | titul = Encyklopédia včelárstva | isbn = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Príroda | rok = 1987 | strany = 639}}</ref> == Vedecký prínos == Hoci bol povolaním pedagóg, jeho prínos pre vedu presiahol hranice regiónu. Venoval sa predovšetkým: * '''Paleontológii:''' Patril k priekopníkom tohto odboru na Slovensku. Špecializoval sa na mikrofaunu a skameneliny treťohorných útvarov. Jeho zbierky sa stali dôležitým študijným materiálom pre vtedajšie geologické ústavy. * '''Botanike:''' Vypracoval floristický výskum okolia svojich pôsobísk a prispieval do odborných botanických periodík. * '''Geológii:''' Mapoval geologické zloženie stredného Slovenska, čím pomáhal k lepšiemu pochopeniu [[Stratigrafia|stratigrafie]] tohto územia. Za svoje vedecké zásluhy bol uznávaný aj rakúsko-uhorskými vedeckými spoločnosťami, najmä v Budapešti a vo Viedni.<ref name="Vcelarstvo"/> == Pamiatky == * Pamätná tabuľa v [[Šášovské Podhradie|Šášovskom Podhradí]] na budove bývalej školy. * Je pochovaný na [[Národný cintorín v Martine|Národnom cintoríne v Martine]]. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://sav.sk Jozef Vincent Luňáček na webe Botanického ústavu SAV] * [https://narodnycintorin.com Profil osobnosti na webe Národného cintorína] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Luňáček, Jozef Vincent}} [[Kategória:Osobnosti z Čekoviec]] [[Kategória:Slovenskí geológovia]] [[Kategória:Slovenskí paleontológovia]] [[Kategória:Slovenskí botanici]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Pochovaní na Národnom cintoríne v Martine]] b2ad3mp0v9te34zh0nm77vj6oqudy7j 0 749885 8211218 2026-05-09T15:44:22Z Sokol Kat 119568 nová stránka 8211218 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo |názov = E-7 Wedgetail |obrázok = Súbor:A30-001 in flight over the United States in April 2025 (cropped).jpg |text = Austrálsky E-7 Wedgetail |typ = [[Lietajúci systém včasnej výstrahy a riadenia|Lietadlo včasnej výstrahy a riadenia]] |výrobca = [[Boeing]] |konštruktér = |prvý let = 2004 |zavedený = november 2012 |vyradený = |charakter = v službe |hlavný používateľ = [[Royal Australian Air Force]] |viac používateľov = [[Vzdušné sily Kórejskej republiky]] <br />[[Royal Air Force]] |výroba = 2009 – súčasnosť |vyrobených kusov = 15 |cena za kus = |varianty = }} '''E-7 Wedgetail''' (tiež označované ako Boeing 737 AEW&C) je dvojmotorové lietadlo včasnej výstrahy a riadenia (AEW&C – Airborne Early Warning and Control), ktoré pôvodne vzniklo pre [[Royal Australian Air Force|Kráľovské austrálske vzdušné sily]]. Konštrukčne vychádza z komerčného dopravného lietadla [[Boeing 737]]. Okrem [[Austrália (štát)|Austrálie]] si tento typ vybralo [[Turecké vzdušné sily|turecké letectvo]] (označenie E-7T), [[Vzdušné sily Kórejskej republiky|juhokórejské letectvo]] a [[Spojené kráľovstvo]] (označenie Wedgetail AEW Mk1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Wedgetail AEW Mk1 | url = https://www.raf.mod.uk/aircraft/wedgetail-aew-mk1/ | vydavateľ = raf.mod.uk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> [[United States Air Force|Americké vzdušné sily]] takisto prejavili záujem o tento typ na náhradu za zastarané [[Boeing E-3 Sentry|E-3 Sentry]] a v marci 2026 uzavreli s Boeingom zmluvy na vývoj dvoch prototypových exemplárov v celkovej hodnote 2,43 miliardy dolárov. E-7 Wedgetail je viacúčelová platforma vzdušného velenia a riadenia, určená na plnenie úloh sledovania vzdušného priestoru, riadenia boja, identifikácie cieľov a integrácie síl v rámci sieťocentrickej vojny. Svojou podstatou ide o lietajúce veliteľské stanovište schopné detegovať, sledovať a klasifikovať vzdušné i námorné ciele na veľké vzdialenosti a v reálnom čase sprostredkovávať tieto informácie spriazneným silám – stíhacím lietadlám, lodiam i pozemným veliteľstvám. Nosnou filozofiou konceptu je kombinovanie dlhého operačného doletu a výdrže s vysokokapacitným radarovým senzormi a modernými komunikačnými prostriedkami. Oproti staršej generácii lietadiel včasnej výstrahy, ako je práve E-3 Sentry alebo ruský [[Beriev A-50]], predstavuje E-7 kvalitatívny posun v niekoľkých oblastiach: * vyššia spoľahlivosť a nižšie prevádzkové náklady vďaka použitiu komerčnej platformy, * modernejší radar s elektronickým riadením lúča bez pohyblivých mechanických častí, * otvorenosť architektúry umožňujúca priebežné aktualizácie softvéru a integráciu nových senzorov a zbraňových systémov. == Vznik a vývoj == === Pozadie a austrálsky program === Zárodky programu siahajú do roku 1986, keď austrálske ministerstvo obrany začalo vyhodnocovať priemyselné návrhy leteckých systémov včasnej výstrahy a riadenia. V roku 1994 viedli ďalšie štúdie k schváleniu prvej fázy projektu AIR 5077. Austrália v tej dobe disponovala systémom E-3A Sentry prenajatým od [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a čoraz jasnejšie si uvedomovala potrebu vlastnej, modernejšej schopnosti AEW&C. V roku 1996 vydalo austrálske ministerstvo obrany formálnu žiadosť o predloženie návrhu (RFP) pre RAAF v rámci programu „Project Wedgetail" – pomenovanie odkazuje na austrálskeho dravca [[Orol klinochvostý|orla klínochvostého]], symbolu miestnej fauny. V tendri sa stretli návrhy troch konzorcií: Boeing Integrated Defense Systems ponúkal riešenie na základe [[Boeing 737|Boeingu 737]], Raytheon spolu so spoločnosťou Israel Aerospace Industries (Elta) predložili alternatívu a Lockheed Martin mal svoj vlastný návrh. V júli 1999 Austrália vybrala riešenie Boeingu. V decembri 2000 bola podpísaná zmluva na dodávku šiestich systémov AEW&C a štyroch drakov typu Boeing 737-700, pričom zmluva obsahovala opciu na ďalšie tri exempláre. Boeing vytvoril priemyselné konsorcium: Northrop Grumman dodával radarový systém MESA, BAE Systems Australia zabezpečovala systémy elektronického boja a elektronické podporné opatrenia (ESM), Boeing Australia sa ujal výcviku, údržby a technickej podpory. === Vývojové problémy a oneskorenia === Pôvodný plán počítal s dodávkou prvých lietadiel v roku 2006, avšak integrácia radarového systému a ďalších senzorov sa ukázala ako mimoriadne náročná. V júni 2006 austrálsky minister obrany Brendan Nelson oznámil, že Boeing informoval vládu o oneskorení projektu, a to napriek predchádzajúcim uisteniam o dodržaní harmonogramu. Boeing priznal 18-mesačné oneskorenie spôsobené problémami pri integrácii radarových a senzorových systémov a odhadol posun termínu dodávky na začiatok roka 2009. V súvislosti s týmito oneskoreniami si Boeing v roku 2006 zaúčtoval stratu vo výške 770 miliónov dolárov (v cenách roku 2024 zodpovedajúce zhruba 1,15 miliardy dolárov). V júni 2008 Boeing oznámil ďalšie oneskorenie. Prvé dve lietadlá 737 AEW&C boli odovzdané RAAF 26. novembra 2009, hoci spočiatku zostávali majetkom Boeingu. Austrálske vzdušné sily ich formálne prevzali do svojho stavu v máji 2010. === Rozšírenie k ďalším operátorom === Záujem o lietadlo čoskoro prejavili aj zahraniční zákazníci. Turecko podpísalo zmluvu na štyri lietadlá v júni 2002 v rámci programu „Project Peace Eagle" (turecky: Barış Kartalı). Juhokórejské letectvo si objednalo štyri stroje v novembri 2006, pričom ich dodávka prebehla v rokoch 2011 až 2012. Spojené kráľovstvo pristúpilo k programu neskôr: pôvodne zamýšľalo kúpiť päť lietadiel, ale v roku 2021 zredukovalo objednávku na tri kusy (označené ako Wedgetail AEW Mk1). Prvý kus bol odovzdaný Kráľovskému letectvu (RAF) 18. októbra 2024. Pokiaľ ide o americké vzdušné sily, záujem o E-7 vyjadril veliteľ tichomorských vzdušných síl USA generál Kenneth S. Wilsbach už vo februári 2021. Hlavným dôvodom bolo, že prevádzkované stroje E-3 disponujú dostatočným detekčným dosahom voči lietadlám, ako je čínsky [[Čcheng-tu J-20]]. V marci 2026 uzavrelo americké letectvo s Boeingom dve zmluvy v celkovej hodnote 2,43 miliardy dolárov na vývoj dvoch prototypov E-7A. == Konštrukcia == === Platforma === E-7 Wedgetail je postavený na základe Boeingu 737-700IGW (Increased Gross Weight), čo je variant blízky verzii 737-700ER. Ide o úzkotrupé dvojmotorové lietadlo s klasickým usporiadaním trupu, ktoré bolo pre vojenské misie dôkladne modifikované. Celková dĺžka lietadla je 33,6 metra, výška 12,5 metra a rozpätie krídel 35,7 metra. Prázdna hmotnosť je asi 46 600 kg, maximálna vzletová hmotnosť dosahuje 77 565 kg. Pohon zabezpečujú dva turbodúchadlové motory CFM International CFM56-7B27A, každý s ťahom 120 kN. Tieto agregáty sú totožné s motormi bežne používanými v komerčnej civilnej prevádzke, čo výrazne zjednodušuje logistiku a znižuje prevádzkové náklady. Maximálna rýchlosť lietadla je 955 km-h a cestovná 760 km/h. Maximálny dolet je asi 7 040 km, čo umožňuje sledovanie rozsiahlych oblastí bez potreby častého dopĺňania paliva. Výškový dostup lietadla je 12 497 m.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = E-7A Wedgetail | url = https://www.airforce.gov.au/aircraft/e-7a-wedgetail | vydavateľ = airforce.gov.au | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> E-7A disponuje schopnosťou vzdušného tankovania, čo ďalej predlžuje jeho letovú výdrž – austrálske posádky bežne vykonávajú misie trvajúce 13 hodín, pričom dosiahli rekord až 17 hodín a 6 minút. Počas typickej 10-hodinovej misie je E-7A schopný pokryť oblasť s rozlohou viac ako štyri milióny štvorcových kilometrov – plochu porovnateľnú s rozlohou Západnej Austrálie alebo Severného teritória.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = E-7 AEW&C | url = https://www.boeing.com/defense/patrol-early-warning-and-battle-management/e-7-aewc | vydavateľ = boeing.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> Modifikácia trupu je viditeľne nenápadná: radarová sústava je zabudovaná do charakteristického hrebienku umiestneného na chrbte trupu. V porovnaní s rotačným rádómom E-3 Sentry je tento prístup konštrukčne jednoduchší a prevádzkovo výhodnejší. Posádku tvorí pilot, druhý pilot a tím operátorov misijných systémov, ktorí pracujú na modernizovaných pracovných staniciach. Lietadlo nesie tiež systémy elektronického boja a prostriedky pasívnej obrany (napr. tzv. flares). === Radarový systém MESA === Srdcom celého systému je radar MESA (Multi-role Electronically Scanned Array) vyvinutý spoločnosťou Northrop Grumman Electronic Systems. Ide o radar pracujúci v pásme L (1 až 2 GHz) s aktívnym elektronickým skenovaním, čo znamená, že polohu radarového lúča riadi elektronika, nie mechanický pohyb antény. Na rozdiel od rotačného rádómu E-3 Sentry je MESA schopný poskytovať prakticky okamžité 360-stupňové pokrytie bez mŕtvych uhlov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = E-7 Wedgetail | url = https://des.mod.uk/what-we-do/raf-procurement-support/e7-wedgetail/ | vydavateľ = des.mod.uk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> Radarový dosah v režime „look-up" presahuje 600 km, čo umožňuje detekciu cieľov lietajúcich vo vysokých výškach. V režime „look-down" je dosah voči cieľom veľkosti stíhačky viac ako 370 km, čo je kľúčové pre detekciu nízko letiacich lietadiel a riadených striel na pozadí zemského povrchu. Pre námorné úlohy radar deteguje ciele veľkosti fregaty na vzdialenosť presahujúcu 240 km. Systém je schopný súčasne sledovať až 180 cieľov a na 24 z nich navádzať riadené strely.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Allison | meno = George | autor = | odkaz na autora = | titul = A guide to the E-7 Wedgetail | url = https://ukdefencejournal.org.uk/a-guide-to-the-e-7-wedgetail/ | vydavateľ = ukdefencejournal.org.uk | miesto = | dátum vydania = 2019-03-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> === Komunikačné systémy a otvorená architektúra === E-7 je vybavený rozsiahlym súborom taktických a strategických hlasových a dátových komunikačných systémov, ktoré zabezpečujú výmenu informácií v reálnom čase medzi vzdušnými, námornými a pozemnými silami. Prostredníctvom zabezpečeného dátového spojenia je lietadlo schopné integrovať sa do sieťocentrickej bojovej architektúry vrátane komunikácie so satelitnými systémami. Misijné systémy poskytujú v reálnom čase analytiku pre identifikáciu cieľov a spracovanie kritických dát počas všetkých fáz nasadenia. Dôležitou črtou E-7 je jeho otvorená systémová architektúra, ktorá umožňuje agilné softvérové aktualizácie a postupné zavádzanie nových schopností. ==Referencie== {{Referencie}} [[Kategória:Lietadlá včasnej výstrahy]] [[Kategória:Lietadlá Boeing]] 5cazpmtqqkesmy4nxefxdsduq61crrs 8211235 8211218 2026-05-09T16:25:02Z Pelex 2483 wl. 8211235 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo |názov = E-7 Wedgetail |obrázok = Súbor:A30-001 in flight over the United States in April 2025 (cropped).jpg |text = Austrálsky E-7 Wedgetail |typ = [[Lietajúci systém včasnej výstrahy a riadenia|Lietadlo včasnej výstrahy a riadenia]] |výrobca = [[Boeing]] |konštruktér = |prvý let = 2004 |zavedený = november 2012 |vyradený = |charakter = v službe |hlavný používateľ = [[Royal Australian Air Force]] |viac používateľov = [[Vzdušné sily Kórejskej republiky]] <br />[[Royal Air Force]] |výroba = 2009 – súčasnosť |vyrobených kusov = 15 |cena za kus = |varianty = }} '''E-7 Wedgetail''' (tiež označované ako Boeing 737 AEW&C) je dvojmotorové [[lietadlo včasnej výstrahy]] a riadenia (AEW&C – Airborne Early Warning and Control), ktoré pôvodne vzniklo pre [[Royal Australian Air Force|Kráľovské austrálske vzdušné sily]]. Konštrukčne vychádza z komerčného dopravného lietadla [[Boeing 737]]. Okrem [[Austrália (štát)|Austrálie]] si tento typ vybralo [[Turecké vzdušné sily|turecké letectvo]] (označenie E-7T), [[Vzdušné sily Kórejskej republiky|juhokórejské letectvo]] a [[Spojené kráľovstvo]] (označenie Wedgetail AEW Mk1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Wedgetail AEW Mk1 | url = https://www.raf.mod.uk/aircraft/wedgetail-aew-mk1/ | vydavateľ = raf.mod.uk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> [[United States Air Force|Americké vzdušné sily]] takisto prejavili záujem o tento typ na náhradu za zastarané [[Boeing E-3 Sentry|E-3 Sentry]] a v marci 2026 uzavreli s Boeingom zmluvy na vývoj dvoch prototypových exemplárov v celkovej hodnote 2,43 miliardy dolárov. E-7 Wedgetail je viacúčelová platforma vzdušného velenia a riadenia, určená na plnenie úloh sledovania vzdušného priestoru, riadenia boja, identifikácie cieľov a integrácie síl v rámci sieťocentrickej vojny. Svojou podstatou ide o lietajúce veliteľské stanovište schopné detegovať, sledovať a klasifikovať vzdušné i námorné ciele na veľké vzdialenosti a v reálnom čase sprostredkovávať tieto informácie spriazneným silám – stíhacím lietadlám, lodiam i pozemným veliteľstvám. Nosnou filozofiou konceptu je kombinovanie dlhého operačného doletu a výdrže s vysokokapacitným radarovým senzormi a modernými komunikačnými prostriedkami. Oproti staršej generácii lietadiel včasnej výstrahy, ako je práve E-3 Sentry alebo ruský [[Beriev A-50]], predstavuje E-7 kvalitatívny posun v niekoľkých oblastiach: * vyššia spoľahlivosť a nižšie prevádzkové náklady vďaka použitiu komerčnej platformy, * modernejší radar s elektronickým riadením lúča bez pohyblivých mechanických častí, * otvorenosť architektúry umožňujúca priebežné aktualizácie softvéru a integráciu nových senzorov a zbraňových systémov. == Vznik a vývoj == === Pozadie a austrálsky program === Zárodky programu siahajú do roku 1986, keď austrálske ministerstvo obrany začalo vyhodnocovať priemyselné návrhy leteckých systémov včasnej výstrahy a riadenia. V roku 1994 viedli ďalšie štúdie k schváleniu prvej fázy projektu AIR 5077. Austrália v tej dobe disponovala systémom E-3A Sentry prenajatým od [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a čoraz jasnejšie si uvedomovala potrebu vlastnej, modernejšej schopnosti AEW&C. V roku 1996 vydalo austrálske ministerstvo obrany formálnu žiadosť o predloženie návrhu (RFP) pre RAAF v rámci programu „Project Wedgetail" – pomenovanie odkazuje na austrálskeho dravca [[Orol klinochvostý|orla klínochvostého]], symbolu miestnej fauny. V tendri sa stretli návrhy troch konzorcií: Boeing Integrated Defense Systems ponúkal riešenie na základe [[Boeing 737|Boeingu 737]], Raytheon spolu so spoločnosťou Israel Aerospace Industries (Elta) predložili alternatívu a Lockheed Martin mal svoj vlastný návrh. V júli 1999 Austrália vybrala riešenie Boeingu. V decembri 2000 bola podpísaná zmluva na dodávku šiestich systémov AEW&C a štyroch drakov typu Boeing 737-700, pričom zmluva obsahovala opciu na ďalšie tri exempláre. Boeing vytvoril priemyselné konsorcium: Northrop Grumman dodával radarový systém MESA, BAE Systems Australia zabezpečovala systémy elektronického boja a elektronické podporné opatrenia (ESM), Boeing Australia sa ujal výcviku, údržby a technickej podpory. === Vývojové problémy a oneskorenia === Pôvodný plán počítal s dodávkou prvých lietadiel v roku 2006, avšak integrácia radarového systému a ďalších senzorov sa ukázala ako mimoriadne náročná. V júni 2006 austrálsky minister obrany Brendan Nelson oznámil, že Boeing informoval vládu o oneskorení projektu, a to napriek predchádzajúcim uisteniam o dodržaní harmonogramu. Boeing priznal 18-mesačné oneskorenie spôsobené problémami pri integrácii radarových a senzorových systémov a odhadol posun termínu dodávky na začiatok roka 2009. V súvislosti s týmito oneskoreniami si Boeing v roku 2006 zaúčtoval stratu vo výške 770 miliónov dolárov (v cenách roku 2024 zodpovedajúce zhruba 1,15 miliardy dolárov). V júni 2008 Boeing oznámil ďalšie oneskorenie. Prvé dve lietadlá 737 AEW&C boli odovzdané RAAF 26. novembra 2009, hoci spočiatku zostávali majetkom Boeingu. Austrálske vzdušné sily ich formálne prevzali do svojho stavu v máji 2010. === Rozšírenie k ďalším operátorom === Záujem o lietadlo čoskoro prejavili aj zahraniční zákazníci. Turecko podpísalo zmluvu na štyri lietadlá v júni 2002 v rámci programu „Project Peace Eagle" (turecky: Barış Kartalı). Juhokórejské letectvo si objednalo štyri stroje v novembri 2006, pričom ich dodávka prebehla v rokoch 2011 až 2012. Spojené kráľovstvo pristúpilo k programu neskôr: pôvodne zamýšľalo kúpiť päť lietadiel, ale v roku 2021 zredukovalo objednávku na tri kusy (označené ako Wedgetail AEW Mk1). Prvý kus bol odovzdaný Kráľovskému letectvu (RAF) 18. októbra 2024. Pokiaľ ide o americké vzdušné sily, záujem o E-7 vyjadril veliteľ tichomorských vzdušných síl USA generál Kenneth S. Wilsbach už vo februári 2021. Hlavným dôvodom bolo, že prevádzkované stroje E-3 disponujú dostatočným detekčným dosahom voči lietadlám, ako je čínsky [[Čcheng-tu J-20]]. V marci 2026 uzavrelo americké letectvo s Boeingom dve zmluvy v celkovej hodnote 2,43 miliardy dolárov na vývoj dvoch prototypov E-7A. == Konštrukcia == === Platforma === E-7 Wedgetail je postavený na základe Boeingu 737-700IGW (Increased Gross Weight), čo je variant blízky verzii 737-700ER. Ide o úzkotrupé dvojmotorové lietadlo s klasickým usporiadaním trupu, ktoré bolo pre vojenské misie dôkladne modifikované. Celková dĺžka lietadla je 33,6 metra, výška 12,5 metra a rozpätie krídel 35,7 metra. Prázdna hmotnosť je asi 46 600 kg, maximálna vzletová hmotnosť dosahuje 77 565 kg. Pohon zabezpečujú dva turbodúchadlové motory CFM International CFM56-7B27A, každý s ťahom 120 kN. Tieto agregáty sú totožné s motormi bežne používanými v komerčnej civilnej prevádzke, čo výrazne zjednodušuje logistiku a znižuje prevádzkové náklady. Maximálna rýchlosť lietadla je 955 km-h a cestovná 760 km/h. Maximálny dolet je asi 7 040 km, čo umožňuje sledovanie rozsiahlych oblastí bez potreby častého dopĺňania paliva. Výškový dostup lietadla je 12 497 m.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = E-7A Wedgetail | url = https://www.airforce.gov.au/aircraft/e-7a-wedgetail | vydavateľ = airforce.gov.au | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> E-7A disponuje schopnosťou vzdušného tankovania, čo ďalej predlžuje jeho letovú výdrž – austrálske posádky bežne vykonávajú misie trvajúce 13 hodín, pričom dosiahli rekord až 17 hodín a 6 minút. Počas typickej 10-hodinovej misie je E-7A schopný pokryť oblasť s rozlohou viac ako štyri milióny štvorcových kilometrov – plochu porovnateľnú s rozlohou Západnej Austrálie alebo Severného teritória.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = E-7 AEW&C | url = https://www.boeing.com/defense/patrol-early-warning-and-battle-management/e-7-aewc | vydavateľ = boeing.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> Modifikácia trupu je viditeľne nenápadná: radarová sústava je zabudovaná do charakteristického hrebienku umiestneného na chrbte trupu. V porovnaní s rotačným rádómom E-3 Sentry je tento prístup konštrukčne jednoduchší a prevádzkovo výhodnejší. Posádku tvorí pilot, druhý pilot a tím operátorov misijných systémov, ktorí pracujú na modernizovaných pracovných staniciach. Lietadlo nesie tiež systémy elektronického boja a prostriedky pasívnej obrany (napr. tzv. flares). === Radarový systém MESA === Srdcom celého systému je radar MESA (Multi-role Electronically Scanned Array) vyvinutý spoločnosťou Northrop Grumman Electronic Systems. Ide o radar pracujúci v pásme L (1 až 2 GHz) s aktívnym elektronickým skenovaním, čo znamená, že polohu radarového lúča riadi elektronika, nie mechanický pohyb antény. Na rozdiel od rotačného rádómu E-3 Sentry je MESA schopný poskytovať prakticky okamžité 360-stupňové pokrytie bez mŕtvych uhlov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = E-7 Wedgetail | url = https://des.mod.uk/what-we-do/raf-procurement-support/e7-wedgetail/ | vydavateľ = des.mod.uk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> Radarový dosah v režime „look-up" presahuje 600 km, čo umožňuje detekciu cieľov lietajúcich vo vysokých výškach. V režime „look-down" je dosah voči cieľom veľkosti stíhačky viac ako 370 km, čo je kľúčové pre detekciu nízko letiacich lietadiel a riadených striel na pozadí zemského povrchu. Pre námorné úlohy radar deteguje ciele veľkosti fregaty na vzdialenosť presahujúcu 240 km. Systém je schopný súčasne sledovať až 180 cieľov a na 24 z nich navádzať riadené strely.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Allison | meno = George | autor = | odkaz na autora = | titul = A guide to the E-7 Wedgetail | url = https://ukdefencejournal.org.uk/a-guide-to-the-e-7-wedgetail/ | vydavateľ = ukdefencejournal.org.uk | miesto = | dátum vydania = 2019-03-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> === Komunikačné systémy a otvorená architektúra === E-7 je vybavený rozsiahlym súborom taktických a strategických hlasových a dátových komunikačných systémov, ktoré zabezpečujú výmenu informácií v reálnom čase medzi vzdušnými, námornými a pozemnými silami. Prostredníctvom zabezpečeného dátového spojenia je lietadlo schopné integrovať sa do sieťocentrickej bojovej architektúry vrátane komunikácie so satelitnými systémami. Misijné systémy poskytujú v reálnom čase analytiku pre identifikáciu cieľov a spracovanie kritických dát počas všetkých fáz nasadenia. Dôležitou črtou E-7 je jeho otvorená systémová architektúra, ktorá umožňuje agilné softvérové aktualizácie a postupné zavádzanie nových schopností. ==Referencie== {{Referencie}} [[Kategória:Lietadlá včasnej výstrahy]] [[Kategória:Lietadlá Boeing]] g7sh71ip3anygwipbi9yuztkicgbh2z 8211292 8211235 2026-05-09T18:57:53Z Pelex 2483 wl 8211292 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo |názov = E-7 Wedgetail |obrázok = Súbor:A30-001 in flight over the United States in April 2025 (cropped).jpg |text = Austrálsky E-7 Wedgetail |typ = [[Lietajúci systém včasnej výstrahy a riadenia|Lietadlo včasnej výstrahy a riadenia]] |výrobca = [[Boeing]] |konštruktér = |prvý let = 2004 |zavedený = november 2012 |vyradený = |charakter = v službe |hlavný používateľ = [[Royal Australian Air Force]] |viac používateľov = [[Vzdušné sily Kórejskej republiky]] <br />[[Royal Air Force]] |výroba = 2009 – súčasnosť |vyrobených kusov = 15 |cena za kus = |varianty = }} '''E-7 Wedgetail''' (tiež označované ako Boeing 737 AEW&C) je dvojmotorové [[vzdušný systém včasnej výstrahy a riadenia|lietadlo včasnej výstrahy a riadenia]] (AEW&C – Airborne Early Warning and Control), ktoré pôvodne vzniklo pre [[Royal Australian Air Force|Kráľovské austrálske vzdušné sily]]. Konštrukčne vychádza z komerčného dopravného lietadla [[Boeing 737]]. Okrem [[Austrália (štát)|Austrálie]] si tento typ vybralo [[Turecké vzdušné sily|turecké letectvo]] (označenie E-7T), [[Vzdušné sily Kórejskej republiky|juhokórejské letectvo]] a [[Spojené kráľovstvo]] (označenie Wedgetail AEW Mk1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Wedgetail AEW Mk1 | url = https://www.raf.mod.uk/aircraft/wedgetail-aew-mk1/ | vydavateľ = raf.mod.uk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> [[United States Air Force|Americké vzdušné sily]] takisto prejavili záujem o tento typ na náhradu za zastarané [[Boeing E-3 Sentry|E-3 Sentry]] a v marci 2026 uzavreli s Boeingom zmluvy na vývoj dvoch prototypových exemplárov v celkovej hodnote 2,43 miliardy dolárov. E-7 Wedgetail je viacúčelová platforma vzdušného velenia a riadenia, určená na plnenie úloh sledovania vzdušného priestoru, riadenia boja, identifikácie cieľov a integrácie síl v rámci sieťocentrickej vojny. Svojou podstatou ide o lietajúce veliteľské stanovište schopné detegovať, sledovať a klasifikovať vzdušné i námorné ciele na veľké vzdialenosti a v reálnom čase sprostredkovávať tieto informácie spriazneným silám – stíhacím lietadlám, lodiam i pozemným veliteľstvám. Nosnou filozofiou konceptu je kombinovanie dlhého operačného doletu a výdrže s vysokokapacitným radarovým senzormi a modernými komunikačnými prostriedkami. Oproti staršej generácii lietadiel včasnej výstrahy, ako je práve E-3 Sentry alebo ruský [[Beriev A-50]], predstavuje E-7 kvalitatívny posun v niekoľkých oblastiach: * vyššia spoľahlivosť a nižšie prevádzkové náklady vďaka použitiu komerčnej platformy, * modernejší radar s elektronickým riadením lúča bez pohyblivých mechanických častí, * otvorenosť architektúry umožňujúca priebežné aktualizácie softvéru a integráciu nových senzorov a zbraňových systémov. == Vznik a vývoj == === Pozadie a austrálsky program === Zárodky programu siahajú do roku 1986, keď austrálske ministerstvo obrany začalo vyhodnocovať priemyselné návrhy leteckých systémov včasnej výstrahy a riadenia. V roku 1994 viedli ďalšie štúdie k schváleniu prvej fázy projektu AIR 5077. Austrália v tej dobe disponovala systémom E-3A Sentry prenajatým od [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a čoraz jasnejšie si uvedomovala potrebu vlastnej, modernejšej schopnosti AEW&C. V roku 1996 vydalo austrálske ministerstvo obrany formálnu žiadosť o predloženie návrhu (RFP) pre RAAF v rámci programu „Project Wedgetail" – pomenovanie odkazuje na austrálskeho dravca [[Orol klinochvostý|orla klínochvostého]], symbolu miestnej fauny. V tendri sa stretli návrhy troch konzorcií: Boeing Integrated Defense Systems ponúkal riešenie na základe [[Boeing 737|Boeingu 737]], Raytheon spolu so spoločnosťou Israel Aerospace Industries (Elta) predložili alternatívu a Lockheed Martin mal svoj vlastný návrh. V júli 1999 Austrália vybrala riešenie Boeingu. V decembri 2000 bola podpísaná zmluva na dodávku šiestich systémov AEW&C a štyroch drakov typu Boeing 737-700, pričom zmluva obsahovala opciu na ďalšie tri exempláre. Boeing vytvoril priemyselné konsorcium: Northrop Grumman dodával radarový systém MESA, BAE Systems Australia zabezpečovala systémy elektronického boja a elektronické podporné opatrenia (ESM), Boeing Australia sa ujal výcviku, údržby a technickej podpory. === Vývojové problémy a oneskorenia === Pôvodný plán počítal s dodávkou prvých lietadiel v roku 2006, avšak integrácia radarového systému a ďalších senzorov sa ukázala ako mimoriadne náročná. V júni 2006 austrálsky minister obrany Brendan Nelson oznámil, že Boeing informoval vládu o oneskorení projektu, a to napriek predchádzajúcim uisteniam o dodržaní harmonogramu. Boeing priznal 18-mesačné oneskorenie spôsobené problémami pri integrácii radarových a senzorových systémov a odhadol posun termínu dodávky na začiatok roka 2009. V súvislosti s týmito oneskoreniami si Boeing v roku 2006 zaúčtoval stratu vo výške 770 miliónov dolárov (v cenách roku 2024 zodpovedajúce zhruba 1,15 miliardy dolárov). V júni 2008 Boeing oznámil ďalšie oneskorenie. Prvé dve lietadlá 737 AEW&C boli odovzdané RAAF 26. novembra 2009, hoci spočiatku zostávali majetkom Boeingu. Austrálske vzdušné sily ich formálne prevzali do svojho stavu v máji 2010. === Rozšírenie k ďalším operátorom === Záujem o lietadlo čoskoro prejavili aj zahraniční zákazníci. Turecko podpísalo zmluvu na štyri lietadlá v júni 2002 v rámci programu „Project Peace Eagle" (turecky: Barış Kartalı). Juhokórejské letectvo si objednalo štyri stroje v novembri 2006, pričom ich dodávka prebehla v rokoch 2011 až 2012. Spojené kráľovstvo pristúpilo k programu neskôr: pôvodne zamýšľalo kúpiť päť lietadiel, ale v roku 2021 zredukovalo objednávku na tri kusy (označené ako Wedgetail AEW Mk1). Prvý kus bol odovzdaný Kráľovskému letectvu (RAF) 18. októbra 2024. Pokiaľ ide o americké vzdušné sily, záujem o E-7 vyjadril veliteľ tichomorských vzdušných síl USA generál Kenneth S. Wilsbach už vo februári 2021. Hlavným dôvodom bolo, že prevádzkované stroje E-3 disponujú dostatočným detekčným dosahom voči lietadlám, ako je čínsky [[Čcheng-tu J-20]]. V marci 2026 uzavrelo americké letectvo s Boeingom dve zmluvy v celkovej hodnote 2,43 miliardy dolárov na vývoj dvoch prototypov E-7A. == Konštrukcia == === Platforma === E-7 Wedgetail je postavený na základe Boeingu 737-700IGW (Increased Gross Weight), čo je variant blízky verzii 737-700ER. Ide o úzkotrupé dvojmotorové lietadlo s klasickým usporiadaním trupu, ktoré bolo pre vojenské misie dôkladne modifikované. Celková dĺžka lietadla je 33,6 metra, výška 12,5 metra a rozpätie krídel 35,7 metra. Prázdna hmotnosť je asi 46 600 kg, maximálna vzletová hmotnosť dosahuje 77 565 kg. Pohon zabezpečujú dva turbodúchadlové motory CFM International CFM56-7B27A, každý s ťahom 120 kN. Tieto agregáty sú totožné s motormi bežne používanými v komerčnej civilnej prevádzke, čo výrazne zjednodušuje logistiku a znižuje prevádzkové náklady. Maximálna rýchlosť lietadla je 955 km-h a cestovná 760 km/h. Maximálny dolet je asi 7 040 km, čo umožňuje sledovanie rozsiahlych oblastí bez potreby častého dopĺňania paliva. Výškový dostup lietadla je 12 497 m.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = E-7A Wedgetail | url = https://www.airforce.gov.au/aircraft/e-7a-wedgetail | vydavateľ = airforce.gov.au | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> E-7A disponuje schopnosťou vzdušného tankovania, čo ďalej predlžuje jeho letovú výdrž – austrálske posádky bežne vykonávajú misie trvajúce 13 hodín, pričom dosiahli rekord až 17 hodín a 6 minút. Počas typickej 10-hodinovej misie je E-7A schopný pokryť oblasť s rozlohou viac ako štyri milióny štvorcových kilometrov – plochu porovnateľnú s rozlohou Západnej Austrálie alebo Severného teritória.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = E-7 AEW&C | url = https://www.boeing.com/defense/patrol-early-warning-and-battle-management/e-7-aewc | vydavateľ = boeing.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> Modifikácia trupu je viditeľne nenápadná: radarová sústava je zabudovaná do charakteristického hrebienku umiestneného na chrbte trupu. V porovnaní s rotačným rádómom E-3 Sentry je tento prístup konštrukčne jednoduchší a prevádzkovo výhodnejší. Posádku tvorí pilot, druhý pilot a tím operátorov misijných systémov, ktorí pracujú na modernizovaných pracovných staniciach. Lietadlo nesie tiež systémy elektronického boja a prostriedky pasívnej obrany (napr. tzv. flares). === Radarový systém MESA === Srdcom celého systému je radar MESA (Multi-role Electronically Scanned Array) vyvinutý spoločnosťou Northrop Grumman Electronic Systems. Ide o radar pracujúci v pásme L (1 až 2 GHz) s aktívnym elektronickým skenovaním, čo znamená, že polohu radarového lúča riadi elektronika, nie mechanický pohyb antény. Na rozdiel od rotačného rádómu E-3 Sentry je MESA schopný poskytovať prakticky okamžité 360-stupňové pokrytie bez mŕtvych uhlov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = E-7 Wedgetail | url = https://des.mod.uk/what-we-do/raf-procurement-support/e7-wedgetail/ | vydavateľ = des.mod.uk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> Radarový dosah v režime „look-up" presahuje 600 km, čo umožňuje detekciu cieľov lietajúcich vo vysokých výškach. V režime „look-down" je dosah voči cieľom veľkosti stíhačky viac ako 370 km, čo je kľúčové pre detekciu nízko letiacich lietadiel a riadených striel na pozadí zemského povrchu. Pre námorné úlohy radar deteguje ciele veľkosti fregaty na vzdialenosť presahujúcu 240 km. Systém je schopný súčasne sledovať až 180 cieľov a na 24 z nich navádzať riadené strely.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Allison | meno = George | autor = | odkaz na autora = | titul = A guide to the E-7 Wedgetail | url = https://ukdefencejournal.org.uk/a-guide-to-the-e-7-wedgetail/ | vydavateľ = ukdefencejournal.org.uk | miesto = | dátum vydania = 2019-03-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> === Komunikačné systémy a otvorená architektúra === E-7 je vybavený rozsiahlym súborom taktických a strategických hlasových a dátových komunikačných systémov, ktoré zabezpečujú výmenu informácií v reálnom čase medzi vzdušnými, námornými a pozemnými silami. Prostredníctvom zabezpečeného dátového spojenia je lietadlo schopné integrovať sa do sieťocentrickej bojovej architektúry vrátane komunikácie so satelitnými systémami. Misijné systémy poskytujú v reálnom čase analytiku pre identifikáciu cieľov a spracovanie kritických dát počas všetkých fáz nasadenia. Dôležitou črtou E-7 je jeho otvorená systémová architektúra, ktorá umožňuje agilné softvérové aktualizácie a postupné zavádzanie nových schopností. ==Referencie== {{Referencie}} [[Kategória:Lietadlá včasnej výstrahy]] [[Kategória:Lietadlá Boeing]] sq5l2nesnm7wws3i5avmarhsg63ys7k 8211572 8211292 2026-05-10T11:00:07Z Sokol Kat 119568 doplnenie 8211572 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo |názov = E-7 Wedgetail |obrázok = Súbor:A30-001 in flight over the United States in April 2025 (cropped).jpg |text = Austrálsky E-7 Wedgetail |typ = [[Lietajúci systém včasnej výstrahy a riadenia|Lietadlo včasnej výstrahy a riadenia]] |výrobca = [[Boeing]] |konštruktér = |prvý let = 2004 |zavedený = november 2012 |vyradený = |charakter = v službe |hlavný používateľ = [[Royal Australian Air Force]] |viac používateľov = [[Vzdušné sily Kórejskej republiky]] <br />[[Royal Air Force]] |výroba = 2009 – súčasnosť |vyrobených kusov = 15 |cena za kus = |varianty = }} '''E-7 Wedgetail''' (tiež označované ako Boeing 737 AEW&C) je dvojmotorové [[vzdušný systém včasnej výstrahy a riadenia|lietadlo včasnej výstrahy a riadenia]] (AEW&C – Airborne Early Warning and Control), ktoré pôvodne vzniklo pre [[Royal Australian Air Force|Kráľovské austrálske vzdušné sily]]. Konštrukčne vychádza z komerčného dopravného lietadla [[Boeing 737]]. Okrem [[Austrália (štát)|Austrálie]] si tento typ vybralo [[Turecké vzdušné sily|turecké letectvo]] (označenie E-7T), [[Vzdušné sily Kórejskej republiky|juhokórejské letectvo]] a [[Spojené kráľovstvo]] (označenie Wedgetail AEW Mk1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Wedgetail AEW Mk1 | url = https://www.raf.mod.uk/aircraft/wedgetail-aew-mk1/ | vydavateľ = raf.mod.uk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> [[United States Air Force|Americké vzdušné sily]] takisto prejavili záujem o tento typ na náhradu za zastarané [[Boeing E-3 Sentry|E-3 Sentry]] a v marci 2026 uzavreli s Boeingom zmluvy na vývoj dvoch prototypových exemplárov v celkovej hodnote 2,43 miliardy dolárov. E-7 Wedgetail je viacúčelová platforma vzdušného velenia a riadenia, určená na plnenie úloh sledovania vzdušného priestoru, riadenia boja, identifikácie cieľov a integrácie síl v rámci sieťocentrickej vojny. Svojou podstatou ide o lietajúce veliteľské stanovište schopné detegovať, sledovať a klasifikovať vzdušné i námorné ciele na veľké vzdialenosti a v reálnom čase sprostredkovávať tieto informácie spriazneným silám – stíhacím lietadlám, lodiam i pozemným veliteľstvám. Nosnou filozofiou konceptu je kombinovanie dlhého operačného doletu a výdrže s vysokokapacitným radarovým senzormi a modernými komunikačnými prostriedkami. Oproti staršej generácii lietadiel včasnej výstrahy, ako je práve E-3 Sentry alebo ruský [[Beriev A-50]], predstavuje E-7 kvalitatívny posun v niekoľkých oblastiach: * vyššia spoľahlivosť a nižšie prevádzkové náklady vďaka použitiu komerčnej platformy, * modernejší radar s elektronickým riadením lúča bez pohyblivých mechanických častí, * otvorenosť architektúry umožňujúca priebežné aktualizácie softvéru a integráciu nových senzorov a zbraňových systémov. == Vznik a vývoj == === Pozadie a austrálsky program === Zárodky programu siahajú do roku 1986, keď austrálske ministerstvo obrany začalo vyhodnocovať priemyselné návrhy leteckých systémov včasnej výstrahy a riadenia. V roku 1994 viedli ďalšie štúdie k schváleniu prvej fázy projektu AIR 5077. Austrália v tej dobe disponovala systémom E-3A Sentry prenajatým od [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a čoraz jasnejšie si uvedomovala potrebu vlastnej, modernejšej schopnosti AEW&C. V roku 1996 vydalo austrálske ministerstvo obrany formálnu žiadosť o predloženie návrhu (RFP) pre RAAF v rámci programu „Project Wedgetail" – pomenovanie odkazuje na austrálskeho dravca [[Orol klinochvostý|orla klínochvostého]], symbolu miestnej fauny. V tendri sa stretli návrhy troch konzorcií: Boeing Integrated Defense Systems ponúkal riešenie na základe [[Boeing 737|Boeingu 737]], Raytheon predložil alternatívu Elta radar na platforme Airbus A310 a Lockheed Martin mal svoj vlastný návrh (radar APS-145 na lietadle C-130J). V júli 1999 Austrália vybrala riešenie Boeingu. V decembri 2000 bola podpísaná zmluva na dodávku šiestich systémov AEW&C a štyroch drakov typu Boeing 737-700, pričom zmluva obsahovala opciu na ďalšie tri exempláre. Boeing vytvoril priemyselné konsorcium: Northrop Grumman dodával radarový systém MESA, BAE Systems Australia zabezpečovala systémy elektronického boja a elektronické podporné opatrenia (ESM), Boeing Australia sa ujal výcviku, údržby a technickej podpory. === Vývojové problémy a oneskorenia === Pôvodný plán počítal s dodávkou prvých lietadiel v roku 2006, avšak integrácia radarového systému a ďalších senzorov sa ukázala ako mimoriadne náročná. V júni 2006 austrálsky minister obrany Brendan Nelson oznámil, že Boeing informoval vládu o oneskorení projektu, a to napriek predchádzajúcim uisteniam o dodržaní harmonogramu. Boeing priznal 18-mesačné oneskorenie spôsobené problémami pri integrácii radarových a senzorových systémov a odhadol posun termínu dodávky na začiatok roka 2009. V súvislosti s týmito oneskoreniami si Boeing v roku 2006 zaúčtoval stratu vo výške 770 miliónov dolárov (v cenách roku 2024 zodpovedajúce zhruba 1,15 miliardy dolárov). V júni 2008 Boeing oznámil ďalšie oneskorenie. Prvé dve lietadlá 737 AEW&C boli odovzdané RAAF 26. novembra 2009, hoci spočiatku zostávali majetkom Boeingu. Austrálske vzdušné sily ich formálne prijali do počiatočnej prevádzky v apríli 2010. Tretie lietadlo bolo zavedené v júni 2010, štvrté v decembri 2010 a posledné dve v roku 2012. Lietadlá dosiahli počiatočnú operačnú spôsobilosť v novembri 2012 a plnú operačnú spôsobilosť v máji 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = A30 – Boeing Wedgetail | url = https://www.airforce.gov.au/sites/default/files/2023-02/A30%E2%80%93%20Boeing%20Wedgetail%20%E2%80%93%20pp522-527.pdf | vydavateľ = airforce.gov.au | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> === Ďalší prevádzkovatelia === Záujem o lietadlo čoskoro prejavili aj zahraniční zákazníci. Turecko podpísalo zmluvu na štyri lietadlá v júni 2002 v rámci programu „Project Peace Eagle" (turecky: Barış Kartalı). Juhokórejské letectvo si objednalo štyri stroje v novembri 2006, pričom ich dodávka prebehla v rokoch 2011 až 2012. Spojené kráľovstvo pristúpilo k programu neskôr: pôvodne zamýšľalo kúpiť päť lietadiel, ale v roku 2021 zredukovalo objednávku na tri kusy (označené ako Wedgetail AEW Mk1). Prvý kus bol odovzdaný Kráľovskému letectvu (RAF) 18. októbra 2024. Pokiaľ ide o americké vzdušné sily, záujem o E-7 vyjadril veliteľ tichomorských vzdušných síl USA generál Kenneth S. Wilsbach už vo februári 2021. Hlavným dôvodom bolo, že prevádzkované stroje E-3 disponujú dostatočným detekčným dosahom voči lietadlám, ako je čínsky [[Čcheng-tu J-20]]. V marci 2026 uzavrelo americké letectvo s Boeingom dve zmluvy v celkovej hodnote 2,43 miliardy dolárov na vývoj dvoch prototypov E-7A. == Konštrukcia == === Platforma === E-7 Wedgetail je postavený na základe Boeingu 737-700IGW (Increased Gross Weight), čo je variant blízky verzii 737-700ER. Ide o úzkotrupé dvojmotorové lietadlo s klasickým usporiadaním trupu, ktoré bolo pre vojenské misie dôkladne modifikované. Celková dĺžka lietadla je 33,6 metra, výška 12,5 metra a rozpätie krídel 35,7 metra. Prázdna hmotnosť je asi 46 600 kg, maximálna vzletová hmotnosť dosahuje 77 565 kg. Pohon zabezpečujú dva turbodúchadlové motory CFM International CFM56-7B27A, každý s ťahom 120 kN. Tieto agregáty sú totožné s motormi bežne používanými v komerčnej civilnej prevádzke, čo výrazne zjednodušuje logistiku a znižuje prevádzkové náklady. Maximálna rýchlosť lietadla je 955 km-h a cestovná 760 km/h. Maximálny dolet je asi 7 040 km, čo umožňuje sledovanie rozsiahlych oblastí bez potreby častého dopĺňania paliva. Výškový dostup lietadla je 12 497 m.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = E-7A Wedgetail | url = https://www.airforce.gov.au/aircraft/e-7a-wedgetail | vydavateľ = airforce.gov.au | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> E-7A disponuje schopnosťou vzdušného tankovania, čo ďalej predlžuje jeho letovú výdrž – austrálske posádky bežne vykonávajú misie trvajúce 13 hodín, pričom dosiahli rekord až 17 hodín a 6 minút. Počas typickej 10-hodinovej misie je E-7A schopný pokryť oblasť s rozlohou viac ako štyri milióny štvorcových kilometrov – plochu porovnateľnú s rozlohou Západnej Austrálie alebo Severného teritória.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = E-7 AEW&C | url = https://www.boeing.com/defense/patrol-early-warning-and-battle-management/e-7-aewc | vydavateľ = boeing.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> Modifikácia trupu je viditeľne nenápadná: radarová sústava je zabudovaná do charakteristického hrebienku umiestneného na chrbte trupu. V porovnaní s rotačným rádómom E-3 Sentry je tento prístup konštrukčne jednoduchší a prevádzkovo výhodnejší. Posádku tvorí pilot, druhý pilot a tím operátorov misijných systémov, ktorí pracujú na modernizovaných pracovných staniciach. Lietadlo nesie tiež systémy elektronického boja a prostriedky pasívnej obrany (napr. tzv. flares). === Radarový systém MESA === Srdcom celého systému je radar MESA (Multi-role Electronically Scanned Array) vyvinutý spoločnosťou Northrop Grumman Electronic Systems. Ide o radar pracujúci v pásme L (1 až 2 GHz) s aktívnym elektronickým skenovaním, čo znamená, že polohu radarového lúča riadi elektronika, nie mechanický pohyb antény. Na rozdiel od rotačného rádómu E-3 Sentry je MESA schopný poskytovať prakticky okamžité 360-stupňové pokrytie bez mŕtvych uhlov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = E-7 Wedgetail | url = https://des.mod.uk/what-we-do/raf-procurement-support/e7-wedgetail/ | vydavateľ = des.mod.uk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> Radarový dosah v režime „look-up" presahuje 600 km, čo umožňuje detekciu cieľov lietajúcich vo vysokých výškach. V režime „look-down" je dosah voči cieľom veľkosti stíhačky viac ako 370 km, čo je kľúčové pre detekciu nízko letiacich lietadiel a riadených striel na pozadí zemského povrchu. Pre námorné úlohy radar deteguje ciele veľkosti fregaty na vzdialenosť presahujúcu 240 km. Systém je schopný súčasne sledovať až 180 cieľov a na 24 z nich navádzať riadené strely.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Allison | meno = George | autor = | odkaz na autora = | titul = A guide to the E-7 Wedgetail | url = https://ukdefencejournal.org.uk/a-guide-to-the-e-7-wedgetail/ | vydavateľ = ukdefencejournal.org.uk | miesto = | dátum vydania = 2019-03-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> === Komunikačné systémy a otvorená architektúra === E-7 je vybavený rozsiahlym súborom taktických a strategických hlasových a dátových komunikačných systémov, ktoré zabezpečujú výmenu informácií v reálnom čase medzi vzdušnými, námornými a pozemnými silami. Prostredníctvom zabezpečeného dátového spojenia je lietadlo schopné integrovať sa do sieťocentrickej bojovej architektúry vrátane komunikácie so satelitnými systémami. Misijné systémy poskytujú v reálnom čase analytiku pre identifikáciu cieľov a spracovanie kritických dát počas všetkých fáz nasadenia. Dôležitou črtou E-7 je jeho otvorená systémová architektúra, ktorá umožňuje agilné softvérové aktualizácie a postupné zavádzanie nových schopností. == Nasadenie == === Boj proti Islamskému štátu v Iraku a Sýrii === Prvé bojové nasadenie austrálskeho E-7A Wedgetail sa uskutočnilo v októbri 2014, keď RAAF vyslal lietadlo do [[Irak|Iraku]] v rámci operácie Okra – austrálskeho príspevku ku koaličným operáciám proti [[Islamský štát (militantná organizácia)|Islamskému štátu (IS/Daesh)]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Islamic State: Royal Australian Air Force planes complete first flights over Iraq as part of international coalition against 'apocalyptic death cult' | url = https://www.abc.net.au/news/2014-10-02/royal-australian-air-force-planes-complete-first-missions-over-/5784352 | vydavateľ = abc.net.au | miesto = | dátum vydania = 2014-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = }}</ref> Wedgetail plnil úlohu veliteľského a riadiaceho uzla, koordinoval aktivity koaličných leteckých síl a slúžil ako primárny systém riadenia vzdušného priestoru nad operačnou oblasťou. Misie trvajúce bežne 13 hodín sa stali štandardom; v novembri 2015 austrálska posádka absolvovala najdlhšiu koaličnú misiu velenia a riadenia v histórii – 17 hodín a 6 minút, pričom lietadlo muselo byť dvakrát natankované vo vzduchu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = australianaviation.com.au | odkaz na autora = | titul = Wedgetail sets mission duration record | url = https://australianaviation.com.au/2015/11/wedgetail-sets-mission-duration-record/ | vydavateľ = australianaviation.com.au | miesto = | dátum vydania = 2015-11-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = }}</ref> Záverečná rotácia RAAF na Strednom východe sa skončila začiatkom roka 2019. === Podpora Ukrajiny počas ruskej invázie === V októbri 2023 nasadila Austrália lietadlo E-7A Wedgetail do Európy s cieľom prispieť k medzinárodnému úsiliu o včasné varovanie pred potenciálnymi hrozbami z Ruska. E-7A vzlietala z leteckej základne Ramstein v [[Nemecko|Nemecku]] a počas tejto operácie nalietala približne 250 hodín (priemerná dĺžka misie bola päť hodín). Nasadenie trvalo šesť mesiacov a lietadlo sa vrátilo do Austrálie začiatkom apríla 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Greene | meno = Andrew | autor = | odkaz na autora = | titul = Wedgetail returns from support operations in Europe | url = https://www.defence.gov.au/news-events/releases/2024-04-02/wedgetail-returns-from-support-operations-europe | vydavateľ = defence.gov.au | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = }}</ref> Druhé európske nasadenie RAAF Wedgetail sa začalo v auguste 2025. E-7A vzlietala z leteckej základne Lask v [[Poľsko|Poľsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Greene | meno = Andrew | autor = | odkaz na autora = | titul = Royal Australian Air Force helps defend European airspace during Russian drone strikes | url = https://thenightly.com.au/politics/royal-australian-air-force-helps-defend-european-airspace-during-russian-drone-strikes-c-20169325 | vydavateľ = thenightly.com.au | miesto = | dátum vydania = 2025-09-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = }}</ref> ==Referencie== {{Referencie}} [[Kategória:Lietadlá včasnej výstrahy]] [[Kategória:Lietadlá Boeing]] onpxvaw9qwsze79uh7n9qkkalqxg7lx 3 749886 8211223 2026-05-09T15:51:49Z Safíček 270527 /* */ vitajte 8211223 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Safíček}} 4zoon2xmfo3i69w8wlwwon5lhkw3xoo 0 749887 8211224 2026-05-09T15:51:59Z Teslaton 12161 Presmerovanie na [[Jozef Luňáček]] 8211224 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Jozef Luňáček]] lzm6zku8ahmy92gj6wdhfdmim0rfnxs 0 749888 8211225 2026-05-09T15:52:01Z Teslaton 12161 Presmerovanie na [[Jozef Luňáček]] 8211225 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Jozef Luňáček]] lzm6zku8ahmy92gj6wdhfdmim0rfnxs 0 749889 8211226 2026-05-09T15:52:02Z Teslaton 12161 Presmerovanie na [[Jozef Luňáček]] 8211226 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Jozef Luňáček]] lzm6zku8ahmy92gj6wdhfdmim0rfnxs 14 749890 8211231 2026-05-09T16:04:29Z ~2026-27065-36 293875 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:2023]] [[Kategória:Zaniklo v 21. storočí]]“ 8211231 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:2023]] [[Kategória:Zaniklo v 21. storočí]] rth3c0ju2qac6c5kf7y5wn3rkfx071f 8211250 8211231 2026-05-09T16:58:20Z Jetam2 30982 zar 8211250 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:2023]] [[Kategória:Zaniklo v 21. storočí|2023]] nta0axdyu4tzsjfrauboankc8oxy3fd 0 749891 8211236 2026-05-09T16:26:07Z Pe3kZA 39673 základ 8211236 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Tatra 49 | obrazok = Tatra 49 IMG 6919.JPG | vyrobca = [[Tatra, a. s.|Tatra]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = [[1929]] - [[1939]] | krajina_povodu = [[Česko-Slovensko]] | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = malý nákladný | typ_karoserie = 2-miestna | usporiadanie = | platforma = | motor =zážihový vzduchom chladený, 528 cm³, výkon cca 7 [[Kôň (jednotka)|koní]] | maximalka =55 km/h | akceleracia = | spotreba = 6-8 l/100km | prevodovka = | razvor =2 265 mm | vyska =1 300 mm | sirka =1 600 mm | dlzka =3 300 mm | hmotnost = 515 kg | kapacita_nadrze = | podobne = | dizajner = }} '''Tatra 49''' bol trojkolesový dvojmiestny dodávkový automobil, vyrábaný [[Kopřivnice|kopřivnickou]] firmou [[Tatra, a. s.|Tatra]] v rokoch [[1929]] - [[1939]]. Pri jeho výrobe boli využité časti motora, predná náprava a riadenie z osobných vozidiel [[Tatra 12]] a [[Tatra 30]].<ref name="kniha">{{Citácia knihy | priezvisko = Šuman-Hreblay | meno = Marián | odkaz na autora = | titul = Tatra; T&nbsp;49 (1929–1939) | vydavateľ = CPress | miesto = Brno | rok = 2019 | isbn = 978-80-264-2400-0 | strany = 30 | počet strán = 206 | url = | jazyk = }}</ref> Vozidlo sa vyrábalo buď v osobnej verzii, ktorý sa napokon vytvoril iba jeden kus, originál je po renovácii v súkromnej zbierke v Kopřivnici (v 21. storočí boli vyrobené dve repliky), alebo v úžitkovom prevedení, ktorá mala plošinu vpredu alebo vzadu. Úžitkových vozidiel vyprodukovala automobilka asi dvesto.<ref name="idnes" /> Podľa iných zdrojov vyrobila firma asi 210&nbsp;kusov, pričom 97&nbsp;z&nbsp;nich v&nbsp;roku 1930, deväť o rok neskôr, ďalšie štyri v roku 1932 a medzi rokmi 1934 a 1939 spolu asi 100&nbsp;vozidiel.<ref name="kniha" /> Zachovali sa predovšetkým nákladné verzie, ale i jeden osobný model.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tatra osobní vozy | vydavateľ = | miesto = Ostrava | rok = 2005 | isbn = | strany = | počet strán = | url = | jazyk = }}</ref> Renovátori z&nbsp;firmy Ecorra z&nbsp;Kopřivnice vytvorili v roku 2016 repliku tohto vozidla. Pracovali na nej viac ako rok; bola určená pre ''Lane Motor Museum Jeffa Lanea'' sídliace v [[Nashville (Tennessee)|Nashville]] v [[Spojené štáty americké|Spojených štátoch amerických]].<ref name="idnes">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dvořák | meno = František | odkaz na autora = | vydavateľ = Česká tisková kancelář | titul = Tříkolová tatra se nedochovala. Nově vyrobenou repliku vystaví v&nbsp;USA | url = https://www.idnes.cz/auto/historie/koprivnicti-renovatori-vyrobili-repliku-trikolky-tatra-49.A160513_110011_auto_ojetiny_fdv | dátum vydania = 2016-05-13 | dátum prístupu = 2020-12-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšia nedokončená replika sa nachádza v Uherskom Hradišti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tatra T 49 PRODEJ | periodikum = eurooldtimers.com | odkaz na periodikum = | rok = 2022 | mesiac = 10 | ročník = | číslo = | strany = | url = https://www.eurooldtimers.com/cze/inzerat/100187-tatra-t-49.html | issn = }}</ref> == Technické údaje == Vozidlo poháňal [[Štvordobý motor|štvordobý zážihový]] [[jednovalcový motor]] z&nbsp;modelu Tatra&nbsp;12. Jeho objem bol 528 cm³ a najvyšší výkon 7 [[Kôň (jednotka)|koní]] pri 2500&nbsp;otáčkách za minútu. Z&nbsp;vozidla Tatra&nbsp;30 zas pochádzal podvozok a predná tuhá náprava. [[Rázvor]] vozidla činil 2265&nbsp;milimetrov a rozchod vpredu mal hodnotu 1300&nbsp;milimetrov. Celková dĺžka bola 3300&nbsp;milimetrov, šírka 1600&nbsp;milimetrov a výška 1300&nbsp;milimetrov. Rozmery úložnej plochy boli 1640&nbsp;na 1080&nbsp;milimetrov a jej nosnosť 400&nbsp;kilogramov. Celková hmotnosť Tatry&nbsp;49 bola 515&nbsp;kilogramov. Automobil dokázal vyvinúť maximálnu rýchlosť 55&nbsp;kilometrov za hodinu a jeho spotreba sa pohybovala na úrovni 6 až 8 litrov na sto kilometrov jazdy.<ref name="kniha" /> == Referencie == <references /> == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Šuman-Hreblay | meno = Marián | odkaz na autora = | titul = Tatra; T&nbsp;49 (1929–1939) | vydavateľ = CPress | miesto = Brno | rok = 2019 | isbn = 978-80-264-2400-0 | strany = 30–31 | počet strán = 206 | url = | jazyk = }} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Tatra 49|24812122}} {{Tatra}} [[Kategória:Automobily Tatra|49]] [[Kategória:Veterány]] 9qplzkkt1l6aor1i9pizgkvgrozifq8 1 749892 8211237 2026-05-09T16:27:53Z Pe3kZA 39673 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8211237 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8211238 8211237 2026-05-09T16:29:13Z Pe3kZA 39673 šabl. 8211238 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026|Krajina=Česko}} t6fzy80ihd4c21gc4deby1topf7cl6h 1 749893 8211253 2026-05-09T17:17:44Z ~2026-28250-35 294350 /* Autorom arealu Nicovo je Ing.arch Ladislav Bauer nie Vladimir a Ing.arch Aladar Buzik */ nová sekcia 8211253 wikitext text/x-wiki == Autorom arealu Nicovo je Ing.arch Ladislav Bauer nie Vladimir a Ing.arch Aladar Buzik == Ing.Ladislava Bauerová Bátoryová --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28250-35|&#126;2026-28250-35]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28250-35|diskuse]]) 17:17, 9. máj 2026 (UTC) 28o7uwi8arrkjpd94gb5pqmzfvhz1fj 1 749894 8211267 2026-05-09T18:09:00Z Lalina 22926 /* Paškvil */ nová sekcia 8211267 wikitext text/x-wiki == Paškvil == {{ping|Vasiľ}} Bayová - gratulujem k výrobe paškvilu. Dogmatizmus zase vyhral nad rozumom. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:09, 9. máj 2026 (UTC) gs9ocuxokhu5s1manv5t7j0kz67nt4m 3 749896 8211271 2026-05-09T18:16:04Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8211271 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:16, 9. máj 2026 (UTC) hj22kp2u36jg7xhm8i2gmwyyv3uroip 0 749897 8211276 2026-05-09T18:31:20Z Peter 51345 269569 Vytvorená stránka „{{Infobox štadión|názov štadiónu=Scotia Place|bývalé názvy=Centrum podujatí v Calgary<br/>(projektovanie/výstavba)|štát=Kanada|zemepisná šírka=51.039722|poloha=[[Calgary]]|zemepisná dĺžka=-114.052222|kapacita=18 400|správca=[[Calgary Sports and Entertainment|Calgary Sports and Entertainment Corporation]]|cena výstavby=Úpravy v okrese: 296,9 milióna $<br/><br/>Komplex Event Centre: 926,4 milióna $<br/>Spolu: 1,223 miliardy $|architekt=Dialog…“ 8211276 wikitext text/x-wiki {{Infobox štadión|názov štadiónu=Scotia Place|bývalé názvy=Centrum podujatí v Calgary<br/>(projektovanie/výstavba)|štát=Kanada|zemepisná šírka=51.039722|poloha=[[Calgary]]|zemepisná dĺžka=-114.052222|kapacita=18 400|správca=[[Calgary Sports and Entertainment|Calgary Sports and Entertainment Corporation]]|cena výstavby=Úpravy v okrese: 296,9 milióna $<br/><br/>Komplex Event Centre: 926,4 milióna $<br/>Spolu: 1,223 miliardy $|architekt=[[Dialog (architektonická kancelária)|Dialog]]<br/>[[HOK (spoločnosť)|HOK]]}} '''Scotia Place''' je viacúčelová aréna, ktorá sa momentálne stavia v [[Calgary]] v kanadskej provincii Alberta. Má nahradiť arénu [[Scotiabank Saddledome]], domovský štadión tímu [[Calgary Flames]] z [[National Hockey League]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Final agreements signed for a new Calgary Event Centre | url = https://livewirecalgary.com/2023/10/05/final-agreements-signed-for-a-new-calgary-event-centre/ | dátum vydania = 2023-10-05 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en-US | meno = Darren | priezvisko = Krause}}</ref> Stavba začala po slávnostnom položení základného kameňa 22. júla 2024; otvorenie novej arény je naplánované na obdobie pred začiatkom sezóny NHL 2027/2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Scotia Place name unveiled as work begins on new $800M arena for Calgary Flames {{!}} Globalnews.ca | url = https://globalnews.ca/news/10637393/calgary-arena-scotia-place/ | vydavateľ = Global News | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en-US}}</ref> == História == === CalgaryNEXT === Projekt Scotia Place nahradil plán z roku 2015 s názvom '''CalgaryNEXT''', ktorý mal nahradiť štadióny [[Scotiabank Saddledome]] aj [[McMahon Stadium]] pre profesionálne hokejové a kanadské futbalové tímy z Calgary. Tento návrh zahŕňal dve budovy: centrum podujatí s kapacitou 19 000 – 20 000 miest,<ref>{{Citácia periodika|titul=No question Calgary pro sports venues are out-of-date|url=http://www.calgarysun.com/2015/08/18/no-question-calgary-pro-sports-venues-are-out-of-date|periodikum=Calgary Sun|dátum prístupu=2026-05-09|jazyk=en}}</ref> ktoré malo slúžiť ako nová domáca aréna pre dva hokejové kluby, [[Calgary Flames]] z [[National Hockey League]] a [[Calgary Hitmen]] z [[Western Hockey League]], ako aj pre lakrosový tím [[Calgary Roughnecks]]; a futbalový štadión s kapacitou 40 000 miest a športová hala pre tím [[Calgary Stampeders]] z [[Canadian football league|Kanadskej futbalovej ligy]], ktorá by slúžila ako verejný priestor na tréningy a aktivity. Komplex mal pôvodne stáť v štvrti West Village pri rieke Bow ako „centrum profesionálnych a amatérskych športových aktivít“.<ref>{{Citácia periodika|titul=No question Calgary pro sports venues are out-of-date|url=http://www.calgarysun.com/2015/08/18/no-question-calgary-pro-sports-venues-are-out-of-date|periodikum=Calgary Sun|dátum prístupu=2026-05-09|jazyk=en}}</ref> Okamžité reakcie miestnych politikov na návrh CalgaryNEXT boli zmiešané; podporili plán na prestavbu oblasti West Village, no mnohí – vrátane primátora [[Naheed Nenshi|Naheeda Nenshiho]] – vyjadrili obavy z návrhu, podľa ktorého by mesto malo spočiatku financovať 440 až 690 miliónov dolárov z predpokladaných nákladov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mayor Nenshi's statement on a new arena/stadium/fieldhouse proposal | url = http://calgarymayor.ca/stories/mayor-nenshis-statement-on-a-new-arena-stadium-fieldhouse-proposal | vydavateľ = calgarymayor.ca | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en-US | meno = CoC | priezvisko = WDS}}</ref> ktoré by sa podľa organizátorov projektu vrátili až v dlhodobom horizonte. V rámci návrhu by zariadenia vlastnilo mesto a spravovala by ich súkromná spoločnosť [[Calgary Sports and Entertainment|Calgary Sports and Entertainment Corporation]] (CSEC) – čím by sa pozemok oslobodil od dane z nehnuteľností –, avšak mesto by nedostávalo žiadny podiel na zisku. Pôvodne sa náklady odhadovali na 890 miliónov dolárov,<ref>{{Citácia periodika|titul=No question Calgary pro sports venues are out-of-date|url=http://www.calgarysun.com/2015/08/18/no-question-calgary-pro-sports-venues-are-out-of-date|periodikum=Calgary Sun|dátum prístupu=2026-05-09|jazyk=en}}</ref> avšak podľa správy mesta Calgary zverejnenej v apríli 2016 sa odhadovalo, že projekt CalgaryNEXT bude stáť približne 1,8 miliardy dolárov, pričom daňoví poplatníci by mali uhradiť až dve tretiny celkových nákladov.<ref>https://calgaryherald.com/news/local-news/flames-calgarynext-proposal-could-cost-1-8-billion-double-original-estimate-says-city-report</ref> V apríli 2017 mestské zastupiteľstvo v Calgary jednomyseľne hlasovalo za podporu alternatívneho plánu v blízkosti štadióna Saddledome.<ref>https://www.cbc.ca/news/canada/calgary/calgary-council-plan-b-calgary-next-still-sleeping-1.4083787</ref> === Nový návrh === 12. septembra 2017 prezident a generálny riaditeľ klubu Flames Ken King vyhlásil, že tím už ďalej neusiluje o výstavbu arény CalgaryNEXT, keďže „dlho sme sa snažili nájsť riešenie, ktoré by skutočne fungovalo a nahradilo túto budovu, a naozaj sme sa do toho vložili naplno, no bohužiaľ som dospel k záveru – a som veľmi sklamaný –, že si nemyslím, že dokážeme uzavrieť dohodu, ktorá by nám vyhovovala“. Primátor Nenshi následne navrhol partnerstvo, v rámci ktorého by časť nákladov na „plán B“ pokrylo mesto a zvyšok by pokryli vlastníci tímu a príplatky užívateľov. King tento návrh odmietol.<ref>http://www.cbc.ca/news/canada/calgary/calgary-city-council-flames-negotiations-deal-1.4291316</ref> 30. júla 2019 mestská rada v Calgary schválila nové Event Centre v hodnote 550 miliónov dolárov. Nová aréna mala byť umiestnená severne od Saddledome v štvrti Victoria Park. Stavba budovy by sa mala začať v roku 2021 a mala by mať kapacitu okolo 19 000 divákov. Plány pre Event Centre zahŕňali aj možnosť vybudovania menšej arény, ktorá by nahradila Stampede Corral. Mesto Calgary by bolo vlastníkom Event Centre, zatiaľ čo CSEC by bolo zodpovedné za prevádzku a údržbu zariadenia, pričom všetky príjmy by zostali v rámci 35-ročnej nájomnej zmluvy, ktorá obsahovala klauzulu o nezmenení sídla tímu Flames počas tohto obdobia. Ak by sa projekt realizoval, Saddledome by bolo zbúrané po otvorení novej arény.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Scotia Place - Calgary's event centre | url = https://www.calgary.ca/major-projects/scotia-place.html | vydavateľ = www.calgary.ca | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en | meno = Topic landing | priezvisko = page}}</ref> 14. apríla 2021 mestská rada v Calgary pozastavila projekt výstavby novej arény z dôvodu obáv o prekročenie rozpočtu.<ref>https://www.cbc.ca/news/canada/calgary/flames-calgary-arena-pause-budget-1.5987561</ref> 26. júla 2021 mesto oznámilo, že náklady na výstavbu arény vzrástli z 550 miliónov dolárov na 608,5 milióna dolárov. Aréna mala byť postavená v tvare „obrátenej misy“, čo však na vybranom pozemku pravdepodobne nebolo realizovateľné a vyvolávalo obavy týkajúce sa prístupnosti.[potrebný zdroj] V priebehu ďalšieho postupu projektových prác sa odhalili ďalšie potenciálne problémy, čo viedlo k prekročeniu nákladov. Na riešenie týchto prekročení bolo oznámené, že mesto Calgary aj spoločnosť Calgary Sports and Entertainment Corporation (CSEC) poskytnú každý ďalších 12,5 milióna dolárov, čo bolo dohodnuté v zmluve podpísanej v roku 2019.<ref>http://globalnews.ca/news/8060369/12-5m-cost-overruns-cmlc-calgary-events-centre/</ref> Spoločnosť Calgary Sports and Entertainment Corporation následne súhlasila, že pokryje akékoľvek potenciálne budúce prekročenia nákladov. Okrem toho mesto v rámci aktualizovanej dohody so spoločnosťou CSEC oznámilo, že spoločnosť Calgary Municipal Land Corp. (CMLC) bude odvolaná z pozície projektového manažéra a nahradená organizáciou podľa výberu spoločnosti CSEC.<ref>http://globalnews.ca/news/8060369/12-5m-cost-overruns-cmlc-calgary-events-centre/</ref> 22. decembra 2021 bývalá primátorka Calgary Jyoti Gondek na sociálnych médiách oznámila, že spoločnosť CSEC odstupuje od dohody, pričom ako dôvod uviedla nezhody ohľadom nových nákladov, ktorých časť malo podľa mesta uhradiť práve CSEC.<ref>https://calgaryherald.com/news/local-news/gondek-says-calgary-flames-owners-want-to-pull-the-plug-on-arena-deal</ref> Tieto prekročenia zahŕňali náklady na infraštruktúru vo výške 12,1 milióna dolárov a náklady na zmierňovanie klimatických zmien vo výške 4 milióny dolárov, pričom mesto ponúklo uhradiť 6,4 milióna dolárov z celkovej sumy, čo znamenalo, že 9,7 milióna dolárov malo uhradiť CSEC. Tieto náklady neboli predtým identifikované ako náklady projektu zo strany CMLC ani mesta, ani neboli zahrnuté v rozpočte vo výške 608,5 milióna dolárov z júla 2021. Napriek tomu CSEC vyjadrilo svoj zámer zostať v Saddledome.<ref>https://calgaryherald.com/news/local-news/gondek-says-calgary-flames-owners-want-to-pull-the-plug-on-arena-deal</ref> === Konečná dohoda === 25. apríla 2023 sa konala tlačová konferencia venovaná najnovším informáciám o projekte Calgary Events Centre. Bolo oznámené, že na danom mieste bude realizovaný aktualizovaný projekt, ktorého náklady sa v súčasnosti odhadujú na 1,22 miliardy dolárov a ktorý bude zahŕňať plánovanú arénu, krytú ľadovú plochu a vnútorné i vonkajšie námestia.<ref>https://newsroom.calgary.ca/agreements-announced-to-further-develop-the-rivers-district-anchored-by-a-modern-event-centre/</ref> Mesto má zaplatiť 537,3 milióna dolárov vopred, vlastníci klubu Flames majú zaplatiť celkovo 748,3 milióna dolárov počas 35 rokov (odhadovaná suma je 356 miliónov dolárov v cenách roku 2024) a provincia Alberta má zaplatiť 330 miliónov dolárov počas troch rokov na pokrytie nákladov na verejné klzisko, niektoré náklady na infraštruktúru a demoláciu Saddledome.<ref>https://calgaryherald.com/news/local-news/braid-calgary-event-arena-deal-details</ref> 5. októbra 2023 mesto Calgary, provincia Alberta a CSEC oznámili, že finalizovali dohody o novom centre podujatí a zlepšení štvrte.<ref>https://www.calgary.ca/major-projects/event-centre.html</ref> 22. júla 2024 bol na slávnostnom zahájení stavby oznámený návrh a konečný názov arény, Scotia Place, a krátko nato sa začala výstavba.<ref>https://globalnews.ca/news/10637393/calgary-arena-scotia-place/</ref> == Zdroj == {{Preklad|en|Scotia Place|1344343884}} == Referencie == gx9gnsqyzo7fz6pldmoe7cnzhuzv8ei 8211289 8211276 2026-05-09T18:50:04Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Stavby v Calgary]] pomocou použitia HotCat 8211289 wikitext text/x-wiki {{Infobox štadión|názov štadiónu=Scotia Place|bývalé názvy=Centrum podujatí v Calgary<br/>(projektovanie/výstavba)|štát=Kanada|zemepisná šírka=51.039722|poloha=[[Calgary]]|zemepisná dĺžka=-114.052222|kapacita=18 400|správca=[[Calgary Sports and Entertainment|Calgary Sports and Entertainment Corporation]]|cena výstavby=Úpravy v okrese: 296,9 milióna $<br/><br/>Komplex Event Centre: 926,4 milióna $<br/>Spolu: 1,223 miliardy $|architekt=[[Dialog (architektonická kancelária)|Dialog]]<br/>[[HOK (spoločnosť)|HOK]]}} '''Scotia Place''' je viacúčelová aréna, ktorá sa momentálne stavia v [[Calgary]] v kanadskej provincii Alberta. Má nahradiť arénu [[Scotiabank Saddledome]], domovský štadión tímu [[Calgary Flames]] z [[National Hockey League]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Final agreements signed for a new Calgary Event Centre | url = https://livewirecalgary.com/2023/10/05/final-agreements-signed-for-a-new-calgary-event-centre/ | dátum vydania = 2023-10-05 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en-US | meno = Darren | priezvisko = Krause}}</ref> Stavba začala po slávnostnom položení základného kameňa 22. júla 2024; otvorenie novej arény je naplánované na obdobie pred začiatkom sezóny NHL 2027/2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Scotia Place name unveiled as work begins on new $800M arena for Calgary Flames {{!}} Globalnews.ca | url = https://globalnews.ca/news/10637393/calgary-arena-scotia-place/ | vydavateľ = Global News | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en-US}}</ref> == História == === CalgaryNEXT === Projekt Scotia Place nahradil plán z roku 2015 s názvom '''CalgaryNEXT''', ktorý mal nahradiť štadióny [[Scotiabank Saddledome]] aj [[McMahon Stadium]] pre profesionálne hokejové a kanadské futbalové tímy z Calgary. Tento návrh zahŕňal dve budovy: centrum podujatí s kapacitou 19 000 – 20 000 miest,<ref>{{Citácia periodika|titul=No question Calgary pro sports venues are out-of-date|url=http://www.calgarysun.com/2015/08/18/no-question-calgary-pro-sports-venues-are-out-of-date|periodikum=Calgary Sun|dátum prístupu=2026-05-09|jazyk=en}}</ref> ktoré malo slúžiť ako nová domáca aréna pre dva hokejové kluby, [[Calgary Flames]] z [[National Hockey League]] a [[Calgary Hitmen]] z [[Western Hockey League]], ako aj pre lakrosový tím [[Calgary Roughnecks]]; a futbalový štadión s kapacitou 40 000 miest a športová hala pre tím [[Calgary Stampeders]] z [[Canadian football league|Kanadskej futbalovej ligy]], ktorá by slúžila ako verejný priestor na tréningy a aktivity. Komplex mal pôvodne stáť v štvrti West Village pri rieke Bow ako „centrum profesionálnych a amatérskych športových aktivít“.<ref>{{Citácia periodika|titul=No question Calgary pro sports venues are out-of-date|url=http://www.calgarysun.com/2015/08/18/no-question-calgary-pro-sports-venues-are-out-of-date|periodikum=Calgary Sun|dátum prístupu=2026-05-09|jazyk=en}}</ref> Okamžité reakcie miestnych politikov na návrh CalgaryNEXT boli zmiešané; podporili plán na prestavbu oblasti West Village, no mnohí – vrátane primátora [[Naheed Nenshi|Naheeda Nenshiho]] – vyjadrili obavy z návrhu, podľa ktorého by mesto malo spočiatku financovať 440 až 690 miliónov dolárov z predpokladaných nákladov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mayor Nenshi's statement on a new arena/stadium/fieldhouse proposal | url = http://calgarymayor.ca/stories/mayor-nenshis-statement-on-a-new-arena-stadium-fieldhouse-proposal | vydavateľ = calgarymayor.ca | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en-US | meno = CoC | priezvisko = WDS}}</ref> ktoré by sa podľa organizátorov projektu vrátili až v dlhodobom horizonte. V rámci návrhu by zariadenia vlastnilo mesto a spravovala by ich súkromná spoločnosť [[Calgary Sports and Entertainment|Calgary Sports and Entertainment Corporation]] (CSEC) – čím by sa pozemok oslobodil od dane z nehnuteľností –, avšak mesto by nedostávalo žiadny podiel na zisku. Pôvodne sa náklady odhadovali na 890 miliónov dolárov,<ref>{{Citácia periodika|titul=No question Calgary pro sports venues are out-of-date|url=http://www.calgarysun.com/2015/08/18/no-question-calgary-pro-sports-venues-are-out-of-date|periodikum=Calgary Sun|dátum prístupu=2026-05-09|jazyk=en}}</ref> avšak podľa správy mesta Calgary zverejnenej v apríli 2016 sa odhadovalo, že projekt CalgaryNEXT bude stáť približne 1,8 miliardy dolárov, pričom daňoví poplatníci by mali uhradiť až dve tretiny celkových nákladov.<ref>https://calgaryherald.com/news/local-news/flames-calgarynext-proposal-could-cost-1-8-billion-double-original-estimate-says-city-report</ref> V apríli 2017 mestské zastupiteľstvo v Calgary jednomyseľne hlasovalo za podporu alternatívneho plánu v blízkosti štadióna Saddledome.<ref>https://www.cbc.ca/news/canada/calgary/calgary-council-plan-b-calgary-next-still-sleeping-1.4083787</ref> === Nový návrh === 12. septembra 2017 prezident a generálny riaditeľ klubu Flames Ken King vyhlásil, že tím už ďalej neusiluje o výstavbu arény CalgaryNEXT, keďže „dlho sme sa snažili nájsť riešenie, ktoré by skutočne fungovalo a nahradilo túto budovu, a naozaj sme sa do toho vložili naplno, no bohužiaľ som dospel k záveru – a som veľmi sklamaný –, že si nemyslím, že dokážeme uzavrieť dohodu, ktorá by nám vyhovovala“. Primátor Nenshi následne navrhol partnerstvo, v rámci ktorého by časť nákladov na „plán B“ pokrylo mesto a zvyšok by pokryli vlastníci tímu a príplatky užívateľov. King tento návrh odmietol.<ref>http://www.cbc.ca/news/canada/calgary/calgary-city-council-flames-negotiations-deal-1.4291316</ref> 30. júla 2019 mestská rada v Calgary schválila nové Event Centre v hodnote 550 miliónov dolárov. Nová aréna mala byť umiestnená severne od Saddledome v štvrti Victoria Park. Stavba budovy by sa mala začať v roku 2021 a mala by mať kapacitu okolo 19 000 divákov. Plány pre Event Centre zahŕňali aj možnosť vybudovania menšej arény, ktorá by nahradila Stampede Corral. Mesto Calgary by bolo vlastníkom Event Centre, zatiaľ čo CSEC by bolo zodpovedné za prevádzku a údržbu zariadenia, pričom všetky príjmy by zostali v rámci 35-ročnej nájomnej zmluvy, ktorá obsahovala klauzulu o nezmenení sídla tímu Flames počas tohto obdobia. Ak by sa projekt realizoval, Saddledome by bolo zbúrané po otvorení novej arény.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Scotia Place - Calgary's event centre | url = https://www.calgary.ca/major-projects/scotia-place.html | vydavateľ = www.calgary.ca | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en | meno = Topic landing | priezvisko = page}}</ref> 14. apríla 2021 mestská rada v Calgary pozastavila projekt výstavby novej arény z dôvodu obáv o prekročenie rozpočtu.<ref>https://www.cbc.ca/news/canada/calgary/flames-calgary-arena-pause-budget-1.5987561</ref> 26. júla 2021 mesto oznámilo, že náklady na výstavbu arény vzrástli z 550 miliónov dolárov na 608,5 milióna dolárov. Aréna mala byť postavená v tvare „obrátenej misy“, čo však na vybranom pozemku pravdepodobne nebolo realizovateľné a vyvolávalo obavy týkajúce sa prístupnosti.[potrebný zdroj] V priebehu ďalšieho postupu projektových prác sa odhalili ďalšie potenciálne problémy, čo viedlo k prekročeniu nákladov. Na riešenie týchto prekročení bolo oznámené, že mesto Calgary aj spoločnosť Calgary Sports and Entertainment Corporation (CSEC) poskytnú každý ďalších 12,5 milióna dolárov, čo bolo dohodnuté v zmluve podpísanej v roku 2019.<ref>http://globalnews.ca/news/8060369/12-5m-cost-overruns-cmlc-calgary-events-centre/</ref> Spoločnosť Calgary Sports and Entertainment Corporation následne súhlasila, že pokryje akékoľvek potenciálne budúce prekročenia nákladov. Okrem toho mesto v rámci aktualizovanej dohody so spoločnosťou CSEC oznámilo, že spoločnosť Calgary Municipal Land Corp. (CMLC) bude odvolaná z pozície projektového manažéra a nahradená organizáciou podľa výberu spoločnosti CSEC.<ref>http://globalnews.ca/news/8060369/12-5m-cost-overruns-cmlc-calgary-events-centre/</ref> 22. decembra 2021 bývalá primátorka Calgary Jyoti Gondek na sociálnych médiách oznámila, že spoločnosť CSEC odstupuje od dohody, pričom ako dôvod uviedla nezhody ohľadom nových nákladov, ktorých časť malo podľa mesta uhradiť práve CSEC.<ref>https://calgaryherald.com/news/local-news/gondek-says-calgary-flames-owners-want-to-pull-the-plug-on-arena-deal</ref> Tieto prekročenia zahŕňali náklady na infraštruktúru vo výške 12,1 milióna dolárov a náklady na zmierňovanie klimatických zmien vo výške 4 milióny dolárov, pričom mesto ponúklo uhradiť 6,4 milióna dolárov z celkovej sumy, čo znamenalo, že 9,7 milióna dolárov malo uhradiť CSEC. Tieto náklady neboli predtým identifikované ako náklady projektu zo strany CMLC ani mesta, ani neboli zahrnuté v rozpočte vo výške 608,5 milióna dolárov z júla 2021. Napriek tomu CSEC vyjadrilo svoj zámer zostať v Saddledome.<ref>https://calgaryherald.com/news/local-news/gondek-says-calgary-flames-owners-want-to-pull-the-plug-on-arena-deal</ref> === Konečná dohoda === 25. apríla 2023 sa konala tlačová konferencia venovaná najnovším informáciám o projekte Calgary Events Centre. Bolo oznámené, že na danom mieste bude realizovaný aktualizovaný projekt, ktorého náklady sa v súčasnosti odhadujú na 1,22 miliardy dolárov a ktorý bude zahŕňať plánovanú arénu, krytú ľadovú plochu a vnútorné i vonkajšie námestia.<ref>https://newsroom.calgary.ca/agreements-announced-to-further-develop-the-rivers-district-anchored-by-a-modern-event-centre/</ref> Mesto má zaplatiť 537,3 milióna dolárov vopred, vlastníci klubu Flames majú zaplatiť celkovo 748,3 milióna dolárov počas 35 rokov (odhadovaná suma je 356 miliónov dolárov v cenách roku 2024) a provincia Alberta má zaplatiť 330 miliónov dolárov počas troch rokov na pokrytie nákladov na verejné klzisko, niektoré náklady na infraštruktúru a demoláciu Saddledome.<ref>https://calgaryherald.com/news/local-news/braid-calgary-event-arena-deal-details</ref> 5. októbra 2023 mesto Calgary, provincia Alberta a CSEC oznámili, že finalizovali dohody o novom centre podujatí a zlepšení štvrte.<ref>https://www.calgary.ca/major-projects/event-centre.html</ref> 22. júla 2024 bol na slávnostnom zahájení stavby oznámený návrh a konečný názov arény, Scotia Place, a krátko nato sa začala výstavba.<ref>https://globalnews.ca/news/10637393/calgary-arena-scotia-place/</ref> == Zdroj == {{Preklad|en|Scotia Place|1344343884}} == Referencie == [[Kategória:Stavby v Calgary]] o27ohpdp5za8872ze21hsj7mr1oklql 8211290 8211289 2026-05-09T18:51:02Z Jetam2 30982 +[[Kategória:Calgary Flames]]; +[[Kategória:Hokejové štadióny v Kanade]]; +[[Kategória:Hokejové štadióny NHL]] pomocou použitia HotCat 8211290 wikitext text/x-wiki {{Infobox štadión|názov štadiónu=Scotia Place|bývalé názvy=Centrum podujatí v Calgary<br/>(projektovanie/výstavba)|štát=Kanada|zemepisná šírka=51.039722|poloha=[[Calgary]]|zemepisná dĺžka=-114.052222|kapacita=18 400|správca=[[Calgary Sports and Entertainment|Calgary Sports and Entertainment Corporation]]|cena výstavby=Úpravy v okrese: 296,9 milióna $<br/><br/>Komplex Event Centre: 926,4 milióna $<br/>Spolu: 1,223 miliardy $|architekt=[[Dialog (architektonická kancelária)|Dialog]]<br/>[[HOK (spoločnosť)|HOK]]}} '''Scotia Place''' je viacúčelová aréna, ktorá sa momentálne stavia v [[Calgary]] v kanadskej provincii Alberta. Má nahradiť arénu [[Scotiabank Saddledome]], domovský štadión tímu [[Calgary Flames]] z [[National Hockey League]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Final agreements signed for a new Calgary Event Centre | url = https://livewirecalgary.com/2023/10/05/final-agreements-signed-for-a-new-calgary-event-centre/ | dátum vydania = 2023-10-05 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en-US | meno = Darren | priezvisko = Krause}}</ref> Stavba začala po slávnostnom položení základného kameňa 22. júla 2024; otvorenie novej arény je naplánované na obdobie pred začiatkom sezóny NHL 2027/2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Scotia Place name unveiled as work begins on new $800M arena for Calgary Flames {{!}} Globalnews.ca | url = https://globalnews.ca/news/10637393/calgary-arena-scotia-place/ | vydavateľ = Global News | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en-US}}</ref> == História == === CalgaryNEXT === Projekt Scotia Place nahradil plán z roku 2015 s názvom '''CalgaryNEXT''', ktorý mal nahradiť štadióny [[Scotiabank Saddledome]] aj [[McMahon Stadium]] pre profesionálne hokejové a kanadské futbalové tímy z Calgary. Tento návrh zahŕňal dve budovy: centrum podujatí s kapacitou 19 000 – 20 000 miest,<ref>{{Citácia periodika|titul=No question Calgary pro sports venues are out-of-date|url=http://www.calgarysun.com/2015/08/18/no-question-calgary-pro-sports-venues-are-out-of-date|periodikum=Calgary Sun|dátum prístupu=2026-05-09|jazyk=en}}</ref> ktoré malo slúžiť ako nová domáca aréna pre dva hokejové kluby, [[Calgary Flames]] z [[National Hockey League]] a [[Calgary Hitmen]] z [[Western Hockey League]], ako aj pre lakrosový tím [[Calgary Roughnecks]]; a futbalový štadión s kapacitou 40 000 miest a športová hala pre tím [[Calgary Stampeders]] z [[Canadian football league|Kanadskej futbalovej ligy]], ktorá by slúžila ako verejný priestor na tréningy a aktivity. Komplex mal pôvodne stáť v štvrti West Village pri rieke Bow ako „centrum profesionálnych a amatérskych športových aktivít“.<ref>{{Citácia periodika|titul=No question Calgary pro sports venues are out-of-date|url=http://www.calgarysun.com/2015/08/18/no-question-calgary-pro-sports-venues-are-out-of-date|periodikum=Calgary Sun|dátum prístupu=2026-05-09|jazyk=en}}</ref> Okamžité reakcie miestnych politikov na návrh CalgaryNEXT boli zmiešané; podporili plán na prestavbu oblasti West Village, no mnohí – vrátane primátora [[Naheed Nenshi|Naheeda Nenshiho]] – vyjadrili obavy z návrhu, podľa ktorého by mesto malo spočiatku financovať 440 až 690 miliónov dolárov z predpokladaných nákladov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mayor Nenshi's statement on a new arena/stadium/fieldhouse proposal | url = http://calgarymayor.ca/stories/mayor-nenshis-statement-on-a-new-arena-stadium-fieldhouse-proposal | vydavateľ = calgarymayor.ca | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en-US | meno = CoC | priezvisko = WDS}}</ref> ktoré by sa podľa organizátorov projektu vrátili až v dlhodobom horizonte. V rámci návrhu by zariadenia vlastnilo mesto a spravovala by ich súkromná spoločnosť [[Calgary Sports and Entertainment|Calgary Sports and Entertainment Corporation]] (CSEC) – čím by sa pozemok oslobodil od dane z nehnuteľností –, avšak mesto by nedostávalo žiadny podiel na zisku. Pôvodne sa náklady odhadovali na 890 miliónov dolárov,<ref>{{Citácia periodika|titul=No question Calgary pro sports venues are out-of-date|url=http://www.calgarysun.com/2015/08/18/no-question-calgary-pro-sports-venues-are-out-of-date|periodikum=Calgary Sun|dátum prístupu=2026-05-09|jazyk=en}}</ref> avšak podľa správy mesta Calgary zverejnenej v apríli 2016 sa odhadovalo, že projekt CalgaryNEXT bude stáť približne 1,8 miliardy dolárov, pričom daňoví poplatníci by mali uhradiť až dve tretiny celkových nákladov.<ref>https://calgaryherald.com/news/local-news/flames-calgarynext-proposal-could-cost-1-8-billion-double-original-estimate-says-city-report</ref> V apríli 2017 mestské zastupiteľstvo v Calgary jednomyseľne hlasovalo za podporu alternatívneho plánu v blízkosti štadióna Saddledome.<ref>https://www.cbc.ca/news/canada/calgary/calgary-council-plan-b-calgary-next-still-sleeping-1.4083787</ref> === Nový návrh === 12. septembra 2017 prezident a generálny riaditeľ klubu Flames Ken King vyhlásil, že tím už ďalej neusiluje o výstavbu arény CalgaryNEXT, keďže „dlho sme sa snažili nájsť riešenie, ktoré by skutočne fungovalo a nahradilo túto budovu, a naozaj sme sa do toho vložili naplno, no bohužiaľ som dospel k záveru – a som veľmi sklamaný –, že si nemyslím, že dokážeme uzavrieť dohodu, ktorá by nám vyhovovala“. Primátor Nenshi následne navrhol partnerstvo, v rámci ktorého by časť nákladov na „plán B“ pokrylo mesto a zvyšok by pokryli vlastníci tímu a príplatky užívateľov. King tento návrh odmietol.<ref>http://www.cbc.ca/news/canada/calgary/calgary-city-council-flames-negotiations-deal-1.4291316</ref> 30. júla 2019 mestská rada v Calgary schválila nové Event Centre v hodnote 550 miliónov dolárov. Nová aréna mala byť umiestnená severne od Saddledome v štvrti Victoria Park. Stavba budovy by sa mala začať v roku 2021 a mala by mať kapacitu okolo 19 000 divákov. Plány pre Event Centre zahŕňali aj možnosť vybudovania menšej arény, ktorá by nahradila Stampede Corral. Mesto Calgary by bolo vlastníkom Event Centre, zatiaľ čo CSEC by bolo zodpovedné za prevádzku a údržbu zariadenia, pričom všetky príjmy by zostali v rámci 35-ročnej nájomnej zmluvy, ktorá obsahovala klauzulu o nezmenení sídla tímu Flames počas tohto obdobia. Ak by sa projekt realizoval, Saddledome by bolo zbúrané po otvorení novej arény.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Scotia Place - Calgary's event centre | url = https://www.calgary.ca/major-projects/scotia-place.html | vydavateľ = www.calgary.ca | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en | meno = Topic landing | priezvisko = page}}</ref> 14. apríla 2021 mestská rada v Calgary pozastavila projekt výstavby novej arény z dôvodu obáv o prekročenie rozpočtu.<ref>https://www.cbc.ca/news/canada/calgary/flames-calgary-arena-pause-budget-1.5987561</ref> 26. júla 2021 mesto oznámilo, že náklady na výstavbu arény vzrástli z 550 miliónov dolárov na 608,5 milióna dolárov. Aréna mala byť postavená v tvare „obrátenej misy“, čo však na vybranom pozemku pravdepodobne nebolo realizovateľné a vyvolávalo obavy týkajúce sa prístupnosti.[potrebný zdroj] V priebehu ďalšieho postupu projektových prác sa odhalili ďalšie potenciálne problémy, čo viedlo k prekročeniu nákladov. Na riešenie týchto prekročení bolo oznámené, že mesto Calgary aj spoločnosť Calgary Sports and Entertainment Corporation (CSEC) poskytnú každý ďalších 12,5 milióna dolárov, čo bolo dohodnuté v zmluve podpísanej v roku 2019.<ref>http://globalnews.ca/news/8060369/12-5m-cost-overruns-cmlc-calgary-events-centre/</ref> Spoločnosť Calgary Sports and Entertainment Corporation následne súhlasila, že pokryje akékoľvek potenciálne budúce prekročenia nákladov. Okrem toho mesto v rámci aktualizovanej dohody so spoločnosťou CSEC oznámilo, že spoločnosť Calgary Municipal Land Corp. (CMLC) bude odvolaná z pozície projektového manažéra a nahradená organizáciou podľa výberu spoločnosti CSEC.<ref>http://globalnews.ca/news/8060369/12-5m-cost-overruns-cmlc-calgary-events-centre/</ref> 22. decembra 2021 bývalá primátorka Calgary Jyoti Gondek na sociálnych médiách oznámila, že spoločnosť CSEC odstupuje od dohody, pričom ako dôvod uviedla nezhody ohľadom nových nákladov, ktorých časť malo podľa mesta uhradiť práve CSEC.<ref>https://calgaryherald.com/news/local-news/gondek-says-calgary-flames-owners-want-to-pull-the-plug-on-arena-deal</ref> Tieto prekročenia zahŕňali náklady na infraštruktúru vo výške 12,1 milióna dolárov a náklady na zmierňovanie klimatických zmien vo výške 4 milióny dolárov, pričom mesto ponúklo uhradiť 6,4 milióna dolárov z celkovej sumy, čo znamenalo, že 9,7 milióna dolárov malo uhradiť CSEC. Tieto náklady neboli predtým identifikované ako náklady projektu zo strany CMLC ani mesta, ani neboli zahrnuté v rozpočte vo výške 608,5 milióna dolárov z júla 2021. Napriek tomu CSEC vyjadrilo svoj zámer zostať v Saddledome.<ref>https://calgaryherald.com/news/local-news/gondek-says-calgary-flames-owners-want-to-pull-the-plug-on-arena-deal</ref> === Konečná dohoda === 25. apríla 2023 sa konala tlačová konferencia venovaná najnovším informáciám o projekte Calgary Events Centre. Bolo oznámené, že na danom mieste bude realizovaný aktualizovaný projekt, ktorého náklady sa v súčasnosti odhadujú na 1,22 miliardy dolárov a ktorý bude zahŕňať plánovanú arénu, krytú ľadovú plochu a vnútorné i vonkajšie námestia.<ref>https://newsroom.calgary.ca/agreements-announced-to-further-develop-the-rivers-district-anchored-by-a-modern-event-centre/</ref> Mesto má zaplatiť 537,3 milióna dolárov vopred, vlastníci klubu Flames majú zaplatiť celkovo 748,3 milióna dolárov počas 35 rokov (odhadovaná suma je 356 miliónov dolárov v cenách roku 2024) a provincia Alberta má zaplatiť 330 miliónov dolárov počas troch rokov na pokrytie nákladov na verejné klzisko, niektoré náklady na infraštruktúru a demoláciu Saddledome.<ref>https://calgaryherald.com/news/local-news/braid-calgary-event-arena-deal-details</ref> 5. októbra 2023 mesto Calgary, provincia Alberta a CSEC oznámili, že finalizovali dohody o novom centre podujatí a zlepšení štvrte.<ref>https://www.calgary.ca/major-projects/event-centre.html</ref> 22. júla 2024 bol na slávnostnom zahájení stavby oznámený návrh a konečný názov arény, Scotia Place, a krátko nato sa začala výstavba.<ref>https://globalnews.ca/news/10637393/calgary-arena-scotia-place/</ref> == Zdroj == {{Preklad|en|Scotia Place|1344343884}} == Referencie == [[Kategória:Stavby v Calgary]] [[Kategória:Calgary Flames]] [[Kategória:Hokejové štadióny v Kanade]] [[Kategória:Hokejové štadióny NHL]] hx9m47q19jnowm99ertmuo7o0q2x8ua 8211291 8211290 2026-05-09T18:52:38Z Jetam2 30982 {{Stavba vo výstavbe}}, ib 8211291 wikitext text/x-wiki {{Stavba vo výstavbe}} {{Infobox štadión |názov štadiónu=Scotia Place |bývalé názvy=Centrum podujatí v Calgary<br/>(projektovanie/výstavba) |štát=Kanada |poloha=[[Calgary]], [[Alberta]] |zemepisná šírka=51.039722 |zemepisná dĺžka=-114.052222 |kapacita=18 400 |správca=[[Calgary Sports and Entertainment|Calgary Sports and Entertainment Corporation]] |cena výstavby=Úpravy v okrese: 296,9 milióna $<br/><br/>Komplex Event Centre: 926,4 milióna $<br/>Spolu: 1,223 miliardy $ |architekt=[[Dialog (architektonická kancelária)|Dialog]]<br/>[[HOK (spoločnosť)|HOK]] }} '''Scotia Place''' je viacúčelová aréna, ktorá sa momentálne stavia v [[Calgary]] v kanadskej provincii Alberta. Má nahradiť arénu [[Scotiabank Saddledome]], domovský štadión tímu [[Calgary Flames]] z [[National Hockey League]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Final agreements signed for a new Calgary Event Centre | url = https://livewirecalgary.com/2023/10/05/final-agreements-signed-for-a-new-calgary-event-centre/ | dátum vydania = 2023-10-05 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en-US | meno = Darren | priezvisko = Krause}}</ref> Stavba začala po slávnostnom položení základného kameňa 22. júla 2024; otvorenie novej arény je naplánované na obdobie pred začiatkom sezóny NHL 2027/2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Scotia Place name unveiled as work begins on new $800M arena for Calgary Flames {{!}} Globalnews.ca | url = https://globalnews.ca/news/10637393/calgary-arena-scotia-place/ | vydavateľ = Global News | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en-US}}</ref> == História == === CalgaryNEXT === Projekt Scotia Place nahradil plán z roku 2015 s názvom '''CalgaryNEXT''', ktorý mal nahradiť štadióny [[Scotiabank Saddledome]] aj [[McMahon Stadium]] pre profesionálne hokejové a kanadské futbalové tímy z Calgary. Tento návrh zahŕňal dve budovy: centrum podujatí s kapacitou 19 000 – 20 000 miest,<ref>{{Citácia periodika|titul=No question Calgary pro sports venues are out-of-date|url=http://www.calgarysun.com/2015/08/18/no-question-calgary-pro-sports-venues-are-out-of-date|periodikum=Calgary Sun|dátum prístupu=2026-05-09|jazyk=en}}</ref> ktoré malo slúžiť ako nová domáca aréna pre dva hokejové kluby, [[Calgary Flames]] z [[National Hockey League]] a [[Calgary Hitmen]] z [[Western Hockey League]], ako aj pre lakrosový tím [[Calgary Roughnecks]]; a futbalový štadión s kapacitou 40 000 miest a športová hala pre tím [[Calgary Stampeders]] z [[Canadian football league|Kanadskej futbalovej ligy]], ktorá by slúžila ako verejný priestor na tréningy a aktivity. Komplex mal pôvodne stáť v štvrti West Village pri rieke Bow ako „centrum profesionálnych a amatérskych športových aktivít“.<ref>{{Citácia periodika|titul=No question Calgary pro sports venues are out-of-date|url=http://www.calgarysun.com/2015/08/18/no-question-calgary-pro-sports-venues-are-out-of-date|periodikum=Calgary Sun|dátum prístupu=2026-05-09|jazyk=en}}</ref> Okamžité reakcie miestnych politikov na návrh CalgaryNEXT boli zmiešané; podporili plán na prestavbu oblasti West Village, no mnohí – vrátane primátora [[Naheed Nenshi|Naheeda Nenshiho]] – vyjadrili obavy z návrhu, podľa ktorého by mesto malo spočiatku financovať 440 až 690 miliónov dolárov z predpokladaných nákladov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mayor Nenshi's statement on a new arena/stadium/fieldhouse proposal | url = http://calgarymayor.ca/stories/mayor-nenshis-statement-on-a-new-arena-stadium-fieldhouse-proposal | vydavateľ = calgarymayor.ca | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en-US | meno = CoC | priezvisko = WDS}}</ref> ktoré by sa podľa organizátorov projektu vrátili až v dlhodobom horizonte. V rámci návrhu by zariadenia vlastnilo mesto a spravovala by ich súkromná spoločnosť [[Calgary Sports and Entertainment|Calgary Sports and Entertainment Corporation]] (CSEC) – čím by sa pozemok oslobodil od dane z nehnuteľností –, avšak mesto by nedostávalo žiadny podiel na zisku. Pôvodne sa náklady odhadovali na 890 miliónov dolárov,<ref>{{Citácia periodika|titul=No question Calgary pro sports venues are out-of-date|url=http://www.calgarysun.com/2015/08/18/no-question-calgary-pro-sports-venues-are-out-of-date|periodikum=Calgary Sun|dátum prístupu=2026-05-09|jazyk=en}}</ref> avšak podľa správy mesta Calgary zverejnenej v apríli 2016 sa odhadovalo, že projekt CalgaryNEXT bude stáť približne 1,8 miliardy dolárov, pričom daňoví poplatníci by mali uhradiť až dve tretiny celkových nákladov.<ref>https://calgaryherald.com/news/local-news/flames-calgarynext-proposal-could-cost-1-8-billion-double-original-estimate-says-city-report</ref> V apríli 2017 mestské zastupiteľstvo v Calgary jednomyseľne hlasovalo za podporu alternatívneho plánu v blízkosti štadióna Saddledome.<ref>https://www.cbc.ca/news/canada/calgary/calgary-council-plan-b-calgary-next-still-sleeping-1.4083787</ref> === Nový návrh === 12. septembra 2017 prezident a generálny riaditeľ klubu Flames Ken King vyhlásil, že tím už ďalej neusiluje o výstavbu arény CalgaryNEXT, keďže „dlho sme sa snažili nájsť riešenie, ktoré by skutočne fungovalo a nahradilo túto budovu, a naozaj sme sa do toho vložili naplno, no bohužiaľ som dospel k záveru – a som veľmi sklamaný –, že si nemyslím, že dokážeme uzavrieť dohodu, ktorá by nám vyhovovala“. Primátor Nenshi následne navrhol partnerstvo, v rámci ktorého by časť nákladov na „plán B“ pokrylo mesto a zvyšok by pokryli vlastníci tímu a príplatky užívateľov. King tento návrh odmietol.<ref>http://www.cbc.ca/news/canada/calgary/calgary-city-council-flames-negotiations-deal-1.4291316</ref> 30. júla 2019 mestská rada v Calgary schválila nové Event Centre v hodnote 550 miliónov dolárov. Nová aréna mala byť umiestnená severne od Saddledome v štvrti Victoria Park. Stavba budovy by sa mala začať v roku 2021 a mala by mať kapacitu okolo 19 000 divákov. Plány pre Event Centre zahŕňali aj možnosť vybudovania menšej arény, ktorá by nahradila Stampede Corral. Mesto Calgary by bolo vlastníkom Event Centre, zatiaľ čo CSEC by bolo zodpovedné za prevádzku a údržbu zariadenia, pričom všetky príjmy by zostali v rámci 35-ročnej nájomnej zmluvy, ktorá obsahovala klauzulu o nezmenení sídla tímu Flames počas tohto obdobia. Ak by sa projekt realizoval, Saddledome by bolo zbúrané po otvorení novej arény.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Scotia Place - Calgary's event centre | url = https://www.calgary.ca/major-projects/scotia-place.html | vydavateľ = www.calgary.ca | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en | meno = Topic landing | priezvisko = page}}</ref> 14. apríla 2021 mestská rada v Calgary pozastavila projekt výstavby novej arény z dôvodu obáv o prekročenie rozpočtu.<ref>https://www.cbc.ca/news/canada/calgary/flames-calgary-arena-pause-budget-1.5987561</ref> 26. júla 2021 mesto oznámilo, že náklady na výstavbu arény vzrástli z 550 miliónov dolárov na 608,5 milióna dolárov. Aréna mala byť postavená v tvare „obrátenej misy“, čo však na vybranom pozemku pravdepodobne nebolo realizovateľné a vyvolávalo obavy týkajúce sa prístupnosti.[potrebný zdroj] V priebehu ďalšieho postupu projektových prác sa odhalili ďalšie potenciálne problémy, čo viedlo k prekročeniu nákladov. Na riešenie týchto prekročení bolo oznámené, že mesto Calgary aj spoločnosť Calgary Sports and Entertainment Corporation (CSEC) poskytnú každý ďalších 12,5 milióna dolárov, čo bolo dohodnuté v zmluve podpísanej v roku 2019.<ref>http://globalnews.ca/news/8060369/12-5m-cost-overruns-cmlc-calgary-events-centre/</ref> Spoločnosť Calgary Sports and Entertainment Corporation následne súhlasila, že pokryje akékoľvek potenciálne budúce prekročenia nákladov. Okrem toho mesto v rámci aktualizovanej dohody so spoločnosťou CSEC oznámilo, že spoločnosť Calgary Municipal Land Corp. (CMLC) bude odvolaná z pozície projektového manažéra a nahradená organizáciou podľa výberu spoločnosti CSEC.<ref>http://globalnews.ca/news/8060369/12-5m-cost-overruns-cmlc-calgary-events-centre/</ref> 22. decembra 2021 bývalá primátorka Calgary Jyoti Gondek na sociálnych médiách oznámila, že spoločnosť CSEC odstupuje od dohody, pričom ako dôvod uviedla nezhody ohľadom nových nákladov, ktorých časť malo podľa mesta uhradiť práve CSEC.<ref>https://calgaryherald.com/news/local-news/gondek-says-calgary-flames-owners-want-to-pull-the-plug-on-arena-deal</ref> Tieto prekročenia zahŕňali náklady na infraštruktúru vo výške 12,1 milióna dolárov a náklady na zmierňovanie klimatických zmien vo výške 4 milióny dolárov, pričom mesto ponúklo uhradiť 6,4 milióna dolárov z celkovej sumy, čo znamenalo, že 9,7 milióna dolárov malo uhradiť CSEC. Tieto náklady neboli predtým identifikované ako náklady projektu zo strany CMLC ani mesta, ani neboli zahrnuté v rozpočte vo výške 608,5 milióna dolárov z júla 2021. Napriek tomu CSEC vyjadrilo svoj zámer zostať v Saddledome.<ref>https://calgaryherald.com/news/local-news/gondek-says-calgary-flames-owners-want-to-pull-the-plug-on-arena-deal</ref> === Konečná dohoda === 25. apríla 2023 sa konala tlačová konferencia venovaná najnovším informáciám o projekte Calgary Events Centre. Bolo oznámené, že na danom mieste bude realizovaný aktualizovaný projekt, ktorého náklady sa v súčasnosti odhadujú na 1,22 miliardy dolárov a ktorý bude zahŕňať plánovanú arénu, krytú ľadovú plochu a vnútorné i vonkajšie námestia.<ref>https://newsroom.calgary.ca/agreements-announced-to-further-develop-the-rivers-district-anchored-by-a-modern-event-centre/</ref> Mesto má zaplatiť 537,3 milióna dolárov vopred, vlastníci klubu Flames majú zaplatiť celkovo 748,3 milióna dolárov počas 35 rokov (odhadovaná suma je 356 miliónov dolárov v cenách roku 2024) a provincia Alberta má zaplatiť 330 miliónov dolárov počas troch rokov na pokrytie nákladov na verejné klzisko, niektoré náklady na infraštruktúru a demoláciu Saddledome.<ref>https://calgaryherald.com/news/local-news/braid-calgary-event-arena-deal-details</ref> 5. októbra 2023 mesto Calgary, provincia Alberta a CSEC oznámili, že finalizovali dohody o novom centre podujatí a zlepšení štvrte.<ref>https://www.calgary.ca/major-projects/event-centre.html</ref> 22. júla 2024 bol na slávnostnom zahájení stavby oznámený návrh a konečný názov arény, Scotia Place, a krátko nato sa začala výstavba.<ref>https://globalnews.ca/news/10637393/calgary-arena-scotia-place/</ref> == Zdroj == {{Preklad|en|Scotia Place|1344343884}} == Referencie == [[Kategória:Stavby v Calgary]] [[Kategória:Calgary Flames]] [[Kategória:Hokejové štadióny v Kanade]] [[Kategória:Hokejové štadióny NHL]] c5y3iiv9c8zff3nnajtnk7fplpfibfz 14 749898 8211288 2026-05-09T18:48:02Z ~2026-27065-36 293875 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Počítačové hry podľa roka]] [[Kategória:2022]]“ 8211288 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Počítačové hry podľa roka]] [[Kategória:2022]] 8aok6t1vh7c4rlrwlrkbbmim4vwrxc7 0 749899 8211294 2026-05-09T19:06:07Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Magnésia nad Maiandrom | other_name = Magnesia on the Maeander | native_name = Μαγνησία ἡ πρὸς Μαιάνδρῳ | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Магнесия на Меандре. Пропилеи.jpg | image_caption = Pozostatky propylejí v Magnésii | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag…“ 8211294 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Magnésia nad Maiandrom | other_name = Magnesia on the Maeander | native_name = Μαγνησία ἡ πρὸς Μαιάνδρῳ | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Магнесия на Меандре. Пропилеи.jpg | image_caption = Pozostatky propylejí v Magnésii | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = Podľa kmeňa Magnétov | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Turecko | country_flag = 1 | state = | region = | histregion = [[Iónia]] | district = Aydın | municipality = Tekin <!-- *** Family *** --> | part = | river = [[Büyük Menderes River|Maiandros]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 37 | lat_m = 51 | lat_s = 10 | lat_NS = S | long_d = 27 | long_m = 31 | long_s = 38 | long_EW = V | coordinates_type = type:city <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = | population_date = <!-- *** History & management *** --> | established = archaické obdobie | established_type = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Turkey location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v rámci Turecka | map_locator = Turecko <!-- *** Websites *** --> | commons = Magnesia on the Maeander | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Magnésia nad Maiandrom''' ({{vjz|grc|''Μαγνησία ἡ πρὸς Μαιάνδρῳ''}} – ''Magnésia hé pros Maiandró''; {{v jazyku|lat|''Magnesia ad Maeandrum''}}) bolo významné starogrécke mesto v regióne [[Iónia]] v dnešnom západnom [[Turecko|Turecku]]. Strategicky ležalo v pomyselnom trojuholníku medzi mestami [[Priéné]], [[Efez]] a [[Tralles]]. Svoj prívlastok „nad Maiandrom“ získalo podľa rieky [[Büyük Menderes River|Maiandros]] (dnes Büyük Menderes), aby sa odlíšilo od neďalekého lýdskeho mesta [[Magnésia pod Sipylom|Magnésie pod Sipylom]].<ref name="Panteleon-2015">{{Citácia knihy | autor = Ioannis Andreas Panteleon | titul = Eine Archäologie der Direktoren. Die Erforschung Milets im Namen der Berliner Museen 1899–1914 | miesto = Paderborn | vydavateľ = Wilhelm Fink | rok = 2015 | isbn = 978-3-7705-5676-2 | strany = 45-48}}</ref> == Geografia a pôvod == Mesto založili grécki osadníci z kmeňa [[Magnéti|Magnétov]] pochádzajúci z Tesálie spolu s Kréťanmi. Rozprestieralo sa na úpätí vrchu Thorax, na brehoch riečky Lethakos (prítok Maiandru). Oblasť okolo Magnésie bola v antike známa svojou mimoriadnou úrodnosťou; mesto prosperovalo najmä vďaka produkcii kvalitného [[víno|vína]], [[Figovník obyčajný|fíg]] a uhoriek.<ref name="Bingol-2007">{{Citácia knihy | autor = Orhan Bingöl | titul = Magnesia ad Maeandrum | miesto = Istanbul | vydavateľ = Homer Kitabevi | rok = 2007 | isbn = 978-975-990-038-0}}</ref> == Dejiny == Hoci Magnésia ležala v srdci Iónie, mesto nebolo prijaté do [[Iónsky spolok|Iónskeho spolku]], pretože jeho obyvatelia boli pôvodom [[Aioli]]. V ranom období mesto čelilo nájazdom Kimerov a neskôr sa dostalo pod nadvládu [[Lýdia|Lýdov]] a následne Peržanov. Počas grécko-perzských vojen patrilo k dôležitým strategickým bodom [[Perzská ríša|Perzskej ríše]]. V neskoršom období, počas rímskej expanzie v Malej Ázii, sa Magnésia postavila na stranu [[Rímska republika|Rímskej republiky]], najmä počas druhej mitridatickej vojny.<ref name="Wilson-2006">{{Citácia knihy | autor = Thomas Allom, Mark Wilson | titul = Constantinople and the Scenery of the Seven Churches of Asia Minor | miesto = Piscataway | vydavateľ = Gorgias Press | rok = 2006 | isbn = 978-1-59333-139-9 | strany = 210}}</ref> Archeologický výskum lokality začal v rokoch 1891 – 1893 nemecký inžinier [[Carl Humann]], ktorý odkryl základy monumentálneho Artemidinho chrámu. Od roku 1984 tu prebieha moderný systematický výskum pod vedením tureckých archeológov.<ref name="Bingol-2007"/> == Dejiny a rozvoj == Magnésia čoskoro dosiahla značnú moc a prosperitu, čo viedlo k rivalite s neďalekým [[Efez]]om. Napriek svojmu bohatstvu bolo mesto niekedy medzi rokmi 726 pred Kr. a 660 pred Kr. dobyté a zničené Kimmermi. Opustené miesto bolo neskôr znovu osídlené a prestavané osadníkmi z Milétu, prípadne podľa iných prameňov z Efezu. V meste občas sídlili aj perzskí satrapovia Lýdie.<ref name="Bingol-2007"/> V 5. storočí pred Kr. prijal perzský kráľ [[Artaxerxes I.]] do svojich služieb vyhosteného aténskeho štátnika [[Themistoklés|Themistokla]]. Kráľ mu zveril správu nad Magnésiou, aby mu príjmy z mesta zabezpečili obživu pre rodinu. Themistoklés v meste aj zomrel a jeho potomkovia tu vládli až do konca 5. storočia pred Kr.<ref name="Panteleon-2015"/> Počas rímskeho obdobia bola Magnésia po porážke [[Antiochos III. Veľký|Antiocha III. Veľkého]] pričlenená k [[Pergamon|Pergamskému kráľovstvu]]. Hoci neskôr význam mesta postupne upadal, v rímskych a byzantských prameňoch sa spomína ako sídlo biskupstva (pod názvom ''Maeandropolis''). Existenciu mesta v čase cisárov Marka Aurélia a Galliena potvrdzujú početné nálezy mincí.<ref name="Wilson-2006"/> == Pamiatky a architektúra == [[Súbor:Magnesia Stadium.jpg|náhľad|vľavo|Antický štadión v Magnésii nad Maiandrom patrí k najzachovalejším v celom Turecku.]] Mesto bolo v antike známe svojimi monumentálnymi stavbami a pravidelným urbanistickým plánom. Najvýznamnejšie pamiatky sa nachádzali v posvätnom okrsku (temenos). === Chrám Artemidy Leukofryéné === Hlavnou dominantou mesta bol chrám zasvätený bohyni [[Artemis]] (Artemis Leukofryéné). Podľa architekta [[Vitruvius|Vitruvia]] ho postavil slávny staviteľ [[Hermogenée z Priény]] v iónskom štýle. Geograf [[Strabón]] uviedol, že hoci bol tento chrám o niečo menší ako slávny [[Artemidin chrám v Efeze]], prevyšoval ho harmóniou svojich proporcií a umeleckým spracovaním. Po zjavení sa bohyne v 3. storočí pred Kr. získalo mesto a jeho chrám štatút náboženského azylu (asylia).<ref name="Radt-1988">{{Citácia knihy | autor = Wolfgang Radt | titul = Pergamon. Geschichte und Bauten, Funde und Erforschung einer antiken Metropole | miesto = Köln | vydavateľ = DuMont | rok = 1988 | isbn = 3-7701-1656-9 | strany = 333-339}}</ref> === Štadión === V juhozápadnej časti mesta sa nachádza monumentálny štadión, ktorý je dnes považovaný za jeden z najlepšie zachovaných antických štadiónov v Malej Ázii. S dĺžkou trate približne 186 metrov a kapacitou až 30 000 divákov slúžil nielen na atletické súťaže, ale aj na veľkolepé slávnosti ''Leukophryna'', ktoré sa v meste konali každé štyri roky a priťahovali návštevníkov z celého gréckeho sveta.<ref name="Borm-2008">{{Citácia knihy | autor = Henning Börm, Norbert Ehrhardt, Josef Wiesehöfer | titul = Monumentum et instrumentum inscriptum | miesto = Stuttgart | vydavateľ = Franz Steiner Verlag | rok = 2008 | isbn = 978-3-515-09239-5 | strany = 21-30}}</ref> === Iné stavby === Medzi ďalšie významné nálezy patrí: * ''Chrám bohyne Kybelé (Dindyméné)'' – starší chrám, o ktorom Strabón uvádza, že zanikol pri presune mesta na nové miesto. * ''Divadlo'' – klasické grécke divadlo čiastočne vytesané do svahu vrchu Thorax. * ''Agora'' – rozsiahle trhovisko a centrum verejného života, obklopené stĺporadiami. == Archeologický výskum == [[Súbor:Fragment of relief from the Altar of Temple of Artemis at Magnesia on the Maeander, Pergamon Museum Berlin.jpg|náhľad|Fragment reliéfu z oltára Artemidinho chrámu v Magnésii (3. stor. pred Kr.), dnes v Pergamskom múzeu v Berlíne.]] Prvý systematický archeologický výskum lokality uskutočnil v rokoch 1891 až 1893 nemecký tím pod vedením inžiniera a archeológa [[Carl Humann|Carla Humanna]]. Počas 21 mesiacov trvajúcej expedície sa podarilo odkryť základy Artemidinho chrámu, divadla, [[agora|agory]], Dioveho chrámu a prytaneia. Po Humannovej smrti výskum na takmer sto rokov ustal. Obnovil ho až v roku 1984 profesor Orhan Bingöl z Ankarskej univerzity v spolupráci s tureckým ministerstvom kultúry.<ref name="Humann-1904">{{Citácia knihy | autor = Carl Humann | titul = Magnesia am Maeander. Bericht über die Ergebnisse der Ausgrabungen der Jahre 1891–1893 | miesto = Berlin | vydavateľ = Reimer | rok = 1904}}</ref> Mnohé nálezy z Magnésie sú dnes roztrúsené vo svetových múzeách. Významné architektonické prvky, ako je portiko (''pronaos'') Dioveho chrámu a časť Artemidinho chrámu, sú rekonštruované v ''Pergamskom múzeu'' v [[Berlín]]e. Ďalšie artefakty sa nachádzajú v [[Louvre]] v Paríži, v Archeologickom múzeu v Istanbule a v meste Aydın. Bohužiaľ, veľká časť mramorových pamiatok bola v minulosti zničená miestnymi obyvateľmi, ktorí vzácny antický mramor pálili v peciach na vápno.<ref name="Bingol-2007"/> V júli 2018 archeológovia oznámili nález šiestich gréckych sôch (štyroch ženských a jednej mužskej), ktoré boli objavené v ruinách Artemidinho chrámu a pochádzajú z rímskeho obdobia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Six 2000-year-old Greek statues discovered in southwestern Turkey | url = https://www.dailysabah.com/history/2018/07/28/six-2000-year-old-greek-statues-discovered-in-southwestern-turkey | vydavateľ = Daily Sabah | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> == Významné osobnosti == * [[Bathykles (sochár)|Bathykles]] (6. storočie pred Kr.) – slávny grécky sochár a architekt. * [[Themistokles]] – aténsky štátnik a vojvodca, ktorý v meste strávil posledné roky života a bol tu pochovaný. * [[Prótofanes z Magnésie nad Maiandrom|Prótofanes]] – staroveký atlét, víťaz v zápasení a pankratiu na olympijských hrách. * ''Svätý Charalampas'' († cca 202) – kresťanský mučeník a biskup v Magnésii, uctievaný ako ochranca pred morom. == Referencie == <references /> == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = BINGÖL, Orhan | titul = Magnesia ad Maeandrum | miesto = Istanbul | vydavateľ = Homer Kitabevi | rok = 2007 | isbn = 978-975-990-038-0}} * {{Citácia knihy | autor = HUMANN, Carl | titul = Magnesia am Maeander. Bericht über die Ergebnisse der Ausgrabungen der Jahre 1891–1893 | miesto = Berlin | vydavateľ = Reimer | rok = 1904}} * {{Citácia knihy | autor = RADT, Wolfgang | titul = Pergamon. Geschichte und Bauten, Funde und Erforschung einer antiken Metropole | miesto = Köln | vydavateľ = DuMont | rok = 1988 | isbn = 3-7701-1656-9}} == Pozri aj == * [[Iónia]] * [[Themistokles]] * [[Carl Humann]] == Externé odkazy == {{Commonscat|Magnesia on the Maeander}} [[Kategória:Starogrécke mestá]] krtjb6lxynzsv3km7farlthvexo74he 8211490 8211294 2026-05-10T06:04:54Z Bakjb 236375 aú 8211490 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Magnésia nad Maiandrom | other_name = Magnesia on the Maeander | native_name = Μαγνησία ἡ πρὸς Μαιάνδρῳ | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Магнесия на Меандре. Пропилеи.jpg | image_caption = Pozostatky propylejí v Magnésii | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = Podľa kmeňa Magnétov | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Turecko | country_flag = 1 | state = | region = | histregion = [[Iónia]] | district = Aydın | municipality = Tekin <!-- *** Family *** --> | part = | river = [[Büyük Menderes River|Maiandros]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 37 | lat_m = 51 | lat_s = 10 | lat_NS = S | long_d = 27 | long_m = 31 | long_s = 38 | long_EW = V | coordinates_type = type:city <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = | population_date = <!-- *** History & management *** --> | established = archaické obdobie | established_type = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Turkey location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v rámci Turecka | map_locator = Turecko <!-- *** Websites *** --> | commons = Magnesia on the Maeander | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Magnésia nad Maiandrom''' ({{vjz|grc|''Μαγνησία ἡ πρὸς Μαιάνδρῳ''}} – ''Magnésia hé pros Maiandró''; {{v jazyku|lat|''Magnesia ad Maeandrum''}}) bolo významné starogrécke mesto v regióne [[Iónia]] v dnešnom západnom [[Turecko|Turecku]]. Strategicky ležalo v pomyselnom trojuholníku medzi mestami [[Priéné]], [[Efez]] a [[Tralles]]. Svoj prívlastok „nad Maiandrom“ získalo podľa rieky [[Büyük Menderes|Maiandros]] (dnes Büyük Menderes), aby sa odlíšilo od neďalekého lýdskeho mesta [[Magnésia pod Sipylom|Magnésie pod Sipylom]].<ref name="Panteleon-2015">{{Citácia knihy | autor = Ioannis Andreas Panteleon | titul = Eine Archäologie der Direktoren. Die Erforschung Milets im Namen der Berliner Museen 1899–1914 | miesto = Paderborn | vydavateľ = Wilhelm Fink | rok = 2015 | isbn = 978-3-7705-5676-2 | strany = 45-48}}</ref> == Geografia a pôvod == Mesto založili grécki osadníci z kmeňa [[Magnéti|Magnétov]] pochádzajúci z Tesálie spolu s Kréťanmi. Rozprestieralo sa na úpätí vrchu Thorax, na brehoch riečky Lethakos (prítok Maiandru). Oblasť okolo Magnésie bola v antike známa svojou mimoriadnou úrodnosťou; mesto prosperovalo najmä vďaka produkcii kvalitného [[víno|vína]], [[Figovník obyčajný|fíg]] a uhoriek.<ref name="Bingol-2007">{{Citácia knihy | autor = Orhan Bingöl | titul = Magnesia ad Maeandrum | miesto = Istanbul | vydavateľ = Homer Kitabevi | rok = 2007 | isbn = 978-975-990-038-0}}</ref> == Dejiny == Hoci Magnésia ležala v srdci Iónie, mesto nebolo prijaté do [[Iónsky spolok|Iónskeho spolku]], pretože jeho obyvatelia boli pôvodom [[Aioli]]. V ranom období mesto čelilo nájazdom Kimerov a neskôr sa dostalo pod nadvládu [[Lýdia|Lýdov]] a následne Peržanov. Počas grécko-perzských vojen patrilo k dôležitým strategickým bodom [[Perzská ríša|Perzskej ríše]]. V neskoršom období, počas rímskej expanzie v Malej Ázii, sa Magnésia postavila na stranu [[Rímska republika|Rímskej republiky]], najmä počas druhej mitridatickej vojny.<ref name="Wilson-2006">{{Citácia knihy | autor = Thomas Allom, Mark Wilson | titul = Constantinople and the Scenery of the Seven Churches of Asia Minor | miesto = Piscataway | vydavateľ = Gorgias Press | rok = 2006 | isbn = 978-1-59333-139-9 | strany = 210}}</ref> Archeologický výskum lokality začal v rokoch 1891 – 1893 nemecký inžinier [[Carl Humann]], ktorý odkryl základy monumentálneho Artemidinho chrámu. Od roku 1984 tu prebieha moderný systematický výskum pod vedením tureckých archeológov.<ref name="Bingol-2007"/> == Dejiny a rozvoj == Magnésia čoskoro dosiahla značnú moc a prosperitu, čo viedlo k rivalite s neďalekým [[Efez]]om. Napriek svojmu bohatstvu bolo mesto niekedy medzi rokmi 726 pred Kr. a 660 pred Kr. dobyté a zničené Kimmermi. Opustené miesto bolo neskôr znovu osídlené a prestavané osadníkmi z Milétu, prípadne podľa iných prameňov z Efezu. V meste občas sídlili aj perzskí satrapovia Lýdie.<ref name="Bingol-2007"/> V 5. storočí pred Kr. prijal perzský kráľ [[Artaxerxes I.]] do svojich služieb vyhosteného aténskeho štátnika [[Themistoklés|Themistokla]]. Kráľ mu zveril správu nad Magnésiou, aby mu príjmy z mesta zabezpečili obživu pre rodinu. Themistoklés v meste aj zomrel a jeho potomkovia tu vládli až do konca 5. storočia pred Kr.<ref name="Panteleon-2015"/> Počas rímskeho obdobia bola Magnésia po porážke [[Antiochos III. Veľký|Antiocha III. Veľkého]] pričlenená k [[Pergamon|Pergamskému kráľovstvu]]. Hoci neskôr význam mesta postupne upadal, v rímskych a byzantských prameňoch sa spomína ako sídlo biskupstva (pod názvom ''Maeandropolis''). Existenciu mesta v čase cisárov Marka Aurélia a Galliena potvrdzujú početné nálezy mincí.<ref name="Wilson-2006"/> == Pamiatky a architektúra == [[Súbor:Magnesia Stadium.jpg|náhľad|vľavo|Antický štadión v Magnésii nad Maiandrom patrí k najzachovalejším v celom Turecku.]] Mesto bolo v antike známe svojimi monumentálnymi stavbami a pravidelným urbanistickým plánom. Najvýznamnejšie pamiatky sa nachádzali v posvätnom okrsku (temenos). === Chrám Artemidy Leukofryéné === Hlavnou dominantou mesta bol chrám zasvätený bohyni [[Artemis]] (Artemis Leukofryéné). Podľa architekta [[Vitruvius|Vitruvia]] ho postavil slávny staviteľ [[Hermogenée z Priény]] v iónskom štýle. Geograf [[Strabón]] uviedol, že hoci bol tento chrám o niečo menší ako slávny [[Artemidin chrám v Efeze]], prevyšoval ho harmóniou svojich proporcií a umeleckým spracovaním. Po zjavení sa bohyne v 3. storočí pred Kr. získalo mesto a jeho chrám štatút náboženského azylu (asylia).<ref name="Radt-1988">{{Citácia knihy | autor = Wolfgang Radt | titul = Pergamon. Geschichte und Bauten, Funde und Erforschung einer antiken Metropole | miesto = Köln | vydavateľ = DuMont | rok = 1988 | isbn = 3-7701-1656-9 | strany = 333-339}}</ref> === Štadión === V juhozápadnej časti mesta sa nachádza monumentálny štadión, ktorý je dnes považovaný za jeden z najlepšie zachovaných antických štadiónov v Malej Ázii. S dĺžkou trate približne 186 metrov a kapacitou až 30 000 divákov slúžil nielen na atletické súťaže, ale aj na veľkolepé slávnosti ''Leukophryna'', ktoré sa v meste konali každé štyri roky a priťahovali návštevníkov z celého gréckeho sveta.<ref name="Borm-2008">{{Citácia knihy | autor = Henning Börm, Norbert Ehrhardt, Josef Wiesehöfer | titul = Monumentum et instrumentum inscriptum | miesto = Stuttgart | vydavateľ = Franz Steiner Verlag | rok = 2008 | isbn = 978-3-515-09239-5 | strany = 21-30}}</ref> === Iné stavby === Medzi ďalšie významné nálezy patrí: * ''Chrám bohyne Kybelé (Dindyméné)'' – starší chrám, o ktorom Strabón uvádza, že zanikol pri presune mesta na nové miesto. * ''Divadlo'' – klasické grécke divadlo čiastočne vytesané do svahu vrchu Thorax. * ''Agora'' – rozsiahle trhovisko a centrum verejného života, obklopené stĺporadiami. == Archeologický výskum == [[Súbor:Fragment of relief from the Altar of Temple of Artemis at Magnesia on the Maeander, Pergamon Museum Berlin.jpg|náhľad|Fragment reliéfu z oltára Artemidinho chrámu v Magnésii (3. stor. pred Kr.), dnes v Pergamskom múzeu v Berlíne.]] Prvý systematický archeologický výskum lokality uskutočnil v rokoch 1891 až 1893 nemecký tím pod vedením inžiniera a archeológa [[Carl Humann|Carla Humanna]]. Počas 21 mesiacov trvajúcej expedície sa podarilo odkryť základy Artemidinho chrámu, divadla, [[agora|agory]], Dioveho chrámu a prytaneia. Po Humannovej smrti výskum na takmer sto rokov ustal. Obnovil ho až v roku 1984 profesor Orhan Bingöl z Ankarskej univerzity v spolupráci s tureckým ministerstvom kultúry.<ref name="Humann-1904">{{Citácia knihy | autor = Carl Humann | titul = Magnesia am Maeander. Bericht über die Ergebnisse der Ausgrabungen der Jahre 1891–1893 | miesto = Berlin | vydavateľ = Reimer | rok = 1904}}</ref> Mnohé nálezy z Magnésie sú dnes roztrúsené vo svetových múzeách. Významné architektonické prvky, ako je portiko (''pronaos'') Dioveho chrámu a časť Artemidinho chrámu, sú rekonštruované v ''Pergamskom múzeu'' v [[Berlín]]e. Ďalšie artefakty sa nachádzajú v [[Louvre]] v Paríži, v Archeologickom múzeu v Istanbule a v meste Aydın. Bohužiaľ, veľká časť mramorových pamiatok bola v minulosti zničená miestnymi obyvateľmi, ktorí vzácny antický mramor pálili v peciach na vápno.<ref name="Bingol-2007"/> V júli 2018 archeológovia oznámili nález šiestich gréckych sôch (štyroch ženských a jednej mužskej), ktoré boli objavené v ruinách Artemidinho chrámu a pochádzajú z rímskeho obdobia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Six 2000-year-old Greek statues discovered in southwestern Turkey | url = https://www.dailysabah.com/history/2018/07/28/six-2000-year-old-greek-statues-discovered-in-southwestern-turkey | vydavateľ = Daily Sabah | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> == Významné osobnosti == * [[Bathykles (sochár)|Bathykles]] (6. storočie pred Kr.) – slávny grécky sochár a architekt. * [[Themistokles]] – aténsky štátnik a vojvodca, ktorý v meste strávil posledné roky života a bol tu pochovaný. * [[Prótofanes z Magnésie nad Maiandrom|Prótofanes]] – staroveký atlét, víťaz v zápasení a pankratiu na olympijských hrách. * ''Svätý Charalampas'' († cca 202) – kresťanský mučeník a biskup v Magnésii, uctievaný ako ochranca pred morom. == Referencie == <references /> == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = BINGÖL, Orhan | titul = Magnesia ad Maeandrum | miesto = Istanbul | vydavateľ = Homer Kitabevi | rok = 2007 | isbn = 978-975-990-038-0}} * {{Citácia knihy | autor = HUMANN, Carl | titul = Magnesia am Maeander. Bericht über die Ergebnisse der Ausgrabungen der Jahre 1891–1893 | miesto = Berlin | vydavateľ = Reimer | rok = 1904}} * {{Citácia knihy | autor = RADT, Wolfgang | titul = Pergamon. Geschichte und Bauten, Funde und Erforschung einer antiken Metropole | miesto = Köln | vydavateľ = DuMont | rok = 1988 | isbn = 3-7701-1656-9}} == Pozri aj == * [[Iónia]] * [[Themistokles]] * [[Carl Humann]] == Externé odkazy == {{Commonscat|Magnesia on the Maeander}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Starogrécke mestá]] 002ekbpa5w0lm1u1jkki4nyba6hlqir 8211494 8211490 2026-05-10T06:11:34Z Bakjb 236375 wl 8211494 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Magnésia nad Maiandrom | other_name = Magnesia on the Maeander | native_name = Μαγνησία ἡ πρὸς Μαιάνδρῳ | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Магнесия на Меандре. Пропилеи.jpg | image_caption = Pozostatky propylejí v Magnésii | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = Podľa kmeňa Magnétov | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Turecko | country_flag = 1 | state = | region = | histregion = [[Iónia]] | district = Aydın | municipality = Tekin <!-- *** Family *** --> | part = | river = [[Büyük Menderes River|Maiandros]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 37 | lat_m = 51 | lat_s = 10 | lat_NS = S | long_d = 27 | long_m = 31 | long_s = 38 | long_EW = V | coordinates_type = type:city <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = | population_date = <!-- *** History & management *** --> | established = archaické obdobie | established_type = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Turkey location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v rámci Turecka | map_locator = Turecko <!-- *** Websites *** --> | commons = Magnesia on the Maeander | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Magnésia nad Maiandrom''' ({{vjz|grc|''Μαγνησία ἡ πρὸς Μαιάνδρῳ''}} – ''Magnésia hé pros Maiandró''; {{v jazyku|lat|''Magnesia ad Maeandrum''}}) bolo významné starogrécke mesto v regióne [[Iónia]] v dnešnom západnom [[Turecko|Turecku]]. Strategicky ležalo v pomyselnom trojuholníku medzi mestami [[Priéné]], [[Efez]] a [[Tralles]]. Svoj prívlastok „nad Maiandrom“ získalo podľa rieky [[Büyük Menderes|Maiandros]] (dnes Büyük Menderes), aby sa odlíšilo od neďalekého lýdskeho mesta [[Magnésia pod Sipylom|Magnésie pod Sipylom]].<ref name="Panteleon-2015">{{Citácia knihy | autor = Ioannis Andreas Panteleon | titul = Eine Archäologie der Direktoren. Die Erforschung Milets im Namen der Berliner Museen 1899–1914 | miesto = Paderborn | vydavateľ = Wilhelm Fink | rok = 2015 | isbn = 978-3-7705-5676-2 | strany = 45-48}}</ref> == Geografia a pôvod == Mesto založili grécki osadníci z kmeňa [[Magnéti|Magnétov]] pochádzajúci z Tesálie spolu s Kréťanmi. Rozprestieralo sa na úpätí vrchu Thorax, na brehoch riečky Lethakos (prítok Maiandru). Oblasť okolo Magnésie bola v antike známa svojou mimoriadnou úrodnosťou; mesto prosperovalo najmä vďaka produkcii kvalitného [[víno|vína]], [[Figovník obyčajný|fíg]] a uhoriek.<ref name="Bingol-2007">{{Citácia knihy | autor = Orhan Bingöl | titul = Magnesia ad Maeandrum | miesto = Istanbul | vydavateľ = Homer Kitabevi | rok = 2007 | isbn = 978-975-990-038-0}}</ref> == Dejiny == Hoci Magnésia ležala v srdci Iónie, mesto nebolo prijaté do [[Iónsky spolok|Iónskeho spolku]], pretože jeho obyvatelia boli pôvodom [[Aioli]]. V ranom období mesto čelilo nájazdom Kimerov a neskôr sa dostalo pod nadvládu [[Lýdia|Lýdov]] a následne Peržanov. Počas grécko-perzských vojen patrilo k dôležitým strategickým bodom [[Perzská ríša|Perzskej ríše]]. V neskoršom období, počas rímskej expanzie v Malej Ázii, sa Magnésia postavila na stranu [[Rímska republika|Rímskej republiky]], najmä počas druhej mitridatickej vojny.<ref name="Wilson-2006">{{Citácia knihy | autor = Thomas Allom, Mark Wilson | titul = Constantinople and the Scenery of the Seven Churches of Asia Minor | miesto = Piscataway | vydavateľ = Gorgias Press | rok = 2006 | isbn = 978-1-59333-139-9 | strany = 210}}</ref> Archeologický výskum lokality začal v rokoch 1891 – 1893 nemecký inžinier [[Carl Humann]], ktorý odkryl základy monumentálneho Artemidinho chrámu. Od roku 1984 tu prebieha moderný systematický výskum pod vedením tureckých archeológov.<ref name="Bingol-2007"/> == Dejiny a rozvoj == Magnésia čoskoro dosiahla značnú moc a prosperitu, čo viedlo k rivalite s neďalekým [[Efez]]om. Napriek svojmu bohatstvu bolo mesto niekedy medzi rokmi 726 pred Kr. a 660 pred Kr. dobyté a zničené Kimmermi. Opustené miesto bolo neskôr znovu osídlené a prestavané osadníkmi z Milétu, prípadne podľa iných prameňov z Efezu. V meste občas sídlili aj perzskí satrapovia Lýdie.<ref name="Bingol-2007"/> V 5. storočí pred Kr. prijal perzský kráľ [[Artaxerxes I.]] do svojich služieb vyhosteného aténskeho štátnika [[Themistoklés|Themistokla]]. Kráľ mu zveril správu nad Magnésiou, aby mu príjmy z mesta zabezpečili obživu pre rodinu. Themistoklés v meste aj zomrel a jeho potomkovia tu vládli až do konca 5. storočia pred Kr.<ref name="Panteleon-2015"/> Počas rímskeho obdobia bola Magnésia po porážke [[Antiochos III. Veľký|Antiocha III. Veľkého]] pričlenená k [[Pergamon|Pergamskému kráľovstvu]]. Hoci neskôr význam mesta postupne upadal, v rímskych a byzantských prameňoch sa spomína ako sídlo biskupstva (pod názvom ''Maeandropolis''). Existenciu mesta v čase cisárov Marka Aurélia a Galliena potvrdzujú početné nálezy mincí.<ref name="Wilson-2006"/> == Pamiatky a architektúra == [[Súbor:Magnesia Stadium.jpg|náhľad|vľavo|Antický štadión v Magnésii nad Maiandrom patrí k najzachovalejším v celom Turecku.]] Mesto bolo v antike známe svojimi monumentálnymi stavbami a pravidelným urbanistickým plánom. Najvýznamnejšie pamiatky sa nachádzali v posvätnom okrsku (temenos). === Chrám Artemidy Leukofryéné === Hlavnou dominantou mesta bol chrám zasvätený bohyni [[Artemis]] (Artemis Leukofryéné). Podľa architekta [[Vitruvius|Vitruvia]] ho postavil slávny staviteľ [[Hermogenée z Priény]] v iónskom štýle. Geograf [[Strabón]] uviedol, že hoci bol tento chrám o niečo menší ako slávny [[Artemidin chrám v Efeze]], prevyšoval ho harmóniou svojich proporcií a umeleckým spracovaním. Po zjavení sa bohyne v 3. storočí pred Kr. získalo mesto a jeho chrám štatút náboženského azylu (asylia).<ref name="Radt-1988">{{Citácia knihy | autor = Wolfgang Radt | titul = Pergamon. Geschichte und Bauten, Funde und Erforschung einer antiken Metropole | miesto = Köln | vydavateľ = DuMont | rok = 1988 | isbn = 3-7701-1656-9 | strany = 333-339}}</ref> === Štadión === V juhozápadnej časti mesta sa nachádza monumentálny štadión, ktorý je dnes považovaný za jeden z najlepšie zachovaných antických štadiónov v Malej Ázii. S dĺžkou trate približne 186 metrov a kapacitou až 30 000 divákov slúžil nielen na atletické súťaže, ale aj na veľkolepé slávnosti ''Leukophryna'', ktoré sa v meste konali každé štyri roky a priťahovali návštevníkov z celého gréckeho sveta.<ref name="Borm-2008">{{Citácia knihy | autor = Henning Börm, Norbert Ehrhardt, Josef Wiesehöfer | titul = Monumentum et instrumentum inscriptum | miesto = Stuttgart | vydavateľ = Franz Steiner Verlag | rok = 2008 | isbn = 978-3-515-09239-5 | strany = 21-30}}</ref> === Iné stavby === Medzi ďalšie významné nálezy patrí: * ''Chrám bohyne Kybelé (Dindyméné)'' – starší chrám, o ktorom Strabón uvádza, že zanikol pri presune mesta na nové miesto. * ''Divadlo'' – klasické grécke divadlo čiastočne vytesané do svahu vrchu Thorax. * ''Agora'' – rozsiahle trhovisko a centrum verejného života, obklopené stĺporadiami. == Archeologický výskum == [[Súbor:Fragment of relief from the Altar of Temple of Artemis at Magnesia on the Maeander, Pergamon Museum Berlin.jpg|náhľad|Fragment reliéfu z oltára Artemidinho chrámu v Magnésii (3. stor. pred Kr.), dnes v Pergamskom múzeu v Berlíne.]] Prvý systematický archeologický výskum lokality uskutočnil v rokoch 1891 až 1893 nemecký tím pod vedením inžiniera a archeológa [[Carl Humann|Carla Humanna]]. Počas 21 mesiacov trvajúcej expedície sa podarilo odkryť základy Artemidinho chrámu, divadla, [[agora|agory]], Dioveho chrámu a prytaneia. Po Humannovej smrti výskum na takmer sto rokov ustal. Obnovil ho až v roku 1984 profesor Orhan Bingöl z Ankarskej univerzity v spolupráci s tureckým ministerstvom kultúry.<ref name="Humann-1904">{{Citácia knihy | autor = Carl Humann | titul = Magnesia am Maeander. Bericht über die Ergebnisse der Ausgrabungen der Jahre 1891–1893 | miesto = Berlin | vydavateľ = Reimer | rok = 1904}}</ref> Mnohé nálezy z Magnésie sú dnes roztrúsené vo svetových múzeách. Významné architektonické prvky, ako je portiko (''pronaos'') Dioveho chrámu a časť Artemidinho chrámu, sú rekonštruované v ''Pergamskom múzeu'' v [[Berlín]]e. Ďalšie artefakty sa nachádzajú v [[Louvre]] v Paríži, v Archeologickom múzeu v Istanbule a v meste Aydın. Bohužiaľ, veľká časť mramorových pamiatok bola v minulosti zničená miestnymi obyvateľmi, ktorí vzácny antický mramor pálili v peciach na vápno.<ref name="Bingol-2007"/> V júli 2018 archeológovia oznámili nález šiestich gréckych sôch (štyroch ženských a jednej mužskej), ktoré boli objavené v ruinách Artemidinho chrámu a pochádzajú z rímskeho obdobia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Six 2000-year-old Greek statues discovered in southwestern Turkey | url = https://www.dailysabah.com/history/2018/07/28/six-2000-year-old-greek-statues-discovered-in-southwestern-turkey | vydavateľ = Daily Sabah | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> == Významné osobnosti == * [[Bathykles (sochár)|Bathykles]] (6. storočie pred Kr.) – slávny grécky sochár a architekt. * [[Themistokles]] – aténsky štátnik a vojvodca, ktorý v meste strávil posledné roky života a bol tu pochovaný. * [[Prótofanes z Magnésie nad Maiandrom|Prótofanes]] – staroveký atlét, víťaz v zápasení a pankratiu na olympijských hrách. * ''[[Charalambos (svätec)|Svätý Charalambos]]'' († cca 202) – kresťanský mučeník a biskup v Magnésii, uctievaný ako ochranca pred morom. == Referencie == <references /> == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = BINGÖL, Orhan | titul = Magnesia ad Maeandrum | miesto = Istanbul | vydavateľ = Homer Kitabevi | rok = 2007 | isbn = 978-975-990-038-0}} * {{Citácia knihy | autor = HUMANN, Carl | titul = Magnesia am Maeander. Bericht über die Ergebnisse der Ausgrabungen der Jahre 1891–1893 | miesto = Berlin | vydavateľ = Reimer | rok = 1904}} * {{Citácia knihy | autor = RADT, Wolfgang | titul = Pergamon. Geschichte und Bauten, Funde und Erforschung einer antiken Metropole | miesto = Köln | vydavateľ = DuMont | rok = 1988 | isbn = 3-7701-1656-9}} == Pozri aj == * [[Iónia]] * [[Themistokles]] * [[Carl Humann]] == Externé odkazy == {{Commonscat|Magnesia on the Maeander}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Starogrécke mestá]] 8m1nl5rknbc5pcy6aja7ijylnwmey27 8211495 8211494 2026-05-10T06:11:53Z Bakjb 236375 wl 8211495 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Magnésia nad Maiandrom | other_name = Magnesia on the Maeander | native_name = Μαγνησία ἡ πρὸς Μαιάνδρῳ | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Магнесия на Меандре. Пропилеи.jpg | image_caption = Pozostatky propylejí v Magnésii | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = Podľa kmeňa Magnétov | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Turecko | country_flag = 1 | state = | region = | histregion = [[Iónia]] | district = Aydın | municipality = Tekin <!-- *** Family *** --> | part = | river = [[Büyük Menderes|Maiandros]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 37 | lat_m = 51 | lat_s = 10 | lat_NS = S | long_d = 27 | long_m = 31 | long_s = 38 | long_EW = V | coordinates_type = type:city <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = | population_date = <!-- *** History & management *** --> | established = archaické obdobie | established_type = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Turkey location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v rámci Turecka | map_locator = Turecko <!-- *** Websites *** --> | commons = Magnesia on the Maeander | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Magnésia nad Maiandrom''' ({{vjz|grc|''Μαγνησία ἡ πρὸς Μαιάνδρῳ''}} – ''Magnésia hé pros Maiandró''; {{v jazyku|lat|''Magnesia ad Maeandrum''}}) bolo významné starogrécke mesto v regióne [[Iónia]] v dnešnom západnom [[Turecko|Turecku]]. Strategicky ležalo v pomyselnom trojuholníku medzi mestami [[Priéné]], [[Efez]] a [[Tralles]]. Svoj prívlastok „nad Maiandrom“ získalo podľa rieky [[Büyük Menderes|Maiandros]] (dnes Büyük Menderes), aby sa odlíšilo od neďalekého lýdskeho mesta [[Magnésia pod Sipylom|Magnésie pod Sipylom]].<ref name="Panteleon-2015">{{Citácia knihy | autor = Ioannis Andreas Panteleon | titul = Eine Archäologie der Direktoren. Die Erforschung Milets im Namen der Berliner Museen 1899–1914 | miesto = Paderborn | vydavateľ = Wilhelm Fink | rok = 2015 | isbn = 978-3-7705-5676-2 | strany = 45-48}}</ref> == Geografia a pôvod == Mesto založili grécki osadníci z kmeňa [[Magnéti|Magnétov]] pochádzajúci z Tesálie spolu s Kréťanmi. Rozprestieralo sa na úpätí vrchu Thorax, na brehoch riečky Lethakos (prítok Maiandru). Oblasť okolo Magnésie bola v antike známa svojou mimoriadnou úrodnosťou; mesto prosperovalo najmä vďaka produkcii kvalitného [[víno|vína]], [[Figovník obyčajný|fíg]] a uhoriek.<ref name="Bingol-2007">{{Citácia knihy | autor = Orhan Bingöl | titul = Magnesia ad Maeandrum | miesto = Istanbul | vydavateľ = Homer Kitabevi | rok = 2007 | isbn = 978-975-990-038-0}}</ref> == Dejiny == Hoci Magnésia ležala v srdci Iónie, mesto nebolo prijaté do [[Iónsky spolok|Iónskeho spolku]], pretože jeho obyvatelia boli pôvodom [[Aioli]]. V ranom období mesto čelilo nájazdom Kimerov a neskôr sa dostalo pod nadvládu [[Lýdia|Lýdov]] a následne Peržanov. Počas grécko-perzských vojen patrilo k dôležitým strategickým bodom [[Perzská ríša|Perzskej ríše]]. V neskoršom období, počas rímskej expanzie v Malej Ázii, sa Magnésia postavila na stranu [[Rímska republika|Rímskej republiky]], najmä počas druhej mitridatickej vojny.<ref name="Wilson-2006">{{Citácia knihy | autor = Thomas Allom, Mark Wilson | titul = Constantinople and the Scenery of the Seven Churches of Asia Minor | miesto = Piscataway | vydavateľ = Gorgias Press | rok = 2006 | isbn = 978-1-59333-139-9 | strany = 210}}</ref> Archeologický výskum lokality začal v rokoch 1891 – 1893 nemecký inžinier [[Carl Humann]], ktorý odkryl základy monumentálneho Artemidinho chrámu. Od roku 1984 tu prebieha moderný systematický výskum pod vedením tureckých archeológov.<ref name="Bingol-2007"/> == Dejiny a rozvoj == Magnésia čoskoro dosiahla značnú moc a prosperitu, čo viedlo k rivalite s neďalekým [[Efez]]om. Napriek svojmu bohatstvu bolo mesto niekedy medzi rokmi 726 pred Kr. a 660 pred Kr. dobyté a zničené Kimmermi. Opustené miesto bolo neskôr znovu osídlené a prestavané osadníkmi z Milétu, prípadne podľa iných prameňov z Efezu. V meste občas sídlili aj perzskí satrapovia Lýdie.<ref name="Bingol-2007"/> V 5. storočí pred Kr. prijal perzský kráľ [[Artaxerxes I.]] do svojich služieb vyhosteného aténskeho štátnika [[Themistoklés|Themistokla]]. Kráľ mu zveril správu nad Magnésiou, aby mu príjmy z mesta zabezpečili obživu pre rodinu. Themistoklés v meste aj zomrel a jeho potomkovia tu vládli až do konca 5. storočia pred Kr.<ref name="Panteleon-2015"/> Počas rímskeho obdobia bola Magnésia po porážke [[Antiochos III. Veľký|Antiocha III. Veľkého]] pričlenená k [[Pergamon|Pergamskému kráľovstvu]]. Hoci neskôr význam mesta postupne upadal, v rímskych a byzantských prameňoch sa spomína ako sídlo biskupstva (pod názvom ''Maeandropolis''). Existenciu mesta v čase cisárov Marka Aurélia a Galliena potvrdzujú početné nálezy mincí.<ref name="Wilson-2006"/> == Pamiatky a architektúra == [[Súbor:Magnesia Stadium.jpg|náhľad|vľavo|Antický štadión v Magnésii nad Maiandrom patrí k najzachovalejším v celom Turecku.]] Mesto bolo v antike známe svojimi monumentálnymi stavbami a pravidelným urbanistickým plánom. Najvýznamnejšie pamiatky sa nachádzali v posvätnom okrsku (temenos). === Chrám Artemidy Leukofryéné === Hlavnou dominantou mesta bol chrám zasvätený bohyni [[Artemis]] (Artemis Leukofryéné). Podľa architekta [[Vitruvius|Vitruvia]] ho postavil slávny staviteľ [[Hermogenée z Priény]] v iónskom štýle. Geograf [[Strabón]] uviedol, že hoci bol tento chrám o niečo menší ako slávny [[Artemidin chrám v Efeze]], prevyšoval ho harmóniou svojich proporcií a umeleckým spracovaním. Po zjavení sa bohyne v 3. storočí pred Kr. získalo mesto a jeho chrám štatút náboženského azylu (asylia).<ref name="Radt-1988">{{Citácia knihy | autor = Wolfgang Radt | titul = Pergamon. Geschichte und Bauten, Funde und Erforschung einer antiken Metropole | miesto = Köln | vydavateľ = DuMont | rok = 1988 | isbn = 3-7701-1656-9 | strany = 333-339}}</ref> === Štadión === V juhozápadnej časti mesta sa nachádza monumentálny štadión, ktorý je dnes považovaný za jeden z najlepšie zachovaných antických štadiónov v Malej Ázii. S dĺžkou trate približne 186 metrov a kapacitou až 30 000 divákov slúžil nielen na atletické súťaže, ale aj na veľkolepé slávnosti ''Leukophryna'', ktoré sa v meste konali každé štyri roky a priťahovali návštevníkov z celého gréckeho sveta.<ref name="Borm-2008">{{Citácia knihy | autor = Henning Börm, Norbert Ehrhardt, Josef Wiesehöfer | titul = Monumentum et instrumentum inscriptum | miesto = Stuttgart | vydavateľ = Franz Steiner Verlag | rok = 2008 | isbn = 978-3-515-09239-5 | strany = 21-30}}</ref> === Iné stavby === Medzi ďalšie významné nálezy patrí: * ''Chrám bohyne Kybelé (Dindyméné)'' – starší chrám, o ktorom Strabón uvádza, že zanikol pri presune mesta na nové miesto. * ''Divadlo'' – klasické grécke divadlo čiastočne vytesané do svahu vrchu Thorax. * ''Agora'' – rozsiahle trhovisko a centrum verejného života, obklopené stĺporadiami. == Archeologický výskum == [[Súbor:Fragment of relief from the Altar of Temple of Artemis at Magnesia on the Maeander, Pergamon Museum Berlin.jpg|náhľad|Fragment reliéfu z oltára Artemidinho chrámu v Magnésii (3. stor. pred Kr.), dnes v Pergamskom múzeu v Berlíne.]] Prvý systematický archeologický výskum lokality uskutočnil v rokoch 1891 až 1893 nemecký tím pod vedením inžiniera a archeológa [[Carl Humann|Carla Humanna]]. Počas 21 mesiacov trvajúcej expedície sa podarilo odkryť základy Artemidinho chrámu, divadla, [[agora|agory]], Dioveho chrámu a prytaneia. Po Humannovej smrti výskum na takmer sto rokov ustal. Obnovil ho až v roku 1984 profesor Orhan Bingöl z Ankarskej univerzity v spolupráci s tureckým ministerstvom kultúry.<ref name="Humann-1904">{{Citácia knihy | autor = Carl Humann | titul = Magnesia am Maeander. Bericht über die Ergebnisse der Ausgrabungen der Jahre 1891–1893 | miesto = Berlin | vydavateľ = Reimer | rok = 1904}}</ref> Mnohé nálezy z Magnésie sú dnes roztrúsené vo svetových múzeách. Významné architektonické prvky, ako je portiko (''pronaos'') Dioveho chrámu a časť Artemidinho chrámu, sú rekonštruované v ''Pergamskom múzeu'' v [[Berlín]]e. Ďalšie artefakty sa nachádzajú v [[Louvre]] v Paríži, v Archeologickom múzeu v Istanbule a v meste Aydın. Bohužiaľ, veľká časť mramorových pamiatok bola v minulosti zničená miestnymi obyvateľmi, ktorí vzácny antický mramor pálili v peciach na vápno.<ref name="Bingol-2007"/> V júli 2018 archeológovia oznámili nález šiestich gréckych sôch (štyroch ženských a jednej mužskej), ktoré boli objavené v ruinách Artemidinho chrámu a pochádzajú z rímskeho obdobia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Six 2000-year-old Greek statues discovered in southwestern Turkey | url = https://www.dailysabah.com/history/2018/07/28/six-2000-year-old-greek-statues-discovered-in-southwestern-turkey | vydavateľ = Daily Sabah | dátum prístupu = 2024-11-21}}</ref> == Významné osobnosti == * [[Bathykles (sochár)|Bathykles]] (6. storočie pred Kr.) – slávny grécky sochár a architekt. * [[Themistokles]] – aténsky štátnik a vojvodca, ktorý v meste strávil posledné roky života a bol tu pochovaný. * [[Prótofanes z Magnésie nad Maiandrom|Prótofanes]] – staroveký atlét, víťaz v zápasení a pankratiu na olympijských hrách. * ''[[Charalambos (svätec)|Svätý Charalambos]]'' († cca 202) – kresťanský mučeník a biskup v Magnésii, uctievaný ako ochranca pred morom. == Referencie == <references /> == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = BINGÖL, Orhan | titul = Magnesia ad Maeandrum | miesto = Istanbul | vydavateľ = Homer Kitabevi | rok = 2007 | isbn = 978-975-990-038-0}} * {{Citácia knihy | autor = HUMANN, Carl | titul = Magnesia am Maeander. Bericht über die Ergebnisse der Ausgrabungen der Jahre 1891–1893 | miesto = Berlin | vydavateľ = Reimer | rok = 1904}} * {{Citácia knihy | autor = RADT, Wolfgang | titul = Pergamon. Geschichte und Bauten, Funde und Erforschung einer antiken Metropole | miesto = Köln | vydavateľ = DuMont | rok = 1988 | isbn = 3-7701-1656-9}} == Pozri aj == * [[Iónia]] * [[Themistokles]] * [[Carl Humann]] == Externé odkazy == {{Commonscat|Magnesia on the Maeander}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Starogrécke mestá]] h9tuvpt37fcwssoji8m0gvhyi83kxm0 3 749900 8211302 2026-05-09T19:33:44Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8211302 wikitext text/x-wiki {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:33, 9. máj 2026 (UTC) kv8hvkm4lxws8ubd56onvvzvwjxofiz 8211303 8211302 2026-05-09T19:35:06Z ~2026-28127-47 294360 /* */ odpoveď 8211303 wikitext text/x-wiki {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:33, 9. máj 2026 (UTC) :Všetky tieto informácie boli správne. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28127-47|&#126;2026-28127-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28127-47|diskuse]]) 19:35, 9. máj 2026 (UTC) k0qf0o5us3i4ct1c4dvwl2y0q75mfzp 8211312 8211303 2026-05-09T19:51:45Z Pe3kZA 39673 blok 8211312 wikitext text/x-wiki {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:33, 9. máj 2026 (UTC) {{Vandalizmus}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:51, 9. máj 2026 (UTC) 6uc3czpzsaddgv7w630lxnrakhubvjt 3 749901 8211318 2026-05-09T19:55:25Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8211318 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:55, 9. máj 2026 (UTC) 9br2x1mctmdfukdis2uvp8cy6ajdi3m 8211321 8211318 2026-05-09T19:57:40Z MartinHeavy 292155 /* */ odpoveď 8211321 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:55, 9. máj 2026 (UTC) :Pe3kZA by mohol pouzit realne meno a priezvisko --[[Redaktor:MartinHeavy|MartinHeavy]] ([[Diskusia s redaktorom:MartinHeavy|diskusia]]) 19:57, 9. máj 2026 (UTC) p92jq55l5vtyppx642yrqbkb14z3ihb 8211338 8211321 2026-05-09T20:31:09Z Pe3kZA 39673 odp. 8211338 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:55, 9. máj 2026 (UTC) :Pe3kZA by mohol pouzit realne meno a priezvisko --[[Redaktor:MartinHeavy|MartinHeavy]] ([[Diskusia s redaktorom:MartinHeavy|diskusia]]) 19:57, 9. máj 2026 (UTC) ::Neodstraňuj info, ktoré sú voľne dohladateľné na internete. Nemá zmysel degradovať informačnú hodnotu článku kvôli takýmto veciam. A čo sa týka môjho mena, editujem na wiki pod rovnakým menom od začiatku, nevidím dôvod na tom niečo meniť, pán Heavy {{Úsmev|:D}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:30, 9. máj 2026 (UTC) jaeo1m6027xchoistcscw8hps6v0sep 8211340 8211338 2026-05-09T20:32:42Z Pe3kZA 39673 blok 8211340 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:55, 9. máj 2026 (UTC) :Pe3kZA by mohol pouzit realne meno a priezvisko --[[Redaktor:MartinHeavy|MartinHeavy]] ([[Diskusia s redaktorom:MartinHeavy|diskusia]]) 19:57, 9. máj 2026 (UTC) ::Neodstraňuj info, ktoré sú voľne dohladateľné na internete. Nemá zmysel degradovať informačnú hodnotu článku kvôli takýmto veciam. A čo sa týka môjho mena, editujem na wiki pod rovnakým menom od začiatku, nevidím dôvod na tom niečo meniť, pán Heavy {{Úsmev|:D}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:30, 9. máj 2026 (UTC) {{Vandalizmus}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:32, 9. máj 2026 (UTC) 5llpwhuwpxq4hqowo7uistvsgsgtzzm 8211344 8211340 2026-05-09T20:55:33Z MartinHeavy 292155 /* */ odpoveď 8211344 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:55, 9. máj 2026 (UTC) :Pe3kZA by mohol pouzit realne meno a priezvisko --[[Redaktor:MartinHeavy|MartinHeavy]] ([[Diskusia s redaktorom:MartinHeavy|diskusia]]) 19:57, 9. máj 2026 (UTC) ::Neodstraňuj info, ktoré sú voľne dohladateľné na internete. Nemá zmysel degradovať informačnú hodnotu článku kvôli takýmto veciam. A čo sa týka môjho mena, editujem na wiki pod rovnakým menom od začiatku, nevidím dôvod na tom niečo meniť, pán Heavy {{Úsmev|:D}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:30, 9. máj 2026 (UTC) :::Pan Pe3kZA som oficialny web admin webstanky Ľubice Čekovkej a na jej zelanie upravujem informacie. :::Ked uz sa tu hrame na oficiality. [[Redaktor:MartinHeavy|MartinHeavy]] ([[Diskusia s redaktorom:MartinHeavy|diskusia]]) 20:55, 9. máj 2026 (UTC) {{Vandalizmus}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:32, 9. máj 2026 (UTC) qmy8xjp30kbdj9faeofk11vpgkt7dcr 8211363 8211344 2026-05-09T21:38:19Z Jetam2 30982 re 8211363 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:55, 9. máj 2026 (UTC) :Pe3kZA by mohol pouzit realne meno a priezvisko --[[Redaktor:MartinHeavy|MartinHeavy]] ([[Diskusia s redaktorom:MartinHeavy|diskusia]]) 19:57, 9. máj 2026 (UTC) ::Neodstraňuj info, ktoré sú voľne dohladateľné na internete. Nemá zmysel degradovať informačnú hodnotu článku kvôli takýmto veciam. A čo sa týka môjho mena, editujem na wiki pod rovnakým menom od začiatku, nevidím dôvod na tom niečo meniť, pán Heavy {{Úsmev|:D}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:30, 9. máj 2026 (UTC) :::Pan Pe3kZA som oficialny web admin webstanky Ľubice Čekovkej a na jej zelanie upravujem informacie. :::Ked uz sa tu hrame na oficiality. [[Redaktor:MartinHeavy|MartinHeavy]] ([[Diskusia s redaktorom:MartinHeavy|diskusia]]) 20:55, 9. máj 2026 (UTC) ::::Dobrý deň. Na Wikipédii nezáleží na tom kto je kto, ale záleží na informáciách, ktoré do článku pridáva. Tie by mali byť správne citované. Rovnako nie je dôvod odmazávať dátum narodenia, je to štandardný biografický údaj, ktorý obsahujú desaťtisíce článkov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:38, 9. máj 2026 (UTC) {{Vandalizmus}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:32, 9. máj 2026 (UTC) regsxjq8xfvc2bdkju120bhr5lp8lwr 0 749902 8211347 2026-05-09T21:14:35Z ~2026-27858-30 294279 Vytvorená stránka „{{Infobox Herec | meno = Judita Bilá | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1978|4|12}} | miesto narodenia = | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = [[herectvo|herečka]], [[dabing|dabérka]] | roky pôsobenia = | manžel = | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Judita Bilá''' (* [[18. september]] [[1975]]) je…“ 8211347 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Judita Bilá | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1978|4|12}} | miesto narodenia = | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = [[herectvo|herečka]], [[dabing|dabérka]] | roky pôsobenia = | manžel = | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Judita Bilá''' (* [[18. september]] [[1975]]) je slovenská [[herectvo|herečka]] a [[dabing|dabérka]]. V roku [[2014]] získala ocenenie Literárneho fondu za dabing postáv Bridget a Siobhan v americkom seriáli [[Dvojičky (americký seriál)|Dvojičky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto robí najlepší slovenský dabing. Pozrite si prehľad víťazov | url = https://strategie.hnonline.sk/news/media/780837-kto-robi-najlepsi-slovensky-dabing-pozrite-si-prehlad-vitazov | vydavateľ = strategie.hnonline.sk | dátum vydania = 2014-12-01 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = sk }}</ref> == Filmografia == * 1994: ''[[Spiaca krásavica a Železný princ]]'' (televízny film) * 1999: ''[[Mučivé tajomstvo]]'' (televízny film) == Dabing == === Latinskoamerické telenovely === * 1997 – 1998: ''[[Pohľad ženy]]'' – Adriana San Millán Domínguez * 1998: ''[[Skrytá vášeň (mexická telenovela)|Skrytá vášeň]]'' – Yadira Balanzario * 1998 – 1999: ''[[Právo na lásku]]'' – Begoña * 1999 – 2000: ''[[Sladká Lucia]]'' – Yoli * 2001: ''[[Votrelkyňa]]'' – Guadalupe „Lupita“ Rojas * 2001 – 2002: ''[[Keď budeš moja]]'' – Leonor de Lopéz * 2001 – 2002: ''[[Yago]]'' – Luisa * 2002: ''[[Medzi láskou a nenávisťou]]'' – Cecilia Amaral * 2002: ''[[Daniela (telenovela)|Daniela]]'' – María de la Luz „Marilyn“ Gamboa Montijo * 2002: ''[[Žena na úteku]]'' – Patricia „Pato“ * 2002 – 2003: ''[[Divoška Rosaura]]'' – Camelia Valente * 2002 – 2003: ''[[Cesty lásky]]'' – Claudia Jiménez * 2002 – 2003: ''[[Maximo v mojom srdci]]'' – Lucila de Martinelli * 2002 – 2003: ''[[Odplata (telenovela)|Odplata]]'' – Sandra Guzmán * 2003: ''[[Rebeca (telenovela)|Rebeca]]'' – Carolina Montalbán * 2003: ''[[Pravá láska]]'' – Adelaida Sandoval * 2003 – 2004: ''[[Mariana, dcéra noci]]'' – Miguelina de Páramo * 2003 – 2004: ''[[Skrytá vášeň (kolumbijská telenovela)|Skrytá vášeň]]'' – Sara „Sarita“ Elizondo * 2004 – 2005: ''[[Naučím ťa milovať]]'' – Flor del Valle * 2004 – 2006: ''[[Rebeli (seriál)|Rebeli]]'' – Sabrina * 2005 – 2006: ''[[La Tormenta: Pokušenie lásky]]'' – Isabella Montilla Manterola * 2005 – 2006: ''[[Osudové stretnutie]]'' – Mirtha * 2005: ''[[Macocha (telenovela)|Macocha]]'' – Alma Martínez * 2006 – 2007: ''[[Rany z lásky]]'' – Constanza Insúa * 2006: ''[[Rany lásky]]'' – Pamela Altamirano Villamil * 2006: ''[[Súboj vášní]]'' – Mariana Montellano de Gómez * 2007: ''[[Čistá láska]]'' – Minerva Olmos de Montalvo * 2008 – 2009: ''[[Nespútaný anjel]]'' – Viviana Mayer Montenegro de San Román * 2009: ''[[Čaro lásky]]'' – Raquel Albéniz Sarmiento de Castelar / Raquel Lombardo Sarmiento de Castelar * 2009 – 2010: ''[[Láska a pomsta]]'' – Yesica * 2009 – 2010: ''[[Mladí, krásni, skazení]]'' – Mónica de San Miguel * 2009 – 2010: ''[[More lásky]]'' – Lucía Galíndez * 2010: ''[[Nezvestná (telenovela)|Nezvestná]]'' – Danna Riggs de Altamira * 2010: ''[[Nezlomná Valentína]]'' – Iluminada Camargo * 2010 – 2011: ''[[Teresa (telenovela)|Teresa]]'' – Esperanza Medina * 2010 – 2011: ''[[Víťazstvo lásky]]'' – Natividad „Nati“ Duval * 2011: ''[[Vojna Monteovcov]]'' – Berta Soto Manzanares * 2011: ''[[Kráľovná juhu (telenovela)|Kráľovná juhu]]'' – Sheila * 2013: ''[[Búrka: Dobrodružstvo lásky]]'' – Rebeca „Becky“ Reverte * 2022: ''[[Skrytá vášeň – Príbeh pokračuje]]'' – Sara „Sarita“ Elizondo == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=411190|meno=Judita Bilá}} * {{imdb meno|id=10404677|meno=Judita Bilá}} {{DEFAULTSORT:Bilá, Judita}} [[Kategória:Slovenské televízne herečky]] [[Kategória:Slovenské dabingové herečky]] 5fworvzdw83q526h23vcnwu7sqtzm6y 8211419 8211347 2026-05-09T22:34:26Z ~2026-27065-36 293875 8211419 wikitext text/x-wiki {{UU|20260510}} {{významnosť}} {{Infobox Herec | meno = Judita Bilá | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1978|4|12}} | miesto narodenia = | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = [[herectvo|herečka]], [[dabing|dabérka]] | roky pôsobenia = | manžel = | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Judita Bilá''' (* [[18. september]] [[1975]]) je slovenská [[herectvo|herečka]] a [[dabing|dabérka]]. V roku [[2014]] získala ocenenie Literárneho fondu za dabing postáv Bridget a Siobhan v americkom seriáli [[Dvojičky (americký seriál)|Dvojičky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto robí najlepší slovenský dabing. Pozrite si prehľad víťazov | url = https://strategie.hnonline.sk/news/media/780837-kto-robi-najlepsi-slovensky-dabing-pozrite-si-prehlad-vitazov | vydavateľ = strategie.hnonline.sk | dátum vydania = 2014-12-01 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = sk }}</ref> == Filmografia == * 1994: ''[[Spiaca krásavica a Železný princ]]'' (televízny film) * 1999: ''[[Mučivé tajomstvo]]'' (televízny film) == Dabing == === Latinskoamerické telenovely === * 1997 – 1998: ''[[Pohľad ženy]]'' – Adriana San Millán Domínguez * 1998: ''[[Skrytá vášeň (mexická telenovela)|Skrytá vášeň]]'' – Yadira Balanzario * 1998 – 1999: ''[[Právo na lásku]]'' – Begoña * 1999 – 2000: ''[[Sladká Lucia]]'' – Yoli * 2001: ''[[Votrelkyňa]]'' – Guadalupe „Lupita“ Rojas * 2001 – 2002: ''[[Keď budeš moja]]'' – Leonor de Lopéz * 2001 – 2002: ''[[Yago]]'' – Luisa * 2002: ''[[Medzi láskou a nenávisťou]]'' – Cecilia Amaral * 2002: ''[[Daniela (telenovela)|Daniela]]'' – María de la Luz „Marilyn“ Gamboa Montijo * 2002: ''[[Žena na úteku]]'' – Patricia „Pato“ * 2002 – 2003: ''[[Divoška Rosaura]]'' – Camelia Valente * 2002 – 2003: ''[[Cesty lásky]]'' – Claudia Jiménez * 2002 – 2003: ''[[Maximo v mojom srdci]]'' – Lucila de Martinelli * 2002 – 2003: ''[[Odplata (telenovela)|Odplata]]'' – Sandra Guzmán * 2003: ''[[Rebeca (telenovela)|Rebeca]]'' – Carolina Montalbán * 2003: ''[[Pravá láska]]'' – Adelaida Sandoval * 2003 – 2004: ''[[Mariana, dcéra noci]]'' – Miguelina de Páramo * 2003 – 2004: ''[[Skrytá vášeň (kolumbijská telenovela)|Skrytá vášeň]]'' – Sara „Sarita“ Elizondo * 2004 – 2005: ''[[Naučím ťa milovať]]'' – Flor del Valle * 2004 – 2006: ''[[Rebeli (seriál)|Rebeli]]'' – Sabrina * 2005 – 2006: ''[[La Tormenta: Pokušenie lásky]]'' – Isabella Montilla Manterola * 2005 – 2006: ''[[Osudové stretnutie]]'' – Mirtha * 2005: ''[[Macocha (telenovela)|Macocha]]'' – Alma Martínez * 2006 – 2007: ''[[Rany z lásky]]'' – Constanza Insúa * 2006: ''[[Rany lásky]]'' – Pamela Altamirano Villamil * 2006: ''[[Súboj vášní]]'' – Mariana Montellano de Gómez * 2007: ''[[Čistá láska]]'' – Minerva Olmos de Montalvo * 2008 – 2009: ''[[Nespútaný anjel]]'' – Viviana Mayer Montenegro de San Román * 2009: ''[[Čaro lásky]]'' – Raquel Albéniz Sarmiento de Castelar / Raquel Lombardo Sarmiento de Castelar * 2009 – 2010: ''[[Láska a pomsta]]'' – Yesica * 2009 – 2010: ''[[Mladí, krásni, skazení]]'' – Mónica de San Miguel * 2009 – 2010: ''[[More lásky]]'' – Lucía Galíndez * 2010: ''[[Nezvestná (telenovela)|Nezvestná]]'' – Danna Riggs de Altamira * 2010: ''[[Nezlomná Valentína]]'' – Iluminada Camargo * 2010 – 2011: ''[[Teresa (telenovela)|Teresa]]'' – Esperanza Medina * 2010 – 2011: ''[[Víťazstvo lásky]]'' – Natividad „Nati“ Duval * 2011: ''[[Vojna Monteovcov]]'' – Berta Soto Manzanares * 2011: ''[[Kráľovná juhu (telenovela)|Kráľovná juhu]]'' – Sheila * 2013: ''[[Búrka: Dobrodružstvo lásky]]'' – Rebeca „Becky“ Reverte * 2022: ''[[Skrytá vášeň – Príbeh pokračuje]]'' – Sara „Sarita“ Elizondo == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=411190|meno=Judita Bilá}} * {{imdb meno|id=10404677|meno=Judita Bilá}} {{DEFAULTSORT:Bilá, Judita}} [[Kategória:Slovenské televízne herečky]] [[Kategória:Slovenské dabingové herečky]] mo3vmes9l9hjq9zc15zshavhj8laflt 0 749903 8211350 2026-05-09T21:18:27Z Jetam2 30982 nový, 1564, 091/100 WD 8211350 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Mount Gimie | native_name = | other_name = | category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Mt. Gimie.jpg | image_size = | image_caption = Pohľad na Mount Gimie z vrchu Gros Piton <!-- *** Country etc. *** --> | country = [[Svätá Lucia]] | country_flag = 1 | state = | state_type = | region = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | range = | partk = | partk_type = | partk_label = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 952.4 | prominence = 952.4 | lat_d = 13 | lat_m = 51 | lat_s = 48.420 | lat_NS = S | long_d = 61 | long_m = 0 | long_s = 39.942 | long_EW = Z | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = | discovery = | discovery_date = | discovery_date_label = | discovery_type = | discovery_label = | ascent = | ascent_date = | ascent_type = <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Saint Lucia location map.svg | map_caption = Poloha v rámci ostrova Svätá Lucia | map_size = | map_background = | map_locator = Svätá Lucia | map1 = | map1_caption = | map1_size = | map1_background = | map1_locator = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = | Portal1 = }} '''Mount Gimie''' ({{mnm|952.4}}) je najvyšší [[vrch (vyvýšenina)|vrch]] [[Svätá Lucia|Svätej Lucie]].<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Saint Lucia | priezvisko = Tolson | meno = Richard | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Saint-Lucia | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1999-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref><ref name="pb"/> [[Relatívna výška vrcholu|Prominencia]] vrchu je 952,4 m.<ref name="pb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mount Gimie, Saint Lucia | url = https://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=8262 | vydavateľ = Peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = 2004-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> == Popis == Vrch je 174. z 253 najvyšších vrchov štátov a teritórií sveta<ref name="peakbagger-world-high-points">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Country High Points | url = https://www.peakbagger.com/list.aspx?lid=1100 | vydavateľ = peakbagger.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en}}</ref> a 22. zo 44 najvyšších vrchov štátov Severnej Ameriky.<ref name="peakbagger-world-high-points">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Country High Points | url = https://www.peakbagger.com/list.aspx?lid=1100 | vydavateľ = peakbagger.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en}}</ref> Cesta na vrchol vedie cez dažďový prales. Trvá 5-7 hodín a je dlhá 6 až 10 kilometrov v závislosti od trasy.<ref name="roof">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Climb to the Roof of Saint Lucia | url = https://stlucia.org/en/things-to-do/mount-gimie-hikes/ | vydavateľ = Saint Lucia Tourism Authority | miesto = | dátum vydania = 2026-03-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> 29. októbra 1973 do svahu vrchu narazilo lietadlo prepravcu Compagnie Antillaise de Transport Aérien - CATA, 4 ľudia neprežili.<ref name="baaa-acro-saint-lucia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Saint Lucia | url = https://www.baaa-acro.com/country/saint-lucia | vydavateľ = Bureau of Aircraft Accidents Archives | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Najvyššie vrchy štátov]] [[Kategória:Vrchy na Svätej Lucii]] [[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov na Svätej Lucii]] cg00wn3p0ikiyaftlhx6ph7esjpcskv 8211360 8211350 2026-05-09T21:34:27Z Jetam2 30982 opr 8211360 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Mount Gimie | native_name = | other_name = | category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Mt. Gimie.jpg | image_size = | image_caption = Pohľad na Mount Gimie z vrchu Gros Piton <!-- *** Country etc. *** --> | country = Svätá Lucia | country_flag = 1 | state = | state_type = | region = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | range = | partk = | partk_type = | partk_label = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 952.4 | prominence = 952.4 | lat_d = 13 | lat_m = 51 | lat_s = 48.420 | lat_NS = S | long_d = 61 | long_m = 0 | long_s = 39.942 | long_EW = Z | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = | discovery = | discovery_date = | discovery_date_label = | discovery_type = | discovery_label = | ascent = | ascent_date = | ascent_type = <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Saint Lucia location map.svg | map_caption = Poloha v rámci ostrova Svätá Lucia | map_size = | map_background = | map_locator = Svätá Lucia | map1 = | map1_caption = | map1_size = | map1_background = | map1_locator = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = | Portal1 = }} '''Mount Gimie''' ({{mnm|952.4}}) je najvyšší [[vrch (vyvýšenina)|vrch]] [[Svätá Lucia|Svätej Lucie]].<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Saint Lucia | priezvisko = Tolson | meno = Richard | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Saint-Lucia | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1999-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref><ref name="pb"/> [[Relatívna výška vrcholu|Prominencia]] vrchu je 952,4 m.<ref name="pb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mount Gimie, Saint Lucia | url = https://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=8262 | vydavateľ = Peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = 2004-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> == Popis == Vrch je 174. z 253 najvyšších vrchov štátov a teritórií sveta<ref name="peakbagger-world-high-points">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Country High Points | url = https://www.peakbagger.com/list.aspx?lid=1100 | vydavateľ = peakbagger.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en}}</ref> a 22. zo 44 najvyšších vrchov štátov Severnej Ameriky.<ref name="peakbagger-world-high-points">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Country High Points | url = https://www.peakbagger.com/list.aspx?lid=1100 | vydavateľ = peakbagger.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en}}</ref> Cesta na vrchol vedie cez dažďový prales. Trvá 5-7 hodín a je dlhá 6 až 10 kilometrov v závislosti od trasy.<ref name="roof">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Climb to the Roof of Saint Lucia | url = https://stlucia.org/en/things-to-do/mount-gimie-hikes/ | vydavateľ = Saint Lucia Tourism Authority | miesto = | dátum vydania = 2026-03-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> 29. októbra 1973 do svahu vrchu narazilo lietadlo prepravcu Compagnie Antillaise de Transport Aérien - CATA, 4 ľudia neprežili.<ref name="baaa-acro-saint-lucia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Saint Lucia | url = https://www.baaa-acro.com/country/saint-lucia | vydavateľ = Bureau of Aircraft Accidents Archives | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Najvyššie vrchy štátov]] [[Kategória:Vrchy na Svätej Lucii]] [[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov na Svätej Lucii]] 1vtvorkgne219u2tefoxbxjwk9p1lo6 8211427 8211360 2026-05-09T22:48:09Z ~2026-27065-36 293875 8211427 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Mount Gimie | native_name = | other_name = | category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Mt. Gimie.jpg | image_size = | image_caption = Pohľad na Mount Gimie z vrchu Gros Piton <!-- *** Country etc. *** --> | country = Svätá Lucia | country_flag = 1 | state = | state_type = | region = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | range = | partk = | partk_type = | partk_label = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 952.4 | prominence = 952.4 | lat_d = 13 | lat_m = 51 | lat_s = 47.79 | lat_NS = S | long_d = 61 | long_m = 0 | long_s = 40.39 | long_EW = Z | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = | discovery = | discovery_date = | discovery_date_label = | discovery_type = | discovery_label = | ascent = | ascent_date = | ascent_type = <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Saint Lucia location map.svg | map_caption = Poloha v rámci ostrova Svätá Lucia | map_size = | map_background = | map_locator = Svätá Lucia | map1 = | map1_caption = | map1_size = | map1_background = | map1_locator = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = | Portal1 = }} '''Mount Gimie''' ({{mnm|952.4}}) je najvyšší [[vrch (vyvýšenina)|vrch]] [[Svätá Lucia|Svätej Lucie]].<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Saint Lucia | priezvisko = Tolson | meno = Richard | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Saint-Lucia | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1999-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref><ref name="pb"/> [[Relatívna výška vrcholu|Prominencia]] vrchu je 952,4 m.<ref name="pb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mount Gimie, Saint Lucia | url = https://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=8262 | vydavateľ = Peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = 2004-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> == Popis == Vrch je 174. z 253 najvyšších vrchov štátov a teritórií sveta<ref name="peakbagger-world-high-points">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Country High Points | url = https://www.peakbagger.com/list.aspx?lid=1100 | vydavateľ = peakbagger.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en}}</ref> a 22. zo 44 najvyšších vrchov štátov Severnej Ameriky.<ref name="peakbagger-world-high-points">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Country High Points | url = https://www.peakbagger.com/list.aspx?lid=1100 | vydavateľ = peakbagger.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en}}</ref> Cesta na vrchol vedie cez dažďový prales. Trvá 5-7 hodín a je dlhá 6 až 10 kilometrov v závislosti od trasy.<ref name="roof">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Climb to the Roof of Saint Lucia | url = https://stlucia.org/en/things-to-do/mount-gimie-hikes/ | vydavateľ = Saint Lucia Tourism Authority | miesto = | dátum vydania = 2026-03-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> 29. októbra 1973 do svahu vrchu narazilo lietadlo prepravcu Compagnie Antillaise de Transport Aérien - CATA, 4 ľudia neprežili.<ref name="baaa-acro-saint-lucia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Saint Lucia | url = https://www.baaa-acro.com/country/saint-lucia | vydavateľ = Bureau of Aircraft Accidents Archives | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Najvyššie vrchy štátov]] [[Kategória:Vrchy na Svätej Lucii]] [[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov na Svätej Lucii]] el5vx6pt0qlbwsphfro0j3vje8ddsvn 8211477 8211427 2026-05-10T04:55:48Z DurMar12 181423 Pridaný wikilink, šablóna, kategória 8211477 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Mount Gimie | native_name = | other_name = | category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Mt. Gimie.jpg | image_size = | image_caption = Pohľad na Mount Gimie z vrchu Gros Piton <!-- *** Country etc. *** --> | country = Svätá Lucia | country_flag = 1 | state = | state_type = | region = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | range = | partk = | partk_type = | partk_label = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 952.4 | prominence = 952.4 | lat_d = 13 | lat_m = 51 | lat_s = 47.79 | lat_NS = S | long_d = 61 | long_m = 0 | long_s = 40.39 | long_EW = Z | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = | discovery = | discovery_date = | discovery_date_label = | discovery_type = | discovery_label = | ascent = | ascent_date = | ascent_type = <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Saint Lucia location map.svg | map_caption = Poloha v rámci ostrova Svätá Lucia | map_size = | map_background = | map_locator = Svätá Lucia | map1 = | map1_caption = | map1_size = | map1_background = | map1_locator = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = | Portal1 = }} '''Mount Gimie''' ({{mnm|952.4}}) je najvyšší [[vrch (vyvýšenina)|vrch]] [[Svätá Lucia|Svätej Lucie]].<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Saint Lucia | priezvisko = Tolson | meno = Richard | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Saint-Lucia | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1999-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref><ref name="pb"/> [[Relatívna výška vrcholu|Prominencia]] vrchu je 952,4 m.<ref name="pb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mount Gimie, Saint Lucia | url = https://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=8262 | vydavateľ = Peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = 2004-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> == Popis == Vrch je 174. z 253 najvyšších vrchov štátov a teritórií sveta<ref name="peakbagger-world-high-points">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Country High Points | url = https://www.peakbagger.com/list.aspx?lid=1100 | vydavateľ = peakbagger.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en}}</ref> a 22. zo 44 najvyšších vrchov štátov Severnej Ameriky.<ref name="peakbagger-world-high-points">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Country High Points | url = https://www.peakbagger.com/list.aspx?lid=1100 | vydavateľ = peakbagger.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en}}</ref> Cesta na vrchol vedie cez [[dažďový prales]]. Trvá 5{{--}}7 hodín a je dlhá 6 až 10 kilometrov v závislosti od trasy.<ref name="roof">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Climb to the Roof of Saint Lucia | url = https://stlucia.org/en/things-to-do/mount-gimie-hikes/ | vydavateľ = Saint Lucia Tourism Authority | miesto = | dátum vydania = 2026-03-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> 29. októbra 1973 do svahu vrchu narazilo lietadlo prepravcu Compagnie Antillaise de Transport Aérien - CATA, 4 ľudia neprežili.<ref name="baaa-acro-saint-lucia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Saint Lucia | url = https://www.baaa-acro.com/country/saint-lucia | vydavateľ = Bureau of Aircraft Accidents Archives | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Najvyššie vrchy štátov]] [[Kategória:Vrchy na Svätej Lucii]] [[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov na Svätej Lucii]] [[Kategória:Sopky Svätej Lucie]] 52fzt5wigl80ny9b0u6rd59bhhb5riq 14 749904 8211352 2026-05-09T21:19:57Z Jetam2 30982 nová 8211352 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Geografia Svätej Lucie]] [[Kategória:Vrchy v Severnej Amerike|Svätá Lucia]] [[Kategória:Vrchy podľa štátu|Svätá Lucia]] 5ww6al5o1lj7s8c9s1v79l8om2wezjj 14 749905 8211353 2026-05-09T21:21:42Z Jetam2 30982 nová 8211353 wikitext text/x-wiki {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov podľa štátu|Svätá Lucia]] [[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov v Severnej Amerike|Svätá Lucia]] [[Kategória:Vrchy na Svätej Lucii| 0]]‎ 2c6kqrz3f12d71soi3absyka031x1yn 0 749909 8211367 2026-05-09T21:45:06Z Web-wiki-warrior 150287 Vytvára 8211367 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FK Čornomorec Odesa |celýnázov=Futbalový klub «Čornomorec» Odesa |prezývka=Námorníci |založený=1936 |štadión=[[Štadión Čornomorec]] |kapacita=34 164 |majiteľ=Vertex United (100%) |tréner={{UKR}} [[Roman Hryhorčuk]] |liga=[[Ukrajinská prvá liga]] |sezóna=2024/25 |pozícia=[[Ukrajinská Premier League]]<br/>16. miesto }} '''FK Čornomorec Odesa''' ({{vjz|ukr|Футбо́льний Клуб Чорномо́рець Оде́са}}) je ukrajinský profesionálny futbalový klub so sídlom v [[Odesa|Odese]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podľa klubovej webstránky bol založený v roku 1936 ako Dynamo, ale až do roku 2002 mal na svojom znaku uvedené roky 1958 a 1959 ako roky založenia klubu, čo je obdobie, kedy klub získal svoj súčasný názov. Znak klubu je veľmi podobný znaku rumunského tímu FC Farul Constanța. Čornomorec je prvým klubom v modernej histórii Ukrajiny, ktorý vyhral Ukrajinský pohár (1992), pričom tento úspech zopakoval aj v sezóne 1993/94. Viac ako 30 rokov bol klub sponzorovaný Čiernomorskou námornou spoločnosťou (1959 – 1991). Klub patril medzi 20 najlepších sovietskych klubov, ktoré súťažili v najvyššej sovietskej lige. Domovským stánkom klubu je štadión Čornomorec, ktorý bol otvorený v roku 2011. == Externé odkazy == * [https://chornomorets.ua Oficiálna stránka] (po ukrajinsky) * [https://pfl.ua/team/view/1421 Profil] na pfl.ua (po ukrajinsky) * [https://upl.ua/en/clubs/view/27 Profil] na upl.ua [[Kategória:Ukrajinské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1936]] myxycc764j5fuvokvbpglfjx3dsrrd3 8211371 8211367 2026-05-09T21:48:30Z Web-wiki-warrior 150287 /* Externé odkazy */ 8211371 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FK Čornomorec Odesa |celýnázov=Futbalový klub «Čornomorec» Odesa |prezývka=Námorníci |založený=1936 |štadión=[[Štadión Čornomorec]] |kapacita=34 164 |majiteľ=Vertex United (100%) |tréner={{UKR}} [[Roman Hryhorčuk]] |liga=[[Ukrajinská prvá liga]] |sezóna=2024/25 |pozícia=[[Ukrajinská Premier League]]<br/>16. miesto }} '''FK Čornomorec Odesa''' ({{vjz|ukr|Футбо́льний Клуб Чорномо́рець Оде́са}}) je ukrajinský profesionálny futbalový klub so sídlom v [[Odesa|Odese]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podľa klubovej webstránky bol založený v roku 1936 ako Dynamo, ale až do roku 2002 mal na svojom znaku uvedené roky 1958 a 1959 ako roky založenia klubu, čo je obdobie, kedy klub získal svoj súčasný názov. Znak klubu je veľmi podobný znaku rumunského tímu FC Farul Constanța. Čornomorec je prvým klubom v modernej histórii Ukrajiny, ktorý vyhral Ukrajinský pohár (1992), pričom tento úspech zopakoval aj v sezóne 1993/94. Viac ako 30 rokov bol klub sponzorovaný Čiernomorskou námornou spoločnosťou (1959 – 1991). Klub patril medzi 20 najlepších sovietskych klubov, ktoré súťažili v najvyššej sovietskej lige. Domovským stánkom klubu je štadión Čornomorec, ktorý bol otvorený v roku 2011. == Externé odkazy == * [https://chornomorets.ua Oficiálna stránka] (po ukrajinsky) * [https://upl.ua/ua/clubs/view/27?id=27 Profil] na upl.ua (po ukrajinsky) * [https://pfl.ua/team/view/1421 Profil] na pfl.ua (po ukrajinsky) [[Kategória:Ukrajinské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1936]] id932wxv8buezou6aci06mm4qh2zxen 8211372 8211371 2026-05-09T21:49:42Z Web-wiki-warrior 150287 Referencie 8211372 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FK Čornomorec Odesa |celýnázov=Futbalový klub «Čornomorec» Odesa |prezývka=Námorníci |založený=1936 |štadión=[[Štadión Čornomorec]] |kapacita=34 164 |majiteľ=Vertex United (100%) |tréner={{UKR}} [[Roman Hryhorčuk]] |liga=[[Ukrajinská prvá liga]] |sezóna=2024/25 |pozícia=[[Ukrajinská Premier League]]<br/>16. miesto }} '''FK Čornomorec Odesa''' ({{vjz|ukr|Футбо́льний Клуб Чорномо́рець Оде́са}}) je ukrajinský profesionálny futbalový klub so sídlom v [[Odesa|Odese]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podľa klubovej webstránky bol založený v roku 1936 ako Dynamo, ale až do roku 2002 mal na svojom znaku uvedené roky 1958 a 1959 ako roky založenia klubu, čo je obdobie, kedy klub získal svoj súčasný názov. Znak klubu je veľmi podobný znaku rumunského tímu FC Farul Constanța. Čornomorec je prvým klubom v modernej histórii Ukrajiny, ktorý vyhral Ukrajinský pohár (1992), pričom tento úspech zopakoval aj v sezóne 1993/94. Viac ako 30 rokov bol klub sponzorovaný Čiernomorskou námornou spoločnosťou (1959 – 1991). Klub patril medzi 20 najlepších sovietskych klubov, ktoré súťažili v najvyššej sovietskej lige. Domovským stánkom klubu je štadión Čornomorec, ktorý bol otvorený v roku 2011. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chornomorets.ua Oficiálna stránka] (po ukrajinsky) * [https://upl.ua/ua/clubs/view/27?id=27 Profil] na upl.ua (po ukrajinsky) * [https://pfl.ua/team/view/1421 Profil] na pfl.ua (po ukrajinsky) [[Kategória:Ukrajinské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1936]] bvkztddnnywqpqrl75vv3gd83db7ort 8211378 8211372 2026-05-09T21:54:24Z Web-wiki-warrior 150287 nová referencia 8211378 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FK Čornomorec Odesa |celýnázov=Futbalový klub «Čornomorec» Odesa |prezývka=Námorníci |založený=1936 |štadión=[[Štadión Čornomorec]] |kapacita=34 164 |majiteľ=Vertex United (100%) |tréner={{UKR}} [[Roman Hryhorčuk]] |liga=[[Ukrajinská prvá liga]] |sezóna=2024/25 |pozícia=[[Ukrajinská Premier League]]<br/>16. miesto }} '''FK Čornomorec Odesa''' ({{vjz|ukr|Футбо́льний Клуб Чорномо́рець Оде́са}}) je ukrajinský profesionálny futbalový klub so sídlom v [[Odesa|Odese]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podľa klubovej webstránky bol založený v roku 1936 ako ''Dynamo'',<ref>[https://chornomorets.ua/club/history_and_achievements Stručný prehľad o založení klubu na oficiálnej webstránke] (po ukrajinsky)</ref> ale až do roku 2002 mal na svojom znaku uvedené roky 1958 a 1959 ako roky založenia klubu, čo je obdobie, kedy klub získal svoj súčasný názov. Znak klubu je veľmi podobný znaku rumunského tímu FC Farul Constanța. Čornomorec je prvým klubom v modernej histórii Ukrajiny, ktorý vyhral Ukrajinský pohár (1992), pričom tento úspech zopakoval aj v sezóne 1993/94. Viac ako 30 rokov bol klub sponzorovaný Čiernomorskou námornou spoločnosťou (1959 – 1991). Klub patril medzi 20 najlepších sovietskych klubov, ktoré súťažili v najvyššej sovietskej lige. Domovským stánkom klubu je štadión Čornomorec, ktorý bol otvorený v roku 2011. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chornomorets.ua Oficiálna stránka] (po ukrajinsky) * [https://upl.ua/ua/clubs/view/27?id=27 Profil] na upl.ua (po ukrajinsky) * [https://pfl.ua/team/view/1421 Profil] na pfl.ua (po ukrajinsky) [[Kategória:Ukrajinské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1936]] cbyjngljj6oj8ozntg6ydn0ofafiuaz 8211383 8211378 2026-05-09T22:00:54Z Web-wiki-warrior 150287 nová referencia 8211383 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FK Čornomorec Odesa |celýnázov=Futbalový klub «Čornomorec» Odesa |prezývka=Námorníci |založený=1936 |štadión=[[Štadión Čornomorec]] |kapacita=34 164 |majiteľ=Vertex United (100%) |tréner={{UKR}} [[Roman Hryhorčuk]] |liga=[[Ukrajinská prvá liga]] |sezóna=2024/25 |pozícia=[[Ukrajinská Premier League]]<br/>16. miesto }} '''FK Čornomorec Odesa''' ({{vjz|ukr|Футбо́льний Клуб Чорномо́рець Оде́са}}) je ukrajinský profesionálny futbalový klub so sídlom v [[Odesa|Odese]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podľa klubovej webstránky bol založený v roku 1936 ako ''Dynamo'',<ref>[https://chornomorets.ua/club/history_and_achievements Stručný prehľad o založení klubu na oficiálnej webstránke] (po ukrajinsky)</ref> ale až do roku 2002 mal na svojom znaku uvedené roky 1958 a 1959<ref>[https://web.archive.org/web/20180420184537/http://uht.org.ua/forum/viewtopic.php?f=19&t=858 FK Čornomorec Odesa (ФК "Чорноморець" Одеса)]. [[Ukrajinská heraldická spoločnosť]] Fórum. 27. júna 2010</ref><ref name=kopmya>[https://web.archive.org/web/20190904185543/http://www.kopanyi-myach.info/index.aspx?page=ua_clubvis&nc=4 FK Čornomorec Odesa]. Kopanyi-myach.</ref> ako roky založenia klubu, čo je obdobie, kedy klub získal svoj súčasný názov. Znak klubu je veľmi podobný znaku rumunského tímu FC Farul Constanța. Čornomorec je prvým klubom v modernej histórii Ukrajiny, ktorý vyhral Ukrajinský pohár (1992), pričom tento úspech zopakoval aj v sezóne 1993/94. Viac ako 30 rokov bol klub sponzorovaný Čiernomorskou námornou spoločnosťou (1959 – 1991). Klub patril medzi 20 najlepších sovietskych klubov, ktoré súťažili v najvyššej sovietskej lige. Domovským stánkom klubu je štadión Čornomorec, ktorý bol otvorený v roku 2011. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chornomorets.ua Oficiálna stránka] (po ukrajinsky) * [https://upl.ua/ua/clubs/view/27?id=27 Profil] na upl.ua (po ukrajinsky) * [https://pfl.ua/team/view/1421 Profil] na pfl.ua (po ukrajinsky) [[Kategória:Ukrajinské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1936]] 98w3k4vnz33j99vf1ojl83vruq5weiw 8211385 8211383 2026-05-09T22:04:23Z Web-wiki-warrior 150287 profil 8211385 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FK Čornomorec Odesa |celýnázov=Futbalový klub «Čornomorec» Odesa |prezývka=Námorníci |založený=1936 |štadión=[[Štadión Čornomorec]] |kapacita=34 164 |majiteľ=Vertex United (100%) |tréner={{UKR}} [[Roman Hryhorčuk]] |liga=[[Ukrajinská prvá liga]] |sezóna=2024/25 |pozícia=[[Ukrajinská Premier League]]<br/>16. miesto }} '''FK Čornomorec Odesa''' ({{vjz|ukr|Футбо́льний Клуб Чорномо́рець Оде́са}}) je ukrajinský profesionálny futbalový klub so sídlom v [[Odesa|Odese]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podľa klubovej webstránky bol založený v roku 1936 ako ''Dynamo'',<ref>[https://chornomorets.ua/club/history_and_achievements Stručný prehľad o založení klubu na oficiálnej webstránke] (po ukrajinsky)</ref> ale až do roku 2002 mal na svojom znaku uvedené roky 1958 a 1959<ref>[https://web.archive.org/web/20180420184537/http://uht.org.ua/forum/viewtopic.php?f=19&t=858 FK Čornomorec Odesa (ФК "Чорноморець" Одеса)]. [[Ukrajinská heraldická spoločnosť]] Fórum. 27. júna 2010 (po ukrajinsky)</ref><ref name=kopmya>[https://web.archive.org/web/20190904185543/http://www.kopanyi-myach.info/index.aspx?page=ua_clubvis&nc=4 FK Čornomorec Odesa]. Kopanyi-myach. (po ukrajinsky)</ref> ako roky založenia klubu, čo je obdobie, kedy klub získal svoj súčasný názov. Znak klubu je veľmi podobný znaku rumunského tímu FC Farul Constanța. Čornomorec je prvým klubom v modernej histórii Ukrajiny, ktorý vyhral Ukrajinský pohár (1992), pričom tento úspech zopakoval aj v sezóne 1993/94. Viac ako 30 rokov bol klub sponzorovaný Čiernomorskou námornou spoločnosťou (1959 – 1991). Klub patril medzi 20 najlepších sovietskych klubov, ktoré súťažili v najvyššej sovietskej lige. Domovským stánkom klubu je štadión Čornomorec, ktorý bol otvorený v roku 2011. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chornomorets.ua Oficiálna stránka] (po ukrajinsky) * [https://upl.ua/ua/clubs/view/27?id=27 Profil] na upl.ua (po ukrajinsky) * [https://pfl.ua/team/view/1421 Profil] na pfl.ua (po ukrajinsky) [[Kategória:Ukrajinské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1936]] 78idtxlf5kuogce7oebt8nx2itoios5 8211387 8211385 2026-05-09T22:05:43Z Web-wiki-warrior 150287 profil 8211387 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FK Čornomorec Odesa |celýnázov=Futbalový klub «Čornomorec» Odesa |prezývka=Námorníci |založený=1936 |štadión=[[Štadión Čornomorec]] |kapacita=34 164 |majiteľ=Vertex United (100%) |tréner={{UKR}} [[Roman Hryhorčuk]] |liga=[[Ukrajinská prvá liga]] |sezóna=2024/25 |pozícia=[[Ukrajinská Premier League]]<br/>16. miesto }} '''FK Čornomorec Odesa''' ({{vjz|ukr|Футбо́льний Клуб Чорномо́рець Оде́са}}) je ukrajinský profesionálny futbalový klub so sídlom v [[Odesa|Odese]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podľa klubovej webstránky bol založený v roku 1936 ako ''Dynamo'',<ref>[https://chornomorets.ua/club/history_and_achievements Stručný prehľad o založení klubu na oficiálnej webstránke] (po ukrajinsky)</ref> ale až do roku 2002 mal na svojom znaku uvedené roky 1958 a 1959<ref>[https://web.archive.org/web/20180420184537/http://uht.org.ua/forum/viewtopic.php?f=19&t=858 FK Čornomorec Odesa (ФК "Чорноморець" Одеса)]. [[Ukrajinská heraldická spoločnosť]] Fórum. 27. júna 2010 (po ukrajinsky)</ref><ref name=kopmya>[https://web.archive.org/web/20190904185543/http://www.kopanyi-myach.info/index.aspx?page=ua_clubvis&nc=4 Čornomorec Odesa]. Kopanyi-myach. (po ukrajinsky)</ref> ako roky založenia klubu, čo je obdobie, kedy klub získal svoj súčasný názov. Znak klubu je veľmi podobný znaku rumunského tímu FC Farul Constanța. Čornomorec je prvým klubom v modernej histórii Ukrajiny, ktorý vyhral Ukrajinský pohár (1992), pričom tento úspech zopakoval aj v sezóne 1993/94. Viac ako 30 rokov bol klub sponzorovaný Čiernomorskou námornou spoločnosťou (1959 – 1991). Klub patril medzi 20 najlepších sovietskych klubov, ktoré súťažili v najvyššej sovietskej lige. Domovským stánkom klubu je štadión Čornomorec, ktorý bol otvorený v roku 2011. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chornomorets.ua Oficiálna stránka] (po ukrajinsky) * [https://upl.ua/ua/clubs/view/27?id=27 Profil] na upl.ua (po ukrajinsky) * [https://pfl.ua/team/view/1421 Profil] na pfl.ua (po ukrajinsky) [[Kategória:Ukrajinské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1936]] ruvvy9tw3nmyqrviclvo76e67tsley1 8211393 8211387 2026-05-09T22:09:08Z Web-wiki-warrior 150287 Infobox Futbalový klub 8211393 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FK Čornomorec Odesa |celýnázov=Futbalový klub «Čornomorec» Odesa |prezývka=Námorníci |založený=1936 ako ''Dynamo'' |štadión=[[Štadión Čornomorec]] |kapacita=34 164 |majiteľ=Vertex United (100%) |tréner={{UKR}} [[Roman Hryhorčuk]] |liga=[[Ukrajinská prvá liga]] |sezóna=2024/25 |pozícia=[[Ukrajinská Premier League]]<br/>16. miesto }} '''FK Čornomorec Odesa''' ({{vjz|ukr|Футбо́льний Клуб Чорномо́рець Оде́са}}) je ukrajinský profesionálny futbalový klub so sídlom v [[Odesa|Odese]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podľa klubovej webstránky bol založený v roku 1936 ako ''Dynamo'',<ref>[https://chornomorets.ua/club/history_and_achievements Stručný prehľad o založení klubu na oficiálnej webstránke] (po ukrajinsky)</ref> ale až do roku 2002 mal na svojom znaku uvedené roky 1958 a 1959<ref>[https://web.archive.org/web/20180420184537/http://uht.org.ua/forum/viewtopic.php?f=19&t=858 FK Čornomorec Odesa (ФК "Чорноморець" Одеса)]. [[Ukrajinská heraldická spoločnosť]] Fórum. 27. júna 2010 (po ukrajinsky)</ref><ref name=kopmya>[https://web.archive.org/web/20190904185543/http://www.kopanyi-myach.info/index.aspx?page=ua_clubvis&nc=4 Čornomorec Odesa]. Kopanyi-myach. (po ukrajinsky)</ref> ako roky založenia klubu, čo je obdobie, kedy klub získal svoj súčasný názov. Znak klubu je veľmi podobný znaku rumunského tímu FC Farul Constanța. Čornomorec je prvým klubom v modernej histórii Ukrajiny, ktorý vyhral Ukrajinský pohár (1992), pričom tento úspech zopakoval aj v sezóne 1993/94. Viac ako 30 rokov bol klub sponzorovaný Čiernomorskou námornou spoločnosťou (1959 – 1991). Klub patril medzi 20 najlepších sovietskych klubov, ktoré súťažili v najvyššej sovietskej lige. Domovským stánkom klubu je štadión Čornomorec, ktorý bol otvorený v roku 2011. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chornomorets.ua Oficiálna stránka] (po ukrajinsky) * [https://upl.ua/ua/clubs/view/27?id=27 Profil] na upl.ua (po ukrajinsky) * [https://pfl.ua/team/view/1421 Profil] na pfl.ua (po ukrajinsky) [[Kategória:Ukrajinské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1936]] 64s4w9v411eipmuhrjl9gt7w87njxoe 8211395 8211393 2026-05-09T22:09:38Z Web-wiki-warrior 150287 Infobox Futbalový klub 8211395 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FK Čornomorec Odesa |celýnázov=Futbalový klub «Čornomorec» Odesa |prezývka=Námorníci |založený=1936 ako ''Dynamo Odesa'' |štadión=[[Štadión Čornomorec]] |kapacita=34 164 |majiteľ=Vertex United (100%) |tréner={{UKR}} [[Roman Hryhorčuk]] |liga=[[Ukrajinská prvá liga]] |sezóna=2024/25 |pozícia=[[Ukrajinská Premier League]]<br/>16. miesto }} '''FK Čornomorec Odesa''' ({{vjz|ukr|Футбо́льний Клуб Чорномо́рець Оде́са}}) je ukrajinský profesionálny futbalový klub so sídlom v [[Odesa|Odese]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podľa klubovej webstránky bol založený v roku 1936 ako ''Dynamo'',<ref>[https://chornomorets.ua/club/history_and_achievements Stručný prehľad o založení klubu na oficiálnej webstránke] (po ukrajinsky)</ref> ale až do roku 2002 mal na svojom znaku uvedené roky 1958 a 1959<ref>[https://web.archive.org/web/20180420184537/http://uht.org.ua/forum/viewtopic.php?f=19&t=858 FK Čornomorec Odesa (ФК "Чорноморець" Одеса)]. [[Ukrajinská heraldická spoločnosť]] Fórum. 27. júna 2010 (po ukrajinsky)</ref><ref name=kopmya>[https://web.archive.org/web/20190904185543/http://www.kopanyi-myach.info/index.aspx?page=ua_clubvis&nc=4 Čornomorec Odesa]. Kopanyi-myach. (po ukrajinsky)</ref> ako roky založenia klubu, čo je obdobie, kedy klub získal svoj súčasný názov. Znak klubu je veľmi podobný znaku rumunského tímu FC Farul Constanța. Čornomorec je prvým klubom v modernej histórii Ukrajiny, ktorý vyhral Ukrajinský pohár (1992), pričom tento úspech zopakoval aj v sezóne 1993/94. Viac ako 30 rokov bol klub sponzorovaný Čiernomorskou námornou spoločnosťou (1959 – 1991). Klub patril medzi 20 najlepších sovietskych klubov, ktoré súťažili v najvyššej sovietskej lige. Domovským stánkom klubu je štadión Čornomorec, ktorý bol otvorený v roku 2011. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chornomorets.ua Oficiálna stránka] (po ukrajinsky) * [https://upl.ua/ua/clubs/view/27?id=27 Profil] na upl.ua (po ukrajinsky) * [https://pfl.ua/team/view/1421 Profil] na pfl.ua (po ukrajinsky) [[Kategória:Ukrajinské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1936]] 28ayltt65wonze3kot5sk7g7jgxpxzo 8211399 8211395 2026-05-09T22:14:30Z Web-wiki-warrior 150287 text referencie aktualizovaný 8211399 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FK Čornomorec Odesa |celýnázov=Futbalový klub «Čornomorec» Odesa |prezývka=Námorníci |založený=1936 ako ''Dynamo Odesa'' |štadión=[[Štadión Čornomorec]] |kapacita=34 164 |majiteľ=Vertex United (100%) |tréner={{UKR}} [[Roman Hryhorčuk]] |liga=[[Ukrajinská prvá liga]] |sezóna=2024/25 |pozícia=[[Ukrajinská Premier League]]<br/>16. miesto }} '''FK Čornomorec Odesa''' ({{vjz|ukr|Футбо́льний Клуб Чорномо́рець Оде́са}}) je ukrajinský profesionálny futbalový klub so sídlom v [[Odesa|Odese]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podľa klubovej webstránky bol založený v roku 1936 ako ''Dynamo'',<ref>[https://chornomorets.ua/club/history_and_achievements Stručný prehľad o založení klubu na oficiálnej webstránke] (po ukrajinsky)</ref> ale až do roku 2002 mal na svojom znaku uvedené roky 1958 a 1959<ref>[https://web.archive.org/web/20180420184537/http://uht.org.ua/forum/viewtopic.php?f=19&t=858 FK Čornomorec Odesa (ФК "Чорноморець" Одеса)]. [[Ukrajinská heraldická spoločnosť]] Fórum. 27. júna 2010 (po ukrajinsky)</ref><ref name=kopmya>[https://web.archive.org/web/20190904185543/http://www.kopanyi-myach.info/index.aspx?page=ua_clubvis&nc=4 O logu klubu na kopanyi-myach.info] (po ukrajinsky)</ref> ako roky založenia klubu, čo je obdobie, kedy klub získal svoj súčasný názov. Znak klubu je veľmi podobný znaku rumunského tímu FC Farul Constanța. Čornomorec je prvým klubom v modernej histórii Ukrajiny, ktorý vyhral Ukrajinský pohár (1992), pričom tento úspech zopakoval aj v sezóne 1993/94. Viac ako 30 rokov bol klub sponzorovaný Čiernomorskou námornou spoločnosťou (1959 – 1991). Klub patril medzi 20 najlepších sovietskych klubov, ktoré súťažili v najvyššej sovietskej lige. Domovským stánkom klubu je štadión Čornomorec, ktorý bol otvorený v roku 2011. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chornomorets.ua Oficiálna stránka] (po ukrajinsky) * [https://upl.ua/ua/clubs/view/27?id=27 Profil] na upl.ua (po ukrajinsky) * [https://pfl.ua/team/view/1421 Profil] na pfl.ua (po ukrajinsky) [[Kategória:Ukrajinské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1936]] 5pmj0cy4viog9q1a3fcora1htb03xm6 8211400 8211399 2026-05-09T22:16:52Z Web-wiki-warrior 150287 wiki odkaz bol aktualizovaný 8211400 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FK Čornomorec Odesa |celýnázov=Futbalový klub «Čornomorec» Odesa |prezývka=Námorníci |založený=1936 ako ''Dynamo Odesa'' |štadión=[[Štadión Čornomorec]] |kapacita=34 164 |majiteľ=Vertex United (100%) |tréner={{UKR}} [[Roman Hryhorčuk]] |liga=[[Ukrajinská prvá liga]] |sezóna=2024/25 |pozícia=[[Ukrajinská Premier League]]<br/>16. miesto }} '''FK Čornomorec Odesa''' ({{vjz|ukr|Футбо́льний Клуб Чорномо́рець Оде́са}}) je ukrajinský profesionálny futbalový klub so sídlom v [[Odesa|Odese]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podľa klubovej webstránky bol založený v roku 1936 ako ''Dynamo'',<ref>[https://chornomorets.ua/club/history_and_achievements Stručný prehľad o založení klubu na oficiálnej webstránke] (po ukrajinsky)</ref> ale až do roku 2002 mal na svojom znaku uvedené roky 1958 a 1959<ref>[https://web.archive.org/web/20180420184537/http://uht.org.ua/forum/viewtopic.php?f=19&t=858 FK Čornomorec Odesa (ФК "Чорноморець" Одеса)]. [[w:en:Ukrainian Heraldry Society|Ukrajinská heraldická spoločnosť]] Fórum. 27. júna 2010 (po ukrajinsky)</ref><ref name=kopmya>[https://web.archive.org/web/20190904185543/http://www.kopanyi-myach.info/index.aspx?page=ua_clubvis&nc=4 O logu klubu na kopanyi-myach.info] (po ukrajinsky)</ref> ako roky založenia klubu, čo je obdobie, kedy klub získal svoj súčasný názov. Znak klubu je veľmi podobný znaku rumunského tímu FC Farul Constanța. Čornomorec je prvým klubom v modernej histórii Ukrajiny, ktorý vyhral Ukrajinský pohár (1992), pričom tento úspech zopakoval aj v sezóne 1993/94. Viac ako 30 rokov bol klub sponzorovaný Čiernomorskou námornou spoločnosťou (1959 – 1991). Klub patril medzi 20 najlepších sovietskych klubov, ktoré súťažili v najvyššej sovietskej lige. Domovským stánkom klubu je štadión Čornomorec, ktorý bol otvorený v roku 2011. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chornomorets.ua Oficiálna stránka] (po ukrajinsky) * [https://upl.ua/ua/clubs/view/27?id=27 Profil] na upl.ua (po ukrajinsky) * [https://pfl.ua/team/view/1421 Profil] na pfl.ua (po ukrajinsky) [[Kategória:Ukrajinské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1936]] im44kpygq584egi4a2suwarxc8g93ym 8211425 8211400 2026-05-09T22:45:01Z ~2026-27065-36 293875 8211425 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FK Čornomorec Odesa |celýnázov=Futbalový klub Čornomorec Odesa{{break}}Футбольний клуб Чорномо́рець Одеса |prezývka=Námorníci |založený=1936 ako ''Dynamo Odesa'' |štadión= štadión [[Čornomorec (štadión)|Čornomorec]] |kapacita=34 164 |majiteľ=Vertex United (100%) |tréner={{UKR}} [[Roman Hryhorčuk]] |liga=[[Premjer-liha]] |sezóna=2024/25 |pozícia=16. miesto }} '''FK Čornomorec Odesa''' ({{vjz|ukr|Футбольний клуб Чорномо́рець Одеса}}) je ukrajinský profesionálny [[futbal]]ový klub so sídlom v [[Odesa|Odese]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podľa klubovej webstránky bol založený v roku 1936 ako ''Dynamo'',<ref>[https://chornomorets.ua/club/history_and_achievements Stručný prehľad o založení klubu na oficiálnej webstránke] (po ukrajinsky)</ref> ale až do roku 2002 mal na svojom znaku uvedené roky 1958 a 1959<ref>[https://web.archive.org/web/20180420184537/http://uht.org.ua/forum/viewtopic.php?f=19&t=858 FK Čornomorec Odesa (ФК "Чорноморець" Одеса)]. Ukrajinská heraldická spoločnosť, Fórum. 27. júna 2010 (po ukrajinsky)</ref><ref name=kopmya>[https://web.archive.org/web/20190904185543/http://www.kopanyi-myach.info/index.aspx?page=ua_clubvis&nc=4 O logu klubu na kopanyi-myach.info] (po ukrajinsky)</ref> ako roky založenia klubu, čo je obdobie, kedy klub získal svoj súčasný názov. Znak klubu je veľmi podobný znaku rumunského tímu [[FC Farul Constanța]]. Čornomorec je prvým klubom v modernej histórii Ukrajiny, ktorý vyhral Ukrajinský pohár (1992), pričom tento úspech zopakoval aj v sezóne 1993/94. Viac ako 30 rokov bol klub sponzorovaný Čiernomorskou námornou spoločnosťou (1959 – 1991). Klub patril medzi 20 najlepších sovietskych klubov, ktoré súťažili v najvyššej sovietskej lige. Domovským stánkom klubu je štadión Čornomorec, ktorý bol otvorený v roku 2011. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chornomorets.ua Oficiálna stránka] (po ukrajinsky) * [https://upl.ua/ua/clubs/view/27?id=27 Profil] na upl.ua (po ukrajinsky) * [https://pfl.ua/team/view/1421 Profil] na pfl.ua (po ukrajinsky) [[Kategória:Ukrajinské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1936]] [[Kategória:Odesa]] 9xyw3xtwxetiwvx4p1t2g8kclou3o3v 8211431 8211425 2026-05-09T22:57:30Z ~2026-27065-36 293875 8211431 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FK Čornomorec Odesa |celýnázov=Futbalový klub Čornomorec Odesa{{break}}Футбольний клуб Чорномо́рець Одеса |prezývka=Námorníci |založený=1936 ako ''Dynamo Odesa'' |štadión= štadión [[Čornomorec (štadión)|Čornomorec]] |kapacita=34 164 |majiteľ=Vertex United (100%) |tréner={{UKR}} [[Roman Hryhorčuk]] |liga=[[Premjer-liha]] |sezóna=2024/25 |pozícia=16. miesto }} '''FK Čornomorec Odesa''' ({{vjz|ukr|ФК Чорномо́рець Одеса}}) je ukrajinský profesionálny [[futbal]]ový klub so sídlom v [[Odesa|Odese]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podľa klubovej webstránky bol založený v roku 1936 ako ''Dynamo'',<ref>[https://chornomorets.ua/club/history_and_achievements Stručný prehľad o založení klubu na oficiálnej webstránke] (po ukrajinsky)</ref> ale až do roku 2002 mal na svojom znaku uvedené roky 1958 a 1959<ref>[https://web.archive.org/web/20180420184537/http://uht.org.ua/forum/viewtopic.php?f=19&t=858 FK Čornomorec Odesa (ФК "Чорноморець" Одеса)]. Ukrajinská heraldická spoločnosť, Fórum. 27. júna 2010 (po ukrajinsky)</ref><ref name=kopmya>[https://web.archive.org/web/20190904185543/http://www.kopanyi-myach.info/index.aspx?page=ua_clubvis&nc=4 O logu klubu na kopanyi-myach.info] (po ukrajinsky)</ref> ako roky založenia klubu, čo je obdobie, kedy klub získal svoj súčasný názov. Znak klubu je veľmi podobný znaku rumunského tímu [[FC Farul Constanța]]. Čornomorec je prvým klubom v modernej histórii Ukrajiny, ktorý vyhral Ukrajinský pohár (1992), pričom tento úspech zopakoval aj v sezóne 1993/94. Viac ako 30 rokov bol klub sponzorovaný Čiernomorskou námornou spoločnosťou (1959 – 1991). Klub patril medzi 20 najlepších sovietskych klubov, ktoré súťažili v najvyššej sovietskej lige. Domovským stánkom klubu je štadión Čornomorec, ktorý bol otvorený v roku 2011. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chornomorets.ua Oficiálna stránka] (po ukrajinsky) * [https://upl.ua/ua/clubs/view/27?id=27 Profil] na upl.ua (po ukrajinsky) * [https://pfl.ua/team/view/1421 Profil] na pfl.ua (po ukrajinsky) [[Kategória:Ukrajinské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1936]] [[Kategória:Odesa]] h8u4quml8yv222vjkwlqiii5vdl7k8p 8211548 8211431 2026-05-10T10:09:26Z Web-wiki-warrior 150287 Štadión 8211548 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FK Čornomorec Odesa |celýnázov=Futbalový klub Čornomorec Odesa{{break}}Футбольний клуб Чорномо́рець Одеса |prezývka=Námorníci |založený=1936 ako ''Dynamo Odesa'' |štadión=[[Čornomorec (štadión)|Štadión Čornomorec]] |kapacita=34 164 |majiteľ=Vertex United (100%) |tréner={{UKR}} [[Roman Hryhorčuk]] |liga=[[Premjer-liha]] |sezóna=2024/25 |pozícia=16. miesto }} '''FK Čornomorec Odesa''' ({{vjz|ukr|ФК Чорномо́рець Одеса}}) je ukrajinský profesionálny [[futbal]]ový klub so sídlom v [[Odesa|Odese]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podľa klubovej webstránky bol založený v roku 1936 ako ''Dynamo'',<ref>[https://chornomorets.ua/club/history_and_achievements Stručný prehľad o založení klubu na oficiálnej webstránke] (po ukrajinsky)</ref> ale až do roku 2002 mal na svojom znaku uvedené roky 1958 a 1959<ref>[https://web.archive.org/web/20180420184537/http://uht.org.ua/forum/viewtopic.php?f=19&t=858 FK Čornomorec Odesa (ФК "Чорноморець" Одеса)]. Ukrajinská heraldická spoločnosť, Fórum. 27. júna 2010 (po ukrajinsky)</ref><ref name=kopmya>[https://web.archive.org/web/20190904185543/http://www.kopanyi-myach.info/index.aspx?page=ua_clubvis&nc=4 O logu klubu na kopanyi-myach.info] (po ukrajinsky)</ref> ako roky založenia klubu, čo je obdobie, kedy klub získal svoj súčasný názov. Znak klubu je veľmi podobný znaku rumunského tímu [[FC Farul Constanța]]. Čornomorec je prvým klubom v modernej histórii Ukrajiny, ktorý vyhral Ukrajinský pohár (1992), pričom tento úspech zopakoval aj v sezóne 1993/94. Viac ako 30 rokov bol klub sponzorovaný Čiernomorskou námornou spoločnosťou (1959 – 1991). Klub patril medzi 20 najlepších sovietskych klubov, ktoré súťažili v najvyššej sovietskej lige. Domovským stánkom klubu je štadión Čornomorec, ktorý bol otvorený v roku 2011. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chornomorets.ua Oficiálna stránka] (po ukrajinsky) * [https://upl.ua/ua/clubs/view/27?id=27 Profil] na upl.ua (po ukrajinsky) * [https://pfl.ua/team/view/1421 Profil] na pfl.ua (po ukrajinsky) [[Kategória:Ukrajinské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1936]] [[Kategória:Odesa]] b35wv5j9158qzp2cm3nzgbsisd8qcne 8211549 8211548 2026-05-10T10:09:56Z Web-wiki-warrior 150287 Štadión 8211549 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FK Čornomorec Odesa |celýnázov=Futbalový klub Čornomorec Odesa{{break}}Футбольний клуб Чорномо́рець Одеса |prezývka=Námorníci |založený=1936 ako ''Dynamo Odesa'' |štadión=[[Čornomorec (štadión)|Čornomorec]] |kapacita=34 164 |majiteľ=Vertex United (100%) |tréner={{UKR}} [[Roman Hryhorčuk]] |liga=[[Premjer-liha]] |sezóna=2024/25 |pozícia=16. miesto }} '''FK Čornomorec Odesa''' ({{vjz|ukr|ФК Чорномо́рець Одеса}}) je ukrajinský profesionálny [[futbal]]ový klub so sídlom v [[Odesa|Odese]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podľa klubovej webstránky bol založený v roku 1936 ako ''Dynamo'',<ref>[https://chornomorets.ua/club/history_and_achievements Stručný prehľad o založení klubu na oficiálnej webstránke] (po ukrajinsky)</ref> ale až do roku 2002 mal na svojom znaku uvedené roky 1958 a 1959<ref>[https://web.archive.org/web/20180420184537/http://uht.org.ua/forum/viewtopic.php?f=19&t=858 FK Čornomorec Odesa (ФК "Чорноморець" Одеса)]. Ukrajinská heraldická spoločnosť, Fórum. 27. júna 2010 (po ukrajinsky)</ref><ref name=kopmya>[https://web.archive.org/web/20190904185543/http://www.kopanyi-myach.info/index.aspx?page=ua_clubvis&nc=4 O logu klubu na kopanyi-myach.info] (po ukrajinsky)</ref> ako roky založenia klubu, čo je obdobie, kedy klub získal svoj súčasný názov. Znak klubu je veľmi podobný znaku rumunského tímu [[FC Farul Constanța]]. Čornomorec je prvým klubom v modernej histórii Ukrajiny, ktorý vyhral Ukrajinský pohár (1992), pričom tento úspech zopakoval aj v sezóne 1993/94. Viac ako 30 rokov bol klub sponzorovaný Čiernomorskou námornou spoločnosťou (1959 – 1991). Klub patril medzi 20 najlepších sovietskych klubov, ktoré súťažili v najvyššej sovietskej lige. Domovským stánkom klubu je štadión Čornomorec, ktorý bol otvorený v roku 2011. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chornomorets.ua Oficiálna stránka] (po ukrajinsky) * [https://upl.ua/ua/clubs/view/27?id=27 Profil] na upl.ua (po ukrajinsky) * [https://pfl.ua/team/view/1421 Profil] na pfl.ua (po ukrajinsky) [[Kategória:Ukrajinské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1936]] [[Kategória:Odesa]] jt1meki08d9drt2in9l3vkdalbzc8s9 8211550 8211549 2026-05-10T10:12:30Z Web-wiki-warrior 150287 Predseda 8211550 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FK Čornomorec Odesa |celýnázov=Futbalový klub Čornomorec Odesa{{break}}Футбольний клуб Чорномо́рець Одеса |prezývka=Námorníci |založený=1936 ako ''Dynamo Odesa'' |štadión=[[Čornomorec (štadión)|Čornomorec]] |kapacita=34 164 |majiteľ=Vertex United (100%) |predseda={{UKR}} Oleksandr Hranovský |tréner={{UKR}} [[Roman Hryhorčuk]] |liga=[[Premjer-liha]] |sezóna=2024/25 |pozícia=16. miesto }} '''FK Čornomorec Odesa''' ({{vjz|ukr|ФК Чорномо́рець Одеса}}) je ukrajinský profesionálny [[futbal]]ový klub so sídlom v [[Odesa|Odese]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podľa klubovej webstránky bol založený v roku 1936 ako ''Dynamo'',<ref>[https://chornomorets.ua/club/history_and_achievements Stručný prehľad o založení klubu na oficiálnej webstránke] (po ukrajinsky)</ref> ale až do roku 2002 mal na svojom znaku uvedené roky 1958 a 1959<ref>[https://web.archive.org/web/20180420184537/http://uht.org.ua/forum/viewtopic.php?f=19&t=858 FK Čornomorec Odesa (ФК "Чорноморець" Одеса)]. Ukrajinská heraldická spoločnosť, Fórum. 27. júna 2010 (po ukrajinsky)</ref><ref name=kopmya>[https://web.archive.org/web/20190904185543/http://www.kopanyi-myach.info/index.aspx?page=ua_clubvis&nc=4 O logu klubu na kopanyi-myach.info] (po ukrajinsky)</ref> ako roky založenia klubu, čo je obdobie, kedy klub získal svoj súčasný názov. Znak klubu je veľmi podobný znaku rumunského tímu [[FC Farul Constanța]]. Čornomorec je prvým klubom v modernej histórii Ukrajiny, ktorý vyhral Ukrajinský pohár (1992), pričom tento úspech zopakoval aj v sezóne 1993/94. Viac ako 30 rokov bol klub sponzorovaný Čiernomorskou námornou spoločnosťou (1959 – 1991). Klub patril medzi 20 najlepších sovietskych klubov, ktoré súťažili v najvyššej sovietskej lige. Domovským stánkom klubu je štadión Čornomorec, ktorý bol otvorený v roku 2011. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chornomorets.ua Oficiálna stránka] (po ukrajinsky) * [https://upl.ua/ua/clubs/view/27?id=27 Profil] na upl.ua (po ukrajinsky) * [https://pfl.ua/team/view/1421 Profil] na pfl.ua (po ukrajinsky) [[Kategória:Ukrajinské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1936]] [[Kategória:Odesa]] d9psnaewbxnyfg4sulgkzc2i9kofsiz 8211555 8211550 2026-05-10T10:31:09Z Web-wiki-warrior 150287 Futbalové dresy 8211555 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FK Čornomorec Odesa |celýnázov=Futbalový klub Čornomorec Odesa{{break}}Футбольний клуб Чорномо́рець Одеса |prezývka=Námorníci |založený=1936 ako ''Dynamo Odesa'' |štadión=[[Čornomorec (štadión)|Čornomorec]] |kapacita=34 164 |majiteľ=Vertex United (100%) |predseda={{UKR}} Oleksandr Hranovský |tréner={{UKR}} [[Roman Hryhorčuk]] |liga=[[Premjer-liha]] |sezóna=2024/25 |pozícia=16. miesto | vzor_lp1 = | vzor_t1 = _chornomorets2024-25_hm | vzor_pp1 = | vzor_tr1 = | vzor_po1 = _chornomorets2024-25_hm | ľavéplece1 = 000000 | telo1 = | pravéplece1 = 000000 | trenírky1 = 000000 | ponožky1 = 000000 | vzor_lp2 = _chornomorets2023-24_away | vzor_t2 = _chornomorets2023-24_away | vzor_pp2 = _chornomorets2023-24_away | vzor_tr2 = | vzor_po2 = | ľavéplece2 = FFFFFF | telo2 = FFFFFF | pravéplece2 = FFFFFF | trenírky2 = FFFFFF | ponožky2 = FFFFFF | vzor_lp3 = | vzor_t3 = _chornomorets2024-25_hm | vzor_pp3 = | vzor_tr3 = | vzor_po3 = | ľavéplece3 = 000000 | telo3 = | pravéplece3 = 000000 | trenírky3 = FFFFFF | ponožky3 = FFFFFF }} '''FK Čornomorec Odesa''' ({{vjz|ukr|ФК Чорномо́рець Одеса}}) je ukrajinský profesionálny [[futbal]]ový klub so sídlom v [[Odesa|Odese]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podľa klubovej webstránky bol založený v roku 1936 ako ''Dynamo'',<ref>[https://chornomorets.ua/club/history_and_achievements Stručný prehľad o založení klubu na oficiálnej webstránke] (po ukrajinsky)</ref> ale až do roku 2002 mal na svojom znaku uvedené roky 1958 a 1959<ref>[https://web.archive.org/web/20180420184537/http://uht.org.ua/forum/viewtopic.php?f=19&t=858 FK Čornomorec Odesa (ФК "Чорноморець" Одеса)]. Ukrajinská heraldická spoločnosť, Fórum. 27. júna 2010 (po ukrajinsky)</ref><ref name=kopmya>[https://web.archive.org/web/20190904185543/http://www.kopanyi-myach.info/index.aspx?page=ua_clubvis&nc=4 O logu klubu na kopanyi-myach.info] (po ukrajinsky)</ref> ako roky založenia klubu, čo je obdobie, kedy klub získal svoj súčasný názov. Znak klubu je veľmi podobný znaku rumunského tímu [[FC Farul Constanța]]. Čornomorec je prvým klubom v modernej histórii Ukrajiny, ktorý vyhral Ukrajinský pohár (1992), pričom tento úspech zopakoval aj v sezóne 1993/94. Viac ako 30 rokov bol klub sponzorovaný Čiernomorskou námornou spoločnosťou (1959 – 1991). Klub patril medzi 20 najlepších sovietskych klubov, ktoré súťažili v najvyššej sovietskej lige. Domovským stánkom klubu je štadión Čornomorec, ktorý bol otvorený v roku 2011. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chornomorets.ua Oficiálna stránka] (po ukrajinsky) * [https://upl.ua/ua/clubs/view/27?id=27 Profil] na upl.ua (po ukrajinsky) * [https://pfl.ua/team/view/1421 Profil] na pfl.ua (po ukrajinsky) [[Kategória:Ukrajinské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1936]] [[Kategória:Odesa]] q5q45e2x0ihpta3d3kc4sdzkemdaa9a 8211558 8211555 2026-05-10T10:32:22Z Web-wiki-warrior 150287 Prezývka 8211558 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FK Čornomorec Odesa |celýnázov=Futbalový klub Čornomorec Odesa{{break}}Футбольний клуб Чорномо́рець Одеса |prezývka=Моряки (Námorníci) |založený=1936 ako ''Dynamo Odesa'' |štadión=[[Čornomorec (štadión)|Čornomorec]] |kapacita=34 164 |majiteľ=Vertex United (100%) |predseda={{UKR}} Oleksandr Hranovský |tréner={{UKR}} [[Roman Hryhorčuk]] |liga=[[Premjer-liha]] |sezóna=2024/25 |pozícia=16. miesto | vzor_lp1 = | vzor_t1 = _chornomorets2024-25_hm | vzor_pp1 = | vzor_tr1 = | vzor_po1 = _chornomorets2024-25_hm | ľavéplece1 = 000000 | telo1 = | pravéplece1 = 000000 | trenírky1 = 000000 | ponožky1 = 000000 | vzor_lp2 = _chornomorets2023-24_away | vzor_t2 = _chornomorets2023-24_away | vzor_pp2 = _chornomorets2023-24_away | vzor_tr2 = | vzor_po2 = | ľavéplece2 = FFFFFF | telo2 = FFFFFF | pravéplece2 = FFFFFF | trenírky2 = FFFFFF | ponožky2 = FFFFFF | vzor_lp3 = | vzor_t3 = _chornomorets2024-25_hm | vzor_pp3 = | vzor_tr3 = | vzor_po3 = | ľavéplece3 = 000000 | telo3 = | pravéplece3 = 000000 | trenírky3 = FFFFFF | ponožky3 = FFFFFF }} '''FK Čornomorec Odesa''' ({{vjz|ukr|ФК Чорномо́рець Одеса}}) je ukrajinský profesionálny [[futbal]]ový klub so sídlom v [[Odesa|Odese]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podľa klubovej webstránky bol založený v roku 1936 ako ''Dynamo'',<ref>[https://chornomorets.ua/club/history_and_achievements Stručný prehľad o založení klubu na oficiálnej webstránke] (po ukrajinsky)</ref> ale až do roku 2002 mal na svojom znaku uvedené roky 1958 a 1959<ref>[https://web.archive.org/web/20180420184537/http://uht.org.ua/forum/viewtopic.php?f=19&t=858 FK Čornomorec Odesa (ФК "Чорноморець" Одеса)]. Ukrajinská heraldická spoločnosť, Fórum. 27. júna 2010 (po ukrajinsky)</ref><ref name=kopmya>[https://web.archive.org/web/20190904185543/http://www.kopanyi-myach.info/index.aspx?page=ua_clubvis&nc=4 O logu klubu na kopanyi-myach.info] (po ukrajinsky)</ref> ako roky založenia klubu, čo je obdobie, kedy klub získal svoj súčasný názov. Znak klubu je veľmi podobný znaku rumunského tímu [[FC Farul Constanța]]. Čornomorec je prvým klubom v modernej histórii Ukrajiny, ktorý vyhral Ukrajinský pohár (1992), pričom tento úspech zopakoval aj v sezóne 1993/94. Viac ako 30 rokov bol klub sponzorovaný Čiernomorskou námornou spoločnosťou (1959 – 1991). Klub patril medzi 20 najlepších sovietskych klubov, ktoré súťažili v najvyššej sovietskej lige. Domovským stánkom klubu je štadión Čornomorec, ktorý bol otvorený v roku 2011. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chornomorets.ua Oficiálna stránka] (po ukrajinsky) * [https://upl.ua/ua/clubs/view/27?id=27 Profil] na upl.ua (po ukrajinsky) * [https://pfl.ua/team/view/1421 Profil] na pfl.ua (po ukrajinsky) [[Kategória:Ukrajinské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1936]] [[Kategória:Odesa]] 1hqi13t23xnlwe7fmif1nu8ngw5tqq5 8211559 8211558 2026-05-10T10:33:06Z Web-wiki-warrior 150287 Prezývka 8211559 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FK Čornomorec Odesa |celýnázov=Futbalový klub Čornomorec Odesa{{break}}Футбольний клуб Чорномо́рець Одеса |prezývka=''Моряки'' (Námorníci) |založený=1936 ako ''Dynamo Odesa'' |štadión=[[Čornomorec (štadión)|Čornomorec]] |kapacita=34 164 |majiteľ=Vertex United (100%) |predseda={{UKR}} Oleksandr Hranovský |tréner={{UKR}} [[Roman Hryhorčuk]] |liga=[[Premjer-liha]] |sezóna=2024/25 |pozícia=16. miesto | vzor_lp1 = | vzor_t1 = _chornomorets2024-25_hm | vzor_pp1 = | vzor_tr1 = | vzor_po1 = _chornomorets2024-25_hm | ľavéplece1 = 000000 | telo1 = | pravéplece1 = 000000 | trenírky1 = 000000 | ponožky1 = 000000 | vzor_lp2 = _chornomorets2023-24_away | vzor_t2 = _chornomorets2023-24_away | vzor_pp2 = _chornomorets2023-24_away | vzor_tr2 = | vzor_po2 = | ľavéplece2 = FFFFFF | telo2 = FFFFFF | pravéplece2 = FFFFFF | trenírky2 = FFFFFF | ponožky2 = FFFFFF | vzor_lp3 = | vzor_t3 = _chornomorets2024-25_hm | vzor_pp3 = | vzor_tr3 = | vzor_po3 = | ľavéplece3 = 000000 | telo3 = | pravéplece3 = 000000 | trenírky3 = FFFFFF | ponožky3 = FFFFFF }} '''FK Čornomorec Odesa''' ({{vjz|ukr|ФК Чорномо́рець Одеса}}) je ukrajinský profesionálny [[futbal]]ový klub so sídlom v [[Odesa|Odese]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podľa klubovej webstránky bol založený v roku 1936 ako ''Dynamo'',<ref>[https://chornomorets.ua/club/history_and_achievements Stručný prehľad o založení klubu na oficiálnej webstránke] (po ukrajinsky)</ref> ale až do roku 2002 mal na svojom znaku uvedené roky 1958 a 1959<ref>[https://web.archive.org/web/20180420184537/http://uht.org.ua/forum/viewtopic.php?f=19&t=858 FK Čornomorec Odesa (ФК "Чорноморець" Одеса)]. Ukrajinská heraldická spoločnosť, Fórum. 27. júna 2010 (po ukrajinsky)</ref><ref name=kopmya>[https://web.archive.org/web/20190904185543/http://www.kopanyi-myach.info/index.aspx?page=ua_clubvis&nc=4 O logu klubu na kopanyi-myach.info] (po ukrajinsky)</ref> ako roky založenia klubu, čo je obdobie, kedy klub získal svoj súčasný názov. Znak klubu je veľmi podobný znaku rumunského tímu [[FC Farul Constanța]]. Čornomorec je prvým klubom v modernej histórii Ukrajiny, ktorý vyhral Ukrajinský pohár (1992), pričom tento úspech zopakoval aj v sezóne 1993/94. Viac ako 30 rokov bol klub sponzorovaný Čiernomorskou námornou spoločnosťou (1959 – 1991). Klub patril medzi 20 najlepších sovietskych klubov, ktoré súťažili v najvyššej sovietskej lige. Domovským stánkom klubu je štadión Čornomorec, ktorý bol otvorený v roku 2011. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chornomorets.ua Oficiálna stránka] (po ukrajinsky) * [https://upl.ua/ua/clubs/view/27?id=27 Profil] na upl.ua (po ukrajinsky) * [https://pfl.ua/team/view/1421 Profil] na pfl.ua (po ukrajinsky) [[Kategória:Ukrajinské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1936]] [[Kategória:Odesa]] a30v7n8lcbdtc04jg5xgdsb746p5dns 8211566 8211559 2026-05-10T10:48:58Z Web-wiki-warrior 150287 Založený 8211566 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FK Čornomorec Odesa |celýnázov=Futbalový klub Čornomorec Odesa{{break}}Футбольний клуб Чорномо́рець Одеса |prezývka=''Моряки'' (Námorníci) |založený=[[26. marec]] [[1936]] |štadión=[[Čornomorec (štadión)|Čornomorec]] |kapacita=34 164 |majiteľ=Vertex United (100%) |predseda={{UKR}} Oleksandr Hranovský |tréner={{UKR}} [[Roman Hryhorčuk]] |liga=[[Premjer-liha]] |sezóna=2024/25 |pozícia=16. miesto | vzor_lp1 = | vzor_t1 = _chornomorets2024-25_hm | vzor_pp1 = | vzor_tr1 = | vzor_po1 = _chornomorets2024-25_hm | ľavéplece1 = 000000 | telo1 = | pravéplece1 = 000000 | trenírky1 = 000000 | ponožky1 = 000000 | vzor_lp2 = _chornomorets2023-24_away | vzor_t2 = _chornomorets2023-24_away | vzor_pp2 = _chornomorets2023-24_away | vzor_tr2 = | vzor_po2 = | ľavéplece2 = FFFFFF | telo2 = FFFFFF | pravéplece2 = FFFFFF | trenírky2 = FFFFFF | ponožky2 = FFFFFF | vzor_lp3 = | vzor_t3 = _chornomorets2024-25_hm | vzor_pp3 = | vzor_tr3 = | vzor_po3 = | ľavéplece3 = 000000 | telo3 = | pravéplece3 = 000000 | trenírky3 = FFFFFF | ponožky3 = FFFFFF }} '''FK Čornomorec Odesa''' ({{vjz|ukr|ФК Чорномо́рець Одеса}}) je ukrajinský profesionálny [[futbal]]ový klub so sídlom v [[Odesa|Odese]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podľa klubovej webstránky bol založený v roku 1936 ako ''Dynamo'',<ref>[https://chornomorets.ua/club/history_and_achievements Stručný prehľad o založení klubu na oficiálnej webstránke] (po ukrajinsky)</ref> ale až do roku 2002 mal na svojom znaku uvedené roky 1958 a 1959<ref>[https://web.archive.org/web/20180420184537/http://uht.org.ua/forum/viewtopic.php?f=19&t=858 FK Čornomorec Odesa (ФК "Чорноморець" Одеса)]. Ukrajinská heraldická spoločnosť, Fórum. 27. júna 2010 (po ukrajinsky)</ref><ref name=kopmya>[https://web.archive.org/web/20190904185543/http://www.kopanyi-myach.info/index.aspx?page=ua_clubvis&nc=4 O logu klubu na kopanyi-myach.info] (po ukrajinsky)</ref> ako roky založenia klubu, čo je obdobie, kedy klub získal svoj súčasný názov. Znak klubu je veľmi podobný znaku rumunského tímu [[FC Farul Constanța]]. Čornomorec je prvým klubom v modernej histórii Ukrajiny, ktorý vyhral Ukrajinský pohár (1992), pričom tento úspech zopakoval aj v sezóne 1993/94. Viac ako 30 rokov bol klub sponzorovaný Čiernomorskou námornou spoločnosťou (1959 – 1991). Klub patril medzi 20 najlepších sovietskych klubov, ktoré súťažili v najvyššej sovietskej lige. Domovským stánkom klubu je štadión Čornomorec, ktorý bol otvorený v roku 2011. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chornomorets.ua Oficiálna stránka] (po ukrajinsky) * [https://upl.ua/ua/clubs/view/27?id=27 Profil] na upl.ua (po ukrajinsky) * [https://pfl.ua/team/view/1421 Profil] na pfl.ua (po ukrajinsky) [[Kategória:Ukrajinské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1936]] [[Kategória:Odesa]] q4274uvkk5ujqcv8wy72kzra1p4hyc9 8211567 8211566 2026-05-10T10:50:58Z Web-wiki-warrior 150287 štadión 8211567 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FK Čornomorec Odesa |celýnázov=Futbalový klub Čornomorec Odesa{{break}}Футбольний клуб Чорномо́рець Одеса |prezývka=''Моряки'' (Námorníci) |založený=[[26. marec]] [[1936]] |štadión=[[Čornomorec (štadión)|Čornomorec]]<br/>[[Odesa]], [[Ukrajina]] |kapacita=34 164 |majiteľ=Vertex United (100%) |predseda={{UKR}} Oleksandr Hranovský |tréner={{UKR}} [[Roman Hryhorčuk]] |liga=[[Premjer-liha]] |sezóna=2024/25 |pozícia=16. miesto | vzor_lp1 = | vzor_t1 = _chornomorets2024-25_hm | vzor_pp1 = | vzor_tr1 = | vzor_po1 = _chornomorets2024-25_hm | ľavéplece1 = 000000 | telo1 = | pravéplece1 = 000000 | trenírky1 = 000000 | ponožky1 = 000000 | vzor_lp2 = _chornomorets2023-24_away | vzor_t2 = _chornomorets2023-24_away | vzor_pp2 = _chornomorets2023-24_away | vzor_tr2 = | vzor_po2 = | ľavéplece2 = FFFFFF | telo2 = FFFFFF | pravéplece2 = FFFFFF | trenírky2 = FFFFFF | ponožky2 = FFFFFF | vzor_lp3 = | vzor_t3 = _chornomorets2024-25_hm | vzor_pp3 = | vzor_tr3 = | vzor_po3 = | ľavéplece3 = 000000 | telo3 = | pravéplece3 = 000000 | trenírky3 = FFFFFF | ponožky3 = FFFFFF }} '''FK Čornomorec Odesa''' ({{vjz|ukr|ФК Чорномо́рець Одеса}}) je ukrajinský profesionálny [[futbal]]ový klub so sídlom v [[Odesa|Odese]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podľa klubovej webstránky bol založený v roku 1936 ako ''Dynamo'',<ref>[https://chornomorets.ua/club/history_and_achievements Stručný prehľad o založení klubu na oficiálnej webstránke] (po ukrajinsky)</ref> ale až do roku 2002 mal na svojom znaku uvedené roky 1958 a 1959<ref>[https://web.archive.org/web/20180420184537/http://uht.org.ua/forum/viewtopic.php?f=19&t=858 FK Čornomorec Odesa (ФК "Чорноморець" Одеса)]. Ukrajinská heraldická spoločnosť, Fórum. 27. júna 2010 (po ukrajinsky)</ref><ref name=kopmya>[https://web.archive.org/web/20190904185543/http://www.kopanyi-myach.info/index.aspx?page=ua_clubvis&nc=4 O logu klubu na kopanyi-myach.info] (po ukrajinsky)</ref> ako roky založenia klubu, čo je obdobie, kedy klub získal svoj súčasný názov. Znak klubu je veľmi podobný znaku rumunského tímu [[FC Farul Constanța]]. Čornomorec je prvým klubom v modernej histórii Ukrajiny, ktorý vyhral Ukrajinský pohár (1992), pričom tento úspech zopakoval aj v sezóne 1993/94. Viac ako 30 rokov bol klub sponzorovaný Čiernomorskou námornou spoločnosťou (1959 – 1991). Klub patril medzi 20 najlepších sovietskych klubov, ktoré súťažili v najvyššej sovietskej lige. Domovským stánkom klubu je štadión Čornomorec, ktorý bol otvorený v roku 2011. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chornomorets.ua Oficiálna stránka] (po ukrajinsky) * [https://upl.ua/ua/clubs/view/27?id=27 Profil] na upl.ua (po ukrajinsky) * [https://pfl.ua/team/view/1421 Profil] na pfl.ua (po ukrajinsky) [[Kategória:Ukrajinské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1936]] [[Kategória:Odesa]] acyo1fnbarc2dc6c2464t54jz802i32 8211570 8211567 2026-05-10T10:54:52Z Web-wiki-warrior 150287 Dejiny 8211570 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FK Čornomorec Odesa |celýnázov=Futbalový klub Čornomorec Odesa{{break}}Футбольний клуб Чорномо́рець Одеса |prezývka=''Моряки'' (Námorníci) |založený=[[26. marec]] [[1936]] |štadión=[[Čornomorec (štadión)|Čornomorec]]<br/>[[Odesa]], [[Ukrajina]] |kapacita=34 164 |majiteľ=Vertex United (100%) |predseda={{UKR}} Oleksandr Hranovský |tréner={{UKR}} [[Roman Hryhorčuk]] |liga=[[Premjer-liha]] |sezóna=2024/25 |pozícia=16. miesto | vzor_lp1 = | vzor_t1 = _chornomorets2024-25_hm | vzor_pp1 = | vzor_tr1 = | vzor_po1 = _chornomorets2024-25_hm | ľavéplece1 = 000000 | telo1 = | pravéplece1 = 000000 | trenírky1 = 000000 | ponožky1 = 000000 | vzor_lp2 = _chornomorets2023-24_away | vzor_t2 = _chornomorets2023-24_away | vzor_pp2 = _chornomorets2023-24_away | vzor_tr2 = | vzor_po2 = | ľavéplece2 = FFFFFF | telo2 = FFFFFF | pravéplece2 = FFFFFF | trenírky2 = FFFFFF | ponožky2 = FFFFFF | vzor_lp3 = | vzor_t3 = _chornomorets2024-25_hm | vzor_pp3 = | vzor_tr3 = | vzor_po3 = | ľavéplece3 = 000000 | telo3 = | pravéplece3 = 000000 | trenírky3 = FFFFFF | ponožky3 = FFFFFF }} '''FK Čornomorec Odesa''' ({{vjz|ukr|ФК Чорномо́рець Одеса}}) je ukrajinský profesionálny [[futbal]]ový klub so sídlom v [[Odesa|Odese]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podľa klubovej webstránky bol založený v roku 1936 ako ''Dynamo'',<ref>[https://chornomorets.ua/club/history_and_achievements Stručný prehľad o založení klubu na oficiálnej webstránke] (po ukrajinsky)</ref> ale až do roku 2002 mal na svojom znaku uvedené roky 1958 a 1959<ref>[https://web.archive.org/web/20180420184537/http://uht.org.ua/forum/viewtopic.php?f=19&t=858 FK Čornomorec Odesa (ФК "Чорноморець" Одеса)]. Ukrajinská heraldická spoločnosť, Fórum. 27. júna 2010 (po ukrajinsky)</ref><ref name=kopmya>[https://web.archive.org/web/20190904185543/http://www.kopanyi-myach.info/index.aspx?page=ua_clubvis&nc=4 O logu klubu na kopanyi-myach.info] (po ukrajinsky)</ref> ako roky založenia klubu, čo je obdobie, kedy klub získal svoj súčasný názov. Znak klubu je veľmi podobný znaku [[Rumunsko|rumunského]] tímu [[FC Farul Constanța]]. Čornomorec je prvým klubom v modernej histórii Ukrajiny, ktorý vyhral Ukrajinský pohár (1992), pričom tento úspech zopakoval aj v sezóne 1993/94. Viac ako 30 rokov bol klub sponzorovaný Čiernomorskou námornou spoločnosťou (1959 – 1991). Klub patril medzi 20 najlepších sovietskych klubov, ktoré súťažili v najvyššej sovietskej lige. Domovským stánkom klubu je štadión Čornomorec, ktorý bol otvorený v roku 2011. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chornomorets.ua Oficiálna stránka] (po ukrajinsky) * [https://upl.ua/ua/clubs/view/27?id=27 Profil] na upl.ua (po ukrajinsky) * [https://pfl.ua/team/view/1421 Profil] na pfl.ua (po ukrajinsky) [[Kategória:Ukrajinské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1936]] [[Kategória:Odesa]] 9u0r4rrgikns1dz2b6zpyhrmifc1tke 0 749910 8211450 2026-05-10T00:08:06Z Gitanes232 142243 vytvorenie článku 8211450 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- * Heading * --> | name = Rímske termálne kúpele antickej Pautalie | native_name = Римски терми на антична Пауталия | other_name = | category = ruiny rímskych verejných kúpeľov <!-- * Image * --> | image = RomanThermae-Kiustendil-BG08.jpg | image_caption = severozápadná časť odkrytého komplexu <!-- * Name * --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- * Country etc. * --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]] | region_type = Oblasť | district = [[Kiustendil (okres)|Kiustendil]] | commune_type = Mesto | commune = [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] | municipality_type = | municipality = <!-- * Family * --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- * Locations * --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =16| lat_s =53.48 | lat_NS = S | long_d =22| long_m =41| long_s =29.98 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- \\\* Dimensions \\\* --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- * Features * --> | author = | style = | material = <!-- * History & management * --> | established = prvá polovica [[2. storočie|2. storočia]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- * Acess * --> | public = | access = <!-- * Free frields * --> | free = | free_type = | free1 = | free1_type = <!-- * Maps * --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- * Websites * --> | commons = Roman thermae complex (Kyustendil) | statistics = | statistics_type = | website = <!-- * Footnotes * --> | footnotes = }} '''Rímske termálne kúpele''' ({{vjz|bul|Римски терми|''Rimski termi''}}),<ref name = "RomanCities">{{Citácia knihy | priezvisko = Ivanov | meno = Rumen (ed.) | titul = Corpus of ancient and medieval settlements in modern Bulgaria{{--}}Volume I{{--}}Roman cities in Bulgaria | odkaz na titul = | kapitola zborník = Pautalia | meno zborník = Vesselka | priezvisko zborník = Katsarova | odkaz na autora zborník = | vydavateľ = Prof. Marin Drinov Academic Publishing House | miesto = Sofia | strany = 270{{--}}275 | rok = 2012 }} </ref><ref name="kustendil.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Римски терми | url = http://kustendil.com/bg/landmarks/view/3/2/%D0%A0%D0%B8%D0%BC%D1%81%D0%BA%D0%B8-%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%BC%D0%B8 | vydavateľ = kustendil.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="ref101">{{Citácia knihy |autor= KOLEKTÍV AUTOROV |titul = Enciklopedičen rečnik Kiustendil (A – JA) |miesto = Sofia |vydavateľ = Obštinski naroden săvet – Regionalen centăr po kultura – Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite |rok = 1988 |isbn = 954-90993-1-8 |strany = 41}}</ref><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Регионален исторически Музей "Акад. Йордан Иванов", Кюстендил | odkaz na autora = | titul = РИМСКИ ТЕРМИ | url = http://www.kyustendilmuseum.primasoft.bg/bg/mod.php?mod=userpage&page_id=193&menu=380100 | vydavateľ = kyustendilmuseum.primasoft.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo '''Antické kúpele Asklépion''' ({{vjz|bul|Антична баня Асклепион|''Antična baňa Asklepion''}}<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Кюстендил | url = http://ninkn.bg/documents/download/263 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> sú ruiny rímskych verejných kúpeľov antického mesta [[Pautalia]] z prvej polovice [[2. storočie|2. storočia]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] v rovnomennej [[Kiustendil (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ninkn.bg" /><ref name="RomanCities"/><ref name="kustendil.com" /><ref name="ref101"/><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> Pautalijské termálne kúpele sú jednou z najvýznamnejších rímskych pamiatok na území Bulharska<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> a svojou rozlohou sú po [[Rímske termálne kúpele (Varna)|rímskych termálnych kúpeľoch antického Odessosu]] (dnešná [[Varna (Bulharsko)|Varna]]), druhé najväčšie antické kúpele objavené na území Bulharska.<ref name="kustendil.com" /><ref name="RomanCities"/><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> Sú zároveň najväčšou objavenou verejnou budovou antickej Pautalie.<ref name="RomanCities"/> Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> == Lokalita == Rímske termálne kúpele sa nachádzajú v centrálnej časti mesta [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]]<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> na ulici „Stefan Karadža“ ({{vjz|bul|''улица „Стефан Караджа“''}}, doslova ''ulica Stefana Karadžu'') č. 2<ref name="kustendil.com" /> v bezprostrednej blízkosti [[Mešita Achmeda beja (Kiustendil)|Mešity Achmeda beja]].<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> == Dejiny == Rímske termálne kúpele v [[Pautalia|Pautalii]] boli postavené v priebehu prvej polovice [[2. storočie|2. storočia]], čo bolo ujasnené vďaka nálezu fragmentu nápisu z tohto obdobia, kde sa výstavba spomína. Nápis bol objavený v roku [[2002]] a na základe [[Paleografia|paleografie]] bolo určené, že bol zhotovený najneskôr v polovici 2. storočia.<ref name="RomanCities"/> [[Súbor:RomanThermae-Kiustendil-BG01.jpg|Pohľad na odkrytú časť komplexu zo severozápadu|náhľad|vľavo]] Do 2. storočia však dátum výstavby posúvali aj predošlé výskumy.<ref name="kustendil.com" /><ref name="ref101"/> Pautalijské kúpele boli čiastočne zničené v polovici [[3. storočie|3. storočia]], ďalej však slúžili svojmu účelu a to prinajmenšom do začiatku [[4. storočie|4. storočia]].<ref name="RomanCities"/> V roku [[1968]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> == Charakteristika == Budova kúpeľov bola súčasťou rozsiahleho komplexu{{--}}[[Asklépion]]u.<ref name="ref101"/><ref name="kustendil.com" /> Kúpele sú najväčšou objavenou verejnou budovou antickej Pautalie.<ref name="RomanCities"/> Nachádzali sa v juhovýchodnej časti antického mesta.<ref name="RomanCities"/> [[Súbor:RomanThermae-Kiustendil-BG27.jpg|Detailný pohľad na inštaláciu hypokaustu|náhľad|vľavo]] Je veľmi pravdepodobné, že boli postavené v blízkosti mestskej agory, čo bol v čase výstavby bežná prax.<ref name="RomanCities"/> Zaberali priestor o rozlohe viac než 3000 m², čo predstavovalo priestor o rozlohe dvoch konštrukčných inzul.<ref name="RomanCities"/> Pautalijské kúpele patrili k tzv. imperiálnemu typu kýpeľov.<ref name="RomanCities"/> Pôdorys budovy bol obdĺžnikový. Preskúmané boli južné a východné časti komplexu, pričom v týchto častiach bolo objavených celkovo deväť miestností.<ref name="RomanCities"/> Použitá stavebná technika bol tzv. „opus mixtum“, keď múry pozostávajú zo striedajúcich sa kamenných a tehlových pásov, pričom tehlový pás v tomto prípade tvoria štyri rady [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]]. Ako spojivo bola použitá malta zmiešaná s drvenými tehlami.<ref name="ref101"/> Preskúmaná rozloha kúpeľného komplexu dosahuje 1000 m².<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> Veľké obdĺžnikové miestnosti boli navzájom prepojené vchodmi so žulovými prahmi so stopami po dvojitých dverách.<ref name="ref101"/> === Vykurovací systém === Miestnosti boli vybavené hypokaustovým vykurovacím systémom. Jeho štruktúra bola tvorená arkádovo-klenbovým systémom chodieb<ref name="ref101"/> a je jediným takýmto doteraz objaveným systémom v Bulharsku.<ref name="kustendil.com" /> Systém pozostáva z rovnobežných radov oblúkov, navzájom spojených polvalcovými klenbami, postavenými z tehál a patrí medzi najmodernejšie a najpevnejšie nosné konštrukcie v období výstavby.<ref name="kustendil.com" /><ref name="ref101"/> Podlaha a steny miestností boli obložené mramorovými doskami,<ref name="kustendil.com" /><ref name="ref101"/><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> profilovanými rímsami a pilastrami.<ref name="ref101"/><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> Otvorené miestnosti boli vybavené vykurovacím systémom umiestneným pod podlahovou krytinou na prízemí a na vykurovanie stien sa používali malé hlinené rúry.<ref name="kustendil.com" /> Medzi jednotlivými miestnosťami boli klenuté otvory pre priechod teplého vzduchu. Hlavný kanál pre teplý vzduch prechádzal komplexom v smere juhovýchod-severozápad.<ref name="ref101"/> V niektorých miestnostiach boli objavené polkruhové výklenky a bazény.<ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> === Cisterna === Cisterna sa nachádza vo východnej časti kúpeľného komplexu.<ref name="RomanCities"/> [[Súbor:RomanThermae-Kiustendil-BG15.jpg|Celkový pohľad na cisternu vo východnej odkrytej časti komplexu|náhľad|vľavo]] Zaberá plochu približne 250 m² a bola určená pre uchovávanie vody pre kúpele v obdobiach sucha, prípadne v časoch, keď prebiehali opravy vodovodného systému, ktorý kúpele vodou zásoboval.<ref name="RomanCities"/> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1968]] je stavba evidovaná ako kultúrna pamiatka národného významu pre architektonicko-staviteľskú hodnotu budovy, od roku [[1996]] aj pre archeologickú hodnotu budovy.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> RomanThermae-Kiustendil-BG02.jpg|v severozápadnej časti komplexu RomanThermae-Kiustendil-BG05.jpg|v severozápadnej časti komplexu RomanThermae-Kiustendil-BG07.jpg|v severozápadnej časti komplexu RomanThermae-Kiustendil-BG11.jpg|z východnej cisternovej časti komplexu RomanThermae-Kiustendil-BG12.jpg|z východnej cisternovej časti komplexu RomanThermae-Kiustendil-BG24.jpg|pohľad na podlahu na prízemí budovy RomanThermae-Kiustendil-BG28.jpg|pohľad na vykurovací systém pod podlahou miestností na prízemí RomanThermae-Kiustendil-BG19.jpg|pohľad na vykurovací systém RomanThermae-Kiustendil-BG20.jpg|pohľad na vykurovací systém </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Roman thermae complex (Kyustendil)}} [[Kategória:Stavby v Kiustendile]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Archeologické lokality v Bulharsku]] [[Kategória:Stavby v starovekom Ríme]] [[Kategória:Pautalia]] [[Kategória:Architektúra v 2. storočí]] a9ofjk8tm897iv35z9z4hzkd9p1o47h 8211452 8211450 2026-05-10T00:09:12Z Gitanes232 142243 fix 8211452 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- * Heading * --> | name = Rímske termálne kúpele antickej Pautalie | native_name = Римски терми на антична Пауталия | other_name = | category = ruiny rímskych verejných kúpeľov <!-- * Image * --> | image = RomanThermae-Kiustendil-BG08.jpg | image_caption = severozápadná časť odkrytého komplexu <!-- * Name * --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- * Country etc. * --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]] | region_type = Oblasť | district = [[Kiustendil (okres)|Kiustendil]] | commune_type = Mesto | commune = [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] | municipality_type = | municipality = <!-- * Family * --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- * Locations * --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =16| lat_s =53.48 | lat_NS = S | long_d =22| long_m =41| long_s =29.98 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- \\\* Dimensions \\\* --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- * Features * --> | author = | style = | material = <!-- * History & management * --> | established = prvá polovica [[2. storočie|2. storočia]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- * Acess * --> | public = | access = <!-- * Free frields * --> | free = | free_type = | free1 = | free1_type = <!-- * Maps * --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- * Websites * --> | commons = Roman thermae complex (Kyustendil) | statistics = | statistics_type = | website = <!-- * Footnotes * --> | footnotes = }} '''Rímske termálne kúpele''' ({{vjz|bul|Римски терми|''Rimski termi''}}),<ref name = "RomanCities">{{Citácia knihy | priezvisko = Ivanov | meno = Rumen (ed.) | titul = Corpus of ancient and medieval settlements in modern Bulgaria{{--}}Volume I{{--}}Roman cities in Bulgaria | odkaz na titul = | kapitola zborník = Pautalia | meno zborník = Vesselka | priezvisko zborník = Katsarova | odkaz na autora zborník = | vydavateľ = Prof. Marin Drinov Academic Publishing House | miesto = Sofia | strany = 270{{--}}275 | rok = 2012 }} </ref><ref name="kustendil.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Римски терми | url = http://kustendil.com/bg/landmarks/view/3/2/%D0%A0%D0%B8%D0%BC%D1%81%D0%BA%D0%B8-%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%BC%D0%B8 | vydavateľ = kustendil.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="ref101">{{Citácia knihy |autor= KOLEKTÍV AUTOROV |titul = Enciklopedičen rečnik Kiustendil (A – JA) |miesto = Sofia |vydavateľ = Obštinski naroden săvet – Regionalen centăr po kultura – Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite |rok = 1988 |isbn = 954-90993-1-8 |strany = 41}}</ref><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Регионален исторически Музей "Акад. Йордан Иванов", Кюстендил | odkaz na autora = | titul = РИМСКИ ТЕРМИ | url = http://www.kyustendilmuseum.primasoft.bg/bg/mod.php?mod=userpage&page_id=193&menu=380100 | vydavateľ = kyustendilmuseum.primasoft.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo '''Antické kúpele Asklépion''' ({{vjz|bul|Антична баня Асклепион|''Antična baňa Asklepion''}}<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Кюстендил | url = http://ninkn.bg/documents/download/263 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> sú ruiny rímskych verejných kúpeľov antického mesta [[Pautalia]] z prvej polovice [[2. storočie|2. storočia]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] v rovnomennej [[Kiustendil (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ninkn.bg" /><ref name="RomanCities"/><ref name="kustendil.com" /><ref name="ref101"/><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> Pautalijské termálne kúpele sú jednou z najvýznamnejších rímskych pamiatok na území Bulharska<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> a svojou rozlohou sú po [[Rímske termálne kúpele (Varna)|rímskych termálnych kúpeľoch antického Odessosu]] (dnešná [[Varna (Bulharsko)|Varna]]), druhé najväčšie antické kúpele objavené na území Bulharska.<ref name="kustendil.com" /><ref name="RomanCities"/><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> Sú zároveň najväčšou objavenou verejnou budovou antickej Pautalie.<ref name="RomanCities"/> Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> == Lokalita == Rímske termálne kúpele sa nachádzajú v centrálnej časti mesta [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]]<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> na ulici „Stefan Karadža“ ({{vjz|bul|''улица „Стефан Караджа“''}}, doslova ''ulica Stefana Karadžu'') č. 2<ref name="kustendil.com" /> v bezprostrednej blízkosti [[Mešita Achmeda beja (Kiustendil)|Mešity Achmeda beja]].<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> == Dejiny == Rímske termálne kúpele v [[Pautalia|Pautalii]] boli postavené v priebehu prvej polovice [[2. storočie|2. storočia]], čo bolo ujasnené vďaka nálezu fragmentu nápisu z tohto obdobia, kde sa výstavba spomína. Nápis bol objavený v roku [[2002]] a na základe [[Paleografia|paleografie]] bolo určené, že bol zhotovený najneskôr v polovici 2. storočia.<ref name="RomanCities"/> [[Súbor:RomanThermae-Kiustendil-BG01.jpg|Pohľad na odkrytú časť komplexu zo severozápadu|náhľad|vľavo]] Do 2. storočia však dátum výstavby posúvali aj predošlé výskumy.<ref name="kustendil.com" /><ref name="ref101"/> Pautalijské kúpele boli čiastočne zničené v polovici [[3. storočie|3. storočia]], ďalej však slúžili svojmu účelu a to prinajmenšom do začiatku [[4. storočie|4. storočia]].<ref name="RomanCities"/> V roku [[1968]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> == Charakteristika == Budova kúpeľov bola súčasťou rozsiahleho komplexu{{--}}[[Asklépion]]u.<ref name="ref101"/><ref name="kustendil.com" /> Kúpele sú najväčšou objavenou verejnou budovou antickej Pautalie.<ref name="RomanCities"/> Nachádzali sa v juhovýchodnej časti antického mesta.<ref name="RomanCities"/> [[Súbor:RomanThermae-Kiustendil-BG27.jpg|Detailný pohľad na inštaláciu hypokaustu|náhľad|vľavo]] Je veľmi pravdepodobné, že boli postavené v blízkosti mestskej agory, čo bol v čase výstavby bežná prax.<ref name="RomanCities"/> Zaberali priestor o rozlohe viac než 3000 m², čo predstavovalo priestor o rozlohe dvoch konštrukčných inzul.<ref name="RomanCities"/> Pautalijské kúpele patrili k tzv. imperiálnemu typu kýpeľov.<ref name="RomanCities"/> Pôdorys budovy bol obdĺžnikový. Preskúmané boli južné a východné časti komplexu, pričom v týchto častiach bolo objavených celkovo deväť miestností.<ref name="RomanCities"/> Použitá stavebná technika bol tzv. „opus mixtum“, keď múry pozostávajú zo striedajúcich sa kamenných a tehlových pásov, pričom tehlový pás v tomto prípade tvoria štyri rady [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]]. Ako spojivo bola použitá malta zmiešaná s drvenými tehlami.<ref name="ref101"/> Preskúmaná rozloha kúpeľného komplexu dosahuje 1000 m².<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> Veľké obdĺžnikové miestnosti boli navzájom prepojené vchodmi so žulovými prahmi so stopami po dvojitých dverách.<ref name="ref101"/> === Vykurovací systém === Miestnosti boli vybavené hypokaustovým vykurovacím systémom. Jeho štruktúra bola tvorená arkádovo-klenbovým systémom chodieb<ref name="ref101"/> a je jediným takýmto doteraz objaveným systémom v Bulharsku.<ref name="kustendil.com" /> Systém pozostáva z rovnobežných radov oblúkov, navzájom spojených polvalcovými klenbami, postavenými z tehál a patrí medzi najmodernejšie a najpevnejšie nosné konštrukcie v období výstavby.<ref name="kustendil.com" /><ref name="ref101"/> [[Súbor:RomanThermae-Kiustendil-BG15.jpg|Celkový pohľad na cisternu vo východnej odkrytej časti komplexu|náhľad|vľavo]] Podlaha a steny miestností boli obložené mramorovými doskami,<ref name="kustendil.com" /><ref name="ref101"/><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> profilovanými rímsami a pilastrami.<ref name="ref101"/><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> Otvorené miestnosti boli vybavené vykurovacím systémom umiestneným pod podlahovou krytinou na prízemí a na vykurovanie stien sa používali malé hlinené rúry.<ref name="kustendil.com" /> Medzi jednotlivými miestnosťami boli klenuté otvory pre priechod teplého vzduchu. Hlavný kanál pre teplý vzduch prechádzal komplexom v smere juhovýchod-severozápad.<ref name="ref101"/> V niektorých miestnostiach boli objavené polkruhové výklenky a bazény.<ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> === Cisterna === Cisterna sa nachádza vo východnej časti kúpeľného komplexu.<ref name="RomanCities"/> Zaberá plochu približne 250 m² a bola určená pre uchovávanie vody pre kúpele v obdobiach sucha, prípadne v časoch, keď prebiehali opravy vodovodného systému, ktorý kúpele vodou zásoboval.<ref name="RomanCities"/> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1968]] je stavba evidovaná ako kultúrna pamiatka národného významu pre architektonicko-staviteľskú hodnotu budovy, od roku [[1996]] aj pre archeologickú hodnotu budovy.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> RomanThermae-Kiustendil-BG02.jpg|v severozápadnej časti komplexu RomanThermae-Kiustendil-BG05.jpg|v severozápadnej časti komplexu RomanThermae-Kiustendil-BG07.jpg|v severozápadnej časti komplexu RomanThermae-Kiustendil-BG11.jpg|z východnej cisternovej časti komplexu RomanThermae-Kiustendil-BG12.jpg|z východnej cisternovej časti komplexu RomanThermae-Kiustendil-BG24.jpg|pohľad na podlahu na prízemí budovy RomanThermae-Kiustendil-BG28.jpg|pohľad na vykurovací systém pod podlahou miestností na prízemí RomanThermae-Kiustendil-BG19.jpg|pohľad na vykurovací systém RomanThermae-Kiustendil-BG20.jpg|pohľad na vykurovací systém </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Roman thermae complex (Kyustendil)}} [[Kategória:Stavby v Kiustendile]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Archeologické lokality v Bulharsku]] [[Kategória:Stavby v starovekom Ríme]] [[Kategória:Pautalia]] [[Kategória:Architektúra v 2. storočí]] jhsfs0q2kfnqa3wyhyusrk4282q8kkb 8211487 8211452 2026-05-10T06:01:42Z Scholastikos 174170 8211487 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- * Heading * --> | name = Rímske termálne kúpele antickej Pautalie | native_name = Римски терми на антична Пауталия | other_name = | category = ruiny rímskych verejných kúpeľov <!-- * Image * --> | image = RomanThermae-Kiustendil-BG08.jpg | image_caption = severozápadná časť odkrytého komplexu <!-- * Name * --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- * Country etc. * --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]] | region_type = Oblasť | district = [[Kiustendil (okres)|Kiustendil]] | commune_type = Mesto | commune = [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] | municipality_type = | municipality = <!-- * Family * --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- * Locations * --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =16| lat_s =53.48 | lat_NS = S | long_d =22| long_m =41| long_s =29.98 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- \\\* Dimensions \\\* --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- * Features * --> | author = | style = | material = <!-- * History & management * --> | established = prvá polovica [[2. storočie|2. storočia]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- * Acess * --> | public = | access = <!-- * Free frields * --> | free = | free_type = | free1 = | free1_type = <!-- * Maps * --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- * Websites * --> | commons = Roman thermae complex (Kyustendil) | statistics = | statistics_type = | website = <!-- * Footnotes * --> | footnotes = }} '''Rímske termálne kúpele''' ({{vjz|bul|Римски терми|''Rimski termi''}}),<ref name = "RomanCities">{{Citácia knihy | priezvisko = Ivanov | meno = Rumen (ed.) | titul = Corpus of ancient and medieval settlements in modern Bulgaria{{--}}Volume I{{--}}Roman cities in Bulgaria | odkaz na titul = | kapitola zborník = Pautalia | meno zborník = Vesselka | priezvisko zborník = Katsarova | odkaz na autora zborník = | vydavateľ = Prof. Marin Drinov Academic Publishing House | miesto = Sofia | strany = 270{{--}}275 | rok = 2012 }} </ref><ref name="kustendil.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Римски терми | url = http://kustendil.com/bg/landmarks/view/3/2/%D0%A0%D0%B8%D0%BC%D1%81%D0%BA%D0%B8-%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%BC%D0%B8 | vydavateľ = kustendil.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="ref101">{{Citácia knihy |autor= KOLEKTÍV AUTOROV |titul = Enciklopedičen rečnik Kiustendil (A – JA) |miesto = Sofia |vydavateľ = Obštinski naroden săvet – Regionalen centăr po kultura – Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite |rok = 1988 |isbn = 954-90993-1-8 |strany = 41}}</ref><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Регионален исторически Музей "Акад. Йордан Иванов", Кюстендил | odkaz na autora = | titul = РИМСКИ ТЕРМИ | url = http://www.kyustendilmuseum.primasoft.bg/bg/mod.php?mod=userpage&page_id=193&menu=380100 | vydavateľ = kyustendilmuseum.primasoft.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo '''Antické kúpele Asklépion''' ({{vjz|bul|Антична баня Асклепион|''Antična baňa Asklepion''}}<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Кюстендил | url = http://ninkn.bg/documents/download/263 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> sú ruiny rímskych verejných kúpeľov antického mesta [[Pautalia]] z prvej polovice [[2. storočie|2. storočia]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] v rovnomennej [[Kiustendil (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ninkn.bg" /><ref name="RomanCities"/><ref name="kustendil.com" /><ref name="ref101"/><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> Pautalijské termálne kúpele sú jednou z najvýznamnejších rímskych pamiatok na území Bulharska<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> a svojou rozlohou sú po [[Rímske termálne kúpele (Varna)|rímskych termálnych kúpeľoch antického Odessosu]] (dnešná [[Varna (Bulharsko)|Varna]]), druhé najväčšie antické kúpele objavené na území Bulharska.<ref name="kustendil.com" /><ref name="RomanCities"/><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> Sú zároveň najväčšou objavenou verejnou budovou antickej Pautalie.<ref name="RomanCities"/> Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> == Lokalita == Rímske termálne kúpele sa nachádzajú v centrálnej časti mesta [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]]<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> na ulici „Stefan Karadža“ ({{vjz|bul|''улица „Стефан Караджа“''}}, doslova ''ulica Stefana Karadžu'') č. 2<ref name="kustendil.com" /> v bezprostrednej blízkosti [[Mešita Achmeda beja (Kiustendil)|Mešity Achmeda beja]].<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> == Dejiny == Rímske termálne kúpele v [[Pautalia|Pautalii]] boli postavené v priebehu prvej polovice [[2. storočie|2. storočia]], čo bolo ujasnené vďaka nálezu fragmentu nápisu z tohto obdobia, kde sa výstavba spomína. Nápis bol objavený v roku [[2002]] a na základe [[Paleografia|paleografie]] bolo určené, že bol zhotovený najneskôr v polovici 2. storočia.<ref name="RomanCities"/> [[Súbor:RomanThermae-Kiustendil-BG01.jpg|Pohľad na odkrytú časť komplexu zo severozápadu|náhľad|vľavo]] Do 2. storočia však dátum výstavby posúvali aj predošlé výskumy.<ref name="kustendil.com" /><ref name="ref101"/> Pautalijské kúpele boli čiastočne zničené v polovici [[3. storočie|3. storočia]], ďalej však slúžili svojmu účelu a to prinajmenšom do začiatku [[4. storočie|4. storočia]].<ref name="RomanCities"/> V roku [[1968]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> == Charakteristika == Budova kúpeľov bola súčasťou rozsiahleho komplexu{{--}}[[Asklépion (Kiustendil)|Asklépionu]].<ref name="ref101"/><ref name="kustendil.com" /> Kúpele sú najväčšou objavenou verejnou budovou antickej Pautalie.<ref name="RomanCities"/> Nachádzali sa v juhovýchodnej časti antického mesta.<ref name="RomanCities"/> [[Súbor:RomanThermae-Kiustendil-BG27.jpg|Detailný pohľad na inštaláciu hypokaustu|náhľad|vľavo]] Je veľmi pravdepodobné, že boli postavené v blízkosti mestskej agory, čo bol v čase výstavby bežná prax.<ref name="RomanCities"/> Zaberali priestor o rozlohe viac než 3000 m², čo predstavovalo priestor o rozlohe dvoch konštrukčných inzulí.<ref name="RomanCities"/> Pautalijské kúpele patrili k tzv. imperiálnemu typu kúpeľov.<ref name="RomanCities"/> Pôdorys budovy bol obdĺžnikový. Preskúmané boli južné a východné časti komplexu, pričom v týchto častiach bolo objavených celkovo deväť miestností.<ref name="RomanCities"/> Použitá stavebná technika bol tzv. „opus mixtum“, keď múry pozostávajú zo striedajúcich sa kamenných a tehlových pásov, pričom tehlový pás v tomto prípade tvoria štyri rady [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]]. Ako spojivo bola použitá malta zmiešaná s drvenými tehlami.<ref name="ref101"/> Preskúmaná rozloha kúpeľného komplexu dosahuje 1000 m².<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> Veľké obdĺžnikové miestnosti boli navzájom prepojené vchodmi so žulovými prahmi so stopami po dvojitých dverách.<ref name="ref101"/> === Vykurovací systém === Miestnosti boli vybavené hypokaustovým vykurovacím systémom. Jeho štruktúra bola tvorená arkádovo-klenbovým systémom chodieb<ref name="ref101"/> a je jediným takýmto doteraz objaveným systémom v Bulharsku.<ref name="kustendil.com" /> Systém pozostáva z rovnobežných radov oblúkov, navzájom spojených polvalcovými klenbami, postavenými z tehál a patrí medzi najmodernejšie a najpevnejšie nosné konštrukcie v období výstavby.<ref name="kustendil.com" /><ref name="ref101"/> [[Súbor:RomanThermae-Kiustendil-BG15.jpg|Celkový pohľad na cisternu vo východnej odkrytej časti komplexu|náhľad|vľavo]] Podlaha a steny miestností boli obložené mramorovými doskami,<ref name="kustendil.com" /><ref name="ref101"/><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> profilovanými rímsami a pilastrami.<ref name="ref101"/><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> Otvorené miestnosti boli vybavené vykurovacím systémom umiestneným pod podlahovou krytinou na prízemí a na vykurovanie stien sa používali malé hlinené rúry.<ref name="kustendil.com" /> Medzi jednotlivými miestnosťami boli klenuté otvory pre priechod teplého vzduchu. Hlavný kanál pre teplý vzduch prechádzal komplexom v smere juhovýchod-severozápad.<ref name="ref101"/> V niektorých miestnostiach boli objavené polkruhové výklenky a bazény.<ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> === Cisterna === Cisterna sa nachádza vo východnej časti kúpeľného komplexu.<ref name="RomanCities"/> Zaberá plochu približne 250 m² a bola určená pre uchovávanie vody pre kúpele v obdobiach sucha, prípadne v časoch, keď prebiehali opravy vodovodného systému, ktorý kúpele vodou zásoboval.<ref name="RomanCities"/> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1968]] je stavba evidovaná ako kultúrna pamiatka národného významu pre architektonicko-staviteľskú hodnotu budovy, od roku [[1996]] aj pre archeologickú hodnotu budovy.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> RomanThermae-Kiustendil-BG02.jpg|v severozápadnej časti komplexu RomanThermae-Kiustendil-BG05.jpg|v severozápadnej časti komplexu RomanThermae-Kiustendil-BG07.jpg|v severozápadnej časti komplexu RomanThermae-Kiustendil-BG11.jpg|z východnej cisternovej časti komplexu RomanThermae-Kiustendil-BG12.jpg|z východnej cisternovej časti komplexu RomanThermae-Kiustendil-BG24.jpg|pohľad na podlahu na prízemí budovy RomanThermae-Kiustendil-BG28.jpg|pohľad na vykurovací systém pod podlahou miestností na prízemí RomanThermae-Kiustendil-BG19.jpg|pohľad na vykurovací systém RomanThermae-Kiustendil-BG20.jpg|pohľad na vykurovací systém </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Roman thermae complex (Kyustendil)}} [[Kategória:Stavby v Kiustendile]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Archeologické lokality v Bulharsku]] [[Kategória:Stavby v starovekom Ríme]] [[Kategória:Pautalia]] [[Kategória:Architektúra v 2. storočí]] 4t4f0ynj2bqa0eh8qkpu7dp25uef6kz 8211542 8211487 2026-05-10T09:33:37Z Gitanes232 142243 +isbn, +infobox 8211542 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- * Heading * --> | name = Rímske termálne kúpele antickej Pautalie | native_name = Римски терми на антична Пауталия | other_name = | category = ruiny rímskych verejných kúpeľov <!-- * Image * --> | image = RomanThermae-Kiustendil-BG08.jpg | image_caption = severozápadná časť odkrytého komplexu <!-- * Name * --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- * Country etc. * --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]] | region_type = Oblasť | district = [[Kiustendil (okres)|Kiustendil]] | commune_type = Mesto | commune = [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] | municipality_type = | municipality = <!-- * Family * --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- * Locations * --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =16| lat_s =53.48 | lat_NS = S | long_d =22| long_m =41| long_s =29.98 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- \\\* Dimensions \\\* --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- * Features * --> | author = | style = | material = <!-- * History & management * --> | established = prvá polovica [[2. storočie|2. storočia]] | date = [[2. storočie]]{{--}}[[4. storočie]] | date_type = V prevádzke | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- * Acess * --> | public = | access = <!-- * Free frields * --> | free = | free_type = | free1 = | free1_type = <!-- * Maps * --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- * Websites * --> | commons = Roman thermae complex (Kyustendil) | statistics = | statistics_type = | website = <!-- * Footnotes * --> | footnotes = }} '''Rímske termálne kúpele''' ({{vjz|bul|Римски терми|''Rimski termi''}}),<ref name = "RomanCities">{{Citácia knihy | priezvisko = Ivanov | meno = Rumen (ed.) | titul = Corpus of ancient and medieval settlements in modern Bulgaria{{--}}Volume I{{--}}Roman cities in Bulgaria | odkaz na titul = | kapitola zborník = Pautalia | meno zborník = Vesselka | priezvisko zborník = Katsarova | odkaz na autora zborník = | vydavateľ = Prof. Marin Drinov Academic Publishing House | miesto = Sofia | strany = 270{{--}}275 | isbn = 978-954-322-507-1 | rok = 2012 }} </ref><ref name="kustendil.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Римски терми | url = http://kustendil.com/bg/landmarks/view/3/2/%D0%A0%D0%B8%D0%BC%D1%81%D0%BA%D0%B8-%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%BC%D0%B8 | vydavateľ = kustendil.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="ref101">{{Citácia knihy |autor= KOLEKTÍV AUTOROV |titul = Enciklopedičen rečnik Kiustendil (A – JA) |miesto = Sofia |vydavateľ = Obštinski naroden săvet – Regionalen centăr po kultura – Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite |rok = 1988 |isbn = 954-90993-1-8 |strany = 41}}</ref><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Регионален исторически Музей "Акад. Йордан Иванов", Кюстендил | odkaz na autora = | titul = РИМСКИ ТЕРМИ | url = http://www.kyustendilmuseum.primasoft.bg/bg/mod.php?mod=userpage&page_id=193&menu=380100 | vydavateľ = kyustendilmuseum.primasoft.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo '''Antické kúpele Asklépion''' ({{vjz|bul|Антична баня Асклепион|''Antična baňa Asklepion''}}<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Кюстендил | url = http://ninkn.bg/documents/download/263 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> sú ruiny rímskych verejných kúpeľov antického mesta [[Pautalia]] z prvej polovice [[2. storočie|2. storočia]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] v rovnomennej [[Kiustendil (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ninkn.bg" /><ref name="RomanCities"/><ref name="kustendil.com" /><ref name="ref101"/><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> Pautalijské termálne kúpele sú jednou z najvýznamnejších rímskych pamiatok na území Bulharska<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> a svojou rozlohou sú po [[Rímske termálne kúpele (Varna)|rímskych termálnych kúpeľoch antického Odessosu]] (dnešná [[Varna (Bulharsko)|Varna]]), druhé najväčšie antické kúpele objavené na území Bulharska.<ref name="kustendil.com" /><ref name="RomanCities"/><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> Sú zároveň najväčšou objavenou verejnou budovou antickej Pautalie.<ref name="RomanCities"/> Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> == Lokalita == Rímske termálne kúpele sa nachádzajú v centrálnej časti mesta [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]]<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> na ulici „Stefan Karadža“ ({{vjz|bul|''улица „Стефан Караджа“''}}, doslova ''ulica Stefana Karadžu'') č. 2<ref name="kustendil.com" /> v bezprostrednej blízkosti [[Mešita Achmeda beja (Kiustendil)|Mešity Achmeda beja]].<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> == Dejiny == Rímske termálne kúpele v [[Pautalia|Pautalii]] boli postavené v priebehu prvej polovice [[2. storočie|2. storočia]], čo bolo ujasnené vďaka nálezu fragmentu nápisu z tohto obdobia, kde sa výstavba spomína. Nápis bol objavený v roku [[2002]] a na základe [[Paleografia|paleografie]] bolo určené, že bol zhotovený najneskôr v polovici 2. storočia.<ref name="RomanCities"/> [[Súbor:RomanThermae-Kiustendil-BG01.jpg|Pohľad na odkrytú časť komplexu zo severozápadu|náhľad|vľavo]] Do 2. storočia však dátum výstavby posúvali aj predošlé výskumy.<ref name="kustendil.com" /><ref name="ref101"/> Pautalijské kúpele boli čiastočne zničené v polovici [[3. storočie|3. storočia]], ďalej však slúžili svojmu účelu a to prinajmenšom do začiatku [[4. storočie|4. storočia]].<ref name="RomanCities"/> V roku [[1968]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> == Charakteristika == Budova kúpeľov bola súčasťou rozsiahleho komplexu{{--}}[[Asklépion (Kiustendil)|Asklépionu]].<ref name="ref101"/><ref name="kustendil.com" /> Kúpele sú najväčšou objavenou verejnou budovou antickej Pautalie.<ref name="RomanCities"/> Nachádzali sa v juhovýchodnej časti antického mesta.<ref name="RomanCities"/> [[Súbor:RomanThermae-Kiustendil-BG27.jpg|Detailný pohľad na inštaláciu hypokaustu|náhľad|vľavo]] Je veľmi pravdepodobné, že boli postavené v blízkosti mestskej agory, čo bol v čase výstavby bežná prax.<ref name="RomanCities"/> Zaberali priestor o rozlohe viac než 3000 m², čo predstavovalo priestor o rozlohe dvoch konštrukčných inzulí.<ref name="RomanCities"/> Pautalijské kúpele patrili k tzv. imperiálnemu typu kúpeľov.<ref name="RomanCities"/> Pôdorys budovy bol obdĺžnikový. Preskúmané boli južné a východné časti komplexu, pričom v týchto častiach bolo objavených celkovo deväť miestností.<ref name="RomanCities"/> Použitá stavebná technika bol tzv. „opus mixtum“, keď múry pozostávajú zo striedajúcich sa kamenných a tehlových pásov, pričom tehlový pás v tomto prípade tvoria štyri rady [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]]. Ako spojivo bola použitá malta zmiešaná s drvenými tehlami.<ref name="ref101"/> Preskúmaná rozloha kúpeľného komplexu dosahuje 1000 m².<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> Veľké obdĺžnikové miestnosti boli navzájom prepojené vchodmi so žulovými prahmi so stopami po dvojitých dverách.<ref name="ref101"/> === Vykurovací systém === Miestnosti boli vybavené hypokaustovým vykurovacím systémom. Jeho štruktúra bola tvorená arkádovo-klenbovým systémom chodieb<ref name="ref101"/> a je jediným takýmto doteraz objaveným systémom v Bulharsku.<ref name="kustendil.com" /> Systém pozostáva z rovnobežných radov oblúkov, navzájom spojených polvalcovými klenbami, postavenými z tehál a patrí medzi najmodernejšie a najpevnejšie nosné konštrukcie v období výstavby.<ref name="kustendil.com" /><ref name="ref101"/> [[Súbor:RomanThermae-Kiustendil-BG15.jpg|Celkový pohľad na cisternu vo východnej odkrytej časti komplexu|náhľad|vľavo]] Podlaha a steny miestností boli obložené mramorovými doskami,<ref name="kustendil.com" /><ref name="ref101"/><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> profilovanými rímsami a pilastrami.<ref name="ref101"/><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> Otvorené miestnosti boli vybavené vykurovacím systémom umiestneným pod podlahovou krytinou na prízemí a na vykurovanie stien sa používali malé hlinené rúry.<ref name="kustendil.com" /> Medzi jednotlivými miestnosťami boli klenuté otvory pre priechod teplého vzduchu. Hlavný kanál pre teplý vzduch prechádzal komplexom v smere juhovýchod-severozápad.<ref name="ref101"/> V niektorých miestnostiach boli objavené polkruhové výklenky a bazény.<ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> === Cisterna === Cisterna sa nachádza vo východnej časti kúpeľného komplexu.<ref name="RomanCities"/> Zaberá plochu približne 250 m² a bola určená pre uchovávanie vody pre kúpele v obdobiach sucha, prípadne v časoch, keď prebiehali opravy vodovodného systému, ktorý kúpele vodou zásoboval.<ref name="RomanCities"/> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1968]] je stavba evidovaná ako kultúrna pamiatka národného významu pre architektonicko-staviteľskú hodnotu budovy, od roku [[1996]] aj pre archeologickú hodnotu budovy.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> RomanThermae-Kiustendil-BG02.jpg|v severozápadnej časti komplexu RomanThermae-Kiustendil-BG05.jpg|v severozápadnej časti komplexu RomanThermae-Kiustendil-BG07.jpg|v severozápadnej časti komplexu RomanThermae-Kiustendil-BG11.jpg|z východnej cisternovej časti komplexu RomanThermae-Kiustendil-BG12.jpg|z východnej cisternovej časti komplexu RomanThermae-Kiustendil-BG24.jpg|pohľad na podlahu na prízemí budovy RomanThermae-Kiustendil-BG28.jpg|pohľad na vykurovací systém pod podlahou miestností na prízemí RomanThermae-Kiustendil-BG19.jpg|pohľad na vykurovací systém RomanThermae-Kiustendil-BG20.jpg|pohľad na vykurovací systém </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Roman thermae complex (Kyustendil)}} [[Kategória:Stavby v Kiustendile]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Archeologické lokality v Bulharsku]] [[Kategória:Stavby v starovekom Ríme]] [[Kategória:Pautalia]] [[Kategória:Architektúra v 2. storočí]] l6mj8x7ayqlgt2dy1s78lhwjftjwlt2 8211543 8211542 2026-05-10T09:34:58Z Gitanes232 142243 doplnenie 8211543 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- * Heading * --> | name = Rímske termálne kúpele antickej Pautalie | native_name = Римски терми на антична Пауталия | other_name = | category = ruiny rímskych verejných kúpeľov <!-- * Image * --> | image = RomanThermae-Kiustendil-BG08.jpg | image_caption = severozápadná časť odkrytého komplexu <!-- * Name * --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- * Country etc. * --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]] | region_type = Oblasť | district = [[Kiustendil (okres)|Kiustendil]] | commune_type = Mesto | commune = [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] | municipality_type = | municipality = <!-- * Family * --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- * Locations * --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =16| lat_s =53.48 | lat_NS = S | long_d =22| long_m =41| long_s =29.98 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- \\\* Dimensions \\\* --> | length = | width = | height = | number = | area = 3000 <!-- * Features * --> | author = | style = | material = <!-- * History & management * --> | established = prvá polovica [[2. storočie|2. storočia]] | date = [[2. storočie]]{{--}}[[4. storočie]] | date_type = V prevádzke | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- * Acess * --> | public = | access = <!-- * Free frields * --> | free = | free_type = | free1 = | free1_type = <!-- * Maps * --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- * Websites * --> | commons = Roman thermae complex (Kyustendil) | statistics = | statistics_type = | website = <!-- * Footnotes * --> | footnotes = }} '''Rímske termálne kúpele''' ({{vjz|bul|Римски терми|''Rimski termi''}}),<ref name = "RomanCities">{{Citácia knihy | priezvisko = Ivanov | meno = Rumen (ed.) | titul = Corpus of ancient and medieval settlements in modern Bulgaria{{--}}Volume I{{--}}Roman cities in Bulgaria | odkaz na titul = | kapitola zborník = Pautalia | meno zborník = Vesselka | priezvisko zborník = Katsarova | odkaz na autora zborník = | vydavateľ = Prof. Marin Drinov Academic Publishing House | miesto = Sofia | strany = 270{{--}}275 | isbn = 978-954-322-507-1 | rok = 2012 }} </ref><ref name="kustendil.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Римски терми | url = http://kustendil.com/bg/landmarks/view/3/2/%D0%A0%D0%B8%D0%BC%D1%81%D0%BA%D0%B8-%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%BC%D0%B8 | vydavateľ = kustendil.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="ref101">{{Citácia knihy |autor= KOLEKTÍV AUTOROV |titul = Enciklopedičen rečnik Kiustendil (A – JA) |miesto = Sofia |vydavateľ = Obštinski naroden săvet – Regionalen centăr po kultura – Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite |rok = 1988 |isbn = 954-90993-1-8 |strany = 41}}</ref><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Регионален исторически Музей "Акад. Йордан Иванов", Кюстендил | odkaz na autora = | titul = РИМСКИ ТЕРМИ | url = http://www.kyustendilmuseum.primasoft.bg/bg/mod.php?mod=userpage&page_id=193&menu=380100 | vydavateľ = kyustendilmuseum.primasoft.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo '''Antické kúpele Asklépion''' ({{vjz|bul|Антична баня Асклепион|''Antična baňa Asklepion''}}<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Кюстендил | url = http://ninkn.bg/documents/download/263 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> sú ruiny rímskych verejných kúpeľov antického mesta [[Pautalia]] z prvej polovice [[2. storočie|2. storočia]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] v rovnomennej [[Kiustendil (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ninkn.bg" /><ref name="RomanCities"/><ref name="kustendil.com" /><ref name="ref101"/><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> Pautalijské termálne kúpele sú jednou z najvýznamnejších rímskych pamiatok na území Bulharska<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> a svojou rozlohou sú po [[Rímske termálne kúpele (Varna)|rímskych termálnych kúpeľoch antického Odessosu]] (dnešná [[Varna (Bulharsko)|Varna]]), druhé najväčšie antické kúpele objavené na území Bulharska.<ref name="kustendil.com" /><ref name="RomanCities"/><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> Sú zároveň najväčšou objavenou verejnou budovou antickej Pautalie.<ref name="RomanCities"/> Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> == Lokalita == Rímske termálne kúpele sa nachádzajú v centrálnej časti mesta [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]]<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> na ulici „Stefan Karadža“ ({{vjz|bul|''улица „Стефан Караджа“''}}, doslova ''ulica Stefana Karadžu'') č. 2<ref name="kustendil.com" /> v bezprostrednej blízkosti [[Mešita Achmeda beja (Kiustendil)|Mešity Achmeda beja]].<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> == Dejiny == Rímske termálne kúpele v [[Pautalia|Pautalii]] boli postavené v priebehu prvej polovice [[2. storočie|2. storočia]], čo bolo ujasnené vďaka nálezu fragmentu nápisu z tohto obdobia, kde sa výstavba spomína. Nápis bol objavený v roku [[2002]] a na základe [[Paleografia|paleografie]] bolo určené, že bol zhotovený najneskôr v polovici 2. storočia.<ref name="RomanCities"/> [[Súbor:RomanThermae-Kiustendil-BG01.jpg|Pohľad na odkrytú časť komplexu zo severozápadu|náhľad|vľavo]] Do 2. storočia však dátum výstavby posúvali aj predošlé výskumy.<ref name="kustendil.com" /><ref name="ref101"/> Pautalijské kúpele boli čiastočne zničené v polovici [[3. storočie|3. storočia]], ďalej však slúžili svojmu účelu a to prinajmenšom do začiatku [[4. storočie|4. storočia]].<ref name="RomanCities"/> V roku [[1968]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /> == Charakteristika == Budova kúpeľov bola súčasťou rozsiahleho komplexu{{--}}[[Asklépion (Kiustendil)|Asklépionu]].<ref name="ref101"/><ref name="kustendil.com" /> Kúpele sú najväčšou objavenou verejnou budovou antickej Pautalie.<ref name="RomanCities"/> Nachádzali sa v juhovýchodnej časti antického mesta.<ref name="RomanCities"/> [[Súbor:RomanThermae-Kiustendil-BG27.jpg|Detailný pohľad na inštaláciu hypokaustu|náhľad|vľavo]] Je veľmi pravdepodobné, že boli postavené v blízkosti mestskej agory, čo bol v čase výstavby bežná prax.<ref name="RomanCities"/> Zaberali priestor o rozlohe viac než 3000 m², čo predstavovalo priestor o rozlohe dvoch konštrukčných inzulí.<ref name="RomanCities"/> Pautalijské kúpele patrili k tzv. imperiálnemu typu kúpeľov.<ref name="RomanCities"/> Pôdorys budovy bol obdĺžnikový. Preskúmané boli južné a východné časti komplexu, pričom v týchto častiach bolo objavených celkovo deväť miestností.<ref name="RomanCities"/> Použitá stavebná technika bol tzv. „opus mixtum“, keď múry pozostávajú zo striedajúcich sa kamenných a tehlových pásov, pričom tehlový pás v tomto prípade tvoria štyri rady [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]]. Ako spojivo bola použitá malta zmiešaná s drvenými tehlami.<ref name="ref101"/> Preskúmaná rozloha kúpeľného komplexu dosahuje 1000 m².<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> Veľké obdĺžnikové miestnosti boli navzájom prepojené vchodmi so žulovými prahmi so stopami po dvojitých dverách.<ref name="ref101"/> === Vykurovací systém === Miestnosti boli vybavené hypokaustovým vykurovacím systémom. Jeho štruktúra bola tvorená arkádovo-klenbovým systémom chodieb<ref name="ref101"/> a je jediným takýmto doteraz objaveným systémom v Bulharsku.<ref name="kustendil.com" /> Systém pozostáva z rovnobežných radov oblúkov, navzájom spojených polvalcovými klenbami, postavenými z tehál a patrí medzi najmodernejšie a najpevnejšie nosné konštrukcie v období výstavby.<ref name="kustendil.com" /><ref name="ref101"/> [[Súbor:RomanThermae-Kiustendil-BG15.jpg|Celkový pohľad na cisternu vo východnej odkrytej časti komplexu|náhľad|vľavo]] Podlaha a steny miestností boli obložené mramorovými doskami,<ref name="kustendil.com" /><ref name="ref101"/><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> profilovanými rímsami a pilastrami.<ref name="ref101"/><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> Otvorené miestnosti boli vybavené vykurovacím systémom umiestneným pod podlahovou krytinou na prízemí a na vykurovanie stien sa používali malé hlinené rúry.<ref name="kustendil.com" /> Medzi jednotlivými miestnosťami boli klenuté otvory pre priechod teplého vzduchu. Hlavný kanál pre teplý vzduch prechádzal komplexom v smere juhovýchod-severozápad.<ref name="ref101"/> V niektorých miestnostiach boli objavené polkruhové výklenky a bazény.<ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> === Cisterna === Cisterna sa nachádza vo východnej časti kúpeľného komplexu.<ref name="RomanCities"/> Zaberá plochu približne 250 m² a bola určená pre uchovávanie vody pre kúpele v obdobiach sucha, prípadne v časoch, keď prebiehali opravy vodovodného systému, ktorý kúpele vodou zásoboval.<ref name="RomanCities"/> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1968]] je stavba evidovaná ako kultúrna pamiatka národného významu pre architektonicko-staviteľskú hodnotu budovy, od roku [[1996]] aj pre archeologickú hodnotu budovy.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> RomanThermae-Kiustendil-BG02.jpg|v severozápadnej časti komplexu RomanThermae-Kiustendil-BG05.jpg|v severozápadnej časti komplexu RomanThermae-Kiustendil-BG07.jpg|v severozápadnej časti komplexu RomanThermae-Kiustendil-BG11.jpg|z východnej cisternovej časti komplexu RomanThermae-Kiustendil-BG12.jpg|z východnej cisternovej časti komplexu RomanThermae-Kiustendil-BG24.jpg|pohľad na podlahu na prízemí budovy RomanThermae-Kiustendil-BG28.jpg|pohľad na vykurovací systém pod podlahou miestností na prízemí RomanThermae-Kiustendil-BG19.jpg|pohľad na vykurovací systém RomanThermae-Kiustendil-BG20.jpg|pohľad na vykurovací systém </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Roman thermae complex (Kyustendil)}} [[Kategória:Stavby v Kiustendile]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Archeologické lokality v Bulharsku]] [[Kategória:Stavby v starovekom Ríme]] [[Kategória:Pautalia]] [[Kategória:Architektúra v 2. storočí]] p8vy64blpegk9su5076ttb263v3gyzd 14 749911 8211453 2026-05-10T00:10:32Z Gitanes232 142243 kategoria 8211453 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Pautalia}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Kiustendil]] [[Kategória:Rímske mestá a sídla v Bulharsku]] [[Kategória:Zaniknuté mestá]] [[Kategória:Archeologické lokality v Bulharsku]] [[Kategória:Kiustendil (oblasť)]] [[Kategória:Sídla v Byzantskej ríši]] 8jhxkl9v2xbstvwvbzoygi20vwooj4v 1 749912 8211454 2026-05-10T00:11:02Z Gitanes232 142243 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8211454 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8211455 8211454 2026-05-10T00:12:25Z Gitanes232 142243 upresnenie 8211455 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = Bulharsko }} rflcr623op9xkxy4zwji3tzvn9xg59u 0 749913 8211461 2026-05-10T01:58:41Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{| class="infobox" style="width:23em; font-size:90%; border:1px solid #aaa; background-color:#f9f9f9; padding:5px;" |- | colspan="2" style="text-align:center; font-size:125%; font-weight:bold; background-color:#e0e0e0;" | Iónsky spolok |- | colspan="2" style="text-align:center;" | [[Súbor:Western Asia Minor Greek Colonization.svg|290px]]<br /><small>Iónska kolonizácia západnej Malej Ázie (vyznačená zelenou farbou) počas temného obdobia.</small> |- ! Origi…“ 8211461 wikitext text/x-wiki {| class="infobox" style="width:23em; font-size:90%; border:1px solid #aaa; background-color:#f9f9f9; padding:5px;" |- | colspan="2" style="text-align:center; font-size:125%; font-weight:bold; background-color:#e0e0e0;" | Iónsky spolok |- | colspan="2" style="text-align:center;" | [[Súbor:Western Asia Minor Greek Colonization.svg|290px]]<br /><small>Iónska kolonizácia západnej Malej Ázie (vyznačená zelenou farbou) počas temného obdobia.</small> |- ! Originálny názov | Τὸ Κοινὸn τῶν Ἰώνων (To koinon tón Iónón) |- ! Iné názvy | Iónska dodekapolis, Paniónion |- ! Trvanie | cca pol. 7. stor. pred Kr. – 3. stor. po Kr. |- ! Forma vlády | konfederácia (amfiktýnia) mestských štátov |- ! Hlavné centrum | [[Paniónion]] (svätyňa Poseidóna Helikónskeho) |- ! Členovia | 12 (pôvodne), neskôr 13 miest |- ! Predchodcovia | Iónske a kárske osídlenia v Malej Ázii |- ! Nástupcovia | [[Ázia (rímska provincia)|Rímska provincia Ázia]] |} '''Iónsky spolok''' (iné názvy: '''Iónska liga''', '''Iónska konfederácia''', '''Iónska dodekapolis'''; {{vjz|grc|Τὸ Κοινὸν τῶν Ἰώνων}} – ''To koinon tón Iónón'', v doslovnom význame „spoločenstvo Iónov“) bol náboženský a politický zväzok gréckych mestských štátov na západnom pobreží [[Malá Ázia|Malej Ázie]]. Spolok vznikol po tzv. meliackej vojne v polovici [[7. storočie pred Kr.|7. storočia pred Kr.]] a pretrval s prestávkami až do rímskych čias.<ref name=":bean">{{Citácia knihy | autor = George E. Bean | titul = Aegean Turkey | isbn = 978-0510032005 | miesto = London | vydavateľ = Ernest Benn | rok = 1979 | strany = 12–15}}</ref> == Vznik a náboženské centrum == Korene spolku siahajú k spoločnému postupu iónskych osadníkov proti pôvodnému obyvateľstvu (Károm). Po dobytí kárskeho mesta Melia si iónske mestá rozdelili jeho územie a na severnom svahu pohoria [[Mykalé]] založili spoločnú svätyňu [[Paniónion]]. Tá bola zasvätená Poseidónovi Helikónskemu. Každoročne sa tu konali slávnosti a hry známe ako ''Paniónia''.<ref name=":hall">{{Citácia knihy | autor = Martin Hallmannsecker | titul = Roman Ionia: Constructions of Cultural Identity in Western Asia Minor | isbn = 978-1-009-15018-7 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2022 | strany = 66–68}}</ref> == Členské mestá (Dodekapolis) == Podľa [[Herodotos|Herodota]] tvorilo spolok dvanásť zakladajúcich miest, ktoré sa líšili dialektmi iónskej gréčtiny:<ref name=":hdt">{{Citácia knihy | autor = Herodotus | titul = Dějiny | isbn = 80-200-1192-7 | miesto = Praha | vydavateľ = Academia | rok = 2004 | strany = 142}}</ref> * ''Skupina v Kárii:'' [[Milétos]], [[Myús]], [[Priéné]] (hovorili rovnakým nárečím). * ''Skupina v Lýdii:'' [[Efez]], [[Kolofón]], [[Lébedos]], [[Teós]], [[Klazomenai]], [[Fókaia]]. * ''Ostrovné štáty:'' [[Samos]] (vlastné nárečie), [[Chios]] (spoločné nárečie s mestom [[Erythrai]]). Okolo roku 289 pred Kr. sa k spolku oficiálne pripojila aj '''[[Smyrna]]''', čím sa zmenil na trinásťčlenný zväzok.<ref name=":hall" /> == Politický význam a úpadok == Hoci mal spolok spoločnú radu (''synedrion''), jeho politická moc bola obmedzená extrémnym partikularizmom jednotlivých miest. * ''Iónske povstanie:'' Spolok slúžil ako platforma pre koordináciu [[Iónske povstanie|Iónskeho povstania]] (499 pred Kr.) proti Peržanom, no po drvivej porážke pri Ladé jeho politický význam upadol.<ref name=":greaves">{{Citácia knihy | autor = Alan M. Greaves | titul = Miletos: A History | isbn = 978-0415238465 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2002 | strany = 118–122}}</ref> * ''Rímska nadvláda:'' V období Rímskej ríše bol spolok oživený. Cisári (napríklad [[Hadrián]]) podporovali tieto starobylé inštitúcie na posilnenie lokálnej identity. Spolok vtedy dokonca razil vlastné mince s nápisom ''KOINON IONON''.<ref name=":hall" /> == Archeológia == Dlhé storočia bola presná poloha Paniónia neznáma. Až v roku 2004 objavil tím nemeckých archeológov pod vedením Hansa Lohmanna zvyšky archaického chrámu a snemovne na hrebeni pohoria Mykalé (Dilek Dağları), čím sa potvrdili historické opisy o mieste stretávania spolku.<ref>{{Citácia periodika | titul = Recent Finds in Archaeology: Panionion Sanctuary Discovered in Southwest Turkey | časopis = Athena Review | ročník = 4 | číslo = 2 | rok = 2005 | strany = 10–11}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Iónia]] * [[Iónske povstanie]] [[Kategória:Staroveké Grécko]] shesn9oqsdw08jv96hwtzt3a4m3y0uu 8211565 8211461 2026-05-10T10:47:19Z ~2026-28232-46 294397 8211565 wikitext text/x-wiki {| class="infobox" style="width:23em; font-size:90%; border:1px solid #aaa; background-color:#f9f9f9; padding:5px;" |- | colspan="2" style="text-align:center; font-size:125%; font-weight:bold; background-color:#e0e0e0;" | Iónsky spolok |- | colspan="2" style="text-align:center;" | [[Súbor:Western Asia Minor Greek Colonization.svg|290px]]<br /><small>Iónska kolonizácia západnej Malej Ázie (vyznačená zelenou farbou) počas temného obdobia.</small> |- ! Originálny názov | Τὸ Κοινὸn τῶν Ἰώνων (To koinon tón Iónón) |- ! Iné názvy | Iónska dodekapolis, Paniónion |- ! Trvanie | cca pol. 7. stor. pred Kr. – 3. stor. po Kr. |- ! Forma vlády | konfederácia (amfiktýnia) mestských štátov |- ! Hlavné centrum | [[Paniónion]] (svätyňa Poseidóna Helikónskeho) |- ! Členovia | 12 (pôvodne), neskôr 13 miest |- ! Predchodcovia | Iónske a kárske osídlenia v Malej Ázii |- ! Nástupcovia | [[Ázia (rímska provincia)|Rímska provincia Ázia]] |} '''Iónsky spolok''' (iné názvy: '''Iónska liga''', '''Iónska konfederácia''', '''Iónska dodekapolis'''; {{vjz|grc|Τὸ Κοινὸν τῶν Ἰώνων}} – ''To koinon tón Iónón'', v doslovnom význame „spoločenstvo Iónov“) bol náboženský a politický zväzok gréckych mestských štátov na západnom pobreží [[Malá Ázia|Malej Ázie]]. Spolok vznikol po tzv. meliackej vojne v polovici [[7. storočie pred Kr.|7. storočia pred Kr.]] a pretrval s prestávkami až do rímskych čias.<ref name=":bean">{{Citácia knihy | autor = George E. Bean | titul = Aegean Turkey | isbn = 978-0510032005 | miesto = London | vydavateľ = Ernest Benn | rok = 1979 | strany = 12–15}}</ref> == Vznik a náboženské centrum == Korene spolku siahajú k spoločnému postupu iónskych osadníkov proti pôvodnému obyvateľstvu (Károm). Po dobytí kárskeho mesta Melia si iónske mestá rozdelili jeho územie a na severnom svahu pohoria [[Mykalé]] založili spoločnú svätyňu [[Paniónion]]. Tá bola zasvätená Poseidónovi Helikónskemu. Každoročne sa tu konali slávnosti a hry známe ako ''Paniónia''.<ref name=":hall">{{Citácia knihy | autor = Martin Hallmannsecker | titul = Roman Ionia: Constructions of Cultural Identity in Western Asia Minor | isbn = 978-1-009-15018-7 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2022 | strany = 66–68}}</ref> == Členské mestá (Dodekapolis) == Podľa [[Herodotos|Herodota]] tvorilo spolok dvanásť zakladajúcich miest, ktoré sa líšili dialektmi iónskej gréčtiny:<ref name=":hdt">{{Citácia knihy | autor = Herodotus | titul = Dějiny | isbn = 80-200-1192-7 | miesto = Praha | vydavateľ = Academia | rok = 2004 | strany = 142}}</ref> * ''Skupina v Kárii:'' [[Milétos]], [[Myús]], [[Priéné]] (hovorili rovnakým nárečím). * ''Skupina v Lýdii:'' [[Efez]], [[Kolofón]], [[Lébedos]], [[Teós]], [[Klazomenai]], [[Fókaia]]. * ''Ostrovné štáty:'' [[Samos]] (vlastné nárečie), [[Chios]] (spoločné nárečie s mestom [[Erythrai]]). Okolo roku 289 pred Kr. sa k spolku oficiálne pripojila aj '''[[Smyrna]]''', čím sa zmenil na trinásťčlenný zväzok.<ref name=":hall" /> == Politický význam a úpadok == Hoci mal spolok spoločnú radu (''synedrion''), jeho politická moc bola obmedzená extrémnym partikularizmom jednotlivých miest. * ''Iónske povstanie:'' Spolok slúžil ako platforma pre koordináciu [[Iónske povstanie|Iónskeho povstania]] (499 pred Kr.) proti Peržanom, no po drvivej porážke pri Ladé jeho politický význam upadol.<ref name=":greaves">{{Citácia knihy | autor = Alan M. Greaves | titul = Miletos: A History | isbn = 978-0415238465 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2002 | strany = 118–122}}</ref> * ''Rímska nadvláda:'' V období Rímskej ríše bol spolok oživený. Cisári (napríklad [[Hadrián]]) podporovali tieto starobylé inštitúcie na posilnenie lokálnej identity. Spolok vtedy dokonca razil vlastné mince s nápisom ''KOINON IONON''.<ref name=":hall" /> == Archeológia == Dlhé storočia bola presná poloha Paniónia neznáma. Až v roku 2004 objavil tím nemeckých archeológov pod vedením Hansa Lohmanna zvyšky archaického chrámu a snemovne na hrebeni pohoria Mykalé (Dilek Dağları), čím sa potvrdili historické opisy o mieste stretávania spolku.<ref>{{Citácia periodika | titul = Recent Finds in Archaeology: Panionion Sanctuary Discovered in Southwest Turkey | časopis = Athena Review | ročník = 4 | číslo = 2 | rok = 2005 | strany = 10–11}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Iónia]] * [[Iónske povstanie]] [[Kategória:Staroveké Grécko]] [[Kategória:Spoločnosť v starovekom Grécku]] ibfdkc9eauuo7or5o64f42r20uhqkxw 0 749914 8211467 2026-05-10T03:53:49Z Dobrovolnylucifer 186936 Vytvorená stránka „{{Infobox Hokejista|Meno=Manny Fernandez|Štátna príslušnosť=Kanada|Portrét=|Dátum narodenia={{dnv|1974|8|27}}|Miesto narodenia=[[Etobicoke]], [[Ontário]], [[Kanada]]|Pozícia=brankár|Lapačka=pravá ruka|Výška=|Váha=|Draft=3. kolo, 52. celkovo, 1992{{break}} [[Quebec Nordiques]]|Rok1=1994|Rok2=2009|Bývalé tímy=|Popis=|Tím=|Hral za=''[[NHL]]''{{break}} [[Dallas Stars]] (1995-2000){{break}} [[Minnesota Wild]] (2000-2007){{break}} [[Boston Bruins]] (20…“ 8211467 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Manny Fernandez|Štátna príslušnosť=Kanada|Portrét=|Dátum narodenia={{dnv|1974|8|27}}|Miesto narodenia=[[Etobicoke]], [[Ontário]], [[Kanada]]|Pozícia=brankár|Lapačka=pravá ruka|Výška=|Váha=|Draft=3. kolo, 52. celkovo, 1992{{break}} [[Quebec Nordiques]]|Rok1=1994|Rok2=2009|Bývalé tímy=|Popis=|Tím=|Hral za=''[[NHL]]''{{break}} [[Dallas Stars]] (1995-2000){{break}} [[Minnesota Wild]] (2000-2007){{break}} [[Boston Bruins]] (2007-2009){{break}}{{break}} ''[[IHL]]''{{break}} [[Kalamazoo Wings]] (1994-1995){{break}} [[Michigan K-Wings]] (1995-1998){{break}} [[Houston Aeros]] (1998-1999){{break}}{{break}} ''[[Eliteserien]]''{{break}} [[Lulea HF]] (2004-2005)|Sieň slávy rok=|Príbuzenstvo=|Celé meno=Emanuel L. Fernandez|Štátna príslušnosť 2=Francúzsko}} '''Emanuel L. "Manny" Fernandez''' (*27.august, 1974, [[Etobicoke]], [[Ontário]], [[Kanada]]) je bývalý kanadsko-francúzsky profesionálny hokejový brankár, ktorý sa preslávil najmä pôsobením v klube [[Minnesota Wild]] v [[National Hockey League]]. Dvakrát získal [[William M. Jennings Trophy]] pre brankára NHL s najnižším priemerom inkasovaných gólov na zápas. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Manny Fernandez - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/5523/manny-fernandez | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-05-10}}</ref> == Kariéra == Manny Fernandez hokejovo vyrastal v [[Quebec|Quebecu]], kde bol v roku 1991 vyhlásený za najlepší brankársky prospekt. Medzi rokmi 1991-1994 vrcholil svoju juniorskú kariéru v klube [[Laval Titan]] v [[QMJHL]], kde v roku 1993 získal ligový titul a ''Guy Lafleur Trophy'' pre najužitočnejšieho hráča Play-Off. V roku 1994 zas získal ocenenie pre najužitočnejšieho hráča základnej časti. V tom istom roku zažil aj svoj jediný reprezentačný štart, keď [[Kanada|Kanadu]] reprezentoval na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvách sveta do 20 rokov]], kde získal zlatú medailu. Do [[NHL]] bol v roku 1992 draftovaný klubom [[Quebec Nordiques]] v 3. kole (celkovo ako 52.), ale za tím nikdy nenastúpil. Vo februári 1994 bol vymenený do [[Dallas Stars|Dallasu Stars]] za obrancu Tommyho Sjodina. V prvých rokoch profesionálnej kariéry pôsobil najmä v lige [[IHL]], kde v roku 1999 získal s tímom [[Houston Aeros]] [[Turner Cup]]. V roku 1995 bol menovaný do druhého All-Star tímu. V tomto období sa niekoľkokrát objavil aj v drese [[Dallas Stars]] v [[NHL]], avšak v organizácii sa nachádzalo množstvo elitných brankárov, čo mu znemožňovalo etablovanie sa v prvom tíme. Najskôr súperil s dlhoročným brankárskym tandemom Stars [[Andy Moog|Andym Moogom]] a [[Darcy Wakaluk|Darcym Wakalukom]], ktorého v sezóne 1996/1997 nahradil [[Artūrs Irbe]], a napokon s novým tandemom [[Ed Belfour]] - [[Roman Turek]]. Po Turkovom odchode v lete 1999 získal Fernandez konečne pozíciu náhradníka Belfoura a sezónu 1999/2000 ako prvú strávil výlučne v NHL. V 24 odchytaných zápasoch si pripísal až 92,0% úspešnosť zákrokov. V systéme Stars sa však nachádzal mladý potenciálny brankár [[Marty Turco]] a Fernandez bol preto, v čase kedy bol najcennejší, vymenený do [[Minnesota Wild|Minnesoty Wild]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Manny Fernandez | url = https://hockeygoalies.org/bio/fernandez.html | vydavateľ = hockeygoalies.org | dátum prístupu = 2026-05-10}}</ref> Minnesota bola jedným z najnovších prírastkov ligy, disponovala mladým tímom, ktorý sa potreboval výraznejšie presadiť. Fernandez sa v prvej sezóne 2000/2001 dostal do pozície prvého brankára tímu a výkonnostne nadviazal na výkony z Dallasu. Od sezóny 2001/2002 nastupoval v slávnom tandeme s [[Dwayne Roloson|Dwaynom Rolosonom]]. Obaja brankári medzi sebou utvorili dynamiku netypickú pre danú éru NHL. Nastupovali ako 1A/1B brankári, ktorí sisezónu delili v princípe na polovicu a nikto z nich nebol nutne chápaný ako "jednotka", resp. sa ich preferencia menila podľa aktuálnej formny. Tento model je typickejší pre NHL po roku 2010, keď brankári prestali chytávať obrovské množstvá zápasov ako tomu bolo v rokoch 1990-2010. Fernandez a Roloson pre Wild tvorili v rokoch 2001-2007 stabilné bránkovisko a v roku 2003 ho priviedli až do konferenčného finále, kde však podľahli [[Anaheim Ducks|Anaheimu Ducks]]. S výnimkou sezóny 2001/2002 boli Fendandezove čísla v drese Minnesoty nad 91%. V ročníku 2004/2005 sa v NHL udial [[Lockout v NHL|Lockout]], ktorý Fernandez strávil v najvyššej švédskej súťaži [[Eliteserien]], kde nastupoval za klub [[Luleå HF]]. Tandem s Rolosonom trval ešte v sezóne 2005/2006, po nej bol však Roloson vymenený do [[Edmonton Oilers|Edmontonu Oilers]] a Fernandez pre sezónu 2006/2007 v tíme ostal ako jasný prvý brankár. Napriek nadpriemerným výkonom ho postupne z role jednotky však vytláčal mladý talentovaný Fín [[Niklas Bäckström]]. Spolu v tomto ročníku získali [[William M. Jennings Trophy]]. Fernandez v organizácii Minnesoty začal byť nadbytočný. Bäckstrom bol schopný zastávať post jednotky a navyše v organizácii disponovali ďalším talentovaným gólmanom [[Josh Harding|Joshom Hardingom]]. Preto sa rozhodli Fernandeza vymeniť v lete 2007 do [[Boston Bruins|Bostonu Bruins]]. V Bostone Fernandez strávil dva roky, avšak trápili ho zranenia. V ročníku 2007/2008 tak odchytal iba štyri zápasy, keď utrpel rozsiahle zranenie, ktoré ho vyradilo na niekoľko mesiacov a do hry sa už nevrátil. Jeho posledná sezóna 2008/2009 však znamenala zopakovanie jeho predošlého úspechu, keď s [[Tim Thomas|Timon Thomas]] získali pre Fernandeza druhú [[William M. Jennings Trophy]]. Jeho zranenie sa akoby vytratilo a hoc nastupoval ako vyslovená dvojka, v 28 zápasch udržal 91,0% úspešnosť zákrokov. Po sezóne mu vypršal kontrakt a Bruins sa ho rozhodli nepredĺžiť. Do ďalších rokov nastupoval s tandemom Thomas - [[Tuukka Rask]]. Kvôli vracajúcim sa zraneniam sa Ferndandez rozhodol nepokračovať v kariére.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hey, remember...Manny Fernandez? | url = https://www.stanleycupofchowder.com/2018/7/30/17628464/hey-remember-manny-fernandez-bruins-former-goalie-tim-thomas-jennings-trophy | vydavateľ = Stanley Cup of Chowder | dátum vydania = 2018-07-30 | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = en-US | meno = Dan | priezvisko = Ryan}}</ref> == Štatistiky v NHL == {| class="wikitable" |+Základná časť !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP/R !GAA !SV% !SO |- |94-95 |[[Dallas Stars]] |1 |0-1-0 |3.05 |'''.889''' |0 |- |95-96 |Dallas Stars |5 |0-1-1 |4.58 |'''.843''' |0 |- |97-98 |Dallas Stars |2 |1-0-0 |1.73 |'''.943''' |0 |- |98-99 |Dallas Stars |1 |0-1-0 |2.01 |'''.931''' |0 |- |99-00 |Dallas Stars |24 |11-8-3 |2.13 |'''.920''' |1 |- |00-01 |[[Minnesota Wild]] |42 |19-17-4 |2.24 |'''.920''' |4 |- |01-02 |Minnesota Wild |44 |12-24-5 |3.05 |'''.892''' |1 |- |02-03 |Minnesota Wild |35 |19-13-2 |2.24 |'''.924''' |2 |- |03-04 |Minnesota Wild |37 |11-14-9 |2.49 |'''.915''' |2 |- |05-06 |Minnesota Wild |58 |30-18-7 |2.29 |'''.919''' |1 |- |06-07 |Minnesota Wild |44 |22-16-1 |2.55 |'''.911''' |2 |- |07-08 |[[Boston Bruins]] |4 |2-2-0 |3.93 |'''.832''' |1 |- |08-09 |Boston Bruins |28 |16-8-3 |2.59 |'''.910''' |1 |- | colspan="2" |'''Spolu''' |'''325''' |'''143-123-35''' |'''2.50''' |'''.912''' |'''15''' |} {| class="wikitable" |+Play-Off !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP/R !GAA !SV% !SO |- |97-98 |Dallas Stars |1 | - |0.00 |'''.000''' |0 |- |99-00 |Dallas Stars |1 | - |3.54 |'''.875''' |0 |- |02-03 |Minnesota Wild |9 |3-4-0 |1.96 |'''.929''' |0 |- | colspan="2" |'''Spolu''' |'''11''' |'''29-11-0''' |'''3.24''' |'''.927''' |'''0''' |} == Prehľad výmen<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Manny Fernandez trades - NHL Trade Tracker | url = https://www.nhltradetracker.com/user/trade_list_by_player/Fernandez,Manny | vydavateľ = www.nhltradetracker.com | dátum prístupu = 2026-05-10}}</ref> == {| class="wikitable" !Dátum !Odkiaľ !S kým / S čím !Kam !Za koho / Za čo |- |13.2.1994 |[[Quebec Nordiques]] | - |[[Dallas Stars]] |Tommy Sjodin (D) |- |12.6.2000 |Dallas Stars |Brad Lukowich (D) |[[Minnesota Wild]] |3.kolo draftu 2000 ([[Joel Lundqvist]]) a 4. kolo draftu 2002 |- |30.6.2007 |Minnesota Wild | - |[[Boston Bruins]] |Petr Kalus (F) a 4. kolo draftu 2009 (Alexander Fallstrom) |} == Referencie == {{KLÍČŘAZENÍ:Fernandez_Manny}} [[Kategória:Narodenia v 1974]] [[Kategória:Narodenia 27. augusta]] [[Kategória:Kanadskí hokejisti]] [[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Quebec Nordiques]] [[Kategória:Brankári Dallas Stars]] [[Kategória:Brankári Minnesota Wild]] [[Kategória:Brankári Boston Bruins]] [[Kategória:Hráči Houston Aeros]] [[Kategória:Hráči Luleå HF]] ahcuvonjyzwrsya0s6gmelc7ku8smjv 8211484 8211467 2026-05-10T05:58:35Z Bakjb 236375 Bakjb premiestnil stránku [[Manny Fernandez (ice hockey)]] na [[Manny Fernandez (hokejista)]] 8211467 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Manny Fernandez|Štátna príslušnosť=Kanada|Portrét=|Dátum narodenia={{dnv|1974|8|27}}|Miesto narodenia=[[Etobicoke]], [[Ontário]], [[Kanada]]|Pozícia=brankár|Lapačka=pravá ruka|Výška=|Váha=|Draft=3. kolo, 52. celkovo, 1992{{break}} [[Quebec Nordiques]]|Rok1=1994|Rok2=2009|Bývalé tímy=|Popis=|Tím=|Hral za=''[[NHL]]''{{break}} [[Dallas Stars]] (1995-2000){{break}} [[Minnesota Wild]] (2000-2007){{break}} [[Boston Bruins]] (2007-2009){{break}}{{break}} ''[[IHL]]''{{break}} [[Kalamazoo Wings]] (1994-1995){{break}} [[Michigan K-Wings]] (1995-1998){{break}} [[Houston Aeros]] (1998-1999){{break}}{{break}} ''[[Eliteserien]]''{{break}} [[Lulea HF]] (2004-2005)|Sieň slávy rok=|Príbuzenstvo=|Celé meno=Emanuel L. Fernandez|Štátna príslušnosť 2=Francúzsko}} '''Emanuel L. "Manny" Fernandez''' (*27.august, 1974, [[Etobicoke]], [[Ontário]], [[Kanada]]) je bývalý kanadsko-francúzsky profesionálny hokejový brankár, ktorý sa preslávil najmä pôsobením v klube [[Minnesota Wild]] v [[National Hockey League]]. Dvakrát získal [[William M. Jennings Trophy]] pre brankára NHL s najnižším priemerom inkasovaných gólov na zápas. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Manny Fernandez - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/5523/manny-fernandez | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-05-10}}</ref> == Kariéra == Manny Fernandez hokejovo vyrastal v [[Quebec|Quebecu]], kde bol v roku 1991 vyhlásený za najlepší brankársky prospekt. Medzi rokmi 1991-1994 vrcholil svoju juniorskú kariéru v klube [[Laval Titan]] v [[QMJHL]], kde v roku 1993 získal ligový titul a ''Guy Lafleur Trophy'' pre najužitočnejšieho hráča Play-Off. V roku 1994 zas získal ocenenie pre najužitočnejšieho hráča základnej časti. V tom istom roku zažil aj svoj jediný reprezentačný štart, keď [[Kanada|Kanadu]] reprezentoval na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvách sveta do 20 rokov]], kde získal zlatú medailu. Do [[NHL]] bol v roku 1992 draftovaný klubom [[Quebec Nordiques]] v 3. kole (celkovo ako 52.), ale za tím nikdy nenastúpil. Vo februári 1994 bol vymenený do [[Dallas Stars|Dallasu Stars]] za obrancu Tommyho Sjodina. V prvých rokoch profesionálnej kariéry pôsobil najmä v lige [[IHL]], kde v roku 1999 získal s tímom [[Houston Aeros]] [[Turner Cup]]. V roku 1995 bol menovaný do druhého All-Star tímu. V tomto období sa niekoľkokrát objavil aj v drese [[Dallas Stars]] v [[NHL]], avšak v organizácii sa nachádzalo množstvo elitných brankárov, čo mu znemožňovalo etablovanie sa v prvom tíme. Najskôr súperil s dlhoročným brankárskym tandemom Stars [[Andy Moog|Andym Moogom]] a [[Darcy Wakaluk|Darcym Wakalukom]], ktorého v sezóne 1996/1997 nahradil [[Artūrs Irbe]], a napokon s novým tandemom [[Ed Belfour]] - [[Roman Turek]]. Po Turkovom odchode v lete 1999 získal Fernandez konečne pozíciu náhradníka Belfoura a sezónu 1999/2000 ako prvú strávil výlučne v NHL. V 24 odchytaných zápasoch si pripísal až 92,0% úspešnosť zákrokov. V systéme Stars sa však nachádzal mladý potenciálny brankár [[Marty Turco]] a Fernandez bol preto, v čase kedy bol najcennejší, vymenený do [[Minnesota Wild|Minnesoty Wild]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Manny Fernandez | url = https://hockeygoalies.org/bio/fernandez.html | vydavateľ = hockeygoalies.org | dátum prístupu = 2026-05-10}}</ref> Minnesota bola jedným z najnovších prírastkov ligy, disponovala mladým tímom, ktorý sa potreboval výraznejšie presadiť. Fernandez sa v prvej sezóne 2000/2001 dostal do pozície prvého brankára tímu a výkonnostne nadviazal na výkony z Dallasu. Od sezóny 2001/2002 nastupoval v slávnom tandeme s [[Dwayne Roloson|Dwaynom Rolosonom]]. Obaja brankári medzi sebou utvorili dynamiku netypickú pre danú éru NHL. Nastupovali ako 1A/1B brankári, ktorí sisezónu delili v princípe na polovicu a nikto z nich nebol nutne chápaný ako "jednotka", resp. sa ich preferencia menila podľa aktuálnej formny. Tento model je typickejší pre NHL po roku 2010, keď brankári prestali chytávať obrovské množstvá zápasov ako tomu bolo v rokoch 1990-2010. Fernandez a Roloson pre Wild tvorili v rokoch 2001-2007 stabilné bránkovisko a v roku 2003 ho priviedli až do konferenčného finále, kde však podľahli [[Anaheim Ducks|Anaheimu Ducks]]. S výnimkou sezóny 2001/2002 boli Fendandezove čísla v drese Minnesoty nad 91%. V ročníku 2004/2005 sa v NHL udial [[Lockout v NHL|Lockout]], ktorý Fernandez strávil v najvyššej švédskej súťaži [[Eliteserien]], kde nastupoval za klub [[Luleå HF]]. Tandem s Rolosonom trval ešte v sezóne 2005/2006, po nej bol však Roloson vymenený do [[Edmonton Oilers|Edmontonu Oilers]] a Fernandez pre sezónu 2006/2007 v tíme ostal ako jasný prvý brankár. Napriek nadpriemerným výkonom ho postupne z role jednotky však vytláčal mladý talentovaný Fín [[Niklas Bäckström]]. Spolu v tomto ročníku získali [[William M. Jennings Trophy]]. Fernandez v organizácii Minnesoty začal byť nadbytočný. Bäckstrom bol schopný zastávať post jednotky a navyše v organizácii disponovali ďalším talentovaným gólmanom [[Josh Harding|Joshom Hardingom]]. Preto sa rozhodli Fernandeza vymeniť v lete 2007 do [[Boston Bruins|Bostonu Bruins]]. V Bostone Fernandez strávil dva roky, avšak trápili ho zranenia. V ročníku 2007/2008 tak odchytal iba štyri zápasy, keď utrpel rozsiahle zranenie, ktoré ho vyradilo na niekoľko mesiacov a do hry sa už nevrátil. Jeho posledná sezóna 2008/2009 však znamenala zopakovanie jeho predošlého úspechu, keď s [[Tim Thomas|Timon Thomas]] získali pre Fernandeza druhú [[William M. Jennings Trophy]]. Jeho zranenie sa akoby vytratilo a hoc nastupoval ako vyslovená dvojka, v 28 zápasch udržal 91,0% úspešnosť zákrokov. Po sezóne mu vypršal kontrakt a Bruins sa ho rozhodli nepredĺžiť. Do ďalších rokov nastupoval s tandemom Thomas - [[Tuukka Rask]]. Kvôli vracajúcim sa zraneniam sa Ferndandez rozhodol nepokračovať v kariére.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hey, remember...Manny Fernandez? | url = https://www.stanleycupofchowder.com/2018/7/30/17628464/hey-remember-manny-fernandez-bruins-former-goalie-tim-thomas-jennings-trophy | vydavateľ = Stanley Cup of Chowder | dátum vydania = 2018-07-30 | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = en-US | meno = Dan | priezvisko = Ryan}}</ref> == Štatistiky v NHL == {| class="wikitable" |+Základná časť !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP/R !GAA !SV% !SO |- |94-95 |[[Dallas Stars]] |1 |0-1-0 |3.05 |'''.889''' |0 |- |95-96 |Dallas Stars |5 |0-1-1 |4.58 |'''.843''' |0 |- |97-98 |Dallas Stars |2 |1-0-0 |1.73 |'''.943''' |0 |- |98-99 |Dallas Stars |1 |0-1-0 |2.01 |'''.931''' |0 |- |99-00 |Dallas Stars |24 |11-8-3 |2.13 |'''.920''' |1 |- |00-01 |[[Minnesota Wild]] |42 |19-17-4 |2.24 |'''.920''' |4 |- |01-02 |Minnesota Wild |44 |12-24-5 |3.05 |'''.892''' |1 |- |02-03 |Minnesota Wild |35 |19-13-2 |2.24 |'''.924''' |2 |- |03-04 |Minnesota Wild |37 |11-14-9 |2.49 |'''.915''' |2 |- |05-06 |Minnesota Wild |58 |30-18-7 |2.29 |'''.919''' |1 |- |06-07 |Minnesota Wild |44 |22-16-1 |2.55 |'''.911''' |2 |- |07-08 |[[Boston Bruins]] |4 |2-2-0 |3.93 |'''.832''' |1 |- |08-09 |Boston Bruins |28 |16-8-3 |2.59 |'''.910''' |1 |- | colspan="2" |'''Spolu''' |'''325''' |'''143-123-35''' |'''2.50''' |'''.912''' |'''15''' |} {| class="wikitable" |+Play-Off !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP/R !GAA !SV% !SO |- |97-98 |Dallas Stars |1 | - |0.00 |'''.000''' |0 |- |99-00 |Dallas Stars |1 | - |3.54 |'''.875''' |0 |- |02-03 |Minnesota Wild |9 |3-4-0 |1.96 |'''.929''' |0 |- | colspan="2" |'''Spolu''' |'''11''' |'''29-11-0''' |'''3.24''' |'''.927''' |'''0''' |} == Prehľad výmen<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Manny Fernandez trades - NHL Trade Tracker | url = https://www.nhltradetracker.com/user/trade_list_by_player/Fernandez,Manny | vydavateľ = www.nhltradetracker.com | dátum prístupu = 2026-05-10}}</ref> == {| class="wikitable" !Dátum !Odkiaľ !S kým / S čím !Kam !Za koho / Za čo |- |13.2.1994 |[[Quebec Nordiques]] | - |[[Dallas Stars]] |Tommy Sjodin (D) |- |12.6.2000 |Dallas Stars |Brad Lukowich (D) |[[Minnesota Wild]] |3.kolo draftu 2000 ([[Joel Lundqvist]]) a 4. kolo draftu 2002 |- |30.6.2007 |Minnesota Wild | - |[[Boston Bruins]] |Petr Kalus (F) a 4. kolo draftu 2009 (Alexander Fallstrom) |} == Referencie == {{KLÍČŘAZENÍ:Fernandez_Manny}} [[Kategória:Narodenia v 1974]] [[Kategória:Narodenia 27. augusta]] [[Kategória:Kanadskí hokejisti]] [[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Quebec Nordiques]] [[Kategória:Brankári Dallas Stars]] [[Kategória:Brankári Minnesota Wild]] [[Kategória:Brankári Boston Bruins]] [[Kategória:Hráči Houston Aeros]] [[Kategória:Hráči Luleå HF]] ahcuvonjyzwrsya0s6gmelc7ku8smjv 8211574 8211484 2026-05-10T11:07:06Z ~2026-28232-46 294397 8211574 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Manny Fernandez|Štátna príslušnosť=Kanada|Portrét=|Dátum narodenia={{dnv|1974|8|27}}|Miesto narodenia=[[Etobicoke]], [[Ontário]], [[Kanada]]|Pozícia=brankár|Lapačka=pravá ruka|Výška=|Váha=|Draft=3. kolo, 52. celkovo, 1992{{break}}[[Quebec Nordiques]]|Rok1=1994|Rok2=2009|Bývalé tímy=|Popis=|Tím= |Hral za=''[[NHL]]''{{break}}[[Dallas Stars]] (1995-2000){{break}}[[Minnesota Wild]] (2000-2007){{break}}[[Boston Bruins]] (2007-2009){{break}}{{break}}''[[IHL]]''{{break}}[[Kalamazoo Wings]] (1994-1995){{break}}[[Michigan K-Wings]] (1995-1998){{break}}[[Houston Aeros]] (1998-1999){{break}}{{break}}''[[Eliteserien]]''{{break}}[[Lulea HF]] (2004-2005) |Sieň slávy rok=|Príbuzenstvo=|Celé meno=Emanuel L. Fernandez|Štátna príslušnosť 2=Francúzsko}} '''Emanuel L.''' „'''Manny'''“ '''Fernandez''' (* [[27. august]] [[1974]], [[Etobicoke]], [[Ontário]], [[Kanada]]) je bývalý kanadsko-francúzsky profesionálny hokejový brankár, ktorý sa preslávil najmä pôsobením v klube [[Minnesota Wild]] v [[National Hockey League]]. Dvakrát získal [[William M. Jennings Trophy]] pre brankára NHL s najnižším priemerom inkasovaných gólov na zápas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Manny Fernandez - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/5523/manny-fernandez | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-05-10}}</ref> == Kariéra == Manny Fernandez hokejovo vyrastal v [[Quebec]]u, kde bol v roku 1991 vyhlásený za najlepší brankársky prospekt. Medzi rokmi 1991{{--}}1994 vrcholil svoju juniorskú kariéru v klube [[Laval Titan]] v [[QMJHL]], kde v roku 1993 získal ligový titul a ''Guy Lafleur Trophy'' pre najužitočnejšieho hráča Play-Off. V roku 1994 zas získal ocenenie pre najužitočnejšieho hráča základnej časti. V tom istom roku zažil aj svoj jediný reprezentačný štart, keď [[Kanada|Kanadu]] reprezentoval na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvách sveta do 20 rokov]], kde získal zlatú medailu. Do [[NHL]] bol v roku 1992 draftovaný klubom [[Quebec Nordiques]] v 3. kole (celkovo ako 52.), ale za tím nikdy nenastúpil. Vo februári 1994 bol vymenený do [[Dallas Stars|Dallasu Stars]] za obrancu Tommyho Sjodina. V prvých rokoch profesionálnej kariéry pôsobil najmä v lige [[IHL]], kde v roku 1999 získal s tímom [[Houston Aeros]] [[Turner Cup]]. V roku 1995 bol menovaný do druhého All-Star tímu. V tomto období sa niekoľkokrát objavil aj v drese [[Dallas Stars]] v [[NHL]], avšak v organizácii sa nachádzalo množstvo elitných brankárov, čo mu znemožňovalo etablovanie sa v prvom tíme. Najskôr súperil s dlhoročným brankárskym tandemom Stars [[Andy Moog|Andym Moogom]] a [[Darcy Wakaluk|Darcym Wakalukom]], ktorého v sezóne 1996/97 nahradil [[Artūrs Irbe]], a napokon s novým tandemom [[Ed Belfour]] – [[Roman Turek]]. Po Turkovom odchode v lete 1999 získal Fernandez konečne pozíciu náhradníka Belfoura a sezónu 1999/00 ako prvú strávil výlučne v NHL. V 24 odchytaných zápasoch si pripísal až 92,0% úspešnosť zákrokov. V systéme Stars sa však nachádzal mladý potenciálny brankár [[Marty Turco]] a Fernandez bol preto, v čase kedy bol najcennejší, vymenený do [[Minnesota Wild|Minnesoty Wild]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Manny Fernandez | url = https://hockeygoalies.org/bio/fernandez.html | vydavateľ = hockeygoalies.org | dátum prístupu = 2026-05-10}}</ref> Minnesota bola jedným z najnovších prírastkov ligy, disponovala mladým tímom, ktorý sa potreboval výraznejšie presadiť. Fernandez sa v prvej sezóne 2000/01 dostal do pozície prvého brankára tímu a výkonnostne nadviazal na výkony z Dallasu. Od sezóny 2001/02 nastupoval v slávnom tandeme s [[Dwayne Roloson|Dwaynom Rolosonom]]. Obaja brankári medzi sebou utvorili dynamiku netypickú pre danú éru NHL. Nastupovali ako 1A/1B brankári, ktorí si sezónu delili v princípe na polovicu a nikto z nich nebol nutne chápaný ako „jednotka“, resp. sa ich preferencia menila podľa aktuálnej formy. Tento model je typickejší pre NHL po roku 2010, keď brankári prestali chytávať obrovské množstvá zápasov ako tomu bolo v rokoch 1990{{--}}2010. Fernandez a Roloson pre Wild tvorili v rokoch 2001{{--}}2007 stabilné bránkovisko a v roku 2003 ho priviedli až do konferenčného finále, kde však podľahli [[Anaheim Ducks|Anaheimu Ducks]]. S výnimkou sezóny 2001/02 boli Fendandezove čísla v drese Minnesoty nad 91%. V ročníku 2004/05 sa v NHL udial [[Lockout v NHL|Lockout]], ktorý Fernandez strávil v najvyššej švédskej súťaži [[Eliteserien]], kde nastupoval za klub [[Luleå HF]]. Tandem s Rolosonom trval ešte v sezóne 2005/06, po nej bol však Roloson vymenený do [[Edmonton Oilers|Edmontonu Oilers]] a Fernandez pre sezónu 2006/07 v tíme ostal ako jasný prvý brankár. Napriek nadpriemerným výkonom ho postupne z role jednotky však vytláčal mladý talentovaný Fín [[Niklas Bäckström]]. Spolu v tomto ročníku získali [[William M. Jennings Trophy]]. Fernandez v organizácii Minnesoty začal byť nadbytočný. Bäckstrom bol schopný zastávať post jednotky a navyše v organizácii disponovali ďalším talentovaným gólmanom [[Josh Harding|Joshom Hardingom]]. Preto sa rozhodli Fernandeza vymeniť v lete 2007 do [[Boston Bruins|Bostonu Bruins]]. V Bostone Fernandez strávil dva roky, avšak trápili ho zranenia. V ročníku 2007/08 tak odchytal iba štyri zápasy, keď utrpel rozsiahle zranenie, ktoré ho vyradilo na niekoľko mesiacov a do hry sa už nevrátil. Jeho posledná sezóna 2008/09 však znamenala zopakovanie jeho predošlého úspechu, keď s [[Tim Thomas|Timon Thomas]] získali pre Fernandeza druhú [[William M. Jennings Trophy]]. Jeho zranenie sa akoby vytratilo a hoc nastupoval ako vyslovená dvojka, v 28 zápasoch udržal 91,0% úspešnosť zákrokov. Po sezóne mu vypršal kontrakt a Bruins sa ho rozhodli nepredĺžiť. Do ďalších rokov nastupoval s tandemom Thomas – [[Tuukka Rask]]. Kvôli vracajúcim sa zraneniam sa Ferndandez rozhodol nepokračovať v kariére.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hey, remember...Manny Fernandez? | url = https://www.stanleycupofchowder.com/2018/7/30/17628464/hey-remember-manny-fernandez-bruins-former-goalie-tim-thomas-jennings-trophy | vydavateľ = Stanley Cup of Chowder | dátum vydania = 2018-07-30 | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = en-US | meno = Dan | priezvisko = Ryan}}</ref> == Štatistiky v NHL == {| class="wikitable" |+Základná časť !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP/R !GAA !SV% !SO |- |94-95 |[[Dallas Stars]] |1 |0-1-0 |3.05 |'''.889''' |0 |- |95-96 |Dallas Stars |5 |0-1-1 |4.58 |'''.843''' |0 |- |97-98 |Dallas Stars |2 |1-0-0 |1.73 |'''.943''' |0 |- |98-99 |Dallas Stars |1 |0-1-0 |2.01 |'''.931''' |0 |- |99-00 |Dallas Stars |24 |11-8-3 |2.13 |'''.920''' |1 |- |00-01 |[[Minnesota Wild]] |42 |19-17-4 |2.24 |'''.920''' |4 |- |01-02 |Minnesota Wild |44 |12-24-5 |3.05 |'''.892''' |1 |- |02-03 |Minnesota Wild |35 |19-13-2 |2.24 |'''.924''' |2 |- |03-04 |Minnesota Wild |37 |11-14-9 |2.49 |'''.915''' |2 |- |05-06 |Minnesota Wild |58 |30-18-7 |2.29 |'''.919''' |1 |- |06-07 |Minnesota Wild |44 |22-16-1 |2.55 |'''.911''' |2 |- |07-08 |[[Boston Bruins]] |4 |2-2-0 |3.93 |'''.832''' |1 |- |08-09 |Boston Bruins |28 |16-8-3 |2.59 |'''.910''' |1 |- | colspan="2" |'''Spolu''' |'''325''' |'''143-123-35''' |'''2.50''' |'''.912''' |'''15''' |} {| class="wikitable" |+Play-Off !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP/R !GAA !SV% !SO |- |97-98 |Dallas Stars |1 | - |0.00 |'''.000''' |0 |- |99-00 |Dallas Stars |1 | - |3.54 |'''.875''' |0 |- |02-03 |Minnesota Wild |9 |3-4-0 |1.96 |'''.929''' |0 |- | colspan="2" |'''Spolu''' |'''11''' |'''29-11-0''' |'''3.24''' |'''.927''' |'''0''' |} == Prehľad výmen<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Manny Fernandez trades - NHL Trade Tracker | url = https://www.nhltradetracker.com/user/trade_list_by_player/Fernandez,Manny | vydavateľ = www.nhltradetracker.com | dátum prístupu = 2026-05-10}}</ref> == {| class="wikitable" !Dátum !Odkiaľ !S kým / S čím !Kam !Za koho / Za čo |- |13.2.1994 |[[Quebec Nordiques]] | - |[[Dallas Stars]] |Tommy Sjodin (D) |- |12.6.2000 |Dallas Stars |Brad Lukowich (D) |[[Minnesota Wild]] |3.kolo draftu 2000 ([[Joel Lundqvist]]) a 4. kolo draftu 2002 |- |30.6.2007 |Minnesota Wild | - |[[Boston Bruins]] |Petr Kalus (F) a 4. kolo draftu 2009 (Alexander Fallstrom) |} == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Fernandez, Manny}} [[Kategória:Kanadskí hokejisti]] [[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Brankári Dallas Stars]] [[Kategória:Brankári Minnesota Wild]] [[Kategória:Brankári Boston Bruins]] [[Kategória:Hráči Houston Aeros]] [[Kategória:Hráči Luleå HF]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Quebec Nordiques]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] [[Kategória:Kanadské osobnosti portugalského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Ontária]] 6a67hxj35wjdr3f2x7mvi2ab1noiyuc 8211575 8211574 2026-05-10T11:07:19Z ~2026-28232-46 294397 8211575 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Manny Fernandez|Štátna príslušnosť=Kanada|Portrét=|Dátum narodenia={{dnv|1974|8|27}}|Miesto narodenia=[[Etobicoke]], [[Ontário]], [[Kanada]]|Pozícia=brankár|Lapačka=pravá ruka|Výška=|Váha=|Draft=3. kolo, 52. celkovo, 1992{{break}}[[Quebec Nordiques]]|Rok1=1994|Rok2=2009|Bývalé tímy=|Popis=|Tím= |Hral za=''[[NHL]]''{{break}}[[Dallas Stars]] (1995-2000){{break}}[[Minnesota Wild]] (2000-2007){{break}}[[Boston Bruins]] (2007-2009){{break}}{{break}}''[[IHL]]''{{break}}[[Kalamazoo Wings]] (1994-1995){{break}}[[Michigan K-Wings]] (1995-1998){{break}}[[Houston Aeros]] (1998-1999){{break}}{{break}}''[[Eliteserien]]''{{break}}[[Lulea HF]] (2004-2005) |Sieň slávy rok=|Príbuzenstvo=|Celé meno=Emanuel L. Fernandez|Štátna príslušnosť 2=Francúzsko}} '''Emanuel L.''' „'''Manny'''“ '''Fernandez''' (* [[27. august]] [[1974]], [[Etobicoke]], [[Ontário]], [[Kanada]]) je bývalý kanadsko-francúzsky profesionálny hokejový brankár, ktorý sa preslávil najmä pôsobením v klube [[Minnesota Wild]] v [[National Hockey League]]. Dvakrát získal [[William M. Jennings Trophy]] pre brankára NHL s najnižším priemerom inkasovaných gólov na zápas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Manny Fernandez - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/5523/manny-fernandez | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-05-10}}</ref> == Kariéra == Manny Fernandez hokejovo vyrastal v [[Quebec]]u, kde bol v roku 1991 vyhlásený za najlepší brankársky prospekt. Medzi rokmi 1991{{--}}1994 vrcholil svoju juniorskú kariéru v klube [[Laval Titan]] v [[QMJHL]], kde v roku 1993 získal ligový titul a ''Guy Lafleur Trophy'' pre najužitočnejšieho hráča Play-Off. V roku 1994 zas získal ocenenie pre najužitočnejšieho hráča základnej časti. V tom istom roku zažil aj svoj jediný reprezentačný štart, keď [[Kanada|Kanadu]] reprezentoval na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvách sveta do 20 rokov]], kde získal zlatú medailu. Do [[NHL]] bol v roku 1992 draftovaný klubom [[Quebec Nordiques]] v 3. kole (celkovo ako 52.), ale za tím nikdy nenastúpil. Vo februári 1994 bol vymenený do [[Dallas Stars|Dallasu Stars]] za obrancu Tommyho Sjodina. V prvých rokoch profesionálnej kariéry pôsobil najmä v lige [[IHL]], kde v roku 1999 získal s tímom [[Houston Aeros]] [[Turner Cup]]. V roku 1995 bol menovaný do druhého All-Star tímu. V tomto období sa niekoľkokrát objavil aj v drese [[Dallas Stars]] v [[NHL]], avšak v organizácii sa nachádzalo množstvo elitných brankárov, čo mu znemožňovalo etablovanie sa v prvom tíme. Najskôr súperil s dlhoročným brankárskym tandemom Stars [[Andy Moog|Andym Moogom]] a [[Darcy Wakaluk|Darcym Wakalukom]], ktorého v sezóne 1996/97 nahradil [[Artūrs Irbe]], a napokon s novým tandemom [[Ed Belfour]] – [[Roman Turek]]. Po Turkovom odchode v lete 1999 získal Fernandez konečne pozíciu náhradníka Belfoura a sezónu 1999/00 ako prvú strávil výlučne v NHL. V 24 odchytaných zápasoch si pripísal až 92,0% úspešnosť zákrokov. V systéme Stars sa však nachádzal mladý potenciálny brankár [[Marty Turco]] a Fernandez bol preto, v čase kedy bol najcennejší, vymenený do [[Minnesota Wild|Minnesoty Wild]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Manny Fernandez | url = https://hockeygoalies.org/bio/fernandez.html | vydavateľ = hockeygoalies.org | dátum prístupu = 2026-05-10}}</ref> Minnesota bola jedným z najnovších prírastkov ligy, disponovala mladým tímom, ktorý sa potreboval výraznejšie presadiť. Fernandez sa v prvej sezóne 2000/01 dostal do pozície prvého brankára tímu a výkonnostne nadviazal na výkony z Dallasu. Od sezóny 2001/02 nastupoval v slávnom tandeme s [[Dwayne Roloson|Dwaynom Rolosonom]]. Obaja brankári medzi sebou utvorili dynamiku netypickú pre danú éru NHL. Nastupovali ako 1A/1B brankári, ktorí si sezónu delili v princípe na polovicu a nikto z nich nebol nutne chápaný ako „jednotka“, resp. sa ich preferencia menila podľa aktuálnej formy. Tento model je typickejší pre NHL po roku 2010, keď brankári prestali chytávať obrovské množstvá zápasov ako tomu bolo v rokoch 1990{{--}}2010. Fernandez a Roloson pre Wild tvorili v rokoch 2001{{--}}2007 stabilné bránkovisko a v roku 2003 ho priviedli až do konferenčného finále, kde však podľahli [[Anaheim Ducks|Anaheimu Ducks]]. S výnimkou sezóny 2001/02 boli Fendandezove čísla v drese Minnesoty nad 91%. V ročníku 2004/05 sa v NHL udial [[Lockout v NHL|Lockout]], ktorý Fernandez strávil v najvyššej švédskej súťaži [[Eliteserien]], kde nastupoval za klub [[Luleå HF]]. Tandem s Rolosonom trval ešte v sezóne 2005/06, po nej bol však Roloson vymenený do [[Edmonton Oilers|Edmontonu Oilers]] a Fernandez pre sezónu 2006/07 v tíme ostal ako jasný prvý brankár. Napriek nadpriemerným výkonom ho postupne z role jednotky však vytláčal mladý talentovaný Fín [[Niklas Bäckström]]. Spolu v tomto ročníku získali [[William M. Jennings Trophy]]. Fernandez v organizácii Minnesoty začal byť nadbytočný. Bäckstrom bol schopný zastávať post jednotky a navyše v organizácii disponovali ďalším talentovaným gólmanom [[Josh Harding|Joshom Hardingom]]. Preto sa rozhodli Fernandeza vymeniť v lete 2007 do [[Boston Bruins|Bostonu Bruins]]. V Bostone Fernandez strávil dva roky, avšak trápili ho zranenia. V ročníku 2007/08 tak odchytal iba štyri zápasy, keď utrpel rozsiahle zranenie, ktoré ho vyradilo na niekoľko mesiacov a do hry sa už nevrátil. Jeho posledná sezóna 2008/09 však znamenala zopakovanie jeho predošlého úspechu, keď s [[Tim Thomas|Timon Thomas]] získali pre Fernandeza druhú [[William M. Jennings Trophy]]. Jeho zranenie sa akoby vytratilo a hoc nastupoval ako vyslovená dvojka, v 28 zápasoch udržal 91,0% úspešnosť zákrokov. Po sezóne mu vypršal kontrakt a Bruins sa ho rozhodli nepredĺžiť. Do ďalších rokov nastupoval s tandemom Thomas – [[Tuukka Rask]]. Kvôli vracajúcim sa zraneniam sa Ferndandez rozhodol nepokračovať v kariére.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hey, remember...Manny Fernandez? | url = https://www.stanleycupofchowder.com/2018/7/30/17628464/hey-remember-manny-fernandez-bruins-former-goalie-tim-thomas-jennings-trophy | vydavateľ = Stanley Cup of Chowder | dátum vydania = 2018-07-30 | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = en-US | meno = Dan | priezvisko = Ryan}}</ref> == Štatistiky v NHL == {| class="wikitable" |+Základná časť !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP/R !GAA !SV% !SO |- |94-95 |[[Dallas Stars]] |1 |0-1-0 |3.05 |'''.889''' |0 |- |95-96 |Dallas Stars |5 |0-1-1 |4.58 |'''.843''' |0 |- |97-98 |Dallas Stars |2 |1-0-0 |1.73 |'''.943''' |0 |- |98-99 |Dallas Stars |1 |0-1-0 |2.01 |'''.931''' |0 |- |99-00 |Dallas Stars |24 |11-8-3 |2.13 |'''.920''' |1 |- |00-01 |[[Minnesota Wild]] |42 |19-17-4 |2.24 |'''.920''' |4 |- |01-02 |Minnesota Wild |44 |12-24-5 |3.05 |'''.892''' |1 |- |02-03 |Minnesota Wild |35 |19-13-2 |2.24 |'''.924''' |2 |- |03-04 |Minnesota Wild |37 |11-14-9 |2.49 |'''.915''' |2 |- |05-06 |Minnesota Wild |58 |30-18-7 |2.29 |'''.919''' |1 |- |06-07 |Minnesota Wild |44 |22-16-1 |2.55 |'''.911''' |2 |- |07-08 |[[Boston Bruins]] |4 |2-2-0 |3.93 |'''.832''' |1 |- |08-09 |Boston Bruins |28 |16-8-3 |2.59 |'''.910''' |1 |- | colspan="2" |'''Spolu''' |'''325''' |'''143-123-35''' |'''2.50''' |'''.912''' |'''15''' |} {| class="wikitable" |+Play-Off !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP/R !GAA !SV% !SO |- |97-98 |Dallas Stars |1 | - |0.00 |'''.000''' |0 |- |99-00 |Dallas Stars |1 | - |3.54 |'''.875''' |0 |- |02-03 |Minnesota Wild |9 |3-4-0 |1.96 |'''.929''' |0 |- | colspan="2" |'''Spolu''' |'''11''' |'''29-11-0''' |'''3.24''' |'''.927''' |'''0''' |} == Prehľad výmen<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Manny Fernandez trades - NHL Trade Tracker | url = https://www.nhltradetracker.com/user/trade_list_by_player/Fernandez,Manny | vydavateľ = www.nhltradetracker.com | dátum prístupu = 2026-05-10}}</ref> == {| class="wikitable" !Dátum !Odkiaľ !S kým / S čím !Kam !Za koho / Za čo |- |13.2.1994 |[[Quebec Nordiques]] | - |[[Dallas Stars]] |Tommy Sjodin (D) |- |12.6.2000 |Dallas Stars |Brad Lukowich (D) |[[Minnesota Wild]] |3.kolo draftu 2000 ([[Joel Lundqvist]]) a 4. kolo draftu 2002 |- |30.6.2007 |Minnesota Wild | - |[[Boston Bruins]] |Petr Kalus (F) a 4. kolo draftu 2009 (Alexander Fallstrom) |} == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Fernandez, Manny}} [[Kategória:Kanadskí hokejisti]] [[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Brankári Dallas Stars]] [[Kategória:Brankári Minnesota Wild]] [[Kategória:Brankári Boston Bruins]] [[Kategória:Hráči Houston Aeros]] [[Kategória:Hráči Luleå HF]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Quebec Nordiques]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] [[Kategória:Kanadské osobnosti portugalského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Ontária]] cmmvhl09ril1w6fa6bg4gcrawegic8e 0 749915 8211470 2026-05-10T04:07:12Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Whc}} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = Pergamon and its Multi-Layered Cultural Landscape |názov = Asklépion v Pergamone |obrázok = Turkey-2917 (2216421553).jpg |titulok = Ruiny Asklépionu v Pergamone |štát = {{minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = i, ii, iii, iv, vi |ID = 1457 |link = |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe]] |súrad…“ 8211470 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = Pergamon and its Multi-Layered Cultural Landscape |názov = Asklépion v Pergamone |obrázok = Turkey-2917 (2216421553).jpg |titulok = Ruiny Asklépionu v Pergamone |štát = {{minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = i, ii, iii, iv, vi |ID = 1457 |link = |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe]] |súradnice = {{coord|39.119|27.165|type:landmark|format=dms|display=title,inline}} |rok = 2014 |zasadnutie = |dodatky = |ohrozenie = }} '''Asklépion''' ({{vjz|grc|''Ἀσκληπιεῖον''}} – ''Asklépieion'', {{vjz|lat|''Aesculapium''}}) v [[Pergamon]]e bol jeden z najvýznamnejších liečebných areálov starovekého sveta, zasvätený bohovi lekárstva [[Asklépios|Asklépiovi]]. Nachádza sa približne dva kilometre západne od pergamskej akropoly v dnešnom meste [[Bergama]] v [[Turecko|Turecku]]. Od roku 2014 je zapísaný na zozname [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]].<ref name=":0">{{Citácia knihy | autor = Helmut Müller | titul = Pergamon: Die Geschichte der Stadt und ihres Heiligtums | isbn = 978-3110471137 | miesto = Berlin | vydavateľ = De Gruyter | rok = 2016 | strany = 45–48}}</ref> == História == Svätyňa bola založená v [[Klasické Grécko|klasickom období]] okolo roku [[400 pred Kr.]], pôvodne ako súkromná nadácia. Podľa tradície ju založil pergamský občan Archias, ktorý sa vyliečil v [[Asklépion (Epidauros)|Epidaure]] po nehode na love.<ref name=":1">{{Citácia knihy | autor = Wolfgang Radt | titul = Pergamon: Geschichte und Bauten einer antiken Metropole | isbn = 978-3805325578 | miesto = Mainz | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 1999 | strany = 220–225}}</ref> Za vlády [[Eumenes II.|Eumena II.]] bol kult povýšený na štátny kult dynastie [[Attalovci|Attalovcov]]. Svoju monumentálnu podobu získal areál v [[2. storočie|2. storočí po Kr.]] za vlády cisárov [[Hadrián]]a a [[Antoninus Pius|Antonina Pia]]. V tomto období bol najvýznamnejším medicínskym centrom antiky, kde pôsobil aj slávny lekár [[Claudius Galénos|Galénos]].<ref name=":radt">{{Citácia knihy | autor = Wolfgang Radt | titul = Pergamon: Geschichte und Bauten einer antiken Metropole | isbn = 978-3805325578 | miesto = Mainz | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 1999 | strany = 222–229}}</ref> == Stavebný vývoj == === Rané a helénske obdobie === Najstaršie stopy osídlenia siahajú do archaického obdobia, kedy išlo pravdepodobne o prírodnú svätyňu vybudovanú okolo posvätného prameňa vyvierajúceho zo skalnej bariéry. * ''Schodisková stavba:'' Objekt z ranného 3. storočia pred Kr., ktorý slúžil ako predchodca posvätnej studne. * ''Mozaiková stavba:'' Malý kultový objekt (2,7 × 2,8 m) s čiernobielou kamienkovou mozaikou, neskôr zničený pri rozširovaní priestorov pre inkubáciu.<ref name=":radt" /> === Rímske obdobie === Prístup k svätyni zabezpečovala 820 metrov dlhá kolonádová cesta (''via tecta''), široká až 18,5 metra. Samotný areál tvorilo nádvorie (110 × 130 m) obklopené stĺporadiami. * ''Chrám Dia-Asklépia:'' Postavený v roku 142 po Kr. konzulom Luciom Cuspiom Rufinom. Ide o zmenšenú kópiu rímskeho [[Panteón (Rím)|Panteónu]] s tehlovou kupolou s priemerom 23,85 m, v čase vzniku najväčšou svojho druhu v ríši.<ref>Jürgen Rasch: ''Die Kuppel in der römischen Architektur. Entwicklung, Formgebung, Konstruktion''. In: ''Architectura''. Bd. 15, 1985, S. 117–139 (125 & 129).</ref> * ''Liečebná budova (Tholos):'' Dvojposchodová kruhová stavba s priemerom takmer 60 metrov, spojená s prameňom 80-metrovým podzemným tunelom (kryptoportikus). * ''Divadlo:'' Malé rímske divadlo s 29 radmi mramorových sedadiel pre 3 500 divákov, využívané na psychoterapiu.<ref name=":radt" /> * ''Knižnica:'' Významná budova postavená Flaviou Melitenou, v ktorej stála monumentálna socha cisára Hadriána (dnes v Bergamskom múzeu). == Liečebné metódy == Liečba v Asklépione bola založená na celostnom prístupe. Hlavným rituálom bola ''inkubácia'' (liečebný spánok). Pacienti po očistných kúpeľoch v posvätných prameňoch (považovaných za rádioaktívne) strávili noc v chráme, kde sa im mal zjaviť boh Asklépios. Podrobný opis týchto praktík zanechal rečník [[Aelius Aristides]] vo svojom diele ''Posvätné reči''. Okrem duchovnej liečby sa uplatňovala diéta, cvičenie, masáže, bylinná liečba a pitné kúry.<ref name=":2">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 362}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * OSKAR ZIEGENAUS, GIOIA DE LUCA: ''Das Asklepieion. Der südliche Temenosbezirk in hellenistischer und frührömischer Zeit'' (Altertümer von Pergamon XI 1). Berlin: de Gruyter, 1968. * OSKAR ZIEGENAUS: ''Das Asklepieion. Die Kultbauten aus römischer Zeit'' (Altertümer von Pergamon XI 3). Berlin: de Gruyter, 1981. ISBN 3-11-008283-7. * HELMUT MÜLLER: ''Pergamon: Die Geschichte der Stadt und ihres Heiligtums''. Berlin: De Gruyter, 2016. ISBN 978-3110471137. == Pozri aj == * [[Pergamon]] * [[Asklépios]] * [[Claudius Galénos|Galénos]] [[Kategória:Staroveké Grécko]] [[Kategória:Staroveký Rím]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Turecku]] egwgt6nkt2njtscavagx7frdrsafzbg 8211499 8211470 2026-05-10T06:30:19Z DurMar12 181423 Upravený infobox, pridané wikilinky, šablóny vjz a m, sekcia Iné projekty 8211499 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = Pergamon and its Multi-Layered Cultural Landscape |názov = Asklépion v Pergamone |obrázok = Turkey-2917 (2216421553).jpg |titulok = Ruiny Asklépionu v Pergamone |štát = {{minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = i, ii, iii, iv, vi |ID = 1457 |link = |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe]] |súradnice = {{coord|39.119|27.165|type:landmark|format=dms|display=inline}} |rok = 2014 |zasadnutie = |dodatky = |ohrozenie = }} '''Asklépion''' ({{vjz|grc|''Ἀσκληπιεῖον''}} – ''Asklépieion'', {{vjz|lat|''Aesculapium''}}) v [[Pergamon]]e bol jeden z najvýznamnejších liečebných areálov [[starovek]]ého sveta, zasvätený bohovi lekárstva [[Asklépios|Asklépiovi]]. Nachádza sa približne dva kilometre západne od pergamskej [[Akropola (starogrécke návršie)|akropoly]] v dnešnom meste [[Bergama]] v [[Turecko|Turecku]]. Od roku 2014 je zapísaný na zozname [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]].<ref name=":0">{{Citácia knihy | autor = Helmut Müller | titul = Pergamon: Die Geschichte der Stadt und ihres Heiligtums | isbn = 978-3110471137 | miesto = Berlin | vydavateľ = De Gruyter | rok = 2016 | strany = 45–48}}</ref> == História == Svätyňa bola založená v [[Klasické Grécko|klasickom období]] okolo roku [[400 pred Kr.]], pôvodne ako súkromná nadácia. Podľa tradície ju založil pergamský občan Archias, ktorý sa vyliečil v [[Asklépion (Epidauros)|Epidaure]] po nehode na love.<ref name=":1">{{Citácia knihy | autor = Wolfgang Radt | titul = Pergamon: Geschichte und Bauten einer antiken Metropole | isbn = 978-3805325578 | miesto = Mainz | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 1999 | strany = 220–225}}</ref> Za vlády [[Eumenes II.|Eumena II.]] bol kult povýšený na štátny kult dynastie [[Attalovci|Attalovcov]]. Svoju monumentálnu podobu získal areál v [[2. storočie|2. storočí po Kr.]] za vlády cisárov [[Hadrián]]a a [[Antoninus Pius|Antonina Pia]]. V tomto období bol najvýznamnejším medicínskym centrom [[Starovek#Antika|antiky]], kde pôsobil aj slávny lekár [[Claudius Galénos|Galénos]].<ref name=":radt">{{Citácia knihy | autor = Wolfgang Radt | titul = Pergamon: Geschichte und Bauten einer antiken Metropole | isbn = 978-3805325578 | miesto = Mainz | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 1999 | strany = 222–229}}</ref> == Stavebný vývoj == === Rané a helénske obdobie === Najstaršie stopy osídlenia siahajú do [[Archaické obdobie (Grécko)|archaického obdobia]], kedy išlo pravdepodobne o prírodnú svätyňu vybudovanú okolo posvätného prameňa vyvierajúceho zo skalnej bariéry. * ''Schodisková stavba:'' Objekt z ranného 3. storočia pred Kr., ktorý slúžil ako predchodca posvätnej studne. * ''Mozaiková stavba:'' Malý kultový objekt (2,7 × {{m|2,8|m}}) s čiernobielou kamienkovou [[Mozaika|mozaikou]], neskôr zničený pri rozširovaní priestorov pre inkubáciu.<ref name=":radt" /> === Rímske obdobie === Prístup k svätyni zabezpečovala 820 metrov dlhá [[Kolonáda|kolonádová]] cesta ({{vjz|lat|''via tecta''}}), široká až 18,5 metra. Samotný areál tvorilo nádvorie (110 × {{m|130|m}}) obklopené stĺporadiami. * ''Chrám Dia-Asklépia:'' Postavený v roku [[142|142 po Kr.]] konzulom [[Lucius Cuspius Pactumeius Rufinus|Luciom Cuspiom Rufinom]]. Ide o zmenšenú kópiu rímskeho [[Panteón (Rím)|Panteónu]] s tehlovou kupolou s priemerom {{m|23,85|m}}, v čase vzniku najväčšou svojho druhu v ríši.<ref>Jürgen Rasch: ''Die Kuppel in der römischen Architektur. Entwicklung, Formgebung, Konstruktion''. In: ''Architectura''. Bd. 15, 1985, S. 117–139 (125 & 129).</ref> * ''Liečebná budova (Tholos):'' Dvojposchodová kruhová stavba s priemerom takmer 60 metrov, spojená s prameňom 80-metrovým podzemným tunelom ([[kryptoportikus]]). * ''Divadlo:'' Malé rímske divadlo s 29 radmi [[mramor]]ových sedadiel pre 3 500 divákov, využívané na [[Psychoterapia|psychoterapiu]].<ref name=":radt" /> * ''Knižnica:'' Významná budova postavená Flaviou Melitenou, v ktorej stála monumentálna socha cisára Hadriána (dnes v Bergamskom múzeu). == Liečebné metódy == Liečba v Asklépione bola založená na celostnom prístupe. Hlavným rituálom bola ''[[Inkubácia (náboženstvo)|inkubácia]]'' (liečebný spánok). Pacienti po očistných kúpeľoch v posvätných prameňoch (považovaných za rádioaktívne) strávili noc v chráme, kde sa im mal zjaviť boh Asklépios. Podrobný opis týchto praktík zanechal rečník [[Aelius Aristides]] vo svojom diele ''Posvätné reči''. Okrem duchovnej liečby sa uplatňovala diéta, cvičenie, masáže, bylinná liečba a pitné kúry.<ref name=":2">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 362}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * OSKAR ZIEGENAUS, GIOIA DE LUCA: ''Das Asklepieion. Der südliche Temenosbezirk in hellenistischer und frührömischer Zeit'' (Altertümer von Pergamon XI 1). Berlin: de Gruyter, 1968. * OSKAR ZIEGENAUS: ''Das Asklepieion. Die Kultbauten aus römischer Zeit'' (Altertümer von Pergamon XI 3). Berlin: de Gruyter, 1981. ISBN 3-11-008283-7. * HELMUT MÜLLER: ''Pergamon: Die Geschichte der Stadt und ihres Heiligtums''. Berlin: De Gruyter, 2016. ISBN 978-3110471137. == Pozri aj == * [[Pergamon]] * [[Asklépios]] * [[Claudius Galénos|Galénos]] == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Staroveké Grécko]] [[Kategória:Staroveký Rím]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Turecku]] k7cdoioixyuyyy1p51nii6f25apljkc 8211568 8211499 2026-05-10T10:53:51Z ~2026-28232-46 294397 8211568 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = Pergamon and its Multi-Layered Cultural Landscape |názov = Asklépion v Pergamone |obrázok = Turkey-2917 (2216421553).jpg |titulok = Ruiny Asklépionu v Pergamone |štát = {{minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = i, ii, iii, iv, vi |ID = 1457 |link = |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe|Európa]] |súradnice = {{coord|39.119|27.165|type:landmark|format=dms|display=inline}} |rok = 2014 |zasadnutie = |dodatky = |ohrozenie = }} '''Asklépion''' ({{vjz|grc|''Ἀσκληπιεῖον''}} – ''Asklépieion'', {{vjz|lat|''Aesculapium''}}) v [[Pergamon]]e bol jeden z najvýznamnejších liečebných areálov [[starovek]]ého sveta, zasvätený bohovi lekárstva [[Asklépios|Asklépiovi]]. Nachádza sa približne dva kilometre západne od pergamskej [[Akropola (starogrécke návršie)|akropoly]] v dnešnom meste [[Bergama]] v [[Turecko|Turecku]]. Od roku 2014 je zapísaný na zozname [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]].<ref name=":0">{{Citácia knihy | autor = Helmut Müller | titul = Pergamon: Die Geschichte der Stadt und ihres Heiligtums | isbn = 978-3110471137 | miesto = Berlin | vydavateľ = De Gruyter | rok = 2016 | strany = 45–48}}</ref> == História == Svätyňa bola založená v [[Klasické Grécko|klasickom období]] okolo roku [[400 pred Kr.]], pôvodne ako súkromná nadácia. Podľa tradície ju založil pergamský občan Archias, ktorý sa vyliečil v [[Asklépion (Epidauros)|Epidaure]] po nehode na love.<ref name=":1">{{Citácia knihy | autor = Wolfgang Radt | titul = Pergamon: Geschichte und Bauten einer antiken Metropole | isbn = 978-3805325578 | miesto = Mainz | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 1999 | strany = 220–225}}</ref> Za vlády [[Eumenes II.|Eumena II.]] bol kult povýšený na štátny kult dynastie [[Attalovci|Attalovcov]]. Svoju monumentálnu podobu získal areál v [[2. storočie|2. storočí po Kr.]] za vlády cisárov [[Hadrián]]a a [[Antoninus Pius|Antonina Pia]]. V tomto období bol najvýznamnejším medicínskym centrom [[Starovek#Antika|antiky]], kde pôsobil aj slávny lekár [[Claudius Galénos|Galénos]].<ref name=":radt">{{Citácia knihy | autor = Wolfgang Radt | titul = Pergamon: Geschichte und Bauten einer antiken Metropole | isbn = 978-3805325578 | miesto = Mainz | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 1999 | strany = 222–229}}</ref> == Stavebný vývoj == === Rané a helénske obdobie === Najstaršie stopy osídlenia siahajú do [[Archaické obdobie (Grécko)|archaického obdobia]], kedy išlo pravdepodobne o prírodnú svätyňu vybudovanú okolo posvätného prameňa vyvierajúceho zo skalnej bariéry. * ''Schodisková stavba:'' Objekt z ranného 3. storočia pred Kr., ktorý slúžil ako predchodca posvätnej studne. * ''Mozaiková stavba:'' Malý kultový objekt (2,7 × {{m|2,8|m}}) s čiernobielou kamienkovou [[Mozaika|mozaikou]], neskôr zničený pri rozširovaní priestorov pre inkubáciu.<ref name=":radt" /> === Rímske obdobie === Prístup k svätyni zabezpečovala 820 metrov dlhá [[Kolonáda|kolonádová]] cesta ({{vjz|lat|''via tecta''}}), široká až 18,5 metra. Samotný areál tvorilo nádvorie (110 × {{m|130|m}}) obklopené stĺporadiami. * ''Chrám Dia-Asklépia:'' Postavený v roku [[142|142 po Kr.]] konzulom [[Lucius Cuspius Pactumeius Rufinus|Luciom Cuspiom Rufinom]]. Ide o zmenšenú kópiu rímskeho [[Panteón (Rím)|Panteónu]] s tehlovou kupolou s priemerom {{m|23,85|m}}, v čase vzniku najväčšou svojho druhu v ríši.<ref>Jürgen Rasch: ''Die Kuppel in der römischen Architektur. Entwicklung, Formgebung, Konstruktion''. In: ''Architectura''. Bd. 15, 1985, S. 117–139 (125 & 129).</ref> * ''Liečebná budova (Tholos):'' Dvojposchodová kruhová stavba s priemerom takmer 60 metrov, spojená s prameňom 80-metrovým podzemným tunelom ([[kryptoportikus]]). * ''Divadlo:'' Malé rímske divadlo s 29 radmi [[mramor]]ových sedadiel pre 3 500 divákov, využívané na [[Psychoterapia|psychoterapiu]].<ref name=":radt" /> * ''Knižnica:'' Významná budova postavená Flaviou Melitenou, v ktorej stála monumentálna socha cisára Hadriána (dnes v Bergamskom múzeu). == Liečebné metódy == Liečba v Asklépione bola založená na celostnom prístupe. Hlavným rituálom bola ''[[Inkubácia (náboženstvo)|inkubácia]]'' (liečebný spánok). Pacienti po očistných kúpeľoch v posvätných prameňoch (považovaných za rádioaktívne) strávili noc v chráme, kde sa im mal zjaviť boh Asklépios. Podrobný opis týchto praktík zanechal rečník [[Aelius Aristides]] vo svojom diele ''Posvätné reči''. Okrem duchovnej liečby sa uplatňovala diéta, cvičenie, masáže, bylinná liečba a pitné kúry.<ref name=":2">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 362}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * OSKAR ZIEGENAUS, GIOIA DE LUCA: ''Das Asklepieion. Der südliche Temenosbezirk in hellenistischer und frührömischer Zeit'' (Altertümer von Pergamon XI 1). Berlin: de Gruyter, 1968. * OSKAR ZIEGENAUS: ''Das Asklepieion. Die Kultbauten aus römischer Zeit'' (Altertümer von Pergamon XI 3). Berlin: de Gruyter, 1981. ISBN 3-11-008283-7. * HELMUT MÜLLER: ''Pergamon: Die Geschichte der Stadt und ihres Heiligtums''. Berlin: De Gruyter, 2016. ISBN 978-3110471137. == Pozri aj == * [[Pergamon]] * [[Asklépios]] * [[Claudius Galénos|Galénos]] == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Archeologické lokality starovekého Grécka]] [[Kategória:Stavby v starovekom Grécku]] [[Kategória:Chrámy v starovekom Grécku]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Turecku]] 35aapg1w94n0xc66rx8ncml18i0gsa9 0 749916 8211475 2026-05-10T04:45:49Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Alexander Conze | Popis osoby = nemecký klasický archeológ a pedagóg | Portrét = Alexander Conze 3.jpg | Dátum narodenia = [[10. december]] [[1831]] | Miesto narodenia = [[Hannover]], [[Hannoverské kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1914|7|19|1831|12|10}} | Miesto úmrtia = [[Berlín]] ([[Berlín-Grunewald]]), [[Nemecké cisárstvo]] | Podpis = }} '''Alexander Christoph Leopold Conze''' (* [[10. december]] [[1831]], Hann…“ 8211475 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexander Conze | Popis osoby = nemecký klasický archeológ a pedagóg | Portrét = Alexander Conze 3.jpg | Dátum narodenia = [[10. december]] [[1831]] | Miesto narodenia = [[Hannover]], [[Hannoverské kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1914|7|19|1831|12|10}} | Miesto úmrtia = [[Berlín]] ([[Berlín-Grunewald]]), [[Nemecké cisárstvo]] | Podpis = }} '''Alexander Christoph Leopold Conze''' (* [[10. december]] [[1831]], [[Hannover]] – † [[19. júl]] [[1914]], [[Berlín]]) bol významný nemecký klasický archeológ, univerzitný profesor a riaditeľ berlínskej zbierky antického umenia (''Antikensammlung''). Do dejín vedy sa zapísal predovšetkým ako vedecký iniciátor a vedúci prvých systematických vykopávok v [[Pergamon]]e a ako priekopník modernej metodológie dokumentácie archeologických nálezov pomocou fotografie.<ref name="NDB">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Friedrich Goethert | titul = Conze, Alexander Christian Leopold | url = https://deutsche-biographie.de | vydavateľ = Neue Deutsche Biographie (NDB) | rok = 1957 | prístup = 2024-05-23}}</ref> == Životopis == === Pôvod a rodina === Narodil sa v Hannoveri v rodine štábneho rittmajstra husárov Georga Conzeho (1791 – 1832) a Sophie, rodenej Helwingovej (1808 – 1862). Jeho starý otec z matkinej strany, Diedrich Helwing, bol významným hanoverským dvorným kníhkupcom. V roku 1861 sa oženil s Elisou Erdmannovou (1839 – 1920), s ktorou mal štyroch synov a dve dcéry. Medzi jeho potomkov patria ríšsky sudca Hans Conze a aktivistka Elsbeth Krukenberg-Conze; jeho vnukom bol známy sociálny historik [[Werner Conze]].<ref name="Elzer Familie">{{Citácia knihy | autor = Friedrich Conze | titul = Die Familie Conze aus Elze | miesto = Berlin | vydavateľ = De Gruyter | rok = 2020 | isbn = 978-3-11-233507-9 | strany = 171–172}}</ref> === Štúdium a raná kariéra === V roku 1851 začal študovať právo na [[Göttingenská univerzita|Univerzite v Göttingene]], ale pod vplyvom profesora [[Friedrich Wieseler|Friedricha Wieselera]] čoskoro prestúpil na klasickú filológiu a archeológiu. Pokračoval v štúdiu v Berlíne, kde ho formovali kapacity ako [[Eduard Gerhard]], [[Ernst Curtius]] či [[Karl Richard Lepsius]]. Doktorát získal v roku 1855 prácou o antických zobrazeniach duše (''De Psyches imaginibus quibusdam'').<ref name="Voss">{{Citácia periodika | titul = Zum 50-jährigen Doktorjubiläum von Alexander Conze | periodikum = Vossische Zeitung | dátum = 1905-08-11 | url = http://dfg-viewer.de/show?tx_dlf%5Bdouble%5D=0&tx_dlf%5Bid%5D=https%3A%2F%2Fcontent.staatsbibliothek-berlin.de%2Fzefys%2FSNP27112366-19050811-0-0-0-0.xml&tx_dlf%5Bpage%5D=3}}</ref> Po štúdiách skúmal zbierky v Londýne a následne s [[Adolf Michaelis|Adolfom Michaelisom]] precestoval severoegejské ostrovy. V roku 1861 sa habilitoval v Göttingene a od roku 1863 pôsobil ako profesor v Halle. === Viedenské obdobie a Samothraki === V roku 1869 prijal pozvanie na novozaloženú katedru archeológie na [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzite]], ktorú viedol do roku 1877. Vo Viedni založil tradíciu rakúskeho archeologického výskumu a zorganizoval dve významné expedície na ostrov [[Samothraki]] (1873 a 1875). Tieto výpravy boli prelomové v dejinách archeológie, pretože Conze tu po prvýkrát systematicky využil fotografiu na vedeckú dokumentáciu architektúry a plastiky, čím nahradil subjektívne kresby.<ref name="VossForts.">{{Citácia periodika | titul = Fortsetzung zur Biografie von Alexander Conze | periodikum = Vossische Zeitung | dátum = 1905-08-11 | url = http://dfg-viewer.de/show?tx_dlf%5Bdouble%5D=0&tx_dlf%5Bid%5D=https%3A%2F%2Fcontent.staatsbibliothek-berlin.de%2Fzefys%2FSNP27112366-19050811-0-0-0-0.xml&tx_dlf%5Bpage%5D=4}}</ref> === Pôsobenie v Berlíne a vykopávky v Pergamone === V roku 1877 sa vrátil do Berlína ako riaditeľ zbierky antických skulptúr (''Antikensammlung''). Na tomto poste rozpoznal mimoriadny vedecký význam nálezov inžiniera [[Carl Humann|Carla Humanna]] v [[Malá Ázia|Malej Ázii]]. V roku 1878 presvedčil pruskú vládu o financovaní vykopávok v [[Pergamon]]e. Spolu s Humannom a architektmi ako [[Richard Bohn]] viedol práce, ktoré vyvrcholili objavom a prenesením monumentálneho [[Pergamský oltár|Pergamského oltára]] do Berlína.<ref name=":1">{{Citácia knihy | autor = Adolf Borbein | titul = Archäologenbildnisse: Porträts und Kurzbiographien von Klassischen Archäologen deutscher Sprache | miesto = Mainz | vydavateľ = Zabern | rok = 1988 | isbn = 3-8053-0971-6 | strany = 59-60}}</ref> Od roku 1887 až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1905 zastával funkciu generálneho tajomníka [[Nemecký archeologický ústav|Nemeckého archeologického ústavu]] (DAI). Zomrel v roku 1914 vo svojej vile v berlínskej štvrti Grunewald. == Členstvá a ocenenia == Bol členom popredných vedeckých akadémií: * Kráľovská pruská akadémia vied (1877) * Bavorská akadémia vied (1878) * Akadémia vied v Göttingene (1875) V roku 1877 mu jeho žiaci a priatelia pri príležitosti odchodu z Viedne venovali pamätnú medailu od Josefa Tautenhayna. V roku 1912 vytvoril Fritz Klimsch jeho bronzovú bustu, ktorá bola umiestnená pri Pergamskom oltári.<ref name=":1" /> == Výber z diela == * ''Reise auf den Inseln des Thrakischen Meeres'' (1860) – správa z výskumnej cesty. * ''Reise auf der Insel Lesbos'' (1865). * ''Archäologische Untersuchungen auf Samothrake'' (2 zväzky, 1875 – 1880) – prelomové dielo s využitím fotografie. * ''Die Ergebnisse der Ausgrabungen zu Pergamon'' (1880 – 1882) – predbežné správy o vykopávkach v Pergamone. * ''Die attischen Grabreliefs'' (1893 – 1922) – monumentálny korpus atických náhrobných reliéfov. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADOLF BORBEIN: ''Alexander Conze 1831–1914.'' In: ''Archäologenbildnisse.'' Mainz: Zabern, 1988. ISBN 3-8053-0971-6. * GÜNTHER SCHÖRNER, JULIA KOPF: ''1869–2019. 150 Jahre Klassische Archäologie an der Universität Wien.'' Wien: Phoibos, 2021. ISBN 978-3-85161-247-9. * FRIEDRICH CONZE: ''Die Familie Conze aus Elze.'' Berlin: De Gruyter, 2020 (reprint). ISBN 978-3-11-233507-9. == Externé odkazy == * [https://sempub.ub.uni-heidelberg.de/propylaeum_vitae/de/wisski/navigate/12261/view Propylaeum Vitae – Alexander Conze] (biografický profil v nemčine) [[Kategória:Nemeckí archeológovia]] [[Kategória:Osobnosti z Hannoveru]] [[Kategória:Narodenia v 1831]] [[Kategória:Úmrtia v 1914]] n5xfkawxi83e4tzzi2x5flzwrop1ncy 8211502 8211475 2026-05-10T06:39:09Z Bakjb 236375 k 8211502 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexander Conze | Popis osoby = nemecký klasický archeológ a pedagóg | Portrét = Alexander Conze 3.jpg | Dátum narodenia = [[10. december]] [[1831]] | Miesto narodenia = [[Hannover]], [[Hannoverské kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1914|7|19|1831|12|10}} | Miesto úmrtia = [[Berlín]] ([[Berlín-Grunewald]]), [[Nemecké cisárstvo]] | Podpis = }} '''Alexander Christoph Leopold Conze''' (* [[10. december]] [[1831]], [[Hannover]] – † [[19. júl]] [[1914]], [[Berlín]]) bol významný nemecký klasický archeológ, univerzitný profesor a riaditeľ berlínskej zbierky antického umenia (''Antikensammlung''). Do dejín vedy sa zapísal predovšetkým ako vedecký iniciátor a vedúci prvých systematických vykopávok v [[Pergamon]]e a ako priekopník modernej metodológie dokumentácie archeologických nálezov pomocou fotografie.<ref name="NDB">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Friedrich Goethert | titul = Conze, Alexander Christian Leopold | url = https://deutsche-biographie.de | vydavateľ = Neue Deutsche Biographie (NDB) | rok = 1957 | prístup = 2024-05-23}}</ref> == Životopis == === Pôvod a rodina === Narodil sa v Hannoveri v rodine štábneho rittmajstra husárov Georga Conzeho (1791 – 1832) a Sophie, rodenej Helwingovej (1808 – 1862). Jeho starý otec z matkinej strany, Diedrich Helwing, bol významným hanoverským dvorným kníhkupcom. V roku 1861 sa oženil s Elisou Erdmannovou (1839 – 1920), s ktorou mal štyroch synov a dve dcéry. Medzi jeho potomkov patria ríšsky sudca Hans Conze a aktivistka Elsbeth Krukenberg-Conze; jeho vnukom bol známy sociálny historik [[Werner Conze]].<ref name="Elzer Familie">{{Citácia knihy | autor = Friedrich Conze | titul = Die Familie Conze aus Elze | miesto = Berlin | vydavateľ = De Gruyter | rok = 2020 | isbn = 978-3-11-233507-9 | strany = 171–172}}</ref> === Štúdium a raná kariéra === V roku 1851 začal študovať právo na [[Göttingenská univerzita|Univerzite v Göttingene]], ale pod vplyvom profesora [[Friedrich Wieseler|Friedricha Wieselera]] čoskoro prestúpil na klasickú filológiu a archeológiu. Pokračoval v štúdiu v Berlíne, kde ho formovali kapacity ako [[Eduard Gerhard]], [[Ernst Curtius]] či [[Karl Richard Lepsius]]. Doktorát získal v roku 1855 prácou o antických zobrazeniach duše (''De Psyches imaginibus quibusdam'').<ref name="Voss">{{Citácia periodika | titul = Zum 50-jährigen Doktorjubiläum von Alexander Conze | periodikum = Vossische Zeitung | dátum = 1905-08-11 | url = http://dfg-viewer.de/show?tx_dlf%5Bdouble%5D=0&tx_dlf%5Bid%5D=https%3A%2F%2Fcontent.staatsbibliothek-berlin.de%2Fzefys%2FSNP27112366-19050811-0-0-0-0.xml&tx_dlf%5Bpage%5D=3}}</ref> Po štúdiách skúmal zbierky v Londýne a následne s [[Adolf Michaelis|Adolfom Michaelisom]] precestoval severoegejské ostrovy. V roku 1861 sa habilitoval v Göttingene a od roku 1863 pôsobil ako profesor v Halle. === Viedenské obdobie a Samothraki === V roku 1869 prijal pozvanie na novozaloženú katedru archeológie na [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzite]], ktorú viedol do roku 1877. Vo Viedni založil tradíciu rakúskeho archeologického výskumu a zorganizoval dve významné expedície na ostrov [[Samothraki]] (1873 a 1875). Tieto výpravy boli prelomové v dejinách archeológie, pretože Conze tu po prvýkrát systematicky využil fotografiu na vedeckú dokumentáciu architektúry a plastiky, čím nahradil subjektívne kresby.<ref name="VossForts.">{{Citácia periodika | titul = Fortsetzung zur Biografie von Alexander Conze | periodikum = Vossische Zeitung | dátum = 1905-08-11 | url = http://dfg-viewer.de/show?tx_dlf%5Bdouble%5D=0&tx_dlf%5Bid%5D=https%3A%2F%2Fcontent.staatsbibliothek-berlin.de%2Fzefys%2FSNP27112366-19050811-0-0-0-0.xml&tx_dlf%5Bpage%5D=4}}</ref> === Pôsobenie v Berlíne a vykopávky v Pergamone === V roku 1877 sa vrátil do Berlína ako riaditeľ zbierky antických skulptúr (''Antikensammlung''). Na tomto poste rozpoznal mimoriadny vedecký význam nálezov inžiniera [[Carl Humann|Carla Humanna]] v [[Malá Ázia|Malej Ázii]]. V roku 1878 presvedčil pruskú vládu o financovaní vykopávok v [[Pergamon]]e. Spolu s Humannom a architektmi ako [[Richard Bohn]] viedol práce, ktoré vyvrcholili objavom a prenesením monumentálneho [[Pergamský oltár|Pergamského oltára]] do Berlína.<ref name=":1">{{Citácia knihy | autor = Adolf Borbein | titul = Archäologenbildnisse: Porträts und Kurzbiographien von Klassischen Archäologen deutscher Sprache | miesto = Mainz | vydavateľ = Zabern | rok = 1988 | isbn = 3-8053-0971-6 | strany = 59-60}}</ref> Od roku 1887 až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1905 zastával funkciu generálneho tajomníka [[Nemecký archeologický ústav|Nemeckého archeologického ústavu]] (DAI). Zomrel v roku 1914 vo svojej vile v berlínskej štvrti Grunewald. == Členstvá a ocenenia == Bol členom popredných vedeckých akadémií: * Kráľovská pruská akadémia vied (1877) * Bavorská akadémia vied (1878) * Akadémia vied v Göttingene (1875) V roku 1877 mu jeho žiaci a priatelia pri príležitosti odchodu z Viedne venovali pamätnú medailu od Josefa Tautenhayna. V roku 1912 vytvoril Fritz Klimsch jeho bronzovú bustu, ktorá bola umiestnená pri Pergamskom oltári.<ref name=":1" /> == Výber z diela == * ''Reise auf den Inseln des Thrakischen Meeres'' (1860) – správa z výskumnej cesty. * ''Reise auf der Insel Lesbos'' (1865). * ''Archäologische Untersuchungen auf Samothrake'' (2 zväzky, 1875 – 1880) – prelomové dielo s využitím fotografie. * ''Die Ergebnisse der Ausgrabungen zu Pergamon'' (1880 – 1882) – predbežné správy o vykopávkach v Pergamone. * ''Die attischen Grabreliefs'' (1893 – 1922) – monumentálny korpus atických náhrobných reliéfov. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADOLF BORBEIN: ''Alexander Conze 1831–1914.'' In: ''Archäologenbildnisse.'' Mainz: Zabern, 1988. ISBN 3-8053-0971-6. * GÜNTHER SCHÖRNER, JULIA KOPF: ''1869–2019. 150 Jahre Klassische Archäologie an der Universität Wien.'' Wien: Phoibos, 2021. ISBN 978-3-85161-247-9. * FRIEDRICH CONZE: ''Die Familie Conze aus Elze.'' Berlin: De Gruyter, 2020 (reprint). ISBN 978-3-11-233507-9. == Externé odkazy == * [https://sempub.ub.uni-heidelberg.de/propylaeum_vitae/de/wisski/navigate/12261/view Propylaeum Vitae – Alexander Conze] (biografický profil v nemčine) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Conze, Alexander}} [[Kategória:Osobnosti z Hannoveru]] [[Kategória:Nemeckí archeológovia]] [[Kategória:Nemeckí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Absolventi Humboldt-Universität zu Berlin]] [[Kategória:Absolventi Univerzity v Göttingene]] [[Kategória:Vyučujúci na Viedenskej univerzite]] [[Kategória:Vyučujúci na Humboldt-Universität zu Berlin]] [[Kategória:Vyučujúci na Univerzite Georga Augusta v Göttingene]] [[Kategória:Vyučujúci na Univerzite Martina Luthera]] [[Kategória:Členovia Göttingenskej akadémie vied]] [[Kategória:Členovia Bavorskej akadémie vied]] [[Kategória:Členovia Pruskej akadémie vied]] [[Kategória:Členovia Nemeckého archeologického inštitútu]] rv637urzseqypyq6sorhi3s2haqa6yp 14 749918 8211501 2026-05-10T06:37:34Z Bakjb 236375 nová kategória 8211501 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Univerzity v Nemecku]] [[Kategória:Göttingen]] iaqumm9fighjoeu8g3s1k5kbcskp8e6 14 749919 8211503 2026-05-10T06:39:41Z Bakjb 236375 nová kategória 8211503 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Univerzita Martina Luthera]] [[Kategória:Vyučujúci vysokých škôl v Nemecku|Univerzita Martina Luthera]] 3ysfxqws70x6l1re08cge0vahj2ok07 14 749920 8211504 2026-05-10T06:39:59Z Bakjb 236375 nová kategória 8211504 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Univerzita Georga Augusta v Göttingene]] [[Kategória:Vyučujúci vysokých škôl v Nemecku|Univerzita Georga Augusta v Göttingene]] 4i96d5oloyjr76kdwc7jfm2ddrjw0jb 0 749921 8211510 2026-05-10T07:32:22Z Pe3kZA 39673 základ 8211510 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Číčovský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Trávnik (obec)|Trávnik]] | municipality1 = [[Číčov]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Vznik | source_location = Číčovské rybníky, [[Číčov]] | source_elevation = cca 109 | source_lat_d = 47.7837 | source_long_d = 17.7463 | mouth = [[Podunajská rovina]] | mouth_location = [[Číčov-Holiare]], [[Trávnik (obec)|Trávnik]] | mouth_elevation = cca 107 | mouth_lat_d = 47.7613 | mouth_long_d = 17.7877 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 5,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-155--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Číčovský kanál'''<ref name=UGK/> je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je pravostranným prítokom kanála [[Číčov-Holiare]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 5,5 km a je tokom V. rádu. Časťou toku vedie územím [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy|Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy]].<ref name=Tm/> == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na juhu strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | miesto = Bratislava}}</ref>, v blízkosti Číčovských rybníkov<ref name=UGK/>, severozápadne od obce [[Číčov]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|109}}<ref name=UGK/> Začína v blízkosti [[Lyonský kanál|Lyonského kanála]] a lemuje najskôr severozápadný a následne východný okraj rybníkov.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Na západnom okraji [[Číčov]]a opúšťa [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy|Chránenú krajinnú oblasť Dunajské luhy]] a stáča sa východným smerom. Priberá pravostranný Hamský kanál<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.764581,17.776339,17 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = }}</ref> a pokračuje okrajom chráneného areálu [[Číčovský park]], kde vteká do časti [[Čiližská mokraď]]<ref name=GP/> a následne sa stáča južným smerom.<ref name=mcz/> Ľavostranne odbočuje prepojenie s kanálom [[Číčov-Holiare]] a Číčovský kanál pokračuje centrom obce [[Číčov]], kde sa lemovaný súvislým pobrežným porastom postupne stáča na juhovýchod. Vedie okrajom intravilánu, opúšťa [[Čiližská mokraď|Čiližskú mokraď]] a v závere opäť vteká do [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy|Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy]].<ref name=Tm/> V hustom lesom poraste, v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}}, južne od obce [[Trávnik (obec)|Trávnik]] sa pravostranne vlieva do kanála [[Číčov-Holiare]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.78783&y=47.76129&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Číčovský kanál vzniká a takmer celou dĺžkou tečie územím obce [[Číčov]], len na dolnom toku prechádza do katastra obce [[Trávnik (obec)|Trávnik]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Tr%C3%A1vnik&source=osm&id=1015716186&ds=2&x=17.7785611&y=47.7630438&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]] * [[Čiližská mokraď]] * [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.78783&y=47.76129&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (2. časť)}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Číčov]] [[Kategória:Trávnik (obec)]] 38n7zqpub9bgfbbm90lxoq41u2ubbai 10 749922 8211511 2026-05-10T07:45:53Z Fillos X. 212061 + 8211511 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Jean Michel Jarre B10-2016.jpg|150x150px|right]] '''Jean-Michel André Jarre''' [žán mišel žar] (* [[24. august]] [[1948]], [[Lyon]], [[Francúzsko]]) je [[francúzsko|francúzsky]] [[hudobník]] a [[Hudobný skladateľ|skladateľ]]. Je považovaný za jedného z priekopníkov [[Elektronická hudba (elektronické nástroje)|elektronickej hudby]] a tiež inovátora pre jeho veľkolepé [[Koncert|koncerty]] na voľnom priestranstve, obsahujúce [[Laserová harfa|laserovú]] show, [[Viditeľné svetlo|svetlá]] a [[Ohňostroj|ohňostroje]], miešanie hudby s [[Architektúra|architektúrou]] a prostredím. Predal vyše 100 miliónov albumov a singlov. Je držiteľom [[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessovho rekordu]] za usporiadanie najväčšieho koncertu ([[Moskva]], [[1997]]), ktorého sa zúčastnilo vyše 3,5 milióna divákov. V rokoch [[2008]], [[2010]], [[2016]] a [[2024]] koncertoval aj v [[Bratislava|Bratislave]] a [[Košice|Košiciach]]. Jarre je veľvyslancom dobrej vôle ({{V jazyku|eng|Goodwill Ambassadors}}) pri [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] ako celebrita priťahujúca pozornosť na túto organizáciu. Na počesť Jeana-Michela a jeho otca [[Maurice Jarre|Mauricea Jarra]] bol pomenovaný [[Planétka|Asteroid]] [[4422 Jarre]]. '''[[Jean-Michel Jarre|celý článok...]]''' <noinclude>[[Kategória:Šablóny odporúčaných článkov – Hlavná stránka]]</noinclude> jidk65bjmszbp3dlhgfe9u8aw8ntjvz 8211517 8211511 2026-05-10T08:01:05Z Teslaton 12161 Zamkol stránku „[[Šablóna:Wikipédia/Odporúčaný článok/06 2026]]“: šablóna použitá na hlavnej stránke ([Úprava=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (na neurčito) [Presun=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (na neurčito)) 8211511 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Jean Michel Jarre B10-2016.jpg|150x150px|right]] '''Jean-Michel André Jarre''' [žán mišel žar] (* [[24. august]] [[1948]], [[Lyon]], [[Francúzsko]]) je [[francúzsko|francúzsky]] [[hudobník]] a [[Hudobný skladateľ|skladateľ]]. Je považovaný za jedného z priekopníkov [[Elektronická hudba (elektronické nástroje)|elektronickej hudby]] a tiež inovátora pre jeho veľkolepé [[Koncert|koncerty]] na voľnom priestranstve, obsahujúce [[Laserová harfa|laserovú]] show, [[Viditeľné svetlo|svetlá]] a [[Ohňostroj|ohňostroje]], miešanie hudby s [[Architektúra|architektúrou]] a prostredím. Predal vyše 100 miliónov albumov a singlov. Je držiteľom [[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessovho rekordu]] za usporiadanie najväčšieho koncertu ([[Moskva]], [[1997]]), ktorého sa zúčastnilo vyše 3,5 milióna divákov. V rokoch [[2008]], [[2010]], [[2016]] a [[2024]] koncertoval aj v [[Bratislava|Bratislave]] a [[Košice|Košiciach]]. Jarre je veľvyslancom dobrej vôle ({{V jazyku|eng|Goodwill Ambassadors}}) pri [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] ako celebrita priťahujúca pozornosť na túto organizáciu. Na počesť Jeana-Michela a jeho otca [[Maurice Jarre|Mauricea Jarra]] bol pomenovaný [[Planétka|Asteroid]] [[4422 Jarre]]. '''[[Jean-Michel Jarre|celý článok...]]''' <noinclude>[[Kategória:Šablóny odporúčaných článkov – Hlavná stránka]]</noinclude> jidk65bjmszbp3dlhgfe9u8aw8ntjvz 0 749923 8211513 2026-05-10T07:49:21Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „'''Nereus''' alebo '''Néreus''' ({{v jazyku|grc|''Νηρεύς''}} – ''Néreus'', {{v jazyku|lat|''Nereus''}}) môže byť: * morský boh v gréckej mytológii, syn Ponta a Gaie, pozri [[Néreus (mytológia)]]<ref>Hésiodos, ''Theogonia'' 233.</ref> * ranokresťanský mučeník z 1. storočia, uctievaný spolu so svätým Achilleom, pozri [[Nereus a Achilleus]] * diaľkovo ovládaný podmorský robot (ROV), ktorý v roku 2009 dosiahol dno Mariánskej priekopy,…“ 8211513 wikitext text/x-wiki '''Nereus''' alebo '''Néreus''' ({{v jazyku|grc|''Νηρεύς''}} – ''Néreus'', {{v jazyku|lat|''Nereus''}}) môže byť: * morský boh v gréckej mytológii, syn Ponta a Gaie, pozri [[Néreus (mytológia)]]<ref>Hésiodos, ''Theogonia'' 233.</ref> * ranokresťanský mučeník z 1. storočia, uctievaný spolu so svätým Achilleom, pozri [[Nereus a Achilleus]] * diaľkovo ovládaný podmorský robot (ROV), ktorý v roku 2009 dosiahol dno Mariánskej priekopy, pozri [[Nereus (robot)]] * planétka patriaca do skupiny Apollo, pozri [[4660 Nereus]] * rod kôrovcov z čeľade ''Mysidae'', pozri [[Nereus (rod)]] == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} 9i2me1fvbnw2m9tbx5utvaoto8gaj2y 0 749924 8211515 2026-05-10T07:54:26Z Luppus 39967 Presmerovanie na [[Nereus]] 8211515 wikitext text/x-wiki #REDIRECT[[Nereus]] kk3lachrleqphhy2l054twpb8fbhyv5 3 749925 8211521 2026-05-10T08:14:39Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8211521 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:14, 10. máj 2026 (UTC) tbda86e5ahsoruvbrmaf13gkm9keums 0 749928 8211578 2026-05-10T11:16:55Z ~2026-28232-46 294397 Vytvorená stránka „'''Manny Fernandez''' može byť: * bývalý hráč amerického futbalu (* 1946), pozri [[Manny Fernandez (americký futbal)]] * bývalý kanadský hokejový brankár (* 1974), pozri [[Manny Fernandez (hokejista)]] * bývalý americký profesionálny wrestler (* 1954), pozri [[Manny Fernandez (wrestler)]] {{rozlišovacia stránka}}“ 8211578 wikitext text/x-wiki '''Manny Fernandez''' može byť: * bývalý hráč amerického futbalu (* 1946), pozri [[Manny Fernandez (americký futbal)]] * bývalý kanadský hokejový brankár (* 1974), pozri [[Manny Fernandez (hokejista)]] * bývalý americký profesionálny wrestler (* 1954), pozri [[Manny Fernandez (wrestler)]] {{rozlišovacia stránka}} 6p2izbwtr3xo8erl0mcdh1295uczbu8 1 749929 8211580 2026-05-10T11:25:11Z Teslaton 12161 @Luppus: rodičia 8211580 wikitext text/x-wiki {{ping|Luppus}} BLS uvádza rodičov odlišne: ''„Otec Filip L., remeselník, matka Anna, rod. Podhorníková“''. Určite Fekete, ktorého za tým odsekom cituješ, uvádza Jozefa a Alžbetu? Nemám k tej monografii prístup aby som to skontroloval, no ak to nie je len chyba pri preberaní a informácie sú skutočne odlišné, bolo by dobré uviesť buď obe verzie, alebo, ak z niečoho vyplýva, že je údaj v BLS chybný, doplniť poznámku, kde to bude vysvetlené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:25, 10. máj 2026 (UTC) a0kui8kg22v0z7d81riuuq88dybd18k 0 749930 8211586 2026-05-10T11:48:05Z Scholastikos 174170 Scholastikos premiestnil stránku [[Miro Kasprzyk]] na [[Miroslav Kasprzyk]] prostredníctvom presmerovania 8211586 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Miroslav Kasprzyk]] 4ifxhm8jhdunizqg6u9y6mepaakonqt